Makedonšćina

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije

Македонски
Makedonšćina

kraje Makedonska
rěčnicy 2 milionow
klasifikacija indoeuropske rěče
družina pisma kyriliski alfabet
oficielny status
hamtska rěč Makedonska
rěčne kody
iso_639-1: mk
iso_639-2: (B) mkd (T) mac
iso_639-3: mkd
Wikipedija
Wikipedijowe logo w Makedonšćinje


Makedonšćina, Makedonska rěč je jedna z južnosłowjanskich rěčow. Rěči so w Makedonskej, w susodnych statach a w dijaspori. Wona słuša do balkanskeho areala, dokelž ma charakteristiske kajkosće, kaž wšitke druhe balkanske rěče. Hdyž rěčimy wo makedonskej rěči so dyrbi prajić, zo wjele rěčow je na nju wliw měło.

Moderna makedonšćina njesmě so změšać z antikskej makedonšćinu. Najbliša rěč makedonskeje je bołharšćina, hačrunjež ma tež wjele podobnosćow ze serbišćinu. Makedonšćinu rěča 2 milionaj wobydlerjow Makedonskeje a wona je tež připoznata rěč we wokrjesu Korča w Albaniskej. Makedončenjo su žiwi tež w Serbiskej a Čornej Horje.

[wobdźěłać] Makedonski alfabet

Makedonski alfabet ma 31 pismikow.

Makedonski alfabet
Wulke pismiki Małe pismiki Transkrypcija
А а a
Б б b
В в w
Г г g
Д д d
Ѓ ѓ g' (gj, dj)
Е е e
Ж ж ž
З з z
Ѕ ѕ dz
И и i
Ј ј j
К к k
Л л ł
Љ љ l
М м m
Н н n
Њ њ ń
О о o
П п p
Р р r
С с s
Т т t
Ќ ќ k' (kj)
У у u
Ф Ф f
Х х ch
Ц ц c
Ч ч č
Џ џ
Ш ш š

Kodifikacija makedonskeje rěče so čini w třich stawizniskich etapach:

   * z rozsudom prěneho posedźanja ASNOM-a (2 awgusta 1944) za zawjedźenje makedonskeje rěče kaž oficielna rěč w makedonskim staće. 
   * z oficielnim rozsudom akceptowanja makedonskeho alfabeta
   * z oficielnim rozsudom akceptowanja makedonskeho prawopisa
Słowjanske rěče
wuchodosłowjanske rěče: Běłorušćina - Rušćina - Rusinšćina - Rutenšćina† - Stara wuchodosłowjanšćina† - Stara Nowgorodska narěč† - Ukrainšćina - Zapadopolešćina
zapadosłowjanske rěče: Čěšćina - Delnjoserbšćina - Hornjoserbšćina - Kašubšćina - Knaanšćina† - Lachšćina - Pólšćina - Šlešćina - Połobšćina† - Pomoranšćina† - Słowakšćina - Słowinšćina†
južnosłowjanske rěče: Bołharšćina - Bosnišćina - Chorwatšćina - Čornohoršćina - Makedonšćina - Serbišćina - Słowjenšćina - Stara Cyrkwinosłowjanšćina†
konstruowane słowjanske rěče: Slovio - Mezislovanska - Glagolica - Proslava - Ruslavsk - Lydnevi
fiktiwne słowjanske rěče: Seversk - Sevorian - Skuodian - Slavisk - Slaveni - Vozgian - Wenedyk
druhi: Prasłowjanšćina†
† mortwe
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije