Wikizdroje skwikisource https://sk.wikisource.org/wiki/Wikizdroje:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.44.0-wmf.8 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Užívateľ Diskusia s užívateľom Wikizdroje Diskusia k Wikizdrojom Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Autor Diskusia k autorovi Page Page talk Index Index talk TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu 0 5 7312 4869 2017-08-29T18:38:59Z Wizzard 3 7312 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Na Dunaji pláva húska biela, húska biela s červenýma ústy. Ohliada sa po zelenom poli, ohliada sa po vysokom nebi: i zatúžiac po slobode zlatej vystiera v let svoje krídla mladé. Aj! Tu víchor, starý vrah Dunaja, besom zhučí: - húska padá dolu, dolu padá v rozježené vlny. Vlny tečú a veky sa vlečú - a na vlnách kvíli húska biela, húska biela s červenýma ústy. Nad Dunajom stojí skala pevná. Na skale sedáva junák mladý; za zore s husičkou vítava sa, večerom s Dunajom zhovára sa. Cez Dunaj prechodí polnoc tichá. Na vode hviezdičky ihrajú si - medzi nimi pláva húska biela, pláva, pláva smutno, neveselo; horkými slzami umýva sa, tej tichej polnoci sťažúva sa: Svet jasný, svet krásny, len ten môj tmavý. Ktože ma pravekej kliatby zbaví?! Ktože má, ktože má orlie kriela, hruď čistú Michala archanjela?! Kto pôjde do boja s vetry zlými?! Junák môj, orle môj, kdeže si mi?! Počuje to polnoc, polnoc tichá - úpenie zanesie na vrch skaly, na vrch skaly v junákovo srdce. Roztúži sa srdce junákovo, i zavolá vieryplným hlasom: Bože milý! Daj mi orlie kriela i hruď čistú Michal-archanjela! To vyrieka i do vĺn sa hodí, do vĺn sivých, junák orol mladý; ramenom zachytí húsku bielu, húsku bielu s červenýma ústy. Aj! Tu víchor zahukoce divý. Vlny zdvihne zo dna do polneba; vyhasnú hviezdičky svetlá Božie - otvorí priepasti zívajúce. I zakvíli polnoc: Beda, Beda! - Nad Dunajom stojí skala pevná, na skalu vystúpil junák mladý, junák orol v ligotavej zore. Na prsiach mu skvie sa húska biela, húska biela s červenýma ústy. Aj! Pozrite zázrak, ľudia Boží! Nie to húska na prsiach junáka, nie to húska, ale panna biela, panna biela s červenýma ústy! </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] 6bt7e2z8nltxcxduei8jm4o0te6hiam 0 6 8855 8721 2023-07-30T02:07:02Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8855 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Na hon zatrúbil Beckova pán. „Pane!“ - predstúpi mních jeden - „čuješ tie zvony zo všetkých strán? Dnes je svätej nedele deň! Dnes čo duša v chrám sa pohýna: spomni i ty na Hospodina.“ „Na hon, na hon! kým duša mladá; nedeľa, boh? čože ma doň! Komu treba, nech si ho hľadá: na hon, hurrá! na hon, na hon!“ A pán letí, družina za ním: ľud stretáva ho so vzdychaním: „Pane, zmiluj sa! - beda s nami. Už sa prevrátil svet celý, časy dobré s lastovičkami dávno od nás odleteli. Krivda krivdu a hriech hriech honí, jakby to už bol deň pokonný!“ „Na hon, na hon! kým krv horúca! Svet, ľud? haha! čože ma doň! Čo stáť nevládze, nech sa rúca: na hon, hurrá! - na hon, na hon!“ Tak loví on, loví bez ustania celý deň boží do mrkania. „Pane! postoj, už, hľa, mrká sa. My ustatí i vraník tvoj. Čuj, jak celému svetu hlása zvonček večerný - mier, pokoj. Dosť krvi už za dňa natieklo, v noci poľúva iba peklo!“ „Na hon, na hon! kým para stačí. Noc - i peklo? - čože ma doň! Po smrti všetko zem zatlačí: na hon, hurrá! - na hon, na hon!“ A laň letí lesom neschodným; on za ňou - až kôň padne pod ním. A blesk čudný šibne mu v oči, pred ním duch kýsi zhrmí: „Stoj! Kruh môj smrteľník neprekročí: v zvieratníku zverstvu pokoj! Páč! jak tu snie všaký tvor zeme; tu len hriech jeden nezadrieme!“ - A lovec: bums, hallou! - no ozveny naspäť doň udrú - bums, hallou! I skočí sám sťa postrelený - a za ním hiv, hav! svorka psov. Hiv, hav! psi kolia svojho pána cez hory, doly až do rána. Ráno hľadá pána družina; ale ani chýru o ňom. Len keď mrkať sa vraj začína, čuť horou hiv, hav, tresk i lom. A tak každú noc až do rána psi vlastní kolia svojho pána. </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] 0jl0wxkc2fknakhh92zra05h2x825ex 0 8 8793 7363 2023-05-04T03:07:26Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8793 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Dole, orle, z výšin, dole! Sadá slnko za topole - slnko sadá, deň sa tratí: Kdeže budeš nocovati?! Hej, viem ja, viem o čeľadi, kde sa piesňou život mladí, kde sa otcov sláva slávi, kde sa pradie na zástavy, kde sa kujú pravdy zbroje. Ta ma znesú krídla moje! Dole, orle, z výšin, dole! Už pastieri tiahnu z hole, ukonaná junač mladá po pažiti nocľah hľadá. Viem ja jedľu neobťatú, pod ňou vatru neodspatú; pri tej vatre mládež čaká na slniečko - na junáka. Jej snom sláva junákova, chlebom - živé jeho slová. Dole, orle, z výšin, dole! Už rataji idú z poľa; na večer znie zvonov hrana: Už ich práca dokonaná. Dokonaná - no semeno v rodnú pôdu uloženo - v rodnú pôdu, v ruky Božie: Nezdusí ho tŕnie, hložie. Prejde zima, svitne ráno: Vzíde žitko zaoranô. Dole, orle, z výšin, dole! Už ostáva pusté pole, už piesenky ohlas hynie: „Veje vietor po doline.“ Blysnú vatry po okolí a pri vatre zbor sokolí zahudie tú pieseň ľudu: „Boli časy, ešte budú!“ Bo čo v svete všetko minie, pravda naša nezahynie! </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] ixlsumm3k68rmn7vpqv9pi0p655dzuq 0 9 8794 7368 2023-05-06T18:07:28Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8794 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == I. == <poem> Stojí koník pri javore, pri javore v bielom dvore. A v tam dvore smutno stojí, na vojnu sa šuhaj strojí. Janík, Janík, biely Janík! Nač ti šabľa, vraný koník? Šabľa britká, koník divý - ver' mi, budeš nešťastlivý! Hej, šablička vybrúsená, to je moja mladá žena! A koníček divý, vraný - to je môj svet maľovaný! Janík, Janík, biely Janík! Do tábora úzky chodník - úzky chodník, šíra voda: Ver' ťa bude, šuhaj, škoda! Šabľa moja rúbe vzteklo, prerúbe ma i cez peklo a koník môj kľatá stvora, prepluje i šíre morá! Janík, Janík, biely Janík! Tenký ten tvoj dolománik; v tom tábore smutne hrajú, veru ťa tam dostrieľajú! Hrajú guľky olovené - zastrelia ma alebo nie! Hraj, muzika, hraj len ešte že sprobujem dobré šťastie! Janík, Janík, biely Janík! Nebudeš tam kapitánik, nebudeš tam v striebre, zlate, ale budeš v prachu, blate. A čože mne striebro, zlato? Ani ja ta nejdem zato, ale idem v boj biť sa ja za slobodu svojho kraja! Janík, Janík, biely Janík! Tam zvädne môj tulipánik; ponad horou čiema zora: Nechoď, milý, do tábora! Nič sa neboj, moja drahá! Veď ho skropím krvou vraha; tou krvou i zlé znamenie - čierna zora - orumenie! Janík, Janík, biely Janík! Márna šabľa, márny koník; v tom tábore vyzváňajú - tam mi teba pochovajú! Nedbám, keď ma pochovajú, nech si ma len spomínajú; nedbám, nedbám, nebanujem, len si voľnosť vybojujem. </poem> == II. == <poem> Keď odchodil milý z dvora, vyťal krížik do javora a pod krížik štyri slová: Milá moja, ostaň zdravá! V prvý deň ten kríž belavý: Kdeže sa moj milý baví? Baví sa on v dlhom rade, sprobúva tam rúčky mladé. Na druhý deň kríž krvavý: Kdeže sa môj milý baví? Baví sa on na bojisku v daždi guliek, v šabieľ blysku. Na tretí deň kríž ten tmavý: Kdeže sa môj milý baví? V šírom poli dorúbaný, chránia ti ho straky, vrany! Vrany, vrany, čierne vrany! Kde môj milý pochovaný? Či na holi, či na doli, či na šírom, pustom poli? I na holi i na doli - i na šírom, pustom poli; jeden palček za horami, druhý palček za morami. Jaj, Bože môj, Bože milý! Čo ťa mi tak zachránili - bez truhličky, bez jamičky roznosili na kúštičky?! „Nač mi truhla, milá moja! Veď som padol vprostred boja; nač mi jamka úzka, tmavá: Môj hrob veľký jak má sláva!“ </poem> == III. == <poem> Letí sokol v šírom kole, letí, letí od Budína: Hej, sokole, môj sokole! čis' videI tam môjho syna? „Videl, videl včera, vloni - včera, vloni v šírom poli; tam on zastal pri pokoni, tam ho biela hlávka bolí.“ Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto ťa chová, kto ťa pojí - kto ťa chová v šírom poli, keď sú nie tam rodní tvoji? Netráp sa ty, mati moja! veď sú pri mne moji známi: Dobre mňa tu kŕmia, poja bujné vetry s obláčkami! Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto pri tebe deň, noc stojí, kto pri tebe v šírom poli, keď sú nie tam rodní tvoji? Netráp sa ty, mati moja! mám tu sluhov po svej vôli, vo dne, v noci pri mne stoja hladní vlci i sokoli! Syn môj, syn môj, keď ťa bolí, kto ťa lieči, kto ťa hojí, kto ťa hojí v šírom poli, keď sú nie tam rodní tvoji? Netráp sa ty, mati moja! Dobre ja tu obstaraný - mňa tu liečia, mňa tu hoja sestry moje: straky, vrany! A keď zomrieš, syn môj milý, ktože ťa tam v hrob pristrojí, kto sprevodí do mohyly, keď sú nie tam rodní tvoji? Netráp sa ty, mati moja! Mám tu dmžstva na tisíce: Hviezdy, mesiac mňa pristroja, vyprevodia fujavice. Syn môj, syn môj - moje dieťa! Čo si počne tvoja mati?! Povedz aspoň, kde mám kvieťa na hrobček tvoj zasievati? Netráp sa ty, mati milá! Obzri sa len kolo sebä: Ten svet celý - má mohyla, mramor kameň - sivé nebe! </poem> == IV. == <poem> Vrany, vrany, čierne vrany! Skiad' letíte, z ktorej strany? Letíme my od Budína: Bolaže tam za hostina! Bolože tam jedla, pitia - bolože tam za kus žitia! Ten tvoj Janík, to chlapina! Nacedil nám hnedky vína, nasekal nám sčerstva mäsa: Najedzte sa! Napite sa! Už sme chceli nasýtené ďakovať mu za uctenie, a on nám len kladie, kladie nových jedál rad po rade. Až na konfekt, smačnú stravu - predloží nám - svoju hlavu. </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] ktiygr7kb1ag7fsx404z4c02s4qp59a 0 10 8983 8681 2023-11-20T00:07:42Z Danny B. 47 typo 8983 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == ÚVOD == <poem> Oj, city moje, iskry hromové! Čože robíte taký zhon? Veď vás už idem v slzách i slove z úzkych prsov vypustiť von! Ej, hej! vypustiť — ach! Ale ako? vy rozkoše, žiale moje! Keď to od srdca k srdcu deľako — a tým svetom tak chladno je! Keď nemá slová — šatočky súce, pre vás, deti, úbohá mať! Či vás v zodraté prózy onuce, vás, zlatovlásky, mám odiať? Nie, radšej zhyňte v srdci zavreté, do kvapky krv vypite mi — než by ste mati žobrať po svete, neznané blúdiť po zemi! „Netráp sa, mati, o naše šaty, len košieľky nám daj biele; však dobrí ľudia budú nás znati po hviezdach zlatých na čele. Hej! a vieme my jeden kraj kdesi, kde nás iste prijmú radi: pôjdeme, mamko, v slovenské lesy, v ten svet pekný bujnej mladi! Tam nás už čaká jedľa šedivá, už z diaľky náruč vystiera: „Vitajte, deti!“ — k nám sa prizýva, „Ja vám budem za matera!“ Na mäkké lono si nás usadí, zavinie do tieň-pláštika, povesťou bájnou o svojej mladi v sen milučký učičíka.“ — Jaj! Deti, to tam zakliate lesy, tam mne vy večne zaspíte! „Neboj sa, mamko, však nás raz vzkriesi lastovička na úsvite. Abo donesie pán boh k nám včielku, abo dcéru šumiacich hôr, čo spevné ústka pritkne nám k čielku a na ruky pojme nás hor'. Abo nás zbudí dupot jeleňov, čo na čistý idú potok; abo, čo chodia horou zelenou, bystrých chlapcov duniaci krok: „Kto to?“ — No — ľaľa! — či nás neznáte? Veď sme my tiež tak ako vy zhodili biedy jarmo prekliate, poddanstva striasli okovy! „Tak? tedy dobre, to sme si svoji“ — povedá — „no poďte s nami“ A my pôjdeme s nimi po zboji hore-dolu dolinami. Neboj sa, mamko! dobrí to ľudia, bárs sa ich ten svet aj bojí; keď aj v zápale časom poblúdia, krajšie to, než hniť v pokoji. Nesúď ich! Čistá duša ich mladá — bárs aj zbroj krvou sfŕkaná. Mladosť každého objíme rada, kremä hada a tyrana. Nehaň ich! To nie rytieri draví krajov, kde slnko zachodí; to nie východu vzteklé ohavy, to voľné deti prírody. Hrdí jak ten Kriváň vysoký; veselí jak jarné pole; smelí jak tie ich hôrne potoky — a jak vetor svojej vôle.“ Oj, vetor, víchor širokej vôle v prsiach mladistvých zrodený! On s sebou nesie deti sokolie, nesie, nesie — ku šibeni! „Ej, počkajže len, keď noc stoveká, noc poroby raz sa stratí — keď v svetle pozná človek človeka, ľudia prerečú odkľatí; keď sa im mladé krídla rozviažu, ich let mrákavy prebrodí: Oni, sokoli, svetu ukiažu cestu ku slnku slobody! Nebanuj, mati, s tou chasou mladou musíme von v slobodnú diaľ! Zbohom! — čujeme huk vodopádov, pieseň chlapcov z vysokých :brál.“ Tak len necháte tú chalupu úzku — idete ta hľadať drusov?! — Choďte! Však vy tiež raz na motúzku odvisnete kritikusov! </poem> == I. == <poem> Horí ohník, horí na Kráľovej holi. Ktože ho nakládol? — Dvanásti sokoli. Dvanásti sokoli, sokolovia bieli, akých ľudské oči viacej nevideli! Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater; jedna mater mala, v mlieku kúpavala, zlatým povojníčkom bola povíjala. To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece, keď idú po háji, celý sa trbliece. Košiefky zelené, striebrom obrúbené, klobúčky obité, orlom podperené; valaška, karabín a pištoliek dvoje: To sa chlapci, to sa, potešenie moje! Keď vatru rozložia na hronskom pohorí, v dvanástich stoliciach biely deň zazorí. A keď si od zeme chlapci zadupkajú, dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne, to až hen v Budíne srdce pánom stisne! Hory, šíre hory — to ich rodné dvory, hole, sivé hole — to ich voľné pole — a na tom Kriváni zámok murovaný: Ktože tým pod slnkom voľne žiť zabráni?! A ten ich kapitán, to je len veľký pán! Perečko beľavé, červený dolomán; keď ide po hore, ako ranné zore, keď ide po lese, celý svet sa trasie! Od Tatier k Dunaju ľudia si šopkajú: Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. Ber; vlčko, však ty to zaplatíš raz kožou! Nezvieš skiaď, iba keď zblysne dvanásť nožov: „Stoj! tisíc hrmených!“ — vyskočia desiati, — „stoj! — daj Bohu dušu a chlapcom dukáty!“ Nad hlavou paloše, na prsiach pištole: „Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!“ Od Tatier k Dunaju siroty spievajú: Dajže, Bože, šťastia hôrnemu šuhaju! Šťastia, Bože, šťastia zrána i zvečera, a to takou mierou, ako nám on merá. Merá nám on, merá dukáty z klobúka, červenú angliu od buka do buka! Nad horou na skale perečko sa belie: Kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! Bo kohos' Jánošík na paloš načiara, tomu nespomôžu ani tria cisára; a komu odpíše lístoček trirohý, toho nezachráňa múry do oblohy. Raz junák zapískne — z dvanásť pušiek blyskne; druhý raz zapískne — tisíc chlapcov zvýskne; tretí raz zapískne — šabličky zazvonia zhora od Považia, zhora od Pohronia — a jedným sa hlasom ozvú štyri strany: „My sme u nás doma — my sme tuná páni!“ Horí ohník, horí — nie jak voľakedy a okolo ohňa desať chlapcov sedí. Sedia oni, sedia, do ohníčka hľädia do ohníčka hľädia, slovka nepovedia. Len keď bor zašumie, keď vetor zaveje, skočia — zavzdychajú: „Jaj, naše nádeje! Janíčko, Janíčko, ty naše slniečko! Čakáme na teba sťa na ten deň z neba. Svitaj, Bože, svitaj, že by bolo ráno, aby nás ohrialo slnko maľováno! Už vatra dohára jak obetná žiara, a chlapci sťa sochy okolo oltára, sedia oni, sedia do ohníčka hľädia — do ohníčka hľädia, slovka nepovedia. Už plamenček malý, — už len blysk slabušký, na nich sťa na hroboch svätojánske mušky; už i ten plamenček pomaly zhasína — už temno, už ticho jak v stred cintorína. A kdesi čo zvolá ako nadzemská moc: ,Jánošík lapený! — Šuhajci, dobrú noc!“ Zahučali hory, zahučali doly — zanôtili chlapci: „Boli časy, boli! Boli časy, boli, ale sa minuli — po maličkej chvíli minieme sa i my! Keď sa my minieme, minie sa krajina, akoby odlomil vŕštek z rozmarína; keď sa my minieme, minie sa celý svet, akoby odpadol z červenej ruže kvet.“ </poem> == II. == <poem> Padá rosa, padá za bieleho rána, plačúci paholček ovečky zaháňa: Dolu ovce, dolu, dolu dolinami, veď už viac Jánošík nepôjde za vami! Dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly, veď vám už tí páni Janíčka zlapali! Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe. A jeho obstali i zhora i zdola, sťa tie čierne vrany bieleho sokola. Jánošík za stolom vínečko popíja — a pohon za štýr strán biely dom dobýja. Jánošík, junošík, obzriže sa hore: Už je kolo teba drábov celé more, — more šíre, more, a ty malý kameň: „Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už ameň!“ A čo by vás, Nemcov, bolo za tri svety, to ste Janíčkovi iba pod pôl päty. A čo by ste z neba ako dážď padali, to ste Janíčkovi len pod palček malý! U dverí sekery, v oblokoch pištole: „Hej, veru neujdeš, pekný náš sokole!“ A čo by ste strely búrkou doň sypali: Ešte pre Janíčka guľku neuliali. Čo ťať doň budete, ako v hore do pňä, košelečka jeho krvou nezamokne. Jánošík si ešte popíja pomaly — a pohon sa naňho dvermi dnuká valí: „Chyťte ho!“ — No len, no! Sadkajte si málo, ešte mi tu kvapka vínečka zostalo! „Chyťte ho!“ — Ktože to? Ty, Gajdošík zradný?! Ty zradca? Teda ty samý prvý padni! A tu jedným chmatom oddrapí roh stola: Zafundží — a zradný Gajdošík mŕtvola. Janík spoza stola ani hor' nevstáva a tí dnu naň kypia ako divá riava: „Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho len! Však nás je tu tisíc, a on je len jeden!“ Tak tedy? — Dobre, no! — Zahrajú v ňom žily: Hrmien bôh! Koľko vás ide do pôl kily?! Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo, a už drábi ležia ako v báni drevo. I bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!“ Nasypali hrachu pod jelenie nôžky, hneď mu dali na ne centové ostrôžky. Ale sa Jánošík sotva popohýna, už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina: Hoj, tisíc prabohov! Vy galgani spilí — zjete si to hneďky, čo stes' navarili! Iba raz spakrukou dokola zatočí, už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči; len raz sa činčierom dokola zaženie, už to všetko leží sťa zbité osenie. Darmo doň rúbali, darmo doň strieľali, darmo, predarmíčko jak do žuloskaly. A bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!“ Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo, tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo; no všetky tie šable, no všetky tie strely naspäť vám od neho do vrahov udreli. Len jedna krivuľka, čo spakruky švihla, čarovnú mu žilku v opasku prestrihla: „Hej, ta ste mi dali, čo ste mi dať mali!“ Už junák Jánošík jak ten chlapček malý, už mu rúčky, nôžky v putá okovali. Bodaj teba, baba, čerti boli vzali! Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán, ale ti už zvlečú ten pekný dolomán, dolomán červený, zelenú košeľu; jaj, beda, prebeda, veru ti podstelú. Veru ti podstelú na britvy, požiare: Len bite, len tnite, veď vás pán Boh skárä! Janíček, zbojníček, samopašné dieťa! Kebys' bol nezbíjal, nemučili by ťa, „Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, čiemu krv tyranov trávniček popíjal; zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: A vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“ Jánošík, junošík, máš ty zlata mnoho, povedz nám, kde ho máš? — „Čo koho do toho? Kde ho mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry však si ho ten nájde, komu ono patrí. Nebolo to moje, nebude to vaše — len toho, čo šabľu za pravdu opáše!“ Jánošík, junošík, máš veľké poklady: Vymeňže si, vymeň ten svoj život mladý! „Vymeniť? — A načo? Vy psohlavci vzteklí! Nie! — Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!“ Dolu ovce, dolu, dolu dolinami, veď už viac Jánošík nepôjde za vami; dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly, veď vám už pre Janka stužku usúkali. </poem> == III. == <poem> Noc je. Spí čierno mesto sťa ten tyran starý — spí, spí, no strach jak mura sedí mu na tvári, hriechy dňa všetky v tmavom ukryté závoji; len jedna veža nad ním sťa žaloba stojí. Stojí, strmie výš a výš, hor' v temnú oblohu, zdá sa čiahať až hore k nohám pánu Bohu. I to celô okolie v smrtnom spánku leží; len jedna duša bdeje kdesi v čiernej veži. Spi, snívaj, ľud nevoľný — môžeš si spať sticha: Však jeden tu za všetkých v ťažkých putách vzdychá. A kto tie vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? Všetko, všetko zaspalo — dokola noc hluchá. Čo to? Či to lúč dáka, či to vtáča bielo na okno čiernej veže tíško doletelo? Či to anjel poslaný s palmami pokoja? Či prišla, mŕtvy ľud môj, k nemu duša tvoja? Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko — ohlás sa, kdeže si, nesiem ti perečko! Nesiem ti perečko v svojej pravej rúčke: Jaj, beda, prebeda, už sme na rozlúčke! Jedna ceste hore, druhá cesta dole: Kdeže sa zídeme, biely moj sokole? I púšťa dnu okienkom kvietky ľaliové, i načúva schýlená, čo jej milý povie. A sotva sa tie kvety v čiernej tme stratili, už hlas známy zastená z hĺbky tej mohyly: „Zbohom!“ — A deva „Zbohom!“ vzdychne jak ozvena a ako kvet podťatý padá na kolená. Tým slovom dolu padá, tým i hore vstáva, v tom slove jej časný hrob — i jej večná sláva: Zbohom! Nadnes, dobrú noc! Tam z dvoch koncov zeme naráno si, milý môj, dobrý deň povieme. Zbohom! Nadnes, dobrú noc! „Boh ti dá i tebe!“ — I zrazu sa vychytí jak duša do nebe. Letí, letí, ulieta sťa dáka bohyňa a za ňou sa ozýva pieseň labutina: Dunaju, Dunaju, milý môj šuhaju, počkaj len máličko, veď za mnou volajú. Počkaj, milý, počkaj aspoň len trošíčku, že sa ešte obzrem na svoju mamičku! Moja mať, moja mať! Čože máš slzy liať: na to si ma mala, abys' ma vydala. Mala si ma, mala, ales' nesnívala, komu si ma, komu, mamičko, chovala! Ty si ma chovala bielemu sokolu, a on ma zanechal na širokom poľu; na širokom poľu vybral si ženičku, vybral si on inú — čiernu šibeničku. Žeň sa ty len, milý, keď ti taká vôľa, však som si ja našla iného sokola, — ženi sa len, ženi ešte tej jeseni, veď zato nezvädne venček môj zelený. Nezvädne, nezvädne, ani neopadne: Zasadím si ho ja v tom Dunaji na dne. Mati moja, mati! Čože máš plakati? Veď mne tam nebude ťažko privykati. Keď sa mi môj milý sladko prihovorí — zabudnem ja ľahko na tie vaše dvory; keď ma raz objímu jeho prajné rúčky zabudnem ja ľahko na ten svet celučký; a keď on poľúbi moje biele líčko — zabudnem, zabudnem na teba, mamičko! Dunaju, Dunaju, švárny môj šuhaju, počkaj len máličko, veď za mnou volajú. Sestričky, družičky, ostávajte zdravy, už mi snímať idú zlatú partu z hlavy: Tie dunajské vlnky pekne, krásne nôťa — tie mi tam vypletú stužôčku z vrkoča; tie dunajské rybky, keď sa o mne zvedia, tie mňa, svoju paniu, od ľúbosti zjedia. Dunaju, Dunaju, ľúby môj šuhaju, počkajže len ešte, veď za mnou volajú. Ostávajte zdravy, vy domové prahy — nebudú viac na vás moje biele nohy; ostávajte zdravy, vy domové kľučky — nebudú viac na vás moje biele rúčky. Ej, má môj milený inakšie kaštiele, kde si budú chodiť moje nôžky biele; budú sa prechodiť zo dvora do dvora: Od Váhu, od Hrona do Čierneho mora. Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; nikto ju viac nevidel krem toho mesiaca, len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, samotný ju sprevodil do nového domu. Nikto o nej viac nečul — len tie bralá lesné, tie sa ešte tam lúčia s ohlasom jej piesne: Otvárajte bránu peknú, maľovanú, že si ja nezlámem venček z majoránu. Mladý zať, mladý zať, snímajže ma rúče, že si ti nestratím od pokladu kľúče. </poem> == IV. == <poem> Kam to ten mesiac hľädí, že je taký bledý? Oj, hlboko, hlboko, kde ]ánošík sedí! Hej, Jánoško, Jánošík, kamarát slobody, zle sa tebe akosi na tom svete vodí! Tvoje silné dve rúčky prikuté o skaly, čo sa kedys' pred nimi brány otvárali, tie nožičky jelenie nakrátko lapené, čo kedysi tri krajiny neboli dosť pre ne. Štyri steny plesnivé — to tvoj svet slobody: Hej, kamarát, kamarát — zle sa tebe vodí! On spí — mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne; tu skovaný v okovoch, ale voľný vo sne. Oj, spi, duša mladušká, spi pekný dlhý sen — keď v skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len! Spí opretý na kláte, odretý zo zlata, ale na ňom nadzemská ligoce sa šata. Tieň kríža mu na prsiach, na čele blesk žiari, rúčky, nôžky krvavé — a úsmev na tvári. Bo svetlom tým, čo zhora okienkom dnu vpadá, s sebou, s Bohom zmierená duša jeho mladá — sťa rebríkom Jakuba v iný svet vyšla si hľadať pravú otčinu prasvetla i krásy. A tam pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí: I v zorách dňa večného vítajú sa svoji. Tak sníva junák väzeň mladosti krásny sen: Oj, ži mi, ži, junák môj, ži aspoň vo sne len! Snívaj, snívaj o slávy báječnom úslní — snívaj aspoň, príde čas a sen tvoj sa splní! A to svetlo, páč len, páč, čím diaľ, to viac svitá, a pred ním v štyri kúty uniká tma zbitá. Tie steny zarazene, tisícimi zraky dívajú sa na neho sťa na zázrak dáky, dívajú sa i blednú — iste sa ho boja: On v ich moci pokojný — ony bez pokoja. Z kútov kosti vykukli i umrlčie hlavy — zdá sa, že jedna druhej o súdnom dni vraví. I hady sa hor' vzpäli — no klesli odrazu: bo nemožno na slávu hľadieť zemeplazu. Tak sníva junák väzeň v čarosvetlom kráži, Bo pokoj, pokoj Boží ponad ním tu stráži. Tieň kríža mu na prsiach, na čele blesk žiari, rúčky, nôžky krvavé — a úsmev na tvári. Sem, sem sa poďte dívať, bračekovci moji! To chvíľka, čo za celý jeden život stojí! Tma dvíha sa odboku: Ha! Stoj ešte málo, stoj, preboha, veď ešte len čo zasvitalo! Už sa blíži nečulá — tvár jasnú už kryje, už tie líčka ostali jak zvädlé ľalie; ústa zo sna šepocú: Ach, milá, premilá! Kam odchodíš? Beda mne! Kam si sa stratila?! A putá sa ohlásia. Vzlietnu mihalnice, jak v tom svete povestí strážne holubice, čo dva tajné poklady krídly ukrývali — i v rose sa strbliecu očiek dva kryštály. Ich zrak sa tu napnute v tých hrôzach zamára a v mysli omráčenej jej čarovná žiara svieti ešte menisto, ako lúč z oblaka, ako na mračnom nebi dúha sedmoraká. Duša kdes' medzi nebom i peklom zostala, jak laň, čo ju hadiska moc zraku skovala. Tam stojí ohromená v zakliatom pokoji; na zem, to priepasť hrozná, zísť sa dolu bojí, a do neba vrátiť sa nemá viacej moci: Vtom dvere zarachotia sťa hrom v tichej noci, a duša tým zronená zaplače —na zemi. Bo sa pred ňou všetky tie bájsvetov objemy sťa meteory jasné razom rozstreli, len iskry v pamäť padli, do svojej mohyly. A bárs aj stroskotané, no nie vyhasené — čakajú tu v tichosti na nové vzkriesenie. A kto to v bledom svetle na prahu sa javí, odliaty jak by v plameň v dlhý plášť krvavý? „Zhotuj dušu k odchodu! Bije tvá hodina.“ Rečie — mizne, a brána hurtom sa zamkýna. Tak diabol, keď pre dušu prichodí sľúbenú — pred ním svetielka, za ním hrmavy sa ženú. </poem> == V. == <poem> „Zhotuj dušu k odchodu! — Kto mi to povedá?“ Chce ruku hor' zodvihnúť, ale sa mu nedá. A hlas jeden preletí zimným víchrom cezeň: „Bols', Jánošík, voľný pán, ale si už väzeň!“ Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti, a teraz ťa nemám ani za dve hrsti! Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela — či svetom za letom si mi uletela? Hoj, lietaj len, lietaj, keď ti taká ďaka, lenže si vylietaj lepšieho junáka. Lietaj len, prelietaj nad tie moje hrady, azda sa tá lipka ešte daraz zmladí — a keď sa nezmladí, sadni na prút holý, zaspievaj, zašteboc: Boli časy, boli — zaspievaj a vyleť prosto hor' do neba: Lebo Boh nestvoril svet tento pre teba! Zvonia na deň — mne na noc. Oj, srdce, nežiali: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali! Spať večne — kto to káže? Boh? — Ľudia, tyrani! Z po1cesty, z sveta môjho, ja ľuďmi vyhnaný! Oj, ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali! Brať život! Skiaď to právo? — Či ste ho vy dali?! Ľudia — hej! Ľuďmi radi menujú sa oni, tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. Zákon je len jeden u nich, jeden zákon vlčí; právo v putách — a pravda na hraniciach blčí. No príde i prísť musí ten bohatier Boží, čo zákon pošliapaný na oltár vyloží; no príde i prísť musí ten veľký deň súdu — a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu! Zomrieť! Tak výrok, — dobre, ja chodil po zboji; ale kto viacej zbíjal, ja, či katia moji?! Ja chodil po zboji, po tom šírom poli, aby som zabudol o ťažkej nevoli, ja chodil po zboji poľanou bezdrahou, aby som naučil pravde pyšných vrahov; ja chodil po zboji, za slobodou zlatou, aby som rozrážal putá svojich bratov. Sloboda, sloboda, slobodienka moja, pre teba mne páni šibenice stroja! Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali, i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly, vlastným dychom ťa choval, na srdci zahrieval a ťažké tvoje rany slzami polieval: Preto mrieť? — Oj, rád zomriem, bos' sa ty mne milá za to jedným pozrením dávno odmenila. Znám to prvšie prezrenie, dosiar v duši tleje, keď vzchodiac blysli na mňa dve hviezdy nádeje. Oj, viem, všetko smrť vezme, len nie tie dva blesky, tie mi svietiť budú hor' v ten môj svet nebeský. — Ha! Svitá — koniec! — Mrkne — počiatok — kde? Aký? Oj, zbohom, ty svet márny — môj svet nad oblaky! </poem> == VI. == <poem> Vejú vetry, vetriská od západnej strany, kam tie mraky tak letia jak hladní havrani? Snáď na chraňbu slniečku? Čo vy chmáry chcete slniečko pochovávať? A ono pri svete! Či by ste ho zaživa chceli v hrob položit? Nie! Z toho nič nebude — nezomrie, čo má žiť! Bo, čo ho aj na chvíľku zložíte do jamy: povstane, vyrúbe so zlatými šabľami; a potom do tej jamy — ľahnete vy sami. Leťte, len leťte, keď vám to pokoja nedá — ale potom nesteňte: Jaj, beda, prebeda! A čo to za mrak tiahne cez tie šíre polia? Čo tie vrany tak liecu, kráču dookola? To sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, vyprevádza zo sveta nezdarného syna. Spevu, plaču neslýchať, len čo vietor duje, a čo drobná rosička z neba poprchuje. Páč! Na čiernom vozíku, v hlbokom dumaní, to tam junák Jánošík, šuhaj maľovaný. On v prostriedku sťa víťaz, kolo tváre bledie: Zdá sa, že on to na smeť celý zástup vedie. „Modlime sa!“ — kňaz vraví. Za koho? „Za teba!“ Nie, otče, ja už idem, za mňa sa netreba — a tam? Boh dobrý, verím, milostive súdi; no modlime sa radšej za tých biednych ľudí, za ľud, za ľud nešťastný, za to chorô dieťa, že by abo ožilo, abo šlo zo sveta! Pozri ho, jak omdlieva na nevoľnom loži, pozri tú tvár vpadnutú — či to obraz Boží?! Jarmo jeho kolískou, síňavy ozdobou: Oj, čis' kedy zmiluje ten pán Boh nad tebou, ty dieťa utrpenia, zakliato v nevoli?! Nič viac nevie o svete, iba že ho bolí; žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže: Čo chceš s ním, zač tie muky, spravodlivý Bože? Sirota, nezná otca, mater, ani seba: Otvor knihu, moj otče, zaň sa modliť treba! Modliť! Ešte nie pozde, ešte sú nádeje, ešte jedna iskierka na dne duše tleje; a hoc ona malinká, hoc hlboko skrytá: odkľaj mi ju, môj kňazu, — a svet nový svitá! I zraky rozpálené zodvihne do neba, modli sa, vrúcne modli — za koho? Za seba? Oj, ľud biedny, oj, ľud môj? Ktože ťa zastane? Ja idem už, ale Ty, všemohúci Pane, zostaneš s ním, Ty zbav ho! — vzdychajúci volá. A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. A ľud slepý — nevidí za bieleho rána: Zabíja otca svojho, čo ho za sna zháňa! Od šibeníc zavialo, baby sa žehnajú; na štyroch čiernych stĺpoch havrany krákajú: „Poď k nám, poď k nám, Janíčko!“ — až strach kosti láme — „Poď k nám, poď k nám gazdíčko! Dávno ťa čakáme!“ A on ide — k šibeni pri srdca tichosti, bo mu duša hovorí: To oltár voľnosti. </poem> == VII. == <poem> Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera, hlucho, temno na vzchode, jak vprostred cmitera. Obloha v ťažkom smútku až k zemi sa zhýna sťa mať biedna nad rakvou jediného syna. Hory, doly v pokore od Tatier k Dunaju, nad nimi v šírom kole tam víly ihrajú. Vprostred kola je hora a na holi skalka — tam si spieva samotná bielych panien kráľka: Nôžky chmára povíja, vlásky zora zláti — ako biela ľalia, ako Božia mati. Poď, poď, Janík, sokol zlatý, poď do môjho náručia: Budeme sa milovati tu, kde nás viac nerozlúčia. Oj, poď len, poď hore ku mne z búrok sveta do pokoja: Ej, veď ťa tu pekne, šumne popristrája milá tvoja! Tu ťa čaká oblek nový: Pláštik z rosy — moja práca — tu klobúčik slniečkový i košieľka z žiar mesiaca. Tu ťa čaká domček nový, domček krásny, maľovaný; dášik na ňom diamantový, okienečká v štyri strany. A v tom domku budeme si žiť jak v raji, sami dvaja; kol nás večné družíc plesy, družíc Tatier i Dunaja. Oj, poď len, poď, sokol zlatý, poď do môjho do náručia: Budeme sa milovati tu, kde nás viac nerozlúčia! Tak spieva. Spevy hrajú ponad oblakami — a on vstred černovojska pod šibenicami; tam na tom hroznom vŕšku, na prahu dvoch svetov — nebo nad ním vysoké — svet nízky pod pätou — stojí neohrozený so zrakom upretým, stojí junák Jánošík — jak dakedy predtým, keď tú svoju družinu prezeral pred bojom, tú, čo žila, mrela v ňom jak hrom v blesku svojom; rúčky tak založené v zelenej košieľki, i ten istý klobúčik i pierko tak celky, i tá dumka na tvári i tá žiara v oku, všetko tak — len palošík chýba mu pri boku. Len keď hlas známy: „Velej“ — zaznie tam od lesa „Velej! smrť abo voľnosť! Bratia, nedajme sa!“ On stojí jak by kameň, rúčky nepohnuté, na pozdrav bratov vrelý posiela — vzdychnutie. Vzdychnutie sťa by bralo mŕtvo sa ozvalo no, všetko to, ach, všetko, čo mu zostalo Bo účty jeho s týmto svetom uzavreté, čuvstvo drieme a myseľ kdesi v druhom svete Tam, tam, v tom svete peknom, kde nebo tak nízko kde srdce, vrúcno srdce ku srdcu tak blízko V svete zašlej mladosti. Tu ligotné chvíle oblietli ho dokola sťa zlaté motýle. A on, znovuzrodený v malého šuhaja, tiahne s nimi slávnostne do rodného kraja. Páč! Už ho z diaľky víta jasnočelá hoľa, tu z vŕšku naň kostolík tajným hlasom volá tam za ním rodná rieka túžobne narieka; zo dvoch strán ho zelené kopce objímajú, zo dvoch strán háje za ním ľúbosťou vzdychajú; lúčina mu chodníček ku dedine kveti: Vitaj, vitaj, Janíček! Bežia k nemu dati; pred domom mať, rodina i celý svet známy obhŕdli ho dokola: Vitaj medzi nami! Blízko, diaľno — to všetko ku nemu sa ženie, ľúbaniu a vítaniu konca-kraja nenie. Akoby práve teraz vracal so zo školy, nestihne ani vetiť: Bodaj zdravy bolí! Len v šír tá duša mladá ramená rozloží i pritisne na srdce celučký svet Boží. No sotvy jak tá včielka primrie na list sladký, sotvy usne jak dieťa na prsiach svej matky: Už ruky hadovitej dotknutie studené prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. Už je hore. — Ešte raz zrak na hory hodí — hej, na hory, na hory, na ten svet slobody! Kraju môj, bájny kraju i spevu i sily, kde košelečky tkajú bohatierom víly, spevcov zlaté rusalky z nadzemských vôd poja: Oj, kde máš v svete páru, ty krásna vlasť moja! Hory, tie čierne hory, ťažko zastenali, on ticho hľadí na ne, nesmúti, nežiali; bo ich pamäť jak lampa čarovná pozláti, i oblieka v slnkové starodávne šaty. A on v tých svetoch bájnych sám seba pozerá, pozerá sa sťa slnko nad morom zvečera. Na šabli vyštrbenej junák podopretý díva sa tam z troch kopcov na tie rodné svety. Z vojny ide syn ľudu po víťaznom boji a tu ešte boj jeden v duši jeho stojí. Dole — sedliačik orie, na nevlastnom poli, a hore — ohník horí na Kráľovej holi. Čože? kamže? Či plúžiť to nevlastné pole, či po horách si chodiť s chlapci dobrej vôle? No nehľadí on dlho po nevoľnom poli: Ta letí orol mladý medzi tie sokoly! Pri vatre gajdy hučia, v skoku sú chlapiská, v ruke pohár a v druhej valaška sa blýska: „Hore hu! Nič to preto, že sme my chudobní, hoc sme i chudobní, ale chlapci hodní! Hore hu! Nič to zato, že sa biedne máme: Naša dobrá vóľa i tú biedu zláme!“ A s tou švárnou družinou chodí on po horách pri slnci a mesiaci, pri hviezdach i zorách; chodí si on sťa vietor bez dráhy, bez cesty, strachy pred ním a za ním báječné povesti. Nad biedou utisnutou poslom Božím vstáva, kvetom skvitá krvavým na rumišti práva. To na Holi boj bije, samučičký samý, boj bije junák smelý s troma stolicami. To na Kriváni stojí, dušu v túžbach kojí, pozerá orla v letu pri slnka východe — i spieva si piesenku o zlatej slobode. To dumku šuhaj dumá v Prosiečnej doline, dumá, či to zakliaťa predsa raz pominie. A všetky tie obrazy taks' milo naň smejú, že znovu v ňom vzbudili usnutú nádeju. Hoj, a duša ešte raz do nich sa pristrojí, jak bohatier napokon do čarovných zbrojí, a po nej sa rozleje sila nevystihlá; cíti, že by ramenom zem do neba zdvihla. A vtom kňaz povie: „Amen!“ — Jaj, Bože nad nami! — Hmla zašla — a Jánošík víta sa s vílami. Tri ráz od hôr zablysne, tri zhučia výstrely: Oj! Časy naše, časy, kam ste sa podeli?! A tým poľom — či to hmla, či šatka belavá? Či to vietor, či dakto „Stojte!“ voláva „Stojte! Tu list s pečaťou od Jeho Jasnosti!“ Pozde, pozde, už sa on nevráti z večnosti. Pozde, pozde dobehli cisárske patenty: Nedá Janík za seba štyri regimenty! Ľud okolo šibene — sťa mŕtva skalina — nevzdychne, nezaplače, pästí nezatína. Ide domov — pomaly — ale dák z nechuti, čo krok zrobí, to stane, to hlavou pokrúti; čím diaľ ide, tým mu viac čosi srdce zviera, dač sa v duši ozýva: Jánošík zomiera! A to srdca zvieranie viacej neprestane a hlas ten bude volať na zmŕtvych povstanie, prebije sa cez prsia, cez hory, cez lesy — bude volať do všech strán: Janíčko! Kdeže si?! </poem> == VIII. == <poem> Hmlisté, pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom. Tak je dáko otupno tým slovenským krajom, jak zakliatou krajinou. Zem jak by dusená, sťa žena pri pôrode; len stená a stená a plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli, utopili Morenu o Smrtnej nedeli, roznosili už deti prvšie jarné púčky, už dávno zakukali po hájoch kukučky — a jara nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie a ešte horou-dolou nič sa nezelenie. Hora v puku, pole v kle utúleno drieme a ľudia von oblokom na tie holé zeme zrakmi beznádejnými nemo pozerajú — s rukami zloženými, čo bude, čakajú. Staré baby pri peci trímu tajné rady, spomnú Janka i jeho zakliate poklady. Vraj, vidno ich presúšať, keď sa mesiac noví, aj dostať ich, vraj, možno; len ten kvet jánový, čo poklady otvára, z nich zlého vyháňa, čo kvitne o polnoci na svätého Jána — ten dostať: To tajomstvo, čo ešte neznáme — na čom si dosiaľ ten svet darmo hlavu láme. Spomnú i pás, košieľku, čo mu dali víly, i valašku, čo mala za sto chlapov sily. Bola, vraj, tá už siedme dvere ťať začala, ale vtedy on skonal a ona — skapala. Všetko to s ním zaniklo, i tá jeho milá, i tá švárna družina, čo si s ním chodila; len tie pusté chodníčky, čo po nich zostali, a tie mená vyťaté na tatranské skaly. Napokon ešte prídu na tie mrcha časy, a tu sa jedna stará kdes' z kúta ohlási — to sa krížom všetkými svätými zaklína, že týmto pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina; bo že on ver' neumrel, že ho rodné víly čarodejníckym prútom k životu vrátili. A na svoje dve oči že ho raz videla v búrke na dreku letieť sťa by jasná strela. A bohzná, čo si všetko nenarozprávajú o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. Šuhaji zas nespustia oka z tamtej strany, kde zašiel dobrý junák, Janík maľovaný. Pozerajú túžobne, čo sa to tam deje, ale tam nič nevídať, len leje a leje. Len ten, kto sa v to vezme, kto bližšie pristúpi, ten vidí bielych panien veliké zástupy; ten vidí, o čom ani nesnívajú ľudie, ten vidí svojím okom, čo len ešte bude. </poem> == IX. == === Zjavenie === '''RUSALKY''' <poem> Kukala kukučka z zeleného bučka, sedem ráz skukala — sedem ročkov dala. Janíčko, Janko náš, biele už líčka máš, jasné už očká máš, zlaté už vlásky máš; sedem rôčkov míňa, pôjdeme na sobáš. </poem> '''VÍLY''' <poem> Bude svadba, bude, pamätajte, ľudie, akej viac nebude, kým svet svetom bude! </poem> '''RUSALKY''' <poem> Prídu naši, prídu vaši — bude sobáš nad sobáši. Bieli orli svadobníci a sokoli domeníci; biele víly, to družice, zlaté panny, tanečnice. Príde mesiac jasnočelý, bude družbom na veselí; príde slnko v koči zlatom, bude naším starým svatom; prídu svatky i svatovie, drobné hviezdy diamantovie. Hrať nám budú hrmavice, strieľať, trúbiť hrom s víchrami, výskať, spievať fujavice. </poem> '''CHÓR''' <poem> Bude svadba nad svadbami. </poem> '''VÍLY''' <poem> Už zváč chodí, už zváč lieta od kraj sveta do kraj sveta, od hviezdičky do hviezdičky, od bračeka do sestričky. </poem> '''CHÓR''' <poem> Páľte, trúbte, hrom s víchrami: Nech — je svadba nad svadbami! </poem> '''KRÁĽKA''' <poem> Pozrite len, biele deti, či to už deň Slávy svitá? Jajže, Bože! Družba letí a ja ešte nezavitá! Sem tie kvety, biele deti, sem tie ruže i ľalie — pokým družba sem doletí, nech mi parta čielko vije. Pozrite len, už na hore blýska svatov vozík zlatý; sestry! Vstáva zem i more! Oblečte ma v biele šaty! Čujte, čujte, biele deti, čo to za šum z každej strany: To rodina naša letí, otvárajte zlaté brány! </poem> '''CHÓR''' <poem> Párte, trúbte, hrom s víchrami: Nech je svadba nad svadbami! </poem> '''DRUŽICE''' <poem> Pôjdeme my na ten sobáš v žiare slnka, v hromov hluku, ponad svetom, Janík, podáš bielej kráľke pravú ruku. Zaznie pieseň oslávenia, rozlejú sa zemou zore; svet zlý padne na kolená — a národ náš vstane hore! </poem> '''TANEČNICE''' <poem> Hurá, sestry! Hromy hudú: Boli časy, ešte budú! Hurá, sestry! Sem sa v kolá: Razom! Cez dva póly zeme — že zem s nebom dookola jasnou dúhou zavijeme! </poem> '''SVADOBNÍCI''' <poem> Už sa rojí zbor nebeský svadobníkov, domeníkov po dva víchry, po dva blesky zapriahajú do vozíkov. A na dvore, šírom dvore stojí, hrabe tátoš biely: Hore sa naň, junák, hore! Do rúk paloš z jasnej strely! Hor' sa, šuhaj nad šuhaja, hor' na koňa! My za tebou poletíme — hoja, hoja! Šírym svetom, kde nik nebou! Poletíme cez tri svety, mliečnou cestou, hore, dolu; sprevodíme — kvet nad kvety — mladú našu k Slávy stolu. </poem> '''DOMENÍCI''' <poem> Vyjde pred dom dobrá mati i požehná párik mladý, otvorí im svet odkliaty — šíre dvory, zlaté hrady… </poem> '''SVAT''' <poem> Napred, napred! Čas uchodí: Nech sa začnú Slávy hody! </poem> '''DRUŽBA''' <poem> Už je panna ovenčená, páľte, trúbte, hrom s víchrami, už je brána otvorená: Nech je svadba nad svadbami! Už hromy zahrmeli — hrom striasa horami a všetko ozýva sa sedem krajinami: Nech je svadba nad svadbami! </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] e3jn90g8utv79srj2mowrwm9fvj67l5 0 11 8814 7438 2023-06-11T12:07:56Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8814 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Stojí, stojí mohyla. Na mohyle zlá chvíľa, na mohyle tŕnie, chrastie a v tom tŕní, chrastí rastie, rastie, kvety rozvíja jedna žltá ľalija. Tá ľalija smutno vzdychá: Hlávku moju tŕnie pichá a nožičky oheň páli - pomôžte mi v mojom žiali! Idú dievky z dediny, polievajú kvetiny, polievajú ľalije - a hrob všetko popije. Idú chlapci s topory, sečú ako do hory - a to tŕnie i chrastie jak ho zotnú, tak zrastie. A ľalija smutne vzdychá: Hlávku moju tŕnie pichá a nožičky oheň páli - pomôžte mi v mojom žiali pomôžte mi v mojom žiali! Hej, stará mať, stará mať! Vy budete o tom znať - povedzte nám, keď viete, čo je to tu za kvietie? To je, deti, to je tá Evička tu zakľätá. Sadnite len okolo, poviem vám, jak to bolo. Stála tu raz chalupčička samá, samá samučičká. Stála ona medzi lesy, jak ľalija medzi plesy; a v nej mužík so ženičkou, ako holub s holubičkou. Žili si tu v zime, v lete, nevedeli nič o svete - žili si tu sami dvaja, jak dakedy vprostred raja sám Adamček, sám s Evičkou ako holub s holubičkou. „Hej, Evička, anjel biely, nedal bych ťa za svet celý!“ „Ja, Adamko, bez teba nechcem ani do neba!“ Tu dva prsty hore vzali, na zem, nebo prisahali: „My budeme večne svoji, nás ani smrt' nerozdvojí!“ Vejú vetry, povievajú, dni za dňami uchádzajú; a Adamček sám s Evičkou, ako holub s holubičkou. Raz Adamček sadne k stolu, skloní bielu hlávku svoju: Ach, Evička, má perlička, choď na čistec do lesíčka! Kým Evička s čistcom beží, už Adamček mŕtvy leží. Pod prah si ho pochovala, aby naňho pamätala: Spi, Adamko, v pokoji - my budeme vždy svoji! Vejú vetry, povievajú, dni za dňami uchádzajú; a Evička samučká vzdychá tu jak kukučka. Prvý mesiac čo hodina žena muža pripomína; druhý mesiac deň čo deň a na tretí - raz za týždeň. Už sa hrobček uľahýna, žena muža zapomína; sotva hrobček uľahnutý, už je Adam zabudnutý. - Prešiel rôček - aj žiaľ z očiek. Ktosi klope na oblôček: Kto to, kto to? „Ja som z mesta, blúdim - neznám, kde tu cesta?“ Tam napravo, mladý pane - za potokom na tej strane! - Hora hučí, dáždik rosí; a na dvere klope ktosi: „Neznám, ako cez tú vodu, niet lavičky ani brodu!“ Vyšla Evka, pokázala: Tu, hľa! v kroví lávka malá! A pán jej dá peniaz zlatý: „Budeš na mňa pamätati.“ - Vejú vetry, povievajú, dni za dňami uchádzajú; sotva prejdú tri či štyri, už k chalúpke chodník šíry. A v chalúpke pán už známy v čiernom fračku - (s kopýtkami). „Škoda ruži na kaluži, keď môže byť, kde zatúži; škoda živej osobe s umrlcom žiť na hrobe. Poď von, milá, z tej samoty, zavediem ťa do paloty; poďže, milá, poď von sťato, zavediem ťa v striebro, zlato - zavediem ťa do mesta: budeš moja nevesta!“ - Evka dlho neniekala, pravú rúčku pánu dala. A on jej dal prsteň zlatý: „Večer prídem aj so svaty!“ Vyšla Evka až na cestu. Hľadí ona, hľadí k mestu, jak vyzerá, tak vyzerá - od poludnia do večera: Ach, bože môj, bože drahý, ešte nezrieť kolimahy! Už slnko preč - začne sa tmieť, a milého jak niet, tak niet. tažko čakať v noci vonku, ešte ťažšie v pustom domku. Na ohníček triesky dáva a za každou povzdycháva: Poďže, milý, poďže ko mne, bo sa srdce trasie vo mne! - O polnoci prah zapuká: Kto to? „Ženo, pusť ma dnuká!“ Kto? Bože! či to on?! „On, tvoj Adam ide von, ide, ide spod prahu: čis' držala prísahu?!“ Jaj, kohútky, spievajte, zamoriť ma nedajte! Hybaj, hybaj, milý ko mne - lebo hnedky bude po mne! „Idem, idem, moja žena - už som tu von po ramená; idem, idem spod prahu: čis' držala prísahu?!“ Vrznú dvere: „Tu ma máš! Žena moja, či ma znáš?!“ Ach, čo to máš za podobu? „Žena moja, ako z hrobu.“ Ani uši, ani zraky - „Hja, pod zemou svet je taký: očí, uší - tam netreba, tam sú svoji vedľa seba.“ Len čis' to ty, Adam ľúby? Tvár bez nosa, dlhé zuby. A čože tak hŕkaš s nimi? „Huj, od zimy - huj, od zimy.“ Choď ku krbu! pri plameni zohreješ si chladné kosti. „Oheň,plameň je studený pre skrahnutých mŕtvych hostí.“ Ta príď zajtra na slniečko, to i mŕtvu zem ohrieva. „Nie! - na tvoje chcem srdiečko priam, kým kohút nezaspieva!“ Jaj, nechoď sem, bojím sa ťa! „Moja ľúba, čo máš z báťa? Boj sa, ženo, či neboj: Tys' moja raz a ja tvoj!“ Vtom ju pojme do náručia - on rumenie, ona bľadne: kohút spieva - víchry zhučia - i všetko sa vraz prepadne. Stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa; na mohyle tŕnie, chrastie a v tom tŕní, chrastí rastie, rastie, kvety rozvíja Evka, žltá ľalija. A spolnoci jej zať mladý prichodí k nej na vohl'ady; vyjde hore na mohylu, tak on teší svoju milú: ohnivý dážď na ňu leje a s rihotom tŕnie seje. A ľalija ťažko vzdychá: Hlávku moju tŕnie pichá a nožičky oheň páli - pomôžte mi v mojom žiali. </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] iea58cuuw90pijhgyag0uq7o7elww8w 0 15 8968 7823 2023-11-07T01:07:39Z Danny B. 47 typo 8968 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''O ÚHOROCH AJ VČELÁCH''' <poem> Adam první človek bol sedlák, k polnéj práci stvorení, Ze zemi mal počátek, s néj bral aj svojé viživeňí, Aš po zemskích úrodách je človek ze zemi stvorení, Abi on s ních mával svojé každodenné obživeňí, Tak včil obzláštňe sedlák je k polnéj práce naroďení, Abi s nú ze zemi bral dobrú úrodu, ne planini, Abi s nej mohol každí rok hojnejšé úrodi mávať, Nech nedá svím rolám v úhori darebňe odpočívať. Nepotrebujú úhori ročitého odpočinku, Víc potrebujú z malú brázdu častokrátnú oračku, Po každej orački ze žeľeznú bránu povláčeili, Abi jím slnko, déšď a povetrí dalo posilňeňí, Slnko, déšď a povetrí, častú oračku, rozdrobeňí, To potrebuje úhor, né pokoj: (časom pohnojení), S premenením semenom nech zoraní úhor poseje, Uzná, že rolu aj každí rok posát veľkí osoch je. Keď zveze úrodu z úhora, nech ho zore, povláči, Lichvacím nebo inším hnojom nech hnojí, kedi stlačí. Nepovedaj, že bude na nem ozimina chibnejšá, Malú chybu vinahraďí z úhorov krma hojnejšá, S túto vichováš víc lichvi, máš víc dojiva, víc hnoja, Visoké jaťeľinské strniščá úhori téš pohnojá. Chceš-li aj ti tento kunšt veďeť, úhorov osoch brávat, Musíš toto naučení čítávať aj zachovávať, Jako ho v planích chotároch zachovávali hospodári, Kterích pilnú prácu Boh požehnal z úhorními dari. </poem> '''PREDMLUVA''' K článku tehoto naučeňá o úhoroch pohnul mňa veľikí nedostatek strovi a krme, kterí sem ukusi1 u mnohích naších chudobních hospodárov po mnohé suché, neurodné roki, že chudobní sedláci v zime nemajíce chľeba, aspon za strovu zdíchaľi. Nemajíce krme, abi mohľi svoju lichvu vizimovať, predávaľi ju hned v jaseň a bár ju psotno prezimovaľi, ona taká nevládná bola, že sotvá s nú svoje roľe jarného pola zoraľi, sotvá sebe volačo v zime, z jaru ze svojú lichvu virobiť mohľi, preto že ju dostatečňe krmiť nemohľi. Druhá príčina, mňa k temuto písmu pohibujícá, bol ten mnohonásobní hospodárskí osoch a veľikí užitek, ode mňa v temto písme viložení, pre kterí nemaľi bi sa úhori nechávať nezasáté, aľe maľi bi sa tak, jako vipisujem a raďím, po jarném poľi premeneníma semenami zasáť. Čo jestľi dostatečňe preukážem, žádám si, abi bola táto mojá rada naším Slovákom tak vďačná, jako boľi dovčilka vďačné hospodárské kňižki M[noho]. V[elebného]. pána farára naháčského (s kterích já tu potrební vítach, krem učeňá kestheľskéj hospodárskéj škoľi, vikládám). Maľi bi si hospodári tí kňižki pilno čítavať, aj padla možného spúsobu jejích radu zachovávať. Keď bich veďel, že bi bola mojá rada, v téjto kňižečki vipísaná, naším krajinskím vícejmožnejším hospodárom vzáctná, podal, bich jím aj druhú mojú radu (z jejích pomocu vitlačenu), totižto podla žádosťi nebohého najjasnejšého krála Leopolda II. takúto: jako bi sa móhlo pomociť s polním hospodárstvom: I. Abi v úrodnéj uherskéj krajine tak často veľká drahota nebívala.<br /> II. Abi v bohatéj uherskéj krajine tak veľká chudoba a psota nebola.<br /> III. Jako bi sa móhlo pomociť panskému aj sedláckému aj všeobecnému krajínskému hospodárstvu. '''Rozmlúváňí medzi richtárom a uradskíma''' Richtár. Milí susedé, dokonaľi sme včil obecné porádki, zabavte sa ešče máľičko u mňa, povím vám volajakú všetečnú aj užitečnú novinu. Bol sem onekdaj naI reči z jednim pánom, kterí bol v hospodárskéj kesthejskéj škoľi učitel, viprával mi s néj mnohé pekné naučeňí, medzi inšíma rečámi takto poveďel: že bi sme sa mi sedláci o mnoho ľepší mal'i, keď bi sme úhori nenechávaľi na pusto ležať, keď bi sme do ňich sáľí všeľijaké semená na krmu, na strovu, bár aj na farbárské zeľini anebo všeľijaké repi, pre luďi aj pre lichvu užitečné. Já sem temu pánovi na jeho radu dával všeľijaké odporné vímluvi, aľe on mne jích potupil, zahrúzil a preukázal mi ten veľkí osoch ze zasátích úhorov, porúčal mi, abi sme hospodárské kňižki čítavaľi a podľa jejích naučeňí, čo nám je možné v našém hospodárstvu, abi sme napravovaľi, šikoval a pilno prikazoval mi, abi sme čitavaľi hospodársku knižku naháckého farára v Trnave vytlačenú, obzláštne to, čo je v néj o opaternosťi zdravéj, o viléčeňú nezdravej lichvi, o obsácú úhorov. Čp vi na to povíťe? Já sem téj umisľi, abi sme úhori nenechávali prazné, aľe probujme jich zorané posát pre skúsenosť teho veľkého osohu, o kterém sem tak mnoho počul. Prv nežľi všecci k temu celkom privolíte, budeme sa tuto u mňa prez zimu po dokonaních porádkov každí svátek d každéj takéj odpornéj vímluvi raďiť, kterú bi volakdo mohol vímisľeť proťi posátím uhorom. Uradskí jeden premlúvil: Nech je tak, kdo má s nás uši k sľišaňú a rozum k rozumnému súdu, nech jeden každí počúvá, poraďme sa ešče dnes o téjto prvnéj odpornéj vímluvi. Richtár v debate vysvetľuje, presviedča a vyvracia námietky roľníkov proti obsievaniu úhorov. Prvých pät námietok, totiž: že 1. zem každý tretí rok potrebuje odpočinok, 2. že úhor zamedzuje rast rôznej buriny a zeliny, 3. že by potom roľníci nestačili obrábať všetkú pôdu, 4. že by sa nemaly ovce a svine kde pásť, 5. že nie je dosť hnoja ešte i na úhorové role tieto všetky námietky richtár ľahko vyvrátil, ale už jeho dôvody proti šiestej „výmluve“ boly nedostatočné a nepresvedčujúce. '''ŠÉSTÁ ODPORNÁ VÍMLUVA''' Keď bi sa do úhorov všelijaké semená sáti, museli bi sedláci dávať veliku částku na devátek ze svéj urodi, na desátek ze svéj ťažkéj práce Urad.3 Čo trúfáťe, pane richtáru, čo bi nám ten školskí hospodár poveďel na túto odpornu vímluvu. Rich. To bi nám poveďel, čo povedal mne, keď sem s ňím mal reč o všeľijakích dežmách a devátkoch. O temto predsevzeťú kázal, abi sme si čítaľi naučeňí v II. str. P. h. na 1. 106. Tam sa naučíme, že dežma bola v starém zákone od Boha prikázaná, včil je od cirkevného aj od svetského práva ustanovená. Tam virozumíme, že naší gruntovní páni majú moc a právo, abi mohľi brať devátek anebo osmu částku z našej urodi. Tam čítajíce, najďeme aj to, jaká je našá veľiká povinnosť, abi sme pod hríchom spravedľive devádki, desátki opovedali aj odezdávaľi. Viprával ten pán dálej aj takto, že v pátém punktu krajinského urbára je príkaz, abi poddaní ze všeckéj urodi svojích rol dávali gruntovnému pánovi devátek, poneváč aľe tam o takíchto úhorních rolách neňi príkaz, asnad bi ľen páňi nebral'i s ňích devátek a krem teho, také úhorné roľe (bár aj posáté) ma1i bi sa tedi tak počitovať jako dovčílka, s kterích sa ništ nedávalo, anebo maľi bi sa tak vzáť jako inšé pusté pažice, s kterích nebere sa nijakí užitek. V III. §. teho urbárskeho punktu volačo podobného nadrážá sa. Urad. Já sa nazdávám, že naší gruntovní páňi dovčílka vždicki na pravdu stáli aj včil prikazujú svojím pánskím oficírom, abi nás spravedlive ríďili, abi pri svojich porádkoch ništ od nás nežádali, čo bi bolo proťi krajinskému urbáru. A predca nachádzajú sa (bár né u nás) kďe tu po krajine žalobi medzi sedláci proťi pánskím oficírom, že bi tito kedi nemilosrdňe, kedi nespravedľive zachádzali s poddaníma, obzláštne keď jích v čas žatvi a sennéj hrabački víše od urbáru dovoleních dnov na pánščinu ženú, bár uš aj poddaní vibaviľi svéj ročitéj panščini dňi, že tak sebe chudobní poddaní nemožú svoje urodi v potrebném časi zežať, ochrániť a chudobnejší nemajú keďi, abi volačo virobiľi. Takí nemilosrdní oficíri lachko bi gruntovních pánov navédľi, abi títo s posátich uhorov devátki od nás pítaľi. Rich. Súsed, né tak smelo súďťe, aňi tak smelo neom1úvajťe pánskích oficírov, pre dvoch-trech asnad kďe tu v krajine nemilosrdních, nespravedlivích a preto pred Bohom, pred svetom hríšních. Čúvaľi ste to, že jedna aňi dve, tri lastovički neurobá leto aňi jar, tak téš, čo volakedi bolo čúvať o volakterém zlém, nespravedľivém pánském jedném nebo druhém oficírovi, to mi včil o pánov oficírov našého gruntovného pána nemožeme povedať, poneváč aj oňi sú sprisahaní na pravdu a k zachovávanu krajinského práva porádkov. Za takíto krajinskéj vrchnosti právní porádek a príkaz može sa počitovať včilajší urbár, kterí gruntovní páňi prikazujú spravedlive zachovávať svojim oficírom. Mi doverujeme, že ho oňi spravedlive zachovávajú, poneváč k takémuto zachovávaňu aj královská, krajinská, stoličná vrchnosť dohlídá. Mi musíme ináč súdiť aj mluviť o pánov oficírov tehoto pánstva, oru s nami spravedlive aj milosrdne zachádzajú, oni nás v našéj bídi s pánskú režú na chléb aj na semeno, téš našu lichvu ze senom fedrujú, oňi nás, kďe možu, zastávajú. Urad. Teda bi sme sa nemali obávať, že bi nám ze stránki pánstva úhorné obsáťí ťerchovné bolo? Rich. Nemáme sa obávat, že bi gruntovní páni z úrodi posátich uhorov devátek anebo inšú dánku od nás žádali a bár bi aj volakedi nejakí pánskí oficíri volakteru novú ťerchu chtel nám nadstaviť, kra:jinská milosťivá vrchnost dala bi proťi nemu pomoc a ochranu, keď bi sa poddaní s poňíženosťú utíkali k nej podla §. VII. devátého urbárského punktu. Však sme mi to po títo pominuté roki s naším veľkim potešeňím skusiľi,že uľeveňí chudobnému sedláckému stavu (kterí je téš sila krajini) od dávna žádajú naší kráľi, to preukazuje za času Márie Terézie královnéj obnovení urbár. To žádaľi za Jozefa Druhého ti veľké po kra;jini vinaložené práce. Pomoc, ochranu a podporu sed1ákom dávať prikazuje artikul XXXV. dieti 1792 uherského práva za Leopolda II. krála. Tam cílí téš XII. artikul včil ščasľive panujícího krála Františka II. dieti 1792. Urad. Veď aj tak svedčí, abi vrchnosťi, které nás na pravdu prisahajú, nám na príklad, na pravdu stáli, to jím Boh, jejích svedomí, jejích práva prikazujú. A jestľi bi sa mohľi, neoďstupíce od pravdi nad chudobním poddaním zmilovať, jemu dobrotu a otcovskú lásku preukázať, to jím nebuďe žádná potupa. Pravda, spravedlnosť tak bívá na obrazoch malovaná, že drží vážki v rukách, abí sa oňi jednako a spravedlivo ustojkalí, abi jejích jazíček aňi na jednu aňi na druhú stranu vícej sa nenakloňil, musá sa oňi silno držať a uspokojit. Podobním spúsobom aj vrchní vladár a riďitel musí sa silno pravdi držať, abi sa aňi na jednu aňi na druhú stránku faľešne nenakloňil. Vždicki jemu buďe vatšá chvála, keď sa podla pravdi volačo vícej nachílí ke chudobnému stavu, obzláštňe k svojim poddaním, s kterích práce dostáva volajakú částku svého viživeňá. Lepší je, abi chudobní svého pána chváľili, jemu dobre vinšovaľi, po smrťi abi sa zaňho z vďačnosťú modlili, nežli ho majú hanať. Rich. Bár bi sa volakde aj našol, takí pán, kterí bi od svojích poddaních s posátích uhorov pítal devátek, predca bi táto dánka nemala odstrašiť jeho poddaních odobsátá uhorov. Lepší je vzáť osem částek, nežn jednu devátu opusťiť s takéj úrodi. Urad. Aľe keď si buďe sedlák rátať a šacovať svoju, do tich uborov vinaloženu prácu aj zasáté semeno, bude-ľi mať všecko zaplaťené s tima osmi částkami po volakterúc vipočtovaníma? Rich. Keď bi si sedlák každú prácu šacoval do svého ročitého vídanku, ona, bi skoro na vatšú cenu višla: nežli inších drahích remeseľníkov, nebo povedá porekadlo: Drahí je stríberní pluch, drahá bívá najatá oračka aj inšá šacovná sedlácka práca, kterú sebe sedlák nemože vždicki šacovať, ľen tobož, že ju pre seba, pre svoju čelad pracuje a nadevšecko preto, že je k takéj práce stvorení. Pamatajme m. kupcov, na handlírov, jako títo pi1no a spolu skúpo handlujú, keď získajú neľen péť anebo šést od sta zlatích, aľe keď vikupčá bár ľen tri, štiri zlaté víše svojich vinaloženích, sú spokojní, bár sa jím s takím ziskom nezaplatá všecki jejích práce a utrati. Tak bi mal biť aj sedlák spokojní, ked' bi s posátích úhorov bral bár ľen pátu anebo šéstu částku krem vinaloženého semena a svéj práce. Jaktí eľe veľikí osoch moho1 bi mať každí sedlák s posátích úhorov; viložím vám, dálej pri konci tejto našej reči. Urad. Ešče jedno je, čo bi mohol volakdo proti posátím úhorom na odpor povedať a to je toto: Dosť nám pánské zajáce a inšé zveri pánové v jarinách, oziminách škodi robá, né to abi sme ešče úhori pre né posáľi. Rich.O tomto já vám vícej nemožem tu poveďeť, l'en to, čo sem čul od teho hospodárského učitela. Že majú gruntovní párni ve svojích právách upevené to plnomocenství, abi mohľi ve svém pánstvu a: poddanstvu jakékoľvek zveri držať, že jích sedlákovi nesloboda zabíjať. Urad. Aľe mohľi bi sa gruntovní páni rozpamatať, že jejích osvícená a veľkomožná láska k jejích zúbožením, utrápením pod daním to žáda, abi próťi takím polním zverom urobiľi ľepšé porádki, abi sa od ních v rolách aj inde tak mnohé a znamenité škodí nerobiľi, jaké dovčilka chudobní poddaní trpeľi aj trpá. Mohľi bi páni nasľedovať Friderika Vilhelma, teho veľkého a milosťivého pána, kterí v sebe poddaném markgrabstvu Anšpach aj v Bairaitu vikazil takové chudobním poddaním škodľivé zveri. S takéj pánskéj moci a spolu otcovskéj láski ke chudobním poddanním Jozef II. císar ve svojích rekvíroch dal vilapať a postrílať polním urodám škodľivé zveri. Tá ťaižko vipracovariá obroda zemi, drahá uroda rol mala bi sa na ľépší hospodárskí aj krajinskí osoch obráťiť, né abi ju kratochvilné, obžerné zveri vižral'i, abi pre ních chudoba hlad a bídu trpela. Znamé je to porekadlo: Ruka ruku umívá a obidve sú bíle, pretože jedna druhéj vodu podává. Tak téš peníze z ruki do ruki prekládané, podávané robá silních krarnárov a bohatích kupcov, tak téš dobremajících gruntovních pánov posilnujú, jejích pánstvá upevnujú sedláci jejích poddaní, dobré grunti, dobré urodi, silné hospodárství mající. Rich. Je síce pravda, že ľepší je gruntovnému pánovi, keď má silních, dobremajících poddaních, jako keď bi mal bídních, núdzních, kterí ze svého chotára urodi sotva možu sa prezimovať a potom až do novéj urodi neveďá, kam, od psoti majú sa pohnúť. Na toto maľi bi merkovať pánskí oficíri, keď v takích mizerních chotároch robá pánské nivi a berú do ních od sedlákov kopaničné anebo po pústkách ľežícé roľe. Berú jích preto, že majú moc a vládu takové vzáť, aľe maľi bi misľeť, zdáľiš vícej pánove hospodárství upevná, anebo vícej chudobních poddaních do psoti donesú, maľi bi misleť,kdo vícej také roľe potrebuje. Urad. Bola bi to gruntovním pánom veľká pochvaIa, keď bi oňi ze svojím posmelováňím, ze svojú pomocú, s požičaníma všeľijakíma semenámi k temu naklonil'i svojích núdzních poddaních, abi títo uhorné roľe každoročne posáľi, tak bi chudobním poddaním aj celému svetu preukázaľi, že nad jejích velkomožnú hodnosťu, nad jejích osvícením ménom a titulom je vícej možnejšá, pred svetom osvícenejšá jejích láska proťi svojím nudzním a bídním poddaním, kterích neľen jako svojích verních a ťaško praoovitích poddaních, aľe laj jako svojích b1ížních kresťanov s tímto spúsobom možú ščaslivejších učiňiť. Tak bi pánské méno aj rozkaze medzi jejích - poddaníma ve veľkéj ucťivosťi a poslušnosťi vždicki ľepší zetrvával'i. Rich. Mi síce musíme uznať, že medzi nami zostává ucťivosť a poslušnosť naším milosťivím gruntovním pánom od nás vždicki -preukázaná, nebo jejích veľkí osvícení rozum, spravedľiví súd, jejích veľká nad nami starosť, láska a opatrnosť vždicki jích k nám dobroťive a láskave naklonovaIa, preto mi sme jím aj budúcne povinní bit poslušní a verní. Urad. Jestli né inšá, zaiste táto včilajšá s nami rozmnoženíma ludma rozmnožená psota mala bi naších gruntovních pánov aj k temu nakloniť, abi nám pomohľi bez všeckéj dánki uhori posáť. P. richtáru! zdáľiš vám ten hospodárski učitel nespomínal volakteré také príkladi anebo dari, s kteríma gruntovní páni pomohaľi svojím poddaním a jích posmelovali k pilnejšému, k užitečnejšému hospodárstvu? Richtár uviedol niekoľko takýchto príkladov a roľníci sú presvedčení. Sú už ochotní obsievať úhory krmivami, strukovinami alebo inými rastlinami. Vysvetľuje im ešte postup prác. Nakoniec im hovorí o potrebe čítat hospodárske Knihy, najmä Pi1ného hopodára od naháčskeho farára. Urad. Pane richtáru,4 prv nežľi všeci mi tuto prítomní susedé vám privolíme k obsáťú naších uhorov, poneváč ste nás uš k temu silno nakloňiľi, poveďťe nám ešče na krátko o téj hospodárskéj kňižki naháčského p. farára volačo vícej. Čuľi sme, že ten p. farár chcel dať tlačiť aj inšé, téj svéj hospodárskéj kňižki nasľedujícé stránki, jak:ošto pátu o opatrnosťi zdravích konov aj o jejích všeľijakéj nemoci viléčeňu. Téš šestú st. o opatrnosti zdravích aj o viléčeňu nezdravích ovéc, téš sedmu st. o opatrnosťi zdravích aj o viléčeňu nezdravích svín, téš osmu stránku téj kňižki o opatrnosťi všeľijakého zdravého aj nezdravého krídelného hidu. To bi nám boľi veľmi potrebné kňižki. Nespomínal ten kesthelskí hospodár volačo o tíchto knižkách? Rich. Spomínal, aľe z hnevom a z velkú mrzutosťú proti našému slovenskému národu, že mi Slováci nevíme si dosť šanovať takú verkú užitečnú prácu od naháčskeho p. farára, po mnohé roki z veľkú pilnosťú zloženú aj uš dokonanú, která dármo ľeží nevitlačená pre nedostatek penez k tlačeňu potrebních, že bi sme si ju maľi šanovať jako naučeňí novotnéj hospodárskéj slovenskéj kesthelskej škoľi. Inší národ na takéto kňižki veľmi rád predplaťá aj tlačené kupuje a že mi Slováci ešče aj dálej po téjto nám obetovanéj užitečnéj hospodárskéj knižki ve tmách našéj nevedomosťi, lenivosťi, v poverách našich predkov omámení zostáváme. Mala bi aj naša obec aj každá inšá tú hospodársku kňižku sebe zaopatriť, na nú predplácať. Tak abi sme sa sami seba Slováci posmelovaľi, jako nás tam pán skladatel téjto kňižki posmeluje. Urad. Nech je teda tak. Hned ešče včil, dokáď sme tu v richtárském dome pospolu, posmelme sa, urobme toto spoľečné predsevzeťí, zaopatríme si ti hospodárské kňižki, čítajme jích, pamatajme aj mi na to naučeňí, v treťéj st. na, I. LIX, LV. vipísané, že vždicki je človek povinní kam dál vícej sa naučiť, keď može, že nikdá sa do starosťi nepreučí. Nikdo tak rád pri staréj običaje nezostává jako sedlák, mluvíce: Ľen tak hospodárme a robme, jako robiľi naší predkové. --- Mi sai v tíchto časoch nemožeme ináč brániť psoti; táto je kaJm dál vatšá, jako drahota] sa množí, dánki kam dál vatšá nastávaju, služebníkom kam dál vatší plat musíme platiť, drevo, zelezo o mnoho je drahšé nežľi pred nekteríma roki. V tíchto drahích časoch málo sa roďí na rolách, málo sena, málo krme, kraví zľe dojá, ovce málo mléka dávajú, psota od všetkích strán vaľí sa na nás.Takto zúbožení musíme uznať, že skoro ništ ve sveťe pri staréj ceni, po staréj običaje nezostává, nastávajú všeľijaké nové kunšti, nové rúchá, nové módi a fortíľe, ľen prám sám sedlák, svím rozumom dosť vtipní a obratní, nechce ništ nadstaviť, nadstavené, od inších vimisľené, ňechce premeniť pri svojích prácách, pri svém hospodárstvu, ačkoľvek viďí, ža s tíma grunti otcovskíma, s tú otcovsku prácu nemiže sa v tíchto drahích rokoch tak psoti brániť, jako sa voľakedi jeho otec bráňil. On viďí, že z jedného záhonu nemajú biť dva, aľe keď bi on jeden záhon pilno zrábal, mohol bi mať s neho toľkú úrodu, koľkú ze dvoch, on skusuje, že na mokrích lúkách fen trsťini a žaboškrečini rostú; aľe keď bi také lúki čiščil, vodu odrážal, mohol bi mať na ních dobré seno. Rich. Také žalobi, jaké ví spomínáťe, skoro každodenne čúváme, teda hľedajme aj mi proťi ním volajakí prostredek, nadstavme aj mi volačo nového, čo od nás može biť proťi tím víše spomenutím odporním vímluvám, s kteríma sa dovčilka mnohí vimlúvaľi od obsáťá úhorov. Pomahajme si z jejích novotním obsátím. k našému veľkému osohu ešče v tejto zimi. Keď sa po drohí ráz zénďeme, dáme zehnať všeckích obecních luďi sem, zakážeme, abi si každí do jaro zaopatril volakterí funt jaterinského semena, které bi mal sáť do svého jarného pola z jarinu, abi tú jaterinu mohol v uhori na krmu kosiť. Zakážeme téš, nech si každí zaopatrí zrno volajakéj míšanini anebo inšéj samotnéj krmi zrno anebo volajakéj repnéj urodi, že buďerne všecci sát do uhorov také všeľijaké semená. Že si zatáď buďeme tuto u mňa anebo inďe pri večernajšéj schádzki čítavať naučeňí, kedi a jako sa majú takéto semená sát do uhorních rol. Bár v prvném anebo v druhém roku ti uhorné posáté roľe neukážú ľepšu občekávanú urodu, bár bi v nich bola po dva roki (čo netrúfám) volačo chibnejšá ozimina, mi ľen aj dáľej do ních sejme na krmu semená, v budúcich rokoch zaplaťá nám oňi tu prácu k našému potešeňu, toboš že u nás máme malé pasinki aj na seno malé lúki. Toto bi bola veľká pomoc obzláštňe tam, kde nemajú chotár na trojé poľe rozďeľení. Povedal mne ten kesthelskéj škoľi učitel, že toto bi bol jeden užiteční spúsob z inších mnohích spúsobov (totišto do uhorov sát mišanini všeľijakéj jateľini, krmi, strovi, semená. téš zahradníckéj urodi a farbárskéj zeľini), s kteríma mohlo bi sa pomociť v uherskéj krajini aj sedláckému aj pánskému aj krajinskému hospodárstvu. Urad. Lúbí sa nám toto hospodárské naučeňí, ano, všecci k nemu privolujeme, nenecháme budúcne naše uhori preorané prázné ľežať, aľe jich každoročne tak pi1no zoreme aj posejeme, jako sme ďovči1ka počuľi, abi sme aj mi skúsiľi s ních ten veľikí osoch. '''SLOVENSKÍ VČELÁR''' '''OBETOVÁŇÍ''' <poem> Včelárské naučeíi obetujem vám hospodári, Abi ste boli vaších včél opatrnejší včelári. Držte včeľi ne v stojákoch, ľen v truhlíkoch magacinskích, Nasledujte inších skuseních včelárov cudzozemskích. Spravte také truhlíki, jaké tu vipísané máte, Velkí s nich osoch proti nesnadním stojákom uznáte, Tu najdeťe tvár včelíňa, jeho místo vipisané, Jako majú biť nové roje do truhlíkov púščané. Kunštovíi roj spraviť, dva slabé snadno do kláta spojit, Tu je lachki spósob. Těš proti žihadlu sa ozbrojit, Pochopíte, jako máte slabé včeľí posilnovať, Jako možete snadno z velíkím osohom podrezovať. Jako máte mad, vosk vitápat aj madovec spravovat, Jaké práce v každém mesíci prí včelách vikonávat, Naučíte sa, jako jích máte v jaseň, v zime chráňiť, Jako z jaru, v lete proti jejích neprátelom bráňiť, Jaké kvetini, jaké stromi máte pre včelí množiť, Jako posátí úhor maže vám aj včelám osožiť. Dočítate sa, jako z jaru včelí občerstvit máte, Jako matki k zárodom, včelám k práce chuti dodáte. Keď všecko maje naučem buďete zachovávať, Víc včél, víc madu, těš víc vosku aj vi mažete mávať. Vikládám mnoho od mnohích včelárov neskuseného, Čo vedomím pripomínám, v tom učím nevedomého. Kdo s vás ze skusenosťi o včelách víc poraďiť maže, Nech raďí, poďekujem mu, že včelárom víc pomaže. Keď skusíte, čo radím, buďte opatrní včelári, Dajte Bohu chválu, ďekujte jemu za jeho dari, Jako dávni včelári ďekovali, chválu zdávali, Keď (že včelí majú částku misľi božskěj) ríkávaľi. </poem> '''Rozmlúváňí medzi richtárom aj uradskím o včelárském hospodárstvu''' Richtár. Počujťe, dobrí luďe, povím vám aj druhú hospodársku novinu. Keď ten kesthelskéj škoľi pán učitel dokonal svoju reč o úhorném obsáťú prám sme tedi spolu išľi vedla jedného. včeľína istého sedláka. Krútiľ ten pán hlavu nad mnohíma chibámi tam uhlédnuťíma, které, keď bi sa popraviľi, že bi ten včelár o mnoho víc včél aj madu aj víc vosku mával. Dálej takto viprával: Kdo bi mal to ščasťí viďeť kesthelskéj škoľi hospodárské porádki, viďel bi tam pekní včelín a v nem včeľi ne v klátoch stojákoch, aľe v truhlíkoch, které sa menuju magacínské kláti, s kteríma sa možú robiť aj kunštovné roje; skrze takích truhlíkov nadkladki anebo. podkladki, že sa možú ze včelámi jedni na druhé z vrchu nadkládať aj od spodku podkládať a tak sa roje preďelá podle učeňá novotnéj veľmi užitečnéj včelárskéj kňižki. Včelári nemeckéj reči povedomí nemajú lepšéj o včelách kňižki od téjto, hodná bi bola, abi sa v slovenskéj reči vitlačila, její skladatel je prímeňim Christ, muž ve všeľijakém hospodárstvu učení, skusení.* Z jeho učeňá aj ze všeľijakéj skusenosťi vikládal ten učitel naučeňí pre včelárov spoluchotárňíkov: I. Že bi oňi mohli mať o mnoho víc a to si1nejších včél, víc madu aj vosku, keď bi držali včeľi v magacinskích truhlíkoch a né v klátoch ani v košoch a v takích truhlíkoch že je ľepšé aj lachšé včelárské hospodárství.<br /> II. Jaké zerini, jaké modi, v jakém časi maľi hi včelári sáť do susedskích bľížních úhorov pre včel'i, pre ľichvacu krmu aj pre inší domajší verikí osoch.<br /> Uradskí. V našéj osaďe sú volakterí včelári, aj já mám vólu včeľi držať a bolo bi nás víc, keď bi sme veďeľi ze včelámi zachádzať. Vikládajťe nám, pane richtáru, to naučeňí o včelách. Rich. Ten pán kázal, abi sme si v naších schádzkách čitávaľi to, které je v II. st. P. h. v každém mesíci viložené naučeňí o včelách, že bi to bolo pre novotních včelárov dosť. Zakazoval téš, abi sme nedržaľi včeľi v stojákoch klátoch aňi v košoch aňi v ležácích dlhích truhelkách, aľe radšéj v magacinskích truhlíkoch. ---- * Anweisung zur nutziichsten und angenehmsten Bienenzucht fur alle Gegenden. - Gepüft und herausgegeben von J. L. C h r i s t. E. Pfarnerr in Rodhaim. (Návod k najužitočnejšiemu a mjpríjemnejšiemu včelárstvu pre všetky krajiny. - Vyskúšal a vydad J. L. Ghrdst. farár v Rodheime.) '''ZELlNKÁR''' '''PREDMLUVA''' Jako sa už mnoho rázi stalo dobrím, ačkoľvek malím vecám (které na cirkvi, na krajini všeobecní osoh jeden saďí. druhí polévá a starostliví Boh jím kam dál vatší zrost dáva), tak sa včil stává našému znovu zbudovanému Slovenskému fiternému tovarišstvu. Mnozí o ňom pochibovaľi, zdáliž sa ono založí, založené vizdvihňe, vizdvihnuté zdaliž sa upevňí a po širokéj našéj slovenskéj krajiňe rozšírí? Ale všecko toto uš je našému národu ľen velmi z veľikú, a preto ščastľivú skúsenosťú preukázané. Listi, ano, všeľijaké kňižki podla novéj našéj dobropísebnosťi a dobromluvnosťi z rozľičních stran krajini k nám do knihotlačárňe sa posílajú a které sú včil pod perom, na budúcí čas sal slubujú, jestľi naší krajaňi túto o svoj národ horlivosť i darej zachovávajú (jako hodno je, abi ju zachovan pre budúce stoleta). O volakterí rok uviďí učení svet, že slovenskí jazik a jeho písebné pero vždicki sa móže inším rečám a vťipom v Europe vichválením z velkú chválu pripodobniť jak z duchovňíma tak ze svetskíma kňihami. S tohoto posledňého predsevzaťá krásnu a veľmi užiteňú kňižku poslal nám istí pilní náš tovariš, která sa po Pilném hospodárovi, po smutnéj hre Krizant a Daria, po Compendiata historia gentis Slavae počtu štvrtá z utratámi našého ľiterného tovarišstva tlačila, totišto: tento Malí zeľinkár, z velkích zeľinárskích kňich viťáhnutí, vikládající krátké, ale zretelné a vel'mi užitečné radi z običajními zeľinkámi proti ňemocám obidvojého ľudského pokoleňá. Ňe tak toto písmo jako sám ten nápis dosťi oznamuje a porúča veľkí užitek i osoh tejto kňižki; jako každému človekovi je milé jeho zdraví, tak bi mala biť v každém dome po Pilném hospodárovi tato kňižka vzácná: čím časťejšej kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo ňemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe, dobre nám buďe chiťiť sa radi tejto užitečnéj, od mnohích dobre skúsenéj kňižki. Kdo bi ju mal (krem Sana Consilia medica Joannis Tonsoris)7 z ma1ím novotním lavozierskím kotľíkom, móhol bi mať u seba malu potrebnu apatéku ze zelinek, z vodek pripravenu, móhol bi biť ňe len svojím domajším, aľe aj inším milosrdní samaritán. Pánům osadskím lekárom, mnohoverebním pánom farárom a inším hospodárom, od mestskéj apatéki oddálením, v rostlinách volačo všetečňejším, buďe tato kňižka potrebná, buďe osožná. Kterí pri horách, pri hájoch bívajú, jestli si len prostredňu známosť zeľinek zvážá, veľikí osoh s ňéj móžu mať, ačkorvek aj od hor oddáreňí na lúkách, pri potokoch, pri cestách, pri prekopách najdú mnohé užitečné zeľini proti ňemocám. Kdo bi ve veľikéj povážnosťi nemal zeľinu lomikameň Trank, pri potokoch rostnúcu, mnohé ňemoci, obzláštňe aľe rani hojícu? Kterí fajkár ňechcel bi si pri potokoch, pri barinách nazberať na zimu podbelu, keď bi veďel, že tento s tabákom fajčení jeho v zime od kašlu a v starosťi od záduchu vičišťí? Která žena ňechcela bi si nazberať v máji, v léťe polajki, černobilu, balšanu, marúnki, bederňíku a. i., keď bi veďela, že užitek tíchto zeľinek dá jej veľkí, dobrí lék v jej ňemocách? Kterí hospodár ňechcel bi vihoďiť ze svéj zahrad i bren, boľehlav, keď bi veďel, jako sú ťíto ostarané aj inšé smradlavé zeľini škodľivé? Kterí remeselník pri ohňi pracující, kterí pisár často do písma hľeďící, ňechcel bi skúsiť úžitek ambroški (Augentrost), keď bi veďel, jako táto zeľinka dobre zrak čišťí, jako z radu tejto kňižki móže svojé zdraví zachovať. Písal o temto predsevzaťú kňižki Hipokrates písal téš o predlžeňí veku Aristoteles; tímto starodávňím kňihám móže sa táto včil oznámená pripodobňiť, lebo aj jejích radi v sebe obsahuje. Našé ľiterné tovarišstvo, chcejícé našému národu s túto krásnú kňižkú slúžiť, viplňuje Ciceronovu radu a domňeňí: Máme veďet, mluví on, 1) které veci r.ostú na zemi k úžitku človeka stvoreného; 2) Luďa sú na svete s tejto príčini zroďení, abi móhli biť medzi sebú jeden druhému na osoh. Tento dvojakí cíl je príčina téjto tlačenéj kňižki. [[Kategória:Juraj Fándly]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:Próza]] px6zhotwmbjuwy8ykgfpxlznrbre106 0 16 8985 8964 2023-11-22T00:07:51Z Danny B. 47 typo 8985 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == 1 == Kto nezná pána Šúplatu? A jeho šmatlavú ženičku kto nevidel na rínku v Bruchoslaviciach? Hop, ale hop! Čože sú to za otázky v zábavníku Nitre? Tak je, páni moji a panie moje, prosím za odpustenie. Ja som veru myslel, že som v bruchoslavickom kasíne, a medzitým to nie je tak, lebo stojím teraz pred veľacteným slovenským obecenstvom, najmä tým, ktoré číta Nitru. Musím teda ab ovo začínať, aby aj moje láskavé obecenstvo vedelo tak, ako každý bruchoslavický obyvateľ – či je ženského, či chlapského pohlavia – vie, ako sa pán Šúplata oženil a ako sa to stalo, že si priam na Tri krále tohto roku pojal za svoju vernú a úprimnú manželku terajšiu teda pani Šúplatovú. Náš nastávajúci dej pripadá na koniec minulého a počiatok prítomného – nie storočia, ale roku. A zato táto prvá slovenská noveletka je dačo najčerstvejšie v našej literatúre tohto nielen roku, lež aj – očúvajte – tohto storočia! A preto ja viem, čo už čakať môžem od láskavého čitateľstva: samú úctu, samú poklonu, samé uznanie, samú chválu, lebo ja samý prvý podávam slovenskú noveletku na ukážku a na pochválenie. To očakávam, vopred sa osvedčujúc, že už raz bez chvály spisovateľom byť nemôžem, ale najmä spisovateľom takým zaslúžilým, spisovateľom prvej slovenskej noveletky. Náš dej sa začína na Silvestra a skončí sa na Tri krále. Naša noveletka bude teda: Od Silvestra do Troch kráľov. Ecce – aká to novitas! A ešte keď pomyslíme, že je to čas, čo len priam teraz odišiel, zadivíme sa, ako Nitra k takejto novinke prísť mohla. A to všetko nielen nám, ale aj pánu redaktorovi na nemalú česť slúžiť musí. Nech pritom mlčím o najväčšej výhre láskavého čitaťeľstva, ktoré sa tak zabaví pri prvej slovenskej noveletke ako pri nijakej inej. Ale, aby nám dakto nepovedal, že sa len sami chválime, bár sme ináč presvedčení, že dobré sa samo chváli, pristúpime už radšej len k samej historke. Na Silvestra večer sedel vo svojej chyži pán Šúplata Ďorď, aspoň sa on takto podpisúval, keď komu maličké napomenutie ohľadne zloženia interesu alebo kapitálu posielal. Bol to, ako už teraz každý šípiť môže, slovenský kapitalista. Toto bude náš hrdina, takže sme mohli bezpečne aj po jeho mene našu noveletku pomenovať a ani kritici zo Včely by nám to neboli mohli nadhadzovať ako zlé; ale máme pätnásť príčin, pre ktoré sme túto prvú slovenskú noveletku len tak pomenovali, ako stojí už na jej čele napísané. Teda nášho Šúplatu znali celé Bruchoslavice ako bohatého kapitalistu, všetky bruchoslavické panny ho mali vo svojich lajstroch ako mládenca zapísaného, klebety kmotier ho každú jeseň a každý fašiang ženili a páni Bruchoslavičania, čo dolu Váhom išli, znali ho tiež dobre a vyhýbali mu na ulici jeden pred druhým. Mal on všetkého dosť, len jedného sa mu nedostávalo, len jedno nešťastie ho naháňalo, a to bolo – neborák Šúplata nemohol sa oženiť! – Hí, – zhíklo razom sto navydaj súcich panien. – Hí, to je zázrak – pokračujú v začatej piesni udivené Klebietkoviech tetky. Ale ináč je nie, náš Šúplata, hoc priam bol bohatý ako rarášok, predsa sa nemohol oženiť a i teraz, na Silvestra večer, nachádzame ho v rozpakoch lásky a ženby. Bol on zavčerom už ako na isté u Kačenky Kriklákoviech, ale že tatko nechce Kačenke viacej ako päťtisíc vyčítať, odišiel náš hrdina nahnevaný a teraz sa priam pristrojil a vystrojil k druhej, lebo čože je jemu nájsť si frajerku? Tisíce má dom má, všetko má – milý pán boh vie, čo je to, že sa len oženiť nemôže! Oholil sa teda na Silvestra tak hladučko, že hoc priam ten ostrý čas dosť bol sporý v oraní jeho okrúhlej tváričky, predsa tak ulízane vyzeral, ako čo by ešte len k štvrtému krížiku sa poberal, bár kto ho dobre znal, vedel, že dnes o polnoci vhabe do piateho. Doťahoval on teda priam päťdesiateho roku svojho života. V tomto teda okamihu, v ktorom mu čas toho päťdesiateho Silvestra na chrbát vytína, rozmýšľa usilovne o tom, ako by už predsa raz mohol zlomiť tie reťaze mládeneckej slobody. Lebo to povedať musíme, že sa bol pánu Šúplatovi tento stav slobodný už celkovito spríkril a znechutil. Tak to obyčajne býva pri tých starých mládencoch, že sa im aj to, po čom prv pachtili, naposledy zneľúbi. Pán Šúplata sedel pred zrkadlom, a my, aby sme sami nemuseli opisovať nášho Ďorďa, postavíme len to zrkadlo pred láskavé čitateľstvo, aby ho samo vidieť mohlo. Ale zrkadlo musíme opísať. Cez prostriedok beží hrubá čiara, a to je rozpuklina skla – vari bolo veľmi silné a od sily sa puklo. Jeho rámiky a malý fioček boli z hrubého papieru, pooblepované pekným, kvietkovaným papierom. V tomto puknutom zrkadle vidieť krivý nos a nadrapené oko. Ale to sa len tak zdá, lebo Šúplata má nos ešte dosť rovný a jeho oko je tiež na svojom mieste. Vlasy sa mu na hlave trochu pobelievajú, ale čo sa ktorý len trochu väčšmi zabelie, hneď ho pán Šúplata čímsi potiera, takže keď vstal od zrkadla, jeho hlavička ani len nemyslela na šediny. Ale aké sú oči, to sa v zrkadle nedá dobre vidieť. Už neviem, či sú ozaj také akési pomútené, a či je sklo na ňom zaprášené a pomastené, keď ho Šúplata vždy prstami utieral, aby len dobre mohol všetky biele vlásky vidieť a tak každý natrieť. Zuby má pekné, čierne ako havran a komu sa také páčia, nemá nič nad ne krajšie. Postava sa celá síce v zrkadle nevidí, lebo nevážilo päť centov a neviselo na dvoch klincoch od povaly až po zem, ale nakoľko sa dá súdiť podľa hlavy, ktorá celé zrkadlo zapĺňa., nie je malá. Naveky sedieť nemohol, to sa vie, najmä keď sa kamsi strojil. Zato hybko skočil zo stolice a dal sa prechodiť po svojej chyži a sám so sebou rozprávať. – No ale ad animam ma už viacej Silvester nenájde v tomto stave! Akokoľvek, ale ak by s tou Ľudmilou Hovorkoviech tiež nič nemalo byť, pojmem si za ženu tú najchudobnejšiu meštiansku dievčinu v Bruchoslaviciach na truc všetkým tým bohatým frajlám! Ale seba predsa nedám za päťtisíc zlatých! Ebugatta! Ja mám len na hotových veksľoch stotisíc a Kriklák sa mi nehanbí päťtisíc so svojou dcérou dávať. A keby nemal, už by som ani slova nepovedal, ale takto – mohol by si za šťastie pokladať, že som sa otrel o jeho dom a len za to jedno päťtisíc odrátať! Tu zamĺkne a trie si čelo tak, akoby chcel z neho jednu tisícku vyvalchovať. Po dlhšom rozmýšľaní, prechádzaní sa sem-ta, krútení hlavy, vyvalil sa na posteľ prikrytú kobercom, z ktorej ale odrazu vstal a akoby tým hodením sa na posteľ šťastná myšlienka bola do jeho veľkej hlavy vletela, takto sa dal o nej nahlas rozmýšľať. – Hm, hm, to je pravda, že Ľudmilka sá vraj za kýmsi iným blázni. Toho sú už plné Bruchoslavice. Ale akože by aj nie! Mladé je to, pekné je to, ohmivé je to, a Šúplata Ďorď bol už vtedy do sveta súci šuhaj, keď ktosi pánbohvie kde bol! To je všetko pravda, ale, ebugatta, za stotisíc veksľov sa čosi len môže a ktosi by rád bol, keby toľko hárkov papieru na spisovateľské čarbaniny mal, ako ja tisícov mám. Nuž a naposledy, ebugatta, čože chce aj sama Ľudmila! Nechže sa probuje najesť tej svojej krásy – a inšie čože má? Keď sa Hovorková nahnevá, nuž vnučka pôjde do služby. Že je ona dedička, to je pravda, nuž ale priam zato musí tak tancovať, ako jej babka hvízda, a keď by sa mi takto stará naklonila, vnučka si veľa nepomôže. Hore sa teda, Ďorde, hore sa, len okolo starej sa zakrúť! A táto sa mi pozdáva, ebugatta, len toť nedávno sa mi pekne na ulici prihovárala! Že vraj – „Herr von Šúplata, prečo sa nepáči aj k nám dakedy? Ej, ej, už hen do Kriklákov vedia nazerať?“ A držiac ruky vo vreckách na zásterke., tak sa ku mne tvárou nakláňala, až to radosť bola! „Nech sa páči, nech nás navštívia“ – tak ešte zďaleka na mňa volala. Ani raz nepoviem, že táto osoba dačo nezmýšľa. A čo sa bohatstva týka, to viem, že ak lepšie nestojí ako ja, tak ako ja iste stojí. Role má všade tam kde ja, bola by komasácia hotová; a mimo toho má v Mlákach, pod Šibenicami, v Lašidovej, a všetko hodné fľaky lúk a nivy a v horách tiež pekný táľ. – No, ad animam, to by bolo, to bude, Ďorde hore sa! Celý naradovaný, vysmiaty, vytešený, držiac pravú ruku na brušku, ľavou rozhadzoval v povetrí a prechodil sa po chyži, chvíľami zas si svoje vymastené vlasy uhládzal, k lícam pritláčal, až naposledy pekne potíšku si aj širák na hlavu postavil, nový kaput vykefoval, čižmy ručníkom trochu pooprašoval, trstenicu so strieborným okutím vzal do ruky, až sa takto šťastne namyslený a nacifrovaný na nové vohľady vystrojil. Len chvíľa ešte a nik by ho nebol viacej doma našiel. Ale vtom ho jeho vlastná kuchárka musela zabaviť a zadržať. Bol to pekný domáci výjav zo života jedného bruchoslavického boháča a priam zato škoda by bola nevidieť ho celý celučičký. Náš Šúplata nedržal veľa na kuchyňu a ako dôsledný Bruchoslavičan nasledovne ani na kuchárku. Jeho Ilona bola kus obyčajného človiečika s tým, pravda, neobyčajným znamením, že na jednú nôžku trochu zatŕhala, pritom ale hrbatá nebola, aj zuby ešte dosť husté mala, sprostučká bola tiež, to je síce pravda, ale keď si pomyslíme, že bola zas veľmi schránlivá, verná a spravodlivá, teda aj to ta ušlo a pre pána Šúplatov tichý a pokojný dom mala aj tú krásnu cnosť, že bola už väčšmi stará ako mladá a mladá chasa nemala sa za kým vláčiť. Priam na Nový rok, teda zajtra podľa nášho vyprávania, minie sa dvadsať rokov, čo spravodlivo u Šúplatov slúži, a tak je už celkom zrastená s domom nášho Ďorďa vystrájajúceho sa do vohľadov. Teraz teda, ako chcel Šúplata na zálety ako krahulec zo svojho hniezda vyletieť, plný myšlienok, ktorými bude strieľať do srdca babky a vnučky, otvoria sa dvere dokorán a dnuka vojde jeho dvadsať rokov spravodlivá kuchárka Ilona. Vpálila dnuka tak hybko, ako čo by nikdy nebola na jednu nohu šmatlala. Ukrývajúc dákysi kúštik papieru pod zásterou, počala skoro detinskou radosťou štebotať. – No, kamže, kam takto vystrojený, mladý pánko? Neviem, či už takto do druhého Silvestra svoji budeme, oni už čosi naozaj zmýšľajú, a dobre majú. Hovorím, prvý raz teraz od dvadsať rokov, že dobre majú, lebo veru mne sa už tiež odnechcieva toho služobníckeho chleba. Prv som sa bávala tej panej, ale teraz, ako hovorím, nech len spánombohom hľadajú si dáku. Pri týchto rečiach tak zaľúbene hneď na svoju ruku, hneď na svojho pána pozerala, že sa naposledy samému pánu Šúplatovi, ktorý sa ináč k Ilone ukazoval mrzutý, zachcelo zvedieť, čo sa Ilone porobilo. – Nuž, hovorteže, Ilona, hovorte, čo vás také dobré nadišlo, že ste takej dobrej vôle? – prihováral sa Ilone Šúplata, nepokojne prekračujúc z nohy na nohu a usilovne po kuchárkinej ruke okom strieľajúc. – Ej nie tak, mladý pánko, – odpovedala Ilona, – nie tak chytro, ja mienim tajomstvo svoje... – Á – tajomstvo! Teda tajomstvo, – pretŕhal pán jej reč. – Áno, áno, tajomstvo moje chcem u seba zadržať až do istého času, ktorý nie je ďaleko. Oni nech len idú, kam sú tvárou obrátený, ako hovorím, prv som sa tých ich záletov čosi-kamsi bávala, ale teraz už tie časy pominuli a ja ich sama k frajerke vystrojím. A pozrúc na zavretú ruku, rozosmiala sa. – Hehehe, mladý pánko, nebudem ja tak dlho s touto ceduľkou chodiť a na sobáš čakať, ako oni s tými ich papierikmi za ženou chodia a sobáš hľadajú. – Nože, no, nerob daromné histórie, a povedz, čo to máš v ruke, vari si dáku šajnu našla! – a hľadel akosi závistne na ruku. – Aha, šajnu, – skočila mu do reči Ilona, – veď šajnu, hej, hej, šajnu, ale akú šajnu! Keby také šajny mali, sami by im boli radi. Len neviem, či mi túto šajnu budú môcť, mladý pánko, premeniť, už čo sú priam aký bohatý, ale premeniť ju – a vtom si čosi rozmyslí a s tajomstvom vybúši, akosi víťazoslávne pred Šúplatom rozvinujúc žreb z veľkej lutrie. Šúplata, zazrúc žreb, ani nevedel čo robiť od veľkého hnevu, hneď sa chcel smiať, hneď hrešiť, čo mu to nijako do rozumu nešlo, ako jeho kuchárka môže tak nemilobohu peniaze do lutrie vyhadzovať, čo i tak za svojho života ani len raz neurobila. – Nuž ale kieho čerta sa vám porobilo, veď ste vari len nedali päť zlatých v striebre za tento kúštik daromného papiera? Ilona počala už z krivej nôžky na rovnú prestupovať, keď tieto slová očula, pomaly aj oči vypliešťala na svojho pána a nevedela si nijako vysvediť ani tých päť zlatých v striebre, ani ten kúštik vraj daromného papiera, lebo si ona ani ináč myslieť nemohla ako tak, že v tom slova pravdy niet. Dala za papierik šesť zlatých v striebre, a to si môžeme myslieť, že by ich za daromný papierik nebola dala. Musí byť dačo vo veci! Ilona, bár bola už trochu poľakaná, predsa ešte nevypadla celkom zo svojho humoru a začala, rozumie sa, so smiechom: – Hehehe, mladý pánko, nedala som päť, ale šesť zlatých v striebre za tento papierik; ale to si – hm, to si veru vyprosím, aby mi ho daromným papierom menovali! A dvestotisíc zlatých, ktoré zaň dnes-zajtra dostanem? – Čo – dvestotisíc zlatých? Myslia si, že neviem, čo mi banka vyplatí za túto ceduľu? – Hahaha, och, ty biedna šmatlinoha, ešte mi banky bude spomínať! Ktože ťa to takými bankovými nádejami nakŕmil? Veď ja viem, že je to lós na dvestotisíc zlatých, ale ty, hus sprostá, musíš si pomyslieť, že takýchto lósov je nekonečné množstvo, z ktorého teba veru sotva vytiahnu. – Ale veď mne ten strapatý žid Renzef s istotou povedal, že akási banka vo Viedni bude túto ceduľu vari pozajtrajšku, či kedy, ale iste dosť skoro vyplácať. A to je žid statočný! – Takto odpovedala Ilona, ale Šúplata chytro odsekol: – Renzef je taký kmín ako jeho druhý kamarát a žid ako žid! Lež tajdi mi – keď si sa dala kmínskemu židovi ošudáriť, nuž maj si teraz! – Ale toto je hrozná vec – v týchto časoch všeobecnej biedy, drahoty a nahoty tak nemilobohu – koľkože, koľko? päť a či, hľa, vari šesť zlatých v striebre vyhodiť – a to pre nič za nič! Za kúštik papierika! A abys’ ešte aj to vedela, že sa takéto papieriky len za päť zlatých v striebre predávajú, ináč ani tento papierik, čo by sa ti priam kupec naň trafil, taký blázon ako ty, nepredáš! – Ale pätnásť zlatých takto vyhodiť! Tajdi, tajdi mi, nech na to ani nemyslím! Ale Ilone svitla pri týchto rečiach myšlienka, či by takto jej pán tento žreb od nej neodkúpil, lebo už bola plná strachu, že svojich pätnásť zlatých stratí, i tak aj ináč veľmi rozžalostená nad tým, že jej tak ľahko dvestotisíc z hlavy aj z vrecka pán Šúplata vyfúkol. – Nech si kúpia, mladý pánko, teda oni tento nešťastný papier, veď vari skôr ich ako mňa vytiahnu vo Viedni, a čo aj nie, nuž oni skôr znesú tú škodu ako ja! – Takto Ilona prosila Šúplatu, ale tým urobila reči koniec, lebo Šúplata div že sa neprevrátil spiatkom, čo sa mu tak hlava zakrútila a odrazu sa chytal za vrecko, aby vytiahol kľúč a zaprel chyžu. – Nedomŕzaj ma teraz, ty hus sprostá, čo ti to ide na rozum! Hahaha, no, to by som si pomohol! A tak sfúknuc sviečku horiacu na stole, pratal sa aj so smutnou Ilonou von. Po temnom pitvore ohlasovalo sa ešte dlho „pätnásť zlatých, pätnásť zlatých“, bár sa Šúplata už dakde po bruchoslavických uliciach šúpal. Keby v pitvore nebola tma, videli by sme tam skormútenú Ilonu, videli by sme ju, ako narieka nad dvestotisícmi a stará sa o svojich pätnásť zlatých. Ale takto pri tme čože poviem o jej parsúne, keď ho sám nevidím. Necháme ju teda, neborku, so žrebom pod žľabom a pôjdeme o jednu kapitolu ďalej. == 2 == U Jaroslava Milenského celkom ináč vyzerá ako u Šúplatu Ďorďa, hoc priam ako tento, aj tamten je mládenec, ba hoc priam aj Jaroslav tiež na dievča, a to tuším na to isté, na ktoré aj Šúplata, myslí, u tohto tak ako u tamtoho na návšteve je Silvester, hoc priam všetky tieto veci obaja spoločné majú, predsa ja len vravím, že u tamtoho ináč vyzerá ako u tohto. Milenský je slovenský spisovateľ a toto vari stačí už na to, aby moje láskavé čitateľstvo aspoň tak pozďaleč si vedelo predstaviť, aký to rozdiel mohol byť medzi ním a tým slovenským boháčom. Ja len v krátkosti poviem, že náš Milenský mal dve čisté, pekné chyže so skromným, ale vkusným náradím. V prvej stála jeho pekná knižnica, jeden pisársky stolík a pri ňom pulpit, všetko knihami a papiermi pozakladané. Do druhej chyže nás je nič, tam málokedy býva Milenský. Teraz teda na Silvestra sedí náš spisovateľ so svojím dobrým a hádam jediným priateľom v Bruchoslaviciach, s mladým advokátom Brožkom. Brožek bol istého bruchoslavického starého radného pána jediný syn, budúci dedič veľkého bohatstva, ktorý s Milenským rástol, do škôl chodieval, vzdelával sa, aj cestúval, boli si obaja veľmi dobre jeden ku druhému privykli. Brožek teda chodil po chyžiach a zdal sa byť veľmi veselej mysle. – Čože nám ten nový rok donesie, – povedá, – ja len všetko dobré čakám. A tvoje spisovateľské srdce, Jarko môj, aké má tušenie? – A čo by som tušil inšie, – odpovedal tento, – ako nové biedy, nové vredy, zas nové neresti majúce sa valiť na náš národ. Tisíc osemsto štyridsaťsedem – to je ďaleký vek od času príchodu svetla na zem, to je pravda – ale pre šťastie nášho národa málo bolo rokov v tých storočiach. A tento nastávajúci štyridsiaty siedmy? Fuj, národ môj, fuj! – že na konci hynúceho roku musím pre budúci len zúfať z teba, lebo k tomuto zúfaniu každého z nás nútia minulé časy tvojej lenivosti, ogabanosti. Náš národ je nešťastná figúra v histórii! – Hahaha, braček Jarko, – rozkričal sa z plného hrdla Brožek, – už ty len zas na ten národ nariekaš! Čože chceš mať z neho, čo? My neboráci ešte sme ani len národom nie a ty by si už rád videl národné zástavy viať na oceáne sveta! – Čo? – skočiac zo stolice, hrmeno sa spytoval Milenský Brožka, – čo, Slováci nie sú národ? Ale pravda, pravda, keď ešte aj taký, čo sa k Slovákom priznáva, ba k predným jeho priateľom prináleží, keď taký slovenský národ za národ neuznáva, pravda, pravda – že sme nešťastný národ. – No, no, – krotil ho zas Brožek, – veďže sa mi tak nerozdeklamúvaj, ja ti to hneď vysvetlím. Naši Slováci sú hŕba chlebárskeho, filisterského ľudu, z ktorého keď vyjdú aj tí najznamenitejší ľudia, hanbia sa zaň. Aký mi je to národ, keď nemá ani svojho zemianstva, ani svojho kňazstva, ani svojho meštianstva, ba ani len svojho sedliactva za seba samého zaujatého. A čo robí národy šťastnými, nebudem ti to vyratovať, ale vezmi, čo chceš, či len jedno zo všetkého má. – Má – reč! – Dobre, dobre, veď reč má, ale pozriže, čo si Slováci aj s tou rečou robia? Ale reč tiež ešte nie je šťastie a sláva národa! – Počkajže, nech aj ja dačo poviem, – pretrhol zas Brožkovi reč Milenský. – Ty mi nadhadzuješ, že vždy len nariekam na náš národ. A čože je príčina môjho náreku, či nie to isté, čo ty vravíš? Či je to nie hanba a potupa pre náš národ, že sa tak sám opúšťa, že nemá synov, ktorým by šlo o jeho česť; a keď sa aj vyberú jednotlivci so zápalistou vôľou, teda si po nich sám blatom hádže, alebo hádzať skálie na nich dovoľuje. Hej, hanba! fuj a posmech na taký národ! Iné národy podopierajú svojich učených mužov, umelcov, kupcov, mechanikov, a čo robí so svojimi schopnými hlavami náš národ? Kde sú národné školy, ústavy a sto iných ciest, vedúcich národy k sláve a blahu? – No, no, veďže mi nedeklamuj o tých veciach, proti ktorým som ja nič nevravel, – trochu zahanbený odpovedal Brožek, – ja som ťa len chcel upozorniť, že s tým slovom „národ“ nemusíme veľmi šermovať zato, že sa náš národ nikde ako národ nezastupuje a opustiac sám všetky znaky, ktoré národ národom robia, ani je nie hoden mena národa, za čo všetko som ho ja len hŕbou filisterskochlebárskeho ľudu pomenoval. Lež hneď nato bol hotový Milenský so svojou odpoveďou, vraviac už pokojnejšie: – Ale ja práve aj proti tomu protestujem a nemôžem dopustiť, aby náš národ prestával byť zato národom, že sú v ňom a vo všetkých stavoch ľudia, ktorí neznajúc nič inšie ako starosť o svoj dom a dvor, o jeho pospolité veci sa nestarajú. Títo ľudia sú oveľa nepatrnejší pred súdnou stolicou pravdy a ducha, než aby boli schopní na pojme nášho národa podstatný znak zotrieť! – Nuž a ktože ti už teraz bude národom? – spytoval sa Brožek. – Ľahká odpoveď, – hovoril na to Jaroslav, – národ mi je ten človek v ňom, ktorý najlepšie určenie v ňom poznáva, touto známosťou jeho cesty osvecuje a svoj život kladie na oltár jeho cti, slávy a šťastia! – Eh bien, – prisviedčal Brožek, – nech je tak; ale tu si v rozpore s tamtou tvojou deklamáciou o národe. Lebo na takýchto vari si len nešpintal! – Na vtipky sa nespustíme, – upokojený dodával ešte Milenský, len by si sa darmo neškriepil, keď i tak rovnako so mnou myslíš; ale vy advokáti ste takí, pokým vám len slovíčko stačí – vždy sa naň vešiate – a hovorili by ste pro i kontra do súdneho dňa, keby prézes súd nevyslovil a nevedel ho aj vyviesť a naplniť. – Tak je, braček, – dokončieva!. hádku Brožek, – ja ti popustím, že je slovenský národ národom, ale ty mi zas popusti z tých svojich obyčajných šprihanín na národ, najmä tam, kde zabudnutý a zanedbaný národ ani len snívať nemôže o takých veciach, aké by mládenecký zápal rád videl. Národ náš hlboko padol, to ja, ak nie lepšie ako ty, teda iste tak dobre zakusujem. Tu tieto naše Bruchoslavice sú naozajstná kvintesencia zo slovenského národa. Ty si potichučky píšeš za svojím stolíkom, karháš naše biedy, rozpaľuješ fakľu vedomostí, čo ti aj priam dáky židovský Šolem v Panónii, dáky dopisovateľ v Pešti Hirlape, alebo hen beťársky divatlapista do Slovákov v sprostých vtipoch sa nanosí a nad tebou si zabeťárči. Čože je to všetko proti tejto bruchoslavickej hávedi, s ktorou sa ja osobne ruvať musím. Ja som už u všetkých Bruchoslavičanov za pansláva vytrúbený, čo u nás, ako vieš, toľko znamená, ako že som nepriateľ pána richtára a pána kapitána, všetkých radných pánov, celého mesta a rozumie sa celej uhorskej krajiny, aby som o rakúskom mocnárstve, o Európe atď. nevravel. Čo som zakúsil, keď som počal rozprávať týmto slovenským Abdérčanom o nedeľných školách, o čitárňach, o spolkoch miernosti, o gazdovských ústavoch, o knihách, literatúre, novinách, o národných ústavoch, haj, pán boh uchovaj, aby som ti to mal rozprávať! Už aj ten môj neborák otec koľko ráz vyhorel pre mňa, najmä keď mnou trochu nadúchaný v mestskej rade jedno alebo druhé na dobré a prospech mesta narádzal. Sotva sa vraj čuť dal, tužbyť musel očuť za sebou jedného: „Aha, už ten jeho premúdry syn chce mať Einfluss aj na náš mestský senát, ale počkaj, zješ čerta!“ A druhý zas: „Ehe – aký pán, len by si on svoj dom a toho svojho jedináčika reformoval, aby sa po meste s tým panslavizmom nebláznil!“ – Tak, hľa, to ide, a neborák môj otec ako dobrý, staroslávny Bruchoslavičan naposledy si tiež, idúc zo sesie, povie: „Jaj, čože sa ja tam páliť budem za iných,“ a pokým k bráne príde, ešte si aj rozmyslí, čo mne, túžobne čakajúcemu na správy z rady, odpovie a ako ma upokojí. Po takej sesii však – hneď na druhý deň – sa na ulici nesmiem ukázať, lebo celé mesto ukazuje na mňa prstom a hovorí ako nárady môjho otca v senáte prepadli a ako tie nárady vlastne len z mojej hlavy pošli! A koniec, storako, pravda, popremieňaný, každej takejto reči o mne, otcovi a o sesii je obyčajne tento: „No, na čo je to tomu starému Brožkovi? Či by si nemohol pri svojich veľkých statkoch žiť a mať pokoj? Ale tak je to, dá sa synovi navádzať! Myslí si, že keď je Pepíček už tým advokátom, že už celé Bruchoslavice aj s rathausom prevráti.“ Jaroslav očúval zamyslený – a po chvíľke sa dal aj on do rozprávky. – Hjaja, veď keby sme viacej sociálnych mužov mali, ktorí by sa k našej národnosti priznávali, hneď by to ináč išlo. Ale to je ten nerozviazaný chlp, že doteraz skoro napospol sa len teológovia mali k slovenskej národnosti a z teológa nikdy nepovstal sociálny reformátor. – Hahaha, – rozosmial sa Brožek, – aký antiteológ z teológa povstal! Ale nám advokátom je to predsa pekná poklona! – No veď sa len smej, – odvetil Jaroslav, – že som bol teológom a teraz sám škamrem na teológov. Bol som teológom, aj sa mi teológia páči, ale úradne teologizovať sa mi znevidelo. A ja iba proti úradnej teológii hovorím, ktorá najmä za našich časov na všetkých stranách sa akosi zo života vyhodila. Svetskí teológovia sú teraz sociálni reformátori, a to tí učenci, čo teológiu poznali, ale úradne teologizovať nechceli. Všetky pochyby terajšieho sveta idú z jeho učencov, a nie z tých zákonníkov; reformy sociálnych pojmov, filozofie, poézie, politiky, beh myšlienok, publicistiky, nové pojmy a princípy – všetko toto viac alebo menej len zo svetských hláv pochodí. História najnovších časov veľmi kričí proti úradnej teológii. A náš slovenský život. najväčšmi zato kríva, že ho doteraz skoro len sami teológovia opatrovali: oni nám kníh a všeslovanských ideálov nastavali, takže, ak sú knihy, plány, ideály – šťastie národov, my Slováci by sme boli veľmi šťastný národ! – Dovoľ, braček, – pretŕhal mu reč Brožek, – ja myslím naopak, že už aká je, taká tá naša národnosť, ale predsa len teológom má čo za svoj život poďakovať! A slovenská národnosť sa ani len myslieť nedá bez teológov! – No veď, ja z tohto hľadiska naskrze neodporujem našim teológom, ba som presvedčený, že z teológie ide vždy povedomie vyššej teórie; ale žiadajúc už skutočné rozvitie sa nášho sociálno-národného života, nemôžem uspokojovať sa s tými našimi úradnými teológmi a s celou našou len teologickou národnosťou. A keď vezmeme hore ten ohľad, že deväťdesiatdeväť slovenských teológov prebehne, kým sa jeden vyberie, čo by bol čistým kňazom Slávie: teda tiež nebude sa ani slovenská národnosť veľmi mať čo pýšiť teológmi. A ja to smelo opakujem, že pokým Slováci nedostanú na čelo sociálneho génia, do toho času budú vždy vo svojej národnosti len nedochôdčence! Čo by z chýž dobré, veľké pošlo? Toť, hľa, almužna, kniha, plán, okúňavosť, falošná hanba, strachovitosť, slovom sociálna smrť. To sú plody a skutky chýž! – Našim k slovenskej národnosti sa priznávajúcim teológom chýba nervus rerum gerendarum, – prehovoril Brožek, – a za to oni nemôžu! Ale Jaroslav len chcel mať navrchu svoje slovo, a zato ešte dodal: – Z našich teológov, najmä úradných, nepovstane naše sociálnonárodné šťastie! – No, nechže je tvoje navrchu, veď si slovenský spisovateľ, ale čo ti povie na to Bohuslav? – tak skoncoval hádku mladý advokát. Medzitým, pozrúc na hodinky, Jaroslav sa zľakol a zhľadával svoje háby. – Už by som sa bol skoro oneskoril, mám dnes ešte jeden skok. Ale Brožek sa furtácky usmieval a nič nevravel. Jaroslav to však skoro spozoroval a položartom sa oddal doňho. – Nuž, čože sa, ty furták furtácky, tak šelmovsky usmievaš? Vari šípiš, kam sa zberám? – Hahaha, – rozrehotal sa Brožek, – akože by som sa nesmial, keď mi na um zišlo tvoje večné mládenectvo, aké si kedysi pri pive sľuboval, a teraz si takto na zálety kedy–tedy vybiehaš! – Nuž a vari myslíš, že už po ženu idem? A či je nie slobodno k dievčaťu zabehnúť? – Prekliate dve otázky! – vykríkol na to Brožek, – ako len na ne odpovedať? Na prvú odpoviem, že si na nič iné nemyslím, ako že len tak na plano do Hovorkov chodiť naveky nebudeš, a druhej sa len začudujem; veď ty dobre vieš, že som sa s vami odjakživa hádaval o toto právo mladosti, ktoré ste vy na útraty sociálnej vzdelanosti, ohybnosti a spoločenskosti mladých Slovákov zatracovali a sa do svojich kutíc uťahovali! Zato sa nič neboj – dievčence ja sám rád vidím. Nuž ale, veď ja nič, ja som len tak hovoril a do tvojho erotického tajomstva sa ja nejdem miešať! – Nie tak, nie, pred tebou nechcem mať nijaké tajomstvo, vyznám sa ti, že nekonečne ľúbim Ľudmilu. Ale že inšie nie je v mojej moci, to ty lepšie budeš vedieť ako ja, – zasmútiac sa hovoril na to Milenský. Brožek sa chcel vážne zatváriť, ale mu to nešlo, takže si len zas požartoval. – Och, braček, ja nič lepšie neviem ako ty, ale by som ti predsa jednu radu vedel dať, a tá by bola, aby si si Ľudmilku dobre osedlal, aby ti ju dakto bohatší, ako si ty, od babky neodviedol. Lebo som ja o istom mládencovi v Bruchoslaviciach už dačo počul; ale ťa teraz nechcem zdržiavať. I tak sa bezpochyby dnes sám o istejšom presvedčíš. – Myslíš? – smutne sa spytoval Milenský. – No veď ja viem, že v mojom románe nebudem sa ja šťastne mať v láske, ale zažijem aspoň svätý cit, ktorý sa bez ohľadu na skutočnosť na srdci milej rozprúdi a dušu rozblahoslaví. A tak sa rozlúčili. – Zbohom do roka! – volal s budúcim dňom Domovej pokladnice Brožek a na ulici sa títo dvaja verní priatelia rozišli. No, spánombohom! Vinšujeme im my, totiž ja a môj najláskavejší čo si Nitru kúpil, čitateľ! A čože by sme im obaja nevinšovali šťastnú cestu? Veď aj ja, čitateľ máme z nich osoh. ja, že som. od nich dostal materiál na peknú noveletku, za ktorú mi pán redaktor pekný honorár dá, a môj veľactený čitateľ, že sa, ako si ja pochvaľujem, dobre zabaví pri pohľade na takýchto rezkých šuhajcov! A keď sme už takto vyprevadili ako pána Šúplatu, tak tu týchto dvoch Slovákov, zapáľme si na fajočky, lebo ktože by to v jednom kuse čítal a len čítal; alebo ešte lepšie tu tieto peštianske cigarky z kráľovských fabrík opáčme, aké sú. To fajčisko hneď smrdí, ale cigarky – no, kto jakživ nedymil, nech si len strčí do úst jednu tú cucku! – Pah! Sic transit vana gloria mundi. == 3 == Už sa z toho Silvestrovho večera dnes nevymotáme, ako vidím, lebo zas nám len prichodí ísť v tom istom čase do jedného bruchoslavického domu, bez ktorého by naša noveletka bola telo bez kosti. A tak len pristúpme k pani Hovorkovej. Pani Hovorková je vdova po Imrichovi Hovorkovi, matróna, meštianka, jedna z najprvších kapitalistiek v Bruchoslaviciach. Ba môžeme povedať, že s výnimkou Hurdálkovej, tiež vdovy, nemá druhej matróny seberovnej v celých Bruchoslaviciach. A čo sa týka kapitálov, teda sa jej ani tamtá nevyrovná, lebo Hurdálková má syna, nevestu a štvoro vnúčeniec, ktorí všetci na jej smrť s rozkošou čakajú, a Hovorková má len jednu jedinú vnučku Ľudmilu, ktorú samu dedičkou všetkých statkov a kapitálov ustanovila. Pravdaže, o tomto sa nedalo ešte s istotou hovoriť, lebo babka bola skúsená a opatrná žena, ktorá nechcela Ľudmilku naučiť spoliehať sa na jej veľké bohatstvo a zato, len čo milá vnučka iba najmenšie prevrhla proti babkinej vôli, hneď hrmelo vydedenie, zastrájanie sa a čo ja viem aké hrozby, takže Ľudmilka naozaj ani tú najmenšiu nádej nemala na bohatstvo. K tomu bola aj takej povahy, že k bohatstvu nemala veľkej náklonnosti. Bruchoslavickí starí aj mladí, bankrotoví aj banknotoví mládenci obracali sa okolo starej aj mladej; a pani Hovorková, môže sa povedať, udávala takt a tón celým Bruchoslaviciam. Krása a peniaze podmanili už inakšie svety, čo by teda nie Bruchoslavice? Bár ináč o Bruchoslaviciach sa musí povedať, že nie sú mesto posledné na svete. Rozumie sa, že aj závisti bolo po meste dosť, lebo ktoréže dievča by nebolo Ľudmile závidelo krásu? Ktorýže dom by nebol závidel bohatstvo Hovorkovej? Ale táto bruchoslavická pani mala takú vážnosť pred všetkými paniami, že keď len šuchlo čosi zlé o nej po besedách, hneď si dala zavolať tetky, stryné, ujčiné, kmotry, známe po mužovi, ďaleké švagriné a robila s nimi naozajstnú inkvizíciu, na ktorej všetky všetko zapierali, na iné zvaľovali a o Hovorkovej lásku a priateľstvo sa ubiehali. A toto bola jej obyčajná satisfakcia. Len jednu nemohla podmaniť – a to bola Hurdálková, o ktorej ona s najväčším hnevom hovorievala: „To je sakramentská baba, má jazyk ako parom ostrý!“ – Lež poďmeže už bližšie. Na Silvestra sedela Hovorková pri svojom stolíku a modlila sa. Kedysi patrila medzi krásne ženy, lebo ako teraz pri knižke vyzerá, bár je hodne stará, predsa je radosť podívať sa na ňu. Pekná biela kožtička na tvári, pekné čierne oči pod jasným vysokým čelom, nos rovný z bledých, časom už pooraných líc vykukával, čo všetko svedčí, že ona veru kedysi mohla pekné bravúry vytínať na tancoch a šmarcoch bruchoslavických zábaviek a bálov. Lež oblek nemá veľmi chýrny, len také je to všetko akési domáce. Ale musím to vysvetliť Dostala sa totiž aj do Bruchoslavíc, už to veru neviem s kým, dosť na tom, že sa aj sem dostala priam len nedávno akási nová myšlienka, a síce tá, že je to vraj kdesi taká móda tlačené plátno nosiť namiesto výborných fabrických výrobkov. Neviem síce, či sa pani Hovorková už aj predtým s touto myšlienkou nezaoberala, dosť na tom, že na Silvestra minulého roku sa modlila už ako v novej myšlienke oblečená. Pomodliac sa vstala od stolíka, priam ako nesmelou nohou vstupovala do chyže Ľudmilka. Tu je už teda lakôtka pre mojich slobodných čitateľov mužského pohlavia. Mal by som ju opisovať, a keby som to urobil, len by taký mľaskot stál po chyžiach. A bár by som si trúfal čosi pekné povedať predsa to nejdem urobiť, ale poviem len jedným slovom, že bola pekná na Silvestra, keď aj teraz je pekná. Keď dnu vošla, nič sa to ináč nezdalo, iba akoby bol anjel zletel dolu na zem z vysokého neba. Nôžky mala, ale sa nimi zeme nedotýkala, oči mala, ale si do nich pozrieť nedala, a ja by sa smel staviť, že z tých, čo ju najradšej videli, ani jeden nevedel povedať, aké sú; rúčky mala ako valčeky, hrdlo ako alabaster a líčka – a zúbky, lež ako hovorím, opísaťsa to nedá, čo z nej ako všetky strely blýskalo a žiarilo. A ja sa Milenskému nič nečudujem, že sa tak lapil na tento osudný lep života. Roky nebudem ani hádať, čo ja viem, či viac nemá, akoby sa zdalo, alebo či nemá menej, akoby sa videlo, keď to len tak všetko hralo na nej. Hneď sa zdala byť ako decko, hneď tak hľadela na teba, že by ťa bez pohnutia prsta aj na Kaukaz bola zahnala. Hovorková, majúc ruky vo vreckách prišitých na zásterke, prechodila sa po chyži a vypytovala sa Ľudmily na poriadok v dome. – No, či máte všetko v poriadku? Tak rob aj ty naveky, aby Nový rok nenašiel nikdy v neporiadku veci; aby nemal čo robiť so starým ale tým sporšie sám so sebou sa zaoberal. Časy a roky letia ako voda, neporiadok vo veciach domácich len zastavuje užitočný čas, ktorý vo svojom toku zlaté zrná donáša. Tak – tak, Ľudmilka moja, to si zapamätaj, a teraz sa pánu bohu pomodli, kým dakto nepríde. – A s tým tašla sama von z chyže. Ľudmile bolo srdce skľúčené a vtedy sme najnáchylnejší na modlitbu. Ľudmila sa modlila, aby sa nebo jej lásky jasnejšie otvorilo ako míňajúceho sa roku. Hovorková poháňala čeľaď do knižiek a potom mali všetci Silvestrov večer, to jest kratochvíľu a zábavu až do polnoci. Vtedy sa vítal Nový rok. Potom vošla zas do chyže stará pani a ako na konci roka držala kázeň svojej vnučke o pominuteľnosti života, až prišla šťastne aj na to, ako sa aj mladosť míňa a ako sa stáva, že panny ostarievajú a potom sú už na nič nie súce. Ľudmilka bola pri všetkých babkiných rečiach pozorná a dakedy sa jej tvár začervenala, dakedy slza v očiach zaligotala. Stará to mala všetko za dobré znamenie, až naposledy takto obsiahla krátky zmysel dlhých slov: – Miluška moja, vidíš, že ti dobre chcem, ja žijem dnes-zajtra a nerada by som ťa nezaopatrenú zanechala na svete; moje bohatstvo tebe zanechám, ale zato sa musíme spolu postarať o poriadneho ženícha! A tu oprela svoje bystré oko na Ľudmilu, ktorá však sklopila oči a hlboko si vzdychla. Po chvíľke zas začala: – Chodia síce, chodia k tebe všakovakí, ale čože je po všetkých, sú to napospol ľahké vozíky; tie len prišli skadiaľsi a rady by v Bruchoslaviciach svoje šťastie našli. No, meinetwegen, ale na moje stotisíce sa len neprilepí ani jeden taký motýlik. Daktorí sú síce aj domáci, mestskí synkovia medzi nimi; lenže čo je po tých? Oni by tiež radi iba svojim otcom z bankrotov mojimi peniazmi pomáhali. No, nicht wahr, Miluška moja! Jaj, jaj, málo je toho u nás na dačo súce! Ale by som predsa vedela dačo pre teba, lež – – Ach, – vzdychla na to Ľudmila, – aj ja by som, babka moja, pre seba dačo vedela, ale – Vtom zašramotí čosi na dverách, klepne palica na kľučku a potknúc sa medzi dverami na svoju trstenicu, vletí dolu nosom do chyže pán Šúplata. Pani Hovorková zhíkne a vidiac naprostred chyže toho, na ktorého myslela, nevdojak vykríkla: – No, to je on, tuším ho sám pán boh doniesol! A Ľudmila, smejúc sa od srdca, šeptala babke do ucha: – Ach, nie je to on! – Kto? – On. – No veď on! – Ale, babka moja, oni sa mýlia, nie je to on! Hovorková: – Ale sakrment – kto? Lež Ľudmila sa bála horšieho a odrazu bola pri Šúplatovi, našom celkom poľakanom hrdinovi. Ten blesk Ľudmilinho oka, tá prívetivosť, ten úsmev na tvári, toto všetko ho ale hroznejšie preniklo, ako čo by nie dvermi, lež bár komínom bol zhrbolcoval do chyže. Na veľa otázok, aké mu Ľudmila v okamihu predniesla, nevedel Šúplata ani slova odpovedať. Prvé jeho slovo bolo: – Ach, – ja som nešikovný človek! – Znám, znám, – odpovedala Ľudmila s utájeným smiechom. Hovorková sa z prvého hnevu, čo ju bol prešiel, trocha zobrala a Ľudmilinou vľúdnosťou uspokojená, počínala aj ona svoju reč a „Herr von Šúplata“ sem, „Herr von Šúplata“ tam, len tak lietalo z jej ústočiek. Lež Šúplata začal len zas: – Taký akýsi neokrôchaný som. Ale Hovorková ho vyhovárala sama a hľadela z neho inšie dač vykresať. Ale Ľudmila odrazu mala tiež odpoveď na jazyku a prisudzovala pravdu Šúplatovi: – Pán Šúplata sú povestný mešťan a učený pán oni vedia dobre nielen ľudí, ale aj seba poznávať. – Ale tu jej pretrhla reč Hovorková, potiahnuc ju za šaty a zboku jej šepla do ucha: – Mlč s takými vtipmi, to je on! A tak začala novú rozprávku so Šúplatom. Ale vtom sa zjavil vo dverách Milenský a Ľudmila, obrátiac sa k Hovorkovej, tíško jej šepla: – To je on, babka moja to je on! – Kto? – spytovala sa Hovorková, ale Ľudmila vítala svojho Jaroslava. – Kto? Pýtam sa ťa ja, dievča. – Pán Milenský, babka moja drahá! – odpovedala Ľudmila, už aj trochu strachom sa trasúc. – Ten je tu posledný raz, to ti povedám! – šomrala pod nos a chladne vítala mladého spisovateľa. – Čo sa ti na ňom páči? Ten kúštik tej mladosti a tej múdrosti? nevídali! – Takto nemôžuc skrotiť svoj hnev, bokom, akoby dač pekné hovorila vnučke, škamrala Hovorková a kam sa vrtela, tam sa vrtela len okolo Šúplatu Ďorďa. Jaroslav sa poklonil slušne, ale nie veľmi podlízavo. Lež zarazili ho tie rozpaky, v akých všetkých našiel. Šúplatu už boli akosi ťažko donútili na stoličku; neborák, ale sa jej tak silne prichytil, až sa celý potil, rukami-nohami sa jej držal, ako čo by ho päť chlapov malo z nej stŕhať. Ľudmila bola prvý raz babkou rozmrzená, teraz síce cítila v sebe akúsi novú silu babke napriek robiť, ale keď si pomyslela, čo bude potom, keď odídu hostia, tak ju počínal premáhať strach. Lež keď zas pozrela na Jaroslava, ako čo by strela bola do nej vletela, tak zle myslela o Šúplatovi, a tak mala chuť na ten truc babke sa priečiť. Hovorková by zas bola dukátmi platila, keby hostia boli odrazu odišli, čo by ona bola mohla exámen urobiť s vnučkou, lebo takéto dač od nej jakživ nebola skúsila. A že musela hnev, žiadosť, pomstu len v sebe dusiť, pritom pozorovať, aby sa nemohol na jej prijatie Šúplata sťažovať, aj ona, bár ináč ducha veľmi duchaprítomného, prezrádzala roztratenosť a pomätenosť. Ale predsa ona bola celkom prvá, ktorá sa zobrala a svojím prirodzeným spôsobom hnev si vyliať znala. – No, wie gehts denn s tým ich slovenským Schriftstellerstvom? – spytovala sa Milenského, ktorý sa síce cítil byť urazeným takýmto posmeškárskym vtipom, ale znajúc slušnosť zachovať aj v mrzutom urazení, pustil sa len do dlhej odpovede, hovoriac tak, akoby o dačom skutočnom rozprával. – Ďakujem za opýtanie sa, nášmu spisovateľstvu sa dobre darí, najmä istým spisovateľským triedam. – Und wenn ich fragen darf! – Či, akože je to po slovensky? – pichala ho aj ďalej Hovorková. Ale Jaroslav nedal dopadnúť jej slovu na zem a hneď ho zachytiac, odpovedal: – Radi by hádam erfahrovali, akému fachu Schriftstellerov sa u nás dobre darí? No ja – to im ja hneď erklärujem. Najlepšie sa majú u nás tí, čo kocúrkovské histórie, biografie, Geschichten, atď. skladajú, lebo títo majú plné misy, ale tým, čo to potom dovedna sporadujú, spisujú a na svetlo vypúšťajú, tým nejde veľmi chýrne, lebo ich potom vlastní pôvodcovia prenasledujú! Toto bol síce pridlhý vtip pre pani Hovorkovú, ale priam preto šťastný, lebo nerozumejúc mu, prešla na iný predmet a zdalo sa jej, že Milenský pokorne zniesol jej úštipok. Nie tak by bolo bývalo, keby bola všetkému rozumela, hádam by ho bola aj von vyhnala. Lebo Hovorková nezniesla nijaký posmech. A dnes bola priam na Milenského nahnevaná, lebo jej prišiel na prekážku. Šúplata pomaly nadobudol smelosť, takže sa už jednou rukou aj pustil svojej stolice, ale pot ešte vždy rástol. Lapil sa teda tou slobodnou rukou za vrecko a ťahal z neho veľký kvietkovaný svetlý ručník a utieral si pot z tvári. – Pán Šúplata sa potia, – začínala reč Ľudmila a tieto slová prerážali Šúplatovi srdce. Lež čo odpovedať? Myslel, myslel milý Šúplata, čo povie, až mu šťastne prišlo na um a povedal: – Na službu poníženú, veru sa potím! Ale s tým spolu bol aj koniec reči. Ľudmilka sa usmievala a Šúplata sa síce opovážil svojím maličkým očkom bľusknúť na ňu, lež k reči aby bol prišiel, to mu nešlo. A pot sa počal ešte väčšmi zbierať na čele, tuším aj ten pot sa chcel zmilovať nad týmto zaľúbencom a dopomôcť mu k rozprávke. A vskutku, pot mu podal na myseľ myšlienku. – Ach, zas sa potím, – začínal teraz už sám diškurz. Ľudmilka pozrela naňho strmo, lebo videla, ako Šúplata túto múdru reč na ňu obracia, takže Šúplatovi odrazu vypadol z ruky širák. Tu máš, chlape, hľa, ako je to Ľudmile do očí pozerať! Hovorková sa však v srdci tešila nad týmto lapeným sokolom, lebo dobre videla, že je Šúplata zaľúbený a o inšie jej už oddávna nešlo, len že nemohla akosi privábiť na svoj dvor tohto bohatého mládenca. Keď, ako vieme, Šúplata s Kriklákoviech Kačenkou mal rozrobené. Teraz teda Hovorková nemala nič inšie na mysli, ako by Šúplatu samého nechala s Ľudmilou. „Veď si to oni sami najlepšie spravia,“ myslela si. A hneď jej myšlienka prišla na um, ako Milenského odvolá do tretej chyže. Mala tam nový obraz, ktorý jej podal dobrú príležitosť. – Herr von Milenský, – prihovárajúc sa mu, akoby nič, – či už videli toho husára, čo to vo Viedni toho chlapca – – Čo je aj v Pokladnici o ňom reč? – spytoval sa ochotný Jaroslav. – Hej, hej, ale to je nič proti môjmu obrazu, dokladala ona a chytiac za ruku Milenského, volala ho do tretej chyže. Ľudmila sa dívala za milým, akoby jej ho tá stará do temnice odvádzala, a málo chýbalo, že sa aj ona neschytila. Lež ostrý pohľad Hovorkovej a rozkazné mihnutie ju na mieste zatrímalo. Šťastný Šúplata si tak oddýchol, ako čo by päť centov bolo z jeho hlavy odpadlo, a počal sa prihovárať milej srdca svojho. – To ten Jakobeiho Poklad? – Chichichi, – vyrazila zo seba Ľudmila, – áno – áno, Jakobeiho Poklad spomína pán Milenský. – No, ten aj ja mám doma, hahaha! Ľudmila odskočila ku kasni a položila pred neho otvorenú Pokladnicu, takže obraz Janka Dávida hneď padol Ďorďovi do očí. A on div oči nenechal na milom Jankovi! – Hahaha, ako sa ten chlapček drží toho husára, hahaha, ahahahaha! To je pekné! – Smial sa, až mu pot na čelo vystupoval a prizrúc sa ešte lepšie, zhahakol nanovo: – Ahahahaha, hľa, hľa, ako tí dvaja tam utekajú! Ej no, je to obrázok, uhuhuhuhu! Ani sa len upokojiť nevedel. Keď sa už do vôle nasmial, nevedel už potom, čo hovoriť. Len sa tak bokom prizeral na Ľudmilku a stál ako na maľovanie pri stole, na stolicu sa už neopovážil sadnúť. – No, či aj ten ich Poklad je taký? – spytovalo sa ho dievča. – Och, ten som ja po nebohom otcovi zdedil, a tam nieto takých obrázkov, tam sú iba samé modlitby bez obrázkov. Ľudmila už nevládala udúšať smiech, dala sa teda, prehŕňajúc listy v Pokladnici, čosi spievať. Šúplata sa rozosmial, to zavdalo dobrú príležitosť, že aj ona mohla svoj smiech pustiť. Šúplata hehehe, Ľudmila chichichi, až sa do vôle nasmiali. A Hovorková mala dakde v tretej chyži pravú rozkoš zo smiechu tých dvoch holúbkov. – No, nech hádajú, čomu sa ja smejem? – spytoval sa Šúplata Ľudmily, ale táto sa zas jeho na príčinu svojho smiechu domáhala. Pán boh to vie, čomu sa Šúplata smial, lebo ani Ľudmile sa nevyzradil; ale po tom chrapľavom hehehe a solecinalovom chichichi si takto začal: – Eh, čo nás tam po smiechu, ja im mám dačo povedať! a žmolil rožtek zo svojho kaputa. – Ozaj mi majú dačo povedať? Nože von s tým, – pozrúc Šúplatovi do očí, odpovedala Ľudmila. Lež Šúplata zas nevedel, ani kde mu hlava stojí. Ale predsa začal: – Ja ich, frajle, ja ich – frajle meine, ja ich, – no to bolo do porazenia; chudák, nemohol nijako vyriecť, čo chcel. V tom okamihu by bol polovicu svojich veksľov tomu dal, kto by mu bol pomohol vykotkodákať to osudné slovo „milujem“, alebo „ľúbim,“ alebo „rád mám“, alebo už čo také, čím sa obyčajne láska vyjavuje. Ešte dakoľko ráz: „ja ich“ a „frajle meine“ povedal, na zem dupol, ale vysloviť už raz to, čo chcel, nemohol. Razom, ani sama Ľudmila nevedela, čo sa stalo, len keď už Šúplata ležal vystretý na stolici, celý v smrteľných mdlobách. – Preboha – čo je to? Pán Šúplata umiera, pomoc, babka, pomoc, kvapky, lebo nám tu umrie a s tým bežala do tretej chyže, kde Hovorková pánbohvie na aké reči doviedla nepokojného síce, ale poslušného Milenského. Na Ľudmilin krik strhla sa Hovorková ako búra a letela na pomoc. Na šťastie ako prišli všetci do chyže, Šúplata prichodil už k sebe, takže nebolo mu treba pod nos ani kvapiek, ani „geistov“. Oči otváral, ťažko si oddýchol, skočil zo stolice, letel rovno k Ľudmile, dupol nohou a akoby mu cent zo srdca padol, vykríkol: – No, sakramentské slovo, už je tu, ja ich milujem, ich liebe Sie, frajle! Všetci tu stoja ako vyjavení, dívajú sa na Šúplatu, len Hovorková akosi spokojne vyzerá. – Tuším im, Herr von Šúplata, trochu mdlo prišlo, – prihovárala sa mu; ale Šúplata sa trhol na tie slová, pretrel si ešte raz oči, obzrel sa na ňu a vidiac aj Milenského, počal sa potiť, ale otázke nerozumel. Až zoberúc všetky svoje rozumy dovedna, osmelil sa dačo pošepnúť Hovorkovej. Ale šeptanie bolo veľmi zreteľné, zato ho aj vyzradíme: – Frau von Hovorková, nechže idú trochu do extracimry so mnou samým. Ľudmila sa zasmiala, Milenský bol rád a Hovorková tiež. Lebo pritom sa všetkým dačo ušlo. Ledva odišli, objal Jaroslav Ľudmilu; a tu potom porozprávali si obaja o svojej láske. Milenský bol zarazený, Ľudmila zas tej najlepšej nádeje. Jaroslav tušil nešťastie zo Šúplatu, Ľudmila zas nevidela celom Ďorďovi ani najmenšie nebezpečenstvo pre svoju lásku. – Ale tento hlúpy Šúplata by mal byť mojím mužom? – Ale bohatý, a tvoja babka ľúbi dukáty. – Ale ja neľúbim, len teba, – odpovedala krátko Ľudmila. – Babka ťa prinúti, babka ti rozkáže – a ty... – A ja neposlúchnem, a ja neposlúchnem, a čo hneď pôjdem z domu! Tak rozhorlená istila Ľudmila. Jaroslav si ju horúco objal a poručil bohu lósy svojej lásky. Bozkali sa ešte a v Ľudmile sa varili city a jej jazyk výrečný bol na vyhováranie sa pred babkou. Nato prišiel Šúplata s Hovorkovou, obaja spokojní; Zasadnúc si ešte raz, všetci spolu sa zhovárali len o zlom roku, o všeobecnej psote, biede, hlade, nahote a o tom, aký je teraz chudobný človek nešťastný. O malú chvíľu sa zberal Milenský domov a nik ho nezdŕžal, Šúplata chcel tiež, ale toho nasilu zdŕžala Hovorková. Ľudmila vyprevadila so sviecou Milenského. – No tak, – začala Hovorková, keď vyšli tamtí von dvermi, – tak to bude a pri tom ostane, však, Herr von Šúplata? – Čo len povie na to frajlička? Ach, Frau von Hovorkoviech, keby to len ráčili vedieť, ako ja tú ich vnučku ľúbim, ja ani len neviem ako stáť mám pred ňou, a keď na mňa pozrie, teda ma tisíc šidiel pichá v krvi, páli ma, mdlo mi prichodí, a keď ide cez chyžu, tak sa mi zdá, že anjel letí. Za tie šaty, čo má na sebe, za tú stoličku, na ktorej sedí, za tú knižku, čo v ruke má, a to nech mi veria, tisíce by som platil, také mi je to všetko vďačné. Sám by som bol rád stoličkou, keby si na mňa chcela sadnúť. – Hm, hm, to je pekne a mňa to teší, – chválila budúca testiná budúceho zaťa, – a čo povie na to ona? O to nech nechajú len mňa sa starať. To im ale pre uspokojenie povedať musím, že z tejto strany sa nemajú čo báť. Za jedno je moja vnučka poslušné dieťa, a po druhé, ona si nemôže so mnou a s mojimi bohatstvami rozkazovať. – Ale ten spisovateľ slovenský, ten slovenský spisovateľ! – A pri týchto slovách div že slzy nezaliali nášho Šúplatu. Potom sa pustil do chválenia Ľudmily, aká je len vraj múdra. – Keď ma ona, – povedá, – tak examenovala ako dáky profesor. Neviem, či sa jej ja páčiť budem, keď som ja to jakživ nečúval o takých veciach, tam o knihách slovenských, tam, čo ja viem o čom! Nuž ale keď ju ja dostanem domov, veď sa budem aj ja učiť a aj tú národnosť budem držať. Ale ten spisovateľ... – A kam sa obzerá, tam sa obzerá ku dverám. – Hat nichts zu sagen, to nič nie je; Milenský sa, chudák, dakedy príde najesť k nám. A ako spisovateľ z vďačnosti dakedy tú knižku donesie. Nič je v tom nie inšieho, nech mi ráčia veriť, Herr von Šúplata. No veď by som ja tej dala, keby aj čo bolo, a hen dvere čo? Čože doniesla ku mne? Há? – Tak-tak, Frau von Hovorkoviech, – posilňoval ju Šúplata, – však ona nič nemá a ja ju zaopatrím tak ako ju nijaký Bruchoslavičan nemôže zaopatriť. A keby som tak, nedajbože, zomrel... – O, nedajbože! – razom aj Hovorková skríkla. – Nuž veď videli tie moje veksle, a to tiež znajú, čo inde mám a dobre vedia, že nikoho nemám – no vidia, ona je dedička moja! – No pán boh ich len živ, – hovorila zas Hovorková. – Ale, keď mi len ten slovenský spisovateľ čosi vrčí v hlave, nikdaj som sa nikoho tak nebál ako tohto človeka, – takto pretŕhal reč Šúplata. – Hehehe, – smiala sa Hovorková, – to je dobre, láska nemôže byť bez Eifersuchtu. Eifrovať sa musí; keď sa miluje! No vidia, Herr von Šúplata, to je tajomstvo ich strachu, oni eifrujú. Musím ja ju zavolať. – Ale tak, tak, kde je len toľko, čo len tak dlho vyprevádza? – zas Šúplata, krútiac hlavu ku dverám, pochyboval. – Och nie, – potešovala žiarlivého milenca stará mať, – bude ona bezpochyby pri čeľadi, keď im je to dievča hospodárske. Šúplata mľaskol papuľou, až sa tak ozvalo po chyži. – No, veď, povedá, – takú ja chcem! Vtom vstúpila Ľudmila do chyže a Šúplata akoby nič nevidel schopil širák a šeptal starej do ucha: – Nech to už len oni spravia všetko s ňou, ja sa jej veru bojím, a nech ma ani nezdŕžajú. – A chabral sa preč. – No, keď už len idú a idú – teda nás tešilo, že nám dali tú česť. Dobre, že ideš, Miluška, vyprevaďže, vyprevaď pána Šúplatu. – Oj, vďačne, vďačne, – odpovedala ochotná vnučka a nedbajúc na nemotomé Šúplatove poklony, otvárala dokorán dvere a ponúkala ho popredku. Šúplata sa dva razy obrátil chrbtom k starej, kým urobil jednu poklonu mladej, až sa aj šťastne, bez najmenšieho potknutia dostal von. Hovorková, vopchajúc do vrecák ruky, dala sa prechodiť po chyži, ale sotva sa obrátila, už Ľudmila bola späť, so sviecou prišla. – No ale si už tu? A tam na tie malé krútené schody si mu posvietila? Ale nejdeš hneď! Nech sa tam dakde uderí. – Takto zaháňala Milušku babka, ale vtom bolo počuť hrmot po schodoch. – Preboha! – zhíkla Hovorková a vychytiac sviečku z vnučkinej ruky, sama bežala dolu. Ale počula, že uteká dakto po podnávratí, a to ju potešilo, lebo si myslela, že to dáki dievkini frajeri utekajú. Zišla však až dolu a na nemalé začudovanie našla pod schodami Šúplatovu striebrom okovanú trstenicu. Sama sa usmiala nad chudákom, ale taký smiech nepriala Ľudmile, zato dala dievke ukryť do rána palicu s tým naručením, aby ju včasráno zaniesla do Šúplatov! Dievka sa tešila na dobrý diškrét. Hovorková chcela ukryť novú Šúplatovu neokrôchanosť pred vnučkou; myslela si zaiste, že to všetka nič nie je tam, kde sú stotisíce, ale mladá dievčica by na takéto veci ľahko väčšiu pozornosť uprela ako na statky. – A veď sa on medzi nami potom vycibrí, dodávala si zakaždým. Ľudmila čakala starú úzkostlivo, lebo vedela, že teraz bude, čo má byť. – Dneska si akási splašená, čo ti je, – kIadúc na stôl sviecu, hovorila vstupujúca do chyže Hovorková. – Čo si mu ani neposvietila, sa patrilo, ty – nehnevaj ma! Či si už zabudla, aká si ku mne prišla? – Viem, ach, viem, babka moja, že nič nemám na tomto svete! viem, že som nešťastná sirota na svete! – No, no, veď sa nič neboj, – tešila ju stará, – pokým mňa poslúchaš, dotiaľ sa neboj ničoho zlého na svete. Ľudmila sa pritúlila k Hovorkovej, bozkávala jej ruky a vravela jej s detinskou dôverou: – Ach oni sú dobrá, babka moja, oni chcú, aby som šťastná bola, ak len chcú, nech len chcú, ja im budem vďačná za to až do smrti. A tu usadila si vedľa seba Ľudmilu a nahovárala ju za Šúplatu Ďorďa. Vyrozprávala jej o jeho veľkom bohatstve dlhé histórie, čo všetko vnučka s veľkou poslušnosťou vypočúvala, ani len neceknúc na dlhý prúd babkiných rečí. – Šúplata ťa pýta. Je veľmi bohatý a môže a chce ťa zaopatriť po grófsky. Je síce trochu obstarný, ale nič to, budeš mať pri ňom pohodlie a si paňou do svojej smrti. Že je taký trošku neokrôchaný, to tiež nič nie je, my ho vycibríme. To tí slobdní ľudia majú všetci pri sebe také čosi neohrabané. Jeho srdce je to najlepšie a ľúbi ťa tak, ako ťa ani jeden človek ľúbiť nebude. Mohla by si síce vybrať si aj z tých učených ľudí daktorého, ale to je ešte to najhoršie šťastie. Hovorí sa, že láska je v manželstve najpotrebnejšia, a tí učení ľudia sa aj obyčajne len s tou láskou ženia, ale potom, keď nemajú čo jesť, aj láska ich omrzí. Žena, deti chodia otrhané, a keď učený pán zomrie, sú z nich hotoví žobráci. Hŕby kníh a papierov sú ich pekné dedičstvo. Veď je pravda, že aj láska je dobrá v manželstve, ale predsa nie nevyhnutná. Ľudia si privyknú jeden na druhého. Ja som sa veru tiež z lásky nevydávala za nebohého tvojho dedka a len som mu privykla, a teraz vidíš, ako je mi dobre. Tiež som išla mladá, krásna zaňho už obstarného. Keď si pomyslím, že aj mňa chcel jeden profesor, a ktorého som veru mala rada, teda ma mráz prechodí, bár si aj teraz rada myslievam naňho. On potom zomrel, zanechal po sebe vdovu so štyrmi dietkami a kusa chleba nebolo, ktorým by nešťastná matka bola siroty nakŕmila! Veď vari znáš vdovu Vedomilskú? No na tej mieste som ja mala byť teraz. Na moje šťastie prekazila to moja nebohá tetka, pán boh jej daj slávu večnú! Tak vidíš, Miluška moja, už si očula a vieš, ako to ide na svete, a tebe nič neostáva, ako počúvnuť mňa a – ísť za Šúplatovie Ďorďa. Ani to už ináč byť nemôže. Toto bol v krátkosti tuná uvedený obsah Hovorkovej slov, akými nahovárala Ľudmilu. Ľudmila, vyočúvajúc babku, sticha si začala takto: – Poslúchať moju babku bola odjakživa najväčšia moja radosť, počúvnuť ich chcem naveky, čokoľvek mi možné urobiť alebo zniesť naložia: ale aby som sa mala naveky zahrdúsiť s tým Šúplatom, to, babenka moja najdrahšia, nech odo mňa nežiadajú. Ja volím radšej zomrieť, ako Šúplatovou nevestou sa stať. Toto tak smelo a rezko hovorila, že Hovorková ju nikdy takú odporujúcu nevidela. Rozpálila sa celým ohňom svojej náruživosti a kričala, čo hrdla mala. – Nuž ale ty sa opovažuješ mne takto odpovedať? Vieš ty, čo si ty v mojom dome? Tebe je nie Šúplata po vôli? Nuž a čože chceš, koho čakáš? Jaj, jaj, moja milá frajla, mohla by si si prsty oblízať po Šúplatovi, mohla bys’ mu ruky bozkať, keď sa len o teba otrie. Ty fifidlo ty jašterka, tajdi mi z očí, nech ťa nevidím! Čo si si ku mne doniesla, to si pekne-krásne vezmi a na ulici si potom zastaň, či sa len obzrie kto na teba! – Dosť, dosť toho, – pretŕhala jej škamranie Ľudmila – neznesiem to, viem, že som nič po mojich rodičoch nedoniesla, ale rada pôjdem preč bez všetkého, pôjdem poslúchať cudzích ľudí, pôjdem kraj sveta a všetko to sto ráz radšej urobím, ako by som raz mala svoju ruku dať Šúplatovi! Ďakujem im za všetko. Pri tých slovách sa rozplakala a nevládala už ani slova ďalej prehovoriť. Bez sily klesla na stoličku. Hovorková, vidiac vnučku celkom bez seba klesať, ponechala ju na chvíľu, ale pomáhať jej nešla, lež vopchajúc ruky do vrecák, furiózne sa dala po chyži prechodiť a na Šúplatu myslieť. Meditým objal Ľudmilu sladký sen. Ktovie, čo Šúplata robí a ako bude spať bez tej bohato striebrom okovanej trstenice? == 4 == No, už je Nový rok tuná! Dajžebože šťastia! Všetkým redaktorom vinšujem veľa dobrých článkov a hojných, čo hotovými platia, odberateľov. A Bruchoslavičanom čo? Hja, dajte mi pokoj s Bruchoslavičanmi! O tých sa ja nestarám, nech len pán boh dá šťastia všetkým slovenským spisovateľom a čitateľom. S takýmto úvodom začíname tento nový rok, aj túto štvrtú kapitolu našej prvej slovenskej noveletky, lebo veru zo srdca želáme všetko to tým, na ktorých sa to vzťahuje. Našim románovým osobám ani nebudeme nič želať, lebo to všetko, čo im želáme, je v našej moci, takže im to aj dať hneď môžeme. Ej, keby slovenskí spisovatelia boli takí chlapi, čo by oni aj skutočne mohli tak rozhadzovať stotisíce, ako to vo svojej novelistke robia, vtedy by už to „keby“ bolo naveky pre celý svet pochované. Ale na poli chlebulistiky to ináč ide. – Jaj, bože náš, mlčme radšej o tom! Očuť síce, že je kdesi taký kraj, kde vraj spisovateľstvo tak donáša hotový chlieb ako, neprirovnávajúc, krava mlieko, alebo keď sa človek mlatec dá do mlatby, kosby a žatvy. No, majme nádej, že sa aj my dakedy po železnici ta dostaneme a potom si zo železnice donesieme materiál na nové noveletky pre naše obecenstvo. Teraz už len poďme ďalej a netúlajme sa sem a ta po bočných cestách. Je teda teraz, ako som už hore povedal, Nový rok, a síce tento 1847. Pán Šúplata ešte spí, bár si o ňom už dávno celé Bruchoslavice rozprávajú. Deväť hodín odbilo – a on sa priam len teraz prebúdza. Prišiel včera neskoro v noci domov, lebo po známej nám návšteve u Hovorkovcov bez palice, celý udychčaný zastavil sa u Hurdálkov, kde sa znamenitejší mešťania na pohár dobrého vína zastavovali a kde sa včera samí dobrí kamaráti boli zhovorili Nový rok vítať. Sotvaže sa ukázal Šúplata, túžbyť okolo neho všetci a kam sa dali, tam sa dali vymáhať od neho jeho tajomstvá. Vínko sa nalievalo, myseľ aj srdce sa rozohrievali, Šúplata bol dobrej vôle. Mľaskol si pár ráz a pripíjal „komusi“ na zdravie. Ale nikto nechcel pripiť, pokým Šúplata nepovie, kto je ten ktosi. Pilo sa teda naprázdno. – Nože na zdravie jednému dievčaťu! – povedá a pohár dvíhal: Všetci zdvihli poháre – ale brnknúť nechceli, kým Šúplata nepovie, aké je to dievča. A Šúplatovo srdce tak bilo, div mu rebrá nepovytĺkalo, takže veru „Ľudmilka“ sa vykradla zo Šúplatových úst. Tak tajomstvo za tajomstvom sa pri pohárikoch na stôl vykladalo. Veľmi vážne rozkladal všetky múdre reči pani Hovorkovej, ale o Ľudmile rozprával s pravým zápalom. Naposledy, rozumie sa, pod pečaťou najväčšieho tajomstva sa vyzradil, že je on veru ženích, lebo že pani Hovorková mu ruku dala, svoju vnučku mu za manželku obetujúc. Ako ináč pochodil u Hovorkovcov: ako dolu schodmi hrbolcoval tom všetkom, šelma, z opatrnosti nič nehovoril. Ako to len každý človek má svojho filipa! Po polnoci sa bruchoslavickí priatelia rozišli a každý či žene, či kuchárke, či tetke, či kmotre, keď nie hneď v noci, teda iste zavčas rána, pod pečaťou tajomstva zveril novinku, že Šúplata je ženíchom. Takto, hľa, sa to stalo, že už včasne ráno roku 1847 bolo tajomstvo Silvestrovho večera po Bruchoslaviciach rozbubnované. Mnohé kmotričky síce tomu nechceli veriť, lebo – že Ľudmilka rada vidí Milenského, vedeli dobre z bruchoslavických besied, tancov, zábaviek a klebietok. Ale iné, trochu skúsenejšie matróny, zas opatrené z inej strany dôvodmi, pokladali si za svoju povinnosť všetkým právom pozdvihovať pochybnosť, že by s Milenským k svadbe prísť mohlo a skôr Šúplatovi. Ľudmilu prisudzovali. – Lebo, – hovorili jednohlasne, – Milenský nemá nič, a Ľudmila ani zbla! No veď by tej dala Hovorková! Paroma si taká boháčka dá svoju vnučku za takého odkundesa! Dajtimibože, že je on tam tým akýmsi šriftštelerom! Ešte sa ani jedna Bruchoslavičanka za slovenského šriftštelera nedostala. Ľudmilka Hovorkoviech, dedička Hovorkovských statkov veru tiež nebude dedovské mozole na slovenské knihy vyhadzovať! To je – aus! A ako sa na poludnie schyľovalo, to, čo ľudia v Bruchoslaviciach zrána len hádali, vedeli už všetci s istotou, lebo Dorka, slúžka od Hovorkov, niesla ráno trstenicu k Šúplatovcom a tešiac sa na novoročný diškrét, pristavila sa pri každej kamarátke na ulici a rozprávala, ako si palicu pán Šúplata u Milušky zabudol, ako pekne sa včera spolu smiali, aké pekné pozdravenie nesie pánu Šúplatovi, aká sú stará pani naradovaná, a tak ďalej. A to sa do poludnia roznieslo po celých Bruchoslaviciach. – No, nehovorila som? Veď som ja to vedela! – dodávala každá z tamtých skúsenejších bruchoslavických meštianok. – No len dočkajme, – zas sa ohlasovali tie, čo láske ako láske žičili, – veď uvidíme, ako sa to ešte skončí. Lež aby sme nepredbiehali sami seba! Musíme vidieť ešte len aj hen Hovorkovej Dorku, a Ilonu sme tiež dávno nevideli. Poďme teda čo najskôr do Šúplatov, tam to všetko nájdeme. Šúplata vstal dobrej vôle, lebo hneď zrána si spieval, a keď sa zväčša poobliekal, odomykal dvere a volal na Ilonu. Tá vošla do chyže akási zamračená. – No kieho čerta ste taká zamosúrená, akoby ste sa neboli vyspali! Ale Ilona robila svoje a ani len slova nepovedala. – Vari mi ani neodpovieš – ty šmatlinoha? – Ja som nie šmatlinoha a odpovedať im nemám čo, nech si idú po odpoveď tam do Hovorkov, kde si včera aj trstenicu zabudli. Šúplata sa obzrie do kúta, kde obyčajne trstenica stávala, ale trstenice tam niet! – Kde mi je trstenica? – zahrmel chripľavým, ešte ani len vodou neprepláknutým hrdlom. – Kde im je trstenica? Tam už vyše hodiny čaká s ňou Hovorkovej Dora, čo ju vraj len sama a sama chce odovzdať pánovi. Vtom vstúpila dnuka Dora. Ako ju Šúplata zazrel, hneď bol taký ako ovečka, lebo čo len zblízka Ľudmily bolo, všetko mu bolo akési milé. Hneď si objal svoju paličku, prizrel sa jej, až mu tak voňala, čo si myslel, že ju cez noc Ľudmiluška opatrovala. – Akože spali fraj – fraj – no akože spali fraj – frajlička? – Ejha, dajtimibože frajličky! – hundrala si pod nos Ilona. Dorka vyrapotala služby a pozdravenie a ďakujúc za jeho opýtanie, vinšovala svoj starý školský novoročný vinš, začínajúci sa „Milí páni rodičové“ – až po amen. Všetko spamäti – dobre. A Šúplata vytiahol okrúhly, veľký grošiak, strčil ho štedro Dorke do ruky, ale táto figliarka, obrátiac sa vo dverách a ani spánombohom nepovediac, utekala z chyže a pustila grošiak, ktorý sa až k Šúplatovým nohám kotúľal. Ako je to dobre, že sú tie peniaze okrúhle – hľa, k Šúplatovi, bár ich rozdáva, spiatkom sa kotúľajú! – Hľa, hľa, čo tá ich skúposť robí! – hundrala s posmechom Ilona, takú hanbu by som si ani ja nedala urobiť pre pár groší. Ale Šúplata sa celkom chladno zohol, grošiak do vrecka hodil a povedal: – Keď nechce groša, dukáty jej váľať nebudem, a ty keď chceš rozhadzovať peniaze, nuž si rozhadzuj! Však si si aj za žreb vyhodila pätnásť zlatých. Ilona chcela dnes ako na Nový rok dačo od svojho pána obsiahnuť, a to vedela, že dobrotou nikdy nič nedostala. Bolo to teda už do tej obyčaje vošlo, že zakaždým, keď čo chcela vycigániť od Šúplatu, stavala sa nahnevanou, plieskala, búchala dvermi, metala sa a tomu podobné bravúry vykonávala. Ale teraz Šúplata bol celkom akýsi pyšný a tvrdý. Preto aj Ilona, zbadajúc to, na inšiu strunu biť počala. Pekne-krásne si začala medzi postielaním hovoriť o Hovorkovej, aká je múdra a bohatá pani a aké krásne a gazdovlivé dievča je tá jej vnučka. Šúplata sa najprv pretvaroval, ako čo by nič nevedel, ale keď sa Ilona aj do podrobností pustila, usmieval sa vždy príjemnejšie a vidiac, že jeho tajomstvo nie je viacej tajomstvom, pustil sa s Ilonou do úprimného hovoru. A medzi rečou, kam sa premŕva, tam sa premŕva vo vrecku v peniazoch. „No teraz je čas,“ myslela si skormútená stará panna „teraz je pán dobrej vôle, teraz zakúsil hanbu pre svoju skúposť, teraz je Nový rok, teraz sa lapá za vrecko, teraz teda je čas, a tak teraz doňho s prosbou!“ A čo si toto takto sama vyšeptala, odrazu aj smutným hlasom svojho pána o odkúpenie jej lutriového lósu ponížene a pokorne prosila. – Ach, mladý pánko! – takto sa mu prihovárala, – oni sú šťastný, sú ženích, sú bohatý gavalier, tento rok im doniesol šťastie, nechže sa aj oni nad jednou nešťastnou dievkou zmilujú. – Máme už z pomoci božej rok 1847, v ktorom oni počínajú šťastný byť, a ten môj lós je tiež 1847. Hádam je im ustanovené od boha, aby takým šťastným boli, prosím ich ponížene, nech mi dajú zaň pätnásť zlatých, nech ma oslobodia od neho! Ale tam Šúplatova dobrá vôľa! Nahneval sa, hrešil, zlorečil – von i vyhnal Ilonu. Toto mala chudera za svoje usilovanie sa. – Toto je hrozná vec, ja ju mám oslobodzovať od lósu. Ej, ej, a aká múdra, že vraj numero 1847, a za to, že ja v tomto roku počínam byť šťastný, mám len tak na ulicu pätnásť zlatých vyhodiť! Vidíš ti ju vidíš, aká podvodnica falošná! Toť – dosť ma svadba bude stáť! Takto si hundral Šúplata, medzitým čo jeho verná dievka až sa tak zachádzala plačom v kuchyni. Ale človek neprestáva dúfať a myslieť na pomoc ani v tom svojom najhlbšom zármutku, zato aj Ilona, bár bola skrz Šúplatu o nádej na dvestotisíc zlatých pripravená, bár jej aj istá škoda, že stratí pätnásť zlatých, hrozila, predsa i napriek všetkému tomu zmýšľala zmužilo, ako by sa svojho žrebu zbavila. Ani by môj čitateľ nepomyslel, na koho teraz Ilona myslí ako na svojho zbaviteľa! Dobrý človek má vždy dobrý chýr. O našom Brožkovi, ktorého sme aj my už trochu poznali, vedela dobre aj Ilona ako o všeobecne vychvaľovanom dobrodincovi chudobných ľudí. Brožek, ako syn bohatého otca, kde čo dobré urobiť mohol, neľutoval nikdy peňazí. Opatrní skupáni ho len „daromným rozsievačom peňazí“ menovali. Sama Ilona ho neraz „mrháčom“ pomenovala, keď s dakým klebetila o dákom novom Brožkovom skutku milosrdnosti. Ale teraz tuho si zaumienila tajsť do Brožkov so svojím žrebom. Ale nešťastie, ktoré ju naháňalo, nechcelo, aby mladého Brožka doma našla. – A čo by ste rada, moja milá, – spytoval sa jej starý pán Brožek a zazrúc, že má dákysi papier v ruke, ďalej hovoril: – Vari nesiete môjmu synovi veksľu, aby vám peniaze na verbálke vymohol? Ó, môj syn vám dobre poslúži! Ilona sa – zmiatla a rada by síce bola hneď odišla, ale že starý Brožek dorážal na ňu, aby to len uňho nechala, že však on synovi všetko sám rozpovie, voľky-nevoľky len vyšla s farbou na svetlo. – Ach nie, starý pánko, nie veksľu, lež toť hľa, oné, akože sa to menuje, ale nuž nechže pozrú, a veď by si to aj oni mohli kúpiť! A podávala mu svoj žreb. – Jaj, moja milá – tajdite vy len domov s tým, u nás sa také veci nekupujú, my neslačíme na cudzie peniaze! S týmito slovami jej podával nazad žreb, ale čosi mu zišlo na um. – Nože, – povedá, – ukážte mi ešte tú ceduľu! – Pozrúc na ňu zakýval hlavou, – áno, áno, – hovoril, – len sa ponáhľajte s predajom, aby ste nestratili päť zlatých v striebre, to je teraz pre chudobného človeka veľká suma! – Horkýže päť, – hundrala namrzená Ilona, – pätnásť zlatých ma to ledačo stojí! Ale čože sa starajú do mňa, keď mi nechcú pomôcť! A s tým, ľutujúc, že mladého nenašla doma, poberala sa v škrípaní zubmi domov. Pán boh ju poteš, ja jej prajem veľa šťastia! == 5 == U Milenského je tak, ako ani v jednom dome v celých Bruchoslaviciach. Uňho by si sa ani o jednej bruchoslavickej novinke nedozvedel: skôr hen zo Španielska sa dočuješ uňho nové veci. Ako čo by ani v Bruchoslaviciach nebýval. On sa do bruchoslavického života a klebetníctva ani zamak nestaral. A veď aj dobre mal, lebo je to hotové nešťastie pre človeka vyššími vecami sa zaoberajúceho, keď sa pustí do obcovania s takými ľuďmi, ako sú Bruchoslavičania. Najlepšie je nechať ich o sebe hovoriť do vôle a tešiť sa zakaždým, keď dačo zlé o sebe očuje z ich úst. Náš Milenský si písal – študoval a dakedy aj o svojej Ľudmilke básnil. Ale od Silvestra celkom sa do chyže a do seba samého zavrel, lebo odvtedy sa mu vždy väčšmi a väčšmi zatemňovalo nebo jeho nádejí. V nedeľu po Novom roku popoludní sedel Milenský pri svojom dohotovenom rukopise a opravoval sem i tam chyby pera a dakde vkladal aj nové veci, myšlienky a pojmy. – Tak by... už bola práca hotová, – vzdychol si, kladúc pero nabok, – na ktorej som toľké dni a noci usilovne pracoval; lež čo teraz s ňou – ja nešťastný človek? Bude treba veľký náklad, a ja sa ledva udržujem tu v tejto kocúrkovskej diere. Vtom vstúpil do chyže so smiechom Brožek: – Nuž, čože ty fantazíruješ zas? – Vitaj, vitaj! – vstávajúc od stolíka, vítal svojho priateľa Jaroslav. Rozložil mu potom všetky svoje starosti týkajúce sa vydania rukopisu. Brožek bol ten jeho večný anjel potešiteľ, vždy vedel potešiť svojho rozžialeného priateľa. – Spes deo confisa, nunquam confusa recedit, – hovoril naposledy Brožek. – Len nezúfaj, vieš, že som ti už vo viacerých prípadoch pomohol; a teraz sa už aj ten môj otec obmäkčieva, čo ja viem, či nám nespomôže, keď ho obaja pekne zaobídeme. Ale vari ani nebude treba a tento rukopis, ak bude pán boh chcieť, sa aj sám vydá. A tou svojou obyčajnou žartovnos ťou počal rukopis prehadzovať, premŕvať, až aj čosi doňho strčil, potom ho zavrúc a do papierov zavinúc, pokračoval vo svojom fraškovaní. – Veď vari vieš, že som ja čarodejník, a či si už zabudol, ako som starej Hurdálkovej diabla z krížov vycitoval? Hahaha, čury-mury fukty, hurda-burda, láry-fáry trepentam, diktum-faktum, rukopis neotvoríš, pokým ho nebudeme môcť vydať. A urobiac ešte dakoľko bosoráckych fígľov – zapečatil svojím prsteňom všetko a hodil taký paklík medzi hŕbu kadejakých papierov ležiacich pod pulpitom jeden na druhom. – A teraz koniec starostiam, – rozkazujúcim hlasom hovoril Brožek. Jaroslav usmievajúc sa tomu, čo vystrájal Brožek, zamýšľal sa chvíľami ešte väčšmi. Potom dohováral svojmu priateľovi za to, že sa tak veľmi popúšťa starostiam o budúcnosť, a to ako svoju, tak svojich spisov, tak celého národa. – Tu praesens cur a deo comitte futura, – hovoril mu, – ale ja neznám väčších mníchov, ako ste vy slovenskí spisovatelia. Veď chodíte všetci takí ako božie umučenie! Veru vám tí vaši hlúpi nepriatelia nemajú čo závidieť. Ale väčšiu časť vášho nešťastia, nepokoja, trápenia si vy sami robíte; lebo dávate viac práva starosti ako životu. Ja už len tak myslím, že je to najlepšia cesta, keď sa človek veľmi nestará o tú budúcnosť, čo môže najviac pre prítomnosť robí a pomyslí si, že aj nepriatelia všetko, čo by chceli vyviesť nemôžu. – Ty si šťastný človek, vreckom aj rozmarom, osudmi aj – všetkým zato to ty ani nemôžeš súdiť o nás! – odpovedal mu Milenský. – No veru, ja som už tiež za života dosť horkých pilúl pohltal. Ale čo tam po biedach, povedzže mi, čo si vykonal u Ľudmily? Ja len ustavične očúvam o jej svadbe, pri čom ma najväčšmi mrzí to, že neočujem teba ako ženícha menovať. Zato aj bežím k tebe, aby som sa len čím skôr pravdy dohmatať, „Ihr sollet sie nicht haben!“ som si spieval potichučky na ceste k tebe. Milenský sa ľakol. Za dlhú chvíľu nevedel slova prerieknuť. – Toho som sa vo svojom tušení bál a že to bude istota – tuším nanovo. Na meno ženícha sa ani pýtať nejdem – ale som ja nešťastný človek! – A viac Jaroslav nemohol povedať; krv sa mu od srdca do hlavy valila, akoby chcela temeno preraziť. Hodil sa teda na diván a pochoval svoju dušu do žiaľov a radostných rozpomienok na prvé hodiny lásky. Aj Brožka prechádzala veselosť, ale jeho myseľ slobodnejšia bola od vtoku vecí zachvacujúcich Jaroslava, a zato bol aj schopnejší myslieť na pomoc. Po chvíli sa schopil ako vietor a držiac širák v ruke, spytoval sa ešte Jaroslava: – Povedz mi teda istotu, či ozaj tá pačmaga Šúplata, ako klebetia bruchoslavické papule, je ten tvoj sok? – Ani nie inší, toho div neobjímala tá stará na Silvestra. – No počkaj, ja tomu podkúrim! Neboj sa, Jaroslav môj, neboj, pričiníme sa, aby sme toho filistra vyhodili zo sedla! Ale Milenský odporoval všetkému neslušnému zachádzaniu so Šúplatom. Brožek sa zasmial a stisnúc priateľovi ruku, uisťoval ho, aby sa tých „papúľ bruchoslavických“ nič nebál, že si on svoje dobre odbaví. – Ale,– napokon ešte povedal, – tá zlatobažná šepleta Šúplatovská zakúsi Brožkovo intrigánstvo! Odišiel – a to sa stalo v tú nedeľu po Novom roku 1847. == 6 == Hurdálkoviech dom je v Bruchoslaviciach opavdivý intabulacionálsky protokol všetkých dlhov bruchoslavického meštianstva. Hurdálkova krčma nebola krčma obyčajná, navštevovali ju len vyberanejší Bruchoslavičania, takže sa od týchto stará Hurdálková najlepšie mohla dozvedieť, ako kto stojí. Pánbohvie, čo je to, že každý človek má svoju vlastnú hlúposť, aj pani Hurdálková ju mala, a síce tú, že najradšej sa dozvedala na cudzie dlhy. Pravdaže, mala na to čas. Ako zámožná vdova, majúc len syna a nevestu a štvoro vnúčeniec, nemala inej roboty ako dozvedať sa a zas klebetiť o tom, ale zato aj bola vo veľkej vážnosti u klebetných Bruchoslavičaniek. Keď sa takto mohlo povedať: „Veď to Hurdálková povedala, zaraz bol koniec pochybnostiam, ak aké boli pri tých alebo iných rečiach a klebetách. A ktorá mohla povedať: „Naša kmotra“, alebo „stryná“, alebo „tetka“, alebo „krstná mať Hurdálková tak súdi, lebo tak to videla“, tá už mala pravdu, najmä keď bola reč o tom, ako kto stojí z Bruchoslavičanov. A kto mal na pôžičku hotové peniaze, ten sa len starej Hurdálkovej opýtal, komu môže a komu nie prepustiť pár sto zlatých. Už ľudia ani nechodili na radný dom, lebo tam sa nikomu darmo neotvorili intabulacionálne protokoly; a u Hurdákov pri holbe vína, ktorú sám vypil – dozvedel sa o financiách pojedných bruchoslavických domov. Toto teda je tá istá Hurdálková, ktorej Brožek diabla z krížov vycitoval, o čom ale len tam ďalej, na príhodnejšom mieste rozpoviem. Teraz sa musíme ponáhľať k Šúplatovi. Ani by si očiam skoro neveril, ani ty láskavý čitateľ, ani ja, ale keď sa len dobre prizrieme obaja, obaja sa presvedčíme, že Šúplata sedí pri stolíku. Ale to je ešte nič také čudné, veď on viac ráz pri stolíku sedel – lež Šúplata číta knihu, lež ani to by ešte nič také nevídané nebolo, Šúplata sa zaiste nejeden raz vo svojom „Poklade“ prehŕňal, ale čo je čudné na jeho sedení pri knihe, to je: Šúplata má pred sebou najnovšiu slovenskú knihu – Domovú pokladnicu! – Hej tristo... – ale nič tristo, Šúplata sa naozaj díva na Janka Dávida. Keď sa už bol hodne nadíval, zavrel knihu, vážil jej ťažkosť rukami, meral jej hrubosť prstami, obálkové obrázky obzeral očami, zakrútil hlavou a sám so sebou sa dal do rozprávky o Domovej pokladnici. My ten jeho monológ od slova do slova podáme, aby náš čitateľ videl mentem positivam všetkých filisterských kritikov tejto našej slovenskoprostonárodnéj knihy. Začal teda takto Šúplatoviech Ďorď: – Pekné obrázky zvonku aj zdnuka, kniha hrubá, to je všetko pravda, ale čo je to len za reč, keď tam všade čo namiesto čo stojí; lež aj to by ušlo, bár v Poklade ináč píšu, ale štyri dvadsiatniky! – Ej, ej, to je, pravda, mnoho. Kto vraj predplatí – dostane ju za jeden zlatý v striebre. Hja – predplatiť jeden zlatý v striebre a za rok nič z neho nemať – to je tiež škoda! Lež čože už robiť, keď som ja len ozaj taký onakvý, taký, aby som si pravdu povedal, trochu prisprostý, a tá moja budúca sa do tých kníh tak rozumie! Eh, ber ho reku čert – už aj ja sa musím len dačo učiť – bár to štyri dvadsiatniky koštuje! Hihihi – už si aspoň budem vedieť reč začať, keď bude rozprávka o Poklade, či akože – o Domovej pokladnici, budeže sa čudovať tá moja Ľudmilôčka! Hihihi! Ale predsa najmúdrejšia vec je, že tá starenka sa už tak zostarieva. Myslí si ona síce, myslí, že ešte požije, ale horké jej požitie, veď je už taká ako tá hrachovina. Budeže to kedysi komasácia tých šúplatovskohovorkovských statkov, lúk, kapitálov! Hihihihihi! – A tak sa milý Šúplata rozrehotal, že prvé klepanie na dvere ani nepočul. Druhý raz bol klepot už ráznejší, tak sa Šúplata trhol od ľaku, skočil zo stolice, ukryl Pokladnicu pod duchnu a zavolal svoje: – Heraj! Na tento hlas kto vojde do chyže? – Služobkyňa, – hovorí pani Hurdálková. – Ó, ó, aj, aj, pani Hurdálková! – To bolo všetko, čo vedel poľakaný a takou vzácnou návštevou prekvapený Šúplata povedať. – Čo len táto osoba u mňa chce? – hovoril sám sebe Šúplata a odkašlával si. – Hádam sa čudujú, kde som sa tu vzala? – spytovala sa Hurdálková. – Zachádzam ta častejšie, ešte budú ľudia myslieť, že som jej dlžníkom! – zas len v kašlaní si šeptal. – Hehehe! – usmievajúc sa, hovorila Hurdálková, – nuž veď by to aj nič nového nebolo, ja vdova – Herr von Šúplata mládenec, hehehe! – Čo toto len bude – ale čože jej povedať, ešte vždy len sám pre seba hovoril Šúplata. – Ale oni by nechceli takú starú, hehehe! – džavotala len ďalej a ďalej vdova. – Lež nabok špásy, veru, úprimne hovoriac, prichádzam k nim z priateľstva, aby som ich nohu od priepasti, nad akou sa nachádzajú, odtiahla. Vedia dobre, že som ja ich dobrá priateľka a už ani nedbám, či sa budú hnevať, či nie,1en aby som si voľakedy sama nemusela výčitky robiť: Hľa, mohla si ho vystríhať, mohla mu poradiť ako dobre zoznámená s vecami, do akých liezol, keď si bral tú fiflenu, tú koketku Hovorkoviech! Očujem všakové, čomu len spolovice verím, a zato som aj osobne od nich samých sa chcela prezvedieť, čo je vo veci. Že si chcú vziať tej zadĺženej až po uši Hovorkovej vnučku? – Že sa chcú zapliesť s tým prekliatym hovorkovským domom? Preboha, čo robia, kam idú? – Vedia, Herr von Šúplata, ako sa hrávali kedysi s tým naším Franckom? – Ach, bože, ako tie časy idú, ani nejdú, ale letia, ja už baba, môj syn otcom štvoro detí a oni ešte len mládenčia. Ale – ak si majú vziať toho pochábľa, radšej môžu do smrti mládenčiť. Či chcú dlhy hovorkovské vyplácať? Takto remzila Hurdálková a Šúplata stál pred ňou ako zjašený. Čím väčšmi myslel na odpoveď, alebo na otázku, tým väčšmi osprostieval, hneď chcel dačo povedať, vtom sa mu nepozdávalo a lapal druhé, slovom: ona prestala a on nemohol začať reč. – A či si to oni, Herr von Šúplata, už takto celkom dokonali? počínala nanovo Hurdálková. – Ale nuž hej, hej, – odsekol kdesi-čosi Šúplata, – už je to isté, že si ja budem brať Ľudmilušku za ženušku – ale, čože to oni tuná čosi o dlhoch hovoria? – A sadol si za stôl, podoprúc si rukami hlavu a spytoval sa celý už akosi napaprčený ďalej: – Veru sa im divím, že oni sama sú v celých Bruchoslaviciach, čo nevedia, aká bohatá je Hovorková, moja budúca pani svokra. Hurdálková nič iné nepotrebovala ako to, a zato bola aj odrazu na svojom koni. – Hja ja, – začínala, – veď to u nás vedia ľudia svoje dlhy ukrývať! Ale ked oni chcú vedieť, ako Hovorková stojí, nech sa mňa opýtajú! Celé mesto nič nevie, lebo je Hovorková múdrejšia ako všetci, ale mojim očiam sa jej nepodarilo ujsť. Svojím bleskom a nádherou ona len vie, tak ako svojou papuľou, zaslepiť svet – ale moje oko, ale môj rozum, haj, pravda, lebo že je to mňa len tak oslepiť! – Ale čože vravia, čo? – nespokojný sa ohlasoval Šúplata, – veď panebože, viem, čo len lúk, rolí, hôr a čo ja viem čoho má, a kde sú hotové kapitály, rátajú ju na stotisíc! – Hm, hm, stotisíc, ľahko sa dá menovať, ale čítať ťažko, najmä Hovorkovej! Neviem, kde by ich vzala? Jej nebohý, veď som ho dobre znala, nebol veru taký gavalier, a od jeho smrti sa už tiež dačo strovilo! A čo by aj nie! Žije sa dobre, vypeká sa, vysmáža sa, Ľudmila sa frntolí, robiť sa ťaží, roky, už toť štvrtý nastáva taký, sú zlé hja, veru sa len vyťahujú aj biele aj žlté. Ale veď len má dačo, má, pán boh zachovaj, aby som ju ohovárala, lež, prosím ich, keď sa dlžníci zhrnú, veru neviem, či jej toľko ostane, ako oni, Herr von Šúplata, len hen za humnami majú. Veritelia sa, pravda, dotiaľ nehlásia, pokiaľ sa úroky splácajú a pokiaľ je gazdovstvo pokope. Nech len jeden načne, pôjdu za ním všetci, a ak oni nepomôžu, nezadlho bude aj hladu dosť u Hovorkov! Hurdálková len tak vyrapotala tieto klebety, až na samom konci trocha odkašlávajúc. Šúplata nevedel, kde mu hlava stojí, hneď si myslel, či by to ozaj pravda mohla byť, a to mu len tak cez myseľ lietalo, že z tej svadby takým činom nič nebude. – Ale ja by som mal cudzie dlhy pllatiť? šeptal si sám pre seba. Ale hneď zas pomyslel na Ľudmilku, videl ju stáť pred sebou, a tu sa mu začal oheň žilami presýpať a myšlienky mu také išli cez jeho myseľ, aké sa nikdy predtým neopovážili do jeho kotrby vstúpiť. Prosím pekne moje láskavé čitateľstvo, veď si on takto začal šeptať: – Ale... – na kieho čerta sú mi tie peniaze, keď ich nemám užiť! Nuž čo priam Ľudmilôčka moja nič nedostane, veď si ju ja vyživím, ach – a budem ju mat v dome, (a tu si mľaskol nahlas), veď je to len decko! – A keď si to už raz bol vyslovil, tak mu bolo ľahko srdca a v mysli videl za Hurdálkovej chrbtom Ľudmilu, ako sa mu usmieva, ako ho chváli. Ach – čo tá láska robí! Tu to najlepšie vidíme, čo môže láska konať. Ona by skoro aj z bruchoslavického žgrláňa spravila slobodomyseľného človeka! A vskutku by to láska bola aj urobila, keby Šúplata len Bruchoslavičanom nebol býval. Ale to bruchoslavičiactvo – ach, to je hotové nešťastie pre človečenstvo, také asi ako na iných miestach skocúrkovatenosť, ako to všetko na konci. uvidíme. Hurdálková bola za dni svojho života prenikla do povahy a nátury bruchoslavičiactva, zato oprúc sa o túto svoju známosť a vediac dobre, akú moc má na bruchoslavické srdce klebetárstvo, dala sa rozprávať už o samej Ľudmilke, lebo ona hneď na Šúplatovom oku zbadala, že tá hlboko musí byť zarytá v Ďorďovej duši. – A naposledy, – takto hovorila stará, – mohli by si oni, ako najväčší bruchoslavický boháč pomyslieť, načože sú mi peniaze, veď ja si ženu sám zaopatrím! A majú pravdu, ale... – Ale preboha, – pretrhol jej reč Šúplata, – akože to oni vedia, čo si ja myslím? Veď som si ja práve to myslel; ej, ej, už sú oni len, no a či je nie tak? – No veď vravím, že majú pravdu, – pokračovala ďalej Hurdálková, – ale čo je po takej žene, ktorá im všetky peniaze rozflári a ktorá ich predsa pri všetkom tom ľúbiť nebude, ale bude po slovenských spisovateľoch, čo sa to teraz počínajú už aj sem, do našich Bruchoslavíc nanášať, očami hádzať, s nimi sa unterhaltovať – ale aby nepovedali, že ohováram dakoho, radšej zamlčím ostatné. Šúplatom ale aj toto už trhlo tak, že dupnú nohou, až sa okná zatriasli, povedal: – Hm, hm, tí sakramentskí spisovatelia, ale prosím ich, nech mi povedia, čo sú to za ľudia, keď ja od ktoréhosi času už ani len pero a papier nemôžem vystáť a tým slovom „spisovateľ“ by ma aj do trantárie zahnali! – Čo sú to za ľudia? – Nuž prosím ich, to sú hladoši. – Takto odpovedala na otázku stará. Všetko to už teraz len do tých škôl lozí, a keď doštudíruje – čo má robiť? Chodí, kde by čo dostal, kde by sa najedol, píše knihy, čarbe, ako takí ľudia! Veď vedia, že chce byť každý živý a robiť sa nechce, ale pánom by bol rád každý – tu majú to tajomstvo, prečo je vždy horšie v krajine. Vlastne ani nebude lepšie dotiaľ, pokým sa všetkým chudobným nezakáže do škôl chodiť. Mám nádej, že dobrý príklad Fressdorfčanov, ktorí skutočne už len bohatých prijímajú do škôl, aj naše školy nasledovať budú. Vo Fressdorfe už len mladí páni chodia do školy. A to je dobre, taký už potom, keď aj vychodí školy, nemusí sa dávať na spisovateľstvo! – Eh, ako mi odľahlo! – vzdychol si Šúplata, – ale keby sa to už aspoň pred jedno pätnástimi rokmi bolo stalo, čo by sa tento bruchoslavický spisovateľ nebol mohol dodriapať na to spisovateľstvo. Ale takto... – No, nechže si z toho nič nerobia, dá pán boh, že aspoň u nás celé to spisovateľstvo na posmech vyjde, a to sa stane, nech by si len takto krk vykrútil ten pekný Milenský s tou Ľudmilou Hovorkoviech; budú vidieť, ako sa dlžníci zhrnú, poberie každý svoje, a tam potom šťastie. Nech sa živí celý Milenský potom tým svojím spisovateľstvom. Ale oni, ej oni, Herr von Šuplata, taký vážny mešťan, nemali by svoj poctivý dom na hurhajovňu slovenských spisovateľov obrátiť, čo by iste urobili, keby si tej Hovorkovej mazlenu za ženu vzali. – Ej to by som už len, pánu bohu prisahám, nechcel, – skríkol náš Šúplata celý poľakaný. Triasol sa na celom tele, studený pot mu vystúpil na čelo a on ostal celý bez seba. Boli to hrozné mdloby, cítil sa nažive, ale telom pohnúť nevládal, takže Hurdálkovej počínalo už tiež horúce po chrbte sa prechádzať. Skočila teda poľakaná zo stolice, kvákala Šúplatu za nos, za prsty, áno, aj za šticu, volala, kričala. boženkala – až sa vo dverách Ilona zjavila. Táto verná Šúplatova služobnica sa sama nevedela rozpamätať, že by za tých dvadsať rokov, ktoré preslúžila v tomto dome, bola kedy videla svojho pána v takom hroznom položení. Už boli teda dvaja hotoví doktori pri Šúplatových mdlobách, ale bruchoslavický apatekár predsa nič nevyrobil. Aj tieto dve doktorky len čakaním liečili. A vskutku sa im aj podarilo vyčkať zdravie úplné, lebo Šúplata sa zo svojej mdloby šťastne prebral. Lenže nebolo s ním už nič čo začínať, čo bol taký celý pokonfundovaný. Hurdálková, nedbajúc na jeho mdloby, dorážala len ustavične naňho, odhovárajúc ho od Ľudmily, ale on, trúc si čelo päsťou, len krátko odpovedal: – No veď uvidím, – povedá, – musím ja usilovnejšie o všetkom rozmýšľať. Už vidím, že je toto ťažký krok – táto moja ženba. Tak sa Hurdálková odobrala a on, vyprevadiac ju, dal sa už potom sám a sám naozaj rozmýšľať o tom: ženiť, alebo neženiť, a ako ženiť, ak ženiť? Hurdálkovej a Hovorkovej domy boli uňho vo veľkej vážnosti odjakživa, ale to ešte nikdy neurobil, aby ich bol vážil na váhach svojho rozumu, a tak zvedel, ktorý má predsa väčšiu vážnosť a takrečenú autoritu pred ním. Prvý raz teraz začal na takéto dačo myslieť a predložil si otázku: ktorý predsa dom, Hovorkovej či Hurdálkovej viac viery zasluhuje? – Oba jednako, – hučalo mu v hlave. Lež tu sa srdce začalo hýbať, klepať, biť a nepokoj robiť a zdalo sa mu, že kričí: „Viacej Hovorkovmu veriť treba!“ No to je hrozné s tou láskou, keď ona aj túto bruchoslavickú figúru vnútorne rozdvojila, pobúria srdce proti rozumu. Tomuto sa iste zadiví každý, kto zná Bruchoslavičanov, týchto prerozumných tatrmánikov, čo ani mak cti vo svojich srdciach nemajú. Šúplata Ďorď je v duchovnom boji postavený. – Eh, – pomyslel si tento šuhaj, – čo sa budem trápiť, idem ja k Hovorkovej, musím vyočúvať aj druhú stranu, a potom – veď; panebože, azda len mám rozum, aby som vedel rozsúdiť. Lapiť sa tak ľahko nedám. A toto všetko sa hovorilo aj robilo v ten utorok pred Troma kráľmi, takže bol Šúplata vždy väčšmi a väčšmi nepokojný, lebo mu vždy čosi také v hlave vrčalo, ako že by on už mal na zajtrok byť z kancľa vyhlásený. Aspoň naisto nemienil tento fašiang len tak naprázdno prepustiť. Nevedel síce, neborák, ešte nič, čo sa môže stať a čo nie, ale sa mu len tak čosi pozdávalo, že by to len predsa nemala byť pravda tá história o dlhoch pani Hovorkovej. Vstal teda Ďorď, poobliekal sa pekne-krásne, vzal svoju trstenicu a bral sa ku dverám. Ľudmila sa mu len tak mihotala v očiach a on si myslel, o čom začne s ňou hovoriť. Vtom mu prišiel na myseľ obrázok, s obrázkom pokladnica. – Hop, – povedá, – aby som si nezabudol čo najpotrebnejšie, – a vezmúc knihu pod pazuchy, poberal sa z chyže. Na ceste si predstavoval Ľudmilu, ako sa usmieva, keď vidí, že sa aj on už so slovenskou národnosťou zaoberá, a pritom, rozumie sa, na dlhy už ani nepomyslel. == 7 == V predchádzajúcej kapitole sme videli, akú láska moc má. A tomu sa právom čudovať môžeme, že láska k dievčaťu bruchos1avického žgrláňa obmäkčila a aspoň na chvíľu od peňazobažnosti odtiahla. Lebo čo priam Hurdálková aj Šúplatu Hovorkovej dlhmi nastrašila, on napriek celej svojej povahe a Hurdálkovej klebetnej výrečnosti smel ešte tušiť, že by jednako zajtra jeho ohlášky mali byť. Sú, ach sú isté tušenia v našom srdci, ktoré sú nad istotu dňa istejšie, bár im, keď sa v nás budia, zriedka veríme. To bol celkom iný svet, ktorý sa vtedy v Šúplatovej duši ozýval, keď mu láska rezignáciu diktovala, ako bol všetok ten jeho život, ktorý ho obracal po celý ten čas, čo bol na svete. Príduc teda Šúplata šťastne do Hovorkov – šťastne, hovorím, lebo nielen že si nohu nezlomil, ale ani nikoho nestretol takého, čo by mu bol jeho nazbierané koncepty, akými sa strojil reči zavádzať, pomútil, takže sa mu úplne jeho žiadosť vyplnila a on sám trafil do samej chyže samej pani Hovorkovej. Rozumie sa, že ho ona, ako len najprívetivejšie znala, privítala, a tiež sa rozumie samo, aj on svoju celú dôvernosť za odmenu na stôl vyložil. Hneď ako sa jeden druhého trochu popochvaľovali, počal zďaleka Šúplata rozprávku vzťahujúcu sa na dlhy. – Ach – ach, však sú len ľudia zlí, – hovoril, – keď ani ich ešte nenechajú s pokojom! Ale kto by to aj veril, že vraj dlhy, ale čo... Hovorková ani toľko nepotrebovala, že ale tak mnoho očula, o toľko smelšie sa dala do milého Šúplatu: – Ale teraz nechže povedia, kto sú to tí ľudia? Ja musím vedieť, ktorý človek sa opováži môj kredit, a tak môj život podhrabávať? Šúplata stŕpol tak, ako čo by priam na soľný stĺp sa bol mal premeniť. Z jeho úst málo klebiet vyšlo, a že teraz donútený bol trochu klebetiť, chcel opatrne aspoň meno zatajiť, aby si ani u Hurdálkov dvere nezatvoril. Lež tu len prísny rozkaz Hovorkovej, tej svojej budúcej pani testinej, tu tá veľká vľúdnosť, akou ho prijala a privítala, premohli ho, takže veru odrazu vyzradil všetko, čo pani Hurdálková uňho pohovorila. V prúde horlivej reči primiešal Šúplata aj také reči a správy, o akých Hurdálková ani neškrtla. Išlo mu to tak z jazyka ako to načim. My ich necháme klebetiť spolu, lebo keby sme chceli vypísať to, čo zas Hovorková na Hurdálkovú pohovorila, teda by sme museli do budúcich ročníkov Nitry pokračovanie odložiť, a to by sa nepáčilo nikomu. Bruchoslavičanov by to síce neomrzelo, lebo tí majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb. Tomu sa však nedivme, bývajú neďaleko Kocúrkova, ktorá okolnosť už dakoľko ráz do rozpakov priviedla tak Bruchoslavičanov, ako tých spisovateľov, čo o Kocúrkove pár článkov boli napísali. Lebo tamtí chceli týchto nabiť, že vraj všetko to len o nich vlastne písali. Čo teda Hovorková so Šúplatom klebetili, o tom nebudeme písať, náš čitateľ si to i tak domyslí a Bruchoslavičania to majú doma. V ten istý deň pred Troma kráľmi bol Brožek u Milenského. Rozprávali sa dlho o novšej slovenskej literatúre, najmä o novinách, ktoré sú doteraz ešte novinou na Slovensku, a to novinou takou, ktorá kriesi tú najväčšiu účasť na nich. Mienky boli zas rozdelené, lež my nestihneme už túto rozprávku opisovať. Brožek sa veľmi zaujímal o Milenského lásku, zato vedel on hneď po literárnych rozprávkach začať rozprávku o Ľudmilke. Bol by zo srdca dožičil svojmu priateľovi to dievča, o ktorom vedel, že je jediné v celých Bruchoslaviciach oddané svojmu národu. Znal všetky, a jeho oko nevidelo ani jednu jej roveň. Keby si bol Milenský hocktorú inú z bruchoslavických panien vyvolil za ženu, Brožek by bol prvý býval, ktorý by ho bol od ženby odvádzal; ale že si priam na Ľudmilu zamieril, pracoval všetkým svojím šelmovstvom na tom, aby toho nebezpečného Šúplatu odstránil od Hovorkov, lebo dobre poznal starú Hovorkovú a vedel, že – ak by sa mu to podarilo pukla by od hnevu a z pomsty by dala Ľudmilu Milenskému. Nemajúc však sám prístup k Šúplatovi, spojil sa so slávnou klebetnicou Hurdálkovou, ku ktorej mal tým väčší prístup, o koľko viac ona i s celým svojím domom vďačnosťou mu bola zaviazaná. Tu sa nám zavdáva dobrá príležitosť povedať dakoľko slov o tom vyháňaní diabla, ktoré sme pripomenuli hore. Pred pár rokmi, keď ešte náš Brožek bol patvaristom, rozniesla sa povesť, že Hurdálkovú čert – nech sa prepadne – trápi, menovite, že jej v krížoch sedí a stadiaľ si do ostatných údov vychádza. Časom že tak hurtuje po črevách aj chrbtových kostiach, ako čo by vozy kamenia viezol. Chodili doktori nad doktorov, ale veru nič nemohli s čertom vyviesť; sám mestský fyzikus škrabal sa za ušami a pochyboval. Zavolali naposledy aj kňaza, ale ani kňaz nič nevykonal s milým diablom. A že o tom už každý v Bruchoslaviciach vedel dozvedel sa o tom aj mladý patvarista Brožek a bez všetkého sa oznámenia u otca a principála, pojmúc so sebou ešte jedného furtáka, bežal do Hurdálkov, pýtal si osobitnú chyžu a zaručil isté vyčítanie diabla z krížov. Svojho kamaráta obliekol do akýchsi bosoráckych šiat, sám urobil červenou kriedou kruh. Postavil pacientku doň, domnelý kňaz recitoval akési bosorácke formulky a Brožek chodil po červenej čiare; na jeden raz pichol Hurdálkovej šidlom do lopatky, zaškrekotal podivným hlasom – rozumie sa razom s pacientkou – a cez jej plece hodil akéhosi tatrmánika s kopýtkami a rožkami pred nezdravú. Tatrmánik sa prehodil a rozčeperil svoje kopýtka pred Hurdálkovú. Brožek schytil čerta do klieštov, strčil ho do fľaše, zadebnil ju štopľom – potom sa s ňou pomodlili obaja bosoráci – a od toho času vraj má Hurdálková pokoj a ľúbi Brožka väčšmi ako vlastného syna. Keď teda prišiel k nej Brožek kvôli Šúplatovi, odrazu dala kávy navariť a vyočúvala usilovne všetko. Sotva dopovedal, čo chcel, vysŕkla do seba poslednú kvapku kávy a brala si na seba veľký ručník, aby na žiadosť svojho lekára išla Šúplatu od Ľudmily Hovorkovej odhovárať. A my už vieme, ako svoj zástoj vyviedla, Brožek sa iba dnes o tom od nej samej dozvedel – ale tak, že už myslel, že je Šúplata naveky rozvedený s Ľudmilou, lebo mu Hurdálková tak vyobrazila vec. Preto teraz u Milenského s veľkou radosťou o tom rozprával a svojho, priateľa, ako mohol najlepšie, utešoval. – Už sa vraj Šúplata ani neobzrie na Ľudmilu – rozprával sa po literárnych dohovôrkach s Milenským Brožek, – veď vraj prísahu skladal Hurdálkovej, že nikdy, nikdy nenazrie do Hovorkov, a že sa s Hurdálkovou veľmi láskal, že jej cukroviniek dal doniesť, že ju kávou, aj starým buteľkovým vínom častoval, že jej ruku dal na to, že sa ani do tej ulice, v ktorej tá spisovateľská frajerka býva, neobzrie, že prisahal pomstu všetkým spisovateľom na svete, a tak ďalej. – No už si ty len predsa Bruchoslavičan, – odpovedal Milenský, k tak veríš Hurdálkovej. Ja by som si trúfal o sto dukátov sa staviť, že zo všetkého toho ani tretina nie je pravda. Čo by sa Šúplata Ľudmily zriekol, v som ho vari videl, aký bol nedávno u Hovorkov. Až sa mu tak oči blyšťali od lásky; čo len pozrel na Ľudmilu – to sa triasol. A k tomu ešte má Hovorkovú na svojej strane, vidí bohatstvá ach, tajdi, tajdi mi s takými nádejami. Hurdálková je Bruchoslavičianka – a viac ti netreba vedieť. Ale len by si ma s tvojimi intrigami do bruchoslavických papúľ nestrčil – nechaj, nechaj, prosím ťa, všetko radšej tak. Nahnať sa to nedá a odohnať tiež ťažko. Ako by som sa ja dalodohnať od Ľudmily? – Veď som to ja vedel, že ty zas budeš pochybovať, ale ja verím, že my Šúplatu odcokáme od Hovorkov. On je skučko, zato aj to verím, že padol do mdloby, len čo mu Hurdálková o dlhoch zmienku urobila. Aj to nič nie je, že je ako mačka až po uši zaľúbený do Ľudmily, lebo šupáky majú preňho tiež veľa elektrickosti, ba tuším viac ako Ľudmilkine oči. Ale Milenský sa ani týmito rečami nemohol uspokojiť, lebo mu zas prišlo na um: – A či mu, – povedá, – zas druhá klebetnica nepovie, že je to nie pravda? Najmä, keď on do Ľudmily a doňho je stará drnda zaľúbená. – Nie – nie, – odpovedal chytro Brožek, – nedáme sa mu pravdy dohmatať, len sa skôr do Hovorkovcov zoberme. Ja budem pytač, nahovárač, šomráč na Šúplatu, všetko vynaložím na to, aby sme dnes na istú hrali. Ale – hop, ešte ani neviem, či si ty svadboodhodlane zaľúbený? Či tvoja láska nie je len láska dákeho turistu, keď si mi ty o všetkom tomto ešte len veľmi málo hovoril. – Nevtipkuj, prosím ťa – a odpusť mi, že som sa ti doteraz nezveril touto dôležitosťou môjho srdca. To sa stalo len následkom môjho vnútorného boja, krútiaceho sa medzi ženiť a neženiť. Ten boj nie je dávno dokonaný, dokonávam ho teraz a vyznávam sa ti, že nemôžem byť šťastný na svete bez mojej Ľudmily. Ak len môžeš čo dopomôcť k môjmu šťastiu – pomôž, pomôž, priateľ môj jediný! Brožek sa zaradoval nád touto úprimnou rečou Milenského. – Tak-tak, – hovoril mu ešte, – to sa mi páči. Teda len skoro sa berme, dnes je osudný večer, lebo musím dnes vyhrýzť Šúplatu z Hovorkovej srdca, ako si ho ty už dávno vyhrýzol zo srdca Ľudmilky. – No – len by si sa v Hurdálkovej nesklamal, ale mne sa všetko tak vidí, že ten Číňan neveril jej toľko ako ty a chytrejší bol z prameňa vody sa napiť ako my. – Hahaha, – rozosmial sa na to Brožek, – ale by ten chumaj taký svižký bol? Veď je to také hlúpe teľa na svete, že ani zo svojej maštaľky nevyjde, ak sa v nej dočuje o Hovorkovej dlhoch. Hahaha – nič sa neboj, predídeme ho my. A ono, paroma! Ako náš čitateľ už vie, Šúplata sa dosť naklebetil s Hovorkovou, kým vy, bračekovci naši, tam prídete. Ale nech je už, ako chce, my sa tiež musíme ponáhľať na faciem loci, aby sme tam videli a skúsili všetko. Schabrali sa teda aj títo dvaja dobrí priatelia a hodiac na seba ešte aj kabane a kadejaké burnusy a krišpíny, lebo, ako sa môj láskavý čitateľ bude pamätať, v ten utorok pred Troma kráľmi ostrý vietor fúkal, zima bolo, ba aj sneh poletoval. Takto zabalení ponáhľali sa do Hovorkov. No, keď sme už takto všetci, čo po slovensky píšeme, aj čítame, aj ľúbime, od sveta panslávmi pomenovaní, zavinšujeme týmto dvom panslávom šťastnú cestu aj v jednom susedskom panslávskom nárečí, a tak im jednohlasne prajeme: Srečan put! == 8 == U Hovorkov bolo v utorok pred Troma kráľmi veselo, najmä istí ľudia boli celkom so sebou spokojní. To už vieme, že si Hovorková so Šúplatom dobre porozumeli. Ale najmä keď Šúplata bol ticho vyočúval Hovorkovej rozprávku o celej Hurdálkovej famílii – už mal dosť, takže si nežiadal ani len vidieť, ani len očuť o nikom z tej rodiny. Tak vedela Hovorková ohovárať. Náš Šúplata bol teda čo sa dlhov týka celkom uspokojený a už len istotu chcel vedieť – či sa Ľudmilka na svadbu teší. Jemu sa teraz živšie ako kedy inokedy snívať začínalo o Troch kráľoch, že vraj aj v tej Pokladnici stojí napísané pri nich: „Ohlášky sa začínajú“, a tak sa mu veľmi zreteľne počalo pliesť po rozume, že by sa veru aj jeho ohlášky mali zajtra začínať. Ako si to namyslel tak to aj pekne-krásne svojej budúcej pani testinej predniesol. Hovorková by sama bola rada čím skôr všetko skončila, ale že by sa už zajtra mali jej vnučke ohlášky začínať, to nijako pochopiť nemohla. – Lebo ako, Herr von Šúplata, – počala stará mudrovať, – veď sa dievča musí pripraviť, a ako je to možné? Taký krátky čas! Ani by sme to nemohli všetkým oznámiť, ktorí pri tom byť musia. No ale zato nič, veď sú fašiangy ešte iba na počiatku, a my si svadbu už len hodnú musíme vyťať, priam zato, že ma už Hurdálková za dlžnicu vyhlásila. Mit Saus und Braus to pôjde, a k tomu treba trochu viac času, aspoň do nedele musia pozhovieť, pán syn! – Ach, len nie veľké útraty, lepšie nám to bude do gazdovstva, škrabúc sa za uchom hovoril Šúplata. Ale tým titulom „pán syn“ bol zas trochu pošteklený. A keď mu Hovorková povedala, že však aj do gazdovstva bude mať čo dať – uspokojil sa milý Šúplata celkom a už len Ľudmilku si. žiadal vidieť. – Ohlášky teda zajtra nebudú, – šeptal si Šúplata, – ej, ej, a keď mne to tak v hlave čosi vrčalo a vrčí, že sa na Tri krále ohlášky začínajú. No – nechže bude! Vtom, ako sa takto dohovorili, začuli akési horlivé hovorenie v tretej chyži, srdečné vítanie sa dalo vyrozumieť, ale Šúplatovi sa zdalo, že očuje aj lusknutie božteka. A tento dojem bol taký silný, že mu hneď kolená klesli a tak si ukľakol, akoby ženskú staromódnu poklonu bol chcel robiť. Hovorková vedela, že to hostia, ale uši nemala také tenké ako Šúplata, a zato ona ani neukľakla popredku, ale poberala sa, aby sa pred samými svojimi hosťami úklonkami vyznačila. Ľudmila však chcela hostí voviesť do babkinej chyžky, a tak sa skoro v samých dverách stretli. Hovorková bola celkom prekvapená, keď videla mladého Brožka, takže ani nevedela od veľkej radosti čo robiť. Prvé bolo, že plesla za sebou dvermi a nechala Šúplatu v prostrednej menšej chyžke, ale sama hneď letela po stoličku a zadŕžala hostí v prednej chyži. – Nechže sa páči sadnúť u nás. Ej – ej, kdeže sa to vzalo? Taký pyšný mladý pán, ani by sa len neukázal v meštianskom dome a veď aj oni sú meštiansky syn. No, ale veru ma to veľmi teší, že nám dali tú česť. Miluška, dajže, daj stoličku aj... – a to len tak bokom hodila okom na druhého hosťa, na Milenského. Jej pozornosť bola celá na Brožka obrátená. – No, wie gehts denn, Herr von Brožek, wie? Takto sa mala okolo Brožka Hovorková, lež my pozrime trochu na Šúplatu. Neborák, tento zaľúbený rytier, bol celý pokonfundovaný tým božtekom, a najmä, keď si pomyslel, že zas hostia idú. Keď mu Hovorková pred nosom dvere zapleštila, bolo mu síce trochu ľahšie, lebo sa cítil sám a nemusel sa dívať na hostí a hostia naňho, čo mu vždy najmilšie bolo. Ale ten prívetivý hlas Hovorkovej k Brožkovi, ten mu zas akúsi žiarlivosť vdychoval do srdca, lebo sa nazdal, že len s ním samým tak pekne vie zaobchodiť Hovorková. – Hm – hm, – tak si dudlal v tme za dvermi, – musí to byť tiež falošná mačka táto moja testiná, ako sa líška komusi, keď mňa nemá pred očami. Brožek? To ten mladý, bláznivý advokát. ach ešte aj ten ide sem! Sto striel... – takto rozmýšľajúc, prikľakol si ku kľúčovej dierke a chcel vidieť aj tváre tých hostí. Ale ešte ani nič nebol zbadal, sa mu v očiach zatmelo – a horeznačky vyvalený ležal na zemi. – Preboha, čo robíš, dievča? – skríkla poľakaná Hovorková a bežala zo svojej stoličky pomáhať Šúplatovi na nohy. Až teraz sa zbadala, že za sebou dvere zavrela a Šúplata zostal v strednej chyžke. Ľudmila bola celá naradovaná, že mala Milenskému stolicu podať, zato ani bližších nevidela a letela do tretej chyže po mäkuškú zeslu, a to na nešťastie Šúplatovo, lebo priam ako on prikľakol ku kľúčovej dierke, Ľudmila sotila dvere a poriadne ho po nose brnkla. Lež čo tu robiť so Šúplatam? Kým Ľudmila spiatkom so zeslou prišla, schabral sa Šúplata zo zeme a zastal si na prahu ako dáky mendík, až ho Ľudmila dnuka posotila. – Ale si ty musela do tretej chyže letieť po stolicu? – rapotala stará, sotva vybuchnutie väčšieho hnevu utláčajúc. A môžem povedať, že jediný Brožek bol teraz ochranou Ľudmilky, lebo pred týmto sa hanbila popustiť kantáre svojmu hnevu. Za Šúplatu sa trochu hanbila a bola by ho rada dáko vyhovárať pred Brožkom, lež bola ona taktická žena a myslela si: „Čo ja viem, čo Brožek ku mne prišiel? Ktovie, či si on nezaškúlil na Ľudmilu?“ A tu jej až tak sladlo v ústach, lebo Brožek len zas trochu ináč bude dediť po otcovej smrti, a je k tomu advokát! A takýmito myšlienkami zmätená, Hovorková menila farby – a nevedela vari prvý raz za života, ako sa má k prítomným správať a držať. Brožek, furták, prezrel všetko jedným razom a vytrhol všetkých sám a sám z rozpakov. V duchu sa smial z Hovorkovej tak ako zo Šúplatu – ale zatajiť to veľmi dobre znal. – Ja som sa veru neopovážil prísť do ich domu, Frau von Hovorková, – odpovedal Brožek na prvé otázky po chvili, – lebo taký človek ako ja, veď dobre vedia, musí sa v Bruchoslaviciach aj trochu hanbiť na ulicu vyjsť. Ja by som sa smel staviť, že aj oni, Frau von Hovorková, už dosť zlého o mne hovorí... – a zakašlúc si, odpovedal, – hovoriť počuli.“ – Ach – ach, warum denn nicht gar? – vyhovárala sa Hovorková. – Ale tu tento môj dobrý priateľ Milenský mi sľúbil, že ma bude rekomedovať u nich – teda som si vzal tú slobodu! Ako toto vravel, priam vtedy sa zjavil na prahu Šúplata. – Ó, ó, pán Šúplata, – prihovoril sa mu Brožek, – teda sú aj oni tuná? No – no, mládenec, mládenec, a dievča v dome, čože sa budeme čudovať. Nechže sa páči medzi nás, – a vtedy ho to priam bola so zeslou ždúrila Ľudmila, takže milý Šúplata na ponúknutie Brožkovo aj vstúpil do besednej chyže a obzrúc sa, čo ho to zas kto štopil, svoje ťažké „och“ vysipel. Brožek sa ho spytoval, ako sa má a hneď i aj odpovedal, že dobre: – Ale akože ináč ako dobre, veľkým kapitalistom je najlepšie na tomto svete, a najmä teraz v Bruchoslaviciach, kde máme veľa špekulantov, ktorí pred každým peštianskym jarmokom veľké interesy dávajú. – Och, prosím ich, domine spectabilis, nech nerobia posmechy z chudobného človeka. Ktože je v Bruchoslaviciach bohatší ako ich pán otec! – Tak saŠúplata vyhováral poľakaný. – Hja, čo je otec, to som nie ja. – Ale sú jediný syn, – chytro sa našiel Šúplata; – a pán otec žije dnes-zajtra. – Ho ho – aby sme neupadli do pokušenia vinšovať dakomu skorú smrť, lebo by mohlo dakomu zle prísť. – Takto naháňal Šúplatu Brožek. Medzi týmito rozprávkami Milenský mlčal, lebo on sa nevedel šiknúť do takýchto rozprávok a tá nešťastná baba mu tak zavadzala, že ani len slova nevedel nájsť. Brožek, zanechajúc Šúplatu, dal sa s Ľudmilou do žartovania. Lapal jej rúčku, pohládzal jej bielulinké pršteky, šibrinkoval s prstienkami, prekáral ju všakovými láskavosťami. Nastávajúce fašiangy mu boli bohatým prameňom na rozmanité otázky. – No už to len viem, – žartoval s ňou, – že tieto fašiangy pomätú zas dakoľkým šuhajom srdcia. Majúže sa vám, slečna, tí bruchoslavickí gavalieri zas nanariekať pod oknami na tie strely vašich čiernych očí. – Ach, – vzdychol si nahlas Šúplata a Hovorková sa začala hniezdiť na stolici, také teplo ju prechádzalo. – To je človek, – myslela si sama, – ten nechodil darmo po svete, ach, a ako jej ruku pohládza, tuším ozaj čosi myslí tento človek. – Ale dala sa aj nahlas čosi hovoriť, najmä keď cítila toho potrebu, vidiac, že Ľudmila len tak pletkársky odpovedá Brožkovi. – Jaj, jaj, – povedá, – prosím ich, kto by sa obzrel o ňu? Ale Brožek protestoval proti tomu: – ó, ó – nie tak, nie, – hovoril a Ľudmilkine prstienky na prstoch obzeral a hneď jeden, hneď druhý pochvaľoval a jeho význam hádal. – Ó, ó, nie tak, nie! – chriptal za Brožkom Šúplata a chcel chytiť Ľudmilu za druhú ruku, lež na nešťastie noha sa mu akosi zaplietla medzi nohy stolice, takže tá hrbolcovala na dva kroky spod Šúplatu. Ľudmila sa vytrhla aj Brožkovi z ruky a lapala Šúplatovu stolicu, „nech sa len páči sadnúť, pán Šúplata,“ hovoriac tomuto. – Ej, veľa jesto šuhajov, čo pasú po bleskoch čiemookej Ľudmilky, – pokračoval len ďalej Brožek, pyšteky svoje zubmi potuteľne hryzúc. – No ale – veď ja nejdem túto krásavicu našu slovenskú do očí chváliť, ale len protestovať proti babke som si za povinnosť pokladal. – Áno, áno, protestovať, – prisviedčal zas Šúplata a Brožek mal z toho veľké potešenie, lebo zakaždým zbadal čosi také na Hovorkovej tvári, čo bolo podobné posmešku – schválne akosi proti Šúplatovi, ale len pre seba vyjavené. Hovorkovej sa Brožek vždy väčšmi páčil, takže už teraz ničomu sa tak netešila, ako že Šúplatovi nesľúbila na zajtrok ohlášky. „Ak čo myslí tak si rozmýšľala, veď on s tým vyjde na svetlo a za týždeň je dosť času prezvedieť sa – najmä v Bruchoslaviciach. Ale ak by nič nebolo – nuž spánombohom potom, nech si Šúplata vezme Ľudmilu.“ Šúplata sa však ináč namyslel. To zaiste už nijako nemohol zniesť, keď videl, že Brožek jeho, ako si myslel, Ľudmilku za ruku chytal. Urobil síce čo mohol, aby dal najavo, že aj on ľúbi Ľudmilku, ale to sa mu samému nezdalo také byť, ako bolo to Brožkovo lichotenie Ľudmile. Ale teraz sa on sám so sebou ináč poradil, umienil si akokoľvek dnes koniec urobiť všetkému tomu lapkaniu jeho Ľudmilôčky za rúčky a zato chcel čo do polnoci čakať a prečkať tých jemu nemilých hostí, aby už potom so starou aj s mladou svoju vec dokonal a zajtra v mene božom sa vyhlásiť dať mohol. Na tie zajtrajšie ohlášky mu taká chuť prišla, že nikto nikdy na ne väčšiu chuť nemal ako teraz on. „Veď to len musí byť toho bohatstva u tej Hovorkovej, keď sa už k nej aj takí gavalieri, ako je Brožek, nanášajú. Bezmála by sa rád vicišpánom stal a potrebuje peniaze, lebo otec mu ešte nevydá jeho táľ.“ Takto si rozmýšľal Šúplata a mľaskol zakaždým papuľou, čo len na Ľudmilku pomyslel. Keď sa zdalo, že už všetkých predmet rozprávky zanechal, tužbyť skočila Dorka do chyže a hodila na stôl noviny a išla po svojom. – No, čo nové vo svete? – spytoval sa Brožek. Hovorková ho ponúkla, aby otvoril, čo on aj chytro urobil a poprebiehajúc okom sem a ta, zastavil sa až na samom konci pri ohlasoch, kde však práve dačo zaujímavé musel nájsť, lebo sa celý v tvári premenil. Oči sa mu iskrili divým ohňom a Milenskému sa zdalo, že sa jeho priateľovi ruka trasie, ba i jeho hlas bol ako toho človeka, ktorý sa alebo náramne ľakne, alebo od veľkej radosti nevie, čo robiť. – No, – hovoril tajným hlasom Brožek, – už šťastný, kto má byť šťastným, hlavná trefa vo veľkej lutrii – hádajte, páni moji, ktorá je? Ale táto otázka, akokoľvek s veľkou účasťou prednesená, predsa nikoho z prítomných nepohla. Šúplata sa díval ako obyčajne, Ľudmila sa do lutrie nestarala, Hovorková odjakživa hrešievala na všetky lutrie a Milenský ani nechcel, ani nemohol lutrie obohacovať. – Ale to je čudné číslo, – pokračoval ďalej Brožek sám, – budeže 1847-my rok komusi pamätný. Veď – nech si to len povážia, hlavná trefa, ktorá dvestokrát tisíc vyhrala, je číslo 1847. Teda tento nový rok vyhra1, komusi toľkú sumu peňazí. Len teraz počal jeden zo spoločnosti oči vyvaľovať, za uchom sa škrabať a na stolici sa hniezdiť. Bol by sa rád spýtal čosi, ale sa zas čohosi bál, ale keď sa Brožek len aj ďalej tomu číslu čudoval a čiesi šťastie obdivoval, vždy jasnejšie svitalo v Šúplatovej hlave. – Nuž, akože je to, ako? – spytoval sa už celý prevrátený. Brožek vari nikdy nebol taký ochotný vo vysvetľovaní ako teraz, a vskutku tak zreteľne predniesol vec Šúplatovi, že tento ani mak nepochyboval viac o tom, že žreb jeho vlastnej kuchárky vyhral dvestotisíc. Tu sa mu začala chyža dookola krútiť, v hlave mu hučalo a v duchu videl Hurdálkovú, jej slová mu zneli do uší ako hlas anjela strážcu; razom sa mu teraz zdalo, že vidí všetko, o čom prv vedieť, čo prv vidieť nechcel, ako Ľudmila za inými pozerá, ako Hovorková len parády chce vytínať, vari aby dlžníkov oslepila a bohatých frajerov prilákala; teraz ju čuje, ako Brožka víta a Ľudmile pre Milenského stoličku podať káže, ako mu pred nosom dvere zatvára, slovom, všetko sa mu vidí teraz tak, ako Hurdálková hovorila. A nad všetkými týmito obrazmi svojej mysle videl Ilonu. Nikdy sa mu ešte táto jeho verná slúžka nezjavila v takom svetle ako teraz, jej tvár videl ako tvár anjela, videl ju ďalej s vyhrnutými rukávmi dlážku drhnúť, chyžu usporadovať – a na jej truhle sa presúšali veksle. – Jaj, čert ma tu po týchto bruchoslavických parádach, tam – tam. ja vidím obraz pravdivej ženy. Lež ako sa teraz von dostať? – Takto si Šúplata šeptal – a v tom okamihu zabudol na všetko predchádzajúce, nevidel nikoho, neočul nikoho, až keď už mal chuť načisto zutekať, padlo mu oko na Brožka, ktorý ho tak meral, že mal svoje ostré oko celkom naňho uprené, a toho sa tak ľakol, že razom chmatol svoju trstenicu, schytil širák a poberal sa ku dverám. Keď bol Šúplata pri dverách, Brožek sa rozosmial a čosi šeptal Ľudmile, ktorá tiež pyšteky zalryzovala. Šúplata sa ešte raz obzrel – jeho oko sa však zas stretlo s Brožkovým, takže ani to, čo chcel naposledy povedať, nemohol – a len tak, ako sa vraví, od kľučky sa odoberúc, hrbolcoval dolu schodmi. Teraz nastávalo nové nastrunenie harfy. Nikto z prítomných nechcel začať reč. Hovorková sa stavala, ako čo by sa hanbila za takého hosťa, ale vo svojom srdci smútila trochu, lebo sa jej zdalo, že jeden istý sokol odlieta, medzitým čo druhý, neistý, ešte len obletuje okolo nadstaveného osídia. Tento sa jej lepšie páčil, zato ho nechcela lapaním tamtoho poplašiť. Potešovala sa v duchu len tým, že čo priam by aj sokol Brožek uletel, ona predsa ešte sokola Šúplatu svojimi kumštami spiatkom privábi. Šípila, prečo Šúplata odbehol, lebo tú jeho Eifersucht často vybuchovať videla, ale znajúc dobre toto pole mužskej náruživosti, dôverovala svojim schopnostiam, mysliac len tak pre seba, že ona Šúplatu uspokojí. Ľudmila sa pod noštek usmievala, Brožek a Milenský čakali tiež čosi, ale predsa len na tamtoho prišiel poriadok začať, čo on aj najspôsobnejšie vykonal. Dal sa totiž s Ľudmilou žartovať – až sa jej tak položartom-polonaozaj za milenca navrhoval – ak by ešte takto dakoho v srdiečku zarytého nemala. A Hovorkovej nič iné nebolo treba ako to, ona to najradšej videla keď sa Brožek mal okolo Ľudmily. Chcela priam rozkazovať Ľudmilke, aby pripravila čaj pre hostí, ale vidiac, že sa Brožek s ňou dobre zabáva, tašla sama. A to bola pre Milenského voda na mlyn, lebo tento náš šuhaj sa už tak bál Hovorkovej, že sa mu zdala byť ako diabol, a keď odišla, cítil sa ako od diabla oslobodený. Ale teraz sa Milenský aj na samého Brožka hneval, lebo videl, že sa on len okolo Ľudmilky obracia a na nahováračstvo celkom zabúda. Už mu aj znamenia dával, aby začal svoju prácu, a teraz mu práve svoju nevôľu po latinsky dal najavo. Ale Brožek mal čosi v hlave, čomu Milenský nemohol porozumieť, a tak sa ani na Milenského veľmi neobzeral, ale sa len okolo Ľudmily vrtel. Túto počínal už tiež omŕzať, lebo by si ona bola rada v neprítomnosti Hovorkovej s Milenským dač poštebotať, lež Brožek to vedel prekaziť. – Vieš čo, – hovoril Milenskému, keď tento dobiedzal doň, aby robil, čo má, aby sa presvedčil, ako stojí jeho budúcnosť s Ľudmilou, – vieš čo, – povedá, – teraz pôjdeme domov, a ty dnes nič nesmieš zvedieť. Nechaj tvoj osud len na mňa. Ver mi, že všetko dobre vypadne, ale nesmieš sám vŕtať. – Vari aby si ty mal viac času... – odsekol Milenský a celý zblednutý hľadal svoj širák. Medzitým išla Hovorková s čajom a prinútila ešte ostať oboch, kvôli Brožkovi totiž aj Milenského. Potom vodila tamtoho po svojich chyžiach, chválila sa svojím Jankom Dávidom, lichotiIa mu, a tak sa s ním láskala, ako čo by ho sama chcela za muža mať. Brožek vystrájal fígle so starou aj s mladou a to všetko namiesto ohovárania Šúplatu, namiesto nahovárania Ľudmily za Milenského – a Milenský to všetko videl a zahorel nenávisťou k Brožkovi. V tomto okamihu by ho nebol ľutoval sekať. Najhoršie bolo preňho vidieť, ako sa aj Ľudmila s Brožkom dobre zabáva. Toto ho do omdletia ducha priviedlo tak, že nebol schopný na dáky skutok. Hlava mu horela divým ohňom – vtom lapil svoj šírák a poberal sa preč, sklonenou hlavou k zemi prehodil pár potupných slov k Brožkovi – ako k zradcovi jeho priateľstva, ako k pôvodcovi svojho nešťastia a chladne sa pokloniac starej a mladej, opustil chyžu. Brožek by už bol rád napravil všetko, ale bolo neskoro; chcel aj sám odísť – bojac sa o svojho priateľa, lež Hovorková sa skoro naňho privesila, len aby ho zadržala. Milenský. ani nevedel, ako prišiel domov a celú noc prezúfal a prebolestil. Brožek sa síce tiež dlho nebavil u Hovorkov – ale k Milenskému sa už doklepať nemohol. Tu vidíme, že každá prepiatosť necháva za sebou omdletie. Ani priateľovi to nepristane, ked priateľov pokoj na próbu stavia. Túto sententiam moralem porúčame medzitým, než ďalej postúpime, nášmu láskavému čitateľovi na svedomité pováženie a „aplikáciu“ na seba. == 9 == Šúplata bežal od Hovorkov ako blázon. Na ceste len tak hlavu strčil medzi dvere do Hurdálkov a vyrapotal: – Pravdu, veľkú pravdu mali, pani Hurdálková, – a s tým fujas matias utekal ďalej. Darmo vybehla za ním Hurdálková, darmo volala jeho poctivé meno, on len cválal po uliciach – až sa pri svojom vlastnom dome zastavil. A tu ani nešiel rovno do svojej chyže, ako mal starú obyčaj, ale hneď do čeľadníka k Ilone. Zastal si ku kachliam, ohrieval sa, šúchal rukami a nevedel, ako sa má prihovoriť milej kuchárke. Lež predsa mu prišlo na um: – Ale, povedá, – čože si lepšie nezakúrite, Ilonka moja? Ilona sa tak trhla, ako čo by ju bol dakto po papuli fľasol, keď očula tak pekne hovoriť svojho pána, lebo od Silvestra mal on papuľu akúsi nadutú a Ilone máločo dobré povedal. – Ej no – kde nabrali tú Ilonku? – posmešne sa ho spytovala slúžka. – A čože si to pigľujete, Ilonôčka moja drahá, – počal sa žartom spytovať Ilony pigľujúcej biele šaty. Ale tá mala hneď odpoveď. – Hm – čo pigľujem? Ich krágliky na sobáš a môjmu kulifajovi košielenku – tiež na sobáš. Myslia si vari, že sa ja nemôžem vydať zato, že som pätnásť zlatých do lutrie vyhodila a že mi ich oni nechceli vrátiť za môj lós? – Hm, hm, – dudlal si pod nos Šúplata, – ona ešte sotva vie, že vyhrala; ale doparoma, ako sa len dám do toho. Začal teda nahlas k Ilone: – Ach, Ilonka moja, Ilonka! Čo viac sa obzerám po tých bruchoslavických pannách, vždy sa len väčšmi presviedčam o tom, že je to pravda, čo ste mi vy o nich už dávno hovorievali: samá svetská márnosť, pán boh nech ma chráni – nikdy mňa ani jedna z nich mať nebude! Ilone sa usmievalo šťastie, lebo badala, že zas dakoľko rokov prebehne; čo ona sama bude gazdovať u Šúplatoviech Ďorďa. – Ej, dajbože, aby si naozaj zhnusili tie mazleny, tie márnotratnice, tie klebetnice, tie šlumpy, tiee – tie bruchoslavické panny. Veď to nič nevie, len sa frntiť, len po báloch sa blázniť, širáky nad širáky, vikliere nad vikliere, šály nad šály nosiť – však som ja dávno hovorila, pre nich to nič nie je súce. Ale – nech si urobia, ako chcú, aby mne potom nepripisovali. Ja veru nedbám, čo urobia, to, ale len to si prosím, aby mi povedali, čo naozaj mienia, lebo mne sa triafa šťastie môj kulifaj nezabudol na mňa, a to je len predsa pravda, že stará láska nehrdzavie, a naposledy, keď chcú vedieť, ja mám... Takto rečnila Ilona, ale dorečniť jej nedal Šúplata, čo bol všetok skonfundovaný a bál sa, že Ilona sa začne aj svojím vyhraným žreborn chváliť, lebo také trúfačné sa mu zdali jej reči. – Nie tak, nie, Ilonka moja, – počal jej skákat do reči, – povedzme že si úprimné slovo. Ja ti už, duša moja, musím povedať – čo oddávna myslím. Ja nechcem nijakú Bruchoslavičianku, ale ani sa ďalej trápiť nebudem v tomto slobodnom stave; nie je dobre byť človeku samému, čítame v Písme svätom. Lež, vieš ty čo? Ja som už tak poznal tvoju vernosť, tvoju spravodlivosť, tvoju schránlivosť, usilovnosť, pracovitosť, že veru, čo len na teba pomyslím, vždy sa mi zdá, že by sme sa my dvaja len predsa najlepšie k sebe hodili. A ver mi, duša moja, že som teba vždy mal pred očami, kedykoľvek som si obzeral ženu. Sľúb mi teda, že... – Ale, ale, čože to posmechujú – hanblivo sa uťahujúc od Šúplatu, hovorila Ilona, – ja taká stará, ja trochu aj krivá, ja chudobná. – Dobre je, – šeptal si Šúplata, – ešte nevie nič o lutrii. Ale pravda – veď to len teraz v novinách prišlo. – Dal sa teda hlasito a úprimne rozprávať: – Nabok všetky žarty – nabok všetko neúprimné sa uťahovanie! Ja som tiež v rokoch, a chudoba sem, chudoba tam, láska nehľadí bohatstvo. Či chceš – či nechceš, ale pomysli, že ja bez teba šťastný byť nemôžem. – Ale, ale, och, no, ale akože to bude? – omykala sa Ilona, – veď by ma tie bruchoslavické panny zjedli od hnevu – a ani takých šiat nemám, už by som sa len tiež musela podľa ich stavu nosiť. – Ja budem tvoj muž, tvoja ochrana, keď by ťa kto zjesť chcel, a šaty, o tom potom! Len mi ty sľúb! – Takto ju posilňoval Šúplata. – No, – povedá Ilona, –keď to už len má a má byť, nech sa stane božia vôľa, čo sa ja slabé stvorenie naprotivím. Ja ich, mladý pánko môj – veru tiež veľmi, a to už oddávna ľúbim a chcem ich vernou manželkou byť. Šúplata chytil Ilonu ako vrece zbožia, stisol ju a vylepil jej na tvár taký bozk (lebo božtek sa to nemôže menovať), že by sa mľasknutie bolo mohlo do tretích susedov očuť. – Ach, to som si ja ani nezaslúžila, – odpovedala hanblivo Ilona, – ale keď je už tak... vtom otŕčal aj Ďorď svoje líce a bozk od Ilony bola druhá pečať vernej lásky. – Lež ako k tomu, – starala sa teraz Ilona, – prípravy dáke sa len musia urobiť, veď sme nie vdovci. Nič, nič, – hovoril Šúplata, – nijaké parády. Pôjde sa zajtra na faru, z fary pre dišpenzáciu, potom sa dáme aspoň raz ohlásiť v kostole, aby si ma bruchoslavické panny zo svojich lajstrov povytierať mohli, a po kázni hneď sobáš. A – punktum, koniec reči! – Ale by to bolo možné – tak chytro? Čudovala sa Ilona, – no veď oni tomu rozumejú, a čo sa ja slabé stvorenie naprotivím. Aspoň nebudú mať ľudia času nás ohovárať, po sobáši nech ohovárajú, koľko budú chcieť. – Tak – tak, nech ohovárajú, to sa mi páči, Ilonôčka moja, – a zas si bozkal svoju sľúbenicu Šúplata. A toto mu už len skôr pristalo – ako tam obšmietať sa okolo Ľudmilky, no či nie? Veru hej, odpovie každý nefilister, majúci náhľad na vec. Po tejto dohovôrke odišiel Šúplata do svojej chyže a skákal ako cap od veľkej radosti nad dvestotisícami – aké sa zajtra s jeho veksami spájať budú pri oltári. – A to už len bude inakšia komasácia – lebo to viem, že Ilona moja nijaké dlhy nemá. – Tak sa potešoval. Taktiež Ilona skákala vo svojej kutere od radosti, že bude pani Šúplatová. – Len aby ho ešte do rána dakto neodviedol odo mňa, keď sa tu len všetko ľudia dozvedia. – Takto starostlivo si hovorila Ďorďova sľúbenica, a umienila si celú noc nespať a usilovne strážiť, aby sa nik k jej pánovi nedostal. Ale aj Šúplata mal strach, aby sa Ilona nedozvedela, že je bohatšia ako on sám, a aby sa potom ozaj dáky kulifaj k nej nepriškrel, a tiež si zaumienil stráž držať nad svojou sľúbenicou. To bolo pekné, ako obaja len čo kde šuchlo – razom vyskakovali zo svojich chyží a najprv Šúplata sa ubehal a pod bránou opitého kulifaja nájduc, von ho vyšmaril, ale potom zas Ilona Hurdálkovú tým odpravovala, že pána nieto doma. A obaja mali veľkú radosť zo seba, keď si potom vysvetľovali jeden druhému, prečo to robia. – Ako by to bolo – keby nemali pokoja? – hovorila Ilona. – Ako by to bolo, keby sa už k mojej sľúbenici takí chalani, ako je ten mlynársky tovariš, vláčili? – odpovedal Šúplata. A tak nepokojne prešla u Šúplatovcov tá noc pred Troma kráľmi tohto bežiaceho roku, lebo až do rána nespal pokojne ani on, ani ona, totiž ani Šúplata, ani budúca Šúplatová Ilona. Ale kým si oni vychodia potrebné svedectvá a dišpenzácie – my nazrieme trochu k Milenskému. Trojkráľová noc bola pre Milenského najhroznejšia zo všetkých prebdených nocí v jeho živote. Ani sa nevyzliekol zo šiat, keď líhal, ani sa teda neobliekal včasráno na Tri krále. Povstal celý zblednutý a prechodiac sa po chyži, zmýšľal už len, ako by sa dostal von z Bruchoslavíc. Doteraz ho v tomto obmedzenom hniezde len Ľudmila a Brožek zdržovali. Ale teraz – pusto mu je pred očami. Tieto postavy majú teraz preňho celkom inú farbu ako doteraz. V Brožkovi vidí diabla, v Ľudmile anjela, ktorý mu ukazuje z Bruchoslavíc cestu von a žehná jeho kroky na ceste slávy. „Posvätenie sa národu,“ tieto slová vidí napísané na bráne svojho osudu. – Posvätím sa teda celkom tebe, národ môj, – takto si povedal – a zakryl oči trasúcimi sa rukami. Vtom vstúpi do chyže Brožek, lež nebol to už ten včerajší Brožek. Vážny a skôr smutný ako veselý. Podáva ruku svojmu priateľovi, ale ten ju odstrčil. – Ty si môj zradca! – studeno hovoril. – Ja som tvoj najvernejší priateľ, – odpovedal ticho Brožek. – Ty si ma oklamal, – odvetil na to zas Milenský a dal sa ďalej doňho tak, že Brožkovi už ľúto bolo. Osvedčoval sa, že včera musel tak robiť – a zaklínal sa mu sväto-sväte, že na tom pracuje, aby sa Ľudmila jeho ženou stala. – Už som prestal vo všetko to veriť, – zapochyboval nad všetkými jeho rečami a sľubmi Milenský. – Dnes pôjdeš ešte raz so mnou k Hovorkovej, a tu máš na závdavok moju statočnosť, moju osobu, môj život, všetkým týmto ti stojím za to, že ti Hovorková sama Ľudmilu dá do náručia. A toto s takou istotou hovoril Brožek, že Milenský sa cítil byť k nemu nanovo priviazaný. – Dnes bude smiechu po Bruchoslaviciach, usmievajúc sa hovoril Brožek potom, keď mu Milenský sľúbil, že pôjde s ním k Hovorkovej, – a ak sa neklamem, máme sa o tejto histórii aj dosť noviel a noveletiek načítať. – Možno, – odpovedal trochu upokojený Milenský, – možno z toho povstane aj román, v ktorom ale Milenský bude predstavovať najnešťastnejšieho človeka na svete. – O tom potom – lež aby som nezabudol, prichystaj ten tvoj rukopis mnou popečatený, – ešte aj toto so smiechom dodával Brožek a obzeral sa po pulpite. Milenský premŕvajúc sa v papieroch a v brožúrach, hľadal pakel, a nájduc ho na samom spodku, posmešne sa vyslovil: – Tu ho máš, aby si sa presvedčil, že tvoje čary toľko vykonali pre môj rukopis ako tvoje sľúbené intrigy pre moju lásku. – Priam toľko – ak nie ešte viac, – odvetil Milenského dobrý priateľ. Potom sa rozišli – po kostole mali sa zas zísť. My ich však zanecháme a pôjdeme pozrieť, čo robia u Hovorkov. Hovorková bola pobožná osoba aj po iné sviatky a nedele, ale na Tri krále – to odjakživa bývalo jej – ísť do kostola. Zavčasu sa teda aj teraz ako obyčajne vystrojila – a ešte nikoho nebolo v kostole, ona sa už vo svojej rodinnej stolici modlila. Ale odkedy do kostola chodí – nikdy ešte taká nepokojná nebola pred službami božími ako priam dnes. Lebo čím viac sa ľudia schádzali – tým viac obzerania sa na ňu, tým viac šeptania o nej bolo. To bolo už do nevystátia, ba by bola tuším z kostola vybehla, keby len trochu nebola hľadela na to, čo ľudia budú o nej hovoriť. Za posledné útočisko si vzala modlitbu a chcela sa celá do nej pohrúžiť, ale neviem, akú knižku mala, keď nemohla naskrze takú hlbokú nájsť, takže jej myseľ vždy len navrch vyliezala. Ba ani len z tej kázne si dnes nič nezachovala, bár pán farár tak kričal, že sa celý napriek tej trojkráľovej tohoročnej zime upotil, lebo jej tak v hlave vrelo to šeptanie, to usmievanie sa a obzeranie na ňu. Už sa v duchu zas zariekala, že nepôjde viacej tak včas do kostola, lebo Bruchoslavičania ako vzdelaní a osvietení ľudia majú obyčaj vždy len na samú kázeň chodiť, takže z domu sa síce vyberajú pri prvom zvonení, ale namiesto do kostola idú po kmotrách, strynách, ujcoch., a čo ja viem akých svojich priateľoch – až trúfajú, že sa už kázeň začne. Tak sa stáva, že oni ešte pred kostolom zvedia všetky nové, ak sú aké v meste, klebietky a novinky. Hovorková teda, ktorá mala tú slávu, že hneď všetko najprv zvedela, už nejeden raz taká nešťastná bola, že pre to svoje včasné chodenie do kostola len na ceste z neho sa o tom alebo inom novom dočula, čo ju tak mrzievalo, že už koľko ráz si zaumienila len neskoro chodiť do kostola, aby nemusela potom od hocakej meštianky sa o novinkách dozvedať. Ba viac ráz sa jej to prihodilo, že medzitým, čo sa ona v kostole modlila, dačo zaujímavé sa v meste stalo, o čom všetci ľudia chýr už do kostola doniesli a ktorí nedoniesli, teda sa ju pri kázni od susedov dočuli. Ale také dačo sa jej predsa nikdy nestalo ako teraz. Kázeň sa jej už taká dlhá zdala byť – ako rok, nevedela sa toho amen dočkať. Už neverila, len skôr sa von dostať, ale vtom zahrmelo – amen. Lež ak sa hnevala Hovorková, doteraz na to samé šeptanie a obzeranie sa na ňu, mohlo ju od hnevu rozhodiť, keď na tie isté svoje uši, na ktoré s krikom povedanú kázeň neočula, teraz potichu ohlasované ohlášky očúvať musela, lebo veru krem všetkého žartu ohlasoval pán farár v mene blahoslavenej Trojice svätej poctivého mládenca pána Šúplatu Ďorďa s poctivou pannou Ilonou Škrabáčkovou, jeho budúcou, vernou a úprimnou manželkou, a to razom po prvý, po druhý, aj po tretí raz. Bolo to iba teraz dívania a divenia sa, šepotu a chechotu ani konca ani kraja, a Hovorková musela všetko zniesť. Môže si môj láskavý čitateľ predstaviť, čo sa to všetko v srdci tejto šľachetnej matróny muselo ozývať. Ja o tom ani písať nejdem, lebo je to nemožné. K tomu ja som sám v Bruchoslaviciach odjakživa málo radosti nachádzal, zato ani túto hrôzu pre takú bruchoslavickú figúru, ako bola Hovorková – opisovať nejdem. Že to bola hrôza pre Hovorkovú, to vie síce každý, ale kto len raz bol v Bruchoslaviciach a zná tento ľud celkom na klebetníctve založený, klebetou počatý, zrodený, odplekaný aj pochovávaný – ten mi to uzná. Ona si už len v slzách obľahčenie hľadala, a zastrúc si oči bielym ručníkom – neobzerajúc sa ani na to, čo ľudia budú o nej hovoriť – utekala z kostola. Šúplata s Ilonou pekne vyočúval svoje ohlášky po kostole predstúpili so svedkami pred oltár, a prv než polhodina odbila, boli oni obaja na večné veky vekov svoji, lebo čo boh spojil, to nijaký človek nikdy nerozlúči. – No, nech sa už bár o zem hodí Hovorková, – hovorila potichu Ilona Šúplatovi, vychádzajúc pri jeho boku von z kostola. Šúplata bol v dlhom kapute oblečený a Ilona mala na hlave rozmarínový veniec, šaty len také, aké mohli tak nachytro pozhľadávať, aby predsa obstála ako meštianka. Ostatné sa malo už len po sobáši doplniť. – Či ju videli – ako sa metala? – spytovala sa verná manželka svojho manžela, ale tento nič neočul, nič nevidel – iba rátal tie sumy, ktoré sa mu ako následok tohto skorého sobáša dnes-zajtra na jeho stolíku zjavia. Tak došli s dakoľkými dobrými priateľmi do svadobného domu. Ale Hovorková? Táto chudera nevedela ani kade ide, ba tuším potoky sĺz za ňou sa liali, tak nariekala – rozumie sa od hnevu. Ledva dotrielila do svojej chyže – keby len o dom ďalej mala ísť, bola by tuším tam spadla, celá mdlobou a žiaľom a hnevom premožená. Ale ako vstúpila do svojej chyže tak sa jej poľahčilo, lebo našla tam ľudí pre ňu teraz najmilších, akože by aj nie, keď sa jej celý zástup v kostole zhnusil – a tu u seba vidí Brožka a Milenského. Vo chvíľke pribehla aj Ľudmila. V lone svojej rodiny a dakoľkých dobrých, nás milujúcich a ctiacich priateľov najlepšie si oddychujeme po verejných porážkach. Sám Milenský prichodil pyšnej Hovorkovej akýsi milší a príjemnejší. Ale Brožek – no ten sa jej ukázal priam ako anjel potešiteľ. Všetci traja už vedeli, čo sa stalo, ale sa veľmi múdrili, aby stará ich furtácku radosť nezbadala. Všetky kumšty vynaložila síce Hovorková na to, aby ukryla svoj hnev, svoje pohnutie, svoj žiaľ, ale – predsa sa len kedy-tedy vyzradila – až naposledy celkom popustila svoj hnev. Po daktorých nepatrných otázkach a odpovediach nemôžuc už ďalej zdržovať u seba najnovšiu svoju novinku, spytovala sa svojich hostí, či vedia, čo je nové? – A čo také? – razom sa všetci ohlásili, hľadiac na blednúcu tvár Hovorkovej, ktorá si takto začala: – Ani by ste si nepomysleli, ani by sa vám nesnívalo – Šúplata – tá šepleta, ten hulvaj, tá nemotora, mal dnes so svojou dievkou ohlášky. Len nech si pomyslia, páni moji, tento gemeiner Mensch sa ešte opovážil ku mne prísť, moju Ľudmilu pýtať. Ale tu sa ďalej nemohla premáhať, pustila sa do plaču z toho do nového šprihania na Šúplatu až tak zubmi zaškrípala. – Mne takú hanbu vykonať! To neznesiem! Vláčil sa mi do domu, behal za mnou, prosil ma, aby som mu len dovolila do môjho domu chodiť! A pane ani mi len slova nepovedal, lež ja tam v kostole musím jeho sprosté ohlášky vyočúvať! – A zas sa rozplakala. Ľudmila sa len tak bokom uškierala, Brožek mrdal fúzikmi – a Milenský tiež nesmútil so smútiacimi, ale sa v duchu radoval s radujúcimi sa. – No – už ma ten doriadil, ten naničhodník, ten žgrláň, ten klát hnilý, smradľavý. Či ten bol hoden, aby som ho ja pustila do svojej chyže? Svoju dievku si vzal – a taký človek chodil k mojej Ľudmile – nie, to mi je nie možné zniesť, ja sa pominiem od hnevu, žiaľu a hanby. Veď si budú ľudia na mňa na ulici ukazovať! – Takto Hovorková celá rozhorekovaná nemohla vlastne konca nájsť tej svojej pesničke o Šúplatovi. Ale Brožek už ďalej nečakal, vidiac, že je teraz pre jeho fígle príhodný okamih. Chytil Ľudmilu za ruku, bozkal ju, bozkal aj starej ruku a hodiac sa na kolená, dal sa prosiť: – Ja mám dostatočnú satisfakciu z toho pľuháka ako pre toho anjela, tak pre pani babku, ale prv než ju vydám do rúk urazených, prosím o jedno! Hovorková bola bez seba od radosti. – Ó, ó, nech vstanú, nech vstanú, ja im všetko urobím po vôli, hovorila Brožkovi, dvíhajúc ho. Ale ten nechcel vstať hovoriac: – Nie tak, prv nevstanem, kým mi nesľúbia tu pred týmto mojím najvernejším priateľom, že vyočujú a naplnia jednu prosbu, jednu horúcu túžbu môjho srdca. Hovorková nechcela sľúbiť – ale keď len naliehal Brožek a vstať nechcel, sľúbila mu naposledy dodajúc, „ak len bude možné“. – No tak, – vstávajúc hovoril Brožek, – tak ich prosím, pre blahoslavenstvo týchto dvoch dobrých duší, nech požehnajú lásku môjho priateľa Milenského a tu tejto vnučky Ľudmilky. Hovorkovú tento žart tak rozišiel po tele, že sa rozpálila ako oheň, lebo ani také dačo nečakala, mysliac, že Brožek bude Ľudmilu pre seba pýtať, – To sa nemôže stať, ja som si myslela, že oni... – Ale Brožek jej nedal dopovedať. – No dobre, – povedá, – nechže ju mne dajú, teraz ju pýtam pre seba, prosím ich o Ľudmilku! Všetci pozreli razom naňho, lenže Hovorková celkom iným okom, ako tamtí dvaja zaľúbenci. – Áno, áno, – opakoval Brožek, – ja prosím o Ľudmilkinu ruku. – Nech nežartujú, Herr von Brožek, to som si od nich nezaslúžila, – okríkla ho Hovorková, ale on stál na svojom a prosil už teraz celým citom na kolenách o Ľudmilu. Hovorková sa už celkom vážne obzerala po Ľudmile, keď sa tá ohlásila: – Nikdy, – povedá, – nik iný nebude mojím manželom ako tento jediný anjel mojej lásky šľachetný Milenský, – a potupne pozrúc na Brožka, – pán Brožek, čo robíte? – A ty mlč, – ohriakla ju stará, – a ich pán Milenský prosím, keby nás samých zanechali. – Nie tak, Frau von Hovorková, – ohlásil sa Brožek, zdržujúc Milenského, – ja nechcem vyžobranej lásky. Ľudmila ma nechce, bár by mi ju babka mala vôľu dať. Lež poradíme si hneď, budeme hlasovať, ja môj hlas dám Milenskému a babka tiež Milenskému, teraz hlasujte vy ostatní. Hovorková sa zasmiala, ale z privolenia nič nebolo. – Čože by mi to bola za satisfakcia za Šúplatu – dať moju Ľudmilku za pána Milenského? A oni sľubovali aj mne satisfakciu. – Takto lapala Hovorková Brožka za slová, hľadajúc stadiaľto sa vykĺznuť. – Hej – hej, pravda je. Nuž a čože by chceli, akú satisfakciu? Keby som im takto preukázal – že si Šúplata Ilonu vzal len zato, že vyhrala tých 200 000 zlatých z lutrie – mali by v tom satisfakciu? – No to – on by sa aj so svojou šmatlaňou uspokojil, to ja viem, keby mu len doniesla toľkú sumu, ale pre mňa by to nijaká satisfakcia nebola. – Tak odpovedala na Brožkovu otázku Hovorková. – Dobre, dobre – ale keby som potom zas to mohol vykonať, že by sa Šúplata bol prenáhlil a namiesto 200 000 len šmatlavú Ilonu dostal? spytoval sa zas Brožek. – A keď budú oni takým bosorákom, že mi budú schopný túto satisfakciu za toho chumaja dať – potom privolím, dobre, nech si pán Milenský vezme moju vnučku za ženu. Brožek na tieto slová skočil, ruku svoju do ruky Hovorkovej plesol. – No tak, – povedá, – slovo stojí! Viktória –Viktória, tešte sa so mnou, ja viem s istotou, že si Šúplata vzal Ilonu len pre žreb, ktorý ona bola kúpila a ktorý šťastnou náhodou bol hlavnou treťou, – ktorý však ona predala, a Šúplata nevediac o tom a so sobášom sa ponáhľajúc, tak pekne sám seba natrestal. Toto mi verte – o chvíľu bude o tom každý kohút kikiríkať. Tu bolo potom smiechu. Hovorkovej bola duša na mieste. A bár sa jej to trochu krivdilo za spisovateľa dať vnučku a svoje bohatstvá, predsa privolila láske našich zaľúbencov, požehnala ich ako dobrá matka. Potom sa strojil obed – a Hovorkovej sa Milenský vždy lepšie páčiť počínal. Pri obede musel Brožek rozprávať, ako to vlastne bolo s tým Šúplatom. Dlho sa síce zdráhal, ale Ľudmila a Hovorková vedeli ho nahovoriť na to. – Nuž, ako to bolo? Tak to bolo, že žid Renzef, ten čo sa to zo Schlossbergu presťahoval do Bruchoslavíc a čo to vraj aj židovským spisovateľom pri ktoromsi nemeckom časopise, bol huncút prešibaný, oklamal Ilonu, že vraj ten žreb je hotová banknota, za ktorú, ak si ju za pätnásť zlatých kúpi, dostane vo Viedni dvestotisíc. Sprostá hus sa dala židovi ošudáriť a dala za žreb pätnásť zlatých. Potom sa pochválila pred svojím pánom – a ten ju vysmial, vysvetliac jej, čo je to za ceduľa. Ona chudera v strachu, že pride o peniaze, ponúkla žreb svojmu pánovi, ktorý ju ale vyhnal. Hovorková bola samé ucho, Milenský ale s Ľudmilou žili zas len sebe, svoje oči videli – ale iné ani nevideli, ani neočuli. – Ilona potom behala po celom meste – až našla jedného mladého blázna, advokáta, človeka ináč dobrého, ktorý, majúc jedného chudobného priateľa, rád by mu bol pomohol. Pomyslel si teda – že pomôže chudobnej dievke, a tých pätnásť zlatých – staví na šťastie svojho priateľa: ak vyhrá draho zaplatený žreb, nech má výhru jeho priateľ, ak nie – aspoň bude mať to vedomie, že oklamanej dievke vrátil peniaze. – Ach – ach, –čudovala sa Hovorková, – ale ten advokát, viem, že teraz nedá svojmu chudobné– mu priateľovi ten žreb. – To by bolo huncútstvo pred bohom aj pred každým mravným človekom, a takého huncútstva nie je schopný ten istý mladý advokát. Ja viem, že on z dvestotisíc ani groša si nepodrží. Hovorková sa čudovala Brožkovým rečiam, mysliac pre seba, že by ona veru aj huncútom rada ostala za 200000 zlatých. – Nuž ale, vie o tom ten advokát, že jeho žreb vyhral? – Vie, – odpovedal Brožek. – A ten chudobný priateľ vie o tom, že žreb jemu darovaný vyhral? – Nevie,– chladno odvetil advokát. – No, to nechápem – aspoň v Bruchoslaviciach takého advokáta nieto. – Že nie? – spytoval sa Brožek a schopiac sa zo stolice, bežal do druhej chyže, kde v jeho kabani Milenského rukopis bol schovaný, ktorý hneď hodil na stôl, rozpečatil – a vytiahnuc žreb 1847, dal sa ďalej hovoriť: – Ale jesto v Bruchoslaviciach taký advokát, lež toho jeho chudobného priateľa nieto viac, lebo môj dvestotisícový priateľ Milenský nemôže sa viac od tejto chvíle chudobným menovať. A tu podal žreb svojmu priateľovi – ktorý, nevediac o čom je reč, len tak stŕpal, vidiac žreb, označujúci sumu hlavnej výhry. Milenský sa nechcel mať k žrebu, ale Hovorková počala naňho mihať, lež to by nebolo predsa Milenského zmútilo. Brožek vedel Milenskému usporiť reč a zdráhanie sa. Všetci mu leteli do náručia a chceli so slzami odplácať jeho veľkomyselnosť, lež on sa rozosmial: – No, – povedá, – čo sa vám robí, za pätnásť zlatých mi ďakujete? To ma ani neoslavuje – ja som už inakšie sumy povyhadzoval bez úrokov a vďaku. Hovorková rástla od radosti a bola by až do povaly narástla, keby len trochu ohybnejšie kosti bola mala. – Ja som sa prehrešil proti tebe, – začal sa kajať Milenský. – Hej? – žartoval Brožek, – no, to je pre mňa veľká satisfakcia za tvoje dišputácie, že uznávaš! Slovenský spisovateľ uznáva svoje chyby. To musíme dať do novín! – Ja som sa prehrešila proti vám, pán Milenský, – takto sa zas kajúcne ohlasovala Hovorková. Ale Milenský vyznával, že on nemá čo odpúšťať. Figliar, myslel si, že by potom, keď by veľkomyseľne odpúšťal Hovorkovej, aj on ju odprosovať musel, lebo si bol dobre vedomý, že jej nejeden raz zacietol. – No ale, braček Jarko, – spytoval sa Brožek Milenského, – povedzže mi teraz, povedz, kto viac vykonal, či moje intrigy pre tvoju lásku, či moje čary pre tvoj rukopis? – Nemám teraz slov, aby som mohol... – citom celkom premožený počal hovoriť Milenský, ale Brožek nedopúšťal vystupovať sentimentálnosti. – Halibali, trci-frci, už by si zas romantizoval, ty antiromantik. Čo len chceš? Dal som ti pätnásť zlatých, a aby si mi ani tie nebol dlžen, vrátiš mi ich tak, keď ich Šúplatovi obetuješ na svadbu – a koniec reči. Ak ma nechceš uraziť, ani to viacej nespomínaj. Potom dal tento junácky šuhaj ešte požehnaní budúcim mladým manželom a seba ako skorého družbu odporúčajúc ich priateľstvu odišiel veselý domov. Hovorková s Milenským porobila poriadky na svadbu, ale mladoženích s nevestou robili poriadky čo sa božtekov a ich srdiečka týka, ale najmä vo veci budúcej cesty do Viedne pre 200 000 zlatých, ktorú hneď na tretí deň po svadbe – a tak už na druhý týždeň ustanovili. Nám teraz už nič neostáva, ako dáko poriadne zavŕšiť Tri krále. Ale kde a ako? Tu, u Hovorkov, nieto ani svadby, ani bálu; hľa – veď bálu nieto ani v celých Bruchoslaviciach. Poďme teda ešte trochu aspoň do svadobného domu. Keď sme reku začali Silvestra u Šúplatov dokončíme tam aj Tri krále, aby sme in facie loci pamätnú históriu, ktorá sa od Silvestra do Troch kráľov tohto roku v Bruchoslaviciach prihodila, dokonávať sa videli a presvedčili sa, že dlhé do vohľadov chodenie, alebo vlastne vo vohľadoch bývanie, predsa len je istejšie ako také náhle zaľúbenie. == 10 == Prichodí mi hovoriť o Šúplatovi. Nebola uňho veľká svadba, ako sa to aj čakať mohlo. A bár by ani tak dlho nebola trvala – ako trvala. Prečo? Preto, že Šúplatovi aj to dlho bolo čakať, keď maličká rodina a svedkovia sobáša do večera pri poháriku vína a dobrej husacine vysedávali. Rád by bol býval už sám so svojou Ilonou. Hľadel si to síce nahradiť tým, že zakaždým, čo len von vyšla, vždy za ňou vybehol, ale nič si s tým nepomohol. Lebo mu nikdy nemohla vyrozumieť, čo chce, čo pýta. – Pane bože, čo len chce vždy odo mňa? – Takto sa sama seba spytovala Ilona, – čo len, aký črep chce? A že vraj aby som ho nestratila. Ale ja budem črepy opatrovať? Aký črep, čo za črep? Keď tak pod chvíľou len vybiehal Šúplata za Ilonou, prorokoval Šúplatov krstný otec Ďuro Múka, mlynár, šťastné manželstvo a za každým proroctvom vsotil pohár do seba. – Veď, – povedá, – ani len na chvíľu nemôže byť bez nej. A ostatní prisviedčali – až povyprázdňovali džbány. A vidiac, že Šúplata neposiela po nové víno odobrali sa aj oni na svoj pokoj. Ako posledný vychádzal z chyže, zaprel Šúplata sám za ním dvere a odrazu sa dal do svojej Ilonôčky s otázkou, až na mrzutý tón už vychádzajúcou. – Ale čože mi už raz nepovieš, kde máš ten žreb, aby si ho potom dáko nezapotrošila. Ty ešte ani sama nevieš, že tvoj žreb... – Ale veď sa dosť hlavy nalámem na tom črepe, či žrebe, či čo je to, veď ja tomu ani nerozumiem. – Tak sa Ilona vyhovárala a akýsi strach sa jej počínal kosťami prechodiť. – Nuž, – ohriakol ju Šúplata, – či žreb, či lós, jedna strela, dosť na tom, daj mi tú ceduľu, čo si to za ňu pätnásť zlatých Renzefovi dala! – Ahá – ach no, viem, viem už teraz. Kto by teraz na pätnásť zlatých myslel, keď ma také štastie stretlo. ja reku že je to dáka interesová kniha, ktorú mladý pánko hľadajú, ak by reku bol dakto interes doniesol. Ach – a ono je to tá ceduľa, čo si mi to nechcel za ňu vrátiť peniaze? Ale som ja len naozajstný blázon bola vtedy, že som sa tomu Renzefovi dala tak okabátiť. A ako si ma ty nemilosrdne hrešil, ja som si skoro zúfala. – Nože netrkoc mi už toľko za ušami, ale dones ceduľu,– rozkazoval netrpezlivo Šúplata. – Vari ma chceš zas hrešiť, že som si tých pätnásť zlatých radšej na svadbu nenechala? Či nie? Ale mi sľúb – že ma nevyhrešíš. Bár si ma ty odohnal neodohnali ma inde. A s tým sa šmotŕňala von. Šúplata sa prechodil veľkým krokom po chyži. Ale Ilona nedala na seba dlho čakať a v okamihu vpálila dnuka a šmarila na stôl piatku a tri strieborné dvadsiatniky, usmievavo vraviac: – Vidíš, muž môj, vidíš; že som ti ani tých pätnásť zlatých nestratila, ktoré som sama už mala za stratené. Tak, hľa, pán boh vzbudí vždy dobrého človeka. Lež nevedela si vysvetliť, prečo Šúplata tak oči treští a ako päste vyvaľuje. – Žreb daj, ináč ťa tu zachlomaždím! – zhurtoval z celého hrdla pán manžel. – Žreb, či 1ós, čiže tú istú ceduľu, ktorú si mi na Silvestra aj na Nový rok tu, kde teraz stojíš, ponúkala, tú ceduľu mi daj, to ti hovorím! Ilona, chudera, nevedela už ani dobre stáť od strachu. – Nuž veď som im ju, mladý pánko, dva razy dávala, a prečože ma vtedy hrešili a von aj s ceduľou vyháňali. – Kde si dala 1ós s tým rokom 1847 – hovor! Tak nanovo hrmel Šúplata. – Ja už 1ós nemám – a rok 1847 majú tam v tej knihe, mladý pánko. – Tak chcela ukrotiť Šúplatu, ale ten len dorážal na žreb. – Nože, nech sa už len nehnevajú, mladý pánko, veď im ja tú ceduľu donesiem; pán Brožek mi ju odkúpil – a ten mi ju veru zas prepustí. Čo som sa naprosila starého pána – nechceli mi ju odkúpiť, až som na ulici stretla mladého, a tento dobrý mladý pán mi na moje prosby vyčítal hneď hen tých istých pätnásť zlatých. Ale keď im toľko záleží na tom – nuž veď im ju donesiem. – A schytiac peniaze zo stola, ponáhľala sa von. Šúplata sa pleštil na posteľ, a tak ťažko vydychoval, že by človek bol myslel, že ho v okamihu porazí. Srdce mu stískalo čosi – a po chrbtovej kosti sa mu zimnica prechodila. Dal sa rozmýšľať o svojom veľkom nešťastí, lebo to na prvé pomyslenie vedel, že Brožek nie je taký blázon, aby vydal žreb, ktorý 200 000 vyhral. A toto mu tak prišlo k srdcu – že sa celý rozľútostil a rozplakal, takže sa nielen celý jeho dom a dvor, ale celá ulica od kriku ozývala. Po trojhodinovom plači sa mu predsa obľahčilo trochu na srdci. – Tam, – povedá, – mojich dvestotisíc zlatých, – a s tým obrátiac sa na druhý bok, tak tuho zaspal, že ho ani Ilona svojím buchotom nezobudila. Pani Šúplatová skutočne išla k Brožkovi. Na ceste ju stretol Renzef, ktorý sa priam k nej poberal. Chcel jej odkúpiť lós, že vraj jej dá sto zlatých zaň. Šudier, chcel ju zas ošudáriť, ale ona celá uplakaná ho prosila – či by jej nevedel takú ceduľu zaopatriť, lebo že vraj pán sa jej veľmi domáha. Židisko sa poškrabal za uchom – a myslel na druhé šudierstvo, keď sa mu toto nepodarilo. Ilonu Šúplatovú, keď prišla k Brožkovi, odoslali k Milenskému, ktorý jej síce ukázal ceduľu, ale namiesto nej dal jej ešte pätnásť zlatých a odoslal ju spiatkom s tým úprimným vinšom, aby ju pán boh dlho-dlho v šťastnom manželstve s pánom Šúplatom zdržoval. Tak s tridsiatimi zlatými sa vrátila Ilona domov v tej nádeji, že sa tými novými pätnástimi zlatými, ktoré jej pribudli, jej pán uspokojí. Ako sa Šúplata prebudil a ako on svoju paniu trstenicou mastieva, o tom už rozprávať nebudeme. Dlho by nám to trvalo – a mohli by sme tým daktorej inej pani Šúplatovej aj uškodiť, keby sme to tak dáko živo vykreslili, že by daktorý podobne oklamaný ženích ľahko palicu schytil a svoju Ilonu vymastil. Lež to sa len už teraz spýtať môžeme, a to nielen v bruchoslavickom kasíne, lež aj veľacteného nášho obecenstva: Kto nezná pána Šúplatu? A jeho šmatlavú ženičku kto nevidel na rínku v Bruchoslaviciach? Lebo ona je usilovná v navštevovaní trhov, jarmokov a, slovom, rínok je jej najmilšie miesto. Tento párik je teda druhý párik v Bruchoslaviciach, ktorému je ten čas od Silvestra do Troch kráľov najpamätnejší na svete [[Kategória:Jozef Miloslav Hurban]] [[Kategória:Próza]] 6z8ycl3ea9wzqdyrqzgbr8ztidb1app 0 17 8986 8886 2023-11-23T01:07:51Z Danny B. 47 typo 8986 wikitext text/x-wiki == 1 == <poem style="font-style: italic;"> Stíny Laurítasů! Svatopluků! Jak vás možno z hrobu vyvásti? By ste uvidely neřesti národu a hanbu svojich vnuků. [[Autor:Ján Kollár|J KOLLÁR]] </poem> Slováci dávno zabudli na svadbu veľkomoravského kráľa. Hoci sa až dodnes svadbia, Svätoplukova svadba im už ani na um nezíde. Ach, ako smutno to vyzerá s národom, keď sám zabúda na svojich predkov; lebo toto zabúdanie podožiera koreň jeho života. Oj, Slováci, viem ja o inej svadbe, než sú tieto vaše svadby, ale to bolo veľmi dávno, dávno pred naším storočím! Od tých čias sa vzniesli nad našimi hlavami smutné časy, divé búrky, nepriaznivé osudy, a tú pamätnú svadbu zaviala a zahalila šedivá, ďaleká, stratená minulosť...! Keby som vedel, že ma budete počúvať, povedal by som vám niečo o tej svadbe. Ale vy sa skláňate pred cudzími modlami, a nedbáte na vlastných vrstovníkov, ktorí vám rozprávajú o slávnej slovenskej minulosti. No ale predsa vám dačo poviem, aspoň na skúšku; ak však nepodbáte na môj hlas, nebude to moja, ale vaša škoda. A popravde múdrejšie urobíte, keď vezmete do ruky túto Nitru a v nej „Svadbu kráľa veľkomoravského“, než napuchnuté, oduté a ošklbané Meluzíny, Malojeny, Bruncvíkovcov, Štilfrídov a im podobné neprirodzené a nepravdivé výmysly. Ale najmúdrejšie spravíte keď necháte tie cudzie modly, tie cudzonárodné strakatiny a priviniete sa k svätému, prirodzenému, božskému oltáru slovenskej národnosti. Nuž teda počúvajte ma, Slováci a Slovenky, ale dajte pozor, lebo začnem od samého začiatku. Bola noc. V Nitre bolo ticho ako v hrobe. Na uliciach bolo však vidno, lebo svietili nebeské lampy... a mesiac akoby šiel na vohľady, s usmievavou tvárou si vykračoval po hviezdnatej klenbe. Tichučký prúd Nitry vinul sa po kvetnatých rovinách medzi lúkami, poliami a záhradami, a iba sem-tam v ňom pleskla rybka, keď sa vyhodila nad vodu. Nitriansky hrad bdel ako strážca o polnoci nad mestom. Iba jeden jedinký oblok bol na ňom osvetlený. Počuť bolo krok strážcu, sprevádzaný štrnganím ostrôh, a kto by bol stál z južnej strany, kam sa uberá rieka, bol by mohol uvidieť aj ohromnú prilbicu, od ktorej sa odrážalo mesačné svetlo. Nitriansky hrad mal vtedy, pravda, inú podobu ako teraz, lebo čas a všelijaké búrky ho premenili na nepoznanie. Vystupujúce a vyblýskané klenby, ohromné bašty, hlboké priekopy, medené, veľkými klinmi povybíjané brány, pyšné, trepotajúce sa zástavy... ach, všetko toto sa už dávno na prach, alebo inakšiu podobu obrátilo. A ako by sa aj nebolo všetko premenilo, keď sa aj ľudia premenili a sláva Nitry zapadla do hlbokého, nemého a neúčastného hrobu! Z tých čias nezostalo Slovákom nič, iba tiché spomienky. Hej, a tak sa zdá, že aj tieto spomienky už-už zhynú! Ale podíďme už bližšie. Povedal som, že na hrade bol jediný oblok. Bol osvetlený, lebo po vetkej komnate sa prechádzal nový veľkomoravský kráľ. Bolo to v roku 870. Svätopluk sa stal v tom roku kráľom Veľkej Moravy. Veľkou Moravou sa volalo to kráľovstvo v deviatom storočí, do ktorého patrila Morava, Slovensko, Sliezsko, veľká časť Poľska, ba i Ruska a nad ktorým vládol sprvu Mojmír - za jeho vlády sa však tak ďaleko nerozprestieralo - potom Rastislav, ktorý ho takto rozšíril, a po ňom Svätopluk, ktorý k nemu pripojil i Čechov a iné slovanské kmene na juhu. A tak Svätopluk, dostanúc sa na trón takej veľkej ríše, rozmýšľal teraz o jej blahu a šťastí. A to tým viac, že si bol vedomý svojej veľkej viny, po akých nepravých cestách prišiel na tento trón. Musím poznamenať, že Svätopluk pripravilo veľkomoravský trón strýka Rastislava, svojho najväčšieho dobrodincu, ktorý mu dal výchovu i nitrianske kniežatstvo, keď ho zradne zajatého vydal jeho najväčšiemu nepriateľovi Karolmanovi, synovi cisára Ľudovíta. Rastislava potom pripravili o oči a uvrhli do kláštora, kde aj smutne skonal. Ale Svätopluk čoskoro pocítil nemeckú lesť, lebo jeho krajina sa dostala do rúk a pod vládu dvoch kniežat, Engelschalka a Vilíma, čo veľmi ťažko niesol a hľadel ich moc preniesť na seba. Ale oni to pobadali, dali ho chytiť a poslali ho ako zradcu nemeckému cisárovi do Rezna. Lenže Svätopluk sa obránil, a tak ho Nemci poslali so svojimi plukmi proti Slovákom, ktorí boli medzitým povstali, aby sa mohli pomstiť Nemcom za Svätopluka. Ich vodcom bol Slavomír. Svätopluk, ktorý dobre spoznal Nemcov počas svojho pobytu medzi nimi, bojoval proti svojim rodákom iba naoko, ba potom prešiel na ich stranu a postavil sa proti nemeckým plukom. A tak nielenže pripravil o vládu EngeJschalka a Vilíma, ale keď bol vyhnal Nemcov zo svojej krajiny, vyhlásil sa za samostatného kráľa, za akého ho ľud s radosťou a plesaním prijal a uznal. A tu sme už v tej chvíli, keď sa Svätopluk dlho do noci prechádza vo svojej komnate a rozmýšľa o blahu svojho kráľovstva. Nuž poďme teda bližšie a pozrime, na čo myslí. Keď sa Svätopluk dosť naprechádzal, zasadol si za stôl, podoprel hlavu rukami a hovoril si sám pre seba: - Tak, Svätopluk, už si zasadol na kráľovský trón, ale predtým si nepomyslel, aká je to veľká ťarcha niesť korunu takej veľkej ríše! Keby si si bol prv rozvážil, prv sa naučil opovrhovať korunou i kráľovstvom, azda by si sa stal hodnejší aj jedného aj druhého! - Zahľadel sa na dlážku. Sedel dlhú chvíľu, a až potom sa začal sám so sebou zhovárať. - Ale nechcem viac myslieť na seba, je načase, aby som rozmýšľal už teraz, ako by som v sebe navrátil národu svojmu Rastislava, ktorého som mu vyrval. Hej, chcem zakryť svoje hriechy a úhony, spáchané voči veľkému kráľovi, národospasnými cnosťami a skutkami. Bože pomáhaj mi sám v tomto svätom predsavzatí. Ach, ale jako zahojím rany svojho národa, keď mi hrozia nové vojny a búrky od mocného nemeckého cisára? Namiesto hojenia budem ich musieť iba väčšmi rozrývať. Ako ma to bolí! Hoci, - pokračoval po malej prestávke, - najkratšou a najpríhodnejšou cestou by bolo keby som uzavrel mier s nemeckým cisárom. No či cisár bude chcieť uzavrieť mier bez otrockých podmienok? - Kráľ zas umĺkol a hlboko sa zamyslel. No jeho myseľ musela však roznietiť dobrá myšlienka, lebo náhlivo vstal a usmievajúc sa, znova sa začal prechádzať po komnate. - Áno, - začal hovoriť, - to bude najbezpečšie rukojemníctvo medzi mnou a cisárom: spojím sa manželstvom s dcérou cisárskeho princa Karolmana! Skrotím rozzúreného tigra, a čas mi dá do rúk ostatné prostriedky. Už sa schyľovalo k ránu, no Svätopluk na spánok ani nepomyslel. Neskôr sa natiahol na kráľovské lôžko, aby ďalej rozmýšľal. Ale bdel iba napoly; blažené sny mu prúdili mysľou. Videl svoj národ blažený! Vychodila dennica, bledá lampa v kráľovskej komnate zhasla a v Nitre i na hrade sa začal prebúdzať život. Rytieri a zbrojnoši sa hemžili na predzámku, po hradbách sa ozýval štrngot mečov a ostrôh. Kráľovská palota bola zavretá, čo vzbudilo všelijaké reči v kráľovskej družine, lebo to bolo nezvyčajné. Iba strážca s istotou tvrdil; že oblok na kráľovskej komnate bol dlho osvetlený. == 2 == Rezno sa rozprestiera na brehoch mohutného Dunaja a hučiacej Rezny... Obe rieky sa tu objímajú po tisícročia. Dunaj sa majestátne valí, logá a chlípe neveľkú rieku Reznu, a ona, dávajúc sa mu do moci, tratí v ňom seba samu. A modrý Dunaj sa pyšnejšie uberá ďalej. Vychádzajúce slnko oprelo svoje lúče o reznianske veže a peny Dunaja šumeli pri krajoch, až sa aj k nim znížili purpurové záblesky slnca a zlatom obrúbili okraje dunajského prúdu. Rybári a lodníci križovali hladinu staroslávneho Dunaja, a pobrežie sa hemžilo ľuďmi, lebo veľa Rezňanov sa náhlilo von nadýchať sa ranného vzduchu. Bola to tu rozmanitá strakatina; medzi ošúchanými kazajkami a roztrhanými klobúkmi mihali sa skvostné rytierske kamizoly a nad hlavami povievalo perie ozdobných prilbíc. Po brehu išli dve ženy, ktoré na seba obracali pozornosť všetkých. Museli byť zo slávnych a pamätných rodín; lebo to časté, ba všeobecné pozdravovanie nemohlo patriť bezvýznamným osobám. Dostali sa však rýchlo cez dunajské nábrežie z očí hlučného mestského divadla, lebo onedlho boli už neďaleko hájika, ktorý sa vtedy rozprestieral poniže Rezna. - Chcem byť sama, nenávidím to poklonkovanie. Okrem toho je to len obyčajné pokrytectvo, taká sláva mi nenáleží. Lebo ako za to nemôže bedár, že sa narodil v chatrči, tak to nie je mojou zásluhou, že som sa narodila na kráľovskom lôžku. Takto pretrhla tichosť Adelaida, dcéra cisárskeho princa Karolmana a Ľudovítova vnučka. Tá druhá osoba, čo išla s ňou, bola jej komorná, asi päťdesiatročná žena, švitorivá, vrtká, štebotavá Nemka. Sotva bol človek dakedy za niečo vďačnejší než komorná za to, že kňažná prehovorila. Nešlo jej ani tak o obsah reči, chcela iba počuť Adelaidu hovoriť. Lebo od istého času bola Adelaida taká smutná, taká do seba uzavretá, že bočila od každej spoločnosti, o ničom nevravela a protivili sa jej najmä rozhovory o plesoch, rytieroch a svadbách. Ale komornej boli práve tieto predmety najmilšie. Teraz, keď sa kňažnej rozviazali ústa a jazyk, usúdila komorná, že je vhodná chvíľa ozvať sa. Ach, milostivá kňažná, - začala svoju reč komorná - dovoľte mi aspoň teraz, keď nás nikto nemôže vypočuť sa s vami o niečom, čo už tak dlho nosím na srdci. - No, vravte, komorná, len nech to zas nie je o našich nemeckých rytieroch, - odpovedala Adelaida s úsmevom. - Milostivá kňažná, aká ste šťastná! Ach, svätá matka božia keby ste vy len tento kalich šťastia hľadeli lepšie nakloniť k svojim perám. Počujte, počujte, kňažná, moju dobrú radu: koľko spanilých rytierov, grófov a kniežat každodenne obletuje vašu výsosť! Ach, a oni prahnú, túžia iba po jedinom pohľade. Koľko bardov ospevuje vašu krásu a váš milý zjav! A vy, kňažná, nič nepočujete! Takto švitorila štebotavá komorná, ale o jej reči kňažná málo dbala. Jednako, aby sa ich čím skôr zbavila, sama ju pobádala do ďalšieho rozhovoru. - No, milostivá kňažná, myslím, áno, myslím... nuž len poviem, lebo to s vami úprimne myslím, milostivá kňažná... totiž myslím ohľadom grófa Rudolfa, ktorý sa už toľko ráz uchádzal o vašu ruku... Je udatný a pochádza zo starej rodiny, jeho dedovia bývali vraj v dávnych časoch prvými vodcami... áno, milostivá kňažná, jeho rod svojimi výhonkami siaha až do čias Hermana Víťazného a je v priazni najjasnejšieho cisára... Komorná to hovorila trhano a okúňavo, vše pozrela na Adelaidu, vše rozkladala rukami. Adelaida bola pohrúžená do myšlienok a tichý, príjemný úsmev jej poletoval okolo pier. Keď to komorná zbadala, začala hovoriť ešte smelšie a štebotavejšie než predtým. Takto pokračovala ďalej: - Ach, milostivá kňažná, a ako sa vraj radoval, keď dostal pozvánku na zajtrajší cisársky ples! Strojí sa vraj ukázať pred vami v celej svojej skvostnej a nádhernej sláve. Všetko iba kvôli vám, milostivá kňažná! Len kvôli vám! - Kto sa chystá? Kam sa chystá? Kvôli komu? - opýtala sa Adelaida, ktorá sa pri posledných slovách komornej prebrala zo svojich myšlienok. Tie slová jej boli nepochopiteľné, lebo jej myseľ sa bavila na výslní krásnych želaní a nevnímala reči komornej. - No, milostivá kňažná, ako hovorím, povestný gróf Rudolf sa chystá na zajtrajší ples kvôli vašej milosti... - Ha, ha, ha! Rudolf! Povestný gróf! A kvôli mne! Ušetrite si reči, komorná, a ak neviete, ja na ten slávny ples ani nepôjdem! A pri tých slovách sa zohýnala a so smiechom trhala bylinky a odkvitnuté kvietky. Komornú celé toto správanie kňažnej zmiatlo, lebo sa zrazu cítila oklamaná. Kým sa pripravovala na nový príval slov a Adelaida trhala kvietky a bylinky, zašli obe až do lesíka na brehu Dunaja... V cisárskom zámku sa konalo zasadnutie rady, na ktorom bol prítomný aj sám cisár so svojimi synmi. Medzi významnejšie osoby patrili grófi Engelschalk a Vilím, tí dvaja správcovia Svätoplukovej krajiny, čo sa po ich vyhnaní stali jeho najúhlavnejšími nepriateľmi. - Moji verní! - takto otváral radu Ľudovít, veľmi slávny nemecký cisár. - Všetci vidíme, ako začína silnieť ten náš područník, Svätopluk veľkomoravský. Tento nespokojenec sa už osmelil prijať aj kráľovský titul, a jeho krajina nám dnes-zajtra vypovie poslušnosť. My sme svojou cisárskou mocou pokorili aj Rastislava aj Mojmíra, lebo ich úsilie sa nám zdalo byť nebezpečné. A hľa, čo nepodniká Svätopluk, kráčajúc v ich šľapajach! Naše vojská sú porazené, našich výborných, aj tu prítomných správcov zradne vyhnali z krajiny! Nuž teda, radcovia moji, vyjadrite svoj názor o spôsobe a čase ľsti, ktorú by sme mali použiť, aby sme pokorili tohto nášho nespokojného vazala! Len čo skončil cisár reč, vztýčil sa pyšný a nahnevaný Engelschalk, usilujúc sa dôraznou a obšírnou rečou pohnúť cisára a celý snem k tomu, aby bez akéhokoľvek odkladania nemeké pluky zaplavili Svätoplukovu krajinu. Podľa jeho rady mala sa teraz celá nemecká ríša ozbrojiťa Svätopluk mal byť razom zvrhnutý z trónu. Jeho reč podporoval gróf Vilím. Lenže iný názor vyslovil Karolman, cisárov syn, ktorému zas pomáhal jeho brat Ľudovít. Obaja princovia sa usilovali presvedčiť celú slávnu radu a priviesť ju k tomu, aby sa táto vec skoncovala pokojnou cestou a zmluvami. Zdalo sa im, že Svätoplukove pluky, ktoré okúsili slobodu a zvykli si na víťazstvo, boli by teraz nepremožiteľné. Predvídali aj to, že ak by sa teraz nepodarilo nad Svätoplukom zvíťaziť, Veľkomoravská ríša by sa azda navždy vyslobodila z područia nemeckých panovníkov. Rokovalo sa dlho. Každá strana sa usilovala svoju mienku podoprieť dostatočnými dôvodmi. Lenže Engelschalk a Vilím boli muži oveľa výrečnejší a v štátnickom konaní, oveľa prefíkanejší a skúsenejší,aby ich boli mohli mladí princovia prekonať.Vedeli, ako si celú radu aj cisára nakloniť na svoju stranu. Preto sa hneď aj uzavrelo, aby sa po celej ríši nazbieralo čo najviac vojska. Týmto uzavretím sa rada skončila. Cisár aj so svojím pisárom sa dlhou chodbou uberal do svojej komnaty. Tu mu však vstúpila do cesty Adelaida s komornou, vracajúc sa z raňajšej prechádzky. - Ale, ale, vnučka moja, odkiaľ tak za rána? - opýtal sa jej cisár. Adelaida sklonila pred svojím cisárskym starým otcom hlavu a milo odpovedala na otázku: - Ach, slávny cisár, tam na pobreží tvojho Dunaja je tak voľno, tak slobodno, mne sa tam tak páči... Prechádzala som sa tade s komornou. - Ale, moja milá Adelaida, čože ti je? Pozorujem ťa odnedávna a vidím, že si akási utrápená. Povedz, dobré dieťa, čo ti chýba? - Milostivý cisár! - vmiešala sa do reči komorná, - kňažnú musí niečo bolieť, akýsi červ musí zožierať koreň jej blaha; našej milostivej kňažnej musí veľa, ach, preveľa chýbať, keď už ani na zajtrajší ples sa jej nechce! Prv než by bol mohol cisár náležite zvážiť slová štebotavej komornej, pod hradom sa ozval dupot koní a štrngot mečov a ostrôh. Hore schodmi, ledva lapajúc dych, náhlil sa k cisárovi hradný strážca. - Čo je? - opýtal sa cisár nedočkavo. - Milosttvý cisár! Prirazila družina z Nitry aj s knie- žaťom Svätoplukom. Najponíženejšie prosím o ďalšie rozkazy! Cisára to ohromilo. Iba napochytro odbavil obrneného hradného strážcu, ktorý tam stál ako stĺp, týmito slovami: - Priprav celé severné krídlo zámku, aby bolo o knieža a jeho družinu dobre postarané. Ale táto neočakávaná zvesť hradného strážcu najväčšmi vzruši1a Adelaidu. Kvitnúce ruže na jej lícach sa rozblčali v purpurové plamene, čierne oči sa zaiskrili, a šatôčka, obrúbená rýdzim zlatom, ktorú húžvala v alabastrových rukách, jej vypad1a. - Čo to hovoríte, komorná, že nepôjdem na ples! Milostivý cisár, nič mi nechýba. Takto hovorila Adelaida a ani nepobadala, že cisár náhlivo odchádza, pohrúžený do iných myšlienok - a nepočúva ju. Nechala šatôčku na tehlovej dlážke a takmer v mdlobách odišla do svojej komnaty. Komorná sa na toto všetko dívala s otvorenými ústami a zopnutými rukami, a ani hneď nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť. Rozprávať sa nemala s kým. Zohla sa, dvihla šatôčku a ponáhľala sa za ostatnými. == 3 == Svätopluk bol v Rezne, Takmer celý nasledujúci deň po príchode, určený na hry a rytierske preteky, strávil v rade. Svätopluk rokoval s cisárom a jeho synmi o vážnych a dôležitých veciach. Ale z rady neodchádza veselý; s očami uprenými do zeme a s ovesenou hlavou kráča s cisárom a Karolmanom. Boli už štyri popoludní, keď sa sadalo za slávnostný hodovací stôl. Všetko, čo bolo dobré a drahé, ponúkalo sa hodovníkom. Bradatí nemeckí bardi s ohromnými harfami spievali staré balady o rytieroch a v každej sa muselo niekoľko ráz spomenúť Stermanovo meno. A rytieri vzdychali a omdlievali od lásky, lebo láska musela rozpaľovať každého nemeckého rytiera. No a najmä Adelaida, predná okrasa celého Nemecka, bola príčinou, že aj z tejto siene museli vyniesť nejedného omdlievajúceho rytiera. To bola iná láska než za našich čias! Ale ešte aj iná zábava čakala na hostí v priestrannej d1hej, starovekými obrazmi skrášlenej, mnohými kahancami a na železných reťaziach visiacimi lampami osvetlenej sieni, v ktorej sa zhromaždilo veľké množstvo pánov, paní a slečien. Očakávali samého cisára aj s dvorom. Bardi skončili piesne pri stoloch, a hodovná sieň sa vyprázdnila. Večer sa mali všetci zúčastniť na plese. Prv, než sa zjavil cisár, hovorilo sa v sieni iba o svadbe, o Svätoplukovi a Adelaide. Nejeden rytier vynútil svojej milenke bolestnú slzu, vychvaľujúc peknými slovami Adelaidinu krásu, čím sa dotkol citlivého srdca milenky. Iní zasa Svätoplukovi závideli, a škrípajúc zubmi, preklínali aj jeho aj Adelaidu. Vilím a Engelschalk, zakrútení do plášťov, prechádzali sa popri hrubých a vysokých stĺpoch po sieni s akousi treťou, rovnako zababušenou postavou a spolu si dačo šepkali. Veľactený čitateľ a láskavá čitateľka už vedia, že Svä- topluk sa do Rezna vybral s tým cieľom, aby tu svojmu národu zjednal pokoj. A aby to ľahšie dosiahol, zaumie- nil si, že požiada o ruku Adelaidu, Karolmanovu dcéru a vnučku cisára Ľudovíta. Čo si zaumienil, to aj vykonal. Lenže Svätopluk sa sklamal vo svojej nádeji. Namiesto toho, aby národu vyjednal pokoj s výhodnými podmienkami, dostal sa natoľko do krážov prefíkaných a úlisných Nemcov, že seba aj svoj národ priviedol do ich područia. Povolili mu kráľovský titul a jeho krajine udelili označenie kráľovstva, ale Svätopluk sa musel zaviazať za seba aj za svoju krajinu na každoročné poplatky, ako aj na to, že keby to vyžadovala potreba; postavia sa jeho pluky proti hociktorému nepriateľovi Nemecka a zložia prísahu vernosti nemeckej zástave. Potvrdením tohto dohovoru mal byť jeho sobáš s Adelaidou. Svätopluk sa všemožne usiloval, aby sa tieto veci ešte na čas odložili, lenže nemecký cisár nechcel o nijakom odklade ani počuť. Dobre vedel, že Svätopluk, ktorého mal znovu v moci, na všetko privolí. A Svätopluk videl, že niet sa čo protiviť Nemcom v tomto položení. Zahrmeli bubny a trúby víťazne zavrešťali. V sieni sa ozvali hlasy „Cisár, cisár!“, keď Ľudovít so svojimi synmi, Adelaidou a Svätoplukom vstúpili do siene. Z jednej strany pri cisárovi kráčal Svätopluk, z druhej Adelaida, synovia za ním. Adelaida svojou krásou zatienila všetky prítomné panie a slečny. Ako slnko sa jagala v celej sieni. Jej vysoká, dokonalá postava, vážny rovný a lahodný krok, dvoje čiernych, havraních očí, dlhé vlasy, v prstencoch splývajúce s bielym alabastrovým hrdlom, vysoké čelo ako jasná obloha, na lícach kvitnúce ruže, to všetko tak splývalo do jedného celku, že Adelaida musela touto svojou krásou a pôvabným držaním očariť každého. Ale aj Svätopluk sa teraz ukázal v nečakanej podobe, na ktorú neboli nemeckí rytieri pripravení. V pamäti im zostal obraz Svätopluka z čias jeho tunajšieho väznenia. Zvyčajne ho volávali „slovenským rytierikom“ a ako takého chudobného rytierika si ho aj predstavovali. Tu sa však naraz Svätopluk zjavil v celej svojej dôstojnosti a kráse. Nevypínal sa síce podľa vzoru nemeckých grófikov a kniežatiek pyšne a naduto, lebo to ani nepatrilo k jeho vlastnostiam, nedovoľoval to ani jeho stav, ani stiesnená myseľ. Jednako celé jeho držanie bolo majestátne a naozaj kráľovské. Ľahký plášť, bohato naberaný, sa v záhyboch ako vo vlnách spúšťal až poniže kolien. Bohato pretkávaný pás mu sťahoval meč; na jeho rukoväti, tylci, vykladanom zlatom a perlami, mal zavesenú prilbicu. Gaštanové vlasy sa mu tak ako Adelaide vlnili po pleciach a modré jasné oči strieľali blesky po prítomných. Začalo sa plesať, tancovať a hrať, a všetko sa dovedna striedalo. Aj sám cisár mal dobrú vôľu, a keď vystúpil spomedzi svojich, zamiešal sa medzi kniežatá a iné tu prítomné panstvo. Tak sa potom stalo, že Svätopluk zostal s Adelaidou sám, prechádzal sa s ňou po komnate, to sa zhovárajúc s ňou, to obzerajúc starožitné obrazy rozvešané po stenách a stĺpoch. Adelaida ešte nikdy nepocítila takú slasť, akú našla v ľúbezných Svätoplukových slovách, ale čoskoro sa jej zmocnila úzkosť, lebo sa jej zazdalo, akoby vo vrave sem-tam sa prechádzajúcich mužov bola začula hlas dobre známeho grófa, o ktorom sme už prv čosi počuli. Ale ona videla všetku svoju rozkoš, útechu a blaženosť iba vo Svätoplukovi, a začala Svätopluka nabádať, aby odišli zo siene a vyhľadali cisára. Lenže medzitým, čo si Svätopluk chcel pozrieť obraz, visiaci oproti, zahvižďala mu okolo uší strela a treskla do stĺpa, pri ktorom stál s Adelaidou. Strela vyrazila zo stĺpa kus tvrdého muriva, a akoby sa bála dotknúť Svätopluka, iba padla k jeho nohám. Táto udalosť pobúrila celý ples. Tu išlo o život Svätopluka. Ale anjel života a národa držal nad ním stráž. Hoci ohromený, ale nie zdurený, odišiel Svatopluk aj s Adelaidou z plesu. == 4 == Adelaida nespala celú noc. Včerajšia udalosť spretŕhala všetky jej sny. Myslela iba na Svätopluka a jeho vraha. Srdce mala nepokojné. Ráno vstala bledá. Pozrela do zrkadla a zľakla sa veľkej zmeny vo svojej tvári. Dnes mal s ňou Svätopluk rokovať o dôležitých svadobných veciach, lebo veľkí tohto sveta pri manželstvách kladú svoju lásku a náklonnosť na posledné miesto. Ani Svätopluk nepožiadal ešte sám Adelaidu o ruku. Adelaide za1čalo byť teraz tak úzko, že nevedela, kam by sa mala podieť. Pri pomyslení na toho svojho anjela, na Svätopluka, sa bála, lebo včerajšia udalosť sa jej zračila v hroznej podobe. Domnievala sa, že Svätopluk bude teraz podozrievať celý dvor. A čo si mala myslieť o sobáši? Sobáš jej otváral bránu do nekonečnej blažeností, ale práve preto sa jej to zdalo nemožné. Ako purpurový, horiaci, ale už-už hasnúci lúč zapadajúceho slnka očarúva obrazotvornosť človeka, no valiaca sa chmára hrozí ho pripraviť o pokoj duše, tak i nastávajúci sobáš rozpaľuje Adelaidinu dušu horúcimi zábleskami, lenže mrak neistoty zastiera tento obraz v jej mysli. Dlho čakala Adelaida na Svätoplukovu návštevu. Nevedela si nájsť miesto - zo desať a desať ráz menila polohu, stále si ináč premýšľala, ako očakávať milenca. Napokon sa na chodbe ozval krok sprevádzaný štrnganím ostrôh. Strhla sa a všetka krv sa jej nahrnula do tváre. Nepokojne vstala a začala sa prechádzať po komnate, potom hodila na stolík hodvábnu šatôčku, no znovu si sadla a sklonila hlavu do rúk. Ostrohy sa blížili vždy bližšie a bližšie... tichý úsmev sa jej usadil na perách, vstala, podišla k obloku a uprela zrak na dunajskú vodu. S nezdvorilým hurtom sa roztvorili dvere a Adelaidinu myseľ zastrelo žalostné tušenie, že to neprichádza jej anjel. Obzrie sa a vidí divú tvár zúfalého grófa Rudolfa. Celá sa triasla od ľaku, žilami sa jej rozprúdil studený mráz a horúci oheň. - Ach, to ste vy, pán gróf? - na viac sa nezmohla. Tento rozorvaný zúfalec sa na to hneď zaškľabil. - Akože, akože, milostivá kňažná? Nazdali ste sa, že sa dočkáte kohosi iného? Ha, ha! Ako tá prekliata nádej klame! Hej, aj mňa chce oklamať. Preto prichádzam, aby som nadobudol istotu, či naozaj aj mňa zamýšľa oklamať. Kňažná nebeská! - zrazu sa vrhol k Adelaidiným nohám. - Vyslyšte moje srdce, pripusťte k sebe tieto moje horúce slzy, anjel môjho života, dôveruj mojej láske! Na týchto pleciach ťa prenesiem cez búrky a blesky! Korím sa tu pred tebou, kňažná, zostanem tu večne primrazený, ak ma z tejto studenej dlážky nezdvihne sľúbené slovo tvojej milosti! Miluj ma, božská Adelaida! Adelaida bola celá bez seba, toľko si však uvedomovala, že tento šialenec, akých bolo vtedy medzi nemeckými rytiermi veľa, je v nebezpečnom duševnom rozpoložení. Hlava mu horela, pobúrená krv kypela. - Vstaňte, milý gróf, - povedala mu po chvili, - neponižujte sa pred slabou devou. - A skloniac sa k nemu, chcela ho dvihnúť zo zeme. Adelaidine slová razom skrotili jeho divosť, náhle sa cítil prenesený do ríše blaženosti. Gróf sa vztýčil, keď sa kňažná k nemu skláňala, a tak sa stalo, že sa jeho pery dotkli Adelaidinho čela a z úst mu ulietol plamenný bozk. To bolo Adelaidino nešťastie. Tento tichý baránok niesol vinu času a okolností. Práve keď sa to stalo, v dokorán otvorených dverách zastal Svätopluk. Rudolf ako šialenec, ktorý sa dotkol čaše blaženosti, znovu sa rozzúril a zvolal chrapľavým hlasom: - Ach, ty pes slovanský! - a vyrútil sa z komnaty. Adelaida bola teraz najnešťastnejším stvorením na svete. Sieň sa s ňou krútila, srdce jej neznesiteľne tĺklo, tvár jej horela hanbou a bázňou, všetko nešťastie sa na ňu vyrútilo, a nijaká útecha jej nesvitla na cestu života. Svätopluk nevedel, čo je láska. Jedinou hviezdou jeho života bola láska k národu, tá mu osvetľovala priepasti aj trhliny, nad ktorými sa vznášal, aj výsosť závratnej slávy, ku ktorej túžil povzniesť seba aj národ. Zdá sa, akoby nič nebol zbadal, alebo si to ako, hrdina nevšimol, lebo so slovenskou úprimnosťou pristúpil k Adelaide a riekol jej tichými slovami: - Drahá kňažná, som prihotovený na cestu. Prichádzam, aby som sa dozvedel, či je vašou vôľou stať sa mojou manželkou. Tieto chladné slová uviedli Adelaidu ešte do väčšieho pomykova a pochybností. Chcela čosi povedať, ale slzy čo jej tiekli po lícach, rozvlnené prsia a nekonečne stiesnené srdce jej v tom načisto zabránili. Potom, keď sa jej vnútro upokojilo, Adelaida prosila Svätopluka, aby včerajšie aj dnešné udalosti pripísal iba Rudolfovej šialenosti. - Poznám, drahá kňažná, dobre poznám povahu vašich rytierov. Neznepokojujte si pre túto vec svoju myseľ, - tak tíšil Svätopluk Adelaidu, keď videl, čo ju pripravuje o pokoj. Adelaida dlho váhala - ako všetky Nemky - vyjaviť Svätoplukovi svoje myšlienky, ale Svätopluk mal sa k nej medzitým vždy slovenskejšie. Napokon horúcimi slovami prejavila mu svoju lásku, ktorú Svätopluk nemohol opätovať. - Zbohom, kňažná, uvidíme sa, až urobíme náležité prípravy na svadbu, - to boli posledné Svätoplukove slová. Potom odišiel. Pred zámkom stoja slovenskí odenci. Svätopluka vyprevádza sám cisár aj so svojimi synmi. A o chvíľu už iba veže Rezna pozdravujú cválajúcu nitriansku družinu. Ale kto tam stojí na zámockej veži? Trepoce sa biela šatôčka... to Adelaida hľadí za Svätoplukom. A keď na obzore zmizol posledný obláčik prachu, zmizla aj šatôčka aj Adelaida zo zámockej veže. == 5 == Roku 870 bola česká krajina v smutnom položení. Od západu na ňu číhal jej nepriateľ, bojovný nemecký národ, susednej Veľkomoravskej ríši nedôverovala, lebo tam sa rozšírilo kresťanstvo, kým Čechy boli zatiaľ v zajatí tuhého pohanstva. Neisté položenie českej krajiny nemohlo trvať dlho, lebo mraky od západu sa čoraz väčšmi kopili: a preto bolo načase rozmýšľať o tom, akoby aj ďalej mohol žiť český kmeň slobodne. Príčinou toho, že sa český národ tak dlho zdráhal prijať kresťanské náboženstvo, kým Slováci zbratani s Moravanmi už medzitým tento nebeský dar prijali, bolo to, že český kmeň privádzali ku Kristovi nemeckí mnísi, nemeckí cisári, a títo nemeckí mnísi učili evanjelium v cudzích jazykoch, v nemčine a latinčine, čomu ľud nerozumel, preto ani pravdu tohto učenia nemohol poznať, ani sa k nemu hlásiť. A nemeckí cisári s týmto náboženstvom zavádzali hneď aj desiatky a dane, porobu a otroctvo. Tak si národ radšej volil pohanskú slobodu než kresťanské otroctvo, a preto Česi zostávali pri svojom slovanskom pohanstve. Inou cestou sa dostalo kresťanstvo do Veľkomoravskej ríše. Rastislav povolal do Nitry Cyrila a Metoda, slovanských apoštolov, ktorí ľud učili pravdu svätého evanjelia v slovenskom jazyku, keď preložili do tohto jazyka Písmo sväté. Až v Kristovom náboženstve cítili sa Slováci slobodnými, lebo ním sa oslobodili od jarma pohanského otroctva. Ľahko teda každý pochopí, prečo títo veľkomoravskí a českí Slovania sa nestali kresťanmi naraz; viedli ich k nemu rozličné cesty. Tento smutný stav českej krajiny skoro zbadal nemecký cisár Ľudovít, a tým väčšmi sa ho usiloval využiť vo svoj prospech, čím horúcejšie v ňom blčala túžba pomstiť sa Čechom. Jeho vojsko Česi už niekoľko ráz krvavo odrazili a mníchov, ktorých im vysielal, pohádzali do Vltavy. Tak sa teraz cisár chytil znamenitej príležitosti. Hneď po Svätoplukovom odchode vypravil k.českému kniežaťu Bořivojovi dvanásť poslov, ktorí mali od neho vymôcť povoľnosť a platenie ročných daní aj bezodkladné prijatie kresťanského náboženstva. Ale ako rozmýšľal Ľudovít o záhube Čiech, tak rozmýšľal Bořivoj o zachovaní svojho národa. Bořivoj poznal silu svojho národa, lež videl aj narastajúcu moc nemeckého cisára, a preto povolal na Vyšehrad vladykov a vojvodcov svojej krajiny a múdro k nim prehovoril. Pokladal za dobré, aby sa český národ dal pod ochranu mocného Svätopluka, slovenského kráľa, lebo o jeho moc sa už roztrieštila nemecká sila. Knieža. Bořivoj si získal lásku a dôveru svojho poddanstva a jeho slovo platilo v poli aj v rade. I zostavilo sa vyslanstvo, ktoré sa skladalo z českých vojvodcov a rytierov na čele s. hrdinským Svatos1avom a Vítěslavom. Darmi, ktoré mali niesť Svätoplukovi, boli osed1ané kone, štíty a rozličné zbrane. Ale práve čo sa mal skončiť snem, vyšehradský hradný strážca oznamoval príchod nemeckých poslov z Rezna. Dovolili im vojsť. Dvanásť nemeckých rytierov so spupným výzorom vstúpilo do snemovne a jeden z nich začal hovoriť: - Počúvaj, české knieža Bořivoj, aj všetci prítomní vojvodcovia a páni! Nemennou vôľou nášho cisára a pána je, aby česká krajina za krivdy spáchané na našich mníchoch, čo kázali kresťanské náboženstvo, povinne každý rok Jeho Jasnosti odvádzala daň päťsto koní a bezodkladne prijala Kristovo náboženstvo. Ak by ste sa tomu bránili a osmelili sa odoprieť poslušnosť, vedzte, že vás na to donúti nemecký meč! A potom bude s vami zle. Česká krv, tento horúci prúd víťaznej krvi, vzkypela v žilách českých vojvodcov. A už by bolo nasledovalo pokorenie tohto odvážlivca, keby knieža, dbajúc na práva a povinnosti pohostinstva, nebol sa sám ujal odpovede. Utíšte sa, hrdinskí Česi! - povedal Bořivoj, - vo vašom mene odpoviem na túto nehanebnosť nemeckého cisára. Počujte, vy, nemeckí poslovia! Právo pohostinnosti je u Slovanov sväté: preto vám odpúšťame túto surovosť a drsnosť, ktorou ste sa proti našej národnej hrdosti prehrešili. Aj my sme národ. Ale povedzte vášmu cisárovi a pánovi, že český národ nevie skláňať svoju šiju do otrockého jarma. Vie sa topiť vo vlastnej krvi preliatej v mužnom boji. Však váš cisár a pán vie, aké tvrdé sú naše lebky, aké britké sú naše meče a neprebitné naše štíty! Aspoň sa môže rozpamätať na rok 846, keď jeho sila, čo tak ukrutne zničila Stojmírovu slávu, našla biednu smrť na tvrdých skalách našich Krkonôš. Nuž, Nemci, choďte k svojmu cisárovi a pánovi, oznámte mu náš odkaz, nech príde! Ale z ozbrojenej českej ruky našu vlasť nedostane! Výrazne predniesol Bořivoj tieto slová a celý snem zahrmel: - Sláva Bořivojovi, slávnemu kniežaťu! Na vyšehradskom priestranstve sa ozýva konský dupot a štrngot mečov. Zástupy rytierov odchádzajú bránami kniežacieho Vyšehradu. Nemci sa vracajú na západ k nemeckému cisárovi a Česi uháňajú na východ k slovenskému kráľovi. == 6 == Roku 871 sa v Rezne s novou jarou začal budiť aj nový život. Nové nádeje a nové predsavzatia napĺňali nemecké duše. V Rezne sa pripravuje svadba aj vojna: aké rozdielne ľudské zamestnanie! Cisára veľmi popudila smelá Bořivojova odpoveď, a nemohol tieto svoje sklamané nádeje znášať ľahostajne. Hotovil sa na výpravu proti Čechom. Už by sa bol aj prv dal na výboj, keby mu v tom nebol zabránil príchod zimy. Teraz mu zas prípravy na svadbu kládli do cesty nemalé prekážky. Nemeckí rytieri sa tešili na Svätoplukovu svadbu, lebo určite vedeli, že Svätopluk je bohatý kráľ. A preto sa nádejali, že si zas dobre zahýria, keď sa budú môcť svadbiť na staromestský spôsob, ako sa vraví „mit Saus und Braus“. Bezpochybne toto bola ich jediná rozkoš, lebo v bitkách v poli, po horách a strmých skalách zažili iste málo dobrých dní. Preto ani teraz nemali veľkú chuť do vojny, a dozvedel sa o tom aj sám cisár. Nečudo, že aj sám cisár bol ochotný odložiť svoje predsavzatie. Tým väčšmi sa staral o svadobné prípravy. Rozhodol sa, že v boji proti Bořivojovi vyjde a pokorí ho až po svadbe. Starý cisársky hrad opravovali. Staré komnaty, pochmúrne chodby a siene, v ktorých mal záľubu Karol Veľký, opravovali, malé obloky v nich prerúbavali na väčšie, brány krášlili novými výrezmi predstavujúcimi nemecké rytierstvo, po chodbách a ambitoch rozvešiavali starožitné obrazy, utierali z nich prach, vystavovali prilbice, meče a štíty alávnych cisárskych predkov. Slovom, všetka nemecká sláva stavala sa do šíku, aby náležite oslávila Svätoplukovu svatbu s Adelaidou. Cisár Ľudovít so svojím synom Karolmanom sa v duchu veľmi radovali, lebo si uvedomovali, aký je tento skutok pre nich veľmi výhodný. Pre nich spojenie so Svätoplukom nebolo ničím iným ako sieť, do ktorej nevedomky vošiel silný lev, pokorený takto bez veľkej námahy. Báli sa rastúcej sily a vlády Svätoplukovej, ba predvídali, že by sa ľahko mohol spojiť s Bořivojom, a tak naveky zmariť nemeckú nádej. Preto sa mohli iba radovať z tých podmienok, ktoré kládkĺi Svätoplukovi. Jeden deň určili na cisársku poľovačku na počesť Adelaidy, ktorá sa jej sama zúčastnila ako odvážna lovkyňa. Už před východom slnka bola poľovnícka výprava v pustných horách. Adelaida na vranom koníku, v utešenom poľovníckom odeve, bola hviezdou spoločnosti. Cisársky prvý poľovník rozostavil lovcov po skalách, dolinách a vŕškoch. Chvíľu sa ešte ozývali poľovnícke trúbky, potom stíchli a ohlášal sa iba štekot psov. Adelaida, pyšná lovkyňa, túžila po poľovníckej sláve, a preto si vybrala miesto na osamotenej príkrej skale, odkiaľ sa jej otváral výhľad na roztrúsené čistinky. Niekoľko ráz sa poobzerala dookola, potom si sadla na skalu a zahĺbila sa do myšlienok. Pomyslenie na to, čo asi povie hrdinský Svätopluk, keď zbadá nejakú zver, prebodnutú jej šípom, vyviedlo ju rýchlo na ušľachtilé výslnie Svätoplukovej slávy. Jej duša sa vzniesla z lona týchto starých germánskych hôr na zlatoklasé polia a vínonosné nitrianske kopce, do tône veľkomoravských líp. Tam sa videla po boku slávneho Svätopluka ovenčená kráľovskou velebnosťou. Jej srdce bolo vzrušené tou najčistejšou láskou k Svätoplukovi. Jej duša nepoznala iný život, iba život s ním. On bol pre ňu jediným blahom a jedíným prameňom života. Keď si naňho pomyslela, celá horela, prisnil sa jej v snách, myslela naňho v bdení. Myšlienka na Svätopluka ju vyvábila aj na túto poľovačku. Z myšlienok ju vyrušil šuchot v kroví pod skalou. Zrazu sa obzrela, no zabudla, že sa opiera o natiahnutú kušu, sotila ju dolu skalou, a šíp fikla do neďalekej jedle. Kým Adelaida preľaknutá nečakanou náhodou stŕpnuto hľadela do doliny, z hustých krovín vystúpil zúfalý gróf Rudolf a divo sa zahľadel na bralo. - Aha, zradná stvora, poľujete po skalách na sny o svojom Svätoplukovi? Ja vás naučím opovrhovať mojou láskou! - Strhol z pleca natiahnutú kušu a bez dlhého cielenia vypustil jedovatý šíp na Adelaidu. Šíp pozrážal niekoľko jedľových halúzok, zachytil perami skrášlený Adelaidin klobúk a vzniesol sa vysoko do oblakov, aby po chvíli zapadol v lesnej pustatine. Adelaida nevidela viac grófa, uvedomila si iba, že beží lesnou húštinou. Schytila poľovnícku trúbku a dala znamenie na rýchle stretnutie sa poľovníkov. Cisársky poľovník bol prvý, čo sa kňažnej pýtal na príčinu jej preľaknutia a na prestrelený klobúk. Adelaida však s voľne povievajúcimi zvlnenými vlasmi vysadla na vraníka a s celou družinou odcválala do Rezna. == 7 == Poďme však už k Svätoplukovi, nazrime do Nitry, kde ho uvidíme aj s jeho národom. Tá zvesť, že Svätopluk sa zamýšľa zosobášiť s nemeckou kňažnou, nemilo sa dotkla väčšej a poprednejšej časti slovenského národa. Istotne všetci tí, čo vedeli predvídať následky tohto kroku, báli sa budúcnosti, lebo už dobre poznali spolky s Nemcami. Svätopluk rátal medzi svojich radcov, rytierov a občanov hlavy zošedivené v bojoch a zostarnuté v radách. Boli to živí svedkovia histórie Veľkomoravskej ríše, ktorá sa v takom krátkom čase povzniesla na taký stupeň slávy a vážnosti. I ich pomocou sa preslávili Svätoplukovi predchodcovia, s ich pomocou sa aj Svätopluk povzniesol tak vysoko.A muselo sa to dotknúť ich srdca, keď videli, že ich kráľ, len čo sa oslobodil z nemeckých krážov, už upadá do nových a strháva za sebou celú ríšu. V Nitre sa medzitým šírili o kráľovej svadbe rozličné a odporujúce si správy. Hoci sa spočiatku napospol hovorilo, že kňažná z Ľudovítovho dvora je budúcou veľkomoravskou kráľovnou, od tých čias, čo, boli u Svätopluka Bořivojovi vyslanci, rozprávali podaktorí s istotou, že manželkou veľkomoravského kráľa má byť česká kňažná, pretože ešte nijakých vyslancov nezdržali v Nitre tak dlho a v toľkej nádhere ako týchto. Sám Svätopluk od tých čias, čo prišiel z Rezna, správal sa celkom zvláštne. Nepochybovalo sa o tom, že robí prípravy na slávnosti, hoci sa nikomu okrem Metoda nezdôveril, že sú to svadobné prípravy. Takéto tajomné a nedôverčivé správanie sa Svätopluka nemohli ľahostajne znášať práve v týchto časoch jeho prední a hlavní radcovia. I začali sa spoločne radiť, ako by mohli predniesť svoje úmysly kráľovi a ako by ho mali, ak sa zamýšľa zasnúbiť s nemeckou kňažnou, upozorniť na tento nebezpečný krok. Zavolali si preto medzi seba kráľovského dôverníka, slovanského biskupa a apoštola Metoda, ktorému kládli na srdce, aby Svätopluka presvedčil o ich úmysloch a ak bude môcť, aby ho odviedol od tohto nebezpečného predsavzatia. Metod, ktorý zahorel láskou k slovenskému národu, prisľúbil, že sa všemožne pousiluje, aby sa Svätopluk nezaplietol do týchto osídiel. - Dlho na teba čakám, otče, - hovoril Svätopluk Metodovi, keď vstúpil do jeho siene, lebo sa zdržal v rade Svätoplukových vladykov a radcov a premeškal zvyčajnú hodinu. - Milostivý kráľ môj, dôležité veci ma zdržali, - ospravedlňoval sa vážny, šedinami.pokrytý Metod. - Ale, ale dôležité veci! Azda nie sú tie veci, o ktorých sa s tebou ja zhováram dosť dôležité? - hovoril kráľ, dávajúc dosť zreteľne najavo, že zádumčivosť a namrzenosť, ktorá sa čoraz väčšmi zmocňovala jeho ducha odvtedy, čo sa vrátil z Rezna, dosiahla už vysoký stupeň. Lebo určite nemal vo zvyku tak nešetrne sa zhovárať s Metodom, ktorého nazýval otcom. Metod však bol vždy duchaprítomný človek, a hoci miernej mysle, nepoznal strach. Prešiel nejednou školou trpkých osudov, a preto aj v túto chvíľu zostal sám sebou, a keď, prevzal reč, takto začal dôrazne hovoriť: - Škoda, škoda, veľký kráľ môj, pre teba a pre tvoju ríšu, že nepripúšť k sebe pozhovárať sa tých, ktorí majú s tebou rokovať o veciach, čo sú po tých, o ktorých ja hovorievam, istotne najdôležitejšie. Pre toto tvoje chladné správanie sa k podporám tvojho trónu obrátili sa na mňa, a ja idem práve teraz z ich porady, kde sme premýšľali o tvojom blahu aj o blahu Veľkomoravskej ríše, teda o veľmi vážnych veciach. - Viem, viem, že Slováci a Moravania nie sú so mnou spokojní odvtedy, čo som sa vrátil z Rezna a dostali sa im do uší chýry o mojej svadbe. Ale viem, oj, dobre viem, kde je prameň tej podozrievavosti, dobre viem, a dennodenne preklínam svoj hriešny skutok, ktorým som sprznil svoju slávu naveky - to, že som zahubil veľkého Rastislava... - Ale, otče, - pokračoval rozohnený Svätopluk, - tu pred tvárou živého boha ti prisahám, že jediným cieľom môjho života je dobro Veľkej Moravy. Všetko moje úsilie sa obracia k tomuto slovenskému plemenu. A že som sa rozhodol zasnúbiť s nemeckou kňažnou, a tak vykonať násilie proti samému sebe, aj to vychádza z tohto svätého predsavzatia, a práve zato ma podozrievajú Slováci! Otec Metod, ja viem, čo som dlžen svojmu ľudu. Sám som pripravil tento ľud o veľkého, múdreho, mocného a slávneho kráľa. Ja sám, sám, samojediný chcem tomuto svojmu ľudu nahradiť stratu. Prudkou vášňou a ctižiadosťou som poškvrnil svoju slávu, sám ju chcem znovu obmyť svojou silou a vlastným pričinením. Ale pravda, pravda, moje srdce nevidí nikto z ľudí! Ach... Bolesť srdca mu pretrhla reč, na čelo mu vysadli kropaje studeného potu. Nastala hrobová tichosť. Metod vedel oceniť dôležitosť tejto tichosti - mlčal aj on. - No uznaj, otče, či môžem konať ináč, ak chcem pre uspokojenie svojej duše dosiahnuť ciele? Kto nepozná veľkú silu nášho nepriateľa? A akože ho pokorím svojím rozjatreným a hlboko pokoreným národom? Či nie je dobrý môj úmysel ukolísať tohto rozzúreného leva, medzitým posilniť svoj ľud, a potom ho, zahnať a naveky pokoriť? A napokon sa ti priznám, jesto slovanská kňažná, ktorá by mohla krášliť kresťanský trón Veľkej Moravy? Svätopluk havoril s pohnutou mysľou. Potom sa chytil slova Metod. - Mýliš sa, kráľ môj, ak sa nazdáš, že ti národ pre tvoj čin, hoci hriešny, nedôveruje. Sila tvojho ducha a skutky, ktorými si sa vyznačil, už zotreli túto škvrnu. Ale vedz, kráľ môj, národ neschvaľuje jediný tvoj úmysel a bojí sa, že chceš pojať za kráľovskú manželku nemeckú kňažnú. Ja schvaľujem tvoj svätý úmysel robiť to všetko pre blaho svojho ľudu; no čudujem sa tvojej malomyseľnosti a pochybovačnosti o takom hrdinskom národe, akým sú právom Slovania. Poznám veľkú moc nemeckého cisára, ale poznám aj, pri tvojej odhodlanosti, neoblomného ducha Slovákov. S akými hŕstkami premáhal Mojmír a vyhnal Rastislav z krajiny nemecké vojská! A ty, jediná bujará ratolesť Rastislavovcov, by si sa zľakol, keď máš víťaziť? Svätopluk, ty sa obzeráš iba na nepriateľskú moc a zabúdaš na skúsenosť a na poznanú hrdinskosť vlastného národa? Svätopluk stál zarazený. Myseľ mu horela, ale tvár sa leskla a červenala od hanby. A Metod pokračoval: - A nazdávaš sa, veľký synovec veľkého Rastislava, že tvoj trón, utvrdený slovanskou krvou, by Nemka, hoci ešte zo slávnejšieho rodu, skrášlila väčším leskom než kňažná slovanského rodu, aj keď slabšieho? Viem to, a chválim tvoju kresťanskú horlivosť, že nechceš myslieť na slávny kniežací rod českých panovníkov, lebo väzí v pohanstve. Ale či azda nemám u teba toľko dôvery, keď som obrátil ku Kristovi Veľkú Moravu, že by som mohol získať aj susedných Čechov? Metodova výrečnosť prekonala všetky kráľove námietky. Pohrúžený do myšlienok, iba mrzuto prehovoril: - Veru dosť zle, že vy, duchovní otcovia, tak neskoro prichádzate na túto myšlienku, a z inej strany ešte horšie, že Bořivoj tak dlho váha prijať svetlo Kristovho evanjelia! - Nieže tak, kráľ môj - odpovedal Metod, - či sme sa my, povolaní do tvojej ríše, mali vari starať o cudzích? A potom, ako mohol Bořivoj a jeho národ poznať Krista, keď mu ho ukazovali spolu s otroctvom a okovami. Skôr na tebe bolo a aj je, veľký kráľ, aby si sa o to postaral a nehľadal si ženu v nemeckých krajoch. - Prestaň, prestaň, otče, pre sedem rán Kristových... a odpusť mi moju unáhlenosť. Som iba človek a ťažká je starosť o takú veľkú ríšu. Čo som zabudol rozkázať ukladám teraz tebe. Nech sa s tebou vypraví vyslanectvo na Vyšehrad. Ty sa, otče, postaraj, o nebeské veci mojej ríše a spriazneného národa, ja porozmýšľam o časných cestách mňa a môjho národa. Metod opustil kráľovskú sieň. Svätopluk sa spustil na stolec a zabral sa do hlbokého, pamätného a vlasteneckého rozmýšľania. == 8 == Keď sa Bořivojovi vyslanci vrátili z Nitry na Vyšehrad, doniesli radostné správy a noviny. Rozprávali o veľkej náklonnosti nielen kráľa, ale aj celého národa k Čechom, čím nové nádeje a radostné výhľady do budúcnosti oživiIi srdce českého národa, ktorému sa znovu vyhrážali Nemci. Medzi ľudom sa rozprávalo, že vyslancov už v Nitre aj pokrstili, čo však bol dôsledok iba toho, že vyslanci sa veľmi pochvalne a priaznivo vyjadrovali o nitrianskom kresťanstve, porovnávajúc ho s nemeckým kresťanstvom. Medzi Vyšehradom a Prahou stál vtedy na pobreží mohutnej Vltavy neveľký hostinec, čiže krčma. Schádzavali sa v ňom kniežací a rytierski zbrojnoši. Bývalo tu veľa ráz hlučno. Kto sa chcel dozvedieť niečo nové, poberal sa sem. Jedného dňa po príchode vyslancov z Nitry zhromaždilo sa tu väčšie množstvo zbrojnošov a pospolitého ľudu, lebo sa túžili dozvedieť od tých, čo boli so svojimi pánmi v Nitre, niečo o cudzích krajoch. - To je tam celkom inakší svet, ľudia moji, - rozprával jeden výrečný český junák, štrngajúci svojím širokým mečom, - tam je všetko inakšie. Ale to som sa najväčšmi čudoval, že som v ďalekej cudzine samých Čechov ponachodil! Vravím vám, samí Česi, akoby sa vo Vltave kúpali a po Krkonošiach na divých kancov poľovali. A prisahám na Perúna, ani tie ich meče nie sú menšie, a počujte, ľudia drahí, to sú vám hrdinovia. Mali by sme veru čo robiť, keby sa tak pánu Svätoplukovi zachcelo po nemecky k nám vtrhnúť! No, ale neľakajte sa! Ha, ha, ha! Ba mne sa zdá, lenže nie sme tu sami... To by bolo! Ale čo! Poviem vám to! Mne sa vidí, že pôjdeme spolu na Nemcov...! Ha, ha, ha! Jeho srdečný smiech sprevádzal štrngot meča. Potom schytil svoj plecháč a vlial do seba, čo v ňom ešte bolo: - No, hoci to nie je nitrianske víno, nalej ešte! - kričal na krčmára. A čo potom, Strojsa, - pýtal sa ho iný zbrojnoš, - tí nemeckí mnísi ti tiež nadbiehali s tou ich bláznivou nemčinou a s dreveným krížom? - No, - odpovedal prvý, - to by som im neradil, ale tých tam ani nepotrebujú. Pravda, nemajú tam Svantovíta ani Perúna, ale, ľudia moji, ten ich boh je tiež dobrý! Majú obetnicu, ale akú obetnicu! Ako naša vyšehradská Svantovítova! A tak vám spievajú, až sa Nitra ozýva. To by ste mali počuť, samé české piesne, a prisahám na Moranu, ide im to lepšie ako nám, keď sa vraciame z poľovačky. Tu sa však pred krčmou začali zbiehať deti a dospelí, robili krik a lomoz okolo šiatra, ktorý tu vyrástol za malú chvíľu. Pred šiatrom bolo neveľa vyvýšené miesto na spôsob rečniska, čiže kazateľnice, okrášlené veľkým krížom, na ktorom visel obraz Krista. - Aha ho, zasa mních, no ten to zas dostane! Von sa, von! Také hlasy sa ozývali v krčme a o chvíľu boli dubové stolce prázdne a plecháče poprevracané. Všetko sa hrnulo von k šiatru. Nemecký mních v jednej ruke s krížom vystúpil. na rečnisko,a kázal zhromaždenému zástupu. - Čo to vraví, čo to tára? - Začali sa ozývať hlasy, lebo nerozumeli mníchovej nemčine. - Haní bohov, nadáva na Svantovíta, rúha sa Perúnovi! Dolu s ním! - ozvalo sa inde. Za okamih bol šiator roztrhaný, kazateľnica prevrátená: mnícha stŕčali a zauškovali, ba niekoľko pohanov ho malo medzi sebou a viedli ho k Vltave. A nebol by úbohý mních ušiel zvyčajnému osudu, utopeniu, keby sa nečakane pozornosť všetkých nebola obrátila na iné divadlo. Skupina nitrianskych rytierov a odencov na čele s dôstojným Metodom cválala cestou na Vyšehrad. Zbrojnoši, najmä ten rozprávač z krčmy, dali sa z plného hrdla kričať: - Sláva Nitranom! Sláva Slovákom! Huráá! Huráá! Celý zástup ich sprevádzal zvedavými očami, až kým neprišli na podzámok a nezmizli vo vyšehradských ohradách. Hoci sa to rozumie samo sebou, predsa však musím pripomenúť, že po Metodovom príchode na Vyšehrad celá Praha nehovorila o ničom inom ako o Svätoplukovi. V takýchto časoch, pravdaže, ľud sa zmieta sa vo večných pochybnostiach, kolíšuc medzi bázňou a nádejou. Každá nezvyčajná udalosť vzbudzuje pozornosťa aj rozličné povesti poletujú z úst do úst. A najmä český národ bol. teraz taký zastrašený a jeho myseľ zmietali sem a ta všelijaké povesti, že nevedel, čoho sa držať. Hrozilo mu nemectvo aj kresťanstvo, a hoci cítil v sebe silu, nevedel, odkiaľ sa brániť. Z inej strany roznecovali jeho srdce všelijaké nádeje, lebo o Nemcobijcovi - tak volali Svätopluka sa šírili ustavične priaznivé správy. Myseľ národa bola navnadená, pohnutá, rozjarená, ale neuspokojená. A jeho zvedavosť deň čo deň rástla a rozmáhala sa. Metod medzitým blahodarne pôsobil na srdcia celého kniežacieho dvora. Ale tento slovanský apoštol sa neuspokojil s tým, že získal pre Krista Bořivoja a jeho dvor, zaumienil si, že sa pokúsi obmäkčiť aj srdce národa a osvietiť jeho myseľ. Istého dňa na kniežaci príkaz rozhlásili, že zajtra sa majú konať služby neznámemu bohu vo Svantovítovom chráme na Vyšehrade. Sotva sa začalo v ten ustanovený deň brieždiť, zástupy ľudí sa hrnuli k Vyšehradu. Celého zástupu sa zmocnila neskrotná zvedavosť a túžba po novostiach, takže čoskoro v chráme, čiže v chrámových predsieňach, nebolo miesta, lebo do vlastnej svätyne, v ktorej stála štvorhlavá Svantovítova socha zastrená v popredí osobitnou oponou, nemal okrem kňaza vykonávajúceho obrad nikto prístup. Pre oponou Svantovítovej svätyne stála murovaná, kameňom vykladaná a voľačo zvýšená obetnica na spôsob kresťanských oltárov. Keď už boli všetky predsiene zaplnené, vošla dovnútra celá Bořivojova rodina aj s vojvodcami a českými rytiermi. Tisíce ľudí tu bolo prítomných, a predsa akoby tu nebol nikto, ticho a pokoj zostávali nenarušené. Iba čo napínanie hláv spôsobovalo slabý šuchot. V takomto očakávaní, čo sa má diať, napätá zvedavosť sa rýchlo premenila na úžas a zmeravenie, keď sa zjavil nábožný Metod. Predstúpil pred obetnicu, a celý zástup sa zahľadel na jeho dôstojnú postavu. Vysoký vzrast, strieborné, zošedivené vlasy splývajúce na plecia, tvár aj vo svojej starobe krásna, vyjadrujúca mier a večný pokoj... tieto vnútorné vlastnosti dojali všetok ľud. Dojem zvyšovalo ešte dlhé rúcho. - Kvôli neznámemu bohu, - začal Metod plný svätého nadšenia, - zišli ste sa tu, udatní Česi, šľachetné ratolesti, znamenití potomci Čecha a Sama! A ten vám neznámy boh posiela ma k vám, aby som vám zvestoval jeho vďačnú pravdu! Ten boh stvoril nebo a zem a všetko živé pod slnkom: on nám daroval dušu aj telo. A tak k vám prichádzam na rozkaz tohto všemohúceho boha. Neprichádzam preto, aby som rúcal a lámal vašich strieborných a zlatých, - drevených a medených bohov, ktorých chránite slovom a mečom. Ale akože to, vy sami si musíte brániť vašich bohov? Aké veľké šťastie pre vás, že ste takí mocní, keď vás ten neznámy boh obdaril takou veľkou silou, že môžete brániť svojich bohov. Ale čo bude potom, ak padnete? Kto vás potom bude chrániť, keď vaši bohovia sú takí slabí, že vás potrebujú na svoju obranu? Poznám boha, ktorého vy nepoznáte, a ten boh nepotrebuje obranu, ale chráni tých, čo v neho uverili. Ten boh má v moci tento svet, ktorý sám stvoril, on ho môže zatratiť, ale je taký dokonalý vo svojej dobrote a milosrdnosti, že ho len chce časne a večne spasiť. Tento boh, ktorého vy nepoznáte, pozná vás a hľadí na vás z jasných a hrmiacich nebies, vidí vás v búrke aj v pokoji. Od neho máte to zlato, striebro, tú meď a to drevo, z ktorých staviate a lejete svojich bohov. Váš boh je pominuteľný, lebo hnije a hrdzavie, ale ten boh, skrze ktorého je všetko, je večný, večne mocný, večne slávny, večne blahoslavený! Ľudia, on chce mať aj večne, večne blahoslavených; preto poslal na tento svet syna svojho, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal život večný. Ach, život večný! Táto nekonečnosť života, toto nekonečné a nezmerateľné more večného života, toto slnce nikdy nezapadajúcej slávy zablysne sa a otvorí človeku,keď vyputuje z tohto tmavého údolia, kde nie je nič slávne, nič trvanlivé, nič večné, všetko hynie a stráca sa. Táto večnosť života a slávy je pripravená aj pre vás, ak uveríte v tohto jediného boha, syna jeho Ježiša Krista a Ducha svätého, večného utešiteľa. Nuž, pripravuj te svoje srdcia, otvorte svoju myseľ pravde, odovzdajte sa do moci a riadenia toho všemooúceho boha! Všetko je slabé, mocný je iba on, všetko hynie, len on trvá večne, on môže všetko podvrátiť, - iba jeho nemôže nikto skaziť, všetko je temné, iba on je slávny, nič nie je dokonalé, iba on jediný, ten otec nás všetkých je dokonalý. Ľudia, veľa je blahoslavenstva, z ktorého dostávajú veriaci v Krista. No bieda nad všetky biedy, hrôzy a večné biedy čakajú na neveriacich a dobrovoľne blúdiacich. Och, ľudia, poznajte pravého boha - vráťte sa k nemu, ako, hľa, tu pred tvárou celého ľudu a v lesku božieho svetla robí váš slávny knieža! Táto kázeň, ktorú mal Metod k českému nár.odu, nebola vypracovaná podľa kazateľských pravidiel, ale predniesol ju nábožne horlivým duchom, a preto mala veľký účinok. Lebo nikdy nepočuli títo českí pohania tak zreteľne hovoriť o bohu, a hoci im mnohé zostalo záhadou, predsa ich celá táto reč prenikla. Hneď, ako Metod skončil reč, predstúpil pred neho s celým svojím dvorom Bořivoj, a Metod najprv pokrstil jeho, potom ostatných domácich, vojvodcov a popredných radcov a rytierov. Každý bez výnimky, prv než vylial na nich prameň svätého krstu, riekol asi v tomto zmysle: - Priznávam sa k jedinému bohu, ktorý stvoril moje telo a dušu a môže ju večne spasiť! Zriekam sa modly štvorhlavého Svantovíta a všetkých bohov vytvorených ľudskou rukou. Verím v jediného boha Stvoriteľa, v jeho syna Vykupiteľa a v Ducha svätého posvätiteľa! Metod, vylievajúc na nich krst svätý, hovoril asi v tomto zmysle: Krstím ťa, syn boží, v méne boha Otca, Syna i Ducha svätého, v ktorého si uveril! Sláva buď bohu na výsostiach! Hospodine, pomiluj ny! Zástupy sa dívali s úžasom na toto slávne Metodovo krstenie. Mnohí potom našli zaľúbenie v Kristovi, takže sa ich v ten deň veľmi veľa pokrstilo. Požehnaný bol príchod tohoto slovanského apoštola k Čechom. Neskôr vysvätil mnoho kňazov, vystaval niekoľko chrámov, ako na Vyšehrade, v Limomyšli, na ľavej strane Hradca atď. A posvätil ich sv. Klimentovi. Od tých čias sa v Čechách rozmáhalo kresťanstvo, ktoré stovky a tisíce nemeckých mníchov s Karolom a Ľudovítom, mocnými cisármi, nemohli ani v najmenšom kútiku tejto krajiny rozšíriť. Hoci sa Metod skoro po Bořivojom krste odobral z Čiech, neprestal potom až do svojej smrti aj s bratom Cyrilom pôsobiť na tento národ. A až teraz sa dozvedáme, ba s istotou presviedčame, že chrám sv. Klimenta v Litomyšli vysvätili títo dvaja bratia. == 9 == Dobrý čitateľ a láskavá čitateľka, nezabudli ste medzi týmito rozprávkami na toho zúfalého nešťastníka, čo ušiel do hôr, na grófa Rudolfa? Ach, na toho som takmer aj sám zabudol. Pozrime teda, čo robí. Na reznianskom hrade, v tesnej komôrke, sedí muž stredného veku. Rozpustené, strapaté vlasy mu padajú do očí, šaty má síce čisté a skvostné, ale ledabolo na sebe nahádzané. Zapálené oči, zamračené čelo a akási spurnosť z celej jeho tváre naznačujú, aký je to asi človek. Klobúk leží pod dubovým stolom, na posteli je namiesto mäkkých perín mach, plechová kanvica, čo stojí na stole, je naplnená vodou; muž sedí na brezovom klátiku. Keď bol o voľačom dôležitom porozmýšľal, vstal, podišiel k železným dverám a začal nimi z celej sily triasť a lomcovať. Ale dvere sa ani nehli. Hrozne zaškrípal zubami, vpadnuté oči mu vyskočili navrch, akoby sa naraz chceli vyslobodiť zo svojich jamôk. Niekoľko ráz sa prešiel po svojej komore. Nič iné mu neprišlo na um. Chytil kanvicu, vylial z nej vodu po komore a začal ňou tĺcť do steny tak silno, že za chvíľu v nej vybil hlbokú dieru. A začal sa v duchu tešiť. Vtom však zaštrkotal vo dverách kľúč a on videl, že k nemu už prichádza strážca. Zmraštil obočie, položil kanvicu na stôl a zvalil sa na svoje machové lôžko. Vošiel žalárnik a po jeho boku si zastal cisársky pisár, ktorý väzňovi zvýšeným hlasom prečítal takýto rozsudok: - Vášmu väzeniu je koniec, avšak prísne sa vám ukladá, aby ste ihneď opustili Rezno a nikdy sa doň nevracali, ak nechcete znovu padnúť do rúk súdu. Dáva sa vám na vedomie, že túto milosť vám vymohla milostivá kňažná Adelaida. Vyziabnutého a preblednutého väzňa tieto slová rozohnili. Zrazu v jeho prevrátenej hlave ožili všetky nádeje. Spod dubového stola schytil klobúk, čo sa tam váľal, a utekajúc na koniec chodby, chrčal: - Dve strely netrafili cieľ, ale prisahám, tretia trafí. - S tým aj zmizol. Či viete, kto to bol? Cisárski poľovníci chytili v horách grófa Rudolfa a priviedli ho pred cisára. Mali ho prísne súdiť za jeho skutky, lebo sa mu dokázalo, že on strieľal na Svätopluka. Ale dnes bol štastný deň, všetko na hrade sa muselo radovať. Adelaida ešte nikdy nebola taká veselá, ani jej otec, ba ani sám cisár - ako práve dnes. Iba uväznený gróf smútil. Preto prosila zaňho Adelaida - a tak teraz tohto zúfalca prepustili. Bol to deň, keď očakávali Svätopluka. Pozajtra mal byť sobáš. Už boli v Rezne aj biskupi, ktorí mali odbavovať sobášnu slávnosť. Každý zbrojnoš bol oblečený v čistom striebre a zlate a rytieri sa tešili na svadobný „Saus und Braus“. Pri obloku stála, Adelaida. Srdce jej horerlo; myseľ svietila a toto jej nádejne položenie vynášalo jej vnútro na najvyšší stupeň blaha. Pohľad jej zalietal v tú stranu, kde vyhasol posledný lúč, čo sa odrazil od prilbíc Svätoplukovej družiny. A o malú chvíľu zbadala na konci cesty, strácajúcej sa v diaľke, dvíhať sa obláčik, v ktorom sa znovu ligotala prilbica. Potešila sa a odišla od obloka. Vzrušená nebeskou radosťou prechádzala sa po komnate. Ale ako opísať, čo cíti milenka keď sa blíži jej vrúcne očakávaný milenec? Povedzte nám to vy, milostivé panie, aké sú, aké to boli city, čo prúdíli vo vašej hrudi, keď ste vo svadobný deň čakali na svojho milého, ha ženícha? Vaša hruď sa vlnila, nepokojne burácajúce srdce horelo, clivou blaženosťou tiesnená myseľ sa upokojovala najsladšími nádejami, slovom, pretekala čaša nekonečného blaha. Ale čo vtedy cítila Adelaida, horiaca láskou, živým a vznešeným citom k Svätoplukovi? Povedzte si.to samy, vy, panie, a vy, páni, ja zostanem pri tom, čo som povedal. Po zámockej dlažbe štrngali ostrohy a rinčal hrmotný meč. Pre Adelaidu to bola nebeská hudba. Ale o chvíľu zas stíchla v náprotivnom hradnom krídle, kde mal svoje sídlo cisár. Nebeská hudba stíchla, aby sa začala iná, pre Adelaidu najstrašnejšia. Na tamtej strane sa totiž razom strhol hrozný krik, zdesaťnásobený hrmotom a šramotom ostrôh, mečov a rytierskych krokov. A z tohto hrmotu sa ozývalo Ľudovítovo strašné kliatie a nadávanie. Zrazu sa dvere rozleteli dokorán a strapatý cisár so synmi aj s níektorými radcami zastal v nich a kričal z plného hrdla: - Tu to povedz, tu, pes slovenský, tu povedz tie zradné slová toho môjho satrapu, tu, do tváre tohto tichého baránka! Pravou rukou držal za plece pevného, urasteného, asi tridsaťročného slovenského rytiera, ktorý, urazený týmto nečakaným pohanením, vytrhol sa mu z ruky a krátko, ale dôrazne odpovedal: - Som vyslancom môjho kráľa, prečo nakladáš so mnou zle, nemecký cisár? Na našom dvore je právo vyslancov sväté a nedotknuteľné. A ja musím na tvojom dvore znášať pohanu? Potom sa Svätoplukov vyslanec obrátil k vystrašenej a prekvapenej Adelaide a takto pokračoval: - Milostivá kňažná! Prinášam vám od Svätopluka, môjho kráľa a pána, posledné požehnanie. Hoci si to so sobášom inak rozmyslel, aj tak vám posiela svoje blahoželanie, svoje blažené a vrúcne požehnanie v presvedčení, že vy mu tento krok, o ktorom rozhodli vyššie osudy, odpustíte! A tebe slávny cisár, oznamujem, že som a vo mne aj môj kráľ pohanený. Ak z toho vzíde vojna, Nemci, aj môj meč zakúsite v poli! Potom ľavou rukou udrel o tylec svojho meča, ktorý hrmotne zaštrkotal, pravicou si založil na hlavu prilbicu. Po dlhých zámockých ambitoch a chodbách hrmeli ťažké rytierske kroky a ohlášal sa štrngot meča a ostrôh. O malú chvíľu konské podkovy sa iskrili na zámockých dlažbách a na reznianskych uliciach. Ťažko by bol tento rázny slovenský vyslanec unikol nemeckej pomste, keby celú pozornosť a celú horlivosť nebola na seba obrátila Adelaida. Táto správa otriasla Adelaidinu dušu od základov, takže nikdy viac neprišla k sebe. Ako keď divá víchrica vyvalí aj storočný dub aj jemné fialky, a môže sa potom premeniť hoci na zafír, nikdy viac neoživí skleslú silu života. Tak ani Adelaide nemohla nijaká radosť a rozkoš sveta vrátiť to, čo jediné jej táto hrozná chvíľa vyrvala. Jej mdloba nebola obyčajnou mdlobou. Jej duša akoby rozorvaná napoly cítila sa rozdielne. A medzi touto trhlinou života videla jej myseľ Svätopluka. Zdalo sa jej, že ju kladú do hrobu a Svätopluk nad ňou kvíli. Iba blažený sen nastúpil cestu v jej mysli, lebo skutočný život v jej žilách omráčila prudká sila. No lekárska pomoc ju vytrhla z tejto blaženosti a ona si uvedomila svoje nešťastie, prebrala sa do skutočného života. Lenže ďalej sa nedalo. Všetka pomoc bola takpovediac iba pomoc. Nebolo mesta ani miesta, kde by neboli vyhľadávali lekárov, ale nič nepomáhalo. Adelaida žila v sebe. Niekedy sa usmievala, niekedy aj dačo hovorila, ale všetko sa to iba ponášalo na blažené sny. Ako keď odkvitajúca ruža smutno pozerá na svoje pŕchnúce lupene, tak aj Adelaida pokojne hľadela - niekedy aj so smiechom - na svoju vädnúcu krásu, na hasnúci lesk svojho života. Bočila od spoločnosti, a keď ju na to nútili, neprotivila sa, lež celý jej život podobal sa hrobu, čo akokoľvek ovenčený, predsa si zachováva svoju smutnú podobu. Ustanovili skvostný ples, na ktorom sa mala zísť celá nemecká sláva. Sama Adelaida ho ustanovila do tej siene, v ktorej sa s ňou naposledy prechádzal Svätopluk. Keď však nadišla hodina, nechcela ísť. Keď ju prehovorili, predsa vstúpila do bohatej a nádhernej siene, a bubny a trúbky ozvali sa na jej počesť. Vítali ju hlasné výkriky, lenže táto sláva a vrava neprenikli. cez jej zádumčivosť. Keď sa priblížila k stĺpu, do ktorého vrazila strela namierená na Svätopluka, zastala pri ňom a zaliali ju horúce slzy. To bol posledný prameň v jej očiach, lebo nikto ju viac nevidel žialiť. - Tu je skrytý hrob Svätoplukovej lásky k Adelaide! - vyriekla napokon. Potom nedbajúc na nič, vyšla zo siene, nechajúc tam celú plesajúcu spoločnosť. Ale nechajme na chvíľu smutnú, nešťastnú Adelaidu, obeť okolností a osudov národov, a pozrime na: nemeckú ríšu. Po celom Ľudovítovom kráľovstve sa s hrmotom a hlukom zbieralo vojsko. Šíky a pluky sa stavali zo severu a z juhu, z východu a západu. Konečne mala byť Veľká Morava vyvrátená. Ešte nikdy sa Ľudovít nechystal do boja s takou mocou a silou. Mnísi a vojnoví nahuckávači sa usilovali vzbudiť v celom nemeckom národe také nepriateľstvo a hnev, aké sa roznietilo pre Svätopluka hrozným blkotom v celej cisárskej rodine. A preto sa zmocnila národná hrdosť všetkých nemeckých sŕdc, takže aj ten najbezvýznamnejší človiečik zahorel túžbou pomstiť sa Slovákom... Ba aj lúpežní rytieri a lotri, čo bujdošili v horách, šli pod cisárske zástavy. Hlavnú správu nad celým, vojskom si ponechal sám cisár: a každý vojak plesal od radosti, lebo bola známa sláva Ľudovítovej hrdinskosti. O niekoľko mesiacov už boli nemecké vojská pod vejúcimi koruhvami v Devíne, Magdeburgu i v Rezne. Dlhou, veľkou a strašnou Hercynskou horou uberala sa posledná zberba, čo vyzerala tak, akoby sa vytiahla z horských dúpät a jaskýň. Slnce sa už schyľovalo na západ, no mesto bolo ešte dosť ďaleko. Bez dákeho poriadku tu šlo asi osemdesiat strašne vyzerajúcich rytierov, všelijak poobliekaných, no výborne, ba priam skvelo ozbrojených. Ich vodca sa im vyrovnal vo všetkom. Zrazu sa z doliny ozvali lahodné a príjemné hlasy. Vodca rozkázal rozložiť stany a sám vyšiel, aby sa presvedčil, či tu niekde nebude ľudská skrýša, v ktorej by aspoň pre seba našiel pohodlný nocľah. Našiel kláštor, osamotené sídlo duší, čo ušli zo života. K jeho sluchu donášalo príjemný hlas nábožných piesní, a zdalo sa mu, že anjelský hlas, ktorý vynikal nad všetky ostatné, je mu povedomý a známy, že ho už dakde musel počuť. Obzeral sa, rád by sa bol na niečo opýtal, ale okolo chmúrnych kláštorných múrov boli iba kriaky a stromy. Po chvíli spev ustal, predstavená rozpustila mníšky, každú do svojej cely. Už aj slnko zapadlo, iba jeho posledný dohorievajúci lúč sa naostatok oprel do obloka jednej cely, v ktorom sa zjavila preblednutá, smutná mníška. Umierajúci slnečný záblesk bledožltým bozkom zafarbil jej tvár. Rytier ju mohol dobre vidieť. Keď však ona zbadala rytiera, odstúpila od obloka. A rytier ako omráčený hromom len-len že neklesol. Kolená sa pod ním triasli, no pozbieral poslednú silu, a keď sa už zvečerilo, pobral sa do táboriska. Noc sa prestrela po pustej, rozľahlej Hercynskej hore. Celý kláštor sa už ponoril do sladkého spánku, iba ten jeden oblôčik zjasňuje slabá lampa. Pred krížom Spasiteľa, na mäkkom čiernom podstavci,. kľačí so zbožnou mysľou tá mladá mníška a modlí sa. Vo vrúcnej modlitbe zotrváva do polnoci. A za koho sa modlí? Či vari za cisára, čo ide proti Slovanom? Alebo za rytierske Nemecko, ktoré si brúsi oceľ na Svätopluka? Oj, nie! Ten nábožno-anjelský spev, čo očaril neznámeho rytiera, i táto vrúcna modlitba, aj tieto usedavé vzdychy sú obeťou nábožného srdca nešťastnej Adelaidy, ktorá sa modlí k bohu za Svätopluka. Vyvolila si tichý kláštor, v ktorom by dožila ostávajúce hodiny svojho hasnúceho života v myšlienkach na boha a snívaní o Svätoplukovi. Tým neznámym rytierom bol gróf Rudolf, ktorý, túlajúc sa horami, pozbieral všelijakú zberbu povaľačov a lúpežníkov, a teraz sa poberá pod cisárske zástavy proti Svätoplukovi. == 10 == Metod sa vrátil z Vyšehradu do Nitry so šedinami ovenčenými slávou šťastného a vytúženého úspechu. Potom, keď s ním Svätopluk zostal dlho na reči a povypytoval sa ho na všetky noviny pri Bořivojovom dvore, povolal do rady aj všetkých svojich hlavných radcov a odhodlal sa na ten krok, aký urobil vtedy, keď v Rezne jeho vyslanec dokazoval svoju statnosť. A sotva jeho vyslanec opustil Nitru, sám sa hneď vydal na cestu do Prahy, aby osobne videl a spoznal tento národ a jeho knieža, o ktorom mu pravdumilovný Metod povedal: - Nepoznám ľud, nepoznám knieža, ktorý by ti mohol byť takým priateľom ako český ľud a jeho knieža Bořivoj. Tento výrok bol taký pravdivý, že ani jedno proroctvo sa nemohlo lepšie splniť než toto. Presvedčíme sa, keď sa dostaneme na koniec, že medzi kniežatmi nebolo väčších a úprimnejších priateľov na tomto svete, ako bol Slovák Svätopluk Veľký s Čechom Bořivojom Veľkým. Zatiaľ čo sa Nemci tak veľmi proti Svätoplukovi rojili a zbierali, on na vojnu ani nepomyslel, prežíval najkrajšie hodiny vo svojom živote na Vyšehrade. Svatopluk sa oslobodil od ťažkého bremena v tú chvíľu, keď sa odhodlal opustiť všetky nemecké spolky a podmienky, zväzky a sobáše. Až teraz videl, čo predtým dobrovoľne nechcel vidieť, a bol len akousi malichernou bázňou donútený na tieto predsavzatia a omámený istou domnelou žiadosťou po zvláštnom víťazstve nad svojimi nepriateľmi: žiadosť tá spočívala v zahanbení domácich, keby sa mu podarilo pokoriť cudzích. Boli to iba sny. Teraz bol však Svätopluk veselý. Vedel síce, že z toho musí vzísť vojna, no v tom domnení, že nemecký cisár nemôže tak rýchlo pozbierať také pluky, aké má on v pohotovosti, no a láska, ktorá sa ho prvý raz zmocnila, keď sa zoznámil s vyšehradskou kňažnou - zastreli pred ním všetky starosti. Sestra panujúceho českého kniežaťa Bořivoja, ktorá oslňovala celé Čechy, uchvátila jeho myseľ krásou. Vyšehradská kňažná bola najmilšou Svätoplukovou zábavou. Nikdy nepocítil horúci plameň lásky, preto sa ho teraz zmocnil celou svojou prudkosťou. Na Rastislavovom dvore ho vychovali v hrdinskej sláve, svoje ostatné roky prežil s večne planúcou túžbou v srdci po dôstojnosti a kráľovskej sláve. Roznecovali ho iba rytierske cnosti; takže sa nemal čas zmocniť jeho srdca tento všetko podmaňujúci oheň. Keď porovnával držanie sa, krásu a reč tejto vyšehradskej kňažnej s inými, najmä zahraníčnými devami, všetko sa mu na nej pozdávalo lepšie než na iných. V mysli mu začala blednúť všetka hrdinská a kráľovská sláva, lebo najblaženejšími chvíľami sa mu zdali tie,keď sa so svojou kňažnou prechádzal osamote po brehoch Vltavy, alebo sa plavil iba s ňou a s jedným lodníkom na vlnách tejto veľkej českej rieky, strácajúc sa v jej ľúbostnom pohľade. V prsiach mu prúdila nikdy necítená blaženosť, niet sa teda čo čudovať, že Svätopluk, nechápuc sám seba, celkom sa odovzdal blaženým chvíľam a zabudol pritom, že veci s Nemcami neustali. Ani vyšehradská kňažná neušla pred Milkovým šípom, lebo obraz Svätopluka sa jej hlboko vryl do srdca. A tak pre obidve tieto duše míňali sa týždne šťastia a blaha a prinášali im vždy krajšie hodiny. No čoskoro ich vystrašilo čierne mračno, blížiace sa od západu, čo prechovávalo vo svojom lone smrteľné hromy na celú Sláviu. Na českom pomedzí zazneli nemecké trúby, a hneď potom doleteli chýry, že Ľudovít postupuje s celou svojou silou a ešte nikdy nevídanou mocou, aby zrúcal a rozvláčil celý slovanský východ. Hoci sa zdalo, že Svätopluk zabúda na svoju slávu, nemohol mu ani prudký oheň lásky zacloniť slávu jeho národa. Zrazu sa v ňom vzbúrili všetky jeho predstavy, želania a ciele, ktoré si bol uložil, chcejúc dokázať, že je hodným nástupcom veľkého Rastislava. Teraz mu, pravda, pribudla ešte jedna myšlienka: k túžbe po oslávení svojho národa sa pripojila túžba po vyšehradskej kňažnej. A o tomto sa ešte nezhováral s nikým. Jeho odenci čakali na vyšehradskom predhradí, jeho sivko už hrabal kopytami, potriasal hrivou, fŕkal nedočkavo. Ale on bol v Bořivojovej sieni s vyšehradskou kňažnou. Boli to pytačky, pravda, krátke pytačky, nie také riadne, aké mávate vy, Slováci. Svätopluk sa akosi nevedel pribrať do pýtania, iba stískal Bořivojovi ruku, hlas sa mu triasol a neisto hovoril: - Bořivoj, jeden nepriateľ nám hrozí obidvom! Naše priateľstvo, posvätené nebeským cieľom urobiť nám zverené národy šťastnými... nech nás spojí naveky...! Ale povedz, Bořivoj, povedzte aj vy, milostivá kňažná, či môžem odísť s tou nádejou, že ak zvíťazím, odmení ma vaša ruka? Konečné rozlúčenie bolo „áno“. Svätopluk sa náhlil do Nitry a Bořivoj zoraďoval šíky a pluky, lebo Nemci prekročili hranice, hnali sa vždy bližšie k Vltave a ničili a pálili zámky aj mestá. Jeden oddiel vojska, ktorý viedol moháčsky arcibiskup Lintbrecht, išiel na Čechov, kým celá sila nemeckého vojska pod vedením princov a samého cisára mala udrieť na Svätoplukovu ríšu. Hoci Bořivoj rozostavil svoje pluky, ktoré mohol napochytro zhromaždiť, za vodcovstva Svatoslava, Spytimíra, Vítěslava a iných, neďaleko Vltavy, pokiaľ sa až Nemci vodrali, musel však ustúpiť pred ich veľkou silou, utrpiac pritom veľkú porážku. Potom sa stiahol do opevnených miest a hradov. Stalo sa to roku 872. Ale oveľa horšie sa vodilo Ľudovítovi a jeho synom na Veľkej Morave. Keď Svätopluk dorazil do Nitry, našiel už všetko pripravené na vojnu. Prípravy urobil Slavomír, ktorý bol za čias jeho nemeckého väzenia vodcom Slovákov, a Metod. Vyslanec zaiste podľa známych príznakov predpovedal skoré vzbúrenie sa Nemcov proti veľkomoravskému kráľovi. A Metod vedel obnoviť v srdci národa dôveru k Svätoplukovi, ktorá začala upadať. Celý výkvet hrdinskej Nitry čakal už na Svätopluka, lebo on býval známym vodcom Nitranov. Všetky vojská pookriali novým duchom, keď videli blýskať sa Svätoplukov meč a vlniť sa jeho perá na prilbici. Slováci a Moravania dychtili po víťazstve a nevedeli sa dočkať útoku na nepriateľa. Čoskoro sa divadlo vojny rozšírilo od Velehradu až po Nitru, takže Morava, Nitra a Váh sa rozvodnili od ľudskej krvi. Hoci mestá a dediny ľahli popolom, lebo ich aj sami Slováci zámerne pálili pred nepriateľom, aby mu nepomohli, jednako škodu, ktorú utrpeli Nemci po trojdennom neprestajnom boji, si nemecký cisár Ľudovít už nikdy nenahradil. Lebo Svätopluk nielenže jeho a synov porazil na hlavu a zahnal až za Dunaj, ale mu ešte v jeho vlastnej ríši podmienky diktoval, na ktoré musel pristať, keďže sa viac nemohol vzpierať a protiviť nepremoženému veľkomoravskému kráľovi. Takto Svätopluk zahnal tie hromové mraky, ktoré sa už dávno kopili nad jeho ríšou. Pokoril nepriateľov, upevnil mocné zväzky s priateľmi, zažal v národe svetlo pravdy a osvety, a tak stvrdil slávu svojho mena na večné časy. No a teraz by mi už neprichodilo nič iné, iba povedať, že Svätopluk sa oženil a žil šťastne, a tak by som vzácneho čitateľa, a milú čitateľku oslobodil od ťažkého čítania. Ale nie tak. Ja som si vlastne zaumienil písať o svadbe veľkomoravského kráľa, no a o tej nebolo ešte ani slychu, lebo náš hrdina neprestajky bojoval, nebolo na to času. Že som sa tak dlho pri tom zdržal a ako sa zdalo, na svadbu zabúdal, nech mi to ráči odpustiť láskavý čitateľ; a milé čitateľky, naše milé Slovenky, mi to už odpustili. A ja som tiež hneď pripojil, že svadba veľkomoravského kráľa sú obrazy z deviateho storočia. Nuž, bože, či je to div, že sa človek zdrží pri tých obrazoch, pre nás takých pamätných? Tak poďme teda až na koniec. Keď sa Svätopluk vracal cez Prahu z Nemecka, kde sa pokonával s nemeckým cisárom Ľudovítom, obnovil pytačky, a keď porobil všetky poriadky na nastávajúcu svadbu, vrátil sa do Nitry. Celá Nitra vyšla svojmu kráľovi v ústrety a ohromne plesala nad jeho víťazstvom a nad slávnym Svätoplukovým návratom. Zaraz sa aj v Nitre pripravovali hody pre rytierov a hrdinov. A medzitým sa schádzali okolité slovenské kniežatá, aby vzdali hold veľkomoravskému kráľovi. Zo všetkých strán dovážali Svätoplukovi všelijaké drahé dary na dôkaz úcty, ktorú prechovávajú k tomuto slovenskému hrdinovi. Očakávala sa aj svadobná výprava z Prahy. Ale tá dorazila až neskôr, ozbíjaná zbojníkmi čo zostali z nemeckých vojsk v českých horách. Šesťsto bujných, osedlaných koní zostalo zbojníkom, iné ochránili hrdinskí zbrojnoši, ktorí okrem toho zajali ich náčelníka a zviazaného ho doviedli do Nitry. Svätopluk si ho dal predviesť a spoznal v ňom zúfalého rozorvanca grófa Rudolfa. Potom ho kázal naskutku prepustiť. Bohvie, kam zašiel tento sám sebe odcudzený farizej; ak povesti neklamú, tak si v považskej zátočine vzal svoj hriešny život. Napokon príšiel do Nitry Bořivoj aj s celým svojím dvorom, a tu bol vlastne začiatok tej slávnej, pamätnej svadby veľkomoravského kráľa. Hneď druhého dňa ráno začalo sa vyzváňať a zástupy sa hrnuli do chrámu na Nitrianskom hrade. Metod už stál pred oltárom. Slovanský apoštol spojil manželským zväzkom vyšehradskú kňažnú. so Svätoplukom, veľkomoravským kráľom. Trúby a bubny zhrmeli a celá Nitra sa chystala na plesy a radovánky. Na kráľovskom hrade bolo živo. Celý jeden rad siení bol preplnený najprednejšími hosťami, Svätopluk s manželkou sedel za vrchom skvostného a krásneho stola, po obidvoch stranách sedeli kniežatá, vojvodcovia a grófi z okolitých krajín. Bolo tu vládnúce panstvo z Chorvátska a Poľska, potom aj domáci. Všetko sa topilo v lesku zlata a striebra, a srdce v radostiach. V čašiach sa perlili najlepšie vina, na misách a tanieroch kolovala divina naznášaná zo všetkých slovenských hôr. Zahrmeli bubny a trúby, keď sa v rukách zablýskali čaše na Svätoplukovu slávu. Neskôr sa rozzvučali aj harfy. Všetko stíchlo, keď bard z balkóna začal spievať: <poem> Slnce zapadlo nad Velehradom, stleli lúče plamenné, ach, kedy sa vrátiš nad naše tváre národa slnce zapadlé? Slnce zapadlo v mraku hustom, dennica nevychodí, ach, beda, večná nás tma uchváti, divá búrka neuchráni! Takto si kvílil, synu Nitry, znášajúc jarmo nemecké, tak nariekal si, keď mraky čierne zastreli Tatry slovenské. Útecha vädla v mysli žalostnej, srdce opúšťala nádej... lež tu sa zaskvel v zlej dobe anjel, ktorého z neba Nitre zoslal boh. Už luhy slávske pod kopytami, už osenie pošliapané... Pálili zámky vojská nemecké, mestami zúrili chlípne! Lež tu Svätopluk meč berie ostrý, meč slobody blahonosnej... Pot z neho prúdom už tečie veľkým, pot jeho slávu dobýja. Nemci sa roja, striel mraky hustnú, rek neľaká sa slovenský! Už sa nemecké prápory blížia k Nitre, ach, beda, neresti! Ale tu Nitra bojom uvyklá statne sa drží v šíku hustom „Bi, sekaj, žeň ich,“ káže Svätopluk, a vpredu sám perie Nemca! Už sa zablysli slnca lúče na oslavu víťaza Nitry, prázdne je od Nemcov mesto i miesto, zahnali Nemcov Slováci! A vďaka i sláva ti zaznieva kráľ, Svätopluk Veľký! Slávou ti večnou zaznie harfa i ďalekému potomstvu! </poem> Bard dospieval. Hlučné oslavovanie Svätoplukových hrdinov, najmä nitrianskych, ale aj všetkých ostatných, sa zaslúžili o víťazstvo nad nepriateľom, nie a nie skončiť. Svätoplukovi zostal tento deň ako slnce medzi všetkými dňami života. Takisto Bořivojovi. Od tohto dňa až do posledných chvíľ života týchto dvoch panovníkov bolo nebo veľkomoravskej a českej ríše nezamračené. Pod Svätoplukovou ochranou boli kniežatá chorvátske, panónske, poľské a český knieža Bořivoj. Najmä Bořivoj jeho najdôvernejším spojencom. Do smrti obidvoch týhto panovníkov, a prišla na nich takmer odrazu, bola Veľká Morava nepodmaniteľná, všetky nepriateľské šípy a strely sa od nej odrážali. Ako som povedal, Bořivoj, požívajúc ochranu všemocného Svätopluka, rozširoval vo svojom národe kresťanské náboženstvo, Svätopluk staval školy a chrámy a viedol svoj ľud k osvietenosti, ktorá bola v tom čase na vysokom stupni. Slúžil spravodlivosti, obhajoval nevinnosť, bol otcom chudobných a útočiskom prenasledovaných. Čo sa stalo s jeho ríšou potom, keď skončil svoju zemskú púť, ako znesvárení synovia nepokračovali v šľapajách veľkého otca a priviedli na. ťažko vybojované veľkomoravské kráľovstvo nepriateľov a nekonečnú záhubu - to už sem nepatrí. No ak sa táto „Svadba kráľa Veľkomoravského“ zapáči, pokúsi sa potom našim milým Slovákom porozprávať čosi aj o tých veciach - aby sa už raz poznali. O tejto svadbe neviem už nič iné povedať, iba to, že od tých čias, a to je už 970 rokov, taká svadba nebola. A tak nech sa naša myseľ kochá aspoň pamiatkou a jej spomienkami, a potomstvo nech sa učí v slávnych predkoch a otcoch, čo už dávno spráchniveli, ctiť si a milovať aj seba samého. [[Kategória:Jozef Miloslav Hurban]] [[Kategória:Próza]] rpqxcdp6bw2ybfrsa6imk2svqtgv1ep 0 19 7309 7176 2017-08-29T18:34:47Z Wizzard 3 7309 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Poniže Jelšavy zelené moravy, a na tých moravách vejú dve zástavy. Nad jednou zástavou blyští sa kríž svätý, pod krížom slovenské šíkom stoja čaty. A nad druhou mesiac svieti si zvysoka, pod mesiacom Turci, tá zbojnič divoká. A Turkov - tých vám je, ako dreva v lese; len dobre, že ich tá zem božia unese: a našich len zo žmeň: oj, Bože náš, Bože! Ak ty nepomôžeš, ktože nám pomôže? A surmity hrajú, pália samopaly: nad Muráň-dolinou hory sa ozvali; zadunelo pole pod kopyty koňom: čata sa za čatou rúti Turek po ňom; čata sa za čatou rúti na Slováka a hromom udiera junák na junáka. Cendžia ostré šable, práskajú kopije, a krv svojich synov zem slovenská pije. Hojže, ľudia, zle je! Beda našej hlave: už to naše vojsko pätí ku Jelšave; ku Jelšave pätí, Turek za ním letí: škoda, večná škoda tých slovenských detí! Nebojme sa, bratia, hoj, nebojme sa my, čím je šabľa v pästi a čím Boh nad nami. Čím je Boh nad nami a čím šabľa v pästi: nebude si Turčín pánom našej vlasti. A od Mutna tmavá valí sa mrákava, a v tej mrákave sa na kríž poblyskáva. A valí sa, valí dolu do doliny: tam popolom ležia slovenské dediny. Z dedín krv pobitých ku Bohu tam volá, okol dedín pole už len púšť je holá. Nie je to mrákava: kone to tam práša, a na totých koňoch bystrá Slovač naša. Ani sa tam blesky na kríž neblýskajú: to naši Slováci šabľami zvíjajú. A tá naša Slovač, ako ľúta búrka, hodila sa nadol a padla na Turka. Hodila sa nadol, ako búrka z neba: vzala ona, vzala Turka medzi seba. Hoj, vzala ho ona vo dva boky zrazu: pohan, teraz teba vydá Boh na skazu. A to naše vojsko samopalmi páli: a Turek za Turkom z badalíj sa valí. Samopalmi páli, kopijami kole: tečie krv turecká prez jelšavské pole. Kopijami kole a šabľami seká: a Slovák víťazí a Turčín uteká. Poniže Jelšavy zelené moravy, a na tých moravách viali dve zástavy. Už len jedna veje: nad tou je kríž svätý, pod ním sa slovenské modlia Bohu čaty. A mesiac - ten si už nesvieti z vysoka - padli Turci, padla tá zbojnič divoká. A surmity hrajú Slovákom ku sláve: oj, bol vám to za boj, ten boj pri Jelšave. </poem> [[Kategória:Samo Chalupka]] [[Kategória:Poézia]] rybiphbxrjf3ux5ci6sq7sdkz19zd51 0 20 7331 4976 2017-08-29T18:52:36Z Wizzard 3 7331 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Z Likavy, zo zámku, junák väzeň hľadí: či Tatra už kopnie? Či sa háj už mladí? Rozvíjaj sa, háju, ty moja hospoda, zažiadala sa mi tá zlatá sloboda. Tu moja hospoda na skale vysokej, tu ja junák väzeň vo veži hlbokej. Mocné moje ruky o skalu prikuté, bystré moje nohy v železách obuté. Rúčky moje, zvyklé nad Turkom víťaziť, hoj, ktože mi vás dal k tej skale priväziť? Nožky moje, zvyklé zámky naskakovať; hoj, ktože mi vás dal tak ťažko okovať? Dali mi vás, dali zo troch stolíc páni, keď nás postrieľali v krásnohoľskej stráni. V tej zakliatej stráni, hoj, v tom krutom boji, tam ste vy mne padli, vy junáci moji! Jedni popadali, druhých zaväzili, veruže sme, bratia nešťastný boj bili. Hoj, vyletel vietor zo zelených hájov, niesol zlú novinu do slovenských krajov: tie zelené háje za nami uvädli, tie slovenské kraje v ťažký žiaľ upadli. Kraje naše, kraje! Veď sa vám zazdalo, že už tak ide byť, ako by byť malo. Zdalo sa vám, zdalo, ale nestalo sa; tie naše nádeje ako ranná rosa: slnko ju prihreje, vietor ju oveje; ta ste vy nám zmizli, vy naše nádeje! A čo by tam zmizli? Či sa už vyžila, ako bútla jedľa, tá slovenská sila? Nezmizli! - Hoj, nesmúť, ty rodinka moja: a kto sa nás báli, nech sa nás len boja. Len sa mne ty rozvi, háju môj zelený; nebudem ja dlho v zámku zaväzený. Hoj, nezaväzia ma tie hlboké veže, hoj, nedostrežú ma tie zámocké stráže. Tie hlboké veže - veď ich ja prelámem, tie zámocké stráže - veď ich ja oklamem. Hoj, počím sa ony za mnou v pohon dajú, už ma ty ukryješ, zelený môj háju. Pomôž, Bože, pomôž, na tú našu Tatru, na Tatre vysoko roznietim si vatru; v tej kosodrevine vatru si roznietim, slovenskej rodine slobodou zasvietim. A čo dobrý junák, keď tú vatru zočí, z údolia i z holí ku mne si priskočí. Kolo mňa, junáci! kolo naokolo, hoj, bude nám, bude, ako nám nebolo! Nech mi len valaška zablysne sa v pästi, dá Boh, lepšie dni nám svitnú v našej vlasti; nech len streľba naša po horách zahučí; dá Boh, že sa lepšej pravde svet naučí; tej pravde slovenskej: mne tak ako tebe; nezáviď inému, čo praješ sám sebe! Zavej, vetre, zavej, cez hory, cez háje, pozdravže mi pozdrav tie slovenské kraje; pozdravže mi, pozdrav tie slovenské rody, hoj, udrie raz i nám hodina slobody. </poem> [[Kategória:Samo Chalupka]] [[Kategória:Poézia]] 3rqey5ttufblnx1izmxonmiafc12ez8 0 21 8811 8079 2023-05-30T17:07:34Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8811 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, sadli tam za pomedzím slovenského rodu. Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom: belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom. Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci; okol neho cárska stráž, tuhí to paholci; a pred cárom družina neveliká stojí: sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji. Pobelavé kaderie šije im obtáča, modré ich oči bystro v okolo si páča. Rastom sú ako jedle, pevní ako skala, zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala. Krásna zem - jej končiny valný Dunaj vlaží, a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží: Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy: to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy. Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu, aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu. Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: taká otroč neznáma slovenskému kraju, lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi a smelými sa jemu primlúvajú slovy: „Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša, kroz nás ti, slávny cáre! svoj pozdrav prináša. Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha, to je zem naša, daná Slovänom od Boha. Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží, tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží. A zem to požehnaná! Chvála Bohu z neba, máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba. Zvyk náš je nie napadať cudzie vlasti zbojom: Slovän na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; či je on zblíza, či zďaleka: Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká. Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom: pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom. A človek nad človeka u nás nemá práva: sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! - Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý: na púšť obrátili sa bujné naše nivy; mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý, bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy. Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti vôľu svoju naveky po slovänskej vlasti, a žiť z našich mozoľov: ale bláhal darmo! Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo. A tí, krutým železom čo nad nami vládli, kdeže sú? - My stojíme; ale oni padli. - Lebo - veky to svedčia - vo knihách osudu tak stojí napísané o slovänskom ľudu: Zem, ktorú v údel dali Slovänom nebesá, tá zem hrobom každému vrahovi stane sa. - Nuž, povedzže nám, cáre! mocná ruka tvoja čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja? S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my, a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi; ak s pokojom: pozdrav ťa pán neba i zeme, lepšie, ako ťa my tu pozdraviť umieme. - Tieto dary božie sú priazne našej znaky; z ďaky ti ich dávame: ber ich aj ty z ďaky.“ Nevzal cár božie dary, z jeho mračnej tvári urazená sa pýcha ľútnym hnevom žiari. A zo stolca zlatého takovým sa heslom ozvali ústa jeho ku slovänským poslom: „Mocný pán, ktorému boh celú zem podnožil a osudy národov v ruku jeho vložil: ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete: medzi národy jeho či jeden nájdete, ktorý by putá minul abo nezahynul, akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. Skloníte šije i vy. - Tie krásne roviny, túto zem vašich dedov dostane ľud iný. A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť. A junač vašu k mojim junákom pripojím, a z nej krajinám rímskym obranu pristrojím. A kto sa proti mojim rozkazom postaví, beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví. Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu: To moja cárska vôľa; to vám na odvetu.“ Hriema pyšný cár, hriema zo stolca zlatého, lenže Slovän nejde sa ľakať pýchy jeho. Hoj, rozovrela tá krv slovänská divoko, a junák ti cárovi pozrel okom v oko; a z oka ti mu božia zablysla sa strela, ruka sa napružila a na zbroj udrela; a jedným veľkým citom srdcia im zahrali; a jeden strašný ohlas ústa im vydali: „Mor ho!“ kríkla družina slovänská odrazu a meč zasvietil v pästi každému víťazu: „Mor ho!“ kríkla a razom na cára sa metá: To ti na rímsku pýchu slovänská odveta. No, dokáž teraz, či máš toľko sily v meči, koľko pýchy vo tvojej, cáre, bolo reči. - Ale ten nie! - zbroje sa bojí podlá duša: a tu ti o slobodu dobrý ľud pokúša. - Skočil medzi stráž svoju cár bledý od strachu: a zlatý jeho stolec už sa váľa v prachu; a mečom za ním Slovän cestu si preráža a junák za junákom padá cárska stráža. Zasurmili surmity, volajú do zbroje: povstal tábor, do šíkov zvíjajú sa voje; a voj za vojom divým útokom ta letí, kde boj na cára bijú tie slovänské deti. Husté prachu kúdoly po poli valia sa, zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. - A tá naša rodinka, tá slovänská čata, už vám je zôkol-vôkol od vrahov obstatá. Sto mečov sa každému nado hlavou blyští, lež Slovän nečítava vrahov na bojišti, ale morí. - Hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. Zúri boj a našina stala si dokola: to vie, že premoc rímsku jej moc nepredolá: lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji, to že mi padni, ako víťazom pristojí. A môj Slovän ešte raz bystré hodil zraky ponad tie šíre rovne, na kraj svoj ďaleký. Tam na tých horách sivé mihajú sa väže, čo strežú slovenského národa čierťaže. Svätoháj, stovekými zelený lipami, v tajné tam lono túli bohov jeho chrámy. A nad riekou biely dom, v ňom jeho rod milý, a v čistom poli dedov posvätné mohyly: dedov, ktorých niekdy ľud radievali rady, ktorých meč divých vrahov odrážal nápady. Ich popoly dávno už čierna zem tam kryje, ale ich meno posiaľ v piesni ľudu žije. A sláva zašlých vekov junáka oviala; a duša jeho svätým ohňom splápolala, a meč v jeho pravici strašnejšie sa zvíja; bleskom blýska na vraha, hromom ho zabíja. Praštia zlomené raty, bité štíty zvonia a pyšné prilby rímske do prachu sa ronia. Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi! Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: oj, veď padnúť za národ - oj, veď to nebolí! A boj pomaly tíchne: strašná búry sila divým svojím zúrením sama sa zničila. - A kde naši, čo bili ten Rím svetovládny, lebo koval úmysel na Slovänstvo zradný: - Kde naši? - Hojže, Tatro, jasných orlov mati! Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti. Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia: tam ti tvoji synovia povraždení ležia. Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom: Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom. Lež každý na junáckej spočíva posteli, na kope vrahov, zbitých od jeho oceli. Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, tá ruka zmeravená meč odjať si nedá. A cár s okom sklopeným na bojišti stojí: A čo? - Azda tých padlých Slovänov sa bojí? - Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí a zo svojho víťazstva radovať sa stydí. No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša. Lež večná meno toho nech ovenčí sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva. A ty mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. </poem> [[Kategória:Samo Chalupka]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:1864]] ngkxzd1kafiu2vxi5h4xyb0tzjisp6b 0 22 8433 8400 2021-12-03T19:07:33Z Danny B. 47 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/31.170.81.165|31.170.81.165]] ([[User talk:31.170.81.165|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava 78.99.132.54 8017 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Samo Chalupka | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Jajže, Bože, strach veliký: padli Turci na Poniky; padli, padli o polnoci, jajže, Bože, niet pomoci. Ľudia boží, utekajte, zajať Turkom sa nedajte: a čo mladô - zutekalo, a čo starô - nevládalo. Skočil Turčín bystrým skokom do jelšiny nad potokom; našiel on tam starú ženu, medzi krovím učupenú. Také jej on robí muky: do železa dal jej ruky; povraz hodil jej na šiju a o koňa pripäl si ju. Vláči Turčín starkú, vláči, po hrobline, po bodľačí: starkej krv sa z nôžok leje a Turčín sa iba smeje. A keď ona už ustáva, kančukou ju pošibáva; a keď ona na zem padá, ostrohami v bok ju báda. Hučia, hučia Turkov čaty, poháňajú ľud zajatý: tri razy mesiac omladol, a oni vždy tiahnu nadol. Ten turecký svet ďaleký, prešli oni cez tri rieky, zašli oni za tri hory, zastali pri šírom mori. A nad morom mesto leží, týči k nebu tisíc veží: jaj, Bože, len smutno je to: na tých vežiach kríža nieto. A keď blížili sa k mestu, Turkyňa im zašla cestu: a Turkyňa, ako ruža, pekne víta svojho muža: „Vitaj, mužu, vitaj že mi, v tej uhorskej krásnej zemi! Či sa dobre vám vodilo? Či vám šťastie poslúžilo?“ „Dobre, dobre sme chodili: Maďarov sme si podbili, a Slováci sa nedali, preto sme ich zrabovali. A čože je tu nového? Povedz, žienko, dač' dobrého.“ „Dobrá, dobrá tu novinka: požehnal ti pán Boh synka.“ „A ja vediem otrokyňu, nášmu synku varovkyňu. Keď ho bude kolísavať, pekne bude mu spievavať. Slovenka to, tam od Hrona; veľmi pekne spieva ona: bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete.“ Turčín sedí, kávu pije, a Turkyňa zlatom šije: a starká si spieva tíše, a Turčiatko im kolíše. „Hajaj, búvaj, krásne dieťa! Donesiem ti z hája kvieťa; donesiem ti z rúže púčok, veď si ty môj milý vnúčok.“ Dopočul to Turčín mladý, hneď so starkou stal do vady: „Ako ty smieš to spievati? Či si mu ty stará mati?“ „Raz Poniky rabovali, syna môjho s sebou vzali; syna môjho v treťom roku, mal on hviezdu, znak na boku.“ A Turčín a jeho žena hodili sa na kolená: „Odpusť, mati, svojmu synu prevelikú jeho vinu. Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu panovať, chodiť, ako my, vo zlate a spočívať na zamate.“ „Udeľ vám Boh, deti moje, sväté požehnanie svoje, ale túžba moja letí len ta, kde kríž z veže svieti. Ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona: tam kvitol kvet mojej mladi, inde sa mne žiť nesladí. Tam pod krížom starší moji v tichých hroboch spia v pokoji; tam - keď bude vôľa božia - i mňa ku nim nech položia.“ </poem> ---- Rok vydania: 1868 (v publikácii Spevy) [[Kategória:Samo Chalupka]] [[Kategória:Poézia]] njsmngend6l4mtyvxqyxeylksoulmnt 0 24 7318 4945 2017-08-29T18:46:11Z Wizzard 3 7318 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Ten prešporský zámok pekný murovaný – čudujú sa z neho na Dunaj tí páni, čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj: ako pekne tečie ten povestný Dunaj. Tí nádherní páni pilnú radu majú, že oni povestný Dunaj zahatajú; a tie naše Tatry zďaleka sa smejú; „Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“ Srekli sa tí páni na chlapcov junákov, a čo by tí páni zedli tisíc zrakov! „A čože vy, páni, čože máte s nami?“ Skočili na nohy chlapci pod Tatrami. „Hej, chlapci slovenskí, nič sa my nebojme, len my v našich Tatrách ak’ tie Tatry stojme. Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno, či nás i znivočia – veď padneme vedno!“ Nenivočia, netnú, nerúbu, nekolú; ale srdce berú slovenskému kolu; všetko tak nechali, ale srdce vzali, prešporskí šuhaji na ľade ostali. Pešporskí šuhaji plačú na rok nový, vytínajú kríček, pekný kalinový, vytínajú kríček s koreňmi zo zeme: „Akože my potom, siroty, budeme!“ Vyzváňali zvony v štyri sveta strany, keď bránami išli prešporskí kompani. „Ej páni na zámku, to vy dobre vedzte, keď ste jadro vzali, škrupinu si zedzte! Bodaj ste, aby ste pokoja nemali, keď ste nám jediné potešenie vzali! Bodaj ste, aby ste tak v svete schodili, ako ste sa za nás v kostole modlili! Málo nás je, málo, ale nič je preto: bez sto lastovičiek bude ešte leto! Povedali mnohí, že pôjdu za nami, a teraz po kútoch nôťa so svrčkami. Keď nôťa, nech nôťa – bodaj vynôtili, by tí páni zedli, čo si navarili; by tí páni znali, dobre pamätali, keď chlapci slovenskí Prešporok nechali!“ Ten prešporský zámok pekný murovaný – čudujú sa z neho na Dunaj tí páni, čuduje sa z neho aj záhorský šuhaj, ako pekne tečie ten povestný Dunaj. Hľadí aj pán Mátal,čo ten Dunaj hatal – a ten letí skokmi ak’ pred tisíc rokmi. A tie naše Tatry zďaleka sa smejú: „Zahajte, páni, keď máte nádeju!“ </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] 8fvyhwihvxfrhjok93hvjqkziulbp7q 0 25 7319 4946 2017-08-29T18:46:30Z Wizzard 3 7319 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Kebych bol, ako nie, sokol sivokriely, lietal bych ponad Váh jak obláčik biely, ponad Váh by lietal a na Štíte býval – čiže bych sa pekne na Slovensko díval! ... Vlasť moja! Ty schránka upomienok svätá, na činy ohromné v prešlosti bohatá, keď sa ako vody z jedného prameňa dvíhali do sveta slovanské plemená. Tu Slovák v pralesoch, kde len orol lieta, vystavil si hniezdo od pamäti sveta, by ho neopustil, kým trvá zeme tvár; tu Svätoplukovej moci zablysla žiar, ktorý spojil prvý pastierske rodiny a viedol ku sláve slovenské družiny. Nad tebou už trvá búrka od tisíc liet, už od toho času zmenil sa celý svet. O národoch mnohých niet už ani chýru, len ty nepodliehaš živlu ani víru. Keď z miest ťa vyhnali, zašla sláva tvoja: rastieš si po poli ako tá povoja, jak zelie domáce, čo nevykorení žiaden, a vždy rastie bez všetkej premeny. Lež aké právo máš? jak ten vták na kríku; šliapajú ťa jako trávu na chodníku. Deti tvé jak blato, tak citu nemajú, lipnú na tie škôrne, čo po nich šliapajú, a na teba hrnú hanbu od století; predsa jedna veľká pamiatka ťa svätí, pamiatka, nad ktorou slnko nezachodí: tys’ truhla úmluvy pre slovanské rody. A budúcnosť tvoja? – Ktože tú vymerá? Jestli bude taká ako naša viera a naša nádeja, taká bystrá, smelá, I bude veru ona velikánska, skvelá! ... Boli časy krásne, to časy zápalu, čisté, bez ohľadov a sebectva kalu, keď úbohé deti poznali vlastný byt, keď v nich skrsol, a to prvý detinský cit, keď v záujmoch zbožných zvolali zajatí: „Slovanstvo! Slovenstvo! Naša drahá mati! Naša túžba jedna! Náš poklad, celý svet!“ Pamätný zostane ten snáh mládenských let. A „sláva“ vodcovi, čo zastal jak búra – kto nepoznal kedy Ľudovíta Štúra? ktorý opovrhnúc prekážky, holotu, prelomil po vrchoch tatranských driemotu a podoprúc seba na Tatry jak zázrak, zavolal: „Tu vlasť je! Tu ži, tu mri, Slovák! Nech toho zem zhltí, kto odstúpi zradne!“ Tá hviezda na veky vekov nezapadne. Štúrovo meno vždy bude vychýreno, také, jako on bol za svoje plemeno. " Nebolo súdené z tých kvetov vence viť: prišli časy divné, zanikol rána svit, nastal krutý osud ako ten boží hnev, umĺkol po Tatrách, dolinách slávsky spev, každý cit ustrnul a bieda nad nami, bože všemohúci! Čo to bude s nami? Nepozná matku syn – nesmie ju viacej znať, nepozná syn otca, nepozná brata brat. Hriech je aj tá pieseň, každý ruch, každý vzťah: aj ten cit národný chce nám už vyrvať vrah. Vrah s vrahom sa bijú, tuhé vedú spory; ktorý je väčší bič a skôr nás umorí? „Služobný chlieb žitný, ale je nie slaný, veď si ho posolím horkými slzami.“ Už ani nesvitá, ako svitávalo, ani tak nemrká, ako mrkávalo. Ani tá horička nie je tak veselá, aj tá dolinôčka celkom spustatelá. Čo mi je po lúčke, po jej celom kvete! keď už nenachádzam potešenia v svete. Čo mi je po poli, zelenom úbočí! keď nevyschýňajú od sĺz moje oči. Čo bych mal celý svet, neznal rady zlatu, keď nemám ten poklad, slobodu mi vzatú: nemám nič na svete. som biedny, chudobný; len ten je bohatý, ktorý je slobodný. „Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, poteš z takej strany, z ktorej ani neznám!“ Spišťal sokol sivý ponad hory, nivy, ponad vrchy, doly, na slovenskom poli. Zapišťal na pávy v kniežacej palote; „Slobodenka moja, či ty trôniš v zlate? Či rastieš v záhrade lebo v panskom sade? Či tam, kde vetrov vztek, ako na grúni smrek?“ Spišťal sokol sivý na grúni zelenom na bratov po kraji širokom, vzdialenom: „Vrchy sa nezídu, čakať márna strata, či brat už nemôže vidieť svojho brata? Osud nás rozohnal na vše sveta strany, odobral nám svetlo, jak chmára nad nami, zahlušil aj náš hlas, prestalo srdce biť; – to ale nemusí vždy tak na svete byť! Bývali sme kedy jak rodina svoji, spojme sa, že nás viac žiaden nerozdvojí. jedno sme, jedna krv, deti jednej mati: upevnime spolu zväzok starý, svatý. Spravme si raz takú zmluvu medzi nami, že stratí aj peklo všetku moc nad nami. Jako chlapci sme sa rozišli dakedy, teraz sme mužovia; skúsenosť a vedy a tá naša krivda stará – hradby naše. Nebojme sa, žiaden nevezme, čo naše. Kým Váh, Hron pohrmí cez našu vlasť svatú, boh bude vždy chrániť slobodienku zlatú.“ Hlas ten sa ozýva po celej krajine, schádzajú sa bratia vo Svätom Martine, Svätý Martin v Turci maličké mestečko, rozšír sa, aby sa tam vmestilo všetko. Rozvite sa v horách, po poli kvetiny, spievajte slovensky, slovenské dievčiny. Z Kláštora, z Mošoviec, zo Sučian, z Martina schádza sa nám drahá slovenská rodina. Gemer, Zvolen, Nitra, Liptov – všetky kraje; už sú veru teraz možné všetky báje! vrchy sa schádzajú, čo nevídal predok, a Tatra sa teší, našej krivdy svedok. Tatra, tá naša mať milá, zaplesala, vidí deň, ako za Svätopluka kráľa. Bol to deň pamätný; trápenie, mysle mrak rozišli sa, jeden milý bratrský zrak, jedno srdce bitie pri celej družine, keď sa bratia zišli vo Svätom Martine. Vládze len jeden duch, všetky spory hynú, znôtili si pieseň pospolu jedinú, za slobodu, rovnosť, bratstvo, pre rod vlastný – kto sa tých troch dotkne, to bude nešťastný, Sloboda, Slovanstvo bude vždycky jedno, jak má jedno padnúť, tak nech padnú vedno. Pohostinná lipa slávska strojí hody, prijíma do lona susedné národy. Ešte raz vystáva pomsta za trpenie. Ale beda! Z koho príde pohoršenie. Zabúda na krivdy staré, starú vadu, ale boh, ten bude kárať každú zradu. Hory sa ozvali, doly zahučali, na slávu Martina v Turci zavolali. A pokiaľ sa Tatra Tatrou zvať bude len, zostane Slovensku to vždy pamätný deň, keď Slovák od vekov trápený, šliapaný, dokonal účty své s dávnymi vrahami, a pre bratstvo, rovnosť, na budúcnosť slávnu obnovil zas zmluvu rodnú, starodávnu. Kebych bol, ako nie, sokol sivokriely, lietal by ponad Váh jak obláčik biely – ponad Váh by lietal, na Studenci býval: čiže by sa pekne na ten Martin díval! </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] bdg7liwn4vz2dm6mdilxq0q5idnazhm 0 26 7325 4965 2017-08-29T18:49:35Z Wizzard 3 7325 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu, vyvolala zas celý svet ospalý k životu. Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme: a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme? Tajná sila všetky hate a prekážky borí: a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory? Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody, nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody. Niet krajšieho v svete mena ak’ sloboda svätá, všemohúce toto meno nikto nezahatá! Pohynuli naši bratia za to meno skazou – ale z mohýl ich vychodia zástupy víťazov. Hej, sloboda, krásne meno – svetu na závade! Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade: jeden prosto, druhý s boka, tretí v stranu inú chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu. Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý, smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy: dolné púšte donášajú žalostnú ozvenu – bože milý, či si na nás celkom zapomenú? Jeden klame, druhý vraždí – samí pekelníci, a tretí sa z nás vysmieva, že sme ničomníci. Ej, zakukaj, kukulienka, jarnú, rezkú nôtu, vyvolaj len všetky sily slovanské k životu! A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete, zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete! Podajte si bratské ruky k veľkému životu – kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu! </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] m6kmdt1b09oqviw0ufzlvtgwhdtgbxz 0 27 8708 7330 2023-03-09T19:07:11Z Danny B. 47 typo 8708 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Presadili kvietok z jari do jeseni, keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený. Jaj, mamenko moja! Ľahký chodník z domu, máš ma kedy za vdovca dať, nedaj ma nikomu. Radšej budem priedom do smrti zmetávať, Ak’ za vdovcom z okienečka na čeľaď volávať. Radšej po strniskách pôjdem za húskami, ako by mala objímať bradáča s fúzami. Pros, horekuj, žaluj, sypaj hrach do steny – ach, škoda, bože, mladosti! Môj venček zelený, či som ho ukradla, či som ho dostala na vode Váhu letiaci, keď som šaty prala? Či na lúke našla, keď som húsky pásla? Či ste ma za to chovali, aby len tak zhasla? Skočil pes popod les, zbrechal po dedine – Kde si, gazda? Otvor vráta veselej družine! Už družina skáče pred vrátmi ozrutná – matka dcéry sa spytuje: Čo si taká smutná? Jaj, mamenka moja! nežiaľ mi mladosti, ale žiaľ mi, veliký žiaľ tej vašej starosti. Nežiaľ mi, že musím zakosíliť môj svet, ale žiaľ mi, ako na mňa vy budete hľadieť. Nebolo vám hľadieť na dom vybielený, ale bolo vám pozerať na veniec zelený. Presadili kvietok z jari do jeseni, keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený. Presadili kvietok zo slnca do tieňu, kvietok s bolesťou pozerá na horu zelenú. Pozerá, pozerá, ak’ schne, tak vyschýna: Či sa všetko má veseliť, len ja nie jediná! Neber si na srdce, moja drahá mati, že ja musím v čiernej zemi za mladi ležati. Neber si na srdce, nemohlo inak byť, musela som v mladom veku v čiernej zemičke hniť. Ty si nie príčina, ty si dobrá bola, pomysli si, moje srdce: kto lósu odolá! </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] rc2uu9odmhn49dfofmwps60f1h2fi5a 0 28 7362 4996 2017-08-29T19:14:20Z Wizzard 3 7362 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Vyletel orol ponad zem vysoko – zem sa mu tratí, temer ju nevidieť. Nehľadí na ňu – načože by hľadel: má on pred sebou celkom inakší svet! Načo by hľadel? Dolu on nezíde, čo hnedky búrka, čo hneď orkán príde! Kukaj, kukučka, ak kukú, tak kukú, vešť sedliakovi, svojmu susedovi, či on dožije ešte takto roku, vešť v háji lásku svojmu šuhajkovi; spievaj, sláviček, na zelenom kríčku v tichej hustinke, keď všetko zaspáva, s nocou povoľnou, ticho prichodiacou, keď hora, pole v tíši usedáva; spievaj, vyspevuj pokojnú pesničku, osud môj inší, môj dom je vysoký, nie to halúzka, nie to lísťa stromu, nie to dolina, nie to háj hlboký, nie je to hniezdo, nie to stromu temä – môj dom, kde bývam, konca-kraja nemá! Striasla sa lipa, šumel háj zelený, belie sa domček a pri ňom mohyla; striasla sa lipa, šumel háj zelený, synovi svojmu mať prehovorila: „Môj synak drahý, moje potešenie, ak to uznávaš, že som ti ja mati, prijmi poradu – ktože ti ju môže, ak len nie tvoja vlastná mater dati – prijmi poradu: ďaleko sa nepusť, na šírom poli prítulky nenájdeš; milý je domček, milá je rodina, všetko ťa víta, kdekoľvek si zájdeš – šíry svet chladný, chladnejšie prijíma, a doma každý strom ťa vdačne víta!“ Mať moja drahá, môj všetok zlatý svet, uznávam tvoju materinskú radu: milý je domček, milá je rodina, v cudzine žiadnej prítulky nedajú; doma je pokoj, v svete búrky budú – ale darmo je: kto proti osudu? Nie mne súdené v domácom pokoji časy prežívať života tichého, napájať dumkou starodávnych časov dušu pri ohni času večerného, nie mne súdené žiť v tichej doline: osud môj rastie v šírej pustatine! Zafúkol vietor ponad háj zelený, kníše sa javor ponad brezy, bory, kníše sa, kníše, chýli sa ľahučko, háju tichému orol prehovorí: „Milý tvoj pokoj, hájiček zelený! Každá halúzka s mocami divnými, keď šumie, šumie, prebúdza dumania, ktoré zahasli s časami dávnymi; šumie, nešumie – tak je srdcu milo, ak’ by sa dačo ale ako snilo. Oj, zelen, zelen, hájiček zelený! Okolo mňa sa chmáry čierne vijú, znad mňa, spopod mňa hromy vyvierajú, ja letím, letím, kým ma nezabijú. Ja strechy nemám, ja kde sadnúť nemám, hrom mi ukáže miesto, kde ležať mám. Okolo mňa sa chmáry, hromy vijú, ja letím, letím, kým ma nezabijú... </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] dqs97wk22utvbo3lp326pi6n93fec46 0 29 7424 5066 2017-08-29T19:41:24Z Wizzard 3 7424 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, na ktorý by si oprel boľavú hlavičku a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. Ale čo je nemožnô, to ani nehl'adaj, pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj! Odzadu plameň čierny ako rieka tečie, spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie. A ja na zemi ležím, ani palcom kývať nevládzem, a musím sa na to všetko dívať. Vtedy – v tak biednom stave moja duša letí do tých krajov posvätných, tej mojej pamäti, a ľahne si pod dáku tam starú svrčinu, a zaspí ak’ v oleji aspoň za hodinu. Či neznáte tie kraje, kde v tichej dolinke po lúčinkách pastierik blúdi s ovčičkami, tými, z ktorých sám pije, pojí ich vodami a medzi nimi žije ak’ otec v rodinke, každičkú zná menovať, každičkú zastáva, medzi nimi vyrástol, medzi nimi spáva? Či neznáte tie kraje, tie radostné kraje, kde dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú, v hájičku pod svrčinou kladú si ohníček, kúria si pomaličky, nôti im Janíček, za pesničkou každičkou jednu zagajdujú: či neznáte tie kraje, tie radostné kraje? Piesne nemej tam nieto – veselí sú chlapi, hneď od zeme zaskočia, hneď lámu kolesá, hneď valašky pochytia – zdupnú ako capy, a hybaj, idú sa ti najesť dade mäsa! Všetci letia na košiar ako dáke vrany: „Rež, bača, sto hrmených, tie mastné barany!“ Trebárs ich je päťdesiat, ako jeden žijú, má jeden groš lebo dva, to všetci prepijú. Všetci sú za jedného, hocaj v akom kríži; aknáhle len jednému dáky čert ublíži, každý skočí – na seba cedilo zahodí, dva nože cifrované do opaska vhodí, mrie za brata, vezmúc si valašôčku svoju: za takých dobrých chlapcov dal by dušu moju! Či znáte ten tichý kraj, kde večer mamičku deti prosia o jednu národnú pesničku, lebo o dáku hádku a o dáku povesť; že nebudú radšej, vraj, na ráno pýtať jesť, že nebudú záškodné, nebudú šantúvať, že budú mamičku napotom počúvať, aby len povedala – deti, chlapci všetci, na múrik vyskákajú tam okolo peci, mamička medzi nimi pradúc im rozpráva; a aby boli dobré, naučenia dáva: že jestli im dač’ káže, hneď urobiť majú, vraj: bobo a vlkolak zlé deti lapajú! – V tom kraji tak detinskom, v tak milom tom kraji, že už hádam nebude lepšie ani v raji, v tom kraji tam pri Váhu kde milá rovinka, býva v jednom domčeku úprimná rodinka. Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji, vietor keď ich pokníše, ale ich nezláme – takéto my manželstvá, mešťania, neznáme. Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú, dobreže doňho duše svoje nevlievajú; to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali, dobreže ho na rukách nenosia od mali. Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček malý, by takého znachora vždy k srdcu tískali. Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť. Otec ho ako koňa mláti od malička, s plačom ho napomína biednučká mamička; ale čo sám archanjel prvší s neba stúpi, ver’ Janík ani tomu na krok neustúpi. Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva, samotný na nábreží on Váhu sedáva: často keď s koňmi idú za rána bieleho, ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného. Vstúpenie je – zvonov hlas na veriacich volá, hrnú sa ako včely z dedín do kostola; starí, mladí pred božou Matičkou kľakajú, a pátričky, vzdychajúc k Bohu, preberajú. Kto by bol taký planý v tú svätú hodinu, že by nešiel slúžiť svätým, hospodinu! Sám Janík tam na Váhu chodí zarmútený, ani v nedel'ných hábach nie je oblečený, v čiernom dlhom kepeni ako havran dáky po chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky. Tmí sa. Pomedzi tŕne nad Váhom na skalu vyjde, obzrie sa – dobre nezájde od žiaľu, zaplače – ale ticho v bôlnej duši jeho – a padne na čiernu zem od žiaľu veľkého. Zmrklo sa. Prišiel domov, sadol si k večeri, nepovedal slovíčka tej svojej materi, nedal sestričkám slova, ani strýčikovi, ba ani šedivému svojmu tatuškovi. Od stola chudobného všetci povstávali, Bohu všemohúcemu všetci ďakovali, on ale strhol klobúk, nevravel nikomu, dverami zahrmotil a odišiel z domu. Boh zná, kde ísť zamýšľa! Popod vŕby ide, až tam v poli samotný ku priekope príde; priekopu tú preskočí, vôkol sa obzerá, a zas ďalej širokým sa poľom sa poberá. Po horách, po dolinách rozišli sa mraky, zastreli tiché háje temnými hábami, zmizli lúčky zelené medzi dolinami, len vrchy tak sa zdajú ak’ dáke zázraky, ako dáki kriedlastí, čiernoperí vtáci, ako dáki obrovia na stráži stojaci. Mesiačka niet na nebi – beda je s hviezdami – Kto zná, dokiaľ tam budú za tými chmárami! – Pole ak’ jedna čierna šatka pamuková, ktorú nosí za mužom osirelá vdova, do ktorej si tvár kryje od žiaľu veľkého a nocou plakať chodí ku hrobu milého: mesiac na ňu nesvieti, slniečko nehreje, a nemá viac na svete krem jednej nádeje. Janík potichu kráča bez cesty, chodníka, po jamách, po dolinkách, pomedzi suhlinu, sto ráz potkne sa na peň, na dáku skalinu, padne, chudák, zas vstane a ďalej pomyká, sto ráz mu hustô krovie zastavuje nohu: Buď ako buď, len pôjdem, poručeno bohu. Čo tie psy tak okolo košiara štekajú? Prečo tie ovce tak sa v košiari zdúrajú? Či planého človeka, či vlka zvetrili, že sa tak z ležoviska ak’ vietor zdurili? Čo tie psy za košiarom tak behajúc vyjú a chvosty medzi nohy gundžovité kryjú? Čo tie ovce tak čudne ak’ deti zbľačali, striasli sa a do hŕby utekať začali? Čo tie psy vyť prestali, a ako k otcovým, trasúc sa strachom, k nohám tisnú sa bačovým? Na doline v šírom poli, na tichej vodičke, povedajú starí ľudia o zakliatej paničke. A vraj práve na Vstúpenie, keď odíde preč stríg shon, a keď tanec držia čerti, tá panna vychádza von. Ktorý šuhaj sa v to vezme šaty naopak si vziať a doprostred Váhu skočiť, že ju môže hneď odkliať. A ten potom čokoľvek chce, či to striebra, či zlata, to mu všetko hneď vyplatí tá panna už odkliata. Vídajú ju o polnoci koniari a voliari a tí, ktorí nocou blúďa, hajčovia a poštári. O tom si prisahať budú, ak’ v šatách dlhých bielych, na skale černistej plačúc, kývala palcom na nich. Hneď ako päsť, hneď ak’ veža, ak’ k sebe ich volala, a tí hybaj! jarky, poľom vraj že i.ch naháňala. A čo viacej: už aj taká sa vrava roztrúsila, že aj do dediny chodí, že vartáša dusila. Preto taký po okolných dedinách je veľký strach, že by žiaden von neišiel, čo by hneďky horel dach. Všetci na pec posadajú, čušiac ako myš v diere, len si dačo šuchne v izbe, kuk – či ich dač neberie. Paholok, čo kone zdochnú, čo ho gazda zabije – ani na krok – a radšej sa predkom v krčme opije. A poštár, čo ho hneď zajtra pán ako psa von pohne, a nemá sa kde utúliť, ani sa len nepohne. Lebo hocaj i najlepšie sa u bohatých žije, hej, ale na hriešnu dušu, ver’ aj strach nedobrý je! – Jedenásť bilo – tri štvrte sú preč, dvanásť sa blíži pomaly: voda sa búcha ako o múry do brehov pustých, na skaly. Na vodách temných kláty tak hádže ako na ceste vietor prach, voda ak’ mlieko, ak’ sneh keď sype kúrňava po šírych poliach. Voda sa búri, vetrisko skučí – a na poli zem dudneje, mesiac preletí mračná ak’ hory, na vody búrne sa smeje. Peny sa iskria v svetle mesiaca, z pien lecikedy dač kukne, zahviždiac strašný na vŕbach vietor peny ako prach rozfúkne. Na vode šírej dač tak ak’ klepec krútiac sa, mechriac sa pláva: ľaľa, veď je to ak’ koníčatko – veď je to človečia hlava! Tvár voda myje, vlnka oblieva, a vlasy dlhé skrývajú, ktoré tak ako husacô peria, keď je víchrica, lietajú. Bože! Prebože! Kto to zahynul? Či ten, ktorého svet už viac netešil a chcel strašne dokončiť, do vody šírej sa hodiac? Či dáky pltník, ustatý celkom, zašiel s búrnymi vlnami? Ale nie – kukni, veď sa to hýbe, veď sa rozháňa rukami! Pomedzi vlasy jej kamsi-tamsi oči dve sivé strihajú – čo je to za chvost tam na tom konci? vari ho ryby drmajú! Ľal'a, veď je to len po pás človek, odpoly ryba chlpatá – na hriešnu dušu, ak sa nemýlim: je to tá panna zakliata. Dvanásta bije v diaľke hodina, mesiac na vodu zasvietil, naprostred Váhu na čiernej skale, pannu zakliatu osvietil. Taká ak’ stena v zváľanom zámku, oči ak’ okná sa zdajú, z ktorých ak’ hviezdy slzy blyštiace do vody temnej fŕkajú. Tam zapadajú tie svetlá božie – junák za nimi omdlieva, ale nádeja omdlenú dušu rosou života polieva. Junák na holé kľakne kolená, zaspieva bohu pesničku – krížom sa žehná, na nebo pozrie a bozká čiernu zemičku. Ešte sa krížom tri ráz’ prežehná, pobozká krížik, pátričky – vtom „Ameň“ povie a z brehov hodí sa do vzbúrenej vodičky. Čľup – voda berie, pred sebou hrnie, mladého Janka zakryje a do samého bieleho rána vlnami hučí a vyje. Za slnka pastierik ide dolinôčkou, ide dolinôčkou s trúchlou novinôčkou. Naprostred dediny žalostne zatrúbil a ľudí k žalosti z pekných snov pobudil. ...Čo ti je tej trúbe, jaj, pre Hospodina?“ Nastala, nastala nešťastná hodina. Na poli širokom u Váhu bystrého videl som sokola na zemi zbitého. Opustil hlavičku a vystrel nožičky – a to taký ešte malý, maličičký! Videl som sokola, videl som zbitého: videl som Janíčka na Váhu mŕtveho. Išiel Janík, išiel paničku odklínať – ale nemal šťastia, musel tam zakapať. Do vodičky skočil, múď si neprevrátil – Janík mladuštičký svoj život utratil. Tam ho voda zniesla k háju zelenému, by šumotu svrčín načúval tichému. Hora, voda hučí, vetríček podúva – Janík pod svrčinou na brehu načúva. </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] qvr31d2m7f4w5e447tcqun2gbr1pst6 0 30 7372 7179 2017-08-29T19:18:45Z Wizzard 3 7372 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Noc je – v tichej hore u vodičky, u skál škaredých a tmavých, ohník sa blyští v jednej kolibke, a pri ňom sedí starý mních. Šedivý celkom, tajný, hlboký, na čele svätosť vyrytá, dačo čudného javí ten človek, tvár je dumami zakrytá. Na druhom boku sedí dievčička, čo na malinách zblúdila; mních je pokojný, prostosrdečný – sem sa pred nocou ukryla. V bielej sukničke, ako cipuška sa uzimená ohrieva: polnoc nastáva, na dvore plač, krik – hrúza na prsia zavieva. Voda odbíja vlny žalostné, husičky po nej plávajú, mníchova duša s šumom vôd chodí – dievčičke vlasy vstávajú. Voda sa zdúva, husičky mece, tie veľmi ťažko gágajú: sto ráz vyletieť chcejú krielami, sto ráz do vody padajú. Už sa podvihnú, začnú lietati, a už radostne gágajú – vtedy pritrieli víchor, zafúkne – pľask! pľask! do vody padajú. Pochválený buď pán Ježiš Kristus, aj svätá Panna Mária, čo tam na nebi v sláve si lietaš, čistá ako tá ľalia. Stala sa povesť, moja dievčička, smutná, pamätná a horká: Pri tejto vode žila vdovička, chudobná, stará, neborká. Neborká ak’ tá jeľa obťatá, skrčená ak’ ten zrelý klas; nemala muža, sestričku, brata, ani len jeden svojský hlas. Muška jedinká biednu stvoričku, keď sa brieždilo, zbúdzala, a cez deň dlhý aspoň trošíčku myška zas miesto prejala. Tá jej brnčala okolo ucha, táto po zemi bežkala, túto potichu starká poslúcha, a zas s myškou sa ihrala. Ach, už sa rúca chalúpka pustá, šindle sem aj tam lietajú, nad dvore tráva vyrástla hustá, zajačky po nej skákajú. A tie zajačky ako čeliadka, keď von vychádza staričká, kolom nej; táto rúčkou ich hladká ako parobok koníčka. Vetríček ako nútený veje, nocou šuští ak’ mátoha. Nemá mizerný v svete nádeje – kreme nádeje na boha. Starkin celý je poklad pátričky, krížik, knižočka v priečinku, každý deň chodí k nohám Rodičky – „Dajže mi, Panna, spočinku!“ „Daj mi, prosím ťa, Panna milostná, veď si ty tiež tak plakala, keď si pod krížom ťažkým žalostná ako tá osika stála. Ty si plakala, ja plakať musím, veď ma už všetci nechali, teraz sa takto klmačím, dusím, nože pomoc mi v tom žiali!“ Chodník vychádza z malej kapličky, pri ňom studená vodička. „Prosím vás, moje milé dievčičky, dajte mi vody trošíčka! Dajte mi vody, zle mi prichodí, zle, kto sa zohnúť nemôže, kto chudobnému kus chleba hodí, tomu sám pán boh pomôže!“ Dievčatá šaty na vode prali – „Naozaj, ty krpka stará?“ všetky sa na ňu rozrihotaly, Evička, Zuza, i Mara. To jedno slovo, v jednom slovíčku ak’ jedovatý had v kríčku, – fundží do ucha ak’ osa, sršeň... Buď, bože, hriešnym milosten! To jedno slovo dušu prebíja, srdce ak’ kriedu sotiera. – Starká vykríkne: „Jezus, Mária!“ boh ju vyslyší – umiera. Dušu vypúšťa ak’ holubičku – tá k bohu večnému letí, ale už ani jednu dievčičku nebolo viacej videti. Vodička tiekla, strhala šaty, húsky vodičkou plávali, daromne pošli dievky hľadati, dievky na veky skapaly. Húsky plávaly, aj dnes plávajú, a dokiaľ budú plavati, o tom na svete ľudia neznajú, iba sám pán boh a svätí. Lebo tak vravia staré babičky: „Kara žiadneho neminie, skorej mesiačik, slnce hviezdičky – na svete všetko pominie.“ </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] 42xp46q9ipylsjekc7ckzqlzdrpf5cl 0 31 8963 7436 2023-10-31T01:07:03Z Danny B. 47 typo 8963 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Kto skúsil, ten uzná, čo krv ľudskú búri – šuhaj zamyslený na lavici kúri. Čo začať? Čo robiť, keď vše nič nestojí? Kto sa na nádeji samej upokojí, ktorej sa nekorí bezdušná holota a skutočnosť kazí priechod do života? Na statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? Svet celý je nástroj len čistej nutnosti, bez svedomia, lásky – myšlienky pravý hrob, vše pod nebom, slncom držiaci za spôsob: výhody, sebectvo – všetky jeho skutky, opierajúci sa na samé predsudky, na slabosť, otroctvo, zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem pravdy a rozumu. Bez ducha, bez citu a statočnej vôle panghart, narodený z klamu a nevole. Hádanie daromné a budúcnosť tmavá. Biedna je to duša, čo sa vždy nazdáva – pre zdania možný klam zabudne v svete žiť a necíti, iba keď ho začne páliť, keď potreba suchá, neodbytná, bledá pred dvere zasadne a odbyť sa nedá, v kostlivca podobe aj smelého plaší, lump, horší jako ten, čo po noci straší; potom ži, človeče, v takom obležení! Hádž sa od zúfania – stav sa nepremení. A započni dačo! – Len sa pokáž svetu! Na ulici s prachom ťa vetry zametú, naskutku ťa vrany rozďugajú s vztekom a chlapci tú povesť dokončia s posmechom. Čo potom zámery, najkrásnejšie túžby, keď sa raz dostaneš do tak tvrdej služby? Čo hlbokosť tvoja a nesmierna veda, za ktorú celú Žid ani babku nedá? Ale čo kopa dúm a myšlienok dvesto? Vyprázdnil fajku a položil na miesto. … Slnce jasné svieti na šíre krajiny – máj zafarbil lúky, rozosial kvetiny, dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, hora sa ozýva brehu lipovému, poľana poľane, dolina doline – život na vystátej vychádza rovine a v bezčetných tvárach rozľahlosť preniká, vietor príjemného robí prostredníka, čo z blízkeho lesa veje, pofukuje a rovne s vrchami, hoľami spojuje. Prírody rozkošnej tajomná moc volá vyliezť z klietok mestských do šíreho pol'a, kde oko, kde srdce hájik nasycuje a po rovni šírej jarný vietor duje. Jar táto pamätná bude pre národy, zore splameneli občianskej slobody. Ako to privíta šuhaj, čo v ňom tlelo? Či bude chcieť svojej myšlienke dať telo? Už akokoľvek je a ako sa stane, jar tá pre šuhaja tak vážnou ostane, že skorej zabudnú na ňu šíre svety, ako by mu ona vypadla z pamäti. Po celej sa varí zbúrenie krajine, rozbroje vypukli práve na doline. Ľud z okolných dedín dovedna sa zháňa, náš šuhaj vykvitol na čele povstania. Kto sa pred ostrými nezľakne kosami? Počkajte, buriči, čo sa stane s vami!! Jedného obesia, druhý sedieť musí a zradcov bezbožných rozštvrtia na kusy. Obeť spravodlivá zákonu prísnemu na príklad vždy živý svetu budúcemu. Už sú dané k tomu potrebné rozkazy. Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí v zbrojnej hotovosti. Čakajú statkári. S kolmi skoro budú hotoví tesári. Sudca, kňaz ochotne stoja k povinnosti, oči prídu zakryť krkavci z radosti, čo v susedných horách, lesoch poletujú. Panie na divadlo sa pilne hotujú, vyletieť ak’ pávy na to miesto skáry – čas sľúbil, že bude pekný, v kalendári. Vedľa oznámenia na ceste má byť kat, vietor od poludnia už započal fúkať, každý je ochotný za pospolitú vec – a celej povesti boh dá šťastný koniec… … Ak ste o hontianskom počuli väzení – nejeden už šuhaj tam bol zatvorený. Tí hontianski páni, tvrdší ako skala, nejedna dievčina Šahy oplakala, čo cicajú krásu, zdravie šuhajovi, aj toho prekliala, čo zmyslel okovy. Nie každý vydrží tie moriace muky, keď sa raz dostane do stoličnej ruky. Väčšina obledne, na posmech vycivie a keď vyjde vonká,na vetre zahynie. Kto biede, trápeniu chudáka neverí, nech počúva v noci stískanie fujery, ktorú väzeň potme ukradomky lapá, keď temničiar zaspal, jeho kríž a trápa. Jeho osud v lepšie žiaden nepremení, darmo plače, hluché opakujú steny, darmo milá, otec, mať ho má v pamäti, on sotva potechy už bude videti. Každý predmet drahý jeho cit zatína, musí zaň sa hanbiť priateľ a rodina. Jemu zväzky drahé nedajú potechy, samá myseľ na ne je kára na hriechy. Poctivosť, dôvera viac sa nenavráti, domnienka zlá o ňom, kým je živý, platí. On, rukou zákona navždy porazený, iba žije preto, aby bol mučený. Povedomie trpké cit jeho zožiera: Držia ho v okovách ak’ škodného zvera. Cieľ jeho – slobodu – svet neuznáva viac! Už preňho nesvieti slnce, ani mesiac, ani čas, nepodá mu žiadnu potechu, čo bije na veži bez všeho prospechu a z jednej do druhej prechádza hodiny. Čo poviete na to, jestli je nevinný? jestli nevedomosť a chyba sudcova, svedkov nesvedomie – nenávisť vrahova, pomsta, závisť, zrada soka hanebného, ziskužiadostivosť sudcu falošného, spiknutie kujonov proti anjelovi uvalilo naňho hrôzu a okovy? Jestli ten narobil mu tieto trápenia, čo nikde nepatrí, iba do väzenia, čo by ho nemalo ani nebo trpieť, ani zem tá nosiť, miesta dať tento svet, a vrah po slobode chodí v povážnosti – a on padol, obeť vlastnej statočnosti, v tmavej, bohopustej kynožený sieti, ak’ by nebol hoden svetla, čo von svieti!? Čo poviete na to, keď pre túžby, cnosti, sväté presvedčenie, cit spravodlivosti, pre zásluhy, brané od vraha za hriechy, musí sa odrieknuť už všetkej potechy, umrieť svojim cieľom skrz hanobné súdy a deliť jedného zločinca osudy, vydrapený silou zo svojho úkonu, na posmech poriadkom, súdu a zákonu, za dôvod očitý o ráze zákonov, že obec nejedna je hŕba kujonov, držiacich sa preto ak’ reťaz pospolu, aby ich hanebnosť mala moc zákonu!? Presvedčenie horké padne na temnice, na bezbožnú ruku hontianskej stolice, na ten dom pošmúrny, hajducha vo zbroji, čo v noci, čo vo dne, v daždi vartu stojí, nehľadiac na búrku, zimu, fujak, leju, aby zničil väzňom uprchnúť nádeju – a na tých bedárov za tými mrežami, čo sú tam za živa dnuká pochovaní, od ktorých nežiada inšie viac svet celý, len aby v tých mukách bezpečne sedeli, ak nočné mátohy do mraku zazdené, z bieleho dňa na noc tmavú vysúdené. Nastúpil deň slávny božieho Vstúpenia, dávno už dejepis hontského väzenia nemal tak pamätný a nezábudný deň. Prichádza ten ťažký, zlopovestný väzeň. Tu ľahkomyseľné na rozličné cesty hnedky sa rozišli jazyčné povesti; aby na čudáky ľudí neklamali, husári pred domom stoličným zastali. Divákov, zemianstva, národa sila, strach; väzeň poviazaný kráča v ťažkých putách bránou do temného žalára vedený, vartám najprísnejší rozkaz poručený: Bľachy poopátrať, rabom nože pobrať a na dvere hrubé čiernu udrieť pečať. … Rok prešiel od našej povesti začiatku, mnoho sa zmenilo za tú chvíľu krátku, viac dejín storočia prešlé nepodali. Nejedni pamätný ten čas oplakali, na hýbania, ohne, povstania, prevraty nejedna narieka opustená mati s dcérkami na poli, kde kríž na znak stojí, že tu jej potecha padla v krutom boji. Priateľ spomínava priateľa padlého, tu deva do poľa hľadí ďalekého a drahá pamiatka srdce hne v hlbine, jej milý zahynul v ďalekej krajine. Stí zašli obeťou občianskej pokuty a sú v zemi zhnití a zapomenutí. Mnohá medzi svetom a národom povesť, uprchlá z konečnej záhuby krajín, miest, výklad na zaniklé jedinký dejiny, tiahne ak’ pútnica z krajiny do krajiny – a šuhaj, před všetkým tým prvý stratený, divnými cestami je vyslobodený; vietor čŕstvy zdúva divné mu sny z čela – a po dlhej noci tešia sa priatelia. </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] 67idlygbsegyyoifyk6lwhw2tndayu0 0 32 7389 7173 2017-08-29T19:26:51Z Wizzard 3 7389 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Zajasal blesk jasnej zory ponad vrchy, ponad hory: zahučte, slovenské polia, sloboda nás k činom volá. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Kto si Slovák z duše, z rodu, teraz sa hlás ku národu; rovnosť práva, život nový, odmyká ústa, okovy. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Povedala vrana vrane, že nás šklbať neprestane; sľubov, rečí krásnych dosti – veríme len skutočnosti. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Nehľaďme na škodu, na zisk; tam sa spojme, kde je nátisk; ako reťaz držme spolu – zradca, kto vystúpi z kolu. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Choďme mierne, pevne, vážne; kde treba, vystúpme rázne, nech vlasť našu váhu skúsi; čo chceme, to stať sa musí! Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Chorvát, Maďar, naši bratri, nech každý má, čo mu patrí; nadvláda len právo haní – všetci sme rovnakí páni. