Lěkarska popla
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Lěkarska popla |
|
---|---|
![]() |
|
kwět | |
systematika | |
klasa: | (Rosopsida) |
porjad: | (Malvales) |
swójba: | Šlezowe rostliny (Malvaceae) |
podswójba: | (Malvoideae) |
ród: | Popla (Althaea) |
družina: | Lěkarska popla |
wědomostne mjeno | |
Althaea officinalis | |
L. |
Lěkarska popla (łaćonsce: Althaéa officinalis) je rostlina ze swójby šlezowych rostlinow, z roda poplow.
Wobsah |
[wobdźěłać] Etymologija
Botaniske mjeno „althaea“ wotwodźuje so wot grjekskeho słowa „άλδανω“. Woznjamjenja telko kaž hojić. Słowo malwa pochadźa wot grjekskeho słowa „μαλαχς“, kotrež mjechki a změrowacy woznjamjenja.
[wobdźěłać] Wopis
Lěkarska popla je zrunana, wjacelětna, zelišćowa rostlina z krutymi stołpikami. Rostlina je wšudźe kosmata. Delnje łopjena su wutrobojte a kónčkojte. Cyle horjeka wustupuja často njedźělene łopjena. Kwěty su swětłoróžojte abo (zrědka) běłe. Lěkarska popla kćěje wot julija hač do septembra.
Lěkarska popla dosahuje wysokosć wot 60 - 150 cm. Lěkarska popla je hódnotna picowanska rostlina za pčoły.
[wobdźěłać] Stejnišćo
Je lěkarska popla na włóžnych łučkach, w brjohowych kerčinach, na pastwišćach a w kultiwowanych pódy. Rostlina preferuje wapnojtu, selojtu pódu.
[wobdźěłać] Rozšěrjenje
Rozšěrjenje saha na zapadźe hač do Iberiskeje połkupy, na juhu hač do Srjedźneho morja, na wuchodźe hač do Sibirskeje a Altaja a na sewjerje hač do južneje Skandinawiskeje. Do srjedźneje Europy bu tuta rostlina wot čłowjeka přinjesena (Archeofyt).
[wobdźěłać] Wobsahowe maćizny
Korušk wobsahuje slinowe maćizny (10 - 20 %), pektin (maksimalny 16 %) a škrob (maksimalny 37 %), trochu eteriski wolij, tučny wolij, třěski a šterole.
[wobdźěłać] W kuchinje
Lěkarska popla wužiwa so w francoskej kuchinje a ameriskej kuchinje. Přetrjebuja stołpiki, łopjenka a koruški. Kwěty hodźa so jěsć. Młode łopjenka wužiwaja so w solotejach. Romjenjo wužiwachu rostlinu w poliwkach. Zašo buchu korjenja jědźene. Najprjedy buchu warjene a potom pječene.
[wobdźěłać] W rostlinskim lěkowanstwje
W rostlinskim lěkowanstwje wužiwaja so koruški (Radix Althaeae) a łopjenka (Folia Althaeae). Zběraja koruški wot oktobra do nowembra a łopjenka wot meje do junija. Wužiwaja so drogi za zymnowodowy ekstrakt, za sirup abo za čajowy wobstatk. Grjekojo a Romjenjo znajachu wuskutki lěkowanja tuteje rostliny. Dioskurides, Theophrast, Galen a Plinius naspominaja rostlinu w swojich spisach. W srjedźowěku běše powšitkownje z wašnjom tutu rostlinu wužiwać.
[wobdźěłać] Synonymy
- Althaea kragujevacensis Pan.
- Althaea micrantha Borbas
- Althaea sublobata Stokes
- Althaea taurinensis DC.
- Althaea vulgaris Bubani
- Malva althaea E.H.L. Krause
- Malva maritima Salisb.
- Malva officinalis (L.) Schimper & Spenner.
[wobdźěłać] Žórła
- Dörfler, H.-P., Roselt, Gerhard: Heilpflanzen. Gestern und Heute. Urania, Leipzig - Jena - Berlin 1989 (něm.)
- Sebald, Seybold, Philippi: Die Farn- und Blütenpflanzen Baden-Württembergs. Ulmer Verlag, Stuttgart 1990, ISBN 3-8001-3314-8. (něm.)
- Adler, Oswald, Fischer: Exkursionsflora von Österreich. Ulmer Verlag, Stuttgart und Wien 1994, ISBN 3-8001-3461-6. (něm.)
- Hiller, Karl; Melzig, Matthias F.; Lexikon der Arzneipflanzen und Drogen,. Area-Verlag, Erftstadt 2006, ISBN 3-89996-682-1. (něm.)
- Kral, Jurij: Serbsko-němski słownik hornjołužiskeje rěče. Maćica serbska, Budyšin (1927)
- Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
- Völkel, Pawoł: Hornjoserbsko-němski słownik, Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin (1981)
- něm. wikipedija
[wobdźěłać] Eksterne Wotkazy
- BioLib.cz (čěski)
- Wendys (čěski)
- Herbaversum (něm.)