Abraham Frencel

Z Wikipedije

Abraham Frencel (tež: Brancel) narodźi so jako syn Michała Frencela 1656 w Kózłach. Wopytawši gymnazij w Budyšinje studowaše w lětach 1679-1682 we Wittenbergu teologiju. Potom bě dwě lěće domjacy wučer w Lichanju. 1684 nastupi farske městno w Husce a wot 1686 bě hač do swojeje smjerće 1740 farar w Šunowje pola Berzdorfa, kotryž ležeše tehdy hižo za hranicami dwurěčneje Łužicy.

A. Frencel bě najpłódniši slědźer swojeje doby, přirunowaše serbšćinu z druhimi słowjanskimi rěčemi, ale tež z hebrejšćinu. Přeslědźowaše stawizny, wěnowaše so etnografiskim, demografiskim a krajowědnym łužiskim temam. Wulki dźěl z jeho dźěłow pak zawosta w rukopisu.


[wobdźěłać] Literatura

Frencelius, A., De originibus linguae sorabicae : Liber I, in quo vocabula Sorabica ea, quae materialiter & formaliter Ebraea sunt, exponuntur in usum cumprimis Patriae Lusatiae .... Budissinae: Andr. Richter, 1693.

Frencelius, A., Marpe' lašon, hoc est, medicina linguae pro iis tantummodo, qui contra origines Sorabicas nuper disputarunt, composita. Budissae: Andr. Richter, 1694.

Frencelius, A., Lusatiae utriusque nomenclator. W: Hoffmann, Christ. Godofr., 2 Scriptores rerum Lusaticarum. 1719, str. 23-63.

Frinta, A., O počátcích filologie a slavistiky u Lužických Srbů. W: Slavia 26(1957)4. str. 578-585.

Jenč, R., Po slědach Abrahama Frencla. W: Rozhlad 5(1955)9. str. 273-282.

Muka, A., Frenceliana [Abraham Frenzel ] 1-8. W: ČMS 33(1880), str. 36-44; (1881) str. 69-78; 117-121; (1882) str. 22-52; (1890) str. 97-111.

Petr, J., Zdroje díla Abrahama Frencla. W: Slavia 55(1986)3. str. 247-258.

Petr, J., Abraham Frencel (Žiwjenjopisy). Budyšin: LND, 1989.

Stachowski, S., Język górnołużycki w "De originibus linguae sorabicae" Abrahama Frencla (1693|1696). Wrocław/Warszawa/Kraków: Ossolineum, 1967.

Stachowski, S., Słownik górnołużycki Abrahama Frencla (1693|1696) (= Monografie Slawistyczne; 40). Wrocław/Warszawa/Kraków: Ossolineum, 1978.

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
W druhich rěčach