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! S krivdami von! tie netajme, práva si národné hájme; nebojme sa žiadnej moci, inakšie sme len otroci. Hore, za česť, slobodu slovenského národu! Jarmili nás dosiaľ všade, verili sme podlej zrade, v nevoli nám srdce skleslo: sloboda je naše heslo! Hore, za česť, slobodu slovenského národu! </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] 6dmpa9xwlivugz7iyhghlqn0rkwh38n 0 33 7378 5002 2017-08-29T19:21:48Z Wizzard 3 7378 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Na poli od mesta hore vŕškom cesta, na poli na stráni chodník maľovaný. Čo to za maliarov chodník maľovali, že si miesto farby krvou pomáhali? Či farby zelenej, belasej nemali? Tí stoliční páni do rady zastali. Čože to! Čože to! Či vlka zabili, či dáku zverinu v poli podstrelili? A znaky sú svieže, ak’ by ich paholci, čo si lecikedy zaskočia po noci, keď sa na záletoch trošku opozdili, už domov idúcky nôžkami vybili: hej! parobci dobrí, či vy to neznáte? veď vy ztiaď za rána často chodievate, pred východom slnca za rána-ránička, keď si ešte každý pokojne buvičká; za rána, za rána, ešte radšej v noci, ktože to povedať z vás nám bude v moci? Zvery sú po horách, Žiar nerobil pohon, chlapci ani na krok neboli z mesta von, a psov práve teraz len lovec svoláva, pán na poľovačku ešte len hor’ vstáva; z mesta vychádzajú ľudia na diváky: ktože to urobil tie krvavé znaky? Pán v poludní ide, psi za nim behajú, lovci mlčia, ani slova nedávajú, psi po znakoch začnú štekať, zavýjati, pán na znaky začne čudne zazerati. Lovci sa stratili, o psoch viac neslýchať, pán ako stĺp stane – začne ťažko dýchať, hlava sa mu múti, vlasy dubkom vstaly, oči ako dáke lopáre vyvalí. Chce preč ísť – nemôže – ktože ho stavuje? chce kričať – nemôže – ktože mu zbraňuje? Čo robiť – vystrelí, azda div preminie, ale strašný ohlas, s ktorým všetko hynie, ale strašný ohlas nazad ho omráči: kárajte sa, všetci tohto sveta dráči! Bo duša ak’ šabľa v skalách zatupená, bo duša ako tá hlaveň začadená, tá duša, čo nezná, čo je boh, duch svätý, čo Kristus na dreve je kríža rozpätý, čo človek, čo sluha, čo sedliak, a čo chrt, aspoň si spomenie, že ju prichlopí smrť. Ale už si v hrsti, neshodíš viac jarmo, zarež sa, zadus sa, všetko ti je darmo, čo dušu vychráčeš, nazad sa ti vráti, by ťa sťa ohnivo mohla katovati; vystrelí ešte raz či v strachu, či v vzteku, a na! mu tri kvapky streklo na mentieku! A na! mu tri kvapky krvi sťa okále, ktoré sa blýskajú na divokej skale, na divokej skale. kde od roka kýsi na hromoch, na bleskoch a na daždi visí, tri kvapky, tri besy menia sa v ohavy, každá dusí, páli a prse mu dávi, každá sťa to rážďa prašti do hlbiny – kárajte sa, všetky na svete mršiny! – Zahodí ručnicu, z mentieky sa svlieka, mentieku myk o zem, domov uteká, ako vietor fujas, sťa pes bez svedomia, žena, deti jačia a rukami lomia. Nevraví už viac, ale len ako had sipí, tak ako šamotina duša z neho kypí; hryzie zem, zubmi škrípe, nechty v oči púšťa, nie dušu, nie dušu on, no besa vypúšťa. Ešte na samom konci hádže sa a vzpína: nech ťa vždy na toto večnosť rozpomína! Nebudeš mať spočinku, bos’ ho nezaslúžil, tak ti bude po smrti, akos’ na svete žil. ''DIEVKA '' Či to vlci takto vyjú, či žobrák mizerný plače, či dakoho kyjom bijú, či dakto po ohni skáče? ''MATKA '' Tie polnočné vetry fučia a v jedline starej skučia; haluz o haluz sa bije, odtiaľ ten hlas takto vyje – vietor s haluzami v boji: moja dievka, buď v pokoji! ''DIEVKA '' Či dakoho z kože derú, či dakoho čerti berú? Len slúchajte v poli huk: ratuj, svätý Nepomuk! ''MATKA '' Spadly dažde na doline, divá rieka hurtom plynie, hurtom plynie, hádže stromy, či čuješ, Hanka, tie lomy? Čuješ, ako vlny perú o breh a vše sebou berú? Breh je s riekou v tuhom boji: moja dievka, buď v pokoji! ''DIEVKA '' Jaj, nevyje vietor v lese, prúd besný rieka nenesie! Hľa, chodníček, tam tŕniček, tam je šípä, tam je kríček, šípä veľkô, väčšie tŕne – čože sa tam v nich tak brnie, v nich sa brnie, v nich sa moce, plače a jačí divoce? V prostred tŕni holý, nahý, samá rana telo, líca, po bodľačí, po pichliačoch hádže sa jak vretenica, na srdci má pijavice, pazúristé tri orlice. Nahý kričí: hí ja, hí ja – ach, Jezus, Jezus, Mária! </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] qjrtpnblh48b38rep2eamal5hhgamrf 0 34 8860 8683 2023-08-06T02:07:01Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8860 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Dvanásti na krčme muzikanti hrajú: to je svet ako kvet, paholci výskajú. V krčme plno ľudu – na prostriedku v tanci si pokreskávajú siedmi verbovanci, si pokreskávajú, rúčkami tl'apkajú a na pekných chlapcov zboka zazerajú. Janíček, Janíček, s peknou bielou tvárou, neoddávajže sa medzi tých husárov, dajú ti dolomán za tú kabaničku – veru ťa zverbujú, na hriešnu dušičku! „Dobre je za pecou tam dakomu sedieť, neznáte, čo jeden šuhaj musí trpieť. Keď žilky ihrajú jak mušky na slnci a mysle behajú jak bublinky v hrnci, keď šuhaj junácku pesničku si spieva a do hory pustej svoje túžby vlieva, z duše a zo srdca tisne sa tajný hlas a ešte nedala žiadna skala ohlas; ešte nerozišiel spev sa po sihline, a už začne hrmieť, durkať po doline. Neznáte už, ľudia, ani znať nechcete, čo je mladý šuhaj na tom šírom svete. Otec ho bičuje, sestra ohovára, a milá ho jeho s druhými potvára. Ach, mamička moja, keď mas’ rada mala, k čomus’ ma takému do rúk lósu dala! Veďs’ ma vyložila na tento cudzí svet, ako keď zo črepa vyhodia mladý kvet; kvet ten, ktorý ľudia dosiaľ nevoňali, keď ho chcú vytrhať, načože ho siali! Ťažko to, preťažko lúčke bez dáždička, sto ráz ale ťažšie, keď moria Janíčka. Keď dáždik neprchá, aspoň rosa vlaží – parobček nič nemá, len za lepším baží. Nemá – krem na svete nádeju jedinkú, že dakedy bude mať milšiu hodinku. Janíček za stolom sedí užialený, sedí užialený vo veľkom trápení, očičká mu plačú – líčka sa mu menia. „Och, kdeže na svete nájdem potešenia! Vari mám ísť nadol tú pšeničku kosiť? Čiže mám vojenskú šabličku si nosiť? Kosa sa na skale môže mi polámať, šablička mi bedrá môže poomínať.“ Husári nôžkami ľahko prepletajú. „To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky majú! To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky nosia – nie takí trhani, čo sa dievkam prosia! Pime, chlapci, pime, čo hneď čo strovíme – pán kráľ je bohatý, to všetko zaplatí!“ Ostrôžky brnkajú, skleničky cengajú a komus’ na zdravie všetci pripíjajú; všetci pripíjajú – a rúčku dvíhajú – „Už si náš, Janíček!“ – radostne volajú – „Dostaneš šabličku – zelený dolomán, svrhneš kabaničku a budeš veľký pán, budeš sa na koni jak vicišpán nosiť, a nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ Veselo je chlapcom – bystrá hrá muzika, a matka vo dverách užialená fiká: „Ťažko som ťa, horko, chlapče, dochovala, a hľa, čoho som sa, biedna, dočakala! Nazdávala som sa, budem mať tri svety, a už aj ten jeden z rúk mojich uletí! Môžem predať kone, môžem predať voly, môže hrom hneď udrieť do pustej stodoly, lebo viem, že tŕním už zarastie priedom, nesadne si iba ten vrabček na náš dom – aj to, keď ho najprv druhí došklbajú, ta pôjde, kde ani tvory nebývajú. Bude strechu ďubkať, krídelká vystierať, keď za tebou budem, Janíček, umierať.“ Janík podnapitý ticho pokreskáva, milá pod oblôčkom svojho oplakáva: „Škoda, že som ja to pred časom neznala, bola by sa s tebou ani nemotkala, ani by nebola veru zazerala, kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala. Ale by na vráta krížik napísala, pod krížik tri slová aspoň načiarala: Máš, šuhaj, tri cesty a štyri chodníčky, choď, kde sa ti páči, len nie do Haničky; ale choď chodníčkom ku bystrej vodičke, aby si zabudnul o svojej Haničke: do vodičky kukni, – je plno rybičiek, na svete širokom je viacej dievčičiek.“ Ženy veľmi plačú a chlapci výskajú: „Dajže, bože, ľuďom biednym, čo nemajú, komu treba kone, komu treba voly, a komu dievčatko ku boku po vôli; frajerečka biela treba frajerovi. šablička železná treba junákovi. Šablička ligotná ako tá zomička, na ňu sa podoprie mocná päsť Janíčka. Na ňu sa podoprie a obzrie okolo: „Či to má vždy tak byt', ako dosial' bolo?“ – </poem> [[Kategória:Janko Kráľ]] [[Kategória:Poézia]] 5lx4oo0pa8cnw35s0mp7zdonbn0ip7j 0 35 8557 8461 2022-08-31T07:40:36Z 82.119.97.186 /* Iné projekty */ 8557 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK | ZDROJ = [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.] }} == Preambula == My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave: == Prvá hlava == === Prvý oddiel - ZÁKLADNÉ USTANOVENIA === ;Čl. 1 :(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. :(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. ;Čl. 2 :(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. :(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. :(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. ;Čl. 3 :(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. :(2) Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom. ;Čl. 4 :(1) Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. :(2) Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon. ;Čl. 5 :(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. :(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. ;Čl. 6 :(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. :(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. ;Čl. 7 :(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. :(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. :(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. :(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. :(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. ;Čl. 7a Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. === Druhý oddiel - Štátne symboly === ;Čl. 8 Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. ;Čl. 9 :(1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. :(2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky. :(3) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. :(4) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. :(5) Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon. === Tretí oddiel - Hlavné mesto Slovenskej republiky === ;Čl. 10 :(1) Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava. :(2) Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon. == DRUHÁ HLAVA - ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY == === Prvý oddiel - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA === ;Čl. 12 :(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. :(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. :(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. :(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. ;Čl. 13 :(1) Povinnosti možno ukladať ::a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ::b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ::c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. :(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. :(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. :(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. === Druhý oddiel - ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY === ;Čl. 14 Každý má spôsobilosť na práva. ;Čl. 15 :(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. :(2) Nikto nesmie byť pozbavený života. :(3) Trest smrti sa nepripúšťa. :(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. ;Čl. 16 :(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. :(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. ;Čl. 17 :(1) Osobná sloboda sa zaručuje. :(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. :(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. :(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. :(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. :(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. :(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu. ;Čl. 18 :(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. :(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na ::a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody, ::b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, ::c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, ::d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných, ::e) menšie obecné služby na základe zákona. ;Čl. 19 :(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. :(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. :(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. ;Čl. 20 :(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. :(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. :(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. :(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. :(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. ;Čl. 21 :(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. :(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. :(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. ;Čl. 22 :(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. :(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. ;Čl. 23 :(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. :(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť. :(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. :(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť. :(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. ;Čl. 24 :(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. :(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. :(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. :(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. ;Čl. 25 :(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. :(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. === Tretí oddiel - POLITICKÉ PRÁVA === ;Čl. 26 :(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. :(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. :(3) Cenzúra sa zakazuje. :(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. :(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. ;Čl. 27 :(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. :(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd. :(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu. ;Čl. 28 :(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. :(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. ;Čl. 29 :(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. :(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. :(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. :(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. ;Čl. 30 :(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. :(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. :(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. :(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. ;Čl. 31 Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. ;Čl. 32 Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. === Štvrtý oddiel - PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN === ;Čl. 33 Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. ;Čl. 34 :(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon. :(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj ::a) právo na vzdelanie v ich jazyku, ::b) právo používať ich jazyk v úradnom styku, ::c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. :(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. === Piaty oddiel - HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA === ;Čl. 35 :(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. :(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. :(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. :(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov. ;Čl. 36 Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä :a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, :b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, :c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, :d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, :e) primeraný odpočinok po práci, :f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, :g) právo na kolektívne vyjednávanie. ;Čl. 37 :(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. :(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. :(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých. :(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov. ;Čl. 38 :(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. :(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie. :(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. ;Čl. 39 :(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. :(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. :(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. ;Čl. 40 Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. ;Čl. 41 :(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. :(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. :(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. :(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. :(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. :(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. ;Čl. 42 :(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. :(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. :(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. :(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. ;Čl. 43 :(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. :(2) Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom. === Šiesty oddiel - PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA === ;Čl. 44 :(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. :(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. :(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. :(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. :(5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. :(6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. ;Čl. 45 Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. === Siedmy oddiel - PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU === ;Čl. 46 :(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. :(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. :(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. :(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. ;Čl. 47 :(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. :(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. :(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. :(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka. ;Čl. 48 :(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. :(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. ;Čl. 49 Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. ;Čl. 50 :(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. :(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. :(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. :(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom. :(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. :(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. === Ôsmy oddiel - SPOLOČNÉ USTANOVENIA K PRVEJ A DRUHEJ HLAVE === ;Čl. 51 :(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. :(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon. ;Čl. 52 :(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. :(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. :(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo. ;Čl. 53 Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon. ;Čl. 54 Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť a právo uvedené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk. == TRETIA HLAVA == === Prvý oddiel - HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 55 :(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. :(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon. ;Čl. 56 :(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. :(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. :(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. ;Čl. 57 Slovenská republika je colným územím. ;Čl. 58 :(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom. :(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon. :(3) Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom. ;Čl. 59 :(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne. :(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. === Druhý oddiel - NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 60 :(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s ::a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda, ::b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb založených obcami alebo právnických osôb založených vyššími územnými celkami, ::c) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia, ::d) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku, ::e) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme. :(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na ::a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na orgány im podriadené, ::b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány, ::c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami, na právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické osoby s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, ::d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu, ::e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ::f) fyzické osoby a právnické osoby. ;Čl. 61 :(1) Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. :(2) Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. :(3) Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdobiach. :(4) Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. ;Čl. 62 Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná rada Slovenskej republiky. ;Čl. 63 Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon. == ŠTVRTÁ HLAVA - ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA == ;Čl. 64 Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. ;Čl. 64a Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon. ;Čl. 65 :(1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. :(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona. ;Čl. 66 :(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon. :(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. ;Čl. 67 :(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon. :(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. :(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom. ;Čl. 68 Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. ;Čl. 69 :(1) Orgánmi obce sú ::a) obecné zastupiteľstvo, ::b) starosta obce. :(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. :(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. :(4) Orgány vyššieho územného celku sú ::a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku, ::b) predseda vyššieho územného celku. :(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. :(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok. ;Čl. 70 Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta. ;Čl. 71 :(1) Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. :(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon. == PIATA HLAVA - ZÁKONODARNÁ MOC == === Prvý oddiel - NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 72 Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. ;Čl. 73 :(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. :(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. ;Čl. 74 :(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním. :(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. :(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon. ;Čl. 75 :(1) Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“. :(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. ;Čl. 76 Platnosť voľby poslancov overuje Národná rada Slovenskej republiky. ;Čl. 77 :(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu. :(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje. ;Čl. 78 :(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. :(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. :(3) Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. :(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený. :(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje. ;Čl. 79 Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom. ;Čl. 80 :(1) Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní. :(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere. ;Čl. 81 Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 81a Mandát poslanca zaniká :a) uplynutím volebného obdobia, :b) vzdaním sa mandátu, :c) stratou voliteľnosti, :d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky, :e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1, :f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. ;Čl. 82 :(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále. :(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb. :(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky. :(4) Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov. :(5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením. ;Čl. 83 :(1) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda. :(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní. :(3) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné. :(4) Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. ;Čl. 84 :(1) Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. :(2) Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. :(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. :(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. ;Čl. 85 Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi, alebo na schôdzi jej orgánu. ;Čl. 86 Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä: :a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú, :b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy, :c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda, :d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5, :e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, :f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom, :g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet, :h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky, :i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon, :j) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, :k) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru, :l) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p), :m) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. ;Čl. 87 :(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky. :(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon vyhlásený. :(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky. :(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon. ;Čl. 88 :(1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. :(2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. ;Čl. 88a Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. ;Čl. 89 :(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky. :(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ::a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ::b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ::c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ::d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy, ::e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ::f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon. :(3) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu. ;Čl. 90 :(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. :(2) Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 91 Činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda a podpredsedovia. ;Čl. 92 :(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním. :(2) Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon. === Druhý oddiel - REFERENDUM === ;Čl. 93 :(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. :(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. :(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. ;Čl. 94 Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právo sa zúčastniť na referende. ;Čl. 95 :(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie. ;Čl. 96 :(1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. :(2) Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky. ;Čl. 97 :(1) Referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 98 :(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. :(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. ;Čl. 99 :(1) Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. :(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. ;Čl. 100 Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon. == ŠIESTA HLAVA - VÝKONNÁ MOC == === Prvý oddiel - PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 101 :(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. :(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky. :(3) Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. :(4) Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. :(5) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia. :(6) Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov. :(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. :(8) Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb. :(9) O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. :(10) Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon. ;Čl. 102 :(1) Prezident ::a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, ::b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, ::c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií, ::d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ::e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný, ::f) podpisuje zákony, ::g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116, ::h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov, ::i) udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán, ::j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie, ::k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl, ::l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, ::m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie, ::n) vyhlasuje referendum, ::o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, ::p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, ::r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ::s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora, ::t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov, ::u) rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3. :(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky. :(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon. :(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon. ;Čl. 103 :(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. :(2) Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. :(3) Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta. :(4) Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. :(5) Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. :(6) Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky. :(7) Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 104 :(1) Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky tento sľub: :„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“. :(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta. ;Čl. 105 :(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. ;Čl. 106 :(1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. :(2) Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. :(3) Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia. :(4) Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zákon. ;Čl. 107 Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať. === Druhý oddiel - VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 108 Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. ;Čl. 109 :(1) Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov. :(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. ;Čl. 110 :(1) Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. :(2) Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 111 Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 112 Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“. ;Čl. 113 Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. ;Čl. 114 :(1) Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. :(2) Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. :(3) Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. ;Čl. 115 :(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá. :(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. :(3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. ;Čl. 116 :(1) Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. :(2) Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slovenskej republiky. :(3) Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá. :(4) Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda vlády. :(5) Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda. :(6) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident Slovenskej republiky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády. :(7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal. ;Čl. 117 Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády. ;Čl. 118 :(1) Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. :(2) Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. ;Čl. 119 Vláda rozhoduje v zbore :a) o návrhoch zákonov, :b) o nariadeniach vlády, :c) o programe vlády a o jeho plnení, :d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, :e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, :f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky, :g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov, :h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom, :i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, :j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, :k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, :l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov, :m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, :n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu, :o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky, :p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky, :r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. ;Čl. 120 :(1) Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. :(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2. :(3) Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády. :(4) Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon. ;Čl. 121 Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanoví zákon. ;Čl. 122 Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom. ;Čl. 123 Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. == SIEDMA HLAVA - SÚDNA MOC == === Prvý oddiel - ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 124 Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. ;Čl. 125 :(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade ::a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ::b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ::c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, ::d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. :(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. :(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. :(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. :(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté. :(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. ;Čl. 125a :(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom. :(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. :(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať. ;Čl. 125b :(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. :(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. :(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť. ;Čl. 126 :(1) Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. :(2) Ústavný súd rozhoduje v sporných prípadoch o tom, či je daná kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. ;Čl. 127 :(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. :(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením. :(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. :(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá. ;Čl. 127a :(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd. :(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením. ;Čl. 128 Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia. ;Čl. 129 :(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. :(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. :(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi. :(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady. :(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. :(7) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 2. :(8) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon. ;Čl. 129a Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane. ;Čl. 130 :(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh ::a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ::b) prezident Slovenskej republiky, ::c) vláda Slovenskej republiky, ::d) súd, ::e) generálny prokurátor, ::f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva, ::g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ::h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2, ::i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a, ::j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2. :(2) Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129. ;Čl. 131 :(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví. :(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov. ;Čl. 133 Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. ;Čl. 134 :(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. :(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. :(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu. :(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: :„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“. :(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funkcie. ;Čl. 135 Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky. ;Čl. 136 :(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie. :(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. :(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi. ;Čl. 137 :(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu. :(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. :(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskej republiky. ;Čl. 138 :(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. :(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá ::a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, ::b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, ::c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo ::d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 139 Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. ;Čl. 140 Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. === Druhý oddiel - SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 141 :(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. :(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. ;Čl. 141a ;Súdna rada Slovenskej republiky :(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú ::a) deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, ::b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, ::c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, ::d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. :(2) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. :(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti. :(4) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. :(5) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí ::a) zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva, ::b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, ::c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov, ::d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov, ::e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie, ::f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, ::g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov, ::h) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov, ::i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu, ::j) vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy, ::k) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon. :(6) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. :(7) Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda. :(8) Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť ústavnému súdu návrh na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva. :(9) Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu; podrobnosti ustanoví zákon. :(10) O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, počas výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny senát; ustanovenia čl. 154d ods. 1 až 3 tým nie sú dotknuté. :(11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie, ustanoví zákon. ;Čl. 142 :(1) Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. :(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. :(3) Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. ;Čl. 143 :(1) Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. :(2) Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. :(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy. ;Čl. 144 :(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. :(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. ;Čl. 145 :(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia. :(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon. :(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147. :(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: »Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.«. :(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie. ;Čl. 145a :(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu. :(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, vrátane funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky. ;Čl. 146 Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. ;Čl. 147 :(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, na základe právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 1 alebo na základe právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa čl. 154d ods. 2 zamietol. :(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ::a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti, ::b) ak dosiahol vek 65 rokov. ;Čl. 148 :(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. :(2) Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie, podmienky na dočasné pridelenie sudcu a ďalšie podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu ustanoví zákon. :(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon. :(4) Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. :(5) Proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania sudcu môže dotknutý sudca podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje generálny prokurátor. == ÔSMA HLAVA - PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV == === Prvý oddiel - PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY === ;Čl. 149 Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. ;Čl. 150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. ;Čl. 151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon. === Druhý oddiel - VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV === ;Čl. 151a :(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť. :(2) Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe. :(3) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. :(4) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti. :(5) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. :(6) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon. == DEVIATA HLAVA - PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA == ;Čl. 152 :(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. :(2) Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. :(3) O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa návrhu osôb uvedených v čl. 130. :(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. ;Čl. 153 Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. ;Čl. 154 :(1) Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť ako Národná rada Slovenskej republiky podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady. :(2) Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľa čl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov sa považuje za vládu vymenovanú podľa tejto ústavy. :(3) Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostávajú vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy. :(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy. ;Čl. 154a Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona vydaného podľa čl. 101 ods. 10. ;Čl. 154b :(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov. :(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona. :(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje. ;Čl. 154c :(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. :(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon. ;Čl. 154d :(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon. :(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne ústavný súd; podrobnosti ustanoví zákon. :(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu. :(4) Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je členom Súdnej rady Slovenskej republiky do skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení sudcami Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov. :(5) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona; na ich členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy. ;Čl. 154e :(1) Poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov volia vo voľbách v roku 2017 obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na päťročné obdobie. :(2) Ustanovenia čl. 69 ods. 5 druhej vety a ods. 6 prvej vety sa pre volebné obdobie poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov pre volebné obdobie začínajúce v roku 2017 nepoužijú. ;Čl. 154f :(1) Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417. :(2) Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1 ::a) sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a ::b) zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách a milostiach uvedených v odseku 1; doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa amnestie a milosti uvedené v odseku 1 týkajú. ;Čl. 155 Zrušujú sa :1. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky, :2. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady, :3. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. ;Čl. 156 Táto Ústava Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudnú účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou. I. Gašparovič v. r. V. Mečiar v. r. == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ústava Slovenskej republiky}} [[Category:Ústava Slovenskej republiky|*]] [[Category:Dokumenty slovenskej štátnosti]] 8vjv57xu1emi1n2b39h6jbfeidpnakp 0 36 7785 5672 2018-05-27T21:33:09Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7785 wikitext text/x-wiki * [[460/1992 Zb./Preambula|Preambula]] * [[460/1992 Zb./1. hlava|1. hlava]] ** [[460/1992 Zb./1. hlava#Prvý oddiel|Základné ustanovenia]] ** [[460/1992 Zb./1. hlava#Druhý oddiel|Štátne symboly]] ** [[460/1992 Zb./1. hlava#Tretí oddiel|Hlavné mesto Slovenskej republiky]] * [[460/1992 Zb./2. hlava|2. hlava]] - Základné práva a slobody ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Prvý oddiel|Všeobecné ustanovenia]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Druhý oddiel|Základné práva a slobody]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Tretí oddiel|Politické práva]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Štvrtý oddiel|Práva národnostných menšín a politických skupín]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Piaty oddiel|Hospodárske, sociálne a kultúrne práva]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Šiesty oddiel|Právo na ochranu životného prostredia a kultúreho dedičstva]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Siedmy oddiel|Právo na súdnu a inú právnu ochranu]] ** [[460/1992 Zb./2. hlava#Ôsmy oddiel|Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave]] * [[460/1992 Zb./3. hlava|3. hlava]] - Hospodárstvo Slovenskej republiky ** [[460/1992 Zb./3. hlava#Prvý oddiel|Hospodárstvo Slovenskej republiky]] ** [[460/1992 Zb./3. hlava#Druhý oddiel|Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky]] * [[460/1992 Zb./4. hlava|4. hlava]] - Územná samospráva * [[460/1992 Zb./5. hlava|5. hlava]] - Zákonodarná moc ** [[460/1992 Zb./5. hlava#Prvý oddiel|Národná rada Slovenskej republiky]] ** [[460/1992 Zb./5. hlava#Druhý oddiel|Referendum]] * [[460/1992 Zb./6. hlava|6. hlava]] - Výkonná moc ** [[460/1992 Zb./6. hlava#Prvý oddiel|Prezident Slovenskej republiky]] ** [[460/1992 Zb./6. hlava#Druhý oddiel|Vláda Slovenskej republiky]] * [[460/1992 Zb./7. hlava|7. hlava]] - Súdna moc ** [[460/1992 Zb./7. hlava#Prvý oddiel|Ústavný súd Slovenskej republiky]] ** [[460/1992 Zb./7. hlava#Druhý oddiel|Súdy Slovenskej republiky]] * [[460/1992 Zb./8. hlava|8. hlava]] - Prokuratúra Slovenskej republiky * [[460/1992 Zb./9. hlava|9. hlava]] - Prechodné a záverečné ustanovenia [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky|*]] b13hhwlod8svwagb6s6xohdd60p6qmz 10 37 8094 7132 2020-05-25T10:07:26Z Danny B. 47 optimalizace kódu; vhodnější sémantika; fix link; typografické úpravy; kosmetické úpravy 8094 wikitext text/x-wiki <div style="text-align: center;"> '''[[Ústava Slovenskej republiky]]''' [[460/1992 Zb./Preambula|Preambula]] • [[460/1992 Zb./1. hlava|1.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./2. hlava|2.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./3. hlava|3.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./4. hlava|4.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./5. hlava|5.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./6. hlava|6.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./7. hlava|7.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./8. hlava|8.&nbsp;hlava]] • [[460/1992 Zb./9. hlava|9.&nbsp;hlava]] </div><noinclude> [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky|α]] </noinclude> ta1gtqokjyi0g8xcvty4z59o1oloefc 0 38 5674 4640 2015-02-18T04:17:11Z Danny B. 47 - neexistujúca šablóna 5674 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==Preambula== My, národ slovenský, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie a pamätajúc na skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, na dedičstvo svojich predkov, na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a na historický odkaz Veľkej Moravy, sa My, občania Slovenskej republiky, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, usilujeme formou priamej demokracie - vlády ľudu, o trvalú mierovú spoluprácu s ostatnými štátmi a ľudmi tejto planéty, o záruky slobodného života, o rozvoj duchovnej kultúry a spoločenského blahobytu. My, občania Slovenskej republiky sa uznášame na tejto ľudovej ústave: [[Category:Ústava Slovenskej republiky|0. Preambula]] fr4eauwe5bvdt5051bd8xmncc3zhzw4 0 39 7786 5675 2018-05-27T21:33:12Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7786 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} == PRVÁ HLAVA == === Prvý oddiel === '''ZÁKLADNÉ USTANOVENIA''' Čl. 1 Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Čl. 2 (1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Čl. 3 (1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. (2) Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom. Čl. 4 Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Čl. 5 (1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. (2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Čl. 6 (1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. (2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Čl. 7 Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. === Druhý oddiel === '''ŠTÁTNE SYMBOLY''' Čl. 8 Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Čl. 9 (1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. (2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky. (3) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. (4) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. (5) Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon. === Tretí oddiel === '''HLAVNÉ MESTO SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl. 10 (1) Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava. (2) Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky|1. hlava]] synqj4lhe0etgervhcv7ddqneqnjn6y 0 40 8742 5678 2023-04-09T18:07:16Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8742 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==DRUHÁ HLAVA== '''ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY''' ===Prvý oddiel=== '''VŠEOBECNÉ USTANOVENIA''' Čl. 11 :Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Čl. 12 :(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. :(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. :(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. :(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Čl. 13 :(1) Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. :(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. :(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. :(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. ===Druhý oddiel=== '''ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY''' Čl. 14 :Každý má spôsobilosť na práva. Čl. 15 :(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. :(2) Nikto nesmie byť pozbavený života. :(3) Trest smrti sa nepripúšťa. :(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. Čl. 16 :(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. :(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Čl. 17 :(1) Osobná sloboda sa zaručuje. :(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorí ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. :(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. :(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. :(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. :(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. :(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu. Čl. 18 :(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. :(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na ::a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody, ::b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, ::c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, ::d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných. Čl. 19 :(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. :(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. :(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Čl. 20 :(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. :(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. :(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. :(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Čl. 21 :(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. :(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. :(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Čl. 22 :(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. :(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Čl. 23 :(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. :(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť. :(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. :(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu. :(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. Čl. 24 :(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. :(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. :(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. :(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Čl. 25 :(1) Obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. :(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. ===Tretí oddiel=== '''POLITICKÉ PRÁVA''' Čl. 26 :(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. :(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. :(3) Cenzúra sa zakazuje. :(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. :(5) Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Čl. 27 :(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. :(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd. :(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu. Čl. 28 :(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. :(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Čl. 29 :(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. :(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. :(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. :(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu. Čl. 30 :(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. :(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. :(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. :(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Čl. 31 :Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Čl. 32 :Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. ===Štvrtý oddiel=== '''PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN''' Čl. 33 :Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Čl. 34 :(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon. :(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj ::a) právo na vzdelanie v ich jazyku, ::b) právo používať ich jazyk v úradnom styku, ::c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. :(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. ===Piaty oddiel=== '''HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA''' Čl. 35 :(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. :(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. :(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. :(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov. Čl. 36 :Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ::a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, ::b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, ::c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, ::d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, ::e) primeraný odpočinok po práci, ::f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, ::g) právo na kolektívne vyjednávanie. Čl. 37 :(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. :(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. :(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých. :(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci Zboru požiarnej ochrany. Čl. 38 :(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. :(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie. :(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. Čl. 39 :(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. :(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. :(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. Čl. 40 :Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Čl. 41 :(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. :(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. :(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. :(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. :(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. :(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. Čl.42 :(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. :(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. :(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. :(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Čl.43 :(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. :(2) Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonom. ===Šiesty oddiel=== '''PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA''' Čl.44 :(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. :(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. :(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. :(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie. Čl.45 :Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. ===Siedmy oddiel=== '''PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU''' Čl.46 :(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. :(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. :(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. :(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Čl.47 :(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. :(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. :(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. :(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka. Čl.48 :(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. :(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Čl.49 :Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Čl. 50 :(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. :(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. :(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. :(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom. :(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. :(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. ===Ôsmy oddiel=== '''SPOLOČNÉ USTANOVENIA K PRVEJ A DRUHEJ HLAVE''' Čl.51 :Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čl.52 :(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. :(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. :(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo. Čl.53 :Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon. Čl.54 :Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť a právo uvedené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk. [[Category:Ústava Slovenskej republiky|2. hlava]] tdu93yiuddt5wrd2j3lfbiegihpfp2k 0 41 6230 130 2016-03-02T00:09:29Z Danny B. 47 kategorizácia 6230 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==TRETIA HLAVA== ===Prvý oddiel=== '''HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.55 :(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. :(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon. Čl.56 :Slovenská republika zriaďuje emisnú banku. Podrobnosti ustanoví zákon. Čl.57 :Slovenská republika je colným územím. Čl.58 :(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom. :(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon. :(3) Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom. Čl.59 :(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne. :(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. ===Druhý oddiel=== '''NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.60 :Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Čl.61 :(1) Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. :(2) Za predsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. :(3) Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu najvyššieho kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich päťročných obdobiach. :(4) Funkcie predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s inou funkciou v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy a orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Čl.62 :Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná rada Slovenskej republiky. Čl.63 :Pôsobnosť, právomoc a vnútorné organizačné členenie najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky]] 2cbldjjvg5dp3x2i4w3njpjsyega18j 0 42 6231 4571 2016-03-03T02:16:54Z Danny B. 47 kategorizácia 6231 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==ŠTVRTÁ HLAVA== '''ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA''' Čl.64 :(1) Základom územnej samosprávy je obec. :(2) Obec je samostatný územný a správny celok Slovenskej republiky, združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. :(3) Samosprávou vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. Čl.65 :(1) Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. :(2) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona. Čl.66 :Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. Čl.67 :Vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne; povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom alebo prostredníctvom orgánov obce. Čl.68 :Vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Čl.69 :(1) Orgánmi obce sú ::a) obecné zastupiteľstvo, ::b) starosta obce. :(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Voľby poslancov obecného zastupiteľstva sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. :(3) Starostu obce volia občania obce na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Starosta obce je výkonným orgánom obce. Starosta obce vykonáva obecnú správu a zastupuje obec navonok. Čl.70 :Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta. Čl.71 :(1) Na obec možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. :(2) Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená zákonom. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky]] 78r8tpoj9q8zzy5daleuv6lgmtaclfe 0 43 8743 6232 2023-04-10T12:07:24Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8743 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==PIATA HLAVA== '''ZÁKONODARNÁ MOC''' ==Prvý oddiel== '''NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.72 :Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Čl.73 :(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. :(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Čl.74 :(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním. :(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. :(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon. Čl.75 :(1) Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie: :„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ :(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Čl.76 :Platnosť voľby poslancov overuje Národná rada Slovenskej republiky. Čl.77 :(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže a vojaka z povolania. :(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje. Čl.78 :(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne, poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené. :(3) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený. Čl.79 :Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom. Čl.80 :(1) Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní. :(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere. Čl.81 :(1) Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. :(2) Mandát poslanca zaniká, ak poslanec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. Čl.82 :(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále. :(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb. :(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky. :(4) Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov. :(5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením. Čl.83 :(1) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda. :(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní. :(3) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné. :(4) Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Čl.84 :(1) Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. :(2) Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak. :(3) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Čl.85 :Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi, alebo na schôdzi jej orgánu. Čl.86 :Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä: ::a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú, ::b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy, ::c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda, ::d) pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon, ::e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, ::f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom, ::g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet, ::h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky, ::i) voliť sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ::j) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, ::k) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Čl.87 :(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky. :(2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. :(3) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. :(4) Na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. n) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. :(5) Zákon nadobudne platnosť vyhlásením. Podrobnosti ustanoví zákon. Čl.88 :(1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. :(2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Čl.89 :(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky. :(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ::a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ::b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ::c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ::d) prijíma sľub sudcov a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ::e) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy, ::f) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskejrepubliky. :(3) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu. Čl.90 :(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. :(2) Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.91 :Činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda a podpredsedovia. Čl.92 :(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním. :(2) Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon. ===Druhý oddiel=== '''REFERENDUM''' Čl.93 :(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. :(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. :(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Čl.94 :Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právo sa zúčastniť na referende. Čl.95 :Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.96 :(1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. :(2) Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom republiky. Čl.97 :(1) Referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.98 :(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. :(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Čl.99 :(1) Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. :(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Čl.100 :Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky]] osa3b3dk2u12odccdu4mkrfru7bzkw4 0 44 8744 6233 2023-04-11T14:07:24Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8744 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==ŠIESTA HLAVA== '''VÝKONNÁ MOC''' ===Prvý oddiel=== '''PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.101 :(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. :(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky. :(3) Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. :(4) Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. :(5) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia. :(6) Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov. :(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. :(8) Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb. :(9) O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. :(10) Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon. Čl.102 :(1) Prezident ::a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie tých medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, ::b) prijíma a poveruje vyslancov, ::c) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ::d) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný, ::e) podpisuje zákony, ::f) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116, ::g) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon; vymenúva profesorov a rektorov vysokých škôl, vymenúva a povyšuje generálov, ::h) zapožičiava vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán, ::i) udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo, a zahládza tresty, ::j) je hlavným veliteľom ozbrojených síl, ::k) na návrh vlády Slovenskej republiky vyhlasuje vojnový stav a na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky vypovedúva vojnu, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, ::l) vyhlasuje výnimočný stav na základe ústavného zákona, ::m) vyhlasuje referendum, ::n) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami, a to v lehote do 15 dní od doručenia schváleného zákona, ::o) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, ::p) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh. :(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 písm. b) a i), ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena j) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo príslušný minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky. Čl.103 :(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. :(2) Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. :(3) Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta. :(4) Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, člen Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. :(5) Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. :(6) Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky. :(7) Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.104 :(1) Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky tento sľub: ::„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“ :(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta. Čl.105 :(1) Ak nie je prezident zvolený, alebo ak sa úrad prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, výkon funkcie prezidenta patrí vláde Slovenskej republiky, okrem oprávnení prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d) až g). V takomto prípade môže vláda poveriť svojho predsedu vykonávať niektoré právomoci prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase aj hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. e), f) a g) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. Čl.106 :(1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. :(2) Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. :(3) Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia. :(4) Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zákon. Čl.107 :Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať. ===Druhý oddiel=== '''VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.108 :Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci. Čl.109 :(1) Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov. :(2) Člen vlády nemôže vykonávať poslanecký mandát alebo byť sudcom. :(3) Člen vlády nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Čl.110 :(1) Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. :(2) Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.111 :Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.112 :Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: ::„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Čl.113 :Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Čl.114 :(1) Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. :(2) Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. :(3) Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. Čl.115 :(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá. :(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Čl.116 :(1) Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. :(2) Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slovenskej republiky. :(3) Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá. :(4) Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj predseda vlády. :(5) Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda. :(6) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident Slovenskej republiky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády. :(7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal. Čl.117 :Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády. Čl.118 :(1) Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. :(2) Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Čl.119 :Vláda rozhoduje v zbore ::a) o návrhoch zákonov, ::b) o nariadeniach vlády, ::c) o programe vlády a o jeho plnení, ::d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, ::e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, ::f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ::g) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ::h) o podaní návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, ::i) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, ::j) o udelení amnestie vo veciach priestupkov, ::k) o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom, ::l) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čl.120 :(1) Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. :(2) Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády. :(3) Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl.121 :Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanoví zákon. Čl.122 :Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom. Čl.123 :Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky]] 7blx4d3mc1y3nc1edtfbgapihylszsf 0 45 8745 6234 2023-04-12T13:07:42Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8745 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==SIEDMA HLAVA== '''SÚDNA MOC''' ===Prvý oddiel=== '''ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.124 :Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Čl.125 :Ústavný súd rozhoduje o súlade ::a) zákonov s ústavou a s ústavnými zákonmi, ::b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi, ::c) všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi, ::d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ::e) všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Čl.126 :Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Čl.127 :Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Čl.128 :(1) Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. Podmienky ustanoví zákon. :(2) Ústavný súd nezaujíma stanoviská vo veciach súladu návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou a ústavnými zákonmi. Čl.129 :(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb a odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. :(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledkureferenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. :(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi. :(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy a vlastizrady. Čl.130 :(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh ::a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ::b) prezident Slovenskej republiky, ::c) vláda Slovenskej republiky, ::d) súd, ::e) generálny prokurátor, ::f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127. :(2) Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129. :(3) Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnickýchalebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Čl.131 :Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 písm. a) a b), čl. 129 ods. 2 až 5, čl. 136 ods. 2, čl. 138 ods. 2 a 3 a o úprave svojich vnútorných pomerov. Čl.132 :(1) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. b), aj s inými zákonmi; ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 písm. c), aj s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s nariadením vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. :(2) Rozhodnutia ústavného súdu vydané podľa odseku 1 sa vyhlasujú spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Čl.133 :Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Čl.134 :(1) Ústavný súd sa skladá z desiatich sudcov. :(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na sedem rokov prezident Slovenskej republiky z 20 osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. :(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. :(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: ::„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou a ústavnými zákonmi a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“ :(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funkcie. Čl.135 :Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky. Čl.136 :(1) Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. :(2) Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva ústavný súd. :(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Čl.137 :(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu. :(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný ::a) s podnikaním alebo inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, ::b) s funkciou alebo pracovným pomerom v inom štátnom orgáne. :(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskej republiky. Čl.138 :(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie sudcu ústavného súdu vzdať. :(2) Prezident Slovenskej republiky môže sudcu ústavného súdu odvolať na základe odsudzujúceho právoplatného rozsudku pre úmyselný trestný čin a na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie v ústavnom súde. :(3) Prezident Slovenskej republiky odvolá sudcu ústavného súdu, ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok, alebo ak sudca ústavného súdu bol súdnym rozhodnutím pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Čl.139 :Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky. Čl.140 :Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. ===Druhý oddiel=== '''SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.141 :(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. :(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Čl.142 :(1) Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. :(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci z radov občanov. :(3) Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Čl.143 :(1) Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. :(2) Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. Čl.144 :(1) Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. :(2) Ak to ustanovuje ústava alebo zákon, sudcovia sú viazaní aj medzinárodnou zmluvou. :(3) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky je preň i pre ostatné súdy záväzný. Čl.145 :(1) Sudcov volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky na štyri roky. Po uplynutí tohto volebného obdobia Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky volí sudcov bez časového obmedzenia. :(2) Predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu volí zo sudcov najvyššieho súdu Národná rada Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia. Čl.146 :Sudca sa môže svojej funkcie vzdať. Čl.147 :(1) Národná rada Slovenskej republiky sudcu odvolá ::a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin, ::b) na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie. :(2) Národná rada Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ::a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje najmenej počas jedného roka riadne vykonávať sudcovské povinnosti, ::b) ak dosiahol vek 65 rokov. :(3) Pred rozhodnutím o odvolaní z funkcie si Národná rada Slovenskej republiky vyžiada stanovisko príslušného disciplinárneho súdu. Čl.148 :(1) Postavenie, práva a povinnosti sudcov ustanoví zákon. :(2) Spôsob ustanovenia prísediacich ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky]] 7lecztjzszsbsf2f33mq9zijbfxv2xs 0 46 6235 145 2016-03-07T03:22:11Z Danny B. 47 kategorizácia 6235 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==ÔSMA HLAVA== '''PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY''' Čl.149 :Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Čl.150 :Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Čl.151 :Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon. [[Kategória:Ústava Slovenskej republiky]] tbz1w9tynwk7holiylnsf9b7u9irjty 0 47 5685 150 2015-02-21T01:36:55Z Danny B. 47 - neexistujúca šablóna 5685 wikitext text/x-wiki {{460/1992_Zb._Obsah}} ==DEVIATA HLAVA== '''PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA''' Čl.152 :(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. :(2) Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. :(3) O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa návrhu osôb uvedených v čl. 130. :(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Čl.153 :Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahudohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Čl.154 :(1) Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť ako Národná rada Slovenskej republiky podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady. :(2) Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľa čl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov sa považuje za vládu vymenovanú podľa tejto ústavy. :(3) Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostávajú vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy. :(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy. § 154a :Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona vydaného podľa čl. 101 ods. 10. Čl.155 :Zrušujú sa ::1. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky, ::2. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady, ::3. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Čl.156 :Táto Ústava Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudnú účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou. :Ústavný zákon č. 244/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 5. augustom 1998. :Ústavný zákon č. 9/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 27. januárom 1999. I. Gašparovič v.r. V. Mečiar v.r. [[Category:Ústava Slovenskej republiky|9. hlava]] 3o8l88db3p031slmpjc77vt4wg0lvcx 14 48 7781 6182 2018-05-27T21:32:52Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7781 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Samo Chalupka}} [[Kategória:Autori|Chalupka, Samo]] td9mic8fn0mwblj8h5pp1k3j57n1p6e 4 49 9269 9250 2024-11-21T19:55:02Z MediaWiki message delivery 1614 /* Sign up for the language community meeting on November 29th, 16:00 UTC */ nová sekcia 9269 wikitext text/x-wiki {{Komunita}}[[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] __NEWSECTIONLINK__ == Archív == * [[Wikizdroje:Portál komunity/Archív|2009 – 2013]] * [[Wikizdroje:Portál komunity/Archív/2014 – 2021|2014 – 2021]] * [[Wikizdroje:Portál komunity/Archív/2022|2022]] == Zásady a pravidlá == Pozri: [[Wikisource:Zásady a pravidlá]]. == Pomenovanie == Stránka diela alebo textu je pomenovaná jeho názvom: * <code><nowiki>[[Orol]]</nowiki></code> Dve diela s rovnakým názvom sa môžu rozlíšiť menom autora v zátvorke (rozlišovací príznak): * <code><nowiki>[[Orol]]</nowiki></code> * <code><nowiki>[[Orol (Janko Kráľ)]]</nowiki></code> == Kategorizácia == Každé dielo, ak je od známeho autora, by malo byť zaradené minimálne do troch kategórií. === Podľa žánru === Dielo sa zaraďuje do kategórie jedného z hlavných žánrov: * <code><nowiki>[[Kategória:Poézia]]</nowiki></code> pre veršované diela * <code><nowiki>[[Kategória:Próza]]</nowiki></code> pre prozaické diela * <code><nowiki>[[Kategória:Dokumenty]]</nowiki></code> pre neliterárne texty ==== Podľa autora ==== Každé dielo, ktoré má známeho autora sa zaraďuje do kategórie podľa mena autora, napríklad: * <code><nowiki>[[Kategória:Janko Kráľ]]</nowiki></code> Kategória autora sa ďalej zaraďuje do autorského katalógu, kde sa triedi podľa priezviska: * <code><nowiki>[[Kategória:Autori|Kráľ, Janko]]</nowiki></code> ==== Podľa obdobia vzniku ==== Dielo sa zaraďuje jednoducho podľa roku vzniku, alebo prvého vydania. * <code><nowiki>[[Kategória:1848]]</nowiki></code> pre texty alebo prejavy z roku 1848. == Nadchádzajúce hlasovanie o ratifikácii Pravidiel presadzovania Všeobecného kódexu správania == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement/Voting 1|Túto správu môžete nájsť preloženú do ďalších jazykov na Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement/Voting 1|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement/Voting 1}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Dobrý deň, V polovici januára 2023 prebehne komunitné hlasovanie o ratifikácii [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|Pravidiel presadzovania]] [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Všeobecného kódexu správania]]. Bude nadväzovať na [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting/Results|hlasovanie uskutočnené v marci 2022]], v ktorom väčšina hlasujúcich Pravidla presadzovania podporila. Používatelia, ktorí prispeli do hlasovania, pomohli upozorniť na podstatné obavy komunity. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Community Affairs Committee|Výbor pre komunitné záležitosti nadácie Wikimédia]] požiadal o posúdenie týchto problémov. [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Drafting_committee#Revisions_Committee_members|Revízny výbor]], zložený z dobrovoľníkov, usilovne pracoval na preskúmaní podnetov komunity a na úprave textu. Aktualizovali problematické oblasti, ako napríklad sekcia o požiadavkách na školenie, potvrdenie o dodržiavaní, ochrane súkromia a transparentnosti. Tiež zlepšili čitateľnosť a uľahčili preklad celého dokumentu. Revidované Pravidlá presadzovania nájdete '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|tu]]''', a porovnanie zmien si môžete pozrieť '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Comparison|tu]]'''. '''Ako hlasovať?''' Hlasovanie bude otvorené '''17. januára 2023'''. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Voter information|Táto stránka na Meta-Wiki]]''' obsahuje návod na používanie nástroja SecurePoll, cez ktoré bude vedené hlasovanie. '''Kto môže hlasovať?''' '''[[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Revised enforcement_guidelines/Voter_information#Voting_eligibility|Požiadavky k spôsobilosti]]''' na toto hlasovanie sú rovnaké ako pre voľby do správnej rady Wikimédiw. Ďalšie podrobnosti o oprávnenosti voličov nájdete na stránke s informáciami o voličoch. Ak ste oprávneným voličom, môžete použiť svoj účet Wikimédie na prístup k hlasovaciemu serveru. '''Čo sa bude diať po hlasovaní?''' Hlasy budú spracované nezávislou skupinou dobrovoľníkov a výsledky budú publikované v mailing liste Wikimedia-l, na fóre Stratégia hnutia, na blogu Diff a na Meta-Wiki. Užívatelia budú môcť opäť hlasovať a podeliť sa o svoje pripomienky k Pravidlám. Správna rada posúdi mieru podpory a vyjadrené obavy, až bude zvažovať, či by Pravidlá presadzovania mali byť ratifikované, alebo ďalej rozvíjané. V mene projektového tímu UCoC,<section end="announcement-content" /> [[User:BPipal (WMF)|BPipal (WMF)]] [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 15:02, 12. január 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:BPipal (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Nadchádzajúce hlasovanie o ratifikácii Pravidiel presadzovania Všeobecného kódexu správania == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement/Voting 1|Túto správu môžete nájsť preloženú do ďalších jazykov na Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement/Voting 1|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement/Voting 1}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Dobrý deň, V polovici januára 2023 prebehne komunitné hlasovanie o ratifikácii [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|Pravidiel presadzovania]] [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Všeobecného kódexu správania]]. Bude nadväzovať na [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting/Results|hlasovanie uskutočnené v marci 2022]], v ktorom väčšina hlasujúcich Pravidla presadzovania podporila. Používatelia, ktorí prispeli do hlasovania, pomohli upozorniť na podstatné obavy komunity. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Community Affairs Committee|Výbor pre komunitné záležitosti nadácie Wikimédia]] požiadal o posúdenie týchto problémov. [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Drafting_committee#Revisions_Committee_members|Revízny výbor]], zložený z dobrovoľníkov, usilovne pracoval na preskúmaní podnetov komunity a na úprave textu. Aktualizovali problematické oblasti, ako napríklad sekcia o požiadavkách na školenie, potvrdenie o dodržiavaní, ochrane súkromia a transparentnosti. Tiež zlepšili čitateľnosť a uľahčili preklad celého dokumentu. Revidované Pravidlá presadzovania nájdete '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|tu]]''', a porovnanie zmien si môžete pozrieť '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Comparison|tu]]'''. '''Ako hlasovať?''' Hlasovanie bude otvorené '''17. januára 2023'''. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Voter information|Táto stránka na Meta-Wiki]]''' obsahuje návod na používanie nástroja SecurePoll, cez ktoré bude vedené hlasovanie. '''Kto môže hlasovať?''' '''[[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Revised enforcement_guidelines/Voter_information#Voting_eligibility|Požiadavky k spôsobilosti]]''' na toto hlasovanie sú rovnaké ako pre voľby do správnej rady Wikimédiw. Ďalšie podrobnosti o oprávnenosti voličov nájdete na stránke s informáciami o voličoch. Ak ste oprávneným voličom, môžete použiť svoj účet Wikimédie na prístup k hlasovaciemu serveru. '''Čo sa bude diať po hlasovaní?''' Hlasy budú spracované nezávislou skupinou dobrovoľníkov a výsledky budú publikované v mailing liste Wikimedia-l, na fóre Stratégia hnutia, na blogu Diff a na Meta-Wiki. Užívatelia budú môcť opäť hlasovať a podeliť sa o svoje pripomienky k Pravidlám. Správna rada posúdi mieru podpory a vyjadrené obavy, až bude zvažovať, či by Pravidlá presadzovania mali byť ratifikované, alebo ďalej rozvíjané. V mene projektového tímu UCoC,<section end="announcement-content" /> [[User:BPipal (WMF)|BPipal (WMF)]] [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 15:20, 12. január 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:BPipal (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Poll regarding January 2023 Wikisource Community meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing the '''January 2023 [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]]''' in the last week of January and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly '''share your availabilities''' at the wudele link below: https://wudele.toolforge.org/5tauCFqk8NJQBcBv Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and '''suggest topics for the agenda'''. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] and [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 03:49, 20. január 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == Invitation to join Wikisource Community meeting (28 January 2023) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting the first [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] of the year on '''28th January 2023 at 12 PM UTC / 5:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1674907242 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/5tauCFqk8NJQBcBv wudele poll]. The first half of the meeting will be focused on non-technical updates and conversations like events, conferences, proofread-a-thons and collaborations. The second half will be focused on technical updates and conversations, such as talking about major challenges faced by Wikisource communities, similar to the ones conducted in previous Triage meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:03, 25. január 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == Global ban for PlanespotterA320/RespectCE == Per the [[m:Global bans|Global bans]] policy, I'm informing the project of this request for comment: [[m:Requests for comment/Global ban for PlanespotterA320 (2) ]] about banning a member from your community. Thank you.--[[User:Lemonaka|Lemonaka]] ([[User talk:Lemonaka|talk]]) 21:40, 6 February 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Zabe@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Lemonaka/Massmessagelist&oldid=24501599 --> == Poll regarding February 2023 Wikisource Community meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] in the last week of February and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the Wudele link below: https://wudele.toolforge.org/qDEHHRJRNJLmwsi4 Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] and [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] [[User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] ([[User talk:PMenon-WMF|talk]]) 07:08, 14. február 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Community feedback-cycle about updating the Wikimedia Terms of Use starts</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours/Announcement|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours/Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours/Announcement|}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_department|Wikimedia Foundation Legal Department]] is organizing a feedback-cycle with community members to discuss updating the Wikimedia Terms of Use. [[:foundation:Special:MyLanguage/Terms of Use|The Terms of Use (ToU)]] are the legal terms that govern the use of websites hosted by the Wikimedia Foundation. We will be gathering your feedback on a draft proposal from February through April. The draft will be translated into several languages, with written feedback accepted in any language. This update comes in response to several things: * Implementing the Universal Code of Conduct * Updating project text to the Creative Commons BY-SA 4.0 license * Proposal for better addressing undisclosed paid editing * Bringing our terms in line with current and recently passed laws affecting the Foundation, including the European Digital Services Act As part of the feedback cycle two office hours will be held, the first on March 2, the second on April 4. For further information, please consult: * The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Proposed update|proposed update of the ToU by comparison]] * The page for your [[m:Talk:Terms of use|feedback]] * Information about [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours|the office hours]] On behalf of the Wikimedia Foundation Legal Team,<section end="announcement-content" /> </div> [[User:AAkhmedova (WMF)|AAkhmedova (WMF)]] - 12:31, 22. február 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:AAkhmedova (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Editing news 2023 #1 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="message"/><i>[[m:Special:MyLanguage/VisualEditor/Newsletter/2023/February|Read this in another language]] • [[m:Special:MyLanguage/VisualEditor/Newsletter|Subscription list for this multilingual newsletter]]</i> This newsletter includes two key updates about the [[mw:Special:MyLanguage/Editing team|Editing]] team's work: # The Editing team will finish adding new features to the [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project|Talk pages project]] and deploy it. # They are beginning a new project, [[mw:Special:MyLanguage/Edit check|Edit check]]. <strong>Talk pages project</strong> [[File:Page Frame Features on desktop.png|alt=Screenshot showing the talk page design changes that are currently available as beta features at all Wikimedia wikis. These features include information about the number of people and comments within each discussion.|thumb|300px|Some of the upcoming changes]] The Editing team is nearly finished with this first phase of the [[mw:Special:MyLanguage/Talk_pages_project|Talk pages project]]. Nearly all [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Usability|new features]] are available now in the [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|Beta Feature for {{int:discussiontools-preference-label}}]]. It will show information about how active a discussion is, such as the date of the most recent comment. There will soon be a new "{{int:skin-action-addsection}}" button. You will be able to turn them off at [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion]]. Please [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Talk_pages_project/Usability#c-PPelberg_(WMF)-20230215001000-Feedback:_Proposed_Revisions_to_%22Add_topic%22_button|tell them what you think]]. [[File:Daily edit completion rates mobile talk pages.png|thumb|300px|Daily edit completion rate by test group: DiscussionTools (test group) and MobileFrontend overlay (control group)]] An A/B test for [[mw:Special:MyLanguage/Talk pages project/Mobile|{{int:discussiontools-preference-label}} on the mobile site]] has finished. Editors were [[mw:Special:MyLanguage/Talk_pages_project/Mobile#Status_Updates|more successful with {{int:discussiontools-preference-label}}]]. The Editing team is enabling these features for all editors on the mobile site. <strong>New Project: Edit Check</strong> The Editing team is beginning [[mw:Special:MyLanguage/Edit check|a project to help new editors of Wikipedia]]. It will help people identify some problems before they click "{{int:publishchanges}}". The first tool will encourage people to add references when they add new content. Please [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist|watch]] that page for more information. You can [[mw:Special:MyLanguage/Editing_team/Community_Conversations#20230303|join a conference call on 3&nbsp;March&nbsp;2023]] to learn more.<section end="message"/> </div> –[[User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] ([[User talk:Whatamidoing (WMF)|{{int:Talkpagelinktext}}]]) 23:25, 22. február 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/VisualEditor/Newsletter/Wikis_with_VE&oldid=24611966 --> == Invitation for February 2023 Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month's [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''26th February 2023 at 11 AM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1677409215 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/qDEHHRJRNJLmwsi4 wudele poll]. The first half of the meeting will be focused on non-technical updates and conversations like events, conferences, proofread-a-thons and collaborations. The second half will be focused on technical updates and conversations, such as talking about major challenges faced by Wikisource communities, similar to the ones conducted in previous Community meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings#February_2023_meeting|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == Your wiki will be in read only soon == <section begin="server-switch"/><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] [[foundation:|Nadácia Wikimedia]] bude testovať prepínanie medzi prvým a sekundárnym dátovým centrom. To zaistí, že Wikipedia a ďalšie Wikimedia stránky zostanú online aj v prípade katastrofy. Aby sme sa uistili, že všetko funguje, technické oddelenie Wikimedie potrebuje vykonať naplánovaný test. Tento test ukáže, či dokážu spoľahlivo prepnúť s jedného dátového centra do druhého. Na riešenie akýchkoľvek neočakávaných problémov a na prípravu testu je potrebných mnoho tímov. Všetka prevádzka bude prepnutá do '''{{#time:j xg|2023-03-01|sk}}'''. Test sa začne o '''[https://zonestamp.toolforge.org/{{#time:U|2023-03-01T14:00|en}} {{#time:H:i e|2023-03-01T14:00}}]''' (15:00 CEST). Kvôli istým obmedzeniam v [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]] sa žial musia všetky editácie počas prepínania zastaviť. Ospravedlňujeme sa za túto nepríjemnosť a pracujeme na tom, aby sme ju v budúcnosti minimalizovali. '''Na krátku dobu budete môcť všetky wiki čítať, nie však upravovať.''' *V {{#time:l j xg Y|2023-03-01|sk}} Vám nemusí byť funkčné upravovanie v trvaní do 1 hodiny. *Ak sa počas tejto doby pokúsite upravovať alebo úpravy ukladať, zobrazí sa vám hlásenie o chybe. Dúfame, že počas týchto minút nedôjde k strate žiadnych editácií, nemôžeme to však zaručiť. Ak uvidíte hlásene o chybe, počkajte prosím kým sa všetko nevráti do normálu. Potom by ste mali byť schopný uložiť svoje úpravy. Doporučujeme však, aby ste si najskôr urobili kópiu vašich úprav, len pre istotu. ''Ďalšie dôsledky'': *Úlohy na pozadí budú pomalšie a niektoré môžu byť vynechané. Červené odkazy sa môžu aktualizovať pomalšie než zvyčajne. Ak vytvoríte článok, ktorý má už odkaz niekde inde, odkaz zostane červený dlhšie než zvyčajne. Niektoré dlho bežiace skripty budú musieť byť zastavené. * Predpokladáme, že nasadzovanie nového kódu bude prebiehať tak ako v každom týždni. V jednotlivých prípadoch však môže dôjsť k zamrznutiu kódu, pokiaľ ich operácia neskôr vyžaduje. * [[mw:Special:MyLanguage/GitLab|GitLab]] bude asi 90 minút nedostupný. V prípade potreby môže byť tento projekt odložený. Môžete si [[wikitech:Switch_Datacenter|prečítať rozpis na wikitech.wikimedia.org]]. Akékoľvek zmeny budú oznámené v rozpise. O tejto udalosti bude viacej oznámení. Na všetkých wiki bude pred uskutočnením tejto operácie zobrazený banner. '''Prosím zdieľajte tieto informácie so svojou komunitou.'''</div><section end="server-switch"/> <span dir=ltr>[[m:User:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]] ([[m:User talk:Trizek (WMF)|{{int:talk}}]])</span> 21:21, 27. február 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=24390465 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Wikimania 2023 Welcoming Program Submissions</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="wikimania-program-submissions"/>[[File:Wikimedia_Singapore_Logo.svg|right|frameless]]Do you want to host an in-person or virtual session at Wikimania 2023? Maybe a hands-on workshop, a lively discussion, a fun performance, a catchy poster, or a memorable lightning talk? [[wmania:Special:MyLanguage/2023:Program/Submissions|'''Submissions are open until March 28''']]. The event will have dedicated hybrid blocks, so virtual submissions and pre-recorded content are also welcome. If you have any questions, please join us at an upcoming conversation on March 12 or 19, or reach out by email at wikimania@wikimedia.org or on Telegram. More information on-wiki.<section end="wikimania-program-submissions"/> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:CKoerner (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=24390465 --> == Poll regarding March 2023 Wikisource Community meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] in the last week of March and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the wudele link below: https://wudele.toolforge.org/U2feqmZBy62FJjVd Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] and [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 05:31, 19. marec 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == March 2023 Wikisource Community meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''27th March 2023 at 10 AM UTC / 3:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1679911241 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/U2feqmZBy62FJjVd wudele poll]. The first half of the meeting will be focused on non-technical updates and conversations like events, conferences, proofread-a-thons and collaborations. The second half will be focused on technical updates and conversations, such as talking about major challenges faced by Wikisource communities, similar to the ones conducted in previous Community meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:01, 25. marec 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Report on voter comments from the revised UCoC Enforcement Guidelines ratification vote</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Voting/Report/Email|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Voting/Report/Email|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Voting/Report/Email}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello all, The Universal Code of Conduct project team has completed the analysis of the comments accompanying the ratification vote on the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|revised Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines]]. All respondents to the vote had the opportunity to provide comments regarding the contents of the revised Enforcement Guidelines draft document. A total of 369 participants left comments in 18 languages; compared to 657 commenters in 27 languages in 2022. The Trust and Safety Policy team completed an analysis of these results, categorizing comments to identify major themes and areas of focus within the comments. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Voter comments report|The report is available in translated versions on Meta-wiki here]]'''. Please help translate into your language. Again, we are thankful to all who participated in the vote and discussions. More information about the Universal Code of Conduct and its Enforcement Guidelines can be found on Meta-wiki. On behalf of the Universal Code of Conduct project team,<section end="announcement-content" /> </div> [[User:AAkhmedova (WMF)|AAkhmedova (WMF)]] - 09:38, 3. apríl 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:AAkhmedova (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Reminder: Office hours about updating the Wikimedia Terms of Use</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours/Reminder|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours/Reminder|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours/Reminder|}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, This a reminder that the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_department|Wikimedia Foundation Legal Department]] is hosting [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours|office hours]] with community members about [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_department/2023_ToU_updates/Proposed_update|updating the Wikimedia Terms of Use]]. The office hours will be held on '''April 4, at 17:00 UTC to 18:30 UTC.''' See for more [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/2023 ToU updates/Office hours|details here on Meta]]. We hereby kindly invite you to participate in the discussion. Please note that this meeting will be held in English language and led by the members of the Wikimedia Foundation Legal Team, who will take and answer your questions. Facilitators from the Movement Strategy and Governance Team will provide the necessary assistance and other meeting-related services. On behalf of the Wikimedia Foundation Legal Team,<section end="announcement-content" /> </div> [[User:AAkhmedova (WMF)|AAkhmedova (WMF)]] - 08:51, 4. apríl 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:AAkhmedova (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Poll regarding April 2023 Wikisource Community meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] in the last week of April and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the wudele link below: https://wudele.toolforge.org/kXlPUgNFBo8TdWE9 Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] and [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 15:47, 14. apríl 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Elections Committee: Call for New Members</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee/Nominations/2023/Announcement|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee/Nominations/2023/Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections committee/Nominations/2023/Announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections_committee|Wikimedia Foundation elections committee]] (Elections Committee) is, from today until April 24, seeking an additional 2–4 members to help facilitate the Wikimedia Foundation Board of Trustee (Board) selection process. The 2024 Wikimedia Foundation Board of Trustees election is being planned. New members are invited to join the Elections Committee. The Elections Committee oversees the Board of Trustees community seat selection process. Join the committee and contribute your valuable skills and ideas to the Trustee selection process. There are eight community- and affiliate-selected seats on [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Board_of_Trustees|the Wikimedia Foundation Board]]. The wider Wikimedia community votes for community members to occupy these seats. In 2024, the Elections Committee will oversee this selection process for the community- and affiliate-selected seats with expiring terms. This process will be supported by the Wikimedia Foundation. Elections Committee members sign up for three-year terms and will be asked to [[phab:L37|sign a confidentiality agreement]]. Members can expect to contribute 2–5 hours per week before the selection process and 5–8 hours per week during the selection process. As an Elections Committee member, you will be responsible for: * Attending online meetings between now and the next election (mid-2024) * Attending onboarding and online training in May–June 2023 * Working with the Committee to fulfill its [[foundation:Special:MyLanguage/Elections_Committee_Charter|other responsibilities]] New members should have the following qualities: * Fluency in English * Responsiveness to email collaboration * Knowledge of the movement and movement governance If you would like to volunteer for this role, please '''submit your candidacy by April 24, 2023 23:59 [[en:Anywhere on Earth|AoE (Anywhere on Earth)]] on [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections_committee/Nominations/2023|this Meta-Wiki page]]'''. You can [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Board_noticeboard/Wikimedia_Foundation_Elections_Committee_-_2023_Call_for_New_Members|'''read the full announcement here''']]. Thank you in advance for your interest! If you are not interested but know someone who might be, share this message with them. Please let me know if you have questions. On behalf of the Elections Committee,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[User:AAkhmedova (WMF)|AAkhmedova (WMF)]] - 23:09, 14. apríl 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:AAkhmedova (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Your wiki will be in read-only soon == <section begin="server-switch"/><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] [[foundation:|Nadácia Wikimedia]] bude testovať prepínanie medzi prvým a sekundárnym dátovým centrom. To zaistí, že Wikipedia a ďalšie Wikimedia stránky zostanú online aj v prípade katastrofy. Aby sme sa uistili, že všetko funguje, technické oddelenie Wikimedie potrebuje vykonať naplánovaný test. Tento test ukáže, či dokážu spoľahlivo prepnúť s jedného dátového centra do druhého. Na riešenie akýchkoľvek neočakávaných problémov a na prípravu testu je potrebných mnoho tímov. Všetka prevádzka bude prepnutá do '''{{#time:j xg|2023-04-26|sk}}'''. Test sa začne o '''[https://zonestamp.toolforge.org/{{#time:U|2023-04-26T14:00|en}} {{#time:H:i e|2023-04-26T14:00}}]''' (15:00 CEST). Kvôli istým obmedzeniam v [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]] sa žial musia všetky editácie počas prepínania zastaviť. Ospravedlňujeme sa za túto nepríjemnosť a pracujeme na tom, aby sme ju v budúcnosti minimalizovali. '''Na krátku dobu budete môcť všetky wiki čítať, nie však upravovať.''' *V {{#time:l j xg Y|2023-04-26|sk}} Vám nemusí byť funkčné upravovanie v trvaní do 1 hodiny. *Ak sa počas tejto doby pokúsite upravovať alebo úpravy ukladať, zobrazí sa vám hlásenie o chybe. Dúfame, že počas týchto minút nedôjde k strate žiadnych editácií, nemôžeme to však zaručiť. Ak uvidíte hlásene o chybe, počkajte prosím kým sa všetko nevráti do normálu. Potom by ste mali byť schopný uložiť svoje úpravy. Doporučujeme však, aby ste si najskôr urobili kópiu vašich úprav, len pre istotu. ''Ďalšie dôsledky'': *Úlohy na pozadí budú pomalšie a niektoré môžu byť vynechané. Červené odkazy sa môžu aktualizovať pomalšie než zvyčajne. Ak vytvoríte článok, ktorý má už odkaz niekde inde, odkaz zostane červený dlhšie než zvyčajne. Niektoré dlho bežiace skripty budú musieť byť zastavené. * Predpokladáme, že nasadzovanie nového kódu bude prebiehať tak ako v každom týždni. V jednotlivých prípadoch však môže dôjsť k zamrznutiu kódu, pokiaľ ich operácia neskôr vyžaduje. * [[mw:Special:MyLanguage/GitLab|GitLab]] bude asi 90 minút nedostupný. V prípade potreby môže byť tento projekt odložený. Môžete si [[wikitech:Switch_Datacenter|prečítať rozpis na wikitech.wikimedia.org]]. Akékoľvek zmeny budú oznámené v rozpise. O tejto udalosti bude viacej oznámení. Na všetkých wiki bude pred uskutočnením tejto operácie zobrazený banner. '''Prosím zdieľajte tieto informácie so svojou komunitou.'''</div><section end="server-switch"/> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 00:41, 21. apríl 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=24748237 --> == Invitation for April 2023 Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''25th April 2023 at 8 AM UTC / 1:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1682409646 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/kXlPUgNFBo8TdWE9 wudele poll]. The first half of the meeting will be focused on non-technical updates and conversations like events, conferences, proofread-a-thons and collaborations. The second half will be focused on technical updates and conversations, such as talking about major challenges faced by Wikisource communities, similar to the ones conducted in previous Community meetings. There are going to be updates about Transkribus and we will be sharing more information during the meeting. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on ''swilson@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Seeking volunteers for the next step in the Universal Code of Conduct process</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Nominations/Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Nominations/Announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello, As follow-up to [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikimedia-l@lists.wikimedia.org/message/IOMVS7W75ZYMABQGOQ2QH2JAURC3CHGH/ the message about the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines] by Wikimedia Foundation Board of Trustees Vice Chair, Shani Evenstein Sigalov, I am reaching out about the next steps. I want to bring your attention to the next stage of the Universal Code of Conduct process, which is forming a building committee for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C). I invite community members with experience and deep interest in community health and governance to nominate themselves to be part of the U4C building committee, which needs people who are: * Community members in good standing * Knowledgeable about movement community processes, such as, but not limited to, policy drafting, participatory decision making, and application of existing rules and policies on Wikimedia projects * Aware and appreciative of the diversity of the movement, such as, but not limited to, languages spoken, identity, geography, and project type * Committed to participate for the entire U4C Building Committee period from mid-May - December 2023 * Comfortable with engaging in difficult, but productive conversations * Confidently able to communicate in English The Building Committee shall consist of volunteer community members, affiliate board or staff, and Wikimedia Foundation staff. The Universal Code of Conduct has been a process strengthened by the skills and knowledge of the community and I look forward to what the U4C Building Committee creates. If you are interested in joining the Building Committee, please either [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/U4C_Building_Committee/Nominations|sign up on the Meta-Wiki page]], or contact ucocproject[[File:At sign.svg|16x16px|link=|(_AT_)]]wikimedia.org by May 12, 2023. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/U4C_Building_Committee|Read more on Meta-Wiki]]'''. Best regards,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 19:01, 26. apríl 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=24941045 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Selection of the U4C Building Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> The next stage in the Universal Code of Conduct process is establishing a Building Committee to create the charter for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C). The Building Committee has been selected. [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/U4C_Building_Committee|Read about the members and the work ahead on Meta-wiki]].<section end="announcement-content" /> </div> -- [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Project|UCoC Project Team]], 04:21, 27. máj 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25018085 --> == Poll for June Wikisource Community meeting (Europe and Americas-friendly) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing this month's [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] in the last week of June and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the wudele link below by 22nd June 2023: https://wudele.toolforge.org/BsgqYumphlryxu37 Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] and [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 15:08, 16. jún 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == Invitation for June 2023 Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''26 June 2023, 5 PM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1687798850 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/BsgqYumphlryxu37 wudele poll]. The first half of the meeting will be focused on non-technical updates and conversations like events, conferences, proofread-a-thons and collaborations. The second half will be focused on technical updates and conversations, such as talking about major challenges faced by Wikisource communities, similar to the ones conducted in previous Community meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:17, 21. jún 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Oznámení nových členů volebního výboru</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee/Nominatons/2023/Announcement - new members|Tuto zprávu můžete najít přeloženou do dalších jazyků na Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee/Nominatons/2023/Announcement - new members|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections committee/Nominatons/2023/Announcement - new members}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Dobrý den všem, S potěšením vám oznamujeme [[listarchive:list/wikimedia-l@lists.wikimedia.org/message/4TALOUFPAP2VDBR27GKRVOP7IGQYU3DB/|nové členy a poradce volebního výboru]]. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections_committee|Volební výbor]] pomáhá s návrhem a provedením procesu výběru členů správní rady zvolených komunitou a přidruženými subjekty do správní rady Nadace Wikimedia. Po otevřeném nominačním procesu promluvili nejsilnější kandidáti s členy správní rady a čtyři kandidáti byli požádáni, aby se stali členy Volebního výboru. Další čtyři kandidáti byli požádáni, aby se stali poradci. Děkujeme všem členům komunity, kteří se volby účastnili. Těšíme se na spolupráci s volebním výborem v blízké budoucnosti. Jménem správní rady nadace Wikimedia Foundation,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 18:00, 28. jún 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25018085 --> == Poll regarding August 2023 Wikisource Community meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] in the last week of August and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availability at the wudele link below: https://wudele.toolforge.org/U9b5TC4QJMPuu1tY Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] and [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:53, 12. august 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Review the Charter for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Announcement - Review|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/U4C Building Committee/Announcement - Review}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello all, I am pleased to share the next step in the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] work. The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) draft charter]] is now ready for your review. The [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|Enforcement Guidelines]] require a [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines#4.5_U4C_Building_Committee|Building Committee]] form to draft a charter that outlines procedures and details for a global committee to be called the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines#4._UCoC_Coordinating_Committee_(U4C)|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]]. Over the past few months, the U4C Building Committee worked together as a group to discuss and draft the U4C charter. The U4C Building Committee welcomes feedback about the draft charter now through 22 September 2023. After that date, the U4C Building Committee will revise the charter as needed and a community vote will open shortly afterward. Join the conversation during the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/U4C Building Committee#Conversation hours|conversation hours]] or on [[m:Talk:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Meta-wiki]]. Best,<br /><section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]], on behalf of the U4C Building Committee, 15:35, 28. august 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25392152 --> == Táto wiki bude čoskoro v režime iba na čítanie == <section begin="server-switch"/><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] [[foundation:|Nadácia Wikimedia]] bude testovať prepínanie medzi dátovými centrami. To zaistí, že Wikipedia a ďalšie Wikimedia stránky zostanú online aj v prípade katastrofy. Aby sme sa uistili, že všetko funguje, technické oddelenie Wikimedie potrebuje vykonať naplánovaný test. Tento test ukáže, či dokážu spoľahlivo prepnúť z jedného dátového centra do druhého. Na riešenie akýchkoľvek neočakávaných problémov a na prípravu testu je potrebných mnoho tímov. Všetka prevádzka bude prepnutá '''{{#time:j. xg|2023-09-20|sk}}'''. Test sa začne o '''[https://zonestamp.toolforge.org/{{#time:U|2023-09-20T14:00|en}} {{#time:H:i e|2023-09-20T14:00}}]'''. Kvôli istým obmedzeniam v [[mw:Special:MyLanguage/Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]] sa žiaľ musia všetky editácie počas prepínania zastaviť. Ospravedlňujeme sa za túto nepríjemnosť a pracujeme na tom, aby sme ju v budúcnosti minimalizovali. '''Na krátku dobu budete môcť všetky wiki čítať, nie však upravovať.''' *V {{#time:l j. xg Y|2023-09-20|sk}} Vám nemusí fungovať upravovanie v trvaní do 1 hodiny. *Ak sa počas tejto doby pokúsite upravovať alebo úpravy ukladať, zobrazí sa vám hlásenie o chybe. Dúfame, že počas týchto minút nedôjde k strate žiadnych editácií, nemôžeme to však zaručiť. Ak uvidíte hlásene o chybe, počkajte prosím, kým sa všetko nevráti do normálu. Potom by ste mali byť schopný uložiť svoje úpravy. Odporúčame však, aby ste si najskôr urobili kópiu vašich úprav, len pre istotu. ''Ďalšie dôsledky'': *Úlohy na pozadí budú pomalšie a niektoré môžu byť vynechané. Červené odkazy sa môžu aktualizovať pomalšie než zvyčajne. Ak vytvoríte článok, ktorý má už odkaz niekde inde, odkaz zostane červený dlhšie než zvyčajne. Niektoré dlho bežiace skripty budú musieť byť zastavené. * Predpokladáme, že nasadzovanie nového kódu bude prebiehať tak ako v každom týždni. V jednotlivých prípadoch však môže dôjsť k zamrazeniu kódu, pokiaľ ich operácia neskôr vyžaduje. * [[mw:Special:MyLanguage/GitLab|GitLab]] bude asi 90 minút nedostupný. V prípade potreby môže byť tento projekt odložený. Môžete si [[wikitech:Switch_Datacenter|prečítať rozpis na wikitech.wikimedia.org]]. Akékoľvek zmeny budú oznámené v rozpise. O tejto udalosti bude viacej oznámení. Na všetkých wiki bude pred uskutočnením tejto operácie zobrazený banner. '''Prosím zdieľajte tieto informácie so svojou komunitou.'''</div><section end="server-switch"/> [[User:Trizek (WMF)|Trizek_(WMF)]] ([[m:User talk:Trizek (WMF)|talk]]) 09:24, 15. september 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=25018086 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">== Otevřené příležitosti pro Výbor pro přidružené organizace, komisi ombudsmanů a Výbor pro přezkoumání případů ==</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div style="margin:.2em 0 .5em;margin-{{#switch:{{PAGELANGUAGE}}|ar|arc|ary|arz|azb|bcc|bgn|ckb|bqi|dv|fa|fa-af|glk|ha-arab|he|kk-arab|kk-cn|ks|ku-arab|ms-arab|mzn|pnb|prd|ps|sd|ug|ur|ydd|yi=right|left}}:3ex;"> [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments/Announcement/Short|''Tuto zprávu můžete najít přeloženou do dalších jazyků na Meta-wiki.'']] ''<span class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments/Announcement/Short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments/Announcement/Short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</span>''</div> Ahoj všichni! [[m:Special:MyLanguage/Affiliations Committee|Výbor pro přidružené organizace]] (AffCom), [[m:Special:MyLanguage/Ombuds_commission|Komise ombudsmanů]] (OC) a [[m:Special:MyLanguage/Trust_and_Safety/Case_Review_Committee|Výbor pro přezkoumání případů]] (CRC) hledají nové členy. Tyto dobrovolnické skupiny poskytují komunitě a hnutí důležitou strukturální a dohledovou podporu. Vyzýváme všechny, aby nominovali sami sebe nebo povzbudili ostatní, o kterých si myslí, že by mohli být přínosem pro tyto skupiny, aby se přihlásili. Více informací o úlohách skupin, potřebných dovednostech a možnosti přihlásit se najdete na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Legal department/Committee appointments|'''Meta-wiki stránce''']]. Jménem podpůrného týmu výboru,<br /><section end="announcement-content" /> </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ~ [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 16:41, 9. október 2023 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25570445 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Review and comment on the 2024 Wikimedia Foundation Board of Trustees selection rules package</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Rules package review - short| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/wiki/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Rules package review - short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Rules package review - short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Dear all, Please review and comment on the Wikimedia Foundation Board of Trustees selection rules package from now until 29 October 2023. The selection rules package was based on older versions by the Elections Committee and will be used in the 2024 Board of Trustees selection. Providing your comments now will help them provide a smoother, better Board selection process. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024|More on the Meta-wiki page]]. Best, Katie Chan <br> Chair of the Elections Committee<br /><section end="announcement-content" /> </div> 01:13, 17. október 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25570445 --> == Invitation for Wikisource Community Meeting October 2023 == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''28 October 2023, 7 AM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1698483600 check your local time]). This meeting time is Eastern Hemisphere-focused and we will alternate the meeting times every month. The first half of the meeting will be focused on non-technical updates and conversations like events, conferences, proofread-a-thons and collaborations. The second half will be focused on technical updates and conversations, such as talking about major challenges faced by Wikisource communities, similar to the ones conducted in previous Community meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 14:11, 18. október 2023 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:PMenon-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24128105 --> == The Vector 2022 skin as the default in three weeks? == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''[[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2023-10 for sister projects|Read this in your language]] • <span class=plainlinks>[https://mediawiki.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Reading%2FWeb%2FDesktop+Improvements%2FUpdates%2F2023-10+for+sister+projects&language=&action=page&filter= {{Int:please-translate}}]</span> • Please tell other users about these changes'' Hello. I'm writing on behalf of the [[mw:Reading/Web|Wikimedia Foundation Web team]]. '''In three weeks, we would like to make the Vector 2022 skin the default on this wiki.''' [[File:Desktop Improvements - how to enable globally.png|thumb|[[Special:GlobalPreferences|{{int:globalpreferences}}]]]] '''If you prefer keeping the current skin''' select "Vector legacy (2010)" on [[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|the appearance tab of the global preferences]] and save the change. We encourage you to give the new skin a try, though. It would become the default for all logged-out users, and also all logged-in users who currently use Vector legacy as a [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|local]] (but not global) preference. Logged-in users can at any time switch to any other skin. No changes are expected for these skins. <div style="width:100%; margin:auto;"><gallery widths="250" heights="180" mode="packed" caption="Top of an article"> Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2010 top.png|Vector legacy (current default) Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2022 top.png|Vector 2022 </gallery><gallery widths="250" heights="180" mode="packed" caption="A section of an article"> Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2010 scrolled.png|Vector legacy (current default) Screenshot Historia da moeda do Tíbet - 2022-09-22 - Vector 2022 scrolled.png|Vector 2022 </gallery></div> === About the skin === [[File:Wikimania 2022 Vector (2022) Presentation.pdf|thumb|Slides to our Wikimania 2022 presentation. [https://www.youtube.com/watch?v=yC-ItaXDe2A You may also listen to the recording on YouTube (in English)].]] '''[Why is a change necessary]''' When the current default skin was created, it reflected the needs of the readers and editors as these were 14 years ago. Since then, new users have begun using the Internet and Wikimedia projects in different ways. [[wmfblog:2022/08/18/prioritizing-equity-within-wikipedias-new-desktop/|The old Vector does not meet their needs]]. '''[Objective]''' The objective for the Vector 2022 skin is to make the interface more welcoming and comfortable for readers and useful for advanced users. It introduces a series of changes that aim to improve problems new and existing readers and editors were having with the old skin. It draws inspiration from previous user requests, the [[metawiki:Special:MyLanguage/Community_Wishlist_Survey|Community Wishlist Surveys]], and gadgets and scripts. The work helped our code follow the standards and improve all other skins. [[phab:phame/post/view/290/how_and_why_we_moved_our_skins_to_mustache/|The PHP code in the other available skins has been reduced by 75%]]. The project has also focused on making it easier to support gadgets and use APIs. [[File:Screenshot of the Vector-2022 skin's fullscreen toggle.png|thumb]] '''[Changes in a nutshell]''' The skin introduces changes that improve readability and usability. The new skin does not remove any functionality currently available on the Vector skin. * The limited width and pin-able menus allow to adjust the interface to the screen size, and focus on editing or reading. Logged-in and logged-out users may use a toggle button to keep the full width, though. * The sticky header makes it easier to find tools that editors use often. It decreases scrolling to the top of the page by 16%. * The new table of contents makes it easier to navigate to different sections. Readers and editors jump to different sections of the page 50% more than with the old table of contents. It also looks a bit different on talk pages. * The new search bar is easier to find and makes it easier to find the correct search result from the list. This increased the amount of searches started by 30% on the tested wikis. * The skin does not negatively affect pageviews, edit rates, or account creation. There is evidence of increases in pageviews and account creation across partner communities. '''[Customize this skin]''' It's possible to configure and personalize our changes. We support volunteers who create new gadgets and user scripts. Check out [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Repository|the repository]] for a list of currently available customizations and changes, or add your own. === Our plan === '''If no large concerns are raised, we plan on deploying on 14 November'''. If you'd like to ask our team anything, if you have questions, concerns, or additional thoughts, please comment in any language. If this is the first comment to my message, make sure to ping me. We will gladly answer! Also, check out [[mw:Reading/Web/Desktop Improvements/Frequently asked questions|our FAQ]]. Thank you! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|<span class="signature-talk">diskusia</span>]]) 01:17, 26. október 2023 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Varia&oldid=25791827 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">== (Nová) funkce rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer|Kartographer]]: Přidávání geografických bodů pomocí QID ==</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="Body"/>Od září 2022 je možné vkládat geografické body pomocí QID. O tuto funkci žádalo mnoho přispěvatelů, ale příliš se nevyužívá. Proto bych vám ji chtěli připomenout. Více informací můžete najít na [[M:WMDE_Technical_Wishes/Geoinformation/Geopoints via QID|stránkách projektu]]. Pokud máte nějaké komentáře, dejte nám vědět v [[M:Talk:WMDE Technical Wishes/Geoinformation/Geopoints via QID|diskusi]]. – Zdraví tým Technických přání Wikimedia Deutschland. <section end="Body"/> </div> [[M:User:Thereza Mengs (WMDE)|Thereza Mengs (WMDE)]] 12:31, 13. december 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Thereza Mengs (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=25955829 --> == Do you use Wikidata in Wikimedia sibling projects? Tell us about your experiences == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''Note: Apologies for cross-posting and sending in English.'' Hello, the '''[[m:WD4WMP|Wikidata for Wikimedia Projects]]''' team at Wikimedia Deutschland would like to hear about your experiences using Wikidata in the sibling projects. If you are interested in sharing your opinion and insights, please consider signing up for an interview with us in this '''[https://wikimedia.sslsurvey.de/Wikidata-for-Wikimedia-Interviews Registration form]'''.<br> ''Currently, we are only able to conduct interviews in English.'' The front page of the form has more details about what the conversation will be like, including how we would '''compensate''' you for your time. For more information, visit our ''[[m:WD4WMP/AddIssue|project issue page]]'' where you can also share your experiences in written form, without an interview.<br>We look forward to speaking with you, [[m:User:Danny Benjafield (WMDE)|Danny Benjafield (WMDE)]] ([[m:User talk:Danny Benjafield (WMDE)|talk]]) 08:53, 5 January 2024 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Danny Benjafield (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/WD4WMP/ScreenerInvite&oldid=26027495 --> == Reusing references: Can we look over your shoulder? == ''Apologies for writing in English.'' The Technical Wishes team at Wikimedia Deutschland is planning to [[m:WMDE Technical Wishes/Reusing references|make reusing references easier]]. For our research, we are looking for wiki contributors willing to show us how they are interacting with references. * The format will be a 1-hour video call, where you would share your screen. [https://wikimedia.sslsurvey.de/User-research-into-Reusing-References-Sign-up-Form-2024/en/ More information here]. * Interviews can be conducted in English, German or Dutch. * [[mw:WMDE_Engineering/Participate_in_UX_Activities#Compensation|Compensation is available]]. * Sessions will be held in January and February. * [https://wikimedia.sslsurvey.de/User-research-into-Reusing-References-Sign-up-Form-2024/en/ Sign up here if you are interested.] * Please note that we probably won’t be able to have sessions with everyone who is interested. Our UX researcher will try to create a good balance of wiki contributors, e.g. in terms of wiki experience, tech experience, editing preferences, gender, disability and more. If you’re a fit, she will reach out to you to schedule an appointment. We’re looking forward to seeing you, [[m:User:Thereza Mengs (WMDE)| Thereza Mengs (WMDE)]] <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Thereza Mengs (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=25956752 --> == Invitation to join January Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''27 January 2024, 3 PM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1706367600 check your local time]). As we gear up for our upcoming Wikisource Community meeting, we are excited to share some additional information with you. The meetings will now be held on the last Saturday of each month. We understand the importance of accommodating different time zones, so to better cater to our global community, we've decided to alternate meeting times. The meeting will take place at 3 pm UTC this month, and next month it will be scheduled for 7 am UTC on the last Saturday. This rotation will continue, allowing for a balanced representation of different time zones. As always, the meeting agenda will be divided into two halves. The first half of the meeting will focus on non-technical updates, including discussions about events, conferences, proofread-a-thons, and collaborations. The second half will delve into technical updates and conversations, addressing major challenges faced by Wikisource communities, similar to our previous Community meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''klawal-ctr@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:54, 18. január 2024 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:KLawal-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=25768507 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hlasování o Chartě Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting opens|Překlad této zprávy do jiných jazyků naleznete na Metě.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting opens}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hezký den, chtěl bych Vám oznámit, že hlasování o Chartě [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování]] bylo otevřeno. Členové komunity mohou [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Charter/Voter_information|projevit svůj názor prostřednictvím rozhraní SecurePoll]] až do '''2. února 2024'''. Proces je stejný jako při hlasování o [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines|Pravidel prosazování]]. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Současná verze Charty Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování]] je dostupná na Metě v několika jazycích. Přečtěte si Chartu, jděte hlasovat a podělte se o tuto zprávu s ostatními členy své komunity. Mohu s jistotou říci, že Koordinační výbor se teší na Vaši účast. Jménem projektového týmu UCoC,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 18:09, 19. január 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25853527 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hlasování o Chartě Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování bude brzy uzavřeno</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting reminder|Překlad této zprávy do jiných jazyků naleznete na Metě.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - voting reminder}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hezký den, chtěl bych Vám připomenout, že hlasování o Chartě [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování]] bude uzavřeno '''2. února 2024'''. Členové komunity mohou [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Charter/Voter_information|hlasovat a komentovat prostřednictvím rozhraní SecurePoll]]. Proces je stejný jako při hlasování o [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct/Enforcement_guidelines|Pravidel prosazování]]. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Současná verze Charty Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování]] je dostupná na Metě v několika jazycích. Přečtěte si Chartu, jděte hlasovat a podělte se o tuto zprávu s ostatními členy své komunity. Mohu s jistotou říci, že Koordinační výbor se teší na Vaši účast. Jménem projektového týmu UCoC,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 17:01, 31. január 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=25853527 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Announcing the results of the UCoC Coordinating Committee Charter ratification vote</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - results|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:wiki/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Announcement - results}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Dear all, Thank you everyone for following the progress of the Universal Code of Conduct. I am writing to you today to announce the outcome of the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Charter/Voter_information|ratification vote]] on the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Universal Code of Conduct Coordinating Committee Charter]]. 1746 contributors voted in this ratification vote with 1249 voters supporting the Charter and 420 voters not. The ratification vote process allowed for voters to provide comments about the Charter. A report of voting statistics and a summary of voter comments will be published on Meta-wiki in the coming weeks. Please look forward to hearing about the next steps soon. On behalf of the UCoC Project team,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 18:24, 12. február 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26160150 --> == Invitation to join February Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s [[:m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meeting]] on '''24 February 2024, 7 AM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1708758000 check your local time]). The meeting agenda will be divided into two halves. The first half of the meeting will focus on non-technical updates, including discussions about events, conferences, proofread-a-thons, and collaborations. The second half will delve into technical updates and conversations, addressing major challenges faced by Wikisource communities, similar to our previous Community meetings. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''klawal-ctr@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Community meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:11, 20. február 2024 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:KLawal-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=25768507 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Zpráva o ratifikaci Charty Koordinačního výboru pro Univerzální kodex chování a výzva ke kandidatuře do Výboru byly zveřejněny</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – call for candidates| Tuto zprávu můžete najít přeloženou do dalších jazyků na Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – call for candidates}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Dobrý den, dnes se na vás obracím se dvěma důležitými informacemi. Zaprvé, už nyní si můžete pčečíst [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter/Vote results|zprávu o ratifikaci Charty Koordinačního výboru pro Univerzální kodex chování]]. Zadruhé, výzva k podávání kandidatur do Koordinačního výboru je otevřena od teď, až do 1. dubna 2024. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Koordinační výbor pro Všeobecný kodex chování]] je globální skupina zajišťující rovné prosazování Kodexu. Členy komunit zveme ke kandidatuře do Výboru. Pro více informací o jeho fungování navštivte [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|Chartu Výboru]]. Podle Charty má Koordinační výbor 16 míst: Osm členů je voleno z řad celé komunity. Zbývajících osm míst bude zvoleno na základě regionálního rozdělení, tak aby reprezentovalo rozmanitost hnutí. Více informací a možnost podat svou kandidaturu najdete na [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024|Meta-wiki]]. Jménem projektového týmu UCoC,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 16:25, 5. marec 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26276337 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Wikimedia Foundation Board of Trustees 2024 Selection</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> : ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Selection announcement| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' : ''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Selection announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2024/Announcement/Selection announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Dear all, This year, the term of 4 (four) Community- and Affiliate-selected Trustees on the Wikimedia Foundation Board of Trustees will come to an end [1]. The Board invites the whole movement to participate in this year’s selection process and vote to fill those seats. The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Elections Committee]] will oversee this process with support from Foundation staff [2]. The Board Governance Committee created a Board Selection Working Group from Trustees who cannot be candidates in the 2024 community- and affiliate-selected trustee selection process composed of Dariusz Jemielniak, Nataliia Tymkiv, Esra'a Al Shafei, Kathy Collins, and Shani Evenstein Sigalov [3]. The group is tasked with providing Board oversight for the 2024 trustee selection process, and for keeping the Board informed. More details on the roles of the Elections Committee, Board, and staff are here [4]. Here are the key planned dates: * May 2024: Call for candidates and call for questions * June 2024: Affiliates vote to shortlist 12 candidates (no shortlisting if 15 or less candidates apply) [5] * June-August 2024: Campaign period * End of August / beginning of September 2024: Two-week community voting period * October–November 2024: Background check of selected candidates * Board's Meeting in December 2024: New trustees seated Learn more about the 2024 selection process - including the detailed timeline, the candidacy process, the campaign rules, and the voter eligibility criteria - on [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024|this Meta-wiki page]], and make your plan. '''Election Volunteers''' Another way to be involved with the 2024 selection process is to be an Election Volunteer. Election Volunteers are a bridge between the Elections Committee and their respective community. They help ensure their community is represented and mobilize them to vote. Learn more about the program and how to join on this [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Election Volunteers|Meta-wiki page]]. Best regards, [[m:Special:MyLanguage/User:Pundit|Dariusz Jemielniak]] (Governance Committee Chair, Board Selection Working Group) [1] https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2021/Results#Elected [2] https://foundation.wikimedia.org/wiki/Committee:Elections_Committee_Charter [3] https://foundation.wikimedia.org/wiki/Minutes:2023-08-15#Governance_Committee [4] https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikimedia_Foundation_elections_committee/Roles [5] Even though the ideal number is 12 candidates for 4 open seats, the shortlisting process will be triggered if there are more than 15 candidates because the 1-3 candidates that are removed might feel ostracized and it would be a lot of work for affiliates to carry out the shortlisting process to only eliminate 1-3 candidates from the candidate list.<section end="announcement-content" /> </div> [[User:MPossoupe_(WMF)|MPossoupe_(WMF)]]19:57, 12. marec 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MPossoupe (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26349432 --> == Táto wiki bude čoskoro v režime iba na čítanie == <section begin="server-switch"/><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] [[foundation:|Nadácia Wikimedia]] bude testovať prepínanie medzi dátovými centrami. To zaistí, že Wikipedia a ďalšie Wikimedia stránky zostanú online aj v prípade katastrofy. Všetka prevádzka bude prepnutá '''{{#time:j. xg|2024-03-20|sk}}'''. Test sa začne o '''[https://zonestamp.toolforge.org/{{#time:U|2024-03-20T14:00|en}} {{#time:H:i e|2024-03-20T14:00}}]'''. Kvôli istým obmedzeniam v [[mw:Special:MyLanguage/Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]] sa žiaľ musia všetky editácie počas prepínania zastaviť. Ospravedlňujeme sa za túto nepríjemnosť a pracujeme na tom, aby sme ju v budúcnosti minimalizovali. '''Na krátku dobu budete môcť všetky wiki čítať, nie však upravovať.''' *V {{#time:l j. xg Y|2024-03-20|sk}} Vám nemusí fungovať upravovanie v trvaní do 1 hodiny. *Ak sa počas tejto doby pokúsite upravovať alebo úpravy ukladať, zobrazí sa vám hlásenie o chybe. Dúfame, že počas týchto minút nedôjde k strate žiadnych editácií, nemôžeme to však zaručiť. Ak uvidíte hlásene o chybe, počkajte prosím, kým sa všetko nevráti do normálu. Potom by ste mali byť schopný uložiť svoje úpravy. Odporúčame však, aby ste si najskôr urobili kópiu vašich úprav, len pre istotu. ''Ďalšie dôsledky'': *Úlohy na pozadí budú pomalšie a niektoré môžu byť vynechané. Červené odkazy sa môžu aktualizovať pomalšie než zvyčajne. Ak vytvoríte článok, ktorý má už odkaz niekde inde, odkaz zostane červený dlhšie než zvyčajne. Niektoré dlho bežiace skripty budú musieť byť zastavené. * Predpokladáme, že nasadzovanie nového kódu bude prebiehať tak ako v každom týždni. V jednotlivých prípadoch však môže dôjsť k zamrazeniu kódu, pokiaľ ich operácia neskôr vyžaduje. * [[mw:Special:MyLanguage/GitLab|GitLab]] bude asi 90 minút nedostupný. V prípade potreby môže byť tento projekt odložený. Môžete si [[wikitech:Switch_Datacenter|prečítať rozpis na wikitech.wikimedia.org]]. Akékoľvek zmeny budú oznámené v rozpise. O tejto udalosti bude viacej oznámení. Na všetkých wiki bude pred uskutočnením tejto operácie zobrazený banner. '''Prosím zdieľajte tieto informácie so svojou komunitou.'''</div><section end="server-switch"/> [[user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]], 00:01, 15. marec 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=25636619 --> == Switching to the Vector 2022 skin == [[File:Vector 2022 video-en.webm|thumb]] ''[[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/2024-03 for Wikisource|Read this in your language]] • <span class=plainlinks>[https://mediawiki.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Reading%2FWeb%2FDesktop+Improvements%2FUpdates%2F2024-03+for+Wikisource&language=&action=page&filter= {{Int:please-translate}}]</span> • Please tell other users about these changes'' Hi everyone. We are the [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web|Wikimedia Foundation Web team]]. As you may have read in our previous message, over the past year, we have been getting closer to switching every wiki to the Vector 2022 skin as the new default. In our previous conversations with Wikisource communities, we had identified an issue with the Index namespace that prevented switching the skin on. [[phab:T352162|This issue is now resolved]]. We are now ready to continue and will be deploying on Wikisource wikis on '''March 25th'''. To learn more about the new skin and what improvements it introduces, please [[mw:Reading/Web/Desktop Improvements|see our documentation]]. If you have any issues with the skin after the change, if you spot any gadgets not working, or notice any bugs – please comment below! We are also open to joining events like the [[m:Wikisource Community meetings|Wikisource Community meetings]] to talk to you directly. Thank you! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|<span class="signature-talk">diskusia</span>]]) 20:50, 18. marec 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Varia&oldid=26416927 --> == Invitation to join March Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We're excited to announce our upcoming Wikisource Community meeting, scheduled for '''30 March 2024, 3 PM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1711810800 check your local time]). As always, your participation is crucial to the success of our community discussions. Similar to previous meetings, the agenda will be split into two segments. The first half will cover non-technical updates, such as events, conferences, proofread-a-thons, and collaborations. In the second half, we'll dive into technical updates and discussions, addressing key challenges faced by Wikisource communities. '''New Feature: Event Registration!''' <br /> Exciting news! We're switching to a new event registration feature for our meetings. You can now register for the event through our dedicated page on Meta-wiki. Simply follow the link below to secure your spot and engage with fellow Wikisource enthusiasts: [[:m:Event:Wikisource Community Meeting March 2024|Event Registration Page]] '''Agenda Suggestions:''' <br /> Your input matters! Feel free to suggest any additional topics you'd like to see included in the agenda. If you have any suggestions or would just prefer being added to the meeting the old way, simply drop a message on '''klawal-ctr@wikimedia.org'''. Thank you for your continued dedication to Wikisource. We look forward to your active participation in our upcoming meeting. Best regards, <br /> [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <!-- Zprávu zaslal Uživatel:KLawal-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=25768507 --> == Invitation to join April Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting this month’s Wikisource Community meeting on '''27 April 2024, 7 AM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1714201200 check your local time]). Similar to previous meetings, the agenda will be split into two segments. The first half will cover non-technical updates, such as events, conferences, proofread-a-thons, and collaborations. In the second half, we'll dive into technical updates and discussions, addressing key challenges faced by Wikisource communities. Simply follow the link below to secure your spot and engage with fellow Wikisource enthusiasts: [[:m:Event:Wikisource Community Meeting April 2024|Event Registration Page]] If you have any suggestions or would just prefer being added to the meeting the old way, simply drop a message on '''klawal-ctr@wikimedia.org'''. Thank you for your continued dedication to Wikisource. We look forward to your active participation in our upcoming meeting. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:21, 22. apríl 2024 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:KLawal-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=25768507 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Volte nové členy prvního Výboru pro Všeobecný kodex chování</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – vote opens|Tato zpráva je přeložena do dalších jazyků na Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – vote opens}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hezký den, <div class="mw-translate-fuzzy"> Obracím se na vás, abych vás informoval o tom, že volby do Koordinačního výboru pro Všeobecný kodex chování jsou otevřeny 30. dubna 2024. Více informací o hlasování a způsobilosti naleznete [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024|na Metě]]. </div> Koordinační výbor pro Všeobecný kodex chování je globální skupina, která se zabývá spravedlivým a konzistentním uplatňováním Kodexu. Členové komunity byli vyzváni ke kandidatutře. Další informace a povinnosti Výboru naleznete [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|v jeho Chartě]]. Sdílejte prosím tuto zprávu se členy své komunity, aby se mohli také zúčastnit. Jménem projektového týmu Všeobecného kodexu chování,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 20:20, 25. apríl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26390244 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Sign up for the language community meeting on May 31st, 16:00 UTC</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="message"/>Hello all, The next language community meeting is scheduled in a few weeks - May 31st at 16:00 UTC. If you're interested, you can [https://www.mediawiki.org/w/index.php?title=Wikimedia_Language_engineering/Community_meetings#31_May_2024 sign up on this wiki page]. This is a participant-driven meeting, where we share language-specific updates related to various projects, collectively discuss technical issues related to language wikis, and work together to find possible solutions. For example, in the last meeting, the topics included the machine translation service (MinT) and the languages and models it currently supports, localization efforts from the Kiwix team, and technical challenges with numerical sorting in files used on Bengali Wikisource. Do you have any ideas for topics to share technical updates related to your project? Any problems that you would like to bring for discussion during the meeting? Do you need interpretation support from English to another language? Please reach out to me at ssethi(__AT__)wikimedia.org and [[etherpad:p/language-community-meeting-may-2024|add agenda items to the document here]]. We look forward to your participation! <section end="message"/> </div> <bdi lang="en" dir="ltr">[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]</bdi> 21:23, 14. máj 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SSethi (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26390244 --> == Invitation to join May Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We're excited to announce our upcoming Wikisource Community meeting, scheduled for '''25 May 2024, 3 PM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1716649200 check your local time]). As always, your participation is crucial to the success of our community discussions. Similar to previous meetings, the agenda will be split into two segments. The first half will cover non-technical updates, such as events, conferences, proofread-a-thons, and collaborations. In the second half, we'll dive into technical updates and discussions, addressing key challenges faced by Wikisource communities. Simply follow the link below to secure your spot and engage with fellow Wikisource enthusiasts: [[:m:Event:Wikisource Community Meeting May 2024|Event Registration Page]] Agenda Suggestions: Your input matters! Feel free to suggest any additional topics you'd like to see included in the agenda. If you have any suggestions or would just prefer being added to the meeting the old way, simply drop a message on '''klawal-ctr@wikimedia.org'''. Thank you for your continued dedication to Wikisource. We look forward to your active participation in our upcoming meeting. Regards, [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:34, 20. máj 2024 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:KLawal-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=25768507 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Feedback invited on Procedure for Sibling Project Lifecycle</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Community Affairs Committee/Procedure for Sibling Project Lifecycle/Invitation for feedback (MM)|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Community Affairs Committee/Procedure for Sibling Project Lifecycle/Invitation for feedback (MM)}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' [[File:Sibling Project Lifecycle Conversation 3.png|150px|right|link=:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Community Affairs Committee/Procedure for Sibling Project Lifecycle]] Dear community members, The [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Community Affairs Committee|Community Affairs Committee]] (CAC) of the [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees|Wikimedia Foundation Board of Trustees]] invites you to give feedback on a '''[[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Community Affairs Committee/Procedure for Sibling Project Lifecycle|draft Procedure for Sibling Project Lifecycle]]'''. This draft Procedure outlines proposed steps and requirements for opening and closing Wikimedia Sibling Projects, and aims to ensure any newly approved projects are set up for success. This is separate from the procedures for opening or closing language versions of projects, which is handled by the [[:m:Special:MyLanguage/Language committee|Language Committee]] or [[m:Special:MyLanguage/Closing_projects_policy|closing projects policy]]. You can find the details on [[:m:Special:MyLanguage/Talk:Wikimedia Foundation Community Affairs Committee/Procedure for Sibling Project Lifecycle#Review|this page]], as well as the ways to give your feedback from today until the end of the day on '''June 23, 2024''', anywhere on Earth. You can also share information about this with the interested project communities you work with or support, and you can also help us translate the procedure into more languages, so people can join the discussions in their own language. On behalf of the CAC,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 02:25, 22. máj 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26390244 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Announcing the first Universal Code of Conduct Coordinating Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – results|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024/Announcement – results}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello, The scrutineers have finished reviewing the vote results. We are following up with the results of the first [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) election]]. We are pleased to announce the following individuals as regional members of the U4C, who will fulfill a two-year term: * North America (USA and Canada) ** – * Northern and Western Europe ** [[m:Special:MyLanguage/User:Ghilt|Ghilt]] * Latin America and Caribbean ** – * Central and East Europe (CEE) ** — * Sub-Saharan Africa ** – * Middle East and North Africa ** [[m:Special:MyLanguage/User:Ibrahim.ID|Ibrahim.ID]] * East, South East Asia and Pacific (ESEAP) ** [[m:Special:MyLanguage/User:0xDeadbeef|0xDeadbeef]] * South Asia ** – The following individuals are elected to be community-at-large members of the U4C, fulfilling a one-year term: * [[m:Special:MyLanguage/User:Barkeep49|Barkeep49]] * [[m:Special:MyLanguage/User:Superpes15|Superpes15]] * [[m:Special:MyLanguage/User:Civvì|Civvì]] * [[m:Special:MyLanguage/User:Luke081515|Luke081515]] * – * – * – * – Thank you again to everyone who participated in this process and much appreciation to the candidates for your leadership and dedication to the Wikimedia movement and community. Over the next few weeks, the U4C will begin meeting and planning the 2024-25 year in supporting the implementation and review of the UCoC and Enforcement Guidelines. Follow their work on [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Meta-wiki]]. On behalf of the UCoC project team,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 08:15, 3. jún 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26390244 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">The final text of the Wikimedia Movement Charter is now on Meta</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Final draft available|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Final draft available}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hi everyone, The final text of the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|Wikimedia Movement Charter]] is now up on Meta in more than 20 languages for your reading. '''What is the Wikimedia Movement Charter?''' The Wikimedia Movement Charter is a proposed document to define roles and responsibilities for all the members and entities of the Wikimedia movement, including the creation of a new body – the Global Council – for movement governance. '''Join the Wikimedia Movement Charter “Launch Party”''' Join the [[m:Special:MyLanguage/Event:Movement Charter Launch Party|“Launch Party”]] on '''June 20, 2024''' at '''14.00-15.00 UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1718892000 your local time]). During this call, we will celebrate the release of the final Charter and present the content of the Charter. Join and learn about the Charter before casting your vote. '''Movement Charter ratification vote''' Voting will commence on SecurePoll on '''June 25, 2024''' at '''00:01 UTC''' and will conclude on '''July 9, 2024''' at '''23:59 UTC.''' You can read more about the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Ratification/Voting|voting process, eligibility criteria, and other details]] on Meta. If you have any questions, please leave a comment on the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Movement Charter|Meta talk page]] or email the MCDC at [mailto:mcdc@wikimedia.org mcdc@wikimedia.org]. On behalf of the MCDC,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 08:45, 11. jún 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26390244 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hlasování o ratifikaci Charty hnutí Wikimedia bylo zahájeno – zapojte se do něj</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Ratification vote opens|Tuto zprávu můžete najít přeloženou do dalších jazyků na Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Ratification vote opens}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hezký den, Hlasování o ratifikaci [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|'''Charty hnutí Wikimedia''']] bylo zahájeno. Charta hnutí Wikimedia je navrhovaný dokument, který definuje role a povinnosti všech členů a subjektů hnutí Wikimedia, včetně vytvoření nového orgánu řízení hnutí – Globální rady. Konečná verze Charty hnutí Wikimedia je [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|k dispozici v různých jazycích na Metě]]. Hlasování pomocí nástroje SecurePoll bylo zahájeno '''25. června 2024''' v '''00:01 UTC''' a poběží až do '''9. července 2024''' do '''23:59 UTC'''. Více informací o [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Ratification/Voting|procesu hlasování, kritériích způsobilosti a dalších podrobnostech]] si můžete přečíst na Metě. Po přečtení Charty prosím [[Special:SecurePoll/vote/398|'''hlasujte zde''']] a sdílejte tuto výzvu dále. V případě jakýchkoli dotazů ohledně hlasování o ratifikaci se prosím obraťte na Volební komisi Charty na adrese [mailto:cec@wikimedia.org '''cec@wikimedia.org''']. Jménem CEC,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 10:52, 25. jún 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26989444 --> == Invitation to join June Wikisource Community Meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We're excited to announce our upcoming Wikisource Community meeting, scheduled for '''29 June 2024, 7 AM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1719644400 check your local time]). As always, your participation is crucial to the success of our community discussions. Similar to previous meetings, the agenda will be split into two segments. The first half will cover non-technical updates, such as events, conferences, proofread-a-thons, and collaborations. In the second half, we'll dive into technical updates and discussions, addressing key challenges faced by Wikisource communities. Simply follow the link below to secure your spot and engage with fellow Wikisource enthusiasts: [[:m:Event:Wikisource Community Meeting June 2024|Event Registration Page]] Agenda Suggestions: Your input matters! Feel free to suggest any additional topics you'd like to see included in the agenda. If you have any suggestions or would just prefer being added to the meeting the old way, simply drop a message on '''sgill@wikimedia.org'''. Thank you for your continued dedication to Wikisource. We look forward to your active participation in our upcoming meeting. Regards, [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]], [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]], and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 17:17, 26. jún 2024 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:KLawal-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=25768507 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Voting to ratify the Wikimedia Movement Charter is ending soon</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Final reminder|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Final reminder}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello everyone, This is a kind reminder that the voting period to ratify the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|Wikimedia Movement Charter]] will be closed on '''July 9, 2024''', at '''23:59 UTC'''. If you have not voted yet, please vote [[m:Special:SecurePoll/vote/398|on SecurePoll]]. On behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Ratification/Voting#Electoral_Commission|Charter Electoral Commission]],<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 03:47, 8. júl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26989444 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">U4C Special Election - Call for Candidates</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement – call for candidates|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement – call for candidates}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello all, A special election has been called to fill additional vacancies on the U4C. The call for candidates phase is open from now through July 19, 2024. The [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the [[:foundation:Wikimedia Foundation Universal Code of Conduct|UCoC]]. Community members are invited to submit their applications in the special election for the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, please review the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|U4C Charter]]. In this special election, according to [[Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter#2. Elections and Terms|chapter 2 of the U4C charter]], there are 9 seats available on the U4C: '''four''' community-at-large seats and '''five''' regional seats to ensure the U4C represents the diversity of the movement. [[Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter#5. Glossary|No more than two members of the U4C can be elected from the same home wiki]]. Therefore, candidates must not have English Wikipedia, German Wikipedia, or Italian Wikipedia as their home wiki. Read more and submit your application on [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election|Meta-wiki]]. In cooperation with the U4C,<section end="announcement-content" /> </div> -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 00:03, 10. júl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26989444 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Wikimedia Movement Charter ratification voting results</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Results of the ratification vote|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Drafting Committee/Announcement - Results of the ratification vote}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello everyone, After carefully tallying both individual and affiliate votes, the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Ratification/Voting#Electoral Commission|Charter Electoral Commission]] is pleased to announce the final results of the Wikimedia Movement Charter voting.   As [[m:Special:MyLanguage/Talk:Movement Charter#Thank you for your participation in the Movement Charter ratification vote!|communicated]] by the Charter Electoral Commission, we reached the quorum for both Affiliate and individual votes by the time the vote closed on '''July 9, 23:59 UTC'''. We thank all 2,451 individuals and 129 Affiliate representatives who voted in the ratification process. Your votes and comments are invaluable for the future steps in Movement Strategy. The final results of the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|Wikimedia Movement Charter]] ratification voting held between 25 June and 9 July 2024 are as follows: '''Individual vote:''' Out of 2,451 individuals who voted as of July 9 23:59 (UTC), 2,446 have been accepted as valid votes. Among these, '''1,710''' voted “yes”; '''623''' voted “no”; and '''113''' selected “–” (neutral). Because the neutral votes don’t count towards the total number of votes cast, 73.30% voted to approve the Charter (1710/2333), while 26.70% voted to reject the Charter (623/2333). '''Affiliates vote:''' Out of 129 Affiliates designated voters who voted as of July 9 23:59 (UTC), 129 votes are confirmed as valid votes. Among these, '''93''' voted “yes”; '''18''' voted “no”; and '''18''' selected “–” (neutral). Because the neutral votes don’t count towards the total number of votes cast, 83.78% voted to approve the Charter (93/111), while 16.22% voted to reject the Charter (18/111). '''Board of Trustees of the Wikimedia Foundation:''' The Wikimedia Foundation Board of Trustees voted '''not to ratify''' the proposed Charter during their special Board meeting on July 8, 2024. The Chair of the Wikimedia Foundation Board of Trustees, Nataliia Tymkiv, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Board_noticeboard/Board_resolution_and_vote_on_the_proposed_Movement_Charter|shared the result of the vote, the resolution, meeting minutes and proposed next steps]].   With this, the Wikimedia Movement Charter in its current revision is '''not ratified'''. We thank you for your participation in this important moment in our movement’s governance. The Charter Electoral Commission, [[m:User:Abhinav619|Abhinav619]], [[m:User:Borschts|Borschts]], [[m:User:Iwuala Lucy|Iwuala Lucy]], [[m:User:Tochiprecious|Tochiprecious]], [[m:User:Der-Wir-Ing|Der-Wir-Ing]]<section end="announcement-content" /> </div> [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 17:54, 18. júl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26989444 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Vote now to fill vacancies of the first U4C</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement – voting opens|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement – voting opens}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Dear all, I am writing to you to let you know the voting period for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) is open now through '''August 10, 2024'''. Read the information on the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election|voting page on Meta-wiki]] to learn more about voting and voter eligibility. The Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. Community members were invited to submit their applications for the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, please [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|review the U4C Charter]]. Please share this message with members of your community so they can participate as well. In cooperation with the U4C,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 02:47, 27. júl 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=26989444 --> == <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Reminder! Vote closing soon to fill vacancies of the first U4C</span> == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement – reminder to vote|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement – reminder to vote}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Dear all, The voting period for the Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) is closing soon. It is open through 10 August 2024. Read the information on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2024_Special_Election#Voting|the voting page on Meta-wiki to learn more about voting and voter eligibility]]. If you are eligible to vote and have not voted in this special election, it is important that you vote now. '''Why should you vote?''' The U4C is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. Community input into the committee membership is critical to the success of the UCoC. Please share this message with members of your community so they can participate as well. In cooperation with the U4C,<section end="announcement-content" /> </div> -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 15:30, 6. august 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27183190 --> == <span lang="en" dir="ltr">Coming soon: A new sub-referencing feature – try it!</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="Sub-referencing"/> [[File:Sub-referencing reuse visual.png|{{#ifeq:{{#dir}}|ltr|right|left}}|400px]] Hello. For many years, community members have requested an easy way to re-use references with different details. Now, a MediaWiki solution is coming: The new sub-referencing feature will work for wikitext and Visual Editor and will enhance the existing reference system. You can continue to use different ways of referencing, but you will probably encounter sub-references in articles written by other users. More information on [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|the project page]]. '''We want your feedback''' to make sure this feature works well for you: * [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#Test|Please try]] the current state of development on beta wiki and [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|let us know what you think]]. * [[m:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing/Sign-up|Sign up here]] to get updates and/or invites to participate in user research activities. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]’s [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|Technical Wishes]] team is planning to bring this feature to Wikimedia wikis later this year. We will reach out to creators/maintainers of tools and templates related to references beforehand. Please help us spread the message. --[[m:User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[m:User talk:Johannes Richter (WMDE)|talk]]) 10:36, 19 August 2024 (UTC) <section end="Sub-referencing"/> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/Sub-referencing/massmessage_list&oldid=27309345 --> == Sign up for the language community meeting on August 30th, 15:00 UTC == Hi all, The next language community meeting is scheduled in a few weeks—on August 30th at 15:00 UTC. If you're interested in joining, you can [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Language_and_Product_Localization/Community_meetings#30_August_2024 sign up on this wiki page]. This participant-driven meeting will focus on sharing language-specific updates related to various projects, discussing technical issues related to language wikis, and working together to find possible solutions. For example, in the last meeting, topics included the Language Converter, the state of language research, updates on the Incubator conversations, and technical challenges around external links not working with special characters on Bengali sites. Do you have any ideas for topics to share technical updates or discuss challenges? Please add agenda items to the document [https://etherpad.wikimedia.org/p/language-community-meeting-aug-2024 here] and reach out to ssethi(__AT__)wikimedia.org. We look forward to your participation! [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 23:20, 22. august 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SSethi (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27183190 --> == <span lang="en" dir="ltr">Announcing the Universal Code of Conduct Coordinating Committee</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> :''[https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/board-elections@lists.wikimedia.org/thread/OKCCN2CANIH2K7DXJOL2GPVDFWL27R7C/ Original message at wikimedia-l]. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement - results|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]] [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Announcement - results}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]'' Hello all, The scrutineers have finished reviewing the vote and the [[m:Special:MyLanguage/Elections Committee|Elections Committee]] have certified the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election/Results|results]] for the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Election/2024 Special Election|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C) special election]]. I am pleased to announce the following individual as regional members of the U4C, who will fulfill a term until 15 June 2026: * North America (USA and Canada) ** Ajraddatz The following seats were not filled during this special election: * Latin America and Caribbean * Central and East Europe (CEE) * Sub-Saharan Africa * South Asia * The four remaining Community-At-Large seats Thank you again to everyone who participated in this process and much appreciation to the candidates for your leadership and dedication to the Wikimedia movement and community. Over the next few weeks, the U4C will begin meeting and planning the 2024-25 year in supporting the implementation and review of the UCoC and Enforcement Guidelines. You can follow their work on [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Meta-Wiki]]. On behalf of the U4C and the Elections Committee,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:RamzyM (WMF)|RamzyM (WMF)]] 14:07, 2. september 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27183190 --> == <span lang="en" dir="ltr">Have your say: Vote for the 2024 Board of Trustees!</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Hello all, The voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024|2024 Board of Trustees election]] is now open. There are twelve (12) candidates running for four (4) seats on the Board. Learn more about the candidates by [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024/Candidates|reading their statements]] and their [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2024/Questions_for_candidates|answers to community questions]]. When you are ready, go to the [[Special:SecurePoll/vote/400|SecurePoll]] voting page to vote. '''The vote is open from September 3rd at 00:00 UTC to September 17th at 23:59 UTC'''. To check your voter eligibility, please visit the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2024/Voter_eligibility_guidelines|voter eligibility page]]. Best regards, The Elections Committee and Board Selection Working Group<section end="announcement-content" /> </div> [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:15, 3. september 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RamzyM (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27183190 --> == Scholarship Applications Now Open for Wikisource Conference 2025! == Dear Wikimedians, We are thrilled to announce that the Wikisource Conference is returning after a decade! It will be held from 14 to 16 February 2025 in Denpasar, Bali, Indonesia. This event will be a great opportunity for us to come together, share experiences, and discuss the future of Wikisource and its community. We are now accepting scholarship applications for the Wikisource Conference 2025 to promote diversity and inclusion. Scholarships are open to active contributors, community members, developers, and partners involved with Wikisource or related projects. Important Details: * Application Period: 1 September 2024 to 20 September 2024 * Application Deadline: 20 September 2024 * Meta page: [[:m:Wikisource Conference 2025/Scholarships|Link]] We encourage everyone who is passionate about Wikisource and interested in attending this unique gathering to apply for a scholarship. The selection committee will carefully review all applications, focusing on contributions to the Wikisource project, community engagement, and the potential impact of participation in the conference. To apply, please fill out the [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfKU36artM5fVRFeG9GAZGhJSVFJKlACkywvE522fJ6zBf_nA/viewform scholarship application form]. We will provide updates soon for more information about the conference, including program details, speakers, and venue. If you have any questions or need help with your application, feel free to reach out on the [[:m:Talk:Wikisource Conference 2025/Scholarships|Meta Talk page]] or email us at wikisourceconference@gmail.com. We look forward to receiving your applications and hope to see many of you in Bali for the Wikisource Conference 2025! Regards, <small> Nitesh Gill The Wikisource Conference 2025 Team </small> [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:14, 5. september 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Nitesh (CIS-A2K)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=27399964 --> == Táto wiki bude čoskoro v režime iba na čítanie == <section begin="server-switch"/><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] [[foundation:|Nadácia Wikimedia]] bude testovať prepínanie medzi dátovými centrami. To zaistí, že Wikipedia a ďalšie Wikimedia stránky zostanú online aj v prípade katastrofy. Všetka prevádzka bude prepnutá '''{{#time:j. xg|2024-09-25|sk}}'''. Test sa začne o '''[https://zonestamp.toolforge.org/{{#time:U|2024-09-25T15:00|en}} {{#time:H:i e|2024-09-25T15:00}}]'''. Kvôli istým obmedzeniam v [[mw:Special:MyLanguage/Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]] sa žiaľ musia všetky editácie počas prepínania zastaviť. Ospravedlňujeme sa za túto nepríjemnosť a pracujeme na tom, aby sme ju v budúcnosti minimalizovali. Na všetkých wiki bude pred uskutočnením tejto operácie zobrazený banner. <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">This banner will remain visible until the end of the operation.</span> '''Na krátku dobu budete môcť všetky wiki čítať, nie však upravovať.''' *V {{#time:l j. xg Y|2024-09-25|sk}} Vám nemusí fungovať upravovanie v trvaní do 1 hodiny. *Ak sa počas tejto doby pokúsite upravovať alebo úpravy ukladať, zobrazí sa vám hlásenie o chybe. Dúfame, že počas týchto minút nedôjde k strate žiadnych editácií, nemôžeme to však zaručiť. Ak uvidíte hlásene o chybe, počkajte prosím, kým sa všetko nevráti do normálu. Potom by ste mali byť schopný uložiť svoje úpravy. Odporúčame však, aby ste si najskôr urobili kópiu vašich úprav, len pre istotu. ''Ďalšie dôsledky'': *Úlohy na pozadí budú pomalšie a niektoré môžu byť vynechané. Červené odkazy sa môžu aktualizovať pomalšie než zvyčajne. Ak vytvoríte článok, ktorý má už odkaz niekde inde, odkaz zostane červený dlhšie než zvyčajne. Niektoré dlho bežiace skripty budú musieť byť zastavené. * Predpokladáme, že nasadzovanie nového kódu bude prebiehať tak ako v každom týždni. V jednotlivých prípadoch však môže dôjsť k zamrazeniu kódu, pokiaľ ich operácia neskôr vyžaduje. * [[mw:Special:MyLanguage/GitLab|GitLab]] bude asi 90 minút nedostupný. V prípade potreby môže byť tento projekt odložený. Môžete si [[wikitech:Switch_Datacenter|prečítať rozpis na wikitech.wikimedia.org]]. Akékoľvek zmeny budú oznámené v rozpise. '''Prosím zdieľajte tieto informácie so svojou komunitou.'''</div><section end="server-switch"/> [[User:Trizek_(WMF)|Trizek_(WMF)]], 09:38, 20. september 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=27248326 --> == Scholarship Application Deadline Extended for Wikisource Conference 2025! == Dear Wikimedians, This message is about the Wikisource Conference, taking place from 14 to 16 February 2025 in Denpasar, Bali, Indonesia, after a decade-long break. This conference will be a fantastic opportunity to reconnect, share insights, and discuss the future of Wikisource and its vibrant community. In the spirit of promoting diversity and inclusion, we're pleased to inform you that the deadline for scholarship applications has been '''extended to 29 September 2024'''. If you still need to apply, please [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfKU36artM5fVRFeG9GAZGhJSVFJKlACkywvE522fJ6zBf_nA/viewform fill out the application form]. For any questions or assistance, feel free to contact us via the [[:m:Talk:Wikisource Conference 2025|Meta Talk page]] or by email at wikisourceconference@gmail.com. We look forward to your applications and hope to see you at the Wikisource Conference 2025! Thank you [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:32, 20. september 2024 (UTC) Wikisource Conference 2025 Scholarship Team <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Nitesh (CIS-A2K)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=27416045 --> == 'Wikidata item' link is moving. Find out where... == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"><i>Apologies for cross-posting in English. Please consider translating this message.</i>{{tracked|T66315}} Hello everyone, a small change will soon be coming to the user-interface of your Wikimedia project. The [[d:Q16222597|Wikidata item]] [[w:|sitelink]] currently found under the <span style="color: #54595d;"><u>''General''</u></span> section of the '''Tools''' sidebar menu will move into the <span style="color: #54595d;"><u>''In Other Projects''</u></span> section. We would like the Wiki communities feedback so please let us know or ask questions on the [[m:Talk:Wikidata_For_Wikimedia_Projects/Projects/Move_Wikidata_item_link|Discussion page]] before we enable the change which can take place October 4 2024, circa 15:00 UTC+2. More information can be found on [[m:Wikidata_For_Wikimedia_Projects/Projects/Move_Wikidata_item_link|the project page]].<br><br>We welcome your feedback and questions.<br> [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 18:56, 27. september 2024 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Danny Benjafield (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Danny_Benjafield_(WMDE)/MassMessage_Test_List&oldid=27524260 --> == Final Reminder: Wikisource Conference 2025 Scholarship Deadline == Dear Wikimedians, This is a final reminder that the scholarship application deadline for the Wikisource Conference 2025 is 29 September 2024. The conference will take place from 14-16 February 2025 in Denpasar, Bali, Indonesia, after a decade-long break. If you haven’t applied yet, please do so by completing the scholarship [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfKU36artM5fVRFeG9GAZGhJSVFJKlACkywvE522fJ6zBf_nA/viewform application form] by 11:59 AM UTC, 29th September 2024. For any questions, reach out via the Meta Talk page or email us at wikisourceconference@gmail.com. We look forward to your participation! Regards, Wikisource Conference 2025 Scholarship Team [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 17:31, 29. september 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Nitesh (CIS-A2K)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=27416045 --> == Invitation to Participate in Wiki Loves Ramadan Community Engagement Survey == Dear all, Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. We are excited to announce the upcoming [[m:Wiki Loves Ramadan|Wiki Loves Ramadan]] event, a global initiative aimed at celebrating Ramadan by enriching Wikipedia and its sister projects with content related to this significant time of year. As we plan to organize this event globally, your insights and experiences are crucial in shaping the best possible participation experience for the community. To ensure that Wiki Loves Ramadan is engaging, inclusive, and impactful, we kindly invite you to participate in our community engagement survey. Your feedback will help us understand the needs of the community, set the event's focus, and guide our strategies for organizing this global event. Survey link: https://forms.gle/f66MuzjcPpwzVymu5 Please take a few minutes to share your thoughts. Your input will make a difference! Thank you for being a part of our journey to make Wiki Loves Ramadan a success. Warm regards, User:ZI Jony 03:20, 6. október 2024 (UTC) Wiki Loves Ramadan Organizing Team <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=27510935 --> == <span lang="en" dir="ltr">Preliminary results of the 2024 Wikimedia Foundation Board of Trustees elections</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Hello all, Thank you to everyone who participated in the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2024|2024 Wikimedia Foundation Board of Trustees election]]. Close to 6000 community members from more than 180 wiki projects have voted. The following four candidates were the most voted: # [[User:Kritzolina|Christel Steigenberger]] # [[User:Nadzik|Maciej Artur Nadzikiewicz]] # [[User:Victoria|Victoria Doronina]] # [[User:Laurentius|Lorenzo Losa]] While these candidates have been ranked through the vote, they still need to be appointed to the Board of Trustees. They need to pass a successful background check and meet the qualifications outlined in the Bylaws. New trustees will be appointed at the next Board meeting in December 2024. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2024/Results|Learn more about the results on Meta-Wiki.]] Best regards, The Elections Committee and Board Selection Working Group <section end="announcement-content" /> </div> [[User:MPossoupe_(WMF)|MPossoupe_(WMF)]] 08:26, 14. október 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MPossoupe (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27183190 --> == <span lang="en" dir="ltr">Seeking volunteers to join several of the movement’s committees</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Each year, typically from October through December, several of the movement’s committees seek new volunteers. Read more about the committees on their Meta-wiki pages: * [[m:Special:MyLanguage/Affiliations_Committee|Affiliations Committee (AffCom)]] * [[m:Special:MyLanguage/Ombuds_commission|Ombuds commission (OC)]] * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Legal/Community Resilience and Sustainability/Trust and Safety/Case Review Committee|Case Review Committee (CRC)]] Applications for the committees open on 16 October 2024. Applications for the Affiliations Committee close on 18 November 2024, and applications for the Ombuds commission and the Case Review Committee close on 2 December 2024. Learn how to apply by [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation/Legal/Committee_appointments|visiting the appointment page on Meta-wiki]]. Post to the talk page or email [mailto:cst@wikimedia.org cst@wikimedia.org] with any questions you may have. For the Committee Support team, <section end="announcement-content" /> </div> -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 23:09, 16. október 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27601062 --> == 'Wikidata item' link is moving, finally. == Hello everyone, I previously wrote on the 27th September to advise that the ''Wikidata item'' sitelink will change places in the sidebar menu, moving from the '''General''' section into the '''In Other Projects''' section. The scheduled rollout date of 04.10.2024 was delayed due to a necessary request for Mobile/MinervaNeue skin. I am happy to inform that the global rollout can now proceed and will occur later today, 22.10.2024 at 15:00 UTC-2. [[m:Talk:Wikidata_For_Wikimedia_Projects/Projects/Move_Wikidata_item_link|Please let us know]] if you notice any problems or bugs after this change. There should be no need for null-edits or purging cache for the changes to occur. Kind regards, -[[m:User:Danny Benjafield (WMDE)|Danny Benjafield (WMDE)]] 11:29, 22. október 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Danny Benjafield (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Danny_Benjafield_(WMDE)/MassMessage_Test_List&oldid=27535421 --> == Final Reminder: Join us in Making Wiki Loves Ramadan Success == Dear all, We’re thrilled to announce the Wiki Loves Ramadan event, a global initiative to celebrate Ramadan by enhancing Wikipedia and its sister projects with valuable content related to this special time of year. As we organize this event globally, we need your valuable input to make it a memorable experience for the community. Last Call to Participate in Our Survey: To ensure that Wiki Loves Ramadan is inclusive and impactful, we kindly request you to complete our community engagement survey. Your feedback will shape the event’s focus and guide our organizing strategies to better meet community needs. * Survey Link: [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSffN4prPtR5DRSq9nH-t1z8hG3jZFBbySrv32YoxV8KbTwxig/viewform?usp=sf_link Complete the Survey] * Deadline: November 10, 2024 Please take a few minutes to share your thoughts. Your input will truly make a difference! '''Volunteer Opportunity''': Join the Wiki Loves Ramadan Team! We’re seeking dedicated volunteers for key team roles essential to the success of this initiative. If you’re interested in volunteer roles, we invite you to apply. * Application Link: [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfXiox_eEDH4yJ0gxVBgtL7jPe41TINAWYtpNp1JHSk8zhdgw/viewform?usp=sf_link Apply Here] * Application Deadline: October 31, 2024 Explore Open Positions: For a detailed list of roles and their responsibilities, please refer to the position descriptions here: [https://docs.google.com/document/d/1oy0_tilC6kow5GGf6cEuFvdFpekcubCqJlaxkxh-jT4/ Position Descriptions] Thank you for being part of this journey. We look forward to working together to make Wiki Loves Ramadan a success! Warm regards,<br> The Wiki Loves Ramadan Organizing Team 05:12, 29. október 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=27568454 --> == Sign up for the language community meeting on November 29th, 16:00 UTC == Hello everyone, The next language community meeting is coming up next week, on November 29th, at 16:00 UTC (Zonestamp! For your timezone <https://zonestamp.toolforge.org/1732896000>). If you're interested in joining, you can sign up on this wiki page: <https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Language_and_Product_Localization/Community_meetings#29_November_2024>. This participant-driven meeting will be organized by the Wikimedia Foundation’s Language Product Localization team and the Language Diversity Hub. There will be presentations on topics like developing language keyboards, the creation of the Moore Wikipedia, and the language support track at Wiki Indaba. We will also have members from the Wayuunaiki community joining us to share their experiences with the Incubator and as a new community within our movement. This meeting will have a Spanish interpretation. Looking forward to seeing you at the language community meeting! Cheers, [[User:SSethi (WMF)|Srishti]] 19:55, 21. november 2024 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SSethi (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=27746256 --> jo9xi1p672hrqdlp24dqi5ippuwcdhp 0 50 8967 7358 2023-11-06T18:07:32Z Danny B. 47 typo 8967 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Adam první človek bol sedlák, k polnéj práci stvorení, Ze zemi mal počátek, s néj bral aj svojé viživeňí, Aš po zemskích úrodách je človek ze zemi stvorení, Abi on s ních mával svojé každodenné obživeňí, Tak včil obzláštňe sedlák je k polnéj práce naroďení, Abi s nú ze zemi bral dobrú úrodu, ne planini, Abi s nej mohol každí rok hojnejšé úrodi mávať, Nech nedá svím rolám v úhori darebňe odpočívať. Nepotrebujú úhori ročitého odpočinku, Víc potrebujú z malú brázdu častokrátnú oračku, Po každej orački ze žeľeznú bránu povláčeili, Abi jím slnko, déšď a povetrí dalo posilňeňí, Slnko, déšď a povetrí, častú oračku, rozdrobeňí, To potrebuje úhor, né pokoj: (časom pohnojení), S premenením semenom nech zoraní úhor poseje, Uzná, že rolu aj každí rok posát veľkí osoch je. Keď zveze úrodu z úhora, nech ho zore, povláči, Lichvacím nebo inším hnojom nech hnojí, kedi stlačí. Nepovedaj, že bude na nem ozimina chibnejšá, Malú chybu vinahraďí z úhorov krma hojnejšá, S túto vichováš víc lichvi, máš víc dojiva, víc hnoja, Visoké jaťeľinské strniščá úhori téš pohnojá. Chceš-li aj ti tento kunšt veďeť, úhorov osoch brávat, Musíš toto naučení čítávať aj zachovávať, Jako ho v planích chotároch zachovávali hospodári, Kterích pilnú prácu Boh požehnal z úhorními dari. </poem> == Predmluva == K článku tehoto naučeňá o úhoroch pohnul mňa veľikí nedostatek strovi a krme, kterí sem ukusil u mnohích naších chudobních hospodárov po mnohé suché, neurodné roki, že chudobní sedláci v zime nemajíce chľeba, aspon za strovu zdíchaľi. Nemajíce krme, abi mohľi svoju lichvu vizimovať, predávaľi ju hned v jaseň a bár ju psotno prezimovaľi, ona taká nevládná bola, že sotvá s nú svoje roľe jarného pola zoraľi, sotvá sebe volačo v zime, z jaru ze svojú lichvu virobiť mohľi, preto že ju dostatečňe krmiť nemohľi. Druhá príčina, mňa k temuto písmu pohibujícá, bol ten mnohonásobní hospodárskí osoch a veľikí užitek, ode mňa v temto písme viložení, pre kterí nemaľi bi sa úhori nechávať nezasáté, aľe maľi bi sa tak, jako vipisujem a raďím, po jarném poľi premeneníma semenami zasáť. Čo jestľi dostatečňe preukážem, žádám si, abi bola táto mojá rada naším Slovákom tak vďačná, jako boľi dovčilka vďačné hospodárské kňižki M[noho]. V[elebného]. pána farára naháčského (s kterích já tu potrební vítach, krem učeňá kestheľskéj hospodárskéj škoľi, vikládám). Maľi bi si hospodári tí kňižki pilno čítavať, aj padla možného spúsobu jejích radu zachovávať. Keď bich veďel, že bi bola mojá rada, v téjto kňižečki vipísaná, naším krajinskím vícejmožnejším hospodárom vzáctná, podal, bich jím aj druhú mojú radu (z jejích pomocu vitlačenu), totižto podla žádosťi nebohého najjasnejšého krála Leopolda II. takúto: jako bi sa móhlo pomociť s polním hospodárstvom: I. Abi v úrodnéj uherskéj krajine tak často veľká drahota nebívala.<br /> II. Abi v bohatéj uherskéj krajine tak veľká chudoba a psota nebola.<br /> III. Jako bi sa móhlo pomociť panskému aj sedláckému aj všeobecnému krajínskému hospodárstvu. == Rozmlúváňí medzi richtárom a uradskíma == ''Richtár.'' Milí susedé, dokonaľi sme včil obecné porádki, zabavte sa ešče máľičko u mňa, povím vám volajakú všetečnú aj užitečnú novinu. Bol sem onekdaj naI reči z jednim pánom, kterí bol v hospodárskéj kesthejskéj škoľi učitel, viprával mi s néj mnohé pekné naučeňí, medzi inšíma rečámi takto poveďel: že bi sme sa mi sedláci o mnoho ľepší mal'i, keď bi sme úhori nenechávaľi na pusto ležať, keď bi sme do ňich sáľí všeľijaké semená na krmu, na strovu, bár aj na farbárské zeľini anebo všeľijaké repi, pre luďi aj pre lichvu užitečné. Já sem temu pánovi na jeho radu dával všeľijaké odporné vímluvi, aľe on mne jích potupil, zahrúzil a preukázal mi ten veľkí osoch ze zasátích úhorov, porúčal mi, abi sme hospodárské kňižki čítavaľi a podľa jejích naučeňí, čo nám je možné v našém hospodárstvu, abi sme napravovaľi, šikoval a pilno prikazoval mi, abi sme čitavaľi hospodársku knižku naháckého farára v Trnave vytlačenú, obzláštne to, čo je v néj o opaternosťi zdravéj, o viléčeňú nezdravej lichvi, o obsácú úhorov. Čo vi na to povíťe? Já sem téj umisľi, abi sme úhori nenechávali prazné, aľe probujme jich zorané posát pre skúsenosť teho veľkého osohu, o kterém sem tak mnoho počul. Prv nežľi všecci k temu celkom privolíte, budeme sa tuto u mňa prez zimu po dokonaních porádkov každí svátek d každéj takéj odpornéj vímluvi raďiť, kterú bi volakdo mohol vímisľeť proťi posátím uhorom. ''Uradskí jeden premlúvil:'' Nech je tak, kdo má s nás uši k sľišaňú a rozum k rozumnému súdu, nech jeden každí počúvá, poraďme sa ešče dnes o téjto prvnéj odpornéj vímluvi. Richtár v debate vysvetľuje, presviedča a vyvracia námietky roľníkov proti obsievaniu úhorov. Prvých pät námietok, totiž: že # zem každý tretí rok potrebuje odpočinok, # že úhor zamedzuje rast rôznej buriny a zeliny, # že by potom roľníci nestačili obrábať všetkú pôdu, # že by sa nemaly ovce a svine kde pásť, # že nie je dosť hnoja ešte i na úhorové role tieto všetky námietky richtár ľahko vyvrátil, ale už jeho dôvody proti šiestej „výmluve“ boly nedostatočné a nepresvedčujúce. === Šéstá odporná vímluva === Keď bi sa do úhorov všelijaké semená sáti, museli bi sedláci dávať veliku částku na devátek ze svéj urodi, na desátek ze svéj ťažkéj práce Urad.3 Čo trúfáťe, pane richtáru, čo bi nám ten školskí hospodár poveďel na túto odpornu vímluvu. Rich. To bi nám poveďel, čo povedal mne, keď sem s ňím mal reč o všeľijakích dežmách a devátkoch. O temto predsevzeťú kázal, abi sme si čítaľi naučeňí v II. str. P. h. na 1. 106. Tam sa naučíme, že dežma bola v starém zákone od Boha prikázaná, včil je od cirkevného aj od svetského práva ustanovená. Tam virozumíme, že naší gruntovní páni majú moc a právo, abi mohľi brať devátek anebo osmu částku z našej urodi. Tam čítajíce, najďeme aj to, jaká je našá veľiká povinnosť, abi sme pod hríchom spravedľive devádki, desátki opovedali aj odezdávaľi. Viprával ten pán dálej aj takto, že v pátém punktu krajinského urbára je príkaz, abi poddaní ze všeckéj urodi svojích rol dávali gruntovnému pánovi devátek, poneváč aľe tam o takíchto úhorních rolách neňi príkaz, asnad bi ľen páňi nebral'i s ňích devátek a krem teho, také úhorné roľe (bár aj posáté) mali bi sa tedi tak počitovať jako dovčílka, s kterích sa ništ nedávalo, anebo maľi bi sa tak vzáť jako inšé pusté pažice, s kterích nebere sa nijakí užitek. V III. §. teho urbárskeho punktu volačo podobného nadrážá sa. Urad. Já sa nazdávám, že naší gruntovní páňi dovčílka vždicki na pravdu stáli aj včil prikazujú svojím pánskím oficírom, abi nás spravedlive ríďili, abi pri svojich porádkoch ništ od nás nežádali, čo bi bolo proťi krajinskému urbáru. A predca nachádzajú sa (bár né u nás) kďe tu po krajine žalobi medzi sedláci proťi pánskím oficírom, že bi tito kedi nemilosrdňe, kedi nespravedľive zachádzali s poddaníma, obzláštne keď jích v čas žatvi a sennéj hrabački víše od urbáru dovoleních dnov na pánščinu ženú, bár uš aj poddaní vibaviľi svéj ročitéj panščini dňi, že tak sebe chudobní poddaní nemožú svoje urodi v potrebném časi zežať, ochrániť a chudobnejší nemajú keďi, abi volačo virobiľi. Takí nemilosrdní oficíri lachko bi gruntovních pánov navédľi, abi títo s posátich uhorov devátki od nás pítaľi. Rich. Súsed, né tak smelo súďťe, aňi tak smelo neomlúvajťe pánskích oficírov, pre dvoch-trech asnad kďe tu v krajine nemilosrdních, nespravedlivích a preto pred Bohom, pred svetom hríšních. Čúvaľi ste to, že jedna aňi dve, tri lastovički neurobá leto aňi jar, tak téš, čo volakedi bolo čúvať o volakterém zlém, nespravedľivém pánském jedném nebo druhém oficírovi, to mi včil o pánov oficírov našého gruntovného pána nemožeme povedať, poneváč aj oňi sú sprisahaní na pravdu a k zachovávanu krajinského práva porádkov. Za takíto krajinskéj vrchnosti právní porádek a príkaz može sa počitovať včilajší urbár, kterí gruntovní páňi prikazujú spravedlive zachovávať svojim oficírom. Mi doverujeme, že ho oňi spravedlive zachovávajú, poneváč k takémuto zachovávaňu aj královská, krajinská, stoličná vrchnosť dohlídá. Mi musíme ináč súdiť aj mluviť o pánov oficírov tehoto pánstva, oru s nami spravedlive aj milosrdne zachádzajú, oni nás v našéj bídi s pánskú režú na chléb aj na semeno, téš našu lichvu ze senom fedrujú, oňi nás, kďe možu, zastávajú. Urad. Teda bi sme sa nemali obávať, že bi nám ze stránki pánstva úhorné obsáťí ťerchovné bolo? Rich. Nemáme sa obávat, že bi gruntovní páni z úrodi posátich uhorov devátek anebo inšú dánku od nás žádali a bár bi aj volakedi nejakí pánskí oficíri volakteru novú ťerchu chtel nám nadstaviť, kra:jinská milosťivá vrchnost dala bi proťi nemu pomoc a ochranu, keď bi sa poddaní s poňíženosťú utíkali k nej podla §. VII. devátého urbárského punktu. Však sme mi to po títo pominuté roki s naším veľkim potešeňím skusiľi,že uľeveňí chudobnému sedláckému stavu (kterí je téš sila krajini) od dávna žádajú naší kráľi, to preukazuje za času Márie Terézie královnéj obnovení urbár. To žádaľi za Jozefa Druhého ti veľké po kra;jini vinaložené práce. Pomoc, ochranu a podporu sedlákom dávať prikazuje artikul XXXV. dieti 1792 uherského práva za Leopolda II. krála. Tam cílí téš XII. artikul včil ščasľive panujícího krála Františka II. dieti 1792. Urad. Veď aj tak svedčí, abi vrchnosťi, které nás na pravdu prisahajú, nám na príklad, na pravdu stáli, to jím Boh, jejích svedomí, jejích práva prikazujú. A jestľi bi sa mohľi, neoďstupíce od pravdi nad chudobním poddaním zmilovať, jemu dobrotu a otcovskú lásku preukázať, to jím nebuďe žádná potupa. Pravda, spravedlnosť tak bívá na obrazoch malovaná, že drží vážki v rukách, abí sa oňi jednako a spravedlivo ustojkalí, abi jejích jazíček aňi na jednu aňi na druhú stranu vícej sa nenakloňil, musá sa oňi silno držať a uspokojit. Podobním spúsobom aj vrchní vladár a riďitel musí sa silno pravdi držať, abi sa aňi na jednu aňi na druhú stránku faľešne nenakloňil. Vždicki jemu buďe vatšá chvála, keď sa podla pravdi volačo vícej nachílí ke chudobnému stavu, obzláštňe k svojim poddaním, s kterích práce dostáva volajakú částku svého viživeňá. Lepší je, abi chudobní svého pána chváľili, jemu dobre vinšovaľi, po smrťi abi sa zaňho z vďačnosťú modlili, nežli ho majú hanať. Rich. Bár bi sa volakde aj našol, takí pán, kterí bi od svojích poddaních s posátích uhorov pítal devátek, predca bi táto dánka nemala odstrašiť jeho poddaních odobsátá uhorov. Lepší je vzáť osem částek, nežn jednu devátu opusťiť s takéj úrodi. Urad. Aľe keď si buďe sedlák rátať a šacovať svoju, do tich uborov vinaloženu prácu aj zasáté semeno, bude-ľi mať všecko zaplaťené s tima osmi částkami po volakterúc vipočtovaníma? Rich. Keď bi si sedlák každú prácu šacoval do svého ročitého vídanku, ona, bi skoro na vatšú cenu višla: nežli inších drahích remeseľníkov, nebo povedá porekadlo: Drahí je stríberní pluch, drahá bívá najatá oračka aj inšá šacovná sedlácka práca, kterú sebe sedlák nemože vždicki šacovať, ľen tobož, že ju pre seba, pre svoju čelad pracuje a nadevšecko preto, že je k takéj práce stvorení. Pamatajme m. kupcov, na handlírov, jako títo pilno a spolu skúpo handlujú, keď získajú neľen péť anebo šést od sta zlatích, aľe keď vikupčá bár ľen tri, štiri zlaté víše svojich vinaloženích, sú spokojní, bár sa jím s takím ziskom nezaplatá všecki jejích práce a utrati. Tak bi mal biť aj sedlák spokojní, ked' bi s posátích úhorov bral bár ľen pátu anebo šéstu částku krem vinaloženého semena a svéj práce. Jaktí eľe veľikí osoch mohol bi mať každí sedlák s posátích úhorov; viložím vám, dálej pri konci tejto našej reči. Urad. Ešče jedno je, čo bi mohol volakdo proti posátím úhorom na odpor povedať a to je toto: Dosť nám pánské zajáce a inšé zveri pánové v jarinách, oziminách škodi robá, né to abi sme ešče úhori pre né posáľi. Rich.O tomto já vám vícej nemožem tu poveďeť, l'en to, čo sem čul od teho hospodárského učitela. Že majú gruntovní párni ve svojích právách upevené to plnomocenství, abi mohľi ve svém pánstvu a: poddanstvu jakékoľvek zveri držať, že jích sedlákovi nesloboda zabíjať. Urad. Aľe mohľi bi sa gruntovní páni rozpamatať, že jejích osvícená a veľkomožná láska k jejích zúbožením, utrápením pod daním to žáda, abi próťi takím polním zverom urobiľi ľepšé porádki, abi sa od ních v rolách aj inde tak mnohé a znamenité škodí nerobiľi, jaké dovčilka chudobní poddaní trpeľi aj trpá. Mohľi bi páni nasľedovať Friderika Vilhelma, teho veľkého a milosťivého pána, kterí v sebe poddaném markgrabstvu Anšpach aj v Bairaitu vikazil takové chudobním poddaním škodľivé zveri. S takéj pánskéj moci a spolu otcovskéj láski ke chudobním poddanním Jozef II. císar ve svojích rekvíroch dal vilapať a postrílať polním urodám škodľivé zveri. Tá ťaižko vipracovariá obroda zemi, drahá uroda rol mala bi sa na ľépší hospodárskí aj krajinskí osoch obráťiť, né abi ju kratochvilné, obžerné zveri vižral'i, abi pre ních chudoba hlad a bídu trpela. Znamé je to porekadlo: Ruka ruku umívá a obidve sú bíle, pretože jedna druhéj vodu podává. Tak téš peníze z ruki do ruki prekládané, podávané robá silních krarnárov a bohatích kupcov, tak téš dobremajících gruntovních pánov posilnujú, jejích pánstvá upevnujú sedláci jejích poddaní, dobré grunti, dobré urodi, silné hospodárství mající. Rich. Je síce pravda, že ľepší je gruntovnému pánovi, keď má silních, dobremajících poddaních, jako keď bi mal bídních, núdzních, kterí ze svého chotára urodi sotva možu sa prezimovať a potom až do novéj urodi neveďá, kam, od psoti majú sa pohnúť. Na toto maľi bi merkovať pánskí oficíri, keď v takích mizerních chotároch robá pánské nivi a berú do ních od sedlákov kopaničné anebo po pústkách ľežícé roľe. Berú jích preto, že majú moc a vládu takové vzáť, aľe maľi bi misľeť, zdáľiš vícej pánove hospodárství upevná, anebo vícej chudobních poddaních do psoti donesú, maľi bi misleť,kdo vícej také roľe potrebuje. Urad. Bola bi to gruntovním pánom veľká pochvaIa, keď bi oňi ze svojím posmelováňím, ze svojú pomocú, s požičaníma všeľijakíma semenámi k temu naklonil'i svojích núdzních poddaních, abi títo uhorné roľe každoročne posáľi, tak bi chudobním poddaním aj celému svetu preukázaľi, že nad jejích velkomožnú hodnosťu, nad jejích osvícením ménom a titulom je vícej možnejšá, pred svetom osvícenejšá jejích láska proťi svojím nudzním a bídním poddaním, kterích neľen jako svojích verních a ťaško praoovitích poddaních, aľe laj jako svojích blížních kresťanov s tímto spúsobom možú ščaslivejších učiňiť. Tak bi pánské méno aj rozkaze medzi jejích - poddaníma ve veľkéj ucťivosťi a poslušnosťi vždicki ľepší zetrvával'i. Rich. Mi síce musíme uznať, že medzi nami zostává ucťivosť a poslušnosť naším milosťivím gruntovním pánom od nás vždicki -preukázaná, nebo jejích veľkí osvícení rozum, spravedľiví súd, jejích veľká nad nami starosť, láska a opatrnosť vždicki jích k nám dobroťive a láskave naklonovaIa, preto mi sme jím aj budúcne povinní bit poslušní a verní. Urad. Jestli né inšá, zaiste táto včilajšá s nami rozmnoženíma ludma rozmnožená psota mala bi naších gruntovních pánov aj k temu nakloniť, abi nám pomohľi bez všeckéj dánki uhori posáť. P. richtáru! zdáľiš vám ten hospodárski učitel nespomínal volakteré také príkladi anebo dari, s kteríma gruntovní páni pomohaľi svojím poddaním a jích posmelovali k pilnejšému, k užitečnejšému hospodárstvu? Richtár uviedol niekoľko takýchto príkladov a roľníci sú presvedčení. Sú už ochotní obsievať úhory krmivami, strukovinami alebo inými rastlinami. Vysvetľuje im ešte postup prác. Nakoniec im hovorí o potrebe čítat hospodárske Knihy, najmä Pilného hopodára od naháčskeho farára. Urad. Pane richtáru,4 prv nežľi všeci mi tuto prítomní susedé vám privolíme k obsáťú naších uhorov, poneváč ste nás uš k temu silno nakloňiľi, poveďťe nám ešče na krátko o téj hospodárskéj kňižki naháčského p. farára volačo vícej. Čuľi sme, že ten p. farár chcel dať tlačiť aj inšé, téj svéj hospodárskéj kňižki nasľedujícé stránki, jak:ošto pátu o opatrnosťi zdravích konov aj o jejích všeľijakéj nemoci viléčeňu. Téš šestú st. o opatrnosti zdravích aj o viléčeňu nezdravích ovéc, téš sedmu st. o opatrnosťi zdravích aj o viléčeňu nezdravích svín, téš osmu stránku téj kňižki o opatrnosťi všeľijakého zdravého aj nezdravého krídelného hidu. To bi nám boľi veľmi potrebné kňižki. Nespomínal ten kesthelskí hospodár volačo o tíchto knižkách? Rich. Spomínal, aľe z hnevom a z velkú mrzutosťú proti našému slovenskému národu, že mi Slováci nevíme si dosť šanovať takú verkú užitečnú prácu od naháčskeho p. farára, po mnohé roki z veľkú pilnosťú zloženú aj uš dokonanú, která dármo ľeží nevitlačená pre nedostatek penez k tlačeňu potrebních, že bi sme si ju maľi šanovať jako naučeňí novotnéj hospodárskéj slovenskéj kesthelskej škoľi. Inší národ na takéto kňižki veľmi rád predplaťá aj tlačené kupuje a že mi Slováci ešče aj dálej po téjto nám obetovanéj užitečnéj hospodárskéj knižki ve tmách našéj nevedomosťi, lenivosťi, v poverách našich predkov omámení zostáváme. Mala bi aj naša obec aj každá inšá tú hospodársku kňižku sebe zaopatriť, na nú predplácať. Tak abi sme sa sami seba Slováci posmelovaľi, jako nás tam pán skladatel téjto kňižki posmeluje. Urad. Nech je teda tak. Hned ešče včil, dokáď sme tu v richtárském dome pospolu, posmelme sa, urobme toto spoľečné predsevzeťí, zaopatríme si ti hospodárské kňižki, čítajme jích, pamatajme aj mi na to naučeňí, v treťéj st. na, I. LIX, LV. vipísané, že vždicki je človek povinní kam dál vícej sa naučiť, keď može, že nikdá sa do starosťi nepreučí. Nikdo tak rád pri staréj običaje nezostává jako sedlák, mluvíce: Ľen tak hospodárme a robme, jako robiľi naší predkové. --- Mi sai v tíchto časoch nemožeme ináč brániť psoti; táto je kaJm dál vatšá, jako drahota] sa množí, dánki kam dál vatšá nastávaju, služebníkom kam dál vatší plat musíme platiť, drevo, zelezo o mnoho je drahšé nežľi pred nekteríma roki. V tíchto drahích časoch málo sa roďí na rolách, málo sena, málo krme, kraví zľe dojá, ovce málo mléka dávajú, psota od všetkích strán vaľí sa na nás.Takto zúbožení musíme uznať, že skoro ništ ve sveťe pri staréj ceni, po staréj običaje nezostává, nastávajú všeľijaké nové kunšti, nové rúchá, nové módi a fortíľe, ľen prám sám sedlák, svím rozumom dosť vtipní a obratní, nechce ništ nadstaviť, nadstavené, od inších vimisľené, ňechce premeniť pri svojích prácách, pri svém hospodárstvu, ačkoľvek viďí, ža s tíma grunti otcovskíma, s tú otcovsku prácu nemiže sa v tíchto drahích rokoch tak psoti brániť, jako sa voľakedi jeho otec bráňil. On viďí, že z jedného záhonu nemajú biť dva, aľe keď bi on jeden záhon pilno zrábal, mohol bi mať s neho toľkú úrodu, koľkú ze dvoch, on skusuje, že na mokrích lúkách fen trsťini a žaboškrečini rostú; aľe keď bi také lúki čiščil, vodu odrážal, mohol bi mať na ních dobré seno. Rich. Také žalobi, jaké ví spomínáťe, skoro každodenne čúváme, teda hľedajme aj mi proťi ním volajakí prostredek, nadstavme aj mi volačo nového, čo od nás može biť proťi tím víše spomenutím odporním vímluvám, s kteríma sa dovčilka mnohí vimlúvaľi od obsáťá úhorov. Pomahajme si z jejích novotním obsátím. k našému veľkému osohu ešče v tejto zimi. Keď sa po drohí ráz zénďeme, dáme zehnať všeckích obecních luďi sem, zakážeme, abi si každí do jaro zaopatril volakterí funt jaterinského semena, které bi mal sáť do svého jarného pola z jarinu, abi tú jaterinu mohol v uhori na krmu kosiť. Zakážeme téš, nech si každí zaopatrí zrno volajakéj míšanini anebo inšéj samotnéj krmi zrno anebo volajakéj repnéj urodi, že buďerne všecci sát do uhorov také všeľijaké semená. Že si zatáď buďeme tuto u mňa anebo inďe pri večernajšéj schádzki čítavať naučeňí, kedi a jako sa majú takéto semená sát do uhorních rol. Bár v prvném anebo v druhém roku ti uhorné posáté roľe neukážú ľepšu občekávanú urodu, bár bi v nich bola po dva roki (čo netrúfám) volačo chibnejšá ozimina, mi ľen aj dáľej do ních sejme na krmu semená, v budúcich rokoch zaplaťá nám oňi tu prácu k našému potešeňu, toboš že u nás máme malé pasinki aj na seno malé lúki. Toto bi bola veľká pomoc obzláštňe tam, kde nemajú chotár na trojé poľe rozďeľení. Povedal mne ten kesthelskéj škoľi učitel, že toto bi bol jeden užiteční spúsob z inších mnohích spúsobov (totišto do uhorov sát mišanini všeľijakéj jateľini, krmi, strovi, semená. téš zahradníckéj urodi a farbárskéj zeľini), s kteríma mohlo bi sa pomociť v uherskéj krajini aj sedláckému aj pánskému aj krajinskému hospodárstvu. Urad. Lúbí sa nám toto hospodárské naučeňí, ano, všecci k nemu privolujeme, nenecháme budúcne naše uhori preorané prázné ľežať, aľe jich každoročne tak pilno zoreme aj posejeme, jako sme ďovčilka počuľi, abi sme aj mi skúsiľi s ních ten veľikí osoch. [[Kategória:Juraj Fándly]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:Próza]] er5b8tse65ybceyq9o64mwp9xbe0dwz 0 51 8487 7661 2022-03-14T01:07:43Z Danny B. 47 typo 8487 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == Predmluva == Jako sa už mnoho rázi stalo dobrím, ačkoľvek malím vecám (které na cirkvi, na krajini všeobecní osoh jeden saďí. druhí polévá a starostliví Boh jím kam dál vatší zrost dáva), tak sa včil stává našému znovu zbudovanému Slovenskému fiternému tovarišstvu. Mnozí o ňom pochibovaľi, zdáliž sa ono založí, založené vizdvihňe, vizdvihnuté zdaliž sa upevňí a po širokéj našéj slovenskéj krajiňe rozšírí? Ale všecko toto uš je našému národu ľen velmi z veľikú, a preto ščastľivú skúsenosťú preukázané. Listi, ano, všeľijaké kňižki podla novéj našéj dobropísebnosťi a dobromluvnosťi z rozľičních stran krajini k nám do knihotlačárňe sa posílajú a které sú včil pod perom, na budúcí čas sal slubujú, jestľi naší krajaňi túto o svoj národ horlivosť i darej zachovávajú (jako hodno je, abi ju zachovan pre budúce stoleta). O volakterí rok uviďí učení svet, že slovenskí jazik a jeho písebné pero vždicki sa móže inším rečám a vťipom v Europe vichválením z velkú chválu pripodobniť jak z duchovňíma tak ze svetskíma kňihami. S tohoto posledňého predsevzaťá krásnu a veľmi užiteňú kňižku poslal nám istí pilní náš tovariš, která sa po Pilném hospodárovi, po smutnéj hre Krizant a Daria, po Compendiata historia gentis Slavae počtu štvrtá z utratámi našého ľiterného tovarišstva tlačila, totišto: tento Malí zeľinkár, z velkích zeľinárskích kňich viťáhnutí, vikládající krátké, ale zretelné a vel'mi užitečné radi z običajními zeľinkámi proti ňemocám obidvojého ľudského pokoleňá. Ňe tak toto písmo jako sám ten nápis dosťi oznamuje a porúča veľkí užitek i osoh tejto kňižki; jako každému človekovi je milé jeho zdraví, tak bi mala biť v každém dome po Pilném hospodárovi tato kňižka vzácná: čím časťejšej kdo ten v dome postonává, tím časťejšéj buďé ona potrebňejšá, ľebo ňemóžeme biť ľiternému umeňú aňi poľnéj práci odevzdaňí, keď sme ňeňí zdraví; a v tejto príhoďe, poňeváč ňemóžeme mať všeci lekára pri sebe, dobre nám buďe chiťiť sa radi tejto užitečnéj, od mnohích dobre skúsenéj kňižki. Kdo bi ju mal (krem Sana Consilia medica Joannis Tonsoris)7 z ma1ím novotním lavozierskím kotľíkom, móhol bi mať u seba malu potrebnu apatéku ze zelinek, z vodek pripravenu, móhol bi biť ňe len svojím domajším, aľe aj inším milosrdní samaritán. Pánům osadskím lekárom, mnohoverebním pánom farárom a inším hospodárom, od mestskéj apatéki oddálením, v rostlinách volačo všetečňejším, buďe tato kňižka potrebná, buďe osožná. Kterí pri horách, pri hájoch bívajú, jestli si len prostredňu známosť zeľinek zvážá, veľikí osoh s ňéj móžu mať, ačkorvek aj od hor oddáreňí na lúkách, pri potokoch, pri cestách, pri prekopách najdú mnohé užitečné zeľini proti ňemocám. Kdo bi ve veľikéj povážnosťi nemal zeľinu lomikameň Trank, pri potokoch rostnúcu, mnohé ňemoci, obzláštňe aľe rani hojícu? Kterí fajkár ňechcel bi si pri potokoch, pri barinách nazberať na zimu podbelu, keď bi veďel, že tento s tabákom fajčení jeho v zime od kašlu a v starosťi od záduchu vičišťí? Která žena ňechcela bi si nazberať v máji, v léťe polajki, černobilu, balšanu, marúnki, bederňíku a. i., keď bi veďela, že užitek tíchto zeľinek dá jej veľkí, dobrí lék v jej ňemocách? Kterí hospodár ňechcel bi vihoďiť ze svéj zahrad i bren, boľehlav, keď bi veďel, jako sú ťíto ostarané aj inšé smradlavé zeľini škodľivé? Kterí remeselník pri ohňi pracující, kterí pisár často do písma hľeďící, ňechcel bi skúsiť úžitek ambroški (Augentrost), keď bi veďel, jako táto zeľinka dobre zrak čišťí, jako z radu tejto kňižki móže svojé zdraví zachovať. Písal o temto predsevzaťú kňižki Hipokrates písal téš o predlžeňí veku Aristoteles; tímto starodávňím kňihám móže sa táto včil oznámená pripodobňiť, lebo aj jejích radi v sebe obsahuje. Našé ľiterné tovarišstvo, chcejícé našému národu s túto krásnú kňižkú slúžiť, viplňuje Ciceronovu radu a domňeňí: Máme veďet, mluví on, 1) které veci r.ostú na zemi k úžitku človeka stvoreného; 2) Luďa sú na svete s tejto príčini zroďení, abi móhli biť medzi sebú jeden druhému na osoh. Tento dvojakí cíl je príčina téjto tlačenéj kňižki. [[Kategória:Juraj Fándly]] [[Kategória:Próza]] [[Kategória:1793]] djvhjhpnma2mdezm8attawjml0yzmxz 0 52 8563 8128 2022-08-31T07:46:43Z 82.119.97.186 8563 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromaždení dňa 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v meně česko-slovenského národa bývajúceho v hranicicach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konat. Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desatročia nepoznala vážnejšej úlohy, jako potlačovat všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykoristovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou. Nie sú oprávnené na to, aby v meně slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejavit vôľu národa, a ozostáuajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova. Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia. V meně slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada. Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje: # Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účast i slovenská vetev. # Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utuoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia. # Žiadame okamžité uzavretie pokoja a sice na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie. Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovat a dľa svojich sít prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva. Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady<br/> V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918. Karol A. Medvecký, v.r.,<br/> Tajomník Slovenskej Národnej Rady. Matúš Dula, v.r.,<br/> Predseda Slovenskej Národnej Rady Dokument byl publikován v časopise Národnie noviny, č.128 z 31.10.1918, první zvláštní vydání. == Iné projekty == * {{Wikipédia|Martinská deklarácia}} [[Category:Dokumenty]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] lhm4o0cez4uwtgjdqjgmegqhngbuulp 0 53 9162 8861 2024-04-20T10:07:07Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939 (Jozef Tiso)]] na [[Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939]]: vhodnější název 8861 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Jozef Tiso | LICENCIA = PD SK }} Slávny Snem! Po vzrušujúcich udalostiach minulého týždňa v Bratislave a po Slovensku sa odohravších, v noci zo dňa 12. marca na 13. marca bolo mi doručené pozvanie pána ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý ma volal do Berlína na návštevu. Dostanúc toto pozvanie v noci, ihneď som sa odobral do Bratislavy, aby sme sa o vecí poradili. V Bratislave po porade s našimi tu sa nachádzajúcimi činiteľmi a s tými, ktorých sme tu mohli nachytro pozvať, rozhodli sme sa o tomto pozvaní tak, ako to záujem vyžadoval, to jest, že do Berlína odcestujem. Na základe tohto rozhodnutia vybral som sa do Berlína, kde sme došli v pondelok podvečer. Referujem o tejto veci dosť dopodrobna, referujem bez rečníckeho pátosu, sucho, aby som zachytil všetky tie historické udalosti a všetky tie momenty, ktoré pri našom terajšom rozhodovaní do úvahy prichádzať majú. V Berlíne prijatý som bol so všetkými poctami suverénnej hlavy slobodného štátu (Potlesk). Hneď po príchode bol som prijatý na audiencii ríšskym ministrom zahraničných vecí, šľachticom von Ribbentropom. Budem sa snažiť, podľa značiek, ktoré som si v rozhovore s ním naznačil, aspoň úryvkovite reprodukovať obsah tohto rozhovoru. Pán minister zahraničných vecí von Ribbentrop hneď nadviazal na naše rozhovory, ktoré sme rnali spoločne v Mníchove a vo Viedni a poznamenal pri tom, že je si dobre vedomý toho, že viedenské rozhodnutie nechalo v nás nejaké trpké rozpomienky, že napriek všetkej dobrej vôli z jeho strany, aby sme udržali Košice, Košice padli a museli byť odstúpené Maďarom. Ale poznamenal, že Nemecko, čo mohlo urobiť v prospech a v záujme Slovenska, že to urobilo a keby bol býval lepšie informovaný o slovenskom národe, isteže by sa boli vynasnažili v jeho prospech ešte viac urobiť. Bohužiaľ, vy ste - - pokračovali pán minister von Ribbentrop - neboli známi vo svete a tie informácie, čo sme mali o vás, boli kusé. Robil som, čo som mohol na základe tých posledných dojmov, ktoré som získal, a potom, myslím, uznáte, že zástoj môj niesol sa voči vám tónom kladným. Odvtedy časy sa míňali. Samému pánu ministrovi Chvalkovskému sme opätovne povedali, že v Čechách vládne i naďalej Benešov duch, zdôraznili sme mu to všetko do dôslednosti a upozornili srne ho, že Mníchovská dohoda nie nato bola robená, aby Benešov duch ďalej žil a vládnul, ale že robili sme to, čo sme robili v Mníchove, v tej nádejí, že sa riadnou cestou vybaví likvidovanie benešovského ducha. No v poslednej dobe musíme konštatovať tri udalosti, ktoré sú ako nejaké zakliate kamene priložené tak. že ich nebolo možno zamedziť. Je to poprvé vojenská diktatúra, nastolená v Karpatskej Ukrajine, ktorá nasvedčuje, že ten Benešov duch, ten starý režim sa nijako nemieni zlikvidovať, ale že si mieni svoje pozície ešte viac posilniť. Ku tomuto sa pridružil bratislavský puč, ktorý dokazuje, že starý režim chce sa znovu usadiť, svoj základ postaviť a svoju politickú moc uplatniť, a takýmto spôsobom splniť tie nádeje, v ktorých sa ten starý duch kochá. K týmto dvom bodom musíme konštatovať i zachádzanie s našimi menšinami v českých krajinách, ktoré zachádzanie nemôžeme len tak bez slova nechať a ktoré zachádzanie je dôkazom toho, že starý duch vládne, že nevymiera a drží sa kŕčovite nádejí, že príde zase k veslu. Vládu slovenskú, ktorá bola menovaná posledne, neuznávame. Za legálnu vládu jedine držíme tú, ktorej Snem 23. februára odhlasoval jednohlasne dôveru, ktorá vláda i dnes je pre nás zákonitou predstaviteľkou slovenského národa. Opatrenia prezidenta Republiky bolo protiústavné. Naši právnici preskúmali presne nielen ústavný zákon, ale aj zmocňovací zákon a presvedčili sa, že prezident Republiky nemal nijakého práva bez odhlasovania nedôvery Snemom vládu pozbaviť. To, čo sa dialo potom ďalej pod vojenskou ochranou, to nasvedčuje, že ten starý duch sa cíti už dosť silný. Udalosti sa rútia rýchlym tempom napred, a nemôžeme povedať, že čo všetko môže to vyvolať, ak sa Slováci dostatočne a rýchlo neosvedčia, že sa nestotožňujú s týmto režimom, že sa nestotožňujú s českým národom. Nechcem byť prorokom, ale každý si domyslí, že týmto tempom sa rútiace udalosti môžu vyvolať situáciu takú, aká bola v Mníchove, že sme vás dostatočne neznali a preto sme vás traktovali ako Čechoslovákov, lebo veď bývate v jednom štáte a my hľadíme na Štát ako na jednotu. My nemôžeme proti nikomu viesť vojnu, kto drží slovenské územie v moci. To sa nás netýka, my sme nie na to povolaní, aby sme namiesto vás išli vyhadzovať toho, kto by sa vrútil na slovenské územie. Vieme, že Slováci sú pokojamilovný a pracovitý národ. Konštatujem, máme doklady o vás, že chcete s nami dobre žiť a to vítame a kvitujeme vďačne.“ Po tomto rozhovore ja som si dovolil poznámku, v ktorej poznámke usiloval som sa vychytiť práve najhlbší zmysel celej tej argumentácie a upozornil som na vládne vyhlásenie, odznelé práve v tomto sneme dňa 21. februára t.r., v ktorom som poznamenal, že vládne vyhlásenie bolo založené na vete: Slovenský národ buduje si svoj štát, buduje si svoj nový štát, buduje si svoj slovenský štát. Dôkazom toho je, že slovenský nacionalizmus žije, slovenské nacionálne povedomie, že pracuje, organizuje si svoju službu štátnu, aby takto dokázal, že chce svojsky žiť podľa toho princípu, ktorý je dnes svetovým mottom: národnosť. Prehlásil som ďalej, čo sa týka nášho spolunažívania s Čechmi. Čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, že iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby bola Republika likvidovaná, ale ak budeme vedieť, že beh udalostí sa bude vyvinovať tak, že to bude prospešnejšie, budeme si pokladať za povinnosť voliť vhodnú chvíľu, aby sme sa odtrhli. Držal som to za potrebné, aby som pred nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu. Na to mi bolo poznamenané, že prečo táto váhavosť. Ja som poznamenal, že nie pre nedostatok svojho nacionálneho cítenia, nie pre nedostatok vôle, akoby sme my nechceli svojský štát mať. Ale s poukazom na malú vyškolenosť nášho ľudu, ktorá malá vyškolenosť by začiatky nášho štátneho života nechcela dostatočne — povedal by som — odosobniť, poťažne od udalosti odlúčiť, a trpko by znášala a výčitky by nám robila naša politická vospolnosť — keby z toho vyplývajúce počiatočné prekážky a ťažkosti musela znášať — že preto sú tie ťažkosti, že sme to spravili. Ale keď náš ľud bude vidieť, že udalosti sa rútili tak, že jediné východisko bude to, aby sme sa osamostatnili, vtedy si každý Slovák pritiahne remeň, uskromní sa a bude vedieť znášať i menšie nevýhody a povie si, že nebolo možno ináč robiť. Dostal som plné uznanie a pochopenie tohoto nášho stanoviska. Potom stalo sa to, aby som z úst najpovolanejšieho, teda z úst samého Führera počul, aké sú plány Nemeckej ríše na tomto poli a aby sa vedel podľa toho slovenský národ prispôsobiť. Nato pán zahraničný minister von Ribbenlrop povedal, že ďalej nejde hovoriť, že ďalšie počujem čoskoro z povolaných úst. Týmto bol náš rozhovor so zahraničným ministrom von Ribbentropom skončený. Za krátky čas boli sme predvedení k pánu ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi, v nových sieňach ríšskeho kancelárstva, kde opätovne čestná rota vzdala poctu a kde sa nám dostalo plného oficiálneho a slávnostného prijatia, ako to pri takýchto príležitostiach býva. Po prijatí pri samom rozhovore mimo mňa a kolegu Dr. Ďurčanského prítomní boli dvaja generáli a ešte dvaja diplomati, takže naše prijatie išlo v rámci úradnom a slávnostnom. Pán ríšsky kancelár, začal rozhovor týmto: Ich habe mir erlaubt, Sie zu bitten, dass Sie zu mir kommen, um mit Ihnen die Klärung der Situation zu besprechen. Po tomto preslove začal októbrovými udalosťami, ktoré októbrové udalosti vylíčil v tom zmysle, že: 'Riešil som vtedy nastolený problém s nádejou, že oni v tom teritóriu, ako budú nechaní, zmenia svoj systém a že nebudeme mať žiadnych trpkých skúseností vzájomných. Nestalo sa tak, máme nové skúsenosti a komplikácie, a tieto komplikácie sú nielen medzi nami susedmi, ale tieto vynášajú sa odtiaľ i do sveta. My sme nechceli krv prelievať a nechceli sme cudzích asimilovať. My nechceli sme krv prelievať a nedovolíme krv prelievať ani v budúcnosti. Nemecký národ má svoj Wirtschaftsraum a v tomto nesmie mu nikto prekážať. Musím ale konštatovať, že Nemci sú odstrkovaní v Čechách, kde sa viac a viac prejavuje nádej, že sa to všetko zmení, že sa vráti starý režim. Táto nádej stále zosilňuje a prejavuje sa mnohokrát spôsobom nekvalifikovaným. Vymýšľajú sa problémy, zahraničné plány, a nastolujú sa otázky, ktoré nemajú s naším životom nič spoločného, a len preto, aby budili nádej, že príde doba, že sa to všetko zvrtne, a my zas prídeme k starému režimu a moci. No, v Európe viac ohnisko vojny nepotrebujeme a nedovolíme. Takéto ohnisko vojny sa nechá rozhádzať, rozmetáme ho, aby ani stopy z neho nezostalo. V Prahe si myslia a plánujú, že vytúžia svoju nadvládu. Sem smeruje i to, čo sa stalo v Brne. Tí Nemci nám hovoria, že si to nedajú ľúbiť, čo Česi robia, Česi zas sa tu odvolávajú na rozvratné živly, takže to tu stále vrie, ohrozuje pokoj a poriadok a tým aj Európa je ohrozená a ja nedovolím ohrozovať mier Európy.' Tento úsek reči odznel ako výraz sklamania sa v Čechoch, sklamania sa v tých nádejach, ktoré sa kládli v nich po mníchovskom rozhodnutí. Humánne zaobchádzanie s Čechmi v Mníchove dalo im odvahu takto zariadiť svoj postup. Prichádzal teraz druhý úsek, ktorý sa týkal nás. „Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale aj v Slovákoch - pokračoval pán ríšsky kancelár. — Priznávam, neznal som tento problém v bývalej republike. Nezaoberal som sa týmto problémom, iba naši viedenskí páni mi ho koľko-toľko vysvetlili a na základe týchto vysvetliviek, len náhodilých a príležitosných, nadobudol som si presvedčenie, že slovenský národ chce žiť, že národne bojuje, a preto som sa ho zaslal, hoci — ako som povedal — nepoznal som bližšie tento problém len na základe tých kusých informácií, ktoré som náhodilé dosial. Bez tohoto zaslania bolo by to ináč dopadlo s vami. Znepriatelil som si Maďarov pre vás, ktorým som povedal, že: 'Vy nemôžete mať žiadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba že by sa plebiscitom osvedčili, že chcú patriť vám. Nakoľko sa ale hlásia k svojmu životu, za ten sa osvedčujú, nemôžete si robiť na nich nárok!' — Nahnevali sa na toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, že i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom. My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastávať, ak oni dostatočne neprejavia, že chcú žiť svojím samostatným životom, do všetkých konzekvencií. A pri žiadnej príležitosti nepoviem Maďarom, že nepatria k nim, k Maďarom, že nemám záujem, že je to vec Slovákov.“ Vycítil som, že tuje ten koreň, tu s tými Maďarmi, a že tuje to nebezpečenstvo. Potorn prečítal mi pán ríšsky kancelár správu maďarskú, že Maďari sa usilujú obsadiť po tieto dni slovenské územie. A proti tomuto treba sa osvedčiť. „Aber blitzschneIľ treba sa osvedčiť. Toto osvedčenie dať patričným činiteľom na vedomie, že slovenský národ rná svoj štát, má svoje územie, a preto treba zabrániť tomu. aby ktokoľvek si mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto — použil zas slova — 'blitzschnell' riešime a rozriešime otázku tak, ako nemecký záujem v Európe vyžaduje. Nebudem si viac voči nikomu a kvôli nikomu znepriateľovať druhých, budem si brániť len svojich, podľa toho princípu 'Volkstum'. Ale kto podľa svojho národného charakteru žiť chce, ten padá do ochrany tohoto princípu. O tom sa máte rozhodnúť, ako som povedal, 'blitzschnelľ“. Po tomto výklade dovolil som si pár slov pánu ríšskemu kancelárovi povedať, v duchu asi tom, že: „pod dojmami tejto reči, odpustite, že Vám nič konkrétneho nepoviem, iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám povďační.“ Toto bol asi podstatný a vecný, v krátkosti uvedený obsah týchto našich rozhovorov. Potom sme sa rozlúčili a odovzdali srne vec patričným referentom k prejednaniu, čo trvalo až do druhej hodiny v noci, takže sme na sľúbený čas o 12. hodine v noci nemohli prísť. Slávny Snem, skladám tu pred Snem sucho zhrnutý materiál svojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím vás, uvažujte, rozhodujte. (Potlesk.) == Zdroj == * ''Tesnopisecké zápisky slovenského snemu 1939''<br/>Zasadanie slovenského snemu bolo vyhlásené za dôverné, Tisov prejav nebol uverejnený. Prvýkrát bol publikovaný v: ** Konštantín Čulen, ''Po Svätoplukovi druhá naša hlava'', Prvá Katolícka Slovenská Jednota, Cleveland, 1947 === Citované podľa === * Karol Sidor, ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 161-164 [[Category:Dokumenty]] [[Category:Jozef Tiso]] fl30oac8vuv0dg7kpg9x5de3rat5mwd 0 54 9180 9179 2024-05-12T22:31:48Z 2600:387:2:813:0:0:0:2F 9180 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ferdinand Ďurčanský | ZDROJ = Karol Sidor, ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 102-105 | LICENCIA = PD SK }} Slováci, Slovenky, Hlinkova garda! Len máloktorí z nás mysleli, že dospejeme tak rýchlo tam, kde sa teraz nachodíme. Nie je to tak dávno, že zaslepujúca politika vedúcich mužov českého národa priviedla na okraj katastrofy nielen českých, ale i slovenských ľudí. Každý z nás si myslel, že český národ poučený takýmito chybami — všetkému sa vyhne, čo ohrozilo nielen existenciu republiky, ale aj jeho samostatný život. V skutočnosti sme sa mýlili. Český národ a jeho vodcovia nič nezabudli z dejín a nič sa nepoučili z udalostí. Naopak, vytrvale pripravovali sa na to, aby nás, náš slovenský ľud, olúpili o jeho práva, ktoré sme si vybojovali strádaním a dvadsaťročným utrpením. Česi hľadali k tomu príležitosť už od októbrových dní. Je síce pravda, že niečo podobného nebolo by im prišlo na rozum, keby neboli v našom ľude niektoré pochybné a zradcovské elementy, druhu Teplanského, ktoré nič neočakávali tak náruživo, ako to, aby moc prešla výlučne od ich rúk, ako to bolo aj doteraz. Praha našla ľudí, ktorým viacej záležalo na úsmevoch ako na slobode a právach, na životných podmienkach slovenského národa. Slovenská vláda sa dopustila od októbrových dni iba jednej chyby: Nepokračovala s takou rozhodnosťou a takou tvrďosťou, akoby sa to bolo patrilo. Čo sa však nestalo, určite sa stane a musí sa stať zajtra alebo o niekoľko dní. Pochybné existencie, ktoré zo všetkého robia obchod, hľadajú všade len a len svoje osobné záujmy, musia raz navždy zmiznúť z povrchu Slovenska. Už bolo dosť toho, aby nad Slovákmi panovali ľudia, ktorí duchovne nemali nič spoločné so slovenským životom. V budúcnosti nesmie tomu tak byť. My zákonití vodcovia slovenského ľudu, boli sme aj v tomto prípade, ako tak často v minulosti, iba zahriaknutí. Praha vždy všetko urobila za naším chrbtom a proti nám. Pri tvorení zákona o autonómii slovenského územia a aj neskoršie využila príležitosť, aby dokázala, že slovenský ľud bez Prahy nemôže nič podniknúť, ani žiť. Pri každom kroku robila ťažkosti. Úplne nenápadne usilovala sa urobiť autonómiu neskutočnou a neviditeľnou. Mužovia slovenskej vlády, ktorí nemali žiadne zadné myšlienky, urobili všetko, čo bolo možné, aby takéto pokusy narazili na odpor, aby sa minuli účinku. A to sa nám podarilo. Pravda, pražskí ľudia podnikli všetko možné, aby slovenská vláda ukázala sa byť pred slovenskou verejnosťou neschopnou. A pokúsili sa to dosiahnuť tým, že zastavili Národnej banke všetky úvery, ktoré bez ťažkostí sa dali pražskej vláde k dispozícii na krytie bežných výdavkov prechodnej povahy. Praha chcela nás takto prinútiť na kolená. Keď slovenská vláda pochopila toto jednanie a neprejavila ochotu upustiť zo svojich práv a keď chcela jednať tak, ako to vyžaďovali záujmy slovenského ľudu, keď vláda ministerského predsedu Tisu vyhlásila, že slovenské národné záujmy sú merítkom pre jej jednanie a pre každú činnosť jej smerodatných vodcov, Praha jasne poznala, že svoje plány neuskutoční. Prelo sa rozhoďla našu vládu odstrániť, lepšie rečeno onú vládu, ktorá stála v ceste jej vládnych chútiek. Z počiatku Praha mala úspech. Našli sa ľudia, ktorí z obavy alebo z vypočítavosti boli ochotní jednať proti tomu, čo každému Slovákovi je sväté, drahé a veľmi cenné, čo je hodné toho, aby obetoval aj život. V každom národe sa nájdu i slabí ľudia, bojazliví jednotlivci a vypočítavé osoby a tak sa našli takíto aj medzi nami Slovákmi. Našli sa ľudia, ktorí na spôsob Teplanského zradili svoj ľud, ktori vedome hovorili nepravdu, ktorí sa schovali, lebo mali nečisté svedomie. Pravda, slovenský ľud už vyúčtoval s týmito ľuďmi. Nemôže týmto mužom viacej veriť a nebude ani viacej im dôverovať. Konečne pozná ich Z vlastnej skúsenosti a preto nebude váhať dať im to na vedomie takým spôsobom, ako sa stalo s ministrom Tepíanským, že na jednom zhromaždení všetci jeho poslucháči mali na sebe obrátené kabáty. Predvídali, že tento chameleón nie je vstave držať sa línie, ktorú jernu určil národ a že on túto neustále bude meniť tak, ako to jeho osobné záujmy vyžadujú. Pokračovanie pražskej vlády je úplne nezákonné. Pražská vláda využila iba situáciu, že v jej rukách je vojenská moc, že českí dôstojníci sú na čele slovenskej armády, že sme bolí tak ľahkoverní, že sme na zodpovedných miestach ponechali Čechov a pochybné existencie slovenskej krvi, ktorí nezniesli, aby na Slovensku Slovák bol pánom, aby na Slovensku prestala cudzovláda, aby museli žiť z práce a nie z rôznych fondov a prémií, vyplácaných za zradu slovenského národa. Pokračovanie pražskej vlády je nezákonné, lebo nemá nijakú oporu v ústavnom zákone. Podľa ústavného zákona o autonómii Slovenska menuje prezident republiky vládu na návrh predsedu snemu slovenskej krajiny. Vláda môže byť pozbavená svojho úradu len vtedy, keď Krajinský snem slovenský vyslovil jej nedôveru, alebo vláda podá demisiu. Ani jeden z uvedených prípadov sa nesplnil a preto nikto nebol oprávnený vládu Slovenska pozbaviť jej funkcie, ju zosadiť a práve tak nebol nikto oprávnený na miesto tejto vo skutočnosti nezosadenej vlády vymenovať novú vládu. Keď prezident oproti týmto jasným ustanoveniam doterajšiu vládu zosadil a novú vládu vymenoval, tak jednal nezákonne a v protive so svojou prísahou, ktorú zložil pri svojej voľbe. A tak má slovenský národ nový doklad toho, že český národ, poťažne jeho vodcovia, nepridržiavajú sa daného slova a nemôžu splniť daný prísľub. Následok toho nezákonného postupu pražskej vlády je, že Tisová vláda ďalej právne jestvuje a že je oprávnená vykonávať svoju moc. Ja ako jej člen viem, že v skutočnosti nieje to v plnej miere možné. V plnej miere preto nieje to možné, lebo česká armáda jednoducho uskutočnila na Slovensku suchou cestou diktatúru za pomoci Teplanského. To, čo generáli, ktorí sa tešia zrejme z jasných skutkov, robia, aby nemuseli dokazovať svoje vojenské schopnosti, prekračuje všetky hranice ústavy. Nie je predsa možné - takého generála by bolo treba postaviť pred vojenský súd - aby generál Homola vyhlásil na Slovensku stanné právo len z toho dôvodu, lebo túži po dobrodružstvách a že sa to hodí do krámu pražskej vlády. V Prahe si musia uvedomiť, že tie časy už pominuli, keď bolo možné vládnuť takým spôsobom, ako sa to dnes prejavuje: zosadiť v noci ministrov, v noci zatýkať ľudí a pozavierať Tuku a Macha, ktorí požívajú dôveru slovenského ľudu, obsadiť úrady policajného riaditeľa a veliteľa žandárstva zaistiť, obsadiť všetky budovy vojskom a rozhlasové vysielanie usporiadať v rámci novej humoristickej vlády Teplanského. Tieto Časy pominuli a to navždy. Dôkazom toho, že nijaký národ na svete nemožno umlčať, spočíva aj v tom, že ja tu vo Viedni pristupujem pred mikrofón týmito slovami: som si vedomý, že som zákonným zástupcom slovenského ľudu, že miesto, ktoré zastupujem, nastúpil som z jeho vôle a každého ubezpečujem, že nik sa nesmie vo mne sklamať a ani sa nesklame. Slováci, Slovenky! Každý zostane na svojom mieste. Neverte správam a úradným hláseniam, vysielaným z Prahy a z Bratislavy. To sú zlomyseľné fantómy, postrádajúce každý právny podklad. Nenechajte sa viesť za nos! Postavte sa na odpor tam, kde je treba. Čo je ale hlavné: nech Hlinková garda prevedie nástup v obciach, mestách a dedinách. Takto zoskupená Hlinková garda nech postupne preberie moc. Pritom nech Hlinková garda sa postará o to, aby na celej čiare všade vládol bezpodmienečný pokoj, poriadok a disciplína. Ktokoľvek sa vzoprie proti prevedeniu tohto rozkazu a ho neprevedie, je škodcom slovenského národa. Praha zneužila svoju moc, musíme z vlastnej sily prevziať moc do vlastných rúk. V tomto smere sme všetci Slováci jednotní. Moc na Slovensku patrí do slovenských rúk. Vojak, policajný úradník, keď je Slovák, nech sa postaví do služieb obrany slovenských práv, do služby zákonitej slovenskej vlády, do služby práva, spravodlivosti a poriadku. Títo vojaci, policajti a žandári nech sa označia gardistickou páskou, aby bolo jasné, že vykonávajú službu v duchu gardy, ako to chcel Hlinka a ako to prikazuje veliteľstvo Hlinkovej gardy. Nech nikto neotáľa, nech sa nikto nerozpakuje, ale nech každý splní svoju úlohu na svojom mieste. Pritom musí sa zachovať poriadok a musí sa konať služba, od ktorej závisí normálny chod života. To prikazuje záujem slovenského národa. Rozkazy Čechov a zradcov okolo Teplanského, ich rozkazy a opatrenia vás už nezaväzujú, lebo je jasné, že Česi nesledujú iné, ako zabezpečenie svojich vlastných záujmov na účet našej vlastnej prítomnosti a budúcnosti. Organizované jednotky Hlinkovej gardy tých obcí, ktoré ležia blízo hranice, nech obsadia hranice, aby sme boli bezpodmienečnými pánmi nášho Slovenska. Nech je každý na svojom mieste. Nech každý vyčká moje rozkazy, ktoré dávam ako zákonitý zástupca slovenskej vlády, lebo ostatným je a ešte na niekoľko dni aj bude nemožné, aby prejavili slovenskému národu svoje pravé, neovplyvnené mienky. Moje rozkazy ohľadne činnosti Gardy sa majú rovnako súrne previesť a splniť, lebo som zborovým veliteľom tejto inštitúcie slovenského národa a vyšší vodcovia nemajú dnes tú možnosť, aby dávali rozkazy také, aké by chceli v záujme slovenského ľudu. Našim nepriateľom a Čechom, ako aj zradcovským Slovákom pripomínam, že každý pokus proti terajšej zákonitej vláde, ktorej som i ja členom, každý čin, ktorý sa pácha vo spojení s Prahou, už po niekoľkých dňoch bude prísne potrestaný. Prechodné dni prejdú a ubezpečujem vás, že vydobyjeme plné víťazstvo slovenského národa a zabezpečenie jeho práv tak, ako to mal na mysli výkonný výbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý snemoval v Žiline 6. októbra. Slováci, Slovenky! Nech každý stojí na svojom mieste! Nech Hlinková garda strhne na seba moc v každej obci a v každom meste, kde táto moc nie je v spoľahlivých slovenských rukách. Starajte sa o udržanie poriadku za pomoci tých slovenských policajtov, žandárov a vojakov, ktorí sa k vám prihlásia a vy Česi a čechoslováci ustúpte dobrovoľne, ak nechcete vás a váš ľud' priviesť ďo nešťastia. Slováci, Slovenky! Volám vás všetkých do boja za slobodu slovenského národa, za lepšiu budúcnosť a za spoluprácu s veľkým a priateľsky zmýšľajúcim nemeckým národom. Na stráž! [[Category:Dokumenty]] [[Category:Ferdinand Ďurčanský]] fx68r809rbknhtcb9tlc6pqxm2pi6br 0 55 9154 8140 2024-04-16T00:07:43Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav v bratislavskom rozhlase 10. marca 1939 (Karol Sidor)]] na [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 10. marca 1939]]: vhodnější název 8140 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Karol Sidor | ZDROJ = ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 99-101 | LICENCIA = PD SK }} Vážení poslucháči, bratia gardisti! Prichádzam v hodine dvanástej, aby som k vám prehovoril. Túto moju oneskorenú návštevu nášho rádiožurnálu zavinila okolnosť, že som doteraz musel byť prítomný na poradách, ktoré sme mali v Bratislave vo veci zostavenia novej vlády a vo veci usporiadania pomerov na Slovensku tak, ako ich určila Žilinská dohoda a ako nám ich ústavná listina garantuje. Na tejto porade zúčastnili sa zodpovední činitelia celého slov. národa, podpredseda HSĽS dr. [[Autor:Jozef Tiso|J. Tiso]], predseda snemu dr. M. Sokol, podpredsedovia dr. Mederly, Július Stano a ja, ako štátny minister. Porady vyzneli v úplnej jednotnosti a dohode. V túto chvíľu pán prezident republiky dr. E. Hácha dostal od predsedníctva slovenského snemu listinu našich vedúcich činiteľov, osvedčených Slovákov, nekompromisných bojovníkov za vec slovenského národa, ktorých pokladáme za súcich, aby na čele svojich rezortov pracovali za lepšiu a krajšiu budúcnosť Slovenska a aby sa vedeli ako reprezentanti politickej vôle Slovákov vo všetkých okolnostiach a pri všetkých príležitostiach dobre uplatniť. Prosíme vás preto: dovoľte osvedčeným mužom vašim, ktorí vás za dvadsať rokov ťažkej borby nesklamali, ktorí išli vždy v línii a šľapajách nášho veľkého vodcu A. Hlinku a ktorí i vo svojich vysokých funkciách ostanú jeho ideálom vždy verní, aby oni mohli poslanie svoje splniť a realizovať. Situácia politická bude o niekoľko chvíľ, azda najneskoršie do zajtra večera vyjasnená. Slovensko bude mať takú vládu, ktorú zostaví a navrhne podľa ústavnej listiny na to kompetentný orgán — predsedníctvo slov. snemu. Jedine takáto slov. vláda, vyšlá z vôle ústavných orgánov, bude povolaná na to, aby udržala pokoj a poriadok medzi obyvateľstvom našej milovanej Slovenskej krajiny. Mimoriadne a dočasné opatrenia, ktoré sa stali v tieto dni, vo chvíli nástupu novej vlády k veslu Slovenska, stanú sa bezpredmetnými. Nová vláda bude silnou vládou, jednotnou, garantujúcou každému občanovi bezpečnosť majetku, života a bezpečné podmienky ďalšieho jeho vývinu. Preto očakávajte s dôverou ďalšie opatrenia predsedníctva nášho slov. snemu. Keď sa slov. vláda ujme svojej moci, prestanú mimoriadne opatrenia. Do tých čias však, ako hlavný veliteľ HG vyzývam všetkých gardistov, aby počúvali jedine a výlučne na hlas hlavného veliteľa. Do mojich rúk prisahali dôstojníci HG vernosť, oddanosť, poslušnosť a disciplinovanosť. Do mojich rúk odovzdali i svoju pevnú vôľu pracovať na budovaní šťastnejšieho Slovenska. Ako som ja zodpovedný za vývin udalostí, ktoré idú teraz celým Slovenskom, taktiež každý dôstojník HG vo svojom okruhu, vo svojom miestnom, okresnom a oblastnom veliteľstve je zodpovedný pred Bohom, pred ľuďmi a pred hlavným veliteľom HG za pokoj v celom svojom obvode, okrese, alebo oblasti. Bratislavské rádio hovorí vždy mojimi ústami pravdu, vypočujte preto moje prejavy, moje rozkazy, podľa ktorých sa presne máte držať. Ak sa stali nepríjemnosti medzi vojskom, žandárstvom, medzi políciou a HG, stali sa z veľkého nedorozumenia, z prílišnej horlivosti.Prosím, šetrite krv, Šetrite slovenské životy, o ktorých bezpečnosť, právnu istotu a krajšiu budúcnosť chceme sa ruka v ruke všetci gardisti so všetkým obyvateľstvom Slovenska statočne a svedomité postarať. Dostávam správy z Malaciek, zo Zohoru, aj z iných krajov Slovenska, že tam boli nepokoje. Oznamujem, že Bratislava hlavné mesto Slovenska, je tiché a pokojné. HG stojí tu pred rádiožurnálom a počúva môj prejav. HG je v pohotovosti na hlavnom Štábe. HG bdie, nerobí neporiadky, ale naopak, dáva sa k dispozícii všade tam, kde sa ujímajú moci naši ľudia, aby spravila poriadok a uskutočnila a dokázala to, že Slovák je hoden svojho slobodného samostatného života. To môže dokázaťjedine disciplínou a poslušnosťou voči svojmu hlavnému veliteľovi. Hovorím k vám, nemajúc pred sebou ani papier, ani napísaný prejav, ale zo srdca vyzývam vás, aby ste nám dôverovali, aby ste sa nedali zviesť nijakým heslom íudí nezodpovedných, ľudí, ktorí nemajú v sebe toľko statočnosti, aby pomáhali preklenúť tie priepasti, ktoré sa teraz na Slovensku javia a ktorí ustavične prichádzajú so svojimi plánmi, so svojimi návrhmi a programami, ale tak, aby tieto návrhy a programy za nich niekto iný uskutočňoval. Ja vám vyhlasujem, že ako celý svoj život som robil plány a návrhy, tak teraz tieto návrhy a plány postupne, rad-radom dômyselne, logicky, konzekventne a presne zrealizujem. Majte preto dôveru, ktorú som si od vás zaslúžil a verte, že slovenská vláda všetky tieto programy a návrhy v najkratšom čase splní. Gardisti, ešte raz vás vyzývam, buďte na stráži, nedajte sa zvábiť ľahkým a lacným víťazstvom! Slovák nikdy nešiel za módou, Slovák sa vždy statočne držal svojho vlasteneckého presvedčenia, za svojím cieľom išiel rozumne a tak, aby nič nezapredal zo svojho presvedčenia. Z porád, ktoré sme mali v Bratislave, vyšla jednotná a nezlomná vôľa nepopustiť ani literu zo svojich práv a všetky ďalšie činy usmerniť pod jediným cieľom: na prospech a slobodu slovenského národa a nášho drahého Slovenska! V tomto zmysle, s týmito smernicami zostavuje sa prvá vláda, ktorá čoskoro prevezme moc na území Slovenska. Táto vláda bude v úplnej zhode a v intenciách HG, Hlinkovho ducha, Hlinkovho programu, ktorý bude vláda realizovať. Končím svoj improvizovaný prejav, pri ktorom za mojím chrbtom stojí stráž HG, naši dôstojníci, verní strážci slovenského majetku a slovenskej bezpečnosti. Vezmite si od nich príklad všade, aby sme jednotne mohli vystúpiť, bojovať a jednotne pracovať na veľkom diele realizovania programu A. Hlinku. Gardistom a všetkým poslucháčom privolávam: Na stráž!! [[Category:Dokumenty]] [[Category:Karol Sidor]] ruvgimqww7gxui6hb1jbl5x6y2nw3mn 0 56 8287 7286 2021-06-13T19:08:00Z Danny B. 47 typo 8287 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Viedeň 2. novembra 1938 == ARBITRÁŽNE ROZHODNUTIE == Na základe žiadosti, ktorú podali kráľovská maďarská a československá vláda u vlády nemeckej a kráľovskej vlády talianskej, aby arbitrážnym rozhodnutím upravili medzi nimi nevyriešenú otázku území, ktoré majú byť odstúpené Maďarsku, ako aj na základe následne na to medzi zainteresovanými vládami vymenených nót z 30. októbra 1938, sa ríšskonemecký minister zahraničných vecí pán Joachim von Ribbentrop a gróf Galeazzo Ciano, minister zahraničných vecí Jeho Veličenstva kráľa Talianska, cisára Etiópie stretli dnes vo Viedni a v mene svojich vlád, po opätovnom rozhovore s kráľovským maďarským ministrom zahraničných vecí pánom Kolomanom von Kánya a československým ministrom zahraničných vecí pánom Dr. Františkom Chvalkovským, vydali nasledovné arbitrážne rozhodnutie: # Územie, ktoré má Československo odstúpiť Maďarsku, je vyznačené na pripojenej mape. Vytýčenie hranice priamo na mieste sa prenecháva maďarsko-československému výboru. # Vyprázdňovanie Československom územia, určeného na odstúpenie, a jeho obsadzovanie Maďarskom sa začne 5. novembra 1938 a skončí sa do 10. novembra 1938. Jednotlivé etapy vyprázdňovania a obsadzovania, ako aj ich ďalšie modality, okamžite stanoví maďarsko-československý výbor. # Československá vláda sa postará, aby územie, ktoré odstupuje, zostalo pri vyprázdňovaní v riadnom stave. # Jednotlivé otázky, vyplývajúce z odstúpenia území, osobitne otázky štátnej príslušnosti a opcie, bude riešiť maďarsko-československý výbor. # Maďarsko-československý výbor sa tiež dohodne na podrobnejších ustanoveniach na ochranu osôb maďarskej národnosti, ktoré ostanú na území Československa, a osôb nemaďarskej národnosti nachádzajúcich sa na odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maďarská národná skupina v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojšie národné skupiny. # Ak vzniknú odstúpením územia Maďarsku nevýhody a ťažkosti hospodárskeho alebo dopravno-technického rázu pre územie zostávajúce Československu, urobí kráľovská maďarská vláda všetko, čo je v jej moci, aby takéto nevýhody a ťažkosti v zhode s vládou československou odstránila. # V prípade, že pri realizácii tohto arbitrážneho rozhodnutia vzniknú ťažkosti alebo pochybností, kráľovská maďarská a československá vláda sa o nich dohodnú priamo. Ak by sa pritom nemohli na niektorej z otázok zhodnúť predložia ju na definitívne rozhodnutie nemeckej a kráľovskej talianskej vláde. == Zdroj == Citované podľa: * [http://www.narod-sobe.cz/sve%82t/hmota/te%82lesa/planety/Zeme%82/mapa/Evropa/Slovensko/Viedenska_arbitraz.htm Viedenská arbitráž] == Iné projekty == * {{Wikipédia|Prvá viedenská arbitráž}} [[Category:Dokumenty]] sxufp4apoo191b0hdazcx5ioidlj9x6 0 57 8620 8169 2022-12-12T19:51:06Z 41.66.68.197 archive.org 8620 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} NEMECKÁ VLÁDA a SLOVENSKÁ VLÁDA sa dohodli vzhľadom na to, že sa Slovenský štát dal pod ochranu Nemeckej ríše, z toho vyplývajúce dôsledky upraviť zmluvou. Za tým účelom podpísaní splnomocnenci oboch vlád sa dohodli na týchto ustanoveniach: ;Článok 1 Nemecká ríša preberá ochranu nad politickou nezávislosťou Slovenského štátu a nad integritou jeho územia. ;Článok 2 Na prevedenie ochrany prevzatej Nemeckou ríšou má nemecká branná moc právo v pásme, ktoré je na západe ohraničené hranicou Slovenského štátu a na východe všeobecnou čiarou východného okraja Malých Karpát, východného okraja Bielych Karpát a východného okraja pohoria Javorníkov, kedykoľvek zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené silou, ktorú pokladá za potrebnú. Slovenská vláda urobí opatrenia, aby pre tieto stavby potrebná zem a pôda bola daná k dispozícii nemeckej brannej moci. Taktiež dá Slovenská vláda súhlas k úprave, ktorá je potrebná k bezcolnému zásobovaniu nemeckých oddielov a k bezcolným dodávkam z Ríše pre vojenské stavby. V pásme popísanom v ods. 1 vykonáva vojenské výsostné práva nemecká branná moc. Osoby nemeckej štátnej príslušnosti, ktoré sú zamestnané v opísanej oblasti na základe súkromného-zmluvného pomeru stavaním vojenských objektov, podliehajú v tejto veci nemeckému súdnictvu. ;Článok 3 Slovenská vláda bude svoje vojenské sily organizovať v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou. ;Článok 4 Primerane ochrannému dohodnutému pomeru bude slovenská vláda viesť svoju zahraničnú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou. ;Článok 5 Táto zmluva vstupuje podpísaním hneď v účinnosť a platí na dobu 25 rokov. Obe vlády sa dorozumejú pred uplynutím tejto lehoty o včasnom predĺžení tejto zmluvy. Na dôkaz toho podpísali splnomocnenci obidvoch strán túto zmluvu v dvoch vyhotoveniach. Viedeň, 18. marca 1939.<br /> Berlín 23. marca 1939. ZA NEMECKÚ VLÁDU:<br /> von Ribbentrop e. h. ZA SLOVENSKÚ VLÁDU:<br /> Dr. [[Autor:Jozef Tiso|Jozef Tiso]] v. r.<br /> Dr. Vojtech Tuka v. r.<br /> Dr. [[Autor:Ferdinand Ďurčanský|F. Ďurčanský]] v. r. == Citované podľa == * [https://web.archive.org/web/20170103162326/http://www.klasici.sk/node/496 www.klasici.sk/node/496] (archive.org) == Iné projekty == * {{Wikipédia|Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1939]] [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]] jia41ocud0wbizte990nlrf9udspihc 0 58 9222 7258 2024-09-23T19:07:42Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Proklamácia slovenskej samostatnosti z 11. 3. 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]] na [[Proklamácia slovenskej samostatnosti z 11. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]]: vhodnější název 7258 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} V tejto veľmi vážnej hodine obraciam sa na všelky slobodu milujúce národy Európy a sveta, ktoré si cenia slobodu, tento najvzácnejší dar. Čo sa dnes odohráva na území Slovenska pod útlakom bajonetov českej armády, polície a žanďárstva, protiví sa každému božskému a ľudskému právu. Mŕtve telá tých, čo povstali na obranu najsvätejších práv slovenského národa, ležia na uliciach našich dedín a rnies. Obete brutálneho násilia umierajú v nemocniciach a žaláre sú preplnené našimi politickými a národnými vodcami. Teror dosiahol takých rozmerov, že stalo sa nemožným obhajovať práva slovenského národa v rámci legálnych možností. Toto všetko sa deje za tým cieľom, aby nás ukrátili o všetko to. Čo sme si od 6. októbra 1938 vymohli. Vtláčajú nás do nového otroctva, ktoré je omnoho horšie než čokoľvek, čo sme pretrpeli v minulosti. Urobili sme všetko, aby sme dosiahli riešenie prijateľné pre nás i pre Čechov. Boli sme ochotni zriecť sa mnohého, na čo sme mali právo. Boli srne pripravení dorozumievať sa s Čechmi, ale to bolo všetko márne. Praha verila, že nás bude môcť prinútiť ku kapitulácii všelijakými administratívnymi opatreniami a keď to nič nepomáhalo, siahla po zbrani. Tu sa už nejedná o normálne obcovanie medzi dvomi národmi, ale o diktát českého národa, ktorý nám chce nanútiť svoju vôľu. Boh je nám svedkom, že stojíme tu pred dejinami s čistými rukami. Nemáme si čo vyčítať. Chceli sme dobre, ale zodpovední českí činitelia nám odpovedali násilím. Nemáme nič proti českému národu. Ale tento národ je v rukách istej menšiny, ktorá sa z dejín nič nenaučila. Náš národ už dlho stojí v boji o svoje prirodzené a mravné hodnoty a ešte aj dnes v prvom rade v boji proti boľševizmu a jeho pomáhačom. V uplynulých 20 rokoch bojov proti boľševizmu sme sa naučili poznávať, v čom spočíva rozkladný jed chorobného internacionalizmu a silný vplyv nekresťanských prvkov na náš politický a spoločenský život. Tento boj chceme viesť v duchu nášho nesmrteľného vodcu A. Hlinku, pretože vieme, že si svoju vlastnú existenciu môžeme len takto zaistiť. Praha však chce, aby sme jej padli do náručia, pretože ešte stále dúfa, že bude môcť viesť náš národný život podľa vlastného želania. Tomuto sme odporovali a budeme vždy odporovať. Nepriatelia našej národnej existencie sú početní, ale Boh a Jeho spravodlivosť sú v tejto najzávažnejšej hodine nášho národného bytia ešte viac s nami a neodoprie nám svoju ochranu. Keď sme v ťažkých septembrových dňoch minulého roku stáli pred veľkým politickým rozhodnutím o budúcnosti nášho národa, Adolf Hitler, vodca veľkého nemeckého národa, sa zastal nášho práva. S dôverou v Božiu spravodlivosť a nezištné priateľstvo veľkého nemeckého národa, rozhodli sme sa ísť cestou, ktorú nám Prozreteľnosť určila. Sme rozhodnutí nevzdať sa nášho prirodzeného práva na národné sebaurčenie, ako to rozhodol výkonný výbor HSĽS v Žiline dňa 6, októbra minulého roku. V záujme spokojného vývoja nášho a českého národa, v záujme plného uplatnenia sebaurčovacieho práva daného Bohom každému národu, v záujme zaistenia pokoja v strednej Európe a v našej krajine, lámerne štátne spoločenstvo, ktoré nás viazalo s Čechmi v rámci Č-SR, pretože udalosti dokázali, že nás národ v tomto rámci nemôže spokojne žiť a vyvíjať sa. A preto odvolávajúc sa na suverénne právo nášho národa, týmto vyhlasujeme Slovensko za samostatné. V tejto historickej hodine, ktorá prináša nášmu národu splnenie túžob mnohých storočí, nech si všetci Slováci uvedomujú, že naša vec zvíťazí, pretože je spravodlivá. Buďte všetci presvedčení, že náš ťažký zápas skončí víťazne, i keď mu ležia v ceste mnohé ťažké prekážky. Hor'sa do práce za šťastné Slovensko! Nech nám Pán Boh pomáha a nás ochraňuje! Podpísaní: Ďurčanský / Kirschbaum == Zdroj == === Citované podľa === * Karol Sidor, ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 125-126 [[Category:Dokumenty]] [[Category:Ferdinand Ďurčanský]] kegb8zrfknjmposzxwyu1erafcvv5k7 0 59 9156 8969 2024-04-17T00:07:51Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav v bratislavskom rozhlase 12. marca 1939 (Karol Sidor)]] na [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 12. marca 1939]]: vhodnější název 8969 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Karol Sidor | ZDROJ = ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 134-137 | LICENCIA = PD SK }} Slováci a Slovenky! Nastúpil som úrad predsedu slovenskej vlády v presvedčení, že budem môcť na tomto mieste vykonať pre Slovákov a Slovensko toľko, koľko je potrebné k uspokojeniu osobných, politických a hospodárskych nárokov každého obyvateľa Slovenskej krajiny. V prvom rade zaumienil som si konsolidovať rozbúrené politické mysle a zjednotiť ich jedným a presným smerom. Moja cesta bola vždy rovná, môj cieľ každému viditeľný. Aj ako predseda vlády chcem a budem pokračovať rovnou cestou a za jasným, každému viditeľným cieľom. Medzi prvé ciele mojej vlády patrilo zabezpečiť v hlavnom meste Slovenska, ako aj na území celej Slovenskej krajiny pokoj a poriadok. Hneď v prvých hodinách zrušili sme všetky mimoriadne vojenské opatrenia a navrátili moc na Slovensku do rúk civilných orgánov. Hneď za tým nasledovalo odvolanie všetkých českých dôstojníkov, ktorí boli v búrlivých dňoch poslaní z Moravy a z Čiech do našich slovenských mestečiek a obcí. Všetci títo ako aj novoprišlí českí žandári za 24 hodín, podľa rozkazu, opúšťajú Slovensko. Nariadili sme ďalej, aby boli na slobodu pustení všetci slovenskí kňazi, všetci slovenskí poslanci, všetci miestni, okresní, alebo oblastní velitelia HG, ako aj všetci okresní náčelníci. Väčšina týchto nachádzala sa vo väzniciach na Slovensku. Títo za 24 hodín musia byť z väzníc prepustení a daní na slobodu. Vo veci tých väzňov ( a bude ich 150 až 200 ), ktorí boli autami a vlakmi odvezení na Moravu, rozhodli sme, aby za 48 hodín prišli domov na Slovensko ako slobodní jeho občania. Toto sú prvé kroky mojej vlády. Som povinný pri tom povedať, že ani k uväzneniu týchto našich pracovníkov a ani k zmene vlády dr. Tisu nedal som ako Štátny minister v Prahe popud, tým menej súhlas. Naopak, zložil som formálny protest na kompetentných miestach proti takému pokračovaniu voči slovenským ľuďom a voči Slovensku. Bolo preto mojou prvou povinnosťou, keď som sa ujal vedenia vlády na Slovensky, aby som odstránil to, čo zabolieť muselo každého sebavedomého Slováka. Opakujem poznovu, celá moc na Slovensku prechádza do rúk civilných orgánov a práve preto nemôžem pripustiť, aby sa do ich výkonu a práce miešali nepovolaní ľudia. Tu mám na mysli niektoré výkyvy, ktoré sa stali na vidieku, že nastal rozpor medzi veriteľmi HG a reprezentantmi civilných a vojenských vrchností. Likvidácia týchto rozporov nastáva v zmysle dávnejšej vyhlášky, podľa ktorej HG je pomocným orgánom v tých prípadoch, v ktorých úrady túto pomoc od HG žiadajú, alebo v prípadoch, keď túto pomoc našim vrchnostiam HG ponúkne v záujme zabezpečenia verejného poriadku v patričnom meste, alebo v obci. Pri takomto jasnom rozdelení úloh bude už v najbližšej budúcnosti vylúčené akékoľvek nedorozumenie. Rozkazy pre úrady a pre Gardu vysielajú na Slovensku z jedného a toho istého centra, riadeného pevnou mojou vôľou a nacionálnou cťou. Práve preto neslobodno počúvať na „tajné odkazy“, na takzvané „dôverné informácie“, ktoré by mohli zapríčiňovať ďalšie zmätky vo verejnosti, ale treba prijímať rozkazy výlučne len od slovenskej vlády a od hlavného veliteľa HG. Je prirodzené, že v najbližších dňoch vytvoríme aj najsrdečnejší pomer vzhľadom na naše bezpečnostné orgány a armádu. Takto zocelení v jedno a riadení jednou vôľou a pevnou rukou nastúpime po ťažkých dňoch zkúšky na cestu práce a radosti z vlastných výsledkov tejto roboty. Už vopred vyhlasujem, aby sa od mojej vlády zázraky nečakali. Zázraky robí iba Pán Boh. My, jeho oddané deti, môžeme podnikať iba to, čo je v našich osobných silách a v organizovaní našej spoločnej práce. Na dnes večer zvolal som prvú schôdzu ministerskej rady, aby sme na nej porokovali o najbližších úlohách celej slovenskej vlády, ktoré úlohy okamžite musia byť vykonané. Na návrh predsedníctva slovenského snemu prezident republiky preložil dátum zvolania nášho slovenského parlamentu zo dňa 14. marca na deň 28. marca. Dňa 28. marca pred tvárou slovenského snemu budem môcť rozvinúť program mojej vlády a dúfam, že budem môcť už zreferovať aj o tom, čo táto vláda prospešného pre slovenský národ za ten čas vykonala a zariadila. Pre najbližšie zasadnutie slovenského snemu pripraví moja vláda celý rad osnov zákonov, ktorými vyriešime najpálčivejšie otázky na Slovensku. Majte preto dôveru v mužoch, ktorí vás nikdy nesklamú. Neverte našepkávačom, neverte poplašným zvestiam! Verte sebe a svojim ľuďom! Stojíme na stráži slovenského záujmu proti každému, kto nám ho ohrozuje a sme s každým, kto tento záujem rešpektuje a ho napomáha. Budujeme a budovať budeme samostatný nacionálny život na Slovensku, máme úplnú moc usporiadať si to tak, ako to za najlepšie uznáme a preto, Slováci a Slovenky, hlavy hore a položiť ruku k práci za Boha, za národ, z ktorej práce vzkvitne krajšia budúcnosť nášho slovenského národa. Držím sa hesla Ľudovíta Štúra, ktoré som dal vpísať na čestné dýky dôstojníkov HG: Cesta naspäť nemožná! Slovensko celé musí ísť vpred a stále vpred! Na stráž! [[Category:Dokumenty]] [[Category:Karol Sidor]] ihv87eikxga70zl2n4luexhoeywpifp 0 60 9160 7232 2024-04-19T00:07:46Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav vo viedenskom rozhlase 12. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]] na [[Prejav Ferdinanda Ďurčanského vo viedenskom rozhlase 12. marca 1939]]: vhodnější název 7232 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ferdinand Ďurčanský | ZDROJ = Karol Sidor, ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 139 | LICENCIA = PD SK }} Slováci, gardisti! Ako je vám známe, na Slovensku vyvinula sa situácia tak, že naši najlepší ľudia, osvedčení ľudáci a poslanci Slovenského snemu sa zatýkajú, internujú alebo žalárujú, Iní musia sa schovávať, keď sa nechcú zriecť politickej činnosti práve v tomto vážnom okamihu slovenského národa. Slobodná politická reč je na Slovensku nemožná. Je kontrolovaná v tlači a v rozhlase ozbrojenými Čechmi v uniformách. Z našich vedúcich mužov ponechali na slobode len tých, od ktorých Praha očakáva, že príjmu riešenie, nanútené nášmu národu bajonetmi. Praha spolupracuje s tými ľuďmi, od ktorých očakáva, že bez ohľadu na mŕtvych a ranených ešte aj dnes budú hľadať východisko v rámci právneho poriadku tej republiky, ktorú zastupujú Česi. Slovenský národ neuspokojuje sa však s polovičatosťami a bezprávím a neurobí lo. Má dosť nerozhodnosti a polovičatosti. Potrebujeme konečné a nášmu slovenskému národu zodpovedajúce riešenie. Takémuto riešeniu v najkratšom čase dôjde. Strážte slovenské národné záujmy, buďte trpezliví a rozhodní. Každý nech sa stará o to, aby moc Slovenska bola len v slovenských rukách, aby poriadok, moc a disciplinovanosť len Slováci reprezentovali a aby v rozhodujúcej hodine, ktorá môže prísť v každom okamihu, na Slovensku len Slovák bol pánom. Boja sa nebojte, obetí sa nebojte, buďte rozhodní a trpezliví! Slováci, gardisti! Hodina, na ktorú čakáte, veľmi skoro udrie. Buďte pripravení! Na stráž! [[Category:Dokumenty]] [[Category:Ferdinand Ďurčanský]] g5zyc69f3hfqwewb5cun158kuu39drp 0 61 9152 7229 2024-04-15T17:07:51Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav v bratislavskom rozhlase 11. marca 1939 (Karol Sidor)]] na [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 11. marca 1939]]: vhodnější název 7229 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Karol Sidor | ZDROJ = ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 118-119 | LICENCIA = PD SK }} Vážení poslucháči! Včera som hovoril k vám o polnoci, hovorím k vám o polnoci aj dnes. Nejdem vám prednášať program slovenskej vlády, na čele ktorej stojím od tejto chvíle. Od chvíle najvážnejšej v mojom živote. Aký program môžem ja predniesť, keď mi srdce krváca nad tým, čo sa robí s mojím dobrým Slovenskom? Moji kamaráti, s ktorými som celých 20 rokov čestne a bez ohľadu na seba a na svoju rodinu bojoval za krajšiu budúcnosť Slovenska — dnes sedia väčšinou po áreštoch, ich rodiny trnú úzkosťou, čo im donesie zajtrajšok a ja sám takmer ako prst ostávam v tomto položení. Jedinou mojou potechou je dobrotivý Boh, ktorý ma nikdy nezahanbil v boji opozičnom a iste požehná moju prácu aj ako vládneho činiteľa na Slovensku. Dôverujem v Prozreteľnosť Božiu, skladám do nej svoju nádej, lebo ťažký je dvojitý kríž slovenského národa, ktorý musíte nosiť spolu so mnou všetci. Doteraz bol som ministrom v Prahe. Nechcel som to ministerstvo, ale v záujme slovenského národa prijať som ho musel. Aj na tej varte strážil som večné hodnoty národa tak, ako ma to môj veľký vodca a učiteľ Andrej Hlinka naučil: dôsledne a nebojácne a za všetkých okolností. Aký teda program vlády? Zídu sa moji starí kamaráti, stanú si vedľa mňa a pôjdu cestou, ktorú si spolu naznačíme a ktorá najistejšie prispeje k obrodeniu nášho samostatného nacionálneho života. Teda nijaké vysoké plány a fantastické zámery. Skutočnosť, ktorá je okolo nás, velí nám všetkým, aby sme najprv zahojili rany, obviazali údery a nastúpili konsolidačnú cestu všetci, ktorí s národom úprimne myslia. Volám vás všetkých do práce a k sebe. Volám vás, kamaráti gardisti, vy budovatelia nového Slovenska, ktorí ste ma doteraz nesklamali. Volám vás do disciplinovaného šíku pod zástavu nacionálnu a hlinkovskú. Ostávam vaším, akým som bol posiaľ. Ostávam hlavným veliteľom HG. Vy musíte podľa svojej prísahy, do mojich rúk zloženej, plniť príkazy a rozkazy slovenského národa. Odkaz Andreja Hlinku splníme v dohode so všetkými našimi národnými skupinami na Slovensku. Jeden duch a jedna snaha nás bude viesť všetkých a to tá, ktorú sme 6. októbra minulého roka v Žiline tak manifestačné pred celým svetom vyjadrili. Národ, ktorý nechce umrieť, bude žiť. Bude žiť naveky, aj keď búrka kmáše stromami a víchor láme a vyvracia duby. Hora stojí a hora ostáva. Zasvitne slnko radosti i nad naším ťažko skúšaným Slovenskom. Budem šťastný, keď svojou prácou prispejem k blahu vás všetkých. Pán Boh nám na pekne započatej a v týchto chvíľach tak tŕnistej a ťažkej ceste pomáhaj. Kamaráti, na stráž! Cesta naspäť nemožná! Slovensko vpred! [[Category:Dokumenty]] [[Category:Karol Sidor]] r1xulomiy43x51moagjyeqs1m8x21nv 8 850 4799 2803 2012-10-03T19:46:24Z Danny B. 47 optimalizácia kódu 4799 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours"> '''{{SITENAME}} ešte neobsahuje článok s názvom {{PAGENAME}}.''' * Na vytvorenie nového článku, začnite písať do dolného okna a potom kliknite "Uložiť článok". Vaše zmeny budú ihneď viditeľné. * Prosíme, nevytvárajte článok na prezentáciu samého seba, web stránky, produktu alebo podnikania (pozri [[Project:Zásady a pravidlá]]). * Ak ste vo {{GRAMMAR:lokál|{{SITENAME}}}} nový/á, prosím prečítajte si [[Pomoc:Obsah|Príručku]] pred tvorbou [[Project:Váš prvý článok|vášho prvého článku]], alebo použite na experimenty [[Project:Pieskovisko|pieskovisko]]. </div> fd8j3mr3s9s35femm8ls36nkhtfkwhb 8 1149 2804 1768 2006-12-29T19:40:38Z Romihaitza 37 Blank for the Foundraiser. See [[M:Foundraising]] - please translate it and revert after the foundraiser. 2804 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 4 1425 8018 8009 2019-06-05T05:14:13Z Wizzard 3 wikinoviny -> wikisprávy 8018 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" style="border: none; border-collapse: separate; width: 100%;" |- | colspan="2" | == Vitajte na stránke Wikizdrojov ~ Wikisource! == Vitajte vo Wikizdrojoch, zbierke voľne dostupných originálnych textov v&nbsp;slovenskom jazyku. Wikizdroje obsahujú momentálne '''[[Špeciálne:Statistics|{{NUMBEROFARTICLES}}]]'''&nbsp;stránok. Navštívte [[Pomoc:Obsah|pomocníka]] a&nbsp;experimentujte na [[Wikizdroje:Pieskovisko|pieskovisku]], aby ste sa naučili, ako môžete upravovať a&nbsp;pridávať články. Ak chcete prispieť, navštívte prosím najprv stránku [[Wikizdroje:Portál komunity|Portál komunity]], kde prebieha koordinácia spolupráce redaktorov pri budovaní slovenských Wikizdrojov. |- style="vertical-align: top;" | style="width: 50%;" | [[Súbor:Nuvola apps kdict.png|right|50px]] == Odporúčaný text == {{/Odporúčaný text}} | [[Súbor:Nuvola apps kwrite.png|right|50px]] == Katalóg textov == {{/Katalóg}} |- style="vertical-align: top;" | [[Súbor:Crystal 128 three.png|right|50px]] == Komunita == {{/Komunita}} | [[Súbor:Crystal 128 date.png|right|50px]] == Novinky == {{/Novinky}} |- | colspan="2" | [[Súbor:Wikisource-logo.svg|right|50px]] == Sesterské projekty == Wikizdroje sú prevádzkované neziskovou nadáciou [[w:Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]], ktorá prevádzkuje niekoľko iných mnohojazyčných a&nbsp;otvorených projektov: {| class="plainlinks" style="text-align: center; width: 100%;" |- | [[Súbor:Wikipedia-logo-v2.svg|50px|Wikipédia]] | [[Súbor:Wiktionary-logo-en.svg|50px|Wikislovník]] | [[Súbor:Wikiquote-logo.svg|50px|Wikicitáty]] | [[Súbor:Wikibooks-logo.svg|50px|Wikiknihy]] | [[Súbor:Wikivoyage-logo.svg|50px|Wikicesty]] |- style="vertical-align: top;" | '''[[w:|Wikipédia]]'''<br />''Slobodná encyklopédia'' | '''[[wikt:|Wikislovník]]'''<br/>''Výkladový slovník'' | '''[[q:|Wikicitáty]]'''<br />''Zbierka citátov'' | '''[[b:|Wikiknihy]]'''<br />''Knihy a&nbsp;manuály'' | '''[[voy:|Wikicesty]]'''<br />''Cestovateľská príručka'' |- | [[Súbor:Wikinews-logo.svg|50x50px|Wikisprávy]] | [[Súbor:Wikiversity-logo.svg|50px|Wikiverzita]] | [[Súbor:Wikispecies-logo.svg|50px|Wikidruhy]] | [[Súbor:Commons-logo.svg|50px|Commons]] | [[Súbor:Wikidata-logo.svg|50px|Wikiúdaje]] |- | '''[[n:|Wikisprávy]]'''<br />''Otvorené spravodajstvo'' | '''[[betawikiversity:Hlavná stránka|Wikiverzita]]'''<br />''Učebné texty'' | '''[[wikispecies:Hlavná stránka|Wikidruhy]]'''<br/>''Adresár biologických druhov'' | '''[[commons:Hlavná stránka|Commons]]'''<br />''Zdieľaná zbierka médií'' | '''[[d:Wikidata:Hlavná stránka|Wikiúdaje]]'''<br />''Znalostná databáza'' |} |} <div class="plainlinks" style="font-size: smaller; text-align: center;"> Ak pokladáte Wikizdroje alebo sesterské projekty za užitočné, prosím zvážte [https://donate.wikimedia.org poskytnutie daru]. Dary sú primárne určené na nákup vybavenia serverov. </div> __NOEDITSECTION__ __NOTOC__ 25z2ma147ktk5h0avroub6lfbh6wrgf 4 1429 8831 8826 2023-06-23T21:49:51Z V0lkanic 3359 fix 8831 wikitext text/x-wiki Na túto stránku sa pridávajú žiadosti o pridelenie administrátorských práv. Nové žiadosti pridávajte chronologicky pod hlavičku '''[[#Nové žiadosti|Nové žiadosti]]''' (''New requests''). == Vybavené žiadosti == <!-- Old requests --> === AtonX === I request sysop access on ''sk:Wikisource'': *'''Language Code:''' SK *'''Local Request Link:''' [[sk:Wikisource:Žiadosti o administrátorské práva]] *'''Local User Page:''' [[sk:User:AtonX]] Thank you. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 17:28, 30 marec 2006 (UTC) ''from 30/03/06 until 06/04/2006'' ==== Yes ==== # --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 09:21, 31 marec 2006 (UTC) # --[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]] 02:18, 5 apríl 2006 (UTC) ==== No ==== #... ==== Comments ==== === Wizzard === I request sysop access on ''sk:Wikisource'': *'''Language Code:''' SK *'''Local Request Link:''' [[sk:Wikisource:Žiadosti o administrátorské práva]] *'''Local User Page:''' [[sk:User:Wizzard]] Thank you. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 09:21, 31 marec 2006 (UTC) ''from 31/03/06 until 07/04/2006'' ==== Yes ==== # --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 09:47, 31 marec 2006 (UTC) # --[[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]] 02:18, 5 apríl 2006 (UTC) ==== No ==== #... ==== Comments ==== === AtonX (bureaucrat) === I request bureaucrat access on ''sk:Wikisource'': *'''Language Code:''' SK *'''Local Request Link:''' [[sk:Wikisource:Žiadosti o administrátorské práva]] *'''Local User Page:''' [[sk:User:AtonX]] Thank you. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:37, 6. august 2008 (UTC) Ahojte, som správca a byrokrat na sk:Wikibooks a správca tu na Wikisource. Rád by som požiadal stewardov o práva byrokrata tu na Wikisource, z dôvodu, že je potrebné premenovávať niektoré účty z dôvodu jednotného prihlasovania. ==== Yes ==== # [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] 15:31, 6. august 2008 (UTC) # I support this request; we need a bureaucrat here - [[User:-jkb-]] <small>[[:cs:User:-jkb-|cs.source]]</small> 07:51, 7. august 2008 (UTC), admin on Oldwikisource, bureaucrat on Czech Wikisource # [[:w:sk:Redaktor:Bubamara|Bubamara]] / --[[Redaktor:Bubi|Bubi]] 14:37, 13. august 2008 (UTC) # '''Support'''. --<small> [[User:とある白い猫|Cat]]</small> [[User talk:とある白い猫|chi?]] 11:58, 6. september 2008 (UTC) ==== No ==== # ==== Comments ==== * Ďakujem. Thank you. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 22:16, 23. január 2009 (UTC) === [[m:User:Danny B.|Danny B.]] === Žádám tímto o práva správce. Rád bych tu udělal technickou údržbu a také dohlížel na případné vandalismy apod., protože poslední správcovský zásah lokálního správce proběhl před rokem a správce naposledy editoval před 10 měsíci. — [[User:Danny B.|Danny B.]] 22:13, 4. august 2012 (UTC) # Prečo nie, aspoň sa o to tu niekto bude trochu starať. --[[Redaktor:Rádiológ|Rádiológ]] ([[Diskusia s redaktorom:Rádiológ|diskusia]]) 09:12, 5. august 2012 (UTC) # Za. Každá technická akcia je dobrá akcia :-) [[:w:sk:Redaktor:Bubamara|Bubamara]] / --[[Redaktor:Bubi|Bubi]] --[[Redaktor:Bubi|Bubi]] ([[Diskusia s redaktorom:Bubi|diskusia]]) 19:19, 7. august 2012 (UTC) # Za. Vítaná pomoc. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 20:26, 7. august 2012 (UTC) # Za. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 19:41, 10. august 2012 (UTC) # +1 [[Redaktor:-jkb-|-jkb-]] ([[Diskusia s redaktorom:-jkb-|diskusia]]) 10:02, 2. september 2012 (UTC) '''Done''', rights granted. [[Redaktor:Trijnstel|Trijnstel]] ([[Diskusia s redaktorom:Trijnstel|diskusia]]) 19:53, 23. september 2012 (UTC) === [[Redaktor:Danny B.|Danny B.]] - byrokrat === Po technické stránce jsou jediné dvě činnosti, které může byrokrat vykonávat, přidávání a odebírání uživatelských práv; pokud je mi známo, žádné komunitní procesy, z nichž by vyplývala pro byrokrata další práva či povinnosti, zde definovány zatím nejsou. Jednou z věcí, které se v rámci své dlouhodobé údržby sesterských projektů se snažím zároveň dělat, je revize botů, která zahrnuje i případné přidávání či odebírání uživatelů do/z této skupiny, pročež by se mi pro to hodila příslušná práva. Jsem rovněž dlouhodobě zastáncem názoru, že na každém projektu mají být nejméně dva byrokrati, jednak aby se mohli navzájem zastupovat, jednak i proto, aby měl každý uživatel případně možnost vícenásobného posouzení své žádosti a nezáviselo vše na jediném člověku, takže protože tu je momentálně jen jeden a navíc v poslední době minimálně aktivní, hlásím se do služby. Obecně by též bylo vhodné, kdyby byl projekt méně závislý na zásazích třetích stran zvenku, a byl si schopen svou uživatelskou agendu řešit sám. — [[User:Danny B.|Danny B.]] 00:12, 29. február 2016 (UTC) ==== Yes ==== # Ďakujem ti za iniciatívu a pomoc. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] ([[Diskusia s redaktorom:AtonX|diskusia]]) 17:04, 1. marec 2016 (UTC) ==== No ==== '''Done'''. --[[Užívateľ:AtonX|AtonX]] ([[Diskusia s užívateľom:AtonX|diskusia]]) 18. 10. 2016, 12:16 (UTC) == Nové žiadosti == <!-- New requests --> [[cs:Wikisource:Žádosti o práva správce]] [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] 37cfojmlz0yf0obyaz4309tyojk02qd 14 1432 6186 6010 2016-01-25T09:13:17Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6186 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Janko Kráľ}} [[Kategória:Autori|Kral, Janko]] mhh9wy79uhkc1rzn9ubwqjre3d8lp59 14 1433 6585 5704 2016-09-25T20:58:50Z Danny B. 47 - {{Hlavné kategórie}} 6585 wikitext text/x-wiki Táto kategória združuje všetkých autorov, ktorých diela sa nachádzajú na slovenských Wikizdrojoch. [[Kategória:Hlavná kategória]] 8eheono0n8d0eruk4xiyqisz887ushz 14 1434 6187 6016 2016-01-26T09:45:44Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6187 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ján Botto}} [[Kategória:Autori|Botto, Ján]] ttfdl61h8uciwx2uy0kj6cmgtzjjio5 10 1435 8092 6607 2020-05-10T10:07:26Z Danny B. 47 rekat 8092 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = delete | nadpis = Táto stránka bola navrhnutá na zmazanie. | text = Dôvod pre tento návrh je uvedený v [[Wikizdroje:Stránky na zmazanie#{{PAGENAME}}|zozname stránok na zmazanie]]. Tam sa môžete k návrhu vyjadriť. | poznámka = '''[[Project:Správcovia|Správcovia]]''' – pred zmazaním nezabudnite overiť, [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|či sem neodkazujú iné stránky]] (vrátane prípadného interwiki po presune), a&nbsp;skontrolovať [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} históriu stránky]. | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png }}<includeonly> [[Kategória:Údržba:Rozhodnúť o zmazaniu|{{FULLPAGENAME}}]] </includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]] </noinclude> 37qpa1r3p2aswn0bokv2x2jyqog0uti 4 1438 8188 6124 2021-01-04T19:07:19Z Danny B. 47 fix link 8188 wikitext text/x-wiki {{/návod}} * [[/Archív 2007|Archív 2007]] * [[/Archív 2009|Archív 2009]] * [[/Archív 2010|Archív 2010]] == [[Vytvára sa List Andreja Sládkoviča Andrejovi Trúchlemu-Sytnianskemu]] == * pomýlil som sa pri tvorení - názov stránky obsahuje „vytvára sa” <small>(nepodpísaný [[User:Alekme|Alekme]])</small> Smazáno. Příště stačí do stránky vložit šablonu {{Šablóna|Zmazať|důvod smazání}}, netřeba psát sem.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 06:11, 24. júl 2015 (UTC) :Ok, budem brať do úvahy. --[[Redaktor:Alekme|Alekme]] ([[Diskusia s redaktorom:Alekme|diskusia]]) 14:58, 27. júl 2015 (UTC) == [[Ústava Slovenskej republiky - občiansky návrh]] == * Bez zdroja a licencie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 13:46, 9. august 2011 (UTC) *Zdroj aj licenciu doplnim. [[Špeciálne:Príspevky/192.128.254.241|192.128.254.241]] == [[Priama občianska demokracia - manifest občianskeho politického hnutia]] == * Bez zdroja a licencie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 13:46, 9. august 2011 (UTC) * Zdroj aj licenciu doplnim. 192.128.254.241 == [[Prostonárodné slovenské povesti]] == * Bez zdroja a licencie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 13:53, 9. august 2011 (UTC) :Čo tým chcete povedať, bez toho, aby source licenciu? Musím dodať niečo k tomu? Ak áno, ako môžem pridať informácie k tomu? Tak ako tak, je neúplná v tejto dobe. Dúfajme, že to bude čoskoro dokončená. [[Redaktor:TayyabSaeed|TayyabSaeed]] 13:18, 16. august 2011 (UTC) == [[Ku Kriváni]] == * Nie je slovensky, ale česky, a preto náleží na cs, kde je na [[:cs:Ku Křiváni]]. --[[Redaktor:Okino|Okino]] ([[Diskusia s redaktorom:Okino|diskusia]]) 19:15, 17. november 2015 (UTC) ep9r977t5i9vmtwflalyb5nhwbmhdea 4 1440 6351 4795 2016-03-26T00:54:49Z Danny B. 47 fix link 6351 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours"> Zoznam '''Stránky na zmazanie''' je miestom, kde sa diskutuje o&nbsp;stránkach, ktore považujete za potrebné vymazať. O&nbsp;každom návrhu sa diskutuje aspoň 5&nbsp;dní (pokiaľ článok zjavne neporušuje [[{{SITENAME}}:Zásady a pravidlá|pravidlá]]) a&nbsp;[[Special:Listusers|redaktori]] sa môžu vyjadriť k&nbsp;tomu, či sa má stránka * '''ponechať''', * '''zmazať''' alebo * '''spojiť''' s&nbsp;iným článkom (a&nbsp;'''presmerovať''' na jeho stránku). Každný návrh na zmazanie alebo hlas musí byť doplnený dôvodom, prečo by mala byť stránka zmazaná, ponechaná alebo spojená a&nbsp;presmerovaná. Staré návrhy sú archivované v&nbsp;[[{{SITENAME}}:Vymazané stránky|archíve vymazaných stránok]]. Ako a&nbsp;prečo pridávať stránky do tohto zoznamu vám poradí [[Help:Obsah#Ako vymazať stránku|pomocník]]. '''Nové sekcie pridávajte prosím na koniec stránky!''' </div> hewl145j9xtn5vynaotzwosglgw6mt3 14 1442 6188 3736 2016-01-27T12:00:28Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6188 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Juraj Fándly}} [[Kategória:Autori|Fandly, Juraj]] 0pf15y3nurcee6lpcydlqjhjvyl6l5h 14 1443 7777 6675 2018-05-27T21:32:49Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7777 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Jozef Miloslav Hurban}} * {{Commonscat|Jozef Miloslav Hurban}} == Externé zdroje == * [http://digitalna.kniznica.info/s/gPyZRoT2bD Piesne nateraz] - dielo z r. 1861 dostupné v elektronickej podobe [[Kategória:Autori|Hurban, Jozef Miloslav]] hlfifvm09v70crzawobfgh6g3tykh8k 4 1445 6561 5367 2016-08-16T19:28:59Z Danny B. 47 uhrabání 6561 wikitext text/x-wiki {{/Tento riadok nemažte/}} 6oadx3fe3sg9gyy4hunfzbwgw2eoygs 14 1447 6379 3762 2016-03-30T00:37:30Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} 6379 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Poézia}} * {{Wikicitáty|Poézia}} [[Kategória:Žánre]] 3b535tsxbgcgl0lsy1o9wbt7587g25g 14 1448 6595 5779 2016-09-29T20:03:02Z Danny B. 47 - {{Hlavné kategórie}} 6595 wikitext text/x-wiki Toto je hlavná kategória, ktorá zlučuje všetky texty vo Wikizdrojoch podľa žánru. [[Kategória:Hlavná kategória]] 6ivnm790dhe1fweoytc6nyxft7f3f25 14 1449 1628 2006-03-31T11:05:39Z AtonX 1 categ 1628 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 14 1450 5287 5283 2014-02-17T22:44:02Z AtonX 1 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/Roman Games|Roman Games]] ([[User talk:Roman Games|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava AtonX 5287 wikitext text/x-wiki Táto kategória združuje neliterárne texty. [[Kategória:Žánre]] kxcaza18myqmrl2jr3l03v5jkpxn99b 14 1451 6189 3728 2016-01-28T13:37:48Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6189 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Karol Sidor}} [[Kategória:Autori|Sidor, Karol]] 8dbvwj52xy5w840vdehyiqu9fb952jp 14 1452 6238 6190 2016-03-11T07:00:52Z Danny B. 47 oprava řadicího klíče 6238 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ferdinand Ďurčanský}} [[Kategória:Autori|Ďurčanský, Ferdinand]] 6y62aso42tc81zscdza87v04asvjwav 14 1453 6678 3731 2016-11-27T10:58:02Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6678 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Jozef Tiso}} * {{Wikicitáty|Jozef Tiso}} * {{Commonscat|Jozef Tiso}} [[Kategória:Autori|Tiso, Jozef]] oyogmahgucyfm0az5dmew3nficin24q 4 1455 6750 4788 2017-03-18T11:07:11Z Danny B. 47 rekat 6750 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours"> Toto pieskovisko je určené na experimenty. Môžete si skúsiť akékoľvek formátovanie a nikto Vás za to nebude trestať. Prečítajte si, prosím, [[Pomoc:Obsah|Pomocníka]], kde se dozviete, čo a ako. Aby ste sa mohli na pieskovisku pohrať, kliknite na tlačidlo '''uprav''', v editačnom okienku zájdite dole a na vhodnom mieste vykonajte zmeny. Keď budete hotoví, môžete si ich prezerať pomocou tlačidla '''Zobraz náhľad''' a uložiť pomocou '''Ulož článok'''. Vaše pokusy má každý právo kedykoľvek zmazať. '''Nevymazávajte prosím prvý riadok stránky s textom <code><nowiki>{{/Tento riadok nemažte/}}</nowiki></code>!''' </div><noinclude> [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] </noinclude> 5gfnfi1zl96dvb90t2lt7ngwelpou6t 4 1456 5923 5115 2015-07-03T00:15:28Z Danny B. 47 rekat 5923 wikitext text/x-wiki '''[[:Kategória:Samo Chalupka|Samo Chalupka]]: [[Mor ho!]]''' <poem style="font-style: italic;"> Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, sadli tam za pomedzím slovenského rodu. Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom: belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom. Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci; okol neho cárska stráž, tuhí to paholci; a pred cárom družina neveliká stojí: sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji. Pobelavé kaderie šije im obtáča, modré ich oči bystro v okolo si páča. Rastom sú ako jedle, pevní ako skala, zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala. Krásna zem - jej končiny valný Dunaj vlaží, a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží: Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy: to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy. </poem><noinclude> [[Kategória:Wikizdroje:Hlavná stránka]] </noinclude> hemi3vsl7u89yh5djm105kdk4ilxfx3 4 1457 6937 6714 2017-08-22T11:16:05Z Wizzard 3 6937 wikitext text/x-wiki * ''[[Špeciálne:Allpages|Abecedný index]]'' ==== [[:Kategória:Autori|Autori]] ==== [[Obrázok:Nuvola apps kpdf.png|vpravo|50px]] * [[:Kategória:Belo IV.|Belo IV.]] * [[:Kategória:Ján Botto|Ján Botto]] * [[:Kategória:Samo Chalupka|Samo Chalupka]] * [[:Kategória:Ferdinand Ďurčanský|Ferdinand Ďurčanský]] * [[:Kategória:Ivan Gašparovič|Ivan Gašparovič]] * [[:Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav|Pavol Országh Hviezdoslav]] * [[:Kategória:Juraj Fándly|Juraj Fándly]] * [[:Kategória:Jozef Miloslav Hurban|Jozef Miloslav Hurban]] * [[:Kategória:Andrej Kiska|Andrej Kiska]] * [[:Kategória:Ladislav Kováč|Ladislav Kováč]] * [[:Kategória:Janko Kráľ|Janko Kráľ]] * [[:Kategória:Karol Sidor|Karol Sidor]] * [[:Kategória:Ľudovít Štúr|Ľudovít Štúr]] * [[:Kategória:Jozef Tiso|Jozef Tiso]] ==== [[:Kategória:Žánre|Žánre]] ==== [[Obrázok:Nuvola apps bookcase.png|50px|vpravo]] * [[:Kategória:Dokumenty|Dokumenty]] * [[:Kategória:Korešpondencia|Korešpondencia]] * [[:Kategória:Prejavy|Prejavy]] * [[:Kategória:Piesne|Piesne]] * [[:Kategória:Poézia|Poézia]] * [[:Kategória:Právne predpisy|Právne predpisy]] * [[:Kategória:Próza|Próza]] * [[:Kategória:Náboženské texty|Náboženské texty]] * [[:Kategória:Knihy|Knihy]] <noinclude> [[Kategória:Wikizdroje:Hlavná stránka]] </noinclude> 3bgt997u6m8qd4mz3wiqj8wosdhu77w 0 1460 8819 7753 2023-06-20T10:07:36Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8819 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ladislav Kováč | ZDROJ = ''Slovenské pohľady'' 3/1989 | LICENCIA = PD SK }} Veľmi nám treba odvážneho myslenia o všeobecných otázkach v našej vednej disciplíne (biológii), no iste nielen v nej. Máme pritom stále na zreteli - a pri každej príležitosti si to treba pripomínať- že vedecký pokrok spočíva v presnom experimentovaní, v testovaní jasne formulovaných, metodicky atakovaných hypotéz. Niet však rozporu medzi požiadavkou prísnej profesionality, konkrétneho laboratórneho bádania a požiadavkou fundovaného zovšeobecňovania. Musia ísť ruka v ruke. Bez kvalitnej všeobecnej teórie nemôžeme mať nosnú konkrétnu hypotézu ani kvalitnú pôvodnú robotu. A tiež je dôležité vedieť, že prítomnosť všeobecných teórií, denný kontakt s nimi, vytvára duchovnú atmosféru vo vedeckom živote. Atmosféru, v ktorej sa vedecká práca chápe ako intelektuálna činnosť najvyššej úrovne, v ktorej sa vedecké bádanie berie a hodnotí ako účasť na tvorbe národnej i všeľudskej kultúry, kde za dennou rutinou a často úmornou drinou a množstvom hodín strávených v laboratóriu ani na chvíľu nás neopúšťa vedomie jedinečnej, priam osudovej úlohy súčasnej vedy. To, čo v našej vede máme, i to, čoho sa nám nedostáva, je podmienené aj tradíciami našej kultúry, našou národnou filozofiou, stereotypmi našej kultúrnej existencie. Tak sa mi to aspoň zdá a nad tým by som sa chcel zamyslieť. '''*''' Nezačnem citovaním nejakého nášho klasika. Začnem odvolaním sa na prekrásnu knihu anglickej biologičky Jane van Lawick-Goodaleovej ''Desať rokov medzi šimpanzmi''. Kedysi som túto knihu odporúčal ako základné čítanie pre adeptov psychiatrie, mali by ju však poznať aj všetci biológovia. Autorka knihy strávila, ba ešte aj trávi, roky v africkej prírode, kde sa venovala a venuje pozorovaniu správania šimpanzov. Jej zistenia majú základnú dôležitosť pre pochopenie opíc. A ja by som v tejto súvislosti rád zacitoval veľkolepý názor Darwina: :''Kto porozumie paviánovi, urobí pre metafyziku viac, ako urobil Locke, to znamená, urobí viac pre filozofiu vo všeobecnosti, počítajúc do toho problém poznania.'' Ako v iných prípadoch, keď obdivuhodne anticipoval neskoršie objavy biológie. Darwin ešte nevedel, že genetická príbuznosť medzi nami a ľudoopmi je väčšia, než je medzi najbližšími (sibling) druhmi drozofil. Čo znamená toľko: od výskumov typu Lawick-Goodaleovej sa môžeme dozvedieť o človeku viac, než zo špekulácií filozofov, ktoré trvajú už tri tisícky rokov. V jednej časti knihy opisuje autorka správanie šimpanzov počas búrky. Skrátene uvediem jej opis: : ''Asi napoludnie začali padať prvé kvapky. Šimpanzy zliezli zo stromu a trmázgali sa jeden po druhom hore brehom po strmom trávnatom úbočí k holému končiaru. V skupine bolo sedem dorastených samcov.... niekoľko samíc a zopár mlád'ať. Keď došli šimpanzy na hrebeň, zastavili sa. Vtom sa strhla búrka. Voda sa hnala potokom a mnou zalomcoval prudký úder hromu, ktorý mi zarachotil rovno nad hlavou. Ako na povel jeden zo samcov sa postavil a začal sa rytmicky kývať, prestupujúc z nohy na nohu. Počula som, ako začal čoraz silnejšie dychčavo húkať, že nebolo počuf pleskot dažďa. Potom trielil ako šíp dolu úbočím, odkiaľ pred chvíľou prišli. Rútil sa asi tridsať krokov, potom sa zachytil kmeňa malého stromu a vyskočil na nízky konár, kde zostal nehybne sedieť.<br />Takmer súčasne sa vyrútili za ním dva samce. Jeden z nich odlomil v behu konár zo stromu, rozohnal sa ním a šmaril ho pred seba. Keď sa ďalšiemu podarilo v behu zastaviť, rytmicky knísal vetvami stromu, schmatol obrovskú haluz a vliekol ju kus za sebou dolu úbočím. Štvrtý samec v behu vyskočil na strom, odtrhol veľký konár, zoskočil na zem a rútil sa s ním dolu úbočím. Keď zvolali a vyrazili posledné dva samce, zliezol zo stromu ten, čo predstavenie začal, a knísal sa smerom do stráne. Ostatné samce ho nasledovali. Keď vyšli na hrebeň, spúšťali sa znova jeden za druhým, s rovnakou vervou.<br />Kým samce vyvádzali tieto kúsky, samice a mláďatá vyliezli na stromy pod vrcholom stráne a celý čas sa na ne pozerali. Dážď silnel. Olovenosivú oblohu brázdili blesky a rachot hromu otriasal horami... ...Asi takýmto spôsobom primitívny človek, vystavujúc na obdiv svoju silu a energiu, vyzýval prírodné živly.'' Tento obraz situácie za búrky, keď živočíchy plné strachu pred prírodným živlom, ktorý nechápu, prekonávajú svoju neistotu siláckymi gestami, ritualizovaným hrozením, keď úzkosť je redukovaná rituálom, vybavil som si raz na predstavení Gershwinovej opery Porgy a Bess. Vlastne nevybavil. Videl som ho tam. Gershwinovi hrdinovia - nie šimpanzy, ale ľudia - s neuveriteľnou podobnosťou reagovali na búrku, ktorá zúrila za dverami ich chatrného príbytku. Nevydávali pravda, neartikulované zvuky. No slová, čo vyslovovali, boli iba zabstraktnením toho istého motorického prejavu, ktorý Lawick-Goodaleová pozorovala u opíc - zaklínanie živlov, ich ovládnutie mágiou slova a rituálu... Na začiatku kontaktov človeka s prírodou stojí mágia a mýtus. Ba objavujú sa v biologickej evolúcii ešte včaššie, pred človekom; ich zárodok nachádzame tam, kde sa po prvýkrát vynárajú z hmoty záblesky sebauvedomenia. Etnológovia nám dokazujú, že niet jediného súčasného prírodného národa, ktorý by nemal prepracovaný systém mýtov a historici zisťujú to isté o národoch minulých. Človek a mýtus patria k sebe ako zámok a kľúč. '''Z čoho sa rodí mýtus?''' Z potreby redukovať úzkosť z existencie, odstrániť strach pred neznámym, z potreby rozumieť prostrediu okolo seba a orientovať sa v ňom. Náš poznávací aparát bol modelovaný evolúciou a selektovaný takým spôsobom, aby sme vo svete hľadali pravidelnosti, zákonitosti, aby sme sa vyznali v silách okolo nás i v nás. Potreba rozumieť svetu, vyznať sa v ňom, je jednou z najsilnejších ľudských potrieb; aspoň takou silnou, ako sú naše základné biologické potreby. Za svoju interpretáciu sveta je človek ochotný bojovať, trpieť, ba aj umierať. U Šafárika nájdeme túto definíciu Človeka: ''„A člověk človékem je, že za ideu zemřít múže.“'' Priznám sa, že dávno snívam o experimente, v ktorom by sme zisťovali, či aj potkana možno napodmieňovať tak, aby bol schopný zomrieť za ideu. Asi sotva. A čo je mýtus? Mýtus je totálna interpretácia sveta, vysvetľuje všetko a naraz. (Tam, kde má tajomstvá, nie sú to tajomstvá nepoznaného, ale tajomstvá, ktoré majú ostať skryté pred nezasvätenými.) Mýtus vie, ako vznikol svet, odkiaľ pochádza človek, čo je príčinou chorôb. Či chceme, alebo nie, mýtus je naším denným spoločníkom. Kedykoľvek s bohorovnou istotou vyslovujeme názory o dianí a ľuďoch okolo seba, kedykoľvek sa hádame o úplnej evidentnosti svojej vlastnej pravdy, nerobíme nič iné, iba uspokojujeme svoju elementárnu potrebu totálne porozumieť dianiu. Hádam ani nie ináč, ako to robili predchodcovia naúsvite dejín biologického druhu, ku ktorému patríme, A predsa len ináč. Vtedy ináč, keď pochybujeme, keď svoj názor vystavujeme kritickej analýze, analýze vlastnej i iných, keď so svojou interpretáciou javov vstupujeme ďo laboratórií a túto interpretáciu vystavujeme experimentálnej previerke. Jednoducho vtedy, keď do nášho prístupu, do nášho výkladu sveta, vstupuje veda. Veda, podobne ako mýtus, slúži na uspokojovanie onej silnej, nezrušiteľnej, nepotlačiteľnej potreby: potreby rozumieť prostrediu. To stavia vedu do susedstva mýtu. To robí z vedy sestru umenia: aj umenie vyrástlo z mýtu a tiež, okrem iného, uspokojuje našu potrebu orientovať sa vo svete, vnášať do neho poriadok a harmóniu. Ale veda sa od mýtu aj podstatným spôsobom odlišuje. Veda si nerobí nárok na okamžité a totálne vysvetlenie skutočnosti. Veda si dokonca niektoré otázky ani nepripúšťa. Český biológ Vladimír Úlehla cituje vo svojej knihe Zamyslení nad životem múdry výrok jedného nemeckého prírodovedca. „Moc přírodní vědy spočíva v tom, že se vzdala snahy načrtnout jedním tahem soustavu přírody a že se snížila s nekonečnou trpelivostí k otázkam jednotlivým, které však podrobuje rozboru až do dna.“ Vedecký prístup k svetu nie je samozrejmý. Mnohí sa domnievajú, že veda sa v dejinách civilizácií zjavila jediný raz: v kultúre antického Grécka a Ríma. Podľa iných veda sa začína dokonca až v európskej renesancii. Je síce pravda, že pušný prach, kompas, porcelán, papier objavila stará Čína a Európa ich prípravu z Číny iba prevzala, ba niekedy aj ukradla, no tieto objavy, hovorí sovietsky filozof vedy Levin, nevznikli ako výsledok vedeckého skúmania - vznikli z čisto praktických potrieb. Čína, krajina veľkých technických objavov, podľa neho nepoznala vedu. S čím sa mimoriadne ťažko zmieruje konštrukcia nášho poznávacieho aparátu, to je opustenie účelovosti, ideologického princípu, ktorý tvorí nevyhnutnú črtu každého mýtu. My chceme všade vidieť účel, zmysel, zrnysluplnosť. Akým obrovským prelomom vo vývine ľudského myslenia bolo opustenie teleológíe najvýznamnejšími mysliteľmi rímskej antiky! Málokto to vyjadril tak pregnantne ako Seneca: ''„My, Rimania, myslíme, že blesk vzniká preto, lebo sa zrazili mraky, kým Etruskovia usudzujú, že mraky sa zrážajú preto, aby vznikli blesky. Pre Etruskov sa udalosti dejú preto, lebo majú význam, kým pre nás udalosti nadobúdajú význam tým, že sa stali.“'' Zamyslime sa nad spôsobom svojho uvažovania, toho zovšeobecňujúceho, ktorým chceme vykladať svet, ale aj toho bežného, každodenného. Temer ustavične myslíme „etrusky“, teleologicky, a veľmi ťažko nám vchádza do hlavy myslenie „rímske“ - to myslenie, ktoré je myslením vedy. Až ten, kto si tento fakt dokonale premyslí, v plnej miere pocíti úctu ku geniálnemu dielu Darwina a Mendela. Vedecký prístup k svetu nielenže nieje samozrejmý, ale nie je ani bežný. Ani vtedy, keď sa každodenne zaklíname vedecko-technickou revolúciou. Hrdina našich dní, disciplinovaný konzument spotrebného tovaru a televíznej zábavy, ktorému je všetko jasné- veď je pravidelným sledovateľom magazínov o vede a technike - svojím totálnym chápaním sveta sa ničím podstatnejším nelíši od svojich príbuzných z kamennej doby, ba - horribile dictu - ani od hrdinov knihy Lawick-Goodaleovej. Strach z prírodných živlov už neoďháňa palicami a kameňmi, ale nástrojmi modernej techniky. Mýtus, prostredníctvom ktorého všetkému „rozumie“ - správaniu svojej manželky a svojich susedov práve tak ako pohybu galaxií - je iba civilizovanou podobou pradávnych mýtov. '''*''' Neľahko teda vznikala, neľahko sa rozvíjala európska veda, európske vedecké myslenie. '''A ako to bolo u nás?''' Mali sme ľudí, ktorí paralelne s ostatným svetom pomáhali klásť základy vedy. Ján Čaplovič. Slovenský vzdelanec z počiatku 19. storočia, nám ich vymenúva takto: „Uvedu zde jen slovutného dějepisce Thuróczyho; Moravana Amosa Komeniusa, kterýť patackou školu na nejvyšší stupeň přivedl; Béla z Očové, znamenitého zeme- a dějepisce; Benczura z Jasenova, publicistu. Potom jest tu Feješ Ján, polyhistorik; Kollár, dějepisec; Korabinský, zeměpisec; Valaský, spisovatel nejlepšího dějepisu literatury v Uhřích; Ribiny, dějepisec.“ Priskromný a jednostranný je Čaplovičov obraz. Prírodovedci z neho celkom vypadli. Ján Tibenský a iní historici našej vedy robia dnes neobyčajne záslužnú prácu, keď nám vo svojich dielach ukazujú, koľko múdrych predchodcov mala v dávnejšej minulosti naša súčasná veda. Ibaže nie od týchto ľudí odvíja sa naša myšlienková tradícia. Tá má iné korene, iný kmeň, iné vetvy. Na začiatku našej myšlienkovej tradície, tej tradície, ktorá žije a pretrváva, stoja štúrovci. '''Štúrovci boli obdivuhodnou generáciou.''' Chlapci poväčšinou z chudobných rodín, ťažko sa museli prebíjať hmotnou biedou počas štúdií v Prešporku, Levoči, ale i neskôr, ako farárikovia, drobní úradníci. Mali šťastie, že vstupovali do života vo vzácnych rokoch európskej kultúry: Európa vrela ideami, duchovnými spormi, umeleckými výbojmi, dovtedy neznáma sila, moderný nacionalizmus, začala hýbať národmi. Aj ich strhla tá vlna všeobecného nadšenia a nebývalej aktivity. Stačí sa len začítať do ich spomienok na rušný život na bratislavskom iýceu - skoro denne spoločné schôdzky, mohli by sme povedať semináre, kde diskutovali, kde si navzájom čítali a kritizovali svoje literárne výtvory, zoznamovali sa s myšlienkami, ktoré prichádzali zo sveta. Ibaže, nanešťastie, priúzkym kanálom prúdili k nim myšlienky Európy, pre mnohé myšlienky bol tento kanál nepriepustný. Dostali sa k nim idey romántizujúceho Fichteho a Herdera, s ktorými sa stretali počas svojich teologických štúdií v Nemecku, k tomu ešte ako-tak Hegel, ktorého si však, ak mu vôbec rozumeli, interpretovali po svojom. Pred skeptickým anglickým empirickým myslením boli hermeticky uzavretí, nepoznali Huma, Locka, ale ani Newtona, nepreniklo k nim fascinujúce duchovné bohatstvo francúzskeho osvietenstva a Voltaire bol pre nich symbolom myšlienkovej a mravnej zvrhlosti, stelesneným Antikristom. Bieda, ktorú poznali na vlastnej koži, urobila z nich odporcov vykorisťovania, bojovníkov proti poddanstvu, zástancov práv prostého ľudu. Ibaže brojac proti feudalizmu, s vodou vyliali z vaničky aj dieťa. Z nešťastnej kombinácie tohto spontánneho populizmu a naivných herderovských ideí sa zrodila podivná národná filozofia: netreba nám zemianstva, netreba nám meštianstva, gruntom národa sú masy prostého ľudu, ony sú jeho silou, jeho sebavedomím. Išlo to tak ďaleko, že ľudovú pieseň povýšili na umelecký kánon, na vzor, ktorý mali sledovať a napodobňovať všetci umelci. Išlo to však oveľa ďalej. Viedlo to k omylu, ktorý bez zveličenia treba nazvať tragickým: zriekli sa uhorských dejín. '''Zbavili nás dejín!''' Dejín, čo sme spolutvorili, nie iba ako sedliaci hrdlačiaci na panskom nie iba ako bačovia a honelníci na holiach, ale ako aktívni účastníci politického diania v Uhorsku, ako spolupodielnici na uhorskej kultúre, ako tvorcovia prekrásnej architektúry Bardejova, Banskej Štiavnice, Prešporka, ako hlavní aktéri veľkého duchovného vzryvu, ktorým bol uhorský protestantizmus a rozvoj uhorského školstva, ako etnikum, uprostred ktorého kvitla dlhší čas jedna nie celkom zanedbateľná univerzita v Trnave i jedna z najlepších technických škôl Európy v Banskej Štiavnici. Mínáč tvrdieva vo svojich esejach, že Maďari si vyárendovali krajinu a jej históriu, a nám nič neostalo. Lenže pravda je skôr taká, že sme sa moderným agresívnym maďarským nacionalizmom dali zbytočne zahnať do defenzívy. Sami sme sa odriekli histórie svojej krajiny, odriekli uhorských kráľov, ktorí boli práve tak našimi kráľmi ako kráľmi Maďarov. Nešťastne romantižujúcej, bolestínskej národnej filozofii vyhovovalo vytvoriť si demobilizujúci mýtus tisícročnej poroby a v jeho dôsledku deformovať výklad dejín snami o Veľkej Morave, Matúšovi Čákovi, či dokonca, v kollárovskej verzii, Staroitálii slavianskej. Zrod moderného európskeho nacionalizmu na počiatku 19. storočia bol viazaný na rozpoznanie funkcie a významu národného jazyka. Je preto samozrejmé, že ambiciózna Štúrovská generácia kodifikovala spisovný slovenský jazyk. Bolo však nešťastím, že reflektorom jazykového rozlíšenia začala svietiť smerom odzadu, smerom do dejín, až kdesi do stredoveku, ktorý problém jazykového rozlíšenia asi vôbec nepoznal, aspoň nie v Uhorsku. Nešťastím preto, lebo odvtedy sa stále pozeráme na naše dejiny cez takéto rozlíšenie. Hovoril Vladislav Jagiellonský, kráľ uhorský, po slovensky, alebo nie? Ak nie, tak naším kráľom nebol. Vedel Majster Pavol z Levoče po slovensky, a či rozprával po nemecky? To sa nám vždy zdá dôležité pri rozhodovaní, či levočský oltár je súčasťou našej kultúry, alebo nie. Pochybujem, žeby sa nejaký Maďar zamýšľal vážne nad tým, či Poliak Vladislav vedel po maďarsky, a vôbec nad tým, akým jazykom sa rozprával so svojou ženou alebo s dvoranmi. A ten, kto umiestňoval do maďarskej národnej galérie Kupeckého obrazy, sotva sa trápil nad tým, akým jazykom učili Kupeckého rozprávať v pezinskom belčove. Toto zrieknutie sa uhorských dejín, kombinované s herderovským odvarom pseudodemokratického rojčenia malo, ako vieme, ťažké politické dôsledky. Za pár desaťročí sme stratili celé hornouhorské zemianstvo; pomaďarčilo sa. Štátotvorná vrstva sa ťažko mohla identifikovať s národom, ktorý sa štátu zriekol. (Preto si neskôr Vajanský musí slovenské zemianstvo vymýšľať.) Remeselníci, silná a životaschopná trieda, motor uhorskej ekonomiky, ba vyjadrime sa modernejšie, národnodemokratická buržoázia, od nás takisto odpadala. Židia, ktorí onedlho zohrajú rozhodujúcu úiohu vo vývine maďarskej vedy, sa vyčlenili z národa, v ktorom ani sociálna, ani kultúrna aristokracia nemala miesta. Nevyhnutná logika takéhoto uvažovania vmanipuluje nás v revolučnom roku 1848 na stranu toho, čo v Európe predstavovalo reakciu. A za tento postoj nám potom príde tvrdo platiť. Pozrime sa na ďalšie zarmucujúce dôsledky tohto pomýleného národného mýtu. Sme v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Nové neznáme kontinenty začnú čoskoro objavovať v ruskej literatúre Dostojevskij, vo francúzskej Baudelaire. Hlbokými sondami do ľudskej duše, do sexuálneho správania, do sociálnych interakcií krásna literatúra predbieha to, čo o mnoho desaťročí neskôr začne o človeku objavovať veda. Heslá o politickej slobode idú ruka v ruke s heslami o slobode umeleckej tvorby. A vtedy sa schádzajú v Mikuíáši štúrovci na schôdzi Tatrína a jeden z problémov, o ktorom smrteľne vážne diskutujú, je otázka, či slovenský umelec má právo písať ľúbostnú poéziu. A záver diskusie je; nemá právo. Jedným šmahom je odsúdený Andrej Sládkovič za to, že namiesto toho, aby poéziou burcoval ľud, napísal Marínu... Kde inde v Európe sa vtedy ešte vzdelanci vážne zaoberali otázkou, či erotika patrí do literatúry?! '''Od štúrovských čias je anachronizmus permanentnou črtou našich duchovných „výbojov“.''' Myslenie, ktoré som analyzoval, má v našej kultúre neprerušenú kontinuitu a trvá dodnes. A dodnes podstatným spôsobom určuje mnohé z osudov jednotlivcov i spoločenstva. Všimnime si túto kontinuitu na príkladoch z umenia. Na vede ju nemožno demonštrovať. Hocí sa ňou exaltovane zaklínal, vedu v modernom zmysle slova (empirické skúmanie) štúrovský prúd našej kultúry vôbec nepoznal. A vlastne nepozná dodnes. Kontinuitu v slovenskej vede predstavuje iba jej neexistencia. Sem-tam slabý plamienok; len v cudzine sa mohol rozhorieť (Dionýz Štúr, Aurel Stodola), sliepňal alebo zhasínal. Časopis Slovenské pohľady chcel byť spočiatku aj pohľadmi na vedu, lenže nebolo na čo hľadieť, a tak sa veda z jeho plného názvu po čase vytratila. Hviezdoslav píše o niekoľko desaťročí po štúrovcoch: :Nie, slovenského darmo od poetu :žiadate čisté zvuky varyta, :bez sváru dňa a rmutu bez prímetu, :z nichž krása dúhou z rosy zasvitá. :Umenie také pod nebom sa rodí, :kde priazeň pohôd mu je k pomoci, :do mračien denne slnko nezachodí: :hej, slobody kde zlaté zrejú plody, :pych panský nepeleší, nestonú otroci... :(...) :No on je najprv poslom svojho ľudu, :hry voľnej kúzlo má len pridané. :Kým spevci kol si ako vtáci hudú, :on v ľude musí plniť svoje poslanie. A plnil: Elena Maróthy-Šoltésová, autorka denníkového románu svetovej úrovne - vtedy, keď hlboký materský cit dokázal ignorovať kategorické osvetárske výzvy - sa zdisciplinuje a koná kurzy varenia a šitia pre slovenské panie a dievčatá... Vavro Srobár uvádza vo svojom životopise, že v tom čase, keď vznikla Hviezdoslavova báseň, registrovali maďarské úrady v celom Uhorsku iba 514 slovensky uvedomelých príslušníkov inteligencie. Optimisti predpovedali národu ešte štyridsať rokov života, pesimisti dvadsať. Nie duchovná excelencia, nie intelektuálna činnosť na úrovni okolitých národov, nie súťaž s nimi - naivné osvetárstvo malo zachrániť národ. V skutočnosti tento program hubil nervový systém národného organizmu, inteligenciu, možno rýchlejšie než apponyiovské školské zákony. Len tak mimochodom: v tom čase odchádza farársky syn z brezovských kopaníc Milan Štefánik študovať fyziku do Paríža. To je krok celkom proti hviezdoslavovskému programu. Za pár rokov je z neho uznávaný európsky hvezdár. Váha jeho úspechu mu otvára dvere do francúzskych salónov, nielen vedeckých, ale aj politických. A o tom, že slovenský národ nevyhynie, rozhodne nie písanie básničiek do ľudových kalendárov, ale - sprostredkovane, a, samozrejme, len ako jeden z mnohých faktorov - skutočnosť, že jeden Slovák urobil vklad do svetovej vedy a cezeň svet zaevidoval našu existenciu. Že Štefánika logika vtedajšieho politického vývinu dostala tam, kde ho dnes neradi vidíme, to už je iná vec a o tú teraz nejde. Ale vráťme sa k nášmu umeniu. Pokročme o ďalších štyridsať rokov. Sme v štyridsiatych rokoch 20. storočia, A Slováci, rovnako ako pred sto rokmi, znovu sa pripojili k európskej reakcii a ich štát vedie vojnu so Sovietskym zväzom. V oficiálnych novinách, Gardistovi, píše pod pseudonymom vtedajší minister vntítra Alexander Mach polemiku proti niektorým literárnym teoretikom: ''„Kedysi velebili sa veci preto, že boli usmernené v službe proletariátu a kominterny. Vtedy to bol veľký vklad. Keď my dnes chceme, aby umenie slúžilo nášmu národu, je to podľa nich zlé stanovisko. Lenže každé umenie žije zatiaľ, kým vie slúžiť, a nemá čo hľadať v národe, keď je proti nemu. Snaha, aby sme v umení samom videli dostatočný cieľ, je vec všade už dávno prekonaná. Je to úsilie z konca minulého storočia. Len u nás kritici, pritisnutí k stene, vyťahujú ju ako posledný argument. Je to ďalší doklad neschopností zaujať stanovisko k ‚národnému dnešku‘. Je to zbabelosť, pre ktorú niet ospravedlnenia. Lenže keby umenie malo slúžiť boľševizmu alebo čechoslovakizmu, vtedy akiste by prijali usmernenie a tendencia by bola mravným príkazom a najvyšším ľudským rozkazom. Dnes slúži národu, preto im je to primitivizmus a úbožiactvo.“'' A pokročme o ďalších štyridsať rokov. Sme na začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia. Otvorme si stránky Nového slova mladých. Básničky, básničky a ešte básničky. Napísané poväčšine básniarkami či básnicami. Spanilé devy slovenské už zas dostávajú kurzy varenia a šitia. V úvode každého čísla, ba i po okrajoch ďalších stránok môžeme čítať recepty: štipku soli, za lyžičku cukru - načo toľko pesimizmu, pridajte trošku vlastenectva, verš škrípe, cvičte sa čítaním sonetov svojich úspešných predchodcov! Pokročili sme: ľúbostné hrkútame je už povolené nielen majstrom, ale aj učniciam, len, milujúc sa, nezabúdajme na vykorisťovanie a na svetový mier! Márne premýšľam, v ktorom inom národe by sa pripustilo, aby tvorivá potencia mladej generácie bola po celé roky zväzovaná a mrzačená subjektívnymi predstavami starnúceho básnika, akokoľvek talentovaného a zaslúžilého. A to, zdá sa, za súhlasného prikyvovania, alebo aspoň ľahostajného prizerania sa celej kultúrnej komunity! A tu je výsledok. Náhodne vybraný. Podobné plody básnickej „liahne“ nájdenie všade, stačí pozrieť na pulty kníhkupectiev: :Už kvitnú čerešne. :Pozri! :Poď, privítajme peľom porosené kvety, :zvestujúce jar. :Poď, nechajme si chvíľu :len pre nich srdce tĺcť :...a pritlmený dych... :poď, mysli na padlých... '''Je to vôbec ešte možné?''' Áno, je to možné, akokoľvek je to smutné a smiešne. Je to možné v národe bez výkričníka dejín, bez kategorického imperatívu úcty k vzdelanosti, k výkonom ducha, ktorými sa možno predvádzať svetu, bez pevnej stavby národných kultúrnych inštitúcií. Štúr píše v roku 1848 z Prahy, nadšený povstaním, ktoré nás priradilo k európskej reakcii: „Ten národ nezahyne! Naším povstáním dali jsme mu národu tak dlouho bezdějinnému, děj, a to jest nejvétší mravní púsobení... To je první stupeň k zámku slávy!“ Podľa Šafárika bolo nás vtedy Slovákov v Uhorsku 2 753 000. O päťdesiat rokov neskôr už platí zmienený údaj Šrobárov. Inteligencie už skoro nebolo. Ľud, ponechaný sám na seba a vystavený systematickému odnárodňovaniu, sa ukladal na máry. Ajhľa, zámok slávy! A Mináč píše po 120 rokoch: ''„Ak dejiny sú dejinami kráľov a cisárov, vojvodcov a kniežat, víťazstiev a dobytých území, ak sú dejiny dejinami násilia, lúpeže a vykorisťovania, nuž nemáme dejín, aspoň nie sme ich podmetom. Ale ak sú dejiny civilizácie dejinami práce, dejinami prerušovanej, ale vždy znovu a znovu víťaziacej stavby, nuž sú to aj naše dejiny...<br />...Iní mohli stavať katedrály a kráľovské zámky; my sme vždy znovu a znovu museli stavať svoje chalupy.“'' Znie to dojímavo, lenže to zrejme nezodpovedá skutočnosti. Je to mýtus, a mýtus nedobrý. Nejakí živí ľudia museli tvoriť šíky kurucov a labancov. Niekto musel stavať nielen koliby, ale aj levočskú radnicu a bratislavský dóm. Z neba sme nespadli, svoje gény sme podedili od tých, čo tu žili pred nami. My máme dejiny - stredoeurópske dejiny sú našimi dejinami a stredoeurópska kultúra je našou kultúrou. Nás všetkých, ktorí teraz hovoríme po slovensky a po generácie sme sa spolu rozprávali i po slovensky i po nemecky i po maďarsky, tvoriac v Hornom Uhorsku jedno spoločenstvo politiky, ekonomiky a kultúry. Do národných priehradok nás začali škatuľkovať len pred necelými dvoma storočiami. Pravda histórie nie je, pochopiteľne, takou pravdou, ako je pravda fyzikálnych zákonov. Interpretujúc dejiny, ukladáme poznávací raster na skutočnosť úžasne komplexnú, na skoro nekonečné množstvo príčin, podmienok, vzťahov. Interpretácia dejín nie je prostou historiografiou. Sú to dejiny videné cez súčasnosť, jej potreby, jej hodnoty. Interpretácia dejín je vždy konštrukciou histórie, je jedným z možných pohľadov na minulosť. Lenže aj prírodná veda nám predkladá len jeden z možných pohľadov sveta, aj ona konštruuje realitu. No nie je ľubovoľnou konštrukciou, nie je klamaním ani mýtom. Obraz našich dejín musí byť pravdou, jednou z viacerých možných právd, ale pravdou, ktorá by bola bezpečným zakotvením našich istôt, nášho sebavedomia. Len ak v nás niet dejinnosti, pocitu dejinnej kontinuity, môžeme sa ľahostajne pozerať na rúcanie bratislavskej architektúry - čože, veď nie je naša, my sme tu boli iba podnájomníkmi! Len tak nám nič nebráni vždy znovu a znovu búrať- nielen v architektúre! - to, čo sme stačili ako-tak postaviť. Potom naše dejiny naozaj ostanú dejinami prerušovanej stavby. Bohužiaľ, vôbec nie „vždy znovu a znovu víťaziacej“. Preto sme stále na začiatku, zelenáči, nedoukovia, vychovávajúci generáciu, čo zas len bude chcieť - alebo musieť - začínať a bude plodiť nových nedoukov. Nieje to ani tak dávno, čo sme boli svedkami ustanovujúceho zjazdu slovenských spisovateľov - po koľký raz už bol ustanovujúci? - iba nedávno sme mohli v národnej galérii vidieť výstavu ešte žijúcej „zakladateľskej generácie slovenského výtvarného umenia“. Aj v našej vede priam zúri zakladateľský ošiaľ. Kým inde sa robí, my od buka do buka snujeme koncepcie a programy... '''*''' Takže som konečne pri vede, a teda aj v biológii. Na vedu, ako mnohí vieme, idú u nás obrovské prostriedky. (Iná vec je, čo sa s nimi stáva.) Celoštátne údaje boli v r. 1982 takéto: V Československu pracuje vo vede a vývoji šesťkrát viac pracovníkov ako v Belgicku, dvanásťkrát viac ako v Dánsku a trinásťkrát viac ako v Rakúsku. Na vedu dávanie päť až sedemkrát viac finančných prostriedkov ako dáva také Belgicko, Dánsko, Nórsko, Fínsko, Rakúsko, Juhoslávia. Tretina celoštátnych prostriedkov ide na Slovensko. Dnes vo vedeckovýskumnej základni na Slovensku je zamestnaných 56 000 ľudí. Pripomeňme si Šrobárov údaj: počiatkom storočia celú našu inteligenciu predstavovalo 514 ľudí! Ako sme na to len stačili impozantné vyrásť! Nuž iste, začíname - a porovnávať sa s národmi, čo majú za sebou 150 rokov inštitucionalizovanej vedy, je nám zatiaľ ťažko. Prísni strážcovia našej vedy, argumentujúci údajmi zo Science citation indexu, nám budú nemilosrdne pripomínať - pokiaľ im to, pravda, nezatrhneme! - koľko nám treba iné národy dobiehať. Úloha, ktorá je ešte stále pred nami, spočíva v tom, aby sme nahradili mýtické myslenie v našej kultúre - kde dnes na prvé miesto patrí veda - vedeckým myslením. Lebo obávam sa, že to, čo sa v našej vede a o našej vede hovorí, nemá ďaleko od mýtu. Na jednej strane sa funkcia vedy zužuje, na druhej strane sa jej možnosti zveličujú. Z vedeckého bádania sa robí prakticistické výskumníčenie, služba okamžitým potrebám, reparovaniu a vylepšovaniu ekonomiky. Veda sa takto mylne stotožňuje s inovačnou ekonomickou aktivitou. No technické inovácie, pokiaľ ich nepreberáme od iných, môže priniesť len zdatná technika, a tá sa musí opierať o mohutný fundament základného vedeckého bádania. Bádania, ktoré nieje ani vylepšovaním toho, čo už poznáme, ani - ako je bežná predstava - odhaľovaním čohosi, čo už existuje v hotovom stave, ibaže skryté pred našimi očami, takže treba už len školenú ruku, ktorá odhrnie záclonu... Potrebujeme bádanie, ktoré je tvorbou, prýštiacou z talentu, vytváraním novej skutočnosti. Len cez takúto tvorbu sa nadobúda sebavedomie moderného národa a získava uznanie a úcta sveta. A v dlhodobej perspektíve je práve ona hlavným zdrojom nášho bohatstva, hmotného i duchovného. Nezabúdajme vo vede na lekciu, čo nám udelila naša literatúra. Ozajstnou službou národu malí byť umelecké činy, ktorými by sme sa vyrovnali svetu, a nie didaktické kalendárové rečňovanky, akokoľvek poctivo mienené. „Malé, ale naše“ môže znieť trochu smiešne v umení, no vo vede je to jednoducho nezmysel. Ak je činov málo - lebo preťažko sa robí v klíme týchto desaťročí - tak sa aspoň sľubuje a zveličuje. Ako rôčky bežia, vždy nanovo vyrábame správy, plány, koncepcie, prognózy pre elektroniku, kybernetiku, génové inžinierstvo, biotechnológiu. Vyrábame tak usilovne, že ani nemáme čas na poriadnu robotu. Poväčšine berieme svoje nápady z popularizačných článkov v zahraničnej tlači - ani len vlastnú fantáziu si necvičíme! Početne velké národy nemajú také mamutie vedecké plány a predstavitelia ich „vedecko-technickej základne“ nesľubujú svojim politikom a ekonómom toľko ako my. Ajhľa, slovenský folklór v moderných háboch! Funkcia mýtu, ako som uviedol, je podobná funkcii vedy - vnášať do sveta usporiadanosť, logiku, zaháňať strach. No veda je človeku podstatne menej pohodlná ako mýtus: nesľubuje modré z neba, nepredstiera znalosť tam, kde nič nevie, nečičíka komickými sľubmi a nezaháňa úzkosť rituálmi a pokrikom. Veda je dovtedy a natoľko vedou, nakoľko je úsilím o pravdivé poznanie. Môže sa mýliť a mýli sa často, ale nesmie klamať ani mystifikovať. Niet účinnejšieho hospodárskeho nástroja, ako je pravda. '''*''' Ak som venoval jednostrannú pozornosť tej myšlienkovej tradícii, na počiatku ktorej sú štúrovci, chcem na záver dodať, že máme aj tradície iné. Ibaže vždy boli popoluškami. Už v štúrovských časoch: Jonáš Záborský bol celoživotným oponentom Štúra, varoval ho pred viacerými jeho politickými krokmi, v premýšľaní o povahe prírody prekročil úzky obzor štúrovskej religiozity. Janko Kráľ, duch emotívny, a nie reflexívny, mal občas podobné tušenia. Hlasisti na rozhraní 19. a 20. storočia proti naivnému vlastenčeniu Vajanského okruhu stavali pozitivizmus a realizmus v myslení, kultúre i politike. Nepretržitý je prúd tých, čo k oficiálnemu národnému mýtu štúrovskej proveniencie tvorili alternatívy. Nerobme si ilúzie, že sa nám zrazu podarí premodelovať obraz našich dejín. No ich triezve poznanie, spočívajúce na empirickom výskume, nám môže hodne pomôcť čo aj len k tomu, aby sme ustavične neopakovali tie isté zhubné chyby. Ak náš vklad do európskej kultúry je neporovnateľne menší ako u Francúzov alebo Holanďanov, je to tým, že celé Uhorsko bolo relatívne zaostalé - neberme vinu zakomplexovane na seba. V národe, ktorého dejiny sú „dejinami prerušovanej, ale vždy znovu a znovu víťaziacej stavby“, patrí k triezvemu poznaniu dejín vedieť o všetkých, čo v nich niečo znamenali. Nielen o tých, čo čosi urobili, ale aj o tých, čo robiť znemožňovali, čo dusili a ničili. O idealistoch, i o tých, čo neboli schopní nijakej transcendencie osobného záujmu, oportúnne slúžiac fluktuáciám dejinných okamihov. Aj odkaz tých druhých má v národe funkciu: funkciu výstrahy. Búračov sme mali neúrekom, zato buričov len ako šafranu. Obdivujeme statočnosť, poctivosť, obetavosť štúrovskej generácie; o to trpkejšie je pripustiť, že charakterová a mravná slabosť - prekrytá siláckymi rečami - mnohých z jej nasledovateľov korení v nemohúcej fatalistickej národnej filozofii, ktorú sme od štúrovcov zdedili. Zdá sa byť logické, že odstránenie mýtických postojov z našej kultúry a realistický pohľad na naše dejiny by mal byť jedným z poslaní mladej generácie slovenskej vedy. Možno sa, samozrejme, opýtať, načo nám to všetko je. Nebolo by jednoduchšie celé bremeno duchovného trápenia zahodiť, nemyslieť na minulosť, neprplať sa v tom, čo už aj tak sotva zmeníme? Nebolo by výhodné urobiť z núdze cnosť? Kým iné národy nesú svoju tradíciu ako záťaž, ktorá im nedovolí hýbať sa voľne na všetky strany, ktorá im nadiktuje ich súčasné správanie, my, nezaťažení ničím, mohli by sme si voľne lietať ako vtáci! Kde iní zápasia s potrebou prestavby hodnôt, do ktorej núti moderná doba, nám by zápasiť nebolo treba, nijaké minuíé hodnoty by nás neťažili! Tradícia však nie je bremenom, história nie je okovami. História je chrbtica národa a národ, ktorý nemá dejín, je národ bez charakteru, vždy pripravený slúžiť komukoľvek, ťažiť z čohokoľvek, bez úcty k iným, no i bez úcty k sebe. Nie sme však opäť anachronickí, keď sa upíname na analýzu národa a usilujeme sami seba nájsť dnes, keď súčasnému európskemu človeku pripadá nacionalizmus nepochopiteľný, ba smiešny, a pred väčšinou európskych národov stojí iná úloha: politická, ekonomická a kultúrna integrácia? Ale o to predsa ide: nájsť sa musíme v spoločenstve stredoeurópskych národov ako spolupodieľníci na spoločných stredoeurópskych dejinách, na spoločnej stredoeurópskej kultúre. Okrem iného zlikvidovaním jazykových bariér, svojej úzkostlivej identifikácie cez jazyk: dávno už v našich školách mali byť dva svetové jazyky samozrejmou súčasťou vzdelania od prvých tried základnej školy. A konečne: Nie je veda internacionálna? Neurobil by mladý vedecký pracovník lepšie, keby poriadne robil svoju prácu, než strácal čas hľadaním národnej identity? Pripomeňme si, čo raz povedal po jednom medzinárodnom kongrese Louís Pasteur: „Som naplnený dvoma hlbokými dojmami. Prvý z nich je, že veda nemá vlasť. Druhý dojem, zdanlivo nezlučiteľný s prvým, je ten, že veda síce nemá vlasť, ale vedec ju má. Veda nemá vlasť, lebo vedenie je spoločným dedičstvom celého ľudstva: pretože veda je pochodeň, ktorá svieti celému svetu. Ale zároveň má veda byť najvyšším zosobnením vlasti, pretože vedec je zo všetkých prvý, kto je povinný prácou myšlienok a intelektu kráčať v čele národa.“ '''*''' '''Ktoré črty nevďačnej tradície, čo leží na našich pleciach, by sme sa mali snažiť potlačiť?''' Na prvom mieste '''diletantizmus'''. Onen diletantizmus, pre ktorý štúrovci bez dôkladného štúdia Hegla vzali z neho len niekoľko myšlienok a hneď tvorili všehornírne teórie. Diletantizmus, ktorý im dovolí hanobiť Voltaira bez toho, aby ho čítali. V ich „vede“ šlo nie o pravdu, ale o pravovernosť. Ach, koľko v tom mali nasledovníkov! Vždy sme trpeli na polovzdelanectvo, na ľudí, ktorí suverénne hovorili o tom, v čom sa nevyznali. Mám obavy, že práve to plodilo netoleranciu, závisť, predajnosť, neúctu k iným názorom a odpor k hľadaniu. Plodilo aj to najzhubnejšie: '''solidaritu neschopných'''. Hlavné úsilie nám treba zamerať na kvalitné školstvo a na vyhľadávanie a pestovanie talentov. Treba nám siahnuť k starému vzoru, k tradíciám uhorského školstva, ktoré predovšetkým našou zásluhou malo svojho času slušnú európsku úroveň. Treba nám čo najširší prístup k prameňom vzdelania a inšpirácií, čo najviac sporov a diskusií, čo najviac myšlienkového a umeleckého polymorfizmu. Mali by sme odhodiť svoj '''komplex menejcennosti'''. Náš '''nacionalizmus''' bol vždy najsilnejší vtedy, keď bol namierený proti iným. Jeho agresivita, protimaďarská, protičeská, bola vždy podmienená týmto komplexom. Dali sme svetu viac než iba prácu našich svalov, Mináč sa mýli. Máme predpoklady, aby sme tak robili v budúcnosti. Neboli sme, vyjadrené Mináčovým termínom, iba predmetom dejín, beztvarou hlinou v rukách nejakých všemohúcich formovateľov dejín. Len čo opustíme mýtické „etruské“ myslenie, hľadajúce apriórny zmysel a účel tam, kde existuje prostá kauzálna dynamika diania, pochopíme dôležitú pravdu, namierenú proti fatalistickej filozofii malého národa: každý čin, ekonomický aj kultúrny, je ontotvorný, je generovaním reality. Dejiny sú nie tvorené, ale sa tvoria. To platí vo vede predovšetkým. Namiesto mýtických balamutení podľa ktorých nepatrnými kvapôčkami domáceho vedeckého výskumu zrevolucionizujeme ekonomiku, musí byť našou ctižiadosťou čo najväčšmi prispieť do pokladnice celej svetovej vedy a z nej potom aj bohato ťažiť, na prospech našej ekonomiky i našej kultúry. Svet si nás bude vážiť a bude si vážiť aj naše priemyselné výrobky. Mali by sme sa zbaviť bremena prízemného militarizmu kultúry. Je to mýtus, ten militarizmus, ale aký chudobný duchom! Potrebujeme umenie nie v podobe mravoučných rečňovačiek, nie preto, aby - zacitujem opäť Hviezdoslava - poet :na svojeť jak pastier dozeral, :bol cherubom jej rečí, hájnym mravov, :plel nečin, chyby kliesnil, zmýval kal ale pre všetky tie nespočetné funkcie umenia, cez ktoré ono zušľachťuje náš život, uspokojuje naše rozmanité estetické a etické potreby, vrátane tých, na ktoré pohotovo striehne mýtus. Potrebujeme vedu nie iba ako nástroj, či dokonca slúžku techniky, ale preto, lebo veda dnes určuje celý intelektuálny život národov. Určuje ich spôsob uvažovania, ich hodnoty, vytvára duchovnú klímu presného myslenia, jasného a koncízneho jazyka, kritickosti, analýzy. Núti do kvalitnej roboty nie iba tých, čo vo vede pracujú priamo, ale celú spoločnosť. Z týchto dôvodov sme dnes svedkami priamej úmernosti medzi životnou a technickou úrovňou krajín a kvalitou - ale vôbec nie kvantitou! - ich vedy. V poslednej inštancii je veda hlavným prameňom spoločenského optimizmu. Lebo ak pred ľudstvom stoja také hrozby, aké nikdy dosiaľ, veda je jeho hlavnou nádejou. '''*''' Chcem skončiť citovaním Ľudovíta Štúra. Nechcem mu krivdiť, ale mám obavu, že to, čo povedal, nebolo ani tak konštatovaním stavu, ako skôr vyjadrením programu: '''„My dali sme sa do služieb ducha, a preto treba nám prejsť cestu života tŕnistú.“''' Vytvorme si situáciu takú, akú mali a majú intelektuáli v iných národoch. Dávajme sa do služieb ducha, aby sme prežili život krásny, plný a šťastný. (1986) [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ladislav Kováč]] k4y5v4zisdn76s6fvnarcg7th6coegd 14 1461 6191 3732 2016-01-30T11:43:35Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6191 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ladislav Kováč}} [[Kategória:Autori|Kovac, Ladislav]] q0k33yrzrqi8up6xct9qczmvzekfb8c 10 1462 7586 7190 2017-09-05T10:43:23Z Danny B. 47 - whitespace, aby šlo použít i uvnitř seznamů 7586 wikitext text/x-wiki <span class="sisterproject sisterproject-wikipedia noprint"><span class="sisterproject_image">[[Súbor:Wikipedia-logo.png|50px|Wikipédia|link=]]</span><span class="sisterproject_text">[[w:Wikipédia|Wikipédia]] obsahuje článok: <span class="sisterproject_text_target">[[w:{{{1|{{PAGENAME}}}}}|{{PAGENAME}}]]</span></span></span><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Odkazy na sesterské projekty‎]] </noinclude> 1p6hmnyuxpk66x9ugjdnltvn1oi2ucl 12 1466 6206 5707 2016-02-10T00:05:41Z Danny B. 47 rekat 6206 wikitext text/x-wiki '''Pomocník''' na slovenských Wikizdrojoch je zatiaľ veľmi stručný, pretože stránka existuje krátko a nemá dostatok redaktorov, preto sa k nám pripojte a pomôžte nám doplniť aj stránky pomocníka napríklad prekladom z externých odkazov. Keďže väčšina redaktorov našich Wikizdrojov pochádza zo slovenskej Wikipédie, predpokladá sa, že už má základné znalosti práce s wiki projektami. Rozdiel medzi Wikipédiou a Wikizdrojmi je ten, že Wikizdroje nie sú encyklopédia, ale zbierka slobodných pôvodných textov, ktoré do Wikipédie nepatria. Týka sa to napríklad textov ľudových piesní, historických dokumentov, básní, prejavov alebo aj prózy. Nie je to však miesto na vlastné publikácie, na tento účel slúži projekt Wikiknihy. Texty, ktoré sú prijímané do Wikizdrojov, nesmú byť chránené autorským právom, teda mali by byť voľné dostupné pod licenciou public domain alebo GFDL. Krátky úvod do pravidiel Wikizdrojov nájdete na stránke [[Wikizdroje:Portál komunity]]. == Pozri aj == * [[:cs:Nápověda:Obsah|Pomoc na českých Wikizdrojoch]] * [[:en:Help:Contents|Pomoc na anglických Wikizdrojoch]] * [[w:Pomoc:Obsah|Pomoc na slovenskej Wikipédii]] [[Kategória:Pomoc:(všetko)| ]] geyla2377yqablmzp4tnnio4o2zm8g3 0 1468 7335 6133 2017-08-29T18:54:48Z Wizzard 3 7335 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} <poem> Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. </poem> == Iné projekty == * {{Wikipédia|Magnifikat}} [[Kategória:Modlitby]] 33ufpw6y0z0tsd8cssjxay5y7o90u56 14 1469 8057 7681 2019-10-13T13:49:16Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikiknihy}} 8057 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Modlitba}} * {{Wikicitáty|Modlitba}} * {{Wikiknihy|Kategória:Modlitby}} * {{Commonscat|Prayer}} [[Kategória:Dokumenty]] 4igyvfbea4xjyn2wy8qavjv8r8vpzny 0 1470 8552 7390 2022-08-22T20:07:15Z Danny B. 47 oprava hierarchie nadpisu; typo 8552 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} == Rímskokatolícka forma == <poem> Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. </poem> === Zdroj === * ''Jednotný katolícky spevník'', Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1991. == Gréckokatolícka forma == <poem> Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. </poem> === Zdroj === * ''Hore srdcia. Modlitebník a spevník gréckokatolíka.'', PETRA, Prešov 2002, s. 4 == Iné projekty == * {{Wikipédia|Sláva Otcu}} [[Kategória:Modlitby]] 36sks6364g14v6celyidl8scc61m64u 0 1471 9228 9221 2024-10-05T18:07:03Z Danny B. 47 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/85.237.224.50|85.237.224.50]] ([[User talk:85.237.224.50|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava Wizzard 7425 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} <poem> Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen. </poem> == Zdroj == * ''Jednotný katolícky spevník znotovaný.'' Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2006, s. 7. == Iné projekty == * {{Wikipédia|Zdravas Mária}} [[Kategória:Modlitby]] rzzekrxhch7fwjc0v0n4mtwlhjono8v 0 1472 6670 5994 2016-11-18T20:43:34Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Commonscat}} 6670 wikitext text/x-wiki == Rímskokatolícka forma == <poem> Anjel Pána zvestoval Panne Márii a ona počala z Ducha Svätého. [[Zdravas Mária]] Hľa služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova. [[Zdravas Mária]] A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. [[Zdravas Mária]] Oroduj za nás, svätá Božia Rodička, aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení. Modlíme sa: Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn, Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. Sláva otcu... </poem> === zdroj === == Gréckokatolícka forma == <poem> Anjel Pána zvestoval Panne Márii. A ona počala zo Svätého Ducha. [[Raduj sa]] Hľa, služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova. [[Raduj sa]] A slovo sa telom stalo. A prebývalo medzi nami. [[Raduj sa]] Modlime sa k Pánovi. Pane, zmiluj sa. Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen </poem> === Zdroj === * ''Hore srdcia. Modlitebník a spevník gréckokatolíka.'' Prešov: Vydavateľstvo PETRA, 2002, s. 10. == Iné projekty == * {{Wikipédia|Anjel Pána}} * {{Commonscat|Angelus}} [[Kategória:Modlitby]] 1eto5digyyief3fpxw46camu21xfk6t 0 1473 7364 6526 2017-08-29T19:15:02Z Wizzard 3 7364 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} == Rímskokatolícka forma == <poem> Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen. </poem> === Zdroj === * ''Jednotný katolícky spevník znotovaný.'' Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2006, s. 6. == Gréckokatolícka forma == <poem> Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. </poem> === Zdroj === * ''Hore srdcia. Modlitebník a spevník gréckokatolíka.'' Prešov: Vydavateľstvo PETRA, 2002, s. 5. == Evanjelická forma == <poem> Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen. </poem> === Zdroj === * ''Biblia'' Mt 6, 9 - 13 a Lk 11, 2 - 4 * ''Evanjelický spevník'' Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1995, vydanie druhé, str. 688, ISBN 80-7140-066-1 == Iné projekty == * {{Wikipédia|Otčenáš}} [[Kategória:Modlitby]] btbf08xfhh6bikwnetvxjkg8xncxrg5 0 1474 8651 8587 2023-01-18T05:07:17Z Danny B. 47 typo 8651 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} <small style="color: #f0f;">Kňaz rozopne ruky a hovorí:</small> :Naozaj si svätý, Otče :ty prameň všetkej svätosti. <small style="color: #f0f;">Zopne ruky, vystrie ich nad obetné dary a hovorí (i všetci koncelebranti s ním):</small> :Preto ťa prosíme, :posväť tieto dary rosou svojho Ducha, <small style="color: #f0f;">zopne ruky, urobí znak kríža nad chlebom a kalichom a hovorí:</small> :aby sa nám stali telom + a krvou :nášho Pána Ježiša Krista. <small style="color: #f0f;">Zopne ruky.</small> <small style="color: #f0f;">V nasledujúcich formulách treba predniesť Pánove slová jasne a zrozumiteľne, ako to ich povaha vyžaduje.</small> :On prv, než sa dobrovoľne vydal na smrť, <small style="color: #f0f;">vezme chlieb</small> <small style="color: #f0f;">drží ho trocha pozdvihnutý nad oltárom a pokračuje:</small> :vzal chlieb :a vzdával vďaky, :lámal ho a dával svojim učeníkom, :hovoriac: <small style="color: #f0f;">trocha sa skloní</small> :VEZMITE :A JEDZTE Z NEHO VŠETCI LEBO: :TOTO JE MOJE TELO, :KTORÉ SA OBETUJE ZA VÁS. <small style="color: #f0f;">Ukáže konsekrovanú hostiu ľudu, znova ju položí na paténu a pokľaknutím adoruje.</small> <small style="color: #f0f;">Potom pokračuje</small> :Podobne po večeri <small style="color: #f0f;">vezme kalich,</small> <small style="color: #f0f;">drží ho trocha pozdvihnutý nad oltárom a pokračuje:</small> :vzal kalich, :znova vzdával vďaky :a dal ho svojim učeníkom, hovoriac: <small style="color: #f0f;">trocha sa skloní</small> :VEZMITE :A PITE Z NEHO VŠETCI LEBO: :TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, :KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS I ZA MNOHÝCH :NA ODPUSTENIE HRIECHOV. :JE TO KRV :NOVEJ A VEČNEJ ZMLUVY. :TOTO ROBTE NA MOJU PAMIATKU. <small style="color: #f0f;">Ukáže kalich ľudu, znova ho položí na korporál a pokľaknutím adoruje.