Wikipedia lnwiki https://ln.wikipedia.org/wiki/Lok%C3%A1s%C3%A1_ya_libos%C3%B3 MediaWiki 1.44.0-wmf.3 first-letter Média Spécial Discussion Utilisateur Discussion utilisateur Wikipedia Discussion Wikipedia Fichier Discussion fichier MediaWiki Discussion MediaWiki Modèle Discussion modèle Aide Discussion aide Catégorie Discussion catégorie TimedText TimedText talk Module Discussion module Lisapo lya Kongó-Kinsásá 0 1921 131043 124273 2024-11-20T04:16:15Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131043 wikitext text/x-wiki [[Image:Mapcongo1914.jpg|thumb|Kongo belji (1914)]] [[Image:Mapcongo1914-2.jpg|thumb|Kongo belji (1914)]] Kongó-Kinsásá ekelámákí o mobú [[1885]] lokóla lopángo lonɛ́nɛ la [[Léopold II]], kasi ezalákí mabelé ma bikólo biyíké. == Dipanda na Bɛ́lɛjika == ''[[Kongó ya Bɛ́lɛjika|Congo belge]]'' elongákí lipanda na [[1960]], o nkómbó ya «Republíki ya Kongó», nkómbó nsé mɔ̌kɔ́ na kolonia ya kala ya [[Falansia]] - [[Kongó-Brazzaville]]. Nkómbó ya «<nowiki/>[[Kongó-Kinsásá|Republíki ya Kongó Demokratíki]]» ezwamákí na [[1966]], kasi bikólo bíbalé basilákí koyébana míngi-míngi, mpé kokesana na nkómbó ya bingúmba-mikonzi bya bangó, mpɔ̂ na komíbêngama Kongó-Léopoldville (mpé Kongó-Kinsásá na nsima [[1965]]), na Kongó-Brazzaville. == Zaïre == '''Zaïre''' ezalákí banda [[1971]] te [[1999]] nkómbó óyo ebêngámákí «Republíki ya Kongó Demokratíki», mfalanga ya ekólo wâná, mpé ebale óyo epésáká ekólo Kongó ebimélí na yě see mɔ̌kɔ́ na [[mayi-mozindo Atalantiki]]. {{Nkómbó kala sika}} == Etumba == * [[Mâwa ma Kongó]] (1888–1908) * [[Mikakatano mya Kongó]] (1960) * [[Etumba ya Katánga mpé Kasái]] (1960–1961) * [[Etumba ya baí-mbóka mpé botómboki bwa Simba]] (1961–1964) * [[Etumba ya Shába]] (1977–1978) * [[Etumba ya Kongó ya libosó]] (1996-1997) * [[Etumba ya Kongó ya míbalé]] (1998-2003) * [[Etumba ya Kívu]] (2003- ) == Tála mpé == === Nkásá o libándá === *{{fr}} https://web.archive.org/web/20110721192834/http://www.cobelco.info/ === Babúkú === *{{fr}} Balandier G, La vie quotidienne au royaume du Kongo du 16ème au 18ème siècle, Hachette, 1965. *{{fr}} Bancel N, Blanchard P & Lemaire S, Ces zoos humains de la République coloniale, Le Monde diplomatique, août 2000, http://www.monde-diplomatique.fr/ *{{fr}} Conrad J, Au coeur des ténèbres, éd.Mille et une nuits, 1999, https://web.archive.org/web/20120628091100/http://www.cwrl.utexas.edu/ ; version intégrale (.pdf) *{{fr}} Coquery-Vidrovitch C, Au Congo, de la rébellion à l'insurrection, Le Monde diplomatique, janvier 1999, http://www.monde-diplomatique.fr/ *{{fr}} Coopération par l'Éducation & la Culture (C.E.C), Zaïre 1885-1985 : Cent ans de regards belges, dir. Fr De Moor & JP Jacquemin, [[Bruxelles]], 1985 (épuisé) *{{fr}} Coopération par l'Éducation & la Culture (CEC), "Notre Congo-Onze Kongo"-La propagande coloniale belge : Fragments pour une étude critique, Bruxelles, 2000 (CEC: 18, rue Joseph II, Bruxelles 1000, Belgique) *{{fr}} De Witte L, L'Assassinat de Lumumba, Paris: Karthala, 2000. *{{fr}} Doyle AC, Le Crime du Congo, Bruxelles: éditions La mesure du possible, 2005 ({{en}} The Crime of Congo, 1909) *{{fr}} Frantz F, Les damnés de la terre, Gallimard, 1991 (1961, Maspéro) *{{fr}} Hochschild A, Les Fantômes du roi Léopold II. Un holocauste oublié, Paris, belfond, 1998. *{{fr}} Janssens PG , La Trypanosomiase en Angola à l’aube du 20ème siècle. Réflexions sur les épidémies des bassins du Cuanza et du Congo (Notes historiques), Bulletin des Séances, ARSOM, no 42, 1996-3 *{{fr}} Marchal J, L’état libre du Congo : Paradis perdu. L’Histoire du Congo, 1876-1900, 2 volumes, Borgloon, éd.Paula Bellings, 1996 (éd.P.Bellings: Kerselaarstraat, 10, Borgloon B-3840, Belgique) *{{fr}} Marchal J, E.D. Morel contre Léopold II : L’Histoire du Congo, 1900-1910, 2 volumes, Paris, L’Harmattan, 1996. *{{fr}} Marchal J, Travail forcé pour le cuivre et pour l’or : L’Histoire du Congo, 1910-1945, Borgloon, éd.Paula Bellings, 1999. *{{fr}} Massoz Michel, Le Congo de Léopold II, C. A., Liège, 1989. *{{fr}} Ndaywel è Nziem I, Histoire générale du Congo, De l'héritage ancien à la République Démocratique, RDC : Afrique-Éditions, Paris-Bruxelles : Duculot, 1998. *{{en}} UNESCO, General History Of Africa, Africa under colonial domination, 1880-1935, éd. A .Boahen, 1985, http://www.unesco.org/culture/ (Fr.) *{{fr}} Vellut JL, European Medicine in the Congo Free State, 1885-1908, in : P.G. Janssens, M. Kivits et J. Vuylsteke, dirs., Analecta de réalisations médicales en Afrique centrale, 1885-1985, Fondation roi Baudouin, Masson-Paris - Peeters-Louvain, 1991, pp. 62-81 [sortie effective en mai 1993]. *{{fr}} Vidal C, dans Sommaire des Comptes Rendus d’Auditions 1998 à l’Assemblée Nationale française (à propos du génocide survenu au [[Rwanda]] en avril-juin 1994), http://www.assembleenat.fr/ *{{fr}} Wastiau B, Un essai sur 'la vie sociale' des chefs-d'oeuvre du musée de Tervuren, Tervuren (Belgique), Musée Royal de l'Afrique Centrale, 2000 (Musée Royal de l'Afrique Centrale, Service des publications/Publication Department, Leuvensesteenweg 13, B-3080 Tervuren, Belgique ou psmets@africamuseum.be; versions française, néerlandaise et anglaise), http://exitcongomuseum.africamuseum.be == Nkomá == <references/> [[Category:Kongó-Kinsásá]] [[Category:Lisapo lya Kongó-Kinsásá]] 859oiyfc1v9fy78iipsbek3mq2xf0r6 Kongó ya Bɛ́lɛjika 0 5506 131041 129420 2024-11-20T04:13:33Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131041 wikitext text/x-wiki {{Ndoí|Kongo}} {{Infobox Esé| nkómbó = {{PAGENAME}} | nkómbó_na_lokótá = Congo Belge <br /> Belgisch Kongo '''| elílí_bɛndɛ́lɛ = Flag of the Congo Free State.svg | elílí_elembo-nkita = Congo belga.PNG | image_map = LocationDRCongo.png | <!-- liloba-lokúmu = Justice – Paix – Travail<br />([[Lifalansé]]): <big>Bosémbo - Bobóto - Mosálá<big/>| --> loyémbo = [[La Brabançonne]] | nkótá_ya_letá = [[Lifalansé]], [[Lifalamá]] | nkótá_ya_ekólo = [[Lingála]], [[Kiswahíli]],<br />[[Ciluba]], [[kikɔ́ngɔ]]| mbóka-mokonzi = [[Léopoldville]] / Leopoldstad | engúmba_monɛ́nɛ = [[Léopoldville]] / Leopoldstad | <!-- loléngé_letá = [[Libonga]]| babengí_mokambi = [[Bakambi-ekólo ba Kongó-Kinsásá|Mokonzi wa ekólo]] | nkómbó_mokambi = [[Joseph Kabila]] | | titre leaderA = [[Liste des rois des Belges|Roi des Belges]] | leaderA1= [[Léopold II de Belgique|Lépold II]] | leaderA1 date= [[1908]] - [[1909]] | leaderA2= [[Albert Ier de Belgique|Albert I{{er}}]] | leaderA2 date= [[1909]] - [[1934]] | leaderA3= [[Léopold III de Belgique|Léopold III]] | leaderA3 date= [[1934]] - [[1951]] | leaderA4= [[Baudouin Ier de Belgique|Baudoin I{{er}}]] | leaderA4 date= [[1951]] - [[1960]] | titre leaderB = Gouvernant | leaderB1= [[Baron de Wahis]] | leaderB2= [[Eugène Jungers|Eugène Jacques Pierre Louis Jungers]] | leaderB3= [[Henri Arthur Adolf Marie Christopher Cornelis]] | leaderB1 date= [[1908]] - [[1910]] | leaderB2 date= [[1946]] - [[1951]] | leaderB3 date= [[1958]] - [[1960]] --> etando = 2 345 410| etando_limati =ya 12| etando_bonɛ́nɛ =2 E9| ndámbo_mái =3.3| bato_ndakisa-mitúya = 13 500 000| bato_ndakisa-mitúya_mobú=1930| <!-- bato_ndakisa-mitúya_limati=23 | bato_na_etando = 27| bato_na_etando_limati=ya 182 | bato_botángi = 29,916,800| bato_botángi_mobú= 1984| BOTIBO_BOZIBI = 35,798| BOTIBO_BOZIBI_mobú=2003| BOTIBO_BOZIBI_limati=ya 7| BOTIBO_BOZIBI_moto_na_moto = 673| BOTIBO_BOZIBI_moto_na_moto_limati=ya 189| sovereignty_type =[[dipanda]] | --> established_events = dipanda na [[Bɛ́lɛjika]]| established_dates = <br /> [[30]]. [[Sánzá ya motóbá]], [[1960]]| mosɔlɔ = [[Falánga ya Kongó]]| <!-- currency_code=CFR| --> ngonga = [[Temps universel coordonné|UTC]] |utc_offset=+1 na +2 | ngonga_DST = - | utc_offset_DST=- | <!-- cctld = .[[ISO 3166-2:CD|CD]] | calling_code = 243| --> footnotes = | }} [[Image:Mapcongo1914.jpg|thumb|Kongo belji (1914)]] [[Image:Mapcongo1914-2.jpg|thumb|Kongo belji (1914)]] '''{{PAGENAME}}''' ezalakí libonga ya [[Bɛ́lɛjika]] ya 15 novembere o mobu 1908 kíno 29 yúni 1960. [[Kongó-Kinsásá]] ekelámákí o mobú 1885 lokóla lopángo lonɛ́nɛ la Léopold II, kasi ezalákí mabelé ma bikólo biyíké. Kongó ya Bɛ́lɛjika elongákí lipanda na 1960, o nkómbó ya «Republíki ya Kongó», nkómbó nsé mɔ̌kɔ́ na kolonia ya kala ya [[Falansia]] - [[Kongó-Brazzaville]]. Nkómbó ya «Republíki ya Kongó Demokratíki» ezwamákí na 1966, kasi bikólo bíbalé basilákí koyébana míngi-míngi, mpé kokesana na nkómbó ya bingúmba-mikonzi bya bangó, mpɔ̂ na komíbêngama Kongó-Léopoldville (mpé Kongó-Kinsásá na nsima 1965), na Kongó-Brazzaville. == Tála mpé == === Wikipedia === * [[Lisapo_lya_Kongó-Kinsásá]] * [[Ntángo ya banɔ́kɔ́ (Kongó-Kinsásá)]] * [[Letá ya nsɔ́mi ya Kongó]] === Nkásá o libándá === *{{fr}} https://web.archive.org/web/20110721192834/http://www.cobelco.info/ === Babúkú === * {{fr}} Coquery-Vidrovitch, C: ''Au Congo, de la rébellion à l'insurrection'', Le Monde diplomatique, janvier 1999, http://www.monde-diplomatique.fr/ * {{fr}} Coopération par l'Éducation & la Culture (C.E.C), ''Zaïre 1885-1985 : Cent ans de regards belges,'' dir. Fr De Moor & JP Jacquemin, Bruxelles, 1985 (épuisé) *{{fr}} Coopération par l'Éducation & la Culture (CEC), ''"Notre Congo-Onze Kongo"-La propagande coloniale belge : Fragments pour une étude critique'', Bruxelles, 2000 (CEC: 18, rue Joseph II, Bruxelles 1000, Belgique) * {{fr}} Ergo, André-Bernard: ''L'Héritage de la Congolie. Naissance d'une nation en Afrique centrale.'' L'Harmattan, 2007. * {{fr}} Janssens, PG: ''La Trypanosomiase en Angola à l’aube du 20ème siècle.'' Réflexions sur les épidémies des bassins du Cuanza et du Congo (Notes historiques), Bulletin des Séances, ARSOM, no 42, 1996-3 * {{fr}} Marchal, J: ''Travail forcé pour le cuivre et pour l’or : L’Histoire du Congo, 1910-1945'', Borgloon, éd.Paula Bellings, 1999. * {{fr}} Ndaywel è Nziem, I: ''Histoire générale du Congo, De l'héritage ancien à la République Démocratique'', RDC : Afrique-Éditions, Paris-Bruxelles : Duculot, 1998. * {{en}} UNESCO, ''General History Of Africa, Africa under colonial domination, 1880-1935'', éd. A .Boahen, 1985, http://www.unesco.org/culture/ (Fr.) * {{fr}} Vanthmesche, Guy: ''La Belgique et le Congo. empreintes d'une colonie (1885-1980)'', Complexe, 2007. * {{fr}} Wastiau B, ''Un essai sur 'la vie sociale' des chefs-d'oeuvre du musée de Tervuren'', Tervuren (Belgique), Musée Royal de l'Afrique Centrale, 2000 (Musée Royal de l'Afrique Centrale, Service des publications/Publication Department, Leuvensesteenweg 13, B-3080 Tervuren, Belgique ou psmets@africamuseum.be; versions française, néerlandaise et anglaise), http://exitcongomuseum.africamuseum.be {{LisapoRDC}} [[Category:Kongó ya Bɛ́lɛjika]] [[Category:Lisapo lya Kongó-Kinsásá]] tksjwacrlgdgovlqrcvoob9p69pwleq Deplick Pomba 0 10395 131036 130729 2024-11-19T20:07:26Z CommonsDelinker 87 Removing [[:c:File:DEPLICK_POMBA.png|DEPLICK_POMBA.png]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:EugeneZelenko|EugeneZelenko]] because: [[:c:Commons:Licensing|]]: promo/press photo. 131036 wikitext text/x-wiki '''Deplick Luangomba Nkoka''' abotamí o 27 mai 1986 na [[Kinsásá]]. Kowuta na libota monene, ya bopɔlɔ, Deplick azalí ya mibale na libota na bango ya bana motoba. Akoli mpe atángaki na Kinsásá. == Bomwána == Eteyelo ezalaki te likambo oyo ezalaki kotinda ye asala makambo mingi. Ndoto na ye ya monene ntango azalaki mwana moke ezalaki ya kokoma mosani monene ya ndembo. == Mosálá == == Mizíki == === Páláki === * {{fr}} 2016: ''Ouverture, Vol. 1&2 (Excès de Rumba)'' <ref>[https://itunes.apple.com/us/album/ouverture-vol-2-exc%C3%A8s-de-rumba/id1168175076 Ouverture, Vol. 1&2 (Excès de Rumba) , na site ya itunes] </ref> * {{fr}} 2021: ''Stabilité'' * {{fr}} 2023: ''Réponse'' === Nzémbo === * 2008: ''Le Représentant'' (Werrason) * 2009: ''Mitterand Champagne'' (Werrason) * 2014 : Cri de bilengi (Single) * 2015 : ''Sécurité (Maxi-Single)'' * 2018 : ''Bundeslinga (Maxi-Single)'' * 2019 : ''Hors série avant stabilité (Maxi-Single)'' * 2020 : ''Caviar (feat. Prince Babia) (Single)'' * 2020 : ''Ebondo (Single)'' * 2021 : ''À zéro (feat. JDT Mulopwe)(Single)'' * 2021: ''Boloss (Single)'' * 2024 : ''Lalala (Single)(Fabregas)'' == Tálá mpé == === [[Bweya bwa lingómbá]] === * [https://www.facebook.com/deplick.pombanuance.58?ref=br_rs_WyJrZXl3b3Jkc190b3AiXQ%3D%3D Lonkásá na Facebook ya Deplick Pomba] * [https://www.instagram.com/deplickpomba?igsh=MW8wbnNucXRmNjRucA== Lonkásá na Instagram ya Deplick Pomba] === Ebandela === <references /> [[Catégorie:Moyémbi wa Brazil]] {{Modèle:Lingála tɛ́}} De son vrai nom ''Luangomba Nkoka Plick'', ''né le 27 mai 1986 à Kinshasa,'' '''Deplick Pomba « Nuance » '''est un [https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Auteur-compositeur-interprète auteur-compositeur-interprète] de la typique musique congolaise dont le [https://fr.m.wikipedia.org/wiki/Ndombolo ndombolo] et la [[:fr:Rumba_congolaise|rumba]]. ==Biographie == '''Deplick Pomba''''', de son vrai nom Luangomba Nkoka Fabrice , né le 27 mai 1986 à [[Kinsásá|Kinshasa]], auteur-compositeur-interprète et chorégraphe de la musique congolaise dont le ndombolo et la rumba.'' Deplick est issu d'une famille nombreuse, né de parents congolais originaires de la ''province du [[Kasai ya Monyɛlɛ|Kasaï oriental]] à Kananga district de Bena Mulumba''. À seulement 12 ans, Deplick perd son père et la situation financière de la famille le pousse à interrompre ses études. Plus tard, après avoir quitté ''la commune de Masina'' pour aller s'installer à ''[[Kasa-Vúbu (komíni)|Kasa-Vubu]]'', il décide de poursuivre son autre passion : le football. Ses influences musicales sont nées grâce à des artistes tels que : [[Fally Ipupa|''Fally Ipupa'']] (un artiste dont Deplick partage le même timbre vocal), [[Ferre Gola|''Ferre Gola'']], [[Mirage Super Sonic]], et le [[Frère Mbuta|''frère Mbuta'']]. Bien que l'artiste a grandi avec la rumba, il est aussi souvent été attiré par d'autres styles de musique dont : afro-beat, zouk, et hip-hop. Puis vient le jour où dans son quartier, en interprétant la chanson « ''Bolingo na Nzambe'' » du frère Mbuta dont il s'est beaucoup inspiré, il est découvert par un parolier Labyrinthe Enzo, qui le sollicita pour travailler avec lui et le présente à [[Koffi Olomidé|Koffi Olomide]]. Il intègrera le groupe de Tonton Lay et puis rejoint le groupe des mineurs du Quartier Latin du ''grand Mopao [[Koffi Olomidé|Koffi Olomide]]'' en 2006. Malheureusement, cela ne se passe pas comme il le souhaitait et il décide de mettre un terme à la musique pour suivre sa passion du football. Deux ans après, en 2008, il est contacté par ''Musika Sika'', pour une audition en vue d'intégrer le groupe [[Wenge Musica Maison Mère|''Wenge Musica Maison Mère'']], groupe du phénomène ''[[Werrason]]'', mais il déclina la proposition car il ne se sentait pas prêt mais devant l'insistance de Musika Sika, il finit par accepter de passer l'audition. Après avoir séduit Werrason et les fans du groupe Maison Mère, il reçoit la chanson « ''Le Représentant »'' dans l'album ''Temps Présent'', qu'il interprète aux cotés de Werrason, c'est ainsi que le tube, le faire connaitre auprès du grand public congolais et de l'occident. Le succès est au rendez-vous pour Deplick, après une signature de la chanson dédiée à « ''Mittérand Champagne'' », de l'album Techno Malewa vol. 1, Deplick réalise enfin son rêve : se produire au ''Zénith de Paris'' avec le groupe Wenge Musica Maison Mère, puis de grandes productions se suivent au stade Massamba Débat pour ne citer que ceux là. Dès son retour au pays en 2010, Deplick devient père d'une fille du nom de Lesly. Après 5 ans passés au sein du groupe Wenge Musica Maison Mère, Deplick manifeste l'envie de s'exprimer autrement. En 2013, il se décide de quitter définitivement le groupe de Werrason pour entamer sa carrière solo. Un an plus tard, l'artiste donne naissance à son deuxième enfant du nom de Brandy. Après son départ de Wenge Musica Maison Mère, plusieurs featuring voient le jour, on le retrouve aux cotés de ''Guelor Dorgianne'' et ''Mister Poa'' un artiste de référence pour l'Est de la République Démocratique du Congo, avec ''Celeo Scram'' un ancien animateur du groupe WMMM et la chanteuse Generose. L'année 2015, s'annonce prometteuse puisque Déplick est remarqué par un Label avec lequel il a signé un contrat. De nombreuses surprises seront au rendez-vous avec son nouvel album «'' Ouverture'' » qui sortira en deux volumes durant l'annéee 2016. En 2021, il sort un album appelé « ''Stabilité'' » et également un single « ''Boloss'' » qui a dépassé la barre des un million de vues. En 2023, il sort un nouvel album « ''Réponse'' » avec des titres comme « ''Prêt à Tout'' », « ''Zéro Stress'' » et « ''Soucis'' » ==Discographie == ===Albums === * 2016 : ''Ouverture, Vol. 1&2 (Excès de Rumba)'' <ref>[https://itunes.apple.com/us/album/ouverture-vol-2-exc%C3%A8s-de-rumba/id1168175076 Ouverture, Vol. 1&2 (Excès de Rumba) , na site ya itunes] </ref> * 2021 : ''Stabilité'' * 2023 : ''Réponse'' ===Chansons (groupe & single)=== * 2008 : Le ''Représentant (Werrason)'' * 2009 : ''Mitterand Champagne (Werrason)'' * 2014 : Cri de bilengi (Single) * 2015 : ''Sécurité (Maxi-Single)'' * 2018 : ''Bundeslinga (Maxi-Single)'' * 2019 : ''Hors série avant stabilité (Maxi-Single)'' * 2020 : ''Caviar (feat. Prince Babia) (Single)'' * 2020 : ''Ebondo (Single)'' * 2021 : ''À zéro (feat. JDT Mulopwe)(Single)'' * 2021 : Boloss (Single) ==Récompenses== * 2017 : Révélation de l'année <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=II94FKkogjw Deplick Pomba akabeli werrason esako na yé]</ref> ==Réseaux sociaux== * [https://www.facebook.com/deplick.pombanuance.58?ref=br_rs_WyJrZXl3b3Jkc190b3AiXQ%3D%3D Facebook de Deplick Pomba] * [https://www.instagram.com/deplickpomba?igsh=MW8wbnNucXRmNjRucA== Instagram de Deplick Pomba] p9j4p9e99n2l3g0ls1qvq30rmpfy9qa Limelo lya ebengeli na esé ya mabelé 0 10611 131042 130721 2024-11-20T04:16:02Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131042 wikitext text/x-wiki [[File:Country calling codes map.svg|thumb|500px|Worldwide distribution of country calling codes colored by first digit]] '''Limelo lya ebengeli na esé ya mabelé''' ... While there is a general geographic grouping to the zones, some exceptions exist for political and historical reasons. Thus, the geographical indicators below are approximations only. === Zone 1: Ameríka ya Nola === Member countries of the [[North American Numbering Plan]] (NANP) are assigned three-digit [[List of NANP area codes|area codes]] under the common country prefix ''1'', shown in the format ''+1 XXX''. The North American Numbering Plan includes: * [[North American Numbering Plan|+1]] – {{flag|Canada}} * [[North American Numbering Plan|+1]] – {{flag|United States}}, including United States territories: ** [[Area code 340|+1 340]] – {{flag|United States Virgin Islands}} ** [[Area code 670|+1 670]] – {{flag|Northern Mariana Islands}} ** [[Area code 671|+1 671]] – {{flag|Guam}} ** [[Area code 684|+1 684]] – {{flag|American Samoa}} ** [[Telephone numbers in Puerto Rico|+1 787 / 939]] – {{flag|Puerto Rico}} * [[North American Numbering Plan|+1]] Many, but not all, [[Caribbean]] nations and some Caribbean Dutch and [[British Overseas Territories]]: ** [[Area code 242|+1 242]] – {{flag|Bahamas}} ** [[Area code 246|+1 246]] – {{flag|Barbados}} ** [[Area code 264|+1 264]] – {{flag|Anguilla}} ** [[Area code 268|+1 268]] – {{flag|Antigua and Barbuda}} ** [[Area code 284|+1 284]] – {{flag|British Virgin Islands}} ** [[Area code 345|+1 345]] – {{flag|Cayman Islands}} ** [[Area code 441|+1 441]] – {{flag|Bermuda}} ** [[Area code 473|+1 473]] – {{flag|Grenada}} ** [[Area code 649|+1 649]] – {{flag|Turks and Caicos Islands}} ** [[Area code 664|+1 664]] – {{flag|Montserrat}} ** [[Area code 721|+1 721]] – {{flag|Sint Maarten}} ** [[Area code 758|+1 758]] – {{flag|Saint Lucia}} ** [[Area code 767|+1 767]] – {{flag|Dominica}} ** [[Area code 784|+1 784]] – {{flag|Saint Vincent and the Grenadines}} ** [[Telephone numbers in the Dominican Republic|+1 809 / 829 / 849]] – {{flag|Dominican Republic}} ** [[Area code 868|+1 868]] – {{flag|Trinidad and Tobago}} ** [[Area code 869|+1 869]] – {{flag|Saint Kitts and Nevis}} ** [[Area code 876|+1 876]] – {{flag|Jamaica}} === Zone 2: [[Afríka]]=== (mpé [[Aruba]], [[Faroe Islands]], [[Greenland]] and [[British Indian Ocean