Wuherska woka

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije

Wuherska woka

wuherska woka
systematika
Domena Eukarioty
Swět Rostlinstwo
klasa: (Rosopsida)
podklasa: (Rosidae)
porjad: (Fabales)
swójba: Łušćinowcy (Fabaceae)
podswójba: Mjetelojte kwěty (Faboideae)
ród: Woka (Vicia)
družina: Wuherska woka
wědomostne mjeno
Vicia pannonica
Crantz

 pok.·disk.·wobdź. 

Wuherska woka (łaćonsce: Vicia pannonica) je rostlina ze swójby łušćinowcow.

symjenje
symjenje
wuherska woka
wuherska woka

[wobdźěłać] Wopis

Stołpik tuteje jednolětneje zelišćowa rostlina je nižnoležacy, horje stupacy abo łazacy, maksimalnje na spódku wobšěrne a dosahuje dołhosć mjezy 20 a 50 cm. Wón ma žłobiki a je najčasćišo mjechko hač do šešerjaće kosmaty kaž lisćowe łopjena.

Lisćowe łopjena su krótce stołpikowe hač do nimale sedźace a maja 7 hač do 9 porow jara krótce stołpikowych łopješkow a maja jednore abo stołpikowe, chětro słabe wobwitki. Łopješka su linealne hač do wusce nawopačnje owalne, dosahuja dołhosć mjezy 1 a 1,5 cm a šěrokosć mjezy 2 a 5 mm.

Pódlanske łopjena su małe, owalne-lancetojte hač do połšpisformowe,.

Kćěje wot apryl hač do junija. Kćenja dosahuja dołhosć mjezy 1,5 a 1,8 cm.


[wobdźěłać] Žórła

  • Aichele, D., Golte-Brechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
Commons
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
W druhich rěčach