</small> <small style="color: #f0f;">Potom povie:</small> :Hľa, tajomstvo viery. <small style="color: #f0f;">Ľud odpovie zvolaním:</small> :Smrť tvoju, Pane, zvestujeme :a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, :kým neprídeš v sláve. ---- <small style="color: #f0f;">Druhá formula</small> :Vyznajme tajomstvo viery. :Pane, keď jeme tento chlieb :a pijeme z tohto kalicha, :zvestujeme tvoju smrť, :kým neprídeš v sláve. <small style="color: #f0f;">Tretia formula</small> :Veľké je tajomstvo viery. :Spasiteľ sveta, zachráň nás, :veď ty si nás vykúpil :svojím krížom a zmŕtvychvstaním. ---- <small style="color: #f0f;">Potom kňaz s rozopätými rukami hovorí:</small> :Keď teda slávime pamiatku :smrti a zmŕtvychvstania tvojho Syna, :obetujeme ti, Pane, :chlieb života a kalich spásy. :Ďakujeme ti, že si nás uznal za hodných :stáť pred tvojou tvárou a tebe slúžiť. :Pokorne ťa prosíme, :nech nás všetkých, ktorí máme účasť :na Kristovom tele a krvi, :združí v jedno Duch Svätý. :Pamätaj, Pane, na svoju Cirkev, :rozšírenú po celom svete, :a veď ju k dokonalej láske :v jednote s naším pápežom <span style="color: #f0f;">M.</span> :,s našim biskupom <span style="color: #f0f;">M.</span> :i so všetkými biskupmi, kňazmi a diakonmi. ---- <small style="color: #f0f;">V omšiach za zosnulých možno pridať:</small> :Pamätaj na svojho služobníka <span style="color: #f0f;">(</span>svoju služobnicu<span style="color: #f0f;">) M.</span>, ktorého <span style="color: #f0f;">(</span>ktorú<span style="color: #f0f;">)</span> si z tohto sveta <span style="color: #f0f;">(</span>dnes<span style="color: #f0f;">)</span> povolal k sebe. Keďže krstom sa stal <span style="color: #f0f;">(</span>stala<span style="color: #f0f;">)</span> podobným <span style="color: #f0f;">(</span>podobnou<span style="color: #f0f;">)</span> tvojmu Synovi v smrti, daj mu <span style="color: #f0f;">(</span>jej<span style="color: #f0f;">)</span> účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní. ---- :Pamätaj i na našich bratov a sestry, :čo zomreli v nádeji na vzkriesenie, :i na všetkých, ktorí v tvojej milosti :odišli z tohto sveta, :a dovoľ im uvidieť svetlo tvojej tváre. :Prosíme ťa, zmiluj sa nad nami všetkými, :aby sme si zaslúžili účasť :na večnom živote v spoločenstve s preblahoslavenou Bohorodičkou Pannou Máriou, so svätým Jozefom, jej ženíchom :s blaženými apoštolmi :a so všetkými svätými, :v ktorých si mal od vekov zaľúbenie, :aby sme ťa mohli chváliť a oslavovať <small style="color: #f0f;">zopne ruky</small> :skrze tvojho Syna Ježiša Krista. <small style="color: #f0f;">Vezme paténu s hostiou a kalich, pozdvihne ich a hovorí:</small> :Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi :máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote Ducha svätého:všetku úctu a slávu :po všetky veky vekov. :<small style="color: #f0f;">Ľud zvolá:</small> Amen. [[Kategória:Liturgia]] 9ihs1ex94v3em8hwram2fqpz7m3ipnn 14 1475 7778 6673 2018-05-27T21:32:50Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7778 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Liturgia}} * {{Commonscat|Liturgy}} [[Kategória:Dokumenty]] nubln18cem3ggdq4qqq5lr357abb0gq 0 1477 7694 7693 2018-02-05T15:10:53Z 213.81.214.54 /* Článok 5. */ 7694 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD UN }} __NOTOC__ [[#Úvod|Úvod]] • [[#Článok 1.|1]] • [[#Článok 2.|2]] • [[#Článok 3.|3]] • [[#Článok 4.|4]] • [[#Článok 5.|5]] • [[#Článok 6.|6]] • [[#Článok 7.|7]] • [[#Článok 8.|8]] • [[#Článok 9.|9]] • [[#Článok 10.|10]] • [[#Článok 11.|11]] • [[#Článok 12.|12]] • [[#Článok 13.|13]] • [[#Článok 14.|14]] • [[#Článok 15.|15]] • [[#Článok 16.|16]] • [[#Článok 17.|17]] • [[#Článok 18.|18]] • [[#Článok 19.|19]] • [[#Článok 20.|20]] • [[#Článok 21.|21]] • [[#Článok 22.|22]] • [[#Článok 23.|23]] • [[#Článok 24.|24]] • [[#Článok 25.|25]] • [[#Článok 26.|26]] • [[#Článok 27.|27]] • [[#Článok 28.|28]] • [[#Článok 29.|29]] • [[#Článok 30.|30]] == Úvod == Vo vedomí, že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodcudziteľných práv členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, Že neuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom, ktoré urážajú svedomie ľudstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom ľudia, zbavení strachu a núdze, budú sa tešiť slobode prejavu a presvedčenia, bolo vyhlásené za najvyšší cieľ ľudu, Že je nutné, aby sa ľudské práva chránili zákonom, ak nemá byť človek donútený uchýliť sa, keď všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku, Že je nutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi, Že ľud Spojených národov zdôraznil v Charte znovu svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa rozhodol podporovať sociálny pokrok a vytvoriť lepšie životné podmienky za väčšej slobody, Že členské štáty prevzali záväzok zaistiť v spolupráci s Organizáciou Spojených národov všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných slobôd a Že rovnaké chápanie týchto práv a slobôd má nesmierny význam pre dokonalé splnenie tohto záväzku, '''Vyhlasuje VALNÉ ZHROMAŽDENIE túto všeobecnú deklaráciu ľudských práv''' ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zaistiť postupnými opatreniami vnútroštátnymi i medzinárodnými ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ľudom členských štátov samých, tak medzi ľudom území, ktoré sú pod ich právomocou. == Článok 1. == * Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu. == Článok 2. == * Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Žiaden rozdiel sa nebude robiť na podklade politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prislúcha, či je to krajina alebo územie nezávislé alebo pod poručenstvom, nesamosprávne alebo podrobené hocijakému inému obmedzeniu suverenity. == Článok 3. == * Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. == Článok 4. == * Nikto nesmie byť držaný v otroctve alebo v nevoľníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. == Článok 5. == * Nikto nesmie byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. == Článok 6. == * Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť. == Článok 7. == * Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hocijakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hocijakej diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii. == Článok 8. == * Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytli účinnú ochranu proti činom porušujúcim základné práva, ktoré sú mu priznávané ústavou alebo zákonom. == Článok 9. == * Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržaný alebo vyhostený. == Článok 10. == * Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právách a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu. == Článok 11. == * '''1.''' Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ nie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom pokračovaní, pri ktorom mal zaistené všetky možnosti obhajoby. * '''2.''' Nikto nesmie byť odsúdený pre čin alebo opomenutia, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli trestné podľa štátneho alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byť uložený ťažší trest než trest, ktorý mohol byť uložený v čase, keď trestný čin bol spáchaný. == Článok 12. == * Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. == Článok 13. == * '''1.''' Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko v tom - ktorom štáte. * '''2.''' Každý má právo opustiť hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny. == Článok 14. == * '''1.''' Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočište v iných krajinách a požívať tam azyl. * '''2.''' Toto právo nemožno uplatňovať v prípade stíhania na ozaj odôvodneného nepolitickými zločinmi alebo činmi, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov. == Článok 15. == * '''1.''' Každý má právo na štátnu príslušnosť. * '''2.''' Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu príslušnosť zmeniť. == Článok 16. == * '''1.''' Muži a ženy, ak dosiahli plnoletosť, majú právo bez hocijakého obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostnej alebo náboženskej príslušnosti uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. Čo sa manželstva týka, majú počas jeho trvania i pri jeho rozlúčení rovnaké práva. * '''2.''' Manželstvá môžu byť uzavreté len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich manželov. * '''3.''' Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu so strany spoločnosti štátu. == Článok 17. == * '''1.''' Každý má právo vlastniť majetok tak sám,ako aj spolu s inými. * '''2.''' Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku. == Článok 18. == * Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. == Článok 19. == * Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu: toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky hocijakými prostriedkami a bez ohľadu na hranice. == Článok 20. == * '''1.''' Každému je zaručená sloboda pokojného zhromažďovania a združovania sa. * '''2.''' Nikto nesmie byť nútený, aby bol členom nejakého združenia. == Článok 21. == * '''1.''' Každý má právo, aby sa zúčastnil na vláde svojej krajiny buď priamo, alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov. * '''2.''' Každý má právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. * '''3.''' Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci: táto vôľa musí byť vyjadrená správne prevádzanými voľbami, ktoré sa majú konať v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý zabezpečuje slobodu hlasovania. == Článok 22. == * Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boli národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti. == Článok 23. == * '''1.''' Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. * '''2.''' Každý, bez hocijakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. * '''3.''' Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany. * '''4.''' Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladať s inými odborové organizácie a pristupovať k nim. == Článok 24. == * Každý má právo na odpočinok a na zotavenie, zvlášť aj na rozumné vymedzenie pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku. == Článok 25. == * '''1.''' Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých na jeho vôli. * '''2.''' Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu. == Článok 26. == * '''1.''' Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie nech je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností. * '''2.''' Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Má napomáhať k vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priateľstvu medzi všetkými národmi a všetkými rasovými i náboženskými skupinami, ako aj k rozvoju činnosti Spojených národov pre zachovanie mieru. * '''3.''' Rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti. == Článok 27. == * '''1.''' Každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plodov umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch. * '''2.''' Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby. == Článok 28. == Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené. == Článok 29. == * '''1.''' Každý má povinnosť voči spoločnosti: jedine v nej môže slobodne a plne rozvinúť svoju osobnosť. * '''2.''' Vo výkone svojich práv a v užívaní svojich slobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpečeniu náležitého, uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v demokratickej spoločnosti. * '''3.''' Výkon týchto práv a slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov. == Článok 30. == * V tejto deklarácii nič sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených. == Poznámky == * Alternatívny preklad: http://VOP.Gov.Sk/files/File/deklaracia.doc (Microsoft Word format) == Iné projekty == * {{Wikipédia|Všeobecná deklarácia ľudských práv}} [[Category:Dokumenty]] nqparb4sutt38u06qtwj4nig18ngobh 0 1478 8813 7336 2023-06-04T12:07:31Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8813 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Ej, letí plť dolu Váhom, na plti veselo - jak vtedy, keď na nej bolo to Slovensko celô. Letí, letí ako húska, z Turca do Trenčína: Pozor, chlapci! tu je už tá Strečnianska dolina. Zmĺkli piesne. Faktor rečie: Páčte tie tri skaly, jak nám priekom šírym Váhom do cesty zastali: to Margita. A za ňou toť! Besná na nás čaká; hľa! jak hltá celý Váh do svojho pažeráka. Nebojte sa! Neraz som ja prešiel sťato zdravý s bohpomocou; - ale teraz, chlapci, klobúk z hlavy! I všetko sa krížom žehná i modlí skrúšene: prejde Slovák i cez peklo, prejde v božom mene! Pozor! tu už Margita! Že nás vľúdne privíta. Stúliť veslá a rúče šmihom cez jej náručie! Ona smelým neškodí, dobrých Pán Boh sprevodí. - Pozor! - tu Besná saňa! Smelo v osudný skok! Strelou do jej hrtana! Razom: kormidlom vbok! - A plť v huku i v pene z pyskov sa jej vyžene. Chvalabohu! - faktor vzdychne - šuhajci, už sme von! A tí trnú, či za nimi Besná nejde v pohon. Nabok strachy! - teraz k vatre! usušiť si šaty, ja vám budem o tých hrôzach hrozné rozprávati. Ponad Váhom biely dom. Pekná vdova býva v ňom; ale krajšia dievčina Margita, pastorkyňa. Vdovička pekná, mladá, vydávať by sa rada. Vysedúva pri okne a dievča v poli mokne; oblieka sa v zamaty a dievčatko v záplaty; umýva sa vôdkami a sirota slzami. Idú, idú vohl'ači; na vdovu nik nepáči, len sa každý hneď pýta: A kdeže je Margita? „Hejže, Bože, prebože, - takto to byt' nemôže! Mne cestička zaťatá, kým ona nie vydatá. Vydať ju? - vec daromná. Kto potom príde po mňa? Bohatstvo pôjde za ňou: ja slúžkou, ona paňou.“ Rozmýšľa, vzdychá, šepce: „Pre ňu ma - ach, nik nechce, pre ňu sa mi nešťästí: preč! - ona musí z cesty!“ A zlým ohňom vzbĺkne zrak: „Počkaj, počkaj! - zrobím tak!“ „Margito! - už po lete - pôjdeš do Turca k tete: Tam obžinky, jasoty: čas oddýchnuť z roboty. Vezmi sviatočné šaty i živôtik z tafaty - i partu, keď ti ďaka - kto vie, čo ťa tam čaká.“ Ide dievča dolinou a macocha sihlinou; dievča letí ako vták a macocha ako drak. Prišlo ono pod bralo, kvietky vodou hádzalo: „Hejže, Váhu, veštec náš! Kam ja pôjdem na sobáš!“ Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo skaly - „Na! tu tebe sobáš tvoj!“ Voda, hora zhučí: hoj! - Vdova kradne sa domov, „Hoj, hoj!“ - ktos' za ňou volá, ktos' kuká spoza stromov, ale tu nič dokola. „Chachacha! kto o tom vie? Ticho, ticho, svedomie! Už cestička preťatá, už Margita vydatá.“ „Hej, šuhajko z Ľubochny, nepískaj ty pod okny, ale pod' dnu ku stolu: zoberme sa my spolu! Cestička už preťatá, Margita už vydatá.“ Nechodí šuhaj dnuká, srdce jej žiaľom puká - v duši kýsi hlas kričí akoby hlas kuvičí: „Aha, tu si, tu si, tu! kam si dala Margitu?“ Hlavu na prsia zvesí: „Nádej moja, kdeže si? Ani šuhaj, ani sen - svitaj, svitaj, biely deň!“ Svitlo. Vyjde do dvora - tu Váh, nebo i hora jak by hrozní sudcovia okom prísnym ju lovia: „Aha, tu si, tu si, tu! kams' podela Margitu?“ „Ani noci, ani dňa - čo si počnem, ja biedna?!“ Suseda, čo to značí ten čudný rapot strák? „Prídu, prídu vohľači.“ Vohľači? - „Veru tak! Prikrývajte len stoly: hostia jak by tu boli.“ Ach, suseda, suseda! mne čosi pokoj nedá. „Viem ja čo, dievka moja; prídu oni - ukoja.“ Kto príde? - On? - a či nie? „Čo súdené, neminie!“ - Ticho. Už sa večerí. Čuj len: klop, klop, do dverí, klop klop, klop klop! - ha, kto je? „To klope srdce tvoje.“ V okne - páč! - tvár strašlivá, pozri! - jak sa dnu díva - oči jej stĺpkom stoja. „Veď to tam tôňa tvoja.“ Čo ten pes toľko breše? Ćo to za kvik na streše? Na moste dupot koní: ach, to už idú oni! Dvanásta práve bije - „Dievka moja, čo ti je? Bože môj, ty si chorá, tebe sa dačo marí; či poslať po doktora - a či poslať do fary?“ Ach, nie! nie! márne reči, mňa doktor nevylieči, kňaz rozhrešenie nedá: mne beda, večná beda! Čuješ ten spev pred vráty? To idú moji svati: „Išlo dievča na sobáš - hotuj, mamko, čo len máš. Už nevesta zavitá bielou ružou prekvitá. Vezmi, mamko, pokladov: pôjdeme my za mladou, pôjdeme my ta, ta, ta, kde Margita vydatá!“ Suseda, vody! vody! Ach, zle mi, zle prichodí! - - Buch, buch! - dvere s' rozpadnú - utopenci vkročia dnu: „Hej, domová, domová. čis' už s venom hotová?!“ Zvýskne - vlasy sa zježia: vyletí na pobrežia, z pobrežia poď! hor' stráňou a svati všetci za ňou. Ona predkom ako blesk, hoj, a za ňou tresk i plesk. Horou hučí: haj, haj, haj! a dolinou: jaj, jaj, jaj! „Pukaj, kočiš, do koní: pokuta hriech dohoní!“ Na vrch brala doletí, svadba za ňou vzápätí: „Hraj, muzika, hraj! Hraj, muzika do skoku - a s macochou do toku haj, haja, haj!“ Tak sa stalo. - Od tých čias, vraj, o polnočnej chvíli počuť, ako na tých skalách čosi clivo kvíli. Na vrch Besnej chachot, chichot, svadobníci vreštia; ale vtedy beda pltiam, čo blízko neštestia. A tak to, vraj, bude bývať, kým sa v prach nezmelí to veliké, hrozné bralo, ten hriech skamenelý. Neraz doň hrom ešte udrie, neraz Váh doň búši, kým popraje Boh pokoja totej biednej duši. Nejedna plť na tom mieste ešte sa rozletí, kým sa miera nedoplní nevinných obetí. A len potom celým Váhom - tak to povedajú - poletí piť spievajúci dolu ku Dunaju. </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] s3ewcpu778ue0pc7hcd5zqi1ralg05r 0 1479 7346 6166 2017-08-29T19:01:00Z Wizzard 3 7346 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Prvé dve strofy piesne „Nad Tatrou sa blýska“ sú hymnou slovenskej republiky.''' <poem> Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, Zastavme ich bratia, nech sa ony stratia, Slováci ožijú, Zastavme ich bratia, nech sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo, Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo, Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. Už Slovensko vstáva putá si strháva, Už Slovensko vstáva putá si strháva, Hej rodina milá, hodina odbila, žije matka Sláva, Hej rodina milá, hodina odbila, žije matka Sláva. Ešte jedle rastú na krivánskej strane, Ešte jedle rastú na krivánskej strane, Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás vstane, Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás vstane. </poem> == Iné projekty == * {{Wikipédia|Nad Tatrou sa blýska}} [[Kategória:Janko Matúška]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:Štátne hymny]] 71iriorqek5ggwgvqwiviqoayj6qton 14 1480 7776 5252 2018-05-27T21:32:48Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7776 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|Janko Matúška}} [[Kategória:Autori|Matúška, Janko]] etyz5d15sr3vmg3qpg1krl24cwrvbb0 10 1668 6608 6550 2016-10-11T18:23:31Z Danny B. 47 {{Ceduľa}} 6608 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = delete | nadpis = Obsah tejto stránky má nevyjasnené [[Wikizdroje:Autorské právo|autorské práva]]. | text = Znamená to, že nie je jednoznačne [[w:Voľné dielo|voľným dielom]] alebo dielom s voľnou lienciou (napríklad [[w:GNU Free Documentation License|GFDL]]). Autor tejto stránky by mal stav autorských práv čo najskôr objasniť, inak bude stránka v dohľadnej dobe vymazaná. | poznámka = Neodstraňujte túto šablónu, kým nebude problém s&nbsp;autorskými právami uspokojivo vyriešený! | obrázok = Copyright maybe.svg }}<includeonly> [[Kategória:Údržba:Vyjasniť autorské práva|{{FULLPAGENAME}}]] </includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Údržba]] </noinclude> s1lvn8zri4f7j6yr2lrphrnc67rjn7j 14 1669 5774 2537 2015-04-05T23:31:06Z Danny B. 47 rekat 5774 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Wikizdroje]] m3rsaqtlv603vefkcfuaxg0pvvto6hl 14 1674 6074 6073 2015-10-16T06:30:03Z Cycn 2112 Revízia 6073 používateľa [[Special:Contributions/Cycn|Cycn]] ([[User talk:Cycn|diskusia]]) bola vrátená 6074 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Wikizdroje]] m3rsaqtlv603vefkcfuaxg0pvvto6hl 10 1675 7582 6007 2017-09-04T12:53:55Z Danny B. 47 oprava kódu 7582 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = maintenance | nadpis = Táto stránka si vyžaduje úpravu. | text = Môžete {{grammar:3sg|{{SITENAME}}}} pomôcť tým, že ju vhodne [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=edit}} vylepšíte]. Inšpiráciu na vylepšenie hľadajte v&nbsp;ostatných článkoch a&nbsp;stránkach, v&nbsp;radách na stránke [[Project:Vzhľad a štýl|Vzhľad a&nbsp;štýl]], prípadne na jej [[{{TALKPAGENAME}}|diskusnej stránke]]. | poznámka = | obrázok = Crystal Clear app kedit.svg }}<includeonly> {{#ifeq: {{ARTICLEPAGENAME}} | {{FULLPAGENAME}} | [[Kategória:Údržba:Upraviť]] }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]] </noinclude> omys1xt5376hphhoute9sy7jtz5tia3 4 1679 7942 6208 2019-02-02T10:03:39Z Lišiak 1863 7942 wikitext text/x-wiki == Zásady prijímania textov == Wikizdroje sú zbierka voľne dostupných originálnych textov v slovenskom jazyku. Tieto texty musia spĺňať nižšie uvedené kritériá. === Čo vo Wikizdrojoch môže byť? === # '''Texty vo Wikizdrojoch musia byť voľne dostupné.''' To je primárne kritérium. Znamená to, že každý text vo Wikizdrojoch musí byť dielom bez autorských práv alebo dielom s voľnou licenciou (napr. [[w:Creative Commons|Creative Commons]] alebo [[w:GFDL|GFDL]]). # '''Texty vo Wikizdrojoch musia byť publikované inde.''' Sekundárnym kritériom je, že Wikizdroje neprijímajú originálne texty, t.j. také, ktoré ešte neboli nikde inde publikované. Kritérium publikácie znamená, že nemôže ísť o texty vydané bez vydavateľa, napríklad zaslané do [[w:Usenet|diskusných skupín Usenetu]] alebo elektronicky, na vlastnej webovskej stránke alebo [[w:blog|blogu]]. # '''Texty vo Wikizdrojoch musia byť v slovenskom jazyku.''' Texty v iných jazykoch patria do inojazyčných portálov Wikizdrojov alebo na viacjazyčný portál [[:oldwikisource:Wikisource|Wikisource]]. Kritérium treba vykladať voľne, zahrnuje napríklad aj texty v historickej forme slovenského jazyka, ktoré nespĺňajú podmienky na zaradenie do inojazyčných portálov (najmä [[:cs:Hlavní strana|český]]). ==== Príklady ==== * literárne texty &ndash; knihy, poviedky, poézia * faktografické texty &ndash; úradné záznamy, listy, prepisy zvukových nahrávok, vedecké práce * texty piesní === Čo do Wikizdrojov nepatrí? === # '''Wikizdroje nie sú portál pre ambicióznych autorov.''' Neumožňujú zverejňovať vlastnú tvorbu, ktorá ešte nebola publikovaná inde. Výnimkou z tohto kritéria sú preklady z iných jazykov. Zdrojové texty však musia spĺňať primárne a sekundárne kritérium na zaradenie do Wikizdrojov, a preklad samotný nesmie byť chránený autorskými právami alebo musí mať voľnú licenciu. Taktiež náučné texty patria do [[b:Hlavná stránka|Wikibooks]]. # '''Wikizdroje nie sú propaganda.''' Neprijímajú texty komerčného charakteru ani demonštrácie politického názoru. To sa samozrejme netýka historických textov, ak nemajú priamy súvis so súčasným dianím alebo komerciou. # '''Wikizdroje nie sú redakčný systém.''' Nepovoľujú prácu na uložených dokumentoch, nie sú prostriedkom spolupráce viacerých autorov na jednom diele, priebežnú tvorbu vyvíjajúcich sa a meniacich sa textov, zoznamov, komentárov a iných nedokončených prác. ==== Príklady ==== * vlastná tvorba * reklama * politická propaganda * texty na ktorých sa pracuje [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] pva0f0ztgbs33fvzj9tae59cve3sjaa 0 1681 4855 4765 2012-11-01T16:54:27Z Danny B. 47 {{Na úpravu}} -> {{Upraviť}} 4855 wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} {| class="wikitable" |- ! ! zápis pomocou [[w:Kórejčina|kórejskej abecedy]] ! zápis pomocou znakov [[w:Handža|handža]] ! [[w:Slovenská transkripcia kórejčiny|slovenská transkripcia]] ! slovenský preklad |- | 1.&nbsp;strofa | lang="ko" xml:lang="ko" | 동해 물과 백두산이 마르고 닳도록<br />하느님이 보우하사 우리나라 만세 | lang="ko" xml:lang="ko" | 東海 물과 白頭山이 마르고 닳도록<br />하느님이 保佑하사 우리나라 萬歲 | Tonghä mulgwa Päktusani mar‘go taltorok<br />Hananimi pouhasa urinara manse | Až pokiaľ vody [[w:Japonské more|Východného mora]] a hora [[w:Päktu|Päktu]] nevyschnú<br />Bože, ochraňuj náš národ! |- | Refrén | lang="ko" xml:lang="ko" | 무궁화 삼천리 화려강산<br />대한사람 대한으로 길이 보전하세 | lang="ko" xml:lang="ko" | 無窮花 三千里 華麗江山<br />大韓사람 大韓으로 길이 保全하세 | Mugunghwa samčolli hwarjo kangsan<br />Tähansaram tähanuro kiri podžonhase | [[w:mugunghwa|mugunghwa]] (ibištek), tri tisíc ''[[w:Li (kórejská jednotka)|li]]'' krásnych riek a hôr,<br />ľud veľkého národa [[w:Plemená Han|Han]], uchovaj si svoje veľké Han. |} == Popis == ''Pieseň lásky k vlasti'' je štátnou hymnou oboch kórejských štátov - Kórejskej ľudovodemokratickej republiky aj Kórejskej republiky. {{Wikipédia|Ägukka}} [[Kategória:Štátne hymny]] 0sptgmhzemsfim9g2tqlsmh817tudvx 14 1682 5937 2568 2015-07-21T15:29:42Z Alekme 2273 kategórie 5937 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hymnické piesne]] gjs4b1yr7qejrsh9nkpg2ub4duj69on 14 1683 2569 2006-10-03T13:21:31Z AtonX 1 categ 2569 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 0 1684 2571 2006-10-03T13:27:09Z AtonX 1 REDIRECT [[Pieseň lásky k vlasti]] 2571 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Pieseň lásky k vlasti]] ojz8ql7q28p8eafp3oy1fx9jmic1ecg 4 1687 2580 2006-10-17T07:06:30Z AtonX 1 presun z [[Wikisource:Stránky na zmazanie]] 2580 wikitext text/x-wiki == [[Skutý]] == Anonymný autor, neznámy pôvod a copyright. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 09:53, 3 október 2006 (UTC) * Vymazané. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:06, 17. október 2006 (UTC) qhlw0g53povjnvype7u2iqsiovjbjik 0 1746 9149 8734 2024-04-12T13:07:02Z Danny B. 47 - duplicitní informace 9149 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Spev o krvi: ký divý pomysel!? - A o akej? - ak o tej, ktorá žiari sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári, či jejž crk u decka v smev zabronel, keď v snách ho láska anjel-pestiteľ; alebo o tej, čo sa s duchom spári veštca v zápal čela na oltári: tak nech by spev, nech plným dúškom znel! Ó, krv je vlaha divotvorná! - Skrytá, jak vzácny mušt, vrie v srdca pohári, až udrie v ústroj silou vlnobitia; s tým v tepnách v ruch sa, v mluno prevarí a vôľu tvorčiu, zajme kolo žitia Nie o tej plodnej spievať dnes je čas: o krvi, zo srdca čo šprihnúc v dlane, kamkoľvek čiahne, tvorí požehnane, i z mŕtvej skaly kúzli klas; o krvi, v tmu čo vnáša slnka jas, sťa olej vzplanúc - kahan pri kahane - duševným zrakom denné na svitanie: a takto chlebom-svetom živý nas, a vtedy štíti aj, kde nebezpeč je… Lež o krvi, čo vybúšila v hnev, i zúri-búri, ohňom páli, vlečie povodňou, ro zmetá svet hŕbou pliev; Nad zemou v letku utkvel na krielach posupný démon, v pravej hlaveň vojny, z nejž, zmáchav ňou, plam šľahol dvojný, trojný… a k zemi vzal sa splývať v pramenách, iskriaci síru, meteorov prach - Rod ľudský dlho spal už nepokojný: i strhol sa! - ziv sudbinej v tom trojny zrel, úžas v očiach, v údoch mrazný strach. Kam dieť sa, Bože!? (zúpel), k spáse vrátka kde? rokľa v bralách, zápač pralesa či morská choboť, loďka čo jak vratká za útočište?… Ale kryje sa nadarmo v svete; všade ľudská jatka: či tvŕď, či oceán, či nebesa! A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá: zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd, kde bleskom kmitla hrozná Astarot. A jak v žne postať zbožia líha zrelá pod kosou, radom váľajú sa telá; v cveng šabieľ špľachce čŕstvej krvi brod… Tak vo víchrici totej ukrutenstva, nímž ani tiger dravšie nezúri, zapadá nie svlek: výkvet človečenstva, života radosť smrtnej do chmúry, v prach purpur všeľudského dôstojenstva, v sutiny jasný palác kultúry!… Čo krvi stečie takto prívalom, jejž pôsobivé v žilách, v svaloch prúdy skvost leta mohly vyviesť z každej hrudy, pokroku slynúť rušňom-dvíhalom, byť odčinom bied, bremien odvalom! Čo ducha, budúcna v ňomž svit sa budí, v nič rozplynie sa s bojišťa tam čmudy, pohasne navždy s božským zápalom! A nad tým v srdcelomnom bolestení čo prelejú sĺz biedne matere, predčasné vdovy, siroty! mrk denný im oviv novým flórom kadere - A čože ľudstva rozplakaný génij? ten do večnej sa tône uberie! Hrôz všetkých odstavené príchlopy; od pólu hajno fúrij tiahne k pólu, studnice žiaľu, jazvy kľovúc bôľu; tvár zohavená sinie Europy… A ešte blud ten! krivé pochopy, čo ako rohy strkajú a kolú: - Čuls’, Bože? Tvoju spokúšali vôľu! O triumf tlčú nebies na stropy, Ťa, vznešeného nad ich zmutky-chúťky, zvú v spor svoj: - Bojuj, vraj, ich na strane!… Čo si ty Mars, čo krvavé rád skutky? Baal? Jahve? - Neslýchane trúfané: Tvoj vehlas miešať ľudskej do pohnútky! Súď: je to vzývanie, či rúhanie? Že dožili sme, ach, ten rozvrat! rež, z nejž potoky sa nevinná krv valí! divadla toho divákmi sa stali, ba účastníkmi do dna srdca tiež, svieraní, zajarmení v trýzne spräž! Že octli sme sa sveta vo špitáli, na púšti jeho zrazu, nájduc - žiaľ i bôľ! - pompu rozvoja kol za padeš! Že, starci, prv sme hlavy nesklonili, než v skazy tej sme maras vtenuli, na pokoj hoďas hnilý do mohyly! Ba šťastní, ichž čas hostí minulý. kde pred hrôzou sa rovy zaclonili - blahoslavení všetci zosnulí! Ó, ľudstvo! ľudstvo! tak si vzdialené nebolo nikdy od príkazu Krista: Bližného miluj ako seba! zčista a bez výhrady zplna, iskrenne. Nač bolo jeho spásne učenie, stvrdené smrťou, pravda, cesta istá: keď bratu brat zmar stonásobne chystá, preň zažíha bár pekla plamene? Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá, keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť, i pášeš potom ako divé zviera? A čo si veniec pripravíš hen z hviezd, neujdeš poroku, že dnes i včera si v zlovesť spotvorilo blahovesť! Kresťanstvo tvoje - lož je, faloš, mam! Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš: čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš, sa v majstra vyučiac ich remeslám. K oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám; však modlu na srdci, v jej službe háraš: hej, o pokore, bázni leda táraš, si ošemetník pred Bohom i tam! Že vyslanec si svetla? Za misie! prírody deťom odurmaniť um a s vierou vposled opantať im šije - Oj, dovidia včuľ na grunt tvojich dúm, ich cvične núkaš začrieť do biblie: krvavé vážiť - evanjelium!… - Nuž, človeče, tys’ pánom prírody? ty že máš právo rozhodovať nad ňou Prv seba opanuj! skroť kázňou vládnou: kto pán je nad sebou, ten vývodí, i hrdina je pravej slobody, bo s každým sdieľny na nej mierou riadnou; ináč je otrok len, čo rukou kradnou tak seba, ako iných oškodí Och, plytkosť srdečná! Och zmätok umov! I azúrove čistí duchovia pohŕdli naraz veľkolepou dumou u dlátka, farieb, zvukov, u slova; šli v smes… Nuž, v barbarstva noc, v cmiter rumov ťa, človeče, ta vracia výchova!? Ba pošpatil si iba krásnu zem tú, samozvanče, pošlú z Tvorca ruky! Čo vývin na nej, priostril si v muky, v nástroje zhuby skul jej diadém; bič zo síl splietol, harmonický snem jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký: to tvoje vodcovstvo! z bied zápäť pluky; ľaď! krvou kvapká i jej zôrny lem… Síď s trónu! Lev nech napozatým králi, vrah z hladu len, nie pre slasť z azúrov; alebo zem nech vlasatica spáli čo brloh tvoj i s tvojou nákazou, pre teba, tvor ty v zlobe neskonalý, ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!… - Ach, srdce moje čo už prenieslo osudných úderov v tom dlhom žití! Jak struny prepiate, sa skúbly city v ňom; temer sa mi samo rozčeslo, i koleno mi ducha pokleslo zúfaním: tak bol ráz ich presrditý! Som sýty všetkých útrap, nadmier sýty: - a tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo tak nezakrojí v pôdu v orby spechu, jak on sa vryl mi rozdierave v hruď; i včuľ už strmie, predstavujúc viechu, na ktorej skvie sa lapidárny súd - stoletiu, pokoleniu na útechu -: Vzdelanstvo - cha-cha-cha! - jak ľudožrút!… Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok, z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok, krvižíznivec s večnou záhou žhavou? Ech, sebectvo! to! - a niet, nad ohavou tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok. Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra svevoľne, kde len stihne, slabšieho; bár zem je pre všetkých dosť šírošíra, chce, aby strela sa len pre neho; ba končiny si svojí všehomíra, kams’ v prázdeň vytískajúc iného - To ona panovačnosť nadutá, čo pancier odela a čihá v zbroji; čo na obzore ako mračno stojí, žlč v okáľoch a hrozbu pohnutia; nad zemou visí ako pokuta, opätok drzý, držiac na pokoji; tá, dušiaca sa spupne, že sa bojí len Boha!… Ale zato nehúta, nerozvažuje veľa vo svedomí o prísnom v Desatore: „Nezabi!“ lež smelo blesky mece, húka hromy; sťa jahnence ľud ženie pochabý na bitúnok -; svet šatí do pohromy, obúva do spáleníšť pahraby… I hučí válka - Ako krútňava sa vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná, plutvami trepe jak by leviatana, a v bezdný hrtan s chvatom strháva, požiera, nenásytná, hltavá, tak ľudské životy jak ľudské mania, vždy tlamu dokorán ni sitna brána; a trosky sú, čo na brah vydáva… Púšť roztiahla sa vypasenou zmijou, kde kvitly mestá jak kry ružové; vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou preletá nad ňou pozdĺž, krížove… - Pred spravodlivou kto raz históriou, kto pred Bohom to všetko zodpovie!? Včuľ po mraku vše svolá podstena, čo doma zbudli, všetkých dohromady. Prah ňaňo zaujal, kmeť vetchej vlády; u nôh mu čupí žena, starena, sťa kvočka, kol vnúčat pnúc ramená: a každé zosŕka, jak k hviezdam hľadí - V kuchynke nevesta; priam sprace riady a prisadne k nim, muka zrosená. Len dcéra umkla v sad, i s inou strelou v srdiečku, neboliacou ostatných: veď s bratom tiahol on tiež s mysľou smelou do kosby, krv kde rosou, riasou vzdych… Kto odpovie i za tých trpiteľov? ich strasti, slzy, snáď i straty ich? Ó, kde si, šlachtic srdca, gavalier, ’stoj!’ zavelieť tým sborom v borby prieku? Či múdrosť sobrals’ striebristého veku, čis’ v kvete muž, rec: ‘dosť!’ - i budeš ver’ ten najslávnejší sveta bohatier. Pravicu podaj soku bratsky mäkkú, vztýč biely prápor rudú na paseku!… A či sa schýliť musí navečer: po výčerp? Musí náporná prv sila s tou odporu boj dobiť preťažký: až vahadiel zhrá pára rozpustilá, súc odhodené s cesty prekážky: tá s víťazstvom si pripne slávy kríla a v priepasť sfuní miska porážky…? - A keď sa toto peklo vyvzteká, či ozaj nastúpi smier, pokoj neba? Nenávisť ovládze-li sama seba, z nástrahy zrodí-li sa bezpeka, a pravda sadne za stôl odveká? Bude-li právo všetkých právom? chleba hoj všetkým? Nebude pút? zbraní treba? Česť bude práci, tvári človeka? Ten kúpeľ krvi splynie očistením? Milosrdenstva znežnie obrazom sebeckosť? pýcha skrotne pokorením? trojica lásky svitne príkazom…? Alebo beda, beda - premoženým? a menom pomsty beda - víťazom? A či tie hekatomby obetí, tie rieky krvi v splave po údolí; ten bezpočet rán, z ktorých každá bolí viac, než čo osud v zdravie zavätí; to spustošenie zásluh století; tie škody na chlebovom ľudstva poli, plen… všetko vpokon oným na vrcholi svedomím zachvie, ščernie v pamäti? I k srdcu pripustia si naučenie, že nad paloš jest nástroj hotovší, žľab vybrázdiť, nímž za zdarom zdar ženie; že človek nie hmyz pod šľap podošví; že niet cti v bitke, jak krv vodou nenie: - i naveky meč skryjú do pošvy?… Veď keby, keby! - Vďačne oplakal by každý národ svoje straty, hroby, ichž množstvo mu zem Jozafatom robí; to všetko povážil by za portál, za stupne, po nichž, tvrdších bár i skál, do novej ľza vojsť, šťastnej, zlatej doby, bez dneška rmutu, nerestí i zloby; ba za dôpust by Bohu chválu vzdal, si istý súc: že železa i krvi ohromnú nošu navždy šmaril s pliec; nebude cudzej sláve za ostrvy; sám svoj vždy, snaživec i poctivec, pobeží s druhmi: lepší kto? kto prvý, kde cieľ…? - Ach, kiež to palmou nakoniec!… Čo bude, ako bude? len Ty znáš, ó, Vševedúci! - Ale nespytujem sa Ťa; tak v mysli krehkej uvažujem, že bola by to decka samopaš: bo nač Ty ako zdržovateľ dbáš, jak krátkym umom dlho pozorujem, čnie nedostižne ľudský nad záujem! nad všetko, zem čo smýšľa, prášok náš, čo na nej my, jej plemä, vystrájame. Tej úkol je, kým ináč naložíš, prísluha slncu vo svetovej dráme; nám ale - zvláštna milosť nanajvýš! - preds’ červom, voľnosti si udrel znamä, trvalé pokiaľ? Tobôž nezjavíš… Že trest to, čo sa deje, od Teba za nadužitie slobodnej vôle? či skúška, podobná tej v ľudskej škole? Ach, pojem nízky! - hriešna pochleba, súc láskou, Tebe toho netreba - Hoj! ako v mája kráse luh tu dole, za jasnej noci hore hviezdne pole: mne čisto svieti Tvoja veleba, bez našskej vrásky hnevu, cnenia šmúhy… Ak pozeráš tak na ten mravčí boj, snáď mrkneš: zverské to v nich ešte túhy drgľujú - broj prv, teraz v práci zbroj -: Len tríbenie - cvik - vývoj ľudstva púhy, až ušľachtí sa šťastný pre pokoj… Ó, vysoko dlieš, Pane! nad nami s osnovou pomyslov, s ciest tajných sieťou, zkaď zámer svoj si v reťaz rozvil svetov… Meriame výšku orly, chmárami, hviezd sídlami; však dostup neznámy: pred nekonečnom jak by uzavretou zdúpneme bránou, v hrudi popol vznetov, a naše smysly závrat omámi. Bár v zenit pripneme aj ducha zreteľ, na uzol blesku, vidmo, dúhy most, by v Tvoju šľapaj, k Tvojej mysli vzletel, je slepcom preds’: - hja, bezočivý hosť - Tak svetlom zavraciaš v nás, Otče svetiel, hneď domýšľavosť, hnedky všetečnosť… A predsa - dovoľ, Bože! - Pokoja mi nedá zvedavosť, jej ostré osti ma omínajú; tisíc do úzkostí upadám za dňa a tie neskoja ni noci, balzam ich, snov povoja; krváca srdce mi, môj duch sa postí: - och, dovoľ nazrieť v tmaň mi budúcnosti: jak z toho strašného vĺn príboja Slavianstvo vyjde? loď jak statná, bdelá? To bych rád znal: ó, odcloň mi! a daj znak, má-li v Tebe ochraňovateľa? hu! vidím, zašlo bezdna na pokraj… Viem, hrešilo, ach! hrešilo tak veľa; však odpusť mu! ho zdrž! a zachovaj - Či zázrak telom ten sa rozpadne na články, osobou z nichž pozostáva? do prachu sfrkne Goliáta hlava?… A či sa zviecha, vzchopí prípadne a života už plňou zavládne? i v službu vstúpi pravdy? vstane práva obhajcom? trafí, v čom tkvie ctnosť, česť, sláva? orlicou žalmistovou omladne? Veď spravodlivosť tmel je, tuží pásky nad oceľ, korbáč, žalár, zámky pút: a tej, ach! neznalo; i praskly sväzky i pokrvné, že trnie, ha! ni prút: prút v protest… Zľutuj sa však, Bože lásky! a nedaj mu v tej próbe podľahnúť - Preds’ nemožno! že bytosť veľkých čŕt v ňom bol bys’ poslal na svet bez účelu: len iným tôniť - obťažiť zem celú sťa Himalaj, mráz družinou, hlad, smrť; a časom rozsypať sa na padrť. Čo dal si sklepeniu skryť, jeho čelu, raz musí slncom vzísť! vzpláť zlatom pelu - a po ňom zbudnúť nad pyramíd hrď… Či proroctvo má zlyhať Kollárovo? - Viem, mrhač-spustlec, bolo samý buj; však pre krv, Bože, v streku na olovo z rúk bratských… aspoň pre ňu nevstupuj s ním v súd, lež daj mu žiť a Tvoje slovo zvestovať svetu - Tak, ó! pomiluj… Pomiluj, Bože, Bože pomiluj!… Ťa kolenačky prosí duša moja dňom-nocou, žertva muky, nepokoja - Veď hrozné i len pomyslieť si, juj! od čoho naveky ho zavaruj! -: by Slavianstvo len hŕbou bolo hnija na cudzie lány, po čom chudá sloja ich tak mrie, rozďavujúc pysk ni sluj… Dosť zapadlo ho už tým podlým cieľom, zúrodniac, zšľachtiac drsné plemeno, dosť! - zaháj ho, ó, voči urvateľom! Nie trus je, lež dúm Tvojich semeno; len vzísť mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým čelom sa nebies tkne… Buď, ó! buď spaseno… (Nie, Puškine môj, mysľou vysoký, ty mýlil si sa, podráždením chorý: Vraj, musejú sa stiecť-sliať v ruskom mori tie naše bystré slavian-potoky, alebo ono - vyschne ráztoky. Už príroda, vidz! sama s tebou sporí: má osve ich, vždy čerstvé bytia vzory; no trvá aj ich poťah hlboký… Ja myslím: duch sa rovná vode, hore čo parou stúpa, prší návratom; tak, vzájomstva prúd, teká po priestore, zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom… Nuž, vyschnúť nemusí ni ducha more, ni potoky zájsť ducha v mori tom!) Cit! - vyčítať mi niet čo svedomiu, že v tiesni tým mi zvrelo vnútro citom; som patriota, bárs som Slavian pritom! Nežiadam zamak krivdy nikomu, a na vlasť mal bych shŕňať pohromu? Lže, kto by tvrdil! - V slavian-duši bytom dlie dobrota, čo v korci okopitom sa sdieľa s bližným z domu do domu… I Slovák objíma zem rodnú s všetkou ľúbosťou; oltárom mu Tatry štít; sťa pozostatky ctí si kosti predkov - Nemusím teda pokrytcom sa kryť, keď, nezľakaný utrhačstva pletkou, som v srdci zladil svätý dvojný cit. Či moja Slovač, kŕdeľ sokolí, nepoletela tobôž pod zástavy? krv necedí? v plač svojich neodvraví na ružu rany: oj, nie! nebolí…? Veď úfa: odzvonené svevoli! čo popečkovala s jej žitia právy, jej jazyk vyhnala v hôr úval tmavý, jak by to ľudské zvuky neboly. Vie: vlasť je mať, čo krajec s láskou podá každému decku, prázdna vrtochov; len, ktorí štedrú pravicu jej vodia sebecky, tí ju robia macochou; však s búrkou prejde i tá nepohoda: to posilou jej v boji! útechou… - Ó, vráť sa skoro, mieru milený! zavítaj s ratolesťou olivovou a buď nám zdravím, veselím i chovou, v snažení ostňom, kovom v rameni! Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou, sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou oporou v hrobe kvília zlomení. Sceľ jazvy; úštrby zhlaď zisk tvoj zlatý… Pod svoje nás zajm’, húfy, vodcovstvo, veď k cieľom, plným dobrých predsavzatí: to bude triumf! zo zdôb radosť, ó! za zdatnosť v borbe - práce na postati… Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo! Nuž, iďte s Bohom, piesne krvavé! odvité so srdca mi dobou krutou, listiny s kresbou dojmov, odblesknutou pri požiarovej neba záplave, v striel hluku, prerúvanom zdĺhave bojišťa stony, nárky z bydlíšť kútov; ku srdciam iďte s blankou rozvinutou: nech čítajú vás oči slzavé… Ja bojoval tiež vnútri ťažko-tvrdo, i ranený som, v srdce bodnutý - Raz aspoň chcel bych, pozrieť na rod hrdo: s odplatou za strasť toľkých dotknutí; to ždám… Och, prac sa kams’ za pólu brdo, redikaj znad nás, mračno pokuty!… </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Poézia]] 4b2qji9utrx97axq1kgjyi3trwjkqff 14 1747 6736 6617 2017-03-03T23:48:16Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Commonscat}} 6736 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Pavol Országh Hviezdoslav}} * {{Commonscat|Pavol Országh Hviezdoslav}} == Externé zdroje == * [http://digitalna.kniznica.info/s/YAINuF0RlI Sväto-Martinský pochod : Nápev] (notový zápis) - text napísal P. O. H., dielo dostupné v elektronickej podobe [[Kategória:Autori|Hviezdoslav, Pavol Országh]] 8wac93hnq2drnlakk98m0uv4x3fyn4k 0 1749 4805 2762 2012-10-05T09:51:19Z Danny B. 47 #REDIRECT [[Wikisource:Hlavná stránka]] 4805 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Wikisource:Hlavná stránka]] 0krpslteokg05gc6avfuhry19s71tzm 10 1754 7587 6108 2017-09-06T13:13:06Z Danny B. 47 - whitespace, aby šlo použít i uvnitř seznamů 7587 wikitext text/x-wiki <span class="sisterproject sisterproject-wikiquote noprint"><span class="sisterproject_image">[[Súbor:Wikiquote-logo.svg|50px|alt=|link=]]</span><span class="sisterproject_text">[[q:|Wikicitáty]] obsahujú zbierku citátov súvisiacich&nbsp;s: <span class="sisterproject_text_target">[[q:{{{1|{{PAGENAME}}}}}|{{PAGENAME}}]]</span></span></span><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Odkazy na sesterské projekty‎]] </noinclude> oc5j8oa8wzno9jaa1myochasq6r7x91 4 1761 8072 5249 2020-01-31T08:42:40Z MrJaroslavik 2976 /* Správcovia na Wikizdrojoch */ - 1 8072 wikitext text/x-wiki Ak správca nevykoná počas pol roka zaznamenanú správcovskú akciu, môžu sa mu práva odobrať. == Správcovia na Wikizdrojoch == * [[Redaktor:Danny B.|Danny B.]] * [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] [[Special:ListAdmins|automatický zoznam správcov]] 6jpzivrzld4wrgli2xmnc1k8pqctzxd 10 1762 8093 6249 2020-05-17T16:08:00Z Danny B. 47 rekat 8093 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours"> Milý redaktor, vitajte na stránkach '''Wikizdrojov'''. Našim cieľom je vytvoriť slobodnú zbierku voľne dostupných originálnych textov v&nbsp;slovenčine. Ak sa chcete pripojiť k&nbsp;nášmu úsiliu a&nbsp;upravovať obsah portálu, skúste sa, prosíme, '''najprv [[Special:Userlogin|prihlásiť]]''' a&nbsp;prečítajte si, čo vam radí naša [[Pomoc:Obsah|nápoveda]]. Veľa zdaru! </div><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Správy užívateľom|{{PAGENAME}}]] </noinclude> l69uh6xnxcq71pu80wsovhhbq45efuk 14 1796 5306 2865 2014-03-03T07:07:15Z JAn Dudík 1676 removed [[Category:Wikisource]]; added [[Category:Hlavná kategória]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] 5306 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 4 1797 6874 6863 2017-08-19T09:00:05Z Danny B. 47 částečný revert - návrat do původního systému, ale upraveny názvy jmenných prostorů 6874 wikitext text/x-wiki * [[Wikizdroje:Portál komunity|Portál komunity]] * [[Wikizdroje:Zásady a pravidlá|Zásady a pravidlá]] * Pomôžte nám preložiť stránku [[Pomoc:Obsah|Pomocníka]] * [[Wikizdroje:Žiadosti o administrátorské práva|Žiadosti o administrátorské práva]] * [[Wikizdroje:Žiadosti o príznak bota|Žiadosti o príznak bota]] * [[:Kategória:Nevyjasnené autorské práva|Nevyjasnené autorské práva]] * [[Wikizdroje:Embassy|Embassy]]<noinclude> [[Kategória:Wikizdroje:Hlavná stránka]] </noinclude> p3ycqnlblk8wze3eplbvipyh47gr277 4 1798 7003 5924 2017-08-23T10:59:19Z Wizzard 3 7003 wikitext text/x-wiki ==== 2. február 2007 ==== * Slovenské Wikizdroje dosiahli 100 textov ==== 1. február 2007 ==== * Unifikácia dizajnu so slovenskou verziou Wikikníh<noinclude> [[Kategória:Wikizdroje:Hlavná stránka]] </noinclude> 00ujszmn7ad8ua5123ky9g3y5x3eik6 0 1799 7324 4768 2017-08-29T18:49:18Z Wizzard 3 7324 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Rím, jún 880 Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu vladárovi. Tvojej horlivosti chceme dať na vedomie, že keď náš spolubrat Metod, najdôstojnejší arcibiskup svätej Cirkvi moravskej, prišiel spolu s tvojím verným Zemežizňom pred prah svätých apoštolov Petra a Pavla a pred našu pápežskú tvár a prehovoril žiarivou rečou, spoznali sme úprimnosť tvojej oddanosti i želanie celého tvojho ľudu, ktoré prechovávate voči apoštolskej stolici a našej otcovskej starostlivosti. Lebo z vnuknutia Božej milosti opovrhol si inými vládcami tohto sveta, z najvernejšej lásky si spolu so svojimi vznešenými vernými mužmi a s celým ľudom svojej ríše vyvolil blahoslaveného Petra, knieža apoštolského zboru a jeho námestníka za patróna a pomocníka i ochrancu vo všetkom a skláňajúc šiju pod ochranu jeho a jeho námestníka so zbožnou mysľou túžiš s pomocou Božou zostať najoddanejším synom až do smrti. Nuž za túto takú pevnú vieru a oddanosť tvoju i tvojho ľudu s otvoreným náručím našej apoštolskej stolice, s nesmiernou láskou ťa objímame ako jediného syna a spolu so všetkými tvojimi vernými prijímame do svojho otcovského lona ako ovečky Pánove nám zverené a želáme si milostivo (:vás:) sýtiť pokrmom života a vo svojich neustálych modlitbách sa snažíme odporúčať ťa všemocnému Pánovi, aby si zásluhou orodovania svätých apoštolov mohol premáhať všetky protivenstva i na tomto svete a potom v nebeskej ríši s Kristom, naším Bohom, jasať. Vypočuli sme teda tohto Metoda, vášho ctihodného arcibiskupa, pred ustanovenými našimi bratmi biskupmi, či vyznáva vierovyznanie pravej viery a pri svätých bohoslužbách spieva tak, ako to v skutočnosti svätá cirkev rímska zachováva a ako to na šiestich svätých všeobecných synodách svätí otcovia podľa hodnovernosti evanjelia Krista, nášho Boha, vyhlásili a podali. On však verejne vyznal, že tak zachováva a spieva podľa učenia evanjelia a apoštolov, ako svätá cirkev rímska učí a ako podali [svätí] otcovia. My však po zistení, že je vo všetkých cirkevných náukách pravoverným a v službách [cirkvi] prospešným, poslali sme vám ho naspäť, aby znova spravoval zverenú mu Božiu cirkev. Dávame vám príkaz, aby ste ho prijali ako vlastného pastiera s dôstojnou poctou i úctou a radostnou mysľou, pretože podľa rozhodnutia našej apoštolskej autority sme mu privilégium jeho arcibiskupstva potvrdili a stanovili, že s Božou pomocou zostane naveky platné, tak, ako sú z moci našich predchodcov ustanovené a potvrdené práva i výsady všetkých Božích cirkví. Pravda, v takom zmysle, aby sa podľa kanonickej tradície sám staral o všetky cirkevné záležitosti a vykonával ich akoby pod dohľadom Božím; veď jemu bol zverený ľud Pána a on bude vydávať účty za jeho duše. Aj toho kňaza, menom Vichinga, ktorého si k nám poslal, vysvätili sme ako zvoleného biskupa svätej cirkvi nitrianskej; prikázali sme mu, aby svojho arcibiskupa vo všetkom poslúchal, ako to sväté kánony učia. Želáme si tiež, aby si nám tak isto so súhlasom a prezieravosťou samého arcibiskupa vo vhodnom čase poslal aj druhého schopného kňaza alebo diakona, ktorého by sme tiež vysvätili za biskupa pre inú cirkev, kde by si biskupský úrad uznal za potrebný, aby spomenutý váš arcibiskup mohol potom s týmito dvoma nami vysvätenými biskupmi podľa apoštolského ustanovenia vysväcovať pre iné miesta, v ktorých biskupi majú a môžu dôstojne žiť. Avšak kňazom, diakonom alebo duchovným ktoréhokoľvek stavu, či Slovienom alebo príslušníkom ktoréhokoľvek kmeňa, ktorí žijú na území tvojej dŕžavy nariaďujeme, aby sa vo všetkom podriadili a poslúchali nášho už spomínaného spolubrata, vášho arcibiskupa, aby bez jeho vedomia vôbec nič nekonali. Ak by sa však zo vzdorovitosti a neposlušnosti opovážili vyvolať nejaké pohoršenie alebo rozkol a po prvom, ba ani po druhom napomenutí by sa vôbec nepolepšili, z našej moci nariaďujeme, aby ste ich podľa platnosti [tých] ustanovení, ktoré sme mu odovzdali a vám poslali, ako rozsievačov kúkoľa ďaleko vyhnali zo svojich cirkví a územia. Napokon právom schvaľujeme slovienske písmo vynájdené nebohým Konštantínom Filozofom, ktorým nech zaznievajú chválospevy patriace Bohu, a nariaďujeme, aby sa v tomto jazyku hlásalo velebenie a skutky Krista, Pána nášho. Veď zvelebovať Pána nielen troma, lež všetkými jazykmi pripomína nám Písmo sväté, ktoré prikazuje slovami: „Chváľte Pána všetky národy a oslavujte ho všetci ľudia.“ Aj apoštoli naplnení Duchom svätým hlásali veľké skutky Božie všetkými jazykmi. Preto aj Pavol, trúba nebies, hlása napomínajúc: „Každý jazyk aby vyznával, že náš Pán Ježiš je v sláve Boha-Otca.“ O týchto jazykoch nám dostatočne a zreteľne pripomína aj v prvom liste ku Korinťanom, aby sme hovoriac [rôznymi] jazykmi budovali Božiu cirkev. Veď ani viera, ani náuka nijako neprekáža či už omše spievať v tomže slovienskom jazyku, či čítať sväté evanjelium alebo sväté čítanie Nového alebo Starého zákona správne preložené a vysvetľované, či spievať všetky iné hodinkové pobožnosti, pretože kto stvoril tri hlavné jazyky, a to hebrejský, grécky a latinský, ten aj všetky ostatné stvoril ku svojej chvále a sláve. Avšak nariaďujeme, aby sa vo všetkých kostoloch vašej krajiny čítalo evanjelium pre väčšiu slávu po latinsky a len potom preložené do slovienskeho jazyka zaznievalo do uší ľudu, nerozumejúceho latinskému slovu, ako sa to vraj v niektorých cirkvách robí. A keď sa tebe i tvojim veľmožom páči počúvať omše radšej v latinskom jazyku, prikazujeme, aby sa pre teba omšové obrady odbavovali po latinsky. Dané v mesiaci júni, v trinástu indikciu. == O dokumente == Listina „Industriae tuae“ z júna 880, v ktorej pápež Ján VIII. potvrdzuje Metoda v hodnosti arcibiskupa, zriaďuje Nitrianske biskupstvo, za jeho biskupa menuje Vichinga a potvrdzuje sloviensky bohoslužobný jazyk. Názov pochádza z prvých dvoch latinských slov textu. == Citované podľa == * Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. (Národné literárne centrum - Dom slovenskej literatúry Brat. 1998) == Pramene == * Tajný vatikánsky archív v Rime, Registrum Vaticanurn I, fólie 99 - 100 - odpis z 11. storočia. * Edície: Ratkos, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy- (slovenský preklad). Bratislava 1964, s. 190-192. * Magnae Moraviae fontes historici III (latinský text a český preklad). Brno 1969, s. 199-208. == Zdroj dokumentu == * http://joseliani.host.sk/JOSELIANI/IndustriaeTuae06-880.html * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/industriae.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ján VIII.]] [[Kategória:880]] ays0uo727wk2yzfmxpnvi75bdvdk7ci 0 1800 7374 6169 2017-08-29T19:19:55Z Wizzard 3 7374 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina, z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (:mestskej:) rady v rovnakom počte (:Nemci a Slováci:); teraz ale spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomínanej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie (:Slovákov:) za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (:udelené:) výsady. Pretože oni (Slováci:) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (:Slováci:) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (:od nich:) pri platení dávok, daní a (poskytovaní:) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a z týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred [Latinskou] bránou roku Pána 1381. == O dokumente == Žilinské privilégium kráľa Ľudovíta z 3. mája 1381 == Zdroj == * http://web.archive.org/web/20050122062831/http://kralm.szm.sk/privilegium.pdf == Iné projekty == * {{Wikipédia|Privilegium pro Slavis}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ľudovít I.]] [[Kategória:1381]] mrisvx89nn9jf7vwanl00oceoxsgf1v 0 1801 8987 8965 2023-11-24T00:07:45Z Danny B. 47 typo 8987 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Naše nádeje a žiadosti k nastávajúcemu snemu Snem je nový rok v živote národov; to, čo sa v živote národov ostarelo, čo v ňom platnosť svoju stratilo, čo ho hamuje, čo sa mu príkri, má sa v tomto čase premeniť alebo zrušiť, čo sa dobrého narádzalo, žiadalo, za potrebné uznalo, má sa v ňom do života uviesť, a preto aj všetkých oči sa na národné tieto slávnosti obracajú, sľubujúc si od nich budúcnosť lepšiu. I u nás sú všetkých oči na nastávajúci snem obrátené, bo je dosť toho, čo sa premeniť alebo zrušiť, mnoho, čo sa do života uviesť má. Veru i naše oči sa na tento snem točia, bo keď komu, istotne je nám potrebný takýto nový rok. Kto nevie, že i my máme mnohé žiadosti a túžby? Kto je nie presvedčený o našom chatrnom stave a kto nežiadal, aby bolo lepšie? Mnoho sme i my túžob a žiadostí v tomto našom národnom orgáne vyslovili a že sme presvedčení, že sú tieto žiadosti a túžby na čase, úfame sa, že i my, keď nie všetky, aspoň mnohé z nich, vyplnené uvidíme. Keď ale kedy je na čase vysloviť svoje žiadosti a potreby, je to na čase teraz, kde žiadosti tieto uvážené a uspokojené byť môžu, kde veci dôležité rozhodnúť sa majú, a to pod krátkym časom. Každý tam začína, kde ho najviac tisne, začnime i my teda tam, začnime s tým, čo sme ako najväčšiu na nás doliehajúcu strasť, ako najväčšiu prekážku každého nášho pokroku vyslovili a čoho teda odstránenie za najväčšiu potrebu držíme a všeobecne uznávame, a toto je: 1. Urbárska služobnosť na našom pospolitom ľude ležiaca. V článkoch našich viac ráz sme o tejto, ľud pospolitý zavaľujúcej ťarche hovorili, a ako myslíme, jasne jej všehamujúce následky dokázali. Preukázali sme, ako ona ľud pospolitý v materiálnom i duchovnom ohľade o zem bije, videli sme, že pre ňu ľud z väčšej čiastky v núdzi sa nachodí, že k väčšej majetnosti prísť pre ňu nemože, že o rozšírení potrebnej vzdelanosti medzi ľudom, kým ona trvá, reči niet, že ľud k ľudskej hodnosti pre ňu sa pozdvihnúť a tej žiadúcej samostatnosti dostať sa nie je vstave, videli sme ďalej, že pre ňu celá krajina veľmi trpí, a to v jednom i druhom ohľade, lebo ľud ťarchou touto k zemi srazený o lepšom zriadení svojho hospodárstva, o priemysle dajakom nemyslí, nasledovne na majetnosti trpí a krajine, ako by mal byť osožný, užitočným byť nemôže, a v druhom ohľade rozkvit vlasti prekáža tak, že sa lepšie známosti neujímajú, ľud vo všelijakom blude, surovosti a hlúposti drepenie a často i poriadku Škodným a nebezpečným sa stáva. I to sme ešte pripomenuli, že i tí samí, ktorým ubiedený ľud robotuje, neveľmi veľký úžitok z tejto nechutnej a mozoľnej práce majú, bo keby svoje statky inakšie ako urbárskou robotou obrobené mali, veru by z nich inakšie úžitky ťahali a inakšie hospodárstvu a priemyslu vlastenskému poslúžili. — Takto je to ale ani bohu ani svetu. Čo sa už ale urbárskej služobnosti napospol týka, každý, kto len trochu viac je s duchom nášho času oboznámený, uzná, že sa celá táto služobnosť do ducha našich časov naskrze viac nehodí. Spravodlivosť teda každému a spravodlivosť i ľudu, ktorý u nás dosiaľ všetko robil, málo užil, a táto spravodlivosť sa mu prislúži, keď sa na budúcom sneme vysloví všeobecné a večité vykúpenie ľudu z urbárskej poddanosti, a síce spôsobom od samej krajiny podujatým, a to spôsobom najľahším, obecnému ľudu na najmenšiu ťarchu byť majúcim. Doterajší zákon o vykúpení je neúplný, bo tu sa len sloboda dáva poddaným vykúpiť sa vlastnou ich silou a vlastnými prostriedkami, koľko je ale pánov, ktorí by vykúpenie ľudu i jednotlivým z ľudu dovoľovať chceli, a koľko je obcí alebo jednotlivých hospodárov, ktorí by k tomuto vykúpeniu dostatočné peňažité prostriedky mali? Z príčiny tejto teda sama krajina toto vykúpenie podujať má, a to spôsobom, ktorý ľudu obecnému najmenej bude na ťarchu. Takýto spôsob by bol iste bankový, čo sa všelijak vykonať dá. My sme už o veľa takýchto spôsoboch, a menovite i bankovom, obšírnejšie v novinách našich hovorili, na ktoré čitateľstvo naše odkazujeme. Potom, keď urbár padne, padnú i tie všelijaké, teraz ľud pospolitý zožierajúce ťarchy, napr. dežmy. 2. Keď sa ale urbárska poddanosť na sneme zruší, vec je prirodzená, že sa i patrimoniálny súd alebo takrečené panské stolice zrušia. V zákonnom článku, ktorým sa poddaným sloboda dala od panstva sa vykúpiť, stojí ešte ten prídavok, že vykúpený ľud i po oslobodení sa od urbárskej poddanosti predsa vždy pod panským súdom zostáva, — toto ale jedno s druhým sa nesnáša. Od panstva odkúpený poddaný nie je viac v žiadnom ohľade majetnosť pánova, ale je tak dobre ako ktorýkoľvek druhý obyvateľom a občanom krajiny, bo čiastku zo zeme vlasti slobodne vládze a tak so všetkými svojimi pravotami, ktoré sa jeho osoby, jeho majetnosti týkajú, patrí samojediné len pod súd stoličný, krajinský. Na poriadnom a svedomitom prisluhovaní spravodlivosti ale samej krajine najviac záleží, bo keď sa táto náležíte vykonáva, tým sa dôvera k ústavom a poriadkom krajinským upevňuje, tým sa láska a oddanosť k vlasti šíri a zakoreňuje. A v rukách verejnosti krajinskej je aj najlepšie miesto pre prisluhovanie spravodlivosti; bo keď sa toto pojediným osobám do ruky dostane, ľahko si to tieto ako zvláštnu výsadu (privilégium) osobujú a k svojmu úžitku obrátia. Po odkúpení od poddanstva panská stolica by nemala viac žiadneho práva k bývalým svojim poddaným, bo títo nesedeli by viacej na jej, ale na vlastnej odkúpenej zemi. Dokonalým sa týmto od poddanstva vykúpením nastal by úplný obrat v položení ľudu ku krajine. Predtým náležal obecný poplatný ľud iba pánom, teraz by sa ale z týchto ľudí stali len poddaní krajiny, t. j. jej obyvatelia a občania. V takomto ale položení ako v zemi ústavnej a slobodnej musel by sa i týchto hlas v záležitostiach krajinských počuť, t. j. i oni by s časom mali svojich zástupcov v poradách verejných, či stoličných, či krajinských. A na tomto by aj samej krajine veľmi záležalo, bo na takýto spôsob i záujmy (interesy) hospodárstva by boly zastúpené a pri všetkých dôležitých otázkach do povahy braté. Na tento spôsob by už len bol stav hospodársky, pre každú krajinu tak dôležitý, lepšie chránený a zastavaný, neukrivďoval by sa v svojich záujmoch a právach, ale by sa mu tieto podľa naliehajúcich naň povinností vymeriavaly. Tak napr. prišla by otázka o dani krajinskej a chceli by azda väčšiu daň, ako stav hospodársky zniesť môže, alebo ako by prislúchalo naň uvrhnúť, tu by sa zástupcovia tohoto stavu oň zaujali a jemu krivdu urobiť dať všemožne sa hájili. Neveríme ale ani, že by práva dakoho boly náležité ochránené bez toho, aby si ich tento zastával. O spôsobe tohoto zástupníctva rozličné u nás mienky panujú, jedni chcú, aby sa len stav ako stav podľa jeho veľkosti zastupoval, druhí, aby sa zastupovali tí, ktorí istú vymeranú majetnosť vládzu, tretí, aby sa na obce ohľad bral a tieto ako osoby mravné zastúpené boly. My sa o spôsobe tohoto zastúpenia dohadovať nejdeme, na múdrosť snemu krajinského sa spoliehajúc, že on dobrou cestou tuto uderí. 3. Podľa toho, čo sme tu o ľude obecnom, poplatnom riekli, keď by sa raz tieto žiadané zmeny stály i naše výsadné mestečká by sa do inakšieho stavu dostať musely. Mestečká tieto nie sú viac pod urbárom, predsa ale ich pravoty od mestečiek k panským stoliciam sa odosielavajú a len potom, keď tak vec požaduje, odvolávajú sa k súdom stoličným. Sporiadame toto by po spomenutej zmene s poddanými obcami samo od seba prestalo a súdy mestečiek nadobudly by si väčšej samostatnosti a v nepokonaných alebo vyššie patriacich veciach prosto by sa k súdom krajinským hlásievaly. II. Z ohľadu práv svojich sú i naše takrečené slobodné a kráľovské mestá veľmi ukrivdené a v činnosti svojej takrečeno zatarasené. Toto platí nielen o ich vzťahu ku krajine, ale aj o ich vnútornom usporiadaní, čo jedno s druhým je spojené. Hovorili sme už o tom v našich novinách, že mestá naše za starých časov boly na krajinskom sneme nielen tak ako teraz zastúpené, ale že malý aj svoj hlas, a to všetky tak, ako sa na sneme zastupovaly. V pozdejších časoch mestá poprichodily o tieto svoje hlasy a všetky sa na jeden jediný hlas obmedzily, čím sa z účasti v zákonodarstve tak dobre ako vytvorily. Preto i nedávno dajedným mestám napadlo neposielať vyslancov do snemu a keď sa to aj stáva, t. j. že vyslanci miest v krajinskom sneme sedia, stáva sa to pre zadržanie práva a tú nádeju, že sa tieto práva rozšíria. Týmto pozbavením hlasu jednotlivých kŕ. miest v krajinskom sneme vymedzený je ale hlas priemyslu z porád krajinských a okrem toho iné záujmy (interesy) veľkej čiastky obyvateľstva našej krajiny nie sú zastúpené a chránené. Nikdy by zemianstvo toľkú prevahu v krajine nebolo dostalo, nikdy by skoro všetky práva na svoju stranu nebolo poschytávalo a druhým skoro všetky povinnosti a ťarchy ponatískalo, keby meštianstvo v poradách krajinských snemov bolo dostatočne zastúpené bývalo. Povedali sme ale, že toto právo len tak naše mestá by primerane a dobre užívaly, keby aj vnútorné ich usporiadanie lepšie a dokonalejšie bolo, teraz ale málo mešťanov, takrečená vyvolená obec, má účasť vo vedení záležitostí mestských a i táto sa len do málo vecí, ako napr. hospodárskych a i do volenia úradníkov mestských a vyslancov na snem, zastarať smie, iné všetko patrí do sedníc mestskej vrchnosti, ktoré sú každému druhému zatvorené. Malá časť vyvolenej obce v mestských záležitostiach i v tom sa javí, že sa veľmi zriedka dovedna schádzava. Obnovy mestského úradu a doplnenia volenej obce sú tiež neriadne a nečasto sa konajú, takže dakedy z vyvolenej obce je už polovica vymretá, keď sa nová voľba podujíma, a i táto voľba sa nie napospol od usadlých mešťanov, ale len od skutočných údov vyvolenej obce stáva, takže sa vyvolená obec sama doplňuje. Pri tomto všetkom sú mestá z hospodárskeho ohľadu veľmi od komory a daktoré práve od stolice závislé, napr. z ohľadu určovania ceny mäsa. Už na predošlom sneme veľké porady sa o napravení sporiadania miest držaly, medzitým ale nové toto sporiadame sa nepodarilo, lež za to máme, že sa teraz istotne podarí a táto tak dávno odkladaná a ak mnoho ráz pretriasaná vec raz ku svojmu ukončeniu príde. O spôsobe tohoto usporiadania, ako vo Všetkých iných tak i tu, rozličné mienky panujú, do ktorých posudzovanie teraz nám tu púšťať sa nejde, majúc nádeju, že snem jednu z najlepších vyberie a zákonom upevní. Potreba usporiadania miest je veľká a táto už i z tohoto mala, čo sme o nich povedali, dostatočne vysvitá. Stavy, o ktorých sme v predchádzajúcich článkoch hovorili, t. j. pospolitý ľud a meštianstvo, od ducha nášho veku, a máme nádeju, i od nášho zákonodarstva, majú len nadobudnutie práv, akých ešte nemalý, a rozšírenie doterajších očakávať, k čomu už i u nás všeobecná mienka mocne ponúka, a máme nádeju, i nastávajúci krajinský snem privedie. Veď keby sa všetko iné s očí spustilo, keby sa ani na spravodlivosť napospol človeku povinovatú ohľad nebral, teda láska k našej vlasti a spravodlivosť krajinská už mocne za to hovoria, aby sa týmto, dosiaľ ukrivdeným stavom vo všetkom, čo len vec možná, polepšilo a ich položenie právnejšie a s druhými rovnejšie sa stalo. Bo ktože hlavne vykonával tie veľké služby vlasti našej dosiaľ? Kto dával peniaze k udržaniu všetkého, čo sa verejných poriadkov a ústav týka? Ktože vybavoval tie veľké roboty pre krajinu iný ako tieto stavy? Ktože bojúval v radoch krajinských bojovníkov, keď nie ony? Ohľad teda na tieto veľké, vlasti urobené služby a vďačnosť i spravodlivosť službám povinovatá už to vyžadujú, aby sa aj ich stav polepšil, aby nielen podľa povinnosti, ale aj podľa práva uhorskými krajanmi sa cítily. Vieme z dejín vlasti našej a z dejín každej vlasti, že sa za jeden junácky čin, a často i za chatrnejšiu službičku, odmena zemianstva dávala vykonávateľovi toho skutku alebo tej službičky, a to nielen jemu, ale aj celému jeho potomstvu, čože teda tieto od nás spomenuté stavy za toľké svoje služby a zásluhy väčšie práva dostať by nemalý? Akýmže činom by sa im i naďalej tieto odoprieť mohly? Keď ale tieto spomenuté stavy, ako sme povedali, od nastávajúcich krajinských snemov len vždy niečo lepšieho k občakávaniu majú, stav zemiansky z odporných príčin a za to, že všetko skoro mal, len k popúšťaniu, odriekaniu sa svojich výlučne užívaných práv a k prenášaniu ich na druhé stavy, t. j. k prenášaniu práv takých, ktoré sú samy v sebe dobré, neškodné a ľudskej hodnosti primerané, ako máme pevnú nádeju, od nastávajúcich krajinských snemov, privádzaný a zákonne prinucovaný bude. Jesto medzi slobodami zemianskymi také, ktoré sú samy v sebe veľmi pekné, ľudskej hodnosti a slobodným obyvateľom prístojné, ako napr. že sa zeman, daktorých málo zákonne vyznačených prípadností vyjmúc, len po dokázaní a súdnom vyšetrovaní jeho zločinu zatvoriť smie a tak na žiadne podozrenie ako v despotických obciach alebo na prostú žalobu zatvoreným byť nemôže. Utešené toto právo bezpečnosti osoby, ktoré je i v Anglicku pod menom známej buly „habeas corpus“ právom celého národa, aby sa na všetkých obyvateľov krajiny uhorskej prenieslo, je vec veľmi k priatiu a duchu nášho stoletia istotne odpovedná. A keď sa toto právo na všetkých obyvateľov krajiny prenesie, ako slušne žiadame a pevnú nádeju máme, tým nikto nič nestratí, ba len celá krajina na bezpečnosti a na utlačovaní každej sebevoľnosti vyhrá. To isté platí i o účasti vo verejných sboroch a poradách. Jesto ale medzi zemianskymi výsadami, a takých jesto viac, výsady také, ktoré vo vzťahu zemanov ku druhým obyvateľom krajiny platnosť svoju majúc, všetkým nezemianskym krajiny obyvateľom sú len na ťarchu a ukrivdenie, napr. nieto rovnosti pred súdom zemanov a nezemanov, bo keď sa zeman dákeho násilenstvá na druhom alebo druhý na ňom dákeho násilenstvá dopustí, zeman omnoho menšiu má od druhého pokutu a nezeman zase v takejto prípadnosti na väčšiu sa pokutu berie, ako keby sa bol násilenstvá na druhom obyvateľovi krajiny dopustil. Taktiež napr. v slob. a kŕ. mestách zemania neprislúchajú svojou osobou a so svojou čeľaďou pod súd mestský, neprislúchajú tiež napr. zemania na trhoch a na jarmokoch pod čúd jarmočný, pod ktorý všetci druhí na jarmoku prítomní patria, z čoho všetkého a z mnohých iných očividná nerovnosť a krivda druhých povstáva. Takýchto práv, alebo radšej, výlučných výsad zrušenie my pre dobro krajiny, pre právo všetkých obyvateľov krajinských, ťarchy a povinnosti krajinské znášajúcich, žiadame a s nádejnými očami na nastávajúci krajinský snem hľadíme, majúc za to, že on úplnú rovnosť pred právom všetkých obyvateľov krajinských vysloví a upevní. Ak ale táto výsada zemianska je druhým na ťarchu a krivdu, sú ešte ich druhé výsady, menovite strany statkov a majetnosti, nielen krajine, ale všetkým obyvateľom krajinským, nezemanom, na najväčšiu ťarchu a škodu, a to: právo starootcovské, neplatenie dane od svojich statkov. Je už síce zákonom predošlého snemu nezemanom nepohnutné statky kupovať a držať dovolené, medzitým kýmkoľvek právo starootcovské stojí, dodal nemajú žiadnej bezpečnosti nezemania v držaní takýchto statkov, a tak ich veru ani kupovať žiadnym koncom chuti mať nemôžu. Na tento spôsob ale i sami zemania trpia, bo cena statkov, kým ešte právo starootcovské stojí, je a bude menšia. O mnohých druhých zlých následkoch tohoto zákona ani nejdeme tuto hovoriť, napr. že nezeman, okrem v slobodných mestách, ak zeme má, nemôže povedať, že by zo zeme krajinskej dačo vládal alebo bezpečne vládať mohol, že sa na takýto spôsob nezemania neusilujú sbierať peňažité istiny, aby potom po mozoľnej práci niečo si vlastného, bezpečného zaopatrili a tam ako v svojom pohodlnejší a rozkošnejší život viesť mohli, čím všetkým sa zveľadok hospodárstva a priemyslu, napospol usilovnosti každej, v našej krajine veľmi zastavuje. Pre právo všetkých obyvateľov krajinských, pre rozkvit hospodárstva, priemyslu našej vlasti i pre dobro samých zemanov žiadame srdečne, aby sa právo starootcovské alebo dedičnosti majetku na budúcom sneme celkovite zrušilo, a tým slobodné predávanie a kupovanie statkov zemských, bez všetkých záprek, konečne do života dostalo. Čo sa neplatenia dane od zemianskych statkov týka, o tom sme už viac ráz obšírnejšie v našich novinách rozprávali a vyrátali, že zemianstvo s duchovenstvom pol treťa rázu viac statkov vládze ako ľud obecný a na tomto predsa všetka ťarcha krajinských daní leží a zemianstvo nič neplatí. Toto je istotne najväčšia nespravodlivosť, ktorá sa v našich pospolitých poriadkoch nachodí, je to najväčšia škoda našej krajine, bo preto nemáme súdy tak, ako by bolo treba, dobre zriadené, máme nedostatok v školách a školy, najmä nižšie, biedne a zle usporiadané, preto máme na mnohých miestach zlé cesty, žiadne pri divých a často rozvlnených riekach hate a násypy, preto konečne na hranici od našich plodín zemských alebo výrobkov priemyselných vysoké vývozné mýta platiť musíme. Napospol už v obecnej mienke prijatá je tá zásada, že zemianstvo krajinské dane platiť má; máme teda nádeju, a to najpevnejšiu, že zemianstvo na budúcom sneme krajinskú daň istotne už raz na seba vezme a s jej prijatím už ani najmenej odkladať nebude. Rozličné o tom panujú mienky, od čoho by sa táto daň platiť a koľko by sa dávať malo; jedni chcú, aby sa len určitá suma, ktorá by ale neveľká bola, od zemianstva platila, druhí chcú na zemianstvo uložiť platenie dane do domácej pokladnice, my ale sme za to, aby zemianstvo platilo daň podľa síl svojich, platilo v tom pomere a od toho ako druhí obyvatelia a od čoho tí platia, priali by sme tiež, aby nielen do domácej, ale i do vojenskej pokladnice platilo, tým viac, že už teraz žiadnu insurekciu neodbavúva. Nechže teda platí zemianstvo od svojich statkov, od kráľovských úžitkov alebo takrečených regálií, potom od článkov nádhery, v ktorej sa ono najmä vyznačuje, napr. od sluhov a konečne nadovšetko od tých smradľavých a pre ľud pospolitý záhubných pálenie, ak by ešte tak ďaleko ľudská mienka v našej vlasti nebola sa rozvila, že by sa na budúcom sneme pálenka vonkoncom páliť zakázala. O tomto ale dolu nižšie obšírnejšie. Zemianstvo za najnovších časov ešte i tú prednosť pred všetkými inými obyvateľmi užívalo, že krajinské verejné úrady ono samo zastávať smelo. Tento, schopnosti duchovné podľa narodenia merajúci zákon sa síce na predošlom sneme natoľko premenil, že sa i nezemanom dalo právo verejné krajinské úrady zastávať; medzitým dosiaľ je tak, ako čo by tohoto zákona ani nebolo, bo vyjmúc sopár prísažných pri stoliciach ešte žiaden nezeman, či pri stoliciach, či pri vyšších miestach, žiaden značnejší úrad nedosiahol, ani je nie nádeja, kým takto veci stoja, že by zákon tento skutočne do života vstúpil. Pri stoliciach do úradov volia zemania, a najviac obecní, a kto zemiansku pýchu zná, ten sotva uverí, že by títo ničím iným, len svojím zemianstvom pýšiť sa mohúci ľudia nezemanov do verejných úradov privoľovali. Ani skutočne tento zákon tak, ako je, nemá v zákonníku našom dobrého miesta, bo podľa neho nezeman do úradov krajinských prísť môže. ten ale, ktorý môže byť volený, sám do týchto úradov voliť nesmie. Toto si samo sebe odporuje a nezemanom do úradov krajinských cestu zatvára. Len potom, keď nezemania sami budú do úradov verejných voliť smieť, alebo radšej, keď vo verejných krajinských poradách budú mať účasť a sa zastupovať, potom, hovoríme, len budú mať cestu do krajinských úradov prerazenú. Máme teda nádeju, že nastávajúci krajinský snem zákon tento, druhým zákonným ustanoveniam odporujúci, popraví a rozšíri a nezemanom, čo sme už i hore vyššie žiadali, právo zástupníctva vo verejných poradách udelí. Kadenáhle sa toto stane, dostávame sa nezemanov do úradov krajinských samo od seba pôjde a že nezemania dosiaľ verejné úrady zastávať nemohli, myslíme, že sa len s najväčšou škodou vlasti našej stávalo. Súdobníctvo v našej krajine potrebné je tiež lepšieho usporiadania, ako bolo doterajšie. Na dobrom, nestrannom, skorom prisluhovaní spravodlivosti samej krajine najviacej záleží, 'bo ničím sa tak dôvera k verejným poriadkom neupevňuje, ako tým, keď je každý o tom presvedčený, že k svojmu dobrému právu iste a skoro príde. Nedostatky nášho súdobníctva sme už v našich novinách spomínali a povedali, že hlavne sem patrí nedostatok trestného (kriminálneho) zákonníka, mnohé prázdniny a ťahavosť súdov, nedostatok zákonov v mnohých pravotných prípadnostiach, odpor jedných zákonov s druhými. Ak by sa teda chcelo naše súdobníctvo sporiadať, musely by sa zákony prezrieť, odporné zákony srovnať, nedostatočné doplniť, pochybné určiť, mnohé prázdniny pri súdoch skrátiť alebo vonkoncom zrušiť a týmto, ako ešte aj inými spôsobami, beh súdov prináhliť a naposledok trestný zákonník do života uviesť. Kde človeku často o všetko ide, o jeho česť, majetnosť, život, tam najmä musia byť zákony úplné, svetlé, a nám práve na takýchto chýba a pravoty, napr. z obvinenia nevernosti povstalé, veľmi málo súdov u nás prejsť musia, lebo sa hneď pri kráľovskom stole začínajú, kde iné pravoty v menších záležitostiach i päť súdov poprechodia. Strany trestného zákonníka už sa menoval krajinský výbor k jeho vypracovaniu od samého snemu, ktorý i prácu svoju zakončil, je teda nádeja, že na budúcom sneme krajinskom vec táto nielen strany trestného zákonníka sa dokoná, ale aj iné súdobníctvo našej vlasti sa popraví a priskorí. Keď ale čo k udržaniu poriadku súdobníctva, ku spravodlivému prisluhovaniu spravodlivosti, a nielen tohoto, ale napospol k udržaniu dobrého poriadku v celej krajine, k samostatnému rozvitiu mysle, k povstaniu a vyvedeniu dobrých úmyslov, k pokroku v dobrom dopomáha, to je istotne verejnosť. Skúsenosť u vzdelaných národov Európy urobená učí, že verejnosť pri zjavných poradách, pri súdoch, verejnosť napospol mienky v náradách, slovom, sloboda vyslovenia sa tie najlepšie následky mala, bo tak sa udúšajú nadužitia, odkrývajú nepravdy, tak sa temnosti priatelia na svetlo vyvádzajú, dobré úmysly skoro zrejú a vykonávajú. My máme už niečo z verejnosti, napr. verejnosť pri krajinských poradách, v stolici a pri snemoch, ale ju nemáme pri mestách, nemáme ju pri súdoch a nemáme ešte slobodu vo vyslovení mienok, ako by priať bolo. S vďačnosťou uznávame od pár rokov slobodnejšie pohybovanie sa tlače, myslíme ale, že by pospolité dobro krajiny našej slobodnejšou ešte tlačou sa mocne napomohlo a máme aj nádeju, že nastávajúci krajinský snem tejto veci sa zaujme, tým viac, že verejná mienka hlasité tieto veci žiada a podporuje. Myslíme, že natoľko sme už dorástli, že slobodnejšie slovo zdržať môžeme a keď u národov, o ktorých by sa to predtým ani nebolo myslelo, slobodnejšie slovo preráža, napr. v obciach talianskych, prečo by sme my slobodnejšie slovo mať nemohli, ktorí sa už od století v ústavnom živote pohybujeme. Ani to nebude skok, bo naša verejnosť dosiaľ sa vždy väčšmi rozširovala a slovo naše vždy väčšiu slobodu si nadobúdalo. Aby sme ale slobodnú verejnosť dobre zažiť a ju ešte napomáhať mohli, treba raz už do lepšieho stavu priviesť vyučovanie napospol národa. Lepšie sporiadame a všeobecné pozakladanie škôl u nás je tak živo cítená potreba, že k dokazovaniu jej, tuším, škoda slovo stratiť. I my sme v našich novinách na túto potrebu veľmi často ukazovali. Len potom, keď sa národ lepšie vzdelá, budú stáť slobody jemu dané na pevnom, nepodvratnom základe, potom si ich len bude vedieť vážiť a ich na každý spôsob proti každému nápadu brániť. Sloboda a vzdelanosť sa ruka v ruke vedú a vzájomne jedna druhú podporujú; Národ naozaj vzdelaný nedá sa zaviesť do temnosti a zakuť do rabstva a národ slobodný postará sa na všetok možný spôsob o svoje vzdelanie. I náuky len pod ochranou slobody prekvitajú, a nemal si nikde zlatého veku vzdelanosti, kde by nebola bývala sloboda. V utlačení je duch zahamovaný a zatarasený, chýba mu spružnosti a samostatnosti, aby sa mohol umom svojím vyvýšiť vysoko; v slepote a temnosti nieto opravdivého túženia po slobode, ale len alebo utiahnutý a udusený duch, alebo surovým náhonom ženúci sa k neviazanosti. Predovšetkým iným ale, keď sa vyučovanie národa lepšie sporiadať má, hlavný ohľad sa vziať musí na stav učiteľský, tento stav pre krajinu a človečenstvo tak dôležitý a dosiaľ tak zanedbaný a neslušne ponížený. Duchovenstvo v Uhorsku je z väčšej čiastky dobre zaopatrené, učiteľstvo ale vo veľkej núdzi a takrečeno v biede postavené, tamto obohatené je veľkými právami, o toto sa hocijaký pobehaj otiera. Učiteľstvu teda treba dať vážnejšie stanie, väčšie práva, aby v spoločenskom ohľade zo svojej doterajšej poníženosti na vyšší stupeň uváženia sa dostalo a žatým treba mu dať náležitú a príslušnú za jeho ťažké práce odmenu, aby sa kadejakými pobočnými prácami zaoberať a ešte i pritom horko-ťažko s týmto životom pasovať nemuselo. Veď je to na posmech, z čoho všetkého sa teraz naše učiteľstvo živí, aké rozličné menované žobravé prínesky, i to na spôsob ponižujúci, k svojmu udržaniu dostáva; preč teda so všetkými týmito prevratmi starých časov a učiteľstvu stály, čestný plat! Ale akože aj potom môže učiteľ svojej povinnosti zadosť urobiť, keď ustavične von zo školy vystavať a po kadejakých túlačkách sa zháňať musí a musí, bo akože inakšie k tej chatrnej živnosti príde? S druhej strany ale žiadali by sme tiež, aby sa posielanie detí do školy celkom rodičom na vôľu nenechávalo, bo títo mnohí sami v tuposti a hlúposti odrastlí, ako môžu potrebu vynaučovania pre svoje dietky cítiť, keď sa oni sami bez neho cez svet preváľajú? Nebolo by tu potrebné takéhoto, rodičov svoje dietky do školy posielať nútiaceho zákona, keby sme vysoko vo vzdelanosti stáli, tak ale, ako stojíme, tento zákon je veru potrebný. O tých rodičov, ktorí za svoje dietky do školy platiť nie sú vstave, alebo o siroty, musí sa krajina postarať, vezmúc alebo sama na seba platenie za takýchto opustených a chudobných, alebo naložiac to obciam, aby ony túto ľudskú povinnosť za nevládnych vykonávaly. Napospol priali by sme, aby sa zásada táto, podľa ktorej by obce za svojich jednotlivých stály a tam, kde treba, im na pomoci boly, vždy viac a viac rozvíjala. Na predošlom sneme vypracovala sa už od krajinského výboru nárada k lepšiemu sporiadaniu škôl, ale hore sa nevzala, nijako ale nemyslíme, že by sa táto tak dôležitá vec pri nastávajúcom krajinskom sneme úplného rozváženia a ustálenia nedočkala. Leží na tom dobro a prospech miliónov. Všade inde v Európe sa vec táto usporaduje a zdokonaľuje: daj/e i nám, bože, dočkať sa jej dobrého rozhodnutia na sneme nastávajúcom! Pri uvedených žiadostiach a nádejach, ktoré by sme si my priali od nastávajúceho snemu vidieť do života uvedené a ktoré ako obyvatelia Uhorska a oddaní synovia vlasti kojíme a predkladáme, máme my ešte žiadosti a nádeje ako synovia národa slovenského, vo vlasti uhorskej pradávneho a o ňu dobre zaslúžilého. Veku nášho napospol beh ta ide: ľudí vzdelať a osvietiť, ich do toho najlepšieho stavu v každom ohľade, ako len možno, priviesť, a keď napospol to je túženie národov, kto človek nám Slovákom za zlé vezme, že i my sme za tým istým, za čím iní, zatúžili, že i my sme do tej obecnej koľaje veku nášho zastupli? Opravdivý počiatok tohoto zatúženia národov za vzdelanosťou, za duchom ľudským je ale prichytenie sa národa svojej reči materinskej, bo táto je najlepší a samojediné primeraný prostriedok ku vzdelávaniu národa a národ, chytajúc sa jej, poukazuje, že už o seba dbať začína a v sebacite, sebavedomosti, vzpruhe a zárodku ušľachtilého snaženia sa vzmáha. I my, za roveň všetkým iným pokračovať sa dajúcim národom, prichytili sme sa reči našej materinskej tým túžobnejšie, tým vrúcnejšie, že nám ona z dedičstva starootcovského, z dávneho nášho života samojediná zostala búrkami časov, ktoré nás zachvátily, neporušená a nedotknutá. Ale ako sme s prichytením sa tohoto drahého pokladu nášho schodili! To, čo je celkom prirodzené, čo samo od seba u každého prichodí, vyhlásili u nás za neprirodzené a vysilené, to, čo druhí sami u seba za najväčšiu ctnosť vyhlasovali, vyhlásili u nás za priestupok a hriech, to, čím sme sa my ku snaženiu vlasteneckému priraziť chceli, vyhlásili u nás za zradu vlasti!!! A kto kedy z nás a napospol zo Slovákov vlasť našu zradil, kto jej kedy zle obmýšľal? Čím teda a ako sa stalo, že nás práve za to, čo sa u druhých za krásne, šľachetné, nasledovania hodné pokladá, odsúdili a zatratili? Ničím iným, nakrátko rečené, ako sebectvom druhého národa vo vlasti! Nijako nepripúšťame, že by rozvitie sa naše spoločnej vlasti našej na škodu byť mohlo, bo čím bude rozvitejšia vlasť v jej čiastkach, tým rozvitejšia bude v celosti, a čím my v nej slobodnejšie sa budeme môcť pohybovať, tým väčšia bude k nej oddanosť synov národa nášho. Nikdy nátisk a utlačovanie srdce ľudí nezískalo, — naopak ale, sloboda každého tam, kde ju užíval, nakloňovala. Oproti hýbaniu sa teda Slovákov a vzdelávaniu sa ich v reči materinskej nič sa nemôže mať po pravde so stanoviska vlasteneckého a tým menej čo so stanoviska ľudského. Nie je najvyššia národnosť, bo každý národ je len jedna čiastka ľudstva a žiaden národ si to osobovať nemôže, že by on ľudskú rozvitosť a možnú dokonalosť najlepšie bol postihol, žiaden teda národ nemá práva národ druhý, keď sa tento sám hýbať a vzdelávať chce, k svojmu životu ako k najväčšej dokonalosti ľudskej prinucovať a jemu osobitnou svojou cestou, a to cestou jemu najprimeranejšou, ta, kde on sám ísť chce, ísť nedať. Nad každý národ je povýšené ľudstvo, nad každú národnosť duch ľudský. Chrám tohoto ducha stojí na najvyššom kopci, nad chrámy všetkých jednotlivých národov povýšený, a ten národ najlepšie sa obrátil so svojou národnosťou, čím vyššie si chrám svoj ku všechrámu ľudstva vyvýšil a podľa neho napodobil. Dobre spieva spevec slovanský, volajúc k Slovanovi, aby sa mu vždy, kedykoľvek povie Slovan, ozval človek. Nechceme Slovanstvo bez ľudskosti, ale ani nechceme národnosti bez Slovanstva. Chvála buď bohu, že sa tuhé trenie o národnosť vo vlasti našej dačo umiernilo! Hoci ešte tu i tu nenávisť oproti nám v maďarských novinách dakedy vypukne a v živote sa nám mnoho ešte krívd stáva, predsa z prestávania toho tuhého trenia o národnosť zavierame, že i vo vlasti našej duch ľudskejší z tohoto ohľadu sa rozkladať začína. Spoliehajúc sa na tohoto ducha a mysliac, že snem voždy výrazom je ducha v krajine panujúceho, predkladáme strany našej národnosti to, čo na srdci nosíme a čo sme už koľko ráz v listoch týchto spomenuli, dá boh, že nie bez osohu. Čo na samom prvom mieste menom národa nášho žiadame a v jeho najsvätejšom záujme žiadať musíme, sú školy. Hriech najväčší v našom veku uvaľuje na seba ten, kto druhému, i môžuc mu k vyučeniu dopomôcť, bez vyučovania necháva, alebo mu práve vo vyučovaní, vo vzdelanosti prekáža. V našom veku, plnom túžby po osvete a slobode, vyšlo z tohoto ohľadu utešenejšie slnko národom, i tým utlačeným, i tým odhodeným, my ale nemôžeme sa ani teraz ešte tomuto nad všetkými národami vyšlému slnku, ako i»y sme sa chceli, radovať, bo nám s druhej strany výhľad do budúcnosti čierna záplava zatemňuje. A toto je: uvedenie nematerinskej reči do škôl našich. Zle národu, keď sa o jeho vyučovanie málo dbá, keď alebo nemá dostatočných škôl, alebo sú jeho školy v neporiadku, horšie ale sto ráz národu tomu, ktorý sa v školách svojich v jemu neznámej reči vyučuje, bo sa tu z predsavzatia národ do hlúposti, mravnej i telesnej zapustenosti pohružuje. Hlúposť, ogabalosť, opustenosť zmôže sa národa tohoto, nepovstane v ňom žiadneho ducha podujímavosti, priemyselnosti, ale ku sprostnosti, chudobe a nahote, ku smetisku a vlačuhám druhých je národ tento odsúdený. Kam utláčanie a vyučovanie v cudzom jazyku národ dovedie, máme príklad na írsku nešťastnom, ktorého opustený národ i my sme už v týchto listoch viac ráz s ľútosťou spomínali. Hlúpy a ogabalý, nepodujímavý a v blate smyselnosti sa váľajúci, handrami odiaty a nič na svete nezažijúci je národ írsky, a takýto sa stane každý národ, ktorý ťažký osud národa írskeho zavážil a privalil. V krajine našej kričí sa za svetlo, za vzdelanosť, sto a sto rečí sa drží k ich oslave, a v tých samých rečiach sa narádza uvedenie reči maďarskej do škôl slovenských! Lež my z hlbiny duše žiadame a prosíme národné, t. j. všade po národe našom slovenské školy. Takéto čisté, v samojedinej materinskej reči držané školy žiadame, aby boly všetky počiatočné, vo všetkých rokoch, ktoré sa vyučovaniu v počiatočných školách obetujú. V nárade snemovnej, pod predošlým snemom vypracovanej, vyznačuje sa počiatočným školám 6 rokov, ktoré by každé dieťa odbaviť muselo, ale len v prvých dvoch rokoch malo by sa podľa tej nárady vyučovať všetko v reči tej, aká je v obci, teda v slovenských obciach slovensky, v iných štyroch rokoch všetko by sa už v reči maďarskej prednášalo. Neslýchaná by toto bola rana pre všetky národy nemaďarské v Uhorsku! Na celý život musí toto počiatočné vyučovanie biednemu ľudu stačiť, a čo by tento splastovaný ľud z takých škôl, aké potešenie, aké poučenie, aký návod pre celý svoj krížaplný budúci život vyniesol? Okrem trochu čítania ničoho nič a s týmto choď, človeče, do celého budúceho krušného života! Čo je teda v nás zdravého náhľadu, osvety, šľachetnosti, ľudskej mysle a vôle, to všetko sa spojiť musí, aby sme tejto prežalostnej rane pre duchovný i telesný dobrobyt národa nášho ubehli! A z tohoto ohľadu bude najlepšie, keď sa s prosbou našou k nastávajúcemu snemu obrátime a tam shromaždeným zástupcom krajinským náš smutný stav predstavíme, i aby sa nás otcovsky zaujal, z hlbiny duše žiadať budeme. Podľa našej mienky žiadať by sme mali v tejto prosbe: * a) Vyučovanie vo všetkých počiatočných školách v materinskej reči. — Kde sú obce, a tak i školy, smiešané, t. j. kde sú deti z rozličných národov, tam nech sa postavia takí za učiteľov, ktorí užívané tam reči znajú, a títo nech predmety v každej reči deťom vysvetľujú. * b) V semeniskách, v ktorých sa chystať budú učitelia pre školy v slovenskom kraji, nech sa tiež náuky v materinskej našej reči prednášajú, aby sa budúci učitelia v reči tej úplne myslieť naučili a dokonalú bežnosť v nej dosiahli. * c) Mravné a náboženské vyučovanie najviacej na človeka pôsobí a ho najlepšie pre budúci život oproti zlému svetu uisťuje, preto žiadajme, aby sa i vo vyšších školách po krajoch slovenských všade náboženstvo a mravná náuka v materinskej našej reči pred-nášaly a okrem toho i náuka materinskej reči našej, aby sa učenci svojim neodcudzili a schopnosti svoje v každej druhej reči tým lepšie rozviť mohli. * d) V každom skoro úrade v našom kráľovstve potrebná je známosť reči slovenskej: bohoslovec, lekár, právnik, zememerač, každý skoro príde do stýkania s národom naším a keď sa s ním shovoriť nevie, veru ledajako svoj úrad zastáva, zkadiaľ pre národ náš len krivda, nátisk a škoda pochodí. Preto žiadajme, aby sa vo všetkých takrečených fakultách, vo všetkých semeniskách a konečne na univerzite peštianskej známosť reči našej ako náuka riadna prednášala a všetci učenci svedectvo z nadobudnutia si známosti reči slovenskej nech by dostať prinútení boli. Tak by sa aj raz už konečne reč naša za vlastenskú uznala a my by sme boli po dlhom boji udomácnení a k tomu radostnému uznaniu privedení, že krajina táto je opravdivá mat a vlasť naša. Podobného obsahu prosbu mali by sme i vláde našej podať, aby ona, keby sa nám predsa v tom najvznešenejšom ľudskom záujme krivda stať mala, každú takúto ranu milostivo od nás odvrátiť ráčila. Okrem toho, v predošlom článku spomenutého a čo sa hlavne škôl a vyučovania nášho národa týka, v prosbe našej, ku snemu sa podať majúcej, žiadať by sme ešte mali: * e) Aby sa nábožnosť nášho národa ničím na svete neprekážala a nerušila. Najväčšia ľudu útecha je náboženstvo, jeho pri biedach a strastiach zemských prítulok najpokojnejší, keď sa mu ale i táto berie, prichodí on i o túto útechu a nemajúc väčšej vzdelanosti, padá do hrubej rozpustilosti mravov a surovstva. Pripravuje sa ale národ o náboženstvo, keď sa mu v cudzej reči slovo božie zvestuje, keď sa na nemého a neúčastného svedka pri službách božích obracia. To už potom z kazateľníc stávajú sa rečniská pre náuku reči, z nábožnosti ľudu sa ako by naschvál posmech robí a služby božie obracajú sa na smutnohry pre národ. Žalostnú sme my mali a máme z tohoto ohľadu skúsenosť, bo nachodia sa ľudia, ktorí ohľadmi zemskými pri veciach svätých vedení stávajú sa opravdiví pri stádach svojich nájomníci, zapovrhujúc za kadejaké ohľady a zemské úžitky to, Čo je nado všetok zemský tovar vyvýšené, t. j. nábožnosť ľudu. A veď sa po maďarských novinách pred pár časmi i tie frázy potíkaly, že naše náboženstvo má byť teraz maďarčina, čo ale horšieho, že sa takí ľudia nesvedomití našli, ktorí frázy tieto v živote uskutočňovali, národ náš maďarskými službami božími nakrmujúc! Proti tejto teda záhube, odsväcovaniu služieb božích, uvádzaniu nášho národa do kaluže rozpustilosti, povstať a zákonne všetko podujať musíme, čo vykonáme, složiac zástupcom krajinským na nastávajúcom sneme shromaždeným nábožnosť nášho národa na srdce, a prosiac ich, aby sa v krajine našej najprísnejšie spomenuté nadužívanie náboženstva zabránilo. * f) Pri týchto podstatných, najdôležitejších stránok nášho života sa týkajúcich žiadostiach mali by sme naposledy ku prosbe, nastávajúcemu krajinskému snemu sa podať majúcej, pripojiť ešte i to, aby sa národa nášho prosby, žaloby a ponosy, napospol písomnosti pravotné od súdov a pravomocnosti krajinských bez všetkej ťažkosti prijímaly. Veľký nátisk stáva sa ľudu tým, že sa v najviac stoliciach slovenským obyvateľstvom obsadených národu nášmu ani len vo svojej reči sa túžiť a písomne k pravomocnostiam obrátiť nedovoľuje, a tak ľud je prinútený vo všetkých podobných prípadnostiach sa k ľuďom maďarskej reči povedomým obracať, im pri svojej chudobe za všetky takéto písomnosti draho platiť, pri čom všetkom naposledok ani nevie, či skutočne jeho veci sú v písmach tak, ako by byť malý, vyložené. A písomnosti v našej reči neprijímajú a nechcú prijímať ľudia s našou rečou dobre oboznámení, nechcú rozumieť reč, v ktorej sa zrodili a ktorá v toľkej čiastke krajiny našej je domáca a napospol užívaná. Či ale týmto, t. j. že sa úradné osoby rečou našou takrečeno špintať nechcú, nevyhlasuje sa náš národ za sber a háveď najpodlejšiu a či sa nevyhlasuje takýmto spôsobom za cudzinca a odkundesa v dávnej domovine svojej? A čiže tento národ od najstarších časov nesedí tu v tejto vlasti, či jej neprináša všetko a či ešte do dneska neznáša všetky ťarchy krajinské, či neodbýva všetky svoje povinnosti, či nezbýva verejné roboty, či nebojuje za krajinu atď., a predsa je on vraj cudzí vo vlasti! Takáto prevrátenosť zaujala a zakalila rozumy, a to stred národa, ktorý sa vraj zachytil vlasť zvelebiť, každému v nej právo dať a osvetu i slobodu rozšíriť! Nie slová, ale skutky hovoria, a tak žiadajme i my, aby sa nám skutkom dokázalo, že nás za domácich, za krajinských, že nás za spoluobyvateľov a ľudí považujú. Toto by asi bolo, čo by sme si my priali vo spomenutej prosbe vysloviť. Ešte ale máme jedno na srdci, čo pred nastávajúcim snemom krajinským, hoci sme to už toľko ráz opakovali, predniesť a nastávajúcemu snemu najsrdečnejšie poručiť za potrebné držíme. Zná už veľ. obecenstvo ten neduh, ktorý sa v našom ľude pod časom jeho ťažkej služobnosti a rabstva rozprášil a veľmi zakorenil; je to, ako už každý uhádne, slopanie ohavného nápoja pálenky; tomuto teda neduhu žiadajme pomoc. O vykorenenie tohoto hanobného neduhu sme sa síce už i my, koľko v nás len bolo ľudí činných a šľachetných, takrečenými spolkami miernosti postarali a ako smelo vyznať môžeme, veľkú ranu sme mu zaťali, medzitým úplné a konečné vykorenenie tohoto morového neduhu od viacej okolností visí, ktoré zákonodarstvo v rukách má. Úplné prestatie tohoto neduhu čakáme my len vtedy, keď sa zruší urbárska služobnosť a uvedú sa všeobecné školy, zákonodarstvo ale okrem týchto má aj iné prostriedky v rukách alebo k čiastočnému jeho zastaveniu, alebo k celkovitému násilnému zničeniu. K prvému vedie uvalená hodná daň na varenie každej pálenky pod akýmkoľvek menom, k druhému zákonné zrušenie tých smradľavých a morovým duchom dediny napĺňajúcich pálenie. Keď nie toto, ako by sme srdečne priali, nechže aspoň ten prvý prostriedok zákonodarstvo upotrebí, i tak získa vďačnosť našu. I týmto prostriedkom sa aspoň to vysloví, že zákonodarstvo chce mať škvarenie pálenky obťažené a tým mravná váha sa usilovaniam našim pridá, keď ešte ľudia úžerníci nedržia si za nepoctivosť so škvarením pálenky k záhube a skaze vlastenského obyvateľstva a ľudstva sa papriť a dajedni práve, ako nedávno istí ľudia, škvarenie pálenky za priemysel ešte vydávať sa nehanbia!!! Takto mravnou váhou vôle krajinského snemu zosilnení i my potom s väčším účinkom pracovať a tomu neduhu ešte viac do živého seknúť môcť budeme. Tým všetkým ale spevnie ešte väčšmi verejná mienka oproti pálenke a privedie naposledok výsledok ten, po ktorom všetci túžime. I z tohoto ohľadu držíme za potrebné ku krajinskému snemu so zvláštnou prosbou sa prihlásiť, o čom ale ako o veci, v centrálnom zakladateľov spolku miernosti uzavrenej, viac slová šíriť nejdeme. Týmto končíme. Daj boh, aby ako sa teraz naše oči s nádejou na nastávajúci snem krajinský opierajú, tak z neho vytešené a radosťou plné k národu nášmu sa obrátiť a tam so zaľúbením pohovieť si mohly! == Citované podľa == * Ľudovít Štúr, Reči a state (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Brat. 1953) [[Kategória:Dokumenty]] nhya5yq5p21txd46km01cdhihc0lm23 14 1804 2889 2007-02-02T10:26:07Z AtonX 1 categ 2889 wikitext text/x-wiki Ján VIII., pápež v rokoch 872&ndash;882. [[Kategória:Autori]] 9bel97w94li2cmm51laqpgc8hnqd0of 14 1805 2890 2007-02-02T10:27:18Z AtonX 1 categ 2890 wikitext text/x-wiki [[Kategória:9. storočie|9]] 0gp0rlkqns18xdpzww80pqxhu8qwo9d 14 1806 3004 2891 2007-02-07T13:54:34Z AtonX 1 abc v kateg 3004 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku|09]] 1f5rp4cn36w35p3toam0cch6oxbl0t0 14 1807 6606 5703 2016-10-07T12:15:51Z Danny B. 47 - {{Hlavné kategórie}} 6606 wikitext text/x-wiki Toto je hlavná kategória, ktorá zlučuje všetky texty na Wikizdrojoch podľa obdobia vzniku. [[Kategória:Hlavná kategória]] mvsn5dhfh467ndx81fht8dys7jr0p48 14 1810 7928 6692 2018-12-31T13:38:31Z Danny B. 47 fix link 7928 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ľudovít I. (Uhorsko)}} * {{Commonscat|Louis of Anjou, King of Hungary and Poland}} [[Kategória:Autori]] sljx4tpreyuv5jlza6e9yt4yxyg3wn7 14 1811 2900 2007-02-02T10:43:02Z AtonX 1 categ 2900 wikitext text/x-wiki [[Kategória:14. storočie]] ms5tfqhhcjoygbe8u6iytup8b12uox0 14 1812 2901 2007-02-02T10:44:22Z AtonX 1 categ 2901 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 0 1814 9201 9067 2024-09-06T15:07:43Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie Ľ. Štúra na sneme 17. 11. 1847]] na [[Vystúpenie Ľudovíta Štúra na sneme 17. novembra 1847]]: vhodnější název 9067 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. Keď ale slobodu chceme, dajme slobodu tomu, kto ju vždy zastával, usaďme slobodu tam, kde bolo jej miesto a prítulok, keď ju v krajine utisli a zo všetkých kútov vyhnali. Pozrimeže len do stredného veku: kde sa tam rozvíjala a kde sa zachovávala sloboda, keď nie v mestách? Ak teda ju chceme napomôcť, dajme mestám politické práva tým viac, že ich ony mali a len po nepravde o ne prišli. Ale sa hovorí, že u nás slobody dosť, na to ale odpovedám, že áno, bolo jej dosť, a až mnoho zemianskej, ale opravdivej ľudskej veľmi málo. Všetko naše usporiadanie o tom svedčí. Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal. Politické práva miest ja i z tej pohnútky ďalej zastávam, že s politickými právami sú i meštianske práva a prisluhovania spravodlivosti v tuhom spojení. Kto tamtie má, má i znamenitejšie meštianske práva a inakšie sa mu ako druhému spravodlivosť prisluhuje. Dokazuje to celý beh nášho pravodavstva a prisluhovania spravodlivosti i z tohoto teda ohľadu žiadam, aby sa politické práva rozšírili a tým, ktorí ich už mali, navrátili. == Citované podľa == * Slov. nár. noviny, č. 238, 23. novembra 1847. == Zdroj dokumentu == * https://stur.sk/snem/rec1.htm [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ľudovít Štúr]] [[Kategória:1847]] 6mpfsvsy5i6pb4hj47qod64h1q3jmn6 0 1815 9068 8801 2024-02-07T00:07:40Z Danny B. 47 fix link 9068 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Ak jesto v krajine našej vec dôležitá, a jej šťastlivé rozhodnutie medzi najvrúcnejšie a najspravodlivešie túžby prislúcha, to je iste podľa môjho náhľadu do porady vzatý predmet urbárskeho odkúpenia; ak jesto, povedám, vec, ktorá u nás najväčšej pozornosti zákonodarcov zasluhuje, to je istotne vykúpenie úbohého ľudu poplatného. Každému je známe, v akom stave sa nachádza v krajine našej úbohý ľud poplatný, jeden každý zná a vidí, že je potlačený; samo cudzozemie až priveľmi dobre pozná vlasť našu po ňom ako miseram contribuentem plebem. Behom sto a sto rokov sa v krajine našej moc iného urobilo a vykonalo, len stav úbohého potlačeného ľudu sa skoro nič alebo veľmi máličko poľahčil. Nedávno, keď som bol tu v zhromaždení chudobného ľudu vec podotkol, zasl. vysl. Peštianskej stolice v jeho potlačení osud videl, spomenúc, že je to beh sveta, keď sa ten, čo v obci nižšie stojí, potlačí a ťarchu dane niesť musí, naproti tomu ten, čo sa v občianskom živote povznesie, práva dostane a v zácti stojí; ja ale v tomto vonkoncom žiaden osud nevidím a chráň Boh, aby v tom aj dáky osud ležal. Takýmto činom by sa stav potlačených v ľudskej spoločnosti ani polepšiť nedal. Vec ale celkom inakšie sa má. Osud (fatum) je nevyhnutná potreba prirodzená, tejto ale v štátoch a histórii nieto, ani byť nemôže, lebo tu na čele dejov stojí vôľa ľudská a sama história nič je nie iné, ako rozvíjanie a uskutočnenie tejto vôle. Bola síce vôľa, kedy v histórii osud, a to v štáte rímskom, keď rímskou zbrojou premožené národy pred Kapitoliom kľačiac celkom pod sebevoľu a samopanstvo rímske sa dostali, bo títo len z tej námery premáhali národy, aby pred svetom svoju mužskosť a silu preukázali a premožené národy tak, ako sa im zachcelo a páčilo, k svojmu osohu spotrebovali bez toho, žeby sa o duchovný alebo materiálny dobrobyt týchto národov boli postarali. Medzitým tento stav hrozný, ktorý v rímskom svete nachádzame, kde podľa jedného chýru jeho spisovateľa srdce sveta sa puklo, mohol sa tam udržať len pred vystúpením a uznaním kresťanstva, ktoré ako každému človeku tak aj každému národu slobodu duchovnú dalo a prisľúbilo a ktoré v pomeroch človečenstva celkom novú epochu začalo. Bolo, pravda, aj potom a trvá až podnes potlačenie národov, ale toto nie je viac v tamto veku na poriadku, ako to vo svete rímskom bolo. Tak teda je zo štátov a histórie osud celkom vyhnaný a priblížili sa naposledy časy, v ktorých následky slobody aj utlačený ľud pocíti a cez dlhé stoletia poľahčenie stavu svojho túžobne očakávajúc, vo vydobytých človečenstva dobrodeniach účasť brať bude. O tomto sa, pravda, predtým sotva svetu snívalo a hľa, teraz sa uskutočňuje a uskutoční, ako moc vecí, ktoré sa len snom a pium desiderium nazývajú. Ale nechže sa vyslovím o stave chudobného ľudu nášho a o potrebe poľahčenia a polepšenia jeho lósu. To požadujú čím najsúrnejšie záujmy a budúcnosť našej vlasti, to požaduje prisluhovanie spravodlivosti a svätá vec človečenstva. Všetko toto hlasite k nám volá, aby sa už raz a naposledok chudobného ľudu lós polepšil. Žiadame v krajine našej slobodu rozširovať a dobre máme, lebo bez tejto postati v zlom stave sa krajina nachádza a nemá opravdivej bezpečnosti. Ale požadovaním slobody celkom na prieky sú roboty urbárske. Ale pozrime tohoto smutného stavu mravné následky: či taký človek, ktorý k druhých osohu robotujúc miesto odmeny sa od každého ešte opovrhuje a odstrkuje, či, povedám, taký človek vlasť má? Nie a čo zase z toho nasleduje? Či takýto človek sa nestane podlým prostriedkom proti v krajine sa rozvíjajúcej slobode? Či sa on prituľuje ku vlasti a či sa môže k nej s láskou mať? Čo nemá, čo nezná, k tomu sa nemôže mať, to nemôže rád vidieť. Takýto človek len rodisko má, ale vlasť nie, taký naozaj nemôže tie sladké slová zavolať: O pater, o patria, o Priami domus! Pravda, tomu je ľahko o láske k vlasti rozprávať, ktorému k užívaniu všetko v krajine pristrojené, ktorý na priestranných majetkoch svoje oči pasie, ktorému k výsluhe celé množstvá sú prichystané, ktorý nič nedávkuje, len zbiera, ktorý nič neznáša, len užíva, ten naozaj môže vlasť svoju rád mať, lebo v tejto láske len sám seba rád vidí. Ale inakšie sa má vec u toho, ktorý len málo má, a i z toho toľko musí preč dať, že s ostatkom sotva biedne sa vyživiť môže. My chceme ďalej vzdelanosť v krajine rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame, ale v takýchto okolnostiach, najmä medzi chudobným ľudom ju rozširovat sa nám sotva pošťastí. Darmo sa tu pre vychovávanie ľudu národy chystajú, kým tieto vzťahy, o ktorých hovorím, sú v úžitku, bo i sám ľud v nich vzdelanosť pre seba potrebnú nedrží, a kto by medzi nami neuznal, že by ona pre zanedbaný a v poverách zamotaný ľud náš potrebná nebola? Medzitým čo by ľud aj uznal potrebu tohoto, ani času ani spôsobu nemá vo vyučovaní školskom účasť brať. Bo ako dieťa sedliaka natoľko vyrastie, že samo chodiť môže, hneď ho rodičia jeho k prácam privrú, lebo pri toľkom množstve najmä ubárskych robôt sa im i táto slabá pomoc dobre zíde. Aby som druhé, z takéhoto zachádzania vytekajúce mravné následky zamlčal, len to pripomínam, že takéto dieťa bez všetkého vzdelania ostáva a tak sa stáva človekom dorastlým, ale bez všetkého povedomia, bez všetkého citu ľudského. Vysmievajú sa zato mnohí z chudobného ľudu, že je sprostý a hlúpy, urážajú sa nad jeho nízkym duchom, ale mu nespomáhajú, nevidia, že príčinou zanedbania jeho nič je nie inšie, ako ťažké okolnosti jeho. V hornom Uhorsku, kde je zem omoc neúrodnejšia ako na dolnej zemi a kde je aristokracie v pomere omoc viac ako tuto, a preto aj jej vtok na ľud omoc ťažší, tá mienka panuje o ľude obecnom, ktorá aj do porekadla prešla, že je sedliak oplan. Ale tí múdri ľudia, čo toto istia a rozširujú, nepomyslia, že veru človek, ktorý pod ťarchami stoná, ktorý často nemá čo jesť, ktorý vidí, ako jeho deti od hladu umierajú, a násilie znášať musí, každý možný spôsob užije, ako by si spomôcť a od násilia sa oslobodiť mohol. Tak často na druhých zvaľujeme viny, kde by sme len do seba vstúpiť a pravdu si vyznať mali. Chceme ďalej rozvitok priemyslu, a veru aj toho máme potrebu, ale aj tohoto rozvitok v takýchto okolnostiach je takmer nemožný. Zeme chudobného ľudu nie sú jeho, ako aj zemskí páni nemôžu svoje majetky pohnutné za svoje slobodné považovat a tak na nich priemysel skvitnúť nemôže. Chýrečný Young hovorí: „Dajte dakomu slobodné zeme, aby nimi úplne vládal, a on vám raje z nich utvorí, ale nech nimi celkom nevládne, teda onedlho tŕním a krovinou zarastú.“ Toto aj z ohľadu vlasti našej je celkom isté a pravdivé. Po celej krajine je známe, ako je u nás zanedbané poľné hospodárstvo, ako aj iný priemysel napriek mnohým namáhaniam skvitnúť a rozviť sa nemôže. Toto je hlavná príčina našej chudoby, ale najmä chudoby obecného ľudu. Nemá ľud tento ani vôle ani chuti lepšie viesť svoje gazdovstvo a obrábať tie zeme, ktorých úžitku len jedna čiastočka je jeho, ale ani známosti nemá, aby ho dokonalejšie viesť mohol. Nechcem ja rozprávať o mnohých následkoch, odtiaľto vytekajúcich, ale jedno nemôžem zamlčať, a to je hrozné panovanie hladu, ktoré v našej krajine tohoto roku hrozne zúrilo. Videli sme tie vybledlé, opadlé tváre, vieme, že tisíce nahladomru do hrobu sa podostávali, a toto nás dostatočne presvedčiť môže, aby sme zanechali doterajší spôsob, ak nielen dobrobyt krajiny napospol, ale dobrobyt každého jednotlivca napomôcť žiadame. Medzitým, že som práve tieto hrozné okolnosti pripomenul, spomínam aj to, že zo strany našich právomocností málo rozhodných príprav sa urobilo k odstráneniu tejto hladomry. Keby sa boli aspoň tie sypárne založili, ktoré vláda porúčala, ale, ako je známo, málo sa do života uviedlo, hoc aj drahným časom pred vypuknutím tejto hladomry vec táto v stoliciach do rokovania prišla. Mohol by síce dakto navrhnúť, že príčinu a rozmnoženie sa tohoto netreba v pomeroch urbárskych hľadať, na čo ale odpovedám, prečo práve táto hladomra len v tých krajinách najhroznejšie zúrila, kde tieto alebo tomuto podobné pomery sú v živote? Prečo sa len u nás, v Galícii a nešťastnom Írsku tak náramne rozmohla? Veď vlani skoro v celej Európe bol rok neúrodný a drahota panovala. Istotne budúcnosť našej vlasti závisí aj od odstránenia urbárskych pomerov. V krajine, kde feudálneho poddanstva nieto, panuje pokoj a bezpečnosť; naproti tomu šťastie jej kroz potlačených často hrozne býva rušené, ako sme to sami už neraz skúsiť museli. V čerstvej pamäti sú nám smutné búrenia za čias cholery a len abych jeden príklad zo susednej krajiny pripomenul, vieme, aké hrozné nešťastie ju vlani potkalo. Ako nedávno v napomáhaní blaha krajiny veľmi zaslúž. vysl. mošonšký naozaj pravdive poznamenal, myslím, že najlepší liek proti vzbúreniam je sloboda; nechže sa teda ona vo väčšej miere aj nášmu biednemu ľudu dá, aby tak každá príležitosť k smutný výstupkom naveky od našej vlasti odstránená bola. Tá krajina, kde sloboda a rovnoprávnosť panuje, aj pred cudzími nápadmi bezpečnejšia, lebo sa silou zostriedenou brániť a zastávať môže. Majme teda dôveru nielen v nás, ale v sile celistvej krajiny našej, bo sloboda je sama pre seba zbrojou nepremoženou. Hovoril som o záujmoch krajiny našej, ktorých napomoženie z veľkej čiastky vo vyslobodení úbohého ľudu nášho leží; ale aj prisluhovanie spravodlivosti, o ktoré sa telo zákonodarné hlavne starať má, požaduje, aby sa už raz otázka vykúpenia ľudu rozhodla. Spravodlivosť požaduje, aby sa k povinnostiam aj práva pripojili, lebo inakšie žiadna obec na pevných základoch stáť nemôže, u nás ale ľud dosiaľ len mnoho povinností a robotovania vykonával, ale žiadnych práv nemal. Smutná, ale istá vec je to, že trvanie pomerov spomenutých, ľud náš porovnávajúc so zemianstvom, do zlého položenia priviedlo. Preto cítiac to, ľud náš horko sa túžil a žaloval každému, o ktorom vedel, že ho poľutuje, ba od žiaľu a smútku v jeho piesňach sa vrchy a doliny ozývali. Pravdaže, keď k tomu dodáme, ako dakde aj zemské panstvo alebo nesvedomití úradníci moc svoju nadužívali, čím na ľud vždy ťažšie tieto vzťahy zaliehali, uznáme, že ľud poplatný žiaľ a bolesť musela zaujať, a že len s ich zrušením môžeme lásku a vzájomnú dôveru medzi všetkými obyvateľmi uhorskými vzbudiť a upevniť. Buďmeže spravodliví! My ponosy zbierame a na sneme krajinskom prednášame, ale keby sme ľudu ponosy pozbierali, aké množstvo by sa ich našlo! Povedal som hore vyššie, že zásluhy ľudu o dobro a zdržovanie krajiny nie sú posiaľ uznané od krajiny, nuž a akože ich uznali daktoré panstvá? Hrozné pálenice nastavali a krčmy rozmnožili tak, že kde v jednej dedine 10 spolumajiteľov (komposesorov) bolo, desať krčiem sa vystavalo, do ktorých sa háveď zberby židovskej dostala, ktorá bez všetkého svedomia ľud lúpi a zodiera, aby veľké árendy zaplatiť mohla, takže najmä v hornej čiastke vlasti našej, kde je zem neúrodná a moc židov i komposesorov, v moc obciach ľud celkom na mizinu vyšiel. Pustnú všade obce, židia opanúvajú sudcovskou exekúciou sedenia úbohého ľudu, ktorý sa z domu vysťahovať, od rodiny svojej a známych odobrať a do šíreho sveta sa pustiť musí, aby tam zomrel a zakapal. Nechcem tuná pripomínať tohoto mrcha gazdovstva druhé následky, bo myslím, že bude k tomu inde príležitosti, slova nepoviem o stadiaľto vytekajúcej demoralizácii a skazení ľudu, ale nemôžem sa zdržať, aby s bolesťou nepreriekol, že toto plané gazdovstvo, toto hrozné páleničiarstvo hlavnou príčinou bolo tej hladomry, ktorá po horných vidiekoch Uhorska panovala. Naostatok aj svätá vec človečenstva nás k tomu vyzýva, aby sme zásadu oslobodenia ľudu raz už vyslovili. V západných štátoch nie sú tieto vzťahy feudálske viac v obyčaji, ani sa oni s terajším duchom stoletia nezrovnávajú. Podľa môjho náhľadu stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov a síce jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa ony každému zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človekovi povolia a nasúdia. Buďme teda na tom, aby sme za tým neostali, čo už inde svitá a čo je požadovaním nášho stoletia. V tomto ohľade, myslím, že sa právo zákonodarstva rozšíri a že ho nájzaslúžilejší a najspôsobnejší bez záujmov kastičných povedú. Nech sa len najprv zruší právo starotčizne, teda moc majetku sa do iných rúk dostane, a s majetkom sú obyčajne spojené aj práva politické. Keď sa ľud odkúpi, vtedy, ako máme nádeju, aj synom úbohého ľudu tohoto a takzvaným honoratiorom krajšie časy svitnú, ktorí posiaľ v zákonoch žiadne určité miesto, v živote žiadneho uznania nemajú. Vytvorení do terajších čias z každého úradu verejného, dostali síce už možnosť zastávania úradov, ale možnosť veľmi nepraktickú; mohli oni, ako len chceli, byť spôsobní a nadaní, už od rodu boli z politických záležitostí vytvorení a tak sa k ničomu dostať nemohli. Že toto vytvorenie pokrokom našej vlasti náramne škodilo, každý nahliadne a uzná, komu je z dejepisu známe, že u druhých európskych národov tí najväčší mužovia ľudu tohoto synovia boli, ktorých svet obdivoval a posiaľ ich v živej pamäti a zácti drží. Keď by sa ale toto vykúpenie ľudu skutočne do života uviedlo, tak myslím, že by aj druhé, s urbárom spojené vzťahy prestali, a druhé sa namiesto nich v spoločenskom živote ujali. K tamtým prináleží súdobnosť zemského pána a takrečená panská stolica, k týmto povolenie nových práv ľudu. To by sa jedno druhému priečilo, keby raz vykúpení poddaní mali pod sudcovstvom zemského pána ostať. Pravda, kým tento vzťah urbársky trvá, dotiaľ je chudobný poddaný veľmi závislý od svojho pána, ale s odstránením urbárskych vzťahov by sa to celkom premenilo a z poddaných zemských pánov by sa stali poddaní krajinskí a tak by aj sudcovstvo samej krajine náležalo. Zlý je to vzťah, keď len jeden človek spravodlivosť prisluhuje, lebo tuná osobné záujmy sa pri jej prisluhovaní vmiešajú a nedôvera, rozdráždenie medzi zemským pánom a poddaným ľahšie povstane, k tomu aj samo prisluhovanie spravodlivosti svoju vážnosť a vieru stratí. A keď vec dobre povážime, prisluhovanie spravodlivosti vlastne len krajine náleží. Priečilo by sa to jedno druhému, keby tento vzťah ostať mal tak, ako je to v zákone, urbárske odkúpenie dovoľujúcom. Takéto priečnosti sa, pravda, u nás i v druhých zákonoch nachádzajú, ako napr. v tom zákone, podľa ktorého si každý nezeman môže nadobudnúť nepohnutné statky zemianske, a predsa starootčizeň ostala; alebo v tom, podľa ktorého nezeman sa môže na každý úrad obecný vyvoliť, ale sám voliť nemôže. Medzitým kto by z nás nemal tú nádeju a nebol toho presvedčenia, že sa tieto priečnosti na terajšom sneme vyrovnajú? Čo sa rozšírenia práv odkúpeného ľudu týka, tu, myslím, že by sa tiež tej zásady de nobis nobiscum len blahodarné následky pre celú krajinu ukázali. Ešte by mi ostávalo o spôsobe odkúpenia prehovoriť, ktorého trinástoraký spôsob by mohol predniesť; medzitým len dvojaký by obzvlášte radil: alebo aby sa na spôsob banky, alebo každoročne pár umŕtvujúcimi zlatými vykupovali poddaní, kým by všetko nesplatili, rozumie sa, že len čistý osoh, a nie brutto by sa na stranu zemských pánov mal zarátať, ako to zasl. vysl. Peštianskej stolice veľmi znamenite podotkol. == Citované podľa == * https://stur.sk/snem/rec2.htm [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ľudovít Štúr]] [[Kategória:1847]] epymj2nuy6mkjp85gfpclf3w42twf3y 0 1816 9203 2906 2024-09-07T11:23:50Z EmausBot 2712 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Vystúpenie Ľudovíta Štúra na sneme 17. novembra 1847]] 9203 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vystúpenie Ľudovíta Štúra na sneme 17. novembra 1847]] g3uok42v58dsiokyyym59c99824a74o 0 1817 9069 8796 2024-02-08T12:07:39Z Danny B. 47 fix link 9069 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Že sa živá reč miesto mŕtvej latinskej za diplomatickú vo vlasti našej povýšila, to, ako myslím, každý za dobré uzná, bo nech mŕtvi pochovávajú mŕtvych, a živí nech žijú medzi živými. Ale tejto zásady platnosť a cena v tom najmä záleží, aby sa živí napospol tým lepšie a cieľuprimeranejšie rozvíjať a vzdelávať mohli, čo je aj hlavná námera veku nášho, že vzdelanosť všeobecne rozšíriť sa namáha. Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá. Medzitým ako je povinnosť jednotlivých krajín a štátov tieto dobrodenia rozšíriť a ich užívanie aj jednotlivcom dopriať, tak aj jednotlivci právo majú žiadať, aby sa im k občiahnutiu tohoto cieľa potrebné prostriedky od vrchností krajinských podali a od nikoho sa neodopreli. A zo stanoviska tohoto prosím stavy a rady, aby ráčili také poriadky urobiť, podľa ktorých by sa v takzvaných elementárnych (počiatočných) školách vo všetkom vynaučovaní reč materinská zadržala, menovite v školách ľudu slovenského rečou vynaučnou slovenská ostala. Tak som presvedčený, že to veľmi leží v záujmoch našej krajiny, aby sa ľud tento vzdelal a duchovne nezanedbal. Oslobodený a osvietenejší ľud nemôže slúžiť za podlý prostriedok proti rozvíjajúcej sa slobode, a ľud náš je predsa posiaľ obyčajnými feudálskymi vzťahmi a ťarchami zavalený, a to tým viac, že má neúrodné zeme, a na horných stranách Uhorska v pomere omoc väčší počet aristokracie sa nachádza ako na dolnej zemi, a tak jej vtok na ľud omoc ťažší ako tuto. Schudobnelý, ako írsky, ľud tento musí s hladom bojovať, okrem toho na mnohých miestach vystavali zemskí páni pálenice tak, že už všetok zoslabnutý, zbledlý a len ako tôňa otrhaný sa vláči. Keby pri tomto nešťastí ešte ho to potkať malo, že by ani vyučovanie vo svojej materinskej reči nedostal, teda by sa naozaj do sprostoty celkom pohrúžil a do hrozného duchovného i materiálneho zanedbania upadol. Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení, a k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj toto je potrebné. Za krátky čas len môže chodiť dieťa chudobného človeka do škôl, ak by sa ešte k tomu v materinskej reči nevyučovalo a len mechanicky v cudzej reči sa učilo, vtedy by také vynaučovaie nie dobré, ale naopak, len škodné následky malo. Preto prosím stavy a rady v záujme ľudu tohoto, aby riadne vyučovanie v materinskej reči dostával a odbavovanie služieb Božích v tej samej reči sa mu neporušené zanechalo. Žiadam teda, žeby sa slová v návrhu po tých slovách: „kde sa maďarská reč z povinnosti vyučovať má“ nasledujúce slová „ohľadne jej uvedenia za reč všeobecného vyučovania s ohľadom na okolnosti nech patričné vrchnosti poriadky porobia“ vynechali a na ich miesto položilo: „ale nech rečou vyučovania ostane v obciach reč materinská“. == Citované podľa == * Slov. nár. noviny, č. 255, 25 januára 1848 == Zdroj == * https://stur.sk/snem/rec3.htm [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ľudovít Štúr]] [[Kategória:1848]] rpps3o7y5pf0s6cb34j6pckytzdznuz 0 1818 9070 7416 2024-02-09T00:08:03Z Danny B. 47 fix link 9070 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Ja najmä o to prosím stavy a rady, aby sa vec táto, t. j. vyslobodenie ľudu spopod urbárskych pomerov, čím najskôr, čím najchytrejie rozhodla, bo aj na nás pozerá prísna tvár času a nás napomína. Už predošlou príležitosťou, držiac o tejto veci reč, som povedal a predniesol, kde tieto pomery úbohý ľud náš poplatný v krajine našej doviedli - toto viac opakovať nechcem, len to v krátkosti poznamenávam, že kroz tieto pomery sa dostal náš ľud do duchovne a hmotne biedneho a nešťastného stavu. Ja som všetko, čo ľud pod menom urbára robí a dáva, vypočítal, a keď k začudovaniu môjmu som spoznal, že to 21 000 000 zl. str. obnáša, keď daň vojenská s domácou len voľakoľko miliónov zl. str. robí. Netlačí teda ľud ani daň domáca ani vojenská, ale ho tlačí urbár, ten najväčšmi potlačuje! Ďalej ešte aj o to prosím stavy a rady, aby sa k uskutočneniu odkúpenia ľudu také prostriedky dali, ktoré večité odkúpenie čím najväčšmi poľahčujú. Toto požaduje ozajstné veci uskutočnenie a spravodlivosť. Ľud poplatný vo vlasti našej, najmä na horných stranách Uhorska, po vlaňajšej hladomre v toľkej dosiaľ panujúcej biede, chudobe a rozličných chorobách stoná, že on veru nemá prostriedkov sa odkúpiť, a keď by sa len jemu samému zverilo večité odkúpenie, to by toľko bolo, ako by sa celkom od neho odtajilo. Kdeže má vziat ľud poplatný toľké peniaze, čo sú mu k odkúpeniu potrebné? Sama spravodlivosť to žiada, aby sa ľudu sprostredkovaním krajiny najprimeranejší spôsob k odkúpeniu podal, bo či najmä v ostatných stoletiach neznášal ľud skoro všetky krajinské ťarchy? Žiada ďalej i to sama spravodlivosť, aby sa už raz do vládania tých sedení dostal, ktoré už sto a tisíc ráz obrábal, pozasieval, za ktoré toľko robotoval a všelijaké dane splácal. Do povahy vezmúc veľké chudobného ľudu zásluhy tak za dobro krajiny ako aj jednotlivých zemských pánov, do povahy vezmúc ľudu tohoto biedu, aj tou nádejou sa kojím, že sa nájdu takí šľachetní ľudomilovia, ktorí s poddanými svojimi milostive naložia a s nimi sa lacno zjednajú. Veď teraz sa dosť peňazí môže dostať na 6 od sta a s týmito úrokami sa teraz môže celá istina za dakoľko rokov vyplatiť a ľud poplatný tieto úroky spláca a spláca od sto a sto rokov! Ale keď urbár prestane, vtedy za to mám, že aj panské stolice prestať musia, bo v jednom ohľade by bol poddaný už slobodný a v druhom by ešte pod panskou pravomocnosťou stál, čo by na svojom mieste nebolo a jedno druhému sa priečilo. Ani prisluhovanie spravodlivosti sa jednotlivých osôb netýka, ale len celej krajiny. Na toto pozornosť stavov a radov obrátiac, sa osmeľujem ešte raz stavy a rady tejto veci čím najskoršie rozhodnutie s celou vrúcnosťou porúčať. == Citované podľa == * Slov. nár, noviny, č. 269, 14. marca 1848. == Zdroj == * https://stur.sk/snem/rec4.htm [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ľudovít Štúr]] [[Kategória:1848]] ciywgeyeh9cr1wylnfrgfmys3u2i31x 0 1819 9071 7412 2024-02-10T00:07:37Z Danny B. 47 fix link 9071 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Politické zničenie nikto si nepraje a vskutku malomyseľný človek by bol ten, kto by sa tomuto neoprel. Prirodzená vec teda je, že my všetci, ktorí tieto menšie slobodné mestá predstavujeme, ktoré sa podľa nárady snemovnej z práva politického vytvárajú, proti nej povstávame. Sl. stavy! Ja vonkoncom nemyslím, že by tieto menšie mestá boli ten osud zaslúžili, ktorý sa na ne uvaľuje; bo pozrime len na tú minulosť našu a vidíme, že mestá tieto veľmi vážny vtok mali na naše záležitosti krajinské. Na mestá tieto opierajúc sa, Matúš Trenčiansky mohutne sa oprel cudziemu vtoku na naše záležitosti krajinské, v týchto mestách našli podporu aj tí, ktorí za slobodu svedomia zbroj pozdvihli, v týchto mestách v minulých stoletiach zriadilo sa mnoho škôl, gymnázií a lýceí, tieto mestá aj z ohľadu majetnosti na znamenitom stupni stáli, keď ešte Poľsko bolo nerozdelené, s ktorým viedli značné kupectvo. Zo všetkých týchto okolností zavierať sa teda musí, že mestá tieto neboli bez znamenitého vtoku na záležitosti naše krajinské a tak už len aj z historického stanoviska vec uvažujúc, zavieram, že by vec nespravodlivá bola ich z politického snemovného práva vylúčiť. Politický život, sl. stavy a rady, všetko obživuje, ako slnko rastliny zemské, tam, kde sa toto udiali, nasleduje chladeň, zima a mrákota; nechže neodsudzujú sl. stavy a rady menšie mestá na túto politickú zimu. Ani neverím, že by už bol čas dakomu politické práva teraz odberať, verím ale, že čas prišiel tieto vždy viac a viac rozširovať. Kto by aj sedel potom, keď by sa menším mestám snemovné práva odobrali, v tomto zhromaždení? Výlučne len osobného zemianstva a bohatšieho meštianstva predstavovatelia, takrečené ale nižšie vrstvy ľudu, ktorých je tak mnoho, boli by bez všetkého zástupníctva. A toto by naozaj zle v terajších okolnostiach pre vlasť našu i škodné bolo. Angličania múdro urobili, že takrečeným grófstvam odobrali politické práva, lebo pod týchto zásterou len jednotlivci práva užívali, sebe k dobrému, na škodu obecnosti, tým ale nech sa politické práva neodberajú, ktorí práve na to sú povolaní k obecnému dobrému ich užívať. Neľúbim sa ja odvolávať na historické práva, bo verím, že tomu, kto silu ukáže, i právo dá sa, ale skutočné právo toto nižších miest je nie bez základu, a najmä v terajších okolnostiach istotne sa k obecnému dobrému rozvije. Ani sa nebojím toho návrhu, že by sa tieto mestá v odvislosti utrimovali, bo kde sa iskra slobody zachytí, tam sa ona istotne ďalej rozvije. Zo všetkých týchto dôvodov žiadam, aby sa menším slobodným kráľovským mestám politické práva naspäť vrátili a keby sa im každému po jednom hlase nedalo, žiadam aspoň to, aby sa im všetkým spolu dali hlasy na sneme v takom pomere, v akom sa väčším mestám udelia. == Zdroj == * https://stur.sk/snem/rec5.htm [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ľudovít Štúr]] [[Kategória:1848]] p5jxakiwd4zqhyqae037crfv1s4glof 0 1820 8816 7429 2023-06-16T11:07:45Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8816 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Štefan, biskup, sluha sluhov Božích, Svätoplukovi, kráľovi Slovienov. Pretože si sa v horlení za vieru so všetkou oddanosťou zasvätil kniežaťu svätých apoštolov, čiže Petrovi, kľúčnikovi nebeského kráľovstva, a jeho námestníka si si pred všetkými kniežatami tohto pominuteľného sveta vyvolil za hlavného patróna a s veľmožmi a ostatným ľudom krajiny si sa zároveň odovzdal do jeho ochrany, neprestajnými modlitbami vyprosujeme od Boha, darcu všetkého dobra, v ktorého ruke spočívajú všetky práva kráľovstiev, aby Ťa posilňoval svojou priazňou, aby si chránený jeho pomocou a na príhovor apoštolských kniežat Petra a Pavla bol uchránený aj od úkladov diabolských a tešil sa telesnému zdraviu, aby si bez úhony na duši i tele, za dobré skutky večným sudcom oslávený, bol obdarený večnou blaženosťou. Aj my, ktorí zastávame jeho námestníctvo, máme o Teba náležitú starosť a v ktorejkoľvek veci budeš potrebovať pomoc, v tom, čo smeruje k Tvojmu spaseniu, vo všetkom s Božou pomocou nájdeš (v nás) ochrancu. Teba pre zásluhu o vieru so všetkými Tvojimi vernými, keďže nijaká hranica krajín nemôže byť prekážkou, duchovnou náručou sťa prítomného s láskou objímame ako duchovného syna. Keďže sme teda počuli, že dychtivo túžiš po pravej viere, a podľa tohto bezpečného znaku poznávame, že sa Tí zažiadalo obrátiť sa na Tvoju matku, čiže svätú cirkev rímsku, ktorá je hlavou všetkých cirkví, veď výsada bola jej udelená v blahoslavenom Petrovi, kniežati apoštolov, ktorému pravý pastier zveril svoje ovce so slovami: „Ty si Peter (to jest Skala), a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu“ (Mt 16, 18), bránami pekelnými nazývajúc ústa rúhajúcich sa pravej viere; tá pričinením Kristovým vyhubila všetky bludárstva a posilnená pomocou svojho Stvoriteľa všetkých pochybujúcich vo viere upevnila, hovoriac s naším Pánom Ježišom Kristom: „Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 31 - 32). Ktože, spytujem sa, ak nie blázon opováži sa vrhnúť do takej hlbokej priepasti rúhačstva, aby Petrovu vieru hanobí!? Pre toho slovo Božie jestvuje v dvoch prirodzenostiach, pretože prirodzenosť služobníka sa spojila s prirodzenosťou Božstva. Tvoju oddanosť, ktorá sa chce poúčať, si vážime (a) aby sme zaslúženou chválou vyzdvihli Tvoju múdrosť, ktorá sa nesnažila zabiehať inam, lež pýtať si radu u tej, ktorá je hlavou, z ktorej aj všetky cirkvi vznikli. Teda opravdivým základom viery, na ktorom Kristus ustanovil svoju cirkev, je toto: Tri skutočne jestvujúce osoby, Otca i Syna, i Ducha Svätého, sú si rovnako večné a seberovné. A tieto tri osoby majú jednu prirodzenosť Božiu, jednu podstatu, jedno Božstvo, jednu velebnosť. V týchto osobách je osobitosť, nie splynutie, rozdielnosť, nie oddelenosť. Vravím rozdielnosť, lebo iná je osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého. Otec totiž nepochádza od nikoho, Syn od Otca, Duch Svätý od obidvoch, je jednej a tej istej podstaty ako Otec a Syn. A táto Svätá Trojica, ktorá nemá ani začiatok, ani koniec, nie je ohraničená ani miestom, nemení sa ani časom, je jediný a pravý Boh. Otec totiž samojediný nepochádza od iného, a preto jediný sa nazýva nezrodený, avšak Syn je od Otca večným Synom, a preto sa menuje zrodený, Duch Svätý je však Duchom Otca i Syna bez akéhokoľvek prerušenia, v ktorom nie sú mysliteľné nijaké veky, pre ktoré platí (pojem) skorší či neskorší, a preto sa nenazýva nezrodeným ani zrodeným, lež vychádzajúcim, neverí sa ani v dvoch otcov, ani v dvoch synov. O tom, že u Syna je Duch, svedčí apoštol a evanjelista: „Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho“ (Rim 8,9), a Pavol apoštol svedčí o tom, že Duch je u Otca i Syna: „Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch“ (Rim 8,9). A opäť veľmi zreteľne rozlišuje, že u Otca je Duch, vraviac: „A keď vo vás prebýva Duch Toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, Ten oživí aj vaše smrteľné telá“ (Rim 8, 11). Že však Duch je u Syna, svedčí ten istý Pavol: „Pretože ste synmi, poslal Boh do vašich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče“ (GaI4, 6). Že vychádza z Otca, hovorí sama pravda: „Duch, ktorý vychádza z Otca, ten bude svedčiť o mne“ (Jn 15. 26). Že vychádza zo Syna, potvrdzuje tá istá pravda: „On ma oslávi, lebo vezme a zvestuje vám“ (Jn 16, 14). Veď nemožno veriť, že Duch Svätý vychádza z Otca na Syna a zo Syna na posvätenie tvorstva ako po nejakých stupňoch, ale zároveň vychádza tak z Otca, ako i zo Syna. Veď ktože bude popierať, že Duch Svätý je život, a v kom má život Otec, v tom má život i Syn? Ako Otec má v sebe samom život, tak udelil aj Synovi, aby mal život v sebe samom. Nech Ti stačí toto málo povedané z mnohého, ktoré máš bez pochybovania vyznávať jazykom a veriť srdcom, no ne skúmať nad sily; pretože ak lúč slnečnej gule otupuje pohľad očí, o koľko viac jasnosť nevysloviteľného Božstva otupuje ľudskú myseľ. Tejto viery (prenesenej) Pánom na apoštolova apoštolmi založenej pridržiava sa svätá katolícka a apoštolská cirkev rímska. Napomíname ťa, prosíme a zaprisaháme, aby si sa jej pevne pridržiaval. Zistili sme, že aj Wiching, ctihodný biskup a najdrahší spolubrat, je vyučený v tejto cirkevnej náuke, a preto sme Vám ho znova poslali, aby spravoval Bohom mu zverenú cirkev, lebo sme sa presvedčili, že je Ti najvernejší a o Teba vo všetkom veľmi starostlivý. Prijmite ho, vážte si ho a zahŕňajte náležitou cťou a povinnou úctou z úprimného srdca ako duchovného otca a vlastného pastiera, pretože jemu preukázanú česť vzdávate Kristovi, ako sám hovorí: „Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma Toho, ktorý ma poslal“ (Mt 10,40). Teda nech on má na starosti všetky cirkevné záležitosti a úrady a nech ich spravuje, majúc pred očami bázeň Božiu, lebo i za ne, i za duše ľudu jemu zvereného sám bude prísnemu sudcovi skladať účty. Vo veci pôstu teda vedz, že bol schválený zákonom (Písma svätého), prorokmi a samým Pánom v evanjeliu. Veď aj Mojžiš, aby dostal zákon, štyridsať dní a nocí sa postil. Eliáš, ktorý modlitbami zatvoril nebesá, aby tri roky a šesť mesiacov nepršalo, a opäť modlitbami ich otvoril, a nebesá vydali dážď a pôda vydala svoje plody, postil sa štyridsať dní a nocí. Aj sám pôvodca zákona, náš Pán Ježiš Kristus, postil sa štyridsať dní a nocí. Ak však niekto zavrhuje pôst, nech zavrhuje aj modlitbu a nech rúhavo tvrdí, že zlých duchov vyháňať je zlo, zatiaľ čo Pán vraví: „Tento druh (diabolstva) nedá sa ináč vyhnať, iba modlitbou a pôstom“ (Mt 17, 21). Prikázaním je totiž postiť sa, no v ktoré dni sa treba postiť a v ktoré jesť, nebolo ustanovené prikázaním Pána ani apoštolov, avšak cirkev sa pridržiava starej obyčaje otcov, pretože aj ustanovenia predchodcov, aj obyčaj predkov treba zachovávať ako zákon. V štvrtý deň (stredu) sa treba postiť, lebo podľa evanjelia v štvrtý deň týždňa sa Židia uzhodli, že Ježiša ľsťou chytia a zabijú. Šiesty deň týždňa (piatok) právom je venovaný pôstu z úcty k umučeniu Pána. Avšak aj v sobotu sa treba postiť na obnovenie pamiatky udalosti, že učeníci predstavujúci si Pána ako človeka v ten deň ho ležiaceho v hrobe oplakali. O piatom dni sa však niektorí domnievali, že je zrušený (pôst), pretože na ten deň pripadá uzmierenie kajúcnikova v ten deň sa posviaca svätá križma, v ten deň Vykupiteľ s učeníkmi večeral a podal im sviatosť svojho tela a krvi, v ten deň pred zrakmi učeníkov vstúpil na nebesá. Deň Pánov (nedeľa) je pre slávu zmŕtvychvstania a príchod Ducha Svätého právom zasvätený radosti. Ostávajúce dva (dni) ponechávame každému na vlastné rozhodnutie; myslím, v týchto (dňoch) treba dbať o to, aby ten, kto je, nepohŕdal tým, ktorý neje, a ten, kto neje, neodsudzoval toho, ktorý je, aby sme, čokoľvek robíme, konali na slávu Božiu. Pôst totiž, ktorý sa nazýva kántrami, starí otcovia nie nadarmo ustanovili zachovávať, ako vraví žalmista: „Pána chcem velebiť v každom čase“ (Ž 34,2), aby sme v jednotlivých a ktorýchkoľvek ročných obdobiach pokorovali dušu postom. Tak pôst v prvom mesiaci prikázal zachovávať Pán v Exode, pôst v štvrtom, siedmom a desiatom skrze proroka Zachariáša, aby sme v každom čase pokáním pevne dôverovali v milosrdenstvo. Nech Ti postačí toto málo povedané o pôste, hoci by sa mohlo hovoriť o jeho premnohých významoch, ktoré teraz vysvetľovať niet času. Ver však, tento pôst je Bohu nadovšetko milý: roztrhni spojivá s bezbožnosťou, uvoľni putá utláčajúce ho, prepusť na slobodu tých, ktorí boli pokorení, a odstráň každé bremeno. Toto treba ozdobiť týmito klenotmi. „Daj hladnému svoj chlieb a biednych a potulných voveď do svojho domu“ (Iz 58, 7). Vedz, toto sú Bohu milé svetlá, ktorými treba každodenne zdobiť pôst, aby sa Bohu zapáčil. Keď sme sa však dozvedeli, že Metod sa oddáva bludu, nie budovaniu, sváru, nie pokoju, veľmi sme sa zadivili; ak je to tak, ako sme počuli, jeho blud celkom zavrhujeme. Kliatba však, ktorú on riekol na potupenie katolíckej viery, uvalí sa na jeho hlavu. Ty však a Tvoj ľud budete pred súdom Ducha Svätého bez viny, ak, pravda, budete neporušene zachovávať vieru, ktorú hlása rímska cirkev. Avšak pobožnosti a sväté sviatosti a omšové bohoslužby, ktoré sa tenže Metod opovážil slúžiť slovienskym jazykom, hoci sa pri najsvätejšom tele blahoslaveného Petra prísahou zaručil, že to viac neurobí, (my) zhroziac sa hriechu (spáchaného) jeho krivo u prísahou, zakazujeme z Božej a našej apoštolskej moci pod trestom uvrhnutia do kliatby, aby sa toho odteraz niekto niekedy dopustil; s výnimkou, ak ide o vyučovanie prostého a nevzdelaného ľudu a keď výklad evanjelia či apoštola hlásajú v tomže jazyku vzdelaní, aj dovoľujeme, aj nabádame, aj napomíname, aby sa tak čo najčastejšie dialo, aby každý jazyk velebil Boha a vyznával ho (Flp 2, 11). Vzdorovitých však a neposlušných, vyvolávajúcich zvadu a pohoršenie, ak by sa po prvom a ani po druhom napomenutí vôbec nepolepšili, prikazujeme z lona cirkvi vyobcovať ako rozsievačov kúkoľa, a aby ani jedna prašivá ovca nenakazila celé stádo, z našej mocirozkazujeme ich zadržať a ďaleko vyhnať od vašich hraníc. == Zdroj == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/zakazstefana.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Štefan V.]] 3yqndswcepx2wnazav4dw0xowimyn4j 0 1821 8981 7427 2023-11-18T00:07:48Z Danny B. 47 typo 8981 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} V mene svätej a nerozdielnej Trojice. Ondrej, z Božej milosti naveky kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče a Vladimírska. Pretože sloboda tak popredných šľachticov nášho kráľovstva, ako aj iných, ustanovená svätým kráľom Štefanom3 skrz moc niektorých kráľov, niekedy vylievajúcich svoju zlosť, niekedy tiež berúcich ohľad na falošné rady ľudí nespravodlivých a sledujúcich svoj prospech, bola v premnohých bodoch umenšená, mnoho ráz títo naši poprední nás a našich predkov, svojich kráľov, mnohými prosbami a žiadosťami často upomínali ohľadne zlepšenia nášho kráľovstva. My teda chceme učiniť zadosť vo všetkom, ako sa patrí, obzvlášť preto, že medzi nami a nimi... už často došlo k nedorozumeniu; preto... Udeľujeme tak týmto ako aj iným ľuďom nášho kráľovstva slobodu, udelenú svätým kráľom. Iné záležitosti patriace k zreformovaniu našej krajiny nariaďujeme upraviť týmto spôsobom: Nariaďujeme, že každoročne na sviatok svätého kráľa4, ak sa nejaká ťažká udalosť neprihodí, alebo by nám zabraňovala choroba, boli (:sme:) povinní osláviť (:usporiadať snem:) v Stoličnom Belehrade5. A keby sme nemohli byť prítomní, bezpochyby príde namiesto nás palatín a z našej moci vypočuje spory. Všetci servienti, ktorí chcú, nech sa sem slobodne zídu. Chceme tiež, že my ani naši nasledovníci nikdy neuväznia servienta, alebo ho nezničia pre priazeň niektorého veľmoža, kým by neboli vyzvaní a súdom usvedčení. Tiež nebudeme vyberať poplatky a slobodné denáre" na majetkoch servientov. Ani od ľudí (poddaných) patriacich cirkvi.Ak nejaký servient zomrel bez syna, štvrtú časť majetku obdrží dcéra, o ostatnom rozhoduje sám ako chce... Župani9 nech nerozhodujú o majetkoch servientov, iba v sporoch o mince a desiatky10. Hradskí špáni" nech nikoho nesúdia, iba ľud svojho hradu. Zlodejov a zbojníkov kráľovskí bilochi12 nech však súdia pred súdom patričného župana. Ľudia spolu sprisahaní nemôžu menovať zlodejov, ako bývalo zvykom. Ak kráľ chce viesť výpravu mimo krajiny, servienti nie sú povinní ísť s ním, iba ak na jeho náklady. A po návrate nech sa neprijme nad nimi vojenský súd. Ak však z protivnej strany vpadne vojsko do krajiny, všetci do jedného sú povinní ju brániť. Tiež, ak by sme chceli ísť s vojskom mimo krajiny, všetci, ktorí držia komitáty13, sú povinní ísť s nami na naše náklady. Palatín rozsudzuje všetkých obyvateľov našej krajiny bez rozdielu postavenia, ale spory servientov, za ktoré by mohli byť popravení alebo stratiť majetok, nemôže rozhodnúť bez vedomia kráľa; na svojom dvore môže mať len jedného sudcu. Náš dvorský župan, kým zostáva pri dvore, môže súdiť a spor započatý pri dvore kdekoľvek rozhodnúť; ale, ak zostáva na svojom majetku, nemôže dať pristáva14, ani pozývať stránky. Ak niektorý vazal má česť zomrieť vo vojenskej službe, jeho syn alebo brat nech sa obdaruje rovnakou poctou. A ak servient týmže spôsobom zomrie, jeho syn, ak sa kráľovi zapáči, nech sa odmení. Ak hostia alebo dobrí ľudia prídu do krajiny, nemôžu dosiahnuť hodnosti bez (:súhlasu:) kráľovskej rady. Manželky zosnulých bez potomkov alebo zákonite odsúdených na smrť alebo padlých v boji alebo z iných príčin, nesmú byť oklamané na svojom vene. Servienti, ktorí nasledujú dvor, alebo ho sprevádzajú, nesmú utláčať a zdierať chudobných. Tiež, ak by sa nejaký župan nedržal čestne vzhľadom na postavenie svojho komitátu, alebo by znivočil svojich hradských ľudí, usvedčený z tohto pred celou krajinou, nech sa hanebne pozbaví svojej hodnosti a vynahradí odňaté (:škodu:). Jazdci, psiari a sokolníci nech sa neodvážia bývať v dedinách servientov. Celé komitáty alebo akékoľvek hodnosti s večným právom na majetky nebudeme udeľovať. Avšak majetky, ktoré niekto dostal za spravodlivú službu, nech sa za nejaký čas neodnímajú. Ďalej servienti, keď sme im dovolili, môžu slobodne ísť k nášmu synovi ako od väčšieho k menšiemu a preto nech sa ich majetky neničia. Nikoho odsúdeného spravodlivým súdom nášho syna alebo začatý spor, prv ako sa o tom istom (:spore:) nerozhodne u neho, neprijmeme a naopak náš syn. Hradskí jobagioni15 nech žijú podľa slobody ustanovenej svätým kráľom Štefanom, podobne nech žijú i hostia, ktoréhokoľvek národa podľa slobody udelenej na začiatku. Desiatky nech sa nevykupujú v striebre, ale nech sa platia ako sa urodilo vína a siatin; ak by tomu biskupi protirečili, nebudeme ich podporovať. Biskupi nech nedávajú desiatky z majetkov (:svojich:) služobníkov od koni a ani ich ľudia nie sú povinní privážať svoje desiatky na kráľovské majetky. Naše bravy nech sa nepasú v lesoch a na lúkách servientov bez ich dovolenia. Naša nová minca nech sa udržuje po celý rok bezo zmeny od Veľkej noci do Veľkej noci a denáre nech sú také, aké boli za čias kráľa Bela16. Komorskými grófmi17, mincovníkmi, soľníkmi a mýtnikmi nech sú šľachtici kráľovstva, Izmaeliti18 a Židia sa nimi nemôžu stať. Soľné sklady nech sa nedržia uprostred krajiny, iba v Sabolči a v Regéci i na hraniciach. Majetky nech sa neudeľujú mimo krajiny (:cudzincom:). Ak sú také darované alebo predané, nech sa vrátia obyvateľstvu krajiny, aby si ich odkúpilo. Kunie kožky nech sa dávajú podľa zvyku ustanoveného kráľom Kolomanom19. Ak niekto bol riadnym súdom odsúdený, nikto z mocných ho nemôže brániť. Župani nech užívajú svoje komitáty len podľa práva, ostatné kráľovské prináležitosti, totiž sudové, mýta, voly a dve časti hradských príjmov dostane kráľ. Ďalej okrem týchto štyroch jobagionov, totiž palatína, bána, dvorských županov kráľa a kráľovnej, nikto nech nedrží dve hodnosti. Aby toto naše ustanovenie ako nariadenie bolo nami a našimi potomkami na veky zachovávané, nechali sme ho spísať v siedmich rovnakých listinách a potvrdili našou zlatou pečaťou, takže jeden odpis sa pošle pápežovi, a ten ho dá zapísať do svojho registra, druhý nech sa zachová u špitálnikov20, tretí u templárov21, štvrtý u kráľa, piaty v Ostrihomskej kapitule, šiesty v Kaločskej kapitule, siedmy u palatína. Teda tak, aby túto listinu mali vždy pred očami, aby sa v ničom z vyššie uvedeného nezmýlili ani kráľ ani šľachtici, či iní a aby sa nesúhlasilo s omylom, aby i títo sa tešili svojej slobode a preto nám a našim potomkom zostali vždy verní a nezapreli patričné záväzky voči kráľovskej korune. Ustanovujeme tiež, že ak by sme my alebo naši nástupcovia niekedy chceli tieto ustanovenia porušiť, tak biskupi ako aj iní služobníci a šľachtici nášho kráľovstva, všetci jednotlivo, teraz i v budúcnosti, budú môcť nám a našim nástupcom protirečiť a odporovať bez toho, aby sa to považovalo za znak nevery. Dané rukou Klécia, dvorského kancelára a prepošta jágerského, roku 1222 od narodenia Pána; v prítomnosti ctihodného ostrihomského arcibiskupa Jána, dôstojného Ugrína, arcibiskupa kaločského; biskupov Dezidera, čanádskeho, Róberta, vesprímskeho, Tomáša, jágerského, Štefana, záhrebského, Alexandra, varadínskeho, Bartolomeja, päťkostolského, Kozmu, rábskeho, Brikcia, vacovského; v 17. roku nášho panovania. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/zlatabula.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ondrej II.]] o8hsb1squbmqp1pxzkf8ajjestfwy3p 0 1822 7307 5571 2017-08-29T18:33:05Z Wizzard 3 7307 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kumánska všetkým, čo nazrú do tejto listiny spásu v Spasiteľovi všetkých. Úrad kráľovskej vznešenosti sa má usilovať tak usporiadať postavenie svojich poddaných, aby každý mohol, podľa istého počtu a stavu svojej slobody (postavenia) vykonávať svoje povinnosti bez obťažnosti. Preto, keď synovia jobagiónov v Turci prekročili potrebný a zvyčajný počet, videlo sa nám z hľadiska vlády (potrebným) znížiť ich prílišný počet, ponechajúc potrebný stav štyridsať osôb z týchto synov jobagiónov pre celý Turiec, a to tak, že vždy šiesti z nich sú povinní dať do nášho vojska jedného obrnenca. Osobitne sa medzi nich počítajú štyria synovia Uzdu, a to Mečk, Strmeň, Martin a Drahomil, ktorí príduc k nám ponížene od nás žiadali, aby sme im dobrotivo ráčili dať zem, kde oddávna sídlili. My teda, naklonení ich oprávneným prosbám a zohľadňujúc ich služby, ktoré nám preukázali a môžu preukázať v budúcnosti, dali sme im a ich potomkom žiadanú zem do trvalej držby. A ako nám oznámil náš verný komes Cypov, ktorého sme poslali na preskúmanie veľkosti tej zeme, stačí na osem popluží a z východnej strany susedí riekou Bystrica až po vtok tejto rieky do rieky Turiec s dedinou Vrútky a odtiaľ ide hore po rieke Turiec a tu hraničí s dedinou Modly a tu končia hranice a spoluhraničiaci tejto zeme. Aby táto naša donácia nadobudla silu ustavičnej stálosti, vydali sme túto dosvedčovaniu listinu, potvrdenú silou našej dvojitej pečate. Dané magistrom Smaragdom, zvoleným (prepoštom) Stoličnobelehradského kostola, naším milovaným a verným podkancelárom nášho dvora, roku Pána tisíceho dvestého päťdesiateho piateho, 13. deň pred kalendami septembra, kraľovania nášho (roku) dvadsiateho. == Zdroj == === Citované podľa === * ''Belo IV. určuje povinnosti a počet jobagiónskych synov z Turca''. Editor Martin Kráľ. [s. l.] Klasici.sk, 2010-10-28. [http://www.klasici.sk/node/529 Dostupné online]. [[Kategória:Belo IV.]] [[Kategória:Kráľ Uhorska]] [[Kategória:1255]] [[Kategória:Listiny]] 763i1c6qi3thyuccp4uyytx9p37bi6v 0 1823 7308 4229 2017-08-29T18:33:43Z Wizzard 3 7308 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Najsvätejšiemu v Kristu otcovi Gregorovi, z Božej milosti najvyššiemu kňazovi presvätej Rímskej cirkvi, Belo, z tejže milosti kráľ Uhorska tak vo všetkom povinnú, ako aj oddanú úctu. Z toho, že katolícka viera v krajoch Uhorska sa Božím pričinením rozrástla, je Vašej Svätosti iste úplne jasné, že naši predkovia so všetkými ich právomoci podriadenými a aj my, keď sme prevzali riadenie kráľovstva, pokladali sme s úprimnou oddanosťou Rímsku cirkev vo všetkej úcte za matku a učiteľku. Preto nešťastné a poľutovaniahodné udalosti, ktoré nás a Uhorské kráľovstvo zastihli vpádom tatárskeho vojska, zúriaceho zvieracou ukrutnosťou, zverujeme Vašej otcovskej láske spoliehajúc (na Vás). Nedávno totiž okolo sviatku Zmŕtvychvstania Pána (31. 3.) vstúpili do Uhorska prudko a vo veľkom množstve a bez rozdielu veku a pohlavia, všetkých ktorých mohli zastihnúť pozabíjali, kostoly a miesta zasvätené Božiemu menu ohňom, pobitím ľudí a inými svojimi výčinmi znesvätili, oslavujúc, že všetkých, najmä kresťanov podrobili svojmu panstvu. Navrhujeme a zaprisahávame Vás, nech vystúpi teda starostlivosť Vašej Svätosti na pomoc kresťanského ľudu a rada a pomoc nám a Uhorskému kráľovstvu nech udelí vykúpenie a vaša starostlivosť nech ráči predísť skaze sveta, aby omeškanie pomáhajúceho (nespôsobilo) zbytočné zožratie baránka vlkom a nevedelo by sa komu prísť na pomoc. Na tieto aj iné (veci ktoré) Vašej otcovskej láskavosti majú byť obšírnejšie vysvetlené posielame dôstojného otca, nášho milovaného a verného Štefana, vacovského biskupa, doručovateľa tohto (listu), žiadajúc, aby ste tomu, čo Vám prednesie z našej strany, ráčili nepochybne dôverovať (veriť). Dané v Záhrebe, 15. deň pred kalendami júna. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/belotatari.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Belo IV.]] 8s72z7qz8gxu0anpnnb2xl758zorrkv 0 1824 7316 2916 2017-08-29T18:42:24Z Wizzard 3 7316 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Belo, kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kumánska, všetkým verným Kristovi, čo uzrú toto písmo spásu v pravom Spasiteľovi. Patrí sa kráľovskému majestátu tak otvárať svoju štedrú ruku k svojim poddaným a verným, aby povzbudení štedrosťou kráľovských dobrodení ochotnejšie vykonávali za odmenu povinné služby. Preto chceme znením tejto (listiny) dať na vedomie všetkým, prítomným aj budúcim, že Černek nám od svojich útlych rokov až doteraz verne a oddane slúžil a ako sme z jeho vernosti mohli pochopiť, chce nám po všetky svoje dni oddane slúžiť. My sme mu na odmenu za jeho vernosť a službu dali do trvalej držby (vlastníctva) aj jeho dedičom istú zem Mistríka, odumretého bez potomstva, zvanú * Rakovec ležiacu v Turčianskej provincii. Do majetku tejto zeme sme tohto Černeka dali voviesť naším verným komesom Tekušom. Prvý (chotárny) medzník tejto zeme je na severe, kde sa vlieva Blatnica do rieky Turiec; odtiaľ postupuje cez túže rieku na východ až k riečke Ribe a po tejto riečke vystupuje na južnú stranu a tu je zemný medzník pod akýmsi stromom zvaným červený smrek (wirš fenev); odtiaľ (ide hranica) na západ a tam je medzník pod stromom zvaným brečtan (borfa); odtiaľ ide smerom k vŕšku zvanému Hradek a odtiaľ sa vracia k spomínanej rieke Turiec a tak končí pri prvom medzníku. Aby táto naša donácia zostala vždy pevná a neotrasiteľná, ani nikdy v nijakom čase nemohla byť spochybňovaná, vydali sme tomuže túto listinu potvrdenú silou našej dvojitej pečate. V roku Milosti 1244. 10. deň pred kalendami novembra, kraľovania nášho roku desiateho. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/donaciabela.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Belo IV.]] 9c22gcp5xdmqkioer3kqo871w9bwlol 0 1825 7379 7260 2017-08-29T19:22:01Z Wizzard 3 7379 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Honorius biskup (atď.) drahému synovi v Kristovi osvietenému uhorskému kráľovi Ladislavovi spásu (atď.) Ak by si zbieral roztrúsené semená zasiate z lona matky cirkvi, cítil by si sa účastným Božej milosti, pretože cirkev sama odmeňujúc slávne zásluhy tvojich predchodcov, začala ťa pestovať a dojčiť ako syna, ale kvôli radám (varovaniam) ťa informovala a riadila materinskými osloveniami, aby zdravý zárodok nezahynul, neúnavnou a príhodnou starostlivosťou, najmä od čias blahej pamäti pápeža N., nášho predchodcu (Martina IV.) ako ukazujú spásonosné činy tohto nášho predchodcu. Ale ach bolesť! Ako sme sa s horkosťou dozvedeli z rozličných písiem, správa rozširovania iných zvestí, ty si opustil (zanechal) stopy svojich predchodcov, spreneveriac sa klamlivým tajným dohovorom, hoci časom si dával prednosť bezočivo prestávať (počúvať) výzvy tejže matky (cirkvi), z vlastnej vôle si sa stal vyčnievajúcou zrúcaninou, keď si sa neostýchal pohŕdať Bohom, či pohŕdaš báť sa a ináč rútiš sa do záhuby, s pohŕdaním nezamietajúc zničenie vlastnej povesti, ktorú si málo ceníš; si postavený do pamätihodného divadla národom, že zaslúžiš si byť označovaný ako zločinec, najviac pre to, pretože po odstrčení alebo skôr odvrhnutí kresťanského náboženstva, pohŕdajúc Božím menom hovoríš, že si sa spojil trestuhodným stykom s Tatármi, Saracénmi, Neugermi a pohanmi, najmä spolužitím s týmiže Neugermi bez pravidelného poriadku. Ba dokonca radšej si neľudsky dal do väzenia svoju vlastnúmanželku, a to najdrahšiu sestru v Kristovi našu dcéru Alžbetu, osvietenú kráľovnú Uhorska, veľmi zúriac proti sebe samému a kráľovskému domu Uhorska, ktorý zvykal skvelými plodmi zúrodňovať (dynastiu a kráľovstvo) v tom dome (uhorskom kráľovskom) si sa neobával povoliť vyhostenie manželského lôžka a tak, ak spomínané je pravdivé, pohŕdaš Božským aj ľudským zákonom, si poškvrnený pokleskom zakázaného zločinu na pohoršenie ľudí a vrátiš sa pred tvár Najvyššieho nenávidený. Keďže zo zvereného nám pastierskeho úradu je našou povinnosťou viesť (vykonávať) starostlivosť o duše, cítiac bolesť a podľa zásluhy, ak takúto správu máme o tebe vydávať pre posledný súd a želajúc si, aby si vyhýbajúc sa strate spásy zaslúžil byť zaradený do spoločenstva vyvolených. (Tvoju) kráľovskú vznešenosť napomíname, žiadame a starostlivo vyzývame, rozkazujúc ti apoštolským písmom, aby si zanechal chyby Tatárov, Saracénov, Neugerov a pohanov, ako aj iných neveriacich, ktorých nasledovanie je odkláňaním sa od cesty svetla a ide sa do temnôt, ako učí a zachováva všeobecná cirkev, akoby zasadený v dome Pána sa znova a znova zaoberáš úsilím zbožného obrátenia; a túže kráľovnú vezmi k sebe spať a zachovávaj ju v bezpečnom (bezstarostnom) stave, ako si povinný; venuj jej manželskú lásku tak, že ty plne pochopiac zápal Božej spásy účinnejšie pritiahnutý jej láskou, m6žeš prísť k darom nebeskej milosti a po rozptýlení mrakov rečený (panovnícky) dom Uhorska znova zažiari zvyčajnou slávou jasnosti. A aby sa nezdalo, že otcovská náprava (napomenutia) previneného syna (pápežom) sa stali príliš láskavým, náš mu dôstojnému bratovi ostrihomskému arcibiskupovi (Vladimírovi), ktorého múdrosti a vyskúšanej poctivosti d6verujeme, iným rozdielnym (odlišným) naším listom ukladáme, aby v tejto záležitosti využil Pánom mu dané cnosti, aby ťa odviedol od tak bezbožných (ohavných) chýb, aby ťa horlivou prácou priviedol na cestu spásy. A ak by rečení Tatári, Saracéni, Neugeri a pohani chceli (ďalej) vykonávať svoje zhubné počiny proti vyznávačom katolíckej viery a aby ich ukrutnosť nevzrástla na škodu kresťanskej viery, proti spomenutým Tatárom, Saracénom, Neugerom a pohanom a ostatným k nim patriacim alebo ich v tomto akýmkoľvek spôsobom podporujúcim, nech sú akéhokoľvek stavu a p6vodu, (treba) sa usilovať samostatne, pomocou iného alebo iných s úzkostlivou starostlivosťou vystaviť (pripraviť) hlásanie kríža (krížovej výpravy). A proti tebe osobitne, ak neprijmeš spať spomenutú kráľovnú (Izabelu - Alžbetu) a ak s ňou, ako je (už) povedané, nebudeš dobre zachádzať, nech poverený našou vôľou (vážnosťou) vykoná (vyriekne) nad tebou cirkevný trest. Napokon istým kráľom, vojvodom, grófom a barónom, ako aj ľudu oných krajín (regiónov) píšeme, aby pomáhali v týchto (záležitostiach) arcibiskupovi. Ani v budúcnosti neustúpime, hoc aj neradi, ak bude treba, v čo neveríme, na tvoje polepšenie použijeme úrady apoštolskej starostlivosti, ak to bude užitočné. V tomto liste ťa pozdravujeme vyjadrením zvyčajného požehnania, pretože o týchto nám rozprávaných tvojich činoch ešte nie je zrejmá (jednoznačná) pravda, no nenárokujsi štít (ochranu) dôvery, pretože si viazaný (povinný rešpektovať) názory ľudí aj zákonov, ak by si ich azda prekročil. Dané v Ríme u Svätej Sabíny štvrtý deň pred idami marca, nášho pontifikátu roku druhého. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/napomenutieladislavovi.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Honorius]] [[Kategória:Ladislav IV. Kumánsky]] 7b70vm7ng549f2s7dz3fn16wews3m8d 0 1826 8492 7419 2022-03-21T04:07:36Z Danny B. 47 typo 8492 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Ja Belo, z božej milostí kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, chlmský, srbský, haličský, vladimiersky a kumánsky v [mene] Spasiteľa všetkých zdraví všetkých v Krista veriacich, ako terajších, tak budúcich, ktorí nahliadnu do tejto listiny. Prezieraví a obozretní králi zdobievajú svojich poddaných leskom slobôd, aby sa im podľa zásluhy mohol rozmnožovať počet služobníkov, pretože tým sa uchováva úcta ku kráľovskej výsostí. Preto chceme obsahom tejto listiny dať všetkým na vedomie, že sme svojim hosťom z novej osady Bystrice blízko Ľupče udelili na ich prosbu tú výsadu, aby si spoločne volili farára a sami ho predstavovali ctihodnému otcovi arcibiskupovi ostrihomskému, aby ho natrvalo potvrdzoval pre ich kostol. Okrem toho budú voliť na radu a so súhlasom obce na obdobie jedného roku správcu alebo richtára, ktorý ich bude súdiť vo všetkých ich sporoch, a v celom Uhorskom kráľovstve nebudú môcť byť obžalovaní v žiadnom spore pred iným sudcom. Tiež budú môcť hľadať zlato, striebro a všetky ostatné kovy po celej Zvolenskej župe až po jej hranice, a to ako na poliach, tak v hájoch, lesoch a vodách, a nech vo vnútri nižšie uvedených hraníc majú neobmedzený úžitok zo všetkého s výnimkou poľovačky a chytania rýb. Z bane na zlato budú platiť desiatok, avšak zo striebra a všetkých ostatných kovov nech sú povinní platiť osminu. Ak v ktoromkoľvek spore, ktorý sa rozhoduje súbojom, osoba, ktorá ich napadne, patrí k nim alebo požíva ich slobody a je ich národnosti, musí byť onen súboj vybojovaný s okrúhlym štítom a mečmi, ako je zvykom u Sasov. Ak však bude táto osoba v postavení cudzinca, vtedy o spôsobe súboja rozhodne kráľ. Tiež nebudú povinní na ničie predvolanie dostaviť sa na dvor, iba že by boli predvolaní naším zvláštnym listom; tu sa budú musieť dostaviť k nám alebo k tomu, komu [to] dovolíme [svojím] rozhodnutím. Nadto povoľujeme spomenutým svojim hosťom z Bystrice, že nikto okrem našej výsosti nemôže u nich požívať pohostinstvo, iba tí, ktorých prijmú sami z vlastnej vôle. K tomu dodávame, (že dovoľujeme,) aby boli úplne vyslobodení a vyňatí zo všetkej súdnej právomoci zvolenských županov ustanovených pre [príslušnú] dobu. Chceme tiež, aby neboli povinní nikomu platiť dávky alebo pozemkové poplatky. Pokiaľ ide o výmenu mincí, peňazomenci, ktorí k nim prídu, za sedem dní nebudú mať v záležitosti novej mince nad nimi moc; ako náhle však uplynie oných sedem dní, budú mať všetku právomoc, ktorú majú v Ostrihome alebo v Budíne. Mimo to budú povinní ísť k vojsku alebo na výpravu, na ktorú my osobne pôjdeme, a to riadne ozbrojení a pod našou zástavou. Naviac dovoľujeme svojim vyššie menovaným hosťom z Bystrice, aby sa radovali z takej slobody vo veci mýta, akej sa tešia naši hostia v Banskej Štiavnici, a nadto aby im nikde v celom našom kráľovstve neboli robené ťažkosti. Okrem toho - aby sa mnohé stručne uzavrelo - svojim často krát spomenutým hosťom odovzdávame ornú pôdu, lesy a lúky, ktoré nutne potrebujú, a tam nech sa nikto neopováži ich obťažovať. Aby však budúcne nevznikla pochybnosť, spor alebo omyl, pokiaľ ide o medze alebo hranice, rozhodli sme, aby boli [hranice] vyznačené naším verným radcom Beasom a v tejto listine výslovne uvedené v poradí, v akom sú vytýčené: Prvá hranica začína pri rieke Hron na mieste, kde sa do rieky Hrona vlieva rieka Udvorná, stúpa po rieke Udvornej až po cestu, ktorá vedie do Turčianskej župy; a po tejto ceste smeruje na sever. Potom [ide hranica] pod úbočím veľkej hory až k rieke, ktorá sa nazýva Selnica, po nej zostupuje až k spomenutej rieke Hronu, prechádza túto rieku po akomsi ostrove, vystupuje na vysokú horu a potom sa po temene hory vracia k skôr spomenutej hranici, [t.j. tam,] kde sa rieka Udvorná vlieva do rieky Hrona; na tom mieste [hranica] končí. Naviac sme hosťom odovzdali lúku menovanú Hradská, aby ju večne a slobodne vlastnili. Napokon, aby to, čo predchádza, dostalo trvalú a pevnú platnosť a aby to postupom času nemohlo byť nijako prehlásené za neplatné, vydali sme túto listinu, pevne potvrdenú našou dvojitou pečaťou. Dané prostredníctvom nášho milého a verného radcu Smaragda, stoličnobelehradského prepošta a vicekancelára nášho dvora, roku Pána 1255, nášho panovania však roku dvadsiateho. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/vysadybb.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Belo IV.]] db5l5wl37e1ita5nxjk9pr3rm6dz9g9 0 1828 8784 7329 2023-04-19T02:07:27Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8784 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} V roku Pána 1329 zomrel kráľov syn Ladislav. V týchto časoch, keď sa uhorská krajina tešila vytúženej pohode mieru a nepriatelia; ju nikde neznepokojovali, diabol, nepriateľ pokoja a rozsievač nenávisti, vnikol do srdca jedného staršieho vojaka so šedinami menom Felicián z rodu Zachovcov a nabádal ho, aby v istý deň mečom zavraždil svojho pána kráľa Karola a pani kráľovnú Alžbetu, ako aj jej dvoch synov Ľudovíta a Ondreja. Feliciána kedysi (spoločensky) vyzdvihol palatín Matúš (Čák) z Trenčína. Napriek tomu Matúša opustil a prešiel ku kráľovi. Kráľ mu preukázal svoju priazeň, umožnil mu voľný vstup (do paláca) a dvere ku kráľovi mal neobmedzene otvorené. Keď kráľ 17. apríla v stredu po Veľkej noci roku Pána 1330 obedoval vo svojej vile pod hradom Vyšehrad spolu s kráľovnou i s dvoma synmi, znenazdajky pristúpil Felicián ku kráľovskému stolu, vytasil veľmi ostrý meč, vrhol sa zúrivo ako besný pes na kráľa, kráľovnú a ich synov a neľútostne ich chcel prebodnúť. Ale milosrdenstvo láskavého Boha mu prekazilo uskutočniť jeho úmysel. No i tak ľahko poranil kráľovu pravicu a vzápätí, žiaľ, odťal kráľovnej na pravej ruke štyri prsty, ktorými milosrdne rozdávala almužnu chudobným a biednym i opovrhovaným osobám. Tie prsty, ktorými nespočetným kostolom šila rozličné úbory a na oltáre i kňazom neprestajne posielala slávnostné rúcha z drahocenných purpurových látok i kalichy. No keď chcel zabiť stojacich kráľovských chlapcov, ich vychovávatelia syn Júliusa z Kňažíc a syn palatína Jána Mikuláš sa mu postavili na odpor, lež kým spomínaní chlapci ušli, oni utrpeli smrteľné zranenie na hlave. Vtom driečny mladík, Alexandrov syn zo stolice Potok Ján, v tom čase pomocný čašník kráľovnej, vrhol sa na Feliciána ako na krvižíznivé zviera a čakanom mu silno zaťal medzi krk a lopatku a povalil ho na zem. Dverami sa nato z každej strany hrnuli kráľovskí vojaci šermiari s hrozivými mečmi a naničhodníka rozsekali na kúsky a zmasakrovali ho ako nejakú obludu. Jeho hlavu poslali do Budína, ruky a nohy poroznášali do iných miest. Jeho jediného mladého syna a verného sluhu, ktorí sa dali na útek, no ujsť sa im nepodarilo, priviazali o konské chvosty, kde ukončili svoj život. Ich mŕtvoly a kosti obhrýzali na ulici psy A naozaj bolo zaslúžené, aby Felicián, ktorý mnohých kresťanov dokaličil a zbavil končatín, bol podľa spravodlivého Božieho súdu sám pozbavený všetkých údov a neskončil svoj život (zvyčajnou) smrťou ľudí. Aby ten, čo bol nezmieriteľným mučiteľom biednych, zomrel ako pes so psami. Z kráľovského dvora vylúčili aj jeho dcéru, veľmi krásnu pannu Kláru. Ohyzdným spôsobom jej vyrezali nos a pery, takže jej trčali iba zuby, na rukách jej odrezali osem prstov, zostali jej iba palce. Potom ju polomŕtvu niesli na koni cez štvrte a ulice mnohých miest a donútili úbohú prevolávať tieto slová: „Kto nie je verný kráľovi, dostane vždy takúto odplatu.“ Felicián mal aj druhú, staršiu dcéru Sebe vydatú za istého šľachtica Kopaya. Na príkaz kastelána Levického hradu Imricha Bečeja jej pred hradom odťali hlavu a sám Kopay bol doživotne uväznený. Navyše jeho synov odviezli križiaci na ostrov uprostred mora, aby tak už nikdy nemohli uvidieť rodnú zem. Napokon mnohých šľachticov z Feliciánovho rodu zabili. Nuž biedny Felicián upadol do zločinu urážky Veličenstva, pobúril krajinu, zahubil vlastné potomstvo, stratil a zhanobil svoj rod a stal sa pokrmom psov. Po odchode z tohto sveta pripútaný v podsvetí a pochovaný v pekle je poučením pre neverných. No jednako ťažko možno uveriť, že sa jedného dňa stal taký ohromujúci čin. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/node/524 [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Felicián Zach]] [[Kategória:Karol Róbert]] 2xdru6iumts8pcjjhtmdw3oke5sezsg 0 1829 7320 4122 2017-08-29T18:46:59Z Wizzard 3 7320 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných mešťanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa títo vzmáhali darmi milosti, na ich oddanú a poníženú prosbu, z osobitnej náklonnosti, sme dovolili tým istým našim mešťanom Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati na listoch ich mesta a zástave mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnuci sa pás či líniu modrej farby s troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri línie červené a toľko isto bielych. Svedectvo tejto listiny (:pečatíme:) našou tajnou pečaťou, listinu, ak nám bude predložená, dáme vyhotoviť vo forme náš ho privilégia spečateného našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov. Dané v Diósgyőri, v pondelok pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána, roku 1369. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/kosice.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1369]] qno6folsslfmdaec2rpakfnfrawgat9 0 1830 8439 7370 2021-12-28T19:07:44Z Danny B. 47 typo 8439 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Z rozkazu Jeho Majestátu, rímskeho cisára, kráľa Uhorska, Čiech a nášho najmilostivejšieho pána1 skrz urodzených pánov Štefana Deršfiho zo Szerdahelu, plukovníka Jeho cisárskeho a kráľovského Majestátu a poľného kapitána v Uhorsku od Dunaja po Spiš2, pána Štefana Doba z Ruskej, radcu cisársko-kráľovskej Milosti a župana Tekovskej stolice, pána Jána Balašu z Ďarmot, radcu Jeho Majestátu, župana a kapitána zvolenského, Gabriela Dóciho z Veľkej Lúče a Žarnovice i šľachticov pánov Jána Adama Praunfelkhena, radcu Jeho cisárskeho Majestátu, správcu soľného úradu, Pavla Rubigalla z Banskej Štiavnice, Krištofa Khuepachera, radcu Jeho cisárskeho Majestátu a tajomníka Dvorskej komory, a Viliama Ygla, komisárov banských miest, ďalej pánov Ladislava zo Zelemeru, vígľašského kastelána, Matúša Neveriho, kapitána banských robotníkov siedmich banských miest, prijali tento obozretný poriadok na obranu a ochranu týchto kráľovských banských miest, okolitých panstiev a poddaných pred silou a prepadom kresťanských obcí nepriateľskými Turkami a po porade s najmilostivejším Majestátom ustanovili nasledujúce: # Keďže všetky veci pochádzajú od Pána Boha a cez Jeho Božiu Všemohúcnosť sú riadené, kňazi a kazatelia nech napomínajú veriacich, aby viedli bohabojný život, hriechy kajúcne oľutovali, skrúšene sa modlili za bezpečnosť a pokoj, za mier a víťazstvo nad nepriateľom kresťanstva a Všemohúci Boh im bezpochyby pomôže a vojvodca bude vyzbrojený kresťanskou láskou. # Keďže pán plukovník má svoju rezidenciu v Nitre, ktorá je značne vzdialená od banských miest, kým on im a okolitým panstvám v prípade nepriateľského vpádu bude môcť prísť na pomoc, v prípade náhleho nebezpečenstva nech poslúchajú jeho zástupcu. Aj v budúcnosti, kým príde so svojimi ľuďmi, veliť im bude ich kapitán. # Keďže v týchto miestach možno, žiaľ, každý deň očakávať vpád nepriateľa, všetky panstvá a mestá nech spíšu svojich ľudí, zadelia ich do zástupov, vymenujú ich kapitánov, zástavníkov, desiatnikov a rotmajstrov, aby bez dlhých diskusií a straty času vedeli, koho majú v čase nebezpečenstva poslúchať. # Plukovník, iní páni panstiev a miest i poddaní majú poslať na priesmyky schopných vyzvedačov, ktorí zabezpečia dobrý prehľad a vopred ich upovedomia o úmysloch a pohybe nepriateľa. # Okrem toho, aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa, a to: na vrchu Čabraď, na strážnej veži v Krupine, na vrchu Sitno, na vrchu Pri pekných lipách pri Banskej Štiavnici, na zvolenskom panstve na Pustom hrade. Na vígľašskom a levickom panstve sú už výstražné ohne pripravené pánom Štefanom Dobom. Ďalej ich treba pripraviť na vysokom vrchu zvanom Tawgoschwald pri Banskej Bystrici a ešte jeden na druhej strane Hrona na vrchu Zamrzla. Ďalšie ohne na vysokom vrchu zvanom Hohenstein pri Ľubietovej, na panstve Ľupča na Ostrom vrchu oproti Lučatínu, v svätokrížskej doline na starom hrade, ktorý je nad Vyhňami alebo nad Sklenými Teplicami, na starom hrade v Brezničke a oproti Žarnovici, odkiaľ dovidieť do Svätého Beňadika. Také výstražné ohne má mať každé mesto a panstvo vo svojom okolí, majú ich chrániť čestní ľudia a v prípade vpádu a nebezpečenstva, podľa dohodnutého poriadku, ich zapáliť a aj výstrelmi dať znamenie. # Tieto výstražné ohne treba zapáliť len vtedy, ak príde istý chýr, že nepriateľ tiahne do krajiny. Okrem ohňa, ktorý bude vidieť, jeden výstrel upozorňuje na obozretnosť, dva výstrely znamenajú, že nepriateľ už tiahne a načim sa ozbrojiť, tri výstrely, že nepriateľ je už v kraji. # V tomto prípade, všetci, v čo najväčšom počte, ktorí sú potrební na obranu hradov a miest, nech sa rýchle zhromaždia, a to: Bystričania, Ľubietovci, Brezňania, Vígľašania, Ľupčania a Liptáci do Zvolena, obyvatelia z iných panstiev a miest a svätokrížskej doliny, poddaní pánov Dóciovcov, Kremničania, Belanci, Novobanci a obyvatelia okolitých panstiev, v prípade, že by Turci chceli /napadnúť Pukanec alebo Krupinu, majú sa zhromaždiť v Banskej Štiavnici, ak by chceli napadnúť Svätý Beňadik, zhromaždia sa v Žarnovici. Na týchto miestach zotrvajú do rozhodnutia pána plukovníka alebo jeho zástupcu a títo po porade so skúsenými vojakmi rozhodnú o ďalšom postupe. # Spomínaný Matúš Neverí má postaviť polovicu banského Bratstva, komorský gróf má vymenovať správcu v Banskej Bystrici, ktorý zariadi všetko potrebné a v prípade nebezpečia v každom čase oboznámi s tým svojich kapitánov a bude s nimi tiahnuť. Spolu s Matúšom Neverím zorganizujú hotovosť Bratstva a obaja budú podliehať pánu plukovníkovi alebo jeho zástupcovi. Zhromaždia sa na určených miestach a po porade s pánom plukovníkom a na jeho rozkaz sa, s Božou pomocou, pripravia na tiahnutie proti vpádu nepriateľa. # Panstvá a mestá, podľa starého zvyku, majú zvonením a výstrelmi oznámiť vpád nepriateľa, zariadiť všetko potrebné a v prípade krajného nebezpečia s ním bojovať. # Každý je povinný vpád nepriateľa oznámiť listom pánu plukovníkovi, tak isto páni, dediny a mestá medzi sebou, aby sa mohlo tiahnuť proti nepriateľovi na priesmyky. # Aby sa udržal dobrý poriadok medzi zhromaždenými, nesmie sa dovoliť, aby jedna národnosť znevažovala druhú, ale aby sa v bratskej láske znášali a všetci spolu stáli proti nepriateľovi. Každé porušenie poslušnosti pánu plukovníkovi alebo jeho zástupcovi, rade, kapitánom alebo hanenie Boha sa má potrestať. # Jeho cisárska a kráľovská Jasnosť posiela na ochranu priesmykov, lesných ciest, kráľovských banských miest a okolitých panstiev pred Turkami a martalovcami5 200 drabantov, ktorým velí kapitán Juraj Januš. Títo majú na týchto miestach udržiavať pokoj, obchádzať a strážiť priesmyky a prechody cez lesy. Pritom ich treba rozdeliť takto: 100 do Slatiny, 50 do Dobrej Nivy, 30 na Sitno a 20 do Novej Bane. Budú povinní dennodenne usilovne obchádzať lesy, banské mestá a okolité panstvá, brániť ich pred Turkami a martalovcami a ich sliedičov na priesmykoch chytať. V prípade vojnového nebezpečia sa majú obrátiť na pána plukovníka, na jeho správcu v Banskej Bystrici, okolitých pánov a sedem banských miest a podľa ich rozkazu brániť priesmyky a spolu s nimi tiahnuť. Korisť získaná od Turkov a martalovcov sa má, keď kapitán dostal svoj diel, rozdeliť medzi mužstvo.Aby mužstvo bolo usilovnejšie v chytaní martalovcov, podľa ustanovenia Jeho cisárskeho a kráľovského Majestátu, za každého živého martalovcadostane každý 10 zlatých a za každú hlavu martalovca, ktorú treba preukázať, 2 rýnske zlaté. Ale tých Turkov, od ktorých sa možno o nebezpečenstve niečo dozvedieť, treba ušetriť a predviesť pred pána plukovníka alebo inú osobu cisársko -kráľovského Majestátu. Z lupu pochádzajúceho z majetku kresťanov, ktorý odňali nepriateľovi, nemá mu nič patriť, ale tento majetok sa má vrátiť kresťanom a títo sa majú prepustiť a dostať ochranu. Ku kresťanským poddaným majú byť drabanti najvyššou mierou spravodliví a nemajú im spôsobovať žiadne škody, ináč im hrozí vysoký trest. Nesmú prekračovať hranice nepriateľskej zeme, aby sa tým neporušil mier, ak však nepriateľ alebo lúpežníci prekročia hranice Jeho cisárskeho Majestátu, vtedy môžu prenasledovať nepriateľa aj na jeho území, tým neporušia mier, bude to len odveta za spôsobenú bolesť. # Pán plukovník chce, aby pre väčšiu bezpečnosť mesta Pukanca bolo pridelených 25 koni, aby mohli prenasledovať Turkov. Konečne. Podľa želania Jeho cisárskej a kráľovskej Milosti tento poriadok má neodkladne vstúpiť do platnosti. K prítomnej listine pán plukovník a všetci vyššie uvedení páni dali privesiť svoje pečate a vlastnoručne ju podpísali. Dané v slobodnom kráľovskom meste Banskej Štiavnici 17. mája 1564. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/poriadok.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Banská Štiavnica]] 8p0knmz0a8e7y9u7cyju3t9mfobwz2h 0 1831 8785 7334 2023-04-20T02:07:27Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8785 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} ... Nuž pýtam sa ja: Boli tí Slováci, čo sa ukryli v rozsiahlych horských jaskyniach, aby ich Maďari nenašli, nájdení a či nie? Ak ich našli, ako ušetrili život Slovákov bezuzdné barbarstvo a neskrotná divokosť vtedajších Maďarov? Prečo nezasvätili aj túto biednu bezvýznamnú čiastku svojmu bohu Marsovi, aby sa na oltároch obetovala obeta celá? Ak ich nenašli, ako sa stali títo nenájdení Slováci trvalými podmanencami Maďarov? Dajme však tomu mudrlantovi (:M. Benčikovi:) z cudzej múdrosti to, čo tam úsilne sníva. Pripusťme, že mesto Trenčín a obyvatelia Trenčianskej stolice sú pozostalí po Svätoplukovi. Čo z toho vyplýva? Protivník musí nevyhnutne pripustiť, že pozostalými po Svätoplukovi sú nielen obyvatelia Trenčína, ale aj Trnavy, Modry, Pezinka, Skalice, ba obyvatelia celých Karpát, ktoré sa dlhočizným hrebeňom tiahnu až do Sedmohradska. Slovenskou rečou všade sa ozýva Bratislavská i Nitrianska stolica na jednej i na druhej strane týchto vrchov, rozložených zhruba až po Nové Mesto popri brehoch Váhu; a tak isto i Trenčianska, Oravská (nehovoriac teraz o iných), Liptovská, Spišská a iné stolice, oddelené od Poľska Karpatmi, ako je to dobre známe „všetkým, i slepým i holičom“. Je naozaj smiešne, čo blúzni a vymýšľa, že totiž Trnavčania napospol rozprávajú po česky, Skaličania po moravsky, Modrania, Pezinčania a Svätojurania čiastočne po slovensky, Bardejovčania a Prešovčania po rusínsky, Levočania a obyvatelia banských miest opäť po slovensky. Je to, hovorím, veľmi smiešne a je to dôkaz nevedomosti, za ktorú by sa mal hanbiť. Nech povie trnavský prisťahovalec (:M. Benčik:): Odkiaľ prišli a kedy sa nasťahovali do Trnavy Česi, do Skalice Moravania, do Bardejova a Prešova Rusi alebo Rusíni, do Svätého Jura, do Levoče, do Trenčína a do banských miest Slováci? Či Modrania, Pezinčania i Slováci iných mestečiek a miest, v ktorých žije reč slovenská, nie sú príbuzní a nepatria k jednému národu s Trenčanmi... == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/magin.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Magin]] 1xyzliadd46qj18pnefcjfthh7qpee9 0 1834 8469 7387 2022-01-30T04:07:49Z Danny B. 47 typo 8469 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} (úryvky textu) ---- Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva. ---- Francúzska republika je sama o sebe paradoxom a ako taká nemá životnú schopnosť a budúcnosť. O štátnych záležitostiach tam teraz rozhodujú milióny ľudí. Milióny ľudí, z ktorých väčšina je surová, neoboznámená s podstatou a s potrebami štátu a nemajetná, neschopná podriadiť primeraným spôsobom svoj osobný záujem záujmom všeobecným. Ďalšia takzvaná osvietená skupina sa skladá väčšinou z ľudí, ktorí sú rozdelení do rôznych táborov podľa svojich politických názorov, majú vyhranené politické predstavy a usilujú sa ich presadiť za každú cenu. Čo z tohto všetkého nevyhnutne vyplý­va? Čo iné, ako čím ďalej tým väčšmi brutálne vynucovanie si podriadenia štátu vláde surovej, nevzdelanej, egoizmom posadnutej masy. Popri tom však bude v rozštiepených názoroch a stranách chýbať jednota, ktorá je potrebná na uskutočňovanie všeobecne platných a ďalej pôsobiacich štátnych rozhodnutí. Z tohto dôvodu považovala vláda republiky za potrebné značne obmedziť volebné právo, podobným spôsobom obmedzila právo združovať sa a slobo­du tlače a takto sa pokúsila aspoň zdanlivo, násilím a zadnými dvierkami dosiahnuť jednotu, ktorá je nevyhnutná, keď ide o roz­hodnutia štátu. Môže však byť skutočným republikánskym štátom republika bez práva združovať sa, bez slobodnej tlače a bez jednoty chýbajúcej pri štátnych rozhodnutiach, ktoré musia mať svoju pôsobnosť? Ani náhodou! Grécke republiky boli obmedzené na malé územia, takmer len na jednotlivé mestá, tam však bolo možné do­spieť k temer rovnakému názoru v každodennom styku občanov, okrem toho nezáviseli štátne rozhodnutia od toľkých povolaných a kde sa v najdôležitejších prípadoch objavili rozdiely v názoroch, viazali sa vždy na výroky veštby a podľa nich sa aj rozhodovalo. Aj v slobodných gréckych štátoch neskôr dochádzalo priamo k vytvá­raniu protichodných názorov a strán, to však aj znamenalo koniec týchto štátov. Vo Francúzsku vládne okrem toho hlboká mravná skaza a jej dôsledkom potom musela byť aj skazenosť v názoroch; nemôže to byť inak, veď predsa neustále počúvame, ako sa Francúzi trpko sťažujú na korupčnosť a predajnosť členov republikánskeho parlamentu. Túto podplatiteľnosť nemožno pripísať na vrub len jednotlivcovi, práve naopak, sme presvedčení, že keby novozvolení členovia nahradili tých predchádzajúcich, boli by v tomto hlbokom úpadku mravov, ktorý sa zmocnil ich života, rovnako prístupní korupcii ako ich predchodcovia. Je však takýto národ schopný sám si vládnuť? Nemala by sa nevyhnutne samovláda nahradiť skôr mocou, ktorá by všetko udržala spolu, tak ako kedysi v dekadent­nom Ríme? Tomuto pokusu a úspešnému dosiahnutiu cieľa by vo Francúzsku napomohli práve uvoľnené mravy, či priamo nemrav­nosť. Vidíme predsa aj terajšieho prezidenta, ktorého neustále za­mestnávajú tieto perspektívy a plány, hoci z veľmi opodstatnených dôvodov pochybujeme o jeho poslaní. Rímska republika sa držala vďaka prísnosti a čistote mravov, vďaka najprísnejšiemu podriadeniu sa rozhodnutiam v mene otčiny, ktoré stanovil poradný zbor. No keď aj tu upadla čistota mravov a dôsledná disciplína a na ich mieste sa objavili zlé spôsoby, túžba po pohodlnom živote, a keď ešte Rím vyhlásil, že sa toto všetko dá kúpiť za zlato, tiež museli čoskoro pochovať republiku. Ďalej treba pripomenúť aj to, že milióny ľudí, ktorí sa majú dnes vo Francúzsku podieľať na politickom živote, opúšťajú svoje životné povolanie vďaka mnohým zhromaždeniam, ktoré sa tu uskutočňujú alebo pri voľbe zastupiteľov, alebo pri prejavoch k národu a vďaka iným politickým agitáciám sa dostávajú do víru, kde im potom ich nedostatočné vzdelanie nedovoľuje zodpo­vedne posudzovať veci a rozhodovať o nich. Títo amatérski politici zanedbávajú svoje skutočné povolania, ubližujú sami sebe a aj celej občianskej spoločnosti, vo svojom novom okruhu robia len samú neplechu a páchajú škody. V Grécku a v Ríme boli politicky činní občania zbavení iného povolania a tak boli nútení podrobne sa oboznámiť s potrebami štátu veď napokon u nich vidíme vysoké vzdelanie a obdivuhodný takt. Domáce práce a ostatné činnosti, ktoré považovali za nehodné svojej osoby, zverovali svojim otrokom. V Severoamerických štátoch sú taktiež otroci. Objavilo sa vari od založenia modernej Francúzskej republiky niečo nové, veliké, pre celok osožné pri účasti toľkých miliónov na vláde? Nezaoberajú sa dobre platení páni reprezentanti celé roky týmito otázkami, ktorých úspešné riešenie by sa nepreťahovalo z týždňa na týždeň, keby boli prizvaní len niekoľkí? A aby sme nezabudli pripomenúť, koľko skutočných politických rečníkov by sa zaskvelo medzi tými mnohý­mi stovkami reprezentantov? Naopak, rečnícke umenie je dnes skôr umením zahmlievania. V predošlých komorách sme videli, ako muži s nesmiernym rečníckym talentom podávali na tribúne skvelé výkony a kochali sme sa v ich veľkolepých prejavoch, teraz však sotva kto z masy rečníkov upúta v Národnom zhromaždení pozornosť. Okrem týchto protikladov je Francúzsko v zajatí ešte jedného kolosálneho protirečenia. V republike si nárokujú na uplatnenie rovnako jednot­livé obce, ako aj okruhy alebo akokoľvek sa už volajú, ako to vidíme aj na príklade Severoamerickej únie, ktorá je mimochodom lepšie usporiadaná; vo Francúzsku je však štátna správa natoľko sústredená do rúk vlády, že môže v tejto oblasti slúžiť za vzor. Správca štátu nevymenúva a neprepúšťa len ministrov, ale aj všet­kých prefektov a podprefektov v departmentoch a okresoch, ba dokonca aj mairov v mestách, kde žije viac ako 5000 obyvateľov. V obciach, v ktorých žije menej obyvateľov, menuje zas mairov prefekt. Okrem toho treba pripomenúť, že všetkých týchto úradní­kov môže správca štátu prepustiť v ktoromkoľvek okamihu, a to bez akéhokoľvek nároku na penziu, preto musia títo úradníci slúžiť svojmu najvyššiemu nadriadenému ako jeho nástroj a byť mu celkom oddaní inak sa vystavujú nebezpečenstvu, že prídu o svoje miesta. Uniforma a módny odev dokonale prispôsobený telu, ktoré francúz­sky národ nosí, sú potom dokonalým výrazom tejto štátnej mašiné­rie. Sám francúzsky život je v každom ohľade sústredený v meste Paríži a toto mesto reprezentujúce celé Francúzsko je aj sídlom všemocnej vlády; nie je toto už samo o sebe monarchia? Ó, vy republikáni bez republiky! Republika bez republikánov, ako sa ktosi trefne vyjadril vo svojom diele o Paríži. Akokoľvek trpí Francúzska republika vnútornými rozpormi, aj vo svojej zahraničnej politike je v zajatí rozporov. Rímska republika, ktorá volala o pomoc a vystie­rala ruky k svojej alma mater, hoci sama mala rovnaké zdravé jadro, ako táto alma mater, potlačila v rozkvete svoju staršiu sestru, ba dokonca ju zahubila: nežičlivá sestra, ktorá chce žiť sama! Predchádzajúca Francúzska republika dala aspoň svojim výtvorom, Batavajskej, Cizalpínskej, Ligúrskej a ostatným republikám svoje vlastné meno a nenamietala, aby ho používali, táto však nechce svojim sestrám dožičiť ani len ľúbozvučné meno; ó, nežičlivá sestra! Francúzsku republiku, ktorá je zapletená do týchto očividných rozporov a nie je schopná vymaniť sa z nich, už nemožno udržať a čoskoro sa zmení na monarchiu, tá však vďaka kvaseniu, ktoré nemožno zasta­viť, uvoľní zanedlho miesto republike! Bez toho, aby sme sa chceli zastávať terajšieho prezidenta nebol by asi celkom v poriadku, keby chcel vyťažiť čo najviac pre seba, súc si vedomý neudržateľnosti republiky. Cavaignac, ktorý chce zachovať republiku a potlačil ko­munistické povstanie, je možno úctyhodným človekom, vo svojich politických názoroch je však rovnako obmedzený, ako kedysi Lafa-yette. Najsmutnejšie na tom je to, že v tomto rozpadávajúcom sa národe a v národoch, ktoré ho budú nasledovať, niet nikde požeh­nania. ---- Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto svojom úpadku Židov, ktorým prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpe­niu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťan­stvo a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká anti­patia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silný odpor voči zemianstvu, ktoré ľud považoval za príčinu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydaný napospas cudzím, bezcharakterným kramárom. Zemianstvo sa dokonca do­pustilo svojimi výčinmi na národe ťažkého zločinu, a tak nech sa nikto nečuduje, že tento hlboký odpor vyústil na niektorých mies­tach do hrozných katastrôf. Tým, že ruská vláda odňala svojmu zemianstvu všetky politické práva, preukázala tým nielen Rusku, ale aj celému slovanstvu veľkú službu, pretože takto zachránila ruský štát pred možným rozpadom a ochránila poddaných pred bezbrehou svojvôľou statkárov a v kritickom rozpoložení pred morálnou záhu­bou. V Rusku ešte stále jestvuje poddanstvo de iure aj de facto, je však zmiernené patriarchálnou jednotou a vďaka opatreniam vlády obmedzujúcim samovôľu Židov, predovšetkým prenájom majetkov. == O dokumente == Dielo napísal po nemecky a vyšlo v roku 1867 v nemčine pod názvom ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft''. V roku 1909 vyšlo v ruskom preklade pod názvom ''Славянство и міръ будущаго.'' Prvé slovenské vydanie pod názvom ''Slovanstvo a svet budúcnosti'' vyšlo v Bratislave v roku 1993. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/slovanstvo.html [[Kategória:Ľudovít Štúr]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1867]] 952kpwdk2adg1uncged7fp8bb7713iv 0 1835 8569 7369 2022-08-31T07:52:03Z 82.119.97.186 8569 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Česko-Slovenská Dohoda,<br/> uzavrená v Pittsburghu, Pa., dňa 30. mája, 1918. "Predstavitelia slovenských a českých organisácií vo Spoj. Štátoch. Slovenskej Ligy, Českého Národného Sdruženia a Sväzu Českých Katolíkov, porokovali za prítomnosti predsedu Česko-Slovenskej Nár. Rady, prof. Masaryka, o česko-slovenskej otázke a o našich posavádnych programových prejavoch a usniesli sa nasledovne: * Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z Českých Zemí a Slovenska. * Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. * Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec. * Česko-slovenský štát bude republikou, jeho Konštitúcia bude demokratická. * Organisácia spolupráce Čechov a Slovákov vo Spoj. Štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dohovorení, prehĺbená a upravená. * Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa osvobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom." Albert Mamatey, Ivan Bielok, Ján Janček ml., Matúš Gazdík, Milan Getting, Ján Pankúch, Michal Bosák, Gejza H. Mika, Rev. Jozef Murgaš, Ignác Gessay, Jozef Hušek, Rev. Ján Kubašek, Andrej Schustek, Jozef Karlovský, Rev. Pavel J. Šiška, J. A. Ferienčík, Ivan Daxner, T. G. Masaryk, Karel Pergler, Hynek Dostál, Dr. Fischer, Rev. Oldřich Zlámal, B. Simek, Vojta Beneš, J. J. Zmrhal, Rev. Innocent Kestl, Jan Straka, Jos. Martinek, Dr. Joseph P. Pecivál == Citované podľa == * https://archive.is/20130113213727/druhasvetova.sk/storage/200704071015_pittsburska_dohoda.jpg == Iné projekty == * {{Wikipédia|Pittsburská dohoda}} [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1918]] 0vl0criglokmuiy2bz7kneey416cx8x 0 1836 3782 2933 2008-08-06T20:40:28Z Vasiľ 167 Presmerovanie na [[Martinská deklarácia]] 3782 wikitext text/x-wiki #redirect [[Martinská deklarácia]] oosg96dxves0pvuvcbvot1kqtgpdonj 0 1837 7401 2935 2017-08-29T19:30:49Z Wizzard 3 7401 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Slovenská národná rada v Turčianskom Svätom Martine Sme presvedčení, že hovoríme z duše celého maďarského národa, keď sa v týchto kritických chvíľach obraciame s vrúcnymi slovami úprimne precítenej bratskej lásky na Slovenskú národnú radu. Maďarský ľud nedelila od Vášho ľudu ani nenávisť, ani protivy záujmov. Delila ho jedine hriešna politika tvrdošijnej triedy nášho národa, ktorá rovnako škodila i slovenskému, i maďarskému národu. Za tie krivdy, ktoré urážali city slovenského národa, nie je zodpovedný maďarský ľud, on nemá s nimi nič spoločné a podnikne všetko, aby túto hriešnu triedu v základoch vykorenil. My stojíme na tom stanovisku, že podľa svätého práva sebaurčovania, patriaceho každému národu, Slovenská národná rada tak rozhodne, ako uzná za najlepšie v záujme slovenského národa. Chceme však povedať, že podľa nášho presvedčenia a svätej viery slovenský a maďarský ľud sú na seba odkázané a že v priateľskej dohode a bratskej spolupráci musíme hľadať podmienky krajšej budúcnostia zábezpeku lepšieho života. Úspešnú prácu prajeme Slovenskej národnej rade a peknú, šťastnú, slobodnú budúcnosť slovenskému ľudu. S bratským pozdravom v mene Maďarskej národnej rady: Gróf Michal Károlyi, predseda == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/karoly.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Michal Károlyi]] gfofk6xpmrwmer5na2bv0sk4hbltwqq 0 1839 8568 8475 2022-08-31T07:51:44Z 82.119.97.186 8568 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == Ku proletarom caleho šveta! == Viťazna švetova revolucia, ktoru ňemože prekažic v napredovani s novimi veľkimi višledkami bohaciala svojich zdarí. Na slovenskej žemi, ktora už ošlebodzena je od jarma imperialistov: neška se otvori samostatna Slovenska Radova Republika. Perši skutok bul od jarma českich imperialistov višlebodzeneho proletariata, že od imperialistov vikričeniale v skutočnosci zohavenvo samourčujuce pravo sebe zhotoval. S tim pohnucim slovenske robotnici, vojaci a sedľaci daľej budovali totu revolučnu frontu, ktorej cestu ruska a uhorska Radová Republika rovnili, a plaču, vihrali pre veľku ideu švetovej Radovej Republiki. Slovenska Radova Republika, ktora še teraz narodzila, jak prirodzenich spojení patril viťaznich prjaceli, rusku a uhorsku Radovú Republiku a medzinárodného proletariata. Slovenska Radová Republika stava še pod ochranu vše lepše a lepše vistaveneho jednotneho a solidarneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav slovenskej Radovej Republiki ešči českim utlačenim proletarom patri. Slovenska Radová Republika stoji tješ na fundamentu najobširnejšej proletárskej demokracii, ale doraz ustavi zbroj diktaturi, ktorá ňe šanuje totich, ktoré proci totej čistej, verejnej a ňefalošnej demokracii daco plano robia, ktore samourčujuce pravo ohrožuju. Z teho ciľu rozburi každu našilnosc kapitalistov a imperialistov, vipustoši každú možnost vikoriscovaňa a chista mocnu švetovu revoluciu mocneho pracujúceho ľudu. Mocno a bez pojednaňa pracuje slovenski proletariat svoju historicku povolanu abi verne prenasledoval roboce prechod, že bi svojim prikladom povzbudzoval našledujuci, že bi na proletarske meno hodne buli. Nech žije švetova revolucia! Nech žije komunisticki internacionál! == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/rad.html == Iné projekty == * {{Wikipédia|Slovenská republika rád}} [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1919]] [[Kategória:Slovensko]] nr9ysrrbsoet604tstauim1wkgtfq9d 0 1842 9120 8637 2024-03-17T15:24:50Z Martingazak 3599 Formatovanie 9120 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} == Manifest slovenského národa == usnesený na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6. októbra 1938: Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obydlenej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom. Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia. Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody. Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine. Žiadame rýchlu demobilizáciu. V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja. Nech žije sloboda slovenského národa! Nech žije slovenská vláda na Slovensku! == Vyhlásenie == I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slováku v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným shromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené. II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisu, aby ako dezignovaný predseda sostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie. Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov. Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938. == Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci == Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto §1. Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku. §2. Vládnu a výkonnú moc na území slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov - ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu. §3. Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe. §4. Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto: # Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravedlivosti. # Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc. # Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a zemedelstva. # Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety. # Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej pečlivosti. Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru. §5. Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená s jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou. §6. Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy. §7. Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne. V Žiline 6. októbra 1938 Návrh zákona podpísali: P. Teplanský, K. Stodola, J. Ursíny, J.S. Vančo, Ing. J. Líška, J. Lichner, K. Rybárik, O. Devečka, dr. E.B. Lukáč, A. Šelmec, Ing. J. Styk, dr. M. Vančo, dr. J. Paulíny-Tóth, dr. J. Ivák == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/node/506 == Iné projekty == * {{Wikipédia|Žilinská dohoda}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovensko]] f45zh7sqbj3s55l8mnw6l0ulf3rj537 0 1843 8304 7300 2021-07-31T21:07:13Z Danny B. 47 typo 8304 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Zápisnica o zastrelení Márie Kokošovej maďarskými četníkmi v Šuranoch 25.12.1938 Spísaná v kancelárii Generálneho sekretariátu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Bratislave dňa 8. apríla 1940 s pánom Fridrichom Hronom, žiakom VIII. triedy II. štátneho reálneho gymnázia v Bra­tislave, nar. 26. novembra 1920 v Šuranoch, bytom t. č. v Bratislave, lamačská 357 a s Jánom Kuťkom, žiakom VIII. triedy II. štátneho reálneho gymnázia v Bratislave, nar. 6. augusta 1919 v Šuranoch, bytom t. č. v Bratislave, Krížna 28. Vec: Žandárska salva 25. decembra 1938 v Šuranoch. Po vyzvaní, aby hovorili pravdu, udávajú toto: Asi týždeň pred Vianocami 1938 v budapeštianskom rozhlase bola správa, že prišla do Budapešti delegácia šurianskeho obyvateľ­stva, ktorá na kompetentných miestach vraj vyhlásila, že Slováci v Šuranoch sú spokojní a že neprajú si byť späť pripojení k Slovensku. Totižto v tých časoch na obsadenom území sa veľa hovorilo, že slovenské kraje majú byť späť pripojené k Slovensku. De­putáciu zaranžovali miestni Maďari, ktorí v obci tvoria asi 5 % obyvateľstva, formálne do deputácie boli pribratí i dvaja Slováci, závislí na miestnych Maďaroch (kostolník Gašpar Ondrušek a jeho syn). Šurianske občianstvo s neľúbosťou sledovalo vyhlásenie tejto deputácie a jej propagačné využívanie budapeštianskym rozhlasom, čo vyvolalo veľké rozhorčenie medzi šurianskymi Slovákmi, ktorí nedali nijaké splnomocnenie deputácii, aby hovorila v menej ta­mojších Slovákov, ktorí tvoria v obci 95 % väčšinu. Preto sa roz­hodli (hlavne mladí), že keď už nemôžu iným spôsobom prejaviť svoj nesúhlas s vyhlásením deputácie v Budapešti a dokázať svoje národné uvedomenie, tak aspoň zaspievajú v kostole na Vianoce 21 decembra v noci slovenskú hymnu, spievanie ktorej ostatne bolo vtedy na obsadenom území údajne povolené. Keď pobožnosť skon­čila, celý kostol začal spievať slovenskú hymnu Hej, Slováci. Už Počas hymny bolo počuť zvonku výstrely. Žandári totiž, keď sa o chystanom spievaní hymny dozvedeli, obsadili okolie kostola a vychádzajúci ľud začali kolbami rozháňať a biť, čo ešte viac rozohnilo spievajúcich Slovákov, takže o chvíľu po cele] obci, skoro po všet­kých uliciach, ozývala sa nocou slovenská hymna Hej, Slováci. Ináč noc minula pokojne. Na druhý deň na omši o 9. hod., keď začal ká­zať kňaz po maďarsky, celý kostol začal kašlať, takže kňaz bol nútený po niekoľkých okamihoch skončiť v polovici kázeň a pokra­čovať v odbavovaní sv. omše. Rozhorčení veriaci nedočkali ani ko­niec omše, ale opustili kostol pred skončením bohoslužieb. Na ná­mestí pred kostolom hliadkovali žandárske stráže. O 10. hodine boli znova bohoslužby. Bohoslužby skončili bez výtržností, kázalo sa totiž po slovensky. Keď ľud vychádzal z kostola, niektorí členo­via »magyar nemzeti tanácsu» začali provokatívne vykrikovať s po­smechom na slovenských občanov, aby spievali, ak sa neboja, i pred maďarskými žandármi slovenskú hymnu. Nato sa zhŕkli okolo nich niekoľkí Slováci a vyprosovali si, aby urážali Slovákov. Zvlášť ich rozdráždilo, že jeden z Maďarov údajne pošliapal pred zhromažde­ným davom slovenskú zástavku. Dvaja zo Slovákov rozbehli sa za Edmundom Szucsom, ktorý zástavku údajne rozšliapal, a vtom je­den zo žandárov bez vyzvania, bez upozornenia strelil do davu. Výstrel trafil 17-ročnú Máriu Kokosovú, ktorá o niekoľko minút v ordinácii miestneho lekára D. Szlávika skonala. Strela ju zasiahla do brucha. Žandári o niekoľko minút rozohnali ľud. Dňa 25. decem­bra popoludní oznamoval bubeník, že nikto sa nesmie zdržovať na ulici. Celé popoludnie sa neprihodilo nič zvláštneho, len večer, keď sa zotmilo, začali zbierať žandári vinníkov vzbury. Výpoveď Fridricha Hrona. Večer asi o 21. hod., keď som už spal, vošli do izby traja žandári s nasadenými bodákmi, doprevádzaní p. Kučerom, obecným hájnikom, najsurovejším z tamojších maďarónov. Brat Vojtech a ja sme sa museli rýchlo obliecť a ísť s nimi, zatiaľ čo matka nariekala a prosila ich a babička zamdlievala. Veď ešte nikdy neboli u nás žandári. Obišli sme mesto okolo cukrovaru (nešli sme cez mesto]. Na žandárskej stanici nás prezreli, odobrali nám všetko, čo sme mali vo vreckách a surovo sotili nás na dlážku, pokrytú niekoľkými stebielkami slamy. Medzitým prišla dnu moja matka, ktorej však surovo vynadali a vyhnali von. V miestnosti le­žalo už 21 známych. Spomedzi nich bolo, ako som si všimol, 14 bý­valých orlov a Hlinkových gardistov. Noc prešla za ustavičných na­dávok službukonajúcich žandárov. Každý musel ležať, nikto však nie spať. Keď niekto zdriemol, uderil ho žandár surovo kolbou pušky do nôh alebo žalúdka, ako napríklad Vaníčka a iných. Na druhý deň 26. decembra od rána stále pribúdalo zatknutých, takže cez poludnie nás bolo už vyše 50. Hneď popoludní začal sa výsluch. Najprv vyvolali si na výsluch niekoľko mojich priateľov (medzi ni­mi i brata Vojtecha), volali ich po jednom do žandárskej kancelá­rie. Všetci sa vrátili tackajúc sa, neistým krokom, bledí a opuchnu­tí. Potom prišiel sám vyšetrujúci detektív a so slovami »No most az a pervi hlinkagárdišta« ma zavolal. Vyšiel som s ním a dlhou chod­bou sme sa dostali k dverám kancelárie. Medzi dverami ma zrazu niekto hrozne uderil od zadu po šiji na lebku a sotil dnu. Na napolo omráčeného revali, nadávali a smiali sa. Chlap ako hora, Jóska (tak ho volali ostatní), reval: »Ide a kezedet«. Ja som vôbec nevedel o čo ide; takto som si totiž nepredstavoval výsluch. Stál som iba, ne­vediac čo robiť, až keď mi zrazu začal jeden zo žandárov dávať od zadu z celej sily facky. Nevediac Čo robiť, spadol som na zem, aby som sa uhol fackám. Ruka žandárova mi preletela ponad hlavou. Rozzúrený skočil na mňa a začal ma kopať. Vyskočili i ostatní a tĺkli ma, kopali a vlasy mi trhali, zakiaľ ich nezastavil vyšetrujúci detektív. Vstal som. Jeden žandár mi natiahol ruky a vysvetlil mi, Čo vlastne žiadajú odo mňa. Nato ma začal ozrutný »Jóska« celou silou tĺcť po rukách policajným pendrekom. Cítil som, ako by som už nemal dlane, ale iba horúce páliace gule namiesto nich. Nemo­hol som už vydržať, mykol som jednu ruku a pendrek šiel mimo. Zasa ako by na povel schytil každý, čo mal poruke, či už pravítko, kolbu alebo pendrek a tĺkli ma, kade zasiahli. Pocítil som dutý, tvrdý náraz, niečo tvrdého na hlave. Upadol som do bezvedomia a prišiel som k sebe až na chodbe, kde mi fŕkali do tváre studenú vodu. Keď som ako-tak vedel stáť na nohách, voviedli ma znova do Kancelárie. Konečne teraz sa začal aký-taký výsluch. Povedali mi, že vedia o tom, ako sme sa schádzali, spievali protimaďarské piesne, robili plagáty a pripravovali »vzburu«. Že sme mali vraj so Slo­venskom spojenie, dostali sme stadiaľ inštrukcie, ba dokonca i ne­jaké peniaze a plat za pripravovanie vzbury. Keď som im vykoktal, že to nie je pravda, tĺkli ma znova tak, ako prv, kým zo mňa nevynútili priznanie: »áno«. Keď som však prišiel k sebe, znova som im poprel priznanie. Začali ma znova biť. Nevediac však, čo so mnou už robiť, nakoniec ma vysotili von a tak som sa dotackal, z polovice štvornožky, medzi ostatných kamarátov, kde som celé popolud­nie ležal v bolestiach. Iba to ma oživilo, keď som videl odchádzať môjho kamaráta Imricha Raka. Tento totiž keď celý dobitý bol pre­pustený a odchádzal domov, odpovedal na poznámku »Magyar em-bernek nem szabad sírni« sebavedomými slovami »Én nem vagyok Magyar, én Szlovák vagyok«. K môjmu výsluchu musím podotknúť, ešte, že na bitke zúčastnil sa i jeden civil, maďarón Kučera, ktorý nielen že sa rehotal a robil poznámky, ale ešte nabádal žandárov k väčšej usilovnosti. Popoludní vypočuli ešte takto i ostatných a mnohých z nich prepustili, takže nakoniec nás tam ostalo len asi 10. V utorok 27. decembra nás po jednom vypočúvali od rána až do večera. Priznal som a podpísal jedinú vec: dohodli sme sa, že bu­deme spievať hymnu a začal som túto v kostole spievať. Pozname­návam, že tieto výsluchy boli už v celkom inom ovzduší. Žandári síce nadávali a vyhrážali ďalej, ale keďže sme boli už na to zvyk­nutí, mohli sme hovoriť voľne a s rozumom. Vo vyšetrovaní boli vtedy už len: Ján Kuťka, Karol Kuťka, Igor Štekláč, Závodský, Urban, Melen, V. Hron a ja. Zaujímavá bola vec Melenova. Gašpar Melen, 28-ročný mladík, hudobník hral na slávnostnej sv. omši na tambore. Keďže v šurianskom kostole ešte neboli lavice- je to novostavba- mali hudobníci vypožičané stoličky zo susedného domu. Po omši niesol Melen stoličku majiteľovi. Pred kostolom však práve vedia neho zastrelili Kokosovú, ktorá padla jemu do náručia. On ju hneď i zaniesol k Dr. Szlávikovi, lekárovi, kde dievča umrelo. Gašpar Melen bol však zatknutý a obvinený z toho, že si niesol stoličku, na ktorú sa vraj chcel pred kostolom postaviť a rečniť k ľudu. Pri prvom takzvanom »výsluchu« bol do krvi zbitý. Až v utorok pri jed­nom výsluchu sa mu podarilo vysvetliť žandárom pravé okolnosti. Títo sa mu »veľkomyseľne« ospravedlnili a večer ho prepustili do­mov. Večer prepustili i mňa domov. Prišiel som domov, ľahol som si, a ani som sa nestačil poriadne perinou zakryť, prišli žandári zno­va. Teraz to boli tiež traja žandári v sprievode s miestnym policaj­tom. Znova tie isté scény ako pri predošlom zatýkaní: matka pla­kala, babička bedákala, otec hrešil a ja som sa obliekol a šiel som so žandárskym sprievodom na »laktanyu«. Tam ma čakal znova štvorhodinový výsluch. Vypočúval ma celkom slušný pán, vraj vo­jenský podplukovník, bez mučenia. Výsluch trval od 22. hod. do 2. hod. v noci. Po mne vypočúvali ešte učiteľa Štekláča a robotníka Závodského. Bola to prvá noc, v ktorej som sa mohol aspoň trocha vyspať. Ráno prepustili všetkých, okrem Štekláča, Závodského a mňa. Nás troch zobrali autom do komárňanského väzenia. Tam sme sa dostali pred vojenský súd. Iba tu som pochopil, čo mi vlastne najdôležitejšieho chcú dokázať. Moja šurianska výpoveď bola tak nemožné poprekrúcaná, že som ju vôbec nepoznal. Chceli mi tam dokazovať, že p. učiteľ Štekláč mi priniesol zo Slovenska (on do­šiel na Vianoce do Šurian iba ženu a dieťa navštíviť) inštrukcie a rozkazy, a ja som potom na základe týchto zorganizoval vzburu. Na tom nebolo, pravda, ani slova pravdy. Učiteľ Štekláč prv učil na Šurianskej meštianskej škole, ale po príchode Maďarov bol pre­pustený zo služby. Učil potom na Slovensku. Keď Šiel na Vianoce domov, stretol vraj v Komjaticiach nejakých chlapcov, ktorí rozhadzovali protimaďarské letáky. Jeden si z nich schoval na pamiatku. V noci hneď po utierni ho zatkli žandári a našli u neho leták. Robotník Závodský cez noc bol v hostinci, v Potravnom spolku. Po polnoci počul krik na ulici. Vybehol, počul strieľať, vykríkol niečo i on a žandári ho hneď z miesta zobrali. Vo väzení s nami zaobcházali ako so všetkými ostatnými väzňami. Nebili nás už. Do Ko­márna prišla delegácia Šurančanov: p. Buran, p. Vŕba, p. Hledík a p. Cagáň a prosili o naše prepustenie. Na záruku týchto pánov, že sa budeme lojálne chovať a neutečieme z Maďarska, nás popoludní prepustili. Zo Šurian som odísť nemohol nezákonnou cestou, lebo by som bol narobil nepríjemností pánom, ktorí sa za mňa za­ručili. Vykonal som si preto pas. Medzitým sa úrady chovali ku mne dvojakým spôsobom. Žandári ma stopovali a každú chvíľu boli u nás, na druhej strane však vládny komisár mesta Ján Mihalík ma každú chvíľu volal na obecný dom a prehováral ma, aby som len neodchádzal, že keď chcem, obstará mi i úradnú satisfakciu. Vy­stavil mi i svedectvo o mravnej a politickej zachovalosti, ktoré som však použil na to, aby som si vymenil pas a prešiel som na Slo­vensko. Vyhlasujem na svoju česť, že všetky tieto údaje sú pravdivé a ochotný som ich hocikedy znova potvrdiť.« Zápisnica po prečítaní podpísaná. E. Dittrich, ako svedok. Fridrich Hron v. r. Ján Kuťka v. r. Ján Kuťka v. r. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/zapisnica.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Mária Kokošová]] p8bi7zdesywkiof9aif6b9kbba56zil 0 1844 7342 5992 2017-08-29T18:59:10Z Wizzard 3 7342 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} DOHODA MEDZI NEMECKOM, VEĽKOU BRITÁNIOU, FRANCÚZSKOM A TALIANSKOM, UZAVRETÁ V MNÍCHOVE 29. SEPTEMBRA 1938 Nemecko,Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa vzhľadom na už v podstate dosiahnutú dohodu o odstúpení sudetonemeckého územia zhodli na nasledovných podmienkach a spôsoboch tohto odstúpenia a na opatreniach, ktoré sú potrebné pre to urobiť, a vyhlasujú, že podľa tejto dohody je každý jednotlivo zodpovedný za kroky, ktoré sa musia podniknúť, aby sa zabezpečilo jej naplnenie. # Vyprázdnenie sa začne 1. októbra. # Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodujú na tom, že vyprázdnenie územia sa uskutoční do 10. októbra, a to bez zničenia akýchkoľvek existujúcich zariadení, a že československá vláda je zodpovedná za to, že vyprázdnenie sa uskutoční bez poškodenia uvedených zariadení. # Spôsoby vyprázdňovania stanoví v detailoch medzinárodný výbor, skladajúci sa zo zástupcov Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska. # Postupné obsadzovanie prevažne nemeckého územia nemeckými jednotkami sa začne 1. októbra. Štyri úseky územia, označené na priloženej mape, obsadia nemecké jednotky v poradí: Úsek označený I,1. a 2. októbra, úsek označený II, 2. a 3. októbra, úsek označený III, 3., 4. a 5. októbra, úsek označený IV, 6. a 7. októbra. Zvyšné územie prevažne nemeckého charakteru bezodkladne označí vyššie uvedený medzinárodný výbor a do 10. októbra bude obsadené nemeckými jednotkami. # Medzinárodný výbor uvedený v § 3 určí územia, na ktorých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie. Tieto územia budú až do ukončenia ľudového hlasovania obsadené medzinárodnými útvarmi. Ten istý výbor stanoví podmienky, za akých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie, pričom bude za podklad považovať podmienky ľudového hlasovania v Sársku. Výbor stanoví tak isto deň, kedy sa ľudové hlasovanie bude konať; tento deň však nesmie byť neskôr, ako koncom novembra. # Definitívne vytýčenie hraníc urobí medzinárodný výbor. Tento výbor je oprávnený odporučiť štyrom mocnostiam - Nemecku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku a Taliansku - v určitých výnimočných prípadoch menšie odchýlky od prísne etnografického určenia zón, ktoré majú byť odovzdané bez ľudového hlasovania. # Bude zavedené opčné právo pre presídlenie do odstúpených zón a pre vysídlenie z nich. Opcia sa musí uskutočniť v priebehu šiestich mesiacov od okamžiku uzavretia tejto dohody. Nemecko-československý výbor stanoví podrobnosti opcie, zváži postup ako uľahčiť výmenu obyvateľstva a objasní zásadné otázky vyplývajúce z tejto výmeny. # Československá vláda uvoľní v priebehu štyroch týždňov odo dňa uzavretia tejto dohody zo svojich vojenských a policajných oddielov všetkých sudetských Nemcov, ktorí si to budú želať. V tej istej lehote prepustí československá vláda sudeto-nemeckých zajatcov, ktorí si odpykávajú tresty odňatia slobody za politické delikty. ADOLF HITLER NEVILLE CHAMBERIAIN MUSSOLINI ED. DAIADIER DODATOK K DOHODE Mníchov 29. septembra 1938 Vláda Jeho Veličenstva v Spojenom kráľovstve a francúzska vláda sa pripojili k uvedenej dohode s tým, že stoja za ponukou, obsiahnutou v § 6 anglicko-francúzskych návrhov z 19. septembra, týkajúcou sa medzinárodnej garancie nových hraníc československého štátu proti nevyprovokovanému útoku. Ako náhle bude upravená otázka poľskej a maďarskej menšiny v Československu, dajú Nemecko a Taliansko záruku Československu zo svojej strany. ADOLF HITLER NEVILLE CHAMBERLA1N MUSSOLTNI ED. DALADIER DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE Mníchov 29. septembra 1938 Štyri prítomné hlavy vlád sa zhodujú na tom, že výbor predvídaný dnešnou dohodou sa bude skladať zo štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, z veľvyslancov Anglicka, Francúzska a Talianska akreditovaných v Berlíne a z člena menovaného československou vládou. ADOLF HITLER NEVILLE CHAMBERLA1N MUSSOLINI ED. DALADIER DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE Mníchov 29. septembra 1938 Hlavy vlád štyroch mocností vyhlasujú, že problém poľskej a maďarskej menšiny v Československu - pokým nebude vyriešený do troch mesiacov formou dohody medzi zainteresovanými vládami - sa stane predmetom ďalšieho stretnutia tu prítomných hláv vlád štyroch mocností. ADOLF HITLER NEVILLE CHAMBERLAIN MUSSOLINI ED. DALADIER DOPLŇUJÚCE VYHLÁSENIE Mníchov 29. septembra 1938 Všetky otázky, vyplývajúce z odstúpenia územia, sa chápu ako patriace do kompetencie medzinárodného výboru. ADOLF HITLER NEVILLE CHAMBERLAIN MUSSOLINI ED. DALADIER == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/mnichov.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Mníchov]] 6jnvjvffyke9ghmmf9m26jbp3qoayrr 0 1845 2946 2007-02-02T20:23:44Z Wizzard 3 [[Dohoda medzi Nemeckom, Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom, uzavretá v Mníchove]] premiestnená na [[Mníchovská dohoda]] 2946 wikitext text/x-wiki #redirect [[Mníchovská dohoda]] 9ga5gaeagw0wmc8z8lvfa27t2xkswls 0 1846 7755 7754 2018-05-18T11:20:55Z Danny B. 47 revert na verzi odpovídající citovanému zdroji; fix link 7755 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vyhlásenie štatária na Slovensku 9.3.1939 Vyhláška miestnej verejnosti V poslednej dobe sme boli svedkami niektorých takých poľutovaniahodných zjavov, ktoré, keby sa opakovali, by viedli k ohrozeniu slobody a života národa slovenského a tým aj česko-slovenského štátu. Toho si akiste žiadny národne uvedomelý a statočný Slovák a občan tohoto štátu nepraje. Rozhodol som sa preto prevziať na dobu potreby na teritoriume môjho sboru veškerú moc správnu aj sudcovskú do svojich rúk. Tým zostáva nedotknutá slovenská autonómia Tieto opatrenia sú namierené len proti zradcom, ktorí nivočia slovenský národ a jeho budúcnosť a proti škodcom a zapredancom národa, ktorých je teraz najvyšší čas odstrániť v záujme spoločného štátu, slovenského národa a ľudu. V okamihu vylepenia alebo vybubnovania tejto vyhlášky, každý je bezpodmienečne povinný podriadiť sa mojim nariadeniam, ako aj nariadeniam vojenských úradov a orgánov, ktoré v mojom mene budú horeuvedenú správnu a sudcovskú moc vykonávať. Predovšetkým zakazujem čo najprísnejšie všetky verejné shromaždenia, shlukovanie sa viacerých osôb na uliciach, ako aj akékoľvek kritizovanie tohoto môjho počinu. Oproti tým, ktorí by toho nedbali, bude zakročené s prísnosťou a bezohľadnosťou. Rovnako zakazujem páchanie týchto zločinov: vraždy, lúpeže, žhárstvo, verejné násilie, poškodzovanie cudzieho majetku, odboja, sbehnutia, navádzanie alebo napomáhanie k porušeniu vojenskej služobnej povinnosti, vzbury, plienenia ako aj násilného sprotivenia sa úradným orgánom i všetkých sabotážnych činov, ktorými by bol rušený normálny provoz verejných podnikov alebo hospodársky život. Osoby, ktoré pri páchaní týchto činov budú dopadnuté, budú na mieste zastrelené. Nariaďujem s okamžitou platnosťou, aby všetky podniky, obchody a provozovne ako aj verejné miestnosti boli zatvorené najneskoršie o 19- hodine. Po tejto hodine nie je dovolené žiadnemu, aby sa zdržiaval na uliciach a verejných miestach. Všetky zbrane, sečné, bodné alebo strelné, ako aj náboje a výbušniny, je povinný každý odovzdať i keď má povolenie k ich držaniu, behom 12 hodín na najbližšom okresnom úrade, najbližšej četníckej stanici alebo policajnom úrade. Rovnako zakazujem počúvať cudzozemský rozhlas (rádio), ako aj rádiospojenie pomocou vysielacích staníc, nachádzajúcich sa v súkromnom držaní. Zavádzam súčasne prísnu cenzúru listových zásielok, preventívnu cenzúru periodickej tlače a suspendujem domovmi slobodu. Tí, ktorí neodovzdajú zbrane, budú počúvať cudzí rozhlas, ako aj nebudú dbať ustanovenia o rádiovysielaniu, budú trestaní rovnako ako zločinci. Občania, zachovajte vo vlastnom záujme naprostý kľud, dôverujte predstaviteľom vojenskej moci, ktorá vždy pracovala len pre blaho nášho spoločného štátu, slovenskej krajiny a slovenského pospolitého ľudu. Slováci, Slovenky! Uvážte, že ide o Vašu lepšiu budúcnosť! Veliteľ VII. sboru: div gen. Bedřich Homola == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/node/502 [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovensko]] dr5bzbun0cjn6ejyrd8u6xcqci3prp6 0 1847 8497 7431 2022-04-18T14:07:23Z Danny B. 47 typo 8497 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Zápisnica z rokovania Jozefa Tisa s Adolfom Hitlerom dňa 13. 3. 1939 Ďalej boli prítomní: ríšsky minister zahraničných vecí von Ribbentrop, štátny minister Meissner, generál Keitel, generál Brauchitsch, štátny tajomník Dietrich, štátny tajomník Keppler, minister Ďurčanský. Vodca pozdravuje ministerského predsedu Tisa a v dlhšom výklade mu opisuje vývoj v Československu. Od jesene minulého roku zažilo Nemecko dve sklamania. Jedno zapríčinilo Československo, ktoré čiastočne vedené zlou vôľou, čiastočne, ako napríklad u Chvalkovského, pre slabosť, nezabránilo, aby sa politické pomery nedostali do koľají, neúnosných pre Nemecko. Len Nemecku môže Československo ďakovať za to, že ho ešte viac neokýptili. S najväčším sebazaprením sa Nemecko vzdalo jazykových ostrovov pri svojich hraniciach, len aby zabezpečilo Československu normálny životný priestor. Vďaky sa za to nedočkalo. Žiadny Čech nestratil v Nemecku zamestnanie. Naopak, prijali sme u nás mnohých Čechov. Nik im neskrivil ani vlas na hlave, nik ich neurážal, ani nenapadol. Celkom inak to vyzerá na českej strane. Čo najprísnejšie opatrenia pri prepúšťaní sa týkali Nemcov. Tisíce prišli o chlieb. Všade dochádza k všemožným provokáciám voči Nemcom a k ich diskriminácii. Nemci sú aj naďalej pod dozorom, takže ich situácia je ešte horšia ako pred septembrovou krízou. Tento vývoj nezodpovedá dohodám. V tlači sa Nemecko až do pred včerajška usilovalo o absolútne lojálny postoj. Tlač bola zdržanlivá a mnohé z toho, čo sa tam udialo, nezverejňovala, len aby udržala nezakalenú atmosféru. Zatiaľ v tom čase opätovne česká tlač prinášala nepriaznivé správy o Nemecku a určité orgány neustali vo svojom systematickom štvaní. Pokračovala letáková a ústna propaganda. Čechom sa navráva, že súčasný stav je len dočasný, opätovne sa medzi ľudom oživujú nádeje na zmenu nepriaznivú pre Nemecko. Vodca to už Chvalkovskému povedal a vytkol mu, že sa tu neustále prilieva olej do ohňa. Stredná Európa je daný, uzavretý hospodársky priestor, ktorý môže žiť len vtedy, ak je úplne pokojný. Potrebuje uvoľnenie. Geograficky je to už charakterizované tým, že Čechy a Morava sú obkľúčené Nemeckom a Nemecko vo svojom priestore nikdy nemôže strpieť ohnisko nepokojov. V posledných týždňoch sa pomery stali neudržateľnými. Starý Benešov duch opäť oživol. Český ľud podnecujú k odporu. Situácia je neistá a nepokojná. A včera došlo k tým udalostiam v Brne a Jihlave. Kým my v Nemecku s Čechmi zaobchádzame dobre, v Československu to ide od desiatich k piatim. Takéto pomery nemôže Nemecko trpieť. Aj tamojší Nemci sa bránia, pretože nechápu, prečo by sa im malo vodiť ešte horšie ako predtým. Českú otázku sme vtedy vyriešili v súlade s našim svetonázorovým chápaním. Avšak ak toto riešenie nepovedie k úspechu, tak sme rozhodnutí vyriešiť ju bezo zvyšku, bez ohľadu na tieto ideologické zásady. Druhým sklamaním pre nás je postoj Slovenska. V minulom roku stál Vodca pred ťažkým rozhodnutím, a to či má dopustiť obsadenie Slovenska Maďarskom, alebo nie. Vodca mal mylné predstavy, veril totiž, že Slovensko sa chce pripojiť k Maďarsku. Tento omyl vyplýval zo vzdialenosti medzi Slovenskom a Nemeckom a z prevahy väčších problémov, ktoré vtedy tento problém zatieňovali. Až počas krízy sa Vodca vzdal tohto názoru. Vtedy po prvýkrát počul a pozoroval, že Slovensko chce žiť vlastným životom. V Mníchove boli Vodcove rozhodnutia vedené nie mocensko-politickými ale národno-politickými záujmami. Urobil niečo, čo mu odcudzilo jeho priateľa Maďarsko, lebo tento princíp presadil aj proti vôli Maďarska. Tento svoj postup pred mesiacmi opätovne vysvetľoval. A teraz poslal do Bratislavy ako svojho vyslanca Kepplera, ktorému Sidor vyhlásil, že je vojakom Prahy a bude sa vzpierať možnému odchodu Slovenska z československého zväzku. Keby to bol Vodca vedel už skôr, nemusel si znepriateliť svojho priateľa Maďarsko, ale mohol ponechať voľný priebeh všetkému, ako to prebiehalo. Preto teraz dovolil prísť ministrovi Tisovi, aby tak v čo najkratšom čase získal jasno v tejto otázke. Nemecko nemá východne od Karpát žiadne záujmy. Vlastne by mu malo byť jedno, čo sa tam deje. Otázka stojí tak, či Slovensko chce žiť vlastným životom, alebo nie. On od Slovenska nič nechce. Svoj národ, ba ani jediného vojaka by nenasadzoval za niečo, čo slovenský národ vôbec nechce. Chcel by len konečne mať potvrdené, čo vlastne Slovensko chce. Nechce, aby mu Maďarsko predhadzovalo, že konzervuje niečo, čo vôbec nechce byť konzervované. Na nepokoje a demonštrácie sa vo všeobecnosti pozerá veľmi zhovievavo, avšak v tomto prípade sú nepokoje len vonkajším znakom vnútornej neistoty. To nebude trpieť a preto dovolil prísť Tisovi, aby vypočul jeho rozhodnutie. Ide už nie o dni ale o hodiny. Raz bol povedal, že ak sa chce Slovensko osamostatniť, on bude toto jeho snaženie podporovať, ba dokonca garantovať. Splní svoje slovo, ako náhle Slovensko jasne vysloví svoju vôľu po samostatnosti. Ak by však váhalo alebo sa nechcelo od Prahy odtrhnúť, tak on prenechá osud Slovenska vývoju, za ktorý už nebude zodpovedný. Potom už bude vystupovať len v nemeckom záujme, a ten neleží východne od Karpát. Nemecko nemá so Slovenskom nič do činenia. Ono nikdy nepatrilo k Nemecku. Vodca sa pýta ríšskeho ministra zahraničných vecí, či k tomu chce ešte niečo dodať. Ríšsky minister zahraničných vecí zdôrazňuje aj vo svojom mene, že tu ide o rozhodnutie v rozmedzí hodín a nie dní. Predkladá Vodcovi práve doručenú správu, ktorá hovorí o pohyboch maďarských jednotiek pri slovenskej hranici. Vodca číta toto hlásenie, zmieňuje sa o ňom Tisovi a vyslovuje nádej, že sa Slovensko skoro a jasne rozhodne. Tiso ďakuje Vodcovi za jeho slová. Už dávno túžil počuť z Vodcových úst, aký je jeho vzťah k jeho národu a jeho krajine a ako sa on pozerá na tieto problémy. Berie na vedomie, čo bolo povedané, a ubezpečuje, že Vodca sa na Slovensko môže spoľahnúť. Prosí o prepáčenie, že sa pod dojmom Vodcových slov nemôže okamžite jasne vyjadriť alebo dokonca prijať nejaké rozhodnutie. Chce sa so svojím priateľom vzdialiť a celú otázku si v pokoji premyslieť, no oni však preukážu, že sú hodní starostlivosti a záujmu, ktorý Vodca preukazuje ich krajine. Tým sa rozhovor skončil. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/tisohitler.html * Autenticita textu zápisnice nie je overená. [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Jozef Tiso]] [[Kategória:Adolf Hitler]] 7vpnqwamzvm9e38x2wb8big3imhypqp 0 1849 4173 2950 2010-04-09T20:35:25Z AtonX 1 #REDIRECT [[Židovský kódex]] 4173 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Židovský kódex]] bc32seeglit24e2t894ke1tfruv4ct5 0 1850 9072 8642 2024-02-11T01:07:42Z Danny B. 47 fix link 9072 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Snem Slovenskej republiky sa uzniesol na tomto ústavnom zákone: § 1. Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. § 2. (1) Ustanovenie § 1 neplatí: a) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 stali príslušníkmi niektorého kresťanského vyznania, b) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom (Nežidovkou), uzavretom pred 10.septembrom 1941. (2) Osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie podľa § 255 nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ďalej lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní1. (3) Vyňatie z pod vysťahovania (ods. 1 a 2) platí aj na manželku (manžela), na maloleté deti a v prípade ods. 1 písm. a) aj na rodičov vyňatých osôb. § 3. (1) Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky. (2) Majetok osôb uvedených v ods. 1 prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku. § 4. (1) Hnuteľný majetok osôb uvedených v § 2 ponecháva sa im v držbe a vo vlastníctve. Nárok na vrátenie hnuteľností, ktoré im podľa doterajších predpisov odňaté z držby pred 15. májom 1942, nemožno uplatňovať súdne. (2) O živom a mŕtvom poľnohospodárskom inventári platia osobitné predpisy. § 5. (1) Na vykonanie ustanovení §§ 1 a 3 najmä na zlikvidovanie osobných a majetkových právnych pomerov vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí územie Slovenskej republiky opustili, vydá potrebné predpisy vláda nariadením aj keby Ústava vyžadovala úpravu zákonom. (2) Nariadenie vydané podľa ods. 1 majú platnosť zákona, podpisuje ich predseda vlády a všetci jej členovia a vyhlasujú sa v Slovenskom zákonníku. § 6. Predpisy o právnom postavení Židov, pokiaľ obmedzujú osobné a majetkové pomery nežidovského manžela (manželky) Žida, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona. § 7. Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády. <div style="text-align: center;"> Dr. Tiso v. r.<br /> Mach v. r.<br /> Dr. Pružinský v. r. aj za ministra Stanu<br /> Dr. Sokol v. r.<br /> Čatloš v. r.<br /> Dr. Tuka v. r.<br /> Sivák v. r.<br /> Dr. Medrický v. r.<br /> Dr. Fritz v. r. </div> == O dokumente == Slovenský zákonník, čiastka 22 vydaná dňa 23. mája 1942, ročník 1942, dokument 68. == Citované podľa == * https://www.upn.gov.sk/data/pdf/zak-15maj-1942.pdf * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/vystahovanie.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1942]] hm7f1dfgce175sc833zknqapt2x6nqh 0 1851 9090 8571 2024-02-24T12:07:40Z Danny B. 47 fix link 9090 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''„Vianočná dohoda“'''<br /> '''o vytvorení ilegálnej Slovenskej národnej rady ako jednotného centra protifašistického frontu na Slovensku a o jej programe'''<br /> 25. december 1943<ref>Dohodu skoncipovali a potvrdili na Vianoce 1943 v Bratislave za občiansku zložku odboja Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko a za komunistov Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský. Bola vyvrcholením tajných schôdzí Lettricha, Ursínyho, Joska, Husáka a Novomestského v Joskovom byte na Gajovej ulici v Bratislave. Správu o vzniku Slovenskej národnej rady a text Vianočnej dohody bol následne odoslaný poslom do Londýna, prezidentovi Edvardovi Benešovi, ktorý prijatie potvrdil podpisom datovaným 23. marcom 1944. Prvýkrát bol text Vianočnej dohody zverejnený v článku „Z revolučného archívu“ v denníku ''Pravda'' 12. septembra 1944, t. j. počas priebehu Slovenského národného povstania.</ref> </div> == Originálne znenie == Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma. I. Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je: :1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci. :2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú i administratívne výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať. :3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá. :4. SNR bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s č.-sl.vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje. II. Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách: :1. Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utváraly ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným. :2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite s SSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť. :3. Budúca Č-SR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskopolitickom opierať o SSSR. :4. Vnútorné usporiadanie budúcej ČSR má byť demokratické, majú sa vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylom a chybám v minulosti. :5. Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný. :6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byť vliv cirkvi na smer a vedenie štátu. :7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Prečan, Vilém (ed.). ''Slovenské národné povstanie – dokumenty.'' Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965. OCLC [https://www.worldcat.org/oclc/11606886 11606886], s. 125-126. '''Zdroj:''' Gronský, Ján. ''Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa I. (1918 – 1945).'' Praha : Karolinum, 2005. 584 s. ISBN [https://www.worldcat.org/isbn/8024610272 8024610272]. s. 546-547. === Poznámky === <references /> == Iné projekty == * {{Wikipédia|Vianočná dohoda}} [[Kategória:Jozef Lettrich]] [[Kategória:Ján Ursíny]] [[Kategória:Matej Josko]] [[Kategória:Karol Šmidke]] [[Kategória:Gustáv Husák]] [[Kategória:Laco Novomeský]] [[Kategória:Slovenská národná rada (1943 – 1992)]] [[Kategória:1943]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa publikovaných prameňov]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] djq05odqm17bhil971rszej5o0td5q6 0 1852 7276 3428 2017-08-29T13:23:05Z Wizzard 3 7276 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Slovensko ako štát od Nemecka závislý, ktorého zahraničná politika je zmluvne podmienená správať sa podľa nemeckej, faktickým diktátom muselo vypovedať vojnu ZSSR a jeho spojencom. Dnes nemecká sila sa láme a na Slovensku sa uvoľňujú putá závislosti od Nemecka. Malý národ v položení tak závislom musí sa prispôsobovať mocným susedom. Je len radosťou, keď pritom môže dať výraz svojmu cíteniu. Dnes je čas, že slovanské založenie nášho národa nachádza cestu, aby jeho slobody stal sa zástancom nie cudzí, ale pokrvný brat. Doterajšou obozretnosťou vedení, chceme vyčkať v záujme svojho národa do posledného okamihu, aby sa Slovensko nestalo druhým nešťastným Talianskom. Záujem tak slovenský ako aj ZSSR je, aby sa nerozpútali boje na území Slovenska predčasne, lebo neskoršie to pôjde ľahšie, bez bojov. Teda neútočiť hneď pri dosiahnutí dotyku našich severovýchodných štátnych hraníc. Maďari majú v priestore Košíc najväčšie strategické zálohy, ktorými chcú operovať proti sovietskym vojskám na území východného Slovenska. Usilujú sa aj teraz už vziať si na starosť obranu priesmykov Lupkov a Dukla. My, Slováci, to nepripustíme, a preto robíme všetko tak, aby bolo presvedčenie i na strane nemeckej i maďarskej, že na obranu vlastnými silami vystačíme. V tom nás musí podporovať nepriamo aj ZSSR v jeho vlastnom záujme. Neskoršie, ale už podľa presne dohovoreného plánu, bolo by dobre previesť na tomto úseku demonštráciu delostrelectvom a predstieraným útokom, ktorý by slovenské jednotky tiež dobre markirovanou obranou odrazili, aby Nemci a Maďari nemali dôvodu pre ich pomoc a zásahy a dôverovali by Slovákom. Slovensko ponúka svoje sily pre spoločnú vec so ZSSR takto: Sovieti nech tlačia intenzívne na priesmyky Užok a južnejšie proti Maďarom, aby tam pripútali čo najviac maďarských síl. Ďalej nech vyvinú ofenzívne úsilie severne Karpát, smerom na Tarnov a Krakov. Bočného protiútoku zo Slovenska nech sa neobávajú, lebo slovenské vojsko by už sledovalo neskoršiu svoju kooperáciu s vojskami ZSSR a v prípade nemeckého a či maďarského zásahu zo Slovenska by včas upozornilo sovietov, ak by samo nebolo vstave čeliť týmto nástrahám. – Len keby sovieti dosiahli a dobre ovládli priestor Krakova, nastala by možnosť prekvapujúceho a úspešného útoku roti Maďarom a umožnenie ďalších operácií aj proti Nemcom z južných a západných hraníc Slovenska. Slovenské vojsko by pripravilo a umožnilo totiž rýchly a hladký presun sovietskych vojsk cez slovenské územie a samo by sa pripojilo k ťaženiu proti Maďarom. Bezpodmienečným predpokladom však pre toto úspešné uskutočnenie by bola naprostá tajnosť vzájomnej dohody a nijakým náznakom nezviklaná propaganda i spolupráca do tých čias Slovákov s Nemcami i Maďarmi. – Tým by ZSSR razom a bezpečne urobil veľký a rozhodujúci skok vo vojne na tomto priestranstve. V rozhodujúcom okamihu slovenské vojenské vedenie by urobilo štátny prevrat. Odstránili by sa neželateľné osoby z vedenia a zrušili by sa organizácie, ktoré boli režimom jednostranne vytvorené. Slovenská vojenská diktatúra by našla vo všetkých vrstvách národa porozumenie a podporu, čím by sa stav vecí hneď stabilizoval a poriadok udržal. Zrušila by vypovedanie vojny ZSSR a jeho spojencom, so súčasným vypovedaním vojny Maďarom, čo by ju razom urobilo veľmi populárnou. Cez noc by zneškodnila nemecké vojenské i civilné zariadenie na Slovensku a vytvorila možnosti pre sovietske operácie veľkého rozmeru. Aj tu je predpokladom, že slovenská branná moc by udržala svoju štátnosť, stala by sa však súčiastkou armád ZSSR a kooperovala by aj s československými jednotkami na podklade vzájomnej nezávislosti, lebo inak by nastali obapolné sváry a povážlivé konflikty. Preto žiada sa, aby v prípade zásadného súhlasu zriadili sa permanentné komisie, ktoré by kontakt udržovali na oboch stranách v blízkosti zázemí a mali ďalekosiahlu vojenskú i politickú oprávnenosť. Na Slovensku by vec predbežne zostala vo vojenských rukách a postupom času by boli priberané aj politické osobnosti. Tajná organizácia slovenských boľševikov by tu sprostredkovala vzájomné styky, ale predbežne by sa do vecí v záujme prirodzeného priebehu a priechodu a tak i zapojenia celého národa, okaté nemiešala. Štátoprávne dedukcie by vyplynuli beztak po ukončení vojny, aby riešenie vnútropolitické bolo v súlade so záujmami ZSSR. V doterajších ujednaniach sovietsko-československých treba vyhradiť Slovensku právo zaujať k nim svoje stanovisko a preto styk Slovákov so ZSSR sa deje pokiaľ možno priamo. == Citované podľa == * http://www.klasici.sk/publikovanie/historicke/catlos.html [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ferdinand Čatloš]] [[Kategória:1944]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] q04q7hwumeealjln73zxgj69dyb7vjw 12 1853 2956 2955 2007-02-02T22:59:29Z Wizzard 3 Presmerovanie na [[Pomoc:Obsah]] 2956 wikitext text/x-wiki #redirect [[Pomoc:Obsah]] mt34tbgg4zwigk4s87u1ut9335e3ewc 14 1854 6697 5254 2016-12-09T15:57:21Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6697 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ľudovít Štúr}} * {{Wikicitáty|Ľudovít Štúr}} * {{Commonscat|Ľudovít Štúr}} [[Kategória:Autori|Štúr, Ľudovít]] ps749ynv08wfel1jmhbk5t4rqn9a9n3 14 1855 2961 2007-02-02T23:42:34Z Wizzard 3 Nová stránka: [[Kategória:Autori]] 2961 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 1857 6192 3750 2016-01-31T13:42:54Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6192 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ferdinand Čatloš}} [[Kategória:Autori|Čatloš, Ferdinand]] 1g97z71kom2h0ui9a141uokcd5cawwg 14 1858 7768 2978 2018-05-27T21:32:43Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7768 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1944}} [[Kategória:20. storočie]] rnprdn9gosftf9xtui7ws9ajdtweug4 14 1859 2975 2007-02-07T12:27:16Z AtonX 1 kateg 2975 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 14 1860 7767 2977 2018-05-27T21:32:43Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7767 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1943}} [[Kategória:20. storočie]] oe2dvew3r9fmrgljuo7xq5uizd3vfcx 0 1861 2979 2007-02-07T12:41:46Z AtonX 1 REDIRECT [[Čatlošovo memorandum]] 2979 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Čatlošovo memorandum]] oks31fkee6q86dzvp0tlokbliglvucl 0 1862 2981 2007-02-07T12:42:55Z AtonX 1 [[Ústavný zákon o vysťahovaní Židov]] premiestnená na [[Ústavný zákon zo dňa 15. mája 1942 o vysťahovaní Židov]]: full name 2981 wikitext text/x-wiki #redirect [[Ústavný zákon zo dňa 15. mája 1942 o vysťahovaní Židov]] fxrnf3m9j93u8cdoheclve2qxtlf626 14 1863 2983 2007-02-07T12:47:59Z AtonX 1 categ 2983 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1942}} [[Kategória:20. storočie]] 5bmw45yv2gdbchlqgqap4p6m2dduwch 14 1865 2988 2007-02-07T13:11:28Z AtonX 1 categ 2988 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1867}} [[Kategória:19. storočie]] oquledvrprml7fgbba6qjkd6sjih83d 14 1866 2989 2007-02-07T13:11:54Z AtonX 1 categ 2989 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 14 1867 2993 2007-02-07T13:37:33Z AtonX 1 categ 2993 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1848}} [[Kategória:19. storočie]] hjlx1p2euv2c1n04bepfqipmlur3za0 14 1868 2996 2007-02-07T13:38:42Z AtonX 1 categ 2996 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1847}} [[Kategória:19. storočie]] ky7uoi07rquf1jk6w4ca5hj4lu8khye 14 1871 3003 2007-02-07T13:53:45Z AtonX 1 categ 3003 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1369}} [[Kategória:14. storočie]] sxthgruheafb5bdks34uygrcwpwp9fo 0 1872 8679 8629 2023-02-12T02:07:22Z Danny B. 47 typo 8679 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} === Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Posledné slovo obvinených === {| class="wikitable" |- | ''Súčasť série článkov k téme '''Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi''':'' # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Obžaloba|Obžaloba]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka|Vypočúvanie J. Vojtaššáka]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Posledné slovo obvinených|Posledné slovo obvinených]] |} '''Posledné slovo obvinených''' ''Predseda: ''Právo posledného slova predtým, kým sa súd odoberie na poradu, majú obvinení. Pán obvinený biskup Vojtaššák, chcete tohto práva použiť? ''Vojtaššák: ''Áno, chcem. ''(Obvinený predstupuje.)'' Slávny štátny súd! Bolo mi dovolené povedať slová záverom. Tohto povolenia, tejto príležitosti využívam a budem hovoriť veľmi krátko. Chcem nadviazať na prelíčenie so mnou a s mojou osobou a hovorím, že uznávam a priznávam, že som konal zločiny voči ľudovodemokratickej Republike, voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Ľutujem, že som tieto zločiny spáchal a prosím slávny štátny súd, aby pri výmere trestu ráčil mať ohľad na to, aby mi bola daná možnosť, toľko času, že by som mohol tieto zločiny odčiniť ''a ''napraviť. ''Predseda: ''Pán obvinený svätiaci biskup Dr. Michal Buzalka! Chcete použiť práva na posledné slovo? ''Buzalka: ''Hej, pán predseda. ''(Obvinený predstupuje.)'' Slávny štátny súd! Doznávam a v úplnom rozsahu potvrdzujem,. že ako vysoký cirkevný hodnostár zneužíval som svojho vysokého postavenia a náboženského cítenia ľudu. Toto je tým viac odsúdeniahodné, lebo zabudnúc na svoj triedny pôvod, ako syn robotníka a príslušníka slovenského národa neusiloval som sa ho vychovávať v tých intenciách bratskej lásky, svornosti, pokoja a mieru, ako to Kristovo učenie káže. Hoci som mal mnoho možností toto činiť, neučinil som to. Záujmy moje, záujmy hmotné, politické, mocenské záujmy cirkevnej hierarchie krížily sa so záujmami pracujúceho ľudu a ja, súc akosi strhnutý a unesený vírom svetových udalostí, stal som si na stranu vojnových podpaľačov, západného kapitalistického sveta, sveta to boháčov a koristníkov, vykonávajúc horlivé politické a špionážne príkazy Vatikánu. Odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali a s jeho existenciou vždycky nesvedomité len pre seba, pre svoje hmotné postavenie hazardovali. Keď mi prišlo dnes skladať účty zo svojho politického hospodárenia pred pracujúcim ľudom slovenským, vidím, že som sa hrozne prepočítal. A veru konal som nielen že nesprávne, ale aj veľmi hrozne, nepočúvajúc hlasu veriaceho a robotníckeho, teda pracujúceho ľudu, o ktorom právom hovoríme, že je hlas boží. Zahlušiac tiež niekedy, priznávam sa, tie ozveny môjho lepšieho svedomia a vedomia v srdci svojom, pokračoval som v zločinnej činnosti ďalej, tak ďaleko, že som padol až na dno podlej zrady. Preto trest, ktorý ma stihnúť má, bude spravodlivý a primeraný. Vrelé prosím náš pracujúci ľud, aby mi odpustil, že som svojím zlým príkladom, zločinmi ho pohoršil a v jeho budovateľskej práci hatil. Konečne prosím slávny štátny súd, aby mi bola daná možnosť napáchané zlo aspoň čiastočne odčiniť. ''Predseda: ''Pán obvinený biskup Pavol Gojdič, chcete použiť svojho práva na posledné slovo? ''Gojdič: ''Áno. ''(Obvinený predstupuje.)'' Slávny štátny súd! Opätovne kajúcne sa priznávam k tomu, že som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR. Urobil som to vo svojej zaslepenosti a vo svojej zaujatosti voči všetkému, čo je pokrokové a socialistické. Tento postoj môj ráčte pripísať mojej výchove. Už ste počuli z úst môjho obhajcu, že pochádzam z kňazskej rodiny. Bol som vychovaný pred 45—50 rokmi, vtedy, keď všetci moji predstavení, tak cirkevní, ako aj svetskí, všetko to, čo je socialistické, predstavovali nám tak, ako najväčšie zlo a nešťastie pre ľud. Takto som pod týmto vplyvom žil až doteraz a až teraz som mal príležitosť a čas premýšľať o týchto otázkach a zrevidovať svoj postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu. Prišiel som k tomu záveru a presvedčeniu, že som sa skutočne veľmi previnil a zrádzal. Naša ľudovodemokratická vláda zvýšila životný štandard pracujúceho ľudu. Žiaľ, vatikánska diplomacia to všetko nevidí a všetkou svojou váhou priklonila sa ku kapitalistickým štátom, ktoré pripravujú novú vojnu. Ľutujem, že aj ja svojou činnosťou som k tomu prispieval. A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čom som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených. Ráčte všetky tieto okolnosti vziať do láskavej úvahy a dať mi možnosť, aby som mohol všetky zločiny, napáchané proti ľudovodemokratickému zriadeniu, napraviť. ''Predseda: ''Tým, že obvinení predniesli svoje posledné slovo, je 'dnešné hlavné pojednávanie skončené. Súd sa teraz odoberie na poradu o rozsudku. Rozsudok bude vyhlásený v pondelok dňa 15. januára o 8. hod. ráno. == Citované podľa == * Proces proti vlastizradným biskupm Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951) [[Kategória:Dokumenty]] hvoheeyjike1snnay2gepqint7pa1or 0 1873 7243 3029 2017-08-29T11:55:42Z Wizzard 3 infobox 7243 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Svetový kongres Slovákov | ZDROJ = Kritika a kontext 1/99 | LICENCIA = PD SK }} Svetový kongres Slovákov ako organizácia, ktorá združuje rôzne politické skupiny a názory a ktorá sa hlási k princípom vyjadreným v ideových základoch SKS prehlasuje: * Odsudzujeme všetky totalitárne systémy, ktoré upierali a upierajú ľudské a občianske právo svojim štátnym príslušníkom. * Kongres vyjadruje svoju úprimnú ľútosť nad ujmami a nespravodlivosťami, ktoré postihli našich židovských spoluobčanov v rokoch vojny. * Dištancujeme sa od týchto tragédií, lebo ich pokladáme za nemravné a nekresťanské, protiviace sa morálnym základom nášho národa. * Prehlasujeme, že týchto zločinov sa dopustili pomýlení jednotlivci u moci, ale nie so súhlasom slovenského národa, ktorý je vo svojej podstate demokratický, súcitný a znášanlivý. Svedectvom tejto súcitnosti sú premnohé činy a záchranné akcie zo strany oficiálnych osobností a jednotlivcov, ktorí poskytli pomoc našim rasové prenasledovaným spoluobčanom. V tejto súvislosti pripomíname, že v danej dobe tragédia slovenských židov by nebola bývala menšia v nijakej inej konštelácii. * Ľutujeme, že k týmto tragédiám došlo, a že sa na záchranu našich spoluobčanov viacej nevykonalo. Ako kresťania uplatňujeme našu lásku voči tým, ktorí tragédiu prežili a v mene Slovákov, ktorí si hĺbku nepravostí uvedomujú, žiadame o porozumenie a odpustenie. SKS je ochotný vstúpiť do konštruktívnych stykov so zodpovednými reprezentantmi židovských organizácií a bude s nimi hľadať možnosť upraviť vzájomné vzťahy na princípoch mravných a všeľudských. Napokon prehlasujeme, že ktokoľvek, kto priamo alebo nepriamo hlása a šíri názory, ktoré sú v rozpore s princípom ľudských práv, je nepriateľom ľudskosti a tým sa automaticky vyraďuje z našich kruhov. == O dokumente == ;Rezolúcia Svetového kongresu Slovákov prijatá na Generálnom zhromaždení Svetového kongresu Slovákov, 30. júna - 5. júla 1987 Toronto, Ontario, Kanada == Citované podľa == * Kritika a kontext 1/99 [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1987]] gy4d0c9aj0ikjnrvyt5zujdc22chzeh 0 1874 8865 8680 2023-08-11T12:07:02Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8865 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} === Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Prvý deň hlavného pojednávania. Vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka === {| class="wikitable" |- | ''Súčasť série článkov k téme '''Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi''':'' # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Obžaloba|Obžaloba]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka|Vypočúvanie J. Vojtaššáka]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Posledné slovo obvinených|Posledné slovo obvinených]] |} '''Prvý deň hlavného pojednávania''' <br />''Verejné hlavné pojednávanie s obvinenými biskupom Jánom Vo-taššákom, svätiacim biskupom ThDr. Michalom Buzalkom a biskupom Pavlom Gojdičom začalo sa pred štátnym súdom v Bratislave v stredu 10. januára 1951. V senáte štátneho súdu zasadli: predseda senátu Karol Bedrna, sudcovia z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš a sudcovia z povolania Václav Hamák a Pavel Korbuly. Ako náhradní sudcovia boli prítomní: Ján Andel ako sudca z ľudu a Dr. Jozef Buzna ako sudca z povolania. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Ján Feješ, Súdny zapisovateľ: Dr. Anna Pojezná.'' <br />''Predseda: ''Otváram verejné hlavné pojednávanie proti obvineným biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, svätiacemu biskupovi Dr. Michalovi Buzalkovi a biskupovi Pavlovi Gojdičovi na štátnom súde v Bratislave. Konštatujem, že obvinení boli na hlavné pojednávanie predvolaní a že všetci traja sú prítomní. Konštatujem ďalej, že zákonná lehota na prípravu od doručenia predvolania a obžaloby obvineným bola zachovaná. Ďalej konštatujem, že ako obhajcovia sú tu prítomní páni advokáti: Dr. Štefan Kráľ ako obhajca obvineného Jána Vojtaššáka, Dr. Vojtech Rampášek ako obhajca obvineného Dr. Michala Buzalku a Dr. Ivan Ottlyk ako obhajca obvineného Pavla Gojdiča. Po ''zistení osobných dát a pomerov všetkých obvinených predsedom senátu predniesol prokurátor Dr. Ján Feješ obžalobu.'' '''Vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka''' <br />''Po prestávke začal predseda vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka.'' <br />''Predseda: ''Pán obvinený, počuli ste obžalobu. Porozumeli ste jej? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Preberieme najprv vašu činnosť za prvej Republiky. Vy ste boli za prvej Republiky oddaným prívržencom HSĽS. Je všeobecne známe, akú účasť mala táto strana na rozbití ČSR. Žiadam vás, aby ste nám stručne objasnili, ako ste vy rozvratnú politiku tejto strany podporovali a ako ste pri tom spolupôsobili. <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ja som bol od vzniku samostatnej Hlinkovej ľudovej strany jej prívržencom a stúpencom, a to preto, že mi vyhovoval jej program. <br />''Predseda: ''Bolo tiež všeobecne známe, že ste boli v úzkom priateľstve s Hlinkom. <br />''Vojtaššák: ''Moje priateľstvo s vedúcim, s predsedom tejto strany bolo vlastne osobné. <br />''Predseda: ''Politické nie? <br />''Vojtaššák: ''Politické priateľstvo — nakoľko mne, ako katolíckemu biskupovi — program tejto strany vyhovoval. <br />''Prokurátor: ''Mám jednu otázku. Pán obvinený, Andrej Hlinka vás neinformoval a s vami sa neradil o svojich politických zámeroch? Nedopisovali ste si v tomto smere? <br />''Vojtaššák: ''Nepamätám sa, že by ma bol informoval o podrobnostiach o strane, o tom, čo je v strane. <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, aby súd konštatoval Hlinkov list z 8. 11. 1921, adresovaný Vojtaššákovi, a to na dôkaz, že obvinený bol nielen v blízkom styku s Hlinkom, ale že bol Hlinkom o jeho rozvratných politických činoch dobre informovaný. <br />''Vojtaššák: ''To, prosím, nepopieram, len sa na také podrobnosti nepamätám. <br />''Prokurátor: ''O podrobnostiach budete neskoršie oboznámený z dokumentov. Ešte by som mal jednu otázku. Pán obvinený, pracovali ste vy už politicky ešte predtým, ako ste začali pôsobiť v ľudovej strane? Napríklad, ako to bolo s vašou účasťou pri volebnej agitácii v roku 1910, koho ste vtedy podporovali? Pamätáte sa na to? <br />''Vojtaššák: ''Vtedy som agitačne podporoval maďarskú vládnu stranu. Svoj hlas som odovzdal jej kandidátovi. <br />''Predseda: ''A kto bol protikandidátom, ktorého ste tak potierali? <br />''Vojtaššák: ''Tak sa mi zdá, že to mohol byť nejaký Čifáry. <br />''Predseda: ''Áno, slovenský kandidát Čifáry. <br />''Vojtaššák: ''To ani neviem. <br />''Prokurátor: ''Nie, že neviete, ale vy sa dnes k tomu nechcete priznať. A čo ste za túto účasť, za vašu agitáciu pre túto maďarskú vládnu stranu dostali? <br />''Vojtaššák: ''No, odišiel som vtedy zo svojho vtedajšieho pôsobišťa a bol som vymenovaný za administrátora. Bol som povýšený. <br />''Predseda: ''Odišli ste na lepšiu faru, nie? <br />''Vojtaššák: ''Nuž... bolo to len prechodné — bola to fara hospodárska. <br />''Predseda: ''Už ste nám povedali, pán obvinený, že ste sa s programom Hlinkovej strany plne stotožňovali. Môžete nám teraz bližšie osvetliť tento váš postoj? <br />''Vojtaššák: ''Videl som to, že táto strana podporuje záujmy cirkevnej hierarchie po stránke hospodárskej, ako to hlásal jej program a ako mi to bolo osobne sľúbené. <br />''Predseda: ''Tak teda prevažovaly u vás záujmy hospodárske ... Presvedčíme sa o tom tiež z dokumentov. Videli ste v tom posilnenie pozície hierarchie. <br />''Vojtaššák: ''Mocenských pozícií cirkevnej hierarchie. Preto ... <br />''Prokurátor: ''Že politika Hlinkovej ľudovej strany sledovala rozbitie Republiky, to ste vedeli. <br />''Vojtaššák: ''Nuž... to bolo nakoniec zrejmé. <br />''Predseda: ''A ako ste sa v tomto smere snažili politicky usmerňovať a pre tieto záujmy využívať svojich veriacich? <br />''Vojtaššák: ''Ja, prosím, osobne som ich nijako zvlášť neusmerňoval. <br />''Predseda: ''A nepamätáte sa na voľby v roku 1925? Nezaktivizovali ste vtedy svoju činnosť, nepôsobili ste vtedy zvlášť na duchovných, aby ovplyvňovali veriacich, tak, aby hlasovali pre kandidátku Hlinkovej strany? <br />''Vojtaššák: ''Musím podotknúť, že moje chovanie voči strane a môj celkový postoj boly všeobecne známe a že som sa teda snažil, aby sa i oni podľa mňa riadili. <br />''Prokurátor: ''Nesnažili ste sa pôsobiť svojimi kázňami alebo pri iných príležitostiach, keď ste prišli do styku s veriacimi, propagovať rozvratnú politiku Hlinkovej strany? <br />''Vojtaššák: ''Je možné, že som tak robil. <br />''Predseda: ''Nepísali ste v tomto smere nijaké články? <br />''Vojtaššák: ''Stalo sa, že som napísal niekoľko článkov do politických novín, toho bolo však málo a na obsah sa už presne nepamätám. <br />''Predseda: ''Bola to teda, ako to vaše slová potvrdzujú, činnosť politická. Povedzte nám ešte, ako ste využívali váš nakladateľský spolok a kníh tlačiareň Lev? <br />''Vojtaššák: ''Tam sme tlačili rôzne časopisy... <br />''Predseda: ''S akým obsahom? <br />''Vojtaššák: ''No, snažili sme sa nimi podporovať našu politiku. <br />''Predseda: ''Vydávali ste tam tiež nejaké brošúry? <br />''Vojtaššák: ''To bolo napríklad — to bola brošúra, vydaná ako odtlačok časopisu „Svätá rodina“: „Môže byť katolík sociálnym demokratom“? <br />''Prokurátor: ''Teda obsahu protipokrokového, protisocialistického, rovnako ako celá vaša činnosť bola sústavne vedená proti pokroku, proti socializmu. <br />''Vojtaššák: ''Áno, máte pravdu. <br />''Prokurátor: ''Pozrite sa, bolo správne zneužívať náboženské cítenie ľudu pre protiľudové politické ciele? <br />''Vojtaššák: ''Nuž, teda ... <br />''Prokurátor: ''Mal by som ďalšiu otázku. Môžem, pán predseda? ''(Predseda súhlasí.) <br />''Pán obvinený, povedali ste nám, že vám program Hlinkovej strany vyhovoval. Naznačovali ste, že ste sa usilovali, aby sa týmto vaším postojom riadili aj vaši veriaci. Povedzte nám teraz, mohol byť váš záujem, záujem spišského biskupa, vlastníka niekoľko 10.000 jutár pôdy a lesov, mlynov, píl a pod., totožný so snahami a záujmami drobných deputátnikov, roľníkov a robotníkov vo vašej diecéze? Áno, či nie? <br />''Vojtaššák: ''Bol rozdiel. <br />''Predseda: ''Ako ste sa stavali k separatistickým snahám Hlinkovej ľudovej strany? <br />''Vojtaššák: ''Ja som sa, prosím, s týmto separatizmom stotožňoval. <br />''Predseda: ''Podporovali ste teda rozvratnú politiku ľudáckej strany do všetkých dôsledkov — až do uskutočnenia ich konečných cieľov, do rozbitia prvej Republiky. To priznávate? <br />''Vojtaššák: ''Nuž bolo to tak. <br />''Predseda: ''Teraz k vašej činnosti za tzv. slovenského štátu. Aké funkcie ste vtedy zastávali a ako ste s týmto tisovským režimom spolupracovali? <br />''Vojtaššák: ''Ja som sa zapojil, prosím. <br />''Predseda: ''Vyjadrite sa konkrétne. <br />''Vojtaššák: ''Zapojil som sa aktívne už tým, že som spolupôsobil pri vyhlásení slovenského štátu, a potom tiež, okrem toho som prijal politickú funkciu v štátnej rade. <br />''Predseda: ''Dostali ste za to nejaké uznanie, nejaké vyznamenanie so strany vlády? <br />''Vojtaššák: ''Áno, bol som vyznamenaný veľkokrížom Radu slovenského kríža. Tiež od generála Čatloša som dostal osobitný dekrét s vyznamenaním. <br />''Prokurátor: ''Kto vám dal súhlas alebo kto vás vyslal do tzv. štátnej rady? Aké záujmy ste tam zastupovali? <br />''Vojtaššák: ''Bol som pozvaný a neskoršie som dostal aj menovanie do štátnej rady od Tisu. Referoval som o tom potom biskupskému sboru, ktorý vyjadril svoj súhlas, a mňa, ako svojho reprezentanta, do tohto orgánu vyslal. <br />''Prokurátor: ''Aké stanovisko zaujal k tomu pápežský nuncius? <br />''Vojtaššák: ''Súhlasil s tým. <br />''Predseda: ''K zastavaniu tejto politickej funkcie člena tzv. štátnej rady ste teda mali aj súhlas Vatikánu. <br />''Prokurátor: ''Pán predseda, navrhujem, aby na dôkaz toho, že Vatikán svojím súhlasom s Vojtaššákovým prijatím politickej funkcie priamo podporil fašistický režim na Slovensku, sa konštatoval dokument číslo 1/84, ktorý predkladám. <br />''Predseda: ''Oboznamujem z predloženého dokumentu, že biskup Vojtaššák poslal apoštolskej stolici žiadosť o súhlas prevziať funkciu člena štátnej rady. Tento súhlas bol vydaný dňa 11. októbra 1943 a podpísal ho Angelus Rotta, apoštolský nuncius. ''(Obracia sa k obvinenému.)'' Pán obvinený, tak ste sa horlivo snažili dosiahnuť súhlas pre politickú činnosť pre vtedajší tisovský režim. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''A ako ste sa pozerali na politickú činnosť kňazov po oslobodení? Aby som to v krátkosti shrnul: boli ste za ľudovodemokratického zriadenia proti politickej činnosti kňazov? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''To znamená: pre fašizmus áno, ale pre ľud nie. <br />''Vojtaššák: ''Prosím ... <br />''Predseda: ''Citujem z predloženého dokumentu: „Vrhnúc sa k nohám Vašej svätosti, ponížene prosím Vašu apoštolskú stolicu...“ Tak pokorne ste prosili za fašistického režimu na Slovensku, aby vám Vatikán dovolil vykonávať funkciu člena tisovskej štátnej rady. Je to pravda? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''A je pravda, že ste sa po oslobodení postavili proti akejkoľvek činnosti kňazov? <br />''Vojtaššák: ''To je pravda. <br />''Predseda: ''No, tak to stačí. Pre fašizmus áno, pre ľudovodemokratické zriadenie nie. Tak je to vyjadrené jednou vetou. <br />''Vojtaššák: ''Nuž áno, tak to je. <br />''Predseda: ''S opatreniami a s nariadeniami tzv. štátnej rady ste sa úplne stotožňovali? <br />''Vojtaššák: ''Áno. Bol som členom a tým teda aj spoluúčastníkom celého rokovania. <br />''Predseda: ''Ako ste prijímali určité opatrenia tzv. štátnej rady, smerujúce proti samotným základom ľudskosti? Môžete nám o tom niečo povedať? <br />''Vojtaššák: ''To boly tie protižidovské opatrenia. <br />''Predseda: ''Vyjadrili ste sa nejako proti týmto nariadeniam? Bolo vám to ľahostajné? <br />''Vojtaššák: ''Ja som sa proti tomu neozval. <br />''Predseda: ''Vy ste sa naopak vyjadrili veľmi súhlasne. Pamätáte sa? <br />''Vojtaššák: ''Do určitej miery teda áno. <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, pán predseda, aby sa konštatovaly dokumenty 1/3, 1/204, 1/205 a potom tiež doklady 1/9, 1/93, 1/94, 2/18 a 1/206. Ide o stenografické záznamy z rokovania tzv. štátnej rady. Predkladám ich ako dôkaz neľudského, farizejského postoja obvineného v otázke občanov židovského vyznania, keď návrh na ich riešenie bol v tzv. štátnej rade prerokovávaný. <br />''Predseda: ''Na návrh pána prokurátora oboznamujem dokument, a to stenografický záznam zo zasadnutia štátnej rady tzv. slovenského štátu zo dňa 3. februára 1943. Na tomto zasadnutí, na ktorom sa rokovalo o deportácii židov, bol prítomný aj obvinený Vojtaššák. Podľa záznamov sa obvinený vyjadril takto: „Mal by som návrh: pretože ľudia nie sú o tejto otázke náležité informovaní, prosil by som, aby sa o tom vydala ľudová knižočka. Židia sa snažili k sebe vzbudiť sústrasť, ľudia ich ukrývali, pretože vraj to, čo sa so židmi robilo, bolo neľudské. Židia si mysleli, že sa s nimi bohvie ako zle zaobchádza, zatiaľ čo sa v táboroch môžu mať celkom dobre.“ ''(Obracia sa k obžalovanému.) <br />''Pán obžalovaný, v r. 1943 ste už vedeli, ako sa so židmi v týchto táboroch zaobchádzalo. Vy ste o tom nič nepočuli? <br />''Vojtaššák: ''Áno, počul som. <br />''Predseda: ''Ďalej oboznamujem z toho istého dokumentu ďalšie výroky obvineného, ktoré ešte dokresľujú jeho v skutočnosti nekresťanský postoj k tejto otázke. Vojtaššák tu hovorí: „V Spišskom Podhradí zostáva ešte jeden žid. A napriek tomu, že u neho nie sú nutné nijaké hospodárske ohľady a napriek tomu, že je to komunista už oddávna, býva tam stále. Menuje sa Lőrinc.“ Nato odpovedá Dr. Vašek: „Aby ste videli, slávna štátna rada, ako sa u nás pružne úraduje, zariadim ihneď kladné vybavenie tohto podnetu pána biskupa.“ Vojtaššák potom pokračoval: „Poznám ho dobre, bol to najväčší gauner z Podhradia. Všetkých už vzali a odviezli a on je ešte tam.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) ''Čo to znamenalo, pán obvinený? <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pre to je iba jedno slovo: denunciácia. <br />''Vojtaššák: ''Môžem k tomu podať vysvetlenie? — Ja som vtedy asi tlmočil mienku, ktorú som počul. <br />''Predseda: ''Snažíte sa, pán obvinený, zbaviť sa zodpovednosti. Snažíte sa z toho vykrútiť. Povedzte, srovnáva sa to s kresťanským učením? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Prokurátor: ''Vy ste vydali Lőrinca na smrť. Ľutujete toho aspoň teraz? <br />''Vojtaššák: ''Ten Lőrinc, prosím ... <br />''Prokurátor: ''Áno, on žije, ten Lőrinc, ale to nie je vaša zásluha. Žije, tak ako tí nemnohí, ktorí sa vrátili. Ľutujete toho, či nie? <br />''Vojtaššák: ''Áno, ľutujem. <br />''Predseda: ''Ďalej konštatujem na návrh štátnej prokuratúry ďalšie dokumenty, a to zápis štátnej rady z 25. marca 1942, kde obvinený Vojtaššák po hospodárskom referáte Dr. Klindu povedal toto: „Pán predseda Ústredného hospodárskeho úradu prečítal referát, ktorý sa týkal hospodárskych...“ atď., atď. A ďalej: „Vo vyraďovaní židov sme pokročili. Zvýšili sme bilanciu.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) ''Nie sú to cynické slová? Slová pána biskupa? Zvýšili sme bilanciu... bilanciu mŕtvych spolubližných. <br />''Vojtaššák,: ''No, ja som to tak nemyslel. <br />''Predseda: ''Ďalej konštatujem obsah rokovania štátnej.rady z 30. septembra 1942 o vojne proti Sovietskemu sväzu. Podľa stenografického záznamu mal generál Čatloš referát o vojenskej situácii. Na dotaz predsedu sa prihlásil o slovo obvinený Vojtaššák a uviedol: „Ďakujem za referát, ale predovšetkým musím poďakovať pánu generálovi. Ako som sa dozvedel, zasiahol obdivuhodným spôsobom do boja pri Roštové, ktorý bol taký rozhodujúci. Gratulujem pánu generálovi Čatlošovi, že sa tam zjavil s takou smelosťou.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) Z ''toho vidno, pán obvinený, že ste vyjadrovali veľmi horlivo i radostne svoj súhlas. Podľa toho ste teda schvaľovali túto vojnu, do ktorej nútene zahnali aj slovenských synov, aby bojovali po boku nemeckých fašistov. Zo všetkých týchto dokumentov, zo všetkých týchto vašich skutkov sa potvrdzuje, že ste fašistickú Tisovú politiku plne schvaľovali. Áno? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, doznávam, že schvaľoval a zúčastnil som sa jej. <br />''Prokurátor: ''Mám otázku. Pán obvinený, viete o tom, čo všetko nacistické hordy v dočasne okupovanej Ukrajine a inde v SSSR na-páchaly? Vypaľovaly dediny, vraždily ženy, stracov, deti. Viete o tom? <br />''Vojtaššák: ''Počul som o tom. <br />''Prokurátor: ''A to sa srovnávalo so svedomím katolíckeho biskupa? Vysvetlite nám to. <br />''Vojtaššák: ''Nuž, nesrovnávalo. <br />''Prokurátor: ''Vraždy... Schvaľovali ste hromadné vraždy, alebo nie? Tým svojím prejavom, ktorým ste gratulovali Čatlošovi. Predsa šlo o účasť Čatloša na týchto vraždách. <br />''Vojtaššák: ''Nepriame schvaľovanie to bolo. <br />''Predseda: ''Ďalej konštatujem dokument č. 1/9: Istý dekan sa pýta obvineného Vojtaššáka na pokrstenie jedného dieťaťa izraelského vyznania; je to list farského úradu z Tvrdošína z 25. júna 1942, podpis dekanov je nečitateľný. Ide o pokrstenie 4-ročnej dcéry nejakého Jána Zehnhuta. Ako ten dekan píše, „predpokladá sa, že časom odvezú všetkých židov a že by týmto pokrstením rodičia chceli zachrániť aspoň svoje dieťa, ponechať ho u nejakej katolíckej rodiny na výchovu, keď ich odvezú do pracovného tábora.“ Na to odpovedá obvinený prípisom z 30. júna toho istého roku medziiným toto: „Židia sa v dnešnej situácii už i stebla chytajú. To je márna nádej, že by sa s dieťaťom, ak ho dajú pokrstiť, zachádzalo ináč ako s nimi. Tak i Ján Zehnhut. Ak na neho príde rad, odvezú ho s celou rodinou i s dieťaťom. Preto by bolo zbytočné, aby sa pokrstilo. S výrazom lásky...“ Pán obžalovaný, poslali ste to? <br />''Vojtaššák: ''Áno, mal som totiž skúsenosti z predošlých prípadov, že sa v tomto smere nerobia nijaké rozdiely. <br />''Prokurátor: ''Nacisti nerobili rozdiely, a vy, biskup, ako i e vidieť, tiež nie. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Mlčíte. Tak teda skúsenosti ste mali, ale nijako ste ako funkcionár štátnej rady proti tejto zločineckej deportácii nevystúpili. Znamená to váš naprosto súhlasný pomer s politikou fašistickej Tisovej vlády? <br />''Vojtaššák: ''Nuž, tak som vystupoval. <br />''Prokurátor: ''Teraz sa pýtam na toto: Akú zásadu ste mali na mysli, keď ste boli proti tomuto pokrsteniu s tým odôvodnením, že i tak pôjde so svojimi rodičmi. Mali ste zrejme na mysli ten vami presadzovaný návrh, že židovské rodiny nemajú byť trhané? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Vy ste nezasahovali do toho preto, aby tieto rodiny ponechali doma, ale naopak, aby ich spoločne vyviezli. Je to tak? <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Zase mlčíte. Je to teda tiež odpoveď. Keď vás potom neskoršie v roku 1943 upozornili občania židovského vyznania na hrôzy plynových komôr, čo ste urobili potom, pán obvinený? Čo ste urobili s listom, v ktorom sa vám títo občania sverovali? <br />''Vojtaššák: ''Ten list som po prečítaní poslal na patričné miesto. <br />''Prokurátor: ''Aké to bolo patričné miesto? <br />''Vojtaššák: ''Bolo to ministerstvo vnútra. <br />''Prokurátor: ''Šaňovi Machoví a ÚŠB. Úmysel ste mali jasný: oznámiť pisateľov a zariadiť ich zaistenie. Dobre ste vedeli, že sa obraciate na správne miesto. <br />''Predseda: ''Pokračujeme ďalej, prosím. Konštatujem ďalší dokument č. 1/94. Je tu prípis kňaza Hatiara biskupovi Vojtaššákovi, v ktorom tento batizovský farár sa ohradzuje proti prísahe, ktorú má skladať pri príležitosti kňazskej kongregácie slovenskému štátu. Hatiar píše: „Složím túto prísahu len s podmienkou, že neuznávam zákony proti židom.“ To píše jednoduchý kňaz. Hatiar končí svoj list ta.kto: „O láskavé vysvetlenie a všeobecné uspokojenie vás úpenlivo prosím.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) <br />''Pamätáte sa, ako ste odpovedali na toto statočné stanovisko svojho kňaza? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ani na tento list sa nepamätám. <br />''Predseda: ''Ja vám ho teda ukážem. A prečítam vám, čo ste 5. mája 1939 odpovedali. <br />''Vojtaššák: ''Na všetko sa nemôžem pamätať. ''(Predseda predkladá citovaný dokument obvinenému a obvinený potvrdzuje, že ide o jeho list.)'' <br />''Predseda: ''Prečítam vám teraz vašu odpoveď: „Pán farár, vaša dôstojnosť si pri oboznamovaní sa so zákonmi o židoch neurobila správne závery.“ Píše totiž, že ten zákon je proti učeniu 4catolíckej cirkvi. Dobre to pochopil a vy mu to vyvraciate. Ďalej pokračujete: „Ten zákon hovorí výlučne o židoch ako o národnosti a na to má štát právo i povinnosť, aby pomer medzi svojimi národnosťami upravil . zákonom. Z toho môže vaša dôstojnosť vidieť, ako sa vo svojom tvrdení mýlila.“ List uzaviera vaša pečať a váš podpis. <br />''Vojtaššák: ''Prosím, list mohol mne byť pripravený generálnym vikárom a ja som k nemu pripojil len svoj podpis. <br />''Predseda: ''To je vedľajšie. Dôležité a podstatné je vaše stanovisko, ktoré sa s obsahom stotožňovalo a ktoré ste svojím podpisom plne potvrdili. To nemôžete poprieť. <br />''Vojtaššák: ''Áno, pán predseda, ja za to zodpovedám. <br />''Predseda: ''Pán obvinený, mal ten pán farár z Batizoviec pravdu? <br />''Vojtaššák: ''Mal pravdu. <br />''Prokurátor: ''Vy ste hlasovali a vy ste schvaľovali ako podpredseda tzv štátnej rady všetky jej rokovania. O čo poctivejší bol tento váš farár. <br />''Predseda: ''Pán obvinený, cítite sa spoluvinným za tieto zločinecké akcie? <br />''Vojtaššák: ''Bol som členom štátnej rady. Zodpovedám teda i za celok, za to, čo sa napáchalo. <br />''Predseda: ''Čo ste si vlastne sľubovali od Tisovho režimu, o čo ste sa snažili? <br />''Vojtaššák: ''No, Tisov režim, ako som už predtým uviedol, mi vyhovoval po stránke hospodárskej tým, že poskytoval zvláštne výhody vysokej katolíckej hierarchii. <br />''Prokurátor: ''Tak sme znovu pri týchto vašich mocenských pozíciách, hospodárskych pozíciách slovenskej hierarchie, o ktoré ste mali jedine záujem, ktorý ste chceli upevniť; v týchto svojich snahách ste sa práve opierali o tisovský fišistický režim, ktorý znamenal pre vás .určitú záruku. <br />''Vojtaššák: ''Boly tu teda dané možnosti... <br />''Predseda: ''Pamätáte sa na nejaké arizácie? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ja som osobne nevyhľadával tieto majetky. To sa všetko získalo pre biskupstvo. <br />''Predseda: ''Kto mal príjem z tohto majetku a kto s ním disponoval? <br />''Vojtaššák: ''Biskup. <br />''Predseda: ''Kto tam bol biskupom? <br />''Vojtaššák: ''Vtedy som ním bol ja. <br />''Predseda: ''Ktoré majetky boly arizované? <br />''Vojtaššák: ''To bol v Betlanovciach jeden poľnohospodársky majetok, asi 160 kat. jutár a ďalej akási kúpeľná jednotka, objekt, ktorý predstavoval asi 35 kat. jut. To bolo zakúpené pre biskupstvo. <br />''Predseda: ''Veď sme už hovorili o tom, že s príjmom tohto majetkti ste disponovali vy. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Ony to neboly len akési kúpele, to bol i prírodný prameň: „Sivá brada,“ to bolo čerpacie zariadenie pri prameni tejto minerálnej vody, to bolo rekreačné stredisko. <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, išlo o miliónový majetok, koľko ste zaň zaplatili? Bola to plná protihodnota? <br />''Vojtaššák: ''Zaplatil som 420.000 Ks. <br />''Prokurátor: ''To je tiež vysvetlenie, prečo ste tento majetok, získaný arizáciou, urputne bránili pred tým, aby bol po oslobodení vrátený pôvodným majiteľom, respektíve ponechaný pod národnou správou. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Navrhujem soznámiť jednak s dokumentom 1/113, svedčiacim o tom, že sa obvinený bránil proti vráteniu tohto majetku reštitučným pokračovaním, po druhé potom s arizačným spisom. Predkladám oba dokumenty. <br />''Predseda: ''Konštatujem zo spisov Ústredného hospodárskeho úradu v Bratislave č. 66543/ni A-7 z roku 1941, že rozhodnutím tohto úradu z 28. marca 1942 bol majetok rasové prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, a to kúpele, poľnohospodársky majetok a obchod s minerálnou vodou v Baldovciach, prevedený na Jána Vojtaššáka, spišského biskupa. Likvidačná hodnota bola určená sumou 426.820 Ks, napriek tomu, že skutočná hodnota, ako to pripojené reštitučné spisy Okresného súdu v Levoči dokazujú, bola niekoľkonásobkom tohto obnosu. Ďalej sa konštatuje z predloženého druhého dokumentu a to č. 1/113, listu Dr. Obtuloviča z 13. augusta 1947, advokáta v Bratislave, právneho zástupcu spišského biskupstva, potvrdzujúceho, ako sa obvinený Vojtaššák snažil zabrániť prostredníctvom tohto svojho advokáta zákonnej reštitúcii majetku v Baldovciach. Sám Obtulovič píše, že zapojil do tejto akcie v r. 1947 viacero ľudí, že niekoľkokrát intervenoval, ale napriek tomu sa mu nepodarilo vec priaznivo vybaviť. Má k tomu obvinený Vojtaššák nejaké pripomienky? <br />''Vojtaššák: ''Nemám, súhlasím. <br />''Predseda: ''Sú nejaké ďalšie otázky? ''(Otázky neboly.)'' Prerušujem pojednávanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine. ''Predseda: ''Otváram znovu prerušené hlavné pojednávanie. Pokračujeme vo výsluchu obvineného Vojtaššáka. ''(Vojtaššák predstupuje.)'' <br />''Predseda: ''Boly okrem štátnej rady ešte iné organizácie, ktoré ste podporovali za takzvaného slovenského štátu? <br />''Vojtaššák: ''Bola to najmä Hlinková mládež a Hlinková garda. Tieto organizácie sa obrátily na biskupský úrad, aby im pridelil duchovných poradcov a ja som tejto ich žiadosti vyhovel. <br />''Predseda: ''Akú politickú náplň mala Hlinková mládež? <br />''Vojtaššák: ''Politický smer bol vecou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, primerane k režimu tukovsko-tisovskému, režimu fašistickému. ''Sudca z ľudu: ''Podľa akého vzoru sa cvičila Hlinková garda?, <br />''Vojtaššák: ''Tomu nerozumiem. ''Sudca z ľudu: ''Keď ste hovorili o Hlinkovej mládeži a Hlinkovej garde, museli ste vedieť, podľa akého vzoru a podľa akej politiky ich cvičili. <br />''Predseda: ''Pán sudca z ľudu chce pripomenúť iba to, že Hlinková garda a Hlinková mládež posielala na inštruktáže svojich vedúcich do Nemecka. To sa všeobecne vedelo a písalo sa o tom v časopisoch, to ste vedeli. Boli ste si vedomí, že obidve tieto složky sú piliermi tzv. slovenského štátu? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Pokračujte ďalej. V tomto čase, keď Hitler prepadol Sovietsky sväz, bolo hneď známe, aké zverstvá páchali nacisti na sovietskej Ukrajine. Ako ste sa usilovali zamaskovať medzi veriacimi dojem zo zpráv o zverstvách, páchaných nacistami a ich pomáhačmi, Hlinkovými gardistami? <br />''Vojtaššák: ''Dozvedel som sa o tom z listu biskupa Cárskeho. Písal mi, že u neho bol konzul, ktorý žiadal, aby sa rozvinula protipropaganda proti zprávam o tých neľudskostiach a zverstvách. Dal mi na vedomie, že sa to všetko šíri rozhlasom. Mal som o rozhlase svoj názor. Bol som rozmrzený na rozhlas, sám som nemal rádioprijímač, nepočúval som rozhlas a akosi z animozity proti rozhlasu som napísal Cárskemu, že keby to záležalo odo mňa, dal by som rozhlasové prijímače posbierať a nechal by som iba prijímače vo verejnej službe. <br />''Predseda: ''Táto animozita sa prejavila až potom, keď sa šírily zprávy zo zahraničného rozhlasu, aké zverstvá a vraždy páchajú nacisti a Hlinkoví gardisti v Sovietskom sväze. <br />''Vojtaššák: ''Nevedel som o tom. <br />''Prokurátor: ''Nehovoríte pravdu a ja predložím dokument, usvedčujúci vás z nepravdy. <br />''Predseda: ''Váš iniciatívny návrh na zabavenie všetkých rozhlasových prijímačov smeroval k tomu, aby sa znemožnilo počúvanie zahraničného rozhlasu. <br />''Vojtaššák: ''Myslel som iba na prijímače v súkromnej službe. <br />''Predseda: ''Aby nemohla verejnosť počúvať zahraničný rozhlas. Prejavili ste tým jasne svoju pomoc nacistickému Nemecku. Je to tak? <br />''Vojtaššák: ''Môže sa to tak vykladať. <br />''Prokurátor: ''Na objasnenie Vojtaššákovho postoja k hitlerovským okupantom navrhujem konštatovať dokument č. 1/5. Predkladám ho. <br />''Predseda: ''Na návrh pána prokurátora konštatujem obsah listu biskupa Cárskeho obvinenému Vojtaššákovi o nebezpečenstve šuškanej propagandy v prospech Sovietskeho sväzu. V liste, datovanom <br />''V <br />''Prešove 10. júla 1941, písal biskup Cársky Vojtaššákovi, že ho spolu s biskupom Gojdičom na podnet nemeckého konzulátu žiadajú, či by nebolo dobre vydať pastiersky list proti boľševizmu. List končí slovami: „Dal som našim kňazom príkaz, aby proti šuškanej propagande pracovali tiež šuškanou propagandou, lebo tomu ľudia skôr uveria.“ V písomnej odpovedi Vojtaššákovej, ktorá bola datovaná 11. júla 1941, je doslovne: „Ako bojujú na frontoch, tak sa musí bojovať aj v zázemí. Kazateľnicami, encyklikami ani pastierskymi listami by sa ničoho nedosiahlo. Predovšetkým by bolo treba posbierať všetky súkromné rozhlasové prijímače.“ <br />''Prokurátor: ''Nie je to jasné, aká slabá je vaša výhovorka? Dokazuje to, že ste týmto svojím návrhom chceli pomôcť nacistom pri ich lúpežnom vpáde do Sovietskeho sväzu. Boli ste si vedomý, že osud fašisticko tisovského štátu je závislý na osudoch hitlerovského Reichu? <br />''Vojtaššák: ''Bol som si toho vedomý, priznávam to. <br />''Predseda: ''Pán obvinený, poznávate v predložených dokladoch práve čítané listy? <br />''Vojtaššák: (Prezerá si dokumenty.) ''Áno, poznávam. <br />''Predseda: ''Zastávali ste za tzv. Slovenského štátu funkciu najvyššieho vojenského duchovného? <br />''Vojtaššák: ''To bolo hneď zo začiatku. Neskoršie bol za vojenského vikára ustanovený svätiaci biskup Buzalka. <br />''Prokurátor: ''Vo svojej funkcii najvyššieho duchovného ste sa starali o upevnenie bojového ducha alebo o rozklad vojenskej morálky? <br />''Vojtaššák: ''Nezasiahol som ničím do duchovnej správy vojska. <br />''Prokurátor: ''Nehovoríte pravdu, dokážem vám to. Neurobili ste nič ani potom, keď ste vedeli, že v septembri 1939 zneužili tisovskú armádu k napadnutiu katolíckeho Poľska. Je to tak? <br />''Vojtaššák: ''Je tomu tak. <br />''Prokurátor: ''Pre objasnenie predkladám senátu usvedčujúce dokumenty na dôkaz, že obvinený biskup Vojtaššák nehovorí pravdu a že do duchovnej správy východnej armády zasahoval. Je to dokument č. 1/95 a 1/12 a to aj na dôkaz, že Vojtaššák uvoľňoval farárov pre službu na východnom fronte. <br />''Predseda: ''Oboznamujú sa tieto dva dokumenty. Sú to fotografie, vyhotovené pri príležitosti uvítania vojakov tisovskej armády po návrate z východného frontu, kde obvinený zrejme po odslúžení poľnej omše v spoločnosti dôstojníkov s nacistickými rytierskymi krížmi víta príslušníkov armády. <br />''Predseda: ''Nech sa páči. Sú to vaše fotografie? ''(Podáva ich obvinenému.)'' <br />''Vojtaššák: ''Sú to pravé fotografie. Som to ja, ale nemôžem, si spomenúť, že by som bol vtedy slúžil poľnú omšu. <br />''Prokurátor: ''Ja v tom nevidím nijaký rozdiel, keď ste vítali vojakov, vracajúcich sa z bratovražedného boja proti SSSR. Bolo to podporovanie tisovského režimu? <br />''Vojtaššák: ''Zavolali ma vtedy a ja som prehovoril k vojakom. Ďakoval som im, že bránili hranice Slovenska a tiež hranice diecézy. <br />''Prokurátor: ''Boly hranice Slovenska až pri Roštové? <br />''Vojtaššák: ''To nie. <br />''Predseda: ''Hovorili ste, že ste im ďakovali za obranu hraníc Slovenska a diecézy. Hranice Slovenska ste však videli ďaleko od svojej diecézy. Ďalej oboznamujem doklad 1/95, ktorý tiež usvedčuje Vojtaššáka z aktívnej spolupráce s fašistickým tisovským režimom. Je to jeho odpoveď z 11. decembra 1943 na prípis tisovského Ministerstva národnej obrany, kde obvinený uvádza mená kňazov, uvoľnených pre pastoračnťí činnosť medzi vojskom na východnom fronte. List končí pozdravom: „Na stráž.“ <br />''Prokurátor: ''Pri oboznamovaní predošlého dokumentu ste povedali, že ste vítali armádu preto, lebo vraj bránila v Poľsku i naše hranice. Vy ste však ďakovali v tomto smere prv v štátnej rade, ako sa to tu konštatovalo. Ďakovali ste predsa tiež Čatlošovi pri zasadaní štátnej rady za jeho „chrabré“ chovanie v boji pri Roštové? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Šlo aj vtedy o ochranu hraníc Slovenska? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Prokurátor: ''O čo tam išlo? O prepadnutie SSSR, o vraždy, o pálenie dedín a odvliekanie žien, detí a starcov do Nemecka. O to šlo, alebo nie? <br />''Vojtaššák: ''To sa mohlo stať. <br />''Prokurátor: ''A za to ste teda ďakovali. <br />''Predseda: ''Teraz ďalej ohľadne tých skutkov, z ktorých vás viní ''žaloba. ''Mali ste spojenie ešte s inými inštitúciami tzv. slovenského štátu, napr. s tisovskou políciou? <br />''Vojtaššák: ''Mal. Tisovská polícia sa obrátila raz na biskupský úrad s dotazom o jednom kňazovi, ktorý pôsobil na území oravského Poľska. Bol to istý Karol Máchaj. Tisovská polícia písala, že pôsobí proti slovenskému štátu, aby bol teda odstránený. <br />''Predseda: ''Áno. Ale ešte najprv všeobecne. Keď časť poľského územia pripadla tzv. slovenskému štátu, tiež niektorí kňazi poľskej národnosti zostali u nás. Máchaj, to bol len jeden konkrétny prípad; povedzte nám niečo ohľadne tých kňazov poľskej národnosti. <br />''Vojtaššák: ''Na Spiši a na Orave zostali po r. 1939 niektorí kňazi poľskej diecézy, nie zo spišskej. V tom smysle vyznieval prípis ministra Mácha, že pôsobenie týchto kňazov je na Slovenskom území nežiadúce. <br />''Predseda: ''Vy sám ste už asi rok predtým k niečomu vyzvali tých poľských kňazov? <br />''Vojtaššák: ''Áno, chcel som vedieť, či tí kňazi poľskej národnosti z krakovskej arcidiecézy majú vôľu zostať vo svojej duchovnej správe i v diecéze spišskej. <br />''Predseda: ''Je isté, že tu zostali. Mach vám potom napísal, že si slovenská vláda nepraje, aby tu boli. Čo vy ste potom urobili koncom roku 1942? <br />''Vojtaššák: ''Dostal som Machovú výzvu, aby boli odstránení zo svojich miest. Dal som im tento vládny príkaz na vedomie a oznámil som im, že ak neposlúchnu a nebudú pôsobiť tak, ako si to štát želá, budú odstránení. <br />''Vojtaššák: ''Upozornil som ich, aby nám, biskupskému sboru, dali na vedomie, kedy odídu, aby sme učinili príslušné nutné opatrenia. Upozornil som ich tiež na to, že po opustení farnosti musí všetko to, čo patrí fare a kostolu, ostať na mieste. <br />''Predseda: ''Spomínate si ešte, pán obvinený, čo ste písali týmto kňazom ohľadne ich osobného majetku? <br />''Vojtaššák: ''Ohľadne svrškov som im písal, že si ich nesmú odviezť, ale že ich musia tu nechať a prípadne tak ich speňažiť. <br />''Predseda: ''Viete o tom, že im za tie svršky neboly poukázané peniaze? <br />''Vojtaššák: ''Nemám o tom vedomosť, ja som sa už o to nezaujímal. <br />''Predseda: ''Ďakujem. <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, aby bol konštatovaný dokument 1/19 a oboznámená tiež priložená korešpondencia s ÚŠB. <br />''Predseda: ''Súd oboznamuje tento predložený dokument. Je tu prípis šéfa ÚŠB z 8. 11. 1940 obvinenému Vojtaššákovi vo veci týchto poľských kňazov, je tu ďalej prípis obvineného zo 4. apríla 1940 farárovi Vojtasovi, kde sa medziiným píše: „Kňazi, odchádzajúci do Poľska, do gubernátu, nechajú tu všetky svoje hotovosti.“ Ďalej oznamuje Vojtaššák listom z 12. 11. 1940 šéfovi OŠB, že v jeho diecéze už niet poľských kňazov. Všetky listy končí fašistickým „Na stráž“. ''(Obracia sa k obvinenému}. ''Tu sú tie prípisy v origináli, súhlasia? <br />''Vojtaššák: ''Súhlasia. <br />''Prokurátor: ''Mám ďalšiu otázku. Korešpondovali ste s tisovskou políciou. Viete o tom, že tisovská polícia bola tou inštitúciou, ktorá dávala ľudí do koncentračného táboru v Ilave? <br />''Vojtaššák: ''Počul som o tom. <br />''Prokurátor: ''A že tam dávali aj nespoľahlivých kňazov? <br />''Vojtaššák: ''Vedel som o jednom kňazovi. <br />''Prokurátor: ''To stačí. <br />''Predseda: ''Z vašich slov, povedaných už predtým, vyplýva, že ste videli úzku spojitosť existencie tzv. slovenského štátu s hitlerovským Nemeckom. Aké nebezpečenstvo pre mocenské pozície cirkevnej hierarchie ste videli v prípade porážky nacistického Nemecka a čo ste z toho potom vyvodzovali? Aké opatrenia ste potom urobili? <br />''Vojtaššák: ''Vedel som, že vlastne s nacistickým Nemeckom padá i slovenský štát. S tým teda prichádzajú zmeny vo verejnom živote. Bolo treba sa na to pripravovať a kryť sa. Vedel som, že sem bude prenikať aj ideový smer z východu, pokrokový, a že bude treba zosilniť a lepšie organizovať cirkev vo vnútri, aby bola vstave tomuto smeru odporovať. <br />''Predseda: ''Vedeli ste, že dôjde k hospodársko-spoločenskej zmene? <br />''Vojtaššák: ''Vedel som, že kapitalistický systém ustúpi socialistickému. <br />''Predseda: ''Čo by vám vyhovovalo lepšie? <br />''Vojtaššák: ''Lepšie mi vyhovuje kapitalistický systém. <br />''Predseda: ''V čom? <br />''Vojtaššák: ''So stránky hospodársko-materiálnej bolo biskupstvo akosi zabezpečené. <br />''Predseda: ''Môžete tvrdiť, že došlo k nejakému násiliu proti cirkvi, proti náboženstvu, keď pracujúci ľud vzal po oslobodení moc do svojich rúk? Boly zavreté nejaké kostoly? <br />''Vojtaššák: ''To nemôžem tvrdiť. <br />''Predseda: ''Čoho ste sa obávali pri páde kapitalistického systému? Hovorili ste, že kapitalizmus zaručoval cirkvi hospodársko-mocenské pozície. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Povedali ste, že pri rozhodovaní medzi kapitalistickým a socialistickým systémom ste si zvolili kapitalizmus, čo znamená so všetkými dôsledkami, s bohatstvom na jednej strane a s biedou a nezamestnanosťou na druhej strane. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Predseda: ''A aké opatrenia ste urobili? <br />''Vojtaššák: ''Mali sme snahu podniknúť nejaké kroky v tomto smere, aby sme zachránili cirkevné majetky, aby neboly rozparcelované. A tiež v školskej otázke, aby boly cirkevné školy. <br />''Predseda: ''Aké pokyny ste dali koncom roku 1944 farárovi Galanovi ohľadne odborového hnutia? <br />''Vojtaššák: ''Dal som mu pokyn, aby ako kaplán v Ružomberku sa staral o robotníctvo tamojšej textilnej továrne. <br />''Predseda: ''V akom smere? <br />''Vojtaššák: ''Aby tam viedol kultúrnu prácu a čelil prípadným marxistickým tendenciám a ich šíreniu. <br />''Predseda: ''Aby sa prekazilo pokrokové hnutie medzi robotníkmi, aby sa odborové hnutie rozbilo. Aké pokyny ste mu dali? Na koho sa mal obracať? <br />''Vojtaššák: ''Mal sa obracať na robotníkov, ktorí boli v odborovom sdružení. <br />''Predseda: ''Presne povedané, mali to byť bývalí kňazi, ktorí tam boli pri zmene režimu nasadení, ako rozvratná bunka v odboroch. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Presne povedané, šlo o protištátnu činnosť. 2e ste vedeli, o čo ide, dokazuje skutočnosť, že Galan bol potom odsúdený Štátnym súdom na 8 rokov žalára pre protištátnu činnosť. <br />''Vojtaššák: ''Viem, že vydával brošúrky menšieho rozsahu a takto si pomáhal vo svojej práci medzi robotníctvom. <br />''Predseda: ''On získaval tiež rozličné informácie z tovární, ktoré vám potom podával. Čo ste vy robili s týmito zprávami špionážneho charakteru? <br />''Vojtaššák: ''Dostával som od neho zprávy, ale tie boly len pre mňa. <br />''Prokurátor: ''Veď k tomu ešte prídeme, k tejto vašej špionážnej činnosti. <br />''Predseda: ''Akým spôsobom ste ešte podporovali nacistickú vojenskú mašinériu, akými príkazmi veriacim? <br />''Vojtaššák: ''Raz mi biskupský úrad oznámil, že údajne nejaký vojenský dôstojník žiada, aby som veriacim oznámil, že smú v nedeľu pracovať na vojenských prácach. <br />''Predseda: ''Tak ste nariadili všetkým veriacim, aby poslušne plnili príkaz nacistov, aby pracovali na opevneniach? <br />''Vojtaššák: ''Príslušný list sostavila kancelária, ja. som to vlastne iba podpísal. <br />''Predseda: ''Chcete sa teda ospravedlňovať iba pripojením svojho podpisu. <br />''Vojtaššák: ''Či som to koncipoval, alebo nie, zodpovednosť za to beriem. <br />''Predseda: ''Bola to priama podpora nacistického zbrojenia, lebo front sa už blížil k našim hraniciam, naši ľudia už krvácali. <br />''Vojtaššák: ''Vtedy bol vojnový stav. ''Sudca z ľudu: ''Po vojne, keď bolo všetko rozbité a sostavovaly sa nedeľné brigády, dali ste tiež súhlas, aby sa mohlo pracovať v nedeľu? <br />''Vojtaššák: ''Nie. Práve biskupský sbor sa viac ráz obrátil na príslušné vládne kruhy so žiadosťou, aby nedele a zasvätené sviatky neboly rušené ťažšími služobnými prácami. <br />''Predseda: ''Teda stanovisko záporné i k národnej smene po februárovom víťazstve? <br />''Vojtaššák: ''My sme ho nezaujali, iba sme sa usniesli... <br />''Predseda: ''Pre nacistov poslušne, ochotne ihneď, pre budovateľské úsilie šťastnejšieho života — nič. Na predĺženie hrôz vojny áno, pre mierové budovanie nie. Tak tomu je v skutočnosti. <br />''Predseda: ''Prerušujem teraz na 15 minút. ''(Po krátkej prestávke.)'' <br />''Predseda: ''Pokračujeme vo vypočúvaní obvineného Vojtaššáka. ''(Obvinený Vojtaššák predstupuje.)'' Hovorte o vašej činnosti po oslobodení Republiky. Vysvetlite, akým spôsobom a kedy došlo k tomu, že ste boli po svojom zaistení prepustený? <br />''Vojtaššák: ''Požiadal som vtedy o pomoc svojho advokáta Dr. Obtuloviča. <br />''Predseda: ''Ešte raz, pán obvinený: viete, prečo ste boli zaistený? <br />''Vojtaššák: ''Nuž — ako exponent Tisovho režimu. <br />''Predseda: ''Pokračujte. <br />''Vojtaššák: ''Môj obhajca bol za mňa na príslušných miestach intervenovať. <br />''Predseda: ''U koho aby intervenoval? <br />''Vojtaššák: ''U predsedu DS Dr. Lettricha. <br />''Predseda: ''A keď ste boli prepustený, hovoril vám Obtulovič, kto sa za vás najviac zasadil, aby ste boli prepustený? <br />''Vojtaššák: ''Obtulovič mi neskoršie povedal, že najviac sa ma zaujal Dr. Lettrich a kanonik Cvinček. <br />''Predseda: ''Exponent DS. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''A čo vám ešte rozprával Dr. Obtulovič? <br />''Vojtaššák: ''Obtulovič mi oznámil, že za svoje prepustenie sa mám jaksi odmeniť tak, že pri nadchádzajúcich voľbách do parlamentu mám podporovať DS, a že mám pôsobiť na veriaci ľud vo svojej diecéze, aby podporoval túto stranu. <br />''Predseda: ''No a čo ste potom spravili? <br />''Vojtaššák: ''Sľúbil som, že DS podporím. <br />''Predseda: ''Dodržali ste ten sľub? <br />''Vojtaššák: ''Duchovenstvu som dal pokyn o tom, ako majú pri nastávajúcich voľbách hlasovať katolícki veriaci. <br />''Predseda: ''Aby odovzdali hlas DS. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, povedali ste, že vám program DS vyhovoval, lebo usiloval o navrátenie kapitalizmu. A či vyhovoval tent® program aj drobnému veriacemu ľudu na Orave a Spiši? <br />''Vojtaššák: ''Nuž keď uvážime, že táto strana chcela návrat kapitalistického systému, ako to bolo voľakedy, tak jej program nevyhovoval pracujúcemu ľudu. <br />''Prokurátor: ''Nie, lebo viete aj vy, že kapitalizmus — to znamená nezamestnanosť, odbúravanie priemyslu na Slovensku, strieľanie do nezamestnaných robotníkov. — Navrhujem, aby bol oboznámený predvolebný list obvineného podriadeným duchovným. <br />''Predseda: ''Na návrh štátneho prokurátora oboznamuje sa list obvineného Vojtaššáka, ktorý poslal pred voľbami r. 1946 svojim podriadeným kňazom. Obvinený ich v ňom vyzýva, aby pôsobili na svojich veriacich v tom smysle, aby hlasovali na bývalú Demokratickú stranu. <br />''Predseda: ''Je to list, ktorý ste vy vlastnoručne podpísali? ''(Predkladá ho obvinenému.)'' <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''V ďalšom liste, adresovanom internunciatúre v Prahe, obvinený oznamuje, že posiela informácie a súčasne svoju obžalobu i protokol o svojom retribučnom pokračovaní. Žiada internunciatúru, aby zakročila v jeho veci. Informácie boly špionážneho charakteru. Posielali ste podobné zprávy aj inde? <br />''Vojtaššák: ''Aj arcibiskupovi Kmeťkovi. <br />''Predseda: ''Na čo ich potreboval pán arcibiskup? <br />''Vojtaššák: ''Pán arcibiskup Kmeťko obľuboval štatistické dáta zo všetkých odborov. <br />''Predseda: ''Na čo potreboval tie špionážne zprávy? <br />''Vojtaššák: ''Hádam ich chcel odoslať. <br />''Predseda: ''Kam asi? <br />''Vojtaššák: ''Kde boly odoslané, to neviem. <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu prípis arcibiskupa Kmeťku z 26. mája 1946, v ktorom žiada Vojtaššáka o sbieranie a zasielanie zpráv, ktoré malý zrejmý špionážny charakter. <br />''Predseda: ''Oboznamujem dokumenty, svedčiace, ako obvinený Voj* taššák podával špionážne zprávy arcibiskupovi Kmeťkovi. Tieto zprávy získaval pomocou zvlášť vybudovanej špionážnej siete vo svojej diecéze. <br />''Predseda: ''To sú vaše podpisy? ''(Ukazuje koncept špionážnych zpráv.)'' <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Podľa ďalšieho predloženého dokumentu sa zisťuje, ''že ''obvinený Vojtaššák donútil drobné duchovenstvo zneužívať jeho funkciu pre podávanie zpráv. <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, patrí do funkcie biskupa aj takáto činnosť, organizovať špionážnu sieť a podávať zprávy? <br />''Vojtaššák: ''Nuž prosím, keď to žiadal biskupský úrad, prosím, v tom ohľade teda nadriadený, ako biskup, teda neskoršie arcibiskup, senior biskupov, bol u mňa predstavený. <br />''Predseda: ''Jedine v cirkevnej otázke, keby žiadal zprávu o misiách pán obvinený, ale to neboly zprávy o misiách. <br />''Vojtaššák: ''Ja som bol toho presvedčenia, že to arcibiskup Kmeťko potreboval v misijných veciach, ale on veľmi rád mával štatistické dáta aj v iných veciach. <br />''Predseda: ''Sám viete, že to nebolo o misiách. <br />''Vojtaššák: ''Hovorím len príkladne, lebo on mal na starosti aj misie <br />''Predseda: ''Čo ste si mysleli, na čo potreboval tie zprávy, ktoré nemalý s náboženstvom nič spoločného? <br />''Vojtaššák: ''To neviem. Možno ich chcel niekam odoslať. <br />''Predseda: ''A neviete, komu? <br />''Vojtaššák ''— ''(neodpovedá).'' <br />''Prokurátor: ''Navrhujem konštatovať dokument č. 1/201, potvrdzujúci Vojtaššákovu špionážnu činnosť. <br />''Predseda: ''Oboznamujem z predloženého dokumentu, že ide o prípis arcibiskupa Kmeťka obvinenému Vojtaššákovi z 26. 5. 1946, v ktorom Kmeťko žiada o shromažďovanie špionážnych zpráv. Obvinený nato vypracoval presné direktívy, ktoré potom biskupský úrad v Spišskej Kapitule vydal všetkým dekanským úradom, ako a čo všetko majú zisťovať. Podpísaný pod týmito inštrukciami je Ján Vojtaššák. Sú tu tiež pripojené zprávy, dodávané farskými úradmi na túto výzvu. ''(Obracia sa k obvinenému.) <br />''Poznáte tie listy? Áno? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Uznávate, pán obvinený, že špionáž ostáva špionážou, vražda vraždou, aj keď sa robí na ''rozkaz"? ''Uznávate to? <br />''Vojtaššák: ''Prosím. <br />''Predseda: ''Požiadal vás aj niekto zo zahraničia o podávanie špionážnych zpráv? <br />''Vojtaššák: ''Jeden raz sa obrátil na mňa kňaz z New Yorku, Kra-suľa, ktorý chcel mať informáciu. <br />''Predseda: ''Podali ste mu ju? <br />''Vojtaššák: ''Áno, žiadanú zprávu som do New Yorku poslal. <br />''Predseda: ''Povedzte nám niečo o vašom spojení so Sidorom. <br />''Vojtaššák: ''Sidor mi písal asi v r. 1946—47. Neviem, kto mi tento list doniesol, lebo som doma nebol, ale našiel som list na písacom stolíku, kde mi ho dal posol. Kto to bol, neviem. Požiadali ma, aby som po prečítaní tento list zničil. ''Sudca z ľudu: ''Čo ste spravili s tým listom? <br />''Vojtaššák: ''List som si prečítal a potom som ho odhodil a zabudol naň. <br />''Predseda: ''V tom liste boly informácie ústredne pre rozvratnú činnosť proti našej republike. Odsúdili ste týchto ľudí? — Pracovali v prospech, alebo proti Republike? <br />''Vojtaššák: ''Proti Republike. <br />''Prokurátor: ''Akým spôsobom chceli Ďurčanský a Sidor rozbiť Republiku? <br />''Vojtaššák: ''Neviem. <br />''Prokurátor: ''Vojnou, to vie každý na Slovensku, vojnou. <br />''Predseda: ''Prečo sa Sidor obrátil priamo na vás a prečo práve vás tak podrobne informoval o tejto protištátnej činnosti? <br />''Vojtaššák: ''Sidor ma chcel nakloniť k tomu, aby ma prípadne dostali do jeho protištátnej činnosti a nedal som sa prípadne získať Ďurčanským. <br />''Predseda: ''Na čo vás vyzýva Sidor v tomto liste? <br />''Vojtaššák: ''Aby som písal do Ameriky svojim známym, menovite kňazovi Krasuľovi, teda aby sme prípadne jeho akcie podporovali. <br />''Predseda: ''Išlo o Ďurčanského a Sidora, o zradcov a ich protištátnu činnosť a v tom smysle vám písal Sidor. Vy ste písali, že vás mrzí, že sú rozpory medzi Ďurčanským a Sidorom. <br />''Vojtaššák: ''Skupinu mal jeden a skupinu mal i druhý. <br />''Predseda: ''Ale s jedným cieľom. Cieľ Sidora a Ďurčanského je spoločný — rozbiť Republiku. Vedeli ste o tom? <br />''Vojtaššák: ''Áno. Rozbiť Republiku. <br />''Predseda: ''Rozbiť Republiku a samozrejme do tohto spolku sa pridal aj obvinený Vojtaššák. Písal vám Sidor, aby ste svojím vplyvom pôsobili v Amerike a vy ste mu vyhoveli? <br />''Vojtaššák: ''Vyhovel som mu v tom smysle. <br />''Predseda: ''Vašou túžbou bolo, aby prestaly roztržky medzi Sidorom a Ďurčanským, aby lepšie a jednotnejšie pracovali na rozbití Republiky. <br />''Vojtaššák: ''Ja som vedel, že spory medzi Sidorom a Ďurčanským boly už tu predtým. <br />''Predseda: ''Vtedy vás to nebolelo, lebo existoval fašistický slovenský štát. Len teraz vás to bolí a preto chcete, aby roztržky prestaly, aby mohli ešte jednotnejšie pokračovať v boji proti Republike. Bolo to vašou túžbou? <br />''Vojtaššák: ''Doznávam, že som to sledoval. <br />''Prokurátor: ''Predkladám ďalší dokument č. 1/47 o spojení obvineného Vojtaššáka s nepriateľským emigrantským hnutím v zahraničí. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument, predložený štátnou prokuratúrou. Je to list s vlastnoručným podpisom Jána Vojtaššáka, adresovaný všetkým biskupom, v ktorom navrhuje, aby sa Sbierka 10.000 dolárov, ktorú nasbierali americkí Slováci pre rekonštrukciu Slovenska, venovala na potreby zahraničnej emigrácie. Pán obvinený, nech sa páči pozrieť... je to váš list, aj podpis je váš? <br />''Vojtaššák: ''Áno, môj podpis. <br />''Predseda: ''Vy ste sa vtedy usniesli, že o veci sa verejnosť nemá dozvedieť. <br />''Vojtaššák: ''Na to si, pán predseda, nepamätám. <br />''Prokurátor: ''Čo myslíte, pán obvinený, že by drobný veriaci ľud bol túto vašu akciu schválil? <br />''Vojtaššák: ''Myslím, že nie. <br />''Prokurátor: ''Predkladám ďalší dokument č. 1/51, ktorý svedčí o stykoch obvineného Vojtaššáka so Sidorom a Ďurčanským a o jeho rozvratnej činnosti. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument, predložený štátnou prokuratúrou. Je to list zradcu Sidora obvinenému Vojtaššákovi. Sidor vo svojom liste Vojtaššákovi píše m. i. o Ďurčanskom: „Ďurčanský píše o svojich úspechoch, ale to je chvastúnstvo. Ďurčanský vám vraj už podal výsledky svojej práce, povinný som zastať sa aj Šprinca, ktorý tiež utiekol za hranice v júni 1946 do USA.“ <br />''Vojtaššák: ''Šprinc bol v našej spišskej diecéze. <br />''Predseda: (číta z listu): ''„A pracuje tam veľmi pekne.“ <br />''Prokurátor: ''Ako tomu rozumiete, obvinený, že pracuje veľmi pekne? <br />''Vojtaššák: ''Nuž, keď takto hovorí Sidor, že veľmi pekne pracuje, iste pracuje v jeho smysle. <br />''Predseda: ''Proti našej ľudovodemokratickej republike. <br />''Vojtaššák: ''V jeho intenciách. <br />''Predseda: ''Ako ste to mysleli vy, keď hovoríte, že ste neboli pre náš režim? <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pracovali ste vy v prospech Republiky? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Prokurátor: ''Predkladám ďalšie dokumenty o stykoch obvineného. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument č. 1/52, ktorý usvedčuje obvineného Vojtaššáka zo styku so zradnou emigráciou v USA. Je to list kňaza Duboscha z USA, poslaný Vojtaššákovi, v ktorom píše: „Buďte uvedomený, že sme urobili všetko možné v prospech Tisu. Navštívili sme štátny departement USA aspoň šesť ráz. Osobne som hovoril s kardinálom Spellmanom, ktorý urobí všetko možné ...“ Ďalej sa zisťuje, že aj Ďurčanský sa obrátil v liste Vojtaššákovi s prosbou poskytnúť mu finančnú podporu pre vydanie protištátnej knihy. ''(Obracia sa k obvinenému.} ''Akým spôsobom vám doručili tento list? <br />''Vojtaššák: ''Nejaká neznáma osoba prišla do biskupského úradu. <br />''Predseda: ''A čo bolo v tom liste? <br />''Vojtaššäk: ''V jednom liste mi podával informáciu o tom, že po Ďurčanského akcii so Slovenským akčným výborom nastaly v emigrácii rozpory. <br />''Predseda: ''Teda o tom vám písal, ako pracujú v zahraničí proti našej republike. A oznámili ste to štátnej bezpečnosti, že ste dostali takýto list? <br />''Vojtaššäk: ''To som zabudol, skutočne zabudol. <br />''Predseda: ''Vy ste na to nielen „zabudli“, ale ste mu aj odpovedali v tejto veci, ako sme už hovorili. <br />''Vojtaššäk: ''Písal som mu, že ma to mrzí, že sa Slováci v zahraničí neznášajú. <br />''Predseda: ''Nešlo o Slovákov, šlo o Sidora a Ďurčanského a ich protištátnu činnosť a vás to mrzelo, že v tejto veci nepostupujú jednotne. Vedeli ste o tom, že ich cieľom je Republiku rozbiť? <br />''Vojtaššäk: ''Áno, Republiku rozbiť. <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, dá sa u nás za peniaze dačo kúpiť, povedzme šaty, topánky, chlieb? <br />''Vojtaššäk: ''Dá sa. <br />''Prokurátor: ''Vidíte, a vy ste písali do zahraničia zprávy o tom, že vraj peniaze nemajú u nás nijakú hodnotu. <br />''Vojtaššäk: ''Písal som tak, dakedy r. 1948 alebo začiatkom roku 1949. <br />''Predseda: ''Takýto ohováračský materiál ste posielali za hranice proti našej republike. Čo to má spoločného s náboženskou činnosťou? <br />''Vojtaššäk: (mlčí).'' <br />''Prokurátor: ''V tej istej zpráve napísali ste aj to, že sa podľa vášho názoru proti tunajšiemu režimu nedá bojovať úspešne vnútornými silami. <br />''Vojtaššäk: ''Áno. Zvnútra nie, čiže zásahom vyššej moci. <br />''Prokurátor: ''Myslíte z Wall Streetu, z USA. Keď nie zvnútra, tak zvonku, čiže mysleli ste na vojnu. <br />''Vojtaššäk: (mlčí).'' <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, aby bol oboznámený dokument č. 1/170, dosvedčujúci, aké zprávy posielal obvinený do cudziny. <br />''Predseda: ''Z predloženého dokumentu sa konštatuje, že ide o Vojtaššákovu zprávu, poslanú cez pražskú internunciatúru do Vatikánu. Zpráva obsahuje na 12 stranách množstvo špionážnych informácií a ohováračských tvrdení o ČSR. Zpráva je zo 16. októbra 1948. ''(Obracia sa k obvinenému.},'' Pán obvinený, vedeli ste o tom, že aj u nás doma pokúšajú sa vyvíjať činnosť nejaké ilegálne organizácie, ktoré sa zameriavajú na rozvrátenie Republiky? <br />''Vojtaššák: ''Nemal som o tom vedomie. <br />''Predseda: ''Nič ste nedostali do rúk, čo by tomu nasvedčovalo? <br />''Vojtaššák: ''R. 1946 som dostal list od nejakej ilegálnej organizácie., ktorá sa nazývala organizáciou, vernou prezidentovi Tisoví. <br />''Predseda: ''A prečo ste na moju otázku odpovedali prv, že ste o tom nič nevedeli? <br />''Vojtaššák: ''Na ten list som úplne zabudol a zabudol som ho odovzdať štátnej bezpečnosti. <br />''Predseda: ''Prečo sa na vás obrátili s takou dôverou? <br />''Vojtaššák: ''Mysleli si, že som takého smýšľania, ako oni. <br />''Predseda: ''Prečo ste sa nepričinili, aby takéto protištátne rozkladné živly boly zneškodnené? <br />''Vojtaššák: ''To bola moja vina. <br />''Prokurátor: ''Trváte na tom, že ste zabudli oznámiť štátnej bezpečnosti tento list? <br />''Vojtaššák: ''Keby som si bol uvedomil, že je tak nebezpečný, bol by som ho odovzdal. <br />''Prokurátor: ''Samozrejme, že ste nechceli, lebo sa tam výslovne hovorí, že vás považujú za svojho vodcu. Predkladám tento list na oboznámenie. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument č. 1/24; je to prípis ilegálnej protištátnej organizácie zo dňa 25. júla 1946, adresovaným obvinenému, ktorý tento u seba tajne uschoval. ''(Predkladá tento prípis obvinenému.) ''Je to ten list? <br />''Vojtaššák: ''Áno, ale nemám vedomosť, že by bol tajne uschovaný. <br />''Predseda: ''Povedzte nám, ako ste vo svojom boji proti vládnemu programu, proti ľudovodemokratickému zriadeniu postupovali proti kňazom, ktorí sa rozhodli spolupracovať na výstavbe našej republiky. Spomeňte prípad kaplána Doranského z Oravy, ktorého ste potrestali preto, že kandidoval za poslanca do Národného shromaždenia. <br />''Vojtaššák: ''Áno — pamätám sa. <br />''Predseda: ''Vy ste ho za to suspendovali? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Ako ste využili tento prípad? <br />''Vojtaššák: ''Upovedomil som o tomto svojom kroku ostatných biskupov, aby i oni tak podobne postupovali. <br />''Prokurátor: ''Stíhali ste teda cirkevnými trestami kňaza, ktorý pracoval vo verejnom živote pre ľud. Stíhali ste aspoň v jednom prípade cirkevnými trestami kňaza, ktorý sa zúčastnil protištátnej činnosti? <br />''Vojtaššák: ''To som nerobil. <br />''Prokurátor: ''Stíhali ste suspendovaním kňazov, ktorí pre kolaborantstvo za tzv. slovenského štátu odišli za hranice? <br />''VojtaššáJc: ''My sme o tom nevedeli, ktorí kňazi kde ... <br />''Predseda: ''Veď vám o tom Sidor písal, veď sme konštatovali o tom list vám adresovaný. Ale stíhaný onen kňaz nebol. <br />''VojtaššáJc: ''Nebol. <br />''Prokurátor: ''Tých, ktorí pracovali pre ľud a pre Republiku, ste stíhali cirkevnými trestami a tým, ktorí pracovali proti Republike, ste pomáhali dokonca tak, že biskupský sbor spreneveril peniaze, ktoré boly vybrané pre našich drobných ľudí. <br />''Vojtaššák: (neodpovedá).'' <br />''Predseda: ''Ako vyvrcholilo pred februárom 1948 úsilie vysokej cirkevnej hierarchie o koncentráciu reakčných síl v odpore proti ľudovodemokratickému zriadeniu? Spomeňte si na dohodu cirkevnej hierarchie s Demokratickou stranou. <br />''Vojtaššák: ''Bola to vlastne otázka cirkevných majetkov. <br />''Predseda: ''Pamätáte sa na biskupskú konferenciu 9. februára 1948? <br />''Vojtaššák: ''Konferencia bola v Prahe. Vyslovil sa tam názor, aby sa vyzvali redaktori niektorých novín, ktorí by boli ochotní o tejto otázke niečo napísať. <br />''Predseda: ''Išlo vám o záchranu cirkevného majetku. Prečo ste sa neobrátili na drobných veriacich? Bol pracujúci ľud tiež toho názoru ako vy? <br />''Vojtaššák: ''Nebol. <br />''Predseda: ''To bol dôvod, prečo ste sa neobrátili na masy? <br />''Prokurátor: ''Ste presvedčený, že by vás drobný pracujúci ľud, drobní roľníci v tejto veci podporovali? <br />''Vojtaššák: ''Nemyslím, naopak. <br />''Prokurátor: ''Koľko stredných roľníkov by sa mohlo uživiť na 23.000 kat. jutrách, ktoré vlastnila spišská diecéza? <br />''Vojtaššák: ''Neviem. <br />''Prokurátor: ''Tak ja vám to poviem: Asi 2300 stredných roľníkov. O tom ste nepremýšľali? <br />''Vojtaššák: ''O tom sa neuvažovalo. <br />''Prokurátor: ''Vedeli ste, že desaťtisíce drobných ľudí z Oravy, alebo zo Spiša emigrovalo za prácou do Ameriky? <br />''Vojtaššák: ''To som vedel. <br />''Predseda: ''A prečo emigrovali? Pretože v týchto oblastiach sa nemohli uživiť. <br />''Prokurátor: ''Boli ste proti industrializácii Slovenska, alebo nie? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ja som pre jedno i pre druhé. Pre industrializáciu i proti. ''(Smiech v súdnej sieni.)'' <br />''Predseda: ''Ticho, prosím. Aký bol váš postoj k celoštátnej organizácii mládeže, k jej jednotnému vedeniu, k Trati mládeže a k národnej smene? Podporovali ste tieto organizácie resp. akcie? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Predseda: ''Pracovali ste proti nim. Ako ste pracovali proti jednotnému sväzu mládeže? <br />''Vojtaššák: ''Neodporúčal som to. <br />''Predseda: ''A k stavbe Trate mládeže? <br />''Vojtaššák: ''Zaujal som odmietavé stanovisko. Poslal som prípis všetkým biskupom, že je to vlastne kultúrny škandál. <br />''Predseda: ''Kultúrny škandál, že naša mládež buduje Republiku? Tak ste to napísali. A aké stanovisko ste mali k národnej smene? <br />''Vojtaššák: ''Záporné. <br />''Predseda: ''Aký ste mali postoj k opevňovacím prácam pre nacistov? <br />''Vojtaššák: ''Tam som to povolil. <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu na oboznámenie dokumenty, ktoré sa týkajú tejto činnosti obžalovaného. <br />''Predseda: ''Konštatujem dokument 1/13 a to prípis obvineného Vojtaššáka z 3. X. 1944, adresovaný všetkým rím. kat. farským úradom na Spiši, v ktorom sa píše: „Vec: Pracovná služba v nedeľu. Biskupský úrad v dohode s Veliteľstvom pre obranné vojenské práce na Spiši upravuje veľadôstojné farské úrady Spiša, aby svojim veriacim, povolaným v nedeľu a vo sviatok na opevňovacie práce, oznámili, aby títo veriaci už o 8. hod. mohli nastúpiť prácu na pracovnom mieste. O tomto nariadení ráčte veriacich upovedomiť čím skôr vhodným spôsobom i vysvetliť, že táto práca vyplýva z dnešného vojenského stavu a preto nech sa nad týmto nepohoršia, ani nepovažujú za hriešny priestupok proti znesväcovaniu nedieľ a sviatkov. S arcipastierskym žehnaním Ján, biskup.“ Konštatujem ďalej dokument 1/157, t. j. prípis všetkým dekanátom spišskej kapituly zo dňa 24. apríla 1948, v ktorom sa oznamuje kňazom usnesenie biskupskej konferencie z 22. apríla 1948 v Žiline, kde je zaujaté negatívne stanovisko proti národným smenám. <br />''Predseda: ''Je to váš podpis, pán obvinený? ''(Predkladá dokument.)'' <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Ďalej je to váš prípis zo dňa 17. apríla 1948, v ktorom navrhujete ostatným ordinariátom zameniť vo veci národných smien slová „stretlo sa to s veľkou nevôľou“, slovami „.všeobecným odporom“ a do deviateho odseku navrhujete namiesto slova „navrhujeme“ slovo „žiadame“, lebo -— ako píšete — „nám prislúcha žiadať a nie navrhovať“. V tom istom liste používate aj tieto slová „ľud treba vyburcovať z narkózy omamujúcej a smrtiace j, ktorá sa mu pod nos kladie“. Podpísaný Vojtaššák. Vy ste veľmi ochotne slúžili nacistickým okupantom. Viete o tom, že drobní kňazi neboli voči nacistom takí úslužní ako vy? Na dôkaz toho oboznamuje sa súd s ďalším dokumentom, listom farára z Brezov zo dňa 25. októbra 1944 biskupskému úradu ... <br />''Vojtaššák: ''Môžem si pozrieť ten list, pán predseda? Tento list nepoznávam. <br />''Predseda: ''Nech sa páči. Poznamenávam však, že nejde o váš list, ale o prípis, ktorý poslal farár z Brezov biskupskému úradu v Prešove a kde spomína aj vás. Píše v ňom: „Oznamujem, že mám zasa ťažkosti. V nedeľu sa malo pracovať s nemeckým veliteľstvom, ktoré silou mocou chcelo kopať zákopy... Zatiaľ istý šancinšpektor sa oháňal povolením najdôstojnejšieho ordinariátu a naozaj doniesol i nemecký preklad prípisu najdôstojnejšieho biskupského úradu spišského ... Len po presviedčaní šancišpektora sa upustilo od kopania zákopov v nedeľu.“ <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pán obvinený, už sme konštatovali, že ste prísne zakročovali proti duchovným osobám pokrokového smýšľania. Spomínali ste prípad kňaza Doranského. Spomínate si ešte na niektorý konkrétny prípad? <br />''Vojtaššák: ''Nepamätám sa. <br />''Predseda: ''Na Scheffera si nespomínate? <br />''Vojtaššák: ''To bol duchovný, ktorý sa zúčastnil podpisovania ohlasu Katolíckej akcie v júli 1949. Potom vítal v Banskej Bystrici Decheta, ktorý bol z kanonických príčin pre svoju neposlušnosť suspendovaný. <br />''Predseda: ''Kým? <br />''Vojtaššák: ''Diecéznym biskupom. <br />''Prokurátor: ''Zmenily sa kanonické predpisy v tom smere, či môžu byť duchovní politicky činní? <br />''Vojtaššák: ''Nezmenily. <br />''Predseda: ''Za tzv. slovenského štátu nútila cirkevná hierarchia duchovných do politického života a teraz im to zakazuje. <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pozrite sa, tá rozvratnícka činnosť cirkevnej hierarchie, prevádzaná proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu, bola vopred uvážená, vopred nejakým plánom koordinovaná, alebo ako ...? <br />''Vojtaššák: ''O tomto sa jednalo na biskupských konferenciách. <br />''Prokurátor: ''Tak sa to dialo koordinovane, plánovane. Zatiaľ čo náš ľud budoval, zatiaľ vy ste plánovali na biskupských konferenciách protištátnu činnosť. <br />''Predseda: ''Ktorých biskupských konferencií ste sa zúčastnili a o čom sa tam rokovalo? <br />''Vojtaššák: ''Po oslobodení som sa zúčastnil začiatkom roku 1948 spoločnej celoštátnej konferencie. <br />''Predseda: ''Bola to tá pražská konferencia, v arcibiskupskom paláci? <br />''Vojtaššák: ''Túto svolal arcibiskup Beran a prejednávala sa vtedy na nej ako prvá otázka cirkevného majetku. <br />''Predseda: ''Samozrejme ako prvá otázka bola predmetom vášho jednania otázka majetková. <br />''Vojtaššák: ''Ďalšia konferencia, ako sa pamätám, bola v Nitre asi v septembri 1948. I na ňu som bol pozvaný arcibiskupom Beranom. I tam sme preberali záležitosti cirkevného majetku. <br />''Predseda: ''O čom sa ďalej rokovalo na týchto konferenciách? <br />''Vojtaššák: ''Že si budeme poštu medzi sebou doručovať tajnými kuriérmi. <br />''Predseda: ''Teda ilegálne, lebo išlo o protištátny materiál. Používali ste aj vy túto kuriérnu službu? Kto ju vykonával? <br />''Vojtaššák: ''Podriadení úradníci biskupského úradu. Okrem toho na nunciatúru do Prahy som poslal dva prípisy po vysokoškolákovi, ktorý študoval v Prahe. <br />''Predseda: ''O čom sa ešte rokovalo na biskupských konferenciách? <br />''Vojtaššák: ''Niektorí kňazi sa vo svojej poslušnosti akosi neosvedčovali voči svojim cirkevným predstaveným a preto boli považovaní za nespoľahlivých. <br />''Predseda: ''Za nespoľahlivých pre vás. Tí, ktorí boli spoľahliví pre ľudovodemokratický režim, pre vás spoľahliví neboli. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Čo sa malo stať s týmito „nespoľahlivými“? <br />''Vojtaššák: ''Mali sme ich viesť v evidencii. <br />''Predseda: ''Ktorí kňazi to hlavne boli? <br />''Vojtaššák: ''To boli kňazi, ktorí podpísali Ohlas Katolíckej akcie, ďalej tí, ktorí sa s ním stotožňovali a konečne kňazi, ktorí prijímali plat podľa nového platového zákona. <br />''Predseda: ''Biskupská konferencia považovala platovú záležitosť za nebezpečnú akciu, však áno? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Hovorili ste tiež o pastierskych listoch. Nimi ste sledovali už vyslovene rozvratnícke ciele. <br />''Vojtaššák: ''Bolo rozhodnuté, aby sa vydávaly obežníky, aby tak biskupi pôsobili na veriacich a kňazov pomocou letákov. <br />''Prokurátor: ''Aký záujem ste mali vy, biskupi na tom, aby nebol zavedený nový platový zákon? Záležalo vám na tom, aby ste držali vo svojich rukách kňazov tým, že poslušným dáte lepší plat a neposlušným horší plat. <br />''Predseda: ''Na ktorých ďalších biskupských konferenciách ste boli prítomní? <br />''Vojtaššák: ''Asi v júni m. r. v Olomouci. Bol som pozvaný znovu arcibiskupom Beranom. Tam sa hovorilo o výboroch tzv. Katolíckej akcie na základe Ohlasu. Z konferencie vyšlo usnesenie, že nijaký kňaz a nijaký veriaci nemôže prijať Katolícku akciu za svoju. <br />''Predseda: ''Bolo rozhodnuté, že bude stíhaný a trestaný cirkvou každý člen tejto akcie. A aké usnesenie ste ešte formulovali? <br />''Vojtaššák: ''Že kňazi majú poslúchať svoju nadriadenú cirkevnú vrchnosť, ak sú v cirkevnej službe. <br />''Predseda: ''Tam stojí ešte niečo o tom, že nijaké iné nariadenia poslúchať nemajú, ktoré nie je schválené cirkevnou vrchnosťou. To znamená, nijaké štátne nariadenie. Áno? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Vyzvali ste teda občanov k neposlušnosti voči štátu a vláde. <br />''Vojtaššák: (neodpovedá).'' <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu dokument 1/166, na dôkaz toho, že obvinený Vojtaššák organizoval odpor veriacich a podriadených kňazov proti obrodenej Katolíckej akcii a proti našej republike. <br />''Predseda: ''Konštatujem z dokumentu, že obvinený Vojtaššák v sedemstránkovom spise podáva poučenie a štvavý výklad o Katolíckej akcii, vyzýva veriacich, aby sa stavali na odpor. Celý výklad má pečiatku „dôverné“. Po týchto štvavých výzvach došlo v okresoch spišskej diecézy v lete 1949 k viacerým násilným shluknutiam a výtržnostiam, pri ktorých sfanatizované ľudácke elementy surovo napadly miestnych predstaviteľov ľudovej správy. <br />''Prokurátor: ''Jednalo sa na biskupských konferenciách aj o tom, ako majú duchovní skladať sľuby? Ako ste sa usniesli? <br />''Vojtaššák: ''Že majú sľub vernosti složiť, ale s výhradou, ktorú im určí biskupský sbor. <br />''Prokurátor: ''Za fašistického Nemecka, za Hitlera, ste skladali sľub vernosti s výhradou, alebo bez výhrady? <br />''Vojtaššák: ''Tam nebola výhrada. <br />''Predseda: ''Na tej konferencii ste prijali nejaké usnesenie aj ohľadne kníh a časopisov. <br />''Vojtaššák: ''Rozhodli sme sa, že knihy, ktoré nie sú opatrené cirkevnou cenzúrou, nie sú cirkvou schválené, nemajú veriaci čítať. <br />''Predseda: ''Ktorá bola posledná konferencia, na ktorej ste sa zúčastnili? <br />''Vojtaššák: ''V Olomouci. Na tej sme rokovali o platovom zákone. <br />''Predseda: ''Ako ste sa dohodli, prijať, či neprijať platový zákon? <br />''Vojtaššák: ''Tento zákon sme neprijali. <br />''Predseda: ''Tam ste sa tiež dohodli udržovať spojenie medzi diecézami tajnými kuriérmi? Používali ste aj vy takýchto tajných kuriérov? <br />''Vojtaššák: ''Áno, jedného bohoslovca a jedného študenta. <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu dokumenty 1/37, z ktorých vysvitá, že obvinený Vojtaššák a ostatní biskupi používali tajných kuriérov na sprostredkovanie protištátnych špionážnych a rozvratných dohovorov. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa tento dokument: konštatujem jeden z takýchto listov obvineného Vojtaššáka z 25. 4. 1950, na ktorom je poznámka „prísne dôverné a kuriérom“. <br />''Predseda: ''Pamätáte sa na ten list? Pozrite sa na tento dodatok. <br />''Vojtaššák (prezerá dokument): ''Ten, prosím, pamätám. <br />''Prokurátor: ''Takéto dokumenty nemožno zrejme doručovať poštou, to verím. <br />''Predseda: ''Sú ešte otázky ohľadne biskupských konferencií? — ''(Otázok niet.)'' <br />''Predseda: ''Prerušujem dnešné pojednávanie. V hlavnom pojednávaní sa bude pokračovať zajtra ráno o 8. hodine. == Citované podľa == * Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951) [[Kategória:Dokumenty]] t0r73c2uuuadlbfs96iehl0d94er2g3 0 1875 8873 8852 2023-08-18T01:07:22Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8873 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} === Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Obžaloba === {| class="wikitable" |- | ''Súčasť série článkov k téme '''Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi''':'' # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Obžaloba|Obžaloba]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka|Vypočúvanie J. Vojtaššáka]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Posledné slovo obvinených|Posledné slovo obvinených]] |} ŠTÁTNA PROKURATÚRA v BRATISLAVE Štátnemu súdu (p. predsedovi senátu) v Bratislave. V Bratislave 2. januára 1951. '''OBŽALOBA''' Štátny prokurátor žaluje, že * I. Ján Vojtaššák, narodený dňa 14. novembra 1877 v Zakamennom, biskup, posledne bytom v Spišskom Podhradí, Spišská Kapitula, * II. ThDr. Michal Buzalka, narodený dňa 18. septembra 1885 v Sv. Antone, svätiaci biskup, posledne bytom v Bratislave, Kapitulská ulica číslo 8, * III. Pavol Gojdič, narodený dňa 17. júla 1888 v Ruských Peklanoch, gréckokatolícky biskup, posledne bytom v Prešove, Stalinova ulica číslo l, všetci toho času vo väzbe, sa dopustili trestných činov v obžalobe uvedených: Slovenský ľud svojím slávnym národným povstaním v auguste 1944 odmietol zradcovskú politiku ľudáckych prisluhovačov nacizmu a prejavil svoju vôľu žiť v spoločnom štáte s národom českým. Konečné víťazstvo Sovietskej armády nad nacistickými hordami prinieslo obidvom našim národom oslobodenie zpod jarma nacistického Nemecka a umožnilo, aby český a slovenský pracujúci ľud po prvý raz vo svojich dejinách vzal pevne vládu do svojich rúk. Košický vládny program zaručil samobytnosť slovenského národa a ukázal cestu na odstránenie odvekej slovenskej biedy industrializáciou Slovenska. Zaručil všetky ústavné slobody, aj slobodu svedomia a náboženského vyznania. Preto slovenský ľud s nadšením privítal zriadenie ľudovodemokratickej republiky a obetavo pracoval na obnove vojnou zničeného hospodárstva. Naproti tomu vysoká cirkevná hierarchia, tak rímskokatolícka ako aj gréckokatolícka, od začiatku zaujala nepriateľský postoj k novému štátu. Tento nepriateľský postoj je len dôkazom protinárodnej a protisociálnej politiky, ktorú vysoká cirkevná hierarchia vždy v minulosti, najmä v období prvej Republiky a za okupácie uskutočňovala voči slovenskému ľudu. Vysoká cirkevná hierarchia v dôsledku svojho veľkého pozemkového a kapitálového bohatstva podporovala vždy panujúce vykorisťovateľské triedy proti záujmom pracujúceho ľudu. V období do roku 19Í8, v čase sociálneho a národnostného útlaku, nedostatok pôdy a s ním aj obživy núti státisíce Slovákov odísť za prácou a obživou do cudziny. V tom čase ovládajú slovenskú pôdu okrem maďarských veľkostatkárskych grófov aj biskupi, ktorí sami vlastnili obrovské pozemkové vlastníctvo v rozsahu 275.000 jutár najlepších pozemkov a obhospodarovali ich spôsobom nekresťanskejším ako ktorýkoľvek veľkostatkár. Vysoká cirkevná hierarchia, bývajúca v palácoch a vlastniaca veľké pozemkové latifundie, zneužívala náboženské cítenie slovenského ľudu na udržanie svojho panstva a panstva maďarských grófov a kapitalistov. Železnou disciplínou a hrozbou večného zatratenia udržiavala slovenský drobný ľud v poddanstve. Kňazi, ktorí svojmu ľudu ostali verní, ako Bernolák, Hollý, Palárik, Fándli, dostali sa preto, že prebojovávali národné a sociálne požiadavky ľudu a kritizovali vykorisťovanie pracujúcich na cirkevných veľkostatkoch, do konfliktu nielen so štátnym zriadením, ale aj s biskupmi. Keď sa začalo u nás organizovať robotnícke hnutie, biskupi od začiatku stáli v radoch nenávistných nepriateľov robotníckej triedy a naplnení duchom feudálneho panského despotizmu pomáhali potláčať jej boj za politické práva a sociálny pokrok. Za prvej svetovej vojny, v čase rozhodného boja českého a slovenského národa o národnú a štátnu samostatnosť, vysoká cirkevná hierarchia a Vatikán podporovaly vilémovské Nemecko a otrokárske Rakúsko-Uhorsko. V predmníchovskej Republike vysoká cirkevná hierarchia spolu s kláštormi a rehoľami aj po vykonaní pozemkovej reformy vlastnila 505.670 jutár pôdy na Slovensku. Našla preto skoro cestu k dohode s kapitalistami bez rozdielu národnosti, aby zachránila svoje veľkostatky a svoje mocenské pozície. Aby pomohli slovenskej a českej buržoázii a veľkostatkárom v boji proti pracujúcemu ľudu, vydali slovenskí biskupi r. 1924 pastiersky list, v ktorom hrozili cirkevnými trestami pre členstvo v revolučných odborových organizáciách. Pri voľbách do parlamentu roku 1920 Hlinková ľudová strana, ktorá maskovala svoju protiľudovú politiku šovinistickou agitáciou, vytvorila volebný blok s buržoáznou maďarskou stranou a s českou Lidovou stranou Šrámkovou proti socialistickým stranám na Slovensku. Biskupi, najmä obvinení Vojtaššák a Buzalka, štvali proti Sovietskemu sväzu v časopisoch politických i cirkevných a zneužívali na to aj kazateľnice. Roku 1923 vydal biskup Vojtaššák knihu „Či môže byť pravý katolík sociáldemokratom“, plnú výmyslov a lží proti socialistickému hnutiu a Sovietskemu sväzu. Vatikán, ktorý sa po rozbití Rakúsko-Uhorskej monarchie nikdy nesmieril s existenciou nového Československého štátu a podporoval rôzne zločinné pokusy o reštauráciu habsburskej monarchie, neuskutočnil nikdy rozhraničenie južných diecéz na Slovensku podľa našich štátnych hraníc, hoci sa na to zaviazal dohodou z roku 1928. Tým umožnil ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý do februára 1948 vlastnil 40.000 ha najlepšej pôdy na Slovensku a bol predtým aj dôležitým činiteľom bývalého horthyovského Maďarska, ovplyvňovať naše pomery vo smere záujmov maďarských magnátov Pálffyho a iných, ktorí do oslobodenia roku 1945 mali na Slovensku veľké majetky. Vysoká cirkevná hierarchia zavliekla najprv nižší klérus a pomocou neho drobný katolícky ľud do vleku velezradnej, rozbíjačskej a protinárodnej politiky fašistického vedenia Hlinkovej ľudovej strany. Osobitne obvinení Vojtaššák a Buzalka zneužívali svoj vplyv na veriacich pre politiku tejto strany. Pod rúškom boja za záujmy cirkvi a viery bojovali proti pokroku, proti socializmu, proti pracujúcemu ľudu. Vojtaššák ako blízky spolupracovník Hlinku a vodca pravého krídla jeho strany, Buzalka ako redaktor „Slováka“ a „Katolíckych novín“ a agitátor. Vysoká cirkevná hierarchia podľa pokynov Vatikánu použila Hlinkovú ľudovú stranu na uskutočnenie svojich mocenských a majetkových záujmov. Táto strana svojou rozvratnou politikou pripravovala Mníchov. V čase Mníchova a po Mníchove využila tiesne Republiky na jej rozbitie a zapredala slovenský ľud Hitlerovi. Žilinskou dohodou zo dňa 6. októbra 1938 politické strany reakčnej buržoázie a veľkostatkárov vydali vládnu moc na Slovensku do rúk Hlinkovej ľudovej strany a gardy a sohrali tak úlohu ubytovateľa fašizmu na Slovensku. Hlinková ľudová strana, ktorej chrbtovou kosťou bola vysoká cirkevná hierarchia, vedome a zámerne nakoniec — na príkaz z Berlína — v spolupráci s Henleinom a Eszterházym, zavliekla slovenský národ do otrockého područia nacistického Nemecka. Pritom prax nacistov, Hitlerov „Mein Kampf“ a kniha nacistického ideológa Rosenberga „Mýtus XX. storočia“ nemohly nechať nikoho na pochybách, že „menejcenná slovanská rasa“ mala byť po víťazstve nacistov, vyhubená alebo zotročená a slovanské štáty zlikvidované. Pri tom obvinení Vojtaššák a Buzalka vystupovali zvlášť aktívne. Vojtaššák ako blízky spolupracovník Hlinkov a vodca pravého krídla jeho strany využíval svoje skúsenosti profesionálneho velezradcu z čias prvej Republiky. Buzalka ako horlivý agitátor ľudákov už v jeseni 1938 propagoval v tlači nevyhnutnosť odtrhnutia Slovenska od Republiky. V decembri 1938 pri voľbách do Slovenského snemu povzbudzoval veriacich, aby hlasovali na jednotnú kandidátku Hlinkovej ľudovej strany. Vysoká cirkevná hierarchia na čele s obvineným Vojtaššákom stala sa oddaným služobníkom Hitlera. Dala celý svoj vplyv na veriacich k dispozícii fašistického režimu a hitlerovským okupantom proti nášmu ľudu. Katolícki biskupi dňa 24. októbra 1939 dali čítať vo všetkých kostoloch pastiersky list, v ktorom žehnali Tisovmu fašistickému režimu. Slovenský biskupský sbor prinútil drobných kňazov k aktívnej spolupráci s režimom. Tak sa stalo, že štvrtina poslancov Slovenského snemu boli katolícki kňazi, zo šiestich župných predsedov Hlinkovej ľudovej strany boli dvaja kňazi, väčšina katolíckych kňazov bola tajomníkmi, predsedami, funkcionármi a členmi Hlinkovej ľudovej strany, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a rôznych iných inštitúcií tzv. Slovenského štátu. Sám Tiso sa pri svojej zločinnej protiľudovej politike opieral o úzku spoluprácu s vysokou cirkevnou hierarchiou. Bola to spojitosť katolíckej cirkvi s Tisovým režimom vyjadrená v osobe Tisovej. Obvinený Vojtaššák, ako exponent biskupského sboru v Štátnej rade, schvaľuje všetky rasové zákony a neslýchanú rasovú perzekúciu, vypovedanie a vedenie vojny proti Poľsku a Sovietskemu sväzu, vykorisťovanie Slovenska nacistami a teror režimu proti pokrokovým silám. Obvinený Buzalka zaobstaráva pre tzv. Slovenský štát pápežské požehnanie a spolu s obvineným Vojtaššákom požehnáva Tisovmu vojsku a posiela ho do boja proti katolíckemu Poľsku a bratskému Sovietskemu sväzu. Ako generálny vikár slovenskej armády svojimi častými inšpekciami na východnom fronte hnusným spôsobom zneužíva náboženstvo na vystupňovanie bratovražedného boja. Okrem toho obvinený Buzalka na príkaz Vatikánu získaval v dočasne obsadenej Sovietskej Ukrajine zprávy pre nenávistnú a rozvratnú protisovietsku kampaň Vatikánu, ktoré malý svoj význam pre nemeckú okupačnú moc. Do svojej špionážnej siete zapojil aj svojich podriadených dôstojníkov duchovnej správy podplukovníka Andrejkoviča a iných. Na pokyn Vatikánu už r. 1941 prostredníctvom pplk. Andrejkoviča nadviazal spojenie s vatikánskym špiónom provinciálom Poplatkom. Neskoršie spolupracoval aj s nebezpečnými špiónmi Vatikánu, pátrami Novikovom, Moskvom, Kellnerom a Čížekom, ktorí preoblečení, s falošnými dokladmi ešte pred vojnou boli prestúpili sovietske hranice. Boli to všetci odchovanci známeho špionážneho ústredia Vatikánu, Russica, ktorého činnosť je namierená proti Sovietskemu sväzu a krajinám ľudovej demokracie. V tomto ústave sú vychovávaní a školení špióni proti Sovietskemu sväzu z bývalých bielogvardejcov a zradcov, ktorí ušli pred trestom zo slovanských krajín. Od skončenia poslednej svetovej vojny pôsobia v tomto ústave aj vojnoví zločinci, dôstojníci SS, ktorí majú organizovať špionáž a rozvrat v slovanských štátoch. Nenávisť proti drobnému ľudu a túžba po majetku a moci boly spoločnou základňou, na ktorej spolupracoval s vysokou cirkevnou hierarchiou rímskokatolíckou a Tisovým režimom aj najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi v Republike obvinený Gojdič. V minulosti vždy zrádzal záujmy ľudu a oddane slúžil vládnúcej triede grófov a veľkostatkárov. Dal ochotne celý svoj vplyv na veriacich do služieb Tisovho režimu, v ktorom videl záruku na udržanie kapitalistického poriadku a zachovanie panského života vysokej cirkevnej hierarchie. Vydal množstvo pastierskych listov, v ktorých vyzýval veriacich na podporu tohto režimu. Okrem toho v smysle dohody Vatikánu s Hitlerom o odosielaní katolíckych misií na okupované územie, zneužil Gojdič celú gréckokatolícku cirkev na Slovensku na priamu podporu nacistov pri ich lúpežnom prepadnutí Sovietskeho sväzu tým, že po porade s nacistickým vojenským veliteľstvom vyzval kňazov svojej diecézy, aby sa v čo najväčšom počte hlásili na obsadzovanie farností na Ukrajine. Gréckokatolícka cirkev, ktorú jej vysoká hierarchia proti vôli veriacich zavliekla hneď po Októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku do protisovietskeho frontu, stala sa tak nástrojom hitlerovského imperializmu a Vatikánu ako ich pomáhač pri ich zločinnom pokuse o zničenie prvého socialistického štátu. Obvinený Gojdič ako zarytý nepriateľ socializmu a pokroku vykonával na príkaz Vatikánu špionáž proti Sovietskemu sväzu už za tzv. Slovenského štátu. Špionážne zprávy získaval od nacistických kolaborantov, ktorí utekali pred Sovietskou armádou, a dodával ich internunciovi Burziovi v Bratislave. Preto obvinení biskupi, Vojtaššák, Buzalka, Gojdič a ostatná vysoká cirkevná hierarchia, ktorá v skutočnosti ovládala tzv. Slovenský štát, nesú zodpovednosť za všetky ťažké obete na životoch slovenského ľudu a za nesmierne hospodárske straty, ktoré Slovensko utrpelo v dôsledku zločinnej vojnovej podpory Hitlera. Sú spoluzodpovední za všetky zločiny fašistov a ich prisluhovačov, spáchané na Slovensku, najmä za zločinné vohnanie slovenských vojakov do boja proti katolíckemu Poľsku a bratskému Sovietskemu sväzu. Ďalej za to, že v Tisových koncentračných táboroch v Ilave a inde držali bez súdenia 3000 osôb, medzi nimi aj kňazov, vyhnaných obvineným Vojtaššákom zo Spišskej Kapituly. Vo väzniciach súdov pre politické delikty trpelo 3595 osôb. V koncentračných táboroch v nacistickom Nemecku hynulo 30.000 ľudí zo Slovenska, na Vlčkovej ulici v Bratislave a na iných miestach Slovenska gardisti neľudsky mučili tisíce protifašistických bojovníkov. Zo Slovenska z rasových dôvodov vyviezli do táborov smrti v Poľsku a v nacistickom Nemecku 68.000 občanov, z ktorých sa vrátilo len malé percento. Nacistickí okupanti vypálili slovenské dediny Kľak, Tokajík, Telgárt, Baláže, Kalište a desiatky iných. Po potlačení povstania umučili nacisti a gardisti 4316 obetí, nájdených v masových hroboch, mužov, žien aj detí. Nacisti na jar roku 1939 odviezli z Dubnice a Považskej Bystrice vojnový materiál za 2 miliardy Ks, ktorý by bol stačil na vyzbrojenie 24 divízií a Tisová vláda sa zriekla náhrady. Dohodou o hospodárskej spolupráci bolo nacistom umožnené vysávanie slovenského národného hospodárstva, v dôsledku čoho v júni 1944 dlh tzv. Slovenského štátu u Národnej banky, vzniklý z preplácania dobropisov nacistického Nemecka, robil 8.6 miliardy Ks (clearingová špička). Do nacistického Nemecka poslali 120.000 slovenských robotníkov, ktorí boli nútení do otrockých prác na miestach, ohrozujúcich ich zdravie a život. Smluvou o využití podnikov na Slovensku pre vojnové ciele boly dané nacistom veľké továrne v Podbrezovej a v Považskej Bystrici a niekoľko desiatok ďalších podnikov. Pritom Tisová vláda zaviazala sa dodávať pre ne suroviny, a výrobky, dodané nacistom týmito podnikmi v rokoch 1940—1944, malý hodnotu 3788.3 milióna Ks, ktoré nacisti nezaplatili. Tajnou dohodou o zásobovaní nacistickej armády, zavolanej Tisom na potlačenie Slovenského národného povstania, na účet tzv. Slovenského štátu bolo slovenské národné hospodárstvo poškodené o 7 miliárd Ks. Keď slovenský ľud pod vedením komunistickej strany a za obetavej podpory Sovietskeho sväzu povstal do hrdinského zápasu za svoju slobodu a česť proti fašistickým okupantom a ich gardistickým prisluhovačom, zradní biskupi pomáhali povstanie potlačiť. Už na biskupskej konferencii v Banskej Bystrici koncom augusta 1944 vydali zločinný „Ohlas“ proti povstaniu. Biskupi Kmeťko a Nécsey radili sa dva razy v Nitre s nacistickými generálmi Höffleom a Bergerom, ako rozložiť povstalecké vojsko. Obvinený zradca Vojtaššák nazýval povstalcov a partizánov banditmi a vyzval veriacich svojej diecézy, aby pracovali pre nacistov aj v nedeľu a vo sviatky. Biskup Škrábik usporiadal ďakovné bohoslužby za potlačenie povstania a obsadenie Banskej Bystrice nacistami. Keď nacistické hordy vypaľovaly slovenské dediny, hromadne vraždily v Kremničke a za živa spaľovaly vo vápenných peciach na Horehroní tisíce nevinných ľudí, dával biskup Škrábik Höfflemu, Tisovi a ostatným vrahom nášho národa slávnostný banket. Biskupi pokračovali vo svojej zradnej a zločinnej spolupráci s fašistickými vrahmi aj v týchto najťažších chvíľach slovenského národa. Robili tak pre sebecké majetkové a mocenské záujmy a záujmy Vatikánu, ktoré boly späté s Hitlerom a s Tisom. Vatikán, ktorý v minulosti vždy podporoval reakčné vykorisťovateľské režimy a za druhej svetovej vojny podporoval krvavých vrahov národov — Hitlera a Mussoliniho, v ktorých videl údernú päsť proti socializmu a pokroku, podporoval morálne i politicky aj zločinný Tisov režim po celý čas jeho trvania. Po jeho zániku poskytol azyl fašistickému zradcovi a kolaborantovi Sidorovi a iným a zasadzoval sa o oslobodenie vojnového zločinca Tisu a jeho spoločníkov. Zatiaľ mnohí drobní kňazi boli aj za povstania s ľudom. Pomáhali partizánom a povstaleckým vojakom, zachraňovali rasové prenasledovaných občanov a mnohí z nich bojovali v horách. Po oslobodení pracujúci ľud aj masy veriacich katolíkov a bývalých príslušníkov Hlinkovej ľudovej strany obetavo pracovali na výstavbe Republiky. Slovenský ľud z dennej praxe vlády videl, že kňazi a veriaci nie sú hatení vo svojej náboženskej činnosti a že nebol zatvorený ani jeden kostol. Naopak, bolo postavených a opravených stovky kostolov. Slobodne chodia veriaci do kostola a slobodne vykonávajú kňazi náboženské obrady. Slovenský ľud úspešne dokončil dvojročnicu obnovy hospodárstva i proti úsiliu škodcov a sabotérov z radov reakčnej buržoázie v hospodárstve a verejnom živote. S nadšením a obetavo pracuje na splnení päťročnice a tým na industrializácii Slovenska. Zatiaľ vysoká cirkevná hierarchia vidí v sociálnych, hospodárskych a politických opatreniach vlády, vyplývajúcich z Košického vládneho programu, ohrozenú svoju hospodársku a politickú moc a robí prípravy na rozsiahlu protištátnu — rozvratnú a špionážnu — činnosť, s úmyslom zvrátiť nastúpenú cestu k socializmu, povaliť ľudovodemokratický režim a znovu nastoliť kapitalistické poriadky. Od začiatku počíta vysoká cirkevná hierarchia s pomocou domácej zradnej buržoázie, Vatikánu a západných imperialistov. Ako to vyšlo najavo v nedávnom pražskom procese proti deviatim príslušníkom vysokej cirkevnej hierarchie, prisľúbil pápež Pius XII. už roku 1945 opátovi Opaskovi pri jeho návšteve v Ríme, že v boji proti uskutočňovaniu socializmu nebude vysoká cirkevná hierarchia ani na území Československej republiky osamotená. Na túto protištátnu činnosť boly urobené prípravy už za Tisovho režimu. Tieto prípravy na pomery po vojne spočívaly v stiahnutí menej kompromitovaných ľudáckych exponentov z politického života už za povstania. Ďalej v oddisponovaní veľkých peňažných čiastok do cudziny cez vyslanectva vo Vatikáne, Švajčiarsku a Švédsku. Podľa smerníc Ďurčanského z marca 1945 mali jedni doma ilegálne a zneužívaním demokratických slobôd, druhí v zahraničí bojovať za rozbitie Republiky. Pritom od začiatku počítali s vojnovým konfliktom medzi západnými imperlialistami a Sovietskym sväzom. Tak boly vytvorené politické, organizačné a finančné predpoklady protištátnej činnosti na rozbitie ľudovodemokratickej republiky. Obvinení Vojtaššák a Buzalka na biskupskej konferencii v Banskej Bystrici 27. augusta 1944 pripravovali s ostatnými biskupmi na podklade memoranda vatikánskeho agenta Kolakoviča pre chvíľu oslobodenia Slovenska Sovietskou armádou rozvratnú činnosť. To, že už vtedy rokovali o možnostiach sprisahaneckej činnosti, dokazuje „Pastorácia pre ťažké časy“, nájdená v tajnom archíve obvineného Vojtaššáka. Hovorí sa v nej: „Vedľa oficiálnej a verejnej duchovej správy utvorí sa duchovná správa tajná .. . kňazi, ktorí sa zapoja do organizácie, musia sa preobliecť za robotníkov, prípadne i zmeniť mená . . . hneď, ako nastane prevrat, kňazi, určení na túto pastoráciu, nastúpia v preoblečení na svoje miesta ... v prvej trme-vrme zmiznú títo kňazi... už teraz zaobstarať osobný preukaz staršieho dáta ... každý, kto tento spis číta, zaväzuje sa prísahou, že z neho nič neprezradí...“ Obvinený Buzalka v úvodníku novoročného čísla Katolíckych novín z r. 1945, keď už porážka nacistických armád bola každému zrejmá, vyzýval veriacich na podporu fašistického tzv. Slovenského štátu a snažil sa tak podlomiť morálku slovenského ľudu v boji proti okupantom. Podľa týchto smerníc vysoká cirkevná hierarchia vykonávala rozvratnú a špionážnu činnosť po 4 linkách: 1. v spolupráci s ľudáckou emigráciou, 2. v spolupráci s ľudáckym krídlom buržoázie v podzemnom hnutí, ktoré súčasne spoluvytvárala, 3. v spolupráci so slovenskou lettrichovsko-ursínyovskou kapitalistickou a veľkostatkárskou reakciou, ktorá vyústila v známej aprílovej volebnej dohode s reakčnou „Demokratickou stranou“ a 4. v spolupráci s vysokou cirkevnou hierarchiou v Čechách podľa pokynov Vatikánu. Obvinení Vojtaššák a Buzalka udržovali velezradné spojenie s agentami západných imperialistov, so zradcami Ďurčanským a Sidorom. Vysokí cirkevní hodnostári pri úradných návštevách Ríma sprostredkovali toto velezradné spojenie medzi zločinnou emigráciou a podzemím doma. Slovenskí biskupi písali štvavé články proti republike do časopisov, vydávaných v Amerike. Podľa zistených dokumentov bolo na biskupskej konferencii v Trnave dňa 20. marca 1947 usnesené, že 10.000 dolárov, nasbieraných medzi katolíkmi v Amerike pre veriacich na Slovensku, má sa použiť na podporu zradnej emigrácie Ďurčanského a jeho spoločníkov. V dôsledku toho obvinený Vojtaššák napísal v tomto smere list farárovi Krasuľovi do USA. Ďalej obvinený Vojtaššák použil svoj vplyv na urovnanie rozporov medzi Ďurčanským a Sidorom, aby ich sjednotil v boji proti Republike. Americkí kňazi Ďubosch a Plátek pri svojej ceste po Slovensku dostali od obvineného Vojtaššáka štvavé a nepravdivé zprávy o situácii u nás. Po návrate do Ameriky ich použili na štvanie proti Republike. Obvinený Vojtaššák ešte aj po oslobodení Slovenska, ako sa pri vyšetrovaní zistilo, pri rôznych príležitostiach vychvaľoval zločiny Tisovho režimu, aby morálne podporil zločinné elementy ľudáckeho podzemia. Dôsledkom tejto protištátnej činnosti obvineného Vojtaššáka a ostatnej vysokej cirkevnej hierarchie bola skutočnosť, že vo viacerých odhalených ilegálnych protištátnych skupinách vystupovali pomáhači z radov cirkevných činiteľov. Pomáhali pri úteku do zahraničia, podporovali finančne podzemné skupiny, zúčastňovali sa na koncipovaní, rozmnožovaní a rozširovaní ilegálnych letákov, poskytovali úkryt špiónom a agentom zo zahraničia na farách, v kláštoroch a v reholiach. Tieto fašistické podzemné skupiny za priamej podpory vysokej cirkevnej hierarchie malý vytvoriť na Slovensku základňu pre uskutočnenie cieľov zradných tisovských kolaborantských utečencov a vysokej cirkevnej hierarchie samej a pomocou vojnového konfliktu medzi Západom a Východom pripravovaly rozbitie Republiky. Rozvratnou činnosťou doma a propagandou zradcu Ďurčanského v zahraničí malý pripraviť na Slovensku pôdu pre vytvorenie piatej kolóny v prípade vojnového konfliktu. Slovenskí zradcovia v zahraničí, ktorí kedysi predali slovenský ľud Hitlerovi, chceli by dnes predať slovenský ľud angloamerickým imperialistom; tak isto predstavitelia českej buržoázie v emigrácii, Ripka, Zenkl a ich nohsledi, hodili cez palubu samostatnosť Republiky, lebo to vyhovuje imperialistickým záujmom USA, v žoldnierskych službách ktorých zrádzajú svoju vlasť, len aby dosiahli navrátenie znárodnených fabrík a veľkostatkov. Po neúspešnom pokuse slovenských biskupov vytvoriť samostatnú politickú stranu orientuje sa. slovenská vysoká cirkevná hierarchia na reakčnú slovenskú „Demokratickú stranu“, ktorá, ako neskorší vývoj ukázal, sústavne rozvracala Republiku. Pred voľbami roku 1946 uzavrel kanonik Cvinček menom slovenského biskupského sboru s predstaviteľmi tejto strany známu aprílovú dohodu. Pod rúškom legálnej „Demokratickej strany“ vysoká cirkevná hierarchia chcela proti Košickému vládnemu programu obnoviť zakázanú fašistickú Hlinkovú ľudovú stranu, ovládnuť Sbor povereníkov a orgány ľudovej správy a z týchto pozícií rozvracať politický a hospodársky život na Slovensku a vo vhodnej chvíli spoločne s českou buržoáziou uskutočniť násilný zvrat ľudovodemokratického zriadenia. Neskorší vývoj úplne potvrdil tieto velezradné ciele aprílovej dohody. V smysle tejto dohody vydala Ústredná katolícka kancelária smernice slovenského biskupského sboru, v ktorých biskupi veriacim zakazovali odovzdať biele lístky a prikazovali voliť „Demokratickú stranu“. Smernice sa končia slovami: „...keby niekto mal pochybnosti, má sa poradiť s kňazom...“ Zastrašovaním veriacich, zneužívaním spovede, šírením vymyslených zpráv o Sovietskom sväze a nenávisti proti komunistom vyvolali na viacerých miestach Slovenska útoky na životy a majetok a vo dvoch prípadoch organizovanie vrážd na príslušníkoch komunistickej strany. Víťazstvo „Demokratickej strany“ bolo výsledkom teroru vysokej cirkevnej hierarchie. O čo v skutočnosti išlo vysokej cirkevnej hierarchii, vychádza najavo z výpovede obvineného Vojtaššáka, ktorý hovorí: „... Vysoká cirkevná hierarchia si mnoho sľubovala od „Demokratickej strany“ na základe dohody z apríla 1946... hospodárska moc vysokej cirkevnej hierarchie závisela na Slovensku od politickej moci „Demokratickej strany“ ... bolo prvoradou úlohou vysokej cirkevnej hierarchie zachrániť majetky pred poštátnením, prípadne pred ich rozdelením medzi drobných roľníkov a bezzemkov“. Obvinený Gojdič za sľúbenú odmenu — auto a 250.000 Kčs (ktoré po voľbách aj dostal) — zapriahol do boja na podporu týchto velezradných cieľov celú gréckokatolícku cirkev. Z jeho príkazu podriadení mu kňazi na východnom Slovensku spolupracovali pri agitácii s banderovskými vrahmi, ktorých na ovplyvňovanie volieb poslali na naše územie západní imperialisti. Po voľbách vysoká cirkevná hierarchia v tlači „Demokratickej strany“, v Katolíckych novinách, vo verejných prejavoch, v šuškanej propagande, v kázňach a osobnou agitáciou medzi veriacimi, otvorene aj v náznakoch štvala proti vnútornej i zahraničnej politike vlády v úsilí priviesť obyvateľstvo k nepriateľskému postoju proti vláde. Prostredníctvom „Demokratickej strany“ pokúsili sa slovenskí biskupi znemožniť spravodlivé potrestanie zradcu Jozefa Tisu a otvorene schvaľovali jeho zločiny. Chceli dosiahnuť jeho omilostenie, neskoršie prepustenie a nakoniec jeho návrat do politického života. Okrem už uvedených zločinných prostriedkov velezradného spojenia so zradcami v zahraničí, podpory ilegálneho podzemia a pokusov o vnútorný rozvrat s reakčnými elementárni buržoáznych strán — pokúšala sa vysoká cirkevná hierarchia rôznymi rozvratnými prostriedkami po línii cirkevnej rozkladať vnútorný politický a hospodársky život, vyvolať atmosféru nedôvery k vláde a ľudovodemokratickému zriadeniu s konečným cieľom zvratu ľudovej moci v Československu, Hneď po oslobodení biskupi Vojtaššák a Cársky odmietajú ponuku vlády k spolupráci. Dňa 22. augusta 1945 na biskupskej konferencii v Bratislave usnáša sa slovenský biskupský sbor, že bude uskutočňovať organizované štvanie katolíckych veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. V dôsledku toho obvinení za podpory ostatných biskupov prostredníctvom náboženských obradov, misií, mariánskych družín, eucharistických spolkov, v kázňach, rekolekciách, podpisovacími akciami v kostoloch, agitovaním mníšok u ťažko chorých v nemocniciach štvali proti vláde a ľudovodemokratickému zriadeniu, aby získali základňu pre svoje rozvratné a špionážne protištátne plány. Usmerňovaním a koordinovaním tejto rozvratnej činnosti -'poverili Ústrednú katolícku kanceláriu v Bratislave, ktorá si vybudovala rozsiahlu organizačnú sieť, siahajúcu na každú faru. Okrem toho rozvratné rozhodnutia biskupských konferencií boly prenášané prostredníctvom dekanských porád na duchovných všetkých diecéz, ktorých biskupi nútili tieto rozhodnutia uskutočňovať. Biskupi zneužívali obežníky, dokonca aj pastierske listy na zákerné útoky proti industrializácii Slovenska, ktorá je jedinou cestou hospodárskeho rozvoja a novej šťastnej budúcnosti slovenského ľudu, proti novým zákonom, proti znárodňovaniu, poštátneniu škôl, masovým organizáciám, proti brigádam vôbec a na Trati mládeže zvlášť. Okrem toho organizovali medzi veriacimi aj rôzne rozvratné akcie. Tak na Trať mládeže vyslali agentov v kňazskom rúchu, ktorí pod zámienkou pastorácie mali podlamovať pracovnú morálku mládeže a usilovali sa ju získať pre protištátnu činnosť. V lete 1947 zneužívali aj živelnú katastrofu, ktorá postihla našu krajinu, na rozduchovanie nespokojnosti a odporu proti ľudovodemokratickému štátu. V tom istom čase organizovali objavovanie sa zázrakov v Tvrdomesticiach a inde, ktoré zavedeným veriacim osoby, nastrčené biskupmi, vykladaly tak, že Boh nesúhlasí s výstavbou socializmu v Republike. Krížikárskymi akciami získavali od veriacich peniaze na svoju protištátnu činnosť. Pritom tieto svoja rozvratné akcie podľa pokynov Vatikánu koordinovali s teroristickými akciami banderovcov na východnom Slovensku, s pokusom zradcu Žingora o rozbitie jednoty partizánov a zneužitie ich časti na výtržnosti proti vláde, ako aj so sprisahaním proti Republike, ktoré viedli od leta 1947 vedúci činitelia „Demokratickej strany“, Ursíny a iní v spolupráci so zradcom Ďurčanským. Obvinený Gojdič už na konci trvania tzv. slovenského štátu organizoval poskytovanie všemožnej podpory zradcom a špiónom z Poľska a zo Sov. Ukrajiny, ktorí pre spoluprácu s nacistami utekali pred postupujúcou Sovietskou armádou. Hneď po oslobodení, ako najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi v Republike zneužil jej cirkevnú organizáciu na vytvorenie záchytných stredísk a preskupenie zvyškov porazených protisovietskych síl z Poľska a Ukrajiny na gréckokatolíckych farách a v kláštoroch. Súčasne vytvoril ilegálnu sieť na organizovanie odchodu banderovcov do služieb západných imperialistov cez územie Republiky. V tejto protištátnej činnosti dostalo sa vysokej cirkevnej hierarchii morálnej podpory Vatikánu ktorý roku 1945 nevyhovel žiadosti československej vlády, aby boli odvolaní traja biskupi, stíhaní pre kolaborantstvo s nacistami. Proti pozemkovej reforme a pôdohospodárskemu zákonu rozvinula vysoká cirkevná hierarchia najprudšie rozvratné akcie, dohodnuté na biskupských konferenciách. Dala príkaz farárom, aby sa v kázňach vyhrážali cirkevnými trestami tým, ktorí by sa hlásili o cirkevnú pôdu. Obvinený Vojtaššák vo svojej výpovedi o pozemkovej reforme hovorí takto: „.. . Ja som sa v tomto prípade nestotožňoval s vôľou veriacich . . . poštátnením cirkevných majetkov bola vysoká cirkevná hierarchia pozbavená mocenských pozícií, ktoré nadobudla ešte v XI. a XII. storočí. Preto sa biskupi na svojich poradách rozhodli, že budú proti tomuto štátnemu zriadeniu bojovať ako legálne, tak aj ilegálne ...“ Táto výpoveď dokazuje, že majetkové záujmy vysokej cirkevnej hierarchie boly motívom jej sprisahaneckej činnosti. Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu zmarilo nádeje reakcie na obnovenie kapitalizmu vlastnými silami. Obrodený Národný front odstránil z hospodárskych a politických pozícií záškodnícke a rozvratné elementy a tým bolo znemožnené rozvracanie Republiky z legálnych pozícií politických strán. Po februári 1948 vysoká cirkevná hierarchia zosilnila svoju protištátnu činnosť v tesnom spojenectve s Vatikánom a západnými imperialistami, na ktorých víťazstvo sa v novej svetovej vojne spoliehala. Vojtaššák v zpráve, zaslanej do Vatikánu 16. októbra 1948, uviedol: „Dnešný režim v Československu je tak pevný, že na jeho rozvrátenie vnútornými silami nedá sa počítať.“ Vysoká cirkevná hierarchia a obvinení ako najaktívnejší činitelia tohto sprisahania začiatkom roku 1949 na rozkaz Vatikánu prerušili vyjednávanie o dohodu s vládou. Gojdič uvádza vo 21 svojej výpovedi, že mu koncom júna 1949 agent Vatikánu Verolino výslovne povedal: „V súčasnej dobe je pre vyvíjanie odporu proti vláde výhodná politická situácia, ktorá však nemusí dlho trvať a preto ju treba využiť ...“ Dokumenty z procesu proti biskupovi Zelovi a spol. pred Štátnym súdom v Prahe odhalily rozvratnú úlohu Verolina v Republike a ukázaly, že postup vysokej cirkevnej hierarchie v Československu bol súčiastkou veľkého sprisahaneckého plánu imperialistických mocností, Vatikánu, a zločineckej fašistickej bandy Titovej proti krajinám ľudovej demokracie a že vyjednávanie s vládou viedla vysoká cirkevná hierarchia len naoko, aby zakryla svoje prípravy na rozvrat. Po rozbití vyjednávania s vládou prikročila vysoká cirkevná hierarchia k organizovaniu otvoreného odporu veriacich proti vláde. Biskupi rozoslali na fary ilegálne obežníky a pastierske listy, rozmnožované na cyklostyloch na biskupských úradoch. Doručovali ich zvlášť spoľahliví kuriéri. Finančné náklady boly hradené z prostriedkov, ktoré malý slúžiť náboženským účelom. Otvorene v nich útočili proti štátu a duchovných vyzývali na ich publikovanie. Západná kapitalistická a vatikánska tlač a rozhlas sprevádzaly tieto útoky biskupov surovým štvaním proti Československu. Drobní duchovní boli terorom nútení čítať v kostoloch protištátne pastierske listy a obežníky a tak vháňaní zámerne do trestných skutkov. Vatikánsky agent Verolino okrem dávania inštrukcií podnikol v tom čase cestu po diecézach, aby sledoval priebeh protištátnych akcií, organizovaných vysokou cirkevnou hierarchiou z popudu Vatikánu. Na biskupskej konferencii v Trnave dňa 14. augusta 1949 bolo rozhodnuté organizovať boj proti družstevnému hnutiu slovenského roľníctva. Biskupi nútili farárov, aby veriacich v kázňach aj v osobnom styku odrádzali od vstupu do jednotných roľníckych družstiev. Vyvrcholením tohto sústredeného útoku vysokej cirkevnej hierarchie a Vatikánu sú exkomunikačné dekréty z leta 1949. Vylučujú z cirkvi veriacich katolíkov len preto, lebo sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňujú na budovaní socializmu v našom štáte. Vysoká cirkevná hierarchia v jednotlivých diecézach, najmä obvinení Vojtaššák, Buzalka a Gojdič vydávali a ilegálne rozširovali pokyny, ako treba exkomunikáciu uskutočňovať, sledujúc pri tom cieľ rozvrátiť náš vnútorný, politický a hospodársky život a tak zničiť spoločenskú a hospodársku sústavu ľudovodemokratickej republiky. Po neúspešných pokusoch získať masy veriacich pre svoje protištátne ciele pokúsila sa vysoká cirkevná hierarchia v jeseni 1949 hrozbami prinútiť drobné duchovenstvo ako celok k protištátnej činnosti. Keď parlament ČSR prijal zákony, všestranne zabezpečujúce nehatený cirkevný a náboženský život, biskupi znovu dokázali, že im nejde o ochranu cirkvi a náboženstva, ale že sledujú výlučne reakčné protištátne ciele. Usilovali sa organizovať odpor duchovenstva proti prijatiu a potom proti uskutočňovaniu prijatých zákonov, ktoré malý taký veľký význam pre rozvoj náboženského života a pre postavenie duchovenstva v našom štáte. Avšak rovnako ako veriaci ľud, ani drobní kňazi nedali sa zneužiť pre ich rozvratné ciele. Koncom roku 1949 pristúpil u nás Vatikán k systému tzv. fakúlt, t. j. plnomocenstiev, slúžiacich na vybudovanie ilegálnej rozvratníckej a špionážnej siete. Fakulty boly vydané pod prísnym pápežským tajomstvom. Právomoc biskupov v diecézach bola nimi prenesená na tajnú hierarchiu, vybranú z najspoľahlivejších služobníkov a špiónov Vatikánu. V tomto smere. na Slovensku Gojdič predišiel Vatikán. Ustanovil si zástupcov ešte predtým, ako dostal vatikánske plnomocenstva. Keď bola odhalená jeho ilegálna sieť na podporu banderovcov a predpokladal, že bude pre svoju protištátnu činnosť zaistený, rozpamätal sa na „Pastoráciu pre ťažké časy“ vatikánskeho špióna Kolakoviča. V nej bol aj návod na vytvorenie tajnej duchovnej správy. Určil si päť zástupcov, ktorí mali postupne prevziať vedenie ilegálnej siete. Strediskom špionážnej činnosti vysokej cirkevnej hierarchie bola pápežská internunciatúra v Prahe. Táto shromažďovala a triedila zprávy, ktoré dostávala od obvinených a iných biskupov a od Ústrednej katolíckej kancelárie zo Slovenska. Špionážne a nepravdivé ohováračské zprávy dodávali Vatikánu všetci obvinení. Okrem toho podával Gojdič Vatikánu aj špionážne zprávy o hospodársko-politickej situácii v Poľsku a v Sovietskom sväze. Tieto špionážne zprávy Vatikán, ako bolo dokázané výpoveďami svedkov a obvinených v procese proti biskupovi Zelovi a spol., ako poslušný agent Wall Streetu, buď posielal ďalej do USA, alebo ich použil na štvavú a podvratnú kampaň proti našej republike. Do zahraničia boly dodávané špionážne zprávy obvinených nielen prostredníctvom internunciatúry v Prahe, ale aj cudzích zastupiteľských úradov a rôznych amerických misií. Takýmito sprostredkovateľmi boli okrem iných úradník rakúskeho konzulátu v Bratislave Karol Kainoch, ďalej vedúci americkej Katolíckej Charity Sulivan, americký novinár, vystupujúci pod menom Tronghton a vedúci americkej misie CARE Robertson. Zprávy obsahovaly údaje o situácii v Republike, o činnosti národných výborov, politických strán, o zásobovacej situácii a o bezpečnostných opatreniach, ktoré všetky malý ostať utajené v záujme obrany štátu. Už povaha týchto zpráv dokazuje, že malý slúžiť na prípravu imperialistickej vojny proti Republike, ostatným štátom ľudovej demokracie a Sovietskemu sväzu. Obvinení svojou zločinnou činnosťou napomáhali rozbitie Československej republiky v čase Hitlerovej agresie. Boli účastní a všemožne pomáhali zločinnému Tisovmu režimu za nemeckej nadvlády, aby nakoniec vo svojej nenávisti proti socializmu a tým proti šťastnej budúcnosti našich národov stali sa najaktívnejšími činiteľmi zločinného medzinárodného sprisahania proti Republike. Obvinení, ktorým šlo o majetok a o moc, znovu zapredávali slobodu slovenského národa, tentoraz v záujme amerického imperializmu, a vo svojej zločinnosti chceli svoje zámery uskutočniť aj za cenu novej krvavej vojny, ktorú pomáhali pripravovať a do ktorej vkladali všetky svoje nádeje. K jednotlivým obvineným: '''Ján Vojtaššák,''' sídelný biskup v Spišskej Kapitule a čelný predstaviteľ vysokej cirkevnej hierarchie na Slovensku, bol vždy zarytým nepriateľom pracujúceho ľudu a Československej republiky. Bol zradcom záujmov drobného kňažstva a zrádzal svoj vlastný národ. Ako užívateľ biskupského latifundia v rozlohe 23.055 katastrálnych jutár, píly v Hranovnici, mlyna a tehelne v Štiavniku s ročným dôchodkom 3 až 4 milióny Kčs, správal sa ako feudálne knieža a svojich zamestnancov •— deputátnikov z radov chudobného ľudu Oravy a Spiša — bezohľadne vykorisťoval. Hneď po vzniku predmníchovskej Republiky celou váhou svojej autority sa pridal k reakčnému bloku politických strán, ktoré obraly náš ľud o výsledky revolučného hnutia po prvej svetovej vojne. Vo voľbách roku 1925 horlivé podporoval Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu a pomáhal takto vytvárať predpoklady pre oslabenie Republiky a pre fašizáciu Slovenska. Zo svojich vysokých biskupských príjmov podporoval reakčnú politiku vedenia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. S kazateľníc a na stránkach ľudáckych novín a iných publikácií sústavne štval proti pokrokovým silám, popudzoval k nenávisti proti ČSR a hanobil Sovietsky sväz, na ktorý obracaly svoje nádeje vykorisťované masy slovenského ľudu. Pre zamestnancov kapituly vydal roku 1933 „Služobné pravidlá“, ktoré obsahovaly také otrokárske ustanovenia, proti akým sa vzbúrili zotročení sedliaci v Uhorsku už za Juraja Dóžu. Podľa § 209 týchto pravidiel : „Práceschopní príbuzní zamestnancov sú povinní na výzvu hospodárskej správy podľa potreby do práce za obvyklú mzdu sa dostaviť.“ Podľa § 210: „Každý deputátnik musí mať jednu ženskú do práce (ženu, dcéru alebo sestru), ktorá je povinná podľa potreby do práce panstva ísť a ju svedomité končiť. Keď je v majeri práca, neslobodno ísť do práce gazdom do obce. Keď má žena dieťa a ho možno sveriť pod dozor inému, má si nájsť pestúnku a ona chodiť do práce.“ Napokon § 101 ustanovuje: „Svätou Stolicou vymenovaný biskup je pre všetkých zamestnancov najvyšším a posledným sudcom a preto proti jeho výroku ďalšieho opravného prostriedku niet.“ Banka spiš. kapituly nebrala o nič menšie úroky od drobných roľníkov ako ostatné banky slovenských, českých, maďarských alebo židovských kapitalistov. V niektorých prípadoch sa dlh tiahol cez dve pokolenia a majetok nakoniec prišiel na bubon. Bezohľadné exekúcie a nespočetné civilné spory biskupa Vojtaššáka o pasienky a rybolov a jeho trestné oznámenia pre branie kúskov dreva z kapitulných lesov dokazujú, ako obvinený Vojtaššák prenasledoval a vykorisťoval drobný ľud svojej diecézy. Ako jeden z vedúcich a najaktívnejších ľudákov stál v službách reakčných síl, ktoré pripravovaly rozbitie Republiky a v čase Mníchova ju zradily. Jeho protipokrokový a protiľudový postoj tiahne sa ako červená niť cez celé jeho verejné a kňazské účinkovanie. Zapojil sa medzi prvými do budovania a upevňovania Tisovho klérofašistického režimu, v ktorom videl záruku, že mocenské záujmy vysokej cirkevnej hierarchie a jej obrovské majetky a vysoké dôchodky budú zaistené. Ako podpredseda štátnej rady aktívne sa zúčastnil na všetkých zločinných opatreniach Tisovej vlády. Opatrenia proti občanom židovského pôvodu iniciatívne aj sám uskutočňoval. Roku 1940 v službách Ústredne štátnej bezpečnosti v dohode s vojnovým zločincom Alexandrom Machom nariadil kňazom poľskej národnosti vo svojej diecéze, aby sa bezodkladne vysťahovali do Poľska a aby všetok svoj majetok nechali bez náhrady na Slovensku. Rasistické zákony využíval na to, aby sa arizovaním ešte viac obohatil a tak sa zmocnil židovských majetkov v Betlanovciach a v Baldovciach. Od roku 1939 do roku 1942 ako najvyšší vojenský duchovný horlivé sa zúčastnil na organizovaní a fašistickej výchove Tisovej žoldnierskej armády, huckal jej príslušníkov do zločinné- ho bratovražedného boja proti sovietskemu ľudu po boku nemeckých fašistov. Vo svojej diecéze ustanovil duchovných poradcov pre jednotlivé fašistické organizácie Hlinkovej mládeže a Hlinkovej gardy. Za tieto zásluhy dostal roku 1943 od ministra národnej obrany ďakovný dekrét a Tiso ho vyznamenal „Veľkokrížom radu Slovenského kríža“. V októbri 1944 v úmysle napomáhať nacistickú vojnovú mašinériu prostredníctvom podriadených farárov nariadil všetkým veriacim spiš. diecézy, aby poslušne plnili príkazy nemeckého vojenského veliteľstva a súčasne dal svolenie, aby sa katolícki veriaci aj v nedeľu a vo sviatky zúčastňovali na opevňovacích prácach pre nacistov. Svoj kladný pomer k nacizmu vyjadril slovami: „Otázka národného socializmu Kristovými zásadami pokrstená a premiesená len osožiť môže nášmu ľudu a medzi ním pracujúcemu kňažstvu.