Jabłučina

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije

Podobne hesło Tutón nastawk z temu štom je po hesle na druhi nastawk podobny. Druhe hesło Jabłuko ma temu płód.

Jabłučina

Malus florentina, štom
systematika
Domena Eukarioty
Swět Rostlinstwo
klasa: Rosopsida
podklasa: (Rosidae)
porjad: (Rosales)
swójba: Róžowe rostliny (Rosaceae)
podswójba: (Maloideae)
ród: Jabłučina
wědomostne mjeno
Malus
Mill.

 pok.·disk.·wobdź. 

Jabłučina (tež jabłoń, łaćonsce Malus) je ród ze swójby róžow. Ród wobsahuje něhdźe 40 hač do 55 družinow lisćomjetacych štomow a kerkow z lěsow a husćinow sewjerneje měrneje cony w Europje, Aziji a sewjernej Americe, z kotrychž tež wulka ličba je na často ćežko so rozeznawacych hybridow nastawała.

Swětodaloko z wotstawkom najznaćiše a hospodarsce jara wuznamna družina je kultiwowana jabłučina (Malus × domestica). Nimo toho buchu někotre z wuchodneje Azije pochadźane družiny z jenož něhdźe wišničkowulkimi płodami, kaž na při. der Japanska jabłučina (Malus floribunda), wišnjojta jabłučina (Malus baccata) a Malus × zumi w měrnych klimowych regionach kaž pyšne kerki a štomy nasadźane. Nic zaměnjować z jabłučinami su nic bliže přiwuzne granatowcy (Punica granatum).

[wobdźěłać] Družiny

Malus florentina, płody
Malus florentina, płody
Malus sikkimensis, płody
Malus sikkimensis, płody

Ród wobsahuje něhdźe 40 hač do 55 družinow a někotre hybridy.

  • Malus aldenhamensis
  • Malus angustifolia, južna dźiwja jabłučina (USA)
  • Malus × arnoldiana (M. baccata × M. floribunda)
  • Malus × atrosanguineum (M. halliana × M. sieboldii)
  • Malus baccata, Kirschapfel, auch Sibirischer Wildapfel oder Beerenapfel genannt (Ostasien)
  • Malus bracteata (USA)
  • Malus brevipes (Azija)
  • Malus coronaria, Süßer Wildapfel (wuchodna sewjerna Amerika)
  • Malus dasyphylia – ein möglicher Vorfahre des Kulturapfels
  • Malus × domestica, Kulturapfel (der Ursprung liegt in Eurasien.)
  • Malus florentina, Italienischer Apfel (Italska)
  • Malus floribunda, Japanska jabłučina, auch Korallenapfel genannt, (Japanska)
  • Malus formosana (Taiwan)
  • Malus fusca, Oregon-Wildapfel (sewjerozapadna sewjeroamerika)
  • Malus glabrata (USA)
  • Malus glaucescens (sewjerna Amerika)
  • Malus halliana, Halls Apfel (Japanska, China)
  • Malus hilleri
  • Malus honanensis (China)
  • Malus hupehensis, Teeapfel oder Chinesischer Wildapfel (China)
  • Malus ioensis, Savannen- oder Prärie-Wildapfel (westliches Nordamerika)
  • Malus kansuensis (zapadna China)
  • Malus lancifolia (USA)
  • Malus × magdeburgensis (Němska)
  • Malus mandschurica (var. baccata) (Wuchodna Azija)
  • Malus melliana (China)
  • Malus niedzwetskyana (Centralna Azija)
  • Malus platycarpa (USA)
  • Malus praecox – ein möglicher Vorfahre des Kulturapfels
  • Malus prattii (južnozapadny China)
  • Malus prunifolia (China)
  • Malus pumila (var. niedzwetskyana) (zapadna Azija a wuchodna Europa)
  • Malus × purpurea, Purpurapfel (M. atrosanguinea × M. niedzwetskyana)
  • Malus rockii (južnozapadna China)
  • Malus sargentii (Syn.: M. toringo ssp. sargentii) (Japanska)
  • Malus sieboldii (Syn.: M. toringo) (östliches Asien, Japanska)
  • Malus × scheideckeri
  • Malus sikkimensis (Himalaya)
  • Malus sieversii, Asiatischer Wildapfel – eine der mutmaßliche Stammformen des Kulturapfels (Kazachstan)
  • Malus × soulardi
  • Malus spectabilis, Chinesischer Apfel (Azija, najskerje China)
  • Malus sublobata
  • Malus sylvestris, Holzapfel oder Europäischer Wildapfel genannt – eine der mutmaßliche Stammformen des Kulturapfels (zapadna Azija a Europa)
  • Malus toringo
  • Malus toringoides (zapadna China)
  • Malus transitoria (sewjerozapadna China)
  • Malus trilobata (Kleinasien: Griechenland, Syrien, Libanon, Israel)
  • Malus tschonoskii, Wollapfel (Japanska)
  • Malus yunnanensis (južnozapadna China)
  • Malus × zumi, Zierapfel: Keine Wildform bekannt. Es gibt mehrere Sorten, zum Teil mit blutroten Blättern.

Eksistuja tež rodowe křižowanki znutřka podswójby Maloideae, na při. Sorbus × Malus a samo trójne křižowanki: (Cydonia × Pyrus) × Malus.

[wobdźěłać] Terminusy

  • Němsko-hornjoserbski słownik, strona 101 (wobě formje), ISBN 3-7420-0406-9
  • Słownik Němsko-hornjoserbki, strona 55 (jenož jabłučina)
  • Prawopisny słownik, 2005, strona 174 (wobě formje), ISBN 3-7420-1920-1

[wobdźěłać] Eksterne wotkazy

Commons
Móžeš slědowace polěpšić:

Jeli sy jedyn z mjenowanych njedostatkow skorigował(a), wotstroń prošu potrjecheny parameter předłohi {{Rq}}. Podrobnosće namakaš w dokumentaciji.


Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije