Motî: lete M
Èn årtike di Wikipedia.
[candjî] MA
- ma- (fåsse betchete)
- må (adv., nén bén)
- må poirtant, må poirtante (addjectivire, purade padvant)
- måladroet, måladroete (addjectif, purade padvant)
- målaclevé, målaclevêye (addjectif, purade padvant)
- må (o.n., contråve do bén, maladeye)
- må Sint-Min
- må Sint-Marcou
- magnant må (o.n., pl. des magnants mås)
- må (divancete, divant)
- Må (sint)
- maca (o.n.)
- macherseur (f.n.)
- machine (f.n.)
- machiner (v.s.c.)
- machineu (o.n.), machineuse, machinresse (f.n.)
- machinêye (f.n.)
- machinisse (o.n.)
- machinreye (f.n.)
- macralreye
- macrea (macrale)
- madame (f.n.)
- madrouyter (v.c)
- mafe
- magna (o.n.)
- magnaedje (o.n)
- magnant / magnante (addj.)
- magnant må (o.n., pl. des magnants mås)
- magne (f.n.)
- magneu / magneuse / magnresse (o.f.n.)
- magnî (v.c.)
- magnijhon (o.n.)
- magnreye (f.n.)
- magrite (f.n.)
- pitite magrite (f.n.)
- rinne-magrite (f.n.)
- Magrite (pitit no et no d' famile)
- magriyete (f.n.)
- måhaitî, måhaiteye (addj., purade padvant)
- måjhon u måjhone (f.n.)
- måjhon-comene (f.n.)
- Måjhret
- målåjhey (målåjheye)
- målåjheymint
- målåjhîsté
- målåjhmince
- Malåtchî
- malcot
- malcotêye
- male
- Male
- måle (mwaijhe, laide, femrin di måva)
- måle (pere)
- måle (tere)
- malén, malene
- malete
- Mali (no d' famile)
- Mali (payis)
- Malimont
- Målimpré
- Malissårt
- malisté
- Malivå
- malkea
- Malplaket
- maltôtaedje (o.n.)
- maltôte (f.n.)
- maltôter (v.c., codjowaedje bouter)
- maltôteu, maltôteuse u maltôtresse (o.f.n.)
- maltôtî (o.n.)
- maltès
- måluzance (f.n.)
- måma (f.n.)
- mambor
- Mambor
- mamborner
- mami (f.n.)
- mamjhele (f.n.)
- manadjer
- manaedje
- manaedjreye
- mandaye
- mande
- manderlêye
- manderlî, Manderlî.
- manêye (f.n.)
- Manhé (viyaedje)
- si mani (v.pr., codjowaedje dimani)
- manike (f.n.)
- maniket (f.n.)
- Maniket-Pisse (n.dj.)
- mannet, mannete
- mannesté
- manni
- mannixhaedje
- mannixhance
- mannixhant, mannixhante
- mannixheu, mannixheuse, mannixhresse
- mannixheure
- manote (f.n.)
- manoyaedje (o.n.)
- manoye (f.n.)
- manoyeu, manoyeuse, manoyresse (o.f.n.)
- manoyî (v., codjowaedje waitî)
- manoyince (f.n.)
- manoyreye (f.n.)
- mantegne (f.n.)
- måprôpe (addj., purade padvant)
- Mår (n.dj.)
- måråsse (f.n.)
- maraye
- Marcatchou
- Mårciene
- Mårcin
- Marcou (sint)
- Maredsou
- Mareye
- margay
- margaye (f.n.)
- si margayî (v.pr., codjowaedje lodjî]]
- mariaedje
- marieu, marieuse, mareyresse
- mariolinne (f.n.)
- såvaedje mariolinne (f.n.)
- Mårket (n.dj.)
- mårler
- mårlaedje
- mårlêye
- mårlire, Mårlire (no d famile)
- mårloye, Mårloye (bork), Mårloye (no d famile)
- mårloyea, Mårloyea (sipotaedje)
- mårloyeus, mårloyeuse
- mårlî
- Marluzene (f.n.)
- marmandje (f.n.)
- mårmite
- mårmitêye
- marmozet (o.n.)
- marmozin (o.n)
- marmouzî (v.s.c)
- marmouzaedje (o.n)
- marmouzeu, marmouzeuse u marmouzresse (o.f.n)
- Marok (payis)
- marokin, marokinne (addj.)
- maroner (v.s.c)
- marote (f.n., zine)
- marote (f.n., mårtea d' bwès)
- marote (f.n., pougneye di toubak)
- mårtcher
- mårtcheu (mårtcheuse, måtchresse)
- mårtchî
- mårtea (o.n.)
- mårtea d' ågne (o.n., pl. des mårteas d' ågne)
- mårtea d' aiwe (o.n., pl. des mårteas d' aiwe)
- mårtea d' diale (o.n., pl. des mårteas d' diale)
- mårtea-diale (o.n., pl. des mårteas-diales)
- mårtea-pik (o.n., pl. des mårteas-piks)
- Marveye (viyaedje)
- maryî
- måss
- masseur (f.n.)
- mastea (o.n.)
- master (v.c.)
- mastoke (f.n., manoye)
- mastoke (addj. purade padvant, pezant)
- mastoker
- matante (f.n.)
- matante-tåye (f.n.)
- måtche (vî mot: boird d' on payis)
- måtche (rotaedje)
- Måtche (vî mot: no d' Famile e Francès De la Marck)
- Måtche (veye et viyaedjes)
- Måtchî, Måtchresse
- Måtchwès, Måtchwesse
- matchurea (f.n)
- matchurieus, matchurieuse
- matenes (f.n.t.pl.)
- måtraitî
- måvi (o.n.)
- måvi blanc colé (o.n., pl. des måvis blancs colés)
- måvi d' ôr (o.n., pl. des måvis d' ôr)
- måvi d' aiwe (o.n., pl. des måvis d' aiwe)
- måviåd, måviåde (o.f.n.)
- måvler (v., codjowaedje shofler)
- mawe (f.n.)
- måwete (f.n.)
- mawyî (v.c., codjowaedje tcheryî)
- mawori
- Mawori
- maxhåd (o.n)
- maxhî (v.c.)
- maxhî (o.n.)
- maxhuré, maxhurêye (addj. padvant & o.f.n.)
- maxhurer (v.c., codjowaedje djurer)
- maxhurea (o.n.)
- maxhuron (o.n.)
- may (moes)
- mayane
- måye (pere)
- Mayni
- mayon (f.n.)
- mazete (f.n. & addj. purade padvant)
- Mazete (no di tchvå & no metou)
- mazoute (o.n.)
- mazowår (o.n.)
[candjî] ME
- Méch (2 viyaedjes)
- Medåd (sint)
- mehin (o.n.)
- melea
- meler
- Melet / Mlet (1 viyaedje et 1 hamtea)
- melêye (f.n., pemî)
- melêye (f.n., maxhaedje)
- Mélin
- melkin
- memere (f.n.)
- mene (vizaedje)
- mene (fosse)
- Meneket Pisse
- menir (monsieu)
- menir (grosse pire)
- menu (o.n.)
- Menufontinne / Mnufontinne (n.pl.)
- Menufontinnî / Mnufontinnî; Menufontinnresse / Mnufontinnresse (n.dj.)
- Menutchenoe / Mnutchenoe (n.pl.)
- mer (f.n.)
- Mermoite (viyaedje)
- si mesdire
- si mesdjåzer
- meskeure
- meskinoxhe, mesconoxhe
- messaedje
- messaedjî (messaedjresse)
- messaedjreye
- Messeye (Djezus-Cri)
- Messieus (pl. po-z atôtchî)
- mesplotche [addj.]
- mestré
- metaedje
- metaedje so pî
- metaedje e coleur (o.n.)
- metafôre
- mete (viebe)
- mete e coleur (v.c.)
- mete evoye
- mete so pî
- mete (unité d' mezeure)
- meteu, meteuse, metresse
- meteu e coleur, meteuse e coleur (o.f.n.)
- meteu, meteuse, metresse so pî
- meube (o.n.)
- bén-meube (o.n., pl. des béns-meubes)
- meumeure (f.n.)
- meur, meure (addj., purade padvant)
- meure (f.n., frut)
- meuron (o.n.)
- meuronî (o.n.)
- meye
- mezalé (addj. & o.f.n.)
- mezayî (v.c.)
[candjî] MI
- mi / m' (prono)
- mi (note di muzike)
- miceliom (o.n.)
- michtrole
- micro-wache
- midone (addj. padvant)
- miele (o.n.)
- mierlåd (o.n.)
- Mierlåd (n. famille, e F. Mirlon)
- mier- (betchete)
- mier, miere (adj.)
- miercopete (f.n.)
- miercour (o.n.)
- miercorin (o.n.)
- mierdistrujhaedje (o.n.)
- mierdjin (f.n.)