“ Ako verný prívrženec Tisovho režimu potieral všetky snahy slovenského ľudu o svrhnutie nacistického jarma. Spolu s ostatnými členmi vysokej cirkevnej hierarchie na Slovensku na biskupskej konferencii v Bán. Bystrici dňa 27. aug. 1944 vydal „Ohlas“ k veriacim proti Slovenskému národnému povstaniu. Po povstaní nazýval jeho účastníkov „lupičskými partizánskymi bandami“. Keď v jeseni 1944 videl, že porážka nacistov je už neodvratná a že na území Republiky prevezme vládu do svojich rúk ľud, dal príkaz kaplánovi Petrovi Galanovi v Ružomberku, aby prostredníctvom bývalých členov kresťanského odborového hnutia rozvracal jednotu robotníkov. Po oslobodení odmietol spoluprácu s Československou republikou a začal s uskutočňovaním rozvratnej a špionážnej činnosti. Ako to z výsledkov niektorých procesov, vedených proti velezradným živlom — najmä proti Dr. Ivanovi Murínovi a spol. a proti Petrovi Maxoňovi a spol. — bolo zistené, obvinený Vojtaššák udržoval styky jednak s ľudáckym podzemím doma a jednak so zradnou emigráciou Sidora a Ďurčanského. Týchto zradcov morálne aj finančne podporoval. Aby rozvratná činnosť Sidora a Ďurčanského nebola hatená ich vzájomnými rozpormi, požiadal Sidorovho agenta kňaza Duboscha v New Yorku, aby sa usiloval v jeho mene tieto rozpory urovnať. Na žiadosť Ďurčanského a z poverenia slovenských biskupov napísal list slovenskému farárovi Krasuľovi v New Yorku, aby podporil slovenskú zradnú emigráciu 10.000 dolármi, ktoré americkí Slováci sosbierali pre veriacich na Slovensku. Po víťaznom februári 1948 ešte horlivejšíe sa zúčastňoval na sústavnom a organizovanom ťažení vysokej cirkevnej hierarchie proti základom ľudovodemokratického zriadenia Republiky. Prísne zakročoval proti kňazom svojej diecézy, ktorí ním prikázanú protištátnu činnosť neuskutočňovali, ale pomáhali pri výstavbe Republiky. Tak dňa 8. mája 1948 suspendoval kaplána Andreja Doranského v Rabči na Orave preto, lebo pri voľbách kandidoval do Národného shromaždenia. V júli 1948 prípisom, adresovaným všetkým ordinariátom, zasadil sa o to, aby Dr. Jozef Straka, kňaz banskobystrickej diecézy, a ostatní vlasteneckí kňazi, ktorí sa zapojili po boku ľudu do politického života, boli exkomunikovaní. Zakročil proti kňazovi svojej diecézy Schefferovi z Bobrovca preto, lebo šiel pozdraviť pokrokového kňaza dekana Decheta po jeho vymenovaní za administrátora banskobystrickej diecézy. V úmysle sabotovať budovateľské úsilie vlády a pracujúceho ľudu a rozbiť jednotu mládeže poslal prípis na všetky ordinariáty, v ktorom brojil proti prácam na Trati mládeže. Postavil sa proti Národnej smene víťazstva a brigádam, aby hamoval odstraňovanie vojnou spôsobených škôd a výstavbu socializmu. Bral účasť na všetkých akciách vysokej cirkevnej hierarchie proti zákonom o revízii pozemkovej reformy a o jednotnej škole. Prostredníctvom svojich podriadených kňazov zorganizoval akciu proti zákonu o hospodárskom zaopatrení cirkvi a náboženských spoločností štátom uznaných. Vypracoval rezolúciu proti pripravovanému platovému zákonu duchovných, ktorú dal rozmnožiť a tajnými kuriérmi rozoslať podriadeným dekanátom. Na celoštátnej konferencii biskupov dňa 7. júla 1949 v Olomouci hlasoval za usnesenie, podľa ktorého každý člen prípravného výboru obrodenej Katolíckej akcie bude stíhaný cirkevnými trestami a že kňazi majú poslúchať jedine biskupov, pápeža a nijaké iné (zrejme štátne) nariadenia, ktoré nebudú schválené cirkevnou vrchnosťou. V lete 1949 prostredníctvom kuriérov rozoslal na podriadené mu dekanáty jednak štvavé ilegálne pastierske listy československých biskupov, v ktorých veriaci boli vyzvaní na odpor proti vláde, jednak ním preložený text exkomunikačných dekrétov. Koncipoval, dal rozmnožiť a rozoslať ilegálne obežníky, v ktorých vysvetľoval, ako uplatňovať exkomunikačné dekréty. Tieto dekréty a obežníky v kostole aj sám čítal a vysvetľoval a podriadených farárov nútil, aby ich v kostoloch čítali a uskutočňovali. Na základe tajných fakúlt, ktoré dostal z internunciatúry v Prahe, zúčastnil sa na budovaní ilegálnej rozvratníckej siete tajnej hierarchie na Slovensku, a to určením generálneho vikára spišskej kapituly Jozefa Tomanóczyho a svätiaceho biskupa Barnaša za tajných biskupov. Ako význačný exponent vatikánskej politiky na Slovensku organizoval špionážnu sieť vo svojej diecéze a podával Vatikánu jednak priamo, jednak prostredníctvom internunciatúry v Prahe špionážne zprávy. Tak najmä r. 1946 poslal prostredníctvom arcibiskupa Kmeťku pre Vatikán zprávu, obsahujúcu údaje, ktoré malý byť v záujme štátu utajené pred cudzou mocou. Dňa 16. októbra 1948 poslal do Vatikánu obsiahlu zprávu o niektorých bezpečnostných opatreniach v štátnej administratíve a rôzne nepravdivé zprávy o pomeroch v Republike, ktoré potom vatikánsky rozhlas použil na surové útoky proti našej vláde a ľudovodemokratickému zriadeniu Republiky. Priamo do Vatikánu poslal zprávu dekana Vojtasa, obsahujúcu poznatky z českého pohraničia rázu politického a hospodárskeho. '''Dr. Michal Buzalka,''' kanonik bratislavskej kapituly a od r. 1938 svätiaci biskup apoštolskej administratúry trnavskej, hral významnú úlohu v sprisahaní vysokej cirkevnej hierarchie proti Republike. Korene jeho nepriateľského postoja proti záujmom pracujúceho ľudu a jeho nenávisti voči všetkému pokrokovému siahajú do prvej Republiky. Už od roku 1920 všemožne podporoval protiľudové a separatistické snahy ľudáckeho krídla slovenskej buržoázie. V kritickom roku 1938 na stránkach „Slovenskej pravdy“ otvorene hlásal nevyhnutnosť odtrhnutia Slovenska od Republiky. V decembri 1938 pri voľbách do Slovenského snemu povzbudzoval veriacich, aby hlasovali na jednotnú kandidátku Hlinkovej ľudovej strany. Horlivo sa zúčastňoval na upevňovaní fašistického tisovského režimu. Roku 1939 z poverenia Tisu vyžiadal od pápeža požehnanie pre tzv. Slovenský štát. V októbri 1940 stal sa vydavateľom a majiteľom „Katolíckych novín“ a písal do nich články, v ktorých šíril nenávisť k českému národu a k národom SSSR a propagoval fašistické myšlienky. Roku 1941 bol vymenovaný za vojenského vikára slovenskej armády. V tejto funkcii vo svojich verejných prejavoch a pastierskych listoch vyzýval slovenských vojakov do bratovražedného boja proti Sovietskemu sväzu. Nesie preto spoluzodpovednosť za zverstvá, spáchané na Ukrajine vrahmi v dôstojníckych uniformách tisovskej žoldnierskej armády. Najmä nesie zodpovednosť za zverstvá, spáchané na ukrajinskom ľude bývalým pplk. Lokšíkom, ktorý sa t. č. zdržuje na neznámom mieste, a kpt. Kleinertom, ktorý bol za to Národným súdom odsúdený na trest smrti a popravený. Dňa 14. marca 1944 bol vyznamenaný záslužným krížom „Obrany štátu“, ktorý potom nosil na svojom kňazskom rúchu. Okrem toho za vojny proti Sovietskemu sväzu vo svojich rozhlasových prejavoch a článkoch povzbudzoval slovenských katolíkov na intenzívnu podporu Tisovho režimu a nemeckej vojnovej mašinérie. Udržoval priateľské styky s nemeckým vyslancom u Tisovej vlády Ludinom a inými predstaviteľmi nacistického Nemecka. Toto jeho priateľstvo s týmto vojnovým zločincom bolo také blízke, že roku 1947, keď Ludina a masového vraha generála SS Höffleho Národný súd spravodlivo odsúdil na smrť, navštívil ich vo väzení a po poprave odslúžil za nich omšu. Aj on sa zúčastnil dňa 27. augusta 1944 na porade biskupov v Banskej Bystrici, z ktorej vyšiel „Ohlas“ biskupov k veriacim proti povstaniu. Po oslobodení zaujal nepriateľský postoj k novému ľudovodemokratickému režimu. Vo svojej výpovedi o tom hovorí: „Ku zriadeniu ľudovodemokratického československého štátu som sa postavil nepriateľsky, lebo som dobre vedel, že toto zriadenie je smrteľným nebezpečenstvom pre naše mocensko-politické pozície. Ďalej, že vytýčený vlády program budovania socializmu v Československej republike znamená pomalé, ale isté odbúravame všetkých výsad, ktoré až dosiaľ požívala vysoká cirkevná hierarchia na Slovensku. Bol som si vedomý toho, že v rámci industrializácie Slovenska vzniká pre vysoký klérus nebezpečenstvo v tom, že slovenský pracujúci ľud bude vždy viac a viac politicky uvedomelý a že týmto spôsobom budeme stále viac a viac strácať dôveru širokých más katolíckych veriacich a tým automaticky aj svoje dosiaľ získané mocenské pozície.“ V dôsledku toho s obvinenými Vojtaššákom a Gojdičom sa aktívne zúčastnil na sprisahaní vysokej cirkevnej hierarchie proti Republike. Zúčastňoval sa na biskupských konferenciách a podľa smerníc, tam dohodnutých, horlivo uskutočňoval rozvratnú činnosť. Tak s kazateľnice, ako v osobnom styku sústavne rozširoval medzi veriacimi nepravdivé zprávy o údajnom utláčaní cirkví a prenasledovaní náboženstva v Republike, o pomeroch v Sovietskom sväze a ľudovodemokratických štátoch. Sústavne štval proti spolupráci jednotlivých složiek Národného frontu, proti znárodňovaniu a proti budovaniu socializmu vôbec. Po februári 1948 svoju rozvratnú činnosť ešte vystupňoval. Proces s kardinálom Mindszentym využil pre rozvratné ciele reakcie. Veriaci ľud zavádzal tvrdením, že tento zradca maďarského pracujúceho ľudu bol odsúdený nevinne, hoci dobre vedel, že Mindszenty spáchal ťažké zločiny proti maďarskej ľudovej demokracii. Dňa 14. augusta 1949 zúčastnil sa na tajnej porade biskupov v Trnave, na ktorej bol dohodnutý spôsob boja hierarchie proti vtedy prebiehajúcej obrodenej Katolíckej akcii, ktorá usilovala o dohodu medzi štátom a cirkvou. Po konferencii sa zúčastnil na uskutočňovaní prijatých rozhodnutí. S kazateľnice čítal a vysvetľoval štvavé pastierske listy a exkomunikačné dekréty. Obvinený Buzalka bol význačným agentom vatikánskej špionážnej služby na území Republiky. Ako poľný vikár Tisovej žoldnierskej armády prostredníctvom pplk. duchovnej služby Andrejkoviča sbieral pre nemeckých okupantov významné zprávy o obyvateľoch, o politických a hospodárskych pomeroch v dočasne okupovanej Ukrajine. Ďalej sa zapojil na špionážnu činnosť nebezpečných vatikánskych špiónov, odchovancov známeho vatikánskeho Russica, pátrov Kellnera, Novikova, Moskvu a Čížka, ktorí pred vypuknutím vojny prešli v preoblečení sovietske hranice. Získané zprávy pravidelne odovzdával vatikánskemu chargé ďaffaires v Bratislave Dr. Burziovi. Už roku 1944 spolupracoval s vatikánskym agentom Dr. Tomislavom Kolakovičom, ktorý sa mu zdôveril, že má ďalekosiahle poslanie od Vatikánu. Dr. Kolakovič v čase Slovenského národného povstania, aj po oslobodení, robil rozvratnú a špionážnu činnosť na Slovensku. Od roku 1946 až do do svojho zatknutia udržiaval styky s emigrantskou skupinou vojnového zločinca a zradcu Ďurčanského. Robil tak prostredníctvom Karola Rainocha a Anny Barovej, zamestnancov rakúskeho generálneho konzulátu v Bratislave. Prostredníctvom menovaných dostával smernice a časopisy, ktoré v zahraničí vydával Ďurčanský, a posielal do zahraničia špionážne zprávy hospodárskeho a politického rázu, žiadané Ďurčanským. Roku 1947 prostredníctvom študenta Jaskú, ktorý šiel ako delegát na konferenciu sväzu „Pax Romana“ do Ríma, nadviazal spojenie s ďalším zradcom Republiky, Karolom Sidorom. Zaslal mu zprávy o politickej a hospodárskej situácii na Slovensku a skreslené zprávy o Tisovom procese. V marci 1949 dohodol sa v Bratislave so špiónom Dr. Štefanom Uhrínom, že bude od neho preberať tajné zprávy o bezpečnostných opatreniach Povereníctva vnútra. Tieto zprávy mu Dr. Uhrín aj dodal a obvinený Buzalka ich zaslal do zahraničia prostredníctvom Karola Rainocha. Ďalej na žiadosť zradcu Ďurčanského vyplnil a poslal do zahraničia špionážny dotazník, doručený mu Barovou, ktorý obsahoval otázky o politických a hospodárskych pomeroch na Slovensku. Tieto získane špionážne zprávy dal doručiť do Viedne jednak Ďurčanského skupine, jednak pápežskej nunciatúre. Okrem toho Buzalka špionážne zprávy odovzdával aj apoštolskému administrátorovi v Trnave Dr. Lazíkovi, ktorý ich po vyhodnotení odosielal prostredníctvom apoštolskej internunciatúry v Prahe do Ríma. Občas aj priamo podával špionážne zprávy zamestnancovi pražskej internunciatúry Zmrzlíkovi. '''Pavol Gojdič,''' biskup a najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi na území Československej republiky, už za prvej Republiky sa zapojil do protisovietskeho frontu ukrajinských nacionalistov, ktorí pomáhali Vatikánu v jeho nepriateľských akciách proti Sovietskemu sväzu. Za tzv. Slovenského štátu použil celý svoj vplyv na veriacich na upevnenie klérofašistického Tisovho režimu. Na jeho podporu okrem iného vydal mnoho pastierskych listov. Pritom aj priamo spolupracoval s nacistami a podporoval ich zločinné akcie vo východnej Európe. V Prešove bol v úzkom styku s Hitlerovým agentom Dr. Kolbom, ktorý mu sprostredkoval styk s nacistickým vyslancom Ludinom a vedúcim Nemcov na Slovensku Karmasinom. Keď nacistické hordy lúpily a vraždily na Sovietskej Ukrajine, po dohode s nemeckým vojenským veliteľstvom vyzval všetkých duchovných svojej diecézy, aby sa hlásili na fary na obsadenú Ukrajinu, kde ich podľa pokynov Vatikánu chcel použiť ako špiónov pre Vatikán. Keď Sovietska armáda vyhnala nacistických okupantov z Ukrajiny a kolaboranti s nacistami pred frontom utekali, vyzval svojich podriadených kňazov a veriacich, aby týchto utečencov podporovali. Sám prevzal od nemeckého vojenského veliteľstva 150.000 Ks pre tých kňazov utečencov, ktorí aktívne bojovali proti Sovietskemu sväzu. Roku 1942 nadviazal styky s agentom Vatikánu Dr. Kolakovičom. Dal mu soznam duchovných a laikov, ktorých pokladal za spoľahlivých pre špionážnu činnosť. Po oslobodení zorganizoval vo svojej diecéze záchytné stredisko ukrajinských teroristov a iných nepriateľov Sovietskeho sväzu. Len čo tieto živly začaly prenikať na Slovensko, poslal tajne kuriéra do Poľska, aby sa duchovní, ktorí pre protištátnu činnosť musia ujsť z Poľska, hlásili u neho. Týmito farármi potom obsadzoval uprázdnené fary na Slovensku. Aby im umožnil činnosť v Čechách a na Morave, obsadil faru v Prahe na Karlovej ulici číslo l svojím dôverníkom Pavlom Hučkom, neskôr odsúdeným pre spoluprácu s banderovcami. Hučkovi dal blankety, opatrené svojím vlastnoručným podpisom a pečiatkou biskupského úradu v Prešove, aby ich používal na vymenovacie dekréty pre banderovcov. Sám posielal banderovcov k farárovi Hučkovi. Hučko nimi obsadzoval fary na pohraničí, kde s Gojdičovým súhlasom pokračovali v protištátnej a špionážnej činnosti, alebo im umožňoval útek do západnej zóny Nemecka. Aby Hučkovi uľahčil prácu, poslal k nemu taktiež teraz už odsúdeného banderovca Buraniča, ktorý prišiel ilegálne do Československej republiky. Tomuto proti pravde dal potvrdenie, že je študujúcim bohoslovia, aby sa voľne mohol pohybovať na území Republiky. Buranič potom zostal u Hučku až do svojho zaistenia a sprostredkoval ilegálny prechod banderovských vrahov do zahraničia. Vyzval kňazov svojej diecézy, aby pre banderovcov vydali falošné krstné listy, prípadne aj sobášne listy. Na základe takto vydaných dokladov potom Hučko zadovážil pre nich osvedčenie o štátnom občianstve. Okrem toho vydával potvrdenie o spoľahlivosti k režimu osobám, o ktorých vedel, že pre protištátnu činnosť musely ujsť z Poľska alebo zo Zakarpatskej Ukrajiny. Keď naše bezpečnostné orgány likvidovaly banderovské tlupy, zasadzoval sa celou svojou autoritou o to, aby zaistení banderovci boli z väzby prepustení a bol im umožnený odchod do západnej zóny Nemecka. Tak intervenoval u Dr. Štuchlikovej, zamestnankyne Katolíckej charity — okrem iných — za Teodora Prišláka, zaisteného pre spoluprácu s banderovcami, a v prospech Hučku. Za prepustenie Hučku sa zasadzoval aj u činiteľov „Demokratickej strany“, celú akciu nášho štátu proti banderovcom snažil sa postaviť do takého svetla, ako by šlo o útok štátu proti gréckokatolíckej cirkvi a v tom smysle podal nepravdivú zprávu aj Medzinárodnému Červenému krížu. Obežníkom z roku 1945 zakázal podriadeným duchovným politickú činnosť. Pred voľbami roku 1946, po dohode s reprezentantmi „Demokratickej strany“ vyzval farárov svojej diecézy, aby agitovali medzi veriacimi za víťazstvo tejto strany a aby nadviazali spoluprácu s banderovcami. Pri voľbách dostal za túto pomoc od vtedajšieho ministra Dr. Pietora osobné auto a od Ing. Stýka 250.000.— Kčs. Zúčastnil sa takmer na všetkých poradách slovenských aj českých biskupov, na ktorých rokovali o organizovaní protištátnej činnosti. Po februári 1948 nútil svojich podriadených farárov čítať v kostoloch ilegálne štvavé pastierske listy a letáky, ktoré jednak sám koncipoval a dal cyklostylom rozmnožovať vo svojej biskupskej kancelárii a jednak ich dostal už rozmnožené od arcibiskupa Berana prostredníctvom tajných kuriérov. . V súvislosti s obrodenou Katolíckou akciou vydal ilegálny obežník, kde vyzval kňazov aj veriacich, aby jej „Ohlas“ nepodpisovali. Neposlušným hrozil exkomunikáciou. Špionážnu činnosť proti Sovietskemu sväzu začal ešte za tzv. Slovenského štátu. Už koncom roku 1944 poslal prostredníctvom bratislavskej internunciatúry Vatikánu zprávu o situácii na oslobodenej Ukrajine, ktorú dostal od banderovcov. Od oslobodenia pravidelne podával špionážne zprávy Vatikánu prostredníctvom pražskej internunciatúry. Okrem toho podával Vatikánu pravidelne písomné zprávy prostredníctvom Hučku, a to aj o zásahoch bezpečnostných orgánov proti banderovcom. Žiadal v nich internunciatúru, aby zakročila u našej vlády, aby zaistení banderovci boli prepustení. Roku 1948 poslal internunciatúre prostredníctvom provinciála Sabola menný soznam všetkých gréckokatolíckych duchovných, ktorí sa zúčastnili na protištátnej činnosti. Špionážne zprávy politického a hospodárskeho rázu dával aj členom rôznych amerických misií. Keď roku 1949 tušil, že bude pre svoju protištátnu činnosť zaistený, určil si pre prípad svojho zaistenia päť ilegálnych zástupcov, ktorí o jeho protištátnej činnosti vedeli a po jeho zaistení mali v nej pokračovať, prv ešte než dostal tzv. tajné fakulty Vatikánu. Pre prípad, že by aj títo boli zaistení, rozdelil celú diecézu na tajnú sieť s 10 obvodmi a v každom z nich ustanovil tajne jedného duchovného s biskupskou právomocou. '''Touto činnosťou:''' * 1. obvinený Ján Vojtaššák a ThDr. Michal Buzalka najmä v rokoch 1938 a do polovice marca 1939 v Bratislave a inde pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, najmä pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich; * 2. všetci obvinení v rokoch 1939—1944 na Slovensku aj inde počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech; * 3. všetci obvinení v Spišskom Podhradí, v Bratislave, v Prešove a inde v rokoch 1945—-1950 spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi na pokus o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. Michal Buzalka a III. Pavol Gojdič sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich; * 4. všetci obvinení v Spišskom Podhradí, v Bratislave, v Prešove, v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3 spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi na vyzvedanie štátneho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. Michala Buzalku sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého. '''Tým spáchali:''' * 1. obvinení I. Ján Vojtaššák a II. Dr. Th. Michal Buzalka zločin úkladov proti Republike podľa § l al..l a 4 zák. čís. 50/23 Sb., * 2. všetci obvinení zločin vojenskej zrady podľa § 6 ods. l zák. čís. 50/23 Sb., * 3. všetci obvinení zločin velezrady podľa § l ods. l lit. c), ods. 2 a obvinení II. Dr. Th. Michal Buzalka a III. Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb., * 4. všetci obvinení zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. l a Pavol Gojdič tiež podľa § 5 ods. 2 lit. e) a Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa § 5 ods. 2 lit. e) a d) zák. čís. 231/48 Sb. '''Nech sú preto potrestaní:''' * a) obvinený Ján Vojtaššák podľa § l ods. l zák. čís. 231/48 Sb. so zreteľom na §§ 47, 48, 52 cit. zák. a §§ 96, 99 zák. či. V. z roku 1878, * b) obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič podľa § l ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. so zreteľom na §§ 47, 48, 52 cit. zák. a § § 96, 99 zák. či. V. z roku 1878. '''Navrhujem:''' * I. konať hlavné pojednávanie pred Štátnym súdom, oddelenie v Bratislave, príslušným podľa § 13 ods. l a § 20 ods. l trp., * II. na hlavnom pojednávaní previesť dokazovanie výsluchom svedkov, znalcov a listinami podľa predloženého návrhu. '''Štátny prokurátor: v. z. Dr. Ján Feješ ''' == Citované podľa == * Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951) [[Kategória:Dokumenty]] 1laxc5p7f18hdqxrepzza4d1tqy7tua 0 1883 8523 7631 2022-07-18T04:07:54Z Danny B. 47 typo 8523 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} 9. október 1938, 19-00, Komárno Po zahájení schôdze zo strany predsedu československej delegácie, členovia obidvoch delegácií sa vzájomne predstavili. Potom československý delegát, vyslanec Krno, nadhodil otázku, v akej reči sa majú konať porady. Bolo dohodnuté, že oficiálnou rečou bude francúzština, avšak prakticky, vzhľadom na to, že veľká väčšina delegátov vie po mad'arsky, bude sa užívať tiež i maďarčina. <br /><br />'''Tíso: '''Žiadam pána ministra Kányu, aby sdelil maďarské stanovisko. <br />'''Kánya: '''Predovšetkým prosím vysvetlenie o stanovisku československej vlády vo veci štyroch bodov, ktoré majú byť podmienkou na jednanie. Maďarská vláda dostala sľub, že tieto štyri body budú splnené. <br />'''Krno: '''Vo veci štyroch bodov môžem sdeliť toto: ** I. Amnestia maďarským politickým väzňom bola udelená cestou administratívnou. ** II. Demobilizácia sa už prevádza a samozrejme platí i pre maďarských vojakov. ** III. Čo sa týka požiadavky zriadenia maďarských formácií pre zabezpečenie verejného poriadku, je to vec komplikovaná a musí byť objasnená pri ďalšom jednaní. ** IV. Vláda je ochotná jednať o symbolickom predaní niektorých pohraničných častí, avšak najprv má byť sjednano jasno vo veci tretieho bodu. <br />'''Kánya: '''Wettstein dostal naše inštrukcie, ktoré odovzdal v Prahe. <br />'''Tiso: '''Nesúhlasím so stanoviskom, aby miestne organizácie maďarské starali sa o poriadok pod vedením maďarských a československých policajných a četnickych dôstojníkov. Hlavne neni prípustná prítomnosť cudzích dôstojníkov na tomto území. Ďalej maďarská vláda neoznámila, na ktorom mieste má byť toto opatrenie prevedené. <br />'''Kánya: '''Požiadavka sa vzťahuje na Maďarmi obývané kraje, kde je treba zabezpečiť poriadok spoločnými silami. Sú totiž faktá, ktoré svedčia o tom, že poriadok neni zabezpečený. Sú mnohé nedostatky. <br />'''Ďurčanský: '''Nikde nie sú žiadne nepokoje. <br />'''Tiso: '''Žiadam o sdelenie, kde bol porušený poriadok. <br />'''Kánya: '''Už by bolo pozde, keď by k tomu došlo. Neporiadky boli však na Žitnom Ostrove i inde <br />'''Ďurčanský: '''Snáď bolí organizované zvonku. <br />'''Tiso: '''Zabezpečenie poriadku je vecou kompetentných faktorov. <br />'''Wettstein: '''Minister zahraničia mi sdelil, že je to prijaté. <br />'''Krno: '''To sa vzťahovalo na štvrtý bod. <br />'''Wettstein: '''Povedal to o treťom bode. <br />'''Krno: '''Neni možné niečo podobného pripustiť, dokiaľ toto územie patrí k Československu, <br />'''Tiso: '''O tom som ničoho nepočul. V ministerskej rade bolo hovorené o liberálnej amnestii, o tom však sa do včerajšieho dňa vôbec nejednalo a nedostali sme v tom smeru žiadnych inštrukcií. <br />'''Wettstein: '''Minister Chvalkovský mi to sdelil ústne, o demobilizácii mi sdelil, že maďarskí vojaci budú vôbec prepustení z armády a že úradná delegácia učiní o tejto veci pred zahájením jednania úradný prejav. <br />'''Kánya: '''Všeobecná demobilizácia neni našou vecou. <br />'''Tiso: '''Musíme najprv vedieť, jak ďaleko siahajú maďarské požiadavky. Ináč neni možné jednať o týchto veciach. <br />'''Wettstein: '''Tomu sa veľmi divím, jelikož doteraz hovorilo sa iným tónom a iným spôsobom. <br />'''Tiso: '''Od tej doby nastala zmena. Dnes stojí tu vláda slovenská a je otázka, či maďarská vláda i teraz trvá na svojich požiadavkách. <br />'''Kánya: '''Ja jednám s vládou československou. <br />'''Tiso: '''Formálne ovšem, poneváč zahraničné veci sú spoločné, avšak ostatné veci spadajú do kompetencie autonómie slovenskej. Preto sa pýtam, či i za týchto okolností platí pôvodná nóta maďarskej vlády. <br />'''Kánya: '''V zahraničnej politike vláda je spoločná, nóta bola adresovaná tejto vláde a ja na nej trvám. <br />'''Teleki: '''Zmena bola prevedená len vo vnútornej politike. <br />'''Tiso: '''Zabezpečenie verejného poriadku je naším úkolom. Je to moja vec a ja som za ňu zodpovedný. Preto žiadam o sdelenie, kde bol porušený poriadok. <br />'''Kánya: '''Teraz by som vlastne chcel vedieť, koho mám vlastne pred sebou? <br />'''Tiso: '''V zahranično-politických veciach delegáciu vlády československej. <br />'''Kánya: '''To jest vládu československú. <br />'''Ďurčanský: '''O našom rozhodovaní bude jednať slovenský parlament a pražská vláda to schváli, <br />'''Tiso: '''Dohoda o Slovensku bola zjednaná so súhlasom všetkých českých strán a táto vec spadá do kompetencie slovenského parlamentu. <br />'''Kánya: '''Situácia sa ovšcm zmenila a to má byť objasnené. <br />'''Tiso: '''Teraz ešte v každom ohľade jedná vláda československá, avšak dokiaľ dôjde k prevedeniu týchto vecí, bude rozhodovať slovenský parlament. <br />'''Kánya: '''V zahranično-politických veciach spoločná vláda je kompetentná. <br />'''Tiso: '''Je to pravda, ale jedná sa o vnútorný poriadok a to je i úradne naša vec. Preto prosím o zdelenie, kde bol porušený poriadok. <br />'''Kánya: '''Od pražskej vlády dostali sme sľub, že predpoklady budú splnené. V zahraničnopolitickom ohľade sa situácia nezmenila a vnútorná politika mňa nezaujíma. <br />'''Tiso: '''Já neznám o žiadnej inej odpovedi. <br />'''Wettstein: '''Krno vás asi neinformoval. <br />'''Krno: '''Túto insinuáciu musím odmietnuť. <br />'''Kánya: '''Našou vecou je, aby sme rýchle rozhodovali. Jestli chcete vec preťahovať, vyvodíme dôsledky. U nás rastie rozčúlenie obyvateľstva. Beží o to, či sa môžeme rýchle dohodnúť a takým spôsobom, ktorý by umožnil lepší, intímnejší pomer. Predpokladom je však, aby jednanie bolo rýchle a aby neboli kladené nové ťažkosti. Myslel som, že s týmito vecami budeme hotoví behom 5 minút. Prvý bod je v poriadku. Druhý sme si predstavovali ináč. Tretí bod nie je rozhodnutý a očakávame odpoveď na bod štvrtý. <br />'''Tiso: '''To súvisí s tretím bodom. Chcem vedieť, na aké územie chcete vniknúť a aké územie má byť vyňaté z mojej kompetencie. <br />'''Kánya: '''Dohodli ste sa i s vládou nemeckou. <br />'''Krno: '''Tam bola reč o Henleina a nie o dve vlády. A konečne ani to sa nepodarilo. <br />'''Kánya: '''Len jediný bod je riešený, druhý neúplné a tretí vôbec nie. <br />'''Tiso: '''Chcem vedieť o jaké územie beží. Poriadok je všade zabezpečený a nikde nebol porušený. <br />'''Kánya: '''Sú mnohé ponosy na brutálne zaobchádzanie a to často bez príčiny. Sú správy o bití a mnohé podobné ponosy. <br />'''Andorka: '''To sú prípady z Komárna a z Nových Zámkov. <br />'''Tiso: '''Budú-li predložené konkrétne prípady, tie budú napravené a postarám sa o to, aby sa neopakovali. Chceme veci vybaviť čo najskoršie a postarať sa o to, aby sa neopakovali. Je záujmom nás všetkých, aby nastal normálny pomer a už teraz musíme prikročiť k vybudovaniu dobrého susedského pomeru. <br />'''Kánya: '''Čo bude so štvrtým bodom? <br />'''Tiso: '''Ani tretí nieje ešte riešený. To sú už územné otázky. Chceme vedieť, kde a v akej hĺbke chcete vniknúť na naše územie. Sme ochotní jednať o niektorých bodoch, to však nesmie zdržovať hospodárske a dopravné pomery. <br />'''Kánya: '''Ako si to predstavujete? '''Tiso: '''Chceme vedieť, o aké územie sa jedná. <br />'''Kánya: '''To vám zdelíme, avšak dostali sme sľub, že tieto body budú splnené pred denným poriadkom. <br />'''Tiso: '''O tom neviem. <br />'''Wettstein:'''Naším partnerom bol Krno. <br />'''Tiso: '''Medzi nami nieje sporu. <br />'''Wettstein: '''Ako vidím, tu chýba pozitívny bod. <br />'''Tiso: '''Je to naša slovenská vec. <br />'''Wettstein: '''Je to vaša vnútorná vec. Vy ste predseda československej delegácie a parlamentná odpovcdnosť sa nás netýka. <br />'''Tiso: '''Zachovanie vnútorného poriadku je mojou vecou. <br />'''Wettstein: '''Tretí bod nebol vážny, tam nebolo prekážok. Len pri štvrtom bode boli ťažkosti, dostal som však sľub, že i to bude vybavené. <br />'''Krno: '''Tretí bod nie je jasný. Preto žiadame objasnenie. /Tu vyslanec Krno nechal si predložiť protokoly jednania s maďarskou vládou/. <br />'''Tiso: '''My nechceme nezhodu. Sme ochotní symbolicky odovzdať Slovenské Nové Mesto a Ipoľské Šahy. Žiadame však zaručenie nerušenej dopravy. <br />'''Kánya: '''To je samozrejme. <br />'''Krno: '''Je to gesto našej dobrej vôle. <br />'''Kánya: '''Či by sme nemohli dostať Parkán miesto Ipoľských Šiah? <br />'''Tiso: '''Vec závisí od toho, čo povedia na to naši vojaci. /Tichá porada/. <br />'''Tiso: '''V Ipoľských Šahách bolo by to lepšie a rýchlejšie. Beztak beží len o gesto. <br />'''Kánya: '''O podrobnostiach sa dohodnú vojaci. <br />'''Andorka: '''Žiadame termín, behom ktorého sa to má uskutočniť. <br />'''Viest: '''Beží o niekoľko dní. <br />'''Andorka: '''Netrváme na Parkánu, uspokojíme sa s Novým Mestom a s Ipoľskými Šahami. Tam nie sú technické prekážky. Tam nieje vojsko, ani pevnosti, <br />'''Viest: '''Slovenské Nové Mesto môžeme odovzdať behom 24 hodín, Ipoľské Šahy behom 36 hodín <br />'''Andorka: '''Nejaká hodina nebude pri tom rozhodovať. <br />'''Kánya: '''Vzhľadom na toto viac-menej uspokojivé riešenie, prejednanie tretieho bodu necháme na dobu pozdejšiu <br />'''Krno: '''O poriadok by sa mohli postarať napríklad skauti, <br />'''Andorka: '''Ovšem s úradným charakterom. <br />'''Krno: '''Keď budeme rýchlo jednať, toho ani nebude treba. <br />'''Andorka: '''V okolí Hidasnémeti boli rekvizície a vyskytli sa ponosy. <br />'''Krno: '''My chceme pacifikovať a to sa tiež i stane. Už i sám fakt konferencie bude pacifikovať <br />'''Kánya: '''Druhý bod nebol riešený tak, ako sme si to predstavovali. My sme mysleli, že maďarskí vojaci nebudú prepustení spolu s ostatnými. <br />'''Tiso: '''O týchto veciach nemôžeme jednať, pokiaľ nevieme, do akej hĺbky siahajú maďarské požiadavky. Zo strany Nemecka až po obsadení došlo k jednaniu o týchto veciach. <br />'''Kánya: '''Mohli by sme prejsť na predloženie maďarského stanoviska. <br />'''Tiso: '''Bolo by lepšie pokračovať v jednaní v Piešťanoch, tam je viacej miesta. <br />'''Kánya: '''Ostaňme tu, je to dobré miesto. <br />'''Tiso: '''Je tu málo miesta, napríklad pre schôdze komisií. <br />'''Krno: '''V Piešťanoch je i letecké spojenie. <br />'''Kánya: '''Dúfajme, že jednanie nepotrvá dlho a že presťahovanie nebude mať zmysel. Kedy bude najbližšia schôdza? <br />'''Tiso: '''Zajtra doobeda o 10. hodine. <br />'''Kánya: '''Po obede môžeme sa už dohodnúť. /Potom prečítal francúzsku nótu o požiadavkách maďarskej vlády, ktorú vyslanec Krno tlmočil po slovensky/ (viď nižšie – pozn. Jos.). <br />'''Tiso: '''Nótu berieme na vedomie a ju preštudujeme. Do 10. hodiny však sotva budeme hotoví a mohli by sme jednať až po obede o 3. hodine. Žiadame však predloženie mapy. <br />'''Kánya: '''Sľúbil, že mapa bude odovzdaná a tým bola schôdza ukončená. '''9. október, Komárno''' == Memorandum maďarskej delegácie o územných požiadavkách voči Česko-Slovensku a návrhu na plebiscit na Slovensku a Podkarpatskej Rusi == Hlavný cieľ, ktorý Maďarsko v Dunajskej kotline vždy sledovalo, bolo zabezpečiť mierové podmienky spolužitia medzi našimi dvomi národmi. Maďarská kráľovská vláda dúfa, že vláda v Prahe je si vedomá úsilia, ktoré Maďarsko v posledných rokoch vyvinulo pre dosiahnutie tohto cieľa. Maďarská kráľovská vláda je pevne presvedčená, že trvalé upokojenie tejto oblasti nemožno dosiahnuť inak, ako rýchlym stanovením nových hraníc Československa a prebudovaním československého štátu podľa želania všetkých národností, žijúcich na jeho území. Z tohto dôvodu Maďarsko prejavuje živý záujem a veľké sympatie voči požiadavkám slovenského a rusínskeho národa, ktoré smerujú k praktickému uplatneniu ich práva na slobodné rozhodnutie svojho budúceho osudu. Maďarská kráľovská vláda zastáva názor, že oddelené plebiscity vykonané pod medzinárodnou kontrolou by boli jediným správnym vyjadrením uplatnenia tohto práva a rovnako aj najvhodnejším príspevkom k vytvoreniu trvalého mieru medzi maďarským, slovenským a rusínskym národom. Popri tom, že Maďarsko venuje osobitnú pozornosť problému Slovákov a Rusínov, jeho záujem sa, prirodzene, v prvom rade sústreďuje na osud územia, ktoré obýva maďarská väčšina. Postoj Maďarska v tejto otázke vychádza zo základného princípu rovnakého stanoviska, ktoré sa uplatnilo voči nemeckému a poľskému obyvateľstvu a ktorý princíp medziiným prijali a potvrdili v Mníchove štyri veľmoci pri príležitosti ich stretnutia. Na základe princípu rovnoprávnosti Maďarsko žiada o prosté pripojenie územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktoré obývajú Maďari, a to za rovnakých podmienok, ktoré sa aplikovali v prípade nemeckého a poľského obyvateľstva, Požiadavky Maďarska, týkajúce sa opätovného pripojenia územia, obývaného Maďarmi, sú podrobne vyznačené na pripojenej zemepisnej mape. Okrem toho na mape sú vyznačené tie územia, na ktorých podľa názoru maďarskej vlády, slovenský a rusínsky národ by mal vyjadriť svoju vôľu formou plebiscitu. Návrhy Maďarska, týkajúce sa podmienok evakuácie a prevzatia odstúpeného územia, sú zhrnuté v priloženej nóte. Maďarska vláda pri formulovaní svojich požiadaviek bola vedená snahou pripraviť pôdu pre trvalé zmierenie našich národov. Je presvedčená, že toto zmierenie sa môže dosiahnuť iba radikálnym odstránením všetkých príčin, ktoré by v budúcnosti viedli k nezhodám. Maďarská vláda je pevne presvedčená, že československá vláda, vedená podobnými pocitmi, prejaví voči Maďarsku takú istú ochotu, akú preukázala voči Nemecku a Poľsku, čím sa položí základ pre priaznivý vývoj vzťahov medzi maďarským národom na jednej strane a českým, slovenským a rusínskym národom na strane druhej. Maďarská vláda očakáva, že vo všetkých uvedených otázkach sa v krátkom čase môže dosiahnuť dohoda, čo umožní Maďarsku poskytnúť záruky novovytvorenej situácii. '''9, október, Komárno.''' == Príloha maďarského memoranda o otázkach evakuácie odstupujúceho územia a jeho obsadzovaní maďarským vojskom a orgánmi == Návrhy Maďarskej kráľovskej vlády, týkajúce sa podmienok evakuácie a prevzatia územia, ktoré má byť odstúpené Maďarsku. ** I. Doba evakuácie: 10 dní, počnúc... V tomto období sa všetky československé vojenské, policajné a žandárske sily ako aj colná a pohraničná stráž stiahnu do vnútrozemia. Príslušné maďarské jednotky postupne obsadia evakuované územie. Pokiaľ ide v tomto intervale o udržanie poriadku, Maďarsko opätovne opakuje svoj návrh z 3. októbra vo veci vytvorenia zmiešaných komisií. Podrobnosti evakuácie a prevzatia územia, vrátane prípadného stanovenia evakuačných pásiem a etáp, by sa mali určiť dohodou medzi splnomocnencami najvyššieho velenia maďarskej a československej armády. Maďarský návrh z 3. októbra t. m. ohľadne symbolického obsadenia dvoch miest zostáva v platnosti. ** II. Evakuované územie má byť odstúpené Maďarsku v terajšom stave, so všetkými existujúcimi verejnými a súkromnými zariadeniami, budovami a ich príslušenstvom. V nezmenenom stave sa musia vrátiť menovite vojenské a hospodárske zariadenia /továrne, bane/, zariadenia pozemnej, riečnej a vzdušnej dopravy /železnice, mosty, vozovky, prístavy atď./, závody verejnoprospešného záujmu /plynárne, elektrárne atď./. Pod odovzdaním dopravných zariadení sa rozumie aj odstúpenie primeranej časti vozového parku. Zásoby potravín, palív, prvotných surovín a priemyselných výrobkov sa musia ponechať na evakuovanom území v množstve, zodpovedajúcom normálnym potrebám územia, jeho obyvateľstva a tam umiestnených verejných a súkromných zariadení. Živý a neživý poľnohospodársky inventár musia ostať na mieste. Archívy administratívnych a súdnych úradov, menovite archívy politickej správy, pozemkové knihy a katastre, ako aj depozity, zverené týmto úradom, musia zostať na mieste. Rovnako sa to vzťahuje na umelecké predmety, umelecké a vedecké zbierky v múzeách a v ostatných civilných a cirkevných ustanovizniach, ako aj na umelecké a historické pamätníky. Ich podrobná úprava bude zverená medzinárodnej komisii, vyplývajúcej z Mníchovskej dohody, ktorá na návrh maďarskej vlády, bude doplnená o maďarského člena. ** III. Maďarská kráľovská vláda opakuje svoj návrh z 3. októbra vo veci bezodkladného prepustenia všetkýcli Maďarov z vojenskej služby, z Československej polície a žandárstva na odstupujúcom území a ich okamžitý návrat domov. ** IV. Rovnako maďarská vláda opakuje svoj návrh, týkajúci sa prepustenia na slobodu všetkých odsúdenýct a iných politických väzňov, ktorí patria na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi k maďarskej národnosti. ** V. Otázky právneho, administratívneho, finančného a hospodárskeho charakteru, ktoré vzniknú v dôsledku odstúpenia územia, upraví zmiešaná maďarsko-československá komisia, ktorá svoju prácu začne po ukončení odstú penia územia. == Citované podľa == * Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002) [[Kategória:Dokumenty]] o3ccc8yaiebc0ugp58131umarxzyc0b 0 1884 8803 7630 2023-05-24T18:07:36Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8803 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} 10. október 14.00, Komárno <br />'''Tiso:''' Po zahájení schôdze žiadal správu o pohraničnom incidente pri Fiľakove. <br />'''Kánya:''' Nedostal som správy o podrobnostiach, avšak prísne sme zakročili proti tým, ktorí porušili poriadok na vlastnú päsť. Prípad bude vyšetrený. <br />'''Tiso:''' Dostali sme konkrétne správu, že 80 ľudí prekročilo hranice, z toho polovica boli vojaci. <br />'''Kánya:''' Nechceme extratúry, je však pravda, že nervozita rastie a z toho pochádzajú extratúry. <br />'''Teleki:''' Jeden dôstojník je zavretý a bude postavený pred vojenský súd. <br />'''Krno:''' Prečítal telegram o porušení hraníc a poukázal na prípad v Kostolnej Bašte u Fiľakova, kde vojaci prekročili hranice. <br />'''Tiso:''' Je treba sa postarať o to, aby pri symbolickom obsadení bola zabezpečená osobná a majetková bezpečnosť civilného obyvateľstva. <br />'''Andorka:''' Už bol vydaný rozkaz a bude opakovaný. <br />'''Tiso:''' Môžeme sa vrátiť k dennému poriadku. <br />'''Krno:''' /Prečítal odpoveď na maďarskú nótu./ <br />'''Kánya:''' Vo veci Slovenska a Podkarpatskej Rusi je nedorozumenie. Je pravda, že maďarská vláda sympaticky sleduje snahu Slovákov a Rusínov o sebaurčenie a svoj názor vyjadrila v podanom návrhu. Uznáva však, že nemá práva o tejto veci jednať. <br />'''Krno:''' Maďarská vláda môže sdeliť svoj názor. <br />'''Kánya:''' Môže to urobiť i úradne. <br />'''Krno:''' Je to samozrejmé. <br />'''Kánya:''' Nevieme, prečo by sa mali robiť rozdiely medzi menšinami. Žiadam delegáta Telekiho, aby vysvetlil maďarské stanovisko vo veci zmeny hraníc. <br />'''Teleki:''' Hranice boli stanovené na základe národnostnom a po príklade sudetských Nemcov, podľa ktorého postupovali i Poliaci. Zásadou je, aby Maďari dostali územie, kde tvoria nadpolovičnú väčšinu a toho bolo väčšinou dosiahnuté. <br />'''Kánya:''' Koľko Čechov ostalo u Nemcov? <br />'''Krno:''' Hranice ešte nie sú definitívne stanovené. <br />'''Teleki:''' Ostalo tam 700 000 Čechov. Postupovali sme na základe sčítania z roku 1910. Je pravda, že hospodársky táto mapa nevyhovuje všade miestnym hospodárskym záujmom a ani na maďarskej strane. V tom prípade by sme boli museli prekročiť túto čiaru už i v záujme miestneho obyvateľstva. Avšak všetky doterajšie rozhodnutia boli prevedené na základe tejto základiny. Konečne ani Trianon, ani Nemecko nepostupovali na základe hospodárskych zásad. Musíme hľadať dohodu. Hranice s Nemeckom dopadli omnoho horšie. Kládol som zvlášť zreteľ na miestne záujmy a to už i z vedeckej ctižiadostivosti. Návrh bol zostavený na základe najlepšieho vedomia. Riadil som sa i podľa mapy anglickej admirality. Uznávam, že i táto mapa bola zostavená na základe maďarskej štatistiky, avšak práve tým dokazuje jej realitu. Tiež cirkevné štatistiky zo Sedmohradska potvrdzujú správnosť úradnej štatistiky. Je pravda, že pracovali maďarskí sčítací komisári, avšak medzi nimi boli prevažne učitelia a to z konfesionálnych škôl. Predložená mapa odpovedá etnografickému rozdeleniu. Maďari chcú jednať v priateľskej atmosfére a chcú prehĺbiť toto priateľstvo. Tu i tam ostali sice menšiny, avšak i s tým bolo počítané a maďarský návrh je až na niektoré malé diferencie reálny. <br />'''Tiso:''' Štatistiku z roku 1910 nemôžeme prijať vzhľadom na tehdajší režim. Otázky štatistických formulárov neboli správne. Bola predložená otázka: ako hovoríš najradšej a najlepšie a nebola položená otázka: ako hovoríš s tvojou matkou. Medzi touto štatistikou a skutočnosťou je veľký rozdiel. Túto otázku je treba postaviť na základ širšieho stredoeurópskeho riešenia. Je treba vybudovať organizáciu podunajských národov a zabezpečiť ich existenciu. Nás nevedie menšinová otázka. Postarali sme sa o zriadenie maďarských menšinových a nemeckých sekcií pri slovenskej vláde, dáme maďarské školy, sami sme cítili, čo to znamená a nechceme spáchať tie isté chyby. Režim, ktorý chce potláčať, sa zrúti a keby sme chceli potláčať, nerobili by sme politiku budúcnosti. Chápeme, že Trianon bolel, a preto nikto z nás nechce nový Trianon. Z tohto hľadiska sa majú veci preskúmať, je treba vymeniť menšiny, aby nedošlo k novému nedorozumeniu. Bratislava a Dunaj sú existenčnými záujmami Slovenska. Okolie Nových Zámkov a Pohronie majú zmiešané obyvateľstvo. V okolí Nitry rastie priemysel - a nieje to priemysel vojenský, ale civilný. Tento priemysel potrebuje cestu k Dunaju, a preto musí byť komárňanský prístav otvorený smerom k údoliam Nitry, Hronu a Váhu. Na tomto základe chceme jednať a podľa týchto záujmov majú byť stanovené hranice. Nechceme nikoho odnárodňovať, avšak i slovenský národ potrebuje cestu a priestor na voľné dýchanie. <br />'''Kánya:''' Hospodárska dohoda a spolupráca je, samozrejme, možná, avšak základnou otázkou je otázka národnostná, ináč by sme my neobstáli. V hospodárskych veciach môžeme spolupracovať, avšak hranice musia sa riadiť podľa zásady väčšín. <br />'''Tiso:''' Musíme našim expertom dať možnosť, aby zostavili plán. Máme maďarskú mapu z r. 1908, ktorá ukazuje iné hranice ako anglická štatistika. Musíme ich opraviť a k tomu potrebujeme čas. <br />'''Kánya:''' Trváme na národnostnom základe, avšak vo veciach hospodárskych sme ochotní jednať. <br />'''Tiso:''' My rozhodne nemôžeme úplne vylúčiť okolie Bratislavy. <br />'''Kánya:''' Ak sa nedohodneme, obrátime sa k veľmociam. <br />'''Tiso:''' I my môžeme naše stanovisko podoprieť vedecky. <br />'''Kánya:''' Tým sa jednanie môže pretiahnuť na tri mesiace. <br />'''Krno:''' Túto otázku neni možno však riešiť ani za tri dni. <br />'''Kánya:''' My sa musíme riadiť podľa praxe, a preto nemôžeme prijať termín troch mesiacov. <br />'''Tiso:''' Nejde tu o tri mesiace. Musíme však preskúmať návrh a vytvoriť protinávrh na základe národnostnom a hospodárskom. Neuzavrieme sa pred ďalším jednaním, avšak potrebujeme čas, aby sme mohli podať protinávrh. <br />'''Kánya:''' Koľko času potrebujete? <br />'''Tiso:''' Niekoľko dní, snáď týždeň. <br />'''Kánya:''' Je to mnoho. Musíme sa dívať na skutočné pomery. Jednak sa beztak preťahuje i teraz a neverím, že by sme to mohli prijať. <br />'''Teleki:''' Na základe hospodárskeho motívu by sme mali návrh na väčšie slovenské a rusínske územie a ztratili by sme viac Maďarov ako teraz. Situácia sa zmenila i následkom vysťahovalectva. Národnostná dohoda je ťažšia ako hospodárska. Hospodárske záujmy slovenského územia gravitujú na Dolnú zem. Mnohé údolia sú otvorené len na juh. O hospodárskych veciach môžeme sa priateľsky dohodnúť. <br />'''Kánya:''' Nemôže byť ani reči o tom, aby sme sa vzdali Nových Zámkov, Rimavskej Soboty, Berehova a Užhorodu. <br />'''Tiso:''' My potrebujeme hospodárske spojky. <br />'''Kánya:''' I o týchto hospodárskych spojkách sa môžeme dohodnúť. <br />'''Teleki:''' Náš nárok je hračkou voči tomu, čo urobili Nemci. <br />'''Kánya:''' O hospodárskych veciach môžeme sa dohodnúť priateľsky. <br />'''Tiso:''' I my chceme jednať priateľsky. <br />'''Kánya:''' Sú to čiste maďarské mestá, ako Košice a Nové Zámky. O tom rozhoduje veľká väčšina obyvateľstva. <br />'''Tiso:''' Ja kladiem dôraz na priateľský charakter jednania a dúfam, že Váš návrh nechce byť diktátom. Bol by však diktátom, keby som sa nemohol poradiť s odborníkmi. <br />'''Kánya:''' Páni sa mohli pripraviť a jestli sa nepripravili, to by bolo znamením, že chcú jednanie preťahovať. To by bol nepríjemný jav. <br />'''Tiso:''' My sme sa pripravili, avšak naši odborníci v tejto chvíli nie sú prítomní. Bez jednania s nimi nemôžeme rozhodovať. <br />'''Teleki:''' Môžu prísť sem. <br />'''Tiso:''' Chceme ich dať dohromady s vašimi odborníkmi. <br />'''Teleki:''' Som k dispozícii. Jestliže sa dalo pracovať v Ázii, i tu je to možné. <br />'''Kánya:''' Radi by sme pracovali rýchlo, a preto sme očakávali, že bude nám predložený hotový protinávrh. <br />'''Tiso:''' My sme neznali váš návrh vopred. Musím sa poradiť s odborníkmi, pretože ja sám by som nemohol povedať, aby sme hranice stanovili tak, či onak. <br />'''Kánya:''' Vaša odpoveď tvrdí o čiste maďarských krajoch, že sú „inacceptables“. Za takých okolností nemôžeme jednať. <br />'''Tiso:''' Sám dobre znám pomery, a preto Váš návrh nemôžem prijať. <br />'''Kánya:''' U Nemcov ste to prijali. <br />'''Durčanský:''' Tam sa jednalo o národnosti a nie o materinskej reči. <br />'''Krno:''' Bol to diktát, ktorý ešte nieje definitívne riešený. <br />'''Kánya:''' Radšej by som videl priateľskú dohodu, avšak na základe rovnakých zásad. Preto treba objasniť, čo znamená slovo „inacceptable“. <br />'''Tiso:''' To sa vzťahuje na základnú líniu maďarského nároku. <br />'''Kánya:''' Nemôžeme s tým súhlasiť, aby kraje s veľkou maďarskou väčšinou odpadli. <br />'''Durčanský:''' Právo ostáva právom, i keď ho Nemci neuznali. Hranice je treba stanoviť na '''zá'''klade reálnych zásad. <br />'''Kánya:''' Českú štatistiku nemôžeme prijať, poneváč tu je dokonalý rozpor. <br />'''Durčanský:''' Pozrime sa teda na staré maďarské štatistiky. Prečo sa neberie ohľad na štatistiku z roku 1880? <br />'''Kánya:''' Za základ bola prijatá štatistika z roku 1910. Takto sa špatne vyjednáva, pretože sa jedná o čiste maďarské mestá. <br />'''Pataky:''' Berehovo je čiste maďarské mesto. <br />'''Krno:''' Chceme sa dohodnúť rýchlejšie, než za 3 mesiace, našu dobrú vôľu sme ukázali symbolickým odstúpením dvoch miest. <br />'''Kánya:''' Termín „inacceptable“ sa vzťahuje veľmi rozhodne na maďarské mestá. <br />'''Krno:''' Nechceme zavrieť dvere jednania a sme ochotní vyjednávať. <br />'''Kánya:''' Je to pekná fráza, ale nieje to základ prejednanie. <br />'''Krno:''' Tvrdíme, že maďarský návrh je tu i tam neprijateľný a o týchto veciach môžeme jednať. O Bratislave ovšem nedá sa jednať. <br />'''Tiso:''' Za takýchto podmienok by sme vôbec nemohli meritórne jednať. Vôbec by sme nemohli našej verejnosti sdeliť, že sme kapitulovali pri prvom kroku. <br />'''Kánya:''' Výraz „inacceptable“ sťažuje našu situáciu. Dlho nemôžeme čakať. U nás rastie nervozila verejnosti a tu máme dojem, že ide o preťahovanie jednania. <br />'''Tiso:''' Taký úmysel nemáme. Váš návrh má povahu diktátu a na to nieje právny základ. Medzi nami nebola vojna. <br />'''Kánya:''' My sme chceli vybudovať základy pre lepší pomer v budúcnosti, avšak vaša odpoveď nesvedčí o podobnej snahe. <br />'''Tiso:''' Váš návrh je neprijateľný. <br />'''Krno:''' To je podstata našej odpovede. <br />'''Kánya:''' Prečo ste tam uviedli čiste maďarské mestá? My nepodávame ultimátum, avšak maďarská verejnosť nepochopí, že každý dostal všetko, len my nie. <br />'''Tiso:''' Dostal som telegramy z týchto krajov s protestom proti ich odstúpeniu. <br />'''Kánya:''' íja by som mohol ukázať telegramy, ktoré som dostal. <br />'''Tiso:''' Ja som nič podobného nearanžoval. <br />'''Krno:''' Keď sme sem cestovali, obyvateľstvo na nádražiach demonštrovalo a protestovalo proti odlúčeniu. <br />'''Wettstein:''' Chvalkovský mi povedal, že nastala nová situácia. <br />'''Tiso:''' Čokoľvek sľúbili v Prahe, pred vami je vláda slovenská. <br />'''Wettstein:''' Ja som bol akreditovaný pri vláde československej. Táto vec sa musí objasniť. Nevidíme dobrú vôľu. Odlúčenie maďarských miest vytvorí novú priepasť a nerieši problémy. <br />'''Tiso:''' Žiadame týždeň pre našich odborníkov, potom predložíme návrh na základe našich dát. <br />'''Teleki:''' Musíte hľadať iný základ. Sama československá štatistika dokazuje, že v Bratislave 71 000, v Komárne 8 300, v Košiciach 30 000 obyvateľov neni autochtónnym živlom. Sú to cudzinci. Podobne je tomu i v Nitre. Sú to českí úradníci a iní ľudia. Odporučujem, aby odborníci prišli sem, zavolajte ich telegraficky. Vec môžeme prejednať počas niekoľkých dní. Priame jednanie je rýchlejšie a ľahšie. Dopisovaním sa vec predĺži a to nevedie k úspechu. <br />'''Tiso:''' Predbežne majú delegáti a experti pracovať separátne, potom spoločne. Do soboty môžu byť experti hotoví a v pondelok môžeme jednať ďalej. <br />'''Teleki:''' Experti zaiste sú pripravení. Jestli sa zídeme a vymeníme si názory, jednanie bude zrýchlené. I my máme po ruke celý československý materiál. <br />'''Tiso:''' Veľká časť našich odborníkov je zamestnaná inde. <br />'''Kánya:''' Tieto metódy veľmi dobre poznáme. Prečo neprišli sem odborníci? <br />'''Tiso:''' Boli už delegovaní a vyrozumení. Niektorí sú na ceste, iní konajú vojenskú službu. Všetci sú vyrozumení a prídu. V prípade potreby pôjdu trebárs i do Budapešti, avšak je treba s nimi jednať. <br />'''Kánya:''' Nemôžem dať súhlas na odklad. <br />'''Teleki:''' Keby ihneď prišli, mohli by sme veľmi ľahko jednať. <br />'''Kánya:''' My vlastne nemáme tu čo hľadať. Čakali sme, že dostaneme Váš protinávrh. Ináč nemôžem prevziať zodpovednosť. <br />'''Tiso:''' Protinávrh bude. Nebolo však možné v tak krátkej dobe ho predložiť. <br />'''Kánya: <br />'''Teleki predložil návrh, môžeme o ňom jednať. <br />'''Teleki:''' Nech prídu sem ihneď vaši experti. Zavolajte ich od vojska. Ja mám po ruke celý československý materiál a dám ho k dispozícii. Mám tu váš štatistický materiál i z roku 1930. Hneď môžeme zahájiť jednanie s vašimi expertami. <br />'''Tiso:''' Našich expertov zavolám, avšak nemôžeme určiť termín. <br />'''Teleki:''' Zavolajte ich telefonicky, zajtra tu môžu byť. <br />'''Wettstein:''' Vedeli ste predsa, že bude jednané o územných veciach a máte poverenie od česko-slovenskej vlády. <br />'''Tiso:''' Nechceme také hranice, ktoré zaberajú slovenské mestá. <br />'''Teleki:''' O týchto veciach môžeme jednať ihneď zajtra. <br />'''Tiso:''' Zajtra môžu jednať odborníci. <br />'''Kánya:''' Vidím, že chcete predlžovať jednanie. Ja nemôžem prevziať zodpovednosť. <br />'''Wettstein:''' Preťahovanie ohrozuje celú situáciu. <br />'''Tiso:''' Ja som dostal poverenie v piatok a vtedy ihneď som zostavil komisiu. <br />'''Kánya:''' Pýtam sa, či sú vyhliadky na jednanie? <br />'''Tiso:''' Sú. <br />'''Kánya:''' Chceme znať váš protinávrh a ihneď zajtra môžeme zahájiť jednanie, v ktorom môžeme pokračovať i po obede. <br />'''Tiso:''' Beží ovšem o to, aby sme dostali prijateľný návrh. <br />'''Kánya:''' Je nepochopiteľné, že nemáte hotový materiál. <br />'''Wettstein:''' Čo ste chceli nám navrhnúť, keď ste zahájili s nami jednanie? <br />'''Kánya:''' My sme čakali, že dostaneme hotové propozície. Dohodnime sa aspoň v tom, že ihneď zajtra začnú spoločné porady expertov. <br />'''Tiso:''' Nieje prítomný ani delegát Podkarpatskej Rusi. <br />'''Kánya:''' Radi by sme vedeli, čo sa tu vlastne robí. <br />'''Tiso:''' Predovšetkým naši experti musia veci prejednať interne. <br />'''Wettstein:''' Už týždeň je tomu, že viete, o čom sa bude jednať. Musíte mať dajaké plány. <br />'''Teleki:''' Beží o čisté etnické veci a tu všetko musí byť hotové i u vás. Základom je sčítanie ľudu z roku 1910. <br />'''Tiso:''' Zajtra zahájíme porady a akonáhle budeme hotoví, podáme vám správu. <br />'''Teleki:''' Zajtra po obede už môže zasadať plénum. <br />'''Tiso:''' Nemáme proti tomu námietky, aby zajtra o 15. hodine boli spoločné porady delegátov. <br />'''Kánya:''' Jestli uvidíme, že je tu základ k jednaniu, môžeme jednať. Není-li však základu, potom jednanie nemá zmysel, slovom, zajtra doobeda budú sa konať porady expertov, po obede bude plenárna schôdza. <br />'''Tiso:''' Dobre. Doobeda budú jednať experti a akonáhle budú mať hotový a prijateľný návrh, budeme o ňom jednať v pléne. <br />'''Kánya:''' Musíme vedieť, či váš návrh je prijateľný. Rozhodne žiadam rýchle jednanie, inak mám podozrenie, že vy nechcete vlastne vyjednávať. <br />'''Teleki:''' Teda zajtra doobeda o deviatej bude spoločné zasadanie expertov obidvoch delegácií a potom o 15. hodine môže sa konať ďalšia plenárna schôdza delegátov. <br />'''Kánya:''' Uvidíme, či je tu možnosť dohody. My rozhodne nechceme robiť zbytočné ťažkosti. <br />'''Tiso:''' I u nás je ochota. <br />'''Kánya:''' Zajtra uvidíme, na čom sme. Nie sú-li vyhliadky, ďalšie jednanie nemá zmysel. My sme to rozhodne tak predstavovali, že odborníci prídu s hotovými návrhmi, ktoré spoločne prejednajú. Neni možné jednanie preťahovať celý týždeň. Ak sa nedohodneme, budú rozhodovať iní. <br />'''Tiso:''' Bez nás a proti nám. To by bol nový Trianon. <br />'''Kánya:''' I ja by som radšej videl dohodu. Tým bola schôdza ukončená. == Pramene == AMZV ČR, PrS, kart. 61,fasc. l, č. 143.386/V1-4/38. Kópia, strojopis. SNA, SL, karí. 72, bez č. Kópia, strojopis. DIMK, II., s. 747 - 750. == Citované podľa == * Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002) [[Kategória:Dokumenty]] gay8y04tvakud42cplw6s10g6intnhz 0 1885 8988 8840 2023-11-25T00:07:43Z Danny B. 47 typo 8988 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''I. Dr. Gustáv Husák v ilegálnej KSS aktívne nepracoval.''' Je mi známe, ako bývalému členovi ilegálneho vedenia KSS, že H u s á k prakticky nepracoval v KSS v dobe neslobody. O tom svedčia tieto skutočnosti: Začiatkom roku 1940, keď som bol v priamom styku so súdruhom Jánom O s o h o m, už vtedy si sťažoval súdruh Osoh a, že Husák napriek tomu, že ho osobne a prostredníctvom iných súdruhov vyzýval k aktívnej práci v ilegálnej strane, odmietal vykonávať úlohy, ktoré po ňom žiadalo ilegálne vedenie. Niekedy v mesiaci júni 1940 na terajšej Partizánskej ulici v Bratislave, na základe sprostredkovania súdruhom Osohom, mal som schôdzku s H u s á k o m. V tejto dobe bol som zodpovedný vedeniu strany za prácu medzi mládežou. Účel mojej schôdzky s Husákom bol dohovoriť opatrenia na preniknutie strany a našich mládežníckych skupín medzi študujúcu mládež a medzi bývalých komsomolcov. Súčasne som na tejto schôdzke žiadal od Husáka organizačné opatrenia pre možnosť vydávania ilegálnej tlače, letákov a našich ilegálnych materiálov. Na tejto schôdzke Husák odmietol priamu aktívnu účasť v ilegálnej práci a nedal mi mená ľudí, prostredníctvom ktorých by som bol mohol ďalej pracovať. Odmietal tiež vydávanie tlače, letákov a propagačného materiálu s tým, že to zbytočne len upozorní políciu na činnosť komunistov, že to bude mať za následok perzekuovanie a zatváranie a že nie je ešte čas k takejto činnosti. Súčasne ma požiadal, aby som ho viac nevyhľadával a nenavštevoval, aby som sa s ním nestretal, lebo je to vraj pre neho neúnosné a nebezpečné. Pamätám sa, keď v tejto dobe medzi bratislavskými robotníkmi a komunistami pracovali ilegálne tiež viacerí súdruhovia. Medzi nimi to bol najmä s. Š t e f a n, ss. Černocký, Krajňák a ďalší, títo pri mojich stretnutiach s nimi uvádzali, že majú tiež podobné skúsenosti s Husákom a že sa im tiež nepodarilo u H u s á k a dosiahnuť aktívnej a činnej ilegálnej práce. V ďalších rokoch Husák ešte úzkostlivejšie vyhýbal sa akýmkoľvek stretnutiam so skutočnými ilegálnymi pracovníkmi KSS. Nemám žiadne vedomosti o tom, že by v priebehu mojej ilegálnej práce z dôb bývalého fašistického režimu bol H u s á k v týchto ťažkých rokoch vyvíjal činnosť v súlade s povinnosťami komunistu. Napriek tomu sa pamätám, ako mi bol sdelil súdruh Osoha, že Husák bol v priamom spojení s Dr. Vladom Clementisom, že Husák vo svojom okruhu rozširoval protistranícke a protisovietske názory, ktoré rozpútal Clementis o Sovietskom zväze po uzavretí paktu o neútočení medzi SSSR a Nemeckom. O s o h a mi výslovne uvádzal, ako Husák rozširuje tieto nepriateľské a protistranícke reči o Sovietskom zväze, ako v rozhovore tiež s ním Husák poukázal na to, že Sovietsky zväz sa odklonil od svojej marx-leninskej politiky a že uzavretím paktu o neútočení medzi SSSR a Nemeckom a oslobodením tých častí Polska, v ktorých žilo obyvatelstvo Ukrajinskej a Bieloruskej národnosti Sovietskym zväzom, tento robí takisto agresívnu a imperialistickú politiku, obdobne ako fašistické Nemecko. Viem, že O s o h a tieto skutočnosti uvádzal aj v prítomnosti iných súdruhov, ktorí ešte žijú. Vie o nich tiež K r a j ň á k, bývalý člen ÚV KSS, s. D u b č e k ,<ref>Ide o Štefana Dubčeka, otce Alexandra Dubčeka.</ref> bývalý člen ilegálneho vedenia KSS, teraz pracovník na Ú rade Predsedníctva Zboru povereníkov, súdruh Ľudoví t B e n a d a, bývalý kpt. partizánov N e u m a n n, t. č. niekde v Čechách a ďalší. '''II. Vina Husáka na prepustení aktívnych funkcionárov DP, FS, poslancov HSĽS a gardistov zo Slovenskej Ľupče v roku 1944.''' Hneď po rozvinutí Slovenského národného povstania, boli z iniciatívy revolučných národných výborov a partizánov zatýkaní aktívni funkcionári HSĽS, HM, dôstojníci HG, poslanci bývalého fašistického slovenského snemu, funkcionári DP, NP a podobné živly. Títo boli sústreďovaní do viacerých zaisťovacích a sústreďovacích táborov. Také tábory boli v Kremnici, na Oremlázi, v Podbrezovej a najmä rozsiahlejší zaisťovací tábor bol v Slovenskej Ľupči. V tomto tábore bolo okolo 160-200 aktívnych nepriateľov robotníckej triedy a slovenského národa. Medzi nimi sa nachádzali poslanci ľudáckeho snemu: Michal K l i m k o, Čarnogurský<ref>Ide o omyl, poslanec Pavol Čarnogurský v zaisťovacom tábore v Sl. Ľupči nebol</ref>, ďalej dôstojníci HG, funkcionári DP a príslušníci pohotovostných oddielov HG, ktorí so zbraňou v ruke v priebehu povstania bojovali proti partizánom a povstaniu. V tej dobe pracoval som na Povereníctve pre veci vnútorné, na bezpečnostnom odbore, ako jeden z prednostov bezpečnostného odboru. Treba poznamenať, že H u s á k i pri obsadzovaní vedúcich miest na bezpečnostnom odbore Povereníctva pre veci vnútorné v Banskej Bystrici v dobe povstania vymenoval dvoch prednostov: jedného Dr. Ľudovíta Č e r n u, ako zástupcu buržoáznych strán a súčasne mňa. Týmto opatrením bola podviazaná výkonná a operatívne možnosť vo veciach bezpečnostných, lebo všetky zásadné veci musely byť dohodnuté a podpísané oboma prednostami. Husák teda zabránil, aby riadenie bezpečnostnej služby bolo v jedných rukách, čím zapríčinil celý rad vážnych porúch a znemožnil mnohé nutné opatrenia na likvidáciu činnosti fašistických živlov. V mesiaci septembri a októbri, určitá čiastka zaistených gardistov a fašistických Nemcov bola vyšetrovaná príslušnou vyšetrovacou komisiou, v ktorej pracovali: Dr. Ignác Rendek, sudca Dr. T o b o k, Dr. Š u j a n a iní. Po prevedenom vyšetrovaní vykonalo sa pojednávanie pred ľudovým súdom. Vzhľadom na jasné dôkazy o aktívnej nepriateľskej činnosti namierenej proti slovenskému ľudu a povstaniu, značná čiastka týchto bola odsúdená na trest smrti a vo viacerých prípadoch rozsudok bol tiež vykonaný. Keď sa H u s á k dozvedel, že sa v jednotlivých prípadoch vykonávajú rozsudky a že tieto sa tiež realizujú, to znamená, že sa zločinci strieľajú, zakázal ďalšie takéto pokračovanie a vyhradil s osobne schvaľovať vykonanie rozsudku. V tejto dobe hoci mu bolo viackrát predkladané komisiou i mnou osobne niekoľko rozhodnutí partizánskeho súdu, v žiadnom prípade nedal súhlas k vykonaniu rozsudku, ba v prípade poslancov Čarnogurského a Klimku dal pokyn týchto prepustiť na slobodu s tým, že to bude dobre pôsobiť na tú časť ľudákov, ktorá je ešte pod vplyvom bratislavskej fašistickej vlády a že sa takto získajú sympatie pre SNR a SNP. Skutočnosť je však taká, že poslanec K l i m k o hneď po prepustení prebehol k ľudákom a o niekoľko dní z Bratislavy rozhlasom nenávistne štval proti Slovenskému národnému povstaniu a vyzýval ostatných ľudákov a gardistov do boja proti povstalcom. Keď sa zužovalo územie, na ktorom prebiehalo povstanie a keď sa blížily nemecké jednotky k Banskej Bystrici, šiel som osobne za Husákom na vtedajšie predsedníctvo SNR s návrhom, aby sme vykonali urýchlené opatrenia na vykonanie rozsudkov na tými zaistenými fašistickými Nemcami a aktívnymi gardistami, kde už je vyšetrovanie skončené. Ostatnú čiastku zaistených zločincov, aby sme pod eskortou partizánov odviedli do hôr, kde sa dokončí výsluch a prevedú s ďalšie opatrenia. Husák odmietol tento návrh a výslovne povedal, že teraz u nemá zmyslu ďalej ich v tábore držať, prevádzať šetrenie, alebo vykonať rozsudok že treba týchto prepustiť na slobodu, lebo že to už v ďalšom priebehu povstaní nebude mať vplyv. Súčasne vtedy sa šiel Husák poradiť s Dr. Lettrichom a Jánom U r s í n i m. Po niekoľkých minútach sa vrátil a opäť kategoricky prehlásil, že zakazuje akékoľvek opatrenia proti zaisteným v Slovenskej Ľupči a nariaďuje ich prepustiť na slobodu. Toto svoje stanovisko sdelil tiež veliteľstvu zaisťovacieho tábora. V tom čase boli veliteľmi zaisťovacieho tábora namiesto odvolaného Štaudingera dôstojníci četnictva a to npor. P r i e č i n s k a F a j č í k. Postup voči zaisteným gardistom a funkcionárom DP mal byť podľa svojej pi váhy prerokovaný v pléne SNR. Samostatné rozhodovanie Husáka, poťažne Lettricha a Ursíniho o týchto záležitostiach bolo v príkrom rozpore s úlohou a funkciou SNR. '''III. Husák sabotoval a maril. oslobodenie súdruha Širokého a ostatných funkcionárov strany z nitrianskej väznice a tiež politických väzňov v I l a v e.''' Začiatkom roku 1944 bola prevažná čiastka funkcionárov a členov KSS premiestená z bratislavskej väznice do iných väzníc, menovite do Nitry a Ilavy. V Ilave koncom mesiaca augusta bolo väznených okolo 150-160 členov a funkcionárov ilegálnej KSS a značná čiastka partizánov. Títo sa oslobodili vlastným pričinením a rozhodnutím. Napriek rôznym sľubom, že príde oslobodenie zvonku, zásahom vedenia SNR, v skutočnosti sa to nestalo. Dňa 30. augusta 1944, ráno o 08.00 hod. všetci politickí väzni v Ilave, medzi ktorými som bol aj ja, sme z vlastného rozhodnutia, využijúc nástup na rannú prechádzku, zmocnili sa organizovane klúčov od väzenskej brány a unikli sme za pomoci dvoch príslušníkov strážneho oddielu. Že sme v Ilave neboli zastihnutí Nemcami a nimi odvlečení, môžeme ďakovať len vlastnému rozhodnutiu a vlastnej organizovanej činnosti. Výlučne našim pričinením sme unikli z Ilavy a dostali sa na územie povstania, aby sme sa tohto aktívne zúčastnili. Dňa 3. septembra 1944 prišiel som do Banskej Bystrice a hlásil som sa na sekretariáte ÚV KSS o prácu a zadelenie. Našiel som tam vtedy Dr. Ondreja Pavlíka, ktorý v tom čase zastával funkciu sekretára ÚV KSS. Tento ma odkázal na H u s á k a. Na druhý deň na sekretariáte ÚV KSS spolu so súdruhom K u b a č o m stretli sme sa s Husákom a tento mi ponúkol prácu na Povereníctve pre veci vnútorné. Súčasne vtedy prišiel na sekretariát súdruh G a ž í k a obrátil sa na H u s á k a so žiadosťou urobiť opatrenia pre rýchle oslobodenie súdruha Širokého a ostatných funkcionárov strany väznených v Nitre. Husák rozmýšľal a po chvíli povedal: „Ako to však urobiť? Kde vziať ľudí? Niečo sa musí podniknúť, ale čo?“ V skutočnosti však ani v ten deň, ani v ďalších dňoch neurobil žiadne organizačné opatrenia, v dôsledku ktorých bolo by možné oslobodenie súdruha Širokého a ostatných uskutočniť. Neviem bližšie o žiadnych úpravách H u s á k a, na základe ktorých by sa bolo podniklo niečo konkrétneho, organizovaného, v prospech oslobodenia súdruha Širokého. Je síce pravda, že v ten istý deň v prítomnosti súdruha G a ž í k a pýtal sa ma H u s á k, či by som nešiel na akciu pre oslobodenie súdruha Š i r o k é h o. Povedal som mu vtedy, že som pred pár dňami ušiel z Ilavy, že neviem, aké opatrenia sú vykonané pre jeho oslobodenie a sám že tam nič neurobím. Zdôraznil som, že je potrebné vec organizovať tak, aby bola k dispozícii rýchle pohybujúca sa, dobre vyzbrojená, zvlášť vybraná skupina partizánov, alebo dobre osvedčených vojakov, aby sa takto zabezpečil úspech oslobodenia. Po tomto H u s á k ani ostatní ľudia v Banskej Bystrici už viac o oslobodení súdruha Širokého so mnou nehovorili. Je zrejmé, že H u s á k sabotoval oslobodenie súdruha Širokého, lebo chcel v Banskej Bystrici držať opraty vo svojich rukách a robiť svoju buržoázne-nacionalistickú, záškodnícku politiku už v priebehu Slovenského národného povstania. '''IV. Vina Husáka na popravení partizánov v Hájnikoch na moste.''' Koncom septembra, poťažne začiatkom októbra 1944 dostal Husák hlásenie (neviem od koho) o tom, že bol popravený poslanec fašistického ľudáckeho snemu Šaláta ešte niekoľko podobných ľudí, príslušníkmi partizánskych jednotiek. Pamätám sa, že H u s á k sa radil na Predsedníctve SNR s Lettrichom a Ursínim o opatreniach, ktoré treba podniknúť proti partizánom, ktorí vykonali zastrelenie Šaláta. Osobne som počul, keď Husák dával úpravu bývalému generálovi R a š l o v i, že musí do 24 hodín vykonať proces a vyniesť rozsudok smrti nad tými partizánmi, ktorí odôvodnene zastrelili zradcu, popredného funkcionára HSĽS a nacistického propagátora Šaláta. Husák vtedy zdôraznil, že „nemôžeme pripustiť, aby v priebehu povstania sa porušovali zákony a sa akýmisi partizánmi strieľali občania“. R a š l a vykonal jeho úpravu; zostavil si silnejšiu čatu z radov poľných četníkov a vojakov a na druhý deň bola vykonaná poprava - neviem presne akého počtu partizánov - medzi ktorými boli aj sovietski štátni občania. Týmto opatrením, ako hovoril Husák, „mala byť daná výstraha ostatným partizánom, keby sa pokúsili robiť podobné činy“. Prakticky to znamená, že H u s á k zakázal revolučným spôsobom vyporiadať sa so zradcami, kolaborantmi a prisluhovačmi fašistického režimu. Týmto svojim činom dal súčasne najavo, že odsúdil spravodlivý hnev ľudu nad činnosťou fašistov a zradcov a popravou partizánov dal len satisfakciu ľudáckemu poslancovi. Celý tento prípad bolo takisto potrebné dôkladne prejednať v SNR, na Hlavnom štábe partizánskeho hnutia a až potom robiť závery. H u s á k aj v tomto prípade jednal na vlastnú päsť, poťažne po porade s Lettrichom a U r s í n i m. Jeho vina na poprave sovietskych a našich partizánov je teda jasná. '''V. H u s á k sabotovala maril Košický vládny program a zákony Republiky a SNR.''' V Košickom vládnom programe sa výslovne uvádza, že v oslobodenej vlasti nebudú mať miesta tí, ktorí kolaborovali s fašistami, ktorí slúžili fašistickému režimu, ktorí sa previnili proti národu a ľudu, že v novej Republike budú mať miesta na všetkých hospodárskych, verejných a politických fórach len tí, ktorí nezradili svoj ľud a ktorí dokázali svojou účasťou v boji za porážku fašizmu svoj pomer k novej ČSR. V tomto smysle bolo prijatých aj niekoľko nariadení v SNR, boli vydané príslušné celoštátne zákony a dekréty prezidenta Republiky. H u s á k opatrenia Košického vládneho programu neprevádzal do života, ale ich sabotoval. O tom svedčia tieto skutočnosti: Na pokyn Husáka bývalí dôstojníci žandárstva a polície: plk. Slezák, t. č. niekde v Banskej Bystrici, bývalý dôstojník žandárstva B o d i c k ý, mjr. fašistickej polície Č o l á k, bývalý dôstojník žandárstva P e t e r k a, bývalý kpt. žandárstva J ú n i a ďalší vypracovali návrh nariadenia SNR o organizácii bezpečnostnej služby, ktorým sa prakticky ponechávali v službách bývalí príslušníci žandárstva a policajných oddielov, ktorí slúžili z časti ešte za I. buržoáznej ČSR a z valnej časti pracovali v službách machovského fašistického štátneho aparátu. Tento návrh, ktorý je v jasnom rozpore s duchom Košického vládneho programu, bol H u s á k o m upravený a predložený Predsedníctvu SNR na schválenie. Je Husákovou zásluhou, že toto nariadenie bolo prijaté. Miesto toho, aby bol rozpustený a rozbitý starý fašistický a buržoázny štátny aparát, ktorý nemohol byť zárukou vybudovania nového ľudovodemokratického štátneho aparátu, Husák týmto nariadením dal možnosti, aby sa v novej Republike, na Slovensku, ujali výkonnej práce v štátnom aparáte tí istí ľudia, ktorí verne slúžili buržoáznemu a fašistickému režimu. Toto potvrdzuje nariadenie SNR č. 6 zo dňa 23. II. 1945, nariadenie Predsedníctva SNR č. 7 zo dňa 23. II. 1945, a najmä nariadenie Predsedníctva SNR č. 28 zo dňa 9. IV 1945. Nariadenie č. 28 z 9. IV 1945 o organizačnom predpise pre NB Husák osobne presadil a uviedol do života. I keď podľa nariadenia SNR č. 33 zo dňa 15. V 1945 a podľa nariadenia č. 99 o preverovaní mali byť potrestaní všetci tí, ktorí kolaborovali s Nemcami a pričinili sa o rozbitie ČSR a mali byť pozbavení služby všetci tí dôstojníci žandárstva a polície a zamestnanci štátneho aparátu, ktorí stáli na popredných miestach vo fašistickom aparáte a ktorí pre fašistický režim aktívne pracovali. Husák neurobil opatrenia, aby tieto nariadenia boli uvedené do života a splnili svoj účel. Husák síce formálne zriadil niekoľko preverovacích komisií, ale návrhy týchto komisií si nevšímal a proti návrhom týchto komisií robil svoje vlastné opatrenia. Materiál z činnosti týchto preverovacích komisií potvrdzuje, že i tam, kde boli dané návrhy na prepustenie zo štátnych služieb bývalých dôstojníkov žandárstva a polície a bývalých vysokých úradníkov fašistického aparátu, Husák napriek tomu neprepustil a sám, vlastnými opatreniami ponechal ich v službách novej ČSR. Husákovým pričinením zostali takto v službách ZNB ľudia, ktorí boli vyznamenaní fašistickým tiso-tukovským režimom za služby preukázané tomuto režimu, za kolaboráciu s Nemcami, ako: mjr. Ján Č o b r d a, vyšší dôstojník Hlavného veliteľstva žandárstva (HVŽ), mjr. Alojz Sonderlich, župný žandársky veliteľ v Bratislave, stotník Ján P l a k i n g e r, npor. Ladislav Buchtabierer, oblastný veliteľ žandárstva v Žiline, ktorí boli vyznamenaní MNO výnosom zo dňa 9. marca 1940, číslo 153.391 dôv./H-1940 medailou „za zásluhy“. Takisto boli ponechaní v službách ďalší príslušníci žandárstva a polície, ktorí boli vyznamenaní pamätnými medailami „za hrdinstvo“ preukázané v bojoch proti partizánom a nepriateľom fašistického režimu. Tu H u s á k ponechal medzi takýmito v ďalších službách: pplk. Karola Hajdóczyho, mjr. Jozefa D r e s l e r a, kpt. Michala Repku, všetko bývalých župných žandárskych veliteľov, Ondreja K u š n i e r a, inštruktora u vel. žand. pre školstvo, por. M a c u, ktorý dostal od nemeckého vrchného veliteľstva dekrétom zo dňa 17. VI. 1942, čís. výnosu 273 dôv. vyznamenanie „za hrdinstvo“. Zostali v službách ZNB ďalší velitelia a dôstojníci žandárstva a polície, ako npor. Ladislav Stránský, obv. žandársky veliteľ v B r e z n e n/Hr., pplk. Andrej Júny, obi. žandársky veliteľ v Banskej Bystrici, kpt. Jozef P e t e r k a, z Hlavného veliteľstva žandárstva, kpt. Arpád Albrecht, obv. žand. veliteľ v Michalovciach, kpt. Ladislav R u š t e k, obv. žand. veliteľ z Humenného, pór. Július Kriváň, okresný žand. veliteľ v Michalovciach; títo boli vyznamenaní už v marci 1944 Vojenským víťazným krížom III. triedy rozhodnutím Dr T i s u. (Viď výnos Dr. Tisu č. 13 dôv. z r. 1944). Na vedúcom mieste v novo budovanom bezpečnostnom sbore v oslobodenej Republike boli ponechaní dôstojníci, ktorí vykonávali zpravodajskú činnosť pre fašistický režim a pre nemecké potreby: Viktor S e d m í k bol 23. V. 1944 rozhodnutím Dr. T i s u na návrh ministra národnej obrany Č a t l o š a vyznamenaný za vynikajúce činy „vojenským víťazným krížom“. (Viď dekrét MNO č. 459938/44 z mája 1944). Zodpovedné služby vykonávali z Husákovho poverenia títo dôstojníci žandárstva: por. Ján B o r g u ľ a, npor. Emil H o r ň á k, kpt. Emil Krokavec, ktorí všetci boli vyznamenaní už v roku 1944 „za hrdinstvo“, ktoré preukázali v službách pre fašistický režim. Okrem toho celá rada dôstojníkov žandárstva a polície, ako bývalý hlavný veliteľ tiso-tukovského režimu plk. Timotheus I š t o k,<ref>V skutočnosti bol plk. Ištók, po vojne odsúdený a popravený</ref> mjr. polície Emil Č o l á k a rada ďalších dôstojníkov, zoznam ktorých je uvedený v osobných spisoch bývalého Hlavného veliteľstva žandárstva a bývalého Policajného riaditeľstva v Bratislave, ktorí mali byť postavení pred ľudové súdy a odsúdení, neboli stíhaní, bolo voči nim veľmi benevolentne pokračované. H u s á k nevydal žiadne inštrukcie pre ich stíhame a potrestanie. Týmito opatreniami dokázal veľmi výrazne sabotovanie príslušných nariadení SNR, ktoré žiadaly stíhať obdobné osoby a prepustiť ich zo služieb nového bezpečnostného sboru. Takto sa teda v praxi nebudoval nový bezpečnostný sbor, ale pod rúchom ZNB budovalo sa ďalej na aparáte, ktorý tu zanechal Tiso a Mach. Husák súčasne koncom apríla 1945 vydal inštrukcie pre hlavného veliteľa žandárstva, vtedajšieho plk. Bodického, že treba učiniť opatrenia, aby sa rozpustilo 11. oddelenie bezpečnosti, ktoré bolo složené prevážne z partizánov a aktívnych účastníkov národne-oslobodzovacieho boja. Takisto Husák začiatkom mája 1945 na porade s oblastnými velitelmi žandárstva dal pokyn odzbrojiť príslušníkov milície s tým, že títo šarapatia a nezaručujú existenciu právneho poriadku. Napriek tomu, že pokyny pre orgány bezpečnosti mal Husák vydávať prostredníctvom prednostu III. odboru, ktorým som bol niekoľko mesiacov koncom roku 1945 a začiatkom roku 1946 ja, nerobil tak, ale vydával pokyny a úpravy bezpečnostným orgánom priamo, osobitne, mimo mňa. Aby mohol čo najúčinnejšie a bezprostredne vyplývať na štátny aparát, konkrétne na bezpečnostné orgány, dal pokyn bývalému pík. ZNB Viktorinovi a mjr. ZNB Sedmíkovi, vytvoriť VI. odbor pre zpravodaj stvo a politické záležitosti, prostredníctvom ktorého odboru priamo usmerňoval činnosť tohoto útvaru a od neho dostával zprávy a materiále, ktoré potreboval pre svoju činnosť a zámery. Takisto celú radu príslušníkov bývalej Ústredne štátnej bezpečnosti - povestného slovenského gestapa, neprepustil zo služieb, ba poveril ich i naďalej zodpovednými funkciami; napr. Dr. V e l g o s, H o j s t r i č, J u r k o v i č, mjr. Č o l á k, pór. B u k š á r, Dr. Karol R e i n d l, Dr. Z i g o, mjr. Ján K r e i m e r, atď. Tam, kde došlo k zatknutiu zločincov a kolaborantov, ktorí boli väznení z časti v Ilave a z časti v bratislavskej policajnej väznici, Husák nariadil v prítomnosti Dr. V e l g o s a mjr. F e j o v i a plk. L i p k o v i prepustiť mnoho tých previnilcov, ktorí mali byť súdení podlá nariadenia SNR č. 33 z roku 1945. Podrobný spisový prehľad o týchto osobách, musí sa nachádzať v spisoch bývalého veliteľa ZNB v Bratislave pík. Františka Lipku a mjr. F e j u, ďalej v archívoch policajnej väznice v Bratislave. Odpis vyznamenaných príslušníkov žandárstva za služby preukázané fašistickému tiso-tukovskému režimu pripojujem (príloha č. l). Košický vládny program žiadal umiestiť na zodpovedných miestach v štátnom aparáte osvedčených účastníkov domáceho a zahraničného odboja proti fašizmu. Takýmito boli partizáni, ktorí aktívne, so zbraňou v ruke, bojovali proti nemeckým jednotkám a hlinkovským gardistom. Z radov týchto sa prihlásilo v podstate 1.500 - 2.000 do služieb ZNB a štátneho aparátu. Husák však v inštrukcii danej hlavnému veliteľovi ZNB pík. Bodickémua neskoršie pík. J ú n y m u, žiadal pre nich také prísne podmienky, že značná čiastka týchto nemohla byť a nebola prijatá do služieb. Výnimku pre prijímanie ponechal si sám. Napriek tomu, že bývalý 111. - bezpečnostný odbor doporučil celý rad príslušníkov partizánskych jednotiek prijať do ZNB, Husák škrtal takéto návrhy a nesúhlasil s nimi. Týmto prakticky znemožnil, aby sa čo najrýchlejšie dostali do ZNB noví ľudia, ktorí budú zárukou pre pracujúci ľud a pre novú Republiku. A tam, kde sa prijali predsa do služieb ZNB občania z radov partizánov a pracujúcich, nestaral sa H u s á k o dôkladné odborné a politické školenie a prípravu. V jestvujúcich školách, v ktorých sa títo pripravovali pre svoje povolanie, Husák nezabezpečil potrebnú politickú a výchovnú činnosť tak, aby sa z nich stali uvedomelí príslušníci ZNB, ktorý bude slúžiť záujmom pracujúceho ľudu. '''VI. H u s á k sabotoval budovanie národných výborov podľa Košického vládneho programu.''' Ako je známe, v oslobodenej Republike mali byť budované národné výbory, ako orgány ľudovej moci, ako skutoční predstavitelia štátnej moci. Národné výbory mali mať v zmysle celoštátnych nariadení a zákonov rozhodujúcu výkonnú moc v obvode svojej pôsobnosti. K tomu však bolo potrebné rozbiť a rozmetať starý fašistický, buržoázny aparát, bývalých okresných a notárskych úradov a povolať do služieb nového štátneho aparátu príslušníkov pracujúceho ľudu, týchto odborne vyškoliť a pripraviť pre služby v novom aparáte. Husák však namiesto toho robil opak. Ponechal absolútnu väčšinu všetkých bývalých úradníkov z fašistického režimu na svojich miestach. Poukazujem aj výslovne na materiál z preverovacích komisií, z ktorého je vidieť, že i tam, kde sa nedoporučovalo ponechanie v štátnych službách rôznych kolaborantov, predsa H u s á k v mnohých prípadoch sám rozhodol ponechať ich a urobil výnimku. Na samotnom Povereníctve vnútra zostalo 96 % starých úradníkov, ktorí tam slúžili ešte za Machovho ministerstva. Na Povereníctve vnútra pracovali bývalí okresní náčelníci a to vo funkciách prednostov oddelení a odborov. Títo ľudia mali kľúčové postavenie na Povereníctve vnútra a oni vydávali praktické pokyny pre národné výbory, tieto inštruovali a riadili. Medzi takýmito boli tu vo vedúcich funkciách: Dr. Juraj K a s á r, bývalý okresný náčelník zo Zlatých Moraviec, člen HG a funkcionár HSĽS; vládny radca Vojtech Packo, funkcionár HSLS; hlavný radca Marián M i č k e, bývalý okresný náčelník; hlavný radca Michal Lukachich, okresný náčelník, tento pracoval ako exponovaný úradník na expozitúre Povereníctva SNR pre veci vnútorné v Košiciach napriek tomu, že po potlačení povstania bol v Banskej Bystrici ako tlmočník u Nemcov a bol tiež menovaný za župana v Banskej Bystrici po potlačení povstania; Dr. Augustín B r i c h t a, vládny radca, bývalý župan, člen prezídia Machovho Ministerstva vnútra. Tento nebol preverený, Husák však sám, osobitným opatrením, urobil mu výnimku a ponechal ho i naďalej v službách na Povereníctve vnútra a to vo funkcii prednostu oddelenia; Dr. Ondrej M a x i á n, bývalý člen USB, Machov osobitný poradca, Dr. Karol R e i n d l, funkcionár HSĽS, člen Domobrany; Dr. Miroslav S e m i a n, bývalý okresný náčelník; Dr. Alexander D r u g a, bývalý okresný náčelník; hlavný radca P á r n i c k ý, bývalý okresný náčelník, hlavný radca Dr. S o k o l, bývalý vysoký úradník v T i s o v e j kancelárii, radca Dr. J a k u b í k a rada ďalších. Zoznam týchto ľudí nachádza sa v osobných spisoch Povereníctva vnútra. S týmito ľuďmi sa H u s á k radil, oni tvorili popredný prednostenský káder jeho povereníctva a oni boli jeho výkonným orgánom. Pochopiteľne, že títo ľudia nemohli zabezpečiť uskutočňovanie Košického vládneho programu a príslušných nariadení SNR. Títo ľudia súčasne rozhodovali o tom, kto má byť ponechaný na dôležitých miestach na ONV a notárskych úradoch. Títo súčasne kryli a chránili ďalších, im podobných, takže prakticky bolo zmarené vykonávanie nariadení SNR o preverovaní a budovaní nového aparátu. Husák súčasne ponechával na vedúcich miestach na ONV ľudí, ktorí prv za fašistického režimu slúžili vo funkciách okresných náčelníkov a dopúšťali sa priamo zločineckej činnosti na slovenskom národe. Medzi takýchto patrí napr.: Dr. Július Pokorný, bývalý okresný náčelník z Ilavy. Tento v mesiaci novembri hlásil bývalému ministrovi Machovi, Dr. Tisoví a šéfovi ŠD Dr. W i t i s k o v i medzi iným; že je treba doplniť žandárske stanice príslušníkmi HG, že ich treba vyzbrojiť účinnejšími prostriedkami proti partizánom, ktorých on nazýval banditami, ďalej žiadal Tisu a Mácha viesť proti partizánom ostrú očistnú akciu, túto žiadal uskutočňovať a previesť do všetkých dôsledkov, lebo, ako hovoril, partizáni, podľa neho lupiči, banditi a vrahovia musia dostať svoj zaslúžený trest. Odpis tohoto hlásenia pripojujem (príloha č. 2). Takíto ľudia boli väčšinou ponechaní Husákom aj v novej Republike vo funkciách prednostov ONV Obdobného razenia notárov ponechával na svojich miestach s tým, že neboli síce nazývaní notármi, ale prednostami obvodných úradov národných výborov. H u s á k sa pričinil o to, aby bolo vydané nariadenie Predsedníctva SNR č. 25 z 8. marca 1945, podľa ktorého na ONV boli ponechaní vo funkciách prednostov úradov bývalí okresní náčelníci. Schvaľovanie týchto vyhradil Husák Povereníctvu vnútra. Samozrejme, ako som už uviedol, Povereníctvo vnútra bolo tiež v značnej miere obsadené bývalými okresnými náčelníkmi, ktorí takých ľudí, ako bol Dr. P o k o r n ý, schvaľovali. Ani v oblasti národných výborov Husák neurobil opatrenia pre školenie členov a funkcionárov národných výborov tak, aby boli títo pripravení v plnom rozsahu vykonávať ich dôležitú funkciu. V dôsledku toho potom prakticky výkonná moc v národných výboroch zostávala v rukách byrokratického, buržoázneho a ľudáckeho aparátu. Pripojujem súčasne odpis mojej zprávy, ktorú som poslal pre s. B a c í l k a v dobe, keď bol ministrom národnej bezpečnosti. V tejto zprávě uvádzam niektoré ďalšie konkrétnosti pre objasnenie činnosti Husáka (príloha č. 3). '''VII. Útek Husáka z povstania a z partizánskej činnosti.''' Dňa 27. októbra 1944 odišla prevážna čiastka Členov Predsedníctva SNR, medzi nimi tiež H u s á k, z Banskej Bystrice na Donovaly. Dňa 28. októbra v neskorých večerných hodinách bola na Donovaloch v budove turistického hotelu porada o tom, ako treba zorganizovať ešte jestvujúce vojenské časti tak, aby boli spôsobilé pokračovať v drobnej partizánskej vojne, kde treba tieto jednotky rozptýliť a nasadiť, aby znemožňovaly prísun nemeckého vojnového materiálu a ľudí pre front. Na tejto porade bolo rozhodnuté za účasti sovietskeho generála A s m o l o v a, že sa bude pokračovať v partizánskej činnosti a že sa súčasne aj vedúce politické osobnosti a predstavitelia SNR zaradia k jednotlivým silnejším partizánskym skupinám, aby v týchto pracovali a spolu s nimi v horách pokračovali v bojových akciách proti Nemcom. Husák však napriek tomu dňa 29. októbra ráno odišiel s menšou skupinou civilov, v ktorej bol jeho švagor, Frišova manželka a ešte pár civilov s nabalenými potravinami, bez zbraní smerom cez Prašivú k Hronu, k Hornej Lehote, kde pomocou súdruha B o r t e ľ a prešli Hron, aby pokračovali na ceste do Žemberoviec, kde sa H u s á k so skupinou ukryl vo mlyne a odtiaľ potom odišiel neskôr do Košíc. Napriek tomu, že H u s á k bol členmi Hlavného partizánskeho štábu a osobne súdruhom generálom Asmolovom vyzvaný, aby nešiel na vlastnú päsť, aby sa pripojil k partizánskej skupine HŠ, odmietol toto urobiť so slovami, ktoré som zreteľne počul: „Ja som sa rozhodol ísť osobitne. Ja pôjdem mimo Vás a nezostanem s Vašou jednotkou v horách.“ Ako sa dá zistiť z konkrétneho šetrenia jeho pobytu v Žemberovciach, H u s á k za celú dobu od jeho odchodu z Donoval až do príchodu do Košíc nevyvíjal žiadnu aktívnu partizánsku činnosť. Zbabele sa ukrýval a ukázal sa na svetlo, až keď sa rozhodovalo o kľúčových pozíciách v SNR a Zbore povereníkov. Teda H u s á k i týmto svoj im činom izoloval sa v skutočnosti v SNP od partizánskych bojov, čím zrádzal samotnú myšlienku Slovenského národného povstania. Poznámka: Poznamenávam, že z archívu Povereníctva vnútra bola značná čiastka spisov ešte pred dvoma mesiacmi prevzatá KS ŠtB, členom Lysým a mjr K r á l k o m, a že tiež značnú čiastku spisov objasňujúcich činnosť Husáka prevzal súdruh I l č í k. Po dôkladnom preskúmaní tohoto matériálu a po jeho správnom zhodnotení bude možné nájsť ďalšie dôkazy svedčiace o rozvratnej a nepriateľskej politike Husáka namierenej proti ľudovodemokratickej republike, proti Košickému vládnemu programu a proti tiež platným nariadeniam SNR. V Bratislave dňa 15. októbra 1953. '''Povereník vnútra: L i e t a v e c''' '''Pramene'''<br /> SNA, f. PV-sekr. taj, i. č. 124, k. 244, č. 235/1953 sekr. taj., strojopis prieklep '''Poznámky''' <references /> == Citované podľa == * Jan Rychlík, Češi a Slováci ve 20. století II. Česko-slovenské vztahy 1945-1992 (AEP Brat. a ústav T. G. Masaryka Praha 1998) [[Kategória:Dokumenty]] 3thtpuis90zv7bzxzx4gjklg9bcx0eb 0 1891 5070 3048 2013-09-07T09:44:58Z Danny B. 47 #REDIRECT [[Záznam z 2. plenárneho zasadnutia Česko-Slovenskej a maďarskej vládnej delegácie v Komárne 10. 10. 1938]] 5070 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Záznam z 2. plenárneho zasadnutia Česko-Slovenskej a maďarskej vládnej delegácie v Komárne 10. 10. 1938]] ky5b9035yo92c9n32glajp9f66qlgps 0 1895 8990 7699 2023-11-27T01:07:02Z Danny B. 47 fix link 8990 wikitext text/x-wiki Rozkaz Národného komisariátu obrany ZSSR č. 227 28. júla 1942 mesto Moskva Nepriateľ vrhá na front stále nové sily a neberúc ohľad na svoje ťažké straty sa tlačí vpred, prebíja sa dovnútra Sovietskeho zväzu, obsadzuje nové oblasti, pustoší a ničí naše mestá a osady, znásilňuje, okráda a vraždí sovietske obyvateľstvo. Boje prebiehajú v oblasti Voroneže, na Done, na juhu pri bránach Severného Kaukazu. Nemeckí okupanti sa prebíjajú k Stalingradu, k Volge a chcú za každú cenu obsadiť Kubáň, Severný Kaukaz s ich ropným a obilným bohatstvom. Nepriateľ už obsadil Vorošilovgrad, Starobeľsk, Rossoš, Kupjansk, Valujki, Novočerkassk, Rostov-na-Done, polovicu Voroneže. Časť vojsk Južného frontu, nasledujúc panikárov, opustila Rostov a Novočerkassk bez vážnejšieho odporu a bez rozkazu z Moskvy, čím na svoje zástavy vrhla hanbu. Obyvateľstvo našej krajiny, ktoré sa k Červenej armáde správa s láskou a úctou, v ňu stráca vieru. Mnohí preklínajú Červenú armádu za to, že zanecháva náš národ pod jarmom nemeckých utláčateľov, a sama pri tom uteká na východ. Niektorí nerozumní ľudia na fronte sa utešujú slovami о tom, že môžeme aj naďalej ustupovať na východ, pretože naša krajina je rozsiahla, má mnoho obyvateľov, ako i potravín, ktorých bude vždy nazvyš. Čím chcú ospravedlniť svoje zahanbujúce chovanie na frontoch. Takéto reči sú však celkom falošné a lživé, výhodné iba pre našich nepriateľov. Každý veliteľ, každý červenoarmejec a politický pracovník musí pochopiť, že naše prostriedky nie sú neobmedzené. Územie Sovietskeho zväzu – to nie je púšť, sú to ľudia – robotníci, roľníci, inteligencia, naši otcovia a matky, ženy, bratia, deti. Územie ZSSR, ktoré obsadil alebo sa chystá obsadiť nepriateľ – to je chlieb a iné potraviny pre armádu a zázemie, kovy a palivo pre priemysel, fabriky, závody, železnice, zásobujúce armádu zbraňami i muníciou. Po strate Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltia, Donbasu a ďalších oblastí nám zostalo menej územia, a tým pádom aj omnoho menej ľudí, potravín, kovov a tovární. Stratili sme viac než 70 miliónov obyvateľov, ročná produkcia sa znížila o viac než 80 miliónov pudov potravín, 10 miliónov ton kovov. Nad Nemcami už nemáme prevahu v ľudských zdrojoch ani v zásobách potravín. Ustupovať ďalej znamená zničiť seba a spolu s tým aj našu Vlasť. Každá ďalšia piaď zeme, ktorú necháme nepriateľovi, mu bude všemožne pomáhať a oslabovať našu obranyschopnosť a našu Vlasť. Preto je potrebné už v zárodku zamedziť slová o tom, že máme možnosť donekonečna ustupovať, že máme veľa územia, že naša krajina je veľká bohatá, jej obyvateľstvo je početné a potravín bude vždy dostatok. Takéto slová sú lživé, škodia nám a posilňujú nepriateľa, lebo ak neprestaneme ustupovať, zostaneme bez potravín, paliva, kovov, surovín, tovární, fabrík i železníc. Z toho vyplýva, že je čas prestať ustupovať. Ani krok späť! Tak teraz musí znieť naše heslo. Musíme húževnato, do poslednej kvapky krvi brániť každé postavenie, každý meter sovietskeho územia, zachytávať sa za každú piaď sovietskej zeme a držať ju do poslednej možnosti. Naša Vlasť prežíva ťažké dni. Musíme zastaviť, а potom odraziť a zničiť nepriateľa, za každú cenu. Nemci nie sú tak silní ako sa to zdá panikárom. Bojujú z posledných síl. Odolať ich úderu dnes, znamená zabezpečiť si víťazstvo v budúcnosti. Môžeme odolať ich úderu a potom odraziť nepriateľa na západ? Áno, môžeme, pretože naše továrne v zázemí teraz fungujú perfektne a náš front dostáva viac a viac lietadiel, tankov, delostrelectva a mínometov. Čo nám však chýba? Chýba poriadok a disciplína v rotách, plukoch, divíziách, tankových oddieloch a leteckých jednotkách. To je teraz náš najväčší nedostatok. V armáde preto musíme nastoliť nekompromisný poriadok a železnú disciplínu, ak chceme zachrániť situáciu a udržať svoju Vlasť. Nemôžeme viac strpieť veliteľov, komisárov, politických pracovníkov, oddiely i jednotky, ktoré samovoľne opúšťajú bojové pozície. Nemožno viac trpieť to, keď velitelia, komisári a politickí pracovníci dovoľujú aby niekoľko panikárov určovalo priebeh udalostí na bojovom poli, aby za sebou strhávali na ústup ďalších vojakov, oslabovali tým frontovú líniu. Panikári a zbabelci musia byť zlikvidovaní na mieste. Odteraz je železným zákonom disciplíny na každého veliteľa, červenoarmejca, politického pracovníka kladená požiadavka – ani krok späť bez rozkazu vyššieho velenia. Velitelia rôt, práporov, plukov, divízií, zodpovedajúci komisári a politickí pracovníci, ustupujúci z bojových pozícií bez rozkazov zhora, sú zradcovia Vlasti. S takýmito veliteľmi a politickými pracovníkmi je potrebné nakladať ako so zradcami Vlasti. Tak nás vyzýva Vlasť. Splniť tento rozkaz znamená ubrániť našu zem, zachrániť Vlasť, vyhubiť a poraziť nenávideného nepriateľa. Po tom, čo pri zimnom ústupe pod tlakom Červenej armády, v nemeckom vojsku povolila disciplína, Nemci pre nastolenie disciplíny uskutočnili niektoré surové opatrenia, ktoré viedli k dobrým výsledkom. Sformovali 100 trestných oddielov z vojakov, ktorí porušili disciplínu v dôsledku zbabelosti a nespoľahlivosti, odvelili ich na najnebezpečnejšie úseky frontu a prinútili ich vykúpiť svoje hriechy vlastnou krvou. Ďalej vytvorili asi 10 trestných práporov z bývalých veliteľov, ktorí v minulosti zbabelo porušili disciplínu, vzali im vyznamenania, odvelili ich na ešte nebezpečnejšie úseky frontu a prinútili ich vykúpiť svoje hriechy. Nakoniec vytvorili zvláštne uzáverové oddiely, umiestnili ich za nespoľahlivé divízie a prikázali na mieste strieľať panikárov v prípade, že samovoľne opustia svoje bojové pozície alebo sa pokúsia vzdať. Ako je známe, tieto opatrenia mali za následok, že nemeckí vojaci teraz bojujú lepšie ako v zime. A teraz vidíme, že nemecké vojská majú dobrú disciplínu aj keď nemajú vysoké ciele ako obranu svojej vlasti, ale majú len jediný cieľ drancovať a pokoriť cudziu krajinu, a pritom naše vojsko, ktoré sa snaží brániť svoju hanobenú Vlasť, nemá takú disciplínu a preto znáša porážku za porážkou. Nemali by sme sa preto poučiť v tomto smere od nášho nepriateľa, ako sa v minulosti naši predkovia učili od našich nepriateľov a dosiahli nad nimi potom víťazstvá? Myslím si, že by sme sa mali. VRCHNÉ VELENIE ČERVENEJ ARMÁDY PRIKAZUJE: 1. Vojenským sovietom frontov a hlavne veliteľom frontov: a) bezpodmienečne vo vojsku likvidovať nálady vedúce k ústupom a železnou rukou prerušiť propagandu o tom, že môžeme alebo a musíme ďalej ustupovať na východ a že takýto ústup nám údajne neškodí; b) bezpodmienečne odvolať z funkcie a poslať na vyššie velenie, ktoré ich odovzdá vojenskému súdu, veliteľov armád, ktorí umožnili samovoľný ústup vojsk zo zverených bojových pozícii, bez rozkazu veliteľa frontu; c) sformovať v oblastiach frontov (v závislosti od situácie) 1 až 3 trestné prápory (po 800 ľuďoch), kam budú odvelení strední a vyšší velitelia, ako aj zodpovedajúci politickí pracovníci všetkých druhov vojsk, previnivší sa narušením disciplíny zbabelosťou alebo nespoľahlivosťou, ďalej tieto jednotky umiestniť na najnebezpečnejšie úseky frontu, čím im bude umožnené vykúpiť svoje zločiny voči Vlasti. 2. Vojenským sovietom armád a hlavne veliteľom armád: a) bezpodmienečne odvolať s postov veliteľov a komisárov zborov a divízií, ktorí sa dopustili samovoľného ústupu jednotiek zo zverených úsekov frontu bez rozkazu veliteľov armád, a poslať ich k vojenskému sovietu frontu, kde budú súdení vojenským súdom; b) sformovať v oblastiach armád 3 – 5 dobre vyzbrojených uzáverových jednotiek (po 200 ľudí v každej), umiestniť ich bezprostredne za nespoľahlivé divízie, aby v prípade paniky a dezorganizovaného ústupu jednotiek divízií zastrelili na mieste panikárov a zbabelcov, aby tí za sebou nestrhávali poctivých vojakov divízií, a tým im pomohli splniť svoju povinnosť voči Vlasti; c) sformovať v oblastiach armád 5 až 10 (podľa situácie) trestných rôt (po 150 až 200 ľudí v každej), kam budú poslaní obyčajní vojaci a poddôstojníci, ktorých obvinili zo zbabelosti a nespoľahlivosti, rozmiestniť ich na najnebezpečnejších úsekoch armád a dať im možnosť krvou zmyť svoje zločiny voči Vlasti. 3. Veliteľom a komisárom zborov a divízií: а) bezpodmienečne odvolať z funkcie veliteľov a komisárov plukov a práporov, ktorí sa dopustili samovoľného ústupu jednotiek bez rozkazu veliteľov zborov alebo divízií, odobrať im vyznamenania a poslať ich k vojenskému sovietu frontu, kde budú súdení vojenským súdom; b) poukazovať potrebnú pomoc a podporu uzáverovým jednotkám armád pri udržiavaní poriadku a disciplíny v oddieloch. Rozkaz prečítať vo všetkých rotách, eskadrách, batériách, perutiach, oddieloch a štáboch. Národný komisár obrany J. STALIN == Zdroj a licencia== * [https://ru.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D1%80%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%E2%84%96_227_%22%D0%9D%D0%B8_%D1%88%D0%B0%D0%B3%D1%83_%D0%BD%D0%B0%D0%B7%D0%B0%D0%B4%22 Originál: Приказ НКО СССР от 28 июля 1942 г № 227] * Autori slovenskej verzie: [[Redaktor:Pelex|Ondrej Pelech]], Elena Pelechová * Licencia: Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0 == Iné projekty == * {{Wikipédia|Rozkaz č. 227}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Josif Vissarionovič Stalin]] [[Kategória:1942]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] 9rrgav53c6q9cacrngpa26jhtk833wn 0 1897 9104 8800 2024-03-07T15:50:32Z Mykhal 2775 Revízia [[Special:Diff/8800|8800]] používateľa [[Special:Contributions/178.143.40.4|178.143.40.4]] ([[User talk:178.143.40.4|diskusia]]) bola vrátená 9104 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''Komárno, 11. 10. 1938. 22.00''' Dňa 11. 10. odpoludnia sdelili niektorí členovia maďarskej delegácie, že radi by večer posedeli s čs. delegátmi a expertmi v reštaurácii hotela Centrál pri pohári piva. Návrh bol prijatý a večer sa dostavili maďarskí delegáti a experti: plukovník Andorka, štábny kapit. Szentpéteri, štátny tajomník Pataky, vyslanec Wettstein, ministerský tajomník Hantos a Szegei Maszák. Z československej strany boli prítomní niektorí experti a dôstojníci. Hovorilo sa v separátnych krúžkoch, niekde o veciach neutrálnych a čiste spoločenských inde však ihneď bola nadviazaná politická debata. Maďari predovšetkým nijak netajili strach pred Nemeckom. Priznali sa, že zabranie Petržalky zo strany Nemecka ich veľmi prekvapilo(1). Nemecký tlak sa teraz obráti proti Maďarsku a tu bude treba uvažovať o dohode a o spoločnej obrane. Maďari sú k tejto dohode ochotní, avšak len so Slovákmi, ktorých milujú, a nie s Čechmi ktorých nenávidia. Slováci by si mali dobre uvážiť a rozmyslieť, mali by sa odtrhnúť od Čechov a pripojiť k Maďarom, ktorí sú ochotní im zabezpečiť národné právo sebaurčenia, plnú samosprávu, všetko, čo si budú žiadať. O Čechoch hovorili Maďari s opovrhnutím a s nenávisťou. Je to vraj národ zbabelý, falošný, nečestný a nepoctivý. So Slovákmi sa Maďari ľahko dohodnú. Nato bola im zo strany slovenskej položená otázka, prečo nedajú potom Slovákom v Maďarsku ani len obecnú školu slovenskú a ostatné menšinové práva, keď tak majú radi Slovákov? Maďari odpovedali, že až sa dohodnú so Slovákmi vo veciach zásadných, i táto otázka bude riešená uspokojivým spôsobom a slovenská menšina v Maďarsku dostane svoje práva. Slovenskí experti odpovedali, že v minulosti Maďari veľmi často nedodržovali sľuby a zákony. Proti tomu Slováci v Československu dostali skutočne práva a možnosť národného vývoja, školy, spolky, tlač a ostatné práva. Nato Maďari odpovedali, že proti tomu Slovensko bolo zaplavené Čechmi, školy a úrady sú české. I to je následok zločinnej maďarskej politiky z doby predvojennej - znela slovenská odpoveď - Slováci nemali škôl, nemohli si vychovať slovenských úradníkov a profesorov, preto museli zavolať zo začiatku Čechov na pomoc. Teraz sa už však vychováva slovenská generácia, ktorá prevezme svoje miesto vo verejnej správe na celej čiare. Maďari tvrdili, že Slováci musia žiadať plebiscit. Tiso je iba nastrčenou figúrou Čechov a slovenský národ nestojí za ním. Tiež i ostatní členovia delegácie sú české figúry, hlavne Krno, ktorý na pražské komando diriguje Tisu. V pozadí sú české intrigy. Slováci sa musia vyslobodiť spod vplyvu Čechov. Je treba - tvrdili maďarskí dôstojníci - vybudovať samostatnú slovenskú brannú moc. Pritom naznačovali skvelé existenčné možnosti pre slovenských dôstojníkov v maďarskej armáde. Maďarské požiadavky musia byť splnené, ináč dôjde v Maďarsku k prevratu, moc prevezmú nacisti, ktorí budú klásť Slovákom horšie podmienky. Košice, samozrejme, patria Maďarom, o Bratislave je možná dohoda. Slováci neznajú silu maďarskej armády, ktorá je pre prípad potreby pripravená k nástupu na Slovensko. V prípade neúspechu maďarskej delegácie nikto nezadrží maďarskú armádu a potom bude tragédia Slovenska skoncovaná. Táto maďarská návšteva mala byť zo strany čs. delegácie opätovaná dňa 13. 10. večer. K tomu však už nedošlo, pretože jednanie bolo zo strany Maďarov prerušené. '''Pramene:''' AMZV ČR, PrS, kart. 61, fasc. 2, bez č. Kópia, strojopis. '''Poznámky:''' 1. Nemecké jednotky 11. 10. 1938 obsadili Petržalku == Citované podľa == * Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002) [[Kategória:Dokumenty ku komárňanským rokovaniam delegácie Česko-Slovenska a Maďarska 9.-13. 10. 1938]] [[Kategória:Dokumenty]] rk3twihdz3t7pzpbztrnh0p4mj7chy4 0 1898 9237 7665 2024-10-15T15:07:09Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Záznam z interného rokovania česko-slovenských expertov o maďarských územných požiadavkách v Komárne 11. 10. 1938]] na [[Záznam z interného rokovania česko-slovenských expertov o maďarských územných požiadavkách v Komárne 11. októbra 1938]]: vhodnější název 7665 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''11. október 1938, 14.00, Komárno.''' '''Houdek: '''Zahájil schôdzu a zrekapituloval priebeh dopoludňajšieho jednania slovenských expertov. Odporučoval, že sa treba postaviť na určité stanovisko a podľa neho vypracovať slovenský návrh. Sám odporučuje, aby bola táto čiara podelená na určité sektory a bral sa ohľad pri j ej stanovení nielen na stanovisko národnostné, ale aby sa prizeralo na stanovisko hospodárske, strategické a dopravné. '''Danihel: '''Odporučuje, aby touto konkrétnou prácou bola poverená redakčná komisia. '''Zaťko: '''Pripomína, že boli určení štyria stáli experti, ktorí prevezmú úlohu túto čiaru vypracovať '''Rapant: '''Upozornil, že nás síce Mníchovská dohoda viaže, ale neviaže nás berlínska interpretácia. Nemôžeme súhlasiť so stanoviskom maďarským, aby bola za základ vzatá štatistika z roku 1910. Československú štatistiku z roku 1930 zas nechcú uznať Maďari. Prijateľnejší by bolo vziať pre nás za základ neutrálny rok 1880. Musíme doviesť maďarský návrh a eventuálny návrh náš na spoločného menovateľa. '''Droppa: '''Pripomína význam Dunaja a žiada, aby československá delegácia trvala na prístupe k Dunaju. Upozorňuje na incident, ktorý sa stal na československých lodiach v Budapešti, ké prístavný kapitán v Budapešti zadržal československé lode plávajúce na medzinárodnom toku Dunaja. Žiada, aby československá delegácia žiadala bezodkladné vybavenie tohto incidentu '''Granatier: '''V Komárne ako za základ navrhuje toto: Mohlo by sa uvažovať, aby Maďarom bude postúpený Žitný ostrov s tým, že budú premiestnení slovenskí kolonisti, že bude Československu zabezpečený slobodný prístav v Komárne. Považuje za úplne vylúčené, aby sa bo možné zriecť Bratislavy. Ďalej sa môže považovať za základňu odstúpenie okresu Stará Ďala, Parkan, Želiezovce, časť lučeneckého a časť levického okresu. Keby sa veľmi naliehalo, mohli by sa pustiť Levice. Otázka ipeľského úseku môže ostať otvorená. Odstúpiť sa ďalej môže okres feledínsky, časť tornaľského, ovšem s tým, že sa musíme držať Plešivca. Bez námietok možno pustiť okres moldavský. Na východe by sa to týkalo okresu Kráľovský Chlmec. Musíme však držať trať Nové Zámky. Stratili by sme tu 15 - 20 slovenských dedín. Na druhej strane by to však mohlo byť rekompenzáciou za maďarské obce ako je Kálnica, Galanta at '''Ing. Viest: '''Upozorňuje, že v každom prípade musíme držať trať Nové Zámky, pretože my potrebujeme, kdežto Maďari nie sú odkázaní ani na stanicu, ani na výtopňu. V Komárne budeme musieť žiadať slobodný prístav. '''Granatier: '''Pripomína, že pri korektúre hraníc nemôže byť ani reči o Košiciach. '''Zaťko: '''Musíme sa dohodnúť na objektívnom stanovisku. Okresy so 75 % maďarskou väčšinou pripadnú Maďarsku. Pričom sa bude pokračovať tak, aby severné časti, kde preváži živel slovenský, zostávali pri Slovensku. '''Rapant: '''Dôvodí, aby pri tvorení a pri uplatnení našich návrhov argumentovalo sa len primcípom národnostným. Ostatné dôvody necháme si len pre seba. '''Fábry: '''Maďarom nemôže pripadnúť celý Žitný ostrov. Nemecké obce okolo Bratislavy musia nám zostať. Upozorňuje, že treba pri ohraničovaní brať zreteľ i na bonitu pôdy. Po debate sa porada dohoduje na tom, aby bola určená pre ďalšiu prácu hlavných expertov táto generálna línia: Okresy so 75 % maďarskou väčšinou pripadnú Maďarsku. Hraničná čiara sa bude viesť tak, aby čo najmenej Maďarov zostalo v Československu a aby pri jej určení bol braný zreteľ na všetky podmienky hospodárske, komunikačné a iné. Takto berúc za základ štatistiku z roku 1930 priblížime sa vlastne k štatistike z roku 1880 a môžeme ju prezentovať Maďarom ako prijateľnú bázu. '''Pramene:''' AMZV ČR, PrS, kart. 61, fasc. 2, č. 143.437/38. Kópia, strojopis. SNA, VDP MZV ČSR, kart. 2, fasc. MKRVSK, č. VII b, Kópia, strojopis. == Citované podľa == * Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002) [[Kategória:Dokumenty ku komárňanským rokovaniam delegácie Česko-Slovenska a Maďarska 9.-13. 10. 1938]] [[Kategória:Dokumenty]] gijozrgia0c4zef1ncq4ic766brn15j 0 1899 8815 7292 2023-06-13T17:07:42Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8815 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''Október 1938, Komárno''' Maďarská štatistika z roku 1910 je pre nás naprosto neprijateľná pre určenie maďarského väčšinového územia, ktoré by malo byť odstúpené Maďarsku. A to preto, že pre jej použitie nieto dôvodu ani '''1. formálneho, '''lebo precedens použitý pri riešení sudeto-nemeckej otázky nieje tu záväzným, a ani 2. '''vecného.''' Vecného dôvodu pre jej použitie niet tu preto, lebo táto štatistika nevyjadruje správne etnické pomery, menovite ich nevyjadruje správne na etnických rozhraniach a vo väčších mestách. Štatistika sčítania ľudu z roku 1910 j e výslednicou bezohľadného '''maďarizačného '''úsilia Maďarov v predvojnovom Uhorsku, ktoré sledovalo cieľ asimilovať čím prv nemaďarské národy Uhorska Maďarmi. Toto úsilie bolo uplatňované silne celým štátnym vládnym i administratívnym aparárom a vo všetkých oboroch správy verejnej, menovite v správe školskej, ako aj v podnikaní štátnom, ba i v podnikaní verejnom, kde sa štátny vplyv uplatňoval v tomto smere. Jednou '''z foriem, '''ktorými sa toto maďarizovanie prejavovalo, sú i výsledky o sčítaní ľudu, menovite dáta o sčítaní ľudu z roku 1910. Pre toto sčítanie ľudu z roku 1910 je charakteristickým dokladom nespravodlivosti, že v obciach na etnických rozhraniach počet Maďarov /„obyvateľstva materinskej reči maďarskej“/ '''neobyčajne silne a mierou na prvý pohľad podozrivou '''vzrastá, a to na úkor skutočnej národnosti miestneho obyvateľstva. Na doklad tohto uvádzam konkrétne prípady aspoň týchto obcí: 1. Štós (nemecká obec v okrese Moldava): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Nemci: || Maďari: |- | 1880 || || 24 |- | 1900 || 940 || 136 |- | 1910 || 148 || 853 |- | 1930 || 711 || 107 |} 2. Vyšný Medzev (nemecká obec v okrese Moldava): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Nemci: || Maďari: |- | 1880 || || 10 |- | 1900 || 745 || 248 |- | 1910 || 522 || 592 |- | 1930 || 667 || 168 |} 3. Nižný Medzev (nemecká obec v okrese Moldava): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Nemci: || Maďari: |- | 1880 || || 10 |- | 1900 || 2258 || 417 |- | 1910 || 1918 || 596 |- | 1930 || 2072 || 240 |} 4. Hodkovce (slov.-maďar. obec v okrese Košice): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 224 || 11 |- | 1900 || 123 || 116 |- | 1910 || 37 || 117 |- | 1930 || 232 || - |} 5. Poľov (slov.-maďar. obec v okrese Košice): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 464 || 27 |- | 1900 || 493 || 102 |- | 1910 || 257 || 288 |- | 1930 || 621 || 4 |} 6. Sáca (slov.-maďar. obec v okrese Košice): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari |- | 1880 || 415 || 61 |- | 1900 || 442 || 75 |- | 1910 || 124 || 427 |- | 1930 || 545 || 25 |} 7. Bočiar (slov.-maďar. obec v okrese Košice): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || l || 120 |- | 1900 || 134 || 16 |- | 1910 || 40 || 105 |- | 1930 || 174 || |} 8. Žebeš (slov.-maďar. obec v okrese Košice) {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 223 || 75 |- | 1900 || 334 || 41 |- | 1910 || 129 || 222 |- | 1930 || 389 || 14 |} 9. Buzinka(slov.-maďar. obec v okrese Košice): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 292 || 106 |- | 1900 || 237 || 210 |- | 1910 || 34 || 381 |- | 1930 || 343 || 62 |} 10. Haniska (slov.-maďar. obec v okrese Košice): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 666 || 251 |- | 1900 || 626 || 444 |- | 1910 || 355 || 711 |- | 1930 || 1004 || 80 |} 11. Baranč (slov.-maďar. obec v okrese Trebišov): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 273 || 143 |- | 1900 || 264 || 156 |- | 1910 || 142 || 282 |- | 1930 || 383 || 46 |} 12. Stanča (slov.-maďar. obec v okrese Trebišov): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 382 || 21 |- | 1900 || 410 || 28 |- | 1910 || 214 || 226 |- | 1930 || 388 || l |} 13. Trebišov (slov.-maďar. obec v okrese Trebišov): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 3403 || 200 |- | 1900 || 3381 || 1007 |- | 1910 || 2181 || 2323 |- | 1930 || 6027 || 153 |} 14. Rákoš (slov.-maďar. obec v okrese Revúca): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 409 || 6 |- | 1900 || 445 || 209 |- | 1910 || 229 || 616 |- | 1930 || 677 || 71 |} 15. Malá Čalomia (slov.-maďar. obec v okrese Modrý Kameň): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 161 || 102 |- | 1900 || 177 || 100 |- | 1910 || 112 || 178 |- | 1930 || 202 || 79 |} 16. Nová Ďala (slov.-maďar. obec v okrese Stará Ďala): {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítanie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1880 || 806 || 125 |- | 1900 || 718 || 317 |- | 1910 || 95 || 1050 |- | 1930 || 1437 || 56 |} Podobne by sme mohli uviesť celé desiatky obcí nielen z etnického rozhrania slovenského, ale i z nemecko-maďarského etnického rozhrania v Burgenlande. Každému nepredpojatému pozorovateľovi je na prvý pohľad jasné, že výsledky maďarského sčítania ľudu z roku 1910 nie sú výrazom skutočných pomerov, ale výrazom '''výroby papierových Maďarov, '''ktorí v skutočnosti neexistovali. Podobným dokladom nespoľahlivosti maďarskej štatistiky z roku 1910 sú i dáta o počte Maďarov v niektorých mestách v čisto slovenskom etnickom území. I tam sa podľa maďarskej štatistiky z roku 1910 objavili celé množstvá Maďarov, akokoľvek ich tam v skutočnosti vôbec nebolo. Uvádzame nasledujúce obce: 1. Brezno nad Hronom. {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- ! Sčítnie ľudu: || Slováci: || Maďari: |- | 1900 || || 406 |- | 1910 || || 1010 |- | 1930 || || 65 |} '''(Koniec dokumentu sa nezachoval)''' '''Pramene:''' SNA, SL, kart. 71, fasc.: Národnostné pomery na východnom Slovensku. Kópia, strojopis. == Citované podľa == * Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002) [[Kategória:1938]] [[Kategória:Dokumenty]] 6azy9sz3qw004t4ptjr4l1ek89wehdb 0 1900 8812 8246 2023-05-31T13:07:17Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8812 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''11. október, 9.00, Komárno,''' Schôdzu zahájil maďarský delegát gróf Teleki a na začiatku sa uznieslo, že obcovacou rečou bude maďarčina a v prípade potreby nemčina. '''Rapant: '''Preskúmali sme zhruba mapu, ktorá nám bola predložená, hľadali sme na nej vedúcu myšlienku alebo zásadu, podľa ktorej bola zostavená, ale nič podobného sme nenašli. '''Teleki: '''Mapa bola zostavená na základe štatistiky z roku 1910. Hospodárske, strategické alebo historické hľadiská boli vylúčené. Dnes sa už všeobecne uznávajú omyly Trianonu a korektúra na sudetských krajoch už bola prevedená. Základom je zásada 50 % obyvateľstva, s ostrovami beztak nie je možné si poradiť. /Tu Teleki položil na stôl mapu maďarského návrhu, okolo ktorej sa zoskupili experti./ '''Rapant: '''Je to veľmi ťažký problém. '''Teleki: '''Hranice sú väčšinou dosť ostré a na mnohých miestach sa úplne kryjú s československou štatistikou z roku 1930, s výnimkou miest. '''Rapant: '''Predovšetkým je rozhodne treba objasniť základné zásady. '''Teleki: '''My konštatujeme fakty, stanovenie základných zásad je politickým problémom. '''Rapant: '''Je však ťažko jednať, dokiaľ nie je objasnená zásada. Štatistika z roku 1910 nie je spoľahlivá, pre nás je prijateľnejšia štatistika z roku 1930. '''Teleki: '''Tú zas my nemôžeme prijať. '''Rapant: '''Aj pre nás by bola prijateľnejšia štatistika z roku 1848 alebo z roku 1880. '''Teleki: '''Tuje každá debata márna, pretože to nepatrí sem. Bola by to diskriminácia voči postupu na sudetských krajoch a takýto postup by sme nemohli zastupovať nikde. '''Rapant: '''Tam nešlo o takéto rozdiely a veľmoci vzali za základ vlastne dnešný stav. '''Teleki: '''Postavili sa na stanovisko z roku 1910 a to sa vzťahuje i na nás. '''Rapant: '''Musíme sa hľadieť dohodnúť. '''Teleki: '''Áno, ale v duchu Mníchovskej dohody. To je absolútne nesporné a tu nemá miesta žiadna debata. '''Židovský: '''Ešte som nemal príležitosť podrobne preskúmať maďarský návrh, avšak na prvý pohľad konštatujem, že Maďari nedodržali ani svoju štatistiku z roku 1910. Chcú zabrať obce a mestá na Podkarpatskej Rusi, kde bývajú výhradne Rusíni. Zázemie mesta Užhorodu je čisté ruské. Aj pri Mukačeve zaberá maďarský návrh čisto ruské obce. Zo 125 obcí, ktoré majú byť zabrané, v päťdesiatich obciach nie je maďarskej väčšiny. Rozdiel medzi maďarskou a československou štatistikou tvoria maďarskí úradníci. '''Teleki: '''Nepohádame sa na malých veciach. Aj dopravu je možno zlepšiť. Uznávam, že sme zabrali tri ruské obce. '''Židovský: '''Po právnickej stránke o dvoch veciach nemôže byť sporu, je to hranica dnešná a hranica etnografická. My sme chceli zachádzať s menšinami spravodlivo, snáď práve preto sme sa dostali až sem. Podľa Vášho názoru obyvateľstvo berie so sebou územie, to však platí i v opačnom smere. My hájime časti územia, ktoré patria k nám. Roku 1910 nebolo židovskej národnosti, dnešná situácia i v tom ohľade je iná. Maďari nemajú k tomu práva, aby jednali menom Židov a žiadali židovské obyvateľstvo. My sme rozhodne skôr oprávnení hovoriť menom Židov. Mesto Užhorod bolo ruským kultúrnym strediskom, Mukačevo je strediskom hospodárskym. My väčšmi potrebujeme týchto miest ako vy a život týchto miest sám gravituje k nám. Mám dojem, že vaša mapa bola zostavená na vojenskom základe, proti tomu my hájime národné zásady. '''Teleki: '''Zásada, že ľud berie so sebou územie, platila predovšetkým v Trianone. To nie je náš vynález a my nestojíme na tomto stanovisku. My chceme opraviť nespravodlivosti. Menom Židov nemôžete hovoriť ani vy, ani ja. Ja hájim štatistiku z roku 1910 a ak by sme sa nemohli dohodnúť, potom má rozhodnúť ľud. To by sa vzťahovalo ovšem i na iné národnosti. Nezaokrúhlil som hranice po stránke vojenskej a táto hranica vojensky nieje dobrá. S tým sme sa zmierili, pretože sa usilujeme o priateľstvo. Je pravda, že hranica bola u Mukačeva zaokrúhlená, čím boli zabrané tri ruské dediny, o ktorých je možno jednať. Na Podkarpatskej Rusi niet veľkých problémov. Beží hlavne o mestá, avšak tuje treba všimnúť si to, že štatistika miest sa menila následkom prisťahovania cudzincov. '''Straka: '''To samé je však možné povedať i o štatistike z roku 1910. Mestá na Slovensku boli od roku 1880 rapídne pomaďarčované, hlavne organizovaním maďarských úradov a škôl, čo malo za následok hromadné sťahovanie maďarského úradníctva do týchto miest, k tomu ešte maďarské úrady a školy vykonávali intenzívne maďarizačné dielo a takto menili obraz miest. '''Rapant: '''Práve preto je treba nájsť neutrálny základ v záujme možnosti priateľského riešenia tejto otázky. Keď sa však dívam na predloženú mapu, pochybujem o priateľskom úmysle. Je treba nájsť rozumnú, strednú cestu a nemá zmysel zriaďovať fjordy na pevnine. Nezodpovedá skutočnosti, že medzi maďarským návrhom a skutočným stavom sú len tu i tam rozdiely. Bratislava napríklad nikdy nemala maďarskú väčšinu. '''Židovský: '''Zo samého priateľstva máme stratiť hlavné mestá. '''Teleki: '''V záležitosti prístavu môžeme sa dohodnúť v náležitej hospodárskej zmluve. '''Rapant: '''Terajšia Bratislava z troch štvrtín je naším dielom. '''Hantos: '''Môžem Vás ubezpečiť, že Maďarsko nikdy nebude klásť nároky na územia, ktoré ostanú Slovákom a Rusínom. My sa vzdávame integrity a mladá maďarská generácia túži po večnom mieri. Musíme sa dohodnúť na vedeckom základe. Mestá ako Nitra a Košice znamenajú pre Maďarov historické reminiscencie. Maďari majú historický nárok na Košice a neprijmú hranice, ktoré by boli pre nich nevýhodné. O hospodárskych veciach je možná dohoda a Maďari sú ochotní poskytnúť výhody na najširšom základe. '''Teleki: '''Sú územia, ktoré hospodársky patria k Maďarsku, avšak etnograficky nie, ako napríklad Gemer, ktorého údolia sú otvorené len na juh. Maďarsko sa však vzdáva týchto krajov z dôvodov etnických. Bude však treba zabezpečiť priateľské hospodárske nažívanie a voľný obrat, tieto veci musia byť zabezpečené už v terajšej zmluve. Je pravda, že Maďari nepovažujú za potrebné zriaďovať voči Slovákom strategické a hospodárske hranice. '''Rapant: '''Konštatujem, že maďarský návrh je pre nás zásadne neprijateľný a sme ochotní to dokázať i prakticky a v podrobnostiach. Napríklad ihneď padá maďarská požiadavka ohľadom Bratislavy. Tam nieje a nikdy nebolo maďarskej väčšiny. '''Granatier: '''Predniesol všetky štatistiky mesta Bratislavy a poukázal aj na to, že v okolí Bratislavy sú čisto slovenské a čiastočne i nemecké dediny. Pokračovanie hraničnej čiary až po Váh by celkom zodpovedalo etnografickým pomerom, aj keď u Váhoviec maďarská hranica zaberá 5 čisto slovenských obcí. Potom ide hranica na sever k Nitre. '''Teleki: '''Uznávam, že u Nitry sme narazili na veľmi komplikované pomery. '''Granatier: '''Je pravda, že v okolí Nitry sú i maďarské obce, avšak maďarský návrh kvôli dvom maďarským obciam zaberá niekoľko obcí slovenských. Je faktom, že od Nových Zámkov k Nitre je omnoho viac slovenských dedín než maďarských. '''Hantos: '''Národnostný vývoj nebol tu jednostranný. I Maďari môžu poukazovať na maďarské dediny, ktoré sa poslovenčili. '''Teleki: '''Národnostné vlnobitie bolo okolo Nitry väčšie ako kdekoľvek inde. '''Granatier: '''Na ďalšom úseku opäť nie je väčších rozdielov, avšak v okolí Modrého Kameňa hranica znovu zaberá asi tri slovenské dediny. Tak je to i v okolí Jelšavy, o čom by sa mohli maďarská delegácia presvedčiť jedinou návštevou na tomto kraji. '''Hantos: '''Z týchto krajov boli vyštvaní maďarskí obyvatelia a k tomu nieje možné dať dodatočný súhlas. '''Granatier: '''To nebol autochtónny živel. '''Straka: '''Ani od nás nesmiete žiadať, aby sme prijali výsledky maďarizácie za základ prejednania '''Ing. Viest: '''Prevzali sme maďarských železničiarov. Bol to práve môj rezort a neodmietol som ani jediného Maďara. Každého sme prevzali roku 1919. '''Hantos: '''Žiadali ste však sľub vernosti, aj keď hranica ešte nebola stanovená. '''Ing. Viest: '''Následkom boľševického útoku maďarskí železničiari nedostali vôbec platy a sám žiadali, aby sme ich prevzali. My sme sa ich opýtali, či chcú verne vykonávať službu, alebo nie '''Granatier: '''Jelšava bola pôvodne nemecké mesto a štatistiky tu vykazujú veľký rozdiel. Maďarizácia aj tu pracovala intenzívne. Za riekou Šajavou v okolí Smolníka bývajú väčšinou Nemci. '''Teleki: '''Nemci sú rozdelení asi na polovicu. Tu sú hranice rozhodne lepšie. '''Granatier: '''V okolí Košíc maďarský návrh zaberá mnoho čisto slovenských dedín. '''Teleki: '''Uznávam, že problém miest je veľmi ťažký. Mestá ležia na jazykovom rozhraní Košice majú hospodárske zázemie na severe a na juhu, Balažské Ďarmoty na severe. To sa nedá hranicami kompenzovať. '''Granatier: '''Maďarské štatistiky ukazujú, že ešte v roku 1880 bolo v Košiciach viacej Slová kov ako Maďarov. '''Straka: '''Potom sa začali v Košiciach hromadne zriaďovať maďarské školy a úrady. Každý rok bola postavená nová škola a nový úrad. To znamenalo hromadný príliv maďarského úradníctva '''Teleki: '''Výsledky volieb z roku 1935 potvrdzujú správnosť maďarskej štatistiky. '''Straka: '''To nieje spoľahlivé kritérium. Na Slovensku totiž hodne hlasov získala Kresťansko-sociálna strana, ktorá pred Maďarmi vystupuje ako strana maďarská, avšak na krajoch slovenských ako strana krajinská. Táto strana má slovenskú sekciu, vydáva slovenský časopis a v slovenských krajoch starostlivo zakrýva svoj maďarský charakter. Tak sa stalo, že strana získavala mnohé slovenské aj nemecké hlasy, a tak to bolo špeciálne v Košiciach. '''Pataky: '''Proti československým sčítacím metódam boli mnohé ponosy. Sčítanie sa prevádzalo hromadne, Židia boli počítaní zvlášť. Pokyny pre sčítacích komisárov neboli jednotné. /Tu povstala hlučná debata o československom a maďarskom sčítaní ľudu v krátkych úsečných poznámkach z oboch strán. Debatu ukončil Teleki, ktorý žiadal, aby sa pokračovalo v preberaní otázky hraníc./ '''Rapant: '''Maďarská štatistika vykazuje prekvapujúce skoky. '''Teleki: '''Tiež i československá. '''Rapant: '''Medzi tým však bol štátny prevrat. '''Teleki: '''Aj po roku 1880 bola vlna priemyslovej revolúcie a dnešný stav nieje možno porovnávať so stavom pred industrializáciou. '''Straka: '''Košice nikdy neboli priemyslovým mestom. V hospodárskom ohľade boli zatlačované mestami Miškovce a Nové Mesto pod Šiatorom. Košice boli typickým mestom maďarských úradov a škôl. '''Hantos: '''Nesmie sa zabúdať na vysťahovalectvo. Industrializácia bola záujmom Slovákov. '''Teleki: '''Industrializácia sa riadila hlavne podľa klimatických predpokladov. '''Rapant: '''Sama industrializácia by bola bývala správna. Chyba bola v tom, že to bola akcia politická a tiež bola postavená do služieb maďarizácie. Keby boli bývali zamestnaní v týchto priemyslových podnikoch Slováci, mestá by sa boli poslovenčili. '''Pataky: '''V tej dobe to nebol systém. '''Rapant: '''Faktom je však to, že ani licenciu nedostal nikto, kto sa nepodrobil. '''Florek: '''Čo sa týka Košíc, tu bol skok príliš nápadný. Košice sa maďarčili omnoho rýchlejšie ako sa industrializovali. Príčinou toho bolo stanovenie zásady materinskej reči pri sčítaní ľudu a potom maďarský školský zákon. '''Teleki: '''Na mnohých medzinárodných konferenciách bolo uznané, že maďarské koncipovanie pojmu materinskej reči pri sčítaní ľudu bolo relatívne najlepšie a najpraktickejšie. '''Pataky: '''Aj proti československej štatistike boli mnohé ponosy. '''Rapant: '''U nás to bolo iba výpomocné stanovisko. '''Pataky: '''Mnohí Česi uznali nesprávnosť pri postupe sčítania ľudu. '''Židovský: '''Podrobil kritike maďarské sčítanie ľudu na Podkarpatskej Rusi. '''Teleki: '''Tu pripúšťam odchýlky. '''Židovský: '''Zvlášť poukázal na okolie Mukačeva. Berehovo je skutočne na maďarskom kraji, avšak tu ide o veľmi dôležitú zásadu dopravy a hospodárskej rovnováhy. '''Teleki: '''Roku 1910 bolo tam 96 % Maďarov. '''Židovský: '''Mnohí Maďari sa odsťahovali. V okrese sú aj čisto ruské obce. Ani Výlok nemá maďarskú väčšinu. Na Podkarpatskej Rusi hrá veľkú úlohu otázka náboženská. Gréckokatolícky živel je rozhodne ruského pôvodu a tento ruský živel sa veľmi rýchle šíril. '''Straka: '''Vôbec sa nesmie zabúdať na to, že populácia je u Slovákov a hlavne u Rusínov nepomerne väčšia ako u Maďarov a to sa musí ukázať v štatistike. '''Teleki: '''Prebrali sme spoločne celé hranice a teraz sa budeme radiť separátne. Bolo by dobré, keby aj československá delegácia hľadala bázu k dohode. My budeme očakávať československý návrh. Je fakt, že vedecky nie je možné riešiť otázku Bratislavy a Nitry, sú však i iné sporné body. Je však treba hľadať dohodu, aby sa uspokojili rozvášnené davy. '''Straka: '''Bolo by však potrebné postarať sa o to, aby davy neboli umele a zbytočne štvané. Práve som dostal z Budapešti časopis Nemzet Szava, ktorý na prvej strane prináša mapu s nápisom: „Ajhľa, nová mapa“. Táto mapa je omnoho radikálnejšia ako maďarské požiadavky a zaberá nielen Košice, ale aj Prešov. Keď sa v maďarskej verejnosti pripúšťajú a dovoľujú takéto ilúzie, potom sa nikto tomu nesmie diviť, keď je verejnosť podráždená. '''Pataky: '''Dobre viete, že tento časopis je bezvýznamný a nestojí za ním nikto. '''Židovský: '''Diferencia medzi maďarským a československým stanoviskom je veľká. Podľa maďarského návrhu by Maďarsko dostalo veľké slovenské menšiny. Proti tomu návrh československý stojí na etnickom základe. Úradnícky živel nieje autochtónny a tuje i otázka Židov. Riešenie týchto problémov bude veľmi ťažké. Schôdza bola týmto ukončená. '''Pramene:''' AMZV ČR, PrS, kart. 61, fasc. 2, bez č. Kópia, strojopis. DIMK, II., s. 752-753. == Citované podľa == * Ladislav Deák, Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I. (Matica slovenská Martin 2002) [[Kategória:Dokumenty ku komárňanským rokovaniam delegácie Česko-Slovenska a Maďarska 9.-13. 10. 1938]] [[Kategória:Dokumenty]] 0vy045wbkxnnv2ds0on34gmddow07jh 14 1901 6677 3752 2016-11-26T05:08:02Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6677 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Josif Vissarionovič Stalin}} * {{Wikicitáty|Josif Vissarionovič Stalin}} * {{Commonscat|Joseph Stalin}} [[Kategória:Autori|Stalin, Josif Vissarionovič]] n13cmi9ijb29t58sh0twook30pk2bix 0 1903 8960 8616 2023-10-29T01:07:28Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva iniciatívy "Za spoločný štát" z 23. 9. 1991 k zachovaniu Československa]] na [[Výzva iniciatívy „Za spoločný štát“ z 23. 9. 1991 k zachovaniu Československa]]: správná typografie 8616 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} citované podľa: ''Jan Rychlík, Češi a Slováci ve 20. století II. Česko-slovenské vztahy 1945-1992 (AEP Brat. a ústav T. G. Masaryka Praha 1998)'' '''K demokraticky zmýšľajúcim občanom Za spoločný štát''' My, ktorým záleží na osude Slovenska nemenej ako signatárom iniciatívy Za zvrchované Slovensko, sme takisto presvedčení, že slovenský národ, ako aj všetci naši občania, má dnes historickú a neopakovateľnú príležitosť: vybudovať slobodný, spoločný demokratický štát. Vedomí si nenapraviteľných mravných a ekonomických škôd, ktoré by priniesol rozpad ČSFR, odmietame všetky pokusy stavať obyvateľstvo pred hotovú vec a roznecovať národnostné vášne tam, kde ide o presadzovanie osobných ambícií. Sme dosť zrelí na to, aby sme sa z vývoja okolo nás poučili. Sme dosť rozvážni na to, aby sme vedeli samostatne o sebe uvažovať v duchu slušnosti, ľudskosti a znášanlivosti. Sme dosť mravní na to, aby sme mali odvahu držať sa ústavných, demokratických spôsobov. Konečne máme možnosť trpezlivo hľadať novú podobu spolužitia. Využime ju. Občania v slobodných voľbách nikomu nedali hlas na rozbitie nášho spoločného štátu. Preto poslanci Slovenskej národnej rady nemajú mandát rozhodnúť o jeho zániku. Ak sa má rozhodovať o našom osude, rozhodnime v referende. Naše úsilie o spoločný štát je bojom o demokraciu. Poslanci Slovenskej národnej rady, nepodľahnite politickým manipuláciám, nepodľahnite nátlaku, nedovoľte, aby sa zopakoval február 1948! Podpisy (doplnené podľa: Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 202)): '''Milan Lasica, Július Satinský, Magda Vášáryová, Ľubomír Feldek, Martin Bútora, Milan Šimečka, a ďalší. Spolu asi 300.000 podpisov''' '''Pramene:''' Kultúrny život, 23. 9. 1991 Jan Rychlík, Rozpad Československa. Česko-slovenské vzťahy 1989-1992 (AEP Brat. 2002) Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 202) [[Kategória:Dokumenty]] cqgzod3dtg3as29kytutyydnptxfldr 0 1904 8957 8862 2023-10-28T02:07:03Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva "61 krokov k slovenskej identite“ z 23. 10. 1990]] na [[Výzva „61 krokov k slovenskej identite“ z 23. 10. 1990]]: správná typografie 8862 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 2002)'' Anonymita Slovenska v Európe a vo svete je až zarážajúca. Niet zrejme v Európe druhého národa, o ktorom by tak málo vedeli čo i len jeho vlastní susedia. A o kom nevedia, toho neberú na vedomie, s tým nespolupracujú, s tým neobchodujú, toho vlastne nemôžu uznávať ako partnera. Potreba odstrániť clonu z existencie Slovenska a Slovákov, nevyhnutnosť uznania identity Slovákov, ako jedného z najstarších európskych národov, je preto otázkou mravnou, politickou, ale i ekonomickou. Bez identity a národnej zvrchovanosti niet ani identity individuálnej. Európu a svet sme dosiaľ nezaujímali, lebo všade nás niekto zastupoval. Do Európy a do sveta sme nevstupovali na vlastných nohách. Ústavný zákon o čs. federácii z roku 1996 nebol naplnený, hoci proklamoval zvrchovanosť a suverenitu slovenského národa. Autentická federácia nastane vtedy, keď Slováci budú vystupovať vo svete ako samostatný medzinárodný subjekt so všetkými atribútmi, ktoré im patria. Terajšia predstava štátov a národov sveta o Slovensku odráža pozostatky čechoslovakizmu a neidentickej federácie. Slovensko musí preniknúť do povedomia Európy a jej národov, najmä v čase, keď vzniká spoločný dom. Anonymita Slovákov škodí tak slovenskému národu, ako aj európskemu spoločenstvu. Zásady demokratickej humanity, sociálnej spravodlivosti, rovnosti a rovnoprávnosti národov musia platiť aj pre Slovákov, a sú nezastupiteľné. Slováci sú vyspelým, moderným národom a musia mať adekvátne miesto v rodine ostatných európskych národov. Rovnako musia samostatne a aktívne vystupovať vo všetkých oblastiach medzinárodného života. Je to šanca, ktorá sa už nemusí opakovať. Ku stolu, pri ktorom budú rokovať európske národy o sebe, musíme pristúpiť načas a musíme nemu pristúpiť dostatočne zreteľne. Musíme tak učiniť vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti, v politike, ekonomike, kultúre, športe atď. Ani príslušnosť k ČSFR nám nesmie brániť k vlastnej identite, k vlastnej hviezdičke na zástave Európy. Nasledujúce námety toho, čo nám treba urobiť, nie sú vyčerpávajúce. Majú iba poskytnúť jednotlivcom i kolektívom záchytné body na ďalšie úvahy a činnosti. * A. V legislatíve ** 1. Vyhlásiť zvrchovanosť zákonov Slovenskej národnej rady nad zákonmi Federálneho zhromaždenia. ** 2. Pripraviť Ústavu Slovenskej republiky a v nej zakotviť všetky znaky štátnosti suverénneho národa. Základné atribúty zvrchovanosti slovenského národa by mali byť v Ústave Slovenskej republiky zakotvené jednoznačne (Slovenská republika je demokratický a sociálne spravodlivý štát slovenského národa. Územie Slovenskej republiky je nedeliteľné. Štátnym a úradným jazykom je slovenčina). ** 3. Vymedziť kompetenciu federácie a republík tak, aby sa zaručila realizácia suverenity slovenského a českého národa v celom rozsahu ekonomického, štátneho, kultúrno-spoločenského a medzinárodného života. ** 4. Ustanoviť všetky nevyhnutné inštitúcie zvrchovaného štátu, vrátane jeho členstva vo vládnych a nevládnych medzinárodných organizáciách. * B. V politike ** 5. Vyhlásiť zvrchovanosť Slovenskej republiky v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. ** 6. V Slovenskej národnej rade prijať vyhlásenie k národom Európy a sveta, v ktorom sa vyjadria základné postuláty slovenskej politiky, predovšetkým náš priateľský pomer k všetkým národom sveta, podložený našimi dejinami. ** 7. Rozvinúť diskusiu o potrebe a spôsobe vstupu Slovenska do európskych zoskupení. ** 8. Zreteľne artikulovať záujmy Slovenska a jeho osobitné zapojenie do helsinského procesu. ** 9. Po línii jednotlivých politických strán a hnutí nadviazať konkrétne formy spolupráce s medzinárodnými združeniami strán a hnutí. * C. V diplomacii ** 1. umožniť založenie konzulátov, resp. vyslanectiev všetkých rozhodujúcich štátov sveta na Slovensku. ** 2. Zriadiť osobitné slovenské zastupiteľstvá v metropolách rozhodujúcich štátov sveta. ** 3. Nadviazať účinné formy spolupráce so zahraničnými Slovákmi a považovať ich za prirodzených vyslancov Slovenska vo svete. ** 4. Založiť na Slovensku inštitút na výchovu pracovníkov pre diplomatické služby. * D. V ekonomike a obchode ** 1. Vymedziť ekonomické, majetkovo-právne, daňové a ostatné pomery Slovenskej republiky vo vzťahu k Českej republike a čs. federácii. ** 2. Vrátiť pod zvrchovanosť slovenských štátnych orgánov minimálne tú časť zlatého pokladu, ktorá vznikla zo zbierok slovenského národa. ** 3. Ustanoviť národné emisné centrum. ** 4. Ustanoviť republikový orgán v oblasti colníctva ** 5. Zabezpečiť plnú republikovú kompetenciu v oblasti zahranično-ekonomických vzťahov. ** 6. Založiť finančnú burzu a komoditné burzy, rozširovať sieť bánk, a to i medzinárodných, a sieť poisťovní. ** 7. Založiť národnú obchodnú komoru. ** 8. Založiť osobitné slovenské obchodné zastupiteľstvá vo svete, a to buď v rámci spoločných česko-slovenských orgánov, alebo vo forme osobitných orgánov. ** 9. Nadviazať priamo spoluprácu s príslušnými medzinárodnými ekonomickými orgánmi, ako je OECD, orgány EHS, MMF a pod. ** 10. Podporiť príliv kapitálu zo zahraničia, osobitne slovenského kapitálu. * E. V informáciách ** 1. V najbližšom možnom termíne založiť Slovenskú tlačovú kanceláriu so samostatným zapojením na svetovú agentúrnu sieť. ** 2. Príslušným spôsobom označiť hranice Slovenskej republiky, a to aj v hlavných svetových jazykoch. ** 3. Vydávať časopis „Slovensko“ v cudzích jazykoch. * F. V kultúre a vzdelanosti ** 1. Obsah učebníc, filmov, novín, televízneho a rozhlasového vysielania zamerať na uvedomovanie národa, a to vo vzťahu k histórii ako aj k prítomnosti. ** 2. Založiť osobitnú edíciu venovanú naj významnejším osobnostiam slovenského národa, vydať zobrané spisy týchto osobností. ** 3. Vstúpiť do príslušných medzinárodných organizácií. ** 4. Na festivaloch vo svete zúčastňovať sa pod vlastným menom a vlastnými symbolmi. ** 5. Umožniť štúdium na slovenských školách všetkým záujemcom zo zahraničia. ** 6. Zaviesť povinné vyučovanie aspoň jedného svetového jazyka už v predškolských zariadeniach. * G. V cirkvi ** 1. Preniesť sídlo trnavského arcibiskupa, metropolitu Slovenska, do Bratislavy. ** 2. Vybudovať v Bratislave národnú svätyňu slovenských svätcov. ** 3. Požiadať Vatikán o zriadenie jeho diplomatického zastupiteľstva v Bratislave. ** 4. Navrhnúť na vyhlásenie za svätých slovenských mučeníkov za vieru a národ (Hlinka, Vojtaššák, Gojdič, košickí mučeníci), ako aj niektoré ďalšie slovenské osobnosti (Rastislav). * H. Vo vede ** 1. Vstúpiť do príslušných medzinárodných organizácií. ** 2. Požadovať nahradenie Česko-Slovenskej akadémie vied Českou akadémiou vied. ** 3. Usporadúvať na Slovensku medzinárodné semináre. ** 4. Zúčastňovať sa na medzinárodných seminároch a akciách pod vlastným menom a s vlastnými symbolmi. * CH. V mestskej a obecnej samospráve ** 5. Vytvoriť komplexný celoslovenský orgán územného rozvoja miest a obcí, zodpovedajúci regionálnym, národným a svetovým trendom, a v tomto kontexte vybudovať medzinárodné letisko v Bratislave, ktoré by malo charakter bezcolnej zóny, ako jednu z brán vstupu do Slovenskej republiky. Zároveň uskutočniť modernizáciu letísk v Poprade a Košiciach. ** 6. Priamo vstupovať do príslušných európskych organizácií. ** 7. Rozširovať priateľské styky slovenských miest s mestami sveta. * I. V olympijskom a športovom hnutí ** 1. Zabezpečiť zmenu olympijskej skratky TCH na primeranejšiu, v ktorej by bolo reprezentované aj Slovensko písmenom S. ** 2. Požiadať vstup Slovenského olympijského výboru do Medzinárodného olympijského výboru. ** 3. Vyvinúť snahu o zorganizovanie zimných olympijských hier v Slovenskej republike tak, aby nedošlo k ekologickým škodám. ** 4. Začleňovať jednotlivé slovenské športové zväzy do medzinárodných športových organizácii. ** 5. Vytvoriť reprezentačné celky Slovenska najmä vo futbale a v hokeji a prihlásiť ich do príslušných medzinárodných súťaží. ** 6. Prihlásiť víťaza Slovenského pohára vo futbale do Pohára víťazov pohárov v rámci UEFA. * J. Armáda a bezpečnosť ** 1. Uplatniť teritoriálny princíp výstavby armády. ** 2. Ustanoviť osobitnú republikovú a miestnu políciu. * K. Ďalšie opatrenia ** 1. Požiadať príslušné orgány Spojených štátov amerických o zriadenie samostatnej úradovne USIA v Bratislave. ** 2. Požiadať Radu národnej bezpečnosti USA o zriadenie samostatného slovenského vysielania Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy. ** 3. Označovať exportné výrobky zo Slovenska značkou „Made in Slovakia“. ** 4. Uzákoniť ako štátny sviatok Slovenskej republiky 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady a vyhlásenia slovenskej nezávislosti v roku 1848. ** 5. Premenovať hlavné ulice slovenských miest podľa významných slovenských národovcov a slovenských politických osobností všetkých čias. ** 6. Pozmeniť názvy všetkých podnikov, ktoré sú pomenované podľa inonárodných predstaviteľov (napr. CHZJD Bratislava, CHZWP Nováky apod.) ** 7. Pomenovať po slovenských národovcoch (po Štúrovi, Hlinkoví, Štefánikovi a ďalších) gymnáziá, stredné a vysoké školy v Slovenskej republike. ** 8. Na Bratislavskom hrade vytvoriť panteón veľkomoravským a slovenským národným dejateľom (Svätopluk, Štúr, Štefánik a pod.) ** 9. Zabezpečiť vlastné vydávanie poštových známok s označením „Slovenská republika“. ** 10. Vytvoriť výbor slovenskej spoločnosti pre ľudské práva. Uvedené konkrétne námety nie sú vyčerpávajúce. Predkladáme ich ako podnet na ďalšie rozpracovanie, najmä však uskutočnenie. Žiadame príslušné orgány štátnej moci, politické, legislatívne, ekonomické, umelecké, vedecké, športové a ďalšie orgány a inštitúcie Slovenska, aby v rámci svojej pôsobnosti presadzovali a uskutočňovali tieto kroky. Vyzývame všetky Slovenky a Slovákov bez ohľadu na ich politickú, náboženskú a inú príslušnosť, aby všemožne podporili predloženú iniciatívu, ktorá má slúžiť národu a Európe. 23. 10. 1990 Prípravný výbor Iniciatívy „ZVRCHOVANÉ SLOVENSKO“ ''' Pramene: ''' * denník Smena 27. 10. 1990 * Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite. Zvrchované Slovensko. Zborník dokumentov. Ed. Ferko, M., Chovanec, J., Tkáč, M. (Brat. 1996) * Dokumenty k dejinám slovenskej identity a štátnosti. II. zv. (Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry Brat. 1999) * Chovanec, J.: Slovenská republika - budovanie suverénneho štátu. (Brat. 2001) '''Poznámka:''' Memorandum vypracovali 23. 10. 1990 právnik JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc., spisovateľ JUDr. Milan Ferko, ekonóm Ing. Marián Tkáč (autor pôvodného návrhu) a právnik JUDr. Michal Gašpar, CSc. [[Kategória:Dokumenty]] kxisqakihurypeeark3s5756wfqodxz 0 1905 8955 8607 2023-10-27T01:07:33Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie signatárov občianskej iniciatívy "Zvrchované Slovensko" o jej podstate a cieľoch z 2. 11. 1990]] na [[Vyhlásenie signatárov občianskej iniciatívy „Zvrchované Slovensko“ o jej podstate a cieľoch z 2. 11. 1990]]: správná typografie 8607 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 2002)'' # Iniciatíva ako neformálna skupina nepolitického charakteru vznikla na podporu programového úsilia vlády SR a ďalších orgánov a inštitúcií o »zviditeľnenie« Slovenska vo vzťahu k Európe a svetu, čo považujeme za dôležitý predpoklad jeho ďalšieho ekonomického i sociálneho rozvoja. # Iniciatíva sa stavia za terajší postup vládnych orgánov SR pri novom a autentickom vymedzení kompetencie federácie a republík v duchu trenčianskoteplických dohôd. # Jednotlivé »kroky« zo 61 nie sú zoradené podľa časovej postupnosti, ale podľa jednotlivých oblastí ľudskej činnosti. # Dištancujeme sa od osobitných politických ambícií a od snahy po násilnom riešení akýchkoľvek otázok, od netolerancie a diktatúry. Tak ako sme uviedli, ide nám len o podnety na ďalšie rokovanie, o lásku k Slovensku a o jeho všeobecné povznesenie. '''Vyhlásenie popísali:''' '''Marián Tkáč, Bartolomej Kunc, Jaroslav Chovanec, Michal Gašpar a Ján Cuper''' ''' Pramene: ''' * Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite. Zvrchované Slovensko. Zborník dokumentov. Ed. Ferko, M., Chovanec, J., Tkáč, M. (Brat. 1996) [[Kategória:Dokumenty]] 88ee1afc9r6smj3zkxzevckfne0jv6e 0 1906 8845 8609 2023-07-23T12:07:01Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8845 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 2002)'' Na pôde Maďarskej nezávislej iniciatívy sa 6. januára 1990 uskutočnilo stretnutie Koordinačného výboru VPN, zboru a tlačových predstaviteľov MNI, na ktorom sa prerokovali spôsoby budúcej spolupráce a koordinácie činnosti oboch iniciatív. V rámci tejto spolupráce predstavitelia VPN a MNI vypracovali spoločné stanovisko o spolužití národov, národných menšín a etnických skupín na Slovensku ako východisko riešenia tohto problému v Československu a strednej Európe. V minulom roku sme boli svedkami vzniku nových, demokratických spôsobov riešenia spoločenskej krízy vo východnej a strednej Európe. Treba si však uvedomiť, že životnosť a perspektívy vzniku nových demokratických štruktúr závisia vo veľkej miere od schopnosti prekonať národné a nacionalistické predsudky, koreniace v historických nánosoch regiónu. Nová situácia nášho regiónu si vyžaduje nové prístupy nielen v oblasti rovnoprávnych vzťahov jednotlivých štátov a národov, ale aj v problematike národných menšín a etnických skupín, a to aj v medzinárodných súvislostiach. Treba skoncovať s „národnostnou politikou“ totalitárnych režimov, prekonať dedičstvo stalinizmu, starých nedorozumení a rozporov, ktoré vznikli v dôsledku dlhodobej chybnej politiky nedemokratických štátnych útvarov, neuznávajúcich rovnoprávnosť všetkých národov, národných menšín a etnických skupín. Pripravovaný program občianskeho hnutia VPN, ako aj program MNI bude obsahovať popri kapitolách a politickom systéme, ekológii, hospodárstve, sociálnych istotách, zdravotníctve, školstve, kultúre a ostatných oblastiach spoločenského života aj podrobný návrh na riešenie a spôsoby spolužitia našich národov, národných menšín a etnických skupín. Riešenie by malo vychádzať z týchto zásad: * Východiskovým bodom a cieľom úsilí vo všetkých sférach spoločenského života je občan, jednotlivec. Štátotvornými subjektmi sú všetci občania štátu. * VPN a MNI sa zasadzujú za plné rešpektovanie suverenity štátov a nedotknuteľnosť štátnych hraníc v Európe pri súčasnom zvyšovaní priechodnosti a priepustnosti hraníc. Odmietajú zároveň princíp reciprocity v riešení otázok národných menšín, uvedomujúc si, že uplatňovanie takéhoto princípu by dostalo všetky menšiny do vzájomného postavenia rukojemníkov. Zaručenie občianskych a k nim prislúchajúcich menšinových práv nemôže byť ani u nás závislé na politike a praxi iných štátov. Prekonať nacionalistické predsudky možno len demokratickým, kultúrnym spôsobom, vzájomnou úctou a rešpektovaním. U príslušníkov všetkých národov a národných menšín Československa treba vytvoriť vedomie tolerancie a vzájomného rešpektovania. Príslušnosť k národu je základným ľudským právom. Národom, národným menšinám a etnickým skupinám prislúchajú kolektívne práva. Z týchto kolektívnych práv vyplývajú každému ich príslušníkovi práva individuálne. Vychádzajúc zo spolupatričnosti a vzájomnej podmienenosti ľudských a občianskych práv a slobôd, resp. národných, menšinových a etnických kolektívnych práv odmietame minulú a súčasnú prax a pokusy uplatňovať kolektívnu zodpovednosť a obviňovať národné, menšinové či etnické skupiny ako celky. Stalinizmus a nacizmus dávali hrôzostrašné príklady toho, čo znamená „kolektívne potrestanie“ tej-ktorej skupiny obyvateľstva. Na základe kolektívnych práv národov, národných menšín a etnických skupín im prislúcha samospráva vo všetkých záležitostiach, týkajúcich sa ich výlučne ako aj rovnoprávne spolurozhodovanie vo všetkých záležitostiach, týkajúcich sa aj ich. Pri sledovaní realizácie kolektívnych práv národov, národných a etnických menšín treba vychádzať z ustanovení záverečného dokumentu KBSE v Helsinkách a záverov následných konferencií a z priority medzinárodného nad vnútroštátnym právom - táto zásada sa premietla doViedenského dokumentu KBSE. Viedenský dokument umožňuje vzájomnú kontrolu štátov pri dodržiavaní ľudských práv a v tomto rámci aj práv národov, národných a etnických menšín. V Európe sa tak postupne vytvára nadštátny systém kontroly dodržiavania ľudských práv. Tento systém by sa mal stať medzinárodnou zárukou ochrany práv národov, národných a etnických menšín. Závažnosť problematiky národov, národných a etnických skupín nezávisí od ich početnosti. Tieto zásady priamo nadväzujú na dvanásťbodové programové vyhlásenie VPN z 25. novembra 1989, ktoré sa zasadzuje za plnú a faktickú rovnoprávnosť národov, národných menšín a etnických skupín v Československu. Základné skupiny VPN a MNI - podobne ako KV VPN a zbor predstaviteľov MNI - budú spolupracovať v duchu a záujme demokratických princípov, pluralizmu, ochrany ľudských a občianskych práv a slobôd. VPN a MNI zároveň vstupujú do rokovania s maďarskými štátnymi predstaviteľmi o rovnoprávnom postavení Slovákov v Maďarsku. Doriešenie rovnoprávneho postavenia národov, národných menšín a etnických skupín je jedným zo základných kľúčov, otvárajúcich Československu cestu do demokratickej Európy. Bratislava 21. 1. 1990 '''Pramene:''' * Verejnosť, 23. 1. 1990 * Verejnosť proti násiliu 1989 - 1991. Svedectvá a dokumenty. (Nadácia Milana Šimečku Brat. 1998) [[Kategória:Dokumenty]] gl8m9sr3vzi43j0xhhi5ulx07m2fcuk 0 1907 8608 7257 2022-10-31T13:07:36Z Danny B. 47 typo 8608 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 2002)'' # Žiadame slobodnými voľbami zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament Slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti. # Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré túto slobodu zaručia. # Žiadame zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a ďalšie občianske práva a slobody. # Žiadame zrušiť vedúcu úlohu KSČ, zakotvenú v ústave a v tomto zmysle zmeniť ústavu. # Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho zriadenia. # Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát. # Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu. # Žiadame slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie. # Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva. # Žiadame dôslednú demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva a postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti. # Žiadame reálne zaručiť právo na zdravé životné prostredie. # Žiadame zaručiť rovnakú šancu pre všetkých pri voľbe a naplnení životnej dráhy. '''Pramene:''' * Historický ústav SAV, Fond ÚVS, a. j. 176, xerokópia, 1 s * Verejnosť proti násiliu 1989 - 1991. Svedectvá a dokumenty (Nadácia Milana Šimečku Brat. 1998) [[Kategória:Dokumenty]] a2lwism69arpvkk9b3mcds4vuckynhp 0 1908 8604 7217 2022-10-17T00:08:00Z Danny B. 47 typo 8604 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Komunistická strana Slovenska | ZDROJ = Pravda, 28. U. 1989 | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod Ed. V. Hlavová, J. Žatkuliak (LIC Brat. 2002)'' Zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, uskutočnené 26. a 27. novembra 1989 posúdilo súčasnú politickú situáciu na Slovensku. Všetci účastníci tohto zasadania si plne uvedomujú, že strana a celá naša spoločnosť stoja na historickej križovatke, pred riešením osudovo významných úloh. Vlna emócií, ale aj nenávisti, ktorá sa zdvihla proti komunistickej strane, je sprievodným javom hlbokej politickej krízy. Ústredný výbor KSS posúdil súčasný stav spoločnosti a poukázal na príčiny, ktoré viedli k súčasnej situácii. Podrobil kritike chyby, ktoré spôsobili oslabenie spojenia strany s pracujúcimi, nedostatočné uspokojovanie ich záujmov a túžob, neochotu hovoriť ľuďom vždy plnú pravdu a spolu s nimi nachádzať správne východiská riešenia problémov. Nerešpektovanie mnohých základných princípov politického vedenia a ideologického pôsobenia viedlo k strate dôvery, ktorou strana disponovala medzi masami vďaka dlhoročnému statočnému a hrdinskému proti kapitálu, za národné oslobodenie, v boji o politickú moc pred Víťazným februárom i v čase budovania socializmu. Komunisti na Slovensku si s plnou vážnosťou uvedomujú, že obnova skutočnej, neformálnej autority strany bude ťažká, neobyčajne náročná. Vyžaduje si dôsledne prekonať všetky deformácie socializmu a pozostatky administratívno-direktívneho riadenia, nadviazať na všetko pozitívne z minulosti a prebojúvať revolučnú obnovu socializmu. Nemáme inú cestu ako obrodiť stranícke rady, ak chceme presvedčiť o vysokej zodpovednosti za osudy našich národov, za socializmus v našej domovine. V tejto zložitej dobe sa musí zmeniť i naše chápanie podstaty socializmu ako spoločnosti modernej, vysokovýkonnej, demokratickej a humánnej. Strana musí zintenzívniť svoj vplyv na spoločenské dianie - uplatňovať ho výlučne politickými prostriedkami. Našou politikou je presviedčať a získavať pracujúcich, príslušníkov našich národov a národností, zápasiť za uspokojovanie ich oprávnených záujmov a potrieb. Naším najvyšším poslaním je služba ľudu. Jasným akčným programom a jeho dôsledným plnením sa budeme usilovať o dôveru celej spoločnosti. Uvedomujeme si, že cesta k tomu vedie cez demokratický dialóg, dialóg bez predsudkov, dialóg so všetkými, ktorým leží na srdci osud socialistického Československa, so všetkými, ktorí si vážia jeden druhého, zodpovedne sa usilujú o všeobecnoprospešné ciele, o optimálne východiská zo súčasnej situácie, o ďalšie napredovanie našej vlasti. Najaktuálnejšou úlohou najbližších dní je preniesť tento dialóg na koaličnú platformu Národného frontu, štátnych orgánov, dať mu konkrétne zameranie, s cieľom znížiť napätie v spoločnosti a vytvoriť priestor na riešenie naliehavých úloh. To sa týka všetkých článkov politického systému. Všetky štruktúry už vyslovili svoje stanoviská a je najvyšší čas, aby sa ďalej dialóg viedol vecne a s konkrétnou zodpovednosťou. Žiadame komunistov, aby v tomto duchu podnikli konkrétne kroky. Z mimoriadnych zasadaní ÚV KSS a zasadaní ÚV KSS vyplýva náš prístup pre dialóg. # Nedeklamovať vedúcu úlohu strany ústavne ani inak, ale uskutočňovať ju v zápasoch za záujmy ľudu, našich národov a národností. # V záujme budovania právneho štátu zapracovať do pripravovaného návrhu novej Ústavy ČSSR, ČSR a SSR požiadavky ľudu formulované v týchto dňoch. Urýchliť prípravu zákona o voľbách i samotné voľby. # Zhodnotiť dejiny KSS za socializmu, predovšetkým príčiny spoločensko-politických kríz, najmä roku 1968, ako pokusu o spoločenskú reformu a obrodu socializmu. Považujeme to za jeden z rozhodujúcich predpokladov znovuobnovenia dôvery ľudí k realizácii spoločenskej prestavby. Stoja pred nami nasledujúce úlohy: # Zintenzívniť dialóg o našej socialistickej budúcnosti s politickými stranami, spoločenskými organizáciami združenými v Národnom fronte SSR a začať ho s občianskymi iniciatívami. # Viesť rozhovory s bývalými vedúcimi funkcionármi straníckych a štátnych orgánov, komunistami, ktorí odišli z radov strany v roku 1970 a chcú sa zapojiť do obnovy socialistickej spoločnosti. # Na všetkých úrovniach zmobilizovať komunistov na riešenie oprávnených požiadaviek študentov. # Prostredníctvom komunistov v prostriedkoch masovej informácie pomáhať utvárať priestor na pluralitu názorov, včasnú a pravdivú informovanosť verejnosti. Pôsobiť proti propagácii asociálnych a antihumánnych názorov, ktoré sú v rozpore s ústavou a socialistickou zákonnosťou. # Mobilizovať stranícke orgány a organizácie, všetkých členov strany, aby bez prerušovania plnili hospodárske úlohy, aby sa zabránilo hospodárskemu a sociálnemu rozvratu, ktorý by znemožnil socialistickú obnovu spoločnosti, a v záujme toho spolupracovať so všetkými politickými silami. # Využiť politický vplyv strany, aby príslušné orgány pôsobili pri ochrane zdravia, životov a majetku všetkých občanov bez rozdielu. Ich pôsobenie koncentrovať na boj so zločinnosťou, korupciou a inými prejavmi sociálnej patológie. # Do straníckej práce na všetkých úrovniach vyzdvihovať mladé, tvorivé, odborne a politicky fundované kádre schopné viesť účinný dialóg s občianskymi iniciatívami, so všetkými skupinami obyvateľstva a organizáciami, ktoré ich zastupujú. # Urýchlene pripraviť a po posúdení na najbližšom zasadaní ÚV KSS predložiť ÚV KSS platformu Ústredného výboru KSS pre revolučné obrodenie strany a vyvedenie spoločnosti z krízy. # Pripraviť stranu na získanie politického vplyvu vo všeobecných, tajných voľbách. Na okamžité plnenie akčných opatrení je potrebné na úrovni ÚV KSS, KV a OV KSS vyzbrojiť funkcionársky aktív a poskytnúť konkrétnu pomoc základným organizáciám. [[Kategória:Komunistická strana Slovenska]] [[Kategória:1989]] [[Kategória:Dokumenty]] s8uvcj8lp21ep9atv07ry04prfsivzf 0 1914 8868 8725 2023-08-13T01:07:02Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8868 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''Europe at the Crossroads'''<br /> '''Memorandum Milana Hodžu o stredoeurópskej federácii zaslané Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov začiatkom roka 1944'''<br /> 1944 </div> == I. == Môže a nemusí byť pravdou, že kto je pánom Prahy, je pánom Európy. V každom prípade len čo československá exilová vláda vstúpila do sovietskej sféry, Praha sa stáva nástrojom pre moskovský komunistický Drang nach Westen. Slovanský nacionalista môže byť nadšený z neslýchaného rozšírenia slovanského myslenia alebo vplyvu až po Prahu - tradičné centrum kultúrnych a politických úsilí Slovanov. V skutočnosti však slovanská civilizácia pramenila a orientovala sa na také ideály, ako sú humanitná demokracia, slobody jednotlivca i národa a sloboda myslenia a vyznania. Mnoho českých predstaviteľov od Jána Huša cez Komenského, Palackého až po T. G. Masaryka svoj život zasvätilo týmto ideálom. Slovanstvo Moskvy je podstatne odlišné. Niektorí cárski diplomati používali slovanský romantizmus na propagandistické ciele. Tak je to aj dnes. Do konštruktívnej politiky však propaganda nepatrí. Slovanské národy Európy sa zúčastnili na terajšom zápase za mier v podstatne väčšej miere ako za prvej svetovej vojny. Čím väčšia je ich účasť vo vojne, tým väčšia je aj ich zodpovednosť za hlavné princípy povojnového usporiadania. Práve história slovanských národov ponúka najtragickejšie argumenty proti rozdeleniu Európy na sféry vplyvu. Poliaci, Česi, Slováci a národy Juhoslávie boli obeťami mocenských sfér po celé stáročia. Preto všetky tieto národy okrem Čechov v exile s uspokojením a skutočným nadšením uvítali povojnový plán medzinárodného usporiadania, založený na rovnoprávnych suverenitách všetkých národov, veľkých rovnako ako malých. == II. == Dr. Beneš sa verejne pokúsil vysvetliť svoju politiku špeciálnej sféry tým, že obvinil západné demokracie zo zrady, ktorej obeťou sa Československo stalo v roku 1938. Zo svojej dlhej osobnej skúsenosti v Spoločnosti národov sa Beneš musel objektívne poučiť, že na pád našej krajiny v roku 1938 nebola potrebná osobitá zrada. V skutočnosti to bola absencia európskej solidarity proti agresii, ktorá umožnila intenzívne oživenie nemeckého imperializmu. Každý dúfal, že bude ušetrený alebo bude schopný uzavrieť s agresorom kompromis. Nebola to iba skupina zlých ľudí, ktorí súhlasili, aby katastrofa zachvátila Európu a svet. Bol tu neadekvátny systém, ktorý sa stal podhubím pre zlých ľudí a ktorý sám so sebou prinášal prvky nejednotnosti a rozporov. Bez ohľadu na to, aký silný vplyv malo Francúzsko v roku 1919, bola francúzska sféra (a nielen ona) odsúdená, aby sa rozplynula do vzduchu. Nijaká sféra nieje dosť silná na to, aby sa ubránila proti zvyšku sveta alebo hoci len proti svojmu protivníkovi. Francúzsko nebolo úspešné pri ochrane malých vo svojej sfére. Sovietske Rusko napriek veľkolepým vojenským zásluhám však týmto národom svojou ochranou radosť neprinesie. K zrade Československa došlo v roku 1938. Vtom momente bolo nevyhnutné vyvodiť politické dôsledky. Čo sa však stalo? Po francúzsko-britskej „zrade“ prezident Beneš dostal kategorické uistenie, že sovietske Rusko môže na priamu výzvu intervenovať ani nie tak na základe dohodnutých záruk, ale jednoducho ako pomoc príbuznému slovanskému národu v núdzi (...) Český štátnici však napriek svojmu zúfalstvu cúvli pred dôsledkami takéhoto rozhodnutia, nazdávajúc sa, že by toto mohlo nacistom umožniť vyhlásenie ideologickej „svätej vojny“ proti boľševizmu, čím by sa paralyzovala verejná mienka na Západe a Československo by sa dostalo do krížovej paľby medzi dvoma tábormi“ (R. Seton-Watson: A History of Czechs and Slovaks, s. 364-365.) Uvážlivý úsudok Setona-Watsona nik nevyvrátil. Československí vodcovia nezávisle od toho, ako bolo Nemecko a Rusko pripravené viesť vojnu, naozaj „cúvli“, pretože ani oni, ani ich národ si neželali, aby boli považovaný za „predvoj boľševizmu“. Formálne bolo rozhodnutie v rukách dr. Beneša, lebo vláda, ktorú viedol autor týchto riadkov, rezignovala 21. septembra, zatiaľ čo ruská ponuka prišla o niekoľko dní neskôr. Takže sovietsku ponuku odmietol dr. Beneš osobne. == III. == Za novou Benešovou zahraničnou politikou sa môže skrývať niečo iné. Benešov minister zahraničných vecí nedávno po stretnutí s prezidentom Rooseveltom na otázky novinárov odpovedal, že Československo má takú polohu, ktorá ho núti postupovať práve tak, ako postupuje jeho prezident. No zdá sa, že aj iné národy majú podobnú polohu. Za odpoveďou ministra zahraničných vecí sa však mohla skrývať narážka, že ruský parný valec sa ženie dopredu a možno bude bezpečnejšie ľahnúť si pod neho, ako nebyť vôbec nikde. Sovietsko-československá zmluva je pokusom legalizovať budovanie sfér. Vláda Spojených štátov veľkomyseľne vyhlásila, že zmluva nie je v rozpore s celkovou bezpečnosťou. Dôveryhodnosť pripisovala najmä dobrej vôli jej signatárov. Zmluva však nepochybne napomáha utváranie sfér, ktorých katastrofálnym dôsledkom možno predísť len na základe systému spoločnej zodpovednosti. == IV. == Bol dr. Beneš oprávnený pomáhať Sovietom pri ich utváraní sféry „bezpečného pásma“ svojou jednostrannou aktivitou mimo rámca Veľkej trojky? Formálne áno. Ale politicky? Dňa 25. novembra 1941 vyhlásil: „Nikto z nás nemá do budúcnosti právo zaväzovať náš ľud a náš štát v akýchkoľvek základných vnútorných alebo medzinárodných otázkach. Našou úlohou je pracovať tu (v zahraničí) a vykonávať všetky funkcie len do chvíle, keď sa budú môcť naši ľudia doma vysloviť k budúcej vláde“. Dr. Beneš mohol mať dobré dôvody takto hovoriť. Pravdepodobne by však vystúpil inakšie, keby si mohol byť po vojne istý konečnou podporou väčšiny obyvateľstva vo svojej krajine, čo sa týka „vnútorných i medzinárodných záväzkov“. Preto sa rozhodol zabezpečiť svoju vlastnú pozíciu a pozíciu svojej strany aj v prípade, keby doma nemohol počítať s väčšinou. Sovietske sféry sa nestarajú o demokratické väčšiny. Priatelia dr. Beneša boli zamestnaní umlčiavaním pochybností medzi jeho stúpencami v Londýne. Oslavovali jeho múdrosť, jeho sovietsku politiku, ktorá má Československo ochrániť pred sovietizáciou a tak uchovať všetky demokratické inštitúcie v našej krajine. No v skutočnosti sa jeho exilová vláda vzhľadom na predstavy o svojom budúcom postavení doma po vojne prejavovala neurčito. V kontroverznom vyhlásení, ktoré 19. Augusta 1942 „s vedomím amerického ministerstva zahraničných vecí“ publikoval československý veľvyslanec vo. Washingtone, vláda vyhlásila, že nikto, ani ona, ani prezident, ani nikto v zahraničí nie je oprávnený rozhodovať alebo ovplyvňovať vnútorné usporiadanie Československa. No už predtým, 7. mája pri predstavovaní britského veľvyslanca československej vláde Beneš vo svojom prejave v Československo-britskom inštitúte v Londýne povedal: „My (exilová vláda) sme pripravený. Všetky naše plány sú pripravené, vychádzajú z československej vnútornej reformy, ktorá sa týka štátnej správy, decentralizáce, systému politických strán atď.“ Prezidentské sedemročné obdobie však vypršalo v decembri 1942. (To za predpokladu, že rezignácia z 5. októbra 1938 nebola právoplatná ako všetko, čo nasledovalo po Mníchove). Štátna rada v Londýne, ktorej členov z pozície osobnej moci vymenúva prezident, predĺžila prezidentovi volebné obdobie dovtedy, kým nebude možné doma po vojne vypísať voľby. To vzápätí urýchlilo diplomatickú prípravu rusko-československej zmluvy. Po návrate z Moskvy dňa 4. februára dr. Beneš predniesol prejav v Štátnej rade v Londýne. Oficiálny československý bulletin v New Yorku z toho dňa cituje Benešovu zmienku o vnútornej reorganizácii Československa: „V každom meste a v každej obci budú ustanovené výbory, najprv aby viedli zápas, neskôr, aby sa stali jadrom demokratickej verejnej správy.“ Treba zdôrazniť, že predvojnová československá miestna samospráva bola skutočne demokratická a pracovala naozaj dobre. Po vylúčení kolaborantov mohla práve tak dobre pracovať aj po vojne. Ako sa zdá, Benešove názory na „demokratické vládnutie“ boli ovplyvnené sovietskym vzorom. Dokonca jeho slovník napodobňuje sovietsku ústavu, podľa ktorej musí existovať Jadro“, ktoré „vedie“ organizácie. Rovnako v Juhoslávii boli ustanovené výbory, aby organizovali orgány pripravené prevziať vládu. V Československu sa musia teda legálne volebné obvody zmiesť zo stola, aby mohli prísť práve „Jadrá“ k moci. V bulletine sa ďalej hovorí: „Dr. Beneš navrhol utvoriť stranícky systém pozostávajúci z troch strán: ľavice (komunisti), stredu (socialisti) a pravice (zvyšok), o ktorom rozhodne suverénny ľud. Dr. Beneš takéto usporiadanie odporúča a netají svoj zámer po páde Nemecka podľa tohoto princípu zostaviť vládu.“ Nehľadiac na zdvorilú poznámku - „o ktorom rozhodne suverénny ľud“ -zdá sa, že dr. Beneš pozná rozhodnutie slobodného ľudu už vopred, pretože „netají svoj zámer zostaviť vládu.“ Predpoklad, že dr. Beneš využije svoje priateľstvo s Moskvou na ochranu Československa pred sovietizáciou alebo na „záchranu československej demokracie“, je preto iba hrubým zveličovaním. Či už Beneš v Moskve dostal a prijal nejakú radu, alebo, čo je pravdepodobnejšie, dosiahol podporu Moskvy, naďalej iba pripravuje svoju osobnú moc v Československu. To je nezlučiteľné s tou účinnou demokraciou, ktorá bola politickým výrazom Čechov a Slovákov, ich republiky, pokiaľ by mal akýkoľvek prezident rešpektovať ústavu. == V. == Československo sa vo svojom pôvodnom stave môže stať pilierom demokracie v oblasti medzi Nemeckom a Ruskom možno v rámci širšej federácie, ktorá by zachovávala priateľstvo a vďačnosť voči Spojeným národom vrátanie Ruska. Táto krajina si zaslúži lepší osud, ako byť obeťou osobnej moci kohokoľvek alebo sovietskeho systému v akejkoľvek podobe. Aj Česi určite odmietajú každé podobné riešenie. Navyše Slováci, až na zopár výnimiek, trvajú na spravodlivej samospráve, čo je nezlučiteľné s tvrdým centralizmom dr. Beneša a jeho prívržencov v exile. Pokiaľ ide o Podkarpatských Rusov, t.j. ich príbuzných v Spojených štátov, nedávno sa stretli v New Yorku s ministrom Masarykom, ktorý im sľúbil, aby ich upokojil, právo slobodne sa rozhodnúť, či zostanú v Československu, alebo sa pripoja k sovietskemu Rusku. Tí, čo sú doma, vedia najlepšie, čo robiť. Československo však rozhodne nie je výnimkou, pokiaľ ide o základnú nevyhnutnosť hneď po vojne a pod ochranou aliancie zabezpečiť ľuďom politickú slobodu a slobodné voľby. Výsledok možno len ťažko spochybniť: samospráva, federácia, reprezentatívne vlády, Štyri slobody, vďačná lojalita voči Spojeným štátom, Veľkej Británii a Rusku. Nijaké „sféry záujmu“, ale členstvo v medzinárodnej organizácii všetkých spojencov, ktorá by vychádzala z rovnoprávnosti suverenít. == Záver == Požiadavka nastolenia skutočného mieru, všeobecných volieb a slobodných plebiscitov v strednej Európe sa na prvý pohľad môže zdať príliš odvážnou alebo iba ťažko uskutočniteľnou. Je to však presne ten proces, ktorým možno dosiahnuť rozhodujúce výsledky v mnohých oblastiach, pokiaľ sa starostlivo pripraví, vždy v súlade s konkrétnymi podmienkami, a tiež sa starostlivo načasuje: # Uľahčí konsolidáciu tým, že umožní ventilovať vzplanutia vnútorných rozporov a revolt. # Umožní absolútnou väčšinou hlasov ukázať, že stredoeurópske krajiny si želajú, aby sa mohli naďalej tešiť z americkej a britskej pomoci a priateľstva. Do určitej miery si tiež želajú dobrú lojálnu susedskú politiku voči Rusku, kolektívne obranné spojenectvo sním bez toho, aby prijali jeho ekonomický alebo politický systém, alebo zasahovanie Ruska do svojich vnútorných záležitostí. # Takto sa prirodzene ukáže, že bezpečnosť Ruska nezávisí od umelo vytvoreného, vynúteného alebo podrobeného bezpečnostného pásma susedných národov, ale iba od rámca medzinárodnej solidarity, ako ho predstavuje Veľká trojka a spojené národy. Sloboda stredoeurópskych národov medzi Ruskom a Nemeckom s vylúčením sfér vplyvu je predpokladom riešenia stáročných problémov tohoto regiónu, prekonania ich výbušnej povahy. Nemecko nikdy neupustí od šírenia svojej propagandy v strednej Európe, aj keby sa stala ruskou sférou. Z takejto situácie vzíde buď nová rivalita a chaos, alebo nemecko-ruská spolupráca, ktorá bude v príkrom rozpore s akýmkoľvek plánmi medzinárodnej mierovej solidarity po skončení vojny. Iba slobodná stredná Európa bez sfér a skôr či neskôr stredoeurópska federácia dokážu účinne zabrániť Nemecku, aby znovuzískalo hegemóniu v strednej Európe ale aby dosiahlo vedúce postavenie v budúcej Európe. So slobodnou, zjednotenou strednou Európou, s Francúzskom, ktoré sa znovu vzchopí, a s Ruskom, ktoré podporí európsku a medzinárodnú spoluprácu, bude Nemecko iba silným partnerom, ale nie diktátorom. Bez slobodnej strednej Európy niet zábezpeky, že Európu a niektorých jej zámorských susedov nezachváti totalitárny imperializmus. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * HODŽA, Milan. ''Federácia v strednej Európe a iné štúdie''. Bratislava : Kalligram, 1997. ISBN 8071491616. '''Zdroj:''' Veselý, Zdeněk (ed.). ''Světová politika 20. století v dokumentech''. Praha : Vysoká škola ekonomická v Praze, 2000. ISBN 8024500337. [[Kategória:Milan Hodža]] [[Kategória:1944]] [[Kategória:Dokumenty]] pfa245giqfrcgdooxt3y79q3tj8o3cv 0 1917 9263 8283 2024-11-11T14:07:41Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Uznesenie mimoriadneho zasadnutia Slovenskej rady VPN 6. 3. 1991]] na [[Uznesenie mimoriadneho zasadnutia Slovenskej rady VPN 6. marca 1991]]: vhodnější název 8283 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť, 7. 3. 1991'' Na svojom prvom zasadnutí po Republikovom sneme v Topoľčanoch Slovenská rada VPN kooptovala týchto členov: Alexander Dubček, Zuzana Mistríková, Ján Pišút, Milan Šútovec, Ernest Valko. SR VPN zvolila svoje predsedníctvo. Jeho členmi sa stali: Fedor Gál, František Mikloško, Jozef Kučerák, Marcel Strýko, Marián Čalfa, Vladimír Čečetka, Peter Zajac, Miroslav Kusý, Martin Bútora, Juraj Flamík, Daniel Brezina. SR VPN potvrdila Fedora Gála vo funkcii predsedu SR VPN. Konštatovala, že legitimita a činnosť SR VPN je daná závermi Republikového snemu VPN. Slovenská rada VPN na svojom mimoriadnom zasadnutí riešila i vzniknuté problémy v súvislosti s vyhlásením ministra Milana Kňažku dňa 3. 3. 1991 v Slovenskej televízii a s tým súvisiace vyhlásenie premiéra Mečiara v rozhlase a v televízii. SR VPN vidí v svojvoľnom a neodôvodnenom konaní ministra Kňažku a premiéra Mečiara porušenie zásad spolupráce v hnutí. SR VPN prejavila veľkú snahu o zislenie skutkovej podstaty a riešenie problémov. Pán minister Kňažko s premiérom Močiarom kritiku neprijali a namiesto snahy o riešenie problémov opustili rokovaciu sieň. Ďalej rokovanie rady opustilo 13 členov rady, 5 členovia SR boli ospravedlnení. SR VPN počtom 55 z celkového počtu 75 zostala uznášaniaschopná a pokračovala vo svojom programe. Slovenská rada VPN bude vo svojej práci naďalej vychádzať z programu Šanca pre Slovensko. Kľúčovými bodmi tohto programu sú: * suverénna Slovenská republika v rámci federácie, * celistvosť územia SR premietnutá do územného členenia na princípe historickej kontinuity, * pokračovanie v radikálnej ekonomickej reforme, * budovanie pluralitného politického systému na Slovensku a spolupráca s koaličnými partnermi. * budovanie' hnutia VPN na demokratických princípoch. Vychádzame z priority mravnosti, pravdy a tolerancie pred lacným získavaním popularity. Podporujeme svojich zástupcov v SNR, FZ, v republikovej a federálnej vláde, ktorí zostávajú na týchto princípoch. [[Kategória:Dokumenty]] kc4hyj4rfryoqfk7wsq56x6fe6e0qhw 0 1918 8722 8623 2023-03-21T02:07:17Z Danny B. 47 typo 8722 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť, 4. 3. 1991'' Veľký experiment nazývaný radikálna hospodárska reforma sa zrýchleným tempom približuje k hranici svojej únosnosti. Celej Česko-Slovenskej ekonomike hrozí zrútenie následkom klesajúcej výroby, rozvratu vnútorného trhu infláciou. Škrtenia rozvojových zdrojov reštriktívnou politikou, platobnej neschopnosti podnikov a rastu zahraničnej zadĺženosti smerujúcej k nežiadúcej závislosti od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Občanom Česko-Slovenska prichodí prinášať na oltár reformy Čoraz. väčšie obete. Neprestajne klesá kúpna sila miezd a dôchodkov, rastie znehodnotenie úspor a povážlívo stúpa nezamestnanosť. Zhubné ekonomické výsledky presadzovaného kurzu reformy ukazujú jeho nekvalifíkovanosť. Jeho dosahy na obyvateľstvo prezrádzajú, že má asociálny charakter. Napriek tomu sa v ňom pokračuje. Reforma, ktorá dovoľuje experimentovať s ekonomikou a prevaľovať náklady jej neodbornej transformácie na obyvateľstvo, je nedemokratická. V takejto reforme nemožno za kritickou hranicou jej únosnosti pokračovať bez odstránenia demokracie. Ak sa táto hranica nemá dosiahnuť, je zvrchovaný čas podrobiť reformu zásadným korektúram. Pripomíname znova, že vládny kurz reformy postihuje obzvlášť tvrdo slovenskú ekonomiku. Finančná tieseň je na Slovensku hrozivejšia a rast nezamestnanosti rýchlejší než v Českej republike. Štruktúrne odlišnosti slovenskej ekonomiky oproti českej neslúžia tvorbe dodatočných, synergických efektov celku, ale krátkozrakému relatívnemu odbremeňovaniu českej ekonomiky od nákladov spoločnej reformy. Národné republiky nie sú podľa platobnej - ústavy oprávnené rozhodovať o stratégii a koncepcii svojho hospodárskeho sociálneho rozvoja, ani určovať nástroje ich presadzovania. Hospodárska reforma je výlučnou kompetenciou federácie. To ponecháva Slovenskej republike lén dve možnosti: '''Prvá '''znamená dohodnúť sa s Českou republikou na takej ústave spoločného štátu, ktorá bude vychádzať z hospodárskej zvrchovanosti obidvoch národov, namiesto jej popierania. Potom by sa hospodárska reforma mohla utvárať len na základe obojstranného súhlasu, a preto len na obojstranný prospech. '''Druhá možnosť '''znamená vlastne nemožnosť zotrvať v spoločnom štáte bez zrieknutia sa vlastnej hospodárskej zvrchovanosti. Zrieknutie sa prirodzeného práva národa rozhodovať o vlastnom hospodárskom osude je potom cenou za zachovanie spoločného štátu a rozpad spoločného štátu cenou za zachovanie tohto neodňateľného práva. Trhová ekonomika, aká existovala počas prvého česko-slovenského štátu, vyháňala Slovákov za more. Obnovená povojnová republika vnúfila slovenskému národu totálnu štátnu ekonomiku podľa predstáv jedinej politickej strany, ktorú slovenskí voliči v slobodných voľbách roku 1946 odmietli dvojtretinovou väčšinou hlasov. Návrat k demokracii a trhovej ekonomike po roku 1989 takisto nepriniesol Slovenskej republike dosiaľ právo rozhodovať o vlastnom hospodárskom zriadení, určovať rozvojové ciele vlastnej ekonomiky a voliť nástroje ich realizácie. Preto za dožadovaním sa tohto práva nestojí slovenský nacionalizmus a separatizmus, ale slovenské skúsenosti z najrôznejších vývinových období Česko-slovenského štátu. Čiže existenciu spoločného štátu neohrozuje hospodárska zvrchovanosť Slovenskej republiky, ale naopak, jej ignorovanie. Netreba sa obávať ani o životaschopnosť slovenskej ekonomiky v krajných podmienkach jej úplnej samostatnosti, ak by k nej muselo dôjsť. Domnievame sa, žiaľ, že medzi tých, čo požadujú hospodársku zvrchovanosť Slovenskej republiky, nemožno zaradiť všetkých Členov Slovenskej vlády. Zrejme aj preto sa nedomáha práva zásadne spoluurčovať reformu, ale iba jednotlivých kompetencií na základe danej reformy, ktorú ukladá zhora federácia. Namiesto premietnutia, špecifík slovenskej ekonomiky do principiálnej konštrukcie reformy počuť zo strany niektorých členov slovenskej vlády popieranie národných práv na spôsob utvárania reformy, podobne ako namiesto odmietania nezamestnanosti a poklesu výroby zdôrazňovanie ich nevyhnutnosti. '''Rada Nezávislého združenia ekonómov Slovenska preto:''' # apeluje na Slovenskú národnú radu, aby popri politickej súčasne deklarovala hospodársku zvrchovanosť Slovenskej republiky, t, j. predovšetkým zvrchované rozhodovanie o hospodárskej reforme, # obracia sa na českú verejnosť, aby podporila hospodársku zvrchovanosť obidvoch národov v záujme demokratickej, ekonomicky efektívnej a sociálne spravodlivej spoločne] reformy, # od českých kritikov presadzovanej ekonomickej reformy uvíta pochopenie synerglckého významu slovenskej ekonomiky pre celé Česko-slovenské hospodárstvo, # volá ku spolupráci aj odbory na obranu občanov pred asociálnymi dopadmi federálnej koncepcie prechodu na trhovú ekonomiku. # Rada NEZES je pripravená navrhnúť ucelenú koncepciu radikálnej hospodárskej reformy prechodu od administrovanej ekonomiky k sociálne a ekologicky orientovanému trhovému hospodárstvu. '''Pramene:''' ČSTK [[Kategória:Dokumenty]] gcbobbwnszv2my06cx0gx78k1crt5qd 0 1921 8334 7340 2021-09-03T09:07:57Z Danny B. 47 typo 8334 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''p. predsedovi vlády dr. M. Hodžovi''' '''Pán predseda vlády!''' Naša strana už viac ráz zdôrazňovala potrebu občianskeho zrovnoprávnenia všetkých národov v Československu, a tak aj maďarských obyvateľov republiky. Musíme však s ľútosťou konštatovať, že napriek našim opätovným upozorneniam a súreniam neboli urobené na poli národnostného vyrovnania v prospech Maďarov uspokojujúce opatrenia. Avšak politická situácia vyžaduje, aby vláda zabezpečila a stupňovala obrannú schopnosť obyvateľstva, a k jej zväčšeniu vo veľkej miere prispieva uspokojujúce riešenie národnostných pomerov. Maďarské obyvateľstvo z hľadiska obrany republiky hrá významnú úlohu, a preto patrí k najdôležitejším politickým úlohám, aby i jeho národnostné požiadavky boli splnené spolu s požiadavkami iných národností. Národnostné vyrovnanie je vnútornou záležitosťou národov republiky a možno ho uskutočniť iba tak, ak bude vylúčený akýkoľvek zahraničný vplyv naň. Považujeme za potrebné, aby vláda brala na túto okolnosť ohľad a energicky sa postavila proti akýmkoľvek zahraničným zásahom v tomto smere. Opatreniami, ktoré sa stali potrebné v prospech maďarského obyvateľstva, treba zosilniť demokratické presvedčenie maďarského ľudu a upevniť jeho bratský zväzok s ostatnými národmi tohto štátu. To vyžaduje, aby vládne opatrenia sa robili v dohode s demokratickými predstaviteľmi Maďarov a aby neboli podporované také živly, ktoré sa opierajú o fašistické hnutia dirigované zo zahraničia a ktoré vnášajú do radov maďarského obyvateľstva smery protidemokratické, fašistické. Autonomistické požiadavky tejto protirepublikánskej skupiny odmietame, lebo neslúžia blahu maďarského obyvateľstva, ale ich cieľom je oslabenie obrannej schopnosti tunajších národov proti fašizmu. Ostatne, uskutočnenie autonómie podľa Pittsburskej dohody neprinieslo by Maďarom národnostné práva, naopak, odbúralo by aj posledné zvyšky ich terajších práv. Predkladáme tieto požiadavky kvôli tomu, aby maďarská otázka bola riešená čím skôr. Navrhujeme také opatrenia, ktoré sú v terajšej situácii bezpodmienečne odôvodnené a súrne. 1. Nech sú urobené účinné opatrenia na zlepšenie sociálneho postavenia maďarského ľudu. V našom vyhlásení v parlamente dňa 29. marca t. r. navrhovali sme vypracovanie takého programu hospodárskych reforiem, ktoré by znamenali rýchlu pomoc pracujúcim vrstvám všetkých národov republiky. Musíme však obrátiť pozornosť vlády na to, že niektoré hospodárske ťarchy a nedostatky ťažko doliehajú najmä na maďarské obyvateľstvo a ich zmiernenie by značnou mierou prispelo k zlepšeniu životných pomerov maďarského ľudu v Československu. Uskutočnenie oddlženia na základe návrhu našej strany zo dňa 10. januára 1937 by umožnilo, aby si aj zadĺžení maďarskí maloroľníci a strední roľníci upravili dlžoby. Nová, demokratická pozemková reforma dala by pôdu aj maďarským maloroľníkom a poľnohospodárskym robotníkom. Okrem toho mohla by vláda na základe splnomocnenia, ktoré jej dáva zákon na obranu štátu, nariadiť vyvlastnenie veľkostatkov irendentistických a protirepublikánskych živlov v maďarských krajoch a umožniť, aby takto získanú pôdu dostali maďarskí maloroľníci a poľnohospodárski robotníci. Úpravou miezd treba sa postarať o zvýšenie životnej úrovne maďarského robotníctva a najmä poľnohospodárskeho robotníctva, ktoré žije v hanebných pomeroch. Považujeme za dôležité, aby sa v zmysle ujednania zo dňa 18. februára 1937 začali v maďarských krajoch veľkorysé verejné práce. Nech sú na nich zamestnaní v prvom rade miestni maloživnostníci a robotníci. Vláda spolu so zástupcami odborových organizácií nech vypracuje plán týchto prác, ako aj pracovné a mzdové podmienky na nich. 2. Nový zákon o štátnom občianstve nech ukončí kalváriu všetkých Maďarov, ktorí tu žijú bez štátneho občianstva. Treba uznať štátne občianstvo všetkých tých osôb, ktoré žili na území republiky 28. októbra 1918. V záujme rýchleho likvidovania stavu, v ktorom tu žijú ľudia bez domova, treba zjednodušiť a skrátiť úradný postup pri udeľovaní štátneho občianstva. Nech je v tomto smere pozmenený a rýchlo prerokovaný návrh zákona o štátnom občianstve, ktorý je teraz pred poslaneckou snemovňou. '''Menšinový štatút''' Súhlasíme s úmyslom vlády — ako to oznámil pán ministerský predseda vo svojej reči v rozhlase dňa 28. marca t. r. — že vypracuje menšinový štatút a zjednotí v ňom všetky doterajšie zákony a nariadenia, ktoré sa vzťahujú na národnostné menšiny. Toto opatrenie uľahčí aj maďarskému obyvateľstvu, aby si uplatnilo svoje terajšie práva. Z príležitosti zjednotenia menšinových zákonov a nariadení treba však doplniť menšinový štatút niektorými opatreniami, ktoré v najnutnejšom smere rozširujú práva maďarského obyvateľstva. Preto navrhujeme: 3. Na poli jazykových práv v súhlase s memorandom našej strany podaným v nemeckej otázke a na základe nášho návrhu v parlamente: demokratickú novelizáciu jazykového zákona, a to takým spôsobom, aby každý maďarský obývateľ mal možnosť a právo používať svoju materinskú reč v úradoch a pred súdom, aby maďarskí obyvatelia mohli písať svoje podania úradom a súdom v materinskej reči a aby ich vybavovanie sa tiež dialo v materinskej reči stránok. Všetky tieto otázky nech sú, riešené z hľadiska účelnosti. Prípadný potrebný preklad v styku s úradmi nech je zaobstarávaný na útraty štátu. Vo veci jazyka nápisov a označení v maďarských a miešaných krajoch nemajú byť uplatňované prestížne hľadiská, ale treba postupovať v duchu národnostnej znášanlivosti, a to takým spôsobom, aby každému občanovi republiky bol uľahčený styk s úradmi v materinskej reči. Novelizácia jazykového zákona má bezpodmienečne umožniť používanie maďarského jazyka všade, kde Maďari žijú pohromade vo väčšom počte, a to predovšetkým v Bratislave, Košiciach a v Užhorode. Okamžitým zvláštnym nariadením nech vláda zabezpečí jazykové práva maďarského obyvateľstva týchto troch miest, aby takýmto spôsobom ukázala príklad znášanlivej národnostnej politiky, ktorá neuplatňuje prestížne hľadiská. Používanie maďarských nápisov a označení na železnici a na pošte nemá byť podmienené tým, že sa zavedie iba v okresoch s 50-percentnou maďarskou menšinou. Železnice a pošta nech zavedú maďarské nápisy a označenia vo všetkých obciach, kde je najmenej 20 percent maďarského obyvateľstva, bez ohľadu na to, aký je počet maďarského obyvateľstva v okrese. 4. V školskej politike a na poli kultúrnom: Vláda spolu s maďarskými demokratickými poslancami nech vypracuje presný záväzný program stavby škôl, ktorým by sa plánovité uskutočnili známe školské požiadavky Maďarov a postupne by sa aj odstránili nedostatky ľudového, meštianskeho a stredného školstva, ako aj učiteľských ústavov a odborných škôl vôbec. Pri vypracúvaní programu stavby škôl treba brať ohľad na platné školské zákony (povinné postavenie školy pre 40 školopovinných detí toho istého jazyka atď.) a najkrikľavejšie nedostatky (v Dunajskej Strede a v Moldave niet maďarskej meštianskej školy, v Košiciach a v Leviciach je potrebné maďarské gymnázium atď.). Na, zabezpečenie uskutočnenia tohto stavebného programu nech vláda pred zostavením štátneho rozpočtu prerokuje s maďarskými demokratickými členmi Národného zhromaždenia zaradenie stavby škôl do rozpočtu a nech sa postará o úhradu úplného uskutočnenia tohto stavebného programu. Nech je ustanovená maďarská školská rada na Slovensku zo zástupcov demokratických Maďarov. Tejto rade treba dať ďalekosiahle práva na vedenie maďarských školských záležitostí. Vláda nech sa bezodkladne postará o to, aby boli — podľa zákona o tom — ustanovené okresné a miestne maďarské osvetové zbory a knižničné rady. Nech nariadi podriadeným úradom, aby tieto inštitúcie všemožne podporovali. Vláda nech dbá o to, aby tieto dôležité maďarské ľudovýchovné a kultúrne Inštitúcie neovládali nepriatelia republiky a demokracie, ale aby ich mali v rukách demokratickí maďarskí občania. 5. Do štátnych a verejných úradov a do štátnych podnikov nech sú prijímaní na základe národnostného kľúča úradníci maďarskej národnosti z radov demokraticky zmýšľajúcej maďarskej inteligencie. Práve tak nech sú pri štátnych a verejných prácach, v štátnych závodoch a podnikoch zamestnávaní podlá národnostného kľúča maďarskí robotníci. 6. Nech vláda použije trestné sankcie a nech postupuje s príkladnou prísnosťou proti všetkým tým, čo hospodársky a sociálne poškodzujú obyvateľov pre ich príslušnosť k maďarskej národnosti alebo uplatňujú národnostný šovinizmus voči Maďarom v ktorejkoľvek inej forme, a takto pomáhajú nepriateľom demokracie v ich podkopnej práci proti republike. Práve tak treba zákonnými opatreniami potrestať tých, čo donucujú maďarských rodičov, aby svoje deti dali zapísať do inojazyčných škôl, alebo uplatňujú voči maďarskému obyvateľstvu akúkoľvek inú formu odnárodňovania. Navrhujeme, aby vláda bezodkladne pozvala k prerokúvaniu týchto požiadaviek a spôsobov ich uskutočnenia zástupcov všetkých demokratických vrstiev a skupín maďarského obyvateľstva. Len touto cestou možno zaistiť, že ujednanie skutočne poslúži záujmom demokracie, republiky a maďarského obyvateľstva. Maďarský ľud stojí jednotne za uvedenými požiadavkami, stavia sa spolu s ostatnými národmi na obranu republiky a demokracie, lebo týmto postupom háji svoju domovinu a seba samého. Právom však očakáva, že aj republika zaistí demokratické národnostné a občianske práva maďarského obyvateľstva. S prejavom úcty: Pečiatka: Klub poslancov KSČ A. Zápotocký Viliam Široký Pečiatka: Klub senátorov KSČ Karel Kreibich Gábor Steiner podpredsedovia '''Pramene:''' SÚ A PMR, zn. spis. 249/4/1938, č. zákl. 2015/38 S, č. j. 3023 zborník „Chtěli jsme bojovat“, 1. zv., Praha 1953, s. 225—228. [[Kategória:Dokumenty]] 6t1db97aqahxlxfrflglchgz14jv0jp 0 1922 9266 8303 2024-11-18T15:08:01Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Memorandum z celonárodnej spomienky na A. Hlinku v Ružomberku 26. 08. 1990]] na [[Memorandum z celonárodnej spomienky na A. Hlinku v Ružomberku 26. augusta 1990]]: vhodnější název 8303 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť, 27. 8. 1990'' Účastníci Celoslovenskej spomienky na Andreja Hlinku v Ružomberku prijali memorandum, v ktorom vyhlasujú a žiadajú: # Celonárodnou spomienkou na Andreja Hlinku vzdávame česť, úctu a vďaku Otcovi národa za všetko, čo pre slovenský národ v rokoch útlaku vykonal. Hlásime sa k jeho ideám, za ktoré po celý život bojoval, a to najmä za uchovanie viery otcov a uplatnenie sebaurčovacieho práva národa v duchu jeho hesla: Za Boha život - za národ slobodu. # Chceme v európskom spoločenstve vystupovať ako národ slobodný, svojbytný a rovnoprávny so všetkými európskymi národmi. Žiadame preto SNR a vládu Slovenskej republiky, aby urobili všetko pre to, aby naša Slovenská republika bola suverénnym štátnym útvarom. # Žiadame v ústave zakotviť sebaurčovacie právo slovenského národa. # Chceme, aby sme i my i celý svet poznali pravdivé dejiny nášho národa, o ktorých sa za posledných vyše 40 rokov popísalo veľa lží a poloprávd. Trváme na pravdivom spracovaní našich dejín. V týchto dejinách má aj Andrej Hlinka čestné miesto. # Žiadame SNR o neodkladné uzákonenie slovenského jazyka ako jediného úradného a štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky bez výnimky. # Vyzývame všetky politické strany a hnutia, aby v presadzovaní dôležitých národných otázok vystupovali svorne a jednotne, lebo len tak môžeme dosiahnuť túžený cieľ - duchovné a hmotné dobro národa. # Aby národ dosiahol skutočne vyššie ciele, treba pokračovať v duchovnej obrode národa, k čomu nás povzbudzujú naši duchovní, otcovia. [[Kategória:Dokumenty]] 836p1dytik3gyrnp1wi1yfzkofdpr7d 0 1923 8953 8832 2023-10-26T18:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie 10 politických strán s požiadavkou "jazykového zákona bez výnimky" zo 14. 08. 1990]] na [[Vyhlásenie 10 politických strán s požiadavkou „jazykového zákona bez výnimky“ zo 14. 08. 1990]]: správná typografie 8832 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť 16. 8. 1990)'' '''Spoločné vyhlásenie slovenských politických strán a hnutí zo dňa 14. 8. 1990 zvolané z iniciatívy Nezávislej strany Slovákov a SNS.''' Na stretnutí boli zastúpení: Nezávislá strana Slovákov, Slovenská národná strana, Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenské národnodemokratické hnutie, Národnoliberálna strana, Slovenská strana ľudová, Strana slobody, Strana kresťanskej demokracie, Strana národnej prosperity, Sociálnodemokratická strana na Slovensku (ako pozorovateľ) a prijali nasledovné vyhlásenie: # Nesúhlasíme so závermi stretnutia predstaviteľov VPN a OF v Trenčianskych Tepliciach, ktoré bolo prezentované ako rozhodnutie dvoch národných vlád týkajúce sa budúceho štátoprávneho usporiadania Slovenskej a Českej republiky. # Budúcnosť Slovenska vidíme vo vytvorení svojbytnej, zvrchovanej a nezávislej Slovenskej republiky. # Odmietame návrh zákona SNR o voľbách do samosprávy obcí založený na väčšinovom volebnom systéme. Žiadame uplatniť pomerný volebný systém. # Žiadame okamžité prijatie Zákona SNR o slovenčine ako o štátnom a úradnom jazyku na území Slovenska bez výnimky. V prípade neakceptovania tejto požiadavky vyhlasujeme na deň 6. októbra 1990 celonárodný manifestačný protest. # Žiadame o neodkladné prijatie ústavy SR, ktorá bude plne vyjadrovať svojbytnosť, zvrchovanosť a nezávislosť Slovenska. V tomto prípade federálnu vládu považujeme za zbytočnú. # História slovenského národa je sústavne deformovaná a zámerne znevažovaná niektorými politickými stranami v Českej republike, ako o tom svedčí aj článok o A. Hlinkoví „Spomienka na vraha“, uverejnený dňa 20. júla 1990 v pražskom denníku Svobodné slovo, ktorý vydáva Československá strana socialistická a proti ktorému rozhodne protestujeme. # Na celom území Slovenska obnoviť názvy ulíc a námestí, ktoré boli pomenované po národných buditeľoch vrátane významných politických dejateľov, medzi ktorých patril aj Andrej Hlinka. Politické strany, ktoré sa stretli dňa 14. augusta 1990 oficiálne pozývajú na celonárodnú spomienku na Andreja Hlinku, ktorá bude 25 a 26. augusta 1990 v Ružomberku. Pri príležitosti 52. výročia smrti Andreja Hlinku odhaliť pamätnú tabuľu a bustu Andreja Hlinku na budove rímskokatolíckej fary v Ružomberku a v Černovej. Vyzývame ďalšie politické strany a hnutia. ktoré súhlasia s našim vyhlásením, aby sa k nemu pripojili. '''Pramene:''' ČSTK 14. 08. 1990 [[Kategória:Dokumenty]] 33ydkzhkl28sji0zdyf6c9howtuz7fe 0 1924 8747 7224 2023-04-14T14:07:23Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8747 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Chanan Rozen, Arieh Fatran, Akiba Nir | ZDROJ = Kritika a kontext 1/99 | LICENCIA = PD SK }} Izraelskí občania československého pôvodu prijali s veľkým ohodnotením Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska z októbra 1987 Vami podpísané. Skutočnosť, že tento prejav ľudskosti a historickej zodpovednosti bol publikovaný Vami ešte za doby predošlého utlačovateľského režimu, len zvyšuje jeho morálnu hodnotu. Odvtedy sa dramaticky zmenili k dobru pomery v Československu a naša verejnosť s úžasom sledovala priebeh udalostí, ktoré viedli k tak kladnej zmene. Spontánnou reakciou tunajších občanov československého pôvodu bolo obnovenie „Spoločnosti priateľstva Izrael - Československo“, ktorej aktivita bola tak nemilosrdne zastavená prerušením diplomatických stykov medzi našimi krajinami v roku 1967. Veľmi by nás potešilo, keby došlo k podobnému aktu aj na Slovensku a vytvorila by sa aj u Vás „Spoločnosť priateľstva ČSR - Izrael“. Za daných podmienok by takáto iniciatíva mohla byť najvernejším výrazom ducha Vášho Vyhlásenia, ktoré ste uverejnili pred troma rokmi. Z našej strany vyplývalo obnovenie tejto Spoločnosti z priania prehĺbiť ľudské vzťahy medzi občanmi oboch zemí, ktoré by vzápätí mohli prispieť k vzájomným priateľským výmenám delegácií a jednotlivcov na rôznych úrovniach. Sme presvedčení, že práve vzťahy takéhoto druhu by určite mohli mať priaznivý vplyv aj na prehĺbenie politického porozumenia a na rozvoj kultúrnych, vedeckých a iných oblastí. Veríme, že naše želanie nájde pochopenie aj u Vás a že prispejete k uskutočneniu nami vyjadrenej myšlienky. S priateľským pozdravom '''Chanan Rozen, predseda''' '''Arieh Fatran, člen prezídia''' '''Akiba Nir, člen prezídia''' [[Kategória:Dokumenty]] 8lydtxdt1wbdtu1pf2cjy7w9mh35o1j 0 1925 8844 8524 2023-07-22T17:07:03Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8844 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Kritika a kontext 1/99'' V dňoch 11. až 14. apríla 1983 konalo sa vo Washingtone zhromaždenie organizácie American Jewish Holocaust Survivors, ktoré celému svetu znova pripomenulo hroznú tragédiu občanov židovského vierovyznania za druhej svetovej vojny. Prezident Reagan, ktorý sa zhromaždenia osobne zúčastnil, hovoril o tom, ako sa ľudia majú vo svojom svedomí s touto tragédiou vyrovnať, keď povedal, že: „Dobrí a slušní ľudia nesmú zažmúriť oči pred zlom, nesmú ignorovať utrpenie nevinných a hlavne nesmú nečinne mlčať v dobe morálnej krízy.“ Používame tiež túto príležitosť, lebo nás, predstaviteľov Československa v slobodnom svete, sa táto tragédia dotýka osobitne. To preto, lebo z našej vlasti, kde kedysi za Masarykovej humanitnej demokracie aj naši občania židovského vierovyznania žili v pokoji, používali všetky ľudské slobody a občianske práva ako ostatní občania a spolubudovali náš pokrokový a sociálne progresívny poriadok, nacisti z Čiech a Moravy vyviezli 67 tisíc a zo Slovenska, kde ľudácky totalitný režim vydal drastické protižidovské zákony, bolo vyvezené vyše 57 tisíc občanov židovského vierovyznania do nacistických koncentrákov smrti. Prevažná väčšina ich tam zahynula. Táto tragédia je hanebnou škvrnou v dejinách, ktoré sa viažu k našej domovine. Ľutujeme to a odsudzujeme to, podávame zároveň priateľskú ruku tým, čo sa zázrakom zachránili, lebo chceme aj s nimi spolupracovať na obnovení našej nezávislosti, slobody a spravodlivého spoločenského poriadku. Pritom konštatujeme, že demokratickí Česi a Slováci nemali nič spoločné s týmto ohavným zločinom. Odmietame tiež tézu niektorých inonárodných politických kruhov, že celý slovenský národ nesie zodpovednosť za túto tragédiu, lebo za druhej svetovej vojny podľahol fašizmu. Slovenské národné povstanie, ktorého 40. výročie pripadá na rok 1984 a ktorého sa zúčastnili aj mnohí občania židovského vierovyznania, pokiaľ neboli do koncentrákov transportovaní, túto tézu v plnom rozsahu vyvracia. '''Rada slobodného Československa, Stála konferencia slovenských demokratických exulantov''' '''Pramene:''' čas. Naše snahy č. 20, 1/1984 [[Kategória:Dokumenty]] od3gwr8gtg99fuefvyz624n4u2kyik1 0 1927 8833 8300 2023-06-26T08:07:52Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8833 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Štefan Šutaj, Peter Mosný, Milan Olejník, Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku (Veda, vydavateľstvo SAV Brat 2002)'' Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení: === Diel I. === * §1 Fašistickí okupanti. Cudzí štátny občan, ktorý ** a) pričinil sa o rozbitie Československej republiky alebo zničenie jej demokratického štátneho poriadku, alebo ** b) účastnil sa politického, hospodárskeho alebo iného útlaku slovenského národa, najmä terorizoval alebo drancoval slovenský ľud, bojoval s nemeckou armádou na území Československej republiky proti Červenej armáde proti slovenskému povstaniu alebo proti partizánom na Slovensku, alebo dopustil sa pritom vraždy, lúpeže, podpaľačstva, vydieračstva, udavačstva alebo iných zverstiev a násilností, stál v službách nacistického Nemecka, horthyovského Maďarska, alebo nariadil a napomáhal odvlečenie slovenských príslušníkov do cudziny, alebo inak previnil sa proti slovenským národným záujmom, potresce sa zločin smrťou. * §2 Domáci zradcovia. Československý štátny občan, ktorý svojou činnosťou, menovite však ako člen slovenskej vlády, snemu, alebo ako exponovaný politický alebo hospodársky činiteľ, predstaviteľ a exponovaný príslušník nemeckých, maďarských alebo slovenských fašistických organizácií ** a) pričinil sa o rozbitie Československej republiky alebo odstránenie jej demokratického poriadku alebo zavedenie fašistického režimu, menovite kto za tým účelom iniciatívne alebo exponované pôsobil k 6. októbru 1938 a ku 14. marcu 1939 a najmä kto priamym vyjednávaním alebo iným spôsobom prispel k utvoreniu slovenského štátu pod ochranou Nemecka, alebo ** b) podporil v značnej miere vojenské, politické alebo hospodárske záujmy nacistického Nemecka alebo horthyovského Maďarska, spôsobil škodu vojnovému úsiliu Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencov, alebo spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám alebo skupinám, vedúcim boj za slobodu, alebo ** c) akokoľvek sa pričinil o vypovedanie a vedenie vojny proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencom, bral na nej významnú účasť, alebo svojím jednaním, menovite násilnosťami a drancovaním poškvrnil česť slovenského národa, alebo ** d) kto činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov verejne propagoval, obhajoval alebo schvaľoval, verejne hanobil Zväz sovietskych socialistických republík, spojencov alebo ich štátne zriadenie a armády, potresce sa zločin smrťou. * §3 Kolaboranti ** a) Kto akokoľvek napomáhal činnosť fašistických okupantov alebo domácich zradcov, s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, alebo poškodil vojnové úsilie proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencov, ako aj oslobodenecký boj slovenského národa, alebo ** b) kto nariadil, organizoval alebo horlivo vykonával perzekúciu demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, kto spôsobil druhému protiprávnuujmupre jeho rasovú, národnú, náboženskú alebo politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, alebo kto nariadil alebo horlivo prevádzal vysťahovanie slovenských ľudí do cudziny, do zaisťovacích táborov alebo na prácu v prospech nemeckého vedenia vojny, alebo ** c) kto ako príslušník fašistických organizácií alebo za použitia politického vplyvu obohatil sa na úkor druhých občanov, alebo kto za spolupráce s nemeckými alebo maďarskými okupantmi alebo domácimi zradcami alebo za využitia vojnových pomerov sa neprimerane obohatil, alebo ** d) kto ako významný činiteľ verejného, politického, hospodárskeho alebo kultúrneho života dával svoje služby k dispozícií okupantom alebo fašistickému režimu, aby tým pomáhal tento režim budovať, udržovať a utrpenia slovenského národa predlžovať, alebo ** e) kto činnosť kolaborantov (písm. a)-d)) verejne propagoval alebo schvaľoval, potresce sa trestom na slobode do 30 rokov, za priťažujúcich okolností trestom smrti. * §4 Zrada na povstaní ** a) Kto akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom alebo okupantom, za slobodu a za obnovenie Československej republiky, najmä kto maril prípravy národného povstania alebo účasť vojenských jednotiek na ňom, alebo ** b) kto sa akokoľvek zúčastnil na úsilí fašistických okupantov alebo domácich zradcov v úmysle potlačiť slovenské národné povstanie alebo znemožniť partizánsky boj, alebo kto spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania alebo partizánskeho boja, udával alebo inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom, alebo ** c) kto takúto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval alebo schvaľoval, potresce sa smrťou. * §5 Previnilci fašistického režimu. Kto bol v miestnom merítku zakladateľom, organizátorom alebo propagátorom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy alebo iných fašistických organizácií a svoju činnosť vyvíjal v zmysle fašistického režimu, kto bol exponovaným propagátorom fašistických ideí, spolupráce s nacistickým Nemeckom alebo vojny proti Zväzu sovietskych socialistických republík a spojencom, kto pracoval politicky ako nepriateľ demokratického systému Československej republiky, alebo kto sa zúčastnil na protidemokratických, protikomunistických, rasových alebo pod. akciách a štvaniach, kto sa obohatil na úkor iných občanov, využijúc svoje politické postavenie, kto sa akokoľvek previnil v boji za slobodu slovenského národa alebo za vojny proti spojeneckému Zväzu sovietskych socialistických republík a ostatným spojencom, alebo kto utláčal druhých občanov, najmä ich nútil na prácu pre nemecké vojenské záujmy, alebo inak ich poškodil na životoch a majetkoch, alebo kto nesie zodpovednosť za príkorie občanov, spôsobené okupantmi a zradcami, v obci - pokiaľ táto činnosť nie je trestná podľa §§ 1-4 - potresce sa zadelením do pracovného útvaru najdlhšie na dobu 2 rokov a pozbavením občianskych práv na dobu 2-15 rokov, alebo len verejným pokarhaním. * §6 Zmiernenie trestu. Ak páchateľ svojou neskoršou činnosťou, najmä účasťou na povstaní, významne sa zaslúžil o protifašistický boj alebo o záchranu slovenských životov, možno trest smrti premeniť na trest na slobode do 30 rokov, alebo v mimoriadnych prípadoch uložiť tresty vedľajšie ako tresty hlavné, prípadne páchateľa aj oslobodiť. * §7 Strata práv. Súd v odsudzujúcom rozsudku vysloví súčasne stratu občianskych práv vyjmúc prípad verejného pokarhania. * §8 Výkon trestu ** (1) Odsúdený odpyká trest na slobode v trestnici, prípadne časť alebo celý trest v osobitných pracovných útvaroch, ktoré budú za tým účelom zriadené. ** (2) Celý majetok alebo časť majetku odsúdeného vyhlási súd za konfiškovaný v prospech štátu vyjmúc prípad odsúdenia podľa § 5. === Diel II. === * §9 Ľudové súdy. Na potrestanie trestných činov podľa tohoto nariadenia zriaďujú sa na území Slovenska tieto ľudové súdy: ** a) Národný súd so sídlom v Bratislave, ** b) okresné ľudové súdy so sídlom v sídle okresu, ** c) miestne ľudové súdy v každej politickej obci. * § 10 Pokračovanie pred ľudovými súdmi ** (1) Ľudový súd nemôže pokračovať v neprítomnosti obžalovaného ** (2) Trestné oznámenie ľudovému súdu môže podať každý občan, úrad alebo bezpečnostný orgán. Obžalobca príslušný na pokračovanie preskúma trestné oznámenie, a ak je toho názoru, že sa má stíhanie odoprieť, predloží spisy so svojím návrhom ľudovému súdu, ktorý o veci rozhodne, ináč do 8 dní predloží obžalobný spis predsedovi ľudového súdu. ** (3) O väzbe po započatí trestného pokračovania rozhoduje ľudový súd. ** (4) Zaisťovacia väzba má byť celá zarátaná do uloženého trestu na slobode. ** (5) Námietky proti obžalobnému spisu nie sú prípustné. ** (6) Celé pokračovanie sa má viesť urýchlene tak, aby hlavné pojednávanie bolo zahájené do 14 dní po predložení obžalobného spisu predsedovi ľudového súdu. ** (7) Rozsudok treba vyniesť a vyhlásiť hneď po ukončení hlavného pojednávania. Rozsudok sa má vyhlásiť „Menom republiky a slovenského národa“. ** (8) Proti rozhodnutiam ľudových súdov nie je prípustný opravný prostriedok. * §11 Národný súd. Národný súd sa zriaďuje v Bratislave pre celé územie Slovenska. * §12 Do pôsobnosti Národného súdu patrí rozhodovať o trestných činoch, uvedených v tomto nariadení, oproti: ** a) bývalému prezidentovi Slovenskej republiky, ** b) členom slovenských vlád od 14. marca 1939, ** c) poslancom Snemu Slovenskej republiky od 14. marca 1939, ** d) členom Štátnej rady od 14. marca 1939, ** e) členom Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a ich dôstojníckym funkcionárom od ** 14. marca 1939, ** f) šéfom propagandy od 14. marca 1939, ** g) vyslancom a splnomocneným ministrom od 14. marca 1939, ** h) vedúcim národných skupín a ich zástupcom, ** i) vedúcim funkcionárom v protirasovej činnosti, ** j) prednostom Ústredne štátnej bezpečnosti, ** k) členom Revízneho senátu Najvyššieho súdu a verejnému obžalobcovi pri ňom pôsobiacemu. 1) tým, ktorých Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prikáže do pôsobnosti Národného súdu. * §13 ** (1) Národný súd rozhoduje v 7-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a zo 6 prísediacich. ** (2) Predseda senátu a jeho námestník musí byť sudca z povolania. Menuje a odvoláva ich Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ** (3) Prísediacich vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. * §14 Za prísediaceho senátu Národného súdu (náhradníka) možno vymenovať len osobu, ktorá: ** a) dovŕšila 21. rok, ** b) vie čítať a písať, ** c) je štátnym občanom Československej republiky, ** d) je mravne zachovalá a politicky bezúhonná. * §15 ** (1) Obžalobu pred Národným súdom zastupuje obžalobca. ** (2) Obžalobcu a jeho námestníka vymenúva a odvoláva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ** (3) Obžalobca pri výkone funkcie podlieha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. * §16 Obžalovaný pred Národným súdom môže si voliť obhajcu z radu advokátov podľa zoznamu zostaveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pravosúdie. * §17 Súd rozhoduje väčšinou hlasov. Najprv hlasujú prísediaci, po nich hlasuje predseda. * §18 Zápisnicu o hlavnom pojednávaní podpíšu všetci členovia senátu a zapisovateľ. * §19 ** (1) Ak obžalovaný bol odsúdený na smrť, súd hneď po vypočutí obža-lobcu sa uznesie na tom, či odsúdeného odporúča na milosť alebo nie. Ak súd odporúča udeliť milosť, hneď predloží spisy so svojím návrhom a s návrhom obžalobcu Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Ku spisom sa pripojí aj žiadosť o milosť, ktorú podal odsúdený alebo v jeho prospech hocikto. ** (2) Ak súd neodporúča odsúdenému udeliť milosť, alebo ak síce odporúča udeliť milosť, ale milosť nebola udelená, trest smrti sa vykoná. * §20 Právoplatne uložené tresty pri Národnom súde vykonáva príslušné štátne zastupiteľstvo. === Okresné ľudové súdy === * §21 Okresný ľudový súd zriaďuje sa v sídle okresu pre obvod okresu. * §22 Do pôsobnosti okresného ľudového súdu spadajú všetky trestné činy podľa tohoto nariadenia okrem tých, ktoré sú výlučne prikázané do oboru pôsobnosti Národného súdu, a tiež tých, ktoré budú Predsedníctvom Slovenskej národnej rady z pôsobnosti okresného ľudového súdu vyňaté a prikázané Národnému súdu. * §23 ** (1) Okresný ľudový súd rozhoduje v 5-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a 4 prísediacich. ** (2) Predseda senátu a jeho námestník musí byť sudca z povolania. Menuje a odvoláva ich Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie, pokiaľ možno na návrh príslušného okresného národného výboru. ** (3) Prísediacich vymenúva príslušný okresný národný výbor. * §24 ** (1) Obžalobu pred okresným ľudovým súdom zastupuje obžalobca. ** (2) Obžalobou a jeho námestníka vymenúva a odvoláva Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pravosúdie z radu osôb práva znalých na návrh príslušného okresného národného výboru. ** (3) Obžalobca pri výkone funkcie podlieha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. * §25 Ustanoveniami §§ 14 a 16 až 20 platia obdobne pre okresné ľudové súdy. === Miestny ľudový súd === * §26 Pre obvod politickej obce zriaďuje sa miestny ľudový súd v sídle miestneho národného výboru. * §27 Do pôsobnosti miestneho ľudového súdu spadajú všetky trestné činy podľa § 5 tohoto nariadenia. * §28 ** (1) Miestny ľudový súd rozhoduje v 5 až 11-člennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a 4 až 10 prísediacich. ** (2) Predsedu a obžalobcu menuje a odvoláva okresný národný výbor. ** (3) Prísediacich miestnych ľudových súdov menuje a odvoláva okresný národný výbor na návrh miestneho národného výboru. ** (4) Ustanovenie § 14 platí obdobne aj pre miestne ľudové súdy. * §29 Nad výkonom trestu, uloženého miestnym ľudovým súdom, dozerá obžalobca pri okresnom ľudovom súde príslušného okresu. *§30 Obžalovaný pred miestnym ľudovým súdom si môže voliť obhajcu, ktorý však nesmie byť z radu advokátov a sudcov. * §31 Kancelárske práce vykonáva pre Národný súd Najvyšší sud, pre okresný ľudový súd príslušný okresný súd a pre miestny ľudový súd úrad miestneho národného výboru; pre obžalobcu na Národnom súde Generálna prokuratúra, pre obžalobcu na okresnom ľudovom súde príslušný okresný súd, pre miestneho obžalobcu príslušný úrad miestneho národného výboru. * §32 Výdavky spojené so zriadením a funkciou ľudových súdov hradí štát v rámci rozpočtových prostriedkov Predsedníctva Slovenskej národnej rady. * §33 Toto nariadenie nadobúda účinnosť hneď, platí na čas jedného roku a vykoná ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady so Zborom povereníkov. '''Šmidke v. r.''' '''Dr. Lettrich v. r.''' [[Kategória:Dokumenty]] 4ve413ckatwczh6j9v7gha6mrtl3b0r 0 1928 8519 6497 2022-07-04T10:07:49Z Danny B. 47 typo 8519 wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} ''Citované podľa:'' ''Štefan Šutaj, Peter Mosný, Milan Olejník, Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku (Veda, vydavateľstvo SAV Brat 2002)'' Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení: * §1 Všetok majetok osôb štátne nespoľahlivých, nachádzajúci sa na území Slovenska, sa štátom zaisťuje a dáva sa pod národnú správu. * §2 ** (1) Štátom sa ďalej zaisťuje a dáva sa pod národnú správu, vyjmúc hnuteľného a nehnuteľného pôdohospodárskeho majetku, ako aj zvrškov a bytového zariadenia vôbec, všetok majetok, ktorý bol nadobudnutý buď podľa fašistických právnych noriem o národnej, rasovej alebo politickej perzekúcii, buď súkromnoprávnou zmluvou uzavretou po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie alebo národnej, rasovej alebo politickej perzekúcie, a to aj vtedy, keď takýto majetok bol prevedený na osoby tretie. ** (2) Národná správa podľa tohto paragrafu nemá sa uvaliť na majetky, ktoré spôsobom uvedeným v ods. l nadobudol štát alebo iné verejnoprávne korporácie a ústavy, ak tieto majetky slúžia štátnym alebo iným verejným účelom. * §3 Štátom sa majú zaistiť a dať pod národnú správu tiež všetky majetkové podstaty a podniky (závody), u ktorých toto opatrenie vyžadujú celkové verejné alebo hospodárske záujmy, najmä, ak ide o majetkové podstaty, podniky alebo závody opustené alebo také, ktoré sú v držbe, nájme alebo správe osôb nepriateľských a štátne nespoľahlivých. * §4 Za osoby štátne nespoľahlivé sa považujú: ** a) osoby národnosti nemeckej alebo maďarskej, pokiaľ nepreukážu, že sa aktívne zúčastnili boja proti Nemecku alebo Maďarsku, alebo že závažne prispeli k tomu, aby bola znovu nadobudnutá sloboda Československej republiky a slovenského a českého národa, ** b) osoby, ktoré akýmkoľvek spôsobom spolupôsobili pri rozbití a okupovaní Československej republiky alebo jej častí, pri potlačení demokratických slobôd zavedením fašistického režimu, alebo tomu napomáhali, ktoré počas rozbitia a okupácie Československej republiky akýmkoľvek spôsobom aktívne podporovali fašistický režim alebo nemeckých a maďarských okupantov a ktoré trvanie fašistického režimu alebo nemeckej alebo maďarskej okupácie snažili sa akýmkoľvek spôsobom, najmä marením a potlačovaním oslobodeneckého boja slovenského a českého národa, predĺžiť. Za takéto osoby treba považovať najmä význačnejších politických činiteľov fašistického režimu, význačných činiteľov a funkcionárov akýchkoľvek fašistických spolkov a organizácií a ďalej tie osoby, ktoré úmyselne a vedome pomáhali v bankových, priemyselných, obchodných, pôdohospodárskych a podobných podnikoch a hospodárskych a ústavoch všetkého druhu nemeckému alebo maďarskému vedeniu vojny. * §5 Za štátne nespoľahlivé z osôb právnických sa považujú tie, ktorých správne orgány vykonávali činnosť uvedenú v § 4 písm. b), alebo v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť vlastnia alebo majú v držbe osoby uvedené v § 4. * §6 Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúci najmä jazyk užívaný v rodinnom styku alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 6. októbri 1938, alebo priznanie národnosti pri poslednom sčítaní ľudu. * §7 Národnú správu uvaľuje: ** a) u podnikov banských a hutných povereník Slovenskej národnej rady pre priemysel a obchod; ** b) u podnikov priemyslových, obchodných, živnostenských a iných výrobných *** 1. pri počte zamestnancov do 20, ak obrat neprevyšuje 1,000.000 K, národný výbor, *** 2. pri počte zamestnancov do 50, ak obrat neprevyšuje 3,000.000 K, okresný národný výbor, *** 3 pri vyššom počte zamestnancov alebo vyššom obrate, ak ide o priemysel potravín a nápojov a vo výkupných organizáciách povereník Slovenskej národnej rady pre výživu a zásobovanie a vo všetkých ostatných prípadoch povereník Slovenskej národnej rady pre priemysel a obchod; pri určovaní počtu zamestnancov rozhoduje normálna prevádzka z roku 1943; pri obrate treba rozumieť obrat za rok 1943; ** c) u obytných domov a stavebných parciel, pokiaľ nie sú príslušenstvom živnostenského alebo pôdohospodárskeho podniku, národný výbor; ** d) u všetkých ostatných majetkov okrem pôdohospodárskych a lesných majetkov *** 1. pri hodnote majetkovej podstaty do 100.000 K národný výbor, *** 2. do 500.000 K okresný národný výbor, *** 3. pri vyššej hodnote príslušný povereník Slovenskej národnej rady. * §8 Rozhodnutie podľa § 7 písm. a) a b) na návrh závodného výboru (závodnej rady) a po vyjadrení národného výboru. * §9 Ak hrozí nebezpečie zo zameškania, najmä ak ide o majetok alebo podnik opustený, alebo ak zasahujú do majetkovej podstaty alebo podniku osoby nepriateľské alebo štátne nespoľahlivé, sú okresné národné výbory oprávnené i pri príslušnosti iného orgánu v zmysle § 7 menovať dočasného národného správcu až do rozhodnutia príslušného orgánu podľa § 7. * §10 ** (1) Príslušný povereník Slovenskej národnej rady môže, ak to vyžaduje verejný záujem, zmeniť rozhodnutie národného výboru alebo okresného národného výboru o uvalení národnej správy alebo o menovaní národných správcov a urobiť iné opatrenia. Pred takýmto opatrením musí však vypočuť príslušný národný výbor, prípadne okresný národný výbor. ** (2) Príslušný povereník Slovenskej národnej rady urobí tiež potrebné opatrenia na uvalenie národnej správy tam, kde príslušný národný výbor alebo okresný národný výbor tak neučinil. * §11 ** (1) Dočasná národná správa sa uvalí na všetky družstvá na dobu, kým členstva družstiev si nezvolia podľa stanov nové správne orgány. ** (2) Dočasnú národnú správu uvaľuje národný výbor u družstiev, ktorých pôsobnosť nepresahuje obvod obce alebo mesta; okresný národný výbor u družstiev, ktorých pôsobnosť presahuje obvod obce alebo mesta, avšak nepresahuje obvod okresu; u ostatných družstiev, ak ide o družstvá stavebné a bytové, povereník Slovenskej národnej rady pre sociálnu starostlivosť, ak ide o družstvá pre pôdohospodársku prvovýrobu, povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a ak ide o ostatné družstvá, povereník Slovenskej národnej rady pre priemysel a obchod. ** (3) Dočasná národná správa pred prevedením volieb nových správnych orgánov podľa ods. l je povinná preveriť členov družstva z hľadiska politickej a národnej spoľahlivosti a preskúmať aj spôsob nadobudnutia členských podielov. ** (4) Dočasná národná správa podľa tohto paragrafu sa nezavedie tam, kde už bola alebo má sa zaviesť podľa § 5. * §12 Príslušný povereník Slovenskej národnej rady môže v zmysle §§ l až 5 uvaliť národnú správu tiež na verejnoprávne korporácie, záujmové a hospodárske organizácie a ústavy. * §13 ** (1) Výmer o uvalení a zrušení národnej správy, o ustanovení a odvolaní národných správcov treba vydať písomne. ** (2) Odpis výmeru má sa hneď doručiť príslušnému povereníctvu Slovenskej národnej rady. * §14 Na základe výmeru vydaného podľa § 13 vykoná z úradnej moci ** a) u nehnuteľností príslušný pozemnoknižný súd zápis poznámky národnej správy v pozemkových knihách, ** b) u banských oprávnení príslušný súd respektíve úrad zápis poznámky národnej správy v banských knihách a záznamoch, ** c) u železničných telies príslušný súd zápis poznámky národnej správy v železničných knihách, ** d) u podnikov, závodov zapísaných do firemného registra príslušný firemný súd zápis národnej správy a mena správcu, prípadne správcov do firemného registra. * §15 ** (1) Národným správcom možno ustanoviť len osobu národne a štátne spoľahlivú, s patričnými odbornými a praktickými znalosťami. Pri výbere národných správcov má sa prihliadnuť ku schopným zamestnancom závodov. ** (2) Národným správcom zásadne nemá byť ustanovený ani dlžník, ani veriteľ majetkovej podstaty, podniku (závodu). ** (3) Národným správcom nemožno menovať člena vlády Československej republiky, člena alebo povereníka Slovenskej národnej rady. ** (4) Národným správcom nemožno menovať ani člena národného výboru, ani úradníka orgánu príslušného podľa § 7. * §16 Ak to vyžaduje rozsah a veľkosť majetkovej podstaty alebo podniku, môže orgán príslušný podľa § 7 menovať za národného správcu zbor, najviac 5-členný. * §17 Pred nastúpením úradu zloží národný správca sľub orgánu príslušnému podľa § 7, že bude plniť svoje povinnosti svedomito, so starostlivosťou riadneho hospodára a v súlade s hospodárskymi a inými verejnými záujmami. * §18 Pri výkone svojej funkcie má národný správca postavenie verejného orgánu. * § 19 Všetky právne úkony majiteľov, držiteľov, nájomcov a správcov majetkov daných pod národnú správu, týchto majetkov sa týkajúce, vykonané po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sú neplatné. Doterajší majitelia, držitelia, nájomci a správcovia majetkov daných pod národnú správu nesmú zasahovať do konania národného správcu. * §20 ** (1) Národný správca spravuje majetok daný pod národnú správu a zastupuje ho navonok. K úkonom osobitnej dôležitosti potrebuje súhlas orgánu príslušného podľa § 7. ** (2) Národný správca je povinný konať so starostlivosťou riadneho hospodára a je zodpovedný za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania jeho povinností. * §21 Orgán príslušný podľa § 7 dozerá na činnosť národného správcu. Národný správca je povinný tomuto orgánu skladať zo svojho hospodárenia účty v lehotách mu určených a podať kedykoľvek potrebné alebo vyžiadané správy a vysvetlenia. * §22 Národný správca má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu, ktorej výšku určuje orgán príslušný podľa § 7 podľa smerníc dohodnutých a vydaných príslušnými povereníctvami Slovenskej národnej rady. Tieto náklady idú na ťarchu spravovanej podstaty. * §23 ** (1) Proti rozhodnutiu národného výboru je prípustné odvolanie k okresnému národnému výboru, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. ** (2) Proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného národného výboru je prípustné odvolanie k príslušnému povereníkovi Slovenskej národnej rady, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. ** (3) Odvolanie nemá odkladný účinok. ** (4) Sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. * §24 Ak nejde o čin prísnejšie trestný, potresce sa pre prečin trestom na slobode do 5 rokov a peňažným trestom do 10 miliónov K, prípadne úplným alebo čiastočným konfiškovaním majetku. ** a) každý, kto poruší alebo obíde ustanovenia tohto nariadenia, najmä ten, kto ruší alebo znemožňuje oprávnenú činnosť národného správcu, ** b) národný správca, ak poruší úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti niektorú z povinností uložených mu predchádzajúcimi ustanoveniami. * §25 Zrušuje sa nariadenie Slovenskej národnej rady č. 11/1944 Zb. n. SNR. * §26 Ustanoveniami tohto nariadenia nie je dotknutá platnosť nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Zb. n. SNR. * §27 Toto nariadenie vykoná Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady. '''Šmidke v. r.''' '''Dr. Lettrich v. r.''' 66lhes7jr1r9g2pvsatuvtavr2tkgxv 0 1929 8641 7349 2023-01-10T03:07:19Z Danny B. 47 typo 8641 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Štefan Šutaj, Peter Mosný, Milan Olejník, Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku (Veda, vydavateľstvo SAV Brat 2002)'' Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení: * §1 Na území vrátenom z Maďarska rozpúšťajú sa všetky spolky a aké koľvek združenia zriadené podľa všeobecných predpisov o spolkoch. * §2 Na ostatnom území Slovenska rozpúšťajú sa všetky spolky a akékoľvek združenia zriadené podľa všeobecných predpisov o spolkoch, vyjmúc tie, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia. V prípade pochybnosti, či sa má spolok rozpustiť, rozhodne o povahe spolku Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné. * §3 Všetky spolky a akékoľvek združenia, ktoré boli zriadené podľa všeobecných predpisov o spolkoch a neboli týmto nariadením rozpustené, sú povinné upraviť svoje stanovy tak, aby boli prosté akýchkoľvek prvkov, snáh alebo smerov fašistických, protiľudových a protidemokratických, a aby zodpovedali terajším právnym a ľudovodemokratickým pomerom. Takto upravené stanovy treba predložiť najneskôr do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na schválenie Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné prostredníctvom okresného národného výboru. Spolok, ktorý stanovy v predpísanom termíne nepredloží, považuje sa za rozpustený podľa tohto nariadenia. * §4 Nové spolky možno zriadiť iba so schválením Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné, ktorému prislúcha vo veciach spolkových kompetencia bývalého Ministerstva vnútra, najmä podľa nariadenia č. 1508/1875 B. M., vládneho nariadenia č. 140/1939 SI. z. a § 22 zákerná č. 50/1944 SI. z. * §5 ** (1) Majetky rozpustených spolkov prechádzajú na štát do Kultúrno-sociálneho fondu, zriadeného vládnym nariadením č. 125/1939 SI. z. ** (2) Štát ručí za pasíva do výšky aktívneho majetku. ** (3) Kultúrno-sociálny fond nie je samostatným právnym subjektom. Spravuje ho Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné, ktoré rozhoduje aj o jeho použití na ciele uvedené v § 2 ods. l vládneho nariadenia č. 125/1939 SI. z. (podpora kultúrnych, telovýchovných, sociálnych a dobročinných cieľov na území Slovenska). ** (4) Pokiaľ do tohto fondu vplynie majetok rozpustených spolkov na území vrátenom z Maďarska, použije sa ho v prvom rade na podporu cieľov uvedených v ods. 3 na tomto území. * §6 ** (1) K likvidácii majetkov rozpustených spolkov ustanoví súd na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné alebo ním určeného orgánu opatrovníka, ktorý sa za kontroly súdu postará predovšetkým o usporiadanie finančných vecí toho-ktorého spolku (aktív a pasív). Čistý zvyšok imania vydá Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné pre Kultúrno-sociálny fond. ** (2) V jednoduchších prípadoch netreba opatrovníka navrhnúť, ale likvidáciu prevedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné, prípadne ním určený orgán. ** (3) Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné určí, ktoré hnuteľné alebo nehnuteľné veci majú byť pre Kultúrno-sociálny fond ponechané in nátura a ktoré sa majú v likvidácii speňažiť v prospech fondu. * §7 Toto nariadenie vykoná Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné. '''Šmidke v. r.''' '''Dr. Lettrich v. r.''' == PRÍLOHA k nariadeniu Slovenskej národnej rady č. 51/1945 Zb. n. SNR == Ustanovením § 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 51/1945 Zb. n. SNR nie sú rozpustené slovenské spolky a ich odbočky (miestne skupiny), respektíve včlenené spolky zväzové: * I. náboženské: katolícke a evanjelické, pravoslávne, gréckokatolícke a židovské, * II. dobročinné, pohrebné, vzájomne podporné, bytové včítane tých, ktoré udržiavajú internáty, * III. Matica slovenská, Živena, Slovenská liga, spolky muzeálne, vedecké a umelecké, spevácke a hudobné, divadelných ochotníkov, Združenie vysokoškolsky vzdelaných žien, spolky filatelistické, Slovenský šachový zväz, Klub slovenských turistov a lyžiarov, * IV. spolky vinohradnícke, včelárske, pre chov ošípaných, pre chov domáceho zvieractva, Zväz pasienkových spoločenstiev, Slovenská ovocinárska spoločnosť, Zväz loveckých ochranných spolkov, Zväz slovenských pestovateľov tabaku, Zväz ľanárov a konopárov, * V. Zväz spolkov chovateľov poštových holubov, * VI. spolky hasičské, * VIL Združenie slovenských legionárov, Združenie slovenských dobrovoľníkov z r. 1918 - 1919, Zväz vyslúžilých vojakov a frontových bojovníkov gen. M. R. Štefánika, * VIII. športové spolky, pokiaľ neboli nijako zviazané s rozpustenými politickými stranami a organizáciami. [[Kategória:Dokumenty]] 0fktlbag09vojqyta1b1fk58lwlzxz8 0 1930 8863 8648 2023-08-09T01:08:03Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8863 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Štefan Šutaj, Peter Mosný, Milan Olejník, Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku (Veda, vydavateľstvo SAV Brat 2002)'' Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení: * §1 ** (1) S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: *** a) osôb nemeckej národnosti, *** b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť, *** c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha, *** d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti, *** e) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenie ods. 5, *** f) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. ** (2) Konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1. ** (3) Nekonfiškuje sa podľa ods. l pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec. ** (4) Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk užívaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. ** (5) Za zradcov a nepriateľov slovenského národa treba pokladať osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa § 4 nariadenia č. 50/1945 Zb. n. SNR. ** (6) O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 4) alebo za zradcov a nepriateľov slovenského národa (ods. 5), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenie ods. l písm. e) alebo f), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimku podľa ods. 3, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaný v dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné. ** (7) Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa ods. 6 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. l alebo 2 dňom účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. * §2 Pôdohospodárskym majetkom podľa tohto nariadenia treba rozumieť súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré sú vo vlastníctve osôb uvedených v § l ods. l, ak nie sú právne a hospodársky samostatné, ako aj hnuteľné príslušenstvo (vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý a mŕtvy inventár a poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze, pohľadávky a cenné papiere), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť používané k účelom poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii a všetky vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú samostatné alebo či sú príslušenstvom vlastníctva konfiškovaného majetku alebo jeho časti. * §3 ** (1) Ak pôdohospodársky majetok podliehajúci konfiškácii patrí vlastníckym právom osobe nemeckej alebo maďarskej národnosti alebo osobe uvedenej v § l ods. 5, môžu jej manžel (manželka) alebo deti, a to vlastné alebo osvojené, ak sú slovenskej (slovanskej) národnosti, majú alebo nadobudnú československé štátne občianstvo podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. z. a n. a nespadajú pod ustanovenia g l ods. 5 žiadať, aby majetok do výmery 50 ha nebol konfiškovaný. ** (2) O žiadosti podľa ods. l rozhoduje na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné, podaný v dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré v prípade vyhovenia žiadosti súčasne nariadi bezplatný prevod od konfiškácie oslobodeného majetku alebo jeho časti v prospech žiadateľa (žiadateľov). ** (3) Rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o bezplatnom prevode podľa ods. l a 2 je verejnou listinou i pre vklad vlastníckeho práva podľa pozemnoknižného poriadku. * §4 ** (1) Ak je skonfiškovaný majetok v árende (nájme) a árendátorom (nájomcom) nie je osoba nemeckej alebo maďarskej národnosti alebo osoba spadajúca pod ustanovenie § l ods. 5, árendálny (nájomný) pomer zaniká koncom hospodárskeho roku 1944/1945; v prípadoch mimoriadneho zreteľa hodných Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu môže takýto árendálny (nájomný) pomer predĺžiť o jeden hospodársky rok. V ostatných prípadoch zaniká árendálny (nájomný) pomer dňom vstupu do držby nehnuteľnosti prídelcom. ** (2) Ak árendálny (nájomný) pomer zanikol podľa prvej vety ods. l, árendátor (nájomca) má nárok na vydanie svojho živého a mŕtveho inventáru, ako aj poľnohospodárskych zásob, pričom však mu nepatrí náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu predčasného zrušenia árendálneho (nájomného) pomeru okrem náhrady za investície do nehnuteľnosti vložené. ** (3) Na príkaz Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu je povinný árendátor (nájomca) uvedený v ods. 2 odpredať svoj celý živý a mŕtvy inventár a zásoby (ods. 2) alebo časť týchto vecí prídelcovi (prídelcom) pôdy, a to za bežnú cenu a podľa smerníc uvedeného povereníctva. Tento príkaz vydá povereníctvo po dohode s okresným národným výborom. ** (4) Ustanovenia ods. 2 neplatia, ak árendátorom (nájomcom) bola osoba, ktorá spadá pod ustanovenia § l ods. 5. ** (5) Árendálne (nájomné), splatné po 1. marci 1945, je povinný árendátor (nájomca) platiť Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu (Slovenskému pozemkovému fondu). ** (6) Dňom 1. septembra 1945 zrušujú sa všetky zmluvy týkajúce sa lesov, spadajúcich pod konfiškáciu, ktorými boli odpredané pôvodnými vlastníkmi (§ 1) etáty lesných ťažieb, iné produkty lesného hospodárstva, lesného priemyslu (§ 2) a vôbec výťažky lesnej, poťažne k lesu patriacej pôdy. Ohľadom náhrady škody a ušlého zisku, ako aj investícií, platí obdobne ustanovenie ods. 1. až 4. * §5 ** (1) Patronátne práva a povinnosti viaznuce na pôdohospodárskych majetkoch, skonfiškovaných podľa § l, zanikajú dňom konfiškácie. V prípadoch osobitného zreteľa hodných môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu poskytnúť cirkvám náhradu. ** (2) Otázka dlhov a nárokov, viaznucich na skonfiškovaných majetkoch (§ l)/ vyrieši sa osobitne. * §6 ** (l)Pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva: *** a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy, *** b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy, *** c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy, *** d) robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0.5 ha, alebo na zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac l ha, *** e) obciam a okresom na verejné ciele, *** f) stavebným, regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú zložené z oprávnených uchádzačov podľa písm. a) až c), *** g) priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu je náležito odôvodnená a potvrdená Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre sociálnu starostlivosť. *** (2) Väčšie ovocné záhrady možno prideliť len kvalifikovaným záhradníkom alebo osobám, ktoré môžu preukázať odborné znalosti a skúsenosti v ovocinárstve. *** (3) O prídeloch pôdy v najvyššej výmere, ako aj o majetku doplnenom prídelom na najvyššiu výmeru (ods. l písm. a) až c) a § 7) platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Zb. z. a n. o roľníckych nedieloch. * §7 ** (l) Žiadateľom osídlovaným v rámci vnútornej kolonizácie pôdu možno prideliť vo výmere do 20 ha. ** (2) Ak pri vnútornej kolonizácii presídlenec odovzdá svoj doterajší pôdohospodársky majetok na ciele pozemkovej reformy, možno mu prideliť v novom sídle väčšiu výmeru pôdy, než akú zanechal, ale najviac do výmery 20 ha. * §8 Pri repatriácii Slovákov z cudziny možno na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu pôdu prideliť do výmery 50 ha. * §9 ** (1) Poľnohospodárske statky a iné väčšie pôdohospodárske podniky, ako aj priemyselné závody tejto povahy, ktorých delenie z hľadiska verejného záujmu alebo z dôvodov poľnohospodárskej výroby je nežiadúce, majú byť pridelené štátu alebo družstvám, utvoreným z oprávnených uchádzačov za účelom spoločného užívania, na verejnoprospešné ciele (hospodárske školy, výskumné stanice, ozdravovne, detské domovy, odborné hospodárstva, žrebčince a žrebčíny, vzorné statky pre chov plemenného dobytka a pod.). ** (2) O otázke nedeliteľnosti a o záujmoch podľa ods. l rozhodne Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady uznesením na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. ** (3) Skonfiškované budovy, zariadenia slúžiace vlastnému poľnohospodárskemu alebo lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, sady, pamätnosti a pod., ako aj všetky skonfiškované hnuteľnosti, ak už podľa ods. l a 2 nezostanú vo vlastníctve štátu pre verejné ciele, môžu sa prideliť do vlastníctva za obdobného rozhodnutia podľa §13: *** a) prídelcom uvedeným v § 6 ods. l, alebo *** b) družstvám, utvoreným z roľníkov na spoločné užívanie prideleného objektu. * §10 Väčšie hospodárske súčiastky mŕtveho inventáru ako traktory, mláťačky, parné pluhy, autá a pod. treba spravidla prideliť štátu, družstvám alebo na návrh okresného národného výboru takým jednotlivcom (deputátnikom), ktorí majú odborné znalosti v zachádzaní s uvedenými predmetmi. * §11 ** (1) Súvislé lesné plochy vo výmere nad 50 ha, ako aj lesné plochy bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia, alebo ktoré s týmito možno spojiť v súvislý celok, pridelia sa štátu. ** (2) Lesné plochy, nepresahujúce výmeru 50 ha, ktoré nemožno spojiť v súvislý celok so štátnou lesnou pôdou, pridelia sa lesným družstvám alebo lesným spoločenstvám a hospodársky slabším obciam, výnimočne aj jednotlivcom. Tieto družstvá a spoločenstvá podliehajú štátnemu dozoru. ** (3) Subjektom uvedeným v ods. l a 2 treba s lesmi prideliť aj príslušný lesný priemysel (píla, kameňolom, teheľňa a pod.), poľnohospodársku a inú (neplodnú) pôdu, ktorá leží vo vnútri lesa a je súčiastkou lesného hospodárstva, tomuto hospodárstvu patriace okrajové enklávy, ako aj príslušné dopravné zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu (cesty, úzkokoľajné železnice a pod.). * §12 Prednostné právo na prídel majú osoby, ktoré sa vyznamenali a zaslúžili v národne oslobodzovacom boji, najmä vojaci a partizáni, ich rodinní príslušníci a pozostalí, ako aj roľníci postihnutí vojnou. Tieto okolnosti treba náležito preukázať. * §13 ** (1) Pri miestnom národnom výbore, v obvode ktorého je pôdohospodársky majetok skonfiškovaný, vyvolia si uchádzači prípustní podľa § 6 ods. l písm. a) až d) miestnu roľnícku komisiu, pozostávajúcu najviac z 10 členov. ** (2) Delegáti miestnych roľníckych komisií vyvolia na schôdzke okresnú roľnícku komisiu pri okresnom národnom výbore, ktorá môže mať najviac 10 členov. ** (3) Miestna roľnícka komisia vypracuje prídelový plán s návrhom na prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii. ** (4) Okresná roľnícka komisia preskúma predložené prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres. Ak nie sú rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú cenu, predloženými miestnymi roľníckymi komisiami, alebo ak dôjde medzi nimi k dohode, má sa okresný prídelový plán a rozvrh prídelových cien pokladať za konečný, ak je v súhlase s ustanoveniami tohoto nariadenia. ** (5) Cieľom zistenia, či sú splnené podmienky uvedené v ods. 4, okresné roľnícke komisie predložia svoj prídelový plán s rozvrhom prídelových cien Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktoré ho môže zmeniť, ak ustanovenia tohto nariadenia nie sú v ňom dodržané. ** (6) Ak okresná roľnícka komisia nemôže prekonať rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú cenu miestnych roľníckych komisií a nedôjde k dohode, alebo v prípade rozporu medzi susednými okresnými roľníckymi komisiami, okresná roľnícka komisia predloží vec na rozhodnutie Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. ** (7) Príslušný národný výbor je povinný skonfiškovanie majetku a jeho právoplatné pridelenie oznámiť príslušnému daňovému úradu a katastrálnemu meračskému úradu. * § 14 Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu vyšle k okresným roľníckym komisiám svoje orgány, ktoré pomáhajú pri technických prácach prideľovania a s ktorými miestne a okresné roľnícke komisie majú spolupracovať. * §15 ** (1) Návrh na prídelovú cenu (§ 13 ods. 3) má sa zostaviť podľa výnosnosti, polohy, vzdialenosti a stavu obrobenia pôdy (hnojenie, siatba, sadba) a podľa majetkových a rodinných pomerov prídelcu, a to: *** a) najnižšie vo výške hodnoty jednej priemernej ročnej úrody na navrhovanej výmere pôdy, *** b) najvyššie vo výške hodnoty dvoch priemerných ročných úrod na navrhovanej výmere pôdy, *** c) kde by hodnota budov nebola dostatočne nahradená v cene, určenej podľa písm. a) a b), má sa pri určovaní prídelovej ceny vziať zreteľ na význam a hodnotu budov. ** (2) Prídelovú cenu za lesnú pôdu navrhne príslušná miestna roľnícka komisia po vypočutí odborníkov určených Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. * §16 Prídelová cena za pridelený živý a mŕtvy inventár, poľnohospodárske zásoby, iné zariadenia a pod. má sa určiť vo výške ich bežnej hodnoty. * §17 ** (1) V prídelovej cene, určenej podľa §§ 15 a 16, zahrnuté sú všetky výdavky a poplatky, spojené so skonfiškovaním (§ 1), pridelením (§§ 6 až 11) a s pozemnoknižným prevedením skonfiškovaného majetku. ** (2) Pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy. ** (3) Prevody majetku podľa tohto nariadenia sú oslobodené od poplatkov a dávok. * §18 ** (1) Pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (v ďalšom texte „Fond“). ** (2) Do Fondu plynú príjmy pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Finančné prostriedky Fondu použijú sa na hradenie dlhov a záväzkov, viaznúcich na skonfiškovaných majetkoch, pokiaľ tieto budú uznané a prevzaté, a na hradenie ostatných výdavkov, spojených s výkonom pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Fond vedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu ** (3) Za podmienok, ktoré určí Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so súhlasom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie, možno poskytovať z Fondu i úvery Správe majetkov pre pozemkovú reformu (§ 20). ** (4) Záverečný účet Fondu zostaví každoročne Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a predloží ho Najvyššiemu kontrolnému dvoru. * §19 ** (1) Určená prídelová cena (§§ 15 a 16) spláca sa Fondu: *** a) jednorazovo, najneskôr do 8 mesiacov od ujatia sa držby prídelu, v peniazoch alebo v naturáliách, *** b) v splátkach v peniazoch alebo v naturáliách, a to: *** 1. 10 % prídelovej ceny za pôdu (§ 15) a príslušenstvá (§ 16) treba zaplatiť pri prevzatí pridelenej pôdy do držby. Na návrh miestnej roľníckej komisie, ktorý sa má podať už v prídelovom pláne (§ 13), môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu povoliť odklad prvej splátky najviac na 3 ro-ký: *** 2. zvyšok prídelovej ceny je splatný podľa splátkového plánu, vyhotoveného Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, najneskoršie však do 15 rokov odo dňa ujatia sa držby prideleného majetku. ** (2) Výška úrokov sa určí v splátkovom pláne (ods. l písm. b) č. 2). V prípadoch osobitného zreteľa hodných a sociálne odôvodnených môže Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na návrh roľníckych komisií povoliť bezúročnosť splátok na prídelovú cenu. Ak je prídelcom deputátnik alebo poľnohospodársky robotník, splátky na prídelovú cenu sú vždy bezúročné. * §20 ** (1) Pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa „Správa majetkov pre pozemkovú reformu“ (v ďalšom texte „Správa“), ktorej úlohou je: *** a) spravovať do odovzdania prídelcom pôdohospodársky majetok skonfiškovaný podľa § l, *** b) napomáhať prídelcom pri hospodárení, najmä pri vnútornej kolonizácii, *** c) dozerať nad hospodárením prídelcov. ** (2) Správa je samostatnou právnickou osobou. Jej štatút vydá Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, v ktorom sa upraví právomoc orgánov Správy, ako aj obsah a rozsah pomoci a dozoru (ods. l písm. b) a c)). ** (3) Záverečný účet Správy schvaľuje povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu po dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie a Najvyšším kontrolným dvorom. ** (4) Odo dňa skonfiškovania majetku až do jeho odovzdania prídelcom do vlastníctva Správa je povinná platiť všetky dane, dávky a poplatky s prirážkami a s príslušenstvom, prepísané jej zo spravovaného majetku, poťažne z výťažku na ňom dosiahnutého. ** (5) Prebytky Správy pripadnú Fondu. * §21 ** (1) Pri určovaní výmery 50 ha, ktorá sa ponecháva osobám maďarskej národnosti podľa § l ods. l písm. c) a osobám nemeckej národnosti podľa § l ods. 3, ako aj osobám podľa § 3 ods. l, má sa postupovať tak, aby sa vytvorili podmienky pre účelný hospodársky celok. ** (2) Zásadu uvedenú v ods. l treba zachovávať aj pri konfiškovaní a za-beraní živého a mŕtveho inventáru a zásob, ako aj obytných budov a zariadení v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie ods. 1. ** (3) Pri ponechaní výmery 50 ha pôdy podľa ods. l a 2 závody pôdohospodárskeho priemyslu ( cukrovary, liehovary, sušiarne, píly, kameňolomy, tehelne a pod.) konfiškujú sa v celosti. * §22 Scudziť, dať do árendy (prenajať) a zaťažiť majetok, pridelený podľa tohto nariadenia, možno len s predchádzajúcim súhlasom Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. * §23 ** (1) Prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. ** (2) Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť. * §24 ** (1) O stálych zamestnancov slovanskej národnosti, pokiaľ nie sú zradcami a nepriateľmi slovenského národa (§ l ods. 5), ktorí v dôsledku vykonania tohto nariadenia stratia svoje doterajšie zamestnanie, treba sa postarať jedným z týchto spôsobov: *** 1. prídelom pôdy, *** 2. odškodnením v peniazoch, *** 3. prijatím do služieb štátu. ** (2) Zamestnanca (ods. 1) možno prijať do štátnej služby, ak vyhovuje prepísaným podmienkam, bez ohľadu na vek. *** (3) Podrobné predpisy o odškodnení stálych zamestnancov (ods. 1) určí Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady. * §25 Ustanovenia tohto nariadenia platia aj na pôdohospodársky majetok (§ 2), ktorý prepadol v prospech štátu pri odsúdení pre trestné činy podľa nariadenia č. 33/1945 Zb. n. SNR (§ 74 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR). * §26 ** (1) Nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Zb. n. SNR sa zrušuje. ** (2) Úkony, rozhodnutia a opatrenia učinené podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Zb. n. SNR ostávajú v platnosti; odo dňa vyhlásenia tohto nariadenia ďalšie pokračovanie v prípadoch právoplatne nedokončených treba konať podľa ustanovení tohto nariadenia. ** (3) Práva k nehnuteľnostiam, uvedeným v § 4 ods. 2 nariadenia č. 52/1945 Zb. n. SNR, vykonáva Správa (§ 20). * §27 Toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi. '''Šmidke v. r.''' '''Dr. Lettrich v. r.''' [[Kategória:Dokumenty]] r7oo3pch84xqqnbhhgzbwbgtlbzd3w6 0 1932 8750 7262 2023-04-15T02:07:29Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8750 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť 29. 10. 1989'' '''Občania Slovenska!''' Demokracia je ohrozená. Ohrozujú ju tí, ktorí pod heslom národného záujmu Slovenska chcú doviesť našu krajinu do novej totality, do ďalšej epochy násilia. Totalita zostáva totalitou, či je jej ideou komunizmus alebo neznášanlivý nacionalizmus. Jednoznačne rozlišujeme pozitívne národné postoje, prebudené úsilím o uzákonenie slovenčiny ako úradného jazyka, od politických cieľov, ktoré presadzujú predstavitelia antidemokratických síl a destabilizujú nimi spoločnosť. Odmietame byť považovaní za súčasť manipulovaného davu, ktorý politickí dobrodruhovia vo vedení Slovenskej národnej strany, Štúrovej spoločnosti a podobných nacionalistických hnutí zneužívajú pre vlastné zištné ciele. Ich činnosť nápadne pripomína okolnosti nástupu totality v 30-tych alebo 40-tych rokoch. Je to rovnaké zneužívanie vlasteneckého cítenia poctivých ľudi, predovšetkým mládeže. Matica slovenská kedysi presadzovala skutočné záujmy slovenského národa. Dnes sa so znepokojením pýtame, či si niektorí jej predstavitelia uvedomujú dôsledky skrytej i otvorenej podpory stranám a hnutiam, ktoré pod heslom „Za národ!“ vedú Slovensko v skutočnosti proti národu, k ekonomickému rozvratu, k medzinárodnej izolácii, k rozbitiu českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a k vyvolávaniu vlny násilia a nenávisti. Nedajme sa ukričaťdemagógmi. Nedajme sa zmámiť falošnými prorokmi predstierajúcimi z matičiarskej tribúny - tvárou v tvár Tisovým portrétom - politickú nadstraníckosť. Nedopusťme, aby sa mlčanlivá väčšina slušných ľudí stala prenasledovanými menšinami. Zabráňme extrémistom, aby založili požiar. Spúšť, ktorú by spôsobil, by sme pocítili všetci. Pred našimi deťmi ani pred sebou samými nás neospravedlní zaslepenosť, krátkozrakosť či ľahostajnosť. Podporujeme Predsedníctvo SNR a vládu Slovenskej republiky v ich úsilí o zachovanie a ochranu demokracie. Podpísaných viac ako 500 účastníkov zhromaždenia v Umeleckej besede v Bratislave dňa 27. 10. 1990 Svoju podporu tomuto, prehláseniu môžete prejaviť podpisom zaslaným na adresu: Umelecká beseda, Dostojevského rad 1, Bratislava. [[Kategória:Dokumenty]] fel7to8avdggdhk7hilcfty7ubcb241 0 1933 8809 7648 2023-05-28T16:07:21Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8809 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Koordinačný výbor študentov škôl Slovenska | ZDROJ = Verejnosť 29. 10. 1989 | LICENCIA = PD SK }} V novembri 1989 srne medzi prvými povedali svoje NIE komunistickej totalite. Povedali - sme však aj svoje ÁNO slobode a demokracii. Vtedy ste nás podporili. Vážnosť situácie nás prinútila znovu sa stretnúť a vyjadriť sa k dnešnému stavu. Opäť stojíme pred vážnou dejinnou skúškou. Národné cítenie sa zneužíva. Podobne ako v tridsiatych rokoch v Nemecku a ďalších európskych krajinách, či v nedávnej minulosti v Azerbajdžane, Iraku, Juhoslávii... Nemôžeme mlčať. Boli sme jednými z prvých, ktorí povolali naše národy k uchopeniu osudu do vlastných rúk, k oslobodeniu sa od falošnej, neslobodnej, sputnávajúcej moci. Mnohé z toho, čo sme vtedy požadovali, je ešte stále pred nami. Spor o jazykový zákon už dávno prerástol do konfliktu výsostne politického. Nášmu národu nehrozí asimilácia, ako sa nám to snažia nahovoriť niektorí politici. Hrozí nám naopak, že národ sa stane masou zmanipulovaných v rukách nových vodcov. Nemali sme strach pred rokom konfrontovať sa s komunistickou mocou, nájdime i dnes odvahu čeliť vlastnej hlúposti. Niektorí páni zo Slovenskej národnej strany, Matice slovenskej a ďalších strán a hnutí, nazývajúcich sa „národnými“, začali hrať veľkú politickú hru. Ide im o to, dostať sa k moci, ide im o to, aby nedemokratickým spôsobom odstránili demokraticky zvolený, legitímny slovenský parlament. Preto: * vyzývame k podpore Slovenskej národnej rady a vlády SR * vyzývame masovokomunikačné prostriedky, aby objektívne informovali o situácii na Slovensku a dôsledne zachovávali pluralitu názorov na spoločenské dianie * žiadame všetky demokraticky orientované politické strany a hnutia, aby pomohli čeliť ohrozeniu demokracie na Slovensku * návratom k nezdiskreditovanému študentskému symbolu študentského hnutia, k Červenému srdcu, pripomeňme sebe i ostatným, že nie sme masou, ktorú možno kedykoľvek zmanipulovať. Na verejnosť sme opäť vystúpili, pretože cítime svoj diel zodpovednosti za ďalší vývoj našej spoločnosti. Týmto vyhlásením rozhodli sme sa vytvoriť Iniciatívu na obranu demokracie, ktorej cieľom je dnes rovnako ako aj v budúcnosti upozorňovať na možnosti ohrozenia demokracie na Slovensku. Toto vyhlásenie môžete podporiť svojim podpisom na adrese bývalého Koordinačného výboru Študentov, Jiráskova&nbsp;3, 813 01 Bratislava. [[Kategória:Dokumenty]] kenu28du983uppugpvl41827pwlm7mm 0 1934 8473 7402 2022-02-13T08:07:56Z Danny B. 47 typo; - whitespace 8473 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť, 27. 10. 1990'' '''Dva princípy, jeden národ. Niektoré myšlienky z televízneho dialógu medzi V. Mečiarom a J. Markušom''' '''''Kto vo štvrtok tento týždeň vydržal — po mnohohodinovom parlamentnom jazykovom maratóne pri televíznej obrazovke až do neskorých nočných hodín, neoľutoval. Odvysielaný dialóg medzi predsedom slovenskej vlády Vladimírom Mečiarom a Jozefom Markušom stál za to. Bol to zážitok, ktorý sa len tak ľahko nevidí. V konfrontácii názorov na aktuálny pohyb na Slovensku, sa stretli dve významné osobnosti našej národnej súčasnosti. Mimoriadne zaujímavý obsah ich rozhovoru prerástol do polemického presadzovania dvoch princípov vychádzajúcich z jedného národného základu. Uverejňujeme aspoň skrátenú verziu tohto dialógu. Chceme tak vyjsť v ústrety tým, ktorí nemali možnosť zhliadnuť ho.''''' '''Redaktor:''' Pán premiér, koho ste mysleli tým falošným kazateľom? '''V. Mečiar:''' Toho, kto považuje slovenský národ za opustený a za úbohý, toho, kto dlhý čas manipuloval verejnú mienku spôsobom úplne neprípustným. Toho, kto spôsobil, čo sa dnes dialo pred Slovenskou národnou radou. Veď to nezodpovedá ani pravde, je to pokus o demoralizáciu národa, aj verejnej mienky. Demagógia najhrubšieho zrna, ktorá nemala nič iné za cieľ, iba vyvolať u ľudí vášeň, nenávisť, nepokoj a v rozhodujúcom momente, ked" to bude príhodné pre určitú skupinu, prejsť do mocenského zápasu, destabilizovať SNR, destabilizovať vládu, destabilizovať verejnú mienku na Slovensku. Existuje, keď už hovoríme o kazateľstve, písmo, ktoré hovorí o takejto veci: „Beda tomu, kto hriech pácha, ale beda aj tomu, z koho pokušenie pochádza..." '''Redaktor:''' Ja vám do toho vstúpim, mysleli ste tým niekoho konkrétneho? '''V. Mečiar:''' Svojho spolubesedníka. Plus pána Mórica, ktorý bol v tom čase nesmieme aktívny. Obaja vyvolávali verejnú mienku celkom neprijateľnú pravde, úplne neprijateľnú záujmom Slovenska, celkom neprijateľnú pre vládu aj SNR. '''J. Markuš:''' Z dvoch prejavov pán premiér usúdil, že som mal možnosť nejako ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku nepriaznivým spôsobom. Najskôr by som povedal, že som nikdy nepovedal, že náš národ je opustený, v tom zmysle, že je biedny. To som nikdy nepovedal. V čom je opustený? No, opustený je v dvoch smeroch, v jednom smere v tom, že stačí zájsť do Prahy alebo stačí sa pohybovať v strednej Európe. Keď sa pýtame na pomery na Slovensku, ľudia nevedia o čom je reč, o slovenskom národe, o jeho problémoch nevedia. Nehovoriac už o Európe a Amerike, alebo iných končinách sveta. A druhá vec je tá, že považujem náš národ predsa len za opustený jeho zvolenými zástupcami, teda poslancami SNR, ktorí neberú do úvahy nielen nálady, ale presvedčenia, ktoré národné sú. Pokiaľ sa nejako naznačuje, že ja, alebo my, niečo vsugerúvame, alebo nahovárame národu, tak je to hlboký omyl, pretože ja sa cítim, aj mnohé listy tomu nasvedčujú, jednoducho je to národ dosť unikátny aj v stredoeurópskom aj európskom kontexte. Unikátny svojím historickým vývojom a skutočne málokedy sa naňho usmialo slnko slobody, slnko slobodného rozvoja, teraz by mohlo byť to obdobie, keď to už nebude chvíľka, ale bude to obdobie. Bude to súvislý vývoj. S jedným hlboko súhlasím, z toho čo hovoril pán Mečiar, že kto sa sám opúšťa, ten je opustený a to skutočne v tomto národe už nastalo, uvedomil si to, že sa sám opúšťať nesmie a že sú z toho isté vážne konflikty. Nepripisoval by som to svojim dvom krátkym prejavom. '''V. Mečiar:''' Po prvé: nejde o dva prejavy, ale sú to konkrétne činy predsedu MS, jednej z najvýznamnejších slovenských organizácií, ktoré vyvolali aktivitu a motivujú ľudí ku konaniu na celom Slovensku, po druhé obsah vystúpení bol veľmi emotívny, po tretie bol veľmi prisne koordinovaný s aktivitou niektorých kruhov, nie všetkých ľudí zo SNŠ. Pokiaľ ide o vecnú stránku veci: v čom bol problém? Problém bol v tom, že mal byť prijatý zákon o jazyku, o ktorom sa všetci kolektívne dohodli, že to bude zákon o úradnom uznaní slovenského jazyka za jazyk úradný na celom území Slovenska. Dávali sa garancie všetkým občanom Slovenska, že sa musia všade po slovensky dohovoriť, všade sa musia po slovensky ustanovovať úradné doklady. Rozdiel bol iba v jednom. V tzv. matičnom zákone sa v úvode uvádzalo, že to bude zákon bez výnimky, ale v ďalšom paragrafe sa výnimka pripúšťala. Myslelo sa tým, že by to mali byť tí Maďari, ktorí sa nemohli naučiť po slovensky, že by to mohli byť tí občania, ktori v obzvlášť odôvodnených prípadoch by mali mať právo používať svoj jazyk, ale bližšie sa to nešpecifikovalo. Čiže bolo to neurčité. Názor koaličných strán bol taký, že sa pripúšťa iný jazyk popri jazyku slovenskom pre tie národnostné oblasti, kde je 20 percent obyvateľstva inej národnosti. Teda územný vplyv sa ohraničoval počt°m obyvateľstva. Majú tam možnosť, nie povinnosť, popri jazyku slovenskom používať materinský jazyk. Toto je vecný problém. Z tohto vecného problému ste prešli vo svojich prejavoch aj ty, aj tvoji partneri do hrubého nacionalizmu, ktorý smeroval len k tomu, že Slovensku ide o život. To bol Móricov výrok. Zober si svoje výroky. Boli podobné. Motivovali ľudí, aby šlo momentálne o všetko: buď bude tento zákon, alebo nebude Slovensko, nebude Slovákov, nebude života, skrátka koniec, potopa. Ľudia dodnes kričia: Matičný zákon — a nevedia, aký je rozdiel medzi jedným a druhým. Reagovali na to spontánne, tak, ako vedeli. Zneužili sté určitý spôsob národného cítenia, ktorý je pre Slovákov v oblasti jazyka mimoriadne citlivý. Prešli sme tvrdou maďarizáciou, ktorej sme odolali. Jazykové problémy tu existovali a tak sú súčasťou národného povedomia, ktoré sa dotvára, dotvára slovenskú štátnosť. Keď dnes na tejto vlne zahráte a nevysvetlíte ľuďom pravdu... Ja som úplne žasol — jednotlivé koaličné strany sa sústredili na legislatívnu stránku veci a vy ste sa sústredili na budovanie politickej aktivity, masového hnutia na báze boja za tento zákon. Rozprúdili ste hnutie, podporu proti SNR, podporu proti vláde, hnutie, ktoré destabilizuje situáciu. Nesúhlasím s tebou, že na Slovensku nevedia, že tu Slováci sú, a že v zahraničí o nás nevedia. Som rád, že nevedia o našej roztrieštenosti, o našej rozvadenosti, nejednotnosti. Som rád, že nevedia o všelijakých skupinách ľudí, chorých a túžiacich po moci, ktorí sa chcú chytiť a urvať, uchytiť sa kde budú môcť. Z toho mám radosť. Veď tohto roku tu. boli veľmi významné návštevy. Francúzsky prezident, to je málo? Anglická ministerská predsedníčka, ďalší významní štátnici, ktorí prešli po Slovensku. Veď tu sú nadviazané konkrétne spolupráce, prichádzajú priemyselníci, bankári... Všetci chcú, aby sme zachovali jednotný štát, zachovali politickú stabilitu. Pomôžu nám v tom, že budú s nami obchodovať, že budeme spolu vyrábať, že na Slovensko prídu miliardové investície. Teraz ich odstrašujete, či chceš, alebo nie. Zodpovedám za to, čo sa vo vláde deje, dobré i zlé, ty stojíš na čele MS a chceš túto organizáciu k tejto aktivite vyburcovať, za to zodpovedáš. To z teba nezmyje nikto. Móric ako poslanec FZ dnes na Federálnom zhromaždení nesedí, ale burcuje ľudí proti SNR, a podpíše papier, že SNR prestáva mať svoju platnosť a zákonnosť. To urobí poslanec FZ, ktorý podpísal sľub poslanca? Aké má morálne právo robiť politiku, veď tu už nejde o politiku, tu už nejde o jazyk, tu už ide •o rozvrat, alebo budeme musieť povedať: choďte od toho preč, kým je ešte čas, kým nenarobíte viac paseky, ako sa dá. '''J. Markuš:''' Najskôr kratučko o emóciách, mne tiež tečú slzy, ale to je z horúčky. Lenže videl som, alebo skôr počul som o ľuďoch, ktorým tiekli slzy ozajstné, myslím na dnešnom námestí, ktorí si kľakli, aby ťa mohli na chvíľu počuť, toto boli tí istí ľudia, ktorí ti nedávno vyslovili dôveru a zastali sa ťa v spore, ktorý je povedzme vnútri vládnej koalície. Pokiaľ ide ešte o emotívnu stránku mojich prejavov, ja si myslím, že mojím úsilím bolo vždy spojiť rozum a cit. Nehanbím sa za cit, a nebránim sa pred rozumom, to teda rozhodne nie. Rád by som otázku moci, pokiaľ ide o moju osobu, to prosím nech je úplne jasné, že mi ani v tejto chvíli, ani v budúcich chvíľach o moc nejde, aj z terajšej funkcie som ochotný hocikedy odstúpiť, hoci táto funkcia nie je spojená s mocou. Teraz k problému samotnému. Zápas o slovenčinu, zápas o matičný zákon vznikol zdola. Sú povedzme spory, aké percento občanov Slovenskej republiky za ním stojí, ja osobne tieto pochybnosti nemám, som si istý, že je to vysoko nadpolovičná väčšina a keď sme v demokratickej krajine, tak to treba zobrať do úvahy, že taká situácia je. Čiže pokiaľ sa spochybňuje otázka, koľko vlastne percent je za taký prístup k uzákoneniu slovenčiny, je tu potom možnosť riešiť to plebiscitom, ktorému sa tvrdošijne bránime. Jediná pripomienka je tá, že to stojí peniaze a že keď máme poslancov, tak tí by nám tie peniaze mali ušetriť. Pozrite sa: slovenčina bola vždy v histórii tým lakmusovým papierikom, za Bernoláka, za Štúra, počas prvej republiky. '''V. Mečiar:''' To je strašne zložitá otázka, ja nechápem, ako možno dávať analógiu medzi obdobie, keď Slováci bojovali o národné prežitie a obdobie, keď sú Slováci štátotvorným národom a majú svoj štátny útvar, ktorý si majú upevniť. Tak po prvé ste sa pokúsili zjednotiť Slovákov na báze toho, aby slovenský jazyk bol národným jazykom. To je správne, za to sú všetci alebo aspoň 82 percent, aby to bol štátny jazyk, prijal sa zákon o úradnom jazyku, to je v poriadku. Ale títo istí ľudia neboli za ďalšie dôsledky, ktoré to so sebou prinieslo. Začala sa destabilizovať situácia v pomere k Čechom, začalo sa spochybňovať používanie českého jazyka na Slovensku, hľadať obmedzenia. Myslel niekto z tých, čo takto uvažovali, na tie státisíce Slovákov, čo sú v Čechách? Myslel dakto na tie dôsledky, ktoré tu vzniknú vo vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi pri rovnocennosti oboch jazykov v štáte? Myslel niekto na spôsob dorozumenia v Prahe, kde sú federálne orgány? Ak sa takéto obmedzenia príjmu, že to zákonite vyvolá odvetnú reakciu? Zoberme druhý faktor, ktorý tu bol, myslím tým druhú stránku - Maďarov na južnom Slovensku. Zoberme si doterajšiu históriu týchto vzťahov, ktoré tam boli a v podstate | obyvateľstvo na juhu Slovenska bolo na percent spokojné, 20 percent bolo nespokojných. To sú tiež štatistické údaje. A dnes postavíme otázku tak, že Maďari majú prísť o jazyk. Zákonite začnú robiť to, čo robili Slováci, keď si jazyk bránili. Pôjdu do obrannej reakcie, zoberme si druhú stranu za hranicou. Koľko prejavov nacionalizmu bolo za volebnej kampane v Maďarsku. Všetko toto sa vyvolá, iniciatíva na pomoc maďarskej menšine na južnom Slovensku. My stále hovoríme, že chceme sa integrovať s Európou. Tá cesta do Európy v skutočnosti znamená, že zjednáme zrovnoprávnenie legislatívnych úprav, zrovnoprávnenie a plnenie medzinárodných záväzkov, rovnocennosť ekonomických sústav, do ktorých vstupujeme. A my môžeme mať v tomto kontexte nejasné alebo nerovnocenné národné vzťahy, ktoré nebudú zodpovedať európskemu štandardu? Veď v Európe nie je jeden jediný štát, ktorý by sa skladal z jedného národa. '''J. Markuš:''' Ja nie som prívrženec tvrdých metód proti menšinám, lebo som dosť zakúsil, čo to znamená žiť ako menšina. Podľa mňa európske riešenie národnostných a jazykových problémov na Slovensku je také, ktoré j rieši konkrétnu situáciu v roku 1990 a po vedzme najbližších 5-8 rokov na Slovensku j a na ňu reaguje. Toto riešenie podľa môjho l najlepšieho vedomia a svedomia obhajuje i matičný návrh zákona a je v plnom súlade s európskymi normami, je teda blízko spodnej hranice týchto noriem, ktoré sú relatívne pružné. '''V. Mečiar:''' To je jednoduché. Po prvé: túto inštitúciu nemáme právne zakotvenú a museli by sa prijať zodpovedajúce ústavné úpravy. To sa, povedzme, urobiť dá. Po druhé: plebiscitom sa má rozhodnúť o právach národnostných menšín. Toto by sa dialo v období, keď doslova poloha, v ktorej sa diskusia pohybuje, bola mimo týchto menšín. Základná chyba všetkých návrhov, ktoré sa robili je tá, že sa hovorilo o právach jazyka slovenského a to nesúhlasí s tým, čo tu Markuš povedal, že chránime menšinové postavenie Slovákov, pretože obidva zákony hovoria, že Slováci majú hovoriť na území Slovenska po slovensky, je povinnosť všetkých úradných miest im slovensky odpovedať. Tam rozdielu nieto. Rozdiel je v miere práv Maďarov. Teraz ešte jeden dôležitý moment. Malo by sa rozhodnúť o právach menšinovej skupiny na území, na ktorom žije a rozhodovať budú obyvatelia území, na ktorom nežijú? Veď nepoznajú ani pomery. Veď napr., ako môže Slovák z L. Mikuláša pochopiť Slováka v Komárne, alebo Maďara v Komárne, aké tam podmienky spolužitia existujú? To by sa potom museli hľadať podmienky na úrovni miestnych sústav a miestnych správ, akým spôsobom si oni chcú upraviť pomery. Čiže plebiscit sám o sebe by vyžadoval obrovskú prípravu. Plebiscit je celkom neprijateľný teraz aj preto, že by sa nám v rámci tohto politického zápasu vnútil ďalší moment. Chystajú sa voľby do miestnej samosprávy, čiže, ak sa toto stane ústredným momentom kampane, tak je jasné, kto bude víťazom kampane. Veď toto nie je zmysel našej činnosti! My nepotrebujeme dať ľuďom iba úctu a istotu národnú. My im potrebujeme dať aj chlieb na zajtrajší život. Potrebujeme zabezpečiť aj ostatné potreby a to je rovnako významné, ako to, čo sa dnes deje. Potom je tu veľmi nepríjemná otázka, ktorá prežíva ešte z minulosti - chápanie pojmu demokracie na Slovensku. Stále tu prežíva ešte model Jozefa Vissarionoviča - čo je vyhovujúce väčšine, to je vyhovujúce všetkým. V mene väčšiny sa vešalo, v mene väčšiny sa zatváralo, v mene naprávania chýb väčšinového zákona dnes rehabilitujeme státisíce ľudí. Teraz sa demokracia meria tým, koľko mier a aké záruky práv a slobôd vie dať väčšina menšine. To je dnes meradlo stupňa demokracie. Ak pod matičnými zástavami dnes kričia Preč so SNR, ak sa popíše výzva, ktorá sa na tomto zhromaždení pod matičnými zástavami prijme, že tento orgán nie je funkčný, že sa neuznáva, ak sa vypovedá a vyzýva k občianskej neposlušnosti, to je čo? To je hra o fazuľky? Alebo je to hra o moc? '''J. Markuš:''' Kto tú hru hrá. Tú hru hrá ľud. Moc patrí ľudu, ja som na pozícii, že ľud a občania sú tu a má im patriť moc. Matica nemôže mať všetko. Nie je možné zakazovať ľudu, aby sa vyslovoval k SNR. Najvyššia autorita je predsa len ľud v každej demokratickej krajine. '''Poznámka:''' redakčne krátené z videozáznamu [[Kategória:Dokumenty]] d6i1rb9xfnoyb8oohyueaa6118oyv1p 0 1935 8846 8612 2023-07-24T14:07:34Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8846 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Slovenské ľudové noviny č. 4/1929 z 25. 01. 1929'' Senátori a poslanci slovenskej ľudovej strany stojíme stále a pevne na základe štátnej jednoty a nerozlučiteľnosti republiky Slovákov a Čechov, uznávajúc jej ústavu a záväznosť jej zákonov. Keď dľa potreby prirodzeného vývinu života snažíme sa premeniť už či niektoré zákony alebo ustanovizne ústavy k väčšiemu blahobytu Slovenského Národa, snažia sa to previesť cestou zákonitou demokratickým spôsobom v rámci republiky Slovákov a Čechov a v žiadnom páde nie cestou revolučnou, lebo revolúciu považujeme za nekresťanský národovražedelný čin, taktiež nie cestou cudzozemskej protizákónitej pomoci, čo podobne zatracujeme. Z tohoto nášho úprimného presvedčenia prirodzene pochádza, že za nesmysel a nakoľko by to pochádzalo z povedomého úmyslu, za trestuhodný čin protištátny považujeme hlásanie „vacuum juris“-u a či prázdnoty práva dľa ktoréhožto smyslu nastala, alebo môže nastať doba, v ktorej by ztratily záväznosť všetky zákony našej Česko-Slovenskej republiky a nastal by čas bez zákona, bez práva, niečo takého, ako bol „rabunk“. Ako za bratovražedelný zločin považujeme každý pokus o krvavú revolúciu, ktorá má v sebe zlotu moru, hladu a vojny dohromady. Tak za vlastizradu považujeme snahu chcieť cudzozemskými peniazmi, alebo cudzozemskou zbrannou mocou zasahovať do demokracie, do ľudovlády našej Česko-Slovenskej republiky a takú snahu považujeme za nesrovnateľnú s vernosťou k Slovenskému Národu, k Slovenskej Krajine, k Česko-Slovenskej republike a k programu slovenskej ľudovej strany. Pod heslom úplného odtrhnutia Slovenska od republiky Slovákov a Čechov ustaľujeme skrytú snahu priviesť náš Slovenský Národ pod maďarské jarmo, snahu obnovenia Rakúsko-Uhorska, dynastie Habsburgov, čomu sa z tej duše protivíme. Práve preto, že takéto snahy považujeme za ťažké previnenie proti národu a štátu, ohradzujeme sa proti domienkam, že by niektorý člen nášho klubu bol mohol podujať v mene a z poverenia strany našej niečo takého. Sme za neodvislosť súdov, ako za najväčšiu záruku štátneho poriadku. Jedine právoplatný výrok súdu smie ustáliť vinu niekoho. Považujeme za skrivodlivosť vyhlasovať niekoho za vinného bez konečného právoplatného súdobného výroku. Je politickým zločinom pre upodozrievanie jednotlivca hanu kydať na celú politickú stranu, ktorá svoju vernosť k národu a k štátu nepočetnekrát aj za cenu obeti dokázala, ako to urobila naša slovenská ľudová strana. Ustaľujeme, že takzvaná rodobrana v mene strany a dľa úmyslov našej strany bola organizovaná ako súčiastka organizácie strany, len ako sbor poriadateľov na ochranu telesnej bezpečnosti a zákonitého poriadku proti bitkársko-krvavým revolučným pokusom z príležitosti shromaždenia a slávností strany. A rodobranu, ako takú považujeme za súčiastku našej strany, a kto jej iné úmysle a ciele podstrkuje alebo podvrhuje, toho považujeme za urážateľa cieľu a cti rodobrany a našej. Ustaľujeme, že v týchto ohľadoch mnoho sa previnilo oproti Slovenskej ľudovej strane v posledných časoch aj z radov koalície, tak že by nám to mohlo byť dostatočnou príčinou rozlúčiť sa s ňou a zaujať stanovisko tuhej protivládnej opozície. Lež väčšia je naša láska a náš záujem k pokoju a k poriadku k nášmu národu a k štátu, než by ju mohla zklátiť osobná urážka jednotlivcov. Presvedčení sme, že naše občanstvo chce poriadok, pokoj a prácu. Nemôže byť prospešné v dnešnej dobe za jedon povraz ťahať s revolučnými komunistami, s vnútornými rozvratníkmi nášho štátu, za aké považujeme tunajšie maďarské strany, a tak hnať vodu na mlyn cudzozemským nepriateľom nášho národa a štátu. Taktiež za nebezpečne považujeme odstúpiť od kormidla a vlády našej Krajiny a Republiky a prepustiť budovanie našej krajiny, riadenie nášho štátu miesto nás, živlom naším náboženským, národným, krajinským a hospodárskym záujmom nebezpečným, ktorí by to budovanie a spravovanie prevádzali bez nás, proti nám. A preto majúc na zreteli prvý príkaz Boží: „vládnite zemou“', chceme vládnuť našou zemou, našou Slovenskou Krajinou a budovať i spravovať náš štát dľa tej miery podľa nášho programu, nakoľko nám to dľa našej demokraticko-politickej váhy patrí, by neupadla naša Krajina, náš štát do rúk nepriateľského pustošenia našich náboženských, národných, krajinských, hospodárskych a štátnych nepriateľov. Tak smýšľa, tak sa vynasnažuje náš ľud v obciach pri obecnej správe, keď sa usiluje zaujať miesta obecnej správy pre našich ľudí, aby spravovali obec v duchu našinskom. Tak je to povinnosťou našou pri krajinskej a pri štátnej správe práve v terajšej dobe, keď revoluční zlostníci, vnútorní rozvratníci rozvrátiť by chceli národ a štát, aby sme padli za korisť našim cudzozemským nepriateľom. Kresťanstvo je za pokoj. Budovanie Slovenskej Krajiny potrebuje pokoj. Výrobnosť všetkých stavov a upevnenie štátu potrebujú poriadok a pokoj a preto nemôže byť priateľom týchto, kto je za nepokoj a za neporiadok, za jednotnú frontu s komunistami, s vnútornými rozvratníkmi a s cudzozemskými nepriateľmi našimi. Pomoc ľudu, odstraňovanie krívd, vymáhanie práv dľa praktickej politickej náuky a životnej zkúsenosti v dnešnej dobe nedá sa docieliť jalovým posudzovaním, planým potupovaním právomocnosti a vrchnosti v duchu protivenstva, lež iba svornou súčinnosťou jak v zákonodarstve, tak s právomocnosťami a s vrchnosťami skrze ľud z ľudu pre ľud ustanovenými. Náš štát, našu republiku, našu krajinu nepovažujeme za nejaké cudzie panstvo, ako to bolo za Rakúsko-Uhorska pod Maďarmi a pod nemeckou habsburgskou dynastiou, ale za náš majetok, nakoľko skrze volebné právo my sme jej účastníkmi, majiteľmi a preto chceme v nej vládnuť dľa tej miery, ako nám dávajú naše účastiny, hlasy, dľa pravého príkazu Božieho: „rástnite, množte sa a vládnite zemou“. [[Kategória:Dokumenty]] hjfwu252hmlnhu999mae8rpu8cndc5w 0 1937 8751 7270 2023-04-16T13:07:26Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8751 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť, 27. 10. 1990'' '''Priatelia, ''' opäť nastal čas zásadných rozhodnutí. Treba povedať jasné slovo: áno, alebo nie. Sme svedkami stupňovaného nátlaku, výziev, ktoré sa pokúšajú poprieť legitimitu našich predstaviteľov vo vláde a v parlamente, poprieť platnosť výsledkov prvých slobodných volieb po štyridsiatich dvoch rokoch, v ktorých slobodne a podľa svojho presvedčenia volilo vyše 90 percent obyvateľov Slovenska. Nezakrývajme podstatu veci - sme svedkami boja dvoch ciest. Na jednej strane demokratické sily a ľudia, ktorí odzvonili starému režimu a na strane druhej zjavná snaha rozbiť republiku, vyhrotiť národný a národnostný problém a tým destabilizovať krajinu. Predstavitelia SR VPN a KC VPN v tejto súvislosti vyhlasujú: Dňa 25. 10. slovenský parlament schválil zákon o slovenskom jazyku ako úradnom jazyku na celom území Slovenska. Televízia, rozhlas a niektoré noviny vytvorili taký obraz z tohto zhromaždenia, akoby ľudia pred budovou SNR reprezentovali všetkých Slovákov. Stojíme pred radikálnou ekonomickou reformou. Riešime celý rad závažných sociálnych problémov a ktosi sa nám v tejto chvíli snaží podsunúť ďalší problém. Formuluje ho ako osudovú chvíľu slovenského národa, ako problém jeho znovuzjednotenia na národnom princípe. Vedomí si tejto hrozby sa dnes opäť stávame verejnosťou s malým „v“. Verejnosťou, ktorá v mene násilia vyzýva všetkých -rodičov, dôchodcov, pracujúcich, inteligenciu, ženy a študentov, aby ukázali postoj tejto väčšiny v konfrontácii s novým nebezpečenstvom. Vyzývame ľudí v podnikoch, aby oddelili vôľu pokračovať v demokratickej ceste od totalitného, mocenského myslenia založeného na princípe „bez výnimky“. Zabráňte štrajkom, ktorým nejde o práva pracujúcich, ale majú slúžiť vodcom, zneužívajúcim národné cítenie ľudí a ich prirodzenú lásku k jazyku. Obraciame sa na novinárov, aby čestne odpovedali na otázku, čo znamená nezávislosť. Čo znamená zodpovednosť vo chvíli, keď už nejde o zákon, ale o spochybnenie slobodne zvolených reprezentantov, o eskaláciu emócií a politický boj. [[Kategória:Dokumenty]] s747xaerr5bx1zv2c95s4hf440iij8h 0 1940 8843 8521 2023-07-20T13:07:22Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8843 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Jozef Tiso | ZDROJ = denník Slovák z 10. 02. 1939 | LICENCIA = PD SK }} ''Bratislava 9. februára'' Predseda slovenskej vlády dr. Jozef Tiso prijal v stredu spravodajcu „Židovskej telegrafnej agentúry“ Jozefa Fränkela, ktorému podal vyhlásenie o nariadeniach a zákonoch, týkajúcich sa židov na Slovensku. Predseda vlády povedal doslova, že „otázka židovská bude na Slovensku riešená spravodlive, sociálne a ľudsky“ a podotkol, že slovenská vláda venuje pozornosť vysťahovalectvu židov do Palestíny. Je to jasné aj zo schválenie transferu a vysťahovaleckého plánu dr. S. E. Stoklina. - Na otázku prečo 87.000 židov nemá zastúpenie v slovenskom sneme, odpovedal dr. Tiso, že židia mali príležitosť podať si vlastnú židovskú kandidátku do slovenského snemu. To neurobili. „Bola u mňa aj delegácia slovenských židov, ktorá zdôraznila lojalitu oproti slovenskej vláde, ale nepožadovala zastúpenie v slovenskom sneme.“ Nariadenie o revízii štátneho občianstva a o úprave otázky emigrantskej vzťahuje sa i na Slovensko, kde sa zdržujú emigranti z Nemecka, Maďarska a Poľska. Títo budú alebo odsunutí do pôvodnej svojej krajiny, alebo, keď by to bolo nemožné, určí sa im miesto pobytu. „Musíme ešte“ skončil predseda slovenskej vlády dr. Tiso svoje vývody, „zákonne stanoviť účasť židov na našom hospodárskom živote. Budúci židovský zákon slúži istote a aj tomu, aby židia neboli postavení pred prekvapenia a vedeli, ako ďaleko budú môcť byť činní v hospodárskom živote. Zákon židovský, ktorý bude platiť pre celú Česko-Slovenskú republiku, sa práve štylizuje a bude skoro predložený parlamentu“. [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]] 65akncvul0aazm9arg7x7zkfa5f9xrr 0 1942 8733 8729 2023-03-31T01:07:15Z Danny B. 47 typo 8733 wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} == Deň škaredý == I Nech nedrží niže svojej hodnosti čitateľ, navyknutý na samých firštov, grófov, barónov, markízov, bankárov a ich vyvoštené paláce, potom na skvostné mestá s ich vysočiznými domami, vydláždenými a plynom osvietenými ulicami, hlučnými námestiami; nech nedrží niže svojej hodnosti vstúpiť raz na jeden deň v myšlienkach i do biednej Chujavy, v akej snáď i sám telesne prebývať ráči. Rok, do ktorého prítomná povesť padá, bol 1865, keď už Bach so svojím cudzozemským úradníctvom a so svojou rovnoprávnosťou všetkých s výlučným panovaním Nemcov vygazdoval a uhorskí Slováci mali svoje domorodé, samovolené vrchnosti, samých plnokrvných, zo slovenských rodičov narodených Maďarov. Lestní chujavskí sedliaci stoja s richtárom na hradskej ceste, od ktorej trochu nabok čuší medzi zelenými stromami Chujava s vyčnievajúcim Kobzayho a menším židovským kaštieľom. Všetci majú na hlavách širáky, na bedrách veličizné remenné opasky, na nohách až po kolená vysoké čižmy, na drieku krátke košieľky s rozpustenými rukávmi, nohavice z drelichu na remeň, na prsiach červeným vyšívané lajblíky. Len vysoký, chudorľavý Lipnický je bosý a bez lajblíka. Hlava sa mu trasie, ako čo by vždy dačo schvaľoval alebo zapieral. Trasú sa mu i nohy i ruky, keď ich podvihne. Na príčine je planý krčmár, že mu dnes pálenku na úver nedal. Bo u Lipnického tremula len vtedy prestane, keď holbičku buchne do seba. Najbližší v lumpáckom výzore je mu Humenský. Čižmy ani jeho neomínajú a partica z vetchého klobúka visí mu po kusoch na plecia. A predsa tento spustlý muž chodil za štyri roky do latinských škôl. Je nevrlý, bo i jeho pripravila židovská neprajnosť o obyčajné raňajky. Za ním nasleduje územčistý, ale širokoplecí muž. Má cez plecia prehodený nový kožuch, ale nohavice samá záplata a jedna týchto sa opála odpáraná práve na samom zadku. To je najdrzejší v celej obci korheľ, nestydatý Kožuch. Blčí mu i teraz lieh z tučnej červenej tvári. Zajac, tiež územčistý chlapík, s opičou tvárou, bývalý husár, teraz dedinský šašo a ošemeta, tiež milovník krčiem, vyznačoval sa svojimi krpcami. Trčala mu z nich na piaď slama. Ostatní môžu byť oblečení ako sú. Veď už sedemnásť rokov tomu, čo panština prestala. Najparádnejší však zo všetkých je richtár Hučko. Na ňom všetko nové a čisté. Má síce len pol úreku, ale pálenku nepije. Pre túto zriedkavú vlastnosť ocitla sa v jeho ruke i palica richtárska, hoc je ešte muž mladý. Čakajú na príchod slúžneho a cestovného pána, majúc odovzdať stolici navozené kôpky štrku. Vrava medzi nimi je hlučná. Najmenej zo všetkých hovorí richtár, najviac Kožuch. Tento korheľ rád majstroval každého, trkotal vždy, čo mu slina priniesla na jazyk, bol dosť drzý postaviť sa i vrchnosti. Bol by mohol platiť za ochrancu pravdy, platil však len za prvého bezočivca a podliaka v obci, ktorý už kúty všetkých žalárov povytieral, s každým sa vadil, hrdloval, i vlastnú matku za vlasy povláčil, pritom i kradol. Mlel ústami a robil oškrdy, rehotal sa, prekáral každého i podnapitý Zajac so slamenými ostrohami. Jazyky týchto ošemetníkov rozviazali sa zvlášť vtedy, keď zočili sedliaci dva prichádzajúce vozíky. Napred hádali, či ide slúžny sám. „Nie,“ rozhodol Kožuch. Slúžny sedí na vozíku a ohliada sa okolo s podoprenými bokmi, tak, ako čo by sa opytoval: „Kde ešte druhý svet pre mňa? Tohoto mi málo.“ Nadul sa pritom a ukázal veľké fúzy. „To nie je jeho postava,“ prisvedčil Zajac, skrčiac sa napoly. „Nepovedám?“ vykríkol za tým čoskoro. „To pán s veľkým nosom.“ Tak nazývali pomocníka slúžneho pre jeho neobyčajne veľký nos, do ktorého pchal ustavične čierny tabak, i začali ho otrepávať. „Ta taký,“ ukázal Kožuch somárske uši. „Bol taký žiak, že pre neho školské roky boli samé prázdniny. Utekal domov ako plané prasa z poľa. Otec mu vždy sľuboval, že ho dá za svinského pastiera. A teraz, hľa! Pri všetkých prevratoch, či Nemci panujú, či Maďari, on v úrade.“ „Páni majú s panským žobrákom poľutovanie,“ odpľul s kyslou tvárou Humanský. „Prišiel na mizinu pre parádnicu ženu. Kapitula pustila jeho majetok na bubon. Aby nezahynul hladom, pchajú ho páni pri každej premene do úradu.“ „Terajší jeho úrad nie ,stoličný',“ protirečil Pelechavý, muž chudobne odetý, ale prvý boháč v obci, bo i najväčší skrbec. „Slúžny si ho len sám vzal za pomocníka. Platí mu zo svojho mešca, aby chodil za neho po ochodzi ako kočujúca spravodlivosť, keď on dozerá na svojich panštiarov alebo poľuje. Čo mu chýba, doháňa mu z nášho.“ „A trubač tomu rozumie,“ ozval sa Bučak, jediný medzi sedliakmi, ktorý nosil bajúzy, lebo býval vojakom, ináč tvár sprostá, mravy samá neokresaná hrubosť. „Kam príde, všade zdiera nestydate, ako čo by mu teraz sedliaci mali nahradiť, čo premárnil. Bojím sa, že ani k nám darmo nejde ten bankrot.“ Zajac vysmieval sa z jeho vozíka a pohoniča, Maďara v kučme a bunde. „Hotový strachopud do konopí,“ rehotal sa, „ja jeho boha!“ „A tie škapky,“ smial sa Kožuch, „pravé maďarské tátoše. Prisahám bohu, horšie od mojich.“ Dostalo sa i cestovnému pánovi, sediacemu na druhom vozíku, ktorého pre jeho plachý pohľad len stydlivou Zuzankou nazývali. „Má celé tri slivy,“ rehotal sa Zajac, „a pol piatej brázdy zdedil po otcovi.“ „Ale je majster vo svojom remesle,“ smial sa Kožuch, „a vynašiel i dačo nového. Nemci vynašli spôsob stlať cesty železom, on slamou.“ „Už ozaj,“ uškrnul sa zasmušilý Bučak. „Sotva zaujal úrad nový cestovný pán, už mu šlo z každej obce po jednom voze slamy. Že sa to nehanbí takej žobračky!“ „Cesty teraz už len vtedy budú dobré,“ vtipkoval Zajac, „keď sa vystelú slamou.“ „A keď skutočne bude tak!“ pokýval hlavou richtár Hučko. „Mohli by sme i my odviezť tých dakoľko otepí ako iné obce. Uvidíte, že to zaplatíme.“ Tak posudzovali sedliaci pánov, blížiacich sa na vozíkoch. Pri tom všetkom zložili klobúky s pokorou, keď ešte boli vzdialení na dohodenie kameňa, i vysoký, kydavý pán s veľkým nosom, i nízky, chudučký cestovný pán s maličkou zahanbenou tváričkou. Príduc k sedliakom bez pozdravenia, dali sa hneď ohliadať kôpky štrku. Len Maďar v koženej bunde a hajdúch v červených nohaviciach zostali na vozíku. Maďar, keď zbadal, že si ho sedliaci zvedavo a s utajeným smiechom ohliadajú, vyplazil na nich jazyk: „Nikdy ste také čudo, abadta tótja, nevideli?“ Zajac sa zarehotal hlasite: „Nem hneválni, pán Maďar, nem hneválni, bo hriech.“ Vysoký pán s veľkým nosom kráčal nemo zhrbený od kôpky ku kôpke. Len do nosiska pchal podchvíľou čierny tabak a potom ho vydúval do ohavne zašpinenej plátennej šatky. Pre toto ustavičné zapchávanie fafáka hovoril kydavý muž, ako kto má nádchu. Cestovný hanil kôpky. Hneď neuderili mieru, hneď štrk bol planý. Sprvu to bolo len hľadané hanenie, ale potom prišli ku kôpkam, ktoré skutočne sotva polovicu miery uderili. „Aha, už ich mám,“ zaplesala duša v stydlivej Zuzanke. Nájduc skutočnú príčinu, žiadal vyslovenie pokuty; a pán s veľkým nosom, nelenivý, určil ju v tridsiatich zlatých. „Dobre, pán veľkomožný,“ ozve sa richtár Hučko, „ale to netýka sa nás sedliakov, bo chybné kôpky sú panské, tieto pána veľkomožného Kobzayho a tieto pána veľkomožného Schelma.“ To trochu zmiatlo i stydlivú Zuzanku, i pána s veľkým nosom. Postúpili na stranu a zhovárali sa tichunko. Pán s veľkým nosom radil dať pokoj, bo práve mal byť Kobzayho hosťom, ale cestovný stál na pokutovaní obce. Aby kočujúca spravodlivosť bola ochotnejšia, dodal, aby pokutu vybral pre seba. To sa neminulo s účinkom. Pán s veľkým nosom sa osvedčil, že csakugyan štróf zaplatí, izé, gmina pod štrnástimi dňami a dodal s dôrazom, že musí byť oddaný jemu do ruky. Užasnutí sedliaci šepcú, štuchajú do richtára. Tento sa teda spytuje: „Mám teda pokutu vybrať od pánov?“ „Ja ti nepovedám,“ okríkol ho pán s veľkým nosom, „od koho máš vybrať. Povedám len, že štróf zaplatí gmina. A s tým dosť. Viac ani slova.“ „Dobre, pán veľkomožný,“ pokoril sa podľa svojej obyčaje ulíhavý richtár. Ale sedliaci kývali hlavami a odpľúvali. Kožuch sa ozval hlasite: „Ja, prisahám bohu, za pánov neplatím.“ Sudcovia sa stavali, akoby nič neboli počuli, sadli na vozíky a rozišli sa. Stydlivá Zuzanka šla hradskou cestou ďalej, pán s veľkým nosom obrátil sa k Chujave a prikázal sedliakom nasledovať ho. Títo teda šli za vozíkom, kľajúc tejto kočujúcej spravodlivosti a všetkým pánom vôbec. „Ja som hneď povedal, že bude zle,“ riekol Kožuch, „náhle tú uhorskú zástavu zo stoličného domu vyvesili.“ „A náhle uviedli zase tú maďarčinu,“ dodal Bučak. „Panská reč, panská spravodlivosť.“ Dali sa potom vychvaľovať roku 1860 postupne vyhnaných Nemcov. Ale richtár ich ohriakol: „Dajte pokoj! Dosť sme sa nareptali na nich a smiali sme sa, keď spievali páni ,Huncút Nemec'. Nám by ani boh nevyhovel.“ „Ty vždy s pánmi,“ sekol ho Kožuch, „nás nebrániš, ústa za nás neotvoríš, na všetko kýveš hlavou ako káčer.“ Odpľul a sedliaci mu prisvedčovali, najmä Humenský, ktorý Hučkovo richtárenie považoval za svoju najväčšiu krivdu. Ako by i nie? On, písmák a latinák, je v obci nič a taký krížikár, taký chlapčisko, richtár. Tento bodol hnevne paličkou do zeme: „Povinnosť svoju znám a plním, kde môžem. Čelom do steny bije blázon. Vidíte, že páni držia spolu ako reťaz. Bohatí vypustili na nás rotu hladošov a títo nás neľutujú. Myslia si: čokoľvek im necháme, vezmú židia; teda len ber! Žijeme ako hovädá, nuž zachádzajú s nami ako s hovädami. Povedal som sám i teraz. Bolo dať tej stydlivej Zuzanke po pár otepí, ta by nás teraz neboli zadreli.“ „Ja pokutu tú neplatím,“ tvrdil znovu, prisahal a bil sa do pŕs Kožuch. To isté činil i hrubý Buček a skrbný Pelechavý. „Ba veru platíte,“ mrštil richtár paličkou. „I zbijú ťa, i plakať ti nedajú. Počuli ste to lživé osvedčenie tej priepasti nespravodlivosti. Vždy tvrdí len svoje, že štróf platí gmina. Kto je to tá gmina? Vie on dobre, že ma i pán i žid vystrčí, keď prídem pýtať od neho pokutu.“ II S takýmito rečami prišli ku krčme pri hradskej ceste, odkiaľ viedla bočná cesta do Chujavy, blízkej na dve strelenia. Predo dvermi stála cudzia obstarná ženština v rúchu dlhom, lež vetchom a biednom. Táto sa priblížila s pokorou k pánu richtárovi a prosila o dovolenie zahrať večer komédiu s pumprlíkmi. „Dobrá žena,“ uškrnul sa richtár, „máme my tu dosť komédií, každý deň Inakšiu; ale už len hrajte, ak chcete.“ Ostatní vbehli do krčmy potúžiť sa a potom sa vhrnuli do dvora Kobzayho. Vstúpili s obnaženými hlavami, s nimi aj staručký evanjelický učiteľ, súčasne zapisovateľ obce, Koreň. Panstvo už sedelo na povýšenom, krytom predodverí so štyrmi stĺpmi. Pán s veľkým nosom, Kobzay a evanjelický farár Čulík sedeli pri okrúhlom jedľovom stole na sieťových stoličkách. Pred nimi stál súdoček dohánu a sklenička likéru s kalíškami. Úradník Rozumovský fajčil dymku trochu stranou. Okolo neho všetečil chlapček a dve malé dievčatká s bábikami. Po chvíli ozve sa, smrknúc tabak, pán s veľkým nosom: „Slúchajte, nebože! Ja som dnes, föképen, na to prišiel, miesto veľkomožného pána főszolgabíróa, aby som ustálil, izé, előleges költségvetés pre gminu. „Rozumiete?“ „Ba veru nerozumieme,“ ozval sa richtár. Pán s veľkým nosom pukol si prstom na maľovanú tabačnicu: „Nerozumieme, nerozumieme! Tak je to, keď sa len tú sprostú slovenčinu učíte v škole.“ „Pekná pochvala pre učiteľa!“ doplnil harušenie Kobzay,“ keď potom sprostáci ani slávnych megyei tisztov nerozumejú.“ „Počujete?“ šepol učiteľ Koreň sedliakom. „Prečo sa neučíte reč pánov?“ Na povýšenom predodverí hodil farár Čulík hnevne rukou, potom šepol Kobzaymu: „Musel by napred sám učiteľ po maďarsky vedieť.“ A Kobzay nato: „Ukážeme mu cestu z Chujavy.“ Pán s veľkým nosom takto ráčil vysvetliť vec sprostákom: „Költségvetés, to je, izé, nech povedia, pán farár, čo.“ „Rozpočet kelčíkov,“ ozval sa Čulík hrdo. „Tak jest,“ prisvedčil pán s veľkým nosom, „rozpočet kelčíkov. Vysoký helytartótanács ráčil elrendelovať, aby sa kelčíky gminy nakoľko len možno znížili.“ „Veru dobre, pán veľkomožný,“ prisvedčovali sedliaci. „To sa teda bude végrehajtovať. Richtár .bral do tohoto času dvadsať i tri esteraichské zlaté. Z toho tri dolu.“ „Dobre, dobre,“ schvaľovali to sedliaci. „Notáriuš má dvanásť esteraichských zlatých. I tu dva dolu.“ I to odobrili sedliaci s radosťou. „Zgazdovali sme päť esteraichských zlatých,“ pokračoval pán s veľkým nosom. „Dodáte k tomu osem, ta budeme jártatovať ,Krajana' a ,Gazdasági lapok'.“ Tu už sedliaci ovesili nosy a mrmlali. Učiteľ Koreň sa ohliadol po nich a riekol: „Maďarské noviny tu nikto čítať nebude, bo nemôže.“ „Vaša chyba!“ osopil sa na neho pán s veľkým nosom. Kobzayho vyctil za to slovo, ,maďarské'. To vraj len panslávi nazvali Maďarov Maďarmi. Farár Čulík ďubal si prstom do čela: „Nerobte mi aspoň hanbu, vy trúp!“ Pri tom všetkom navrhol ešte učiteľ, osmeľovaný sedliakmi, zvážiť radšej „Obzor“, keď už obec má držať noviny. „To ešte, to!“ ohriakol ho Čulík. „,Obzor' sú noviny panslavistické.“ Nato sa už zahniezdil i úradník Rozumovský, hľadiaci chmúrne pred seba: „To som ešte nevedel, že jesto i panslavistické pluhy a brány.“ Ale to veru len pri tom zostalo, že „Obzor“ sú noviny panslavistické a že sa musí napomáhať spisba maďarská. Do zápisnice pošlo, že sa majú zvážiť na všeobecnú žiadosť konštitucionálnych občanov, „Gazdasági lapok“. Len „krajan“ buchol. „Bo v akomkoľvek duchu sa píšu tie noviny,“ riekol farár Čulík, „sú predsa len slovenské.“ A to bolo i panstvu po chuti i sedliakom. Prišiel potom rad na neočakávané výdavky. Pán s veľkým nosom navrhol päť zlatých. Ale richtár zhíkol: „Čo to? Psovi mucha. Mne tu kedykoľvek príde na krk či dáky pán z daňového úradu, či stoličný lekár, či pandúr, či hajdúch: richtár dávaj! Koľko to do roka toho po štyri, po päť zlatých! Veď nás teraz odrazu pán veľkomožný na tridsať zlatých pokutovali. Či mám platiť zo svojho?“ To sa trochu nemilo dotklo pána s veľkým nosom. Preto riešil vec narýchlo: „Rozvrhni, čo príde na osminy. Tu len o to ide, vysoký, izé, helytartótanács myslel, že tu gmina málo má kelčíkov; a my si tu doma urobíme, ako príde, len do písma to prísť nesmie.“ „No, rozumieme,“ zamrmlal Kožuch. „Svet treba klamať.“ „Čo ty tam brešeš?“ ukázal pán s veľkým nosom prstom na neho. „To povedám,“ zohol Kožuch, „že pláca richtárova a notáriušova mohla by sa ešte napoly znížiť.“ „Tys', ako vidím, veľký szájas,“ pohrozil mu pán s veľkým nosom. „Ako ti meno?“ „Jano Kožuch.“ „Nehovor tak,“ opravil ho propagandista, „ale povedz pekne: Koszuch János. My tu teraz všetci Uhri.“ Po ustálení celého rozvrhu dodal: „Mne za túto prácu prisúdil pán veľkomožný főszolgabíró päť, izé, esteraichských zlatých, a tie mi gmina hneď zaplatiť musí.“ Richtár vyriekol svoje obyčajné: dobre. Ale sedliaci krútili hlavami, šeptali, mrmlali. Hrubý Bučak zadudral so škaredým pohľadom: „Čert nech vezme takú spravodlivosť i s takými hladošmi!“ Kožuch šepol: „To dobre. Cisár platí z nášho slúžnemu na úrad ročných tisíc dvesto zlatých; my zase budeme platiť jeho pomocníkovi za každý výkon zvlášť. Veď len svoju povinnosť plní.“ „Ó, časy! Ó, spravodlivosť!“ vzdychali sedliaci, pokiaľ sa pán s veľkým nosom zhováral s Kobzaym po maďarsky. III Znateľ bol by sa divil maďarčine tohto čudáka, ktorý s toľkým úsilím hovoril po slovensky. Nielen výslovnosť maďarskú nemal, lež i zastával často a pomáhal si tu latinčinou, tam nemčinou, najviac ale slovenčinou, miešajúc babylonsky všetky tieto reči. Keď hovoril spotvorenec po slovensky, zdalo sa, že je číry Maďar, a keď hovoril po maďarsky, kričal z neho Slovák. Rozdiel bol len ten, že maďarskú reč humpľoval z nedostatočnosti, slovenskú i úmyselne, aby si dodal, mrziak, vážnosti. Ale počujme, o čom sa panstvo zhovára. Pán s veľkým nosom oslovil pána Kobzayho s najhlbšou pokorou, s veľkým odpytovaním, čo ráči obetovať zo svojej panskej lásky pre dolnozemských Maďarov, navštívených neúrodou, a na stoličný špitál, ktorý pán županský námestník veľkomyseľne zakladá. „Nič,“ odsekol Kobzay bez okolkov. „Maďarom by som dal, ale nemôžem, bo i sám chatrné úrody som mal toho roku. Na stoličný chudobinec nedám nič, bo ani ja, ani moje deti nepôjdeme do neho. Kto chce zriadiť dobročinné závody, nech ich i zaopatrí, a nebude dobrodincom z cudzieho mešca.“ „To veru lacné zásluhy,“ primastil farár Čulík, „navrhovať podniky a potom na ne žobrať. Ja, roztrúbený v novinách a zvečnený v zápisniciach, zakladateľ, a ty, obecenstvo, dávaj! To je terajšia dobročinnosť.“ Po tak uštipačnom poznamenaní pán s veľkým nosom ani neoslovil farára,. čo dá Maďarom alebo domácim chudobným, a na pána Kobzayho nenaliehal, lež dal mu za pravdu a odpytoval pekne, že sa osmelil znepokojiť, vyhovárajúc sa úradne naloženou povinnosťou. Celkom ináč hovoril o tom so sedliakmi. Týchto sa nepýtal, či a čo dajú „Uhrom“. Lež predstavil im vec ako stoličný rozkaz a naložil zosypať osem meríc žita. Sedliakom nič nespomohlo odvolávanie sa na neúrodný rok, ani mrmlanie, že im Maďari jedného zrna nedali, keď oni mreli hladom. Farár Čulík držal im peknú kázeň o kresťanskej láske a pán s veľkým nosom zapísal, že Chujava obetuje s najväčšou ochotou osem meríc žita. Takéto od chudoby vynútené milodary šli potom na Dolnú zem pod menom dobrovoľných obetí. Bo u nás všetko je lož a lživá hra. Najväčšie opice Maďarov nedali im ničoho. Ich láska len po mešec. Tak bolo i so stoličným chudobincom. Sedliaci sa vzpierali nohami-rukami proti plateniu, ale pán s veľkým nosom donútil richtára i boženíkov podpísať hotový už úpis na ročné štyri merice. Darmo potom chodili so žalobou. „Hja, pomoci niet,“ odvetili im všade. „Podpísali ste sa, tu, hľa, vaše krížiky.“ Ani počet dotieravých tulákov to neumenšilo. Ako predtým, tak i potom hemžili sa bezočivou korheľskou háveďou dediny. IV Pri podpisovaní úpisu podal pán s veľkým nosom učiteľovi Koreňovi písmo o vyhratej pravote proti židovi Schelmovi, ktorý bol násilne zaujal jeho lúčku. Farár Čulík učinil svoju povinnosť, zaujal sa učiteľa, žiadal súdne naspäť uvedenie do úžitku a náhradu škody. To sa i stalo, ale zrovnajme okolnosti pravoty učiteľovej s takou istou pravotou toho istého obrezaného pána. Jeho chalupník chodil za dlhší čas s vozom cez dvor susedného sedliaka Bučaka. Tento sa raz pohneval a nepustil viac panského chalupníka cez svoj dvor. Schelm žiadal naspäť uvedenie i vyhral, navzdor mape. Sedliak musel otvoriť svoj dvor na večné časy panskému chalupníkovi a zaplatiť päťdesiat zlatých pravotných útrat. To všetko sa skončilo za sedem dní. – Teraz vidíme, ako pokračoval ten istý sudca v tej istej obci, v takej istej pravote učiteľovej. Ťahala sa dva roky. Farár musel žalovať na slúžneho a župana, že nerobí svoju povinnosť. Prvotné náklady, udané v pätnástich zlatých, znížil na štyri, škodu zhodil z deväťdesiatich na šesť. Preto nie div, že farár zmenil farbu, keď mu učiteľ podal súdny výrok. „Eh, to je predsa hanba,“ hovoril stranou úradníkovi Rozumovskému, „čo tí ľudia robia, ako sa škľabia pravde. Ja som Maďar vlastenec, ale na tento spôsob poviem i ja so sedliakmi: Škoda Bacha a jeho Nemcov. Nemci boli samí Aristidovia proti týmto pašom nestydatým. Uvádzajú naspäť dávne časy. Osobujú si právo rozdávať spravodlivosť ako milodary, komu chcú.“ Takto horlil i maďarón, akým bol Čulík. „Nič natoľko neodcudzí človeka od vlasti, ako keď niet v nej spravodlivosti.“ Učiteľ však poďakoval sa pokorne za lásku a žiadal, keby mu pán veľkomožný ešte v jednej veci ráčil pomôcť. Sťažoval si, že učiteľský plat nemôže vydrieť od nevďačných farníkov. „Ani ste ho nezaslúžili,“ ohriakol ho pán s veľkým nosom, „bo neučíte po maďarsky.“ „Len by on učil po slovensky,“ vložil sa v to farár. „Škola je prázdna. Zo šesťdesiatich povinných detí chodí päť, i to sotva za jeden mesiac v roku.“ „Tým horšie,“ chopil sa toho pán s veľkým nosom, „že neučí nijako. Keď neučí, niet mu za čo platiť.“ „Veru, prosíme ponížene, ako pána veľkomožného,“ ozval sa hrubý Bučak, „my takého máme rechtora. Len po pijatikách chodí.“ Vyvinula sa z toho hlučná zvada. Sedliaci, hoci samí jeho kmotrovia, osopili sa ako osy na učiteľa, že neučí; učiteľ im sypal do očú, že sú planíci, že žalujú lžive, ako Židia na Krista Pána. Farár sa zaujal za učiteľa. „Mrzkí ste ľudia,“ harušil i on farníkov. „Či má učiteľ behať s povrázkom po dedine za vašimi deťmi? Neposielate ich do školy, a predsa sa žalujete, že ich učiteľ neučí. I ktorí posielate, nechcete potom ani ten žobrácky groš od nich zaplatiť.“ „Čo im z tej školy?“ ozval sa Humenský. „Ja som sa deväť rokov mučil po školách a čo je zo mňa? Tu pozrite na mňa.“ Na tom sa zasmiali chutne i páni i sedliaci. Husár Zajac sa osvedčil, že by dal vďačne ostatný halier od svojho koperdana, keby sa mu po nemecky a po maďarsky naučil, ale za sprostú slovenčinu že nedá nič. S takýmito rečami vytasuje sa všade náš na mysli aj v srdci krajne pokazený ľud. Sám podáva oproti sebe zbroj protivníkom svojho života. Pán s veľkým nosom pochválil Zajaca za jeho osvedčenie, ale Čulík hodil nevrle rukou: „Ty galgan, ty! Nech zajtra sa započne výučba maďarská, ani deti do školy nepošlete, ani učiteľovi nič nedáte.“ V tomto urobil naposledok, po mnohých schytralých rečiach, pán s veľkým nosom svoju povinnosť. Nakázal sedliakom, aby zaplatili bez meškania, čím sú povinní a podlžní. Ale práve vtedy, keď im to nakazoval cez zuby a nechutne zase, čo sa im už stokrát márne nakazovalo, predstaví sa krčmár žid so šelmovským úsmevom. A tu sa zase makave objavil veľký rozdiel medzi právom židovským a právom učiteľovým. Pán s veľkým nosom neizékoval teraz do sveta, nespytoval sa čo ako, lež uhodil hneď na pravú cestu. Osvedčil sa, že zajtra prídu pandúri a zostanú tam, pokiaľkoľvek židove dlžoby do babky vybrané nebudú. To už bola inakšia reč, aj inakší dojem učinila. Pri dlžobe učiteľovej sedliaci sa len smiali, ale teraz zbledli a žid blysol na nich pri odchode víťazne. Pred krčmou potom podali si s pánom veľkomožným ruky a ľudia všeličo hovorili o tom, keď tento hneď potom strčil päsť do vrecka. V Po odbavenej židovskej záležitosti predniesol pán s veľkým nosom, že ho mohlo stretnúť na deravom moste nešťastie. Maďarove kone len toľko, že sa neprepadli a nohy nepolámali. „Most musí byť,“ naložil sedliakom prísne, „za štrnásť dní zrobený.“ä „A ktože ho má zrobiť?“ ozval sa Kožuch. „Nuž ktože by? Gmina.“ „My tu máme na chrbte lesy!“ mrdol plecom Bučak. „Už vyše tridsať rokov sa pravotíme o lesy,“ dodal Humenský, „a ešte sme vždy tam, kde sme boli na počiatku, ani to nie je rozhodnuté, či sme boli v úžitku drevobrania, či nie. Vždy sa nájde zámienka odložiť pokonanie na dva – tri roky. Raz sa uviedlo v platnosť, že tu si pán veľkomožný zlomili nohu a že bez nich nič sa konať nemôže. Iďte domov, o tri roky prídete zas, aby sme nič nevykonali.“ „Ej, už ozaj!“ prisvedčovali sedliaci, druhí sa smiali, pán s veľkým nosom pukol prstom na tabačnicu: „To nepatrí sem, teraz sme nezasadli súdiť o lesoch.“ Bučak sa zase ozval: „Nech dá panstvo drevo, my ho privezieme a most zrobíme.“ „Akí múdri!“ zaškaredil sa Kobzay. „Panské lesy nie sú lesy obecné.“ „A prečože všade inde majú sedliaci lesy?“ spýtal sa otrhaný Lipnický. „Len my máme také panstvo.“ „Zadržujú nám,“ dodal Kožuch, „čo nám dávno vyšlo od cisára.“ „Nemátožte s tým,“ vstal a kýval im pečlive úradník Rozumovský. „To je hlúpstvo a uvrhnete sa do nešťastia. Cisár vám nikdy nedá, čo vám súd nenasúdi. Majte trpezlivosť.“ „A panstvo nech má trochu svedomia,“ zapálil sa Kožuch. „Chodí viac cez most než celá obec. Nech teda dá drevo.“ „Mosty stavať a udržovať“, riekol srdite pán s veľkým nosom, „je povinnosťou gminy.“ „Zase tá prekliata gmina!“ odpľul Bučak. „Všade, kde treba platiť, tam obec; a obec sme my sedliaci.“ Kobzay riekol: „Keby ste boli vďační, nuž by i panstvo nehľadelo. Ale ste planí ľudia, nikdy v ničom neposlúžite. Činím vás zodpovednými za škodu. Ak si zlomí môj statok na moste nohu, zaplatíte ho.“ „My teda pôjdeme kupovať drevo,“ rozhadzoval sa Kožuch, „a budeme stavať mosty pre panstvo, ktoré i naše lesy drží!“ „Mlč!“ postrčil ho richtár. „A čo by tak žiadali, pán veľkomožný, od nás za drevo potrebné na most?“ „Po jednom statkovom dni z domu,“ odvetil Kobzay. A pán s veľkým nosom poznamenal, siakajúc si fafák do zašpinenej šatky, že to veľká láska od veľkomožného panstva. I farár Čulík bol tej mienky, že to bude pre obe stránky výhodné. „Pán veľkomožný potrebujú robotu, vy drevo.“ Úradník Rozumovský sa uškrnul trpko, ale mlčal, bo musel. Sedliaci počali rokovať o tom medzi sebou. Veľmi mnohí sa chceli podrobiť, ale rátavý Pelechavý riekol: „Hm! To by bolo štyridsať dní v cene sto i šesťdesiat zlatých; a drevo by mohlo stáť najviac dvadsať. To by bola pekná kúpa. Radšej od žida.“ „Keby to mal každý tak groše,“ namietol trasohlavý Lipnický, „ako ty, skrbec!“ Väčšina však prijala mienku Pelechavého. Osvedčili sa, že radšej kúpia drevo od žida. „Hoc od čerta a jeho matere,“ mrštil srdite rukou pán s veľkým nosom, „len, izé, most nech bude za štrnásť dní hotový. Ináč vám pošlem majstra z mesta a budete štrófaní na dvadsať zlatých.“ „Ó, čo my to všetko za tých štrnásť dní poplatiť máme!“ vzdychol Kožuch. Richtár vyslovil svoje obyčajné: dobre. VI Povstala potom medzi sedliakmi vrava. Šepkali medzi sebou, štuchali do richtára: „Ozvi sa, povedz!“ „Čo má povedať?“ spytuje sa putujúca spravodlivosť. „Nuž to,“ vetí po odkašlaní richtár, „že veľkomožné panstvo spása svojím statkom náš urbársky chotár.“ „Veru tak!“ prisvedčovali sedliaci. Kožuch riekol: „Náš statok nech len kročí na panské územie, hneď desať zlatých pokuty; a pán veľkomožný naženú na naše pastvisko, úhory, strniská, lúky tisíc oviec a vypasú všetko za jeden deň.“ „Tak my tu v tejto našej Chujave ubiedení ľudia!“ vzdychali sedliaci. Pán s veľkým nosom smrkol tabaku a pozrel spýtavo na Kobzayho. Tento sa zapálil a riekol srdito: ,,I ja som sedliak.“ „Kde treba užívať, sedliak,“ skočil mu do reči Kožuch, „ale kde treba platiť, nie sedliak.“ „Som sedliak!“ skríkol s ešte väčším dôrazom Kobzay. „Mám štyri osminy. Ja vám nerozkazujem, koľko statku máte nahnať, ani vy mne nerozkážete. Kto koľko má, toľko ženie.“ „Keď i my sedliaci poženieme statok na panskú držobnosť,“ nástojil spitý Kožuch, „vtedy bude po pravde, my sme spokojní. Nech pasie všade každý, kde chce, ako bývalo zadávna, pokiaľ nebolo terajšej židovskej lakomosti.“ „To bude spravodlivé,“ prisvedčovali mu sedliaci. Ale pán s veľkým nosom dupol nohou: „Od panského vám coky, vy, izé, buriči!“ „To je práve tak,“ odpľul Kožuch, „ako keď sa žartujeme: Čo tvoje, to i moje, tebe do môjho nič.“ „Títo ľudia,“ zateremtetoval Kobzay, „sú už vcele nabratí tou komunistickou myšlienkou, že všetky veci majú byť všetkým spoločné.“ Kočujúca spravodlivosť poukázala prstom na Kožucha: „Ty, ako vidím, tu najväčší izé.“ „Áno,“ prisvedčil Kobzay. „Ten korheľ, ten zlorečník, ten bitkár, ten stokrát ostrihaný otco- a matkobijca, popudzuje všetkých. Pyskuje vždy o hriešnych sedliackych osminách, ktoré samy všetky bremená znášať musia.“ „Vyjmúc tie,“ dodal dobre podgurážený Kožuch, „ktoré prídu do rúk panských. Pri rozvrhovaní rozmanitých bremien na tie hriešne osminy panské sa vždy vynímajú. Od pána nežiadaj ničoho. No nie, richtár? Povedz; či ti dali dakedy na dačo pán veľkomožný grajciara? A my vždy skladáme na tie hriešne osminy.“ Potom sa obrátil k sedliakom: „Povedal som, že pánov a židov nedopúšťať do osmín.“ „Múdro si radil,“ mávol richtár paličkou, „lenže i tvoje prejdú dnes-zajtra k tomu, kto ich kúpi. Znáš dobre radiť každému, okrem samého seba.“ „Počuješ, Kožuch? Zachovaj si to dobre,“ ozval sa i farár, láskajúc loveckého psa po hlave. „Nikdy ti ešte nikto väčšiu a potrebnejšiu pravdu nepovedal ako teraz richtár.“ Pán s veľkým nosom vystrel pánovite proti nemu ruku: „Tohto gazembera, richtár, odošleš hneď poviazaného na stoličný dom!“ To povediac, lapil sa za fafák, bo práve do neho pukla lopta, ktorú všetečný chlapec Árpád hodil. Kožuch mrdol spurne plecami: „Nech ma vešajú, keď som zaslúžil. Nebudem ja prvý visieť za pravdu.“ Ale žena jeho počala výskať a vykladať s náramným plačom: „Ach, ja nešťastná žena! Ach, čo si počnem teraz zase sama s deťmi, keď ťa vlečú do tej temnice?“ „Nič to, žena,“ potešil ju Kožuch, „dnes aspoň budem trpieť nevinne.“ Ale ona tým viac nôtila plačlivým akýmsi spevom: „Ach, načo sa sám hryzieš s pánmi za týchto nemých podliakov? Ach, či vidíš, ako mlčia a nikto z nich ústa za teba neotvorí? Ach, dobre im bude smiať sa, keď teba povlečú pandúri ako lotra!“ Jej nárek dojal Kožucha. Bez všetkého rozkazu zvalil sa na holú zem: „Nech dokončia, pán veľkomožný, nakrátko. No, nech bijú, prosím ponížene, pán hajdúch.“ Pri tom ošklivom výjave odišiel zapýrený Rozumovský. Kto by ho bol bedlive pozoroval, bol by videl, ako pri týchto výjavoch hneď sa zapýril, hneď zbledol. Cítil spolu so sedliakmi nehodnosti s nimi páchané, ale mlčal, bo musel. Pán s veľkým nosom kýval hajdúchovi: „Dvanásť, ale dobrých!“ Uznal i sám, že lepšie bude vypalicovať pyskúňa, než robiť krik na stolici. Lebo cítil, že dnes i najlepšieho pašu prevýšil. Farár Čulík, ktorý mal zub na Kožucha, učinil svätú tvár a vzal podobu prosiaceho: „Pán veľkomožný, prosím ponížene, nech mu pričítajú ešte aspoň raz toľko!“ Sedliaci sa klmali: „Dobrý to predsa človek! Vidíš, ako prosí za neho?“ Kožuch len zuby zaťal, keď silné údery zdĺhavo mu dopadali na stehná. Vstanúc z prachu, riekol: „Kristus Pán trpel viac.“ Pán s veľkým nosom napomenul pri tejto príležitosti sedliakov k podlžnej úcte a poslušnosti proti veľkomožnému panstvu práve tak, ako čo by ešte vždy ťahali jarmo poddanstva. Ale malý Arpádik tak sa zaľúbil do tohto palicového výjavu, že ho chcel opätovať na sestre. Dokonca chcel Irmáčku stiahnuť a vypalicovať. Musela aspoň bábku dať, aby mladý pán svoju chúťku palicovania vyplnil. VII Tento lieskový koniec kočujúcej spravodlivosti účinkoval potom rýchle jedno za druhým. Pán Kobzay dal stiahnuť baču, že sa lapil do gazdu, a daktorých chalupníkov, že si nechcú zarobiť u neho pekný groš. Parobci dostali palice, jedni, že sa bili ako barany a pokrvavili v krčme, druhí, že uviazali nadutý mechúr s hrachom židovmu bujakovi na mošnu. Takéto výjavy boli vtedy pri ozornej surovosti ľudu každodenné a mali miesto všade, kamkoľvek sa hnul slúžny alebo jeho pomocník. Preto i hajdúch musel byť s nimi všade. Kočujúcu spravodlivosť obhŕklo ešte potom množstvo všelijakých žalobníkov. Jeden mal to na srdci, druhý iné a každý chcel predniesť svoju sťažnosť. Ale pán s veľkým nosom odbavil všetkých, lebo už bolo po poludní a nadišla i stydlivá Zuzanka. Tento len ruku stisol domovému pánovi, potom sedel ako nemý. Nezamiešal sa ani do panského zhovoru o budúcom snemovom vyslancovi. Pán s veľkým nosom zvestoval, ktorí mienia v tomto volebnom okrese vystúpiť, a oznamoval, že župné úradníctvo je za Hegedüs Jánoša. „To sme i my,“ osvedčili sa Kobzay a farár, “ale sedľač, ktovie? Pansláv Fujera poslal vraj do obce mnoho výtlačkov poburujúceho programu.“ „Či tak?“ riekol ťahavo pán s veľkým nosom a pokročil na kraj predodveria. „Ešte jedno, nebože! Viete, že nastáva voľba, izé, országgyülési követa.“ „To jest ablegáta na diétu,“ skočil do toho farár a vysvetlil jednu cudzinu druhou. „Počujem,“ pokračoval pán s veľkým nosom, „že Fujera poslal do dediny akési písma, aby ste vyvolili jeho. Chráň vás boh, to je pansláv.“ „A čo je to ten pansláv?“ pokýval hlavou Lipnický. „To meno sme ešte nikdy nepočuli.“ „Pansláv,“ vysvetlil im vec farár Čulík, „je zradca, ktorý chce krajinu trhať a Rusom predať.“ „Áno,“ prisvedčil pán s veľkým nosom, „každý pansláv huncút a kto s panslávom drží, je rebelant. Pán főispán, pán főszolgabíró a celá slávna stolica je za Hegedüsa. I vy musíte za neho szavazovať.“ „My držíme,“ osvedčil sa richtár, „so slávnou stolicou. Čo nám nakážu, to zrobíme.“ „Dobre a statočne hovoríš,“ pochválil ho pán s veľkým nosom. „Pozbieraš všetky tie písma, ktoré vám poslal ten pansláv, a prinesieš mne. To vám povedám, že beda tomu, kto by szavazoval za Fujeru. Nech nám potom taký rebelant príde, dáme my jemu!“ Bola by kázeň vypadla dlhšou, ale prišušťala domová pani s milým pozvaním na obed. Učinil teda koniec. Len ešte raz sedliakom povedal, čo všetko majú urobiť a platiť. Richtárovi naložil, aby mu hneď priniesol tie panslavistické programy a jeho päť esteraichských zlatých. Dvor sa vyprázdnil. Panstvo vyzoblo po poháriku červeného likéru a pošli do priestrannej obedárne. VIII Tu rušili nepríjemné návštevy pokojnú službu žalúdka. Nestihli sa pohodlne rozhostiť pre nastávajúci veľký zápas, keď sa vťarbal františkánsky fráter s kuklou na chrbte. „Ponížené služby,“ hovorí s pokornými úklonkami, pozerajúc dychtive na prikrytý stôl, „od pána gvardiána. Dá porúčať seba i chudobný sbor otcov svätého Františka do panskej lásky.“ „Otcovia svätého Františka,“ pozrel Kobzay mrzute na frátra, „nech netučia svoje bruchá cudzími mozoľmi. Onehdy som stretol dva vínom nahrúžené vozy pre kláštor. Inakší ľudia nevidia cez celé mesiace vína, a františkánovi musí pri každom obede a pri každej večeri stáť pred nosom holbička. Na to musí sa skladať obecenstvo.“ „Za to nech sa neráčia hnevať,“ odvetil pokojne fráter, navyknutý na také výjavy. „Dar prijímame s vďačnosťou výčitky bez hnevu.“ Stál ešte pri dverách a vynímal zo širokého rukáva tabačnicu, aby dal smrknúť pánom, keď vkročil evanjelický študent a odporúčal do panskej lásky stravovňu, kde chudobní žiaci dostávajú obed zadarmo, alebo za lacnú cenu. „Na vašu panslavistickú školu nedám ani babky,“ okríkol ho Kobzay. „V našej škole,“ opravil ho študent, „prednáša sa všetko po maďarsky.“ „Ale zato ste všetci panslávi,“ dupol Kobzay. „Odkiaľže vychádzajú,“ primastil mu farár Čulík, „panslávi, keď nie z luteránskych škôl? Mládež ho pestuje sama medzi sebou. Leží to v povahe samej luteránčiny. Ako každý kalvín je už povahou svojou Maďar a vlastenec, tak každý luterán pansláv a zradca. Luteránsky som farár, ale pravdu vyznať musím. Každého luterána bez okolkov obesiť alebo podľa zákona spáliť. Luteráni comburantur. Vo viere sme vrtkaví ani von ani dnu, v národnosti panslávi.“ „Páni,“ vetí zarazený študent, „ja som rodený Maďar a slova slovenského neznám. Vy ma obviňujete z panslavizmu, inde mi zasa hádžu do očú, že sa v našej škole mládež slovenská národu svojmu úplne odcudzuje.“ „Nedám, nedám haliera na váš panslavistický ústav,“ triasol Kobzay rukou. Vtom vstúpil muž tmavej pleti, podobný Cigánovi. Širočizné čierne nohavice mal v čižmách, na bedrách červený pás, na prsiach otvorený lajblík, na pleciach plášť z belavého súkna, na hlave červenú čiapočku, aké nosia Srbi. Hovoril po maďarsky veľmi plynne, ale nebolo mu možno rozumieť. Len toľko sa dalo poznať, že turecký derviš a že zbiera v Uhrách milodary na mohamedánsku mešitu. Čitateľ bude snáď myslieť, že tohto zbeha z Bosny vyctil Kobzay najväčšmi, ale stalo sa naopak. Práve tento surový paholčisko divého pohľadu odniesol zlatovku, študenta fráter pošli s dlhými nosmi. IX Až po ich odplašení ponúkla mladá domová pani hosťovi, aby zaujali miesto pri stole. Oba pozerali s úľubou na jej vnadné, vyduté prsia, ale ona len tak zboku škúlila i na veľké nosisko i na zmrštenú tvár stydlivej Zuzanky. Ináč bývala veľká koketa, keď hosť bol švárny mladý šuhaj, najmä keď mal hustú čiernu bradu. Ryšavé brady menej milovala, lež ani tie nezavrhla vcele. Z jej detí každé malo iný výzor. Nebola ani tak ľúbezná, ako bývala, keď mala príjemnejších hosťov. Preto i rozhovor bol nudný, spojený s nemilými prestávkami. Menovite stydlivá Zuzanka s malou tvárou zostal verný svojej povahe. Nepreriekol sám od seba slovíčka cez celý obed, i na otázky odvetil slovom. Ako sa má pani manželka? Dobre. Punktum. Pán s veľkým nosom hovoril najviac s Kobzaym o veciach prísnych. Žaloval sa medziiným na drahotu dreva a Kobzay mu sľúbil, že mu dá priviezť päť siah. Čo bolo čerstvej veselosti pri stole, to pochádzalo od všetečného Árpáda, ktorý vždy dačo hovoril, pýtal, so sestrami sa vadil, vidličkou po tanieri škrabal, nožom na poháre zvonil, nohami šibrinkoval, na stolec vstával, chlebom do sestier a matky hádzal. Najväčší smiech vzbudil tento neposeda, keď riekol materi, poukážuc na nos zhrbeného adjunkta: „Mama! Keby sme mali také uhorky.“ „Ej, Árpád, Árpád!“ pohrozila mu matka, „ty si mi prirozpustilý.“ Ale pán s veľkým nosom sa rehotal: „Do toho môjho fafáka každý zabŕdnuť musí.“ I večný mlčúch otvoril ústa na chlapcovu pochvalu: „Neobyčajný talent.“ Jednako prišlo vhod, že sa ozvala v pitvore harfa. „Muzika, muzika!“ tlieskali rozpustilé deti. Árpád vyskočil na stolec a kázal mládencovi vpustiť muzikanta. „Už ho len vpusť,“ riekla i pani, „keď tento nezbedník tak pánovite to žiada.“ Vstúpil asi štrnásťročný mladík s harfou a jedno deväťročné dievča, deti tej ženskej, ktorá prosila v hostinci pri hradskej o dovolenie hrať večer komédiu. Bola to vdova. Jej muž sa zabil, spadnúc ako komediant z napätého povrazu. Biednica Češka potĺkala sa teraz s troma deťmi na vozíku o jednom koni. Vodne chodili deti po domoch s harfou, po večeroch hrali komédiu sčasti s pumprlíkmi, sčasti s fyzikálnymi tajomstvami. A to je pritom divné, že i pieseň, ktorú pri harfe spievali, i komédiu, ktorú hrali na divadle s pumprlíkmi, zložil podľa svojej skúsenosti vtipný mladík. Pieseň, ktorú so sestrou pri dverách spieval, táto, hľa, bola: Dobre ľuďom vo šťastnom tom uhorskom kraju; všetkého dosť, čo môže žiadať duša, majú. Aká hojnosť tu zrna, vína i dohánu, koní, volov, svíň, oviec v tomto Kanánu! Všetko to sa mi ľúbi, čo majú tí páni; len ich spravodlivosti nech ma pán boh chráni. V posledných slovách ukryté žihadlo zbavilo deti o dar i obed, Kobzay zateremtetoval, pán s veľkým nosom ukázal prstom: „Von ich!“ Museli sa okamžite pratať, ba čeľaď dostala rozkaz nahuckať psov do nich. A škoda tak krásnych detí, ako to boli. Samý život a oheň ducha žiaril z ich útlych obličajov. Uvidíme ich ešte večer pri komédii. Panstvo sa potom zabávalo do konca obeda zas len medzi, sebou. X Po obede doniesol richtár Hučko všetky Fujerove programy, ktoré len mohol zozbierať po obci, a tých päť zlatých, ktoré pán s veľkým nosom tak nástojčivo žiadal. Na nešťastie vyznal, že to utrhol z tých päťdesiatich zlatých, ktoré akosi po biede vydrel na stavanie novej školy. Lebo stará klesala už pod bremenom liet na hromadu. Učiteľ nevedel nikdy, keď kročil do nej, či ešte z nej dakedy vyjde. Myslí snáď čitateľ, že potom pán s veľkým nosom peniaze nevzal? Nielen vzal, lež i naložil ostro richtárovi, aby mu hneď a hneď priniesol i pokutu za chybné kôpky, tridsať zlatých, a potom si to vybral od obce. A poslušný richtár učinil i to. Zostalo mu už len pätnásť zlatých a tieto tiež našli cestu z mešca ešte toho dňa. Doma už našiel dozorcu z daňového úradu, ktorý prišiel ohliadať zápisnicu, a újezdného lekára, ktorý sa dostavil obzrieť deťom štepené sypanice. Obidvom dal po pár zlatých. Hneď za nimi vrazil drzo do domu ten derviš, ktorého sme už v dome Kobzayovskom videli, vytiahol veľký zväzok písem, drkotal plynne po slovensky, ale i tu tak, že mu nič nerozumeli. Len toľko sa dovtípili z jeho posunkov, že zbiera na chrám jeruzalemský. Dal teda i jemu zlatku a vypravil s oklamcom i boženíka, aby ho vodil z domu do domu a pýtal na tak svätý cieľ všade po desiatniku. Dostavil sa, aby celkom naprázdno z obce nevyšiel, i študent, zbierajúci na žiacku stravovňu milodary. Vyhodil i tomuto zlatku. Tak sa stalo spravodlivosti na všetky strany zadosť, ale nová škola zostala v lese. Z päťdesiatich horko-ťažko zozbieraných zlatých zvýšili už len tri a znovu sa skladať sedliaci nechceli, lež písali márne inštancie, na ktoré nikdy nedostali odpoveď. To predvidel richtár a bol veľmi namrzený, že tak vygazdoval. Preto, keď videl oknom františkánskeho frátra, hodil klobúk o stôl: „Ešte i tohto čert nesie!“ Na jeho pozdrav: „Pochválen buď Ježiš Kristus,“ odvetil len cez zuby: „Až na veky.“ Poškrabal sa pritom za uchom a nechcel ani tabačku, keď fráter vyňal z rukáva svoju drevenú tabačnicu. „Ste akýsi nevrlý, richtárko,“ pozrel mu fráter v oči. „Som, lebo toľko musím dnes na všetky strany dávať, že sa mi až hlava krúti.“ „I pre mňa ešte nájdete dačo,“ klepol fráter prstom na svoju tabačnicu, „čo pán boh požehnal, dajednu mladú húsku.“ „Vydochli nám,“ ozvala sa richtárka. „Boh požehná druhý raz,“ potešil ju fráter. „Dajte mi aspoň ďalej odviezť, richtárko, čo som inde nakveštoval.“ „Niet koní doma,“ zmŕštil tvár richtár, „všetky sú na paši.“ „Ale to už musí byť,“ postavil sa fráter. „Tak hovoríte?“ postavil sa i richtár. „Danie i nedanie je len dobrá vôľa. A ja ani nevidím, čo tu hľadáte. My sme tu evanjelici; len dakoľko sluhov máte tu katolíkov.“ „Danie,“ fráter na to, „je povinnosť kresťanská, ale dobrovoľná; odvezenie však nutná povinnosť richtárska. Vy ju plniť nechcete. Dobre! Zanechám vám tu všetku kveštu a idem povedať pánu gvardiánovi. Uvidíte, richtárko, čo z toho bude.“ S tým sa poberal k dverám. Richtárka mihala na richtára a klmala ho úsilne s hrozebnými posunkami. Riekol teda richtár: „Už len zostaňte, pošlem po svoje kone.“ „A ja vám zrobím trochu praženice,“ dodala richtárka. „No to je dobre a po kresťansky,“ pochválil ich fráter. „Za ten čas idem ešte do daktorých úhľadnejších domov, keby sa svätá almužnička rozmnožila.“ XI Len toľko, že odišiel fráter, tu vbehne prestrašená suseda. „Ach, richtárko, čiňte dačo, bráňte ma, chudobnú vdovu. Tu chodí akýsi obšitoš po dedine práve tak ako s exekúciou. Vybil mi okno, že som mu nedala slaninu; a boh môj vidí, že sama nemám ani kúštička. A tu vám ide sám,“ strhla sa, uvidiac ho oknom. „Je spitý ako hovädo a zlorečí ako zlý duch.“ „Hm, hm! Čakaj!“ krútil richtár hlavou. „Pozrieme si v oči.“ „Nenadrapuj sa s ním,“ krotila ho žena. „Taký zbeh bez očú je všetkého schopný. Podpáli nám dedinu. Dám mu groš, nech ide v čerty.“ „Daj,“ slovil richtár. Vtom vstúpil bez pozdravenia do chyže mladý a zdravý, vypasený muž s vojenskou čapicou na hlave, v otrhanom vojenskom kabáte. V ľavej ruke držal pár kurčiat, v pravej ohromné kyjačisko. „Richtár,“ počne hrozivo, „ja tejto dedine jej boha a toho krvavého Krista. Vaši sprostáci nevedia, čo treba žobrákovi, ktorý slúžil cez dve kapitulácie cisárovi. Ja vás naučím móresu, ja váš krst a vaše spasenie!“ Richtárka sa triasla, keď videla hrozivú tvár a zaťatú päsť mužovu. Núkala žobrákovi dva grajciare: „Nate, nate, iďte zbohom.“ Žobrák hodil peniaze o zem s takým novým zlorečením, ktoré už i maďarské hrozné kliatby ďaleko prevyšuje. „A čože teda chceš?“ pristúpi richtár bližšie. „Nocľah a mladú nevestu, ja tvojho richtárskeho popa,“ povrhol kurčatá. „Toto mi richtárka upraží. Potom všetci z chyže von. Vyženiem celú dedinu, ešte i toho starého boha z neba.“ Tu richtára prešla trpezlivosť. Napred vychytil lotrovi kyjak, potom ho chopil ľavou rukou za prsia, pravou vyfliaskal po papuli, hodil o zem a tam jeho vlastným kyjakom omlátil. Žena, keď už natoľko prišlo, podala mu povraz. Tým poviazal oplana a tak vovliekol so sluhom do svinského chlieva a zaprel do rána. Bránil sa šelma slabo, lebo bol opitý a slabý je vždy, kto zle činí. Richtárka zalamovala rukami, čo z toho bude. Ale nič nebolo. Keď ráno vypustil vytriezveného tuláka, bol krotký ako baránok, ba ďakoval za naučenie. „Bodaj by som,“ riekol, „dávno bol natrafil na muža, nuž by drzosť moja nebola vzrástla na zázraky.“ Tak bolo ráno, ale večer a cez noc div z rozumu nezišla zo strachu. XII Keď bedákala a nahovárala muža, aby sa vzdal toho nešťastného richtárstva, tu panský mládenec s rozkazom, aby sa richtár hneď a hneď dostavil do kaštieľa. „Čo je zase?“ hodil richtár klobúk. „V tom panskom dome pre mňa nikdy nič radostného. Vždy dávaj alebo slúž. Odišiel už ten pán s veľkým nosom?“ „Odjachal,“ smial sa mládenec, „a hneď po jeho odchode zas pobil a povláčil gazdu ten bača, ktorý dostal palice.“ „Čo ma do toho?“ škrabal sa richtár za uchom. „to ma do panských bačov? Keď bola reč o richtárskej pláci, Kobzay sa osvedčil, že jemu nepotrebno richtára; a teraz mi rozkazuje ako svojmu paholkovi. Viac slúž im panstvu, ktoré nič nedáva, než celej obci spolu, ktorá ma platí.“ „Panstvo vám dalo dve hromádky prútia,“ usmial sa šelmovsky mládenec. „Toho stračieho hniezda v cene pár grajciarov?“ mrštil richtár rukou. „Za to mám sa nadrapovať s oželeným oplanom, odkiaľ noha odkiaľ ruka, aby ma podpálil? Nemám dosť patálie so žobrákmi? I teraz som zmlátil jedného a zatvoril do svinského chlieva. Ktovie, čo i tá šelma vyvarí?“ „A bačovia,“ ozvala sa žena, „sú ešte nebezpečnejší, bo takí ľudia vedia všeličo, mávajú obcovanie so zlým. Mohol by nášmu statku porobiť alebo nás o zdravie pripraviť, dáke vredy, hostec na nás dopustiť. Nechoď, starý!“ Mládencovi dočitovala: „Čo richtárovi do panskej čeľade? Nech si tam robí pán so svojím bačom, čo chce. Povedzte, že richtár nepríde.“ Richtár však po dlhom váhaní, pri všetkom ženinom plači, predsa len pošiel a poslal poviazaného baču s jedným chalupníkom do mesta. Potrebných na to boženíkov musel vyhľadať v krčme. Bo celá Chujava teraz pila. Staré, mladé, mužovia, ženy boli v štyroch krčmách. Každá mala dosť hostí. Vo všetkých robili pijani lomoz, nedbajúc nič, že im zajtra budú vláčiť periny za dlžoby. Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu. Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil. Ktorí dostali palice, tí sa tým vystatovali ako hrdinstvom. Chlubili sa, vysmievali jeden druhého, vtipkovali. Ľud uhorský stratil, bezprávnym s ním nakladaním, všetku ctižiadosť, všetku možnosť, tak ako všetok cit pre spravodlivosť. Na česť nič nedrží, na žiadnu spravodlivosť neverí. Najviac pijanov bolo u Šofelesa pri kostole a u Čmuľa pri hradskej, bo u nich mali veľmi mnohí úver. Vstúpime do týchto chujavských kaviarní. XIII Krčma u Šofelesa bola budovisko napoly rozvalené. Jedna polovica spadla vcele, druhá bola podopieraná zvonka, zdnuka. Na kraji a zo stien trčali hnilé brvná. Slamená strecha bola pozalamovaná, deravá, okná malinké, nejednaké, papierom pozalepované. Do pitvora a chyže viedli dvere vetché, nakrivené, cez vysočizné dorúbané prahy. Na hlinenej podlahe plno dolín, ako čo by tam svine boli ležali. Náradia poriedko a všetko vetché, porúchané, dlhý stôl a lavice nadmieru špinavé. Strach bolo vkročiť do tohto smradľavého brloha a predsa to bolo plné, ako nabité. Mužovia a ženy cítili sa tam veľmi dobre. Mnohé pijanice si tu hoveli, keď mužovia ich pili v iných krčmách. Šofeles mal čo robiť za mrežami, odkiaľ i do pivnice viedli schody. S peniazmi sa, pravda, mnoho netrudil; narábal najviac len kriedou. Úver mal u neho každý, len trasúci sa na celom tele Lipnický darmo modlikal o holbičku. Šofeles mu vyčítal, že sa nedrží verne jeho, ale pije i po iných krčmách, a hovoril, že mu už nemá na čo dať. „Počkaj, žide,“ vychytil sa smädný pijan a odišiel. Po chvíli sa strhol veľký rehot v krčme. Lipnický voviedol do chyže asi jednoročné vychudnuté, strapaté žriebä. „No, dáš teraz pálenku, žide?“ zakričal víťazne do stredu chyže. „Tu ostatná srsť z môjho domu. Ber, čerte, čo tvoje. Čo mi dáš za žriebä?“ „To nezaslúži hrsť sena,“ smial sa Šofeles. „Nikdy z toho kôň nebude, bo je už zakrpatené.“ Naposledok ale predsa kúpil žriebä za päť zlatých. Lipnický sadol si za špinavý stôl a pil. Prvé poháre vylial napoly, pokiaľ ich k ústam priniesol; pri ďalších prestala sa mu triasť ruka. Rozprával pritom, aký on bol pod panštinou gazda, aké mál kone, voly, kravy a klial tej slobode, ktorú vraj čert vymyslel. „Šťastlivý si ty teraz človek,“ prekáral ho sused, „nepotrebuješ už ani psa ani mačku.“ „Ba, na mačku,“ smial sa Lipnický, „ešte mám potrebu. Žito vo dvoch korcoch mi ešte vždy leží v záčine nevymlátené. Treba myši od neho odháňať.“ „A prečo ho nevymlátiš?“ „Nemám čas, bo ma ustavične zaneprázdňuje tento prekliaty Šofeles. Keď ma nezroní jeho pálenka, musím mu drevo rúbať a iné služby konať. On teraz môj pán.“ Šofeles medzitým odčachroval žriebä. Náhle prešlo do jeho rúk, vychvaľoval ho, aký z toho bude kôň. Sedliak očankaný jeho rečami dal mu desať zlatých a žriebä odviedol domov. Ako sa o tom doznala Lipnického žena, letela bez. meškania nie ochrániť posledný kus statočku, lež pomáhať ho prepiť. „A bodaj by teba, ty korheľ, ty márnotratník!“ postavila sa mužovi voči v letnici tak vetchej, že len pásy z nej viseli a všade presvitala košeľa. „Dievka ti na vydaj, deti nahé plačú od hladu a tys' ostatnú srsť vyviedol z chlieva, ty pijan. Ale neprepiješ, neprepiješ žriebä sám,“ tĺkla si pravou päsťou na ľavú dlaň. „Keď ty piješ, i ja budem. Krčmár, holbu!“ „Tak dobre, moja drahá ženička,“ privinul ju k sebe Lipnický. „Nač' nám to? Žriebä potrebuje žrať. Dogazdujeme. Vezmeme potom torbu na plece.“ XIV Čoskoro zatriasol pijanmi úžasný výjav. Panský kováč, mladý muž, práve ako sa vyhol s pohárom, vyvrátil sa horeznačky a spadol z lavice na temeno. Z úst sa mu kydali biele peny a šľahal v kotúčoch belavý plameň. Obskočili ho s trepotom a krikom: „Pomáhajte, robte dačo, ľudia! Vody, vody!“ vrešťali jedni. „Sladkého mlieka!“ kričali druhí. Všetkého sa nešťastnému dostalo, ale to ešte viac napomohlo nezliečnosť. Darmo ho mykali, šklbali, za nos ťahali, prevaľovali - umrel. Keď sa presvedčili o jeho smrti, naložili ho chlapi na dva drúky a niesli na takýchto nosidlách ako poraneného vojaka z bojišťa domov. Na jeden bok mu visela hlava, na druhý nohy. Tá i tieto sa kolembali. Pijani vyšli všetci z krčmy za ním, bo pred krčmou sa strhol dojímavý vresk. Pribehla kováčova manželka a vrešťala prenikavým hlasom na celú dedinu, trhajúc si vlasy a zalamujúc rukami: „Ach, ja nešťastná! Čo si teraz počnem s tými drobnými deťmi? Ach, vy korheli, bezbožní loptoši, vy ste mi ho zabili. Bol muž triezvy, keď sme prišli do tejto vašej Sodomy. Vy ste ho pokazili, bo nič bez tej ohyzdnej pijavy. Čo len jednu podkovu koňovi pribil, už ste ho vliekli na oldomáš. Tak sa stal pomaly korheľom, prepil i moje i svoje, nevytriezvieval. Strestal by vás boh za vaše ohavné oldomáše. Prepadli by ste sa tu so všetkým činom!“ S takýmto nárekom a Vykladaním sprevádzala kováčka mŕtveho muža domov. Myslíte, že to dojalo pijanov, ktorí vyšli za ním z krčmy, že vstúpili do seba, pošli domov? Smiali sa, híkali, kliali, bo práve šiel bubnujúci komediant, ten mladík, čo tak nemilú pesničku zaspieval, pánom v dome Kobzaych. Kráčal na tak vysokých chodidlách, že ešte o hlavu prevyšoval slamené strechy chalúp. Na hlave mal vysokú končistú čiapku, červený lajblík, nohavice dvojakej farby, v rukách bubon. Oznamoval, že predvečerom bude v hostinci pri hradskej ceste pekná komédia; kto ju chce vidieť, dá vstupného päť grajciarov. „Boh by ťa strestal, tulák,“ ozvali sa hlasy medzi pijanmi, „za päť grajciarov mám rumpeľ pálenky.“ Okrem detí a parobčiakov pošli všetci naspäť do krčmy. XV Ešte viac pijanov bolo v tom takrečenom hostinci prihradskej. Táto krčma bola aspoň celá, mala priestrannú chyžu pre pijanov. Títo ju zaujali celú, komedianti len jeden kút mali zastrený plachtami. Medzi pijanmi viedol veľké slovo palicovaný Kožuch. Hromžil na richtára, nadával mu do podliakov, zbabelcov, panských psov, ulíhavých pochlebníkov. Breše vraj len pánom, za sedliakov ústa neotvorí. Sedliaci mu prisvedčovali a ošklbaný Humenský sa ozval: „Tak vám treba! Bo len toho chlapčiska ste chceli mať za richtára, akoby v celej dedine onakvejšieho človeka nebolo.“ Rozumel tým sám seba. Lebo mnoho si zakladal na svoje latinky, hoci sa ničím iným od sedliakov nedeli! Nenaučil sa zhola nič vecného a bol pritom nespoľahlivý galgan a hrdláč bez cti. Preto sa sedliaci len usmievali, keď narážal na svoje richtárstvo, hoci na Hučku reptali. Dostavil sa i tento, sčiastky aby sa žajdlíčkom vína občerstvil po toľkých nepríjemnostiach, sčiastky pre tú nastávajúcu komédiu. Náhle vkročil, oboril sa na neho surový Kožuch: „Ty nie náš, ty panský richtár. My ťa platíme, pánom slúžiš. S pánmi držíš, nás v ničom nezastávaš.“ Richtárova odpoveď bola taká facka po rumennej, špiritusom blčiacej papuli, že klebetníka krv zaliala. A keď sa mu chcel nanosiť do vlasov, lapil ho richtár za pačesy, hodil o zem a hodne, hodne opalicoval. Neborák ochranca spravodlivosti mal teraz nielen hnáty poznačené, lež i ramená a chrbát. Nikto potom sa viac neopovážil trieť richtárovi chren pod nos. Pijani reptali len na panskú spravodlivosť. Prišla reč i na pravotu s panstvom o lesy. Bučak si vykrútil fúzy: „Čo to za prekliatu robotu? Všade dostávajú obce koľko-toľko toho lesa, len my nič.“ „Ani ho nedostaneme,“ ozval sa učený Humenský, „pokiaľkoľvek nevystrojíme vyslanstvo k samému cisárovi do Viedne. Od pánov nemožno nadiať sa spravodlivosti, bo vrana vrane oko nevykole.“ „A kto pôjde s vyslanstvom?“ spytovali sa sedliaci, ktorým sa návrh ľúbil. „Nuž ja,“ ponúkol sa fúzatý Bučak. „Ja viem, kde je Viedeň i kde cisár pán bývajú. Stál som neraz šilboch v zámku ako granatier i videl som pána cisára.“ „I môj kôň bol vo Viedni a videl pána cisára,“ protirečil s úškľabkom Humenský. „Ty vieš len: ,Hapták!'“ „Čo? Teda ja kôň?“ skríkol zúrivo Bučak, a do Humenského. Boli by sa lapili, keby nebol skočil medzi nich učiteľ, ktorý tiež prišiel vypiť oldomáš na vyhratú pravotu. „Oba ste mi kmotrovia,“ čitkal ich, „dajte si pokoj. Počujte ma, ja vám dačo poviem, som starý človek. Škoda vám hrdlovať sa pre nič. Vo Viedni nikdy nikomu nič nenasúdili, ani nenasúdia. Skúsil som to už. Odoberú ti tam Nemci, smejúci sa z teba, tú prosbu, a tá bude skorej doma než vyslanstvo, a to v rukách tých pánov, na ktorých žaluješ. Títo potom odpíšu hore, že prosebníci sú nepokojní mätežníci, nemajú pravdu, že ich len. daktorí popudzovatelia poburujú. Radšej to dať advokátovi, čo by sa tam daromne strovilo. Všetko behanie do Viedne bolo vždy a zostane márnym. To vám povedám ja, starý muž.“ „Dobre hovoril učiteľ,“ riekol richtár. „Rozumne,“ prisvedčili i mnohí iní a za dobrú poradu prisúdili hneď rechtorovi dve hromádky prútia z lesa, ktorý dostanú. Ale farárovi, tomu panskému potrimiskovi, nedajú nič. „Vy činíte tak,“ ozval sa richtár, „ako ten šuster v kalendári. Zazrúc oknom na ulici tučného brava, mlsol: ,Ech, žena, čiže by sme jedli jaternice, keby sme takéto hovädo zaklali!' ,Ale veru tento kujon by ti ich nejedol,' ukázala majstrová na učňa. ,Čo?' priskočil majster k chlapcovi, ,teda ty nechceš jaternice? Budeš dobrý? Budeš dobrý, ty výberník? Budeš jaternice jesť?' vyobšíval ho remeňom. Tak práve i vy robíte teraz.“ XVI Pri smiechu, ktorý z toho povstal, vstúpil neogabaný Zajac, obyčajný bajazzo v dedine. Mládež ho hneď obhŕkla a Zajac im rozprával, ako obyčajne, o svojich podivných skúsenostiach a hrdinských činoch v Bombardii. Včely tam, vraj, ako u nás ovce. „A úle?“ spýtal sa Pelechavý, ktorý mal síce sklenku pred sebou, ale nepil, len sa usmieval pod nosom. „Len také ako u nás.“ „Akože teda vojdú?“ „To je ich vec,“ zarehotal sa husár, „ja tvojho boha! Prečo nepiješ ako druhý poctivý človek? Ja tvojho Krista! Keby som ja mali čo ty, nechodil by som v takých poplátaných plundrách, ani v takom ošumelom klobúku. Kúpil si ho kdesi od žobráka, ty skupáň. Nerobil by som nič, len by som si ľahol v pivnici horeznačky pod sud a tak by mi musel točiť krčmár do gamby tokajčinu. Ale ty si skrbec, ty by si obehol nahý za grajciar dedinu, ja tvoj huncútsky kríž!“ „Drž ten svoj rozpustilý pysk, neplecha!“ odvrkol Pelechavý. „Drž ty!“ rúbal ďalej do neho Zajac. „Ty, čo, si roj zo stromu ukradol a panskú sypáreň ozbíjal. Ty, boháč, chodíš po nociach vypásať so statkom úrody chudobných ľudí. Na, tu máš! Pi z môjho, pluhák, keď svoj grajciar tak ľutuješ.“ „Daj mu pokoj,“ zamiešal sa Kožuch. „On. zbiera, aby odkúpil od Kobzayho sedliacke osminy.“ Smiech bol všeobecný, sklenky sa prázdnili, žid ich naplňoval, husár luhal ďalej. Pri spomienke makarónov rozprával, že sú to hlísty na sedemdesiat siah dlhé. Kupujú sa na lakte. Jediaci len rozčeperí nohy, otvorí ústa a hlísta mu sama beží dolu hrdlom. Kofa meria lakťom a keď je dosť, hlístu nožnicami prestrihne. Zamilovala sa do neho jedna talianska grófka. „Hneď, ako som pricválal do dvora, počala mihať. ,Ej, bisťubohu,' mlsla, ,to je parobok. Niet mu páru vo svete!' Ako som skočil z koňa a oddal ho sluhovi, ,nechže sa páči', podala mi ruku a viedla ma popod pazuchu. Po dobrej večeri dala mužovi písanú podušku a novú sivú gubu pod pec na lavicu. ,Tu,' pohladkala ho, ,spi a buď ticho, aby sa pán husár neprebudili.' Mne hodila na stred chyže otep slamy. V noci slyšal gróf šepot. ,Erža!' zakašlal, ,ten husár šepce s tebou.' ,No veď šepce.' ,Prečo mu nepovieš?' 'Povedz mu ty, ak vieš po uhorsky:' Ráno pohádzal všetkých svätých do čiapky a pošliapal nohami, vyjmúc len svätého Antona, aby aspoň jeden zostal na plemä.“ „A ako to bolo s tým Napoleonom?“ zavrátil ho parobok s takým perom za klobúkom ako metla. „Nuž ľa! Keď už nás toľko nápastovali ti Francúzi, radili sa pán cisár s deneráľmi, koho by poslať k tomu Napoleonovi s klobúkom udereným za ucho. Tu všetci, že veru len Zajaca, bo on je prvý hrdina. Sadnem teda na koňa a hajde do Parízu! Koňa si priviažem o plot. Hneď pribehne cisárovná a prinesie mi v zápone ovsa. Potom beží do kuchyne a navarí mi takých pirohov so sekanými hruškami, že ste jakživ takých nevideli. Boli vám ako hodné krpce. Ledva som vpratal z nich pol druha. A boli, prisahám bohu, také mastné, že sa mi loj tak lial dolu bradou ako Aronovi. Roztopila na to sedem funtov lojových sviec, aby to už len dobré bolo. Nahotovila mi i hriateho s husou masťou a na cestu napiekla pagáčov so škvarkami.“ „A Napoleon čože?“ „Hja! Potľapkal ma po pleci: ,Drusa môj vďačný! Takýchto husárov mi jeden regiment a zaujmem hračkou celý svet, pokorím všetky národy.' A tak ma, nech som dobrý, vystískal a vybozkával ako dáku paničku.“ „Ale pokoj či dal?“ „Ako by nie na moje slovo? Dal mi i desať groší na pálenku, aby som len nahováral pána cisára a deneráľov, aby ticho boli a mlčali, až si vezme, čo mu úhodno. Lebo ostril si zuby na tú našu Bombardiu, z ktorej nás potom vybombardoval, strela v jeho za ucho uderený klobúk. Dosť sme sa ohliadali, či sa nezjaví dakde dajeden kozák, ale svet je nevďačný. My sme pomáhali na Kryme Francúzom biť Moskáľov a nevďační Moskáli neprišli nás teraz brániť. Nech im taká bude poctivosť. Keď sme nemali čo vopchať do papule, tu zase všetci len na Zajaca. Vezmem si teda jednu škadrónu a idem rekvirovať, ako sa vojenským menom nazýva brať, čo zapatríš a nezaplatíš. Ale ja som to nepotreboval. Francúzi práve viezli na mnohých vozoch celé imanie olúpenej dediny, akoby tu našej Chujavy, lenže by sa tu veľmi neobrali. To, reku, dobre, tí rekvirovali pre nás. ,Utekajte!' zarevem na nich, ,lebo keď nie, my zutekáme.' A mojim chlapom rozkážem: ,A tak!' a hybaj na Francúzov. Títo, náhle vyrozumeli, že ja tam, tak pádili ozlomkrky do svojho tábora naspäť, že tieň až o pol hodiny dobehol za nimi. Všetku lúpež zanechali nám. Pri tom všetkom vojdeme do olúpenej dediny. Tam ti nájdem jedného chlapa v červenej košeli. Spal na slnci ako prasatá cez poludnie. ,Kto to?' pýtam sa sedliakov, stojacich tam so zloženými, klobúkmi. Garibaldi,' odvetia. ,Čit, reku, znám toho kujona, čo buky a jedle preskakuje ako Jánošík.' Vytiahnem remeň z nohavíc a pristúpim k nemu: ,Ivan, ty spíš a ja sa trudím, viažem ťa.' Mal som pod sebou i jedného deneráľa. Tento vyňuchtal kdesi vajcia a nabral plné vrecká. ,Čo to máte?' tľapnem ho po vrecku. ,Okovaná strela, pán deneráľ! Vy ste museli mať veľký strach. Leje sa vám dolu plundrami.'“ „A že si nebol ranený v žiadnej bitke!“ „Lebo som mal rozum. Lapil som každú guľku do hrsti. Mával som ich plné vrecká. Jedna mi padla i do oka, ale mi ju po patá1ii vylízala stará Cigánka.“ „Ty si veľký luhár,“ vytrel si Bučak fúzy. „Ba vy ste veľkí blázni,“ smial sa husár. „Tomu tak sa má rozumieť ako tomu nápisu na banknotách, že môžu byť každú hodinu vymenené za striebro, alebo prípovedi o rovnoprávnosti všetkých. Iďže, bo ťa kopnem! To je tá povestná rovnoprávnosť.“ Tu vstúpila s veľkou pokorou tá obstarná, chudobne odetá Češka, ktorá bola ráno prosila richtára o dovolenie hrať predvečerom komédiu. „Prosím ponížene,“ hovorila, držiac v ruke tanier, „nech ráčia, vaše milosti, zaplatiť po päť grajciarov, lebo komédia sa započne. Komu sa neľúbi, nech ráči ísť von.“ „Čo? Von?“ ozval sa úškľabne na oba lakte podoprený Kožuch. „Tu je krčma. Ja tu sedím. Kto mi rozkáže? Krčma je pre každého.“ „Ale nie divadlo,“ odvetila ženská. „Prosím o päť grajciarov, alebo von.“ „Čo s tým von?“ osopil sa na ňu i divý Bučak. „Koho ty tu vyháňaš, ty kurva, beštia, fľandra? My tu doma, vy len takí tuláci.“ „Ja som poctivá vdova, živím sa počestným umením, riekla pokojne žena. „Ale vy, páni, ste akísi surovci. Ta sa mi zdá, že som prišla medzi divých ľudožrútov. Keď slovo cti a ľudskosti nemá k vám prístup, obraciam sa na pána predstaveného obce. Prosila som o dovolenie hrať, a dali ste mi ho; učiňte teda teraz po práve, richtár.“ „Ja nechcem byť divákom zadarmo,“ slovil richtár, „bo viem, že ani títo ľudia z povetria nežijú.“ A aby zahanbil iných, vrhol prvý do taniera desaťgrajciarnik. Našli sa okrem neho ešte desiati, ktorí vystreli ruky a dali po päť grajciarov. Ostatní osvedčili sa divo, že nič nedajú. „Tak teda von!“ zdvihol richtár palicu a vyhnal surovcov. Hra sa započala pre jedenástich divákov. Bola to komédia s mravným zameraním, zložená samým mladíkom, a potrebám ľudu vcele primeraná. Predstavovalo sa v nej nešťastie pijana a jeho rodiny. Naposledok ho unáša čert za živa. Ale neborák básnik-herec nadarmo pracoval. I tých desať jeho divákov len surovosti vyvádzalo, kričali, vrešťali, hovorili hlúpstva, keď sa zjavili figúry. Môžeme si predstaviť, s akou ochotou hral. Ale hral predsa, až sa rozleteli dvere a vhrnula sa jedným nezastaveným prúdom surová háveď. Vtedy herec dal konať jednej figúre posunky, ktoré uhádnuť musíme zanechať čitateľom, a potom spustil oponu. Chachot bol veľký, ale komediantom nešlo do smiechu, keď sa doznali, čo sa povodilo vonka. Suroví pahoci prekotili, polámali vozík a koňa priviazali vo vozárni zadkom k žľabu. To vzbudilo v komediantovi múdru myšlienku. „Buď ticho,“ riekol materí, keď plakala, zalamovala rukami. „To nič nespomôže.“ Sám vojdúc do chyže, riekol: „Počujte len, dobrí ľudia! Kto z vás videl koňa, ktorý má hlavu tam, kde má byť zadok, a zadok tam, kde má byť hlava?“ „A ty si videl?“ spytovali sa pijani. „Nielen že som videl, i ukážem vám takého, ak zaplatíte po desať grajciarov.“ To už bolo dačo iného ako komédia s pumper1íkmi. Každý chcel vidieť tak divného koňa. Ktorí sami nemali, požičali si a predsa dali po desiatich grajciaroch. „Už sme zaplatili všetci. Kde je kôň? Kde je kôň?“ „Poďte,“ odviedol ich komediant do vozárne, „pozrite na toho koňa. Ten má hlavu tam, kde má byť zadok, a zadok tam, kde má byť hlava. Či nie?“ Pijani sa až váľali od smiechu a nezávideli komediantom desať grajciarov. To je len škaredý deň v Chujave. --- == Deň pekný == I Ale videla Chujava i deň veľmi pekný, radostný, slávny, lež. až po rokoch, keď sa v nej všetko na lepšie premenilo, ba sa stalo svojím opakom. Ako to prišlo, vyrozumieme z opisu slávnosti, odbavovanej v Kobzayovskom kaštieli. Vidíme tu všeobecný čerstvý ruch, len nie taký, aký bys’ v panskom dome očakával. Na dvore vidno mnoho rozmanitých príležitostí, ale nie sú to ani koče ani batáre, lež maľované vozíky, ba i obecné vozy. V čeľadníku sedí za jedľovým stolom mnoho pohoničov, ale sú to len obecní sluhovia a sedliaci, nie vyšnurovaní držitelia opraty s rukavičkami. Po chlievoch žuje sence mnoho cudzích koní, ale nie sú to vysoké paripy, lež len obecné väčšie-menšie škapky. V kuchyni varí sa a smaží, lež nie kuchár obskakuje železné ohnisko, ale ženské s bielymi záponkami. Taniere, misy, sklenice odnášajú a prinášajú nie mládenci v dolománoch, lež dievčatá s bielunkými opleckami, lesklými živôtikmi a belavými záponkami. V panskej jedálni sedí za dlhým dubovým stolom mnoho hostí, ale nie sú to pyšní aristokrati, lež skromní evanjelickí farári, učitelia so svojimi manželkami a dakoľko svetských pánov a paní. Ženské, medzi ktorými i dakoľko paničiek, zaujímajú čestnejšie miesto, posledné domový pán, farár Rastic. Čo? Farár domovým pánom v kaštieli Kobzayho? Tak je, a čo viac, pansláv Rastic. Hostina platí jeho narodeninám, ku ktorým sa zišli zblízka i ďaleka počestní priatelia, všetci takí osvedčení Slováci, že by sa bolo mohlo zaviesť vyšetrenie o panslavistickom sprisahaní. Preto i rozhovor sa viedol výlučne v reči slovenskej a bol dôverný, srdečný, hlučný, veselý, bo všetci boli v najlepšom rozmare. Nikto nehľadel pred seba zadumane, ako býva neraz pri väčších hostinách: lež žartovali, smiali sa, rozprávali si vospolok novinky, hovorili o veciach národných a krajinských, o uda- lostiach doma i za hranicami. II Prípitky započal starší bratstva Lukáč. „Ty,“ hovoril obrátený k Rasticovi, „zrodil si znovu obec. Aký to rozdiel medzi Chujavou bývalou a terajšou. Keď som ťa uvádzal do úradu, vyzerala tak, že sa človek až zle cítil pri pohľade na ňu. Chalupy boli všetky drevené, z neotesaných brvien alebo prútia, bez dymníkov, s vetchými pozalamovanými strechami, nadto tak neporiadne rozmetané ako stračie hniezdo. Dvory plné hnojnice a smetí, neopravené sady a záhrady, pustá divočina. Prázdna škola klesala na hromadu. Ešte i tie ošarpané krčmy hrozili židom a pijanom zalomením. Náhle človek z hradskej cesty zišiel v daždivej chvíli, bahuriny v suchej koľaji také, že až osi zem rýpali. Zo všetkého vyzerala tá najkrajnejšia spustlosť, chudoba, bieda, červíctvo. Chujavčania boli rozkričaní ako ľudia korheľskí, neúctiví, spurní, bezbožní. A teraz! Všetkého toho opak. Sídlo nešváru a chudoby premenilo sa v sídlo poriadku a zámožnosti. Najspustlejšia obec stala sa mohutnou; najbiednejšia dedinka prevyšuje veľmi mnohé z našich poľných mestečiek. To všetko tvoje dielo, brat. Za krátky čas vykonal si veci veľké. Večná ti pamäť i sláva!“ "Sláva, večná sláva!“ zdvihli všetci so štrngotom poháre. Rastic sa uklonil zdvorile. „Premena k lepšiemu je, pravda, zrejmá, ale zásluhy chybne pripisuješ mne samému. Vidíš, brat môj. Za celých desať rokov, toľko temer ako tu, farároval som v Žabci, a nič spomenutiahodného som nevykonal! Prečo? Bo som stál ako prst samotný. Učiteľ, panstvo, dvorské osobníctvo, župní úradskí,všetko bolo proti mne, znižovali, uvádzali ma v ošklivosť pred ľudom, ako sa to vodieva rozkričaným panslávom. Mal som čo robiť, aby som sa len v úrade udržal, tak soptilo na mňa zhora podporované renegátstvo.“ „Hanba a potupa renegátom a ich patrónom!“ zahučali spolusto- lovnici. „Oni hatia náš národný vývin. Pre nich väzíme vo večnom barbarstve.“ Rastic pokračoval ďalej. „Že tu môžem preukázať dačo, to pošlo odtiaľ, že sme sa ako divom zhromaždili štyria horIiví, obetaví, rázni milovníci ľudu slovenského, ja, učiteľ Semenák, pravotár Stupnický a úradník Rozumovský. S týmito, páni, musím deliť svoje zásluhy a činím to vyznanie s radosťou.“ „Pán úradník Rozumovský bol, tuším, tu prvý,“ pretrhol ho Lukáč. „Jeho,“ prisvedčil Rastic, „povolal prvého do služby Kobzay.On potom uviedol pána pravotára Stupnického, oba pritiahli mňa, ako spolužiaka, a ja som bol taký šťastný utrafiť na učiteľa Semenáka. Styria sme potom spojili svoje rozličné schopnosti a podporovali sa vosplok proti vonkajším nástrahám. Protivníci darmo búrili proti nám, stavali nám rozličné osídia, chceli nás ohnusiť ľudu, keď sme boli zajedno, podporovali sa i radou i pomocou. Čo by ľahko boli vykonali s jedným, to nemohli vyviesť so štyrmi. Ale i čo sa docielilo, to sa docielilo spojenými silami všetkých. Potom i zriedkavé priaznivé okolnosti treba vziať do úvahy.“ „Pekne od teba,“ pochválil ho Lukáč, „že uznávaš i cudzie zásluhy. Ale, buď rečeno bez obrazenia tvojich spolupracovníkov, tys‘ predsa bol podnetom a dušou všetkého. Mohol bys‘ nám vyložiť, čo všetko sa tu dialo od tvojho príchodu, ako ste doeieliIi také skvelé výsledky.“ "Rozprávaj, brat,“ ozvali sa mnohí z farárov. “Od muža tak blahodarne pôsobivšieho jest čomu sa učiť.“ „Pamätajte,“ odporoval Rastic, „že nie sme sami. Tu, hľa, i vaše drahé ženičky a dcérky. Mám ich nudiť suchým rozprávaním vecí prísnych?“ „Aj!“ vzala slovo pani Lukáčová, „pán brat je zdvorilý, a tým nás obrazil. Či už my ozaj nemáme žiaden zmysel pre veci vyššie? Nič iného nás nezaujíma ako klebety a šialené parížske módy? To veru pekná poklona. Žiadosť pánov je i našou. Prosíme ju vyplniť.“ „To bude,“ dodali iné panie, „najväčším pôžitkom, aký sa nám v Chujave dostať môže.“ „Tak už teda,“ uškrnul sa Rastic, „odporovať nemožno. Vina ne- bude moja, keď sa panie sestry a paničky zle u mňa zabavia. III „Predoslať musím,“ odkašlal, „že moje pôsobenie pošlo ďaleko za medze, ktoré som si prvotne vytýčil. Prišiel som do Chujavy jedine s tým, že budem ako možno najlepšie vzdelávať cirkev, vyučovať ľud, čo je vlastné naše povolanie. Na polepšenie hmotného jeho stavu nemal som ani pomyslenia. To prišlo potom neočakávane. Náš slovenský ľud je po celej krajine, v dedinách i po mestách, nadmieru zanedbaný, ako úhorom ležiaca, nikým neoraná roľa. Vyššie a zámožnejšie stavy sa ho zriekli, vrchnosti sa ho cudzia, starajú sa len o vykynoženie jeho reči. Ešte i tí, ktorí z ľudu pošli, pohŕdajú ním, zapierajú ho, aspoň nič oň nedbajú, niet v nich žiadnej túžby mimo chleba, žiadnej národnej hrdosti a horlivosti ako v sy- noch a dcérach iných národov. O svoj národ nedbajú, bo výchova im ho odcudzila, za nesvoj nemôžu sa srdečne oduševniť. To príčina, že i farári a učitelia u nás sú zväčša len nádenníci a ľud zostáva! akousi mŕtvou masou. Takým nádenníkom bol i môj predchodca v úrade. Pokladal sa za veľkého vlastenca, pchal sa do kaštieľov, ľudom oproti tomu pohŕdal. Neznal ani jeho reč, len ledabolo, a chlubil, vystavoval sa tým, ukazoval svoju barbarskú nevedomosť ako dôkaz, že on nie je panslávom. Vykázal ako-tak svoju kázeň, či v chráme či na smetiskách, a tým koniec jeho pastierovaniu. Bol by chcel maďarizovať ľud, ale to chodí s veľkým ustávaním, dal teda pokoj. Mal na starosti len gazdovstvo a karty. Pre svoje maďarónske handabandy a necirkevného ducha, frivolné zásady náboženské, zaľúbil sa odrodilými pánikom a dostal ich priazňou faru mastnejšiu. Ľudu, farníkom neosožil nič. A neschopný, zhovädilý učiteľ nielen, že povolaniu svojmu ne- zodpovedal, lež i škodil cirkvi premnoho. Od neho vychádzala hlavne skaza. Za štyridsať rokov svojho úradovania pokazil celú obec, vychoval pokolenie pijanské, nemravné, ošemetné, bezbožné. Keďže bol súčasne zapisovateľom, chodil ustavične so sedliakmi po krčmách, pil v richtárskom dome. A na nešťastie bol v obci obľúbený, lebo vedel mnoho trpieť, lichotiť a učiniť sa vážnym. Sprostáci ho počúvali ako dákeho proroka. Chodil ustavične za kmotra, jeho žena za kmotru. Temer všetky deti boli jeho krstniatka. Aspoň na žiadnych krstinách nechýbal. Tak i žiadne veselie, ani oddávky, ani kar neobišli sa bez neho. Tých pár detí, ktoré prišli do tej biednej školy v zimných mesiacoch, ani za tri roky čítať nenaučil a rozpustil tak, že to pred očami jeho všetečiIo, nezbedy vyvádzalo, šeptalo, klmalo, bilo sa. Tak vychodili z jeho dielne samí ošemetní rozpustilci. Udelil i tým akéhosi zlého ducha, ktorí vcele nechodili do školy. Za mnohé roky premenil celú obec na Sodomu.“ „Sedliaci,“ skočil mu do reči Kaňuch, „pripovedali si, že nikdy viac takého dobrého rechtora mať nebudú, a predsa zachádzali s ním vždy skrbne, často nadmieru neuctivo. Plácu mu nikdy, ani ako učiteľovi ani ako zapisovateľovi, povýšiť nechceli. Za písanie prosieb, závetov, zmlúv a iných súkromných vecí nikdy mu iné nedali ako žajdiček toho smradu, ktorý vypili s ním. Jeden lotrovský korheľ, akýsi Humenský, zneuctil ho neslýchane na ulici, nadával mu s veľkým krikom a tykaním do zbojníkov, lotrov, starých huncútov. Farár i obžaloval oplana, ale čo? Slúžny ešte učiteľovi vyčítal kapitolu, že sa nadrapuje s ľuďmi.“ „Rozprávajú ľudia doposiaľ o tom kúsku uhorskej spravodlivosti,“ pokračoval Rastic, „učiteľ však bol pravým morom obce. Čo si s ním počať? Ani ho odstrániť, bo ľud predsa bol s ním spokojný, ani nahradiť jeho nedbanlivosť, bo fúkal ako jež, metal a šmáral všetko, keď som prišiel do tej školy.“ IV „Na šťastie moje i obce starý pijan o pár mesiacov dokončil beh života a jeho miesto zaujal terajší môj verný spolupracovník Semenák. On spojuje v sebe pre národného učiteľa dostatočné vedomosti so zriedkavou horlivosťou a nezištnosťou. Druhý by bol započal s tým: „Vystavte mi školu a polepšite plácu, pri ktorej vyžiť nemôžem.“ Ale Semenák nie tak. On chcel si napred získať lásku a vzkázať sa zásluhami. Konal teda omnoho viac, než čo by i najprísnejší sudca za najvyššíplat bol požadovať mohol, a trpel ako Jób. Chodil sám z domu do domu, láskal dietky, nahováral rodičov, vodil sám chlapcov a dievčatá do školy, daktorým z nich i knižočky daroval.“ „To bolo kus krušnej a kyslej práce,“ pretrhol ho Semenák. „Nedajbože presvedčiť ich o potrebe výučby. Keď som sa odvolával na židov, že oni žiadne dieťa bez výučby nenechajú a žiadne náklady na to neoľutujú, odvetili mi: „U žida je to jeho živnosť, jeho hlavné dedičstvo, u nás sprostákov nič. Čisi sa dačo učil, či nie, všetko jedno. Hľa, Humenský chodil i do latinských škôl, a čo z neho? Ani len richtárstvo dodriapať sa nemôže a je posledný v obci. Nejeden, čo školy nevidel, má sto ráz viac poctivosti.“ „A či nemajú pravdu?“ ozval sa učiteľ Škorec. ,,I ja mám v obci takého mudráka, ktorý aj listy a prosby sedliakom píše, a predsa je to ten najväčší lump, korheľ, galgan. Mám zasa.iných, ktorí si veľmi počestne vedú, sú dobrí gazdovia, dobrí čeľadní otcovia a predsa do školy nikdy nechodili. Na tom naozaj veľmi málo záleží, či sedliak a chalupník vie čítať alebo nie.“ „Áno,“ pokrútil hlavou Semenák, „ak sa len čítať deti naučia a potom nič viac, alebo len cudzie reči, ako Humenský v svojich latinských školách. Ale treba i vecné vedomosti deťom dať a uspôsobiť ich k rozumeniu kníh, aby sa potom ďalej vzdelávali samy. Potom treba sieť tých škodlivých povier roztrhnúť, do ktorých je ich rozum v dome rodičovskom zasnovaný. A čo nadovšetko, treba v nich vzbudiť pravú bázeň božiu, zošľachtiť ich srdce a vôľu, zásobiť ich dobrými mravnými zásadami. Vtedy škola nebude dačo zbytočného. Dorastie pokolenie rozumné a mravné. A to tiahne za sebou i hmotné blaho.“ „Tak je,“ prisvedčil Rastic, ,a môj šľachetný priateľ a pomocník Semenák činil to s nezlomnou vytrvalosťou, zriedkavým sebazaprením. Neviazal sa na hodiny a prísnu povinnosť. Súc sám jediný, podelil si dietky, podľa pokroku, na triedy a aby sa jedny netúlali, keď sa zapodieva s druhými, hneď zvolal zvonom staršie, hneď mladšie. Učí cez celý deň, ba ešte i v noci, pri svojich sviecach. A činí to s takou láskou, že ho. deti majú radšej než vlastných rodičov. Obstupujú, oblapujú ho, vešajú sa na neho. Lebo ihrá a baví sa s nimi, je s deťmi deckom. Pri peknej chvíli vyvedie ich na dvor, do záhrady, na pole a práve vtedy učí ich najviac, keď o učení ani zdania nemajú. Deti samy pýtajú poučenie, tak vie vzbudiť v nich duševnú samo-činnosť. Zaopatrí im tu i tam i spoločnú zábavu s rodičmi; preto i týchto oduševňuje. Nikdy ste takú kypiacu ochotu nevideli. Deti plačú ak ich rodičia zdržujú od školy. Pokuty žiadne nepoužíva, ani nepotrebuje. Jeden prísny pohľad alebo slovo je dostatočná pokuta. Bude to svet; keď takto vychované pokolenie zaujme postať života. O školský plat nikdy sa neuháňal, nenabehoval, neodkazoval na ro-dičov. Tak sa stalo, že predtým prázdna škola preplnila sa a úspech bol prekvapujúci. Rodičia len ústa otvorili, čo to všetko tie ich detinky vedia a počali sa ich hanbi. Bo neraz, keď činilí alebo pohovorili dačo.neslušného, deti ich zavrátili a harušili. Pán učiteľ dobre rátal, že úspech vo výučbe vystaví aj školu. Za dva roky trápil a tiesnil sa v budovisku starom, na tretí mal pohodlnú murovanú školu. Podliaci sa darmo odvolávali na pána s veľkým nosom, hovoriac: „Nech buduje školu, keď nás o peniaze zozbierané na ňu ozbíjal.“ „Čo tých ža1ôb?“ odvetili rozumnejší. „Ak budeme len vtedy mať školu, keď. sa pri terajších pánoch spravodlivosti dovoláme, škoda nám i hovoriť o škole.“ Ochotní donútili neo- chotných, a hoci panstvo nedalo na to kúska dveva predsa vystavali školu poriadnu, spolu s inými budoviskami, chlievmi, humnom, sypárňou. Pán učiteľ už vtedy pojal si tovarišku života.“ „Za ten čas,“ ozval sa tento, „stravoval ma pri svojom stole pán farár z lásky.“ „Ako by nie,“ riekol Rastic. „Veď ste pracovaili aj za mňa. Nedo- volil mi, bratia ani vierouku prednášať. „Deti sú,“ vraj, „už len na mňa privyknuté. Aby sme ich nemýlili, chcem ich sám účiť všetké-mu.“ A mal pravdu. ]a by som nikdy nebol dokázal získať si v takej miere tú mrvu.“ „Som vôbec“ ,pokračoval, „ctiteľ a milovník učiteľov. Vy, páni, ste hlavní vzdelávatelia ľudu. Bez vás nič by neosožili všetky naše kázne, hoc by cicerónske boli. Mládež poučiť a zošľachtiť, to hlavná vec. So starými hriešnikmi už nič nevykonáš. Cením teda vysoko vaše obťažné povolanie. Ale so svojím dobrým učiteľom som zvlášť spokojný. Je to muž na to narodeny, žije vcele svojmu úradu, pokračuje v ňom s akýmsi svätým zápalom. Čo iným nechuť a omz-losť, to jemu pôsobí najväčšiu radosť.“ „Našlo by sa to i viac ochotných,“ ozval.sa Škorec, „keby ľud bol vďačný a farári takí ako vaša velebnosť. Ale v sedliakovi niet kvapky uznalosti. A odkedy dostal slobodu a vlastníctvo, je ešte stokrát skrbnejší a ošklivejší. Vystatuje sa: „Ja pán, ja pán.“ Ale len žerie a pije, len sebe povyšuje z roka na rok plácu, učiteľovi ešte ujíma. Predtým. pracoval so statkom za tridsať grajciarov cez deň, teraz žiada päť zlatých. Ale rechtor dostáva i teraz len. tak štyri grajciare kľúčového, ako keď si za to mohol kúpíť funt mäsa. Ba ešte i z toho mu nestydatec utiahne. Krúti hlavou, že zabudol, že stratil, že mu veru chýba grajciar. Ale ak prídeš po spievaní do jeho domu, vrhne ti práve tak dva grajciare ako tulákovi žobrákovi. Na oferu ti vrhne gombičku bez uška, alebo ešte vezme z kôpky, nie žeby vrhol svoj žobrácky polgrajciar. Sprostý nádenník teraz žiada na deň zlatovku, a učiteľovi nepadne na deň ani pol zlatovky. Neostýchajú sa ani na poli škodu zrobiť. Tu ti spasú lúku, úrody, tam skradnú zemiaky, mak, kapustu. Keď som bol. na tom driečnom „náhrodňom náukobehu“, kde sme všetko poznali, čo ministerstvom poslaní učbári nevedia a doma.sa vystavili klebetám, akýsi planý človek poorezoval mi všetky klasy v krížoch. Sedliak je neuznalý nevďačný tvor. A z pánov farárov kto je taký láskavý oproti svojmu pomo-cníkovi ako vaša velebnosť? Vedia len rozkazovať a bremená nakladať, ktorých sami sa prstom nedotknú.“ „Práve to je, „odvetil Rastic, „že môj Semenák nedal sa mýliť žiadnou nevďačnosťou, z ktorej i jemu sprvu hojne za podiel sa dostalo. Uznali, že je dobrý učiteľ, ale mu nič nedali. Ba našli sa i mudrci, ktorí na jeho vecné vyučovanie reptali, že len hlupstva kadejaké učí. Navyknutí hľadať všetku múdrosť v reči, boli by chceli aby deti učil po maďarsky a po nemecky. Čo im vraj po všetkom keď nebudú rozumieť, čo hovoria páni? To pravda, že teraz obsiahol zaslúženú odmenu: ale či to mohol predvídať? Ani zďaleka. Lebo podzvidhnutie tak hlboko padlej obce záviselo od nenadálych udalostí.“ V „Úmysly naše,“ pokračovať Rastic, „boli spočiatku skromné, obmedzovali sa len na naše vlastné povolanie, na školu a výučbu. Náhle každodenná škola prišla trochu do poriadku, chcel hneď pán učiteľ zaviesť i nedeľnú školu pre dospelejšiu mládež. Ale ja som ho odhovoril od toho. Dajte tomu, reku, nateraz pokoj. Škoda to započínať, o čom možno predvídať, že sa nedzarí. Napred si musíte odchovať inakšiu mládež. Terajšia rozbujnelá a zhovädilá vám nepríde. Za možné som orpoti tomu uznal zavedenie skromnej opatrovne maličkých. Zvolajúc po nešpore gazdov a gezdiné na faský dvor, takto asi som ich oslovil: Drobné deti zapríčiňujú vám v čas poľných prác veľkú starosť. Po poli ich so sebou všade vláčiť nemôžete, doma musíte zanechať pri nich staršie deti, ktoré by alebo do školy ísť mali, alebo vám pomáhať mohli. Potom deti samy všeličo dokážu, najmä s ohnňom. Zamykať ich do chyže už preto neradno, že zdevejú ako zver. Chceli by ste dačo máličko obetovať, aby ste sa tejto klo- poty zbavili a dietky v bezpečnosť uviedli? „Ba veru neviem,“ ozvala sa jedna nevesta, „čo by som dala, keby mi dakto starosť o deti z krku zosňal,“ a ostatné prisvedčovali. „Tomu,“ pokročil som, „ľahká a lacná pomoc. Stará, nevládna Kapustaňa býva vždycky doma, a znáte ju ako triezvu, poctivú, ro-zumnú osobu dobrých mravov. Odneste teda deti k nej. Ona vám ich za maličkú náhradu nielen opatrí, lež i trochu pocvičí. Dajte jej po štvrtke žita od decka, nuž bude vám i jej spomôžené.