Territory]]) * [[+20]] – {{flag|Egypt}} * +210 – ''unassigned'' * [[+211]] – {{flag|South Sudan}} * [[+212]] – {{flag|Morocco}} * [[+213]] – {{flag|Aljeria}} * +214 – ''unassigned'' * +215 – ''unassigned'' * [[+216]] – {{flag|Tunisia}} * +217 – ''unassigned'' * [[+218]] – {{flag|Libya}} * +219 – ''unassigned'' * [[+220]] – {{flag|Gambia}} * [[+221]] – {{flag|Senegal}} * [[+222]] – {{flag|Mauritania}} * [[+223]] – {{flag|Mali}} * [[+224]] – {{flag|Guinea}} * [[+225]] – {{flag|Ivory Coast}} * [[+226]] – {{flag|Burkina Faso}} * [[+227]] – {{flag|Niger}} * [[+228]] – {{flag|Togo}} * [[+229]] – {{flag|Benin}} * [[+230]] – {{flag|Mauritius}} * [[+231]] – {{flag|Liberia}} * [[+232]] – {{flag|Sierra Leone}} * [[+233]] – {{flag|Ghana}} * [[+234]] – {{flag|Nigeria}} * [[+235]] – {{flag|Chad}} * [[+236]] – {{flag|Central African Republic}} * [[+237]] – {{flag|Cameroon}} * [[+238]] – {{flag|Cape Verde}} * [[+239]] – {{flag|São Tomé and Príncipe}} * [[+240]] – {{flag|Equatorial Guinea}} * [[+241]] – {{flag|Gabon}} * [[+242]] – {{flag|Republic of the Congo}} * [[+243]] – {{flag|Democratic Republic of the Congo}} * [[+244]] – {{flag|Angola}} * [[+245]] – {{flag|Guinea-Bissau}} * [[+246]] – {{flag|British Indian Ocean Territory}} * [[+247]] – {{flag|Ascension Island}} * [[+248]] – {{flag|Seychelles}} * [[+249]] – {{flag|Sudan}} * [[+250]] – {{flag|Rwanda}} * [[+251]] – {{flag|Ethiopia}} * [[+252]] – {{flag|Somalia}} * [[+253]] – {{flag|Djibouti}} * [[+254]] – {{flag|Kenya}} * [[+255]] – {{flag|Tanzania}} ** +255 24 – {{flag|Zanzibar}}, ''in place of never-implemented +259'' * [[+256]] – {{flag|Uganda}} * [[+257]] – {{flag|Burundi}} * [[+258]] – {{flag|Mozambique}} * +259 – ''unassigned, was intended for [[Zanzibar]] but never implemented – see +255 [[Tanzania]]'' * [[+260]] – {{flag|Zambia}} * [[+261]] – {{flag|Madagascar}} * [[+262]] – {{flag|Réunion}} ** [[Telephone numbers in Mayotte|+262 269 / 639]] – {{flag|Mayotte}} ''(land / mobile, formerly with +269 [[Comoros]])'' * [[+263]] – {{flag|Zimbabwe}} * [[+264]] – {{flag|Namibia}} * [[+265]] – {{flag|Malawi}} * [[+266]] – {{flag|Lesotho}} * [[+267]] – {{flag|Botswana}} * [[+268]] – {{flag|Swaziland}} * [[+269]] – {{flag|Comoros}} ''([[Mayotte]] was here but moved to +262 [[Réunion]])'' * [[+27]] – {{flag|South Africa}} * +28x – ''unassigned (Reserved for country code expansion)''<ref name="ITU">{{cite web | url=http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164D-11-2011-PDF-E.pdf | title=List of ITU-T Recommendation E.164 assigned country codes | author=International Telecommunication Union | format=PDF | work= | publisher= | date=2011-11-01 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20120131025009/http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164D-11-2011-PDF-E.pdf | archivedate=2012-01-31 | deadurl=no }}</ref> * [[+290]] – {{flag|Saint Helena}} ** [[Telephone numbers in Tristan da Cunha|+290 8]] – {{flag|Tristan da Cunha}} * [[+291]] – {{flag|Eritrea}} * +292 – ''unassigned'' * +293 – ''unassigned'' * +294 – ''unassigned'' * +295 – ''discontinued (was assigned to [[San Marino]], see [[+378]])'' * +296 – ''unassigned'' * [[+297]] – {{flag|Aruba}} * [[+298]] – {{flag|Faroe Islands}} * [[+299]] – {{flag|Greenland}} ===Zones 3–4: [[Erópa]]=== Originally, larger countries such as Spain, the United Kingdom or France, were assigned two-digit codes to compensate for their usually longer domestic numbers. Small countries, such as Iceland, were assigned three-digit codes. Since the 1980s, all new assignments have been three-digit regardless of countries’ populations. * [[+30]] – {{flag|Greece}} * [[+31]] – {{flag|Netherlands}} * [[+32]] – {{flag|Bɛ́lɛjika}} * [[+33]] – {{flag|France}} * [[+34]] – {{flag|Spain}} * [[+350]] – {{flag|Gibraltar}} * [[+351]] – {{flag|Portugal}} * [[+352]] – {{flag|Luxembourg}} * [[+353]] – {{flag|Ireland}} * [[+354]] – {{flag|Iceland}} * [[+355]] – {{flag|Albania}} * [[+356]] – {{flag|Malta}} * [[+357]] – {{flag|Cyprus}} * [[+358]] – {{flag|Finland}} ** [[+358 18]] – {{flag|Åland Islands}} * [[+359]] – {{flag|Bulgaria}} * [[+36]] – {{flag|Hungary}} * +37 – ''Discontinued (was assigned to the {{flag|German Democratic Republic}}. See [[Alémani]]'s country code +49)'' * [[+370]] – {{flag|Lithuania}} * [[+371]] – {{flag|Latvia}} * [[+372]] – {{flag|Estonia}} * [[+373]] – {{flag|Moldova}} ** [[Telephone numbers in Transnistria|+373 2 / 5]] – {{flag|Transnistria}} * [[+374]] – {{flag|Armenia}} ** [[Telephone numbers in Nagorno-Karabakh|+374 47 / 97]] – {{flag|Nagorno-Karabakh}} (landlines / mobile phones) * [[+375]] – {{flag|Belarus}} * [[+376]] – {{flag|Andorra}} ''(formerly +33 628)'' * [[+377]] – {{flag|Monaco}} ''(formerly +33 93)'' * [[+378]] – {{flag|San Marino}} ''(formerly +39 549)'' * [[+379]] – {{flag|Vatican City}} assigned but uses Italian [[+39]] 06698. * [[+38]] – ''Discontinued (was assigned to {{flag|Socialist Federal Republic of Yugoslavia}} until its break-up)'' * [[+380]] – {{flag|Ukraine}} (formerly used by {{flag|SFR Yugoslavia}}) * [[+381]] – {{flag|Serbia}} (formerly used by {{flag|FR Yugoslavia}}, {{flag|Serbia and Montenegro}} before Montenegro's independence, and {{flag|Kosovo}} until December 2017) * [[+382]] – {{flag|Montenegro}} * [[+383]] – {{flag|Kosovo}} * +384 – ''unassigned'' * [[+385]] – {{flag|Croatia}} * [[+386]] – {{flag|Slovenia}} * [[+387]] – {{flag|Bosnia and Herzegovina}} * +388 – ''Discontinued (was assigned to the [[European Telephony Numbering Space]])''<ref name="ITU" /><ref name="ero">{{cite web |url=http://www.ero.dk/etns |title=European Telephony Numbering Space (ETNS) |author= |date=2009-05-28 |publisher=European Radiocommunications Office |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110609072938/http://www.ero.dk/etns |archivedate=2011-06-09 |deadurl=yes }}</ref> * [[+389]] – {{flag|Macedonia}} * [[+39]] – {{flag|Italy}} ** [[Telephone numbers in Vatican City|+39 06 698]] – {{flag|Vatican City}} ''(assigned +379 but not in use)'' * [[+40]] – {{flag|Romania}} * [[+41]] – {{flag|Switzerland}} * +42 – ''Discontinued (was assigned to {{flag|Czechoslovakia}} until its breakup)'' * [[+420]] – {{flag|Czech Republic}} * [[+421]] – {{flag|Slovakia}} * +422 – ''unassigned'' * [[+423]] – {{flag|Liechtenstein}} ''(formerly +41 75)'' * +424 – ''unassigned'' * +425 – ''unassigned'' * +426 – ''unassigned'' * +427 – ''unassigned'' * +428 – ''unassigned'' * +429 – ''unassigned'' * [[+43]] – {{flag|Austria}} * [[+44 (country code)|+44]] – {{flag|United Kingdom}} ** [[+44 1481]] – {{flag|Guernsey}} ** [[+44 1534]] – {{flag|Jersey}} ** [[+44 1624]] – {{flag|Isle of Man}} * [[+45]] – {{flag|Denmark}} * [[+46]] – {{flag|Sweden}} * [[+47]] – {{flag|Norway}} ** [[Telephone numbers in Svalbard|+47 79]] – {{flag|Svalbard}} ** [[Telephone numbers in Jan Mayen|+47 79]] – {{flag|Jan Mayen}} * [[+48]] – {{flag|Poland}} * [[+49]] – {{flag|Alémani}} ===Zone 5: Ameríka ya Súdi === * [[+500]] – {{flag|Falkland Islands}} ** [[Telephone numbers in South Georgia and the South Sandwich Islands|+500 x]] – {{flag|South Georgia and the South Sandwich Islands}} * [[+501]] – {{flag|Belize}} * [[+502]] – {{flag|Guatemala}} * [[+503]] – {{flag|El Salvador}} * [[+504]] – {{flag|Honduras}} * [[+505]] – {{flag|Nicaragua}} * [[+506]] – {{flag|Costa Rica}} * [[+507]] – {{flag|Panama}} * [[+508]] – {{flag|Saint-Pierre and Miquelon}} * [[+509]] – {{flag|Haiti}} * [[+51]] – {{flag|Peru}} * [[+52]] – {{flag|Mexico}} * [[+53]] – {{flag|Cuba}} * [[+54]] – {{flag|Argentina}} * [[+55]] – {{flag|Brazil}} * [[+56]] – {{flag|Chile}} * [[+57]] – {{flag|Colombia}} * [[+58]] – {{flag|Venezuela}} * [[+590]] – {{flag|Guadeloupe}} (including [[Saint Barthélemy]], [[Collectivity of Saint Martin|Saint Martin]]) * [[+591]] – {{flag|Bolivia}} * [[+592]] – {{flag|Guyana}} * [[+593]] – {{flag|Ecuador}} * [[+594]] – {{flag|French Guiana}} * [[+595]] – {{flag|Paraguay}} * [[+596]] – {{flag|Martinique}} * [[+597]] – {{flag|Suriname}} * [[+598]] – {{flag|Uruguay}} * [[+599]] – Former {{flag|Netherlands Antilles}}, now grouped as follows: ** [[+599 3]] – {{flag|Sint Eustatius}} ** [[+599 4]] – {{flag|Saba}} ** [[+599 5]] – ''formerly {{flag|Sint Maarten}} – Now included in [[North American Numbering Plan|NANP]] as code [[Area code 721|+1-721]] (see Zone 1, above)'' ** [[+599 7]] – {{flag|Bonaire}} ** [[+599 8]] – ''formerly {{flag|Aruba}} – See country code [[+297]] above'' ** [[+599 9]] – {{flag|Curaçao}} ===Zone 6: [[Southeast Asia]] and [[Oceania]]=== * [[+60]] – {{flag|Malaysia}} * [[+61]] – {{flag|Australia}} ''(see also +672 below)'' ** [[Telephone numbers in the Cocos (Keeling) Islands|+61 8 9162]] – {{flag|Cocos Islands}} ** [[Telephone numbers in Christmas Island|+61 8 9164]] – {{flag|Christmas Island}} * [[+62]] – {{flag|Indonesia}} * [[+63]] – {{flag|Philippines}} * [[+64]] – {{flag|New Zealand}} ** [[Telephone numbers in the Pitcairn Islands|+64 xx]] – {{flag|Pitcairn Islands}} * [[+65]] – {{flag|Singapore}} * [[+66]] – {{flag|Thailand}} * [[+670]] – {{flag|East Timor}} ''- formerly Northern Mariana Islands which is now included in [[North American Numbering Plan|NANP]] as code [[Area code 670|+1-670]] (See Zone 1, above)'' * +671 – ''formerly [[Guam]] – Now included in [[North American Numbering Plan|NANP]] as code [[Area code 671|+1-671]] (See Zone 1, above)'' * [[Telephone numbers in Oceania|+672]] – [[Australian External Territories]] ''(see also +61 [[Australia]] above)'' ** [[Telephone numbers in the Australian Antarctic Territory|+672 1x]] – {{flagicon|Australia}} [[Australian Antarctic Territory]] ** [[Telephone numbers in Norfolk Island|+672 3]] – {{flag|Norfolk Island}} * [[+673]] – {{flag|Brunei}} * [[+674]] – {{flag|Nauru}} * [[+675]] – {{flag|Papua New Guinea}} * [[+676]] – {{flag|Tonga}} * [[+677]] – {{flag|Solomon Islands}} * [[+678]] – {{flag|Vanuatu}} * [[+679]] – {{flag|Fiji}} * [[+680]] – {{flag|Palau}} * [[+681]] – {{flag|Wallis and Futuna}} * [[+682]] – {{flag|Cook Islands}} * [[+683]] – {{flag|Niue}} * +684 ''– formerly [[American Samoa]] – Now included in [[North American Numbering Plan|NANP]] as code [[Area code 684|+1-684]] (See Zone 1, above)'' * [[+685]] – {{flag|Samoa}} * [[+686]] – {{flag|Kiribati}} * [[+687]] – {{flag|New Caledonia}} * [[+688]] – {{flag|Tuvalu}} * [[+689]] – {{flag|French Polynesia}} * [[+690]] – {{flag|Tokelau}} * [[+691]] – {{flag|Federated States of Micronesia}} * [[+692]] – {{flag|Marshall Islands}} * +693 – ''unassigned'' * +694 – ''unassigned'' * +695 – ''unassigned'' * +696 – ''unassigned'' * +697 – ''unassigned'' * +698 – ''unassigned'' * +699 – ''unassigned'' ===Zone 7: Parts of the former {{flag|Soviet Union}}=== * [[Telephone numbers in Russia|+7]] – {{flag|Russia}} * [[Telephone numbers in Kazakhstan|+7 6xx / 7xx]] – {{flag|Kazakhstan}} * [[Telephone numbers in Abkhazia|+7 840 / 940]] – {{flag|Abkhazia}} - see also [[+995 44]] {{anchor|Zone 8}} ===Zone 8: [[East Asia]] and special services=== * '''[[+800]] – International Freephone ([[Toll-free telephone number|UIFN]])''' * +801 – ''unassigned'' * +802 – ''unassigned'' * +803 – ''unassigned'' * +804 – ''unassigned'' * +805 – ''unassigned'' * +806 – ''unassigned'' * +807 – ''unassigned'' * '''[[+808]] – reserved for [[Shared Cost Service]]s''' * +809 – ''unassigned'' * [[+81]] – {{flag|Japan}} * [[+82]] – {{flag|South Korea}} * +83x – ''unassigned (Reserved for country code expansion)''<ref name="ITU" /> * [[+84]] – {{flag|Vietnam}} * [[+850]] – {{flag|North Korea}} * +851 – ''unassigned'' * [[+852]] – {{flag|Hong Kong}} * [[+853]] – {{flag|Macau}} * +854 – ''unassigned'' * [[+855]] – {{flag|Cambodia}} * [[+856]] – {{flag|Laos}} * +857 – ''unassigned, formerly ANAC satellite service'' * +858 – ''unassigned, formerly ANAC satellite service'' * +859 – ''unassigned'' * [[+86]] – {{flag|China}} * '''[[+870]] – [[Inmarsat]] "SNAC" service ''' * +871 – ''unassigned (formerly used by [[Inmarsat]], Atlantic East), discontinued in 2008'' * +872 – ''unassigned (formerly used by [[Inmarsat]], Pacific), discontinued in 2008'' * +873 – ''unassigned (formerly used by [[Inmarsat]], Indian), discontinued in 2008'' * +874 – ''unassigned (formerly used by [[Inmarsat]], Atlantic West), discontinued 2008'' * +875 – reserved for Maritime Mobile service * +876 – reserved for Maritime Mobile service * +877 – reserved for Maritime Mobile service * '''[[+878]] – [[Universal Personal Telecommunications]] services''' * +879 – reserved for national non-commercial purposes * [[Telephone numbers in Bangladesh|+880]] – {{flag|Bangladesh}} * '''[[+881]] – [[Global Mobile Satellite System]]''' * '''[[+882]] – [[International Networks (country code)|International Networks]]''' * '''[[+883]] – [[International Networks (country code)|International Networks]]''' * +884 – ''unassigned'' * +885 – ''unassigned'' * [[+886]] – {{flag|Taiwan}} * +887 – ''unassigned'' * [[+888]] – Telecommunications for Disaster Relief by [[Office for the Coordination of Humanitarian Affairs|OCHA]] * +889 – ''unassigned'' * +89x – ''unassigned (Reserved for country code expansion)''<ref name="ITU" /> ===Zone 9: mostly [[Asia]]=== * [[+90]] – {{flag|Turkey}} ** [[+90 392]] – {{flag|Northern Cyprus}} * [[+91]] – {{flag|India}} * [[+92]] – {{flag|Pakistan}} * [[+93]] – {{flag|Afganistani}} * [[+94]] – {{flag|Sri Lanka}} * [[+95]] – {{flag|Myanmar}} * [[+960]] – {{flag|Maldives}} * [[+961]] – {{flag|Lebanon}} * [[+962]] – {{flag|Jordan}} * [[+963]] – {{flag|Syria}} * [[+964]] – {{flag|Iraq}} * [[+965]] – {{flag|Kuwait}} * [[+966]] – {{flag|Saudi Arabia}} * [[+967]] – {{flag|Yemen}} * [[+968]] – {{flag|Oman}} * +969 – ''unassigned – originally [[South Yemen]], now covered under 967 [[Yemen]] (formerly [[North Yemen]])'' * [[+970]] – {{flag|Palestine}} * [[+971]] – {{flag|United Arab Emirates}} * [[Telephone numbers in Israel|+972]] – {{flag|Israel}} * [[+973]] – {{flag|Bahrain}} * [[+974]] – {{flag|Qatar}} * [[+975]] – {{flag|Bhutan}} * [[+976]] – {{flag|Mongolia}} * [[+977]] – {{flag|Nepal}} * +978 – ''unassigned – originally assigned to [[Dubai]], now covered under 971'' * '''[[+979]] – [[International Premium Rate Service]]''' ''- originally assigned to [[Abu Dhabi]], now covered under 971'' * [[+98]] – {{flag|Iran}} * +990 – ''unassigned'' * '''[[+991]] – [[ITPCS|International Telecommunications Public Correspondence Service trial (ITPCS)]]''' * [[+992]] – {{flag|Tajikistan}} * [[+993]] – {{flag|Turkmenistan}} * [[+994]] – {{flag|Azerbaijan}} * [[+995]] – {{flag|Georgia}} ** [[Telephone numbers in South Ossetia|+995 34]] – {{flag|South Ossetia}} ** [[Telephone numbers in Abkhazia|+995 44]] – {{flag|Abkhazia}}<ref name="abkhazia">{{cite web | title=Abkhazia remains available by Georgian phone codes | url=http://www.today.az/print/news/georgia/58953.html | date=2010-01-06 | author= | work= | publisher=Today.Az | archiveurl=https://web.archive.org/web/20120712005819/http://www.today.az/print/news/georgia/58953.html | archivedate=2012-07-12 | deadurl=no }}</ref><ref name="gncc">{{cite web | url=http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-OB.955-2010-OAS-R1-PDF-E.pdf | format=PDF | title=GNCC Communication of 30.III.2010 | date=2010-03-30 | author=GNCC | work=ITU Operational Bulletin | issue=955 | publisher=ITU-T | archiveurl=https://web.archive.org/web/20130720154817/http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-OB.955-2010-OAS-R1-PDF-E.pdf | archivedate=2013-07-20 | deadurl=no | quote=See page 12. }}</ref> - see also [[+7 840]], 940 * [[+996]] – {{flag|Kyrgyzstan}} * +997 – ''unassigned'' * [[+998]] – {{flag|Uzbekistan}} * +999 – reserved for future global service. ==Alphabetical listing by country or region== <!-- Please try to keep the country/territory names consistent with the CLDR project. Please see the section Consistency with Unicode Common Locale Data Repository (CLDR) on the talk page. If you add/edit entries in this table, be sure to use the {{ntsh}} template in the Code column, with the code padded on the right with 0s to 5 digits. This is necessary for sorting to work correctly. --> {| class="wikitable sortable" ! Country, Territory or Service ! Code ! Time Zone ! [[Daylight saving time|DST]] |- | Afganistani | align=right | {{ntsh|93000}}[[+93]] | UTC+04:30 | |- | Åland Islands | align=right | {{ntsh|35818}}[[+358 18]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Albania | align=right | {{ntsh|35500}}[[+355]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Aljeria | align=right | {{ntsh|21300}}[[+213]] | UTC+01:00 | |- | American Samoa | align=right | {{ntsh|16840}}[[Area code 684|+1 684]]<ref name="NANP" group="notes">This country or territory is part of the [[North American Numbering Plan]] (NANP), even though it may be geographically far from North America (Mexico is not included). The country code for all NANP countries is 1; the numbers that follow are used in the same way as area codes are in the U.S. and Canada.</ref> | UTC-11:00 | |- | Andorra | align=right | {{ntsh|37600}}[[+376]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Angola | align=right | {{ntsh|24400}}[[+244]] | UTC+01:00 | |- | Anguilla | align=right | {{ntsh|12640}}[[Area code 264|+1 264]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Antigua and Barbuda | align=right | {{ntsh|12680}}[[Area code 268|+1 268]]<ref name="NANP" group="notes" /> |UTC-04:00 | |- | Argentina | align=right | {{ntsh|54000}}[[+54]] | UTC-03:00 | |- | Armenia | align=right | {{ntsh|37400}}[[+374]] | UTC+04:00 | |- | Aruba | align=right | {{ntsh|29700}}[[Telephone numbers in Aruba|+297]] | UTC-04:00 | |- | Ascension | align=right | {{ntsh|24700}}[[+247]] | UTC+00:00 | |- | Australia | align=right | {{ntsh|61000}}[[+61]] | UTC+08:00 to +10:30 | UTC+08:00 to +11:00 |- | Australian Antarctic Territory | align=right | {{ntsh|67210}}[[+672|+672 1]] | | |- | Australian External Territories | align=right | {{ntsh|67200}}[[+672]] | | |- | Austria | align=right | {{ntsh|43000}}[[+43]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Azerbaijan | align=right | {{ntsh|99400}}[[+994]] | UTC+04:00 | |- | Bahamas | align=right | {{ntsh|12420}}[[Area code 242|+1 242]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-05:00 | UTC-04:00 |- | Bahrain | align=right | {{ntsh|97300}}[[+973]] | UTC+03:00 | |- | Bangladesh | align=right | {{ntsh|88000}}[[Telephone numbers in Bangladesh|+880]] | UTC+06:00 | |- | Barbados | align=right | {{ntsh|12460}}[[Area code 246|+1 246]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Barbuda | align=right | {{ntsh|12680}}[[Area code 268|+1 268]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Belarus | align=right | {{ntsh|37500}}[[+375]] | UTC+03:00 | |- | Bɛ́lɛjika | align=right | {{ntsh|32000}}[[+32]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Belize | align=right | {{ntsh|50100}}[[+501]] | UTC-06:00 | |- | Benin | align=right | {{ntsh|22900}}[[+229]] | UTC+01:00 | |- | Bermuda | align=right | {{ntsh|14410}}[[Area code 441|+1 441]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | UTC-03:00 |- | Bhutan | align=right | {{ntsh|97500}}[[+975]] | UTC+06:00 | |- | Bolivia | align=right | {{ntsh|59100}}[[+591]] | UTC-04:00 | |- | Bonaire | align=right | {{ntsh|59970}}[[Telephone numbers in Curaçao and the Caribbean Netherlands|+599 7]] | UTC-04:00 | |- | Bosnia and Herzegovina | align=right | {{ntsh|38700}}[[+387]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Botswana | align=right | {{ntsh|26700}}[[+267]] | UTC+02:00 | |- | Brazil | align=right | {{ntsh|55000}}[[+55]] | UTC-05:00 to -02:00 | UTC-05:00 to -02:00 |- | British Indian Ocean Territory | align=right | {{ntsh|24600}}[[+246]] | UTC+06:00 | |- | British Virgin Islands | align=right | {{ntsh|12840}}[[Area code 284|+1 284]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Brunei Darussalam | align=right | {{ntsh|67300}}[[+673]] | UTC+08:00 | |- | Bulgaria | align=right | {{ntsh|35900}}[[+359]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Burkina Faso | align=right | {{ntsh|22600}}[[+226]] | UTC+00:00 | |- | Burundi | align=right | {{ntsh|25700}}[[+257]] | UTC+02:00 | |- | Cambodia | align=right | {{ntsh|85500}}[[+855]] | UTC+07:00 | |- | Cameroon | align=right | {{ntsh|23700}}[[+237]] | UTC+01:00 | |- | Canada | align=right | {{ntsh|10000}}[[North American Numbering Plan|+1]] | UTC-08:00 to -03:30 | UTC-07:00 to -02:30 |- | Cape Verde | align=right | {{ntsh|23800}}[[+238]] | UTC-01:00 | |- | Caribbean Netherlands | align=right | {{ntsh|59930}}[[Telephone numbers in Curaçao and the Caribbean Netherlands|+599 3, +599 4, +599 7]] | UTC-04:00 | |- | Cayman Islands | align=right | {{ntsh|13450}}[[Area code 345|+1 345]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-05:00 | |- | Santrafríka | align=right | {{ntsh|23600}}[[+236]] | UTC+01:00 | |- | Chad | align=right | {{ntsh|23500}}[[+235]] | UTC+01:00 | |- | Chatham Island, New Zealand | align=right | {{ntsh|64000}}[[+64]] | UTC+12:00 | UTC+13:00 |- | Chile | align=right | {{ntsh|56000}}[[+56]] | UTC-06:00 to -04:00 | UTC-05:00 to -03:00 |- | China | align=right | {{ntsh|86000}}[[+86]] | UTC+08:00 | |- | Christmas Island | align=right | {{ntsh|61891}}[[+61|+61 89164]] | UTC+07:00 | |- | Cocos (Keeling) Islands | align=right | {{ntsh|61000}}[[+61|+61 89162]] | UTC+06:30 | |- | Colombia | align=right | {{ntsh|57000}}[[+57]] | UTC-05:00 | |- | Comoros | align=right | {{ntsh|26900}}[[+269]] | UTC+03:00 | |- | Congo | align=right | {{ntsh|24200}}[[+242]] | UTC+01:00 | |- | Congo, Democratic Republic of the (Zaire) | align=right | {{ntsh|24300}}[[+243]] | UTC+01:00 to +02:00 | |- | Cook Islands | align=right | {{ntsh|68200}}[[+682]] | UTC-10:00 | |- | Costa Rica | align=right | {{ntsh|50600}}[[+506]] | UTC-06:00 | |- | Ivory Coast | align=right | {{ntsh|22500}}[[+225]] | UTC+00:00 | |- | Croatia | align=right | {{ntsh|38500}}[[+385]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Cuba | align=right | {{ntsh|53000}}[[+53]] | UTC-05:00 | UTC-04:00 |- | Curaçao | align=right | {{ntsh|59990}}[[Telephone numbers in Curaçao and the Caribbean Netherlands|+599 9]] | UTC-04:00 | |- | Cyprus | align=right | {{ntsh|35700}}[[+357]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Czech Republic | align=right | {{ntsh|42000}}[[+420]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Denmark | align=right | {{ntsh|45000}}[[+45]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Diego Garcia | align=right | {{ntsh|24600}}[[+246]] | UTC+06:00 | |- | Djibouti | align=right | {{ntsh|25300}}[[+253]] | UTC+02:00 | |- | Dominica | align=right | {{ntsh|17670}}[[+1 767]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Dominican Republic | align=right | {{ntsh|18090}}[[Telephone numbers in the Dominican Republic|+1 809]], {{ntsh|18290}}[[Telephone numbers in the Dominican Republic|+1 829]], {{ntsh|18490}}[[Telephone numbers in the Dominican Republic|+1 849]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | East Timor | align=right | {{ntsh|67000}}[[+670]] | UTC+09:00 | |- | Easter Island | align=right | {{ntsh|56000}}[[+56]] | UTC-06:00 | UTC-05:00 |- | Ecuador | align=right | {{ntsh|59300}}[[+593]] | UTC-06:00 to -05:00 | |- | Egypt | align=right | {{ntsh|20000}}[[+20]] | UTC+02:00 | |- | El Salvador | align=right | {{ntsh|50300}}[[+503]] | UTC-06:00 | |- | Ellipso (Mobile Satellite service) | align=right | {{ntsh|88120}}[[+881|+881 2, +881 3]] | | |- | EMSAT (Mobile Satellite service) | align=right | {{ntsh|88213}}[[+882|+882 13]] | | |- | Equatorial Guinea | align=right | {{ntsh|24000}}[[+240]] | UTC+01:00 | |- | Eritrea | align=right | {{ntsh|29100}}[[+291]] | UTC+03:00 | |- | Estonia | align=right | {{ntsh|37200}}[[+372]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Ethiopia | align=right | {{ntsh|25100}}[[+251]] | UTC+03:00 | |- | Falkland Islands | align=right | {{ntsh|50000}}[[+500]] | UTC-03:00 | |- | Faroe Islands | align=right | {{ntsh|29800}}[[+298]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Fiji | align=right | {{ntsh|67900}}[[+679]] | UTC+12:00 | UTC+13:00 |- | Finland | align=right | {{ntsh|35800}}[[+358]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | France | align=right | {{ntsh|33000}}[[+33]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | French Antilles | align=right | {{ntsh|59600}}[[+596]] | | |- | French Guiana | align=right | {{ntsh|59400}}[[+594]] | UTC-03:00 | |- | French Polynesia | align=right | {{ntsh|68900}}[[+689]] | UTC-10:00 to -09:00 | |- | Gabon | align=right | {{ntsh|24100}}[[+241]] | UTC+01:00 | |- | Gambia | align=right | {{ntsh|22000}}[[+220]] | UTC+00:00 | |- | Georgia | align=right | {{ntsh|99500}}[[+995]] | UTC+04:00 | |- | Alémani | align=right | {{ntsh|49000}}[[+49]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Ghana | align=right | {{ntsh|23300}}[[+233]] | UTC+00:00 | |- | Gibraltar | align=right | {{ntsh|35000}}[[+350]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Global Mobile Satellite System (GMSS) | align=right | {{ntsh|88100}}[[+881]] | | |- | Globalstar (Mobile Satellite Service) | align=right | {{ntsh|88180}}[[+881|+881 8, +881 9]] | | |- | Greece | align=right | {{ntsh|30000}}[[+30]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Greenland | align=right | {{ntsh|29900}}[[+299]] | UTC-04:00 to +00:00 | |- | Grenada | align=right | {{ntsh|14730}}[[Area code 473|+1 473]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Guadeloupe | align=right | {{ntsh|59000}}[[+590]] | UTC-04:00 | |- | Guam | align=right | {{ntsh|16710}}[[Area code 671|+1 671]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC+10:00 | |- | Guatemala | align=right | {{ntsh|50200}}[[+502]] | UTC-06:00 | |- | Guernsey | align=right | {{ntsh|44148}}[[+44|+44 1481, +44 7781, +44 7839, +44 7911]] | UTC+01:00 | |- | Guinea | align=right | {{ntsh|22400}}[[+224]] | UTC+00:00 | |- | Guinea-Bissau | align=right | {{ntsh|24500}}[[+245]] | UTC+00:00 | |- | Guyana | align=right | {{ntsh|59200}}[[+592]] | UTC-04:00 | |- | Haiti | align=right | {{ntsh|50900}}[[+509]] | UTC-05:00 | UTC-04:00 |- | Honduras | align=right | {{ntsh|50400}}[[+504]] | UTC-06:00 | |- | Hong Kong | align=right | {{ntsh|85200}}[[+852]] | UTC+08:00 | |- | Hungary | align=right | {{ntsh|36000}}[[+36]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Iceland | align=right | {{ntsh|35400}}[[+354]] | UTC+00:00 | |- | ICO Global (Mobile Satellite Service) | align=right | {{ntsh|88100}}[[+881|+881 0, +881 1]] | | |- | India | align=right | {{ntsh|91000}}[[+91]] | UTC+05:30 | |- | Indonesia | align=right | {{ntsh|62000}}[[+62]] | UTC+07:00 to +09:00 | |- | Inmarsat SNAC | align=right | {{ntsh|87000}}[[+870]] | | |- | International Freephone Service (UIFN) | align=right | {{ntsh|80000}}[[+800]] | | |- | International Networks | align=right | {{ntsh|88200}}[[+882]], [[+883]] | | |- | International Premium Rate Service | align=right | {{ntsh|97900}}[[+979]] | | |- | International Shared Cost Service (ISCS) | align=right | {{ntsh|80800}}[[+808]] | | |- | Iran | align=right | {{ntsh|98000}}[[+98]] | UTC+03:30 | UTC+04:30 |- | Iraq | align=right | {{ntsh|96400}}[[+964]] | UTC+03:00 | |- | Ireland | align=right | {{ntsh|35300}}[[+353]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Iridium (Mobile Satellite service) | align=right | {{ntsh|88160}}[[+881|+881 6, +881 7]] | | |- | Isle of Man | align=right | {{ntsh|44162}}[[+44|+44 1624, +44 7524, +44 7624, +44 7924]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Israel | align=right | {{ntsh|97200}}[[Telephone numbers in Israel|+972]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Italy | align=right | {{ntsh|39000}}[[+39]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Jamaica | align=right | {{ntsh|18760}}[[Area code 876|+1 876]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-05:00 | |- | Jan Mayen | align=right | {{ntsh|47790}}[[Telephone numbers in Jan Mayen|+47 79]] | | |- | Japan | align=right | {{ntsh|81000}}[[+81]] | UTC+09:00 | |- | Jersey | align=right | {{ntsh|44153}}[[+44|+44 1534]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Jordan | align=right | {{ntsh|96200}}[[+962]] | UTC+02:00 | |- | Kazakhstan | align=right | {{ntsh|76000}}[[+7 6]], [[+7 7]]<ref name="zone7" group="notes">Russia, Kazakhstan, and Abkhazia make up the Seventh World Numbering Zone. From August 2007, Kazakhstan changed all area codes to start with 7; however, 6 is also reserved for Kazakhstan. Digits 3, 4, and 5 are reserved for Russia. Abkhazia was assigned +7&nbsp;840 for landline and +7&nbsp;940 for mobile operators on 28 September 2009. Abkhazia will also continue using +995&nbsp;44. Other digits are reserved for Russia. Currently, there are no internationally accessible numbers starting with 0, 1, 2 or 5 – these are access codes and similar arrangements.</ref> | UTC+05:00 to +06:00 | |- | Kenya | align=right | {{ntsh|25400}}[[+254]] | UTC+03:00 | |- | Kiribati | align=right | {{ntsh|68600}}[[+686]] | UTC+12:00 to +14:00 | |- | Korea, North | align=right | {{ntsh|85000}}[[+850]] | UTC+08:30 | |- | Korea, South | align=right | {{ntsh|82000}}[[+82]] | UTC+09:00 | |- | Kosovo | align=right | {{ntsh|38300}}([[+383]] in use now), [[+377|+377 44, +377 45]], [[+386|+386 43, +386 49]], [[+381|+381 28, +381 29, +381 38, +381 39]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Kuwait | align=right | {{ntsh|96500}}[[+965]] | UTC+03:00 | |- | Kyrgyzstan | align=right | {{ntsh|99600}}[[+996]] | UTC+05:00 to +06:00 | |- | Laos | align=right | {{ntsh|85600}}[[+856]] | UTC+07:00 | |- | Latvia | align=right | {{ntsh|37100}}[[+371]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Lebanon | align=right | {{ntsh|96100}}[[+961]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Lesotho | align=right | {{ntsh|26600}}[[+266]] | UTC+02:00 | |- | Liberia | align=right | {{ntsh|23100}}[[+231]] | UTC+00:00 | |- | Libya | align=right | {{ntsh|21800}}[[+218]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Liechtenstein | align=right | {{ntsh|42300}}[[+423]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Lithuania | align=right | {{ntsh|37000}}[[+370]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Luxembourg | align=right | {{ntsh|35200}}[[+352]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Macau | align=right | {{ntsh|85300}}[[+853]] | UTC+08:00 | |- | Macedonia | align=right | {{ntsh|38900}}[[+389]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Madagascar | align=right | {{ntsh|26100}}[[+261]] | UTC+03:00 | |- | Malawi | align=right | {{ntsh|26500}}[[+265]] | UTC+02:00 | |- | Malaysia | align=right | {{ntsh|60000}}[[+60]] | UTC+08:00 | |- | Maldives | align=right | {{ntsh|96000}}[[+960]] | UTC+05:00 | |- | Mali | align=right | {{ntsh|22300}}[[+223]] | UTC+00:00 | |- | Malta | align=right | {{ntsh|35600}}[[+356]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Marshall Islands | align=right | {{ntsh|69200}}[[+692]] | UTC+12:00 | |- | Martinique | align=right | {{ntsh|59600}}[[+596]] | UTC-04:00 | |- | Mauritania | align=right | {{ntsh|22200}}[[+222]] | UTC+00:00 | |- | Mauritius | align=right | {{ntsh|23000}}[[+230]] | UTC+04:00 | |- | Mayotte | align=right | {{ntsh|26226}}[[+262|+262 269, +262 639]] | UTC+03:00 | |- | Mexico | align=right | {{ntsh|52000}}[[+52]] | UTC-08:00 to -06:00 | UTC-07:00 to -05:00 |- | Micronesia, Federated States of | align=right | {{ntsh|69100}}[[+691]] | UTC+10:00 to +11:00 | |- | Midway Island, USA | align=right | {{ntsh|18080}}[[Area code 808|+1 808]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-11:00 | |- | Moldova | align=right | {{ntsh|37300}}[[+373]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Monaco | align=right | {{ntsh|37700}}[[+377]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Mongolia | align=right | {{ntsh|97600}}[[+976]] | UTC+07:00 to +08:00 | UTC+08:00 to +09:00 |- | Montenegro | align=right | {{ntsh|38200}}[[+382]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Montserrat | align=right | {{ntsh|16640}}[[Area code 664|+1 664]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Morocco | align=right | {{ntsh|21200}}[[+212]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Mozambique | align=right | {{ntsh|25800}}[[+258]] | UTC+02:00 | |- | Myanmar | align=right | {{ntsh|95000}}[[+95]] | UTC+06:30 | |- | Nagorno-Karabakh | align=right | {{ntsh|37447}}[[+374|+374 47, +374 97]] | UTC+04:00 | |- | Namibia | align=right | {{ntsh|26400}}[[+264]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Nauru | align=right | {{ntsh|67400}}[[+674]] | UTC+12:00 | |- | Nepal | align=right | {{ntsh|97700}}[[+977]] | UTC+05:45 | |- | Netherlands | align=right | {{ntsh|31000}}[[+31]] | [[Central European Time|CET]](UTC+01:00) / [[Atlantic Standard Time|AST]](UTC-04:00) | [[Central European Time|CET]](UTC+02:00) / [[Atlantic Standard Time|AST]](UTC-04:00) |- | Nevis | align=right | {{ntsh|18690}}[[Area code 869|+1 869]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | New Caledonia | align=right | {{ntsh|68700}}[[+687]] | UTC+11:00 | |- | New Zealand | align=right | {{ntsh|64000}}[[+64]] | UTC+12:00 | UTC+13:00 |- | Nicaragua | align=right | {{ntsh|50500}}[[+505]] | UTC-06:00 | |- | Niger | align=right | {{ntsh|22700}}[[+227]] | UTC+01:00 | |- | Nigeria | align=right | {{ntsh|23400}}[[+234]] | UTC+01:00 | |- | Niue | align=right | {{ntsh|68300}}[[+683]] | UTC-11:00 | |- | Norfolk Island | align=right | {{ntsh|67230}}[[+672|+672 3]] | UTC+11:00 | |- | Northern Cyprus | align=right | {{ntsh|16700}}[[+90 392]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Northern Ireland | align=right | {{ntsh|44280}}[[+44|+44 28]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Northern Mariana Islands | align=right | {{ntsh|16700}}[[Area code 670|+1 670]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC+10:00 | |- | Norway | align=right | {{ntsh|47000}}[[+47]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Oman | align=right | {{ntsh|96800}}[[+968]] | UTC+04:00 | |- | Pakistan | align=right | {{ntsh|92000}}[[+92]] | UTC+05:00 | UTC+06:00 |- | Palau | align=right | {{ntsh|68000}}[[+680]] | UTC+09:00 | |- | Palestine, State of | align=right | {{ntsh|97000}}[[+970]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Panama | align=right | {{ntsh|50700}}[[+507]] | UTC-05:00 | |- | Papua New Guinea | align=right | {{ntsh|67500}}[[+675]] | UTC+10:00 | |- | Paraguay | align=right | {{ntsh|59500}}[[+595]] | UTC-04:00 | UTC-03:00 |- | Peru | align=right | {{ntsh|51000}}[[+51]] | UTC-05:00 | |- | Philippines | align=right | {{ntsh|63000}}[[+63]] | UTC+08:00 | |- | Pitcairn Islands | align=right | {{ntsh|64000}}[[+64]] | UTC-08:00 | |- | Poland | align=right | {{ntsh|48000}}[[+48]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Portugal | align=right | {{ntsh|35100}}[[+351]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | Puerto Rico | align=right | {{ntsh|17870}}[[Telephone numbers in Puerto Rico|+1 787]], {{ntsh|17870}}[[Telephone numbers in Puerto Rico|+1 939]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Qatar | align=right | {{ntsh|97400}}[[+974]] | UTC+03:00 | |- | Réunion | align=right | {{ntsh|26200}}[[+262]] | UTC+04:00 | |- | Romania | align=right | {{ntsh|40000}}[[+40]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Russia | align=right | {{ntsh|70000}}[[+7]]<ref name="zone7" group="notes" /> | UTC+02:00 to +12:00 | |- | Rwanda | align=right | {{ntsh|25000}}[[+250]] | UTC+02:00 | |- | Saba | align=right | {{ntsh|59940}}[[Telephone numbers in Curaçao and the Caribbean Netherlands|+599 4]] | UTC-04:00 | |- | Saint Barthélemy | align=right | {{ntsh|59000}}[[+590]] | UTC-04:00 | |- | Saint Helena | align=right | {{ntsh|29000}}[[+290]] | UTC+00:00 | |- | Saint Kitts and Nevis | align=right | {{ntsh|18690}}[[Area code 869|+1 869]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Saint Lucia | align=right | {{ntsh|17580}}[[Area code 758|+1 758]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Saint Martin (France) | align=right | {{ntsh|59000}}[[+590]] | UTC-04:00 | |- | Saint Pierre and Miquelon | align=right | {{ntsh|50800}}[[+508]] | UTC-03:00 | UTC-02:00 |- | Saint Vincent and the Grenadines | align=right | {{ntsh|17840}}[[Area code 784|+1 784]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Samoa | align=right | {{ntsh|68500}}[[+685]] | UTC+13:00 | UTC+14:00 |- | San Marino | align=right | {{ntsh|37800}}[[+378]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | São Tomé and Príncipe | align=right | {{ntsh|23900}}[[+239]] | UTC+00:00 | |- | Saudi Arabia | align=right | {{ntsh|96600}}[[+966]] | UTC+03:00 | |- | Senegal | align=right | {{ntsh|22100}}[[+221]] | UTC+00:00 | |- | Serbia | align=right | {{ntsh|38100}}[[+381]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Seychelles | align=right | {{ntsh|24800}}[[+248]] | UTC+04:00 | |- | Sierra Leone | align=right | {{ntsh|23200}}[[+232]] | UTC+00:00 | |- | Singapore | align=right | {{ntsh|65000}}[[+65]] | UTC+08:00 | |- | Sint Eustatius | align=right | {{ntsh|59930}}[[Telephone numbers in Curaçao and the Caribbean Netherlands|+599 3]] | UTC-04:00 | |- | Sint Maarten (Netherlands) | align=right | {{ntsh|17210}}[[Area code 721|+1 721]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Slovakia | align=right | {{ntsh|42100}}[[+421]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Slovenia | align=right | {{ntsh|38600}}[[+386]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Solomon Islands | align=right | {{ntsh|67700}}[[+677]] | UTC+11:00 | |- | Somalia | align=right | {{ntsh|25200}}[[+252]] | UTC+03:00 | |- | South Africa | align=right | {{ntsh|27000}}[[+27]] | UTC+02:00 | |- | South Georgia and the South Sandwich Islands | align=right | {{ntsh|50000}}[[+500]] | UTC-02:00 | |- | South Ossetia | align=right | {{ntsh|99534}}[[Telephone numbers in South Ossetia|+995 34]] | UTC+03:00 | |- | South Sudan | align=right | {{ntsh|21100}}[[+211]] | UTC+03:00 | |- | Spain | align=right | {{ntsh|34000}}[[+34]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Sri Lanka | align=right | {{ntsh|94000}}[[+94]] | UTC+05:30 | |- | Sudan | align=right | {{ntsh|24900}}[[+249]] | UTC+02:00 | |- | Suriname | align=right | {{ntsh|59700}}[[+597]] | UTC-03:00 | |- | Svalbard | align=right | {{ntsh|47790}}[[Telephone numbers in Svalbard|+47 79]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Swaziland | align=right | {{ntsh|26800}}[[+268]] | UTC+02:00 | |- | Sweden | align=right | {{ntsh|46000}}[[+46]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Switzerland | align=right | {{ntsh|41000}}[[+41]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Syria | align=right | {{ntsh|96300}}[[+963]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Taiwan | align=right | {{ntsh|88600}}[[+886]] | UTC+08:00 | |- | Tajikistan | align=right | {{ntsh|99200}}[[+992]] | UTC+05:00 | |- | Tanzania | align=right | {{ntsh|25500}}[[+255]] | UTC+03:00 | |- | Telecommunications for Disaster Relief by OCHA | align=right | {{ntsh|25500}}[[+888]] | | |- | Thailand | align=right | {{ntsh|66000}}[[+66]] | UTC+07:00 | |- | Thuraya (Mobile Satellite service) | align=right | {{ntsh|88216}}[[+882|+882 16]] | | |- | Togo | align=right | {{ntsh|22800}}[[+228]] | UTC+00:00 | |- | Tokelau | align=right | {{ntsh|69000}}[[+690]] | UTC+13:00 | |- | Tonga | align=right | {{ntsh|67600}}[[+676]] | UTC+13:00 | |- | Transnistria | align=right | {{ntsh|37320}}[[+373|+373 2, +373 5]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | Trinidad and Tobago | align=right | {{ntsh|18680}}[[Area code 868|+1 868]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Tristan da Cunha | align=right | {{ntsh|29080}}[[+290 8]] | UTC+00:00 | |- | Tunisia | align=right | {{ntsh|21600}}[[+216]] | UTC+01:00 | |- | Turkey | align=right | {{ntsh|90000}}[[+90]] | UTC+03:00 | |- | Turkmenistan | align=right | {{ntsh|99300}}[[+993]] | UTC+05:00 | |- | Turks and Caicos Islands | align=right | {{ntsh|16490}}[[Area code 649|+1 649]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-05:00 | UTC-04:00 |- | Tuvalu | align=right | {{ntsh|68800}}[[+688]] | UTC+12:00 | |- | Uganda | align=right | {{ntsh|25600}}[[+256]] | UTC+03:00 | |- | Ukraine | align=right | {{ntsh|38000}}[[+380]] | UTC+02:00 | UTC+03:00 |- | United Arab Emirates | align=right | {{ntsh|97100}}[[+971]] | UTC+04:00 | |- | United Kingdom | align=right | {{ntsh|44000}}[[Telephone numbers in the United Kingdom|+44]] | UTC+00:00 | UTC+01:00 |- | United States | align=right | {{ntsh|10000}}[[North American Numbering Plan|+1]] | UTC-10:00 to -05:00 | UTC-10:00 to -04:00 |- | Universal Personal Telecommunications (UPT) | align=right | {{ntsh|87800}}[[+878]] | | |- | Uruguay | align=right | {{ntsh|59800}}[[+598]] | UTC-03:00 | No DST since June 2015 |- | US Virgin Islands | align=right | {{ntsh|13400}}[[Area code 340|+1 340]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC-04:00 | |- | Uzbekistan | align=right | {{ntsh|99800}}[[+998]] | UTC+05:00 | |- | Vanuatu | align=right | {{ntsh|67800}}[[+678]] | UTC+11:00 | |- | Venezuela | align=right | {{ntsh|58000}}[[+58]] | UTC-04:00 | |- | Vatican City State (Holy See) | align=right | {{ntsh|39066}}[[Telephone numbers in Vatican City|+39 06 698]], assigned [[+379]] | UTC+01:00 | UTC+02:00 |- | Vietnam | align=right | {{ntsh|84000}}[[+84]] | UTC+07:00 | |- | Wake Island, USA | align=right | {{ntsh|18080}}[[Area code 808|+1 808]]<ref name="NANP" group="notes" /> | UTC+12:00 | |- | Wallis and Futuna | align=right | {{ntsh|68100}}[[+681]] | UTC+12:00 | |- | Yemen | align=right | {{ntsh|96700}}[[+967]] | UTC+03:00 | |- | Zambia | align=right | {{ntsh|26000}}[[+260]] | UTC+02:00 | |- | Zanzibar | align=right | {{ntsh|25524}}[[+255|+255 24]] | UTC+03:00 | |- | Zimbabwe | align=right | {{ntsh|26300}}[[+263]] | UTC+02:00 | |} ==Locations with no country code== In [[Telecommunications in Antarctica|Antarctica]], dialing is dependent on the parent country of each base: {| class="wikitable sortable" |- align="center" bgcolor="#cccccc" ! Base || Calling Code || Country || Note |- | [[Aboa (research station)|Aboa]] || +358 || {{flag|Finland}} || |- | [[Almirante Brown Antarctic Base]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[Amundsen–Scott South Pole Station]] || +1 || {{flag|United States}} || |- | [[Artigas Base]] || +598 || {{flag|Uruguay}} || |- | [[Asuka Station (Antarctica)|Asuka Station]] || +81 || {{flag|Japan}} || |- | [[Base Presidente Eduardo Frei Montalva]] and [[Villa Las Estrellas]] || +56 || {{flag|Chile}} || |- | [[General Belgrano II|Belgrano II]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[Bellingshausen Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[Base General Bernardo O'Higgins Riquelme|Bernardo O'Higgins Station]] || +56 || {{flag|Chile}} || |- | [[Byrd Station]] || +1 || {{flag|United States}} || |- | [[Captain Arturo Prat Base]] || +56 || {{flag|Chile}} || |- | [[Casey Station]] || +672 || {{flag|Australia}} || can be direct dialed |- | [[Comandante Ferraz Brazilian Antarctic Base]] || +55 || {{flag|Brazil}} || |- | [[Concordia Station]] || +39 <br /> +33 || {{flag|Italy}}<br />{{flag|France}} || |- | [[Davis Station]] || +672 || {{flag|Australia}} || can be direct dialed |- | [[Dome F|Dome Fuji Station]] || +81 || {{flag|Japan}} || |- | [[Dumont d'Urville Station]] || +33 || {{flag|France}} || |- | [[Esperanza Base]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[Gabriel de Castilla Spanish Antarctic Station]] || +34 || {{flag|Spain}} || |- | [[Georg-von-Neumayer-Station]] (Replaced by [[Neumayer Station]]) || +49 || {{flag|Alémani}} || |- | [[Gonzalez Videla Station]] || +56 || {{flag|Chile}} || |- | [[Great Wall Station]] || +86 || {{flag|China}} || |- | [[Halley Research Station]] || +44 || {{flag|United Kingdom}} || |- | [[Henryk Arctowski Polish Antarctic Station]] || +48 || {{flag|Poland}} || |- | [[Jang Bogo Station]] || +82 || {{flag|South Korea}} || |- | [[Jinnah Antarctic Station]] || +92 || {{flag|Pakistan}} || |- | [[Juan Carlos I Base]] || +34 || {{flag|Spain}} || |- | [[Jubany]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[King Sejong Station]] || +82 || {{flag|South Korea}} || |- | [[European Project for Ice Coring in Antarctica#Kohnen Station, Dronning Maud Land|Kohnen-Station]] || +49 || {{flag|Alémani}} || |- | [[Kunlun Station]] || +86 || {{flag|China}} || |- | [[Law-Racoviţă Station]] || +40 || {{flag|Romania}} || |- | [[Leningradskaya Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[Machu Picchu Research Station]] || +51 || {{flag|Peru}} || |- | [[Macquarie Island Station]] || +672 || {{flag|Australia}} || can be direct dialed |- | [[Maitri|Maitri Station]] || +91 || {{flag|India}} || |- | [[Marambio Base]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[Zucchelli Station|Mario Zucchelli Station]] || +39 || {{flag|Italy}} || |- | [[Mawson Station]] || +672 || {{flag|Australia}} || can be direct dialed |- | [[McMurdo Station]] || +1 || {{flag|United States}} || can be reached by +64 code to Scott Base (NZ) |- | [[Mendel Polar Station]] || +420 || {{flag|Czech Republic}} || |- | [[Mirny Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[Mizuho Station (Antarctica)|Mizuho Station]] || +81 || {{flag|Japan}} || |- | [[Molodyozhnaya Station (Antarctica)|Molodyozhnaya Station]] || +7 <br /> +375 || {{flag|Russia}}<br />{{flag|Belarus}} || |- | [[Neumayer Station]] || +49 || {{flag|Alémani}} || |- | [[Novolazarevskaya Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[Orcadas Base]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[Palmer Station]] || +1 || {{flag|United States}} || |- | [[Princess Elisabeth Base]] || +32 || {{flag|Bɛ́lɛjika}} || |- | [[Professor Julio Escudero Base]] || +56 || {{flag|Chile}} || |- | [[Progress Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[Rothera Research Station]] || +44 || {{flag|United Kingdom}} || |- | [[Russkaya Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[San Martín Base]] || +54 || {{flag|Argentina}} || |- | [[SANAE IV]] ([[South Africa]]n National Antarctic Expeditions) || +27 || {{flag|South Africa}} || |- | [[Signy Research Station]] || +44 || {{flag|United Kingdom}} || |- | [[St. Kliment Ohridski Base]] || +359 || {{flag|Bulgaria}} || |- | [[Scott Base]] || +64 || {{flag|New Zealand}} || can be reached via +64 2409 and four digits on McMurdo exchange |- | [[Showa Station (Antarctica)|Showa Station]] || +81 || {{flag|Japan}} || |- | [[Svea Research Station|Svea]] || +46 || {{flag|Sweden}} || |- | [[Tor (research station)|Tor Station]] || +47 || {{flag|Norway}} || |- | [[Troll (research station)|Troll Station]] || +47 || {{flag|Norway}} || |- | [[Wasa Research Station]] || +46 || {{flag|Sweden}} || |- | [[Vostok Station]] || +7 || {{flag|Russia}} || |- | [[Vernadsky Research Base]] || +380 || {{flag|Ukraine}} || |- | [[Sun Yat-Sen Station|Zhongshan (Sun Yat-Sen) Station]] || +86 || {{flag|China}} || |- |} Other places with no country codes in use, although a code may be reserved: {| class="wikitable" |- align="center" bgcolor="#cccccc" ! Location || Calling Code || Country || Reasons for no Code |- | [[Kerguelen Archipelago]] || +262 || {{flag|France}} || No permanent local switches |- | [[Pitcairn Islands]] || +64 || {{flag|Pitcairn Islands}} || No connections to local switching; there are only satellite phones on the island, replacing a single wired party line; a single [[Payphone|pay phone]] also exists |} ==See also== * [[E.164]] * [[International Telecommunication Union]] * [[List of international call prefixes]] * [[International mobile phone codes]] * [[Telephone numbering plan]] * Group identifiers in [[ISBN]]s, a similar form of country code * [[Local conventions for writing telephone numbers]] == Notes == <references/> ==References== <references/> ==External links== {{Wikivoyage|List of country calling codes|Country calling codes}} * {{cite web | url=http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164D-2016-PDF-E.pdf |format=PDF | title=List of ITU-T Recommendation E.164 assigned country codes as of 15 November 2016 | publisher=[[ITU]]}} * {{cite web | url=http://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164C-2011-PDF-E.pdf | format=PDF | title=List of ITU-T Recommendation E.164 Dialling Procedures as of 15 December 2011 | publisher=[[ITU]]}} * {{cite journal|author1=International Telecommunications Union|authorlink1=International Telecommunications Union|title=Complement to Recommendation ITU-T E.164 (11/2010) - List of Recommendation ITU-T E.164 Assigned Country Codes (Position on 15 December 2016)|journal=ITU Operational Bulletin|date=15 December 2016|issue=1114|pages=Annex|url=https://www.itu.int/dms_pub/itu-t/opb/sp/T-SP-E.164D-2016-PDF-E.pdf|accessdate=19 December 2016|location=Geneva|format=PDF|issn=1564-5223}} * {{cite web | url=http://www.lincmad.com/world.html | title=Telephone and Internet Country Codes in 10 Languages | publisher=LincMad | access-date=2018-02-10 | archivedate=2018-10-04 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20181004004829/http://www.lincmad.com/world.html }} * {{cite web | url=http://www.wtng.info/ | title=World Telephone Numbering Guide | publisher=World Telephone Number Guide | access-date=2018-02-10 | archivedate=2019-06-26 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20190626203635/http://www.wtng.info/ }} j56qdrvukp3xbciampave6o1tu76txf LiveCode 0 11048 131044 123422 2024-11-20T04:18:12Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131044 wikitext text/x-wiki [[Fichier:Livecode.jpg|thumb|Litákanelo lya LiveCode]] '''LiveCode''' ezalí [[litámbuisi]] na bokeli bwa [[litámbuisi-mosálá]] (App) na [[Android (litámbuisi-masíni)|Android]], [[iOS (litámbuisi-masíni)|iOS]], [[MacOS X (litámbuisi-masíni)|MacOS X]], [[Windows (litámbuisi-masíni)|Windows]], [[Linux]] mpé [[Unix (litámbuisi-masíni)|Unix]]. Ezalí [[litámbuisi-sɔ́mí]] ([[lisásɛ]] ezalí [[GNU General Public License|GPL]]) mpé . [[Ndobélá ya bokomi bitámbuisi]] ''LiveCode Script'' ezalí komíkamba-elɔ́kɔ. Ndakisa ya ndobélá ya bokomi bitámbuisi: <source lang="applescript" line> repeat ten times put "Hello world at" && the long time & return after field 1 wait 1 second end repeat </source> == Búku == * {{en}} Lavieri, Edward. [https://web.archive.org/web/20140802040843/http://www.packtpub.com/livecode-mobile-development-hotshot/book LiveCode Mobile Development HOTSHOT] * {{en}} Holgate, Colin. [https://www.amazon.com/LiveCode-Mobile-Development-Beginners-Guide/dp/1849692483 LiveCode Mobile Development Beginner's Guide] * {{en}} Schonewille, Mark. [http://www3.economy-x-talk.com/file.php?node=book%253A-programming-livecode-for-real-starters Programming LiveCode for the Real Beginner] * {{en}} [http://www.oreillynet.com/pub/au/1955 Shafer, Dan]. ''Revolution: Software At The Speed Of Thought, Volume 1'' (Runtime Revolution Ltd, 2003) * {{en}} Wang, Wallace. [https://archive.today/20130121211145/http://eu.dummies.com/DummiesTitle/productCd-0470088702.html Beginning Programming For Dummies, 4th Edition] == Tálá mpé == * {{en}} [https://livecode.org livecode.org (litámbuisi-sɔ́mí)] * {{en}} [https://livecode.com livecode.com (mombóngo)] h177415p8c7xbaoznjgp5otbrxwc50s Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo 0 11431 131035 121356 2024-11-19T14:17:03Z OtikolenoiL 12703 131035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2}} Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo, ebéngami mpe [[:fr:Banque_centrale_du_Congo|'''Banque centrale du Congo''' (BCC)]] ezali ô mboka '''[[Republíki ya Kongó Demokratíki]].''' esalemi mpona ko kamba maye manso ma tali mbongo o nkati ya ékolo. ekelamaki na mbula 1951. eyaki liboso ya ndaku monene ya bokengeli mbogo ô ntango ya ba beleji na nkombo ya ''Banque du Congo belge.'' g5hdc8i3e7eyontgmyl85b950lx3gcy Eddie Iyeli azali moto ya mayele 0 13314 131040 129303 2024-11-20T03:54:53Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131040 wikitext text/x-wiki '''Eddy Iyeli''' abotami na Bikoro o mokɔlɔ tuku mibalé na misato sánzá ya zomi na moko 1975 o etuka ya Equateur <ref>https://talatala.cd/deputes/707/</ref>, azali moto ya politiki ya [[Kongó-Kinsásá|ekolo Congo démocratique]] . Aponami molobeli ya peuple mpo na circonscription ya Funa <ref>{{Cite web |title=Kopi ya archive |url=https://rtnc.cd/rdc-voici-la-liste-des-deputes-nationaux-elus-a-kinshasa/ |access-date=2024-05-12 |archivedate=2024-05-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240512105818/https://rtnc.cd/rdc-voici-la-liste-des-deputes-nationaux-elus-a-kinshasa/ }}</ref>, aponami lisusu molobeli ya peuple na assamblée pronvicial mpo na circonscription ya [[Ngiri-Ngíri|Ngiri-Ngiri]] <ref>https://actualite.cd/2024/03/09/assemblee-provinciale-de-kinshasa-validation-des-pouvoirs-des-suppleants-des-elus-ayant</ref> mpe vice-gouverneur ya engumba mokonzi [[Kinsásá|Kinshasa]] <ref>{{Cite web |title=Kopi ya archive |url=https://www.politico.cd/actualite/2024/04/29/rdc-ludps-daniel-bumba-elu-gouverneur-de-kinshasa.html/161892/ |access-date=2024-05-12 |archivedate=2024-05-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240512104128/https://www.politico.cd/actualite/2024/04/29/rdc-ludps-daniel-bumba-elu-gouverneur-de-kinshasa.html/161892/ }}</ref> . t843n0k47xzmv0jrbs2skpmkggdvad3 Eddie Iyeli 0 13315 131039 129302 2024-11-20T03:54:51Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131039 wikitext text/x-wiki {{Infobox Personnalité politique|nom=Eddy Iyeli|charte=|image=|légende=|fonction 1=Vice Gouverneur de [[Kinshasa]]|depuis le fonction 1=2024|nom de naissance=Eddy Iyeli Molangi|date de naissance=1975/11/23|lieu de naissance=[[Bikoro]]|nationalité=[[République démocratique du Congo|Congolais]]|parti=[[Mouvement de libération du Congo]]|coalition 1=[[Union sacrée de la Nation]]|fonction 2=[[Assemblée nationale de la République démocratique du Congo|Député national de la République démocratique du Congo]]|depuis le fonction 2=12/02/2024|à partir du fonction 2=|jusqu'au fonction 2=|circonscription 2=[[Funa]]|fonction 3=|depuis le fonction 3=[[Assemblée provinciale de Kinshasa|Député Provincial de Kinshasa]]|à partir du fonction 3=27/02/2024|jusqu'au fonction 3=|circonscription 3=[[Ngiri-Ngiri]]}} '''Eddy Iyeli''' abotami na Bikoro o mokɔlɔ tuku mibalé na misato sánzá ya zomi na moko 1975 o etuka ya Equateur <ref>https://talatala.cd/deputes/707/</ref>, azali moto ya politiki ya [[Kongó-Kinsásá|ekolo Congo démocratique]] . Aponami molobeli ya peuple mpo na circonscription ya Funa <ref>{{Cite web |title=Kopi ya archive |url=https://rtnc.cd/rdc-voici-la-liste-des-deputes-nationaux-elus-a-kinshasa/ |access-date=2024-05-12 |archivedate=2024-05-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240512105818/https://rtnc.cd/rdc-voici-la-liste-des-deputes-nationaux-elus-a-kinshasa/ }}</ref>, aponami lisusu molobeli ya peuple na assamblée pronvicial mpo na circonscription ya [[Ngiri-Ngíri|Ngiri-Ngiri]] <ref>https://actualite.cd/2024/03/09/assemblee-provinciale-de-kinshasa-validation-des-pouvoirs-des-suppleants-des-elus-ayant</ref> mpe vice-gouverneur ya engumba mokonzi [[Kinsásá|Kinshasa]] <ref>{{Cite web |title=Kopi ya archive |url=https://www.politico.cd/actualite/2024/04/29/rdc-ludps-daniel-bumba-elu-gouverneur-de-kinshasa.html/161892/ |access-date=2024-05-12 |archivedate=2024-05-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240512104128/https://www.politico.cd/actualite/2024/04/29/rdc-ludps-daniel-bumba-elu-gouverneur-de-kinshasa.html/161892/ }}</ref> . 536qd2fmaykegcyqbilo5xrnf74p26e Freie Volksmission 0 13346 131037 129455 2024-11-19T22:47:08Z CommonsDelinker 87 Removing [[:c:File:Mission_center.jpg|Mission_center.jpg]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Wdwd|Wdwd]] because: per [[:c:Commons:Deletion requests/File:Mission center.jpg|]]. 131037 wikitext text/x-wiki [[Fichier:2019 08 16 Freie Volksmission e.V. (Krefeld) (1).jpg|vignette|Freie Volksmission]] '''Misíyo nsɔ́mí mwa bato''' tǒ '''Freie Volksmission''' ezalí ndáko ya Nzámbe káti ná Krefeld, [[Alémani]] fondé ná [[Ewald Frank]] bandá 1959. == Tálá mpé == * [[William Marrion Branham]] {{Ndámbo}} gjy6q99mq9nw5z74egptlnjbviujhqz Melissa Yansané 0 13483 131045 129870 2024-11-20T04:26:05Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131045 wikitext text/x-wiki '''Mélissa Yansané''', kombo na ye ya solo '''Mélissa Marie Laurence Yansané Giannelli''', abotami o mokolo 9 sanza ya mitano 1999 na Aix-en-Provence ( France ), azalí moyembi, rappeur, moyembi-mokomi ya nzembo mpé mobini ya Franco - Congo [ 1 ] . == Biografi ya bomoi ya bato == === Elenge === Mélissa Yansané abotami o mokolo 9 sanza ya mitano 1999, Pushed, mama na ye oyo azalaki moyembi ya Zouk, nde mutu atindaki ye mpe alakisaki ye, mpo miziki ezalaki mposa ya Mélissa kobanda kala. Kasi mokana ya kosala mosala na yango eyaki na 2015 <ref>{{Cite web|url=https://allo-kinculture.com/musique-melina-yansane-une-etoile-montante-de-la-musique-congolaise/|date=2021-04-07|title=Kopi ya archive|access-date=2024-08-22|archivedate=2021-04-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210407100807/https://allo-kinculture.com/musique-melina-yansane-une-etoile-montante-de-la-musique-congolaise/}}</ref>, ntango alongi momekano ya ba mayele na [[Kinsásá|Kinsasa]] , <ref>{{Cite web|url=https://24newsagency.com/musique-a-21-ans-melissa-yansane-une-nouvelle-etoile-de-la-musique-congolaise/|date=2020-10-03}}</ref> na [[Kongó-Kinsásá|kongo-kinsasa]] . Kasi ezalaki na 2017 nde abimisaki nzembo na ye ya liboso Run 4 your life. Na nsima, abimisi You Got It <ref>{{Cite web|url=https://clichemag.com/music/a-conversation-with-congolese-music-artist-melissa-yansane/|date=2022-03-11}}</ref> . Sima ya bokabwani, akokoba mosala na ye moyembi ye moko mpe akutanaki na moyembi mosusu ya kongo-kinsasa, Gaz Mawete, oyo apesaki ye likanisi ya kosunga ye na muziki na ye mpe na bokoli na ye. Elongo, babimisaki “Na Lembi” <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2021/01/18/actualite/culture/la-chanteuse-melissa-yansane-lance-la-chanson-nalembi|date=2021-01-18}}</ref> na 2020, mpe balandisaki “Bâton Magique” na 2021 mpe ba komaki na 934.000 ya ba vues na YouTube mpe ekomaki nzambo na bango ya malamu koleka <ref>{{Cite web|url=https://acp.cd/culture/la-franco-congolaise-melissa-yansane-lance-son-nouveau-single-baton-magique-en-featuring-avec-gaz-mawete/|date=2021-08-07}}</ref> . == Discografi == === Ba nzembo oyo eza na album te === * 2017 : ''Run for life'' * 2019 : ''You got it'' * 2019 : ''Limbisa'' <ref>{{Cite web|url=https://fr.trace.tv/trace-urban/musique/2658/|date=2020-08-18}}</ref> * 2020 : ''Na Lembi'' * 2021 : ''Baton magique'' <ref>{{Cite web|url=https://www.eventsrdc.com/melissa-yansane-pres-de-deux-ans-de-recul-et-un-retour-imminent/|date=2023-06-17}}</ref> == Ba références == qu5blwnqebp4t9y00avdafhiflvms6n Paulin Lendongolia Lebabonga 0 13820 131038 130999 2024-11-20T02:15:51Z CommonsDelinker 87 Removing [[:c:File:Paulin_Lendongolia_Lebabonga.png|Paulin_Lendongolia_Lebabonga.png]], it has been deleted from Commons by [[:c:User:Krd|Krd]] because: No license since 7 November 2024. 131038 wikitext text/x-wiki '''Paulin Lendongolia Lebabonga''', azali Gouverneur ya province ya Tshopo ya lelo. Azali mokeli ya slogan Tshopo Mosala. Aponami na nzela ya maponami ya semba na ba votes 19 na kati ya ba votes 19.