- mierdjonne (addj.)
- mierdjonnesse (f.n.)
- miere (f.n.)
- mierin, mierinne (adv.)
- mierkeure (o.n.)
- Mierkeure (no d' diu)
- Mierkeure (no d' planete)
- mierkidi (o.n.)
- mierlådje (addj.)
- mierlon (adv.)
- mierlong, mierlongue (addj.)
- miermint (adv.)
- miermitan (f.n.)
- miernou, miernowe (adj.)
- mierpî (o.n.)
- mierrandon (o.n.)
- mierseu, mierseule (addj.)
- mierseulisté (f.n.)
- miersipepieus, miersipepieuse (addj.)
- miersipepieuzmint (adv.)
- Miertchamp (n.pl.)
- mieule (f.n)
- mildju
- miloutaedje (o.n.)
- milouter (v.c., codjowaedje bouter)
- milouteus, milouteuse (addj., purade padvant)
- milouteuzmint (adv.)
- mi-minme
- Min (sint) (n.dj.)
- må Sint-Min (o.n.)
- mindjeu/ mindjeuse / mindjresse (o.f.n.)
- mindjî (v.c.)
- mineu
- minêye
- minêyolodjike
- minêyolodjince
- minêyolodjisse
- minire
- minisse
- ministere
- li minne, les minnes, da minne (prono)
- minrê
- minou / mnou; minowe / mnowe (addj. todi padvant; adv.; o.n.)
- Menufontinne / Mnufontinne (n.pl.)
- Menutchenoe / Mnutchenoe (n.pl.)
- minte
- minter (min'ter', v.s.dj., codjowaedje tchicter)
- minteu (minteuse, mintresse)
- minti
- mintiveuzmint
- mintreye
- a mire (f.n.)
- Mirwå
- misse (f.n.)
- mitan (omrin: å mitan d' ene plaece)
- mitan (femrin: al mitan d' ene termene di tins)
- mitche (f.n.)
- mitchete (f.n.)
- mitchot (o.n.)
- mitchotreye (f.n.)
- Mitchroû u Mitchrou (viyaedje)
- mîtrin, mîtrinne
- mixhe-maxhe (o.n)
- miyård
- miyårdinme
- miyinme
- miyî
- miyon
- miyoninme
- miyter (viebe sins djin)
- mizeråve (addj., padvant u padrî)
- mizeråvmint (adv.)
- mizere (f.n.)
- batch ås mizeres (o.n., pl des batchs ås mizeres)
- Li Mizere, Les Mizeres (sacwants hamteas)
- mizerreye (f.n.)
- mizrete (f.n., sôre di ptite sori).
- mizrete (f.n., come ene pitite misse ki bagne dins les aiwes do vea.)
[candjî] MO
- mocoe (o.n.)
- modisse
- moennaedje (o.n.)
- moenner (v., codjowaedje bouter)
- moenner evoye (vierbire a coplemint).
- moenneu, moenneuse u moennresse (o.f.n.)
- moennrece (addj., todi padrî)
- moes (o.n.)
- moirgunea (o.n.)
- moirsea (o.n.)
- moirt, moite (addj. todi padvant)
- Moite-Han (hamtea)
- moirxhea (o.n.)
- moirxhon (o.n.)
- moixhnea (o.n.)
- mojhi (v.s.c.)
- mojhi, mojheye (addj & o.f.n.)
- mojhixhaedje (o.n.)
- mojhixheure (f.n.)
- mokion (o.n.)
- molaedje(o.n)
- molén (o.n.)
- Molén (no d' famile)
- molene (v.v.m., f.n.)
- Li Molene (hamtea)
- Molene (no d' famile)
- molinea (o.n)
- Molinea (no d' famile)
- molet (addj., nén bén deur)
- molet (o.n. gros del djambe)
- molete (f.n.)
- moleu, moleuse u mouresse (o.f.n)
- moloner (v.c.)
- mon (divancete, amon)
- mon Diu (prezintoe d' apårtinance calké).
- mon- (fåsse betchete)
- Mon (vî ptit no).
- monami (o.n.)
- Monami (no d' famile)
- moncouzin (o.n.)
- Moncouzin (no d' famile)
- monde (o.n.)
- v(i)ni å monde (vierbire s.c.)
- mônêye
- monfrere (o.n.)
- mônî, mônresse
- monkeur
- Monon (vî ptit no et no d' famile).
- Monon (sint)
- Mononvå (no d' plaece et no d' famile)
- mononke (o.n.)