“ „Ja dám vďačne, i ja,“ ozývali sa radom ženy. Kapustaňa, s ktorou som už predbežne vec vyrovnal, bola predvolaná a zjednaná. Tak sme mali opatrovňu maličkých, aká môže byť na chudobnej dedinke. Dietky sa tam nielen ochraňujú, lež i cvičia trochu. Kapustaňa, ich učí, podľa návodu pána učiteľa, ktorý ústav každodenne navštevuje, čísliť, zvieratá, stromy, byliny, kamene poznávať, by i modliť sa a spievať. Potom im všeličo rozpráva a hry navrhuje. Bo hlavná vec je len zábava a ukrítenie času. Privykajú deti aj na poriadok, čistotu a spoločenské obcovanie. Pod dozorom budí a ostrí sa v nich i mravný cit, keď ich opatrovkyňa tu pochváli, tam pohaní.“ „Môžem povedať,“ ozval sa Semenák, „že to potom, keď prídu do školy, ktorá sa im ako omeny predstavuje, na deťoch poznať. Ktoré nechodili do opatrovne, nevedia ani do piatich načísliť, sú vcele hlúpe, každého myslenia neschopné: ktoré však chodili, v tých sú duševné schopnosti už trochu vzbudené, ba znajú už i maličké počty a modlitby. Omnoho menšia je s nimi klopota. Je to dobrá príprava pre školu.“ VI „Tak sme učinili všetko,“ vzal zasa slovo farár, „čo bolo možné pre duchovmý prospech zvereného nám stáda. Ale na tom nemali sme dosť. Obrátili sme pozornosť na hmotné potreby ľudu, zúboženého pre svoju nedospelosť a chýliaceho sa ku konečnej zábube. Bolelo ma, keď som videl, ako sa mu vodí. Nenadále oslobodený sedliak zle užíval svoju slobobu. Šlo k tomu, že sa uvrhne do stavu tísíc ráz horšieho, než bol pod panštinou, do úplného holomstva a zajatia židovského. Lebo oddal sa ozornému pijanstvu a márnil i sám základ hospodárstva, osminy. Náhle sa dozvedeli, že predtým panské role, lúky sú ich vlastníctvom a že ich možno predať, hybaj, pili a brali na ne ako baran na rohy, až im židia dali výstav a vyháňali nahých z domu. Nadobúdal len triezvy richtár Hučko a skrbný Pelechavý.“ „Tento,“ zamiešal sa úradní Rozumovský, „vytrhol i Kobzaymu z ruky tie štyri sedliacke osminy, ktoré tak nadužíval na ukrivdenie sedliakov. A to dosiahol fígľom. „Čo im z tých osmín, pán veľkomožný?“, hovoril potuteľne. „Nech mi ich predajú.“ Kobzay sa dal povedať, bo sa nachádzal tiež ako neviestkár, hráč a šialený milovník skvostu vo večných ťažkostiach. „Budem im robiť za ne sto dní s koňmi.“ Kobzay pristal, bo sme nemali nadostač záprahu, len sto zlatých si ešte k tomu vyjednal. Kúpa sa uviedla do poriadku a chytrý Pelechavý čo neurobí? S dobrými Koňmi robil sebe, pre pána kúpil dve také mršiny, čo bys' ich medou zabil. Na týchto odrobil sto dní a potom škapky predal so ziskom. Hostia sa smiali, slovo prevzal zase Rastic.Pelechavý neustúpi v lakomosti a fígľoch žiadnemu židovi, ale ostatní.sedliaci rútili sa strmhlav do priepasti holomstva. „Ako to prekaziť?“ radili sme sa s pánom úradníkom Rozumovským a pravotárom Stupnickým. Pretriasali sme všetko, a všetko sme našli nedostatočným. Kázať proti pijanstvu? To znamená hádzať hrach na stenu, hus oblievať, murína umývať. Zriadiť spolok striezlivosti? Nikto z tých, ktorí ho potrebujú, nepríde do neho. Nezostávalo nič iné ako dochovanie zdravšieho pokolenia. Ale toto príde pozde, keď už zhovädilí otcovia a matky všetko premárnia a deti nebudú mať viac čo ochrániť. Aby sme aspoň trochu opozdili konečnú skazu nešťastných, uva. žovali sme, ako zmierniť tú hroznú úžeru, ktorou si židovstvo ľud kresťanský podmaňuje. Lebo to až vieru prevyšuje, ako židia vedia koristiť z večných peňažitých ťažkostí aj hýrivých pánikov i zhovädilej sedľače. Len jeden príklad na to. Za štyridsať zlatoviek musel platiť oplanský Humenský takéto úroky: Zasadiť do svojej role štyridsať korcov židovských zemiakov, roľu zo svojho pohnojiť, zemiaky posadiť, dva razy okopať, v jeseni vybrať a domov priviezť. To činí omnoho viac než istina sama a sedliakovi nezvýšil ani jeden vozík hnoja pre jeho potrebu. Takto musí dlžník prísť o pár rokov so všetkým činom do rúk veriteľových. A to predsa ľahkomyseľných korheľov neodstraší. Len pijú a robia dlžoby. Daň nikdy nezaplatia ináč ako zo židovského mešca, keď predsa majú zárobok taký, že by tri, štyri dni všetko vyplatili. Čo tu počať, radíme sa. Ako týchto ľahkomyseľných bláznov ochrániť aspoň pred tou nesmiernou úžerou, ktorej už i sám zákon otvoril brány dokorán? Hotová pomoc bola by bývala v chrámovej pokladnici. Ale čože? Chrámové peniaze nosia sa napospol do úrokovní. Ich opatrovníci štítia sa zveriť ich sedliakom. Bo sedliak slovo nikdy nedrží, najmä oproti cirkvi a farárovi. Spoliehajúc sa na večné zhovievanie a beztrestnosť, úroky za roky a roky neplatí a pritom zas iné dlžoby snuje a pije na úver. Na preznačenie (intabuláciu) v pozemkových knihách pristať nechce, bo to pri malých sumách je i nákladné. A bez toho ani sa nenazdáš, keď počuješ, že osminy sú predané z ruky, alebo prišli na bubon Navr-hnem teda založenie malej vzájähmej pomocnice. „Pomocnica,“ priateľ Stupnický na to, „podmieňuje nielen pôžičky, lež i vklady. Jedni musia dať zbytočné peniaze, aby sa druhým mohli požičať. V Chujave kto ti, čo dá? Spočiatku aspoň nikto nič, bo ľud ešte nevie, čo to. Ale dačo predsa učiníme. Vypracujeme stanovy a pošleme na potvrdenie na ministerstvo, aby to malo zákonnú moc. Do počiatku dáš celú chrámovú pokladnicu. Táto bude slúžiť za zák-lad a sama len brať celý úžitok. Väčšie sumy zabezpečíme v pozemkovej knihe, menšie dáme na zmenky a budeme pritom pokračovať vcele podľa zákona, požadovať zovrubné dodržanie času. Keď uvidia, že to nie je žart, naučia sa poriadku. Ja obstarám všet'ko zadarmo.“ „Aby si nebol obťažený,“ hovorím, „povediem ja zápisnice. Ty obstaráš len právne záležitosti, menovite vyberanie dlžôb. Teba sa budú väčšmi báť, a mne neuprositeľnú prísnosť úrad nedovoľuje. Vystavil by som sa najväčšiemu nebezpečenstvu.“ Tu vidíte, páni, ako sme sa vzájomne podporovali, jeden druhého nedostatky dopl- ňovali.' Všetko sa čerstvo uskutočnilo. Otvorili sme vzájomnú pomocnicu na dedine a nie bez príčiny sme ju tak nazvali. Bo našli sa čoskoro i talí, ktorí svoje zbytočné peniaze zverili nám, aby im doma bez úžitku neležali, alebo aby sa s márnotratníkmi,.za svoje užierať a hrdlovať nemuseli. Prichádzali aj zo susedných obcí k nám i o pô- žičku i s peniazmi. Tak sme vždy s väčšími sumami narábali a vždy viac vyťažili. Doteraz sa chrámová pokladnica zdesaťnásobnila.“ Starší .Lukáč, ktorý to s veľkou bedlivosťou počúval, ozval sa: „A či to je účastinársky spolok, tá vaša vzájomná pomocnica?“ „Naskrze nie,“ odvetil Rastic. „Vkladatelia berú len úroky, šesť od sta; s výťažkom nedelíme sa s nikým.“ „A ako to ide s veriteľmi?“ spýtal sa ešte Lukáč. „Sprvu,“ slovil Rastie, „bol s nimi kríž. Chceli zachádza:ť, ako zvykli s cirkevnými pôžičkami, driek podržať na večriosť a úroky platiť po rokoch alebo nikdy. Keď ale jeden-druhý sa popiekol, pamätali na svoju povinnosť a dodržiavajú zovrubne čas. Nemiernej úžere učinil náš podnik koniec, keď sa obchod ujal a rozšíril. Už nemohli viac tak lúpiť; museli znížiť i oni úroky. To bol prvý môj krok za medze cirkvi a školy.“ VII „Ale zostával ešte jeden druh úžery, z ktorého koristili nielen židia, lež i pár zámožnejších sedliakov. Vodilo sa i u nás ako všade. Planí gazdovia vytrovili sa cez zimu zo všetkého. Jedných pritisla daň alebo žid. Museli popredať čo sami pre svoj dom a hospodárstvo potrebovali. Druhí mali veselie, krstiny, pohrebný kar. Museli, mocou obyčaje, napájať celú obec, aby horším i od druhých neboli. Mnohí vláčili bez zvláštnej príčiny korec za korcom do krčmy, mužovia zjavne, ženy a synovia tajne. Na jar potom ani čo zjesť, ani čo zasiať a posadiť. Koristili z toho obrezaní aj neobrezaní úžerníci. Požičiavali zbožie a zemiaky tak, že im dlžník tri za jeden korec vrátiť musel, alebo siali a sadili s chudákmi napoly. Takému zdieraniu, myslím si, musí sa urobiť koniec. A pomoc bola snadná. Vo vzájomnej pomocnici ležali práve peniaze bez úžitku. Ohlásim teda cirkevný sbor a rieknem zhromaždeným: „Vystavme priestrannú sypáreň s pivnicou. Mnoho to stáť nebude. Kameňov máme pod nosom dosť, roboty dáte vy. Treba len vápno, drevo, dosky kúpiť a remeselníkov platiť. Ale úžitok chrám boží bude mať veľký. Nakúpime spočiatku nemnožko zbožia a zemiakov a budeme požičiavať. Za každé štyri korce vráti nám dlžník päť. To je maličkosť v prirovnaní s panujúcou medzi vami a úžerou, a predsa sa po čase zásoba nekonečne rozmnoží. Súčastne bude tým obec na prípad neúrody trochu zabezpečená. Skúsili ste už, aké roky prichádzajú na poľných hospodárov. Úrody chýbajú, ba časom práve nič sa neurodí. Tu potom bohatý musí sa vytroviť, chudobnému prichodí zahynúť. V takom nešťastí pomohla by plná sypáreň tak, ako v Egypte za časov Jozefových. Keď je drahota na trhu, vy by ste mali doma kde sa založiť, aspoň na výsev.“ Skrbec Pelechavý sa ozval: „Pánboh stvoril volky a čert spolky. Nech sa každý stará o seba. Ja mám do vôle božej vždy; prečo nie každý? Veď mne tiež manna z neba nepadá.“ „Bojíš sa, že ti odpadnú cicky,“ zavrátil ho richtár Hučko a ostatní grúnili. Pelechavý sa ohliadol po nich srdito: „Neviete, čo robíte, chcete vziať na seba daromné bremeno. Čo pán farár povedajú o zabespečení sa na prípad neúrody, to neobstojí. Lebo zemiaky držať sa za dva roky nedajú, i zbožie by stuchlo, keby sa neobnovovalo. Keď ste na jar požičali a nič sa vám neurodí, z čoho navrátite v jeseni? Alebo budete nútení dať posledné, alebo sypáreň zostane na zimu prázdna. Kde tu teda pomoc v biede alebo úľava v čas hladu?“ To šlo do živého. Sedliaci, akí sú, počali sa škrabať za ušami a prisvedčovať: „Veď to je veru pravda.“ „Pocúvaj, ty!“ pristúpim ja k nemu. „Či ty v neúrodnom roku nežiadaš v jeseni naspäť, čo si požičal na jar?“ „Horkýže nie!“ ozvali sa mnohí. „I posledné zrno vydrie od nás.“ „No vidíš!“ reku. „Keď tebe musia vrátiť, prečo nie chrámovej sypárni? A ty by si v čas drahoty všetko predal. Ale sypáreň, čo prijala v jeseni, to na jar vypožičia zase, bez ohľadu na ceny. Dačo zrna zanechá sa vždycky aj v zásobe na prípad poľnej nehody.“ To zaúčinkovalo. Darmo sa spúdzal ešte Pelechavý s daktorými inými úžerníkmi. Ostatní sa rozhodli sypáreň bez odkladu budovať, čo sa hneď i uskutočnilo. Položila sa tým úžerníctvu medza i pri článkoch potravných. A to som považoval za ostatné, čo som mohol ako farár vykonať. Na ďalšie podniky som nemyslel. Staral som sa len o to, aby povstalé závody neklesli, lež vždy viac sa vzmáhali.“ VIII „Tu ti jedného dňa prikvitne priateľ Rozumovský. „Či vieš, čo nového? Na Kobzayho oborili sa veritelia, predáva majetok.“ „Hm, hm!“ pokrútim hlavou. „To sa dalo predvídať. On i ona vedú život nezriadený. On si drží postranné milenky, ona milencov. Nadto ten pochabý skvost a karty, čo tiež obaja jednako milujú. Kobzay taký galgan svojím spôsobom ako Humenský alebo Kožuch. A má už kupca?“ „Trhuje sa,“ vetí priateľ, „s tým obrezaným veľkomožným tam na konci dediny.“ Rozumel Dávida Schelma, majiteľa pretým grófskeho majetku. Pamätné je, ako prišiel tento chytrák k nemu, bo to objasňuje to rýchle klesanie dávnej aristokracie a dvíhanie sa židov, ktorého koniec bude úplný prevrat všetkých pomerov. Požičal nič viac ako päťsto zlatých hýrivému, vždy utisnutému grófikovi. Nikdy, keď sa žid dostavil so zmenkou, peňazí nemal a zakaždým mu dal novú zmenku na dvojnásobnú sumu. Táto vyrástla za krátky čas tak, že gróf bol rád, keď mu žid na majetok , čo stál vyše stotisíc zlatých, osemtisíc doplatil. Toto je ten Dávid Schelm, ktorého priateľ Rozumovský nazval obrezaným veľkomožným, ako sa teraz bývali otrhaný pálenčiar dá titulovať. „Čo Kobzay pýta za svoj majetok?“ „Za päťdesiapäťtisíc,“ hodil priateľ rukou, „ho púšta, so všetkým statkom i náradím, do ostatnej srsti a retiazky, ten blázon. Boh mu odňal rozum. Žid len lesy da vyrúbať, ta všetko vyplatí, majetok mu zostane zadarmo. Ja, priateľ, som bez chleba.“ Vo mne skrsla nová myšlienka. „Je už zmluva podpísaná?“ „Neviem.“ Poďme,' hovorím, ,k priateľovi Stupnickému, od neho sa doznáme istotu. ' Stupnický; nám rozprával, že sa stránky ešte nepokonali. Žid vraj dáva päťdesiat, Kobzay žiada vyše toho päťtisíc. ,Dobre,' dupnem nohou, ,majetok odkúpi obec.' ,Bah,' zasmial sa Stupnický. ,Tí opití Siléni? Len by oni stačili vyplácať rováše krčmárom. U veľmi mnohých z nich by si so sviečkou grajciara nenašiel' ,Nič to,' reku, ,požičia krajinská úverková banka, keď zaviažu sú časne urbársku časť chotára.' ,Povedáš dačo,' zamyslel sa priateľ Stupnický. ,Žid nadužíva ťažkosti Kobzayho a ja som jednateľom banky na týchto stranách. Ale čo sedliaci? Či pristanú tí lajdáci? S nimi čím skorej prehovoriť.' ,Zajtra,´ povedám, ,je nedeľa. Prídite po službách božích na faru. Za ten čas hlboké tajomstvo.´“ "Ohlásil som cirkevné zhromaždenie. Sedliaci prišli všetci, z chalupníkov ani jeden. Lebo títo si ťažobia, že rovní im predtým sedliaci stali sa pánmi, nerobia nič, len žerú ,a pijú; oni že teraz musia niesť aj ich bremeno, a k tomu ešte platiť za ich slobodu. Z prirodzenej človeku závisti stránia sa nových pánov, preto ani na zhromaždenie neprišli. Nech vraj idú páni, my aj tak sme tu len robotné hoviadka. A to bolo naše šťastie, že sa odtiahli, bo vec sa musela diať pod pokrývkou. ,Triezvi ste všetci?' obzriem sa po prítomných. ,I veď snáď len do božieho domu nikto nepôjde opitý,' sloví Pelechavý. ,Máme vám oznámiť,' pokročím, ,dôležitú vec. Ale musíte sľúbiť mlčať o tom a nejsť za dva týždne do krčmy.' Zvedavosť ich primäla k prisľúbeniu. ,Ináče,' hovorím, ,je to veľmi radostné, čo vám máme predložiť. Ide o to, či chcete byť pánmi.' ,Zdá sa,' slovil Hučko, ktorý pre svoju úklončivosť stále úrad richtársky zastával, ,že si pán farár robia žartík s nami.' ,Žiaden žart,' hovorím. ,Pán Kobzay predáva svoj majetok a Schelm ho kupuje. Zavládne žid celým chotárom.' ,Nech zavládne,' kývol plecom Kožuch. ,Co nám z toho? Jeden nám tak nič nedá ako druhý.' Humenský dodal: ,Či krstený, či nekrstený žid, všetko jedno.' ,Áno, áno,' povedám, ,ale vždycky zle. Panstvo nech je akékoľvek, či ctí Krista či Mojžiša, činí s vami, čo žive chce. Bo tá rovnoprávnosť pred zákonom stojí len na papieri. Skutkom taký ostáva rozdiel medzi sedliakom a pánom, aký bol pred vymanením.' ,Už to síce pravda,' poškrabal sa za uchom Kožuch. ,Proti pánovi, akúkoľvek ti zrobí krivdu, nikdy nevyhráš.' ,Súdy a sudcovia sú len na to,' ozval sa hrubý Bučak s bajúzmi, . ,aby pomáhali pánom a židom utlačovať chudobu.' ,Ako my tu môžeme,' dodal husár Zajac, ,vyhrať pravotu o lesyt Všade dávajú a riám nič.' ,Tak je,' prisvedčím. ,Pravota sa vlečie už vyše sedematridsať rokov a ešte ani len tá otázka nie je súdne riešená, či ste bývali v úžitku drevobrania. Ani sa nedožijete konca tej komédie. Vrhnite teda kríž na všetky pravoty. Kúpte majetok Kobzayho. Nebudete sa potom s nikým pravotiť o pár siah lesa, celý bude váš. Vidíte, v akej tvŕdzi ste pre to drevo. Panština prestala, a vy predsa iteraz robotujete. Za tie biedne hromádky prútia robíte temer toľko,ako ste robili pred slobodou za úrek. S mostmi máte ustavičnú klopotu. Vy nemáte drevo, panstvo nechce dať, a predsa vás núti k stavaniu mostov cez slúžneho. Už pre ten les mali by ste sa uchopiť príležitosti, ktorá nikdy viac sa nevráti, predchytiť majetok židovi.' ,Ale kde peniaze?' ozval sa Humenský. ,My sme bedári,' škrabali sa za ušami sedliaci. ,Peniaze budú,' riekol priateľ Stupnický. ,Požičia nám krajinská úverková banka. Ja vám vykonám, len zaviažte všetci svoje osminy a dajte mi plnomocenstvo,na uzavretie i kúpy i pôžičky.' ,Cena je taká lacná,' dodal Rozumovský, ,že sa to temer samým drevom vyplatí, keď dáme les zrúbať. Čo nie, to vyplatia krčmy, mlyny, jatky a prenájom, ak sami nebudeme gazdovať. Majetok pripadne obci zadarmo.' Sedliaci dostali chuť, ale Kožuch im prišepol: ,Neverte, nedajte sa ošialiť. Pán ta pán, a pánom niet čo veriť.' Tým sa sklátili, poodstúpili, kImali jeden druhého, šeptali. ,Čo šepcete?' pýtam sa. ,Nuž, to hovoria,' riekol Humenský, ,že prečo nekúpia majetok sami, keď to tak výhodno?' ,Preto,' odpovedám, ,že nám banka nič nepožičia, bo nemá na čo. Vám ale požičia, keď k majetku samému zaviažete i urbársku časť chotára. Rozumiete? Od vás, ktorí ste chodili do škôl, to mrzko, že pri tak vážnom podniku kladiete prekážky našim dobrým úmyslom.' ,Pre mňa,' hodil surovo plecom, ,nech zakúpia za päť prstov hoc i celú stolicu.' ,Veru, to vedzte,' pozriem prísne na neho, ,že všetko pravé bo hatstvo leží v piatich usilovných prstoch a nie v mešci.' Priateľ Rozumovský dodal: ,I ja mám celý úrek po Lipnickom; ja tiež zaväzujem svoje osminy.' Jednako poplašení sedliaci sa klátili, len Pelechavý ich nutkal ku kúpe, že to bude dobre. Richtár Hučko sa osvedčil: ,Nemôžeme teraz ani tak, ani inak povedať; musíme sa napred medzi sebou poradiť.' ,Z vašich porád,' odsekol som mrzuto, ,nikdy nič. Kto najhoršie bude radiť, ten zvíťazí. Nie vaše porady spasia vás, lež dôvera k nám. Vy ste slepci, my vaše oči; musíte byť presvedčení, že vás povedieme dobre. A aby ste boli, povážte, či nevypadlo všetko dobre, čo ste na radu našu predsavzali? Rozhodnite sa rýchle, hneď a hneď. Vec netrpí odklad. Ak sa dozná žid, že vy chcete byť,kupcami, prikryje hneď a vám potom ani za dvojnásobnú cenu majetok neprepustí. Poponáhľať sa teda musíme a mlčať.,Preto som vás zaviazal k chráneniu sa krčmy.' Richtár za tým riekol: ,Spoľahnite sa na týchto pánov. Ich pravú lásku skúsili sme neraz. Vždy nám dobre chceli.' ,Uchopiť sa za čerstva tak vhodnej príležitosti,' riekol rozhodne 'Pelechavý. ,Ja zaväzujem všetky svoje osminy.' ,Nechže teda bude, v mene božom,' vykríkli ostatní; len Kožuch, Humenský a husár Zajac stále odporovali. Oni sa na nič nepodpíšu, bo nechcú do nebezpečenstva uviesť svoje osminy.' ,Dobre teda,' povedám, ,vaše a tie osminy, ktoré, už držia židia, vylučujú sa z podniku. Vy neberiete žiadnu povinnosť na seba, lež ani účasť v nádejnom zisku mať nebudete. Do majetku budeme sa dorpáhať len my, ktorí ho kupujeme.' ,Mnoho šťastia!' zasmial sa škarede Kožuch. ,Tvoje osminy,' premeriam ho prísnym okom, "náležia už i tak krčmárom. Čo žiadaš za ne?' ,Šesťsto mi dáva žid.' ,Predaj ich mne.' ,A čo by nie? Len nech zaplatia.' ,I ja tak dám svoje,' ozval sa Humenský. ,I ja,' riekol za ním ZajacAby sme ostatných' urobili ochotnými, kúpili smejch a vyplatili naskutku, ja a pán pravotár. A to naša účasť v majetku, ktorá i na naše deti prejde. Plnomocenstvá pre pána pravotára boli hneď podpísané. Ako pokonal vec s Kobzaym, to by najlepšie mohol vyložiť on sám." "Hneď po obede," prejai slovo Stupnický, "idem s veľkou úzkosťou ku Kobzaymu. Lebo známa mi bola jeho veľká nenávisť proti sedliakom a Slovákom. ,Nerozkážu,' pýtam sa, ,písať zmluvu so židom?' ,Ba veru,' zvesil na pohovke smutne hlavu, ,napísať sa musí. Nechce konečne viac dať ako päťdesiat rovno. Utiskuje ma, prašivec, ale čo robiť? Dlžníci súria. Židovi budú čakať, mne nie.' ,Žiaľ!, hovorím, ,že majetky prechádzajú tak skoro jeden za druhým do židovských rúk. Zakrátko budú mať títo hrabiví prišelci prevahu i v majetnej triede a tým opanujú, v spojení s kapitálom, nadobro celú krajinu. A oni sú,' dodal som úmyselne, ,predbežný voj valne na východ šíriaceho sa nemectva.' ,Nuž keď kresťania nemajú peňazí!' nevrie hodil rukou. ,Prečo sa nehlási kupec kresťan ,a dáky dobrý vlastenec? Takému by som majetok i dačo lacnejšie doprial.' ,Ja by som poradil,' prehodil som ostýchavo, ,kupca kresťana.' ,A koho?' uprie na mňa zrak zvedavo. ,Tunajšia obec bola by hotová odkúpiť majetok. Dala by zaň to isté, čo žid sľubuje.' ,Obec?' zamračil sa Kobzay a vyskočil z pohovky. ,Všivavísedliaci? Myslia, že budem päťdesiat rokov kliešťami od nich vydieraťpo grajciari? Ja musím mať peniaze hneď.' ,Žid tiež,' namietam, ,nezaplatí hotovým grošom, len dlžoby prevezme, pokoná sa s veriteľmi. Ak by však vaša veľkomožnosť konečne chcela peniaze do ruky, bude i to za dva mesiace.' ,Ste ich advokát?' stane mi voči. ,A spolu plnomocník,' vytiahnem písmo. ,Všetko je dopredu odobrené, čo uzavriem.' ,Akokoľvek,' chodil Kobzay prudko po čalúne, ,ja oplanom sedliakom majetok nepredám. Radšej ho doprajem židovi.' ,Ale prosím pekne,' nástojím, ,či nie je lepšie napomáhať rozkvet obce než budovanie Jeruzalema v Uhrách?' ,Nič!' dupol Kobzay. ,To nebudem trpieť, aby v mojom kaštieli pelešila nevďačná opitá sedľač. Radšej. nech tu smrdí po cesnaku.', Vystúpim teda s posledným dôvodom, ktorý účinkom sa minúť nemohol. ,Obec, reku, dá toľko, ako vaša veľkomožnosť žiada.' Kobzay skrotol očividne, ale ťahal predsa vyššie a jednal ne ústupne. Musel som ešte tisícku pridať. Ale s tým už bol úplne spokojný. Zmluva sa hneď napísala a pod písala s doložením, že je neodvolateľná. Pribehol potom naplašený žid, šľuboval o desať, o dvadsaťtisíc viac, ale dobre zaviazaný a namrzený Kobzay ho vysotil. ,Keď vidíš, že majetok toľko hoden, prečo si nedal vtedy? Prečo si ma tak utiskoval, oplan? Chcel si mňa oklamať, oklamal si sám seba.' Proboval potom s nami. Narucoval nám dvadsaťpäťtisíc a mne osobne päť, aby som nahováral sedliakov na prepustenie majetku jemu. Títo si už teraz, bláhali. Vlastná však sprostači nevďačnosť ani tu nechýbala. Oplanský Humenský nadštrkol im zo závisti, že som sa zriekol s pánom a ich o šesťtisíc zlatých oklamal. A oni uverili trhanovi tým viac, že ich. popudzovali aj krčmári. Bolo oproti mne podlých klebiet plno a surového zlorečenia." "A s peniazmi potom ako?" spýtal sa farár Peľuch. "Bankou vyslaný ohliadač," vetil Stupnický, "dal mienku, že sa môže požičať šesťdesiattisíc. Zostalo nám teda ešte na nákladky štyritisíc. Splácanie drieku s úrokmi uložené je na dvadsať liet v rovných častiach. Kobzay vzal peniaze a pošiel s ťažkým srdcom na druhý skromný svoj majetok. Teraz dostal úrad pri vrchnom súde. Bo to teraz všetko, čo pošlo z vysokej šľachty, bez ohľadu na schopnosť, zaopatrené byť musí. " XI Lukáč zdvihol pravicu s tlejúcou cigarou: "Ale teraz nám povedzte, bo to je najzaujímavejšie, ako ste potom hospodárili s tým majetkom, ako splácali dlžobu. " "Najvýdatnejší prameň dôchodkov," prevzal slovo Rastic, "boli lesy. Bo teraz, pri stále sa množiacich železniciach a fabrikách, ide drevo do ceny. Podelili sme ich, zanechajúc dačo i pre seba, na dvadsať rovných častí. Každý rok vytne a predá sa jedna. To skutočne toľko robí, že málo čo viac platíme do banky. Krčmy, jatka, mlyn boli nám tiež na dobrej pomoci. Bo sprvu za nechali sme všetko pri starom. Za role a lúky dával nám žid päťtisíc prenájmu. Sedliakom sa toľúbila, ale ja som ich z toho zrazil. Majetok, reku, prijali sme záso bený, nie pustý. Načo by sme ho teda dávali do prenájmu? Vyšli by sme zo všetkého, žid by nám budoviská spustošil. A vyťažíme viac ako žig, bo nebudeme potrebovať toľko čeľade, nájomníkov práve nie. Co nebudú stačiť naše záprahy a naši chalupníci, to doplníme my. Spojenými silami pôjdu nám roboty rýchlo. Dáme pritom mnohým chleba, menovite pánom úradníkovi a pravotárovi, ktorých by žid prepustil. So židmi vôbec nechcem mať do činenia. Len krčmárov musíme trpieť do vypršania času prenájmu." To bolo odobrené. Obrábanie majetku prevzali sme sami. Pánu úradníkovi ponechané vedenie hospodárstva s plnou mocou a s povýšeným platom. Ja som prevzal bezplatne vrchnú správu, pričom musel som sa presťahovať do kaštieľa. Lebo pre obchod s toľkými ľuďmi, pre tak mnohé zápisnice, písma, skrine moja biedna fara bola priúzka. Nerád som to učinil, aby som nevzbudil závisť, ale musel som hľadať priestrannejšiu miestnosť. Pán učiteľ navrhol, aby mi držali pomocníka, takrečeného ka plána, lež za to som sa poďakoval. Dohodol som sa, že pri toľkom praktickom účinkovaní dlhé cicerónske .kázne odo mňa žiadať nebudú, ale sa uspokoja s krátkym praktickým napomenutím. Vymienil som si len, že nikdy na žiadnom pohrebe kázať nebudem." "To, to!" pochválili ho farári. "Bodaj by si toto ničomné bremeno zosňal i zo šije nástupcov." "Je zosňaté," zasmial sa Rastic. "Nikdy tu viac po smetiskách kázať sa nebude. To je tá najmrzutejšia povinnosť evanjelického kňaza. Z toho nikomu nič. Je to len obeť prinášaná márnomyseľnosti. A kňaz odťahuje sa tým od užitočných prác, ako návštevy školy, činí sa smiešnym, vystavuje klebetám a hubí sa. Nútený bez prípravy do sveta kázať, činí to potom i v chráme, sype neprežuté slovo božie z rukáva." Škorec sa ozval: "Tak by bolo treba zrušiť i tie pohrebné verše, ktorými nás učiteľov hlúpa márnomyseľnosť morduje. Ja to činím s najväčšou nechuťou." "A slušne," prisvedčil Rastic. "Touto ničomnou parádou činí sa i učiteľ smiešnym a odťahuje tiež od svojej svätej povinnosti. Katolícki kantori spievajú tú istú odpytovanku na každom pohrebe; u evanjelikov sa žiada, aby odpytovanka i verše všade boli inakšie a aby ich rechtor sám vyhotovil. Aká to obťažná práca pre učiteľa a aká daromnosť! Nevolil by za ten čas učiť deti, pokiaľ pero hryzie na ničomných klapanciach? Ja som previedol zrušenie tohoto navždy v cirkvi svojej. My mŕtvych vyprevádzame len so spevom a modlitbou..“ "A v Nemecku," poznamenal Lukáč, "ani toľko sa nedeje. Cirkevní služobníci zriedka idú s pohrebom, len príbuzní a susedia vyprevádzajú pri všetkej tichosti mftveho. O dôchodky ako ste sa postarali?" "Zlepšili sa," odvetil Rastic, "a to primerane nášmu povolaniu. Osminy farské a učiteľské pripojili sa k majetku. Farárovi a učiteľovi ponechané len toľko, aby mal trocha mlieka v dome, mohol si držať pár kravičiek. Miesto toho dostáva všetko hotové, čo len do domu treba, drevo, zrno, stravu, zemiaky, kapustu i pár sto zlatých peňazí. Nemusí teda gazdovať, môže žiť vcele úradu, zvlášť mládeži. Platy sme vymerali dvom učiteľom. I farárovi sme učinili za povinnosť, namiesto tých"ničomných pohrebných kázní, učiť v škole deti každý deň dve hodiny." Peľuch sa spýtal: ."A čo ste učinili s chalupníkmi?" Na to odvetil úradník Rozuniovský: "My máme, prirodzene, do činenia len s tými, ktorí ku Kobzayho majetku náležali. Urbárskych odbavili sme vyznačením istých rolí a lúčok pre ich slobodné držanie. Dvorným polepšili sme znamenite. Navrátili sme im odňaté roličky, dali drevo, určili predtým neobmedzený počet povinných dní, zrušili nutnosť pracovať, keď ich odrobia. Tí i títo sú úplne spokojní. " XII "Teda kúpený majetok," riekol Lukáč, "stal sa spoločným ima ním osminárov. Čože ste učinili pre účast' v právach a úžitku?" "To bol tvrdý oriešok' pokýval Rastic hlavou, "pritom boli ťažkosti, ktoré nám zapríčinili mnoho hlavybalenia. I postranní robili nám galibu, i našinci. Tí loptoši, ktorí predali svoje osminy, pri rozhodnom kroku, vidiac úspech, chceli kúpu odvolať, behali na stolicu,po' pravotároch. Krčmári, ktorí už boli dvadsať osmín k sebe pritiahli, domáhali sa tiež k majetku, bo že obec kúpila a v ohci sú i oni. S týmito prišlo na pravotu. My sme sa držali toho, že nie obec ako taká kúpila, lež spolok nadobudol majetok a že kto nekupoval, zmluvu nepodpísal, za.ničneručil, žiadnu, povinnosť na seba nevzal, tomu nič do kúpy. Súd dal nám zapravdu. Medzi účastníkmi podniku povstalo veľké vrenie. Chceli dokonca mejetok medzi sebou podeliť. Stálo ma to mnoho zápasu, až som im to z hlavy vybil. Ustúpili len tomu, že banka bude považovať spolok za rozpustený, svoje peniaze za ohrozené, položí teda ruky na majetok a pustí ho na bubon. Nepreraziac s delením, počínali si aspoň spurne, hlavate, surovo, podlo. Keď sa na pozvanie zhromaždili na porady, žiadali oldomáše. Nechže nám vraj dajú súdoček, nech, veď je to naše, veď máme z čoho. Vyctení za to, prestali chodiť, reptali, že my si sami majetok osobujeme, žerieme a pijeme, im nič nedáme. Keď sa im kázala do roboty, buď nešli, buď prišli neskoro a potom jeden pred druhým zaháľali. Kto im vraj rozkáže? Keď chcem, robím, a keď nechcem, nerobím. Hnali cez všetky zápovede do lesa statky, pustošili mladé stromky, nedali si rozkázať. Veď to vraj naše. Čo komu do toho? Lesníka, keď ich vyháňal, zbili. Museli sme i stolicu volať na pomoc. Skrotení pandúrmi, chodili vykrikujúc, že sme tyrani, tisíc ráz horší od Kobzayho. Tento vraj bol aspoň úrečitý pán, my sme len takí svetovci odkiaľnoha-odkiaľruka. Zvlášť na mňa sa hnevali: ,Hľa, hľa! Nedarmo, že býva v kaštieli, ale si aj počína ako pán, ja jeho toľko a toľko.' Istý surový Bučak, ktorému sme zajali voly, prišiel so sekerou do kaštieľa a hrozil mi smrťou, ak mu voly v okamihu nevydám. Akým ja vraj právom dám zajímať statok? ,Či je majetok jeho?' vykrikoval. ,Ten všivák, ten svetovec!' Žena plakala, prosila ma so slzami, aby som sa neošklivil s tými zvermi, lež zapľul všetko a vrátil sa do pokoja na faru. Ale ja som vytrval v nádeji, že to bude lepšie, i nesklamal som sa. Divosi šomrali, ale kus po kuse skrotli:' XIII "Dovoľ, brat," pretrhol ho Lukáč, "ty neodpovedáš na moju otázku. Ja to chcem vedieť, v akom pomere stoja k majetku osmi naň. "Po vylúčení krčmárskych osmín," učinil žiadosti jeho zadosť Rastie, "zostalo ich dvesto päťdesiat. Na každú vydali sa štyri asi také účastiny, ako v úrokovniach a v bankách, teda spolu tisíc. Podľa počtu týchto účastín delí sa celý zisk, prípadne strata, na tisíc čiastok. Trhať účastiny ani pri delení neslobodno, ale, pravda, predávať a kupovať. Vyhľadáva sa len prepísanie na druhé meno na účastine samej a v zápisnici. To isté musí sa stať pri zdedení." "Ale tak," namietol Lukáč, "jednako sa vryjú medzi vás židia. Pokúpia účastiny a časom dostanú i prevahu." "O to sme sa postarali," ozval sa Stupnický. "Do vrchnostensky potvrdených stanov vniesli sme toto: Kedykoľvek sa má preniesť účastina na druhé meno, vždy má právo spolok odkúpiť ju a podržať pre seba. Vtedy sa takáto účastina zruší. Bude ich menej a väčší úžitok pripadne na každú." "To sa ľahko dá obísť," namietol zase Lukáč. "Žid učiní s oplanom i živú zmluvu. Udajú kúpnu sumu, akú spolok nebude chcieť zaplatiť, a potom sa podelia v úžitku." "I túto cestu burzovej hre sme zatvorili," vysvetľoval ďalej Stupnický. "V stanovách stojí aj toto: Ak by spolok, v čas predaja do cudzej ruky, nemohol sa zlahodiť s účastinárom, určí sám hodnotu účastiny. Vezme sa za základ čistý minuloročný dôchodok z účastiny, jej takrečená dividenda, a vyráta sa, koľký tomu odpovedá driek, šesť od sta rátajúc. Tento driek je zákonná cena účastiny. Predavač cenu prijať musí." "Aspoň pozastavujú korheli svoje účastiny," namietol ešte Lukáč, "a obťažia dlžobami." "Hja," hodil Stupnický rukou, " v tom už osobná sloboda obmedzená byť nemôže. Kto komu v tom rozkáže? Odvrhnúť človek i sám život môže, nielen imanie. Ale prechod účastín do rúk židovských zamedzený je nadobro, iba že by sami účastinári židov medzi seba prijať chceli, v čom zase potomkov zaviazať nemožno." XIV "No, múdro ste vy to navliekli," vyznal naposledok Lukáč. "Všetko sa mi ľúbi, čo tu vidím. Bodaj' by nasledovali obce váš príklad. Naši hýriví pánici predávajú rad-radom majetky, židia a cudzozemci ich skupujú. Je už úžasný počet týchto nových zemských pánov, ktorí aj mestá zaplavujú a všetky živnosti tiahnu k sebe. Pre nich stavajú sa hlavne i železnice. To sú žľaby, ktorými tečie valne do zeme cudzozemstvo a tržba židovská. Cudzozemcom a židom dané slobodné pole pre celkové potlačenie nášho maloletého ľudu. l nosí už Izrael hlavu vysoko. Židia sa vozia nielen po biednom ľude, ako slovenskom tak maďarskom, lež i po tej šľachte, pred ktorou sa nedávno v prachu plazili, vedú i ju rozličnými úskokmi k skaze, prevracajú súdy. Obce by mohli prekaziť tomuto prechádzaniu doteraz ešte vždy akosi privilegovaného majetku do rúk židovských. Lebo obec vždy viac dať môže než žid, hoc i to má svoje medze a chodí s úplnou skazou, ak sa deje bez rozumného vyrátania. Znám sedliakov, ktorí pritom i o svoje osminy prišli, keď pochabo cudzie majetky pokúpili. Ale pri múdrom vyrátaní a povážení všetkých okolností obce viac môžu dať preto, že môžu, ako u vás, prispieť prácou, čo pri dobrej vôli a ochote ani nepocítia. Keby takýchto úplne slobodných a zámožných obcí bolo mnoho, vtedy by celkom inakší život zakypel po krajine, než pri terajšom vysoko veľkomožno-pansko-židovskom hospodárení s pálenčiar-ňami a krčmami. Dedinský ľud by nežil viac len pálenke a židom, stal by sa zámožnejším a tým i osvietenejším. Školstvo by sa zlepšilo, remeslá, obchod, vedy, umenia pozdvihli. Až vtedy by vstúpila do života i naozajstná občianska rovnoprávinosť a sloboda. Teraz je len na papieri. Nadprávie aristokratovešte vždy trvá a dusí život i v obciach i v župách. Zhovädilý ľud nevie použiť svoje právo, ktoré mu dáva zákon. Otrokom tým len sklenka alebo palica. Celý náš ústavný život je pri takom ľude len smiešna komédia. A v terajších pomeroch ľud sa nezmení. Ale nič by tak neprispelo k jeho zošľachteniu jako celkové vymanenie obcí zo zbytkov feudálnych." "Vtedy by," dodal Semenák, "i spisba i knižníctvo mali výdatnú podporu. Tí naši pánici, akých najviac, starajú sa len o ničomný skvost, loveckých psov, pálenčiarne a neviestky, židia uviazli vcele v materializme. To sa vrhá z jedného zištného podniku do druhého, nič vyššieho nezná. Strežie len zákon Mojžišov, na novšej spisbe nemeckej má len trpnú účasť, na iných žiadnu. Plesá i teraz okolo zlatého teľaťa. Pokiaľ tu hospodárii Kobzay, chodili mu jedny ma ďarské noviny, Schelmovi jedny nemecké. Iné dielo ani ten nekúpil, ani tento. Jókai celkom pravdive vyčítal slovenským pánom, že keď o slovenskej spisbe ničoho vedieť nechcú, ani maďarskú nenapomá hajú. Teraz chodia do obce tri maďarské, dva nemecké a šesť slovenských časopisov. Založili sme i knižnicu, kupujeme všetky diela slovenské, daktoré i maďarské a nemecké. Žiaci, zbierajúci na školy, odnášali predtým z Chujavy len posmech a harušenie; teraz každý ide, boha chváliac, so štyrmi zlatovkami. Máme i síkačku pre haseniepožiaru. Čo takéhoto dialo sa, pokiaľ tu vládli Schelm a Kobzay? Panstvo čudského rázu len na štyroch sa voziť s qrkálkami, pálenku páliť, poľovať, neviestky fintiť a chudobu utiskovať do krvi. l tá do neba volajúca panská spravodlivosť, to jej nestydaté fackovanie, to prijímanie osôb, to očividné nadržiavanie pánovi vo všetkom by prestali, keby tie šľachtické dvory, z ktorých už zmizli dereše a drábi, prešli do spoločnej ruky mohutných obcí. Koľko vidieckych obcí, toľko by sme mali dakedajších kráľovských miest. Tieto boli prv jedinými sídlami remesiel, priemyslu, tržby a osvety; potom boli "Keby ti to bolo všade tak ako na Chujave," ozval sa učiteľ Kaňuch. "Ale sú i takí páni, ktorí chvatne nadobúdajú, nie žeby predávali. V mojom Kálmanovi sedí ti aspoň desať židov. Ani neje, ani nepije, len majetky a osminy nadobúda, len na zemiakoch a kyslom mlieku. "To sa rozumie," bránil svoje Semenák, "že niet všade Kobzayovcov, ale jest ich dosť po krajine. A kde sa príležitosť naskytne, treba sa jej s obozretnosťou a rozumom uchopiť. Vzdychy a žaloby na panskú spravodlivosť sú daromné a nemužné. Treba siahnuť k skutku, usilovať sa, vystavať čertovi zlatý most, aby odišiel, učiniť polovičaté vymanenie, vlastným pričinením celým." "Len rozdrobenia majetkov," dodal Rastie, "treba sa chrániť. To vytvára každý nákladnejší podnik, každý pokrok v poľnom hospodárstve. Čo by bolo z našich veľkých, obšírnymi pozemkami vládnúcich miest, keby ich mešťania podelili medzi sebou? Tej chvíle stratili by všetku významnosť. Nič by sa nedialo spojenými silami pre mesto vôbec, vyšší život by v nich zhasol, mešťania premenili by sa na prostých sedliakov. Tak by aj po dedinách s podelením väčšieho majetku všetky z jeho nadobudnutia pošlé blahé následky zmizli. Rozdrobme ho a tam sme, odkiaľ sme vyšli. O pár rokov bude zase všetko divé, pusté, židovské, krčmárske. S držobnosťou rozmnoží sa len pijanstvo drobných statkárov a posledné veci budú horšie ako prvé." "Dobre by snáď bolo," poznamenal Lukáč, "zaviesť pri zakúpení celého chotára česko-bratskú, herrnhuterskú spoločnosť práce a imania i pôžitkov. Vtedy by obce dokonale predstavovali jednu osobu a podlosť jednotlivcov by bola jatá na uzdu. Nikto by nemohol cválať neviazane do pekla, lumpovať, márniť a potom žobrať. Každý by musel pracovať a každý by bol potom všetkým potrebným zaopatrený." "To by bola druhá krajnosť," protirečil Rastie. "Tým by sa zničila osobnosť, udusil vývin schopností jednotlivcov, premenili ľudia na číre pracujúce mašiny. Ani to hlavatosť slovenská neznesie, do takých medzí pojať sa nedá. Najlepšie je spojiť výhody osobnej slobody s výhodami veľkého majetku. Tento treba udržať pohromade a zanechať pritom každému jeho maličké imanie a slobodné nakladanie so svojou účasťou. Tak sme učinili my." A dobre ste učinili'" riekol Peľuch. "Celé vaše zriadenie sa mi ľúbi. Je podľa môjho zdania možno najlepšie. Len to divné pretvorenie jednej z najškaredších obcí v najúhľadnejšiu nám ešte vysvetlíte, rozumiem výstavnosť. Že domy sú z väčšej polovice nové, to pochádza od požiaru. Ale to div, že neporiadne roztratené drevené chalupy premenili sa v múranice, postavené za šnúrou, že sa stavajú rad-radom a že vyzerajú z ohľadu podoby aj miery všetky navlas rovnako. " "Div to spolkovitosti," vzal slovo Rastie. "Keď požiar obrátil v popol väčšiu časť dediny, prišli pohorelci: ,Nech pomáhajú, nemáme sa čoho lapiť.' ,Nemáte?' reku. ,Hľa, následky vášho ľahkomyseľného hospodárenia! Pláčete vždy tie svoje smädné gágory, vystrájate nákladné veselia, krstiny, kary; na možné nehody nemyslíte, proti nim sa neozbrojíte. Pozvite všetkých radom, i tých, ktorí nevyhoreli.' Zhromaždeným rieknem: ,Budovanie stalo sa pre nás všetkých neodbytnou potrebou. Lebo i ohňom ušetrené budúnky sú vetché, trvať dlho nemôžu. Ak budete pritom pokračovať každý sám pre seba, nepostačíte. Zjednoťte sa teda, konajte spojenými silami a vyjdete s polovicou nákladkov, nebude vám treba ani žobrať po dedinách, ako činievate.' . ,Ako to rozumejú?' spytuje sa s kyslou tvárou Pelechavý. ,Nestavajte,' hovorím, ,zase drevené klietky, lež budujte nastálo, keď máte dosť kamenia pod nohami. Ale nelapajte sa odrazu všetci do stavania a každý o svojej ujme, lež budujte všetci na jednu ruku jeden dom za druhým, až sa všetky vystavajú. Vezmite do stálej služby na viac rokov dvanásť murárov, osem tesárov, štyroch tehliarov, dvoch vápenníkov, jedného stolára a jedného zámočníka. Títo nech pracujú na mieste bez prestania, pokiaľkoľvek sa nevystavajú všetky domy, chlievy, pivnice, humná, sypárne. Robiť okolo toho so statkom i peši budete všetci anákladky podľa budovísk, ktoré nie všetci potrebujete jednaké. Sedliak potrebuje viac a väčšie budoviská než chalupník. Aby nepovstala medzi vami škriepka, komu sa má budovať skorej, bude sa budovať zaradom a potom sa určí žrebom, kto má vtiahnui do dvora. Za ten čas utiahnu sa pohorelei, ktorý do stojacich domov, ktorý na faru, ktorý do kaštiela. Tieseň bude sa umenšovai z roka na rok. Spočiatku trpieť musíte. A keď už tak všetko má povstať nové, použijeme zlé k dobrému, rozšírime a uvedieme do poriadku obec. Nebudeme pritom hľadieť na pár siah. Vymeriame hodne široké dvory a sady, ulicu priestrannú, a postavíme všetky budoviská do radu. Vyznačí sa zvláštna miestnosť i pre remeselníkov, ak by sa ktorí medzi nami časom osadiťa vzbudovať chceli. Takto, hľa, budú vyzerať domy a takto obec!' ukázal som im nákresy, ktoré už pán úradník vyhotovil." "Výborná myšlienka!" pretrhol ho Peľuch. "Tak by sa mohli pretvoriť a obnoviť všetky naše škaredé, neporiadne po debrách a kútoch rozmetené dediny." "A veru najpohodlnejšie by sa to dalo uskutočniť," dodal Kaňuch, "vtedy, keď obec stojí. Na popolišti, keď nikto nemá kam hlavu skloniť, zaradom budovať trudno. Netreba čakať na požiar, lež zriecť sa, urobiť všeobecný rozvrh, vymerať územie a tak stavať na príhodnom mieste s celou pohodlnosťou. Našim dedinám bolo by zaradom potrebné preniesť ich na príhodnejšie miesto. Tí starí hľadali len skrýše, aby ich Tatári a kuruci nenašli. Na pohodlnosť vonkoncom nehľadeli, ba aké je na bývanie najnepríhodnejšie miesto, také vyhľadali. Pri novom budovaní hľadí sa i dnes len na to, aby každáchalupa ináč stála. Dvory sú také, akoby sme sa chceli pochlúbiťmajstrovstvom vojsť ta s vozom a obrátiť ho. Je to vždy udalosťplná strachu, keď sa s plným vozom má vojsť do humna alebo na dvor. " Rozosmiali sa na tom všetci, Rastic pokračoval: ,,I mojim ľudkom sa to ľúbilo, len tí odporovali kujonsky, ktorých požiar ušetril. Dali sa však i títo obmäkčiť, vyjmúc zatvrdilého lakomca Pelechavého. Tento fúkal, rozhadzoval sa, že nikomu domy stavať nebude a uvidí, kto ho prinúti. ,Čo,' naskočil napokon na neho richtár Hučko. ,Ty celej obci vzdorovať budeš? Vidíš, mrzký lakomec! Ani ja som nevyhorel a predsa sa podrobujem užitočnému poriadku.' ,Von s tým hnidošom,' vykríkli všetci rozjarení. ,Von s ním z dediny!' ,Vyhnať ho nemôžeme,' čitkal ich vždy rozvážlivý Hučko, ,ale pretrhneme s ním všetko spojenie. Nebude nikto z nás obcovať s tebou, keď si taký nevľúdnik.' ,Do môjho domu nenazri, ani ja nevkročím do tvojho,' osvedčovali sa rad-radom, čo tak dojalo lakomca, že mu slzy vypadli a poddal sa. Už sa zdalo byť v dobrej koľaji všetko, keď sa ozval vzdorovite hrubiansky bajúzatý Bučak: ,Počujte ma, vy účastinári. Načo nám je Kobzayovský majetok? Správa nech vystavia pre nás domy. Veď je to naše. Do iných nám nič. Ani sa za svoje nikomu prosiť nebudeme.' Posledné slová boli namierené oproti mne a surovec utrafil nachuť darebákom. Účastinári sa pokolembali, prisvedčovali surovcovi. Taký vám je ľud! Ak mu chceš osožiť, musíš sa ozbrojiť anjelskou trpezlivosťou. Boli to však len pohorelci, ktorí žiadali, aby im majetok budoval domy. Ktorí nevyhoreli, tí im odporovali, a strhla sa medzi nimi prudká zvada. Ja som sa v tomto zmysle osvedčil: ,Majetok Kobzayovský je spoločné imanie účastinárov, domy a osminy sú vaše, vládnete nimi každý pre seba. Majetok sme ešte ani nevyplatili a s bankou sa nebudeme pohrávať. Čo myslíte? Zastavíme snáď platenie a povieme tým pánom: Čakajte, až vystaviame dedinu? Naučili by nás oni! Spolok vystavia domy len pre svojich dvorných chalupníkov, pre kováča a kolára, potom krčmu a jatku, aby svoje právo udržal v platnosti, a sklep pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli pre každú maličkosť behať do mesta. Viac nad toto spolok budovať nemôže. Poskytne však i vám značnú pomoc. Drevo na budovanie a pálenie tehál a vápna ostanete. Vidíte teraz, ako dobre sa stalo, že ste prišli k lesom. Co by ste si boli v tomto nešťastí počali? A prišiel vám celý majetok ako v snách. Grajciara ste zaň neplatili. A teraz nám, čo sme vám toľké dobrodenie pritiahli, utrhujete, spurne sa proti nám staviate. To vedzte, že čo ste poslušnosťou vyhrali, to všetko môžete stratiť zase surovou a nerozumnou spurnosťou.' ,Neprotivíme sa!' skríkli všetci, mnohí aj zaplakali. ,Na tohto hrubiana nech nepočúvajú, ale nech činia, čo za dobré uznajú.' Vidiac ich skrotnutie, riekol som: ,Jedno sa vám ešte zo strany majetku povoľuje. Musíme sa zaobísť nateraz bez vašej pomoci pri poľných prácach. Nahradíme to nájomníkmi.' Potom som pristúpil k otázke peňažnej. ,Podajedni z vás majú pri ruke viac-menej groša. Nemajúcim vypožičiame všetko, čo jest a bude vo vzájomnej pomocnici. Dáte do zálohy svoje účastiny a ne pochybujem, že i mestská úrokovňa ich prijme, bo máme dobrú povesť. Pozorujte, že vám tu zas vypomáha ten majetok, ku ktorému prišli ste len za svoje krížiky. Sú i takí, ktorí inde nájdu úverok. Musíte si teraz ruky rozviazať, ale hrdlo zaviazať, ak sa chcete do pracovať dní blahých a pokojných.' Návrh bol prijatý a hneď sme pristúpili k jeho uskutočneniu. Vyhoretá časť už je vystavaná, zostáva ešte nevyhoretú zbúrať. Vtedy bude obec v poriadku. A ide nám to vždy ľahšie. Spolku už i sklep prináša mierny úžitok. Dali sme ho do prenájmu, tak i krčmu i jatku, počestným kresťanom." "V žiadnej jatke," ozvala sa pani Lukáčová, "žid by sa vonkoncom trpieť nemal. Porazí vždy statok v piatok, aby židia mali čerstvé mäso na šábes, a my už v nedeľu jeme hnilinu, cez týždeň hemží sa červíkmi." "U nás," prejaI Rastic, "plemeno židovské je vykorenené okrem toho veľkomožného v kaštieli. Keď sme im odobrali krčmy, jatky, predali aj osminy a vypratali sa. Bo žid bez krčmy, jatky a čachrov nebude. Ich osminy vylúčené z majetku skúpil z väčšej časti skrbný Pelechavý." XVI "Pri stavaní," pokračoval, "pocítili sme zvlášť živo potrebu dobrých miestnych ciest. ,Či to nie je hlúposť,' hovorím im, ,že svoje statky v tom bahne, v tých hlbočizných kolajach zabíjate? Viac im dáte, keď na takej ceste raz priveziete, ako čo by ste po dvadsať vozov kamenia a štrku priviezli.' Namietli, či oni budú stlať cesty pre žida. Na šťastie Schelm neodopieral, poslal i on svoje záprahy, cesty prišli do poriadku. Náš spolkový záhradník vysadil ich po bokoch úrodnými stromkami. On tiež sa stará o sady všetkých. Kdekoľvek sa vybuduje dom, ta i on hneď sa dostaví, riadi založenie sadu, dáva do neho štepy. Lebo za to ho platíme. Nie pre skvost, pestovanie kvetov držíme ho, lež pre do chovávanie a ošľachtenie strornového rastlinstva. Mohli ste idúcky vidieť tie poriadne štepnice a sady pred i za domami. Teraz je to ešte všetko mladé, ale časom bude tento ľud zaopatrený výbornou ovocinou a vezme z toho i pekný groš. Lebo záhradník len tie najvý bornejšie druhy pestuje. Učinili sme mu za povinnosť učiť i chlapcov štepárstvu a dievčatá pestovaniu zeleniny. Ten majetok, ktorý predtým slúžil len márnosti jednej rodiny, slúži teraz mnohonásobne obci a bude slúžiť bohdá i celej krajine. Náhle bude úplne vyplatený, hneď pošleme jedného mladíka do Svajčiarska naučiť sa hotoveniu syra, druhého do Sliezska poznať Dzierzonovské pestovanie včiel. U nás prevádza sa to všetko bez umenia, len tak nazdarboh. Mienime zaviesť i fabriky na súkno a cukor." "Kebys' ty aspoň dvesto rokov žil," zasmial sa Lukáč. "Ale keď vy oči zavriete, ktovie, či to všetko za krátky čas nespustne?" .. "Dúfam, že nie," potešil ho Rastic. "Spolok je dosť mohutný kázať dobrý plat svojim úradským, dostane teda vždy schopných MUŽOV. l výchova učiní svoje. Usilovnosťou pána učiteľovou dorastá pokolenie zdarilejšie než títo chovanci derešov a drábov. Ba i títo starí hriešnici vzali už trochu iné mravy na seba. Rozmnožená záľožnosť činí ich ráznejšími. Pretože už i stoličné vrchnosti prestali sa po nich vláčiť, ich mravný cit urážať, ani korteši nemajú k nim prístup so svojimi haringami a sudmi pálenky, držia už dačo na svoju ľudskú hodnosť. Najväčší rozpustilci zhynuli biedne, lepší berú prísnejšiu, rozvážlivejšiu, ľudskejšiu podobu na seba. Otrocká nestydatosť a nestarostlivosť sa umenšuje." "Zle si urobil," ozval sa s úškľabnou tvárou Peľuch, "že si zvýšil farárove dôchodky. Budú sa dobíjať k fare lichí chytráci a vieš, že .rakýchto býva víťazstvo. Stydlivá schopnosť zriedka víťazí. Ani ty bys' nebol tu, keby fara bola bývala bohatá. Ba kebys' teraz zanechal úrad a o rok ho znovu pýtal, neviem, či bys' ho dosiahol" Hostia sa zasmiali, Rastic odvetil: "Správcom majetku farár byť nemusí. Keby sa podarilo ešte tú obrezanú veľkomožnosť z toho kaštie1a vypudiť a celý chotár spojiť, mohol by richtár byť učený muž ako po mestách." "Tak by aj malo byť," vmiešala sa pani Peľuchová, "bo tí vaši Chujavania sú už celí mešťania. Coskoro sa tuším i y rúchu prevrhnú. " Rastic pokrútil hlavou: "Nech sa oni len držia svojho národného rúcha. Ono tvorí tiež jednu pásku, ktorou malinké Slovensko je k veľkému Slovanstvu priviazané. Príbuzné rúcho, reč, mravy, povery, to všetko udržuje povedomosť jedného pôvodu, národného spolunáležania. Okrem toho slovanský kraj je tisíc ráz krajší než u západných národov. Francúzskeho sedliaka treba len vidieť, čo to za potvora, vo svojich po kolená siahajúcich nohavičkách a drevených črievičkách. Náš je proti nemu celý hrdina. Radosť vidieťpekného, poriadne oblečeného šuhaja." "Ale tie ženské," zasmiala sa Lukáčová, "mohli by si predsa letnice zaväzovať na bedrách, nie pod pazuchami. Zdá sa, že chodia vo vreciach." ,,Ani to utieranie nosov," zarehotal sa Škorec, "nehodí sa do salónov. Zohne sa ti až k zemi, zdvihne letnicu, obráti naopak a vysiaka sa do nej, alebo práve i do košele." Strhol sa z toho smiech, paničky sa zapýrili, Rastic zakýval hlavou: "Do letníc som sa ešte nemiešal. Hľadím len, ako stojí na mojej starkej. Ale to som dosť už porúčal dievkam a parobkom, aby si šatky na nos kúpili a nezahadzovali ledabolo, čo páni do vrecht kladú. XVII Predsedajúca tlstá pani Stupnická riekla: "Ten náš dobrý páh farár na všetko obracia pozornosť, vyjmúc letnice, na čo zase druhí páni najviac hľadievajú. On je ako spruha v hodinách. Ako spruha uvádza do pohybu všetky kolieska, tak on celú obec. Nedá zaháľať nikomu, nájde pre každého robotu. Od jedného podniku zachvacuje obec k druhému. A všetko sa mu darí, bo postupuje rozumne, obcuje vo všetkom spravodlivo a bezzištne, je naozajstným otcom všetkých.' Nech nám ho boh na mnohé letá živí!" S tým vstala. "Sláva!" vpadli v to všetci a odstrčili stole. Ako odvetou na to zahučal i na dvore presilný výkrik zo stáhrdiel: "Sláva!" Zaduneli tri silné výstrely, zaznela čerstvá hudba. To bol výraz srdečnej vďačnosti farníkov. Rastic nechcel robiť žiaden hluk, ale oni zaopatrili bez jeho vedomia aj mažiare i hudcov a vhrnuli sa vo sviatočnom rúchu do dvora. Mládenci boli podperení, dievky v partách, školské deti v tom úbore, v ktorom už ráno boli pozdravili pána farára. Postavili sa všetci oproti dverám do polkola po vrstvách, napred školské deti, potom dievky, potom mládenci, potom ženy, napokon mužovia. Pri samých vrátach stála ešte hŕba otrhaných Cigánov a žobrákov, medzi nimi skľúčený Kožuch a na celom tele sa trasúci Lipnický. Humenského nebolo už na svete. Zajac stál spredpásanou bela vo u záponkou medzi domácou čeľaďou. Vzalo to všetko zlý koniec, tí hrdinovia lumpáctva, ktorých sme na počiatku boli poznali. Všetci mužskí zložili s úctou klobúky, keď holohlaví hostia vyhrnuli sa na povýšené predodverie, kde kedysi pán s veľkým nosom. bol prisluhoval spravodlívosť. Výkriky zasekli, hudba utfchla, keď poctivý richtár Hučko zo stupňa rukou kývol. Predstúpiac so všetkou úctou pred oslávenca, takto sa mu prihovoril: "Cirkeva obec chujavská vyslovujú mojím jazykom vašej velebnosti svoju najsrdečnejšiu vďačnosť a najpokornejšiu úctu. Vy ste ten muž, ktorý ste obec povýšili a zvelebili. Boli sme pred vaším príchodom tí najbiednejší ľudia. Spustlosť naša bola nesmierna. Chýlilo sa k tomu, že všetci klesneme za židovských paholkov. Vy ste nás nielen ze židovskej, lež i z panskej poroby vytrhli. Až teraz, yaším pričinením, cítime sa naozaj slobodnými, môžeme žiť dôstojne. Znášali ste s hrdinskou vytrvalosťou nerozumný náš odpor. Nedali ste sa mýliť ani klebetami ani nevďačnosťou, až ste slávne zvíťazili. Živ vás na mnohé, mnohé letá boh. Pamiatka vaša bude požehnaná medzi nami aj u potomstva nášho. Privolávame vám z celej duše: Sláva!" "Sláva!" skríkol srdečne celý pestrý zástup. Rastic odvetil pohnutým, rozplývajúcim sa hlasom: "Sladká je po vystátych mnohých trudoch a prekonaných prekážkach vďačnosť, akú mi teraz, drahí moji, ústami svoho predstaveného prejavujete. Navraciam vám lásku tým, že i ja vzdávam česť vašej dôvere a poslušnosti, ktorá jedine mi umožnila vykonať dačo k vášmu prospechu. Ale nechcem, ani nemôžem to výlučne samému sebe pripisovať, čo dobrého a pekného sa uskutočnilo. Ja samotný nič by som nebol vykonal, keby som nebol našiel verných, oddaných, nezištných pomocníkov. Jedným z nich boli ste i vy, richtárko. Jazyk a rameno vaše stáli mi vždy k službám. Ale hlavní spolubojovníci moji boli a sú títo moji a vaši verní priatelia." S tým sa objal so Semenákom, Rozumovským a Stupnickým tak, že padnúc si okolo hrdla, utvorili kolo. Tisíc hrdiel vyrazilo pritom hromovité sláva, mažiare duridi, hudba zaznela, klobúky leteli do výšky, ženy a devy plakali. Porosili sa vzájomnými slzami aj objímajúci sa priatelia. Ba málo bys' našiel suchých očú i na dvore a na povýšenom predodverí. == O diele == * Zdroj: [http://www.klasici.sk/klasici/zaborsky-dva_dni_v_chujave.html Klasici.sk] * Licencia: Public Domain == Iné projekty == * {{Wikipédia|Dva dni v Chujave}} [[Kategória:Jonáš Záborský]] [[Kategória:Próza]] [[Kategória:1873]] ob7eiou7njtoxhkcivuqievcc1u08ss 14 1943 6447 3754 2016-04-07T08:46:38Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} 6447 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Jonáš Záborský}} * {{Wikicitáty|Jonáš Záborský}} [[Kategória:Autori|Záborský, Jonáš]] 5l22emgzmiar1ch9a5qqo1hfhhc2qtl 14 1944 3141 2007-03-15T12:53:08Z AtonX 1 kateg 3141 wikitext text/x-wiki [[Kategória:19. storočie]] pfcmw08t2jd97yu3ymxpmtizbnzzp25 0 1945 8836 8383 2023-07-03T17:07:33Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8836 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Štefan Šutaj, Peter Mosný, Milan Olejník, Prezidentské dekréty Edvarda Beneša v povojnovom Slovensku (Veda, vydavateľstvo SAV Brat 2002)'' '''Slovenská národná rada uzniesla sa na tomto nariadení:''' '''ČI. I.''' Ustanovenia § l nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa zrušujú a nahradzujú ustanoveniami tohto znenia: * (1) S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: ** a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ** b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ** c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, ** d) účastinných a iných spoločnosti a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, ** e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Zbor povereníkov. * (2) Konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1. * (3) Konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb uvedených v ods. l, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. * (4) Nekonfiškuje sa podľa ods. l pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec. * (5) Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. * (6) Za zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky treba pokladať osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa § 4 nariadenia č. 50/1945 Zb. n. SNR. * (7) O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. l písm. d) alebo e), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia (v ďalšom texte - Komisia). * (8) Stálymi členmi Komisie sú: predseda, ktorého menuje Zbor povereníkov na návrh povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi Komisie v jednotlivých okresoch sú: všetci členovia rady príslušného okresného národného výboru (správnej komisie), po jednom zástupcovi Jednotného zväzu slovenských roľníkov, Zväzu slovenských partizánov, Zväzu vojakov Slovenského národného povstania, Zväzu protifašistických väzňov, Zväzu zahraničných vojakov a okresnej roľníckej komisie. Zástupcu organizácií, uvedených v predošlej vete, vysiela príslušná okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda zvoláva Komisiu podľa potreby. Komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje väčšinou hlasov prítomných. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe rozhodne Komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Zbor povereníkov. * (9) Komisii pri výkone pôsobnosti podľa tohto nariadenia majú byť nápomocné všetky orgány štátnej verejnej správy a ľudové súdy. * (10) Rozhodnutím komisie (ods. 7) alebo Zboru povereníkov (ods. 8 posledná veta) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. l, 2 alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. * (11) Zbor povereníkov nariadením určí, že sa pôdohospodársky majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia § l ods. l písm. b) vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z konfiškácie. '''ČI. II.''' Ustanovenia § 3 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa zrušujú a nahradzujú ustanoveniami tohto znenia: * (1) Ak pôdohospodársky majetok podliehajúci konfiškácii patrí vlastníckym právom osobe nemeckej alebo maďarskej národnosti alebo osobe uvedenej v § l ods. 6, môžu jej manžel (manželka) alebo deti, a to vlastné alebo osvojené, ak sú slovenskej (slovanskej) národnosti, majú alebo nadobudnú československé štátne občianstvo podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. alebo osoby uvedené v § l ods. 3, ak nespadajú pod ustanovenia § l ods. 6, žiadať, aby tento alebo ich vlastný majetok (§ l ods. 3) najviac do výmery 50 ha nebol konfiškovaný. Ak žiadateľ vlastní pôdohospodársky majetok konfiškácii nepodliehajúci, treba výmeru tohto majetku započítať do maximálnej výmery 50 ha, uvedenej v predchádzajúcej vete. * (2) O žiadosti podľa ods. l rozhoduje Komisia; proti jej rozhodnutiu je prípustné do 15 dní po doručení odvolanie cestou Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na Zbor povereníkov, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. Ak Komisia alebo Zbor povereníkov vyhovie žiadosti, Komisia nariadi bezplatný prevod od konfiškácie oslobodeného majetku alebo jeho časti v prospech žiadateľa (žiadateľov). * (3) Rozhodnutie Komisie o bezplatnom prevode podľa ods. 2 je verejnou listinou i pre vklad vlastníckeho práva podľa pozemnoknižného poriadku. '''ČI. III.''' V § 4 ods. l a 4 a v § 24 ods. l nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa nahradzuje citácia „§ l ods. 5“ citáciou „§ l ods. 6“. '''ČI. IV.''' Ustanovenia § 6 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa zrušujú a nahradzujú ustanoveniami tohto znenia: * (1) Pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva: ** a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy, ** b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy, ** c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ** d) robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0,5 ha alebo na zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac l ha, ** e) absolventom nižších poľnohospodárskych škôl najviac vo výmere do 10 ha ornej alebo do 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ak chcú sami hospodáriť, ** f) obciam a okresom na verejné ciele, ** g) stavebným regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú zložené z oprávnených uchádzačov podľa písm. a) až c), ** h) priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu je náležito odôvodnená a potvrdená Povereníctvom pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu starostlivosť. * (2) Väčšie ovocné záhrady a vinohrady možno prideliť predovšetkým kvalifikovaným záhradníkom a vinohradníkom alebo osobám, ktoré môžu preukázať odborné znalosti a skúsenosti v ovocinárstve a vinohradníctve, ak vyhovujú prídelovým podmienkam (ods. 1). Prídelová výmera záhrady a vinohradu môže byť najviac 2 ha alebo môže doplňovať doterajšiu výmeru majetku prídelcu najviac do 2 ha. * (3) O prídeloch pôdy v najvyššej výmere, ako aj o majetku doplnenom prídelom na najvyššiu výmeru (ods. l písm. a) až c) a § 7) platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Zb. z. a n. o roľníckych nedieloch. '''ČI. V. ''' Ustanovenie § 9 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa doplňuje ďalšou vetou tohto znenia: „podaný po vypočutí mienky príslušného miestneho a okresného národného výboru“. '''ČI. VI.''' V § 11 ods. l a 2 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR uvedená výmera 50 ha sa zvyšuje na 100 ha. '''ČI. VII.''' Do § 19 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa vsunuje nový odsek 3 tohto znenia: * (3) Osobám uvedeným v § 12, ak sú invalidi, vdovy alebo siroty, pridelí sa majetok bezplatne. '''ČI. VIII.''' Ustanovenie § 21 ods. l nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa mení a znie takto: * (1) Pri určovaní výmery 50 ha, ktorá sa ponecháva osobám uvedeným v § l ods. 4, ako aj osobám podľa § 3 ods. l, má sa postupovať tak, aby sa vytvorili podmienky pre účelný hospodársky celok. '''ČI. IX.''' Ustanovenie § 22 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR sa doplňuje vetou tohto znenia: „Scudziť alebo dať do árendy (prenajať) možno len osobe, ktorá vyhovuje prídelovým podmienkam (§ 6 ods. 1).“ '''ČI. X.''' Toto nariadenie vykoná povereník pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi. '''Dr. Lettrich v. r.''' [[Kategória:Dokumenty]] bq1v7zhdzzr68rghg426v826o1lj2rl 0 1946 8885 8827 2023-08-29T07:07:23Z Danny B. 47 typo 8885 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''denník Verejnosť 7. 3. 1991'' Asi si pomyslíte, že som blázon. Vonku kričia ľudia „nech žije Mečiar, nech žije Kňažko“, môžu nás ukameňovať. A ja napriek tomu sa odvážim hovoriť to, čo nikto vlastne dosiaľ nemal odvahu povedať. Bude to do určitej miery moja osobná výpoveď, pretože na všetky javy a udalosti sa človek pozerá cez určitý osobný postoj, cez svoj hodnotový systém a cez vlastné hodnotenie faktov. Hovorilo sa o tom a viacerí mi hovorili, že som sa správal vlani inak, koncom roku inak a tohto roku zase inak. Ale ja si kladiem otázku tiež inak. Zmenilo sa moje hodnotenie udalostí, alebo sa zmenilo prostredie okolo mňa? Ja som prišiel do Federálneho zhromaždenia s hodnotami, s určitými postojmi, ktoré som si vypestoval za mnoho rokov. Tie hodnoty boli asi také, že som bol vždy proti totalite, proti diktatúre, že som bol za demokraciu, ale za demokraciu osôb, alebo za demokraciu, v ktorej sú osoby zodpovedné konkrétnym skupinám, ktorí ich volia, a ktorí ich posielajú do funkcií, a nie anonymnému davu a národu, alebo ľudu. Toho sme už zažili dosť. Prišiel som tam s postojom, že jednoznačne som za federáciu. A prišiel som tam tiež s úmyslom, že budeme postupovať demokratickými metódami. A bol som rád, že môžem spolupracovať s takým razantným politikom, ako je pán Mečiar. Pána Mečiara som podporoval v spore Mečiar- Andráš. A keď pán Mečiar podal demisiu a naozaj 48 hodín ho nebolo, tak som naozaj navrhol ministrom, aby sme ho vyhľadali, aby sme za ním zašli, pretože bol sám a povedali, že v tomto spore ho podporujeme. Nie je pravda, že Koordinačné centrum VPN chcelo jeho demisiu. My sme ho jednoducho podporili preto, aby ho neodvolali. Ako viete, koordinačné centrum neodvoláva, odvoláva predsedníctvo SNR. '''DESAŤ MINÚT ROZPADU ''' Viete dobre, že prišli potom problémy s kompetenciami. Aj do týchto udalostí som sa zapojil iniciatívne s presvedčením, že je to důležitá vec i pre našu ekonomickú reformu. A stále to považujem za užitočné, i keď niektorí kritici stále hovoria o federálnej vláde, že sme to skomplikovali. Ja s tým nesúhlasím. Keď boli kompetenčné spory, a keď bola určitá vyhrotená situácia, tak sme sa stretli predsedníctvo slovenskej vlády a predsedníctvo českej vlády. Pán Mečiar bol v priebehu 10 minút ochotný súhlasiť s rozpadnutím federácie. Prijímal som to ako určitý fakt, alebo určitú chybu, ktorá sa dá napraviť, ale už ma to prvýkrát zamrzelo, že niečo, taká hodnota, v ktorej tu žili ľudia 70 rokov, že sa tak ľahko pustí. A ešte nepríjemnejšie som sa cítil, keď to pán Pithart vyhlásil v televízii a zo slovenskej strany sa povedalo, že Pithart klame. Nie Pithart klamal, my sme klamali. Pithart hovoril pravdu. Budem hovoriť tak, ako problémy vyvstávali., keď sme sa vrátili z Prahy, tak som upozorňoval na Slovenskej rade VPN, že by som bol nerád, keby sa federácia rozpadla čo len na jednu sekundu, pretože z tej sekundy sa môže stať 10-2O rokov a ocitneme sa kdesi na kraji východnej Európy. Tým sa netajím a môžete ma akokoľvek kritizovať, ale ako ekonóm viem, že by sa to skončilo tragicky pre našu ekonomiku a pre slovenského občana. Keď sme sa teda vrátili po vyriešení určitých kompetenčných sporov, keď sa schválil kompetenčný zákon, tak som si myslel, že sa situácia upokojí a že sa začneme venovať našej práci naozaj v prospech našich občanov. -sporov, keď sa schválil tak som si myslel, že sa začneme venovať v prospech našich občanov, našej ekonomiky. Ale to som sa mýlil. Konflikty sa začali znovu. To bolo neustále napádanie federálnej vlády, jednotlivých osôb, Federálneho zhromaždenia, federálnych poslancov, ktorí nášmu premiéroví začali zavadzať. Dokonca sa vyjadril v novinách, že Federálne zhromaždenie mu prekáža v jeho práci. No tí poslanci boli zvolení predsa občanmi, je to demokraticky zvolená inštitúcia. Možno obviniť demokraticky zvolených poslancov, že niekomu prekážajú v práci? A ak prekážajú, musíme si na to zvyknúť. To predsa patrí k demokracii. Týchto problémov, ktoré sa týkali ekonomiky, bolo viacero. Konflikt s plynovodom bol prehnaný, miliardy len tak lietali vo vzduchu, a nebola to pravda. Robotníci z tranzitného plynovodu prišli za mnou a povedali, že oni sa nechcú rozdeliť a že tie miliardy - to nie je pravda, ale báli sa to uverejniť, aby sa im niečo nestalo. A nakoniec problémy s plynovodom sa vyriešili bežne, pokojne, bez vyvolávania konfliktov. A tak isto sme vyriešili aj problém ropovodu. Prišiel známy reštitučný zákon. Federálna vláda navrhla dáky zákon Federálnemu zhromaždeniu. Bolo treba o ňom debatovať, mohlo sa to riešiť dialógom. Náš pán Mečiar v televízii vyhlásil slovenskému národu predstavu, akoby nás federálna vláda chcela okradnúť a dať nám sem na Slovensko Pálfyho. To vôbec nie je pravda. Keď sme zasadali k tomuto návrhu, tak srne vychádzali z údajov, ktoré sme mali k dispozícii. Myslím si, že to stanovisko bolo primerané, aj keď bolo tvrdé voči federálnej vláde. Ale keď sme dostali fax z federálnej vlády, ako vyzerá definitívny návrh federálnej vlády, tak som osobne poslal pánu Mečiarovi žiadosť, že navrhujem, aby sa slovenská vláda znovu stretla a prehodnotila svoje stanovisko, pretože návrh federálnej vlády sa v troch bodoch úplne stotožňuje s našimi požiadavkami a iba v jednom nie úplne, ale aj o ňom možno diskutovať. Ešte stále nebolo neskoro. Lebo ešte chýbalo do hlasovania 6 hodín. Večer sa hlasovalo vo FZ a boli by sme prispeli k upokojeniu situácie, pretože tu konflikt naozaj vznikol. Keď som bol deň alebo dva predtým na zhromaždení družstevných roľníkov, tak vstal jeden roľník a hovorí, že on to chápal ako výzvu do boja, že im niekto chce vziať pôdu a vrátiť ju Pálfymu. Vieme si vôbec predstaviť, čo urobí také vyhlásenie na televíznej obrazovke? '''PRIŠLI TOPOĽČANY''' V Topoľčanoch na základe vlastnej skúsenosti som naznačil v diskusnom príspevku, že nie som za to, aby sa zlučovali funkcie. Povedal som to neosobne, nekritizoval som nikoho. Ale stále si myslím ako princíp, že moc sa nemá sústreďovať, že sa sústreďovať nesmie. História už na to doplatila niekoľkokrát a vždy sa to robilo v dobrom úmysle, že sa moc zverí dôveryhodným osobám, ktoré majú našu dôveru, a ktoré budú jednoznačne pokračovať v správnej a dobrej politike. Nikdy sa to neuskutočnilo. Vždy došlo k zvratu, k totalite. A na to by sme si mali dávať pozor a zvlášť tí, čo ste mladší. Pán Mečiar, v Topoľčanoch ste povedali tri klamstvá, tri ekonomické klamstvá: Že Česi nám pohrozili, že nám nedajú uhlie. Vôbec to nie je pravda, naopak hrozí konkurencia českého uhlia. Povedali ste, že nám odmietli a pohrozili, že nám nedajú elektrinu. Na papieri je, že nám potvrdili všetky objednávky na všetky štvrťroky na leto i na zimu 1991. Pred tristo ľuďmi ste povedali, že znevážili (Mladá Boleslav) prácu VSŽ. To nie je zneváženie, to sú normálne obchodné vzťahy medzi podnikmi a mimochodom, VSŽ z toho nemajú žiadne problémy, pretože odberateľov majú. A na to si budeme musieť zvyknúť, aj keď možno slovenské podniky prestanú odoberať niečo od slovenských podnikov. Tieto konflikty napríklad pokračovali tým, že slovenská vláda jednoducho odmietla návrh federálnej vlády na zvýšenie cien tepla a energie. Ja viem, je to je nepríjemný návrh. Ale federálna vláda si predsa nevymyslela tieto ceny pre nás, to sú záležitosti našej slovenskej ekonomiky, keď to federálna vláda prestane dotovať, budeme si to musieť dotovať my zo slovenského rozpočtu. Však to sú naše ceny, naše teplárne, len treba tam naozaj prerátať, o koľko by sa tie ceny mohli zvýšiť a ako to prestať dotovať. Ale nemôžeme jednoducho zamietnuť návrh federálnej vlády a nedať k tomu ani len návrh, zdôvodniť, ako by sa to dalo uskutočniť, či v etapách, v koľkých etapách a podobne. Až na druhý raz, keď sme sa stretli, že urobíme vlastné prepočty. '''PROBLÉM ÚSTAV''' Myslím si, že o ústave budú hovoriť tí, ktorí sú do toho zasvätenejší. Ale musím vám povedať, že zase je tu určitý katastrofický scenár. Niektorí ľudia, ktorí pracovali na ústave v skupine, prestali v nej pracovať; prišli za predstaviteľmi Slovenskej rady VPN a jeden z nich povedal, že nie je ochotný na tom pracovať, pretože je to bianco ústava, kde možno dosadiť všetko, aj Slovenský Štát aj prezidenta, čokoľvek. Tá ústava, že vôbec neakceptuje princíp federácie. Ale čo je horšie, jeden z týchto právnikov povedal, že on odhaduje katastrofický scenár. Teraz to podávam z druhej ruky a je otázne, čí ten človek hovoril pravdu, alebo nie. Povedal asi toto: Prestal som pracovať na tej ústave, pretože sa hrozím toho, že náš predseda vlády raz predstúpi večer pred národ a povie mu asi toto: Slovenský národ, ja vám tu predkladám ústavu, Česi sa nevedia dohodnúť, aj tak nás okrádajú o rôzne veci, a preto tu máte moju ústavu. A viete. Čo by sa stalo, keby tak bolo kolovalo medzi slovenským národom, že je variant ústavy, ktorý predkladá predseda vlády tomuto národu? Že by sa znovu začalo skandovať po uliciach, že my sme za takúto ústavu a nie za inú, že by nastala podobná situácia ako s jazykovým zákonom? A preto aj chápte ako pochopiteľný akt, že pán Plank odovzdal predsedovi SNR oficiálne tú verziu, ktorú spracovávala komisia SNR. ''' KAZETA ''' Je teda celkom pochopiteľné, že na ministerských kluboch, kde sedí 15-20 ľudí padla otázka, či by nebolo predsa len potrebné, aby pán Mečiar konzultoval určité veci do nedeľných príhovorov práve so Slovenskou radou VPN, s predstaviteľmi hnutia. Predsa zastupuje (zastupoval - pozn. red.) určité hnutie a nemožno vyvolať konflikty len tak v televízii. A tam padla aj veta, že možnože už je to nahráte a možnože je to už aj na kazete. Ale žiadny člen tohto ministerského klubu nenavrhol žiadnu cenzúru a záver z tohto bodu bol ten, že sa pán Gál osobne spojí s pánom Mečiarom a prekonzultuje to, čo asi pravdepodobne bude hovoriť v nedeľu. Je obdivuhodné, že v nedeľu prišiel do televízie aj pán Kňazko, minister medzinárodných vzťahov, ktorý nikdy do televízie nechodí na príhovory, a je obdivuhodné, že v krátkom dvojhodinovom čase si dokázal urobiť politický prejav pre celý slovenský národ. A je obdivuhodné, ako sám hovoril, že si to pripravil sám, s nikým to nekonzultoval, ako dokázal preniesť vnútorný problém celého nášho hnutia pre slovenský národ a destabilizovať našu situáciu. Namiesto toho, aby počkal a poradil sa tu s vami. Pretože vy ste reprezentanti VPN na celom Slovensku. Svoj osobný záujem povýšil nad záujmy hnutia a dovolil si zdehonestovať všetky výsledky topoľčianskeho snemu. '''EKONOMICKÉ ZÁKULISIE''' Ďalej čo sa mi nepáčilo v našich tendenciách, hlavne vo vláde, to sa týka určitých aspektov ekonomickej reformy. Zdá sa mi, že tam prevažuje akýsi extrémny charakter posudzovania národných javov. Ja ako ekonóm viem, že národný aspekt je jeden z dôležitých aspektov života človeka, spoločnosti, ale nemožno ho nadraďovať nad nič iné. Pretože ekonomická reforma, ktorá spočíva v prechode k súkromnému vlastníctvu, k trhu, k liberalizácii, ku konvertibilite, tá sa zakladá na občianskych slobodách, kde národný aspekt je len jeden. Ale neustále zdôrazňovanie národného vedie nakoniec k národnému socializmu a s národným socializmom dobré skúsenosti nikdy neboli a ani nebudú. Žiaľ, nie je náhodné že pán Igor Cibuľa (komentátor „nezávislého“ vládneho denníka Národná obroda - pozn. red.) hneď po topoľčianskom zjazde rozdelil našu scénu, politickú scénu i scénu VPN na určité dve časti a mňa hneď priradil doprava k pravičiarom a pána Mečiara zaradil skôr k tým, ktorí majú zmysel pre sociálne stránky, ktoré sú blízke KDH. Je to zvláštne. Ale pán Mečiar, nehnevajte sa na mňa. nie je náhoda, že pána Cibuľu vídavam vychádzať od vás a deň predtým vychádzal od vás, aj som ho pozdravil. Snažil sa ma nevidieť, aj som vedel, čo bude publikované asi o deň, dva. Takisto viem, že chodí na konzultácie pán Kočtúch, ale s pánom Kučtúchom sú ďalší predstavitelia Nezes-u, takzvaných nezávislých ekonómov Slovenska, kde jeden z čelných predstaviteľov, mimochodom dvadsať rokov prekladal Marxa a dával to študentom, a teraz chce dávať nezávislé rady. A medzi tými nezávislými radami je jedna z rád, ktoré si môžete prečítať vo Verejnosti, že treba volať odbory k tomu, aby protestovali proti federálnej a sociálnej reforme, ktorá dolieha takto na Slovensko. Toto je prosím, jedna z požiadaviek Nezes-u a vy, pán Mečiar, ste nariadil pánu Filkusovi, aby sme si sadli za stôl a diskutovali o ekonomickej reforme s Nezes-om. S Nezes-om, od ktorého sa treba dištancovať. '''AKO TO BOLO''' A teraz prejdem k metódam práce. Asi v novembri, alebo decembri ma začalo veľmi prekvapovať, že pán Mečiar má určité informácie o niektorých členoch vlády, že spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou. A keď som sa dozvedel, ako neznalý človek, o týchto problémoch spolupráce, že vlastne údaje o tom sú veľmi tajné, dokonca prísne tajné, že s nimi nemožno manipulovať a že vyzradenie je porušenie určitého tajomstva, tak som bol prekvapený, že, pán Mečiar, vy viete o dvoch členoch vlády, ktorí majú záznamy zo spolupráce s ŠtB. Dokonca, myslím, že to bolo v decembri, sme sedeli podpredsedovia vlády vo vašej miestnosti, keď ste si zavolali týchto dvoch ministrov. Vopred ste povedali: najprv si zavoláme toho, ktorý bol agentom a ktorý dostával peniaze. Ten človek prišiel a plakal tam. Ten človek je tu, sedí medzi nami. A keď som povedal, že to sú metódy vydierania, tak ste urobili zo mňa v televízii malého chlapca. Že sa ja mám ospravedlniť. Vydieranie nie je len peňažné, vydieraním je aj psychické deptanie. Potom ste zavolali toho druhého, o ktorom ste tiež vedeli, že spolupracuje s ŠtB. Až v januári 1991 ste povedali aj mne, že vraj mám nejaký záznam o spolupráci s ŠtB. A tak som si začal uvedomovať, že aké to sú metódy práce? O dva týždne na to ste mi povedali, že je to overené a že nie som spolupracovníkom, že to odo vyvrátené. To bolo v januári, ale je zaujímavé, že dva dni po Topoľčanoch kde som vystúpil, som dostal list, ktorý išiel cez Úrad vlády, že sú údajne informácie o mojej spolupráci s StB, a tak ďalej, aby som sa k tomu vyjadril. Ten list som dal k dispozícii novinárom. Načo bolo treba spochybniť mňa, mesiac po tom, ako sa povedalo, že nemám spoluprácu? Dva dni po topoľčianskom sneme? Aby si to precitali všetci úradníci v Úrade vlády, cez ktorý to išlo. Nezneistel ste ma. Odpovedal som jednoducho, že túto informáciu viem od vás a ja som ju vedel iba od vás a žiadny Fedor Gál vám túto informáciu nedal. To bola zase snaha obviniť Fedora Gála, že je donášačom vôbec. A ten človek, ktorý vám tú informáciu dal, má vážne postavenie a má právo vám tú informáciu dať. A ten človek sedí tu v tejto miestnosti. (Predseda SNR F. Mikloško, ktorý to vzápätí vysvetlil - pozn. red.) V tom liste, kde ste povedali, že Fedor Gál vám tú informáciu dal, bol úmysel pošpiniť Fedora Gála, nič viac. Večer, keď prišiel predseda SNR za vami aj so mnou, tak predseda SNR povedal, aby sa v týchto praktikách nepokračovalo. Vy ste sa vynašli, pán Mečiar. Povedali ste, že tieto listy posielate každému členovi vlády, aby dal čestné prehlásenie, že nespolupracoval s ŠtB. Po prvé, to nie je v právomoci predsedu vlády, aby si dával písomné svedectvá o tom, či spolupracovali s ŠtB, alebo nie, a po druhé, takýmto spôsobom sa nedáva žiadosť, či spolupracoval, ako to prišlo mne. Že sú pochybnosti o mojej spolupráci. Napísala by sa normálna žiadosť, kde by sa napísalo: Vyjadrite sa k tomu, ako a či ste spolupracovali s ŠtB. Možno sa spýtate, prečo som nevystúpil s týmito vecami skôr. Viete, ako to býva. Raz to príde, a my sme sa stále snažili, všetci tu chodíme na tú Jiráskovu a sedíme tu každý piatok naozaj 20-25 ľudí, aby sme postupovali tolerantne, aby sme tieto veci nevynášali na verejnosť a čakali sme poctivo 5-6 týždňov, kým sem príde pán Mečiar, aby sme si to povedali otvorene. Ale vždy sa povedalo, nedá sa to otvoriť, lebo pán Mečiar tu nie je. Ale pán Mečiar sem nechcel chodiť. Na vláde sa takéto problémy neriešia, na to je pôda hnutia. Kde sa to teda malo riešiť? Keď pán Mečiar sem nechodil, ani pán Kňažko a my sme žili v týchto podmienkach. '''PROBLÉM FEDERÁCIE''' Rúti sa nám systém, ekonomická reforma sa pohýna kdesi k zatuchlým osobnostiam a my si to nemáme ako riešiť, lebo pán Mečiar nepríde na Jiráskovu. On to nepovažuje za potrebné, lebo jemu hnutie, ktoré nazve KC, prekáža. Ale potom, ako pán Kňažko vyšiel s tým von ako prvý, už sa nedalo čakať. Pretože nemožno ustupovať lži. Raz treba začať hovoriť pravdu, i za tú cenu, že títo tu (demonštranti pod oknami KC VPN - pozn. red.) začnú hádzať kamene. Pretože pravda je dôležitejšia, ako nejaká túžba po moci alebo funkciách. Stále si myslím, že tu došlo k zneváženiu reprezentantov snemu, pretože akákoľvek osobnosť v akejkoľvek funkcii sa musí opierať o hnutie, nemôže sa od neho odpútať a nemôže sa odvolávať na to, že ona slúžila národu, ľudu. Ona slúži tu, tomuto hnutiu. Nech je to ktokoľvek a tomuto hnutiu sa musí zodpovedať. A nakoniec ešte prijmite moje vyznanie, že nie som ochotný robiť vo vláde, ktorá smeruje k rozpadu federácie, nie som ochotný robiť vo vláde, kde sa používajú tieto metódy, nie som ochotný robiť vo vláde, kde ekonomická reforma naozaj smeruje k národnému socializmu starých pánov, ktorí neboli uznaní v roku 1968 a nie som ochotný robiť vo vláde, kde plačú ministri. [[Kategória:Dokumenty]] t05kl47vvgu2ytvi3zjeb7aigpg4mur 0 1947 8442 7382 2022-01-03T18:07:50Z Danny B. 47 typo; - whitespace 8442 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''denník Verejnosť 7. 3. 1991'' Počul som vystúpenie pána Kučeráka, mrazilo ma prvý raz. Už dávno som takúto znôšku lží nepočul. Druhý raz ma mrazilo, keď ste tlieskali. Pretože zásada urobenia si záveru a názoru vyžaduje, nechaj počuť aj druhú stranu a potom si urob záver a úsudok. Mnohí ste ten úsudok urobili skôr, ako ste si druhú stranu vypočuli. Som predsedom vlády. Takej vlády, ktoré pracuje zo všetkých vlád, čo doteraz Slovensko malo, najviac. Je to vláda, ktorá má svoj kurz, svoju dynamiku, je ctená v zahraničí, jej pracovné výsledky sú hodnotené všade dobre, kde prídeme. Dnes ráno bola postavená otázka, aký je vzťah členov tejto vlády k vláde samotnej. Odpovede: Štyria povedali, že sú hrdí na to, že môžu byť v tejto vláde, a sú hrdí na to, že môžu pracovať s Mečiarom. Kresťanskí demokrati a Demokratická strana povedali, že sú hrdí na to, že sú v tej vláde, chcú v tej vláde zostať, chcú, aby sa nemenila, chcú v nej pracovať. Ja som takisto vyslovil želanie, že bolo by dobré, keby sa vláda nedestabilizovala a tak prešla celým obdobím. Keby došla k zhode v pracovnom výkone, ktorý dne s existuje. Je pravda, že ministri majú nevyspaté oči, je pravda, že ministri sú unavení, je pravda, že aj slzy vidno. Ale ja ich mám tiež v očiach, ibaže zaplečem vtedy, keď ma nikto nevidí. Pretože miera únosnosti vlády a miera jej zodpovednosti je obrovská. Rozsah úloh, ktoré musíme riešiť, je veľmi veľký. A či budem predsedom vlády, to je vo vašich rukách, a nie v mojich. Ja sa nevzdám. Tak tí, čo v tej vláde budú, budú musieť rovnako pracovať. Pretože ak od únavy nebudú plakať ministri, budú od nešťastia plakaťdesaťtisíce ľudí. Taká je teraz doba. Nemáme právo mať iné stanovisko a iné návrhy. Pokiaľ ide o dobu, v ktorej žijeme, tak ona je zložitá práve tým, že ideme na cestu, ktorej hotový recept máme plniť. Chcem povedať, že ani ja osobne, ani vláda nikdy hranice tohto programu neprekročila. Tá ho dôsledne plní a rešpektuje vo všetkých otázkach, vo všetkých bodoch svojej činnosti. '''I KEĎ JE VLÁDA KOALIČNÁ,''' i keď musíme svoj program obhajovať niekedy v dosť závažných, nehovorím rozporoch, ale stretoch názorov. Ďalej, pokiaľ ide o otázky politické, rád by som sa zaoberal ešte niektorými momentmi, ktoré v hnutí existujú. Pochopiteľne, ak hnutie vyrastie a má toľko zástupcov vo všetkých ostatných orgánoch a naše hnutie už nie je čistým občianskym hnutím, je na prechode medzi stranou a hnutím, pretože máme aj demokratický centralizmus, máme aj individuálne členstvo a niektoré ďalšie aspekty, ktoré bude treba brať do úvahy, takže musíme si dnes povedať, že ak sme na takejto polceste, tak je logické, že takto organizovaná skupina má určitú snahu k správaniu sa politickému. A týmto politickým správaním sa dostáva k štátu, k vláde i k parlamentom. Chápem, že nám problém demokraticko-politického riadenia nie je zažitý. Je to problém nový. Ale nesúhlasím s tým, aby sa vytvárala osobitná skupina ľudí, ktorí sú mimo ústavnej zodpovednosti, majú v podstate všetok tok informácií, majú ako jediní možnosť sprostredkovávať kontakt a majú ako jediní veľa ráz právo záverečného slova. Ja tieto otázky chápem podstatne širšie, pre mňa je to otázka '''VZŤAHU ŠTˇATU A POLITICKÉHO SUBJEKTU.''' Nechápem, prečo sme túto otázku, ktorá mal byť predmetom diskusií zúžili na to, aby sa moc predsedu vlády Slovenskej republiky neskrížila s mocou predsedu Slovenskej rady VPN. Veď ja som to nikdy nechcel, a kde som mohol, tam som to kričal. Preto som ani nechápal, z akých dôvodov sa táto otázka zaradila na program snemu a prečo bola táto otázka na snemoch diskutovaná tak, ako ak bola. Neprijal som to dobre. Pokiaľ ide o niektoré veci., ktoré tu pán Kučerák uviedol, rád by som to uviedol na správnu mieru. Vytýkať mi národný aspekt je možné. Ten národný aspekt je u nás vo VPN-ke, je to '''JEDEN Z PILIEROV''' a ten aspekt plním. A vytýkať mi, že tento aspekt beriem aj v ekonomickej podobe je nesprávne, pretože ja sa podpredsedu Kučeráka musím opýtať, že prečo máme na Slovensku dvakrát viac nezamestnaných ako v Čechách, keď je nás dvakrát menej, aký je výhľad a čo máme proti tomu robiť, aké máme východiská. On mi odpovedať nevie. Zákonite musím povedať, že ak máme určitým spôsobom založenú ekonomiku, musím vedieť v čom ju potlačím, ako čo potlačí vláda a čo podporím. A to mi takisto môj podpredseda pre reformu povedať nevie. A ten tlak naňho, aby mi to povedal, vyvíjať musím, uložím uznesení vlády, aby som dostal je ako predseda a mohol to predložiť celej vláde návrh štrukturálnych zmien a zásad, ktoré sa majú vykonať. Namiesto toho dostanem kópiu stanoviska pána ministra Filkusa, pod ktoré sa podpíše podpredseda vlády, a ktoré nezodpovedá danej téme. Tak ak tieto veci existujú a takto sa tlačia, tak nestačí iba odborne hovoriť, treba odborne robiť, lebo vláda je orgán výkonnej moci. Pokiaľ ide o otázky, ktoré tu boli '''POSTAVENÉ S ÚSTAVOU, ''' tak rád by som na ne odpovedal takto. Ústavu som začal pripravovať po tom, čo sme sa vo VPN-ke dohodli, že ju nemáme. Okukať hotové vzory a výsledky na západe sa nedajú. Teoretická rozpracovanosť všetkých problémov a aspektov spoločenského života je nízka. Pracujeme väčšinou empíriou. Skúšame, narazíme, cúvneme, hľadáme znovu. Takýto proces samozrejme vedie k tomu, že existujú rôzne názory a stanoviská a menia sa. Takéto stanoviská sú aj vo vnútri VPN, takéto stanoviská sú aj vo vláde, takto sa vyvíjam aj ja sám, pretože musím hľadať odpoveď na otázky, ktoré som ani teoreticky vyriešené nemal, stavia ich predo mňa život a musím na ne odpovedať. A musím dávať odpoveď spolu s ostatnými členmi vlády, Ktorí so rnnou robia a chcú robiť. Dnes som počul po prvýkrát, že jeden nechce. Je to jeho vec. Pokiaľ ide o tieto skutočnosti, na ktoré musíme reagovať, tak je logické, že VPN, ktoré vzniklo ako '''ŠIROKO SPEKTRÁLNE HNUTIE,''' sa má premeniť neskoršie na strany. Pokiaľ bude hnutím, a som šťastný, že je hnutím, bude musieť počítať so široko diferencovanými názormi a širokým diapazonom názorov. Napríklad po sneme, ktorý bol v Topoľčanoch, som zaznamenal, a trošku už predtým v Papierničkách, že existujú výrazné tendencie posunúť hnutie do prava. Ja to prosím nikomu nezazlievam. Ja tých ľudí uznávam. Je to ich názor, presvedčenie, nech tento svoj názor tlmočia, nech ho predkladajú. Ale nech si nemyslia, že je jediný správny. My sme sa vo VPN-ke dokázali diferencovať národnostne, máme maďarskú nezávislú iniciatívu a VPN-ku. Dokázali sme sa diferencovať podľa územných celkov, máme okresy, máme koordinačné centrum, dokázali sme sa diferencovať i podľa etnických zvláštnosti, máme Rómov a ostatných. Prečo sa nedokážeme diferencovať názorovo a prípadne v rámci kultúry povedať si, že názory máme rôzne a názorovo a organizačne deliť tak, aby sme '''ZOSTALI OBČIANSKYM HNUTÍM''' a jednotnou VPN-kou, pretože sme dali slovo vo voľbách, pretože sme prijali zásady programu, pripravím a že ju predložím Rade VPN na diskusiu. Tejto tézy som sa držal dovtedy, kým ju nespochybnil pán Zajac, či to má byť súkromná ústava. To ma naštvalo. To sa priznám, pretože som o súkromnej ústave nikdy nehovoril. Spochybňovať túto ústavu, ako ústavu Slovenského štátu, prosím vás, veď rozmýšľajte, tú ústavu pripravujú páni Valko, Posluch., Moravčík. Všetko poslanci VPN. Je pravda, že sedím pri nich, ale je pravda, že rozum je ich. To sú akcionári Slovenského štátu? Veď ich nezhadzujme. Sú to čestní ľudia, ktorí za základ ústavy zobrali vzor z Bavorska a Bavorsko je demokratickou krajinou a chceli vypracovať čo najdemokratickejšiu ústavu pre nás. Nemôžem ale prijať postup, ktorý je typický pre koordinačné centrum, resp. pre politický výbor v danej situácii. Že sa určitým mechanizmom, keď sa hovorí, že ústavy môžu predkladať len poslanci, alebo len parlamenty, zastaví ďalšia práca vlády na ústave. Vážení, veď to nie je možné politickým stanoviskom robiť. Vláda je orgán, ktorý má právo zákonodarnej iniciatívy, má právo vystupovať pred parlamentom a predkladať návrhy zákonov a my ju nemôžeme politickým uznesením obmedziť, že to robiť nesmie. Veď taká ústava by najprv musela prejsť oponentským konaním a ešte neprešla, potom musí prejsť politickým konaním, potom ide na verejnosť a potom do výboru a nech ich príde do výboru aj dvadsať aj tak si parlament vyberie len jednu. To je právomoc poslancov a nikto druhý to za vás urobiť nemôže. To ani vláda urobiť nemôže. Takže preto tieto veci neprijímam dobre a beriem to tak, že politickým uznesením sa zasahuje do '''ZÁKONODARNEJ ČINNOSTI VLÁDY,''' že sa jej činnosť obmedzuje a tomu sa vzpieram! A nie preto, že som proti VPN. Pretože nesúhlasím s takýmto postupom. V tom je rozdiel. Ďalej, pokiaľ sa hovorí o otázkach spochybnenia federácie a toho stretnutia, ktoré existuje, veď pán Kučerák, existuje písomné prehlásenie Pitharta, existuje vyhlásenie členov vlády o výsledkoch nášho rokovania. Na rokovaní bola prejednávaná otázka možnosti vyhlásenia suverenity Slovenska. Na rokovaní v Prahe boli odovzdané noviny Demokratickej strany, ktoré o tomto hovorili, bolo predložené stanovisko predsedu KDH, ktorý bol osobne prítomný a my sme rozprávali, že pravdepodobne VPN zaujme toto stanovisko. Pán Mikloško môže dokázať, že som nekonal z vlastnej iniciatívy, ale že sme mali rokovanie s niektorými členmi predsedníctva vlády Slovenskej republiky a predsedníctva SNR. Áno, prejednávala sa aj takáto možnosť, čo robiť, keď to všetko zle skonči. Ale '''VYHLÁSENIE ZVRCHOVANOSTI SLOVENSKA''' v tomto prípade by nebolo skončením Československého štátu. Ku tomu som sa hlásil a hlásim, preto akékoľvek pochybnosti v tomto smere odmietam. Od kompetenčákov som k otázkam vzťahov Slovenska a federácie nevystúpil s výnimkou určitých rozhovorov v novinách, kde som hovoril o tom, že by to bola tragédia pre Čechov aj Slovákov. Iné vystúpenia neboli. Takže aké spochybnenia, do kompetenčákov sme bolí v týchto otázkach jednotní. Ďalej tu boli vznesené otázky, ktoré '''SÚVISIA S LUSTRÁCIOU.''' Tak hovorme si na rovinu pravdu aká bola. Dostal som fax z Prahy, že budú po rokovaní vo Federálnom zhromaždení zverejnené, mená členov slovenskej vlády, ktorí sú spolupracovníkmi ŠtB. Pot mi vyšiel na čelo, pretože si myslím dodnes, že tam žiaden nie je. Ja si to fakt myslím, že tam žiaden nie je. Na základe toho som zavolal všetkých štyroch podpredsedov, že takáto pochybnosť tu je, aby sme o nej rokovali. Pán Kučerák povedal, že je tam aj jeden z podpredsedov. To ma zamrzelo ešte viacej a dali sme si všetci čestné slovo, každý sme si povedali, kto mal aké styky s ŠtB, či môže alebo nemôže padnúť na neho rozhodnutie. Všetci sme o tom rozprávali. Rozprávali sme aj o tom, či je podozrenie na niektorých členov vlády, alebo nie. Ja som počul podozrenie na dvoch, obidvoch som požiadal, aby prišli a vyjadrili sa k tej veci, obidvaja spoluprácu popreli. Tak ako ju popreli podpredsedovia, tak ju popreli aj oni a ja im verím, pretože nemám dôkaz o opaku. Po tomto, keď tento proces prebiehal, tak pán Mikloško ozrejmil niektoré skutočnosti a ďakujem že sa zachoval čestne. Ja som jeho meno nikdy nechcel spomínať, pretože je predseda SNR a Fedor, zrejme, ani ty nepoprieš, že prvú informáciu som mal od Ferka Miklošku. Ale potvrdzoval si mi ju ty, keď to čestne povieme, tak je to tiež v poriadku. (Gál to poprel.) Tak je to škoda. Keď sme tieto informácie mali, tak sme hovorili čo bude ďalej. '''INFORMÁCIE KU KUČERÁKOVI''' boli rozporuplné. Za situácie, keď som obdržal informáciu, že únia vysokoškolákov vydá vyhlásenie, že vo vláde sedia eštébáci, to som vedel o niečo skôr ako ste to vytlačili, ďalej, keď som sa dozvedel, že niektorí členovia českej vlády odmietajú jednať so slovenskou vládou, pretože nás považujú za eštébákov, lak som chcel vedieť, ako na túto otázku reagovať a urobil som záver, že požiadam všetkých členov vlády o vyjadrenie. Kučerák bol prvý, pretože sedí v Úrade vlády. Ostatní mali byť dotázaní večer, na mimoriadnom zasadaní vlády. Pán predseda bol na tej schôdzi vlády, videl ako prebehla a na druhý deň, keď som im začal listy doručovať, prišiel list od neho, aby som to nerobil. Tak som to zastavil a nedokončil. To nie je ani vydieranie, ani manipulácia. To je normálna obava šéfa úradu, ktorý každú chvíľu čaká, z ktorej strany mu úrad destabilizujú a toto je jeden z bodov, proti ktorému neviem nájsť obranu. Som proste v tej veci bezmocný, k dokladom som nikdy nemal prístup, nemám prístup a neviem čo je v nich. Pokiaľ ide o niektoré otázky, ktoré súvisia napríklad s dnes prerokovávaným návrhom, tak pán Kučerák, nemusíme pamätať veci, ktoré boli pred mesiacom, ale musíme si pamätať veci, ktoré boli dnes vo vláde. Kresťanskí demokrati predložili návrh alternatívneho programu. Pracovali na tom členovia vlády. Oponoval im v tlači pán podpredseda Kučerák. V tlači vyšli '''OPONENTÚRY NEZÁVISLÝCH EKONÓMOV''' Slovenska. Tak som túto otázku položil ako program vlády, aby sa vláda zjednotila. Začala diskusia, ktorá má trvanie dva až tri dni. Tak som ju zastavil a povedal, aby ste si sadli za stôl a rokovali dva až tri dni, aby ste sa zjednotili. Vláda nemôže nejednotne vystupovať. Opýtal som sa, kto je ochotný sa tejto veci ujať. Dobrovoľne vstal pán minister Filkus. Pán podpredseda, k čomu som vás nútil, ťarcha je na Filkusovi, vás som iba požiadal, aby ste svoje stanovisko pred nimi obhájili, aby ste im vysvetlili v čom sa mýlia. Veď takto by sme to už robiť nemali. Takže, pokiaľ ide o otázky budúcnosti hnutia VPN, niektoré veci si strašne nerád obhajujem, mňa to nebaví. Som v nejakej funkcií, v ktorej byť nemusím, pokiaľ nerozhodnete a pokiaľ ide o tie útoky voči mne, tak sú naozaj nechutnosťou. Samotný incident, ktorý sa odohral v nedeľu nebol mnou pripravený. Vedel som, že riaditeľ televízie ma má skontrolovať. Informáciu som dostal. Preto som sa ho na to pýtal, pred štyrmi svedkami a všetci štyria dnes hovoria jednako. Prečo riaditeľ hovoril tak ako hovoril neviem. Tak isto neviem, prečo v nedeľu po topoľčianskom sneme mal dostať pokyn, aby moje vystúpenie v televízii nepustil. On ho zakázal, ale zakázal ho neskoro. Tak isto sú na to svedecké výpovede. Takže je toto normálny postup voči predsedovi vlády ak vláda riadi televíziu? Sú tieto veci v poriadku? Ja sa týmto otázkam nebránim, ale neviem si dať na ne odpoveď, či je to v poriadku. A to všetko bolo. Bola tu spochybnená otázka môjho stanoviska k prejednávaniu '''ZÁKONA O PRIVATIZÁCII.''' My sme tento zákon federálnej vlády prejednávali v našej vláde a dali sme mu podporu. Táto podpora bola s tým, že máme zabezpečiť, že aká bude kvantifikácia. Obdržal som zápisnicu z federálnej vlády tesne pred týmto rokovaním, že Čechy budú platiť jednu až dve miliardy, Slovensko sedem až deväť. Oblial ma pot. Kde na to zobrať? Na to je takisto písomný dokument. Ďalej sme rokovali o otázke ako sa zachovať a prijali sme stanovisko vlády. Na tomto stanovisku vlády sme tlačivo nemali. V priebehu rokovania vlády moja tajomníčka túto tlač odovzdala pánu Kučerákoví, ale pán Kučerák mi ju dodneska nedal. Je pravda, že požiadal v popoludňajších hodinách o 16.35, aby som zvolal vládu. Ale keď nevidím tlačivo, k čomu ju mám zvolávať? Čo poviem členom vlády? Že vás zvolávam a rokujte o čomkoľvek? Myslím si, že takéto drobnosti tu vyťahovať a vysvetľovať ich ako '''ZÁKLADNÉ POLITICKÉ OMYLY''' nie je fér, pretože o omyly nešlo. O zlý úmysel tak isto nie. A keď máte obavy z Pálfyho, tak Pálfy poslal dve žiadosti o prinavrátenie majetkov na základe toho, že revízia zákona bude pokračovať pred rok 1948 v tej časti, v ktorej bolo pôvodne uvažované, že zákon zostane v platnosti a bude sa revidovať výkon rozhodnutia. Ak bol po 26. 8. Na tieto veci okamžite reagoval a dve žiadosti dal. Preto som i ja na Pálfyho reagoval. Ak by tie veci boli spochybnili, pri danom právnom systéme a znalosti dokladov na Slovensku, boli moje pochybnosti o tom, že môže takáto situácia vzniknúť podľa mňa dôvodné. Ja som si vždy viac vážil zásady ako funkcie a rád by som aj dnes povedal, že VPN-ka môže ostať jednotná vtedy, ak sa budeme rešpektovať v rôznosti. Ak stupeň tolerancie je taký, že sa rešpektovať nemôžeme, nehnevajme sa preto na seba, uznajme túto skutočnosť ako fakt a vyjadrime to určitým konkrétnym spôsobom. Pod zástavou VPN a hnutím VPN zostaňme všetci. Ja aspoň z neho vystúpiť nemienim. Preto navrhujem, aby sme tieto otázky, ktoré dnes vznikli; neriešili ako zásadné, pretože základné veci pre hnutie sú strata členskej základne, neschopnosť osloviť niektoré sociálne skupiny, znižovanie aktivity tohoto baraku, neúspech v komunálnych voľbách. Môžem hovoriť o neúspechu aj keď sa prezentuje inak, s tým ako sme porazili SNS. Ale SNS kandidovala len v 10 percentách obcí. Necelých 10 percent. Ak spočítate koľko získala hlasov, tak je to volebný úspech. Inde kandidátov nepostavila. Preto nemôžme hovoriť, že sme ich rozbili. '''PRI MIESTNYCH VOĽBÁCH''' musíme zobrať do úvahy, že komunisti majú 34 percent členov vo funkciách primátorov a starostov. To nie je úspech? To je reštaurácia nejakej sily na miestnej úrovni. My musíme zobrať do úvahy to, že sme podávali množstvo návrhov ako zlepšiť prácu koordinačného centra a čakali sme na to, že Topoľčany na to dajú konkrétnu odpoveď. Nedali. Upozorňovali sme, že z 12 pôvodných bodov VPN sme 11 splnili. 12. je pred splnením. Rozdeľme sa. Nestalo sa. Mňa napríklad mrzí. ak pani Szomolányiová, ktorú si inak veľmi vážim, naznačí, že keby Obroda odišla od VPN, nič sa nestane. A vzápätí na to sa v novinách objaví článok o ružových komunistoch. Ja som tiež ružový komunista. Ja som osočovaný, pretože od roku 1962 do 1968 som ozaj bol členom KSČ. Pretože som veril a odišiel som v okamihu, keď som prestal veriť. Ak týmto spôsobom chceme pokračovať, ďalej, tak to v podstate znamená, že celá jedna skupina, sociálna a politická sa stáva nepohodlnou. Musí si hľadať svoje miesto. Preto o týchto otázkach hovorím. Ak v novinách čítam z kruhov blízkych koordinačnému centru, alebo od redaktora blízkeho srdcom koordinačnému centru, ktorý spochybňuje regionálnu politiku vlády, tak ho môžem brať, že nie je informovaný, pretože táto politika vlády prináša Slovensku obrovské zisky. Ak sa spochybňuje, pán Šútovec napríklad hovorí, že Slovensko bude oslabené a môže sa dostať pod vplyv Sovietskeho zväzu ak sa tu neurobia určité opatrenia. Potom to síce v závere elegantne poprie, ale najprv to elegantne rozoberie. Ak sa v tlači spochybňuje cesta, ktorú mám vykonať do Sovietskeho zväzu tak musím povedať, že '''ZÁUJEM SLOVENSKA''' je mi tak blízky, že keby som tam mal ísť peši a bola záruka, že tú ropu dostanem, tak tam pôjdem. Lebo inde je nemáme kde zobrať. Inde nemáme kde tovary vyviesť. Mne je to jedno. Len tieto veci sa neustále melú a spochybňujú, či tá vláda nerobí politiku nejakú inú, ktorá by Slovensko mohla dostať niekde inde. Nerobí a ani robiť nebude. Existujú problémy, teraz sú prvé také, že sa personifikuje súboj Gál-Mečiar. Fedor ja ti vravím, žiadny súboj neexistuje. V ničom ani zavadzať ani prekážať nebudem. Vieš sám, že som Ťa dva razy uznával aj raz odsúdil. Nemením názory z večera na ráno. Nejakú hlúposť si urobil. Nevadí, život ide ďalej. Ale netreba tieto veci brať tak, že tu ide o súboj osoby s osobou, musíme si priznať, že existujú názorové tendencie, ktoré sme nepomenovali, nedefinovali, a nedali im presný obsah. Ak sa hovorí o smere národno-liberálnom, pardon národno-populistickom, aby som vás presne citoval s určitým (hanlivým prízvukom), tak je dosť veľa ľudí v tejto miestnosti, ktorí sa takto cítia, že tam asi patria, tak ich tam nechajme, nech sa tam začlenia. Ale preto sa VPN-ka nemusí rozpadnúť. Bohužiaľ namiesto obhajoby programu som musel obhajovať seba. Zrejme vystúpenie pána Kučeráka nebolo posledné, ktoré mi ešte dnes bude spytovať svedomie a dokazovať mi, čo som všetko zle porobil a aké som porobil chyby. Urobte rozhodnutie, ako s osobou Mečiar naložíte. Ja to prijmem. Bez slova protestu a bez pocitu urážky. Veci môžu byť zajtra dokončené. Ale netreba to robiť spôsobom, pán podpredseda, tak znevažujúcim, ako to robíte vy. Treba si zachovať pri dôkazoch a hľadaní chyby druhých, svoju tvár. Vy ste mali nekonečne veľa možností vo vláde povedať svoje stanoviská. Škoda, že ste si to šetrili až na dnes, možno by ste boli uľahčili nejednu ťažkú chvíľu a nejedno ťažké rozhodnutie, nielen mne, ale aj druhým. Takže vážení, občianske hnutie bude kvitnúť a vyhrá voľby. Ak sa naše hnutie oslabí, tak vyhrá voľby občianske hnutie kresťanské. A my nedopustíme, aby sa oslabilo a rozbilo. Hľadajme spôsob, aby sa organizačne vyjadrilo a zjednotilo. To by bolo to, čo pre túto chvíľu považujem za najsprávnejšie a čo považujem za východisko. Ďakujem. Ak nesúhlasíte, tlieskať nemusíte. '''Poznámka:''' Autentické, neupravené znenie. [[Kategória:Dokumenty]] md3kocvd1l3gjtpjmyi81pxrow4othp 0 1957 8876 7268 2023-08-21T00:07:47Z Danny B. 47 typo 8876 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Pravda 4. 03. 1991'' '''Bratislava (PA) - Televízny program S1 včera sľuboval v tradičnom čase tradičný príhovor predsedu vlády SR. Prišlo však prekvapenie. Na obrazovke sa namiesto V. Mečiara objavil minister Milan Kňažko a povedal: ''' V týchto chvíľach sa k vám mal prihovárať premiér slovenskej vlády pán Vladimír Mečiar. Bol som svedkom udalosti, ktorú vám opíšem a vysvetlím, prečo dnes na obrazovke nevystupuje. Dnes o 16.30 h prišiel premiér Mečiar do Slovenskej televízie, aby nahral svoj obvyklý nedeľný príhovor. Sprevádzal som ho. Pred budovou Slovenskej televízie ho vítal riaditeľ Slovenskej televízie, šéfredaktor Televíznych novín, tlačový tajomník predsedu vlády a ďalší pracovník televízie. Ešte pred vstupom do objektu sa pán premiér opýtal riaditeľa televízie, či je pravda, že v piatok na Koordinačnom centre VPN dostal za úlohu byť prítomný na nahrávke príhovoru predsedu vlády a túto nahrávku dať hneď k dispozícii KC VPN. Pán riaditeľ priznal, že takúto úlohu dostal. Keď sa ho premiér slovenskej vlády opýtal, aké je jeho stanovisko, považoval vec za nemorálnu, neetickú, ale napriek tomu koordinačnému centru sľúbil, že úlohu splní. Za týchto okolností premiér vyhlásil, že nemôže v televízii vystúpiť, ak má byť jeho prejav cenzurovaný. Premiér upozornil pána riaditeľa Zemana, že jeho počínanie je v rozpore s etikou, demokratickou politikou aj s úlohami i postavením riaditeľa televízie. Milí priatelia, skúsme sa zamyslieť nad tým, kto začína hrať úlohu novodobého cenzora. Kto hovorí dnes o kumulovaní moci, o takzvanej silnej ruke a takzvanej integrite hnutia. Kto sa stavia do pozície bývalého ústredného výboru komunistickej strany a osobuje si právo rozhodoval, a neniesť pritom ústavnú a politickú zodpovednosť. Kto sa pokúša oddeľovať právomoc od zodpovednosti. Kto robí z ministrov slovenskej vlády iba akýchsi úradníkov štátnej správy. Po celoslovenskom sneme mnohí funkcionári VPN tvrdia, že síce prišlo k istej názorovej diferenciácii, ale integrita hnutia zostala zachovaná. Chcel by som zdôrazniť, že diferenciácia názorov prebieha už dlhé mesiace a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o jednoliatosti či jednomyseľnosti hnutia VPN. Tieto pojmy mi pripomínajú smutne známu stranícku disciplínu z obdobia vlády predchádzajúceho režimu. Zásadný spor v hnutí VPN spočíva v prístupe k suverénnej slovenskej politike. Premiér Mečiar je zástancom svojprávnej slovenskej politiky a túto cestu pokladá za jedinú možnosť, ako sa stať partnerom vlády Českej republiky a vlády federálnej. Koordinačné centrum VPN a jeho sympatizanti sú len realizátormi koncepcií niektorých politických reprezentantov federálu. Keď hovorím o federále, uvedomujem si, že je to len krycí názov pre niečo, čo aj po kozmetických kompetenčných úpravách zostáva naďalej byrokratickým centralistickým dedičstvom posledných dvadsiatich rokov. Koncepcia svojprávnej slovenskej politiky rešpektu úcej špecifiká Slovenska je prívržencami tohto prúdu VPN demagogicky označovaná ako nacionálny populizmus. Dnešná smutná skúsenosť s existenciou cenzúry, na ktorú si osobuje právo akési politbyro vo vzťahu k predsedovi slovenskej vlády, ma donútila k tomu, aby som sa verejne dištancoval od takýchto postupov. [[Kategória:Dokumenty]] 03mncfio0u9tenbro703kd2un5jhc4o 0 1958 3160 2007-03-27T21:30:30Z Joseliani 39 [[Vystúpenie Milana Kňažka v Slovenskej televízii 4. 03. 1991]] premiestnená na [[Vystúpenie Milana Kňažka v Slovenskej televízii 3. 03. 1991]]: Typo 3160 wikitext text/x-wiki #redirect [[Vystúpenie Milana Kňažka v Slovenskej televízii 3. 03. 1991]] rsoc11ufee11jmrfpms7q4z1d7yq2tc 0 1960 8837 8494 2023-07-05T10:07:02Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8837 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť 30.-31. októbra 1990'' Matica slovenská je váženou, historicky overenou reprezentačnou inštitúciou slovenského národa. Tak nás to aspoň učili naše matky a otcovia. Je národnou vedeckou inštitúciou, v svojich zbierkach má veľké bohatstvo, materiály a pramene, v ktorých je uložená pamäť národa. Ak nie je anachronizmom, ako presviedčajú jej neprajníci, ak aj v dnešných časoch má svoje opodstatnenie, aj teraz má ostať ctihodnou autoritou a láskavou vzdelávateľkou, ak toto všetko o Matici slovenskej platí, potom vyzývame jej členov, nech sa k takto formulovanému odkazu priamo prihlásia. Nech dokážu, že ciele SNS nie sú totožné s cieľmi MS a ciele MS nie sú totožné s cieľmi SNS. Jazyk je požehnaním každého národa, jazyk je pokladom, istotou a pýchou. Zákon o jazyku však nemôže byť trestom pre žiadneho človeka, žijúceho u nás, za skutočné či preukázané krivdy minulosti. Netolerantný nacionalizmus, taký nepodobný vlastenectvu, je hlavným nebezpečenstvom aj dnes. Vyzývame členov Matice slovenskej, nech vo vnútromatičnom plebiscite vyjadria svoj názor na štrajk, občiansku neposlušnosť, formuláciu „bez výnimky“ a vzťah k našej štátnosti. '''Zástupcovia VPN, inteligencie, tvoriví pracovníci umeleckých zväzov, predstavitelia hnutia Human, Študentského hnutia, oznamovacích prostriedkov, historici, sociológovia a politológovia - účastníci zhromaždenia na Malej scéne 29. 10. 1990''' [[Kategória:Dokumenty]] i9dvfajx3cd70pi5sbds3dhthq8cok7 0 1961 8882 8697 2023-08-27T11:07:43Z Danny B. 47 typo 8882 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť 22. 10. 1990'' Pred časom v jednom z príhovorov som vám sľúbil, že vás budem informovať, ako prebiehajú rokovania medzi federálnymi a republikovými orgánmi o deľbe kompetencií. Hovorili sme o ustanovení pracovných skupín, o rokovaniach v Trenčianskych Tepliciach a Piešťanoch. Pracovné skupiny v podstate svoju prácu dokončili. V deľbe kompetencií existujú niektoré rozdielne pohľady dodnes. Sú veci, kde je zhoda jednoznačná, sú iné, ktoré ostávajú otvorené. Chceme, aby parlament prerokoval tieto otázky ešte tento rok. Naše stanoviská si osvojila i federálna vláda na čele s pánom premiérom Čalfom. Zdalo by sa teda, že celý proces prebieha bez komplikácií. Keby... Keby niektoré sily nezačali okamžite spochybňovať pána Pitharta, pána Čalfu, keby práve v českom prostredí nezačali útoky proti predsedovi slovenskej vlády, a na veľmi primitívnej úrovni. Rád by som adresoval niekoľko slov aj do vlastných radov, u nás na Slovensko. Prosím, aby ste zvážili takúto skutočnosť: nedávno sme mali slobodné voľby. Z nich vzišla Slovenská národná rada a vláda. Má robiť demonštrácie proti týmto orgánom záujmová skupina, ktorá chce presadiť extrémne stanovisko? A má na druhej strane vláda SNR organizovať demonštrácie proti určitému stanovisku Matice slovenskej. My si nemôžeme dovoliť v takejto situácii sa vzájomne rozoštvávať! Ani na juhu, ani nikde inde na území Slovenska. Uvedomujem si, že máme veľa problémov a musíme ich riešiť. Diskutoval som o týchto problémoch s politickými stranami, s koaličnými stranami, prosil som o spoluprácu pri riešení personálnych otázok. Podporu som nedostal. Vyhradil som si právo o týchto veciach informovať verejnosť. Preto si dovoľujem oznámiť, že som v sobotu vyzval ministra vnútra, aby zo svojej funkcie okamžite odstúpil pre nekompetentnosť. Miera trpezlivosti sa totiž už preplnila. [[Kategória:Dokumenty]] mng5pju9jo82cdowof26z5wdknpyfaj 0 1962 8455 7396 2022-01-17T15:07:45Z Danny B. 47 typo; - whitespace 8455 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované poľa:'' ''denník Verejnosť 30. októbra 1990'' '''Vzdal sa funkcie v MS ''' '''Bratislava''' - Svojej funkcie podpredsedu Výboru Matice slovenskej sa v sobotu 27.10.1990 vzdal PhDr. Ľudovít Haraksim, CsC. Po oboznámení sa s textom Stanoviska Výboru MS k uzákoneniu spisovného jazyka, ktoré bolo prijaté na zasadnutí Výboru MS už v jeho neprítomnosti, vystúpil z tohto orgánu MS. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nesúhlasom so súčasnou činnosťou MS. Zároveň podpísal Výzvu občanom Slovenska, ktorú prijalo viac, ako 600 účastníkov zhromaždenia v Umeleckej besede dňa 27. 10. 1990 a doteraz ju podpísali ďalšie stovky občanov. [[Kategória:Dokumenty]] 278mb7ortxf8e71x00nuiv4f4gmhhl2 0 1963 8839 8686 2023-07-13T20:07:43Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8839 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť 30. októbra 1990'' Mám k vám všetkým, k verejnosti, k matičiarom, ale najmä k sebe povinnosť vyjadriť sa v napätej situácii, ktorú vyvolal prijatý zákon o jazyku. Moja povinnosť vyplýva zo skutočnosti, že som členom Výboru Matice slovenskej a do augustového Valného zhromaždenia som bol je predsedom. Výbor MS vydal na svojom zasadnutí v Uhrovci 27. októbra 1990 Vyhlásenie. Môj podpis na ňom nie je, nielen preto, že som sa zasadnutia nemohol zúčastniť. Matica slovenská je vážna, historicky overená reprezentačná inštitúcia Slovákov. Nie je anachronizmom, ako presviedčajú neprajníci. Aj v dnešných časoch má svoje oprávnenie a široké možnosti pôsobenia. Verím, že sa čoskoro stane aj novodobou zjednocovateľskou národa, ctihodnou autoritou a láskavou vzdelávateľkou. Osobne som uvažoval o zmierení, o ochote zľaviť z každého návrhu o dohode. Necítim sa dobre, keby mal byť môj prospech - náš prospech - škodou iných. Jazyk je požehnaním národa, istotou a pýchou. Zákon o jazyku nemôže však byť trestom za minulé i prítomné preukázané krivdy. Máme práce nad hlavu. Nesmie nás zložitosť času a nové problémy rozdeľovať. Nesmieme podozrievať zo zlých úmyslov, musíme ponúkať porozumenie. Historické poučenie je eśte čerstvé. Netolerantný nacionalizmus, taký nepodobný vlastenectvu, je hlavným nebezpečím aj dnes. Aktuálny stav asi mnohým pripomína príslovečnú slovenskú zaťatosť. Návodom na konanie by snáď mohol byť príklad pána prezidenta. Vo svojom prejave pri výročí založenia nášho spoločného štátu upozornil na nerovnosti vo vzťahu Čechov a Slovákov. Istotne sa mnohým, zvyknutým na nadradenosť, ťažko tlieskalo. Dostalo sa nám uznania našich práv, ktoré bude východiskom k zmene vo vzťahoch a kompetenciách, k právnym zárukám. Ak sa utiekame k Ľudovítovi Štúrovi, dovoľte zdôrazniť jeho výrok, často teraz zneužívaný. Je naozaj platný a ja ho vnímam občiansky: „Neopúšťajme sa!“ Možno treba povedať, že ako osemročného ma prihlásil môj otec, americký vysťahovalec, do Matice. Všetci moji predkovia, až pokiaľ možno dovidieť boli na obe strany Slováci. Jeden z nich bol ako pansláv súdený a odsúdený v Martine. Azda mi teda uznáte aké-také právo hovoriť, čo hovorím. [[Kategória:Dokumenty]] rwrjphn6lz0vgtqcsbkc13e5558l2qo 0 1964 9212 7279 2024-09-17T12:07:44Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Od čoho sa dištancujeme. Z vyhlásenia SNS k súčasnej vnútropolitickej situácii z 31. 10. 1990]] na [[Od čoho sa dištancujeme. Z vyhlásenia SNS k súčasnej vnútropolitickej situácii z 31. októbra 1990]]: vhodnější název 7279 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť 31. októbra 1990'' Výkonný výbor Ústrednej rady SNS sa na svojom zasadaní dňa 29. okt. 1990 zaoberal aj vnútropolitickou situáciou v SR, ku ktorej vydáva toto vyhlásenie: Politické napätie, ktoré sa na Slovensku stupňuje má svoj pôvod v celom rade politických, hospodárskych a sociálnych problémov, ktoré slovenská vláda nerieši. Otázka uzákonenia slovenského jazyka ako úradného a štátneho jazyka bola pritom jedna z prvých v rade dôležitých v oblasti legislatívy štátu. Namiesto jednoduchého, demokratického a zrozumiteľného návrhu tzv. matičného zákona, ktorý poskytoval plnú realizáciu menšinám, bol prijatý zákon, ktorý menšiny v konečnom dôsledku diskriminuje. Protestujeme proti spôsobu verejného znevažovania, podozrievania a obviňovania pána Markuša pred zrakmi státisícov občanov. Zdôrazňujeme znova to, že právo na používanie vlastného jazyka na celom Slovensku bez výnimky nám upierajú tí, ktorých hlavné predvolebné heslo bolo Za šťastné Slovensko. Veľmi nás znepokojuje skutočnosť, že nie sú riešené ani ďalšie dôležité otázky, akými sú zámery z rokovaní v Trenčianskych tepliciach a Piešťanoch. Dochádza naopak k posilňovaniu federálnych orgánov a zachovaniu pražského centralizmu v iných podobách. Na druhej strane sú nám upierané aj také práva, ktoré nám boli v rámci federácie poskytnuté v období totality. Činnosť SNS je označovaná často ako pokus o návrat k totalite, či už ľavicovej, alebo pravicovej, podľa toho, ako sa to komu práve hodí. Je zaujímavé, že túto kampaň proti SNS vedú mnohí predstavitelia koaličnej vlády, alebo parlamentov, ktorí v totalitnom režime zastávali významné politické funkcie. Za súčasného stavu nebráni SNS len práva národné, ale aj práva demokratické proti nastupujúcej totalite. Treba zdôrazniť, že útoky proti SNS sa nevedú len zo strany niektorých radikálnych hnutí národných, ktoré by radi využili stúpajúcu popularitu SNS na presadenie svojich záujmov a osobných ambícií. Na rozdiel od SNS chcú svoje ciele presadiť nedemokratickou a neústavnou cestou. Od týchto síl a takýchto dobrodružných pokusov sa dištancujeme. [[Kategória:Dokumenty]] 5jbkv4oix19a24dl6klywjdpjtx2hvm 0 1965 8687 8447 2023-02-19T02:07:18Z Danny B. 47 typo 8687 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť 31. 10. 1990'' Len nedávno sme vykročili po ceste vedúcej k demokracii. Inštitúcie, ktoré za normálnych okolností zabezpečujú plynulý chod demokracie, však ešte nestihli byť v takom krátkom čase dobudované. Pretože je ohrozené to, čo ešte ani nemalo čas vyrásť, sme tu znova. Znova sme sa stretli v Umeleckej besede, kde sme sa ani nie pred rokom zorganizovali k boju proti totalite, k boju proti násiliu v každej jeho podobe. Otvorená výzva k nerešpektovaniu zákonov je vždy v konečnom dôsledku výzvou k násiliu. Kto raz začne viesť národ týmto smerom, sám začal kráčať po ceste, z ktorej niet návratu. Po ceste násilia. Protest proti násiliu nás v novembri minulého roka spojil, protest proti násiliu nás musí spojiť aj dnes. Chceme otvoriť širokú demokratickú platformu občanov Slovenska. Vzoprime sa silám nevraživosti, netolerancie a agresivity, silám, ktoré v konečnom dôsledku vždy vedú k poškodeniu spoločnosti. Žiadame vytvoriť priestor názorom dmokraticky orientovaných ľudí v tlači, rozhlase a v televízii. Zverejňujme všetky druhy veľkého a malého násilia, nech sa už deje v akejkoľvek podobe, v ktorejkoľvek časti Slovenska. Občania, konkrétne prípady oznámte na adresu:. Klub Rozlet, K. Zetkinovej 6/A, 851 03 Bratislava, tel. č. 811 242. Obraciame sa na odborníkov ako občanov. Vyzývame Vás, odborníkov v oblastiach práva, ekonómie, jazykovedy, etnografie, členov MS, odborníkov zo štátnej správy, z legislatívy, aby prispeli k objasneniu našej dnešnej situácie. Študenti, učitelia, robotníci, všetci občania, ktorí máte čo povedať, ozvite sa na uvedenú adresu a telefónne číslo. Spoločne upozorňujme vládu na všetky neriešené problémy, napr. nedostatočné riešenie kádrových zmien na kľúčových miestach nášho hospodárstva, ako aj v masmédiách. Za dôležité považujeme obnovenie širokých diskusných fór na všetkých úrovniach na celom území Slovenska. Ľudia musia mať možnosť opäť otvorene hovoriť na verejných stretnutiach o všetkých problémoch, ktoré ich pália, ako aj zverejňovať priebeh týchto diskusií v televízii, či rozhlase. Televízia, tlač a rozhlas sú tu pre nás. Všetci veľmi dobre vieme, že budú vznikať ďalšie ohniská napätia, napr. nezamestnanosť a s ňou späté otázky sociálnej politiky, príprava novej slovenskej ústavy, otázka štátoprávneho usporiadania. Každý z týchto problémov, ktorým musíme chtiac-nechtiac prejsť, môže byť opäť zneužitý silami, usilujúcimi sa o rozvrat demokracie na Slovensku. Občania, násilie nás už nikdy nesmie zaskočiť mlčiacich! Našimi diskusnými témami v tejto chvíli sú: * - ekonomická reforma smerujúca k prosperite všetkých občanov Slovenska. * - ochrana ľudských práv všetkých občanov Slovenska * - rešpektovanie zákonov všetkými občanmi Slovenska. * - ekologicky čisté životné prostredie pre všetkých občanov Slovenska * - nové usporiadanie ČSFR Vyzývame všetky politické hnutia a strany, aby sa okamžite vyjadrili k týmto kľúčovým bodom vývinu Slovenska. v Bratislave dňa 31.10. 1990 '''Demokratická platforma občanov Slovenska pod názvom Spoločný problém''' '''Na 4. stretnutí občanov Bratislavy v Umeleckej besede prijaté dňa 31.10.1990''' '''Braňo Líška, Miloš Žiak, Peter Mariánek, Ján Budaj, Rudolf Sikora''' [[Kategória:Dokumenty]] 0t4trkij06qh177zunkw0h2kj1prgmx 0 1966 9274 8284 2024-11-26T22:07:03Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.10. 1990]] na [[Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.októbra 1990]]: vhodnější název 8284 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť 22. 10. 1990'' Zdalo by sa, ako keby celý slovenský národ riešil dnes jeden jediný problém, problém zákona o slovenskom jazyku. Naši priaznivci nám telefonujú, píšu, prichádzajú za nami a sú nespokojní s tým, ako málo výrazne artikulujeme tento problém, že nás je málo počuť a že sa málo hlásime k slovenskému národu. A my hovoríme: od januára naši experti pracujú na Ústave Slovenskej republiky a v tomto kontexte riešia aj problém zákona o slovenskom jazyku. Požiadali sme Ministerstvo zahraničných vecí o situačnú správu o riešení tejto problematiky v demokratických krajinách Európy. Predložili sme Slovenskej národnej rade v niekoľkých verziách návrh, ktorý prechádzal novými a novými vylepšeniami, korektúrami, legislatívnymi úpravami, koaličnými dohodami medzi hnutím VPN, KDH a DS. Naše úsilie spojené s formuláciou návrhu zákona o slovenskom jazyku v tejto chvíli je ukončené. Podarilo sa nám zostaviť zákon, ktorý neoberá nikoho z obyvateľov Slovenska o jeho prirodzené práva a ktorý nie je v rozpore s medzinárodnými štandardmi a normami. Považujeme v tejto chvíli za svoju povinnosť povedať, že náš boj o jazykový zákon nie je bojom o moc, veď tolerancia a istá pokora bola vždy súčasťou platformy hnutia. Náš boj o jazykový zákon je bojom o vstup do 21. storočia. Je nesplnením tézy o tom, že Slovensko nachádza svoju tvár, svoju identítu, že sa stáva demokratickou krajinou v pravom slova zmysle. Prečo si to myslíme? V tejto chvíli je možné celkom jednoznačne konštatovať, že odlišnosti medzi matičným a koaličným návrhom sú odlišnosťami v chápaní slova tolerancia. Sila a sloboda národa sa nepotvrdzuje tým, že práva, ktoré sú mu prirodzené a neodňateľné si potvrdzuje potlačením práv iných. Máme pocit, že pod pokrývkou boja o formuláciu jazykového zákona sa skrýva omnoho širší zápas. Máme pocit, že za tézami o zvrchovanosti SNR sa skrýva téza o samostatnom Slovenskom štáte, ktorý by mal autoritársku podobu. Sme presvedčení, že úsilie o samostatný Slovenský štát, je inšpirované z týchto zdrojov je zasa iba krokom, ktorý by viedol k izolácii nášho národa a k jeho vyčleneniu sa z kontextu moderného demokratického sveta. Boj o jazykový zákon nemôžeme teda prehrať, pretože by to bola prehra slovenskej veci, bola by to prehra na ceste k normálnej civilizovanej spoločnosti. Naše presvedčenie sa neopiera o emócie, opiera sa o výsledky výskumov verejnej mienky, z ktorých usudzujeme, že je presvedčením väčšiny Slovákov. Niekoľko konkrétnych príkladov: samostatný Slovenský štát podľa týchto prieskumov považuje za riešenie štátoprávnych otázok v našej republike niečo vyše 8 percent obyvateľstva., zatiaľ čo viac ako dve tretiny obyvateľov Slovenska chcú žiť v autentickej federácii. Vieme ďalej, že výbuch národnostného napätia na juhu Slovenska je spätý s udalosťami posledných týždňov a mesiacov, že roky a desaťročia tam žila prevažná väčšina ľudí v pokoji. Vieme že centrá nacionálne orientovaných politických ambícií sú situované ďaleko, veľa kilometrov od oblasti kde žijú Maďari a Slováci spolu. Áno, 82 percent Slovákov chce jazykový zákon. Ale toto číslo predsa nehovorí nič o konkrétnej podobe jazykového zákona, nehovorí nič o tom, koľko percent Slovákov si uzákonenie slovenčiny ako úradného jazyka spája vo svojom vedomí s uberaním práv národnostných menšín. A toto číslo nehovorí tiež nič o tom, že väčšina Slovákov si celkom jasne uvedomuje, že ani ten najlepší zákon o jazyku Slovenskom nie je konečným riešením problémov, ktorých korene sú hlboko v minulosti problémov kultúrneho, sociálneho, ekonomického a politického charakteru, ktorých riešenie sa týmto dlhotrvajúcim a podľa nás zbytočným a vyčerpávajúcim bojom odďaľuje. Nechceme byť patetickí, ale vo štvrtok sa v budove SNR odohrá udalosť mimoriadneho významu. V tejto súvislosti celkom jednoznačne vyhlasujeme, že sme za skutočne demokratický zákon o jazyku, ktorý dá prirodzené práva slovenskému národu, ale nevezme ich menšinám. V mene jedinej veci: v mene vlastnej morálky, vlastnej tváre, vlastného presvedčenia a vlastnej pravdy. Veríme totiž, že v krajine, ktorá bola skúšaná tak ako naša krajina, nerozhodujú v tejto chvíli vášne a emócie, ale vzory l správania. Jeden sme ukázali v prvých dňoch revolúcie, sme pripravení ukázať | ďalší. Vzor správania ľudí, ktorí nepodľahli tlaku, ale ostali verní demokratickému presvedčeniu. '''Martin Bútora, Peter Zajac, Fedor Gál, Juraj Flamík, Peter Tatár, Pavol Balgavý, Jozef Kučerák, Juraj Záriš, Vladimír Ondruš, Milan Šútovec, Ernest Valko, František Mikloško, Ingrid Antalová, Vlado Duchoň, Martin M. Šimečka, Ladislav Snopko, Ján Budaj, Milan Zemko, Martin Porubjak, Ján Lángoš, Miroslav Kusý, Miloš Žiak, Terézia Grellová, Ivan Hoffmann, Rudolf Sikora''' Tento text bol napísaný 21.10. 1990. Podpísali ho ľudia, ktorí stáli pri zrode a formovaní hnutia Verejnosť proti násiliu v novembri 1989 a ktorých sme zastihli doma v túto nedeľu. Vyzývame všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov v celej ČSFR, aby sa k tomuto stanovisku pripojili. [[Kategória:Dokumenty]] pmzvtg0gwjpw9zrfyswwh5xqj1ky2dh 0 1967 8950 8795 2023-10-25T01:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Rozhovor prezidenta Václava Havla s hovorcom hladovkárov "Za tú našu slovenčinu" 30. 10. 1990]] na [[Rozhovor prezidenta Václava Havla s hovorcom hladovkárov „Za tú našu slovenčinu“ 30. 10. 1990]]: správná typografie 8795 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Citované podľa: ''Verejnosť 2. 11. 1990'' '''''Keby pred rokom začal protestnú hladovku Václav Havel, chartista a vedúca osobnosť disidentského hnutia u nás, nikto by sa nečudoval. Naopak, určite by mal plnú podporu celej občianskej verejnosti. Pre uchovanie histórie prinášame rozhovor bývalého disidenta, pána prezidenta Václav Havel so zástupcom hladovkárov pred SNR devätnásťročným Martinom Urminským. Tento dialóg sa odohral priamo v tábore protestujúcich, 30. októbra 1990 pred polnocou... ''''' '''M. URMINSKÝ:''' Dobrý deň. '''V. HAVEL:''' Dobrý den. '''M. URMINSKÝ:''' Som Martin Urminský. Ja vás poznám. '''V. HAVEL:''' Ste mluvčí těch hladovkářů. Mohl by jste mi formuloval důvod, proč tu hladovku držíte? '''M. URMINSKÝ:''' Áno. Držíme ju preto, aby bol prijatý kompetentný, jednoducho fundovaný návrh o slovenskom jazyku. '''V. HAVEL:''' Vy jste četl ten zákon, co přijala SNR? '''M. URMINSKÝ:''' Áno. '''V. HAVEL:''' A co je na něm špatné? '''M. URMINSKÝ:''' Napríklad to, že podporuje, neviem či vedome alebo nevedome, rozoštvávanie národnostných menšín, napríklad veta druhá v paragrafe 6 v druhom bode. Môžem vám to tu hneď prečítať: „Ak v takýchto mestách alebo obciach vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušník národnostnej menšiny, vedie sa konanie v úradnom jazyku.“ Povedal by som vám to takto, pán prezident: Ak je úradník Slovák a príde do tohto úradu Maďar, tak z moci zákona sa k tomuto úradníkovi zakazuje hovoriť maďarsky, aj keby úradník po maďarsky vedel. Argumentov máme veľa, pretože tento zákon, ktorý vláda prijala, myslím si, nie je správny, nie je kompetentný a máme to právne podložené. '''V. HAVEL:''' A je nekompetentní podle vašeho mínění proto, že je nespravodlivý k menšinám, anebo že je nespravodlivý k Slovákům jako k hlavnímu národu? '''M. URMINSKÝ:''' V obidvoch prípadoch. Tento zákon je nespravodlivý aj k menšinám, dokonca aj k Slovákom. '''V. HAVEL:''' A uvedomujete si, že touto svoji hladovkou vlastně ohrozujete tu čerstvou a krehkou demokracii u nás? Demokracie je přece založená na tom, že si lid zvolí své poslance ve svobodných volbácn a ti jeho jménem přijímají jakási rozhodnutí. Když se vám ta rozhodnutí nelíbí, múžeté psát do novin, kritizoval to a podobně, vyjadřovat na schůzích v demokratické diskusi svůj názor a když ti, vami zvolení zástupci, váš názor nepřijmou, tak v příštích volbách můžeté zvolil někoho jiného. Ale toto je normálni nátlak, který prostě tu demokracii ohrozuje. A ta demokracie je křehoučká. Tady čtyřicet let žádná demokracie nebyla, žádnej ji moc neumíme, nejsme na ni zvyklí a je velmi snadno ohrozitelná. Uvedomujete si tenhleten aspekt svýho podnikaní? '''M. URMINSKÝ:''' Áno. Ak by sa nejednalo o taký dôležitý zákon, ako je zákon o slovenskom jazyku, ja by som svojou protestnou hladovkou túto krehkú demokraciu, ako ju vy nazývate, nikdy neohrozoval. Lenže v tomlo prípade ide o jazykový zákon a ja si myslím, že podľa toho, ako sa k nám vláda, respeklíve SNR správa, tak to, čo je tu na Slovensku, sa moc tej demokracii nepodobá. Pretože vláda, respektíve SNR, dostala mandát od poslancov, to neznamená, že by tento mandát zbavoval zodpovednosti. Predsa poslanci sú zodpovední za to, čo prijali, a keď toto nekorešponduje so záujmami voličov, tak v tom prípade by sme sa mali uchýliť k tomu, aby tá situácia, ktorá teraz vznikla, bola prerokovaná podľa najdemokratickejšieho aktu, a to referenda. '''V. HAVEL:''' Jak dlouho chcete tu hladovku držet? '''M. URMINSKÝ:''' Pozrite sa, my teraz získavame podporu tým, že odstránime tú bariéru dezinformácie, ktorá je tu na Slovensku, ktorá je dokonca aj medzinárodne, získavame veľkú podporu študentov, vysokoškolských študentov, kresťanov a práve takisto Slovákov a dokonca aj - myslím, že nemôžem hovoriť určite - ale aj podporu Maďarov, pretože oni si tiež uvedomili, že tento zákon je diskriminujúci. '''V. HAVEL:''' A vy chcete tu hladovku držet jak dlouho? '''M. URMINSKÝ:''' Pozrite sa, táto hladovka závisí v prvom rade od toho, ako sa bude správať SNR, respektíve vláda k tým ľuďom, ktorí ju volili. Budeme ju držať dotiaľ, pokiaľ sa nedostane zadosťučinenie tomu, prečo sme tu. '''V. HAVEL:''' A uvedomujete si jednu vec, že ten parlament, který byl zvolenej v těchto svobodnejch volbách, že ten potřebuje mít svou autoritu, mít svý seběvedomí, mít jakousi pravomoc, jakési rozhodovaní, uvedomujete si, že von nemůže rozhodoval pod tlakem křičících lidí, nebo pod tlakem vás, hladovkářů? To přece znamená pro ten parlament spochybnení své vlastní existence, své vlastni pravomoci, on tady přece vo tom jazykovým zákone diskutoval celej den, vysílalo se to sem, dopracoval se k jakémusi rozhodnutí, který platí a von nemůže přece proto, že vy tu držíte hladovku, toto rozhodnutí změnit. Tím okamžikem by ten parlament sám sproblematizoval svou vlastní existenci, svou právoplatnost, svou legitimitu, svou kompetentnost a tím okamžikem by byla sproblematizována celá demokracie, kterou sme tak pracně vybojovali. Uvedomujete si to vo jak vážny veci tady beží? '''M. URMINSKÝ:''' Áno, ja si to plne uvedomujem: Lenže ja si myslím, že vláda prijala nekompetentný zákon a to ju predsa neoprávňuje, aby tento zákon i naďalej propagovala iba preto, že je to vládny zákon. Poviem vám veľmi krásny príklad, ktorý použili na Strojníckej fakulte: Ak si kúpim vypínač, ktorý má záručnú dobu dva roky a tento vypínač sa mi pokazí po dvoch mesiacoch, mám čakať na to, pokiaľ táto záručná doba vyprší a čakať na to svetlo? '''V. HAVEL:''' Ta demokracie přece vytváří určité mechanizmy. Mezi nimi není tento tlak tím, že tady stojíte a tady držíte hladovku. Vy přece můžete dělat podpisový akce, když s tím zákonem nesouhlasíte, můžete napsat kompetentní rozbor, můžete se svýma poslanci, pro ktoré ste dali hlasy, mluvit na schůzích a podobne. Existuje přece bezpočet legitimních demokratických prostředků, když nesouhlasíte s nejakým zákonem, jak dát najevo svůj,názor. Tohle je prostě forma nátlaku a ten nátlak vznikl, uvedomte si, čtyři měsíce po volbách. To znamená, že vlastně ten parlament, jeho existence je sproblematizována. Čtyři měsíce poté, co vznikl. Po čtyřiceti tetech byl svobodně zvolenej. To je přece strašně nebezpečná hra. A výhrady budete mít k mnoha různejm zákonům. Samozrejmě, protože bude přijímanejch bezpočet novejch zákonu. Všechno je to krok do neznáma, každej ten zákon, především ty ekonomické. Kdyby u každého zákona každej, kterej pochybuje o nějakém paragrafu, touto formou vyvíjel nátlak na ten zastupitelský sbor, tak ho zcela demobilizuje, ten zastupitelský sbor pak nebude schopen přijímat vůbec žádné zákony, vznikne vákuum, vznikne situace, kdy už může přijít nějakej diktátor, znova. '''M. URMINSKÝ:''' Prečo? Predsa v západných demokraciách je vládna kríza úplne normálnym javom. Parlament si túto situáciu predsa spôsobil sám.Tým, že prijal nekompetentný zákon. Dokonca, ako ho prijal. Nekompetentne. '''V. HAVEL:''' A vy těm lidem v tom parlamentu nedůvěřujete? Vždyľ ty kandidátky vznikli demokraticky, vždyť je zvolili všichni lidi na celým Slovensku. Vy se domníváte, že automaticky je pravda na vaši strane a nikoliv.na jejich, nebo... '''M. URMINSKÝ:''' Pozrite sa, ja sám predsa nemôžem nedôverovať niekomu v parlamente. Ja som tu nato, aby si parlament obhájil to, že mu dôveruje ľud. Parlament musí dokázať, že mu ľud dôveruje. Toto je ten problém, že v súčasnej politickej, respektíve sociálno-politickej situácii vlastne nikto nevie, kto má pravdu, či táto ulica alebo tento parlament. Čiže jediným možným logickým dôsledkom, možným riešením je usporiadanie referenda, aby sa vyjadrilo k tejto otázke. '''V. HAVEL:''' Dobře, ale odkud berete jistotu, že lid je na vaši strane a nikoliv na straně svého parlamentu, který jsi zvolil? Jak vite, že celé Slovensko, pět miliónů lidí sdílí váš názor? Vy říkáte, že jakože mluvíte jménem lidu. '''M. URMINSKÝ:''' Nehovorím, že hovorím ako menom ľudu. Ale pozrite sa, nám sem chodia ľudia, ktorí nás podporujú, nosia nám sem kvety, podpisujú sa nám a my vidíme, že to percentuálne zastúpenie je väčšie, ako tí, čo robia protiakcie. Ako napríklad, čo organizujú v Umeleckej besede, kde získali tritisíc podpisov, my sme získali desaťtisíc. Čiže v tejto situácii nikto nevie, kto má podporu a ja si neosobujem názor, že by som prezentoval väčšinu ľudu Ja chcem len to, aby sa k tejto problemalike vyjadril fakt všetok ľud pomocou toho referenda, respektíve plebiscitu. Pripravil (aj) Pozn. red.: Českým čitateľom sa vopred ospravedlňujeme za ypsitonky a iné prehrešky voči gramatike. [[Kategória:Dokumenty]] 9su4fsxdfqd03vmtkgeyasxnjf129lv 0 1968 9240 8200 2024-10-19T16:07:15Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. 10. 1990]] na [[Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. októbra 1990]]: vhodnější název 8200 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ladislav Kováč | ZDROJ = Národná obroda 15. 10. 1990 | LICENCIA = PD SK }} '''Milí maďarskí spoluobčania, obraciam sa na Vás prostredníctvom denníkov Uj Szó a Národná obroda. Považujem za potrebné vysvetliť Vám zásady našej školskej politiky, špeciálne vo vzťahu k maďarským školám na južnom Slovensku, a tým odstrániť nedorozumenia, ktoré mnohým z Vás skresľujú pohľad na moju osobu a na prácu Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky.''' Ministerstvo je centrálnym úradom, ktorý slúži všetkým občanom republiky, rovnako Slovákom ako Maďarom, Rusínom, Ukrajincom. Zatiaľ čo väčšina Slovákov žije na národne homogénnom území, príslušníci ostatných menšinových národov žijú na národne zmiešaných územiach. To je základný fakt, z ktorého vychádzala celá naša školská politika pokiaľ som ja bol vo funkcii ministra a vychádza i naďalej pod vedením nového ministra. Našou povinnosťou je starať sa spravodlivo o všetkých občanov žijúcich na národne zmiešanom území, o ich rovnoprávnosť, o to. aby ako občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa mohli ekonomicky, spoločensky, duchovne realizovať na celom území štátu, aby obmedzená školská a kultúrna politika nevytvárala v príslušníkoch národných menšín pocit menejcennosti, neplnoprávnosti, trpenosti a aby ich neodsudzovala na život v akýchsi ghetách jedine na tomto území. Zároveň je našou povinnosťou dbať o to, aby na národne zmiešaných územiach existoval sociálny mier, priateľské spolunažívanie medzi príslušníkmi rozdielnych národov, vzájomné pochopenie a tolerancia. Situácia by bola oveľa jednoduchšia, keby menšinové národy žili na kompaktnom, národne homogénnom území. V tom prípade by mohli požadovať územnú autonómiu a v rámci práva na sebaurčenie mohli by vzniesť i iné politické požiadavky. Keďže to tak nie je, všetky kroky, ktoré by ako dlhodobý cieľ sledovali násilnú zmenu národnostného zloženia národne zmiešaných území a národnú homogenizáciu treba označiť za nehumánne, právne neprípustné a ohrozujúce politickú stabilitu celej strednej Európy. Starostlivosť o národné menšiny je v každom prípade vo výlučnej kompetencii legislatívnych orgánov n vlády príslušného štátu a vylučuje akúkoľvek právne sankcionovanú účasť iného štátu; v tomto špecifickom prípade zasahovanie cudzieho štátu treba však označiť za zvlášť neprípustné a škodlivé, pretože by bolo zámerným narušovaním rovnováhy medzi národmi, ktoré koexistujú na tomto území, rozbíjaním pokojného spolužitia a vyvolávaním národných trenie. Ministerstvo sa musí rovnako starať o maďarské i slovenské školy na národne /.miešanom území južného Slovenska, kde vedľa seba žijú Slováci a Maďari. Maďarské i slovenské školy majú na tomto území mnohé spoločné problémy. Preto pre starostlivosť o tieto školy bol na ministerstve školstva vytvorený odbor škôl na národne zmiešaných územiach (ktorý sa tiež stará o ukrajinské školy na národne zmiešanom území na východnom Slovensku). Jeho povinnosťou je dbať o to, aby sa zároveň riešili problémy maďarských i slovenských škôl, aby sa rovnomerne dvíhala ich odborná úroveň i aby materiálne vybavenie maďarských a slovenských škôl bolo rovnaké. Akákoľvek preferencia škôl jednej národnosti by bola narušením politickej a sociálnej rovnováhy, okamžite by vyvolala napätie, animozitu a bola zdrojom národnostných nepokojov. Preto je dôležitou zásadou našej školskej politiky, že je neprípustné selektívne financovanie škôl jednej národnosti, napr. zo zahraničných zdrojov - a každý dodatočný finančný zdroj musí byť použitý na zlepšenie stavu škôl obidvoch národností, žijúcich na tomto území. Redaktor televízie Maďarskej republiky András Sugár mi raz v rozhovore potvrdil, že existujú návrhy, aby maďarské školy na južnom Slovensku boli podporené selektívnymi príspevkami v tvrdej mene zo zahraničia. Možno si predstaviť, k akým nepokojom by takáto preferencia škôl jednej národnosti viedla a je preto pre ministerstvo a, pochopiteľne, i pre iné orgány SR, neprípustná. Maďarské školy na národne zmiešanom území majú aj svoje špecifické problémy. Riešiť ich je tiež povinnosťou odboru škôl na národne zmiešanom území, v spolupráci so Zväzom maďarských pedagógov. Na prvom mieste je to kvalitná výuka "slovenského jazyka na maďarských školách. Zásada, aby každý z našich maďarských spoluobčanov ovládal slovenský (alebo český) jazyk, nie je záležitosťou nejakej prestíže väčšinového národa, ale je predovšetkým v záujme samotných maďarských občanov: ovládanie slovenčiny umožňuje občanovi bezprostredný kontakt so Slovákmi priamo na národne zmiešanom území, umožňuje mu ekonomickú a duchovnú realizáciu na celom území štátu, otvára mu cestu do tých odborných alebo vysokých škôl, v ktorých sa v ČSFR vyučuje len v jazyku väčšinových národov. Pritom nám záleží na tom, aby maďarskí žiaci dobre ovládali svoj rodný jazyk a aby poznali literatúru, písanú v maďarskom jazyku. Vo výuke dejepisu oboznamujú sa maďarskí žiaci s uhorskou históriou podrobnejšie ako žiaci na slovenských školách. Verím však, že posun v slovenskom historickom myslení, ku ktorému v týchto rokoch dochádza, stále jasnejšie vedomie, že tisícročná história uhorského štátu je spoločnou históriou maďarského i slovenského národa, povedie postupne k tomu, že učebnice dejepisu pre slovenské a maďarské školy sa budú stále viac zbližovať. Raz sa možno v slovenských i maďarských školách bude vyučovať rovnaký dejepis. Predpokladá to však, že aj na maďarskej strane sa presadí koncepcia, že uhorský štátu bol spoločným štátom všetkých národov, ktoré žili v Uhorsku; že k jeho rozpadu v roku 1918 došlo najmä preto, že nedokázal zaistiť pokojné a rovnoprávne súžitie všetkých národov; že vzhľadom na národnostnú štruktúru Uhorska nestal sa ani jeden z nástupníckych štátov národne homogénnym, no hranice každého z nich sú definitívne a musia byť navzájom rešpektované. Tak, ako musia byť vzájomne rešpektované práva národných menšín, ktoré sa v týchto nástupníckych štátoch ocitli. Preto ale tiež musia byť všetci žiaci v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vychovávaní v láske ku spoločnej česko-slovenské) vlasti, bez ohľadu na to, či sú žiakmi slovenských, českých alebo maďarských škôl. Preto školský systém Slovenskej republiky musí byť jednotný, v školách sa musia používať učebnice schválené štátnymi orgánmi a l aké, ktorých poslaním je vychovať vzdelaného, európsky mysliaceho, česko-slovenského občana. Hoci vydávanie učebníc pre maďarské školy, takisto ako vzdelávacích časopisov v maďarskom jazyku predstavuje značnú záťaž pre rozpočet Slovenskej republiky, štát bude naďalej aj týmto spôsobom prejavovať svoju zodpovednosť voči svojim po maďarsky hovoriacim občanom. V počte škôl v menšinových jazykoch, prepočítanom na počet občanov patriacich k národným menšinám, predstavuje Slovenská republika európsky unikát. Veľkoryso je umožnené maďarským deťom dostať základné a stredné vzdelanie v materinskom jazyku. Kritizujú nás za to, že počet stredných odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským je nedostačujúci, že maďarskí učni musia niekde navštevovať učilištia, kde sa vyučuje po slovensky. To však platí pre tie učebné odbory, kde neznalosť odbornej terminológie v slovenskom jazyku a slabá znalosť slovenského jazyka vôbec, by dieťaťu z maďarskej rodiny silne zmenšovala pracovné príležitosti a v blízkej 'budúcnosti, keď trhová ekonomika prinesie so sebou aj hrozbu nezamestnanosti, ohrozovala práve tieto deti. To isté možno povedať aj tým kritikom, ktorí poukazujú na to, že sa na vysokých školách nemôžu maďarskí žiaci vzdelávať vo svojom rodnom jazyku: aké by boli ich pracovné príležitosti, ak by neovládali svoj odbor v jazyku, ktorým sa. hovorí na celom území štátu? To by si mali dobre zvážiť aj tí rodičia, ktorí budú svoje deti posielať na odborné alebo vysokoškolské štúdium do Maďarskej republiky. V minulom režime sa zanedbávala príprava učiteľov pre maďarské základné a stredné školy. Preto od 1. septembra tohoto roku sa podstatne rozšírilo maďarské oddelenie Pedagogickej fakulty v Nitre. Na štúdium sa prijalo viac študentov, takže každoročne bude fakulta pripravovať 500-550 maďarských učiteľov, čo je dvakrát viac ako doteraz. Na tieto účely pridelila vláda SR navyše 494 000 Kčs na rok 1990 a l 482 000 Kčs na rok 1991. Tento krok urobila vláda v neľahkej ekonomickej situácii, keď musí krátiť plánované výdavky v iných naliehavých oblastiach a keď napr. nemohla prijať naše návrhy na všeobecné zvýšenie platov všetkých učiteľov na Slovensku. Zabolelo rna preto, keď v programe televízie Maďarskej republiky Panoráma ma v júni poslanec Federálneho zhromaždenia pán Miklós Duray označil za ministra, ktorý zatvára maďarské školy. V tom istom programe vedúci redaktor Panorámy András Sugár odvysielal časť rozhovoru so mnou, ktorý bol venovaný problémom školského vzdelania našich maďarských spoluobčanov. Pôvodný rozhovor trval vyše hodiny. Presvedčil som sa v ňom, ako je pán Sugár nedostatočne informovaný o základných problémoch života na našich národne zmiešaných územiach a snažil som sa mu preto poskytnúť aspoň základné informácie. Pán Sugár rozhovor účelovo skreslil tým, že si z neho vystríhal to, čo mu vyhovovalo. Dokonca sa k rozhovoru vrátil v ďalších reláciách Panorámy, kde okrem iného ironizoval náš program vysokoškolskej výuky, ktorý predpokladá postupnú internacionalizáciu nášho vysokoškolského vzdelávania. My sme naopak presvedčení, že postupným premenením našich vysokých škôl na školy medzinárodného charakteru, ich otvorením pre študentov rovnako našich ako zahraničných, prispejeme k oslabeniu nacionálnych vášní, ktoré ohrozujú strednú Európu. Veľmi mi záležalo na tom, aby aj slovenskí a českí občania našej republiky poznali názory pánov Duraya a Sugára a aby sme si mohli o nich spoločne pred televíznou obrazovkou podiskutovať. Bratislavská televízia pozvala oboch pánov na diskusiu so mnou do televízie - ani jeden z nich neprišiel. A to i napriek tomu, že pán Sugár v programe Panoráma tvrdil, že on je vždy ochotný o veciach v slovenskej televízii hovoriť, ale že jeho ponuku nechce nikto prijať. Pán Sugár nesplnil ani iný svoj sľub. S bývalým ministrom osvety Maďarskej republiky pánom Ferenczom Glatzom sme si vymenili listy, v ktorých sme spolu premýšľali naď tým, ako prehĺbiť naše kontakty v školstve a začať etapu priateľskej spolupráce medzi našimi národmi. List pána Glatza bol uverejnený v tlači Maďarskej republiky, môj nie, zatiaľ čo oba listy vyšli u nás v Novom slove a v Uj Szó. Pán Sugár mi prisľúbil, že sa zasadí o to, aby môj list bol v Maďarskej republike uverejnený - neurobil tak. Nuž, takto sa predpoklady pre spoluprácu a porozumenie naozaj nevytvárajú. Zásluhou pána Sugára sa moji priatelia v Maďarsku - a veľa ich mám medzi pedagógmi a vedeckými pracovníkmi - musia naozaj čudovať, ako som sa z človeka, ktorý sa po desaťročia usiloval o úzku spoluprácu a priateľstvo medzi stredoeurópskymi národmi, naraz stal akýmsi obmedzeným protimaďarským šovinistom. Demagógia, ktorá niektorým ambicióznym ľuďom slúži na budovanie ich osobnej kariéry, je vždy intelektuálnou úbohosťou. Zároveň predstavuje spoločenské nebezpečie. Je však zvlášť odporná a zhubná, keď zasahuje citlivú sféru vzťahov medzi národmi. Platí to tak o demagógii na maďarskej, ako aj na slovenskej strane. Demagógia je slepá a hluchá. Postavme ako jej protiváhu vzájomnú informovanosť, snahu pochopiť názory odlišné od vlastných, presvedčenie o dobrej vôli každého, kto sa nevyhýba diskusii a konfrontácii stanovísk. Demagógia, ktorá roznecuje rozpory medzi Slovákmi a Maďarmi na národne zmiešanom území Slovenska, v najmenšom neprispieva k riešeniu existujúcich problémov. Zhoršuje medzinárodné postavenie rovnako Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Maďarskej republiky a tým sťažuje našu postupnú integráciu do spojenej Európy, v ktorej" mnoho z našich prcblémov automaticky prestane existovať. [[Kategória:Dokumenty]] a230l3lnga7e94k0wt6skzmjm227wh4 0 1969 9247 8249 2024-10-28T12:07:45Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Závery z rokovania tzv. trnavskej platformy VPN 20. 10. 1990]] na [[Závery z rokovania tzv. trnavskej platformy VPN 20. októbra 1990]]: vhodnější název 8249 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Verejnosť 22. 10. 1990'' '''Závery z pracovného rokovania zástupcov okresných a mestských rad a koordinačných výborov VPN, zvolaných na základe podnetov z jednotlivých regiónov Slovenska. Rokovanie sa konalo dňa 20.10.1990 v Trnave.''' Rokovanie zástupcov okresných rád a koordinačných výborov VPN slovenska potvrdilo potrebu stretnutia, ktoré sa podľa účastníkov stalo podnetným faktorom zjednotenia a ďalšej aktivizácie činnosti hnutia VPN. Rokovania sa zúčastnilo 91 zástupcov z 32 okresných Rád a Koordinačných výborov zo Slovenska. Prítomní účastníci vyslovili plnú podporu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a jeho vláde. V diskusii sa formulovali konkrétne l pripomienky ku kvalite politickej práce Rady VPN Slovenska a KC VPN a to hlavne v oblastiach: # Vnútornej demokracie v hnutí VPN # Defenzívneho prístupu k národnej dimenzii hnutia VPN # Poklesu príťažlivosti hnutia VPN v očiach občanov # Zanedbávanie ofenzívnosti hnutia proti pretrvávajúcim štruktúram bývalého režimu a voči marxistickej ideológii # Riešenie konkrétnych sociálnych, personálnych a iných problémov na pracoviskách a návrhoch ich riešenia. Zlepšenie situácie vidíme: * V tvorbe operatívnejších krátkodobých a strednodobých politických stratégií, v pružnej informovanosti verejnosti z centra o vznikajúcich problémoch, * v personálnych zmenách a rekonštrukcii centrálnych orgánov VPN tak, aby mali okresy a regióny podiel na tvorbe a realizácii politiky VPN, * vo vytvorení predpokladov na obnovenie morálneho kreditu nášho hnutia v očiach slovenskej inteligencie, umelcov, študentov, robotníkov, roľníkov á všetkých občanov, ktorí vkladali a vkladajú nádeje do ideálov hnutia VPN, * v sústredení včasnej pozornosti na predpokladané sociálne dopady ekonomickej reformy na občanov, * v uplatnení morálnej a právnej zodpovednosti voči osobám, ktoré sú konkrétne zodpovedné za stratu štátnej suverenity Slovenska i za nevyčísliteľné škody na osudoch jeho občanov. Navrhujeme # Uskutočniť dialóg medzi zástupcami dnešnej pracovnej porady VPN so Slovenskou radou VPN a Koordinačným centrom VPN s cieľom vecne a konkrétne prerokovať návrhy a požiadavky účastníkov rokovania do 27.10. 1990, s dôrazom na prítomnosť členov vlády SR. Rokovania sa zúčastnia: pani Bartošová, Kucová, pán Kaščák, Matejka, Mačura, Bauman, Macuška, Fabian, Olejár, Majtán a Cifra. [[Kategória:Dokumenty]] 6ltbs20prooejyw6kr1df1s7rk3thfy 0 1970 9206 7261 2024-09-09T16:07:48Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. 11. 1990]] na [[Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. novembra 1990]]: vhodnější název 7261 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Verejnosť 3. 11. 1990'' Dňa 25. októbra 1990. keď SNR odhlasovala zákon o úradnom jazyku, ktorý nehumánnym spôsobom diskriminuje slovenský národ i príslušníkov všetkých národných menšín na území Slovenska, okrem národnostnej menšiny maďarskej, začali sme pred budovou SNR protestnú hladovku. Svoju hladovku sme začali v presvedčení, že žiaden zákon, ktorý je vo svojej podstate obrátený proti vlastnému národu a ponižuje jeho ľudskú dôstojnosť, nemôže nič ospravedlniť. Navyše, spomínaný zákon bol prijatý spôsobom, ktorým samotné predsedníctvom SNR počas parlamentnej rozpravy o návrhu zákona o jazyku niekoľkokrát porušilo zákon o rokovacom poriadku SNR, takže je vlastne sporné i to, či takto diskutovaný a schvaľovaný zákon o jazyku vôbec piati. Preto sme žiadali, aby sa SNR k prerokovávaniu zákona o úradnom jazyku na Slovensku vrátila a napravila pred tvárou sveta i pred tvárou vlastného národa chybu, ktorej sa dopustila. Naše žiadosti narážali na múr hluchoty, slepoty a neústupčivosti/Pochopili sme. že tu vlastne už nejde o logiku veci, o zákon, pravdu, právo, či o jazyk sám, ale o politické zápasy, ktoré sú hlavným motivačným znakom činnosti Slovenskej národnej rady a jej jednotlivých poslancov. A tu nastal paradox: Nás, ktorí sme zahájili spontánnu, neorganizovanú, nepolitickú hladovku, začali zo všetkých strán naši najvyšší politickí predstavitelia za výdatnej pomoci tzv. masovokomunikačných prostriedkov obviňovať z politických ambícií, či z manipulácie. Najprv nás spájali so Slovenskou národnou stranou, potom s Maticou slovenskou. Po celý čas sme protestovali proti takýmto nepravdám a dezinformáciám, ktorými bola naša verejnosť ovplyvňovaná, dezorientovaná a manipulovaná. Na pána Markuša - predsedu Matice slovenskej - začali vyvíjať nátlak, osočovali ho, že nás k našej hladovke podnecoval a nabádal nás, aby sme v nej zotrvávali. Pán Markuš po takýchto nehoráznych klamstvách ponúkol rezignáciu na svoju funkciu a oznámil nám, že je rozhodnutý začať hladovku sám na protest proti tomu, že my hladujeme. Nemohli sme na seba prijať takéto bremeno, aby za náš slobodný, dobrovoľný a nepolitický čin trpel nevinný človek, aby jeho prostredníctvom bol ohrozený osud celej Matice slovenskej. Preto sme sa rozhodli našu hladovku 1. novembra v DEŇ ZMIERENIA prerušiť na 7 dní, aby sme dali možnosť SNR napraviť chybu, ktorú spáchala na tomto národe. Žiadame, aby nám predseda SNR pán Mikloško do 7 dni predložil právne záruky, že sa tak stane. Pokiaľ SNR ostane k našim požiadavkám hluchá, zaväzujeme sa, tak ako sme to našej verejnosti oznámili v našom včerajšom oficiálnom vyhlásení v rozhlase a TV, že dňa 8. novembra od 12.00 hod pokračujeme v našej protestnej hladovke. Zároveň Vám oznamujeme, že ak bude nutné 8. novembra v prerušenej hladovke pokračovať, začneme jej druhú časť uskutočňovať drastickejším spôsobom, úmerným násiliu, ktoré doterajší zákon o úradnom jazyku v našej spoločnosti, najmä na juhu Slovenska vyvoláva. Dúfame, že nielen 1. november, ale i nasledujúcich 7 dní budú dňami zmierenia, ktoré prinesú tomuto národu i celému Slovensku ten prepotrebný priestor na pokojnú prácu a dôstojný život. Je to v moci našich pánov poslancov. Prosíme celý národ, všetkých obyvateľov Slovenska, aby nás v našom zápase podporili a zároveň ďakujeme všetkým tým tisíckam ľudí, ktorí nás po celé dni prichádzali povzbudiť a posilniť. [[Kategória:Dokumenty]] mknm0vkvxiuzx6yionanrz7os924gev 0 1971 8792 7360 2023-04-30T05:08:00Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8792 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Národná obroda 12. 10. 1990'' '''Predsedníctvo výboru Matice slovenskej považuje za správne zaujať jasný postoj k niektorým stanoviskám, ktoré sa objavili v tlači v súvislosti s celonárodným zhromaždením Matice slovenskej na námestí SNP 5. októbra t. r. v Bratislave.''' Denník Národná obroda publikoval stanovisko KC VPN k mítingu Za tú našu slovenčinu pod názvom „Nechápeme rozdúchavanie vášní“. Vedenie Matice slovenskej zastáva názor, že celonárodné zhromaždenie v Bratislave malo pokojný a dôstojný priebeh, prípravný výbor vyvinul maximálne úsilie, aby si zachovalo nadstranícky charakter. Po viacerých rokovaniach a nasledujúcej dohode sme dosiahli, že počas zhromaždenia Matice na tribúne nevystúpil s prejavom ani jediný zástupca politických strán a hnutí. S nasledujúcou pasážou v stanovisku KC VPN súhlasíme: „Videli a zažili sme zhromaždenie Matice slovenskej, videli a zažili sme vôľu, ktorá je aj našou vôľou.“ No musíme sa rozhodne dištancovať od toho, aby Matica niesla zodpovednosť za všetky heslá, výkriky a názory, ktoré sa na tomto zhromaždení prezentovali. Napokon, v mnohých prípadoch mohlo ísť aj o zámernú provokáciu, ako na začiatku svojho prejavu upozornil aj predseda výboru MS Jozef markuš. Ak sme sa však ešte nedávno na tom istom námestí dožadovali plurality a slobody vyjadrovania názorov, nemôžeme sa teraz stavať do úlohy cenzorov, ktoré budú vylučovať a brániť vyslovovať také postoje, ktoré sú odlišné od stanovísk terajšej moci. Na zhromaždení sa objavili aj heslá, transparenty a portréty, s ktorými možno oprávnene nesúhlasiť, no musíme si zvyknúť, že ich vyslovovanie je súčasťou demokracie. Ak sa na zhromaždení objavili extrémne požiadavky, múdrejšie bude hľadať ich príčiny. Nespôsobili ich v podstatnej miere najmä liknavosť, obštrukcie a manipulácie s prijatím zákona o slovenčine? Je prekvapujúce, že najzákladnejšie práva štátotvorného národa a úsilie o zvrchovanosť Slovenskej republiky sa pejoratívne značkujú ako „krátkozraké politické ciele“, čím sa Matici prisudzuje zámer, ktorý vo svojom programe vôbec nemá. Nemá v ňom vonkoncom potláčanie práv národnostných menšín. Matica len bráni právo vlastného národa na celom území Slovenskej republiky, najmä na juhu, kde sa Slováci ocitli v postavení podnájomníkov vo vlastnom dome. Práve Slováci na juhu sú tí ohrození, sú tí diskriminovaní. „Chápeme tiež problémy ľudí žijúcich na národnostne zmiešanom území,“ píše sa v stanovisku KC VPN. Myslíme si, že nestačí iba chápať, treba sa konečne zastať vlastného národa ä jeho problémy riešiť. V tom istom denníku sme si prečítali čudné názory premiéra federálnej vlády Mariána Čalfu v interview pre denník Uj Szó o tom, že „vec slovenských Maďarov bude lepšie zveriť Prahe.“ Matica slovenská sa dôrazne ohradzuje proti popieraniu zvrchovanosti Slovenskej republiky a je presvedčená, že spolunažívanie národnostných menšín so slovenským národom je schopná vyriešiť demokraticky a humánne vláda Slovenskej republiky. Myslíme si, že práve takéto poručníkovanie z Prahy rozdúchava tie vášne a extrémne názory, ktorých sa vo svojom stanovisku obáva KČ VPN. '''Predsedníctvo výboru MS''' [[Kategória:Dokumenty]] fagrdhm4n7a0dunn95h7z1ini5jxu5y 0 1972 9278 8332 2024-12-05T22:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Nechápeme rozdúchavanie vášní. Stanovisko VPN k mítingu Za tú našu slovenčinu z 5. 10. 1990]] na [[Nechápeme rozdúchavanie vášní. Stanovisko VPN k mítingu Za tú našu slovenčinu z 5. októbra 1990]]: vhodnější název 8332 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Národná obroda 5. 10. 1990'' '''Bratislava (NO) - Vo štvrtok 4. 10. 1990 poobede sa v Koordinačnom centre VPN konala diskusia jeho predstaviteľov s niekdajším prvým podpredsedom vlády národného porozumenia SR, ktorého do funkcie navrhla VPN a terajším predsedom Matice slovenskej Jozefom MarkuŠom. V pokojnom ovzduší sme si vymenili názory na koaličnú a matičnú verziu jazykového zákona. Konsenzus bol na dosah ruky. Zhodli sme sa v tom, že v tejto chvíli táto spoločnosť potrebuje pokojnú atmosféru, ľudí, ktorí nie sú zneistení vo svojom každodennom živote, atmosféru, v ktorej sa dá žiť a pracovať.''' Na druhý deň sa konal míting zvolaný Maticou slovenskou. Na margo tohto mítingu nám vo štvrtok počas stretnutia pán Markuš povedal: „Bude to nadstranícky míting, venujeme ho výhradne problematike, ktorá je dnes z hľadiska Matice slovenskej najaktuálnejšia.“ Videli a zažili sme zhromaždenie Matice slovenskej, videli a zažili sme vôľu, ktorá je aj našou vôľou. Videli a zažili sme však aj to, čo sa odohrávalo počas tohto zhromaždenia. Heslá hlásajúce národnostnú a rasovú neznášanlivosť, prejavy nenávisti, agresivity, zášte, ako aj nerozlíšenie spravodlivých požiadaviek slovenského národa od diskriminácie tých druhých. To, o čom zhromaždenie hovorilo, je predmetom rozhovorov jednotlivých politických strán a hnutí už dlhší čas. Veď jazykový zákon je v niekoľkých návrhoch pripravený na rokovanie SNR, čo samo o sebe je vyjadrením toho, že všetci chápeme potrebu zákona o slovenskom jazyku. Chápeme tiež problémy ľudí žijúcich na národnostne zmiešanom území, chápeme prirodzený pocit súdržnosti ľudí pri podpore prijatia jazykového zákona. Sami sme súčasťou tohto pohybu a venovali sme veľa a veľa času príprave zákona. Nechápeme však rozdúchavanie vášní vo chvíľach, keď jediné čo potrebujeme je atmosféra sociálneho pokoja. Nechápeme najmä zneužívanie tohto problému na krátkozraké politické ciele, ktoré sa skrývajú za pozitívnym zámerom. Nechápeme postavenie národného programu založené na potláčaní práv národnostných menšín a s čím sa už vôbec nehodláme zmieriť, je rozbíjanie republiky v čase, keď pred nami stoja úlohy také vážne, že tento akt by znamenal sociálnu, ekonomickú a politickú katastrofu. Koordinačné centrum hnutia VPN vyhlasuje, že národné cítenie je organickou súčasťou jeho platformy. Toleranciu a znášanlivosť považujeme za súčasť našej národnej povahy, preto nemôžeme byť ľahostajní, keď sa stávame svedkami toho, že za pozitívnym zámerom sa presadzuje diskriminácia a boj o moc. Keď sa sociálna neistota, ktorá je nevyhnutnou súčasťou premien našej ekonomiky, zneužíva na avanturizmus. Sme za riešenie prezretých národných problémov, sme však za to, aby sa riešili v pokojnej atmosfére, uvážlivo a spravodlivo. '''Za KC VPN Fedor Gál, Peter Zajac, Peter Tatár, Michal Horský, Juraj Flamík''' [[Kategória:Dokumenty]] esl70vkshijchin7z1qohq4lmkacscp 0 1975 9258 8257 2024-11-04T17:07:57Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Uchováme spoločný štát. Televízny príhovor slovenského premiéra Vladimíra Mečiara z 4. 11. 1990]] na [[Uchováme spoločný štát. Televízny príhovor slovenského premiéra Vladimíra Mečiara z 4. novembra 1990]]: vhodnější název 8257 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Národná obroda 5. 11. 1990'' '''Vážení spoluobčania, ''' keď som sa vám minulý týždeň prihováral, hovoril som o tom, že už si jeden deň voľna vyberiem aj ja. Nakoniec to vyzeralo tak, že tých dní voľna malo byť podstatne viac. Situácia, ktorá vznikla, bola pomerne komplikovaná. Ale pri riešení nemohol nikto nebrať do úvahy skutočnosť, že ste mi vyjadrili obrovskú podporu. Aj tí, čo si mysleli, že by to malo skončiť inak, nemohli nebrať do úvahy vaše stanoviská, názory a v podstate obavy, ako by ste reagovali na iný výsledok. Situáciu a jej riešenie veľmi ovplyvnil moment, ktorý som ani sám nečakal. V noci pred koaličnými rozhovormi stretli sa všetci ministri vlády Slovenskej republiky z VPN a Demokratickej strany a jednoznačne vyhlásili, že sú ochotní pracovať len v tej vláde, ktorej bude Mečiar predsedom. To bol druhý dôležitý moment. Samozrejme toto všetko viedlo k tomu, že Verejnosť proti násiliu i Demokratická strana mohli potom jednoznačne formulovať svoje stanoviská pri koaličných rozhovoroch. Koalícia zostala zachovaná, došlo k niekoľkým dohodám. Tie dohody zhruba predstavujú to, že Kresťanskodemokratické hnutie navrhne nového kandidáta na ministra vnútra, ale prijímať ho budeme v komisii. Návrh, ktorý som dal, aby to bol nestraník, neprešiel. Kresťanskodemokratické hnutie žiadalo, aby mohlo navrhnúť aj námestníka pre úsek verejnej bezpečnosti. Dohoda bola taká, že o tom budeme rokovať, musí sa najprv zhodnotiť, prečo by terajší nemal vyhovovať, a ak áno, musí byť zasa vybraný komisionálne, nemôže byť kandidovaný jednou stranou. Súčasťou dohody bolo aj to, že všetky strany zastavia proti sebe propagandu, ktorá by mala agresívny charakter, že budú hľadať cesty budúcej spolupráce. Táto časť dohody bola zo strany KDH porušená niekoľko hodín po tom, ako bola dohoda uzatvorená. Strany sa tiež dohodli, že navzájom upravia pravidlá svojho styku a svojho rokovania tak, aby nedochádzalo pri každej zmene vo vláde k tak závažným otrasom a k tomu, aby musel predseda vždycky dávať váhu svojej osoby, autority, i politickej existencie na vyváženie prípadných chýb a nedostatkov. Strany vedia, že návrhov na zmeny vo vláde som podal viac. Pokiaľ ide o ostatné otázky, vyplýva z nich niekoľko poučení. Samozrejmé demokracia, ktorá sa rodí, ešte nie je pevne fixovaná. Prepracovávame sa k nej tvrdo, cez množstvo chýb, omylov, i cez množstvo pozitívnych výsledkov. Hľadá sa spôsob koexistencie viacerých politických strán a združení. Pre vládu sa ukazuje, že musí nadväzovať podstatne širší kontakt nielen vo vnútri koalície, ale aj mimo koalície so všetkými politickými stranami a hnutiami. Ukazuje sa tiež, že každá strana a každé politické hnutie si musí výraznejšie profilovať i svoju vlastnú tvár i svoje vlastné vedúce osobnosti a hľadať podobu spôsobu existencie v politickom živote. Bojovať za čistotu zástavy strany alebo hnutia je veľmi pekné. Ale spôsob toho boja musí byť tiež primeraný novým podmienkam. Ešte máme v dobrej pamäti jednu stranu, ktorá nedávno dvíhala tak vysoko svoju zástavu, a tak kričala ... čistá, že si ani nevšímala, v čom stojí. Pokiaľ ide o osobnú stránku sporu Mečiar — Andráš, chcem povedať, že síce vystupovali dvaja protagonisti v tom spore, ale bol to predovšetkým zápas dvoch názorových koncepcií rozvoja štátnej správy i rozvoja systému riadenia, kde Andráš predstavoval určitú krajnosť. Krajnosť, ktorá v podstate znamenala spájanie štátneho života so straníckym. Národné výbory zaniknú, nové články sa konštituujú pomaly, je to celé rozhádzané. Zaznamenávame tam určitú vlnu nespokojnosti, nedostatkov. Rozkolísaná je Bezpečnosť, i mnohé íné. Mnohí mi hovorili, že či v tomto spore bol i osobný aspekt. Klamal by som, keby som povedal, že nie. Ten osobný aspekt vyplýval z toho, že boli pripravené nejaké materiály alebo niečo podobné, ktoré ma mali buď kríminalizovať, alebo sa malo vyhlásiť, že som agentom KGB a ako taký nemôžem existovať vo verejnom politickom živote. I predsedom Slovenskej národnej rady som bol požiadaný, aby som sa vyjadril k tomu, ako som v roku 1956 cez Andropova nadviazal kontakty so sovietskou spravodajskou službou. Vec sa brala vážne až dovtedy, kým som neupozornil, že prosím, aby ma ospravedlnili, ale že v roku 1956 som bol ešte žiakom základnej školy a že i keď nemám dobrú mienku o KGB, zrejme žiakov základnej školy nebrali a nepredpokladali už vtedy že budú predsedami vlády. Tak takýchto vecí bolo pripravených viacej. Je otázka, či bolo treba teraz sa postaviť proti. Áno, bolo! Bol tu obrovský časový tlak, vonkajší, i vnútorný, takže pri tých mnohých problémoch, ktoré máme zvonku, musíme si riešiť i problémy znútra. Nie je to jednoduché pre nikoho, na žiadnom pracovnom mieste, nikde, kde sa nachádza na území našej Slovenskej republiky. Za to, že sa k vám ešte prihováram, ďakujem predovšetkým vám, občania. Bolo to i vaše rozhodnutie, bol to náš spoločný zápas a je to i náš spoločný výsledok. Treba však z každej strany, ktorá je v koalícii, veľmi, veľmi dobre zvažovať, aký bude ďalší život. Myslím, že ďalší podobný otras by už koalícia neprežila. Minulý týždeň sme zaznamenali návštevu pána prezidenta na Slovensku. Bola to veľmi významná návšteva, ktorá nadväzovala na naše stretnutie v Slavkove pri Brne. Žiadna bitka sa v Slavkove, nekonala, podobnosť s napoleonskou vojnou nevyvolala žiadne asociácie, ani nič podobné, tam nebolo. Základná otázka môjho rokovania s pánom prezidentom, i rokovania v Slavkove, bola otázka spoločného štátu Čechov a Slovákov. V Slavkove bol podaný i návrh, aby sa o tejto veci uskutočnilo referendum. Bol som sám proti, návrh nakoniec neprešiel. Naše stanovisko bolo jednoznačné, že sme za spolužitie Čechov a Slovákov v jednom spoločnom štáte. Ubezpečili sme, že naprostá väčšina Slovákov si želá tento spoločný štát uchovať, ale želá si tiež, aby vo veciach, ktoré súvisia so spoločenským životom na Slovensku, sa mohlo maximálne rozhodovať v orgánoch vlády Slovenskej republiky, Slovenskej národnej rady. Chceme nové usporiadanie vzťahov, ktoré by nám umožnilo efektívnejšie žiť spolu obidvom. Súčasne sme povedali aj to, že ak by si česká strana takéto spolužitie neželala, bolo by nám to veľmi ľúto, ale vedeli by sme takéto stanovisko prijať. Záver bol taký, že sme sa zhodli, že spoločné spolužitie je spoločným záujmom, oboch štátov. Druhá závažná oblasť rokovania boli kompetenčné vzťahy. Zajtra sa stretnú všetci traja predsedovia vlád, aby do tejto otázky konečné stanovisko za vlády povedali oni sami. Pretože nie na všetkom sa ministri dohodli. Vytvára sa zaujímavá situácia. Česká ä slovenská vláda sa dohodli a postupujú spolu smerom k vláde federálnej, spoločnými názormi a stanoviskami, ktoré sú v mnohých veciach rozdielne. Bránime záujmy republík a tým aj záujmy federácie, no sme proti tým, ktorí majú koncepciu, že treba najprv brániť záujmy federácie a z tých rozhodnúť potom, čo prejde k republikám dole. Z toho vyplýva potom naše právo zasahovať do sociálnych a ekonomických procesov na Slovensku, ktoré je dnes veľa ráz obmedzené a o mnohých závažných opatreniach — cenových a ďalších sa dozvedáme až následne. Taký stav je pre nás neprijateľný. Pri rozhovoroch s pánom prezidentom sme preberali všetko možné. Bola aj chvíľa, keď sme si spolu posedeli, keď nám prišli zahrať na husliach a spomínali sme, že v slovenskej piesni je vyjadrené všetko, čo sa vyjadriť dá. Zo sprievodu pána prezidenta mi dali otázku, či slovenská pieseň počíta aj s cestou Slovákov do Európy. Ubezpečil som ich, že určite. A keď sme rozoberali túto tému, tak na nápev piesne Keď sa Slovák preč do sveta poberal, som zanôtil Zbohom, otec, zbohom, mati, sestra, brat, už sa musím do Európy poberať. A keď v druhej slohe som povedal, že keď deti tvoje v Európe sa túlajú a na teba zem slovenská nedbajú, tak celý zbor, ktorý tam bol, uznal, že Slováci sa ozaj i na cestu do Európy všestranne pripravujú a sú na ňu pripravení už veľmi dávno. Vážení spoluobčania, ďakujem vám za pozornosť dnes večer i za podporu, ktorú som mimoriadne silno cítil i počas celých týchto ťažkých dvoch týždňov. Ďakujem vám. [[Kategória:Dokumenty]] hn5iqtrdqs93arv6w9bqr3vm3ebkx71 0 1976 8515 7740 2022-06-20T09:07:46Z Danny B. 47 typo; oprava uvozovek 8515 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: denník Pravda 6. 02. 1991'' Finančná sekcia NEZES-u na svojom zasadaní 4. februára 1991 prehodnotila otázky uplatňovania finančnej a cenovej politiky v ekonomickej reforme ČSFR a na Slovensku. Konštatuje: * A. Ekonomická reforma realizovaná v ČSFR znevýhodňuje ekonomiku Slovenska. * B. Zhromaždení ekonomickí odborníci požadujú prijímať také opatrenia, ktoré od začiatku rešpektujú sociálny komplex trhového mechanizmu, nech už je prameň navrhovaných opatrení akýkoľvek. * C. Slovenská ekonomika sa má včleniť do európskej a svetovej ekonomiky ako svojprávny subjekt, pri plnom rešpektovaní jej potrieb a záujmov. Finančná sekcia NEZES-u v tejto súvislosti prijala takéto stanovisko: # Ekonomická kompetencia SR vo forme jej úplnej zvrchovanosti pri tvorbe a uplatňovaní adekvátnych ekonomických nástrojov vrátane daní, cien, ciel a meny je nevyhnutná, ak chceme ovplyvňovať tvorbu jednotlivých ekonomických nástrojov. # V pripravovanej Ústave SR jednoznačne zakotviť suverenitu SR nielen v ekonomickej, ale aj politickej oblasti. Veci do spoločnej kompetencie zveriť neveľkému počtu spoločných orgánov na základe štátnej zmluvy medzi SR a ČR. # Slovenské daňové zákony by mali rešpektovať všetky najprogresívnejšie daňové systémy sveta, vrátane daňovej správy, najmä však systémy ES, vrátane systému úľav, odpočítateľných položiek, výšok sadzieb, podnecujúcich podnikateľskú aktivitu aj zamestnanosť, zavedenie jednej sadzby dane z pridanej hodnoty. NEZES odporúča preto prijať osobitné zákony SNR v tejto oblasti, vrátane zákona o podpore investovania na Slovensku. # V záujme zmiernenia negatívnych sociálnych dôsledkov ekonomickej reformy, teraz hlavne nedostatočne premyslenej cenovej liberalizácie, ktorá sa stále ešte uskutočňuje v supermonopolnom prostredí a bez vykonanej privatizácie, treba dočasne rozšíriť okruh regulovaných cien potravinárskych a ďalších výrobkov dennej spotreby. Treba tiež urýchlene pripraviť systém kompenzácií cenového rastu pre obyvateľstvo. # Popri „reštriktívnej“ politike všestranne iniciovať a hľadať prvky podnecujúce ekonomické oživenie podnikateľsky schopných subjektov. Nemožno v rámci ekonomickej reformy ČSFR zabúdať na tvorbu hmotných i peňažných zdrojov nevyhnutných na udržanie životných istôt dosiahnutých v minulosti. Treba rozhodne zastaviť pokles agregátnej ponuky, ale naopak usilovať sa o jej vzostup v záujme ekonomickej rovnováhy na vyššej úrovni. # Akútny problém týchto dni je principiálne riešiť otázky súvisiace s trvalé sa obracajúcimi zásobami. Keďže tento problém vznikol administratívnymi zásahmi z centra, je povinnosťou centra doriešiť úverovanie a oddlženie podnikov, a tak zabrániť ekonomickému kolapsu niektorých, aj prosperujúcich podnikov. # Pri rokovaniach s misiami medzinárodných inštitúcií (MMF, Svetová banka) treba paritným zastúpením českých a slovenských odborníkov presadzovať záujmy slovenskej ekonomiky a nepripustiť ich doterajšie obchádzanie. # Treba zároveň čo najviac a čo najskôr urýchliť reformu bankovej sústavy, zrýchliť demonopolizáciu úverovo-peňažnej sféry, čo je dnes jeden zo základných predpokladov prechodu Slovenska k trhovej ekonomike. Osobitnú pozornosť pritom venovať podpore investičnej činnosti a poľnohospodárstvu. '''Finančná sekcia NEZES-u''' '''Rada NEZES-u''' [[Kategória:Dokumenty]] m7ksojqv3lzvjl1qz9hstrtt65prxfj 0 1977 7404 3198 2017-08-29T19:32:38Z Wizzard 3 7404 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''denník Pravda ? marec 1991'' NEZES, nezávislé združenie ekonómov Slovenska, predložilo Stanovisko k radikálnej ekonomickej reforme a k hospodárskej zvrchovanosti SR. NEZES neváha s používaním slov asociálny, nekvalifikovaný, nazýva radikálnu reformu veľkým experimentom, ktorý sa zrýchleným tempom približuje k hranici svojej únosnosti. Podľa nezávislého združenia celej Česko-Slovenskej ekonomike hrozí zrútenie následkom klesajúcej výroby, rozvratu vnútorného trhu infláciou, škrtenia rozvojových zdrojov reštriktívnou politikou a rastu zahraničnej zadĺženosti smerujúcej k nežiadúcej závislosti od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Občanom Česko-Sovenska prichodí, podľa tohto stanoviska, prinášať na oltár reformy čoraz väčšie obete. Práve toto tvrdenie, podľa nášho názoru, svedčí o nepochopení filozofie reformy. Občania skutočne prinášajú obete, napokon nik z tzv. reformných ekonómov im nesľuboval nekonfliktnú premenu hospodárstva nasledujúcu hneď po politickom rozhodnutí. Rovnako zavádzajúce je hmlisté vyjadrenie o nedemokratickosti - voľne citujeme - prevaľovania nákladov, neodbornej transformácie ekonomiky na obyvateľstvo. Reforma má naozaj nemalé náklady. Akokoľvek obrovské by sa nám zdali, budú vždy menšie ako náklady za nereformu. V našom štáte, v oboch republikách, nežije nik iný ako občania. Nik iný tieto náklady niesť nemôže. Uvedomujeme si vždy dosť zmysluplnosť obete? Alebo chceme uveriť, že existuje akási mocná bytosť — štát — ktorý za nás čosi zaplatí, ponesie bremeno? Tento názor, aj keď nie otvorene vyslovený, zásadne odmietame ako prejav populizmu, snahu spútať prirodzenú ľudskú túžbu po slobode. Uvedomujeme si, že prejavy reformy sú pre mnohých občanov ťaživé, nepríjemné. Ako ekonómovia však opäť zdôrazňujeme, že inej cesty niet, ak nechceme bolesť predlžovať, ak skutočne chceme ekonomiku transformovať. Reštrikcia, liberalizácia, privatizácia a vnútorná vymeniteľnosť meny sú základné piliere reformy. Pokusy ich spochybniť sa vymykajú z rámca reformnej orientácie a nazdávame sa, že sú iba možno dobre mienenou snahou konzervovať v pozmenenej podobe štátny dirigizmus. Vyznávame slobodu a demokraciu aj v ekonomike. Sociálnosť ekonomiky je zvyčajne prejavom jej sily. Ak sa o čosi podobné začne snažiť hospodárstvo slabé, zviechajúce sa, pripomína to trápne ústenie do asociálnosti v podobe sociálneho rovnostárstva. Myslíme si, že všeobecné princípy ekonomickej reformy nemajú národný základ. Ekonomické slobody, súkromné vlastníctvo, ceny či vymeniteľnosť meny sú založené nie na právach národných, ale všeľudských, občianskych. Snažiť sa nájsť národný model reformy je pre nás márnosť, nič len márnosť. Nekonštruktivna kritika všetkého federálneho či českého je nebezpečná nielen preto, že vyvoláva nacionálne vášne a neznášanlivosť, ale aj preto, že odvádza pozornosť od potreby radikálnej ekonomickej reformy. Takéto názory a postoje sa snažia presvedčiť verejnosť, že na riešenie našich závažných ekonomických problémov nám stačí oddeliť sa od českej reformy, od Prahy a zjednotiť sa na pozícii, že všetci sme Slováci. Prístup k ekonomickej reforme na národnom, slovenskom zjednotení je však bezvýchodiskový - skôr či neskôr by aj tak viedol k polarizácii postojov na iných než národných princípoch. '''J. Antalová, P. Baláž, E. Ďuriš, K. Hojo, M. Horniaček, J. Kelo, A. Kršáková, J. Kučerák, J. Marček, l. Mikloš, F. Okruhlica, M. Puhová, E. Randáková, l. Selecký, J. Schramm, V. Šimuničová, M. Šišková, J. Števove, A. Vavro, Š. Veselovský, P. Vojtech, E. Vržďák, E. Žitňanský''' [[Kategória:Dokumenty]] th51hma768dnc2zzqrrr7d2vfkqd7zg 0 1978 8301 7295 2021-07-15T20:07:24Z Danny B. 47 typo 8301 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Slovenská národná rada v zmysle politického a historického odkazu veľkomoravského štátu a cyrilometodovského duchovného dedičstva, pamätlivá skúseností slovenského národa zo stáročných zápasov o národné bytie a štátne sebaurčenie, rozhodnutá presadzovať práva príslušníkov národnosti a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike, v úcte k susedným a ostatným národom, deklarujúc Slovenskú republiku ako plnoprávneho nezávislého člena európskeho spoločenstva štátov, v zhode s princípami celosvetovo uznávaných medzinárodných aktov, s vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho vôľu slávnostne vyhlasuje štátnu suverenitu Slovenskej republiky v zmysle zvrchovanosti jej štátnej moci na území SR a nezávislosti v medzinárodných vzťahoch. == Článok 1 == Slovenská republika je suverénny štát, ktorý vznikol na základe neodňateľného samourčovacieho práva slovenského národa, štátneho charakteru jeho jazyka a zvrchovaného práva rozhodovať o svojom osude. Všetky práva Slovenskej republiky ako suverénneho demokratického a právneho štátu sa uskutočňujú v zhode so všeobecne platnými normami medzinárodného práva. Slovenská republika reprezentovaná ústavnými orgánmi má svoj štátny znak, zástavu, hymnu a pečať. Každý násilný čin jednotlivca, organizácie či politického hnutia proti štátnej suverenite Slovenskej republiky a jej územnej celistvosti je protiprávny. Zmena územia SR sa môže vykonať len na základe rozhodnutia Slovenskej národnej rady. == Článok 2 == Nositeľom suverenity a jediným zdrojom štátnej moci Slovenskej republiky sú občania SR. Všetci občania SR bez rozdielu národnosti, vierovyznania, sociálneho pôvodu, postavenia, rasy či pohlavia sú si rovní. Právo vystupovať v mene slovenského národa a ľudu SR má len zákonná Slovenská národná rada a vláda Slovenskej republiky. == Článok 3 == Štátna suverenita Slovenskej republiky sa uvádza do života v záujme slobodného rozvoja a dôstojného života každého občana SR zabezpečením občianskych práv a slobôd v súlade s jej ústavou a príslušnými medzinárodnými záväzkami. Všetky formy vlastníctva požívajú rovnakú, zákonnú ochranu. == Článok 4 == Udeľovanie a zbavovanie štátneho občianstva je neodňateľnou súčasťou suverenity Slovenskej republiky. Slovenská republika ochraňuje práva, zdravie a zákonné záujmy svojich občanov, stará sa o zabezpečenie ich sociálnych istôt. Nikoho nemožno zbaviť štátneho občianstva proti jeho vôli. Občania Slovenskej republiky sú pod jej ochranou aj mimo hraníc SR. == Článok 5 == Pôda, nerastné bohatstvo a ostatné prírodné zdroje na území SR, ako aj vzdušný priestor sú vlastníctvom slovenského ľudu. Slovenská republika má právo na svoj podiel na zlatom poklade ČSFR aj na jej devízových rezervách. Slovenská republika vytvára vlastný hospodársky systém. Zriaďuje Slovenskú národnú banku, finančný a úverový systém, vydáva povolenie na zriaďovanie iných bánk na svojom území, organizuje vlastnú daňovú, colnú a poštovú správu. V prípade potreby vytvára vlastnú menovú sústavu. Do regulácie cien vstupuje len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme sociálnych istôt občanov SR. == Článok 6 == Na územi Slovenskej republiky platí zvrchovanosť jej zákonov. V prípade, že akýkoľvek zákon by sa ocitol v rozpore so zákonmi SR, neuvedie sa do života na jej území bez súhlasu SNR. Na dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti sa zriaďuje ústavný súd SR. == Článok 7 == Slovenská republika vyčleňuje zo svojho rozpočtu nevyhnutné prostriedky na rozvoj kultúrneho a duchovného života slovenského národa a príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na jej území aj prostredníctvom televízie, filmu, tlače a ďalších prostriedkov komunikácie, ktoré sú jej vlastníctvom. Slovenská republika sa stará o rozvoj slovenčiny ako štátneho a úradného jazyka. Príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín zaručuje používanie ich jazyka v súlade s medzinárodnoprávnymi dokumentami. Podrobnosti upraví zákon. == Článok 8 == Slovenská republika vytváral vlastné ozbrojené sily a orgány štátnej a občianskej bezpečnosti. Nijaké cudzie ozbrojené jednotky nesmú byť rozmiestnené na území bez predchádzajúceho súhlasu SNR a vlády SR. Slovenská republika podporuje úsilie smerujúce k všeobecnému zníženiu množstva zbraní najmä zbrani hromadného ničenia a k vlastnej neutralite. == Článok 9 == Ciele tejto Deklarácie uvedie do života Slovenská národná rada prijatím ústavy Slovenskej republiky. == Článok 10 == Slovenská republika slobodne dobrovoľne a samostatne rozhoduje o svojom vstupe do zväzkov s inými štátmi a o výstupe z nich. Slovenská republika po prijatí Deklarácie zvrchovanosti navrhuje Českej republike uzavrieť štátnu zmluvu o spolupráci na základe zásad, na ktorých sa obe republiky dohodnú. Podpísané iniciatívy mienia podať Deklaráciu po jej pripomienkovaní ako podnet do Slovenskej národnej rady. Návrh deklarácie koncipovali Zvrchované Slovensko - 61 rokov k slovenskej identite, Spolok slovenskej inteligencie Korene, Štúrova spoločnosť. Slovenské národnodemokratické hnutie, Syntéza 90. == Zdroj == * ''Verejnosť'', 4. marec 1991 [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1991]] nbv9fa7qmqkii42066ur7rhglh5uijq 0 1984 9243 8243 2024-10-22T20:07:09Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie Vladimíra Clementisa v diskusii o jazykovej otázke zorganizovanej Štefánikovou spoločnosťou v Bratislave 18. 11. 1937]] na [[Vystúpenie Vladimíra Clementisa v diskusii o jazykovej otázke zorganizovanej Štefánikovou spoločnosťou v Bratislave 18. novembra 1937]]: vhodnější název 8243 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Vladimír Clementis | ZDROJ = „Jednota", 4. decembra 1937, roč. 1., č. 28, príloha str. 3 až 8 | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Vladimír Clementis, Vzduch našich čias II. (Ústav dejín KSS Bratislava 1967)'' '''O jazykovej otázke na Slovensku''' '''I.''' Myslím, že základné tézy pána prof. Pešku sú mylné. Mylné je, ak niekto za podklad diskusie by chcel vziať otázku ako sú pomery Čechov a Slovákov ustálené zákonom. Takéto vysvetľovanie by nás mohlo zaviesť do závozu. Prof. Peška vychádza z predpokladu jednotného národa československého a poukazuje na to, že práve v dnešnej dobe, keď sme politicky ohrozovaní, treba zvlášť prízvukovať túto jednotnosť Toto prízvukovanie však ešte nezmení nijako zásadne sociologický fakt. Lebo vlastne niet jednotného československého národa, ale sociologickým faktom je národ slovenský a národ český. Treba sa zaoberať otázkou, či táto skutočnosť môže, alebo by mohla znamenať ohrozenie republiky i československého štátu. Myslím, že nie. Práve naopak. Uvedomiť si, že tu jestvuje národ český a slovenský, znamená síce odstránenie ideológie ktorá hovorí o jednotnom národe štátnom, ale myslím, že je to šťastím pre nás. Treba si uvedomiť, že v republike žije toľko a toľko Nemcov, Maďarov a iných. Neprospelo by štátu, keby sme hlásali, že táto republika je republika národná. Tak by sme týchto druhých občanov nepresvedčili o povinnej obrane tejto republiky. Neobstojí teda ani politicky dôvod, že naša existencia by vyžadovala potrebu hlásania jednotnosti národa. Práve naopak. Len čo si uvedomíme, že zdrvujúca väčšina kultúrnych, politických i literárnych pracovníkov slovenských je presvedčená, že je tu národ slovenský i český, tak ostáva len nepatrná a ľahká úloha presvedčiť tých, ktorí ešte kolíšu, že treba sa vyvarovať všetkého, čo vyvoláva trecie plochy medzi národom českým a slovenským. Vlani to krásne vyjadril sjazd slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Len čo akceptujeme stanovisko rovný s rovným, tak sa zbavíme všetkých ilogizmov, predovšetkým hlásania jednotnosti československého národa, čo je konštrukciou, ale nie sociologickým faktom. Z toho stanoviska hľadiac na otázku slovenčiny a češtiny na Slovensku, teda ako rovný s rovným, bolo by treba vytýkal niektorým českým kruhom nepochopenie pre dnešný politicko-sociálny i duchovný stav slovenského národa. Prof. Peška poukázal na to, že jazyková otázka je dosť podradná. To by šlo, ale myslím, že mladý slovenský nacionalizmus kladie na otázku jazykovú veľký dôraz z pochopiteľných príčin. Slováci nemajú také dejiny ako Česi, a preto je táto otázka taká citová. A tu musím vytýkať nedostatočné rešpektovanie tohto citu. Ja dosiaľ nechápem, prečo sa robia také lapálie tým, že boli vyhlášky na fakultách písané do posledných čias po česky. Prečo? Sú na Karlovej univerzite písané po slovensky? Je vecou taktu, aby vyhlášky boli písané po slovensky, aby i úradovanie sa dialo výhradne v jazyku slovenskom. Otázka prednášok je otázkou komplikovanejšou. Je ťažké žiadať, aby sa o českej kultúre, hudbe prednášalo po slovensky. To je sčasti oprávnené, ale mám dojem, že sú určité predmety na univerzite, pre ktoré má slovenčina dostatočnú terminológiu a ktoré by sa bez ťažkostí mohli prednášať po slovensky. Prečo napríklad by sa na právnickej fakulte nemohlo prednášať po slovensky? Na druhej strane chápem, keď na filozofickej fakulte prednášal prof. Mukařovský po česky. Teda Slovák, ktorý sa dostal na univerzitu českú, ak má prednášať o veciach, ktoré nevyžadujú presnú terminológiu, nech prednáša po česky, ale na druhej strane, keby išlo o špeciálne otázky slovenské, nesmie byť z českej strany námietok, aby prednášal po slovensky. '''II.''' Prof. Marušiak veľmi zle porozumel, ako to myslel dr. Poničan s plebiscitom. Nikomu, ani dr. Poničanovi, nenapadlo vysloviť požiadavku plebiscitu. Takáto požiadavka by musela byť odmietnutá. Druhá poznámka: Je nepochopiteľné, keď mi prof. Štúr chce imputovať, ako by som ja chcel, aby Česi na Slovensku hovorili po slovensky. Chráňboh. Ani ma nenapadlo. Vyslovil som len požiadavku, že bolo by želateľné, aby na univerzite sa prednášalo po slovensky, kde to vyžaduje štruktúra prednášok. Na tejto diskusii sa rozchádzame v otázke: jeden národ, dva národy. Tešíme sa, že o veci bude prof. Štefánek prednášať na seminári. Na prednášky prídeme. Hovorilo sa, že máme tvoriť politické, hospodárske i kultúrne spoločné hodnoty. To nemyslia azda ani vážne tí, čo to hlásajú. Rozhodne musíme žiadať zo všetkých strán, aby sa bral zreteľ na politickú situáciu, ktorá je veľmi nebezpečná. Mýli sa Priateľ Bartek, že otázka jazyková je najdôležitejšou otázkou dneška. Nie je to tak. Stavať túto otázku ako osudovú otázku dneška je politická chyba alebo ešte niečo horšie. Bolo by však želateľné, aby sme pochopili jednu vec: O týchto otázkach vedeckého charakteru, o otázkach, ktoré majú politickú váhu, možno diskutovať, netreba sa nám pred nimi uzavierať, netreba volať o pomoc legionárov. Prosím len, aby sa na nás nešlo s nejakými demagogickými otázkami, to by sme zásadne odmietli. Mladá slovenská generácia si veľmi dobre uvedomuje, čo znamená pre ňu spolužitie s českým národom. Všimnite si, že i tí, čo sa stavajú stopercentne na stanovisko slovenského národa, dnes i v budúcnosti sa k nám hlásia. '''Pramene:''' „Jednota", 4. decembra 1937, roč. 1., č. 28, príloha str. 3 až 8 [[Kategória:Dokumenty]] o3bb1x52wb4c4314txjbr3yzc6rl5oq 0 1988 8864 8698 2023-08-10T02:07:41Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8864 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa:'' ''Ladislav Takáč, ...preto, že si Maďar! (pre Nadáciu Milana Šimečku vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2003)'' '''Slovutná Československá vláda a Slovenská národná rada!''' Maďari žijúci na území Slovenska hlásia sa týmto úctivo pred Československou vládou, resp. pred jej terajšími predstaviteľmi, pred Slovenskou národnou radou. Maďari, ktorí na tomto území žijú, oznamujú sebavedome a s čistým svedomím, že odo dňa 14. marca 1939 neprevinil! sa dodnes ani myšlienkami, ani činmi proti myšlienke demokracie a humanizmu. Títo Maďari s kľudným svedomím môžu tvrdiť, že aj za najťažších okolností sa im podarilo vo vlastnom kruhu zotrvať na všetkých tých zásadách a ich udržať, ktoré urobia človeka hodným, aby bol vážený. Slovenskí Maďari nechcú popierať, že očakávali zlepšenie svojho osudu po trianonskej mierovej zmluve pokojnou revíziou týchto zmlúv. Túto svoju túžbu chceli však dosiahnuť vždy len pokojnou cestou, a nesmerovala táto túžba a politický cieľ proti českému alebo slovenskému národu, a práve preto sa hlási tunajšia maďarská pospolitosť čo najúprimnejšie ku konštruktívnej spolupráci ľudovodemokratickej Československej republike. Predseda Maďarskej strany na Slovensku a jej politický vedúci je Ján Esterházy. My, ktorí patríme k jeho najužším spolupracovníkom, vieme, že má v úmysle o svojej činnosti podať československej vláde, resp. Slovenskej národnej rade osvedčujúce hlásenie. Keďže my, dolu podpísaní, máme o tom pozitívnu vedomosť, ale súčasne vieme aj to, že Ján Esterházy momentálne nemá možnosť, aby sa dostavil pred československú vládu, resp. pred Slovenskú národnú radu, prosíme úctivo, aby ste vzali dočasne na láskavé vedomie naše tu predostreté vývody s tým, že uvádzame tu len púhe fakty. Prosíme Československú vládu resp. Slovenskú národnú radu čo najúctivejšie, aby blahovoľne posúdila tento náš pamätný spis a nakoľko by potrebovala nejaké vysvetlenie, aby okrem predsedu Maďarskej strany, Jána Esterházyho, ráčila vypočuť dole podpísaných pred tým, čo by chcela priniesť v maďarských veciach konečné rozhodnutie. Bolestne a deprimujúco pôsobí na nás, že zodpovední činitelia znovuzrodeného štátu následkom akéhosi optického klamú stotožňujú šesťročný postoj Maďarov na Slovensku s atitudou Nemcov a oných Slovákov, ktorí ruka v ruke potupili večné piliere ľudskosti, rovnosti, pravdy a právneho poriadku. Z tohto stotožnenia vyvierajú pre nás už teraz nesmierne škody a majú plynúť ešte ďalšie. Proti tomuto stotožňovaniu s Nemcami ohradzujeme sa čo najrozhodnejšie, odvolávajúc sa na demokratické ľudové ideály novej Európy, ku ktorým má maďarský národ tiež silné historické vzťahy. Protestujeme, lebo náš šesťročný postoj bol úplne jasný. Berieme na vedomie všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady a s našou vrodenou úctou voči zákonom sľubujeme, že tieto aj dodržíme. K hore uvedenému treba nám na krátko spomenúť nasledujúce dáta a fakty, ktoré sme ochotní podrobne a hodnoverne dokázať: Maďari žijúci na Slovensku, odolávali v rokoch 1938 až 1945 všetkými svojimi silami - a ich počet v slovenskom štáte nebol veľký - každému fašizmu a hitlerizmu, a neberúc zreteľ na materiálne výhody alebo mocenské možnosti, z vnútorného mravného presvedčenia odmietli výzvy nemeckých a slovenských mocipánov k spolupráci. Maďarská strana (Magyar párt) na Slovensku nemôže byť v žiadnej relácii stotožňovaná s bývalou Nemeckou stranou (Deutsche Partei) na Slovensku a je všeobecne známe, že Maďari a Maďarská strana nebola vôbec v kladnej relácii k Nemcom, k Nemeckej strane, ale ani k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, k Hlinkovej garde a k Hlinkovej mládeži. Naopak, Nemci a spomenuté slovenské organizácie prenasledovali Maďarov a Maďarskú stranu. Maďarská strana bola na Slovensku jediná „protinacistická“ politická strana. Tunajší Maďari sa uchýlili od hitlerizmu a fašizmu k praktickým službám kresťanstva a humanity. Odmietla samozrejme aj hitlerovský pozdrav, známe zdvíhanie pravej ruky. Maďarská strana bola preto behom posledných rokov vystavená úradne i mimoúradne, priamo a nepriamo, najväčšiemu prenasledovaniu. „Grenzbote“, orgán Nemeckej strany, označoval nepriateľov hitlerizmu na Slovensku nie raz takto: Tschechen, Juden, Madjaren, komunistische Umtrieben. Keď v novembri ÚŠB v Bratislave pozatvárala maďarských intelektuálov, medzi nimi rad novinárov, noviny „Grenzbote“ komentovali túto udalosť podtitulom „Beneš, Hodža, Komunistenfreunde“. Maďarská strana nemala žiadnu polovojenskú organizáciu, ako bola HG a FS. Organizácia maďarských skautov bola ešte v roku 1939 zakázaná pre svoj demokratický a anglický duch a spôsoby. Cez celých uplynulých 6 rokov nebola povolená ani jedna maďarský odborová organizácia. Keď raz muži, organizovaní v Maďarskej strane - samozrejme bez zbraní - zišli sa s cieľom telocviku, na udanie jedného člena FS objavili sa na mieste členovia formácie HG a FS, zbili týchto Maďarov a vedúceho skupiny, Bikszárdyho, vohnali do smrti. Cez 6 rokov držali vo väznici bratislavskej ÚŠB a v Ilave okolo 10 000 Maďarov pre ich protifašistický postoj. Hlavný redaktor Štefan Floch umrel krátko po jeho vypustení na chorobu, ktorú dostal vo väzení. Teror proti Maďarom nemal hranice. Nemci obviňovali verejne Maďarskú stranu, že má židovských členov. Z podobných dôvodov žiadali zatvorenie bratislavského, prešovského a levočského maďarského kasína, čo sa aj stalo. Zatvorili maďarský Spolok pre ochranu rodiny „Magyar Családvédő Egyesület“. Nepovolil! účinkovanie prezidentom Masarykom zakladanej Vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti („Tudományos, Irodalmi és Művészeti Társaság“), na čele ktorej ustanovili zlomyseľného vládneho komisára, ktorý zatvoril spoločnosť a majetok zhabal. Stá a stá Maďarov, hlavne chudobní ľudia, strácali svoje štátne občianstvo, svoje zamestnanie, svoju penziu. Vyhostenie Maďarov zo Slovenska bolo na dennom poriadku. Stále im boli zbavované rádiá, zbrane, knihy, športové veci - vypli im telefón. Domovými prehliadkami, vypočúvaniami, policajnými a žandárskymi hláseniami znepokojovali Maďarov pravidelne, tak v Bratislave, ako aj na vidieku. Maďarské divadelné predstavenia v Národnom divadle neboli povolené, takisto boli znemožnené kultúrne spojenia s materskou krajinou. Z maďarskej verejnej knižnice odstránili práce demokratického rázu. Zavreli časť maďarských škôl, restringovali počet tried, zakázali maďarské učebnice z dôb ČSR, prepustili časť učiteľov a profesorov. Odopreli našim vysokoškolákom štipendiá a výhodné internátne miesta, nedali nám povolenie vycestovania, slovom, odobrali nám všetky tie výhody, ktoré sme si v časoch bývalej ČSR získali. Tak sa stalo, že Maďari boli pre svoju humanitu a vernosť k zásadám (demokratizmu) najprenasledovanejšou spoločenskou vrstvou Slovenska. Nemci sa pokúsili, hlavne v Bratislave a na Spiši analyzáciou mena a v pozadí materiálnym a úradným vyhrážaním získať si pre svoju rasovú teóriu tých Maďarov, ktorí nemali maďarsky znejúce mená. Avšak v jadre táto snaha zlyhala. Tunajší Maďari nestotožňovali sa ani s tými Maďarmi, ktorí kvôli podlým arizačným výhodám, ako novorodení Slováci alebo Nemci, zmenou mena objavili sa v Nemeckej strane alebo HSĽS a dostali preto odmenu zradcovskú. Nemci aj na poli duchovnom hatili zastrašením každú budovateľskú prácu. Maďari napriek tomu vytrvali verne a húževnato pri svojich demokratických životných zásadách a pri svojom humánnom zmýšľaní. Nemali v ohni dve želiezka, ale odmietli hitlerovský svet. Nemecké vyslanectvo poslalo do Krajinskej centrály Maďarskej strany v Bratislave desaťtisíce propagačných spisov, ktoré tam boli systematicky zničené, ani jeden takýto spis sa nedostal do rúk členom strany. Keď slovenská vláda zriadila samostatné nemecké evanjelické biskupstvo, maďarskí evanjelici na Slovensku sa voči tomuto chovali naprosto rezervovane a spojili sa buď so slovenskými evanjelikmi, alebo vyhli sa vôbec zlúčeniu. Na tomto poli hral dôležitú úlohu Ján Esterházy, krajinský predseda Maďarskej strany a jediný maďarský poslanec v parlamente, ktorý bol zároveň jediným opozičným členom v slovenskom parlamente. Ján Esterházy je aj z československej minulosti známy tým, že presadil oproti Andorovi Jarošovi, že maďarskí členovia pražského parlamentu pri voľbe prezidenta Republiky dali svoje hlasy za dr. Edvarda Beneša. Úlohu a účinkovanie Jána Esterházyho možno posudzovať z viacerých hľadísk, ale nech je sudcom hocikto, musí objektívne uznať, že musel rozhodovať a jednať za najchúlostivejších pomerov, a on zvolil pri tom cestu najčestnejšiu. Z politickej účelnosti musel robiť aj také prejavy, s ktorými nikdy nesúhlasil. Ale, ako je všeobecne známe, jedine Ján Esterházy to bol, ktorý neodhlasoval slovenský zákon o Židoch a ktorý pri každej významnej príležitosti prízvukoval vôľu tunajších Maďarov ku konštruktívnej práci, a aj ako jediný povedal, čo súdi o bývalej štátnej forme Slovenska a o jej zakladateľoch. Tieto kritiky mali niekedy ozvenu v celom štáte a značne škodili vláde. Za protihitlerovský postoj tunajších Maďarov možno ďakovať aj vplyvu Jána Esterházyho. Esterházy pomohol tiež mnohým prenasledovaným Čechom, medzi iným zachránil rodinu jedného československého vyslanca a podporoval ju roky dovtedy, kým bola táto rodina slovenskými partizánmi oslobodená. V záujme Slovákov v Maďarsku učinil Esterházy mnoho u maďarskej vlády v Budapešti. Jeho snahám možno ďakovať, že 600 prepustených slovenských železničiarov vzali v Maďarsku späť do štátnej služby. Esterházy pomohol nespočítateľným prenasledovaným Židom, podporoval ich vycestovanie a skrýval ich. Toto urobila ináč väčšina Maďarov. Bolo to natoľko známe, že medzi Židmi sa to stalo počas ich prenasledovania povestné. Bývalá slovenská vláda po dlhom odkladaní registrovala konečne roku 1943 Maďarskú stranu (to bola medzištátna dohoda), ale rokovacie poriadky nikdy neschválila. Proti maďarskej životnej vôli uplatňovala sa pochybná a nezvyklá zásada reciprocity, ale skoro bez výnimky nespravodlivo. Úloha Jána Esterházyho bola z roka na rok ťažšia. Akonáhle sa dostal v Maďarsku do popredia nemeckými peniazmi podporovaný pravičiarsky smer, vzniklo tu na Slovensku nepatrné hnutie šípového kríža (Nyilaskeresztesek). Pri utvorení vlády v Maďarsku Sztójay-m a po obsadení Maďarska nemeckou armádou, začala Maďarská strana, ktorá sa bránila doteraz pasívne, vyvíjať aktívny odpor proti maďarskému úradnému vplyvu hitierizmu. Maďarská strana nariadila zákaz prijímania členov, keď sa snažili Nemci vstupovať do Maďarskej strany. Pred Vianocami 1944 zatkli Szálasiovci Jána Esterházyho v Budapešti a prinútili ho, aby sa vzdal svojho miesta predsedu strany. O niekoľko dní neskoršie ho vykázali v Bratislave z Maďarského vyslanectva. Maďarská strana sa dostala do prekérnej situácie. Nemci žiadali utvorenie Maďarskej SS-formácie, ako aj Maďarskej organizácie Todt. Ani toto sa neuskutočnilo. Celá maďarská verejnosť sa postavila jasne za Jána Esterházyho. Dlho sa preťahovala voľba nového predsedu, lebo sme chceli získať čas, a to sa aj podarilo. Vtedy bol Ján Esterházy znova jednomyseľne zvolený za predsedu strany a Szálasiovci, ktorí beztak neboli schopní, okrem niektorých svojich prívržencov, narušiť antihitlerovský postoj tunajších Maďarov, boli nútení odstúpiť. Esterházyho a členov predsedníctva strany chcelo Gestapo pred útokom na Bratislavu odvliecť, preto sa museli skrývať. Títo Maďari, ktorí sa nezľakli ÚŠB a prenasledovania Gestapom, denunciácie Szálasiovcami a ich vyhrážaní, udržovali styky s demokratickými Slovákmi a Čechmi. Poznamenávame, že maďarská kalvínska cirkevná obec prijala do svojho lona vrchnosťami zakázanú a svojho majetku pozbavenú českobratskú cirkev. Uvádzame tiež, že spomedzi Maďarov nik nearizoval židovský podnik a tých, ktorí na základe vzájomnej dohody prevzali od židovského majiteľa obchod, bolo jedenásť. Spomíname maďarskú tlač na Slovensku, t. j. „Esti Ujság“, ktoré vychádzali do roku 1941, keď ich zastavil minister Mach a noviny „Magyar hírlap“, ktoré zanikli samovoľne ďňa 31. októbra 1944, lebo nechceli nijako slúžiť hnutiu Szálasiho. Maďarská tlač mala veľké zásluhy na tom, že na Slovensku (a to nie len medzi Maďarmi) stále vzrastalo a silnelo protihitlerovské hnutie a stroskotali idey Hitlera a Szálasiho. Vnútorné presvedčenie, vernosť zásadám a žurnalistické nadanie, ktoré charakterizovali maďarské noviny, umožnilo slovenskej verejnosti, aby jasne videla zámery a ciele nacizmu. Práve tak sa môžeme zmieniť o demokratickom postoji maďarskej menšiny na poli našej literatúry, nášho umenia a našich škôl. Maďarská verejnosť bola v odmietnutí hitlerizmu rozhodne jednotná. Zvlášť treba vyzdvihnúť skutočnosť, že partizánskeho povstania v auguste 1944 sa zúčastnili v značnom počte tiež dôstojníci a vojaci maďarskej národnosti. Väčšina týchto je ešte i dnes v nemeckom zajatí. Partizánske hnutie podporovali obyvatelia maďarských dedín v okolí Nitry potravinami, koňmi, povozmi atď., v iných maďarských dedinách alebo mestečkách maďarskí občania darovali partizánom šaty, aby sa mohli preobliecť do civilu, a takto ich ochránili pred Nemcami. „Magyar hírlap“ boli jediné noviny na Slovensku, ktoré nenapísali ani riadok proti partizánskemu hnutiu, napriek opätovnej výzve Úradu propagandy. Vzhľadom na hore uvedené prosíme, keby tento náš postoj - ktorý sa od začiatku protivil politike bývalého režimu -neznamenal pre nás zásluhy, tak aby neznamenal dnes pre nás, v novej národnej a demokratickej Československej republike negatívum. Prosíme, aby s nami bolo jednané spravodlivo a krivdy zo strany slovenskej vlády boli odstránené, tak individuálne, ako aj kolektívne. Odmietame a vyobcujeme Maďarov, ktorí sú prívržencami strany Szálasiho a nemáme nič spoločné s ich časopisom „Magyar szó“, ktorý bol vydávaný formáciou SS. Veríme, že nové demokratické Maďarsko bude priateľským štátom, vybudovaným na podobných základoch ako nové Československo. Práve preto prosia tu žijúci Maďari, aby sa mohli zúčastniť štátotvornej práce a prosia o práva, ktoré sú im dané ústavou. Bratislava, dňa 19. apríla 1945 '''Ľudovít Stelczer, riaditeľ Maďarskej strany''' '''Rudolf Péry – Limbacher, redaktor časopisu „Magyar Hírlap“''' '''Dr. Tibor Neumann, advokát, predseda miest. organizácie''' '''Mikuláš Nyárai – Nemec, redaktor časopisu „Magyar Hírlap“''' '''František Garzuly, agronóm, preds. hosp. odd. strany''' '''Rudolf Szalatnai – Ráchel, profesor a publicista''' '''Dr. Ján Czibók, advokát, člen miest, organizácie''' '''Imrich Mayer, profesor, podpredseda „Toldy - kör“ - u''' '''Jozef Lukovich, redaktor časopisu „Magyar Néplap“ ''' [[Kategória:Dokumenty]] 0a8o05mi459jfhaqocl21rfxmgsln0q 0 1989 8835 8331 2023-06-29T15:07:44Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8835 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Po tieto dni je tomu práve šesť rokov, čo som zavítal sem do Banskej Bystrice. Vtedy som prišiel ako prvý predseda slovenskej vlády po dosiahnutí autonómie Slovenska. 6. októbra 1938 splnili sa naše dávne túžby a zjednotil sa národ. Všetky vtedy jestvujúce strany politické na Slovensku zlúčili sa, aby sa dali do služby zjednotenému národu. Túto službu viedli sme preto tak, ako sme ho začali robiť, lebo sme si boli vedomí, že je prirodzeným zákonom každého národa, že len keď všetci jeho príslušníci ťahajú za jeden povraz, len vtedy môže byť národ šťastný a blažený. A keď sme oslavovali zjednotený národ, kde som mal prísť ako prvý ministerský predseda Slovenskej krajiny, ako do Banskej Bystrice, ktoré mesto bolo predsa kolískou, domovom najväčších mužov, čo realizovali myšlienku slovenskej jednoty, domovom biskupov Moyzesa a Kuzmányho. Banská Bystrica, ktorá bola pohostinnou domovinou týmto dvom mužom, tejto patrila moja návšteva, ako znak úprimnej radosti nad oslobodeným národom. Od 6. októbra pracovali sme v znamení jednoty národa. Tomuto zjednoteniu národa možno ďakovať, že historický beh udalostí neprebehol ponad nás naprázdno, ale slovenský národ dožil sa toho, čo je odvekou túžbou a snahou každého národa, mať svoj vlastný samostatný štát. ; Pocta mŕtvym a padlým Teda ináč zjednotený národ dožil sa svojho samostatného slovenského štátu. A prišiel som do Banskej Bystrice znovu. Pravda, vidíte na mne a ja vidím na vás, ako ináč vyznieva táto návšteva. Ťažko hovoriť ústami vtedy, ked je obťažené srdce citmi hlbokého bôľu nad tým, čo sa na Slovensku odohralo, citmi hlbokého zármutku nad všetkými mŕtvymi, ktorí padli za obeť zákerného útoku na našu štátnu samostatnosť. Večný Boh nech je odmenou týmto slovenským obetiam a naša spomienka nech je len malou splátkou vďačnosti za veľký útok smrti, ktorý oni podstúpili preto, že položili život za svoje verné, vytrvanlivé vyznávanie sa a priznávanie sa k slovenskému národu a štátu. Keď sme si takto odbavili svoju poctu voči mŕtvym a padlým, neučinili sme ešte zadosť celkom nášmu smútku. Iba krátky úsek z bojového frontu som prekonal cestou sem a videl som hrozné stopy toho, čo porobili naši protivníci. Rozbúrané mosty, zničené hradská, popálené domy, po cestách sa túlajúci ľudia a aj na vás vidím, aké hrozné stopy nechal vo vašich srdciach ten sľubovaný „raj“. Čo som videl tu po našich cestách, videl som kedysi na Ukrajine. Beznádejne valiace sa zástupy ľudí, ktorí nevedeli, kam idú, z ktorých tvárí nevedel sa vylúdiť úsmev, ktorých ústa nedávali nijaké sebavedomie, lebo zotročený ukrajinský ľud za štvrťstoročného boľševického jarma stratil svoju ľudskú podobizeň. A Slováci, vy ste v tom „raji“ boli dva mesiace. Bol že to raj! Iba cherub vám ešte chýbal, aby ste pamätali, že je to naozaj raj. Ten plamenný meč cheruba bol medzi vami. Chodili chlapčiská medzi vami, bili a vraždili, kto im pod ruku prišiel. Nuž, myslím, všetci Slováci máte toho raja dosť. Máte dostatočnú pamiatku, aby ste povedali, že Slovák si nikdy viac nežiada takýto „raj“. Prišiel som do Banskej Bystrice, aby som dal zasa výraz podobnému zámeru, ako po 6. októbri 1938. Vtedy, ako som povedal, patrila moja návšteva idei zjednoteného národa, idei znovuoživenia slovenského ducha, tomuto chcem dať výraz a tomuto dávate výraz spolu so mnou vy všetci oslobodení a tu prítomní. Oslobodením Banskej Bystrice bola zasypaná priepasť, ktorú odveký náš protivník vykopal nielen do nášho štátneho územia, ale vykopal túto priepasť aj do nášho slovenského národa, aby ho na večné veky zabil, zničil a pochoval, pre nič inšie ako v prvom rade pre život slovenského národa. Pre život slovenského Tohto si musíme byť dobre vedomí, lebo ani dnešný boj na Slovensku sa nevedie národa vrhli sa naši nepriatelia útokom aj proti slovenskému štátu, v ktorom štáte musí vidieť každý rozumný človek, a to nielen Slovák, ale aj nepriateľ, najvhodnejší nástroj národného vzrastu a slovenského života. Kto chce ubiť národ, musí mu najprv rozbiť štát. Keď mu rozbije štát, s národom si ľahko poradí. Naši nepriatelia nemohli otvorene takto vysloviť, čo sledujú, že im zavadzia slovenský štát. A je to celkom prirodzené. Že sú protivníkmi slovenského národa, to sme skúsili od Maďarov, ako aj od Čechov rovnako. Bojovali proti slovenskému národu Maďari tak, že už hovorili, že niet slovenského národa a bojovali proti národu slovenskému aj Česi. Nechceli ani na ústa vziať meno „slovenský národ“. Dobre viete, za čo sme bojovali celých dvadsať rokov. Bojovali sme, aby legitimovali naše vlastné meno slovenského národa, lebo dávali nám mená: slovenský ľud, vetev československého národa, ale vlastné naše poctivé meno, slovenský národ, nikdy nechceli vziať na ústa. Bolo to zámerné. ; Podvody sa nevydarili 14. marcom roku 1939 k menu „slovenský národ“ pristúpilo slovo slovenský „štát“. K pôvodnej prekážke, ktorou bol národ, pridala sa prekážka druhá — štát. Samozrejme, že starý nepriateľ, ktorý dávno horel nenávisťou proti nám ktorý chcel zničiť slovenský národ, keď popri národe povstal aj štát slovenský, usiloval sa urobiť všetko, aby mu slovenský štát z cesty vyhol. Pánov, ktorí po dvadsať ročnom trvaní republiky Československej museli opustiť národ a štát, ktorí považovali za dobré utiahnuť sa do zahraničia, nechajúc doma aj všetky honosné tituly — zriekli sa prezidentstiev, ministerstiev, samozrejme, vtedy im ani nenapadlo, že by si mohli robiť opäť nárok na starú republiku a na všetky honosné miesta v nej. Vieme dobre, že po znovuusporiadaní pomerov v republike, novozvolenému prezidentovi telegraficky blahoželali a želali mu všetko dobré, novú vládu uznávali, lebo sa im ani nesnívalo, že by mohli neskoršie sami niečo začať. Na dobré staré časy sa ťažko zabúda a títo páni tiež na ne nezabudli. Len čo sa im naskytla prvá známka nejakých nádejí, že by mohli znovu pokúsiť sa o nové Československo, zapriahli sa do práce, ale ako? Zasa je pravdou, že čím raz hrniec napáchne, bude smrdieť naveky, až kým sa nerozbije. A títo páni sú podobní takémuto hrncu, ktorý napáchol. Čím? Podvodom, lžou, egoistickými zámermi a záškodníckymi údermi na nevinného človeka. Touto psychológiou vedení začali svoje plány. Akým spôsobom, to vám je známe. Beneš, najväčší nepriateľ Poliakov, konečne hľadal cestu k Poliakom. Nešťastie ich, samozrejme, natoľko zbližovalo, že si podali ruky. A Beneš iba cestou Poliakov, s ktorými urobil zmluvu pre budúcu spoluprácu, prišiel k tomu, že si ho začali všímať veľmoci. Nebol by ale Beneš Benešom, keby bol zmluvu dodržal. Zradil Poliakov a nechal zmluvu s Poliakmi, len čo videl, že sa vetry začali ináč krútiť. On vždy robil ako kohút na komíne, ktorý sa vždy tam obrátil, odkiaľ vietor duje. Keď vojnové udalosti ukazovali, že by bolo dobré obrátiť sa na východ k sovietskemu Rusku, nechal Poliakov a chytro sa nastrčil sovietom za sprostredkovateľa medzi sovietskym Ruskom a medzi Európou. Prirodzene na takéto partie je vítaný každý hráč, tým väčšmi taký, ktorého sa možno čo najľahšie zbaviť. Takto sa zrodila zmluva Beneša so sovietskym Ruskom. Táto zmluva vraj hovorí o utvorení Československej republiky. Pýtam sa ale z tohto miesta, kto dal Benešovi právo, aby mohol hovoriť v mene Slovákov? A idem ďalej: mohol by som sa pýtať, kto poveril Beneša, aby konal v mene českého národa, aby v mene českého národa robil zmluvu so sovietskym Ruskom? Viem o protestoch, ako Česi doma zatracujú politiku Beneša so sovietmi. My Slováci tým väčšmi sa ohradzujeme, aby Beneš v mene našom hovoril, že aj my by sme mali patriť do Československej republiky, ktorá by bola v sfére sovietskeho Ruska. Slovák nechce byť nikdy iným ako Slovákom. Boli sme proti boľševizmu za starej republiky i vtedy, keď sa uzavierala prvá kultúrna dohoda so sovietskym Ruskom a budeme proti tomu i teraz, lebo sme nielen z kníh a časopisov poučení o tom, čo je boľševizmus, ale skúsili sme to na vlastnej koži. Po Slovensku sú rozsiate hroby, popálené domy, zničené mosty, zničené existencie Slovákov a povyháňaný ľud zo svojich domovov. To je boľševizmus! Nuž Slovák bol a bude proti boľševizmu. Neželá si ho a bude proti nemu bojovať do poslednej kvapky krvi. ; Zostaneme verní slovenskému národu Najväčší nepriateľ slovenského národa a samozrejme, aj slovenského štátu — Beneš — vedel, že sa tu dva štáty nepomestia. Vytisnúť slovenský štát zdalo sa mu hračkou. Naštvať ale Slovákov proti vlastnému štátu vedel, že je absurdum. Za päť rokov skúsil každý Slovák, čo znamená pre Slováka slovenský štát. Od robotníka počnúc až po najvyššieho inteligenta všetci Slováci videli, že len slovenskému štátu môžu ďakovať za svoj chlieb a existenciu. Beneš dobre vedel, že to nepôjde takto presvedčených Slovákov chcieť dostať proti slovenskému štátu. Sami ste mali možnosť pozorovať, kto všetko sa to dal nahuckať, naverbovať do partizánskych bojov proti slovenskému štátu. Videli ste tam robotníka, roľníka, statočného inteligenta, remeselníka, alebo živnostníka? Tí všetci sa držali tak, ako — dnes to už môžem povedať — tých tritisíc parašutistov, čo nám sem nahádzali, ktorých ako slovenských zajatcov donútili vstúpiť do tzv. československej armády; títo parašutisti hľadali tu dôverníkov, len čo sa dostali na našu zem, a odkazovali: povedzte v Bratislave, že sme neprišli bojovať proti slovenskému štátu. Dali sme sa naverbovať len preto, aby sme sa dostali domov. My zostaneme verní slovenskému národu a štátu. Beneš dobre vedel, že sa Slováci nedajú nahuckať. Preto nemohol vydať heslo, do boja proti slovenskému štátu. Heslo, ktoré vydal, bolo práve argumentom za slovenský štát. Preto dal heslo: Slováci do boja, lebo Nemci vám zavraždili prezidenta. Hľa, tu je dôkaz, keď hovorím k vám, ako ma zavraždili! Beneš a jeho ľudia prišli s tým, že Nemci odvliekli slovenskú vládu! A zasa hľa, tu sú so mnou činitelia tej vlády. Beneš povedal ďalej, že poďte proti Nemcom a bratislavským zradcom, ktorí sa spájajú s Nemcami, lebo Nemci prišli vraždiť Slovákov tak, ako vraždia všetkých Slovanov. Benešovi by bolo bývalo po chuti, keby sa boli dali Slováci do boja, vtedy by nás bol pochválil. Videl, že sme mali nielen rozum, ale aj pocit zodpovednosti voči slovenskému štátu, keď sme vo vedomí, že proti cudzincom tu nashadzovaným sami nestačíme, požiadali Veľkonemeckú ríšu, aby nás chránila. A česť nášmu ochrancovi Adolfovi Hitlerovi, sláva jeho armáde, jeho všetkým spolupracovníkom, zbraniam SS, sláva tu prítomnému pánu generálovi a ostatným veliteľom divízií, že prišli nám pomôcť, a ako ste počuli z úst pána generála, prišli nám znovu nastoliť samostatný slovenský štát. Slovenský štát nie je likvidovaný a nie je ani pochovaný slovenský národ. Keď sa nám vytýka so strany nepriateľa, že sa tak stalo vďaka cudzej pomoci, vtedy sa ja pýtam, vy ste čou pomocou išli na slovenský národ? Keď sem prišli Česi, Francúzi, Srbi a príslušníci rozličných kmeňov z celého Ruska, to nebol nápor cudzích proti slovenskému štátu? Je ale jeden rozdiel, že kým my sme sa starali o záchranu svojeti, vy ste išli za korisťou, ktorá má byť krvavou a pre Slovákov smrteľnou. V tom je veľký rozdiel. My so smútkom a zármutkom dívame sa na spustošenie po Slovensku a na všetky hmotné, duchovné a iné škody. Keď človek stojí a díva sa na svoju zhorenú chalupu, nechová sa každý rovnako. Sú takí, ktorí zalamujú rukami, plačú, kvília a nevedia si nájsť potešenie. A pohorenisko horí ďalej. Ale sú aj takí, ktorí nad pohoreniskom stoja bez slz v očiach, bez zatrpklosti, ale s pozorným obličajom, aby sledovali, ako to zhorenisko vyzerá., čo je súce na ďalší život, a z toho pohoreniska chcú znovu vybudovať pekný domov. Ako chceme stáť my nad slovenským pohoreniskom? Máme fňukať, nariekať, odovzdávať sa falošnému kritizovaniu minulosti? Kto by to chcel robiť, nech si zapamätá, že sa dáva do služieb cudzej propagandy. Cudzia propaganda sa neopovážila doteraz kritizovať našu budovateľskú prácu. Za celých päť rokov našej samostatnosti nemohla nič konkrétneho povedať proti nám. Z Londýna nám iba nadávali. Nemohli sa odvážiť kritizovať to, čo robíme, lebo by sa im bol kde-kto vysmial do očú. Chváliť nechceli a kritizovať nemohli, preto nadávali. Slováci nebudú fňukať, plakať, nariekať, alebo kritizovať, ale stanú si do práce a do boja za slovenskú domovizeň a otcovizeň. Máme nejaké výhľady do budúcnosti? Keby som neveril v Boha, nemohol by som ani ...venskej rodine.<ref>Tlačová chyba v novinovom zázname prejavu.</ref> Pevne to verím, a preto aj verím v pomoc božiu. Keby sme boli osamotení vo svete, keby sme boli poslúchali našich odvekých nepriateľov, aby sme sa izolovali na všetky strany a zostávali bez pomoci, zasa by som sa neodvažoval povedať vám: bratia, vydržte! Máme ochrancu Veľkonemeckú ríšu a jej vodcu Adolfa Hitlera. S jej pomocou dúfame znovu začať a ísť napred. Ďalej je tu slovenský charakter, slovenská povaha. Táto má dve vlastnosti-, skromnosť a pracovitosť. V skromných pomeroch sme všetci vyrástli a skromnými sme ostali, aj keď sme sa dožili vrcholných postavení. Tejto skromnosti sa Slovák nezriekne nikdy, lebo v nej vidí a bude vidieť talizman všetkých svojich úspechov. Pracovitosť? Pracoval Slovák vždy, avšak iba posledných päť rokov pracoval pre seba. A pozrite sa, aké diela hlásajú našu pracovitosť. Týmito piatimi rokmi povzbudení sme a odhodlaní i ďalej pracovať, ale len na svojom, po svojom a pre seba; nikomu cudziemu! Som presvedčený, že keď vo viere v Boha, opierajúc sa o veľkodušnú pomoc nemeckú, stužíme celú svoju životnú skromnosť a pracovitosť, že Pán Boh bude žehnať slovenskému národu a štátu a budeme zasa šťastní a náš život požehnaný a naše Slovensko bude znovu pokojnou oázou Európy. == Zdroj == === Citované podľa === * ''Slovenské národné povstanie. Dokumenty.'' Ed. Vilém Prečan (Vydavateľstvo politickej literatúry Bratislava 1965) === Pramene === * ''Boh nedá zhynúť slovenskej rodine.'' Slovák, 1. 11. 1944, č. 249 === Poznámky === <references /> [[Kategória:Prejavy hláv štátov]] [[Kategória:Jozef Tiso]] [[Kategória:1944]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] 50eoipal8gcpe8zj6veax6ft5svwitk 0 1991 8858 8650 2023-08-04T13:07:04Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8858 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} == Návrh zásad zákona o štátnom jazyku v SR predložený Maticou slovenskou, Spolkom slovenských spisovateľov a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra 15. 6. 1994 == ''Citované podľa: '' ''Slovenské pohľady č. 8/1994'' '''Matica slovenská, Jazykovedný ústav E. Štúra SAV, Spolok slovenských spisovateľov''' :: Vážený pán :: Ivan Gašparovič :: predseda Národnej rady SR :: BRATISLAVA Bratislava 15. 6. 1994 '''Vážený pán predseda,''' ako zástupcovia celoslovenských a celoštátnych inštitúcií, ktorých poslaním je aj starostlivosť o štátny jazyk, predkladáme Vám návrh zásad zákona Národnej rady SR o štátnom jazyku v Slovenskej republike. Dohodli sme sa na spoločnom návrhu zásad zákona NR SR, ktorý by mal komplexne riešiť otázky používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín v SR podľa zreteľných pravidiel v úsilí zaviesť na Slovensku istý „jazykový poriadok“. Vychádzame pritom nielen zo skutočnosti, že Ústava SR vyhlasuje v či. 6 slovenský jazyk za štátny jazyk na území SR, ale aj z celkovej situácie vo verejnej jazykovej praxi na Slovensku. Cieľom nášho návrhu je o. i. utvoriť legislatívne predpoklady, ktoré by upravili verejnú jazykovú prax na Slovensku a zabezpečili aj splnenie podmienok umožňujúcich nevyhnutný vedecký výskum štátneho jazyka, pravidelnú starostlivosť o jeho pestovanie a kultúru i upevnenie jeho pozície, akú má v suverénnom štáte zastávať aj ako duchovná súčasť štátnej symboliky. Náš návrh predkladá aj riešenie vzťahu medzi štátnym jazykom a jazykom národnostných menšín a etnických skupín vo verejnej jazykovej praxi, čím sa vychádza v ústrety všetkým občanom SR, bez rozdielu národnosti. '''Vážený pán predseda!''' Aj priebeh doterajších rokovaní v NR SR ukázal, že spomínaná jazyková problematika je v SR závažná a citlivá, stala sa už akútnym problémom ovplyvňujúcim spolunažívanie občanov SR, preto by sa jej komplexné riešenie nemalo ďalej odkladať; treba zabrániť ďalším politickým manipuláciám so štátnym jazykom SR. Pri ďalšom spracúvania riešení predkladanej problematiky v NR SR sme pripravení vniesť svoj príspevok podľa našich možností a schopností. Želáme Vám veľa zdravia a síl v úspešnom pokračovaní v zodpovednej činnosti. S pozdravom '''Jozef Markuš, predseda MS''' '''Stanislav Bajaník, tajomník MS''' '''Ján Doruľa, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV''' '''Ján Tužinský, predseda Spolku slovenských spisovateľov''' == Prečo je potrebný zákon NR SR o štátnom jazyku == Zákon SNR o úradnom jazyku z 25. 10. 1990 takmer prepadol; obsahuje viacero disproporcií. Napr. v § 6 či. l sa hovorí, že „v úradnom styku občania môžu použiť aj český jazyk“, hoci na území SR je už ústavne uzákonený slovenský jazyk. Ďalej v § 6 čl. 2 sa hovorí, že „príslušníci národnostnej menšiny... môžu používať v úradnom styku svoj jazyk... Pracovníci štátnych orgánov a orgánov samospráv obcí nie sú povinní ovládať a používať jazyk národnostnej menšiny. Vzniká otázka, ako si svoju záležitosť v praxi vybaví príslušník národnostnej menšiny, ak pracovník orgánov neovláda, resp. nemusí ovládať jeho jazyk. Tzv. doplnky, napr. matričný a tabuľový riešia veci len čiastočne, pričom prvý hrubo zasahuje do zákonitostí štátneho jazyka a druhý chce v mnohých prípadoch kodifikovať maďarizačno-uhorské a horthyovsko-maďarské názvy. Do života vstupujú viaceré nové skutočnosti. Napr. súkromné a reklamné agentúry uvádzajú plošné reklamy bez použitia štátneho jazyka. Klesá kultúra slovenčiny v tlači, v hromadných oznamovacích prostriedkoch, v školách, slovenčina sa takmer vytráca z národnostných škôl, z kultúrnych podujatí, z kostolov a z verejnej komunikácie na národnostne zmiešanom slovensko-maďarskom území Slovenskej republiky. Absencia vykonávacích predpisov k zákonu SNR o úradnom jazyku, benevolencia v hromadných oznamovacích prostriedkoch, v školách, v reklamách a v úradnom styku spôsobuje na Slovensku jazykový chaos. Slovenská republika má svoj štátny jazyk ako integrujúci faktor svojej suverenity. Je najvyšší čas, aby sa zaviedol systémový jazykový poriadok na celom území SR vo všetkých oblastiach verejného jazykového styku. Ukazuje sa, že sa u nás nezmyselne problematizuje aj to, čo je v kultúrnych krajinách normálne, prijímané ako najbežnejšia samozrejmosť. Ničím efektívne neregulovaný tlak pri pretláčaní maďarského jazyka do verejných jazykových prejavov na národnostne zmiešaných územiach južného Slovenska i doterajšie parlamentné rozhodnutia vážne ohrozujú pozíciu štátneho jazyka ako duchovnej súčasti štátnej symboliky suverénneho štátu. Je najvyšší čas, aby sa SR a NR SR začala zaoberať definitívnym riešením jazykového poriadku na Slovensku, aby sa prekazili politické avantúry v otázke používania štátneho jazyka a jazyka národnostnej menšiny. Zákon NR SR o štátnom jazyku by mal definitívne určiť práva a povinnosti všetkých občanov SR voči štátnemu jazyku na území SR. == Zásady zákona NR SR o štátnom jazyku v SR == '''A. Ú V O D''' * I. Všeobecné ustanovenia *# ČI. 6 Ústavy SR vyhlasuje slovenský jazyk za štátny jazyk SR. *# Štátny jazyk SR plní integračnú funkciu v dorozumievaní sa medzi všetkými občanmi SR. *# Štátny jazyk (spisovná slovenčina) je znakom slovenskej štátnej suverenity a duchovnou súčasťou štátnej symboliky (vlajka, pečať, štátna hymna...). *# Vo verejnej praxi má prednosť pred všetkými ostatnými jazykmi používanými na území SR. *# Nie je prípustný nijaký politický zásah do kodifikácie štátneho jazyka. *# Je povinnosťou štátu starať sa o jeho výskum, dokumentáciu a ochranu; zriaďuje na to výskumné pracoviská, ktoré vyvíjajú svoju činnosť a plnia svoje úlohy v rámci Matice slovenskej a Slovenskej akadémie vied. *# Každý občan SR má slovom i písmom ovládať štátny jazyk (spisovnú slovenčinu). Školský systém utvára pre všetkých občanov SR podmienky na osvojenie si štátneho jazyka. * II. Štátny jazyk vo verejnej správe a v hromadných oznamovacích prostriedkoch *# Zákon o štátnom jazyku nastoľuje na území SR jazykový poriadok a určuje slovenský jazyk ako nosný integračný faktor občanov SR, ustaľuje pravidlá vzťahu medzi štátnym jazykom a jazykmi národnostných menšín na území SR. *# Platná kodifikácia spisovnej slovenčiny ako štátneho jazyka sa záväzne zachováva v prejavoch verejného styku; zákonitosti štátneho jazyka sa povinne rešpektujú vo všetkých hromadných oznamovacích prostriedkoch, v televíznej a filmovej tvorbe a pod. (napr. vo video a v ďalšej tvorbe pre deti a mládež). * III. Štátny jazyk v školstve *# Učitelia a ďalší pedagógovia na všetkých stupňoch a typoch škôl v SR sú povinní ovládať štátny jazyk v platnej kodifikácii a používať ho vo vyučovacej praxi. Osobitný predpis stanoví podmienky overovania spôsobilosti v ovládaní štátneho jazyka (spisovnej slovenčiny). *# Učebnice pre všetky stupne a typy škôl vydávajú zodpovedné orgány SR v štátnom jazyku. Používanie iných učebníc určuje osobitný predpis. * IV. Štátny jazyk v kultúre *# Kultúrne podujatia i celá ďalšia verejná činnosť štátnych kultúrnych organizácií sa uskutočňuje v štátnom jazyku. Používanie iných jazykov určuje osobitný predpis. *# Kultúrne podujatia i ďalšia verejná činnosť spolkov, združení a hnutí podporovaných štátom sa uskutočňuje v štátnom jazyku. Používanie iných jazykov určuje osobitný predpis. *# Štát sa stará o šírenie štátneho jazyka najmä prostredníctvom kultúrnych a výchovno-vzdelávacích aktivít na národnostne zmiešanom území SR. '''B. JAZYKY NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN''' * I. Všeobecné ustanovenia *# Štát zabezpečuje, aby príslušníci národnostných menšín ovládali slovom i písmom popri štátnom jazyku aj svoj materinský jazyk. *# Akékoľvek prenášanie zákonitostí jazykov národnostných menšín do kodifikovanej podoby štátneho jazyka je neprípustné. * II. Jazyky národnostných menšín v štátnej správe a v územnej samospráve *# Štát zabezpečuje, aby príslušníci národnostných menšín mohli vo vymedzených administratívnych úkonoch používať svoj materinský jazyk. *# Pracovníci štátnej a územnej samosprávy nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. *# Verejné zhromaždenia, schôdzky, aktívy... sa na národnostne zmiešanom území SR vedú rovnocenne v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny. Náklady spojené s ich priebehom hradí obec. Agenda spojená s ich priebehom a závermi sa vedie rovnocenne v štátnom jazyku i v jazyku národnostnej menšiny. *# Verejné oznámenia, vyhlášky, listiny, reklamy, informácie, propagačné tabule... sa na národnostne zmiešanom území SR vedú povinne v štátnom jazyku a dobrovoľne, v podobe súbežnej informácie, aj v jazyku národnostnej menšiny. *# Texty v reklamách, na informačných a propagačných plochách... sa uvádzajú v inom jazyku len po prioritnom použití textu v štátnom jazyku. *# Názvy obcí a miest na národnostne zmiešanom území SR sa povinne uvádzajú v štátnom jazyku. Označenie obcí a miest v jazyku národnostnej menšiny schvaľuje miestne referendum a odborná názvoslovná komisia MV SR. (NR SR schvaľuje na základe odporúčania odborných orgánov.) Náklady spojené s dvojjazyčným pomenovaním obcí a miest hradí obec. *# Označovanie ulíc, námestí, priestranstiev, verejných priestorov a plôch... v jazyku národnostnej menšiny predstavuje prepis úradného názvu do jazykov národnostných menšín. Takýto úkon podlieha obecnému referendu a náklady s ním spojené hradí obec. Nie je prípustné pomenúvať ulice, námestia, verejné priestranstvá, verejné plochy po osobnostiach a udalostiach, ktoré vyvolávajú národnostnú neznášanlivosť, ktoré symbolizujú rasizmus, fašizmus, komunizmus, iredentizmus a ďalšie protislovenské aktivity z čias maďarizácie a horthyovskej okupácie časti Slovenska. Sporné prípady rieši odborný orgán, prípadne súd. *# Ovládanie jazyka menšiny nesmie byť podmienkou prijatia do zamestnania. * III. Jazyky národnostných menšín v hromadných oznamovacích prostriedkoch : Štát podporuje tlač a ďalšie hromadné oznamovacie prostriedky národnostných menšín. Tieto prostriedky podporované štátom uvádzajú v názvosloví aj oficiálny slovenský názov. Nesmú šíriť myšlienky iredentizmu, rasizmu, fašizmu, komunizmu, nesmú ohrozovať zvrchovanosť a územnú celistvosť SR. O sporných prípadoch rozhoduje súd. * IV. Jazyky národnostných menšín v školstve *# Štát zabezpečuje v zákonom určenom rozsahu vyučovanie materinského jazyka na úrovni materských, základných a stredných škôl. *# Štát zabezpečuje prípravu pedagógov a ďalších učiteľov pre všetky typy a stupne národnostných škôl. Títo pedagógovia a učitelia sú povinní slovom i písmom ovládať štátny jazyk i jazyk národnostnej menšiny. *# Štát zabezpečuje vyučovanie v štátnom jazyku na všetkých typoch a stupňoch národnostných škôl. *# Štát zabezpečuje učebnice na všetky typy a stupne národnostných škôl. Používanie iných učebníc je podmienené súhlasom príslušného štátneho orgánu. *# Vysvedčenia zo všetkých typov a stupňov národnostných škôl sa vydávajú v štátnom jazyku. * V. Jazyky národnostných menšín v kultúre : Štát podporuje kultúrne aktivity v jazykoch národnostných menšín; neprípustné je však šírenie myšlienok iredentizmu, fašizmu, komunizmu, rasizmu a protislovenskej maďarizačnej politiky. * VI. Sankcie za porušovanie ustanovení tohto zákona ** - pokuty ** - tresty '''C. ZÁVER. ''' Zákon NR SR o štátnom jazyku v SR určuje pomer medzi štátnym jazykom a jazykmi národnostných menšín na území SR. Zároveň vymedzuje základné pravidlá ich používania v praxi. Takto postavené zákonné opatrenie odstraňuje doterajšie legislatívne rozpory a nejasnosti. Zákon je viazaný na ďalšie stupne legislatívy, na vykonávacie predpisy a samostatné zákonné normy v oblasti * a) štátnej správy a samosprávy, * b) tlače a hromadných oznamovacích prostriedkov, * c) školstva, * d) kultúry a informácií. Prináša pravidlá do riešenia jazykovej situácie na Slovensku aj v duchu štátneho zákonodarstva a záväzkov SR voči Rade Európy (tento argument však nepokladáme za prvoradý). [[Kategória:Dokumenty]] a09279o454y7tqo5djc9cgdunqcnp0d 0 1996 8866 8678 2023-08-12T00:07:49Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8866 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = Neznáma }} Vážený pán<br/> dr. Gustáv Husák<br/> generálny tajomník ÚV KSČ Vážený pán doktor, v našich závodoch a úradoch sa disciplinovane pracuje, práca občanov má viditeľné výsledky v mierne sa zvyšujúcej životnej úrovni, ľudia si stavajú domy, kupujú autá, plodia deti, zabávajú sa, žijú. Prirodzene, to všetko by ešte nemuselo - pokiaľ ide o úspešnosť či neúspešnosť Vašej politiky -veľa znamenať: po každom spoločenskom rozruchu sa ľudia napokon vždy vrátia ku každodennej práci, lebo chcú jednoducho žiť, robia to koniec koncov kvôli sebe, a nie kvôli takému či onakému vedeniu štátu. Pravda, ľudia ani zďaleka nerobia len to, že chodia do práce, nakupujú a žijú si po svojom. Robia viac: vyhlasujú početné pracovné záväzky, ktoré plnia a prekračujú; jednotne sa zúčastňujú na voľbách a jednomyseľne volia navrhnutých kandidátov; aktívne pracujú v rozličných politických organizáciách; zúčastňujú sa na schôdzach a manifestáciách; vyslovujú podporu všetkému, čomu treba; nikde nebadať známky nesúhlasu s čímkoľvek, čo vláda robí. Tieto skutočnosti však už nemožno tak ľahko prejsť; tu sa už treba vážne opýtať: nepotvrdzuje to všetko, že sa Vám podarilo úspešne splniť program, ktorý si Vaše vedenie vytýčilo - teda získať podporu obyvateľstva a skonsolidovať pomery v krajine? Odpoveď závisí od toho, čo rozumieme pod pojmom konsolidácia. Pokiaľ sú nám jej jediným meradlom čísla z rozličných štatistík a úradných či policajných hlásení o politickej aktivite občanov a podobných veciach, potom isteže sotva môžeme o konsolidovanosti u nás pochybovať. Ale čo keď pod konsolidáciou budeme rozumieť niečo viac - totiž skutočný vnútorný stav spoločnosti? Čo keď sa začneme spytovať aj na ďalšie, možno subtílnejšie a nie tak ľahko spočítateľné, zato však o nič menej dôležité veci, totiž na to, čo sa z hľadiska osobnej ľudskej skúsenosti za všetkými tými číslami naozaj skrýva? Čo keď si položíme aj také otázky, ako napríklad, čo sa vykonalo pre mravnú a duchovnú obrodu spoločnosti, pre rozvoj skutočne ľudských dimenzií života, pre povznesenie človeka na vyšší stupeň dôstojnosti, pre jeho naozaj slobodné a autentické uplatnenie vo svete? Čo zistíme, keď takto obrátime pozornosť od číreho súboru vonkajších javov k súboru ich vnútorných príčin a dôsledkov, ich súvislostí a významov, skrátka k celej tej skrytejšej rovine skutočnosti - základni, na ktorej by tieto javy mali dostávať spoločný ľudský zmysel? Môžeme aj potom pokladať našu spoločnosť za skonsolidovanú? Trúfam si tvrdiť, že vôbec nie. Trúfam si tvrdiť, že - napriek všetkým tým vonkajším lahodiacim faktom - '''vnútorne naša spoločnosť nielenže vôbec nie je skonsolidovaná,''' ale naopak upadá do čoraz hlbšej krízy, do krízy vo všeličom nebezpečnejšej ako všetky, čo z našej modernej histórie pamätáme. Pokúsim sa toto svoje tvrdenie doložiť. Základná otázka, ktorú si tu treba položiť, znie: prečo sa vlastne ľudia správajú tak, ako sa správajú; prečo robia všetko to, čo v súhrne vytvára onen impozantný dojem totálne jednotnej spoločnosti, totálne podporujúcej svoju vládu? Myslím, že každému nepredpojatému pozorovateľovi je odpoveď jasná: ženie ich do toho '''strach.''' Zo strachu, že príde o miesto, vyučuje učiteľ v škole veci, ktorým neverí; zo strachu o svoju budúcnosť ich žiak po ňom opakuje; zo strachu, že nebude môcť pokračovať v štúdiu, vstupuje mladý človek do zväzu mládeže a robí v ňom všetko, čo treba; zo strachu, že jeho syn alebo dcéra nebude mať pri prijímaní na školu potrebný počet bodov v obludnom politicko-bodovacom systéme prijíma otec najrozličnejšie funkcie a robí v nich „dobrovoľne“ to, čo sa vyžaduje. Zo strachu z možných následkov sa ľudia zúčastňujú na voľbách, volia v nich navrhnutých kandidátov a tvária sa, akoby ten obrad pokladali za ozajstné voľby; zo strachu o existenciu, postavenie a kariéru chodia na schôdze, odhlasúvajú tam všetko, čo majú, alebo aspoň mlčia; zo strachu robia všelijaké ponižujúce sebakritiky a pokánia a nepravdivo vyplňujú množstvo ponižujúcich dotazníkov; zo strachu, že ich niekto udá, neprejavujú verejne a často ani v súkromí svoje skutočné názory. Zo strachu z možných existenčných ústrkov, zo snahy zlepšiť si postavenie a zapáčiť sa vyšším orgánom vyhlasujú pracujúci vo väčšine prípadov svoje pracovné záväzky; z tých istých pohnútok zakladajú dokonca často aj brigády socialistickej práce, pričom vopred dobre vedia, že ich hlavným poslaním bude, aby sa o nich referovalo v príslušných hláseniach hore. Zo strachu chodia ľudia na rozličné oficiálne oslavy, manifestácie a sprievody. Zo strachu, že im bude znemožnená ďalšia práca, hlásia sa mnohí vedci a umelci k ideám, v ktoré v skutočnosti neveria, píšu veci, ktoré si nemyslia, alebo o ktorých vedia, že sú nepravdivé, vstupujú do oficiálnych organizácií, zúčastňujú sa na práci, o hodnote ktorej majú tú najhoršiu mienku, alebo sami okliešťujú a deformujú svoje diela. Zo snahy zachrániť samých seba mnohí dokonca udávajú iných za to, čo robili spoločne. Strach, o ktorom hovorím, si pravda nemožno predstavovať ako strach v bežnom psychologickom zmysle, teda jednoducho ako určitú konkrétnu emóciu: okolo seba väčšinou nevidíme ľudí trasúcich sa od strachu ako osika, ale celkom spokojne a sebaisto sa tváriacich občanov. Ide tu o strach v hlbšom, povedal by som etickom zmysle: totiž o viac či menej vedomú participáciu na kolektívnom vedomí trvalého a všadeprítomného ohrozenia; o starosť o to, čo je alebo by mohlo byť ohrozené; o postupné privykanie k tomuto ohrozeniu ako k substanciálnej súčasti prirodzeného sveta; o čoraz rozsiahlejšie, samozrejmejšie a obratnejšie osvojovanie si rozličných foriem vonkajškového prispôsobovania ako jediného produktívneho spôsobu sebaobrany. Strach prirodzene nie je jediným stavebným materiálom súčasnej spoločenskej štruktúry. Jednako zostáva materiálom hlavným, základným, bez ktorého by sa nikdy nebola mohla dosiahnuť tá vonkajšková jednota, disciplína a jednomyseľnosť, o ktoré opierajú oficiálne dokumenty svoje tvrdenie o skonsolidovanosti našich pomerov. Vynára sa, pravdaže, otázka: čoho sa ľudia vlastne boja? Procesov? Mučenia? Straty majetku? Deportácií? Popráv? Isteže nie: tieto najbrutálnejšie formy nátlaku spoločenskej moci na občana našťastie - aspoň v našich podmienkach - odniesla história. Dnešný nátlak má jemnejšie a vyberanejšie formy, a hoci aj dnes existujú politické procesy (ktorých mocenská zmanipulovanosť je každému známa), predstavujú už len krajnú hrozbu, kým hlavná váha sa preniesla do oblasti existenčného nátlaku. Čo pravda veľa nemení na podstate veci: je známe, že nikdy tak nezáleží na absolútnej hodnote ohrozenia, ako na jeho hodnote relatívnej; nejde ani tak o to, čo človek objektívne stráca, skôr o to, aký to má preňho - na horizonte sveta, v ktorom žije, s jeho hierarchiou hodnôt - subjektívny význam. Čiže: ak sa dnešný človek napríklad bojí, že stratí možnosť pracovať vo svojom odbore, môže byť tento strach takisto veľký a môže viesť k tým istým skutkom, ako keď mu v iných historických podmienkach hrozila konfiškácia majetku. Metóda existenčného nátlaku je pritom dokonca v istom zmysle univerzálnejšia: niet u nás totiž občana, ktorý by nemohol byť existenčne (v najširšom zmysle slova) postihnutý; každý má čo stratiť, teda každý sa má prečo báť. Škála toho, čo môže človek stratiť, je bohatá: od najrôznejších výsad vládnúcej vrstvy a všetkých osobitných možností, vyplývajúcich z moci, cez možnosť pokojnej práce, postupu a zárobku v zamestnaní, cez možnosť vôbec pracovať vo svojom odbore, cez možnosť štúdia, až po možnosť žiť aspoň na tom stupni právnej istoty ako ostatní občania a neocitnúť sa v onej špeciálnej vrstve, pre ktorú neplatia ani tie zákony, čo platia pre ostatných, teda medzi obeťami '''československého politického apartheidu.''' Áno, každý má čo stratiť, aj ten posledný pomocný robotník môže byť preradený na ešte horšie a menej platené miesto, aj jemu sa môže kruto nevyplatiť, keď na schôdzi alebo v krčme povie svoj skutočný názor. Tento systém existenčného nátlaku, dokonale obopínajúci celú spoločnosť a každého občana, či už ako konkrétna každodenná hrozba alebo ako všeobecná možnosť, by pravda nemohol úspešne fungovať, keby nemal - presne tak, ako prekonané brutálnejšie formy nátlaku - prirodzené mocenské zázemie v tej sile, ktorá mu zabezpečuje univerzálnu komplexnosť a moc: '''vo všadeprítomnej a všemocnej štátnej polícii.''' Tento príšerný pavúk popretkával skrz-naskrz celú spoločnosť svojou neviditeľnou pavučinou, on je tým medzným úbežníkom, v ktorom sa napokon pretínajú všetky línie strachu, tým posledným a nezvratným svedectvom beznádejnosti každého pokusu občana čeliť spoločenskej moci. A hoci väčšina ľudí zväčša túto pavučinu na vlastné oči nevidí a nemôže si ju ohmatať, aj ten najprostejší občan o nej dobre vie, v každej chvíli a všade ráta s jej tichou prítomnosťou a podľa toho sa správa: čiže tak, aby obstál pred jej skrytými očami a ušami. A dobre vie, prečo musí obstáť: na to, aby tento pavúk zasiahol do jeho života, nemusí sa človek vôbec dostať priamo do jeho pazúrov; vôbec nemusí byť vypočúvaný, obžalovaný, súdený alebo trestaný. Aj jeho nadriadení sú totiž touto pavučinou opradení a každá inštancia, ktorá rozhoduje o jeho osude, tak či onak spolupracuje, alebo musí spolupracovať so štátnou políciou. A tak sám fakt, že štátna polícia môže vlastne kedykoľvek zasiahnuť človeku do života - bez toho, aby sa nejako mohol proti jej zásahu brániť - stačí na to, aby jeho život strácal kus svojej prirodzenosti a autenticity a stával sa akousi trvalou pretvárkou. Ak je strach v pozadí sebaobrannej snahy človeka zachrániť to, čo má, potom čoraz častejšie pozorujeme, že hlavným motorom jeho útočnej snahy získať to, čo dosiaľ nemá, sa stáva '''sebectvo a kariérizmus.''' Zdá sa, že málokedy v posledných časoch dával spoločenský systém tak otvorene a bez zábran príležitosť uplatniť sa ľuďom ochotným hlásiť sa kedykoľvek k čomukoľvek, pokiaľ im to prináša úžitok; ľuďom bez zásad a chrbtovej kosti, ochotným z túžby po moci a osobnom prospechu urobiť hocičo; ľuďom lokajského založenia, ktorým neprekáža akékoľvek sebaponíženie a ktorí sú pripravení kedykoľvek obetovať svojich blížnych aj vlastnú česť, aby sa zapáčili mocným. Za takýchto okolností nie je náhoda, že toľko verejných a mocenských funkcií práve dnes obsadili známi karieristi, oportunisti, hochštapleri a ľudia s maslom na hlave. Alebo jednoducho typickí kolaboranti čiže tí, čo majú mimoriadnu schopnosť za akejkoľvek situácie presvedčiť vždy znova seba samých že svojou špinavou prácou takzvane niečo zachraňujú, alebo že aspoň zabraňujú horším, aby s dostali na ich miesta. Za takýchto okolností nie je napokon ani náhoda, že práve dnes dosiahla najvyšší stupeň, na aký sa za posledné desaťročia pamätáme, skorumpovanosť najrozličnejšie verejných činiteľov, ich ochota celkom otvorene a za čokoľvek brať úplatky a nehanebne uplatňovať pri rozhodovaní predovšetkým tie hľadiská, ktoré im diktujú ich najrôznejšie zištné osobné záujmy. Ľudí, ktorí úprimne veria všetkému, čo hovorí oficiálna propaganda, a nezištne podporujú vládnu moc, je dnes menej ako kedykoľvek predtým. Zato pokrytcov je čím ďalej tým viac - do istej miery je vlastne každý občan nútený byť pokrytcom. Táto neradostná situácia má, prirodzene, svoje logické príčiny: málokedy za posledné roky sa režim tak málo zaujímal o skutočné zmýšľanie navonok lojálnych občanov a o úprimnosť ich prejavov - stačí si všimnúť napríklad len to, ako pri tých všelijakých sebakritikách a pokániach nikoho vlastne nezaujíma, či ich ľudia robia úprimne, alebo len pre svoj prospech; dokonca sa dá povedať, že sa viac-menej automaticky ráta s tou druhou alternatívou a nik v tom nevidí nič nemravné; práve naopak, pri získavaní takýchto vyhlásení sa argumentuje predovšetkým osobnými výhodami: kajúcnika sa nik neusiluje presvedčiť o tom, že sa mýlil alebo schybil, ale väčšinou len o tom, že ak sa chce zachrániť, musí sa pokajať - šance, ktoré tým získa, sa pritom malebne zveličujú, kým trpká pachuť, čo po takomto pokání ostane v ústach, sa bagatelizuje ako údajný prelud. A keby sa azda našiel čudák, čo by to urobil naozaj z úprimného srdca a potvrdil by to hoci aj apriórnym odmietnutím odmeny, ktorá mu náleží, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou podozrivý aj samému režimu. Dá sa dokonca povedať, že svojím spôsobom sme všetci otvorene podplácaní: ak prijmi v podniku také a také funkcie (samozrejme nie ako nástroj služby ostatným, ale služby vedeniu podniku), obdaríme ťa takými a takými výhodami. Ak vstúpiš do zväzu mládeže, získaš právo a prostriedky na také a také spôsoby rozptýlenia. Ak sa zúčastníš ako tvorca takých a taký oficiálnych podujatí, budeš obdarený takými a takými skutočnými tvorivými príležitosťami. Mysli čo chceš, len keď budeš navonok súhlasiť, len keď nebudeš robiť prekážky, len keď potlačíš svoj záujem o pravdu a svoje svedomie - a máš dvere otvorené dokorán. Ak je však základným princípom spoločenského uplatnenia '''princíp vonkajškovej adaptácie,''' aké asi vlastnosti sa môžu zmobilizovať v ľuďoch a akí asi ľudia sa môžu dostávať do popredia? Kdesi medzi obranou pred svetom, riadenou strachom, a medzi útočným dobývaním sveta vedeným túžbou po osobnom prospechu, sa rozkladá oblasť, ktorú by nebolo správne nechať bez povšimnutia, pretože aj ona vo významnej miere spoluvytvára morálnu klímu dnešnej „jednoty spoločnosti“. Touto oblasťou je ľahostajnosť a všetko, čo s ňou súvisí. Ľudia akoby po nedávnych historických otrasoch a po tom, aký systém sa stabilizoval v krajine, stratili vieru v budúcnosť, v možnosť nápravy vecí verejných, v zmysel boja za pravdu a prävo. Rezignujú na všetko, čo presahuje rámec ich bežnej každodennej starosti o svoje osobné zabezpečenie; hľadajú najrôznejšie spôsoby úniku; prepadajú apatii, nezáujmu o nadosobné hodnoty a nezáujmu o svojich blížnych, duchovnej pasivite a depresii. A kto sa ešte pokúša vzdorovať tým, že napríklad odmieta prijať princíp pretvárky ako východisko pre existenciu, pretože pochybuje o hodnote sebarealizácie, ktorá je zaplatená sebaodcudzením, javí sa čoraz väčšmi zľahostajnenému okoliu ako čudák, blázon, donkichot - až ho napokon nevyhnutne prijímajú aj s istou dávkou nevôle, ako každého, kto sa správa inak než ostatní a u koho navyše hrozí nebezpečenstvo, že svojím správaním nastaví svojmu okoliu kritické zrkadlo. Alebo druhá možnosť – zľahostajnelá komunita navonok vylučuje spomedzi seba takého jedinca alebo sa ho stráni, ako sa to od nej vyžaduje, ale tajne či v súkromí s ním sympatizuje, dúfajúc, že skrytou sympatiou s niekým, kto sa správa tak, ako by sa ona sama mala, no nemôže, učiní zadosť svojmu svedomiu. Táto ľahostajnosť je však - paradoxne - veľmi aktívnym spoločenským činiteľom: nechodia azda mnohí k volebným urnám, na schôdze, do oficiálnych organizácií ani nie tak zo strachu, ako skôr iba z ľahostajnosti? Nie je zdanlivo tak úspešne fungujúca politická podpora režimu často len záležitosťou rutiny, zvyku, automatizmu a pohodlnosti, v pozadí ktorých sa de facto neskrýva nič iné ako totálna rezignácia? Zúčastňovať sa na všetkých tých politických rituáloch, v ktoré človek neverí, nemá síce zmysel, ale aspoň to zabezpečuje pokoj - aký by však malo vlastne zmysel nezúčastňovať sa na nich? Nič by sa tým nedosiahlo a človek by navyše prišiel aj o ten pokoj. Väčšina ľudí nerada žije v trvalom konflikte so spoločenskou mocou, najmä keď takýto konflikt sa nemôže skončiť inak ako porážkou izolovaného jedinca. Prečo by teda človek vlastne nemal robiť, čo sa od neho vyžaduje? Nič ho to nestojí - a časom o tom prestáva už aj uvažovať: nestojí mu to ani za zamyslenie. Beznádej vedie k apatii, apatia k prispôsobovaniu, prispôsobovanie k rutinnému výkonu (slúžiacemu potom ako dôkaz masovej politickej aktivity). To všetko dovedna vytvára dobovú predstavu o takzvanom normálnom správaní - predstavu vo svojej podstate hlboko pesimistickú. O čo hlbšia je rezignácia človeka na možnosť všeobecnej nápravy pomerov a vôbec na všetky nadosobné hodnoty a ciele, teda na možnosť pôsobiť smerom „von“, o to väčšmi sa jeho energia obracia tam, kde sa jej do cesty stavajú relatívne najmenšie prekážky: smerom „dovnútra“. Ľudia myslia oveľa viac na seba, na svoj domov, na svoju rodinu, na svoj dom, tam nachádzajú pokoj, tam môžu zabudnúť na všetku hlúposť sveta, tam môžu slobodne uplatňovať svoju tvorivosť. Zariaďujú sa, zháňajú pekné veci, chcú si zvýšiť úroveň bývania, spríjemniť život, stavajú si chaty, starajú sa o svoje autá, venujú väčšiu pozornosť svojej strave, oblečeniu, domácemu pohodliu, slovom orientujú sa predovšetkým na materiálne parametre svojho súkromného života. Táto sociálna orientácia má pochopiteľne priaznivé hospodárske dôsledky: pod jej tlakom sa rozvíja zanedbaná sféra výroby spotrebného tovaru a občianskych služieb; má vplyv na zvyšovanie celkovej životnej úrovne obyvateľstva; predstavuje z národohospodárskeho hľadiska významný zdroj dynamickej energie, schopnej aspoň čiastočne plniť v oblasti rozvoja hmotného bohatstva spoločnosti tie úlohy, ktoré by ťažkopádne, zbyrokratizované a málo produktívne štátne hospodárstvo ťažko zvládalo (stačí len porovnať rozsah a kvalitu súkromnej a štátnej bytovej výstavby). Spoločenská moc tento prevod energie do sféry „súkromia“ víta a podporuje. Ale prečo? Pre dôsledky, ktoré má ako priaznivý stimul hospodárskeho rozvoja? Isteže aj preto. Avšak celý duch súčasnej politickej propagandy a praxe, nenápadne, no systematicky povyšujúci túto orientáciu „dovnútra“ na najvlastnejší obsah ľudskej realizácie vo svete, prezrádza až priveľmi jasne, prečo spoločenská moc v skutočnosti tak víta onen prevod energie: predovšetkým ako to, čím pôvodne - psychologicky - je; ako únik zo sféry „verejného“. Keďže správne tuší, že takto odčerpané sily - uplatnené smerom „von“ - by sa museli skôr či neskôr obrátiť proti nej (respektíve proti tej jej podobe, ktorej sa nehodlá vzdať), '''neváha vydávať za ľudský život to, čo je de facto len jeho zúfalou náhradkou.''' A tak je pozornosť spoločnosti - v záujme jej hladkého ovládania -cieľavedome odpútavaná od nej samotnej, čiže od záležitostí spoločenských: priklincovanie všetkej pozornosti človeka k dlážke jeho výlučne spotrebných záujmov ho má zbaviť schopnosti vnímať stupňujúcu sa mieru jeho duchovného, politického a morálneho znásilnenia; jeho redukcia na jednorozmerného nositeľa ideálov ranokonzumnej spoločnosti ho má premeniť na povoľný materiál komplexnej manipulácie; nebezpečenstvo, že by mohol zatúžiť po niektorej z nespočetných a nepredvídateľných možností, ktoré má ako človek, má byť v zárodku potlačené jeho uväznením do úbohého horizontu možností, ktoré má ako spotrebiteľ v obmedzených podmienkach centrálne riadeného trhu. Všetko svedčí o tom, že spoločenská moc sa tu správa spôsobom adekvátnym pre tvora, ktorého jediným cieľom je prostá sebazáchova. V snahe udržať cestu najmenšieho odporu nehľadí vôbec na to, čím sa za to platí: '''tvrdým útokom na ľudskú integritu, brutálnym oklieštením človeka ako človeka.''' Pritom tá istá spoločenská moc sa až s obsedantnou vytrvalosťou legitimuje svojou revolučnou ideológiou - s ideálom všestranného oslobodenia človeka v jej centre! Kde však v skutočnosti ostal človek komplexne, harmonicky a autenticky rozvíjajúci svoju osobnosť? Človek vyslobodený zo zajatia odcudzujúcich spoločenských aparatúr, zmystifikovanej hierarchie životných hodnôt, sformalizovaných slobôd, z diktatúry majetku a z fetišizujúcej moci peňazí? Človek naplno sa tešiaci zo sociálnej a právnej spravodlivosti, tvorivo sa podieľajúci na hospodárskej a politickej moci, povznesený vo svojej ľudskej dôstojnosti a navrátený k sebe samému? Namiesto slobodného hospodárskeho spolurozhodovania, slobodnej účasti na politickom živote a slobodného duchovného rozvoja človeku napokon ponúknu možnosť slobodne sa rozhodnúť, ktorý typ chladničky či práčky si zadováži. Čiže: v popredí hrdo sa týčiaca fasáda veľkých humanistických ideálov - a za ňou skromný rodinný domček socialistického meštiaka! Na jednej strane bombastické heslá o nebývalom rozvoji všetkých slobôd a nebývalom štrukturálnom bohatstve života - na druhej strane nebývalá šedivosť a pustota života, redukovaného na '''zháňanie!''' Kdesi na vrchole hierarchie manipulačných tlakov, ktoré robia z človeka tupo poslušného príslušníka konzumného stáda, stojí - ako som už naznačil - skrytá a všemocná sila: štátna polícia. Nebude to náhoda, že práve na nej možno obzvlášť názorne ilustrovať priepasť medzi ideologickou fasádou a každodennou skutočnosťou: každému, kto mal smutnú príležitosť poznať na vlastnej koži „pracovný rukopis“ tejto inštitúcie, musí byť na smiech vysvetlenie jej zmyslu, ako nám ho oficiálne predkladajú - alebo môžeme azda veriť, že to špinavé snorenie tisícov drobných udavačov, profesionálnych fízlov, zakomplexovaných, ľstivých, závistlivých a zlomyseľných malomeštiakov a byrokratov, ten páchnúci chuchvalec zrád, alibizmu, podvodov, klebiet a intríg je rukopisom robotníka ochraňujúceho ľudovú vládu a jej revolučné vymoženosti pred úkladmi nepriateľov? Veď najväčším nepriateľom skutočnej robotníckej ľudovlády - keby neboli veci postavené na hlavu - by musel byť práve ten na všetko ochotný a ničoho sa neštítiaci malomeštiak, ktorý si lieči svoje pokrivkávajúce ľudské sebavedomie udávaním spoluobčanov a ktorého možno tak zreteľne cítiť za každodennou praxou tajnej polície ako skutočného duchovného tvorcu jej „pracovného rukopisu“! Myslím, že celý tento groteskný protiklad teórie a praxe sa sotva dá vysvetliť inak než ako prirodzený dôsledok skutočného poslania dnešnej štátnej polície, ktorým nie je chrániť slobodný rozvoj človeka pred jeho znásilňovateľmi, ale naopak chrániť jeho znásilňovateľov pred ohrozením, aké by pre nich znamenal každý pokus človeka skutočne sa slobodne rozvinúť. Rozpor medzi revolučným učením o novom človeku a novej morálke a prízemnou koncepciou života ako spotrebiteľského šťastia vyvoláva otázku, prečo sa vlastne spoločenská moc tak kŕčovito drží svojej ideológie. Zrejme len preto, že ideológia - ako skonvencionalizovaný rituálne komunikačný systém - jej zabezpečuje zdanie legitimity, kontinuity a konzistencie a slúži ako prestížna maska pre jej pragmatickú prax. Zároveň však skutočné konkrétne záujmy tejto praxe do oficiálnej ideológie na každom kroku nevyhnutne presakujú: z hlbín nekonečnej hŕby ideologických fráz, ktorými sa spoločenská moc pokúša na človeka ustavične pôsobiť, a ktoré človek pre ich nulovú oznamovaciu hodnotu zväčša takmer nevníma, dolieha k nemu - napokon ako jediný naozaj konkrétny a zmysluplný hlas -realistická rada: o politiku sa podľa možnosti nestaraj - to je naša vec, rob iba to, čo ti povieme, zbytočne nefilozofuj a nepchaj nos do vecí, do ktorých ťa nič nie je, rob si svoju robotu, staraj sa o seba a budeš šťastný. Človek sa drží tejto rady: nutnosť starať sa o vlastné živobytie je koniec koncov to jediné, na čom sa môže so svojou vládou vcelku bez ťažkostí zhodnúť. Tak prečo to nevyužiť? Najmä keď sa aj tak nič iné nedá robiť! Kam vedie vo svojich dôsledkoch celá táto situácia, ktorej základné obrysy som sa tu pokúsil zachytiť? Čiže: čo robí s ľuďmi a z ľudí systém založený na strachu a apatii, ktorý zaháňa človeka do brloha holého hmotného živobytia a ponúka mu - ako hlavný princíp jeho komunikácie so spoločnosťou - pretvárku? Do akého stavu vrhá spoločnosť politika, ktorej jediným cieľom je vonkajškový poriadok a všeobecná poslušnosť - bez ohľadu na to, akými prostriedkami a za akú cenu sa to dosiahne? Človek asi nemusí mať veľa fantázie, aby pochopil, že takáto situácia nemôže viesť k ničomu inému, ako k postupnej korózii všetkých mravných noriem, k rozpadu všetkých meradiel slušnosti a k rozsiahlemu podlomeniu dôvery v zmysel takých hodnôt, ako je pravda, zásadovosť, úprimnosť, nezištnosť, dôstojnosť a česť. K ničomu inému, ako k poklesu existencie na úroveň biologického vegetovania, teda k onej „hlbinnej“ demoralizácii, ktorá vyplýva zo straty nádeje a z krízy pocitu životného zmyslu. K ničomu inému, ako k novému sprítomneniu toho tragického aspektu celkového postavenia človeka v modernej technickej civilizácii, ktorý súvisí so strácajúcim sa horizontom absolútna a ktorý by sorn nazval '''krízou ľudskej identity:''' alebo azda môže brzdiť rozpad totožnosti ti človeka so sebou samým systém, ktorý od neho tak tvrdo vyžaduje, aby bol niekým iným, ako je? Dosiahol sa poriadok. Za cenu umŕtvenia ducha, otupenia srdca a spustnutia života. Dosiahla sa vonkajšia konsolidácia. Za cenu '''duchovnej a mravnej krízy spoločnosti.''' Najhoršie na tejto kríze však je, že sa prehlbuje: stačí sa len trochu povzniesť nad obmedzenú perspektívu každodennosti, aby sme si s hrôzou uvedomili, ako rýchlo všetci opúšťame stanovištia z ktorých sme ešte včera odmietali ustúpiť; čo ešte včera chápalo spoločenské vedomie ako neslušné, dnes bežne ospravedlňuje, aby to zajtra zrejme prijímalo ako prirodzené a pozajtra možno dokonca ako vzor slušnosti. O čom sme ešte včera vyhlasovali, že si na to nikdy nezvykneme, alebo čo sme jednoducho pokladali za nemožné, dnes bez začudovania prijímame ako skutočnosť. A naopak, čo bolo ešte nedávno pre nás samozrejmosťou, chápeme dnes ako výnimočné a čoskoro - ktovie - to budeme pokladať za nedostupný ideál. Premeny meradiel prirodzeného a normálneho a posuny v mravnom cítení, ktoré nastali v spoločnosti za posledné roky, sú väčšie, ako by sa v prvej chvíli mohlo zdať. Ruka v ruke so vzrastajúcou otupenosťou sa prirodzene otupuje aj schopnosť uvedomovať si túto otupenosť. Choroba akoby z listov a plodov prechádzala na kmeň a do koreňov. Najzávažnejšie príčiny k obavám sú teda v oblasti vyhliadok, ktoré nám súčasný stav ponúka. Spoločnosť sa vnútorne rozvíja, bohatne a kultivuje predovšetkým tým, že si stále hlbšie, rozsiahlejšie a diferencovanejšie uvedomuje samu seba. Základným nástrojom tohto '''sebauvedomenia spoločnosti''' je jej '''kultúra.''' Kultúra ako konkrétna oblasť ľudskej činnosti, ovplyvňujúca - i keď často veľmi sprostredkovane - všeobecný stav ducha a zároveň týmto stavom ustavične ovplyvňovaná. Tam, kde je totálnym ovládnutím spoločnosti totálne potlačený jej vnútorný diferencovaný rozvoj, je celkom zákonite na prvom mieste potlačená kultúra: nielen „automaticky“, ako čosi, čo je celou svojou ontologickou podstatou protikladom „ducha“ každej spoločenskej manipulácie, ale akosi „programovo“: z oprávnenej obavy, že predovšetkým práve skrze kultúru - ako nástroj svojho sebauvedomenia - si spoločnosť uvedomí aj mieru svojho znásilnenia. Kultúrou spoločnosť prehlbuje svoju slobodu a objavuje pravdu - aký záujem teda môže mať na nej moc, ktorej podstatou je práve potláčanie týchto hodnôt? Takáto moc uznáva predsa len jedinú „pravdu“: tú, ktorú práve potrebuje. A jedinú „slobodu“: vyslovovať túto „pravdu“. Svet takejto „pravdy“, ktorá nežije z dialektickej klímy, zo skutočného poznania, ale iba z klímy mocenských záujmov, je svetom myšlienkovej sterility, meravých dogiem, tvrdej a nehybnej doktríny a pragmatickej svojvôle ako jej prirodzeného dôsledku. Je to svet zákazov, obmedzení, nariadení. Svet, kde sa kultúrnou politikou rozumie predovšetkým činnosť kultúrnej polície. Veľa sa už povedalo a napísalo o kurióznom stupni devastácie našej súčasnej kultúry; o stovkách zakázaných spisovateľov a kníh a desiatkach zlikvidovaných časopisov, o spustošení všetkých edičných a repertoárových možností a prerušení všetkých komunikácií so všeobecným stavom ducha; o vyplienení výstavných siení; o bizarnej palete perzekúcií a diskriminácií uplatňovaných v tejto sfére; o rozbití všetkých doterajších umeleckých organizácií a početných vedeckých ústavov a ich nahradení akýmisi atrapami, spravovanými hŕstkou agresívnych sektárov, známych karieristov, nenapraviteľných zbabelcov a neschopných ctižiadostivcov, ktorí sa vo všeobecnom vákuu chopili svojej veľkej príležitosti. Nebudem všetky tie veci znova opisovať, pokúsim sa skôr zamyslieť nad niektorými hlbšími aspektmi tohto stavu, ktoré súvisia s témou môjho listu. Predovšetkým: čo aká zlá je dnešná situácia, neznamená to, že by kultúra vôbec nejestvovala. Divadlá hrajú, televízia denne vysiela, aj knihy vychádzajú. Celok tejto verejnej, legálnej kultúry má však jeden základný znak: všeobecné '''zvonkajšenie''' spôsobené rozsiahlym odcudzením najvlastnejšej podstaty kultúry formou jej totálneho '''vykastrovania práve ako nástroja ľudského, a teda aj spoločenského sebauvedomenia.''' A pokiaľ sa aj dnes objaví hodnota nesporne zvrchovaná, napríklad - aby som ostal v oblasti umenia - skvelý herecký výkon, tak sa objaví skôr ako niečo, čo sa toleruje len vďaka subtílnosti, sublimovanosti, a teda z hľadiska moci relatívne neškodného spoločensko-sebauvedomovacieho dosahu. Ale aj tu - len čo sa ten dosah výraznejšie pocíti -začína sa spoločenská moc inštinktívne brániť (sú známe príklady, že dobrého herca zakázali v podstate len preto, lebo bol pridobrý). O to však v tejto súvislosti nejde. Zaujíma ma otázka, ako sa toto zvonkajšenie prejavuje v oblastiach, ktoré disponujú prostriedkami na oveľa priamejšie pomenovanie ľudskej skúsenosti sveta, a teda oveľa zjavnejšie plnia spoločensko-sebauvedomovaciu funkciu. Uvediem príklad: povedzme, že vyjde - a občas sa aj to stáva - literárne dielo, trebárs hra, ktorému nemožno uprieť zručnosť, sugestivitu, nápaditosť, zmysluplnosť. Nech už je takéto dielo po inej stránke akékoľvek, v jednom si môžeme byť vždy a zaručene istí: že ani o milimeter neprekračuje - či už vďaka cenzúre alebo autocenzúre, autorskému typu alebo autorskému sebaklamu, rezignácii alebo vypočítavosti - rámec fetišov konvenčného, banálneho, a teda v podstate lživého spoločenského vedomia, ktoré vydáva a prijíma za autentickú skúsenosť sveta iba zdanie takej skúsenosti, zložené z hŕby povrchných, uhladených a ošúchaných skúsenostných detailov, respektíve akýchsi mŕtvych tieňov skúsenosti, spoločenským vedomím už dávno prijatej a v ňom domestikovanej. Takéto dielo napriek tomu - alebo presnejšie práve preto - množstvo ľudí vždy pobaví, napne, dojme a všeličím zaujme - bez toho, aby pritom čokoľvek osvetlilo zábleskom skutočného poznania v zmysle vyjavenia dosiaľ neznámeho, vyslovenia dosiaľ nevysloveného, či novej, svojráznej a pôsobivej evidencie niečoho dosiaľ len vytušeného. Skrátka: imitujúc reálny svet, takéto dielo v podstate reálny svet falšuje. Pokiaľ ide potom o konkrétnu podobu onoho zvonkajšenia, nie je vôbec náhoda, že najčastejšie sa tu čerpá zo súdka, ktorý - vďaka osvedčenej neškodnosti svojho obsahu - u nás tradične stojí na výslní priazne spoločenskej moci, či už tej buržoáznej, alebo proletárskej: hovorím o '''estetike banality,''' zabývanej v dimenziách bodrej malomeštiackej morálky; o sentimentálnej filozofii susedskej humanity; o kuchynskej žoviálnosti; o provinciálnej koncepcii sveta, založenej na viere v jeho celkové dobráctvo; hovorím o tej estetike, ktorej chrbtovou kosťou je kult rozšafnej priemernosti, stojaci na základoch zatuchnutého nacionálneho sebauspokojenia, riadený princípom rozdrobenia, rozmelnenia a uhladenia, a napokon vyúsťujúci do klamného optimizmu tej najpoklesnutejšej interpretácie hesla „pravda víťazí“. Diel beletrizujúcich vládnu politickú ideológiu je dnes, ako iste viete, nesmierne málo a sú po profesionálnej stránke evidentne mizerné. Nie je to len preto, že ich nemá kto tvoriť, ale akiste aj preto, že v podstate - i keď sa to môže zdať paradoxné - nie sú ani obzvlášť vítané. Keby tu totiž boli, keby boli profesionálne dobré a keby ich niekto sledoval, potom z hľadiska dnešnej skutočnej - to znamená konzumnej - koncepcie života by priveľmi obracali pozornosť smerom „von“, priveľmi jatrili staré rany, priveľmi vyvolávali svojou všeobecnou a radikálnou politickosťou všeobecne a radikálne politické reakcie a tým všetkým by priveľmi čerili vody, ktoré majú ostať čo najstojatejšie. Skutočným záujmom dnešnej spoločenskej moci vyhovuje neporovnateľne lepšie to, čo som nazval estetikou banality. S pravdou sa totiž rozchádza oveľa nenápadnejšie, prijateľnejšie, vierohodnejšie a konvenčné povedomie ju, prirodzene, prijíma oveľa ľahšie, takže môže oveľa lepšie plniť úlohu, ktorú konzumná koncepcia života dáva kultúre: nevzrušovať pravdou, ale upokojovať lžou. Tvorba tohto druhu bola, samozrejme, vždy vo väčšine. Dosiaľ však u nás vždy existovali aspoň škáry, kadiaľ prenikala na verejnosť aj tvorba, o ktorej sa dalo povedať, že tak či onak sprostredkúva autentickejšie ľudské sebapoznanie. Táto tvorba to síce nikdy nemala veľmi ľahké - bráni sa proti nej nielen spoločenská moc, ale aj pohodlné a zotrvačné konvenčné povedomie - ale doposiaľ vždy akýmsi záhadným spôsobom, kľukato a málokedy okamžite, napokon predsa len človeka a spoločnosť zachytila a napĺňala tak spoločensko-uvedomovaciu úlohu kultúry. O nič viac vlastne ani nejde. Práve to sa mi však vidí najdôležitejšie. Práve to sa však podarilo súčasnej vláde - a dá sa dokázať, že sa to stalo prvý raz od čias nášho národného obrodenia - takmer dokonale znemožniť: taký precízny je dnes systém byrokratického ovládania kultúry, taký dokonalý je prehľad o všetkých škáričkách, kadiaľ by mohlo preniknúť na svet dielo väčšieho dosahu, tak veľmi sa tá hŕstka, čo si vo vreckách zhromaždila kľúče od všetkých dverí, bojí vlády a bojí umenia. Iste chápete, že v tejto chvíli už nehovorím o tých mnohostranných indexoch tvorcov úplne alebo čiastočne zakázaných, ale o indexe oveľa horšom: o „biankoindexe“, na ktorom je apriórne všetko, čo by mohlo zaiskriť pôvodnejšou myšlienkou, prenikavejším poznaním, vyšším stupňom úprimnosti, originálnejším nápadom, sugestívnejším tvarom - hovorím o predbežnom zatykači na všetko vnútorne slobodné, a teda v najhlbšom zmysle slova kultúrne. Hovorím o '''zatykači na kultúru,''' ktorý vydala Vaša vláda. Opäť to vyvoláva otázku, akú tu kladiem vlastne od začiatku: čo to všetko v skutočnosti znamená? K čomu to vedie? Čo to takpovediac urobí so spoločnosťou? Vyjdem znova z príkladu: ako je známe, prestala u nás vychádzať väčšina niekdajších kultúrnych časopisov; ak nejaký pretrval, je taký zglajchšaltovaný, že takmer nemá zmysel brať ho do úvahy. Čo sa tým stalo? Na prvý pohľad vcelku nič: spoločnosť funguje ďalej - aj bez všetkých tých literárnych, výtvarných, divadelných, filozofických, historických a iných časopisov, ktorých počet síce ani v čase, keď existovali, nezodpovedal latentným potrebám spoločnosti, ktoré tu však boli a hrali svoju úlohu. Koľkým ľuďom dnes vlastne ešte tieto časopisy chýbajú? Niekoľkým desaťtisícom ich predplatiteľov, teda veľmi malej časti spoločnosti. A predsa ide o stratu nekonečne hlbšiu a s väčším dosahom, ako by sa mohlo zdať z tohto kvantitatívneho hľadiska. Skutočný dosah tej straty je však - opäť - skrytý a ťažko ho možne vystihnúť nejakými exaktnými údajmi. Násilná likvidácia takého časopisu - povedzme teoretickej revue zameranej na divadlo - nie je totiž len konkrétnym ochudobnením jeho konkrétnych čitateľov, nie je dokonca ani len tvrdým zásahom proti divadelnej kultúre. Je zároveň - a predovšetkým - likvidáciou určitého sebauvedomovacieho orgánu spoločnosti a ako taká je nevyhnutne aj akýmsi sotva presne opísateľným zásahom do spletitej siete kolobehu, výmeny a premeny živín udržujúcich pri živote ten vrstevnatý organizmus, akým je moderná spoločnosť; úderom pre prirodzenú dynamiku procesov prebiehajúcich v tomto organizme; porušením vyváženej súhry jeho rozmanitých funkcií, zodpovedajúcej dosiahnutému stupňu jeho vnútornej štruktúrovanosti. A tak ako dlhodobý nedostatok určitého vitamínu - z kvantitatívneho hľadiska zanedbateľnej zložky v celkovom množstve ľudskej potravy -môže napriek tomu spôsobiť ochorenie človeka, tak aj strata jediného časopisu môže napokon -v dlhodobom výhľade - spôsobiť spoločenskému organizmu nepomerne väčšiu škodu, ako by sa spočiatku zdalo. A tobôž, keď nejde o jeden časopis, ale v podstate o všetky. Dá sa totiž ľahko dokázať, že skutočný význam poznania, myslenia a tvorby sa v stratifikovanom svete kultúrnej spoločnosti nikdy bezo zvyšku nevyčerpáva významom, aký majú tieto hodnoty pre fyzický okruh osôb, ktoré majú s nimi do činenia v prvom pláne, pôvodne, „fyzicky“ - či už aktívne alebo pasívne. Tento počet býva takmer vždy malý, vo vede ešte menší ako v umení; a predsa poznanie, o ktoré ide, sa môže neskôr veľmi hlboko - i keď mnohonásobne sprostredkované -dotknúť celej spoločnosti, asi tak, ako sa každého z nás priam „fyzicky“ dotýka politika rátajúca s atómovým ohrozením bez toho, aby väčšina z nás „fyzicky“ zažila teoreticko-fyzikálne špekulácie, ktoré viedli k zostrojeniu atómovej bomby. Že je to tak aj s humanitným poznaním, dokazujú dejiny početnými príkladmi nebývalého kultúrneho, politického a mravného vzopätia celej spoločnosti, ktorého pôvodným kryštalizačným jadrom alebo katalyzátorom bol spoločensko-sebauvedomovací čin nielen vykonaný, ale aj bezprostredne („fyzicky“) zažitý celkom malým a exkluzívnym okruhom osôb. Tento čin mohol dokonca aj neskôr ostať mimo rámca priamej apercepcie spoločnosti ako celku - a predsa bol neodmysliteľným predpokladom jej vzopätia! Nikdy totiž nevieme, kedy nenápadný plamienok poznania, zapálený v okruhu niekoľkých buniek akosi špecializovaných na sebauvedomovanie organizmu, posvieti zrazu na cestu celej spoločnosti, hoci ona sa hádam ani nikdy nedozvie, ako bolo možné, že tú cestu vôbec uvidela. Ale to zďaleka nie je všetko: aj tie nespočetné záblesky poznania, ktoré spoločnosti ako celku na cestu nikdy neposvietia, majú svoj hlboký spoločenský význam, i keby ten význam nebol v ničom inom, len v tom, že tu '''boli,''' že '''mohli''' posvietiť; teda že aj ony sú - už len samým svojím vznikom - realizáciou istého okruhu spoločenských potencialít, či už v zmysle tvorivých síl alebo jednoducho slobôd, že aj ony spoluvytvárajú a spoluzaručujú '''klímu kultúrnosti,''' nevyhnutnú aj pre vznik zábleskov s väčším dosahom. Priestor duchovného sebauvedomenia je skrátka nedeliteľný, jedna prestrihnutá nitka nevyhnutne naruší súdržnosť celej siete - a už to dokazuje osobitnú prepojenosť všetkých subtílnych procesov v organizme spoločnosti, o ktorej som hovoril, sebapresahujúci význam každého z nich, a teda aj sebapresahujúcu zhubnosť jeho narušenia. Nechcem redukovať celú vec na tento jediný, ešte vždy pomerne triviálny aspekt. A predsa: nepotvrdzuje už aj to hlboko zhubný vplyv na celkový duchovný a mravný stav spoločnosti, ktorý má a najmä ešte bude mať - aj keby svojím bezprostredným účinkom dopadal len na pomerne obmedzený počet hláv - onen „zatykač na kultúru“? Ak sa v posledných rokoch nezjavil na pultoch kníhkupectiev ani jediný český román, ktorý by zistiteľne rozšíril obzor našej skúsenosti sveta, navonok sa to zrejme nijako neprejaví - čitatelia preto nepôjdu demonštrovať a na čítanie sa koniec koncov vždy niečo nájde. Kto si však trúfa odhadnúť, čo tento fakt skutočne znamená pre českú spoločnosť? Kto vie, ako sa táto medzera prejaví v duchovnom a mravnom ovzduší budúcich rokov? Nakoľko oslabí našu schopnosť vedieť o sebe? Ako hlboko takáto absencia kultúrneho sebapoznania poznamená tých, čo dnes začínajú alebo zajtra začnú poznávať seba samých? Aké množstvo mystifikácií, zvoľna sedimentujúcich vo všeobecnom kultúrnom povedomí, bude treba rozbíjať a kam až bude nutné sa znova vracať? Kto vie, kto, kedy, odkiaľ a ako bude ešte schopný pozbierať silu a roznietiť nový ohník pravdy - keď sa tak dôkladne vytráca nielen možnosť, ale aj '''pocit možnosti''' takého roznietenia? Niekoľko takých románov, čo chýbajú v kníhkupectvách, tu predsa len je: kolujú v rukopisoch. V tomto ohľade teda nie je situácia ešte taká beznádejná: zo všetkého, čo som tu povedal, je zrejmé, že aj keby takýto román roky nepoznalo viac ako dvadsať ľudí, má jeho existencia mimoriadny význam: už aj to predsa niečo znamená, že tu taká kniha vôbec je, že mohla vzniknúť, že žije aspoň v uzučkom pásme kultúrneho povedomia. Aké to však môže byť v oblastiach, kde nemožno pracovať inak než na rovine takzvaných legálnych štruktúr? Ako spoznať skutočný rozsah škôd, ktoré spôsobilo a spôsobí udusenie zaujímavých trendov v divadle a filme, v týchto oblastiach úplne špecifického sociálno-excitačného dosahu? A čo ešte k tomu môže z hľadiska dlhodobého výhľadu znamenať vákuum vznikajúce v oblasti humanitných vied, teórie a odbornej spoločenskovednej esejistiky? Kto sa tu odváži odhadnúť dôsledky násilného prerušenia rozličných dlhodobých sebauvedomovacích procesov na rovine ontologickej, etickej a historickej, tak veľmi závisiacich od prístupu k študijným prameňom a od priebežných verejných konfrontácií, a vôbec dôsledky znemožnenia akejkoľvek prirodzenejšej cirkulácie informácií, myšlienok, poznatkov a hodnôt a akejkoľvek verejnej kryštalizácie postojov? Celková otázka teda znie: '''k akej hlbokej zajtrajšej duchovnej a mravnej impotencii národa povedie dnešná kastrácia jeho kultúry?''' Obávam sa, že zhubné spoločenské následky tu o mnoho rokov prežijú konkrétne politické záujmy, ktoré ich vyvolali. '''O to väčšia bude však historická vina tých, čo obetovali duchovnú budúcnosť národa záujmom svojej mocenskej prítomnosti.''' Ak je základným zákonom kozmu zvyšovanie entropie, základným zákonom života je naopak zvyšovanie štruktúrovanosti a boj proti entropii: život sa vzpiera proti každej uniformite a jednote; jeho perspektívou nie je vynútená rovnakosť, ale rozrôznenie; je nepokojom transcendentnosti, dobrodružstvom nového, odbojom proti štátu quo; bytostným rozmerom jeho rozvoja je ustavične sa aktualizujúce tajomstvo. Podstatou spoločenskej moci, ktorej ciele sa obmedzujú na ochranu vlastnej nemennosti cestou násilne vynútenej jednoty permanentného súhlasu, je naopak bytostná nedôvera ku každej rôznosti, jedinečností a transcendentnosti, bytostný odpor ku všetkému neznámemu, neuchopiteľnému a aktuálne tajomnému; bytostné smerovanie k uniformite, rovnakosti a nehybnosti; hlboká láska k štátu quo. Duch mechanického v nej prevláda nad duchom vitálneho. Poriadok, o ktorý sa usiluje, nie je otvoreným hľadaním čoraz vyšších foriem sebaorganizácie spoločnosti, ekvivalentných jej zvyšujúcej sa štruktúrovanosti, ale naopak klesaním k onomu „najpravdepodobnejšiemu stavu“, ktorý predstavuje najvyššiu entropiu. Idúc '''smerom k entropii,''' ide takáto moc '''proti smeru života.''' Ako vieme, aj u človeka existuje okamih, keď stupeň jeho štruktúrovanosti začne náhle klesať a jeho cesta sa obráti smerom k entropii, teda okamih, keď aj on podľahne všeobecne platnému zákonu kozmu: je to okamih smrti. Kdesi v samotných základoch spoločenskej moci, ktorá sa vydala smerom k entropii (a ktorá by najradšej pripodobnila človeka počítaciemu stroju, do ktorého možno vložiť hocijaký program s istotou, že ho splní), je prítomný '''princíp smrti.''' A pach smrti vanie aj z predstavy o „poriadku“, akú táto moc uplatňuje, keď každý prejav života - svojrázny čin, osobitý výraz, jedinečnú myšlienku, nepredvídanú túžbu či nápad - nevyhnutne vidí len ako signál „zmätku“, „chaosu“, „anarchie“. Celou svojou politickou praxou, ktorej základné aspekty som sa tu snažil postupne popísať, potvrdzuje i náš súčasný režim, že idey „pokoja“, „poriadku“, „konsolidácie“, „vyvedenia z krízy“, „zastavenia rozvratu“, „utíšenia vášní“ atď., ktoré od samého začiatku boli osou jeho politického programu, majú preň nakoniec ten istý smrtonosný obsah, aký majú pre všetky „entropické“ režimy. Áno, je tu poriadok: byrokratický poriadok šedivej uniformity, umŕtvujúcej jedinečnosť; strojovej mechanickosti, potlačujúcej neopakovateľnosť; zatuchnutej nehybnosti, vylučujúcej transcendentnosť. Je to '''poriadok bez života.''' Áno, v našej krajine je pokoj: nie je to však pokoj márnice či hrobu? V spoločnosti, ktorá skutočne žije, sa prirodzene ustavične niečo '''deje:''' súhra prítomných činov a udalostí a zjavných i skrytých pohybov konštituuje ustavične nové jedinečné situácie, vyzývajúce k ďalším činom a vyvolávajúce nové pohyby. Tajomná životná polarita konštantného a premenného, zákonitého a náhodného, predvídateľného a neočakávaného pôsobí '''v čase''' a vyjavuje sa '''v dianí.''' Čím štruktúrovanejší je pritom spoločenský život, tým štruktúrovanejší je aj spoločenský čas: mocnie v ňom prvok jedinečnosti a neopakovateľnosti. To zas prirodzene posilňuje možnosť reflektovať ho v jeho postupnosti - totiž ako nezvratný prúd nezameniteľných situácií - a tým spätne lepšie chápať aj to, čo je v spoločenskom dianí zákonité, čím bohatšie teda spoločnosť žije, tým lepšie si uvedomuje dimenziu spoločenského času, '''dimenziu dejinnosti.''' Inými slovami: kde je priestor pre spoločenské dianie, tam sa otvára aj priestor pre spoločenskú! pamäť. Spoločnosť, ktorá žije, má '''dejiny.''' Ak je však v dejinách prvok kontinuity a kauzality tak bytostne spätý s prvkom neopakovateľnosti a nepredvídateľnosti, vzniká otázka, ako môžu skutočné dejiny - tento neuhasiteľný prameň „chaosu“, trvalé žriedlo nepokoja a bezočivé zaucho poriadku - existovať vo svete ovládanom „entropickým“ režimom. Odpoveď je jasná: nemôžu v ňom existovať. A ani v ňom - aspoň navonok - neexistujú! umŕtvením života ako takého sa v ňom zastavil spoločenský čas a dejiny preto miznú z jeho horizontu. Aj u nás sa zdá, akoby od istého času nebolo dejín: pomaly, ale iste strácame pojem času -zabúdame, čo kedy bolo, čo bolo skôr a čo neskoršie, čo vôbec bolo - a prevláda v nás pocit, že je to vlastne aj jedno. Z diania sa vytráca jedinečnosť, a teda aj kontinuita, všetko splýva v jediný šedivý obraz stále toho istého kolobehu: vravíme, že „sa nič nedeje“. Smrtonosný poriadok bol vnesený aj sem, dianie je dokonale usporiadané, a teda dokonale umŕtvené. Kríza pocitu časovej postupnosti na spoločenskej rovine pritom nevyhnutne vedie aj k jeho kríze v privátnom živote: strácajúc pozadie histórie spoločnosti a tým aj histórie postavenia jedinca v tejto histórii, klesá súkromný život na predhistorickú úroveň, kde čas rytmizujú už len také udalosti, ako je narodenie, svadba alebo smrť. Kríza pocitu spoločenského času akoby vôbec vrhala spoločnosť kamsi späť do predhistorickej doby, keď ľudstvo po dlhé tisícročia neprekračovalo vo svojom vedomí spoločenského času hranice kozmicko-meteorologického stereotypu od nekonečna do nekonečna sa opakujúcich ročných období a s nimi spojených náboženských rituálov. Medzeru, akú po sebe zanechal znepokojivý rozmer dejinnosti, treba však vyplniť: a tak je neporiadok skutočných dejín nahradený poriadkom '''pseudodejín,''' ktorého autorom, prirodzene, nie je život spoločnosti, ale úradný plánovač: namiesto udalostí nám ponúkajú pseudoudalosti; žijeme od výročia k výročiu, od oslavy k oslave, od prehliadky k prehliadke; od jednomyseľného zjazdu k jednomyseľným voľbám a od jednomyseľných volieb k jednomyseľnému zjazdu; od Dňa tlače ku Dňu delostrelectva a naopak. Nie je to náhoda, že tento typ substitúcie dejín nám umožňuje získať - nielen do minulosti, ale aj do budúcnosti - úplne vyčerpávajúci prehľad o spoločenskom „dianí“ jediným pohľadom do kalendára. A vďaka notoricky známej náplni opakujúcich sa rituálov sa takto získaná informácia dokonca vyrovná tej, ktorú by nám dal autentický zážitok. Teda opäť: dokonalý poriadok - vykúpený však návratom do prehistórie. A to ešte s výhradou: kým pre našich predkov mali opakujúce sa rituály hlboký existenciálny zmysel, pre nás sú už len samoúčelnou rutinou; vláda sa ich drží preto, lebo vzbudzujú zdanie dejinného pohybu; občan ich absolvuje, aby nemal vytriasačky. „Entropický“ režim má jedinú možnosť, ako zvyšovať v priestore svojej pôsobnosti všeobecnú entropiu: upevňovaním svojho vlastného centralizmu, zvyšovaním svojej monolitnosti, obopínaním spoločnosti čoraz univerzálnejšou a nepriedušnejšou zvieracou kazajkou jednorozmernej manipulácie. Lenže každý jeho ďalší krok týmto smerom nevyhnutne znamená zároveň '''ďalšie zvýšenie jeho vlastnej entropie:''' v snahe znehybniť svet znehybňuje sám seba a ochromuje svoju schopnosť konfrontovať sa s čímkoľvek novým a vzdorovať bytostnému smerovaniu života. „Entropický“ režim je tak odsúdený svojou podstatou stať sa v poslednej inštancii '''obeťou svojho vlastného smrtonosného princípu.''' Obeťou najzraniteľnejšou - vďaka svojmu osudnému nedostatku akejkoľvek vnútornej intencie, ktorá by ho nútila takpovediac čeliť sebe samému. Život je naopak schopný tým úspešnejšie a vynachádzavejšie - v duchu svojho nepotlačiteľného smerovania proti entropii - vzdorovať svojmu znásilneniu, čím rýchlejšie znásilňujúca moc meravie a kôrnatie. Umŕtvujúc život, umŕtvuje teda spoločenská moc aj seba samu - a tým nakoniec aj svoju schopnosť umŕtvovať život. Inými slovami: '''život možno dlho a veľmi dôkladne znásilňovať, splošťovať, umŕtvovať - a predsa ho napokon nemožno natrvalo zastaviť:''' hoci potichu, potajme a pozvoľna - predsa ide ďalej; hoci tisíckrát odcudzený sám sebe - predsa sa vždy znova nejakým spôsobom vracia sám k sebe; čo ako veľmi bol znásilnený - predsa len napokon vždy prežije moc, ktorá ho znásilňovala. Nemôže to byť inak vďaka hlboko kompromisnej povahe každej „entropickej“ moci, ktorá potláča a môže potlačiť život len vtedy, ak nejaký život existuje, a ktorá je teda koniec koncov zároveň na život existenčne odkázaná, pravda bez toho, aby on bol existenčne odkázaný na ňu. Jediná sila, ktorá môže život na našej planéte skutočne zničiť, je sila, ktorá nepozná kompromis: totiž globálna kozmická platnosť druhého zákona termodynamiky. Ak nemožno natrvalo zničiť život, nemožno, pravdaže, úplne zastaviť ani dejiny: pod ťažkým príkrovom nehybnosti a pseudodiania tečie ich tajný pramienok a pomaly a nenápadne príkrov podomieľa. Môže to trvať dlho, ale jedného dňa sa to musí stať: príkrov už nevládze dlhšie odolávať a začína praskať. A to je chvíľa, keď sa začína zase '''diať''' čosi viditeľné, čosi skutočne '''nové a jedinečné;''' čosi, čo nebolo naplánované v oficiálnom kalendári „diania“; čosi, pri čom nemáme zrazu pocit, že je jedno, kedy sa to deje a že sa to deje. Čosi naozaj historické v tom zmysle, že sa tým opäť hlásia k slovu '''dejiny.''' Ako sa však môžu - v našich konkrétnych podmienkach - dejiny „prihlásiť k slovu“? Čo vlastne konkrétne znamená takáto perspektíva? Nie som ani historik, ani prorok, no istým pozorovaniam - pokiaľ ide o štruktúru takýchto chvíľ - človek predsa len nemôže uniknúť. Tam, kde existuje - aspoň do istej miery - otvorená súťaž o moc ako jediná skutočná záruka verejnej kontroly moci (a naostatok aj akejkoľvek slobody slova), musí žiť spoločenská moc, či sa jej chce, či nechce, v akomsi trvalom a otvorenom dialógu so životom spoločnosti; je nútená priebežne riešiť najrozmanitejšie otázky, ktoré pred ňu život stavia. Kde otvorená súťaž o moc neexistuje (a kde je teda zákonite skôr či neskôr potlačená aj sloboda slova) - čo je prípad každého „entropického“ režimu - tam sa spoločenská moc neprispôsobuje životu, ale usiluje sa prispôsobiť život sebe, čo znamená, že namiesto toho, aby jeho skutočné rozpory, nároky a problémy priebežne a otvorene riešila, jednoducho ich zastiera. Napriek tomu tieto rozpory a nároky kdesi pod pokrievkou existujú, hromadia sa, narastajú, aby v istej chvíli, keď ich už pokrievka nemôže udržať, prenikli von. A to je práve tá chvíľa, keď príkrov nehybnosti praská a do arény opäť vstupujú dejiny. Čo sa teda potom vlastne stane? Spoločenská moc má síce ešte dosť síl na to, aby znemožnila otvorenú realizáciu tlaku životných rozporov v podobe otvorenej diskusie a otvorenej súťaže o moc, nemá však už dosť síl na to, aby; tomuto tlaku úplne vzdorovala. A tak život vtrháva aspoň tam, kde môže vtrhnúť: do skrytých kuloárov moci, kde si vynucuje '''skrytú diskusiu''' a napokon '''skrytú súťaž o moc.''' Samozrejme, spoločenská moc je nepripravená - akýkoľvek závažnejší dialóg so životom presahuje obzor jej schopností - a tak prepadá panike: život rozsieva v jej kabinetoch zmätok v podobe osobných konfliktov, intríg, nástrah a súbojov, ba preniká, ak sa to dá tak povedať, dokonca priamo do jej jednotlivých reprezentantov; mŕtvolná maska neosobnosti, ktorú funkcionárom dávala ich identifikácia s monolitnou mocou, zrazu padá a pod ňou sa objavujú živí ľudia, ktorí celkom „ľudsky“ súperia o moc a bojujú - jeden proti druhému - za svoju záchranu. Je to známy okamih palácových revolúcií a pučov, náhlych a zvonku ťažko pochopiteľných výmen osôb vo funkciách a téz v prejavoch; okamih odhaľovania skutočných alebo vykonštruovaných sprisahaní a tajných centier; okamih zverejňovania skutočných alebo vymyslených zločinov a vyhrabávania starých hriechov okamih vzájomného vylučovania z rozličných orgánov, vzájomného splnenia a prípadne aj zatýkania a procesov. A ak dosiaľ hovorili všetci nositelia moci tým istým jazykom a tými istými frázami, o tých istých cieľoch a ich úspešnom plnení, tak teraz sa zrazu tento monolitný blok moci rozpadáva! na navzájom odlíšiteľných jedincov, ktorým síce ostal niekdajší spoločný jazyk, zrazu ho však užívajú na vzájomné osobné obviňovanie - a my s prekvapením počujeme, že mnohým z nich (totiž tým, čo v skrytej súťaži o moc prehrali) vôbec nešlo o vyhlasované ciele a že ich vôbec úspešne neplnili, ale práve naopak, kým iným (čiže tým, čo vyhrali) o tieto ciele naozaj ide a jedine oni sú schopní úspešne ich plniť. O čo racionálnejšie sa teda roky budoval onen oficiálny kalendár pseudodiania, o to iracionálnejšiu podobu máva potom náhly vpád skutočných dejín: všetka ich roky potláčaná neopakovateľnosť, jedinečnosť, nevypočítateľnosť, všetko ich roky popierané tajomstvo sa prevalí v jedinej chvíli: a ak nás roky nemohlo nikdy prekvapiť nič drobné, každodenné, teraz sa dožívame jediného prekvapenia - ale to stojí za to. Všetka „neporiadnosť“ dejín, roky potláčaná umelým poriadkom, teraz zrazu vystrekuje von. Ako keby sme to nepoznali! Ako keby sme to už toľko ráz nemali možnosť v našej časti sveta pozorovať! Stroj roky pracujúci zdanlivo bezchybne, bez výkyvov, bez komplikácií, sa za noc rozsype, a zostava, ktorá budila dojem, že bude vo svojej nemennej podobe vládnuť do konca sveta, pretože nejestvuje sila, ktorá by ju mohla v tomto prostredí jednomyseľných volieb a jedno myseľného hlasovania spochybniť, sa z ničoho nič rozpadá - A my začudovaní zisťujeme, že všetko bolo celkom inak, ako sme si mysleli! Okamih, keď sa takéto tornádo preženie zatuchnutým svetom stabilizovaných mocenských struk túr, pravdaže nebýva pre nás všetkých, ktorí sme mimo moci, ani zďaleka iba predmetom pobavenia. Síce nepriamo, ale predsa ide koniec koncov vždy aj o nás: '''nie je to azda onen tichý a dlhodobý tlak života ustavične potláčaných, a jednako nikdy nepotlačiteľných celospoločenských potrieb, záujmov, rozporov a napätí, ktorý vždy znova vyvoláva takéto otrasy moci?''' Nečudo potom, že sa spoločnosť v takýchto chvíľach vždy znova prebúdza, že sa k nim upína alebo že ich rozjatrenejšie vníma, že ich necháva na seba pôsobiť a pokúša sa ich využiť. Tieto otrasy takmer vždy prebúdzajú nejaké nádeje alebo nejaké obavy; takmer vždy otvárajú - či už skutočne alebo zdanlivo - priestor pre novú realizáciu rozličných síl a intencií života; takmer vždy akcelerujú rozličné pohyby v spoločnosti. To všetko, pravda, zároveň takmer vždy obsahuje - práve vďaka hlboko neprirodzenej štruktúre takých spôsobov konfrontácie so životom, akým sú tieto náhle mocenské otrasy - aj početné veľké a vopred nevyčísliteľné riziká. Pokúsim sa bližšie osvetliť jeden typ takýchto rizík. Ak sa človek denne mlčky podriaďuje neschopnému nadriadenému, ak denne s vážnou tvárou absolvuje rituály, ktoré sú mu v skutočnosti na smiech, ak bez zdráhania píše do dotazníkov opak svojej skutočnej mienky a je ochotný verejne sa zriekať sám seba, ak bez ťažkostí predstiera sympatiu alebo dokonca lásku tam, kde pociťuje v skutočnosti ľahostajnosť alebo odpor, to všetko ešte ani zďaleka neznamená, že v ňom načisto vyschol jeden zo základných ľudských citov: totiž '''cit pre poníženie.''' Naopak: i keď o tom nik nehovorí, predsa ľudia veľmi presne cítia, čím je vykupovaný ich vonkajší pokoj: trvalým '''ponížením ich ľudskej dôstojnosti.''' O čo menej sa pritom tomuto poníženiu bezprostredne bránia - či už im v tom pomáha schopnosť vypudiť ho zo svojho vedomia a nahovoriť si, že sa vlastne nič strašné nedeje, alebo jednoducho schopnosť zatnúť zuby - o to hlbšie sa zapisuje do ich citovej pamäti. Ten, kto je schopný bezprostredne svojmu poníženiu vzdorovať, je schopný naň aj rýchlo zabudnúť; kto je naopak schopný dlho ho mlčky znášať, je schopný si ho aj dlho pamätať. A tak v skutočnosti nič '''neupadne do zabudnutia:''' všetok vytrpený strach, všetka vynútená pretvárka, všetko to trápne a nedôstojné komediantstvo - a možno zo všetkého najväčšmi pocit preukázanej zbabelosti - to všetko sa kdesi na dne spoločenského vedomia usadzuje a hromadí, to všetko tam potichu pracuje. Prirodzene, to vôbec nie je zdravá situácia: vredy sa včas neoperovali, pomaly hnisajú, hnis nemôže vytiecť z tela, otrava sa šíri po celom organizme; prirodzený ľudský cit sa nadlho nemôže objektivizovať a jeho dlhodobé zajatie iba v citovej pamäti sa pomaly deformuje na nezdravý kŕč, na čosi jedovaté - ako keď nedokonalým spaľovaním vzniká kysličník uhoľnatý. Nuž aký div, že vo chvíli, keď príkrov praská a láva života sa valí von, objavujú sa v nej popri rozvážnom úsilí o nápravu predchádzajúcich krívd a popri túžbe po pravde a po zmenách adekvátnych potrebám života aj prvky žlčovitej nenávisti, pomstychtivej zloby a akejsi horúčkovitej túžby po okamžitej satisfakcii za všetky prežité poníženia! (Unáhlený charakter tejto túžby, často neprimeraný situácii, vyplýva pritom do značnej miery aj z nejasného tušenia, že vlastne toto vzplanutie prichádza neskoro, v čase, keď už nemá zmysel, pretože stratilo aktuálny podnet a s ním aj aktuálne riziko, a keď je vlastne už len náhradkou za niečo, čo sa v skutočnosti malo stať v celkom inom čase!) Nuž aký div, že reprezentanti spoločenskej moci, roky zvyknutí na absolútny súhlas, na jednomyseľnú a bezvýhradnú podporu a na totálnu jednotu totálnej všeobecnej pretvárky, sú v takejto chvíli výbuchom potlačeného citu takí šokovaní; že sa cítia takým neslýchaným spôsobom ohrození; a vo svojom ohrození - ako jediných garantov existencie sveta - vidia také neslýchané ohrozenie celého sveta, že neváhajú na jeho a svoju záchranu volať na pomoc miliónové cudzie armády! Jeden takýto výbuch sme nedávno prežili. Tí, čo roky ponižovali a urážali človeka a čo potom boli takí šokovaní, keď sa tento človek pokúsil ozvať, nazývajú dnes toto obdobie obdobím „vzplanutia vášní“. Aké vášne vlastne vzplanuli? Kto vie, aké dlhé a rozsiahle ponižovanie tomu výbuchu predchádzalo, a kto chápe onen psychologicko-sociálny mechanizmus exposteriálnej reakcie na dlho znášané poníženie, mal by byť skôr zarazený tým, akú relatívne pokojnú, vecnú a dokonca lojálnu podobu celý ten „výbuch“ mal. A predsa sme za ten „okamih pravdy“ museli, ako je známe, kruto zaplatiť. '''Dnešná spoločenská moc sa hlboko líši od tej, ktorá predchádzala tomu nedávnemu výbuchu.''' Nielen preto, že tamtá bola takrečeno „originál“, kým táto je len jeho sformalizovanou imitáciou, neschopnou reflektovať mieru, do akej bol medzitým onen „originál“ demystifikovaný, ale predovšetkým preto, že kým predchádzajúca moc sa opierala o reálne a vonkoncom nezanedbateľné sociálne zázemie v podobe dôverčivej (i keď postupne klesajúcej) podpory časti obyvateľstva a o reálnu a vonkoncom nezanedbateľnú (i keď postupne vyprchávajúcu) sugestivitu pôvodne sľubovaných sociálnych perspektív, tá dnešná sa opiera už len a len o sebazáchovný pud ovládajúcej menšiny a o strach ovládanej väčšiny. Ťažko si možno za týchto okolností predstaviť všetky predpokladateľné alternatívy priebehu eventuálneho budúceho „okamihu pravdy“, totiž spôsob, akým by sa také komplexné a také otvorené celospoločenské poníženie mohlo raz dožadovať satisfakcie; a už vôbec nemožno odhadnúť rozsah a hĺbku tragických následkov, aké by takýto okamih mohol a asi musel napokon našim národom priniesť. Človeka v tejto súvislosti musí až zarážať, '''aká veľká je neschopnosť moci, vydávajúcej sa za tú najvedeckejšiu, čo tu kedy bola, pochopiť elementárne zákony svojho vlastného fungovania a poučiť sa zo svojich vlastných dejín.''' Ako je očividné, nebojím sa, že sa s nástupom dnešného vedenia skončil v Československu život a definitívne sa zastavili dejiny. V dejinách dosiaľ vždy po každej situácii a po každej ére prišla iná situácia a iná éra, a dosiaľ vždy bola - či už pre dobro človeka alebo na jeho škodu - tá nová situácia či éra úplne odlišná od všetkých predstáv o budúcnosti, aké mali organizátori a vládcovia predchádzajúcej epochy. Bojím sa niečoho iného. Celý tento list vlastne hovorí o tom, čoho sa v skutočnosti bojím: '''nezmyselne tvrdých a dlhodobých následkov, aké bude mať celé to dnešné znásilnenie pre naše národy.''' Bojím sa toho, čím budeme musieť všetci zaplatiť to drastické potlačenie dejín, to kruté a zbytočné zapudenie života kamsi do podzemia spoločnosti i ľudskej duše, ten nový násilný „odklad“ všetkých možností aspoň trochu prirodzene - ako spoločnosť - žiť. A ako hádam vyplýva z toho, čo som pred chvíľkou napísal, nejde mi pritom len o to, čo priebežne platíme vo valute každodennej trpkosti zo spoločenského znásilnenia a ľudského poníženia, ani iba o tú vysokú daň, akú budeme musieť zaplatiť v podobe dlhodobého duchovného a mravného úpadku spoločnosti, ale ide mi aj o tú dnes ťažko odhadnuteľnú daň, akú by nám všetkým mohol vyniesť onen okamih, keď sa nabudúce o svoje práva prihlásia život a dejiny. Zodpovednosť politika za situáciu v krajine býva rôzna a, prirodzene, nikdy nie je absolútna; nikto nevládne sám, istý diel zodpovednosti teda nesú aj tí, ktorí vedúceho politika obklopujú; nijaká krajina nežije vo vákuu, jej politiku teda vždy tak či onak ovplyvňuje aj politika iných krajín; za mnohé môžu, samozrejme, vždy aj tí, ktorí vládli predtým a ktorých politika predurčovala situáciu, v akej sa krajina nachádza; za mnohé môžu napokon aj občania - či už každý jednotlivo, totiž ako svojprávna bytosť spoluvytvárajúca svojím každodenným osobným rozhodovaním celkový stav, alebo všetci dovedna ako určitý historicko-sociálny celok, limitovaný podmienkami, v ktorých sa vyvíja, ale zároveň tie podmienky spätne limitujúci. Napriek týmto obmedzeniam, ktoré, prirodzene, platia aj v našej dnešnej situácii, je Vaša zodpovednosť ako vedúceho politika stále veľká: spolurozhodujete o klíme, v akej je nám všetkým dané žiť, a '''máte teda priamy vplyv aj na konečnú výšku tej dane, ktorú naša spoločnosť zaplatí za svoju dnešnú „konsolidáciu“.''' V Čechoch a v Slovákoch - tak ako v každom národe - žijú paralelne najrozmanitejšie predpoklady: mali sme, máme a budeme mať hrdinov, takisto ako sme mali, máme a budeme mať udavačov a zradcov. Sme schopní rozvinúť svoju tvorivosť a fantáziu, duchovne a mravne sa vzopnúť k nečakaným činom, bojovať za svoju pravdu a obetovať sa za druhých, ale takisto sme schopní prepadnúť totálnej ľahostajnosti, nezaujímať sa o nič okrem svojho brucha a navzájom si len podrážať nohy. A keď aj ľudské duše nie sú nijaké nádoby, do ktorých môže hocikto hocičo naliať (táto arogantná predstava o ľude sa často vyskytuje v oficiálnych prejavoch v podobe tej strašnej frázy, že „nám“ - čiže vláde - niekto to či ono „vnáša do hláv ľudí“), predsa len veľmi záleží na vodcoch, ktoré zo všetkých týchto protichodných dispozícií, driemajúcich v spoločnosti, sa zmobilizujú, ktoré z týchto potenciáli! dostanú príležitosť sa uplatniť a ktoré sa naopak potlačia. Zatiaľ je systematicky aktivizované a rozvíjané to najhoršie v nás - sebectvo, pokrytectvo, ľahostajnosť, zbabelosť, strach, rezignácia, túžba osobne sa zo všetkého vyšmyknúť bez ohľadu na spoločenské následky. Pritom aj dnešné štátne vedenie má možnosť pôsobiť svojou politikou na spoločnosť tak, nedostávalo príležitosť to horšie, ale to lepšie v nás. Zatiaľ ste zvolili pre seba najpohodlnejšiu a pre spoločnosť najnebezpečnejšiu cestu: česti vonkajšieho zdania za cenu vnútorného úpadku, cestu zvyšovania entropie za cenu umŕtvovania života, '''cestu čírej ochrany svojej moci za cenu prehlbovania duchovnej a mravnej kríži spoločnosti a sústavného ponižovania ľudskej dôstojnosti.''' Pritom aj v rámci svojich obmedzení máte možnosť urobiť mnoho pre to, aby sa aspoň relatívne zlepšila situácia; možno by tá cesta bola namáhavejšia a menej vďačná, jej výsledky by s< neukázali hneď, všelikde by narážala na odpor, rozhodne by to však bola z hľadiska skutočných záujmov a perspektív našej spoločnosti cesta nepomerne zmysluplnejšia. Ako občan tohto štátu týmto otvorene a verejne žiadam Vás a s Vami aj všetkých ostatných vedúcich predstaviteľov dnešného režimu, aby ste venovali pozornosť súvislostiam, na ktoré som sa Vás usiloval upozorniť, aby ste v ich svetle zvážili mieru svojej historickej zodpovednosti a konal v súlade s ňou. == Poznámka == * datované 8. apríla 1975 == Zdroj == * Havel, V. ''Prezident v Bratislave: S textami Václava Havla.'' prel. Zora Bútorová, zost. Martin M. Šimečka, Bratislava : ARCHA, 1990. [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Václav Havel]] [[Kategória:1975]] 55l04usoqifxjypqqh6hb26wkszm2nd 0 1997 8823 8259 2023-06-22T02:07:52Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8823 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' # VPN žiada zmenu vládneho stanoviska, pokiaľ ide o hodnotenie udalostí 17. novembra 1989. Žiadame, aby sa vlády dištancovali od brutálneho násilia a vinníci boli potrestaní podľa zákona, pretože tento zásah vyvolal atmosféru konfrontácie a násilia. # Násilnosti poriadkových síl sú v rozpore s proklamovaným vládnym stanoviskom o „jednoznačne politickom riešení problému“. Je absurdné, že ho vlády dodatočne ospravedlnili. Žiadame zmenu vládneho stanoviska k pražským násilnostiam, žiadame odstúpenie všetkých predstaviteľov strany a vlády priamo zodpovedných za eskaláciu násilia a vnútropolitickú krízu. Žiadame vytvorenie nezávislej parlamentnej komisie doplnenej zástupcami nezávislých iniciatív, sociálnych hnutí i ostatnej občianskej verejnosti. Súčasne žiadame: #* Chceme viesť dialóg, no nie v atmosfére represií. Preto prepusťte politických väzňov. #* Žiadame, aby sa zástupcovia VPN, študentov a iných spoločenských skupín mohli stretnúť s predsedom vlády SSR. #* Žiadame okamžite priestor v prostriedkoch masovej komunikácie. Všetky ( fungujú z našej práce a z našich daní. Musia slúžiť občanom. #* Oceňujeme fakt, že poriadkové sily na Slovensku nevyvolávajú nepokoje. Požadujeme však vytvorenie technických podmienok umožňujúcich pokojný priebeh mítingov (vylúčenie dopravy, primerané kryté priestory, zosilňovače a pod.). #* Ak sa vláda SSR zreteľne politicky nevysloví, ak ostane v týchto dňoch vo vyčkávacej pozícii, morálne sa diskvalifikuje. #* Obraciame sa na všetkých: šéfredaktorov v prostriedkoch masovej komunikácie — umožnite šíriť iba pravdivé informácie. Šírením lží a poloprávd staviate sa na stranu násilia. #* Vyzývame všetkých členov KSČ, aby neodkladne zaujali vo svojich organizáciách jasný postoj k súčasnej politickej situácii i k sebe samým. #* Plne sa stotožňujeme so stanoviskom Občianskeho fóra ustanoveného v Prahe. V Bratislave 21. 11. 1989 [[Kategória:Dokumenty]] irsmuhenbrld24giw25yo6421le0l3v 0 1998 9214 7291 2024-09-19T11:07:58Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie radových komunistov z 21. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie radových komunistov z 21. novembra 1989]]: vhodnější název 7291 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' Podpísaní radoví komunisti oboznámili sme sa s Vyhlásením združenia Verejnosť proti násiliu a bez výhrad sa k tomuto postoju pripájame. Zároveň vyslovujeme svoju nespokojnosť so stanoviskom, aké k represáliám v Prahe a k následným iniciatívam mládeže a celej verejnosti zaujalo stranícke a štátne vedenie. Vlády ČSSR, ČSR a SSR vo svojom spoločnom vyhlásení označili tieto reformné iniciatívy za činnosť protištátnych živlov. Domnievame sa, že vlády, ktoré označia mládež a verejnosť svojej krajiny za protištátne živly, nemajú morálne právo nazývať sa ďalej vládami. Vedenie KSČ označilo kritiku smerujúcu na jeho adresu a na adresu konkrétnych funkcionárov za ohrozenie socializmu. Domnievame sa, že vedenie strany, ktoré megalomansky stotožnilo samo seba so socializmom, nemá morálne právo byť ďalej vedením strany. Ako radoví členovia strany odmietame ďalej robiť španielsku stenu vedeniu, ktoré si už roky uzurpuje právo bez kontroly vládnuť v našom mene a zneužíva proti nám tzv. stranícku disciplínu, ktorou nás zaväzuje k mlčaniu. V Sovietskom zväze bola takto chápaná stranícka disciplína zneužitá na spáchanie 40.000.000 vrážd, o ďalších miliónoch zničených životov a zmarených existencií ani nehovoriac. A podobne to bolo a dodnes je u nás. Preto sme presvedčení, že ak treba hľadať protištátne živly, treba ich hľadať odhora. Preto sme presvedčení, že ak treba hovoriť o ohrození socializmu, treba hovoriť o jeho ohrození zhora. Ako radoví členovia strany pokladáme v tejto chvíli a po represáliách 17. novembra 1989 v Prahe nielen za svoje právo, ale aj za svoju povinnosť žiadať, aby sa KSČ očistila jediným možným spôsobom — a to tým, že sa dobrovoľne a ihneď vzdá svojho protiprávneho a iba násilím udržiavaného vedúceho postavenia v spoločnosti. '''Ľubomír Feldek, Lajos Grendel,''' '''Vladimír Ondruš, László Szigeti, Soňa Szomolányiová, Vladimír Krivý, Pavol Frič, Ivan Štrpka, Ján Štrasser a ďalší. ''' [[Kategória:Dokumenty]] isa7nbdtmp95akdvgn2ckplpqp2401l 0 1999 9245 8248 2024-10-25T13:07:45Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. novembra 1989]]: vhodnější název 8248 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' My, študenti, protestujeme proti brutálnemu zásahu orgánov bezpečnosti a armády proti pokojnej študentskej manifestácii dňa 17. novembra 1989 v Prahe, ktorý rozhodne nebol primeraný vzniknutej situácii. Postup týchto poriadkových síl je v príkrom rozpore s Ústavou ČSSR a s prijatými medzinárodnými konvenciami. Svoj nesúhlas vyjadrujeme štrajkom. V našom štrajku nejde o nezodpovedný a ľahostajný prístup k študijným povinnostiam. Naše študentské problémy nemožno riešiť bez rozuzlenia nahromadených spoločenských a politických problémov. Preto v súlade s iniciatívou Občianskeho fóra a iniciatívou Verejnosť proti násiliu žiadame: # Vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie na prešetrenie pražských udalostí a objektívne a pravdivé informovanie verejnosti o jeho výsledkoch a potrestanie vinníkov. # Uplatnenie právnej a politickej zodpovednosti voči tým štátnym a politickým činiteľom, ktorí sú zodpovední za terajší stav spoločnosti. Ich zotrvanie vo funkciách vyhrocuje terajšiu napätú situáciu. # Sme za plnohodnotné uplatňovanie socialistického pluralizmu v ČSSR, za slobodné voľby, za to, aby každá politická sila pôsobila a presadzovala svoje ciele na základe ústavy a ústavnosti. # Otvorenie seriózneho spoločenského dialógu, ktorý musí byť prístupný každému, s výnimkou tých, ktorí by doňho chceli vnášať deštrukciu, násilie a chaos. # Sprístupnenie masovokomunikačných prostriedkov všetkým politickým a spoločenským hnutiam, ktorým úprimne záleží na skutočne demokratickej socialistickej spoločnosti. # Sme proti akémukoľvek postihu voči študentom a učiteľom, ktorí v tomto dialógu otvorene vystupujú. Vyzývame vás, robotníci, roľníci a inteligencia, ktorí vytvárate svojou prácou hodnoty a umožňujete nám vzdelávať sa, aby ste podporili naše požiadavky! Vyzývame všetkých príslušníkov Československej ľudovej armády, Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií, aby sa nedali zneužiť proti vlastnému národu! Ak sa našim požiadavkám nevyhovie, nenastúpi sa cesta rozumného a skutočného dialógu, vyzývame všetkých občanov, aby vyjadrili svoju solidaritu a politickú podporu našich požiadaviek 27. novembra 1989 od 12. do 14. hodiny generálnym štrajkom! Pokiaľ sa vyskytnú na študentských akciách protisocialistické, protištátne a provokačné prejavy, s týmto postupom nesúhlasíme a zaujímame voči nemu odmietavý postoj. [[Kategória:Dokumenty]] fnw5e93fln7cerw90g60bv130u8w5o3 0 2000 9210 7269 2024-09-14T20:07:16Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva KC Študentského hnutia k robotníkom a roľníkom z 22. 11. 1989]] na [[Výzva KC Študentského hnutia k robotníkom a roľníkom z 22. novembra 1989]]: vhodnější název 7269 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' '''Výzva k robotníkom a roľníkom!''' Myslíme na robotníkov pracujúcich v podmienkach, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť. Robotníkov v textilkách, konzervárňach, zlievárňach a v baniach. Myslíme na mladé rodiny bez bytov, na dôchodcov a všetkých sociálne slabých. Ďalej myslíme na nezaslúžené privilégiá mocných, na zanedbaný stav nášho školstva, zdravotníctva, životného prostredia. Rovnako máme na mysli nedostatočnú možnosť cestovania a styk so svetom. Je pre všetkých nás dôležité si uvedomiť, že celé naše dnešné snaženie musí vyústiť v generálny štrajk, a preto vyzývame málo informovaných zástupcov robotníckych a roľníckych odborov, aby navštívili koordinačné centrum na VŠMU na Jiráskovej ulici. Tam dostanú potrebné informácie kedykoľvek v priebehu dvadsiatich štyroch hodín. '''Poznámka:''' Výzvu k robotníkom a roľníkom prečítal na mítingu 22. novembra 1989 člen koordinačného výboru študentského hnutia, poslucháč VŠMU Anton Popovič [[Kategória:Dokumenty]] 5zf6wawypf4j20pg21063zma2esrbtr 0 2001 9208 7263 2024-09-11T13:07:42Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie členov Slovenského národného divadla v Bratislave z 22. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie členov Slovenského národného divadla v Bratislave z 22. novembra 1989]]: vhodnější název 7263 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' Dňa 22. novembra 1989 sa členovia a zamestnanci Slovenského národného divadla rozhodli zaujať toto stanovisko k súčasnej spoločenskej situácii. Jednou z prvých povinností človeka je zachovanie života, aj toho svojho. Ak nám ide o dôstojný život, o jeho naplnenie v zmysle ľudského poslania: slúžiť dobru, spravodlivosti a pravde, pokúsme sa o to všetci spolu na základe slobodnej voľby v hraniciach tej najhumánnejšej slušnosti a tolerancie. Bez hnevu, nenávisti, s láskou k blížnemu a k prírode, ktorej sme súčasťou. S úctou k minulosti, ale aj s plnou zodpovednosťou k budúcnosti. Začnime už raz pri čistom stole a čistej tabuli, bez nemorálnych kompromisov. Pokračujme z vlastne] podstaty národnej, historickej, pod spoločnou strechou československej vzájomnosti. Nech naše myšlienky majú dosť voľného priestoru, aby sme mohli žiť v pravde. Vytvorme spoločne takú republiku, v ktorej sa budeme všetci konečne cítiť doma ako plnoprávni občania v demokratickom socialistickom štáte, rešpektujúcom zásady politického pluralizmu. Pozrime sa objektívne a kriticky na našu minulosť a nebojme sa prehodnotiť rok 1968. Zo všetkých síl protestujeme proti opakovanej zvoli, násiliu a brutalite, ktoré sa začali v marci 1988 v Bratislave a vyvrcholili v Prahe 17. novembra 1989. Siahnutie na osobnú slobodu, akékoľvek fyzické násilie pokladáme za neodvolateľný zločin proti ľudskosti. Žiadame, aby bola vytvorená zvláštna vládna komisia, ktorá vyšetrí, potrestá a verejne označí vinníkov pražského masakru a bude pritom dôsledne postupovať podľa československých právnych noriem. Tieto udalosti sú logickým dôsledkom prehlbujúcej sa spoločenskej a politickej krízy. Chceme hľadať a nájsť východisko v celospoločenskom dialógu, z ktorého nemožno nikoho vopred vylúčiť. Na základe posledných skúseností chceme vyjadriť pochybnosť, či dnešné zloženie najvyšších straníckych a štátnych orgánov umožňuje nájsť pozitívne východisko. Preto sme sa rozhodli vstúpiť do týždenného protestného štrajku a ponúkame divadelné priestory pre širokú verejnú diskusiu. Žiadame, aby sa týchto stretnutí s verejnosťou zúčastnili predstavitelia vedúcich straníckych a štátnych orgánov. K tomuto konaniu nás vedie predovšetkým naše hlboké presvedčenie, že môžeme žiť, pracovať a tvoriť jedine v spoločnom štáte. '''Poznámka:''' Stanovisko slovenských divadelníkov predniesla Magda Vašáryová. Vzišlo z aktívu, ktorý sa konal v SND o 14,00 hod., na ktorom slobodné rozhodovanie o konaní verejných diskusií v činohre, v opere aj balete vzali na seba umeleckí šéfovia. [[Kategória:Dokumenty]] qdwxwcy19bjedjq7f95fb6altl701qn 0 2002 9218 7301 2024-09-21T16:07:28Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Pozdrav Václava Havla účastníkom bratislavskej demonštrácie na námestí SNP 22. 11. 1989]] na [[Pozdrav Václava Havla účastníkom bratislavskej demonštrácie na námestí SNP 22. novembra 1989]]: vhodnější název 7301 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážení prítomní, dovoľte, aby som vás pozdravil v mene svojom i v mene Občianskeho fóra, ktoré sa v Prahe pred dvoma dňami ustanovilo. Zdravím zároveň združenie Verejnosť proti násiliu, ktoré sa ustanovilo na Slovensku v Bratislave a ktoré chápem ako slovenský náprotivok nášho Občianskeho fóra. Mám pocit, že konečne aj naša krajina sa očitá na začiatku cesty k demokratickejšiemu spoločenskému usporiadaniu. Táto krajina sa veľmi často z najrôznejších úst honosí demokratickými tradíciami, a pritom je jednou z posledných krajín sovietskeho bloku, kde sa stále ešte udržujú štruktúry, ktoré svoju menej viditeľnú tvár ukázali v posledných dňoch pri brutálnych masakroch proti pražským študentom. Verím spoločne s vami, že to bola posledná udalosť tohto druhu, a verím, že aj Československo sa vydá na cestu hľadania demokratickejšieho spoločenského usporiadania, že aj Československo bude slobodné. Chcem na záver ešte niečo povedať o vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi. Pred dvadsiatimi rokmi sme dosiahli federatívne usporiadanie. Bol by som veľmi rád a pevne verím a dúfam, že federalizovaná totalita sa zmení na demokratickú federáciu, že budeme žiť ako dva svojprávne bratské národy, ktoré budú žiť v duchu svojich tradícií a ktorých priateľstvo bude skutočne autentické. == Poznámka == * V Prahe 21. novembra 1989 == Zdroj == * ''Keď sme brali do rúk budúcnosť.'' Archa, Bratislava 1990 [[Kategória:Prejavy]] [[Kategória:Václav Havel]] [[Kategória:1989]] qavvgj7ejw2idlx9rjvimyziezzxdec 0 2003 9224 7408 2024-09-26T16:07:40Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie VPN prečítané na mítingu na námestí SNP 22. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie VPN prečítané na mítingu na námestí SNP 22. novembra 1989]]: vhodnější název 7408 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' '''Občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu''' vznikla na pôde MO Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Združuje aktivistov a signatárov z radov slovenskej vedeckej a kultúrnej obce, ochranárov, novinárov, spisovateľov, robotníkov a zamestnancov — občanov, ktorí odmietajú násilie v politickom, kultúrnom a verejnom živote. Prvé vyhlásenie iniciatívy, rozhodne odmietajúce násilie v pražských uliciach a žiadajúce očistu verejného života od stalinistov a ich metód, podpísalo vyše 8 tisíc občanov. VPN verí, že prerastie do celospoločenského hnutia proti všetkým formám násilia v našom živote. Pracovný koordinačný výbor tvoria: M. Cipár, maliar, Ľ. Feldek, spisovateľ, M. Kňažko, herec, J. Budaj, ochranár, F. Gál, prognostík, L. Snopko, dramaturg, E. Gindl, novinár, P. Zajac, literárny vedec, V. Kompánek, sochár, M. Bútora, sociológ, R. Sikora, maliar. Jednateľmi okrem nich sú: V. Mikula, kritik, P. Tatár, ochranár, M. Simečka, spisovateľ, M. Kusý, politológ, M. Žiak, spisovateľ, J. Kučerák, ekonóm, M. Filková, ochranárka, M. Porubjak, dramaturg, Bohuslav Kraus, architekt, Juraj Záriš. pedagóg, Jozef Jankovič, sochár, Alfréd Zimmermann, programátor. Iniciatíva je otvorená, aktivisti sa môžu prihlásiť denne od 17,00 hod. vo výstavnej sieni MO SZVU na Dostojevského rade 2 (Umelecká beseda pri starom moste) alebo na sekretariáte MV SZOPK na Markušovej 2. Doteraz VPN zbiera podpisy proti násiliu, usiluje sa zabrániť incidentom pri pouličných demonštráciách, žiada prepustiť politických väzňov, žiada priestor v masmédiách a zabezpečenie technických zariadení na demonštrácie (dokument z 21. 11. 1989). VPN podporuje požiadavky študentov VŠ a SŠ celého Československa a stanovisko Občianskeho fóra. Bratislava 22. 11. 1989. [[Kategória:Dokumenty]] d72m5h4a967s3ur2m08hq7k1gr2iefy 0 2004 9230 7422 2024-10-06T15:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva občanov zo zhromaždenia 22. 11. 1989 na námestí SNP v Bratislave predsedovi vlády SSR, prečítaná Jánom Budajom]] na [[Výzva občanov zo zhromaždenia 22. novembra 1989 na námestí SNP v Bratislave predsedovi vlády SSR, prečítaná Jánom Budajom]]: vhodnější název 7422 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' Vedení snahou povedať definitívne nie akémukoľvek násiliu a odvrátiť krízové javy vo všetkých oblastiach nášho života pripájame sa k hnutiu českých občianskych iniciatív a prijímame túto rezolúciu, ktorou požadujeme: # Zmeňte svoje stanovisko k brutalite 17. 11. 1989 v Prahe. # Nech okamžite odstúpia všetci zodpovední politici, ktorí sú úzko spätí so stalinizmom, neostalinizmom a sú politicky zodpovední za stagnáciu, represie a úpadok našej spoločnosti. # Žiadame dôsledné prehodnotenie pokusu o reformu našej spoločnosti, ktorej dôsledkom boli udalosti rokov 1968—1969. Otvoriť diskusiu o vstupe vojsk do Československa v auguste 1968. # Žiadame politicky a právne rehabilitovať všetky osoby nespravodlivo prenasledované a umožniť im vstup do verejného a politického života. Prepustiť všetkých politických väzňov. Slobodu Čarnogurskému. # Žiadame prijať dlho odkladaný zákon o zhromažďovaní a spolčovaní. Žiadame reformu volebného systému na demokratických princípoch. # Je potrebné zákonne zaručiť účasť občanov a organizácií pri navrhovaní kandidátov a pri kontrole priebehu volieb. # Žiadame prístup do tlače, rozhlasu a televízie. Sú naše! [[Kategória:Dokumenty]] lut80psgk7n09w5vinxkc5yyx09mzs4 0 2005 9204 7226 2024-09-08T15:07:01Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav Juraja Záriša na mítingu na námestí SNP 23. 11. 1989]] na [[Prejav Juraja Záriša na mítingu na námestí SNP 23. novembra 1989]]: vhodnější název 7226 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Juraj Záriš | ZDROJ = Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990) | LICENCIA = PD SK }} Volám sa Záriš Juraj, som odborný asistent Stavebnej fakulty SVŠT. Som jednateľom Verejnosti proti násiliu. V týchto dňoch som intenzívnejšie so študentmi ako kedykoľvek predtým. My, pedagógovia, sedíme s nimi celé hodiny a diskutujeme. Vidím však, že mnohí učitelia za študentmi zaostávajú. Nerozumejú, alebo nechcú rozumieť ich túžbe po slobode. Majú strach o svoje postavenie a nie sú ochotní stotožniť sa s ich požiadavkami. Ak nám leží na srdci budúcnosť národa, jeho morálne zdravie, ak nechceme stratiť v očiach svojich žiakov kredit vysokoškolských pedagógov, nebráňme nášmu prirodzenému cíteniu prejaviť sa. Naše povolanie nám nedovolí ostať v pokryteckej neutralite. Je veľmi dôležité pomôcť a poradiť študentom najmä dnes. Budúcnosť potrebuje schopných ľudí, s veľkým rozhľadom, nie polotovary. Učitelia a nepedagogickí pracovníci vysokých škôl, buďme solidárni v týchto pohnutých a pre budúcnosť rozhodujúcich dňoch s našimi študentmi, pochopme ich a pomôžme im. [[Kategória:Dokumenty]] i3u2clydvltt4tzcuzvt8aph7qq9jls 0 2006 9176 7227 2024-04-28T18:07:21Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav Martina Bútoru na mítingu na námestí SNP 23. 11. 1989]] na [[Prejav Martina Bútoru na mítingu na námestí SNP 23. novembra 1989]]: vhodnější název 7227 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Martin Bútora | ZDROJ = Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990) | LICENCIA = PD SK }} '''Drahí priatelia,''' to, že sme sa tu dnes takto zišli, je naplnením túžby, na ktorú sme čakali dvadsať rokov. Definitívne sme sa zbavili strachu. Démon strachu je zahnaný. Sme odkliatí! Z pazúrov bezmocnosti a skepsy sa znovu dvíha národ. Nie vždy a nie všade sa to tak darí. V slovenských mestách a na vidieku je ešte veľa obáv, veľa neistoty. Pomáhajme si navzájom prekonávať tieto pocity. My, to jest verejnosť, už nesmieme prehrať. Šírme všade nový pocit víťazstva -v ovzduší tolerancie a dialógu. Každý musí dostať šancu. Nemáme sa čoho báť! [[Kategória:Dokumenty]] lcih7qw7ol95puv420ufvxkr7w246wb 0 2007 9232 7658 2024-10-10T13:07:29Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie Jána Štrassera na mítingu na námestí SNP 24. 11. 1989]] na [[Vystúpenie Jána Štrassera na mítingu na námestí SNP 24. novembra 1989]]: vhodnější název 7658 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' '''Stanovisko členov umeleckých zväzov, neorganizovaných umelcov a kultúrnych pracovníkov, prijaté 24. 11. 1989 o 9,00 hod. v bratislavskom PKO:''' 23. 11. 1989 večer vystúpil v televízii minister kultúry SSR Pavel Koyš, ktorý jednoznačne formulované občianske a ľudské postoje umelcov k súčasnej spoločenskej situácii znevážil a pošpinil a neváhal označiť za elitárstvo, hystériu a politikárske besnenie. Sme presvedčení, že minister kultúry, ktorý verejne uráža umelcov a kultúrnych pracovníkov, stratil morálne právo stáť na čele úradu, ktorý sa nazýva Ministerstvo kultúry SSR, stratil našu dôveru, sám sa odvolal z funkcie, a preto už nie je naším ministrom. [[Kategória:Dokumenty]] ep8hadicv1b5j0vg28ccumbdk31gips 0 2008 8640 7272 2023-01-09T02:07:27Z Danny B. 47 - duplicitní značení seznamu 8640 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' Maďarská nezávislá iniciatíva je občianska iniciatíva organizujúca sa oddola, nezávislá od mocenských štruktúr. Chce byť pokračovateľkou všetkých individuálnych, politických a spoločenských snáh, ktoré v uplynulých desaťročiach predstavovali nezávislé, autonómne myslenie a konanie voči mocenskej svojvôli. Považuje za svoje idey občianskoprávnych hnutí v Európe a v Československu, demokratické a liberálne tradície, snahy o morálne obrodenie strednej Európy a snahy o integráciu Československa do Európy. Za svojho predchodcu uznáva Výbor pre ochranu práv maďarskej menšiny v Československu ako jedinú nezávislú iniciatívu na ochranu záujmov maďarskej menšiny v Československu za posledné dve desaťročia. Zároveň vyhlasuje, že nechce vstúpiť na jeho miesto, lebo je toho názoru, že táto forma individuálnych a kolektívnych práv bude potrebná aj v budúcnosti. Maďarská nezávislá iniciatíva odmieta všetky formy totalitárnej ideológie. Je toho názoru, že idea kolektivizmu a rovnosti nie je oprávnená obmedzovať slobodu jednotlivca. Maďarská nezávislá iniciatíva je zástankyňou moderného individualizmu a liberálneho humanizmu. Zasadzuje sa o vytvorenie rôznorodých autonómnych foriem spoločenstva, ktoré jednotlivci vytvárajú na základe slobodného rozhodnutia, ktoré nie sú len prostriedkom vyjadrenia ich záujmov a vôle, ale sú pre nich aj zárukou ochrany voči akejkoľvek manipulácii. Maďarská nezávislá iniciatíva odmieta tak nacionalistické, ako aj stalinistické kolektivistické ideológie. Základnou hodnotou pre Maďarskú nezávislú iniciatívu je sloboda indivídua, tolerancia a solidarita. Ciele Maďarskej nezávislej iniciatívy: * zabezpečenie suverenity štátu * vytvorenie parlamentnej demokracie v systéme viacerých politických strán * oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci * obmedzenie štátnej moci občianskymi právami * popri uplatnení moci väčšiny ochrana práv názorových menšín * zaručenie možnosti zorganizovania a samosprávy pre miestne, regionálne, menšinové, pracovné, náboženské a iné iniciatívy, združenia, spolky, hnutia * zabezpečenie zákonnej rovnoprávnosti všetkých foriem vlastníctva * vytvorenie trhového hospodárstva, sloboda podnikania * zaručenie sociálnych istôt * zaručenie práva na zdravé životné prostredie * zrušenie ideologickej poddanosti výuky, kultúry a vedy. Nakoľko medzi cieľmi Maďarskej nezávislej iniciatívy je aj riešenie otázok národnostných menšín, pokladá za dôležité vyhlásiť svoje zásady týkajúce sa tejto oblasti: * Maďarská nezávislá iniciatíva je presvedčená, že problémy národnostných menšín sú riešiteľné jedine v podmienkach demokracie. Takej demokracie, v ktorej všetky národné, etnické, politické, náboženské a iné menšiny môžu presadzovať svoje záujmy v ovzduší vzájomnej tolerancie. * Všetci občania Slovenskej a Českej republiky sú štátotvornými subjektmi, bez ohľadu na ich národnú príslušnosť. Štátneho občianstva nikoho nemožno zbaviť. * Národom a národnostným menšinám prislúchajú kolektívne práva. Národná príslušnosť je ľudským právom. Preto kolektívne práva prislúchajú všetkým príslušníkom národov a národnostných menšín. * Pre garantovanie práv menšín je nevyhnutné vytvorenie medzinárodnej sústavy na ochranu menšín. xxx V uplynulých dňoch sme boli svedkami prevratnej morálnej obrody civilnej spoločnosti. Stovky vyhlásení, prejavov, proklamácií požadovali okamžité pripojenie sa Československa k demokratizačným procesom prebiehajúcim v strednej Európe. Mocenské orgány štátu a komunistická strana pod tlakom verejnosti boli nútené ustúpiť. Zmena systému je však zatiaľ iba šancou. Úlohou budúcnosti je, aby sama civilná spoločnosť vytvorila podmienky právneho štátu. Na to je nevyhnutné: * zrušenie monopolu strany, obmedzenie a kontrola mocenských centier * nový tlačový zákon garantujúci slobodný tok informácií * nový demokratický spolčovací zákon * nový demokratický volebný zákon * sloboda pohybu a cestovania, zabezpečenie práva slobodnej voľby bydliska * rešpektovanie slobody myslenia a svedomia. Maďarská nezávislá iniciatíva v duchu svojich zásad chce spolupracovať so všetkými demokraticky zmýšľajúcimi jednotlivcami, ako aj so všetkými domácimi a zahraničnými organizáciami a hnutiami, ktoré uznávajú zásady demokracie. [[Kategória:Dokumenty]] 0fayzt3a3tp5bcly1ginovbhp9hhmwc 0 2009 9171 7225 2024-04-23T20:07:37Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav dr. Jána Čarnogurského na mítingu na námestí SNP 26. 11. 1989]] na [[Prejav Jána Čarnogurského na mítingu na námestí SNP 26. novembra 1989]]: vhodnější název 7225 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ján Čarnogurský | ZDROJ = Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990) | LICENCIA = PD SK }} '''Priatelia!''' Srdečná vďaka za podporu a solidaritu. Včera o takomto čase sme si otvorili okno cely tuná vo väznici v Bratislave a počúvali sme zvuky z tohto námestia. Znelo to ako rajská hudba. Tieto zhromaždenia boli najsilnejším právnym argumentom, ktorý spôsobil, že dnes som na slobode. Vážme si chvíle, ktoré prežívame, a nesmieme zostať na polceste. Ak svoj zápas nedovedieme do konca, prídeme aj o tú slobodu, ktorú máme už dnes. Zajtrajší štrajk musí mať úspech! Ďakujem. [[Kategória:Dokumenty]] dhc9lltv5ymrm3nc6griptsvafqc8mw 0 2010 9174 8643 2024-04-27T01:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie VPN z 26. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie VPN z 26. novembra 1989]]: vhodnější název 8643 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' V súčasnej krízovej politickej situácii prijala VPN toto stanovisko: VPN vyjadrila svoje programové požiadavky v 12-bodoVom stanovisku, ktoré zverejnila 25. novembra 1989. VPN pokladá za najzásadnejšie dve požiadavky: * a) zrušenie ústavného zakotvenia vedúcej úlohy strany, * b) urýchlené vyhlásenie slobodných volieb. VPN žiada, aby sa politické vedenie krajiny, stranícke a štátne orgány ČSSR a SSR k týmto požiadavkám neodkladne vyjadrili a nepredlžovali súčasnú politickú krízu. VPN plne podporuje iniciatívu Občianskeho fóra. Cien koordinačného výboru VPN Milan Kňažko je súčasne členom koordinačného výboru Občianskeho fóra. VPN vyzýva všetkých občanov v mestách a obciach Západoslovenského, Stredoslovenského a Východoslovenského kraja, aby slobodne vyjadrili svoju vôľu a vzali svoje záležitosti do vlastných rúk. Buďte slobodní! Buďte s nami! Podporte nás generálnym štrajkom 27. novembra 1989 od 12,00 do 14,00 hodiny. '''Verejnosť proti násiliu''' [[Kategória:Dokumenty]] 4epcjmp10uxq2ggsenb8m9ngk0l3fj7 0 2011 8483 7409 2022-02-27T13:07:57Z Danny B. 47 typo; - whitespace 8483 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' '''Občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu považuje za potrebné vydar toto vyhlásenie.''' Dva horúce týždne uplynuli, život beží ďalej, každý sa pýta, čo robiť ďalej. Ľudia osobitne očakávajú stanovisko VPN, pretože boli to práve požiadavky tohto hnutia a požiadavky študentov, ktoré zdvihli ľudí na nohy. Vznikli sme ako občianska iniciatíva zameraná proti násiliu vo všetkých jeho formách. Z našich 12 požiadaviek zverejnených v masovokomunikačných prostriedkoch za najdôležitejšie považujeme prvé dve: # odstránenie vedúcej úlohy strany v spoločnosti # slobodné voľby Prvý krok k naplneniu prvej požiadavky sa uskutočnil nedávnymi ústavnými zmenami prijatými Federálnym zhromaždením. Tento krok sme si vybojovali spolu s Občianskym fórom — nik nám ho nedaroval. Za ďalší krok považujeme reálne, faktické zrušenie vedúcej úlohy KSČ v každodennom živote. To okrem iného znamená zmeniť kádrovú politiku, zrušiť systém nomenklatúry, odstrániť privilégiá, dosiahnuť skutočnú nezávislosť súdov, odpolitizovať armádu a bezpečnosť a mnohé ďalšie. Vstupom verejnosti na občiansku i politickú scénu sa utvorila situácia, za akej treba výraznejšie ako doposiaľ načrtnúť ďalšie ciele a perspektívy. Za základný cieľ považujeme vznik politického pluralizmu a usporiadanie slobodných volieb v našej krajine. Celé súčasné obdobie treba chápať ako prípravnú etapu takýchto volieb. Súčasné úlohy Verejnosti proti násiliu vidíme v troch rovinách: # Na úrovni miestnej: Zhromažďovať nevyriešené problémy okolo seba, na pracovisku, v obci, v meste. Najvhodnejším prostriedkom sú verejné dialógy, diskusie a mítingy organizované tak, aby nenarušovali prevádzku. Diskusia by mala viesť k objasňovaniu problémov, k názorovej diferenciácii, ktorá je nepostrádateľným predpokladom demokratického pluralitného politického systému. Delegáti VPN si môžu ako zástupcovia verejnosti vybojovať miesto pre kontrolu vedenia podniku, správy obce či mesta. Primerane miestnym podmienkam sa taktiež možno zasadzovať o zastúpenie v doterajších alebo novoutváraných výkonných a riadiacich orgánoch spoločenského a hospodárskeho riadenia. Treba využívať podnikovú a miestnu tlač. Miestne združenia VPN sú dobrovoľným spojením 5 a viacerých občanov, ktorí prijali 12 požiadaviek VPN. Miestne združenia VPN podporujú občanov všade tam, kde sa v styku s pretrvávajúcimi nedemokratickými štruktúrami porušujú občianske práva v najširšom zmysle. Verejnosť proti násiliu je tak prostriedkom občianskej sebaobrany. Koordinačný výbor VPN tu môže pomôcť dvojako. Po prvé, ponúka skupiny nezávislých expertov, združených na báze VPN, ktorí všetky druhy problémov odborne posúdia a návrhy na ich riešenie dajú VPN k dispozícii. Oprávnené požiadavky sa potom bude VPN usilovať presadiť politickými prostriedkami. Po druhé, koordinačný výbor môže poskytnúť miestnym združeniam právnické služby a poradenstvo. # Na úrovni územnej, pracovnej a záujmovej: V tejto oblati svojho pôsobenia chce byť VPN i naďalej širokým občianskym hnutím združujúcim rozmanité zoskupenia občanov na báze profesijnej, územnej, záujmovej, religióznej, a to v podobe rozličných nezávislých zväzov, fór a klubov. Na tomto princípe vzniká nová spoločenská integrácia na zdravých, prirodzených základoch. # Politické úlohy: Verejnosť proti násiliu dnes predstavuje reálnu spoločenskú silu a nemôže sa vyhnúť politickej zodpovednosti za ďalší vývoj. VPN preto vstúpi do volebnej kampane ako demokratické občianske hnutie. Bude požadovať takú zmenu volebného zákona, aby jej to bolo umožnené. Pokiaľ ide o vzťahy medzi koordinačným výborom a miestnymi či záujmovými združeniami, nezakladajú sa na hierarchickom usporiadaní. Centrum nič nenariaďuje ani neschvaľuje; ide o vzťahy nezávislosti a vzájomnej spolupráce. Všetky združenia pracujú samostatne a v prípade potreby spájajú svoje sily. Zmyslom činnosti dobrovoľných združení VPN je aktivizácia občianskeho správania vo verejnom živote. Koordinačný výbor zastupuje VPN v rokovaniach s ústrednými štátnymi a medzinárodnými inštitúciami, a to predovšetkým na základe námetov a odporúčaní jednotlivých združení. Prenos a sprostredkovanie informácií medzi združeniami a koordinačným výborom VPN sa uskutočňuje prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov a v krátkom čase i prostredníctvom vlastnej tlače VPN. Ciele našej občianskej iniciatívy sformulované v 12-tich požiadavkách sa budú ďalej spresňovať v spolupráci s Občianskym fórom, ako aj na základe pripomienok a návrhov občanov. V Bratislave 2. 12. 1989 o 20,00 hod. '''Koordinačný výbor Verejnosť proti násiliu''' [[Kategória:Dokumenty]] h5afirblephyt3p2fiqs986hz0qjlc4 0 2012 7655 7407 2017-11-04T11:27:08Z Danny B. 47 informace o díle do infoboxu; - whitespace 7655 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | ZDROJ = ''Keď sme brali do rúk budúcnosť (Archa Brat. 1990)'' | LICENCIA = PD SK }} Občianske fórum v Čechách a na Morave a Verejnosť proti násiliu na Slovensku vyjadruje svoje presvedčenie, že federálna vláda, ktorú dnes vytvorili, nie je vládou novou. S nádejou dodávame, že zatiaľ nie je vládou novou. Všetci vieme, že naša krajina potrebuje v tejto situácii vládu, ktorá sa musí opierať o podporu verejnosti. Ináč nemôžeme vôbec pracovať. Práve preto zdôrazňujeme, že sa v dnes vytvorenej vláde vôbec neprihliadalo na primerané zastúpenie nestraníkov, že táto vláda nie je vládou odborníkov, ako sa sľubovalo. Že na kľúčových miestach hospodárskych ministerstiev a podpredsedov vlády zodpovedných za hospodárstvo nedošlo k zmenám. Povedané úhrnom, zásadná premena vlády nebola uskutočnená. Takto zložená vláda, súdime, s novou koncepciou v skutočnosti nemôže prísť. A to ani vtedy, ak by úprimne chcela. OF a VPN vyjadrili svoje predstavy o tom, z akého okruhu by mali byť vybraní minister národnej obrany a minister vnútra. Túto predstavu zastávame i naďalej. Aj keď nevylučujeme, že schodným riešením by mohlo byť nové vymedzenie funkcie štátnej bezpečnosti. Dôležité je aj, komu bude v budúcnosti podriadená. Federálna vláda nech súčasne uváži, či by mohla vyjsť v ústrety našim predstavám o menovaní námestníkov oboch ministrov. Napokon očakávame, že ministerský predseda príde v tomto smere sám s pozitívnymi návrhmi. OF a VPN trvajú na tom, aby z vlády, ktorá dnes bola konštituovaná, odišli ministri Johanes a Krumnikl. Doterajší minister zahraničia nepreukázal v poslednom čase schopnosti hľadať novú podobu československej zahraničnej politiky v meniacom sa európskom kontexte. Sklamal na medzinárodných fórach, na ktorých sa rokovalo o dodržiavaní ľudských práv u nás. Minister palív a energetiky vo svojom odbore rozvíjal koncepciu, ktorá krajinu vyčerpáva, ničí životné prostredie a neprípustné ju zaťažuje do budúcnosti. Pokiaľ ide o dalšie hospodárske odvetvia, OF a VPN sú presvedčené, že dnes menovaní členovia vlády, ktorých mená už dlhšiu dobu poznáme, nie sú dostatočne kompetentní. Terajšia zostava vlády jednoducho nemôže byť definitívna. OF a VPN budú starostlivo sledovať jej budúce kroky a veľmi pozorne preštudujú jej programové vyhlásenie. Konštatujeme, že predseda vlády začal riešiť domácu krízovú situáciu. Máme na mysli najmä vyjadrenie vlády o pobyte cudzích vojsk na našom území. Pripomíname, pravda, aj nedávne premiérovo ubezpečenie o tom, že sa pripravuje urýchlená zmena branného zákona, nová úprava práva zhromažďovacieho a spolčovacieho i tlačového, že sa počíta so zrušením štátneho dozoru nad cirkvami. Z ústavoprávneho hľadiska nemôžeme vláde vyhlasovať dôveru či nedôveru. Možno nám napriek tomu porozumie. Dôveru jej môžeme dať až po jej zásadnej premene. Komunistická strana musí vyvodiť všetky dôsledky z toho, že stratila dôveru verejnosti a že nemá v tejto krajine žiadnu vedúcu úlohu. Zloženie novej vlády s nadpolovičnou väčšinou komunistov tejto skutočnosti nezodpovedá. 3. decembra 1989, 20.00 hod. '''Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu''' [[Kategória:Dokumenty]] lsknnk5rck9ca1puzfyj3zb22nechro 0 2014 9249 3291 2024-10-28T19:45:22Z EmausBot 2712 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. novembra 1989]] 9249 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. novembra 1989]] 5arq9mq2y08ks4hg5074s4y44b8hdkt 14 2016 3293 2007-05-11T11:32:32Z 192.108.125.11 +kat 3293 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 0 2019 8617 8165 2022-11-30T01:07:44Z Danny B. 47 typo 8617 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ''Citované podľa: '' ''Vladimír Clementis, Odkazy z Londýna (Obroda Brat. 1947)'' Dňa 31. augusta 1940 sišli sa v Tatranskej Lomnici kultúrni pracovníci, aby zaujali stanovisko k súčasným problémom slovenského života. Účastníkov v mene Úradu propagandy pozdravil Dr. Jozef Ambruš. Poradám predsedal spisovateľ Tido J. Gašpar. — Spisovateľ Milo Urban objasnil stanovisko kultúrnych pracovníkov k dnešnej politickej skutočnosti. Referáty mali poslanec Dr. František Hrušovský o úlohách slovenskej vedy, Dr. Stanislav Mečiar o poslaní a význame literárnej tvorby, Dr. Jozef Cincík o usmernení výtvarného umenia a univ. prof. Dr. Juraj Čečetka o problémoch školstva a národnej výchovy- — Po dôkladnom a všestrannom prediskutovaní nastolených problémov zaujali jednomyseľne toto stanovisko: Slovenský národný socializmus a jeho uplatňovanie u nás znamená organické pokračovanie v rozvíjaní slovenských národných síl v duchu našich tradícií. Národný socializmus je sústava, ktorá najlepšie vyhovuje potrebám slovenského života, lebo umožňuje plné rozriešenie všetkých problémov politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych. Týmto systémom slovenský národ vymaňuje sa zo sféry liberalisticko-kapitalistickej, v ktorej bol násilne a proti svojmu duchu udržovaný cudzími režimami a včleňuje sa do nového hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho poriadku, na ktorom sa buduje nová Európa. Predstavitelia slovenského kultúrneho a duchovného života dôrazne žiadajú, aby tento systém, ktorý najlepšie zabezpečuje slovenskú štátnosť, bol zodpovednými činiteľmi vo všetkých oblastiach národného života dôsledne, nekompromisne a bezodkladne uskutočnený. Osobitne vyzdvihujú potrebu, aby sa to stalo predovšetkým pri budovaní nových hospodárskych a sociálnych poriadkov, ale zdôrazňujú, že uplatnenie tohto systému má sa dôsledne vykonať aj na poli kultúrnom a školskom. V Tatranskej Lomnici, 31. augusta 1940. Tido J. Gašpar, Dr. Fr. Hrušovský, Dr. Stanislav Mečiar, J. Čečetka, Dr. J. Ambruš, Frico Motoška, Valentín Beniak, Ján Smrek, Andrej Žarnov, Milo Urban, Vladimír Rolko, Henrich Bartek, Jozef Cincík [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]] syzxlkb0plfmz1dvvw2xwf1q13vdy3q 0 2020 9094 6056 2024-02-28T03:07:38Z Danny B. 47 fix link 9094 wikitext text/x-wiki <poem> Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť. Ó, to je blaho, nad ktoré niet. Hodno zaň trpieť, hodno bojovať a hodno cele opustiť svet. Smieť žiť pre Krista, niesť hanu, strasť. Smieť raz, čo víťaz, vojsť v nebies vlasť. V korune slávy zastať pred Bohom a žiť tam večne, ó, to je slasť! Smieť žiť pre Krista, kým trvá deň. No i keď žiaľny zapadol tieň. Vždy smieť Mu slúžiť a neochladnúť - tú milosť verným Boh dáva len. </poem> == Zdroj == ''[[Piesne sionské]]'', č. 232 ==Externé odkazy== * [https://www.nkzba.sk/tunes/_s/smiet_zit_pre.mid melódia] [[Kategória:Duchovné piesne]] [[Kategória:Mária Royová]] ndltsz55zt4ghlrpac1wuz6ruj4f48m 14 2021 7773 5422 2018-05-27T21:32:47Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7773 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Piesne]] o22uwlgimitbq9yrne10ws25mvi7i9s 14 2022 5126 3305 2013-10-15T11:27:27Z Danny B. 47 - zbytočný komentár; typografické úpravy; kosmetické úpravy 5126 wikitext text/x-wiki '''Mária Royová''' (26. november 1858 – 24. február 1924) [[Kategória:Autori|Royová Mária]] t0z102ptih76msdhin0cnrh9d5f0rou 0 2023 9093 7488 2024-02-27T00:07:33Z Danny B. 47 fix link 9093 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Kráľu nebies, kto vypovie mena Tvojho moc? Kto ku dielu, ktoré konáš, Tebe dá pomoc? Len ten žije, na koho Ty v láske pohliadneš. Svety vstali, svety padnú, keď Ty povelieš. Panovníče milovaný, kto Ťa pochopí? Ty stál si raz nad hrôzami sveta potopy. Ty ešte raz pohneš nebom, zeme základy. Dych úst Tvojich bezbožníka razom zahladí. Kráľu slávny, tak veľká je mena Tvojho moc! A strpel si bolesť, hanu, smrti strašnú noc. Utrpením dietok Tvojich znižuje Ťa svet. Všetko máš, a hľa, na zemi miesta Tebe niet. Ó, náš Kráľu vyvýšený, Teba vzývame! Srdcia v láske k nohám Tvojim svätým skladáme. Tebe slúžiť, za Teba mrieť na zemi náš diel, s Tebou večne v sláve tróniť žitia nášho cieľ. </poem> (''Piesne siónské'', č. 22) ==Externé odkazy== * [https://www.nkzba.sk/tunes/_k/kralu_nebies.mid melódia] [[Kategória:Duchovné piesne]] [[Kategória:Kristína Royová]] 49tnwecz28tbl1dot74gkl4wwmm0rfr 14 2024 6219 5119 2016-02-22T00:08:49Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6219 wikitext text/x-wiki '''Kristína Royová''' (18. august 1860 – 27. december 1936) == Iné projekty == * {{Wikipédia|Kristína Royová}} [[Kategória:Autori|Royová, Kristína]] 3n7ieub0uct9ujoiwuf9fu37rvg7cvi 0 2025 7656 7242 2017-11-05T11:09:16Z Danny B. 47 - duplicitní informace; - whitespace 7656 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Samuel Zoch | ZDROJ = Bratislava, hlavné mesto Slovenska. Pripojenie Bratislavy k Československej republike roku 1918-1919 (Obzor Brat. 1977) | LICENCIA = PD SK }} 9993/1919. Bratislava, 29. červňa 1919. '''Nariadenie.''' Na základe nariadenia Ministerstva s plnou mocou pre Slovensko č. 3285 zo dňa 24. červňa ustanovujem nasledovné: # Všetky pomenovania ulíc, námestí, sadov, verejných a súkromných podnikov, dľa mien členov bývalého panovníckeho rodu Habsburského, ďalej dľa mien panovníckych rodín nepriateľských štátov a dľa mien všetkých tých, ktorí sa vyznačovali nepriateľstvom proti československému národu je zakázané. — Zakázané sú i pomenovania dľa dejov a udalostí, ktoré značia uponíženie československého národa. Všetky takéto názvy musia byť v čím najkratšom čase premenené dľa podrobnej úpravy danej patričným úradom a premeny tieto musia byť Županskému úradu v najkratšom čase ku schváleniu predostreté. # Všetky privátne a verejné podniky, ktoré majú vo svojom pomenovaní niečo takého, čo upomína na spojenie s bývalým Uhorskom alebo Rakúskom, musia zo svojho pomenovania vynechať a premeniť ho tak, aby to zodpovedalo dnešnému štátoprávnemu položeniu. — O čom majú Župný úrad hneď upovedomiť. # Všetky vývesy, tabule, označenia firiem atď., či verejné a či súkromné, musia byť i v slovenskej reči a síce tak, aby slovenská reč bola na prvom mieste a aby inorečový nápis nebol väčší, ako je slovenský. — Súkromné podniky (krem účastinárskych spoločností a družstiev) v obciach niže 4000 obyvateľov, ktoré sú čisto maďarské, alebo čisto nemecké, nemusia mať slovenský nápis. — V obciach, ktorých úradnou rečou je v smysle môjho nariadenia zo dňa 1254/1919 výlučne reč slovenská, sú inorečové vývesy a nápisy neprípustné. V tomto bode označené premeny nápisov majú byť prevedené tak, že do 30. júla musí byť každý nápis a vyves dočasným spôsobom doplnený slovenským textom, trvalé a riadne premenenie vývesov a nápisov má byť prevedené do 31. augusta b. r. Aby slovenský text v nápisoch bol správny, povinný ho je každý predložiť pred upotrebením k revízii a síce v meste Bratislave prekladateľskému oddeleniu na mestskom dome, zo župy ale Županskému úradu v Bratislave. Kto túto revíziu premešká a vyvesený nápis by nebol správny, bude povinný na oslovenie vrchnosti nápis dať opraviť. # Prevedenie tohoto nariadenia budem čím najprísnejšie kontrolovať. Tým, ktorí by nariadeniu nevyhoveli, nápisy dám na ich trovy vyhotoviť a budú priestupkové stíhaní. '''Samuel Zoch, župan a vládny komissár.''' '''Pramene: ''' AMB, Bratislava. Plagáty a drobná tlač z 29. júna 1919. Originál, plagát, tlač. '''Poznámky: ''' Text plagátu je trojrečový: slovenský, nemecký a maďarský. [[Kategória:Dokumenty]] crj2pu9754hcdghm174mtjcoafb71pa 0 2026 9083 8262 2024-02-19T00:07:44Z Danny B. 47 fix link 9083 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Einstein-Roosevelt-letter.png|náhľad|Sken listu]] <div style="text-align: center;"> '''List Alberta Einsteina prezidentovi Spojených štátov Franklinovi D. Rooseveltovi, 2. august 1939'''<br /> '''„Einsteinov-Szilárdov list“'''<ref>List podpísaný Albertom Einsteinom, hoci väčšiu časť z neho napísal Leó Szilárd (preto pomenovanie ''Einstein–Szilárd letter'' – „Einsteinov-Szilárdov list“) spolu so svojimi kolegami Edwardom Tellerom a Eugenom Wignerom</ref><br /> 2. augusta 1939 </div> == Originálne znenie == === Strana 1 === <div style="text-align: right;"> Albert Einstein<br /> Old Grove Rd.<br /> Nassau Point<br /> Peconic, Long Island </div> <div style="text-align: right;"> August 2nd, 1939 </div> F.D. Roosevelt<br /> President of the United States<br /> White House<br /> Washington, D.C. Sir: Some recent work by E.Fermi and L. Szilard, which has been communicated to me in manuscript, leads me to expect that the element uranium may be turned into a new and important source of energy in the immediate future. Certain aspects of the situation which has arisen seem to call for watchfulness and, if necessary, quick action on the part of the Administration. I believe therefore that it is my duty to bring to your attention the following facts and recommendations: In the course of the last four months it has been made probable – through the work of Joliot in France as well as Fermi and Szilard in America — that it may become possible to set up a nuclear chain reaction in a large mass of uranium by which vast amounts of power and large quantities of new radium-like elements would be generated. Now it appears almost certain that this could be achieved in the immediate future. This new phenomenon would also lead to the construction of bombs, and it is conceivable — though much less certain — that extremely powerful bombs of a new type may thus be constructed. A single bomb of this type, carried by boat and exploded in a port, might very well destroy the whole port together with some of the surrounding territory. However, such bombs might very well prove to be too heavy for transportation by air. === Strana 2 === The United States has only very poor ores of uranium in moderate quantities. There is some good ore in Canada and the former Czechoslovakia, while the most important source of uranium is Belgian Congo. In view of the situation you may think it desirable to have more permanent contact maintained between the Administration and the group of physicists working on chain reactions in America. One possible way of achieving this might be for you to entrust with this task a person who has your confidence and who could perhaps serve in an inofficial capacity. His task might comprise the following: :a) to approach Government Departments, keep them informed of the further development, and put forward recommendations for Government action, giving particular attention to the problem of securing a supply of uranium ore for the United States; :b) to speed up the experimental work, which is at present being carried on within the limits of the budgets of University laboratories, by providing funds, if such funds be required, through his contacts with private persons who are willing to make contributions for this cause, and perhaps also by obtaining the co-operation of industrial laboratories which have the necessary equipment. I understand that Germany has actually stopped the sale of uranium from the Czechoslovakian mines which she has taken over. That she should have taken such early action might perhaps be understood on the ground that the son of the German Under-Secretary of State, von Weizsäcker, is attached to the Kaiser-Wilhelm-Institut in Berlin where some of the American work on uranium is now being repeated. <div style="text-align: right;"> Yours very truly, [[Súbor:Albert Einstein signature.svg|105px|frameless|Vlastnoručný podpis Alberta Einsteina]] (Albert Einstein) </div> == Slovenský preklad == === Strana 1 === <div style="text-align: right;"> Albert Einstein<br /> Old Grove Road<br /> Nassau Point<br /> Peconic, Long Island </div> <div style="text-align: right;"> 2. august 1939 </div> F.D. Roosevelt<br /> Prezident Spojených štátov<br /> Biely Dom<br /> Washington D.C. Pane: Niektoré nedávne práce E. Fermiho a L. Szilarda, s ktorými som sa oboznámil v rukopise, ma vedú k očakávaniu, že prvok urán sa môže v najbližšej budúcnosti stať novým a významným zdrojom energie. Zdá sa, že niektoré aspekty vzniknutej situácie si vyžadujú bdelý prístup a podľa potreby i rýchlu akciu Administratívy. Pokladám si preto za povinnosť upriamiť Vašu pozornosť na nasledujúce skutočnosti a odporúčania: V priebehu posledných štyroch mesiacov sa stala pravdepodobnou — vďaka prácam Joliota vo Francúzsku a tiež Fermiho a Szilarda v Amerike — možnosť zostaviť reťazovú jadrovú reakciu vo veľkom množstve uránu, ktorá by poskytovala značný výkon a vytvárala veľké množstvo nových prvkov podobných rádiu. Možno teraz pokladať za takmer isté, že by sa to dalo dosiahnuť v bezprostrednej budúcnosti. Tento nový jav môže viesť k zostrojeniu bômb a možno — aj keď s menšou istotou — k výnimočne silným bombám nového typu. Jediná bomba takéhoto typu, dopravená loďou a privedená k výbuchu v prístave, by mohla zničiť celý prístav spolu s časťou priľahlého územia. Takéto bomby však môžu byť príliš ťažké na leteckú prepravu. === Strana 2 === Spojené štáty majú len malé množstvo rudy veľmi chudobnej na urán. Kvalitná ruda sa vyskytuje v Kanade a bývalom Československu, kým najdôležitejším zdrojom uránu je Belgické Kongo. Vzhľadom na situáciu budete môžno pokladať za želateľné udržiavať trvalejší kontakt medzi Administratívou a skupinou fyzikov, ktorí v Amerike pracujú na reťazovej reakcii. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť je, že by ste touto úlohou zmocnili osobu, ktorá požíva vašu dôveru a ktorá by ju mohla neoficiálne plniť. Jeho úlohy by mohli byť nasledovné: :a) obracať sa na Departmenty<ref>Prekladané aj ako „ministerstvá“</ref> vlády, informovať ich o ďalšom vývoji a navrhovať odporúčania na postup vlády, zamerajúc sa najmä na problematiku zabezpečenia dodávok uránovej rudy pre Spojené štáty; :b) urýchliť experimentálnu prácu, ktorá sa v súčasnosti vykonáva v rámci rozpočtových obmedzení laboratórií Univerzity, poskytnutím prostriedkov, ak by takéto prostriedky boli potrebné, prostredníctvom svojich stykov so súkromnými osobami ochotnými prispieť k tejto veci, a možno aj nadviazaním spolupráce s priemyselnými laboratóriami, ktoré disponujú potrebným vybavením. Som si vedomý toho, že Nemecko dokonca zastavilo predaj uránu z československých baní, ktoré obsadilo. Takéto urýchlené kroky by bolo možné vysvetliť na základe toho, že syn nemeckého štátneho tajomníka von Weizsäckera je v kontakte s Ústavom cisára Viliama v Berlíne kde opakujú niektoré americké práce s uránom. <div style="text-align: right;"> Úprimne Váš, [[Súbor:Albert Einstein signature.svg|105px|frameless|Vlastnoručný podpis Alberta Einsteina]] (Albert Einstein) </div> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: Einstein's Letter to President Roosevelt - 1939 [online].. In ''The Atomic Archive''. [s.l.] : National Science Digital Library; AJ Software & Multimedia, 1998-2013 [cit. 2014-12-15]. OCLC [https://www.worldcat.org/oclc/556983386 556983386]. [https://www.atomicarchive.com/resources/documents/beginnings/einstein.html Dostupné online]. === Poznámky === <references /> == Pozri aj == * [[List prezidenta Spojených štátov Franklina D. Roosevelta Albertovi Einsteinovi, 19. október 1939]] (odpoveď) == Licencia == * Originál: [[:en:Template:PD-US-no-notice|PD-US-no-notice]] * Preklad: [https://www.gnu.org/licenses/fdl-1.3.html GFDL] == Iné projekty == * {{Wikipédia|Einsteinov-Szilárdov list}} * {{Commonscat|Einstein-Szilárd letter}} [[Kategória:Albert Einstein]] [[Kategória:Leó Szilárd]] [[Kategória:1939]] [[Kategória:Korešpondencia]] c7kyc54y3ztiscy6eocvgxdnajtkdi2 14 2027 6220 3757 2016-02-23T12:00:22Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6220 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Leó Szilárd}} [[Kategória:Autori|Szilárd, Leó]] d4msz1ytv8aijiusoc0xkoi18ggkluw 14 2028 7771 6738 2018-05-27T21:32:45Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7771 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Albert Einstein}} * {{Wikicitáty|Albert Einstein}} * {{Commonscat|Albert Einstein}} [[Kategória:Autori|Einstein, Albert]] 5lhjf33utc7jge742dko90ahdk0z48v 14 2029 8156 8155 2020-11-08T19:07:26Z Danny B. 47 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/2001:44C8:4271:CD57:0:0:0:1|2001:44C8:4271:CD57:0:0:0:1]] ([[User talk:2001:44C8:4271:CD57:0:0:0:1|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava AtonX 3314 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Dokumenty]] r17be95v7t9sjif973ccpkqssmvg4jl 0 2030 9169 8471 2024-04-22T20:07:19Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Správa župana Samuela Zocha ministrovi dr. Vavrovi Šrobárovi zo 14. 2 . 1919 o zatvorení univerzity v Bratislave]] na [[Správa župana Samuela Zocha ministrovi dr. Vavrovi Šrobárovi zo 14. 2. 1919 o zatvorení univerzity v Bratislave]]: typo 8471 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} ''Citované podľa: '' ''Bratislava, hlavné mesto Slovenska. Pripojenie Bratislavy k Československej republike roku 1918-1919 (Obzor Brat. 1977)'' '''Prešporok, dňa 14-ho února 1919. ''' '''Župan prešporskej župy a mesta Prešporok. ''' '''číslo 890/1919''' '''Pán Minister!''' O záležitosti prešporskej univerzity mám česť predložiť nasledovnú správu: Ministerstvom výučby boli vyslaní na prevzatie prešporskej univerzity Dr. Úlehla a poručík Antonín Kolouch. Menovaní sa hlásili u mňa a žiadali ma, aby som im umožnil prevedenie tejto práce. Následkom tohoto som si dal ku sebe povolať rektora univerzity a oznámil som mu, že univerzita následkom privtelenia mesta do nášho štátu sa stáva majetkom Československej republiky. Rektor proti tomuto protestoval, ale nerobil žiadne ťažkosti pri inventúre. Hneď pri tomto prvom vyjednávaní som osvedčil, že prevzatie univerzity neznačí zastavenie jej vedeckej činnosti, ba práve som ochotný zaistiť univerzite zadržanie ďalších prednášok v maďarskej reči. Po tomto som ešte dva razy vyjednával s celým univerzitným senátom a o výsledku tohoto vyjednávania sme spísali pripojenú zápisnicu, ktorú v pôvodine, ako i v preklade podávam. Dľa tejto zápisnice sa dolupodpísaný župan zaviazal zaistiť účinkovanie univerzity v maďarskej reči, sľúbil dovoliť príchod študentov i z maďarského územia, vice versa univerzitný senát sa zaviazal účinkovať tak, aby to zodpovedalo všetkým požiadavkám loyality. Za týmto sme robili prípravy ku príchodu vlády do Prešporka. Zvolal som tým cieľom poradu, na ktorej sa zúčastnili reprezentanti všetkých úradov a kultúrnych ustanovizní. Keď bola reč o deputáciách, ktoré mali pozdraviť vládu, škôldozorca J. Schwetz navrhoval, aby školstvo viedol rektor univerzity. Rektor Dr. Pollner sa hneď na porade opýtal, či to musí byť a či je to povinnosťou privítať vládu? Podpísaný mu odpovedal, že k uvítaniu vlády nikoho nebudeme nútiť, ale keď to on i nepovažuje za svoju osobnú povinnosť, je to predsi jeho povinnosťou, aby ako reprezentant tej školy, ktorá bude patriť pod slovenskú vládu, aby túto vládu pri jej príchode pozdravil. Myslel som, že je s týmto celá vec vybavená. Až 25-ho ledna dostanem od rektora pripojený list, ktorého preklad tiež prikladám. List tento je dokumentom hotovej vzpury. Výsledok uzavretia univerzitného senátu bol hneď badateľný. Členovia prípravného výboru ku prijatiu vlády rad radom vystupovali z neho, ale v celom meste, ktoré prevzatie Prešporka do našej správy s takou radosťou pozdravovalo, voči ktorému sme pokračovali s najväčším šetrením citov a reči, sa nás začalo strániť. Tento krok univerzity bol začiatkom tej agitácie proti našej vláde, ktorá sa končila dňa 12-ho února inzultovaním našeho vojska zo strany davu a viedla ku smrti viacerých nevinných obetí. Vidiac situáciu bol som nútený vypovedať zatvorenie univerzity a zakázať zasedanie univerzitného senátu. Bol som nútený k tomu i tým, aby som predišiel ďalšiemu zlu. Veď keď sa univerzitní profesori takto chovali voči našej vláde, čo sa dalo očakávať od ich horkokrvného študentstva. Ináče sa so zatvorením univerzity nikomu nestala krivda, keď sú prednášky i tak nemožné pre nedostatok uhlia. Otvorenie univerzity pod vedením terajších profesorov považujem aj dnes za nebezpečné a dľa mojej mienky by to len tak bolo možné, keby sme univerzite vymenovali vládneho komisára a postarali sa aspoň o dve sily, ktoré by prednášali slovenskú reč a literatúru. Len per tangentem spomeniem, že keď budapeštianska univerzita nechcela sprisahať Károlyovskou vládou vymenovaných profesorov, maďarská vláda rozpustila senát a postavila na univerzitu vládneho komisára. Prosím moju správu v známosť vziať a moje pokračovanie odobriť! S hlbokou úctou '''župan.''' '''V Prešporku, 14-ho února 1919.''' '''Pramene:''' ŠA Bratislava, Župa Bratislavská I., č. 890/1919, prez. Originál, strojopisný priepis. [[Kategória:Dokumenty]] fan26zu7qilkjjceoltuclw05h65vj3 0 2031 8467 7373 2022-01-23T05:08:01Z Danny B. 47 typo; - whitespace 8467 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} ''Citované podľa: '' ''Bratislava, hlavné mesto Slovenska. Pripojenie Bratislavy k Československej republike roku 1918-1919 (Obzor Brat. 1977)'' '''Pán župan, ctení pánovia.''' Vaša oddanosť a neobyčajná pocta, ktorú ste pri vítaní vlády s takou nádherou prejavili do základu duše ma dojíma, takže nenachodím dostatočných slov, ktorými by som mohol vysloviť menom svojím i menom vlády svoju úprimnú vďaku a nelíčený obdiv. Stojíme na historickej pôde. Tu neďaleko tohto starodávneho a v dejinách toľkokrát presláveného mesta, s jeho dejinami nerozlučne je spojená história zemí a národov bývalého štátu uhorského, tu pred tisíc rokmi nesvornosťou zahynula veľká a kultúrna ríša Veľkomoravská. V tomto slávnom meste vítate členov vlády Československej republiky, ktorá sa práve na troskách velkej ríše uhorskej pred očima Vašimi utvorila. Verím v logiku dejín! Jestli život jednotlivcov riadi sa zákonom pravdy a šľachetnosti: dnes uskutočňuje sa železná logika dejín na celom národe, lebo tisíc liet utláčaný národ slovenský preberá dedičstvo svoje nad zemou, ktorá — ako sa zdávalo — bola preň naveky stratená. Dnes padajú okovy a všetko násilie telesné i duševné z národov potlačených a dnes spájajú sa národy tieto v jednotný celok ako slobodní a rovnoprávni občania Československej republiky. Pánovia! Verím, že bolo tak určeno Prozreteľnosťou, aby toto slávne mesto stalo sa sídlom dočasnej vlády pre správu Slovenska. Mesto toto svojím národnostným zložením v malom je obrazom celej republiky. Ono bude skúšobným kameňom, ako riešiť úlohy politickej, národnostnej, kultúrnej a sociálnej spravodlivosti. Tu musí byť stvoreno harmonické spolužitie troch národov a vláda vynaloží všetky sily svoje, aby rôznorečové obyvateľstvo tohto mesta našlo vyplnenie všetkých svojich túžieb, založených na právu a spravedlnosti k svojmu občianskemu šťastiu a blahobytu našej republiky. Úkol tento vyžaduje spoluprácu všetkých vrstiev obyvateľstva bez rozdielu jazykového, náboženského a politického. Vo Vašom vlastnom záujme je, aby ste sa vo svojom srdci a duši rozhodli raz navždy, či sa chcete tejto práce podujať, či chcete štátu verne slúžiť a vládu v jej ťažkej práci podporovať, alebo s rozdvojenou dušou žiť na území Československej republiky nerozhodnutí, komu náležíte: kto s nami chceš žiť v priateľstve, vítame ho v našich radách ako brata, koho srdce tiaha inam, nech sa rozhodne skoro, dnes mu je cesta ešte voľná. Pánovia! Splnomocnená vláda pre správu Slovenska vstupujúc na pôdu tohoto slávneho mesta, vedomá si je velikej zodpovednosti jednak voči Československej republike, jednak voči Vám. Vedomá si je nesmierne ťažkého úkolu, aby na území, obývanom polštvrta milióna obyvateľov zorganizovala všetky sily štátneho stroja, ktorý dlholetou válkou bol zničený, revolúciou vo svojich základoch ohrožený. Vedomá si je nesmiernych ťažkostí vyplývajúcich z nedostatku živnosti a všetkých potrieb denného života. Demoralizácia dlholetej vojny odučila mnohých od pravidelnej práce, naučila mnohých záhalke a ľahkomyseľnosti. Je čas, aby sa obyvateľstvo chopilo práce a vytvorilo všetky hodnoty, ktoré sú základom bezpečného života. Viem, že nezamestnanosť ťaží i Vás a že nikto z Vás si nežiada, aby si denný chlieb svoj obstarával žobráckou almužnou. Vláda vynaloží všetky svoje sily, aby tejto sociálnej biede v nezamestnanosti výdatne čelila. Obraciam sa s dôverou menovite k robotníckym vrstvám, aby organizáciu štátu i na tomto poli všetkými svojimi silami podporovali. Páni moji! Národ československý svoj štát nedostal do daru, ale vybojoval si ho krvou a mečom. Synovia jeho obetovali životy vo všetkých dieloch sveta, aby svojim bratom, úpiacim v tisícročnej porobe, zabezpečili slobodu a vládu nad svojou zemou. Boj za slobodu československého národa je už temer dobojovaný a hrdinské vojská naše, naši legionári vracajú sa k nám ako víťazi. Buď sláva neohroženým bezmenným bojovníkom a ich vodcom prezidentu Masarykovi, generálu Štefánikovi a mnohým iným. Nesmiernou vďakou sme zaviazaní všetkým našim priateľom a spojencom, menovite prezidentovi Wilsonovi, vládam a armádam Francúzskej republiky, Anglie a Itálie. Vyslovujem menom vlády i československého národa vrelú vďaku Jeho Excellencii generálu Piccionemu, vrchnému veliteľu československých vojsk na Slovensku, ktorý s neobyčajným porozumením podujal sa na čele našeho vojska úkolu zabezpečiť ohrozované hranice Československej republiky na Slovensku. Páni moji! Československý národ vyšiel z tejto vojny ako víťaz. Veľmoci západných dŕžav vložili do jeho rúk riadenie jeho osudu a národ náš má dostatok vôle i moci, aby svoj štátny život zariadil tak, ako si ho upraviť želá. Sme hrdí na to, že republika naša jest jediným štátom na rozvalinách bývalej Rakúsko-Uhorskej ríše, kde vládne poriadok, rozvíja sa slobodný život, kde je zabezpečen majetek a konsolidovanie štátnych pomerov. Československý lud ukázal toľko zrelosti, že budí obdiv na celom svete a závisť u susedov. Očakávam i naďalej, že náš národ tohoto velikého pokladu bude si vážiť a nedá sa strhnúť ani zlobou nepriateľa, ani podkopnou prácou svojich závistnikov k skutkom, ktoré by ho o dobré meno a slávu jeho pripravili. Vláda bude veľkodušne nakladať s poblúdilými synmi, ale keď bude treba, železnou rukou ztresce záškodníkov štátu. Páni moji! Končím odkazom našeho drahého prezidenta Masaryka: Pracujme všetci svorne a vytrvale na vybudovaní našej Československej republiky. Ešte raz Vám srdečne ďakujem za privítanie. Pozdravujem Vás úprimne a prevolávam Vám všetkým: Nazdar! '''Pramene: ''' ŠSÚA, Bratislava, Šrobárova pozostalosť, i. č. 13, kartón 2. Originál, koncept, rukopis. '''Poznámka: ''' Prejav diktoval minister dr. Vavro Šrobár pred 4. februárom 1919. Na prvej strane konceptu je poznámka pripísaná inou rukou: „Diktando reči pri vstupe do Bratislavy.