<ref name="radiookapi.net">{{Lien web |langue=fr |titre=radio_okapi : Paulin Lendongolia Lebabonga, obtient 16 voix sur 29 votants |url=https://www.radiookapi.net/2024/04/29/actualite/politique/election-du-gouverneur-de-tshopo-paulin-lendongolia-lebabonga-obtient|site= radiookapi.net |date=05 novembre 2024 |année=2024 |consulté le=05 novembre 2024}}</ref>, Azali kozwa esika ya Madeleine Nikomba Sabangu, oyo azalaki vice-gouverneur na ye. == Biografi ya bomoi ya bato == == Mateya == '''Paulin Lendongolia Lebabonga''' ayekolaki mibeko na Université ya Kisangani na Kisangani esika azwaki Licence universitaire na ye na 2023. == Mosala ya politiki == == Gouverneur ya etuka ya Tshopo == Aponami gouverneur ya etuka ya Tshopo na tour ya yambo ya maponami ya le 29 avril 2024 oyo ebongisamaki sous contrôle ya Commission nationale électorale indépendante (CENI). '''Paulin Lendongolia''' aponami mokambi ya etuka ya Tshopo lundi 29 avril 2024, nsima na maponami mabongisamaki na CENI. Na ba votant 29, vice-gouverneur oyo azali kolongwa azuaki ba votes 16, boye liboso ya ba concurrents na ye 19 dont Toengaho (12 votes) na Tony Kapalata (vote moko kaka). Gouverneur ya sika azui esika ya Madeleine Nikomba oyo asalaki na ye. Akosungama na moninga na ye ya koponama Didier Lomoyo, maire ya commune ya Tshopo na engumba Kisangani. Yambo ya kokota na exécutif provincial ya Tshopo, '''Paulin Lendongolia Lebabonga''' azalaki député ya etuka<ref name="7sur7">{{Lien web |langue=fr |titre=7sur7: Paulin Lendongolia a été élu gouverneur de la province de la Tshopo, le lundi 29 avril 2024, à l'issue des élections organisées par la Commission électorale nationale indépendante (CENI), |url=https://7sur7.cd/2024/04/30/tshopo-paulin-lendongolia-elu-gouverneur|site= 7sur7.cd |date=06 novembre 2024 |année=2024 |consulté le=06 novembre 2024}}</ref>. Gouverneur ya etuka ya Tshopo, '''Paulin Lendongolia''', asengi kosangana ya ba Tshopolais mpo na bozongi ya kimia ya kohumela, oyo elukamaki banda kala na etuka eye. '''Paulin Lendongolia''' abandi makambu ena mikolo ya jeudi le 5 septembre 2024 na engumba Kisangani, nsima na bokutani mpo na kotala likambu ya sécurité na etuka na prezida ya nzoto ya kosala makanisi. Kolanda ye, etuka eye ekoki kotongama na bozangi bokengi te. === Bozongisi maloba === Na ntango ya mituna mpo na ntina ya kimya, gouverneur ya etuka ya Tshopo alobaki ete: * “Ntango oyo tosengeli kopesa mpo na kotonga lisusu etúká, tokolekisa yango nde na koluka kimya, oyo ekozala na litomba mpo na biso te. Etuka esengeli na kimia. Yango wana esengeli moto nyonso amikɔtisa na likambo yango". Makambu ya bobateli etuka eye ezwami na nord-est ya République démocratique du Congo (RDC) etali bato koleka moko. Soki bakonzi basengi kosangana ya bavandi, mangomba ya société civile ezali na ngala na yango kosenga bobongisi forum ya kimia oyo esengeli komema bana mibali mpe bana basi ya etuka zinga zinga ya mesa mpo na koluka ba eyano ya malamu ya libela. === Bandimi ya Boyangeli Lendongolia === liste ya ya bandimi zomi (10) ya boyangeli ya sika ya etuka ya Tshopo : # Mokambi ya etuka, uta na kati, Libateli, ko panza mosala, momeseno, Bosembo, Kokengela ba sceau mpekMakoki bato : '''Ekongo Ndemba Roger''' ; # Mokambi ya etuka ya Bongisi, Budget, Economie, Commerce, Entreprenariat, Petites et moyennes entreprises mpe Molobeli ya Leta : '''Tandia Akomboyo Senold''' ; # Mokambi ya etuka ya Finances, Artisanat, Industrie, Investissement, Partenariat public-privé mpe Portefeuille provincial : '''Madropia Patrick Valencio''' ; # Mokambi ya etuka ya Infrastructure, Travaux Publics et Reconstruction: '''Likaka Balombo Héritier''' ; # Mokambi ya etuka ya Environnement, Développement Durable et Rural, Agriculture, Pêche et Bibwele: '''Koyi Taka Bijou''' ; # Mokambi ya etuka ya Fonction publique, ya mosala mpe ya bien-être social, ya transport mpe ya communication : '''Mogenya Baraka Ghislain''' ; # Mokambi ya etuka ya Mines, Énergie mpe Hydrocarbures, Boyokani na Assemblée provinciale: '''Mesemo Wa Mesemo Molili Ya Ibwe Thomas''' ; #Mokambi ya etuka ya Santé publique, Affaires sociales, Actions Humanitaires, Genre, Libota mpe Bana: '''Mangaza Binti Masudi Nono''' ; # Mokambi ya etuka ya Planification urbaine, ya ndako, ya mabele, ya planification régionale mpe ya tourisme : '''Kongolo Lekossa André''' ; # Mokambi ya etuka ya Education nationale, Information, Communication, Culture et Arts, Jeunesse, Sports et Loisirs: '''Masimango Simo Simo'''. == Mosala libanda ya politiki == ==Bomoi ya moto ye moko == '''Paulin Lendongolia''' azali na libala mpe azali tata. == Ba lokumu == == Banoti na ba références == {{Références}} == Masolo oyo etali yango == * [[Liste des gouverneurs de la province de la Tshopo]] == Ba liens ya libanda == * https://7sur7.cd/2024/09/06/tshopo-le-gouverneur-appelle-la-population-simpliquer-pour-le-retour-de-la-paix ====Mabongoli==== * [https://fr.wiktionary.org/wiki/Paulin Lendongolia Lebabonga fr: Paulin Lendongolia Lebabonga] l26rp1lu86dullmv9hakt6wecksjcn1 Pascal Isumbisho Mwapu 0 13952 131046 130972 2024-11-20T04:37:51Z InternetArchiveBot 10768 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 131046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2 |charte=|nom=Pascal Isumbisho Mwapu|image=defaut.svg|légende=<!-- Fonctions -->|fonction1=Ministre congolais de la Fonction publique|depuis le fonction1={{date|25|septembre|2015}}|président 1=[[Joseph Kabila Kabange]]|premier ministre 1=[[Augustin Matata Ponyo]]|gouvernement 1=[[Gouvernement Matata II]]|prédécesseur 1=|successeur 1=|fonction2=|depuis le fonction2=|à partir du fonction2=|jusqu'au fonction2=|élection2=|président 2=|gouvernement 2=|Territoire 2=|législature 2=|coalition 1=|prédécesseur 2=|successeur 2=<!-- Paramètres recommandés d'identification ou d'état-civil -->|nom de naissance=Pascal Isumbisho Mwapu|date de naissance=|qualificatif date=<!-- par exemple : "en France" -->|lieu de naissance=[[République démocratique du Congo]]|date de décès=|lieu de décès=|nature du décès=|sépulture=|nationalité=[[République démocratique du Congo|congolaise]]|parti=<!-- Autres paramètres facultatifs sur les personnalités apparentées (uniquement s'ils font l'objet d'un article Wikipédia) -->|père=|mère=|fratrie=|conjoint=|enfants=|famille=|entourage=<!-- Paramètres d'informations personnelles facultatives -->|université=|profession=Professeur de l'université|hommage=|religion=|résidence=|site web=isumbisho@yahoo.fr <!-- Autres paramètres d'informations politiques facultatives -->|signature=|taille signature=|taille emblème=|liste=<!-- Autres paramètres facultatifs -->|Masculin=oui|emblème=Coat of arms of the Democratic Republic of the Congo (grey spear).svg}} '''Pascal Isumbisho Mwapu''' azali moto ya politiki ya Congo démocratique. Na mokolo ya 25 sanza ya libwa 2015, aponami ministre ya Fonction publique na gouvernement ya Matata II na ordonnance présidentielle. == Biografi ya bomoi ya bato == Prof. Pascal Isumbisho Mwapu azalaki secrétaire académique ya Institut supérieur de développement rural (ISDR) Bukavu mpe na sima ya kozala directeur général ya institution wana na 2010-2011, azalaki candidat na députation nationale mpe provinciale. == Boyekoli == Professeur Ordinaire Pascal Isumbisho Mwapu azali: * Monganga na Sciences Biologiques na Iniversite ya Namur/Belgique * Master na Aquaculture na Iniversite ya Liège/Belgique * Diplôme na Biologie na ISP ya Bukavu/RDC * Spécialité ya kosala : Limnologie, Pêche na Aquaculture <ref>{{Cite web|url=https://ispgombe.ac.cd/recherches/urgeha.html|title=Kopi ya archive|access-date=2024-11-13|archivedate=2022-09-26|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220926222245/https://ispgombe.ac.cd/recherches/urgeha.html}}.</ref> == Banote mpe ba références == {{Références}} 6nlk9bns03mudlaq9c8wz1wol91bn3d Congolais note ya 1 centime 0 13975 131026 2024-11-19T12:00:41Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220303195|Billet de 1 centime congolais]] » 131026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Billet|dénomination=1 centime congolais|pays={{RDC}}|valeur=1 CDC|largeur=120|hauteur=70|poids=Environ 1|sécurité=Filigranes, relief, motif, fil de sécurité, fond de sécurité,|papier=75 % coton, 25 % lin|années circulation=depuis 1997|recto=Billet 1CC Recto.jpg|design recto=Cueillette de [[Café]]|créateur recto=[[Banque centrale du Congo]]|date recto=|verso=Billet 1CC Verso.jpg|design verso=L’[[Coffea arabica|Arabica]] et le [[Nyiragongo|Volcan Nyiragongo]]|créateur verso=[[Banque centrale du Congo]]|date verso=|précédent=|suivant=[[Billet de 5 centimes congolais|Billet 10CC]]}}'''Mbongo ya 1 centime ya Congo''' ezali mbongo ya motuya ya kala ya République démocratique ya Congo, ebimisami na Banque centrale ya Congo. Na nsima, mbongo yango esilaki kosalelama lisusu te mpo ezalaki na motuya moke mpe esilaki kolongolama na circulation eleki sikoyo bambula mingi.. == Makambo ya kala == Mbongo ya centime 1 ebimisamaki na ntango oyo nkita ya Congo ezalaki na mikakatano makasi, oyo emonanaki na kokita ya motuya ya mosolo. Lokola ezalaki na valɛrɛ moke, eumelaki te, mbongo yango ezalaki lisusu na ntina te mpo na kosomba biloko, mpe bato bazalaki lisusu kosalela yango te na makambo ya mokolo na mokolo. Motuya ya mbongo oyo eleki ndelo ya mibu ya 1990 esalaki ete ekoma kolimwa mokemoke, lokola mbongo ya motuya ya likolo ezalaki na ntina mpo na kokokisa bamposa ya nkita ya mboka. Lokola mosolo mokómaki na motuya moke, batyaki lisusu mbongo ya motuya moke te, lokola oyo ya cent moko. Lelo oyo, ekomi eloko ya bato oyo basombaka yango, oyo balukaka yango mingi na bato oyo bayekolaka mbongo ya bibende mpe na bato oyo balingaka masolo ya nkita ya Afrika, mpe ekundoli eleko moko ya kala ya mbongo ya Congo. == Biteni == Mbongo ya centime moko ezali na langi ya violɛ mpe ya rozɛ, oyo ezali komonisa ndenge oyo bazalaki kosala na bambula oyo bazalaki kobimisa yango. Makambo oyo ezali na lokasa yango ezali kolakisa esika moko ya bilanga oyo ezali komonisa biloko ya Congo oyo ezali na mokili mpe na bonkɔkɔ na yango. Ezali na ngomba ya mɔtɔ oyo eyebani mingi, Nyiragongo, oyo ezali na ɛsti ya République démocratique du Congo, ezali komonisa mabelé oyo ebotaka malamu mpe nguya ya biloko oyo Nzambe akelá. Pene na volcan, bitape ya café arabica ekundoli ntina ya bilanga na nkita ya Congo. Na ngámbo mosusu ya lokasa yango, ezali na elilingi ya mwasi moko oyo azali kolɔkɔta kafe. Elilingi oyo ezali komonisa mosala ya bato ya Congo mpe ntina ya mosala ya kafe na nkita ya mboka na ntango wana. Makomi Banque centrale du Congo mpe nkombo ya guvernere ya banki na ntango ya kobimisa mbongo, Masangu Mulongo, ezali mpe komonana, mpe dati ya kobimisa mbongo, 1 Novɛmbɛ 1997. === Bizalela ya tekiniki === * Motuya na yango: 1 centime * Ebimisami na: Banque Centrale du Congo * Mokolo ya kobima: 1 Novembre 1997 * Biloko: Papye mpe coton * Mikóló: Penepene na 120 mm x 70 mm * Elilingi: Ngomba ya mɔ́tɔ ya Nyiragongo, kafe arabica, kobuka kafe == Salelá mpe motuya == === Ntina ya mbongo ya bibende === Lelo oyo, mbongo ya 1 centime ya Congo ezali eloko oyo bato mingi basangisaka, oyo bato balingaka yango mingi mpo ezali komonana mingi te mpe mpo na kitoko na yango, oyo ezali komonisa biloko ya motuya ya Congo, ezala ya mokili to ya nkita. Lokola ekómá ya kala, yango esali ete ekóma eloko ya ntina mingi mpo na bato oyo balukaka koyeba makambo ya mbongo ya République démocratique du Congo. Na mokuse, atako mbongo yango ya centime moko esilaki nokinoki kobimisama mpo na motuya na yango ya moke ya kosomba, kasi ezali kaka litatoli ya lisolo ya nkita mpe ya bomoi ya bato ya Congo, ezali elembo ya bomengo ya biloko ya mokili mpe mikakatano ya nkita oyo mboka yango ezalaki na yango. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * Congolais 1 cent note * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * Congolais billet ya 50 centime * 1 billet ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Ba liens ya libanda === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 1CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] lgpjayw65gt85ze293i1u6aj4et9yn7 Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo 0 13976 131027 2024-11-19T12:02:37Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220303195|Billet de 1 centime congolais]] » 131027 wikitext text/x-wiki '''Mbongo ya 1 centime ya Congo''' ezali mbongo ya motuya ya kala ya République démocratique ya Congo, ebimisami na Banque centrale ya Congo. Na nsima, mbongo yango esilaki kosalelama lisusu te mpo ezalaki na motuya moke mpe esilaki kolongolama na circulation eleki sikoyo bambula mingi.. == Makambo ya kala == Mbongo ya centime 1 ebimisamaki na ntango oyo nkita ya Congo ezalaki na mikakatano makasi, oyo emonanaki na kokita ya motuya ya mosolo. Lokola ezalaki na valɛrɛ moke, eumelaki te, mbongo yango ezalaki lisusu na ntina te mpo na kosomba biloko, mpe bato bazalaki lisusu kosalela yango te na makambo ya mokolo na mokolo. Motuya ya mbongo oyo eleki ndelo ya mibu ya 1990 esalaki ete ekoma kolimwa mokemoke, lokola mbongo ya motuya ya likolo ezalaki na ntina mpo na kokokisa bamposa ya nkita ya mboka. Lokola mosolo mokómaki na motuya moke, batyaki lisusu mbongo ya motuya moke te, lokola oyo ya cent moko. Lelo oyo, ekomi eloko ya bato oyo basombaka yango, oyo balukaka yango mingi na bato oyo bayekolaka mbongo ya bibende mpe na bato oyo balingaka masolo ya nkita ya Afrika, mpe ekundoli eleko moko ya kala ya mbongo ya Congo. == Biteni == Mbongo ya centime moko ezali na langi ya violɛ mpe ya rozɛ, oyo ezali komonisa ndenge oyo bazalaki kosala na bambula oyo bazalaki kobimisa yango. Makambo oyo ezali na lokasa yango ezali kolakisa esika moko ya bilanga oyo ezali komonisa biloko ya Congo oyo ezali na mokili mpe na bonkɔkɔ na yango. Ezali na ngomba ya mɔtɔ oyo eyebani mingi, Nyiragongo, oyo ezali na ɛsti ya République démocratique du Congo, ezali komonisa mabelé oyo ebotaka malamu mpe nguya ya biloko oyo Nzambe akelá. Pene na volcan, bitape ya café arabica ekundoli ntina ya bilanga na nkita ya Congo. Na ngámbo mosusu ya lokasa yango, ezali na elilingi ya mwasi moko oyo azali kolɔkɔta kafe. Elilingi oyo ezali komonisa mosala ya bato ya Congo mpe ntina ya mosala ya kafe na nkita ya mboka na ntango wana. Makomi Banque centrale du Congo mpe nkombo ya guvernere ya banki na ntango ya kobimisa mbongo, Masangu Mulongo, ezali mpe komonana, mpe dati ya kobimisa mbongo, 1 Novɛmbɛ 1997. === Bizalela ya tekiniki === * Motuya na yango: 1 centime * Ebimisami na: Banque Centrale du Congo * Mokolo ya kobima: 1 Novembre 1997 * Biloko: Papye mpe coton * Mikóló: Penepene na 120 mm x 70 mm * Elilingi: Ngomba ya mɔ́tɔ ya Nyiragongo, kafe arabica, kobuka kafe == Salelá mpe motuya == === Ntina ya mbongo ya bibende === Lelo oyo, mbongo ya 1 centime ya Congo ezali eloko oyo bato mingi basangisaka, oyo bato balingaka yango mingi mpo ezali komonana mingi te mpe mpo na kitoko na yango, oyo ezali komonisa biloko ya motuya ya Congo, ezala ya mokili to ya nkita. Lokola ekómá ya kala, yango esali ete ekóma eloko ya ntina mingi mpo na bato oyo balukaka koyeba makambo ya mbongo ya République démocratique du Congo. Na mokuse, atako mbongo yango ya centime moko esilaki nokinoki kobimisama mpo na motuya na yango ya moke ya kosomba, kasi ezali kaka litatoli ya lisolo ya nkita mpe ya bomoi ya bato ya Congo, ezali elembo ya bomengo ya biloko ya mokili mpe mikakatano ya nkita oyo mboka yango ezalaki na yango. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * Congolais 1 cent note * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * Congolais billet ya 50 centime * 1 billet ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Ba liens ya libanda === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 1CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] bvy2jaf7jsnq6yf62y0qzbk0vp30z0w 131030 131027 2024-11-19T12:24:33Z OtikolenoiL 12703 131030 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie}} '''Mbongo ya 1 centime ya Congo''' ezali mbongo ya motuya ya kala ya République démocratique ya Congo, ebimisami na Banque centrale ya Congo. Na nsima, mbongo yango esilaki kosalelama lisusu te mpo ezalaki na motuya moke mpe esilaki kolongolama na circulation eleki sikoyo bambula mingi.. == Makambo ya kala == Mbongo ya centime 1 ebimisamaki na ntango oyo nkita ya Congo ezalaki na mikakatano makasi, oyo emonanaki na kokita ya motuya ya mosolo. Lokola ezalaki na valɛrɛ moke, eumelaki te, mbongo yango ezalaki lisusu na ntina te mpo na kosomba biloko, mpe bato bazalaki lisusu kosalela yango te na makambo ya mokolo na mokolo. Motuya ya mbongo oyo eleki ndelo ya mibu ya 1990 esalaki ete ekoma kolimwa mokemoke, lokola mbongo ya motuya ya likolo ezalaki na ntina mpo na kokokisa bamposa ya nkita ya mboka. Lokola mosolo mokómaki na motuya moke, batyaki lisusu mbongo ya motuya moke te, lokola oyo ya cent moko. Lelo oyo, ekomi eloko ya bato oyo basombaka yango, oyo balukaka yango mingi na bato oyo bayekolaka mbongo ya bibende mpe na bato oyo balingaka masolo ya nkita ya Afrika, mpe ekundoli eleko moko ya kala ya mbongo ya Congo. == Biteni == Mbongo ya centime moko ezali na langi ya violɛ mpe ya rozɛ, oyo ezali komonisa ndenge oyo bazalaki kosala na bambula oyo bazalaki kobimisa yango. Makambo oyo ezali na lokasa yango ezali kolakisa esika moko ya bilanga oyo ezali komonisa biloko ya Congo oyo ezali na mokili mpe na bonkɔkɔ na yango. Ezali na ngomba ya mɔtɔ oyo eyebani mingi, Nyiragongo, oyo ezali na ɛsti ya République démocratique du Congo, ezali komonisa mabelé oyo ebotaka malamu mpe nguya ya biloko oyo Nzambe akelá. Pene na volcan, bitape ya café arabica ekundoli ntina ya bilanga na nkita ya Congo. Na ngámbo mosusu ya lokasa yango, ezali na elilingi ya mwasi moko oyo azali kolɔkɔta kafe. Elilingi oyo ezali komonisa mosala ya bato ya Congo mpe ntina ya mosala ya kafe na nkita ya mboka na ntango wana. Makomi Banque centrale du Congo mpe nkombo ya guvernere ya banki na ntango ya kobimisa mbongo, Masangu Mulongo, ezali mpe komonana, mpe dati ya kobimisa mbongo, 1 Novɛmbɛ 1997. === Bizalela ya tekiniki === * Motuya na yango: 1 centime * Ebimisami na: Banque Centrale du Congo * Mokolo ya kobima: 1 Novembre 1997 * Biloko: Papye mpe coton * Mikóló: Penepene na 120 mm x 70 mm * Elilingi: Ngomba ya mɔ́tɔ ya Nyiragongo, kafe arabica, kobuka kafe == Salelá mpe motuya == === Ntina ya mbongo ya bibende === Lelo oyo, mbongo ya 1 centime ya Congo ezali eloko oyo bato mingi basangisaka, oyo bato balingaka yango mingi mpo ezali komonana mingi te mpe mpo na kitoko na yango, oyo ezali komonisa biloko ya motuya ya Congo, ezala ya mokili to ya nkita. Lokola ekómá ya kala, yango esali ete ekóma eloko ya ntina mingi mpo na bato oyo balukaka koyeba makambo ya mbongo ya République démocratique du Congo. Na mokuse, atako mbongo yango ya centime moko esilaki nokinoki kobimisama mpo na motuya na yango ya moke ya kosomba, kasi ezali kaka litatoli ya lisolo ya nkita mpe ya bomoi ya bato ya Congo, ezali elembo ya bomengo ya biloko ya mokili mpe mikakatano ya nkita oyo mboka yango ezalaki na yango. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * Congolais 1 cent note * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * Congolais billet ya 50 centime * 1 billet ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Ba liens ya libanda === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 1CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] 626n0k163gqpt9fg1h4qhnr3uu9zik8 Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes 0 13977 131028 2024-11-19T12:22:01Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220253392|Billet de 5 centimes congolais]] » 131028 wikitext text/x-wiki '''Mbongo ya Congolais ya 5 centimes''' ekomaki eleko na lisoló ya mosolo ya République démocratique du Congo (RDC). Ntango ebimaki na bambula ya ebandeli ya lipanda ya ekólo yango, ezalaki mbongo ya moke mpenza na kati ya mbongo ya ekólo, oyo ebongisamaki mpo na kokokisa bamposa ya bato oyo bazalaki kosomba biloko ya ntalo moke. Kasi, lokola ntalo na yango ezalaki moke mpe ntalo ya biloko ezalaki komata, eumelaki te, bato bakómaki kosalela yango lisusu te mpe batikaki kosalela yango bambula mingi na nsima. == Makambo ya kala == Nsima na lipanda ya ekolo Belge ya Congo na 1960, République démocratique ya Congo (oyo kala ebengamaki Zaïre na boyangeli ya Mobutu Sese Seko) ebimisaki mbongo na yango moko, na mokano ya kosala mbongo ya mboka. Na ntango wana, babimisaki mbongo ya bibende ya motuya moke, lokola oyo ya santimɛ mitano, mpo na kosalisa na makambo ya mokolo na mokolo. Motuya ya mbongo yango ezalaki moke kasi ezalaki na ntina mpo na mombongo ya mokolo na mokolo . == Biteni == Mbongo ya Congolais ya 5 centimes ezalaki na makambo oyo ekesenisaki yango na mosusu oyo ezalaki na ntango wana. Mbala mingi, bazalaki kobimisa yango na papye ya malamu mpenza te, oyo ezalaki na 75% coton mpe 25% lin, kasi ezalaki moke mpenza (koleka milimɛtrɛ 70 ya molai mpe milimɛtrɛ 120 ya monene) soki tokokanisi yango na mbongo ya bibende oyo ezalaki na valɛrɛ mingi. Ba couleurs ya liboso ezalaki ba violets na ba gris, na ba motifs ya pete, mpe ezalaki na ba éléments ya symboles oyo ezalaki kolakisa bomengo ya nature na ya culture ya Congo lokola masque ya peuple Suku na liboso mpe harpe ya peuple Zandé na sima ya mbongo. Na ngámbo ya liboso ya mbongo yango, mbala mingi ezalaki na bililingi ya banyama mpe banzete, to bilembo ya ekólo, na ndakisa ezipeli ya elongi ya bato ya Basuku. Mokanda yango ezalaki mpe na bililingi ya bato ya kala to bilembo ya bonkɔkɔ ya Congo, mpo na komonisa mposa ya komonisa bomoto ya ekólo. Na ngámbo mosusu ya mbongo yango, ezalaki na bililingi ya mindɔndɔ te, na ndakisa nzɛnzɛ ya bato ya Zande. == Salelá mpe motuya == === Mombongo ekiti mpe ebandi lisusu kotambola te === Motuya ya mbongo ya Congo ekitaki makasi na boumeli ya ekeke ya 20 mpe mikakatano mingi ya nkita ebebisaki valɛrɛ ya mbongo ya 5 centimes. Lokola nkita ya ekólo yango ezalaki kokwea, mbongo yango ezalaki lisusu na valɛrɛ te, ezalaki lisusu kokoka kosomba ata biloko ya ntalo moke te. Na yango, kosalela yango esilaki, mpe mokemoke elimwaki na misala ya mokolo na mokolo. Mbongo ya Congolais ya 5 centimes elongwaki na circulation nsima ya kozwa esika na yango na banimero ya motuya ya motuya ya likolo oyo elongobani na ezalela ya nkita. Ba séries ya sika ya mbongo oyo ebimisamaki na ba décennies oyo elandaki ebwakaki penny mobimba, yango nde esukisaki lolenge wana ya mbongo na mbongo ya Congo. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * Congolais billet ya 50 centime * 1 billet ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * 20 billet ya franc congolais * Billet ya 50 francs congolais * 100 franc congolais billet * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 5CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] ob65ze9mjwlozvc504ed04qi9cgukkb 131029 131028 2024-11-19T12:23:55Z OtikolenoiL 12703 131029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2}} '''Mbongo ya Congolais ya 5 centimes''' ekomaki eleko na lisoló ya mosolo ya République démocratique du Congo (RDC). Ntango ebimaki na bambula ya ebandeli ya lipanda ya ekólo yango, ezalaki mbongo ya moke mpenza na kati ya mbongo ya ekólo, oyo ebongisamaki mpo na kokokisa bamposa ya bato oyo bazalaki kosomba biloko ya ntalo moke. Kasi, lokola ntalo na yango ezalaki moke mpe ntalo ya biloko ezalaki komata, eumelaki te, bato bakómaki kosalela yango lisusu te mpe batikaki kosalela yango bambula mingi na nsima. == Makambo ya kala == Nsima na lipanda ya ekolo Belge ya Congo na 1960, République démocratique ya Congo (oyo kala ebengamaki Zaïre na boyangeli ya Mobutu Sese Seko) ebimisaki mbongo na yango moko, na mokano ya kosala mbongo ya mboka. Na ntango wana, babimisaki mbongo ya bibende ya motuya moke, lokola oyo ya santimɛ mitano, mpo na kosalisa na makambo ya mokolo na mokolo. Motuya ya mbongo yango ezalaki moke kasi ezalaki na ntina mpo na mombongo ya mokolo na mokolo . == Biteni == Mbongo ya Congolais ya 5 centimes ezalaki na makambo oyo ekesenisaki yango na mosusu oyo ezalaki na ntango wana. Mbala mingi, bazalaki kobimisa yango na papye ya malamu mpenza te, oyo ezalaki na 75% coton mpe 25% lin, kasi ezalaki moke mpenza (koleka milimɛtrɛ 70 ya molai mpe milimɛtrɛ 120 ya monene) soki tokokanisi yango na mbongo ya bibende oyo ezalaki na valɛrɛ mingi. Ba couleurs ya liboso ezalaki ba violets na ba gris, na ba motifs ya pete, mpe ezalaki na ba éléments ya symboles oyo ezalaki kolakisa bomengo ya nature na ya culture ya Congo lokola masque ya peuple Suku na liboso mpe harpe ya peuple Zandé na sima ya mbongo. Na ngámbo ya liboso ya mbongo yango, mbala mingi ezalaki na bililingi ya banyama mpe banzete, to bilembo ya ekólo, na ndakisa ezipeli ya elongi ya bato ya Basuku. Mokanda yango ezalaki mpe na bililingi ya bato ya kala to bilembo ya bonkɔkɔ ya Congo, mpo na komonisa mposa ya komonisa bomoto ya ekólo. Na ngámbo mosusu ya mbongo yango, ezalaki na bililingi ya mindɔndɔ te, na ndakisa nzɛnzɛ ya bato ya Zande. == Salelá mpe motuya == === Mombongo ekiti mpe ebandi lisusu kotambola te === Motuya ya mbongo ya Congo ekitaki makasi na boumeli ya ekeke ya 20 mpe mikakatano mingi ya nkita ebebisaki valɛrɛ ya mbongo ya 5 centimes. Lokola nkita ya ekólo yango ezalaki kokwea, mbongo yango ezalaki lisusu na valɛrɛ te, ezalaki lisusu kokoka kosomba ata biloko ya ntalo moke te. Na yango, kosalela yango esilaki, mpe mokemoke elimwaki na misala ya mokolo na mokolo. Mbongo ya Congolais ya 5 centimes elongwaki na circulation nsima ya kozwa esika na yango na banimero ya motuya ya motuya ya likolo oyo elongobani na ezalela ya nkita. Ba séries ya sika ya mbongo oyo ebimisamaki na ba décennies oyo elandaki ebwakaki penny mobimba, yango nde esukisaki lolenge wana ya mbongo na mbongo ya Congo. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * Congolais billet ya 50 centime * 1 billet ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * 20 billet ya franc congolais * Billet ya 50 francs congolais * 100 franc congolais billet * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 5CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] 3v9f2s599ys5qptk22ldf9pc066iuhj Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes 0 13978 131031 2024-11-19T12:47:46Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220322337|Billet de 50 centimes congolais]] » 131031 wikitext text/x-wiki '''Mbongo ya Congolais ya 50 centimes''' ezali mbongo ya kala oyo ezalaki kosalelama kala na République démocratique du Congo (RDC). Lelo oyo, mbongo yango oyo Banque centrale ya Congo (BCC) ebimisaki, batalelaka yango lokola eloko ya motuya na lisolo ya nkita ya ekólo yango. Mokemoke, batikaki kosalela yango mpo ezalaki na motuya moke mpe mbongo ezalaki se kokita. Mbongo yango ezali kolakisa ntango oyo mbongo ya bibende ezalaki na valeur ya kosomba liboso ete ekóma na valeur te mpo na kobakisa mosolo. == Makambo ya kala == Mokanda ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes ebimisamaki na bambula ya ebandeli ya lipanda ya Congo, ntango mboka eyebanaki na nkombo ya Congo-Léopoldville (na nsima Zaïre mpe sika République démocratique ya Congo), ezalaki komeka kosala mosolo na yango moko. Na bambula ya 1960 mpe 1970, mbongo wana ezalaki kaka na valɛrɛ ya solo mpe ezalaki kosalisa mpo na kosomba biloko mosusu ya ntina. Nzokande, na ntina na mikakatano ya nkita, kozanga kimya ya politiki mpe komata ya motuya ya mosolo na mibu 1998 mpe 1999, motuya ya franc ya Congo ekitaki makasi. Na yango, mosolo ya 50 centime mokemoke ebungisaki motuya na yango mpe ezalaki lisusu kosalelama te na misala ya mokolo na mokolo, liboso ete ekoka kolongolama na circulation na Banque Centrale pene na 2005. == Biteni == Atako ezalaki na motuya moke, 50 centime ya Congo ezalaki na biloko ya kokesenisa na yango.[1]: # Langi: Mbala mingi, mbongo yango ezalaki na langi moko oyo ekesenisaka yango na mbongo mosusu, mbala mingi ezalaki na langi ya bronzɛ to ya bronzɛ. # Bililingi: Bililingi ya mbongo ezalaki na bilembo ya bonkɔ́kɔ mpe ya lisoló ya bato, lokola bililingi to bililingi oyo bizali komonisa libula ya Congo lokola motó ya Okapi. # Bilembo ya libateli: Ndenge moko na mbongo mosusu ya BCC, mbongo yango ezalaki na bilembo ya libateli, na ndakisa bilembo ya mai, mpo na kopekisa bato básala mbongo ya lokuta. == Salelá mpe motuya == Na ntango oyo ebimaki, mbongo ya Congolais ya 50 centimes ezalaki na ntina mingi mpo na mombongo ya mokolo na mokolo mpe ezalaki kosalisa mpo na kosomba biloko ya ntalo moke. Nzokande, nsima ya bambula, motuya na yango ya moke ekokaki lisusu te kolanda kobakisama ya motuya ya mosolo oyo ezalaki kokweisa nkita ya Congo. Neti yango emonanaki na lombango ete ezalaki na ntina te na ezalela ya nkita ya mboka, esika ntalo ezalaki kobakisama mbala na mbala, kosala ete ntalo ya moke ezala na ntina mingi te. === Kobimisa yango na molɔngɔ === Na ntina ya kokitisa motuya ya mosolo mpe kobakisama ya motuya ya mosolo na bambula oyo elekaki, mbongo ya Congolais ya 50 centimes elongwaki na motángo ya bato liboso ya mobu 2005, na nzela ya mbongwana ya nkita mpe ya mosolo oyo esalemaki na gouvernement mpe Banque centrale. Kolongolama wana ezalaki eteni ya milende ya monene mpo na kokomisa pete mbongo oyo ezalaki na kati ya mombongo na kotia makanisi na yango na mbongo ya motuya monene, oyo ebongaki malamu na makambo ya nkita ya mboka. === Ntina na yango ya kala mpe ya kobomba biloko === Lelo oyo, mbongo ya ebende ya Congolais ya 50 centimes ezali lisusu na valɛrɛ te na miso ya Leta, kasi ezali kaka na valɛrɛ na miso ya bato oyo basangisaka mbongo yango mpe bato oyo basepelaka na yango. Lokola eloko ya kobomba, ezali kokundola mbongwana ya nkita ya Congo mpe ezali elembo ya ntango oyo mbongo ya moke ezalaki na nguya ya kosomba mingi. Bato bazali koluka mbongo ya bibende ya ntango wana, ata mpe oyo ya santimɛ 50, mpo na motuya na yango ya kala mpe ndenge ezalaka mingi te. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * 1 note ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Ba liens ya libanda === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 50CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] ezese2cxgsqhsxbnq5rboezzmlkss60 131032 131031 2024-11-19T12:51:36Z OtikolenoiL 12703 131032 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2}} '''Mbongo ya Congolais ya 50 centimes''' ezali mbongo ya kala oyo ezalaki kosalelama kala na République démocratique du Congo (RDC). Lelo oyo, mbongo yango oyo Banque centrale ya Congo (BCC) ebimisaki, batalelaka yango lokola eloko ya motuya na lisolo ya nkita ya ekólo yango. Mokemoke, batikaki kosalela yango mpo ezalaki na motuya moke mpe mbongo ezalaki se kokita. Mbongo yango ezali kolakisa ntango oyo mbongo ya bibende ezalaki na valeur ya kosomba liboso ete ekóma na valeur te mpo na kobakisa mosolo. == Makambo ya kala == Mokanda ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes ebimisamaki na bambula ya ebandeli ya lipanda ya Congo, ntango mboka eyebanaki na nkombo ya Congo-Léopoldville (na nsima Zaïre mpe sika République démocratique ya Congo), ezalaki komeka kosala mosolo na yango moko. Na bambula ya 1960 mpe 1970, mbongo wana ezalaki kaka na valɛrɛ ya solo mpe ezalaki kosalisa mpo na kosomba biloko mosusu ya ntina. Nzokande, na ntina na mikakatano ya nkita, kozanga kimya ya politiki mpe komata ya motuya ya mosolo na mibu 1998 mpe 1999, motuya ya franc ya Congo ekitaki makasi. Na yango, mosolo ya 50 centime mokemoke ebungisaki motuya na yango mpe ezalaki lisusu kosalelama te na misala ya mokolo na mokolo, liboso ete ekoka kolongolama na circulation na Banque Centrale pene na 2005. == Biteni == Atako ezalaki na motuya moke, 50 centime ya Congo ezalaki na biloko ya kokesenisa na yango.[1]: # Langi: Mbala mingi, mbongo yango ezalaki na langi moko oyo ekesenisaka yango na mbongo mosusu, mbala mingi ezalaki na langi ya bronzɛ to ya bronzɛ. # Bililingi: Bililingi ya mbongo ezalaki na bilembo ya bonkɔ́kɔ mpe ya lisoló ya bato, lokola bililingi to bililingi oyo bizali komonisa libula ya Congo lokola motó ya Okapi. # Bilembo ya libateli: Ndenge moko na mbongo mosusu ya BCC, mbongo yango ezalaki na bilembo ya libateli, na ndakisa bilembo ya mai, mpo na kopekisa bato básala mbongo ya lokuta. == Salelá mpe motuya == Na ntango oyo ebimaki, mbongo ya Congolais ya 50 centimes ezalaki na ntina mingi mpo na mombongo ya mokolo na mokolo mpe ezalaki kosalisa mpo na kosomba biloko ya ntalo moke. Nzokande, nsima ya bambula, motuya na yango ya moke ekokaki lisusu te kolanda kobakisama ya motuya ya mosolo oyo ezalaki kokweisa nkita ya Congo. Neti yango emonanaki na lombango ete ezalaki na ntina te na ezalela ya nkita ya mboka, esika ntalo ezalaki kobakisama mbala na mbala, kosala ete ntalo ya moke ezala na ntina mingi te. === Kobimisa yango na molɔngɔ === Na ntina ya kokitisa motuya ya mosolo mpe kobakisama ya motuya ya mosolo na bambula oyo elekaki, mbongo ya Congolais ya 50 centimes elongwaki na motángo ya bato liboso ya mobu 2005, na nzela ya mbongwana ya nkita mpe ya mosolo oyo esalemaki na gouvernement mpe Banque centrale. Kolongolama wana ezalaki eteni ya milende ya monene mpo na kokomisa pete mbongo oyo ezalaki na kati ya mombongo na kotia makanisi na yango na mbongo ya motuya monene, oyo ebongaki malamu na makambo ya nkita ya mboka. === Ntina na yango ya kala mpe ya kobomba biloko === Lelo oyo, mbongo ya ebende ya Congolais ya 50 centimes ezali lisusu na valɛrɛ te na miso ya Leta, kasi ezali kaka na valɛrɛ na miso ya bato oyo basangisaka mbongo yango mpe bato oyo basepelaka na yango. Lokola eloko ya kobomba, ezali kokundola mbongwana ya nkita ya Congo mpe ezali elembo ya ntango oyo mbongo ya moke ezalaki na nguya ya kosomba mingi. Bato bazali koluka mbongo ya bibende ya ntango wana, ata mpe oyo ya santimɛ 50, mpo na motuya na yango ya kala mpe ndenge ezalaka mingi te. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * 1 note ya franc congolais * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Ba liens ya libanda === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 50CC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] e4qjzz7o2q604iwtxgjrbgsponywnag Liboke ya franc ya Congo 1 0 13979 131033 2024-11-19T14:11:18Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220322510|Billet de 1 franc congolais]] » 131033 wikitext text/x-wiki Libongoli ya franc ya Congo ezali mbongo oyo esalelamaki na Ekolo Congo démocratique. Na kati ya mbongo oyo Banque centrale ya Congo (BCC) ezalaki kobimisa, balongolaki yango na circulation mpo ezalaki na motuya moke. Na ntango wana, nkita ya ekólo ezalaki na mpasi, mbongo ya ekólo ezalaki kokita na valɛrɛ na yango, mpe ntalo ya mbongo ezalaki komata mingi, yango wana bato batikaki kosalela mbongo ya moke. == Makambo ya kala == Liboke ya 1 franc congolais ebimisamaki na bambula oyo elandaki lipanda ya République démocratique ya Congo. Na ntango wana, ekólo yango emekaki kotya kimya na nkita na yango mpe ezalaki na bonsomi ya kobimisa mbongo na yango moko, yango ememaki mbongwana mpe kobimisa mbongo ndenge na ndenge. Nzokande, nsima ya bambula, motuya ya franc ya Congo ekitaki makasi, mpe yango esalaki ete bato básepela lisusu te na mbongo ya moke lokola franc moko mpe básalela yango lisusu te. Na nsima ya mikakatano mingi ya nkita mpe hyperinflation, mwa mbongo yango ezalaki lisusu na ntina te, mpe na nsima balongolaki yango. == Biteni == Libongoli ya franc ya Congo, atako ezali na lolenge ya pete, ezali komonisa bomoto mpe bonkɔkɔ ya ekólo. Biloko oyo bizalaki na billet yango bizalaki na kati ya biloko oyo: # '''Bililingi to makambo ya bonkoko''': Motuya ya mbongo mbala mingi ezalaki na bililingi ya elilingi to ya bato ya kala lokola Société générale des carrières et des mines  ⁇  Gecamines  ⁇ [1] na liboso, mpe kokanga Patrice Lumumba mpe baninga na ye ya bitumba liboso ya liwa na bango na Katanga na ngambo ya nsima. # '''Langi ya mbongo''': mbongo ya ebende mokomoko ezalaki na langi moko oyo ekesenisaki yango na mbongo mosusu. Mbala mingi, mbongo ya franc moko ezalaki na langi ya bleu oyo esangani na mpɛmbɛ. # '''Bilembo mpo na kobatela mbongo''': Mpo bato básala mbongo ya bibende te, ata mbongo ya bibende ya mike, na ndakisa franc moko, ezalaki na bilembo ya mai to bililingi mosusu. == Salelá mpe motuya == Franga ya Congo ezalaki na motuya moke mpenza ntango balongolaki yango na mombongo. Kobeba ya lombangu ya franc congolais, oyo ebakisamaki na kozanga kimya na makambo ya nkita mpe ya politiki, ekitisaki motuya ya mbongo ya moke. Na yango, mbongo ya 1 franc congolais esilaki noki, motuya na yango ya kosombana ezalaki na ntina te soki tokokanisi yango na bamposa ya mokolo na mokolo ya bato. === Kobimisa yango na molɔngɔ === Frank ya Congo ya 1 ebimaki na motángo ya bato na 2006, na ntango ya mbongwana ya mbongo oyo elandaki eleko ya hyperinflation. Na ntango wana, Banque centrale ya Congo ebimisaki mbongo ya bibende oyo ezalaki na valɛrɛ mingi, oyo ebongaki mpenza mpo na misala ya mokolo na mokolo. Kolongolama ya mbongo ya moke lokola franc 1 emonisaki mbongwana na motuya ya monene, oyo emonisaki motuya ya bomoi mpe makambo ya nkita ya mboka. Lelo oyo, mbongo ya franc ya Congo ezali lisusu kosalelama te, kasi ezali kaka na valɛrɛ mpo na bato oyo basangisaka mbongo yango mpe bato oyo basepelaka na yango mingi. Lokola ezali eloko moko ya kala, ezali komonisa eleko ya kobakisama ya ntalo ya biloko mpe mbongwana na makambo ya nkita. Bato oyo basangisaka mbongo ya bibende balukaka mbongo ya bibende ya ndenge wana, oyo ezali komonisa ntango oyo mbongo ya bibende ya Congo ebimaki. Liboke ya 1 franc congolais, atako esilá ngala mpe ezali lisusu na valɛrɛ te na nkita ya République démocratique du Congo, ezali kaka elembo ya mbongo ya ekólo yango. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes|Congolais billet ya 50 centime]] * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 1FC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] 6yzy3rrcxho2tpy078l1ozd4ljtnedv 131034 131033 2024-11-19T14:16:06Z OtikolenoiL 12703 131034 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2}} Libongoli ya franc ya Congo ezali mbongo oyo esalelamaki na Ekolo Congo démocratique. Na kati ya mbongo oyo Banque centrale ya Congo (BCC) ezalaki kobimisa, balongolaki yango na circulation mpo ezalaki na motuya moke. Na ntango wana, nkita ya ekólo ezalaki na mpasi, mbongo ya ekólo ezalaki kokita na valɛrɛ na yango, mpe ntalo ya mbongo ezalaki komata mingi, yango wana bato batikaki kosalela mbongo ya moke. == Makambo ya kala == Liboke ya 1 franc congolais ebimisamaki na bambula oyo elandaki lipanda ya République démocratique ya Congo. Na ntango wana, ekólo yango emekaki kotya kimya na nkita na yango mpe ezalaki na bonsomi ya kobimisa mbongo na yango moko, yango ememaki mbongwana mpe kobimisa mbongo ndenge na ndenge. Nzokande, nsima ya bambula, motuya ya franc ya Congo ekitaki makasi, mpe yango esalaki ete bato básepela lisusu te na mbongo ya moke lokola franc moko mpe básalela yango lisusu te. Na nsima ya mikakatano mingi ya nkita mpe hyperinflation, mwa mbongo yango ezalaki lisusu na ntina te, mpe na nsima balongolaki yango. == Biteni == Libongoli ya franc ya Congo, atako ezali na lolenge ya pete, ezali komonisa bomoto mpe bonkɔkɔ ya ekólo. Biloko oyo bizalaki na billet yango bizalaki na kati ya biloko oyo: # '''Bililingi to makambo ya bonkoko''': Motuya ya mbongo mbala mingi ezalaki na bililingi ya elilingi to ya bato ya kala lokola Société générale des carrières et des mines  ⁇  Gecamines  ⁇ [1] na liboso, mpe kokanga Patrice Lumumba mpe baninga na ye ya bitumba liboso ya liwa na bango na Katanga na ngambo ya nsima. # '''Langi ya mbongo''': mbongo ya ebende mokomoko ezalaki na langi moko oyo ekesenisaki yango na mbongo mosusu. Mbala mingi, mbongo ya franc moko ezalaki na langi ya bleu oyo esangani na mpɛmbɛ. # '''Bilembo mpo na kobatela mbongo''': Mpo bato básala mbongo ya bibende te, ata mbongo ya bibende ya mike, na ndakisa franc moko, ezalaki na bilembo ya mai to bililingi mosusu. == Salelá mpe motuya == Franga ya Congo ezalaki na motuya moke mpenza ntango balongolaki yango na mombongo. Kobeba ya lombangu ya franc congolais, oyo ebakisamaki na kozanga kimya na makambo ya nkita mpe ya politiki, ekitisaki motuya ya mbongo ya moke. Na yango, mbongo ya 1 franc congolais esilaki noki, motuya na yango ya kosombana ezalaki na ntina te soki tokokanisi yango na bamposa ya mokolo na mokolo ya bato. === Kobimisa yango na molɔngɔ === Frank ya Congo ya 1 ebimaki na motángo ya bato na 2006, na ntango ya mbongwana ya mbongo oyo elandaki eleko ya hyperinflation. Na ntango wana, Banque centrale ya Congo ebimisaki mbongo ya bibende oyo ezalaki na valɛrɛ mingi, oyo ebongaki mpenza mpo na misala ya mokolo na mokolo. Kolongolama ya mbongo ya moke lokola franc 1 emonisaki mbongwana na motuya ya monene, oyo emonisaki motuya ya bomoi mpe makambo ya nkita ya mboka. Lelo oyo, mbongo ya franc ya Congo ezali lisusu kosalelama te, kasi ezali kaka na valɛrɛ mpo na bato oyo basangisaka mbongo yango mpe bato oyo basepelaka na yango mingi. Lokola ezali eloko moko ya kala, ezali komonisa eleko ya kobakisama ya ntalo ya biloko mpe mbongwana na makambo ya nkita. Bato oyo basangisaka mbongo ya bibende balukaka mbongo ya bibende ya ndenge wana, oyo ezali komonisa ntango oyo mbongo ya bibende ya Congo ebimaki. Liboke ya 1 franc congolais, atako esilá ngala mpe ezali lisusu na valɛrɛ te na nkita ya République démocratique du Congo, ezali kaka elembo ya mbongo ya ekólo yango. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes|Congolais billet ya 50 centime]] * Billet ya 5 francs congolais * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 1FC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] c78r8sv81xu2kpucnv1kalayjaej75x Billet ya 5 francs congolais 0 13980 131047 2024-11-20T06:36:13Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220237569|Billet de 5 francs congolais]] » 131047 wikitext text/x-wiki '''Liboke ya franga 5 ya Congo''' ezalaki ndambo ya mbongo ya mboka ya République démocratique du Congo (RDC) mpo na mwa ntango, kasi ezali lisusu na motángo ya bato te mpo na motuya na yango ya moke. Mbongo yango, oyo ebimisamaki na Banque Centrale ya Congo, ezalaki kala na motuya moke oyo ezalaki kopesa nzela na kosala mombongo ya mbongo moke na nkita ya Congo. Nzokande, kobakisama ya ntalo ya mosolo mpe kokita ya motuya ya mosolo esalaki ete mbongo yango esila ngala na boumeli ya bambula mingi, mpe na nsima balongolaki yango na kosalelama. == Makambo ya kala == Na 1960, ntango Congo ezwaki lipanda, Leta ya Congo ebimisaki mbongo na yango moko mpo na kozwa esika ya franc congolais belge. Na ebandeli, bankóto ya mbongo ezalaki na makambo ya bonkɔkɔ mpe ya kala, oyo ezalaki kokumisa ekólo. Na boumeli ya bambula mingi, bankisi mosusu ebimaki mpo na kozwa esika ya bankisi ya kala, na kolanda mbongwana oyo esalemaki na makambo ya mbongo na ekólo yango. Na 1997 nde CDF ezongisamaki na RDC, na esika ya Zaïre ya Mobutu Sese Seko, mbongo ya kala ya RDC nsima ya eleko ya koloni. == Biteni == Ba 5 francs, atako ezalaki ya motuya moke, ezalaki na bilembo ya bonkoko ya Congo, lokola bikeko ya banyama ya mboka, ba paysages to ba portraits oyo ezalaki kolakisa bomoko ya ekolo. == Salelá mpe motuya == === Makambo ya nkita mpe kokitisa motuya ya mosolo === DRC ezalaki na inflation makasi na 2006 mpe 2007, mpo na makambo ndenge na ndenge, na ndakisa mikakatano ya politiki, bitumba ya bana mboka, mpe nkita oyo ezalaki kotambola malamu te. Ntalo ya franc congolais ekitaki makasi, mokemoke kokitisáká makoki ya kosomba ya mbongo ya moke lokola noti ya 5 francs. Lokola motuya na yango ekitaki, mbongo yango ekokaki lisusu kosalelama te mpo na kosala mombongo, mpamba te ezalaki lisusu na nguya ya kosomba te, ata mpo na biloko to misala ya ntina mingi. === Kobimisa yango na molɔngɔ === Mpo na likambo oyo, Banque centrale ya Congo ezwaki mokano ya kolongola mbongo ya 5 francs ya Congo. Ekateli yango ezalaki kati na mbongwana oyo esalemaki mpo na kokitisa motuya ya banque ya moke oyo ezalaki na ntina te, mpo na kokómisa makambo pɛpɛlɛ mpe mpo na kobundisa kobakisama ya mbongo. Na nsima, bankóto ya francs 5 ekomaki mbongo ya bato oyo batɛkaka yango mingi, kasi ezalaki komonana mpenza te, ata na bato oyo batɛkaka yango mingi, mpamba te motuya na yango ezalaki moke mpe kosalela yango ntango molai esalaki ete ekóma mpenza moke mpe mbala mingi ebebaki. == Ntina ya makambo ya bonkɔkɔ mpe ya nkita == Lelo oyo, mbongo ya 5 francs ya Congo ezali lisusu na circulation te, ekomi nde na ba coupes ya valeur ya likolo mpo na kokokisa bamposa ya ekonomi ya RDC. Atako bongo, etikali eloko ya ntina na lisolo ya nkita mpe ya bonkoko ya Congo, ezali elembo ya ntango ya kala oyo ezalaki kaka na ntina na bomoi ya mokolo na mokolo ya ba Congolais. === Makambo ya bonkɔ́kɔ mpe bililingi === Mbala mingi, mbongo ya fr. 5 ya Congo ezalaki na mayemi oyo ezalaki komonisa bozwi ya biloko ya mokili ya Congo. Na kati na yango, ezalaki na bililingi ya banyama mpe banzete ya Congo, oyo ezalaki komonisa ndenge mabele ya Congo ezali. Ba couleurs mpe ba motifs ezalaki ko changer mwa moke na ba séries, kasi likanisi ya liboso ezalaki kaka ya kolakisa identité nationale. === Libula mpe bosangisi === Atako mbongo yango ezali lisusu na valɛrɛ te na RDC, ezali kaka na valɛrɛ na yango ya kala mpe ya elilingi, mingimingi mpo na bato oyo basombaka yango mpe bato oyo balingaka mbongo ya Afrika. Mbala mosusu bato ya mayele oyo bayekolaka mbongo ya bibende balukaka yango mpo na koyeba makambo ya nkita ya ekólo yango mpe mikakatano na yango ya mbongo. Liboke ya 5 francs ya Congo ezali litatoli ya ntango oyo mbongo ya moke ezalaki kaka na ntina na nkita ya Congo, liboso ya mbongwana ya sika ya mbongo oyo ememaki na kobimisa mbongo ya sika ya motuya monene. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes|Congolais billet ya 50 centime]] * [[Liboke ya franc ya Congo 1|1 note ya franc congolais]] * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 5FC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] d8nonwri0dflcdnaayjzodtvmweepr9 Liboke ya franga 5 ya Congo 0 13981 131048 2024-11-20T06:37:38Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220237569|Billet de 5 francs congolais]] » 131048 wikitext text/x-wiki '''Liboke ya franga 5 ya Congo''' ezalaki ndambo ya mbongo ya mboka ya République démocratique du Congo (RDC) mpo na mwa ntango, kasi ezali lisusu na motángo ya bato te mpo na motuya na yango ya moke. Mbongo yango, oyo ebimisamaki na Banque Centrale ya Congo, ezalaki kala na motuya moke oyo ezalaki kopesa nzela na kosala mombongo ya mbongo moke na nkita ya Congo. Nzokande, kobakisama ya ntalo ya mosolo mpe kokita ya motuya ya mosolo esalaki ete mbongo yango esila ngala na boumeli ya bambula mingi, mpe na nsima balongolaki yango na kosalelama. == Makambo ya kala == Na 1960, ntango Congo ezwaki lipanda, Leta ya Congo ebimisaki mbongo na yango moko mpo na kozwa esika ya franc congolais belge. Na ebandeli, bankóto ya mbongo ezalaki na makambo ya bonkɔkɔ mpe ya kala, oyo ezalaki kokumisa ekólo. Na boumeli ya bambula mingi, bankisi mosusu ebimaki mpo na kozwa esika ya bankisi ya kala, na kolanda mbongwana oyo esalemaki na makambo ya mbongo na ekólo yango. Na 1997 nde CDF ezongisamaki na RDC, na esika ya Zaïre ya Mobutu Sese Seko, mbongo ya kala ya RDC nsima ya eleko ya koloni. == Biteni == Ba 5 francs, atako ezalaki ya motuya moke, ezalaki na bilembo ya bonkoko ya Congo, lokola bikeko ya banyama ya mboka, ba paysages to ba portraits oyo ezalaki kolakisa bomoko ya ekolo. == Salelá mpe motuya == === Makambo ya nkita mpe kokitisa motuya ya mosolo === DRC ezalaki na inflation makasi na 2006 mpe 2007, mpo na makambo ndenge na ndenge, na ndakisa mikakatano ya politiki, bitumba ya bana mboka, mpe nkita oyo ezalaki kotambola malamu te. Ntalo ya franc congolais ekitaki makasi, mokemoke kokitisáká makoki ya kosomba ya mbongo ya moke lokola noti ya 5 francs. Lokola motuya na yango ekitaki, mbongo yango ekokaki lisusu kosalelama te mpo na kosala mombongo, mpamba te ezalaki lisusu na nguya ya kosomba te, ata mpo na biloko to misala ya ntina mingi. === Kobimisa yango na molɔngɔ === Mpo na likambo oyo, Banque centrale ya Congo ezwaki mokano ya kolongola mbongo ya 5 francs ya Congo. Ekateli yango ezalaki kati na mbongwana oyo esalemaki mpo na kokitisa motuya ya banque ya moke oyo ezalaki na ntina te, mpo na kokómisa makambo pɛpɛlɛ mpe mpo na kobundisa kobakisama ya mbongo. Na nsima, bankóto ya francs 5 ekomaki mbongo ya bato oyo batɛkaka yango mingi, kasi ezalaki komonana mpenza te, ata na bato oyo batɛkaka yango mingi, mpamba te motuya na yango ezalaki moke mpe kosalela yango ntango molai esalaki ete ekóma mpenza moke mpe mbala mingi ebebaki. == Ntina ya makambo ya bonkɔkɔ mpe ya nkita == Lelo oyo, mbongo ya 5 francs ya Congo ezali lisusu na circulation te, ekomi nde na ba coupes ya valeur ya likolo mpo na kokokisa bamposa ya ekonomi ya RDC. Atako bongo, etikali eloko ya ntina na lisolo ya nkita mpe ya bonkoko ya Congo, ezali elembo ya ntango ya kala oyo ezalaki kaka na ntina na bomoi ya mokolo na mokolo ya ba Congolais. === Makambo ya bonkɔ́kɔ mpe bililingi === Mbala mingi, mbongo ya fr. 5 ya Congo ezalaki na mayemi oyo ezalaki komonisa bozwi ya biloko ya mokili ya Congo. Na kati na yango, ezalaki na bililingi ya banyama mpe banzete ya Congo, oyo ezalaki komonisa ndenge mabele ya Congo ezali. Ba couleurs mpe ba motifs ezalaki ko changer mwa moke na ba séries, kasi likanisi ya liboso ezalaki kaka ya kolakisa identité nationale. === Libula mpe bosangisi === Atako mbongo yango ezali lisusu na valɛrɛ te na RDC, ezali kaka na valɛrɛ na yango ya kala mpe ya elilingi, mingimingi mpo na bato oyo basombaka yango mpe bato oyo balingaka mbongo ya Afrika. Mbala mosusu bato ya mayele oyo bayekolaka mbongo ya bibende balukaka yango mpo na koyeba makambo ya nkita ya ekólo yango mpe mikakatano na yango ya mbongo. Liboke ya 5 francs ya Congo ezali litatoli ya ntango oyo mbongo ya moke ezalaki kaka na ntina na nkita ya Congo, liboso ya mbongwana ya sika ya mbongo oyo ememaki na kobimisa mbongo ya sika ya motuya monene. == Baankɛtɛ == === Masolo mosusu === * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais note ya 1 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes|Congolais billet ya 50 centime]] * [[Liboke ya franc ya Congo 1|1 note ya franc congolais]] * Billet ya 10 francs congolais * Billet ya 20 francs congolais * Billet ya 50 francs congolais * Billet ya 100 francs congolais * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 5FC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makomi na nse ya lokasa == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] lqews020xo14rwpj54kqfyvtrvds2bw Liboke ya franga 10 ya Congo 0 13982 131049 2024-11-20T07:53:34Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220170334|Billet de 10 francs congolais]] » 131049 wikitext text/x-wiki '''Liboke ya mbongo ya 10 francs congolais''' (CDF) ezali eteni ya liboke ya mbongo ya mbongo ya République démocratique du Congo. Mokanda wana ya motuya moke, ezalaki kotambola na mboka mobimba liboso ete ekoka kolongolama mokemoke na mombongo mpo na kokita ya nguya ya kosomba na yango mpe kokitisa motuya ya mosolo ya mboka. == Makambo ya kala == Franc congolais (CDF) ebandaki na 1997, ezwaki esika ya Zaïre ya sika na taux ya 1 franc congolais na 100 000 Zaïres ya sika. Na ebandeli ya mbongo ya 10 francs ezalaki mpo na kofuta mbongo ya mikemike oyo bato bazalaki kosomba mokolo na mokolo na ntango oyo nkita ya mbongo ezalaki se kokita. Nzokande, na boumeli ya bambula, motuya ya mosolo oyo ezalaki kobima mingi te, oyo ezalaki kokita mingi, ebebisaki motuya ya mbongo ya bibende, ata mpe mbongo ya francs 10. Atako bazalaki kosalela yango mpo na kosomba biloko ya ntina, nokinoki bankóto 10 ya ba francs ezalaki lisusu na ntina te mpo na mombongo ya mokolo na mokolo mpamba te ezalaki na motuya moke. == Biteni == Liboke ya mbongo ya francs 10 ya Congo esalemi na papye mpe ezali na balangi ndenge na ndenge oyo emonanaka na banimero ya mbongo ya moke ya bibende. Ezali na bonene ya milimɛtɛlɛ 150 mpe milimɛtɛlɛ 70 na bonene. Langi ya liboso ezali brun, na ba nuances ya beige mpe ya brun, oyo ezali kopesa yango elongi ya peto mpe ya malamu. Biloko ya bilili ya mbongo ya Congo ezali komonisa mimeseno ya bonkɔ́kɔ mpe ya bonkɔ́kɔ ya Congo, mpe mabongoli mosusu ezalaki na elilingi ya moto moko oyo azali elembo ya lisoló ya bato to ya nyama ya zamba ya Congo. Mayemi ya kitoko oyo ezalaka na mbongo ya bibende ya motuya moke, emonisaka libula ya Congo mpe bomoto ya ekólo. == Salelá mpe motuya == === Bilembeteli mpe libateli === Na kotalela motuya ya moke ya mbongo, bibongiseli ya kobatela mbongo ya 10 francs ya Congo ezali na mindɔndɔ te soki tokokanisi yango na mbongo ya mbongo oyo ezali na valɛrɛ mingi. Nzokande, banimero mosusu ya mbongo yango ezalaki na mwa biloko ya ntina mpo na kobatela yango, na ndakisa bilembo ya mikemike mpe bilembo ya mai. Mayele wana ezalaki mpo na kopekisa kokoma ya lokuta, ata soki motuya moke ya mbongo wana ezalaki mingi te mpo na bato oyo bazalaki kokoma ya lokuta. === Ntina ya kokitisa motuya mpe kolongolama mokemoke === Kobimisama mokemoke ya mbongo wana ezali mingimingi mpo na kobakisama makasi ya ntalo ya biloko oyo ekɔtaki na nkita ya Congo na boumeli ya bambula mingi. Motuya ya mbongo ekitaki mingi, mpe yango esalaki ete mbongo ya 10 francs ekóma lisusu na ntina te na makambo mingi. Na ebandeli ya bambula ya 2010, mbongo yango ezalaki komonana lisusu mingi te mpe nsukansuka batikaki kobimisa yango. Sikawa, motuya ya 10 francs congolais etalelami lokola eloko ya motuya te, ata mpo na mombongo moke. Banque Centrale ya Congo elendisaki kosalela ba billets ya motuya monene, mpe kosalela mbongo ya bibende mpo na ba transactions ya motuya moke, atako yango mpe ezali. === Makambo oyo yango ebimisaki mpe libula na yango === Liboke ya mbongo ya francs 10 ya Congo ezali kaka moko ya mbongo ya motuya mingi na kati ya mbongo ya ekólo Congo. Mpo na bato oyo basombaka yango, ezali elembo ya nkita mpe ya mbongo ya République Démocratique du Congo, oyo ezali komonisa mikakatano oyo inflation mpe kozanga kimya ya nkita ya ekólo yango ezali kobimisa. Atako ezali lisusu kosalelama lisusu te, mbongo ya 10 francs ezali naino na bisika oyo batyaka mbongo ya bibende mpe na bisika oyo batyaka mbongo ya Afrika. Lisoló na ye lizali litatoli ya mbongwana ya nkita mpe ya makambo ya bomoi ya bato oyo Congo ezalaki kokutana na yango. == Baankɛtɛ == === Masolo oyo etali yango ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais 1 cent note]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes|Congolais billet ya 50 centime]] * [[Liboke ya franc ya Congo 1|1 billet ya franc congolais]] * [[Liboke ya franga 5 ya Congo|Billet ya 5 francs congolais]] * 20 billet ya franc congolais * Billet ya 50 francs congolais * 100 franc congolais billet * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 10FC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makambo mosusu == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] j6iza5bnn0wyuf1gzvrc7rshr4qhk8p 131052 131049 2024-11-20T09:59:48Z OtikolenoiL 12703 131052 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2}} '''Liboke ya mbongo ya 10 francs congolais''' (CDF) ezali eteni ya liboke ya mbongo ya mbongo ya République démocratique du Congo. Mokanda wana ya motuya moke, ezalaki kotambola na mboka mobimba liboso ete ekoka kolongolama mokemoke na mombongo mpo na kokita ya nguya ya kosomba na yango mpe kokitisa motuya ya mosolo ya mboka. == Makambo ya kala == Franc congolais (CDF) ebandaki na 1997, ezwaki esika ya Zaïre ya sika na taux ya 1 franc congolais na 100 000 Zaïres ya sika. Na ebandeli ya mbongo ya 10 francs ezalaki mpo na kofuta mbongo ya mikemike oyo bato bazalaki kosomba mokolo na mokolo na ntango oyo nkita ya mbongo ezalaki se kokita. Nzokande, na boumeli ya bambula, motuya ya mosolo oyo ezalaki kobima mingi te, oyo ezalaki kokita mingi, ebebisaki motuya ya mbongo ya bibende, ata mpe mbongo ya francs 10. Atako bazalaki kosalela yango mpo na kosomba biloko ya ntina, nokinoki bankóto 10 ya ba francs ezalaki lisusu na ntina te mpo na mombongo ya mokolo na mokolo mpamba te ezalaki na motuya moke. == Biteni == Liboke ya mbongo ya francs 10 ya Congo esalemi na papye mpe ezali na balangi ndenge na ndenge oyo emonanaka na banimero ya mbongo ya moke ya bibende. Ezali na bonene ya milimɛtɛlɛ 150 mpe milimɛtɛlɛ 70 na bonene. Langi ya liboso ezali brun, na ba nuances ya beige mpe ya brun, oyo ezali kopesa yango elongi ya peto mpe ya malamu. Biloko ya bilili ya mbongo ya Congo ezali komonisa mimeseno ya bonkɔ́kɔ mpe ya bonkɔ́kɔ ya Congo, mpe mabongoli mosusu ezalaki na elilingi ya moto moko oyo azali elembo ya lisoló ya bato to ya nyama ya zamba ya Congo. Mayemi ya kitoko oyo ezalaka na mbongo ya bibende ya motuya moke, emonisaka libula ya Congo mpe bomoto ya ekólo. == Salelá mpe motuya == === Bilembeteli mpe libateli === Na kotalela motuya ya moke ya mbongo, bibongiseli ya kobatela mbongo ya 10 francs ya Congo ezali na mindɔndɔ te soki tokokanisi yango na mbongo ya mbongo oyo ezali na valɛrɛ mingi. Nzokande, banimero mosusu ya mbongo yango ezalaki na mwa biloko ya ntina mpo na kobatela yango, na ndakisa bilembo ya mikemike mpe bilembo ya mai. Mayele wana ezalaki mpo na kopekisa kokoma ya lokuta, ata soki motuya moke ya mbongo wana ezalaki mingi te mpo na bato oyo bazalaki kokoma ya lokuta. === Ntina ya kokitisa motuya mpe kolongolama mokemoke === Kobimisama mokemoke ya mbongo wana ezali mingimingi mpo na kobakisama makasi ya ntalo ya biloko oyo ekɔtaki na nkita ya Congo na boumeli ya bambula mingi. Motuya ya mbongo ekitaki mingi, mpe yango esalaki ete mbongo ya 10 francs ekóma lisusu na ntina te na makambo mingi. Na ebandeli ya bambula ya 2010, mbongo yango ezalaki komonana lisusu mingi te mpe nsukansuka batikaki kobimisa yango. Sikawa, motuya ya 10 francs congolais etalelami lokola eloko ya motuya te, ata mpo na mombongo moke. Banque Centrale ya Congo elendisaki kosalela ba billets ya motuya monene, mpe kosalela mbongo ya bibende mpo na ba transactions ya motuya moke, atako yango mpe ezali. === Makambo oyo yango ebimisaki mpe libula na yango === Liboke ya mbongo ya francs 10 ya Congo ezali kaka moko ya mbongo ya motuya mingi na kati ya mbongo ya ekólo Congo. Mpo na bato oyo basombaka yango, ezali elembo ya nkita mpe ya mbongo ya République Démocratique du Congo, oyo ezali komonisa mikakatano oyo inflation mpe kozanga kimya ya nkita ya ekólo yango ezali kobimisa. Atako ezali lisusu kosalelama lisusu te, mbongo ya 10 francs ezali naino na bisika oyo batyaka mbongo ya bibende mpe na bisika oyo batyaka mbongo ya Afrika. Lisoló na ye lizali litatoli ya mbongwana ya nkita mpe ya makambo ya bomoi ya bato oyo Congo ezalaki kokutana na yango. == Baankɛtɛ == === Masolo oyo etali yango ===   * [[Liboke ya mbongo ya 1 centime ya Congo|Congolais 1 cent note]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 5 centimes|Congolais note ya 5 cent]] * Congolais 10 cent note * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya santimɛ 20|Congolais billet ya 20 centime]] * [[Liboke ya mbongo ya Congolais ya 50 centimes|Congolais billet ya 50 centime]] * [[Liboke ya franc ya Congo 1|1 billet ya franc congolais]] * [[Liboke ya franga 5 ya Congo|Billet ya 5 francs congolais]] * 20 billet ya franc congolais * Billet ya 50 francs congolais * 100 franc congolais billet * Billet ya 200 francs congolais * Billet ya 500 francs congolais * Billet ya 1000 francs congolais * Billet ya 5000 francs congolais * Billet ya 10.000 francs congolais * Billet ya 20.000 francs congolais * [[Ndaku Monene ya Bokéngeli Mbongo ya Mboka Kongo|Banque centrale du Congo]] * Economie ya République Démocratique du Congo * [[Falánga ya Kongó|Franc congolais]] * Franc (unité ya mbongo) . === Bikakoli o molɔngɔ́ ya bilɔ́kɔ === * [https://www.bcc.cd/banque-centrale-du-congo 10FC billet ya mbongo na bcc.cd] == Makambo mosusu == {{Références}} [[Catégorie:Bomɔi]] nx4epuhbej5kpou2sxfzfy8p5bt2fvh Boyokani ya bulɛɛ ya ekólo 0 13983 131050 2024-11-20T08:35:45Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220446929|Union sacrée de la Nation]] » 131050 wikitext text/x-wiki '''Boyokani ya bulɛɛ ya ekólo''' (USN) ezali lisanga ya ba parlementaires ya bokonzi na kati ya parlement ya République démocratique du Congo. Ezali na ba partis ebele lokola Lisangá mpo na demokrasi mpe bokóli ya bato, Lisanga mpo na ekolo ya Congo, Mobulu ya libération ya Congo, Parti lumumbiste unifié mpe Alliance ya ba forces démocratiques du Congo et alliés. Ebandaki na sanza ya zomi na mibale ya mobu 2020 na Félix Tshisekedi nsima na matata kati na coalition Cap sur le changement na Front commun pour le Congo ya Joseph Kabila[1]. Na sanza ya minei 2021, coalition ezwaki bokonzi nsima ya sanza minei ya bitumba mpo na bokonzi. Na juin 2023, coalition ezali na 391 membres oyo bawuti na 24 partis politiques ekeseni. Boyokani na Union sacrée ezali mbala mingi mpo na mikano mpe mikano ya politiki na esika ya kozala na makanisi ndenge moko na Président Tshisekedi mpe parti na ye. Atako bongo, lisanga yango ezali na mikano ebele, kati na yango, libateli (mingi na est), kotia mbongo na misala, kotombola bokonzi ya mibeko, kobongisa bomoi ya bato na yango, mpe kosala mbongwana ya maponami. == Makambo bazolobela == === Maponami ya 2018 === Na 2018, République démocratique du Congo (RDC) esalaki maponami ya mokonzi ya mboka oyo ezelamaki banda kala. Résultat ya maponami maye, maye mazalaki na polémique ya monene, na suka ememaki na Félix Tshisekedi azua pouvoir na janvier 2019. Bato mingi bakanisaka ete Tshisekedi azwaki boyokani ya kobombana na mokonzi ya mboka oyo azali kolongwa, Joseph Kabila, kaka mikolo mwambe yambo na bobimisi officielle ya ba résultats ya maponami, mpo na kolongolisa maponami. Boyokani ya sekele kati na Tshisekedi na Kabila epesaki nzela na bakonzi ya likolo ete babatela bokengi monene na misala ya kozwa bikateli ya mbulamatari na nzela ya parti na ye, Front commun pour le Congo (FCC). Lisusu, boyokani epesaki Kabila mpe baninga na ye bonsomi, ebatelaki bango na makambo ya mibeko, mpe epesaki FCC nguya ya kopona baministre ya minene. Na yango, boyokani yango etikaki Tshisekedi na coalition na ye, Coalition pour le changement (CACH), na bokonzi moke na Assemblée nationale mpe na Sénat, oyo nyonso mibale ekambamaki mingi na FCC. Koboya kondima elonga ya Tshisekedi, lisanga ya ba episkopo ya ekolo Congo démocratique elobaki ete elongi ya solo ya maponami ezalaki Martin Fayulu, na bongo kotia ntembe na bosolo ya maponami. == Bokabwani ya Tshisekedi na Kabila == Ndenge moko na boyokani ya bokabwani ya bokonzi, boyokani ya CACH-FCC emonanaki ete ekokaki te mpo na kobatela bokengi ya mboka mpe kosilisa mikakatano ya nkita oyo mboka ezalaki na yango, ata mpe