- mononke-tåye (o.n.)
- monparan (o.n.)
- monpere (o.n.)
- mônrece
- mônrêye
- monsegneur (o.n.)
- monsieu (o.n., pl des monsieus)
- Monsieu (o.n., pl. Messieus)
- Mont (e Hinnot)
- Montagu (viyaedjes, hamtea et ancyinne conteye)
- montinne (f.n.)
- monumint (o.n.)
- morete
- moslete (f.n.; assiete po mostrer)
- mosse (f.n.; biesse del mer)
- mosse (f.n.; mostraedje)
- mossineu, mossineuse u mossinresse (o.f.n.)
- mosteye (f.n.)
- mosteyidî (o.n.)
- mot (o.n.)
- mot-parint (o.n., pl. des mots-parints)
- mot-brut (o.n., pl. des mots-bruts)
- mot-criya (o.n., pl. des mots-criyas)
- motî (o.n.)
- motlî (o.n.)
- Mouhagne (viyaedje et aiwe)
- Mouhagnoûle (n.pl.)
- moujhî (v.pr)
- moujhî moujheye (addj)
- moujhisses (o.n.t.pl)
- moujhner (v.s.c)
- moulet, moule (o.f.n.)
- moultea (o.n.)
- moumint (o.n.)
- moumintanêymint (adv.)
- moure (v.c., codjowaedje braire)
- mouresse (f.n.)
- moustî (o.n.)
- Moustî
- Moustî (viyaedje di Cirou-Moustî)
- Moustî-dlé-Nivele
- Moustî-so-Sambe
- moutchî (v.c.)
- moutchoe (o.n.)
- Moutiè
- mouwåd (o.n.)
- mouwaedje (o.n., emocion)
- mouwaedje (o.n., bodjaedje)
- mouwaedje (o.n., wayimaedje)
- mouwance (f.n.)
- mouwer (esse tot rtourné, divintrinnmint).
- mouwer (fé bodjî, rimouwer).
- mouwer (wayimer, candjî ses plomes, tot djåzant des poyes).
- mouwrece (addj., todi padrî)
- Mouzaive (viyaedje)
- Mouze (aiwe)
- mouze (f.n.)
- mowa
- mowe (f.n., candjmint, bodjaedje)
- mowe (wayimaedje, candjmint des plomes)
- moxhe (f.n.)
- moxhe (f.n.; moxhe al låme)
- Moxhe (viyaedje)
- moxhea (o.n.)
- moxhete (f.n.)
- moxhî / moxhresse
- moxhî / moxheye (addj & o.f.n)
- moxhia (o.n.)
- moxhion (o.n.)
- moxhlî (o.n.)
- moxhlire (f.n.)
- moxhnî (tindeu ås moxhons)
- moxhon
- Moxhrê (hamtea)
- Moxhron (hamtea)
- moxhre (v.s.c.)
- moxhyî (v.c.; tchessî les moxhes)
- moxhyî (v.c.; ene tchandele)
- moyén
- Moyén-Levant (o.n.pl.)
- Moyinådje (f.n.)
- mozinaedje (o.n.)
- moziner (v.s.dj.)
- mozinter (v.s.dj.)
- mozliner (v.s.dj.)
- mozter (v.s.dj.)
[candjî] MT
[candjî] MU
- mu / m' (prono)
- murer (v.c., codjowaedje bouter).
- muroe (o.n.)
- mustea (o.n.)
- muslire (o.n.)
- muze
- muzer(v.c)
- muzura / mzura (o.n.)
- muzuraedje / mzuraedje (o.n.)
- muzeure / mzeure (f.n.)
- a mzeure
- foû mzeure (advierbire & addjectivire, padrî u padvant, pl. foû mzeure)
- fwait a mzeure
- muzurer / mzurer (v.c., codjowaedje djurer)
- muzurete / mzurete (f.n.)
- muzureu / mzureu, muzureuse / mzureuse, muzurresse / mzurresse (o.f.n.)
[candjî] MW
- mwais, mwaijhe (addj., todi padvant)
- mwaisse (o.n.)
- mwaisse modêye
- mwaisse sôdård, mwaisse sôdåresse (o.f.n.)
- mwaisse-veye
- mwaisse-wårdeu, mwaisse-wårdeuse (o.f.n.)
- mwaiye (f.n.)
- mwelon (o.n.)
- mwin (f.n.)
- mwinlevêye (f.n.)
- mwinburneus
- Mwinne-Eglijhe
- mwinni
- Mwinni