“ [[Kategória:Dokumenty]] f3q4f5xwiya4rtx5g1icqqb5e2654ky 0 2032 8962 8883 2023-10-30T01:07:04Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8962 wikitext text/x-wiki Milí v Kristu veriaci! Medzi problémami dneška otázka židovstva neprestáva zaujímať a znepokojovať mnohých veriacich, hoci úradné stanovisko cirkevné sme jasne vyložili v [[Pastiersky list slovenských katolíckych biskupov Nech je jasno v židovskej otázke|Katolíckych novinách 22. apríla 1942]]. Jedni sa domnievajú, že sa so židovstvom u nás zachádza kruto, iní sú zase toho názoru, že postup voči nemu je zhovievavý, ba až slabý. Aby ste, milí v Kristu veriaci, mohli správne posudzovať tento aktuálny pálčivý problém a nedali sa pomýliť bludnými náhľadmi, považujeme za potrebné podať vám tieto zásadné smernice: 1. Správny postup pri riešení každej otázky je ten, ktorý je usmerňovaný prirodzeným a zjaveným právom Božím. Prirodzeným právom jednotlivca, národa, štátu, je brániť sa proti tým, čo ohrozujú jeho život a zamedzujú jeho rozkvet. No tak isto prirodzeným právom jednotlivca bez ohľadu na národnú príslušnosť je, že nikoho nemožno stíhať a trestať bez dostatočnej príčiny, ktorú treba v každom jednotlivom prípade dokazovať podľa platných noriem. Ak sa previní jeden, alebo viac členov nejakého národa, poťažne národnej skupiny a menšiny, z toho ešte nenasleduje, že tým istým priestupkom možno obviniť celý národ, poťažne národnú skupinu a menšinu. Prirodzenoprávna zásada žiada skúmať prečin, alebo zločin v každom jednotlivom prípade a podľa toho i trestať. Chrániť tieto prirodzenoprávne normy má za povinnosť i štátna moc a i ona sa má podľa nich spravovať. Radi vyzdvihujeme, že i ústavný zákon nášho štátu, na ktorom zákone má spočívať a z neho vyvierať celé zákonodarstvo, plne rešpektuje tento prirodzený zákon, keď hovorí: „Nikto nesmie byť potrestaný pre chovanie sa, ktoré neporušilo právoplatnú normu a ktorého trestnosť nebola už vopred zákonom, alebo zákonnou normou určená.“ (§82 bod 2. Úst. Zák. č. 185/1939 Sl. z.) Tento prirodzený zákon chráni a posväcuje i náš Spasiteľ. Večne krásne podobenstvo o „Milosrdnom Samaritánovi“ nedalo len základ ľudomilnej aktivite, dobročinnosti a samaritánskej službe, ale obsahuje v sebe aj hlbokú pravdu, že náš postoj k ľuďom nesmie ovplyvňovať ich jazyková, štátna, národná, alebo rasová príslušnosť. Veď keď nenávidený Samaritán zachraňoval nenávideného žida v jeho nešťastí, tak zaiste by nebol býval oprávnený robiť mu krivdu len preto, že je Židom. A Božský Majster dodal príkaz, ktorý zaväzuje všetkých ľudí, no najmä všetkých kresťanov: Iď, i ty čiň podobne. /Luk 10, 37/ Ba toto prirodzené pravidlo cítily a uznávali aj staré klasické národy, veď od nich pochádza symbol spravodlivosti, ženská to postava s vážkami a zaviazanými očami. Tým bola vyjadrovaná zásada, že právo, odmena a tresty majú byť vysluhované bez ohľadu na osobu, či je nám ona príjemná, či je rodina, priateľ, súkmeňovec alebo cudzinec. Z toho plynie, že uvedené prirodzenoprávne normy neslobodno nikdy narušiť, lebo prestúpenie každého prirodzeného zákona prv alebo neskôr prináša záhubu spoločenskému poriadku a blahobytu. No neslobodno svojvôľne narušovať ani platný právny poriadok, lebo kto tak koná, podtína nielen korene štátnej a národnej existencie, ale zapríčiňuje bezprávie a rozsieva neistotu. Vedomí svojej zodpovednosti pred Bohom a svojej povinnosti chrániť prirodzené a zjavené normy Božie, musíme pozdvihnúť svoj rozhodný a varovný hlas proti opatreniam, ktorými sa masove, bez náležitého zistenia viny každého jednotlivca, postihujú naši spoluveriaci a iní naši spoluobčania na ich osobnej, rodinnej a majetkovej slobode. Pre každého občana, ale najmä pre každého držiteľa a vykonávateľa verejnej moci platí jasné a nedvojmyselné ustanovenie Ústavy nášho národa: „Všetci obyvatelia bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva a povolania požívajú ochranu života, slobody a majetku.“ (§ 81 Úst. Zák. 185/939 Sl.z.) Najmä na pamäti slová Písma svätého: Čo nechcete, aby ľudia činili vám, nečiňte ani vy im. 2. V spomenutom prehlásení uverejnenom v Katolíckych novinách jasne sme vyložili svoje stanovisko v otázke krstu židov. Povoľovali sme a budeme povoľovať krst každému, o kom príslušný duchovný vydá svedectvo, že sa chce stať úprimne pravým kresťanom, berúc na seba všetky mravné a náboženské povinnosti, ktoré Cirkev svojim veriacim nakladá. Stalo sa, že pokrstenie jedného-druhého Žida vyvolalo neľúbosť u niektorých veriacich a to obyčajne pre oprávnenú kritiku predošlého života dotyčného nekresťana. Tu nám treba poukázať na nekonečné milosrdenstvo Božie, ktoré odpustilo poklesky hriešnej Magdaleny, otvorilo nebesá pre kajúceho lotra, prijalo za apoštola mýtnika Matúša, ochotné je odpustiť každému jeho hriechy ak sa chce polepšiť a nový mravný život viesť. Práve ten bývalý mýtnik Matúš zachoval nám tie poučné slová Pánove: „Nesúďte, aby ste neboli súdení a akou mierou budete merať, takou nameria sa Vám. A čo vidíš smietku v oku svojmu bratovi, kdežto brvná v svojom oku nevidíš?“ (Mat 7, 1-3) Toto pripomíname tým, ktorí sa vyslovili, že vraj nepôjdu do kostola, keď tam bude ten alebo onen; ktorí odpudzujú konvertitov miesto toho, aby ich s láskou prijali, ich vo viere a kresťanských mravoch slovom a príkladom potvrdzovali. Ak žiadame uznanie občianskych práv a ochranu štátnej moci pre každého občana bez rozdielu pôvodu a národnosti, kým sa jeho osobná vina nedokáže, - ešte svrchovanejšou mierou žiadame uznať všetky práva kresťana pre každého, kto sviatosť krstu obsiahol. Až vtedy slobodno niekomu odoprieť práva kresťanské a občianske, keď svojím chovaním si toho trestu zaslúži. Toto sú zásady, ktoré sme ústne i písomne nesčíselnekrát hlásali a zastávali. Prizvukovať ich musíme teraz znovu, keď sa verejnosť dozvedá o chystaných opatreniach týmto zásadám sa protiviacich. 3. Každá doba má svoje problémy. Osud národov závisí od toho, ako ich vyrieši. Ťažké problémy národné, sociálne, náboženské čakajú na riešenie aj dnes. Keď sa tieto problémy neriešia podľa spravodlivosti a lásky Kristovej, vrhajú sa národy do vojny. Od začiatku tejto vojny zneje z hlbín našich sŕdc vrúcna modlitba: Od moru, hladu a vojny, vysloboď nás Pane! Od jej začiatku neprestávame napomínať vás, milí veriaci, volať k nebeskému Otcovi o spravodlivý pokoj. Presvedčení sme, že Sv. Otec pápež Pius XII. tak ako aj za prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. je s týmito našimi modlitbami spojený, veď jeho heslom je: Pokoj je dielom spravodlivosti, - a že so všetkou svojou duchovnou nadvážnosťou pracuje na diele pokoja u mocnárov sveta. Podporujeme jeho námahy stálymi modlitbami za pokoj sveta, za spravodlivé riešenie všetkých problémov ľudstva. Podporujeme ich však aj cnostným životom, verným nasledovaním božích príkazov, plnením zákonov spravodlivosti a lásky. Usilujme sa zaslúžiť si odňatie hrozného biča vojny a stály pokoj sveta. Keď spravodlivosť bude panovať na svete, vtedy dozrie jej ovocie: celým svetom očakávaný pokoj. Prosiac, aby Božia prozreteľnosť posilňovala vás v týchto ťažkých časoch hojnosťou svojich darov, udeľujeme vám svoje arcipastierske požehnanie. '''Všetci rímskokatolícki biskupi Slovenska''' Dané dňa 8. marca 1943 == Citované podľa == * Ján Balko: ''Desať rokov v slovenskej politike. Osobné spomienky Časť 2.'', Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2005 [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1943]] pkpzfq4bcg4qia9qiue6u4vish06qhp 0 2034 7381 3332 2017-08-29T19:22:45Z Wizzard 3 7381 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} <poem> Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší. </poem> == Zdroj == * ''Hore srdcia. Modlitebník a spevník gréckokatolíka.'' Prešov: Vydavateľstvo PETRA, 2002, s. 5. [[Kategória: Modlitby]] 7lc5vxuu3y0ii0tshss1548mcqkcqaw 0 2035 8187 7491 2020-12-30T20:07:14Z Danny B. 47 zpět původní obsah, který nebyl nikdy nikam přenesen 8187 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} {{Upraviť}} '''Pavol Országh Hviezdoslav: Letorosty''' ==Letorosty 1 == 1. Čo dávam, dávam z úprimnosti duše: raz myšlienky kvet a zas teplý cit, jak znútra práve k svetlu vzpláli samy bez okrás, lesku, farbidla. Ja nevedel sa nikdy zatajiť; ja vždycky nenávidel šalbu, mamy a strojenosti pravidlá: hluk prázdny široústych rečí, kadejaký lže zvodný obyčaj, kov falše, poklôn jalovosť, ňouž nepreráža ani krv ni kosť, hlaď pížovú a iných mastí krámy; mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj! Skrsne-li tedy pocit pravý v skrýši duše: jak hviezda v súmrak včasné zárivo, už vyrazený letí, letí čo šíp z kuše. Ó, duše mojej rýdze tkanivo, veď ruše sa mi s každou piesňou, ruše! ... 10. Ó, jak sa chvatom boli rozleteli 0 závod v zdarnom úsilí po stranách, po nivách tie naše dobré, pracovité včely! Kde kvietok, všade včelička si bzuká, hmyrí, dnu a von sa šúla, poberá sladký mok a zlatý prach, a hybaj s tým do úľa! Ó, ako neúnavne nosili, od svitu po mrk na žatevnej púti súc, jak to v bujnej ďateline kypí, a rozsýpa sa vonným skvetom lipy: by v dostač mala matička, samy v krušných dobách vyžili. . . Dnes? — Tyjú z toho trúdi! 19. Ó, mládež, drž sa verne ideálu! Bo keď sa spustíš vidiny, zapadneš v nížiny, i v svojej hrudi nájdeš iba skalu. Ja nezachytil som ho cele, len odrobinku . . . život súril už; no mám ho aspoň na nedele: raz v týždni blažený som muž! ==Letorosty 2 == 5. Splní-li sa kedy túžba moja žhavá, dosiahnem-li ozaj kýžený svoj cieľ, prv než mrazom zimy zbelela mi hlava, než jeseňou mi kvet mysle osinel? Abo žiaďby moje, sny a predsavzatia, pomyslov a plánov trblietavý zjav, nimiž klenba ducha hviezdne je posiata, keď ich vteleniu sa zákaz sudby bráni: bez splnenia, za nímž mreli od počatia, všetky — všetkých obsah len tak vyvzdychaný spadne kedys' rosou moju na rakev? Veď dosaváď ozaj robil som jak dieťa, ktoré z jará k nivám šiblo v svevoli: hoc kol neho všade roztomilé kvieťa, predsa krajšie kutí, sliediac po poli, až prebrodí krížom—krážom celé luhy, k vencu ale nemá kvetín ešte vždy… Tak pochodil i ja: kvetné srdcom dyhy vzpláli neraz, a preds' mluva moja pustá; no nie nerozhodnosť a či rozmar púhy, skutočnosť v tom vina: jej hltavé ústa dýchli ihneď skazou kvet mi na každý. A ja preds' vždy ešte mnoho chovám v hrudi, čo by v svetle božom rado vzplápolať, lúdi košieľočku, jaknáhle sa zbudí, košieľočku slovca, jemný patelat, dva ružové lístky na spôsob dvoch krílok, aby letkom mohlo v ten slovenský svet zaštebotať vtáčkom, skmitať čo motýľok; hej, citov tamprameň u prameňa tesne, a čo samochtiac by rýmu do kosílok, hmyr myšlienok v duši, srdiec, prvkov piesne… Tak mnoho bych vám mal ešte, mnoho riecť! 8. Mňa kedys' zvádzal svet, mi hovoriac: Reč, korú z domu vieš, ó, jak je lichá! Jak biedny nástroj ona pre snem prác, čo žitím srdca sú a duchu pýcha… Ta pohoď totú handru, odev vetchú, do ktorej hriech je haliť pomysly; máš krídla, známe, — no máš ich var' k letku? Jak však, keď strapy tebou ovisli!? — Ja nevetil im, zvodcom mladosti, ni slova na to — snáď bo protirečiť som neznal ešte v sebe súcosti; no hana tá, viem, začala sa priečiť mi k hnusobe až… a vtom dobrá matka ma privolala, čul som, vážil som: Jak? Reč tá matky nebola by sladká? Nie šatou vhodnou veľkým pomyslom? A rozhodlo. Zrak drahej matere sa vtedy sklenul ponad mojím žitím blankytom jasným v plnej nádhere, reč úst však tokom slávnym, roztočitým rozplynula sa duše mojej krajom, jej vlahou skvitla túžba mládenská; a od tých čias, mať chcem-li život rajom, len rieknem: na mňa, hunka slovenská!… Až ťažko chápať, zvodci mladosti, čo chceli ste s tým reči potupením? Však zhádol som: Aj, pečať podlosti vám udieram v tvár! — tak váš bľabot cením; vy chceli ste, by stromček uschnul nahý, zhrýzť stržeň jeho, podryť korene; no prerástol lesť! Plný sily, váhy, košatý šumí z tých čias nadšene: Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá! Je, vidím, cítim, celok života! Môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá, a moja odev, ktorej neviem ceny… Buď požehnaný, kto sa pohodil v tom so mnou, trvá pri tom nepremenný! Buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil… O, bár bych stačil vysať všetku slasť, čo ona skytá, nastoliť ju v slove — znal súhrn skvostov ukrytých v nej nájsť, v ne obliecť svoje zjavy myšlienkové! Lež, priznávam sa, labužník som slabý a haviar s tupým, krehkým toporom — Medzitým ona — v ľude steká žľaby, na Tatre vlaje krásy práporom… 31. Ó, prečo som nie víchrom, nie búrou hroznou, náramnou!? Jak zmraštil by som razom čelo! Sieť žíl na ňom zhľuzil v hnevu spuchliny, obrvy stiahol, skráňmi zasinel, zbrnavel v obličaji, zblýskal zrakmi, za bleskom zhrmel kliatbou rachotnou, vo všetkých článkoch schvel sa zimnične, zdychčaný schvátil čierny oblak, pomsty to na seba plášť! Rozpäl perute naširoko i priam ich stúlil zas v klin bodavý, vdol strelil nečakanou nehodou, bičom spráskal tisícoro — strapcovej káry ponad onen trh, kde šaľba reč i tovar, miera, váha, a vtrhol valným prúdom nešťastia, kométy metlou vtrielil žeravou tam medzi tlupy čachrujúcich lotrov, klamárov drzých, denných zlodejov! Sprevracal svätokupčie stoly ich, ich pokryvačné šiatre strhal, modly trón rozkotal! — Im v štice vrepil sa paznechty supa, na zem povalil cudzopasníkov, do ich vantrubov z mozoľov čestnej práce vytučených zavŕtal smršťou! Scupkal ľadovcom po lebkách smilstvom-vilstvom vyplzlých, lže jazyky im zmiatol bábelsky, dych sírou otrávil — a otrasúc múrami stavby do koreňov, v nejž snemujú hrešiac, krivdiac kramária, ju zrumil celú, a tak pohrobil v jej vlastný pelech luzu diabolskú … Ó, prečo som nie morom, vôd spustou vášňou schvátenou!? Jak vzbúril bych sa voskrz, do dna až! Odklopil krútňav desné korytá, teremy hlbín šíre roztvoril: z nich, temenom z pien mračných diadém, jak Neptún vyvstal neskrotitedelný! Hruď prílivom zdul, prúdo-ramená roztiahol mocne šustom, kypením, nadrážil vlny rudo-hrebenaté, kudlaté pereje, i zajal ich čo čriedy, kŕdle všakých rybích potvor a oblúd, príšer obojživelných, ich tlamami však vo breh vhryzol sa! A drvil ho a v priepasť potápal — ba vylejúc sa jedným valom naň, i splákol takoj jedným omytím celučký priestor, veletanier plochy: že zlesknul by sa v slnku ani ostrov nádherou vesny práve zrosený, ni zora jarným dažďom skúpaná, a novou zemou skvitnul bohate! Tak očistil bych od brudu a hmyzu kus zeme ten — snáď líce švárne, snáď materské ňadrá, milostivé ústa, bok srdečný či lono úprimné, alebo čelo dumy, ducha temä — tak ošetril bych v neduhu ho, vĺn obväzom nežným otočil mu rany, úrazy scelil, zdravím ružovým zmaľoval všetok, skvostne zašatil, vystrojil: lebo ochránil bych vraz ho od hávede uchvatiteľskej, od hnusných pandráv, požierajúcich žeň jeho v rozvitku už, od hadov ovíjajúcich jeho hájov vetvy, od vipier z krovín jeho sipiacich — od šeliem, bestíj, ktoré neštítia sa oceánu rúhať, protiviť, keď nachľastali vláh sa jeho dúškom, naň hubovať a kydať potupu, v šum jeho revať besom divokým, tak prerúšať ho v svetodejnej pejme… Ó, prečo som nie sopkou tou záhou zeme pálčivou!? Jak zhromadil bych všetky svoje ohne v jednotnú vatru jak vše gazdiná ohrebie svoju — zlúčil v silnú pahreb žeravé uhlie, ako vo vyhni robieva kováč — hlavne, pochodne blkotajúce skupil v ohniska stred veležiarom, ako blýskavica krídlami víchra svoje pohŕňa v hranicu noci… A tou tuhobou spojených plamo-vzprúh a žihadiel bych podložil sa pýche tyranskej pod ťažké dlapy, pod dláviace päty a dopekal ju! Krve cievami až do srdca a stržňov vetvovím až v mozog jej sa šinul vriacou miazgou, jak ortuť stúpal pále po stupňoch: tam horiacim sa rozlial jazerom a v svedomí, v jej čiernom svedomí zblbotal lávou svitkajúcej muky! A bleskom súžby striekal, bolesti sa jagal bublinami: že by vtom do šialeného tanca skočila, hupkala žihom, osŕkajúca pre špenie desné, ofukovala si, olizovala zvädlým jazykom pýr podošví, i zúfalstvom sa zvila, o jednu kropaj chladu zúpela jak onen boháč… chcela uvrznúť, sa vrhnúť trebárs v morskú mohylu — No prekaziť ju v tom a potrest jej povýšiť ešte po najstrmší štebeľ rebríka káry: razom vypučil bych kôru zeme pod ňou v závratnú výš a tam vyrkol ortieľ: — tróň a škvar sa! A jak by trovou dochádzala už na koniec totých trápnych nerestí, čo vyhútala sama, nadieľala: bych rozzevil svoj hrozný pažerák, svoj kráter zhuby, lievik Danteho ten zatratenia — a ju prepadil veň: v studňu plamu, v pekla kotlinu! Tam spálil ju; no ako šamotinu sprúdených kovov, trosku netrebnú, nestroviteľný prísmud, zo žalúdka i vychrlil zas nekľúdny jej prach, privolal víchru: prázdnom sveta rozmeť! Privolal moru: rozmy, potlač ho, nech zhynie stopa i jej popola, ináčej, ako zniklo Pompeji!… — Takto, jak som, ach, človek bezvládny, bez moci pridať dôraz svätohnevu a pohoršeniu výkon odplaty: keď vývodiť zriem zlobu, podlosť skvieť sa, a pravdu klesať, pykať nevinu: čo môžem proti?… Do pŕs vzbúrených pozapriem päste — skloním biednu hlavu, a horkosť duše v slzách vylievam — — 40. Cestou života Moja cesta životná nebola ver´ hladká posiaľ, ani nebude, vidím, napozatým: či prerazí nejedny budúcnosti vrátka, či najbližšie prerve sa, že sa domov vrátim. Tvrdá bola, skalnitá zavše, hrbolatá, samá chrochoť, číry štrk, čo zuráža nohu; no že aspoň nebola plná špiny, blata a ja čistý kráčam — i za to chvalabohu! Stávali ňou prekážky všaké, visuť zrázu hrozila mi, priepasť tam, inde závoz zrady; no že čo len celistvosť podržal som rázu, i to niečo znamená — buďme tedy radi! Nebola tiež posiata palmovím a kvietím, osud mi ju nevystrel zdobnej po pažiti: ťažký môj klus, námahy — k cieľom nezaletím; no i chtivosť šľachetná váži v ľudskom žití. Zhrešil bych však nespomnúť aspoň oné kvietky, čo bohate zakvitli cesty na pokraji: mnohý pošiel za širák — stešili ma všetky; šťastne chrastiam vyhnul som, kde sa zmija tají. Doháňali cestou ma súpútnici, ale zriedka ktorý prehodil: Braček, poďme spolu; tí prebrnkli na bričkách šťastia, prášia v diale — iní prešli omrzlí, žujúc čajsi smolu … To skusujem: málo je súcitu, ej, málo! Srdcia sú jak kamenie, zvariača toť cesty; priateľstvo, ach, dávno kdes´ v tôni pozaspalo; láska, pomoc, obeť: to zvuky starej zvesti. Nech však bude - totým, čo letia, nezávidím; tých, čo bočia zaryte, poľutujem v tichu. Akýkoľvek pokrok môj: zaň sa nezastydím — poďme, nôžky, varyto, hraj mi k chôdzi — ichú! [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Poézia]] epq9d5v33u8fry16wdi27jhhe4oc8fu 4 2036 3441 3348 2007-08-22T08:27:52Z AtonX 1 arch 3441 wikitext text/x-wiki == Podozrenie z porušenia autorských práv == Autorské práva trvajú 70 rokov po smrti autora. Dovtedy je na zverejnenie potrebný súhlas ich držiteľa. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:28, 2. marec 2007 (UTC) === Ivan Markovič (1888-1944) === * [[Ivan Markovič, Z mierových porád, Slovenský denník, 18. 02. 1919]] === Vojtech Tuka (1880-1946) === * [["V desiatom roku Martinskej deklarácie, štátofilozofická úvaha" článok Vojtecha Tuku v denníku Slovák 1.1.1928]] === Ivan Krno (1891-1961) === * [[Ivan Krno, Podpísanie mierovej zmluvy s Maďarskom, Slovenský denník, 13. 06. 1920]] * [[Ivan Krno, Príchod maďarskej delegácie, Slovenský denník, 14. 01. 1920]] === Štefan Janšák (1886-1972) === * [[Štefan Janšák, Hospodárske klauzuly v mierovej zmluve s Maďarmi, Slovenský denník, 03. 04. 1920]] * [[Štefan Janšák, Prečo došlo v Uhorsku k Trianonu, Slovenský denník, 04. 06. 1930]] === Štefan Osuský (1889-1973) === * [[Štefan Osuský, O mierovom rokovaní s Maďarskom, Prúdy, č. 5/1925]] * [[Vyslanec Dr. Osuský o mieri s Maďarskom, Slovenský denník, 19. 06. 1920]] == [[Rozkaz NKO ZSSR z 28. júla 1942 č. 227]] == Chýba uvedenie zdroja, citácia autora prekladu a licencia na zverejnenie textu . --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:34, 2. marec 2007 (UTC) : Slovenský text podľa mňa neexistuje v inom origináli ako je ten, ktorý som preložil ja, v spolupráci s mamou tlmočníčkou z RJ. Na ruskom wikisource je uvedené, že ide o voľne šíriteľný text.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] 08:51, 2. marec 2007 (UTC) :: Ďakujem za doplnenie, myslím že je to vyriešené. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 09:59, 2. marec 2007 (UTC) == [[Rozhovor pre denník Národná obroda 14. apríla 1991]] == Chýba licencia na uverejnenie. Ak nejde o integrálny text, patrí do Wikicitátov. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:45, 2. marec 2007 (UTC) == [[Otvorený list prof. Ľubomíra Ďuroviča predsedníctvu Matice Slovenskej z októbra 1990]] == Chýba licencia na uverejnenie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:41, 2. marec 2007 (UTC) == [[Letorosty]] == Bez zdroja/licencie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 09:30, 13. jún 2007 (UTC) * Kde si mam precitat co tam treba, jaky zdroj ci licenciu? nikde som to nevidela--[[Redaktor:Dd|Dd]] 16:27, 13. jún 2007 (UTC) ** Zjednodušene povedané, musíš napísať, odkiaľ ten text pochádza a kto/ako/kedy povolil jeho prevzatie do Wikisource? --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:46, 14. jún 2007 (UTC) *** Mam to ako podklad k učivu od profky, takže neviem čo s tym --[[Redaktor:Dd|Dd]] 17:31, 20. jún 2007 (UTC) **** Tak sa jej môžeš spýtať, odkiaľ vzala ten text a kto ho digitalizoval (previedol z tlačenej podoby do počítačového textu). --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:01, 21. jún 2007 (UTC) == [[List Eduarda Beneša poslancovi Markovičovi o rozchode s M.R.Štefánikom]] == Dokumenty v českom jazyku patria na [[:cs:Wikisource]]. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:11, 20. jún 2007 (UTC) == [["Židom toľko práva, koľko im patrí". Článok J. Tisa v denníku Slovák 27. 01. 1939]] == Copyright do r. 2044. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:16, 20. jún 2007 (UTC) == [[Fedor Houdek, Maďari na mierovej konferencii In: Slovenský denník, 04. 06. 1930]] == Copyright do r. 2023. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:18, 20. jún 2007 (UTC) == [[Mihály Károlyi, V Prahe som nepochodil In: Viera bez ilúzií. Memoáre (Európa Bp. 1982)]] == Copyright do r. 2025. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:22, 20. jún 2007 (UTC) == [[V. Clementis, Lex Sidor a jeho smiešna demagógia tam, kde je "vážne" mienený vyhnať židov do Palestíny a Birobidžanu ? In: DAV, č. 4/1937]] == Copyright do r. 2022. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 07:51, 20. jún 2007 (UTC) * [[V. Clementis, „Na Slovensku po slovensky" aj Nemci a Maďari? In: Slovenské zvesti 11. 11. 1937]] == [[Otvorený list HÚ SAV z 27. 03. 1997 ministerke školstva E. Slavkovskej ku knihe Dejiny Slovenska a Slovákov]] == Copyvio - uverejnené bez licencie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 13:54, 8. august 2007 (UTC) tnzhx4zzykbomlstlma32ksn79f7lue 14 2045 3377 2007-06-20T07:28:02Z AtonX 1 cat 3377 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 2046 6699 3759 2016-12-11T11:51:57Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6699 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Václav Havel}} * {{Wikicitáty|Václav Havel}} * {{Commonscat|Václav Havel}} [[Kategória:Autori|Havel, Václav]] lxcepj5qnzej36nzouyi74p88zk2fvh 14 2047 3380 2007-06-20T07:34:14Z AtonX 1 kateg 3380 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 2048 3382 2007-06-20T07:38:01Z AtonX 1 kat 3382 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Dokumenty]] r17be95v7t9sjif973ccpkqssmvg4jl 14 2049 3383 2007-06-20T07:38:17Z AtonX 1 kat 3383 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 0 2050 7698 6720 2018-02-21T21:47:55Z Pelex 41 /* Zdroj a licencia */ fix 7698 wikitext text/x-wiki == Rozkaz č. 270 Stavky vrchného hlavného veliteľstva Červenej armády == 16. augusta 1941 Nie len naši priatelia, ale aj naši nepriatelia sú nútení priznať, že v našej oslobodzovacej vojne s nemecko-fašistickými votrelcami, sa jednotky Červenej armády, prevažná väčšina ich veliteľov a komisárov správa bezchybne, odvážne a niekedy doslova hrdinsky. Dokonca aj tie jednotky, ktoré sa náhodou odtrhli od armády a dostali sa do obkľúčenia, si zachovali nezlomného ducha a odvahu, nevzdávajú sa, pokúšajú sa spôsobiť nepriateľovi čo najväčšie škody a uniknúť z obkľúčenia. Je známe, že niektoré jednotky našej armády, po tom čo sa dostali do obkľúčenia nepriateľom, použili všetky možnosti na to, aby spôsobili nepriateľovi čo najväčšie straty a vyšli z obkľúčenia. Zástupca veliteľa vojsk Západného frontu genarál-plukovník Boldin, ktorý sa nachádzal v oblasti 10. armády okolo Belostoku, obkľúčenej nemecko-fašistickými vojskami, zorganizoval a zostavil z jednotiek Červenej armády, ktoré zostali v nepriateľskom tyle, oddiely, ktoré v priebehu 45 dní bojovali v tyle nepriateľa a prebili sa k hlavným silám Západného frontu. Zničili štáby dvoch nemeckých plukov, 26 tankov, 1049 osobných, nákladných a štábnych vozidiel, 147 motocyklov, 5 batérií delostrelectva, 4 mínomety, 48 guľometov, 8 ľahkých guľometov, 1 lietadlo na letisku a sklad leteckých bômb. Viac než tisíc nemeckých vojakov a dôstojníkov bolo zabitých. 11. augusta generál-plukovník Boldin udrel na Nemcov z tyla, prelomil nemecký front a spojil sa s našimi vojskami, vyviedol z obkľúčenia 1654 ozbrojených vojakov a veliteľov, z ktorých bolo 103 ranených. Komisár 8. mechanizovaného zboru brigádny komisár Popeľ a veliteľ 406. streleckého pluku plukovník Novikov bojom vyviedli z obkľúčenia 1778 ozbrojených ľudí. V priebehu ťažkých bojov s Nemcami jednotka Novikova-Popeľa prešla 650 kilometrov a spôsobila nepriateľovi veľké straty. Veliteľ 3. armády, generál-plukovník Kuznecov a člen vojenského sovietu armádny komisár 2. triedy Birjukov v bojoch vyviedli z obkľúčenia 498 ozbrojených vojakov a veliteľov jednotiek 3. armády, organizovali únik 108. a 64. streleckej divízie z obkľúčenia. Všetky tieto aj ďalšie podobné fakty svedčia o vytrvalosti našich jednotiek, vysokej morálke našich vojakov, veliteľov a komisárov. Ale nemôžeme ignorovať to, že sa za poslednú dobu bolo niekoľko prípadov hanebného vzdania sa nepriateľovi. Niekoľkí generáli tak dali zlý príklad našim vojskám. Veliaci 28. armáde, generál-poručík Kačalov, nachádzajúci sa spoločne so štábom skupiny vojsk v obkľúčení, prejavil zbabelosť a vzdal sa do zajatia nemeckým fašistom. Štáb Kočalovovej skupiny sa z obkľúčenia dostal, z obkľúčenia sa dostali aj jednotky Kočalovovej skupiny, ale generál-poručík Kačalov uprednostnil odchod do zajatia, uprednostnil dezerciu k nepriateľovi. Generál-poručík Ponedelin, veliaci 12. armáde, sa dostal do obkľúčenia protivníka, napriek tomu, že mal dobrú možnosť prebiť sa k svojim, tak ako to urobila prevažná väčšina jednotiek jeho armády, neprejavil potrebnú vytrvalosť a vôľu zvíťaziť, podľahol panike, zbabelo sa vzdal do nepriateľského zajatia, dezertoval k nepriateľovi, spáchal tak zločin voči Vlasti, ako narušiteľ vojenskej prísahy. Veliteľ 13. streleckého zboru, generál-major Kirillov, ktorý sa ocitol v obkľúčení nemecko-fašistických vojsk, namiesto toho aby plnil svoju povinnosť voči Vlasti, organizovať vytrvalý odpor a vyvedenie zverených vojsk z protivníkovho z obkľúčenia, dezertoval z bojiska a vzdal sa nepriateľovi do zajatia. V dôsledku toho boli jednotky 13. streleckého zboru rozbité a niektoré sa vzdali nepriateľovi bez vážneho odporu. Je dôležité poznamenať, že vo všetkých spomenutých prípadoch odchodu do nepriateľského zajatia členovia vojenských sovietov armád, velitelia, politickí aj špeciálni pracovníci nachádzajúci sa v obkľúčení prejavili neprípustnú bezmocnosť, zahanbujúcu zbabelosť a nepokúsili sa ani zabrániť zbabelému Kačalovovi, Ponedelinovi, Kirillovovi vzdať sa do nepriateľského zajatia. Tieto hanebné prípady odchodu do zajatia sú nášmu zaprisahanému nepriateľovi svedectvom, že v radoch Červenej armády, vytrvalo a obetavo brániacej svoju Sovietsku Vlasť od podlých útočníkov, sú slabé, porazenecké a zbabelé elementy. Tieto zbabelé elementy sa nevyskytujú len medzi vojakmi, ale nachádzajú sa aj vo veliteľskom zbore. Ako je známe, niektorí velitelia a politickí pracovníci nie len že nie sú vojakom príkladom odvahy, vytrvalosti a lásky k Vlasti ale naopak sa skrývajú v zákopoch, zašívajú sa v kanceláriách a nesledujú bojisko, pri prvých ťažkostiach v boji ustupujú pred nepriateľom, strhávajú zo seba označenia hodnosti a dezertujú z bojového poľa. Možno trpieť v radoch Červenej armády zbabelcov, dezertujúcich k nepriateľovi a vzdávajúcich sa do zajatia, alebo takých porazeneckých veliacich, ktorí pri prvých ťažkostiach na fronte zo seba strhávajú označenia hodnosti a utekajú do tyla? Nie, nemožno! Ak sa im ponechá voľná ruka, títo zbabelci a dezertéri v krátkej dobe rozložia našu armádu a zahubia našu Vlasť. Zbabelcov a dezertérov je potrebné ničiť. Možno označiť za veliteľov plukov takých veliacich, ktorí sa počas boja skrývajú v zákopoch, nevidia bojisko, nepozorujú priebeh boja v poli, ale aj tak sa považujú za veliteľov plukov a práporov? Nie, nemožno! Nie sú to velitelia plukov ani práporov, ale samozvanci. Ak to takýmto samozvancom umožníme, tak v krátkej dobe zmenia našu armádu na veľkú kanceláriu. Takýchto samozvancov je nutné okamžite odvolať z postov, degradovať ich, preradiť k vojakom a v prípade potreby zastreliť na mieste, nahradiť ich odvážnymi a udatnými ľuďmi z radov nižšieho veliteľského zboru alebo vojakov. Prikazuje sa: 1. Veliteľov a politických pracovníkov, ktorí počas boja zo seba strhli označenie hodnosti a dezertovali do tyla alebo sa vzdali nepriateľovi, považovať za nenapraviteľných dezertérov, rodiny ktorých budú zatknuté ako rodiny dezertérov, ktorí porušili prísahu a zapredali svoju Vlasť. Poveriť všetkých vyšších veliteľov a komisárov aby podobných dezertérov z veliteľského zboru zastrelili na mieste. 2. Jednotkám a oddielom, ktoré sa dostali do obkľúčenia nepriateľom, samostatne bojovať do poslednej možnosti, brať so sebou materiálne vybavenie a prebíjať sa k svojim cez tylo nepriateľských vojsk, porážajúc fašistických psov. Prinútiť každého vojaka, nehľadiac na jeho hodnosť, aby vyžadoval od svojich veliteľov, ak sa jeho jednotka nachádza v obkľúčení, bojovať do poslednej možnosti, aby sa jednotka prebila k svojim, ak sa taký veliaci alebo jednotka vojakov namiesto organizácie odporu nepriateľovi uprednostní zajatie – zlikvidovať ich všetkými spôsobmi, ako pozemnými tak aj leteckými, rodiny tých vojakov, ktorí sa vzdali, pozbaviť štátnej podpory a pomoci. 3. Poveriť veliteľov a komisárov divízií odvolať z postov veliteľov práporov a plukov, ktorí sa počas boja skrývajú v zákopoch a boja sa veliť jednotkám v priebehu bitky na bojisku, degradovať ich ako samozvancov, preradiť k mužstvu a v prípade nutnosti zastreliť na mieste, nahradiť ich odvážnymi a udatnými ľuďmi z radov nižšieho veliteľského zboru alebo schopných vojakov. Rozkaz prečítať vo všetkých rotách, eskadrách, batériách, perutiach, oddieloch a štáboch. Stavka vrchného hlavného veliteľstva Červenej armády: J. Stalin Zást. predsedu štátneho výboru obrany V. Molotov Maršal Sovietskeho zväzu S. Buďonnyj Maršal Sovietskeho zväzu K. Vorošilov Maršal Sovietskeho zväzu S. Timošenko == Zdroj a licencia== * Приказ № 270 Ставки Верховного Главного Командования Красной Армии (ruský originál) [https://ru.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D1%80%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%A1%D0%92%D0%93%D0%9A_%D0%A1%D0%A1%D0%A1%D0%A0_%D0%BE%D1%82_16.08.1941_%E2%84%96_270 Dostupné online] *Autori slovenskej verzie: [[Redaktor:Pelex|Ondrej Pelech]], Elena Pelechová * Licencia: Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0 == Iné projekty == * {{Wikipédia|Rozkaz č. 270}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Josif Vissarionovič Stalin]] [[Kategória:1941]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] 841rxo6zujojknngn27vk8l4t6bkvs6 14 2051 3427 2007-07-14T19:36:04Z Pelex 41 vytvorenie kat. 3427 wikitext text/x-wiki [[Kategória:1944]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] 0mf741pz2dy0hocjgolnv2s9vdkgo0k 14 2057 6882 5253 2017-08-19T11:09:48Z Lišiak 1863 6882 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Udalosti]] qhmbz4hqk7qai8nhzdulf9py8m2ncba 0 2058 9099 7079 2024-03-05T00:07:53Z Danny B. 47 fix link 9099 wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} ===Úvod=== Cieľom tejto príručky je čo najjednoduchším spôsobom oboznámiť čitateľa s pomerne komplikovaným legislatívnym procesom nášho federálneho zákonodarného orgánu, a to od vzniku myšlienky po právnej úprave až po publikovanie právneho predpisu. S problematikou činnosti zákonodarného orgánu by mali byť oboznámení všetci občania, aby lepšie porozumeli nielen každodenným správam v dennej tlači, ale aj diskusiám dotýkajúcim sa činnosti Kongresu. Dúfame, že táto príručka umožni každému občanovi lepšie pochopiť zákonodarný proces na federálnej úrovni, ktorý zohráva mimoriadne významnú úlohu v našom zastupiteľskom systéme. Samotný priebeh zákonodarného procesu je pritom skutočnou zárukou demokratického života v USA. Dôraz, ktorý tento proces kladie na ochranu menšín, umožňuje, aby všetky strany, ktoré sa na ňom zúčastňujú, mohli zverejniť svoje stanoviská, a tiež aby sa ich stanoviskám venovala zaslúžená pozornosť. Skutočnosť, že legislatívny návrh sa stáva zákonom iba na základe súhlasu oboch snemovni Kongresu, možno označiť za mimoriadnu prednosť nášho zákonodarného mechanizmu. Priamym výsledkom otvorenej a konštruktívnej diskusie, ktorú podporuje naša Ústava, je pritom často podstatné skvalitnenie obsahu predkladaných legislatívnych návrhov (formou dodatkov), alebo odmietnutie nevhodných návrhov. Vzhľadom na skutočnosť, že úplná väčšina legislatívnych návrhov pochádza zo Snemovne reprezentantov, v nasledujúcich častiach zameriame pozornosť predovšetkým na túto komoru zákonodarného orgánu. ===Kongres=== Článok l, odd. 1 Ústavy Spojených štátov amerických konštatuje: ''„Všetka zákonodarná moc uvedená v Ústave náleží Kongresu Spojených štátov, ktorý sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov.“'' '''Senát''' pozostáva zo 100 členov – dvaja z každého štátu bez ohľadu na počet jeho obyvateľov – ktorých volia občania v súlade s ustanoveniami 17. dodatku Ústavy USA. Tento dodatok zmenil predchádzajúci ústavný spôsob výberu senátorov, pri ktorom ich volili zákonodarné orgány v jednotlivých štátoch. Senátor musí mať najmenej 30 rokov, musí byť občanom Spojených štátov amerických deväť rokov a pokiaľ bude zvolený, musí mať trvalý pobyt v štáte, ktorý reprezentuje. Senátori sú volení na 6 rokov, pričom jedna tretina senátorov sa vymieňa každé dva roky. Funkčné obdobie oboch senátorov z jedného štátu je uspôsobené tak, aby sa neukončilo naraz. Z dvoch senátorov reprezentujúcich v rovnakom čase jeden štát, senátor, ktorý bol zvolený skôr – alebo v prípade, že boli obaja senátori zvolení zároveň, ten senátor, ktorý bol zvolený na celé obdobie, sa označuje ako senátor „senior“. Druhý senátor sa označuje ako senátor „junior“. Ak niektorý zo senátorov počas svojho funkčného obdobia zomrie, alebo sa vzdá svojho poslaneckého mandátu, môže zákonodarný orgán štátu zmocniť guvernéra, aby do najbližších volieb dočasne menoval jeho náhradníka. Pokiaľ by tak zákonodarný orgán neurobil, guvernér štátu, ktorý senátor zastupoval, musí vyhlásiť osobitné voľby. Väčšina štátov USA zverila svojim guvernérom právomoc menovať takýchto dočasných náhradníkov. Každý senátor má pri hlasovaní v Senáte jeden hlas. V roku 1989 sa utvoril v poradí stoprvý Kongres. '''Snemovňa reprezentantov''' pozostáva zo 435 členov, ktorí sa volia vo všetkých 50-tich štátoch každé 2 roky podľa počtu ich obyvateľov. Počet 435 sa ustálil v roku 1910 na základe v poradí už 13. sčítania obyvateľstva, ktoré sa v súlade s článku l, oddiely 2 Ústavy USA koná každých desať rokov. Počas 87. Kongresu sa počet jeho členov dočasne zvýšil na 437, aby novoprijaté štáty Havaj a Aljaška mohli vyslať do tohto orgánu po jednom zástupcovi. Ďalšie zvyšovanie počtu členov snemovne už nie je želateľné – nakoľko, ako ukazuje aj príklad britskej Snemovne zloženej až zo 651 členov – vo veľkých orgánoch sa ťažko udržuje potrebná disciplína. Ústava USA obmedzuje počet reprezentantov tak, aby jeden reprezentant nezastupoval viac ako 30 000 voličov. Na základe tvorby volebných obvodov však v minulosti dochádzalo k tomu, že kým jeden reprezentant v konkrétnom štáte zastupoval viac ako 900 000 voličov, ďalší z toho istého štátu iba napríklad 175 000 voličov. V roku 1969 však Najvyšší súd 1 vyhlásil zákon štátu Missouri, ktorý povoľoval maximálne 3,1-percentnú odchýlku od celoštátneho priemeru v počte voličov pripadajúcich na jeden volebný obvod, za protiústavný. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že rozdielom vo veľkosti jednotlivých volebných obvodov je možné zabrániť, a preto pokiaľ takého rozdiely vzniknú, sú protiústavné. Tým vlastne interpretoval aj svoje predchádzajúce rozhodnutie požadujúce, aby pri voľbách do Kongresu dochádzalo „v maximálnej možnej miere k zrovnoprávneniu hlasov všetkých voličov“. Zákon z roku 1967 zrušil spôsob volieb do Kongresu, ktorý umožňoval, aby sa reprezentanti volili na území celého štátu, a zaviedol vytváranie volebných obvodov (to sa samozrejme neuplatňuje v prípade, že niektorý štát vysiela do Kongresu iba jedného reprezentanta). Reprezentant musí mať 25 rokov, musí byť aspoň 7 rokov občanom Spojených štátov amerických, a pokiaľ je zvolený, musí mať trvalý pobyt v štáte, ktorý zastupuje. Pokiaľ reprezentant počas výkonu svojej funkcie zomrie, alebo ak sa vzdá svojho mandátu, guvernér štátu je povinný vyhlásiť osobitné voľby, ktorými sa doplní uvoľnené miesto na zvyšok funkčného obdobia. Každý reprezentant má pri hlasovaní v snemovni jeden hlas. Okrem zástupcov jednotlivých štátov je v Snemovni reprezentantov aj zástupca (''resident commissioner'') z pridruženého územia Portoriko a ďalší zástupcovia z Kolumbijského dištriktu, Americkej Samoy, ostrova Guam a Panenských ostrovov. Všetci títo zástupcovia majú rovnaké oprávnenia ako ostatní reprezentanti pochádzajúci z jednotlivých štátov USA, s výnimkou hlasovacieho práva. Na základe ustanovení 2. oddielu 20. dodatku Ústavy USA sa Kongres schádza na svoju schôdzku najmenej raz do roka, a pokiaľ sa zákonom nestanoví iný dátum, jeho zasadnutie sa záčina napoludnie 3. januára. Funkčné obdobie Kongresu trvá dva roky. Začína sa v januári po roku, v ktorom sa konali všeobecné voľby, a rozdeľuje sa na dve zasadania. Na rozdiel od iných parlamentov postavenie Senátu a Snemovne reprezentantov v zákonodarnom procese je úplne rovnaké (s výnimkou výlučného oprávnenia snemovne predkladať návrhy finančných zákonov. Pozri [https://supreme.justia.com/cases/federal/us/394/526/ Kirckpatrick v. Preiser, 394 U.S. 526 (1969)]) a obe snemovne majú aj takmer zhodné právomoci. Preto nie je správne rozdeľovať ich na tzv. „dolnú“ a „hornú“ komoru. Ústava oprávňuje každú zo snemovni, aby si samostatne stanovila vlastný rokovací poriadok. V súlade s tým si Snemovňa reprezentantov prijíma vlastný rokovací poriadok vždy v prvý deň nového zasadania Kongresu. Senát, ktorý sa sám pokladá za stále činný orgán, pracuje na základe stáleho rokovacieho poriadku, ktorý iba občas novelizuje. Najdôležitejšou funkciou Kongresu je jeho zákonodarná činnosť. Právomoci Senátu sú však o niečo širšie, nakoľko na základe jeho „odporúčania a súhlasu“ prezident uzatvára medzinárodné zmluvy a menuje štátnych úradníkov. Pri ústavnej žalobe voči federálnym úradníkom (''impeachment'') má Snemovňa reprezentantov postavenie žalobcu (postavenie podobné postaveniu veľkej poroty v trestných procesoch) a Senát má postavenie sudcu, ktorý rozhoduje. Obe snemovne sa schádzajú na spoločné zasadanie 6. januára v roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa konali voľby amerického prezidenta, aby spočítali hlasy voliteľov. Pokiaľ sa žiadnemu z kandidátov na funkciu prezidenta ani viceprezidenta nepodarí získať väčšinu hlasov všetkých voliteľov, volí prezidenta Snemovňa reprezentantov spomedzi troch kandidátov, ktorí dostali najväčší počet hlasov voliteľov. Senát volí viceprezidenta spomedzi dvoch kandidátov, ktorí tiež získali najväčší počet hlasov voliteľov. ===Pramene práva=== Myšlienky, ktoré predchádzajú prijatiu konkrétneho právneho predpisu, sa dajú asi rovnako ťažko definovať ako miesta, na ktorých vznikajú. Zrodu každého právneho predpisu však musí predchádzať určitá myšlienka, ktorú niektorý z členov zákonodarného orgánu zostaví do podoby legislatívneho návrhu. Myšlienka môže vychádzať napríklad zo sľubov, ktoré dal svojim voličom v predvolebnej kampani a v ktorých sa zaviazal, že v prípade, ak bude zvolený, sa zasadí za konkrétnu úpravu určitej otázky. Celá predvolebná kampaň poslanca môže byť pritom založená buď iba na jednom, alebo na viacerých takýchto legislatívnych ideách. Legislatívny nápad však môže vychádzať aj z predchádzajúcich praktických skúseností poslanca, keď postrehol potrebu určitej zmeny právneho predpisu či potrebu prijatia úplne nového právneho predpisu v určitej oblasti. V tejto oblasti sa môže prejaviť aj aktivita voličov, či už ako jednotlivcov, alebo ako členov rozličných spolkov, kolektívov či odborových zväzov. Formou petícií garantovaných prvým dodatkom Ústavy môžu napríklad voliči požadovať od svojho poslanca, aby sa zasadil za prijatie určitej právnej úpravy. Veľa mimoriadne kvalitných zákonov vzniklo práve takto. Vyplýva to zo skutočnosti, že práve organizácie, ktoré majú záujem na určitých právnych predpisoch, majú spravidla aj hlboké znalosti o právnom poriadku, ktorý sa na ne vzťahuje, a majú k dispozícii aj množstvo legislatívnych odborníkov. Pokiaľ si niektorý z poslancov osvojí takto predložený návrh legislatívnej normy, môže ho predložiť ako svoju iniciatívu buď priamo, alebo v určitej modifikovanej podobe. Môže tiež konzultovať uvedené otázky s príslušnými legislatívnymi poradcami Snemovne alebo Senátu, aby predkladaný návrh spĺňal požadované jazykové a formálne požiadavky. V súčasnosti sa pri iniciovaní právnych predpisov pomerne často využíva aj spolupráca s exekutívou. Zvyčajne sa začína formou osobitného listu člena prezidentovho kabinetu, vedúceho niektorej z nezávislých agentúr či dokonca samotného prezidenta. Adresátom takéhoto listu je spravidla ''speaker'' Snemovne reprezentantov (zvolený predseda Snemovne reprezentantov) a jeho obsahom je návrh právneho predpisu. Prezident má aj napriek mechanizmu deľby moci, ktorý je zakotvený v článku 2, oddiely 3 Ústavy USA, povinnosť predkladať po určitom čase Kongresu Správy o stave Únie a odporúčať mu na zváženie také opatrenia, ktoré považuje za nutné a užitočné. Pomerne často obsahujú prezidentove správy vzťahujúce sa na stav Únie určité legislatívne myšlienky, ktoré sa neskôr prepracujú do formy legislatívnych návrhov. Návrhy predložené exekutívou sa v snemovni dostávajú do niektorého zo stálych legislatívnych výborov. Rozhodujúce pri tom je, či sa právomoc takéhoto výboru zhoduje s obsahom predkladaného legislatívneho návrhu. Súvisí to so skutočnosťou, že v Snemovni môže oficiálne predkladať legislatívne návrhy iba niektorý z jej členov. V takomto stálom výbore oboznamuje jeho členov s obsahom návrhu exekutívy priamo jeho predseda. Môže pritom prečítať iba predložený návrh, alebo môže doň aj sám zaradiť také zmeny, ktoré pokladá za potrebné alebo správne. Uvedená prax sa uplatňuje dokonca aj v prípadoch, keď politická väčšina v snemovni nie je totožná s prezidentovou politickou príslušnosťou. Tiež je potrebné poznamenať, že neexistuje ústavné alebo zákonné zmocnenie, aby sa prezidentove odporúčania obsiahnuté v jeho správach akceptovali ako legislatívne návrhy exekutívy. Obsah prezidentových správ sa môže v stálych výboroch alebo ich podvýboroch posudzovať aj ako odporúčanie prijať alebo neprijať niektorý z legislatívnych návrhov. Za najdôležitejšiu súčasť pravidelnej komunikácie medzi exekutívou a legislatívou sa pokladá správa, ktorú prezident predkladá každoročne a ktorá obsahuje jeho návrh štátneho rozpočtu. Táto, spolu s výpoveďami úradníkov z rozličných oblastí exekutívy, ktorí sú prizývaní pred Schvaľovací výbor Snemovne reprezentantov a Senátu, vytvára základ pre celý rad legislatívnych návrhov týkajúcich sa štátneho rozpočtu. V snemovní ich však už predkladá príslušný schvaľovací výbor. Viaceré orgány výkonnej moci a nezávislé agentúry zamestnávajú štáby legislatívnych poradcov, ktorých úlohou je pripravovať vlastné legislatívne návrhy. Tieto predkladajú Kongresu zároveň so žiadosťou o ich prijatie. Príprava legislatívneho návrhu si vyžaduje značné skúsenosti a šikovnosť. V nejednom prípade predstavuje legislatívny návrh výsledok viac ako rok trvajúcej práce tímov odborníkov. Na základe rozhodnutia prezidenta alebo niektorého z členov jeho kabinetu sa podobnými úlohami zaoberajú aj osobitne ustanovené výbory alebo komisie. Procesný správny poriadok (''Administrative Procedure Act'') a Vojenský zákonník (''Uniform Code of Military Justice'') sú iba dva z príkladov právnych noriem, ktorých návrhy boli vypracované na základe podobných postupov. Aj výbory jednotlivých snemovní predkladajú niekedy návrhy zákonov po viac ako rok trvajúcich prípravných prácach spočívajúcich v štúdiu materiálov a zhromažďovaní výpovedí a stanovísk odborníkov. Niekoľkoročnú prípravu v Kongrese si vyžiadal napríklad každý z legislatívnych návrhov vzťahujúcich sa na trestnú činnosť, trestný proces, súdnu moc a ozbrojené sily. ===Formy činnosti Kongresu=== Legislatívna činnosť Kongresu sa začína na základe uplatnenia legislatívnej iniciatívy. Formálne sa tak predkladá návrh na prijatie jedného zo štyroch druhov materiálov, ktorými sa môžu snemovne Kongresu zaoberať. Týmito sú: legislatívne návrhy, spoločné rezolúcie, zhodné rezolúcie a bežné rezolúcie. Najčastejšie sa predkladajú v oboch snemovniach legislatívne návrhy. Počas práce 100. Kongresu (1987 – 1988) v jeho oboch snemovniach sa predložilo 8&nbsp;515 legislatívnych návrhov a 1&nbsp;073 spoločných rezolúcií. Z tohto počtu predložili v Snemovni reprezentantov 5585 legislatívnych návrhov a 678 spoločných rezolúcií. Pre väčšiu názornosť sa teraz zameriame na procesné postupy Snemovne reprezentantov a stručnú charakteristiku všetkých spomínaných formálnych materiálov. '''Legislatívny návrh''' sa všeobecne používa na iniciovanie právneho predpisu, a to bez ohradu na to, či ide o právny predpis všeobecný alebo osobitný, právny predpis s trvalou alebo časovo ohraničenou účinnosťou, všeobecne záväzný právny predpis alebo právny predpis, ktorého záväznosť sa vzťahuje iba na určitý okruh subjektov. Formálne vyzerá legislatívny návrh v Snemovni reprezentantov nasledovne: :LEGISLATÍVNY NÁVRH :na schválenie (názov právneho predpisu) :Nech je prijaté v Senáte a Snemovni reprezentantov Spojených štátov amerických utvárajúcich Kongres, že ... atď. Uvedený úvodný text schvaľovacej klauzuly vyžaduje zákon z roku 1871 a táto je identická pre všetky legislatívne návrhy, bez ohradu na to, či sú predkladané v Snemovni reprezentantov, alebo v Senáte. Legislatívne návrhy môžu byť predkladané v Snemovni reprezentantov alebo v Senáte. Jedinú významnejšiu výnimku obsahuje Ústava USA v článku l, oddiely 7, keď požaduje, aby všetky návrhy zákonov na zvýšenie štátnych príjmov vychádzali zo Snemovne reprezentantov. Senát je však aj k takýmto zákonom oprávnený navrhovať v priebehu legislatívneho procesu svoje dodatky. Všeobecné schvaľovacie návrhy musia tiež vychádzať zo Snemovne reprezentantov. Existujú dva základné typy legislatívnych návrhov – verejné a súkromné. Verejným legislatívnym návrhom je taký návrh, ktorý po svojom prijatí získa charakter všeobecne záväzného právneho predpisu. Súkromným legislatívnym návrhom je návrh, ktorý sa svojím obsahom vzťahuje na konkrétne stanovené subjekty. Súkromnými legislatívnymi návrhmi sa upravujú napríklad imigračné a naturalizačné záležitosti alebo práva a nároky Spojených štátov. Článok l, oddiel 8 Ústavy vymenúva vecí, na ktoré sa vzťahuje zákonodarná právomoc Kongresu, a oddiel 9 zasa vecí, v ktorých platia určité obmedzenia pre jeho legislatívnu aktivitu. Legislatívny návrh, ktorý bol iniciovaný v Snemovni reprezentantov, sa označuje písmenami „HK“, po ktorých nasleduje číslo, ktorým sa návrh označuje vo všetkých štádiách legislatívneho procesu. Písmená označujú Snemovňu reprezentantov (''House of Representatives''), a nie ako sa niekedy nesprávne predpokladá, rezolúciu snemovne (''House Resolution''). Legislatívny návrh, ktorý bol iniciovaný v Senáte, sa označuje písmenom „S“, po ktorom takisto nasleduje pridelené poradové číslo. Označenie „párový legislatívny návrh“ (''Companion Bill'') sa používa v prípadoch, keď sa v oboch snemovniach Kongresu predložili rovnaké legislatívne návrhy. Legislatívny návrh, s ktorého identickou formuláciou vyjadrili súhlas obe snemovne Kongresu, sa stáva zákonom, ak: # s nim prezident vyjadri svoj súhlas, alebo # prezident takto schválený návrh nevráti Kongresu so svojimi pripomienkami v stanovenej 10 dňovej lehote, a Kongres zasadá, alebo # obe snemovne Kongresu prelomia veto prezidenta tým spôsobom, že pri opätovnom hlasovaní o legislatívnom návrhu tento prijmú dvojtretinovou väčšinou. Legislatívny návrh sa nemôže stať zákonom bez prezidentovho podpisu, pokiaľ Kongres počas uvedenej desaťdňovej lehoty, ktorú má prezident k dispozícii, odročí svoje zasadanie, čim znemožni prezidentovi riadne uplatniť právo veta. Uvedené sa označuje ako tzv. „vreckové veto“. '''Spoločná rezolúcia''' sa môže predložiť buď v Snemovni reprezentantov, alebo v Senáte, nie však, ako by sa mohlo z jej názvu zdať, súbežne v oboch snemovniach. Aj napriek skutočnosti, že snemovne sa nezaoberajú spoločnými rezolúciami pomerne často, obe formy sú v zásade rovnoprávne a existujú medzi nimi iba malé formálne rozdiely. Zákony, ktoré boli iniciované ako legislatívne návrhy, sa napríklad často formálne menia formou spoločnej rezolúcie alebo naopak. Legislatívne návrhy a spoločné rezolúcie prechádzajú rovnakým legislatívnym procesom s jedinou výnimkou, že návrh dodatku, ktorým sa mení Ústava USA, možno podať iba formou spoločnej rezolúcie. Pokiaľ návrh spoločnej rezolúcie, ktorou sa mení Ústava USA, schváli požadovaná dvojtretinová väčšina v oboch snemovniach, doručuje sa priamo osobitnému archivárovi Spojených štátov, ktorý ju rozosiela štátom na ratifikáciu. Takáto rezolúcia sa teda nepredkladá na schválenie prezidentovi USA. Forma spoločnej rezolúcie v Snemovni reprezentantov je nasledovná: :SPOLOČNÁ REZOLÚCIA :Potvrdzujúca (názov spoločnej rezolúcie) : Uznesené v Senáte a Snemovni reprezentantov Spojených štátov amerických utvárajúcich Kongres, že ... atď. Úvodná klauzula spoločných rezolúcií jej rovnaká v Snemovni reprezentantov i v Senáte a vyžaduje ju zákon z roku 1871. Pomerne často jej však predchádzajú úvodné vyhlásenia, objasňujúce nevyhnutnosť alebo ciele prijímanej spoločnej rezolúcie. Výraz „spoločná“ teda neznamená skutočnosť, že sa text takejto rezolúcie predkladá a prerokúva v rovnakom čase v oboch snemovniach. Spoločná rezolúcia, ktorá bola navrhnutá v Snemovni reprezentantov, sa označuje ako „H.J. Res.“ a k tomuto označeniu sa pripája individuálne číslo, pod ktorým sa eviduje vo všetkých etapách legislatívneho procesu. Spoločná rezolúcia iniciovaná v Senáte sa označuje písmenami „S.J. Res.“, po ktorých tiež nasleduje pridelené číslo. Spoločné rezolúcie sa stávajú všeobecne záväznými predpismi rovnakým spôsobom ako legislatívne návrhy. '''Súhlasné rezolúcie''' Záležitosti, ktoré sa vzťahujú na vnútornú činnosť oboch snemovni, sa spravidla navrhujú formou súhlasných rezolúcii. Tieto v súčasnosti nemajú legislatívny charakter a využívajú sa najmä na deklarovanie určitých názorov, zásad či stanovísk oboch snemovni. Ich postavenie preto nemožno porovnávať s legislatívnymi návrhmi a ich využívanie sa obmedzuje iba na presne stanovené prípady. Termin „súhlasné“ tiež neznamená, že by tieto rezolúcie museli byť predložené a prerokúvané v oboch snemovniach súčasne. Súhlasná rezolúcia, ktorá bola navrhnutá v Snemovni reprezentantov, sa označuje ako „H.Con. Res.“ spolu s prideleným individuálnym číslom. Súhlasná rezolúcia iniciovaná v Senáte sa označuje písmenami „S.Con. Res.“, po ktorých tiež nasleduje pridelené číslo. Po tom, ako súhlasnú rezolúciu schvália obe snemovne Kongresu, ju osobitný úradník Snemovne reprezentantov a tajomník Senátu podpíšu a jej text sa pošle archivárovi Spojených štátov na zverejnenie v osobitnej časti zbierky rozhodnutí Kongresu z konkrétneho zasadania (''Statutes at Large''). Súhlasné rezolúcie sa nepredkladajú na schválenie prezidentovi USA, ako sa to robí v prípade legislatívnych návrhov. '''Bežné rezolúcie''' Záležitosti, ktoré sa vzťahujú na vnútornú činnosť iba jednej zo snemovní Kongresu, sa schvaľujú formou jednoduchej rezolúcie. jednoduchá rezolúcia, ktorá sa týka činnosti Snemovne reprezentantov, sa označuje ako „H. Res.“ a pripája sa k nej tiež poradové číslo. jednoduché rezolúcie prijaté v Senáte sa označujú písmenami „S. Res.“, po ktorých nasleduje pridelené poradové číslo. Jednoduché rezolúcie sa prerokúvajú iba v snemovni, v ktorej boli navrhnuté, a ich prijatie potvrdzuje buď osobitný úradník Snemovne reprezentantov alebo tajomník Senátu. Text jednoduchých rezolúcii sa publikuje v Kongresovej zbierke (''Congressional record''). ´ ===Zákonodarná iniciatíva a pridelenie legislatívneho návrhu výborom=== Legislatívny návrh môže predložiť ktorýkoľvek člen snemovne, jej stály komisár alebo delegát. Každý z uvedených subjektov tak môže urobiť kedykoľvek počas zasadania snemovne. Zákonodarná iniciatíva sa uplatňuje osobitnou formou, vložením legislatívneho návrhu do špeciálnej schránky (''hopper''), ktorá sa pre tento účel nachádza na stole úradníka Snemovne reprezentantov. Pre uplatnenie legislatívnej iniciatívy, spojenej aj s prípadným komentárom, sa v snemovni nevyžaduje osobitné povolenie. V kancelárii úradníka snemovne sú poslancom k dispozícii aj vopred prichystané tlačivá na prípravu legislatívneho návrhu. Na každom legislatívnom návrhu však musí byť uvedené meno poslanca, ktorý podporuje jeho prijatie – sponzor (''sponsor''). Legislatívny návrh všeobecne záväzného právneho predpisu môže podporiť neobmedzený počet reprezentantov. Na základe vlastného požiadania možno ďalej rozširovať okruh sponzorov legislatívneho návrhu aj po jeho podaní, a to až do dňa, keď návrh formálne postúpi do rokovania v snemovni. Podobne môžu do daného termínu sponzori uvedení na legislatívnom návrhu (okrem sponzora, ktorý je uvedený ako prvý) požiadať, aby ich zo zoznamu vyčiarkli. Aby sa zabránilo tomu, že meno niektorého sponzora sa uvedie na legislatívnom návrhu aj bez jeho súhlasu, pre akceptovanie sponzorstva sa vyžaduje osobný podpis poslanca. Pokiaľ je však viacero sponzorov, stačí podpis prvého v poradí. Takisto je možné, aby poslanec, ktorý vystupuje ako sponzor legislatívneho návrhu, pripojil za svoj podpis poznámku „na požiadanie“, čo v podstate znamená, že síce sponzoruje podaný návrh, no robí tak na základe požiadania inej osoby. Senátori uplatňujú svoju legislatívnu iniciatívu zvyčajne tým spôsobom, že vlastný legislatívny návrh doručia priamo niektorému z úradníkov za predsednícky stôl. Túto svoju činnosť nie sú povinní akýmkoľvek spôsobom verejne komentovať. Každý senátor však môže na uplatnenie svojej zákonodarnej iniciatívy využiť aj oveľa formálnejší postup, keď túto ohlási osobne zo svojho miesta v snemovni. Pokiaľ sa senátor rozhodne pre tento spôsob, zvyčajne využije túto príležitosť aj na to, aby stručne oboznámil svojich kolegov s obsahom navrhovaného opatrenia. Na základe požiadania môže senátor v takomto prípade získať súhlas aj k tomu, aby sa ním navrhované legislatívne opatrenie už v tomto štádiu zverejnilo aj v kongresovej zbierke. Pokiaľ ktorýkoľvek zo senátorov vznesie námietku proti uplatneniu zákonodarnej iniciatívy svojho kolegu, táto sa presunie na nasledujúci deň. Pokiaľ nikto nevznesie námietku, oficiálne sa prečíta názov legislatívneho návrhu a tento sa pridelí príslušnému výboru. Pri uplatňovaní zákonodarnej iniciatívy sa v Snemovni reprezentantov už dlhší čas upúšťa od formálneho čítania názvu legislatívneho návrhu. Názov sa jednoducho zaraďuje do oficiálnych záznamov a zverejňuje sa v kongresovej zbierke, čím sa fakticky napĺňajú požiadavky tohto zastaraného pravidla. Pri ďalšom postupe legislatívneho návrhu mu úradník snemovne pridelí poradové číslo a ''speaker'' ho za asistencie jedného člena snemovne pridelí vhodnému výboru na ďalšie prerokovanie. Všetky tieto kroky sa zverejňujú v každodennom vydaní kongresovej zbierky. Legislatívny návrh sa taktiež zasiela do oficiálnej tlačiarne vlády (''Government Printing Office''), ktorá ho v pomerne krátkom čase rozmnoží v potrebnom počte a dá k dispozícii v osobitných dokumentačných miestnostiach oboch snemovni. jedna kópia legislatívneho návrhu sa zasiela do kancelárie predsedu výboru, ktorý bol určený na prerokúvanie tohto legislatívneho návrhu. Príslušný úradník výboru ho následne zaradí do časového harmonogramu práce výboru (do jeho legislatívneho kalendára). Činnosť výborov sa pokladá za najvýznamnejšiu časť zákonodarného procesu. Vyplýva to zo skutočnosti, že práve vo výboroch sa venuje najväčšia pozornosť jednotlivým ustanoveniam navrhovaného legislatívneho opatrenia, ako aj z toho, že vo výboroch majú možnosť vyjadriť k predloženému návrhu svoje stanoviská aj bežní občania. Aj napriek takejto možnosti však americká verejnosť stále nevenuje dostatočnú pozornosť práci výborov, a práve naopak, často v nich vidi vinníkov za odďaľovanie prijímania niektorých zákonov. V Snemovni reprezentantov pracuje v súčasnosti 22 stálych (legislatívnych) výborov a v Senáte 16 stálych výborov. Okrem toho existuje niekoľko osobitných výborov a niekoľko stálych spoločných výborov oboch snemovni. Právomoc každého z výborov sa vzťahuje na určitú osobitnú oblasť zákonodarstva. Na prerokovanie sa im preto zasielajú vždy tie legislatívne návrhy, ktoré sa svojim obsahom vzťahujú k ich špecializácii. Ako príklad možno uviesť Súdny výbor, ktorý sa vo všeobecnosti zaoberá procesnými opatreniami (občianskoprávnymi i trestnoprávnymi) a ďalšími 18-timi oblasťami, medzi ktoré patria ústavné dodatky, problematika imigrácie a naturalizácie, konkurzov, revízie a nové kodifikácie veľkých zákonov, občianske práva, protitrustové zákonodarstvo, patentové právo, autorské právo, ochranné známky a ďalšie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rokovacie poriadky Snemovne reprezentantov a Senátu obsahujú okolo 200 rozličných klasifikácií, na základe ktorých sa jednotlivé legislatívne návrhy prideľujú ich výborom. Členstvo vo výboroch Snemovne reprezentantov i Senátu sa rozdeľuje medzi dve veľké politické strany. Počet členov politickej strany, ktorá je v snemovni v menšine, určuje v stálych výboroch väčšinová politická strana, s výnimkou osobitného výboru, ktorý sa zaoberá otázkami správania sa poslancov a v ktorom sú obe politické strany zastúpené rovnakým počtom členov. Kandidátov na zvolenie za členov stálych výborov vyberá na začiatku funkčného obdobia každého Kongresu priamo v snemovní stranícka schôdza politickej strany. Členstvo v stálom výbore sa zachováva počas celého funkčného obdobia a spája sa s činnosťou v tej politickej strane, ktorá člena výboru nominovala. Pokiaľ sa reprezentant vzdá svojho členstva na straníckej schôdzi (politický klub), ktorá ho nominovala do výboru, automaticky mu zaniká aj miesto v tomto výbore. Reprezentant môže pracovať vo viacerých výboroch. Politické stanovy väčšinovej politickej strany v Snemovni reprezentantov však aj napriek tomu zakazujú predsedom niektorých výborov, aby pracovali aj v ďalších výboroch, a zvyčajne súhlasia iba s tým, aby jej členovia bolí predsedami iba jedného pod výboru alebo osobitného výboru s legislatívnymi právomocami. Toto sa však nevzťahuje na poriadkové výbory a niektoré spoločné výbory oboch komôr Kongresu. Reprezentanti sa zvyčajne snažia o to, aby boli zvolení do takého výboru, ktorého jurisdikcia je najbližšie k ich špecializácii alebo oblasti ich záujmu. Súdny výbor napríklad pozostáva tradične iba z právnikov. Viacerí členovia kongresových výborov i podvýborov sú často celoštátne uznávanými odborníkmi vo svojich oblastiach. Postavenie reprezentantov a ich zaraďovanie do jednotlivých výborov sa odvodzuje od pravidla prednosti starších členov (''seniority system''), pričom predsedom výboru sa zvyčajne stáva ten člen väčšinovej politickej strany, ktorý vykonáva poslaneckú funkciu najdlhšie. Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov priamo vyžaduje, aby snemovňa zvolila za predsedu výboru kandidáta navrhnutého väčšinovou politickou stranou. Väčšina stálych výborov snemovní Kongresu si zriaďuje dva alebo viac podvýborov, ktoré sa okrem svojej všeobecnej právomoci špecializujú na určité kategórie legislatívnych návrhov. Každý stály výbor Snemovne reprezentantov, s výnimkou rozpočtového výboru pozostávajúceho z viac ako dvadsiatich členov, si musí utvoriť najmenej štyri podvýbory. Pre spracovávanie náročnej administratívnej práce a ďalších problémov spojených s prerokúvaním legislatívnych návrhov má každý výbor k dispozícii profesionálny štáb odborníkov i administratívnych pracovníkov. Štáb odborníkov pre každý stály výbor (pozostáva maximálne z 18 členov, šesť z nich si môže vybrať menšinová politická strana) sa utvára menovaním, pričom sa zohľadňuje výhradne ich profesionálna schopnosť plniť požadované úlohy. Štáb úradníkov (pozostáva maximálne z 12 úradníkov, z ktorých štyri si vyberá menšinová politická strana) má za úlohu zabezpečovať korešpondenciu a pisárske práce a je k dispozícii tak predsedovi výboru, ako aj jeho členom. Všetci členovia štábu sú nominovaní na základe väčšinového rozhodnutia výboru bez ohľadu na rasu, pohlavie či vek kandidátov. Ustanovenia o tom, koľkých členov štábu výboru vyberá politická menšina, neplatia pre výbor, ktorý sa zaoberá otázkami správania sa poslancov a v ktorom sú obe politické strany zastúpené rovnakým počtom členov. Schvaľovací a rozpočtový výbor má v zmysle rokovacieho poriadku Snemovne reprezentantov osobitnú právomoc menovať štáb a asistentov aj pre členov menšinovej politickej strany. ===Prerokúvanie legislatívneho návrhu vo výboroch=== Stanovy prijaté zjazdom väčšinovej politickej strany v Snemovni reprezentantov vyžadujú, aby predseda výboru, ktorému bol pridelený legislatívny návrh na prerokovanie, ho v priebehu dvoch týždňov pridelil na prerokovanie príslušnému podvýboru. Nemusí tak však urobiť, pokiaľ väčšina členov výboru zvolených väčšinovou politickou stranou hlasovaním rozhodne o tom, že legislatívny návrh sa bude prerokúvať iba vo výbore. Jedna z prvých úloh výboru je návrh rozmnožiť a zaslať jeho kópiu všetkým ústredným orgánom a agentúram, na ktorých činnosť sa predložený návrh nejakým spôsobom vzťahuje. Pomerne často sa návrh zasiela aj na Najvyšší kontrolný úrad, s výzvou, aby sa oficiálne vyjadril, či je potrebné prijať predložené opatrenie. Všetky organizácie majú dostatočný čas na formulovanie svojich stanovisk a predloženie písomných správ. Vo výbore sa týmto správam venuje zaslúžená pozornosť, no v žiadnom prípade nemajú pre jeho ďalšiu činnosť záväzný charakter. Všetky správy prichádzajúce od ústredných orgánov a agentúr výkonnej moci výbor predkladá Úradu pre správu a rozpočet, aby sa tento vyjadril, či sú v súlade s programom prezidenta USA. Stále výbory sa schádzajú na svoje schôdzky najmenej raz do mesiaca a ich práca sa rozdeľuje do niekoľkých dní. Predseda stáleho výboru je v prípade potreby oprávnený zvolávať aj mimoriadne schôdzky výboru. Predseda výboru je povinný zvolať mimoriadnu schôdzu aj vtedy, keď o to písomne požiadajú minimálne traja členovia výboru. V písomnej požiadavke sa musí uviesť, čim by sa mimoriadne zasadanie výboru malo zaoberať. Pokiaľ predseda výboru nezvolá do troch dni po tom, ako dostal písomný návrh, mimoriadnu schôdzu výboru v termíne najneskoršie do siedmich dní od podania návrhu, väčšina členov výboru môže mimoriadnu schôdzu písomne zvolať sama. Takáto požiadavka väčšiny členov výboru musí obsahovať dátum a čas konania mimoriadnej schôdze ako aj vec, ktorá sa má na nej prerokúvať. S výnimkou Schvaľovacieho výboru, Rozpočtového výboru, Výboru pre stanovy, výboru, ktorý sa zaoberá otázkami správania sa poslancov a Administratívneho výboru snemovne, sa ostatné výbory nesmú schádzať na svoje schôdzky, pokiaľ sa v snemovni rokuje o určitom legislatívnom opatrení s použitím tzv. „päťminútového pravidla“ (pozri prvý oddiel z kapitoly o druhom čítaní návrhu zákona). Osobitné povolenie na schôdzku výboru možno dať iba v prípade, ak voči tomu nenamieta desať alebo viac jeho členov. Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov obsahuje tiež pravidlo, na základe ktorého sa schôdzky výborov nemôžu konať v čase spoločného zasadania Snemovne reprezentantov a Senátu, alebo ak sa počas prerušenia činnosti parlamentu už ohlásilo konanie takéhoto spoločného zasadania. Výbory sa nesmú zísť na svoju schôdzu ani počas posledného prerušenia zasadania snemovne, ktoré končí zároveň s jej funkčným obdobím. Na verejnom zasadaní výboru sa prerokúvajú dôležité legislatívne návrhy alebo legislatívne návrhy, ktoré sú vzhľadom na svoj obsah značne kontraverzné. Každý výbor (okrem Výboru pre stanovy) je povinný vždy zverejniť najmenej týždeň vopred dátum, miesto a obsah svojho verejného zasadania. Stanovenú lehotu nemusí výbor výnimočne dodržať, pokiaľ dospeje k názoru, že existuje závažný dôvod pre predsunutie jeho verejného zasadania. Aj v takomto prípade je však povinný o jeho konaní informovať verejnosť v najbližšom možnom termíne. Informovanie verejnosti o verejnom prerokúvaní legislatívneho návrhu sa uskutočňuje prostredníctvom denného spravodajcu o činnosti Kongresu, ktorý tvorí prílohu kongresových záznamov a publikuje sa bezprostredne po tom, ako sa výbor rozhodne, že sa zíde na verejné zasadanie. Informácie o plánovaných verejných zasadaniach sa zverejňujú aj v dennej tlači a ďalších periodikách. Výbor zároveň rozosiela na takéto zasadanie osobné pozvánky pre jednotlivcov, organizácie, vládne inštitúcie a agentúry, o ktorých vie, že majú záujem na prerokúvanom legislatívnom návrhu. Každé rokovanie výboru alebo podvýboru musí byť prístupné pre verejnosť, s výnimkou prípadov, keď výbor alebo podvýbor snemovne sa na verejnom zasadaní a hlasovaním podľa mien väčšinou hlasov rozhodne, že ďalšia časť jeho rokovania v ten deň nebude pre verejnosť prístupná. Môže tak urobiť napríklad z dôvodu ochrany vypočúvaného svedka, prerokúvaných dôkazov alebo ďalších vecí, ktorých verejné prerokúvanie by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť USA alebo by porušovalo niektorý zo zákonov či rokovací poriadok snemovne. Rovnakým spôsobom môže výbor alebo podvýbor rozhodnúť aj o tom, že jeho rokovanie nebude celý nasledujúci deň prístupné pre verejnosť. Toto neplatí pre Schvaľovací výbor, Výbor pre ozbrojené sily, Stály osobitný výbor pre spravodajstvo, ako aj pre ich podvýbory, ktoré môžu týmto spôsobom uzavrieť svoje rokovanie pre verejnosť až na päť po sebe nasledujúcich dní. O návrhu štátneho rozpočtu musí rokovať Schvaľovací výbor na verejnom zasadaní počas 30 dni po jeho predložení v Kongrese. Aj v tomto prípade však Schvaľovací výbor môže väčšinou svojich členov, hlasovaním podľa mien rozhodnúť o tom, že svedecké výpovede potrebné pre jeho rokovanie sa dotýkajú národnej bezpečnosti USA, a preto sa budú konať na neverejnom zasadaní. Z uvedeného dôvodu môže výbor rovnakým spôsobom uzavrieť svoje rokovanie pre verejnosť aj na nasledujúci deň. Na verejnom rokovaní výboru sa zúčastňuje oficiálny spravodajca, ktorého úlohou je zaznamenávať všetky výpovede tak prospech, ako aj v neprospech prerokúvaného legislatívneho návrhu. Rokovanie výboru začína oboznámením prítomných s celým textom prerokúvaného legislatívneho návrhu, ktorého kópia tvori súčasť oficiálnych záznamov z jeho rokovania. Po tomto nasleduje úvodné slovo, ktoré má spravidla predseda výboru. Ako druhý v poradí prednáša svoje stanovisko vedúci politickej menšiny alebo jej ďalší člen. Potom môže výbor predvolať prvého svedka v poradí. Pri takejto príležitosti majú vzhľadom na svoje postavenie a trvalý nedostatok času právo na prednostné vypočutie svojho stanoviska ďalší členovia snemovne a senátori. Funkcionári výkonnej moci, vysoko postavení vojenskí a civilní úradníci, ako aj zainteresované súkromné osoby svedčia pred výbormi buď dobrovoľne, alebo na základe osobitných pozvánok. Z praktických dôvodov vyžadujú výbory, aby osoby, ktoré budú pred nimi vypovedať, v predstihu predložili písomne obsah zamýšľanej výpovede a svoju ústnu výpoveď obmedzili na stručnú charakteristiku predkladaných argumentov. Členovia politickej menšiny vo výboroch sú oprávnení pozývať svojich vlastných svedkov a umožniť im vypovedať minimálne jeden deň. Rokovací poriadok každého výboru snemovne garantuje všetkým jej členom minimálne päť minút na to, aby položili prítomným svedkom svoje otázky. Strojopisný záznam svedeckých výpovedi, ktoré sa urobili v rámci verejného rokovania výboru, je k dispozícii na nahliadnutie v kancelárii úradníka výboru. Nezriedka sa medzi všetkých členov výboru distribuuje aj doslovný zápis zo všetkých svedeckých výpovedí. Po verejnom rokovaní výboru sa predloženým legislatívnym návrhom zaoberá na osobitnom zasadaní spravidla aj niektorý z jeho podvýborov. V jeho rámci sa venuje mimoriadna pozornosť najmä obsahu všetkých prednesených výpovedí a v závere podvýbor hlasuje o svojom stanovisku k prerokúvanému materiálu. Výsledok hlasovania môže znamenať jeho kladné hodnotenie a odporúčanie návrh prerokovať vo výbore (čí už s určitými zmenami alebo aj bez nich), alebo v prípade negatívneho hodnotenia môže znamenať odporúčanie, aby výbor prerokúvanie predloženého legislatívneho návrhu odložil na neurčito. V podvýbore majú pri hlasovaní všetci členovia jeden hlas, bez ohradu na svoju politickú príslušnosť. Všetky pracovné stretnutia stálych výborov alebo podvýborov musia byť otvorené pre verejnosť, okrem prípadov, keď väčšina členov výboru alebo podvýboru hlasovaním podľa mien vylúči verejnosť z rokovania v ďalšej časti dňa. Táto požiadavka sa neuplatňuje na zasadania, ktoré sa zaoberajú iba vlastným rozpočtom alebo personálnymi záležitosťami. Členovia výboru však môžu súhlasiť s tým, aby sa aj na ich neverejnom zasadaní zúčastnili členovia štábu Kongresu alebo zástupcovia jednotlivých ministerstiev (departmentov). Pri rozhodovaní na zasadaniach výborov rokujú ich členovia o správach k legislatívnym návrhom, ktoré predložili a vypracovali ich podvýbory. V rámci diskusie k nim môžu navrhovať vlastné dodatky. Všetky dodatky, ktoré k legislatívnemu návrhu predloží niektorý zo stálych výborov, však majú iba charakter odporúčaní, o ktorých s konečnou platnosťou rozhodne hlasovaním celá snemovňa. V závere rokovania stáleho výboru sa hlasuje o tom, či výbor odporučí schválenie prerokúvaného legislatívneho návrhu ako celku, alebo či sa ho rozhodne "podržať" a nevrátiť do snemovne. Pokiaľ je stanovisko výboru kladné, predkladá sa legislatívny návrh snemovni. Do snemovne sa môže vrátiť buď so zmenami, alebo s dodatkami, ktoré odporúča stály výbor, alebo aj bez nich ako tzv. „čistý návrh“. Pokiaľ výbor schváli v predloženom návrhu viacero takých významných zmien, že sa tým zásadnejšie zmení jeho obsah, môže ohlásiť tzv. „nový návrh“. V prípade nového návrhu sa musí opätovne uplatniť zákonodarná iniciatíva (navrhuje ho zvyčajne predseda výboru), po ktorej snemovňa takýto návrh opätovne pridelí na prerokovanie výboru, z ktorého vyšiel, a tento jej ho obratom vráti so svojím kladným stanoviskom. Vzhľadom na skutočnosť, že zadržanie legislatívneho návrhu vo výbore je vlastne najefektívnejším spôsobom ako zabrániť jeho ďalšiemu legislatívnemu postupu, výbory ich iba zriedkavo vracajú do snemovne so svojím negatívnym stanoviskom. Väčšina členov výboru utvára jeho kvórum, ktoré predstavuje najnižší počet prítomných členov, nevyhnutný pre jeho uznášaniaschopnosť. Vyžadovanie kvóra zabezpečuje adekvátnu účasť tak zástupcov väčšinovej, ako aj menšinovej politickej strany. Požiadavka na kvórum sa však môže meniť pri rozličných činnostiach výboru. Výbor si napríklad môže stanoviť, že na vypočúvanie svedkov a predkladanie dôkazov stačí prítomnosť aj menšieho počtu jeho členov, minimálne však dvoch. S výnimkou Schvaľovacieho výboru, Rozpočtového výboru a Výboru pre pravidlá môžu jednotlivé výbory stanoviť tiež odlišné požiadavky na kvórum pre určité druhy svojej činnosti. Kvórum však v žiadnom prípade nemôže byť nižšie, ako je jedna tretina jeho členov. Pokiaľ nie je na rokovaní výboru prítomný dostatočný počet členov, je táto skutočnosť dôvodom pre námietku, ktorej uplatnenie má za následok neplatnosť tých procesných postupov, ktoré výbor v takomto zložení vykonal. Záznamy zo všetkých hlasovaní výboru sú verejne prístupné v jeho kancelárii. V rámci verejnej kontroly sú každému občanovi k dispozícii informácie o obsahu každého dodatku, návrhu, nariadení či inom rozhodnutí výboru, výsledky všetkých hlasovaní výboru, vrátane toho, ako jeho jednotliví členovia hlasovali, a mien tých členov výboru, ktorí bol i prítomní na jeho rokovaní, ale hlasovania sa zdržali. V záverečnej správe o výsledkoch rokovania výboru o legislatívnom návrhu či inom prerokúvanom opatrení sa uvádza presný počet jeho členov, ktorí hlasovali za vydanie návrhu alebo rezolúcie do snemovne, a tiež aj počet poslancov, ktorí boli proti tomuto návrhu. Neprítomný člen výboru môže hlasovať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Na toto sa však vyžaduje osobitný súhlas celého výboru, ktorý sa udeľuje tým spôsobom, že výbor prijme osobitné pravidlo umožňujúce hlasovať svojmu členovi v neprítomnosti. Takéto pravidlo musí byť schválené v písomnej forme, musia v ňom byť uvedené dôvody, pre ktoré sa člen výboru nemôže zúčastniť na hlasovaní, musí v ňom byť určená osoba oprávnená zastupovať ho pri hlasovaní a musia v ňom byť presne uvedené veci, o ktorých je takto stanovený zástupca oprávnený hlasovať. Všeobecné zmocnenie pre hlasovanie prostredníctvom zástupcu môže neprítomný člen udeliť iba na niektoré procesné veci, medzi ktoré patria napríklad návrhy na prerušenie práce, odročenie či presunutie rokovania výboru. Takéto zmocnenie musí neprítomný člen výboru osobne podpísať a musí v ňom uviesť dátum a presný čas, kedy ho vystaví l. Hlasy odovzdané prostredníctvom zástupcu sa nepočítajú do kvóra výboru. Procesné námietky sa vzťahujú na porušenie rokovacích pravidiel alebo stanovených procesných postupov pri prerokúvaní opatrenia vo výbore, a teda nie na obsah prijatého opatrenia. S ich pomocou môže člen výboru napríklad poukazovať na nevhodnosť zaradenia jednotlivých bodov do rokovania, nevhodný spôsob ich odmietnutia či skutočnosť, že výbor nevenoval dostatočnú pozornosť niektorému z bodov rokovania a pod. Masmédiá môžu dostať povolenie na účasť na verejných zasadaniach výborov, ak splnia podmienky, požadované v rokovacom poriadku Snemovne reprezentantov. Aj rokovací poriadok Senátu umožňuje účasť masmédií na verejných zasadaniach výborov Senátu, tieto si však podmienky určujú samy. ===Výsledok práce výborov=== Pokiaľ výbor hlasovaním rozhodne o tom, že odporúča snemovni prerokovať legislatívny návrh, ktorým sa zaoberal, poverí jedného zo svojich členov, aby sformuloval správu výboru k tomuto návrhu. Obsahom takejto správy je analýza zmyslu a cieľov predloženého legislatívneho návrhu, ako aj dôvodov, pre ktoré ho výbor odporúča. Správa obsahuje podrobnú analýzu obsahu jednotlivých článkov predloženého legislatívneho návrhu a osobitne upozorňuje na zmeny v ďalších platných právnych predpisoch, ktoré vyvolá jej prijatie. V úvode správy musí byť venovaná osobitná pozornosť a musia byť dostatočne objasnené všetky dodatky, ktoré výbor k prerokúvanému legislatívnemu návrhu prijal, a jej príloha musí obsahovať aj stanoviská, ktoré na žiadosť výboru k návrhu vypracovala exekutíva. Pokiaľ pri schvaľovaní predloženého legislatívneho návrhu vo výbore (okrem Výboru pre stanovy) niektorý z jeho členov prejavil záujem vypracovať osobitné menšinové stanovisko, dostane k dispozícii najmenej tri dni (soboty, nedele a sviatky sa nerátajú), v rámci ktorých ho musí predložiť úradníkovi výboru. Takéto menšinové stanovisko sa stáva súčasťou záverečnej správy výboru o prerokúvanom legislatívnom opatrení. Správa výboru sa predkladá snemovní iba počas jej zasadania. Snemovňa môže výnimočne jednomyseľným hlasovaním povoliť, aby správa bola predložená aj v neskoršom termíne. Správe výboru sa v snemovni pri radí poradové číslo a vládna tlačiareň ju cez noc vytlačí v potrebnom počte, tak aby ju ihneď na druhý deň dostali poslanci. Od začiatku práce 91. Kongresu v roku 1969 sa k poradovému číslu správy pridáva aj ďalšie, označujúce, ktorý Kongres v poradí sa ňou bude zaoberať. Ako príklad možno uviesť prvú správu výboru, ktorá sa prejednávala v Snemovni reprezentantov v roku 1969 a ktorá bola preto označená číslami 91-1. Na rozmnoženej správe sa dodatky, ktoré výbor navrhuje, pre lepšie odlíšenie vytlačia osobitným typom písma a veci, ktoré výbor odporúča vypustiť, sa vytlačia ako prečiarknuté. Číselné označenie správy sa spolu s jej poradím uvedenom v kalendári snemovne nachádza na prvej i poslednej strane legislatívneho návrhu. Pokiaľ snemovňa pridelila návrh na prerokovanie dvom alebo viacerým výborom, poradové číslo kalendára snemovne obsahuje iba správa k legislatívnemu návrhu, ktorá sa vrátila do snemovne ako posledná (bližšie pozri deviatu kapitolu). Správy výborov k legislatívnym návrhom sa pokladajú za najvýznamnejšie súčasti legislatívnej histórie právneho predpisu. Pri objasňovaní pôvodných cieľov a zmyslu právnych predpisov ich využívajú súdy, ústredné orgány výkonnej moci, ďalšie agentúry i verejnosť. Správa výboru o návrhu, ktorý mu bol pridelený na preskúmanie, musí obsahovať; # všeobecné stanovisko k jeho obsahu, # v súlade so zákonom o rozpočte z roku 1974 (''Congressional Budget Act of 1974'') musí osobitne upozorňovať na všetky nové rozpočtové subjekty alebo zmenu daňových príjmov či výdavkov, pokiaľ to návrh predpokladá, # predpokladané finančné výdavky a stanovisko riaditeľa úradu Kongresu pre štátny rozpočet (pokiaľ ho predložil výboru ešte pred odovzdaním správy snemovni), # stručný obsah stanovisk a odporúčaní, ktoré predložil Výbor pre vládnu činnosť, pokiaľ došli Legislatívnemu výboru v takom časovom predstihu, že sa nimi Legislatívny výbor mohol pri svojej práci s návrhom zaoberať. Každá z uvedených súčasti správy výboru musí byť v jej texte osobitne zvýraznená a označená. O rozpočtovej diskusii v Kongrese pozri bližšie dvanástu kapitolu. Každá správa výboru o legislatívnom opatrení alebo spoločnej rezolúcii musí okrem uvedených súčastí obsahovať aj podrobné vyjadrenie o tom, či prerokúvaný návrh v prípade jeho schválenia nebude mať inflačný účinok na ceny a zvýšené ekonomické nároky. Súčasťou každej správy musí byť odhad výboru o nákladoch na uvedenie prerokovaného opatrenia do praxe vo finančnom roku, v ktorom sa správa predkladá, a v priebehu piatich nasledujúcich rokov. Ak ide o program schvaľovaný na kratšie obdobie, musí správa obsahovať odhad potrebných nákladov počas celej doby jeho účinnosti. V prípade, že schvaľované opatrenie sa zaoberá štátnymi príjmami, správa musí obsahovať odhad ziskov alebo strát na obdobie jedného finančného roka. Zároveň je potrebné, aby správa obsahovala aj porovnanie odhadu finančných výdavkov výboru s odhadom, ktorý predložila výboru ktorákoľvek z vládnych agentúr. Údaje o predpokladaných finančných výdavkoch spolu so správami o prerokúvaných materiáloch nemusia predkladať Schvaľovací výbor, Administratívny výbor, Výbor pre stanovy a Výbor, ktorý sa zaoberá otázkami správania sa poslancov. Správa výboru nemusí obsahovať predpokladané finančné výdavky, pokiaľ jej predchádzala správa riaditeľa rozpočtového úradu Kongresu obsahujúca uvedené údaje. Predkladanie Snemovňa reprezentantov musí byť bezodkladne informovaná sprav o všetkých opatreniach prijatých vo výbore. Formálne sa tak deje na základe písomnej požiadavky väčšiny členov výboru, adresovanej úradníkovi výboru. Úradník je povinný o takejto výzve informovať predsedu výboru a predložiť požadovanú správu snemovni do siedmich dní odo dňa, keď dostal písomnú výzvu (do tejto lehoty sa nerátajú dni, v ktorých snemovňa nezasadá). Uvedené sa neuplatňuje pri správach, ktoré predkladá Výbor pre stanovy a ktoré sa vzťahujú na zmeny rokovacích pravidiel jednej snemovne, spoločných rokovacích pravidiel pre obe snemovne alebo na rezolúciu, ktorou sa nariaďuje vyšetrovanie a ktorá je adresovaná vedúcemu úradu výkonnej moci. Prístupnosť správ a verejných rokovaní. Opatrenie alebo správa, ktoré predložil výbor (okrem rozhodnutí prijatých Výborom pre stanovy v rámci skúmania legislatívneho návrhu, rezolúcie či inej záležitosti), sa nemôžu prerokúvať v snemovní skôr ako na tretí kalendárny deň (soboty, nedele a sviatky sa nerátajú) po tom, ako sa takéto opatrenie alebo správa dostali do rúk všetkým členom Snemovne reprezentantov. Uvedené pravidlo sa nemusí uplatniť v čase ohrozenia, prí vyhlásení vojny alebo v prípade schvaľovania takého rozhodnutia výkonnej moci, ktorého účinnosť sa viaže na vyjadrenie jednej zo snemovní Kongresu. Iné opatrenie alebo návrhy sa v snemovni nemôžu prerokúvať, pokiaľ jej členovia nemajú k dispozícii najmenej tri dni (soboty, nedele a sviatky, v ktorých snemovňa nezasadá, sa nerátajú) správy alebo stanoviská, ktoré sa im odporúčajú na prijatie. Stanoviská Výboru pre stanovy sa prerokúvajú vždy na základe osobitných ustanovení. Pokiaľ sa k prerokúvanej veci konalo verejné rokovanie výboru, výbor sa musí snažiť zabezpečiť pre všetkých členov snemovne dostatočný počet záznamov z takéhoto rokovania, a to ešte pred začiatkom rokovania snemovne. Legislatívny návrh, ktorým sa udeľuje nejaké všeobecné zmocnenie, sa v snemovni takisto nemôže prerokúvať bez toho, že by jej členovia nemali najmenej tri dni k dispozícii (soboty, nedele a sviatky sa nerátajú) všetky záznamy z verejného rokovania výboru a správu, ktorú výbor k nemu vypracoval. ===Kontrola uplatňovania právnych predpisov=== Povinnosťou každého stáleho výboru (okrem Schvaľovacieho výboru a Výboru pre rozpočet) je sústavne sledovať, ako sa uplatňujú právne predpisy patriace do jeho kompetencie. Výbory sa v rámci tejto činnosti zaoberajú napríklad aj činnosťou federálnych agentúr a ďalších orgánov, ktoré sú zodpovedné za správu a každodenné uplatňovanie týchto právnych predpisov. Úlohou takejto kontroly je získavať poznatky o tom, či sa právne predpisy a legislatívny program Kongresu uplatňujú a vykonávajú v súlade s úmyslami zákonodarcu. Na základe získaných poznatkov môžu výbory kvalifikovane navrhovať prípadné zmeny alebo rozšírenie legislatívneho programu Kongresu. Pri výkone kontrolnej funkcie v oblasti vlastnej jurisdikcie je každý výbor povinný zároveň sledovať aj podmienky a okolnosti, ktoré by mohli signalizovať potrebu prijatia novej právnej úpravy. Vykonáva tak významnú prognostickú funkciu v oblasti legislatívy. Všetky stále výbory majú pritom aj povinnosť sústavne sledovať a skúmať dopad daňovej politiky na vlastné právne odvetvia. Ďalšie podrobnosti pre výkon kontrolných právomocí stálych výborov obsahuje rokovací poriadok Snemovne reprezentantov. ===Parlamentné kalendáre=== Práca v Snemovni reprezentantov sa riadi na základe rozpisu úloh, ktoré sú uvedené v jej jednotlivých časových plánoch (kalendároch). Svoje úlohy si snemovňa rozdeľuje do piatich kalendárov: Kalendára pre Úniu, Kalendára pre Snemovňu reprezentantov, Kalendára pre súkromné návrhy, Kalendára pre súhlasné návrhy a Kalendára pre návrhy na vyňatie veci z právomoci výboru. Potrebná informovanosť o aktuálnom stave legislatívnych prác v snemovni sa zabezpečuje každodenným zverejňovaním vecí nachádzajúcich sa v jednotlivých kalendároch, spolu so správami výborov o návrhoch, ktoré už prerokovali. Ihneď ako niektorý zo stálych výborov vráti legislatívny návrh verejného právneho predpisu spolu so svojím stanoviskom do snemovne, prideľuje sa návrhu poradové číslo buď v kalendári pre Úniu, alebo v kalendári pre Snemovňu reprezentantov. Týmto číslom sa zásadne označuje prvá strana legislatívneho návrhu, no v niektorých prípadoch aj jeho posledná strana. V prípade, že sa legislatívnym návrhom zaoberali dva alebo viac výborov, prideleným číslom sa označuje iba ten návrh, ktorý sa vrátil od výboru ako posledný. ====Kalendár pre Úniu (''Union Calendar'')==== Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov konštatuje: „Po prvé: Do kalendára pre výbor celej snemovne (''The Committee of the Whole House on the State of the Union'') sa zaraďujú návrhy legislatívnych predpisov, ktorými sa zvyšujú štátne príjmy, všeobecné schvaľovacie návrhy a legislatívne návrhy verejného charakteru, ktorými sa priamo alebo nepriamo schvaľujú peniaze alebo majetok.“ Všeobecne používané označenie tohto kalendára je Kalendár pre Úniu a dostáva sa doň úplná väčšina legislatívnych návrhov a rezolúcii verejnoprávneho charakteru (bližšie k práci výboru celej snemovne pozri jedenástu kapitolu) ====Kalendár pre Snemovňu reprezentantov (''House Calendar'')==== Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov konštatuje: „Po druhé: Do kalendára pre Snemovňu reprezentantov sa dostávajú všetky legislatívne návrhy verejného charakteru, v dôsledku ktorých nedochádza k zvyšovaniu štátnych príjmov a ktorými sa ani priamo ani nepriamo neschvaľujú peniaze alebo majetok.“ Legislatívne návrhy verejnoprávnych predpisov a rezolúcie, ktoré sa nedostávajú do Kalendára pre Úniu, sa zaraďujú do Kalendára pre Snemovňu reprezentantov. ====Kalendár pre súkromné návrhy (''Private Calendar'')==== Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov konštatuje: „Po tretie: Kalendár pre výbor celej snemovne, do ktorého sa dostávajú všetky legislatívne návrhy súkromného charakteru.“ Tento kalendár je všeobecne známy ako Kalendár pre súkromné návrhy. Prideľujú sa doň všetky súkromné legislatívne návrhy, ktoré sa dostali do Snemovne reprezentantov. Veci umiestnené na Kalendári pre súkromné návrhy sa vyvolávajú na rokovanie každý mesiac vždy v prvý a tretí utorok. Pokaľ dvaja alebo viac členov snemovne vyjadrí svoje námietky voči prerokúvaniu opatrenia, ktoré sa nachádza na tomto kalendári, vráti sa opatrenie späť do výboru, ktorý ho odporučil. Podobne ako v prípade Kalendára pre súhlasné návrhy existuje v Snemovni reprezentantov aj pri práci s Kalendárom pre súkromné návrhy šiestich oficiálnych oponentov (traja zastupujú politickú väčšinu a traja politickú menšinu). Ich úlohou je podrobne skúmať všetky legislatívne návrhy a rezolúcie, ktoré sú umiestnené v Kalendári pre súkromné návrhy, a upozorňovať na ich prípadné nedostatky. Takto zabezpečujú, aby návrhy právnych predpisov, ktoré sa dostanú na súkromný kalendár, spĺňali všetky požadované predpoklady. ====Kalendár pre súhlasné návrhy (''Constent Calendar'')==== Opatrenie, ktoré vzhľadom na svoj obsah patrí do Kalendára pre Úniu alebo Kalendára pre Snemovňu reprezentantov, no je svojou podstatou nekontroverzné, možno umiestniť na Kalendár pre súhlasné návrhy. Keď výbor poverený skúmaním legislatívneho návrhu odporučí jeho prerokovanie v snemovni a takýto návrh sa dostane do Kalendára pre Úniu alebo Kalendára pre Snemovňu reprezentantov, môže ktorýkoľvek z členov Snemovne reprezentantov navrhnúť, aby sa premiestnil do Kalendára pre súhlasné návrhy. V prvý a tretí pondelok každý mesiac ''speaker'' nariadi úradníkovi snemovne, aby v poradí, v akom im boli pridelené čísla v Kalendári pre súhlasné návrhy, prečítal všetky legislatívne návrhy, ktoré sa tam nachádzajú už viac ako tri dní. Pokiaľ ktorýkoľvek reprezentant vznesie námietku voči niektorému z takto vyvolaných návrhov, rokovanie o ňom sa automaticky presunie na ďalší deň. Pokiaľ voči prerokúvaniu návrhu vznesú námietky aj v nasledujúci deň minimálne traja poslanci, návrh sa musí vyradiť z Kalendára pre súhlasné návrhy a počas toho istého zasadania snemovne sa tam nemôže viac vrátiť. Pokiaľ sa však voči návrhu nevznesú žiadne námietky, návrh sa pokladá za schválený na základe požiadavky, ktorú prednesie niektorý z poslancov, alebo sa príjme na základe jednomyseľného súhlasu, bez diskusie. V snahe zabezpečiť, aby nedochádzalo týmto spôsobom k prijímaniu kontroverzných návrhov alebo významnejších či prípadne komplikovanejších legislatívnych návrhov, o ktorých je potrebné diskutovať, zriadila snemovňa aj pre tento kalendár osobitný šesťčlenný zbor oponentov (traja zastupujú politickú väčšinu a traja politickú menšinu). Ich úlohou je starostlivé štúdium tak legislatívnych návrhov, ako aj ďalších opatrení, ktoré sú zaradené v Kalendári pre súhlasné návrhy. Pokiaľ oponenti napríklad zistia, že výdavky spojené s niektorým legislatívnym návrhom budú vyššie, stanovená horná hranica, alebo že návrh určitým spôsobom ovplyvní štátnu politiku, či obsahuje niečo, čo si podľa ich názoru zaslúži širšiu diskusiu, vyjadria svoje námietky. V dôsledku toho nie je možné prijať takýto legislatívny návrh na základe jednomyseľného súhlasu. Uvedené v žiadnom prípade nemusí znamenať legislatívnu porážku takéhoto návrhu, nakoľko s týmto sa pri ďalšom postupe v snemovni narába rovnako ako s ostatnými legislatívnymi návrhmi, ktoré sa nachádzajú v Kalendári pre Úniu alebo Kalendári pre Snemovňu reprezentantov. ====Kalendár pre návrhy na odňatie vecí výboru (''Calendar of Motions to Discharge Committees'')==== Pokiaľ väčšina členov Snemovne reprezentantov podpíše návrh na odňatie legislatívneho návrhu alebo návrhu rezolúcie výboru, ktorému už boli pridelené zaraďuje sa takýto návrh do Kalendára pre návrhy na odňatie vecí výboru. Podrobnejšie k problematike takýchto návrhov na odňatie pozri „Návrh na odňatie veci výboru“ v desiatej kapitole. ===Schvaľovanie opatrení pre legislatívne návrhy=== Nie všetky opatrenia, ktoré sa nachádzajú v Kalendári pre Úniu alebo Kalendári pre Snemovňu reprezentantov, sú rovnako významné a naliehavé. Je preto potrebné, aby v snemovni existoval mechanizmus, ktorý by umožňoval za určitej situácie uprednostniť naliehavejšie návrhy, alebo dokonca aj to, aby sa o niektorých opatreniach rokovalo okamžite po tom, ako sa dostanú do niektorého z kalendárov. Výlučné rešpektovanie poradových čísiel, ktoré sa v snemovni návrhom priderujú podľa poradia, v akom prichádzajú od výborov, by totiž znamenalo, že materiál, ktorý prišiel do snemovne ako posledný, sa musí v snemovni aj ako posledný prerokúvať. V snahe zabrániť nežiadúcim odkladom pri prerokúvani predložených opatreni a na druhej strane aj umožniť potrebnú voľnosť pri ich výbere z kalendárov, zaviedla snemovňa mechanizmus, za pomoci ktorého sa môže určité opatrenie dostať na jej rokovanie aj prednostne. V tom pripade je však nevyhnutné, aby Výbor pre stanovy schválil pre takéto opatrenie osobitné pravidlá prerokúvania. Tento orgán je sice zložený zo zástupcov oboch politických strán, no väčšinová politická strana je v ňom výraznejšie zastúpená. Jeho osobitné postavenie vyplýva z právomoci zasahovať do rokovacieho poriadku snemovne a ovplyvňovať poradie vecí, ktorými sa snemovňa bude zaoberať. Pokiaľ vznikne potreba okamžite prerokovať niektoré z opatrení nachádzajúce sa na jednom z uvedených kalendárov, dostaví sa do Výboru pre stanovy delegácia zložená z predsedu výboru, ktorý sa týmto opatrenim zaoberal v predchádzajúcom štádiu, jeho sponzora a aspoň jedného ďalšieho člena výboru. Takáto delegácia je oprávnená oficiálne požiadať Výbor pre stanovy o prijatie rezolúcie umožňujúcej okamžité prerokovanie opatrenia v snemovni. Pokiaľ sa jej podarí presvedčiť Výbor pre stanovy o dôvodoch na prednostné prerokovanie opatrenia, tento prijme rezolúciu nasledovného znenia: "BOLO ROZHODNUTÉ, ŽE SCHVÁLENíM TEJTO REzOLÚCIE DÔJDE K PREMENE SNEMOVNE NA VÝBOR CELEJ SNEMOVNE, KTORÝ SA BUDE ZAOBERAŤ LEGISLATíVNYM NÁVRHOM (H.R ), KTORÝ SA NAZÝVA atď. PO VŠEOBECNEJ DISKUSII V SNEMOVNI O PREDLOŽENOM LEGISLATíVNOM NÁVRHU, KTORÁ NESMIE PREKROČIŤ HODíN A V KTOREJ BUDÚ MAŤ PREDSEDA A NAJVYŠŠIE POSTAVENÝ ZÁSTUPCA MENŠiNY Z VýBORU ..... K DISPOZíCII ROVNAKÝ ČAS, BUDE MOŽNÉ PREDKLADAŤ K LEGISLATíVNEMU NÁVRHU DODATKY. PRI TOMTO SA UPLATNí PÁŤMINÚTOVÉ PRAVIDLO. PO UKONČENí TAKEJTO DISKUSIE K LEGISLATíVNEMU NÁVRHU HO VÝBOR CELEJ SNEMOVNE PRESUNIE AJ S DODATKAMI, KTORÉ PRíPADNE SCHVÁLI, DO SNEMOVNE REPREZENTANTOV. SNEMOVŇA REPREZENTANTOV ROZHODNE O KONEČNOM PRIJATí LEGISLATíVNEHO NÁVRHU. ĎALŠiE NÁVRHY, OKREM NÁVRHU NA OPÄTOVNÉ VYDANIE LEGISLATíVNEHO NÁVRHU DO VÝBORU CELEJ SNEMOVNE, NIE SÚ V SNEMOVNI REPREZENTANTOV PRípUSTNÉ." Pokiaľ sa legislativny navrh nachádza v Kalendári celej snemovne, rezolúcia výboru pre stanovy má nasledovné znenie: "BOLO ROZHODNUTÉ, ŽE SCHVÁLENíM TEJTO REzOLÚCIE BUDE NA PROGRAME SNEMOVNE REPREZENTANTOV ROKOVANIE O LEGISLATíVNOM NÁVRHU (H.R. ), KTORÝ SA NAZýVA " Rezolúcia Výboru pre stanovy môže obsahovať aj určité obmedzujúce opatrenia. Rezolúcia, ktorá obmedzuje alebo zakazuje, aby sa pri rokovani V snemovni k legislatívnemu návrhu prijímali dodatky, sa všeobecne označuje ako "uzatvorené pravidlo". Pokiaľ rezolúcia Výboru pre stanovy prijme určité opatrenie o spôsobe prerokúvania legislativneho návrhu a snemovňa sa odmietne takýmto návrhom zaoberať okamžite, vracia sa návrh do jej kalendára. Pokiaľ niektorý z členov legislativneho výboru nepodá v priebehu nasledujúcich 7 dni návrh na prerokovanie legislatívneho návrhu v snemovni, môže tak urobiť ktorýkoľvek z členov Výboru pre stanovy a speaker je povinný akceptovať prerokovanie takéhoto zvýhodneného návrhu. K problematike zvýhodneného (privilegovaného) postavenia niektorých návrhov pozri kapitolu nazvanú "Zvýhodnené veci". Ak v priebehu nasledujúcich 7 dni po tom, ako bola prijatá osobitná rezolúcia upravujúca spôsob prerokovania legislatívneho návrhu v snemovni, žiadny z jej členov nepredložil návrh na začatie diskusie o ňom, môže speaker akceptovať takýto návrh aj od niektorého zo zmocnených členov stáleho výboru, ktorý sa nim už zaoberal. Za pomoci určitých osobitných postupov sa môže v snemovni začať diskusia aj o legislatívnom návrhu, ktorý nevydal niektorý zo stálych výborov, alebo o návrhu, ktorý už sice stály výbor vydal, no Výbor pre stanovy mu svojou rezolúciou nestanovil pravidlá jeho prerokúvania v snemovni. Ak stály výbor, ktorému bol pridelený legislativny návrh na vyjadrenie, ho ani po tridsiatich dňoch nevydá späť do snemovne, môže ktorýkoľvek z jej členov podať úradnikovi snemovne pisomný návrh na vyňatie takéhoto návrhu z právomoci výboru. Člen snemovne je oprávnený navrhnúť aj vyňatie legislativneho návrhu z právomoci Výboru pre stanovy, ktorý zvažuje rezolúciu o osobitných pravidlách pre jeho rokovanie v snemovni. Takýto návrh však možno podať iba za podmienky, že stanovený počet reprezentantov podpíše osobitnú rezolúciu požadujúcu vydanie návrhu, a táto sa doruči Výboru pre stanovy najmenej 7 dni pred podanim návrhu. Návrh na vyňatie veci z právomoci výboru sa podáva úradnikovi snemovne, ktorého úlohou je zároveň zabezpečiť vhodné miesto na zbieranie podpisov na jej podporu. Pokiaľ sa pod návrh podpiše väčšina členov snemovne, tento sa spolu so všetkými podpismi eviduje v kongresovom spravodajcovi a zasiela do Kalendára pre návrhy na vyňatie veci z právomoci výboru. V druhý a štvrtý pondelok každého mesiaca, s výnimkou posledných 6 dní zasadania Kongresu, reprezentant, ktorý podpísal návrh na vyňatie a takýto návrh je už najmenej 7 dni uvedený v Kalendári pre návrhy na vyňatie veci z právomoci výboru, môže požiadať o jeho prerokovanie. Po podani takéhoto návrhu sa prečíta názov legislatívneho návrhu alebo rezolúcie, ktorá sa má vyňať z právomoci stáleho výboru, a nasleduje 20 minútová diskusia. V tejto majú zástancovia i odporcovia navrhovaného opatrenia vyhradený rovnaký čas na vyjadrenie svojich stanovisk. Po diskusii nasleduje hlasovanie celej snemovne o návrhu na vyňatie veci z právomoci výboru. Ak nadpolovičná väčšina prítomných podporí návrh na vyňatie prerokúvanej vecí z právomoci Výboru pre stanovy, musi snemovňa následne sama prijať rezolúciu, ktorou upraví ďalší procesný postup takéhoto návrhu. Ak nadpolovičná väčšina prítomných podporí návrh na vyňatie prerokúvanej veci z právomoci stáleho výboru, reprezentant, ktorý ho podal, môže zároveň navrhnúť, aby sa snemovňa takýmto legislatívnym návrhom alebo rezolúcíou začala okamžite zaoberať. Pokia!" snemovňa takýto návrh prijme, bude sa zaoberať legislatívnym návrhom alebo rezolúciou v súlade so všeobecnými procesnými postupmi, ktoré sú stanovené v jej rokovacom poriadku. Pokia!" však snemovňa takýto návrh odmietne, návrh sa dostane do niektorého z jej kalendárov s rovnakým postavením, aké by mu náležalo, pokia!" by ho stály výbor odporučil na prerokovanie. Návrh na zrušenie Speaker snemovne je oprávnený každý pondelok a stredu a tiež rokovacích počas každého z posledných 6 dní zasadania snemovne na zák- pravidiel lade návrhu niektorého z jej členov rozhodnúť, že sa nebudú akceptovať pravidlá rokovacieho poriadku, čo umožní prednostne schválíť určíté legislatívne návrhy alebo rezolúcie. Vyžaduje sa však predchádzajúci dohovor medzi speakerom a členom snemovne, ktorý chce takýto návrh podať. Ešte pred tým, ako sa totiž dostane na program rokovania, musí ho podporíť väčšina snemovne osobitným hlasovaním za pomoci skrutátorov. Takéto hlasovanie sa nekoná, ak poslancí dostali kópiu legíslatívneho návrhu minimálne jeden deň pred tým, ako sa podal návrh na zrušenie rokovacieho poríadku. O návrhu sa dískutuje v snemovni 40 minút. Tento čas sa spravodlivo rozdelí medzi jeho zástancov í oponentov. Do návrhu sa v rámcí dískusíe nesmú vkladať dodatky. Návrh na zrušeníe rokovacieho poriadku a zároveň aj legislatívny návrh alebo rezolúcia, v prospech ktorých bol podaný, sa pokladajú za schválené, pokia!" s nimí vyjadrí súhlas dvojtretínová väčšína z prítomného kvóra reprezentantov. Speaker je oprávnený navrhnúť pozastaveníe všetkých hlasovaní o návrhu na zrušenie rokovacíeho poríadku a schválenie určitého legislativneho návrhu či rezolúcie v snemovni až do ukončenia jej ďalších legislatívnych prác v príslušný deň, alebo aj počas dvoch bezprostredne nasledujúcich dní. Snemovňa hlasuje o takomto odkladacom návrhu bez diskusíe. Po prvom hlasovaní je speaker oprávnený najmenej po 5 minútach nariadiť opakované hlasovaníe. Pokia!" sa snemovňa rozhodne odročiť svoje zasadaníe pred ukončením takéhoto hlasovania, toto musí byť prvým bodom jej rokovania v nasledujúci deň. Po ukončeni opakovaných hlasovani o odkladacích návrhoch, čo sa zvyčajne pokladá za určitú formu parlamentnej obštrukcíe, sa poslanci dostanú opätovne k svojej riadnej práci vo výboroch i celej snemovni. Kalendárna streda- Každú stredu, pokia!" to poslanci jednomyse!"ne alebo dvojtretinovou väčšinou kvóra neodmietnu, sa vyvolávajú v snemovni pod!"a abecedného poradia jej stále výbory. Výbor po tom, ako je oslovený, môže navrhnúť, aby sa snemovňa zaoberala legislativnym návrhom alebo opatren im, ktoré odporučili jeho členovia a ktoré sa nachádza už najmenej jeden deň v kalendári Únie alebo Snemovne reprezentantov. Diskusia k žíadnemu návrhu však v tento deň nesmie prekročiť dve hodiny. Uvedený čas sa rozde!"uje rovnakým díelom medzi zástancov a oponentov prerokúvaného legislatívneho návrhu alebo iného opatrenia. Na jeho schválenie je dostačujúci súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Snemovňa reprezentantov sa može zaoberať záležitosťami, ktoré patria do právomoci Výboru pre Kolumbijský dištrikt, na základe jeho návrhu každý druhý a štvrtý pondelok v mesiaci, a to až po prerokovaní návrhov na vyňatie vecí z právomoci výborov a ukončení jej ostatnej agendy. V súlade s rokovacím poriadkom Snemovne reprezentantov majú niektoré záležitostí patríace do jeho kompetencie osobitné postavenie a možu byť prí prerokúvaní pred radené pred ostatné. Medzi ne patria napríklad správy Výboru pre stanovy a správy Schva!"ovacieho výboru. Kedyko!"vek po oboznámení sa s programom rokovania snemovne môže ktorýko!"vek z jej členov navrhnúť, aby sa snemovňa premenila na Výbor celej snemovne (Committee of the Whole House on the State of the Union) a zaoberala sa legislatívnym návrhom, ktorým sa zvyšujú štátne príjmy, alebo všeobecným schva!"ovacím návrhom. Snemovňa sa však týmto spôsobom nemôže zaoberať legislatívnymi návrhmí, ktoré majú vo svojom obsahu všeobecné zmocňovacíe ustanovenia, pokia!" jej členovia nemajú aspoň trí dni k dispozícií (soboty, nedele a sviatky sa nerátajú) všetky správy z výborov, ktoré sa nimi zaoberalí, a tiež aj záznamy z verejných rokovaní o takýchto návrhoch. Dížka diskusie v snemovni sa v takomto prípade stanovuje jednomyse!"ným súhlasom. Medzi ďalšie zvýhodnené veci patria správy z rokovania Dohodovacieho výboru, níektoré dodatky k opatreniam prijatým v Senáte, správy prezidenta, v ktorých vyjadruje svoje veto voči niektorému z prijatých zákonov, a rezolúcie, ktorých zvýhodnené postavenie vyplýva zo zákona. Člen snemovne, ktorý je zodpovedný za prerokúvanie týchto zvýhodnených vecí, je oprávnený prakticky kedykorvek vyzvať snemovňu, aby sa nimi zaoberala. Aby sa zabránilo zbytočným prekvapeniam, zvyčajne tak robí po konzultáciách so zástupcami väčšínovej i menšinovej politickej strany. ===Prerokúvanie návrhov=== Legislativne návrhy prerokúvajú v súlade s našimi demokratíckými tradícíami všetci členovia zákonodarného orgánu, pričom majú dostatok príležitostí na diskusiu a navrhovanie prípadných zmien. Aby mohla Snemovňa reprezentantov operatívne prerokúvať všetky legislatívne návrhy a rezolúcie, možno nájsť v jej rokovacom poriadku mechanizmus, ktorý jej umožňuje pracovať aj pri menšej účasti členov a v ktorom je aj požadované kvórum menšie než pôvodne požadovaných 218 členov. Pri uplatnení tohto mechanizmu sa pri prerokúvani určitého opatrenia Snemovňa reprezentantov mení na tzv. Výbor celej snemovne, ktorého kvórum tvori iba 100 reprezentantov. Všetky veci, ktoré sa v snemovni nachádzajú v jej Kalendári pre Úniu (patria sem daňové veci, schval'ovacie návrhy alebo návrhy schval"ujúce mimoriadne finančné výdavky), sa v súlade s jej rokovacím poriadkom musia najprv prerokovať vo Výbore celej snemovne. Pravidlá pre bezprostredné prerokovaníe takejto veci vo Výbore celej snemovne stanovuje osobitnou rezolúcíou Výbor pre stanovy. Keď takúto rezolúciu snemovňa schváli, hlasuje o návrhu, aby ďalej pracovala ako Výbor celej snemovne, alebo o tom môže výnimočne rozhodnúť aj jej speaker bez hlasovania. Po začatí práce Výboru celej snemovne speaker opúšťa predsednícke miesto a jej ďalšie rokovanie (už ako Výboru celej snemovne) vedie menovaný predseda, Osobitná rezolúcia, ktorou Výbor pre stanovy umožní prácu snemovne ako Výboru celej snemovne, obsahuje aj ustanovenie o jeho maximálne prípustnej dížke diskusie. Táto môže byť rôzna a závisí od významu či zložitosti prerokúvaného opatrenia, Kontrolou dodržiavania stanoveného času a jeho rovnakého rozdelenia je poverený predseda stáleho výboru, ktorý sa už prerokúvaným opatrením zaoberal, a najstarší reprezentant politickej menšiny v tomto výbore. Reprezentanti, ktorí chcú vystúpiť v diskusii, bez ohradu na to, či s podporným alebo s odmietavým stanoviskom, sa o dížke svojho vystúpenia musia vopred dohovoriť so svojím straníckym kolegom zodpovedným za dodržiavanie prídeleného času. Tí, ktorí sa neprihlásili do diskusie, môžu tiež požiadať diskutujúceho, aby im prepustil určitý čas, ktorý má k dispozícii on a v rámci ktorého by predniesli vlastnú otázku či faktickú poznámku. Charakteristika procesných postupov a doslovný prepis diskusíe v Snemovni reprezentantov a v Senáte sa každodenne publikuje v osobitných kongresových záznamoch. Snemovňa môže na základe jednomyserného súhlasu umožniť svojmu členoví, ktorý nemal dosť času na prednesenie celého príspevku, aby ho publikoval v úplnom znení. Samotná diskusia sa vo Výbore celej snemovne riadi rokovacím poriadkom Snemovne reprezentantov, ktorý táto schval"uje vždy na začiatku svojho funkčného obdobia. Ďalším významným pomocným dokumentom je Parlamentná príručka, ktorú zostavil T. Jefferson ešte ako prezident Senátu v období rokov 1797-1801. Snemovňa reprezentantov prijala v roku 1837 dodnes platné pravídio, na základe ktorého sa bude riadiť ustanoveniami tejto Parlamentnej príručky vo všetkých pripadoch, v ktorých ju možno uplatníť, za podmienky, že nebudú v rozpore s jej rokovacím poriadkom. Ďalším mimoriadne významným materiálom pre prácu snemovne je 11-zväzkové porovnanie parlamentných precedensov do roku 1935, ktoré zostavili Hind a Can non, ako aj Oeschlerove porovnanie parlamentných precedensov, ktoré sa zaoberá obdobím od roku 1936 do súčasnosti. Stručný obsah precedensov Snemovne reprezentantov do roku 1959 možno nájsť v jednozväzkovej práci Cannona (bývalého dlhoročného speakera S.R.), nazvanej Procesné postupy v Snemovni reprezentantov (procedure ín the House of Representatives). Štvrté vydanie ďalšieho zväzku, označeného Procesné postupy v americkej Snemovni reprezentantov (procedure in the U.S. House of Representatives), predstavuje spolu s neskoršimi dodatkami stručné porovnanie použivaných parlamentných precedensov, ktoré je doplnené o významné súvisiace materiály vydané od roku 1959 po súčasnosť. V rokovacom poriadku i jednotlivých príručkách sú uvedené ako poznámky aj pravidlá, ktoré formulovali jednotliví speakeri Snemovne reprezentantovod roku 1931. Väčšinu problémov, ktoré sa vyskytujú zväčša v priebehu diskusie, možno vyriešiť za pomocí níektorého z existujúcich precedensov. Pri vhodnom riešení vzniknutých problémov pomáha speakerovi osobitný parlamentár Snemovne reprezentantov. V rámci všeobecnej diskusie k legislatívnemu návrhu musia tak jeho zástancovía, ako aj odporcovia sledovať veľmi pozorne plynutie časovej lehoty, ktorú stanovil Výbor pre stanovy. Po jej uplynutí je totiž predsedajúcí povinný ukončiť diskusiu a nikto už nemá možnosť vyjadriť svoje stanovisko. Po všeobecnej diskusii nasleduje tzv. druhé čítanie. V jeho rámcí sa sledujú jednotlivé ustanovenia legislativneho návrhu a členovia snemovne už môžu predkladať konkrétne návrhy na ich prípadné zmeny. Každý reprezentant má k dispozicii 5 minút na prednesen ie svojho návrhu. Po ňom nasleduje jeho oponent, ktorý musi formulovať svoje stanovisko za rovnaký čas. Aby sa zabránilo umelému predlžovaniu diskusie (filibustering) k tomu istému návrhu, nikto ďalší už nemôže diskutovať. Toto sa označuje ako tzv. päťminútové pravidlo. Aj tak však existuje metóda, pomocou ktorej ho možno určitým spôsobom obísť. Spočíva v tom, že reprezentanti formálne navrhnú dodatok, požadujúci "vypustiť posledné slovo z už predískutovaného ustanovenia". Týmto sa ím spravídia podari ziskať ďalšich päť minút na diskusiu. O každom dodatku hlasuje Výbor celej snemovne ako o celku, pričom sa od podobných formálnych dodatkov upúšťa. Kedykoľvek po tom, ako sa v rámci diskusie o legislatívnom návrhu začne uplatňovať "päťminútové pravidlo", Výbor celej snemovne môže väčšinou hlasov prítomných členov uzatvoriť diskusiu ku ktorémukoľvek paragrafu či oddielu. Pokiaľ sa však týmto spôsobom ukončila diskusia k niektorému z paragrafov alebo oddielov legislatívneho návrhu, ku ktorému už niektorý reprezentant zverejnil v kongresovom spravodajcovi návrh svojho dodatku, tento musí dostať možnosť v priebehu piatich minút vysvetliť jeho obsah. Bezprostredne nasledujúci diskutujúci má opätovne k dispozícii päť minút pre svoje námietky k takémuto dodatku. Ďalšia diskusia už nie je povolená. Návrh dodatku, ktorý sa má uverejniť v kongresovom spravodajcovi, musí obsahovať celý navrhovaný text, meno navrhovateľa, číslo legislatívneho návrhu, ku ktorému sa viaže, a popis jeho presného miesta v legislatívnom návrhu. Pokiaľ niektorý z reprezentantov navrhne dodatok v čase, keď snemovňa zasadá ako Výbor celej snemovne, je povinnosťou úradníka Výboru doručíť po päť kópií návrhu na stôl väšinového a menšinového politického výboru a po jednej kópii aj do spoločenských miestností oboch politických zoskupení. ako sa ukončí vo Výbore celej snemovne diskusia k jed- notlivým ustanoveniam a dodatkom prerokúvaného legislatívneho návrhu, výbor pošle návrh Snemovni reprezentantov v znení prijatých dodatkov. Následne výbor konči svoju činnosť a opätovne sa mení na Snemovňu reprezentantov. Predsedu výboru nahradí vo vedení zasadania speaker a v ďalšom zasadaní sa návrhom zaoberá už Snemovňa reprezentantov ako celok. Diskusia o legislatívnom návrhu v snemovni sa môže rýchlo ukončiť podaním návrhu na predčasné hlasovanie (tzv. predčasná otázka). Na jeho prijatie sa vyžaduje súhlas väčšiny kvóra pritomných poslancov. Ak sa dosiahne súhlas s takýmto postupom, je speaker povinný opýtať sa pritomných poslancov, či si želajú tretie čítanie legislatívneho návrhu. Pokiaľ je ich odpoveď kladná, v rámci tretieho čítania sa vyhlási iba názov legislativneho návrhu a po ňom nasleduje hlasovanie. Pokiaľ predčasné hlasovanie nariaďoval už obsah osobitnej rezolúcie alebo ho vyžadovali pravidlá, ktoré pre jeho prerokúvanie prijal Výbor pre stanovy, Snemovňa reprezentantov je povinná najprv hlasovať osobitne o každom dodatku, ktorý k návrhu prijal Výbor celej snemovne. Bezprostredne po ukončení takéhoto hlasovania Snemovňa reprezentantov hlasuje o celom legislatívnom návrhu. V prípadoch, keď sa nevyžaduje predčasné hlasovanie, diskutuje sa o legislatívnom návrhu aj v snemovni a pri tejto diskusii je možné ďalej navrhovať k nemu pripadné dodatky a zmeny. Dížka takejto diskusie však nesmie prekročiť jednu hodinu. Po diskusii nasleduje hlasovanie o legislatívnom návrhu. Konečné hlasovanie o legislatívnom návrhu, rezolúcii či súhlase so správou Dohodovacieho výboru môže speaker snemovne odložiť maximálne na dva dni. Snemovňa sa pri svojej činnosti može zaoberať aj opatreniami, na ktorých riešenie nie je zmocnený Výbor celej snemovne. Pri diskusii k nim sa môže v snemovni uplatňovať buď všeobecné pravidlo obmedzujúce jej dížku maximálne na jednu hodinu, alebo iné pravidlo, ktoré vyplýva z osobitnej rezolúcie Výboru pre stanovy. Vzhľadom na skutočnosť, že prvé hlasovanie o celom legislatívnom návrhu v snemovni ešte nie je hlasovaním konečným, hneď ako tento orgán schváli legislatívny návrh, automaticky sa podáva formálny návrh na opätovné zváženie jej predchádzajúceho rozhodnutia. Pokiaľ by k tomu nedošlo, mohlo by sa stať, že niektorý z členov snemovne by takéto hlasovanie vyvolal oveľa neskôr a mohol by tak privodiť aj odlišný výsledok. Pokial' sa v rámci rokovania o legislatívnom návrhu alebo návrhu spoločnej rezolúcie snemovňa rozhodla o nich predčasne hlasovať, môže ktorýkoľvek jej člen navrhnúť vrátenie legislatívneho návrhu alebo návrhu spoločnej rezolúcie späť do výboru, ktorý ich predložil. Takýto návrh sa bežne nepredkladá do diskusie. V prípadoch, keď predčasné hlasovanie nariadil Výbor pre stanovy, pred hlasovaním o tejto otázke sa koná maximálne 10-minútová diskusia. Pokiaľ vodca väčšinovej politickej strany v snemovni požiada o predíženie diskusie, táto sa môže predížiť, no nie viac ako na 1 hodinu. V jej rámci je však potrebné rozdeliť čas, ktorý je k dispozícii, rovnakou mierou medzi zástancov a oponentov prerokúvaného opatrenia. Pre urýchlené dosahovanie kvóra a tiež aj jeho zisťovanie možno nájsť v Rokovacom poriadku Snemovne reprezentantov niekolko metód. Pokiaľ v snemovni nie je pritomný dostatočný počet poslancov, môže si jej 15 členov a speaker vynútiť prítomnosť ostatných členov snemovne. Uvedené sa robí na základe formálnej výzvy ostatným reprezentantom, aby sa dostavili do snemovne. Na jej prijatie je dostačujúci súhlas väčšiny z minimálne 15-tich prítomných členov. Pokiaľ poslanci takúto výzvu prijmú, je speaker povinný začať zvolávať ostatných poslancov za pomoci elektronického zariadenia. Speaker môže tiež mimoriadne poveriť jedného alebo viacerých úradníkov snemovne, aby osobne informovali reprezentantov, ktorí sa nachádzajú v budove Kongresu, že sa majú dostaviť do snemovne. Po takejto výzve zaznamenajú úradníci snemovne do spravodajcu mená prítomných reprezentantov a členovia, ktorí v čase výzvy nie sú v miestnosti snemovne prítomní, majú minimálne 15 minút na to, aby sami uviedli svoje meno do tohto dokumentu. Pokiaľ sa absenciu neprítomných nepodarí dostatočne ospravedlniť, väčšina ich prítomných kolegov môže hlasovaním rozhodnúť o tom, že ich prítomnosť zabezpečí za pomoci osobitných úradníkov menovaných pre tento účel z radov príslušníkov osobitnej ochrany snemovne. Členom, ktorí sa následne dobrovoľne dostavia do budovy Kongresu, poslanci pokiaľ sa nerozhodne inak - umožnia vstup do snemovne. Prichádzajúci sú povinní nahlásiť svoje mená príslušným úradníkom, aby ich mohli uviesť v spravodajcovi snemovne ako prítomných. Na rozdiel od minulosti sa upustilo od uplatňovania praxe, pri ktorej sa prichádzajúci členovia mohli prezentovať len na špeciálne určenom mieste snemovne. Dnes sa prichádzajúci prezentujú povereným úradníkom snemovne, ktori od nich nevyžadujú osobitné ospravedlnenie. To však neplatí, pokiaľ sa reprezentant dostaví do snemovne až pod nátlakom. Kedykoľvek sa pred hlasovaním potvrdí námietka poukazujúca na to, že v snemovni nie je pritomné potrebné kvórum poslancov, snemovňa vyzve svojich členov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Pokiaľ speaker nenariadi spôsob popísaný v predchádzajúcej časti, táto výzva sa prenáša elektronickým zariadením. V prebiehajúcom hlasovaní sa potom pokračuje súbežne so zisťovaním prezencie poslancov. Poslanci, ktorí prichádzajú do miestnosti snemovne, pritom najprv prezentujú svoju prítomnosť a potom hlasujú. Pokiaľ súčet prezentovaných poslancov presahuje polovicu členov Snemovne reprezentantov, speaker vyhlási hlasovanie za platné. Kedykoľvek po ukončení prezentácie poslancov môže speaker so súhlasom väčšiny pritomných odročiť zasadanie snemovne. Pokiaľ k tomu dôjde, všetky výzvy na utvorenie kvóra v snemovni strácajú platnosť. Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov zakazuje upozorňovať na nedostatočné kvórum (1) pred a počas každodennej modlitby v snemovni, (2) počas skladania sl'ubu niektorého z členov snemovne, (3) počas prerokúvania správy pochádzajúcej od prezidenta alebo Senátu, (4) v súvislosti s návrhmi, ktoré nemajú vzťah k počtu pritomných členov, (5) v súvislosti s hlasovaním, po ktorom sa Výbor celej snemovne rozhodne ďalej pracovať ako Snemovňa reprezentantov. Pokiaľ sa v snemovni už raz podarilo zabezpečiť kvórum, ďalšie upozornenia na nedostatočné kvórum sú neprípustné (1) počas oboznamovania poslancov s programom rokovania, (2) keď podáva správu o činnosti predseda Výboru celej snemovne, (3) pokiaľ ktorýkoľvek z reprezentantov oslovuje snemovňu v súlade s osobitnými predpismi. Zvolávanie kvóra nie je prípustné, ak od vydania predchádzajúcej výzvy snemovňa vôbec nezačala pracovať. Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov zakazuje upozorňovať na nedostatočné kvórum, pokiaľ snemovňa o veci iba rokuje a speaker ešte nenariadil hlasovanie. Pokiaľ niektorý z reprezentantov spochybní kvórum počas práce Výboru celej snemovne, jeho predseda je povinný nariadiť vykonanie prezencie. Môže tak urobiť elektronicky, alebo môže tiež požiadať osobitných úradnikov, aby o jeho konani osobne informovali všetkých reprezentantov. Počas všeobecnej diskusie môže predseda výboru toto opatrenie odmietnuť. Pokial' sa po výzve na prezenciu dostavi potrebné kvórum, Výbor celej snemovne pokračuje vo svojej činnosti. Ak však aj napriek výzve nedôjde k utvoreniu kvóra, výbor ukonči svoju činnosť a jeho predseda ohlási speakerovi Snemovne reprezentantov mená nepritomných poslancov. Vo Výbore celej snemovne sa podl'a požiadaviek jej rokovacieho poriadku dosahuje kvórum pomerne rých lo. Jeho predseda môže totiž odvolať výzvu poslancom, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, len čo sa v nej zide minimálne 100 poslancov. Z týchto dôvodov sa činnosť Výboru celej snemovne nekonči pre nedostatočné kvórum a následne sa ani často nezverejňujú mená poslancov, ktori sa nezúčastňujú na jeho práci. Ak sa však v tomto výbore raz podarilo dosiahnuť kvórum, možno v ten istý deň podať ďalšiu výzvu na jeho zvolanie, iba ak sa v rámci uplatňovania "päťminútového pravidla" nariadi hlasovanie o prerokúvanom návrhu či opatreni. Výbor celej snemovne môže rozhodovať jedným zo štyroch spôsobov a Snemovňa reprezentantov jedným z piatich. Hlasovanie sa môže uskutočniť: ústnou odpoveďou (viva voce), rozdelen im poslancov, za pomoci skrutátorov, podl'a mien (elektronickým zariadením) alebo modifikovanou ústnou odpoveďou (yea-and-nay), ktorá sa však využíva iba v Snemovni reprezentantov. Pokial' pri hlasovani v snemovni niektorý z reprezentantov upozorní na nedostatočné kvórum, môže sa jej hlasovanie automaticky spojiť s prezentáciou jej členov. Pri bežnom hlasovani vyzýva predsedajúci prítomných: "Kto je za predložený návrh (uvedie názov), nech odpovie áno!" a "Kto je proti predloženému návrhu (zopakuje názov), nech odpovie nie!" Výsledok takéhoto rozhodovania určuje predseda jednoducho podl'a sily odpovede tej-ktorej skupiny. Uvedeným spôsobom sa konajú zvyčajne prvé hlasovania. Pokial' je po uvedenom spôsobe hlasovania tažké určiť jeho výsledok, môže predsedajúci nariadiť hlasovanie rozdelen im poslancov. V tomto prípade vyzve prítomných: "Kto je za predložený návrh, nech sa postaví!" Po zrátaní poslancov vyzve podobným spôsobom tých, ktorí s návrhom nesúhlasía, a vyhlási výsledok hlasovania. Hlasovanie za pomoci skrutátorov si môže vyžiadať jedna pätina kvóra snemovne (20 členov, ak snemovňa zasadá ako Výbor celej snemovne, alebo 44 členov v Snemovni reprezentantov). Ak o tento spôsob hlasovania požiada stanovený počet poslancov, predsedajúci určí jedného alebo dvoch skrutátorov, ktorí spočítavajú hlasy poslancov za prerokúvaný návrh a proti nemu. Potom predsedajúci vyzve poslancov, ktorí podporujú prijatie prerokúvaného návrhu, aby prešlí medzi skrutátormi. Hneď ako skrutátori vyhlásia výsledok, predsedajúci vyzve aj poslancov, ktorí nesúhlasia s prijatím návrhu, aby prešli medzi skrutátormi. Po spočítaní aj týchto hlasov predsedajúci vyhlási celkový výsledok hlasovania. Hlasovanie podl'a mien sa koná za pomoci elektronického zariadenia. Nariaďuje ho predsedajúci, pokial' o to požiada ktorýkol'vek z poslancov so súhlasom jednej pätiny prítomných členov snemovne (25 členov, ak snemovňa zasadá ako Výbor celej snemovne). Výnimočne možno v snemovni hlasovať za pomoci elektronického zariadenia aj bez zaznamenávania mien poslancov. Keď sa vykoná hlasovanie podl'a mien, mená poslancov, ktorí hlasovali za predložený návrh, a mená poslancov, ktorí hlasovali proti predloženému návrhu, sa zaznamenajú do zápisu z rokovania snemovne. Pred hlasovaním podl'a mien môžu dostať poslanci k dispozícii 15 minút na prezentáciu. Tento čas môže speaker za určítých okolností skrátiť aj na 5 minút. Na základe požiadavky jednej pätiny prítomných (na rozdiel od jednej pätiny z kvóra pri hlasovaní za pomoci skrutátorov) môže speaker Snemovne reprezentantov nariadiť aj taký spôsob hlasovania, pri ktorom sú poslanci povinní pri svojej ústnej odpovedi v lavici sa aj postaviť. Pokial' stanovený počet poslancov požiada o tento spôsob hlasovania (alebo niekto z prítomných upozorní na nedostatočné kvórum), speaker vyzve prítomných, aby sa po prečítaní svojho mena postavíli, a ak podporujú prijatíe návrhu, odpovedali "Áno!", alebo ak s návrhom nesúhlasia, odpovedali "Nie!". Úradník snemovne vykonáva zároveň prezenciu prítomných a s jej výsledkom oboznámi speakera. Speaker je pri takomto hlasovaní povinný odovzdať svoj hlas iba v prípade nerozhodného hlasovania. Rokovací poriadok snemovne zakazuje jej členom hlasovať alebo sa prezentovať za neprítomného člena snemovne alebo Výboru celej snemovne, ako aj zmocňovať iných členov, aby za nich hlasovali alebo sa prezentovali. Hlasovanie podl'a mien sa v snemovni vykonáva za pomoci elektronického hlasovacieho zariadenia. Za mimoriadnych okolností (výpadok elektrického prúdu) môže v súlade s rokovacím poriadkom snemovne speaker nariadiť iný spôsob realizácie hlasovania podľa mien. Za pomoci elektronického zariadenia sa môže zisťovať aj kvórum v snemovni. Zariadenie pracuje nasledovným spôsobom: Vo vybraných poslaneckých laviciach sú namontované malé hlasovacie stanice, ktoré reagujú výlučne na hlasovacie karty. Hlasovacie zariadenie signalizuje štyri základné polohy: "áno", "nie", "prítomný" a "pripravený". Signál "pripravený" pritom oznamuje, že zariadenie je zapojené a možno s jeho pomocou uskutočniť hlasovanie. Každý poslanec má osobnú hlasovaciu kartu a hlasuje tým spôsobom, že ju vsunie do hlasovacieho prístroja a stlači prislušne označené tlačidlo. Zariadenie zaznamenáva odovzdané hlasy a po ukončeni hlasovania vyhlási výsledok. Pokiaľ níektorý z poslancov nemá pri sebe hlasovaciu kartu, hlasuje tým spôsobom, že odovzdá prislušnému úradníkovi papierový hlasovací lístok s vyznačenou volbou a tento volbu poslanca prenesie do elektroníckého zariadenia. Zelené hlasovacíe lístky sa pritom používajú na vyjadrenie súhlasu, červené nesúhlasu a za pomoci bielych sa koná prezentácía. Rokovací poriadok snemovne umožňuje, aby za zaznamenával i aj preferencie tých poslancov, ktorí sa z nevyhnutných dôvodov nemôžu zúčastniť určitého hlasovania. Toto sa uskutočňuje spájaním poslancov do párov s týmí poslancami, ktorí sa síce tiež nemôžu zúčastniť hlasovania, no v prípade svojej prítomnosti by hlasovali opačne. Môže nastať aj situácia, pri ktorej poslanec, ktorý vzhľadom na svoju predpokladanú neprítomnosť už utvoril dvojícu s iným poslancom, sa nakoniec dostaví do snemovne. Takýto poslanec potom môže hlasovať v snemovni, no musí osobitne požiadať o zaznamenaníe svojej prítomnosti a tiež odvolať svoje pôvodné párové stanovísko. Pokíaľ poslanec nebude dlhšiu dobu prítomný na zasadaní snemovne a nezúčastní sa preto na víacerých hlasovan iach, môže utvoriť tzv. "všeobecnú dvoj icu". Takéto spojenie pritom nevyjadruje, ako by poslanec hlasoval v jednotlivých prípadoch, ale pokladá sa za všeobecné vyjadrenie opačného názoru s poslancom tvoriacim druhého člena takéhoto páru. Stanoviská poslancov spojených do takýchto dvojíc sa pri hlasovaní nerátajú a ich význam spočíva v tom, že dávajú aj neprítomným členom snemovne formálnu možnosť vyjadriť, ako by hlasovali, pokiaľ by boli prítomní. Utvorenie dvojice sa oznamuje úradníkovi snemovne a zaznamenáva sa do kongresového spravodajcu bezprostredne po každom hlasovaní. Reprezentanti a senátori nemôžu vzhľadom na množstvo svojej každodennej práce zotrvávať celý deň v rokovacej miestnosti svojej snemovne. Niektoré prerokúvané záležitosti ani nevyžadujú prítomnosť všetkých členov. V celej budove Kongresu sa preto zaviedol osobítný elektronícký oznamovací sytém (pozostávajúci z rozličných svetiel a zvončekov), ktorý pri určitých príležitostiach zvoláva členov Kongresu do ich snemovne. V Snemovni reprezentantov sa na základe rozhodnutia speakera využíva tento oznamovací systém nasledovným spôsobom: • jedno zvonenie a ľavé svetlo (hlasovaníe za pomoci skrutátorov), • dlhé zvonenie, prestávka, trí krátke zvonenía a tri ľavé svetlá (začiatok alebo pokračovanie poznámky, zvolávanie kvóra vo Výbore celej snemovne), zvonenie sa opakuje až do odvolania každých 5 minút, • dlhé zvonenie a tri prerušované ľavé svetlá (ukončenie zvolávania kvóra), • dve zvonenia a dve ľavé svetlá (hlasovanie podľa mien, osobitné hlasovanie v Snemovni reprezentantov (yea-and-nay), automatická prezentácia elektronickým zariadením alebo skrutátormi), zvonenía sa opakujú po 5 minútach, • dve zvonenia a dve ľavé svetlá, prestávka a dve ďalšie zvonenia (zvolávanie automatickej prezentácie, osobitné hlasovanie v Snemovni reprezentantov (yea-and-nay) spojené s prezentáciou), zvonenie sa opakuje, keď sa úradník, ktorý vykonáva prezenciu v snemovni podľa abecedného poradia, dostane k písmenu "R", • dve zvonenia, prestávka a päť zvonení (prvé hlasovanie pri zrušenom rokovacom poriadku, viacero hlasovaní), dve zvonenia sa opakujú počas piatich minút, pričom po prvom hlasovaní je 15 minútová prestávka a po každom ďalšom 5 minútová prestávka, každé nasledujúce hlasovanie sa oznamuje piatimi zvoneniami, • tri zvonenia a trí ľavé svetlá (elektronická výzva alebo výzva úradníka snemovne na utvorenie kvóra v snemovni alebo Výbore celej snemovne), tri zvonenia sa opakujú počas piatich minút, • tri zvonenia, prestávka a tri zvonenia (výzva na utvorenie kvóra spojená s prezentáciou poslancov), zvonenie sa opakuje, keď sa úradnik, ktorý vykonáva prezenciu v snemovni podľa abecedného poradia, dostane k písmen u "R", • tri zvonenia, prestávka a päť zvonení (výzva na kvórum vo Výbore celej snemovne, po ktorom môže bezprostredne nasledovať hlasovanie podľa mien s využitím päťminútového pravidla), • štyri zvonenia a štyri ľavé svetlá (odročenie rokovania Snemovne reprezentantov), • päť zvonení a päť ľavých svetiel (každé hlasovanie s využitím päťminútového pravidla), • dvanásť zvonení počas dvojsekundových intervalov a šesť ľavých svetiel (upozornenie civilnej obrany). Siedme svetlo sígnalizuje, že Snemovňa reprezentantov zasadá.  Rokovaci poriadok snemovne umožňuje, aby sa z rokovacej miestnosti snemovne konali priame rozhlasové a televízne prenosy. Zároveň však zakazuje, aby sa materiál z týchto prenosov zneužil na akékoľvek politícké ciele alebo použil v reklame. Stály rokovací poriadok Senátu upravuje účasť masmédií v jeho rokovacej miestnosti za rovnakých podmienok. ===Rozpočtový proces v Kongresu=== Zákon o rozpočte a zadržiavaní finančných prostriedkov z roku 1974 upravuje každoročný postup Kongresu pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a štátnych príjmov. Každoročný rozpočtový proces v Kongrese pozostáva zo schválenia niekoľkých rezolúcií, v ktorých sa tento orgán vyjadruje k rozpočtu. Cieľom týchto rezolúcií je koordinácia rozhodnutí o štátnych príjmoch a štátnych výdavkoch, ktoré pri prerokúvaní opatrení patriacich do ich kompetencie prijímajú jednotlivé stále výbory snemovní. Kongres musí ukončiť svoju prácu na súhlasnej rezolúcii o štátnom rozpočte každoročne do 15. apríla. V jej obsahu sa stanovujú hranice štátneho rozpočtu tak v príjmovej, ako aj vo výdavkovej časti a tiež aj hranica prípustného zadíženia. Kongres je však zároveň oprávnený v neskoršej rozpočtovej rezolúcíí tieto údaje určitým spôsobom modifikovať. Jeden z mechanízmov, pomocou ktorých Kongres zabezpečuje realizáciu svojich rozpočtových rozhodnutí, sa označuje ako tzv. "zjednocovací postup". Na jeho základe Kongres priamo vo svojej rozpočtovej rezolúcii zaväzuje jeden alebo viaceré legislatívne výbory, aby určili a vypracovali také zmeny v právnom poriadku, za pomoci ktorých bude možné dosiahnuť ciele stanovené v rezolúcii o štátnom rozpočte. Smernice, ktoré pri tom výbory od Kongresu dostanú, síce určujú výšku potrebných finančných zmien, no stanovenie spôsobov, pomocou ktorých sa majú uskutočniť, prenechávajú na stále výbory. Pokiaľ snemovňa poverí iba jeden stály výbor, aby do právnych predpisov, ktoré patria do jeho kompetencie, zapracoval požadované zmeny, legíslatívne opatrenia, ktoré príjme, sa predkladajú na diskusiu a schválenie priamo celej snemovni. Pokiaľ je však takýchto výborov viac, ich opatrenia sa predkladajú osobitnému Výboru snemovne pre rozpočet. Tento vypracuje súhrnný legislativny návrh obsahujúci všetky navrhované zmeny z jednotlivých legislatívnych výborov, ktorý predkladá na diskusiu a schválenie celej snemovni. Výbor pre rozpočet však pri takejto činnosti nie je oprávnený zásadným spôsobom meniť návrhy jednotlivých legislatívnych výborov. Pokiaľ je v rámci tohto procesu potrebné vykonať zmeny v platných legislativnych právnych predpisoch alebo v legislatívnych návrhoch, ktoré už boli v snemovni zaprotokolované (pozri kapitolu XVII.), predkladá sa tzv. zjednocovací legislatívny návrh, ktorý sa schvaľuje rovnako ako všetky ostatné legislatívne návrhy. Pokiaľ sa však majú vykonať zmeny v legislatívnych návrhoch, ktoré dovtedy neboli v snemovni zaprotokolované, ich vykonanie Kongres nariaďuje formou súhlasnej rezolúcie, ktorá nevyžaduje pre svoju platnosť schválenie prezidentom USA. Takáto súhlasná rezolúcia zaväzuje úradníka snemovne alebo tajomníka Senátu, aby v súlade s obsahom súhlasnej rezolúcie vykonal potrebné zmeny v stanovenom legislatívnom návrhu alebo rezolúcii. Kongres je povinný prijať súhlasný legislativny návrh alebo rezolúciu každoročne do 15. júna. Po tom ako Kongres prijal k rozpočtu na nadchádzajúci finančný rok súhlasný legislativny návrh alebo rezolúciu, nesmie sa viac zaoberať legislatívnym návrhom, ktorý by nebol v súlade so stanovenými hranicami štátneho rozpočtu v prijmovej alebo výdavkovej časti, alebo prekračoval hranicu prípustného zadíženia. V roku 1985 prijal Kongres zákon, ktorým stanovil postup smerujúcí k úplnému zrušeniu federálneho deficitu. Termín na dosiahnutie tohto cieľa bol stanovený v roku 1993. V jeho zmysle, pokiaľ deficit odhadovaný na finančný rok prekračuje výšku schválenú v prijatom legislativnom opatrení Kongresu, na základe nariadenia prezidenta USA môže vstúpiť do platnosti zásadné krátenie štátneho rozpočtu. ===Prenesenie legislatívneho návrhu do Senátu=== Pri legislativnom procese sa v Snemovni reprezentantov spravidla prijima k prerokúvaným legislatívnym návrhom velké množstvo zmien a dodatkov. Vypracovanie konečného znenia schváleného legislatívneho návrhu je preto pomerne komplikovaný a náročný proces. Svoju úlohu v tom zohráva aj skutočnosť, že niektoré zmeny alebo dodatky navrhujú poslanci bez formálnej pripravy, priamo počas diskusie v snemovni. Zmeny sa pritom môžu týkať jazyka právneho predpisu, ak sa ich autori snažia nahradiť jednotlívé slová prerokúvaného legislativneho návrhu inými, alebo sa vypúšťajú či menia celé časti právnych predpisov. Nie je zriedkavé, že sa do právneho predpisu počas jeho schval'ovania vloží aj vyše 100 rozličných dodatkov. Medzi ne môžu patriť dodatky, ktoré navrhol už pri svojej práci s legislatívnym návrhom stály výbor, alebo dodatky, ktoré prijala na základe svojej diskusie celá snemovňa. V konečnom zneni legislatívneho návrhu sa musi každý dodatok dostať na správne miesto a musí sa uviesť v tom zneni, v ktorom ho schválila snemovňa. Samozrejme, že je vel'mi dôležité, aby Senát dostal legislatívny návrh presne v tom zneni, v akom ho schválila snemovňa. Kontrolou tohto procesu je poverený osobitný úradník v každej snemovni Kongresu, ktorý je zodpovedný za pripravu a regístráciu konečného znenia legislatívneho návrhu. V Snemovni reprezentantov podlieha priamo jej hlavnému úradnikovi a v Senáte jeho tajomnikovi. Úradníkovi zodpovednému za registráciu právneho predpisu sa posielajú všetky dokumenty, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú na prerokúvaný legislativny návrh, vrátane kópie textu, ktorý predložil stály legislatívny výbor, a jeho všetkých schválených dodatkov. Tieto dokumenty majú mimoriadny význam pre pripravu záverečného znenia legislatívneho predpisu. Po vypracovaní záverečného znenia legislatívneho návrhu schváleného v jednej snemovni sa návrh začína formálne označovať ako uznesenie (an act). Zdôrazňuje sa tým skutočnosť, že materiál už bol prijatý v jednej snemovni Kongresu, hoci neformálne sa o ňom stále hovori ako o návrhu. Schválený legislatívny návrh sa vytlačí na zvláštnom papieri modrej farby a hlavný úradnik snemovne vydá osobitné potvrdenie o tom, že bol schválený v Snemovni reprezentantov. Takto upravený legislativny návrh doručí ďalší úradnik snemovne do Senátu v čase jeho zasadania. Určitou výhodou pri tom je skutočnosť, že obe snemovne sídlia v jednej budove. Úradníka Snemovne reprezentantov sprevádza pri vstupe do miestnosti, v ktorej Senát pracuje, tajomnik Senátu, a keď ho predsedajúci rokovania vyzve, úradník Snemovne reprezentantov slávnostne oznámi senátorom, že snemovňa prijala legislativny návrh pod určitým číslom, a požiada Senát, aby s ním vyslovil svoj súhlas. ===Činnosť v Senáte=== Predsedajúci Senátu pridelí takto doručený legislativny návrh, v súlade so Stálym rokovacim poriadkom Senátu, niektorému zo stálych výborov. Návrh sa zároveň rozmnoží v dostatočnom množstve a jeho kópie sú k dispozícii senátorom v osobitnej miestností Senátu. V Senáte vytlačený návrh, pochádzajúci zo Snemovne reprezentantov, sa označuje ako "Act print", alebo "Senate reffered print". Senátne výbory sa venujú legislatívnemu návrhu s rovnakou pozornosťou, ako to robili výbory Snemovne reprezentantov. Výsledok ich práce môže spočivať vo vráteni legislatívneho návrhu Senátu s vlastnými pripomienkami, bez pripomienok, alebo výbory môžu takýto legislatívny návrh snemovni naspäť nevydať. Člen výboru alebo jeho menšina môžu pri vypracúvaní záverečnej správy k prerokúvanému legislativnemu návrhu oznámiť, že majú v úmysle sformulovať osobitné stanovisko. Po takomto oz name môžu do troch dní doručiť jeho znenie úradníkovi výboru, ktorý ho pripojí k správe obsahujúcej názor väčšiny výboru. Po vypracovaní a odovzdaní stanoviska stáleho výboru sa legislatívny návrh prepíše a opätovne vytlačí aj so zmenami a dodatkami, ktorých prijatie výbor odporučil. Všetky zmeny sa vytlačía osobitným typom písma a veci, ktoré výbor odporúča vypustiť, sa vytlačia prečiarknuté. Číselné označenie správy, jej poradie v kalendári snemovne a meno senátora, ktorý správu za výbor pripravoval, sa uvádzajú na prvej i poslednej strane legislatívneho návrhu. Zároveň sa rozmnožuje aj pripadné menšinové stanovisko členov výboru alebo odlišné stanovisko člena, ktorý o to požiada. Každý senátor je oprávnený navrhnúť, aby Senát vyžiadal legislatívny návrh naspäť od výboru, ktorý ho zadržiava dlhšie, než sa zdá nevyhnutné pre spracovanie stanoviska. Na príjatie takéhoto návrhu sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny senátorov. Po jeho prijati sa legislatívny návrh automaticky zaraďuje do plánu práce Senátu (Calendar of Business). Všetky zasadania senátnych výborov vrátane tých, v rámci ktorých sa koná vyšetrovanie, musia byť prístupné pre verejnosť. Väčšina členov výboru alebo podvýboru Senátu však môže po neverejnej porade verejným hlasovaním rozhodnúť o tom, že jeho ďalšie zasadanie bude• neverejné, pokia l' sa budú prerokúvať veci alebo svedecké výpovede, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť alebo zahraničné vzťahy Spojených štátov, veci, ktoré sa vzťahujú výlučne na vnútorné organizačné alebo procesné otázky výboru, veci, z ktorých môže vyplývať trestné obvinenie osoby, veci, ktoré možu ohroziť profesionálne postavenie alebo dobré meno niekoho, veci, ktoré sú zásahom do práva na súkromie, veci, ktoré vyžadujú zachovanie tajomstva v záujme policajného vyšetrovania, veci, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné tajomstvo, alebo veci, ktorých utajenie vyžadujú ustanovenia právneho poriadku. Dižka neverejných zasadani výboru alebo pod výboru v jednej veci nesmie prekročiť 14 dní. Rokovací Procesné postupy v Senáte sa značne odlišujú od procesných poriadok Senátu postupov Snemovne reprezentantov. Senát vo velkej miere rozhoduje na základe jednomysel'ného súhlasu svojich členov. Prejavuje sa to napriklad aj v situácii, keď sa dostáva na rokovanie celej snemovne legislatívny návrh prichádzajúci od niektorého zo senátnych výborov. Spravodajca v Senáte môže napriklad v takomto prípade okamžite požiadať o jednomysel'ný súhlas Senátu s predloženým legislatívnym návrhom. Pokial' návrh nie je kontroverzný a neboli voči nemu vznesené námietky, Senát ho môže prijať aj bez diskusie alebo iba po krátkej diskusii zameranej na objasnenie jeho zmyslu a obsahu. Aj v tejto etape sa však môžu k prerokúvanému legislatívnemu návrhu navrhovať zmeny alebo dodatky. Na prijatie celého návrhu alebo jeho zmeny sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny pritomných. Pokial' však niektorý zo senátorov vznesie námietku voči okamžitému prijatiu legislatívneho návrhu, návrh sa pozastavi na jeden deň a potom opäť zaradi do pracovného plánu Senátu. Senát sa nemôže zaoberať opatreniami, ktoré odporučil k legislatívnemu návrhu jeho výbor, pokial' ich senátori nemali k dispozicii najmenej dva dni dopredu (nedele a dni pracovného vol'na sa nerátajú). Nie je to potrebné, pokial' s tým vyjadri súhlas vodca väčšinovej a menšínovej politickej strany a nevyžaduje sa to ani v čase ohrozenia krajiny. Na rokovanie pléna sa dostávajú vecí v Senáte na základe jednomysel'ného súhlasu, ktorým jeho plénum prejavi ochotu sa vecou zaoberať, na základe viacerých jednomysel'ných dohôd, ktorými sa potvrdí návrh, aby sa pokračovalo v rokovani o už prerokúvanej otázke, alebo na základe návrhu, aby sa rokovalo o veci podl'a časového harmonogramu práce (kalendár). Jednomysel'ná dohoda v Senáte sa niekedy označuje aj ako "dohoda o čase". Na jej základe sa síce na rokovanie pléna dostávajú veci podl'a svojho pôvodného poradia, no v jej obsahu sú už priamo uvedené len tie dodatky, o ktorých sa bude diskutovať, a obsahuje tiež časové obmedzenie pre dížku predpokladanej diskusie. Predloženie návrhu, aby sa Senát zaoberal konkrétnou vecou, alebo návrhu, aby sa pokračovalo v rokovani o už prerokúvanej otázke, sa v Senáte tradične prenecháva vodcovi politickej väčšiny. Návrh, aby sa o veci rokovalo v súlade so stanoveným časovým programom, sa v Senáte predkladá iba v tom prípade, pokial' jeho členovia nevyjadria jednomysel'nú podporu návrhu, aby sa zaoberali určitou konkrétnou záležitosťou. V Senáte pritom existuje iba jeden časový rozpis práce (Calendar of Business) a nerozlišuje sa medzi (1) legislativnymi návrhmi, ktorými sa zvyšujú prijmy štátneho rozpočtu, návrhmi všeobecných schval'ovacích zákonov, návrhmi verejných právnych predpisov vzťahujúcimi sa na financie alebo majetok a (2) ďalšími legislatívnymi návrhmi, ktoré sa nevzťahujú na financie alebo na majetok. Rokovací poriadok Senátu vyžaduje, aby sa snemovňa každý pracovný deň (Iegislative day) na záver dopoludňajšej práce zaoberala svojim ďalším pracovným programom. Ako pracovný deň Senátu sa pritom označuje časové ohraníčenie medzi dvoma odročeniami jeho zasadaní. Vzhl'adom na skutočnosť, že Senát ku koncu dňa zväčša prerušuje svoju prácu a neodročuje pritom svoje zasadanie, jeho pracovné dni nie sú totožné s kalendárnymi dňami. Pracovný deň Senátu tak môže trvať aj niekolko dni, týždňov alebo dokonca mesiacov. Vzhl'adom na uvedenú prax, ako aj nie príliš vel'kú ochotu senátorov preberať veci v súlade s časovým programom práce (kalendárom), veci zo senátneho kalendára prichádzajú na program rokovania pomerne zriedkavo. Pokial' sa však Senát rozhodne zaoberať sa návrhmi v súlade so svojím programom, legislatívne návrhy, voči ktorým neboli vznesené námietky, senátori prerokúvajú podl'a ich poradia. Pri diskusii k nim je každý senátor oprávnený hovoriť maximálne 5 minút k jednej otázke. Pokial' diskusia k legislatívnemu návrhu pokračuje aj po ukončeni práce Senátu s materiálmi uvedenými na programe jeho práce, prestávajú platiť časové obmedzenia pre dížku jednotlivých diskusných vystúpení. V ktorýkoľvek deň (okrem pondelka, ktorým sa začína nový pracovný deň Senátu) po ukončení dopoludňajšej činnosti Senátu môže niektorý zo senátorov so súhlasom snemovne navrhnúť rokovanie o legislatívnom návrhu aj mímo poradia, ktoré mu bolo udelené v časovom programe práce. Spravidla tak robí vodca polítíckej väčšiny v Senáte. V tomto pripade s~tiež neuplatňuje časové obmedzeníe pre dížku jednotlivých diskusných vystúpení a diskusia sa končí až na základe rozhodnutia predsedajúceho o tom, že Senát z časových dôvodov prerušuje svoju činnosť. V tom okamihu sa prerušuje diskusia o legislatívnom návrhu, ktorý sa vracia späť na svoje pôvodné miesto v časovom rozvrhu práce Senátu. Diskusiu o ňom možno rovnakým spôsobom otvoriť neskôr. Ak Senát odmietne diskutovať o legislatívnom návrhu uvedenom na programe rokovania, ešte to nemusí znamenať, že by takýto návrh nemohol byť už nikdy prijatý. Vodca politickej väčšiny po konzultácii s politickým výborom väčšinovej politickej strany v Senáte a s politickým vedením menšiny môže určiť nový termín, v ktorom by sa mal Senát s návrhom zaoberať. Pokiaľ v rámci diskusie v snemovni udelí predsedajúci slovo senátorovi, tento môže hovoriť tak dlho, ako to pokladá za vhodné. V podstate existujú iba dva dôvody na ukončenie jeho diskusného vystúpenia. Prvým je skutočnosť, že senátor povedal, čo pokladal za vhodné, a dobrovoľne uvoľní miesto niektorému zo svojich kolegov, druhým je konkrétne rozhodnutie snemovne, ktoré odníme senátorovi právo pokračovať v diskusii. Žiadny senátor pritom nesmie hovoríť viac ako dva razy k jednej prerokúvanej otázke v jednom legislatívnom dni. Diskusia v Senáte končí, keď nikto zo senátorov nemá záujem v nej ďalej pokračovať, alebo keď vstúpi do platnosti rozhodnutíe o ukončeni diskusie, ktoré prijal Senát jednomyseľne. V niektorých prípadoch sa senátori, ktorí sú v menšine a nesúhlasia s prerokúvaným opatrenim, umelo usílujú predlžovať diskusíu, aby tak zabránilí hlasovaniu alebo ho oddíalili. Takáto prax sa označuje ako "filibustering". V takomto prípade možno diskusiu uzavrieť, ak 16 senátorov podpíše návrh na jej ukončenie a trojpätinová väčšina Senátu ho bez diskusie schváli. Takýto postup sa označuje ako "clotura". V roku 1986 Senát stanovil, že po úspešnom hlasovaní o ukončení filibusteringu môže diskusia pokračovať ešte maximálne 30 hodin, pričom toto časové obdobie možno na základe opätovného súhlasu trojpätinovej väčšiny prípadne predížiť. Pokiaľ sa prijme uvedené rozhodnutie, žíadny senátor nemôže dískutovať dlhšie než jednu hodinu. Zostávajúci čas sa dáva k díspozícií vodcovi väčší novej alebo menšinovej politickej strany (títo rozhodujú o tom, komu sa ďalej prideli slovo). Po uplynuti stanovenej časovej lehoty sa Senát môže ešte zaoberať niektorýmí zmenami prerokúvaného návrhu, no potom musí už nasledovať hlasovaníe o celom návrhu. V rámci diskusíe v Senáte možno kedykoľvek navrhnúť zmeny k prerokúvanému opatreniu. Zmeny, ktoré sa týkajú prípadných dodatkov navrhnutých niektorým zo stálych výborov, ktorý sa už opatrením zaoberal, sa však vždy prerokúvaj ú osobitne. Dodatky, ktoré predkladajú jednotliví senátori, sa pritom nemusia bezprostredne vzťahovať na obsah prerokúvaného opatrenia. Toto neplatí pri diskusii o všeobecných schvaľovacích návrhoch, ktoré iniciovala Snemovňa reprezentantov. Na základe rokovacieho poriadku Senátu je za určitých okolností možné navrhnúť aj dodatok, ktorý obsahuje podstatnú zmenu legislatívneho návrhu obsahujúceho všeobecné zmocnenie (rider). Vtedy sa však vyžaduje, aby Senát najprv dvojtretinovou väčšínou svojich členov súhlasil s návrhom na jeho prerokúvanie, a tiež, aby senátori dostali k dispozicii znenie návrhu najmenej 24 hodín pred rokovaním o jeho obsahu. Diskusia k takémuto návrhu nesmie minímálne 3 hodiny odbočiť od jeho obsahu. Po konečnom hlasovaní o všetkých dodatkoch je legislatívny návrh pripravený na tretie čitanie a záverečné hlasovanie. Tretie čítanie prebieha zväčša iba formou prečítania názvu právneho predpisu, no pokíaľ o to niektorý zo senátorov požiada, možno prečítať aj celý text legislatívneho návrhu. Po tomto nariaďuje predsedajúci záverečné hlasovanie, ktoré sa zväčša koná formou ústnej odpovede prítomných senátorov (viva voce). Na základe požiadavky jednej pätiny prítomných senátorov môže však nariadiť aj hlasovanie modifikovanou ústnou odpoveďou (yea-andnay). Na prijatie návrhu sa vyžaduje súhlas väčšiny prítomných. Predtým ako sa prijaté opatrenie vráti do Snemovne reprezentantov (pokiaľ došlo v návrhu, ktorý predložila Senátu k zmene), alebo predtým ako sa v Senáte oficiálne zaprotokoluje (pokiaľ sa Senát zaoberá legislatívnym návrhom ako prvý), senátor, ktorý hlasoval za jeho prijatie, alebo sa zdržal hlasovania, môže podať návrh, aby snemovňa v priebehu 2 dní zvážila svoje rozhodnutie. Pokiaľ Senát schválil legislatívny návrh bežným hlasovaním (nie podla mien), môže návrh na jeho zváženie podať ktorýkoľvek senátor. Takýto návrh však Senát zvyčajne odmieta, čo predstavuje konečné rozhodnutie v danej otázke. Pokiaľ by sa predsa schválil návrh na opätovné zváženie hlasovania, môže Senát v jeho rámci svoje pôvodné rozhodnutie buď potvrdiť, alebo ho aj zmeniť. Zaprotokolovaný originál legislatívneho návrhu Snemovne reprezentantov spolu so zaprotokolovanými dodatkami, ktoré k nemu prijal Senát (pokiaľ tak urobil), sa spolu so sprievodnou správou Senátu vracajú do Snemovne reprezentantov. Pokiaľ Senát prijal dodatky k legislatívnemu návrhu snemovne, vo svojej správe ju žiada o vyslovenie súhlasu s ich obsahom. Podrobnejšie k problematike procesných postupov v Senáte pozri napr. Dokument Senátu č. 97-20 z druhého zasadania 97. Kongresu a prácu Zákonodarný proces (Enactment of a Law) od Roberta B. Dovea. ===Práca s pozmeneným legislatívnym návrhom=== Legislatívne materiály, ktoré Senát určitým spôsobom modifikoval, sa pri svojom návrate do Snemovne reprezentantov dostávajú do rúk jej speakera. Pokiaľ sú zásahy Senátu malé a nekontroverzné, predseda stáleho výboru, ktorý sa návrhom pôvodne zaoberal, alebo aj ktorýkoľvek jeho člen môže na základe zmocnenia výboru požiadať snemovňu o jednomyseľný súhlas s ich obsahom. Robí sa to tým spôsobom, že požiada speakera o vydanie návrhu a snemovňu o vyslovenie súhlasu s uvedenými zmenami. Pokiaľ speaker takýto návrh vydá, hlavný úradník snemovne prečíta v pléne iba názov legislatívneho návrhu a obsah tých dodatkov, ktoré k nemu prijal Senát. Ak vočí týmto zmenám žiadny reprezentant nevznesie námietku, Snemovňa spravidla jednomyseľne vysloví súhlas s ich obsahom. V tomto okamihu sa legislatívny predpis stáva pripraveným na zaprotokolovanie a odoslanie prezidentovi USA. Ak sa však v snemovni nepodarí dosiahnuť požadovaný jednomyseľný súhlas s predloženými zmenami, musí sa nimi ďalej podrobnejšie zaoberať. Pri legislatívnych návrhoch, ktoré obligatórne neprechádzajú Výborom celej snemovne, sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny kvóra snemovne. Ak legislatívny návrh pri svojom vzniku v snemovni obligatórne prechádzal Výborom celej snemovne, môže o jeho vydanie na opätovné prerokovanie požiadať iba tento orgán. Ak zmeny, ktoré k predloženému legislatívnemu návrhu prijal Senát, sú natolko významné alebo sporné, že snemovňa s nimi nemôže súhlasiť, môže na základe jednomysel'ného súhlasu navrhnúť, aby sa v spolupráci so Senátom utvoril osobitný Dohodovací výbor, ktorého úlohou bude ostrániť existujúce rozpory. Pokiaľ však čo len jeden reprezentant nesúhlasí s takýmto návrhom, môže výzvu na utvorenie Dohodovacieho výboru prijať svojou osobitnou rezolúciou Výbor pre stanovy. Aj potom je však speaker povinný udelíť slovo poverenému členovi stáleho výboru snemovne, ktorý sa legislativnym návrhom pôvodne zaoberal, aby vyjadril nesúhlas s dodatkami a podporil požiadavku na utvorenie Dohodovacieho výboru. Po schválení návrhu speaker menuje členov Dohodovacieho výboru za Snemovňu reprezentantov a informuje o tom Senát. Vačšina z menovaných členov musi v súlade s inštrukciami speakera podporovať stanovisko Snemovne reprezentantov k legislativnemu návrhu. Speaker pritom určuje člena, ktorý je priamo zodpovedný za celý legislativny návrh, a ďalších, ktorí budú presadzovať jeho rozhodujúce časti v tom znení, v akom ich prijala snemovňa. Pri tomto výbere speaker zvyčajne akceptuje odporúčania predsedu výboru snemovne, ktorý sa legislativnym návrhom zaoberal, a reprezentantov snemovne menuje zväčša z jeho členov. Počet členov Dohodovacieho výboru zo Snemovne reprezentantov určuje speaker, pričom pomer zástupcov väčšinovej a menšinovej politickej strany zväčša zodpovedá pomeru ich zvolených zástupcov v celej snemovni. Pri prerokúvaní niektorých významnejších legislatívnych návrhov však môže byť počet zástupcov väčšinovej politickej strany o niečo vyšší. Reprezentácia oboch politických strán je významným prvkom, ktorý možno nájsť v celom našom parlamentnom systéme. Vzhľadom na významné právomoci Dohodovacieho výboru sa pripisuje osobitný význam práve jeho zloženiu. Pokiaľ Senát súhlasí so žiadosťou o dohodovacie konanie, jeho predsedajúci menuje na základe jednomyseľného súhlasu senátorov, členov Dohodovacieho výboru z tejto komory. Aj zástupcovia Senátu reprezentujú obe politické strany, ktoré sú v ňom zastúpené. Počet členov Dohodovacieho výboru zo Snemovne reprezentantov a Senátu pritom nemusí byť rovnaký. Dohodovací výbor sa niekedy označuje aj ako "tretia komora Kongresu". Požiadavku na dohodovacie konanie môže vzniesť iba tá komora Kongresu, v ktorej sa nachádzajú oficiálne podklady k legislatívnemu návrhu, o ktorom by sa malo rokovať. Pokiaľ Senát dospeje k názoru, že snemovňa nebude mať zásadnejšie námietky voči dodatkom, ktoré prijal k jej legislativnemu návrhu, môže požiadať o zavedenie dohodovacieho konania ešte skôr, ako vráti legislatívne materiály do snemovne. Tým, že Senát určí svojich zástupcov do Dohodovacíeho výboru ešte skôr, ako vráti legislatívne materiály do snemovne, môže tento proces urýchliť o niekol'ko dní. Rozhodnutie o tom, ktorá komora požiada o zavedenie dohodovacieho konania, však z procesných dôvodov nie je úplne bezvýznamné. Komora, ktorá podá takýto návrh, totiž prerokúva správu Dohodovacieho výboru až ako druhá, čo jej umožní povedať konečné slovo v prerokúvanej legislatívnej otázke. Napriek skutočnosti, že zástupcovia oboch komôr pracujú v jednom spoločnom Dohodovacom výbore, v podstate ide o dve oddelené skupiny zástupcov oboch snemovni. Každá z nich rozhoduje na základe hlasovania svojich členov a riadi sa pritom rozhodnutím väčšiny. Preto ani nie je nevyhnutné, aby obe skupiny mali rovnaký počet členov. Pri svojej činnosti sa členovia Dohodovacieho výboru môžu zaoberať iba tými časťami legislatívneho návrhu, na ktorých sa obe komory Kongresu nevedia dohodnúť, a nesmú vyradiť alebo zmeniť tie časti, voči ktorým Senát nevzniesol námietky. Takisto nie sú oprávnení vkladať do návrhu nový text, ktorý sa bezprostredne nevzťahuje na obsah existujúcich rozporov. V miestach, kde sa zmena legíslativneho návrhu, ktorú schválil Senát, dotýka určitého počtu alebo množstva, môžu členovia Dohodovacieho výboru diskutovať iba o takom počte alebo čislach, ktoré sa nachádzajú medzi návrhom Snemovne reprezentantov a Senátu. Nie sú teda oprávnení navrhovať ani väčší, ani menší počet alebo číslo, než pôvodne navrhovala niektorá z komôr Kongresu. Ani jedna z komôr parlamentu tiež nemôže samostatne zmocniť svojich zástupcov v Dohodovacom výbore, aby odporučili takú zmenu v legíslativnom návrhu, na ktorej sa obe komory už zhodlí. Môžu tak však urobiť spoločne, pokiaľ každá komora prijme väčšinou svojích hlasov zodpovedajúcu súhlasnú rezolúciu. Pokiaľ Dohodovací výbor rieši problém vzťahujúcí sa na dodatok, ktorý nahradil časť pôvodne vypracovaného legislatívneho textu, môžu členovia zo Snemovne reprezentantov navrhnúť iba také zmeny, ktoré sa svojím obsahom nedotknú podstaty existujúceho sporu. Ich stanoviská sa v žiadnom pripade nesmú dotýkať oblastí, vecí alebo otázok, na prerokúvanie ktorých nedostali zmocnenie od svojej snemovne. Bez osobitného zmocnenía Snemovne reprezentantov nemôžu jej zástupcovía v Dohodovacom výbore súhlasiť so žiadnym dodatkom Senátu k jej legislatívnemu návrhu, ktorý obsahuje určité všeobecné zmocnenie, alebo ktorým sa schvaľujú určité finančné prostriedky a ktorý svojim obsahom porušuje obsah jej rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok Snemovne reprezentantov požaduje, aby schôdze Dohodovacieho výboru boli verejné. Neverejná schôdza sa koná v pripadoch, keď o tom rozhodne snemovňa väčšinou kvóra pri hlasovaní podľa mien na verejnom zasadaní. Pri čítaní správy o činnosti Dohodovacieho výboru v snemovni sa preto môže tiež vzniesť námietka, že schôdze Dohodovacieho výboru neboli uzavreté pre verejnosť, a to aj napriek tomu, že snemovňa sa na tom uzniesla. Pokiaľ sa táto námietka potvrdí, snemovňa odmietne správu ako celok a požiada o nové dohodovacie konanie. Členovia Dohodovacieho výboru môžu pri svojich odporúčajúcich stanoviskách pre komory, ktoré ich nominovali, použiť niektorú z nasledujúcich štyroch možností: (1) Senát sa vzdáva všetkých (niektorých) zmien, ktoré prijal k predloženému legislatívnemu návrhu. (2) Snemovňa reprezentantov sa vzdáva svojho nesúhlasu voči všetkým (iba niektorým) zmenám, ktoré predložil Senát. (3) Snemovňa reprezentantov vyslovuje svoj súhlas so všetkými (iba niektorými) zmenami, ktoré predložil Senát. (4) Snemovňa reprezentantov sa vzdáva všetkých svojich návrhov (iba niektorých), ktoré sa vzťahujú na zmeny, ktoré predložil Senát. Výsledok práce Dohodovacieho výboru je vo viacerých prípadoch kompromisom, vyplývajúcim z osobitných pokynov, ktoré dostal i jeho členovia od vlastných snemovní. Záverečná správa, ktorú predkladá tento orgán obom komorám Kongresu, preto často predstavuje súhrn rôznych odporúčaní, zodpovedajúcich rôznemu charakteru prijatých zmien legislatívneho návrhu v oboch snemovniach. V prípade, že sa členom Dohodovacieho výboru nepodarí nájsť pri konkrétnych legislatívnych ustanoveniach potrebný kompromis, informujú o tom svoje snemovne. O týchto veciach sa neskôr rokuje osobitne. Takýto čiastočný nesúhlas je však značne nepraktícký, nakoľko v tomto prípade môže Senát odmietnuť, s výnímkou úvodnej klauzuly, celý text prerokúvaného legislatívneho návrhu a predložiť vlastný návrh, ktorý sa potom procesne pokladá za jeho jediný dodatok. Pokiaľ sa v rámci dohodovacieho konania nepodarí zjednotiť stanoviská oboch komôr, zúčastnení členovia ich o tom oficiálne informujú a legislativny proces sa ocitá opätovne vo fáze, v ktorej sa nachádzal v čase, keď druhá komora vrátila legislatívny návrh so svojimi pripomienkami do komory, z ktorej pôvodne vzišiel. V uvedenom pripade sa spravidla opakuje už uvedený postup s tým, že komory môžu nominovať iných členov Dohodovacieho výboru a dávajú im spravidla aj odlišné inštrukcie. Ak nominovani členovia Dohodovacieho výboru nie sú schopni do 20 dni od začiatku svojej práce predložiť správu o svojej činnosti, rokovací poriadok snemovne umožnuje, aby buď dostali nové pokyny, alebo aby ich snemovňa v prednostnom konani odvolala a nahradila inými zástupcami. Návrh na odvolanie, menovanie alebo novú inštruktáž členov Dohodovacieho výboru má prednosť pred ostatnými návrhmi, aj pokiaľ títo nedokázali predložiť správu o svojej činnosti do 36 hodin po svojom menovani, v priebehu posledných 6 dní zasadania snemovne. Pokiaľ členovia Dohodovacieho výboru z oboch snemovni v oddelenom hlasovani väčšinou hlasov vyslovia súhlas s dosiah nutou dohodou (alebo potvrdia, že sa zhodujú v zásadných veciach), sformulujú svoje odporúčania v osobitnej správe, ktorá sa odovzdáva v dvoch exemplároch. Túto správu musí podpisať väčšina členov Dohodovacieho výboru z oboch snemovni. Pri záverečnej správe Dohodovacieho výboru sa nezverejňuje menši nové stanovisko. Správa Dohodovacieho výboru sa rozmnoži v oboch komorách a pripája sa k nej obsiahla dôvodová správa. Na jej vypracovani sa podieľajú členovia Dohodovacieho výboru z oboch komôr. Dôvodová správa musí podrobne a dostatočne zreteľne informovať obe komory Kongresu o obsahu všetkých navrhovaných riešení, aj o ich účinkoch na prerokúvaný legislatívny návrh. Zaprotokolovaný legislativny návrh spolu s dodatkami a jednou kópiou správy Dohodovacieho výboru sa dostáva najprv do tej komory Kongresu, ktorá súhlasila s návrhom na vyvolanie dohodovacieho konania. Táto prijíma k návrhu Dohodovacieho výboru stanovisko ako prvá. V pléne Senátu je možné predložiť správu Dohodovacieho výboru do diskusie vždy, okrem pripadov, keď sa táto komora zaoberá pri pravou vlastného programu, prerokúva poriadkový návrh, návrh na odročenie svojho zasadania, alebo ak hlasuje alebo zvoláva kvórum. Pokiaľ niektorý zo senátorov podá návrh na prerokovanie správy Dohodovacieho výboru, o tomto návrhu sa musí hlasovať bezodkladne a bez predchádzajúcej diskusie. K správe Dohodovacieho výboru nemožno v žiadnej snemovni navrhovať dodatky a musí sa schvál iť alebo odmietnuť ako celok. Pokiaľ je na diskusiu o takejto správe vymedzený určitý čas, musí sa rovnako spravodlivo rozdeliť medzi zástupcov väčšinovej i menšinovej politickej strany. Ak sa Senát zaoberá takouto správou ako prvý a väčšina jeho členov nepodpori jej prijatie, možno správu vrátiť senátorom, ktorí sa zúčastňovali na práci Dohodovacieho výboru. Pokiaľ Senát vyjadri s predloženou správou súhlas, práca senátorov v Dohodovacom výbore sa vyhlási za ukončenú. Všetky legislatívne dokumenty sa následne zasielajú do Snemovne reprezentantov a pripája sa k nim správa, ktorá informuje o rozhodnuti Senátu. Správa Senátu nesmie obsahovať žiadne návrhy, ktoré išli nad rámec už existujúcich rozdielov v ustanoveniach legislatívneho návrhu, ktorý prijali obe komory Kongresu. Akékoľvek porušenie tohto pravidla má za následok opakovanie dohodovacieho konania. V pléne Snemovne reprezentantov sa môže diskutovať o správe Dohodovacieho výboru kedykoľvek, pokiaľ sa táto komora nezaoberá vlastným programom, nezvoláva prezentáciu reprezentantov, alebo sa rozhodla ukončiť svoju prácu. Správou sa musí zaoberať celá snemovňa a nemožno ju zaslať Výboru celej snemovne. To plati aj v prípade, že správa obsahuje vecí, ktoré prí prerokúvaní legislativneho návrhu patria do kompetencie tohto orgánu. Správu Dohodovacieho výboru však nemožno v snemovni prerokúvať, pokiaľ reprezentantom nebola predložená zároveň aj podrobná dôvodová správa. Snemovňa nemôže začať rokovať o (1) správe Dohodovacieho výboru alebo (2) dodatku, ktorý predložil Senát k opatreniu prijatému Dohodovacím výborom vo veci, v ktorej sa nepodarilo dosiahnuť zhodné stanovisko, skôr ako na tretí deň po tom, ako sa správa Dohodovacieho výboru spolu s príslušnou dôvodovou správou dostala do snemovne (soboty, nedele a sviatky sa nerátajú) a táto nebola v ten istý deň zverejnená aj v kongresovom spravodajcovi. Toto ustanovenie sa neuplatňuje počas posledných 6 dni, v ktorých zasadá snemovňa. Všetky materiály musia byť pritom k dispozicii reprezentantom najmenej 2 hodiny pred začiatkom diskusie okrem pripadov, keď o ňu požiada Výbor pre stanovy Snemovne reprezentantov. Čas, ktorý je v snemovni vyhradený na diskusiu o správe Dohodovacieho výboru, sa rozdel'uje medzi členov väčšinovej a menšinovej politickej strany rovnakým dielom. Pokiaľ obe politické strany súhlasia s predloženou správou, pridel'uje sa jedna tretina takto vyhradeného času pre členov, ktori nesúhlasia s jej obsahom bez ohl'adu na ich politickú príslušnosť. Ak snemovňa nesúhlasi s obsahom správy Dohodovacieho výboru, ktorú už predtým schválil Senát, táto sa už nemôže vrátiť do výboru na opätovné prerokovanie, nakol'ko Senát po tom, ako schváli jej obsah, odvoláva svojich zástupcov z tohto orgánu. Pokial' sa v Snemovni reprezentantov začalo diskutovať o správe Dohodovacieho výboru a jej súčasťou sú ustanovenia, ktorých iniciovanie vo forme dodatkov legislativneho návrhu nepripúšťajú jej procesné pravidlá vzhl'adom na to, že bezprostredne nesúvisia s jeho obsahom, ktorýkol'vek reprezentant môže na to poukázať formou procesnej otázky. Reprezentanti tak môžu robiť kedykol'vek po oficiálnom zverejneni správy v snemovni alebo po tom, ako sa ňou snemovňa začala zaoberať. Takéto ustanovenia môžu byť pritom súčasťou: (1) dodatku, ktorý schválil Senát (nahradil ním niektoré ustanovenie legislatívneho návrhu schválené v snemovni) a s ktorého znením úplne alebo s výhradami vyjadril súhlas Dohodovací výbor, alebo (2) nového znenia časti legislatívneho návrhu, ktoré sformuloval priamo Dohodovací výbor. Procesnou otázkou možno napadnúť v snemovni aj také ustanovenia správy Dohodovacieho výboru, ktoré boli súčasťou legislatívneho návrhu Senátu, no s ktorých obsahom Snemovňa reprezentantov nevyjadrila svoj súhlas. Pokiaľ snemovňa väčšinou hlasov kvóra súhlasí s obsahom podanej procesnej námietky, môže predsedajúci podať prednostný návrh, aby snemovňa takéto ustanovenie odmietla. Na diskusiu k takémuto návrhu sa vyhradí 40 minút a tento časový úsek sa rozdeli rovnako medzi jeho zástancov a oponentov. Bez ohl'adu na výsledok hlasovania o takomto prednostnom návrhu možno v priebehu diskusie v snemovni podávať ďalšie procesné námietky aj k iným ustanoveniam správy Dohodovacieho výboru. Pokial' snemovňa, na základe podanej procesnej námietky, odmietne niektoré z ustanovení predloženej správy, musi riešiť otázku, či (1) bude súhlasiť s textom dodatku aj bez časti, ktorú už odmietla, alebo (2) bude trvať na vlastnom pôvodnom zneni legislatívneho dodatku. Ak snemovňa neschváli návrhy na vypustenie určitých ustanovení zo správy Dohodovacieho výboru a uplynul čas vyhradený na diskusiu, hlasuje o správe Dohodovacieho výboru ako o celku. Podobne postupuje snemovňa aj v pripade, že Senát navrhne taký dodatok k legislatívnemu opatreniu, ktorý bezprostredne nesúvisi s jeho obsahom a ktorého schválenie by bolo v rozpore s jej procesnými pravidlami, a (1) s takýmto návrhom nesúhlasil Dohodovací výbor, alebo (2) nesúhlas prejavila celá snemovňa pri rokovaní o predloženej správe Dohodovacieho výboru. Keď Snemovňa reprezentantov prijme správu Dohodovacieho výboru ako celok, môže ešte osobitne hlasovať o jednotlivých sporných dodatkoch, ktoré boli vypracované v Senáte. Na ich prípadné prijatie sa vyžaduje súhlas väčšiny kvóra. V rámci uvedeného postupu je Senát stále oprávnený kedykol'vek ustúpiť od svojich dodatkov (všetkých alebo iba niektorých), alebo rozhodnúť o tom, že o niektorých z nich sa bude konať ďalšie dohodovacie konanie. Pokial' sa v takomto prípade snemovňa nestotožní s dodatkami, na ktorých prijati trvá Senát, o týchto sa musí konať nové dohodovacie konanie. V priebehu celého dohodovacieho konania sa venuje mimoriadna starostlivosť úschove originálu legislatívneho návrhu a ďalším súvisiacim materiálom, nakolko návrhom sa môže zaoberať iba ten orgán, ktorý má k dispozícii všetky originálne dokumenty. To sa vzťahuje aj na vyvolanie dohodovacieho konania, ktoré môže tiež iníciovať iba snemovňa, v ktorej sa nachádza originállegislativneho návrhu. Tento postupuje v rámci dohodovacieho konania snemovni, od ktorej sa očakáva súhlas s dohodovacím konaním, a cez zmocnencov oboch komôr ďalej do Dohodovacieho výboru. Po ukončeni dohodovacieho konania sa originállegislativneho návrhu spolu so zapracovanými pripomienkami vracia do tej snemovne, ktorá súhlasila s vyvolanim dohodovacieho konania. Keď sa snemovňa vyjadrí k obsahu jeho výsledkov, legislativne materiály sa presúvajú do snemovne, ktorá ho iniciovala na rozhodujúce vyjadrenie. Po ukončeni práce v Dohodovacom výbore dostávajú zástupcovia oboch snemovni jeden výtlačok záverečnej správy, ktorú podpísala väčšina členov za každú snemovňu. Správu pre Snemovňu reprezentantov pritom podpisujú najprv jej zástupcovia a správu pre Senát zmocnení senátori. Legislatívny návrh sa nemôže stať zákonom, ak s jeho rovnakým znením nesúhlasia obe snemovne Kongresu. Po tom, ako obe snemovne vyjadria svoj súhlas s takýmto legislativnym návrhom, všetky pôvodné dokumenty súvisiace s jeho pripravou sa sústredia na zaprotokolovanie do rúk osobitného úradnika v tej snemovni, ktorá navrhla prijatie legislatívneho návrhu. ===Návrh vychádzajúci zo Senátu=== v predchádzajúcich kapitolách sme opisovali priebeh legislatívneho procesu, ktorý bol iniciovaný v Snemovni reprezentantov. Pokíal' bol však legislativny návrh iniciovaný v Senáte, legislativny proces postupuje práve opačne. Ak Senát schváli legislatívny návrh ako prvý, následne sa presúva na diskusiu a schválenie do Snemovne reprezentantov. Pokial' jej výbory odporučia schváliť takýto návrh a snemovňa tak urobí bez toho, aby doň prijala vlastné dodatky, možno ho zaprotokolovať (pozri kapitolu XVI 1.). Pokial' však snemovňa legislatívny návrh Senátu nejakým spôsobom zmení, tento sa vracia do Senátu, aby sa vyjadril k predloženým zmenám či dodatkom. Senát môže predložené zmeny vlastného legislatívneho návrhu akceptovať, alebo v záujme odstránenia existujúcich rozporov iniciovať dohodovacie konanie. ===Zaprotokolovanie návrhu=== Pokial' obe komory Kongresu súhlasili s rovnakým znením legislatívneho návrhu - buď bez akýchkol'vek dodatkov, alebo na základe dohodovacieho konania - tento sa zaprotokoluje a odošle prezidentovi USA. Zaprotokolovanie schváleného legislatívneho predpisu je náročnou a zložitou činnosťou. V jeho priebehu sa musia presne zohl'adniťvšetky prijaté dodatky alebo zmeny, a to bez ohl'adu na to, či ide o vyňatie, nahradenie alebo doplnenie časti legislatívneho textu. Zodpovedný úradník Snemovne reprezentantov (v prípade, že legislatívny návrh vyšiel z tejto komory Kongresu) potrebuje na správne zaprotokolovanie schváleného legislativneho návrhu originálny text návrhu, text jeho dodatkov a zmien schválených v Senáte, podpísanú správu Dohodovacieho výboru, viaceré ďalšie senátne správy a zápis zo záverečného rokovania o obsahu návrhu v Snemovni reprezentantov. Z uvedených materiálov vyhotovuje presné znenie schváleného návrhu, ktoré sa predkladá prezidentovi USA. Náročnosť tohto procesu ilustruje aj skutočnosť, že najmä ak sa konalo dohodovacie konanie, počet prijatých dodatkov sa niekedy približuje k čislu 500. Každý z nich sa pritom musi uviesť v legislatívnom návrhu na svoje presné miesto a osobitná pozornosť sa musí venovať aj umiestneniu jednotlivých interpunkčných znamienok. Zaprotokolovaný návrh sa vytlačí na pergamene, pričom dolný okraj jeho poslednej strany sa opatri pečaťou a podpisom príslušného úradníka, ktorý potvrdzuje, že legislatívny návrh bol navrhnutý v Snemovni reprezentantov (pokial' legislatívny návrh vyšíel zo Senátu, robí tak jeho tajomník). V Snemovni reprezentantov kontroluje správnosť takto pripraveného textu jej Administratívny výbor (tajomník Senátu), ktorý v prípade, že nenašiel nijaké nedostatky, potvrdi jeho správnosť na osobitnom liste. Takto pripravený návrh sa predkladá na podpis speakerovi Snemovne reprezentantov a viceprezidentovi USA. Speakerovi sa predkladá na podpis ako prvému každý legislativny návrh bez ohl'adu na to, ktorá komora iniciovala prijatie. Víceprezident, ktorý je v zmysle Ústavy predsedom senátu, podpisuje legislatívny návrh vždy ako druhý. Speaker podpisuje legislatívny návrh bez ohl'adu na to, či snemovňa zasadá, alebo nie. Viceprezident môže podpísať legislatívny návrh iba počas zasadania Senátu. Pokial' Senát nezasadá, môže ho viceprezident podpísať, iba ak ho k tomu Senát vopred osobitne zmocnil. Pokíal' speaker alebo viceprezident nemôžu z akýchkol'vek dôvodov podpísať predložený text legislatívneho návrhu, môžu tak urobiť v ich zastúpení osoby, ktoré v tom čase predsedajú komorám Kongresu. Keď text schváleného legislativneho návrhu potvrdili svojim podpisom všetci oprávnení, v súlade s Ústavou ho Administratívny výbor Snemovne reprezentantov predkladá na podpis prezidentovi USA. ===Činnosť prezidenta=== Článok 1., oddiel 7 Ústavy USA hovorí: "KAŽDÝ NÁVRH ZÁKONA, KTORÝ BOL SCHVÁLENÝ SNEMOVŇOU REPREZENTANTOV A SENÁTOM, Musí ByŤ PREDLOžENÝ SKÔR, AKO SA STANE ZÁKONOM, PREZIDENTOVI SPOJENÝCH ŠTÁTOV." Text schváleného a podpísaného legislatívneho návrhu dostáva prezident USA tým spôsobom, že úradník Administratívneho výboru (tajomnik Senátu, ak legislatívny návrh iniciovala táto komora Kongresu) ho osobne doručí poverenému zamestnancovi Bieleho domu, o čom od neho prevezme osobitné potvrdenie. Predseda Administratívneho výboru následne informuje snemovňu o odovzdani návrhu. Odovzdanie textu legislatívneho návrhu úradníkovi Bíeleho domu sa tradične pokladá za splnenie ústavnej požiadavky na predloženie návrhu prezidentovi a od toho okamihu začína plynúť aj l O-dňová lehota, ktorú má v zmysle Ústavy k dispozícii na vyjadrenie prezident USA. Biely dom zvyčajne zasiela zaprotokolované kópie textu legislatívneho návrhu najprv tým minísterstvám, u ktorých predpokladá záujem o predmet jeho právnej úpravy. V prípade potreby môžu ich právnici pomôcť prezidentovi pri formulovaní jeho stanoviska, nakoľko nemožno od prezidenta očakávať, že sa bude vyznať vo všetkých oblastiach práva. Ak prezident súhlasi s predloženým textom legislatívneho návrhu, tak ho podpiše a zvyčajne doplni aj poznámkou "schválené" a dátumom, kedy tak urobil. Najvyšší súd v tejto súvislosti vyjadril jednoznačné stanovisko, v zmysle ktorého, pokiaľ prezident podpíše text legislatívneho návrhu, treba to pokladať za jeho spolupôsobenie na príprave zákona, ktorý v zmysle Ústavy bude neskôr uvádzať do života. Legislatívny návrh sa môže v súlade s Ústavou USA stať zákonom aj bez prezidentovho podpisu, pokiaľ prezident návrh zákona nevráti Kongresu do desiatich dní (nedeľa sa do toho neráta) odo dňa, keď mu bol predložený. Legislatívny návrh sa však nestane zákonom v prípade, ak v stanovenom termine prezident nevráti návrh zákona, no zároveň Kongres odročí svoje zasadnutie. Uvedené sa označuje aj ako "vreckové veto prezidenta" (pocket veto). Informácia o tom, že prezident podpísal návrh zákona, sa zvyčajne zasiela do snemovne, ktorá ho iniciovala. Aj keď to právny poriadok osobitne nevyžaduje, táto o uvedenej skutočnosti informuje druhú snemovňu a informáciu zároveň zverejňuje aj v kongresovom spravodajcovi. Uplatnenie veta Podľa Ústavy USA, pokiaľ prezident nesúhlasí s predloženým prezidenta legislatívnym textom, tento "".vráti so svojimi námietkami tej snemovni, z ktorej návrh vyšiel. Táto snemovňa potom zahrnie prezidentove námietky do zápisu o prerokúvaní návrhu zákona a bude sa nimi zaoberať." Pri tomto je nepísaným pravidlom, že snemovňa hlasuje o legislatívnom návrhu, ktorý sa vrátil s prezidentovými pripomienkami, bezodkladne. Znamená to, že vetovaný legislatívny návrh má v snemovni privilegované postavenie a návrh na nové hlasovanie o ňom možno podať kedykoľvek. Reprezentant, ktorý podáva v snemovni návrh na takéto hlasovanie, robí tak prostredníctvom speakera vo forme osobitnej otázky nasledovného znenia: "Moja otázka znie, chce snemovňa pri svojom opätovnom zvážení návrhu zákona tento prijať aj napriek námietkám prezidenta?" Potom nasleduje zaznamenávané hlasovanie podľa mien, pri ktorom oslovení reprezentantí odpovedajú priamo "Áno" alebo "Nie". Pokiaľ kladne odpovedia menej ako dve tretiny z prítomných (na hlasovanie je potrebné kvórum), otázka neprešla a snemovni sa nepodarilo prelomiť veto prezidenta. o výsledku hlasovania snemovňa informuje Senát v osobitnej správe. Pokiaľ však najmenej dve tretiny z požadovaného kvóra reprezentantov odpovedia kladne, snemovňa prelomila veto prezidenta a do Senátu sa spolu s informáciou o výsledku hlasovania zasiela aj legislatívny návrh s písomnými námietkami prezidenta. Pri opakovanom prerokúvaní legislatívneho návrhu postupuje Senát podobne, pričom na opätovné potvrdenie návrhu sa aj v tejto komore vyžaduje dvojtretinový súhlas kvóra senátorov. Pokiaľ sa ho podarí dosiahnuť, legislatívny návrh sa stáva zákonom (statute) aj napriek prezidentovým námietkam a možno ho uverejniť v osobitnej zbierke. ===Publikovanie zákona=== Nevyhnutnou súčasťou každého všeobecne záväzného právneho predpisu je jeho publikácia. Jej účelom je zabezpečiť, aby sa s obsahom právneho predpisu mohli oboznámiť všetcí tí, ktorých správanie upravuje. Princíp spravodlivosti totiž vyžaduje, aby skôr ako občana postihne za určité konanie sankcia, bol informovaný o tom, ktoré konanie je v zmysle právneho poriadku protiprávne. To je aj zmyslom ústavného zákazu prijímať právne predpisy so spätnou účinnosťou (ex post facto Iaws). Aby sa mohli s obsahom právnych predpisov včas oboznámiť všetci občania, tieto sa v USA publikujú bezprostredne po ich prijatí. Ak prezident schváli a podpíše predložený text legislatívneho návrhu, alebo ak súhlasí, aby sa tento stal zákonom aj bez jeho podpisu, pošle jeho originál na publikáciu Archivárovi Spojených štátov. Pokiaľ obe snemovne Kongresu opätovne schvál ia legislatívny návrh potrebnou väčšinou aj napriek prezidentovým námietkam, snemovňa, ktorá hlasovala o návrhu ako druhá, pošle jeho originál Archivárovi Spojených štátov. V jeho kancelárii sa zákonu pridel'uje poradové číslo a jeho text sa paginuje do príslušného zväzku Zbierky právnych predpisov (Statutes at Large) z konkrétneho zasadania Kongresu. Verejným a súkromným zákonom sa číslo prídeľuje podľa poradia, v akom ich Kongres schvaľuje, a toto začína každým novým zasadaním Kongresu. Pre lepšiu identifikáciu právneho predpisu sa od roku 1957 uvádza pred jeho po radovým čislom aj poradové číslo Kongresu znamená to, že prvý verejný zákon, ktorý schválil l Ol. Kongres, sa označil ako Public Law 101-1 a prvý súkromný zákon, ktorý schválil l Ol. Kongres, sa označil ako Privat Law 101-1. Všetky zákony, ktoré prijal tento Kongres neskôr, obsahovali rovnaké číselné označenie. Prvé oficiálne vydanie zákona sa robi v osobitnej forme, ktorá sa označuje ako "slip law". V tejto forme sa každý právny predpis publikuje samostatne. V jeho záhlavi musi byť uvedené, či ide o verejný alebo súkromný zákon, dátum jeho prijatia a poradové číslo. Pokiaľ ide o verejný zákon, záhlavie obsahuje aj informácie o tom, pod akým číslom sa bude nachádzať v Zbierke právnych predpisov USA. Ak bol zákon prijatý aj napriek vetu prezidenta, alebo ho prezident z nejakého dôvodu nepodpísal, táto skutočnosť sa uvádza na mieste zvyčajného oznámenia o schválení právneho predpisu prezidentom. Konečné znenie prijatého zákona pripravuje Úrad federálnej zbierky (Office of the Federal Register), Národný archív (National Archives) a Správa zbierky právnych predpisov (Record Administration). Tieto orgány pripravujú k právnemu predpisu aj potrebný poznámkový aparát, dopíňajú citácie zákonov, o ktorých sa tento právny predpis zmieňuje, a ďalšie potrebné informácie. Poznámky obsahujú aj informácie o tom, kde presne v zbierke zákonov sa právny predpis bude nachádzať. Prvá oficiálna publikácia zákona obsahuje aj informácie o legislatívnom procese, ktorý predchádzal jeho príjatiu (legislatívna história), číslo správy stáleho výboru, ktorý sa zaoberal jeho návrhom v snemovni, názov stálych výborov, ktoré sa návrhom zaoberali v oboch snemovniach Kongresu, dátumy, kedy sa návrh prerokúval a schválil v oboch snemovniach, a tiež aj informáciu o tom, kde možno nájsť v kongresových záznamoch ďalšie potrebné údaje (v ktorom zväzku, z ktorého roku a pod akým dátumom). Informácie o legislatívnom procese zahŕňajú aj prezidentovu činnosť, či a ako schválil návrh, či sa návrh stal zákonom bez jeho vyjadrenia, alebo ho prezident vetoval a Kongres následne jeho veto prelomil. Pri tomto sa citujú oficiálne materiály dokumentujúce činnosť prezidenta USA (Weekly Compilation of Prezidential Documents). Kópie prvej oficiálnej publikácie zákona sa distribuujú do dokumentačných miestností oboch komôr Kongresu, kde sú prístupné pre poslancov, odborníkov i pre širokú verejnosť. Občanía ich môžu získať aj formou predplatného v osobitnej kanceláríi Tlačového úradu (Superintendent of Documents, u.s. Government Printing Office). Oddiel 113 z prvej časti zbierky platných právnych predpisov stanovuje, že prvá oficiálna publikácia zákona sa v konaní pred súdmi, tribunálmi a verejnými úradmi Spojených štátov amerických a jednotlivých štátov USA rešpektuje ako priamy dôkaz. Úrad federálnej zbierky, Národný archivaSpráva zbierky právnych predpisov zostavujú a vydávajú v osobitných zväzkoch stálu zbierku zákonov z každého zasadania Kongresu (United States Statutes at Large). Posledný zväzok zbierky zákonov z prvého zasadania 101. Kongresu mal napríklad poradové číslo 103. Každý zväzok obsahuje tiež kompletný index informácií a obsah. Od roku 1856 do roku 1876 obsahoval každý zväzok aj zoznam tých právnych predpisov, ktoré sa menili právnymi predpismi, ktoré obsahoval. Od roku 1963 do roku 1974 tvoril súčasť každého zväzku aj užitočný prehľad legislatívnej histórie právnych predpisov, ktoré obsahoval. Po tom čo sa od roku 1975 legislatívna história zaraďuje vždy na koniec každého publikovaného právneho predpisu sa od vydávania takéhoto spoločného prehľadu upustilo. Každý súčasný zväzok však obsahuje značné množstvo poznámok, ktoré sa vzťahujú na právne predpisy publikované v predchádzajúcich zväzkoch, ako aj na tie, ktoré sa nachádzajú priamo v jeho obsahu. V zmysle zákona prijatého ešte v roku 1895 majú aj tieto zväzky postavenie oficiálneho dôkazu o vydaní právnych predpisov, ktoré obsahujú, a ako také ich akceptujú všetky súdy v Spojených štátoch amerických. Stála zbierka zákonov sa zostavuje z právnych predpisov podľa chronologického poradía, ako boli prijaté v Kongrese. Pri zostavovaní stálej zbierky sa nezohľadňuje obsah právnych predpisov, ani sa nepublikuje úp/né znenie právneho predpisu, ktorý bol pripadne zmenený. Zbierka zákonov Zbierka zákonov USA obsahuje súhrn platných, všeobecne USA (United záväzných právnych predpisov, ktoré sú zoradené podľa svojho States Code) obsahu a abecedného zoznamu do 50 právnych oblastí. V zbierke zákonov sa uvádza aktuálny text právnych predpisov, zvyčajne (pokiaľ to nie je nevyhnutné) bez upozornenia na to, ktoré ich časti už boli menené. Jej účelom je poskytovať ínformácie o platných právnych predpisoch bez toho, aby čitateľ musel pátrať po ich novelách v zbierkach zákonov zostavovaných podľa jednotlivých zasadani Kongresu. Zbierku zákonov pripravuje úrad Radcu pre kontrolu právneho poriadku pôsobiaci pri Snemovni reprezentantov. Každých 6 rokov sa publikuje nová Zbierka zákonov USA a po každoročnom zasadani Kongresu sa vydávajú jej obsiahle dodatky. Dvadsaťdva z 5O-tich právnych oblasti tejto zbierky sa po určitej úprave stalo súčasťou niektorého z platných zákonov USA a dve, po spojení s inými, zanikli. Právne oblasti Zbierky zákonov, ktoré sa po svojej úprave stali súčasťou právneho poriadku, akceptujú súdne orgány ako riadny dôkaz pre existenciu určitého právneho predpisu. Je vel'mi pravdepodobné, že všetky právne oblasti tejto zbierky sa postupne prepracujú a stanú sa priamou súčasťou niektorého zo zákonov Kongresu. Uvedené umožni ich ďalšiu aktualizáciu priamo novými právnymi normami. == Licencia == * Edward F. Willet (ed): ''How our laws are made.'' United States Information Service. Vienna: Regional Program Office. [https://books.google.sk/books?id=ccpT2-s5OscC&pg=PR4&hl=sk&source=gbs_selected_pages#v=onepage&q&f=false GB] * Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná ako voľné dielo (''public domain'') v Spojených štátoch amerických (17 U.S.C. 105). * Túto pracu preložil Peter Kresák, ktorý súhlasil s použitím prekladu pod slobodnou licenciou PD-USGov. Doklad o tom je uložený v systéme [[w:Wikipédia:OTRS]] pod číslom 2007081310010124. [[Kategória:Edward F. Willett]] [[Kategória:United States Information Agency]] [[Kategória:1989]] [[Kategória:Príručky]] cpfl4hi5e5t0nkvh7tem5pev36htj4x 14 2059 3448 2007-09-07T07:40:27Z AtonX 1 ed 3448 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Willett, Edward F.]] 9r3sxtarai0bs68fnzja1y1l882g50p 14 2060 3452 2007-09-19T13:04:39Z AtonX 1 kateg 3452 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 0 2063 9075 8752 2024-02-13T01:07:38Z Danny B. 47 fix link 9075 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} == Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 30. októbra 2000 č. 402/2000 Z. z. o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko == Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: § 1 Milan Rastislav Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom samostatného česko-slovenského štátu. § 2 Na ocenenie mimoriadnych zásluh Milana Rastislava Štefánika uvedených v § 1 sa umiestni v budove Národnej rady Slovenskej republiky busta Milana Rastislava Štefánika a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie jeho krédo „Veriť, milovať, pracovať“ a zobrazí sa faksimile jeho podpisu. § 3 1) Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle je pietne miesto. 2) Návštevník Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle je povinný správať sa s úctou voči osobe Milana Rastislava Štefánika a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta. §4 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001. == Zdroj == * https://mrstefanik.sk/ [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:2000]] 4immtbl9zxh9ykjdl9jbauu6ibu0ghe 14 2065 3462 2007-10-11T06:55:39Z AtonX 1 kat 3462 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 10 2079 8097 5705 2020-06-04T10:07:33Z Danny B. 47 rekat 8097 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours"> [[Súbor:Attention niels epting.svg|48px|left|alt=|link=]] '''Upozornenie!''' Redaktorský prístup k Wikizdrojom Vám bol '''dočasne zablokovaný''' z dôvodu poškodzovania jeho integrity, ktoré nazývame [[Wikizdroje:Vandalizmus|vandalizmus]]. Ak chcete ďalej experimentovať, použite prosím [[Wikizdroje:Pieskovisko|pieskovisko]], pretože pokusy v článkoch sú obvykle rýchlo zmazané. Ak sa chcete dozvedieť o prispievaní do Wikizdrojov, pozrite sa na stránku [[Wikizdroje:Vitajte vo Wikizdrojoch|Vitajte vo Wikizdrojoch]]. </div><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Správy užívateľom|{{PAGENAME}}]] </noinclude> m5358vm6tkdvss0icjttp4yl8hxl87g 8 2090 3592 3526 2007-12-19T08:43:52Z AtonX 1 + 3592 wikitext text/x-wiki Formát je nasledovný: Berú sa do úvahy iba položky zoznamu (riadky začínajúce *). Prvý odkaz na riadku musí byť odkaz na zlý obrázok. Každý ďalší odkaz na rovnakom riadku sa považuje za výnimku, t.j. články, v ktorých sa obrázok môže vyskytnúť. * [[:Image:20030520015715!Clitoris.jpg]] * [[:Image:Ampallang Piercing.jpg]] except on [[Penis]] and [[Ampallang]] * [[:Image:Anilingus.jpg]] except on [[Anal-oral contact]] * [[:Image:Ano.jpg]] except on [[Anus]] * [[:Image:Anus.jpg]] * [[:Image:Anus 2.jpg]] except on [[Anus]] and [[Perineum]] * [[:Image:Anus m.jpg]] except on [[Anus]] * [[:Image:Anus of a model by David Shankbone.jpg]] except on [[Anus]] and [[User:DavidShankBone/BodyParts]] * [[:Image:AUTOAMPUTATE1.JPG]] on [[Gangrene]] * [[:Image:Autofellatio 2.jpg]] except on [[Autofellatio]] * [[:Image:CB3000.jpg]] except on [[Chastity belt]] * [[:Image:Chancres on the penile shaft due to a primary syphilitic infection caused by Treponema pallidum 6803 lores.jpg]] * [[:Image:Christina-piercing.jpg]] except on [[Christina piercing]] * [[:Image:Circpn.jpg]] * [[:Image:Circumcision.jpg]] * [[:Image:Circumcised glans penis.jpg]] * [[:Image:Circumcised penis - Flacid and Erect - High Res.jpg]] * [[:Image:Circumcised penis - Flacid and Erect - High Res2.jpg]] * [[:Image:Circumsised penis - Flacid and Erect - High Res.jpg]] except in [[Circumcision]] * [[:Image:Circumsised penis - Flacid and Erect - High Res2.jpg]] except in [[Penis]] * [[:Image:Circumsized penis w notations.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Cleft.jpg]] except on [[Labia majora]], [[Mons pubis]], [[Labium]], [[Cleft of venus]] and [[Labiocrural Folds]] * [[:Image:Clitoris-Vivero-Becker.jpg]] * [[:Image:Clitoris-Vivero-Becker-purp-temp.jpg]] * [[:Image:Closeup of female breast.jpg]] except on [[Breast]] * [[:Image:Cockringbeforeafter.jpg]] except [[Cock ring]] * [[:Image:CondomUse.jpg]] * [[:Image:Dcp02504.jpg]] * [[:Image:Doublepen.png]] except on [[List of sex positions]] * [[:Image:DoublePenetration.svg]] except on [[List of sex positions]] * [[:Image:DSC00110.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Ejaculation Educational Demonstration.OGG]] except on [[Ejaculation]] * [[:Image:Ejaculation Educational Demonstration Animated.GIF]] except on [[Ejaculation]] and [[Talk:Ejaculation]] * [[:Image:Ejaculation Educational Demonstration Still Frame.jpg]] except on [[Ejaculation]] * [[:Image:Erected penis.jpg]] * [[:Image:Erect penis with labels.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:ErectHumanPenis.jpg]] * [[:Image:Erection by David Shankbone.jpg]] except on [[Erection]], [[Penis]] and [[User:DavidShankBone/BodyParts]] * [[:Image:Erection partial.jpg]] * [[:Image:Fellatio.png]] except on [[Fellatio]], [[Oral sex]], [[List of sex positions]] * [[:Image:Flaccid-erect.jpg]] except on [[Erection]] and [[Circumcision]] * [[:Image:Flacid micropenis2.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Flacid and erects.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Flaccid and erect human penis.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Fordyce.jpg]] except on [[Fordyce's spot]] * [[:Image:Flushvul numbered.jpg]] * [[:Image:Flushvul zh-tw label.gif]] * [[:Image:Foreskin2.jpg]] except on [[Foreskin]], [[Talk:Foreskin]] and [[Foreskin restoration]] * [[:Image:Foto076.jpg]] * [[:Image:Frenulumpiercing.jpg]] except on [[Frenum piercing]] * [[:Image:Full erection.jpg]] * [[:Image:Giveit.jpg]] except on [[User:Darkson]] [[User talk:Addhoc]] and [[User:No more bongos]] * [[:Image:Giveit.png]] except on [[User:Darkson]] [[User talk:Dynaflow]] [[User:No more bongos]] [[User_talk:Jeffpw]] and [[User:Jeffpw]] * [[:Image:Giveit.svg]] except on [[User:Darkson]] [[User:No more bongos]] * [[:Image:Glans Penis by David Shankbone.jpg]] except on [[Glans penis]], [[Talk:Glans penis]], [[Frenulum of prepuce of penis]] and [[User:DavidShankBone/BodyParts]] * [[:Image:Hood and glans labeled.jpg]] except on [[Clitoris]] * [[:Image:Human Feces.jpg]] except on [[Feces]], [[Human feces]] * [[:Image:Human feces.jpg]] except on [[Feces]], [[Human feces]] * [[:Image:Human Fetus2.jpg]] except on [[Fetus]] * [[:Image:Human penis erect.jpg]] * [[:Image:Human penis flaccid.jpg]] * [[:Image:Human penis flaccid and erect.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:HumanVulva-NewText-PhiloViv.jpg]] except on [[Clitoral hood]], [[Clitoris]], [[Vagina]], [[Vulva]] * [[:Image:HumanVulva-NoText-PhiloVivero.jpg]] * [[:Image:HumanVulva-PolishText-PhiloVivero.png]] * [[:Image:Hypospadias erect frontview.jpg]] * [[:Image:Hypospadias erect.jpg]] except on [[Hypospadias]] * [[:Image:Hypospadias flaccid frontview.jpg]] * [[:Image:Image of frenulum.jpg]] except on [[Frenulum of prepuce of penis]] * [[:Image:IMG 0269.JPG]] except on [[Penis]], [[Prince Albert piercing]] * [[:Image:Intimpiercing Frau aeussere.jpg]] except on [[Labia piercing]] * [[:Image:Intimpiercing Frau innere.jpg]] * [[:Image:Intimpiercing Frau Klit vorhaut.jpg]] except on [[Clitoral hood piercing]], [[Vulva]] * [[:Image:Kallmann1.jpg]] except on [[Kallmann syndrome]] and [[Micropenis]] * [[:Image:Keeani Lei 5.jpg]] * [[:Image:Keeani Lei 6.jpg]] * [[:Image:Male genitalia.jpg]] * [[:Image:Male genitalia reworked.jpg]] except on [[Frenulum of prepuce of penis]] * [[:Image:Male pubic 2.jpg]] * [[:Image:Male pubic hair.JPG]] * [[:Image:Male Pubic hair.jpg]] * [[:Image:MalePenis.jpg]] * [[:Image:Mamintb.PNG]] except on [[Mammary intercourse]], [[Outercourse]] and [[Non-penetrative sex]] * [[:Image:Masturbation1a.jpg]] * [[:Image:Naisen sukupuolielimet.png]] * [[:Image:Natural pubic hair.jpg]] except on [[Pubic hair]] * [[:Image:Nipple piercings.jpg]] * [[:Image:PA und Frenulum.jpg]] * [[:Image:Pearly-penile-papules-glans.jpg]] except on [[Hirsuties papillaris genitalis]] * [[:Image:Penis1.JPG]] except on [[Penis]] and [[Human penis size]] * [[:Image:Penis anatomy.jpg]] * [[:Image:Penis corrected.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Penis ethnic.jpg]] * [[:Image:Penis flaccid penis erected.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Penis form.jpg]] * [[:Image:Penis glans anterior posterior.jpg]] * [[:Image:Penis glans foreskin.jpg]] * [[:Image:Penis optimized.jpg]] * [[:Image:Penis syphilis.png]] except on [[Syphilis]] and [[Chancre]] * [[:Image:Penis_.jpg]] except on [[Penis]] * [[:Image:Phimosis.jpg]] except on [[Phimosis]] * [[:Image:Poilspubiens.jpg]] except on [[Pubic hair]] * [[:Image:Precum.JPG]] except on [[Pre-ejaculate]] * [[:Image:Prince Albert Piercing.jpg]] except on [[Prince Albert piercing]] * [[:Image:Pubic hair.jpg]] except on [[Pubic hair]] * [[:Image:Pubic hair afric am.jpg]] except on [[Pubic hair]] * [[:Image:Schamlippen.png]] * [[:Image:Schwangerschaftsstreifen.JPG]] except on [[Breast]] * [[:Image:Scrotum by David Shankbone.jpg]] except on [[Scrotum]], [[Testicle]] and [[User:DavidShankBone/BodyParts]] * [[:Image:Semen2.jpg]] except on [[Semen]] * [[:Image:Sexuality pearl necklace small.png]] except on [[Pearl necklace (sexuality)]] * [[:Image:Skin bridge.JPG]] * [[:Image:Skin bridge 2.jpg]] except on [[Circumcision]] * [[:Image:Smegma Penis01.jpg]] * [[:Image:Smegma Penis02.jpg]] * [[:Image:SOA-Condylomata-acuminata-man.jpg]] except on [[Genital wart]] * [[:Image:SOA-Condylomata-acuminata-female.jpg]] except on [[Genital wart]] * [[:Image:SOA-Condylomata-acuminata-around-anus.jpg]] except on [[Genital wart]] * [[:Image:SOA-gonorroe-male.jpg]] except on [[Gonorrhea]] * [[:Image:SOA-Herpes-genitalis-male.jpg]] except on [[Herpes]] * [[:Image:SOA-non specific Urethritis-male.jpg]] * [[:Image:Testicles.jpg]] * [[:Image:Testicular size.jpg]] * [[:Image:The Taint by David Shankbone.jpg]] except on [[Perineum]] and [[User:DavidShankBone/BodyParts]] * [[:Image:TwilaB 0814.jpg]] * [[:Image:Two markers -- A vaginal opening -- B clitoris tip -- international usability.png]] * [[:Image:Tyler Faith 2.jpg]] except on [[Tyler Faith]] and [[Talk:Tyler Faith]] * [[:Image:TypicalHumanPenisScale.jpg]] * [[:Image:UC-smile.jpg]] * [[:Image:Uncircpn.jpg]] except on [[Circumcision]], [[Penis]] * [[:Image:Uncircumcised_Penis.jpg]] except on [[Erection]], [[Foreskin]], [[Circumcision]] and [[Penis]] * [[:Image:Urinate.jpg]] * [[:Image:Vag1.jpg]] except on [[Vagina]] * [[:Image:Vaginal syphilis (disturbing image).jpg]] except on [[Syphilis]] * [[:Image:Vulva 01.jpg]] * [[:Image:Vulva 02.jpg]] * [[:Image:Vulva 03.jpg]] * [[:Image:Vulva 04.jpg]] * [[:Image:Vulva 05.jpg]] * [[:Image:Vulva1.jpg]] * [[:Image:Vulva2beschr.jpg]] * [[:Image:VulvaDiagram-800.jpg]] * [[:Image:ErectPenis070725.jpg]] * [[:Image:Condom Usage.jpg]] * [[:Image:Penis.JPG]] oeeturnegnih597qi0mflss22pnxxq0 0 2097 7391 3539 2017-08-29T19:27:25Z Wizzard 3 7391 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Kto za pravdu horí v svätej obeti, kto za ľudstva práva život posvätí, kto nad krivdou biednych slzu vyroní, tomu moja pieseň slávou zazvoní. Keď zahrmia delá, orol zaveje, za slobodu milú kto krv vyleje, pred ohnivým drakom kto vlasť zacloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní. Kto si stojí v slove, čo priam zhŕkne svet, komu nad statočnosťou venca v nebi niet, koho dar nezvedie, hrozba neskloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní. Pán Boh šľachetnosti nebo vystavil, večné on pre podlosť peklo podpálil; kto ctí pravdy božskej božské zákony: tomu moja pieseň slávou zazvoní. </poem> [[Kategória:Karol Kuzmány]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:1848]] 54mpnymr4jfp4mp3m3i8l6djhagtvat 14 2101 6700 4036 2016-12-12T18:44:17Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6700 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Karol Kuzmány}} * {{Wikicitáty|Karol Kuzmány}} * {{Commonscat|Karol Kuzmány}} [[Kategória:Autori|Kuzmány, Karol]] h76rifucrpxwnnwdgu93kt4bcuobmbk 14 2102 3535 2007-11-20T08:35:49Z AtonX 1 kat 3535 wikitext text/x-wiki [[Kategória:19. storočie]] pfcmw08t2jd97yu3ymxpmtizbnzzp25 0 2105 8880 8614 2023-08-25T02:07:07Z Danny B. 47 typo 8880 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Žiadosti slovenského národa''' '''I.''' Slovenský národ v uhorskej vlasti preciťuje po deväťstoročnom snu ako pranárod krajiny tejto, osvedomujúc sa, že svätá zem táto a matka krajina, súc púvodisko a kolíska povestí o starodávnej sláve jeho predkov a divadlo, na ktorom otcovia jeho a hrdinovia za uhorskú korunu krev vylievali, bola do nedávna len macochou jeho, zachodiacou s ním nemilosrdne a držiacou jeho reč a národnosť na reťazach potupy potupy a zhanobenia. Ale v okamžení tomto prebudenia svojho chce národ slovenský zabudnúť na stoletia ukrivdenosti a zhanobenosti svojej, odpúšťa sebe, aj svojim ujarmateľom a nič inšie nehýbe jeho rozraduvaným srdcom ako svätý zápal lásky a horúca túžba po ubezpečení slobody, národnosti a krajiny svojej. Zato, jako pranárod a niekdajší jediný majiteľ svätej tejto zeme, prevoláva pod zástavou tohto veku rovnosti všetky národy uhorskie ku rovnosti a k bratistvu a osvedčuje sa zo svojej strany, že nechce žiadnu národnosť v Uhorskej ukrivdiť, uraziť, zmenšiť a tým menej vykoreniť, - ale aj žiada od uhorských národov, aby aj oni z ich strany takýmto uhorským vlastenectvom naplnení boli a uctením slovenskej národnosti národu slovenského priateľstva a lásky hodnými sa stali. Lebo národ slovenský ako z jednej strany nechce utláčať inie národy, tak z druhej nedozvolí, sebä do starieho jarma zapriahnuť a osvedčuje sa teraz i napotom, že slávno meno uhorskieho vlastenca žiadnemu neprisúdi tomu, ktorý nešetrí práva národnosti druhieho, pod korunou uhorskou bývajúceho národa. Následkom toho žiadame: '''II.''' Aby sa zriadiu, na základe rovnosti uhorských národov jeden všeobecný snem bratských národov, pod korunou uhorskou žijúcich, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený – a každý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať a reči národov, na sneme zákonne zastúpených, znať. Mimo tohoto krajinskieho všeobecnieho snemu národov žiadame: '''III.''' Národnie osobitnie snemy, na ktorých sa povedú rady národnie, a to síce jak národnieho, tak všeobecne krajinskieho dobra sa týkajúce, ktorým cieľom sa majú vyznačiť medze národopisnie, aby každý národ ku svojmu národniemu striedku mocne sa priťahovať mohou a smeu, a nebola prinútená menšina Maďarov vätšine slovenskej, a menšina slovenská vätšine Maďarov slúžiť a sa poddávať, a práve pre toto prísno chránenia slobuod a práv národných žiadame, '''IV.''' aby vyslancovia všetkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou vo zmyslu návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme krajinskom hovoriť a v pádu nevernosti a zrady národnej, aby pokutám, od vysielateľov ustanoviť sa majúcim, poddaní boli. Menovito národ slovenský, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má dostatočné príčiny žiadosť túto vysloviť a všemožne ju podporuvať. '''V.''' Žiadame, aby zákon ten, podľa ktorieho už teraz v tomto počiatočnom sa preporodzuvani krajiny pri rokuvaniach a výborových maďarská reč sa za reč predpisuje, a tým samým národ náš zrovna ku bezzákonnosti zákonom sa donucuje – žiadame, aby sa zákon ten hneď teraz tak premenený bou, že by sa do obecnieho verejnieho rokuvania reč materinská uviedla. Lebo svätuo slovo slobody je potupeno v tom páde, keď sa národ slovenský, nerozumejúc maďarsky, pri rokuvaniach v reči jemu nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje. Hrešiu by národ náš proti sebe a krajine, keby či presviedčau, či odporuvau uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto nezákonnosti nesmie a nemuože rozumným spuosobom žiaden slobodný národ národ druhý priviazať. Tí ale úradníci a tie pravomoci, čo doteraz násilniemu zákonu tomuto zadosť urobiť nemohli a rokuvania mestskie a vidiecke aj v národných rečach dopustili, aby za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpovedať nemuseli. '''VI.''' Žiadame dokonálno zriadenia škuol národných, a to síce ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, mešťanských, ústavov dievčenských, ústavov pre vyučovanie učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vyšších menovito: gymnaziov, lyceov, akademie, ústavu polytechnickieho a jednej univerzity. Všetky tieto ústavy majú byť založenie na základe slobodnieho vynaučovania a reč vynaučovania pre synov a dcéry národu slovenskieho nemá byť inšia než slovenská, aby na základe tomto národ slovenský si mohou vychovať synov jemu a krajine verných. '''VII.''' Žiadame, aby maďarskie stolice vo svojich školách a vyšších i nižších ústavov literárnych katedry reči slovenskej pre Maďarov a stolice slovenskie katedry reči maďarskej pre Slovákov pozakladali, aby sa tak národy tieto jeden ku druhiemu priblížili, menovito, aby Slováci Maďarov, na sneme hovoriacich maďarsky, a Maďari Slovákov, hovoriacich na sneme po slovensky, rozumieť mohli. '''VIII.''' Rovnosti národnej duchom vedení žiadame, aby sa všetko panovanie jedných národov a národností nad druhými národnosťami uhorskými z koreňa vyvrátilo, a tak žiaden národ ani v najmenšom od svojho vlastnieho ustupovať prinútení nebou. Z tohoto ohlädu žiadame, aby slovenský národ svoju národnosť svojimi farbami a zástavami označuvať smeu bez prekážky. Zástavy červeno-biele máme za slovenskie, červeno-bielo-zelenie za maďarskie, zástavy červeno-bielo-zelenie s címerom uhorským za krajinskie. A tak chceme aj vodcov gardy národnej slovenskej len Slovákov a kommando pre ňu slovenskuo. '''IX.''' Žiadame aby právo nárdnieho voliteľstva nebolo určovanuo rodom a stavom, ale duchom a právom rovnosti, a preto chceme, aby každý rodu svojmu verný, zločinstvom a výstupkami nezašpinený občan a obyvateľ uhorský, dvadcať rokov majúci, voliť, a štyriadvadcať rokov majúci vyvolený byť mohou. Odrodilí zradcovia národa, ktorí svoju materskú reč potupujú a či tajne, či zjavne proti právu, cti a slobode národa skutečnie úklady stroja, úrady verejnie zastávať nesmejú. Menovito žiadame, aby od týchto čias žiaden zradca slovenskieho národa medzi Slovákmi úradovať nemohou. Zabúdajúc na doterajšie viny odrodilstva, chceme sa ubezpečiť na budúcnosť s tým osvedčením, že zradu krve, reči a národnosti slovenskej za zradu nielen nášho národa, ale celej vlasti uhorskej považovať budeme. '''X.''' Žiadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania novín a časopisov bez kaucií, zakladania tlačiarní a kamenopisární takže bez kaucií. Ďalej slobodu úplnú schádzania a spolčovania sa ku poradám verejným o veciach obecných. Neináčej i osobnú bezpečnosť pri cestovaní, lebo s bolesťou sa sťažovať musíme, že nadobudnutá teraz ústavná sloboda skrze rozširujúci sa po krajoch našich slovenských terorizmus a neprestajnuo strašenia, vyhrážania na toľko sa potlačuje, že i verejnuo pod holým nebom rečnenia k národu sa za buričstvo pokladá. '''XI.''' Žiadame, aby sa pre uspokojenia občanov našich po dedinách, mestečkách a kopaniciach bývajúcich a od dávnych rokov na rozličnie spuosoby od rozličných ľudí utláčaných, klamaných, o hory a pasienky, o role, obecnie živnosti, kopanice, výrobiská a inie ich majetky pripravovaných, aby sa tedy pre uspokojenia týchto ukrivdených občanov odrazu takie poriadky porobili, že by oni ku svojim predešlým nepohnutým majetkom, teda ku svojim dávnym kopaniciam, pasienkam, horám, výrobiskám (atď.) mohli prísť a týmto imaním neobmedzene oni i jejich potomci podľa práva vládnuť mohli. Žiadame ďalej, aby sa v tom zmyslu a tou cestou, ktorou sa urbárski poddaní od povinností urbárskych oslobodili, aj allodiálni poddaní (ktorí sa na iných miestach majiteľmi slobodných živností, kurialistami, taxalistami, kaštelníkmi, komorníkmi, majorníkmi menujú) od poddanskej práce a povinností zbavili, hlavne tí, ktorí tridcaťšesť rokov robotízeň panskú zbývali. Takže aby sa i regalia beneficia k dobriemu obci obrátili. '''XII.''' Poneváč slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Príbelcach, do ťažkieho väzenia v Šahách, zatvorení sa preto, že ľud slovenský v Príbelcach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho slobuod povzbudzovali – z tej príčiny žiadame, aby títo, len preto, nevinní väzňovia a zástupcovia i rozširovatelia občianskej slobody čím skuor na slobodu vypustení boli. '''XIII.''' Vediac to, že v susednom kraji Haliči (Galícii), takže pod berlou rakúskou s nami súcom, bratinskieho rodu Poliaci slobody, ktoré my požívame, ešte nedosiahli – preto, že im velkie prekážky nešťastná byrokracia v cestu klásť neprestáva – žiadame, aby všetky národy, pod uhorskou korunou súce, úradnými svojimi cestami mocný spolucitnosti kresťanskej a ľudskej hlas vyniesli a u Jeho Jasnosti nášho kráľa a pána vo Viedni o to prosebne nastojili, aby už konečne nešťastniemu národu tomuto spravedlivosť a milosť nastala. '''XIV.''' Slovenský národ kladie výmienku svojho štestia a ubezpečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravodlivých žiadostí vyslovujúc predkom svoju úctu, vďaku a dúveru jako ku slávnemu Ministerstvu, tak jak ku všetkým občanom uhorským, ktorí tieto žiadosti podporovať budú. Naproti tomu v odkladaní alebo obchádzaní týchto našich žiadostí vidieť budeme odsudzovanie národa nášho ku bývalej slepote a služobnosti. ''Liptovský Mikuláš, 10. mája 1848'' {{Wikipédia|Žiadosti slovenského národa}} [[Kategória:1848]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] ptn4m240ej00xb2o0ye3b4bbbp07tmz 0 2145 7310 4551 2017-08-29T18:35:02Z Wizzard 3 7310 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Vo Zvolene zvony zvonia, za Zvolenom Branka honia: honia, honia durným honom po doline hore Hronom. „Prečože to, Branko, prečo: či si im zavinil niečo?“ — „Majú oni do mňa vinu, ale ja mám do nich inú. Bulo dobre — ale dávno: žil na svete Slovák slávno; oj, žil si on vo slobode, ako ryba v tichej vode. Cudzí, zbojom na nás padol, o vlasť našu nás okradol; došliapal nám naše práva, zašla rodu nášho sláva. Idú roky zo sta do sta, zem cudzinou nám zarostá; kto slovenskej pravde žije, pekelná ho krivda bije. A ja neraz v ťažkom bôli stál som na vysokej holi: stál som nad tým pekným krajom medzi Tatrou a Dunajom. To zem, dedom mojim vzatá, to vlasť a mať moja svatá: a ja sirotou tu stojím a vo svojom nie som svojím. — I plakali moje oči, že môj ľud mi je v otroči: i čakal som — ale darmo, kto by zlomil naše jarmo.“ A v Bystrici zvony zvonia, za Bystricou Branka honia: honia, honia durným honom po doline hore Hronom. „Hojže, Branko! Nože ty mne — nože povedz mi úprimne: či sa ti krv nebúrila, keď ti krivda pravdu bila?“ — „Hoj, búrila sa krv moja a hnala ma ta do boja: hnala ti ma ona, hnala, ta na hory, ta na bralá. A od Matry až na Tatry zasvietili moje vatry: kto ich videl, vedel, čo je, a poberal sa do zbroje. A z hôr a brál junač smelá, šabľu v pästi, vdol udrela. Deti slovenského rodu leteli v boj za slobodu. — Skvitli dobrí ako kvieťa, ked ho jarné dni osvieťa: zlí padali omarení, ako lísťa v čas jeseni. Bulo dobre — lež za málo; — Ako Boh dal, tak sa stalo. — Ľud môj, junač moja padla a nádeja tvoja zvädla. Zvädla — ale sa zotaví, a vykvitne kvetom slávy: dozrú raz i tvoje časy, príde víťaz, čo ťa spasí.“ A na Brezne zvony zvonia, a za Breznom Branka honia: honia, honia, durným honom, po doline hore Hronom. A tamhore vyše mesta zarúbaná mocne cesta: bude ti tam, Branko, beda: tá záruba diaľ ti nedá. — A zlí zlé si našli rady: postávali poza klady, i padli naň zhora, zdola, ako vrany na sokola. Strelami ho postrieľali, šabľami ho porúbali, lež kým Branko hlavu sklonil, dvanástim on hlavy zronil. — „Hojže, bože! staň do súdu, prislúž pravdu môjmu ľudu: mňa zabila podlá zrada, slnko moje už zapadá. Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som: to jediná moja vina, a okrem tej žiadna iná. A vy, bratia, tak urobte, berte šable, jamu kopte: jamu kopte dohlboka, hrob mi sypte dovysoka. Na hrob kameň mi vyvýšte, moje meno doň mi vpíšte: nech vie, kto sa naň podíva, že tam Branko odpočíva.“ </poem> [[Kategória:Samo Chalupka]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:1868]] saxp087unqhgga0mesc13c766tcrki2 14 2148 3608 2008-01-24T16:49:02Z Palica 12 Nová stránka: [[Kategória:Piesne]] 3608 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Piesne]] o22uwlgimitbq9yrne10ws25mvi7i9s 0 2149 8549 7159 2022-08-08T06:07:46Z Danny B. 47 úpravy podle různých zdrojů; oprava kódu 8549 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> [:A čo koho do toho, že ja Marku ľúbim,:] [:a ja svojej Mariške pantofličky kúpim.:] [:Pantofličky z hodvábu a čižmičky z kozla,:] [:keď mi pôjde po vínko, aby sa nepotkla.:] [:Ej, aby sa nepotkla, vínko nerozliala,:] [:lebo by ju mamička za to veľmi kliala.:] </poem> [[Kategória:Ľudové piesne]] 15vqol3e5g4c892hx8gs208ekz40pa2 0 2150 8531 7158 2022-07-31T16:07:47Z Danny B. 47 úpravy a doplnění podle různých zdrojů (potřebuje sjednotit přepis); oprava kódu 8531 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> A čija to chyža, stojit na dolini, či je to divčatko šyje na mašyni, či je to divčatko šyje na mašyni. Mašyna čerkoče a divčatko plače, vernij sja mi vernij, mij milyj kozače, vernij sja mi vernij, mij milyj kozače. Nevernus nevernus, bo nemam ku komu, zochabyv ja divča a sam neznam komu, zochabyv ja divča a sam neznam komu. Jak my sja ľubili suchy verby cvili, jak my perestali zeleny zivjali, jak my perestali zeleny zivjali. Jak my sja ľubili, rybko moja rybko, teper sja na tebe posmotryti brytko, teper sja na tebe posmotryti brytko. A čija to chyža, stojit na dolini, či je to divčatko šyje na mašyni, či je to divčatko šyje na mašyni. A ja tebe ľubyl, ta budu ľubyty, vernu sa ku Tobi, kid budeš prosyty, vernu sa ku Tobi, kid budeš prosyty. Ne budu prosyty, durňom treba byty, tu mam vecej chlopciv, budut ňja ľubyty, tu mam vecej chlopciv, budut ňja ľubyty. </poem> [[Kategória:Ľudové piesne]] n55zg4kh2i3oorp8u1rbsph7ja3laz0 0 2151 8550 7160 2022-08-15T11:07:48Z Danny B. 47 úprava formátování 8550 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> [:Ach, mamičko, mamko, šerco še mi zamklo.:] [:Idzce po milého, idzce po milého, hej, má kľúčik od neho.:] [:Ach, mamičko, mamko, hej, muj šivi holubec.:] [:Vy me vychovali, vy me vychovali, hej, ale mac ho budze.:] [:Vy me vychovali, hej, od malej malosci,:] [:ale mac ho budze, ale mac ho budze, hej, mamko do starosci.:] </poem> [[Kategória:Ľudové piesne]] rmwmqwzi68yrcd5vlni4n1i613caitj 14 2154 3621 2008-01-31T14:05:28Z AtonX 1 kateg 3621 wikitext text/x-wiki [[Kategória:19. storočie]] pfcmw08t2jd97yu3ymxpmtizbnzzp25 14 2155 3624 2008-01-31T14:08:29Z AtonX 1 kat: xviii 3624 wikitext text/x-wiki [[Kategória:18. storočie]] j5p1oon8cbrby09wrpy2qz0tp9tuwje 14 2156 3625 2008-01-31T14:09:53Z AtonX 1 Kat 3625 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 0 2176 7657 7327 2017-11-06T21:24:13Z Danny B. 47 - whitespace 7657 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == AKT O VOJENSKEJ KAPITULÁCII == # My podpísaní, jednajúc menom Nemeckého vrchného veliteľstva, vzdávame týmto bezpodmienečne všetky ozbrojené sily na pevnine, na mori i vo vzduchu, ktoré sú k dnešnému dňu pod nemeckou kontrolou, vrchnému veliteľovi Spojeneckých expedičných síl a súčasne Vrchnému veliteľstvu Červenej armády. # Nemecké vrchné veliteľstvo okamžite vydá rozkazy všetkým nemeckým vojenským, námorným a leteckým úradom a všetkým ozbrojeným silám pod nemeckou kontrolou, aby ukončili vojenské akcie o 23.01 hodine stredoeurópskeho času dňa 8. mája 1945 a aby zostali na pozíciách, ktoré v tomto okamihu zaujímali a úplne odzbrojili tak, že odovzdajú všetku výzbroj a výstroj miestnym spojeneckým veliteľom alebo dôstojníkom určeným predstaviteľmi spojeneckých vrchných veliteľstiev. Žiadna loď, plavidlo alebo lietadlo nesmie byť pokazené ani nesmie byť žiadnym spôsobom poškodený ich trup, stroje alebo vybavenie, taktiež i stroje akéhokoľvek druhu, výzbroj, prístroje a všetky technické prostriedky vedenia vojny vôbec. # Nemecké vrchné veliteľstvo okamžite vydá príslušným veliteľom rozkazy a zaistí vykonanie všetkých ďalších rozkazov, vydaných vrchným veliteľom Spojeneckých expedičných síl a Vrchným veliteľstvom Červenej armády. # Tento akt vojenskej kapitulácie nebude mať žiaden vplyv na všeobecný dokument o kapitulácii ktorý ho nahradí, nariadený Spojenými národmi alebo v ich mene a bude sa vzťahovať na Nemecko a nemecké ozbrojené sily ako celok. # V prípade, že nemecké vrchné veliteľstvo alebo niektoré z ozbrojených síl pod jeho kontrolou nebudú jednať v súlade s týmto aktom kapitulácie, podniknú vrchní veliteľ spojeneckých ozbrojených sil a vrchné veliteľstvo Červenej armády také trestné alebo iné opatrenia, aké uznajú za vhodné. # Tento akt je zostavený v anglickom, ruskom a nemeckom jazyku. Autentický je len anglický a ruský text. Podpísané 8. mája 1945 v Berlíne. :Keitel :Friedeburg :Stumpff Menom Nemeckého vrchného veliteľstva V PRÍTOMNOSTI: A. W. Tedder<br /> Menom vrchného veliteľa Spojeneckých expedičných síl G. Žukov<br /> Menom Vrchného veliteľstva Červenej armády Pri podpise boli ako svedkovia prítomní: F. de Lattre-Tassigny<br /> Vrchný veliteľ<br /> Prvá francúzska armáda Carl Spaatz<br /> Generál, veliteľ<br /> Strategické letectvo Spojených štátov == Zdroj == * Antoním Šnajdárek: ''Druhá světová válka v dokumentech a fotografiích'', nakl. Svoboda, Praha 1968 [[Kategória:1945]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] rachf8jdoj3gh5y9xssag0w0ydhvs3b 14 2179 3681 2008-05-23T11:20:52Z AtonX 1 kat 3681 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 2180 3683 2008-05-23T11:21:16Z AtonX 1 kat 3683 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 10 2193 6112 3718 2015-11-11T06:17:02Z Danny B. 47 rekat 6112 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{ #switch: {{{projekt}}}<!-- (se vuoi aggiungere nuovi prefissi ricorda che vanno aggiunti qui, al template Interprogetto alle sezioni 1.2 e 2.1 e al sottotemplate /leggiParametro) // Prefissi di Commons (standard: "commons") -->|commons=* [[Image:Commons-logo.svg|18px|Spolupracuj na Commons]] '''[[Commons:Hlavná stránka|Commons]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|multimediálne súbory|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[Commons:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- // Prefissi di Wikibooks (standard: "wikibooks") -->|b=* [[Image:Wikibooks-logo.svg|22px|Spolupracuj na Wikibooks]] '''[[:b:sk:Hlavná stránka|Wikiknihy]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|texty a príručky|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[:b:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|wikibooks=* [[Image:Wikibooks-logo.svg|22px|Spolupracuj na Wikibooks]] '''[[:b:Hlavná stránka|Wikiknihy]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|texty a príručky|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[:wikibooks:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- // Prefissi di Wikinews (standard: "wikinews" e "n" e speciale "notizia") -->|n=* [[Image:Wikinews-logo.svg|25px|Spolupracuj na Wikinovinách]] '''[[n:Hlavná stránka|Wikinoviny]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|aktuálne správy|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[:n:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|wikinews=* [[Image:Wikinews-logo.svg|25px|Spolupracuj na Wikinovinách]] '''[[n:Hlavná stránka|Wikinoviny]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|aktuálne správy|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[:wikinews:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|notizia=* [[Image:Wikinews-logo.svg|25px|Spolupracuj na Wikinovinách]] Článok na '''[[n:Hlavná stránka|Wikinoviny]]''': '''[[:n:{{{odkaz}}}|{{{odkaz}}}]]''' <small>{{{1|}}}<!-- // Prefissi di Wikiquote (standard: "wikiquote" e "q") -->|q=* [[Image:Wikiquote-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikiquote]] '''[[:q:Hlavná stránka|Wikicitáty]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|citáty|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{4}}}+|+||v {{{4}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od alebo o|{{{2}}}}} '''[[q:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|q2=* [[Image:Wikiquote-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikiquote]] '''[[:q:Hlavná stránka|Wikicitáty]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|citáty|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{4}}}+|+||v {{{4}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od alebo o|{{{2}}}}} '''[[q:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|wikiquote=* [[Image:Wikiquote-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikiquote]] '''[[:q:Hlavná stránka|Wikicitáty]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|citáty|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od alebo o|{{{2}}}}} '''[[:wikiquote:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- // Prefissi di Wikisource (standard: "wikisource" e "s"; speciali: "testo", "s2") // mrtve --><!--|s=* [[Image:Wikisource-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikisource]] '''[[s:Hlavná stránka|Wikizdroj]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|pôvodné diela|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{4}}}+|+||v {{{4}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od alebo o|{{{2}}}}} '''[[s:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''--><!-- --><!--|s2=* [[Image:Wikisource-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikisource]] '''[[s:Hlavná stránka|Wikizdroj]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|pôvodné diela|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{4}}}+|+||v {{{4}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od alebo o|{{{2}}}}} '''[[s:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''--><!-- --><!--|wikisource=* [[Image:Wikisource-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikisource]] '''[[s:Hlavná stránka|Wikisource]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|pôvodné diela|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od alebo o|{{{2}}}}} '''[[wikisource:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''--><!-- --><!--|text=* [[Image:Wikisource-logo.svg|18px|Spolupracuj na Wikisource]] '''[[s:Hlavná stránka|Wikisource]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|úplný text|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|od|{{{2}}}}} '''[[s:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''--><!-- // Prefissi di Wiktionary (standard: "WikTionary" e "wikt") -->|wikt=* [[Image:Wiktionary-ico-de.png|18px|Spolupracuj na Wikislovníku]] '''[[Wikt:|Wikislovník]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|heslo slovníka|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+||{{{2}}}}} '''[[wikt:{{{odkaz}}}|'''{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}''']]'''<!-- -->|wiktionary=* [[Image:Wiktionary-ico-de.png|18px|Spolupracuj na Wikislovníku]] '''[[Wikt:|Wikislovník]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|heslo slovníka|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+||{{{2}}}}} '''[[wiktionary:{{{odkaz}}}|'''{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}''']]'''<!-- // Prefissi di Meta (standard: "m" e "Meta") -->|m=* [[Image:Wikimedia-logo.svg|18px|Spolupracuj na Meta-Wiki]] '''[[:m:Hlavná stránka|Meta-Wiki]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|informácie|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[m:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|meta=* [[Image:Wikimedia-logo.svg|18px|Spolupracuj na Meta-Wiki]] '''[[:m:Hlavná stránka|Meta-Wiki]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|informácie|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[meta:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]''' // Prefissi di Wikispecies (standard: "wikispecies") -->|wikispecies=* [[Image:WikiSpecies notext.svg|21px|Spolupracuj na Wikispecies]] '''[[Wikispecies:Hlavná stránka|Wikidruhy]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|informácie|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|na tému|{{{2}}}}} '''[[Wikispecies:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- // Prefissi di Wikipedia (standard: "wikipedia" e "w") // togliere i codici di commento più interni per abilitare i prefissi: -->|wikipedia=* [[Image:Wikipedia-logo.png|21px|Spolupracuj na Wikipédii]] '''[[w:sk:Hlavná stránka|Wikipédia]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|heslo|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|týkajúce sa|{{{2}}}}} '''[[wikipedia:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- -->|w=* [[Image:Wikipedia-logo.png|21px|Spolupracuj na Wikipédii]] '''[[w:Hlavná stránka|Wikipédia]]''' ponúka {{#ifeq: {{{1}}}+|+|heslo|{{{1}}}}} {{#ifeq: {{{2}}}+|+|týkajúce sa|{{{2}}}}} '''[[w:{{{odkaz}}}|{{#ifeq: {{{3}}}+|+|{{{štítok}}}|{{{3}}}}}]]'''<!-- // Fine Switch -->}}<!-- --></includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)]] </noinclude> h7o3r3j2yq1118o0ue5g9213m6c2egw 10 2194 6113 3715 2015-11-12T01:41:57Z Danny B. 47 rekat 6113 wikitext text/x-wiki <includeonly>* [[{{{1|}}}|{{{2|}}}]]</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)]] </noinclude> haeqwmr03tg5cujo0ahcx1aadc7ns8u 10 2195 6117 3716 2015-11-13T02:40:05Z Danny B. 47 rekat 6117 wikitext text/x-wiki <includeonly><!-- Sottotemplate usato da Interprogetto per confrontare un parametro con i prefissi accettati (se vuoi aggiungere nuovi prefissi ricorda che vanno aggiunti qui, al template Interprogetto alle sezioni 1.2 e 2.1 e al sottotemplate /Box) -->{{#switch: {{{1}}}<!-- // Prefissi Wikibooks -->|b= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikiknihy}}<!-- -->|wikibooks= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikiknihy}}<!-- // Prefissi Wikisource --><!--|s= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikisource}}--><!-- --><!--|wikisource= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikizdroj}}--><!-- --><!--|text= {{projekt/odkaz|s:{{FULLPAGENAME}}|Úplný text}}<br />(Wikizdroj)--><!-- // Prefissi Wikiquote -->|q= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikicitáty}}<!-- -->|wikiquote= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikicitáty}}<!-- // Prefissi Commons -->|commons= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Commons}}<!-- // Prefissi Wikispecies -->|wikispecies= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikidruhy}}<!-- // Prefissi Wikinews (per il prefisso "notizia" non è necessario) -->|n= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikinews}}<!-- -->|wikinews= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikinews}}<!-- // Prefissi Meta -->|m= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Meta}}<!-- -->|meta= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Meta}}<!-- // Prefissi Wiktionary -->|wikt= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikislovník}}<!-- -->|wiktionary= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikislovník}}<!-- // Prefissi Wikipedia (togliere i codici di commento più interni per farli funzionare) -->|w= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikipédia}}<!-- -->|wikipedia= {{projekt/odkaz|{{{1}}}:{{FULLPAGENAME}}|Wikipédia}}<!-- //Fine istruzione switch -->}}</includeonly><!-- --><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)]] </noinclude> kuvyubtms29z7wfpm5eb8wfw9ja4ufe 14 2196 3730 2008-07-21T00:10:46Z AtonX 1 kat 3730 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 2199 3784 2008-08-06T21:09:19Z AtonX 1 kat 3784 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 4 2202 3792 2008-08-11T13:28:34Z AtonX 1 std redir 3792 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Wikisource:Žiadosti o príznak bota]] boh4do9r5c5mlgjnpf88dhkbo2m60vi 4 2203 9276 9261 2024-11-26T22:07:06Z Danny B. 47 /* User:Leaderbot */ @ Leaderboard 09:30, 7. november 2024 (UTC) 9276 wikitext text/x-wiki * '''en:''' Requests for the [[m:bot|bot]] flag should be made on this page. This wiki uses the [[m:bot policy|standard bot policy]], and allows [[m:bot policy#Global_bots|global bots]] and [[m:bot policy#Automatic_approval|automatic approval of certain types of bots]]. Other bots should apply below. == Global bots == Politika botov podľa [[m:Bot policy]] bola rozšírená o povoľovanie globálnych botov, ktorí teraz technicky môžu existovať. Ide o dôveryhodných botov, ktorí dostanú príznak bota na každej wiki, ktorá povolí používanie globálnych botov. Takéto povolenie musí byť uvedené na stránke Žiadostí o príznak bota, inak globálni boti nedostanú na wiki prístup. [[m:Bot policy#Global_bots|Aktuálne podmienky]] pre globálnych botov sú: * globálny bot upravuje len interwiki odkazy medzi jazykovými verziami, alebo napravuje dvojité presmerovania; * globálny bot musí byť aktívny na niekoľkých wikipédách, kde dlhodobo preukázal dôveryhodnosť. == Requests == === [[User:Leaderbot]] === For [[meta:Global reminder bot]] - the bot will rarely run here, but it is not clear whether I can run the bot otherwise, so putting it here. Please ping me in a response. The bot flag is NOT required. [[Užívateľ:Leaderboard|Leaderboard]] ([[Diskusia s užívateľom:Leaderboard|diskusia]]) 09:30, 7. november 2024 (UTC) : Global reminder bot is welcome to run here as long as its edits will not be marked as bot edits.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 22:07, 26. november 2024 (UTC) [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] jyj4ynesl4gwaj2n8ma8ys1r0fg897m 4 2204 6228 5715 2016-03-01T01:24:16Z Danny B. 47 rekat 6228 wikitext text/x-wiki Dear guests, please post your requests as follows: * '''Bot Flag Requests''': → [[Wikizdroje:Žiadosti o príznak bota|Žiadosti o príznak bota]] Otherwise: * '''General Requests''': → [[Wikizdroje:Portál komunity]] [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)|{{PAGENAME}}]] kt0xqce18hkd1ofb9y14xtpc70ez3j7 4 2205 8008 6745 2019-03-10T13:42:25Z Danny B. 47 fix link 8008 wikitext text/x-wiki == [[Redaktor:Počítač]] - [[User:タチコマ robot]] == Hi, I'd like my bot [[Redaktor:Počítač]] to be renamed to [[User:タチコマ robot]]. This rename request is per my wikimedia wide bot username rename. I have decided to have a single username to more efficiently use SUL. Thanks. If this is not the right place to make this request, please move it to the right place. --<small> [[User:とある白い猫|Cat]]</small> [[User talk:とある白い猫|chi?]] 12:43, 11. august 2008 (UTC) * Thank you for the request, I am currently asking for bureaucrat rights on this wiki, so that these requests can be honored ASAP. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 13:33, 11. august 2008 (UTC) == [[Redaktor:Bubi]] - [[Redaktor:Bubamara]] == Ahoj Aton, chcela by som uzurpovať redaktorské meno Bubamara na slovenskej wikisource, ktorý teraz patri redaktorovi s počtom 0 editov (vandal z minulého roka). Ďakujem. [[:w:sk:Redaktor:Bubamara|Bubamara]] / --[[Redaktor:Bubi|Bubi]] 14:23, 13. august 2008 (UTC) [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] 7mwiv55szg1tz81nhrjdrp1oxvojl76 0 2207 9103 8870 2024-03-06T02:07:02Z Danny B. 47 fix link 9103 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} : ''This is an unofficial translation of the GNU Free Documentation License into Slovak. It was not published by the Free Software Foundation, and does not legally state the distribution terms for software that uses the GNU FDL—only the original English text of the GNU FDL does that. However, we hope that this translation will help Slovak speakers understand the GNU FDL better.'' : ''Toto je neoficiálny preklad GNU licencie na slobodné šírenie dokumentácie do slovenčiny. Neuverejnila ho nadácia Free Software Foundation, a neuvádza legálne podmienky distribúcie softvéru, ktorý používa GNU FDL—tie uvádza iba pôvodný anglický text GNU FDL. Dúfame však, že tento preklad uľahčí slovenskému čitateľovi porozumieť lepšie GNU FDL.'' == GNU licencia na slobodné šírenie dokumentácie == Verzia 1.2, november 2002 Copyright © 2000, 2001, 2002 Free Software Foundation, Inc, 51 Franklin St, Fifth Floor, Boston, MA 02110-1301 USA Vytváranie a šírenie doslovných kópií tohto licenčného dokumentu je povolené, nie je povolená zmena znenia tohto dokumentu. === 0. Preambula === Cieľom tejto licencie je zaistiť, aby bol návod na použitie, učebnica alebo iný funkčný a užitočný dokument „slobodný“. Slobodný v tom zmysle, aby ktokoľvek mohol kopírovať a ďalej šíriť daný dokument v neupravenom alebo upravenom znení, nekomerčným alebo komerčným spôsobom. Táto licencia zároveň umožňuje autorom a vydavateľom získať na neobmedzenú dobu uznanie za svoju prácu, pričom ich zbavuje zodpovednosti za modifikácie textu vykonané inými osobami. Táto licencia je typ tzv. „copyleft“, čo znamená, že dielo odvodené od pôvodného dokumentu sa stáva slobodným v rovnakom duchu. Táto licencia dopĺňa Všeobecnú verejnú licenciu GNU (GNU General Public License), ktorá je licenciou typu copyleft a je vypracovaná pre slobodne šíriteľný softvér. Táto licencia bola vytvorená pre návody na používanie slobodne šíriteľného softvéru, pretože slobodne šíriteľný softvér si vyžaduje slobodne šíriteľnú dokumentáciu, t. j. slobodne šíriteľný program musí mať také návody na použitie, ktoré by poskytovali rovnakú slobodu ako daný softvér. Táto licencia nie je platná len pre softvérové manuály. Možno ju použiť pre akýkoľvek text bez ohľadu na obsah alebo formu zverejnenia. Odporúčame túto licenciu najmä pre tie diela, ktoré slúžia na vzdelávacie alebo referenčné účely. === 1. Využitie a definície === Túto licenciu je možné uplatniť v prípade akéhokoľvek návodu na použitie alebo iného diela na akomkoľvek médiu, ak bude obsahovať oznam, ktorý doň vložil držiteľ autorských práv, o tom, že daný dokument môže byť šírený v súlade s ustanoveniami tejto licencie. Takýto oznam dáva bezodplatné a časovo neobmedzené povolenie platné na celom svete používať takéto dielo, ak budú dodržané podmienky stanovené v tejto licencii. Doluuvedené slovo „dokument“ sa vzťahuje na každý takýto návod na použitie alebo dielo. Nadobúdateľom licencie môže byť ktokoľvek z verejnosti (ďalej len „vy“). Podmienky licencie prijímate, ak kopírujete, upravujete alebo rozširujete dielo spôsobom, ktorý podľa autorského zákona vyžaduje povolenie. „Modifikovaná verzia“ dokumentu je každé dielo, ktoré obsahuje daný dokument alebo jeho časť v doslovnom alebo upravenom znení a/alebo jeho preklad do iného jazyka. „Sekundárna časť“ dokumentu je dodatok k dokumentu alebo úvodná časť dokumentu s vlastným názvom, ktorá sa pojednáva výhradne o vzťahu vydavateľov alebo autorov dokumentu k jeho nosnej téme (prípadne k súvisiacim témam) a neobsahuje žiadnu informáciu, ktorá by sa priamo týkala danej témy. (Napríklad, ak je dokument čiastočne učebnica matematiky, za sekundárnu možno považovať takú časť, ktorá nevysvetľuje nič z matematiky). Vzťah vydavateľov a autorov by mohol pojednávať o ich historickom prepojení s témou alebo príbuznými témami, prípadne o ich v právnom, obchodnom, filozofickom, etickom alebo politickom postoji k nim. „Invariantné časti“ sú niektoré sekundárne časti dokumentu, ktorých názvy, pretože označujú invariantné časti, sú uvedené v ozname o zverejnení dokumentu podľa tejto licencie. Ak niektorá časť nevyhovuje stanovenej definícii sekundárnej časti, nemôže byť uvedená ako invariantná. Dokument môže obsahovať nulový počet invariantných častí. Ak dokument neoznačuje žiadne časti ako invariantné, to znamená, že v ňom žiadne nie sú. „Texty na obale“ sú krátke texty, ktoré sú uvedené pod názvom „Text na prednej strane obalu“ a „Text na zadnej strane obalu“, a sú súčasťou oznamu o šírení dokumentu podľa tejto licencie. Text na prednej strane obalu môže mať najviac päť slov, text na zadnej strane obalu môže mať najviac dvadsaťpäť slov. „Priezračná“ kópia dokumentu je strojovo-čitateľná kópia, ktorá je prezentovaná vo verejne dostupnom formáte vhodnom na jednoduché revidovanie dokumentu pomocou všeobecných textových editorov alebo (pri obrázkoch zložených z pixelov) pomocou všeobecných programov na maľovanie, alebo (pri kreslení) pomocou niektorého bežne dostupného kresliarskeho programu. Formát priezračnej kópie musí byť vhodný ako vstup pre textové formátovacie programy alebo pre automatizovaný preklad do rôznych formátov vhodných ako vstup pre textové formátovacie programy. Kópiu urobenú v inak priezračnom formáte, ktorý s prítomnými alebo neprítomnými štruktúrnymi značkami (mark up) bráni následnej modifikácii zo strany čitateľov, prípadne odrádza od modifikácie, nie je možné považovať za priezračnú. Obrázkový formát nie je priezračný, ak je použitý na akékoľvek väčšie množstvo textu. Kópia dokumentu, ktorá nie je „priezračná“, sa nazýva „nepriezračná“. Príklady vhodných formátov priezračných kópií sú napríklad jednoduchý formát ASCII bez štruktúrnych značiek, vstupný formát pre Texinfo, vstupný formát pre LaTeX, SGML alebo XML s použitým verejne dostupným DTD a štandardom zodpovedajúci jednoduchý HTML formát, PostScript alebo PDF, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli modifikovateľné človekom. Príklady priezračných obrázkových formátov sú PNG, XCF a JPG. Nepriezračné formáty obsahujú proprietárne formáty, ktoré možno čítať a upravovať len pomocou proprietárnych textových procesorov, SGML alebo XML, pre ktoré DTD, prípadne nástroje na spracovanie nie sú všeobecne dostupné, ako aj strojovo generované HTML, PostScript alebo PDF, ktoré sú produktom niektorých textových procesorov len pre potreby výstupu. „Titulná stránka“ v prípade tlačenej knihy je reprezentovaná samotnou titulnou stránkou a ďalšími stránkami potrebnými pre čitateľné uvedenie textu, ktorý sa musí, podľa tejto licencie, nachádzať na titulnej stránke. V prípade diela vo formátoch, ktoré nemajú žiadnu titulnú stránku, pojem „titulná stránka“ označuje text zverejnený v tesnej blízkosti najvýraznejšie uvedeného názvu diela pred začiatkom hlavného textu diela. Časť „nazvaná XYZ“ je pomenovanou jednotkou dokumentu, ktorej názov je buď presne XYZ alebo ktorej názov obsahuje XYZ v zátvorkách za textom v prípade prekladu XYZ do iného jazyka. XYZ tu reprezentuje názov niektorej časti uvedenej ďalej, ako napríklad „Poďakovanie“, „Venovanie“, „Autorovo osvedčenie“ alebo „História“. „Zachovať názov“ takejto časti v prípade modifikácie dokumentu znamená, že daná časť bude mať naďalej „názov XYZ“ v súlade s touto definíciou. Popri ozname o platnosti tejto licencie pre daný dokument môže dokument obsahovať oznámenie o neposkytnutí záruky. Neposkytnutie záruky je súčasťou odkazu na túto licenciu, avšak len špeciálne v tejto súvislosti: akékoľvek iné dôsledky, ktoré by oznam o neposkytnutí záruky mohol navodzovať, sú neplatné a nemajú vplyv na znenie a význam tejto licencie. === 2. Doslovné kopírovanie === Dokument je povolené kopírovať a rozširovať na akomkoľvek médiu, na komerčné alebo nekomerčné účely, ak táto licencia, oznam o autorskom práve a oznam o platnosti tejto licencie pre daný dokument budú uvedené na všetkých kópiách, a ak nebudú pridané žiadne iné podmienky k podmienkam stanoveným v tejto licencii. Nie je povolené použiť technické opatrenia zabraňujúce a kontrolujúce čítanie alebo kopírovanie vytvorených alebo rozširovaných kópií. Za vytvorenie kópií je možné prijať kompenzáciu. Ak bude rozširovaný dostatočne veľký počet kópií, musia byť dodržané podmienky podľa odseku 3. Kópie môžete požičať za rovnakých podmienok, ako je uvedené vyššie, a takisto ich verejne prezentovať. === 3. Výroba veľkého počtu kópií === Ak kópie dokumentu vydávate v tlačenej forme (alebo vydávate kópie na médiách, ktoré tlačený obal zvyčajne majú ) a ich počet prevyšuje 100 kópií a ak oznam o licencii pre daný dokument vyžaduje uverejnenie textov na obale, musíte kópie vložiť do obalu so zreteľným a čitateľným príslušným textom, to znamená, že texty určené na prednú stranu obalu budú uvedené na jeho prednej strane a texty určené na zadnú stranu obalu budú uvedené na jeho zadnej strane. Každá strana obalu osobitne vás takisto musí zreteľne a čitateľne uvádzať ako vydavateľa kópií. Predná strana obalu musí uvádzať úplný názov so všetkými slovami názvu rovnako výraznými a viditeľnými. Na obal môžete pridať ďalší materiál. Ak sa v prípade kopírovania zmeny týkajú len obalu, pričom názov dokumentu zostáva zachovaný, a ak sú splnené horeuvedené podmienky stanovené pre obal, je možné považovať takéto kopírovanie v ostatných ohľadoch za doslovné. Ak sú texty určené na uvedenie na ktorejkoľvek strane obalu príliš rozsiahle z hľadiska čitateľnosti, musíte prvú časť textov v poradí uviesť na nový obal (v primeranom rozsahu), a so zvyšnými časťami textov pokračovať na vedľajších stranách. V prípade, že vydávate alebo rozširujete nepriezračné kópie dokumentu v počte vyššom než 100, musíte alebo pridať strojovo-čitateľnú priezračnú kópiu ku každej nepriezračnej kópii, alebo v každej nepriezračnej kópii, prípadne pri nej uviesť umiestnenie dokumentu v rámci počítačovej siete, ku ktorej má široká verejnosť prístup a možnosť stiahnuť si pomocou bežných verejne dostupných protokolov úplnú priezračnú kópiu dokumentu, bez pridaných materiálov. Pri druhom postupe musíte na začiatku rozširovania značného množstva nepriezračných kópií prezieravo zabezpečiť, aby bola priezračná kópia dostupná na uvedenej adrese aspoň jeden rok od dátumu posledného rozširovania nepriezračnej kópie daného vydania na verejnosti (priamo alebo prostredníctvom vašich zástupcov predaja, prípadne maloobchodnej siete). Pred rozšírením akéhokoľvek veľkého množstva kópií sa odporúča, ale nie je to nevyhnutné, aby ste kontaktovali autorov dokumentu, a to v dostatočnom predstihu, aby vám mohli poskytnúť najnovšiu verziu dokumentu. === 4. Úpravy === Modifikovanú verziu dokumentu môžete kopírovať a rozširovať v súlade s horeuvedenými podmienkami v častiach 2 a 3 za predpokladu, že modifikovanú verziu zverejníte presne pod touto licenciou, pričom modifikovaná verzia bude plniť funkciu dokumentu, čím právo na šírenie a ďalšiu úpravu modifikovanej verzie prechádza na každého, kto vlastní jej kópiu. Navyše ste povinný v modifikovanej verzii vykonať nasledujúce opatrenia: A. na titulnej strane (a na stranách obalu, ak je použitý) uviesť odlišný názov, než je názov pôvodného dokumentu, a iný, než názvy predchádzajúcich verzií (ktoré, ak existovali, musia byť uvedené v časti „História“). Názov zhodný s názvom predchádzajúcej verzie môžete použiť v prípade, že pôvodný vydavateľ danej verzie s tým súhlasí; B. na titulnej strane uviesť ako autorov jednu, prípadne viacero fyzických osôb alebo právnických osôb zodpovedných za autorstvo úprav danej modifikovanej verzie spolu s aspoň piatimi hlavnými autormi pôvodného dokumentu (všetkými autormi, ak ich je menej než päť), pokiaľ vás od tejto povinnosti neoslobodia; C. na titulnej strane uviesť meno vydavateľa modifikovanej verzie, a to v informácii o vydavateľovi; D. uviesť v dokumente v nezmenenom znení všetky oznamy o autorských právach; E. pridať oznam o autorských právach vzťahujúcich sa na vašu modifikáciu k ostatným oznamom o autorských právach; F. hneď za oznamy o autorských právach uviesť oznam o licencii, ktorý umožňuje verejne používať modifikovanú verziu v súlade s podmienkami stanovenými v tejto licencii tak, ako sa uvádza nižšie v dodatku k tejto licencii; G. v ozname o licencii zachovať nezmenené úplné znenie zoznamu invariantných častí a textov určených na zverejnenie na obale uvedených v ozname o licencii pre daný dokument; H. pripojiť nezmenenú kópiu tejto licencie; I. uviesť v nezmenenom znení časť s názvom „História“, uviesť jej nezmenený názov a pripojiť k nemu položku obsahujúcu minimálne názov, rok vydania, nových autorov a vydavateľa modifikovanej verzie v súlade s textom uvedeným na titulnej strane. Ak dokument nemá časť nazvanú „História“, vytvoriť takúto časť a uviesť v nej názov, rok vydania, autorov a vydavateľa dokumentu v súlade s informáciou na titulnej strane, pripojiť text s popisom modifikovanej verzie tak, ako je ustanovené v predchádzajúcej vete; J. zachovať v dokumente v nezmenenom znení sieťové umiestnenie, ak je uvedené, umožňujúce verejný prístup k priezračnej kópii daného dokumentu, ako aj adresy uvedené v dokumente umožňujúce prístup k predchádzajúcim verziám, z ktorých sa čerpalo. Adresy môžu byť uvedené v časti „História“. Nemusíte uviesť adresu diela, ktoré vyšlo štyri roky pred zverejnením daného dokumentu, alebo ak pôvodný vydavateľ verzie, na ktorú dokument odkazuje, s tým súhlasí; K. zachovať názov každej časti „Poďakovanie“ a časti „Venovanie“ a takisto zmysel a tón jednotlivých v nej uvedených poďakovaní a/alebo venovaní prispievateľa; L. uviesť všetky invariantné časti dokumentu bez zmeny ich textu a názvu. Číslovanie časti alebo jeho ekvivalent sa nepovažuje za súčasť názvu časti; M. odstrániť všetky časti označené názvom „Autorovo osvedčenie“, ktoré nesmú byť súčasťou modifikovanej verzie; N. neuviesť žiadnu časť dokumentu pod názvom „Autorovo osvedčenie“, neuviesť žiadnu časť dokumentu pod rovnakým názvom, ktorý má ktorákoľvek invariantná časť; O. uviesť v nezmenenom znení akýkoľvek oznam o neposkytnutí záruky. Ak modifikovaná verzia obsahuje nové úvodné časti alebo prílohy, ktoré môžu byť považované za sekundárne časti a ktoré neobsahujú materiál kopírovaný z dokumentu, môžete podľa vlastného uváženia označiť niektoré alebo všetky takéto časti za invariantné. V takom prípade pridajte ich názvy do zoznamu invariantných častí v ozname o licencii pre danú modifikovanú verziu. Názvy nových častí musia byť odlišné od ostatných názvov častí. Môžete pripojiť časť nazvanú „Autorovo osvedčenie“, ak táto obsahuje výlučne osvedčenie pre danú modifikovanú verziu zo strany tretích strán, napríklad vyhlásenie o revízii alebo odporúčanie textu niektorej inštitúcie ako smerodajnej definície štandardu. K zoznamu existujúcich textov uvádzaných na obale modifikovanej verzie môžete priložiť pasáž v rozsahu najviac päť slov ako text prednej strany obalu a pasáž v rozsahu najviac dvadsaťpäť slov ako text zadnej strany obalu. Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pridať (pridanie zabezpečiť) len jednu časť textu na prednú stranu obalu a len jednu časť textu na zadnú stranu obalu. Ak ten istý obal dokumentu už obsahuje text obalu, ktorý ste predtým pridali vy alebo ako nejaký prostredník tej istej fyzickej alebo právnickej osoby, za ktorú vystupujete, nemôžete pridať ďalší text, avšak môžete nahradiť pôvodný text po výslovnom súhlase predchádzajúceho vydavateľa, ktorý predchádzajúcu verziu textu pridal. Autor(i) a vydavatel(ia) dokumentu nedávajú touto licenciou povolenie použiť ich mená na reklamné účely, v ktorých by sa tvrdilo či naznačovalo, že ktorákoľvek modifikovaná verzia dostala ich osvedčenie. === 5. Kombinovanie dokumentov === Dokument môžete kombinovať s inými dokumentmi zverejnenými pod touto licenciou, ak budú dodržané podmienky z horeuvedenej časti 4 o modifikovaných verziách, a to za predpokladu, že zaradíte do kombinácie všetky invariantné časti všetkých pôvodných dokumentov, a to v nezmenenej podobe, že ich všetky uvediete ako invariantné časti vášho kombinovaného diela v ozname o licencii a že v kombinovanom diele zachováte v nezmenenom znení všetky oznamy o neposkytnutí záruky. Kombinované dielo musí obsahovať len jednu kópiu tejto licencie, viacnásobné zhodné invariantné časti môžu byť nahradené jednou kópiou. Ak sa vyskytnú viacnásobné invariantné časti s rovnakým názvom, ale rôznym obsahom, vytvorte jedinečný názov pre každú takúto časť tak, že na jeho konci uvediete meno pôvodného autora alebo vydavateľa danej časti v zátvorkách, ak je verejne známy, alebo tak, že pridáte jedinečné číslo. Urobte rovnakú úpravu názvu v zozname invariantných častí v ozname o licencii v kombinovanom diele. V kombinovanom diele musíte všetky časti nazvané „História“ z jednotlivých pôvodných dokumentov zlúčiť a vytvoriť jednu časť s názvom „História“; podobne musíte zlúčiť všetky časti s názvom „Poďakovanie“ a všetky časti s názvom „Venovanie“. Všetky časti s názvom „Autorovo osvedčenie“ musíte vyradiť z kombinovaného dokumentu. === 6. Zborník dokumentov === Môžete vytvoriť zborník pozostávajúci z pôvodného dokumentu a ďalších dokumentov, ktoré boli zverejnené podľa tejto licencie, a nahradiť individuálne kópie tejto licencie v dokumentoch zborníka jednou kópiou tejto licencie, ktorá bude súčasťou zborníka, ak budú dodržané všetky ostatné podmienky stanovené v tejto licencii pre doslovné kopírovanie jednotlivých dokumentov. Z takéhoto zborníka môžete vyňať jeden dokument a šíriť ho individuálne na základe tejto licencie, ak táto licencia bude jeho súčasťou a ak budú dodržané všetky ostatné podmienky stanovené v tejto licencii pre doslovné kopírovanie. === 7. Zlúčenie s autonómnymi dielami === Spojením dokumentu alebo jeho derivátov s inými autonómnymi a nezávislými dokumentmi alebo dielami do jednej alebo na jednu jednotku nosiča s cieľom uchovať ich alebo distribuovať vzniká „zlúčený dokument“, a to v prípade, ak sa autorské právo vyplývajúce zo zlúčeného dokumentu nepoužije na obmedzovanie práv používateľov zlúčeného dokumentu nad rámec stanovený jednotlivými zložkami zlúčeného dokumentu. Ak sa dokument stane súčasťou zlúčeného dokumentu, táto licencia neplatí pre ostatné diela obsiahnuté v zlúčenom dokumente, ak tieto nie sú dielami odvodenými z daného dokumentu. Ak sa požiadavka o zverejnení textov na obale, stanovená v časti 3 tejto licencie, týka týchto kópií dokumentu v zlúčenom dokumente a ak dokument predstavuje menej než polovicu zlúčeného dokumentu, texty určené na zverejnenie na obale dokumentu môžu byť umiestnené na obal, ktorý vymedzuje dokument v zlúčenom dokumente, prípadne na elektronický ekvivalent obalu, ak je dokument v elektronickej forme. V ostatných prípadoch musia byť texty uvedené na tlačenom obale, ktorý vymedzuje celý zlúčený dokument. === 8. Preklad === Preklad sa považuje za druh modifikácie a z toho vyplýva, že môžete rozširovať preklady dokumentu v súlade s podmienkami uvedenými v časti 4. Nahrádzanie invariantných častí prekladom si vyžaduje zvláštne povolenie držiteľa autorských práv, avšak môžete uviesť preklad niektorých, prípadne všetkých invariantných častí spolu s pôvodnými verziami daných invariantných častí. V dokumente môžete uviesť preklad tejto licencie, všetkých oznamov o licencii zahrnutých v dokumente a všetkých oznamov o neposkytnutí záruky, a to za predpokladu, že v dokumente uvediete aj pôvodný text licencie v anglickom jazyku, pôvodné verzie oznamov o licencii a oznamov o neposkytnutí záruky. V prípade rozdielov vo význame medzi textom prekladu a textom pôvodnej verzie licencie, alebo oznamu o licencii, alebo oznamu o neposkytnutí záruky, je právne záväzným textom text pôvodnej verzie. Ak sa časť dokumentu nazýva „Poďakovanie“, „Venovanie“ alebo „História“, podmienka (časť 4) o „zachovaní názvu“ (časť 1) bude splnená zmenou aktuálneho názvu. === 9. Koniec platnosti licencie === Nie ste oprávnený kopírovať, upravovať, previesť užívateľské právo na inú osobu alebo rozširovať dokument inak ako v súlade s podmienkami uvedenými v tejto licencii. Akákoľvek iná snaha kopírovať, upravovať, prevádzať užívateľské práva alebo rozširovať dokument je nezákonná a automaticky vás zbaví práva udeleného touto licenciou. Práva tretích strán, ktoré získali kópie dokumentu alebo práva k dokumentu od vás na základe tejto licencie, zostávajú v platnosti, pokiaľ dodržiavajú podmienky stanovené v tejto licencii. === 10. Budúce úpravy tejto licencie === Free Software Foundation má právo vydávať nové a upravené verzie GNU licencie na slobodné šírenie dokumentácie. Tieto nové revidované verzie budú mať podobný charakter ako súčasná verzia, avšak môžu sa odlišovať v detailoch, aby novým spôsobom riešili nové problémy alebo záležitosti (pozri https://www.gnu.org/copyleft/). Každá verzia licencie je označená vlastným číslom. Ak dokument uvádza, že podlieha niektorej konkrétnej verzii tejto licencie, prípadne „všetkým ďalším verziám“, máte možnosť riadiť sa podmienkami alebo uvedenej verzie, alebo ktorejkoľvek následnej verzie, ktorú zverejnila (nie však vo forme návrhu) nadácia Free Software Foundation. Ak dokument číslo verzie tejto licencie neobsahuje, môžete si vybrať akúkoľvek z verzií (nie však ako návrh) vydaných nadáciou Free Software Foundation. === Ako použiť licenciu pre dokumenty === Do vytvorených dokumentov, ktoré ste napísali, vložte kópiu tejto licencie a uveďte v nich nasledujúci oznam o autorskom práve a oznam o licencii za titulným listom: Copyright (©) ROK, VAŠE MENO Kopírovanie, šírenie, prípadne modifikácia tohto dokumentu je povolené v súlade s podmienkami GNU licencie na slobodné šírenie dokumentácie, verzia 1.2, alebo akoukoľvek neskoršou verziou zverejnenou nadáciou Free Software Foundation s výnimkou invariantných častí a textov uvedených na prednom a zadnom obale. Kópia licencie je publikovaná v časti „GNU licencia na slobodné šírenie dokumentácie“. Ak dokument obsahuje invariantné časti a texty na prednej aj zadnej strane obalu, nahraďte znenie „bez...textov“ za „ZOZNAM názvov invariantných častí, ZOZNAM textov uverejnených na prednom obale a ZOZNAM textov uverejnených na zadnom obale“. Ak má dokument len invariantné časti bez textov uverejnených na obale, prípadne nejakú inú kombináciu týchto troch možností, skombinujte ich tak, aby vyhovovali situácii. Ak váš dokument obsahuje významné ukážky programového kódu, odporúča sa súbežne s dokumentom povoliť aj využívanie týchto ukážok pre potreby slobodne šíriteľného softvéru, a to podľa licencie pre slobodne šíriteľný softvér podľa vlastného výberu, napríklad podľa Všeobecnej verejnej licencie GNU. == Zdroj == * [https://korpus.juls.savba.sk/gfdl.html GNU licencia na slobodné šírenie dokumentácie], autorka slovenského prekladu: PhDr. Veronika Polóniová == Iné projekty == * {{Wikipédia|GNU Free Documentation License}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:2002]] o6wpvg6w0svrnt4xxlc1dezlnsyp10o 0 2208 3811 2008-08-17T21:09:38Z AtonX 1 [[GFDL]] premiestnená na [[GNU licencia na slobodné šírenie dokumentácie]]: GNU licencia na slobodné šírenie dokumentácie 3811 wikitext text/x-wiki #redirect [[GNU licencia na slobodné šírenie dokumentácie]] rs4iecfni1sna4le02j45ew3p6r2c7u 14 2209 3813 2008-08-17T21:11:06Z AtonX 1 kat 3813 wikitext text/x-wiki [[Kategória:21. storočie]] kxy4b5ffb6yifp9qcp9xcpwb0b9g1ul 14 2210 3814 2008-08-17T21:11:26Z AtonX 1 kat 3814 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 4 2211 5708 3816 2015-03-06T10:12:24Z Danny B. 47 Wikisource -> Wikizdroje 5708 wikitext text/x-wiki '''Wikizdroje neposkytujú žiadne záruky správnosti!''' Bližšie informácie na [[w:Wikipédia:Vylúčenie zodpovednosti]] gyytzah1qelyztu9q9q1vgnk52q1srp 8 2212 7166 7122 2017-08-26T10:33:40Z Danny B. 47 revert - porušení autorských práv, navíc byly smazány široce používané předpisy, čímž došlo k poškození či dokonce znefunkčnění zobrazování, na druhé straně vloženo značné množství nepoužívaných a nepotřebných věcí 7166 css text/css /* Highlight clicked reference in blue to help navigation */ ol.references > li:target { background-color: #DEF; } sup.reference:target { background-color: #DEF; } /* Styling for citations */ cite { font-style: normal; word-wrap: break-word; } /* If there is an inline link to a full citation, the full citation will turn blue when the inline link is clicked */ cite:target { background-color: #DEF; } /* Do not expand URLs within citations for printing. The URLs should be included explicitly, to avoid confusion */ @media print { #content cite a.external.text:after { display: none; } } /* For linked citation numbers and document IDs, where the number need not be shown on a screen or a handheld, but should be included in the printed version */ @media screen, handheld, projection { cite *.printonly { display: none; } } /* Makes redirects appear in italics in categories and on [[Special:Allpages]] */ .redirect-in-category, .allpagesredirect { font-style: italic; } /* Content in columns with CSS instead of tables [[Template:Columns]] */ div.columns-2 div.column { float: left; width: 50%; min-width: 300px; } div.columns-3 div.column { float: left; width: 33.3%; min-width: 200px; } div.columns-4 div.column { float: left; width: 25%; min-width: 150px; } div.columns-5 div.column { float: left; width: 20%; min-width: 120px; } /*Add formatting to make sure that "external references" from [[Template:Ref]] do not get URL expansion, not even when printed. The mechanism up to MediaWiki 1.4 was that the HTML code contained a SPAN following the anchor A; this SPAN had the class "urlexpansion", which was not displayed on screen, but was shown when the medium was "print". The rules below ensure (a) that there is no extra padding to the right of the anchor (displayed as "[<number>]"), (b) that there is no "external link arrow" for the link, and (c) that this SPAN of class "urlexpansion" is never shown. — [[User:Danny B.|Danny B.]] 11:17, 9. október 2012 (UTC) */ .plainlinksneverexpand { background: none ! important; padding: 0 ! important; } .plainlinksneverexpand .urlexpansion { display: none ! important; } /* Make sure that ext links displayed within "plainlinksneverexpand" don't get the arrow... */ .plainlinksneverexpand a { background: none !important; padding: 0 !important; } /* With MediaWiki 1.5, the mechanism has changed: instead of a SPAN of class "urlexpansion" following the anchor A, the anchor itself now has class "external autonumber" and the expansion is inserted when printing (see the common printing style sheet at //en.wikipedia.org/w/skins/common/commonPrint.css) using the ":after" pseudo- element of CSS. We have to switch this off for links due to Template:Ref! */ .plainlinksneverexpand a.external.text:after { display: none !important; } .plainlinksneverexpand a.external.autonumber:after { display: none !important; } /* Support for Template:IPA, Template:Unicode and Template:Polytonic. The inherit declaration resets the font for all browsers except MSIE6. The empty comment must remain. Please copy any changes to [[Template:IPA fonts]] and [[Template:Unicode fonts]]. */ .IPA { font-family: "Charis SIL", "Doulos SIL", Gentium, GentiumAlt, "DejaVu Sans", Code2000, "TITUS Cyberbit Basic", "Arial Unicode MS", "Lucida Sans Unicode", "Chrysanthi Unicode"; font-family /**/:inherit; } .Unicode { font-family: Code2000, Code2001, "Free Serif", "TITUS Cyberbit Basic", "Doulos SIL", "Chrysanthi Unicode", "Bitstream Cyberbit", "Bitstream CyberBase", Thryomanes, Gentium, GentiumAlt, "Lucida Grande", "Free Sans", "Arial Unicode MS", "Microsoft Sans Serif", "Lucida Sans Unicode"; font-family /**/:inherit; } .latinx { font-family: Code2000, Code2001, "TITUS Cyberbit Basic", "Microsoft Sans Serif"; font-family /**/:inherit; } .polytonic { font-family: "Athena Unicode", Gentium, "Palatino Linotype", "Arial Unicode MS", "Lucida Sans Unicode", "Lucida Grande", Code2000; font-family /**/:inherit; } .mufi { font-family: Alphabetum, Cardo, LeedsUni, Junicode, "TITUS Cyberbit Basic", ALPHA-Demo; } /* Pseudo-classes in support of [[Template:lang]]. */ :lang(he) { font-family: "SBL Hebrew", "Ezra SIL SR", "Ezra SIL", Cardo, "Chrysanthi Unicode", "TITUS Cyberbit Basic", "Arial Unicode MS", Narkisim, "Times New Roman"; font-family /**/:inherit; } :lang(fa) { font-family: "Nafees Nastaleeq", "Pak Nastaleeq", PDMS_Jauhar; font-family /**/:inherit; } :lang(ps) { font-family: "Nafees Nastaleeq", "Pak Nastaleeq", PDMS_Jauhar; font-family /**/:inherit; } :lang(ur) { font-family: "Nafees Nastaleeq", "Pak Nastaleeq", PDMS_Jauhar; font-family /**/:inherit; } :lang(sux-Xsux) { font-family: Akkadian; font-family /**/:inherit; } :lang(ja) { font-family: Code2000, "Arial Unicode MS", "Bitstream Cyberbit", "Bitstream CyberCJK", IPAGothic, IPAPGothic, IPAUIGothic, "Kochi Gothic", IPAMincho, IPAPMincho; font-family /**/:inherit; } :lang(ko) { font-family: "Adobe Myungjo Std M", AppleMyungjo, "Baekmuk Batang", "Baekmuk Gulim", Batang, Dotum, DotumChe, Gulim, GulimChe, HYGothic-Extra, HYMyeongJo-Extra, "New Gulim", UnBatang, UnDotum, UnYetgul, UWKMJF; font-family /**/:inherit; } :lang(zh-Hans) { font-family: "Adobe Song Std L", "AR PL ShanHeiSun Uni", "AR PL ShanHeiSun Uni MBE", "MS Hei", "MS Song", SimHei; font-family /**/:inherit; } :lang(zh-Hant) { font-family: "Adobe Ming Std L", "AR PL New Sung", "AR PL ZenKai Uni", "AR PL ZenKai Uni MBE", MingLiU, PMingLiU; font-family /**/:inherit; } :lang(grc) { font-family: "Athena Unicode", Gentium, "Palatino Linotype", "Arial Unicode MS", "Lucida Sans Unicode", "Lucida Grande", Code2000; font-family /**/:inherit; } #wpSave { font-weight: bold; } /* Remove underline from IPA links */ .IPA a:link, .IPA a:visited { text-decoration: none; } /* Style for horizontal UL lists */ .horizontal ul { padding: 0; margin: 0; } .horizontal li { padding: 0 0.6em 0 0.4em; display: inline; border-right: 1px solid; } .horizontal li:last-child { border-right: none; padding-right: 0; } /* When <div class="nonumtoc"> is used on the table of contents, the ToC will display without numbers */ .nonumtoc .tocnumber { display:none; } .nonumtoc #toc ul, .nonumtoc .toc ul { line-height: 1.5em; list-style: none; margin: .3em 0 0; padding: 0; } .nonumtoc #toc ul ul, .nonumtoc .toc ul ul { margin: 0 0 0 2em; } /* Allow limiting of which header levels are shown in a TOC; <div class="toclimit-3">, for instance, will limit to showing ==headings== and ===headings=== but no further (as long as there are no =headings= on the page, which there shouldn't be according to the MoS). */ .toclimit-2 .toclevel-2 {display:none;} .toclimit-3 .toclevel-3 {display:none;} .toclimit-4 .toclevel-4 {display:none;} .toclimit-5 .toclevel-5 {display:none;} .toclimit-6 .toclevel-6 {display:none;} .toclimit-7 .toclevel-7 {display:none;} /* Allow transcluded pages to display in lists rather than a table. Compatible in Firefox; incompatible in IE6. */ .listify td {display:list-item;} .listify tr {display:block;} .listify table {display:block;} /* Prevents line breaks in links; see docs at Template:Nowraplinks */ .nowraplinks a { white-space: nowrap; } /* Reduce line-height for  and  */ sup, sub { line-height: 1em; } ////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////// //////////// Styly neinportovane z anglickej wikipedie /////////////////////////// ////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////// input.warning {border: 2px solid red;} .warning label {color:red; font-weight:bold;} /* przyciski dodawania opisów */ #userSummaryButtons a { background: #f9f9f9; border: 1px dotted #708090; padding: 0px 2px; margin: 2px; cursor: pointer; font-size: 80%; line-height: 17px; color: black; } #userSummaryButtons a:hover { background: #C0C0C0; border: 1px solid #708090; text-decoration:none; } /* Šablóna:Cudzojazyčne */ span.cudzojazycne { border-bottom: 1px dotted #aaa; cursor: help; } /** * [[Šablóna:Ceduľa]] * * @author [[User:Danny B.]] */ div.label { border: medium solid #000; -moz-border-radius: .5em; -o-border-radius: .5em; -webkit-border-radius: .5em; border-radius: .5em; -moz-box-shadow: .5em .5em .5em #000; -o-box-shadow: .5em .5em .5em #000; -webkit-box-shadow: .5em .5em .5em #000; box-shadow: .5em .5em .5em #000; -moz-box-shadow: .5em .5em .5em rgba(0, 0, 0, 0.7); -o-box-shadow: .5em .5em .5em rgba(0, 0, 0, 0.7); -webkit-box-shadow: .5em .5em .5em rgba(0, 0, 0, 0.7); box-shadow: .5em .5em .5em rgba(0, 0, 0, 0.7); overflow: hidden; padding: 1em; width: auto; } div.label-pageinfo { margin: 0 auto 2em auto; text-align: center; width: 40em; } div.label-pageinfo-type-delete { border-color: #c00; } div.label-pageinfo-type-info { border-color: #aaa; } div.label-pageinfo-type-maintenance { border-color: #fabd23; } div.label-pageinfo-type-move { border-color: #909; } div.label-pageinfo-type-status { border-color: #002bb8; } div.label hr { border-color: inherit; border-style: solid; border-width: thin; clear: both; height: 0; margin: 1em 0; } div.label_image { float: left; } div.label_message { overflow: hidden; width: auto; } div.label_message_headline { font-size: 132%; font-weight: bold; margin: 0 0 .5em 48px; padding-left: 1em; text-align: center; } div.label_message_headline-noimage { margin: 0 0 .5em 0; padding-left: 0; } div.label_message_text { font-style: italic; margin-left: 48px; padding-left: 1em; text-align: justify; } div.label_message_text-noimage { margin-left: 0; padding-left: 0; } div.label_message_text p { margin: 0; } div.label_message_text p + p { margin-top: .5em; } div.label_note { overflow: hidden; width: auto; } div.label_note_text { font-size: smaller; margin: 0 0 0 16px; padding-left: 1em; text-align: justify; } div.label_note_text p { margin: 0; } div.label_note_text p + p { margin-top: .5em; } /** * @brief Odkazy na sesterské projekty * * @author [[meta:User:Danny B.]] */ /* původní kód */ div.sisterproject { background-color: #f9f9f9; border: 1px solid #aaa; clear: right; float: right; font-size: smaller; margin: 0 0 1em 1em; padding: 4px; width: 250px; } div.sisterproject b { font-size: small; } /* nový kód, bloková vizáž */ span.sisterproject { background-color:#f9f9f9; border: 1px solid #aaa; clear: right; display: block; float: right; margin: 0 0 .5em 1em; overflow: hidden; padding: .2em .4em; vertical-align: middle; width: 20em; } span.sisterproject_image { background: center center no-repeat; float: left; height: 50px; margin: .2em 0; padding: 0; text-align: center; vertical-align: middle; width: 50px; } span.sisterproject_image img { display: none; vertical-align: middle; } span.sisterproject_text { display: block; font-size: smaller; line-height: 1.4; margin-left: 50px; text-align: center; } span.sisterproject_text span { display: block; } span.sisterproject_text_target { font-size: larger; font-weight: bold; } span.sisterproject-commons span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Commons-logo.svg/37px-Commons-logo.svg.png"); } span.sisterproject-wikibooks span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fa/Wikibooks-logo.svg/50px-Wikibooks-logo.svg.png"); } span.sisterproject-wikinews span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8a/Wikinews-logo.png/50px-Wikinews-logo.png"); } span.sisterproject-wikipedia span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/80/Wikipedia-logo-v2.svg/50px-Wikipedia-logo-v2.svg.png"); } span.sisterproject-wikiquote span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fa/Wikiquote-logo.svg/42px-Wikiquote-logo.svg.png"); } span.sisterproject-wikisource span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fb/Wikisource-logo.png/47px-Wikisource-logo.png"); } span.sisterproject-wikispecies span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/df/Wikispecies-logo.svg/43px-Wikispecies-logo.svg.png"); } span.sisterproject-wikiversity span.sisterproject_image { background-image: url("//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/91/Wikiversity-logo.svg/50px-Wikiversity-logo.svg.png"); } /* nový kód, řádková vizáž */ li span.sisterproject { background-color: inherit; border: inherit; clear: inherit; display: inherit; float: inherit; margin: inherit; overflow: inherit; padding: inherit; vertical-align: inherit; width: inherit; } li span.sisterproject_image { float: inherit; height: inherit; margin: inherit; padding: inherit; text-align: inherit; vertical-align: inherit; width: inherit; } li span.sisterproject span.sisterproject_image { background-image: none; } li span.sisterproject_image img { display: inherit; height: 16px; width: 16px; } li span.sisterproject_text { display: inline; font-size: inherit; line-height: inherit; margin-left: inherit; text-align: inherit; } li span.sisterproject_text span { display: inherit; } li span.sisterproject_text_target { font-size: inherit; font-weight: inherit; } /** * @brief Plovoucí boxy napravo * * @author [[meta:User:Danny B.]] */ .rightbox, table.rightbox { float: right; margin: 0 0 1em 1em; } /** * @brief Pozadí pod průhlednými obrázky na stránce souboru * * @author [[meta:User:Danny B.]] */ #file img { background: url("") repeat; } /** * Styly pro [[MediaWiki:Edittools]] * * @author [[meta:User:Danny B.]] */ div.mw-editTools { margin-top: 1em; } div.mwc-editTools-part { border: 1px solid #ccc; cursor: default; font-family: 'Courier New', monospace; max-height: 10em; overflow: auto; padding: .2em .4em; } div.mwc-editTools-part dfn { display: block; font-family: sans-serif; font-style: normal; font-weight: bold; } div.mwc-editTools-part span.mw-collapsible-toggle { display: block; float: none; font-family: sans-serif; } div.mwc-editTools-part p a { background-color: #f7f7f7; border: 1px solid #ccc; border-radius: 3px; box-shadow: 0 1px 0 rgba(0, 0, 0, 0.2), 0 0 0 2px #fff inset; color: #333; display: inline-block; font-weight: bold; margin: .2em 0; padding: 0em .5em; text-shadow: 0 1px 0 #fff; vertical-align: middle; white-space: nowrap; -moz-box-shadow: 0 1px 0 rgba(0, 0, 0, 0.2), 0 0 0 2px #fff inset; -webkit-box-shadow: 0 1px 0 rgba(0, 0, 0, 0.2), 0 0 0 2px #fff inset; } div.mwc-editTools-part p span.space { border: 1px solid transparent; display: inline-block; font-weight: bold; margin: .2em 0; padding: 0em .5em; vertical-align: middle; white-space: nowrap; } div.mwc-editTools-part p a:hover { box-shadow: 0 1px 0 rgba(0, 0, 0, .2), 0 0 0 2px #fff inset, 0 0 3px 3px rgba(153, 204, 255, .9); text-decoration: none; -moz-box-shadow: 0 1px 0 rgba(0, 0, 0, .2), 0 0 0 2px #fff inset, 0 0 3px 3px rgba(153, 204, 255, .9); -webkit-box-shadow: 0 1px 0 rgba(0, 0, 0, .2), 0 0 0 2px #fff inset, 0 0 3px 3px rgba(153, 204, 255, .9); } qpphkppwy6gus59359up8tizyuqkcxr 8 2213 6564 6510 2016-08-18T19:14:31Z Danny B. 47 - zakázání podtrhávání některých odkazů jsoucí v rozporu s uživatelským nastavním 6564 css text/css /* block quotations */ #content blockquote { font-size: 93.75%; /* equivalent of 15px in 16px default */ margin: 1em 1.6em; /* same indent as an unordered list */ } #content blockquote p { line-height:inherit; } @media print { /* Do not print edit link in templates using Template:Ed Do not print certain classes that shouldn't appear on paper */ .editlink, .noprint, .metadata, .dablink { display: none } #content { background: #fff; } /* white background on print */ } /* Class styles */ /* .toccolours added here because version in monobook/main.css wasn't being used by the print style */ .toccolours { border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; font-size: 95%; } dhc9s4qfa3nfif4d9cmiuy7sqw81efa 8 2214 7766 7765 2018-05-27T20:44:47Z Ruslik0 828 update 7766 javascript text/javascript // import scripts for Interwiki Transclusion from //wikisource.org/wiki/Wikisource:Shared_Scripts mw.loader.load('//wikisource.org/w/index.php?title=MediaWiki:Base.js&action=raw&ctype=text/javascript'); mw.loader.load('//wikisource.org/w/index.php?title=MediaWiki:InterWikiTransclusion.js&action=raw&ctype=text/javascript'); /* Import more specific scripts if necessary */ /* ***************************************** */ var load_edittools = true; if (mw.config.get('wgAction') == "edit" || mw.config.get('wgAction') == "submit") //scripts specific to editing pages { importScript("MediaWiki:Common.js/edit.js") // extra drop down menu on editing for adding special characters importScript( 'MediaWiki:Edittools.js' ); } /* End of Import */ /* ***************************************** */ /* Scripts specific to Internet Explorer */ if (navigator.appName == "Microsoft Internet Explorer") { /** * Remove need for CSS hacks regarding MSIE and IPA. */ if (document.createStyleSheet) { document.createStyleSheet().addRule('.IPA', 'font-family: "Doulos SIL", "Charis SIL", Gentium, "DejaVu Sans", Code2000, "TITUS Cyberbit Basic", "Arial Unicode MS", "Lucida Sans Unicode", "Chrysanthi Unicode";'); } } /** Dynamic Navigation Bars (experimental) ************************************* * * Description: See [[Wikipedia:NavFrame]]. * Maintainers: UNMAINTAINED */ // set up the words in your language var collapseCaption = "skry"; var expandCaption = "rozbaľ"; var NavigationBarHide = '[' + collapseCaption + ']'; var NavigationBarShow = '[' + expandCaption + ']'; // shows and hides content and picture (if available) of navigation bars // Parameters: // indexNavigationBar: the index of navigation bar to be toggled function toggleNavigationBar(indexNavigationBar) { var NavToggle = document.getElementById("NavToggle" + indexNavigationBar); var NavFrame = document.getElementById("NavFrame" + indexNavigationBar); if (!NavFrame || !NavToggle) { return false; } // if shown now if (NavToggle.firstChild.data == NavigationBarHide) { for (var NavChild = NavFrame.firstChild; NavChild != null; NavChild = NavChild.nextSibling) { if ( $(NavChild).hasClass('NavPic' ) ) { NavChild.style.display = 'none'; } if ( $(NavChild).hasClass('NavContent') ) { NavChild.style.display = 'none'; } } NavToggle.firstChild.data = NavigationBarShow; // if hidden now } else if (NavToggle.firstChild.data == NavigationBarShow) { for (var NavChild = NavFrame.firstChild; NavChild != null; NavChild = NavChild.nextSibling) { if ($(NavChild).hasClass('NavPic')) { NavChild.style.display = 'block'; } if ($(NavChild).hasClass('NavContent')) { NavChild.style.display = 'block'; } } NavToggle.firstChild.data = NavigationBarHide; } } // adds show/hide-button to navigation bars function createNavigationBarToggleButton() { var indexNavigationBar = 0; // iterate over all < div >-elements var divs = document.getElementsByTagName("div"); for (var i = 0; NavFrame = divs[i]; i++) { // if found a navigation bar if ($(NavFrame).hasClass("NavFrame")) { indexNavigationBar++; var NavToggle = document.createElement("a"); NavToggle.className = 'NavToggle'; NavToggle.setAttribute('id', 'NavToggle' + indexNavigationBar); NavToggle.setAttribute('href', 'javascript:toggleNavigationBar(' + indexNavigationBar + ');'); var NavToggleText = document.createTextNode(NavigationBarHide); for (var NavChild = NavFrame.firstChild; NavChild != null; NavChild = NavChild.nextSibling) { if ( $(NavChild).hasClass('NavPic' ) || $(NavChild).hasClass('NavContent' ) ) { if (NavChild.style.display == 'none') { NavToggleText = document.createTextNode(NavigationBarShow); break; } } } NavToggle.appendChild(NavToggleText); // Find the NavHead and attach the toggle link (Must be this complicated because Moz's firstChild handling is borked) for(var j=0; j < NavFrame.childNodes.length; j++) { if ($(NavFrame.childNodes[j]).hasClass("NavHead")) { NavFrame.childNodes[j].appendChild(NavToggle); } } NavFrame.setAttribute('id', 'NavFrame' + indexNavigationBar); } } } $(document).ready( createNavigationBarToggleButton ); /** "Technical restrictions" title fix ***************************************** * * Description: For pages that have something like Template:Wrongtitle, replace * the title, but only if it is cut-and-pasteable as a valid * wikilink. For instance, "NZR WB class" can be changed to * "NZR WB class", but [[C#]] is not an equivalent wikilink, * so [[C Sharp]] doesn't have its main title changed. * * The function looks for a banner like this: * <div id="RealTitleBanner"> ... <span id="RealTitle">title</span> ... </div> * An element with id=DisableRealTitle disables the function. * Maintainers: Remember_the_dot */ if (mw.config.get('wgIsArticle')) //prevents the "Editing " prefix from disappearing during preview { $(document).ready(function() { var realTitle = document.getElementById("RealTitle") if (realTitle) { //normalizes a title or a namespace name (but not both) //trims leading and trailing underscores and converts (possibly multiple) spaces and underscores to single underscores function normalizeTitle(title) { return title.replace(/^_+/, "").replace(/_+$/, "").replace(/[\s_]+/g, "_") } if (realTitle.textContent) //everyone but IE { var realTitleText = realTitle.textContent } else //IE { var realTitleText = realTitle.innerText } var normalizedRealTitle var normalizedPageTitle var indexOfColon = realTitleText.indexOf(":") var normalizedNamespaceName = normalizeTitle(realTitleText.substring(0, indexOfColon)).toLowerCase() //make namespace prefix lowercase and uppercase the first letter of the title if (indexOfColon == -1 || mw.config.get('wgCanonicalNamespace').toLowerCase() != normalizedNamespaceName) //no namespace prefix - either no colon or a nonsensical namespace prefix (for example, "Foo" in "Foo: The Story of My Life") { normalizedRealTitle = normalizeTitle(realTitleText) normalizedRealTitle = normalizedRealTitle.charAt(0).toUpperCase() + normalizedRealTitle.substring(1) normalizedPageTitle = mw.config.get('wgPageName').charAt(0).toUpperCase() + mw.config.get('wgPageName').substring(1) } else //using a namespace prefix { var normalizedRealPageTitle = normalizeTitle(realTitleText.substring(indexOfColon + 1)) normalizedRealTitle = normalizedNamespaceName if (normalizedNamespaceName != "") //namespace 0 is a special case where the leading colon should never be shown { normalizedRealTitle += ":" } normalizedRealTitle += normalizedRealPageTitle.charAt(0).toUpperCase() + normalizedRealPageTitle.substring(1) normalizedPageTitle = mw.config.get('wgPageName').substring(0, mw.config.get('wgPageName').indexOf(":") + 1).toLowerCase() + mw.config.get('wgPageName').substring(mw.config.get('wgPageName').indexOf(":") + 1) } if (normalizedRealTitle == normalizedPageTitle) //normalized titles match, so we can do full replacement { var h1 = document.getElementsByTagName("h1")[0] //remove all child nodes, including text while (h1.firstChild) { h1.removeChild(h1.firstChild) } //populate with nodes of real title while (realTitle.firstChild) //the children are moved to a new parent element { h1.appendChild(realTitle.firstChild) } //delete the real title banner since the problem is solved var realTitleBanner = document.getElementById("RealTitleBanner") realTitleBanner.parentNode.removeChild(realTitleBanner) } //no matter what, correct the page title document.title = realTitleText + " - Wikipedia, the free encyclopedia" } }) } rnwyvc8urz4p4ig2ebjyoyczcli9xni 8 2215 6551 4819 2016-07-24T22:49:13Z Krinkle 592 Maintenance: [[mw:RL/MGU]], [[mw:RL/JD]] Remove unused mwCustomEditButtons configuration for old toolbar (no longer works) 6551 javascript text/javascript //fix edit summary prompt for undo //this code fixes the fact that the undo function combined with the "no edit summary prompter" causes problems if leaving the //edit summary unchanged //this was added by [[User:Deskana]], code by [[User:Tra]] //see bug 8912 $(function () { if (document.location.search.indexOf("undo=") != -1 && document.getElementsByName('wpAutoSummary')[0]) { document.getElementsByName('wpAutoSummary')[0].value='1'; } }) /* == Informacja o nie wpisaniu opisu zmian == ; Autorzy (Authors): [[:pl:User:Adziura|Adam Dziura]], [[:pl:User:Nux|Maciej Jaros]] ; Wyłączenie (disable): window.NoSummaryWarningDone = true; <pre> */ $(function() { if (!window.NoSummaryWarningDone) { var save_el = document.getElementById('wpSave'); if (save_el) save_el.onclick = new Function('return FormValidation()') ; } }); function FormValidation() { var input_el = document.getElementById('wpSummary'); var summary = input_el.value; // empty or nothing but section comment if (summary == '' || summary.substring(summary.indexOf('*/'))=='*/ ') { // ignore redirects - there is autosummary var wpTextbox1 = document.getElementById('wpTextbox1'); if (wpTextbox1.value.substring(0, 9).toUpperCase() == '#REDIRECT') return true; // if user hasn't been warned yet then do it if (!input_el.warningSet) { // set warning, do not submit form input_el.warningSet = true; input_el.className = 'warning'; document.getElementById('wpSummaryLabel').className = 'warning'; return false; } } return true; } /* </pre> == Automatyczne opisy zmian == ; Autor (Author): [[:pl:User:Adziura|Adam Dziura]] ; Poprawki (Fixes): [[:pl:User:Nux|Maciej Jaros]] <pre> */ function przyciskiOpis() { // stop before starting if (window.przyciskiOpisDone) return; // // sprawdzenie, czy to jest pole edycji z opisem zmian (nie jest takie jako nagłówek) var el = document.getElementById('wpSummaryLabel'); if (el) { if (el.innerHTML.indexOf('Zhrnutie úprav')==-1) return // stop ; } else { return; // stop } // // dodanie elementu okalającego przyciski bezpośrednio za opisem zmian var el = document.getElementById('wpSummary').nextSibling; var opisBtns = document.createElement('span'); opisBtns.id = 'userSummaryButtons' el.parentNode.insertBefore(document.createElement('br'), el) el.parentNode.insertBefore(opisBtns, el) // // dodawanie przycisków //var kl = 'userButtonsStyle'; var kl = ''; // klasa jest niepotrzebna (wszystkie <a> w #userSummaryButtons ustawione poprzez CSS) if (opisBtns) { // drobne różne przyciskiDodaj(opisBtns, 'pravopis', 'dodajOpis("pravopis")', kl, 'Oprava pravopisu'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'gramatika', 'dodajOpis("gramatika")', kl, 'Oprava gramatiky'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'štylistika', 'dodajOpis("štylistika")', kl, 'Úprava štylistiky'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'obrázok', 'dodajOpis("obrázok")', kl, 'Pridanie/zmena/zmazanie obrázku'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'externé odkazy', 'dodajOpis("externé odkazy")', kl, 'Úprava externých odkazov'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'wikilinky', 'dodajOpis("wikilinky")', kl, 'Úprava odkazov na iné články Wikipédie'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'interwiki', 'dodajOpis("interwiki")', kl, 'Úprava odkazov na cudzojazyčné Wikipédie'); przyciskiDodaj(opisBtns, 'kategórie', 'dodajOpis("kategórie")', kl, 'Úprava kategórií'); } } /* Parametry: * elUserBtns - element okalający, do którego dodać przycisk * pTekst - tekst w środku przycisku * pAkcja - akcja (w formie tekstowej) jaką wykonać przy naciśnięciu; może być ciągiem poleceń * pKlasa - klasa jeśli konieczna * pOpis - opis widoczny w dymku przy przycisku */ function przyciskiDodaj(elUserBtns, pTekst, pAkcja, pKlasa, pOpis) { var nowyBtn = document.createElement('a'); // atrybuty nowyBtn.appendChild(document.createTextNode(pTekst)); nowyBtn.title = pOpis; if (pKlasa != '') nowyBtn.className = pKlasa ; nowyBtn.onclick = new Function(pAkcja); // dodanie przycisku elUserBtns.appendChild(nowyBtn); } var clickedMinor = false; function onMinorEditClick() { if (this.checked && !clickedMinor) { dodajOpis("drobne"); clickedMinor = true; } } function dodajOpis(opis) { var wpS = document.editform.wpSummary; if (wpS.value != '' && wpS.value.charAt(wpS.value.length-2) != '/') { wpS.value += ', ' + opis } else { wpS.value += opis } } $(przyciskiOpis); jeg4e4h4km0sbhx57joy7fv5zncoovf 8 2217 5118 3828 2013-10-10T20:11:26Z Danny B. 47 coding conventions 5118 javascript text/javascript /** * Drop down box for the Special character menu in [[MediaWiki:Edittools]] * will be called from [[MediaWiki:Common.js]]. * Adapted from: * http://commons.wikimedia.org/wiki/MediaWiki:Edittools.js */ if ( load_edittools === true ) { function addCharSubsetMenu() { var specialchars = document.getElementById( 'specialchars' ); if ( specialchars ) { var menu = "<select onchange=\"chooseCharSubset(selectedIndex);\">"; menu += "<option>Standard</option>"; menu += "<option>Latin</option>"; menu += "<option>Greek</option>"; menu += "<option>Cyrillic</option>"; menu += "<option>IPA</option>"; menu += "<option>Arabic</option>"; menu += "<option>Catalan</option>"; menu += "<option>Czech</option>"; menu += "<option>Devanāgarī</option>"; menu += "<option>Esperanto</option>"; menu += "<option>Estonian</option>"; menu += "<option>French</option>"; menu += "<option>German</option>"; menu += "<option>Hawaiian</option>"; menu += "<option>Hebrew</option>"; menu += "<option>Hungarian</option>"; menu += "<option>Icelandic</option>"; menu += "<option>Italian</option>"; menu += "<option>Latvian</option>"; menu += "<option>Lithuanian</option>"; menu += "<option>Maltese</option>"; menu += "<option>Old English</option>"; menu += "<option>Pinyin</option>"; menu += "<option>Polish</option>"; menu += "<option>Portuguese</option>"; menu += "<option>Romaji</option>"; menu += "<option>Romanian</option>"; menu += "<option>Scandinavian</option>"; menu += "<option>Serbian</option>"; menu += "<option>Spanish</option>"; menu += "<option>Turkish</option>"; menu += "<option>Vietnamese</option>"; menu += "<option>Welsh</option>"; menu += "<option>Yiddish</option>"; menu += "</select>"; specialchars.innerHTML = menu + specialchars.innerHTML; chooseCharSubset( 0 ); } } function chooseCharSubset( s ) { var l = document.getElementById( 'specialchars' ).getElementsByTagName( 'p' ); for ( var i = 0; i < l.length ; i++ ) { l[i].style.display = i == s ? 'inline' : 'none'; } } if ( window.addEventListener ) { window.addEventListener( "load", addCharSubsetMenu, false ); } else if ( window.attachEvent ) { window.attachEvent( "onload", addCharSubsetMenu ); } } 9brz7p3g7rnljgpm50lh7f636xf5yqp 8 2218 7128 7127 2017-08-25T13:53:44Z Wizzard 3 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/Wizzard|Wizzard]] ([[User talk:Wizzard|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava Danny B. 7128 wikitext text/x-wiki <!-- Text here will be shown below edit and upload forms. --> <!-- Please don't translate this page with sub pages (it will render support of that menu for your language very likely unmaintainable) --> <div id="specialchars" class="my-buttons" style="margin-top:10px; border-style:solid; border-width:1px; border-color:#aaaaaa; padding:1px; text-align:left; font-size:90%;" title="Click on the wanted special character."> <p class="specialbasic" id="Standard">&nbsp;&nbsp;<span style="font-size:120%;"> <charinsert>{{+}}</charinsert> · <charinsert>– —</charinsert> <charinsert>“+” ‘+’ «+» ‹+› „+“ ‚+‘</charinsert> · <charinsert>… ~ | ° &nbsp;</charinsert> · <charinsert>≈ ≠ ≤ ≥ ± − × ÷ ← → ² ³ ½ · § * ** # ## *# #*</charinsert></span> <br /> <charinsert>[[Kategória:+]]</charinsert> · <charinsert>[[Súbor:+]]</charinsert> · <charinsert><includeonly>+</includeonly></charinsert> · <charinsert><noinclude>+</noinclude></charinsert> · <charinsert><nowiki>#REDIRECT [[</nowiki>+]]</charinsert> · <charinsert>{{DEFAULTSORT:+}}</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Latin" style="display:none"> <charinsert>Á á Ć ć É é Í í Ó ó Ś ś Ú ú Ý ý Ǿ ǿ </charinsert> · <charinsert>À à È è Ì ì Ò ò Ù ù </charinsert> · <charinsert> â Ĉ ĉ Ê ê Ĝ ĝ Ĥ ĥ Î î Ĵ ĵ Ô ô ŝ Ŝ Û û </charinsert> · <charinsert>Ä ä Ë ë Ï ï Ö ö Ü ü ÿ </charinsert> · <charinsert>à ã Ñ ñ Õ õ </charinsert> · <charinsert>Å å </charinsert> · <charinsert>Ç ç </charinsert> · <charinsert>Č č Š š ŭ </charinsert> · <charinsert>Ł ł </charinsert> · <charinsert>Ő ő Ű ű </charinsert> · <charinsert>Ø ø </charinsert> · <charinsert>Ā ā Ē ē Ī ī Ō ō Ū ū </charinsert> · <charinsert>ß </charinsert> · <charinsert>Æ æ Œ œ </charinsert> · <charinsert>Ð ð Þ þ |</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Greek" style="display:none" > <charinsert>Α Ά Β Γ Δ Ε Έ Ζ Η Ή Θ Ι Ί Κ Λ Μ Ν Ξ Ο Ό Π Ρ Σ Τ Υ Ύ Φ Χ Ψ Ω Ώ</charinsert> · <charinsert>α ά β γ δ ε έ ζ η ή θ ι ί κ λ μ ν ξ ο ό π ρ σ ς τ υ ύ φ χ ψ ω ώ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Cyrillic" style="display:none"> <charinsert>А Б В Г Д Ђ Е Ё Ж З Ѕ И Й Ј К Л Љ М Н Њ О П Р С Т Ћ У Ф Х Ц Ч Џ Ш Щ Ъ Ы Ь Э Ю Я </charinsert> · <charinsert>а б в г д ђ е ё ж з ѕ и й ј к л љ м н њ о п р с т ћ у ф х ц ч џ ш щ ъ ы ь э ю я </charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="IPA" style="display:none"> <charinsert> ʈ ɖ ɟ ɡ ɢ ʡ ʔ </charinsert> · <charinsert> ɸ ʃ ʒ ɕ ʑ ʂ ʐ ʝ ɣ ʁ ʕ ʜ ʢ ɦ </charinsert> · <charinsert> ɱ ɳ ɲ ŋ ɴ </charinsert> · <charinsert> ʋ ɹ ɻ ɰ </charinsert> · <charinsert> ʙ ʀ ɾ ɽ </charinsert> · <charinsert> ɫ ɬ ɮ ɺ ɭ ʎ ʟ </charinsert> · <charinsert> ɥ ʍ ɧ </charinsert> · <charinsert> ɓ ɗ ʄ ɠ ʛ </charinsert> · <charinsert> ʘ ǀ ǃ ǂ ǁ </charinsert> · <charinsert> ɨ ʉ ɯ </charinsert> · <charinsert> ɪ ʏ ʊ </charinsert> · <charinsert> ɘ ɵ ɤ </charinsert> · <charinsert> ɚ </charinsert> · <charinsert> ɛ ɜ ɝ ɞ ʌ ɔ </charinsert> · <charinsert> ɐ ɶ ɑ ɒ </charinsert> · <charinsert> ʰ ʷ ʲ ˠ ˤ ⁿ ˡ </charinsert> · <charinsert> ˈ ˌ ː ˑ </charinsert> </p> <p class="specialbasic ar" id="Arabic" style="display:none;" dir="rtl"> <span dir="rtl" style="font-size:120%;"> <charinsert>ا ب ت ث ج ح خ د ذ ر ز س ش ص ض ط ظ ع غ ف ق ك ل م ن ه و ي ء</charinsert><br/> <charinsert>آ أ إ ة ؤ ئ ى</charinsert><br/> <charinsert>۰ ۱ ۲ ۳ ٤ ٥ ٦ ٧ ۸ ۹</charinsert></span> </p> <p class="specialbasic" id="Catalan" style="display:none"> <charinsert>Á á À à Ç ç É é È è Ë ë Í í Ï ï Ó ó Ò ò Ö ö Ú ú Ù ù</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Czech" style="display:none"> <charinsert>Á á Č č Ď ď É é Ě ě Í í Ň ň Ó ó Ř ř Š š Ť ť Ú ú Ů ů Ý ý Ž ž</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Devanāgarī" style="display:none"> <charinsert>ँ ं ः अ आ इ ई उ ऊ ऋ ऌ ऍ ऎ ए ऐ ऑ ऒ ओ औ क क़ ख ख़ ग ग़ घ ङ च छ ज ज़ झ ञ ट ठ ड ड़ द ढ ढ़ ण त थ ध न ऩ प फ फ़ ब भ म य य़ र ऱ ल ळ ऴ व श ष स ह ़ ऽ ा ि ॊ ो ौ ् ी ु ू ृ ॄ ॅ ॆ े ै ॉ ॐ ॑ ॒ ॓ ॔ ॠ ॡ ॢ ॣ । ॥ ॰</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Esperanto" style="display:none"> <charinsert>Ĉ ĉ Ĝ ĝ Ĥ ĥ Ĵ ĵ Ŝ ŝ Ŭ ŭ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Estonian" style="display:none"> <charinsert>Č č Š š Ž ž Õ õ Ä ä Ö ö Ü ü</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="French" style="display:none"> <charinsert>À à  â Ç ç É é È è Ê ê Ë ë Î î Ï ï Ô ô Œ œ Ù ù Û û Ü ü Ÿ ÿ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="German" style="display:none"> <charinsert>Ä ä Ö ö Ü ü ß</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Hawaiian" style="display:none"> <charinsert>Ā ā Ē ē Ī ī Ō ō Ū ū ʻ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Hebrew" style="display:none"> <charinsert>א ב ג ד ה ו ז ח ט י כ ך ל מ ם נ ן ס ע פ ף צ ץ ק ר ש ת ־ ״ ׳</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Hungarian" style="display:none"> <charinsert>Ő ő Ű ű</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Icelandic" style="display:none"> <charinsert>Á á Ð ð É é Í í Ó ó Ú ú Ý ý Þ þ Æ æ Ö ö</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Italian" style="display:none"> <charinsert>Á á À à É é È è Í í Ì ì Ó ó Ò ò Ú ú Ù ù</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Latvian" style="display:none"> <charinsert>Ā ā Č č Ē ē Ģ ģ Ī ī Ķ ķ Ļ ļ Ņ ņ Š š Ū ū Ž ž</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Lithuanian" style="display:none"> <charinsert>Ą ą Č č Ę ę Ė ė Į į Š š Ų ų Ū ū Ž ž</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Maltese" style="display:none"> <charinsert>Ċ ċ Ġ ġ Ħ ħ Ż ż</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Old English" style="display:none"> <charinsert>Ā ā Æ æ Ǣ ǣ Ǽ ǽ Ċ ċ Ð ð Ē ē Ġ ġ Ī ī Ō ō Ū ū Ƿ ƿ Ȳ ȳ Þ þ Ȝ ȝ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Pinyin" style="display:none"> <charinsert>Á á À à Ǎ ǎ Ā ā É é È è Ě ě Ē ē Í í Ì ì Ǐ ǐ Ī ī Ó ó Ò ò Ǒ ǒ Ō ō Ú ú Ù ù Ü ü Ǔ ǔ Ū ū Ǘ ǘ Ǜ ǜ Ǚ ǚ Ǖ ǖ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Polish" style="display:none"> <charinsert>ą Ą ć Ć ę Ę ł Ł ń Ń ó Ó ś Ś ź Ź ż Ż</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Portuguese" style="display:none"> <charinsert>Á á À à  â à ã Ç ç É é Ê ê Í í Ó ó Ô ô Õ õ Ú ú Ü ü</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Romaji" style="display:none"> <charinsert>Ā ā Ē ē Ī ī Ō ō Ū ū</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Romanian" style="display:none"> <charinsert>Ă ă  â Î î Ş ş Ţ ţ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Scandinavian" style="display:none"> <charinsert>À à É é Å å Æ æ Ä ä Ø ø Ö ö</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Serbian" style="display:none"> <charinsert>А а Б б В в Г г Д д Ђ ђ Е е Ж ж З з И и Ј ј К к Л л Љ љ М м Н н Њ њ О о П п Р р С с Т т Ћ ћ У у Ф ф Х х Ц ц Ч ч Џ џ Ш ш</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Spanish" style="display:none"> <charinsert>Á á É é Í í Ñ ñ Ó ó Ú ú Ü ü ¡ ¿</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Turkish" style="display:none"> <charinsert>Ç ç Ğ ğ İ ı Ö ö Ş ş Ü ü  â Î î Û û</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Vietnamese" style="display:none"> <charinsert>À à Ả ả Á á Ạ ạ à ã Ă ă Ằ ằ Ẳ ẳ Ẵ ẵ Ắ ắ Ặ ặ  â Ầ ầ Ẩ ẩ Ẫ ẫ Ấ ấ Ậ ậ Đ đ È è Ẻ ẻ Ẽ ẽ É é Ẹ ẹ Ê ê Ề ề Ể ể Ễ ễ Ế ế Ệ ệ Ỉ ỉ Ĩ ĩ Í í Ị ị Ì ì Ỏ ỏ Ó ó Ọ ọ Ò ò Õ õ Ô ô Ồ ồ Ổ ổ Ỗ ỗ Ố ố Ộ ộ Ơ ơ Ờ ờ Ở ở Ỡ ỡ Ớ ớ Ợ ợ Ù ù Ủ ủ Ũ ũ Ú ú Ụ ụ Ư ư Ừ ừ Ử ử Ữ ữ Ứ ứ Ự ự Ỳ ỳ Ỷ ỷ Ỹ ỹ Ỵ ỵ Ý ý</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Welsh" style="display:none"> <charinsert>Á á À à  â Ä ä É é È è Ê ê Ë ë Ì ì Î î Ï ï Ó ó Ò ò Ô ô Ö ö Ù ù Û û Ẁ ẁ Ŵ ŵ Ẅ ẅ Ý ý Ỳ ỳ Ŷ ŷ Ÿ ÿ</charinsert> </p> <p class="specialbasic" id="Yiddish" style="display:none"> <charinsert> א אַ אָ ב בֿ ג ד ה ו וּ װ ױ ז זש ח ט י יִ ײ ײַ כ ך כּ ל ל+ מ ם נ ן ס ע ע+ פ פּ פֿ ף צ ץ ק ר ש שׂ תּ ת ׳ ״ ־ </charinsert> </p> </div> m7mgwfen4zxi9mszuhxb2xsxtz3hh1i 14 2223 6946 3843 2017-08-22T14:47:36Z Lišiak 1863 Lišiak premiestnil stránku [[Kategória:Prvá Slovenská republika]] na [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]]: neutrálny názov + podľa sk.wiki 6946 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Druhá svetová vojna]] 86hcm6l7h49yvsajhaspce1fqq3liar 0 2270 9112 8913 2024-03-13T00:07:40Z Danny B. 47 fix link 9112 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Hej, hore háj, dolu háj - hej, hore háj, dolu háj, Hore hájom chodník; [:Môj otec bol dobrý, Ja musím byť zbojník:] Hej, já musím byť zbojník, Bo krivda veliká: [:Neprávosť u pánov, Pravda u zbojníka:] Hej, pravda u zbojníka, Cíti krivdu s vami [:A keď jej niet rady, Ráňa ju guľami:] </poem> == Informácie projektu Wikisource == * '''Autor''': Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Hej, hore háj, dolu háj. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Poesie sociální|Poesie sociální]]. Praha, 1902. Tiskové družstvo českoslovanské strany sociálně demokratické (časopis »Zář«). s. 228 - 229. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:Antonín Macek|Antonín Macek]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=cb0BAAAAMAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] kfs02elrlpk8tdntkoawb7714nyi1h5 0 2271 9113 8912 2024-03-14T00:07:50Z Danny B. 47 fix link 9113 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Bože môj, Otče môj, Veď je ten svet zmotaný! [:Čo vystojí, čo vystojí Chudobný poddaný!:] Každý ho sužuje, Platu nepovyšuje; [:Pán se nazdá, že na veky Panuje, panuje.:] Vy, páni zemani! My sme vaši poddaní; [:Však budeme v čiernej zemi Srovnaní, srovnaní.:] Jak sedliak, tak i pán — Všetci musia umríti: [:Všetci musia v čiernej zemi Uhniti, uhniti.:] Pánovia, pánovia! Za čo my vám robíme? [:Či to len za tú zem čiernu, Čo po nej chodíme?:] </poem> == Informácie projektu Wikisource == * '''Autor''': Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Bože môj, otče môj. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Poesie sociální|Poesie sociální]]. Praha, 1902. Tiskové družstvo českoslovanské strany sociálně demokratické (časopis »Zář«). s. 228. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:Antonín Macek|Antonín Macek]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=cb0BAAAAMAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] 0z0of6zzgd9q1cj38ca1b693n46vq2s 14 2272 6222 3932 2016-02-24T01:01:29Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6222 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Mikuláš Dohnány}} [[Kategória:Autori|Dohnány, Mikuláš]] 7np7r452yjnk9cemx6czehwbsrqnk0r 0 2273 9115 8889 2024-03-15T19:07:35Z Danny B. 47 fix link 9115 wikitext text/x-wiki <poem> Chcel bych byť spevákom s zlatými strunami, Ktoré by hýbaly tvrdými srdciami. Chcel bych si požičať z bleskov rannej zory A nimi ožiariť naše temné hory — A nimi ožiariť duše verné rodu A rozplameniť ich za svoju svobodu. Oj, chcel bych mať hromy, ktoré podpaľujú, Srdcia, duchy ľudské v jednotu spojujú. Chcel bych prut čarovný niekde si odkúpiť A ním zo zakliatia smutný rod vykúpiť. Všetkých by dovedna zlatou stužkou spojil, Tisícročné rany na veky zahojil. Chcel bych vziať na krýdla rodáka drahého, Ukázať mu slávu — deň spasenia jeho. </poem> == Informácie projektu Wikisource == '''Autor''': [[Autor:Mikuláš Dohnány|Mikuláš Dohnány]]. '''Názov diela''': Moje žiadosť. '''Vydanie''': In: [[:cs:Poesie sociální|Poesie sociální]]. Praha, 1902. Tiskové družstvo českoslovanské strany sociálně demokratické (časopis »Zář«). s. 229. '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:Antonín Macek|Antonín Macek]]. '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=cb0BAAAAMAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:Mikuláš Dohnány]] rcq7u5hvmfmrm7t6u0rg3xs4khfis78 14 2274 6224 3934 2016-02-26T01:33:14Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6224 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Viliam Pauliny-Tóth}} [[Kategória:Autori|Pauliny-Tóth, Viliam]] izmmg8np99qwfxfjt7jsvkj8sx7cumt 0 2275 9117 8948 2024-03-16T19:07:02Z Danny B. 47 fix link 9117 wikitext text/x-wiki <poem> Vitaj nám, svoboda, ale nie každému, A najmenej nášmu rodu slovenskému. Svoboda, svoboda, kde si sa tu vzala? Aká ťa to mati takto odchovala? Jednému sa líškaš, druhého ubíjaš A na rovné právo sta na smrť zabývaš. Svoboda, svoboda, pekne maľovaná: Šnurovaný kožuch, sukňa zašubraná. V parte pekné kvety, a tvár len tá stará; Nie je to svoboda, lež iba maškara. </poem> '''Informácie projektu Wikisource:''' '''Autor''': [[Autor:Viliam Pauliny-Tóth|Viliam Pauliny-Tóth]]. '''Názov diela''': Vitaj nám, svoboda ... '''Vydanie''': In: [[:cs:Poesie sociální|Poesie sociální]]. Praha, 1902. Tiskové družstvo českoslovanské strany sociálně demokratické (časopis »Zář«). s. 229. '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:Antonín Macek|Antonín Macek]]. '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=cb0BAAAAMAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:Viliam Pauliny-Tóth]] 2ht887swfqq34pyt96qzmi4texev5qt 14 2295 6680 6012 2016-11-29T03:37:09Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6680 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Andrej Sládkovič}} * {{Wikicitáty|Andrej Sládkovič}} * {{Commonscat|Andrej Sládkovič}} [[Kategória:Autori|Sládkovič, Andrej]] 4ep90hg6qmbd57of2ei1cgvifjfboza 0 2296 9119 8909 2024-03-17T00:07:36Z Danny B. 47 fix link 9119 wikitext text/x-wiki <poem> Na strmé skále Kriváňa stáva mladenec svojej podobný skále, večerňa zora pekne zahráva v jeho si očú krištále. Do ďalky mračnej leťa mu oči, zdá se, že súdit minulosť chcejú; a zase zrakmi k nebu zatoči, zdá se, ze hľadajú svoju nadeju. Hned čelo svraští a dupne nohou, jakby chcel osud vlastný rozšlápnúť, hned úsmech blysne tvárou ubohou, jakby chcel v slasti smutok svoj spláknúť. Časem hladí pod seba v dolinu, hádam, myslí o blahu rodiny, časom sa nehne celú hodinu, hádam, sa modlí za bratov vinu. »Jak, plačeš? Neplač, mladenec jarý, smutok len srdce zožiera, ligot nádeje rozlej po tvári, túžba šlechetná, ver, neumiera. Jestli sa hneváš, zruš plameň hnevu, hnev je rozumu zrádný poddaný, osud prichádza v tajnom odevu s slavným proroctvom Bohom vyslaný. Jak myslíš, mysli na stav otčiny a spoj myšlenku s citom ľúbosti, vymysli spásu, zleť do dediny, a daj úmyslu tvár skutočnosti!« Hlasy utíchnú. Mladenec kročí, stúpa do svojej dediny; slza potěchy svieti mu z očí — a žije celý v žití Otčiny. </poem> (V Nitre, 1844.) == Informácie projektu Wikisource == * '''Autor''': [[Autor:Andrej Sládkovič|Andrej Sládkovič]]. * '''Názov diela''': Mladenec. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 138 – 139. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Andrej Sládkovič]] [[Kategória:Poézia]] jxpvadvtgpcdoaohh7ga8unjndm6z6u 0 2297 9124 8908 2024-03-18T00:07:34Z Danny B. 47 fix link 9124 wikitext text/x-wiki <poem> V slzách matička sedela, často vzdýchlo sa jej, a malé, útlé dievčatko vraví mamke svojej: »Čo kropíš tými slzami moje žlté vlasy! Či vari<ref>opravdu</ref> visia nad námi, mamička, zlé časy?« Pritisknúc k srdcu vrelému mať púčok ružový a ústa k čielku bielému, dcérušku osloví: »Otec tvôj nechce z hrobu vstať z pod zelenej trávy: a nevie, nevie tvoja mať, čo svet z teba spraví! Svet má zbroje, tys bez zbroja, veľký svet, tys malá: a nevie, nevie tvoja mať, komu ťa chovala!« A slza v očach dievčatka teší plač materi, a potecha tečie sladká z nevinných úst dcery: »Dobrí sa zlostných nebojá; čo by sa jich báli? Bôh má zbroje, svet bez zbroja, Bôh velký, svet malý!« </poem> == Informácie projektu Wikisource == * '''Autor''': [[Autor:Andrej Sládkovič|Andrej Sládkovič]]. * '''Názov diela''': Dcérka a mať. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 139. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) == Poznámky == <references/> [[Kategória:Andrej Sládkovič]] [[Kategória:Poézia]] 91hnb1oo328w0e0eq0xfnbse79vl1nx 0 2298 9268 9260 2024-11-20T16:22:32Z 95.103.163.111 9268 wikitext text/x-wiki <poem> Nehaňte ľud môj, že je ľud mladý, klebetárski posmievači! V mladom sa veku ide do vlády, starému sila nestačí; keď predkov nemal — a či jich nemal, ktorí prežili čas zlatý? — co bys' sa mu ty zato posmieval? Na potomkov on bohatý. Nehaňte ľud môj, že nemá dejov slávy svojej minulej sklad! On ešte peknou kvitne nádejou, budúcnost má jeho poklad: počuješ bájne hlasy povestí? Hovoria tie, keď čas čuší, zázračný z nich on svet má vyviesti, budúci svet v nich on tuší. Nehaňte ľud môj, slepí súdcovia, že ľud môj je len ľud sprostý! Často su múdri hlúpi ľudkovia dľa súdu svetskej múdrosti: počuješ? spieva slovenské pole, spievanky zrodia Homérov; len ľúbost útlu spievajú hole, no, budú aj bohatierov. — Nehaňte ľud môj, ústa nečisté, že odhodok on je hlúpy! Múdrosťou jeho vykúpeni ste a ešte vas raz vykúpi! Či nepočuješ slova rozumné, čo den po dni opakuje? Večné v nich pravdy, hlboké, umné; ten ľud vedu si hotuje. Nehaňte ľud môj, že je len mladý, že nevládne celým svetom! Kde telo ducha k zemi nevalí, tam duch lieta ľahším letom. Na hellenskýže ľud si zpomnite — duch si svet vlastný utvorí; či v žalude hôr zárod vidíte? Nie! — no viďte dubísk hory! Nehaňte ľud môj, že je chudobný, že kraj biedny, smetisko má! To je blud! má svet sebe podobný, má hory, ruky, zlato má! — A keď by nemal? — ale má hlavy, má obchodu silný zárod. — Alebo či sú čriedy a bravy a koňarne komus' národ? Nehaňte ľud môj, že je ľud tichý, že rád trpí, že je slabý! — Pravda, surovej on nemá pýchy, nie je v zápasoch pochabý. Vy to neviete, že duch národov práve takú povahu má: keď má vystúpit s činnou slobodou, nejprv ticho myslí, dumá. Nehaňte ľud môj, že úcty nemá, ze ľud môj je potupený! — Slavnejšie ešte svet tupí plemä, nuž, kdo je tam zhanobený? — Ach, zlé su časy! na všetke strany svet žertvuje bohom zlatým. — Ale nechaj mi národ bez hany; národ patrí k vecam svätým! </poem> == Informácie projektu Wikisource == * '''Autor''': [[Autor:Andrej Sládkovič|Andrej Sládkovič]]. * '''Názov diela''': Nehaňte ľud môj. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 139 – 141. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Andrej Sládkovič]] [[Kategória:Poézia]] 7194ys0j9ej2e2galsdp6ws90zjg0fy 0 2299 8267 8141 2021-04-08T18:40:34Z JAn Dudík 1676 JAn Dudík premiestnil stránku [[Kytice (almanach)/Kozácká]] na [[Kozácká]] prostredníctvom presmerovania: zpět, struktur tu není 8133 wikitext text/x-wiki <poem> Som voják od rodu, kozáčka mæ mala; Nad mojou kolýskou zástava<ref>Prapor, korouhev.</ref> mi stála; Zástava mi stála, trúby mi spievaly, Vítæza mi otca do boja volaly. Hoj, letěly děti kozáckého rodu, Letěly na vojnu za svoju slobodu. Věrný otcov koník sám sæ vrátil z boja: Zvædla mi od žiaľu dobrá mati moja; Zvædla jako ruža, odlomená v kvetě: Ostal malý Kozák sirotou na svetě — Zahynie na stěpi lipka sama jedna, A bez dobrých ľudí tá sirota biedna. Nědala mně zhynúť ta moja rodina, Vzali mnæ sirotu Kozáci za syna; Vzali si mnæ, vzali, za syna vlastného, Zo mnæ vychovali Kozáka švarného. Hoj, dali mně oni ostrú šabľu k boku, Dali mi koníka bystrého do skoku; Koníkom aby som Tatárov naháňal, Šabľou aby som ím hlavy o zem ráňal. A mně ti pristalo v tom ích jasnom šíku, Ako v čatě orlov mladému orlíku. — Som voják od rodu, něumrem v pokoji Umrem já vo svætom za svoj národ v boji. Za jeho slobodu a za jeho slávu Z dæky já položím mladú svoju hlavu. — Neumrem na slame, umrem ja na koni, Keď s koňa poletím, šabľa mi zazvoní; Šabľa mi zazvoní, trúba zaspieva mi; Vykopú mi jamu Kozáci šabľami, V tej jame večný muoj nocľah mi popravia, Kozácku zástavu na hrob mi postavia, Kozácku zástavu svetu na znamenia, Že tam vítæz Kozák slávno vzal skončenia. </poem> <references /> '''Informácie projektu Wikisource:''' '''Autor''': [[Autor:Samo Chalupka|Sámko Chalúpka]]. '''Názov diela''': Kozácká. '''Vydanie''': In: [[:cs:Kytice (almanach)|Kytice]]. Almanach. Praha: Kat.&nbsp;Jeřábková, 1859. s. 200–201. [[Kategória:Samo Chalupka]] [[Kategória:Poézia]] 387kqrwqn5d44t740zd25d4mbvh4hhc 0 2302 9164 9127 2024-04-21T00:07:36Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Bojovník (Ján Kalinčiak)]] na [[Bojovník]]: rozlišovač netřeba, pokud tu neexistují dva stejné subjekty 9127 wikitext text/x-wiki <poem> Koníček môj bystrý, vraný, preberaj len nožičkami, kým zajdeme za tú horu, z pozahory do táboru. Bubny hučia, trúby vreštia, dajže, Bože, dajže štestia, ocel skáče od oceli, rúbajú sa chlapci smelí. Rúbajú sa šabličkami, strielajú sa gulôčkami, guľky šable nasledujú, chlapcom hlávky odskakujú. Hudba zvučí, hrmia delá, válajú sa mrtvé telá. Krv sa valí potokami, kone hrabú nožičkami. Koníček môj bystrý, vraný, už som celý dorúbaný; hlavička ma páli, bolí, rozťatá je na dve poly. Koníček môj smutný, vraný, choďže v moje rodné strany, choď povedať mojim zlatým že sa im už nenavrátím. Povedz smutnej matke mojej aby v žiali, v biede svojej za moju dušu ubohú modlila sa Pánu Bohu. Koníček môj smutný, vraný, čo neideš v naše strany? Smutno ti ma opúšťati, nemá ma kto zahrabati. Nebojže sa, keď sa zbudia, zahrabú ma dobrí ľudia; vetrík príde, pozavieva, zaplače, pieseň zazpieva. Žiale raňajšej rosičky vylejú na hrob slzičky, dajú lampy skvostné, panské malé mušky svatojanské. </poem> (V Nitre z r. 1846.) '''Informácie projektu Wikisource:''' '''Autor''': [[Autor:Ján Kalinčiak|Ján Kalinčiak]]. '''Názov diela''': Bojovník. '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 148. '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ján Kalinčiak]] [[Kategória:Poézia]] cllomn79yg84feyrcvs9n4azxj4w6q6 14 2303 6701 6039 2016-12-13T14:30:41Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6701 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ján Kalinčiak}} * {{Wikicitáty|Ján Kalinčiak}} * {{Commonscat|Ján Kalinčiak}} [[Kategória:Autori|Kalinčiak, Ján]] b4sf5abb6qonnuaeamz3gpu1p53a747 14 2309 6676 6041 2016-11-24T18:19:30Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6676 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Svetozár Hurban-Vajanský}} * {{Wikicitáty|Svetozár Hurban-Vajanský}} * {{Commonscat|Svetozár Hurban-Vajanský}} [[Kategória:Autori|Hurban-Vajanský, Svetozár]] 5co9emeo6pupt975poyoxwwf2addl0d 0 2310 9128 8907 2024-03-21T00:07:35Z Danny B. 47 fix link 9128 wikitext text/x-wiki <poem> Hoj, vítaj jedla moja vonná! Jak si mi strojná, bezúhonna — Dych tvoj, to balzam prsiam chorym, jedlica — sestrica. Ja bratskou láskou k tebe horím. Hoj vídal som ja pyšné palmy, u nôh jim more pelo žalmy, cypressa v ňom sa zrkadlila: jedlicu — sestricu zo srdienka nevyvábila. Mrká. Bolí ma biedna hlava, nádeja bľadne — oklamáva... Radost vymrela, srdce pusté, jedlica — sestrica, rozšír nado mnou vetvy husté. </poem> (Tatry a more.) '''Informácie projektu Wikisource:''' '''Autor''': [[Autor:Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozár Hurban Vajanský]]. '''Názov diela''': Jedla. '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 295 – 296. '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Svetozár Hurban-Vajanský]] [[Kategória:Poézia]] qbbbqxnggkgymdut57204g3kckjjvlt 0 2311 9129 8910 2024-03-22T00:07:51Z Danny B. 47 fix link 9129 wikitext text/x-wiki <poem> Besedu svolal starý kráľ v zlatisté teremy svoje, zašumel zámok hosťami, blysnú sa velmožov roje. Klenotmi jagá baldachýn, zlatohlav slncovo svieti, okolo trónu zasadli rytíri, radcovia, kmeti. »Mal som ja ťažký, divný sen, väzba ma morila krutá, kráľovské moje ramena svieraly hrdzové putá. Pod zemou v sklepe ztuchnutom temnota, nemota vladla, časom len kvapka z povale na hlavu kráľovskú padla. Razom sa temno úžasné v modrostú jasnotu zmení: nad hlavou sa mi zjavila božia mať v kráži a chvení. Nebeské čelo sklonila, žiar z neho prúdami tiekla, ruku na srdci boľastnom, k väzňovi, kráľovi riekla: »»Povedzže, kráľu, jestli ti svoboda milá a berla, kde svieti bleskom dúhovym nejkrajšia kráľova perla? Poznáš, o kráľu, perlu tú, poznáš jej chatrnú schránku? Bez toho, kráľu, poznania väzňom si na svojom zámku.«« Sotva že hádku rozriešim, ťažký sen z duše mi letí. Nuž, kde ten klenót jagá sa, hádajte rytíri, kmeti?« Hádajú kmeti, rytíri: »V korune kráľovej svieti, diadem krášli kráľovnej — v zrakoch plá kráľových detí? Pokál je milý vládcovi, snáď na dne sídlo tej perly, na zemskom jasá jablku, na konci deržavnej berly? Rukoväť šable zdobí snáď, víťaznej, vraha čo hnala, amulet iste skrýva ju na hrdle jasného kráľa! Asnáď ju mladý kralevič vo hviezde na hrudi nosí, oltár ju tríme, před ktorým kráľ Boha za ľud svoj prosí?« Potriasa hlavou starý kráľ, smútok mu ze zrakov svieti, hlboko vzdychol, konečne k žasnúcim veľmožom vetí. Marné sú vaše námahy, dôvtip váš poblúdil cele: Jagá sa ona dúhovo na znojnom roľníka čele.« </poem> (Z pod jarma.) == Informácie projektu Wikisource == '''Autor''': [[Autor:Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozár Hurban Vajanský]]. '''Názov diela''': Kráľova perla. '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 296 – 297. '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Svetozár Hurban-Vajanský]] [[Kategória:Poézia]] lu6lj0j2prplsrsmg1lkzfdsxhgdjeu 0 2312 9130 8888 2024-03-23T00:07:34Z Danny B. 47 fix link 9130 wikitext text/x-wiki <poem> Já som pyšný, že som Slovák: moje plemä ladné sto millionov duší číta, nad polsvetom vládne. So slovenskou rečou prejdeš štyri čiastky sveta: Jeden brat môj palmy sadí, druhý večné vidí ľady, tretí morom lieta! Já som pyšný, že som Slovák ten môj jazyk zuní jako spevy archanjelov, jak šum morskej vlny. Piesne naše: samá perla, samý diamant jasný. Naše báje tajné ráje, z porekadiel múdrosť vlaje, krása z našich básni. Ja som pyšný, že som Slovák, coky, kto ma haní! kto zahasí blesky zory rano na svitaní? Kto vyčerpá vody morské, strhne hviezdy jasné? Marná by to bola snaha: no márnejšia túžba vraha, že náš národ zhasne! </poem> '''Informácie projektu Wikisource:''' '''Autor''': [[Autor:Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozár Hurban Vajanský]]. '''Názov diela''': Povedomie. '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 297. '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Svetozár Hurban-Vajanský]] [[Kategória:Poézia]] t2phm1vxztzfbrvceayu8eptk34nwof 0 2321 9109 8895 2024-03-11T01:07:48Z Danny B. 47 fix link 9109 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Zpievanky, zpievanky, kdeže ste sa vzaly, či ste spadly neba, či ste rástly v háji? Z neba sme nespadly, v háji sme nerástly, ale nás mládenci a dievčence našly. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Zpievanky. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 425.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 539. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] 5dg5ibzci6bxteyixgkn4geurxhn4xl 0 2322 9281 9280 2024-12-15T19:07:54Z Danny B. 47 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/195.91.108.240|195.91.108.240]] ([[User talk:195.91.108.240|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava 87.244.192.250 9277 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová balada (pieseň) | LICENCIA = PD SK }} <poem> Išli hudci horou, horou javorovou. Našli drevo krásnô, na husličky hlasnô. Iba ho zotnime a sebou vezmime. Prvý raz zaťali, íverček vyťali. Druhý raz zaťali, do krvi preťali. Tretí raz zaťali, taký hlas počuli: Neni som ja drevo, drevo javorovô, ale som ja dievča z mesta richtárovo. Na vodu som išla, neskoro som prišla. Mamka ma zakliala, by kameň ostala, kameňom meravým, drevom javorovým. Kupa skamenela meravým kameňom, ja som zdrevenela zeleným javorom. Ta vy hudci choďte pred mej mamky vráta, a tak jej zahrajte, žiaľu jej dodajte: Toto sú husličky z tej vašej Aničky. Toto je podstavka, vašej dcérky hlávka. Toto sú strunočky, jej zlaté vlásočky. Toto je sláčičok z jej bielych ručičôk. Toto sú kolíčky, jej biele prstôčky. Keď matka slyšala, ku oknu bežala. Ach, vy hudci smutní, choďteže preč, choďte. Choďteže preč, choďte, a žiaľ mi nerobte, však ho ja dosti mám, že Aničky nemám. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Išli hudci horou. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 426; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 53. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] h4h0xpzwlriqnqqxn9jlgan561nb9dj 0 2323 9131 9102 2024-03-24T00:07:33Z Danny B. 47 fix link 9131 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Nitra milá, Nitra, ty vysoká Nitra! Kdeže sú tie časy, kdeže sú tie časy, v ktorých si ty kvitla? Nitra milá, Nitra, ty slovenská mati! čo pozrem na teba, musím zaplakati. Ty si bola nekdy všetkých krajin hlava, v ktorých tečie Dunaj, Visla i Morava. Ty si bola sídlo kráľa Svätopluka, keď tu panovala jeho mocná ruka. Ty si bola sväté mesto Metodovo, keď tu našim otcom kázal božie slovo. Teraz tvoja sláva v tôni skrytá leží: Tak sa časy menia, tak tento svet beží! </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Nitra milá, Nitra. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 427; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 123. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] c4kjx9mm3ywebq33jklxrj0j2mt3y26 0 2324 9134 8903 2024-03-26T00:07:53Z Danny B. 47 fix link 9134 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Ten prešpurský mýtny prepjeknú cérku má, ona nic nerobí, len v okénku sedá, prepjekne vyšíva, ešte krajše spíva. Její cichý hlásek do Turek sa zdvíha, ten turecký baša po rinku chodzíva, mýtneho cérečku dycky on počúva. Zvony-li to zvoňá, lebo včely hučá? a to si mýtneho cérka pjekne spíva. Ten turecký baša cedulenku napsal, cedulenku napsal, do Prešpurka poslal. Ty, prešpurský mýtny, prepjeknú cérku máš; a keď mi ju nedáš, mjesto Prešpurk prehráš. Ten prešpurský mýtny cedulenku číta, cedulenku číta, tak si smutne vzdychá. Jeho pjekná cérka, ona sa ho pýta: Muj tacíčku milý, co ste taký smutný? hlava-li vás bolí, lebo život bílý? Mňa hlava nebolí, ani život bílý; tebja som zapredau Turku pohanovi. Má stará mamičko, jaké prachy idú: ovce-li to ženú, lebo pre mňa jedú? Dojeli, prijeli první polajtári: Sedaj, mladá pani, ty mosíš ít s nami. Dojeli, prijeli druhí polajtári: Ber sa, mladá pani, ty mosíš ít s nami. Ach, céruško moja, jaké ti šaty dám, jestli fáťolové, alebo dolomán? Ach, mamičko moja, nač by mi tam byly? šak ja tam nebudem ani štvrt hodziny. Nežby ja mjela byť Turkovi nevjestú, rači nech mňa v mori drobné ryby žerú. Ty morské rybičky, to sú mé družičky, ti morskí kaprové sú mojí družbové. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Ten prešpurský mýtny. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 427 – 428; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 418. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] s3v04ysobtrqywqfu1nz006ekd1uj07 0 2325 9135 8902 2024-03-27T02:07:37Z Danny B. 47 fix link 9135 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Dobrú noc, má milá, dobrú noc! nech ti je sám Pánboh na pomoc! Dobrú noc, dobre spi: nech sa ti snívajú sladké sny. Dobrú noc, má milá, dobrú noc! nech ti je sám Pánboh na pomoc! Dobrú noc, dobre spi: nech sa ti snívajú ''o mne'' sny. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Dobrú noc, má milá. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 428; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 13. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] 6symim4asrjjcnm3ppac4p5f4oo8qy0 0 2326 9136 8911 2024-03-28T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9136 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Trávička zelená, kade je chodievam, lebo ju ja často slzami polievam. Üsta mi spievajú, oči sa mi smejú, ale od srdiečka slzy sa mi lejú. Nie preto si spievam, bych veselá bola, ale preto spievam, bych žiale zabola. Žiale moje, žiale, smutné, osiralé, jako tá rosička na zelenej tráve: Ešte tú rosičku vetríček oduje, ale mňa na svete nik nepoľutuje. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Žal. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 428 - 429.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 59 a 50. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] o6h56wrepta3jcwj2wepvn4exwr16st 0 2327 9137 8894 2024-03-29T00:07:46Z Danny B. 47 fix link 9137 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> »Anička dušička, kde si bola, keď si si čižmičky zarosila?« »Bola som v hájičku, žala som trávičku, duša moja, duša moja!« »A ja som po tri dni trávu kosil, ešte som si čižmy nezarosil.« »A ja som plakala, teba som čakala, duša moja, duša moja!« </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Anička, dušička. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 429; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 65. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] prmsglqfy7qsevksgt1ienp3t5k1scz 0 2328 9262 9110 2024-11-07T20:12:38Z 176.116.114.89 9262 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Samuel Tomašik | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari, nebudú mi kukačky kukať na tom mojom košiari. Hej, džiny, džiny, džiny, hej, džiny, džiny, džiny. Ani kukuk, ani sova, ani sojka klebetná, nebude ma viac prebúdzať lastovička štebetná. Hej, džiny, atd. Ja som bača veľmi chorý, nespôsobný do hory, nevládzem už po vrškoch chodiť, ani ovečky dojiť. Hej, džiny, atd. Ktože vás už, ovce moje, poženie na tie hole? Bude s vami k studničkám chodiť a do chládku vás vodiť? Hej, džiny, atd. Kto zachráni vás od škody, keď prídú zlé nehody? kto vás bude od vlkov brániť? kto jahniatka vám chrániť? Hej, džiny, atd. Už ťa nechám, dobré bydlo, už odložím cedidlo, složím baltu i sekanec, smrť ma vidie na tanec! Hej, džiny, atd. Stíchly spevy po lučinách, smutno, ticho v dolinách; stíchly gajdy i fujary: nežije bača starý. Hej, džiny, atd. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Ja som bača veľmi starý. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 429 - 430.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 70. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] pekk1t964v39t7ozbj0exghbjxalxrx 0 2329 9138 8898 2024-03-30T01:07:37Z Danny B. 47 fix link 9138 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Nevydávaj sa ty dievča ešte, lepšie je dievčaťu, než neveste; dievčatko si chodí po slobode, ako tá rybôčka v bystrej vode, v bystrej vode. Keď ide po poli, veselí sa, ked vidí šuhajka, zasmeje sa; nasbiera si kvieťa všeliakého, uvije pierečko pre milého, pre milého. Keď skladá a vije to pierečko, horí od ľubosti jej srdiečko; za rána bárskedy pierko oddá: mladého dievčaťa vydať škoda, vydať škoda. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Nevydávaj sa ty dievča ešte. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 430.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 82. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] msu13urx11vvqm133s047up2lwhvicg 0 2330 9139 8891 2024-03-31T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9139 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Dolina, dolina, kamenný chodníček: Kde je naša verná láska, švárny šuhajíček? Šuhajova láska a moja sloboda: naše verné milovanie ako v koši voda. Škoda našej lásky, že sa nám tak tratí! Kto nás zlostne rozlučuje, nech mu Pánboh platí. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Dolina, dolina. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 430.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 165. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] 1peh7g5i0bnuxt53g4r1d607ke5h3yv 0 2331 9140 8892 2024-04-03T00:07:52Z Danny B. 47 fix link 9140 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Žalo dievča, žalo trávu nedaleko Temešváru; keď nažalo, poviazalo, na šuhajka zavolalo: »Šuhaj, šuhaj z druhej strany, poď mi dvíhať batoh trávy.« »»Nech ti dvíha otec, mati, nechce-li ťa za mňa dati. Ešte ťa len kolimbali, už ťa za mňa sľubovali; ešte si len húsky pásla, už si v mojom srdci riastla.«« </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Žalo dievča, žalo trávu. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 430 – 431.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 539. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] dk32du2d2fof7e3qvbr29onval0bxm8 0 2332 9141 8897 2024-04-04T19:07:39Z Danny B. 47 fix link 9141 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Zahučaly hory, zahučaly lesy, kamže sa podely moje mladé časy? Moje mladé časy nezažily krásy, moje mladé letá nezažily sveta! Mladosť moja, mladosť, vyšlas' mi na márnosť, vyšlas' mi na márnosť pre moju nedbalosť! Mladosť moja, mladosť, tak som ťa utratil, akobych bol kameň do vody zahodil. Ešte sa ten kameň vo vode obráti, ale moja mladosť nikdy sa nevráti. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Zahučaly hory. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 431.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 231. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] sgtclx73n3mf79oq7mjb6o9hc59lbj4 0 2333 9142 8890 2024-04-05T17:07:51Z Danny B. 47 fix link 9142 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Janíčko, čo robíš, že ty k nám nechodíš? moja mamka povedala, že ty mňa neľúbiš. Kebych ťa neľúbil, k vám by som nechodil, moje štyri vrané kone hladom bych nemoril. Moj otec hovorí, že mi nedovolí, že mi kúpi Principiu,<ref>Principia — kniha začátků lat. mluvnice.</ref> že ma dá do školy. A ja mu hovorím, že mu neprivolím, že ja jeho Principiu do vody zahodím, Moja Hanka mladá, to je Principia, od ktorej ma neodvedie celá má rodina. </poem> == Referencie == <references /> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Janíčko, čo robíš. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 431.; pôvodne: Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883, č. 319. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] 42xtjjx69u101xyq27f5i12i13k6g6v 0 2334 9143 8893 2024-04-06T01:07:01Z Danny B. 47 fix link 9143 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Ľudia boží, ľudia, nechže vás prebudia husličky biedného žebráka slepého. Kdo chudým daruje, pán Boh ho miluje, kdo chudým ukrátí, pán Boh ho zatratí. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Žebrák slepý s houslemi. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 432. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] nicubkfxp46ywcyw5v31xgmw0p04wyo 0 2335 9144 8896 2024-04-07T01:07:45Z Danny B. 47 fix link 9144 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <poem> Ja biedny žebráčik, muoj priateľ mesiačik, priateľka palička, stodola kapsička. Prahy, mosty, stromy, to sú moje domy, smrti sa nebojím, o pohreb nestojím. </poem> == Informácie projektu Wikisource == Ľudová poézia. * '''Názov diela''': Žebrákovo štěstí. * '''Vydanie''': In: [[:cs:Patery knihy plodů básnických|Patery knihy plodů básnických]]. Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce, 1892. s. 432. * '''Sbierku usporiadal''': [[Autor:František Bílý|František Bílý]]. * '''Zdroj''': [https://books.google.com/books?id=vqUDAAAAYAAJ Google Books] (prístupné len z USA) [[Kategória:Ľudové piesne]] jb4k7ilr8alkzwfvjo4kesg1y2tgu9s 0 2337 8746 7219 2023-04-13T13:07:29Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8746 wikitext text/x-wiki {{Overiť}} {{Textinfo | AUTOR = DS Slovenska | ZDROJ = ''Nové Slovo'' zo dňa 8. marca 1947, č. 10. | LICENCIA = PD SK }} == Záznam o dohode členov predsedníctva DS Slovenska == === I. O niektorých politických, organizačných a osobných opatreniach na Slovensku === Vedenie DS v snahe odstrániť náboženskú nesnášanlivosť v národe a majúc na zreteli dôležitosť jednoty národa v dnešných časoch a vo vedomí svojej zodpovednosti za štastný vývoj národných vecí slovenských, ako i Česko-Slovenskej republiky, rozhodlo sa so všetkým svojim úsilím prisipieť k tomu, aby boly odstránené dosavádne náboženské neshody. Za týmto účelom sa usnieslo na týchto opatreniach: # V záujme dobrého spolunažívania a shody bude na zodpovedných miestach nahradzovať osoby nábožensky nesnášanlivé osobami nábožensky snášanlivými. # Aby táto línia strany bola slovenskej verejnosti jasne dokumentovaná, užší výkonný výbor strany vydá ohlas, v ktorom budú jednotlivé body dohody verejnosti oznámené a primerane vysvetlené. # Pokiaľ sa týka výchovy školskej a mimoškolskej, vedenie strany je toho názoru, že sa línia strany stotožňuje s názorom kresťanských cirkví, najmä cirkvy katolíckej, a toto stanovisko bude DS predzovať v rámci ústnosti vzhľadom na terajšiu politickú situáciu. === II. Ustanovenie užšieho predsedníctva strany === Ustaví sa užšie predsedníctvo strany: Jeho členovia budú: p. predseda strany a pp.: kanonik Cvinček, Dr. Ivan Pietor, Dr. Bugár, Ing. Fillo, Dr. Böhm, Dr. Kempný, Ján Ursiny a Dr. Hodža, ktorí si môžu určovať nástupcu ad hoc. Užšie predsedníctvo bude usmerňovať a dávať nielen ideovú náplň, ktorá bude vyhovovať národnému a náboženskému presvedčeniu väčšiny národa, ale i organizačne a taktiež smernice pre postup a postoj strany v politickom živote na Slovensku a jej zameranie v rámci politického denia ČSR. Ďalej bude užšie predsedníctvo rozhodovať o opatreniach osobného a vecného rázu v strane, menovite pokiaľ ide o realizovanie, resp. výklad tejto dohody. === III. Sostavenie kandidátnych listín === Užšie predsedníctvo deleguje dvoch členov do každého volebného kraja, ktoré budú spolupôsobiť pri sostavovaní kandidátnych listín, a podľa pokynov užšieho predsedníctva vplývať na to, aby sa na kandidátne listiny dostaly vhodné osoby, určené užším predsedníctvom a najmä, aby bol zachovaný celkový pomer medzi rím. kat. a evanjelikmi 2:1. Pri určení kandidátov v 9 volebných krajoch bude zásadou, že prvý kandidát bude katolík v 6 volebných krajoch a evanjelik v 3 volebných krajoch dľa určenia užšieho predsedníctva. O stanovení poradia na ďalšie miesta platí zásada, že budú obsadzované striedavo, t. j. 2 katolíci a 1 evanjelík. Z tejto zásady je prípustná výnimka s ohľadom na význam kandidáta. Výkonný výbor dľa nového užšieho predsedníctva si vyhradí konečnú úpravu kandidátov. Prípadné korektúry vzhľadom na zachovanie zmieneného pomeru medzi rím. kat. a evanjelikmi môže byť prevedené tiež v druhom skrutiniu. Obdobný postup platí i pre voľby do SNR. === IV. === Prijíma sa zásada, aby vo všetkých orgánoch strany bola dodržiavaná dohoda o pomere rím. kat. a evanjelikmi 7:3, s výnimkou pre kraje prevážne katolícke, alebo evanjelícké. Táto zásada bude sa uskutočňovať postupne pri reorganizáciach okresných a miestnych výborov strany. Čo sa týka vyšších orgánov strany, bude uskutočnená pri mimoriadnom sjazde, ktorý bude svolaný do konca októbra 1946. === V. === Uvedená zásada pomernosti 7:3 bude sa uplatňovať vo všetkých hospodárskych, finančných a záujmových organizáciach a v inštitúciach, podnikoch, na ktoré má strana vplyv, ako napr. u bánk, družstiev, rôznych priemyselných, poľnohospodárskych a živnostenských podnikov a dľa možnosti má sa táto zásada uplatňovať aj v úradoch a inštitúciach, na čele ktorých sú činitelia DS. === VI. Obsadenie ústredného sekretariátu === Predsedníctvo strany vymenuje 2 ďalších gen. tajomníkov, a to Dr. Kempného a Dr. Bugára, ktorí si podelia agendu doterajšieho generálneho tajomníka Dr. Hodžu, a to takto: Dr. Hodža má mať veci politické, Dr. Bugár veci organizačné a Dr. Kempný veci hospodárske. Mimo toho Dr. Kempný bude aj členom finančnej komisie Strany. Centrálni tajomníci sa dohodnú o postupe pri vybavovaní zásadných vecí a o vzájomnom informovaní sa. Užšie predsedníctvo obsadí niekoľko (5-6) miest na Ústrednom sekretariáte organizačne a politicky schopnými tajomníkmi. Neobľúbení tajomníci a tí, ktorí sa neosvedčili, budú nahradení inými, spôsobnejšími podľa náboženských pomerov jednotlivých krajov. === VII. Doplnenie predsedníctva DS a zmeny v Sbore povereníkov a vo vláde === Na uprázdnené miesto podpredsedu bude ustanovený kanonik Cvinček. Na 2 voľné miesta predsedníctva budú kooptovaní Dr. Harčar a Dr. Böhm. Pri rekonštrukcii vlády a Sboru povereníkov, zástupcov strany určí užšie predsedníctvo. V národnom fronte bude zasadať Dr. Kempný namiesto Dr. Kvetku. === VIII. === Časopis „Demokratické hlasy“ budú slúžiť katolíckej verejnosti a za tým účelom budú prevedené potrebné zmeny v redakcii a administrácii. Vedenie tohto denníka bude po stránke ideovej, administratívnej a hospodárskej podliehať priamo užšiemu predsedníctvu strany. Užšie predsedníctvo má právo určiť pre tento časopis osobitného majiteľa. Redakcia i tlač Demokratických hlasov bude premiestnená podľa možnosti buď do Bratislavy, alebo do Žiliny, čo v najkratšom čase. Všetky tlačové orgány DS budú propagovať zásady tu uvedené. === IX. === Užšie predsedníctvo vynaloží všetko úsilie, aby do volebnej kampane boly zapojené všetky vrstvy národa, ako evanjelické tak i katolícke, a to politicky, organizačne, ako i cestou tlače, aby volebný výsledok strany bol čo najúspešnejší. Za týtmo účelom užšie predsedníctvo sa vynasnaží zapojiť na celom území všetkých schopných, nekompromitovaných a demokratickým ideálom oddaných katolíkov. Členovia predsedníctva sa zaväzujú svojou cťou, že vykonajú všetko, aby tieto opatrenia podľa svojej - boly prijaté príslušnými orgánmi strany, resp. vtelené pri najbližšej príležitosti do organizačného poriadku. Do konca tohto týždňa bude svolaný užší výkonný vybor, ktorému bude predložená táto dohoda k osvojeniu. Na tomto zasadnutí užšieho výkonného výboru bude schválený a zredigovaný ohlas, o ktorom je zmienka v bode I. === X. === Páni kanonik Ondrej Cvinček, Ing. Kornel Fillo a Dr. Kempný sa osvedčujú, že - apríla 1946 oznámia Národnému frontu, že sa prihláška Štvrtej strany (Kresťansko republikánskej) do Národného fronu za ich osoby stáva bezpredmetnou. Bratislava, dňa 30. marca 1946 Dr. Lettrich v.r.. Ján Ursíny v.r., Ing. Jozef Styk v.r., Dr. Matej Josko v.r., Rudolf Fraštacký v.r., Dr. Samo Belluš v.r., Dr. Fedor Hodža v.r., Andrej Cvinček v.r., Ing. Kornel Fillo v.r., Ján Ševčík v.r., Dr. Ján Kempný v.r., Dr. Miloš Bugár v.r. == Zdroj == Citované podľa knihy: ''Gustáv Husák, Zápas o zajtrajšok, vyd. Obroda, Bratislava 1948'', článok ''Smluva o legalizovaní ľudáctva'', s. 218-223. Článok bol pôvodne uverejnený v časopise ''Nové Slovo'' zo dňa 8. marca 1947, č. 10. Husákov článok dohodu cituje<ref name=":0">Dokument č. 47. Záznam o dohode Predsedníctva DS Slovenska (ako ju zverejnil Slovák v Amerike 10. dec. 1946). In Štefan Šutaj: Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944-1948), SAV, Košice 2002, [http://www.svusav.sk/data/uploads/publikacie/sops.pdf Online]</ref> podľa časopisu ''Slovák v Amerike'' zo dňa 10. decembra 1946: ''Vlani pred voľbami 6. apríla obrátilo sa vedenie DS na verejnosť „ohlasom“, v ktorom bola naznačená akási dohoda, ktorej jedna časť DS dávala význam konfesionálny, druhá par excelence politický. Dohoda verejnosti, ani členstvu DS ukázaná nebola. Z „katolíckych“ kruhov na Slovensku dostal sa jeden exemplár dohody do rúk „katolíckych“ kruhov v USA a tam túto dohodu v plnom znení uverejnili. Prinášame nižšie úplný text „záznamu o dohode“ tak, ako ho priniesol ľudácky časopis „Slovák v Amerike“ dňa 10. decembra 1946, a to i s niektorými slovnými chybami ako v časopise boly.'' == Referencie == [[Kategória:Demokratická strana]] [[Kategória:1946]] [[Kategória:Dokumenty]] gdtcet1ytkdl8fuqn08oq4ynvvt52hk 10 2342 4841 4839 2012-10-15T12:27:04Z Danny B. 47 {{Ceduľa}} 4841 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = info | nadpis = Presmerovanie na inú wiki / Redirect to another wiki | text = Pozrite / See [[:{{{1}}}|{{{2|{{{1}}}}}}]] | poznámka = | obrázok = Wikimedia-logo.svg }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny:Odkazy na sesterské projekty|{{PAGENAME}}]] </noinclude> la99qjltzrkga9h35xrq2aiyiyuybmc 10 2345 6198 6197 2016-02-04T01:16:41Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Šablóna:Overiteľnosť]] na [[Šablóna:Overiť]]: vhodnější název 6198 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = maintenance | nadpis = Obsah tejto stránky nie je overený alebo overiteľný. | text = Znamená to, že nie je možné spoľahlivo potvrdiť autentickosť a&nbsp;správnosť textu z&nbsp;ľahko dostupných zdrojov, používajte preto text s&nbsp;rezervou a&nbsp;s&nbsp;rozvahou. | poznámka = | obrázok = Tango-nosources.svg }}<includeonly> {{#ifeq: {{ARTICLEPAGENAME}} | {{FULLPAGENAME}} | [[Kategória:Údržba:Overiť]] }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]] </noinclude> qwuo79spnuhp8x8tcow8xhvbzq3tf5h 14 2347 4088 2009-06-30T09:32:23Z AtonX 1 kat 4088 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie|1946]] 4lcc6re9j15pjlbezlqh5sg7kz1s2us 0 2384 8068 7338 2020-01-07T14:31:58Z 92.245.5.38 /* Venovanie */ preklep, lístoky => lístočky 8068 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Monumentálna ľúbostná básnická skladba slovenského romantického básnika Andreja Sládkoviča''' == Venovanie == <poem> Keď sa lístočky tieto rozvinú pred tebou v chvíľkach pokoja, pozdrav mi, krásna, moju Marínu, veď je ona družka tvoja: Objím ju, krásnomladá je ona, dcérka je nášho šumného Hrona, Slovenka je ľúbohlasná: Objím ju, a keď v tomto objatí duša jej v tvojej duši sa stratí, i na mňa si spomeň, krásna! </poem> == Vlastná báseň == === 1 === <poem> Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavrený; z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna; ona mi kýva zo sto životov: No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína! </poem> === 2 === <poem> Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý na hory svoje hodíte: tak ona duchom svojím mi šatí tône života úsvite. Ako vy tamhor', božie plamene, svetiel ste žriedla, fakle, korene: ona blesk myšlienky mojej! - Ako vy, večné svetov zákony, harmónij božích čarovné tóny: tak tá mne os, zenit, kolej! </poem> === 3 === <poem> Jestli sa city moje rozlejú po srdciach v Tatrách žijúcich; jestli ohlasy moje zavejú kradmo do časov budúcich: rodáci mojej duše, krajiny! objímte obraz mojej Maríny ľúbosťou svätých predmetov; toho, čo spieva krásy dejiny, nejali Lady rozmaríny, on ľúbi ľúbosť všesvetov. </poem> === 4 === <poem> Krása je modla, ktorú rád vzýva sám ten, čo tvorí čudesá, na ňu sa s bradou odvislou díva rab z divých brehov Gangesa: Tam sa ti zjaví v Madony zrakoch, tam v rozváľaných nebom oblakoch, tam ti znie v Záboja spevoch, tam ti ju stvorí dlátko Canovy, tam blýska z hrsti Paromovi, tam búri v morských výlevoch! </poem> === 5 === <poem> Nespievaj potom krásy velebu, keď sa raz ku nej rozženieš, zapri najvyššiu srdca potrebu, so svetom svojím skamenieš! Skamenieš? Ba nie! keď anjel devy nezdúchne z teba zemskosti plevy, čo vzývaš nad okruch chleba! - Nie! keď ťa sláva tá neočarí, čo svitá z mojej Maríny tvári: Znivočíš aj svet aj seba! </poem> === 6 === <poem> Ohlasov týchto zvon neodkliaty zo slona tvorí komára, hlasov mohutných ohlas až piaty, žobrák na prahu mocnára! Ako keď vetrík v hradbách Devína v šume slabučkom deje spomína, ktoré má hromom hrmievať: tak spevy tieto boja sa sveta, že im svedomie slabé rozmetá, ale - nemožno nespievať! </poem> === 7 === <poem> Z oblakov? Z veže zvoní hodina: Čo zvoní? Nie pohrab smutný? Čo zvoní? Či k poctám Hospodina? Čo zvoní? Požiar ukrutný? - Čas zvoní? Volá bližšie deň súdny, v ktorom zanikne svet svetov bludný. - Nuž zvoň! až hlas tvoj pokonný zabije sa v bralách večnosti, a v hlasoch mrúcich konečnosti časov na pohrab zazvoní! - </poem> === 8 === <poem> Dolinou tmavou pokoj si chodí; pokoj smrť je, tma smrti stín: Príroda spí, nebom sa brodí duch, blahého života syn: Večerná, smutná hodina zvoní, a dieťa hodín v spánok sa kloní, ale večný nemretia syn z očí smrteľných spanie vyháňa, a vo večného zorách svitania lieta svätým poľom vidín. - </poem> === 9 === <poem> Tajdite, noci! svet mi odstrite, svet môj jasný haní mraky! Slzu ostatnú bárs vycedíte, slepé ste vy, moje zraky! - Čo tie tmy kryjú? Tône osudov; čo tajné zrakom, Rodina bludov; no, ležte! Nad vás vysoko, v svetlá tie svetiel, bleskov zákony, a nad prírody mŕtvej opony vzlietlo duše mojej oko! - </poem> === 10 === <poem> Nestojte, nohy! choďte horami v ľúbosti géniov snemy! Aj nocou rád bych byť medzi vami, hory Sitna, tak milé mi! - Nechcú ísť nohy - tá tma ich spína? No, veď nohy sú zeme rodina: Nuž stojte, kostí nosidlá! Ale ty, posol mladistvej duši, let tvoj závoje mrakov rozruší, srdce, ty choď, ty máš krídla! </poem> === 11 === <poem> A prsmi môjmi znejú tíšiny večerné v súzvukoch tajných, v súzvukoch tajných znejú hodiny ľúbosti tých nebodajných: Ale žiaľ, podlosť zvon sveta bije v tie nebies ihry a harmónie: tak uspi ma, ty noc divá! Veď je to kliatba ľudskej záhuby, že mámenie a zem svoju ľúbi: nech cit nebo aspoň sníva! - </poem> === 12 === <poem> Keď zvona hlasy z veže scendžali, dolinu tichosť obstála, svetlá nebeské hrať sa začali, príroda celá zaspala: a duši peknej pokoj sa zjavil, že čas mohutný hrmot zastavil podlostí ľudských rozbroja. Ale ľudských je osud to duší, že šťastie samo seba sa ruší a niet v pokoji pokoja. - </poem> === 13 === <poem> Zakvitlé vŕby milo dýchajú vône večernej čerstvoty, blízke obloky dnu ich volajú do devy peknej samoty; tam ona stojí nad tichou strunou, hľadí do svetlých nebies čalúnov cez biele okna záclony: Vtom pekné údy k sedadlu skloní, ľúbezná struna čisto zazvoní, hlas jej sa hne medzi tóny: </poem> === 14 === <poem> „Tam nad Sitnom hviezda letí, na krídlach sa nesie zlatých; neleť v kraje zemských detí, sestra, zo zafírov svätých! Zlúpi ťa svet z tých bohatých bleskov tvojej vyššej slávy, v prachoch svojich černošatých nebeský tvoj cit zadlávi!“ </poem> === 15 === <poem> „Spalo dievča, sladko spalo, nevinnosť ho kolísala, spalo ešte keď aj vstalo, noc mu vo snách žitia dala: Spala deva, spala málo, obraz jeden ju zobudil, srdce v túžbach zaplakalo, cit sa do nej cudzí vlúdil.“ </poem> === 16 === <poem> „Jak vy, moje milé kvety, jak vy deň a noc som žila, jak vy neznala som svety, jak vy pre nič netúžila! - Ruža, tys' sa rosou zmyla, že ti slnce tôňa cloní: túžba cit môj zaclonila, preto zrak môj slzy roní.“ </poem> === 17 === <poem> „Slzy roní, lež nie zato, dušu túžba že zajala; - oči moje, moje zlato za sväté bych túžby dala: Oko slzou je zaliato, že tu láska času slúži; preto plačem, že zem táto túži len - túži a - túži!“ </poem> === 18 === <poem> Súzvuky pozdné ešte šumeli svetlom priestrannej svetlici, okrúhlej dlane prsty zastreli ružovú ľúbosť na líci: A starostlivá, biela pravica zbehne náhlivo z vábneho líca ta, kde si srdce ustalo, a s podivením ruka cítila, že šumná deva srdce stratila, a cudzie tam sa hýbalo. </poem> === 19 === <poem> A ruka pravá bystro hovorí: V žilách som tvojich zbadala, že srdce druhé tuto si dvorí: Ja som ti právo to dala? - A srdce: Nevieš, priateľka milá, že pani tvoja mi dovolila v susedstve tvojom prebývať? - Ale vieš ty to, srdce neznané, že komu panej srdce je dané, ten mňa si tiež má dobývať. </poem> === 20 === <poem> A srdce zase: Nie tak, premilá! Priateľstvo tys' mi povinná; za paniu teba nepostavila nad srdcom šumná Marína: Pozdraviť ti ma ona vo troje, a nie takéto hádky, rozbroje so mnou začínať kázala. - Ruka začúchla, pravdu uznala, večnú mu vernosť zaprisahala a vrúcne srdce objala. - </poem> === 21 === <poem> Ihla, uvoľň havranie vlasy, striebrom neviaž ich voľný let; Reťaz zlatá, zamračila si ľalíj hrdla snehový kvet; diamant prsta, načo ty svietiš, kde svet iskier oko tvorí? - Granát chladný, čo k prsiam letíš, kde posvätný plameň horí? - Náramnice, putá zlaté, buďte z pekných ramien sňaté! </poem> === 22 === <poem> Ihla, zostaň pamiatka milá ostrej lásky, čo ma ranila; reťaz, viaž tie hrdla ctnoty, ty zlatý obraz jednoty; diamant, keď noc v svety kročí, ty svieť mi miesto jej očí; ty studený granát, ochladzuj tie hnevy, čo proti mne horia v ňadrách drahej devy; náramnice zlaté, načo by vás sňala, keď slobodu svoju otrokovi dala! - </poem> === 23 === <poem> Ty noc vážna, ty noc tichá, kráľovná ty nebeských snov! Ty čuješ, keď slávik vzdychá žalobný žiaľ svojich tónov: Daj mi byť snom, čo raje tvorí, byť pokojom, čo strasti borí, keď tieň tvoj svety otočí! Tam sa k duši jej nachýlim, k tým krajinám srdca milým, keď zastrie blesk hviezdnych očí! </poem> === 24 === <poem> A keď zas svetlo rannej zory osvieti tvár tú nebeskú, ja tam budem, kde ľúbosť horí v hviezdnych očí jasnom blesku. A potom zlietnem útlym letom k ľaliových ňadier svetom, spočiniem na ich dolinách a hľadieť chcem na tie kryštaly, čo v bleskoch zlatých pozostali na hviezdnych očú výšinách. - </poem> === 25 === <poem> Rozhodnúť už mal čas po dňa strane zápas s mračnami nočnými; už veštci z pántov kričia o ráne hrdlami aj storakými: Ja vstanem: - záhradka malá, aby mi vôní čerstvých podala, vábivo na mňa volala; tam stanem, zrak na východ obrátim - Ah, čo? príroda s zorením zlatým do jej obloka zastala! </poem> === 26 === <poem> Oči si premniem, bližšie prikročím, a čo sa zrakom zjavilo? To dievča proti obloku zočím, kde pekné údy zložilo: Hlava jej mäkkej na rúčke leží, od pŕs čarovných v záhyboch beží šata jak obnovec biela: a nad ňou vidím, ako na stráži, chvieť sa v slnečnom oslavy kráži z krás jej vstalého anjela! </poem> === 27 === <poem> „Ustúp!“ on hlasom hromu ma bije, „jak smieš sa blížiť ku kráse, keď ona v chvíľkach tajomných žije len sebe, v pokoja čase? - Sám ja mám právo v čas tento sladký dívať sa na tvár panenskej matky, keď dýcha si v snách zavitá!“ Odpusť, ja nechcem právo pokoja rušiť, bárs ona priateľka moja - ale mne z tváre jej svitá. - </poem> === 28 === <poem> Ustúpim; ale pamiatka moja naveky si to spomína, aký je vo tmách anjel pokoja, aká je vo snách Marína: Očiam som vlastným nedal verenia, či blud to, či zveličenia sklá mi kto na nos pripína? - Sláva cheruba tak ju obstala, že sa po tvári rozoznať dala mladá dráženiec rodina. </poem> === 29 === <poem> Pavučinky sa štyri vykradli spod snežnej čipky na čelo, dve z týchto vlákien ústa obsadli, dvoje z nich k hrdlu zletelo: Kto by pomyslel, že bôžik lásky sem i tam tieto hodvábne vlásky po poli krásy rozkládol? - On ti ich zvábil z výšin ich vlasti a po nich z ňadier ku žriedlam slasti znachor ten sa ti vypriadol! - </poem> === 30 === <poem> A po jej líci, čo za zlé malo tomu, čo sultánsky si driemalo na mäkkých ruky perinách - po líca toho ružovom sádku blesky zôr ranných lietali; akoby deti v Sitna dolinách v zháňaní bystrom, v líp starých chládku o drevenú blšku sa hrali: lebo jak šarvanci, keď pásajú voly, za letačkou jastria v zakvitnutom poli. </poem> === 31 === <poem> Jak by siroty v žiaľoch plakali kvety na hrobe otcovom: tak pod jej čelom dva riadky stáli vláskov v odeve smútkovom. - Čože tie smútia? Hádam závidia tým dlhým, ktoré vylíhať vidia najkrajším okolím tela? - Ach, nie! Radosti noc im pokradla, keď jej oči, im milé zrkadlá, ich túžbam napriek zastrela. </poem> === 32 === <poem> A ich sa žiaľom ako posmieval úsmech - kto mu vie príčinu? Hádam satirkou vo snách previeval kús' pošvábenú dievčinu; alebo spiacim citom ho tajný kýs' pohľad v pekné ľúbosti krajiny na rty ružové vylúdil: Dosť na tom, do snov mámivých kraja, chudák, nevediac cestu do raja, úsmešok tento zablúdil. </poem> === 33 === <poem> Oj, mocná si ty, moja predrahá, aj v slabých chvíľkach polžitia! A krásy tieto kto popremáha, keď celým životom schytia? Ale hádku mi sama vysvetli: čo za zázraky v tebe sa stretli? - Či spíš aj vo dne v očiach jasnosti? Či nespíš očma v tmách zavrenýma? Či nespíš, keď ťa sníček objíma? Či spíš sen večný mladosti? - </poem> === 34 === <poem> Odstri už raz, odstri, Marína, ňadier milých tajomný chrám! - Mramorná socha sa pohýna, keď toľkým k nej hlasom volám! Ale, čo div? či hviezdy krásu slabučký šum zemského hlasu na púšť sveta dol uprosí? Ale vyznaj, či blesk zornici smrtnú bledosť na ruže líci slzou lásky neprosí? - </poem> === 35 === <poem> Víchrice strašné sa rozlietli nad mladistvým nebom mojím; so snom sa zraky moje stretli, zdúchli svetlá bránam svojim; a pred oči nespiacich citov, s podobou strašnou, nezakrytou obrazy divé zastali: Vtom duch nádeje krásnej sa zjaví v anjelskom svetle tvojej postavy - a šelmy hroziť prestali. </poem> === 36 === <poem> Čo je nádeja? Blesk mámivý, nešťastných dňov neverný syn, nepriateľ biednych milostivý, šťastných hodín ďaleký stín: On túžbu, matku vlastnú, zbije, kolísku v srdci si rozvije, a v srdci aj hrob si vyryje, v plameni vlastnom potom zhorí - hradby pekla síce zborí, ale nebo neotvorí. - </poem> === 37 === <poem> Vytrhni obraz môj z pamäti, zdus každé ľúbosti hnutie, roztrhaj mojich citov kvety, hoď v najhlbšie zabudnutie, aj spevov týchto bledé stíny zruš, drahá! - ale cherubíni nevyrvú z duše teba mi! A čo bys' svetmi zutekala, čo bys' za svety mňa zahnala, všade stanú lásky chrámy! </poem> === 38 === <poem> Marína moja! sveta búrov duch môj tichý sa nebojí, vulkánskych sa neľakne kúrov, nezľakne krvavej zbroji, svedomie čisté svetov plameň - čaká pokojne v ten hromov deň, pokoj môj v hrobe nezhynie: No môžu strhnúť svet môj celý jedného slova hrozné strely, slova toho z úst tvojich: „Nie!“ </poem> === 39 === <poem> Srdce tvrdé pokojne hľadí na rozmliaždený pätou kvet, v duši divej sa neusadí citov nežných milostný svet: Ale ty, drahá, kvet dobroty, mohla bys' vidieť trápnej psoty v horkých slzách spálenú tvár? Mohla bys' podať duši vernej naplnený otravy čiernej rozlúčenia strašný pohár? - </poem> === 40 === <poem> „Nie!“ Ha, milostný tento hlas zamkýna žiaľ v pekla hroby, a vedie búrkou žitia nás v blažené života doby! Nie, neustúpi lásky sila lichotným sveta nádejam! Nie, čo by zem sa v priepasť skryla, nezvráti svet ľúbosti nám: Nie, nič mi zloba neškodila, keď teba, drahá, teba mám! </poem> === 41 === <poem> Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruky nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať, možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: - nemožno mi ťa neľúbiť! - </poem> === 42 === <poem> Verte mi, verte, krajania moji, vy, žitia môjho priatelia! Pravda je, v mojich slovách čo stojí, verní sa večne o pravdu delia: Báječným tváram mojich výrazov, zázračným farbám mojich obrazov vieru nedajte udusiť; v božských kolískach divy sa rodia, božskosť nám ony z neba privodia: uverte, keď chcete skúsiť! - </poem> === 43 === <poem> V krajoch velebných slovo božskosti v jednej výšine sa javí, v podobe tejto hlasy veľkosti poddaným dolinám vraví: Beda, kto v mori vidí len vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí len skaly! - Zázrak je nemú počuť prírodu? - Dosť ráz ste sa vy, myšlienky rodu, slepými zrakmi dívali! - </poem> === 44 === <poem> V krajoch velebných slovo božskosti v jednej výšine javí, v podobe tejto hlasy veľkosti poddaným dolinám vraví: Výšavu túto ozrutné bralá - kto zná, kde moc tie masy nabrala - ako balvany obstali; a hrôzy tých skál s ich strašnou nocou od dávnych našich praprapraotcov priezvisko Sitna dostali. </poem> === 45 === <poem> Bol ten vrch kedys' peklom, či sitnom bludným pohanským rodinám, teraz, v století hladnom a sýtnom, ničím je svojim dolinám. Čas ešte príde, kde dušiam zemským Sitno sa stane vrchom diabelským a krvou čiernou sa spení; čas ešte príde, že dušiam svätým Sitno sa stane hradom odkliatym a meno v „Nebo“ premení! </poem> === 46 === <poem> Teutónska závisť, blud krivooký Sitnu česť jeho odobral, vrch neďaleký, bárs aj vysoký, meno „Paradís“ vyžobral: No na vrch tento, na vrch severa, modliť sa chodí nábožná viera, za vrch ten prosiť hnev boží; severné vetry večne doň dujú, odniesť ho na juh sa usilujú; viera tie hory preloží! - </poem> === 47 === <poem> A slávy tejto už okamženia nadšenosť moja videla, keď ľúbosť moja - moje túženia - na hory Sitna letela; letela, stála; do milých krajov, do mesta, záhrad, do lúk, do hájov s dvojakou túžbou hľadela: Hľadela, k skalám vrátila zraky, tu nesmrtného ducha - zázraky! v podobe obra zazrela. </poem> === 48 === <poem> Ani neverím, musí byť ona kňažnou tých vyšších bytostí, ktoré nám tajná kryje opona v prijasných svetlách večnosti: Lebo tak mi je pri nej bezmiestno, hneď nebosladko, hneď zas bolestno, nemožno na ňu sa dívať! každú myšlienku v anjela mení! a sám som ešte nezjednotený, či ju mám ľúbiť, či vzývať? - </poem> === 49 === <poem> A duch ten stojí, na mňa sa díva, ja stojím, hľadím na neho: Ale on nebol, jak zlý duch býva, moc mal on čohos' milého: Kto si? Mňa ľúbosť tvoja zrodila a krása mi za dojku slúžila, veky ma k zrade nepohli. - Skríknem: Bohyňa si ty vernosti! - Nôh mojich divom prejaté kosti nevdojak k prachu sa zohli. </poem> === 50 === <poem> Tak duše vlastnej velebím dcéru, zrazu svet zmizne okolo - zrazu zas svitne - kto mi dá vieru? Skál Sitna tam už nebolo! Pohronské nivy sa usmievali očiam hladovým, tieto hľadali, kde sa bohyňa podela? - Vtom sa zas ona dôstojne zjaví, zázračnej knihu mi veličavy na kvetnú dlažbu prestrela. </poem> === 51 === <poem> Prestrela, potom pri mne zastala, neišla slová hovoriť: Tvár moja bytnosť túto vzývala, ruka šla knihu otvoriť. - Čo je to? Či al-korán Arabov, či svet magický snáď Barkochabov, či deje svetovíťazov? Rozhodím ťažké, zlaté zápony, a kŕdeľ sa mi pekných odcloní rafaelovských obrazov! </poem> === 52 === <poem> Odhalím prvý. Kde nápis? Žiadny! Ah, aká driečna mladucha! Jahody zbiera, trhá kvet vnadný - škoda, že tôňa bez ducha! Ona si sedí, zobká jahody, do vienkov viaže kvetov slobody, na rtoch nevinné tíšiny: Bez ducha? Pozri pekný mier čela, zornicou peknou tichosť vyzrela - Ona? - ani tieň Maríny! </poem> === 53 === <poem> Preč! odstriem druhý. - Oj, si velebný, oceán v svätej tíšine! Jak sa uzerá breh ten malebný v mohutnej tvojej hladine! Rukami diaľku objíma mora na brehu socha z bielo-mramora: Socha? Nie, nadšená deva! - Ba anjel letkom prachu sa tknúci, oči, blesk, ústa, plameň horúci - Oj, krajšie ona túžieva! </poem> === 54 === <poem> Tretí. To Vlasta v hradbách Devína? Srdením líca jej horia, kušu si tuho, hnevno napína, už zraky jej strašne moria! Jastrabie oči za chlapmi letia - ľúbosťou? - pomstou ony sa svietia a sypú blesky záhuby. - To je Xantipa! - Ale Marína strašnejšie hrôzy v hneve odpína, lebo vo hneve - neľúbi. </poem> === 55 === <poem> Čo ďalej? - Biele vy houbinky, jak sa ľúbezne ihráte a nad záhradkou švárnej dievčinky z očí v oči hrkútate! Červenou nôžkou párik sa hladí, pyštek sa druhým pyštekom sladí, krídelká snežné žartujú: Ona sa na ne s úsmechom díva, zdá sa, že z úst jej hlas sa ozýva: Chudiatka, sproste milujú! - </poem> === 56 === <poem> Potom? - Ach, to je Petra svätyňa v ohradách rimanskej slávy, velikosť sa v tých stenách vypína, mramorné vravia postavy! Tam pre najväčším posvätným stolom, okom letiaca k nebeským pólom, kľačí nadšená dievčina a na jej čele svätosti dúha - Ona sa modlí? - ona sa rúha, keď kľakne zbožná Marína! </poem> === 57 === <poem> Čo tie obrazy, mati vernosti, povedz, čo tie znamenajú? Či azda mojej drahej peknosti odbleskom akýms' byť majú? Maliaru biedny! zmrhal si stíny, zmrhal si prácne svoje hodiny a chybels' krásy krajiny! - Tys' chcel ustáliť let ideálu, vystaviť chcel si Maríny chválu, a máš satiru Maríny! - </poem> === 58 === <poem> Hrdá je ona. Holomok podlý, beda ti v krásnej blízkosti! V zraky si ona hromy vymodlí, v postavu hrozby prísnosti; na tvár jej jasné svedomie vzletí, z čela jej svätosť veľká zasvieti - oslepneš pred ňou, potvora! Ale vstaň pred ňu v jej vlastnej cnosti, a z ušľachtilej tejto hrdosti krásnejšia skvitne pokora. </poem> === 59 === <poem> Pristúp k nej, zlomyseľná klebeta, vidíš ju a nič neskúsiš, pekná jej duša ti je zastretá, sám seba oklamať musíš. Každé jej slovo hádkou ti bude, jej pravda v tvojom ťa nechá blude, zjavenie jej ťa ubije: Ale jak v bystrom Hrone kamienky, tak sa tajomstvo mojej milenky dušiam úprimným odkryje. </poem> === 60 === <poem> A keď zabúri nad ňou lós divý, čo neľutuje anjela, strach ju objíme nespravodlivý, hneď by mu v rukách omdlela: No tu na svoju skríkne nádeju, a na jej ústach hneď sa zasmejú bezpečné pokoja zore: a nad lós zlostný alebo skúpy svedomie čisté jasno vystúpi, jak hrdé slnce nad more. </poem> === 61 === <poem> Počul si tiché vtáčka vzdychanie? Videl si kvety sperlené? V tôňach nebeských hviezdičky ranné? Ruží vädnúcich túženie? Neslýchals' nikdy o srnke milej v ostrých pazúroch orlice divej, keď v tichých prosbách umiera? Ona, keď osud švihne ju prísne, útlym sa srdcom ku mne pritisne, ticho si slzy utiera. - </poem> === 62 === <poem> Vskutku ja, krásna, vtedy sám neviem, či závisť cítim, či ľútosť, tak si mi pekná s tvojím žialeniem, tak dvojná vo mne pohnutosť; a odpusť, jestli kedy tak hreším, že z tvojho žiaľu ešte sa teším, čo by som teba mal tešiť: Odpusť mi túto svojhlavosť malú, že chcem sa radšej oproti žiaľu než proti kráse prehrešiť. </poem> === 63 === <poem> A keď ťa sladké chvíle obstanú, mladé tie zmysly jak hrajú! V každom milého žitia orgánu tisíc radostí lietajú. Hneď jak bys' chcela k nebu sa vzpínať, hneď jak bys' chcela svety objímať, plnás' rozkošných zápalov! A tu zas v novej som pochybnosti, či sa mám tešiť z tvojich radostí, či z tvojich očí krištáľov? </poem> === 64 === <poem> No, nežiadam si tvoje radosti, bárs aj prekrásne, nevinné, pre mňa nech trebárs žriedlo sladkosti zastane, vyschne, vyhynie; žiadam si ale jednu z radostí, pravda, tú najprvnejšej veľkosti, v čase nezmennom požívať: Radosť tú, večne do tvojich očí, keď sa z nich radosť nadzemská točí, s sladkým nadšením sa dívať. - </poem> === 65 === <poem> Hron kalné vody búrno valí, zimný víchor zhora veje, nad ním mládenec osiralý stáva, stáva - slzy leje: lebo v svetoch tých šírošírych, v púšťach tých smutných, divodivých hodín svätých, pokojných niet; a tú, čo duša jeho vzýva, závistná diaľka mu zakrýva, tú nemožno blízko vidieť! </poem> === 66 === <poem> Túžby sa jeho unášajú v život vyšší prudkým letom, myšlienky jeho si lietajú ideálnym slávnym svetom: Ale zákon ho nevyhnutný na žalár lósov tmavý, smutný ohromným putom prikoval; a tú, ktorú duch jeho vzýva, útechu svoju v nejž si sníva, tú mu za kopy hôr schoval! </poem> === 67 === <poem> Odpusť, drahá, keď smutné hlasy vzdychne k tebe priateľ verný: Na šťastných hodín živé krásy tys' bohatá, on mizerný; ty v srdca hradbách uzavrená, milými svojimi otočená, nebudíš sa z mladistvých snov; duch sveta jeho tajnou mocou vedie búrnou žitia nocou v divé boje ľudských duchov. </poem> === 68 === <poem> Podaj mi ruku, veľkocitá, k ideálnym duší horám, kde sláva v zlatých bleskoch svitá slobodných srdcí priestorám! Z výšin tých hľaďme v zmätok nízky, čo žitím, k hrobu od kolísky, satanským ramenom vládne: vidíte, jak blkom horí! - Keď ten padne - láska svety nové stvorí! - </poem> === 69 === <poem> A v svetoch týchto, duša moja, veľkí sú, čo sú tu malí, pokoj večný bez nepokoja, sladkosť, ktorú žiaľ nekalí; tam zlato krásu nepreváži, tam slabosť srdce nerozdráždi, závisti tam jedy hynú; v svetoch tých s vrelosťou srdečnou, sprisahaní vernosťou večnou, milí ku milým sa vinú. </poem> === 70 === <poem> Hoj! jak je sladko žiť s anjelom hodín anjelských večný rad, volať toho svojím priateľom, čo tvorca je svetov a hrad! Jak je velebno krásu matkou, cnosť, pravdu volať sestrou sladkou a pokoj bratom nazývať! - Tu ľúbosť pozná oslávená, pocíti sladko, čo znamená v nebeskom objatí bývať! </poem> === 71 === <poem> Ale čo volám, osiralý pod jelšami stojac Hrona? Tam, kde vysoké Sitna skaly, hlas môj nepočuje ona! - Že nie? či jej, krásnej, o kráse, jej, anjelu, v anjelskom hlase, ľúbeznej ľúbosť nespievam? - Keď spevy tieto by mlčali, sitnianske skaly by volali tak k nej a k slovenským devám: </poem> === 72 === <poem> Slovensko mladé, rodisko moje aj mohyla mojich kostí! v tebe mám pekných obrazov dvoje a dvoje veľkých ľúbostí! - Ako je krásna tá moja deva, aká k nej ľúbosť vo mne horieva: tak ty a k tebe, otčina! Ako tys' pekná, krajina moja, ako mladistvosť milá mi tvoja: tak pekná, milá Marína! </poem> === 73 === <poem> Chcel bych vás objať, kraje rodiny! náručie úzke, šíry cit: Jak mi je sladko v ňadrách Maríny objatie vaše pocítiť! Jak mi je blaho nič, nič nežiadať, z objemu v objem naveky padať, troch nebies slasti prijímať! Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať! </poem> === 74 === <poem> Ako keď na tie snehové Hole vraných orlov kŕdeľ zlietne, a preletujúc hore a dole, vše sa jeden s druhým stretne a samopašne let ich sa kríži, jeden sa zvýši, druhý sa zníži, a hneď zas ticho zastanú: tak na ľaliách ňadier dievčiny havraních vlasov šťastné rodiny v letoch tichých sem-tam vanú. - </poem> === 75 === <poem> Nad Hronom mladý breh sa ti zjaví, bielou ružou zakvitnutý, na kvete s rannou rosou sa baví blesk z nebies čistých svitnutý; hneď sa korunka jasno pozláti, hneď sa zas v biely nestín zašatí, ohňov ni mrazov netuší: Tu by, Marína, si uzrela, bielosť tých ruží je z tvojho čela, hra bleskov, hra našich duší. </poem> === 76 === <poem> Krajan môj, znáš ty tie dve studničky, čo v tôňach Tatry blýskajú? Ich nebojasné, blízke vodičky iskrením jednakým hrajú; zastaneš pri nich, z ktorej sa napiť? Z obidvoch! - závisť musí ťa lapiť, vidiac plávanie žubrienky: Tak mňa dvojaká túžba napadá a zmysel každý okúsiť žiada sperlené zraky milenky. </poem> === 77 === <poem> Ktože by kvet ten poľného maku na tých ústach nevidel rád? Jak by peknému nečaril zraku pod rtom kostiek slonových rad? Na úst tých milé, plné karmíny mladosť si sadla mojej otčiny, na zúbky bielosť neviny: Zväzok tých farieb nie je náhoda, tu mi podáva matka príroda dve farby môjho národa. </poem> === 78 === <poem> Na kvetolúkach v Sitna doline v hrách slovenských devy stoja a ozýva sa v spevnej rodine slávne: „Hoja, Ďunďa, hoja!“ - Krásne klinčeky sa červenajú, a králikov sa stá, stá belejú, a jaro s nimi pohráva: Tie hry, tie kvety mi vystavila, lenže v útlejší obraz zavila v lícach milej matka Sláva. </poem> === 79 === <poem> Vieš, keď zornica lieta si mladá v nedbalkách, to v mladom stíne, a milého si Chasona hľadá po vysokej Javorine? - Keď zora nočné oblieka šaty a tôňou zastrie palác svoj zlatý, zrakom smrteľných ukrytá: tak v pekných chvíľach jednej hodiny deň bielych ňadier mojej Maríny sto ráz zapadá a svitá. - </poem> === 80 === <poem> Na horách našich mládenec stáva, spev jeho kvet duše jeho; zápasy bohov on nerozpráva, nie buk rytierstva starého; hlas ten nezvoní bitky pradedov, nehlási spev ten krivdy susedov, nie bičov sveta hromoplesk: Začrie si do pŕs, ľúbosť zaspieva a poľom svoje žiale rozlieva a nádejí budúci blesk. </poem> === 81 === <poem> A žiale svoje poľom rozlieva, že je svet aj krem otčiny: a bôle svoje poľom previeva, že tam niet jeho dievčiny; do vekov nových hlas jeho letí a blesk úfania z tváre mu svieti. - No ňadrá vernej slovenskej devy k prsiam primkne verný šuhaj; slávne v spievankách zazvonia hnevy: svetom budeš, úzky môj kraj! - </poem> === 82 === <poem> Ľúbosťou pekná vzdychala si deva, to dušou striaslo šuhaja, ohlas pŕs mladých Sitnom zaznieva a letí do Tatier hája; a veľký háj ten ohlasy zdvojí a na juh a na sever vystrojí, tam znie Uralom, tam morom: a ďalej svetom celým vykročí a spieva lásku s velikým chórom, a zas sa v jej prsia vtočí. - </poem> === 83 === <poem> Dobrú noc; tichý, sladký sen, krásna moja! - Pozdrav pole milé od strán, kde býva ten, nad ktorým čnia snežné Hole! Pozdrav tie vŕby, dom ten celý, v ktorom si prvé lásky strely do pŕs verných mi strelila; pozdrav mi Sitno, kraj ten celý, kde oči po prvé videli tvár, čo mi večne je milá! </poem> === 84 === <poem> Tak dobrú noc! ja za horami zostať mám, kde Hron sa točí, a tešiť sa s nebies hviezdami, so sestrami tvojich očí; keď jedna z nich, čo ráno žiari, pozdraví zore tvojej tvári, rozpomeň sa na lásky moc: A zas, keď mesiac vzlietne bledý, na Hrona breh si spomeň vtedy, spomeň si, drahá! dobrú noc! - </poem> === 85 === <poem> Nad rozvinutým púčkom zastala Marína bieloružovým, letačka tmavočervená, malá sadla si k ústam púčkovým: Zore na zlatých horách zastali a svetom diamanty rozosiali, perlami zastreli kvety; a s pompou touto syn húsenky, jak lístok z lipy, k ruži milenky zlietol na klamné zálety. </poem> === 86 === <poem> Ty si obratnú ruku, predrahá, jak strela za ním vystrela, cifrovaného vernosti vraha už v prstoch svojich s' videla: Na jeho prášky krásne s' hľadela a tvár sa tvoja pekne zardela, ľúbilas' väzňa pekného; - v jeho si zradné oči pozrela a hnevom tvár sa tvoja zastrela, ústa zhrmeli na neho: </poem> === 87 === <poem> Motýľu zradný! srdce ti bije strachom pod prstma mojima; a v ňom sa špatná nevernosť kryje, keď sladkú ružu objíma! Vidíš tie slzy na lícach ruži, čo od svitania bolestne túži po ihrách tvojich láskavých? Ty lietaš, zlodej, od milej k milej a v lakomosti tak bezočivej med kradneš z ústok voňavých. </poem> === 88 === <poem> Čo si nezostal radšej zakliaty v červiaka večnej podobe? Alebo čo si, smrťou oviaty, nezostal v hodvábnom hrobe? Načo zlodeju krása prírody? Načo zradcovi krídla slobody? Podlosť má byť zemeplazom! - Aj ľudská myseľ v tom zablúdila, že ťa byť ona slávnym súdila z mŕtvych povstania obrazom! </poem> === 89 === <poem> Tak si ty, verná, pekne horlila nad svojím rabom krídlatým a tvojich ruža líc sa rozvila, ohriata plameňom svätým; ako si krásna, keď krotkosť tichá z ňadier milostných pokojne dýcha na svet nevinné pokoje: Tak si velebná, keď cit tvoj statný vznesie sa mocne v zápal posvätný, šľachetné vedúc rozbroje. </poem> === 90 === <poem> Hnev pomste podlej začasto slúži, hnev závisť mečom ozbrojí, hnev náruživé aj duše súži, hnev aj s zločincom obstojí: Nech ale kričí svet v pokoji, nech počuť nechce o žiadnom boji, nech hynie v mŕtvej porobe! Marínu znajúc, chápem rukama, že hnev svätý je len láska sama, ač v inej ducha podobe. </poem> === 91 === <poem> „Bohyňa moja, krásy kráľovná! Anjel dobroty, neviny! Perla ľúbosti a Lade rovná! Môj svet, môj poklad jediný! Ty túžba duše, ty nebo slávy! Koruna dievčat, diamant blýskavý! Môj život, nádeja moja! Ľúb ma, potom už bárs celý zhyniem, bárs sa aj v časných svetoch pominiem, zbavím večného pokoja!“ </poem> === 92 === <poem> Takto podlizač, ač v duši jeho prázdnosť sa pustá ozýva, a krv takého planca nízkeho telesnosť hrubá rozrýva: Na ústach jeho posvätné sľuby, a v srdci jeho strely záhuby, a v zrakoch oheň nečistý, po vrchu krása, vnútri hnusota, v prsiach je zrada, v tvári dobrota, inšie cit, hlas inšie istí. </poem> === 93 === <poem> Tu ona mlčí a hviezdne oči sklonia sa v panenskom studu, noha poslušná nabok odkročí, vidiac líškavú obludu: Oko to, v letku na tvár podlahy, padne na prsteň vernosti drahý a stud sa na hnev premení; a strážny anjel, čo sa z nej rodí, kedykoľvek zrak na prsteň hodí, takto jej slová odmení: </poem> === 94 === <poem> Chlape, nemýľ sa! ľúbosť má zraky bystrejšie nad zrak sokola, ačpráve slepých ľúbosti mraky nezmizli ešte dohola: Teraz si sama oči zaviaže, lebo aj tak sa zriedka ukáže úprimný milý a milá; no, ale ľúbosť mojej priateľky oči má jasné a zrak tak veľký, že sa ti na dno prebila. </poem> === 95 === <poem> Nač sa namáhaš? veď tvoje slová sú podvrštence bláznovské! Jej krása tisíc krás je osnova, jej cnosti - cnosti obrovské! - Slepý ku zlatu slnce prirovná, ale lúč slnca čistá, čarovná len slnca zostane sláva: Tak keď sa špatník na krásu díva, chválami svojimi ju len pozýva a do špatných jej nadáva. - </poem> === 96 === <poem> Ver', pravdu ty máš, cherub velebný, ochranca mojej Maríny! Lež zdá sa mi tvoj hnev nepotrebný, nač sú večnosti hodiny? Satan je taká nešťastná vláda, čo sama seba klame, okráda v zlomysli z neba vyhnanej: Čo jej uškodí podlizač planý? Jej cnosť nepojme ani neraní: klam jeho pravdou je na nej! </poem> === 97 === <poem> A čo, vy spevy, srdcom vysokým obrazy svoje ceníte? Vy zrakom tiež snáď len krivookým veľké na malé meníte! - Nie, ľudia boží, veď krása milá lásku jej mannou cnosti kŕmila, tá i nás chodí kŕmievať: Že hlas náš slabý, samy uznáme, ale úbohé, čo robiť máme? Nám je nemožno nespievať! - </poem> === 98 === <poem> V blízkosti tvojej, moja Marína, sto citov z duše mi kypí, k tebe sa život celý pohýna, jak roj včiel k sladkostiam lipy: Ústa mi primrú k rubínom tvojim, myslím si večne, že nerozdvojím prah duše od duše prahu; srdce mi do brán pŕs tvojich bije, lebo tam ono ľúbosťou žije, tam hľadá otčinu drahú. </poem> === 99 === <poem> Svety závistné medzi nás stali, roztrhli blahé objemy: Čože mohutné časy získali, rozlúčiac nebo od zemi? Láska na zemi nebo stvorila a nás naveky zväzkom spojila, ktorý sa nedá rozlúčiť: Vytrhnúť srdce môž' osud divý, blesk očí zhasí hrob závistlivý: ľúbosť nemožno umučiť! </poem> === 100 === <poem> Nad mladým čelom zahrmia, zmiznú tône letiacich osudov, do mladých citov bôle zahryznú, nádeje prejdú do bludov: Mládenec, voľ si zo svetiel žitia, pokiaľ ti časy moc neuchytia, hviezdu voľného nadšenia, z ktorej by svätý pablesk jediný cez všetky tvojho žitia krajiny rozlieval svetlo spasenia! </poem> [[Kategória:Andrej Sládkovič]] [[Kategória:Poézia]] 01tpkyzq3wnoty37xoep21eqkd6nve5 0 2392 9073 8871 2024-02-12T01:07:35Z Danny B. 47 fix link 9073 wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} <poem> 198/1941 Sl.z. Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov. Vláda Slovenskej republiky podľa § 1 zákona č. 210/1940 Sl.z. nariaďuje: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA. Vymedzenie pojmu. § 1. (1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá: a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov; b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov [§ 2, písm. a)], ak 1. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania, 2. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom [písm. a)], 3. pochádza z manželstva so Židom [písm. a)], uzavretého po 20. apríli 1939, 4. pochádza z nemanželského styku so Židom [písm. a)] a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940. (2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v smysle ustanovení tohto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu. § 2. Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá: a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov (§ 1, ods. 2), ak sa podľa § 1, písm. b) nepokladá za Žida, b) kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča (§ 1, ods. 2). § 3. (1) Pokračujúce, poťažne na pokračovanie príslušné úrady, súdy a orgány verejnoprávnych korporácií a ustanovizní majú v prípadoch, v ktorých je to pre ich rozhodnutie (opatrenie a pod.) nevyhnutne potrebné, žiadať od strany potvrdenie o tom, že nie je Žid, poťažne židovský miešanec. (2) Úrady, súdy a orgány (ods. 1), nemajú žiadať potvrdenie podľa ods. 1 v prípade, ak je im z predložených dokladov alebo ináč známe, že strana nie je Žid, poťažne židovský miešanec. (3) Potvrdenia podľa ods. 1 vydávajú obecné (obvodné) notárske úrady - v Bratislave Štátny matričný úrad - príslušné podľa bydliska. (4) Pre osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko, vydáva potvrdenie (ods. 1) Štátny matričný úrad v Bratislave. (5) V pochybných prípadoch, či je niekto Žid, židovský miešanec, alebo nie, rozhoduje Ministerstvo vnútra. O rozhodnutie môže žiadať tak strana, ako aj úrad, súd alebo orgán verejnoprávnej korporácie, poťažne ustanovizne. (6) Matričné výťahy potrebné pre vydanie potvrdenia podľa ods. 1, výslovne na ten cieľ vydané a ako také označené, nepodliehajú kolkom ani poplatkom. Výšku odmeny, ktorú sú oprávnení vyberať cirkevní matrikári za tieto výťahy, určí minister vnútra vyhláškou. § 4. Za židovské sdruženie podľa tohto nariadenia treba považovať: a) verejnú obchodnú spoločnosť, ak aspoň polovica spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia) a súčasne ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam), b) komanditnú spoločnosť, ak aspoň polovica komanditistov a aspoň polovica verejných spoločníkov sú Židia (židovské sdruženia), alebo ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským sdruženiam), c) účastinnú spoločnosť alebo družstvo, ak viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo ak aspoň polovica základnej istiny patrí Židom (židovským sdruženiam); pritom sa neberie zreteľ na členov správnej rady, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemsku, d) spoločnosť s obmedzeným ručením, ak aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia, alebo ak aspoň polovica kmeňového kapitálu patrí Židom (židovským sdruženiam), e) ťažiarstvo, ak štvrtina členov správy sú Židia, alebo ak aspoň polovica kuksov patrí Židom (židovským sdruženiam), f) právnu osobu (spolok, základina, fond a pod.) alebo iný súbor osôb alebo majetku, ktorých cieľom je napomáhať židovské záujmy, alebo ktorých aspoň polovica členov sú Židia (židovské sdruženia), ak len nejde o útvary zriadené na základe osobitných právnych predpisov. § 5. Židovskú alebo nežidovskú povahu sdruženia (§ 4) určuje v pochybných prípadoch Ústredný hospodársky úrad. ČASŤ PRVÁ. Osobné postavenie. HLAVA I. Evidencia. § 6. (1) Obecné (obvodné) notárske úrady - v Bratislave Policajné riaditeľstvo - vedú evidenciu Židov, ktorí majú bydlisko v obvode ich pôsobnosti. (2) Policajné riaditeľstvo v Bratislave vedie evidenciu aj tých Židov, ktorí sa zdržujú na území Slovenskej republiky, avšak na tomto území nemajú bydlisko. (3) Na základe evidencií podľa ods. 1 a 2 vedie Ministerstvo vnútra ústrednú evidenciu. (4) Židia sú povinní hlásiť dáta a ich zmeny, potrebné pre evidencie podľa ods. 1 a 2. (5) Podrobnosti o vedení evidencií a ohlasovacej povinnosti (ods. 4) určí Ministerstvo vnútra. § 7. Kto vedome nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 6, potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. HLAVA II. Označenie. § 8. (1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách. (2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister. (3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks 10.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. HLAVA III. Obmedzenia ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku. § 9. (1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2]. (2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného. § 10. Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov. § 11. Trestné pokračovanie pre trestné činy podľa §§ 9 a 10 patrí do pôsobnosti krajských súdov. HLAVA IV. Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií. § 12. (1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií. (2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec. (3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo. § 13. (1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend. (2) Funkcionárom strán poťažne dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec (§ 2) ani nežidovský manžel Žida. § 14. (1) Žid nesmie byť ustanovený za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného správcu, vnúteného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručníka, opatrovníka, vyjmúc ustanovenie za poručníka a opatrovníka pre poručenca alebo opatrovanca-Žida. (2) Ustanovenia ods. 1 platia aj pre židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a). HLAVA V. Nespôsobilosť k verejným službám. § 15. (1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov. (2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a). Dôstojníkom a poddôstojníkom brannej moci alebo žandárstva nemôže byť ani židovský miešanec uvedený v § 2, písm. b). (3) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov. HLAVA VI. Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania. Diel prvý. Nespôsobilosť k verejnému notárstvu, advokácií a civilnému inžinierstvu. § 16. (1) Žid nemôže byť: a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom), b) advokátom (advokátskym osnovníkom), c) civilným inžinierom. (2) Ustanovenie ods. 1 písm. a) a b) platí aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a). (3) Ustanovenie ods. 1, písm. a) platí aj o nežidovských manželoch Židov. § 17. (1) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa príslušným okresným súdom väzením do 3 mesiacov a peňažným trestom od 1000.- do 5000.- Ks: a) kto, súc podľa § 16 vylúčený z výkonu svojho povolania, v ňom pokračuje, b) kto v tomto povolaní zamestnáva alebo umožňuje zamestnať osobu z tohto povolania vylúčenú, c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje osobe, vylúčenej podľa § 16 z povolania, pokračovať v povolaní, z ktorého je vylúčená. (2) Člen verejnonotárskej alebo advokátskej komory, ako aj člen príslušnej záujmovej organizácie inžinierskej, ktorý sa previnil proti ustanoveniam ods. 1, písm. b) a c), stráca právo vykonávať svoje povolanie a vymaže sa zo soznamu príslušnej komory (organizácie). (3) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený. Diel druhý. Nespôsobilosť k výkonu lekárskej a zverolekárskej praxe. § 18. (1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax. (2) Ustanovenie ods. 1, nakoľko ide o lekársku prax, sa vzťahuje aj na židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a). § 19. (1) Priestupku sa dopúšťa a tresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500.- Ks do 50.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní: a) kto súc podľa § 18 vylúčený z výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe, ju vykonáva, b) kto vo výkone lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe zamestnáva alebo umožňuje zamestnávať osobu z jej výkonu vylúčenú, c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje pokračovať vo výkone lekárskej praxe osobe z nej vylúčenej. (2) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený. Diel tretí. Nespôsobilosť k výkonu na lekárnickú prax a k právam na lekárne. § 20. (1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax. (2) Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) verejnej lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným. (3) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a). § 21. (1) Priestupku sa dopúšťa a tresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 1000 do 100.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 60 dní: a) kto, súc podľa § 20 vylúčený z výkonu svojho povolania, v ňom pokračuje, b) kto v tomto povolaní zamestnáva alebo umožňuje zamestnávať osobu z neho vylúčenú, c) kto akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo umožňuje osobe vylúčenej podľa § 20, pokračovať v povolaní, z ktorého je vylúčená. (2) Podmienečný odklad výkonu trestu je vylúčený. HLAVA VII. Pracovná povinnosť a obmedzenie slobody osobnej, domovej a listového tajomstva. Diel prvý. Pracovná povinnosť. § 22. (1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra. (2) Pre osoby uvedené v ods. 1 pracovnú príležitosť obstaráva, poťažne prácu organizuje a pracovné podmienky určuje Ministerstvo vnútra. (3) Ustanovenia ods. 1 neplatia pre Židov, ktorí majú povolenie podľa § 43, ods. 1, poťažne ktorí podľa § 258, ods. 2 môžu zostať v doterajšom zamestnaní, ako aj pre Židov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia § 256, pokiaľ príslušné povolenie alebo výnimka platí. § 23. Prácami, vykonávanými podľa § 22, sa nezakladá pracovný (služobný) pomer a osoby ich vykonávajúce nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu. § 24. Kto neposlúchne príkaz (§ 22) nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbale, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. Diel druhý. Osobné a domové prehliadky. § 25. Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu. § 26. (1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb.z. a n. (2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a židovských sdružení. Diel tretí. Obmedzenie listového tajomstva. § 27. (1) Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu). (2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, sa potresce okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. Diel štvrtý. Obmedzenie ohľadom bydliska. § 28. (1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta). (2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať. (3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť Židom povinnosť vysťahovať sa z určitej časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej časti, a to všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch. § 29. (1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.). (2) Prestúpenie obmedzení alebo zákazov, vydaných podľa ods. 1, potrescú okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od 100 do 10.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. HLAVA VIII. Obmedzenie spolkového a shromažďovacieho práva, ako aj tlačovej slobody. Diel prvý. Spolkové právo a Ústredňa Židov. § 30. (1) Zakazuje sa zriaďovať židovské spolky alebo židovské organizácie [§ 4, písm. f)] okrem židovských náboženských obcí. (2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní. § 31. (1) Jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave. (2) Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov. (3) Ústredňa Židov podlieha len dozoru Ústredného hospodárskeho úradu; jeho príkazy a úpravy sú pre ňu záväzné. § 32. Podrobnosti, najmä o vnútornej organizácii, o orgánoch Ústredne Židov a o právach a povinnostiach jej členov, taktiež o dozore (§ 31, ods. 3), určuje Ústredný hospodársky úrad. Diel druhý. Shromažďovacie právo. § 33. Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach. Diel tretí. Obmedzenie tlačovej slobody a vydávania literárnych a iných umeleckých produktov. § 34. (1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov. (2) Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný. (3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a). (4) Kto poruší ustanovenie ods. 1 až 3, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 100 Ks do 10.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. § 35. (1) Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie uvedených produktov na vedecké ciele. (2) Zákaz podľa ods. 1 platí aj o duchovných produktoch židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a). (3) Kto vedome poruší ustanovenie ods. 1 a 2, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní. HLAVA IX. Obmedzenia vo veciach kultu a vzdelania. Diel prvý. Kultové budovy. § 36. (1) Príslušníci izraelitského (židovského) vyznania a židovské náboženské obce môžu svoje kultové úkony vykonávať len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide o budovy, určené pre náboženské úkony. (2) Židovské synagogy a modlitebne musia byť upravené podľa ods. 1 do 1. júla 1942; inak prejdú uvedeným dňom na základe rozhodnutia okresného (mestského notárskeho) úradu do vlastníctva štátu. Podrobnosti o úprave vydá minister vnútra. Diel druhý. Zákaz rituálnych porážok. § 37. (1) Židovské rituálne porážky akéhokoľvek dobytka a zvieractva, ako aj výsek, predaj a akékoľvek danie do konzumu alebo použitie mäsa a mäsitých výrobkov pochádzajúcich z rituálnych porážok, sa zakazuje. (2) Nezachovanie ustanovení ods. 1 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. V prípade opakovania tresce sa priestupok zatvorením od 2 do 30 dní. Diel tretí. Obmedzenia ohľadom vzdelania. § 38. (1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených. (2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových - a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním. (3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať. § 39. (1) Židia v školopovinnom veku - okrem tých, ktorí sú príslušníkmi štátom uznaných kresťanských cirkví - môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných ľudových školách alebo triedach, ktoré k tomuto cieľu určí Ministerstvo školstva a národnej osvety. (2) Osobný a vecný náklad ľudových škôl (tried) uvedených v ods. 1 sú povinné hradiť príslušné židovské náboženské obce. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety. § 40. Cieľom preškolenia Židov možno pre nich zriadiť osobitné kurzy, ktorých náklady hradí Ústredňa Židov. HLAVA X. Obmedzenia ohľadom zamestnávania. Diel prvý. Pomocnice v židovských domácnostiach. § 41. (1) V židovských domácnostiach nemožno zamestnávať pomocnice v domácnosti - Nežidovky. (2) Za židovskú sa považuje domácnosť, v ktorej väčšina členov sú Židia. (3) Za pomocnice v domácnosti sa považujú aj posluhovačky, vychovávateľky a pod., a to aj vtedy, ak nebývajú v domácnosti alebo v byte zamestnávateľa. § 42. Porušenie ustanovení § 41 trescú ok resné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od Ks 500.- do Ks 50.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní. Diel druhý. Zamestnávanie. § 43. (1) Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere možno len po udelení povolenia (ods. 3). (2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na zamestnávanie - úplatné aj bezplatné - židovských rodinných príslušníkov, zamestnávaných Židmi; povolenie podľa ods. 1 netreba v prípadoch, kde zamestnávateľom je štát, jeho podniky, ústavy, fondy atď. alebo na prípady, kde štátne úrady (orgány) prikážu Žida do práce podľa nariadenia s mocou zákona č. 129/1940 Sl.z. (3) Povolenie podľa ods. 1 udeľuje (predlžuje) Ústredný hospodársky úrad. Udelené (predĺžené) povolenie môže tento úrad kedykoľvek odňať. § 44. (1) Žiadosť o pracovné povolenie podľa § 43 je povinný podať zamestnávateľ, v prípade § 46, ods. 2 však zamestnanec. (2) Žiadosť o predĺženie pracovného povolenia treba podať najneskôr 30. dňa pred uplynutím jeho platnosti; až do vybavenia tejto žiadosti môže Žid zostať v doterajšom zamestnaní. § 45. Služobná, pracovná alebo učebná smluva uzavretá so Židom, pre ktorého bolo udelené (predĺžené) pracovné povolenie, je platná len, nakoľko neodporuje podmienkam udeleného (predĺženého) povolenia. § 46. (1) Povolenie zamestnávať Žida udelí sa len určitej osobe (zamestnávateľovi), pre určité zamestnanie alebo určitý podnik (závod), pre určitého Žida (zamestnanca), na určitý čas, a možno ho viazať podmienkami tak pre zamestnávateľa ako aj pre zamestnanca. (2) Židovskému zamestnancovi, ktorý podľa povahy svojej práce často mení pracovné miesto (nádenník, robotník, pomocnica v domácnosti a pod.), možno udeliť pracovné povolenie pre určitý druh zamestnania na určitý čas. Toto povolenie možno tiež viazať podmienkami ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca. Takéhoto zamestnanca počas trvania jeho pracovného pomeru možno zamestnávať bez ďalšieho povolenia. § 47. (1) V prípade zamietnutia žiadosti o pracovné povolenie, ako aj v prípade jeho odňatia alebo zamietnutia žiadosti o jeho predĺženie a v prípade oneskoreného podania žiadosti (§ 258, ods. 1) je zamestnávateľ povinný služobný, pracovný alebo učebný pomer hneď zrušiť so šesť -, poťažne dvojtýždňovou výpovednou lehotou, podľa toho, či ide o zamestnancov vo vyšších službách alebo o zamestnancov iných. Ak má zamestnanec na základe služobnej smluvy okrem pevného služného (platu) nárok na odbytné alebo iné odmeny, pod týmto titulom zachováva sa mu nárok najviac na trojmesačné pevné služné (plat). (2) Židovskí zamestnanci, prepustení zo služobného (pracovného alebo učebného) pomeru vzhľadom na ustanovenia §§ 43 až 46, nemajú nárok na zaopatrovacie (penzijné) prípadne iné požitky, ak by im prislúchaly okrem riadnych nárokov podľa zákona č. 26/1929 Sb.z. a n., podľa zákona č. 221/1924 Sb.z. a n. a právnych predpisov tieto zákony meniacich a doplňujúcich. Ak prepustený židovský zamestnanec prispieval na osobitnú zaopatrovaciu (penzijnú) alebo inú obdobnú základňu alebo fond u zamestnávateľa, vrátia sa mu ním zaplatené príspevky s 5% úrokmi. Túto výplatu možno vykonať aj v splátkach, najneskoršie však do 1 roku odo dňa prepustenia. § 48. Porušenie ustanovení §§ 43 až 47 trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 100.000.- alebo zatvorením od 10 dní do 60 dní. V prípade nevymožiteľnosti má sa peňažný trest premeniť na zatvorenie od 10 dní do 60 dní. HLAVA XI. Zastupovanie a zákaz intervencií. § 49. (1) Advokát môže zastupovať Žida len v prípadoch, v ktorých je zastúpenie advokátom podľa právnych predpisov povinné, alebo v prípadoch, kde pokračujúci úrad alebo súd uzná to za potrebné a to uloží. Inak v pokračovaní pred úradmi, súdmi a orgánmi verejnoprávnych korporácií a ustanovizní môže byť zmocnencom Žida len Žid. (2) Ustanovenie ods. 1 vzťahuje sa aj na verejného notára, ktorý má oprávnenie zastupovať stránku pred okresným súdom podľa § 8 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. (3) Zmocnencom Žida podľa ods. 1 môže byť len svojprávny Žid, ktorý je k zmocniteľovi v pomere príbuzenskom vzostupnej alebo sostupnej vetvi, v manželskom alebo súrodeneckom. Okrem toho môže byť zmocnencom majiteľa podniku aj obchodný zmocnenec - Žid (§§ 37 a 43 obch. zák.) vo veciach týkajúcich sa prevádzky podniku. § 50. (1) Kto vedome poruší ustanovenia § 49, potresce sa pre prečin krajským súdom väzením do dvoch rokov a peňažným trestom do 10.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa premení na náhradný trest väzenia do troch mesiacov. (2) Nežid, ktorý bez zmocnenia sa obráti na úrad, súd alebo orgán verejnoprávnej korporácie, inštitúcie (intervencia) cieľom hájenia práva alebo záujmu Žida, potresce sa pre prečin krajským súdom väzením do päť rokov a peňažným trestom do 10.000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na náhradný trest väzenia do 3 mesiacov. (3) Podmienečný odklad výkonu trestu uvedeného v ods. 1 a 2 je vylúčený. HLAVA XII. Iné obmedzenia. § 51. Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbrane. § 52. Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby. § 53. Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo (§§ 1 a 12 zák. č. 81/1935 Sb.z. a n.), ani obdržať povolenie na jeho riadenie. § 54. (1) Spôsob cestovania Židov na štátnych železniciach, ako aj iných verejných hromadných dopravných prostriedkoch upraví minister dopravy a verejných prác vyhláškou v Úradných novinách. (2) Minister vnútra sa splnomocňuje zaviesť pre Židov iné obmedzenia ohľadom cestovania, a to vyhláškou v Úradných novinách, v ktorej môže určiť pre nezachovanie týchto obmedzení peňažné tresty do 5.000 Ks, ktoré sa majú v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie do 15 dní. § 55. (1) Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača. (2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov. § 56. (1) Cestovné pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy možno vydať Židom len so svolením Ministerstva vnútra (Ústredne štátnej bezpečnosti), a to s platnosťou najviac na 1 rok. (2) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov. ČASŤ DRUHÁ. Majetkoprávne postavenie. HLAVA I. Obmedzenie v nadobúdaní vecných práv a živnostenských oprávnení. § 57. Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia. § 58. Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie. HLAVA II. Obmedzenie voľnosti nakladať s majetkom. § 59. (1) K platnosti právnych úkonov, ktorých predmetom je prevod, zánik, zmena alebo obmedzenie vlastníckeho alebo iného práva Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj židovských sdružení k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam a právam, ktorých riadna (obecná) hodnota prevyšuje sumu Ks 500, treba písomné povolenie Ústredného hospodárskeho úradu. Túto sumu môže Ústredný hospodársky úrad zvýšiť alebo snížiť vyhláškou v Úradných novinách. Ak ide o živý a mŕtvy inventár, používaný k prevádzke poľnohospodárstva, písomné povolenie dáva a sumu 500 Ks ohľadom tohto inventára zvyšuje, poťažne snižuje Štátny pozemkový úrad. (2) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na úkony cudzích štátnych príslušníkov, ktorí nemajú v tuzemsku bydlisko, na nájom miestností v obytných domoch, na prevody hotových peňazí, na prevody tovarov pri obvyklom vykonávaní výrobnej, obchodnej alebo inej živnostenskej činnosti, na právne úkony pri činnosti poľnohospodárskej a na zaistenie poľnohospodárskych prevádzkových úverov, nakoľko nepresahujú rámec riadneho hospodárenia, a na prípady prevodu poľnohospodárskych nehnuteľností podľa § 150, ods. 1 tohto nariadenia a podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z. (3) Nakladanie (dispozícia) podľa ods. 1 s hospodárskymi podnikmi (závodmi), ich majetkovými súčiastkami a príslušenstvom sa zakazuje; na toto nakladanie sa vzťahujú ustanovenia §§ 167 až 190. (4) Zákaz uvedený v ods. 3 sa nevzťahuje na nakladanie (dispozíciu) s hospodárskymi podnikmi (závodmi), ich majetkovými súčiastkami, príslušenstvom nežidovských manželov Židov. Zákaz, uvedený v ods. 3, sa nevzťahuje ani na nakladanie s účastinami, závodnými podielmi a kuksami; nakladať s týmito možno bez ohľadu na ich hodnotu s povolením komisie, zriadenej pri Slovenskej národnej banke podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl.z., ktorej členom pri povoleniach podľa tohto odseku je aj zástupca Ústredného hospodárskeho úradu. Povolenie možno vydať len so súhlasom zástupcu Ústredného hospodárskeho úradu. § 60. (1) Ústredný hospodársky úrad je povinný vyberať za povolenie podľa § 59, ods. 1 a 4 v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov (§ 215) dávku vo výške 20% riadnej (obecnej) hodnoty predmetu právneho úkonu, a to na ťarchu osôb (sdružení) uvedených v § 59, ods. 1. Tejto dávke nepodliehajú povolenia podľa § 59, ods. 4, ak ide o povolenia pre Židov (židovské sdruženia), ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi a nemajú v tuzemsku bydlisko (sídlo). Ak je však predmetom povolenia vklad alebo výmaz hypotekárneho záložného práva, alebo ak sa nakladanie koná na základe úradného (súdneho) rozhodnutia, môže Ústredný hospodársky úrad upustiť od vyberania dávky. Vykonateľné rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu o vyrubení dávky podľa tohto odseku je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. V prípadoch podľa § 59, ods. 1, posledná veta - túto dávku vyberá Štátny pozemkový úrad v prospech Fondu pre pozemkovú reformu. (2) Podrobnosti o povoľovacom pokračovaní a o vyberaní dávky upravuje Ústredný hospodársky úrad so schválením predsedu vlády - poťažne Štátny pozemkový úrad so schválením vlády - a vyhlásia ich v Úradných novinách. § 61. Porušenie ustanovení § 59 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od Ks 10.- do Ks 500.000.- alebo zatvorením od jedného dňa do 6 mesiacov. Nevymožiteľný peňažný trest sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 6 mesiacov. Predmety právneho úkonu možno vyhlásiť za prepadnuté. HLAVA III. Obmedzenie nakladať s peňažnými hotovosťami a cennými papiermi. Diel prvý. Povinnosť ukladať peňažné hotovosti na vkladné knižky. § 62. (1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní ukladať peňažné hotovosti nad výšku, uvedenú v § 63 na vkladné knižky, znejúce na vlastné meno, u peňažného ústavu, oprávneného prijímať vklady na knižky. (2) Peňažné hotovosti treba uložiť najneskoršie do 3 dní od ich prijatia. § 63. (1) Osoby uvedené v § 62, ods. 1, nesmú mať u seba väčšiu sumu, než ktorá: a) zodpovedá ich životnej miere a životnej miere ich rodiny, najviac však Ks 1000 na jednu osobu, b) je potrebná na prevádzanie podniku alebo výkon povolenia, najviac však vo výške 5% obratu, docieleného v poslednom roku. (2) Ústredný hospodársky úrad môže vyhláškou v Úradných novinách alebo v jednotlivých odôvodnených prípadoch písomným rozhodnutím snížiť alebo zvýšiť sumu uvedenú v ods. 1. Diel druhý. Viazané účty. § 64. (1) Všetky platby v prospech Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj v prospech židovských podnikov a židovských sdruženímožno konať len na viazaný účet príjemcu u niektorého peňažnéhoústavu uvedeného v sozname určenom Ministerstvom financií v dohode s Ústredným hospodárskym úradom. Tento soznam vyhlasuje Ministerstvo financií v Úradných novinách. (2) Nakoľko toto nariadenie neustanovuje ináč, zakazuje sa osobám, podnikom a sdruženiam, uvedeným v ods. 1 prijímať akékoľvek platby iným spôsobom, než je uvedený v ods. 1. (3) Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na židovské podniky, ktoré sú pod dočasnou správou. § 65. (1) Osoby (sdruženia osôb), uvedené v § 64, ods. 1, sú povinné oznámiť peňažnému ústavu, že ich účet je viazaný podľa tohto nariadenia. (2) Peňažné ústavy sú povinné viazané účty (§ 64, ods. 1) označiť ako židovské a oznámiť ich Ústrednému hospodárskemu úradu. § 66. Na viazaný účet (§ 64, ods. 1) sa nemusia skladať odpočivné platy, platby za tovar a za výkony pri prevádzke podniku alebo pri výkone povolania, ak je pri nich obvyklé platenie v hotovosti. § 67. Platiteľ je povinný poukázať platby na viazaný účet u peňažného ústavu (§ 64, ods. 1), ktorý mu príjemca označí. Ak príjemca takýto peňažný ústav neoznačí, má sa platba složiť na viazaný účet u Poštovej sporiteľne. Diel tretí. O úschovách. § 68. (1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní skladať do depozitu, znejúceho na ich meno, u niektorej devízovej banky alebo u iného tuzemského peňažného ústavu podľa soznamu, určeného Ministerstvom financií v dohode s Ústredným hospodárskym úradom, všetky účastiny, kuksy, pevne zúročiteľné hodnoty (efekty) a cenné papiere podobného druhu. Složenie musí sa stať do 8 dní po nadobudnutí jednotlivých cenných papierov, poťažne po uskutočnení výmeny cenných papierov a žrebov, ktorých viazaná úschova bola, alebo je nariadená osobitnými právnymi predpismi. (2) Povinnosť skladania podľa ods. 1 sa nevzťahuje na žreby Slovenskej triednej loterie, ani na cenné papiere a žreby, ktorých viazaná úschova bola nariadená osobitnými právnymi predpismi. (3) Povinnosť, uvedená v ods. 1, postihuje aj nežidovského držiteľa (detentora) hodnôt (efektov) tam uvedených, ak ich drží pre osoby (sdruženia osôb) uvedené v ods. 1. (4) Práva, ktoré sú na cenných papieroch, zostávajú složením nedotknuté. (5) Soznam peňažných ústavov podľa ods. 1 vyhlási Ministerstvo financií v Úradných novinách. § 69. Ustanovenia § 68 vzťahujú sa tiež na predmety zo zlata alebo platiny, z ich sliatín navzájom alebo s inými kovmi, a to aj vtedy, ak sú tieto predmety len zčasti zo zlata alebo platiny (sliatín), a tiež na drahokamy a perly; nevzťahujú sa však na: a) snubný prsteň vlastný a snubný prsteň zomrelého manžela, b) náhražky zubov z drahých kovov, ak sa ich ako takých užíva, c) tovar, ktorý je predmetom obvyklého výkonu obchodnej alebo inej živnostenskej činnosti (zlatníckej, klenotníckej, hodinárskej, zubotechnickej a pod.). § 70. Previesť vkladné knižky osôb (sdružení osôb) uvedených v § 68, ods. 1 na iné osoby (sdruženia osôb), ako aj prenášať cenné papiere z jedného peňažného ústavu na druhý, možno len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu. § 71. Osoby, sdruženia osôb), uvedené v § 68, ods. 1, môžu zriaďovať u peňažných ústavov bezpečnostné schránky a uzavreté úschovy okrem depozitov podľa §§ 68 a 69 len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu. § 72. Výbery z depozitov (§§ 68 a 69) z bezpečnostných schránok a uzavretých úschov (§ 71) sú prípustné len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu. Diel štvrtý. Obmedzenie výberov z vkladov a účtov. § 73. (1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia môžu z vkladov na vkladných knižkách alebo na bežných, žírových, šekových alebo iných účtoch - bez ohľadu na to, či znejú na meno, heslo a pod., - počítajúc do toho aj viazané účty podľa §§ 64 až 67, vedených u toho istého alebo u rozličných peňažných ústavov, počítajúc v to aj Poštovú sporiteľňu, vybrať na vydržovanie seba a svojich rodinných príslušníkov týždenne úhrnom najviac Ks 500, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. (2) Ústredný hospodársky úrad môže vyhláškou v Úradných novinách alebo v jednotlivých odôvodnených prípadoch písomným rozhodnutím snížiť alebo zvýšiť sumu uvedenú v ods. 1. § 74. Výbery v hotovosti alebo poukazom z vkladov a účtov uvedených v § 73 nad mieru tam určenú sú prípustné bez osobitného povolenia Ústredného hospodárskeho úradu len, ak ide o dane, dávky, poplatky alebo iné záväzky voči štátu, samosprávnym sväzkom a verejnoprávnym poisťovacím ústavom, alebo ak ide o úhradu skutočných prevádzkových nákladov alebo platov za výkony, ktorých potreba bude dokázaná vyplácajúcemu peňažnému ústavu predložením dokladov. Správnosť týchto dokladov a potrebu úhrady prevádzkových nákladov ohľadom židovských podnikov (závodov) a domov, kde boli ustanovení dôverníci alebo dočasní správcovia, preskúmávajú a potvrdzujú títo. Výplaty na dane, dávky, poplatky a iné záväzky voči štátu, samosprávnym sväzkom a verejnoprávnym poisťovacím ústavom vykonajú ústavy (§ 73, ods. 1) priamo. § 75. Podrobnosti o spôsobe vyplácania z vkladov a účtov (§§ 73 a 74) určí Ústredný hospodársky úrad. Diel piaty. Ustanovenia trestné a záverečné. § 76. Porušenie ustanovení §§ 62 až 65 a §§ 67 až 75 sa trestá ako ťažký dôchodkový priestupok podľa ustanovení zákona č. 7/1924 Sb.z. a n. v znení právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich. HLAVA IV. Iné majetkoprávne obmedzenia. Diel prvý. Štátny príspevok k dôchodkom z verejnoprávneho poistenia. § 77. (1) Židia nemajú nárok na výplatu štátneho príspevku podľa § 123 zákona č. 221/1924 Sb.z. a n. v znení článku I. vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb.z. a n., taktiež podľa § 18a zákona č. 242/1922 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 200/1936 Sb.z. a n., konečne podľa § 176 zákona č. 26/1929 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 117/1934 Sb.z. a n. (2) Poistenci, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie ods. 1 sú povinní hlásiť túto skutočnosť príslušnému nositeľovi verejnoprávneho poistenia najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (3) Nesplnenie povinnosti, uvedenej v ods. 2, tresce ako priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní. Diel druhý. Nespôsobilosť k držbe niektorých predmetov. § 78. (1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov. Taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy. (2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofonových platní s národnými piesňami (melódiami). (3) Porušenie ustanovení ods. 1 a 2 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. Diel tretí. O výpovediach. § 79. (1) Prenajímateľ bytu je oprávnený vypovedať prenájomnú smluvu židovským osobám a židovským sdruženiam s dvojtýždňovou výpovednou lehotou. Výpoveď sa môže dať kedykoľvek. (2) Právo vypovedať prenájomnú smluvu podľa ods. 1 má aj dočasný správca, ak sa o prenájom uchádza osoba nežidovská. (3) Dočasný správca môže určiť nižšie nájomné, ako platil židovský nájomník len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu. (4) Ústredný hospodársky úrad môže z dôvodov verejného záujmu aj Židovi - vlastníkovi domu alebo židovským osobám, ktoré z hocakého titulu v ňom užívajú byt, nariadiť jeho vyprázdnenie, a to s dvojtýždňovou lehotou. Takýto príkaz je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. (5) Ústredný hospodársky úrad môže zakázať Židom najímať byty v určitých domoch alebo v určitých čiastkach obce (mesta). (6) Ustanovení ods. 1 a 2 možno použiť na miestnosti (byty) lekárov-Židov, dokiaľ majú povolený výkon lekárskej praxe, len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu. (7) Ústredný hospodársky úrad môže určiť, nájomné objekty, domy, ulice, časti obce (mesta), v ktorých nemožno použiť ustanovení ods. 1 a 2. § 80. Prenájom miestnosti (bytu) podľa § 79, ods. 3 a 5 bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu, je neplatný. Diel štvrtý. Zrušenie nájomných (árendálnych) smlúv. § 81. Štátny pozemkový úrad môže zrušiť výmerom árendálne, poťažne nájomné smluvy, ktorými Nežidia dali svoje poľnohospodárske nehnuteľnosti (§ 3, ods. 2, zák. č. 46/1940 Sl.z.) do árendy, poťažne nájmu Židom alebo židovským sdruženiam, a to aj pred vypršaním smluvnej árendálnej, poťažne nájomnej doby. Zrušiť tieto smluvy možno hocikedy, avšak len pri zachovaní aspoň 30-dňovej výpovednej lehoty, pričom árendálne smluvy len ku koncu hospodárskeho roku. § 82. Árendátorovi, poťažne nájomcovi neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že árenda, poťažne nájom budú predčasne zrušené podľa § 81. § 83. (1) Štátny pozemkový úrad výmer podľa § 81 doručí vlastníkovi nehnuteľnosti (jeho plnomocníkovi) a árendátorovi, poťažne nájomcovi. (2) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa § 81 a opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie. ČASŤ TRETIA. Vylúčenie z verejného života. HLAVA I. Vylúčenie z verejných funkcií. § 84. (1) Verejné funkcie Židov a židovských miešancov (§ 12) zaniknú najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. (2) Zánik funkcie podľa ods. 1 má účinky vzdania sa príslušnej funkcie. § 85. Členstvo Židov a židovských miešancov v korporáciách, uvedených v § 13, zanikne najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. § 86. Ustanovenie § 84 platí aj o zániku funkcií podľa § 14. HLAVA II. Prepustenie z verejných služieb, odškodnenie a zmena niektorých ustanovení o odpočivných a zaopatrovacích platoch. Diel prvý. Prepustenie z verejných služieb. § 87. (1) Židia vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb musia z nich byť prepustení. (2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a), poťažne - nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2) - aj pod písm. b), a o nežidovských manželoch Židov. § 88. (1) Prepustenie podľa § 87 neprekáža zaviesť, poťažne ukončiť disciplinárne pokračovanie proti prepustenému zamestnancovi pre čin spáchaný pred prepustením. (2) Ustanovenie ods. 1 platí aj vtedy, ak disciplinárne pokračovanie bolo zastavené z dôvodu prepustenia zamestnanca zo služby podľa vládneho nariadenia č. 74/1939 Sl.z. V tomto prípade má sa disciplinárne pokračovanie znova zahájiť, i keď bolo zastavené. (3) Pri disciplinárnom odsúdení možno ako disciplinárny trest vysloviť tiež stratu odstupného (§§ 89 a nasl.) Diel druhý. Odškodnenie prepustených zamestnancov. § 89. (1) Zamestnanci, prepustení zo štátnych alebo verejných služieb (§ 87), ktorí vykazujú menej ako 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného, dostanú za každý celý rok tejto služby odstupné vo výške 8% penzijnej základne. (2) Skutočnou službou treba rozumieť iba skutočne vykonanú verejnozamestnaneckú alebo inú službu započítanú zhodnotením prémiových rezerv. § 90. (1) Zamestnanci, ktorí vykazujú aspoň 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného, môžu si zvoliť: a) alebo odstupné, b) alebo nárok na odpočivné platy. (2) Voľbu podľa ods. 1 treba vykonať písomne na úrade príslušnom pre poukázanie služobných platov, a to do troch mesiacov odo dňa prepustenia. Ak nebola voľba v tejto lehote vykonaná, zachová sa nárok na odpočivné platy podľa ods. 1, písm. b). § 91. (1) Zamestnanci, ktorí si zvolili odstupné podľa § 90, ods. 1, písm. a), dostanú za prvých 10 rokov skutočnej služby započitateľnej pre výmer výslužného po 8%, za každý ďalší celý rok tejto služby po 6% penzijnej základne. Toto odstupné nesmie prevyšovať dvojnásobok penzijnej základne. (2) Ustanovenia § 89, ods. 2 platia obdobne. § 92. (1) Nárok na výplatu odpočivných platov podľa § 90, ods. 1, písm. b) vznikne prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dovŕšení 60. roku veku zamestnanca. Nárok na výplatu odpočivných platov vznikne i pred dovŕšením 60. roku veku, ak zamestnanec je trvale neschopný na akýkoľvek zárobok pre nemoc, ktorú si sám úmyselne nezavinil; výplata odpočivných platov sa uskutoční od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po preukaze tejto neschopnosti svedectvom úradného lekára. (2) Odo dňa prepustenia až do dňa nadobudnutia nároku na výplatu odpočivných platov povinný je zamestnanec platiť udržovací príspevok ročne 3% poslednej penzijnej základne. Udržovací príspevok treba platiť vopred v polročných termínoch na účet úradu, príslušného na vymeranie odpočivných platov. Ak sa zamestnanec oneskorí so zaplatením udržovacieho príspevku dlhšie ako jeden rok, zanikajú nároky podľa ods. 1. (3) Odpočivné platy sa vymerajú podľa platných predpisov z penzijnej základne, ktorú má zamestnanec v deň prepustenia a podľa započitateľného služobného času v ten deň, pri čom výslužné sa sníži o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod 6600.- Ks ročne. (4) Ustanovenie o snížení výslužného podľa ods. 3 neplatí na nežidovských manželov, prepustených podľa § 87, ods. 2. § 93. (1) Zaopatrovacie platy pozostalých po zamestnancoch, ktorí si zvolili nárok na odpočivné platy podľa § 90, ods. 1, písm. b) a zomreli pred dovŕšením 60. roku veku, vymerajú sa podľa platných penzijných predpisov. Nárok na ne vznikne len, ak zamestnanec, splní povinnosť, uloženú v § 90, ods. 2. Zaopatrovacie platy sa vymerajú z penzijnej základne, ktorú má zamestnanec (manžel alebo otec) v deň prepustenia a podľa započitateľného času v tento deň, pričom platia ustanovenia § 95. (2) Zaopatrovacie platy po zamestnancoch, ktorí zomreli v činnej službe za účinnosti tohto nariadenia, vymerajú sa tiež podľa ods. 1. (3) Úmrtné v prípadoch ods. 1 a 2 sa snižuje na polovicu. Diel tretí. Zmena niektorých ustanovení o odpočivných a zaopatrovacích platoch. § 94. Výslužné požívateľov štátnych odpočivných platov Židov sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod Ks 6600.- ročne. § 95. (1) Vdovská a sirotská penzia poberaná požívateľmi-Židmi sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť vdovská penzia pod Ks 6000.-, sirotská penzia pod Ks 3000.- ročne. (2) Príspevky na výchovu sa vymerajú zo sníženej vdovskej penzie. § 96. (1) Zaopatrovacie platy pre pozostalých po zamestnancoch-Židoch, ktorí zomreli vo výslužbe za účinnosti tohto nariadenia, vymerajú sa podľa platných predpisov, pričom platí ustanovenie § 95. (2) Úmrtné po zamestnancoch-Židoch, ktorí zomreli vo výslužbe, sa vymeria z výslužného sníženého podľa §§ 92 a 94. Diel štvrtý. Všeobecné ustanovenia. § 97. (1) Odstupné sa vyplatí najviac v štyroch termínoch, a to do troch, šiestich, deviatich a dvanástich mesiacov od prepustenia; odstupné, ktoré neprevyšuje sumu Ks 2000.-, sa vyplatí naraz; odstupné, ktoré prevyšuje túto sumu, sa vyplatí tak, aby splátky boly až do vyčerpania odstupného aspoň 2000.- Ks. (2) Poskytnutie odstupného vylučuje vydanie prevodnej sumy podľa predpisov o verejnoprávnom poistení a vrátenie penzijných príspevkov. § 98. Ustanovenie § 28 ods. 1, veta druhá vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb.z. a n. a ustanovenie § 12, ods. 2 až 6 zákona č. 40/1941 Sl.z. neplatia pre poživateľov štátnych odpočivných a zaopatrovacích platov, upravených týmto nariadením. § 99. (1) Štátnymi zamestnancami podľa tohto nariadenia sú zamestnanci štátu, ústavov, podnikov, fondov a zariadení štátnych alebo štátom spravovaných, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 103/1926 Sb.z. a n. a právne predpisy na jeho základe vydané. (2) Ustanovenia tejto časti platia aj pre: a) učiteľov, na ktorých sa vzťahuje učiteľský zákon č. 104/1926 Sb.z. a n., b) neštátnych profesorov stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť, c) osoby, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 70/1930 Sb.z. a n. a pre ostatných príjemcov odpočivných a zaopatrovacích platov Židov, vyplácaných štátnou správou železničnou, pričom smluvné výhrady odporujúce tomuto nariadeniu sa rušia, d) pozostalých po osobách uvedených pod písm. a) až c), nakoľko nespadajú pod ustanovenia ods. 1. § 100. Všetky ustanovenia o najnižšom výmere odpočivných a zaopatrovacích platov neplatia pre osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, okrem prípadov, v ktorých podľa doteraz platných predpisov je určený najnižší ročný výmer nižší ako Ks 6600.- u odpočivných platov a u zaopatrovacích platov nižší ako Ks 6000.- ročne. HLAVA III. Vylúčenie z lekárskej praxe a z oprávnenia civilných inžinierov. § 101. (1) Oprávnenia Židov-lekárov a zverolekárov k výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe zaniknú najneskôr do 3 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. (2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o civilných inžinieroch. (3) Lehotu podľa ods. 1 a 2 môže na čas nevyhnutnej potreby predĺžiť´vláda, a to všeobecne pre jednotlivé povolania alebo v jednotlivých prípadoch. HLAVA IV. Zánik lekárnických koncesií a prevod lekární. § 102. (1) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) je Žid, sa odnímajú dňom, kedy príslušnú lekáreň prevezme Ministerstvom vnútra ustanovený vládny komisár. Ustanovenie vládneho komisára sa uverejní v Úradných novinách. (2) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) nie je síce Žid, ale pri obchodnom vedení príslušnej lekárne je v akomkoľvek spoločníckom pomere so Židom, podliehajú tiež ustanoveniam §§ 102 až 109. (3) Taktiež podliehajú ustanoveniam §§ 102 až 109 verejné lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným, ktoré sú spravované sirotským, vdovským alebo akýmkoľvek iným právom, nakoľko nositelia týchto práv sú Židia. § 103. (1) Kým Ministerstvom vnútra ustanovený vládny komisár neprevezme lekárňu, ktorá podlieha ustanoveniam § 102, musí doterajší nositeľ práv k príslušnej lekárni zaobstarávať potrebné zásoby liekov, liečiv a vôbec materiálu všetkého druhu a postarať sa o nerušený chod príslušnej lekárne. (2) Od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu doterajší nositelia práv k lekárňam, ktorých sa toto nariadenie týka, s týmito právami disponovať len so súhlasom Ministerstva vnútra. Dispozície bez tohto súhlasu sú právne neúčinné. (3) Vládny komisár povedie na účet doterajšieho nositeľa práv príslušnú lekáreň až do udelenia odňatého práva alebo koncesie novému koncesionárovi alebo až do jej likvidovania (§ 104, ods. 2). § 104. (1) Na lekáreň, odňatú podľa § 102 (v ďalšom texte „odňatá lekáreň“), môže Ministerstvo vnútra podľa voľného uváženia verejnou súťažou udeliť novému uchádzačovi koncesiu ako osobné právo na verejnú lekáreň. Ministerstvo vnútra vo výnimočných prípadoch môže udeliť takúto koncesiu aj uchádzačovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na klauzulovanie lekárnického diplomu. (2) Odňaté lekárne, na ktoré Ministerstvo vnútra nemieni udeliť novému uchádzačovi koncesiu, sa zlikvidujú. § 105. (1) Za odňaté právo k verejnej lekárni s právom reálnym alebo radikovaným prislúcha majiteľovi peňažná náhrada z Likvidačného lekárnického fondu (§ 108). Výška peňažnej náhrady sa určuje 10% ročného priemeru príslušným finančným úradom ustáleného obratu, docieleného v príslušnej lekárni v rokoch 1936, 1937 a 1938. Na prípadnú opravu priznania obratu prevedenú po 1. januári 1939 sa neberie zreteľ. (2) Za odňatú koncesiu na verejnú lekáreň s právom osobným náhrada neprislúcha. § 106. (1) Pri udelení koncesie na verejnú lekáreň s osobným právom novému koncesionárovi podľa § 104, ods. 1, je tento povinný zaplatiť do Likvidačného lekárnického fondu prídelový príspevok. Výška prídelového príspevku sa určuje 25% ročného priemeru obratu, určeného podľa § 105, ods. 1. (2) Nový koncesionár môže prídelový príspevok uhradiť Likvidačnému lekárnickému fondu v splátkach tak, že prvú tretinu príspevku musí vyplatiť hneď pri udelení osobného práva na verejnú lekáreň, ďalšie dve tretiny uhradí v 12 rovnakých polročných splátkach bez zúročenia. Splátky sa majú odovzdať vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí polroku. Pri nezachovaní splátkového termínu sa predpisujú 5% úroky zo zameškania, ktoré sú spolu s neuhradenou splátkou vymáhateľné Likvidačným lekárnickým fondom exekúciou podľa časti druhej vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. Vykonateľnosť výmeru potvrdzuje Ministerstvo vnútra. (3) Ak koncesionár zomre pred vyplatením prídelového príspevku a lekáreň bude preto spravovaná sirotským alebo vdovským právom, neprechádza povinnosť ďalšieho platenia na siroty alebo vdovy, ale nedoplatok prídelového príspevku je povinný zaplatiť koncesionár, ktorý po zániku sirotského alebo vdovského práva nadobudne osobné právo na túto lekáreň. Úroky zo zameškania sa nepredpisujú. § 107. (1) Nový koncesionár je povinný prevziať všetky zásoby oficiálnych a neoficiálnych liekov a liečiv, k prevádzaniu lekárne nevyhnutne potrebných a nepostrádateľné špeciálne liečivá, ako aj zariadenie odňatej lekárne, a to: zásoby v nákupnej cene a zariadenie v odhadnej cene. Prevzatie a určenie ceny zásob a zariadenia, ako aj určenie toho, ktoré lieky a liečivá sú k prevodzovaniu lekárne nevyhnutne potrebné, a ktoré špeciálne liečivá sú nepostrádateľné, vykoná Ministerstvom vnútra ustanovená komisia. Proti rozhodnutiam tejto komisie je prípustné odvolanie do 15 dní na Ministerstvo vnútra. (2) Cenu zásob a zariadenia zaplatí nový koncesionár do Likvidačného lekárnického fondu v 12 rovnakých polročných splátkach pri 5% zúročení. Pri nezachovaní splátkového termínu postupuje sa podľa ustanovenia § 106, ods. 2, predposledná veta. § 108. (1) Cieľom jednotného prevedenia peňažných dispozícií ohľadom odňatých lekární podľa tohto nariadenia slúži „Likvidačný lekárnický fond“, zriadený pri Ministerstve vnútra (§ 7 vl. nar. č. 145/1939 Sl.z.). (2) Likvidačný lekárnický fond vedie o každej odňatej lekárni samostatné „likvidačné konto“ a o nových koncesiách, udelených namiesto odňatých lekární, spoločné „prídelové konto“. (3) Do likvidačného konta príslušnej odňatej lekárne plynú tieto príjmy: a) cena za zásoby a zariadenia odňatej lekárne od nového koncesionára s príslušným úrokom, ako aj úroky zo zameškania, b) peňažná náhrada za odňaté právo na verejnú lekáreň s právom reálnym alebo radikovaným z prídelového konta. (4) Likvidačný lekárnický fond vyplatí z likvidačného konta príslušnej odňatej lekárne pohľadávky veriteľov oproti bývalému nositeľovi práva k nej, a to len do výšky príjmov v bodoch a) a b), ods. 3 uvedených. Prípadný zostatok príjmu na likvidačnom konte sa vyplatí bývalému nositeľovi práv k odňatej lekárni, ktorej sa likvidačné konto týka. (5) Pri platení pohľadávok treba postupovať tak, že v prvom rade treba uhradiť dane a verejné dávky, pohľadávky penzijného ústavu a iných verejnoprávnych sociálne-poisťovacích ústavov, peňažné tresty podľa § 21, platy (mzdy) zamestnancov, prípadne pohľadávky prenájomníka, dodávateľov lekárnických zásob všetkého druhu a dlžoby, zaistené vo verejných knihách na lekárňach s právom reálnym alebo radikovaným. (6) Nakoľko by do likvidačného konta v prospech bývalého nositeľa práv k odňatej lekárni zaplatené sumy nepostačily na plnú úhradu v ods. 5 uvedených pohľadávok, odkazujú sa tam uvedení veritelia, ako aj prípadní ďalší veritelia, na porad práva proti pôvodnému dlžníkovi. Štát, Likvidačný lekárnický fond a nový koncesionár nepreberajú nijaké ručenie za vymienky, dlhy a záväzky bývalých nositeľov práv k odňatým lekárňam. (7) Do prídelového konta plynie prídelový príspevok od nového koncesionára za udelenú koncesiu na verejnú lekáreň s právom osobným a prípadné úroky zo zameškania. (8) Z prídelového konta sa vyplatí: a) náhrada za odňaté právo na verejnú lekáreň s právom reálnym alebo radikovaným do likvidačného konta v prospech bývalého nositeľa práv k príslušnej odňatej lekárni; b) odmeny a režijné výdavky Likvidačného lekárnického fondu. (9) Prebytok prídelového konta sa použije na výstavbu štátnych nemocníc. § 109. Odňatím práv alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným podľa § 102, zaniká automaticky i prípadný prenájomný pomer prenájomníka príslušnej odňatej lekárne. Nárok na odškodné titulom predčasného zrušenia smluvy smluvnej strane - Židovi neprislúcha. ČASŤ ŠTVRTÁ. Prevod majetku. HLAVA I. Súpis. § 110. (1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní vykázať všetok svoj majetok v tuzemsku a v cudzine, ako aj jeho hodnotu podľa stavu k začiatku dňa, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť. (2) Židia cudzí štátni príslušníci, ktorí majú bydlisko v tuzemsku, sú povinní vykázať len majetok (s udaním hodnoty), ktorý sa nachádza v tuzemsku. (3) Každá osoba, ktorá podlieha vykazovacej povinnosti podľa ods. 1 a 2, vykáže svoj majetok osobitne. Majetok nesvojprávnych osôb sú povinní vykázať ich zákonní zástupci. (4) Výkaz sa podáva štvormo na úradnom súpisovom hárku, ktorý vydá Štátny štatistický úrad. Toto tlačivo zakúpia si strany na obecných (obvodných) notárskych úradoch - v Bratislave na Policajnom riaditeľstve. § 111. (1) Hodnota každej súčasti majetku sa má vo výkaze uviesť podľa bežnej ceny, ktorú má v deň, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť. (2) Veci, ktoré slúžia osobnej potrebe a predmety zariadenia bytu a inventára, nakoľko ich bežná cena jednotlive nepresahuje sumu 3.000.- Ks, majú byť vo výkaze uvedené hromadne. § 112. (1) Výkaz majetku má sa podať do 1. októbra 1941 u obecného (obvodného) notárskeho úradu príslušného podľa bydliska (sídla) a v Bratislave u Policajného riaditeľstva. Pre osobu, ktorá nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je podacím miestom Policajné riaditeľstvo v Bratislave. (2) Úrad príslušný podľa ods. 1 výkaz zrejme nesprávny alebo neúplný označí ako taký a oznámi to podateľovi. Do lehoty uvedenej v ods. 1 môže podateľ výkaz doplniť, opraviť alebo podať nový výkaz. (3) Osobe, ktorá nesplní v lehote podľa ods. 1 vykazovaciu povinnosť, vymenuje Ústredný hospodársky úrad kurátora (§ 16 vl. nar. č. 8/1928 Sb.z. a n.), ktorý majetok zistí a vykáže. Odmenu kurátora určí Ústredný hospodársky úrad na ťarchu vykázaného majetku. § 113. (1) Osoby (sdruženia osôb) povinné vykazovacou povinnosťou podľa § 110 ods. 1 a 2, poťažne kurátor (§ 112, ods. 3), majú príslušnému úradu (§ 112, ods. 1) do 15 dní hlásiť každú zmenu (prírastok alebo úbytok) majetku, ktorá nastane v deň alebo po dni, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť, ak táto zmenapresahuje rámec riadneho hospodárenia alebo pravidelnéhoobchodného styku, poťažne nadobudnutie majetku v hodnote nad 5000Ks, ak ku dňu uvedenému v § 110, ods. 1 nemaly nijaký majetok. (2) Výkazy podľa ods. 1 sa podávajú štvormo na predpísanomúradnom tlačive. § 114. (1) Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov, ktonevykáže včas (§§ 112 a 113) svoj majetok, alebo kto podá výkazsvojho majetku v podstatných bodoch nepravdivý alebo neúplný. (2) Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov zodpovedný orgán židovského sdruženia (§ 110, ods. 1), ktorý nevykáže včas (§§ 112 a 113) majetok sdruženia, alebo ktorý podá výkaz v podstatných bodoch nepravdivý alebo neúplný. (3) Prečinu sa dopúšťa a potresce sa väzením do 2 rokov, kto spácha z nedbanlivosti čin uvedený v ods. 1. (4) Prečinu sa dopúšťa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, a potresce sa väzením do 1 roku, kto hocakým spôsobom osobe, ktorej majetok spadá pod vykazovaciu povinnosť, pomáha takýto majetok zatajiť alebo ukryť. (5) Pri výmere trestu nemožno použiť ustanovení § 92 trestného zákona a nemožno uložiť trest podmienečne. (6) Pri odsúdení pre zločin podľa ods. 1 súd vysloví, že majetok odsúdeného prepadá v prospech štátu. Rozsudok takýto súd doručí príslušnému okresnému úradu, ktorý zhabanie prevedie. Ináč všetky majetkové hodnoty, ktorých sa použilo na spáchanie alebo pri spáchaní činov podľa ods. 1 až 4, alebo ktoré boly poskytnuté ako odmena za pomoc pri ich alebo na ich spáchanie, súd má zhabať podľa § 61 trestného zákona. (7) Pokračovanie pre činy podľa ods. 1, 2 a 4 patrí do pôsobnosti krajského súdu, pre činy podľa ods. 3 - do pôsobnosti okresného súdu. HLAVA II. Výkup nehnuteľností na exekučnej dražbe Židmi kúpených. § 115. Nežid (fyzická i právna osoba) - v ďalšom texte „žiadateľ“ -, ktorého nehnuteľnosť na exekučnej dražbe kúpil Žid, je oprávnený túto nehnuteľnosť kúpiť nazpät za výkupnú cenu. § 116. Ustanovenie § 115 neplatí, ak v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a) je na nehnuteľnosť už vložené vlastnícke právo v prospech Nežida (fyzickej alebo právnej osoby), b) je žiadosť o vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosť v prospech Nežida (fyzickej alebo právnej osoby) na súde podaná a nebude neskôr zamietnutá, c) je mimoknihovným vlastníkom takejto nehnuteľnosti Nežid (fyzická alebo právna osoba). § 117. (1) Výkupná cena (§ 115) rovná sa cene, za ktorú Žid nehnuteľnosť na dražbe kúpil. (2) Ak Žid kúpil nehnuteľnosť na dražbe pred 30. októbrom 1918, výkupná cena podľa ods. 1 sa zvyšuje, ak a nakoľko to vyžaduje uspokojenie pohľadávok nežidovských hypotekárnych veriteľov, najviac však na štvornásobok. (3) Ak na nehnuteľnosti boly po dražbe prevedené investície, hodnota týchto sa pripočíta k výkupnej cene (ods. 1 a 2) v sume, ktorou sa objektívne zvýšila hodnota nehnuteľností ku dňu odhadu (§ 124, ods. 4), najviac však v sume na investície skutočne vynaloženej. § 118. (1) Ak žiadateľ zomrel, alebo neuplatnil právo výkupu včas (§ 119), môžu toto v lehote ďalších troch mesiacov uplatniť osoby, ktoré by dedily nehnuteľnosť po žiadateľovi. (2) Ak je osôb v ods. 1 uvedených viac, právo výkupu môžu uplatniť osobitne alebo spoločne. § 119. (1) Právo výkupu treba uplatniť písomnou žiadosťou do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V prípade, ak žiadosť o vklad vlastníckeho práva v prospech Nežida, v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia podaná, bola neskôr zamietnutá (§ 116, písm. b), odo dňa právoplatnosti zamietnutia. (2) Žiadosť treba podať na okresnom súde, na ktorého území je nehnuteľnosť, a to v toľkých vyhotoveniach, koľko je pozemnoknižných záujemcov, a okrem toho po jednom vyhotovení: pre súd, pre daňový úrad a pre Štátny pozemkový úrad. § 120. (1) Žiadosť má obsahovať: a) označenie súdu, b) označenie strán podľa mena, povolania alebo zamestnania, bydliska alebo pobytu, c) označenie nehnuteľnosti pozemnoknižnými dátami, d) označenie spisov o dražbe, ktorá je podkladom výkupu, a to podľa spisovej značky a súdu, e) označenie skutočností, rozhodných pre podmienky výkupu a označenie dôkazov na tieto skutočnosti, f) návrh na povolenie výkupu. (2) So žiadosťou súčasne treba složiť do súdneho depozitu preddavok na výkupnú cenu vo výške štvrtiny ceny, za ktorú Žid - židovské sdruženie - nehnuteľnosť na dražbe kúpil, a potvrdenie o tom k žiadosti pripojiť. § 121. Oneskorenú žiadosť alebo žiadosť, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o složení preddavku podľa § 120, ods. 2, treba z úradnej povinnosti odmietnuť. § 122. (1) Žiadosť o výkup treba poznačiť v pozemkovej knihe. (2) Ak súd žiadosť neodmietne, upovedomí o nej všetkých pozemnoknižných záujemcov, príslušný daňový úrad a Štátny pozemkový úrad doručením jedného exemplára žiadostí. (3) Ak upovedomenie pozemnoknižnému záujemcovi nemohlo byť doručené, alebo ak do 30 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd mu ustanoví kurátora a upovedomenie, ako aj ďalšie usnesenia, doručí kurátorovi. § 123. Právo na zvýšenie výkupnej ceny o hodnotu investícií môže uplatniť každý pozemnoknižný záujemca písomnou žiadosťou, ktorú treba podať do 30 dní od doručenia upovedomenia (§ 122). § 124. (1) Po vypršaní 30-dňovej lehoty (§ 122, ods. 3) súd určí termín, na ktorý predvolá žiadateľa a všetkých pozemnoknižných záujemcov na zistenie skutkových okolností, či sú dané podmienky výkupu, a na ustálenie výkupnej ceny. (2) Ak na termín nepríde žiadateľ alebo pozemnoknižný záujemca, ktorý podal žiadosť o zvýšenie výkupnej ceny (§ 122), treba mať zato, že od svojej žiadosti odstúpil. Ináč neprítomnosť pozemnoknižného záujemcu neprekáža rokovaniu. (3) Pomery a skutkové okolnosti, či sú dané podmienky výkupu, ako aj jestvovanie investícií, treba dokázať podľa predpisov nesporného pokračovania. (4) Hodnotu investícií a hodnotu bremien, uvedených v § 191 exekučného zákona, vložených po dražbe, treba zistiť podľa predpisov odhadného poriadku (vl. nar. č. 100/1933 Sb.z. a n.). § 125. (1) Súd podľa výsledkov dokazovania žiadosť o výkup usnesením alebo zamietne, alebo výkup povolí a usnesenie doručí žiadateľovi, všetkým pozemnoknižným záujemcom, príslušnému daňovému úradu a Štátnemu pozemnoknižnému úradu. (2) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má obsahovať: a) označenie súdu, b) označenie žiadateľa a pozemnoknižného vlastníka a ich zástupcov podľa mena, povolania (zamestnania), bydliska (pobytu), c) označenie vykupovanej nehnuteľnosti pozemnoknižnými dátami, d) výrok, že sa výkup povoľuje, e) výkupnú cenu (§ 117, ods. 1 a 3), f) rozhodnutie o útratách pokračovania, g) odôvodnenie, h) deň vynesenia usnesenia. (3) Proti usneseniu, vynesenému podľa ods. 1, je prípustný rekurz. Ak súd druhej stolice zmenil usnesenie súdu prvej stolice, je prípustný ďalší rekurz na súd tretej stolice. § 126. (1) Usnesenie, ktorým sa výkup povoľuje, má dňom vynesenia účinok exekučnej dražby bez zachovania služobností, vložených po dražbe; preto ustanovenia §§ 180 až 184 exekučného zákona treba použiť obdobne. (2) Po právoplatnosti usnesenia, ktorým sa výkup povolil, rokuje sa o poradí podľa ustanovení §§ 188 až 199 exekučného zákona. (3) V usnesení o poradí určí súd zvýšenie výkupnej ceny podľa § 117, ods. 2. § 127. Zbytok výkupnej ceny s 5% úrokmi odo dňa vynesenia usnesenia podľa § 125 má žiadateľ složiť do súdneho depozitu do piatich rokov odo dňa vynesenia tohto usnesenia. § 128. Po složení celej výkupnej ceny súd nariadi jej výplatu podľa rozvrhového usnesenia. § 129. (1) Ak žiadateľ v päťročnej lehote výkupnú cenu nezaplatil, alebo odstúpil od výkupu, súd o tom upovedomí Štátny pozemkový úrad. (2) Štátny pozemkový úrad má právo prevziať nehnuteľnosť v 30-dňovej lehote od doručenia upovedomenia podľa stavu pokračovania v čase uplatnenia tohto práva. (3) Toto právo na prevzatie uplatní Štátny pozemkový úrad tým, že výkupnú cenu složí do súdneho depozitu a o tom upovedomí súd, ktorý výkup povolil. § 130. Ak ani Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, súd z úradnej povinnosti zruší pokračovanie a nariadi výmaz poznámky výkupu v pozemkovej knihe. § 131. (1) Ak sa pokračovanie zrušilo, alebo ak nehnuteľnosť prevzal Štátny pozemkový úrad, žiadateľ musí hneď odovzdať nehnuteľnosť pozemnoknižnému vlastníkovi, poťažne Štátnemu pozemkovému úradu. (2) Za obdobie, pokiaľ mal žiadateľ nehnuteľnosť v držbe, musí pozemnoknižnému vlastníkovi, poťažne Štátnemu pozemkovému úradu vydať čistý výnos nehnuteľnosti. § 132. Preddavok na výkupnú cenu (§ 120, ods. 2) je súčasne i zálohou na útraty, ktoré obťažujú žiadateľa, na výnos, ktorý je žiadateľ povinný vydať (§ 131, ods. 2) a na dane a verejné dávky viaznúce na nehnuteľnosti, splatné po dni vynesenia usnesenia povoľujúceho výkup, ktoré podľa § 184 exekučného zákona znáša žiadateľ. § 133. (1) Ak žiadateľ výkupnú cenu zaplatil, alebo ak v prípade nezaplatenia Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť prevzal, útraty pokračovania spolu s útratami kurátora, okrem vlastných útrat strán (žiadateľa a pozemnoknižných záujemcov) a útrat ich právnych zástupcov, sú prednostnými položkami pri rozvrhu výkupnej ceny. (2) Ak žiadateľ výkupnú cenu nezaplatil, alebo ak od svojej žiadosti odstúpil a Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť neprevzal, všetky útraty pokračovania znáša žiadateľ. § 134. (1) Ak žiadosť podala osoba, uvedená v § 118 a nedokázala, že je jedinou na výkup oprávnenou osobou, súd zavedie pokračovanie len po vypršaní lehoty podľa § 118, ods. 1. (2) Ak žiadosti podaly viaceré osoby osobitne, treba pokračovanie spojiť. (3) Ak viac osôb splnilo podmienky výkupu a nedošlo medzi nimi k dohode o podieloch, pripadá im vykúpená nehnuteľnosť rovným dielom. (4) Ak niektorý zo žiadateľov od žiadosti odstúpil alebo ak nesplnil podmienky výkupu, prechádzajú jeho práva a povinnosti na ostatné osoby, pričom súd na splnenie povinností dá ostatným osobám primeranú lehotu. § 135. Ak žiadateľ od žiadosti odstúpil, alebo výkupnú cenu včas nezaplatil, sumu, ktorú složil na výkupnú cenu, po zaplatení výnosu, útrat, daní a verejných dávok, uvedených v § 132, treba mu vrátiť. § 136. (1) Ak osoby uvedené v §§ 115 a 118 v lehote podľa § 119, ods. 1, neuplatnia právo na výkup, prechádza toto na Štátny pozemkový úrad, ktorý ho môže uplatniť alebo podľa tejto hlavy (§§ 115 až 140) v ďalších troch mesiacoch, alebo podľa § 150. (2) Nadobudnutie nehnuteľnosti Štátnym pozemkovým úradom podľa tejto hlavy má právny účinok nadobudnutia podľa § 150. § 137. Uplatnenie práva výkupu podľa §§ 115 až 136 a § 150 vylučuje uplatňovanie práva exekučného a každého iného práva na výkup. § 138. Ak v tejto hlave (§§ 115 až 140) nie je ustanovené inak, platia v pokračovaní podľa nej obdobné ustanovenia exekučného zákona. § 139. Právo výkupu podľa §§ 115 a 118 prislúcha len štátnym občanom Slovenskej republiky. § 140. (1) Hodnotou predmetu pokračovania podľa §§ 115 až 139 je cena, za ktorú Žid kúpil nehnuteľnosť na dražbe. (2) Ak výkup bol povolený na základe práva výkupu podľa § 115: a) sadzba prevodného poplatku sa snižuje pri hodnote do 10.000.- Ks na 1% a pri hodnote do 20.000.- Ks na 2%, b) žiadateľ je oslobodený od ručenia za obecnú dávku z prírastku hodnoty nehnuteľnosti. HLAVA III. Povinnosť vrátiť zisk, nadobudnutý odpredajom nehnuteľností, kúpených na exekučnej dražbe. § 141. (1) Žid je povinný na žiadosť Nežida vydať zisk (§ 146), nadobudnutý odpredajom nehnuteľnosti, kúpenej na exekučnej dražbe, vedenej proti Nežidovi. (2) Ustanovenie ods. 1 platí aj pre židovské sdruženie. (3) Ak nehnuteľnosť odpredali dedičia Žida, povinnosť podľa ods. 1 obťažuje solidárne týchto. (4) Ustanovenie ods. 3 sa nevzťahuje na dedičov-Nežidov. § 142. (1) Ak Žid (§ 141, ods. 1) zomrel, sú solidárne povinní vydať zisk jeho dedičia do výšky pozostalosti. (2) Ak zaniklo židovské sdruženie (§ 141, ods. 2), sú solidárne povinné vydať zisk osoby (sdruženia osôb), na ktoré prešiel majetok zaniknuvšieho židovského sdruženia, a to do výšky prevzatej hodnoty. (3) Povinnosť vydať zisk podľa ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na Nežidov a na nežidovské sdruženia. § 143. (1) Ak Nežid, ktorému by podľa predošlých ustanovení patril nárok na vydanie zisku, zomrel, vydanie zisku môžu žiadať dedičia. (2) Ustanovenie ods. 1 neplatí, ak osoba, ktorá by bola dedila, je Židom. § 144. Nárok na vydanie zisku treba uplatniť do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia žalobou, o ktorej - bez ohľadu na hodnotu sporu - prislúcha rozhodovať okresnému súdu, v obvode ktorého leží nehnuteľnosť kúpená Židom na dražbe. § 145. (1) Ak nehnuteľnosť podlieha výkupu podľa hlavy II. (§§ 115 až 140), Nežid nemôže žiadať o vydanie zisku podľa tejto hlavy (§§ 141 až 149). V takomto prípade, ako aj vtedy, ak osoby uvedené v §§ 141 a 143 neuplatnia alebo nemôžu uplatniť právo na vydanie zisku, prechádza toto na štát. (2) Nárok štátu na vydanie zisku treba uplatniť podľa § 144 do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. § 146. (1) Pod ziskom (§ 141) treba rozumieť rozdiel medzi cenou, za ktorú Žid (židovské sdruženie) nehnuteľnosť na dražbe kúpil, a cenou, za ktorú nehnuteľnosť bola predaná. (2) Ak na nehnuteľnosti v čase od dražby do odpredaja boly vykonané investície, treba na žiadosť Žida zisk určený podľa ods. 1 snížiť o sumu, o ktorú sa investíciou objektívne zvýšila hodnota nehnuteľnosti ku dňu jej odpredaja, avšak najviac o sumu na investície skutočne vynaloženú. (3) Ceny pred 30. októbrom 1918 treba valorizovať štvornásobne. § 147. Nárok na vydanie zisku podľa tejto hlavy (§§ 141 až 149 prislúcha len štátnym občanom Slovenskej republiky. § 148. Vydanie zisku podľa § 142, ods. 1 nezakladá nárok podľa § 179 zák. čl. XI/1918 na vrátenie alebo na pomerné sníženie dedičských dávok (dane z obratu a prevodného poplatku). § 149. Ustanovenia tejto hlavy (§§ 141 až 149) neplatia, ak od predaja, ktorým Žid nadobudol zisk, do uplatnenia nároku Nežidom, uplynulo 32 rokov. HLAVA IV. Výkon pozemkovej reformy na židovských poľnohospodárskych nehnuteľnostiach. § 150. (1) Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení stanú sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový úrad vyhláškou v Úradných novinách, vlastníctvom slovenského štátu. Za tieto nehnuteľnosti sa poskytne dodatočne náhrada, ktorej výšku určí podľa § 156 a ktorú podľa § 159 vyplatí Štátny pozemkový úrad. (2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na nehnuteľnosti: a) ktoré sa scudzia so súhlasom Štátneho pozemkového úradu (§ 26 zákona č. 46/1940 Sl.z.), ak žiadosť o súhlas bola podaná do 30. mája 1941, b) ktoré podliehajú výkupu podľa hlavy II. (§§ 115 až 140), ak ich osoby uvedené v §§ 115 a 118 včas vykúpia, c) ktoré sa do dňa určeného Štátnym pozemkovým úradom podľa ods. 1 odpredajú súdnym predajom pri zachovaní ustanovení §§ 16 až 18 zákona č. 46/1940 Sl.z., ak dražba nebude zrušená podľa § 179 exekučného zákona, alebo ak nebude vyhlásená za neplatnú podľa §§ 185 alebo 187 exekučného zákona. § 151. (1) Poľnohospodárskou nehnuteľnosťou podľa § 150 sú všetky nehnuteľnosti okrem: a) obytných domov, ak tieto nie sú súčasťou poľnohospodárskeho celku, b) stavebných parciel v zastavených častiach obcí (miest), ak tieto parcely nie sú súčasťou poľnohospodárskeho celku, c) priemyselných, obchodných podnikov (závodov), d) záhradok o výmere do 1.000 štvorcových siah, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami, uvedenými pod písm. a) a c). (2) Priemyselnými a obchodnými podnikmi (závodmi) podľa ods. 1, písm. c) nie sú: liehovary, tehelne, píly, mlyny a kameňolomy, ak sú súčiastkou poľnohospodárskeho celku. (3) V sporných prípadoch, či ide o poľnohospodársku nehnuteľnosť alebo nie, rozhodne predseda Štátneho pozemkového úradu po dohode s predsedom Ústredného hospodárskeho úradu. § 152. (1) Súdy na žiadosť Štátneho pozemkového úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 150 vlastníctvom štátu, pre slovenský štát (Štátny pozemkový úrad), alebo na základe prídelovej listiny, poťažne kúpopredajnej smluvy pre osoby, ktoré Štátny pozemkový úrad v žiadosti označí. (2) Súd môže žiadosť Štátneho pozemkového úradu, podanú podľa ods. 1, odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu. (3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 1, sťažnosť sa nepripúšťa. § 153. (1) Osoba, ktorej nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, je povinná na vyzvanie Štátneho pozemkového úradu odovzdať ju do držby štátu (Štátnemu pozemkovému úradu), poťažne osobe, ktorú Štátny pozemkový úrad označí; ak tak neučiní, súd na žiadosť Štátneho pozemkového úradu uvedie štát (Štátny pozemkový úrad), poťažne osobu, ktorú Štátny pozemkový úrad označí, do držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2 exekučného zákona. (2) Kým Štátny pozemkový úrad, poťažne osoba, ktorú Štátny pozemkový úrad označí, nevezme nehnuteľnosť do držby, osoba, ktorej nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, je povinná nehnuteľnosť obhospodarovať podľa zásad riadneho hospodárenia pod následkami trestných sankcií nariadenia s mocou zákona č. 240/1940 Sl.z. a platiť všetky verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá, ktoré obťažujú ju, vlastníka nehnuteľnosti a nehnuteľnosť samu, ako aj príspevok podľa § 166. § 154. (1) Ak nehnuteľnosť, ktorá sa stala vlastníctvom štátu podľa § 150, bude v čase prechodu vlastníctva v árende, prípadne v nájme, ostanú práva a povinnosti árendátora, poťažne nájomcu voči štátu nezmenené, kým Štátny pozemkový úrad nezruší árendálny, poťažne nájomný pomer. Árendu, poťažne nájomné, splatné po dni prechodu vlastníctva na štát, je povinný árendátor, poťažne nájomca platiť Štátnemu pozemkovému úradu. (2) Štátny pozemkový úrad môže árendálny, poťažne nájomný pomer zrušiť výpoveďou aj pred vypršaním smluvnej árendálnej, poťažne nájomnej doby; vypovedať ich možno hocikedy, avšak pri zachovaní aspoň 30-dňovej výpovednej lehoty, pričom árendálny pomer však len ku koncu hospodárskeho roku. Štátny pozemkový úrad dá výpoveď výmerom. (3) Ak árendátor, poťažne nájomca neplatí dane alebo iné verejnoprávne pohľadávky, je to dôvodom zrušenia árendálneho, poťažne nájomného pomeru. (4) Árendátorovi, poťažne nájomcovi neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že árenda, poťažne nájom budú podľa ods. 2 zrušené. (5) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie. § 155. Štátny pozemkový úrad môže s nehnuteľnosťami, ktoré sa staly podľa § 150 vlastníctvom štátu, nakladať podľa zákona č. 46/1940 Sl.z. alebo podľa smerníc, vydaných vládou. § 156. (1) Výšku náhrady (§ 150) určí Štátny pozemkový úrad výmerom so zreteľom: a) na skutočnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 30. mája 1941 po odpočítaní tiarch, ktoré budú aj naďalej zachované, b) na skutočnú hodnotu investícií podľa času prevzatia nehnuteľnosti do držby (§ 153, ods. 1), c) na cenu prídelovú, poťažne cenu, za ktorú Štátny pozemkový úrad nehnuteľnosť predá, d) na režiu Štátneho pozemkového úradu, e) na príspevok do Fondu pre pozemkovú reformu (§ 7, ods. 3 zák. č. 46/1940 Sl.z. v znení § 3 zák. č. 176/1940 Sl.z.), f) na cenu, za ktorú Žid (židovské sdruženie) nehnuteľnosť nadobudol, g) na pohľadávky hypotekárnych veriteľov. (2) Ak na nehnuteľnosti viaznu služobnosti, poťažne iné vecné bremená, číselne nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Štátny pozemkový úrad vo výmere, uvedenom v ods. 1, určí podľa § 24 vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb.z. a n. kapitály, ktoré odpovedajú ich protihodnote. § 157. Vklad vlastníckeho práva podľa § 152 má voči veriteľom, ktorí pri rozvrhu dražobnej kúpnej ceny majú nárok na prednostné uspokojenie, voči hypotekárnym veriteľom, iným vecne oprávneným a tretím osobám ten istý právny účinok, ako by nehnuteľnosti boly odpredané na exekučnej dražbe v deň prechodu vlastníctva podľa § 150 bez ponechania pozemnoknižných tiarch. Štátny pozemkový úrad môže však určiť, že niektoré pozemnoknižné ťarchy zostanú prechodom vlastníctva podľa § 150 nedotknuté do výšky sumy, v ktorej by boly podľa rozvrhového usnesenia uspokojené, keby neboly ponechané. § 158. (1) Okresný súd rozvrhne náhradu určenú podľa § 156 na žiadosť Štátneho pozemkového úradu, doloženú výmerom, a to podľa §§ 188 až 199 exekučného zákona s odchylkami, uvedenými v ods. 3 až 6. (2) K rozvrhu podľa ods. 1 je príslušný okresný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, za ktorú náhrada sa má rozvrhnúť. (3) Prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady je i hektarový príspevok, uvedený v § 166, vo výške, v ktorej ho uplatní Štátny pozemkový úrad, a to v poradí za verejnými ťarchami. (4) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá - bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie -, ktoré dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu podľa § 150 a ktoré neboly ani v poradí prednostnom, ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a ktoré sa staly splatnými do dňa rozvrhového pojednávania. (5) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi, alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu vlastníctva podľa § 150, nemohlo byť doručené, alebo do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im vymenuje kurátora a predvolanie, ako aj ďalšie usnesenia, doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol vymenovaný, kým sa tento o svoje zastúpenie nepostará. Odmena kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady. (6) Súd z úradnej povinnosti je povinný doručiť Štátnemu pozemkovému úradu právoplatné rozvrhové usnesenie, opatrené doložkou právoplatnosti. § 159. Štátny pozemkový úrad je povinný do 30 dní od doručenia rozvrhového usnesenia (§ 158, ods. 6): a) pohľadávky radené v rozvrhovom usnesení v prednostnom a pozemnoknižnom poradí, ktoré nebudú zachované a prevzaté, ako aj pohľadávky radené podľa § 158, ods. 4 alebo zaplatiť priamo oprávneným alebo složiť do súdneho depozitu, b) postarať sa, aby zvyšok náhrady po srážke na odškodnenie zamestnancov podľa § 62 zákona č. 46/1940 Sl.z. bol zapísaný do náhradovej knihy (vl. nar. č. 241/1940 Sl.z.). § 160. V súdnom pokračovaní, uvedenom v §§ 158 a 159, Štátny pozemkový úrad má tie isté práva ako vymáhajúci veriteľ v exekučnom pokračovaní. § 161. Ak Štátny pozemkový úrad predloží súdu potvrdenie, že povinnosti uvedenej v § 159 vyhovel, súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené alebo zaznamenané ťarchové položky a poznámky na nehnuteľnosti okrem tých, ktoré budú zachované a prevzaté, a vykoná podľa §§ 200 až 202 exekučného zákona výplatu tej čiastky náhrady, ktorú Štátny pozemkový úrad složil do súdneho depozitu, a to tým oprávneným, pre ktorých sa táto složila. § 162. (1) Živý a mŕtvy inventár a iné veci (príslušenstvo nehnuteľnosti), potrebné k prevádzke poľnohospodárstva na nehnuteľnosti, ktorá sa stala podľa § 150 vlastníctvom štátu, môže Štátny pozemkový úrad vykúpiť, vyjmúc prípady, ak tieto veci patria vlastníckym právom Nežidom. (2) Ak nedôjde k dohode o výške výkupnej ceny, Štátny pozemkový úrad výmerom určí výkupnú cenu. (3) Ak veci, vykúpené podľa ods. 1, patrily vlastníkovi nehnuteľnosti, výkupná cena tvorí súčiastku náhrady za nehnuteľnosť. (4) Ak veci, vykúpené podľa ods. 1, patrily inej osobe ako vlastníkovi nehnuteľnosti, výkupná cena sa vyplatí vlastníkovi veci. (5) Ak Štátny pozemkový úrad zistí dotazom na príslušný okresný súd, daňový úrad, okresný úrad, prípadne aj iný úrad, že na vykúpených veciach viaznu práva tretích osôb, alebo ak zistí, že zaplateniu prekážajú iné dôvody, namiesto platenia složí výkupnú cenu do depozita okresného súdu s príslušným návrhom. (6) Výmer Štátneho pozemkového úradu, vydaný podľa ods. 1, opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie. § 163. (1) Štátny pozemkový úrad vyzvanie podľa § 153, ods. 1 a výmer vydaný podľa § 156 doručí len osobe, ktorej nehnuteľnosť sa stala podľa § 150 vlastníctvom štátu, výmer vydaný podľa § 154, ods. 2 doručí len árendátorovi, poťažne nájomcovi, a výmer vydaný podľa´§ 162 doručí len vlastníkovi veci. (2) Ak Štátny pozemkový úrad osobám uvedeným v ods. 1 výmer, poťažne vyzvanie doručiť nemôže, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedôjde potvrdenie o doručení, ustanoví im kurátora cieľom zastupovania pred Štátnym pozemkovým úradom. § 164. (1) Len čo nastane prechod vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 150, súdy z úradnej povinnosti zrušia na ne vedený zátvor, vnútenú správu, okrem vnútenej správy nariadenej podľa nariadenia s mocou zákona č. 240/1940 Sl.z. a dražobné pokračovanie, vynímajúc prípady uvedené v § 150, ods. 2, písm. c). (2) Štátny pozemkový úrad je oprávnený žiadať vyhlásiť dražbu za neplatnú z dôvodu, že neboly splnené dražobné podmienky podľa § 185 exekučného zákona. (3) Ak sa dražba zruší podľa § 179 exekučného zákona, alebo vyhlási za neplatnú podľa § 185 alebo § 187 exekučného zákona (§ 150, ods. 2, písm. c)], nemožno nariadiť novú dražbu. Ak sa dražba vyhlásila za neplatnú podľa § 185 exekučného zákona, zvyšok vádia, poťažne zvyšok súm, zaplatených na dražobnú kúpnu cenu po odpočítaní útrat dražby, súd vráti dražobnému kupcovi. § 165. (1) Veriteľ, ktorý má na nehnuteľnosti (§ 150) vložené záložné alebo exekučné záložné právo, zaznamenané záložné právo, alebo poznamenanú vykonateľnosť záložného práva, je povinný na vyzvanie Štátneho pozemkového úradu do 8 dní od jeho doručenia podať písomné osvedčenie o tom, či jeho pozemnoknižne zaistená pohľadávka skutočne jestvuje a v akej výške, a to na istine, na úrokoch a na útratách. (2) Za osoby nesvojprávne, osoby, ktoré bývajú mimo územia Slovenskej republiky a právne osoby, je povinný podať osvedčenie podľa ods. 1 ich zákonný zástupca, poťažne ich splnomocnenec. (3) Osobe uvedenej v ods. 1 a 2, ktorá osvedčenie podľa ods. 1 do 8 dní od doručenia vyzvania nepodá, alebo podá osvedčenie nepravdivé, uloží na návrh Štátneho pozemkového úradu okresný (štátny policajný) úrad výmerom pokutu od 100 Ks do 100.000 Ks. § 166. Dokiaľ poľnohospodárske nehnuteľnosti sa nestaly vlastníctvom štátu podľa § 150, ods. 1, alebo dokiaľ Štátny pozemkový úrad nedá súhlas k ich odpredaju podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z., vyrubuje a vyberá uvedený úrad ročne od vlastníka 20.- Ks z jedného hektaru ako príspevok v prospech Fondu, zriadeného podľa § 50 zákona č. 46/1940 Sl.z. Príspevok platí sa ročne vopred na celý kalendárny rok. Lesné oddelené majetky prevezme Ministerstvo hospodárstva - nakoľko doteraz tak neučinilo - do vlastnej odbornej správy, ktorá potrvá až do prevodu podľa § 150, ods. 1 alebo podľa § 26 zákona č. 46/1940 Sl.z. HLAVA V. Prevod židovských podnikov. § 167. (1) Za židovské podniky treba považovať: a) podniky jednotlivcov, ak títo sú Židia, b) podniky židovských sdružení. (2) Vedľajší závod židovského podniku sa považuje za podnik židovský. (3) Židovskú alebo nežidovskú povahu podnikov podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190 určí v pochybných prípadoch Ústredný hospodársky úrad. § 168. (1) Židovskí majitelia sú povinní na nápadných miestach označiť svoje podniky (prevodzovne) nápisom „Židovský podnik“. (2) Židovské podniky pod dočasnou správou treba označiť nápisom „Podnik pod dočasnou správou“. (3) Predpísané nápisy podľa ods. 1 a 2 vydáva Ústredný hospodársky úrad. § 169. (1) Nevykonávané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov, ako aj židovských sdružení, zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (2) Ustanovenia ods. 2 vzťahujú sa na oprávnenia židovských sezónnych podnikov len vtedy, ak tieto v poslednej sezóne neboly v prevádzke. § 170. Ústredný hospodársky úrad môže cieľom vylúčenia Židov a židovských sdružení zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života nariadiť: a) likvidáciu židovského podniku, b) prevod podniku Žida alebo židovského sdruženia na Nežida, alebo na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid nezúčastní, za likvidačnú hodnotu podniku (§ 171, ods. 1), c) prevod podniku Žida na nežidovské sdruženie, ktorého sa Žid - prevoditeľ zúčastní, za obecnú hodnotu podniku (§ 171, ods. 2 a § 172), d) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na obchodných spoločnostiach (akcií, kmeňových vkladov, kuksov, závodných alebo iných podielov) na Nežida alebo nežidovské sdruženie za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171, ods. 3 a § 172) okrem prípadu uvedeného pod písm. e), a to len po predbežnom súhlase komisie zriadenej pri Slovenskej národnej banke podľa vládneho nariadenia č. 113/1939 Sl.z., ktorej členom v takýchto prípadoch je aj zástupca Ústredného hospodárskeho úradu, e) prevod účasti Žida alebo židovského sdruženia na verejných obchodných alebo komanditných spoločnostiach na Nežida, ktorý vstúpi do spoločnosti ako nový alebo ďalší spoločník, za riadnu (obecnú) hodnotu účasti (§ 171, ods. 4 a § 172). § 171. (1) Likvidačnú hodnotu židovského podniku [§ 170, písm. b)] určí Ústredný hospodársky úrad; pred jej určením má sa vyjadriť Slovenská revízna a dôvernícka spoločnosť do prepadnej lehoty, určenej Ústredným hospodárskym úradom. (2) Obecnú hodnotu židovského podniku [§ 170, písm. c)] určí Ústredný hospodársky úrad tak, že z likvidačnej hodnoty ustálenej podľa ods. 1 odpočíta dlžoby zistené podľa § 172 a dlžoby uznané prejímateľom, i keď tieto neboly prihlásené. (3) Obecnú hodnotu účasti Židov, poťažne židovských sdružení na obchodných spoločnostiach [§ 170, písm. d)] určí Ústredný hospodársky úrad alebo so zreteľom na burzovú, nominálnu alebo predajnú cenu účasti, alebo príslušným zlomkom obecnej hodnoty podniku, určenej spôsobom uvedeným v ods. 2. (4) Obecnú hodnotu účasti Židov, poťažne židovských sdružení na verejných obchodných alebo komanditných spoločnostiach [§ 170, písm. e)] určí Ústredný hospodársky úrad príslušným zlomkom obecnej hodnoty podniku, určenej spôsobom uvedeným v ods. 2. § 172. Cieľom zistenia majetkového stavu židovského podniku môže Ústredný hospodársky úrad - alebo na jeho príkaz dočasný správca - vyzvať veriteľov vyhláškou v Úradných novinách, aby v 15-dňovej lehote prihlásili svoje požiadavky proti prevoditeľovi, a to v prípadoch prevodu podľa § 170, písm. c) alebo e) pod následkami pominutia ich uspokojenia z majetkovej podstaty podniku v prípade, že k jeho prevodu skutočne dôjde. Povinnosti na daniach, poplatkoch a iných štátnych pohľadávkach treba zistiť dotazom na príslušnom daňovom úrade. Dotaz nahradzuje zaslanie odpisu vyhlášky určenej pre Úradné noviny. § 173. Ak sa zistí, že majetková podstata židovského podniku bola proti zásadám riadneho hospodárenia úmyselne zmenšená, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť jej doplnenie z iného majetku prevoditeľa, poťažne z majetku členov židovského sdruženia. § 174. (1) Pri likvidácii podniku [§ 170, písm. a)] Ústredný hospodársky úrad určí podmienku a spôsob likvidácie, pričom sa môže odchýliť od predpisov platných o pokračovaní pri likvidácii. Rozhodnutia o likvidácii a o jej podmienkach sa uverejňujú v Úradných novinách na útraty majiteľa podniku. (2) Uplynutím likvidačnej lehoty zaniká živnostenské oprávnenie Žida, poťažne židovského sdruženia. § 175. (1) Pri prevode podniku podľa § 170, písm. b) neprechádzajú dlžoby prevoditeľa na prejímateľa okrem prípadu ich prevzatia (§ 176, ods. 4). Veritelia, voči ktorým dlžoby neboly prevzaté, budú uspokojení podľa § 176 z likvidačnej hodnoty. Povinnosti prevoditeľa voči veriteľom zostávajú nedotknuté. (2) Pri prevode podniku podľa § 170, písm. c): a) prechádzajú dlžoby prevoditeľa na nežidovské sdruženie len, ak a nakoľko boly prihlásené podľa § 172; b) Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi; c) Povinnosti prevoditeľa voči veriteľom zostávajú nedotknuté. (3) Pri prevode účasti podľa § 170, písm. d): a) pomer prejímateľa, poťažne spoločnosti voči veriteľom zostáva nezmenený; b) ak ide o verejnú obchodnú alebo komanditnú spoločnosť, Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi. (4) Pri prevode účasti podľa § 170, písm. e): a) ostáva pomer spoločnosti voči veriteľom nezmenený, s tým obmedzením však, že veritelia budú uspokojení len vtedy, ak prihlásili svoje požiadavky podľa § 172, b) Ústredný hospodársky úrad určí pomer medzi spoločníkmi, pričom postavenie doterajších nežidovských spoločníkov sa nesmie zhoršiť. § 176. (1) V prípade prevodu podniku podľa § 170, písm. b) je prejímateľ povinný do 120 dní od doručenia rozhodnutia o prevode podniku složiť sumu, ktorá zodpovedá likvidačnej hodnote podniku, do súdneho depozitu na okresnom súde príslušnom podľa miesta podniku. (2) Súd rozvrhne sumu (ods. 1) na veriteľov prevoditeľa. Za tým cieľom bezodkladne po doručení rozhodnutia o prevode podniku vyhláškou v Súdnom ústrednom oznamovateli vyzve veriteľov, aby v 15-dňovej lehote prihlásili svoje požiadavky s udaním ich výšky, ich príslušenstiev, skutočností, na ktorých sa zakladajú, ako aj dôkazov, a to nehypotekárnych veriteľov pod následkami pominutia ich uspokojenia z rozvrhovanej sumy. Ak je o požiadavke zahájený spor, treba uviesť aj procesný súd a číslo spisu. Odpis vyhlášky doručí súd príslušnému daňovému úradu. (3) Vo vyhláške určí súd súčasne termín na rozvrhnutie likvidačnej hodnoty. Termín sa má určiť tak, aby sa rozvrhové pojednávanie mohlo konať najneskoršie do 45 dní od uverejnenia vyhlášky. Hypotekárne požiadavky zaistené na nehnuteľnostiach, ktoré patria k podniku, uspokojí predovšetkým z likvidačnej hodnoty preberaných nehnuteľností podľa pozemnoknižného poradia, a to podľa zásad exekučného pokračovania. Ak medzi veriteľmi, ktorí majú proti prevoditeľovi iné ako hypotekárne požiadavky, nedôjde k dohode, určí poradie a spôsob uspokojenia súd podľa zásad exekučného pokračovania; ak by požiadavky nemohly byť celkom uspokojené z likvidačnej hodnoty, pokračuje súd podľa zásad konkurzného pokračovania. (4) V lehote uvedenej v ods. 1 netreba složiť časť sumy, ktorá pripadá na dlžoby podniku súdom uznané a prejímateľom prevzaté. Prejímateľ nežidovských hypotekárnych požiadaviek môže prevziať dlžoby so súhlasom hypotekárneho veriteľa; u ž idovských hypotekárnych požiadaviek je oprávnený prevziať dlžoby aj bez takéhoto súhlasu. So súhlasom veriteľa môže prejímateľ prevziať aj iné než hypotekárne dlžoby podniku. (5) Na složenie tej časti sumy, ktorá by pripadla na židovských veriteľov, môže Ústredný hospodársky úrad povoliť lehotu do 5 rokov a určiť výšku splátok. Povolenie splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky. (6) Hypotekárny veriteľ aj pri výpovedi úveru prejímateľovi musí zachovať podmienky, platné pre prevoditeľa. Prevod podľa tohto nariadenia nemôže byť dôvodom pre vypovedanie úveru ani vtedy, ak by bol býval opak ujednaný. (7) Na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o prevode podniku je prevoditeľ povinný hneď odovzdať podnik prejímateľovi. (8) Po složení sumy, ktorá zodpovedá určenej hodnote nehnuteľnosti, ktorá patrí podniku, poťažne po prevzatí dlžôb, ktoré na nej viaznu, vloží súd z úradu vlastnícke právo v prospech prejímateľa, pričom súčasne vymaže neprevzaté ťarchy. § 177. Zo sumy, ktorá by pripadla prevoditeľovi po uspokojení veriteľov podľa § 176, poukáže príslušný súd 20% štátu v prospech všeobecnej pokladničnej správy. § 178. (1) V prípade prevodu podniku podľa § 170, písm. c) určí Ústredný hospodársky úrad podmienky a spôsob zaplatenia obecnej hodnoty podniku (§ 171, ods. 2). (2) V prípade prevodu účasti na obchodných spoločnostiach podľa § 170, písm. d) a e) určí Ústredný hospodársky úrad spôsob a podmienky zaplatenia obecnej hodnoty účasti (§ 171, ods. 3 a 4). § 179. (1) Ak prejímateľ nemá spôsobilosť prevádzať živnosť podľa platných právnych predpisov, môže Ústredný hospodársky úrad udeliť čiastočný alebo úplný dišpenz podľa platných predpisov, pričom však nie je viazaný predpísaným pokračovaním. (2) Na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu podniku udelí príslušný živnostenský úrad prejímateľovi po zaplatení inkorporačného poplatku živnostenské oprávnenie bez ďalšieho pokračovania. Prejímateľ do udelenia živnostenského oprávnenia môže prevádzať živnosť na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu. (3) Nariadenie o prevode účasti nahradzuje povolenie podľa nariadenia s mocou zákona č. 359/1940 Sl.z. (4) Vydaním rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu o nariadení prevodu podniku zaniká živnostenské oprávnenie Žida, poťažne židovského sdruženia. § 180. (1) Ústredný hospodársky úrad je oprávnený po nariadení likvidácie, najneskôr však do 15 dní od uplynutia likvidačnej lehoty, poťažne do 15 dní po vydaní rozhodnutia o prevode (§ 170), prenajať živnostenské miestnosti dotknuté pokračovaním podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190). Ak takéto miestnosti boly už prenajaté bez súhlasu Ústredného hospodárskeho úradu v uvedených lehotách, môže Ústredný hospodársky úrad prenájomné smluvy zrušiť. Zrušovací výmer je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. (2) Na pokračovanie podľa ods. 1 sa vzťahujú ustanovenia §§ 2 a 3 zákona č. 335/1939 Sl.z. § 181. (1) Prejímateľ, ako aj nežidovské sdruženie (§ 170), má podnik viesť so starostlivosťou riadneho obchodníka. (2) Kým nebude uhradená likvidačná, poťažne riadna (obecná) hodnota podniku, poťažne účasti na obchodných spoločnostiach, poťažne kým nebudú splnené iné záväzky, ktoré vyplývajú z prevodu: a) nesmie byť podnik zlikvidovaný bez povolenia Ústredného hospodárskeho úradu; b) podnik podlieha kontrole Ústredného hospodárskeho úradu; c) možno na podnik uvaliť dočasnú správu, ak by pri jeho vedení boly porušené povinnosti starostlivého obchodníka. (3) Ak by včas neboly splnené podmienky čo do uhradenia likvidačnej, poťažne riadnej (obecnej) hodnoty podniku, poťažne účasti na obchodných spoločnostiach bez náležitého odôvodnenia, možno rozhodnutie o prevode zrušiť a podnik, poťažne účasť previesť na iného uchádzača, pričom pôvodný prejímateľ zodpovedá za skutočnú škodu a je povinný uhradiť trovy pokračovania. (4) Ústredný hospodársky úrad môže do dvoch rokov po nariadení prevodu podľa § 170, písm. b) až e) uvaliť na podnik dočasnú správu na návrh príslušnej daňovej správy, ak by majiteľ podniku riadne neplatil dane a iné verejné požiadavky. Výdavky spojené s dočasnou správou nie sú u majiteľa odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach. (5) Na majetkovú podstatu podnikov uvedených v ods. 4 nemožno vykonať do dvoch rokov po nariadení ich prevodu zaisťovacie úkony na zaistenie nepredpísaných a nesplatných daní, ako ani iných verejných požiadaviek. § 182. (1) Ak ide o nehnuteľnosť Žida ale bo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne, alebo v prevažnej časti na prevádzku podniku, môže Ústredný hospodársky úrad nariadiť prevod nehnuteľnosti Židov a židovských sdružení s podnikom aj vtedy, ak vlastníkom nehnuteľnosti nie je majiteľ podniku. (2) Ak sa s podnikom má previesť aj nehnuteľnosť Žida alebo židovského sdruženia môže Ústredný hospodársky úrad požiadať súd o poznačenie zamýšľaného prevodu v pozemkovej knihe. § 183. Ústredný hospodársky úrad môže požiadať súdy previesť odhady, sprisahať strany (prenajímateľa, prevoditeľa) a svedkov za obdobného použitia súdnych predpisov, platných o poskytovaní právnej pomoci. § 184. Na súdne pokračovanie podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190) neplatia predpisy o súdnych prázdninách. § 185. Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré sú potrebné na vykonanie tejto hlavy (§§ 167 až 190). Takto zistené údaje možno použiť len na ciele podľa tejto hlavy. § 186. Útraty administratívneho, prípadne súdneho pokračovania - okrem útrat právneho zastupovania -, taktiež dane, poplatky a iné štátne dávky sú prednostnou položkou pri rozvrhu (§ 176). § 187. (1) Základom prevodného poplatku a dane z obratu je hodnota, určená Ústredným hospodárskym úradom. (2) Prístup nového alebo ďalšieho spoločníka [§ 170, písm. e)], ako aj zväčšenie účasti doterajšieho nežidovského spoločníka jestvujúcej už verejnej obchodnej alebo komanditnej spoločnosti [§ 170, písm. d)], nepovažuje sa za novú spoločenskú smluvu a spoplatňuje sa pritom len hodnota prevedenej účasti, určená Ústredným hospodárskym úradom. § 188. (1) Nezachovanie príkazu podľa § 173 ohľadom doplnenia majetkovej podstaty židovského podniku, ako aj ustanovení § 168, ods. 1 a 2, § 176, ods. 7, § 181, ods. 1 a 2, písm. a) a konečne nezachovanie príkazu podľa § 185 potresce ako priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením od 10 dní do 6 mesiacov a peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 500.000.-. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 6 mesiacov. (2) Trestom uvedeným v ods. 1 sa potresce aj: a) Žid, ktorý samostatne prevodzuje živnosť bez živnostenského oprávnenia, b) Žid, ktorý podomove obchoduje bez podomovej knižky, c) živnostníci, ktorí svoje oprávnenie zneužívajú na to, aby kryli neoprávnené prevodzovanie živnosti Žida, ako aj Žid, ktorý dá podnet k tomu, alebo trpí, aby sa oprávnenie zneužívalo ku krytiu jeho neoprávneného prevodzovania živností. § 189. Pre židovské podniky pod dočasnou správou môže Ústredný hospodársky úrad vyhláškou v Úradných novinách zmierniť obmedzenia pre židovské podniky. § 190. Kto vedome udá nepravdivé skutočnosti, alebo použije takéto skutočnosti na vylákanie povolenia alebo rozhodnutia podľa tejto hlavy (§§ 167 až 190) potresce sa - ak nejde o čin prísnejšie trestný - okresným súdom pre prečin väzením do jedného roku a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 200.000. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na väzenie od 1 dňa do 6 mesiacov. HLAVA VI. Prevod ostatných nehnuteľností. § 191. (1) Nehnuteľný majetok Židov a židovských sdružení stáva sa dňom, ktorý určí vláda vyhláškou v Slovenskom zákonníku vlastníctvom slovenského štátu (Ústredný hospodársky úrad). (2) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na nehnuteľný majetok, ktorý treba považovať za poľnohospodársku nehnuteľnosť (§ 151) alebo majetkovú podstatu podnikov (§§ 167 až 190) a lekárni (§§ 102 až 109). § 192. (1) Súdy na žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu vložia v pozemkovej knihe vlastnícke právo na nehnuteľnosti, ktoré sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom štátu, pre slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) alebo na základe listiny, vydanej o scudzení [§ 199, ods. 1, písm. b)] pre osoby, ktoré Ústredný hospodársky úrad v žiadosti označí. (2) Súd môže žiadosť Ústredného hospodárskeho úradu, podanú podľa ods. 1, odmietnuť len pre nepríslušnosť a zamietnuť len preto, že odporuje pozemnoknižnému stavu. (3) Proti usneseniu súdu, ktorým sa nariaďuje vklad vlastníckeho práva podľa ods. 2, sťažnosť sa nepripúšťa. § 193. (1) Dočasní správcovia nehnuteľností, uvedených v § 191, ods. 1 vykonávajú dočasnú správu pre slovenský štát aj po vydaní vyhlášky (§ 191, ods. 1) až do ďalšieho opatrenia Ústredného hospodárskeho úradu. (2) Čistý výťažok dočasnej správy (ods. 1) plynie v prospech Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov. § 194. Osoby (sdruženia osôb), ktorých nehnuteľnosti sa staly podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom slovenského štátu, sú povinné na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu odovzdať nehnuteľnosti štátu (Ústrednému hospodárskemu úradu) do držby; ak tak neučinia, príslušný súd na návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvedie štát (Ústredný hospodársky úrad) do držby nehnuteľnosti podľa § 180, ods. 2 exekučného zákona. § 195. (1) Ak nehnuteľnosť, ktorá podľa § 191, ods. 1 sa stane vlastníctvom slovenského štátu, je v nájme (árende), ostávajú práva a povinnosti nájomcu (árendátora) voči štátu nezmenené tak, ako trvaly voči predošlému prenajímateľovi s obmedzením uvedeným v ods. 2 a 3. (2) Ak nájomcom - árendátorom - (ods. 1) je Žid alebo židovské sdruženie, môže Ústredný hospodársky úrad zrušiť nájomný (árendálny) pomer výpoveďou. Výpovednú lehotu, najmenej 14-dňovú, určí Ústredný hospodársky úrad. (3) Ak nájomca - árendátor - nezaplatí dane, poplatky a iné verejnoprávne pohľadávky, je to dôvodom zrušenia nájomného - árendálneho- pomeru. (4) Nájomcovi - árendátorovi - neprislúcha náhrada škody a ušlého zisku z dôvodu, že nájomný - árendálny - pomer bol podľa ods. 2 alebo 3 zrušený. (5) Výmer Ústredného hospodárskeho úradu, vydaný podľa ods. 2 a opatrený doložkou vykonateľnosti je exekučným titulom súdnej exekúcie. § 196. Za nehnuteľnosti, ktoré sa staly vlastníctvom štátu (§ 191, ods. 1) patrí náhrada; výšku a podmienky zaplatenia náhrady určí Ústredný hospodársky úrad výmerom so zreteľom na riadnu (obecnú) hodnotu a na pohľadávky nežidovských hypotekárnych veriteľov, a to podľa smerníc vydaných vládou. § 197. (1) Ak na nehnuteľnosti (§ 191, ods. 1) viaznu služobnosti, poťažne iné vecné bremená, číselne nevyjadrené, ktoré nebudú zachované, Ústredný hospodársky úrad určí vo výmere, uvedenom v § 196 kapitály, ktoré odpovedajú ich protihodnote podľa § 24 vládneho nariadenia č. 100/1933 Sb.z. a n. (2) Ak na nehnuteľnosti (§ 191, ods. 1) viaznu záložné práva, hypotekárny veriteľ pri výpovedi úveru prejímateľovi musí zachovať podmienky, platné pre prevoditeľa. Prevod podľa tejto hlavy (§§ 191 až 204) nemôže byť dôvodom pre vypovedanie úveru ani vtedy, ak by bol býval opak ujednaný. § 198. Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť povinné hlásenie všetkých skutočností, ktoré sú potrebné na vykonanie ustanovení tejto hlavy (§§ 191 až 204). Takto zistené údaje možno použiť len na ciele vykonania ustanovení tejto hlavy. § 199. (1) Slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) nehnuteľnosti, ktoré podľa § 191, ods. 1 sa staly jeho vlastníctvom, môže: a) podržať vo vlastníctve, b) scudziť tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám za prevodnú hodnotu, c) dať do prenájmu tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám. (2) Prevodnú hodnotu a nájomné (ods. 1, písm. b) a c) určí ústredný hospodársky úrad so zreteľom na miestne pomery, a to podľa smerníc vydaných vládou. (3) Podmienky a spôsob podržania vo vlastníctve štátu [ods. 1, písm. a)], scudzenia [ods. 1, písm. b)] a prenájmu [ods. 1, písm. c)], ako aj spôsob zaplatenia a spravovania prevodnej hodnoty a nájomného podľa ods. 1 určí Ústredný hospodársky úrad všeobecne vyhláškou v Úradných novinách a v jednotlivých prípadoch výmerom, a to podľa smerníc, vydaných vládou. § 200. (1) Náhradu, uvedenú v § 196 složí slovenský štát (Ústredný hospodársky úrad) do súdneho depozita u okresného súdu, na území ktorého leží nehnuteľnosť (§ 191, ods. 1) a ktorý túto náhradu rozvrhne po doručení výmeru (§ 196) podľa ustanovení §§ 189 až 199 zák. čl. LX/1881 a § 35 zák. čl. LIII/1912 s odchýlkami, uvedenými v ods. 2 až 4. (2) Nevyčerpanú časť náhrady súd vradí a prikáže na tie verejnoprávne dane, dávky, poplatky a ich príslušenstvá - bez ohľadu na to, či obťažujú nehnuteľnosť alebo nie - ktoré dlhuje osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti do prechodu podľa § 191, ods. 1 a ktoré neboly ani v poradí prednostnom, ani v poradí hypotekárnych veriteľov uspokojené a ktoré sa staly splatnými do dňa rozvrhového pojednávania. Zvyšok náhrady odvedie súd Fondu pre podporu vysťahovalectva Židov. (3) Ak predvolanie na deň pojednávania o poradí pozemnoknižnému veriteľovi, alebo osobe, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti, nemohlo byť doručené, alebo ak do 15 dní od vypravenia nedošlo potvrdenie o doručení, súd im ustanoví kurátora a predvolanie, ako aj ďalšie usnesenia doručí kurátorovi. Kurátor zastupuje účastníka, pre ktorého bol ustanovený, kým sa tento o svoje zastúpenie nepostará. Odmena tohto kurátora je prednostnou položkou pri rozvrhu náhrady. (4) Súd z úradnej povinnosti je povinný doručiť Ústrednému hospodárskemu úradu rozvrhové usnesenie, opatrené doložkou právoplatnosti. § 201. Po složení náhrady do súdneho depozita (§ 200) a po právoplatnosti rozvrhového usnesenia, súd z úradnej povinnosti vymaže všetky vložené a zaznamenané ťarchové položky na nehnuteľnosti, nakoľko neboly zachované. § 202. Ak Ústredný hospodársky úrad výmer podľa § 192, ods. 1 nemôže doručiť osobám (sdruženiam osôb), ktorých nehnuteľnosť sa stala podľa § 191, ods. 1 vlastníctvom štátu, alebo do 15 dní od vypravenia nedôjde potvrdenie o doručení, prevedie náhradné doručenie tým, že výmer dá uverejniť v Úradných novinách. § 203. (1) Po vydaní vyhlášky podľa § 191, ods. 1 súdy sú z úradnej povinnosti povinné zrušiť zátvor, vnútenú správu a dražobné pokračovanie, vedené na tie nehnuteľnosti, ktoré podľa uvedeného ustanovenia sa staly vlastníctvom štátu. (2) Ak však nehnuteľnosť bola už v deň, prechodu vlastníckeho práva na štát (§ 191, ods. 1) na dražbe odpredaná, ale dražobný kupec nie je ešte ako vlastník zapísaný do pozemkovej knihy, prechádza táto nehnuteľnosť do vlastníctva štátu len vtedy, ak dražba bude zrušená pod § 179 exekučného zákona, alebo bude vyhlásená za neplatnú podľa § 185 alebo 187 exekučného zákona; Ústredný hospodársky úrad je oprávnený žiadať vyhlásiť dražbu za neplatnú pre nesplnenie dražobných podmienok dražobným kupcom podľa § 185 exekučného zákona. (3) Ak dražba bude zrušená podľa § 179 exekučného zákona, alebo bude vyhlásená za neplatnú podľa §§ 185 alebo 187 exekučného zákona (ods. 2), nemožno nariadiť novú dražbu. Ak bola dražba vyhlásená za neplatnú podľa § 185 exekučného zákona, zvyšok vádia, poťažne zvyšok na súde složenej kúpnej ceny, po odpočítaní útrat dražby, súd vráti dražobnému kupcovi. § 204. (1) Nezachovanie príkazu podľa § 198 potresce ako priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením od 10 dní do 6 mesiacov a peňažným trestom od Ks 1000.- do Ks 500.000.-. Nevymožiteľný peňažný trest má sa premeniť na zatvorenie od 10 dní do 6 mesiacov. (2) Pokus je trestný. HLAVA VII. Výkup poľnohospodárskeho inventára. § 205. Štátny pozemkový úrad môže i okrem prípadov uvedených v § 162 vykúpiť živý a mŕtvy poľnohospodársky inventár, ktorý slúži na obhospodarovanie oľnohospodárskych nehnuteľností a ktorý vlastníckym právom patrí Židom alebo židovským sdruženiam. § 206. O výkupe podľa § 205 platia obdobne ustanovenia § 162. HLAVA VIII. Prevod iných hnuteľností. § 207. (1) Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť nútený odpredaj za riadnu (obecnú) hodnotu hnuteľností Židov a židovských sdružení tuzemským nežidovským fyzickým alebo právnym osobám. (2) Ústredný hospodársky úrad môže dať zaistiť predmety uvedené v ods. 1. (3) Ustanovenia ods. 1 sa nevzťahujú na: a) predmety určené bezprostredne k bohoslužbe alebo domácej pobožnosti, modlitebné knihy, zariadenia, patriace k miestnostiam určeným pre bohoslužbu, výpravu hrobov a krýpt, taktiež na predmety bezprostredne potrebné k pohrebu, b) náboženské relíkvie, rodinné podobizne, c) rády, záslužné mince a iné čestné odznaky, d) predmety potrebné k výkonu povolania alebo živnosti, e) domáci a kuchynský nábytok, potrebný v domácnosti, nádoby, prístroje k vareniu a jedeniu potrebné, kachle, sporáky, predmety k šateniu potrebné a potrebná posteľná bielizeň, f) lieky a iné veci a pomocné prostriedky potrebné v prípade choroby alebo telesnej vady, g) potraviny, kurivo a osvetľovacie prostriedky potrebné na čas jedného mesiaca, h) živý a mŕtvy inventár, ktorý slúži k obhospodárovaniu poľnohospodárskych nehnuteľností (§§ 162 a 205), nakoľko tieto patria Židom alebo židovským sdruženiam. § 208. (1) Riadnu (obecnú) hodnotu predmetov uvedených v § 207 určí Ústredný hospodársky úrad, po vypočutí znalca so zreteľom na nákupnú cenu a opotrebenie. Hodnotu každého predmetu treba určiť osobitne. (2) Uchádzač je povinný na vyzvanie Ústredného hospodárskeho úradu složiť primeranú zálohu na útraty odhadného pokračovania, ktoré v každom prípade znáša uchádzač. § 209. (1) Ústredný hospodársky úrad vydá výmer o nútenom predaji a doručí ho okresnému súdu a daňovému úradu, v obvode ktorých sa nachádza predmet núteného predaja. (2) Vo výmere (ods. 1) určí Ústredný hospodársky úrad podmienky a spôsob zaplatenia riadnej (obecnej) hodnoty, pričom môže povoliť lehotu zaplatenia riadnej (obecnej) hodnoty v splátkach, rozvrhnutých najviac na 5 rokov. Povolenie splátok môže Ústredný hospodársky úrad viazať na poskytnutie primeranej záruky. § 210. (1) V prípade núteného predaja podľa § 207 je prejímateľ povinný složiť riadnu (obecnú) hodnotu do súdneho depozita na okresnom súde, v obvode ktorého sa nachádza predmet núteného predaja. (2) Súd rozvrhne sumu, určenú podľa § 208 na veriteľov prevoditeľa. Tým cieľom po doručení výmeru o nútenom predaji predmetov uvedených v § 207 vyzve vyhláškou v Súdnom ústrednom oznamovateli veriteľov, aby v 15-dňovej lehote od uverejnenia prihlásili svoje požiadavky s udaním ich výšky, príslušenstiev, skutočností, na ktorých sa zakladajú, dôkazov, a či na predmetoch vnúteného predaja majú nejaké právo, a to pod následkami pominutia ich uspokojenia z rozvrhovanej sumy (§ 36 zák. č. 23/1928 Sb.z. a n.). Odpis vyhlášky doručí súd aj príslušnému daňovému úradu. (3) Vo vyhláške určí súd súčasne termín na rozvrhnutie riadnej (obecnej) hodnoty. (4) Z rozvrhovanej sumy uhradia sa v prvom rade trovy vyhlášky (ods. 2) a trovy súdneho pokračovania podľa tejto hlavy (§§ 207 až 214) a potom včas ohlásené záložné, ako aj vykonateľné požiadavky veriteľov prevoditeľa podľa zásad, uvedených v § 37 zákona č. 23/1928 Sb.z. a n. § 211. Prevzatím výmeru o nútenom predaji prejímateľ nadobúda nárok na prevzatie predmetov do držby a ich prevzatím stáva sa vlastníkom. Tento výmer, opatrený doložkou vykonateľnosti, je exekučným titulom súdnej exekúcie. § 212. Ak by prejímateľ včas nesplnil podmienky uhradenia riadnej (obecnej) hodnoty (§ 208, ods. 2), môže mu Ústredný hospodársky úrad predmety odňať a previesť do vlastníctva iného uchádzača. Pôvodný prejímateľ je povinný uhradiť Ústredným hospodárskym úradom určenú sumu za opotrebenie predmetov a útraty pokračovania a zodpovedá za vzniklú škodu. § 213. (1) Ak na predmete je výhrada vlastníckeho práva v prospech Nežida - nežidovského sdruženia -, nútený predaj (§ 207) sa nariadi len vtedy, ak prejímateľ už v žiadosti o nútený predaj alebo na výzvu Ústredného hospodárskeho úradu dokáže, že sa s vlastníkom dohodol o prevzatí nedoplatku kúpnej ceny, alebo že nedoplatok kúpnej ceny s príslušenstvom mu zaplatil. Vlastník je povinný prijať toto platenie. (2) Výhrada vlastníckeho práva Žida (židovského sdruženia) nie je prekážkou núteného predaja. (3) Exekučné a iné záložné práva nie sú prekážkou núteného predaja podľa § 207 a budú uspokojené z riadnej (obecnej) hodnoty (§ 210, ods. 4). (4) Exekučný súd (daňový úrad) po doručení výmeru o nútenom predaji (§ 209, ods. 1) odloží dražobné pokračovanie z úradnej moci. § 214. Z hyperochy (§ 210, ods. 4) poukáže súd príspevok 50% v prospech Fondu pre vysťahovanie Židov; zvyšok sa poukáže na viazaný účet Žida (židovského sdruženia). ČASŤ PIATA. Fond pre podporu vysťahovalectva Židov. § 215. Pri Ústrednom hospodárskom úrade je zriadený Fond pre podporu vysťahovalectva Židov (v ďalšom texte „Fondô). Správu Fondu upravuje štatút, ktorý predloží do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Ústredný hospodársky úrad vláde na schválenie. ČASŤ ŠIESTA. Správa majetku. HLAVA I. O dočasných správcoch pre domy. § 216. (1) Ústredný hospodársky úrad môže z vážnych hospodárskych alebo sociálnych dôvodov uvaliť dočasnú správu na domový majetok Židov, židovských sdružení, židovských základín a fondov, na ktorý nemôže žiadať uvaliť vnútenú správu Štátny pozemkový úrad. (2) Dočasnú správu nemožno uvaliť na domový majetok, na ktorý je uvalená súdna vnútená správa. V prípade uvalenia súdnej vnútenej správy dočasná správa podľa ods. 1 zaniká. § 217. Dočasným správcom môže byť mravne zachovalý slovenský štátny občan, ktorý má najmenej 24 rokov a potrebné znalosti a skúsenosti. § 218. (1) Dočasný správca vykonáva za vlastníka a na jeho účet všetky práva a povinnosti okrem práva majetok scudziť. Zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania povinnosti vyplývajúcich zo správy. Pri spravovaní je dočasný správca povinný riadiť sa pokynmi Ústredného hospodárskeho úradu. (2) Pred nastúpením úradu vykoná dočasný správca sľub do rúk poverenca Ústredného hospodárskeho úradu. (3) Dočasný správca je povinný zachovávať úradné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone dočasnej správy. (4) Dočasný správca je povinný vykonávať správu osobne, skladať účty a podávať zprávy a vysvetlenia Ústrednému hospodárskemu úradu; záujemci si môžu od dočasného správcu vyžiadať odpis vyúčtovania podaného za celý uplynulý rok; dočasný správca je povinný ho vydať, a to najneskoršie do konca januára každého roku. Do 15 dní odo dňa vydania odpisu môžu záujemci podať Ústrednému hospodárskemu úradu proti vyúčtovaniu námietky, o ktorých rozhodne Ústredný hospodársky úrad s konečnou platnosťou. Trovy s preskúmaním vyúčtovania spojené znáša podateľ. (5) Dočasný správca má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu proti vlastníkovi. Výšku odmeny určí Ústredný hospodársky úrad. Rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu o určení odmeny je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. Vyplatená odmena nie je odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach. (6) Dočasný správca smie užívať miestnosti (byt) v spravovanom dome len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu a za podmienok ním určených. (7) Ústredný hospodársky úrad môže kedykoľvek previesť zmenu v osobe dočasného správcu alebo dočasnú správu zrušiť. § 219. (1) Dočasný správca môže len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu vykonať opatrenia, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, najmä majetok zaťažiť a dať povolenie ku vkladu záložného práva namiesto pozemnoknižného vlastníka. (2) Ústredný hospodársky úrad dozerá nad hospodárením dočasného správcu a postará sa o odstránenie závad a nepravidelností pri výkone dočasnej správy. (3) Z výťažku dočasnej správy sa uhradia v prvom rade verejné dane a dávky, poistné prémie, mzdy, príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych a iných tiarch a pod. Podrobnosti o spravovaní výťažku a nakladaní s ním určí Ústredný hospodársky úrad. § 220. Uvalenie i zrušenie dočasnej správy sa poznačí v pozemkovej knihe. Táto poznámka má účinky poznámky súdnej vnútenej správy. § 221. (1) Dočasného správcu, ktorý hrubo poruší svoje povinnosti, potresce za priestupok okresný (štátny policajný) úrad peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 3 mesiacov. (2) Podmienečný odklad trestu je vylúčený. HLAVA II. O dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch. Diel prvý. Ustanovenia všeobecné. § 222. Do židovského podniku môže Ústredný hospodársky úrad menovať kedykoľvek dôverníka alebo dočasného správcu. § 223. (1) Dôverníkom - dočasným správcom - môže byť mravne zachovalý slovenský štátny občan, ktorý má najmenej 24 rokov a podľa možnosti aj príslušné odborné vzdelanie a znalosti. (2) Dôverník - dočasný správca - má pri výkone svojej funkcie postavenie verejného orgánu. Táto funkcia nezakladá služobný pomer ani voči podniku ani voči štátu. (3) Pred prevzatím funkcie vykoná dôverník - dočasný správca - sľub do rúk zástupcu alebo splnomocnenca Ústredného hospodárskeho úradu. (4) Ústredný hospodársky úrad môže kedykoľvek previesť zmenu v osobe dôverníka - dočasného správcu - alebo dôverníctvo - dočasnú správu - zrušiť. § 224. (1) Dôverník - dočasný správca - je povinný zachovať aj úpravy a príkazy, ktoré vydá Ústredný hospodársky úrad všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch. (2) Dôverník - dočasný správca - vykonáva tiež dozor nad zachovaním ustanovení časti IV., hlavy V. (§§ 167 až 190). (3) Dôverník - dočasný správca - je povinný zachovávať úradné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone dôverníctva - dočasnej správy. § 225. Dôverník - dočasný správca - má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu, ktorej výšku určí Ústredný hospodársky úrad na ťarchu podniku. Nenahradené hotové výdavky a nezaplatená odmena sú vymáhateľné podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu. Diel druhý. O dôverníkoch. § 226. (1) Dôverník nesmie používať iné označenie ako „dôverník“. (2) Dôverník má funkciu kontrolnú; dozerá na hospodárenie podniku a dáva návrhy na odstránenie závad, ak sa podnik nevedie so starostlivosťou riadneho obchodníka. Za tým účelom môže nazerať do všetkých kníh, záznamov, ako aj iných pomôcok, ktoré súvisia s vedením podniku; nesmie však ani prijímať ani poukazovať nijaké platby podniku. (3) Odborné a záujmové organizácie (živnostenské spoločenstvá, obchodné grémiá a ich sväzy, obchodné a priemyselné komory, Ústredné sdruženie slovenského priemyslu a pod.) sú povinné v rámci svojej pôsobnosti bezplatne poskytnúť dôverníkovi rady a informácie, ak o to požiada. Diel tretí. O dočasnej správe. § 227. (1) Dočasný správca je povinný na účet držiteľa podniku urobiť všetky opatrenia, ktoré treba na zachovanie riadneho a presného chodu podniku. Na neho prechádza správa podniku a všetko, čo s ňou súvisí. Zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla zo zanedbania povinností jemu uložených. (2) Dočasný správca zastupuje podnik jemu do správy sverený pred súdmi a úradmi. (3) Dočasný správca je povinný vykonávať správu osobne a skladať o svojom hospodárení účty Ústrednému hospodárskemu úradu v lehotách týmto úradom určených a podať mu kedykoľvek potrebné zprávy a vysvetlenia. § 228. (1) Dočasný správca potrebuje povolenie Ústredného hospodárskeho úradu, ak chce vykonať opatrenia, ktoré nepatria k obyčajnému hospodáreniu, ako aj ku všetkým iným opatreniam mimoriadnej dôležitosti. (2) Ústredný hospodársky úrad dozerá na to, ako dočasný správca hospodári a z úradnej moci sa postará o to, aby boly odstránené závady a nepravidelnosti zistené pri hospodárení. (3) Dočasný správca platí z výťažku dočasnej správy všetky jej výdavky, ako aj výdavky, spojené s riadnou prevádzkou podniku; predovšetkým - verejné dane a dávky, mzdy, príspevky na sociálne poistenie, úroky a anuity z hypotekárnych požiadaviek, poistné prémie atď. (4) Čistý výťažok dočasnej správy podniku sa po zúčtovaní odovzdá držiteľovi podniku na jeho viazaný účet (§ 64). Držiteľ podniku je však povinný, ak tak rozhodne Ústredný hospodársky úrad, skladať hotovosti, potrebné na prevádzku podniku, a hradiť jej schodok. Výmer Ústredného hospodárskeho úradu je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. § 229. Exekučná vnútená správa môže postihnúť len čistý výťažok, ktorý by mal podľa § 228, ods. 4 dostať držiteľ podniku. § 230. (1) Zavedenie i zrušenie dočasnej správy sa poznačí do príslušnej verejnej knihy, ak sú súčiastkou podniku nehnuteľnosti. Poznámka zavedenia dočasnej správy má ten účinok, že dočasná správa môže byť vedená proti každému, kto po poznámke nadobudol práva k podniku. (2) Ak je firma držiteľa podniku zapísaná vo firemnom registri, poznačí sa v ňom na návrh Ústredného hospodárskeho úradu uvalenie, poťažne zrušenie dočasnej správy a meno dočasného správcu. Diel štvrtý. Ustanovenia trestné a záverečné. § 231. (1) Dôverníka alebo dočasného správcu, ktorý hrubo poruší povinnosti uložené mu ustanoveniami §§ 222 až 230 alebo nezachová úpravu alebo príkaz Ústredného hospodárskeho úradu (§ 224, ods. 1), potresce za priestupok okresný (štátny policajný) úrad zatvorením od 1 dňa do 3 mesiacov a peňažným trestom od Ks 100 do Ks 100.000. Nevymožiteľný peňažný trest sa premení na zatvorenie od 1 dňa do 3 mesiacov. (2) Podmienečný odklad trestu je vylúčený. § 232. Ustanovenia vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl.z. v znení nariadenia s mocou zákona č. 327/1939 Sl.z. sa nevzťahujú na dôverníkov a dočasných správcov v židovských podnikoch. ČASŤ SIEDMA. Znášanie nákladov revízie, kontroly a ustálenia likvidačnej a obecnej hodnoty židovských a arizovaných podnikov, ako aj židovského majetku. § 233. (1) Náklady revízie, kontroly a ustálenia likvidačnej hodnoty židovských podnikov, ako aj náklady kontroly podnikov prevedených podľa § 170 alebo uvedených v § 181, ods. 4, znáša majiteľ podniku. (2) Náklady revízie ako aj kontroly dočasných správ domového majetku Židov a židovských sdružení znáša majiteľ domového majetku. (3) Náklady ustálenia obecnej hodnoty predmetu právnych úkonov podľa § 53 znášajú osoby tam uvedené. § 234. (1) Výšku nákladov (§ 233) určí Ústredný hospodársky úrad. (2) Rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu, ktorým určí náklady, je exekučným titulom podľa § 90, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.z. a n. § 235. Náklady uvedené v § 233 nie sú odpočítateľnou položkou podľa zákona o priamych daniach. ČASŤ ÔSMA. Osobitné predpisy vo veciach daňových a poplatkových. HLAVA I. Predpisy vo veciach daňových. § 236. (1) Ustanovenia čl. 1, ods. 3 časti druhej zákona č. 266/1936 Sb.z. a n. v znení článku 29 vládneho nariadenia č. 160/1939 Sl.z. neplatí pre daňovníkov-Židov a židovské sdruženia, a to počínajúc rokom 1940. (2) Za daň všeobecnú zárobkovú, predpísanú vzhľadom na ustanovenie ods. 1 z výnosu bývalých židovských podnikov, neručia nežidovskí vlastníci týchto podnikov ani majetkové podstaty nežidovských podnikov. § 237. (1) Úradné rozhodnutia a opatrenia finančných úradov (komisií) vo veciach priamych daní a dane z obratu, vydané po 1. januári 1930 do 31. decembra 1940 a týkajúce sa daňovníkov Židov, nežidovských manželov Židov a židovských sdružení možno bez ohľadu na to, či nadobudly právoplatnosť alebo nie, preskúmať a podľa výsledkov preskúmania zrušiť, inými nahradiť alebo zmeniť, a to bez udania dôvodov. Zrušené môžu byť aj sľavy na daniach, dosiahnuté pri konkurzoch a vyrovnaniach. (2) Ustanovenie ods. 1 platí i pre dávku z majetku a prírastku na majetku, nakoľko ide o odpisy z milosti alebo o úľavy podľa § 5 zákona č. 6/1924 Sb.z. a n. § 238. (1) Premlčacie lehoty určené v §§ 277 a 280 zákona o priamych daniach, v § 45, ods. 1 až 4 zákona o dani z obratu, ktoré po 1. januári 1930 do 31. decembra 1940 už uplynuly alebo sú v behu u daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1 sa obnovujú a začínajú plynúť dňom 1. januára 1941. (2) Obnovenie premlčacích lehôt podľa ods. 1 vzťahuje sa aj na daňové predpisy, ktoré doteraz nenadobudly právoplatnosť, pokiaľ v opravnom prostriedku sa namieta premlčanie. § 239. (1) Ustanovenie § 238, ods. 1 platí obdobne i o obnovení premlčacích lehôt určených pre zavedenie trestného pokračovania podľa §§ 206 a 208, ods. 2 zákona o priamych daniach a § 45, ods. 8 až 10 zákona o dani z obratu. (2) Ustanovenia § 202, ods. 2, písm. b) a § 204 zákona o priamych daniach a § 44, ods. 1, č. 3 zákona o dani z obratu, o účinnej ľútosti pre trestné pokračovania zavedené podľa ods. 1, sa suspendujú. § 240. (1) Právo štátu vymáhať splatné dane s prirážkami a s príslušenstvom za daňové roky 1927 a nasledujúce od daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1, pokiaľ do 31. decembra 1940 lehota určená v § 281 zákona o priamych daniach a v § 45, ods. 5 zákona o dani z obratu už uplynula alebo je v behu, sa obnovuje a premlčacia lehota preň začína znovu plynúť dňom 1. januára 1941. (2) Právo štátu vymáhať dávku z majetku a z prírastku na majetku podľa zákona č. 309/1920 Sb.z. a n. od daňových subjektov uvedených v § 237, ods. 1, pokiaľ do 31. decembra 1940 premlčacia lehota určená v § 5 zákona č. 31/1878 r.z. uplynula alebo je v behu, sa obnovuje a premlčacia lehota preň začína znovu plynúť dňom 1. januára 1941. (3) Pre daňové subjekty uvedené v § 237, ods. 1 suspendujú sa ustanovenia § 276, ods. 3 a § 283, ods. 2 zákona o priamych daniach. § 241. (1) Za nedoplatky priamych daní s prirážkami a s príslušenstvom, dane z obratu a dane prepychovej s príslušenstvom, dávky z majetku a z prírastku na majetku s príslušenstvom a pokút a trestov s príslušenstvom - Židov a židovských sdružení, a to bez zreteľa na to, či nedoplatky pochádzajú z času pred alebo po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ručia osobne a celým svojím majetkom manželia a osoby príbuzné alebo sošvagrené až do druhého stupňa vpočítane, ktoré žijú alebo v čase vzniku daňovej alebo dávkovej povinnosti, poťažne spáchania trestného činu, pre ktorý sa trest alebo pokuta vymeraly, žily s daňovníkom v spoločnej domácnosti a sú osobami uvedenými v § 237 ods. 1. Ak jeden z viacerých ručiteľov zaplatil nedoplatok (jeho časť), má ohľadom časti, ktorá pomerne pripadá na ostatných ručiteľov podľa ich počtu, poradom civilného práva uplatňovateľný nárok na náhradu proti týmto ručiteľom. (2) Pre daňové subjekty uvedené v § 237, ods. 1 suspendujú sa ustanovenia § 264, ods. 1, č. 3 a 5 a ods. 3 zákona o priamych daniach. HLAVA II. Predpisy vo veciach poplatkových. § 242. (1) Všetky správne akty (výruby), rozhodnutia, opatrenia vo veciach poplatkových, ktoré finančné úrady vydaly po 1. januári 1919 a ktoré sa týkajú subjektov uvedených v § 237, ods. 1, môžu bez ohľadu na ich právoplatnosť preskúmať a zrušiť; platobná povinnosť týchto subjektov môže byť novým pokračovaním určená. (2) Ustanovenie § 237, ods. 1, posledná veta, platí obdobne aj pre poplatky. § 243. Premlčacie lehoty na vyrúbenie, dodatočné vyrúbenie, dôchodkové trestné pokračovanie a vymáhanie poplatkov, určené v poplatkových zákonoch, nakoľko ide o subjekty uvedené v § 237, ods. 1, neplatia. § 244. (1) Pre právne úkony uzavreté medzi subjektami uvedenými v § 237, ods. 1 platia bez ohľadu na čas vzniku poplatkovej povinnosti tieto právne domnienky: a) úplatný majetkový prevod sa považuje za dar, ak bol uzavretý medzi Židmi manželmi alebo príbuznými priamej vetvi bez obmedzenia a v pobočnej vetvi až do druhého stupňa vpočítane, a to aj vtedy, ak len jedna z týchto smluvných strán je Židom; b) veno, bez ohľadu na osobu, ktorá ho poskytuje, považuje sa za dar bezpodmienečný. (2) Opak domnienky uvedenej v ods. 1, písm. a) uznáva sa len v tom prípade, ak kupiteľ hodnoverne dokáže, že mal prostriedky na vyrovnanie kúpnej ceny a že ju skutočne vyplatil, a ak predávateľ hodnoverne preukáže, že kúpna cena vplynula do jeho majetku. Potvrdenie zaplatenia kúpnej ceny v samej kúpnopredajnej smluve nie je dostatočným dôkazom. Jestvovanie a výšku v smluve prevzatých záväzkov (pasív) treba dokázať hodnovernými listinami; rovnakým spôsobom treba dokázať skutočnosť, že prevzaté záväzky (pasíva) boly kupiteľom vyplatené, ak sa majú uznať za platby na kúpnu cenu. (3) Ak bolo veno poskytujúcemu vrátené, preto že manželstvo zaniklo a poskytujúci preukáže, že vplynulo do jeho majetku, domnienka o dare podľa ods. 1, písm. b) je vyvrátená. § 245. (1) Za poplatkové nedoplatky, tresty a pokuty, a to bez zreteľa na to, či pochádzajú z času pred nadobudnutím alebo po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ručia osobne subjekty, uvedené v § 237, ods. 1, ktoré nadobudly majetkové predmety od poplatníka Žida (§ 237, ods. 1) darom alebo úkonom zastierajúcim darovanie, a to do výšky hodnoty majetku takto nadobudnutého. Medzi manželmi a príbuznými a sošvagrenými až do druhého stupňa pokladá sa úplatný prevod majetkový za dar alebo za úkon zastierajúci darovanie; opak tejto domnienky možno dokázať len spôsobom, uvedeným v § 244, ods. 2. (2) Ustanovenia § 36 zákonného článku XI/1918 o vecnom ručení platia voči osobám uvedeným v § 237, ods. 1 bez časového obmedzenia, ale bez ujmy práv nadobudnutých Nežidmi. HLAVA III. Spoločné ustanovenia. § 246. Dane, poplatky, peňažné pokuty a tresty, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ 236 až 245, môže finančná správa zaistiť na majetku dotyčného daňovníka (poplatníka) - Žida, alebo židovského sdruženia. Toto zaistenie sa vykoná na základe vykonateľného zaisťovacieho príkazu, vydaného podľa § 284, ods. 1 zákona o priamych daniach, v ktorom netreba uviesť dôvody, pre ktoré úrad pokladá vybranie za ohrozené. § 247. K opatreniam podľa § 237 je príslušný úrad, ktorý vydal opatrenie alebo rozhodnutie v poslednej inštancii. § 248. Pre pokračovanie cieľom vykonania ustanovení §§ 236 až 245, pokiaľ sa týka daňovníkov (poplatníkov) podľa § 237, ods. 1, suspendujú sa zákonné ustanovenia o zachovaní bankového a obchodného tajomstva. § 249. Verejné úrady, ústavy, verejní notári a fyzické a právne osoby sú povinné pri vykonávaní tejto časti (§§ 236 až 249) spoluúčinkovať a dožiadania finančných úradov s najväčším urýchlením vybaviť. ČASŤ DEVIATA. Spoločné ustanovenia. § 250. Rozsah niektorých pojmov použitých v nariadení. (1) Tam, kde sa v právnych predpisoch, upravujúcich právne postavenie, poťažne právne pomery Židov, ktoré zostávajú naďalej v platnosti uvádza pojem „Žid“, treba ním odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia rozumeť „Žida“ podľa ustanovenia § 1. (2) Tam, kde sa v tomto nariadení používa pojem „Nežid“ (nežidovský), treba pod ním - okrem prípadu § 9 - rozumieť aj židovského miešanca. § 251. Osobitné ustanovenia o účinnosti tohto nariadenia ohľadom niektorých osôb. (1) Osoby, o ktorých sa len dodatočne zistí, že sú Židmi, poťažne židovskými miešancami, alebo ktoré sa nimi stanú len po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, postihujú jeho účinky len odo dňa, kedy bolo právoplatne rozhodnuté, že sú Židmi, poťažne židovskými miešancami, poťažne odo dňa, čo sa nimi staly. (2) Ak je na splnenie niektorej povinnosti podľa tohto nariadenia určená lehota, počíta sa v prípadoch uvedených v ods. 1 od dní, poťažne skutočnosti tam uvedených. (3) Účinky ustanovení ohľadom nežidovských manželov Židov postihujú týchto v prípadoch uzavretia manželstva so Židom po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia - odo dňa uzavretia manželstva. Ustanovenie ods. 2 platí aj tu obdobne. § 252. Vylúčenie sťažností na Najvyšší správny súd a domáhania sa nápravy pred štátnymi súdmi. (1) Proti rozhodnutiam (opatreniam a pod.) vydaným podľa tohto nariadenia sa nepripúšťa sťažnosť na Najvyšší správny súd – okrem prípadov, uvedených v §§ 3, 5 a 167, ods. 3. (2) V tých prípadoch, kde je vylúčená sťažnosť na Najvyšší správny súd, nemožno sa domáhať ani nápravy pred štátnymi súdmi podľa § 66 zákona č. 185/1939 Sl.z. § 253. Výpovede služobných pomerov. Ak dôjde k výpovedi súkromnoprávneho služobného (pracovného) pomeru vzhľadom na ustanovenia tohto nariadenia - okrem prípadov podľa časti 1, hlavy X, dielu 2 (§§ 43 až 48) - platia o nej a o odbytnom ustanovenia vládneho nariadenia č. 65/1939 Sl.z. § 254. Dávky za úradné výkony. (1) Dávka za úradné výkony (§ 1 zák. č. 340/1940 Sl.z.) sa vyberá v prípadoch oslobodení podľa § 255 v týchto sadzbách: a) za udelenie oslobodenia z ustanovenia § 1 v sume od Ks 1.000.- do Ks 500.000.-, b) za udelenie oslobodenia z ustanovenia § 2 v sume od Ks 500.- do Ks 100.000.-, c) za udelenie oslobodenia z jednotlivých alebo viacerých ustanovení nariadenia v sume od Ks 10.- do Ks 300.000.-, d) za potvrdenie vydané podľa § 3 vyberá sa dávka 10.- Ks (vl. nar. č. 260/1940 Sl.z. diel A, pol 2). (2) Inak platia ustanovenia zákona č. 340/1940 Sl.z. a vládneho nariadenia č. 360/1940 Sl.z. ČASŤ DESIATA. Oslobodenie a výnimky. § 255. (1) Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia. (2) Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami. (3) Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať. § 256. Výnimky udelené podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. alebo podľa iných právnych predpisov upravujúcich právne postavenie alebo právne pomery Židov platia ako oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia. Ustanovenie § 255, ods. 3 platí obdobne aj o týchto výnimkách. ČASŤ JEDENÁSTA. Prechodné ustanovenia. § 257. Prepustenie pomocníc domácností zo židovských domácností. S pomocnicami v domácnostiach, ktoré nemožno zamestnávať vzhľadom na ustanovenie § 41, treba služobný pomer zrušiť najneskôr do 31. októbra 1941. § 258. Lehota na podanie žiadostí o povolenie zamestnávať Židov. (1) Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva Žida v deň, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť, je povinný do 1. októbra 1941 podať žiadosť o pracovné povolenie podľa § 43, pričom sa neberie zreteľ na žiadosti podané do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (2) Do vybavenia žiadosti podľa ods. 1 podanej po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia môže Žid zostať v doterajšom zamestnaní. (3) Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých žiadosti o pracovné povolenie už bolo pred účinnosťou tohto nariadenia vyhovené, alebo v ktorých bola žiadosť Ústredným hospodárskym úradom zamietnutá, bez ohľadu na to, či výpovedná lehota už uplynula alebo nie. § 259. Lehota k odovzdaniu preukazov, odňatých oprávnení a prepadnutie rádioprijímačov a zbraní. (1) Zbrojné listy, rybolovné lístky, vodičské listy, pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy, vydané Židom pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, strácajú platnosť a ich majitelia Židia, poťažne nežidovskí manželia židov, majú ich odovzdať na okresnom (štátnom policajnom) úrade, príslušnom podľa bydliska - osoby, ktoré nemajú bydliska, - na okresnom (štátnom policajnom) úrade, príslušnom podľa miesta pobytu, a to do 8 dní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, poťažne - nakoľko ide o cestovné - i dočasné - pasy (preukazy), po najbližšom návrate z cudziny. (2) Koncesie na držbu rádioprijímača, poťažne rádiovysielača, majú Židia (nežidovskí členovia židovskej domácnosti) odovzdať do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na poštovom úrade, ktorý ich vydal. Rádioprijímače a rádiovysielače, ktoré mali Židia (nežidovskí členovia židovskej domácnosti), prepadajú v prospech štátu. To platí aj o rádioprijímačoch, zabavených doteraz administratívne. Zabavenie vykonajú okresné (štátne policajné) úrady. (3) Taktiež v prospech štátu prepadajú akékoľvek zbrane, ktorých majiteľmi sú Židia. To platí aj o zbraniach zabavených doteraz administratívne. Zabavenie vykonajú okresné (štátne policajné) úrady. (4) Nesplnenie povinností, uvedených v ods. 1 až 3, trescú ako priestupok okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od jedného dňa do 15 dní. § 260. Osobitná lehota na zriadenie viazaných účtov, úschov a vkladných knižiek. Osoby, ktoré sú Židmi podľa § 1, avšak nimi doteraz neboly, sú povinné zriadiť viazané účty (§§ 64 a nasl.) a úschovy (§§ 68 a nasl.) do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V tej istej lehote sú povinné uložiť svoje peňažné hotovosti na vkladné knižky (§§ 62 a nasl.). Osobitné ustanovenie o štátnych zamestnancoch. § 261. (1) Židia, vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb, musia byť prepustení do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (2) Ak ide o vylúčenie židovských miešancov, uvedených v § 2, písm. a) poťažne - nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2) aj v § 2 písm. b), a nežidovských manželov Židov, má sa prepustenie stať do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (3) Vláda môže v záujme služby predĺžiť lehoty, uvedené v ods. 1 a 2. § 262. (1) Ak bol niekto prepustený zo štátnych alebo iných verejných služieb preto, že sa vzťahovaly na neho ustanovenia § 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. a vládneho nariadenia č. 74/1939 Sl.z., poťažne vládneho nariadenia č. 143/1941 Sl.z., avšak podľa tohto nariadenia nie je Židom ani židovským miešancom uvedeným v § 2 písm. a), poťažne, nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2), aj v § 2, písm. b), má byť v predpoklade, že vráti prípadne vyplatené odstupné znovu prijatý do služieb s právami, ktoré mal pri prepustení, pričom čas od prepustenia až do opätovného nastúpenia do služby sa nepočíta pre zvýšenie služného a pre nárok na výslužné ani pre jeho výmeru. Ak by však prichádzalo do úvahy preloženie do výslužby, vymerajú sa mu odpočivné platy tak, ako by bol daný do výslužby dňom prepustenia. (2) Požívateľom štátnych odpočivných prípadne zaopatrovacích platov, na ktorých sa vzťahovaly ustanovenia § 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. a nariadenia č. 143/1941 Sl.z. (§ 11 a 12 naposledy uvedeného nariadenia), avšak podľa tohto nariadenia nie sú Židmi ani židovskými miešancami, uvedenými v § 2, písm. a), poťažne, nakoľko ide o dôstojníkov a poddôstojníkov (§ 15, ods. 2), aj v § 2, písm. b) majú od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nárok na odpočivné, poťažne zaopatrovacie požitky, a to na také, na aké mali v deň nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 143/1941 Sl.z. § 263. Prepadnutie predmetov uvedených v § 74. Predmety uvedené v § 78, ods. 1 a 2 prepadajú v prospech štátu. Židia sú povinní ich odovzdať na okresnom (štátnom policajnom) úrade do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. § 264. Osobitné ustanovenie pre súpis majetku. Výkaz majetku podľa § 112, ods. 1 nie sú povinní podať Židia, ktorí splnili vykazovaciu povinnosť podľa § 3, ods. 1 nariadenia č. 203/1940 Sl.z. § 265. Osobitné lehoty pre výkup nehnuteľností. Ohľadom nehnuteľností, ktoré bolo možno vykúpiť už podľa zákona č. 213/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 52/1940 Sl.z.: a) je v prípade § 116 rozhodný deň 11. septembra 1940, b) právo výkupu podľa § 119, ods. 1, veta prvá treba uplatniť do 10. septembra 1941 vpočítane. § 266. Vylúčenie nároku na vrátenie zisku podľa § 144. Nárok podľa § 144 nemôžu uplatniť tie osoby, ktoré ho mohly uplatniť už podľa nariadenia č. 313/1940 Sl.z. § 267. Priechodné ustanovenia k výkonu pozemkovej reformy. (1) Ustanovenia zákona č. 46/1940 Sl.z., právnych predpisov tento zákon meniacich a doplňujúcich a právnych predpisov na jeho základe vydaných, nakoľko odporujú tomuto nariadeniu, neplatia pre prípady, upravené v tomto nariadení. (2) I po prechode nehnuteľnosti do vlastníctva štátu zostáva odborná správa Ministerstva hospodárstva podľa § 166, poslednej vety, kým nehnuteľnosť nevezme do držby štát, poťažne osoba, ktorú označí Štátny pozemkový úrad. (3) Tam, kde podľa § 1 vládneho nariadenia č. 326/1940 Sl.z.sa počítajú lehoty od poznámky zamýšľaného prevzatia, treba tieto lehoty počítať pri nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahujú §§ 150 až 166, odo dňa určeného vyhláškou podľa § 150. ČASŤ DVANÁSTA. Záverečné ustanovenia. § 268. (1) Zrušujú sa všetky právne predpisy, nakoľko upravujú pomery a veci, upravené týmto nariadením; zrušujú sa najmä: vládne nariadenie č. 63/1939 Sl.z., okrem § 8, vládne nariadenie č. 137/1939 Sl.z. v znení nariadení s mocou zákona č. 327/1939 Sl.z. a č. 197/1940 Sl.z., vládne nariadenie č. 145/1939 Sl.z., vládne nariadenie č. 184/1939 Sl.z., vládne nariadenie č. 230/1939 Sl.z., okrem § 4, taktiež § 23 zákona č. 46/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 56/1941 Sl.z., nariadenie s mocou zákona č. 130/1940 Sl.z., nakoľko sa týka Židov, nariadenie č. 203/1940 Sl.z., zákon č. 213/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 52/1940 Sl.z., nariadenie č. 215/1940 Sl.z., nariadenie č. 216/1940 Sl.z., nariadenie č. 234/1940 Sl.z., nariadenie č. 255/1940 Sl.z., nariadenie č. 256/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 305/1940 Sl.z., okrem § 7, ods. 3, nariadenie č. 257/1940 Sl.z. v znení nariadenia č. 44/1941 Sl.z., nariadenie č. 291/1940 Sl.z., nariadenie č. 303/1940 Sl.z. v znení nariadení č. 53/1941 Sl.z. a č. 129/1941 Sl.z., nariadenie č. 313/1940 Sl.z., nariadenie č. 314/1940 Sl.z., nariadenie č. 315/1940 Sl.z., nariadenie č. 23/1941 Sl.z., nariadenie č. 57/1941 Sl.z., nariadenie č. 84/1941 Sl.z., nariadenie č. 93/1941 Sl.z., nariadenie č. 143/1941 Sl.z., nariadenie č. 153/1941 Sl.z., nariadenie č. 186/1941 Sl.z. a nariadenie č. 194/1941 Sl.z. (2) Pre osoby, ktoré boly Židmi podľa § 1, ods. 1 vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z., avšak nimi nie sú podľa tohto nariadenia, prestanú príslušné obmedzenia doterajších právnych predpisov, upravujúcich právne postavenie a právne pomery Židov - nakoľko sa nezakladajú na rozhodnutí úradu, súdu alebo orgánu verejnoprávnej korporácie - platiť dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Pre takéto osoby, ak zostanú židovskými miešancami (§ 2), zostanú platiť tie obmedzenia, ktoré postihnú židovských miešancov podľa tohto nariadenia. § 269. (1) Pokračovania, ktoré boly započaté podľa doterajších právnych predpisov, upravujúcich právne postavenie a právne pomery Židov, ak sú Židmi, poťažne židovskými miešancami, treba dokončiť podľa ustanovení tohto nariadenia. (2) Pokračovania podľa zákona č. 113/1940 Sl.z., v ktorých do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už boly vydané rozhodnutia o arizácii alebo povolenia podľa § 2 uvedeného zákona o prevode hospodárskeho podniku, dokončí Ústredný hospodársky úrad podľa predpisov tohto nariadenia; súdy však podľa ustanovení zákona č. 113/1940 Sl.z. (3) Ustanovenia § 179, ods. 2 až 4 platia aj pre povolenia o prevodoch hospodárskych podnikov a pre rozhodnutia o arizácii, ktoré boly vydané podľa §§ 2 a 4, ods. 2 zákona č. 113/1940 Sl.z. (4) Úkony prevedené vo veciach zákona č. 113/1940 Sl.z., v ktorých však do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nebolo vydané ešte rozhodnutie o arizácii, alebo v ktorých nebolo ešte vydané povolenie podľa § 2 zákona č. 113/1940 Sl.z. ohľadom prevodu hospodárskeho podniku, nie sú záväzné pre Ústredný hospodársky úrad. § 270. (1) Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády. Dr. Tuka v.r. Sivák v.r. Mach v.r. Dr. Pružinský v.r. Dr. Fritz v.r. Dr. Medrický v.r. Stano v.r. Čatloš v.r. Čl.1 Platí od 24.6.1942 Čl.2 Platí od 5.3.1943 Čl.3 Platí od 5.3.1943 Čl.4 Platí od 5.3.1943 </poem> == Zdroj == * https://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]] avzg02l0o6x8p5l1hxlf80cczqx2fqq 0 2452 7278 4260 2017-08-29T13:23:49Z Wizzard 3 7278 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} == 99/1969 Zb. == '''ZÁKONNÉ OPATRENIE'''<br /> '''Predsedníctva Federálneho zhromaždenia'''<br /> z 22. augusta 1969<br /> '''o niektorých prechodných opatreniach potrebných na upevnenie a ochranu verejného poriadku<br />''' V záujme upevnenia a ochrany verejného poriadku, ktorý je v súčasnosti hrubo narušovaný, najmä zo strany protisocialistických a protispoločenských živlov, uznieslo sa Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia podľa čl. 58 ods. 3 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii na tomto zákonnom opatrení: '''§ 1''' Kto sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákonného opatrenia - zúčastní akcie narušujúcej verejný poriadok, kto k takej akcii vyzýva alebo ju podporuje, kto neposlúchne výzvu verejného činiteľa na zachovanie verejného poriadku alebo kto na také neposlúchnutie iného pobáda, - kto odopiera plniť povinnosti vyplývajúce z jeho služobného postavenia alebo pracovného zaradenia a sťažuje tak úsilie o udržanie verejného poriadku či nerušeného chodu pracoviska alebo kto iného na také neplnenie povinností pobáda, bude potrestaný, pokiaľ nejde o trestný čin, pre priestupok odňatím slobody až do troch mesiacov alebo peňažným trestom až do 5 000, - Kčs, alebo oboma týmito trestami. '''§ 2''' Pri priestupku podľa § 1 tohto zákonného opatrenia, ako aj pri trestných činoch poburovania podľa § 100, hanobenia republiky a jej predstaviteľa podľa § 102 a 103, hanobenia štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa podľa § 104, poškodzovania záujmov republiky v cudzine podľa § 112, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 153 a 154, útoku na verejného činiteľa podľa § 155 a 156, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, podnecovania podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa § 165, všeobecného ohrozenia podľa § 179 a výtržníctva podľa § 202 trestného zákona, pokiaľ boli spáchané po nadobudnutí účinnosti tohto zákonného opatrenia osobou vyhýbajúcou sa statočnej práci, a ďalej pre trestný čin príživníctva podľa § 203 trestného zákona spáchaný po nadobudnutí účinnosti tohto zákonného opatrenia zvyšujú sa horné hranice trestu odňatia slobody stanovené v zákone o polovicu. Okrem toho možno v týchto prípadoch uložiť aj trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov. '''§ 3''' Rozhodovať o priestupku podľa § 1 tohto zákonného opatrenia, ako i o trestných činoch poburovania podľa § 100, hanobenia republiky a jej predstaviteľa podľa § 102 a 103, hanobenia štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa podľa § 104, poškodzovania záujmov republiky v cudzine podľa § 112, sťažovania právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, podnecovania podľa § 164 a schvaľovania trestného činu podľa § 165, ďalej o trestnom čine výtržníctva podľa § 202 a príživníctva podľa § 203 trestného zákona prislúcha na okresnom súde samosudcovi. Pri konaní sa použijú primerane predpisy trestného poriadku s týmito odchýlkami: <blockquote> a) prípravné konanie podľa trestného poriadku sa nekoná; konanie pred súdom sa začína na podklade trestného oznámenia orgánov SNB;<br /> b) samosudca vec predbežne neprerokúva a môže ju vrátiť na došetrenie iba v prípade, ak zistí, že nepatrí do jeho právomoci;<br /> c) účasť obhajcu sa pripúšťa až v konaní pred súdom;<br /> d) zadržanie orgánmi SNB môže trvať až tri týždne, ak treba taký čas na náležité objasnenie veci, najmä na zistenie organizátorov akcií narušujúcich verejný poriadok. </blockquote> '''§ 4''' Toho, kto svojou činnosťou narušuje socialistický spoločenský poriadok a stráca tak dôveru potrebnú na zastávanie doterajšej svojej funkcie alebo svojho doterajšieho pracovného miesta, možno z funkcie odvolať, prípadne s ním i okamžite rozviazať pracovný pomer; ak ide o pracovníka, na ktorého sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o rozviazaní pracovného pomeru, možno s ním pracovný, služobný, príp. i iný obdobný pomer prepustením okamžite skončiť. Študenta možno za uvedených okolností vylúčiť z ďalšieho štúdia. U učiteľov vysokých a iných škôl môže príslušný minister z funkcie odvolať, prípadne i pracovný pomer okamžite zrušiť aj preto, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vychovávajú zverenú mládež proti zásadám socialistickej spoločnosti a jej výstavby. Prípadný nesúhlas odborového orgánu nemá odkladný účinok. Na opatrenia, ktoré podľa zákonov, štatútov vysokých škôl alebo fakúlt, vzorového poriadku, pracovných poriadkov alebo Zákonníka práce prislúchajú robiť na okamžité zrušenie pracovného pomeru alebo vylúčenie zo štúdia orgánom škôl alebo orgánom akadémií vied, prípadne ich pracoviskám, je oprávnený minister školstva alebo príslušný predseda akadémie vied alebo podpredseda akadémie vied poverený na to vládou. '''§ 5''' Príslušný orgán štátnej správy zastaví činnosť dobrovoľnej alebo inej organizácie alebo jej orgánu najviac na 3 mesiace, prípadne organizáciu alebo jej orgán rozpustí aj vtedy, ak ich činnosť napomáha narušovanie verejného poriadku, šírenie nepokoja alebo neplnenie úloh pracoviska. '''§ 6''' Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 126/1968 Zb. a § 8 ods. 3 zákona č. 81/1966 Zb. v znení zákona č. 127/1968 Zb. sa zrušuje. '''§ 7''' Toto zákonné opatrenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a platí do 31. decembra 1969. Svoboda v.r.<br /> Dr. Dubček v.r.<br /> Ing. Černík v.r. [[Kategória:Dokumenty]] hidorcq0lv2uf48sjbhmj7x4l4xyb0g 0 2470 8984 8877 2023-11-21T04:07:03Z Danny B. 47 typo 8984 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} ''Spev o utrpení a povstaní ľudu'' '''Žobrák''' <poem> Vitaj drahý synak, jará šuhajina, dobre tu prichádzaš do horného klina, dobre ty prichádzaš, zlatý, drahý kvete, nebudem ja dlho už chodiť po svete. Vidíš ma, aký som celkom znivočený, už duch môj so smrťou skoro sa ožení. Nebudem sa tackať vše tak s boka na bok, už môj rok sa končí a tvoj nastáva rok, už môj rok sa končí, nechce stáť pohončí, chladná chyce náruč. musím robiť poruč. Poklady tatranské sú široko známe, lakomec si na nich roky rozum láme. Ale nemá kľúče, nespomôže graca, len nepokoj kope zlatoiská práca. Tu sa chýrne kľúče, moja tvár hrobová, moja skaličenosť, moje trpké slová. Janošiak ich schodil, mrúc, dol so šibeni, keď pozrel na Tatry, na hájik zelený: Ťarchová, Klenovec – svet sa trasie, ľaká – aj, nezabúdajte vášho Janošiaka! Ej. nezabúdajte, keď pomedzi bučky nám vykukávaly zlaté dni kukučky. Ťažko je v ukrutnej prežívať krajine, ej, nezabúdajte časy pri Varíne. Ej, ktož’ by ťa zabol! veď som na moste stál, keď si naše vŕšky naveky prežehnal, ešte ako chlapec vari tri – paťletý. ale si mi nevyšiel viac z mojej pamäti. Povedám otcovi, povedám materi... Tá ma ak kopova po pysku uderí: Veru ťa zahluším – dneska štyroch ťali, čo pod šibenicou hore zaplakali. Čo jeden pošepne, to druhí vykričia a potom len biedni vytrpia rodičia. Daj im, bože, slávu večnú – ľuďom pokoj! Neraz ma vyťali pre hračku na zboj – a keď hajdúch zjačal po hlave udretý, bol som dakoľko dní vo chlieve zapretý. Ale to ani mak všetko nepomohlo, čím srdce viac dráždi, tým sa viacej pohlo. Keď som videl tvrdú panštinu, lapačku a do samučkej smrti na dereši pračku, stisla moje srdce ukrutná nevoľa, vyšiel som za humno, hľadel som do poľa: Ej, Janošiak čŕstvy, jarý a červený, ani negazduje, ani sa nežení, ale len popíja, na peci vylíha a hľadí z komory ako vták do hory. Padla tuhá zima – mrzli ľudia, statky a už prichádzaly veľkonočné sviatky. Ešte sa na Váhu nikde ľad nezlomí, vtedy stará hruška vyschla na priedomí. Starého otca otec bol ju tam zasadil. V ten rok doma môj ňaňka všetko bol poriadil a vyjde ta do poľa kosiť ďatelinu a vyženie si ta panskú zo škody koninu. Dal by jej tam i zhynúť – ale čože tuší? Kosí pokojne, zpoza žita pán vybúši. Bije, mlátí a lomí, pravda, nie obrana, a ešte ho po poli ak’ bujak naháňa. Ňaňku v plachte doniesli, posteľ mu vystlali – a po Jáne do zeme v štvrtok pochovali. Matka, z umu vyjdená, beží do stolice a tam príde, chudinka, ešte do temnice. Tí gordani prekliati bez boha, svedomia, ukrutne na dereši režú ju a lomia. Mať naša, tá vyschla, ak’ podťaťá svrčina a my sme za rodičmi plakali našima. Ja som na tie bez seba celkom žiale ostal a bol by hneď do sveta šíreho zutekal. Ale mať umierajúc požehnala: Syn môj, zomieram, za Haničku, kým sa nevydá, stoj. Ani by v chladnej zemi pokoja nemala, kéby moja Hanička dáko zle sa mala. Stoj pri nej ako parkan, kde kvet utešený. Dobre sa maj, môj synček, drahý, potešený. S nábožnosťou som slová vypočul matkine, pobozkal zimné nohy a splakal v hlbine. Listy povysychaly, 1en pníky ostaly, rodičia preč odišli, siroty ostaly – rodičia preč odišli, ležia v chladnom hrobe, dve siroty chodily plakávať v pokore. Či sa večierok snížil, či na deň svitalo, dvoje úbohých sirôt na hrobe plakalo. Ja som lipky posadil, Hanka rutu siala, ja som ich obrezával, ona polievala. Lipky rástly vysokom a ruta hlbokom, chránily nás od moru, hromu nad oblokom. Ja lipku za klobúkom, Hanka v zádri nosí rutu a za nebohých všia modlitba prosí. V pondelok svätodušný Hanička von vyjde. Po poludní ju čakám, kedyže už príde. Veď uskočí v tretí deň, lapená, z kaštieľa – a na západe slnca v záhrade umrela. Mňa žiaľ veľký na posteľ ako smrť položí. I prichádza ku mne sám vo sne otec boží, za jednu ruku otca, za druhú vedie mať: Môj syn, ty si nešťastný, musí každý uznať. Tvoje rany veliké nik už nezahojí, iba sám. – Hoj si tedy, môže, čo chce, stojí. Tu sú rodičia bledí, tu sestra splašená – vydvihni oheň, vraždu na pomstu plemena. Ja zdesený sa zbudím, porozumiem tomu, vezmem hlaveň a letím sám prosto do domu. Zapálim krov, z 1ipky si a z ruty odčesnem a všetko tak zanechám a svetom utečiem. Ani dieťa nevinné pomstu neutíši – čo len z mačky pochádza, bude chytať myši. Stolice nastrašené spolu sa radily, ako by nás do hrsti čím najskôr chytily. Ale má zver viac umu, keď strelcu zastane, ako kozy hneď sme tu, hneď na druhej strane, hneď v doline, hneď v poli, hneď dakde horeká, ako kozy na Tatrách, keď vidía človeka. Nedaj nás dáko zlapať – dulujú hajdúsi a družina vše väčšie napriek vraždy trúsi. Stolice nastrašené zase sa radily, akým spôsobm by nás, najmä mňa, chytily. – Už celý rok lapáme, dostať nemôžeme a vždy strašnejšie chýry o nich počujeme. Zámky podobýjali, pánov povešali, sedliakov pobúrili, hajdúchov zlapali. A čo ešte úzkostne pri živote stene, prídu hostia, – zakape, ak’ mucha na stene. – Týždeň po Veľkej noci písmo od stolice: Že kto ma ale živkom dolapí a schyce, čo by priam od môjho vykonalo sluhy, dostane tisíc zlatých ak’ ktokoľvek druhý. Večer som v surovine ľahnul si v pokoji a ráno ma poviažu tovarišia moji. Večer si rozprávame. fajčiac, o Varíne a ráno ma v reťaziach vedú. po dedine. Večer sa ešte každé strachuje a ľaká a ráno ma po meste vedú ako vtáka. Tovarišov tľapkajú pánovia zaťatých: Dostaneš tisíc čertov, nieto tisíc zlatých. Kúštik žínky za hrdlo, to bude odplata; hlavu ste si odtrhli, netreba viac kata. Uhádne i čert neraz, čo komu pripadá. Ja ešte tu blúdim, tých zaškrtila zrada. Pánovia do stolice hneď písmo písali, že veru ma živého do rúk už dostali: Nech hneď tridsať hajdúchov na kone vyskočí, ako heslo doletí, že zver neuskočí. Naskutku šli hajdúsi – kuticu obstali. Noc. – Dvaja sú na stráži, druhí políhali. Pán sto ráz stráž opáčil, odpočinku nemal, a ja som sa urobil, ako by len driemal. Stráž dobre opatrená – pozor – veľké putá. Viac nemôže uskočiť nijak tá pokuta. Zaspí. – Ja ak’ vlkolak na hajdúchov skočím, zaškrtím, dom zapálim a vo trne uskočím. Už sa ráno svitalo na hornej výšine, keď som do Demänovskej sa spúšťal jaskyne. Už slniečko na hole, vrchy, skaly sedá, keď mi jedna veštica tie slová povedá: Chlapiatko! inakšie ti už robiť prichodí. Ty si vraždil tisícich, ale čo to škodí. Vedz, že gordani tak sa ako dračia hlava: Jednu zrúbeš, miesto nej druhých tisíc vstáva. Obleč žobrácke šaty, vyjď slepý z jaskyne a choď z dom v dom spievajúc po celej krajine. Spievaj pesničky tiché, nevinné, pobožné, vstúpia do seba duše slabé a bezbožné. Tí samí, čo sa smiali, keď si bol lapený, ponesú na vidlách smrť pánom, rozvzteklení. Tí samí, čo ti frčky dávali po nose, ponesú tisícami smrť pánom na kose. – Ja slová vypočúvam, shodím kroj v jaskyne a chodím vyspevujúc po celej krajine. Po Zvolene. po Nitre, po Šariši ktosi pesničky vyspevuje, o almužnu prosí. V tom prešpurskom, trnavskom, v tam rožňavskom meste Ktos’ pri husliach, pri speve vylíha na ceste. Ľudia okolo neho sťab’ nasypal hrachu – a ten spieva, vyhúda do žiaľu, do strachu. Páni sa tiež stavajú a strnú zaťatí – a ten spieva, vyhúda aka by najatý. V Poľskej vzbura vypukne – ľud dudrať začína: Ej, škoda ťa, Janošiak, ako buk chlapina. Keby bol tu chlapina, Janošiak červený, nechal by tak v dedine statky, deti, ženy. Už horička sa v zeleň riasitú odela – či by bolo vyletieť vo svet ako strela! O Janošiaka sem-tam už kliatba Liptova ešte chlapa lepšieho ak’ Janošiak chová. Ešte chlapec maličký, už vyvracal buky. Len vy majte hotové na zber vaše ruky. Ani sa nenazdáte ľudia ubiedení, keď vykvitne na horách ako kvet červený. Už sa nebude snívať Uhorskej krajine, keď zastanete pyšne zase pri Varíne. Novina za novinou po krajine ide, ľudia dobre ta šípia, o čom tu vec ide. Naľakaní shrnú sa do Prešporka všetci, že doklčú mačku, keď je ešte vo vreci. Janošiaka doklčú, keď driemal v jaskyne, spravia veľkú drahotu po celej krajine, vyhlásia. že z Poľskej mor sa ku nám dostáva, po dedinách. po mestách jedom ľudí trávia. Hynú ľudia ak’ muchy v Liptove, v Zemplíne, zaplakal ľud sedliacky po meste, dedine. hynú ľudia ak’ muchy v Nitre, Turci, Spiši. Dosť sa v chrámoch namodlia a mor nič netíši. Ale ký je to parom – mor dediny driape, a v múranici ani jeden pán neskape. Mor na všetkých je ľudí len rovnako smädný, a tu nemrú iba len tí poddaní biedni. Ale príde do pravdy vše, hoc pravda skúpa, otcovia dávno zhnití z hrobov von vystúpia: Potomci naši biedni, smrť vás radom pára, ale to vás nebeský náš otec neskára! Gordani to prekliati, trest za chrbtom chodí, ľakajúc sa, jed hádžu do soli, do vody. Načrite len, kde chcete, vody do pohára a dajte psovi, či mu črevá nepopára. A kto tak nezakape, páni a doktori, Hoc’ je zdravý a čŕstvy, zvalia, že je chorý. Živých hákami vlečú v hrob na vriace muky, nejeden v hrobe zdravý hryzie svoje ruky, nejedni sa pred bohom doluká prestreli, že prosia ponížene, či vskutku umreli. Svetu žiadnym spôsobom to veriť nemôžu, že prosia ponížene o to slávu božiu. Ej, kdeže si, Janošiak? ká skaza hromová? že sa nevyredikáš už z toho Liptova! My kričíme zďaleka, a nik nás neslúcha. Či si ako ten oplan stúpil za hajdúcha? – Nestal som sa oplanom, nestal sa hajdúchom, ale keď som stál v hore, tresli ma obuchom. Nebolo dosť obucha, pásy do mňa drali, i tie hory skalnaté horce zaplakaly. Ja som vtedy obchodil v Sariši, Zemplíne, vyskočím a zahvízdam, ak’ valach v doline. Po hroboch, po dedinách syčí kry spenená – zahvízdam na smrť, vraždu na pomstu semena. Židákov, Nemcov rúbu, do vody metajú, zámky povypaľujú, do zniku rúcajú, od Spiša do Zemplína pánov tnú na kusy a sberba krvožerná vopred skáčuc brúsi. Hromada krvožerná všetko tne, vyžína. Ej, škoda ťa, Janošiak, červená chlapina! Ja, ty, dvaja sperieme trebárs i celý svet. Ej, škoda ťa, preškoda, že ťa v Liptove niet! Počul to král uhorský o svojej krajine: Či sa nemusím hnevať na svinskej mršine! Tí gordani polovic vykazili ľudu, ktože ma bude platiť, zkiaď vojaci budú? Kto bude cesty robiť, kto trpieť odvážky? Už ma i.hlava bolí – to je do porážky. Dal naskutku bubnovať, rozkázať vojakom, aby išli pomáhať úbohým sedliakom. Poslal ich ešte toľko do kraja horného, aby tam nenechali ani len jedného. Páni kráľa previedli – vojak tne, vyžína. Ej, škoda ťa, Janošiak, červená chlapina! Ja, ty, my dva sperieme trebárs i celý svet. Ej, škoda ťa, preškoda. že ťa v Liptove niet! Mohol by sám kráľ prísť, ak apríl vrtkavý – a teraz nás vedú do Košíc, Rožňavy, a teraz nás vedú na levočskú bránu... Keby mal valašku tvoju neslýchanú! Plačú bijacovské a smižanské ženy, že sa im synovia, mužia obesení. Plače Šariš, Gemer až hen do Zemplína, plače a s tej zemi gordanov vyklína. Mňa celkom rozstrieľali v pekelnej hodine, stratil som obe nohy v nešťastnej bučine. Hľadali ma štyri dni, odišli na piaty. Čo ja mám teraz biedny človek započati? Nohy sú rozstrieľané, bežať nedolejú a do biednej dediny dolieznuť nesmejú. Zaspím ako v oleji... Janošiak je tmavý a za jeden celý rok ani muk nevraví. Divím sa a vidím, po lakte bradatý, ani slova nerečie – už je rok desiaty. V jedenásty rok brada ak’ jabloň sa stane, v dvanásty hlavu zdvihne a horeká vstane: Syn môj, v boji božom si celkom zlomený, viem, že ťa to dosť mrzí, žes’ obkaličený. Nohy sú polámané, na jednom mieste seď. Nešťastie, že nemôžeš vyliať zo seba jed. Ale to nič nerobí. Ako žobrák nemý schádzaj celé krajiny, plaziac sa po zemi. Schádzaj vrchy, močiare, ani mak neposeď, vyberaj len samý, čo nemôžeš vyliať jed. Obdrieš pásy a nohy, všetko telo svoje, ja šuhaja ti vyšlem, poručíš mu tvoje. Sbieraj jed, on ho schlípe ako dáko šteňa a vyskočí ako had na vrahy semena. Tvoja veľká potecha, človek do porazu, bude dáviť a škrtiť, nosiac večnú skazu. Nezastane ako ja iba pri Varíne, ale ukáže sa celej Uhorskej krajine. Vypočul som nábožne tie veliké slová. Hľaď, ako z úst sa parí besnota drakova! Nohy celkom zdrúzgané, hoc’ veliká skára, vhryznul som sa ak’ pavúk. kde len aká škára. Pi ten jed a nasycuj mäkké ústa svoje. Ja ti toto porúčam, to dedičstvo tvoje. Nech gamba ti očernie a oči nabehnú, že každý hnedky skape. koho ony šľahnú. Tu je boh, tu je otec, mať, sestra splašená – vyzdvihni vraždu večnú na pomstu plemena. </poem> [[Kategória:Poézia]] 0yyctdemg7w049gybktful6iekyldi9 10 2471 4833 4277 2012-10-11T17:35:14Z Danny B. 47 #REDIRECT [[Šablóna:Zmazať]] 4833 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Šablóna:Zmazať]] iuhwhzek0yz44tr00z9x5yivx0pnsyx 0 2476 7400 5534 2017-08-29T19:30:35Z Wizzard 3 7400 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Jeho Excelencii Vodcovi a ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi v Berlíne V okamihu,<ref>podľa časopisu ''Gardista'' „okamžiku‟</ref> v ktorom sa pripojuje Slovensko so zbraňou v ruke k osudovému boju európskej pospolitosti na záchranu spravodlivosti a civilizácie, dovoľujem si Vašu Excelenciu znovu ubezpečiť o vernosti a spojenectve slovenského národa a jeho vlády, ako aj o jeho neotrasiteľnej dôvere vo víťazstvo. Nech Boh žehná nášmu rozhodnutiu. Tiso, prezident Slovenskej republiky. == Zdroje a poznámky == === Citované podľa === * Vodca Slovákov Führerovi novej Europy. In ''Slovák''. 25. jún 1941, roč. 23, č. 144. * Prejav vernosti Veľkonemeckej ríši. In ''Gardista''. 25. jún 1941, roč. 3, č. 142. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Jozef Tiso]] [[Kategória:1941]] [[Kategória:Korešpondencia]] 49eox9p5xhwaft3rs4uil427xlzz0eq 0 2542 7906 7904 2018-12-08T12:01:48Z Danny B. 47 revert experimentov 7906 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} ==Úvod== Národy slovanské vládnu napospol velikými a drahocennými pokladmi svojej zvláštnej národnej poézie. Sú to samorodé, rýdze ako zlato výtvory ducha poetičného, v hojnej miere na tieto národy vyliateho, a obrazotvornosti na krásu a veľkosť bohatej a len týmto národom v istom spôsobe vlastnej. Ony záležajú v hrdinských i milostných, smutných i veselých piesňach, bájach a povestiach. Každý kmeň a národ v Slovanstve má ich svoje vlastné, staroveké i novšie. Staroveké prechoval a prechováva z vekov na veky, z pokolenia na pokolenie skrze ústno podanie, a tie nové vždy ešte tvorí. Sem vlastne padajú spevy a piesne prostonárodné, rozličného druhu a spôsobu. Ale medzi ostatnými vynikajú jak milostné tak i hrdinské piesne južných Slovanov, maloruské dumy a dumky a tiché milostné piesničky (spievanky) Slovákov. Ku boku týmto krásnym výtvorom a neoceniteľným pokladom poézie slovanskej smelo sa postaviť môžu SLOVENSKÉ POVESTI. SLOVENSKÉ POVESTI sú výtvory prostonárodnej slovenskej poézie, ktorých pôvod a počiatok padá hlboko do časov najprvšieho národného povedomia. A tak ony sú tie najprvšie kvety poézie jeho, vykvitnuté na jarnom slnku obrazotvornosti národa ešte mladého a znázorňujú nám tú najprvšiu povedomosť národného ducha. Že tieto kvety hlboko z národného ducha u nás Slovákov vyrástli a že národ sám v týchto svojich výtvoroch vždy s veľkou obľubou sa tešieval, ukazuje to, že tieto povesti od tolikých století nevyšli z pamäti, ale že až podosiaľ v čerstvosti sa udržali. Od počiatku ich neznámeho, až do báječnej minulosti padajúceho vzniku vyprávajú sa ony a podávajú z úst do úst, od pokolenia na pokolenie, s priemenami síce čo do pobočnosti, ale v podstate vždy tie isté, tie samé! Tisíc a tisíc ráz boli tieto národné veselo-, čino- a trúchlohry v divadielcach tichých slovenských izbičiek, pri lučivovom svetle kozubov a pri hudbe hviždiacich vretien, na dlhých zimných večeroch od k tomu zrodených samovzdelaných ochotníkov bezplatne predstavované. A miešané obecenstvo z malých i veľkých záležajúce, tu dolu i na galérii, nezunovalo ich s obľubou a pochvalou poslúchať. Každý dom v dedine a každý kút v dome má u nás svojich vykladačov a vykladačky, ktorí svojmu obecenstvu temer na každý zimný večer novú povesť predstavovať a vykladať znajú. Zato ale každé vypravovanie, ktoré v týchto novších časoch pomedzi slovenskú pospolitosť koluje, nie je hneď opravdivá a pôvodná slovenská povesť, prípoviedka, poviedka, rozprávka. Dosť i nehodných toho mena rozprávok medzi ľudom sa porozpráva. Čo je opravdivá a pôvodná povesť slovenská, to sa musí ukázať a dokázať zo spôsobu a usporiadanosti jej vypravovania, z obrazotvornosti, ktorou sa maľujú predmety az matérie, ktorá sa vypravuje. To pritom samo v sebe rozumejúc, že povesť musí byť i pekná i mravne bezúhonná. Spôsob vypravovania (rozprávania) je prostonárodný slovenský, tj vo formách gramatických, výrazoch, figúrach atď., slovom v reči a vo vyjadrení cele tak vyvedený, ako si to slovenský ľud sám rozpráva. [ 2 ] Usporiadanosť slovenských povestí je tá, čo pri dramatoch: Začiatok sa deje hneď od hrdinu povesti alebo od osôb a vecí bezprostredne s hrdinom, hlavným i udalosťami a cieľom povesti spojených. Hrdina povesti akousi vyššou mocou vyvolený je k svojej úlohe — ako u dramatu osudom — druhý, kto by sa na tú úlohu dal, nič nevyvedie a skape i sám. Beh vecí skrze prekážky tragične sa vyviňuje až k cieľu a zakončeniu povesti. Ale toto zakončenie delí sa už od dramatov dosavádnych u Grékov a západných Európy národov povstalých a tvorí spôsob nového slovanského dramatu. Lebo naše povesti len v tom tragične sa končia, že v nich hriešne a vinné osoby zaslúžený trest a smutný koniec berú. Ale nevinný hrdina povesti a osoby s ním spojené odmeny a radosti dochádzajú. Zlý princíp vždy hynie, dobrý princíp vždy nad ním víťazí a udrží sa. Hlavný zjav tragičnosti našich povestí je kliatba, zakliatie, ktoré ako trest a nešťastie vždy pre dáku vinu padá na vinníka, ale spolu s ním i nevinných často zachvacuje, napr. s vinnými rodičmi nevinné deti, s kráľom celú krajinu. Obrazotvornosť (phantasia) je cele tá, ktorú pri slovanskom národe av slovanskej poézii nachodíme. A tak, ona obživuje a zosobňuje všetko stvorenie, celú prírodu: skala, strom, vták, had, lev, líška atď., životné i neživotné tvory znajú jej hovoriť a ako osoby vystupovať a konať. Všetko, čo táto obrazotvornosť vytvoruje as čím sa stretáme v povestiach, to sa vyznačuje alebo neobyčajnou krásou, alebo velikosťou a ohromnosťou. Nič malicherného, nič nízkeho a podlého vytýkať sa jej nemôže; ač vypravovanie tu i tam pri najvážnejších a pri tragičných veciach do žartu zabehuje. A z tohto ohľadu obrazotvornosť mnohých povestí kolosálnou nazvať môžeme, pre kolosálnosť jej predmetov. Zvlášte vyššie nadprirodzené moci do tohto kolosálneho obleku zavinuje. Zvláštny ale zjav tejto obrazotvornosti je pretvorovanie sa osôb na veci a zvery; týchto zase na osoby (metamorphosis); tak ako to máme v bájach gréckych a rimanských. Lenže v našich povestiach vec pretvorená podržuje i potom vlastnosti osoby a zase naspäť na osobu premeniť sa môže; čo v bájach gréckych a rimanských nemáme. [ 3 ] V našich povestiach nieto príkladu tvorov polčloveka a polzvera alebo veci predstavujúcich, ako boli sphynges, centauri, sirény a tak podobne. Trest a zlé predstavuje nám táto obrazotvornosť ako kliatbu, zakliatie, ktoré padá hneď na jednotlivcov, hneď s nimi spolu na mestá, zámky, kraje is ich obyvateľmi; a ktoré vždy záleží v nejakom neobyčajnom neprirodzenom neštastí alebo v obrátení sa osôb na zvery alebo neživé veci. Matéria a predmety našich povestí vzaté sú z dávnych pohanských bájí (mythológie) našich predkov, z nich domáceho i občianskeho života. Stretáme sa teda v povestiach s báječnými postavami Slnca, Mesiaca, Vetra, drakov a stríg, veštcov a hadačov; poznáme poťah ľudí k týmto vyšším (náboženským) bytnostiam a ich vplyv na príbehy a vývin dejov ľudských, odkryjú sa našim očiam i ich tajomné svety a zámky. Ďalej nás budú zabávať kráľovia, kráľovičovia a kňahne a ich milostné a bohatierske deje. Pomery rodičov a detí, bratov a sestier, manželov a manželiek, kráľov a poddaných, chudobných i bohatých — to všetko z dobrej i zlej stránky, s cnosťami i chybami sa tu ukazuje. Pri všetkom ale báječnosť so skutočnosťou pomiešaná je. A tak náš národ tu sám seba maľuje, svoje dávne pochopy o božstve i svete predstavuje, svoje vlastné chyby aj cnosti, verejný i domáci život, práva, zvyky atď. opisuje. On si je sám sebe rozprávkou. Takto sme my pojali a pochopili Slovenské povesti. A len čo pred takýmto súdom i čo do formy, i čo do matérie obstálo a obstojí, to uznávame a vydávame za slovenskú povesť. Ináčej, čo by ako povesť od niekoho asnáď sa vydalo, to bude alebo len fragment, alebo táranina a nepovesť, tie opravdivé babské pletky. Ale hľa! Takéto vo vyvedení úplné a dokonalé, v obsahu zanímavé a dôležité, z obojeho ohľadu krásne a mravné povesti rozpráva a prechováva si náš slovenský ľud už od stoletia a stoletia. Ale veru od tých mnohých století aj tak sa im vodilo, ako tým zakliatym zámkom a pokladom v nich; o ktorých nik nezná, iba ten, ktorý je s nimi zakliaty, aby ich strážil, až by prišiel ten, čo ich odkliať a na svetlo vyniesť má. Sláva tohto prvšieho odokrytia a vynajdenia pokladov slovenských povestí v lone nášho ľudu náleží nepodvratne zvečnelému Samuelovi Reussovi, ev. sl. b. kazateľovi vo V. Revúcej, vyslúžilému seniorovi Bratrstva gemerského a napokon administrátorovi Superintendencie potiskej († d. 22. dec. 1852). [ 4 ] Tento všestranne vzdelaný muž a najmä milovník starožitných pamiatok oddal sa vo svojom vysokom veku do zbierania a spisovania slovenských povestí. [ 5 ] Po boku tejto vážnej, vekom síce už načatej, ale v duchu vždy jarej postavy, vystupujú mladistvé tváre šuhajov, ktorí okolo tohto muža ako okolo otca a priateľa sa zhromaždovali a ktorých jeho náruč vždy otvorená čakala a ktorí na jeho ponúknutie so zápalom pracovali. Sú to jeho traja synovia Gustáv, Ľudovít, a Adolf, Karol Hrenčík a Samuel Ormis v Revúcej, August H. Škultéty, Jonatan Čipka, Štefan Daxner a Janko Francisci na Rimave. Tak povstali r. 1840 a 1841 tri knihy v Revúcej, tri zväzky na Tisovci, pritom dva zväzky rozličných pôvodcov — všetko slovenskými povesťami naplnené. Podobnou horlivosťou vyniká mládež slovenská na evanjelických školách, ktorá do svojich Zábavníkov okrem prostonárodných piesní, porekadiel, hádok, zvykov a obyčají najmä povesti spisovala. Tak máme dva Zábavníky z Prešporka od r. 1842 a 1843, tri Zábavníky levočské od r. 1844 — 1846 zo Štiavnice, Kežmarku a Prešova po jednom od r. 1843 a 1844, dakoľko povestí v Zábavníkoch mládeže levočskej v Holubici a Považí od r. 1846 — 7 a 1847 — 8. Na rozličných stranách Slovenska napísali rozliční zväzok jeden a vo Važci a Liptove tiež nám neznámi pisatelia zväzok jeden a konečne spísal P. Dobšinský r. 1848 a 1849 tiež jednu osobitú zbierku povestí v Sirku v Gemerskej stolici. V týchto všetkých zbierkach nachodí sa podľa nášho dosavádneho zrovnávania asi 77 samostatných povestí a to pôvodu prastarého a báječného, 7 povestí pôvodu kresťanského či legiend, 21 žartovných a veselých rozprávok a 14 neúplných otáznych kusov — pravda, niektorá povesť aj desať ráz od rozličných napísaná stojí. Z tejto hotovizne usporiadal a vydal Janko Rimavský I. zväzok, obsahujúci desať slovenských povestí ešte r. 1845 v Levoči. [ 6 ] Ďalšie vydávanie pretrhli nastalé po krajine nepokoje. Po navrátenom pokoji oddal sa do porovnávania celej zbierky p. Ľudovít Reuss vo V. Revúcej. S veľkou trpezlivosťou a obozretnosťou vytiahol obsah všetkých znamenitejších povestí a pozrovnával jednu s druhou. Aj bol pripravil do tlače zväzok druhý, ale že sa nenašiel nakladateľ, obdržala povesti doň určené p. Božena Němcová z Prahy a koncom r. 1857 spolu aj s tými zo zväzku Rimavského na svetlo ich vydala. Z jednej strany sme tu vdační tomu, že ctená spisovatelkyňa tieto skryté poklady Tatier pred oči najbližšieho bratského kmeňa vystavila, ale z druhej strany všetko sa nám tak vidí, že by nás to ani pred svojimi ani pred zrakom celého Slovanstva nectilo, keby sme my naše povesti z vlastného domu, v opravdovom slovenskom kroji, vypraviť či nechceli, či nevedeli. Z tejto jedinej príčiny, hľadiac na česť národnú, pripravili sme slovenské povesti z nadrečených zbierok do tlače a podávame vám, DRAHÍ RODÁCI, tuto jeden veniec z nich. Tej sme nádeje, že ho vďačne prijmete ako dar nie od nás, ale ako pamiatky z dávnovekej minulosti, od tých, ktorí pred tisíc rokmi po brehoch Hrona, Váhu, Nitry a Rimavy chodili a krásne kvety tohto venca vypestovali. Nie čo je naše, ale čo je vaše, to si vezmite, Slováci! To prijmite do každého domu, tomu náruč otvorte ak srdcu ho priviňte tak, ako svoj vlastný drahý národný poklad. August Horislav Škultéty, Pavol Dobšinský. [ 2 ] Môže síce pravá slovenská povesť aj ináč ako takto, aj v cudzej reči vypravovaná byť; ale, rozumie sa, nebude to viac originál. [ 3 ] Viď: Ovidii Metamorphoscon Libri XV. — Kremä dva príklady v týchto máme, že osoba pretvorená naspäť na osobu sa mení: v knihe I. Io, dcéra Inachova, z jalovičky naspäť na pannu a Ulysses svojich spoločníkov u Circe zo zvierat naspäť na ľudí mení. [ 4 ] Už síce i slávny Kollár v I. diele Zpievaniek, str. 12 a 13 podotkýna dve povesti, ale je to len maličkosť oproti ďalším prácam. Aj velební mnísi rádu františkánskeho v Skalici už pred rokmi vydávali rozprávky, ktorých predmety z našich povestí vzaté boli. Lež toto zase bez národného povedomia a práve len ako rozprávky vydávali, v ktorých naše povesti popremieňané alebo aj spotvorené sa nachodia. [ 5 ] Písal on hneď aj úvahy a vysvetlivky k nim, ktoré si ale na budúcnosť ponechávame. I vyše s tým, čo sme o povestiach riekli, my sme úvahy písať nechceli, ponechávajúc i to jak sebe, tak aj druhým povolaným na ďalej. Len niečo pre lepšie porozumenie a dorozumenie podotknúť sme mienili. [ 6 ] Za týmto prvým zväzkom my len preto nevydávame druhý, ale samostatne vystupujeme s prvým, že povesti Rimavského len v 500 výtiskoch súc vytlačené nedosť rozšírené mohli byť po Slovensku. Ale ak by taká bola žiadosť veľacteného obecenstva, znovu sa vydať môžu ako pokračovanie k tomuto nášmu vydaniu. ==Zakliata hora== ''Podali: z Gemera Samuel Ormis, Gustáv Reuss; z Novohradu Eduard Škultéty; Aurel Kellner a Daniel Bodický z Liptova; Štefanovič zo Zvolena. Vypravuje August Horislav Škultéty.'' V neveľkom domčeku žila si jedna chudobná vdova so dvoma synmi, a tí boli akoby jeden druhému z oka vypadol; vlastná matka ich ledva vedela rozoznať. Bratia títo vo všetkom pekne sa rovnali a matka by ich nebola dala za šíry svet. Tak prechádzal rok za rokom a bolo všetkým dobre. Ale ako šuhaji dorástli a videli, že druhí do sveta odchádzajú, začalo aj ich von z domu ťahať a povedali matke, že sa chcú do sveta podívať. Tej to nebolo po vôli: „Ach,“ povedá, „či vám je nedobre doma, že sa chcete do sveta púšťať? Ktovie, čo by sa vám tam mohlo prihodiť, len vy radšej seďte doma a samú ma nenechajte!“ Ale všetko prehováranie neosožilo nič; čo si raz do hlavy vzali, to si nedali vyraziť. Neborká matka plakala deň i noc a všetky kúty vyoblievala slzami. „Ach, mamo ľúba,“ tešili ju synovia, „už len toľko nenariekajte a nebojte sa tak za nás, — veď azda nejdeme prví do sveta ao tri roky nás máte tu; čo vám dovtedy bude treba, — popredku vám opatríme.“ Tu hneď začali znášať žita, múky, strovy, omasty, dreva, aby všetkého na tri roky bolo dosť. Ako to matka videla, odľahlo jej trochu na srdci a ona im tiež jedno druhé chystala na cestu. Všetko bolo už pohotove, len ešte kus dobrej pečienky chybelo. „Deti moje, mohli by ste,“ povedá, „vybehnúť dač zastreliť, — bez mäsa by som vás nerada pustila.“ Chodia, blúdia po tej hore od rána do poludnia, od poludnia do večera; ani len na dáky šľak neprišli. Zobrali sa, že sa vrátia domov. Tu zo dvoch strán vybehnú dva vlci a začnú sa medzi sebou ruvať. Bratia aj mali aj nemali vôľu do nich streliť: „Ak by sme,“ povedá, oboch dobre nezlahodili, mohol by sa napaprený vlk do nás oddať; ale sprobujme im hodiť po kúsku slaniny s chlebom.“ Ako im to zahodili, vlci sa prestali ruvať a ako psi šli ticho za bratmi, až ich pekne-krásne ku samému domu sprevodili. Vlkov zatvorili do maštale a oni vošli do izby. „No, čože ste zastrelili?“ opýta sa matka. „Nič sme,“ povedá, „nezastrelili, — ale sme doviedli dvoch vlkov a do maštale sme ich zatvorili.“ „Jaj, beda mne,“ skríkla matka, „už je tam po mojej krave! Poďte, bežte ju obrániť!“ Bežali všetci do maštale; tu kravička stála pekne na svojom mieste a vlci čušali v kúte; na pyskoch mali veľké zámky. Nemohli sa nad tým dosť prenačudovať. Na druhô ráno poznovu sa vybrali na tú poľovačku, ale zas nezastrelili nič, — len nazad idúci zazreli, ako sa dvaja medvedi medzi sebou trhajú. Hodili im po kúsku slaniny s chlebom, — medvedi sa prestali trhať a šli za bratmi ku samému domu, kde ich do maštale zatvorili. Matka, keď počula o medveďoch, zase sa veľmi preľakla; ale ako šli opáčiť, bolo všetko pri pokoji, aj medvedi mali na pyskoch zámky. Na tretí deň pohotove nezabili nič, len dvoch levov, čo sa medzi sebou driapali, upokojili a doviedli domov. „Ako vidím,“ povie matka, „z vašej pečienky je nič!“ A tak čo inšieho bolo, pokládli si do kapseľky, — od matky sa pekne odobrali a tie zvery vzali so sebou. * Tri dni, tri noci stúpali bratia spolu, až prišli na krížne cesty; tam stála jedna lipa. „Brat môj,“ povie starší, „na medzi sme, — tu sa musíme rozlúčiť. Ty choď tamtou cestou a ja sa obrátim touto. Ale vieš ty čo? Keď sa či jeden, či druhý z nás bude stadiaľto vracať, aby vedel, ako sa druhému vodí, vyrežme si tu do tejto lipy mená a pozapichujme nože! [ 7 ] Kto sa skorej vráti, nech vytiahne nôž z bratovho mena, a keď vyjde krv, môže vedieť, že mu je brat živý, ale ak potečie voda, istotne je mŕtvy.“ Mladší brat na to pristal, hneď si povyrezávali mená a pozapichovali nože. Potom sa podelili so zvermi, podali si ruky a šiel každý svojou stranou. * Za veľa chodil starší brat sem a tam hustými horami, krásnymi poľami, kým sa dostal do jedného mesta, a to bolo celkom čiernym súknom obtiahnutô. Vnišiel do hostinca a opýtal sa hostinského: „Čo tu dobrého slýchať?“ „Hja, veru nič dobrého, ale zlého hej,“ povie na to hostinský. „Tu v meste máme len jednu studňu, z ktorej všetci pijeme, ale nám tá voda draho padne, lebo v jednej diere za mestom býva drak s dvanástimi hlavami, ktorému každý deň jednu paničku musia dať zožrať, lebo ak by mu nedali, nikoho by na tú studňu nepustil a museli by sme od smädu pohynúť. Už z dom na dom podávali mešťania svoje dievčatá, a teraz je rad na kráľovej dcére. Zato rozkázal kráľ mesto čiernym súknom obtiahnuť, — ale aj to dal ohlásiť, že kto by sa taký našiel, ktorý by toho draka zabil, že mu tú svoju dcéru s pol kráľovstvom dá za ženu a po kráľovej smrti že dostane celú krajinu.“ Ako to náš šuhaj počul, hneď dostal chuť na hrdô zaťovstvo a povedal, že on chce toho draka zabiť, ak len bude môcť. Hostinský bežal naraz ku kráľovi, že u neho je taký a taký hosť s troma zvermi, ktorý sa dáva na to, zabiť toho hada; že je síce len prosto oblečený, ale pri tom všetkom že musí byť mocný, keď také divé zvery vedel skrotiť. Kráľ sa tej novine veľmi zradoval; poslal mu hneď pekné šaty a odkázal, aby nemeškal prísť k nemu. Náš šuhaj sa poobliekal a šiel do paláca aj so svojimi zvermi. Tam mu všetci boli vďační a kráľ mu prisľúbil, že ak toho draka zmárni, istotne jeho dcéru dostane. On ale pýtal, aby jeho zverom dali na každého po dva barany a jemu aby prichystali ostrú šabľu. Ešte len svitať počalo, kráľova dcéra vysadla do koča. Koč sa pohol a za kočom kráčal šuhaj so svojimi zvermi, s ostrou šabľou v ruke. — Keď už boli neďaleko diery, kázal kočišovi zastať. Kráľova dcéra zišla z koča a sadla na koňa. „Tak,“ povedá, „len sa mocne držte, — a teraz prešvihnite popred dieru, aby sme draka vyklamali von; koč ostane tu.“ Kráľova dcéra preletela popred dieru ako guľa, drak to zaňuchal a vytrčil hlavu, — ale miesto peknej paničky zablyšťala sa mu v očiach ostrá šabľa. Šuhaj nelenivý: odfrkla drakovi hlava. Drak sa na tom nahneval a vytrčil tri druhé hlavy, z ktorých strašne plameň šibal. [ 8 ] Tu priskočili zvery a začali potvoru zo všetkých strán šklbať; pritom milý šuhaj sekal, rúbal z celej sily a už štyri hlavy boli dolu. Ale čože? Drak vytrčil naraz zase osem hláv i šibal strašným plameňom. Ukonaný, ledvaže už udržal šabľu; aj vlk s medveďom už nedovladovali a len tak zboku obskakovali. Tu sa milý lev rozbehne, vyskočí drakovi na chrbát a mocnými pazúrmi všetkých osem hláv aj s krkom od hnusného tela odtrhol. Drak sa skydol a tie hlavy sa ešte aj po zemi za hodnú chvíľu metali. Šuhaj vytiahol nôž, povyrezával jazyky drakove, odložil do kapsy a bežal k oslobodenej kráľovej dcére. Táto od veľkej radosti nemohla sa mu dosť naďakovať, objímala ho a láskala. Potom vzala svoj prsteň, na dvoje ho rozlomila a jednu polovicu jemu dala. On ukonaný položil si hlavu na jej lono a zadriemal. Aj zvery si políhali a zaspali. Ako to oplan kočiš videl, že tak všetci spia, — uchytil šabľu a milému šuhajovi odťal hlavu; princezku ale sedem ráz zaprisahal, že ho nesmie prezradiť. Hlavy z draka pobral na znak, akoby on bol potvoru zabil a potom letel s princeznou ku kráľovi. Keď sa zvery prebudili, — tu vidia zabitého pána. Od veľkého žiaľu zrevali a zavýjali strašne. — Na to hneď lev rozkáže vlkovi: „Bež chytro touto cestou, tam stretneš hada, ktorý v pysku zelinu nesie, aby vzkriesil svojho brata, ktorého vozy pridlávili. — Pýtaj od neho polovičku z tej zeliny, a ak by ti podobrotky nechcel dať, vezmi mu nasilu!“ Vlk sa naraz zachytil cestou, ale tam stretol furmanské vozy. Ako ho ľudia zazreli, pochytali drúky a on v strachu zachytil sa nazad. „No, ty si sprosták,“ povie lev, „bež ty, medveď, a dones tú zelinku!“ Medveď sa rozbehol a trafil tiež na tie vozy; ale keď furmani videli medveďa, pokryli sa do vozov, ako myši do diery pred mačkou. Medveď prišiel ku hadu a prosil od neho polovicu zelinky; ale neprajník odmáhal a chcel medveďovi jed do tela pustiť. Tento sa namrzel, — milého hada dlabou pritisol a nasilu mu polovicu zelinky odňal. Ako blýskavica doletel k levovi a tento hneď potrel zelinkou hrdlo pánovo a hlavu priložil, ale nedobre; lebo mu tvár bola ku chrbtu obrátená. Ako lev zbadal, že pán zle chodí a len tak sa potkýna, voľky-nevoľky prevalil pána na zem, — hlavu pánovi odtrhol, zelinkou potrel a teraz ju už dobre postavil, ktorá sa hneď prirástla. Šuhaj prišiel k sebe, skočil na nohy a vzdychol si: „Chuť!“ povedá, „ako sa mi dobre spalo.“ Akoby sa nič nebolo stalo, zachytil svoje zvery a šiel, kde ho oči viedli. O mesiac sa dostal zase do toho mesta a teraz ho videl červeným súknom obtiahnutô. Obsadol na tom istom hostinci, kde predtým a spýtal sa, čo tam majú za novinu. „Dobrú novinu,“ povie na to hostinský, „už sa za naše dcéry nemáme čoho báť, lebo kočiš kráľov zabil draka; práve teraz mu je zdávka a zajtra pôjde s kráľovou dcérou na sobáš.“ Ako to náš šuhaj počul, zamyslel sa; veľmi mrzelo ho, že ho ten kočiš z takého šťastia odtisol. Ale len zrazu vyskočí a povie hostinskému: „Stavme sa, že ja z tej svadby budem hosť!“ Hostinský to nechcel veriť, — nuž sa stavili. Šuhaj si vypýtal jeden košík — napísal lístok, do ktorého tú polovicu z prsteňa zavinul, list položil do košíka, — košík dal do pysku medveďovi a poslal ho do paláca. Príde medveď do dvora, tu hneď všetci psi a kopovy začnú do neho brechať, ale on si len stúpal ticho ďalej; — len keď väčšmi do neho dodievali, zložil košík a rozohnal havkáčov, vrátil sa pre košík a vošiel do tej samej izby, kde pri stole sedeli páni a hodovali. Medveď kráčal prosto ku kráľovej dcére a podal jej košík z pysku. Ako kočiš medveďa zazrel, hneď tri hlavnice spopod neho vypadli. Princezka prečítala lístok, vstala od stola, nakládla čo najlepšie kusy do košíka, položila aj plný pohár s vínom, do ktorého obe polovice z prsteňa pustila a to všetko medveď odniesol pekne pánovi. Hostinský prehral stávku a šuhajovi dobre padlo, čo mu kráľova dcéra poslala. Keď sa do chuti najedol, vzal pohár a vypil ho na jeden dúšok. Tu vidí naspodku prsteň, lebo sa tie dve polovice boli pekne zrástli. To bol šuhajovi znak, že mu dnes šťastie dobre praje. Hneď sa aj so zvermi pobral do paláca — a rovno stúpal do tej izby, kde hodovali. Ako ho kráľova dcéra zazrela, naradovaná skočila mu v ústrety a pred všetkými ho objala. Kráľ a hostia sa dívali, že čo sa to robí a oplan kočiš triasol sa ako osika; všetky hlavnice spopod neho vyfrkli. Tu princezka musela vyrozprávať všetko a šuhaj na dosvedčenie toho ukázal jazyky z draka. So zlostníkom-kočišom urobili krátko právo, dali ho tým zverom na márne kusy roztrhať. Kráľ bol veľmi vytešený a oddal dcéru svoju jej opravdivému osloboditeľovi. Náš šuhaj sa stal kráľovským zaťom, dostal pol kráľovstva a bolo mu dobre, že si ani sám lepšie nežiadal. * V jedno ráno, ako ho mládenec obliekal, — vyzrel von oblokom — a tu na jednej strane videl krásne zelené hory, na druhom boku ale bola hora smutná, ožltnutá, ako v jeseň. To sa mu veľmi divnô videlo, lebo vtedy práve stála najkrajšia jar. „Čo je to,“ povedá, „že všetky hory naokolo sú tak pekne rozvité, a len tá jedna je taká ožltnutá?“ „Pane,“ povie na to mládenec, „to je zakliata hora, — tam už veľa ľudí pohynulo, lebo kto sa raz do nej dostane, ten sa stadiaľ viacej nevráti.“ On len počúva a nič na to nepovie, ale ho tá hora mrzela. Dobre lebo nebárs, povie on raz svojej žene, že ide na poľovačku, — zachytil zvery a šiel. Sotvaže bol za záhradou, kde sa vezme, tu sa vezme, vyskočí proti nemu jedna líška. Pustil sa za ňou aj so zvermi, ale ju niako nemohli dohoniť a na strelenie sa nezblížila. Tak to šlo za hodnú chvíľu: Líška hneď trochu postála, hneď zas vopred utekala, a to len aby ich vždy ďalej a ďalej vábila. Kráľovmu zaťovi bolo už do nestrpenia, namrzel sa a zaklial, čo predtým nikdy ešte nebol urobil. A líška len to čakala, lebo nad nevinným nebola by mala moci. Tu mu zrazu skape z očí a on sa videl v hustej hore. Okolo neho tma ako o polnoci. Počalo mu byť úzko a rád by sa bol na slobodnô dostať. Ale sa on veru len vždy hlbšie a hlbšie zamotával, lebo ho tá hora mámila. Pod jedným dubom zastal a že bol lačný, nakládol si ohňa a začal si slaninku piecť. Tu počuje nad sebou volať. „Zima mi, zima mi!“ On sa obzrie a vidí na strome jednu skrčenú starú babu sedieť. „Keď ti zima, poď sa zohriať,“ ten tu dolu povie, a na to ostalo ticho. Zase sa len po chvíli ohlási: „Zima mi, zima mi!“ „Povedám ti, keď ti zima, poď sa zohriať.“ Bolo zase ticho. Po tretí raz sa ohlási: „Zima mi, zima mi!“ a tento jej namrzený zavolá: „Poď sa zohriať, alebo mlč!“ „Veď by som sa išla, ale sa tých tvojich zverov bojím, na ti tento prútik, pošibaj ich, potom zídem.“ On pošibal zvery a striga zišla dolu, odbehla na stranu, a čosi-kamsi doniesla na drevci zopchnutú žabu a počala ju obracať nad ohňom. Ako tak tú žabu obracia, len ti ho počne prekárať: „Ty pečieš slaninu, ja pečiem žabu, — mne bude slanina a tebe žaba.“ A pritom hneď na slaninu masť zo žaby kvapkala, hneď mu ju cez ústa preťahovala. Keď mu to tak dakoľko ráz opakovala, on sa nahnevá a zahucká svoje zvieratá do nej; ale tie sa nepohýnali z miesta, lebo od toho prúta skameneli; obráti sa k nim, ale vtom ho striga prútikom pošibala, a on naraz tiež tam skamenel. Potom ho schytila a zavliekla do jednej jamy, kde už mnoho ľudí bola odmárnila. V kráľovskom paláci ak čakajú, tak čakajú mladého kráľa, ale prešiel deň, prešiel i druhý, a on sa len nevracal. Boli všetci smutní a nemysleli inak, len že musel do zakliatej hory poblúdiť a tam zahynul. Mladší brat sa vracal domov a prišiel na krížne cesty. „Akože sa,“ povedá, „môjmu bratovi vodí?“ Vytiahne zapichnutý nôž a tu sa cedí jedným krajom krv, druhým krajom voda. „No,“ myslí si, „toto je nedobre; ten je aj živý aj mŕtvy; musím ho ja ísť vyhľadať“. A hneď sa pustil tou cestou, ktorú si brat jeho bol vyvolil. Ide, ide, aj so svojimi zvermi, ide hustými horami, krásnymi poľami, až sa dostal do toho paláca, kde sa jeho brat bol priženil. Kráľova dcéra stála práve na dvore, a keď ho zazrela, naradovaná bežala mu v ústrety: „Ach,“ povedá, „kdeže si mi tak dlho, ako ťažko za tebou čakám!“ Poznávala ho za svojho muža, lebo ako vieme, boli rovní ako jeden. On sa vyhovoril, ako vedel, lebo sa hneď spamätal, že je u bratovej ženy. Keď už bola noc a išli si políhať, mladší brat medzi seba a bratovu ženu zabodol do postele meč. Táto nevedela, čo si má myslieť, že jej muž pod tým časom od nej tak odstydol, a cez celú noc plakala. Ráno pozde vstával, lebo bol veľmi dokonaný. Keď ho mládenec obliekal, zazrel i on tú smutnú ožltnutú horu a opýtal sa: „Čo je to, že všetky hory naokolo sú tak pekne rozvité a len tá jedna je taká ožltnutá?“ Mládenec vyvalil oči. „Veď som vám,“ povedá, „o tom už raz rozprával. Či nepamätáte?“ „Nepamätám, že by si mi bol o tom rozprával,“ povie na to mladší brat. A mládenec mu rozpovedal, že je to taká a taká zakliata hora, a kto sa raz do nej dostane, ten stadiaľ nevyjde viacej. Nebolo mu treba viacej počuť, hneď si pomyslel, že jeho brat tam dakde musel zle pochodiť. Vybral sa i on na poľovačku a všetkým činom sa mu s tou líškou vodilo ako jeho bratovi, lenže tento mladší brat nezaklial. Prišiel k tomu dubu, nakládol ohňa a začal si slaninku pražiť. Zvieratá stáli na boku a lízali svojich skamenených bratov. „Zima mi!“ ohlási sa stará striga z duba. „Keď ti zima, poď sa zohriať,“ zavolá ten zdola. „Veď by som sa išla, ale sa tých tvojich zverov bojím; na ti tento prútik, pošibaj ich, potom zídem.“ Šuhaj sa obrátil a tu pri svojich zveroch zazrie aj tie skamenené. Hneď mu svitlo v hlave: „Počkaj,“ myslí si, „veď ja teba zriadim.“ Nepošibal zvery svoje, ale zem. Striga zišla dolu, — doniesla na drevci napichnutú žabu a začala ju obracať. „Ty pečieš slaninu, ja pečiem žabu, mne bude slanina a tebe žaba!“ prekárala šuhaja, — a hneď mu na slaninu masť zo žaby kvapkala, hneď mu ju cez ústa preťahovala. Šuhaja to namrzelo, — dal jej zaucho. Tu striga do neho: len zahrdúsiť a zahrdúsiť, ale on zavolal na zvery a tie sa oddali do nej. Tu striga v strachu začala sa prosiť, aby ju nedal roztrhať. „Vzkries,“ povedá, „tieto zvery, potom ťa pustím!“ Ona vyzula svoje čižmy a dala mu ich obuť; aby sa vyškriabal na strom, že tam nájde zlatý prútik, tým aby pošibal zvery. On urobil všetko tak; pošibal zlatým prútikom zvery a naraz ožili. „Ulapte ju i vy,“ zavolá zase, „a driapajte do živého, kým nepovie, kde mi brata podela.“ Striga nemohla vydržať bolesť, dala mu jednu masť, — aby tam a tam šiel do tej jamy a tou masťou bratovi hrdlo potrel; naraz ožil a prišli oba ku zverom. Ale len počujte, čo sa vám tu teraz stalo. Zvery bez všetkého huckania samé sa oddali do strigy; čepiec jej odfrkol do ohňa a prašťal strašne; roztrhali ju na franforce. Keď bolo po strige, — naskutku sa dookola rozvidnilo, a celá hora sa utešene vyzelenala. A teraz len ešte bolo, čo bolo! — Tie prvé zvery, ktoré boli skameneli, — naraz sa na ozbrojených rytierov obrátili a tie zvery, čo neboli skameneli, na drobné kúsky rozsekali a na jednu hŕbku pokládli. Sotvaže ich tak pokládli, už vstávali z toho posekaného mäsa traja tým podobní rytieri; tu sa všetci po bratsky pobozkali a viny svoje si odpustili. Na všetko toto s divom hľadeli naši bratia a temer vlastným očiam neverili. Tu sa ohlási jeden z tých šiestich: „Nedivte sa, dobrodincovia naši, ale počujte, čo vám máme povedať! My sme šiesti bratia z kráľovského rodu, ale rodičia nás nechali nepodelených, — tak sme sa vždy medzi sebou vadili, kto z nás má byť kráľom? Za to nás jedna z rodiny našej zakliala, že bohdaj sme sa ako vlci, medvedi, a levi medzi sebou bili, dokiaľ nás len dvaja nevinní bratia neupokoja a my si jeden druhému dobre neurobíme. A takto už viete všetko, čo sa stalo, ako sa stalo a ako sa malo a muselo stať. My ale vám darujeme všetko naše bohatstvo a pod vašou opatrnosťou chceme život náš dokončiť.“ Vrátili sa všetci do kráľovského paláca. Tam bol rozoznaný muž od nemuža, brat od brata a držali ešte sto ráz väčšiu slávnosť, ako bola skorej. O malý čas doviedli dobrí synovia aj svoju matku. Starší brat ostal tu kráľom a mladší sa odobral s tými šiestimi do ich krajiny, kde mu z vďačnosti prepustili kráľovskú korunu a pomerení žili medzi sebou pokojne a šťastne. [ 7 ] Podľa druhých: Pozatínajme valaškami do tejto lipy. Kto sa skorej vráti a uvidí, že zo zátinu bratovho ide krv atď. [ 8 ] Dajední dokladajú, že idúci od krížnych ciest chcel zostreliť dva holúbky, ale tie sa prosili, aby im dal pokoj, žo mu budú na dobrej pomoci. Teraz tieto holúbky prileteli a odháňali krídlami od jeho líc plameň. ==Laktibrada== ''Podali: Jonatan Čipka Hradovský z Malého Hontu; Ondrej Návoj a Pavol Dobšinský z Gemera; vypravuje tento posledný.'' Jeden chudobný človek mal od svojej prvej ženy jednu dcéru. Nezadlho, ako mu tá prvá žena umrela, vzal si druhú ženu, a tá tiež mala od svojho muža dcéru, rovesnicu tamtej. To dievča, čo od tej prvej ženy mal, bolo veľmi statočnô a poriadno; ale toto druhô nedobre sa správalo a nikdy nič robiť nechcelo. A predsa tá macocha vždy len svoju dievku vychvaľovala, že aká to robotnica, aká to statočná dievka; a tú svoju pastorkyňu bila a naháňala a ustavične ju hrešila, že aký to darobník, aký leňoch. Chodievali tieto dve dievčatá spolu na priadky. Tá macochina dievka naveky na priadkach len smiech a zhon robila a nikdy vreteno nenapriadla; táto druhá zase vždy ticho sedela, priadla a domov aj po dve, aj po tri plné vretená donášala. Ale macocha i pri tých priadkach len svoju vychvaľovala a ukazovala si mužovi tie vretená, čo tá jeho dievka napriadla: „Pozri,“ povedá, „tvoja dievka nič nevie a moja akú peknú priadzu má.“ A tak aj pred druhými ľuďmi svoju chválila a tamtú ohovárala a hanobila. Raz išli tieto dve dievčatá večer z priadok do domu. Len tu, ako už mali pri dome cez lesu prekráčať, prebehne tá macochina dcéra túto a skoro prekročí cez lesu. Ako už bola za lesou, povie ku nej: „Ach, sestrička moja drahá, dajže, daj, zadržím ti tie tvoje vretená, kým prejdeš cez lesu; aby si dáko nespadla a na ne sa nepreklala.“ Táto nič zlého nemyslela a podala ich. Sotva boli vretená v ruke, hybaj tá popredku k materi aj k otcovi, a začala sa chváliť, že koľko ona napriadla a jej sestra že nič. Ešte len teraz nastal krik a zvada pre neborkú sirotu! „Vidíš,“ povedá macocha k mužovi, „tá tvoja chýrečná dcéra je len taká daromnica. Dobrou sa stavia a neurobí ani čerta. Ja ti takého hniliaka viacej v dome trpieť nebudem. Urob si s ňou, čo chceš, zajtra ráno ti ju vypravím z domu.“ * Ráno ešte za tmy naviazala macocha do starých handár a mieškov miesto múky popola, miesto kaše piesku, miesto slaniny kusy z dosák, miesto chleba skáľa a povedala si mužovi: „Tu som ti jej nahotovila strovy, slaniny a chleba na cestu, pakuj sa mi s ňou z očí a daj ju dakde do služby, kde môžeš, nech ju viac nevidím.“ Otec vzal sekeru na plece, pobral sa aj s dcérou preč a zaviedol ju do hory. Tu nazotínal stromov a vystavil jej jeden domček. A neďaleko na buka pripravil jedno kladivce, aby klopalo, keď naň vietor zaveje. Potom jej povedal: „No, ostaňže ty dievka moja len tu, a ja ti ešte idem dreva narúbať, čo si pri ňom jesť uvaríš. Veď ma ty počuješ, kde budem rúbať.“ A on ju tam nechal a sám odišiel domov. To kladivce [ 9 ] na tom buku vietor neprestal pohybovať, nuž ono naveky klopalo: klop, klop! A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec to drevo rúbe a čakala, kým s narúbaným sa vráti. Len tu veru raz už večer prichodí a milý otec sa ešte nevracia. Vyjde von obzrieť, či ho dakde nevidí, tu počuje kladivce na strome: klop, klop! Vtedy sa, neborká, spamätala a poznala, že ju to otec oklamal. Bola už aj lačná, nuž išla dnu ten svoj batôžtek rozviazať, že si aspoň kus chleba zaje. A tu miesto chleba skaly, miesto múky popol a miesto kaše piesok. Rozžalostila sa, neborká, a začala veľmi plakať. Vtom, ako tak plače, príde jeden starý zarastený žobrák ku nej do chyže. „Pán Boh daj šťastia, dievka moja!“ riekne ku nej staručký žobrák. „Pán Boh daj i vám, starý otec!“ odpovie dievča. „Vitajteže pri nás, vitajte!“ „Ďakujem pekne, dievka moja; či by si ma trochu nezmyla, aj večeru či by si mi nedala?“ „Ach, veru by som vás vďačne aj zmyla aj nachovala; ale vidíte, ja tu ani vody nemám, ani do čoho nabrať, keby aj bola. A moja macocha mi miesto múky popola, miesto kaše piesku do batôžka naviazala.“ „No, nič to, dievka moja, len ty choď von na dvor, nájdeš tam studničku.“ Ona ide na dvor; tu tam studnička, pri nej vedierce. Načrela vody a niesla dnu. Príde dnu; tu tam po stenách tanieriky, aj misky nakvačané a na polici hrnce. A starý žobráčik už bol za ten čas ohňa rozdúchal. Ani dobre svojím vlastným očiam neverila. Ale chytro len postavila tej vody, aby oletnela. Rozviazala ešte ten svoj batôžok, či ešte dač v ňom nenájde; a tu: miesto popola múka, miesto piesku kaša, miesto dosák pôlty slaniny a miesto skáľa chlieb. Hneď postavila večeru. Potom staručkého pekne poumývala, obriadila, nachovala a do tej svojej komôrky na tie svoje handričky uložila. Sama si ľahla do izbičky na lavičku a usnula. O polnoci klope voľač na dvere a volá: „Na piaď chlap, na piaď chlap, na lakeť brada; otvor mi, otvor mi, dievčička mladá!“ Ona skočí a otvorí; tu vidí jednu Laktibradu pred sebou. Laktibrada prišla dnu a veľa dukátov a zlata jej doniesla. „Toto ti,“ povedá, „za to, že si ma tak dobre vyslúžila. Bo ten starý žobrák, to som ja. A teraz choď, ľahni si sama v komôrke do postele.“ A vtom Laktibrada zmizla. Ona šla do komôrky a tu miesto starých handár pekná posteľ odpravená a jedna truhla, plná šatami! Nikdy sa jej ešte tak sladko nespalo ako tej noci. Na tretí deň ju šiel otec z domu opáčiť. Myslel si, že alebo od hladu skapala, alebo že ju tam divé zvery roztrhali, a tak že aspoň kosti z nej pozbiera. Tu príde ku dievke, a tá v peknej chyži sedela a priadla. „No, akože sa ty tu máš, dievka moja?“ „Dobre, otec môj; veru ste ma do lepšej služby nemohli zaviesť,“ hneď sa mu pochválila a začala rozkladať, ako sa jej vodilo. Potom mu dala za obrus dukátov so sebou. Milý otec ide s dukátmi domov. Ešte len zďaleka išiel, už ho doma sučka zazrela a začala štekať: „Pred ním ide cen, cen; za ním ide cen, cen!“ „Nie tak, sučka moja,“ ozve sa macocha, „ale: Pred ním ide hrk, hrk; za ním ide hrk, hrk.“ Ale sučka neprestala: „Pred ním ide cen, cen za ním ide cen, cen!“ Tu príde gazda do chyže a povie: „Ženo, daj košiar!“ A ona: „Ešte by ja na tvojej dievkine kosti dala košiar?“ Iba keď začne dukáty z obrusa sypať, vtedy žena chytila košiar a zbierala, čo sa bolo rozsypalo. * „No, aleže už teraz aj moju dievku odveď slúžiť, keď si tvoja tak dobre vyslúžila,“ hovorila macocha. A hneď začala tú svoju dievku vyprávať. Dala jej peknú novú posteľ so sebou, aj šiat od výmyslu sveta, aj strovy, aj omasty, koľko len stačila uniesť. A s tým šiel is touto milý tatko do hory, vystavil jej domček aj komôrku a nechal ju tam. Sedí ona, sedí v tej chyži a rozmýšľa, čo si bude variť. Večer príde dnu starý žobrák: „Pán Boh daj šťastia, dievka moja! Či by si ma nezmyla?“ A ona vezme metlu: „Ešte som len teraz prišla a už ťa čert doniesol!“ A vybila ho von. „No, veď je nič, dievka moja!“ povedal žobráčik a tašiel. Ona si navarila, najedla sa a ľahla si do postele a spala, len tak odfukovala. O polnoci príde Laktibrada a volá: Na piaď chlap, na piaďchlap, na lakeť brada; otvor mi, otvor mi, dievčička mladá! Ona sa zľakla a skryla sa za pec do kúta. Tu Laktibrada dvere vylámal a stal si naprostred chyže a zase tak kričal. Potom ju chytil az kože ju vytriasol. Mäso z kostí poobhrýzal a kožu zavesil na dvere. Potom vzal hlavu a gamby z úst odrezal; že sa len tak zuby vyškierali. Vybil jednu šibu na obloku a tam zastrčil tú hlavu. Na tretí deň ide otec z domu po dcéru; a žena mu nový novučičký obrus dala so sebou. Prichodí ku domčeku, a tu vidí hlavu a zuby z obloka strčať. „Ej,“ povedá, „musí jej dobre byť; ešte len zďaleka idem a už sa mi usmieva.“ A tu príde dnu; tam iba kosti na jednej hŕbke a koža na dverách zavesená a hlava v obloku zastrčená. Nepovedal nič, len zobral, čo našiel do obrusa, a poď domov. Prichodí ku domu, tu ho zazrie sučka a začne: „Pred ním ide hrk, hrk; za ním ide hrk, hrk.“ „Nie tak, sučka moja,“ ozve sa mater, „ale: Pred ním ide cen, cen; za ním ide cen, cen.“ Ale milá sučka neprestala: „Pred ním ide hrk, hrk; za ním ide hrk, hrk.“ Žena vzala metlu a odbila ju. Otec prišiel dnu do chyže a ona skoro doniesla kôš, že sa jej budú sypať dukáty. Tu sa vysypú samé obhryzené kosti. [ 9 ] bakinku. [[Kategória:Pavol Dobšinský]] nd7ve5i46728kl4jtam6f4jc1dfx2py 4 2545 5128 4429 2013-10-18T18:09:21Z Danny B. 47 URL -> wikilink 5128 wikitext text/x-wiki == [[Korenšpondencia Karla Teigeho s Le Corbusierom]] == Copyvio. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 09:55, 17. december 2007 (UTC) :Copyvio odkiaľ? --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 13:16, 17. december 2007 (UTC) :: ''Le Corbusier - kdysi a potom'', Jitka Hamzová, vydavateľstvo Arbor vitae, Praha 2003. Sám si ten text sem pridával, tak si si ho mohol aspoň prečítať. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 10:54, 18. december 2007 (UTC) ::: Text som nepridával, ale preniesol z Wikipédie, lebo na Wikipédiu nepatrí. Čítal si ten text a knihu a potvrdzuješ, že je to presne opísané z tej knihy? --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 11:04, 18. december 2007 (UTC) ::: Ak nie, tak to samozrejme nie je copyvio a okrem toho samotná korešpondencia nemôže byť chránená, pretože sa datuje do konca 20. rokov 20. storočia. Ak sa mýlim, oprav ma. --[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 11:28, 18. december 2007 (UTC) je to aj na wiki [[w:Obrana architektúry]] --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] 07:20, 28. január 2009 (UTC) :::: Mýliš. Autor (Karel Teige) umrel v roku 1951. Autorskoprávna ochrana trvá 70 rokov po jeho smrti, takže do roku 2021. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 20:09, 30. január 2009 (UTC) == [[Diskusia:Vystúpenie Ľ. Štúra na sneme 13. 3. 1848]] == Sorry, I don't understand your language but the text of the page comes from http://www.stur.sk/zivotop.htm and it's a copyright infringement. --[[Redaktor:Dferg|Dferg]] 16:52, 26. február 2009 (UTC) 2gk58tqn1fwj8vsse3ebtj87p8a90na 4 2546 4430 2011-08-09T13:53:53Z AtonX 1 arch 4430 wikitext text/x-wiki == [[Encyklika Quanta cura]] == * Bez zdroja a licencie. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 22:02, 26. február 2010 (UTC) 1nic0idg8eopqfeuypfhqtd9vkw9n1a 14 2550 7780 6223 2018-05-27T21:32:52Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7780 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Pavol Dobšinský}} [[Kategória:Autori|Dobšinský, Pavol]] 5jwby244r0depytpmf8yh2l19k2b9sz 8 2570 4478 2011-11-05T19:57:51Z Candalua 417 interwiki 4478 wikitext text/x-wiki [[ar:Special:IndexPages]] [[az:Special:IndexPages]] [[bg:Special:IndexPages]] [[bn:Special:IndexPages]] [[br:Special:IndexPages]] [[bs:Special:IndexPages]] [[ca:Special:IndexPages]] [[cs:Special:IndexPages]] [[cy:Special:IndexPages]] [[da:Special:IndexPages]] [[de:Special:IndexPages]] [[el:Special:IndexPages]] [[en:Special:IndexPages]] [[eo:Special:IndexPages]] [[es:Special:IndexPages]] [[et:Special:IndexPages]] [[fa:Special:IndexPages]] [[fi:Special:IndexPages]] [[fo:Special:IndexPages]] [[fr:Special:IndexPages]] [[gl:Special:IndexPages]] [[he:Special:IndexPages]] [[hr:Special:IndexPages]] [[hu:Special:IndexPages]] [[hy:Special:IndexPages]] [[id:Special:IndexPages]] [[is:Special:IndexPages]] [[it:Special:IndexPages]] [[ja:Special:IndexPages]] [[kn:Special:IndexPages]] [[ko:Special:IndexPages]] [[la:Special:IndexPages]] [[li:Special:IndexPages]] [[lt:Special:IndexPages]] [[mk:Special:IndexPages]] [[ml:Special:IndexPages]] [[nl:Special:IndexPages]] [[no:Special:IndexPages]] [[pl:Special:IndexPages]] [[pt:Special:IndexPages]] [[ro:Special:IndexPages]] [[ru:Special:IndexPages]] [[sa:Special:IndexPages]] [[sah:Special:IndexPages]] [[sl:Special:IndexPages]] [[sr:Special:IndexPages]] [[sv:Special:IndexPages]] [[ta:Special:IndexPages]] [[te:Special:IndexPages]] [[th:Special:IndexPages]] [[tr:Special:IndexPages]] [[uk:Special:IndexPages]] [[vec:Special:IndexPages]] [[vi:Special:IndexPages]] [[yi:Special:IndexPages]] [[zh:Special:IndexPages]] [[zh-min-nan:Special:IndexPages]] 06omcb59ewf3jf1kagpvqaeuoqjm6vi 10 2587 7585 6583 2017-09-05T10:33:30Z Wizzard 3 pravopis 7585 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = info | nadpis = Tento užívateľ je {{#switch:{{{status}}}|global|globální=[[m:Global bot|globálny bot]]|#default=[[Wikizdroje:Boti|bot]]}}, ktorého ovláda {{#if:{{{2|{{{site|}}}}}}|[[:{{{2|{{{site}}}}}}:User:{{{1}}}|{{{1}}}]]|[[{{ns:2}}:{{{1}}}|{{{1}}}]]}}. | text = Nejedná sa o&nbsp;bábkový účet ale o&nbsp;technický účet, ktorý slúži k&nbsp;automatickému alebo poloautomatickému upravovaniu Wikizdrojov. | poznámka = Správci: Pokiaľ bot nepracuje správne alebo robí problémy, [[Special:BlockIP/{{PAGENAME}}|zablokujte ho]]. | obrázok = {{#switch:{{{status}}} | active | aktívny = Crystal Clear accepted bot.png | blocked | zablokovaný = Crystal Clear denied bot.png | global | globálny = Crystal Clear action run.png | inactive | neaktívny = Crystal Clear sleeping bot.png | test = Crystal Clear bot on trial1.png | #default = Crystal Clear action run.png }} }} {{Kategória|Užívatelia:Boti|{{ns:2}}|{{PAGENAME}}}} {{Kategória|Užívatelia:Boti/{{#switch:{{{status}}} | active | aktívny = aktívni | blocked | zablokovaný = zablokovaní | global | globálny = globálni | inactive | neaktívny = neaktívni | test = v testovacej prevádzke | #default = nerozlíšení }}|{{ns:2}}|{{PAGENAME}}}} <noinclude> [[Kategória:Šablóny:Identifikácia užívateľov|{{PAGENAME}}]] </noinclude> 0su82mh8sg5uhfueiuw2ywo5v7glbjj 0 2648 7315 5276 2017-08-29T18:41:46Z Wizzard 3 7315 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} {{Wikipédia|Detvan (Sládkovič)}} == Vrstovníkom == <poem> Vo víchriciach žitia, v tvrdých časov boji, ten ľud náš pozrime, vrstovníci moji! Veky nám uchytia tie svitania žiare, zmiznú — ako v dyme obeť na oltáre. Ako obeť stlejú — bodaj by len stleli! aby sme svet nový, vek slávy videli: lež dúhu nádeju ktože z nás neľúbi? a let sokolový a zelené duby? a drumble dievčej žiaľ a spevavé pole, a jarú družinu a nebové hole, a voľnú svetlú diaľ a mohutné sily, a tichú dedinu by sme neľúbili? Oj, veď každá krása len chvíľočku žije, a sladká hodina len jeden raz bije; krásy krás boja sa, čas času sa bojí: v slovenské doliny so mnou, bratia moji! </poem> == I. Martin == === 1 === <poem> Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny, keď má porodiť šuhaja? — </poem> === 2 === <poem> Ako by Detva obrov nemala! — Mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala, z buka na buk ju pripína; prvý raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí? — výsosť Poľany hory a opachy nezvratných skál; a spustí zraky prvé v doliny, čo vidí? — hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ. </poem> === 3 === <poem> Mať žne: a kto to dieťa čičíka? Šum lístia storočných dubov; a k akej piesni chlapča privyká? Vietor duje horou hrubou; a pekná pieseň šumnej materi mladuškú dušu len s krásou mieri, aby celkom syn nezdivel: a preto potom rád on počúva aj keď Poľanou víchor predúva aj mladuchy slovenskej spev. </poem> === 4 === <poem> Zlatisté more leťajších bleskov obledúvať započína, a okrúhlinou svetlou nebeskou ku západu sa pohýna, ale aj ten deň Detvy je synom, tak silne tmavým vzpiera sa stínom, že noc temer už zúfala; a sám už, hádam, z pamäti stratil, kedy zahmlené ráno pozlátil, v ktorom ho zora počala. </poem> === 5 === <poem> A teraz práve že je nedeľa, tak pozde to slnce padá, hádam sviatočnú halenu z tela mladého nerado skladá: alebo driečne Detvy dievčiny odňali slncu zlaté hodiny, aby hry ich nebúrilo: ono pri peknej, spevnej mládeži, pri dobročinnej tejto krádeži ešte oko zažmúrilo. </poem> === 6 === <poem> Lebo skutočne pažiť zelená zakvitla kvetmi — devami, medzi ktorými strojná Elena oko najvábnejšie mámi: ony hneď v kolo tarkavé stanú, krútiac sa z jednej na druhú stranu, a rtom čerstvým pieseň kypí; hneď sa rozlietnu na všetky strany kvetnou dolinou hrdej Poľany jak včely zo sladkej lipy. </poem> === 7 === <poem> Jedna sa nahne k družkinmu uchu, zašepce čos’, okom nabok, táto objíme tretiu mladuchu, tak celý šumenia potok; až všetkých oči na chodník padnú a úsmechy sa po lícach kradnú: — či ku hre to prináleží? — Ej nie! chodníkom týmto hadovým v košieľke bielej s opaskom novým švárny Martin voľno beží. </poem> === 8 === <poem> Čierna kabanka plecom visiaca, širák kvietím operený, červená stužka kvietím letiaca a obličaj ozorený, a mladý fúzik a briadka mladá, a sokolieho oka lampada, a vrkočov havranich pár, a na opasku ligot storaký, a ľahkých krpcov dlhé návlaky: to zmenilo tanečníc tvár. </poem> === 9 === <poem> Sotvaže zazrel Martinko milý šumných dievčín veselý zhon, sotva dopočul spievať tie víly, do duše mu vrazil ten tón, vrazil mu do nôh; jeden raz skočí a už sa medzi devami točí, valašku, fujaru pustí — a schytí jednu chlap čiernooký, vyzvŕta si ju v obidva boky, až len tak vôkol nich šustí. </poem> === 10 === <poem> Vyzvŕta si ju, zrazu ju pustí, schytí valašku, fujaru, a čosi-kamsi vedie ho hustý chládok na Poľanu starú: a devy stoja ako z kameňa — nádeja tej, tej, tej je zmarená — a zrak všetkých mizne v hore; hra sa navráti — lež srdce bolí, a niet, krem jednej, veselej vôli na celej trávnej priestore. </poem> === 11 === <poem> Škoda! — čo si spev šumný pobúril! Čos’ ukojil ich samopaš! Čos’ tichý pokoj v srdciach rozduril! Čos’ ich ranil, Martinko náš! — Hľa, každá krása nevinne raní, ruži vykvitnúť nik nezabráni, veľkosť nemôž’ stať sa malou; a ktovie ešte čo viacej stojí: či jedna sladká radosť v pokoji, a či tisíc pekných žiaľov? — </poem> === 12 === <poem> Nad horou letí sokol jarabý, na vysoký hrá sa on let, hneď na ozrutné sadá si hraby, hneď v oblakoch ho nevidieť: mladúšik zajac hore pozerá, pozerá zas dol’, kde aká diera, zas na sokola šuhaja, a dá sa vnohy prez jarky, skália: zraky sokola naňho vypália — už jedno sú obidvaja. </poem> === 13 === <poem> Ale sotva to zazrie náš šuhaj, švihne valaškou blýskavou — spasený zajko závozom, hybaj! Sokolík mrie medzi trávou: Čo si ho, Martin, chudáka zabil? Či ťa ten chochlík jarabý zvábil? — Sokol nech si orla volí! — Sedem hrmených! — sokol zajaca! Mal sa do mňa dať, aby tá práca ctila aspoň dva sokoly. </poem> === 14 === <poem> A čo by moja valaška riekla, že tak pekný nedám jej skok? Že by sa za mnou daromne vliekla, zanedbala slávny skutok? A moja radosť kdeže by bola? poľovať vidieť toho sokola, a sám predsa nepoľovať! Do vrabca hodiť? — to by ma ctilo! — vtáča, čo v krásnych záletoch žilo, chcem si duši obetovať! — </poem> === 15 === <poem> Tak sa vyslovil, zdvihnúc baltičku, hrdú poriskom slivkovým, na ktorom vidieť samú cifričku vybitú vláknom spiežovým; z hunky v osmoro visí remenec, naň si zavesí baltu mládenec a stúpa hor’ a hor’ horou; myšlienky nemá, nemá starosti, len tajne vejú prsmi radosti jak vetrík lístím javorov. </poem> === 16 === <poem> Vyjde ku svojej širokej skale, obráti sa a dol’ hľadí, hľadí po čerstvej zelenej diale a na skalu sa usadí: v širokých prsiach pozbiera paru a vydúchne si smutnú fujaru, prsty na dierky položí: — zaplače hora, háje zastenú a žiaľ za žiaľom z pŕs tých sa ženú, v ktorých smútok nebrloží. </poem> === 17 === <poem> Lebo to má ľud ten špatnokrásny, že radosti v žiaľoch spieva; zdá sa ti, že je nad šťastných šťastný, zdá sa, že v žiaľoch omdlieva: a tak je. Jeho cit žiale tuší, o ktorých jeho svedomie čuší, ktoré v ňom len múdri znajú: a život jeho ten vždy sa smeje, cudzí mu je strach — cudzie nádeje, čo svet ten náš previevajú. </poem> === 18 === <poem> „Zaspieva mu vtáča na kosodrevine“, on cíti, čo vtáča spieva: „Čo komu súdenô, veru ho neminie“, to čuť v speve sa domnieva: zdá sa mu, že niet, krem bied zdedených, žije v radostiach nepremenených, tak ako žil v nich jeho ded: minulosť peknú sám si vybájil, a budúcnosť mu cele zatajil nezvedavý jeho pohläd. </poem> === 19 === <poem> Za čím obyčaj žialiť, požiali, čím baviť, tým sa zabaví, spieva, čo staré matky spievali, reč pradedov svojich vraví: a hneď ako blesk hromom zakľaje, koho klial, tomu zas šťastie praje, hneď v búrach je, hneď má pokoj; hneď v dolinách sa tichých osadí, hneď vrchmi lieta sťa orol mladý, ako aj ten Martinko môj. </poem> === 20 === <poem> Jak si prehráva, tak si prehráva, nič necítiac, nič nemyslí, akoby zvuky, ktoré vydáva, samy píšťalou sa tisli: a ty počúvaj to ich trasenie, to žiaľov tajných velebné vrenie, to vlnenie, v ktorom tlejú: a jedným okom sladké nadšenie, a druhým okom žiaľne túženie po lícach sa ti rozlejú. </poem> === 21 === <poem> Razom umĺkne a dopočúva pieseň svoju v troch ohlasoch, díva sa, ako vetrík podúva dolinou v zvlnených klasoch: a zobzerá sa okolo skaly, hľadí pod duby, čo vôkol stáli, hodí ďalej blesk zornice: prst do úst vloží a hvizd vyjačí, ako konduktor keď odchod značí divou parou železnice. </poem> === 22 === <poem> Zahvizdol strašne, počuť ho mohli na Zvolene zámku páni, všetky ohlasy hvizdom sa pohli, letiac od stráni ku stráni: líca šuhaja podbehli krvou, a zase zašli tíšinou prvou, len zraky ešte lietajú: strašne hvizd tento do srdca bodne dievčinám, ktoré horou slobodne bujné truskavky zbierajú. </poem> === 23 === <poem> Sotvaže stíchli diaľne ohlasy, už vtáčky plaché lietajú, a v nezábudok krúžik belasý jašteričky sa skrývajú; už odďaleka šum sa rozlieha a vždy blíž a blíž šuchot dobieha, už prút suchý praští blízko: a udychčaný cvalom pripáli a k Martinkovi svojmu sa zvalí Belko, snehosrstý psisko. </poem> === 24 === <poem> Zrosené dlaby napredok vystrie, na ne smelú hlavu zloží a na Martinka okále bystré oprie pekný ten tvor boží; a krúti sem-tam chvosta kúdeľou, zas s bručiacou sa pohráva čmeľou, a zas žmurká, podriemkáva; a tak si leží, jak by neležal, keď by popri ňom čujný vlk bežal, s ktorým tak rád sa bíjava: </poem> === 25 === <poem> Že keby snívať sa mu vedelo, sníval by o kŕdli vlkov, s ktorými sa mu ruvať zachcelo a ktorých špatne vytĺkol; sníval by gazdu svojho pochvaly, prísahy, že čo by mu hneď dali zaň päť kôz, že Belka nedá; sníval by, ako vlkov hromady držia o skaze jeho porady, že ich dusí, že ich zjedá. — </poem> === 26 === <poem> A Martinko náš si zas prehráva na dumných hlasoch fujary a pokojík si posteľ popráva na mladistvej jeho tvári: pomaly hlasy jeho sa mocú, vždy mu temnejšie oči blyskocú, prsty na dierkach len blúdia, fujara padá — aj lakeť padá — trávou sa prestrie postava mladá, v zrakoch driemoty sa budia. </poem> === 27 === <poem> A lístie šumí nad jeho hlavou, tôňa chladí dňa sparňavu, materia dúška s ďateľnou trávou dýchajú naň moc voňavú; — ostatné v duši obrazy hasnú, hmla ide zastrieť veselosť jasnú, cit za citom v ňom sa lomia — nič v ňom už nehrá — všetko učúchne — až slabosť mocná sticha vydúchne aj ostatné povedomia. </poem> === 28 === <poem> Všetko je pri ňom, na ňom v pokoji, duša jeho smrť je živá, necítená slasť cit jeho kojí, nežije, a preds’ užíva. Tu i tu muška, čo prišla s Belkom, zabrnčí sem-tam ľahkým krídelkom, sadne na tvár Martinkovu, on len fúzikom mrdne na stranu — muška diaľ brnčí zas cez Poľanu a pokoj je plný znovu. </poem> === 29 === <poem> A duša jeho prezrie trošičku cez driemoty zmyslov nemých, a vidí ako cez tenkú hmličku štyr šuhajov ozbrojených; na čižmách majú všetci ostrohy, na dolománoch rovné výlohy, cez prsia s kapsičkou remeň; šarvanci bujní — fúz vysmolený — z ostatnej tvári vlas oholený, za pásom pištoľ na kremeň. </poem> === 30 === <poem> A pred nimi pán, vodca šuhajov, prísny to kazár stolice, horliteľ smelý za pokoj krajov a napĺňateľ temnice — zrak jeho oheň a hlas — brat hromu, hnev tvári — pár hnevnému Paromu: skríkne: „On je to, viažte ho!“ Drabanti schytia nové povrazy, viažu Martinku ruky o väzy, pot sa leje tvárou jeho; </poem> === 31 === <poem> krv sa po žilách pokojných búri, tvár spiaca sa divo vzpína, bráni sa, kľaje, uteká, zúri — a ani sa nepohýna: — nad jeho hlavou buk roztiahnutý, na ňom vevierka bystrá sa krúti, Belko ju zazrie, zašteká: Martinko skočí na rovné nohy: Sedemsto jasných! hľadá ostrohy a čelom mu len tak steká. </poem> === 32 === <poem> Čo máte do mňa? — Ticho, Martin môj! Veď je nič: — čo sa ti stalo? — No, veď tak! lebo mne veru pokoj! — Oj, či sa mi zasnívalo! — Veď by ťa tí ver’ naraz zavliekli ta, kde je ako v takom predpeklí — a to len tak za nič po nič! — Mňa naši ľudia vonkoncom znajú, a nech povedia, čo do mňa majú, či to gazda, či pohonič! — </poem> === 33 === <poem> Pretrie si oči: Ej, sto prabohov! Či som si ti dremľu zabil! A keď som sa ja vzkriesiť nemohol! Čo som sa skoro spochabil! — Keď len strašidlo to sa minulo! — A už aj slnce to spočinulo. — To je Jankov Zvalovie huk: ten dobre poznám; ale aj reve — sťa medveď maco, visiac na dreve a bojac sa strelcových múk. </poem> === 34 === <poem> Z výšin zbojníckej Poľany dolu hučí gajdí mohutný bas, a cez ozrutnú letí homoľu poskočný piskora ohlas: to jednostajné prísne tečenie a tónov hrubých zúfalé vrenie podobné je časov toku; a gajdeniec ten štebot spevavý ako radostí kŕdeľ ihravý vo veselom jarom skoku. </poem> === 35 === <poem> Huk ten ohluší prózu života, v chripení tom zachrípne žiaľ, v ňom vieri sa tá šťastná jednota — tá večnosť — tá bez kraja diaľ: — huk ten je taká tmavá noc sveta, a pieseň, čo sa hukom prepletá, je deva, čo krásne sní si: huk ten je taká tabuľa biela, kde šialeného v slastiach anjela vymaľoval van Dyck kýsi. </poem> === 36 === <poem> Huk ten je osud slovenských časov, prísny, smutný, nepremenný, tá harmónia tarkavých hlasov je, nádeje svet zelený: vtedy, keď čuješ, rodák môj milý, gajdičiek našich ohlas spanilý, spomeň si zvon nášho žitia a v tých duniacich dumách hukových nech ťa nádeje osudov nových do sladunkých citov schytia! — </poem> === 37 === <poem> Tak ich počúva aj Martinko môj a tajné čos’ ho unáša, tuší on, že ten krásny nepokoj nezvratná je sudba naša: lebo syn verný večnej prírody, veštectva v duchu nosiac zárody, nevedome prorokuje: ľud vám je takým tajným hadačom, ktorý v tom onom, akomsi, dačom tušenie skutočné čuje. </poem> === 38 === <poem> Tak ich počúva Martinko švárny tie leje, letiace horou, až pohybuje ohlas ich čarný mladé vrcholce javorov: a váha trochu, či zísť v osadu, kde z zakvitlého vyzerá sadu matička si svojho syna; či na zbojníckej temä Poľany má sa vydriapať hlasom volaný, čo stadiaľ dol’ sa pohýna? </poem> === 39 === <poem> Milá mu mati, otec mu milý, drahý mu brat, sestra drahá, rád má domčok, kde dedovia žili, žertvy času, žitia vraha: ale bárs aj noc háje pokryla, hudba tak sa mu do srdca vryla, že nevie s ňou šuhaj zdolať, a krok sa jeho bystro pohýna, kam ho veselá z hory družina šla gajdeniec hukom volať. </poem> === 40 === <poem> Sú mohutnosti v mládenských dušiach, ako vranci tvrdopyskí, kde len jeden zvuk zvoní nám v ušiach, jedny oko zajmú blysky: nemožno, ľudia! — Nevzbúrite ho, lebo nemá on zmyslu žiadneho, nemáte kde zač ho chytiť; on za svojou si letí vidinou a v nebi svojich dúhových stínov sám seba nezná pocítiť! </poem> === 41 === <poem> V prsiach šuhaja zvrie túžba slávy, zvrie ľúbosti jasný požiar, jedna myšlienka zmyslov ho zbaví a zvukov úst jediný pár, jediný oka blesk ho očarí, utonie v ťahu jedinkom tvári a zblázni sa do závisti: blázon? — oj, blázon! pekný syn blaha! — ktorému či vlasť, či deva drahá je svet jeden, pozlátistý. </poem> === 42 === <poem> A niet mu smrti, niet mu hodiny, niet myšlienok, niet mu citu, niet mu materi, otca, rodiny, niet mraku mu, niet mu svitu: len časom hrmot života búri, sladké driemoty jeho rozdurí — oko jeho sa roztvorí: no, vidiac mračnú zeme oblohu a žitia svojho hadie potvory — k svojmu sa zas vrhne Bohu. </poem> === 43 === <poem> Oj, časy v mojej duši hlivejú ako nadnílske múmie; hodiny v mojom živote znejú ako nebies harmónie; chvíle mi moja spomienka nosí, ako blažené perlence rosy pre kvetinky ostatný dych, a okamženia v duši mi svietia božské — až tieto tiež mi uletia ako tône z citov mladých. </poem> == II. Družina == === 44 === <poem> Kto ste videli, slovenskí bratia, tej zbojníckej Poľany štít? Skaliská, čo sa v oblakoch tratia, jakby nebo chceli schytiť: okolo bralísk bujné trávničky, a hadie prte, oviec chodníčky, a výhľad cárovnej hory: pod ňou sto dolín, sto dedín leží, jakby kráľovná z vysokej veži prezerala svoje dvory. </poem> === 45 === <poem> Tam dve koliby, blízke susedy, mladým machom zarastajú, sto krokov od nich záživné čriedy ležia, driemu, prežúvajú: a okolo nich strážni dunčovia pohľadom bystrým plamenné lovia vlkov pažravých okále: a nepriateľka netopierova zavýja, húka, ušatá sova, sediac na vysokej skale. </poem> === 46 === <poem> Mesiačik, sluha našej planéty, rozožal svoju lampadu a vedie druhé navštíviť svety veliteľku svoju mladú: lež nad vysokou letiac Poľanou vidí družinu sedem Detvanov, tam nad horou sa usadí; a v tisícich sa bleskoch usmieva, len tu i tu sa hnevom zatmieva, keď ho dráži oblak mladý. </poem> === 47 === <poem> A vatra praští a blkom blčí, v žeravé sa drevo mení a na drevenom ražni sa točí baran skoro upečený: druhý sa v kyslej žinčici varí, bača to všetko opatrí starý; mladí kozla naduchujú: a rad po rade piskor chytajú a od zeme sa do skoku dajú a šuhajsky hajduchujú. </poem> === 48 === <poem> Hneď ich máš v klbku hore rukami, hneď jak strela hor’ vyskočia, zas prepletajú bystro nohami, sem-tam, oddychujúc, bočia, zase sa uhnú a valaškami zavrtia v prstoch troch nad hlavami, zahvizdnú na prste malom, a zas valaškou popod kolená prepletá chasa milošialená s radostným svojím zápalom. </poem> === 49 === <poem> Netrpezlivý gajdoš zanôti tú: „Štyri kozy, piaty cap!“ Gajdy druhému do hrsti sotí: ej, tyže brat, už huk si lap! a hybaj, skočí doprostred kola, radosť zajasá okom sokola, až zem pod ním podunieva; okolo kola kolesá láme a piesne, bystrým valachom známe, len sa tak ozýva, spieva. </poem> === 50 === <poem> A vtom Martinko náš zadychčaný prikvitne v ľahučkom skoku, valašky obušťok vyliskaný švihne nad hlavu vysokú: I, daj Boh šťastia! — skríkne veselo — Hore ju! čože by sa nám chcelo! S prvým skokom hunku zhodí, s druhým skokom si širáčik prihne, s tretím opašťok nový podvihne: najprv voľným skokom chodí, </poem> === 51 === <poem> zrazu sa uhne, hor’ sa vyšvihne a tak do troch vrchov skočí, po štvrtý raz sa k pažiti prihne, zavrtí sa a zatočí: na prstoch nohy zase sa vystrie, klobúk pritisne na oči bystré a voľno si poskacuje, a všeliako od výmyslu sveta valaškou medzi nohy prepletá a nad hlavou prekrucuje: </poem> === 52 === <poem> A zas sa uhne, valašku vrhne, chmatne za koniec poriska, rukou žilnatou nad hlavu trhne, sekerka v povetrí blýska; — on sa zakrútne dva ráz okolo — a sťaby ináč bolo nebolo, už obušťok drží v hrsti; — a zase voľno si poskacuje a valašku si len prekrucuje pomedzi obratné prsty. </poem> === 53 === <poem> A stráňami sa noci ozýva hudba mohutných valachov, radosť jedna mrie, druhá ožíva, tu žiaľu niet, tu niet strachov; s hudbou sa mieša pokrik veselý, s krikom sa hvizgot silný priatelí, s hvizgotom zeme dunenia. Oj, noc veselá! tie hviezdy samy zlatými potriasajú vlasami a v jasnom sa svetle menia. </poem> === 54 === <poem> Od vatry ozve sa starý bača: Sadajte, chlapci, do kola! Kulačok nech sa v rukách otáča, že nám bude dobrá vôľa! — Chlapci priskočia, pováľajú sa okolo ohňa, a kus od kusa delí sa, pokým čo stačí. Gajdy len ďalej ešte cifrujú, už hlasy hrubé len hukom dujú, aj tie stíchnu — a mech zbľačí. — </poem> === 55 === <poem> Klobúky zložia sa dol’ na stranu, bača prežehná večeru, potom lahôdku chutnú baraniu do prstov rad-radom berú; a prvý bača kulačok zdvihne: Za dobré zdravie! — k ústam ho prihne, dobrých pár glgov si vrúti, potom šumnému dá Martinkovi, ako milému svojmu hosťovi, čo sa zvláštne v tanci krúti; </poem> === 56 === <poem> tomu Zvalovie Janko odníme, čo výborné gajdy robí, od Janka dobrý pískač, Stach, prijme, potom, čo krásne nádoby strúhať vie, bujný Kubo dostane, tak Fedor v silné ho chmatne dlane, za ním Matej šumný trúsi, konečne okom smädným už pýta Ďurko, čo rád sa za pasy chytá a každého znosí, zdusí. — </poem> === 57 === <poem> Čo, vrstovníci moji, myslíte? — Nie je to už nádeje svet, keď už vo svojom mladom úsvite národ si vie krásne hovieť? — Nie je to zora budúcej slávy, keď z nešťastia si blaženosť spraví umná živosť nášho ľudu? — on v púšti stojí a v nebi žije: Čo, keď sa puk ten vo kvet rozvije? Svety nám závidieť budú! </poem> === 58 === <poem> Pozri na črpák nášho valacha, zasnívaš o Fidiasoch; počuj tie gajdy šumného Stacha, zasnívaš o nových časoch; dívaj sa na tie od zeme skoky a ukážu ti budúce roky obrazy slovenských tancov; považuj žily, päste, ramená a vidíš zrejme, že to znamená mať vrahom strašných šarvancov. </poem> === 59 === <poem> Pocíť žiaľ drumbieľ v útlosť zavitý, to hrá si len sprostá deva, a čo, keď zvuk ten teraz ubitý v časoch voľnejších zaspieva? Hľaďže, ten smelý obraz povesti, obratnosť vtipu našej nevesty; — myšlienka je veštec dejov: v národoch živá vždy robí vloha; — dúfajme! — rod náš z pomoci Boha velebnou kvitne nádejou. </poem> === 60 === <poem> Neodťahuj sa od kvetu lipy, že vidíš dub už s žaluďom! — Cudzie ťa nikdy nezmieria vtipy s naším slovenským osudom! Musí sa v mále dokázať verným, kto nechce večne zostať mizerným; musí pučiť, čo chce skvitnúť: kto, keď počuje žalmy škrivána a ligotavú hviezdičku rána — neverí, že musí svitnúť?! </poem> === 61 === <poem> Neuzeraj sa v cudzom zrkadle — každý svet má svoju koľaj, nechoď sa hľadať v časy zapadlé, na vlastný čas sa odvolaj! — Never, že ľud ten, čo ovce pasie, pred budúcnosťou svojou sa trasie — moc zrodí čas, čas moc zmorí; Boh barlu cenou berly ocení, Boh ovce v obce ľahko premení, Boh zo stád štáty utvorí! — </poem> === 62 === <poem> Martinko! Martin! Martin môj! — kde je? Martin! — či ho sen prepadol? Či sa kde mojim starostiam smeje? Či, ach, Bože! mŕtvy schladol? — Tak načože si ku nám chodieval, načo si otca a matku hneval, keď mi teraz ideš skapať! Oj, nechal si ma tak osiralú — nebudeš žialiť, keď si od žiaľu mladé líca budem driapať? </poem> === 63 === <poem> Tie hlasy letia dolnou Poľanou, hlasy túžby, hlasy strachu, noc sa už druhou terigá stranou, svet v rannom dýcha zápachu: otec Martinkov vzdychá na šube a dobrá mať pri temnom kozube slzy točí, postenáva; oba v starosti, že synak smelý kdesi so zlým sa spolkom priatelí, alebo žiť dokonáva. </poem> === 64 === <poem> A horou vidno dve fakle blýskať pomedzi hustú bučinu, počuť ich výskať, počuť ich pískať, spomínať švárnu dievčinu: už aj zhovor ich tajný obadať, ako sa stroja voľačo hľadať a sem-tam sa obzerajú, ich štvoro očí s fakľami blčia, vše slovo rieknu, vše sa zamlčia a bližšie sa poberajú. </poem> === 65 === <poem> Ale nehľadaj, vráťme sa, brachu! Čo tam po tom, bedár kýsi! Pustí ti dušu v rukách od strachu, že ho súdny deň nevzkriesi; čo s nešťastnými! — Ten druhý na to: Ej, čo! mne je nie dosť rýdze zlato, ten žiaľ sa mi do duše vryl; musím ho vynájsť, čo by do pekla osoba tá mi bola utiekla, čo by ju tam večný mrak skryl! </poem> === 66 === <poem> Umĺkli žiale útleho hláska, tichosť zaviala Poľanou, len suché rážďa šumí a práska pod strmým krokom galganov; mesiac nazerá cez stromov tône, čo sa to kutí v hustiny lone; v svetle dve valašky hrajú: postavy každú skalu presnoria, na každý prázdny dub sa oboria a každý kruh prezerajú. </poem> === 67 === <poem> Brachu! tam sa mi čos’ zabelelo — a násilný vzdych zašumel — Hľa! či sa mi to len tak videlo? Či som dobre nerozumel? — Ach! ľudia boží, pekne vás prosím, ja zlato, striebro s sebou nenosím, zmilujte sa, nechajte ma! — Hej, vidíš, aká šumná mátoha! Poď sem na svetlo — šibenia noha! nech vidím, čo si za plemä! </poem> === 68 === <poem> Obráť si hlávku proti mesiacu, nech vieme, čo si za stvoru; či ozaj predsa stálo za prácu, za teba brodiť cez horu. Ako jej, srnke, srdiečko zvoní, že sme ju z tajnej vytiahli tôni: neboj sa, jašterka moja! — Prosím vás, ľudia, bojte sa Boha, veď som ja dievka biedna, úbohá, nebite, dajte pokoja! — </poem> === 69 === <poem> No, nič to! — jeden z nich sa ohlási — Však nebudeš, brachu, ju biť? — Veď sa my z tvojej tešíme krásy, čo by sme ju mali hubiť? — Ach, načo som sa sem zatárala, načo som medzi tie smutné bralá z tichej chyže sa vybrala! To veru, pekná moja dievčina, mňa tiež zvedavosť kási omína, čo je toto za novina? — </poem> === 70 === <poem> Nuž, ach, Bože môj! človeka hľadám, čo k nám večer chodievava, čo na fujare — znáte ho hádam — tak milokrásne pískava; či ste voľakde ho nevideli? — Ba, áno! — Keby ste rieknuť chceli, strieborný ten prsteň vám dám. Však mi poviete? — Sprostučká deva! Ktohovie, kde tvoj človek chodieva, ty, viem, ideš s prsteňom k nám. </poem> === 71 === <poem> Lebo som blázon, že by slúžila! Čo by mi mať moja riekla! A už to je tak, lasička milá! — Či si chleba kedy piekla? Či vieš polievku chutnú uvariť? A stehná smačno baranie škvariť? Bude nám z teba gazdiná! No, len ta s nami, len rezno s nami, novohradskými už za horami zora bronieť započína. </poem> === 72 === <poem> Nič prosby devy v slzách topené, nič zdráhanie nepomáha, darmo jej oči, tie utrápené, na svojho opiera vraha: — on jej okrúhlu uchmatne ruku, ona sa druhou od buka k buku halúzok neverných chytá: vrah aj halúzku s halúzkou trhá, ktorá slzy a prosby len mrhá, na srdce odpol zabitá. </poem> === 73 === <poem> Na vrch Poľany kroky ich miera, kde hniezda sú takých vtákov, lebo noc sa už celkom zaviera do podzemných svojich mrakov, a diaľ sa pustiť do hôr Vígľaša nemyslia, že tam psiská salaša mohli by ich ľahko zradiť; alebo že by zo zámku páni, zrána do poľa na lov vybraní, mohli ich do chládku vsadiť. </poem> === 74 === <poem> Matička moja, matička moja! Ktože ti už bude slúžiť, keď ja v pazúroch zlostného zboja z diaľky budem k tebe túžiť! Aj ty, ak prídeš, Martinko milý, pod stenou, kde sme noci trávili, nájdeš len mať uplakanú; aj ty, ak žiješ, prídeš ma hľadať, ale naísť ma nebudeš vládať pod zemou pozamykanú! </poem> === 75 === <poem> Tak chudiatko tá deva narieka, dobre že sa len nezájde, nevediac, kam ju zbojník zavlieka a kde sa na svite nájde; vše sa utíši — kviľba umĺkne — a zase žiaľom tým väčším vzbĺkne sirota — duša dievkina: zastane, v slzách mladú tvár splákne a spína ruky — na skalu kľakne — srdce divé nepohýna. </poem> === 76 === <poem> „Horou, chlapci, horou, ja pôjdem dolinou, zafarbím si líčka červenou kalinou.“ Kubo si spieva kus podnapilý, jeho najlepšie, vraj, nadojili novohradské vinohrady. Vatra pomaly tlie a zdochýna, tí, čo viacej si zastrebli vína, chrapkajú si ako klady. </poem> === 77 === <poem> Náš Martin s jarým Jankom Zvalovie sediac dýmky nadúvajú, a inší, čo kto a o čom povie, v pol driemote počúvajú. — Čo to za vtáka, — Janko hovorí — doniesols’, Martin, z tej našej hory, čo tamto za tebou leží? — Oj, to ti pekná zábavka bola, Jano, ako som toho sokola sťal tam na dolnom zábreží. — </poem> === 78 === <poem> Tak je to sokol? — Sokol, Janko môj, vrah chudáčika zajaca, ja, vidiac týchto dvoch zviereniec boj už pred východom mesiaca, švihnem valaškou na tridsať krokov, a sokolík môj v krvi zamokol — a do rosnej ľahol trávy. Oj, kebys’ sa bol na to prizeral, ako ten zajac stráňou zaberal, zbadajúc, že zostal zdravý! — </poem> === 79 === <poem> Ukážže mi sem tvojho sokola — k Martinkovi Janko vraví — či si ho do pŕs uderil zdola, či zhora dostal do hlavy? — Pekné to, druh môj, vtáča jarabé, aj uchytí vraj jahniatko slabé do týchto ostrých pazúrov! Ale či vidíš? má na nožičku, hľa, priviazanú žltú karičku širokou červenou šnúrou. </poem> === 80 === <poem> A, čo mi teraz na rozum padá! No, Martin, do sto paromov! Kráľovská čeľaď chodieva rada poľúvať do týchto stromov: a vravia ľudia, že Matiáš kráľ sám z vysokých tých rád vysiela skál na zboj takéto sokoly — a počuť, že dnes, či bolo včera — práve pred mrakom toho večera tu zvolenskí páni boli. </poem> === 81 === <poem> Martin: Ja neviem, boli, neboli; ale som ti ho len šibol! A Janko: Rád má kráľ tie sokoly, a ak tento najmilší bol? — Ľahko bys’ mohol kožkou zaň platiť. To! mal si ho dať celkom pozlátiť! Ja som mu mal nôžky páčiť? Ako hrom strelil dol’ na ušiaka, a vari ti on za chvíľku čaká, že bys’ mohol myslieť stačiť? </poem> === 82 === <poem> Keď bol sokolom z kráľovho dvora, mohol, že je kráľov, volať: taká pažravá, pekná potvora! Kto môže chuti odolať? — A veď uvidím — aspoň chýr vraví, že Matiáš krivdu nikdy nespraví, zanesiem mu sám sokola; poviem mu: Škoda ho bola, blúdil, po našej zbíjal Poľane — a čo sa stalo, sa neodstane. </poem> === 83 === <poem> Veď ti, Martin môj! v zámku povedia — Jeden v pol driemote vraví — tí, čo na bráne zvolenskej sedia ako dáki vlci žraví. — Čo mi povedia? — Martin odvráva, hunku nadhodí a hore vstáva — Tebe sa sníva o víne! Ich posekanov sa ja nebojím, a vidíte ma, ako tu stojím, zajtra na jarmok v Slatine! — </poem> === 84 === <poem> No, chlapci, kosy už zapadajú; — Martinko náš sa odberá — ruky božie vám nech pomáhajú, tak dnes, zajtra, ako včera! — Valašku vezme, fujaru zdvihne, aj ku spiacim sa do trávy prihne a hne sa ku Detve horou. Horou je ešte mrákavy vláda, len s rosou slabé svetielko padá cez husté listy javorov. </poem> === 85 === <poem> Hor’ k nemu vidno dve fakle blýskať pomedzi tmavú bučinu, počuť ich výskať, počuť ich pískať, vzdychať čuť biednu dievčinu: ich štvoro očí s fakľami blčia, vše slovo rieknu, vše sa zamlčia a bližšie sa poberajú. Už aj zhovor ich tajný obadať, ako sa stroja barance hľadať, ktoré deve upiecť dajú. </poem> === 86 === <poem> Martin zastane. Srdce mu buchne, sily sa mu krvou tisli, za druhým dubom ticho začúchne, čo to má byť? on si myslí. Pozná dievčinu, hnev ho zatrasie a sluchy tlčú havranovlasé, päsť valašku kŕčom stíska; v prsiach mu vlní sa požiar mladý a div, že blesk, čo z očí mu blýska, privčas vrahom ho nezradí. </poem> === 87 === <poem> Na desať krokov idú vrahovia, v ich prostriedku uplakaná — Stojte! — zareve Martin — zbojcovia! Jasná strela okovaná! — Chlapci valašky schytia, zakľajú, v kliatbu sa strachy devy miešajú, a „Martin môj!“ krásna volá — a jako blesky naňho sa rútia a valašky sa v povetrí krútia — ktorý padne, ktorý zdolá? — </poem> === 88 === <poem> Martin valaškou zvrtne dva razy — jedno jednému padne na väzy, druhé druhému obuch vyrazí; ten v tráve jazyk zlostný vyplazí, tento podobnej bojac sa skazy, bokom do hory skokom odrazí. — Víťazne Martinko stojí, prestrašenú hladká, kojí, a čo šuhaj dostal v boji, okom Elenky si hojí. </poem> === 89 === <poem> Vidíš, Martinko, mestečkom celým chýr o tebe smutný zvonil, že si sa kdesi spravil veselým, a sen že ťa na zem zronil; ja som ťa horou stúpať videla a za tebou som ťažko želela, že si nás tak skoro nahal: ani sa potom už hrať nechceli — akoby hnevom na teba zvreli, žes’ ich tiež v tanec neťahal. </poem> === 90 === <poem> Vedela som ja, žes’ ty nie doma, bárs aj noc sa už pôlila — a moc ma tajná, ako moc hroma, z postele dol’ vystrelila — a bežím, volám, hľadám, nariekam, ku každej tôni v blude utekám — teba len niet, len niet a niet: až ma tí draci zlostní porvali, ako len víchor z tam, hľa, tej skaly unáša mladý, slabý kvet. </poem> === 91 === <poem> Ale som ťa len našla, Martin môj! Však som ťa? A tí dostali! — Oj, boli by mne vzali môj pokoj, mňa tebe by boli vzali. Martinko, pískaj! — Nemôžem. — Hja, tak? Veď ak ti vari zavadzia ten vták, daj sem, ja ho teda chcem niesť: alebo, ak sa ti bude páčiť, odhoď ho; čo máš to domov vláčiť, veď ho, hádam, neideš jesť? — </poem> === 92 === <poem> Niesť ti ho nedám, aj neodhodím — pískať teraz nemám chuti. — Nuž hľa! hádam, že ja s tebou chodím, zato sa tvár tvoja smúti? — To vieš, Elena moja, že ťa ja nedám za zámky celého kraja, ani za tie všetky hole: ale keď tešiť si chceš šuhaja, povedz, čo za žiaľ srdce mu krája a odkiaľ sú jeho bôle? — </poem> === 93 === <poem> Nuž, keď ja neviem, dušička moja, čo by si ma hneď tu nahal; hádam ťa bolí od toho boja, keď ti nikto nepomáhal! — Či strojíš na jarmok do Slatiny? Tam ti budú vraj pekné hostiny — pôjdeš, Martinko môj? — Pôjdem. — A či mi kúpiš jarmočné? — Kúpim. — Čo? — Múdre s hlúpym a ostré s tupým. — Takéhos’ ty daru hoden! — </poem> === 94 === <poem> A ty, Elenka, prídeš? — Akože! — Nájdeš ma? — Ak ťa pohľadám. — A či ma rada? — Daj si mi Bože! — A či pôjdeš za mňa? — Hádam. — A už jasavá družica rána vyviedla svojho zlatého pána, celá Detva pohýbaná; milí už domky otcov zazreli, a čo by ďalej žartovať chceli, dvojná cesta ich rozdelí. </poem> === 95 === <poem> Počkajže ešte trochu, dievčatko! Ruku v ruke šuhaj vraví a prikloní sa na líce hladkô, pri jej ušku sa zastaví, na biele líčko ružu zasadí a ušku šeptom čosi prezradí; ona okom odpovedá: len na rozchodnú stisne mu dlane — a už na druhej zaberá strane tá Detvianka peknobledá. </poem> === 96 === <poem> A matička sa dcéry prezvedá, kde tak zavčas rána bola: — a otec smutným okom prehliada v rukách synových sokola: dcéra celý svoj prípad rozpráva, mati sa s každým slovom strháva a teší ju bledá deva: syn obrazy tej noci rozkladá, otec div že z nôh starých nepadá, syn ho hladká — on sa hnevá. </poem> === 97 === <poem> Hnevá sa, že ten mladý nepokoj šedín jeho pokoj ruší, nemilý jemu už ten citov roj, hučiaci rtom mladých duší. Spomienky jeho ružových časov boja sa takých strieborných vlasov, volajúc: nie to ten, čo bol! — Ta letia preč: a kdeže si sadnú? Tam, kde aj naše dakedy zvädnú — na kraj zívajúcich hrobov. — </poem> === 98 === <poem> Oj, si mi krásny v tvojej tíšine, starčok môj, velebný, svätý! Tvoj zrak tak hasne, ako v výšine nebeskej meteor zlatý: každý tvoj pohľad už: zbohom! volá, cit tvoj už lieta k pólu od póla a zabúda ľudstva zmeny; duch tvoj s životom tvojím si lieta, ako so svojím bleskom kométa, v svet v nádejach utajený. </poem> == III. Slatinský jarmok == === 99 === <poem> Pôjdeme, Rozhoň môj, do Slatiny, vidíme tam ten pekný ľud, ktorý zvolenské teší doliny a mierni spevom svoj osud: tam prvý jarmok práve dnes bude, rád by som vidieť, ako pri sude vie žiť šuhaj toho kraja, a ešte radšej tie bystré devy, tie neviest švárnych pestré odevy a oči, obloky raja. </poem> === 100 === <poem> Takto hovorí Matiáš, slávny kňaz, udatnému Rozhoňovi a hladká dlhý, krivý, hrdý väz milému svojmu koňovi. Rád on hovoril s týmtam víťazom, ktorý sťa obor nad zemeplazom nad vrahmi kráľovmi stával; rád on hladieval vranca pekného, ktorý ku sláve osobu jeho, jak blesk strelu nosievaval. </poem> === 101 === <poem> Chlapci! — kráľovský druh ďalej volá — Na kone a do Slatiny! A hlas mohutný zaznie dokola dvorom a dol’ do doliny; a šumní cára toho druhovia, čo s ním tak radi jelene lovia, skáču okol-vôkol neho; ich vrané kone bočia, cifrujú a vzpínajú sa, chŕču a kujú dlažbu dvora kamenného. </poem> === 102 === <poem> Sotva sa čerstvá rosa začala uzerať v žiarach východu, sotva strieborné pásy rozliala pod zámkom na hronskú vodu, ktorá pod pekný Zvolen chodieva a s obrovskými sa zapodieva vysokých hradieb dumami, a pozdravenie od hôľ im šumí a mlčky vlnám ďakujú dumy a tie diaľ skáču lúkami, </poem> === 103 === <poem> sotva zatrúbil pastier Zvolena na čerešňovej poľnici: už čep na bráne železnej stená, zareve v celej ulici; a úzkym hrdlom hradieb zámočných zvoní koníkov štrnásť poskočných a bujným hrdlom voľnej doliny, po kvetnom brehu riečky Slatiny, zavieva zhovor panskej družiny a s ňou letia blaha stíny. </poem> === 104 === <poem> Hneď samopašne sa pretekajú, hneď druh druha v žarte pichá, hneď rovným všetci cvalom skákajú, hneď zhovôrka šumí tichá; a keď odlietne včela radosti od mladej, hrdej spoločnosti: duch otčiny zajme duchy, a tu každý z nich na kráľa hľadí, a rab myšlienok svätej čeľadi na druhé všetko je hluchý. </poem> === 105 === <poem> A spravodlivec takto hovorí: Čo sa vám zdá, milí moji, či nech zlato sa radšej zatvorí, či nech slávu jedná v boji? — Viete vy, Víťaz že z Ostrihoma chce, aby kráľ váš sedával doma na železnej pokladnici a všetku našej krajiny slávu zavieral v tichosť bledú, boľavú a v chyžu úzku radnici. </poem> === 106 === <poem> Hoden by som bol božej milosti, čo mi berlu požičala, keď ja bych mlčal a huba zlosti vrahov na mňa by kričala? — vidíte, čo žiť, čo hniť znamená! Vidíte, čo je duša slamená, duša studená, skuhravá! ktorá má radšej poklad splesnelý, akoby z neho nakula strely pre vrahov slávy a práva! — </poem> === 107 === <poem> A odkiaľ hlas ten proti nám výska? — Viete? — Z krsteľne Štefana! Odtiaľ, kde slávy našej kolíska zdvihla kríž — zdrhla pohana! — Ale počkaj len, zradná purpura, veď verní moji zrak nezažmúra: Mám Tatry, Váh, mám Hole, Hron! Ba keď zbroj nedáš, hviezdu z pŕs zdrapím a ostatnému vrahu v zrak capím, pre tvoj blesk, Panónsky Sion! </poem> === 108 === <poem> Tak rečnil veľmož. Žiaden mu reči pretrhnúť nesmel svätý tok, taký sa on zdal, ak nie aj väčší, jak veľký Jehovy prorok. A jaknáhle tie pravdy utíchli, čo ohne sväté z neho vydýchli: vyrútil sa mohutný hlas z údov, ktorých tu vravela hlava, a poľom: sláva, sláva a sláva!!! zvonilo dlhý, dlhý čas. </poem> === 109 === <poem> Potom rozprával Rozhoň zjaviská, vzniklé v Jiskrovom tábore; Bátory a Kňaz, slávne chlapiská, v zajímavom rozhovore obrazy z vojny proti Osmanom, o zemi vlastnej Sedmohradčanom kratochvíľne predstierajú: a čosi-kamsi mestečko vidia, tam sedliak, tam pán, mešťania, židia, huk, spev, buch, trh, jedia, hrajú. </poem> === 110 === <poem> A jak cez môstok skraja dediny zadupocú panské žrebce, sotva sa našiel jeden jediný, čo o nich s druhom nešepce, a kráľ, kráľ, kráľ, kráľ! od ucha k uchu šumí a chce sa každému duchu poznať pána Matiáša: To je on — ba ten — ba tento — vraví ľud, priateľ krás a slávy, zvedavý úd mesta aj syn salaša. </poem> === 111 === <poem> Čo, je Slatina druhé Jericho? Vreštia to trúby Jehovy? — Ticho, šuhajci, preboha, ticho! Zrútia sa vaše budovy! — A zem sa trasie a hučia hory, zdá sa, že celé mestečko horí, že z mŕtvych každý hrob vstáva; tak jedným reve ľud ten hrtanom radosťou milým nad svojím pánom: Sláva — sláva — sláva — sláva!!! </poem> === 112 === <poem> Sama jediná Elenka naša skrúca sa a obzerá sa, krásny kôň, krásny meč Matiáša, ale to je nie jej krása! Jej je Martinko aj za sto kráľov, a jeho očí dvoje krištáľov nedá za brilianty ona; — krúti sa trhom, ako mrenička, keď gebuľová ju mrvenička opojí, na kraji Hrona. </poem> === 113 === <poem> Martinka tam niet, on z Detvy pravo na Zvolenský zámok stúpa, neistý, ako sa skončí právo, či milosť a či potupa: milosť vyžobrať ver’ druh náš nezná, sila v ňom krivdu vie zniesť železná, a kto potupí nevinu!? — Tá blízkosť kráľa trošku ho mätie, ale veselo sa s ním trávnaté chodníčky k Zvolenu vinú. </poem> === 114 === <poem> Aj si zahvizdne, aj si zaspieva, aj s ľuďmi zhovor zavedie, a ich strachu sa on len usmieva, že strachy on nezná bledé: len neistoty červiak ukrytý predsa len trochu časom ho chytí, že oprie sa na valašku a premyšľuje — ale zas skočí, všetok strach v mladých prsiach znivočí jak červiačka nohou v prášku. </poem> === 115 === <poem> A už je blízko zámok ten pekný, ten verný svedok stariny: Martinko, no, no! — radšej utiekni, aj na vŕškoch sú bariny! — Ej, čo, bysťuže svetu! — vidíme, či ujdeme, či si posedíme! — Hore vŕškom zľahka stúpa a sokol sa mu z pleca opála: už len ta, chlape! či bude chvála, či bude aká potupa. </poem> === 116 === <poem> A už vrátneho vidí pod bránou, dvoch drábov pri jeho boku, ale aj desať takých bolvanov preskočí on v jednom skoku. Ale ho vidíš? tam ti prichádza ten, čo sokoly kráľovské zvádza; — jeden z drábov sa ohlási. Poď len, poď, vodiť ťa už netreba, dostaneš vody, dostaneš chleba a červené pekné pásy. </poem> === 117 === <poem> Pán Boh daj šťastia! — Pán kráľ sú doma? náš Martinko sa prezvedá — Veď tebe bude! — hrom a Sodoma! jeden z drábov odpovedá: Sem tie povrazy! — Dajte mi pokoj! — Jasnosť nie doma, ale chládok tvoj ti je dávno pripravený: Chyťte ho! — Ale keď Martin zbadá, že je to nie žart: hop, duša mladá! zvrtne sa — oslobodený! </poem> === 118 === <poem> Tajde von bránou — ešte obzrie sa, či tí traja hor’ vstávajú — vstávajú, ale nevedia, kde sa — najprv sa poobzerajú a vidiac nášho, kričia: Chytajte! Martin: Pri chuti sa len nechajte, druhý závrat vám zaškodí! Stoj! — naňho kýsi hladolet jačí — lež Martin sotva vidieť ho stačí, už ten v bahne nosom brodí. </poem> === 119 === <poem> Či ti ma trhol! — počuť pod bránou — Ohó, ľadvy moje! — Ba ja! Ja dosiaľ neviem, ktorou šiel stranou, či bol len sám a či dvaja? Jeden, lež za dvoch, ba aj za troch nás, máš, Fero, pekný červený ten pás, čo si jemu bol sľuboval! — Ej, už to sa mi ešte nestalo: ak sa ti ešte vidí primálo, choď ho hľadať, kde sa schoval. — </poem> === 120 === <poem> Pán Boh daj šťastia, Kubo môj! Kdeže? Pán Boh daj, Martin, aj tebe! Do mesta v malej potrebe. Ty do Slatiny? — Tak je. — Ešteže! Čo je v Slatine, Kubko, nového? — Utekaj, tam nájdeš kráľa! — No, to je dobre, veď hľadám jeho. — A čo sa ti tam opála? — To? Sokol. — No, ja idem prielohom. Prielohom? No, lenže zbohom! </poem> === 121 === <poem> Tajde náš hriešnik a už sa blíži k Slatine, už v ľude kape, obzerá sa a cez stisk sa kríži: Hej, počuješ? švagre, chlape! Čis’ pána kráľa dakde nevidel? Ej, ktože kráľa nebol by videl! Ta išiel proti Vígľašu. — Šuhajko prudko za ním sa tisne, Už sa mu panstva sláva zablysne, hľadiac na tú očí pašu. </poem> === 122 === <poem> Hej, prosím, pán kráľ! pán môj, postojte! — Ponad ľud sa hlas vynáša, ale druhovia pána Matiáša stúpajú k hradbám Vígľaša. — Vaša jasnosť! tamtoho ukojte z milosti, kýva dávno a volá. Ta, dočkajme ho: — Čo, môj syn? — Pán môj, nesiem vám tohto sokola, smrť jeho moja robota bola — či je to váš sokol, prosím? </poem> === 123 === <poem> Kopa sa k nemu zbehla divákov, ten stŕpa, tento sa smeje, tamten nadáva mu do sprostákov, ten súdi jeho nádeje. A kráľ hovorí: Prečos’ ho zabil? — Martin: A či ma sám zlý duch zvábil! — Kráľ: Neznals’ môjho sokola? — Martin: Hľa, keď on, že má stužtičku a na nej vašu žltú karičku, pán môj, proti mne nevolá. </poem> === 124 === <poem> Ale načo ty biješ sokoly? — Robia ony škodu v poli? — To nie, ale, hľa, taká mu pláca, keď chcel zaškrtiť zajaca! — A ako ho smieš sám ku mne nosiť? — Nuž, pán môj, vravia, že je váš. A neponáhľaš o milosť prosiť? — Veď ste vy, pán môj, Matiáš! — Vieš, že to krádež kráľovskej veci? — Tak som ukradol mačku vo vreci! </poem> === 125 === <poem> Či tak sa treba s Jeho Jasnosťou zhovárať? ty trúp surový! Tak kýsi Nemec z jarmočných hosťov zboku Martinka osloví. Tento sa obzrie a nechá ho stáť; kráľ sa len ide ďalej zhovárať a pánovi kážu mlčať. — Odkiaľ si, druh môj? — Ja? z Detvy, pán môj. Máš otca? synov viac má otec tvoj? — Otca mám, bratov celý roj. </poem> === 126 === <poem> A čo ty, druh môj, robievaš doma? Ja? pán môj, čo príde k ruke, to sa vždy nájde práca, pohroma to v dome, to zas na lúke: ja ale najviac statok pásavam a za ním na fujare prehrávam od východu do západu. — A nik z vás nemá nič, moji drahí, proti tomuto? — kej je povahy? Zlodejstvo, bezbožnosť, zvadu? </poem> === 127 === <poem> Nič, nič, nič! — celý zástup zavolá — Statočný to mladý človek! Martin Hudcovie veru odolá žalobe bárs akejkoľvek: — Teda, Martinko! — kráľ ho po pleci poťapká — Zbohom! mačku vo vreci zabils’! no, to mýlka bola: veď si ja za to, ak Boh dovolí, vo vašom peknom, hojnom okolí krajšieho chytím sokola. </poem> === 128 === <poem> Ale som ja aj jastraba zronil, čo mi zdrapil holubicu, kto zná, či jeho duch už odzvonil cez chladnú smrti ulicu: valaškou som ho naskutku zrazil, obratno nad obratným zvíťazil, čo za to vezme Detvy syn? — Aj sekerkou som obratne hodil, nevinné vtáča som oslobodil, nie to pekný aj dobrý čin? </poem> === 129 === <poem> Pekne, Martinko — jasný kráľ vraví — hodný si, pekný vezmeš dar: No, čo chceš? tamto visí blýskavý pekný, vyšívaný kantár: ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, keď ho založíš tvojmu vrancovi, celý svet sa bude dívať. — Ale tie oči tvoje blýskajú a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú pred duchom mojím ukrývať. </poem> === 130 === <poem> Nuž jasnému to poviem kráľovi — smelý náš Detvan odvráva a kantárik si bohatý, nový s prstami jeho pohráva: — Nezabil som ja dravca jastraba, ale som zabil divého vraha, strach a hrôzu nášho poľa: holubička to nebola slabá, ale to veru tá moja drahá, tá dobrá Elenka bola. </poem> === 131 === <poem> A jeden starčok, druh dávnych časov, dobadká bližšie zhrbený, sníme si klobúk a z jeho vlasov blýska pablesk postriebrený: Jasnosť kráľovská! — tu knieža slávy sa skloní, starcu klobúk postaví — Jasnosť vaša! — starčok vraví — ja, vidíte, už kraj hrobu chodím, sotva pominie pár dní, pár hodín, a úmor dych mi zapraví; </poem> === 132 === <poem> ale zásluhám svedectvo vydať, podať pole vašej cnosti, ku mojim činom jeden kvet pridať, v diele dobrom zložiť kosti, toto si žiadam. — Dovoľte tedy, dovoľte moje osláviť biedy vaším láskavým pozorom: veď my krem toho s nášmi biedami len zriedka môžme vášmi bránami ku kniežatským kročiť dvorom. — </poem> === 133 === <poem> Vravte slobodne — starčoku vraví slnce panónskych prestolov — Vravte, otče môj! dlhé prípravy na stranu: von s vašou vôľou. — A tá, zakvitlá kvetom jabloni, hlava pokorne pánu sa skloní, snujúc zas diaľ myšlienky niť: Znalo zbojníka celé okolia a jeho rany dosiaľ nás bolia, kto nemôže ho obviniť? </poem> === 134 === <poem> Mozole naše, naše krupaje hltal a sal divý ten drak, triasli sa pred ním domy a staje, jaknáhle nočný padal mrak: oddychu duše naše nemali, v strachoch sme cesty naše konali, mnohých našich on bol vrahom: ba ver’ surovosť jeho čiahala, jakby ho bola zlosť pekla hnala, aj po tom dieťati drahom! </poem> === 135 === <poem> Nemožno bolo jať toho diabla — drábov županských oklamal, pri ňom moc naša sťa hmla oslabla: a tento mu rohy zlámal. Tento mládenec statočný, smelý? — Ten, Vaša Jasnosť, na náš kraj celý z božej moci pokoj zložil. — Oj, neobrátim sa v mojom hrobe, keď v zbojníckej nie ľud náš porobe a keď som váš pohľad dožil. </poem> === 136 === <poem> Hlboko do pŕs mojich sa vryli slová vaše, starčok milý! Šťastný kraj, v ktorom šediví chváľa svoju mlaď a svojho kráľa! — A ty, Martin môj, vedz, že skutok tvoj, ktorým si zrušil kraja nepokoj, cítim, chválim a odmením: kráľovskú si ty zastal úlohu a to je predsa, ďakovať Bohu, dobrým pre trón môj znamením. </poem> === 137 === <poem> Kráľ berlou dusí buričov vlasti, zaháňa vrahov krajiny: ty si vytrhol kraj tvoj z priepasti, utíšil vaše doliny: spasils’ holuba, zabils’ jastraba, to je vec pekná, zásluha slabá, za to máš len pekný kantár: zabils’ zbojníka, spasils’ otčinu, cnosť veľká veľkú premohla vinu, za to väčší dostaneš dar. </poem> === 138 === <poem> Na staji mojej rehce sto vrancov, najkrajšieho si ty vyber, tie statných nosia vlasti obrancov a honia divú vrahov zber. Podaj mi ruku, priateľ môj mladý, okrasa našej vernej osady, nezabudnem tvoju krásu: ľúbim ja mladosť, ľúbim obete, prázdnotu v tvojom nenechám kvete, keď Boh dá šťastia a času. — </poem> === 139 === <poem> Šuhajík môj si udrie na pätu, obraz jeleňa Zbihoňa: oj, vrstovníci, bisťuže svetu! Budeže mi to za koňa! — Retiazkou si nad hlavou potriasa, Elena moja havranovlasá, či ho vidíš, je to krása! Zrak ľudu v mládencovi sa tratí, sto ráz za kráľom ešte sa vráti, tam závisť, tam radosť jasá. </poem> === 140 === <poem> O ňom si jeho Detva rozpráva, všetky duše k nemu letia, pochvál, vzývania až vyše práva, o ňom starý, o ňom dieťa; srdcia dievčeniec za ním búchajú a dosť že miesto mu nedúchajú, kdekoľvek vníde do domu: on radosťou sa prv zaligotal, a už tvár prísnym žiaľom zamotal, sťa pozrel by na Sodomu. </poem> === 141 === <poem> Zvonili v rukách jeho retiazky, ceng ten mladou dušou šumel, šumom tým tajné hrali otázky, ale on ich nerozumel; počul už v duchu rehot koníka, vydobytého smrťou zbojníka — no, nač mu ten koník vraný? On si koníka nezvykol kovať, lež hrabce, dubce si preskakovať a hrať s ohlasmi Poľany. </poem> === 142 === <poem> Ej, bude si on s jeho Havranom do veselých družín skákať, slobodným poľom zaletí na ňom, keď bude chcieť srdce plakať: a povedať si povesti budú o ňom, keď srdce hlinenú hrudu pod pažiťou bude nosiť; — a čo tie tajných žiaľov tušenia! Dve moci moc vo všemožnosť menia: účinkovať — Boha prosiť! </poem> === 143 === <poem> Ale ľahko je navyhutovať klamy pre dušu, svedomia, vám, ktorí aj smrť viete pochovať, ktorých sily osud zlomia: no, nejde to tak, klamať sa duši, v ktorej stoústa myšlienka čuší prírodou učičíkaná: nejde to duši, ktorá svet malý, svoj dvor, svoj háj, svoj syr, svoje skaly nedá za raje Sultána. </poem> === 144 === <poem> Tak môj Martinko plecom prehodí kantár striebrom vybíjaný, a na fujare poľom zavodí hlas piesne žiaľom pijaný: a vše sa obzrie, či ho kto honí, vše čuje, zdá sa mu, rehot koní, ale vidí, sám je sťa prst; a celý ľud, čo k Detve sa valí, diví sa, aký žiaľ toho kalí, čo v hrsti dnes mal kráľa hrsť! </poem> === 145 === <poem> No, vrstovníci! nemýľteže sa, že Martinko môj sa bojí; — čo by zhrčali naňho nebesá, ich lom ho neznepokojí: ale duše to ľudské zdedili, že na okamih zmĺknu ich sily a mráz prejme mladé kosti: keď príroda v svet slávy zabrodí a nízkosť vysoká sa prerodí do nových nížin výsostí. </poem> === 146 === <poem> Na kraji neba ružová zora, na zore tôňa večera, v tôni večernej zelená hora, v hore bralo sa prestiera, na brale hradby, v hradbách zámok náš, zámku je meno vysoký Vígľaš, vo Vígľaši izieb rady a v jednej z pekných, bohatých dvorán chodí, prechodí sa pevnosti pán, veliký kňaz, Matiáš mladý. </poem> === 147 === <poem> Deň, čo zhasína, leží skrášlený pred očima jeho duši, radostných ľudu krikov ozveny bijú v jeho citov uši. Veliká chvíľa kráľovskej slávy, slávneho šťastia a veličavy veľkým duchom preletuje, v ktorej duch všetky života strany — kráse anjela, silné satany — jednej idei obetuje. </poem> === 148 === <poem> Len jeho tôňa je s ním v dvorane a mládenca jeden obraz, sto ráz aj bez mládenca zostane a naspak ho volá sto ráz: kráľovské oko po zemi nosí, zas po Poľane okom tým kosí, zrovnáva ju s vlastným trónom; a zas diaľ pláva slovenským krajom, ako duch slávy radosti rajom, ako snežná labuť Hronom. </poem> === 149 === <poem> To mu jatagán cvendží Osmana, to kolby Nemcove čuje, to mu mohutná Jiskrova strana srdcom veľkým prebleskuje: to moci svojej prezerá sily a maká, či dosť tuhé sú žily pre víťazstvo kráľovských rúk; — uspokojíš ho, krajiny bieda? Či skaza skaziť len sa mu nedá? Ha, mám ešte môj Čierny pluk! — </poem> === 150 === <poem> A v myšlienke tú vidí mrákavu ťarchavú bleskmi, hromami, tam vidí v synoch mocných Moravu, tam Českú s nášmi horami, tam deti hodné Hrona a Váhu, tam Sitna, Tatier družinu v ťahu, v zraste, v jazyku poznáva: ako bohyňa krásy a práva na tej mrákave sediac lietava jasná Huňadovca sláva. </poem> === 151 === <poem> Deň, čo zhasína, leží skrášlený pred očima jeho duši: hlasov mládenca smelé ozveny bijú v jeho citov uši: Martinko sa mu že jeleň javí v mohutnom kvete jeho postavy, v obraze perly zaviatej zdá sa mu vidieť zárod hrdiny, udatnosť sviežu, dušu bez viny, blesk myšlienky nepojatej. </poem> === 152 === <poem> Ale v kniežacích prsiach boria sa túžba vrelá s milým právom a jedna druhou mocne zatriasa v pasovaní tvrdohlavom: a v hlave kráľa myšlienka živá na boj ten dolu do pŕs sa díva, kuje, váži a pripráva nesklamné, silné, pekné nástroje, ktorými zmieriť žiada to dvoje: právo túžby s túžbou práva. </poem> === 153 === <poem> Detvou sa nočné tmy pováľali, v nich život sťa v starých bájach, tuhé sny duše v tichosť zakliali, len tu i tam v nízkych stajach rehot koníkov mladých mihoce a pár dievčeniec ešte drkoce na podstene vymazanej: mestečkom hore sa hýbe tôňa, hádam šuhaja a jeho koňa štrng retiazky vyliskanej. </poem> === 154 === <poem> Kôň je; počuješ ho, ako chŕka? A štvoraký lom kopyta, vidíš, biela mu pena z úst fŕka, a aký blesk z oka svitá! — To bude iste dáky pán z mesta, tmavá ho ďalej nechce viesť cesta, k hostincu sa na noc tára: alebo hádam župan Zvolena prišiel — — či vidíš, naša Elena? Vráta do Hudcov otvára! — </poem> === 155 === <poem> Nad horami si slniečko svitá, kôň vraný zas Detvou chŕka, čuť rovnomerný dupot kopyta, od kopyta oheň fŕka; žiaden do Detvy neprišiel župan a nenocoval žiaden dnes tu pán — šuhaj vyletel z osady a na vrancovi poľom sa brodí, kde tajde? čo chce? načo vychodí? — Lieta si sťa sokol mladý. </poem> == IV. Vohľady == === 156 === <poem> Už deň sa v krotkú tichosť zavieral, deň — posol svätej nedeli, vývod od piatich bratov vyberal, ktorí k večnosti leteli; sám sa v purpuru žiar poobliekal a v kraje smutnej noci utekal nábožnej panej v ústrety, ktorá cez sedem krajín slncových, cez sedem krajín mrákot hrobových niesla blesk viery na svety. </poem> === 157 === <poem> Svety Kristove nábožným okom bavili sa v tom divadle, hviezdy zastali v blesku vysokom na nebeskom prikrývadle: dívali sa, jak anjel pokoja ide zotierať krupaje znoja z tvári šesťdňovej roboty, a hviezdy dol’ sa na zem dívali, jak ľudské sily odpočívali v lone pápernej driemoty. </poem> === 158 === <poem> Pred domom Detvy nenájdeš smetí; — kozuby pozhasínali, len dvoje očí, dva hviezdne svety z podsteny jednej blýskali: a dvoje hlasov drumbieľ spiežových, dva riadky zúbkov z kostí slonových — dve hriadky ústok ružových — spred domku toho žiaľne scvendžali, snežnou belosťou noc vysmievali, v jarnej kráse prekvitali. </poem> === 159 === <poem> Pod stenou sedí Elenka mladá, srdcom jej čakanie bije, drumblence k zúbkom bielym prikladá a duše jej harmónie piesňou sa hacú v krásnom vlnení a krása ich sa ľúbezne mení na úslní mladých citov, z ktorých — ako z tých jej hviezdnych očí tá vražba, čo ňou všetko zotročí — Martinkovi raj vykvitol. </poem> === 160 === <poem> Sestry slovenské! poďte počúvať túto ľúbosť pár drumbleniec, počujte, jak sa z nich idú snuvať kvety srdca v jeden veniec! Počujte útly ten šum pieratka, čo sa cez tie jej z rubínov vrátka ako dym obete vinie, a ako z mladých pŕs sa vyroní, tak v tichej tôni noci odzvoní, zazvoní zas a zas zhynie. </poem> === 161 === <poem> Poďte počúvať, družice moje, ten národa útleho zvuk, také by snúval z hlasov závoje, keby z hlasov tkával pavúk: drumblica, tichej noci družička, a keď ružička v rose buvičká, k nej zavieva, pri nej spieva; na hrmot dňa sa jej nežnosť hnevá, preto drumbieľky hlások zaznieva, keď deň búrny už zamdlieva. </poem> === 162 === <poem> Bubna práskania, cvendžania spieži, huk silný, prísny organa, škrek trúby, jak, čo píšťalou beží, zrutný stroj fortepiana, ostrý vresk husieľ, tuposť gitary, bitie, trenie a zdúvanie pary: — toho drumbliatko sa bojí; ako tenučká harfa Eola ona z panenských ňadier kostola dychom útlym hlasy rojí. </poem> === 163 === <poem> Drumblica svoje hlasy netvorí v prázdnej diere z medi, z dreva: v ústach si ohlas najprv podvorí a tak svetom sa rozlieva: v ústach sa rodí, kde duša celá v sladké sa slová oblieka, či znie v jej zvukoch pieseň veselá, či v pekných žiaľoch narieka: tam znie, drumblička, ten šum tvoj cintľavý, kde duša dušu objíme, pozdraví. </poem> === 164 === <poem> Pod stenou sedí Elenka mladá, do tmavej noci sa díva, drumblence k zúbkom bielym prikladá, v nich sa duša jej ozýva. — Počuje krok a hrať si prestane — ale ten krok je na druhej strane: počuje krok — to ale je krok strmý — krpčok Martinkov, ten šumí, nehrmí — počuje krok, lež bezhlasý — milý sa milej ohlási. </poem> === 165 === <poem> Vidí aj tôňu vo tmách sa blížiť, ale to postava malá — a šata biela — žehnať sa, krížiť! — neznámym sa previevala. Srdce jej naproti mu nebeží; lebo na srdci pochybnosť leží, strach devino srdce márni; — a už k Elenke samej dochádza, zhovor dôverný s devou zavádza v bielom kepeni neznámy. </poem> === 166 === <poem> Pochválen Kristus, dievčinka mladá! Až naveky! — tak dievčina. A k nej si hosť ten nevšedný sadá, a ona diaľ sa pomkýna. — Neboj sa, moja! Váš je tento dom? — Náš. — Aké meno máš s tvojím rodom? — A čože chcete? — Nič, moja, len rád bych počuť šum tvojho mena. — Vaša som nie — mňa zovú Elena. — Pekne ti tie reči stoja. </poem> === 167 === <poem> Elenka, tvoja mať dobre sa má? — Aj dobre, aj zle: a potom? — A dom váš, hádam, aj vojaka má? — Musíte vedieť aj o tom? — A kto nakúpil tieto prstene strieborné šumnej mojej Elene? — Nuž Martinko: nikto iný. — Tak sa Martinkom volá tvoj milý? — Tak. — Znám ho, Martin je druh spanilý: a je on aj tvoj jediný? — </poem> === 168 === <poem> S tým sa hosť k deve bližšie prikradol a jal ju za ruku mladú: — Tamže si seďte, kde ste si sadol, ak rád máte dobrú radu! — No, veď zato sa ti nič nestane; ako ti ten hnev pekne pristane, šumná moja hronská víla! — Len vy ta choďte po svojej práci, túlať sa nesmú nocou vojaci. — Kdes’ ty sa to naučila? — </poem> === 169 === <poem> Už konca-kraja váš zhovor nemá, v samých otázkach blúdite: choďte, pán vojak, a nechajte ma, matera mi zobudíte! — Ja sa rád s devou šumnou zhováram, rád sa ružovým podívam tváram, rád pekné postískam údy. — A ktože dal vám tieto prstene? — Jeden z nich chcem dať švárnej Elene. Ach, nechcem! dosť ma svet súdi. </poem> === 170 === <poem> Teda ti dačo šepnem do ucha — vraví pán, k nej sa pritiera, na mäkké pliecko ruku opiera: — Bojte sa, pán vojak, zaucha! Sprostá vám dievka také vysolí, že kedy v Detve smelým ste boli, o dva týždne obadáte! — A ešte viac sa bojte Martina: príde, toto je jeho hodina, ten vám povie, kade máte! — </poem> === 171 === <poem> No ale prečo by si nechcela prsteň tento odo mňa vziať? — Preto, že by som žať nevedela, kde som prv nevedela siať. — Už keď len chceš mať dáku zásluhu, zaspievaj pieseň a zahraj druhú a tak bude ten prsteň tvoj. — No dobre: ale neoklamete? — Nie. — Ale ho viac nedostanete! — Nedbám, len už hrať, spievať choj. — </poem> === 172 === <poem> Ba, veď nemôžem ja teraz spievať, mať by som si zobudila, a Detva by sa mohla posmievať, že nocou som si nôtila: ale vám radšej zahrám vo dvoje: No, áno? — Hraj len, dievčatko moje! — Ale sem prsteň! — Tu ho máš. — Vzala prstienok, obrúčku zlatú, vzdychla radostne: Máš ty bohatú nevestu, milý Martin náš! — </poem> === 173 === <poem> Pod stenou sedí Elenka mladá, srdcom jej len radosť bije, drumblence k zúbkom bielym prikladá a duše jej harmónie piesňou sa hacú v krásnom vlnení a krása ich sa ľúbezne mení na úslní mladých citov, z ktorých — ako z tých jej hviezdnych očí tá vražba, čo ňou všetko zotročí — hosťovi svet nový svitol. </poem> === 174 === <poem> Sú vám blaženstva večné minúty, ktorých v nízkej chalupe niet, a slasti majú sedliacke kúty, ktorých v palácoch nevidieť: ako výšiny žitia slávneho zaujmú divom ducha nízkeho, zatrasú jeho kolenom: tak tajné krásy nížiny žitia vysokých duchov krásami schytia a hrajú s ich veľkým menom. </poem> === 175 === <poem> Krásne je nebo, keď vám osvitne biliónmi punktov zlatých; krásna je zem, keď ona zakvitne vo farbách anjelmi siatych: ale čo máme v tej pustatine, ktorá od zeme k nebu sa vinie? — Hmly, mrákavy, mrazy, hromy. — Strednosť slamená ľúbiť sa nedá, zamaľovaná takáto bieda zbaví len pre hmyz Sodomy. </poem> === 176 === <poem> To je tá kliatba nášho života, to netopierstvo osudov, v ktorých sa k nebu od zeme motá mizeráctvo našich bludov. Tá podlosť medzi duchom, prírodou, medzi otroctvom, medzi slobodou, medzi špatou, medzi krásou; keď nevieš, čo si, nemrieš, nežiješ, len sa od skaly ku skale biješ po jazere bledých časov. — </poem> === 177 === <poem> Oj, videl som ja velebu slávy na žitia toho výšinách; videl som krásu tichej dúbravy, ľud blahý v biednych dolinách; videl som, moji druhovia, seba ďaleko zeme, ďaleko neba — oj, srdce mi divo búcha! A zašiel bych sa v tejto nevoli, čo by ste vy tu so mnou neboli, vy a voľnosť vášho ducha! — </poem> === 178 === <poem> Neznámy náš druh Elenky švárnej ešte zadlho počúva, keď sa zamĺkol hlas drumble párnej a vetrík už len podúva: — Čože, pán vojak, či ste zaspali? a či ste vari oľutovali, že prstenčok ten lacný bol? — Nie, sestra moja: trošku som zdriemal, taký pekný sen som nikdy nemal, prisnilo sa mi s kolibou. </poem> === 179 === <poem> Vetrík donáša hlasy fujary, donáša ich vždy viac a viac, duša Elenky hneď sa rozjarí, vyskočí a hľadí, vraviac: To môj Martinko! Choďteže domov: nakľaje aj mne aj vám do hromov tak, že budete nariekať. — Ved uvidíme, ako vypáli, ak bude zle, tak pôjdem pomaly. — Ba budete aj utekať! </poem> === 180 === <poem> Už pred tretími susedmi spieva hlas Martinkovej píšťaly a sny sladunké na nich rozlieva, čo po chalúpkach pospali: pozdraví milú, hosťa pozdraví a oprie naňho pohľad zvedavý: kto je v tom bielom kepeni? — To je, Martin môj, hádam z osady vojak, a neviem, je ešte mladý a tak sa mu odísť lení. </poem> === 181 === <poem> Preč, švagre! — mládenec môj hovorí — toto je moja nevesta! Lebo ak hnev môj na vás zahorí, ukážem vám, kde je cesta! — Máš pravdu! — zachuchmaný odvráva: — k neveste tvojej nik nemá práva: Zbohom! — Aj Martinko: Zbohom! — Aspoň som pekný prsteň dostala, čo som mu zo dve piesne zahrala, môže už tajsť aj s batohom. </poem> === 182 === <poem> Ukáž ten prsteň, to prsteň zlatý, ale daj ho mne, Elena! Môže byť dákou vražbou zakliaty a ktovie, čo to znamená? Ja som chlap, ja sa toho nebojím. — Nuž nedbám: mojím je a či tvojím, jedno je. Ten je bohatý, lebo, Martinko, keď ma tu chválil, vietor mu biely kepeň odhalil a tam akýsi blesk zlatý. — </poem> === 183 === <poem> Hm! — Veru tak ten, Martin môj milý, na prsiach mal hviezdu takú, čo len tak sa v nej krásy iskrili, ja ho poznám po tom znaku. — Kde si bol toľko, kde, duša moja? Už som nemala zase pokoja, že nejdeš, ako chodievaš. — Tie tvoje drumble dlho mlčali a keď sa mi tie neozývali, nazdal som sa, že sa hneváš. </poem> === 184 === <poem> Noc. — Zdá sa mi, pred myšlienkou mojou že leží čierna opona, ktorá mrákavou zaľahla svojou od Poľany k vodám Hrona: na tomto čiernom hodvábe drahom bielym ako hmla tenučkým ťahom obrázok vidím dýchnutý, naň len mesiaca družičky známe, ako vo večnej krás panoráme hľadia z nebeskej ozruty. </poem> === 185 === <poem> Na tom obrázku obraz mladosti v podobe šumnej mladici a poletuje kŕdeľ radostí po kvetinách na jej líci, sedí na čistej domka podstene, hľadí na svoje milé prstene a na svojho milého tvár; ten má jej ruku vo svojej hrsti a hneď na jej sa zahľadí prsty, hneď na dievčích očí požiar. </poem> === 186 === <poem> Jej vrkoč z hladkých pletený vlasov, na hrdle čierna tkanička, oplecko snežné, vyšité krásou, ľaliová kabanička; bielenej sukne záhyb storaký, červené kycky, uzly a traky a čižmičky z kordovánu; postava driečna a tvár okrúhla, oči zložené z ohňa a uhlia. — Martinko nemá chuť planú. </poem> === 187 === <poem> Na mládencovi zrak uložila — tak nešťastný k nebu hľadí: — do duše duša jej sa mu vryla a k srdcu šla na vohľady; v ňom ona vidí svet svoj zaviaty, bez neho je nič, s ním nezná straty, ona v ňom a z neho žije; nezná nádhery dráždivú slávu, ani poklôn a rodu výšavu: tak on poklad jej celý je. </poem> === 188 === <poem> Z jej úst radostné šumí šeptanie, akoby šum sladkej lipy, a v tom šepote nové vyzvanie od srdca ku srdcu kypí; len pre žiaľ jeho vie sa žalovať, z jeho radosti len sa radovať a nič pred ním neukrývať, a keď jej oči, ústa sa smejú, len pre jednu sa tešia nádeju, pre tú: že s ním bude bývať. </poem> === 189 === <poem> Mám krásnu partu. Vláknom je zlatým obrúčka jej vyšívaná; bleskom libačiek všade bohatým kol-vôkol pozakrývaná; po zlatom poli na tej obrúčky vidieť poriedku kvety a púčky z perál bielych a červených a venčok malý rozmarínový; od venca dolu mám stokrásový kŕdeľ stužiek rozvlnených. </poem> === 190 === <poem> Či prídeš zajtra, dušička moja, prídeš zajtra do kostola? Ver nikdy, nikdy Elena tvoja ešte tak švárna nebola: — tie stuhle plecom, chrbtom lietajú a so šumným si vetríkom hrajú, farby ich pekne menia sa, libačky iskria sa ligotavé ako tá sláva na svätých hlave: to ti je, Martinko, krása! </poem> === 191 === <poem> Mládenec okom jej očarený nemá pre jej krásu očí, mládenec citom jej oparený necíti, čo v ňom sa točí: ale v pokoji na ňu sa díva, ako ten, komu moc dobrotivá všetko, lež všetko prisúdi; a len ked šepot z úst milých spadne, keď zápal mladý trochu ochladne, z kliatby rajskej sa zobudí. </poem> === 192 === <poem> Elenka vstane hor’ na podstenu, oblôčkom v chyžu sa díva, vidí mať milú hmlou osvietenú, ako sníva, odpočíva; — v driečnom sa páse máličko nahne, rukou okrúhlou v oblôčok čiahne, vyjme dačo tmou ukryté, a podá vďačne svojmu druhovi dar s každou novou nedeľou nový, pierko z sviežich kvetov vité. </poem> === 193 === <poem> V ňom dve fialky, púčok ružový s lístkami svojmi čerstvými, a potom prútik rozmarínový s zelinkami voňavými, pásik červený vedno ich pojí, krása objíma vôňu v pokoji a všetko sa blažiť strojí, ako v srdiečku šumnej Elenky, keď z neho mladá čeľaď myšlienky cez pekné ústa sa rojí. </poem> === 194 === <poem> Na, Martin môj, to poslať som chcela, ale načo cudzím zveriť, keď som to iste dobre vedela, že sem sa prídeš podperiť. — Daj sem klobúčik — sama som siala, sama kopala, aj polievala, sama vila, aj pripravím: a bude klobúk tvoj okrášlený ako partica tvojej Eleny rozmarínčokom voňavým. </poem> === 195 === <poem> Tak mu lahodí sladký hlas devy, a on čo? sedí a dumá! On radšej smutné počul by spevy, bárs devu peknú, mladú má: ona mu vlasy dlhé prihládza, s klobúkom jeho žarty vyvádza, otázkami naň dojedá: on vlasy vrané vetru necháva, na žarty milej nič neodvráva, otázkam neodpovedá. </poem> === 196 === <poem> Len či ty ešte, moja Elena, dlho máš tie vlasy hladiť; či dlho bude tvoja milená ruka pre mňa kvety sadiť; či parta tvoja blesk svoj nestratí, pokiaľ sa milý k milej nevráti; či ústa tie malinové v žiaľoch sa horkých nebudú topiť; či oči čierne nebudú kropiť slzou tie čižmičky nové? — </poem> === 197 === <poem> Bude mi, bude v smutnej nevoli chladný dáždik vlasy hladiť; hej, bude dakde na cudzom poli vietor na hrob kvety sadiť; bude sa parta ligotať tvoja, keď budem padať v blýskaniach boja; a tie ústa malinové volať ma budú, až aj zachrípnu, na suché oči žiale prilipnú, na tvoje oči trnkové! </poem> === 198 === <poem> Tie driečne bôčky umorí klanie, tie okrúhle lakte spľasnú a tie zore líc jak zore ranné, aj s mladosťou svojou zhasnú; keď budeš večer dverce zatvárať, v slzách košieľku budeš si zvárať, spievať bez srdca, bez hlasu, oj, spievať, kde ťa nik nepočuje, lebo svet tento nepoľutuje v ľúbosť pochovanú krásu! </poem> === 199 === <poem> Bude mať moja, aj mati tvoja, budeš ty horko nariekať, keď slzy moje na drevo oja budú cíčkom dolu stekať: a zo sto očí bude žiaľ padať, keď synia budú na vozy sadať, sadať mladé orly vojny. — Či vieš už teraz, vieš, duša moja, aké sa na nás čierňavy stroja, prečo som ja nepokojný? — </poem> === 200 === <poem> Oj, Martinko môj, ja idem s tebou, idem s tebou šírym svetom, s tebou ja budem, čo by si kde bol, čo hneď dakde v svete treťom! Akoby ten kvet vrhol na skalu, tak bys’ ma nechal tu osiralú bez pomoci, bez pokoja! — Čo bych ja v dolách týchto robila? — Čo by v tých domoch ešte ľúbila? — Oj, ale mati, mať moja! — </poem> === 201 === <poem> Ale veď, hádam, ani nebudú u nás teraz na vojnu brať — alebo, viem na Poľane búdu, tam sa začas môžeš schovať! Skrývať sa nejdem — šuhajko vraví — to hodný Detvan nikdy nespraví. — Elenka v strachoch sa trasie a ako ten, čo v púšti umiera, keď už vyschýna v ňom milá viera, padne v kviľby žiaľnohlasé. — </poem> === 202 === <poem> Leží na prsiach jeho širokých, vydychujúc tráplivý žiaľ deva, kráľovná diev čiernookých, predmet okolitých pochvál: leží ako kvet na silnej skale, ako na hladkom, jasnom krištále hasnúce zore večera: a okamžitý púčok úfania, jak večný západ, večné svitania, hneď sa rodí, hneď umiera. </poem> === 203 === <poem> Mládenec sklonil horúcu hlavu na hodváby dievčích vlasov, útechu šepce v dušu boľavú v šume rozžialených hlasov: a ako húštím Poľany stromov mumle durkanie ďalekých hromov, tak v srdci devy úbohom: jak nad temenom keď hrom zapráska, tak razom strhla sa bledá kráska Martinkovým: Čas je! Zbohom! </poem> === 204 === <poem> A už sa v hmlistých svitoch brieždilo svetielce svätej nedeli, na kvieťatku, čo v tú noc ožilo, strieborné brôčky viseli, a štebotavé prsia škriváňa skladajú novú piesenku rána pre veliký deň stvorenia: a v tichej chyži mať Elenkina z očí oslablých väzby odpína hrobového živorenia. </poem> === 205 === <poem> Zostaň mi zdravá, hviezdička krásy, dieťa mladej duše mojej! Čo v zlaté si ma zaniesla časy, piť dala slasť z čaše dvojej: sestra spevcova, kvet môjho ľudu, kvet toho špatnokrásneho bludu, v ktorom drieme slovenský kraj: choď mi, zapadni, hviezdička krásy, k hrobu ľúbosti mňa zaviedla si, zapadni a dobre sa maj! </poem> == V. Lapačka == === 206 === <poem> Nebudeš, druh môj, ty biednym rabom v labyrinte tom prírody: nebudeš, tebe s tejto pohrabom život nový sa narodí. Génij, čo neviem, kde je, kde je nie, ten ťa v okolia vyššie vyženie a dá ti k letu moc vôli; ale jestli ti prázdnota hučí v prsiach: ta ťa svet prísny naučí do trinástej chodiť školy! </poem> === 207 === <poem> Je v ľudských prsiach anjel božskosti ako šum a valy Hrona, ktorý unáša nás do výsosti ľahučkým letom balóna: on stenčí hrubé pary života tak, že aj tela centová hmota k nebeským sa trhne stranám: a bárs klame zrak ľudského oka, že lopta je: nie! ale vysoká moc tak malou zdáva sa nám. </poem> === 208 === <poem> Ten oheň slávy v dušiach horieva, ruší ťarchy smradľavých pár, a čím sa mu viac zem tá zatmieva, tým jasnejšia jej mu je tvár: ale len jednou dieročkou malou udrie dnu ťažký duch hriešnych valov, zrodí zločinstvo poklieska; a zo závratnej teba výšiny na slávy tvojej rozvaliny satan pekla dolu strieska. </poem> === 209 === <poem> No, kde ma vedieš, mátoha žitia? Veď Faust Mefistov nie som ja! Čo ma so sebou radšej neschytia anjeli môjho svedomia? — Poď, Martinko môj, ty druh slobody, ešte si z bystrej Poľany vody načrieť žiada duša moja; poď, ešte sa raz aj ty z nej napi, až ťa pohľadu môjmu vydrapí oceľová dlaba voja. — — </poem> === 210 === <poem> Jeden napredku si vykračuje, za ním švárne štyri páry, nazadku dvanásť ich vystupuje, rod ich vidno im na tvári. — Ten predný idúc len si pozerá na žlté šnúry svojho mundiera, na let tenkej lieskovičky: hlavu hneď vystrie, hneď zas nakloní, a hneď počúva, ako mu zvoní cveng širokej ostrožtičky. </poem> === 211 === <poem> Zas na šabličku ruku pohodí, mihá na mladých junákov, úsmechom mladým dievčence zvodí, napráva si hrdý čákov, na ktorom pekné kohútie perá samopašný let vetra preberá a s odvislou hrá kapseľkou; a vše napredok krok-dva poskočí, ruky zdvihne, zaťapká, kročí a štrngne ostrôh ocieľkou. </poem> === 212 === <poem> Za ním rovných mu osem vábnikov čákovy si nadhadzujú, gomby z belastých dolománikov s bleskami slnca žartujú, a kapseľky ich si samopašia s tarajmi, ktoré vábia aj strašia, a kordovánske čižmičky žltou sa dlhou kyckou honosia, no všetci s predným rovno sa nosia, krem rukavíc a paličky. </poem> === 213 === <poem> Všetkých osem je jak osem hrabcov, sťa by ich mať jedna mala, všetkých tvár hľadí, akoby chlapcov, zvlášť jedného oklamala, všetci sú hrdí, všetci veselí, všetci sú švárni, všetci sú smelí, všetci synkovia Poľany, všetci si žijú ako len vtáci, bez starosti a bez tvrdej práci, raz žiť, raz mrieť povolaní. — </poem> === 214 === <poem> Za nimi ťahá počerný Pišta na husliciach poštiepaných, hrdý, že on je hudcov primista, bradu má na pozliepaných husliach, a vše na svojho kontráša, vše na starého zas barboráša strany taktu sa obzerá: a cimbalista cimbal teperí, a ako piercom strunu uderí, tak aj bajúzom preberá. </poem> === 215 === <poem> Vycifrovanú „Kinizsi nóta“ hlasom žiaľno potriasajú, a zas na friško, čo by trhlo ťa do skoku, hlas obracajú: hneď struny z „a moll“ si nariekali, jak „Nagy Idai nótát“ by hrali — čoho Cigán sa tak stráni — a hneď zas okom iskriacim mihne a v radostné sa tóny vyšvihne Cigán, šťastný v dolománi. </poem> === 216 === <poem> A chlapcov Detvy kŕdeľ zvedavý pred nimi, za nimi, bokom, žien pohľad kliatbu na zvodcov vraví, dievča tajným šibe okom: a v mládencovi nejednom stojí boj, čo schvaľuje, toho sa bojí: či vojakom, či valachom? A mnohý nevie ani sám, ako utratí ruku, dostane čáko, aj radosť miešanú s strachom. </poem> === 217 === <poem> Ten štrng, ten výskot, tá hudba, ten ľud Detvu celú pobúrili a verbovanci jeden plný sud pred hostinec vygúlili: nalapali rýb; ale ich očí zrak sa len vôkol a vôkol točí, tam nevesta, tam mať bledá: ale ten švárny sokolík-šuhaj, ktorý v okolí nemá páru vraj, ani sa im vidieť nedá. </poem> === 218 === <poem> Sťa vrabce všetky oči raz zbŕknu a na jeden predmet sadnú, stroje cigánske zahučia, stĺknu na taraje — všetci mladnú — dva ráz tak verbovanci výskajú — dva ráz tak silno dlaňmi plieskajú — až Cigáni naraz zmĺknu, zvonce nôh chytrých naraz zastanú, všetci na jednu skrútnutí stranu verbovanci kľajú, chladnú. </poem> === 219 === <poem> Čo je to, čo naraz rozvlnilo vábne stroje verbovancov? Čo tou živosťou skok naplnilo aj tých hlasov aj tých tancov? — Či to blesk dáky veľkého pána? Či ľud strašného zazrel šarkana? Či čo sa tam divné zdialo? Veď sa tak naraz všetko zasmialo, a naraz to tak ticho zostalo, akoby ich čos’ zaklialo. </poem> === 220 === <poem> Pred ich očima v dĺžku sa chlpí vyrazený kopytom prach a ako zlaté stáli by stĺpy, tratí sa v večerných zorách: vstred v zlatých zorách vraný kôň pláva, sneh nedlhý, nešíry rukáva s blýskavým hrá si kantárom, čierna kabanka, širák s perami ako let orla pod oblakami detvianskym mizne chotárom. </poem> === 221 === <poem> Keď svet nechápe vlastný svet ducha v prsiach mladého šuhaja, tedy tam, kde nič nepáli, dúcha, kde blčí, oheň vystrája: a vidiac myseľ svoju sklamanú, na toho svoju vylieva hanu, ktorého hana nechytí; každý to ináč so žitím hrá si, každému ináč svitajú krásy, každé srdce ináč cíti. </poem> === 222 === <poem> Čo sa nazdáte? — že každý šuhaj mrie za biednou smidkou chleba? V štrngote ostrôh nachádza svoj raj? A z vína tvorí slasť neba? Oj, nikto nevie a neuhádne, za čím to srdce mladistvé vädne, čo ho zdvihne a čím padne! Čo vás rozpáli, on tým ochladne, čo vy šliapete, to on ukradne, z vašich šedín on omladne. — </poem> === 223 === <poem> Kohúty po polnoci spievali, spala Detva, spal Hudcov dom, dva silné hlasy dnu zarevali pod malým, tmavým oblokom: Gazda! — ticho je, nik sa nehlási — Gazda! — znovu znie silný hlas. — Kto je? — Priatelia kráľa a krásy. — Od kráľa a v takýto čas? — Vstane hor’ starčok otvoriť pánom: Čo nové v Zvolene maľovanom? </poem> === 224 === <poem> Dobre sme prišli na dvor Hudcovie? — Dobre, páni, ja som on sám, poďte dnu, ak vám dom môj uhovie, rád vám, čo mám, zajesť podám. — Boh šťastia, starčok! jesť my nechceme, my sem za vôľou kráľa ideme: Kde je syn váš? — Na povali; vstaň, žena moja, zapáľ tú fakľu, volá na starkú svoju uľaklú. Tá vstane, fakľu zapáli. </poem> === 225 === <poem> A pred velebným šedivcom stoja dvaja chlapi dobrotvári, vidno, že orly z oblakov boja, ale čo nesú za dary? — Volajte syna! — A čo s ním máte? Ale od kráľa keď prichádzate, nejdem sa vás vypytovať. Martin! hej! — Čo je? — Poď dol’ pospolu! — Nikdy náš šuhaj otcovu vôľu nezvykol dať opakovať. </poem> === 226 === <poem> Fakľa po stenách blesky rozkládla, po stenách tých učadených, vážnosť akási v dušiach tých zvládla, v dušiach hostí usadených. Kľučka zaklepla, zvŕzgali čepy, Martin na hostí oči vylepí: Vítam vás! — pokojne vraví. — To je váš Martin? — To, páni moji! No nech sa s nami zaraz vystrojí a vám riekne: buďte zdraví! </poem> === 227 === <poem> Akoby nôž mu do srdca vrazil, krv mládenca zabúrila: Ej, nie tak, páni! by vás kat skazil! Čo sa mať moja zdurila? Kto vás sem poslal? — Kráľ. — Kráľ? Darmo je! Dobre sa majte, srdiečka moje, otec dobrý aj dobrá mať! — Kabanku čiernu prehodí hlavou, širák s valaškou vezme blýskavou. Nie, valašku si nesmieš brať! </poem> === 228 === <poem> Hej, bisťu svetu! ani kráľovi! — Mládenec chlapom odvráva — No, nebojte sa, keď ste kráľovi, tu vám ruka moja pravá! A valašku si na bok priviažem, ale brať mi ju, to vám nekážem, mňa bez tej ani hrob nemá! — Keď je tak, dobre! — jeden zo drábov — veď len zvíťazí nad baltou slabou v pištoliach tých smrti semä. </poem> === 229 === <poem> Neplačte, žienka! čo máte plakať? Bude syn váš švárny vojak: sama neviete čo máte čakať, a umrieť nám tak lebo tak! Aj vy, starčok, ten zrak vyjasnite, žiadneho vy tak neošťastníte zo všetkých štyroch synčokov: a verte, rád bych ja sa čaroval, keby mňa Matiáš pán obdaroval takouto poctou vysokou. </poem> === 230 === <poem> Ja viac už s vami, viem, nejdem bývať — Martin svojim smutne vraví: — Dobre sa majte, otec, aj vy, mať, s Pánom Bohom! buďte zdraví! Neviem, kde ma Boh svetom povodí, kde ma kráľova vôľa zahodí, kde sa mi príde popletať: ale bárskde ma lósy zaženú, na rodinu, na moju Elenu budem ja všade pamätať. </poem> === 231 === <poem> Ustíska otca, matku ustíska, dá si nevestu pozdraviť, a už ho vedie podstena nízka z domu, kde sa nesmie baviť. Otec je smutný, matička vzdychá a žialiť sa zdá chalúpka tichá, že on už viac v nej nebýva: a rovne druhá chalúpka žiali, že tej šuhajka na vojnu vzali, ktorá teraz o ňom sníva. </poem> === 232 === <poem> Tajde do staji, vranec zarehce, pozná on svojho šuhaja, kto zná, či je rád, či sa mu nechce z pekného Poľany kraja! Martinko si ho ťapká a hladí, a pohrabkáva si žrebec mladý, počim ho šuhaj napája: mládenec sníme kantárik nový, kráľovskému ho pripne koňovi — vyhodí sa — tajdú traja. </poem> === 233 === <poem> Kdeže ťa, druh môj, nesie ten Havran? Kde nesieš tú strojnú hlavu? Kde z družín tvojich, kde z Poľany strán vynášaš tých dolín slávu? — Tajdem ja, tajdem na divé voje, keď mi svet odňal najmilšie dvoje, aj Poľanu, aj Elenu: Odňal mi, odňal! — čo mi dá za to? Či veniec svieži, či rýdze zlato a či mohylu zelenú? — </poem> === 234 === <poem> Ak mi dá veniec, mojej neveste okrásim ním hlavu strojnú; spomnie si na mňa, keď zas na ceste budem na krvavú vojnu: ak mi dá zlato, tým si obijem valašku, a keď ešte dožijem, aj gajdence milohlasé; ak mohylôčku dá mi zelenú, keď sa jej trávkou vetry poženú, z nej koník môj sa napasie. </poem> === 235 === <poem> Zvolenský zámok v zorách sa kúpal, v zorách raňajšieho neba, ku nemu koník havraný stúpal s dvoma žrebci podľa seba: a už ich vŕšok strmý prijíma a pred očima druha čiernyma už železná brána vstáva. Šuhaj zosadne v širokom dvore, díva sa v bleskov zlatisté more a v zlatých nádejach pláva. </poem> === 236 === <poem> V Zvolenskom zámku veľká dvorana, kde kráľovské visia tône, tam kráľ počúva svojho Detvana, sediac na bohatom tróne: kráľovské oko s okom šuhaja sa zrástlo, dlho tak obidvaja zabúdali na prudký čas; až knieža nemú tichosť prelomí a v spravodlivom začne svedomí ozývať sa takýto hlas: </poem> === 237 === <poem> Martinko! vieš ty dusiť sokoly, čo škrtia krotké zajačky! Vieš ty zrážať tých, ktorých nebolí srdce cudzie prázdniť vačky! — No nechcem ja tu púšťať sa do chvál: tys’ hodný šuhaj a ja som tvoj kráľ! Znám ja sokoly, znám vrahov: na tie pôjdeme. Ja teba ľúbim — nepustím ťa preč — všetko ti sľúbim — pod našou svätou prísahou! </poem> === 238 === <poem> Budem vám slúžiť, pán môj a kráľ môj, v akýchkoľvek búrach žitia: ale ako ja pôjdem v tvrdý boj, keď mi všetko milé schytia? Ja som darobný, ja som hlavatý, keď mi kto svet môj mladistvý, zlatý silou-mocou chce rozváľať: prosím vás, len mi všetko neberte, keď všetko stratím, tože mi verte, jak trsť budem sa opálať. </poem> === 239 === <poem> Už utratil som peknú Poľanu, raj môj v zime, nebo v lete — oj, akože tú výš nepoddanú, oči moje, zabudnete? Pod Poľanou mi prvý svet svitol, aj s ňou som rástol a s ňou aj kvitol, ona je kus mojej duši: a ktovie, či bez tej krásnej hory ostatok duše sa neumorí a sila mladá nezruší! </poem> === 240 === <poem> Družina časom krásne si zháňa po ostrom Vepra sochorci, na výškach pohronského Kriváňa ako jarí Čiernohorci! — Zmiznú mi z očí a ja z ich kola, ako keď ste vy vášho sokola do zámku priniesli z hája; a tieto prsia vrah zdrúzga hádam, na ktorých darmo už teraz hľadám hlavu Hudcovie šuhaja. </poem> === 241 === <poem> A kto poteší tie zvädlé zraky mojej chudobnej materi? Z ktorých sa leje sťa keď oblaky odvisnú z nebies zástery! Kto vystrie hlavu otca šedivú, sklonenú smútkom, pre vojnu divú že vychoval svojho syna? Kto mňa poteší, keď v diaľkach sveta bude mi, hádam, večne zastretá srdečná moja rodina? </poem> === 242 === <poem> No, viem ja, to už utratiť musím, čo s sebou mi nemožno vziať; ale radšej sa v dierach udusím, radšej si dám hlavu zoťať, ako by som vám, taká ohava, ktorú zapľula krása i sláva — ku potupe musel slúžiť: teda vám poviem, kráľ môj prejasný, bez čoho by som nechcel byť šťastný, po čom neprestanem túžiť. </poem> === 243 === <poem> Keby valaška táto nebola zabila toho vášho sokola, keby od nej ten vrah nebol padol, nebol bych teraz pod vašou vládou; keby ste po nej ma nepoznali, neboli by ste mi svet odňali, za ktorý vás nejdem prosiť: ale, prisahám! bez nej nechcem žiť, s ňou hlavy vrahov vašich tĺcť, kosiť, s ňou umierať a s ňou aj hniť. </poem> === 244 === <poem> A čo mi z tejto jasnej valašky, keď mojej nemám fujary? Bez nej duch môj je len batoh ťažký, ja bez nej kostlivec starý: ona mi mladosť moju sladila, ona každú mi chvíľu zmladila, s jej piesňou mi rástla sila; jestli mi túto, pán môj, vezmete, čo si s ochladlým trupom počnete? — Tú nedám za všetko v svete! </poem> === 245 === <poem> A údy tieto s huňou tou čiernou zrástli sa od dvadsať rokov. Hlavy vlas čierny pod partou vernou širáka môjho nezmokol; na posmech našich jarých mládencov nechcem ja smiešne odevy Nemcov, nechajte mi moje šaty! Keď mi opasok pekný vezmete, tým na dvoje mi telo pretnete: to nie! — prisám všetci svätí! </poem> === 246 === <poem> A zrezať tieto vrkoče vranie? Radšej dolu celú hlavu! Oj, to nie, pán môj! to, preboha, nie! Čo, takú špatu šmatlavú! Bez nich by moja Elena milá Martina svojho ver’ neľúbila, takú ovcu ostrihanú! Nič mi nedajte, nič mi nedajte, len mi okrasu túto nechajte, nie vami, Bohom mi danú! </poem> === 247 === <poem> Martinkova tvár plameňom blčí, keď v rozkazoch týchto prosí, vtom do opasku ruku si strčí a vytiahne z neho čosi: a ešte jedno, pán môj a kráľ môj! prsteň tento je tvrdý nepokoj, zaň žiadam moju Elenu: bez nej, bez krásnej, vám je ver’ darmo priahať v krvavé rozbrojov jarmo dušu moju rozdelenú. </poem> === 248 === <poem> Z devy tej je nič, keď ja ju nahám, zo mňa nič, keď tá ma nahá; neopustím ju, to vám prisahám, a viete? vaša prísaha! — S tým druh môj statný skončil, zamĺkol, oči ku dlažbe jasnej pritĺkol a čakal, čo kráľ prerečie: Matiáš ešte za chvíľku mlčal, duch jeho v duši šuhaja trčal, až z úst taký cit vytečie: </poem> === 249 === <poem> Martinko! máš už moju prísahu, máš s ňou všetko, čo si žiadal; ohľadov bočných nemalú váhu duch tvoj mladistvý prevládal: ty dieťa a kvet mojej milosti, tvoj lós na tvojej zrie zmužilosti, môj si ty, chlape! sem ruku! Za slávu moju, za vence tvoje poletíš so mnou v posvätné boje v mojom strašnom Čiernom pluku! — </poem> === 250 === <poem> No, dobre sa maj, druh môj srdečný! spevca rodinná postava! Z nízkosti takto tvorí duch večný trón, kde si sláva sedáva: Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná, zhrej obrazom tým, čo schladlo! Kde bujné v duši rastú zárody, tam pyramída vstáva slobody — a to je naše zrkadlo! </poem> [[Kategória:Andrej Sládkovič]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:1853]] 1iqin892t0gzp2p3lolvc0q16kuqhd8 14 2649 4660 2012-05-26T18:39:15Z CubeF 42 vytvorenie 4660 wikitext text/x-wiki [[Kategória:19. storočie]] pfcmw08t2jd97yu3ymxpmtizbnzzp25 14 2650 4661 2012-05-26T18:47:17Z CubeF 42 vytvorenie 4661 wikitext text/x-wiki [[Kategória:19. storočie]] pfcmw08t2jd97yu3ymxpmtizbnzzp25 0 2688 4801 2012-10-05T09:48:04Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Hlavná stránka]] na [[Wikisource:Hlavná stránka]]: vhodnější jmenný prostor 4801 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikisource:Hlavná stránka]] rw0kxcxqkiw9dd7v5yzwtucgdpegl6q 8 2690 6616 4804 2016-10-21T12:47:59Z Danny B. 47 Wikisource -> Wikizdroje 6616 wikitext text/x-wiki Wikizdroje:Hlavná stránka oh102nymijttgmq5s5sf58po481i6em 10 2692 4810 2012-10-05T23:04:49Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Šablóna:Komunita]] na [[Wikisource:Hlavná stránka/Komunita]]: vhodnější jmenný prostor 4810 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikisource:Hlavná stránka/Komunita]] dp1xim23o9kjygzeeljeh52rtg8ss7e 10 2696 6088 6066 2015-10-18T21:13:50Z Danny B. 47 revert na systém 6088 wikitext text/x-wiki <div class="label label-pageinfo{{#if:{{{typ|}}}|<nowiki/> label-pageinfo-type-{{{typ}}}}}{{#if:{{{id|}}}|<nowiki/> label-id-{{{id}}}}} plainlinks"> <div class="label_message">{{#if:{{{obrázok|}}}| <div class="label_image">[[Súbor:{{{obrázok}}}|48x48px|alt=|link=]]</div>}}{{#if:{{{nadpis|}}}| <div class="label_message_headline{{#if:{{{obrázok|}}}||<nowiki/> label_message_headline-noimage}}">{{{nadpis}}}</div>}} <div class="label_message_text{{#if:{{{obrázok|}}}||<nowiki/> label_message_text-noimage}}"> {{{text}}} </div> </div>{{#if:{{{poznámka|}}}| <hr /> <div class="label_note"> <div class="label_image">[[Súbor:Preferences-system.svg|16x16px|alt=|link=]]</div> <div class="label_note_text"> {{{poznámka}}} </div> </div>}} </div><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)|{{PAGENAME}}]] </noinclude> tc6w891ni9wna6fa8mlji5289vh4k8j 10 2697 4828 4827 2012-10-10T21:47:20Z Danny B. 47 Zamyká „[[Šablóna:Kategória]]“: systémová šablóna (‎[edit=sysop] (na neurčito) ‎[move=sysop] (na neurčito)) 4828 wikitext text/x-wiki {{#if:{{{1|}}}|{{#ifeq:"{{NAMESPACE}}"|"{{{2|}}}"|[[Kategória:{{{1}}}{{#if:{{{3|}}}|{{!}}{{{3}}}}}]]}}}}<noinclude> [[Kategória:Šablóny:Systém|{{PAGENAME}}]] </noinclude> j4patme655qsa4l8847e0gawsxjlrpc 10 2698 6214 4831 2016-02-17T08:08:32Z Danny B. 47 kategorizácia 6214 wikitext text/x-wiki <code><nowiki>{{</nowiki>{{#ifeq:{{{2|}}}|subst|subst:}}{{#ifexist:{{ns:10}}:{{{1}}}|[[{{ns:10}}:{{{1}}}|{{{1}}}]]|{{{1}}}}}{{#ifeq:{{{2|subst}}}|subst||<nowiki>|</nowiki>{{{2}}}}}}}</code><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)|{{PAGENAME}}]] </noinclude> 321src3cvbkqtnvsi39fyw4dccotqga 10 2699 4832 2012-10-11T17:34:23Z Danny B. 47 Zmazať 4832 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = delete | nadpis = Táto stránka bola navrhnutá na [[Project:Rýchle zmazanie|rýchle zmazanie]]. | text = Dôvod: {{{1|{{{dôvod|nebol neuvedený}}}}}} Ak nesúhlasíte s&nbsp;tým, aby bola táto stránka rýchle zmazaná, odstráňte z&nbsp;jej textu šablónu {{Šablóna|Zmazať}} a&nbsp;svoje dôvody objasnite na [[{{TALKPAGENAME}}|diskusnej stránke]]. | poznámka = '''[[Project:Správcovia|Správcovia]]''' – pred zmazaním nezabudnite overiť, [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|či sem neodkazujú iné stránky]] (vrátane prípadného interwiki po presune), a&nbsp;skontrolovať [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} históriu stránky]. | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png }}<includeonly> [[Kategória:Údržba:Zmazať|{{FULLPAGENAME}}]] </includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]] </noinclude> 5uks4w9qmq8hgikysqesk8v1u40o8z3 10 2700 4840 2012-10-15T12:14:04Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Šablóna:Softredirect]] na [[Šablóna:Presmerovanie na inú wiki]]: po slovensky 4840 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:Presmerovanie na inú wiki]] 2knkm2zbg1wggs9pwzhu00kr3nx27bo 0 2706 7265 5019 2017-08-29T13:16:25Z Wizzard 3 7265 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''Vyhláška''' Z dôvodu oddelenia osôb židovského pôvodu na území mesta Košice je podľa nižšie uvedeného vymedzené geto: Akácfa-u., Zrínyi-u., Luzsénszky Pál-u., Pogány-u., Jaross Andor-u. (uzavretá časť po vyústenie Vas-utca), Csányi-u., Székgyár-u. (uzavretá časť), Nádor-u. (domy číslo 15 a 17). Vyzývam obyvateľov kresťanského pôvodu žijúcich na území geta, aby sa v záujme vysťahovania sa z územia geta neodkladne informovali na úrade starostu, pretože počnúc dnešným dňom veliteľstvo geta nezodpovedá za vašu osobnú a majetkovú zodpovednosť! Nariaďujem, aby sa osoby kresťanského pôvodu žijúce na území geta nestýkali s osobami židovského pôvodu, nesmú byť s nimi v žiadnom kontakte. Obchody, živnostníci, podniky na území geta nemôžu poskytovať služby Židom, nesmú prijímať Židov vo svojich bytoch, dvoroch, pre osoby židovského pôvodu nesmú poskytovať ani pôžičky, žiadne potraviny alebo iné výrobky. Osoby židovského pôvody sa nesmú zdržiavať na svojich uliciach, vo svojich bytoch môžu mať otvorené len okná do dvora. Každá osoba židovského pôvodu je povinná zdržiavať sa vo svojom byte! Sídlom veliteľstva geta je dom č. 15 na Nádor utca. Osoby kresťanského pôvodu sa na veliteľstvo so svojimi žiadosťami môžu obracať priamo, avšak osoby židovského pôvodu len cestou židovskej rady. Opustenie územia geta je možné len s úradným povolením a cez východy označené na tento účel. Zakazujem vstup osôb žijúcich mimo geta na územie geta! Na územie geta prísne zakazujem dodávanie a vyvážanie balíkov, listov, peňazí, iných cenností pre osoby židovského pôvodu. Zakazujem vjazd vozidiel na územie geta! V prípade, že hociktorá osoba kresťanského pôvodu poruší vyššie uvedené nariadenie, ak jeho konanie bude posúdené ako trestné, započnem konanie o väzbe. Ak vyššie uvedené nariadenie poruší osoba židovského pôvodu, voči dotyčnému použijem prísne donucovanie prostriedky. Košice, 1. mája 1944. Dr. László Csatáry, policajný koncipient, veliteľ geta. == Citované podľa == * Csatáry, László: Vyhláška o vymedzení geta pre židovské obyvateľstvo mesta Košice. Košice: 1. máj 1944. Vyd. Tlačiereň Wiko, Košice. [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1944]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] fmxkiggklnrzbkeyfsd67itmtblpb3y 0 2708 8782 7736 2023-04-18T21:18:23Z JAnDbot 1682 jazyk; kozmetické zmeny 8782 wikitext text/x-wiki {{TextinfoJura | TITULEK = Ústavný zákon o&nbsp;autonomii Slovenskej krajiny | PODTITULEK = | AUTOR = Národní shromáždění | DALŠÍ_ÚDAJE = | ORIGINAL = | PŘELOŽIL = | ZDROJ = Částka 99/1938 Sbírky zákonů, s.&nbsp;1161 | PŮVODNÍ_ZNĚNÍ = | PRÁVNÍ_OBLAST = | PLATNOST_KDE = | ÚČINNOST_OD = 23.11.1938 | TOTO_ZNĚNÍ = | ZDROJ_TOTO_ZNĚNÍ = 299/1938 Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n. | DALŠÍ_NOVELIZACE = | ZDROJORIG = | LICENCIA = PD-CzechGov | JINÉ = | WIKIPEDIA = Ústavní zákon o&nbsp;autonomii Slovenské země | WIKIPEDIA-DALŠÍ = | IMAGE = | POPISEK-IMAGE = }} <div style="text-align: center;">'''299/1938 Sb.{{Redakčná poznámka|'''Ústavní zákon č.&nbsp;299/1938&nbsp;Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n. byl ve&nbsp;Sbírce zákonů a nařízení publikován ve&nbsp;slovenském jazyce''', neboť&nbsp;ustanovení §&nbsp;3 odst.&nbsp;1 zákona č.&nbsp;139/1919&nbsp;Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n. ze&nbsp;dne 13. března 1919, jímž&nbsp;se&nbsp;upravuje vyhlašování zákonů a&nbsp;nařízení, ve&nbsp;znění pozdějších předpisů, stanovovalo, že&nbsp;Sbírka zákonů a&nbsp;nařízení vychází v&nbsp;jazyku státním, oficielním, t.&nbsp;j.&nbsp;československém. (dle&nbsp;§&nbsp;1 zákona č.&nbsp;122/1920&nbsp;Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n., podle&nbsp;[[Ústavní listina Československé republiky#Ochrana menšin národních, náboženských a rasových|§&nbsp;129 ústavní listiny]], jímž&nbsp;se&nbsp;stanoví zásady jazykového práva v&nbsp;republice Československé, ve&nbsp;znění pozdějších předpisů).}}<br />Ústavný zákon<br />zo&nbsp;dňa 22. novembra 1938<br />o&nbsp;autonomii Slovenskej krajiny.'''</div> __TOC__ Národné shromaždenie vychádzajúc z&nbsp;toho, že&nbsp;Česko-Slovenská republika vznikla shodou suverennej vôle dvoch rovnoprávnych národov, že&nbsp;slovenskému národu v&nbsp;Pittsburskej dohode, ako&nbsp;aj&nbsp;v&nbsp;iných smluvach a&nbsp;prejavoch, domácich i&nbsp;zahraničných, zabezpečená bola úplná autonomia a&nbsp;vedené snahou usmierenia slovenského a&nbsp;českého národa v&nbsp;duchu Žilinskej dohody, usnáša sa&nbsp;na&nbsp;tomto ústavnom zákone: == Časť prvá. Úvodné ustanovenia. == === Článok I. === Ústavný súd rozhoduje aj&nbsp;o&nbsp;tom, či&nbsp;zákony Snemu Slovenskej krajiny vyhovujú zásade článku I, zákona zo&nbsp;dňa 29. februára 1920, č.&nbsp;121&nbsp;Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n., ktorým&nbsp;se&nbsp;uvádza ústavná listina Česko-Slovenskej republiky. === Článok II. === Ústavný súd doplňuje sa&nbsp;dvoma ďalšími členmi (náhradníkmi), ktorých&nbsp;menuje vláda Slovenskej krajiny. Dokiaľ sa&nbsp;tak&nbsp;nestane, ústavný súd vykonáva svoju pôsobnosť v&nbsp;dosavádnom složení a&nbsp;podľa doterajších predpisov. === Článok III. === (1) Zákony vyhlásené do&nbsp;dňa, v&nbsp;ktorom sa&nbsp;ustaví Snem Slovenskej krajiny, i&nbsp;keď&nbsp;sa&nbsp;týkajú vecí, ktoré&nbsp;spadajú do&nbsp;zákonodarnej moci Snemu Slovenskej krajiny, vzťahujú sa&nbsp;aj&nbsp;na&nbsp;územie Slovenskej krajiny, ak&nbsp;len&nbsp;zo&nbsp;samého zákona iné neplynie.<br /> (2) Ak&nbsp;v&nbsp;zákonoch, na&nbsp;ktorých sa&nbsp;usnieslo Národné shromaždenie, hovorí sa&nbsp;o&nbsp;podrobnej úprave či&nbsp;už zákonom alebo nariadením a&nbsp;ide o&nbsp;otázku, spadajúcu do&nbsp;právomoci zákonodarných a&nbsp;vládnych orgánov Slovenskej krajiny, tieto sú príslušné vo&nbsp;veci usnášať sa.<br /> (3) Vládnu a&nbsp;výkonnú moc na&nbsp;území Slovenskej krajiny od&nbsp;7. októbra 1938 vykonáva vo&nbsp;veciach, spadajúcích do&nbsp;právomoci Slovenskej krajiny dotiaľ, kým&nbsp;nebude utvorená Slovenská krajinská vláda (čl. V, odst. 4), Slovenská krajinská vláda, pozostávajúca z&nbsp;piatich členov, ktorá&nbsp;tvorí súčiastku ústrednej vlády (§ 70 ústavnej listiny).<br /> === Článok IV. === Ustanovenia článkov I.-III. ako&nbsp;i&nbsp;čl. V., odst.&nbsp;4 části prvej a&nbsp;ustanovenia části druhej tohoto ústavného zákona tvoria súčiastku ústavnej listiny. Prevádzacie zákony, spomínané v&nbsp;tomto zákone, netvoria súčiastku ústavnej listiny.<br /> === Článok V. === (1) Voľby do&nbsp;prvého Snemu Slovenskej krajiny vypíše Slovenská krajinská vláda tak, aby&nbsp;sa&nbsp;mohly vykonať do&nbsp;dvoch mesiacov od&nbsp;vyhlásenia tohto zákona podľa&nbsp;ustanovení čiastky I. a&nbsp;III. zák. čís.&nbsp;330/1920&nbsp;Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n. v&nbsp;znení zák. čís.&nbsp;126/1927&nbsp;Sb.&nbsp;z.&nbsp;a&nbsp;n. s&nbsp;tou zmenou, že&nbsp;aktívne volebné právo majú tí, ktorí&nbsp;v&nbsp;deň voľby prekročili 21.&nbsp;rok svojho veku, že&nbsp;na&nbsp;20.000 odovzdaných platných hlasov, ako&nbsp;aj&nbsp;na&nbsp;zbytok presahujúci tri štvrtiny tohto počtu, dostane každá strana jeden mandát a&nbsp;že&nbsp;obmedzenia pasívneho volebného práva určené v §&nbsp;6 cit.&nbsp;zákona sa&nbsp;na&nbsp;tieto voľby nevzťahujú.<br /> (2) O&nbsp;platnosti volieb do&nbsp;prvého Snemu Slovenskej krajiny rozhodne volebný súd.<br /> (3) Prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny svolá do&nbsp;mesiaca po&nbsp;voľbách prezident republiky do&nbsp;Bratislavy. Zasadnutie prvého Snemu Slovenskej krajiny až&nbsp;do&nbsp;voľby jeho predsedníctva vedie povereník strany, ktorá&nbsp;pri&nbsp;voľbách dosiahla najväčší počet hlasov. Kým sa&nbsp;Snem neusnesie na&nbsp;rokovacom poriadku, riadí sa&nbsp;obdobnými ustanoveniami rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne Národneho shromaždenia.<br /> (4) Členov Slovenskej krajinskej vlády, tvoriacej súčiastku ústrednej vlády, menuje prezident republiky na&nbsp;návrh predsedníctva Snemu Slovenskej krajiny, ak&nbsp;je tento ustavený.<br /> === Článok VI. === (1) Zákon tento nadobudne účinnosti dňom jeho vyhlásenia.<br /> (2) V&nbsp;deň vyhlásenia tohto ústavného zákona strácajú platnosť všetky zákony a&nbsp;ustanovenia, ktoré&nbsp;odporujú jeho ustanoveniam i&nbsp;zmenenej ústavnej listine.<br /> === Článok VII. === Prevedením tohto ústavného zákona poveruje sa&nbsp;vláda. == Časť druhá. Zmena ústavnej listiny. == === Hlava I. Všeobecné ustanovenia. === ==== § 1. ==== Slovenská krajina je autonomnou čiastkou Česko-Slovenskej republiky. ==== § 2. ==== (1) Na&nbsp;území Slovenskej krajiny úradným a&nbsp;vyučovacím jazykom je reč slovenská.<br /> (2) Príslušníci českého národa ako&nbsp;i&nbsp;úrady, súdy, korporácie, verejné orgány a&nbsp;iné sdruženia zo&nbsp;zemi Českej a&nbsp;Moravskosliezskej môžu v&nbsp;styku s&nbsp;úradmi, súdmi a&nbsp;inými verejnými orgánmi používať českú reč.<br /> (3) Jazykové práva, zabezpečené menšinám v&nbsp;smluve medzi čelnými mocnosťmi spojenými a&nbsp;sdruženými a&nbsp;Česko-Slovenskom, podpísanej v&nbsp;Saint-Germain-en- Laye, dňa 10.&nbsp;septembra 1919, ostávajú nedotknuté.<br /> ==== § 3. ==== Na&nbsp;území Slovenskej krajiny uzákoňuje sa&nbsp;krajinská príslušnosť. Podmienkou nadobudnutia krajinskej príslušnosti je domovské právo v&nbsp;niektorej obci Slovenskej krajiny. Štátna príslušnosť nadobúda sa&nbsp;automaticky príslušnosťou krajinskou.<br /> === Hlava II. Moc zákonodarná. === ==== § 4. ==== (1) Národné shromaždenie vykonáva zákonodarnú moc pre&nbsp;celé územie Česko-Slovenskej republiky vo&nbsp;veciach: :1. ústavnej listiny, jej čiastok, ako&nbsp;aj&nbsp;v&nbsp;otázkach upravujúcich činnosť spoločných zákonodarných, vládnych a&nbsp;výkonných orgánov; :2. vzťahov Česko-Slovenskej republiky k&nbsp;cudzine, vypovedania vojny a&nbsp;uzavretia mieru, obchodnej a&nbsp;tarifnej politiky, vývozu a&nbsp;dovozu; :3. národnej obrany; :4. štátneho občianstva, vysťahovalectva, prisťahovalectva, cestovných pasov; :5. meny, mier a&nbsp;váh, veci patentov, ochrany vzorkov a&nbsp;ochranných známok, vymerovania a&nbsp;mapovania; :6. colných; :7. dopravy; :8. pošty, telekomunikácií, poštovnej sporiteľnej a&nbsp;šekovej služby; :9. spoločného rozpočtu, spoločnej uzavierky, štátneho dlhu a&nbsp;schvaľovania pôžičiek pre spoločné potreby štátu a&nbsp;ich použitia; :10. daní, dávok a&nbsp;poplatkov, nakoľko tieto podľa § 18 tohto zákona slúžia na&nbsp;krytie výdavkov spoločných vecí, zásad nepriamych daní vôbec; :11. monopolov, spoločných štátnych podnikov, ústavov a&nbsp;zariadení. Výnimku tvoria štátne lesy a&nbsp;majetky, banské a&nbsp;hutnické podniky, kúpele, ktorých vlastníctvo a&nbsp;správa prechádza na&nbsp;tú&nbsp;krajinu, na&nbsp;území ktorej&nbsp;sa&nbsp;nachádzajú; :12. právnej úpravy otázok hospodárskych a&nbsp;finančných, ktoré&nbsp;sú potrebné k&nbsp;zabezpečeniu rovnakých súťažných podmienok podnikania. (2) Na&nbsp;základe súhlasu snemu Slovenskej krajiny Národné shromaždenie môže jednotne riešiť aj&nbsp;iné otázky spoločného záujmu. ==== § 5. ==== (1) K&nbsp;platnosti usnesenia Národneho shromaždenia vo&nbsp;veci zmeny ústavnej listiny a&nbsp;ústavných zákonov vôbec je potrebné, aby&nbsp;väčšina, určená v&nbsp;ústavnej listine, zahrňovala v&nbsp;sebe aj&nbsp;primeranú kvalifikovanú väčšinu členov snemovní, zvolených na&nbsp;území Slovenskej krajiny.<br /> (2) Aby&nbsp;zdôraznená bola zásada, že&nbsp;ústredná vláda republiky Česko-Slovenskej má požívať dôveru väčšiny slovenského národa, môže byť jednou tretinou poslancov zo&nbsp;Slovenskej krajiny podaný návrh na&nbsp;vyslovenie nedôvery v&nbsp;smysle §&nbsp;76 ústavnej listiny. Pre&nbsp;dalšie pokračovanie platia doterajšie predpisy.<br /> (3) K&nbsp;zákonom vo&nbsp;veciach §&nbsp;4, odst.&nbsp;1, bod&nbsp;12 je potrebné, aby&nbsp;väčšina určená v&nbsp;ústavnej listine zahrňovala v&nbsp;sebe aj&nbsp;primeranú väčšinu členov snemovní zvolených na&nbsp;území Slovenskej krajiny.<br /> ==== § 6. ==== Členovia obidvoch snemovní Národneho shromaždenia, zvolení na&nbsp;území Slovenskej krajiny, majú hlasovacie právo len&nbsp;v&nbsp;prípade usnášania sa&nbsp;o&nbsp;veciach uvedených v&nbsp;§ 4 tohto zákona. ==== § 7. ==== (1) Zákon odhlasovaný Národným shromaždením vo&nbsp;veciach uvedených v&nbsp;§&nbsp;4 tohto zákona, týka sa&nbsp;Slovenskej krajiny len, keď&nbsp;sa&nbsp;to&nbsp;v&nbsp;ňom výslovne vypovie.<br /> (2) V&nbsp;takomto prípade zákon nech je vydaný aj&nbsp;v&nbsp;slovenskej pôvodine.<br /> ==== § 8. ==== V&nbsp;Stálom výbore ako&nbsp;členovia a&nbsp;náhradníci pomerne budú zastupení členovia oboch snemovní Národneho shromaždenia, zvolení na&nbsp;území Slovenskej krajiny. ==== § 9. ==== (1) Vo&nbsp;všetkých veciach v&nbsp;§&nbsp;4 tohto zákona neuvedených zákonodarnú moc pre&nbsp;územie Slovenskej krajiny vykonáva Snem Slovenskej krajiny, volený všeobecným, priamym, tajným hlasovaním podľa&nbsp;zásady pomerného zastúpenia.<br /> (2) Snem Slovenskej krajiny usnesie sa&nbsp;na&nbsp;ústave Slovenskej krajiny v&nbsp;rámci právneho usporiadania Česko-slovenskej republiky.<br /> (3) Zmena územia Slovenskej krajiny podľa&nbsp;§&nbsp;33 ústavnej listiny môže se&nbsp;uskutočniť iba&nbsp;po&nbsp;súhlase 2/3 väčšiny Snemu Slovenskej krajiny.<br /> (4) K&nbsp;medzinárodným smlúvam, ktoré&nbsp;sa týkajú kultúrnych, kultových a&nbsp;hospodárskych otázok výlučne slovenských a&nbsp;ktoré spadajú v&nbsp;smysle odseku&nbsp;1 do&nbsp;právomoci slovenskej krajiny, je potrebný súhlas snemu Slovenskej krajiny.<br /> (5) Ustanovenia §&nbsp;47 a odst.&nbsp;1 a&nbsp;3 §&nbsp;48 ústavnej listiny vzťahujú sa&nbsp;primerane aj&nbsp;na&nbsp;zákony Snemu Slovenskej krajiny.<br /> (6) stanovenia §§&nbsp;20, 23-26 ústavnej listiny vzťahujú sa&nbsp;aj&nbsp;na&nbsp;členov Snemu Slovenskej krajiny na&nbsp;celom území republiky Česko-Slovenskej.<br /> === Hlava III. Moc vládna a výkonná. === ==== § 10. ==== Väčšina, potrebná v&nbsp;smysle §&nbsp;57 ústavnej listiny k&nbsp;volbe prezidenta republiky, musí zahrnovať primeranú väčšinu členov Národneho shromaždenia, zvolených na&nbsp;území Slovenskej krajiny. V&nbsp;prípade, že&nbsp;by&nbsp;tejto väčšiny nebolo možno dosiahnuť, voľba sa&nbsp;odloží na&nbsp;14 dní, a&nbsp;ak&nbsp;by&nbsp;za&nbsp;tento čas k&nbsp;shode nedošlo, voľba sa&nbsp;vykoná väčšinou, určenou v&nbsp;§&nbsp;57 ústavnej listiny. ==== § 11. ==== (1) Vládnu a&nbsp;výkonnú moc na&nbsp;území Slovenskej krajiny vo&nbsp;veciach uvedených v&nbsp;§&nbsp;4 tohto zákona vykonávajú orgány republiky Česko-Slovenskej okrem bodov 4, 6, 7, 8, 10 a&nbsp;12 §&nbsp;4 tohto zákona.<br /> (2) Na&nbsp;základe vzájomnej dohody príslušných ministerstiev možno jednotne upraviť otázky spoločného záujmu.<br /> ==== § 12. ==== (1) Rozhodovania v&nbsp;ústrednej vláde republiky a&nbsp;podpisovania ich aktov zúčastnia sa&nbsp;členovia Slovenskej krajinskej vlády len vtedy, ak&nbsp;ide o&nbsp; záležitosti, týkajúce sa&nbsp;tiež aj&nbsp;Slovenskej krajiny.<br /> (2) Ak&nbsp;sa&nbsp;vládne nariadenie (§&nbsp;84 ústavnej listiny) týka tiež Slovenskej krajiny, podpíše to&nbsp;aspoň jeden člen vlády zastupujúci Slovenskú krajinu.<br /> ==== § 13. ==== (1) Zamestnanci ústrednej štátnej správy na&nbsp;území Slovenskej krajiny budú sa&nbsp;prijímať predovšetkým zpomedzi príslušníkov Slovenskej krajiny.<br /> (2) Do&nbsp;spoločných ústredných úradov, ústavov a&nbsp;podnikov bude prijatý počtu obyvateľstva Slovenskej krajiny primeraný počet jej príslušníkov.<br /> (3) Na&nbsp;území Slovenskej krajiny bude umiestnený počtu jej obyvateľstva primeraný kontingent vojenských útvarov všetkých zbraní a&nbsp;služieb. Príslušníci Slovenskej krajiny zadelia sa&nbsp;predovšetkým do&nbsp;útvarov, ktoré&nbsp;sú umiestené na&nbsp;jej území a&nbsp;podriadené Slovenskému krajinskému veliteľstvu.<br /> ==== § 14. ==== (1) Slovenskej krajine, jej ustanovizniam a&nbsp;orgánom zabezpečuje sa&nbsp;pomerné zastúpenie vo&nbsp;všetkých spoločných ústredných ustanovizniach, radách, komisiach, výboroch a&nbsp;pod.<br /> (2) Slovenskej krajine, jej ustanovizniam a orgánom zabezpečuje sa&nbsp;pomerné zastúpenie v&nbsp;medzinárodných organizáciach, úniach, radách, výboroch, komisiach a&nbsp;pod., v&nbsp;ktorých&nbsp;Česko-Slovenská republika dosiahla alebo&nbsp;dosiahne zastúpenie.<br /> ==== § 15. ==== (1) Vo&nbsp;veciach, pod&nbsp;bodmi 4, 6, 7, 8, 10 a&nbsp;12 §&nbsp;4 ako aj&nbsp;v&nbsp;ostatných v&nbsp;§&nbsp;4 tohto zákona neuvedených veciach, vládnu a&nbsp;výkonnú moc vykonávajú autonomné orgány Slovenskej krajiny.<br /> (2) Vo&nbsp;veciach bodu 6 a&nbsp;10 §&nbsp;4 pokračujú krajinské orgány podľa&nbsp;predpisov spoločných ministerstiev.<br /> (3) Hospodárenie štátnych dopravných podnikov (body 7 a&nbsp;8 §&nbsp;4 tohto zákona) usporiada sa&nbsp;podľa zásady, že&nbsp;Slovenská krajina samostatne a&nbsp;na&nbsp;svoj účet hospodári.<br /> (4) Veci celoštátneho a&nbsp;spoločného záujmu budú riešené dohodou príslušných orgánov. K&nbsp;tomu účelu možno zriadiť aj&nbsp;spoločné orgány.<br /> (5) Vládnu a&nbsp;výkonnú moc na&nbsp;území Slovenskej krajiny vykonáva krajinská vláda, zodpovedná Snemu Slovenskej krajiny.<br /> ==== § 16. ==== (1) Súdnu ochranu proti&nbsp;správnym úradom Slovenskej krajiny vo&nbsp;veciach spadajúcich v&nbsp;smysle §&nbsp;15 tohto zákona do&nbsp;ich právomoci poskytuje v&nbsp;najvyššej stolici súd složený z&nbsp;neodvislých sudcov zriadený na&nbsp;Slovensku pre&nbsp;územie Slovenskej krajiny.<br /> (2) Podrobnosti upraví zákonom Snem Slovenskej krajiny.<br /> (3) Dokiaľ nebude zriadený Najvyšší správny súd na&nbsp;území Slovenskej krajiny, terajšia právomoc Najvyššieho správneho súdu zostáva nedotknutá.<br /> === Hlava IV. Sudcovská moc. === ==== § 17. ==== (1) Súdnictvo na&nbsp;území Slovenskej krajiny vykonávajú súdy, v&nbsp;to&nbsp;počítajúc Najvyšší súd, zriadené na&nbsp;území Slovenskej krajiny.<br /> (2) Dokiaľ nebude zriadený Najvyšší súd na&nbsp;území Slovenskej krajiny, terajšia právomoc Najvyššieho súdu zostáva nedotknutá.<br /> (3) Všade, kde&nbsp;hlava štvrtá ústavnej listiny hovorí o&nbsp;úprave osobitným zákonom, myslí sa&nbsp;na&nbsp;zákon Snemu Slovenskej krajiny.<br /> === Hlava V. Spoločné výdavky. === ==== § 18. ==== (1) Na&nbsp;úhradu výdavkov spoločných vecí, vpočítajúc do&nbsp;nich aj službu štátneho dlhu, určený je výnos ciel, monopolov a&nbsp;spoločných štátnych podnikov a&nbsp;výnos nepriamych daní, ktoré&nbsp;určí Národné shromaždenie zákonom.<br /> (2) Ku&nbsp;zcudzeniu majetku, ktorý&nbsp;podľa&nbsp;§&nbsp;4, ods.&nbsp;11 prechádza do&nbsp;vlastníctva krajín, potrebný je súhlas Národného shromaždenia.<br /> ==== § 19. ==== Slovenská krajina, jej príslušníci, ich ústavy a&nbsp;podniky budú účastní na&nbsp;vecných výdavkoch rozpočtu spoločných vecí, podobne na&nbsp;spoločných fondoch, dotáciach a&nbsp;iných výhodách zo&nbsp;spoločných štátných a&nbsp;štátom spravovaných prostriedkov v&nbsp;pomere daňového výnosu. <div style="text-align: center;"> ''Syrový'' v. r.<br /> tiež na miesto prezidenta republiky podľa § 60 ústavnej listiny.<br /> ''Dr. Tiso'' v. r.<br /> ''Dr. Kalfus'' v. r.<br /> ''Teplanský'' v. r.<br /> ''Dr. Bukovský'' v. r.<br /> ''Černák'' v. r.<br /> ''Kajdoš'' v. r.<br /> ''Dr. Ďurčanský'' v. r.<br /> ''Husárek'' v. r.<br /> ''Lichner'' v. r.<br /> ''Dr. Feierabend'' v. r.<br /> ''Dr. Karvaš'' v. r.<br /> ''Dr. Zenkl'' v. r.<br /> ''Vološin'' v. r.<br /> ''Ing. Vavrečka'' v. r.<br /> ''Dr. Chvalkovský'' v. r.<br /> ''Révay'' v. r.<br /> ''Černý'' v. r.<br /> ''Dr. Bačinský'' v. r.<br /> </div> {{Redakčné poznámky}} [[Kategória:Ústavní zákony]] [[Kategória:Sbírka zákonů a nařízení státu česko-slovenského]] 15tunlbwkmu5cn35t75soowtmmwucn3 0 2709 9148 7204 2024-04-11T08:07:37Z Danny B. 47 - duplicitní informace 9148 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = neznámy | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} == 1. verzia == <poem> [:Močila konope, močila, žabka jej do čižmy skočila.:] [:A ty žabka, žabulienka, vyskoč von, lebo ťa dám vyšikovať žandárom, žandárom. Močila konope, močila, žaba jej do čižmy skočila.:] [:Anička, dušička, nekašli, aby ma pri tebe nenašli.:] [:Ja ťa chytím, pomilujem, postískam, a pri tom si preveselo zapískam. Zapískam na celú dedinu, akú mám šikovnú dievčinu.:] [:Anička, dušička, nekašli, aby ma pri tebe nenašli.:] [:Lebo, ak ma tu pri tebe nájdu spať, nedajú mi viacej k tebe chodievať. Anička, dušička nekašli, aby my pri tebe nenašli.:] </poem> == 2. verzia == <poem> [:Anička, dušička, nekašli, aby ma pri tebe nenašli.:] [:Ja ťa chytím, pomilujem, postískam, a pri tom si prevelice zapískam. Zapískam na celú dedinu, akú mám šikovnú dievčinu.:] [:Anička, dušička, sklamala, v najlepšom kašľať mi začala.:] [:Darmo som ju potisnul aj postískal, do ucha mi Ančin frajer zapískal. Zapískal na celú dedinu a ja mám pod okom modrinu.:] [:Močila konope, močila, žaba jej pod sukňu skočila.:] [:ej, ty žaba žabulienka vyskoč von, lebo ťa dám vyšikovať žandárom. Močila konope, močila, žaba jej pod sukňu skočila.:] </poem> [[Kategória:Ľudové piesne]] 8sul9cv9ryeuvospzd2vk5debqrtotg 8 2720 4923 2012-12-25T18:43:54Z Danny B. 47 Systém:Neindexované stránky‏‎ 4923 wikitext text/x-wiki Systém:Neindexované stránky‏‎ 6sm4esgir74xop6kdp7mr3bxkoryf7p 8 2721 4931 2013-01-05T15:09:31Z Danny B. 47 info 4931 wikitext text/x-wiki <div style="font-size: 90%; margin-top: -3.2em; text-align: right;">Viďte tiež IRC kanál pro [[rcirc:#sk.wikisource|posledné úpravy]].</div> bgrzn7f1re2lry2es2bf31de98dyqcd 0 2739 6917 6508 2017-08-20T20:13:20Z Lišiak 1863 6917 wikitext text/x-wiki {{Rozlišovacia stránka}} * báseň Jána Botta, pozri [[Orol (Ján Botto)]] * báseň Janka Kráľa, pozri [[Orol (Janko Kráľ)]] rhgim4puxrsy7753anrvbm3l86l0gyx 6 2761 5058 5057 2013-08-13T19:35:24Z Danny B. 47 Zamyká „[[Súbor:Wiki.png]]“: site logo ([Úprava=Povoliť iba používateľov s potvrdeným emailom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba správcov] (na neurčito) [Nahrať=Povoliť iba správcov] (na neurčito)) 5058 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" summary="Informace o souboru: popis obsahu, vznik, zdroj a autorská práva." |- ! id="fileinfotpl_desc" | Popis | Logo projektu |- ! id="fileinfotpl_src" | Zdroj | * lokalizované logo: [[commons:File:Wikisource-logo-cs.svg]] * anglické logo: [[oldwikisource:File:Wiki.png]] |- ! id="fileinfotpl_date" | Datum | * lokalizované logo vytvořeno 7. 2. 2009; na s:sk: převzato 13. 8. 2013 * anglické vytvořeno: ???; na [[oldwikisource:]] nahráno 23. 6. 2006 |- ! id="fileinfotpl_aut" | Autor | * autor loga (obrázku): Nicholas Moreau * autor anglického loga: [[oldwikisource:User:ThomasV]] * autor lokalizovaného loga: [[Uživatel:Tlusťa|Tlusťa]] |- ! id="fileinfotpl_perm" | Povolení | Tento obrázek má copyright, který vlastní Wikimedia Foundation Inc. Je to jedno z oficiálních log a návrhů, které Wikimedia Foundation nebo některý z jejich projektů používá. Navzdory jakémukoliv tvrzení na této stránce není tento obrázek licencován pod GFDL ani CC-BY-SA. © & ™ All rights reserved, Wikimedia Foundation, Inc. |} 56wagy4vg85w4ladaonll541wvlxb8x 0 2764 7186 7096 2017-08-26T11:33:31Z Danny B. 47 {{Upraviť}} - viz [[cs:Beránku Boží]] 7186 wikitext text/x-wiki {{Upraviť}} Baránok Boží ty snímaš hriechy sveta zmiluj sa nad nami (opakuje sa podľa potreby 3-4x) Baránok Boží ty snímaš hriechy sveta daruj nám pokoj. [[Kategória:Modlitby]] orufrh8htsodvnzcrus5r8y8j7g597w 252 2795 8100 5131 2020-06-08T11:33:21Z 103.242.23.187 8100 proofread-index text/x-wiki {{:MediaWiki:Proofreadpage_index_template |Autor=[[Kategória:Ľudovít Štúr|Ľudovít Štúr]] |Názov=Nárečja Slovenskuo; alebo, Potreba písaňja v tomto nárečí |Rok=1846 |Vydavateľstvo=K. F. Wigand |Zdroj=djvu |Obrázok=1 |Strán=<pagelist 1-88 /> |Poznámky= }} rz5hb5dnisk9ojv2gwcmccbwbcrzns3 250 2796 7472 5132 2017-08-31T13:13:57Z Wizzard 3 7472 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Jimregan" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]]<noinclude><references/></noinclude> 53l257zipgb31kjr15y35n0jl9tcwue 250 2797 7473 5133 2017-08-31T13:14:44Z Wizzard 3 7473 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Jimregan" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]]<noinclude><references/></noinclude> 53l257zipgb31kjr15y35n0jl9tcwue 250 2798 8390 7863 2021-10-18T09:43:02Z Ankry 947 /* Ověřeno */ 8390 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="4" user="Ankry" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Dlho ako vjeťe, braťja, ležalo vo sňe Slovenstvo, roďina naša, ňepohnutuo, prirazenuo k zemi víchricou hroznou dávnich časou, i bolo, omračenuo ňou, straťilo a opusťilo samo seba. Pohlo sa síce v leťjacich vekách lecikedi tu i tam dačo pod šerom z víchrice tej na Slovenstvo rozsjatim, ale tje pohnuťja i sami súc malje i dotkínajúc sa hlboko zaspalích ňezdurkali Slovenstvo, ale prebebli a straťili sa jako urobenje kolá na vodách. V naších časoch pohnuťja tjeto stali sa i časťejšje i silňejšje i zavaďili mocňejšje o našich: kdo ňeviďí v ňích znaki prebudzuvaňja sa nášho k životu, tolkje stoleťja od nás ďalekjemu? Strhávajú sa naši, braťja, i predrapujú si oči dlhím, hlbokím snom obťjahnutje a vizerať začínajú na svet, na ktorom ešťe svjeťi slnko Božje, bo svjeťevalo ono po celje tje časi sna nášho na ňom, ale ňeosvecuvalo nás, stávau svet tak ako stávau v dávních vekách, ale ňeukazuvali sme sa mi na ňom a svet zas ňeviďeu nás. Ako dlhospjaci, keď prebleskňe očima a na novo viďí svet, veselo sa ozve: tak vileťeu aj z prsú roďini našej hlas, hlas poťešeňja že sa zase zvítala so svetom, že sa zase nachádza pod slnkom Božím. Ňesje sa hlas ten teraz po roďiňe našej, ňesje sa po tích široko ďaleko rozloženích horách našich i odráža sa od jednich k druhím, a jak sa odráža pribíva mu na plnosťi a na sile: kdo bi rjekou že ňeznamená mnoho hlas ten? Od dávna Vi, prjaťelja drahí, načúvaťe hlas tento, načúvajú ho aj inší, ale Vám vraziu sa do duše hlboko i Vi v hlbiňe duší svojich popadli sťe víznam jeho: komuže, preto, inšjemu ako Vám posvetit pismo moje, v ktorom je, ako šípim rozložení víznam hlasu toho tak, ako i Vi si vikladáťe a {{hws|rozu|mjeťe}}<noinclude><references/></noinclude> au559zcjbfxeo64oiobd7fjb9gung5y 10 2799 5908 5136 2015-06-07T10:37:12Z Danny B. 47 - neexistujúca šablóna 5908 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#ifeq:{{{1|{{{s|}}}}}}||[[Category:Invalid template invocation]]{{red|&nbsp;Invalid template invocation→}} }}{{#ifeq:{{{2|{{{e|}}}}}}||[[Category:Invalid template invocation]]{{red|&nbsp;Invalid template invocation→}} }}</includeonly>{{#ifeq:{{{namespace|{{NAMESPACE}}}}}|Page|<span title="{{{2|{{{s|}}}{{{e|}}}}}}">{{{1|{{{s|}}}}}}{{#ifeq:{{{hyph|+}}}|{{{hyph|-}}}|{{{hyph}}}|-}}</span>|}} dc8jcdx2eoncu475d31mf8q88dux0a4 10 2800 5919 5137 2015-06-26T23:46:07Z Danny B. 47 - neexistujúca šablóna 5919 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#ifeq:{{{1|{{{e|}}}}}}||[[Category:Invalid template invocation]]{{red|&nbsp;Invalid template invocation→}} }}{{#ifeq:{{{2|{{{s|}}}}}}||[[Category:Invalid template invocation]]{{red|&nbsp;Invalid template invocation→}} }}</includeonly>{{#ifeq:{{{namespace|{{NAMESPACE}}}}}|Page|<span title="{{{2|{{{s|}}}{{{e|}}}}}}">{{{1|{{{e|}}}}}}</span>|{{{2|{{{s|}}}{{{e|}}}}}}}} 9mstdumlw5py2hboiu5s844rfpsvds7 250 2801 7864 7475 2018-11-02T14:31:06Z Wizzard 3 /* Proofread */ 7864 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] {{hwe|s=rozu|e=mjeťe}} ho. K Vám teda sa obracja písmo moje a buďe, ako vjem, dobre prijatuo od Vás, a Vi i menamí svojimí i ochotnosťou svojou pripravíťe mu dobruo prijaťja aj u druhích krajanou našich, dodajúc ešťe čo bi chibelo k visvetleňú a viložeňú hlasu toho životnjeho drahej roďini našej. Pred rokom v peknom leťe, ako vjeťe braťja, zastali sme sa boli u drahjeho nášho Jozefa Miloslava v kraji po Ňitre nazvanom, tam v Hlbokom, v loňe statočnjeho tamošnjeho ludu nášho, kďe po prácach ďenňích na večerních chvilách dohovárali sme sa o kroku tomto hovoriť k ludu nášmu ňje len v obecnom ale aj v pospolitom a viššom živote nárečím naším, milou našou Slovenčinou. Pripusťili sme si hlboko k srdcu kmen náš a povíšeňja jeho duchovnuo i rozvažuvali všetkje sem padajúce okolnosťi; rozvážili sme peknje následki samostatnjeho jeho duchovnjeho rozviťja a posúďili pilňe aj ťažkosťi kroku podobnjeho. V pohnuťí našom nad drahím kmenom a ludom Slovenskím navšťívili sme toho spevca tam, čo sa i duchom i postavou svojou pochoďiť zdá tam z tích starích našich velkích časou, bo tak je s ňimí obznámení, ako kebi sám v ňích bou žiu a so sinmí i spravcamí ích obcuvau, tak ích rád viďí ako kebi sára bou velkosť a slávu ích zažiu a blesk ich i jeho osvjeťiu, tak vzňešeňe postavou svojou vizerá, ako kebi sám jeden z mužou a hrďinou tích vekou bou, navšťívili sme ho i prizreli sme sa zasmútenej tvári jeho nad časmí terajšimí a bolestnjemu oku jeho nad Slovenstvom, odhoďením a opusťením kmenonj svojim. Viďeli sme ho tam nad šumnou Blavou, obstreljeho horamí visokími v iichom údolí ako pozerá na tje vrchi či mu skoro vetrí čo sa do údolja z ňích spúšťajú doňesú novinu radostňejšú, novinu ožiťja Slovákou? Viďjac ho, rozlúčili sme sa; Jozef Miloslav náš ostau tam pod svojou Bjelou Horou, v tom milom, prjaťelskom doroe svojom, Ti Michal Miloslav poberau si sa k cisárskemu mestu a z ňeho potom ta dohíbki Tatjerajasjeu som ta na ťichuo Považja k roďiňe drahej a o ňedlho potom nad Dunaj. Ňeostalo z ohladu Slovenčini na ňičom istom medzi namí ale uzrekli sme sa že esťe tú vec za rok rozvážime,<noinclude><references/></noinclude> 0kh6e1h7vdhk4ts83nfzm4y2jwvcdyf 250 2802 7476 6194 2017-08-31T13:16:11Z Wizzard 3 7476 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Ankry" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] mišljenki svoje pod ten čas si zveríme a potom sa uzňesjeme po roku. Misleli sme, dopisuvali sme si, prešjeu rok keď sme sa tam pod trónom matki Tatri, tam pod oltárom Tatjer našich, Kriváňom, zastali a jako sme sa zvítali, zvítali sme sa s uzňeseňím za Slovenčinu, i podali sme si na to ruki. Ňebolo treba vjac o tom hovoru; bola vec rozvážená, pretrasená a teraz už prichádzame s ňou k rodákom svojim, s radosťou a žjadosťou, abi premisljac vec k nám prislúpili a raz už roztrhaňú Slovenskjemu koňjec urobiť nám pomáhali i pridružili sa k čisto Slovenskjemu životu. Ňesklame nás, ako pevňe veríme, očakávaňja naše: už mnohí súkremňe o kroku tomto uvedomení prirazili sa k ňemu s celou dušou, ako zo znameňiťejších bistroumní náš Kuzmány, oblúbení náš spevec Sam. Chalupka, vrúcni Guoth, ostrovťipní Fejérpataki, pracovití a obetuvaví Kadaví a moc inších, druhí puojdu za ňimí, bo chcejú život kmena nášho a prišjeu i čas náš. Celá mláďež Slovenská prijala mišljenku túto so zápalom a mláďež ňesje so sebou budúcnosť života. Ešťe slávni muž naš, Kollár, ďíva sa len pozďaleki na to čo predsebaberjeme, ale akože muž co celí svoj život na duchovnom zvelatku Slovákou pracuvau a tak rečeno len v tejto práci prežiu život svoj, akobi ten ňemuseu dobre prjať všetkjemu čokolvek k cjelu oznámenjemu zmeruje? On, to isťe vjeme, čo aj ňepuojďe po cesťe našej, ňebuďe a biť ňemuože proťi nám.<ref>Písalo sa toto z jara b. r.</ref> Radostnuo bolo to zvítaňja a zrozumeňja sa naše tam pod visokími Tatramí, preleťeli nám tam v krásnom Liptove dňi peknje! V čerstvích, životaplních Tatrách nabrali sme pri uzreknuťí a zrozumeňí sa tomto našom novej vlabi životnej i pusťili sa tak rečeno do novjeho behu v živoťe našom. Tomuto na novo sa rozživoťeňú, tomuto zrozumeňú sa nášmu chcem ťjež posveťeňím Vám muojho spisu položiť pametňík, ktorí nás vždi na tje dňi upametá, na tje dňi peknje. Ale oddávam ňím aj srďečnú úctu Tvojej, Michal Miloslav, hlbokej misli a {{hws|rozvažito|sťi,}}<noinclude><references/></noinclude> 3rx1uvyyaxa89iydzholsuw4bn2zbhm 250 2803 7865 7477 2018-11-02T14:31:37Z Wizzard 3 /* Proofread */ 7865 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] {{hwe|s=rozvažito|e=sťi,}} Tvojej, Jozef Miloslav, velkej pracovitosťi, náramnej spružnosťi a obetuvavosťi srďečnej, ustavičnej, bez nárokou. Ňikdis si sa, Michal Miloslav, čo Ťa znám ňeprenáhliu v krokách svojich ale robiu si všetko čos robiu po mnohostrannom rozsúďeňí a najpilňejšom povážeňí, tak že teraz srďečnuo prihláseňja sa Tvoje k Slovenčiňe je mi novíra duovodom i za pravďivosť kroku nášho i za to že sa on podarí, a k žjadanej jednoťe Slovákou príveďje. Kdo ňezná pracovilosť ňičím ňeunavenú, obetuvavosť sebazapjerajúcu Hurbanovu zo Slovákou, čo sa len trochu so živototíi našim oboznalí? Bozprávajú, povedajú o ňej ústa všetkích našich, ale úctu k ňej pred svetom preukázať tuším že sa svedčí mňe, ktorísom i jej najdávňejším i jej najbližším svedkom. V plnora zápale a činnosťi vídavau som Ťa ja už v prvom miáďenskom kveťe, tu na paraetnom poli našom Braťislavskom, medzi úprironími a oddaními sinmi Slovenskíroi, kďe pracujúc i ja často, ako vješ, ňezrovnajúc sa v náhladoch prí prácach našich ako vlni vo zbehu prudkom sme sa od seba odrazili, alo zas z odrazeňja nášho, viďjac že na jedno bije, za jednim horí misel naša, sme si do náručja leťeli a zas spojeními úmislamí ďalej sme sa poberali. Túto Tvoju pracovitosť preňjesou si Ti z mláďenstva do mužskjeho veku, zo škuol do života, z prí pravních namáhaňí do prísnich trúdou, a tu hla sa nám otvóra so Slovenčinou nová postať činnosťi, na ktorej si teraz ako muž, ako znaťel života, ako pracuvaťel prísni zastaňeš. Mnobo od Ťeba úfa mladí život Sloveňskí, i pracujme teda, ňech pozná dačo i z našej usilovnpsti i ňech požehnáva dakedi prácu, uzreknuťja a zrozumeňja sa naše. Ak sme dobre vivolili, Boh nám buďe pomáhať! —<noinclude><references/></noinclude> ozjz95a2yaxswtxngjgnoxgzt868u3r 250 2804 7866 7478 2018-11-02T14:31:51Z Wizzard 3 /* Proofread */ 7866 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Dlhje a dlhje stoleťja prešli, čo mi Slovácí alebo žjadne alebo len chatrnje a rjedke dávali sme znaki života, ale, poďakuvať Bohu, čas ten hliveňja národa néšho už prestáva a mi vždi vjac a vjac preberáme sa i začíname schvatuvať sa na krjelä života duchovnjeho. Ňikdá ale ešte hnuťja toto k životu ňebilo tak do očú ako práve teraz v našom čase, ako sa o tom každí, kdo naše národňje, najnovšje usiluvaňja pilňejším okom pozoruje labko presvedčiť muože, bo ňikdá predtím tolko ďjel duchovních sa u nás ňevidávalo, ňikdá mužou slovenskích a nájme mláďež našu tak vrúcna láska k národnosťi našej ňerozpaluvala, ňikdá predtím tolkuo túžeňja nášho ludu po zoznámeňi sa so sebou i so svetom badat sa ňedalo. Že teda čas tento pre nás je tak vážni v ktorom nám noví žívot nastáva, treba bolo dokonale premisljeť, ako mi a na ktorí spuosob do života tohoto sa jmsťiť máme, abi sa život náš podariu a tak, ako mi ho vivjesť rauožeme a máme, vivjedou. A tu pred všetkím inším muselo to do očú padnúť že mi do teraz ňje v našom, ale v inšom nárečí sme písali: ako ale život náš v nárečí takom sa vidarí? Život náš mi len úplňe vistavíme a vistaviť muožeme v nárečí našom vlastnom, bo ono je nám najbližšje, ono je nám rečou najzrozumiťelňejšou, ono má k srdcu i misli našej prístup najsnadňejší a v ňom sú i misel i srdce naše najotvoreňejšje, preto treba nám k tomuto násmu nárečú, keďživot náš počíname, sa privinúť á v ňom sa duchovno rozvíjať. — Oj stoleťja a stoleťja premlčali sťe Slováci, stoleťja preieťeli ponad Vás a ňepodurkali Vás ale preleťeli ako vetrí ponad skali ňečujnje a Vi rodáci stáli sťe ako zakljati, ale prišjeu čas i Vám i švibnuv Vás pťútom a Vi strjasli sťe sa, prebleskti a ožili: oj akože, rodáci, buďeťe slíchať veci, ktorje sa pód časom Vašej sto a Storočňej ňečujnošťi na sveťe prihoďili, ako dáťe na javo radost z prebraňja sa svojho, ako sa ohlásiťe k<noinclude><references/></noinclude> qxcnojfucucrp0a5vbmekf8da06mvrn 250 2805 7867 7479 2018-11-02T14:32:06Z Wizzard 3 /* Proofread */ 7867 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] svetu s tím, čo je uloženuo v loňe Vašom, na ktorí spuosob zanuoťiťe si pesňe svpje bistrje, pesňe svoje vážne jestli ňje v reči svojej milej, v reči, v ktorej bije srdce a v ktorej virazená je misel Vaša, v reči Slovenskej ? Oj vítaj, vítaj, Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred svetora! Vítaj nára storazi ti verná družica Slováka, ktorá zaroveň jeho Váhu hňeď prudko trjeliš a uďjeraš silňe ako on o veličiznje skaliská i zalomcuješ srdcom, hňeď sa ňesješ bistro i ako keď Váh pohráva sa s kamenčekamí i pošúmjeva po ňích, lúbezňe gagotáš, a hňeď zas iďeš ťicho a vážňe ako Váh náš v údoljach úzkich hlbočinamí a pláňamí i ako on tam poduňjeva a oči naň hlaďjaceho poťichúčki zaberá, ťicho so sebou pojímaš i srdce ukolembáš: oj vítaj, vítaj Slovenčina naša! Lud teda náš Slovenskí, pre ktorí mi hlavňe pracujeme, mali sme pred očima pri urobeňí kroku tohoto, vezmúc jeho vlastnuo nárečja a ňje dosjal užívanú, spisovnú reč k písaňú kňíh našich, Každí ale a to slušňe od nás úplnuo viložeňja hlavňích príčin, ktorje nás ku kroku torauto pohli, očakávať buďe, za dobruo teda a potrebnuo sme uznali počeť z toho, prečo sme sa na Slovenčinu dali, pred obecenstvom našim zložiť, k čomu, ako každí po viložeňí príčin našich pozná, dostatočnje pohli nás duovodi. Pred všetkím inším v tejto veci na kmenovitosť (die Gliederung in Stämme, divisio in stirpes) národa nášho Slovanskjeho pozor obráťiť treba, ktorá na viššom stupňi a rozviťejšja u nás sa nachádza jako v ktororakolvek druhom nároďe, pre ktorú príčinu národ Slovcnskí je κατ' εξοχην ako sa hovorí kmenovití a na osobnosťi sa rozchádzajúci. Kmenovitosť táto je pri každora tom nároďe, kďe sa nachádza, znameňím velkej sili duchovnej v ňom sa ukrívajúcej, živosťi a čerstvej híbavosťi národa. Kďe v ktorom nároďe kmeni sa nachádzajú, musja biť tam rozličnje spuosobi hovoreňja jedneho spoločnjeho jazika, ktorje rozličnje spuosobi nárečjami (dialectus, Mundart) zovjeme, tím sa ukazujúce, že tá sama reč v rozličnich rečních formách ňje Ien čo do {{hws|sklo|ňeňja}}<noinclude><references/></noinclude> nmpjix18xx3gzfsn25hmqkw90c0htdd 250 2806 7480 5156 2017-08-31T13:17:45Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ 7480 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] {{hwe|s=sklo|e=ňeňja}} ale aj čo do zvukou a skladu slov sa hovorí, prjezviská daktorích vecí a predmetou (objectum, Gegenstand) všeljake sú, daktorje predmeti často mnohonásobnje v rozličních nárečjach názvi (denominatio, Benennung) majú, pomisli (cogitata, Gedanken) lebo čisto duchovnje lebo predmetnje, ktorje jednej časťi národa chibja v druhej časťi, u bratrancou jej, sa nachádzajú, slová sa na všeljaki spuosob jedno s druhím spájajú a potom aj rozličňe s premeňením prízvukom (accentuatio, die Betonung) sa vislovujú. Čím rozviťejšja, rozmaňiťejšja, bohatšja je reč daktorjeho národa, tím isťe aj duch národa, ktorí si reč vitvoriu, musí biť bohatšje obdaruvaní, čerstvejší, živejší a jako mi Slováci povedáme strunovaťejší a národ takím duchom obdarení sa aj v historii pred inšírai národami plodami svojho ducha viznačuje, a krajšje od druhich poligotáva. Zo starích národou bou takíto národ kmenovití hlavňe národ Récki alebo inakšje nazvaní Hellenskí, ktorí trebas malí sa na hlavňje tri kmeni rozkladau, Aeolskí, Dorskí, a treťí od tíchto dvoch duchovňejší kmen Jonskí, ktorí bou najpekňejší víkvet z národňjeho pňa Réckeho. Kdo ňevje o jeho velkora puosobeňí historickom, o jeho živosťi, ktorou je uťešeňe prebraní život Récki, o jeho plodách ducha, z ktorích všetkje po Rékoch nastupujúce národi načjerali, učili sa, vzďelávali a ktorje až po dnešní ďen v najviššej u všetkích národou vážnosťi stoja a slávu Récku v ligotaňí zorňici rovnom zadržujú. Žjaden ňeprevíšiu národ Récki v poesii, z ktorej sa nájrae ích živí, obrazotvorní (plenus phantasiae, phantasievoll), svjezi duch poznať dáva, a keďdakdo s peknou, ako stok Tatranskí čistou, skrúcaňím a roztáčaňím človeka ňepokalenou, vnutrním pokojom ovjevajúcou poesiou naťešiť sa chce, dáva sa do poesie Réckej i s tou sa naťeší. Takú čistú, kveťistú, pokojňe ako šuchot líp šumejúcu, Réckej najpríbuzňejšú poesiu má aj národ náš Slovanskí a hlavňe dva jeho kraeni, Maloruskí a milí kmen náš Slovenskí, kveťistú ako jeho lúki a stráňe, vážnu ako tje nad Súlovom skali, ihravú ako slovenskje panni, a licho, časom žjalňe duňejúcu ako jeho Váh v údoljach pod {{hws|Sta|rim}}<noinclude><references/></noinclude> o76s9lknjwk5w7063sxu7hsb3bng2up 250 2807 7481 5980 2017-08-31T13:18:15Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ 7481 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] {{hwe|s=Sta|e=rim}} Hradom a Strečnom. Bou národ Récki kmenovití, je národ Slovanskí kmenovití, okrera toho rečou a podstatou (essentia, Wesen) svojou národu Réckemu najbližší. Ňemislírae a ňémuožeme to isťiť, žebi daktorí národ len pre kmenovitosť svoju bou vjacej duchovní a k poesii schopni, ale je to jedno s druhím: kďe je kmenovitosť, je viššja duchovnosť a kďe v národach viššú duchovnosť, ducha čerstvotu a svježosť nachádzame, viďíme že sú národi kmenovitje. Pri národach ňízko stojacích, na ducha chudobních, mizernich, ňepoetickích ňenachádzame nárečí, ňenachádzame kmenou. Turek najďalej kďe bíva v Azii práve tak hovórí ako Turek Europejskí a tak je to aj s Mongolmí. No ňepotrebujeme i tak ďaleko zachoďiť, bo i bližšje máme na to príkladi. V nárečjach Réckich kolko íčh len kolko bolo vo všetkích sa písalo a plodi všetkích nárečí boli jeden obecní poklad duchovnjeho života Réckeho. Tak v Aeolskom nárečí písali Alcaus, Sappho, Theognis, v Dorskom Theokrit, Pindar, Kalimach atd. v Jonskom Hesiod, Hippokrat, a v Attickom, ktoruo bolo len vjac vibrúsenuo ale aj ošúchaňejšje nárečja Jonskuo, písali mnohí: Isokrat, Demosthen, Thukvdid, Xenophon atd. Homer písau v reči takej, ktorá ešťe ňebola sa ďaleko na nárečja rozrástia, alebo abisme ínakšje povedali, písau v nárečí, ktoruo ešťe od reči obecnej a tak aj od druhích nárečí ňebolo tak ďaleko odrastnutuo lež ím ešťe velmi blízko, pre tú príčinu míla sa tí, ktorí mislja, že on zo všetkích nárečí reč svoju zhabau a do vedna poskladau. Rimaňja ňemali kmenou, aspon mi ňič o ňích nevjeme, ale aj život Rimskjeho národa je stuďení, prosaickí a literatúra ícb, v ktorej oňi najvjacej za Rékmi išli, je len tuoňa bohatej a vzňešenej literatúri Réckej. Kmenovitosť teda národa je pekní, znameňití úkaz pri samom nároďe, svedectvo dávajúci o višsej jeho duchoviiosťi a duchovnej národa živosťi, preto musí sa ona, kďe sa nachádza, jako sa len najlepšje muože, zachovávať, ochraňuvat a opatrňe rozvíjať. Kďe sa kmenovitosť v nároďe nachádzala a svojira spuosobom sa rozvíjala, ťam všaďe viďíme čerstvo<noinclude><references/></noinclude> loto5j8ac03hh22676pfyokeswi5tap 250 2808 7482 5161 2017-08-31T13:18:39Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ 7482 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] kvitnúci, na spuosob zdravjeho, peknjebo stromu rozvití život duchovní národa, kéď teda náš národ Slovenskí pomedzi všetkimí inšími je nanájme kmenovití, kmenovitosť nášho národa ak chceme k takjemu ho životu privjesť, akjeho koreňe sa v ňom nachádzajú a jakí mu historia sveta zaslúbila, musí nám hlboko na srdci ležáť, inakšje ten život žjadnim spuosobom ňeobcjahňe a na mjesto toho, abi bujňe rozkvitau, v daktorích svojich haluzach a na vjacej stranách svojho života zakrpaťje, podobajúc sa tu i tam zeliňe, ktorá stojac na zemi jej ňepríhodnej chápe sa síce chápe k životu a zdá sa stávať, ale pri tom všetkom len predca, jako mi Slováci hovoríme, hlivje a živorí. Považujúc toto, srďečňe žjadat musíme, abi sa národ náš Slovanskí tak rozvíjau ako sa on sám rozrástou t. j. abi sa rozvíjau kmenovito, bo len tak buďe život jeho samorastlí, ňezakrpaťení, na silu ňevihnaní, ale podarení ako skutočňe organickí, a preto tá je naša najvrúcňejšja zjadosť, abi Slovanskje kmeni vo vlastních nárečjach svoj duchovní život vistavili, teda kmeni v nárečjach osobních písali, v ňích čo sú pred Bohom, svetom i Slovanstvom ukázali. Slovanskích kmenou a tak aj nárečí živích je jedenásť a to k poludňovíchodňim Slovanom patrja 1) Welko-Rusi, 2) Malo-Rusi, 3) Bulhari, 4) Srbi, 5) Horvati, 6) Slovinci, k pounočňozápadňím, 7) PoIjaci, 8) Čéši, 9) Horňo-Lužičaňja, 10) Dolňo-Lužičaňja a naposledok, 11) mi Slováci s naším vlastním Slovenskím nárečím. Ňemislíme to, abi každí kmen, bocakí malí a chatrní vo vlastnom svojom nárečí písau, ale žjadame abi každí kmea, ktorí má dačo osobitnjeho, duchovnjebo, ktorjeho nárečja je ešťe čistup, ňepomúťenuo, ňepokazenuo, k písaňú spuosobnuo, ktorí duchovňe i materíálňe svoju literatúru udržat vistačí, slovom abi každí takí kmen nárečja svoje obrábau, v ňom plodi ducha svojho vidávau a pred tvár Slovanstva postavuvau. Žjadosť táto je na osoh každjeho a na osoh Slovanstva. Slovanskí život je rozložití ako lipa na moc konárou, národ je jeden ale jeden v rozmaňitosťach, i ňech teda je rozmaňitost táto ale v jednote aj v duchovnom našom živote zjavná, ňech {{hws|du|chovní}}<noinclude><references/></noinclude> s9qkh8x08p9qd2573b485uz6e73svyo 250 2809 7483 5981 2017-08-31T13:18:56Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ 7483 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] {{hwe|s=du|e=chovní}} náš život na záklaďe našej prirodzenej životnosťi, ktorá je národňja kmenovitosť, stojí, a tak buďe život nóležití, na dobrích základoch postavení, bo sa ňič čo bi virásť malo ňeudusí a ňič ňezakrpaťje. Čo bi ale, ako sme rekli, okreme vikvitnúť ňemalo a ňemohlo, to ňech k najbližšej haluzi prirasťje, abi samo sa namáhajúc ňevischlo a rovňe v daromnej namáhavosťi ťjež len leda bolo ňeživorilo. Tak teda dobre urobí kmen bulharskí, keď sa so srbskím, dobre azda kmen slovinskí, keď sa s horvátskim duchovním svojim životom zrasťje, a ten kmen v srbskom, tento zas v dalmatinsko-horvátskom nárečí, ktoruo je od horvátskeho kmena za spisovnuo povíšenuo, plodi svoje duchovnje vidávať buďe, krem toho aňi kmen bulharskí aňi kmen slovinskí ňezdajú sa mať dačo tak osobitnjeho, k čomu bi oňi vlastnuo nárečja potrebuvali, a ích nárečja sú, tamto starou bulharčinou a turčinou a toto ňemčinou nakvasenuo a preplňenuo, ošúchanuo a v ploďivosťi svojej zatarasenuo. Panuvalo síce a panuje až do dňešnjeho dňa medzi daktorimí Slovanskími učeními usiluvaňja, abi sa počeť literatúr kmenovích Slovanskích ako len najvjacej umenšiu a tak abi k daktorím kmenom inšje kmeni pristúpili a v ích náreči ďjela spisuvali a vidávali, ktoruo umenšeňja kmenovích literatúr slovanskích k vuoli tak rečenej vzájemnosťi (Wechselseitigkeit, nexus reciprocus) Slovanskej sa stať a k pevňejšjemu sa spojeňú baluzí Slovanskích najme tích, ktorím ňebezpečenstvo od cudzoti brozilo, poslúžiť malo. Ňedávno ešťe o národ náš mnohozaslúžilí a všetkej úcti hodní našiňec, vo svojom spisku »Vzájemnost we pŕíkladech u Čechoslowanú» v Pešťi vidanom na tento spuosob o veci pripomenutej píše: »Zústaňme pŕi tom počtu nárečí, který nám osudem již newyhnutelňe dán jest, aniž je sami schwalné rozmnožujme, ale radéji kde možno umenšujme.» Našiňec tento písau o vzájemnosťi, a predca sú tjeto slová ňevzájemnje! Ňemá sa umenšuvať, rušit a ňičiť to, čo z národa samjeho Slovanskjeho a tak pekňe virástlo, čo ňikím sebevolňe ňje je urobenuo ale z hlbini bohatjeho ducha Slovanskjeho pochodjace,<noinclude><references/></noinclude> dtz615j27xe3xvta5j6zinmah8ihfrk 250 2810 7484 5982 2017-08-31T13:19:14Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ 7484 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] čím národ náš Slovanskí že je životaplní dokazuje! A všetko toto umenšeňja a ňičeňja nárečí Slovanskích stať bi sa malo pre tú príčinu, abi sa našinci menší počeť nárečí lahšje naučiť mohli a abi cudzincom naša literatúra prístupňejšja a snadňejšja bola, lebo hovorí sa, že ako bi potom cudzinci do literatúri Slovanskej sa dávali a ju poznať si žjadali kebi tolkí bou počeť nárečí spisovních. Mi teda k vuoli dakolko dobrovolňíkom a leňochom, ktorím sa učiť ťaží, peknú rozmaňitosť reči našej Slovenskej hubiť, na vňivoč uvádzať a rozkvit osobitních jednotlivích kmenou pre tak rečenú vzájemnosť zastavuvať bi sme mali? To ňje je vzájemnosť, ale ňevzájemnosť, to dobrí duch Slovanskí ňikdá žjadať ňemuože a ňebuďe, a bez tejto opravďivej jednoti ňikdi ňebuďe medzi namí opravďivej vzájemnosťi, ale pod jej zásťerou námeri sebeckje, osoblivje a sebevolnje. — A či je to pravda že mi preto píšeme, abi sme inším národom lahoďili, ím sa zalúbili, slovom či mi píšeme pre inších a ňje račej z nás á pre nás? Ňikdi žjaden národ ňepísau pre inších, ako aňi jeden velkí umelec (artifex, Künstler) aňi ňebásňiu aňi ňemaluvau atď. pre druhích, ale vikonávau svoje umelectvo preto že museu, že ho k tomu vnútrná potreba, ktorú on premuocť ňevládau, hnala, že chceu ideal, ktorí sa v jeho duši zjaviu, spredmetňiť (vergegenständlichen, objectiv machen) a na svetlo vistaviť. Tak aňi národ ňenamáha sa duchovňe pre inších, ale vistavuje na svetlo to, čo sa v jeho duchu nachádza; čím sa zapáliu, o tom spjeva; čo o Bohu, sveťe namisleu, pre nás to rozpráva a rozpovedá. Mi teda Slovaňja ťjež ňebuďeme len inším so životom našim duchovním posluhuvať, ale buďeme to, čím je duch náš zapáleni, vispevuvať a o tom ako sa na známosť všetkích vekou a národou podoprení na svet ďivame, v duchovních plodoch naších rozprávať a všetkím, svojim i cudzím oblasuvať. Ak chce dakdo z cudzincou obsah duchovnjeho života nášho poznať, ňech príďe k nám, ňech sa to tak učí ako mi mu to podávame, ňech nás uzná v našom národňom živote! — A tak toto ňje je žjaden duovod oproťi rozmnožeňú spisovních Slovanskích nárečí, ale<noinclude><references/></noinclude> d0hekjxic3umcnuvh81m5an1puf2z5v 250 2811 7485 5983 2017-08-31T13:19:38Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ 7485 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] aňi vzájemnosi iba zle zrozumená a čjastočná. Ako pekňe hovorí Kollár, zvestuvaťel vzájemnosťi Slovanskej, o vstahu nárečí jednich k druhím, ako čistou vzájemnosťou díchajú nasledujúce jeho slová, napísanje v znameňitej jeho kňižke o vzájemnosťi na straňe 6-tej: Jede Mundart soll neue Lebenskraft aus der andern schopfen um sich zu verjtingen, zu bereichern und zu bilden, und nichtsdestoweniger die andern nicht antasten und sicb auch nicht antastenIassen.sondern neben allen ubrigen ein eigenes freies. Gebieth zu behaupten fortfahren. Bei der Wechselseitigkeit bleiben alle Stamme und Mundarten unverrucket auf ihrem alten Platz steben v befórdern aber mit gegeuseitigvereintem Wirken und Wetteifern die Blii- the der gemeinscbaftlicben National-Literatur" t. j. „Každuo nárečja má sa z druhjeho obživuvai abi omladlo, zbo- hatlo a sa vzďelalo, pri tom ale ňemá druhje ukrivďii aňi sa ukrivďit ňedai, ale vedla všetkich inších slobodnuo svoje pole zadržuvai. Prí vzájemnosii (t. j. opravďivej) ostanú všetkje kmeni a nárečja ňepohnutje oa svojich dávnich mjestacb a pri tom všetkom napomáhajú vzájemním puosobeňím a spo- ločním sa predbehúvaňím rozkvit spoločnej literatúri ná- rodňej." Sú toto slová uiešenje, z duše vzájemnou láskou k Slovanom hlboko pohnutej viljate, predca ale ten sára Kollár, ktorí sa tak kŕásňe o vzájemnosii Slovanskej vijadrín, vzájemnosi túto Slovanskú ňedobre určiu (bestimmthat, defioivit) a na skutoční život ňedobre obráiiu, lebo v tej samej už prípomenutej kňtžke vzájemnosi Slovanskútakto určuje: „Dié literarische Gegenseitig- keit ist die gemeinscbaftliche Theilnahme aller Volkszweige an den geistigenErzeugnissen ihrerNation; ist wechselsettiges Kaufen, Lesen der in allen slawischen Dialekten herausgegeben Schri- ften oder Bticher" t. j. „Literárna vzéjemnosi (medzi Slovan* mí) je spoloční úďel váetkích kmenou v duchovních plodach svojho národa; je vzájemnuo kupuvaňja a čítaňja kňíb a spi- sou vo všetkícb slovanskích nárečjach vidattkh." A pOtota v tej samej kňihe a aj v najnovšom svojom ďjele „Cestopise do Itilie" vzájemnosi Sbvanskú len na štiri kraeni obmedzuje a<noinclude><references/></noinclude> 43bxkuoztiyqajohsia3zw9q29quobo 14 2837 6243 5898 2016-03-14T00:39:58Z Danny B. 47 + řadicí klíč 6243 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Gašparovič, Ivan]] 6c2m9ebszwv9yl1ce3dx42x6gtsrzhu 14 2838 7769 5234 2018-05-27T21:32:44Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7769 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|2014}} [[Kategória:21. storočie]] 55zvxsp24zuano35hkzamnvg2nddmco 0 2840 9150 9098 2024-04-13T06:07:39Z Danny B. 47 - duplicitní informace 9150 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == Pozdrav == <poem> Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí, zrak jeho urknul, zmámila lož, ohlušila presila: vy k žitiu privediete zas, vy vzkriesite, vy zotavíte, z jatrivých vyliečite rán, v opravdu priamom, bratskom cite otvoriac lono dokorán, a srdečnosť kde odveká, kde nikdy nevyspela zrada, bez dotazu, kto on, čo hľadá, na lono to, hľa, v objem sladký ramenom láskyplnej matky pritúliac verne človeka... Len okamih tam pobudnutia: už mŕtvie bôľ, už slabnú putá, zrak čistí sa, tlak voľneje, i oživujú nádeje; len jeden pokyn, zášum lesný, len jeden horskej riavy skok: a duša už sa ladí k piesni, tkne sa jej bičík prečudesný — a srdce hupká vozvysok; len jedno orla skolotanie, len jeden švihot sokola, prez horu mužné zahvízdanie, na holiach jeden záblesk vatry: a nás už chváce povoľa, duch už sa zažal, už sa jatrí, plamenným krídlom šibe hor’, jak v nebo naspäť meteor; len chvíľka, ako vzdušný vlas čo preletí nám ponad hlavu — a už ju máme, myseľ hravú: zmladenej duše prez dúbravu tak strie sa, ako dúhy pás... ...Z tej duše pozdravujem vás! </poem> == I == <poem> Jak hniezdo v tesnu parutí v úkryte košatého krovia: v hôr neprehľadnom zákutí chalupa čuší hájnikova. Tak bezpečne si stáva tu, bez prepychu, bez závratu, uprostred okrúhleho lázku, rozvitom jak by na obrázku: istejšie, pyšný nežli hrad, čo predkov neslýchaná sila do výše — by ho nedostať — však v strachu, že by podkopali — i tam na samorostlý sklad, na tvrdé temä žulo-skaly z balvanov skalných postavila, skiaď večne pozoruje, číha — pod sebou majúc šíry kraj, kút každý jeho, záhyb, taj — na postup snažieb, udalostí, na príchod dobrých i zlých hostí, jak a čo veští kraja kniha... A obadal-li zlovesť v diali, mrak pochybný že blíž sa valí, že čos’ sa jak lesk zbroje mihá, jak vzbury, války skiaďsi hluk — hneď tisíc hotových má rúk: tie dvíhajú už vzletné mosty, kým v strmé hradu temeno tie zas tam prápor sadia rudý i ohne vatria v náhlivosti na pokyn kraju, v popud ľudí; tie, by i v diali vzrušeno — na vežiach v spechu búrlivom o zvony tlčú kladivom; tu opasujú v broň a meč, tam v ústa titlú suriem reč; tie zo sklepov zas smrť a skazu o závod vlečú k otvorom, tie odpínajú na reťazu hradových šelmí toporom, tie... každá činí, každá stihne — až všetko v odpor zriadeno, obrana tak je pripravená, že na prvý znak povelenia na valoch, u brán, všade zrazu hrad — horu zbrojných ramien zdvihne, a každé jeho rameno na úder, k paľbe vzťaženo čnie, pokým vraha dočaká, až kŕdeľ dôjde čiernych zrád... Chalupa — tá sa neľaká nič takého. Bo nezastala si vyzývavo na štít brala, nadutá vzdorom krutovlád, nuž nemá príčiny sa báť, že mam ju zvráti, podtne pád. Zem sama je, jej nízky kút, no ale pevná zeme hruď, kam údy svoje poskladala. A zem? — Ó, tá je verná, stála, tá nejde spod nej ubehnúť! A potom: tichá, skromná schrana, do diaľnych zahrabaná hôr, necíti k sláve povolania, nie vôle revniť, sily v spor; z tých úzkych svojich oblokov nestrká vo svet bučné hlavy kdejakých spupných nárokov, nie hrvoľ zdutý, dravčí zor; nevedie ošemetnej vravy — v myšlienkach, túžbach, v hlase, slovu tá výška zavše, čo jej krovu, cit prostý, krotučké v nej mravy, bez kalných sveta prítokov... Po bleskoch veru nebaží, svit ranný dosť ju oblaží; slniečko bielej na podstene: jej celé žitia pozlátenie, a luny v okno padlá lúč — tá k pokladom: ku mieru kľúč. Pri beláskach a kúsku chleba nežiada viacej — naskrz dosť —, len krúžok blankytného neba, tak jak ho nečujnými tesy, by zrak mal kade k bohu dôjsť, ponad ňu vykrojili lesy. Veď preto ustúpila z cesty, po ktorej búrou ženie svet, že vyhnúť mu ni stihu niet; hej, skromnosť i tu dosť sa vmiesti, a bezpeč je, kde spokojnosť... (Nuž nesypte smeť potupy na skromné naše chalupy; sú, pravda, hniezda, iba hniezda z kostonkov, uschlých letorostov: no vzácne detvou svojou prostou — nad nimi klenbou samá hviezda; nechajte byt ich voľným bytím, ať žijú vlastným, rýdzim žitím!) No ináč tiež je uistená tam chalupa, má zruby tiež. V úzadí: vrchu strmá vež, časť nezborného ohradenia. On chráni drsným pred severom, jak obrovský by vztýčil štít; i ženú nehody tým smerom, však musejú sa odraziť. On ako vojak na stráži, čo k zemi primrel nepohnute; dosť všeličo ho podráži, no svaly predsa v pokoj skuté. Tvár tuho, hrubo zbrázdená: hja, tvrdú službu znamená; a mnohý šrám sa černie v čele: zas stopy zhubnej od ocele. Tam stojí strážou od počiatku, zbraň nikdy neschodí mu z pliec: to ona, šišak, chocholec — čo stupňovanom pri poriadku vše na ňom zligoce sa, skmitá podvečer ako k dňu keď svitá, a v noci jasný nebom bod tiež jeho jagotavý hrot... Tak stojí strážou do merava, zrak v jedno miesto upretý: Na chalupu, či ozaj pláva si ešte tam, čo labuť biela, bezpečne v temnom smrečín mori? Či ticho hrajú vlny hory? Či za labuťou vzápätí loď tajná zradu nevysiela? A obadal-li zo strážnice, že čos’ sa kol chalupy kutí: priam skaboní sa jeho líce, pŕs šírych postriebrená broň sa zdme, zrak mrkne na pohon — i strhne sa, a jako ľúty popadne z pleca desnú zbraň vo svoju starú, chrabrú dlaň a už naň mieri, už naň cieli — vtom durk! — i sype, mece strely, jak ohnivý by pršal dážď. A aby ešte preľstil zášť, čo spásu hľadá na úteku: prez more smrečín v ťažkom vleku rozprestrie oblak, svoj to plášť... Navôkol zase bujné lesy: smrek, jedľa, sosna v družnej zmesi, opreté husto bok o bok, tak dvíhajúc sa vozvysok pretekom ku nebeskej báni, ich úber války nestrhaný... Sú ako prsteň, kruho-stena, kam chalupa je uzavrená, múr preširoký, pavéza pevnejšia nežli z železa, tvŕdz tvrdšia z púhych než by skál: bo hradbou ony, ony val, zábradlia, stĺpy, bašty, zruby, čo neporúcha, nepohubí hocktorý zápas, ledaký boj nevyvráti svojím vztekom, čas nezavalí v priekopu, a ktoré — pravé zázraky — čím diaľ, tým väčšmi tuhnú vekom, a ako čierne oblaky odkiaľsi spoza obzoru — tak vzchodia, rastú šírym vlekom vždy vyšej nebies ku stropu. Tie otáčajú chalupu a bdením svojho pozoru vždy sviežim neustále strežú... I ježe-li sa niekdy stane, že vrchu nebotyčnú vežu vrah-víchor obehol a v bráne horského zručal zástupu od zlosti vztekle, nafúkane, a v strmom, ťažkom postupu, na černohrivom búro-vranci tu ťarbavo, tam v bujnom tanci, v podskoku samý po vrchovec čo divý, pomätený lovec — blesk a hrom zbrojou u boku — sa zabral lesom poľovať, štvať, márniť všetko, čo v ňom žije: tu celá vôkol horovať, jak obrov ríša odokliata, hne z miest sa razom, rušia, chváta na odpor, na zmar útoku, rekovné šumiac harmónie; smrek, jedľa, sosna jak by vlny vo večnom vzraste, prítoku sa rozkolíšu, a keď plný už nimi jäz, až k prelevu keď zježili a zdvihli šije: hať sama zachce úlevu, rozstúpi sa čo velevráta — — a vlny lesa švistia, plynú víťazne, víchru k potupe, naprosto k slabej chalupe, zo všetkých strán ju obstúpä a vo chvoj takoj pozavinú... Vrah-víchor môž’ už potom metať z tetivy kuše, z pušky tlamy šíp rudý, biele behanice, brok, gule a prach chumelice, môž’ jak chce trepať peruťami, môž’ škubať spárom lačných supov: to všetko márne pokusy; čo zhrčil v krov sa nad chalupou, hôr uzol neľzä porozpletať! Ba celá víchra svevoľa — čo v chate smelo plápolá — ni svetielka ver’ nezdusí. To skúsiv, v hanbe pod chvoj šupol — — Jak hniezdo v skrytu parutí: tak chalupa v hôr zákutí uprostred zeleného lázku, rozvitom sťa by na obrázku. Kút ozaj skromný, ale milý... Veď neveľmi sa grámorili, po smrti starca hájnika keď oprave ho podrobili. Kde inde starosť všeliká, tu — v žiadnej neoctli sa núdzi: les klady mal už naporúdzi, tie navalili, pokresali hrbolce kde-tu tešlicami, zdĺž odmerali kročajami, vtom zápory a hever vzali, obratne pritkli ku uhlom a zakrútili, podvážili — zvrt jeden-dva, i sfrungal dom, jak koho zrazu podronili — a keď už visel na šibeni, vykopli spráchnivelé steny, hneď brvná, klady dopratali a šmykli novým podvalom — ni raz si nepopľujúc dlane, ni nezakľajúc, by ho hrom — — Dom tupým praskom sadol na ne, na brvná totiž. Keď už stál na mieste pevne, bez kyvotu: hoj, čo tam zvučných zrazu chvál ho potkalo! A bez chichotu — ten to, ten onô povedal — napríklad: na tom piedestále vraj tak si sedí jak na skale, krt veraže ho nepodryje; ni žiaden príval nepodmyje; bezmála vraj tak vyzerá, jak z vaječnej by zo škrupiny; bezpečne môž’ vraj do dediny, ba čoby — zrovna do mesta! Len tomu nie, kto preberá — lež všetkým ni boh nevyhovie! Tak jeden-druhý staviteľ, až všetci v tom sa zhodli slove, že nech si hockto, čo chce, povie, bársaký pravdy rušiteľ: ten starý hájnik starobu i chalupy vzal do hrobu, tak ver’! Kto ináč mieni, súdi, nech odpustí, lež zrejme blúdi — obnažil vlastnú chudobu, ver’ potu práce ešte nepil, ni hniezda nikdy neulepil, je turoň — mamľas, ochlasta...! A potom, ak dač ešte chybí — a ľudské dielo kde bez chyby? — keď les tu, chvoj v ňom, mäkký moch i hojnosť pružnej rašeliny, hafirčia, páper feračiny: jak vták-samička v jarných dňoch doplní snadno nevesta, nech má len rezkosť horskej ryby. — Tesárom teda dosť sa zdalo, že vteružili podstavec, ostatné to vraj gazdu vec, nech pláce, lepí, ondie šaľo — tak dudrali. No nakoniec, či chceli, či nie, preds’ sa stalo — jak? čo po tom? — že staré jedly odľava chaty povalili, hej, povalili rukou zlobnou, na biele dosky popílili, a chalupu, sťa zásterou, povláčkou opásali zdobnou. Keď i tá bola hotová, tu potom si len ešte viedli, jak nedostižní majstrovia s najvyššou sebadôverou; tvrdili a sa zadušali: že kresaná je jak zo skaly, vraj i sto chlapov že by zvládla — s tým hneď aj riadkom vyšli na ňu, na próbu všetci podupkali, a nájduc, že je dokonalá, že nekývla sa pri tanci, sťa roztopašní šarvanci vraz chytili sa operadla, a v horskú zatúkajúc stranu: „Hohó! hop, chlapci! tuľalala!