bomoi ya mpasi ya bato na yango. Boyokani yango ezalaki na matata ya minene kati na bango, oyo ebandaki ntango Tshisekedi aponaki bakonzi ya basoda mpe bazuzi ya bana mboka kozanga ete asenga ndingisa ya FCC. Lisusu, ekateli ya Tshisekedi ya kopona bazuzi mibale ya Cour constitutionnelle, oyo FCC eboyaki, ebakisaki lisusu matata yango. Esika mosusu ya matata etalaki koponama ya Ronsard Malonda lokola mokambi ya Commission électorale nationale indépendante na Assemblée nationale kozanga kozwa ndingisa ya président Tshisekedi. FCC ezalaki na bondimi makasi ete baponami ya Tshisekedi ezalaki mokano ya makasi mpo na kokolisa bokonzi na ye mpe kokabwana na coalition liboso ya maponami ya 2023. Tshisekedi, na ngambo na ye, akanisaki ete FCC ezalaki kopekisa ye kokende liboso na programme na ye ya mbongwana. Na yango, azwaki mokano ya kosala lisanga na ye moko, mbala mosusu mpo na kokokisa mikano na ye ya politiki na ndenge ya lipanda. == Lisolo == Na mokolo ya 6 sanza ya zomi na mibale ya mobu 2020, nsima ya kosolola mingi na bato ya politiki mpe bato ya lokumu, Tshisekedi alobaki na lisikulu na ye na ekolo ete akanaki kokabwana na FCC mpe kosala coalition ya sika. Ekateli yango endimamaki te, mpamba te bato mingi bazalaki kokanisa ete mosala yango ezalaki likama mpe ete ekolonga te. Nzokande, mpo na kolongisa coalition na ye ya sika, Tshisekedi asalelaki mayele ya kondimisa. Akebisaki ete soki azwi bato mingi te mpo bákɔta na guvɛrnɛma na ye, akolongola mpenza Parlema. Likama yango ebimisaki likanisi ya lombangu na kati ya ba députés, oyo bazalaki kobanga ete bakoki kobungisa esika na bango na maponami ya sika. Na yango, ba députés mingi baponaki ko changer bondimi na bango na coalition ya sika ya Tshisekedi. Lisusu, bato misusu baponaki kosangana na coalition ya sika mpo na kozwa matomba. Bato mosusu babendamaki na elikya ya kozwa mikumba ya sika na kati ya guvɛrnema, nzokande basusu bazwaki bilaka ete bakobatela bango mpe bakosala nyonso mpo na bolamu na bango. == Boyangeli == Na sanza ya minei ya 2021, coalition elapaki ndayi na gouvernement na ndingisa ya 412 ya ba membres ya parlement. Cabinet ya bato 57 ezalaki na basi 14 mpe ezalaki na bokokani ya malamu kati na bakonzi ya bilenge mpe bato ya politiki mpe baninga. Na 2022, ba gouverneur 14 kati na 26, mingi na bango bazalaki basangani ya FCC, balongolamaki na misala na bango na ba assemblées provinciales, oyo ezalaki na majorité ya Union sacrée. Maponami ya sikisiki mpo na bisika oyo etikalaki mpamba ezalaki na mbeba mpe esukaki na bokangi ya Union sacrée na biteni 12 kati na biteni 14 ya bakambi oyo bazalaki na molɔngɔ. Koponama ya Tshopo ezalaki na maponami ndenge moko, kasi mpo na mibeko ya maponami, moto oyo azalaki mokambi ya Union sacrée nde alongaki. Cour d'appel ya Kisangani ezongisaki ekateli yango mpe epesaki nzela na maponami mosusu oyo elongaki na moto ya lipanda. == Lisolo ya maponami == === Bokambi ya mboka === {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Mbula ! rowspan="2" | Candidat oyo azali ! colspan="2" | Mbano |- ! Ba votes ! % . |- ! 2018. Ezali na ntina mingi | [[Félix Tshisekedi|Félix Tshisekedi oyo azali kosala]] | 7.051.013 | 38,57% <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2019/01/10/emissions/dialogue-entre-congolais/elections-2018-felix-tshisekedi-elu-president-de-la|date=2019-01-10}}</ref> |- |- ! 2023 | [[Félix Tshisekedi|Félix Tshisekedi oyo azali kosala]] | 13.058.962 | 73,47% <ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/fr/info-en-continu/20231231-🔴-rd-congo-le-président-félix-tshisekedi-réélu-avec-73-34-des-voix-commission-électorale|date=2023-12-31}}</ref> |- |} === Sénat === {| class="wikitable" !Mbula ! Mongongo ! % . ! Molongo ya mosala ! Bisika ya kofanda |- ! 2024. Mokolo ya 2024 | | | 2 <ref>{{Cite web|url=https://www.mediacongo.net/article-actualite-88083_union_sacree_85_senateurs_peaufinent_le_projet_de_charte.html|date=2021-06-03}}</ref> |{{Infobox Parti politique/Sièges|85|109|hex=#FFCC33}} |- |} === Likita ya ekólo === {| class="wikitable" !Mbula ! Mongongo ! % . ! Molongo ya mosala ! Bisika ya kofanda |- ! 2024. Mokolo ya 2024 | | | 1 <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2024/05/19/actualite/politique/election-du-bureau-definitif-de-lassemblee-nationale-la-liste-de|date=2024-05-19}}</ref> |{{Infobox Parti politique/Sièges|450|500|hex=#FFCC33}} |- |} === Maponami ya ba gouverneurs === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Maponami ! bakiti ya kofanda ! +/– ! '''Esika''' |- | 2022 maponami ya sipesiale |{{Infobox Parti politique/Sièges|11|14|hex=#FFCC33}} |</img> 11. Ezali na ntina te |</img> 1 <ref>{{Cite web|url=https://actualite.cd/2022/04/06/elections-des-gouverneurs-et-vice-gouverneurs-lunion-sacree-devoile-sa-liste-definitive#google_vignette|date=2024-04-06}}</ref> |} == Talá mpe == === Masolo oyo etali yango === * Front commun pona Congo === Bavɛrsɛ === {{Références nombreuses|taille=25|références=}} == Lien ya libanda == * Site officiel [[Catégorie:Politíki ya Kongó-Kinsásá]] mz49vnus9w9w520kb3rtt58j8oa7qec 131051 131050 2024-11-20T09:18:26Z Idatbg 14051 Créé en traduisant la page « [[:fr:Special:Redirect/revision/220446929|Union sacrée de la Nation]] » 131051 wikitext text/x-wiki '''Boyokani ya bulɛɛ ya ekólo''' (USN) ezali coalition parlementaire oyo ezali na bokonzi na kati ya parlement ya République démocratique ya Congo. Ezali na ba partis ebele lokola Union pour la démocratie et le progrès social, Union pour la nation congolaise, Mouvement de libération du Congo, Parti lumumbiste unifié mpe Alliance des forces démocratiques du Congo et alliés. Ebandaki na sanza ya zomi na mibale ya mobu 2020 na Félix Tshisekedi nsima na matata kati na coalition Cap sur le changement na Front commun pour le Congo ya Joseph Kabila[1]. Na sanza ya minei 2021, coalition ezwaki bokonzi nsima ya sanza minei ya bitumba mpo na bokonzi. Na juin 2023, coalition ezali na 391 membres oyo bawuti na 24 partis politiques ekeseni. Boyokani na Union sacrée ezali mbala mingi mpo na mikano mpe mikano ya politiki na esika ya kozala na makanisi ndenge moko na Président Tshisekedi mpe lingomba na ye. Atako bongo, lisanga yango ezali na mikano ebele, kati na yango, libateli (mingi na est), kotia mbongo na misala, kotombola bokonzi ya mibeko, kobongisa bomoi ya bato na yango, mpe kosala mbongwana ya maponami. == Makambo bazolobela == === Maponami ya 2018 === Na 2018, République démocratique ya Congo (RDC) esalaki maponami ya mokonzi ya mboka oyo bazalaki kozela yango banda kala. Matomba ya maponami yango, oyo ezalaki na ntembe mingi, ememaki na Félix Tshisekedi na bokonzi na sanza ya yambo 2019. Bato mingi bakanisaka ete Tshisekedi asalaki boyokani ya sekele na Joseph Kabila, mokonzi ya kala, mikolo mwambe liboso ete ba résultats ya maponami ebima, mpo na kolongola maponami. Boyokani ya sekele kati na Tshisekedi na Kabila epesaki nzela na bakonzi ya likolo ete babatela bokengi monene likolo ya misala ya kokamata mikano ya mbulamatari na nzela ya parti na ye, Front commun pour le Congo (FCC). Lisusu, boyokani yango epesaki Kabila mpe baninga na ye bonsomi, ebatelaki bango na makambo ya mibeko, mpe epesaki FCC nguya ya kopona baministre minene. Na yango, boyokani yango etikaki Tshisekedi na coalition na ye, Coalition pour le changement (CACH), na bokonzi moke na Assemblée nationale mpe na Sénat, oyo nyonso mibale ekambamaki mingi na FCC. Koboya kondima elonga ya Tshisekedi, lisanga ya ba episkopo ya ekolo Congo démocratique elobaki ete elongi ya solo ya maponami ezalaki Martin Fayulu, na bongo kotia ntembe na bosolo ya maponami. == Bokabwani ya Tshisekedi na Kabila == Ndenge moko na boyokani ya bokabwani ya bokonzi, boyokani ya CACH-FCC emonanaki ete ekokaki te mpo na kobatela bokengi ya mboka mpe kosilisa mikakatano ya nkita oyo mboka ezalaki na yango, ata mpe bomoi ya mpasi ya bato na yango. Boyokani yango ezalaki na matata ya minene kati na bango, oyo ebandaki ntango Tshisekedi aponaki bakonzi ya basoda mpe bazuzi ya bana mboka kozanga kosɛnga ndingisa ya FCC. Lisusu, ekateli ya Tshisekedi ya kopona bazuzi mibale ya Cour constitutionnelle, oyo FCC eboyaki, ebakisaki lisusu matata yango. Esika mosusu ya matata etalaki koponama ya Ronsard Malonda lokola mokambi ya Commission électorale nationale indépendante na Assemblée nationale kozanga kozwa ndingisa ya président Tshisekedi. FCC ezalaki na bondimi makasi ete baponami ya Tshisekedi ezalaki mokano ya makasi mpo na kokolisa bokonzi na ye mpe kokabwana na coalition liboso ya maponami ya 2023. Tshisekedi, na ngambo na ye, akanisaki ete FCC ezalaki kopekisa bokolisi ya programme na ye ya mbongwana. Na yango, azwaki mokano ya kosala lisanga na ye moko, mbala mosusu mpo na kokokisa mikano na ye ya politiki na ndenge ya lipanda. == Lisolo == Na mokolo ya 6 sanza ya zomi na mibale ya mobu 2020, nsima ya kosolola mingi na bato ya politiki mpe bato ya lokumu, Tshisekedi alobaki na lisikulu na ye na ekolo ete akanaki kokabwana na FCC mpe kosala coalition ya sika. Ekateli yango endimamaki te, mpamba te bato mingi bazalaki kokanisa ete mosala yango ezalaki na makama mingi mpe ete ekolonga te. Nzokande, mpo na kolongisa coalition na ye ya sika, Tshisekedi asalelaki mayele ya kondimisa. Akebisaki ete soki azwi bato mingi te mpo bákɔta na guvɛrnɛma na ye, akolongola mpenza Parlema. Likama yango ebimisaki likanisi ya lombangu na kati ya ba députés, oyo bazalaki kobanga ete bakoki kobungisa mosala na bango na maponami ya sika. Na yango, ba députés mingi baponaki ko changer bondimi na bango na coalition ya sika ya Tshisekedi. Lisusu, bato misusu baponaki kosangana na coalition ya sika mpo na kozwa matomba. Bato mosusu babendamaki na elikya ya kozwa mikumba ya sika na kati ya guvɛrnema, nzokande basusu bazwaki bilaka ete bakobatela bango mpe bakosala nyonso mpo na bolamu na bango. == Boyangeli == Na sanza ya minei ya 2021, coalition elapaki ndayi na gouvernement na ndingisa ya ba membres 412 ya parlement. Cabinet ya bato 57 ezalaki na basi 14 mpe ezalaki na bokokani ya malamu kati na bakonzi ya bilenge mpe bato ya politiki mpe baninga na bango.[1][2] Na 2022, ba gouverneurs 14 kati na 26, mingi bazalaki ba membres ya FCC, balongolamaki na misala na bango na ba assemblées provinciales, oyo ezalaki majorité na bango na maboko ya Union sacrée. Maponami ya sikisiki mpo na bisika oyo etikalaki mpamba ezalaki na mbeba mpe esukaki na bokangi ya Union sacrée na biteni 12 kati na biteni 14 ya bakambi oyo bazalaki na molɔngɔ. Koponama ya Tshopo ezalaki na maponami ndenge moko, kasi mpo na mibeko ya maponami, moto oyo azalaki mokambi ya Union sacrée nde alongaki. Cour d'appel ya Kisangani ezongisaki ekateli yango mpe epesaki nzela na maponami mosusu oyo elongaki na moto moko. == Lisolo ya maponami == === Bokambi ya mboka === {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Mbula ! rowspan="2" | Candidat oyo azali ! colspan="2" | Mbano |- ! Ba votes ! % . |- ! 2018. Ezali na ntina mingi | [[Félix Tshisekedi|Félix Tshisekedi oyo azali kosala]] | 7.051.013 | 38,57% <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2019/01/10/emissions/dialogue-entre-congolais/elections-2018-felix-tshisekedi-elu-president-de-la|date=2019-01-10}}</ref> |- |- ! 2023 | [[Félix Tshisekedi|Félix Tshisekedi oyo azali kosala]] | 13.058.962 | 73,47% <ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/fr/info-en-continu/20231231-🔴-rd-congo-le-président-félix-tshisekedi-réélu-avec-73-34-des-voix-commission-électorale|date=2023-12-31}}</ref> |- |} === Sénat === {| class="wikitable" !Mbula ! Mongongo ! % . ! Molongo ya mosala ! Bisika ya kofanda |- ! 2024. Mokolo ya 2024 | | | 2 <ref>{{Cite web|url=https://www.mediacongo.net/article-actualite-88083_union_sacree_85_senateurs_peaufinent_le_projet_de_charte.html|date=2021-06-03}}</ref> |{{Infobox Parti politique/Sièges|85|109|hex=#FFCC33}} |- |} === Likita ya ekólo === {| class="wikitable" !Mbula ! Mongongo ! % . ! Molongo ya mosala ! Bisika ya kofanda |- ! 2024. Mokolo ya 2024 | | | 1 <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2024/05/19/actualite/politique/election-du-bureau-definitif-de-lassemblee-nationale-la-liste-de|date=2024-05-19}}</ref> |{{Infobox Parti politique/Sièges|450|500|hex=#FFCC33}} |- |} === Maponami ya ba gouverneurs === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Maponami ! bakiti ya kofanda ! +/– ! '''Esika''' |- | 2022 maponami ya sipesiale |{{Infobox Parti politique/Sièges|11|14|hex=#FFCC33}} |</img> 11. Ezali na ntina te |</img> 1 <ref>{{Cite web|url=https://actualite.cd/2022/04/06/elections-des-gouverneurs-et-vice-gouverneurs-lunion-sacree-devoile-sa-liste-definitive#google_vignette|date=2024-04-06}}</ref> |} [[Catégorie:Politíki ya Kongó-Kinsásá]] tnj8rh0nezdj9ta757dpvn66v3qi033 131053 131051 2024-11-20T10:00:20Z OtikolenoiL 12703 131053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Biographie2}} '''Boyokani ya bulɛɛ ya ekólo''' (USN) ezali coalition parlementaire oyo ezali na bokonzi na kati ya parlement ya République démocratique ya Congo. Ezali na ba partis ebele lokola Union pour la démocratie et le progrès social, Union pour la nation congolaise, Mouvement de libération du Congo, Parti lumumbiste unifié mpe Alliance des forces démocratiques du Congo et alliés. Ebandaki na sanza ya zomi na mibale ya mobu 2020 na Félix Tshisekedi nsima na matata kati na coalition Cap sur le changement na Front commun pour le Congo ya Joseph Kabila[1]. Na sanza ya minei 2021, coalition ezwaki bokonzi nsima ya sanza minei ya bitumba mpo na bokonzi. Na juin 2023, coalition ezali na 391 membres oyo bawuti na 24 partis politiques ekeseni. Boyokani na Union sacrée ezali mbala mingi mpo na mikano mpe mikano ya politiki na esika ya kozala na makanisi ndenge moko na Président Tshisekedi mpe lingomba na ye. Atako bongo, lisanga yango ezali na mikano ebele, kati na yango, libateli (mingi na est), kotia mbongo na misala, kotombola bokonzi ya mibeko, kobongisa bomoi ya bato na yango, mpe kosala mbongwana ya maponami. == Makambo bazolobela == === Maponami ya 2018 === Na 2018, République démocratique ya Congo (RDC) esalaki maponami ya mokonzi ya mboka oyo bazalaki kozela yango banda kala. Matomba ya maponami yango, oyo ezalaki na ntembe mingi, ememaki na Félix Tshisekedi na bokonzi na sanza ya yambo 2019. Bato mingi bakanisaka ete Tshisekedi asalaki boyokani ya sekele na Joseph Kabila, mokonzi ya kala, mikolo mwambe liboso ete ba résultats ya maponami ebima, mpo na kolongola maponami. Boyokani ya sekele kati na Tshisekedi na Kabila epesaki nzela na bakonzi ya likolo ete babatela bokengi monene likolo ya misala ya kokamata mikano ya mbulamatari na nzela ya parti na ye, Front commun pour le Congo (FCC). Lisusu, boyokani yango epesaki Kabila mpe baninga na ye bonsomi, ebatelaki bango na makambo ya mibeko, mpe epesaki FCC nguya ya kopona baministre minene. Na yango, boyokani yango etikaki Tshisekedi na coalition na ye, Coalition pour le changement (CACH), na bokonzi moke na Assemblée nationale mpe na Sénat, oyo nyonso mibale ekambamaki mingi na FCC. Koboya kondima elonga ya Tshisekedi, lisanga ya ba episkopo ya ekolo Congo démocratique elobaki ete elongi ya solo ya maponami ezalaki Martin Fayulu, na bongo kotia ntembe na bosolo ya maponami. == Bokabwani ya Tshisekedi na Kabila == Ndenge moko na boyokani ya bokabwani ya bokonzi, boyokani ya CACH-FCC emonanaki ete ekokaki te mpo na kobatela bokengi ya mboka mpe kosilisa mikakatano ya nkita oyo mboka ezalaki na yango, ata mpe bomoi ya mpasi ya bato na yango. Boyokani yango ezalaki na matata ya minene kati na bango, oyo ebandaki ntango Tshisekedi aponaki bakonzi ya basoda mpe bazuzi ya bana mboka kozanga kosɛnga ndingisa ya FCC. Lisusu, ekateli ya Tshisekedi ya kopona bazuzi mibale ya Cour constitutionnelle, oyo FCC eboyaki, ebakisaki lisusu matata yango. Esika mosusu ya matata etalaki koponama ya Ronsard Malonda lokola mokambi ya Commission électorale nationale indépendante na Assemblée nationale kozanga kozwa ndingisa ya président Tshisekedi. FCC ezalaki na bondimi makasi ete baponami ya Tshisekedi ezalaki mokano ya makasi mpo na kokolisa bokonzi na ye mpe kokabwana na coalition liboso ya maponami ya 2023. Tshisekedi, na ngambo na ye, akanisaki ete FCC ezalaki kopekisa bokolisi ya programme na ye ya mbongwana. Na yango, azwaki mokano ya kosala lisanga na ye moko, mbala mosusu mpo na kokokisa mikano na ye ya politiki na ndenge ya lipanda. == Lisolo == Na mokolo ya 6 sanza ya zomi na mibale ya mobu 2020, nsima ya kosolola mingi na bato ya politiki mpe bato ya lokumu, Tshisekedi alobaki na lisikulu na ye na ekolo ete akanaki kokabwana na FCC mpe kosala coalition ya sika. Ekateli yango endimamaki te, mpamba te bato mingi bazalaki kokanisa ete mosala yango ezalaki na makama mingi mpe ete ekolonga te. Nzokande, mpo na kolongisa coalition na ye ya sika, Tshisekedi asalelaki mayele ya kondimisa. Akebisaki ete soki azwi bato mingi te mpo bákɔta na guvɛrnɛma na ye, akolongola mpenza Parlema. Likama yango ebimisaki likanisi ya lombangu na kati ya ba députés, oyo bazalaki kobanga ete bakoki kobungisa mosala na bango na maponami ya sika. Na yango, ba députés mingi baponaki ko changer bondimi na bango na coalition ya sika ya Tshisekedi. Lisusu, bato misusu baponaki kosangana na coalition ya sika mpo na kozwa matomba. Bato mosusu babendamaki na elikya ya kozwa mikumba ya sika na kati ya guvɛrnema, nzokande basusu bazwaki bilaka ete bakobatela bango mpe bakosala nyonso mpo na bolamu na bango. == Boyangeli == Na sanza ya minei ya 2021, coalition elapaki ndayi na gouvernement na ndingisa ya ba membres 412 ya parlement. Cabinet ya bato 57 ezalaki na basi 14 mpe ezalaki na bokokani ya malamu kati na bakonzi ya bilenge mpe bato ya politiki mpe baninga na bango.[1][2] Na 2022, ba gouverneurs 14 kati na 26, mingi bazalaki ba membres ya FCC, balongolamaki na misala na bango na ba assemblées provinciales, oyo ezalaki majorité na bango na maboko ya Union sacrée. Maponami ya sikisiki mpo na bisika oyo etikalaki mpamba ezalaki na mbeba mpe esukaki na bokangi ya Union sacrée na biteni 12 kati na biteni 14 ya bakambi oyo bazalaki na molɔngɔ. Koponama ya Tshopo ezalaki na maponami ndenge moko, kasi mpo na mibeko ya maponami, moto oyo azalaki mokambi ya Union sacrée nde alongaki. Cour d'appel ya Kisangani ezongisaki ekateli yango mpe epesaki nzela na maponami mosusu oyo elongaki na moto moko. == Lisolo ya maponami == === Bokambi ya mboka === {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Mbula ! rowspan="2" | Candidat oyo azali ! colspan="2" | Mbano |- ! Ba votes ! % . |- ! 2018. Ezali na ntina mingi | [[Félix Tshisekedi|Félix Tshisekedi oyo azali kosala]] | 7.051.013 | 38,57% <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2019/01/10/emissions/dialogue-entre-congolais/elections-2018-felix-tshisekedi-elu-president-de-la|date=2019-01-10}}</ref> |- |- ! 2023 | [[Félix Tshisekedi|Félix Tshisekedi oyo azali kosala]] | 13.058.962 | 73,47% <ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/fr/info-en-continu/20231231-🔴-rd-congo-le-président-félix-tshisekedi-réélu-avec-73-34-des-voix-commission-électorale|date=2023-12-31}}</ref> |- |} === Sénat === {| class="wikitable" !Mbula ! Mongongo ! % . ! Molongo ya mosala ! Bisika ya kofanda |- ! 2024. Mokolo ya 2024 | | | 2 <ref>{{Cite web|url=https://www.mediacongo.net/article-actualite-88083_union_sacree_85_senateurs_peaufinent_le_projet_de_charte.html|date=2021-06-03}}</ref> |{{Infobox Parti politique/Sièges|85|109|hex=#FFCC33}} |- |} === Likita ya ekólo === {| class="wikitable" !Mbula ! Mongongo ! % . ! Molongo ya mosala ! Bisika ya kofanda |- ! 2024. Mokolo ya 2024 | | | 1 <ref>{{Cite web|url=https://www.radiookapi.net/2024/05/19/actualite/politique/election-du-bureau-definitif-de-lassemblee-nationale-la-liste-de|date=2024-05-19}}</ref> |{{Infobox Parti politique/Sièges|450|500|hex=#FFCC33}} |- |} === Maponami ya ba gouverneurs === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Maponami ! bakiti ya kofanda ! +/– ! '''Esika''' |- | 2022 maponami ya sipesiale |{{Infobox Parti politique/Sièges|11|14|hex=#FFCC33}} |</img> 11. Ezali na ntina te |</img> 1 <ref>{{Cite web|url=https://actualite.cd/2022/04/06/elections-des-gouverneurs-et-vice-gouverneurs-lunion-sacree-devoile-sa-liste-definitive#google_vignette|date=2024-04-06}}</ref> |} [[Catégorie:Politíki ya Kongó-Kinsásá]] a90c4vdxixd84r0ngnqldwpob1aqgs5