“ dol’ krepkým hupkom poskákali; zem ťažko zdunela a stuhla — širákmi tisina sa uhla... — I okná obrúbili mriežkou, štít zase cifrovanou strieškou, a v stredok štítnej polohy pribili zrutné parohy. Konečne k dverám dali schody, šesť schodkov z dosák jedľových jak papier bielych, po ktorých priam z pažitného zo dvora tak hybko v pitvorec sa vchodí, tak ľahko v stínoch polahody nakloneného javora... Napravo záhradôčka malá, čo treba, aby dochovala — No bárs je malá, pri tom všetkom, či dvierkami, či prez plot letkom i kvetinám dnu voľno vnísť: toť tam noc čaká fiala, noc, aby vôňou dýchala — tu jozefček — tam rozmajrín (ten pospolitej lásky syn) sa vánkom milo kyvotá — stred hriadky cyprus pobratim zas kudlí sa jak chvoje dym — po krajoch opäť klincov chvist — tam v kúte božedrievä zase si drieme, nechtík tuto v jase — tam panimáriový list — a iná kvietkov prostota. Za plôtkom horská riava hučí, jak z kotla čo by do kotliny ju prelieval — až zmĺkne v bučí, obstatá býlím lopušiny. Čo zvisla plotom, na povoji jej fŕskot sa to skvie a rojí. Len ona, ten jej hron a šum, keď z podmôľ van ho vychytil, čo preruší vše, prerazí velebnú tichosť lesných dúm, jak rinkotanie reťazi — reťazi, čo však neväzí, neputná nohy, ani um, nezviera v svoj kruh ducha, ktorý sem orlom vletel medzi hory, by slobodou sa nasýtil, a duchom že je, pocítil... Len ona, často čo sa vmieša vo švihotavý halúz zun, keď vánkov prsty hravo spešia náladou ihličových strún — len ona, čo sa v súzvuk tiesni, jak drsný, temný barytón, ku vzletnej penkava keď piesni najvyšší narazila tón, keď kolotavá kvíčala, tá lesa trúchla píšťala, zapískla tiahlo ponad stráne, v haluziach zvrelo hrkútanie jak sprievodom, sťa rujné dudy — v to hlasný zvonkot hrdlice sa ozval, v kúre živice jak v chráme spiež, čo k vzdychu budí, či švehol zjasal poľnice —, keď havran roztúžil sa v chválach, na grúni splašiac srniek zhon, a drozd, jak na poľane valach na prste, zhvízdal napokon... keď... Ináč — ticho: naslúchanie jak v celom lesnom okrese, kyv bezhlučný a kolimbanie; len z holí prudké vetrov vanie ak ponad les vše prinesie so zvesťou zavždy dažďo-sľubnou tu zvoncov kvil, zas tlkot bubnov — len vtedy tiež čo vzruch sa stane, ak totiž poozvú sa jare, keď statky ženú na košiare, a vtedy čo sa zvíri znovu, keď, avšak zriedka, prídu k lovu — ináčej tichosť, naslúchanie... Jak v hniezde v skrytu parutí: tak iste, pokojne tu scela. Niet pohnutí, niet napnutí — tu hluku sveta odumrela naprosto myseľ človeka; niet vášne, ktorá dopeká a iskry zloby kreše z čela, niet citu, ktorý srdce kruší sťa krehký kameň v nič a v nič, neznámy zisku pohonič — niet ostňa, ktorý pára v duši — — Z doliny úzka ciestka len čo vedie krivolako k chate: priúzka, aby vtrielil plen, jak zvyknul, spupne, prerohate, širokým, drzým pochodom; a tajná, klenbou hustej smreči nadobro skrytá, privalená, bez svetla, ukazadla, mena — a poneváč sa hadí, prieči — i sama jaksi sa len krade, jak keby bola v nebezpečí — viac podobá sa podvodom než pravde, že by viedla tade: je cestou, ale — poblúdenia. Nuž možno-li sem pristúpiť?! Možno-li sem sa dostať zrade a kút ten blaha olúpiť? — Kde pokoj sám je zavrelý, sám v svojej ticho sedá rade, nič neuzavrel ku závade; kde dvorcom čudies deväťsíl a v krov sa netresk privesil; kde hory svoj stín rozstreli, vchod húšťou svojou zapratali — v ten svet tak utiahnutý, malý zhúb príval vrútiť — možné-li...? — Ach, zloba dvere nájde všade! </poem> == II == <poem> Keď starý Čajka zosnul v Pánu — a jeho zvláštna, nenadála smrť ozaj bola jaksi snom — o Jána stalo sa. Včas k ránu, keď požltkavým východom len slabá ešte zora hrala, vstal z loža celkom čulý, zdravý. Ač rokov mal už osemdesiat — tak aspoň udával svoj vek, keď mimochodom na salaš tu i tu zbočil na kus vravy, či aby pipku zapiekol, i videl chasu krepčať, plesať a šanty stvárať navôkol; keď bača fúknul do fujary a ona, sťa by srdce mala, tak živo-bôľne zaplakala tou „Ja som bača veľmi starý —“ a jeden-druhý zurvalec keď skríknul: „Nu, jak, ňanko náš?“ a skokmo k strunge utiekol — — Ač teda liet mal osemdesiat, kde obťažou je čokoľvek, dosť skoro zredikal sa preds’, vyšnôril dlhej bez šipľavy, krpčeky zotknul novej spravy, okrútiac pekne remenec, obvyklý vtiahol kožuštek i pozapäl dosť istou rukou, čos’ do kešienok jeho šukol — snáď, aby mal čím ohňa skresať; vtom — znať mu bolo, že má spech, najskôr sa náhlil na postreh — poštáral tu-tam, ťapil, kutal a pritom mrmkal si a hútal, až spamätal sa: blízko peca hneď líščiu kapsu z klinka sňal (ňou, či dnu všetko, pohrkal) i pušku (tú, čo ženou zval, odkedy vdovčil — dávno tomu —, o ktorej neraz znela chvála, že ešte nikdy nezlyhala) a jak sa patrí, poriadkom oboje prehodil cez plecia, trošíčka pritom zastenajúc. Tak vystrojiv sa, vyšiel z domu, za sebou tíško zatvárajúc (bo vari šianal čísi sen) dveriatka staré, vrzgotavé a zakolkajúc kolčiatkom — Tu vzozrel: nebo vôkol plavé, oblohou nikde mrak a tieň; dennice lúč mu šibla v zrak a slzu žmykla — vetché líce vtom ovial svieži horský chlad, i strmo začal rozvievať chvist šedín — nedbal, nechal tak, už po inom sa obzerajúc. Na dvorci klada rozvalená, k tej stetelil sa od prístenia, sem-tam sa strknul hmatave, až vťatú našiel valašku; tú vyvážil, ač poťažku, i za obušok do pravice vzal, a na ňu sa opierajúc, drobčivým krokom, drgave — striasajúc rosu po tráve — hor’ porastenou mýtinou uháňal prosto v úval lesný... Škovránok zahral nad ním v piesni a vzbúril svitu tíšinou; to nečiní však prekážku: sluch starca dební sa a tiesni — Z hôr tuhý dychot zo živice sa vyrútil jak vetra val; ten ocítil, ho zakašlal, alebo, že kus putoval, snáď znava — nápad dýchavice... Jak prišlo, prešlo; snáď bol klam, bo po prestávke veľmi malej zas šinie sa vpred, v ruke páku, ovinka drnčí na širáku a kapsa lengá strapcom k hrám — Tma zívla hory — i bol tam, zaniknul. Les však, ten i ďalej si odfukoval v lone vesny, a škovran pokračoval v piesni... — Čo a jak potom, nevedieť. Dosť na tom: došiel na poľanu. A poneváč to cesta hodná i príkra, ťažká, znojoplodná — chcel spočinúť var’, posedieť — jak známo, mal liet osemdesiat, nuž nečudo, po ukonaniu ak uložil sa na oddech — alebo ohňa chcel si skresať do pípočky, bo fajčiar-človek, ba zrovna tam snáď čupnul v streh — to všetko možné... Akokoľvek sa stalo, bo sa neodstane skrz žiadne mienok zápasy — sám príbeh nech sa ohlási: v ten ešte deň, keď k totej strane zvrátili oviec kŕdeľ biely na pastvu, hej, v ten ešte deň, tam, kde prť hlavná v dve sa delí, pramienok zurčí hneď povedľa, pod košatinou starej jedle natrafili naň valasi. Na zžlklom mochu o jej peň si sedel, hovel opretý, tvár nahor majúc obrátenú, jak ku pátraniu, k postreženiu — Kol neho tichosť nemá, pustá — Napolo otvorené ústa zrieť, avšak siné; oči vpadlé; pár krôpok ihrá zžlklým čelom s pableskmi, ktoré predrali sa práve sieťou povaly, by zasvitli tiež pri divadle; a strúčky vlasov biele, zredlé vo vánku vedľa prešumelom tak tuľkajú sa k starej jedle, jak keby boli lišajníkom — Mlk, studenosť a údy schradlé — Po strane valaška i puška sú pohodené, tejto kres nie, nebol tknutý ešte dnes — Z rúk: ľavá jakby do kožúška siahala ešte častým zvykom; no pravá sklesla, v nej však fajka vždy ešte jakby v objeme, bár ohník dávno vytletý — Hneď priskočili, skríkli krikom, volali menom, drmali, z pramienka vodou fŕskali i treli, zdvihli zo zeme — lež nadarmo — bol umretý. Tu chvojeť splietli pospolu, a stádo zveriac stráži Besa, okáľom jeho jastrivým — postupom tichým, vláčivým, postretú čiernym stínom lesa, k chalupe niesli mŕtvolu... Keď teda starý hájnik Čajka sa pominul sťa horský stín, jak lesa zvuk, jak detská bájka: tu Michal, hodný jeho syn (a jedináčik), neotáľal, neváhal, mnoho neopálal vo prostom ume, čo a jak? Bol sám jak palec, neborák, tým ľahšie mohol uzavierať. — Ech, nebudem sa ponevierať — pomyslel — nie viac sem a tam po službách, dnes tu — zajtra inde, a kto zná, akej pri merinde, a s čím sa všetkým postretám? Nie ďalej hlivieť, schválne zmierať — sťa stromec kdesi na ohrade: korienky mocné vpustil dnu v tú zeme trápnu tesnotu, rozzelenal sa, zvenčil on, veď míval, v svojskom že je sade, kde rozkladať môž’ údy mladé — však prešiel rok a práve v zime, kde sto ráz zmrzne, kým sa prijme — však prešiel rok: i musel von, a zvädlý odnášal sa stade... Kto viac chce, než má, musí zbierať, dosť vzduchom lieta vzácnych pierat; ver’ líha každý, jak si stelie, a prv kto vsypal, i prv melie — tak otec dobrý neraz... Nuž — tu dupnul nohou ako muž, podsúkal lepšie svalné ruky, jak keby hodlal váľať buky, a čelom zmraštil, naposledy jak chcel by ešte pňom hnúť biedy — odstrknuv stranou bičisko — keď kade kráčam, borcujem, ni jak dlaň, mojou neni zem; ni nejde, by ňou vládli všetcia; môj otec bez nej vyžil predsa — nemajúc ani solisko, zval svojím aspoň porisko; keď súdené mi, bych sa plúžil — že súd to, len sa vrkne vše; boh delí všetko najlepšie — ak služba zas, bych lepšiu užil, nu, inam zvrátim práce snahu: pod jedno stanem ústrešie, k jednému prirastiem sa prahu! Boh vidí, že chcem pracovať, česť moja pritom zachovaná — nuž zdaru dá i požehnania a napomôže milerád... Tak asi dumal v letnom znoji, opretý na vozovom oji. Vyhútal i priam uzavrel. Len pánu svojmu, polesnému, u ktorého týmže časom slúžil, čo zdelil skorý úmysel, rozložil, za čím prahnúc túžil, Ten, počujúc to, čelo zhrúžil v mrak, prísnym okom fľochnul naň, pokrútil fúzmi, ústy žmýka — hja, najlepšieho čeľadníka prepustiť nikdy nenie milo —, chcel káravú s ním počať vravu; lež prenechal — bol dobrý pán — i v ňom hneď srdce zvíťazilo, sluhovi svojmu poriadnemu prial vďačne polepšenie stavu. Odobril teda predsavzatie, dotušiac, že to nie od veci; a dobro jeho zaujate sám súriť počal, kázal ísť priam, čo viac, vtisol do rúk jemu i odporučný ešte list. A Michal veraž’ nemeškal. Sviatočné šaty pošukal (jak sluha volský, kdesi v stajni pre svoje veci skryt mal tajný), len lichý oblek z valaštiny, no bol jak z ľalíj — bezo špiny, tá hadiaca sa po ňom šnôra jak keby dneska bola zhora zo smreka spadla — čečimlaď, nu, vedel dobre šanovať — Za otčenáš sa prezliekol, vyriadil, ozrel, ofúkol; vtom čosi vyňal zo schovánky — zrkalko bolo, dvermi kmit, ten sponáhľal sa prezradiť — upravil spešne tmavý vlas, tvár poobzeral, prešiel skránky a zrkalce spať ukryl zas — I vskutku rúči bol a šumný, jak len ten jasen na záhumní, keď ranné slnko po ňom liece... Vzal širák nový, hunku novú — tú len tak prehodil prez plece — a v cestu dal sa; skäroval zo dvora dolu dedinou. So žiadnym nepozastal k slovu, ač mnohých stretal po obci — vozili sená parobci —, nuž vetil rečou povinnou, keď niektorý naň povolal, a ešte tuhšie stúpal znovu. V žart s ním sa nikdy nepustili, zdal sa im jaksi zasmušilý i znali jeho päsť a sval, krem toho mali na pamäti, že toť len otca pochoval... Len ako popri jednom dome prechádzal, stíšil náhle krok, jak človek, ktorý pobadal dosť ešte včas, že niečo tratí, znať, že to zrobil povedome: zrak kradmo hodil na oblok, paličkou pritom v cestu pichol a štáral — inu, hľadal zrok —, lež iste veľkej ku nehode nezazrel nič, bo valne vzdychol, na chodník zbočiac popri vode. Než slnce stálo na poludní, tam bol už v diaľnej dedine vo dvoroch panských. Aby kľudný sa zjavil, úctypovinne, u brány ešte zašiel v tiene líp a dubiskov košatých, kde striasol prach, pot zotrel z čela, vyfúkal teplo, unavenie — No druhá chvíľka neminie: hnul — a po cestách kľukatých ta zrovna rušal do kaštieľa. Že musel čakať hodne veľa, kým prístup bol mu dovolený, sa rozumie; to ináč neni. (Za jedno, ľud je iba ľud — ten čakať môže dokiaľkoľvek, až vďaka príde vyššej vôli ku práci: prstom pokynúť — a toho, ktorý už tam stojí u dvier a i len stáť sa bojí, konečne opýtať sa tiahle a v istom s nevrlosťou boji, čo búri takto strmo, náhle, on iste zmýlil chod a púť, čo chce, čo hľadá, čo ho bolí? Bo ak sa nezdá vyššia vôľa, že čakať nechá dokiaľkoľvek, a čo by bol rok, alebo vek — tak — počo prišiel? Kto ho volal!? — A potom je to sprostý človek: keď klope — trepe na dveroch; v hovädských hnije pomeroch; nič nevie: i keď bozká ruku, len zašpiní ju, nekľuda; je divoch, horská obluda, poklonou síc’ čo plaz sa vláči, no prosí-li: on prosiť „ráči“ — do ohnusenia každý mrav! Praškoda každé vlákno práv! A jeho reč — hach, chaos zvuku! To ucha škripec opravdový — hles každý trápnu vreští muku — nie, ňou sa nič, nič nevysloví, ni slovka, jednoho ni tónu, čo oprávňuje do salónu! Veď kdeže diela, skvosty spisby, čo môžu na stôl panskej izby, kde? Povedz, tvore! — Nikde nič; nu, paholok, nu, pohonič — Ech, chrobač, šereď zemeplazu, brúk, ktorý buní podvečer: preč s tebou! Ta s ním odo dvier! S ním spolu dýchať tenže vzduch znamená istú dýchať skazu... — Hej, ťažký prístup do tých múrov, pre ľud ten ťažký ešte vždy! Nečudo: múry sú a skaly, ohradili sa, zapratali — vypreli zvonku nový ruch a pohrdli ním; že však žije vzdor tomu, i prez žalúzie sa predierajú jeho chóry, predsudkov zariekajúc puch a zeleň novej, sviežej vesny metajúc v staré koridory: to už ich zlobí, už sú desní! Na víchor sadli, zúria búrou — chceli by zdusiť chladom, chmúrou, kde aký svit sa zhromaždí; no on má krídla, svoj vzduch stály, krídlami ľahko kúdol pretne i ponad múry k nebu vzlietne a tam sa slncom pozapáli, či požehnaním zadaždí: ten lživo pomlúvaný duch...!) Lež všade predsa len tak nenie — náš Michal dostal dovolenie, bárs tiež len kedy-netedy, keď viac ráz súril prezvedy; no ani nešlo to bez pôtky: kýs’ sluha (sprvu myslel, pán, mal predsa krásny dolomán, ním samý blysk, a žlté botky) mu cestu zastal, zbránil dnu; keď avšak zvedel, že to sluha — tu i on prestal hneď byť krotký, odložil ostych na stranu a prístup k pánu žiadal stuha, odvrknúc, že on musí vnísť, a čo by sluhov celý trh — má osobnú vec, nesie list — pričom sa schvel jak perná spruha, i obdržal nad sluhom vrch. Zaklepal teda smelo, rázne, súc plný sebadôvery, vlas prihladil, odkašlal stupa — odchýlil krídlo u dverí a (v krpcoch sa tak ľahko stúpa) jak stín by, tíško šupnul dnuka do veľkej, skvostnej do svetlice. Na klzkej kľučke ešte ruka, len jeden pohľad, nímž dnu zrel: odrazu jak by skamenel, žas pojal ho či niečo z bázne (podivno, bol preds’ chlap a smelý!), hneď vzbĺklo mu, zas zbledlo líce a oči jak by zaslepneli, tma — závrat bral ho nehorázne, i jak by tonul, do halieny zadrapil prsty... cúvnuť chcel, lež ako by bol primrazený na pôde z ľadu, ani hnúť — I zostal teda... Prešla zmuť. Čo predtým nikdy nevidel, a kde by aj? — na tisíc skiel ho žiarnym pooblietlo svetlom, jak kŕdeľ vtáčat rozdurený, keď každé peruť lesklú ustrie a na obzore dúhou skvetlom sa zligá (bezpochyby lustre); a ich svit vrtel sa a víril, až ťažko očiam prehliadnuť, nehasnul, vzrastal a sa šíril — jak riavy prúd o klenbu, steny vtom narazil, hra zapadla: no (vinou iste zrkadlá, z úbeľu rímsy, stĺpce, rezby, hranoly kryštálne a kresby, skvost farieb v rámcov zášerí a iné čačky nádhery, keď slnka tvár v ne nahliadla) len chvíľka, a už odrazený a v množstve prúdov znásobený späť vrhá sa, späť v siene stred; tam trysknul ako vodomet, i hviezdnym vencom spadá, rinie prv na ligotné, štíhle skrine, na jejich sloň a obruby, z tých k operadlám, na stoly, na pozlátené konzoly, na skupy kresiel divnej spleti, leňošky, lemy, taburety, nábytok všakej obľuby a iný prepych, rozhodený sem-tam na odiv v svevoli — tak spadá nižej a vždy užšie: včuľ v podstavcov, hľa, lezie kruh a závitky čo lesklý had, trepení ťažkú zriasil zlať, s tým mžikom myknul medzi ruže čalúnov, v purpur-činovať, a viac — ho niet, sťa svetlý duch sa rozplynul, alebo snáď ho zhltla temným svojím okom parketná, hladká podlaha... Stál v zadivení prehlbokom vždy ešte. Len keď svetiel brod, oslňujúca nástraha, čo najskôr jeho zvinil vchod, zanikla, stuchla: obzrel sa — Tu videl seba votrelca, jak stojí, videl tuto, tam — v stých podobách a všade sám, sám ako dlhým radom stojí, sťa vojakov šík na pochod, i čudno mu; no zjav hneď známy: hej, krpcov to rad s návlakami, a vyšej šmúha dlhá, čierna, tiež jeho halienka to verná — a to, hľa, hneď ho uspokojí. Blíž okien ostro klenutých, v nádobách stácich, visutých (tie zveri tvar, tie krídla mali) zas celé stromy hájom stáli. Tak čudesné ich vetvy, zrosty — Tie vzpäli sa až do povaly, kde roztáčajú letorosty a maľujú jak štetce strop; tie ako labuť zdvihli šíj a noria do vĺn draperíj; tie záclon chytili sa zdôb i stýkajú ich na ihlice; tie hupkajú jak veverice, kým tie zas listov zvisnutých tak skydajú jak vodopád — Ten na výklenok hlavu sklonil, ten veľkým kvetom jak by zvonil, ten skvie sa, jak by slzy ronil — Ten chmúrny, tlstý, územčistý, ten štíhly, samá odvaha, ten chlpatec, ten holobrad, ten rebrino-, ten piestolistý Keď Michal toto uvidel: Jak, hora v izbe? — pomyslel, aj, ľa! — i stvrdla, oživela hneď sedliacka v ňom povaha; vynašiel sa. Zrak ako strela už šprihá, liece povoľne. Tu napnúc, tu zas uhnúc sa, jak slnečnica kvetúca sa obracia a zvŕta v strany: a zvšadiaľ nový, maľovaný a skvúci s ním sa stretá svet — Nie, týmto krásam, tomu čaru, tým tvarom nikde páru niet, sú viac než zdoby kostolné, viac nežli krásy na oltáru. Kdes’ búrne zvuky zašumeli, jak keby kŕdeľ zlatých včiel z tých hájikov bol vyletel a rozbzučal sa okolne: i naslúchal, bol uchom celý, stál čujnej plný lakoty — no zmĺkli skoro, uleteli snáď portálom, čo oproti je rozkrídlený dokorán, ta v ďatelinokvetný lán, či ľadník kde sa v rozkvet spukal... Tu nahnul sa, jak keby kukal, kam delí sa tak vraz zo siene — lež, ajhľa, nové prekvapenie, zas iné kúzlo púta zrak! Čo videl, bolo: ako mrak keď za mrakom sa gúľa, valí po nebies pláni diaľ a diaľ, do nekonečna nivou hnali tam bujných stromov paralely, jak klbká keby kotúľal kýs’ obor, klbká zo zelene — pomedzi zase biele pruhy, jak medzi brehmi tokov stuhy, pableskami slnca pozlátené, dnom jejich samý drahokam, sihôtky po nich sem a tam, na každej biele postavy, jak príšer nočných skamenelý by pochod — včuľ v stín miznú stmelý, no onedlho denný plam zas obliekne ich v šaty z dúhy, brilantmi zdaždí na hlavy: uprostred lesklá hladina jak zrkadlo, ním svetla let: tu k spánku víko pritkýna a hneď zas žiarivo hľadí — a kde sa stromov schodia rady tam v diali, ako v gloriet sa viažu, v oblúk slávy klenú, až nebies čnejúc ku sklepeniu, a na každého žhavom štíte čos’ krídly mácha neurčite, jak postava by anjela... I ponoril sa docela do vidma — díva sa a díva; i zdá sa mu, že sníva, sníva — že raja zastal na prahu. Len v sieni čos’ keď zašumelo, sa vzchopil. Dlaňou prehnal čelo. Šum očul, ostrý, náhly švist jak padal, otrel podlahu, sťa papier chvatom povržený. I skiaď sa ruch a pohyb skytal, ta zvrátil zrak pri onom hesle; vtom vzpriamil sa jak pri velení — Dnu vo vlnistom, veľkom kresle pán hovel si; bol schradlý, malý a lysák. Noviny bol čítal, i pohodil; tie sšuchotali, jak keď zo stromu spadá list „Pochválen Ježiš —“, spešne riekol tu Michal, smele uprúc zrak, a čakal — Čas sa míňal, tiekol, lež odpovede ani mak. „Pochválen Kristus!“ vetil znova a silno, pery počal hrýzť, jak koho nedočkavosť páli — i stŕpal... Siná v kresle tvár sa strmo zdvihla — udivená, opierajúc sa na ramená, na nose zblýskal okuliar, a „Kto to!? —“ chriplé hlesli slová, až skoro sluch mu sprerážali. „Som, prosím pekne, ponížene — som Michal Čajka, sirota“ — priam chvatom myknul do kešene: list vyňal trocha ukrkvalý; na palcoch šupol prez dvoranu, tam podal lístok k rukám pánu a na miesto sa vrátil späť — „var’ veľkomožná dobrota ma neodženie odo dverí —“ „Si drzec —“ vrkla odpoveď, a bola príkra, omrzelá — „Kto vpustil ťa sem!? Lebo veď tá vôľa posiaľ nevelela! Tamvon má priestor žobrota; tam dá sa jej, oč zuby cerí. Ty votieraš sa prez závory, ty vpálils’ ako vietor divý, jak z hradskej neposedná smeť — čo teda chceš!?“ — Slov týchto rez ocítil Michal neomylne, znať bolo, že sa zachvel silne; o srdce rafli ako kres, zrak jeho prudkým ohňom srší — no súdil: pán je iste chorý, na odpor sú mu rozhovory — i skrotnul. „Pane milostivý,“ — tak vetil — „v lese na Podvrší (a k panstvu patrí onen les) nedávno zomrel hájnik Čajka. Boh osláv ho. Bol otcom mojím —“ „No, krátko!“ — pán mu tak do reči — „vieš? Vkrátce — k veci! A skôr preč.“ „Odpusťte! — Sedliak dlhú reč mal vždy — hej, nevie, čo sa svedčí — Som sám a sám, jak tu, hľa, stojím. Nuž, akže neni chýr len bájka, čo zmyslel svet — svet zmýšľa rád, a ja bych nechcel dokladať — že otec môj, jak nenie zvykom, bol zvláštnej priazne účastníkom, že služobník ač, veľa razy (ó, nech sa panstvo neurazí!) nejednu lásky skyvu vzal, mal prítul, voľné slovo mal — nuž, kde on odprvoti slúžil, kde započal i dokonal, kde otec jeho a môj ded podobne v tejže trval službe, kde i ja mladý strávil svet: to miesto je, hľa, oč bych túžil! Ku tej sa prosím pridať družbe jak ohnivôčko do reťazi — Nu, nech ho panstvo nevyrazí! Ja vtrielil iste ako smeť — však kto mi tamvon porozumie?“ Pán chvíľku v nemej meškal dume. V pamäti prebral zbehy všaké, jak zašli dobou minulou. Tak prišiel i na jeden lov: kde mladým žitím už-už platil; no zavčas ktos’ ta pribehol, a keď už ináč nemohol: nasadiac vlastné svoje žitie, sám vbehnul v objem drápov hbite a nožom ľútu šelmu sklátil... To pripomenúc si, zistil: Tak je! Roztvoril, spešne prešiel list a riekol: „Inam mal si ísť: do úradu, tam sluhov berú. Lež zostaň, v tom sám rozhodnem — Nuž zomrel Čajka?“ „Zomrel veru, a v službe. V lese na poľani ho našli —“ „Buď mu ľahká zem. Chceš teda miesto jeho?“ — „Chcem! Ba prosím — pekne ďakujem — som k všetkým službám odhodlaný —“ „Kdes’ slúžil, povedz, posaváď?“ „Ver’, bože, ťažko povedať — jak z kŕdľa vylúčené zviera sa sluha sem-tam poneviera; hrdluje, zháňa, službu cení — preds’ rečú však: Si prepustený! Pán horár —“ „— No, dosť. A či vieš, čo so službou tou podujmeš? Poď bližej, synak. — Otec tvoj bol statočný, bol verný sluha, nie, nikdy nebol podliakom, bár prostý človek, znal sa stuha do toho, čím je poctivosť — Máš ducha, vieš-li chytať zbroj?“ Tu Michal strmšie vztýčil zrost, jak v šíku by — bár skryť ho chcel, mrak náhle tvár mu preletel, veď nemilo to zneje sluchu, keď pochybovať chcú o duchu, jak bol by plachým oblakom — „Ja za čas bol som vojakom“, nakrátce vetil. „Dobre tedy, vieš to i to, si mladý, zdravý — jak smrek sa hodíš do dúbravy, jak jeleň budeš si tam chodiť; lež znáš-li s cudzím zaobchodiť a neskĺzneš sa voľakedy? Čo? —“ Michal mlčky sklopil zrak, bol zarazený. Tvárou mrak zamenil takoj zápyr studu. No vzozrel priam: plam vždy viac sála, kol úst mu hrdosť duše zhrala, z pozoru srdný oheň srší — Pán, vidiac pečať česti rudú, sám skoro koniec zrobil trudu, s úsmevom vpred sa naklonil a riekol: „Zajtras’ na Podvrší!“ S tým na posluhu zazvonil (ten vstúpil, jak by prihnal strelu), čos’ naznačil na kartu bielu a podajúc ju služebníku, naložil hlasom, jak to v zvyku — medzitým hladiac sivú bradu: „S tým chlapom zájď hneď do úradu!“ </poem> == III == <poem> Tak Michal dosiahol, hľa, cieľa, ku nemuž zamieril bol smele s chtivosťou tuhšou od ocele — i bol mu veľmi, veľmi rád. Kráčajúc svižko od kaštieľa cez dvory jeho, trávniky, ni nevedel, či stúpa a či perute dostal, ako vták — tak stešený bol, neborák; len jedno sa mu v očiach zračí, to svieti pred ním naporád a obraz stavia všeliký: jak bude mu v tom novom hniezde, jak na nebesku božej hviezde, jak vtáčku v tichom, temnom lese...! I všetko, kadiaľ letí, kráča, kol neho zdá sa jasať v plese, brať účasť z jeho radosti: ju na dubisku hlása vtáča, na vonných lipách bzučí včela, kvet ňou sa chlúbi, sviežosti jas ona luhmi rozostrela, ňou vôkol ruch a kyn a vzmach, chodníkmi ona zláti prach; i slnko jasnejšie sa skveje, vetierok hravšou svevoľou si hupká, šumot topoľov tiež jemu „Nazdar!“ prez aleje, len jemu hudba v olšinách a v húšti rakýt žurčot kradmý... Tak zajala ho tá, hľa, vec (a bol už hodne za ohradmi, bol skoro hradskej na okľuke), že až i širák zabol v ruke; len keď mu hunka šupla z pliec, obadal sa i pokryl hlavu, ináče nezmýlil ho ani pal slnka, ani nečul v pláni na ďatelinách koscov vravu, cveng, škripot osiel preboľastný, nie výskot dievok kol ostŕv — tak zaujal ho osud vlastný. Znal síce, že to ako prv tiež služba len, len cudzí chlad a kút, kam sebe poustiela; no bol mu predsa veľmi rád: bo vedel i to, že keď scela sa oddá službe a vždy riadne sa bude pritom spravovať, že do smrti z nej nevypadne, len vtedy že z nej vystúpi, keď vynesú ho z chalupy tria a tria súdruhovia zrutní a rechtor verš odspieval smutný, i hora vzdychla naposled, len vtedy prejde v službu inú (i toho nie on znesie vinu), jak otec jeho, ba i ded... Znal služby novej povinnosti; a bolo ich tiež do sýtosti. No skúsil: keď sa riadne vlní na žliebku, kadiaľ steká pot, niet nádoby, bár jak sa volá a čo by morskej hĺbky bola, ktorá sa časom nenaplní. Znal obtiaž svojho povolania; lež posiaľ či od svitu rána nenosil po pozdný ju mrk, až plecia stŕpli, zmŕtvel krk, a nedvíhal ju svitom znova tak vďačne trudnej zo zeme, by zas ju trímal v objeme, bárs ťažšia bola od olova...? Hej, vedel on, kde, čo a jaká ho povinnosť a ťarcha čaká; no mužne poddával jej plece a v jarmo vďačne stoknul väz. Na horách ľahšie sa to liece ( od mladi les mal za obraz, za obraz v duše svojej ráme); tam mlčia pomluvy, jak v chráme, a to tak srdcu lahodí — tam nespútané slobody — tam každá haluz perute jak brk a každé dýchnutie vetríka prajná kási sila: keď človek už-už nevláda, hneď oboje sa podkladá na podnos, podlet, zdvihnutie tej noše, čo ho prikvačila — i vtáča preto šveholí tam, by nám bolo po vôli, a preto zahovára riava, by v ceste nenastala znava — ba grúne samy tam jak schody sa poskladali popred štít, čo rebrík k vrchu, v jehož temä tra balvan žitia vyložiť, skiaď nikdy viac sa nepovalí (bo rebrík je, nímž, ako vieme, odhora húf anjelský schodí na pomoc nemotornej zeme) — tam ešte posteľou i skaly, veď preto machom zobrastali — a celá hviezdna noci tma, keď rozprestrie sa nad horami, na žrdiach smrečín zvislý stín, jak veľký, slávny baldachýn; to prítul iba tam, hľa, známy, jediný, čo, keď zhasnul deň, je vstave pravý podať sen, sen, ktorý všetky slasti má... Lež človek nazdá sa a míva, že pozrel-li v tvár, na oko druhovi, s nímž sa stretnul v žití — že už ho spoznal, všetek taj že duše jeho odokrytý, už vie, čo v nútri svojom skrýva. Prenáhly výrok nebodaj! Nečudo, keď sa potom javí, že súdilo sa plane, bludne; hej, človek súdi skoro, ťahy vystrežúc, hľadiac na oko, držanie sprevádzajúc hlavy — i myslí: už má pojem pravý; a predsa díval sa — do studne, kopanej v zemi hlboko... — Nuž kto by mohol všetko znať, kto trúfal by si osnovať každučký mysle vzruch a dej, čo a jak Michal uvažoval, čo všetko hútal, plánil, koval dnu duchom svojím stešeným do budúcnosti aké snahy si predsavzal i aké dráhy, čo všetko pozacítil — kým na ceste kráčal spiatočnej...!? Dosť na tom: stúpal strmo, stuha už potom prašnej po hradskej; nezastal nikde ani chvíle — Pot rinul mu po skráňach, v tyle, však nedbal nič, len trielil, hnal, jak keby ho bol poháňal — zaiste mnohá v duši vzpruha to pôsobila. Slnka púť vtom krátila sa očividne, pal miernil sa, prach usadal — od západu už zľahka, vlídne sa žiare letné opierali; kol cesty vŕby sšepotali, jak keby chceli vydýchnuť po sparnu čím skôr, jejich stíny tiež hodne sa už ustierali briežkami, poľom zmĺkal ľud — keď došiel svojej do dediny. Či vedľa domku známeho i teraz postál a jak predtým len kradmo kuknul do neho, to prvé zistiť snadno mi, to druhé nechám pod otázkou — Viem, každý, čo i neposvietim, bez všetkých úvah, čela vráskov nahliadne: že ver’ šuhaj, jak dnes Michal, v takom položení nesklopí k zemi mužný zrak, nezľakne s’ žiadnej pohromy; a jak je k tomu naladený: spred ktorejkoľvek chalupy si voľne prútik ulomí, a čo by bola z rozmarínu; i nik ho preto nestupí, ni neprireže mu za vinu. I pohoničov stretal iste, lež sotva s nimi reči snoval; tak bude: po „Pochválen-Kriste“ privolal „Amen“ (krátka to vec), obišiel ťažký drabinovec a druhov v duši poľutoval... Ni na tom veľa nezáleží — svet, známo, i tak chytro beží — jak odobral sa od horára? Jak vystrojil sa v novú postať, zozbieral zvyšku krupäje? Či zdržiaval ho kto? Či riekli mu prísne: že veď nedohára — bo žartom: že veď neutiekli tí, za nimiž tak čenichá, tak rúti sa a pachteje jak grúňmi chmúrna ulicha? A či on predsa nechcel zostať...? Dosť na tom, nedbal, či je pekne, alebo či tam búri, prší a lávky zajme povodeň, či ten tak, iný inak riekne: čo bezprostredne nastal, deň už tam ho vítal na Podvrší. Tam udomácnil sa aj hneď, jak vták keď z klietky umknul, z vädby nie, netreba tam zažehnatby, zbytočná každá prípoveď. Koleso, predsa je len kolo, je vrtké, švižké, frní, hraje, na cestách sto a sto ráz bolo: no nevbehne, nie, nevkäruje tak iste v starý zárez sluje, jak on ač novej do koľaje. — Čo vystal chuďas hnedky sprva, kým oprávali vetchý dom! Chcel čím skôr rozložiť sa v ňom, a to tak vlečie sa a trvá! I nechcel dáky stôs len, klietku z dŕv, búdu vlčom na odstredku — Jak duril, súril neprestajne! (Pán, u ktorho bol práve slúžil, pán horár, oč len Michal túžil a prosil, zvolil dobroprajne.) Ponúkal k práci tu i tam; konečne prichytil sa sám, a len on pristal silou, v radu, už išlo to, priam zdvihli kladu a pricvíkali v zásek trám, hneď opäť jednu strhli vadu. Podvečer, keď už stíchol kres a klopot s každou inou vecou, píl škripot, chrupot nebožiecov — vše strihol hor’ pod dumný les, skiaď na domec sa súdne díva, až doznal: ba sa pomkol dnes; to pribudlo, to ešte zbýva. A ani nešiel do koliby na nocľah: tam si ustlal dnu v tom nehotovom domčeku jak keby sa bol toho ľakal, že v noci ktos’ sa prikradne a jeho navždy podsadne... Konečne domu niet viac chyby, stál tam, za akým dychtil, čakal, stál, nadvihujúc bielu šiju. Bez meškania ho zriadi zdnuká; priam u dvier novú almariu postavil, zdobný pribil rám, kol zo stien mnohý svätec kuká a v sviežom rúchu potobôž (hej, usporil bol ktorýs’ groš, nuž z toho prúdik cvrknul rúči, hľa, i vo stajni krava mučí), len stôl ponechal dubový, kto zná, po ktorom otcovi — a keď už každé stálo tam, kde miesto jeho každým časom a povolanie neináč: tu vystúpil von na povlač (slniečko práve zapadalo za hory, pozdný pozdrav slalo), i zaslzený vďakou zor do zlatých pruhov zaslal hor’, ta, kde sa už-už porozplynú, na nebies nanajvyššie bralo — a šepotavým, traslým hlasom privolal: „Chvála Hospodinu!“ Bol spokojný. No myšlienku mal on i inú zavše pritom, tú kŕmil horúcim on citom a kojil duše nápojom, kdekoľvek postál, kadiaľ chodil; jak hviezdu pred sebou ju vodil; potajmu jej sa prihovára, ju budí, i zas sčičíka, pokryje hustým pokojom, by zas z nej závoj poodhodil, keď závisť odtiaľ uniká — hej, mal i inú myšlienku. Keď ešte slúžil u horára, ba prvej: poznal dievenku tak rúču ako kvietok z jara, jak kvietok, nie však makový, s nímž prvý van je hotový, lež čerstvý, zdravý, jak vzduch zrána, tak jak ho vychovala stráňa. V tom známom domku býva práve, obhnatom plôtku patyčou, u boku dobrých rodičov, čo chránia ju jak oči v hlave. Snáď nevedeli ani sami, kde, kedy, jak sa poznali — no jeden stret: i boli známi, zrak jeden, hlások prehodený, prask biča, zhúkanie na tráve: a osud ich bol spečadený, je zapísaný do skaly. Ba tak sa duše jaksi schodia v tej zemskej šírej oblasti, jak prášky vzduchu, v mori voda, kde potom jedným vánkom hrajú, i jednou vlnkou žblnkotajú o večnom blahu, o šťastí... Jak škoda jejich súzvuk skaziť, medzi ne klinom búry vraziť, keď neľzä zdolať nožom, dlátom, do skupy smrtným praštiť mlatom, jak škoda...! Ona bola dcéra dosť majetná a jediná, i mala zalietačov vera do božej vôle, i bohatých, no žiaden neobdržal pera; bol pytač dnes, bol pytač včera — Rodičov už to omína, mať nutká, otec pohýna: vraj nadajú jej do rohatých — už toľko rokov na Všechsvätých — mať, otec v sile zhasína — lež nadarmo sú všetky reči, či láskajúc, či odudrúc; neskube sa, len ticho sprieči zakaždým, švíček krkvajúc — i kľučka vrzgla za pytačom zas, keď ta pošiel nestrebúc... Tu ozvala sa rodina (a tú len počúvnuť sa svedčí); pošepli skoro jazyčnice, čo značí dievky váhavosť: i nastal krik a hrozba s plačom, karhali, kliali celé dni a nedochádzal posledný — Tu zaplálo jej studom líce, na prípecok si u dvier sadla, tvár v zásterke, tak lkala, vädla — preds’ nezvolila. Dosť to, dosť od prostej dievky, dosť to, iste na dôkaz, že ver’ ľúbi čiste, jarmačný nezvedie ju hlas — A predsa málo! Ešte próba: Michala k vojsku zabrali (snáď i pri tomto vrtla zloba), kde tráviť musel drahný čas; i jej sa míňal pomaly, jak jarček tiekol, ktormu skala bo koľaj cestu zarezala — preds’ prečkala ho, dočakala, že zišli, videli sa zas. Lež, pravda, vídali sa zriedka, len chvatom-letkom, ukrývave. „Šak ľúbiš?“ „Hej!“ to vrava všetka, rúk podaj, to ich celý styk, a trval tiež len okamžik, však bol jak voda na žeravé by železo, ním stvrdla vôľa, akže by ozaj zmäkla bola. Jak chuďas sluha, paholok ni netrúfal si ver’ ju pýtať; popredku videl následok, jak zhŕkli by sa hneď ho zvítať; hej, znal on z knihy biedy čítať, pokázal každý na riadok: kde otázok je trpká veta, v čom háčik, reťaz záhadok a čierny bod kde jeho sveta... A potom, jak ho miloval, natoľko šetril, ľutoval, i ľutoval ho: dobré dieťa — nu, devu, ktorej veľká láska len zaviní, keď ani kláska už potom pre ňu neurodí to šíre pole rodiča. Jak!? — Schválne do biedy ju hodí? Má urobiť ju nádennicou len preto, bo mu prišla k stihu a v jednom prudkom okamihu sa stala jeho nevoľnicou? Za lásku má-li z púhej lásky jej temné zavčas zbieliť vlásky? Mal zrieť ju a bez krvácania: jak jednou choré decko pleká a druhou lobodienku seká — korienok žujúc sladiča (by decku osladila stravu), čo našla, dnes keď bola svitom kdes’ v rúbanisku zbierať šmáňa, by mala pri čom uvariť...? Ó, to by krutosť neslýchaná! To značilo by samým citom chcieť kvieťa zmraziť, opariť — To rozčeslo by srdce, hlavu! Nie, nechcel z jednej biedy dve, nie aspoň núdzu jej, i čakal — snáď blesne lampa vodiča v tme, v ktorej kľakal, ba i plakal... A ona blesla konečne, jak iste nechcel. — Vtedy kmitla, keď otcovej plam búra schytla, keď otec umrel; lež či môže kto za riadenie vyššie, božie? Kto smel by s tým sa boriť, hádať? — Dnes teda môž’ už pýtať, žiadať i slobodne i výrečne o ruku švárnej svojej Hanky; má spôsob k tomu, službu istú, tam obsevok, tu bývať kde — — Z povlače hľadiac na červánky, ich hasnúce už pochodne, vtom vzchopil sa a výsknul: „Bisťu...“ Nadpriadol skoro návštev niť. Jaknáhle služba dovolila (nech bola akákoľvek chvíľa), zalietal ako sokol mladý prez hory, grúňov prez závady, by zas sa mohol ponapiť zo zdroja, ktorý jemu vrie pod skvitlým šípom v dúbrave, len jemu v osvež šelestí — Nie od záhumnia, od záhrady, nie presádzajúc večer plot, na očiach klobúk pritlačený, by, ak ho stretnú, nepoznali — už zamiera on od cesty, je zjavný každý jeho vchod. Domáci sprvu — prekvapení sa zmiatli trochu, okúňali mu v smelý pozrieť obličaj: jak keby si čo vyčítali, to — onô, že ver’ nemúdre. No prijali ho, uvítali, pýtali bližej ku stolu, na štíte miesto vykázali — triafali v reči na vôľu. Vše zhovor zapliesť chceli iný, zvlášť jestli dcéra vošla dnu (činiac sa, že má robotu, a horký! — len sa pretvárala, i zvonku iba naslúchala), však márne: na vec na šteklivú zas narazili ku podivu — Tak prešli prvé vohľadiny. Keď onedlho skrsnul zas: hneď bolo ináč. Mätež, škripce sa pozabudli, zmäknul hlas — a boli mysľou pospolu. S tým zrovnali sa, a on chodí, viac neštítiac sa nepríhody. Mať sama neraz speší štipce mu otvoriť, keď sa tak zavdá. No, otec — čo je pravda, pravda — ten v tichu ešte podudre i potom — nu, var’ obyčaj. A Hanka? Kto by sa i pýtal!? Tej zavše nový život svital; tá lúčinou sa raja brodí: keď príde on, do silných rúk keď zabral neveľké jej rúčky, tu zase objal potichúčky jak obručou jej hybký driek, do ušiek milší rečí zvuk jej slal než všetky vtáčie chóry — keď zraky sňali jak by v priek a zamĺkli, že prez komory tíš nečuť iba srdca tluk... ó, jak jej vtedy bolo, jak! A odchádza-li v nočnom čase: vše prelietne ju kýsi ľak, jak hviezda tamhor’, schvie sa, strasie, jak v ťažobe sa lapá kľučky, kým nadobro ho vyprevodí — no skoro octne späť sa v štestí, keď privolá jej ešte z cesty: „Hej, zajtra prídem iste zase!“ Aj závidia mu, vera, mnohí, i mrzké lužú klebety; však on už dávno otužel, on hľadí na to ako v šero, čo za dňom musí nasledovať. Nu, nech sa páči oprobovať, kto silnejší je na parohy — nech prehradiť mu zálety, nech okom škúľnuť mu na pero, na priadkach siahnuť na kužeľ a čokoľvek si osobovať: tú papľuž o uhol tak praští, že zapíše si v pamäť každý a večite! A klebiet kliatba? — Ech, kto by válčil s bublinami? Prv-neskôr rozpľasknú sa samy... S tým prešla dlhá zimy doba. A jaro svitlo. S jarom svadba — i boli svoji večne oba. Tri dni vraj svadba trvala, tri dlhé dni sa veselili, tančili, hojne jedli, pili, o svojich bavili sa zvykoch: až na štvrtý len nastala hodina smutnej odberačky, oddavač sám sa pustil v plačky, starejšia hlasne fikala — Pri slovách takej odobierky nečudo teda, keďže mať začala žiaľne vykladať, objímuc dcéru svoju drahú — i keď už boli na vozíkoch, a spievajúc, jak navykli, na ošatkaných na koníkoch zo dvora skoro unikli a tam už boli bez znamenia, len pieseň čo sa ozývala: i vtedy ešte že na prahu, jak jabloň v jaseň obronená, meškala, stála, vrávorala, stierajúc slzy do zásterky. V poludnie boli na Podvrší. Keď viezli truhlu maľovanú po ciestke temným, veľkým lesom a na nej zhúkla rúšnica, les celý ozývnul sa plesom, jak k radostnému uvítaniu; z čečiny krupaj slasti prší — v to riava zanôtila zhruba, jak k oslave, jak v pochod trúba; hej, celý les sa rozšumel, jak keby ľuďom rozumel, bol vzrušený. Len jedlica, čo stála kde-tu popri ceste, tá mlčí, čosi zvlášte hľadá: istotne sliedi po neveste; i zočiac ju: ha, to je mladá! hneď zatlieska tiež vetvicami, na pozdrav šumí, kloní sa, sťa keby dáka rečnica, že: vitaj, vitaj medzi nami — K večeru vrátili sa spiatky, nechajúc párik osamote. No bolo skoro po sobote, i prišli v nedeľný zas deň: na úctu, rodinka však len, veselín stroviť pozostatky. Pobavili sa v svojskom krúžku, tak jak sa svoji pozabavia. Tesť-otec už viac nedudre, skryl navždy zdutý mechúrik; hľa, sivá týči sa mu hlava — vstal, plný vznesúc kocúrik, vtom odkašlal, by prišiel k dúšku, či aby bolo po múdre, a riekol: „Drahé moje deti! Nech božia milosť vám vždy svieti! Kto všetkých darov pôvodca: nezabúdajte na Otca, na otca, ktorý býva v nebi, skiaď delí, spúšťa dľa potreby dar všaký do podolka detí, však, pravda, tých len, čo sú dobré, čo žijú podľa prikázaní a k práci neľutujú dlaní — povrheľ nikda nedožobre, a planec vždy mal výplat planý! Ty, zaťku — ja sa s tebou zmieril, bo videl som, že vytrváš — i spoznal som ťa — inu dobre! maj dcéru, ja ju vďačne zveril — však buď i potom Tobiáš! Ty zasa, dcéro, keďže žena si už, i pošla tvoja parta — i tebe nech tu malý výklad: Buď verná, prvý poklad z vena, a starostlivá ako Marta; tam máš, hľa, matky svojej príklad — (tá v slzách sedí roztúžená). A keďby predsa nezdar, zloba — nu, spomnite na muža — Jóba — boh zvráti, len ho majte radi i milujte sa vospolok —“ S tým vypil samý po spodok a sadnul, vytrúc čosi z oka. Za ním vstal kmotor, od obloka čo sedel pri pokrytom stole (bol starší, lež vždy dobrej vôle, na tvári žartu rumenec a na nose mal pupenec), a vetil, myknúc na opasku i k ušiam pozahrnúc vlasy: „Po otcovi sa krstný hlási. Keď na ten stôl, hľa, hojný hľadí: nemôže ni on darmo žiť, za toľké nuky, toľkú lásku tiež musí niečím osožiť. Nuž, manželia vy rúči, mladí, počujte! Ja vám, moji milí, tiež radu dávam: ovšem, radi sa majte, nekukajte inam — tak radi — a to napomínam — by, než sa jeden rôčik schýli, jak dnes sme — všetkých, moji milí, ste pozvali nás — na odmlady! Len toľko som chcel doložiť.“ Smiech nastal vôkol, búrny smiech jak u stola, tak pri kachliech, ženičky v päsť sa schichotali, len nevesta sa pŕli, páli, až Michal všetko zahovorí... A keď sa takto uhostili, keď popili i pojedli: von vyšli; dvorom, pokraj hory sa porozpŕchli na zhovory, i aby si tam pofajčili. (Zhon detí rozbehal sa v šante —) Pozatým zas si obozreli hájnický spôsob vôkol celý, nu, všetky spady; i vo stajni sa octli, aby uvideli, jak s tým, čo venom priviedli; ba neťažilo sa im ani obsevok pozrieť v ďalšej stráni — I kde čo — všetko pochválili, dodajúc prívinš dobroprajný. A keď už bolo po ovrante, i slnko dosť na nízkom pánte, po požehnaní skrz a prez, po obapolnom ďakovaní rozlúčili sa. Povysadli do vozov — a už skryl ich les. Tu mladí zas sa sami zhliadli — im tichý nastal žitia ples. </poem> == IV == <poem> Svet nazdá sa, že k žitia blahu je treba zbytok všetkých vecí: skvost, prepych, nádhera a hoj, dážď zlata, požehnaní príval — hneď v splnku, o čom človek sníval; že tra mať vyleštenú dráhu, z baršúnu lôžko na pokoj, z vĺn sedadlo na posedenie a miesto božej oblohy klenutím šarlát baldachýnu, noc tráviť nie pri jednej svieci či kahánku, lež v svetiel mori, kde potom už nadobro zhorí tma, kľud i sen — ten motýľ stínu, vždy šumieť šatou ako v pene a voňať masťou drahých ruží; že tra hrať zástoj, úlohy už v kolíske pod krajok krovom a vážiť už i prvým slovom, tra podnož držať širokú, čo otrocky a slepo slúži, po nejž liezť možno k vysoku, a kde už i vták zmdlieva, hyne, ľzä zablýskať sa vo výšine — že vôbec tra byť povýšeným na podstavec, byť modlou cteným, tam plytvať mocou, skvieť sa v sláve; že treba vedieť a môcť v malej chvíľočke všetok užiť tuk, čo tisíc nastrádalo rúk, i sto liet len čo znalo stvoriť, to v jednej ľahkej dobe zboriť, a ak chtíč z hnusu nevylokal, nuž o skalisko mrštiť pokál tak z rozmaru, veď v ňom len pot, i spení sa zas v rozkaz: nalej — Že tra hluk, rozkoš, haravara, mľask, šaľba sirén, panny zvod a žitím letieť ako para — tra zmysel zvláštny, v srdci — v hlave len hýrenie, buj... a tak ďalej — Hej, svet tak súdi: k žitia blahu že nezbytné sú tieto veci tu v ťažkom háve, tu zas v nahu. To avšak omyl. — Blaho pravé vždy iné malo podmienky, a navzdor, že je klenotom, čo najviac váži životom, napospol skrovné boli predsi. Je včielkou — a tá, ajhľa, letí ta najradšej so bzučným plesom, kde čisté rinú pramienky, kde poľné domov majú kvety, ta k stráňam vonným, k sviežim lesom na božskej manny pašienky. Tam potom liece bez závady, a sajúc med, ním zápäť sladí. Je slávikom, čo zmiera v kleci, i bárs ho zavrú v zlatú, v drahú — čo sám sa odel v halienky šat jednoduchý, i čo nyje a spieva čarné melódie až vtedy, keď už zmĺkli všetci, mrk drsnú uchlácholil snahu, keď do dier lesklé vliezli zmije, usadli mrzké myšlienky... Len potom nôti v kútku kríčka, až slasťou slzia noci víčka. Je zásvitom — jas rajskej ruže, čo neopŕcha do kaluže; čo vôkol chalúp radšej lieta: bo s rôjom ich sa zavše stretá, bo, keď svet ešte v zápači, im svetlo jeho dostačí, im, aby v každom hli sa členku, dosť jeho plápol na okienku. Je vôbec vtáčik — divný, plachý, čo radšej v tiché zlieta dachy, namiesto v prútí rubínovom tam hniezdi v týní vrbinovom, po jedľovom si skacká prahu, i obadal-li zradnú snahu, k jednoduchému sadá pleci... — Nu, nie moc treba k žitia blahu, len spokojnôstky drobné veci... Kde z jednej misky berú, jedia, z jedného krčiažka kde pijú: k tým ono ako vtáča sedá čo tretie v tichú harmóniu; a keď si vpadli kolo šije: im hudie rajské melódie. — Sú šťastní mladí Čajkovia; je, pravda, doba medová — Ni nevedia, jak miznú dni, len keď tu mrk, ich bez pomoci, a po rozkošnej, sladkej noci keď opätne sa rozvidní — len to, čo zazrú: skorý prechod — a z borby tmy s dňom čujú vzdechot... On troška horu zanedbal, nie zanedbal — len menej chodí, i neskôr ide, i prv príde, as’ ako by sa prechádzal. Lež kto by mu to za zle mal toť v čase, plnom v dome vnady!? Pozdejšie snadno vynahradí; dnes v kratšom dosť tam zazrieť vide. I jak tak lecikedy chodí, tu ona ho vše vyprevodí na pokraj lesa — veľká práca: tak ťažko sa s ním lúči, vracia. No len že čula štek a šust, štek psa: už letí dolu schody, kol krku chvatom sa mu hodí, i nedajbože jeho úst sa v dostač najesť — toľká pláca — boh chráň, by zvolal tiež, že: pusť! S tým vedie si ho hore schody — pýtajúc: jak sa mu tam vodí? Čo nového? Na čo on rekne (kým sviežosť jej mu oči slepí a kol úst iskra žartu hrá): „Pán zajac vo varštati kra tam pilne na oplecku štepí, i vzkazuje ti rúče, pekne, že zhotovené tebe dá — nablízku srna rohatá niť navlieka mu do črtiny, niť, ktorá visí zo svrčiny, kde z kejsi tajnej, zlatej cievy ju veverička odvíja. U kolien majstra medveď sedí, pysk rozzevujúc na prezvedy, je učňom chtivým na všecko; on drží majstru oplecko, a poneváč doň tuho palec pozaťal, z všetkých tríma síl, i škúli, mrnčí ako znalec — by poslabil a popustil: ten hodne ho vše — tu plač, revy — nečuješ, ako zavýja!? —“ Zasmiala sa a v skráň ho šuchla. — „I aby si sa nepreslúchla: poľanou saňa brodí ľúta, ktos’ — hrozná opovážlivosť! — jej šteňa vzal, to hľadá, hľadá, a môž’ byť — óvy! Akás’ bľadá! Nie? Zakázal som — teda dosť!“ — „No, neboj! nevleziem do kúta —“ tu vzpriamila svoj lepý zrost (kol zriasila sa tlačenica), i pokázala hmkom, schválky na ramien tuhé, bujné války, srd znamenajúci poľom líca. Vtom vstúpiac razom v pitvorec, jak keby to jej povinnosť: už sníma kapsu, zbroj mu z pliec (hoc na pušku ju upomína) a vešia rezko v záves klina. Pot sama stiera z jeho čela, i vlasy zriadi. A keď už ním všetko bolo, jak mať chcela, izbené dvere otvorí — Popredku, núka, aby muž — len za ním ona, prečo? Nuž po prvé to znak pokory; po druhé: by snáď uzavrela nadobro dvere, mniac, jak strela že muž zas bzikne do hory. Ináčej žena ona vážna i stydná, voždy prácna, snažná. Tam potom kŕmia s’, hrkútajú o tom, o inom dľa zvyčaju. — Keď slnce nie moc má za horu a na javore veľký list, sťa keby povystrel bol dlane, sa kovom zleskne: zavše vyjsť ich vidno prez prah odmerane — Jak vychádzajú, na pozoru ich tiež sa západ zrkadlí — I dnes na schodkoch zasadli: tam ona a on trochu nižej. Navyklá práci, ona šije i teraz — domáceho plátna, čo belšie je však od ľalie; včuľ v purpur zrudlo: palúč zvratná ho poliala, jej farbí prsty, ba i tá vzletná, tenká niť je jak kmit skrvavenej zmije — Tu musela sa popraviť; i šije zas len, ďalej šije — (on opäť širák krúti v hrsti). Tvár jej je k šitiu nachýlená a šatkou z hlavy priclonená bieluškou, včude badiek kmit — No ten, čo sedí trocha nižej, ten dobre vidí šumnú tvár, spod riasy víček očí čar jak vylieta a prsty rídi, sťa hviezda z temna ľuďom k púti; ten vidí, áno, dobre vidí pel líčiek ako nádych svetlý, tak ľahce zabronelý v žiar, vlas tmavý jak sa k čielcu rúti a ústok prúžok ružou skvetlý, jak stuľkať zdá sa s každým bodom — ten vidí každý krásy dar, i nôžku bosú mimochodom. I obzerá ich v snivej dume, obzerá, chutná, polyká a všeličo má na rozume — Vtom strhol sa i sadnul bližej, ním túžba pohla veliká, je roztržený, rozochvený... Tu začal spytovať sa ženy sťa holub tiahlym, vábnym hlasom: „— Čos’, žienko, dneska robila?“ A čaká — až mu vetila: „Hej, vodu v koši nosila a merala čas rífom: časom.“ Nečakal takej odpovede, i ďalej túžny zhovor vedie. „Či privykáš mi, dušo drahá? Však ver’? Oj, kvietok môjho blaha! Však hej? —“ A ona plecmi stisla. „Jak? — Neľúbiš viac vrele, cele — no? —“ S tým sa opäť primknul bližej. „Tak od soboty do nedele —“ mu odsekla a chcela vyšej, pričom sa vážnou stanôvala, hoc vpravde iba žartovala (i neraz, ako nevidel, ho kradmo zrakom pošibala), lež nepustil — „Ej, strela blysla! Nuž aby si i v týždňa stred ma znovu a vždy milovala: sem pyštek tvoj, bo môj je, hneď, ja muž tvoj, mužov na povel sem, lebo hrmen! lebo keď... (plam búrny z očí jeho sála), sem takojúčko, rezko, friško!“ Tu navzdor zdanlivému prieku ju zobjal tuho kolo drieku, pretrhnul schválne z ihly niť a k ústam dral sa — poľúbiť, bez milosrdia... „Ale! Miško! Daj pokoj! Nekrtuš! Pusť — priam! Uvidíš, že ťa pobodnem! Jaj, šatka všetka ukrkvaná! I šitie — pusť — nech zodvihnem!“ Zvŕtala hlávkou sem a tam, i zdala sa byť nahnevaná: preds’ postihol — no objedz’ malá, bo vtom mu vyrvala sa z rúk. Keď ubehla, sa schachotala, i ako by ho posmievala, mu vrkla: „Ženským slabostiam, chlap, podľahols’ — Ach! Srdca tluk; vidz, ako som sa zadychčala... No, počkaj —“ „Ba hneď pribehnem —“ Tak škádlili sa. Porovnali však onedlho; ako deti keď tu už jara rozvitok a každé chce mať prvé kvety. Medzitým tíško zhasnul deň; posledných bleskov povodeň sa celá ponad lesy plaví — Pastierik tiež už dohnal kravy, praskajúc bičom na znamenie (bol pásol ich kdes’ v kopaniciach). Tu, jak tra k noci, pozriadzali po vonku hnedky to i to; a keď už kravy podojené, ich dônos sšumel v širaniciach a všetko rúče opatrené (dva svity mrku prez sito): nevdojak zas sa zišli, sňali na schodkoch, kde sa pousmiali už teraz v súzvuk, vo dôvere; stúlení tuho bok o bok a ruka v ruke hor’ sa brali — tak vyšli a sa usmievali, i za sebou keď pritkli dvere... Nad dvermi luny zásvitok sa jak by v nápis krúži, valí: Tu láska má svoj príbytok! </poem> == V == <poem> Zas svätá svitla nedeľa, jak slza, deň tak krásny, čistý. Hmla z dolín spešne mizela, sťa v povedomí: poodhaliť že kraj tra, nímž má slnce králiť — do výšin v chlpoch, v ruslín tvaru, kde v modrú rozplýva sa paru. Len jeden ešte podlet hmlistý, jak veľká bielych vetríl loď, pustená na nesmierny brod, a svet už oku odhalený nadobro: znikli plachty, steny, odkryl sa morom po chobot — spriezračnel jak sklo z každej strany, jak sklo, keď utrú z neho pot, je svieži, v každom ťahu ranný, jak obraz novomaľovaný... Na východ tiahnúci sa les, v polovál stredkom prehĺbený, z smaragdu rámom zdá sa dnes, v ňom v kúzle božskom, v božskom čaru, jak v katedrále na oltáru, sa obraz nanajvyššej ceny skvie v barvách slávy, bez premeny, skvie: Slnce — tá plň boho-daru, ten obraz krásou večný, istý, jak nestvoril ho Rafael, ten obraz dobra pozlátistý — On: v službu zeme postavený, on — pravý nebies archanjel...! Svet samá mladosť. Vzduchom spev tiež novší, krajší vznáša sa; po holiach zvláštna okrasa, ich každá v novej parte hlava; jak organ k sviatku zuní riava: i kam len zazrieť dookola a začuť: zvšadiaľ krásy zjäv, dych vonný z ústok neviny odvšadiaľ zvonom zve a volá — tá trávka dvorcom, drobná byľ, jak novo by ju ozdobil, tých smrekov vôkol vzletné šije, jak zástavy by procesie; ba chaty krov tiež v komsi jase, a drahšia perla skvie sa, trasie pred dvermi na javora listí. Čajkovci idú do kostola dol’ do dosť diaľnej dediny. (Ta patria farou.) Chcú včas prísť, i spech majú. Ranné hodiny sú vždy tak krátke, bystré v letku, nemožno púť im zahájiť — a v dome, v ktorom chce byť lad i sklad, kde vzorná gazdiná spravuje, ruky prihýna: čo všetko tam tra sporajiť zvlášť pri nedeli, poskladať, očistiť, zdvihnúť každú smietku! A potom — mladomanželia, chrám k tomu, krásna nedeľa: nemenej príde do ohľadu; v kostole tisíc očí hľadí — I ktorá mladá nevesta, majúca v truhle mnohú vnadu, sa práve vtedy potrestá a nevrhne sa do parády? Nu, ktorá — driečna, šumná, riadna? Vy tak? — Ja ale vravím: žiadna! Včuľ vyšli z domu, na cestu už zhotovení, zatvárajú — Popredku ona. Ako sen z tmy, vylupla sa z chaty taju, sen vo vznešenom šelestu, sen luzný, aby zdobil deň... i díva sa po jasnom kraju. Na hlave podvíku má bielu, jak z hmly, tak riedku — dobre zrieť libačky prez ňu hrou sa skvieť, i čepca kraj, čo zbieha k čelu, jak ohnivej by žiare pruh — a bárs kol hrdla ovinutá je, spenený čo vodotok, čo v kadlubine dlho zvieral: preds’ vidno skvelé vojky perál, čo hrdielce jej jali v putá — I hoc je spredu ovisnutá, po ňadrách riasou splýva dol’, jak dol’ úpustou šumné vlny, sťa perutí pár podťatý: jednako čisto badať stúh spleť čarnú, slučiek ružo-kruh, jagotný tu-tam sponiek tmol, čo pritužujú živôtok, živôtok bujných ňadier plný... Ni oplecka kvet nezakrýva — nad pliecky i tak hovieť má kde — to voľne kolo ramien splýva vo vlnách snežných až po lakte a stužky plecníc v sebe stápä, kým van ich stadiaľ nevylapá, jak rybiek zlať i ružoväť. Zásterka jej zas činovať je samá, jak by z ľalij biela, okrajmi umná krumlovať, a tak ju vôkol obletela jej nevädzovej sukne stráň, jak oblak modrú nebies báň, len spodkom, čo zbyl modrý jas, jak hneď nad zemou neba pás... Obrúštek jemný, na rameni na ľavom zľahka prehodený; v ľavici zdobná knižočka, v nejž mnohý obrazec sa kryje, i taký, čo sa stúli, zvije, keď dýchneš naň; pri knižke hneď voňačky práve strhlý kvet; a medzi slnka splápolaním, čo zbadajúc ju na podstene, priam bolo tam, a zásvitom ju ofŕskalo čerstvým, ranným, nezabúdajúc popritom ni prstienkov jej na očká — tak zjavila sa, vyjdúc von z dvier na povláčku schodkovanú, zhovejúc, kým snáď zavrie on... S tým hla sa. Schádza dolu schody, čižmičky vrždia z kordovánu, vlek sukieň zase jak šum vody — i zišla. Ciestkou ušliapanou bez meškania priam stúpa v les popredku — on zas zápäť za ňou v tej istej hunke, akú mal, Keď o službu sa uchádzal, keď nebol ešte, čím je dnes, tak šťastným, nemal svojho chleba, nie vatru svoju roztomilú, ni tej, juž vo sviatočnej kráse, v obletu stužiek, v partíc jase, hľa, kráčať vidí napred seba, jak keby horskú stíhal vílu — v tej hunke, lenže naskrz iný, hoj, iný! — jehož v tejto chvíli, jak kráča: nik — nič nepomýli, nie srnec, plaché holuby, nie celá hora maľovaná nevyrvú z dumy, podívania na žienku, predmet záľuby... Tak spešia lesom do doliny. Len kus však zašli do hory (v nejž plným hrdlom vtače práve sa ozývalo ráno smavé), už zastala. Na priekory tam cesta zhusta porastená a pažiť hodne zarosená; i smrečná sklenky roní riasa, ač žiadne nehýbu ňou vánky — Tu vyzuť chcela kordovánky: že škoda ich; k nim siahla už; no skoro spozoroval muž a zbránil jej. Sám prešiel vpred, ponúknuc: aby za ním hneď šla, on vraj rosu pootriasa; o iné by sa netrápila. Obrúsok predsa rozkrídlila, jak nevidel, na veľké poly, hneď doň sa celá zababolí, že zdá sa byť jak príšera, čo utajená lesná panna, blúdiaca horskou temnotou; no neminula krátka chvíľa, muž obzrel sa (jak obzerá sa často v túžbe ukochania so všetkou srdca vrelotou), i nemálo sa zakabonil nevôľou — ťažko, ledva nesie (chcel popýšiť sa ňou i v lese) jej spotvorenie, prvý mrak v manželstve dnes mu čelo sclonil; však spamätal sa, nechal tak výčitky v spánku prehlbokom, i tak ho opäť okúzlila, pousmial sa i tváril ľak: „Vidz, koľme si ma prestrašila!“ Vzozrela tmavomodrým okom, lež ani slovka nemá na to; jej úsmev tiež tak plachý, horký — Stúpala za ním poubrato i ďalej, no vždy mlčanlivá. To napadlo mu. Zastal v chode, obrátil sa, v tvár jej sa díva: „Čos’, Hanka, taká starostlivá,“ — tak všaké počal rozhovorky, „čo mlčíš, v hlbokej jak vode tá mrenička? I čo ti? Povedz! Ty predsa štebotávaš rada, a dnes si jak tá jedľa v tíši — nesšumie, ni keď vietor vyšší — Nebodaj, tejto noci sen ti ešte vždycky vrtí v hlave! Čo? Uhádol som, no? — Ba hada! Tak veru, zvláštna, smiešna to vec ty z jahôd schválne varíš blen — Premýšľaš o zlom, a to práve v nedeľný tichý, svätý deň, od svitu — i keď do kostola, a ani sa mi nezdôveríš; nu, nebuď detská, zapuď strachy!“ „Ach, Miško, ty mi neuveríš“, vetila sticha; smutná bola, „a predsa strašný to bol sen! Mne tiekli slzy ako hrachy — a trudím sa i teraz preň. Od rána mi tak bôľne, ľúto: boh odpustí mi vinu túto — Ni som ti všetko nedoriekla. Keď totá obluda ma vliekla ku priepasti, kam zavaliť ma asnáď chcela — už len chvíľa: tu tys’ mi prišiel na pomoc. Chceš z pušky do nej vypáliť, lež nemožno; tu do úmoru už vrhol si sa na potvoru — a dlho ste sa rimovali na miestku, ako odtiaľ potiaľ — konečne oba v priepasť z brala! Ja skríkla, vzlykom zaplakala, lež darmo — hrozná, strašná noc! — tma priepasťou sa rozložila, i darmo volám, nárky strojím. Mať moja tiež tak kedys’ snila, a hneď sa otec v hore poťal. O teba jedine sa bojím, o teba, Miško...!“ „Nevídali! I bolo to tam! — Cit už, cit! Veď vieš sa predsa pomodliť? Poď — Chacha, nikdy v takom žiali! Sny: bubliny — kto by im veril? Nik múdry, iba poverčivý a deti, deti v komore, keď deň sa mátohami sšeril. Sen, vidz ho tam, hľa: holub divý! Sen, vidz ho: horou slnka svit; sen: inu, motýľ ponad zbožím — jak môže komu poškodiť? Blázonko! — Nikdy v takom žiali! Poď — ešte viac ti porozložím...“ A zahováral, rozhováral, hneď vážne, hneď zas žarty stváral, jak zmyslieť stačil naspore a jak bol k tomu umelý — Konečne reči prospeli, sen ostal snom, hoc ešte páli, kde stopy jeho utkveli. Šli, teraz už však v zhovore. Z cestičky skärovali k riave. Tá prúdila sa hukotave, až pobrežím to dunelo; kde-tu sa roztekala v cestu a drave krovím drmotala. Keď ku takému prišli miestu, a prejsť ho tra, lež lávky niet: čo bolo robiť? — I čas schádzal, i Michal bŕdnuť pozakázal — čo robiť? — Zhoda bola hneď, hneď: Hanka vrtko, veselo, ba už i s žartovnými slovy, podala rúčku Michalovi, a z prúdov, kade čneje skala blíž skaly (vzdorná čeliadka): nuž po tých potok preskackala, hupkajúc zápäť v mužov sled jak šantovlivá strnádka. A ešte rezkejšie si viedla, keď nižej došli ku lavici. Tou jedinká len slula jedľa, no dvojka, vo pni zrastnutá; i poneváč ju neskresanú len tak cez brehy prehodili, jak kväcla bola v povíchrici, podstavca nedali, ni na ňu nepriložili operadla; poneváč bola prehnutá i kývala sa pod krokom, popod ňu ale rozbesilý hnal potok v pádu divokom, i točila sa zákruta vĺn, hlcúcich sa v zvade, v hluku: nuž Michal, by dák’ neupadla mu Hanka, podával jej ruku a chcel ju previesť. Ona však odmietla pomoc, radu — všecko, štebocúc: že veď neni decko, je predsa dávno obutá — Prebrnkla hrave ani vták, nad valiacim sa poľa zbožím sťa veselého mráčka tieň... Tak mizne, hľa, z jej duše sen, i ač ho zvala poslom božím, v nedeľný čo k nej vstúpil deň. Les prejdúc, pašienky a lazy, zbočili poľným chodníkom. Tu slnko nič viac neodrazí: plá voľne skvetlým ľadníkom, poslednú sajúc krupaj rosy. Už predtým v lese čuli čosi, jak zvona hlahol okázalý: tým viac sa teda ponáhľali. Vtom opäť zvukot: trojný výraz — hej teraz zvonia po tretí raz! Chodníček vedie ku kostolu (ten nad obcou na vŕšku stál stred košatých líp, jejichž stín sa šíro-šíre rozstielal po hrobitove — štíhla väž, kríž ramenatý u vrcholu — nu, obyčajný Sion náš); tým došli priam. Prez cintorín sa berú zrovna; v stromov stínu však pozastanú trocha — inu, tra jedno-druhé popraviť: jak v kostole, na takom mieste preds’ všetko skladným musí byť pri ľuďoch, no a na neveste! Hej, prišlaže by do výmoľu! I celkom slušne — — Keď do chrámu vstúpili (bo vraz vnišli, spolu): už velebný znel introit, na krídlach spevu celý zbor sa vznášal v ducha vytržení; naproti oltár v svetiel plamu, kňaz pri ňom práve v uklonení, odetý v brokát, aksamit — Kam zazrieť: zvšadiaľ plápol, kmit, sťa zlaté v letku holubice; i slnko okny žiarny zor, hľa, vsiela božej do posluhy, kostola vnútrom skvelé dúhy spájajúc, anjelské jak mosty; tvár svätých vzňatá od milosti — On ešte u dvier zvrtnul hor’ ku chóru; ale ona zrovna stred chrámom stúpa vpred a vpred, tak ľahce ako podlet stuhy, jak keby to tam kráčal kvet, kvetina krásou nevýslovná — Keď sadla neviest do stolice (a pomkli sa jej milerady), ostychom kýmsi rudlo líce, bol v ohni obličaj jej mladý; nečudo: kostol vzozrel celý, sšeptali žienky ani včely; i v kostole dosť zvedavosti, zrak všade rád sa vnadou hostí — Ostydla skoro chrámu chladom, knižočku svoju otvorila a modlitbičiek rajským sadom sa berúc, duša čistá, biela, v tom okamihu bola celá tam — v svätom kraji nábožnosti, kde slncom svieti boží súd. Len varhanov ples z vysokosti keď sšumel vše, ten zvukov krst: sa z hlbín duše prebrala, do spevu tiež sa vmiešala; naproti službám u oltáru, v česť Beránka a jeho daru, jak chvelá klonila sa trsť, vzdychala, ráňala sa v hruď... Tu znenazdania skrsnul sen jej opäť v mysli, hrknul v pamäť a sladkosť duše zhorčil blen; nie, nevedela seba klamať: i kľakla v dlažbu studenú, k vrelšiemu citov prameňu, skiaď čerpá znova, čerpá opäť chvelými ústy, vznáša v obeť, vzdych k vzdychu, slzu k slzičke, obeťou — Bohorodičke; a ona, nebies kráľovná a zeme-dcéry najlepšia mať, vyčula vzdychy, slzy vzala, pravicou lásky pokývala, plášť upustila riasnatý a jeho lemom, čo je hladší nad všetok sveta toho zamat, sna škvrnu, ktorá mučí, vláči, nadobro, navždy vymazala z dcérinej duše, pamäti. S tým vstala, šaty urovná, i spokojená sadla znova; vzozrela k chóru, ku povlači: snáď aby videl, jak sa chová, že nezabudla jeho slová, v modlitbe že sa vyrovná i jemu — aby súdil, videl, že veru zdolá, veru stačí, že pôjde s ním i po bodľači, že viera jej je orlích krídel. Naproti, bližej ku oltáru, od pospolitých oddelene, jak na sihoti, vyvýšene, s podstavcom čudesného tvaru, pod práporcami z šarlátu, čo stropom zvisli rozkrídlené sťa palmy, riasu bohatú pooprúc v štíty vytýčené, pod hviezdovitou vôkol strieškou, nad ktorou erbu skvie sa pych, za pozlátenou hustou mriežkou — tam sedadlo má patronát. No sotva niekto z týchtam ľudí (a mnoho ich je, vera mnoho) s istotou môže povedať: že videl v ňom raz sedieť koho. Dnes predsa kýs’ tam stín a mih; vše vzrušia sa, jak znamenať — nu, iste dlhá chvíľa, nudy... Diaľ modlila sa, spievala a vďačnou dušou jasala. Ku vzdychom, v hlahol piesne svieži jak sprievodom jej srdce tlčie; na bohoslužbe visí celá, je jak to kladivôčko v spieži. Prez závoj skrúšenosti vonný, prez kadidlo, čo v strop sa roní — nie, nebadala, nevidela, zo stolice tam húšťou mreží čo predrali sa ako strela a strehotali: oči vlčie — — Keď spiatky išli po kostole, už celkom bola dobrej vôle; zapadli mračné myšlienky. I bola zase šťastná žena, jak kvietok skvetlý u prameňa, blíž vody cítiac korienky. Šli, len tak lesom šumelo; on, pramáličko chybelo, že nezabral ju na ramená... </poem> == VI - PIESEŇ == <poem> ''Ona'' Dobre mi, dobre mi — mužíček šepce mi, jak holub mi hudie: že ma ľúbiť bude, kým len živý bude. A ja mu povedám, povedám mu hlasom: vrť sa či nevrť sa, neumkneš zo srdca nikdy, žiadnym časom! Na tom mojom hrobe v každej jara dobe zotaví sa, zbujnie trávniček zelený, bude býľkou kývať, rosičkou sa dívať — Uver mi, lebo nie: ale tak je, on je láska tvojej ženy. ''On'' Dobre mi, dobre mi — ženička šepce mi, jak holúbka hudie: že ma ľúbiť bude, kým len živá bude. A ja jej zas vravím hlasom prenikavým: vrkaj či nevrkaj, v srdci budeš skrytá, kým mrká a svitá! Na tom mojom hrobe v každej jara dobe vypučí, rozvije šípová sa ruža, bude hlávku kloniť, bôľom kvietky roniť — Uver, lebo never: ale ona je ver’ láska tvojho muža. ''Oba'' Dobre nám, sladko nám, ako na konárku. Hora šumí vôkol, nad ňou krúži sokol — my tu v tesnom párku. Dolu letí hviezda — prosto k nám do hniezda. Vitaj, hniezdo z neba! Čo chceš? Čo nám z teba? — Nesiem, čo vám treba... </poem> == VII == <poem> (Bár v duši horkú tuchu čujem, dňov blízkych sparno, dus a tlak — preds’ pokračujem, pokračujem...) Žiaľbohu, tak je, neinak! U nás sa čudno hospodári; úprimne vraviac: naopak, pri stálom „čary-nepodary“, s postupom, akým lezie rak. Už koľkí vyšli na minďary, na nivoč, holoť, mizinu — už koľkí! V bridkú barinu bied skĺzli v ľahkom okamžení. skiaď vybŕdnutia viacej neni: bo trasoviskom ona je, čo bezdnú tají hlbinu, umŕtviac výstrah ručaje, je močarinou hnisu, kvasu, nad ktorou k zrade bujnú riasu šaš šíro-šíre rozprestrel a vábnym blkom bez únavy si hupká svetlý zvoditeľ, by zhasol, čas keď k tomu pravý. Z tej darmo by sa vymykal, ktokoľvek zapadol raz v ňu, v jej okáľ hnusný, zelenavý: v blať zmelkli pevné okraje, hlien zdŕža, lipne, ťažký kal polyká, hlce stupaje; puch skazy vyrutnul sa sťa z vrát by pekla — liece kolo hlavy vždy užším kruhom, ťažobu nerestí všetkých, šiaľ i závrat čo mračno posunujúc k duši; na prsia čos’ zas ako had sa teperí, kút hľadá ľavý, a pripijúc sa ku srdcu: hneď dľa toho, jak ono búši, doň ponáhľa sa zajedať; i aby stav viac zúfalý: spomienok búrky, žúžaly mu ešte horšia trampotu, výčitkou bzučiac stále v uši — nie, stadiaľ nemožný je návrat, len jedna cesta: hlbšie k dnu... — Už koľkí zašli nočným šerom, ako bys’ po nich čiarnul perom! A mali predsa zeme postať: úvratí ani nedozrieť — a čo ňou vídať bolo vzrostať, bol požehnania zlatý kvet; pomedzi smavá nevädza, v znak, že čo ponad ňu sa kníše, to more, klaso-prúdov let, to more z onej modrej výše až na tú krupaj pochádza. No príval zhučal márnotraty: rozsácal hatí závory; plen zarachotil od úvratí. Z postate iba franfory. Kus po kuse ju vlna strebla — je po žni, stohoch, po piesni; po majiteľoch ani stebla. Len kameň zbudol pomezný, len kameň trudnej ku pamäti: naň dumný havran časom zletí a o koristi skrákorí... — Už koľkí zhasli o poludní v nezbedných vášní víchrici, a s nimi: meno, vehlas cudný! Na veľkej sveta ulici, kým ešte v rovnováhe stáli, jak mocne jejich slovo znelo! Jak jasalo sa slávou čelo pri poradách im, na snemoch v pošmúrnych sieňach, teremoch; jak vývodili púhym zrakom, na krídlach jak sa niesli chvály! Siahali zrovna ku oblakom, svit stálic v hrdom pohľade; kol obežníc vrt po vôli — hej, oni boli topoli vo spoločenstva záhrade! No vietor nepostihne zobrať tak skoro prášok zo zeme, jak rýchlo kmitnul karty obrat; jak, čo by pavučinné plachty, sa rozrusala prelesť šľachty... Rozkoší zavítali chvíľky, motýle zápäť nádhery; i aby úplň na sneme: poslato žravé po kobylky. A kde sa táto ruje čeľaď, tam upíry hneď úžery: ó, po tých netra sliediť, peľať, nie vábiť k hodu onomu! Tí ovoňajú pohromu; tí dostavia sa hurtom sami so všetkým svojím hydom, hmyzom i s hriechy, šabľami a klamy. Tých práca potom trvá zhubná, až vírot neutuchnul bubna. I možno-li je dobrej snahe pred týchto niečo schrániť hryzom, z paznechtov vydrieť, vyrvať z tlamy!? Nie, ach! bárs sväté je, bárs drahé: na újesť musí, na korisť! Roň, strome, ovoc, ba i list! — Čo? Konáre už holé, nahé? Jak? Niet čo troviť, niet čo jesť? Už všetko v pažrák hlváňom? Hach, strome biedny, ošarpaný, — kedysi pyšný rodostrom — ta s tebou v ďasy za parkany! Prv ale ešte miazgu: česť... A slovo moci odzunelo, hľa, ako púšťou znova hlas; tmy závoj zletel na povesť; zo slávy, ktorá krážom čelo zdobila, mrzký sadnul kvas; z topoľa skrpatelý peň, nesúci leda na oheň. V tom bújania, hľa, spupný zmysel, čo pohodlných spríkri dráhu; keď v misku hupla ľahkomyseľ, tá druhá už stratila váhu, už brní, frungá, pochyl častý, v neistom ihrá vo vzruchu, len jeden povej zo vzduchu: a obsah — skydnul do priepasti. To osud sladko-žitia modly; tak hýrivosti pekný boh: z hlinených skrbalí sa nôh, a podeň zbožňovateľ podlý, vytrúbiv hojnostenský roh... Tak v zhubných vášní víchrici — — No nezhynuli ešte cele. Znak, čo im utkvel na líci, u sklonku čo im rudnul v čele, tá pečať súdu potrvá vzdor zmaru časov do posledných: kol rovu večná koprva — tá strvá desnej ku výstrahe; ináčej závej po ich dráhe... Už koľkí! A to z prvých, predných! Už koľkí spustlých do radov, do šíku, jemuž satan velí — a predsa nie dosť príkladov! Jak stíny skoro preleteli. Náuky ešte vždycky málo. Jak keby viac už nesvitalo: i diaľ sa mrhá, hrá a hýri v oplzlom hetér objeme, až pozbavený základov, dedičnej vbitých do zeme, zas ten-ten v nič sa rozčapýri. Za štrngom, vreskom, za lomozom, nu, pokoj, ale — pod závozom. Kam zájdeme? Kam zájdeme!? Nie, schválne nechcú počtovať, do kúta zašmierili kráť; nie, nechcú zmúdrieť, nie sa kárať: chcú prudko, blčným blkom zhárať; nie trvať, konať, poosožiť: len čím skôr zažiť, vyžiť, požiť! By nezreli, jak s nimi stojí, beh zmiatli vlastnom na orloji; by nepočuli o polnoci stráživých duchov tklivý tón, lesť privolali ku pomoci: o čaší ostrý bijú zvon, i zavýskajú ku posmechu, tleskocú hnusným hovorom; s tým odvlečú sa do pelechu, a otupejú — mámorom. Skvost ducha, myseľ veľkých dúm a srdca kúzla: peny šum, dym, kúdol — skoro porozplynie, jak perla rosy na barine... Konečne dôjde na pykanie: Čo vtedy? Zaslúžený trest? Sú baby, i tu zovú lesť: vír, slučku abo durkot zbrane. I čo z nich? Skáľaťa tu hŕby, tam bútle, ošumelé vŕby, po dvoroch bolehlavu zel a v múroch povyk strašidiel; erb v prachu, rímsy na terasu — púšť, jak by počas zemetrasu. Inode — jastrab držiteľ. Čo po nich? Mračná veta, beda! Ver’ smutné, ale pravdivé, ku trpkej chuti, požive; však ináč sa ni myslieť nedá. Kde na iné sa nehľadí, len skadiaľ rozkoš, koristenie, lieň dňa a noci oslady; kde srdca k citu, rúk niet k dielu, niet duchu vzletných perutí, niet rázov tvrdších nad kremenie, ni snahy ku šumnému cieľu; kde slova nieto, nieto viery, krem onej zmeniek na papieri: tam zásada je povrheľ, zaznané ľudské ohľady, tam výkruty a prekruty o mrvu, prachom každý pel, tam neľzä nosiť šatu bielu; tam všetko v jedno bahno tenie a norí sa jak na povel, tam zloreč, kliatba, zatratenie...! I jak môž’ deň tam slávy skvitnúť a jeho slnce, čo jak včera tak i dnes rovno delí, meria — jak môže slnce pravdy svitnúť!? A potom vzduch náš plný je. jak prachom kalich ľalie, viet kadejakých o slobode (tej pravej k ujme, k zrade, k škode), či vlastne o slobodnej mysli. Komusi hrozna chvist bol kyslý (čo rečieš na to, bledý tieň, ty, ktorý denne chlipkáš blen a mocuješ sa v strastí brode?), chvist hrozna komusi bol kyslý — posledná hojných tabúl kosť, snop zabudnutý na záhone (sám mal už iné všetko v lone), i aby ku tým mohol dôjsť, kým nepominú orgie a triezvych nepritrieli deň: zaspieval o slobodo-mysli, jak v púšť keď šakal zavyje. Nuž žvasty, šumy, pomyje... Lež vskutku, ony ženú kolá; jak ich chór vreští, nutká, volá, tak brdú oje, rafie. Pokrytstva, sebeckosti viechy! Závoje mrzké na nešplechy; pod nivou krtčí, šťurčí plen, chrup červov hudbou sprevádzaný... Ó, blud! Ó, podvod, hlúpy sen! Ó, koľko krahulcov a kaní! Ó, koľko krkavcov tu kráče a krúži v strehu kol a kol, mrak krídel metajúc na lány — Zor zažlčený, hrvoľ mechy — Zobáky práve vyostrili na tvrdých skalách úrazu a pritom úklad umluvili: tak tiahnu od ďalekých hôľ. Hej, v spare lovom otuhlom smrť nesú hniezdísk zo zápače, smrť iste... Za čas kolimbanie, jak na lúčovom povrazu, cez blankyt otok ešte kol, hra, dovádivé pomeškanie: až znenazdania, odrazu, strmhlavým, kolmým výstrelom, vtom celý roj sa k zemi švihne, sťa iskry zo satanskej vyhne... Plach, piskot medzi kuriatkami nastane síce v totej chvíli, sú spamätané, ale bôľ! — to dravcov nijak nepomýli. A stráž, tá drichme, pokľud známy, alebo inej vodcom vtače — I vidiac, že sú sirotami, že márny krik ich, boj a lom, že spáru sotvy ktoré vyhne: nuž — do hrtana lecú samy... .................... Tu tomu srdce nad tým plače; ten však sa rechtí za uhlom. Žiaľbohu, u nás pustne, hynie napospol všetko! Sťa by svet konečný točil vôkol let, tak neustajnej na hostine sa troví, márni. Keď nám včera rozkoší nevytlela vatra (a spálili sme hodne vera, faklili do nej skrz a prez), nuž hurtom vatrime i dnes! Čo po tom, zmrzneme-li zajtra?! Tak dôvodí sa. Dobrobyt, ach, ďalekej to hviezdy kmit, neznámy onom na obzore, kdes’ v mračnom trčí závoji; a v kalendári nestojí tiež: kedy, skadiaľ vyjde hore? A čo by hvezdárici oni sa takých pleták domáhali? Čo nebeskej ich do povaly? Nech kocka súdi, lós ať zvoní; keď tma, nuž všetko v pokoji! — Jest cesta k totej dobrej hviezde, jest možnosť lúč jej odokryť, nie diaľny má ju nebokryt, je bližej nežli orol v hniezde, je bližej, lenže — zatmená. Hoj, dalo by sa spôsobiť, ó, dalo časom, dalo i tu, že v splnku by sa zligotala, vystúpiac v sláve na zenit, v zmar nesnádz, súžieb, trápenia! Len modlu strhnúť tamto z brala, prekotiť v priepasť molocha, strašidlá zahnať do ich skrytu, trón zboriť boha leňocha; prevetriť vozduch víchra prúdom, vyprášiť z neho puch a pach a kúdol s všetkým brudom, bludom: tak obliecť v čisté prádlo zem, už v zrodku zdrtiac každú lož, hmyz, čo sa driape na jej lem, zmíj, hadov háveď potobôž — hej, dalo by sa, dalo i tu i najtmavšieho do domu posvietiť trudných po nociach dňa zlatom; ale ku tomu tra lásky k pravde, k právu citu, a týchto — nieto, nieto...! Hach! Kde i len právo berú žitia, i právo žitia tají lož, tvoj krik nad krivdou vetry schytia, sĺz tvojich hrnot márny hrach; bárs i mrieš, s tvárou stoja nemou, ba neštítia sa zarechtiť nad bôľom, jak sa kŕčom snuje, ba prajú, aby hlbšie nôž — nie, nad tou zemou, nad tou zemou, tam nemá oka blahobyt; tam nebom rudne Smrtonoš, až dopanuje — dopanuje! Bohužiaľ, pustne, mizne, hynie: bo hreší sa a mrhá, lení. Ach, smutná, trúchla, trápna vec! Ach, neresť zbrklých pokolení; osveta: slnko na barine. Kde aký vrchol, pahorec: toť hurhaj, vráb-váb, ujuju! A potom sa mu čudujú: že pleseň, hnitie na koreni, že ruží nieto na doline! Povedia: — ľud sám si na vine za svoje bôrgy, handry, špiny, za brloh, vo ktorom sa váľa, čmud bytu svojho, nízky lós, mrav drsný, v suk jalovca stuhlý — nech, keď tra robiť, nezaháľa, nech vetché nepodpiera uhly, diaľ hľadí, ako siaha nos. Nech stráži, varuje a bedlí. Nech neplantá sa, nebrúsi po cestách, kade nemusí, nekutá čertov, by ho zviedli, v hrsť tisnúc čašu machuliny. Nech chápe sa a rušia, činí; nech neni večný hory kos, brat hrudy, milovníkom jedli; nech starú pleseň vytrúsi a z vyšších žriedel okúsi; nech neni blbcom-krpcom vôbec... Tak múdrych radcov slávna obec — I ovšem, nie on bez príčiny, nie bez vady, má slabosti, čo siahli mu až do kostí, a sprostiť sa ich nenie vstave. Lež vy ste múdri iba v hlave! Povedzte: z vášho naladenia celého ktorý, aký tón sa ozval kedy v mysli jeho? Snáď zdieľali ste utrpenia a očúvali jeho ston? Hrádz postavili, aby zlého tok nepovylial v jeho polia, pokúšok nestydatý zhon? Čo dosiaľ vzal z vás, čo sa volá a volať môže dobročinom a svetlom, teplom, súcitom i láskou, ktorá jedna je, jak pod jedným sme Hospodinom? V čom jeho prospech skrz vás inom? Kde krvi jeho krupaje, sĺz, potu s vašimi sa poja? Kde zväzky, úprimnosti styky? Snáď, kde by volil prospievať, kde túžby matersky sa koja a prírode nekladie hať, pod šírym boha blankytom čo aký chrámček neveliký ste zbudovali jeho synom? Kde? Recte...! Tam však rumy stoja... Tiež vstal bol novým úsvitom a vyšiel ako na jar dieťa (ním pre vás je i posaváď) na podstenu, na úslnie. Túh ohňom mladé oči svietia, hruď voľnej dme sa vo vlne: Chce žiť! Chce rásť prez všetky hate, čo veky v priek mu nakládli, i ktoré uplietol si sám! Už krídla počal vystierať na podlet k ľudstva výšinám, chcel z vyšších žriedel načierať, myšlienky, čo mu napadli, chcel rúchom odiať v podiv sveta... A vy...? Snáď chvatom pomáhate, by perute vzduch ovládli? Vy spravujúci na člne...? Nu, pravda, viac ho nepriahate; lež ďalej nestačí vám sily! Sám zostal, jak to poľné kvieťa, sám — osiralé, bledé dieťa, čo skoro k zášti zamĺka; zaznali ste ho úplne, odriekli sa ho, odstrčili... i nie div, že sa potĺka, že klesá, padá v zradnej chvíli. Váš príklad tiež nie ku osohu. Jak vrávoráte, vidí vás; jak mriete, vidí zas a zas — ach, vidí, nemilo však bohu. Ba zazriete-li krásu panny a neviest rumeň cudný, ranný, hniezd lastovičích blahý jas: i vtedy, áno, vidí vás, jak podrážate jemu nohu. Nie, nezáleží na ľude vám onakvejším menom, rodom. O jeho čiernom osude ak povravíte mimochodom, nuž najviac v posmech sa to stáva; vy znáte ho len pohaniť: vám jeho zúbožená hlava je cieľom jakby vtipných chvíľ, je kýsi večný nezmysel ten celý jeho biedny byt — hoc ešte hučí kárna vrava, ňouž veľduch raz už zahrozil: „Nehaňte, zlobci, sprava-zľava!“ — Lež ani to by neželel, nie; to už jeho naladenie, ten jeho mysle zvláštny svit, čo nemôž’ nikdy zatajiť — On odpúšťa vám pohanenie, preminie vďačne v každej chvíli, čo kedy od vás podstúpil; nepýta v pomoc slamku malú; a ešte by vás obľúbil, ba tlieskal by vám za to chválu: len keby ste ho nehatili už aspoň v púti, ňouž chcel ísť hneď, ako ste ho odstrčili! Ó, on má srdce, plné túhy po krásnych ducha záletoch! Má myseľ sedmobarvej dúhy, má nevystihlej hĺbky cit; sprievodčí do duše mu list už v žití matky dobrý boh sám vlastnoručne uložil; má pevnej vôle osteň tuhý... Z tých nesnádz všakých, ktoré kruhy ho železnými otočili, keď voľno sa mu napružiť, jak skoro by sa vymanil, vymanil z vlastnej svojej sily! I vlastné osnoval by deje — a obliekol sa v blahobyt. Priam prestali by hanobiť; ba peli by mu epopeje; i nebol by viac povržený... Niet plesne, hnitia na koreni, a ruže kvetú na doline... Jak...? Čo...? Ba — pustne, mizne, hynie napospol všetko! Nebadať navôkol nikde, že by obrat — Jak bolo včera, tak je dnes. Deň v zorách sa už odsúdil; a budúcnosť? — Nech ide žobrať! Ach, prevrat, vývrat, závrat, obrat... Lež, haló! — Kam som zablúdil? Klbečko — kde ho pohľadať? Kdes’ musel som ho upustiť, kdes’ v húšti abo na čistine — I schlpila sa piesne niť — vlnením dlhých skr a prez a osýpajúc rozmotala od jedle k jedli, k bralu z brala a z grúňov až po nebokryt... Vec neslýchaná jak-ťa živ... No nečudo i žiaden div! Veď naraz počujem vám les, počujem v horovitej diali — var’ šumieť, ako inokedy, keď každou vetvou vánok sedí a v ihličine preberá jak v strunách čarotajných husieľ? I horkýž’-horký, nie vera! Ja čul vám — ťažký jeho kles! I stŕpnul som a dumať musel. Či čuli ste už padať les? Videli kedy, jak sa valí, videli pád a čuli ston!? Ó, to zjav hrôzy neskonalý, to v rozštiepení sviatku zvon, to nárek, čo ti uberá dych, v tlkot srdca prieči hate, to dusot, ktorý ducha mätie! To...! Ó, ty ľúte, kruté plemä, i rúcho zvliekaš z matky-zeme!? Posledných chceš ju zbaviť krás, z temena dráhy kmášeš vlas? Ó, keď tak víchor ostrý zhudie, jak zimomravieť, krahnúť bude! Keď leják zhučí, sšuští dážď: jak márne hľadať bude plášť, svoj plášť, plášť tkatý v brde-čude; i slnko keď o Jáne vzplanie: nebude jedlicovej dlane... A s vtačou čo si počne jarom, kam umiesti ju osiralú? Čo zrobí s božím rosy darom? Či ponúkne ním mŕtvu skalu? Pramene vyschnú: tie jej oči, ret zmĺkne spevný, zvetšie hruď; zornička inej do úboči sa presťahuje, na peruť zaberúc všetky noci skvosty, nejeden slávy diadém, i posteľ z bielych svitu hmlí, v nejž, ach, tak sladunko sa sníva — Perlové, hľa, už zberá mosty, skiaď v posvit rudé liala víno; nie; v kút ten spustlý, zholený ni hviezdka sa viac nepodíva... — Čo stváraš, hohó! ledačino? — zavolám — ustaň, prestaň hneď, ni ívera viac, lebo keď — Či nevieš, jak ti vzácnou hora? Či nedáva ti v lete chlad, nezvykla v zime zahrievať, nevanie zdravím na ta zhora? Čos’ prišiel rozľútený sem? A tvoja roľa, keď sa dovie, v čas žížne ozaj čo ti povie, žes’ horských mračien strhal lem...? Však ďaleko sú od ľútosti. Nadarmo vzdychá, tesklí zem: tnú, rúbu ďalej bez milosti; hluk horou duní — počujem... I duma zajala ma ťažká, akýsi pocit bolestný, stiaď to ten odchyl vo piesni; z tej hory, čo tam strmohlav sa rúti: žitia nášho stav čo obraz vzlietnul v barvách dneška, i rozvinul sa široko a popred obzor rozkrídlený, rán tisíc kresliec v rozjatrení, mi stanul duše pred oko. Do tých, hľa, strastí do divadla duch vhrúžil sa mi strápený a celá bôľna vnikla hruď; v tej dume čiernych videní mi nitka spevu poupadla. Vraj kôrovec, vraj lykožrút — vraj prales — Známe sú tie heslá, pod nimiž v zlomkrk hreší sa! Nejedna hora-mladica už posaváď im v obeť klesla; nejedna klesla — stratou vesla, tam mladá, hybká sťaby panna, hja, lykožrúta na nej hana... Hach, nestačia viac hony, dvory: v tom zmysel — hajde tedy v hory! Na hory rediká sa plen, tam zajedá sa, ryje, borí, až prehryzie sa — po hrebeň, kde už len vetchá, lysá skala; hor’ skala, dolu bútly peň a vprostred biedy priehlbeň — by loď sa naskrz stroskotala. Tie holé rebrá bŕd a brala, ich vrásky, rany, kyptenie, kostruby vôkol Kykymory: to prápor, ale čiernej zory; to stĺpy, z ktorých deň po deň ďaleko čítať odsúdenie! To známka v pravde neskonalá: že svet ten v hrobný vchádza tieň, je chorý, chorý, veľmi chorý... No ďalekí sú od ľútosti. Nadarmo vzdychá, tesklí zem; tnú, kácu ďalej lesa skvosty, pád horou duní — počujem. Ozónom vše to zhúkne, sšviští — Jak keby klesal jeden národ v poslednom vzdore na bojišti, ach, národ — slávnych činov zárod... Ozvenou stukne to a skvíli, kde aký úval, aká sluj, ozvenou rujnou v častej chvíli, za každým výskom: „Uvaruj — !“ Od západu vbok vrchu zruty, do vznešeného úplazu jak ramena by jeho — ľúty tam vkúsnul plen stých tešlíc zuby a toporcami úrazu: i kosí jakby steblá slamy v žni krutej čarokrásny les. Tam zrúknul lačný anjel zhuby! Tam poobjate vrcholcami sa v sklonku jedľa k smreku druží, kým svojeť vôkol dumá, smúti tam... kde ten mráčkov ľahký stih, tam, krahulcov kde splašených sa hajno úzkostlive krúži. Ó, vrch, jak zmrzačený budeš! Šutý... Ta Michal podišiel i dnes, súc službou k tomu povolaný, by pri rúbanke dozeral. Ináčej šlo by skrz a prez — Tá chasa kupcom prenajatá, keď si tak hrvoľ preleje, až k vzteklosti sa vyhreje: na čierťaž paromaže dbá tá, na linaj, jak ju panský úrad bol dľa turnusu vymeral; ach, tá je majster v pretínaní, tá nedbala by všetko zbúrať, tej nepostačí celý les, to hlvač, krutač — nech boh bráni! A faktor? Tiež len uchvátiť, kde čo sa dá, nu v lese, v lese — les bez žaloby všetko znesie. On však to nemôž’ dopustiť, on, hájnik, nemôž’ nijak, nijak; vie, komu patrí i ten kyjak, ten šúľok márny, mochu chvit; zná, službou svojou komu dluží, čo by i nebol sprisahaný. A preto bedlí aj a chráni les svoj, jak oka svojho zrak; les za ním, on za lesom túži — Tak sliedi ním sťa vlkodlak, sťa v poviestke tí lesní muži; je všadebol. Vraz v každej stráni ho zazrieš. Teraz hen sa šerí, šutruje v Paratovie laz, na otčenáš len — tuť je zas, jak srnec práši do Kýčery; lež — čert to slýchal! ako kopov už trieli zas hor’ Líšťou kopou; nebodaj pytliak, drvokaz — i nad tým ako sokol krúži. Oj, jeho oku neujde nič — pozná všetky kúty, spady; priam vyčenichá stopu zrady už z diale ako ostrovid, a stihol-li ju polapiť: viac iste škúliť nebude, tak haluzou ju vyprevadí. Na lesné kváry, výstupky zvlášť prísny je, bez milosrdia. Záškodník ešte sa len plúži čo háďa tajmo v zápač brda, by prezrel staré podlupky: a tuliti on, už ho má! „Hej, švagre, čo tu pašmeš, há!?“ tak pristúpil mu takoj stvrda — „Chceš voňačku var’ z borôvčia, chceš rázštep? Môj háj hneď ti slúži!“ Mladého chvatnul odronca a na skúšku vzal bez konca, len tak mu parila sa käčka. Daromná rvačka, povytáčka, nič naplat sľuby, žebroty — vraj gribky hľadá, tanečnice, vraj pelech našiel veverice — „A sekera, há, načo ti, i povraz, čos’ pod kožuch schoval, há!? —“ tak zas hájnik k ponauke: vtom zvirgal v chlapskej jeho ruke. No zariekol sa, oľutoval raz navždy svoje lakoty. A koľkých už tak vyobcoval z hôr panských šmahom v prajnú chvíľu, že obchodia ho dnes na míľu, bohujúc pritom cifrovane a preklínajúc hlaveň, dlane, a zatínajúc hrozbou päste: že veď i inde sochor rastie — tiež nepreskočil za prielaz, i príde zvíjač raz do paste, hoj, príde, hrivko, na psa mráz — Ó, koľkých premlel, vykopcoval! V úrade lesnom pisár híka: čo práce toho od hájnika! — S rubačmi tiež má denne pôtky. Tu naopak strom podtínajú, že k stojacemu kväcne háju, kde potom skorý vývrat, lom; alebo veľké vatria ohne a opáľajú živý strom, a všaké iné pášu zlotky. Náš Michal nenie zas tak krotký; i skoro ho to zmrzí, pohne. Tak včera sa bol nahneval na jedného, až krv v ňom zvrela, Dosť čankal ho a varoval; však frfotal len, frfotal a bunčal pod nos ani čmela. Napomínali ho i kamaráti, i faktor: „Jano, daj pokoj!“ „Čo?“ zreval. „Hrmen bohovatý! Var’ ľakám sa ho? Tuť ho ľaď: odkundes, panská šušomäť — poď, sto striel! — nech ti natriem hnáty!“ — a hrozbou zvŕtal topor svoj. Tu Michal sškrípal, i jak strela sa vrhnul naň, z rúk vykrútil mu topor a v lese zarútil (má sa ho onen nahľadať!), v opasok chytil odbojníka, podrmal ním jak povesnom, vtom skrtúšil ho do kozlíka, tak pľaštil o hrčavý strom, o jedľu, ktorá práve klesla — „Lež, čerte! — Jaba, ridajže sa, priam rušaj svojho do remesla! Len malý cvik za odkundesa; ja naučím ťa —“ hlas mu zmieral. Ten stenal a sa ťažko zbieral; opasku stúžil remienky a bez slovíčka, spomienky sa pratal kutať toporec. Ostatní zhíkli na tú vec; to obor — pomysleli — ameň, ten zmárni ho! — hľa, kosa v kameň. Lež žiaden nepohnul sa preds’, jak stĺpy meravo tam stáli, niektorý dlubnul očistom, akoby ďalej kliesnil strom, však tvárka — zdúpnel každý z nich; až keď už došlo na koniec, a čo viac, z krížov bolestných ten tam sa prebral na útechu a odkuľhal, nos držiac v dlani, i oni vydýchli si k smiechu: „Hej, Miško, ale ste mu dali! Ten iste vás viac nepohaní —“ S tým pípky znovu pozapiekali, popľuli ruky mozoľné a zase rúbu nezdolne. I onen zbitec došiel spiatky do práce. „Na drholci jatky, hej, Jano, ako sa ti snilo?“ tak tí, tí iné k nemu riekli. Len Michal nedbal na vtipky; ba zdá sa, že mu neni milo. Nebodaj sa mu uľútilo človeka, ktorý preň sa súži — Súd hnevných zrak má často krátky. „Ty, Jano“, zvolal, „poď len sem: vidz, treba ti to robiť zmätky? — Ak nechceš zapiecť, nakrešem: na, dohánu ber do pípky.“ — Má srdce! — lež aj verne slúži, bdie, bedlí horský na okres. K rubačom tedy šiel i dnes. Dážď šústal v noci neslýchaný sťa z vreca, víchor veliký vyl vôkol ani zbitý pes; jak v ohni stáli hôrne strany, smrek každý fakľou rozjaganý; hrom bez ustania rachotí — i iste zmelkli chodníky a prte neschodnými budú (čuj, riava koľký strojí kvíl, a v lese jak tam rýpu, hudú!): lež čo tam po tom? Nevídali! Viac horších prežil on už chvíľ! Tmou blúdil — v polnoc? Ačidali! — Riek valných brodil cez krútňavy; i v chumeľ sa bol zatáral; blesk boží tiež raz zapáral bol ponadeň, jak čupel v smreči; a iné koľké nehody ho potkali, kým paholčil! Tu do vojny ho boli vzali, a vojak, známe dôvody, vždy druhom býval nebezpeči. Ó, koľme sa tam plahočil! Stráž, cviky, dlhé pochody — Ba jeden raz i do výpravy to došlo, k válečnému prieku — Hnal vraha divom na úteku — I čo mu? — Tu je pevný, zdravý! Tak úzkostlivé zvracal reči Hankine, vstanúc na svitaní, kým ešte oblak honil vraný blesk krídel svojich šibotom a nebo vrelo hrmotom, nemajúc znáčku po zorách. Čo po tom? Bisťu, nevídali! To zbehne, to sa stratí, vzdiali — to prejde grúňmi, páč len, páč! Dážď ranný, inu, ženský plač, to anjelikov v tlesku dlánky — odvŕkal na úpenie Hanky. Tá triasla sa sťa osika: veď to, hľa, bola na horách búr prvá, hrozná, veliká, čo tejto noci prežila, búr lomcujúca sveta články... No oňho sa len súžila, len preňho strach ju preniká: jaj, aj tak i deň s burácaním — To neprenesie! Pôjde za ním, hej, za ním, čo by za chotár až — „A vidíš, Hanka, veď ty zváraš, a keď ty zváraš: búrka tam; nech jak chcú v noci hromy bijú: deň musí zjasnieť na ľaliu! Či nie? Či mrcha ženu mám? To by mi treba, to bych rád!“ — Tak začal sa s ňou nakárať. Mlčala. Veko zvárky zdvihla. Tu obadal sa, že už čas. (Hrom medzitým sa vzdialil zas, oblaky vidomočí redli, svit predieral sa ač i zbľadlý.) I ledva merindu dať stihla do kapsy — onej po otcu — by na celý deň v dostač mal: tak súril, náhlil, burcoval. „Čuj, lastovičky štebocú! Ej, ženo, ženo! Ty si vina, vidz, ako si ma pribavila —“ a chvatom schytil pušku z klina. Však kým mu kapsu prevesila, s pozorom, ktorý slzou hral, preds’ opätne ho zaprosila: by nebol vraj tak náramný, by šianal sa, bo zdravie, zdravie — To nerád počul i sa zopäl: „Hja, pravda, to ti vždycky v hlave. Ja len tak poroznášať dni mám, pán môj mne je služobný, ja pánom jeho — však tak, duško?“ — a horký úsmev zhral mu ústy. „Muž, vidím, slovka nepripustí“, vetila trpko v odpoveď i vzdychla pritom — lebo veď reč ženy ihneď ožeh, opal; jej starostlivosť strach je pustý. „Už zabudols’, jak schodil Muško, tiež hájnik? Sám si zavčerom rozprával, jak ho zdrúzgal strom — ach, Miško, Miško —“ „Čo? — Ten slopal! Ten šudil — i šiel za čertom!“ Vtom zobral sa, až trochu clivý súc tieto lásky na poryvy, výstrahy úzkostlivé, ľúbe; no prv, než mihol pitvorom, späť predsa hodil pozorom do kuchynky, späť zrakom milým za strážcom svojím za spanilým: i ešte z dvorca opodiaľ jej „Dobre sa maj!“ privolal, stojacej žiarnom pri kozube... Tak zostala zas doma sama. To však neraz sa už stalo. Jej postať žitia dobre známa — a ženám pospolitým, nízkym nemožno, by sa zunovalo. Tým každá chvíľka hosťom blízkym, tu práce jest, čo hodina; vrtielka každá gazdiná, vše z noci urve, keď dňa málo. Kút každý na ňu volá, vrčí: Čo nepríde? Kde v sitne trčí? V sopúchu sliepka kotkodáče, v kolíske decko frnká, plače; zo stajne hlási sa zas teľa, v chlieviku burci-turci, kvik, tu kŕdeľ gagotavých husí; na pôjde kocúr kurča dusí — a iných hlasov veľa, veľa, hneď žalostivé, hneď zas divé; a ona predsa nesšedivie, len bzuká pritom ani včela... Že richtár? Že vraj boženík? Ba! — krem gazdinej tu ver’ nik sa nevyzná, nie, prisámboh, a čo by s hlavou ani stoh, tu richtárčiť môž’ iba ona! Jak šarkan, tak sa rúti, krúti: vraz všetky zvítajú ju kúty, je samý vrzg a hurt a myk; hneď dúcha, lepí pirohy, tu kŕmi zas tie mátohy; vtom papek schytí napochytre, pôjdový umkne na rebrík a kocúrovi frňúz vytrie; až všetko ticho, mier a vôňa. Hej, také kúzla ona koná! Ver’ neuverí nejeden... I vskutku vyjasnil sa deň. Mal Michal pravdu. Jak je rada mu Hanka! Ľahko sa to háda, kde srdce samo predpovie; bo srdce ľúbe všetko vie a duša láskou všetko badá. I nezvárala tedy márne, nie. Slnko ako oko švárne sa nesie šírym blankytom, i ručaj nie viac v kalnom šere. Sponáhľala sa. S úchytom teruží háby ku riave, kde v búrnej hučí krútňave; a sukienku keď poupiala, na skalný pokraj vody stala, piest zjagal sa, i perie, perie... Hučí potok, hučí dolu dolinami — rada ho počúvam, je môj dobrý známy. Čo hučíš, potoku? — Vodu mám hlbokú. — Hĺbka trci-frci; hlbšia láska v srdci. Čo to hudieš zase? — Ligocem sa v kráse. — Nemáš sa čím chlúbiť; nemá ťa kto ľúbiť. Čo, už tratíš vôľu? — Musím dolu, dolu — Moja myseľ biela dávno uletela... Tu „ťapy-tľapy“ súria, spešia — Čo oprala, i splákla hneď i žmykla jak by ľalíj kvet, a plôtkom záhradočky vešia. Van figliar letnicou sa šúľa, len očul šuchot, musel prísť, a slnko opleckom sa gúľa; i javor chcel by priletieť, tak mihá-šprihá jeho list, že nemôž’, jedlice sa tešia... K jej nôžkam hajno vĺn sa derie pretekom blýska ako hviezdy let, kol perál frsk — i perie, perie... Hučí potok, hučí tu v smrečí, tam v bučí; zo skaly na kameň, priepasti do ramien. Keď som šaty prala, tu on chváce-chyce: nemáš svokry, nemáš, ani len zolvice. Nemám, ale nedám... Netrať mi, navráť mi čepiec krumpovaný, ručník maľovaný! Ak mi nenavrátiš, uvidíš, čo stratíš! Ja kosičku tenkú, ty však — slobodienku. Príde ktosi, príde: nebude ti smiechot; sekerienku vezme, pozatína priechod. Priechod pozatína, pokáre zlosyna; dve-tri jedle zrazí, tak ťa zareťazí. Navalí kamenia, aby ťa zahatil... — Zľakol sa, skrútil sa, čo uchvátil, vrátil. I jak tak perie v nárazu (deň hodne je už pokročilý) a potok hučí v strminách: tu znenazdania, odrazu, na bujných, skočných koninách dva jazdci z hôr sa vyronili za ciestkou, ktorá zdola vedie, tak strmo, jak by kamsi v plach. Čo vyhupol sa prvý, vprede: jun ešte, jará chlapina s počerným fúzkom, okom tmavým a s líkom trochu pobledavým — no v sedle pravý hrdina, tak hybký ani trstina, jak rytiera zjav strojný, čilý. Má šumný myslivecký šat s výložky ani čečina, klobúčkom tetrovcove kosy, kde sponky sťaby trpyt rosy; čabraka skvostná činovať, z bôt slnko mihotave kuká — Sťa žúžoľ čierna paripa, hej, dobre zná ver’, koho nosí; šantuje, hrivu rozsýpa, jaknáhle uzdou trhne ruka. Sťa víchor švihla z hlbín háju, plam z nozdier sála, nohy hrajú, i zatáča sa v čarný kruh, tancujúc jakby na turnaju. „Pst, Havran —“ jazdec zašvastal a komoň strmo pozastal, potrasúc hviezdnou hlavou. Druh, čo za jazdcom tým tichšie klusal, je, badať, sluhom toho tam, napodiv skvelý, vyšnôrený; na hlave kolpak, zlatý prám s chocholom, čo sa riasne kýva; mentieka priliehave splýva mu k purpurovej nohavici; vypuklou hruďou prevesený zas pás sa skvie, ním taršolka si sem-tam lengá, povoľká, a čačky iné... Jak by husár si hovie pyšno vo strmeni, pravicou v bielej rukavici, kým do perí si hrdo kúsal, fúz zakrucujúc poznovu; istotne zdal sa sebe sám. On nesie zbroj, snáď ku lovu, kôň jeho plavák, kydá peny — „He, Janči! — Kde sme? Hľaď...“ tu pýtal sa panic — Artuš Villáni, a jemným sšmihal bičíkom, že Havran hneď zas lelky chytal, rval pažiť podkov dotykom. „Pst! — Janči, planý si mi vodca“ — znel ďalej oslov trhaný, tlumený predných návykom — „ba planý! V lese tolikom som posaváď nič nezočil, ni ušiaka len, sapperlot! Ach, to tu špatne sa mi vedie. Ó, Švýcar lesy! Diany kráľovskej božský chorovod! — Nu — kde sme...? Tys’ mi nádej skytal!“ Ten, bodnuv koňa, priskočil a zhačkal, cúvnul jakby v gliede: „Les, prosím, milosťpána otca vždy ešte, pane, ešte vždy! Ten vrch tam, ten, hľa, od polnocia (a prstom poukázal naň), ten hranicou len; nekaždý má toľko lesín ako pán, jak osvietený — ajajaj! čo toho vôkol!“ — „Netáraj“, odsekol panic. „Hľadám zvere!“ — a zimničný bol jeho hlas. Tu sluha znovu na dotaz, na ktorý nedal odpovede, bo pán mu skočil do reči: „Musíme vyšej, milosťpane! Hej, vyšej k totej poľani, kde oné skaly visia šedé, tam srncov kŕdle rozmotané — tam skorej budú v bezpečí; tu dolu, jak by zamknul dvere: zlá hájnič, pane, oplani (tak zalíškal sa v súry čas), zlá hájnič, hniloba a kvas, tu dolu sedľač pašu žerie...“ „Kto hájnikom tu?“ — „Bedák, pane, aj mamľas, kýsi Mišo Čajka. Istotne doma mädlí dlane, pod pecou háji panské stráne, darebák! — Hohó! kto tu doma?“ a pouskočil na preddomia. „Ha! na potoku jeho lajka“, zavýsknul, „pláče strap a niť! Ja rád bych stiaď ju podroniť...! Ak rozkážete, priam sa stane... Tým zvlášte doomrzel pána (cieľ mala drsná jeho hana, za čosi chcel sa vypomstiť); ten okríkol ho: „Sluho, čit!“ a hnevným zmŕskal po ňom okom, vraníka bodnúc opäť v skok. I skrotnul prísny na porok, fúz zvesil, a skärujúc bokom — nebodaj, bál sa štipu hada, zrel hrozivý tam biča kmit — odklusal víťaz do pozadia. Snáď čula pokrik i na riave, snáď s praním bola hotová — dosť na tom: Hanka vtedy práve sa objavila na briežku a v tvári celá ružová (však pracovala ukonave), dlaň pritknúc k čelu za striešku, sa k domku brala... Vzozrela. Juj! Kto to? — skoro skríkla v núdzi: dva jazdci, vojak, páni cudzí! Jak? Sen to? Dobre videla...? Ach...! Z ruky už tam pošla vaňa, pažiťou voda sšumela. Skryť chcela sa, kam? Útul zháňa; lež nikde kríčka naporúdzi. Snáď v záhradke sa učupiť, za plôtkom istá pre ňu schrana, či v rieke rybkou potopiť — no skalou k zemi primrela, hej, skalou — márny duše nuk! Tak aspoň sukňu odopäť, švik — skoro! ach, veď po kolená — Tí budú chcieť ju potupiť — Však sto by musela mať rúk, nie dve, tie klesli — biedna žena! Len kde sa vzal strach ledaký, kde pri nej takmer do umdlenia? I prečo...? Však má viery svit, je čistá, vie sa prežehnať...! — Haj, mnohé neľzä pochopiť, kýs’ duše mimovoľný chvat... Pán Artuš, vidiac rozpaky jej, usmial sa a kľučkou hravou sa prihnal: Havran zmiatal trávou, ušima strihal, točil zor. „I vidíš, Janči, jak si strašný“, — žartovný začal rozhovor, „včuľ aleže hneď tešiť začni, ti povedám; i rušaj skôr! — Hop!“ — tu mu v pamäť kýsi kmit — „Mlč! — Ty si medveď, vlčí tvor; ty hájnič iba pohaniť... Vbok! — Ale odvráť pozor lačný, ti povedám, kým vhodná chvíľa...“ (I odcúval na pokyn včasný; no zrak ver’ nešiel zacloniť...) Vtom Hanka preds’ sa zrepetila, ľak stihla cele podmaniť; i vlasy ponarovnať stihla, ihlicu, čo sa z kyčky vyhla — no dlela len, sťa horská víla, keď škriatkov sieť ju otočila. Nemohla vyhnúť nikam viac — aj smiali by sa, že sa bojí, že zdivela, i preto stojí. Sklopila zraky, zahoriac; čo pivonka sa sčervenala. Hneď zásteročky chytla lem, hneď zas ho v polet popustila... Tu Artuš, ešte doskočiac blíž v čarnom hraní na komoni, keď zazrel, jak sa pýri, kloní: „Á, zora“, splesal, „kvietok brala! Nuž tys’ sa bola naľakala; mňa azdaj? Či ťa urečiem? Na horách bývať, a sa báť: jak čudno, smiešno! — Poď len sem, ja vedel bych ti ducha dať! Viem, hosťov málo v horskej tôni — niet ani s kým sa zhovárať; jak hlúpo sem sa zatvárať, jak škoda ťa tu v divej hore! — Pst, Havran! — Neboj! Nech ťa zriem: hľaď predsa šumným okom hore! — Jak? Chaha! Ešte ustráchaná? Tak trnúť mieniš až do rána? Neverím — ó, ja rozumiem! To fígle; znáš sa pretvárať — Tie ruže vedia byť i zvädlé, až sparno začne umárať, a rúčky súce na objem, však, švárna moja? — Rozumiem!“ S tým ku nej ponahnul sa v sedle; štrng ostrôh pritom zavíril, kôň strhol sa, späl, uzdu zbrotil, no potľapkal ho, stlumil, skrotil. A zas jak démon do jej bytu sa vpil, úst žmýkal okraje a hlboko sa zapýril, a jak by hltal spore, spore — vtom pozachvel sa v dravca chvitu, pousmial, výsknul: „Ona je!“ U Hanky srdnosť pobadať. Hruď dme sa ako malé more, až ťažko sa jej ovládať. I s dotazom jak: čo len chce — čo hájnickým tu dvorom hľadá? nač tieto reči blúznivé? ten smiechot, sipot jak by hada? čo nejde, kadiaľ zabočil? čo sliedi? čiže na nej hana? — tak spytujúcim, divným zorom ho spešne, trpko zmerala, a vyhybujúc v okruh dvorom, nevrlá, v dom sa zabrala. Lež vtom jej priechod zaskočil, i schachotal sa pritom znova. „Jak?“ skríkol, „ty hôr zdurná sova! He, Janči!“ — Širák potočil; pot zotrel, bolo na úpeku — „Späť! Zostaň“, kynul, „neni saňa! Ó, iné ja už stihol zdolať... Čo, pre mňa nemáš ani slova? Si srna adaj na úteku? Ba, láry-fáry — neujdeš...“ Tu strhala sa, pľaskla v dlane, osrdla ani zlobný jež. „Čo chcete“, vrkla, „pánku milý? Ste veru horší od úreku! Ja že ste cestu poblúdili... Tajdite, keďže známa vám. Sedliačke nie na zabávanie; ustúpte, ach, čo práce mám! Hľa, šaty sa mi povalili — tajdite, ak nie... budem volať!“ „Ech“, stočil znova koňom k prieku, „len vidz ju! Tedy predsa mluva? A badám, sa i hnevať vieš. Nu, pekne, ale hlúpa schrana: les kriky tvoje nepočúva! Nepôjdeš: šteboc-nešteboc! Máš prácu... Chceš mňa na pomoc? Hneď skočím, pôjdem, kde len chceš — ó, vďačne, vďačne do mrkania, i ďalej, ľúba — celú noc!“ „Ach“, stŕpla, „pekne ďakujem; ach, vaše ruky ľutujem. Var’ háby zberať?... Božechráň! I pusťte — Vám niet konca-kraja; tentam je veru lepší pán, netrúdi, pletky nevystrája...“ Komoňa reznul bičíkom — „Hoj, nie tak! — Kto tu hájnikom? Rec, nevesta si, a či panna?“ Videla, že sa márne zlostí, i hútala: keď zodpovie mu všetko, jak len krotko vie, že potom tým skôr sa ho sprostí. „Tu býva, prosím pekne pána“, tak riekla, „keďže vedieť chcete: nu, hájnik Čajka, môj to muž. I choďte — domov príde v chvíli; ver’ lepšie, keď tu nebudete.“ „Čo“, stiahol brvy, „ty už žena...?“ I pošinul sa do strmeňa a dumal. „Ach, no — vás to mýli?“ prevrkla v duši zradostená, bo bláhala si: pôjde už. „Už ženou... dlho?“ „Hen od jari!“ Tu zahľadel sa do jej tvári a opäť zašiel k mysle radám; kôň jastril, hrabčil nešeredno. „Nuž ženou“, hmkal, „a tak mladá? — I rada muža?“ — „Veru hádam!“ Zas hútal; ale krátka rada, prehodil skoro: „Všetko jedno! — Ó, driečne...! A jak sa vám darí? Ste spokojní, i v pohodlí...? Či máte dostač vôkol seba...? Niet medzi vami nezhody, vždy ešte ste sa dohodli?“ Zľakla sa slov tých lahody; no dotvrdila pritom v duši: hľa, on je predsa nie tak zlý; i odvetila, jak sa sluší, úprimne, milo, prívetive: „Ďakujem, že tak milostive — chváľ-bohu, máme, čo nám treba, a iné — žena odmodlí...“ „Bo vedz“, vtom skočil jej do reči, jak koho páli záujem, „ja vstave som i pomáhať, akže by v niečom nedostatky — i odpomôžem milerád...“ To duši jej sa zjavne prieči; vykríkla: „Môj ty bože sladký! Ach, pane, vy ste jeden z ľudí... Nie, nie, my máme zdravé údy — za všetko navždy ďakujem; ach, choďte, iných v potrebe...’ „Už zas...? Ni nedáš kvapku vody? Mám smädom zhynúť pri tebe!?“ — Jak srnka uskočila vbok a stínom mykla hore schody. Vyniesla kvetný krčiažťok už plný rezkej spod Sihľavy (tam prameň len tak blboce; prez zimu nikdy nezamŕza, i odvracia vraj nemoce, jak povesť o tom zdávna vraví), vyniesla, a jak zbehla dol’ (nejedna frskla z neho slza), i takoj podala ho pánu. Pil-nepil; možno, iba zrok, snáď, aby tým si vymohol na čase, strvať ešte kus tam — no toľko stojí: džbánok vzal a hneď i podniesol si k ústam, i pil, či aspoň piť sa zdal, zrak medzitým svoj uprúc na ňu, len na ňu stĺpkom, zmeravele, Vlas vánkom zihral v jeho čele; líc avšak nehybnou je pleť, fúz síce tienky po nej stelie, no že by sa hli, nevidieť; ni známky tam o polykaniu... Kým pil, či aspoň piť sa zdal, Čajková trpezlive stála; poblízku drobný králičok: tým bielou nôžkou zhybovala. Zrak k jazdcu ni raz nepozdvihla. Nač? Iste hroznú žížeň má, nie div, tak v lete na úpeku, a kto zná, koľký prehnal bok hôr — i nech si tam pochutná, jak ľudia istia, bez úreku. Len keď už drahná doba švihla, a predsa nenavracal džbán, jej vrtlo v hlave v galamuty, i pomyslela: „Smiešny pán! Či chlípať mieni celý rok? Chce, bych tu daromnikovala — ach, pliaga, už až do poroby!“ Veď nevidela, nebadala: či pije a či čo tam robí, so zrakom dlela sklopeným — A on pil-nepil medzitým; nu, v mysli iné drážil chuti. „Ďakujem!“ zvolal konečne, „ďakujem, žes’ ma občerstvila! Tvoj džbánok skoro so mnou zlipol, snáď vnady si doň nadrobila —“ i podával ho všetečne. Jak čiahla, vtom ju v líce štipol — „Ba vnady,“ dodal, „prisámboh!“ Ucúvla chvatom, s hrôzou: „Och! To nejde,“ hlesla, „ja mám muža!“ a zlobným mrskla pozorom. „A predsa ešte ako ruža!“ on zjasal k tomu odporom a zachechtal sa, bodnul koňa, i hupnul priečky — Tu v krik ona, že len tak okolite znelo: „Mne pokoj dajte sväto-sväte! Ja nie som žiadna pobehlica; mňa netknite sa — lebo ver’, až muž môj príde navečer, ten...! Vy sa tomu vysmievate? No, počkajte si, aký hrom —“ a vzteklila sa ani ľvica. I Jančiho to domrzelo; keď nevoľno mu pristúpiť, nuž aspoň zmrmlal: „Jašterica!“ Pán Artuš smial sa tomu len, smial chutne, časom pomnul čelo, pokrútil fúzkom počerným, udidlom spružil nádherným — a mľasknul; inu, znateľ žien... Nemohol by ju potupiť; ba jaksi ho to dráži, teší — kým ona zúri, hrozí, hreší — „Nu, pôjdeme,“ vetil napokon, „už pôjdem, neboj, nemaj strach; lež jedno je, čo mýli, mätie ma... (jeho hlas sa tupo znížil a z pŕs sa vydral sťaby ston) ty hneváš sa! I ťažko mi, i bude, keď mi na um zíde; a ja ti predsa neublížil, nie! — Prečo teda hnev tvoj...?“ „Ach, vy iste o to málo dbáte, ba pranič...“ riekla ticho, kľudne; reč jeho znela jej tak čudne, tak trpko; čosi v svedomí ju bodlo, vari oželela — Veď stála jak by ku ostyde, čo počať, ani nevedela; prst darmo na rtoch pobyt hľadal, i kvietka pošiel rozvitok — Pán Artuš zvláštny pôžitok mal pritom, šťastný skoro zbadal: jak žihol pal ju výčitok, v kých nesnádzach sa zanáša, jak vzchopila sa, zmiatla celá; i zvolal: „Ako? — Hneváš sa vždy ešte...?“ Sladla jeho reč. „Ach“, vzdychla, „čo mi z toho príde? Nie...! Len už choďte čím skôr preč.“ „Ha!“ splesal, zháčiac komoňa, čo opäť skoknul v nepokoji, v cval ďalší chtivý, hotový; „s tým tedy vec sa pokoná, priatelia zostaneme svoji! Lež, drahá, kde znak na zmierenie? V čom dôkaz, ktorý stvrdí hneď...? Bo slovo, nahliadneš, je vetrík, vzdych: priam ho chvíľka uloví; šum: potok tentam hneď ho zhltí... V záhradke tvojej mnohý kvet; čo myslíš?“ — „Ejha, číry nechtík to tam...“ „Tvoj nechtík ružový!?“ „Nie, pánku, kvet to mrzký, žltý...!“ „Hoc — no dáš z neho na znamenie, že pominul huky-fuky? Dáš? A hneď odberiem sa stiaď...“ „Ó, môžete si natrhať! Ďaleko naše kostoly...“ „Hja, ale ja chcem z tvojej ruky! Čo?“ — „Dobre, nech vám po vôli — lež potom choďte v božom mene! Pôjdete?“ — „Áno, iste už...“ Šla. Krátke mrklo okamženie; zvrzali po dva razy vrátka — i prišla v náhlivosti späť, a zlatý kvietok podáva. „Ďakujem, žes’ tak láskavá“, privetil vľúdne, berúc kvet; a strkal si ho do kabátka. Kým strkal, dodal: „A tvoj muž kde predsa blúdi, v ktorej stráni? — Je dobrý hájnik, ako čujem, i strelec: takých rád, hľa, mám...“ „Ja sama neviem, kde je tam. Kdes’ ďaleko vraj pri stínaní — Ach, mnoho ustáva sa ver’; lež darmo žehrem, zabraňujem...“ „I ak ho predsa postretám, čo odkážeš mu? Poviem rád.“ Riecť chcela, zajakla sa ale — veď nikdy pán tak láskavý: na všetko vie sa dozvedať, i o jej stojí pozdravy! Má? Nemá...? Že však čakal stále, nuž rozhodla sa dorieknuť: „Keď chcete... nono, nastokrát ho pozdravujem, pozdravujem! Tak mnoho ustáva sa ver’, ach, mnoho na svojej má hlave: tí druhí ani palcom hnúť — I to mu tedy odkazujem: nech šanuje sa, dbá o zdravie; nech, povedzte mu, sem a tam nehoní, ako — ako zver, hoc naskrz neprimeriavam — A nezmeškajte podotknúť: by prišiel ešte podvečer!“ Pán Artuš vyčul usmievave. S tým kývnul: „Dobre, stane sa!“ Kôň zaržal, trysknul dupotave. Privolal ešte: „Zdravá buď!“ a oba vtrhli do lesa vtom oba jazdci jakby víchor... Keď cvalot paríp trocha stíchol pod zrázom v temných smrečinách, tu Artuš, jak by povydýchol, sa prebral z dosavádnych dúm, prehodil mimovoľne: „Bah! Čo po tom...? Hatí nepoznám! — Veď predsa šukal som a hľadal, odkedy zočil som ju tam: a teraz by som ledač zadal? Bah!“ mľasknul. „Život vína šum... Hé, Janči,“ kríkol, „čuješ! Kde si? Mne práve prišlo na rozum: že tuhľa predsa jesto zver! Nie?“ — „Áno, pane, jesto ver’!“ „Čo alpské, apenínske lesy!? To maľba-šaľba, cudzí dym! Tu rozkoš honby, sladkosť jadra!“ „Uverím, pane, uverím!“ „Mlč! hlupák — nevolám viac: kde si? — Ó, nôžka, rúčka, líčko, ňadrá...!“ „No chválaž’ bohu za slobodu!“ Tak vzdychla Hanka v totej chvíli, keď jazdci v les sa zatratili, že po nich ani znamenia. Krčiažok zdvihla z podstenia, i takoj povyliala vodu do kvapky z neho pažiti po dvornej: nech sa ocíti, vraj, keďže ju tak podlávili. Lež jak sa škubla zdesená! Sťa hada — tak sa razom zľakla, s výkrikom odskočila vbok: drn, kade sšumel vody tok, peniažky žltnul pokrytý... „Hach, čo to!?“ ledvaž’ povyjakla. „I čo to zase znamená!? Čo s tým chce hosť ten ledajaký?“ meravo vyvalila zraky — „Nač? Komu on to všetko platí? Jej? — Lež zač taká odmena? Žart niaky a či podchytok?“ — Sto úzkostí sa na ňu valí! Sto skalísk k hlave sa jej chýli a hrozí zmyslov zdrtením! Dúfala, že sa azdaj vráti a nájde, čo tak ľahko tratí, i vezme spiatky v úžitok; no darmo hľadí na úvaly, tie skoro v stín ho zahrabali — on pošiel! — Beda! Čože s tým si počne, s oným, ledačím, čo? Kto jej rady dodá v chvíli? — Sťa v búri už-už mrúca fakľa: tak stojí, v duši plná múk, necítiac zalomených rúk, sĺz, sinú čo tvár zarosili... „Ach,“ šepla, ľavý tisnúc bok, „ach, Matko božia, ty daj sily...!“ A vskutku: blesnul rozsudok. „Hoj, pánku,“ výskla, „chyba, chyba! Ja hájničkou som iba, iba, no (srdne ronila sa v hruď), no zle ste predsa natrafili, zle veru, roztomilý zmok! Čajkova žena neni ryba — Oj, hanba... avšak boh vás súď!“ I neradno bár zla sa tknúť, bár práca nado všetky ťažká, preds’ premohla sa, zohla, kľakla, a čoho sa tak prvej ľakla, už zbiera, zmetá — do krčiažka. Keď pozbierala, ešte sepla, utrela ruky, ak by čar — S tým beží, beží ku ručaju, i skaliská kde vyčnievajú, kde neprestajný prúdov var, tam do kotliny všetko trepla. Vzdor hluku riavy bolo čuť: „Tu, diable, máš svoj všetek dar!“ — S tým búrka prešla. Skoro vera! Už v práci je zas, šaty zberá... K večeru na prah vysadla. Pravicou podoprúc si briadku, do broniaceho hľadí šera: až celá v mysliach zapadla v akomsi duše neporiadku. Var’ smúti — za čím? Za krčahom, či zlatým jeho za obsahom...? Mrak čierno snul sa vôkol stromov; i hviezdka žmurkla na sklepení — keď Michal navrátil sa domov. Bol ale hodne unavený. Nečudo: predsa nejeden laz prešiel, prťami to práca — a pri rubačoch celý deň; nu, človek sa ver’ utrmáca. Tým sladší potom nočný sen; ten všetky trudy povypláca; sme sťaby znovunarodení... Len vnišiel do pitvorca dnu, z kuchynky oviala ho vôňa; ženuška chystá večeru, pravdaže: vie, čo treba, ona, keď muž sa vráti pozde z hôr! Vykukla, počujúc ho skladať — „Len toľko,“ riekla, „že som hľadať ťa nepošla... čo nejdeš skôr? Ba ty bys’ tam i ponocoval, hej, ponocoval, tak to badať —“ a žiarny zdvihla obličaj, pooprúc k dvier sa obrubisku. Keď ale ani netúrnul, len usadil sa na schodisku u pôjda, jak to obyčaj mal, večeru kým pripravila, a širák k tylu posunul — nemohla preniesť, že tak čuší: „Jak viedlo sa ti?“ doložila. „Nu — dobre,“ ceknul, odfukoval a čelo stieral rukávom. „Nuž — a ty si sa vybázlila? Hľa, vidíš, aký krásny deň — ba úpek, sťa by čelom koval; ver’ horel ešte i ten moch, nestačil ani hory tieň, kdekoľvek ako na pecisku — No, nepovedal pravdu som...?“ „A videl si dvoch na koňoch?“ skočila do reči mu hrave. I pozrel na ňu vyzvedave: „Hej, videl — stáli nad stavom. Nuž...?“ Vtom však uhla do kuchyne, bo skypelo čos’ na ohnisku. On vytiahol sa, ako sluší — vstal, zabočil zrovna do izby, kde kahanček už svietkal sine. Po večeri, keď brala riad — on práve kládol do pípky, i pripálil, by tlelo všadeľ — zas začala sa spytovať: „A nevieš, kto tí dvaja boli...?“ Hlas jej znel v kejsi vo svevoli, až nemilo sa týkal uší — No Michal sťa by neslúchal; len trnul sebou, skúril... Šla; bo že mu nejde na vtipky, i že sa zmŕštil, zazrela. Len pukal, časom odkašlal, žval čútor a — do svetla hľadel... </poem> == VIII == <poem> Čas beží ako horský prúd: tak bystro, svižko, neustále. Udalosť kde-tu, jak na skale by trknul, zdá sa podržať chod jeho, silu zvrátiť vĺn, vo výmoľ ho jať, do krútňavy — lež verte mi: to liché zdanie! On zastihne sa vyhatať! Jaknáhle vôlička mu vzplanie, vyborí žalár, stuhy pút — či z železa sú a či z ruží — tak prerve, márnu čo by niť; prekážok spupné zborí stavy: len ďaky nech mu bleskne spln, nech zajagá sa jeho svit, za prívalom nech pozatúži! A keď sa vzmuží, keď sa vzpruží, až praskla pramizerná hať: tu potom len tým prudší spád — do milión spräží vlny združí a v Niagary prejde rut; tým plnšími sa zájme splavy, nik — nič ho viacej nepristaví... Sám zvíri víry: do krútňavy pochytí vetchý ľudstva čln, i započne ním pometať, vzdor kriku pyšných jeho synov pometať jakby so škrupinou, že nezbýva len zahynúť, dnu pohrobiť sa v bezdno vĺn... No nieto správy, nieto hlavy, niet viery, ktorá uspeje včas ulapiť sa spásy vesla; niet hviezdy, ponadšenia hesla; niet ani kotvy nádeje: tá dávno v temnej hĺbke leží, a veslo sem-tam zlomeninou — Duch-génij zostal na pobreží; nepozvali ho, nepozvali, ba odstrčili, zapredali: sám pláva smutný cestou inou... I kolocú sa v smrti stínu tí, čo vraj hlbeň premerali, čo nazreli sa v mora dno a nad ním hviezdy počítali: tí slávni, vzatí na slovo, tí — stĺpy, viechy, rázsochy — čo delili ho v epochy, čo zmysleli si, že nie on, lež oni tlčú jemu v zvon, by, jak chcú, rušal na hodinu, im zrkadlom bol, trúbou chvály, im ozvenu pel v diaľnej diali, tí... ajhľa, v prvej chvíľke hynú! Že zastavil sa, že by stál jak zvírený tok...? Iba zdanie! On šumí ďalej, mizne v diaľ: čas... Darmo staviaš, kľúčiš dlane, by nepredral sa, netrhal: neodoláš mu, šumné dieťa, nie, hoc i slzou oči svietia. Nezadrží ho zeleň stráne, nie kvetín vôkol milota, nie jelšín vábne kyvotanie, ni slávik, čo v nich klokotá; nie, čo mu sadli na brežinu, rôj bucliat smavých, rusovlasých, nie šanty trávnic milohlasých — Naopak: ony za ním letia, jak obrazy ho zamieňal, jak fátle keby vánok bral; hej, samy letia za ním, hynú... Hja: deti ktoré odchoval. Čas plynie ako horský tok, či zrána, či pod klenbou noci, či v búri a či v lahody tíšine, vovždy tenže krok, krok istý, pádny, neomylný. Nepočuješ ho, preds’ je silný v šľapajach svojich jakby hrom, nečuješ, a on kýva v moci preds’ žitia tvojho príkrovom; no krídel jeho rozvitok, jak z vrchu zletel budúcnosti čo večne bludný, ťažný vták, ten zazrieť môžeš, áno, áno! To on, čo v zárne tvoje ráno vše večera stín zahodí, stín švihotavých perutí, kým nesie v kraj sa minulosti; on, čo už schválil úst ti vravu, než vyznel si ju ako-tak, čo šat ti rusá, belie hlavu; on, čo sa tukom tvojím hostí, čo fakľu v prach ti privodí; on v slnca dennom hasnutí, on, ktorým spŕcha poľný mak...! Nedávno kvitli jahody, nedávno tamhor’ v rúbanisku, že plávalo jak v mlieka brode, sihôtka ledalen na pnisku. Tu náhle zrudlo bielo more, krvavý zrudlo na šarlát: lež že tak zrudlo rýchlo, skore, ni nad tým niet čo banovať. (Ó, to je krásne, tešné more!) Skôr príčinou je banovania, skôr horko-ťažko ľutovať, ba áno, to tá zrejmá rana: že dnes už i po tomto brode je veta, stiekol starý laz, po kvete — v tom i po úrode! No nič to: tu zas malín čas! Za tými dôjdu černice, za černicami čučoriedky a s korčubkami na ne dietky — čím diaľ, tým tmavší na líce plam, v líce dobrej zeme-matky... Ó, čas vie, hľa, i barvám velieť! S tým obráti sa kolo spiatky: tvár zeme zas sa začne belieť, až skvitne, zapáli sa zas a — sčernie, zhasne... Malín čas! Tu malín čarné usmievanie! Čo nohy mladé — všetko na ne! Po rúbanisku zvonný jas, ples, žvavot, zmaľované dlane i duše, duše rajskou rosou... To bŕdne, hmýri nôžkou bosou z kra do kra; ten sa takoj schýli sám svojou ťarchou. Bože milý, čo na ňom tvojho požehnania! Sirôtka ani nevie v chvíli, kam prvej čiahnuť do zbierania. Veď celé kystky, kytky, kôpky po snetiach visia, páč len, páč! I predstihujú chvatom, zobky sa ako vrabacia by vtač... A jak sa hrnky, dbanky plnia, medzitým sa i ňadrá zvlnia k jagavej, vonnej ku piesni a k iskrennému výsknutiu, a chorál v čarnom vinutiu jak nebožiec sa nesie k bralu: tam rovno v srdce bodne skalu, že zhúka i tá cituplná. Tak platí ľud ten čudesný: keď berie, navzájom i dáva, zadarmo neprijíma dar; jak vtáča tichý za konár, kde spočinula jeho hlava, za zrnce, ktoré zoblo v poli, i on vše vďakou zašveholí, dá peniaz duše čudesný: za malinôčku po piesni! </poem> == Maliniarky == <poem> ''Chór'' Keď stínali horu chlapci Valihoru, bláhali si časte: Už viac nenarastie. Jeden zdupkal vedľa: Kopŕcaj sa, jedľa! Druhý plecom k prieku: Ustúp z cesty, smreku! Tretí popľul dlane: Ba ťa i s koreňom — Štvrtý práchno pritlel: Ja hneď i plameňom — Piaty gamby odul a zatriasol šticou: Nože, vaľ sa, lebo fúknem — povíchricou! Šiesty: Hohou! Hohó! Bolo to tam toho! Na mňa hľaďte, na mňa: hneď vyleziem na pňa! Siedmy len že rubnul, takoj sa i uhnul: Varuj, skoku priber, privalí ťa — íver! Ôsmeho odbili: Čo nám z teba, vdovca? Hybaj, iď si dlubať tamok do jalovca! — Tak rúbali horu chlapci Valihoru, dušali sa časte, že viac nenarastie. Horký nenarástol! — Eha, za proroci! Na dni ju zoťali, vyhučala v noci! Šibla ako z vody — Len, len vetrík zduje: už sa zelenými pradenami snuje. Čo jeden peň, to kmeň hybký, konáristý; namiesto čečiny zúbkaté má listy; namiesto živice krôpka tu-tam zlatá, miesto šúľkov pekné sladké bomboľatá... Chlapci Valihoru, proroci do misy, veru sa vám každá dievka vysmiať musí! Chlapci Valihoru, hneď sa practe dolu! To je paša naša, vy si žujte smolu! * Podaj mi, vetríčku, čo visí na kríčku: nech si ho odnesiem v červenom ručníčku. Keď podáš, dobre máš; odmením ti službu: budem sa vydávať, pozvem ťa za družbu. S venčekom mladuchy budeš sa zabávať, alebo na márach plachtičkou pohrávať... * Oj, ten pánbožko náš ver’ je samá láska: navešel v konárky, nastýbal do kláska. Ani rúbanisko neobišiel okom; videl, i uzavrel v súde prevysokom: Zasejem ho znova, požehnám chudobe, príde hladná, príde; nechže si pozobe! Tak súdil, tak žehnal pánbožko náš z neba... Hopsa, nôžky! — Rúčky, naráňajte chleba! ''Prvá'' Malina, malina, sladká si — Dievčina, dievčina, švárna si! Malina, malina, podaj sa — Dievčina, dievčina, nedaj sa! Ihuhú! ''Druhá'' Oberajte, prstočky, každý nech z vás ďubká: nakŕmim si, nakŕmim na večer holúbka! Mesiačik sám nad lipkou, my pod lipkou spolu. Zakaždým mu privolám: hoľúš, hoľúš, hoľú! I roztvorí pyštíček ako púček z ruže, a bude mi hrkútať — Verím, že neluže! Hr-hrk, hrkút-hrkútik: hneď vzdychne, hneď riekne; krídelkom ma pohladí, i poláska pekne. I jak pyštek otvorí a zanôtka slovo: zakaždým mu zobnúť dám — zrnko malinovô. ''Tretia'' Včera som sa nahnevala, šuhajko, na teba, ej, veru nahnevala! Sľúbil si sa, a neprišiel. Čože si to zase zmyslel? A ja ťa čakala, čakala, žiadala: ej, sťa ten kúštik chleba! Všakove som pomýšľala, čo sa ti mohlo stať, ej, veru rozmýšľala! Ak si kvietok, že si zvädol; vtáčik ak: žes’ inam sadol — Srdce mi kálalo, dušu mi páralo, ej, nedalo mi zaspať! Včera som sa nahnevala; Dnes už mám vôličku, ej, ňou mi hučia bralá! Môj milý mi to odkázal: na dni kosil, v noci viazal... Odkázal svitajúc, do okna kukajúc, ej, skrze zoreničku! ''Štvrtá'' Daj ma, mamko, daj ma šuhajovi: švárny je jak stromec javorový, ako javor na dúbrave; slniečko ho zláti. Daj ma jemu skoro, náhlo! Sto citov sa vo mne spriahlo, spriahlo, ťahá nedočkave — srdiečko mi schváli. Daj ma, mamko, daj ma šuhajovi: milý je jak kvietok fialkový, fialkový v tichej noci; mesiačik naň svieti. Daj ma jemu skoro, náhlo! Tisíc túh sa vo mne spriahlo, spriahlo, berú — niet pomoci: duša s nimi letí... ''Piata'' Sokolíčku, sokol, otáčaj sa vôkol, ako sokol poriadny. A keď sa nakrútiš, hlavičku pomútiš: v náručie mi upadni. Počul volať sokol: začal krúžiť vôkol, krúžil dlho — ale bôľ! Bo keď sa nakrútil, hlavičku pomútil: u susedov zapadol. ''Šiesta'' Bodaj bych o tebe, bodaj nikdy bola neslýchala! Ty vraj srdce si mi podal — a čo bolo? — Bola skala. Bodaj! Bodaj — Ale boh ťa bude súdiť, vyrkne súďbu neskonalú: pôjdeš svetom srdcia lúdiť — no všade ti dajú skalu. Bodaj! Bodaj — ''Siedma'' Sadla na pňa a plakala: Hoj, mati moja milá! prečo ste ma tak naskore, hej, prečo opustila, alebo ma sebou, hej, prečo nepojala? Predsa som vás milovala, hoj, milovala vrele; stála neraz v čiernej noci, hej, vašej u postele: skočila, liečila, hej, jak ste zastenala. Noc pomíja... Pri tom všetkom, hej, ste ma opustila. „Idem i ja!“ volám, kričím, hej, rubáš som si šila — Ale vy: hneď vtedy huš! umkla ste mi letkom! Od tých čias, hľa, v zdranom rúšku, hej, blúdim osiralá! Moja vôľa, moja mladosť, hej, celá pozvädala. Vzniesla bych žaloby... hej, ani mi len dúšku! ''Ôsma'' Chudobná som, chudobná som; ale preto spokojná som! Pánboh boháč! Čo mi chybí, nahradí mi svojím časom. Chudobná som, chudobná som; ale preto veselá som! Akže mi svet hluchý, prázdny: naplním ho piesní hlasom. Chudobná som, chudobná som; ale pritom dosť hodná som! Chlapci šepcú: vidz len, zora! otočená dúhy pásom... Chudobná som, chudobná som; ale zato statočná som! Príde vĺčik, schytím tĺčik: „Čo tu sliediš v dvore našom...!?“ ''Chór'' Sloboda, sloboda, lepšia ako voda, ako kus chlebíčka... Drž si ju, dievčička! Vodou smäd zahasíš, chlebom sa zasýtiš: ale že žiješ len v slobode zacítiš. V slobode: že žiješ, že máš i kus duše — I lieceš sťa strela vyronená z kuše... * „...Na maliny slnko svieti, a na dievča krása letí...“ — Tak platí ľud ten čudesný: za malinôčku po piesni! — Slniečko stúpa k poludniu; les, sparnom privalený všetok, tak tupo dýše, ani v snu. Kol hájnikovej chalupy je ticho. (Hanka iste dnu sa kutí, všako zamestnáva; on čajsi podnes dozerá, jak kácu tam tie otupy.) Dus leta vzduchom preberá nad dvorom: ním, hľa, zmiera kvietok na záhradke a páchne paliň až k omdletiu. Tíš. Len čo riava sa ruve s nepriateľstvom skalín; len riavy klokotavý brod čo očuť, jak sa zadrháva — Vtom dvoje u nej skrslo dietok: dva chlapci v lichých plátenkách, bez odiedzky i bez bruslíčkov a boso, celkom dľa zvyčaju, jak keď sa v sadoch potĺkajú, jak brúsili by zdĺž uličkou tamdolu v svojich dedinách. Krušinou, býlím poza plot (kde leda trčala im hlava, či vlastne vetché klobúčky) sa predrali a tuliti! prikvitli ani kozľatá, vedúc sa svorne za rúčky; obadva stupky, bucľatá, jak buček tuhý, valitý. Na prskách obom celembajú v šij oviazané hrnčíčky; no ústka, dlánky, tváričky tiež nepochybne znamenajú, že z rúbaniska idú — z malín. Zastali na pokraji toku. Tu menší skubnul sa a pruh sfafrených rtíkov nakrivil, opakom pravej trel si v oku — tak frnkal. Starší nedbal však, pojastril, šupnul do úskalín, tam potíšku sa nachýlil a do priehlbne uprel zrak. „Hí“, hlesnul, „koliký tu pstruh!“ a prstom kýval na onoho: „Sem, hybaj skoro, hybaj sem —“ No mladší nerobil si z toho nič, nepocítil záujem, len durdil sa diaľ. Starší tedy zodvihol kameň potíšku a po rybe ho v hlbeň metnul; fľusk vody hodne povylietnul: však žugan už stál stranou vtedy na briežku, včas sa uchýlil, tam pohvízdkal si, poskakoval. „Poď, Janko“, riekol o chvíľku a potúžil si kosílku, „poď, braček, lebo ver’ už čas — mať bude kliať i zbije nás; pôjdeme tamok dolu hájmi. Poď, ukážem ti vevericu, i vyberiem pipíšku“, a pojímal ho za pravicu. Ten strhal sa však, studlikoval, rozmazal sĺz tok po líci a k hrnku brata čiahnul: „Daj mi! daj —“ zvrieskal. Ondrej dlaňou skryl — „Čo?“ — nemálo sa podivil, „tys’ zo svojho už vyjel všetky? I čo dáš malej Anici, há? Kotloš —“ za ním pokročil, „chceš, aby som ťa vybuchnoval — chceš?“ Janík ale vykäroval sťa guľka, vrešťal: „Ale no — Daj!“ — „Plno!“ drážili sa dietky. S tým Ondrej, tľapnúc v koleno sa, skoknul a poď dvorom v nohy „Hej, Janko,“ zvýskal, „lap ho, lap! Ak lapíš, dobre: zobni si; ak nie, nuž noštek utri si; hop, capku! tu máš papu, pap —“ a mrkev strúhal s uškieraním. Tu Janíček sa nahneval: dlánočky popľul, ani chlap, a drobčiac kotuľkal sa za ním. I dochytil ho za pôdlohy chvist, zdrmal, aby skoro dal — No vlastne Ondrej pozastal bol zvedavosťou na preddomí. „Vidz, Janko,“ hneď i zažvastal, „hľa, u nás nie sú také domy! Okolo samé zúbky, kvety — A v štíte, vidíš, koľké rohy!? Náš baran veru takých nemá, nie —“, sliediac zrakmi švitoril. „A nepokole, Ondro, nie ma?“ tak Janko k nemu bázlive, zavzdychnúc pritom v podive. „Nie, neboj,“ Ondrej srdne vetil, „ten baran nie viac nažive.“ Hľadeli oba dohora, zrak sivý len tak sa im svietil; skrúcali hlávky bez prívety, mladší i ústka otvoril... Jak dívali sa na parohy: hájnička vyšla z pitvora. „— Kde vzali ste sa tuná, deti?“ zhíkala, zazrúc maličkých. Ondrejko, smelý vezmúc dych, odvetil: „Veru na malinách sme boli, v sekanisku, hej —“ „A sami!?“ tleskla rukami, „vy fagani!?“ — Tak do hôr! í, ach! no, nikdy! To ty, kolodej —“ Ondrejko ihneď pobadal a v odpoveď sa sponáhľal: „Nie, boli sme tam s dievkami —“ „A skadiaľ ste, há?“ — „Z Osady.“ „I čí tam?“ — „Jana Závady.“ „Že Závadovi? Poznám ho. A pustili vás? Ó, vy, ó! — Ty tam, čo plačeš?“ ku menšiemu sa privrávala, zíduc dolu. „Kto zrobil ti čo? Dám ja temu — no, čo ti? Povedz, synak môj“, s tým pohladila ho po čielku. Janíček tisknul pery spolu a fikal, hrniec jak by svoj kryl, natiahol sa za košieľku a k bratu ťupkal pomykom. „Rec, čo ti?“ pýtala sa znova, „však totkou som vám obidvom — no?“ Pod nos skuknul: „Jel by som —“, a očká zdvihnul zarosené. „Totčička,“ Ondrej začal vtom, „Janíka nik ver’ nevychová, ten vždy vám myslí na jedenie! Čo v rúbanisku nazbieral, hneď cestou všetko vyzobal, i odo mňa drel neustále. Nie, neverte mu ani slova — Ty priezočivec, koťuho!“ a ukradomky šturknul ho. Ten, bôček hmatnúc, zvrešťal: „Ale!“ Tu ona: „Biť sa nevoľno! No, počkaj, dám ja tebe, starý, žes’ Janíčka tak poranil. Nuž a ty vypľul by si vari, keď dostal by si pod zuby, há? Ľaľaď, aký ti to tam — Poď, Janíčko, pre teba mám — Tvoj brat ver’ sa mi neľúbi, i zato, že ťa pohanil.“ Ondrejko, zostávajúc sám, pomiatol sa a zagánil, i ledva plaču ubránil — „No,“ obzrela sa v smiechu spiatky, „i ty tam už len rušaj hore: ste oba deti jednej matky.“ A Ondrej rušal skokmo, spore. Na prah sa posadili oba, jak na koníka, čakali a strežali, jak deti robia — Nedlho bola na komore: priniesla placka rúči oval, už nalomený na dvoje; bol maslom hrubo ponatretý i žiaril ponad hlavy detí, jak luzný kvietok povoje. Jak podávala kavaly: o závod vystrčili rúčky, Janíček medzitým i mľasol, a zrakmi k chvatu zaiskrili — „Jankovi“, riekla, „aby rástol, hej, väčší — na, môj synček milý! Ty, Ondrej — tys’ mu ubližoval. No, jedzte, žujte potichučky...“ I svitli obom štyri svety, nastala doba pamlsiek v kabáčkoch maslom natretých; i rumádzgali opretek, hej, hlvom — inu, zdravé deti! Janíček najprv oči pásol po onom, čím ho uderili do dlánky; však len okamih to trvalo, kým chuť si tvoril: hneď i on vhrýzol sa a moril ho riadkom zúbkov myšacích a nôžkami vtom šimrikoval. „Či dobrý je —?“ tu pýtala sa ho Hanka, hľadiac s úľubkou naň, jabká zdutej tváričky jak hrajú mu, kým žve a zjedá. Ten, polizkujúc prstičky, „mh,“ kývnul, rusých kostrúbkov (širáčky boli odložili) otrasúc podrost roztomilý, a nôžkou durknul do suseda, že Ondrej odmykol sa zasa... No, živô striebro, neposeda. Keď pojedla si hladná chasa, hájnička sama upomla ich: „No, už choďte poľahučky, hej, — bojsa by vás išli hľadať! Za ciestkou prosto dodola si iďte — Ondrej, povoli, vieš, by i Janko mohol vládať. I nebavte sa nikde tam; a obíďte si Vlčiu jamu...“ Hneď siahli k zemi po klobúčky a vstali. Janka vycmukala. „ — A ďakujeme pekne vám,“ tak Ondrej. „Vďačne... Do školy že chodíš, badať. Len sa uč,“ mu privetila, hladiac vlas, „uč, môj syn, môž’ byť z teba kňaz...“ Šli. Pohľadom ich sprevádzala, na prste pokrucujúc kľúč; ba ešte im i privolala: „A pozdravte mi vašu mamu!“ Lež sotva vnikli do lesa: späť prifrňali zdurne, v kriku, jak poplašené kurčatá a než sa stihla dopýtať, čo im? — čo ozaj deje sa? chvoj pokryla ich riasnatá, zmizeli vpravo vo smrečníku. Zdúpnela: aké čudesá? — Strmela; čula klopýtať... I chvíľka len: a na vraníku tu jazdec letkom trysknul z hory! Nebodaj ten, čo oňahdy: čo urobil jej na priekory — ver’ on! — Veď ho tá uriadi! — Vraníka bodnul, posmelil, a zjastriac vôkol pohľady, keď postihol ju predo dvermi, k chalupe hravo zamieril, pousmial sa a Hanke kýval širáčkom zdobným k prívetu (snáď bláhal si už, už sa míval...) Neznala v prvom okamihu, čo počať, jak sa zachovať, tak zmiatlo ju to — veľmi, veľmi! No skoro dopadla však stihu: jej oňahdajší duše príval vtom začal hruďou lomcovať, hnev zvrel... I rúkla v odvetu: „Čo chcete, pane, zase tu, čo...? Znovek k zlosti, na trápenia...? Ak s mužom mojím máte dač: to príďte, keď on doma bude; alebo cváľte si ta za ním...“ „I hroma! Nač mi tvoj muž, nač? — Ja s tebou mám len do činenia, prisámboh, s tebou!“ odpovedal jej zhurta, medzi chachotaním a s oka čarným pomihaním, i z komoňa sa takoj zvedal, „Jak? So mnou!?“ prekríkla ho žena. „Vy chcete mne byť ku ostude, ma vovliecť mrzkých do rečí, na posmech priviesť, zohaviť, o lásku muža pripraviť...? Ó, to sa veru nesvedčí: to mrzko... každý súdiť bude! I iďte stadiaľ razom preč, rušajte, kade drží cesta, kým šianam ešte vašu hlavu! Ja nie som... (Zlyhala jej reč pomyslom, čo sa mu o nej zdá?) Oňahdy, pán vy ledáky, ste potratili šupáky: tak naschvál — panská vôlička... Sú v truhle, sa var’ nazdávate? Hej (pokázala vtom na riavu), tam v kadlubine vaše zlaté — ta iďte si a vylapajte! Ja Čajkuľa len, hájnička — no mne s tým svätý pokoj dajte!“ Sršiacim fľochla pozorom, poskubla zlobne na zástere; s tým nazad šmykla otvorom a treskom pripľaštila dvere. Pán Artuš nehýbal však z miesta. Jaknáhle z koňa zosadol, za udidlo ho popadol a nutkal žvastom ku javoru. Ten zdráhal sa a zatínal, i fučal, lesklú ježiac hrivu, tu vzpial sa, tu zas trhnul k sporu a žhavo točil zrakov pár. No pán je jazdec ku podivu! Len pokázal bič, kýsi čar — a Havran stŕpol, pohýnal — Však Artuš, i kým harce stváral kôň, neraz stihnul kuknúť na ňu: jak jazýček jej žihal, páral, jak zmietala sa do úmoru; vzdor, s Havranom že zápasil, obzrel sa, vysmial zášť i hanu a vášňou nedočkave zháral, i neraz sa jej ohlásil: ej, akú má reč rezkú, sporú! Ej, aleže je za nevesta! Vtom javorový o konár pripínal koňa za kantár. Keď pripútal, hneď k nej sa berie — Však na druhý než stupil schod, už treskom pozapadli dvere. Na nenadály na hrmot kôň zduril sa a stranou vrhol: rozorval kantár, konár strhol a uskočil. — Pán zžvastal však a zašmihotal ku dôvere: i zastal ani búre mrak, len hlavou šumne pohadzoval. Pán Artuš zatým hore schody sa bral čo neúprosný hosť, nedbajúc liché na nehody; mal pôtok on už takých dosť, a predsa zavše zvíťazil: vrch obdržala dychtivosť, bár anjelských sĺz tiekli brody, bár kliatby naň sa sypal plam, i neznal často ani sám, čo všetko boril, otravoval... (Nu, jedným slovom: vilný drak...) Bol lepý ani letorost; i kým si hrdo vykračoval čo démon, zhubnej slávy jun: ostrôžok zhral mu vírny zun, sťa v pokyn, že tam istý šľak — No, aké u dvier prekvapenie ho stihlo, jak sa zarazil! Chcel vnísť: a ajhľa, uzamčené nadobro, pozde dorazil! To urážka i potupa! I búchal, volal, rozkazoval — mnel vyvážiť a vyboriť... Lež márne vzteky, úsilie; v čas tvŕdze tvŕdz i chalupa, ni chatrč neľzä otvoriť! Zdnu ani šuchu, ani hláska — Čupela kdesi zavile, čupela — zhavranelá kráska! — S tým vľavo uhnul ku pavlači a ťukal, kukal do okien; lež i dnu po nej ani slychu, len ružová sa posteľ zračí... Liezť, drať sa: predsa neni preň, po takej nemôž’ po bodľači. A kto zná, kam sa prepadla, vo ktorú hniezda priehlbeň? — Dlel, skúšal trápnu za hodinu. Snáď šiky tratí, žarty strojí, snáď... všako hútal, pomyslel; stál, dochytiac sa zábradlia, a dumal, v ťažkom dumal znoji — Ver’ inú čakal na hostinu! Až nezdarom sa domrzel (i Havran šantil v nepokoji); a urazenú stajac pýchu, tvár zmraštil zhrdy návykom, pošmihal rezko bičíkom, a zostúpil. Keď povysadol na koňa, ešte poohliadol sa k domu. Ten však ticho čnel, jak prestál by bol nehodu. Tíš — potoka len rujný špľachot; nad horou prchlý chmáry let — Hnul tedy ihneď k pochodu; len vtom sluch zarazil mu chachot, smiech uštipačný na dôvet. I obrátil sa: zasinel (smiech iste z onej tvŕdze znel), päsť zbalil v útok, hnevom skypel; s tým zahrozil sa, kliatbou ssipel — a cestou zbočil búrne späť... Kým skúška trvala tá hrozná, kde, ako a čo Hanka — kto zná? Jak oná panna v povesti, snáď pod koryto tiež sa skryla, tam dumala si o štestí: — „Ej, ale som ho vyplatila!“ Nuž a ten chachot vyzývavý, ten výskot ozaj nač bol, keď vták ulietal už inam dravý...? — Ach, ženám ťažko rozumieť — Po všetkom zase išla k dielu. I zdalo sa, že zosilnela. — Jak páper schvatla vaňu bielu u potoka, keď ponačrela, a niesla, jakby v ruke nič — sťa znôšku k úľu bystrá včela. Jak cipulienka kochlatá brúsila z kúta do kúta, vo tvári celá vysmiata; tu i tu si zhrkúta, zanôti... Nu, a myseľ dobrá je pravou rukou i u obra; tá k práci — šťastný pohonič! I podvečer keď povysadla si na prah, jak to jej bol zvyk: tiež radosťou jak keby mladla, smev rôjil úst sa na kútik, zrak časom k hore zaletuje — Čistila gribky, kuriatka — a v každom jak by pohádka, jejž zmysel v duši rozrešuje — Mužovi iste vyžaluje, až príde, všetko — istotne. Ó, ten sa zhrozí, čelo zmraští, valašku hnevne pod schod praští i zabohuje hrmotne! A nech si popod nebo lieta ten zbojec, čo mu mátal ženu: neujde jeho postiženiu; on vyhľadá ho, kde je koľvek, a beda...! stratený to človek za svoje chúťky lakotné! Žalovať...? A či ona dieťa...? Jej, možno, tiež by mrkotne — Toť oňahdy jak mrzko zrel! Snáď ešte by si namyslel — Zná ho už, netýkané kvieťa! Keď Michal došiel, nemálo sa začudoval bol na dvore, uvidiac, milom na javore jak visel konár ulomený. I takoj spytoval sa ženy, čo javor jeho potkalo, či vadil, ubližoval komu? — Lež Hanka plecom kývla k tomu: „Nuž, čo by?“ vrkla, „iste vietor...“ „Čo?“ Michal na to v zadivení. „Netáraj! Už si zlyhala, hej, potkla si sa, moja milá; veď chvojka sa dnes nerušila, dnes tíša...“ Jazyk sa mu plietol — a Hanka sa mu — vysmiala. </poem> == IX POĽOVNÍCKE == <poem> Les moja ríša, grúň je môj trón: tam samodržec postávam zhrda. Puška mi berlou, ohnivý drahokam zdobí ju s perlou. Len okom mrknem: lapajov zhon, jakby ich splašil hromový zvon, už kutá zbojcov do brda z brda. A zbojci radom musejú v púť, k podnoži trónu kajní sa derú; trnú im nôžky, v pokore želejú, skláňajú rožky... Ja berlu vezmem: prevádzam súd. Mnohý že šťastne uvrzol...? Blud! Z tých každý milosť obdržal — veru! * Ani neoriem, ani nesejem, predsa žnem! Môj záhon tamok zelený les: podsypal včera, podsype dnes! Kedy chcem: Výplaš durí, Zahraj skolí; zakosia divoko, zodvihnú na oko: ponarazia do stodoly — Pif! paf! Nie som roľníkom, nie nevoľníkom od pluha. V lete či v zime rodí môj les! Jak bola včera, taká i dnes zásluha: Zahraj skolí, Morho morí; zachytia divoko, podnesú na oko, a ja sádžem do komory — Pif! paf! * Za klobúčkom tetrovec, ej, tetrovcove kosy; pristanú mi — milá vec! Ej, svet ma o ne prosí! Prútik tisinový hodím valachovi; ej, nech si ho tam nosí a starie sa do oviec! U boku mi ručnica, ej, zlatom vybíjaná; ona moja družica, ej, môjho do skonania! Kyjak javorový hodím valachovi, ej, nechže sa obháňa, keď prikúri vlčica. Nielen ty, môj valaše, ej, kŕdeľ pasiem i ja; zavraciam ho do paše, ej, kde samá ľalia; ľalij-palij biela: jasná-riasna strela... Jak les kol sa ovíja: potiaľ moje salaše! Za klobúčkom tetrovec, ej, tetrovcove kosy! Skadiaľ ich mám? Moja vec. Ej, pár ich nebo nosí, nebo, keď sa brieždi; keď číha na hviezdy, ej, Mliečnou cestou ktosi, ligotavý poľovec... * Ja som lovec spod Kriváňa, nerobte mi krivdy! Môj zrak je lúč slnka zrána — moja puška isto ráňa, nechybil som nikdy, prisám, nikdy! Skorej zájdem do dúbravy než vy na záhumnie. K vám zhon husí gagotavý, ku mne sokol kolotavý šibne, kráčuc šumne. Prisám, ku mne! Trielim, miznem cez úplazy, sťa keď tôňa beží. Tu ti roháč povyrazí! Ja priam durk! veň poza väzy, postlal som mu: leží — Prisám, leží — Vidím noci do hlboka, jak len deň by žiaril. Na polome ženích toká, ona zhudrí, túžbou skroká — Ihneď som ich spáril! Prisám, spáril! Na končiari zakrepčím si, zatočím sa v klbku... Zhvízda kamzík: nelením si, nad priepasť odvisnem z rímsy, tak ho spálim v hĺbku! Prisám, v hĺbku! Oňahdy ďas kýsi v hory — každý smrek ostrvou. Rypnem — že doň? Čerta! — Zory krídlo spadlo; Kriváň horí, pozaliaty krvou... Prisám, krvou! * Jedlina, jedlina, ako tá noc tmavá, nikde hviezdy, nikde svetla, zajala ma, pooplietla; či napred, či nazad, v cestu sa mi stavia. Jedlina, jedlina, ako tá noc tichá, nikde ruchu, nikde hlásku; na môj postup, na otázku ledaže osŕkne, ledaže zavzdychá. Skoro ma domrzí, i vypálim do tmy: v jedline sa ziskrí, zjatrí; kročím, skočím jeden-dva-tri, a stoj! — Zase sa len okolo mňa zotmí. Pálim tedy, pálim, tak si sviecam v cestu, svietim, snietim zlatým kvietím, na plamenných krídlach letím, letím z kraja kúzel k bezpečnému miestu... Doletel som, tu som; jedľa pri chodníku — U tej stál som na postrehu: prišla srnka v hravom behu, uľakla sa, zvrtla ako na zvrtlíku. Za ňou, strelče, za ňou...! Šiel som, jak ma viedla, búrkou trielim po jedline, až mi každá stopa zhynie, jej i moja... Ale svedkom si mi, jedľa! V podobe srdiečka režem sľub svoj tu, hľa: neustanem, neustanem, kým tú srnku nedostanem! Ľúbosť strelca nezná hraníc, sveta uhla... * Jak pútnik letom znavený do chládku, kde zas okräje, keď rozložil sa v spočin scela, prach striasol, znojné krupaje povytrel z brázdic svojho čela: čas uchýlil sa k jaseni, V dúbravách šticou, kremeninou, na lieštinovom tu-tam kroví a čistín drobnej travine už hodne badať jeho stôp tyk žhavý s čiernou spáleninou, jak žeravej by od podkovy, až lístok žihom stupaje sa celkom stúli, zavinie, sám v sebe, takhľa, nájduc hrob; ostatné víchor dohotoví. Po svahoch čo deň menej zdôb: jak keby milou za rodinou, toť v kŕdľoch letia k bystrine, za klenom porost svíbinový. Len les, les vyšej smrečinový, jak raz sa v plášť svoj odeje, ten nemení sa, nemení, bol, je i bude zelený: on obraz večnej nádeje! Však jaseň má tiež svoje krásy, kým zbojné neprikúria vetry, tí zodievači prírody a zhubci, vrazi — veru má! I nad ňou v čar sa ony splietli; je plná kúzel, lahody. Hľa, nebo viac sa modreje, má krajší zrak než v dusné časy za leta: hneď sa usmeje, hneď opäť v túžbach zadumá, oblačných sklopiac víček riasy. Slniečko, nebies kráľovná, sťa kráčalo by v plesu sieň, rozpustí dlhé lúčo-vlasy, že liecu ani zlatý sen prez obzor duše obrazový, či ako hajná slučiek, stúh, keď z ramien umkla šuhajovi devica v tanci laškovná. Na stráne jak by ohne zlietli: dvoranou plesu do kola sneť každá svieti, plápolá; i lístky v ruže porozkvetli. I lístky v ruže... Po chvíli už zazrieš ich však plávať vzduchom čo motýľov roj spanilý; s tak prenikavým švistom, šuchom sa točia, sťa by nôtili; až poľnej klesnú do studnice, snáď aby sa tam napili, či ten svoj zánet zhasili, ním vodné zafarbili líce. Alebo v chodník vrhnú sa ti, tak vyzdobia ti zemskú púť; ty ale súcitom si jatý, čos’ sladko-bôľne zvlní hruď, čos’ nedá ti, bys’ po nich stúpal: i zastaneš a nahliadneš, že ony vencom boli tiež, čo kedys’ nad tebou sa húpal, kým blúdils’ slávou rozožatý. Ó, jaseň má tiež svoje krásy, má! Oko zrie ich, čuje sluch. Nejedna rozkoš zavolá: Poď užiť slasti, slobodienky! Poď, svetom mieru zvládol duch; čo sváru krešú o kremienky, nezbedných živlov ustal ruch, hrom válok sa viac neohlási. I ovociny hojnosť koľká! Žiadosti požehnaný spln tak smavo žiari z vrchola a vábne z vetvíc kuká vĺn, poď, natrasiem ti do podolka! A srdce ide plné túh, jak zmyslov tiahne ľahký čln, to chváta s prudkým tlkotom posledné blaha požiť kúsky; no ináč s duše životom: bár zory tvár sa usmieva, bár slnko zlatí vlákno sietí, čo pavúk z nebies povaly vždy ešte spriada ponad svety, van ošmieta sa o halúzky, kol liesok poskakujú deti a grúňom pastier zaspieva — v nej horkosť nebodajných túh, jej vnady už-už skonali. Tá želie, lebo pozná časy. Blankytom, ajhľa, prchlý pruh a gagot clivý — divé húsky, hej, ony duši upomienky... Ó, jaseň má tiež svoje krásy! Na poliach spešný práce ruch, hrabáčok výsky, piesne vienky — až zaorie zas všetko pluh; na horách v dozvuk bodré hlasy a záblesk vatry večerom, až sukovitú strávi kladu a zasne až po jara vzruch. Na horách v dozvuk plesy, hlasy... — Veď ústredného od úradu ten rozkaz došiel zavčerom na polesného poslom v letku pod vlastnou panstva pečaťou (že polesný až uľakol sa, uvidiac listu pyšný znak, kás’ strela — uznal mimoďak — kás’ strela priamo od vrcholca podistým zamierila naň, hja, obeť snadná z úkladov...), ten rozkaz došiel krátkoslový: Pozajtre nabok prácu všetku! Tak dedič budúci a pán: pán Artuš káže. Do Zápače a Podvršianskych úvalov prísť hodlá k honbe na roháče. Nech tedy všetko vo zhode sa pristrojí, nič povytáčka — kde aký hájnik v obvode, nech každý tak sa prihotoví, by neminul sa s pochvaloul A dnes je práve poľovačka. Deň chmúrny nastal, popolavý; prez lesy clivý tiahne švist. Však len že došla družina, vyniknul z húštin šumný voj s pokrikom: „Tu sme! — Pánboh s nami“, na čele statný Borivoj; mrak, snáď že zazrel lesklú zbroj i videl: samý hrdina, hneď rozkyvotal peruťami a už sa od bŕd pohýna; i bleslo svetlo myslivcovi, by zdarne cieľal na korisť. Pán Artuš celý lovu plán sám osnoval, od polesného a sluhov zvedev všetky spady. Ni jeden netrúfal si naň dač poznamenať opravného; pán, možno, nerád trpí rady. Len Čajka hájnik, ten nám známy (tiež rozkaz mal psov zapustiť, i mocoval sa so svorkami), súc predsa v svojom obvode, kde všetky dokorán mu kúty, ten rád by sa bol poozval, prehodil jedno-druhé slovo jak načim útok upraviť, zvlášť by tok honby zodvihnutý narazil stanie na pánovo; no vidiac, sťa hláč vo vode že každý mlčí, ba i sám polesný radšej v torbe kutí: prežuval skoro, prenechal — len nevoľou čo zmnul si líce. Veď sfrfrú iste i tí tam: za mudrák, eha — zanovit! (Bo darmo: prečo, prečo nie — snáď ráznosť svoju pre strmokú, že nedá zviesť sa do žranice, je verný v svojom výkone, i nemôž’ preňho šaľbiariť — súdruhom stal sa tŕňom v oku.) A v nestarosti o olovo, i pušku že si vyskúšal, už každý strmel nahotovo; psov rákoš skučal, čenichal. Vtom povel: „Hajde, na stanice!“ I rozpŕchli sa o závod (v nádeji každý lovu kráľ): ten rígľom k Paratovie lazu, ten v Zápače skrýš hlbokú, ten v úžľabinu, onen k rieke, a každý inam v chorovod, jak ohnivá by na reťazu; sám Artuš zastal na paseke, svit bdelý hrdom na oku. Len chvíľka: a roh zahlaholil i ostrý sponáhľal sa pisk, psí zápäť ďavkot, štek a hles, stá ozvien v priečnych vzbudiac bralách; no skoro zobracal i pes kol svojho kŕdľa — skôr než valach — na stope stuha pozaskolil: i mykla z tajných ležavísk zver naplašená, vystrúc nohy. Však štváč tiež neni lenivý: nadarmo srnec zvrátil rohy, by kolotavom po turnaju uvrzol chuďas v temno chvoje — i márny poston „žitie daruj“ a pohľad očú smútivý: vrah jeho nezná protivy, zmôž’ všetky, aké zbehlec zvolil. A strelci strážnej na postati, vydýchnuc túhou hlboko, splesali: „Ehe, už ho majú!“ a šepkajúc si: „Sem, sem käruj —“, napätý každý tríma kres i číha srdne rozožatý. Tu razom paľba, durkot zbroje, výsk, lomoz, kúdol široko, ohlasov neskonalé roje — v to tiahly výkrik heslom: „Varuj !“ — Tak honom vzali celý les. Pán Artuš striehol tiež a dychtil, však márne. Práve v jeho cieľ nič povyraziť nechce z chvoje, ni stín sa dosiaľ nepriplichtil. Smreč nehybne len kol sa ježí a kláty drichmú ani bravy — I jakže by sa nemrzel on, ináč lovec šťastia pravý, on, čarodej, on, vodca vojny: kde zastal, že niet diela preň, že honby prúd, tak bujný, svieži, len jeho hradby obišiel!? A zasmušilý, nespokojný, dlaň ľavej tlačiac na hlaveň (skvost pažby v slnku len tak háral), zapískal súrne k obratu (polesný len čul, už sa staral, cez húšť sa kliesniac rohatú) — podistým tak si umyslel: šík lovu ináč rozostaví. Vtom streľba znova a výsk: „Leží!“ a jak by všetko v priehlbeň: len tupý hukot temnej vravy, netedy záštek zašlých fén — — Dosť opieral sa šeliem vzdoru neborák srnec, zháňal dosť všelijaké umy, povytáčky, jak tých tam kŕdeľ zbesilý ho stíhať vzal sa bez únavy. Prv, ako by len tropil hračky, sa skrúcal, fígeľ struhnúc mnohý — No skoro zbadal vážnosť sporu: i na znak, že má zmužilosť, zdupotal ako obor pravý a poukázal na parohy. Nič naplat, dravcom: krv a kosť... Čo tu? Kam? — Šibnul naspäť v horu: tam, úfal, nájde posily, tam utají sa, vypočinie, a jestli ni tam bezpečnosť, je poblíž v rieke, ňou sa splaví. Tak hútal asi, jestli hútal, keď zvirgal v háj svoj rozmilý; však holub mu už odhrkútal: jednako len ho trafili, a, žiaľboh, rovno na komoru. Ustrel sa, krôpky po travine... — A strelci hneď ho obskočili, pochlubujúc sa víťazstvom, parohy chvojou ovenčili, na pušky zdvihli s jasotom, a pokrikujúc od povole (nu, strebli iste tardimole), ho nesú dolu závozom, zaiste niekam do mohyly? Jačoby! Nižej na poľan, kde salaš boli rozložili, ta niesli ho len, krížne-krážne sa otáčajúc úvalom, až došli k miestu, kde už pán dlel v rozčúlení nemalom; tam potom ticho, celkom vážne na pažiť slávnou korisťou ho jemu k nohám uložili. Pán Artuš pomiatol sa zrejme; konečne vďakou neistou sa uškrnul, a trknúc v šij roháča, vrkol: „Pekné zviera.“ Tu Habáň, hájnik na Čierťaži (rád habe, i rád hrtan vlaží, a vtedy on je všade kyj), už nezdržal sa, slovo prejme: „Hej, pekný, prosím ponížene, zver,“ riekol, „pekný, ale vera i hodne bol už otlčený; nech čerti ma“, a tu odpľuvnul, „tak predchodil mi ohlúpene, sťa skrútená by dáka lajka! Tak“, vtom na Čajku zaškuľnul. „Na Viechach, prosím ponížene, bisťuže iná hostina —“ „Jak?“ Artuš na to, podráždený, „a čo je toho príčina? Kto hájnik tu?“ — zrel vôkol hnevne. Polesný stŕpol, preriecť chcel; však Michal predišiel ho pevne: „Ja, prosím, hájnikom tu, Čajka!“ a predstúpil jak na povel. „On,“ ohlásil sa Habáň znova (bár zrakom mrskal nejeden naň, svrbelo ho na jazyku; pomyslel: počkaj, neznesníku, dnes priložím ti pod paveň —), „on,“ žvastal tedy uštipačne, „pán Čajka tu, hľa, hájničí; veď poznať to i vpravo, vľavo — Ak smreky o tom neráčia rozprávať svetu prezázračne, zver sama dáva tiež najavo: tak zvláštne ku nemu sa chová, jak kŕmil by ju vo chlieviku, len on nech v cieľ si zastane: bez toho, že by koho pýtal, ba!“ posepnul sa za brucho, „priam sama sa mu dožičí. To majster, ale fígle schová — pán môže obísť nasucho — len jemu nech sa štedre zavdá, nech, poznám dobre hrdláča: pán-nepán,“ skýchal, „toť je pravda!“ „Hach, ty mne laješ, ožrane!? Ty planec, dušo satanova, ty? —“ vriesknul Michal a už chytal hlavište. „Ticho!“ Artuš mračne. „Kto spálil tohto roháča?“ „Ja, prosím —“ Čajka vetil chvele, pot vyrážal mu v zrudlom čele, tak zlosť ho pohla ledačia. „Ty?“ pán naň zraky uprel lačné, „ty? — Tu máš tedy lovčie právo!“ a vysolil mu zaucho. Stál Michal čo stĺp zmeravele. A rákoš jak sa počal hravo, tak znevoľnene utuchol. No skoro rozjaril sa zase roj lovcov. (Michal, pravda, nie: on trpel vnútra na otrase a k tomu hany nadanie, to pálilo ho zvlášte, škrelo; lež darmo: onen jeho pán, a nech si ho i zhanobili, v svedomí nepocítil rán, nuž nezronené dvíhal čelo, na postať šibúc k poľane.) Opätne hájmi zapustili na útok, náraz skr a prez, napružiac k tomu všetky sily. Sťa na bojišti zvíril des a prívalom jak vzduchom vrelo; i oblak časom ľahostajne sa vzňal a sadol na útes. Niet kúta, kam by zradotajne sa nevplantali, vetriac plen, niet; prieval a či priehlbeň: im všetko jedno — urrá, smelo! zve rozmanitý hluk a tón. A veru šťastne pochodili. Les roztvoril sa napokon, rozchliapil vzdorné hradieb brány: i z obrovskej jakby zo stajne sa statky jeho vyrútili, hľadajúc spásu — nájduc skon. Ten hurhaj na to rozháraný, jak tleskol, šum hôr miliónlistý, ten — kto by všetko opísal!? Nu, niet viac príčin ku závisti; nadostač zlatých mihlo chvíľ pred zrakom, ktorý strehotal. Kto strelec jak tra, neschybil — kto ťarbák, zostal trčať v brynde, hoc v mešku vláčil deväťsíl. Pán Artuš tiež blist takej chvíle, hľa, schvátil (hja, bol zastal inde): i na tróne jak svojom kráľ, zbroj u nôh, širák s perom v tyle, zasadnul šumnej na koristi a spokojne ju potľapkal. S tým lov sa slávne ukončil. Roh zatukotal v zvúcom výsku: a strelci, čujúc známy kvil (nejeden po ňom zatúžil) prťami, dielmi krížne-krážne (pojedni už aj so svorkami, kto psinu šťastne dolapil, keď skrsla, jazyk plaziac z pysku), hneď nadol skärovali z miest a podperení tisinkami sa zhromaždili k stanovisku. I takoj siahli ku merinde. Tí ohňa v skoku nakládli, tí opäť pripravili ražne; dva (bezpochyby ťažko niesť) zas kotál zdvihli, na parohy by vztýčili ho na počesť; tí... inu, každý dlubal inde, jak rozumel sa do úlohy. A než sa päť ráz ohliadli pohorským svetom kolotavo, už v nos ich udrel vonný kúr, na raty zaškvrčalo právo. Zasadli tedy k hostinám (pes sliedil, jastril okáľom) bez ponúkania do kolesa (pán Artuš medzi nich i sám) a chutnali si, v pozdrav lesa pozdvihnúc občas veleždúr, jak popadli ho poriadkom, či jedni druhým ukradli. No vôľa oná dobrá, pravá len vtedy vlastne ako zmij na slnku zhrala do liskava, žvast, žarty, smiechy zavládli, keď Artuš v jarej nálade (bár polesnému k závade, bo tento zmŕštil sa v tom čase, jak malo by to do pomýj —) rozkázal v pospas celej chase zo svojich zvláštnych bateríj. „Hľa, to pán!“ mľaskli, okúsiac, a zápäť lepšie, dlhšie prihli — Ich rozmar bujnel kamdiaľ viac. „Hore ho, chlapci!“ povýsknutím sa zhŕkli, „tuľa! hore ho!“ a už šij nahli pod neho, i hneď by ver’ ho boli zdvihli, vyniesli na štít vrchola — lež zbránil zavčas pokynutím. „Veselo radšej, do kola!“ zval ich a prstom skreslil kľučky. Viac nedali sa ponúkať: čo mladší hybaj poza bučky sa rozskákali dubasive, jak zajac začnúc prepletať či hupkať, jak keď žaba skacká, „mrň, fuzko!“ „kŕ-kŕk“ žvastnúc k tomu, i nezabudnúc zatúkať, či valachovej na píštelce zahvizdnúť dolín do prielomu. Jak kde ktorému napadlo, tak harcuje: ten stvára macka, až psiny zvyli úzkostlive; ten zasa sádže kotrmelce; ten krepčí, podstaviac si klát; tu-tam zas v borbu za pasy, s pokrikom: „Hrmen... nevídali!“ dva chytili sa kamasi, len tak im povievali käčky, zväz stavcov prašťal posunutý: tak zvŕtali sa, rimovali — Opravdu herské divadlo, pánovi zvláštnej ku požive; smial sa, až vše mu zapadlo. A starší, v ústach zapekačky, povaľujúc sa na klesti, tí dodávali ešte chuti; ten staviť sa chcel o dukát, ten jalovicu ku protive zas núkal, dušajúc sa: nik vraj z tých tam nezmôž’ jeho chlapa, to Valibuk vraj z povesti, stonoha pestvá na všetky. To ešte viacej do ruvačky ich popudilo, v tuhší cvik sa zakvačkali ani v hänec; no márna medvedia tam tlapa, daromný úpor zrutecký, kde líška otvorila tanec a pribrala sa cifrovať: konečne preds’ len jalovica vrch obdržala; na dukát však mráčok sadol zahanbený, či závisť. Víťaz-zápasník toť drží soka o hrdúsky (dosť kričal: eha, iba krík...) a vaľká čo smrek povalený; i netiekla bár súkrvica, priam karmen zaznel lovecký. S tým na poľovné prešli kúsky a čudné pristrihujú žarty, jak to už medzi nimi zvyk. „Hop!“ — zavýsknul vtom šibal Grapa — „hop! — hybaj v drdy na komprdy!“ a Klockom, ktorý vedľa stál a ústa zeviac v užasnutí tam výmyslom ich naslúchal, jak obrtačkou zakrútil, len toľko, že ho nezrútil, „šak,“ tážuc sa ho, vážne zdmutý, „šak tys’ to dneska zabil capa?“ Ten zozbieral sa jaks’ a hrdý sa rozkročil mu oproti (istotne myslel: vážna vec), i v pŕs sa buchnúc opach tvrdý. „To verím, že ja —“ zmrmlal. „Var’ ty?“ ozval sa znovek nezbedník. „Mhm... viem už, toho od tej šuty, čo na Vida sa okotí, šak, Juro? — Chacha, tetrovec! — Hop! varuj!“ skríkol ihneď zase, a než sa Klocok obhodil a vyhnúť stihol, už v tom čase sa cezeň hupkom prehodil, čapice mu v tvár schľapiac party, i spratal sa do rozsedliny. Smiech, až sa skoro váľali — (Pán Artuš k ústam vzniesol ruku; veď bolo to tam do popuku.) No vidiac, Klocok jak sa srdí a skrúca, kde ten posmešník: „Ba, pravda!“ razom zvolali, „on zabil capa... nikto iný! A poneváč to prvý zver (diktoval starý poľovník), čo Klocok zmoril mužnosrdý: staň sa mu právu po starom!“ Priam obstali ho na výber: dva veniec splietli z borievčiny, dva zatrúbili na slávu, dva Klocka rúče pozdravili, dva ale chvatli ohavu, na mravčí kopeň uložili, a Grapa po ňom ramárom... Smiech, chachot znova nehorázny — Tak šantovali. Iba Čajka, ustlav si blízko k pahrebe, bol tichý, mierny, zdržanlivý. Jak práve stvárali tie divy a Klocok držal... (hľa, tá lajka!), usmial sa síce chutne tiež, no zvrtel hlavou, vrknúc: „Blázni! A Habáň? — Inu v kotrbe on vláčil dosť, až tŕpli plecia, mal ďasa, aký vše ho zhuckal, i dosť sa plantal spočiatku, kde Čajka meškal zavalený, dym z pípky kudliac vo svet prázdny: no (snáď že viac lial na lemeš, alebo trímal pamiatku a videl krížik naznačený), včuľ darmo, k Michalovi predsa sa neosmelil prehovoriť; u jalovca sa hniezdil, kľuckal. Napokon ale predsa len, keď driemot prevliekla sa šajka, si ducha pridal ticho zboriť, zahundrúc: čo ten kuje hen? „He, Mišo, vyhasla mi fajka, skoč, dones uhlík!“ poozval sa. „Nehliv tam ako trckoreň —“ Ten avšak leda mrdnul plecom, ba ani sa len neobzrel. „I, nedurdi sa,“ Habáň zas; „či urval som ti i len palca, ha? — Bolo to tam! na lopate — a tu ti s vredom hneď i kvas! Alebo voľakto si myslí, že ja už celý povrheľ, i prídem čajsi zajtra s vrecom? Nu, uvidíme totú psotu, na koho prvej príde mráz! A potom — hanbiť sa môž’ veru! — môj roztomilý kamaráte: čí chlieb ješ, toho skáč i nôtu, vieš...?“ (Artuš zakúsnul sa v peru.) „Hej, chlapci!“ žvastal Habáň ďalej, „mne práve skrslo čos’ na mysli, to hlávka! zasvitla mi vraz! Viete čo...?“ Čeľaď hádala. „Iď, Grapo, takojúčko nalej — tuž dneska máme Michala! Čajkovi nášmu toť deň mena!“ „Tak je! živ...“ priskočili všetci. „Cit, kompánia veľactená, myšlienka u mňa povstala: ja hoden prvý preriecť k veci!“ tak Habáň, stojac nahrbený. „Michale, počuj — nesrď sa,“ započal, „hnevy v čerty ta daj! Vieš predsa: slnko nezapadaj — Hrom doňho, kto je zanovit! — Tu vinšujem ti zo srdca: čokoľvek žiadaš, nech sa splní, a čo by bolo ako moc! Tvoj život dĺž sa ani niť cez zimu z kužľa tvojej ženy, tej rúčej — hech, jej mužom byť! Huj, bisťu! — Nono, neškrť sa, radš’ vypľuj, čo ti zalíha; čert ho vie, žes’ tak presolený! — Však skončme: inu, dobrých vecí maj v každom kúte dostatok, štok vrchovatý, hrniec plný a nevykyp ti — V ostatok: zbroj nech ti nikdy nezlyhá, ni, čuješ...“ „Ale, blázne, iď!“ prerval ho Michal, „nebľaboc!“ a už sa titlal do halieny. „Ba múdre rečnil —“ tí zas všetci v krik, Habáňovi na pomoc, i radom slopú prípitok... Pán Artuš bol vo vytržení... Ďavk skvílil v brdách. Túlaví psi prudkým honom zaskolili, a poľovci kde salašili, skúšajúc dúškov priestrannosti: oproti z priečnej húšťavy tu jeleň, desaťparožniak, vyskočil s okom rozháraným, a vidiac, medzi akých hostí to vkĺzol, hybaj hore rígľom, ozlomkrk trielil v divokosti! Kruh strelcov skoro zrazil šľak, v dycháčoch zmrzli ohlasy; neznali: ako? čo s tým fígľom? „Marš!“ zreval Artuš, „rušaj za ním! Či oslepli ste, mamľasi!? — Hej, Čajko! Keďže pašmeš rád a zver ti prívetivá ovca: tož ukáž týmtam ochlastaným, jak treba divoč pestovať! Chcem, aby padol — rozumieš? A čo bys’ za ním na kraj sveta — zlyháš-li, nie fľask potupy, lež — skúsiš potom, ká ti veta...“ Ni nedoriekol, boli preč, hor’ strminami do vrchovca frňali zdivelá čo spräž. Polesný hľadal okolky — no vidiac, ako ho pán zmeral pozorom zvláštnej otupy: zobral sa voľky-nevoľky, a fučiac (inu, hodne bol upaslý, i toť rozmohol sa), zdýmajúc čajsi ako jež, do vrchu ťarbave sa štveral. Pán Artuš ale do jalovca zašmaril pušku odporne, so sebou tajnú zviedol reč, a hvizdnúc si švitorne, skäroval vľahce lesom vdol... Kam? — Čomu ozaj strojil lieč? — Kol hájnikovej chalupy je ticho; nikde žiadna vrava. Len prievan čo vše vystúpi z pŕs horských a v hre zvedie švist nádvorím: teraz javora zažlklý porozčechre list a opäť k dverám pitvora sa oprie, tými povrzgáva. Len ten zvuk — no a tamto riava, jej jesenný stesk, clivý bôľ — ináčej pusto navôkol. Kde Hanka? A čo asi stvára? — Nu, kde by bola: v izbe dnu; a jak vždy, má i robotu: zle pokŕpala, nuž, hľa, pára, i nemálo sa pritom zlobí. Veď to i vskutku kási kára: čo jedna ihla, bez ucha, alebo prask! sa ti jej zlomí — No, to by ešte bez pohromy: napokon dobrú našla predsa; lež vtom tá lósu pleťucha, to pád, nebodaj letel drak — jak len tra, všetko rúče zrobí, poskladá, bedlí na všecko, i zbodne, by sa nehlo z miesta, tak hmyrká štepkom, kadiaľ znak, tož oná zajačkova cesta; došila — skúša oplecko: rukávce boli naopak! „Bodaj ťa, bodaj!“ stisla plecia od divu, „veď to do poroby... To Michal zavinil, len on!“ — Keď ráno bral sa na pohon: poharkali sa. Ona riekla: „Ty, Miško, abys’ rozum mal — vieš? Poľovačka hračka z pekla...“ „Ľaď!“ spurne on sa poozval, až zdesila sa neborká, „hm, kedy ja bol bez rozumu? Ba!“ výsmešne ju premeral, „ba pravda, chluplo mi do umu: od teba, Dorka-sýkorka, som zavše si ho požičal! Šak? — Dáš mi i dnes z neho, dáš? Daj, šupni semok do taršule, a zmudrieme ti ja i gule; daj, prosím — “ Pomaňkal ju v čelo. „Iď!“ trhla sebou, „netkni sa ma! Iď,“ v duši sa jej vpravde cnelo, „ty iba vždy sa posmievaš, to zato, že o teba stojím!“ — „Hej, by ťa roháč nepoklal,“ on hlasom dodal plačlivým, „nuž preto sa tak veľmi bojím; a potom — cez deň zase sama, neblázon! dvojstý naraz strach! Ak by tak z hory dáka saňa či černokňažník, Rarach-kraľ, alebo lesný muž, či panna — a chlapa doma nemáš: ach, ach! to by bolo do zblaznenia...“ „No,“ pretrhla ho, „mlč mi s tým! Nie dieťa som, a bárs len žena: o seba sa ja netrápim; ta z očú mi! choď, háj si iné! Kam zabral si sa, skoro ruš’, a kľap tam trebárs i do týždňa!“ — Stál Michal, žmurkal, nosom krčil. „Hneváš sa?“ zvolal, ale už vtom pleskom mykla do kuchyne, až kloptov okraj podletel, jak sršeň, v tvári blkot ruží — Oželel, že ju napaprčil (toť priekami sa láska tuží); i bol by iste ešte šiel ju udobriť, nech zora vidná ho neupomnie na povel ku honbe; privolal len „zbohom!“ — Ledaže ušiel, Hanka tiež sa prebrala. Ten pozdrav krátky, snáď práve, že len ledabol, hnev pritlačil jej celým stohom a ľútosť z neho vymohol; tvár pred ňou vlastnej tichej matky, keď otec ju bol okríkol — I karhala sa: „Ó, ty jež! Ty dudok! Bunkotavá čmeľa! Ty už pre pletky ľúta saň? — Nič po nič ty už hnedky chren bys’ trela pod nos? — Pekná láska! Var’ vsadil ti bol ogrgeň? Ba, neskrivil ti ani vláska! — A ak slov tvojich nezabudne a k túlankám by navykol: čo potom?“ — Žasla: „Božechráň!“ a chvatla k srdcu: ťažko — trudne — Deň celý bola omrzelá — a trval ozaj za týždeň, bez konca-kraja. Napoludnie, myslela, naraz odbaví i trochu rannej potravy; no jak ju vniesla na almaru, tam svieti, bŕzne poteraz: chuť nedošla, ač slnko bludné už hodne kväclo k hlavám hôľ. A práca? — Horký z miesta chcela! Či počala dač dnu či von: nič od rúk — plno nepodaru, sťa keby bola okľavela. To hrúza! — Zmeravele stála; priam však ju oko svrblo zas — to trela, až jej celky zrudne — I havranisko sadlo raz jej na povlač, pred oblok práve, a „kŕkŕ!“ vrieska brbotave — Juj! preletel ju ľak i mráz; tĺk chvatla, že ho trepne doň: tak konečne ho zažehnala — A predsa — obrátila v hlave — nech súdi veci, ak chce kto: len Michal príčina, len on! On spôsobil tú haravaru, vzal um jej, vôľu, kľúčik zdaru — istila, skubúc oplecko... Navonku tíš... Až spoza riavy, kde krovín mítor s jedlinami, ktos’ zadruzgotal porostom a začernal sa príkrov hlavy (podistým sliedič za ryndzami), však hneď zmizol: lebo vtom pohorským svahom oproti tu strelec vylupnul sa z hory, muž strmý čarnej lepoty — pán Artuš... Sťa by koho stíhal, zobracal sem-tam palné zory; načúval — kročil a zas číhal — S tým obkolesiac chalupu, keď videl, že nič na priekory, na dvorec šupol kradmým zvykom tak doplužil sa ku schodíkom; a tými hybaj hurtom dnu! — Čo a jak Hanka, keď hosť vkročil: nevedieť (iste skamenelá, zabudla uvítania vďak, keď zrak jej úšker diabla zočil, stál známy pred ňou vlkodlak a okáľama žhavo stočil). No pár ak bleslo okamihov kol domku v rezkom šumení, javora sčeriac okrasou: už vrava zahrmela smelá, až oblôčok sa otriasol. Podistým výčitiek sa zdvihol roj osí, z hniezda zdurený, rozdrážil v iskier kololet: by vzteku svojho obsah zlostný, žihadiel všetky tŕne, ostni vraz metnul vo tvár zvoditeľa, či zapudil ho k sitnu späť. Po zvade chláchol pochlebný zas — vábny lákot na oprátky a čankot, podchyt ohebný: vzdor zápäť, cuvot strmý, vrátky, i odvrk, zvyklý povŕhať — Vtom živý, súrny, prosebný vzlyk; sťa by toho, ktorý vidí, že veľa síl tam premrhať mu — i viac než ich v sebe tuší, by stačil zvrátiť úpadok, a komu ďalších nadávok zbroj planá v čistej jeho duši už rozhodne sa hnusí, bridí. Však márne: prudší svár a krik, a lomozu sa strhlo vrenie; za okny mihotavé tiene; poľuje čajsi svevoľník... Rut, dusot, hrmot jak v deň súdny; v to „rata!“ všetkých nerestí, že skaly by sa pukla blana; ozvenou však len chechot, besy. No pablesk, čo jak tenký, vľúdny zatleje v každom neštestí, svetielce mušky medzi kermi — i obeť už-už doráňaná uvrzla izbenými dvermi preds’; s povýkrikom: „Miško, kde si?“ útekom hnala cez pitvor. Lež, žiaľboh, ni tam spása, schrana: ďas už jej zastal na odpor, a „Hohó!“ vresknúc, „okovaná! Ja nezdolať ťa, potvoru!? Ba prisám —“ znova neochable boj podujímal k úmoru. „Stoj!“ krikla žena rozzúrená, „späť! Netkni sa ma, hnusný diable! Na boha zručím svoju vec, ty nútiš, bych sa prehrešila! Vidz!“ z klina schvatla záražec — „Ak neustaneš, jak som žena, viac neprekročíš toho prahu, bezbožník... varuj!“ Postupnutie — „Ľaď! amazonka roztomilá —“ „Hach! — Zbojník! — Tu máš napokon...“ Pán Artuš zrúknul, schrčal dute, zvrávoral — skydol na podlahu — „Juj!“ — Hanka desnú kviľbu vzniesla, „krv! — Pomóc! Miško! — On mrie, on — Môj bože, čo som urobila...!“ a kŕčovite cez prah sklesla. Tu Michal — celý uzváraný. (Pán zmiznul: to ho pokoja zbavilo, hneď čos’ zlého šípil.) Dorazil hronom príboja. Za chvíľku obzeral sa v strany, naslúchal — skoro však sa vtípil a hurtom šibol k chalupe. Lež už hor’ schody — čo tam zrel!? Na prahu krížom žena zbľadlá; v pitvorci Artuš ustretý, a v krvi — siný, umretý — záražec — zrovna vraždu hlása — Ver’ hrozné! Obraz nevídaný! A všetko k jeho potupe, nezmazateľná škvrna hany — I nediv, toho od divadla že kryhou skrahnul, skamenel. „Ach, Miško,“ — žena prebrala sa — „tys to? — Ó, že len teraz, ach — hľa, vidíš — to ja vykázala, ja skántrila ho — hrôza, strach! Ja, beda mojej sirej hlave — Ó, že som prv ti zamlčala...“ Vzlykala pritom usedave. „Šak neľutuj ma, nechcem, nie — pošliapaj po mne po ohave za mena tvojho stupenie! Vedz však: ja vernosť zachovala — ten nútil... huch!“ — „Cit! Všetko viem,“ dovŕšil súrnym spechom Michal (zrieť bolo, slobodnejšie dýchal, i tvárou zvláštny zhral mu svit), a zdvihnúc Hanku k sebe: „Sem! sem, ženo moja —“ pevne riekol, „poď k svetlu, bár aj pri pokore — Tam k totým žiaram, v boží byt (prúd pozdných lúčov nebom tiekol), ta, babo, ihneď vzhliadni hore! Dva prsty zdvihni pekne spolne, i prisahaj mi v božie meno, na blahú Bohorodičku: že všetko, čo len vykonám za svoju — tvoju dušičku, prikryješ i ty sväto-sväte, ni neprezradíš nikomu — Prisahaj tedy! — Čuješ, ženo!?“ Bo náhlil, ona mimovoľne (v jej mysli svet, ach, tak sa mätie, pohroma stíha pohromu) pokľakla chvelé na koleno, i vyrkla slovo: „prisahám“. Nedlho došli poľovníci. Vesť Artušovho zablúdenia rozkúrila ich vo víchrici po horách kutajúcich, až konečne Podvršiansky svah ich zlúčil, kde mdlí od trápenia sa spovedajú: „Niet ho!? — Máš! — Var’ macko dáky — ale, bah!“ Tu Čajka, srdný vzdor na líci, bez otáľania povlačou popošiel, očujúc ich zbeh, a zrovna, jak by to len hračka: „Daromnô brúsiť po pekliech; sem,“ kývnul, „tuť je panák váš! — Nepravda, vydarený lov? Mňa vedel pohnať za roháčom; sám ale — čo tam poľovačka? — medzitým kul už na ledačom, kul, ďablec, zháňal svevoľu. Vraj lepšia korisť moja baba — a hybaj cudzí na chodník! Hájnička, myslel, vábcu zvykla — tak hútal hádik a šuch! — Jaba! Poľahlo — hrmen prabohov! Nu, skolil som ho pospolu... Zaplatil pokus, záškodník!“ Hanka len teraz zvedela: nač prisahala. Krušno zhíkla a k operadlu primrela... Ostatní stáli ani skaly. Des rozletel sa po tvárach; i slovko prehodiť sa báli. Až Habáň odvážil sa: „Jach!“ zabručal, „predsa si raz postlal, preds’! — Driečny hájnik, ačidali! Šak bisťu sme už doskákali —“ Od Čajku však hneď svoje dostal: „Čuš, ľabo! Čo ťa do teho...?“ Polesný, čo tiež stĺpkom zostal bol stáť, i súžil sa a mučil — už nezdržal sa. „Chycte ho!“ zareval. „Ešte brechať má tu? Hneď a hneď svorku — slučky naň — A tuho ruky ku chrbátu mu skvačte, by sa škripcu učil! Že nezvirgá vám, boh vás chráň — — Och, že som vraha odporučil!“ Lež Michal: „Pane, netreba. Nebojte, nie! — Mňa vešať budú, ste svedci všetci, že mňa len... Viem, kam mám, ručím za seba!“ A leda svitlo v druhý deň, sám rúče oznámil sa súdu. </poem> == X == <poem> Ach, zloba dvere nájde všade! Daromne bezpečíš sa zhrda, že veď val rieky obteká či plotom obstali ťa brdá: ver, všetko márna opeka, kde ona rozhodla sa k zrade, sieť klamnú k činu rozvlieka. Aj k Čajkovcom toť prerobila si otvor hustej na ohrade. Bárs hora ho tmou priclonila: odkryla tichý lásky kút preds’, vetvy zdvihnúc priliehavé; a jak len diabol sám je vstave človeka blahom povrhnúť: bez šetrnosti, milosrdia na onen strom sa oborila, kde hniezdo uvili si práve, v ňomž, až ich práca zmohla tvrdá, tak radi učupli sa vše ku srdcu srdce, hlava k hlave — sťa holúbky dva hrkútavé, v sny prejdúc plné rozkoše; i jak sa tak naň oborila, drmala, triasla potiaľ ním, až s koreňom ho vytruštila... To koniec jedle. — Nuž a z hniezda čo? — Strapy jeho pošli v ples veterný, v háj sa rozleteli — Tak v nociach, keď sa zrumí hviezda, vše vídať nebom jesenným úlomkov kŕdeľ bleskoskvelý v ten istý čierny padať les. Jak ináč razom na Podvrší! Púšť, mŕtvota — a z mračien prší — na okne havran krákoce, a víchor dvermi vrzgoce — — — Po onej strašnej udalosti a uväznení Michala čo zbudlo Hanke? — Čo by iné? Bárs nevedela od starosti — ku rodičom sa zabrala. Chýr predišiel ju — ako by nie? Už dobrý ako frčí v svet — a zlý? Och, to rut divokosti — nie, takých krídel vtáčích niet! Len o ňom melie po dedine jazykov rezká praktika: kde, kedy, čo a jak sa stalo. Pod uhly len to totožno, v mizierkach tej len o novine — a pravda, kamdiaľ v horšej sline — „Veď to aj hrôza veliká, k tej pridať veraž’ nemožno, keď skutok sám už celé bralo! Toť pýcha — už jej úložno (tak tu-tam kmotry pri trlici), máš! Sebevoľnosť potrestaná: z Podvršia rušaj k šibenici! A ako sa ti vypínalo — Habáňka dobre veštila: čľup v kaluž žaba z močila —“ — Ach, v ľuďoch nieto zľutovania... Ač noc už bola zvesila údolím temné svoje stíny, i mesiac v oblak skryl sa dumný a poľom iba vetra švist: preds’ Hanka k sadom zbočila, pominúc cestu do dediny. Sťa zlodej vyšlý na korisť, tak plúžila sa poza ploty a potkýnala opreteky, až skok! — i bola na záhumní. Tam povydýchla z úzkosti: že ak tak preds’ sa s niekým stretne; ten vidiac stvoru zbabušenú sa chvieť jak osikový list, priam prikradne sa ošemetne a strhá, zlapá, pozná ju — i skríkne: „Hohou! sem sa, ľudia, sem! držím zbojníkovu ženu!“ — a ľudia sa už zbiehajú, ten povraz, onen nesúc vily, a v chvíľke v kruh ju obskočili, päsť zatínajú, hrozia, súdia, jak čítali by vo svedomiu — i richtár došiel v náhlosti; ten, akže ináč nerozhodne — tiež pytač kedys’ opozdilý — tož aspoň vycuzdí ju hodne a bársi z otcovského domu palicou vo svet vyhostí. Od toho pooddýchla, hľa, nešťastná, blízko čujúc vráta, by zavčasu sa schovala; i takoj otvoriť ich chváta. No teraz len čo zbadala, v jak krušnom nachodí sa stave! Len teraz zhliadla ťažkosti, až v boľnej zvírilo jej hlave, ťažkosti, strasti opravdové: jak asi pád ten znesie mať? A otec čo na všetko povie? — Mať uzná, utíši sa snáď — lež otec? — Ó, ten vztekom zháka a vzblčí hnevom ani šarkan! Podchytí obuch ako kôl a — darmo rata z všetkých strán — zdrúzga ju sťaby v medzi kriaka! To však by krátky pre ňu bôľ, i sama v tomže okamžení by stihla v mlynskú hupnúť pláň, či hlavou trepnúť hen o parkan; lež Michal, Michal! — ako s tým!? — A na toho tesť rozzlobený sa oborí len s všetkým zlým, čo na jazyk mu podá slina. Bude mu strašne bohovať; zahreší, až ho poldedina počuje: „Ver pekný zať, hej! — bodaj by bol zlámal väzy, keď prvý raz sa zabral k nim! — By žalárnej zhnil na reťazi, a keď ho styknú na šibeň, by zdochýnal tam za týždeň! By... zbojník, mordár...!“ Také veci a horšie otec bude stvárať, a ona musí mlčať predsi, vyvolať nesmie: „Mrzká lož! Môj muž je jak ten mladý deň...“ A to jej bude dušu párať, to v srdci ostrý zvŕtať nôž! — — Ó, ako dlho v humne stála, nevediac, vrátiť sa, či ísť — kde, ako stroviť trýzeň, žiale? O prielaz lakeť — vzdychala: ach, keby nebo chcelo kárať, i vôdra ťažká povala by prasknúť mohla... áno, ale...! Jak dlho... než sa odhodlala: nech príde s bohom, čo má prísť! Pitvorom ohník kozubový žiar vrhol prez dvor prejarkú a rozstrel na plot lesinový, keď vošla Hanka. Chudina, len toľko, že nepadla z nôh. Mať upustila topárku a skríkla divom: „Hana! Och — och, dievka moja jediná! — Nuž pravda predsa, od susedy čo počula som na mrku, že Mišo, Mišo hrozný pád!? — Ja, že len mrcha sveta zvedy... Och! (ruky lomiť počala) i snilo sa mi, hľa, to samo. Joj! keď tak otec príde z hory — poď, ukryjem ťa do komory! môj bože...“ A jak naposledy už mali by sa uvídať, kvíliac si padli kol krku — mať: „Veď som si ťa vydala...“ a dcéra: „Mamo moja, mamo...“ O chvíľu vtiahol gazda s drevom. I len že pozastavil spräž, zhôkajúc hlasom mrzutým, už obrátil sa k izbe revom: „Hej, stará! Kde si? — Počuješ!? Vieš, tvoj zať čo vyviedol hlavný? Sto bohov v jeho materi...! Máš kaše na čertovej pavni, navarila si obžery, chlíp teraz i s tým štencom svojím! Ty... (pridrhol sa pohnutím) — Nech fľochne mi len do dverí ten pačrev, len nech — jak tu stojím, tej suke hlavu odkrútim! — — Hô! — kdeže zase kľapčíš, Števo!? (Parobok — nebodaj sa schoval.) Čo neodbíjaš kramlice? Var’ z kolies samo skočí drevo, há?“ a už kmásal ho za käčku — „hej, tebe tvojej do štice, trúp!“ hodil reťaz, zahromoval — I frflal-mrmlal, pri mesiačku jak skladal, dvíhal, uvaľoval. No pravých súžieb, nerestí len potom nastúpili dni pre obe zúbožené ženy; sťa dračisko tam v povesti, tak riadil gazda rozzúrený po dome, kamkoľvek sa schýlil, klial, hromžil, drúzgal, sekal, pílil — Čo deň, to nové bolesti, a nedochádzal posledný. A aby miera zvrchovaná, zmut nový ťažkej do úlohy, keď súdne došlo pozvanie (v otcových očiach strašná hana!): tu Hanka k svojej obrane, hoc lomili sa pod ňou nohy, chtiac-nechtiac i to vykonala: luhala drzo, vedome — by sľub svoj krehký zachovala, svoj zločin zniesla na Michala, na toho, ktor’ho milovala nad všetko... Ó, jej svedomie! I v tom zas nová žravá rana... ''Otec'' Či zdostač som ti netrúbil do tvojich zadubených uší, dievčisko: daj si pokoj s ním!? Už parsún sa mi neľúbil s pozorom sťa vlk gánistým — hneď znal som, zlý duch že v ňom čuší! Ale ty, krutý zanovit, čo? — vždycky len zaň si sa drela, v dedine len on jediný, sťa vedel by bol porobiť — paholok — aby v jeho duši! Mám zaťa teraz — vyvrheľa, mám! Uctil tesťa šediny, i poustlal mu — na tŕninu! Raf doňho jarabatá strela, v pažerák jeho zločinný...! ''Dcéra'' ...Och, ňaňo: mne pripíšte vinu, len mne... ''Otec'' Čo, — tristo hrmených, ty zastávať ho budeš ešte!? Sem, lemeš vyskubať ti, kliešte! Sem topor, ostatný tvoj dych — Alebo keď ho zastávaš, si hriechu jeho spoločnicou, dom obraciaš mi na Sodomu? No, breš! — To nechcem tvojej pary, šak ani bývať s takou zlicou; hneď a hneď prac sa z môjho domu a nikdy sa mi neukáž, ináče beda, beda ti... Tu buchnul o stôl, až sa uhnul pod ťažkým päste úderom; na dcéru palný hodiac zrak, hrozive zastal, skalou stuhnul. Kol úst hra, potrh desnej muky, sĺz výron z očí bohatý — postúpla Hanka od almary i plúžila sa ku dverom a bez márneho slovíčka, len skľúčiac ponad hlavu ruky a zafikajúc trošíčka, šla... Mať vtom skríkla zúfalá: „Čo stváraš — bože! — starý, starý!? Máš rozum? — Horký! ani mak — tys’ otec? Ibák — vlkolak! Joj...!“ a za dcérou bežala — Divákov tu-tam plné špáry — Tak išlo to, hľa, v tomto dome: deň svital, mrkal zmráčený. Nuž nediv, toľkej po pohrome, čo rodinku v ňom zasiahla, po toľkých zmutkoch haravary, hryzavých súžbach, trápení: mať, neborka, že obľahla. „Oj, dievka moja,“ riekla raz oslablá, bledá ani stena, „ten otec preds’ má pravdu v mnohom... Na reči toľkých, na odkaz mali sme riecť len „spánombohom“ Mišovi, a nie sa s ním pliesť; nebola bys’ sa zaväzila. Do akých pýtali ťa miest! Sťa vtáča by si bola žila — Dnes? — Ani hniezda ani mena, si biedna, nešťastlivá žena, ach, bože... čo to za potrest?“ Hanka len hlavu zalomila, oprela sťažka o pelesť, i zaupela usedave; a tak jej prívet ten v sluch tlúkol (mať hladkala ju chudou rukou), tak do duše znel dotierave: len toľko, že sa nezradila! A darmo zelín viazanica — nadarmo próby ľudských rád, nič nevedeli tentokrát: mať skoro na to umrela, zachvátila ju úložnica. Bôľ Hanky, jak to videla, keď drahú mater zrela stuhlú na doske, milosť anjela v komore mrku pod tieňami... bôľ nemožno jej opísať! Jak zobjímala tú jej truhlu a bozkávala zas a zas, v čas pohrebu! Jak vykladala! Pri odobierke rechtora bez miery jatá neresťami jak vztýčila sa kŕčovite — až húfy vôkol prejal mráz — a chvatnúc k srdcu, zbedákala! Verš každý tak doň ťal a pichal! A keď už tajšli zo dvora pri krušných zvukoch: „Miserere“ — pod kviľbou hrany v ten breh známy keď skärovali dohora...? I vrhla by sa ver’ do jamy, ku matke ľahla okamžite — však Michal, bože! — chudák Michal — Otec, jak keby každá spona sa razom bola prervala, zanemel, stupel na pocite; zmraštený mlčky chodí, koná — len silnejšie ak pľaští dvere. Raz predsa jednou dobou rannou prerušil pokoj domáci a k Hanke, utrápenej dcére, hoc už jak kameň mlčala i tmolila sa ani tôňa, zrak uprúc rudo horiaci, pošmúrne tieto slová riekol: „Len vzdychaj, žaluj a sa súž, len — paromovská hostina! (Pot desný tvárou dol’ mu tiekol.) Máš príčin veľa-neveľa — Tiež líham-vstávam s veľkou ranou, tiež: dobrá žena, gazdiná toť (slzu zmliaždil tvrdou dlaňou) dnes týždeň jak mi umrela. Hej, vzdychaj, dievko, a sa zmáraj, mať tvoja — čože? — Nikdy! Čuš! Všaks’ sama zo sveta ju zniesla, ty, ty a galgan ten, tvoj muž! — Rozumiete sa do remesla; ja tiež dosť skoro pôjdem za ňou, nu, skoro — boh vás súď a skáraj!“ Vykríkla, na kolená sklesla... Keď prebrala sa z poumdlenia a spomla hrôzu na všetku: skočila ako najašená, schytila z žŕdky plachetku a, mihnúc dvermi, šla... Kam? — Ktovie? No zjavila sa skoro znove. Sprvu u Sedembolestnej pred bránkou vídali ju mnohí v podobe divnej, nerestnej: jak kľakala tam pohotove vzdor vetrom sychravým a pľúšti a pomykala pátričky. Však len že víchor hnul sa v húšti líp, lístím zhrkal cestičky: už z kolien hupla a poď vnohy, frčala — pravá pobehlica. A zima pritrielila. Raz, ač strašná viala chumelica, až v hore nadišli ju chlapi, hej; tí, že raždie zbiera — horký! od krovia ku kru povoľky sa krúti, zobe borôvky — I nakliali jej do bosorky; jeden poď bokom, že ju lapí: zbadala, hybaj krížom v laz! Ba i k domu sa priplichtila: u okna, sťaby k výskumu, ju videli stáť mrazným ránom: len tak ju zima drvolila, tvár hrozná, kostrubatý vlas, plachetka skoro iba strapy — I stála sťaby k výskumu u okna, už-už prsty na ňom, by zaťukali v prítlumu: ach, milosť, otvor — hlad a mráz; vtom zadupkala súrne-náhle, do okna päsťou trepla vraz, zachechtala sa, ráňa ciagle... — Vraj podstúpila z rozumu. </poem> == XI == <poem> Po skrutách-zvratoch vyšetrenia, po výsluchoch šírej osnovy, po dlhých trapiech, nemociach a stuchlej väzby polnociach konečne svitol väzňovi deň záverného prelíčenia. Ďaleko ešte okamih, až prenikavý zaznie zvonec, by zodvihla sa opona, z podzemia človek vyvstal padlý, z výšin zas anjel zákona zostúpil, a než oči zhádli, divadlu mečom zrobil koniec. Ďaleko ešte okamih — no ruch už ľudstva, tlak a stih, sťa vlny rieky rozprúdené sa hrnú do súdobnej siene; jak sa to obyčajne stáva v čas riešby hrdelného práva. A doba prišla. Sviece vzpláli kol muky sťaby v kostole. Stranou sa dvere rozostali: rad sudcov vkročil strmo, vážne, a kolo stola nepreťažne zasadli v prísnom úkole. Hen žalobník sa v aktách štára, tam obhajca zas čaká, zhára — — Tíš zvládla sieňou, mlkot tupý, že mušky prelet by si čul. Predseda spešne pokynul: obvinený ať predostúpi. A okamih než bŕkol slabý dokola v zvedavosti hrách: tu Čajka! — Ozbrojení drábi, prez zástup pracne kliesňac cestu, už šikujú ho v okovách; strkajú k zvyčajnému miestu, až pri samučkom zábradlí sa octnul, zoči-voči súdu. Len toľko, že sa neprešinul cez prejmu totú, tak bol mdlý, tak zbitý všakým šľahom trudu, čo v žalára tmách hlivel, hynul. Jak vzozrel, zase tisíc zrakov ho zasypalo žihadly a žravou túžbou ledajakou, sťa havrani by vyhladlí sa zlietli k jeho potupe: tiež nediv, že sa zgalamutil; nevediac, jak im vyhnúť, kam, zrel k stropu a zas ku nohám, i premínal sa, zbĺkal, sinul — Konečne sily zobral preds’, putami srdne drmol, rútil, až zachrešťalo v retiazkach; vlas prišuchnul si rozcuchaný; s tým zrakom mračným, že až strach (až obecenstvom zhralo hnutie), tak zlobne šmaril do divákov, že — — I jak pravý zločinec, povysmejúc sa nástrahám a k vzdoru utieknuc sa zbrani, po ráznom k prejme postupe pozastal strmo, nepohnute. S tým započalo vypočutie. Predseda slovo prejal prvý, po všeobecných otázkach skúšajúc väzňa takto sám: „O tomto čase práve vlani — lež čistú pravdu povedz nám — v hôr podvršianskych ústraní a čo viac v tvojej chalupe bol nalezený mŕtvy, v krvi, pán mladý, Artuš Villáni. Že násilie mu vzalo život, je svetlá, neodškriepna vec; nasviedča miesto — jakosť rany — a iných okolností prívod, zvlášť ale, vidz, tvoj záražec! — Ty ihneď priznal si sa skutku, sám oznámil si hrozný pád, spravedlnosti vyzvúc činy; nuž udaj — na tú muku hľaď: tys’ zavraždil ho, abo iný?“ Tu Michal, zazrúc sviece vzpláť jak prihrozením: Pravdu pravú rec! božím pozeráme jasom — len-len sa vydrel zo zámutku; srdnate spechom vzpriamil hlavu (— v zástupe živosť pobadať —), i vetil odhodlaným hlasom: „Ja vraždil — páchateľ som viny, ja, prosím pekne, nikto iný...“ „Keď tak,“ diaľ prézes pokračuje, „nuž oznám hneď i príčinu, čo ku strašnému zločinu ťa pohlo? — Predsa synom pána bol, ktorý službu, chlieb ti dal — to, myslím, k úcte povzbudzuje? Tým väčší nevďak, zvrhlosť, hana — — No, prečo? Tu čas, udaj voľne, na tebe ťarcha veliká: ký diabolský ťa strhol nával? Už v hore si sa zakladal vraj — pre chatrný oflinok, hm, sluha — drzosť neslýchaná, po pletke to by účinok! Ty tedy vraždils’ úmyselne — čo? Hovor!“ Vidno bolo, že nešťastník horič polyká; ten podstrk dych mu zadrhával — „Ja bil som, no nie z úmyslu, tej škvrny nemám na svedomiu! Nik lepšie slúžiť nemôže, tak slúžieval som domu tomu; neblížil ani v pomyslu — A čo sa týče samej vraždy, ľutovať musím večito: no ja ho nezval, nekutil — pán pristúpil mi, kde ma bolí, i červiak sprotiví sa zavždy; pán začal...“ a hneď vyrozprával, jak v prvom stálo protokoli. „— Svedkovia ale vravia proti,“ predseda prerval v reči ho; „keď k hájnickému prišli domu a nad nešťastím strnuli: tys’ zúril-búril oprekoty, i všelijak sa rúhal panstvu! Pokážuc drzo k dielu tomu, dals’ vraj, jak všetci počuli — ale zvlášť jeden svedčí to — radostný výraz svojmu planstvu; i bez každého okolku vraj splesals’: Badal ja to, šípil, kam škúli lakotný môj hosť! Ej, počkaj, brachu! — nuveď, reku, čo len sa vlečie, neutečie — bzik! — ja ryp doň, než sa vtípil...! Jak? — Čo máš na to, nečloveče!?“ „— Že všetko možné; v ohni vzteku človeku ťažko sa je nájsť...“ „A ešte jedna okolnosť,“ ozval sa náhle prísediaci: „pod stolom našli tobolku a pod almarou prsteň zlatý, patrné, odkiaľ pochodiaci —“ „Čo!?“ skočil Michal opodiaľ a zreval; húfom zarazenie — „Ja mal bych zbíjať? Bych mal krasť? Ja!? — “ tnul sa do pŕs. „Oj, ten kliaty!“ I ďalej by sa bol tam zvíjal, nech obranca sa neozve: „Pst! — Pravda, našli veci tie tam, ale skryté neboli, najskorej len tak pohodené, nu, bezpochyby v svevoli — nebolo, kto by ich bol prijal...“ Pán štátny tiež čos’ prežúval, mniac v pôtku vtrhnúť náhodilú; trel okuliare pozájdené, i už sa sepnul, aby vstal, pohodil pravou, odkašlal; no — nechal, mŕštne sklopiac zraky. Tíš sieňou znova, mlkot z chvíľu. „Sú ale svedkovia i takí“, nadpriadol prézes výsluch vtom, „zejmena dvaja pastieri, čo v čase onom nešťastnom, už slnce hodne bolo nízko, vraj videli ťa v Kýčeri, jak trielils’ popod sekanisko...“ „To už nie! — Kde by? — Ani byle — tí ľudkovia sú na omyle... „A žena tvoja...?“ — Osŕkol; prez čelo chvatom prehnal ruku i prestupil sa nanáhlo, že putá štrkli v ostrom zvuku. „No, prečo si tak zamĺkol? Vrav, tvoja žena bola kde?“ „Tá“ — zmeravele v božiu muku vzpial oči čierno otočené — „tá bola tiež tam, pravda je, hej, pravda — pravda zvrchovaná; však prosím pekne, ponížene: ni palcom nehla... Strachoš to, a koľký bojko moja Hana!? Tá,“ z čela zajal krupaje, „vari by kurča zmárnila? Ba! — Bárs by samo pýtalo, bárs... Ešte sama prosila ma: „—Nerob, nerob! — Rata, ľudia! Veď zabije ho... kríkla neraz —“ „Dosť — účastenstvo tajila, to vieme...“ Jak mu odľahlo, že to čul, pravá posila — moc rezkejšie sa ozval teraz: „Bo zoznať nemala ver’ čo! Nie — viem, sa bála, chúďa, chúďa...“ „Na dnes tiež bola predvolaná, však neprišla...“ „Nač by aj, nač? Čo nás tu po nevinnej žene? Mal slávny súd by slúchať plač a fiky-vzlyky vykladania? To ešte! Nech tam doma kríka...“ A svedkovia jak vypočutí i sprisahaní boli už, predseda vpravo prikynul: „No, prosím pána žalobníka —“ Vstal, pritknúc k očiam okuliare, už starší, chudorľavý muž (preds’ pivonka mu kuká z tváre, kostrnkov brady brní šteť —); a po hlbokom vydýchnutí, sťa keby zodvihnúť mal svet (nejaký nový Archimed) či aspoň kynožiť šiel chraste, keď nad stolkom sa prešinul, kostnaté na ňom zoprel päste, predniesol toto s dôrazom: „— Ten (obrátil sa ku Čajkovi, i ustrel hrozivý doň prst), ten — onô — lotor opravdový, jak svedok Habáň mu dal krst: zoznal svoj — onô — zbojský skutok, čo spáchal veľký na zármutok celému — onô — vidieku, keď — onô — zvrhľa horskej zmije (zmnul náhle čelo k dômyslu) zavraždil zrejme z úmyslu potomka slávnej famílie! Tu — onô — nieto inej rady, niet — Takémuto bezdeku smrť! Slučku — onô — povrazom...“ „Pán štátny ver’ má krátke reči, prikrátke vskutku, slávny súd —“ švihol sa z miesta junák mladý, blesk v oku, povedomá hruď, reč zvonná, plná sily, vnady; a pokračoval v brannej seči: „Nie že by, jak to vyžaduje veliký dosah obžaloby, sa vhĺbil v temno previny, pohnútku odkryl, tajné vzpruhy, tak doznal, zvážil mieru zloby i trestu údel povinný: on prehnal zreteľ prez to každý, len površím si vľahce pluje; tam karhá, záhroz vrhne tuhý, tu zvelebuje, horekuje, jak keby to smer jediný — Priznávam i ja ochotne, že vznešený rod stratil člena, v ňomž hrdosť jeho založená a túžob nebo ligotné; sám želiem príbeh neblahý: no proti tomu spriem sa navždy, by ten vzhľad bral sa do váhy za dôvod umyslenej vraždy! Tu človek stretá človeka, len ľudia pozemskom sa schodia; i osožia si abo škodia, tam zmier — tu kliatba odveká. Viem, ináč sa to hľadí z štítu, kam dospel šťastím ten a ten, na svahy nizučkého bytu, v tú veľkú ľudu priehlbeň: no prietrž totá nemá práva, pred umom nemá podstaty; vysoko nad ňou z pravej výše duch-zákon skrz anjela píše súd rovnovážnej odplaty... A k tomu zmätená to hlava, ju závrat pojal vrchola: hu! priepasť — peleš, šeliem vrava — čo nerve sa, tým ochlast kníše — hyd pustošiaci dokola... Tak! — Lebo ďalekí sú citu, čo ľudskosťou sa menuje; bez vôle, hlbín skúmať tieň, bez priazne, zniesť dol’ plápol svitu, zjagotať fakľou do sluje, v predsudkov polnoc úrečitú... A predsa: jestli priehlbeň tá vlnami sa rozkolíše a čiernym rmutom zakalí, najskorej vtedy sa to stáva, keď práve z pyšných strmín ríše v ňu zaburcujú prívaly! Aj, pôvod terajšieho práva, toť príklad — nemám pravdu predsi? Bo nález oných cenných vecí dľa mňa je nezdarená lesť, je podvod, ako úklad — bájka; pečlivý dobrú o povesť, môj klient toho schopný neni! Do služby vstúpil Mišo Čajka; tu stojí ako obvinený, zač? — Spreneveril sa snáď službe, koristil a bral z cudzieho? Nie! — Zbíjať pošiel sám, či v družbe? Nie! — Verne cudzím mozolí, či právu, či ich svevoli — najlepší hájnik na obvode; i čo nás tedy do neho? Prenajmúc sily, najal päsť — Hej, pravda — no nie v každom bode, nie! — Žena jeho prislabá — za svojej ženy vzbĺknul česť, česť preds’ i jeho samého — a tam päsť jeho na slobode! Za tú sa vzchopil, zrieme všetci, i skolil vilca-jastraba —“ Predseda vtrhol: „Prosím k veci...“ „Som pri nej,“ — obhajca zas ďalej — „Tu vraždou by bol smrti trest a škvrnou hany neskonalej na pravde! — Ba i väzby muka sa zdá mi ukrutný čo trap... On síce zoznal vraždy vinu: no kási nevidomá ruka ma vedie v cestu celkom inú; kýs’ neúprimný je to chlap... Dva chlapci z obce Osady —“ Neskončil, lebo: „Čo to? — Inu!“ už Čajka šprihnul ani had, naňž stúpla noha znezrady. „Čo to má zase znamenať? Kam chcete zvaliť moju vinu, há? — Varujte sa, rečný pane...!“ A u dvier hrmot, durkotanie vtom, rykot, vrava čudesná, že všetkých zraky zabočili k nim. — Tuho vzpečoval sa dráb, no dvere preds’ sa rozborili: a nimi žena nerestná, zmut v ťahoch, telom veteš háb, do siene vbehla ani strela, až zdrapy ňou sa rozkrídlili; zhačkla sa — strmla sťaby týka (poblízki strachom uskočili), očami točí, ústy žmýka — dlaň nadložila — čosi zrela, a hybaj jedným skokom vpred! Huk vôkol, pohyb, zarazenie. I Čajka zbočil naposled, zrel — skúmal — revnul: „Moja Hana!“ — „Hej, ona,“ muky na znamenie kríž vrhla. „Vidíš? Ešte žije, by mohla ťažkú na spoveď — och!“ — metla sa mu kolo šije, „ty mrcha, mrcha, mrcha muž! Ó, koľká v duši mojej rana...! No vidím slnka zlatú pruž, hľa, jak sa oknom z kužľa vije; i prvej než sa zase skryje, než zatvorí sa čierna brána: tu si mi, našla som ťa už, a nepustím ťa nikdy, nikdy! — Miškovi nerobte mi krivdy! Ja pána sklala — ale no! Ja veru — ojoj! — svetlo — huš!“ Odstrkla muža, tleskla v dlane, a ako švižké vreteno sa vrtí, nôtiac udychčane: „Nechoď, dievča, k potoku, bys’ nepadlo, bys’ nepadlo v tú vodičku hlbokú, hlbokú... Pluh a riadlo! Ach, hrdielce mi zasmädlo — Mojou budeš po roku... Ihuhú! tuľaľa! ha, rúca sa povala, von, von, tralala, tra...“ S tým brnkla von i vbehla zas, sťa vták do klietky polapený sa zmieta, od úst polet peny — — Keď utíšil sa hluk a žas a znamenali úkaz znalci, predseda Čajku na pretras — „No!“ vrieskol, „ty čo na to, chlape!? — Tys’, zdá sa, vrchnosť ošudil, zaskočil pravdy pokroku!? A žena tvoja za to kape — vrav!“ Čajka trnul, hrýzol v palci — zardel sa, vzdychnul, vzozrel vraz — zosŕkal — slza na oku — — Súd vyrkol: Spor boh rozsúdil! — — Šiel Michal, koniec po väzneniu — šiel, pojmúc ženu pomätenú... </poem> == XII == <poem> Sláviček, sláviček, sláviček, žaloba: chorá som ja, chorá, samá som choroba — „Môj milý, premilý, už svitá, vstaň! Kohútik jarabý spieva: kikirikí! — Do okna, okienka, kukni len, saň sto plazí jazykov, ó, bráň ma, bráň! Nie — zora pahriebku vlieva: ši-ši-šiky! — Nevidíš, leňochu, jak horí noc? Aha, hen! Aha, tam! Blk-blk-blk moc! Rušaj, ty! — Strecha sa chytila, skoč na pomoc! Na, plachtu, letnicu a chytro hodz! Podo mnou, nado mnou žeravé drievä —“ „— Ale spi!“ — Mať moja, mať moja, pod zeme hrudami, už ma hlávka bolí, čo plačem za vami — „Môj milý, premilý, poviem ti sen: mať moja zdvihla sa z jamy, šuchy-duchy — Otvor mi, dievčisko, či odchýľ len — Bojím sa — Nechaj tak — Ľaľaď hu, hen! špárkou myk — rastie po trámy! ruchy-buchy — Kríži sa, blíži sa — rubáš sťa sneh, zrúva sa, zdúva sa — vo vyhni mech! i habká už! Ha, nie mať — otec to! — Pokárať hriech... ha, ruka ľadová — žihavý dech — čis’ z boha, čis’ z čerta, po-pomáhaj mi —“ „— Ale čuš“ Láska, bože, láska, kde ju ľudia berú? Na hore nerastie, v poli ju nesejú — „Môj milý, premilý: i otec i mať spia ticho tichučko spolu, bože-bože! Ľúbil ach, ľúbil si; prišiels’ ma vziať, chceli či nechceli, museli dať; my hore — oni zas dolu v čierno lože... Ľúbila, zhrešila pre teba — och! Počuješ, hluchý ty, jak hrozí bôh? hŕ-hŕm-bach! Mesiačik! obušek! — ber, zraz ma z nôh, rezivkom zas odtni na medzi lôh a na hrob k hlavičke zasaď kriak bôľu...“ „Hrúza, hach! —“ </poem> == XIII == <poem> Ó, strašná, desná musí byť tma ducha, polnoc pomätenia! — Nevidieť, nečuť, necítiť! Ni jednej hviezdy neznať svit, čo vyviedol by z čiernosnenia, sporiadal priadzu balušenia; len komét zierať kolotanie, bludičiek skoky, besný rôj pomyslov, jak sa jatrí, planie, jak schumelí sa, spŕška riasne: a razom práve vtedy zhasne, keď zívla priepasť — boh ty môj! No ešte hroznejším byť musí stav, kto je k tomu určený: by hľadel na to bez pomoci; zrel nezbedníka, splašený čo or jak rve sa vo dne, v noci; čul kvíľbu ducha, nepokoj, jak kýs’ sup driape ho a dusí, i videl temna zášerom: jak — hnutím kejsi pekla moci — sťa čiernym sopky kráterom, vše z neho záblesk šľahne siný, šinú sa žhavé mysle kusy a citu láva, trosky, špiny... Čo mohol proti tomu Michal, čo? Márna pomoc, opeka! Zve ženu — ona uteká sťa od cudzieho: jednak zúri, bárs láska, prosí, zarieka; zrie do očí jej, samé chmúry, zornička večne ďaleká, kvet duše všetek pousychal — Nemohol, chuďas, počať nič; i trampotil sa, zhrýzal, vzdychal — Hľa — chľuplo mu v um — boží bič! Hľa, ako zápäť stihne kára každého, kto sa vľavo stára, púť pravdy tŕním prevlieka... Tak súdil, hľadiac na Sodomu, a trpel, trpel, trpiteľ — Napokon však sa oželel a jednou nocou — ušiel z domu. Noc ako v rohu. Hrmavica toť len že prešla dolinou, jagotné utŕčajúc líca; i včuľ vše v diaľke posvieti sa zhasne — Dolu dedinou sa zrovna podal, stúpa — fára; jak kročí, vše chlust do kaluže — Zdĺž cesty hudie stromov švist, trh vetra. — Huňu stiahol užšie, širák zas zvykom zlosynov pritlačil — nemal s kým sa zísť — (Jak ináč bolo, od horára keď niesol známy tadiaľ list...) Až dočliapkal sa do chotára, kde rieka dávnou hranicou. Už z diaľky čuť ju, jak sa valí, pokojných dolín hlučný hosť, jak durká obra kiahnicou do brehov, hať rve, štiepa skaly — Čo? — Jäk vĺn jemu na radosť? Keď všetko pošlo s víchricou, tie útechou mu privolali...? Zblýskalo práve proti v brali, a videl: rieka vzala most. Tam motal sa. Čo kutí asi? Chce azda na protejší breh? Či rozrýva sa s trápnym svetom, a čujúc rieku hrnúť letom, jej mieni zveriť žitia zbeh...? Blesk: širák zložil, vetrom vlasy... Poniže cesty na strelenie pobrežím rieky v rákosí vtom vatra vzplála, víchorenie ju oživilo akosi. Ta strihnul, jaknáhle svit zočil. Hja, svedkami by bludári snáď — domov pošli, koniari — či svietiť si chce, kam by skočil? Tu naraz hrmot, hradskou z diale zahrčal povoz rachotný: že kočiar, svedčí dokonale i postup paríp dupotný; lampáše jeho vyhasené, podistým ho tiež stihol víchor, a nie to žeby, keď tma, stíchol, len frčí, trieli ku rieke, na nocľah kamsi unáhlene — „Ej, budeže to prekvapenie,“ — zajachtal Michal — „prisámboh! (a rieky sštekotali ústa); tí premelú sa utešene, vo priepasť až tak cupnú — och! — po sláve — tisíc vĺn ju chrústa!“ — Veď ký čert to i slýchal kedy tak sitnom tmy sa trmácať!? Čo neloptejú v bezpeke? Hja, páni — to ti neposedí; dňom drichme, v noci: ichú! vivat! — Hrom...! pre tých má tiež utrácať čas, prečkať veľký kotrmelec? — Nie, nešťastiu sa nemôž’ dívať ni teraz, hoc cit zotlelý — pochytil hlaveň, beží — kričí: „Hop! varuj! kroka nepokročíš...“ Zastali. „Ký to reve smelec?“ zabručal zarazený kočiš, „čo je? —“ (I čo dnu sedeli, tiež bezpochyby mysleli, že v zbojníckej sa octli pasti; kvil aspoň zaznel holubičí.) „Čo je!?“ tu druhý z kozla zas. „Čo je? Si mne ty za kočiša, bys’ postlal pánom ozaj rúče, hej, maliže by perín dosť! Nevidíš!“ skýval hlavňou vbok — „toť, rieka uchytila most — Nech neprivolám ešte včas: len jedna chvíľka, jeden skok — si s všetkým činom vo priepasti!“ — Krik ženskej z koča: „Pre Ježiša! —“ „Cit —“ hlas v to hrubší, čajsi muž — „Sem,“ chríple dodal, „kto si koľvek, viac anjelom si nežli človek! Sem hybaj —“ Vzpláli hlavne lúče: hneď vpravo dáma čarnej krásy, sťa holubica jatá už, sa túlila, tvár dojmom strasti (jak badať fátľa prez kotúče) jej zbledla valne, víčiek riasy zas postriebrila slzná pruž, až zmdlela, anjel zľakaný — ručníček umkol z rúčky asi, včuľ siaha po ňom; naľavo zas pán si hovel — brada sivá — sústrastne hnul sa k ženštine a šepnul nežne, láskavo: „Ach, dieťa moje jediné...“ Michal len díval sa a díva — až doznal: starý Villáni! Pán vtom už čiahol po tobolku; podáva: „Vezmi, človeče! — I vďak môj za ochranu toľkú —“ No Michal, vzdychnúc, odrečie: „Nie, pane, pekne ďakujem za všetko — ja nič nezaslúžil; nech, kým som živ, vás varujem: vždy ešte, pán môj, bych vám dlužil! Nie,“ chvel sa celom na tele, „ja peniaz nepošiel som žobrať, ach, u mňa iné veselie...“ „— A kto si?“ okríkol ho pán. „— Som Mišo Čajka“ „—Ah-ha, to ty? —“ zajaknul ako omráčený. „A čo chceš“ — vzlyknul od tesknoty — „Čo? Povedz!“ dodal nevrle. „Nič nechcem, nič ver’, božechráň,“ — tak Michal — „vašej od štedroty, len prosím vrúcne, pre päť rán Kristových! akže urazený vám nebráni v tom otca cit: udeľte svoje odpustenie mne — mojej zúboženej žene! Len odpustenie obom nám, to, to... ak chcete odmeniť! O peniaz neprišiel som žobrať —“ Pán dumal, váhal v rozčúlení — až vetil: „Zbohom! — Odpúšťam — a — o ostatné ku mne príď!“ S tým na kočiša: „Andriš, obráť!“ A kočiar už bol v hodnej diali hrmotal cestou spiatočnou, čo Michal ešte svietil im, mávajúc hlavňou, až z nej prší dážď iskier mihom jagotným; stál — širák ešte vždycky v krši — stál, hútal — stíny tvárou hrali — Čo zmýšľal? Zmysel oných slov, čo len že v uchu odzvučali, snáď hádal? Či svoj zámer zbiera, zapadlý na čas v duše taj...? Jas hviezd vzplál mračien prez trhliny — Precitnul, spešil na pokraj; tam smoliar mrštil do vĺn šera, skäroval — šibol do dediny. </poem> == XIV - PIESEŇ HVIEZD == <poem> ''Chór'' Lúče, lúče! zlaté lúče, zo strminy do hlbiny, v zemských strastí mítor siný, čiernych zmutov cez kotúče; strelou zhora v lono mora, ešte hlbšie: na dno sŕdc! kým nezaškrú škvarom viny, nezavrú sa — za horúca skok! v ich zámky sťaby kľúče! Tiahne pleseň, číha hŕdz... ''Prvá hviezda'' Spletám v letku kúzla činy, nitky blesku, pavučiny — zlatý pavúk v bežku; motám v krúžok — sladké miestko — povesím ho ako hniezdko nad okno pod striešku... ''Druhá hviezda'' Svetlo moje ružou skvitá, krása na ňom rozmanitá, pel a krôpky svieže; pomaľovať bľadé líka, neboj, vniknem bez rebríka, bársi husté mreže... ''Tretia hviezda'' Môj svit blankyt modročistý, spravodlivý, vždy ten istý v tichom slávy toku; zúbožený ľudský tvore, kde si koľvek, vzozri hore, svitnem v kalnom oku... ''Štvrtá hviezda'' Moje lúče biele, skvelé... na kajúcom ziskria čele splnom vrúcnej túhy; zmyjem, zotriem škvrny hriechu, svetom duše na útechu rozkrídlim pás dúhy... ''Piata hviezda'' A ja zlietnem na posluhu. Rozkrídlenú tebou dúhu stiahnem dolu, dolu — spustím srdca do priehlbne — ono to tam ešte šklbne, ale beda bôľu! ''Šiesta hviezda'' Ostrie jeho ulomené, jeho žialo vyštrbené, osti iba mrvy; nepobodne, nezavŕta, neprerazí, nevyškrtá — nezabúri v krvi... ''Siedma hviezda'' Tíško, tíško zamrie, schradne — V zbožnom srdci pokoj zvládne, pokoj sladký, svätý; v duši žblnká vlnka k vlnce, vo milostné zmieru slnce blyslo v jej rmut — svieti! ''Chór'' Lúče, lúče! zlaté lúče, božej priazne pravé kľúče, lúče v otvor srdca rúče... </poem> == XV == <poem> A sme zas hore na Podvrší! Zas v šumných lesov dvorane, pod klenbou, z ktorej balzam prší; kde, príde-li hosť ustatý, priam kŕdeľ vánkov privanie, až posluha sa zhŕkla celá kol pútnika; ten vyzlieka — ten ručníčkom pot stiera z čela, onen zas k zdroju uteká, kým na moch zvábia vystlatý ho opäť iní, sclonia tôňou i uspia hudbou, ambrou vonnou... Hej, tak je, tu sme — pánboh s nami! A zrovna na tom mieste znova, kde videli sme pred rokami: jak v snietok čupí objatí sťa hniezdko chatrč hájnikova. Hľadíme — v čarnej panoráme, no žiadnych novôt, premeny — tak všetko, ako to už známe; záhradka v kvetín plameni — nechtík sa sklonil: azda panne ružičke, čo tam kynie z kríka a zostúpiť chce, v ústrety, alebo riava, čo kol bzíka, tej laškujúce prívety, povesti, žartovlivé kúsky ho pohli k smiechu, učupol sa i chichce do zelenej dlane — či skryl sa, bo pod plotom húsky? Len javor hodne zodvihol sa, ten vzrástol ozaj na juna; tá šumná jeho koruna až po parohy siaha samé, sťa vencom jímajúc ich kol, že hovejú si ani v ráme. I jeho stín sa rozšíril, a ako! Celým štítom domku — nech tak van vŕšky zavíril — vše prevesí svoj tmavý fáteľ a ďubká vo štít ani ďateľ; uhnúť sa ale hodne dol’ tra, spred schodov keď človek kuká: i vtedy však len v svetiel zlomku, čo prebleskujú konármi sťa strapky, prúžky ľalie, uvidí obraz nad dverami, obrázok Panny Márie, jak k srdcu bôľmi zjatrenému jej siná pokazuje ruka. Na horskom poznať ťažkom lemu, že poludnia je mŕtvy čas; vo sparne slnca smreky driemu... Vtom zo dvier zásterôčky jas sa kmitol — vyšla hájnička. Kto? pýtate sa; inu, žena Čajkova — čudno trošička, lež tak je! V dumu pohrúžená sa brala; zostúpila dol’ a na poslednom schodíku prikľakla tvárou ku obrazu. S tým ku zbožnému podniku skľúčila tuho chvelé ruky, povzdychla — a pred slzným zrakom, Bohorodičky majúc bôľ, jej všetky kríže, všetky muky, sa modlí, modlí... Jakby ľakom, že obrad bojsa naruší, i potok pozamĺkol zrazu, sťa prikovaný na reťazu — kdes’ chŕka v stínnom lopuší. Len javor sšumel kyvom vánku, ním v harmónie tichých hrách kýs’ sviatočný sa prehnal švist: a jak by zrovna vežou bol, tak zuní-buní každý list... — O chvíľu zase vidieť Hanku vo dverách v inom úkone: dieťatko niesla na lone, precitlo z anjelského spánku, kým vonku dlela — škrn na rtíku, v ružovom drugá vankúšiku. Zasadla na bielený prah a v očiek modro zierajúca, v ňomž všetka jej slasť, túha vrúca, nemluvňa drahé kojí, kŕmi... Vtom pažitnatom na chodníku krok zašuchotal krpca strmý a ku chalupe dochádza. Vzozrela Hanka nedočkave: „Kto as’ tak prudko stúpa k nám...?“ Bol Michal. Z lesa zbehnul práve; pokonal včaššie prácu tam, i prišiel domov, hodne v znoji, no za širákom tisy chvoj. Oprel sa o valašku — stojí, i ziera, tvárou slastný ťah: jak toten červík rumádza, nôžkami v neprestajnom boji. Zrel šťastný otec, v nádejach — a hľa, naň vzozrel Janíček, naň očiek rosná nevädza! Jak zradoval sa, splesal — hoj! „Ej, tisíc-kyslíc!“ prsty pukol, i pouhnúc sa k decku priam smavému, sšimral a mu cmukol: „Tam si — ej!“ štipnúc do líček... I matka mľaskla: „Skoro — ham...! no vzdychla ihneď tichou mukou, osŕkla, kryjúc duše taj — pamiatky čierne nebodaj — Tak tešia sa, hľa, z ratolesti... I javor zuní o ich štestí... Podivno! — Tedy neresť stá už prehrmela nad tým párom a opäť blaha svitnul máj? Sú tajné božie cesty veru! Keď polnoc zhliadne hviezdnatá: ten javor, jak by ožil čarom, čudesné šumí o tom vesti; ba mne sa všetko tak ver’ zdá: že totam krídly zašelestí vše z neba zletlý anjel zmieru... </poem> == Zbohom == <poem> Pozdravujem vás, lesy, hory, pri odobierke nastokráť! Zvú života ma prísne chóry, zve starosť tvrdú na postať — no i tam budem spomínať: váš pokľud, až zas musím v boj — v čas sporu vaše rozhovory — vo smútku vašich spevcov roj — a balzam, keď zas budem chorý... Hej, máte i vy hrmavice, oblohou čierny žiaľov pás: no oblak vyplače sa vraz, zavzlyká, vzlietne — ide ďalej; a po prestávke krátkej, malej nad vami vzchádzajúcej zory tým krajšie zabroneje líce. Mier privanie zas zhora, zdola, ihličkou každou perla krás odvisne, jak by hviezdou bola; vtom hrdiel zaznie na tisíce kol, všetko v speve, grúň i laz, halúzky jak by boli šmytce... Kam kročíš, myseľ prijme jas a duša krídla od sokola... .............. z tej duše pozdravujem vás! </poem> == Zdroj == * [https://zlatyfond.sme.sk/dielo/18/Hviezdoslav_Hajnikova-zena/1 Zlatý fond SME] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Poézia]] dasri7emph1ax2ddqjtzvnf7xcyi8db 4 2855 7931 7814 2019-01-13T14:31:02Z Danny B. 47 fix link 7931 wikitext text/x-wiki == IRC kanál slovenského Wikizdroja == Máte zriadený [[irc:#wikisource-sk|IRC kanál]], kde môžete online rozprávať.<br />— [[Redaktor:Danny B.|Danny B.]] 14:52, 24. október 2009 (UTC) == 2010 Fundraising Is Almost Here == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|left]] Hello Wikimedians, My name is Sam Chapman and I am working for the Wikimedia Foundation during the 2010 Fundraiser. My job is to be the liaison between your community and the Foundation. This year's fundraiser is intended to be a collaborative and global effort; we recognize that banner messages which may perform well in the United States don't necessarily translate well, or appeal to international audiences. <br /> I'm contacting you as I am currently looking for translators who are willing to contribute to this project by helping translate and localize messages into different languages and suggesting messages that would appeal to your readers on the Fundraising Meta Page. We've started the setup on [http://meta.wikimedia.org/wiki/Fundraising_2010 meta] for both [http://meta.wikimedia.org/wiki/Fundraising_2010/Messages banner submission], [http://meta.wikimedia.org/wiki/Fundraising_2010/Banner_testing statistical analysis], and [http://meta.wikimedia.org/wiki/Fundraising_2010/Committee grouping volunteers together].<br />Use the talk pages on meta, talk to your local communities, talk to others, talk to us, and add your feedback to the proposed messages as well! I look forward to working with you during this year's fundraiser. If someone could translate this message I would really appreciate it so that everyone is able to understand our goals and contribute to this year's campaign.<br /> [[m:User:Schapman|Sam Chapman]] 05:07, 21. október 2010 (UTC) <!-- EdwardsBot 0022 --> == Announcing Wikipedia 1.19 beta == Wikimedia Foundation is getting ready to push out 1.19 to all the WMF-hosted wikis. As we finish wrapping up our code review, you can test the new version ''right now'' on [http://beta.wmflabs.org/ beta.wmflabs.org]. For more information, please read the [https://svn.wikimedia.org/viewvc/mediawiki/trunk/phase3/RELEASE-NOTES-1.19?view=markup release notes] or the [[mw:MediaWiki_1.19|start of the final announcement]]. The following are the areas that you will probably be most interested in: * [https://bugzilla.wikimedia.org/show_bug.cgi?id=33711#c2 Faster loading of javascript files makes dependency tracking more important.] * New common*.css files usable by skins instead of having to copy piles of generic styles from MonoBook or Vector's css. * The default user signature now contains a talk link in addition to the user link. * Searching blocked usernames in block log is now clearer. * Better timezone recognition in user preferences. * Improved diff readability for colorblind people. * The interwiki links table can now be accessed also when the interwiki cache is used (used in the API and the Interwiki extension). * More gender support (for instance in logs and user lists). * Language converter improved, e.g. it now works depending on the page content language. * Time and number-formatting magic words also now depend on the page content language. * Bidirectional support further improved after 1.18. Report any [http://labs.wikimedia.beta.wmflabs.org/wiki/Problem_reports problems] on the labs beta wiki and we'll work to address them before they software is released to the production wikis. '''Note''' that this cluster does have SUL but it is not integrated with SUL in production, so you'll need to create another account. You should avoid using the same password as you use here. — [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 16:33, 15. január 2012 (UTC) <!-- EdwardsBot 0145 --> == Wsexport: an automatic export tool for Wikisource == Hello, and first sorry for this automatic delivery message. An export tool for Wikisource books, [[oldwikisource:Wikisource:WSexport|Wsexport]], is currently in active development. It is a tool for exporting Wikisource's texts in [[w:EPUB|EPUB]], [[w:OpenDocument|ODT]] and other file formats. It was created for French Wikisource, but it's also available for the other Wikisource subdomains. It can be used directly from its page on [http://toolserver.org/~tpt/wsexport/book.php Toolserver.org] (for texts in all languages, use "www" for oldwikisource), or browsing http://wsexport.fr.nf (currently only for French Wikisource's texts). In order to work, the tool need some configuration from your Wikisource subdomain, [[oldwikisource:Wikisource:WSexport|This page]] explains how to do it. Currently French, Italian, English, and German Wikisource does it. You will find more information on [[oldwikisource:Wikisource:Scriptorium#Wsexport_:_an_automatic_export_tool_for_Wikisource_fr|The global Scriptorium]]. Ask [[oldwikisource:Wikisource_talk:WSexport|here]] for all question. This message was distributed to all Wikisources using the [[:m:Global message delivery|Global message delivery]] system. If you want to use it to send your messages, ask for permission [[:m:Talk:Global_message_delivery|here]]. [[fr:Utilisateur:Tpt|Tpt]] ([[fr:Discussion utilisateur:Tpt|d]]) 21:18, 15. január 2012 (UTC) <!-- EdwardsBot 0147 --> == MediaWiki 1.19 == (Apologies if this message isn't in your language.) The Wikimedia Foundation is planning to upgrade MediaWiki (the software powering this wiki) to its latest version this month. You can help to test it before it is enabled, to avoid disruption and breakage. More information is available [[:mw:MediaWiki 1.19/Deployment announcement|in the full announcement]]. Thank you for your understanding. [[:m:user:guillom|Guillaume Paumier]], via the [[:m:Global message delivery|Global message delivery system]] <small>([[:m:Distribution list/Global message delivery|wrong page? You can fix it.]])</small>. 15:18, 12. február 2012 (UTC) <!-- EdwardsBot 0154 --> == Bot flag for GedawyBot == * '''Bot''' : [[User:GedawyBot|GedawyBot]] * '''Operator''' : [[w:ar:مستخدم:محمد الجداوي|M.Gedawy]] * '''Programming Language(s)''' : Python (pywikipedia) * '''Function Summary''' : Interwiki * '''Contributions''' : [[Special:Contributions/GedawyBot|see here]] * '''Already has bot flag on''' : [http://toolserver.org/~vvv/sulutil.php?user=GedawyBot +150 wikis] I will make another request on meta. Thank you.--[[User:محمد الجداوي|M.Gedawy]] 16:24, 16. február 2012 (UTC) == Ústava Slovenskej republiky - občiansky návrh== Čo je toto za stránka? [[Ústava Slovenskej republiky - občiansky návrh]]. Je to vôbec v tomto projekte legitímne? [[Redaktor:Rudko|Rudko]] ([[Diskusia s redaktorom:Rudko|diskusia]]) 11:01, 3. apríl 2012 (UTC) == Update on IPv6 == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] (Apologies if this message isn't in your language. Please consider translating it, as well as '''[[m:Special:MyLanguage/IPv6 initiative/2012 IPv6 Day announcement|the full version of this announcement on Meta]]''') The Wikimedia Foundation is planning to do limited testing of IPv6 on June 2-3. If there are not too many problems, we may fully enable IPv6 on [http://www.worldipv6day.org/ World IPv6 day] (June 6), and keep it enabled. What this means for your project: *At least on June 2-3, 2012, you may see a small number of edits from IPv6 addresses, which are in the form "<code>2001:0db8:85a3:0000:0000:8a2e:0370:7334</code>". See e.g. [[w:en:IPv6 address]]. These addresses should behave like any other IP address: You can leave messages on their talk pages; you can track their contributions; you can block them. (See [[m:Special:MyLanguage/IPv6 initiative/2012 IPv6 Day announcement|the full version of this announcement]] for notes on range blocks.) *In the mid term, some user scripts and tools will need to be adapted for IPv6. *We suspect that IPv6 usage is going to be very low initially, meaning that abuse should be manageable, and we will assist in the monitoring of the situation. Read [[m:Special:MyLanguage/IPv6 initiative/2012 IPv6 Day announcement|the full version of this announcement]] on how to test the behavior of IPv6 with various tools and how to leave bug reports, and to find a fuller analysis of the implications of the IPv6 migration. --[[m:User:Eloquence|Erik Möller, VP of Engineering and Product Development, Wikimedia Foundation]] 01:22, 2. jún 2012 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> <!-- EdwardsBot 0201 --> == 2011 Picture of the Year competition == <small>[[:commons:Commons:Picture of the Year/2011/Translations/mk|{{#language:mk}}]] • [[:commons:Commons:Picture of the Year/2011/Translations/no|{{#language:no}}]] • [[:commons:Commons:Picture of the Year/2011/Translations/pl|{{#language:pl}}]]</small> Dear Wikimedians, Wikimedia Commons is happy to announce that the ''2011 Picture of the Year competition'' is now open. We are interested in your opinion as to which images qualify to be the ''Picture of the Year 2011''. Any user registered at Commons or a Wikimedia wiki SUL-related to Commons [//toolserver.org/~pathoschild/accounteligibility/?user=&wiki=&event=24 with more than 75 edits before 1 April 2012 (UTC)] is welcome to vote and, of course everyone is welcome to view! Detailed information about the contest can be found [[:commons:Commons:Picture of the Year/2011/Introduction|at the introductory page]]. About 600 of the best of Wikimedia Common's photos, animations, movies and graphics were chosen &ndash;by the international Wikimedia Commons community&ndash; out of 12 million files during ''2011'' and are now called ''Featured Pictures''. From professional animal and plant shots to breathtaking panoramas and skylines, restorations of historically relevant images, images portraying the world's best architecture, maps, emblems, diagrams created with the most modern technology, and impressive human portraits, Commons ''Features Pictures'' of all flavors. For your convenience, we have sorted the images [[:commons:Commons:Picture of the Year/2011/Galleries|into topic categories]]. We regret that you receive this message in English; we intended to use banners to notify you in your native language but there was both, human and technical resistance. See you on Commons! --[[:commons:Commons:Picture of the Year/2011/Committee|Picture of the Year 2011 Committee]] 18:39, 5. jún 2012 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> <!-- EdwardsBot 0205 --> == Mobile view as default view coming soon == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] ''(Apologies if this message isn't in your language. Please consider translating it, as well as the [[m:Special:MyLanguage/Mobile Projects/Mobile Gateway/Mobile homepage formatting|instructions on Meta]])'' The mobile view of this project and others will soon become the default view on mobile devices (except tablets). Some language versions of these projects currently show no content on the mobile home page, and it is a good time to do a little formatting so users get a mobile-friendly view, or to add to existing mobile content if some already exists. If you are an administrator, please consider helping with this change. There are [[m:Mobile Projects/Mobile Gateway/Mobile homepage formatting|instructions]] which are being translated. The proposed date of switching the default view is June 21. To contact the mobile team, email <kbd>mobile-feedback-l[[File:At_sign.svg|17px]]lists.wikimedia.org</kbd>. --[[m:User:Pchang|Phil Inje Chang, Product Manager, Mobile, Wikimedia Foundation]] 08:35, 16. jún 2012 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> <!-- EdwardsBot 0214 --> == Help decide about more than $10 million of Wikimedia donations in the coming year == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] ''(Apologies if this message isn't in your language. Please consider translating it)'' Hi, As many of you are aware, the Wikimedia Board of Trustees recently initiated important changes in the way that money is being distributed within the Wikimedia movement. As part of this, a new community-led "[[m:Funds_Dissemination_Committee/Framework_for_the_Creation_and_Initial_Operation_of_the_FDC|Funds Dissemination Committee]]" (FDC) is currently being set up. Already in 2012-13, its recommendations will guide the decisions about the distribution of over 10 million US dollars among the Foundation, chapters and other [[m:Funds_Dissemination_Committee/Framework_for_the_Creation_and_Initial_Operation_of_the_FDC#Eligible_fund-seeking_entities|eligible entities]]. Now, seven capable, knowledgeable and trustworthy community members are sought to volunteer on the initial Funds Dissemination Committee. It is expected to take up its work in September. In addition, a community member is sought to be the [[m:Funds_Dissemination_Committee/Framework_for_the_Creation_and_Initial_Operation_of_the_FDC#FDC_Ombudsperson|Ombudsperson]] for the FDC process. If you are interested in joining the committee, read the [[m:Funds Dissemination Committee/Call for Volunteers|call for volunteers]]. Nominations are planned to close on August 15. --[[m:User:ASengupta_(WMF)|Anasuya Sengupta]], Director of Global Learning and Grantmaking, Wikimedia Foundation 20:24, 19. júl 2012 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> <!-- EdwardsBot 0223 --> == Request for Comment: Legal Fees Assistance Program == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] ''I apologize for addressing you in English. I would be grateful if you could translate this message into your language.'' The Wikimedia Foundation is conducting a [[:m:Request_for_comment/Legal_Fees_Assistance_Program|request for comment]] on a [[:m:Legal_and_Community_Advocacy/Legal_Fees_Assistance_Program|proposed program]] that could provide legal assistance to users in specific support roles who are named in a legal complaint as a defendant because of those roles. We wanted to be sure that your community was aware of this discussion and would have a chance to participate in [[:m:Request_for_comment/Legal_Fees_Assistance_Program|that discussion]]. If this page is not the best place to publicize this request for comment, please help spread the word to those who may be interested in participating. (If you'd like to help translating the "request for comment", program policy or other pages into your language and don't know how the translation system works, please come by my user talk page at [[:m:User talk:Mdennis (WMF)]]. I'll be happy to assist or to connect you with a volunteer who can assist.) Thank you! --[[:m:User:Mdennis (WMF)|Mdennis (WMF)]]02:12, 6. september 2012 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> <!-- EdwardsBot 0245 --> == Wikidata is getting close to a first roll-out == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] (Apologies if this message isn't in your language.) As some of you might already have heard Wikimedia Deutschland is working on a new Wikimedia project. It is called [[m:Wikidata]]. The goal of Wikidata is to become a central data repository for the Wikipedias, its sister projects and the world. In the future it will hold data like the number of inhabitants of a country, the date of birth of a famous person or the length of a river. These can then be used in all Wikimedia projects and outside of them. The project is divided into three phases and "we are getting close to roll-out the first phase". The phases are: # language links in the Wikipedias (making it possible to store the links between the language editions of an article just once in Wikidata instead of in each linked article) # infoboxes (making it possible to store the data that is currently in infoboxes in one central place and share the data) # lists (making it possible to create lists and similar things based on queries to Wikidata so they update automatically when new data is added or modified) It'd be great if you could join us, test the [http://wikidata-test.wikimedia.de demo version], provide feedback and take part in the development of Wikidata. You can find all the relevant information including an [[m:Wikidata/FAQ|FAQ]] and sign-up links for our on-wiki newsletter on [[m:Wikidata|the Wikidata page on Meta]]. For further discussions please use [[m:Talk:Wikidata|this talk page]] (if you are uncomfortable writing in English you can also write in your native language there) or point [[m:User_talk:Lydia Pintscher (WMDE)|me]] to the place where your discussion is happening so I can answer there. --[[m:User:Lydia Pintscher (WMDE)|Lydia Pintscher]] 13:37, 10. september 2012 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> <!-- EdwardsBot 0248 --> == Upcoming software changes - please report any problems == [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] <div dir=ltr> ''(Apologies if this message isn't in your language. Please consider translating it)'' All Wikimedia wikis - including this one - will soon be upgraded with new and possibly disruptive code. This process starts today and finishes on October 24 (see the [[mw:MediaWiki_1.21/Roadmap|upgrade schedule]] & [[mw:MediaWiki 1.21/wmf2|code details]]). Please watch for problems with: * revision diffs * templates * CSS and JavaScript pages (like user scripts) * bots * PDF export * images, video, and sound, especially scaling sizes * the CologneBlue skin If you notice any problems, please [[mw:How to report a bug|report problems]] at [[mw:Bugzilla|our defect tracker site]]. You can test for possible problems at [https://test2.wikipedia.org test2.wikipedia.org] and [https://mediawiki.org/ mediawiki.org], which have already been updated. Thanks! With your help we can find problems fast and get them fixed faster. [[mw:User:Sharihareswara (WMF)|Sumana Harihareswara, Wikimedia Foundation Engineering Community Manager]] ([[mw:User talk:Sharihareswara (WMF)|talk]]) 03:12, 16. október 2012 (UTC) P.S.: For the regular, smaller MediaWiki updates every two weeks, please [[mw:MediaWiki_1.21/Roadmap|watch this schedule]]. <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0278 --> == Fundraising localization: volunteers from outside the USA needed == ''Please translate for your local community'' Hello All, The Wikimedia Foundation's Fundraising team have begun our 'User Experience' project, with the goal of understanding the donation experience in different countries outside the USA and enhancing the localization of our donation pages. I am searching for volunteers to spend 30 minutes on a Skype chat with me, reviewing their own country's donation pages. It will be done on a 'usability' format (I will ask you to read the text and go through the donation flow) and will be asking your feedback in the meanwhile. The only pre-requisite is for the volunteer to actually live in the country and to have access to at least one donation method that we offer for that country (mainly credit/debit card, but also real-time banking like IDEAL, E-wallets, etc...) so we can do a live test and see if the donation goes through. ''All volunteers will be reimbursed of the donations that eventually succeed'' (and they will be low amounts, like 1-2 dollars) By helping us you are actually helping thousands of people to support our mission of free knowledge across the world. Please sing up and help us with our 'User Experience' project! :) If you are interested (or know of anyone who could be) please email ppena@wikimedia.org. All countries needed (excepting USA)! Thanks!<br /> [[wmf:User:Ppena|Pats Pena]]<br /> Global Fundraising Operations Manager, Wikimedia Foundation Sent using [[m:Global message delivery|Global message delivery]], 17:18, 17. október 2012 (UTC) <!-- EdwardsBot 0280 --> == Lokální název projektu == [[File:Wikisource-logo-cs.svg|náhľad|Poslovenčené logo]] Navrhuji lokalizovat název projektu na ''Wikizdroje''. S tím souvisí i změna názvu projektového jmenného prostoru a může se i použít [[:cs:Soubor:Wiki.png|logo z českých Wikizdrojů]]. — [[User:Danny B.|Danny B.]] 12:29, 4. november 2012 (UTC) :S lokalizáciou ako takou súhlasím, konkrétnym názvom si však istý nie som. Rôzne sa totiž používa ''Wikizdroj'' ('''samotný [[Wikisource:Hlavná stránka|Wikizdroj]] !!''', [[:w:Wikizdroj|článok na Wikipédii]] a hlavné stránky všetkých WM projektov okrem 2 (pozri napravo)) a ''Wikizdroje'' (časť projekty na [[:w:]], [[:meta:Hlavná_stránka]]). Osobne som preto za ''Wikizdroj'' - Bugzille je to jedno a to logo sa už nejako vytvorí. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:24, 21. február 2013 (UTC) :: To, že se to někde používá, ještě nic neznamená. V češtině jsme také dříve měli nesmyslný ''Wikcionář'', než jsme to předělali na ''Wikislovník'' - a také jsme to pak všude upravili.<br />Plurál je ve skutečnosti výstižnější, protože tu jsou díla z různých zdrojů.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 10:56, 25. február 2013 (UTC) :: Tiež si myslím, že správnejší je názov Wikizdroje. Máme projekt [[Wikibooks:Hlavná stránka|Wikiknihy]], kde sú „voľné“ knihy. Podľa tejto logiky by mali byť '''Wikizdroje''', kde sú „voľné“ texty/zdroje.--[[Redaktor:JanoB|JanoB]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoB|diskusia]]) 20:30, 25. február 2013 (UTC) OK, voči ''Wikizdroje'' nemám námietky. Diskusný NS by sa mal volať ''Diskusia k Wikizdrojom''. Opäť prosím správcu o nahratie wiki.png. Vopred vďaka! --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 20:57, 3. marec 2013 (UTC) :Tak posledné potvrdenie: aj wikipediáni súhlasia s "Wikizdroje". --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 10:28, 4. marec 2013 (UTC) Tak slovenské SVG-čkové logo je na Commons. Nahral som [[:Súbor:Wiki0.png]], ktorý by mal slúžiť ako nové logo. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 09:56, 8. marec 2013 (UTC) Nastaveno.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 22:49, 21. august 2013 (UTC) == Be a Wikimedia fundraising "User Experience" volunteer! == Thank you to everyone who volunteered last year on the Wikimedia fundraising 'User Experience' project. We have talked to many different people in different countries and their feedback has helped us immensely in restructuring our pages. If you haven't heard of it yet, the 'User Experience' project has the goal of understanding the donation experience in different countries (outside the USA) and enhancing the localization of our donation pages. I am (still) searching for volunteers to spend some time on a Skype chat with me, reviewing their own country's donation pages. It will be done on a 'usability' format (I will ask you to read the text and go through the donation flow) and will be asking your feedback in the meanwhile. The only pre-requisite is for the volunteer to actually live in the country and to have access to at least one donation method that we offer for that country (mainly credit/debit card, but also real time banking like IDEAL, E-wallets, etc...) so we can do a live test and see if the donation goes through. **All volunteers will be reimbursed of the donations that eventually succeed (and they will be very low amounts, like 1-2 dollars)** By helping us you are actually helping thousands of people to support our mission of free knowledge across the world. If you are interested (or know of anyone who could be) please email ppena@wikimedia.org. All countries needed (excepting USA)!! Thanks! [[m:User:Ppena (WMF)|Pats Pena]]<br/> Global Fundraising Operations Manager, Wikimedia Foundation : Sent using [[m:Global message delivery|Global message delivery]], 21:16, 8. január 2013 (UTC) <!-- EdwardsBot 331 --> == Wikimedia sites to move to primary data center in Ashburn, Virginia. Read-only mode expected. == (Apologies if this message isn't in your language.) Next week, the Wikimedia Foundation will transition its main technical operations to a new data center in Ashburn, Virginia, USA. This is intended to improve the technical performance and reliability of all Wikimedia sites, including this wiki. There will be some times when the site will be in read-only mode, and there may be full outages; the current target windows for the migration are January 22nd, 23rd and 24th, 2013, from 17:00 to 01:00 UTC (see [http://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?msg=Wikimedia+data+center+migration&iso=20130122T17&ah=8 other timezones] on timeanddate.com). More information is available [https://blog.wikimedia.org/2013/01/19/wikimedia-sites-move-to-primary-data-center-in-ashburn-virginia/ in the full announcement]. If you would like to stay informed of future technical upgrades, consider [[m:Tech/Ambassadors|becoming a Tech ambassador]] and [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikitech-ambassadors joining the ambassadors mailing list]. You will be able to help your fellow Wikimedians have a voice in technical discussions and be notified of important decisions. Thank you for your help and your understanding. [[:m:user:guillom|Guillaume Paumier]], via the [[:m:Global message delivery|Global message delivery system]] <small>([[:m:Distribution list/Global message delivery|wrong page? You can fix it.]])</small>. 15:41, 19. január 2013 (UTC) <!-- EdwardsBot 0338 --> == Help turn ideas into grants in the new IdeaLab == <div class="mw-content-ltr"> [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] ''I apologize if this message is not in your language. Please help translate it.'' *Do you have an idea for a project to improve this community or website? *Do you think you could complete your idea if only you had some funding? *Do you want to help other people turn their ideas into project plans or grant proposals? Please join us in the [[m:Grants:IdeaLab|IdeaLab]], an incubator for project ideas and Individual Engagement Grant proposals. The Wikimedia Foundation is seeking new ideas and proposals for Individual Engagement Grants. These grants fund individuals or small groups to complete projects that help improve this community. If interested, please submit a completed proposal by February 15, 2013. Please visit https://meta.wikimedia.org/wiki/Grants:IEG for more information. Thanks! --[[m:User:Sbouterse (WMF)|Siko Bouterse, Head of Individual Engagement Grants, Wikimedia Foundation]] 20:51, 30. január 2013 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Correct it here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0344 --> == Please comment on Individual Engagement Grant proposals until February 21 == <div class="mw-content-ltr"> [[File:Wikimedia_Foundation_RGB_logo_with_text.svg|80px|right]] ''I apologize if this message is not in your language. Please help translate it.'' The Wikimedia Foundation is considering [[m:Grants:IEG|Individual Engagement Grant]] proposals from community members. Please [[m:Grants:IEG#ieg-join|join the discussion]] and share your thoughts about these ideas, until February 21. The following proposal may be of particular relevance for this Wikimedia project: *[[m:Grants:IEG/Elaborate Wikisource strategic vision|Grants:IEG/Elaborate Wikisource strategic vision]] (10000 EUR) Thanks! --[[m:User:Sbouterse (WMF)|Siko Bouterse, Head of Individual Engagement Grants, Wikimedia Foundation]] 01:04, 20. február 2013 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Correct it here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0364 --> == Convert complex templates to Lua to make them faster and more powerful == <small>(Please consider translating this message for the benefit of your fellow Wikimedians)</small> Greetings. As you might have seen on the [https://blog.wikimedia.org/2013/03/11/lua-templates-faster-more-flexible-pages/ Wikimedia tech blog] or the [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-ambassadors/2013-March/000171.html tech ambassadors list], a new functionality called "Lua" is being enabled on all Wikimedia sites today. [[mw:Lua|Lua]] is a scripting language that enables you to write faster and more powerful MediaWiki templates. If you have questions about how to convert existing templates to Lua (or how to create new ones), we'll be holding two support sessions on IRC next week: [http://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?hour=02&min=00&sec=0&day=20&month=03&year=2013 one on Wednesday] (for Oceania, Asia & America) and [http://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?hour=18&min=00&sec=0&day=22&month=03&year=2013 one on Friday] (for Europe, Africa & America); see [[m:IRC office hours]] for the details. If you can't make it, you can also get help at [[mw:Talk:Lua scripting]]. If you'd like to learn about this kind of events earlier in advance, consider becoming a [[m:Tech/Ambassadors|Tech ambassador]] by subscribing to the [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikitech-ambassadors mailing list]. You will also be able to help your fellow Wikimedians have a voice in technical discussions and be notified of important decisions. [[:m:user:guillom|Guillaume Paumier]], via the [[:m:Global message delivery|Global message delivery system]]. 20:21, 13. marec 2013 (UTC) <small>([[:m:Distribution list/Global message delivery|wrong page? You can fix it.]])</small> <!-- EdwardsBot 0379 --> == [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders|Request for comment on inactive administrators]] == <small>(Please consider translating this message for the benefit of your fellow Wikimedians. Please also consider translating [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Summary|the proposal]].)</small> <small>[[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message|Read this message in English]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/ast|Lleer esti mensaxe n'asturianu]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/bn|বাংলায় এই বার্তাটি পড়ুন]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/ca|Llegiu aquest missatge en català]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/da|Læs denne besked på dansk]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/de|Lies diese Nachricht auf Deutsch]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/egl|Leś cal mesag' chè in Emiliàn]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/es|Leer este mensaje en español]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/fi|Lue tämä viesti suomeksi]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/fr|Lire ce message en français]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/gl|Ler esta mensaxe en galego]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/hi|हिन्दी]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/hr|Pročitajte ovu poruku na hrvatskom]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/id|Baca pesan ini dalam Bahasa Indonesia]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/it|Leggi questo messaggio in italiano]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/kn|ಈ ಸಂದೇಶವನ್ನು ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿ ಓದಿ]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/mt|Aqra dan il-messaġġ bil-Malti]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/nb|norsk (bokmål)]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/nl|Lees dit bericht in het Nederlands]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/pl|Przeczytaj tę wiadomość po polsku]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/ro|Citiți acest mesaj în română]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/ru|Прочитать это сообщение на русском]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/so|Farriintaan ku aqri Af-Soomaali]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/sr|Pročitaj ovu poruku na srpskom (Прочитај ову поруку на српском)]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/th|อ่านข้อความนี้ในภาษาไทย]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/uk|Прочитати це повідомлення українською мовою]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/vi|Đọc thông báo bằng tiếng Việt]] / [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message/zh|使用中文阅读本信息。]]</small> Hello! There is [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders|a new request for comment]] on Meta-Wiki concerning the removal of administrative rights from long-term inactive Wikimedians. Generally, this proposal from stewards would apply to wikis without an administrators' review process. We are also compiling a [[m:Talk:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders|list of projects]] with procedures for removing inactive administrators on the talk page of the request for comment. Feel free to add your project(s) to the list if you have a policy on administrator inactivity. All input is appreciated. The discussion may close as soon as 21 May 2013 (2013-05-21), but this will be extended if needed. Thanks, [[m:User:Billinghurst|Billinghurst]] <small>(thanks to all the [[m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders/Global message|translators]]!)</small> 05:18, 24. apríl 2013 (UTC) :<small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]] (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|You can fix it]].)</small> <!-- EdwardsBot 0430 --> == Wikisource vision development: News April 2013 == <div class="mw-content-ltr"> [[File:Wikisource-logo-fr-en.svg|120px|right]] ''I apologize if this message is not in your language. Please help translate it.'' Dear Wikisourcerors, it has been almost a month since we have started with the [[meta:Grants:IEG/Elaborate_Wikisource_strategic_vision|Elaborate Wikisource strategic vision]] grant and we would like to share some news with you: *The '''[[oldwikisource:Wikisource vision development|Wikisource vision development]]''' pages are open to discussion. Specially important: what do you think of creating together an international '''[[oldwikisource:Wikisource:Association|Wikisource User Group]]'''? *In case some Wikisources want to use Wikidata to store book metadata and share it with Commons, we have started '''[[d:Wikidata:Books task force|Wikidata:Books task force]]''' to decide which properties are needed. We think it's very important to discuss book metadata there, both for Wikisource and for all other projects. *We also started some relevant Requests for Comments for Wikisource: **[[meta:Requests for comment/Interproject links interface|Interproject links interface]]: how can we improve sister projects visibility? **[[meta:Requests for comment/Musical score transcription project proposal|Musical score transcription project proposal]]: now that [[mw:Extension:Score|Extension:Score]] allows musical scores both in [[w:en:Help:Score|Wikipedia]] and in [[:en:Help:Sheet_music|Wikisource]] ([[:en:Page:A Dictionary of Music and Musicians vol 1.djvu/24|example 1]], [[:fr:Page:Barzaz Breiz, huitième édition.djvu/641|example 2]]), we need to define where we want music sheets to be hosted. *We are following and promoting a Google Summer of Code project for Wikisource: [[mw:User:GorillaWarfare/Proposal|Improve support for book structures]]. We are also helping to convert the [[oldwikisource:Wikisource:Book uploader|UploadWizard customisation for books]] proposal into another GSoC. * First contacts have been initiated with Open Library, Internet Archive and Open Knowledge Foundation for possible partnerships. Please check out [[oldwikisource:Wikisource:Open_Library|this page]]. And that's it for now! During the month of May, we ([[meta:Grants:IEG/Elaborate Wikisource strategic vision/Profile|Aubrey and Micru]]) would like to organize at least one Skype or Google Hangout meeting for the users of each one of the [http://toolserver.org/~phe/statistics.php 10 biggest wikisources] plus another one or two for the other languages (depending on interest). We want to know your opinion on what Wikisource should become in the next years. Thanks! --[[w:ca:User:Micru|Micru]] and [[w:it:User:Aubrey|Aubrey]] 01:00, 27. apríl 2013 (UTC) <small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery/Wikisource|Correct it here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0434 --> == [en] Change to wiki account system and account renaming == <div class="mw-content-ltr"> Some accounts will soon be renamed due to a technical change that the developer team at Wikimedia are making. [[m:Single User Login finalisation announcement|More details on Meta]]. <small>(Distributed via [[m:global message delivery|global message delivery]] 04:08, 30. apríl 2013 (UTC). Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Correct it here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0437 --> == [en] Change to section edit links == <div class="mw-content-ltr"> The default position of the "edit" link in page section headers is going to change soon. The "edit" link will be positioned adjacent to the page header text rather than floating opposite it. Section edit links will be to the immediate right of section titles, instead of on the far right. If you're an editor of one of the wikis which already implemented this change, nothing will substantially change for you; however, scripts and gadgets depending on the previous implementation of section edit links will have to be adjusted to continue working; however, nothing else should break even if they are not updated in time. [[m:Change to section edit links|Detailed information and a timeline]] is available on meta. Ideas to do this all the way to 2009 at least. It is often difficult to track which of several potential section edit links on the far right is associated with the correct section, and many readers and anonymous or new editors may even be failing to notice section edit links at all, since they read section titles, which are far away from the links. <small>(Distributed via [[m:global message delivery|global message delivery]] 18:57, 30. apríl 2013 (UTC). Wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Correct it here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0438 --> == Tech newsletter: Subscribe to receive the next editions == <div style="width:auto; padding: 1em; background:#fdf6e3;" class="plainlinks" ><div style="font-size: larger;">Latest '''[[m:Tech/News|<span style="color:#268bd2;">Tech news</span>]]''' from the Wikimedia technical community.</div> ''Please inform other users about these changes.''</div> <div style="width:auto; padding: 1em; border: 2px solid #fdf6e3;" class="plainlinks" > ;Recent software changes: ''(Not all changes will affect you.)'' * The latest version of MediaWiki (version [[mw:MediaWiki 1.22/wmf4|1.22/wmf4]]) was added to non-Wikipedia wikis on May 13, and to the English Wikipedia (with a Wikidata software update) on May 20. It will be updated on all other Wikipedia sites on May 22. [https://gerrit.wikimedia.org/r/gitweb?p=operations/mediawiki-config.git;a=commitdiff;h=ed976cf0c14fa3632fd10d9300bb646bfd6fe751;hp=c6c7bb1e5caaddf7325de9eef0e7bf85bcf5cc35] [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069458.html] * A software update will perhaps result in temporary issues with images. Please [[m:Tech/Ambassadors|report any problems]] you notice. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069458.html] * MediaWiki recognizes links in twelve new [[:w:en:URI scheme|schemes]]. Users can now link to [[:w:en:SSH|SSH]], [[:w:en:XMPP|XMPP]] and [[:w:en:Bitcoin|Bitcoin]] directly from wikicode. [https://gerrit.wikimedia.org/r/gitweb?p=mediawiki/core.git;a=commitdiff;h=a89d623302b5027dbb2d06941a22372948757685] * VisualEditor was added to [[bugzilla:48430|all content namespaces]] on mediawiki.org on May 20. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069458.html] * A new extension ("TemplateData") was added to all Wikipedia sites on May 20. It will allow a future version of VisualEditor to [[bugzilla:44444|edit templates]]. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069458.html] * New sites: [[:voy:el:|Greek Wikivoyage]] and [[:wikt:vec:|Venetian Wiktionary]] joined the Wikimedia family last week; the total number of project wikis is now 794. [https://gerrit.wikimedia.org/r/gitweb?p=operations/mediawiki-config.git;a=commit;h=5d7536b403730bb502580e21243f923c3b79da0e] [https://gerrit.wikimedia.org/r/gitweb?p=operations/mediawiki-config.git;a=commit;h=43c9eebdfc976333be5c890439ba1fae3bef46f7] * The logo of 18 Wikipedias was changed to [[w:en:Wikipedia:Wikipedia_logos#The_May_2010_logo|version 2.0]] in a [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikimedia-l/2013-May/125999.html third group of updates]. [https://gerrit.wikimedia.org/r/gitweb?p=operations/mediawiki-config.git;a=commitdiff;h=4688adbe467440eea318eecf04839fdd9ffa0565] * The [[:commons:Special:UploadWizard|UploadWizard]] on Commons now shows links to the old upload form in 55 languages ([[:bugzilla:33513|bug 33513]]). [https://gerrit.wikimedia.org/r/gitweb?p=operations/mediawiki-config.git;a=commit;h=4197fa18a22660296d0e5b84820d5ebb4cef46d4] ;Future software changes: * The next version of MediaWiki (version 1.22/wmf5) will be added to Wikimedia sites starting on May 27. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069458.html] * An updated version of [[mw:Echo (Notifications)|Notifications]], with new features and fewer bugs, will be added to the English Wikipedia on May 23. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069458.html] * The [[m:Special:MyLanguage/Single User Login finalisation announcement|final version]] of the "single user login" (which allows people to use the same username on different Wikimedia wikis) is moved to August 2013. The software will [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-ambassadors/2013-April/000217.html automatically rename] some usernames. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-ambassadors/2013-May/000233.html] * A [[m:Special:MyLanguage/Flow|new discussion system]] for MediaWiki, called "Flow", is under development. Wikimedia designers need your help to inform other users, [http://unicorn.wmflabs.org/flow/ test the prototype] and discuss the interface. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2013-May/069433.html]. * The Wikimedia Foundation is hiring people to act as links between software developers and users for VisualEditor. [http://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-ambassadors/2013-May/000245.html] </div> <div style="font-size:90%; font-style:italic; background:#fdf6e3; padding:1em;">'''[[m:Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Tech/Ambassadors|tech ambassadors]] and posted by [[m:Global message delivery|Global message delivery]] • [[m:Tech/News#contribute|Contribute]] • [[m:Tech/News/2013/21|Translate]] • [[m:Tech|Get help]] • [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]] • [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Unsubscribe]] • 21:10, 20. máj 2013 (UTC) </div> <div style="float:left; background:#eee8d5; border: .2em solid #dc322f; border-left: .7em solid #dc322f; padding: 1em; "><span style="color:#dc322f;font-weight:bold;">Important note:</span> This is the first edition of the [[m:Tech/News|Tech News]] weekly summaries, which help you monitor recent software changes likely to impact you and your fellow Wikimedians. '''If you want to continue to receive the next issues every week''', please '''[[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|subscribe to the newsletter]]'''. You can subscribe your personal talk page and a community page like this one. The newsletter can be [[m:Tech/News/2013/21|translated into your language]]. You can also [[m:Tech/Ambassadors|become a tech ambassador]], [[m:Tech/News|help us write the next newsletter]] and [[m:Talk:Tech/News|tell us what to improve]]. Your feedback is greatly appreciated. [[m:user:guillom|guillom]] 21:10, 20. máj 2013 (UTC)</div> <!-- EdwardsBot 0455 --> == Trademark discussion == Hi, apologies for posting this in English, but I wanted to alert your community to a discussion on Meta about potential changes to the Wikimedia Trademark Policy. Please translate this statement if you can. We hope that you will all participate in the discussion; we also welcome translations of the legal team’s statement into as many languages as possible and encourage you to voice your thoughts there. Please see the [[:m:Trademark practices discussion|Trademark practices discussion (on Meta-Wiki)]] for more information. Thank you! --[[:m:User:Mdennis_(WMF)|Mdennis (WMF)]] ([[:m:User talk:Mdennis_(WMF)|talk]]) <!-- EdwardsBot 0473 --> == [[:m:Requests_for_comment/X!'s_Edit_Counter|X!'s Edit Counter]] == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <small>(Sorry for writing in English. You can [[:m:Special:MyLanguage/Requests_for_comment/X!%27s_Edit_Counter/Summary|translate the proposal]].)</small> Should [[tools:~tparis/pcount|X!'s edit counter]] retain the opt-in requirement? Your input is strongly encouraged. [[:m:Requests_for_comment/X!'s_Edit_Counter|Voice your input here]].——[[:m:w:User:Cyberpower678|<span style="color:green;font-family:Neuropol">cyberpower</span>]] [[:m:w:User talk:Cyberpower678|<sup style="color:purple;font-family:arnprior">Chat]]<sub style="margin-left:-4.4ex;color:purple;font-family:arnprior">Automation 04:59, 23. jún 2013 (UTC) :<small>Distributed via [[:m:Global message delivery|Global message delivery]]. (Wrong page? [[:m:Distribution list/Global message delivery|Fix here]].)</small> </div> <!-- EdwardsBot 0505 --> == Universal Language Selector will be enabled on 2013-07-09 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> On July 9, 2013, [[mw:Universal Language Selector|Universal Language Selector]] (ULS) will be enabled on this wiki. The ULS provides a flexible way to configure and deliver language settings like interface language, fonts, and input methods (keyboard mappings). Making it available here is the last phase of making ULS available on all Wikimedia wikis. Please read the announcement on [[m:Announcement Universal Language Selector|Meta-Wiki]] for more information. [[m:User_talk:Siebrand|Siebrand]] 12:55, 4. júl 2013 (UTC) <small>(via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]).</small> </div> <!-- EdwardsBot 0515 --> == Pywikipedia is migrating to git == Hello, Sorry for English but It's very important for bot operators so I hope someone translates this. [[mw:PWB|Pywikipedia]] is migrating to Git so after July 26, SVN checkouts won't be updated If you're using Pywikipedia you have to switch to git, otherwise you will use out-dated framework and your bot might not work properly. There is a [[mw:Manual:Pywikipediabot/Gerrit|manual]] for doing that and a [https://blog.wikimedia.org/2013/07/23/pywikipediabot-moving-to-git-on-july-26/ blog post] explaining about this change in non-technical language. If you have question feel free to ask in [[mw:Manual talk:Pywikipediabot/Gerrit]], [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/pywikipedia-l mailing list], or in the [irc://irc.freenode.net/#pywikipediabot IRC channel]. Best [[mw:User:Ladsgroup|Amir]] <small>(via [[m:Global message delivery|Global message delivery]]).</small> 13:46, 23. júl 2013 (UTC) <!-- EdwardsBot 0534 --> == HTTPS for users with an account == Greetings. Starting on August 21 (tomorrow), all users with an account will be using [[m:w:en:HTTPS|HTTPS]] to access Wikimedia sites. HTTPS brings better security and improves your privacy. More information is available at [[m:HTTPS]]. If HTTPS causes problems for you, tell us [https://bugzilla.wikimedia.org on bugzilla], [[m:IRC|on IRC]] (in the <code>#wikimedia-operations</code> channel) or [[m:Talk:HTTPS|on meta]]. If you can't use the other methods, you can also send an e-mail to <code>https@wikimedia.org</code>. [[m:User:Greg (WMF)|Greg Grossmeier]] <small>(via the [[m:Global message delivery|Global message delivery]] system)</small>. 19:40, 20. august 2013 (UTC) <small>(wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|You can fix it.]])</small> <!-- EdwardsBot 0560 --> == [[:m:Community Logo/Request for consultation|Request for consultation on community logo]] == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Wikimedia Community Logo.svg|thumb|Request for consultation on this community logo]] First, I’d like to apologize for the English. If you can, please help to translate this for other members of your community. The legal team at the Wikimedia Foundation would greatly appreciate your input on the best way to manage the "community logo" (pictured here) to best balance protection of the projects with community support. Accordingly, they have created a “request for consultation” on Meta where they set out briefly some of the issues to be considered and the options that they perceive. [[:m:Community Logo/Request for consultation|Your input would be invaluable]] in helping guide them in how best to serve our mission. Thank you! --[[m:User:Mdennis|Mdennis]] ([[m:User talk:Mdennis|talk]]) <small>(via the [[m:Global message delivery|Global message delivery]] system)</small>. 03:10, 24. september 2013 (UTC) <small>(wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|You can fix it.]])</small> </div> <!-- EdwardsBot 0590 --> == Znemožnění lokálního uploadu == Vzhledem k tomu, že slovenské Wikizdroje nemají povolenu žádnou licenční výjimku a veškerýb svobodný multimediální obsah patří na Commons, vypnu tady lokální upload (zůstane povolen pouze pro správce, kteří mohou v případě potřeby aktualizovat logo). — [[User:Danny B.|Danny B.]] 17:39, 2. október 2013 (UTC) == [[mw:Echo|Notifications]] == [[File:Notifications-Flyout-Screenshot-08-10-2013-Cropped.png|thumb|300px|Notifications inform you of new activity that affects you -- and let you take quick action.]] ''(This message is in English, please translate as needed)'' Greetings! [[mw:Echo|Notifications]] will inform users about new activity that affects them on this wiki in a unified way: for example, this new tool will let you know when you have new talk page messages, edit reverts, mentions or links -- and is designed to augment (rather than replace) the watchlist. The Wikimedia Foundation's editor engagement team developed this tool (code-named 'Echo') earlier this year, to help users contribute more productively to MediaWiki projects. We're now getting ready to bring Notifications to almost all other Wikimedia sites, and are aiming for a 22 October deployment, as outlined in [[mw:Echo/Release_Plan_2013|this release plan]]. It is important that notifications is translated for all of the languages we serve. There are three major points of translation needed to be either done or checked: *[https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3AMessageGroupStats&x=D&group=ext-echo#sortable:3=desc Echo on translatewiki for user interface] - you must have an account on translatewiki to translate *[https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3AMessageGroupStats&x=D&group=ext-thanks#sortable:3=desc Thanks on translatewiki for user interface] - you must have an account on translatewiki to translate *[[mw:Help:Notifications|Notifications help on mediawiki.org]]. This page can be hosted after translation on mediawiki.org or we can localize it to this Wikipedia. You do not have to have an account to translate on mediawiki, but single-user login will create it for you there if you follow the link. :*[[mw:Echo/Release Plan 2013#Checklist|Checklist]] Please let us know if you have any questions, suggestions or comments about this new tool. For more information, visit [[mw:Echo_(Notifications)|this project hub]] and [[mw:Help:Notifications|this help page]]. [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 19:13, 4. október 2013 (UTC) :<small>(via the [[m:Global message delivery|Global message delivery]] system) (wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|You can fix it.]])</small> <!-- EdwardsBot 0597 --> == Speak up about the trademark registration of the Community logo. == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hi all, Please join the consultation about the Community logo that represents Meta-Wiki: [[:m:Community Logo/Request for consultation]]. This community consultation was commenced on September 24. The following day, two individuals filed a legal opposition against the registration of the Community logo. The question is whether the Wikimedia Foundation should seek a collective membership mark with respect to this logo or abandon its registration and protection of the trademark. We want to make sure that everyone get a chance to speak up so that we can get clear direction from the community. We would therefore really appreciate the community's help in translating this announcement from English so that everyone is able to understand it. Thanks, [[m:User:Geoffbrigham|Geoff]] & [[m:User:YWelinder (WMF)|Yana]] 20:50, 8. október 2013 (UTC) </div> <!-- EdwardsBot 0601 --> == Introducting Beta Features == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''(Apologies for writing in English. Please translate if necessary)'' We would like to let you know about [[mw:About_Beta_Features|Beta Features]], a new program from the Wikimedia Foundation that lets you try out new features before they are released for everyone. Think of it as a digital laboratory where community members can preview upcoming software and give feedback to help improve them. This special preference page lets designers and engineers experiment with new features on a broad scale, but in a way that's not disruptive. Beta Features is now ready for testing on [[mw:Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|MediaWiki.org]]. It will also be released on Wikimedia Commons and MetaWiki this Thursday, 7 November. Based on test results, the plan is to release it on all wikis worldwide on 21 November, 2013. Here are the first features you can test this week: * [[mw:Multimedia/About_Media_Viewer|Media Viewer]] — view images in large size or full screen * [[mw:VisualEditor/Beta_Features/Formulae|VisualEditor Formulæ]] (for wikis with [[mw:VisualEditor|VisualEditor]]) — edit algebra or equations on your pages * [[mw:Typography_Update|Typography Refresh]] — make text more readable (coming Thursday) Would you like to try out Beta Features now? After you log in on MediaWiki.org, a small 'Beta' link will appear next to your 'Preferences'. Click on it to see features you can test, check the ones you want, then click 'Save'. Learn more on the [[mw:About_Beta_Features|Beta Features page]]. After you've tested Beta Features, please let the developers know what you think on [[mw:Talk:About_Beta_Features|this discussion page]] -- or report any bugs [http://wmbug.com/new?product=MediaWiki%20extensions&component=BetaFeatures here on Bugzilla]. You're also welcome to join [[m:IRC_office_hours#Upcoming_office_hours|this IRC office hours chat]] on Friday, 8 November at 18:30 UTC. Beta Features was developed by the Wikimedia Foundation's Design, Multimedia and VisualEditor teams. Along with other developers, they will be adding new features to this experimental program every few weeks. They are very grateful to all the community members who helped create this project — and look forward to many more productive collaborations in the future. Enjoy, and don't forget to let developers know what you think! [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:37, 5. november 2013 (UTC) :<small>Distributed via [[m:Global message delivery|Global message delivery]] (wrong page? [[m:Distribution list/Global message delivery|Correct it here]])</small>, 20:37, 5. november 2013 (UTC) </div> <!-- EdwardsBot 0622 --> == Call for comments on draft trademark policy == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hi all, The Wikimedia legal team invites you to participate in the development of the new Wikimedia trademark policy. The [[:wmf:Trademark policy|current trademark policy]] was introduced in 2009 to protect the [[:wmf:Wikimedia trademarks|Wikimedia marks]]. We are now updating this policy to better balance permissive use of the marks with the legal requirements for preserving them for the community. The new draft trademark policy is ready for your review [[:m:Trademark policy|here]], and we encourage you to discuss it [[:m:Talk:Trademark policy|here]]. We would appreciate if someone would translate this message into your language so more members of your community can contribute to the conversation. Thanks, <br /> [[:m:User:YWelinder (WMF)|Yana]] & [[:m:User:Geoffbrigham|Geoff]] </div> <!-- EdwardsBot 0657 --> r785pkk86waeffdxvb0o5sttuedo8rx 14 2864 5302 2014-03-03T07:00:57Z JAn Dudík 1676 added [[Category:20. storočie]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] 5302 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 2865 5304 2014-03-03T07:03:13Z JAn Dudík 1676 kategórie 5304 wikitext text/x-wiki Základná kategória Wikizdrojov. pk8ak7ncldr6tnjk0x0l0gptw308arq 14 2866 6096 6081 2015-10-18T21:20:03Z Danny B. 47 revert nevhodného přesmerování 6096 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 14 2867 6740 5502 2017-03-11T12:27:36Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6740 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Adolf Hitler}} * {{Wikicitáty|Adolf Hitler}} * {{Commonscat|Adolf Hitler}} [[Kategória:Autori|Hitler, Adolf]] 5bo6crulsuhvc8vd1azveyv595yuxkv 14 2868 6239 5326 2016-03-12T03:52:17Z Danny B. 47 + řadicí klíč 6239 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Zach, Felicián]] c1tewpbz0y6ynw6gq4b2q69ws2tf2r5 14 2869 5325 5312 2014-03-03T07:15:39Z JAnDbot 1682 Robot automaticky nahradil text: (-Kategória:Hlavná kategória +Kategória:Autori) 5325 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 2870 6244 5324 2016-03-15T09:00:50Z Danny B. 47 + řadicí klíč 6244 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Róbert, Karol]] to0ou5e7s0yaxr6t93mrzs7gud3xvoc 14 2871 5323 5314 2014-03-03T07:15:35Z JAnDbot 1682 Robot automaticky nahradil text: (-Kategória:Hlavná kategória +Kategória:Autori) 5323 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 2872 5322 5315 2014-03-03T07:15:33Z JAnDbot 1682 Robot automaticky nahradil text: (-Kategória:Hlavná kategória +Kategória:Autori) 5322 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 2873 6245 5321 2016-03-16T12:05:48Z Danny B. 47 + řadicí klíč 6245 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Károlyi, Michal]] b2vrkn7hbqhdatucgpia8nk19cjag6q 14 2874 6246 5320 2016-03-17T10:40:00Z Danny B. 47 + řadicí klíč 6246 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Kokošová, Mária]] 5sscaotnscntane7ixaxqke1zul31w5 14 2875 5318 2014-03-03T07:11:25Z JAn Dudík 1676 kategórie 5318 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 2876 5319 2014-03-03T07:11:38Z JAn Dudík 1676 Vytvorená stránka „[[Kategória:Autori]]“ 5319 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 2877 7782 5328 2018-05-27T21:32:53Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7782 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Štáty]] 0kobny5qimv0bn1jyvwwiqr4ql3jwwb 14 2878 7779 5329 2018-05-27T21:32:51Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7779 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Nemecko]] tgho0trcg0wdakl4etqqa0kojwfi0sa 14 2879 5330 2014-03-03T07:19:23Z JAn Dudík 1676 added [[Category:Štáty]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] 5330 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Štáty]] 0kobny5qimv0bn1jyvwwiqr4ql3jwwb 14 2880 7784 5331 2018-05-27T21:32:54Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7784 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 14 2881 7772 5332 2018-05-27T21:32:45Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7772 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovensko]] e559r2q5dm6apd0kz29hb02oke4c3zq 14 2882 7783 5333 2018-05-27T21:32:54Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7783 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Slovensko]] e559r2q5dm6apd0kz29hb02oke4c3zq 14 2884 6093 6078 2015-10-18T21:18:47Z Danny B. 47 revert na systém 6093 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Odkazy na sesterské projekty‏‎]] qjjuq529kh1nfq10resmurdi44yugjp 14 2886 6094 6079 2015-10-18T21:19:08Z Danny B. 47 revert na systém 6094 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Systém‏‎]] hegnsil5k6ditqfshsszo6t6c1fk16m 14 2887 6089 6075 2015-10-18T21:14:53Z Danny B. 47 revert na systém 6089 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Údržba‏‎]] 9b4krnuchokg9a1vko1dz5tmwvhrsd9 0 2900 8838 8510 2023-07-06T03:08:00Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8838 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Nech je jasno v židovskej otázke! Naša verejnosť v týchto mesiacoch zaujíma sa najmä o otázku židovstva a žiada si vedieť, aké má byť stanovisko katolíka pri riešení tejto otázky. Považujeme preto za užitočné označiť niektoré zásady, ktoré sa vzťahujú na nastolenú otázku. I. Vznešené poslanie určil Boh národu židovskému v Starom zákone. Vyvolil si ho zo všetkých národov upadnuvších do modlárstva a mravnej nízkosti, aby v ňom bola zachovaná viera v jedného Boha a nádej v prisľúbeného Spasiteľa sveta. V židovskom národe vtelil sa Syn Boží, v prvom rade jemu hlásal blahú zvesť vykúpenia a synovia tohoto národa mali byť potom apoštolmi-misionármi ostatných národov. Preto dal Boh národu židovskému vlasť akoby v centre veľkých kontinentov Ázie - Afriky - Európy, aby mal ľahšie styky s ostatnými národmi sveta. Dal mu aj zvláštne duševné schopnosti, aby vedel zodpovedať tomuto poslaniu. Národ židovský však nezodpovedal Bohom mu určenému vznešenému poslaniu. Už v starom veku opätovne sa spreneveril pravej viere v jedného Boha. Sväté písmo Starého zákona opisuje smutné obrazy pohanskej a mravnej zvrhlosti Židov. Opisuje tiež aj tresty, ktorými karhal Boh národ židovský. Z nich azda najtrpkejšie bolo zajatie babylonské, poddanstvo sýrske a rímske. Údery týchto trestov síce vyliečili židovský národ z bludu pohanstva, ale pod utrpeniami politickými a hospodárskymi sfalšoval národ vo veľkej väčšine predstavu Vykupiteľa. Už nečakal viac Vykupiteľa, ktorý vyslobodí celý svet z mravnej nízkosti a hriechu, ale čakal židovského Mesiáša, ktorý sníme tvrdé jarmo z národa vyvoleného. Jeruzalem urobí hlavným mestom sveta a synov Izraela povýši na pánov všetkých národov. Týmito ideami otrávený národ židovský neprijal tichého a pokorného Ježiša Nazaretského za Mesiáša. A keď Ježiš otvorene vyhlásil, predsa On je ten, ktorého národy očakávajú a keď Židov karhal pre ich neveru, pribili ho na kríž. - Židia sa nestali misionármi ostatných národov, ale prenasledovali, žalárovali a na smrť hľadali hŕstku tých, ktorí vieru Kristovu šírili. Za toto spreneverenie sa svojmu povolaniu prišiel nový trest na národ židovský a nová strata vlasti a jeho rozptýlenie po celom svete. Iné veľké, vojnou utlačené a roztrhnuté národy stratili svoju samobytnosť, vliali sa dovedna s inými národmi, len po celom svete roztrúsený malý židovský národ nevie splynúť so žiadnym národom, ale ostáva všade cudzím telesom. Národné pokorenie, osihotenosť, opovrhovanie a utláčanie zo strany iných národov ešte väčšmi vystupňovali u Židov skreslenú, chybnú nádej na Mesiáša - kráľa a v nadvládu židovskú. Učenie Talmudu zatlačilo do úzadia vznešené náuky Starého zákona a otrávilo mentalitu národa židovského. Plány Židov, pomocou slobodomurárstva ovládať celý svet, boli už na ich medzinárodných kongresoch jasno hlásané. I slovenský ľud pocítil skazonosný vplyv židovskej krčmy, židovskej úžery a židovských novín. Naše mestá podľa firemných tabúľ mali židovský ráz. Fabriky, banky, obchody boli takmer výlučne v židovských rukách. Poukazujeme na tieto zjavy židovstva nie s tým úmyslom aby sme vyvolali proti Židom rozhorčenie a pomstu, ale aby každý videl psychologicke (duševné) príčiny a dôvody občasných neraz aj krutých zásahov, ktorými sa národy proti Židom obrátili a bránili. Nedá sa tajiť, že bolo na čase aj v našej dobe riešiť židovskú otázku. II. Hneď však prehlasujeme, že riešenie tejto otázky nesmie byť vedené duchom pomsty. Pomsta je zakázaná, ale sebaobrana je dovolená. Sebaobrana dovoľuje aj prísne opatrenie, nedá však právo narušovať ľudskosť, ktorá zakazuje každú ukrutnosť podľa pravidla: čo nechceš aby ľudia robili tebe, ani ty nerob im. Teda aj sebaobrana má byť v medziach božských a platných zákonov. Pri vyriešení židovskej otázky nemôže sa pripustiť trhanie rodinných zväzkov. Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ktorí keď do stavu manželského vstúpia, zákon prírody požaduje, aby v tomto zväzku zostali, veď cieľom jeho je vzájomná pomoc a výchova dietok, čo sa pri spolužití rodiny dosahuje najdokonalejšie. „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt. 19:6). Taktiež nemožno pripustiť narušovanie toho princípu prirodzeného práva, že každý človek má právo nadobudnúť si čestnou prácou súkromný majetok a tento i používať podľa pravidiel morálky. Ťažký problém židovský nemožno rozriešiť tak, že sa narušuje platný právny poriadok. III. Zvláštnou otázkou je postoj k pokrsteným Židom. Kristus Pán založil svoju cirkev pre všetky národy. Vlastne, ako sme to vyššie uviedli, v prvom rade Židia mali sa stať kresťanmi. Keď aj prevážna väčšina ich odmietla vstup do cirkvi Kristovej, nebolo a nie je slobodno zabrániť tento vstup tým, ktorí po ňom túžia s úprimným úmyslom, z čistého náboženského presvedčenia a nie pre výhody zemské, pre zisk alebo slávu. Cirkev katolícka od vekov predpisuje pre všetkých, ktorí za hociakého iného vierovyznania chcú prestúpiť do jej lona, dlhšiu dobu, v ktorej vyučovaním a modlitbami pripravujú sa na tento vážny krok. To sa volá doba katechumenátu, zvaná preto tak, lebo sa články viery učia zväčša z katechizmu. Biskupi Slovenska túto dobu určili na 3 až 6 mesiacov podľa inteligencie a pobožnosti jednotlivých katechumenov. Až po takejto príprave udeľujú duchovným dovolenie prijať niekoho do cirkvi, teda prisluhovať sviatosť krstu aj Židom. (Štatistika v novinách uverejnená dokazuje, že kat. duchovní ani v terajších pomeroch nekrstili Židov „hromadne“.) Biskupi prízvukovali a stále zdôrazňujú, že duchovní žiadajúci o povolenie udeliť krst Židom, sú aj pred Bohom zodpovední za to, či dotyčný Žid je dokonale pripravený, či má čistý náboženský úmysel a či ho nevedie žiadosť získať si dočasné, politické alebo hmotné výhody. Od týchto zásad kat. cirkev neodstúpila ani vtedy, keď jej boli núkané hmotné výhody, ale hrozila strata nových, ale zásadám tým nezodpovedajúcich ľudí. Ale kat. cirkev neodstúpi od týchto zásad ani vtedy, keby jej niekto chcel zabrániť pokrstenie takých, ktorých ona pokladá za hodných milosti krstu. Ona samojediná obsiahla od Boha Spasiteľa právomoc krst udeľovať alebo ho odmietnuť. V tomto svojom práve sa nedala hatiť ani v minulosti a nedá sa obmedzovať ani v budúcnosti. Nemôže od tohto práva a povinnosti odstúpiť, lebo ju viaže rozkaz Kristov, hlásať evanjelium všetkým národom a krstiť všetky národy. A keď niekoho katolícka cirkev už do lona svojho prijme, tomu dáva všetky práva kresťana a žiada, aby mu tie práva boli každým uznané. Opatrnosť síce radila nepovyšovať novopokrstencov na zvláštne úrady cirkevné, ale základné práva ľudské a všeobecné, práva laických veriacich boli každému vždy priznávané a požadované. Ak by sa však o niektorom pokrstenom Židovi dokázalo, že ho ku krstu viedli len dočasné, hmotné, zemské záujmy, taký nemá byť považovaný za člena cirkvi, veď uňho vlastne ani nejestvoval úmysel prijať svietosť krstu Kristom ustanovenú a tak je vôbec pochybné, či je platne pokrstený (Noldin sv. III. bod 45 5 c). To sú krátko označené zásady katolíckej cirkvi o tak pálčivej otázke židovskej. V duchu týchto zásad upravili slovenskí kat. biskupi žiadosť na vysokú vládu slovenskej republiky. Keď sa zpráva o tomto kroku slov. episkopátu dostala do verejnosti, bolo počuť aj také hlasy, že vraj biskupi chcú zahatiť oslobodenie národa od Židov. Keď však potom vláda začala odvážať Židov a šírili sa o tom neuveriteľné zvesti, zas bolo počuť hlasy, ako vraj môžu biskupi a kňazi trpieť také neľudskosti. Považovali sme teda za potrebné dať verejnosti na vedomie stanovisko naše, aby bolo jasné, ako zmýšľame o židovskej otázke vôbec a zvlášť u nás a ako má zmýšľať o nej každý katolík. Sme presvedčení, že náš postoj je správny a spravodlivý a berieme zaň na seba zodpovednosť. '''Poznámky:''' Pastiersky list bol čítaný 21. marca 1942 vo všetkých katolíckych kostoloch a 26. apríla 1942 publikovaný v Katolíckych novinách. Text je citovaný podľa prepisu v Archíve Ústavu pamäti národa, fond A2/1, archívna jednotka 14, s. 71-74. [[Category:Dokumenty]] tnly8ccre10y1y9r31x3og1vkbsjx14 0 2901 7298 5363 2017-08-29T13:34:21Z Wizzard 3 7298 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} == 74/1958 Zb. == '''ZÁKON''' <small>zo 17. októbra 1958</small><br /> '''o trvalom usídlení kočujúcich osôb'''<br /> Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone: '''§ 1''' Národné výbory poskytujú osobám, ktoré vedú kočovný spôsob života, všestrannú pomoc, aby mohli prejsť k usadlému spôsobu života: najmä sú povinné týmto osobám pomáhať pri obstarávaní vhodného zamestnania a ubytovania a pôsobiť výchovnými prostriedkami sústavne na to, aby sa stali riadnymi pracujúcimi občanmi. '''§ 2''' Kočovný spôsob života vedie ten, kto sa v skupinách alebo jednotlivo túla z miesta na miesto a vyhýba sa statočnej práci alebo sa živí nekalým spôsobom, a to i vtedy, ak je v niektorej obci hlásený na trvalý pobyt. '''§ 3''' Kto zotrváva pri kočovnom spôsobe života napriek tomu, že sa mu poskytla pomoc na trvalé usídlenie, potresce sa pre trestný čin odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky. '''§ 4''' Minister vnútra vydá v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi predpisy na vykonanie tohto zákona, v ktorý h môže najmä určiť, akým spôsobom sa budú vykonávať dodatočné zápisy do matrík, akým spôsobom sa bude zabezpečovať evidencia a zisťovať totožnosť osôb, ktoré viedli kočovný spôsob života. '''§ 5''' Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou ustanovenia § 3, ktoré nadobúda účinnosť 1. marcom 1959; vykonajú ho ministri vnútra a spravodlivosti v dohode so zúčastneným členmi vlády.<br /> Novotný v.r.<br /> Fierlinger v.r.<br /> Široký v.r.<br /> Barák v.r.<br /> Dr. Škoda v.r.<br /> [[Kategória:Dokumenty]] 61vzfo1a9s9anfhnh2wpbznrjfy4m9y 14 2904 5540 5375 2014-12-17T12:20:02Z Lišiak 1863 5540 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Prejavy hláv štátov]] i9gbe43szlev3zwngty40mcakcnyije 14 2906 6726 5379 2017-02-12T20:01:47Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6726 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Andrej Kiska}} * {{Wikicitáty|Andrej Kiska}} * {{Commonscat|Andrej Kiska}} [[Kategória:Autori|Kiska, Andrej]] 1uibkm744o3l02lbcqk0ev99x4sbfhd 0 2947 7344 5454 2017-08-29T19:00:00Z Wizzard 3 7344 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Sto bohov, prabohov, či to vždy tak bude?! Tak smutno, tak clivo — len čo vietor hudie. Chodníčky zaviate — junač kdesi drieme: hej, ktože nám zahrá tú našu „od zeme“? Jozefe, kdeže je tá tvoja píšťala? Zapískaj! nech to hne tie karpatské bralá. Kde tvoje, Ondrejko, husličky z javora? Zahraj nám! nech to znie i zhora i zdola. A kde je, Samo náš, tvôj huk zlatorohý? Zadudaj! nech detva skočí hor’ na nohy. Hore hu! nič preto, že sme my chudobní: hoci sme chudobní, ale chlapci hodní! Hore hu! nič preto, že sa biedne máme: naša dobrá vôľa i tú biedu zláme! — Tak smutno, tak clivo — len čo vietor hudie: sto bohov, prabohov, či to vždy tak bude?! </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] cpfx4nompfr6fhezvmc1ch2t8zhb32a 0 2948 7356 5455 2017-08-29T19:09:26Z Wizzard 3 7356 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Leží dieťatko — leží na slame v jasličkách — púček ružový, mať v slzách nad ním rukama láme, hľadiac v ten hmlistý rok nový. „Ach, ktože, ktože, kto mne spomôže? Pod strechou bieda, v svete boj; bratia ďaleko — Pán Boh vysoko: čo bude z teba, anjel môj?!“ Pozri len, pozri, mať utrápená, nevidíš hviezdu nad sebou? Hviezda tá znamä tvojho spasenia; neboj sa, matko: Boh s tebou! Netráp sa, netráp o dieťa svoje, nech prídu, aké chcú časy: nesmrtnosť svieti z tých očí dvoje, Herod svetlo to nezhasí! Zotri tie slzy, mať pekná, z tvári: hmlistá presvitá obloha, a bárs neprídu troch kráľov dary, príde dar iste od Boha. Príde dar veľký, príde deň slávy — deň slobody i pokoja, a bárs aj východ bude krvavý: žije pestún — junač tvoja! Do Betlehema, mlaď, už sa zorí, kol dietka Slávy sem sa v rad! Rozviň ponad ním svoje prápory — z prsov mocný postav mu hrad! </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] lkcfi7r98izh947u8dh9l64pcl0r8nz 0 2949 7345 5456 2017-08-29T19:00:22Z Wizzard 3 7345 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Dávno ja v obraz jeden zostavil svoje sny i oživil som si ho dychom svojich piesní. Ten obraz srdcom mojím jedine kolíše, ten obraz dušu moju pohýna do vyše: to obraz Tvoj — tos’ Ty, Otčina! Myslel som si: no teraz kto mi dá istoty? Neznám, či je to ona? a čiže si to ty — kráľovná Slávy diev, Marína!? Stojím si nad hladinou tichonočného plesa, kolo mňa ligocú sa hviezdnaté dvojnebesá. Oko moje v žiarkráse dvoch svetov zamára sa a duša v piesni jednej sladučko rozplýva sa. Tak stojím. Oj, Bože môj! — tak stáť mi večne doprej na krásu krás sa dívajúci, na slávu slávy spievajúci — Otčiny — Maríny svojej! Dávno ja Teba spatril — nikdy nevídaná, Ty sestra duše mojej, Ty spevcov Zlatá panna! To mesiačkom osvetlenú, nad Váhom snívajúcu — blýskavicou ožiarenú, hromobúrku vedúcu. Oj, znám Ťa, znám — Ty otca svojho dcéra! Vo výške letov Tvojich zrak zemský umiera! No túž, no lietaj si len — až ta, kde nik nebou: pieseň má a národ môj poletí za Tebou! </poem> [[Kategória:Ján Botto]] [[Kategória:Poézia]] o8jk68k6icsxl7zjkmxgzqr4efwbwbb 0 2955 5593 5468 2015-01-03T13:22:28Z タチコマ robot 84 Robot: Opravujem dvojité presmerovanie na [[Telegram prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa Adolfovi Hitlerovi z 24. júna 1941]] 5593 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Telegram prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa Adolfovi Hitlerovi z 24. júna 1941]] k8kvpnq5rwm7714pinoj9jydrlt87gb 0 2967 9085 8567 2024-02-20T00:07:44Z Danny B. 47 fix link 9085 wikitext text/x-wiki <div style="text-align: center;"> '''Vyhlásenie nezávislosti československého národa dočasnou vládou československou'''<br /> '''„Washingtonská deklarácia“'''<ref>'''Washingtonská deklarácia''' je v historiografii zaužívaný názov, podľa miesta, kde bola de facto vydaná. Oficiálny názov je '''Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government''', v češtine (len z prvého Masarykovho konceptu) ''Prohlášení nezávislosti československého národa jeho prozatimní vládou československou'' (uvádzané aj len ako ''Prohlášení nezávislosti československého národa jeho prozatimní vládou''). Do slovenčiny prekladané ako ''Vyhlásenie nezávislosti československého národa dočasnou vládou československou'' (príp. miesto slova ''vyhlásenie'' použité pravopisne nesprávne ''prehlásenie''; možno použiť aj slovo ''deklarácia'')</ref><br /> 18. október 1918 </div> == Originálne znenie == <div style="text-align: center;"> '''Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government'''<ref>Vzhľadom na okolnosti vydania deklarácie je jej znenie v angličtine, autentický text v češtine neexistuje. Český preklad bol vyhotovený až neskôr Jaroslavom Císařom, ktorý prekladal Masarykom skoncipovaný text (prvý koncept) v češtine do angličtiny, pričom mu pri redigovaní pomáhali viacerí americkí spolupracovníci (redaktor denníka ''Chicago Tribune'' James O'Donnell Bennett, sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov Louis Dembitz Brandeis, profesor sociológie Herbert Adolphus Miller, právnik Robert Martin Calfee a ďalší). Všetky ďalšie koncepty, vrátane finálnej podoby doručenej Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov 18. októbra 1918 (ako príloha k listu evidovanom pod č. 861.00/3124), sú napísané v angličtine. J. Císař sa v českom preklade chcel autentickosti aspoň priblížiť, pričom v nepozmenených odsekoch a vetách použil pôvodný český koncept. Pre časti, ktoré boli pridané už v anglickej podobe J. Císař až na niektoré výnimky použil [[#Český preklad (Kozák)|český preklad uverejnený v III. zväzku spisu Edvarda Beneša ''Světová válka a naše revoluce'']]. [[#Český preklad (Kozák)|Ďalší preklad z angličtiny do češtiny]] (vypracovaný nezávisle od vyššie spomenutých prekladov) sa nachádza v publikácii Jana Blahoslava Kozáka.</ref> </div> At this grave moment, when the Hohenzollerns are offering peace in order to stop the victorious advance of the Allied armies and to prevent the dismemberment of Austria-Hungary and Turkey, and when the Habsburgs are promising the federalization of the Empire and autonomy to the dissatisfied nationalities committed to their rule, we, the Czechoslovak National Council, recognized by the Allied and American Governments as the Provisional Government of the Czechoslovak State and Nation, in complete accord with the declaration of the Czech Deputies made in Prague on January 6, 1918, and realizing that federalization, and still more, autonomy, mean nothing under a Habsburg dynasty, do hereby make and declare this our Declaration of Independence. We do this because of our belief that no people should be forced to live under a sovereignty they do not recognize, and because of our knowledge and firm conviction that our nation cannot freely develop in a Habsburg mock-federation, which is only a new form of the denationalizing oppression under which we have suffered for the past three hundred years. We consider freedom to be the first prerequisite for federalization, and believe that the free nations of central and eastern Europe may easily federate should they find it necessary. We make this declaration on the basis of our historic and natural right. We have been an independent state since the seventh century; and, in 1526, as an independent state, consisting of Bohemia, Moravia, and Silesia, we joined with Austria and Hungary in a defensive union against the Turkish danger We have never voluntarily surrendered our rights as an independent state in this confederation. The Habsburgs broke their compact with our nation by illegally transgressing our rights and violating the Constitution of our state which they had pledged themselves to uphold, and we therefore refuse longer to remain a part of Austria-Hungary in any form. We claim the right of Bohemia to be re-united with her Slovak brethren of Slovakia, once part of our national state later torn from our national body, and fifty years ago incorporated into the Hungarian state of the Magyars, who, by their unspeakable violence and ruthless oppression of their subject races have lost all moral and human right to rule anybody but themselves. The world knows the history of our struggle against the Habsburg oppression, intensified and systematized by the Austro-Hungarian dualistic compromise of 1867. This dualism is only a shameless organization of brute force and exploitation of the majority by the minority; it is a political conspiracy of the Germans and Magyars against our own as well as the other Slav and the Latin nations of the Monarchy. The world knows the justice of our claims, which the Habsburgs themselves dared not deny. Francis Joseph, in the most solemn manner, repeatedly recognized the sovereign rights of our nation. The Germans and Magyars opposed this recognition, and Austria-Hungary, bowing before the Pan-Germans, became, a colony of Germany, and as her vanguard to the east, provoked the last Balkan conflict, as well as the present World War, which was begun by the Habsburgs alone without the consent of the representatives of the people. We cannot and will not continue to live under the rule-direct or indirect-of the violators of Belgium, France, and Serbia, the would-be murderers of Russia and Rumania, the murderers of tens of thousands of civilians and soldiers of our blood, and the accomplices in numberless unspeakable crimes committed in this war against humanity by the two degenerate and irresponsible dynasties. We will not remain a part of a state which has no justification for existence, and which, refusing to accept the fundamental principles of modern world-organization, remains only an artificial and immoral political structure, hindering. every movement toward democratic and social progress. The Habsburg dynasty, weighed down by a huge inheritance of error and crime, is a perpetual menace to the peace of the world, and we deem it our duty toward humanity and civilization to aid in bringing about its downfall and destruction. We reject the sacrilegious assertion that the power of the Habsburg and Hohenzollern dynasties is of divine origin; we refuse to recognize the divine right of kings. Our nation elected the Habsburgs to the throne of Bohemia of its own free will and by the same right deposes them. We hereby declare the Habsburg dynasty unworthy of leading oar nation, and deny all of their claims to rule in the Czechoslovak land, which we here and now declare shall henceforth be a free and independent people and nation. We accept and shall adhere to the ideals of modern democracy, as they have been the ideals of our nation for centuries. We accept the American principles as laid down by President Wilson: the principles of liberated mankind,-- of the actual equality of nations,--and of governments deriving all their just powers from the consent of the governed. We, the nation of Comenius, cannot but accept these principles expressed in the American Declaration of Independence, the principles of Lincoln, and of the Declaration of the Rights of Man and of the Citizen. For these principles our nation shed its blood in the memorable Hussite Wars five hundred years ago, for these same principles, beside her allies in Russia, Italy, and France, our nation is shedding its blood today. We shall outline only the main principles of the Constitution of the Czechoslovak Nation; the final decision as to the Constitution itself falls to the legally chosen representatives of the liberated and united people. The Czechoslovak State shall be a republic. In constant endeavor for progress it will guarantee complete freedom of conscience, religion and science, literature and art, speech, the press and the right of assembly and petition. The church shall be separated from the state. Our democracy shall rest on universal suffrage; women shall be placed on an equal footing with men, politically, socially, and culturally. The rights of the minority shall be safeguarded by proportional representation; national minorities shall enjoy equal rights. The Government shall be parliamentary in form and shall recognize the principles of initiative and referendum. The standing army will be replaced by militia. The Czechoslovak Nation will carry out far-reaching social and economic reforms; the large estates will be redeemed for home colonization, patents of nobility will be abolished. Our nation will assume its part of the Austro-Hungarian pre-war debt;--the debts for this war we leave to those who incurred them. In its foreign policy the Czechoslovak Nation will accept its full share of responsibility in the reorganization of eastern Europe. It accepts fully the democratic and social principle of nationalism and subscribes to the doctrine that all covenants and treaties shall be entered into openly and frankly without secret diplomacy. Our Constitution shall provide an efficient, rational, and just government, which will exclude all special privileges and prohibit class legislation. Democracy has defeated theocratic autocracy. Militarism is overcome,--democracy is victorious;--on the basis of democracy mankind will be reorganized. The forces of darkness have served the victory of light,--the longed-for age of humanity is dawning. We believe in democracy,--we believe in liberty,--and liberty evermore. Given in Paris, on the 18th day of October 1918.<ref>Deklarácia datovaná 18. októbra 1918 v Paríži ako sídle vlády (reálne vydaná vo Washingtone D.C., 19. októbra uverejnená v americkej tlači)</ref> PROFESSOR THOMAS G. MASARYK <br /> Prime Minister and Minister of Finance <br /> GENERAL DR. MILAN R. STEFANIK <br /> Minister of National Defense <br /> DR. EDWARD BENES <br /> Minister of Foreign Affairs and of Interior<ref>Deklarácia obsahuje len tlačené mená troch najvýznamnejších predstaviteľov Dočasnej vlády československej, prof. Tomáša Garrigua Masaryka, gen. Dr. Milana Rastislava Štefánika a Dr. Edvarda Beneša. Menovaní ju nepodpísali. Sprievodný list obsahuje len Masarykov podpis. M. R. Štefánik pricestoval 12. októbra do Jokohamy, na rokovania s veľvyslancom Spojených štátov Rolandom Sletorom Morrisom o poskytnutí materiálnej a vojenskej pomoci pre československé légie v Rusku a E. Beneš sa v tom čase nachádzal v Paríži.</ref> == Český preklad (Beneš) == <center><big>'''Prohlášení nezávislosti československého národa jeho prozatimní vládou'''</big></center> V této vážné chvíli, kdy Hohenzollernové nabízejí mír, aby zastavili vítězný postup spojeneckých armád a zabránili rozdělení Rakousko-Uherska a Turecka, a kdy Habsburkové slibují federalizaci říše a autonomii nespokojeným národům, podrobeným jejich vládě, my, československá Národní rada, uznaná vládami spojeneckými a vládou americkou za prozatímní vládu československého státu a národa, v plném souhlasu s prohlášením českých poslanců, učiněným v Praze dne 6. ledna 1918, a vědomi si toho, že federalizace a tím více autonomie neznamenají ničeho pod habsburskou dynastií, činíme a prohlašujeme toto naše prohlášení nezávislosti. Činíme tak, poněvadž věříme, že žádný národ nemůže být nucen žít pod svrchovaností, které neuznává, a poněvadž máme vědomí a pevné přesvědčení, že náš národ nemůže se volně vyvíjet v habsburské lži-federaci, která není než novou formou odnárodňujícího se útisku, pod nímž jsme trpěli minulá tři století. Máme za to, že svoboda jest prvním požadavkem federalizace, a jsme přesvědčeni, že svobodní národové střední a východní Evropy snadno utvoří federaci, jestliže to shledají nutným. Činíme toto prohlášení na základě našeho historického a přirozeného práva. Byli jsme samostatným státem již od sedmého století a r. 1526 jako samostatný stát, sestávající z Čech, Moravy a Slezska, spojili jsme se s Rakouskem a Uhrami v obrannou jednotu proti tureckému nebezpečí. Nikdy jsme se v této konfederaci nevzdali dobrovolně svých práv jako samostatný stát. Habsburkové porušili svou smlouvu s naším národem, nezákonně překročujíce naše práva a znásilňujíce ústavu našeho státu, kterou sami přísahali zachovat, a my proto odpíráme zůstat déle součástkou Rakousko-Uherska v jakékoli formě. Požadujeme pro Čechy právo, aby byli spojeni se svými slovenskými bratry ze Slovenska, kdysi součástky našeho národního státu, odtržené později od našeho národního těla a před 50 lety vtělené v uherský stát Maďarů, kteří nevylíčitelným násilím a krutým útiskem podrobených plemen pozbyli veškerého mravního a lidského práva vládnout komukoliv, kromě sobě samým. Svět zná dějiny našeho zápasu proti habsburskému útisku, zesílenému a v systém uvedenému dualistickým vyrovnáním Rakousko-Uherským z r. 1867. Tento dualismus je toliko nestoudnou organizací hrubé síly a vykořisťování většiny menšinou; je to politický útok Němců a Maďarů proti našemu vlastnímu národu stejně jako proti jiným slovanským a latinským národům monarchie. Svět zná historii našich práv, kterých Habsburkové sami neodvážili se popírat. František Josef uznal opětovně nejslavnostnějším způsobem svrchovaná práva našeho národa. Němci a Maďaři postavili se na odpor tomuto uznání a Rakousko-Uhersko, sklánějíc se před Pangermány, stalo se kolonií Německa a jako jeho předvoj na východě vyvolalo poslední balkánský konflikt stejně jako nynější světovou válku, kterou Habsburkové počali sami bez souhlasu zástupců lidu. Nemůžeme a nechceme nadále žít pod přímou nebo nepřímou vládou těch, kdo znásilnili Belgii, Francii a Srbsko, chtěli být vrahy Ruska a Rumunska, jsou vrahy desetitisíců občanů a vojínů naší krve a spoluviníky bezpočetných nevýslovných zločinů, spáchaných v této válce proti lidskosti těmito dvěma degenerovanými a neodpovědnými dynastiemi. Nechceme zůstat součástkou státu, který nemá existenčního oprávnění a který odpíraje přijmout základní zásady moderní světové organizace, zůstává toliko umělým, nemorálním politickým útvarem, který překáží každému hnutí, směřujícímu k demokratickému a sociálnímu pokroku. Habsburská dynastie, zatížená nesmírným dědictvím chyb a zločinů, je stálou hrozbou světového míru a my považujeme za svoji povinnost k lidstvu a civilizaci přispět k jejímu pádu a zničení. Odmítáme svatokrádežné tvrzení, že moc dynastie habsburské a hohenzollernské je původu božského; odpíráme uznati božské právo králů. Náš národ povolal Habsburky na český trůn ze své svobodné vůle a tímtéž právem je sesazuje. Prohlašujeme tímto habsburskou dynastii za nehodnou, aby vedla náš národ, a upíráme jí veškerá práva vládnout československé zemi, která, to zde nyní prohlašujeme, bude od nynějška svobodným a nezávislým lidem a národem. Přijímáme ideály moderní demokracie a budeme k nim lnout, poněvadž to byly ideály našeho národa po staletí. Přijímáme americké zásady, jak byly stanoveny prezidentem Wilsonem: zásady o osvobozeném lidstvu, skutečné rovnosti národů a vládách, odvozujících všecku svou spravedlivou moc ze souhlasu ovládaných. My, národ Komenského, nemůžeme než přijmout tyto zásady, vyjádřené v americké deklaraci nezávislosti, v zásadách Lincolnových a v prohlášení lidských a občanských práv. Za tyto zásady proléval národ náš krev před stoletími, v památných válkách husitských, za tytéž zásady prolévá náš národ krev dnes po boku svých spojenců v Rusku, v Itálii a ve Francii. Načrtneme jen hlavní zásady ústav československého národa: konečné rozhodnutí o ústavě samé náleží zákonitě zvoleným zástupcům osvobozeného a sjednoceného národa. Československý stát bude republikou. Ve stálé snaze o pokrok zaručí úplnou svobodu svědomí, náboženství a vědy, literatury a umění, slova, tisku a práva shromažďovacího a petičního. Církev bude odloučena od státu. Naše demokracie bude spočívat na všeobecném právu hlasovacím: ženy budou postaveny politicky, sociálně a kulturně na roveň mužům. Práva menšiny budou chráněna poměrným zastoupením; národní menšiny budou požívat rovných práv. Vláda bude mít formu parlamentární a bude uznávat zásady iniciativy a referenda. Stálé vojsko bude nahrazeno milicí. Československý národ provede dalekosáhlé sociální a hospodářské reformy; velkostatky budou vyvlastněny pro domácí kolonizaci; výsady šlechtické budou zrušeny. Národ náš převezme svou část předválečného státního dluhu rakousko-uherského; válečné dluhy ponecháme těm, kdo do nich zabředli. Ve své zahraniční politice přijme československý národ plnou část odpovědnosti za reorganizaci východní Evropy. Přijímá cele demokratický a sociální princip národností a souhlasí s naukou, že veškeré úmluvy a smlouvy mají být sjednávány otevřeně a upřímně, bez tajné diplomacie. Naše ústava postará se o účinnou, rozumnou a spravedlivou vládu, která vyloučí jakékoliv zvláštní výsady a znemožní třídní zákonodárství. Demokracie porazila teokratickou autokracii. Militarismus je zničen – demokracie je vítězná; - na základech demokracie lidstvo bude reorganizováno. Mocnosti temnoty sloužily vítězství světla – vytoužený věk lidstva vzchází. Věříme v demokracii – věříme ve svobodu – a ve svobodu vždy větší a větší. Dáno v Paříži, dne 18. října 1918. <center>Profesor T. G. Masaryk,</center> <center>předseda ministerské rady a ministr financí,</center> <center>Generál Dr. Milan Štefánik,</center> <center>ministr národní obrany,</center> <center>Dr. Edvard Beneš,</center> <center>ministr zahraničních věcí a ministr vnitra</center> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Virtual Archive of Central European History : Documents on the Founding of Czechoslovakia, 1918-1919'' [PDF online]. West Branch, IA : Hoover Presidential Library, 2005-07-13 [cit. 2014-11-30], pp. 6-8. [https://ecommons.cornell.edu/server/api/core/bitstreams/c97475bc-4a10-4c75-8c9a-c72ed7d4e680/content Dostupné online]. * české preklady pozri v: ** Beneš, Edvard. ''Světová válka a naše revoluce.'' Diel III : Dokumenty. Praha : Čin a Orbis, 1930, s. 472. '''Zdroj:''' Gronský, Ján. ''Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa I. (1918 – 1945).'' Praha : Karolinum, 2005. 584 s. ISBN [https://www.worldcat.org/isbn/8024610272 8024610272]. s. 35-37. ** Kozák, Jan Blahoslav. ''T. G. Masaryk a vznik Washingtonské deklarace v říjnu 1918''. Praha : Melantrich, 1968. 116 s. OCLC [https://www.worldcat.org/oclc/4893151 4893151], s. 67-72. === Poznámky === <references /> == Pozri aj == * [[List prezidenta Dočasnej vlády československej Tomáša Garrigua Masaryka ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Robertovi Lansingovi, 18. október 1918]] (sprievodný list k deklarácii) * [[Washingtonská deklarácia (koncepty)]] == Iné projekty == * {{Wikipédia|Washingtonská deklarácia}} [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Kategória:Tomáš Garrigue Masaryk]] [[Kategória:Československá národná rada]] [[Kategória:1918]] [[Kategória:Dokumenty]] 1a8vhrrz3j0etha36get22obr02axuk 14 2968 6706 5503 2016-12-20T01:47:15Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6706 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Tomáš Garrigue Masaryk}} * {{Wikicitáty|Tomáš Garrigue Masaryk}} * {{Commonscat|Tomáš Garrigue Masaryk}} [[Kategória:Autori|Masaryk, Tomáš Garrigue]] 221nerfvw3wapz68eyfi83j5vwo26bs 0 2969 9106 7739 2024-03-08T00:07:50Z Danny B. 47 fix link 9106 wikitext text/x-wiki == Originálne znenie == File No. 861.00/3124 ''The President of the Czecho-Slovak Provisional Government (Masaryk) to the Secretary of State'' [Lansing] [WASHINGTON], October 18, 1918 MR. SECRETARY: Political reasons as well as administrative exigencies induced our National Council to assume, in accordance with the recognition by your and the Allied Governments, the title of Government, and to publish the enclosed declaration. As you, Mr. Secretary, did not express any wish concerning the date of publication, I assume that it is of no consequence and publish the declaration to-day, forced to do so by the rapid developments in Austria-Hungary. Our Government has been constituted in the following manner: Prime Minister and Minister of Finance: Professor Thomas G. Masaryk; Minister of National Defense: Gen. Dr. Milan R. Stefanik; Minister of Foreign Affairs and of Interior: Dr. Edward Benes. The seat of the Government is in Paris. Believe me [etc.] <div style="text-align: right">T. G. MASARYK<ref>V prílohe k listu ''Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government'' ([[Washingtonská deklarácia#Originálne znenie|Vyhlásenie nezávislosti československého národa dočasnou vládou československou]], známe pod v historiografii zaužívaným pomenovaním Washingtonská deklarácia)</ref></div> == Slovenský preklad == Dokument č. 861.00/3124 ''Prezident Dočasnej vlády československej (Masaryk) Ministrovi zahraničných vecí'' [Lansingovi] [WASHINGTON], 18. október 1918 PÁN MINISTER: Politické dôvody ako aj administratívne nevyhnutnosti prinútili našu Národnú rada, v súlade s uznaním vašej vlády a spojeneckých vlád, prijať titul vlády a vydať priložené vyhlásenie. Nakoľko ste sa, pán minister, nevyjadrili ohľadne dátumu zverejnenia deklarácie, predpokladám, že to nie je dôležité a činím tak k dnešnému dňu, prinútený rýchlym spádom udalostí v Rakúsko-Uhorsku. Naša vláda bola ustanovená v nasledovnom zložení: Predseda vlády a minister financií: Profesor Tomáš G. Masaryk; Minister národnej obrany: Gen. Dr. Milan R. Štefánik; Minister zahraničných vecí a vnútra: Dr. Edvard Beneš. Sídlo vlády je v Paríži. S dôverou [atď.]<ref>Voľný preklad anglickej zdvorilostnej zdvorilostnej frázy ''Believe me'', používanej vo formálnej korešpondencii.</ref> <div style="text-align: right">T. G. MASARYK</div> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * ''Virtual Archive of Central European History : Documents on the Founding of Czechoslovakia, 1918-1919'' [PDF online]. West Branch, IA : Hoover Presidential Library, 2005-07-13 [cit. 2014-11-30], pp. 5-6. [https://ecommons.cornell.edu/server/api/core/bitstreams/c97475bc-4a10-4c75-8c9a-c72ed7d4e680/content Dostupné online]. === Poznámky === <references /> == Pozri aj == * [[Washingtonská deklarácia]] * [[Washingtonská deklarácia (koncepty)]] [[Kategória:Tomáš Garrigue Masaryk]] [[Kategória:Dočasná vláda československá]] [[Kategória:1918]] [[Kategória:Korešpondencia]] f6ic05i2pgmq0dil2863e9eni2ki72j 14 2970 6718 5492 2016-12-30T04:40:30Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Commonscat}} 6718 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Commonscat|Robert Lansing}} [[Kategória:Autori|Lansing, Robert]] spd1kajenus59pei1dp1vnfpz2q8638 0 2972 9087 8854 2024-02-21T00:07:54Z Danny B. 47 fix link 9087 wikitext text/x-wiki <center><big>'''Vyhlásenie nezávislosti československého národa dočasnou vládou československou'''<br />'''„Washingtonská deklarácia“ '''<br />'''(koncepty deklarácie)'''</big><br /> cca 5. – 17. október 1918</center> == Koncept I. („Exponát B“) – české znenie == <center><big>'''Prohlášení nezávislosti československého národa Prozatímní vládou Československého státu'''</big><ref>Jediný zachovaný exemplár prvého náčrtu odkázal sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov Louis Dembitz Brandeis (jeden z členov komitétu pomáhajúceho s redigovaním vyhlásenia) University of Louisville (štát Kentucky), kde je uložený na právnickej fakulte (University of Louisville Louis D. Brandeis School of Law) ako „Exponát B“.</ref></center> Již 14. listopadu 1915 prohlásil československý národ prostřednictvím svého Zahraničního výboru, že Habsburkové pozbyli práv na český trůn, a oznámil své rozhodnutí státi se znovu nezávislým. Tento výbor byl změněn v Národní radu, jež byla uznána jako vláda ''de facto'' Spojenci a Spojenými státy. Spojené státy výslovně uznaly, že táto vláda jest řádným autoritativním tělesem pro vedecní nejen vojenských, ale i politických věcí našeho národa; ostatní spojenecké vlády se vyjádřily podobným způsobem. Československá národní rada jako autoritou vybavené zastoupení a prozatimní vláda celého československého národa obnovuje v této vážné chvíli své prohlášení ze dne 14. listopadu. Ve své macchiavelistické aroganci nabízejí Němci mír, aby zastavili postup spojeneckých armád, a aby zachránili Rakousko-Uhersko a Turecko, ochotně slibují vyklizení území na Západě, neboť vědí, že na Východě by Spojenci nemohli vojensky zakročit tak dobrě jako na Západě a že takto by bylo bezbranné Rzsji úplne vydáno „mírumilovnému“ pronikání Německa a Rakouska-Uherska. Rakousko-Uhersko bylo za této války úplně anektováno popruštěným Německem. Zachování Rakouska-Uherska v jakékoli podobě je vítězstvím Německa, které může prostřednictvím Rakouska-Uherska ovládat Balkán Turecko, a starý pangermánský plán panství nad Východem se úspěšně uskuteční. Na Západě může Německo dobrovolně povolit; jeho doba přijde, až bude zcela opanován Východ. Habsburkové slibujé ve své tísni neuspokojeným národnostem své říše federalisaci a autonomii; ale federalisace a tím spíše autonomie nebude znamenat nic, mají-li býti ovládány Habsburky, vasaly Berlína. Alespoň náš národ po zkušenosti z této války nedovolí, aby se jejich vojska užívalo ku prospěchu Berlína. Nás národ se nemůže spokojit s pouhou federalisaci Rakouska-Uherska, a to nejen proto, že tento slib je falešný a znamená ve skutečnosti federalisaci říše dualistické, kdežto federalisace by znamenala na prvém místě zrušení dualismu; federalisace států a národů předpokládá svobodu a jednotu federovaných národů, jak ukazuje příklad Spojených států, Švýcarska i Německa. Nás národ má právo na úplnou nezávislost. Rakousko vzniklo (1526) personální unii Čech s Rakouskem a s Uhrami; tento právní stav je dosud platný; po stránce právní je náš národ dosud nezávislý, ale Habsburkové zneužívajíce své autority jakožto němečtí císařové, ktok za krokem ovládli a zgermanisovali tuto unii. Češi povstali proti tomuto znásilňování svých práv ve dvou odbojích, r. 1618 a r. 1848; v r. 1848 české právo na nezávislost bylo na chvíli na oko uznáno, ale když byl odboj rozdrcen, začalo nové období násilné germanisace a centralisace. Po porážkách r. 1859 a r. 1866 František Josef činil příležitostné menší ústupky našemu národu a jiným národům ve své říši; ale r. 1868 vstoupil do dualistického spiknutí s Maďary a z Rakouska se stalo Rakousko-Uhorsko, organisované znásilňování a vykořisťování slovanské a latinské většiny německo-maďarskou menšinou. Po porážce Francie r. 1871 si František Josef na chvíli uvědomil význam německé říše restaurované Pruskem; zmírnil svou politiku proti našemu národu a slíbil úpravu, která měla vyvrchollit jeho korunovací za krále českého. Nejslavnostnějším způsobem uznal (1870–71) práva českého národa a jeho životní význam a hodnotu pro Rakousko. Ale, jak je známo, Berlín a Maďaři úpravu zmařili; podle pangermánského plánu se stalo Rakousko-Uhersko kolonií Německa, jeho předvojem na Východě. V této roli Rakousko-Uhersko vyprovokovalo tuto válku. Náš národ, který si uvědomil její světový význam, ihned se zařadil na stranu Spojenců; naše vojska bojují proti společnému nepříteli ve Francii, v Itálii a v Rusku. Ostatní národy Rakouska-Uherska následovaly našeho příkladu a dnes Jihoslované (Srbochorvaté a Slovinci), Poláci, Rusíni a Italové, velká většina národů říše, stojí s námi proti Habsburkům, Němcům a Maďarům. Za této války František Josef nařídil popravu třiceti až šedesáti tisíců civilistů, nepočítaje tisíce a tisíce vojáků; takový je politický a mravní stav habsburské říše! Náš národ zvolil Habsburky ze své svobodné vůle a ze své svobodné vůle je sesazuje; odmítáme rouhavé tvrzení, že moc habsburské dynastie právě tak jako hohenzollernské je božského původu. Přijímáme demokratické zásady Ameriky a Francie; přijímáme americké principy, jak je stanovil president Wilson: principy osvobozeného lidstva – skutečné rovnosti národů – a o tom, že vlády odvozují všechnu svou spravedlivou moc ze SOUHLASU TĚCH, KTERÝM VLÁDNOU. Toto jsou principy Lincolnovy, principy Prohlášení nezávislosti a Prohlášení práv člověka a občana. Pro tyto principy český národ krvácel v památných husitských válkách v době, kdy Amerika byla ještě neznámá; v této válce náš národ krvácí pro tyto principy znovu po boku Ameriky, Francie, Velké Britanie, Srbska, Ruska, Italie a Japonska. Češi a Slováci důvěřují slibům Spojenců a pevně věří, že imperialistická útočnost Němců, Maďarů a Turků bude rozdrcena a že demokraticie zvítězí nad militaristickou autokraciií. Jako Prozatímní vláda Československého státu prohlašujeme, že nemůžeme pokládati habsburskou dynastii za schopnou vésti náš národ; odnímáme jí pro její proradnost, věrolomnost a zločinnost všechny nároky na ovládání československých zemí. Tím, že se úplně vzdala pangermínskému a popruštělému Německu, zradila většinu svých národů a na prvém místě národ náš. Když Prušáci zaplavili Čechy a obsadili Prahu r. 1866, také slavnostně uznali práva Čech na nezávislost; tehdy jsme Rakousko neopustili v naději, že se po pruské lekci u Sadové vzpamatuje; ale ono nás zradilo a přijalo roli pruského lokaje. Československý štát bude republikou. Ve stálé snaze po pokroku bude zárukou úplné svobody svědomí, náboženství a vědy, slovního projevu a shromažďování. Církev bude odloučena od státu. Rakousko od středověku zneužívalo církví k sobeckým cílům hrabivé dynastie a její politiky; jeden z největších německých spisovatelů mu vpálil znamení vraha ducha. Naše demokracie bude spočívat na všeobecném právu hlasovacím, právo menšin bude zabezpečeno spravedlivým poměrným zastoupením; národní menšiny budou požívat stejných práv s národem naším. Vláda bude parlamentární, kontrolovaná referendem a iniciativní. Ženy budou politicky, sociálně a kulturně zrovnoprávněny s muži. Československý stát provede dalekosáhlé sociální a daňové reformy; velkostatky budou zakoupeny pro domácí kolonisaci, šlechtictví bude zrušeno. Stálá armáda bude nahrazena milicí a celý národ bude civčen v užívání zbraní pro obranu. Československý stát uskuteční rozsáhlou populační a zdravotní politiku. Ve své zahraniční politice bude míti Československý stát účinný podíl na reorganisaci východní Evropy a tím celé Evropy a lidstva; naše národní politika bude podporovat žádoucí mezinárodnost. Všechny závazky a smlouvy budou uzavírány otevřeně a úpřimně bez tajné diplomacie. Načrtáváme jen hlavní zásady ústavy Československého státu; konečné rozhodnutí o úplné ústavě připadne přirozeně oprávněným zástupcům osvobozeného a spojeného národa. Vůdčí zásadou naší ústavy bude zřízení účinné, rozumné a spravedlivé správy; nebude v ní místa pro žádnou panovačnost nebo nespravedlivé výsady osobní či třídní. Rakousko-Uhersko a Německo brzdily rozvoj rozličných utlačovaných národů; osvobození těchto národů uvolní jejich bohaté hmotné i duchovní síly a připojí je ke společnému kmeni lidskosti a civilisace. Dáno v Paříži, <br /> dne . . . . . října 1918. <center>P r o f. T. G. M a s a r y k,</center> <center>ministerský předseda a ministr financí.</center> <center>G e n. M i l a n R. Š t e f á n i k,</center> <center>ministr národní obrany.</center> <center>D r. E d u a r d B e n e š,</center> <center>ministr zahraničních věci a vnitra.</center> == Koncept I. („Exponát A“) – český preklad == Česko-slovenský lid, který jedná prostřednictvím své Národní rady, prohlašuje se tímto za nezávislý národ. Zavrhuje svrchovanost Habsburků. Zavrhuje autonomii uvnitř Rakousko-uherské říše. Zavrhuje vnucovanou federaci se svými dřívějšími utiskovateli, ať se navrhuje jakákoli forma vlády. Dne 14. listopadu 1915 Český zahraniční výbor prohlásil, že všechna práva domu habsburského na český trún propadla. Následovala léta utrpení a obětí. Pak velká Britanie, Francie, Italie a Spojené státy uznaly tento výbor za Prozatímní vládu nového česko-slovenského státu, který zahrnuje Čechy, Moravu a Slovensko. Je vhodné, abychom světu předložili jak důvody pro zrušení svazku s Rakouskem-Uherskem, tak zásady, na nichž bude založena naše nová vláda. Království české bylo roku 1526 jako svrchovaný stát pod vládou domu habsburského sjednoceno s Rakouskem a s Uhry. Právní vztah této jednoty zústal beze změny. Ale Habsburkové, zneužívajíce moci, kterou měli v rukou, vytrvale usilovali, nejprve jako císařové němečtí a později jako císařové rakouští, o potlačení českého národa tím, že jeho lid poněmčovali a soustřeďovali vládní moc ve Vídni. Proti takovému znásilňování svých práv povstali Čechové v dboji roku 1618. Velkou početní přesilou je Rakušané přemohli. Povstání bylo potlačeno, čeští vůdcové vyhubeni a naděje prostého lidu rozdrceny. Následovala dvě staletí útisku a ponížení. Ale touha po svobodě žila dál. Konečně v revoluci roku 1848 Čechové znovu povstali. Rakouský císař odstoupil a byl korunován František Josef. V této tísni a potom vícekrát rakouský monarcha uznal nezávislá práva Čechů. Ale nevěděl o těchto právech nebo je popřel, jakmile pominulo bezprostřední nebezpečí. Tak proces germanisace a centralisace začal nanovo po úspěchu Koruny při potlačení revolučního hnutí roku 1848; a ústupky, které Koruna učila roku 1859 po porážce Rakouska ve válce s Italií a roku 1866 po porážce ve válce s Pruskem, byly zrušeny roku 1867 při ustavení dualistické monarchie. Pak se Němci a Maďaři, kteří tvořili menšinu obyvatelstva říše, spikli k tomu, aby potlačili slovanskou a latinskou většinu. V druhé polovině minulého století František Josef uznal znovu, a to co nejslavnostněji, práva českého národa; byla přislíbená jeho korunovace na krále českého. Bylo to po porážce Francie (v letech 1870–1871), která jasně ukázala cenu českého státu jako pevné hradby proti německému útoku. Ale Berlín a Maďaři udělali škrt přes jeho slib a habsburská monarchie se stala vasalem Německa.<ref>„Exponát A“ je nedokončený koncept L. D. Brandeis, ktorý upravoval znenie deklarácie, avšak prácu nedokončil. Preklad do češtiny bol uverejnený v publikácii Jana Blahoslava Kozáka.</ref> == Koncept II. (''Advance Copy.'') – český preklad == Conseil National Tchécoslovaque Présidence. <center><big>'''Prohlášení nezávislosti československého národa Prozatímní vládou Československého státu'''</big><ref>Koncept, ktorý bol [[List prezidenta Dočasnej vlády československej Tomáša Garrigua Masaryka Ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Robertovi Lansingovi, 16. októbra 1918|predložený ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Robertovi Lansingovi 16. októbra 1918]].</ref></center> Československý národ prohlásil prostřednictvím svého Zahraničního výboru, pozdějí zménéného v Národní radu, již 14. listopadu 1915, že Habsburkové pozbyli práv na český trůn, a oznámil své rozhodnutí státi se znovu nezávislým. Československá národní rada, od té doby uznávaná za Prozatímní vládu československého národa a státu, obnovuje v této vážné chvíli toto prohlášení. Hohenzollernové nabízejí mír, aby zastavili vítězný postup spojeneckých armád a aby zachránili Německo, Rakousko-Uhersko a Turecko; vědí, že mohou vyhrát válku, mohou-li zachránit tyto své vasaly. Habslmrkové slibují neuspokojeným národnostem federalisaci říše a autonomii; ale federalisace a tím spíše autonomie neznamená nic, mají-li býti ovládány Habsburky, pážaty Berlína. Po trpkých zkušenostech z této války náš národ už nikdy znovu nedovolí, aby jeho vojska užíval Berlín. Náš národ se nemůže spokojit nějakou habsburskou podvodnou federalisací; skutečná federace států a národů předpokládá svobodu federovaných národů, jak ukazuje příklad Spojených států, Švýcarska i Německa. Svobodné národy Rakouska-Uherska snadno vytvoří federaci, kdyby to shledaly vhodným; habsburská federace je jen nové jméno pro centralisující, germanisující a madarisující útisk. Náš národ nechce býti částí Rakouska-Uherska náš národ má piné právo na úplnou nezávislost. Habsburkové nás nevydobyli; připojili jsme se (1526) k Rakousku a Uhrám jako nezávislý stát, abychom vytvořili silnější unii proti tureckému nebezpečí a tento právní stav je dosud platný: po stránce právní je náš národ dosud nezávislý a žádná míra útisku od Habsburků nemůže změnit jejich brutální násilí v právo. Dějiny našeho zápasu o nezávislost by vyplnily knihy; svět zná tyto dějiny a zná spravedlivost našich požadavků. Habsburkově se neodvažovali popírat je; František Josef nejslavnostnějšim způsobem uznal (1870–71) práva českého národa a jeho životní význam a hodnotu pro Rakousko. Ale, jak známo, Berlín a Maďaři, kteří se skláněli před pangermány, stali se kolonií Německa a jeho předvojem na Východě. V této roli Rakousko-Uhersko vyprovokovalo poslední balkánskou válku i tuto válku. Náš národ, který si uvědomil světový význam tohoto zápasu, ihned se zařadil na stranu Spojenců; naše vojska bojují proti společnému nepříteli ve Francii, v Italii a v Rusku. Ostatní národy Rakouska-Uherska následovaly našeho příkladu a dnes Jihoslované, Poláci, Rusíni, Rumuni a Italové, velká většina národů říše, stojí s námi proti Habsburkům, Němcům a Madarum. Za této války, jak bylo konstatováno v rakouském parlamentě, František Josef nařídil popravu třiceti až šedesáti tisíců civilistů, nepočítaje tisíce a tisice vojáků, většinou našich lidí – takové jsou politické a mravní poměry habsburské říše. Náš národ zvolil Hlabsburky ze své vlastní svobodné vůle a ze své svobodné vůle je sesazuje; odmítáme přijmout rouhavé tvrzení, že moc habsburské dynastie právě tak jako Hohenzollemů je božského původu. – „Bůh není Rakušan!“ (Byron). Přijímáme moderní demokratické principy Ameriky a Francie; přijímáme americké principy, jak je stanovil president Wilson: principy osvobozeného lidstva – skutečné rovnosti národú – a o tom, že vlády odvozují všechnu svou spravedlivou moc ze souhlasu těch, kterým vládnou. Přijímáme principy Lincolnovy, principy Prohlášení nezávislosti a Prohlášení práv člověka a občana. Pro tyto principy český národ krvácel v památnch husitských válkách v době, kdy Amerika nebyla ještě objevena v této válce náš národ se spojenci krvácí pro tyto principy znovu. Jako Prozatímní vláda Československého státu prohlašujeme, že nemůžeme pokládati habsburskou dynastii za schopnou vésti náš národ; odnímáme jí pro její proradu, věrolomnost a zločinnost všechny nároky na vládu v československých zemích. „Nikde ve světě nikdy Rakousko neudělalo nic dobrého.“ (Gladstone.) Tím, že se [dynastie] úplně vzdala pangermánskému a popruštělému Německu, zradila většinu svých národů a na prvém místě národ náš. Když, Prušáci zaplavili Čechy a obsadili Prahu r. 1866, také slavnostně uznali práva Čech na nezávislost; tehdy jsme Rakousko neopustili v naději, že se po pruské lekci u Sadové vzpamatuje; ale ono nás zradilo a0160snížilo se k roli pruského lokaje. Maďaři také dávají sliby utiskovaným národům Uher; hlavní viníci této války, nejzarytější podporovatelé pangermánské „Mittel-Europa“, spekulujicí na vykořisťování Balkánu, nyní žádají nezá-vislost pro Uhry na základě svých historických práv. Maďaři surově utlačovali Slováky a jiné národy ale zločin, v němž se pokračuje po staletí, nevytváří historická práva. Rakousko-uherský dualism je nestoudným zorganisováním násilí a vykořisťování většiny menšinou i politickým spiknutím Němců a Maďaru proti slovanským a latinským národům. Československý stát bude republikou. Ve stálé snaze po pokroku bude zaručovat úpinou svobodu svědomí, náboženství, védy, slovního projevu, tisku a právo shromaždovaci. Církev bude odloučena od státu – Rakousko od středověku zneužívá církví k sobeckým cílům hrabivé dynastie a její politiky; jeden z jeho nejvčtšich básníků mu vpálil znamení vraha ducha. Naše demokracie bude spočívat na všeobecném právu hlasovacím, práva menšin budou zabezpečena poměrným zastoupením, národní menšiny budou požívat stejných práv s národem našim. Vláda bude parlamentární, kontrolovaná referendem a iniciativní. Ženy budou politicky, sociálně a kulturně zrovnoprávněny s muži. Československý stát provede dalekosáhlé sociální a daňové reformy; velkostatky budou vykoupeny pro domácí kolonisaci; šlechtictvi bude zrušeno. Náš stát převezme svůj podíl z rakousko-uherského předválečného veřejného dluhu; dluhy z této války ponecháváme zločincům, kteří spekulovali s lidskou krví. Stálá armáda bude nahrazena milicí a celý národ bude cvičen v užívání zbraní pro obranu. Československý stát uskuteční rozsáhlou populační a zdravotní politiku. Ve své zahraniční politice bude míti Československý stát účinný podíl na reorganisaci východní Evropy a tím celé Evropy a lidstva; je zřejmé, že cílem války a míru je reorganisace východní Evropy. Přijímajíce pině demokratický a sociální princip národnosti, přejeme si podporovat pravou a vyšši mezinárodnost. Všechny závazky a smlouvy budou uzavírány otevřeně a upřímně bez tajné diplomacie. Načrtáváme jen hlavní zásady ústavy Československého státu; konečné rozhodnutí ve věci úpiné ústavy připadne přirozeně oprávněným zástupcúm osvobozeného a spojeného národa. Vůdčí zásadou naší ústavy bude zřízení účinné, rozumné a spravedlivé správy; nebude v ní místa pro žádnou panovačnost nebo nespravedlivé výsady osobní či třídní. Rakousko-Uhersko a Německo brzdily rozvoj rozličných utlačovaných národu; osvobození těchto národu uvolní jejich bohaté hmotné i duchovní síly a připojí ovoce jejich práce ke společnému kmeni lidskosti a civilisace. Rozděleni Rakouska-Uherska je mravní povinnost a politická nutnost: Evropa musí volit mezi osvobozením sedmi utlačených národů a upadlou dynastií, kterou podpirají Němci a Maďaři. Nepřejeme si utlačováni německého národa; chceme jen, aby byl zastaven německý nápor k Východu a aby německý národ byl přiveden k spoléhání na své vlastní národní síly; Němci musí být přinuceni vzati se své pověry světovládě. Vzdorovali jsme německému náporu k Východu po staletí; ale ohrožené menší národy na Východě, a zvláště náš národ, vědí velmi dobrě, že kdyby Němci dobyli Východu, obrátí se proti Západu. Toto jest důvodem, proč větší národy Západu bojují za menší národy na Východě. Všechno lidstvo je popuzeno proti středověkým říším Německa, Rakouska-Uherska a Turecka; jestliže kdy mělo pravdu staré rčení „vox populi, vox Dei“, Centrální mocnosti jsou odsouzeny. Demokracie porazila theokratickou autokracii. I z przského stanoviska je militarismus překonán; Amerika a Anglie nikdy neměly trvalou armádu jako Německo, vlastně vůbec nikdy neměly armádu, ale Amerika a Anglie, na válku nepřipravené, jsou schopny nejen odporovat, nýbrž porazit vojenské speciality. Jejich vojáci nejsou méně udatní než vojáci nepřítele, nejsou méně ochotni k obětem a totéž platí o celých národech – kde je tedy předstíraná mravní a vojenská převaha prušáctví a rakušáctví? Demokracie zvíťězila; za základě demokracie bude lidstvo organisováno a vytoužený věk lidskosti svítá. Němci nepřímo přivodili toto vítězství – jako síly temnoty musí sloužit vítězství světla. Demokracie zvítězila – vidíme hrdinské oběti Francie a Belgie, statečnou vytrvalost Italie, sebeobětavou věrnost Srbska, šťastnou demokratisaci nešťastného Ruska, upřímné spojenectví Japonska a Číny. Náš národ strašlivě trpěl pod prusko-rakouskou patou, ale jsme šťastni, že jsme trpěli pro vítězství demokracie a lidstva; bez svobody není života – nechceme žíti, kdybychom měli být přinuceni zůstat v poutech a v poddanství. Věříme ve spravedlivou věc Spojenců a připojili jsme se k nim hned a bez váhání; a Spojenci nás neopustili; na dalekém Západě i na dalekém Východě náš národ, symbolicky usídlený v srdci Evropy, získal nové přátele; a nezmenšujeme jejich idealism, jestliže řekneme, že tím, že pomáhají nám, že pomáhají Polákům, Rusínům, Rumunům a Jihoslovanům, že pomáhají malým národům mezi Němci a Rusy, nejlépe brání své vlastní národy. Idealism, spravedlnost, lidskost se nakonec vyplácejí lépe než násilí hrabivých nadlidí. Věříme ve svobodu, svobodu vždy větší a větší! Dáno v Paříži dne . . . října 1918 <center>P r o f. T. G. M a s a r y k,</center> <center>ministerský předseda a ministr financí.</center> <center>D r. E d u a r d B e n e š,</center> <center>ministr zahraničních věci a vnitra.</center> <center>G e n. D r. M i l a n R. Š t e f á n i k,</center> <center>ministr národní obrany.</center> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * koncept I. („Exponát B“) podľa: Kozák, Jan Blahoslav. ''T. G. Masaryk a vznik Washingtonské deklarace v říjnu 1918''. Praha : Melantrich, 1968. 116 s. OCLC [https://www.worldcat.org/oclc/4893151 4893151], s. 48-57. * český preklad konceptu I. („Exponátu A“) podľa: Kozák, Jan Blahoslav. ''T. G. Masaryk a vznik Washingtonské deklarace v říjnu 1918''. Praha : Melantrich, 1968. 116 s. OCLC [https://www.worldcat.org/oclc/4893151 4893151], s. 110-111. * český preklad konceptu II. (''Advance Copy.'') podľa: Kozák, Jan Blahoslav. ''T. G. Masaryk a vznik Washingtonské deklarace v říjnu 1918''. Praha : Melantrich, 1968. 116 s. OCLC [https://www.worldcat.org/oclc/4893151 4893151], s. 48-60. === Poznámky === <references /> == Pozri aj == * [[List prezidenta Dočasnej vlády československej Tomáša Garrigua Masaryka Ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Robertovi Lansingovi, 16. októbra 1918]] * [[Washingtonská deklarácia]] [[Kategória:Tomáš Garrigue Masaryk]] [[Kategória:Československá národná rada]] [[Kategória:1918]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa memárov]] qc0kkba2bwuxxrspcmzci9zn1yrp0uy 0 2974 5496 2014-12-15T13:13:29Z Lišiak 1863 Presmerovanie na [[Washingtonská deklarácia]] 5496 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Washingtonská deklarácia]] icwie5gjejlyat7pvsdjligpq6ef6cg 0 2975 5497 2014-12-15T13:14:28Z Lišiak 1863 Presmerovanie na [[Washingtonská deklarácia]] 5497 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Washingtonská deklarácia]] icwie5gjejlyat7pvsdjligpq6ef6cg 0 2976 5498 2014-12-15T13:14:55Z Lišiak 1863 Presmerovanie na [[Washingtonská deklarácia]] 5498 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Washingtonská deklarácia]] icwie5gjejlyat7pvsdjligpq6ef6cg 0 2977 5499 2014-12-15T13:15:28Z Lišiak 1863 Presmerovanie na [[Washingtonská deklarácia]] 5499 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Washingtonská deklarácia]] icwie5gjejlyat7pvsdjligpq6ef6cg 0 2978 5500 2014-12-15T13:16:22Z Lišiak 1863 Presmerovanie na [[Washingtonská deklarácia]] 5500 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Washingtonská deklarácia]] icwie5gjejlyat7pvsdjligpq6ef6cg 0 2979 9092 5570 2024-02-26T00:07:39Z Danny B. 47 fix link 9092 wikitext text/x-wiki == Originálne znenie == File No 861.00/2970 ''The President of the Czecho-Slovak Provisional Government (Masaryk) to the Secretary of State'' [Lansing] WASHINGTON, October 16, 1918 MR. SECRETARY: I take the liberty of submitting to you the first draft of our Declaration of Independence: some weeks ago we have decided to publish it because of the insincere promises of the Austro-Hungarian Government to reorganize the Empire. It so happens that the answer of President Wilson to Austria-Hungary is promised just the day on which I was going to publish the declaration. Should you wish that we do not publish it till after the President's answer, we shall gladly comply with your wishes. Believe me [etc.] <div style="text-align: right">T. G. MASARYK</div> == Slovenský preklad == Dokument č. 861.00/2970 ''Prezident Dočasnej vlády československej (Masaryk) Ministrovi zahraničných vecí'' [Lansingovi] WASHINGTON, 16. október 1918 PÁN MINISTER: Dovoľujem si Vám predložiť prvý koncept nášho Vyhlásenia nezávislosti: pred niekoľkými týždňami sme sa ho rozhodli vydať z dôvodu neúprimných sľubov rakúsko-uhorskej vlády na reorganizáciu cisárstva. Zhodou okolností je odpoveď prezidenta Wilsona Rakúsko-Uhorsku prisľúbená v rovnaký deň, v ktorý som mal naplánované vydanie vyhlásenia. Pokiaľ si budete želať, aby sme ho vydali až po prezidentovej odpovedi, radi splníme vaše prianie. S dôverou [atď.]<ref>Voľný preklad anglickej zdvorilostnej zdvorilostnej frázy ''Believe me'', používanej vo formálnej korešpondencii.</ref> <div style="text-align: right">T. G. MASARYK<ref>V prílohe k listu koncept ''Declaration of Independence of the Czechoslovak Nation by its Provisional Government'' ([[Washingtonská deklarácia (koncepty)#Koncept II. (Advance Copy.) – český preklad|Vyhlásenia nezávislosti československého národa dočasnou vládou československou]], známeho pod v historiografii zaužívaným pomenovaním Washingtonská deklarácia)</ref></div> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * ''Virtual Archive of Central European History : Documents on the Founding of Czechoslovakia, 1918-1919'' [PDF online]. West Branch, IA : Hoover Presidential Library, 2005-07-13 [cit. 2014-11-30], p. 3. [https://ecommons.cornell.edu/server/api/core/bitstreams/c97475bc-4a10-4c75-8c9a-c72ed7d4e680/content Dostupné online]. === Poznámky === <references /> == Pozri aj == * [[Washingtonská deklarácia (koncepty)#Koncept II. (Advance Copy.) – český preklad|Washingtonská deklarácia – koncept (''Advance Copy.'') – český preklad]] [[Kategória:Tomáš Garrigue Masaryk]] [[Kategória:Dočasná vláda československá]] [[Kategória:1918]] [[Kategória:Korešpondencia]] 4xg6ttqsxg4nzzjj3yuvc3x7l61jfmi 0 2981 5514 2014-12-15T15:30:22Z Lišiak 1863 Lišiak premiestnil stránku [[List Alberta Einsteina (a Lea Szilárda) prezidentovi Spojených štátov Franklinovi D. Rooseveltovi, 2. august 1939]] na [[Einsteinov-Szilárdov list]] prostredníctvom presmerovania: späť 5514 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Einsteinov-Szilárdov list]] c583ywbuxe06w9935ewo2mod7nkmex3 0 2982 9088 8148 2024-02-22T04:07:03Z Danny B. 47 fix link 9088 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Roosevelt-einstein-letter.png|náhľad|Sken listu]] == Originálne znenie == THE WHITE HOUSE<br /> :WASHINGTON <div style="text-align: right;"> October 19, 1939 </div> My dear Professor: I want to thank you for your recent letter and the most interesting and important enclosure. I found this date of such import that I have convened a Board consisting of the head of the Bureau of Strandards and a chosen representative of the Army and Navy to thoroughly investigate the possibilities of your suggestion regarding the element of uranium. I am glad to say that Dr. Sachs will cooperate and work with this Committee and I feel this is the most practical and effective method of dealing with the subject. Please accept my sincere thanks. <div style="text-align: right;"> Very sincerely yours, [[Súbor:Franklin D Roosevelt Signature.png|120px|frameless|Podpis Franklina D. Roosevelta]] </div> Dr. Albert Einstein,<br /> Old Grove Road,<br /> Nassau Point,<br /> Peconic, Long Island,<br /> New York. == Slovenský preklad == THE WHITE HOUSE<br /> :WASHINGTON Drahý profesor, chcem Vám poďakovať za Váš nedávny list a za najzaujímavejšiu a veľmi dôležitú prílohu k nemu. Považujem tieto informácie za natoľko významné, že zvolal komisiu pozostávajúcu z riaditeľa Štandardizačného úradu a vybraných zástupcov Armády a Vojenského námorníctva, aby dôkladne preskúmala možnosti vášho návrhu ohľadne prvku urán. Môžem rád konštatovať, že Dr. Sachs<ref>Alexander Sachs, ekonóm a bankár, ktorý doručil Rooseveltovi [[Einsteinov-Szilárdov list]]</ref> bude spolupracovať s touto komisiou, čo považujem za najpraktickejšiu a najefektívnejšiu metódu riešenia tejto veci. Prosím prijmite moju úprimnú vďaku <div style="text-align: right;"> Úprimne Váš, [[Súbor:Franklin D Roosevelt Signature.png|120px|frameless|Podpis Franklina D. Roosevelta]] </div> Dr. Albert Einstein,<br /> Old Grove Road,<br /> Nassau Point,<br /> Peconic, Long Island,<br /> New York. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: Rosenkranz, Ze'ev et al. Albert Einstein – Derrière l'image. Zurich : Neue Zürcher Zeitung, 2005. ISBN [https://www.worldcat.org/oclc/717490570 3038231827], p. 143. '''Zdroj:''' Roosevelt-einstein-letter. In ''Wikimedia Commons'', 2007-10-01 [cit. 2014-12-15]. [[:commons:File:Roosevelt-einstein-letter.png|Dostupné online]]. === Poznámky === <references /> == Licencia == * Originál: [[:en:Template:PD-US-no-notice|PD-US-no-notice]] * Preklad: [https://www.gnu.org/licenses/fdl-1.3.html GFDL] == Pozri aj == * [[Einsteinov-Szilárdov list]] [[Kategória:Franklin D. Roosevelt]] [[Kategória:Prezident Spojených štátov]] [[Kategória:1939]] [[Kategória:Korešpondencia]] [[Kategória:Citované podľa fotokópie]] thrzc0gdyqkws83xcd0oie4axoaghjo 14 2983 7774 6708 2018-05-27T21:32:47Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7774 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Franklin D. Roosevelt}} * {{Commonscat|Franklin Delano Roosevelt}} [[Kategória:Autori|Roosevelt, Franklin D.]] a1pc140rl0c0vdedp3yi1or3dt1hvnk 0 2989 9089 7399 2024-02-23T20:07:50Z Danny B. 47 fix link 9089 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == Originálne znenie == Prière de faire publier dans tous les journaux et agences le mardi matin déclaration suivante: The Japanese government has issued on the <u>ninth of September</u> the following declaration: The Japanese government has noted with deep sympathy and interest the <u>just aspirations</u> od the Czecho-Slovak<ref>V opise uloženom v Archíve Ústavu Tomáša Garrigua Masaryka je miesto spojovníka uvedená hviezdička (poznámka <small>d)</small> na s. 277 v publikácii Hájkovej a Šedivého)</ref> people to exact free and independent national existence. These organizations have consciously been made manifest in their determined and well organized efforts to arrest the progress of the Germanic aggressive policy. In these circumstances the Japanese government are happy to regard the Czecho-Slovak<ref>V opise uloženom v Archíve Ústavu Tomáša Garrigua Masaryka je miesto spojovníka uvedená hviezdička (poznámka <small>d)</small> na s. 277 v publikácii Hájkovej a Šedivého)</ref> army as allied and belligerent army waging regular warfare against Austria-Hungary and Germany and to recognize the right of the Czecho-Slovak national council to exercise the supreme control over that army. They<ref>Myslí sa japonská vláda</ref> are further prepared to enter into communication with the duly authorized representatives of the Czechoslovak National Council whenever necessary on all matters of mutual interest to the Japanese and Czechoslovak forces in Siberia.<ref>V odseku je citovaná nóta veľvyslanca Japonska S. Čindy generálnemu sekretárovi ČSNR E. Benešovi z 9. septembra 1918, ktorou sa oznamuje uznanie ČSRN zo strany japonskej vlády.</ref><ref>Hájová a Šedivý uvádzajú: ''„Přestože není na opise výslovně uvedeno, že se jedná o telegram určený Masarykovi, zařazujeme ho, neboť a) obsah svědčí, že jej Beneš sděloval T. G. Masarykovi, b) na opise připojena poznámka J. Císaře, který byl v Americe Masarykovým sekretářem, c) telegram je uložen v Masarykové písemné pozůstalosti společně s ostatními Benešovými dopisy.“'' (poznámka <small>a)</small> na s. 277). Ďalej uvádzajú, že telegram je datovaný poznámkou ''„Received September 13/18“'' (poznámka <small>b)</small> na s. 277).</ref> Cette déclaration doit être publiée matin simultanément dans tous les pays alliés. <div style="text-align: right">Signé: Benes<ref>Na opise rukopisný prípis: ''„Obstarám zde Associated Press a ostatní novinářské agencie; na uterý ráno. Císař“'' (poznámka <small>e)</small> na s. 227 v publikácii Hájkovej a Šedivého) – autorom poznámky Jaroslav Císař</ref></div> == Slovenský preklad == Prosím, publikovať vo všetkých novinách a agentúrach v utorok ráno nasledovné vyhlásenie: Japonská vláda vydala <u>deviateho septembra</u> nasledujúce vyhlásenie: Japonská vláda s hlbokým pochopením a záujmom berie na vedomie <u>len ašpirácie</u> Česko-Slovenského národa na slobodnú a nezávislú národnú existenciu. Tie boli vedome manifestované ich odhodlaným a dobre zorganizovaným úsilým zastaviť postup nemeckej agresívnej politiky. Za týchto okolností japonská vláda s radosťou považuje Česko-Slovenskú armádu ako spojeneckú a spolubojujúcu armádu vedúcu regulérnu vojnu s Rakúsko-Uhorskom a Nemeckom a uznáva právo Česko-Slovenskej národnej rady uplatňovať vrchné velenie nad touto armádou. Sú ďalej pripravení pristúpiť ku komunikácii s riadne poverenými zástupcami Československej národnej rady kedykoľvek to bude nevyhnutné na základe o japonské a československé vojská na Sibíri. Toto vyhlásenie musí byť uverejnené súčasne vo všetkých spojeneckých krajinách. <div style="text-align: right">Podpísaný: Beneš</div> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Hájková, Dagmar – Šedivý, Ivan (Eds.). ''Korespondence : T. G. Masaryk – Edvard Beneš : 1914–1918''. Masarykův ústav AV ČR, 2004. 353 s. ISBN [https://www.worldcat.org/oclc/864924702 8087782062], s. 227. ** Prameň: Archív Ústavu Tomáša Garrigua Masaryka (AÚTGM), fond (f.) Tomáš Garrigue Masaryk (TGM), VIII-15 1/48, VIII-15 k/95. Opis došlého telegramu, strojopis. ** Prameň: Vojenský ústřední archiv (VÚA) – Vojenský historický archiv (VHA), f. Československá národní rada (ČSNR) Paříž, korespondence odeslaná, číslo škatule 22, inventárne číslo 3416/1. Opis, strojopis. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Edvard Beneš]] [[Kategória:Československá národná rada]] [[Kategória:1918]] [[Kategória:Korešpondencia]] b8nwuxj9dy84cax8eq4lm5kpjhutm2p 14 2990 6705 5533 2016-12-17T15:34:07Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Commonscat}} 6705 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Edvard Beneš}} * {{Commonscat|Edvard Beneš}} [[Kategória:Autori|Beneš, Edvard]] kf4qfd0v4en42cifnxc1mq2t5w1jr2d 14 2991 5561 5538 2014-12-17T12:38:05Z Lišiak 1863 5561 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vlády štátov]] da8v7b5af65kh4efhmsuo9ztcp2bvly 14 2992 5539 2014-12-17T12:18:00Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Hlavná kategória]]“ 5539 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 14 2993 5541 2014-12-17T12:20:17Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Prejavy]]“ 5541 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Prejavy]] l1pwjnwrfzt3zfbszv0vyyfr5h0dkvi 14 2994 6203 6090 2016-02-06T23:16:27Z Danny B. 47 rekat 6203 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba:(všetko)|Upraviť]] o0wjux22bc3vm9cgy92me99dos1vp71 14 2995 5562 5546 2014-12-17T12:38:29Z Lišiak 1863 5562 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vlády štátov]] da8v7b5af65kh4efhmsuo9ztcp2bvly 14 2997 5551 2014-12-17T12:29:14Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Žánre]]“ 5551 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 14 2998 5558 5554 2014-12-17T12:35:57Z Lišiak 1863 5558 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vlády štátov]] da8v7b5af65kh4efhmsuo9ztcp2bvly 14 2999 5556 2014-12-17T12:34:42Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Politické strany]]“ 5556 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Politické strany]] h22pj3zzr98lv9p88g8j053bjiqf0vr 14 3000 5557 2014-12-17T12:35:01Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Organizácie]]“ 5557 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Organizácie]] d6k3o46lf0ofc3hx2r4vkupsa2ht3yp 14 3001 7076 5559 2017-08-24T20:23:37Z Lišiak 1863 7076 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Exekutívne orgány]] 414g5dglhbyxx4rmsjzuq00hzl5755s 14 3002 5560 2014-12-17T12:36:57Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Organizácie]]“ 5560 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Organizácie]] d6k3o46lf0ofc3hx2r4vkupsa2ht3yp 14 3003 6446 5565 2016-04-06T09:54:59Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6446 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Demokratická strana (1944 – 1948)}} [[Kategória:Politické strany]] bttknzxe3ktj8b9chuhrxm6lj8o5moy 14 3004 7071 5568 2017-08-24T20:20:47Z Lišiak 1863 rekat. 7071 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Prezidenti]] syzg5ren0q5s0i02iez9e3beexmq551 14 3005 7070 6806 2017-08-24T20:19:45Z Lišiak 1863 7070 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány štátnej moci]] 4wygpyqgkz4v29h1zkr1xjlnev6th3q 14 3006 5572 2014-12-17T12:51:56Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:13. storočie]]“ 5572 wikitext text/x-wiki [[Kategória:13. storočie]] 1tgi10wsdtc3of818moelphaezte3pz 14 3007 5573 2014-12-17T12:52:10Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Obdobie vzniku]]“ 5573 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 14 3008 5574 2014-12-17T12:52:27Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Dokumenty]]“ 5574 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Dokumenty]] r17be95v7t9sjif973ccpkqssmvg4jl 14 3009 7074 5575 2017-08-24T20:22:25Z Lišiak 1863 7074 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Monarchovia]] 7fsprrgv73x8ziks9cjwomhrevjszjo 14 3017 7770 5590 2018-05-27T21:32:44Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7770 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|2015}} [[Kategória:21. storočie]] dg359xuhoui2seahgbijrb4zcues1th 14 3023 6218 5607 2016-02-20T23:40:49Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6218 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Jozef Lettrich}} [[Kategória:Autori|Lettrich, Jozef]] bgvr3y8ewm0fv3udz9z6bngjfixfxmg 14 3024 6225 5608 2016-02-27T16:32:48Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6225 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ján Ursíny}} [[Kategória:Autori|Ursíny, Ján]] 3dchlkof9fq0hgqz1sdzi0k38sn9lrh 14 3025 5609 2015-01-20T00:36:08Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Autori|Josko, Matej]]“ 5609 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Josko, Matej]] 16p2i6t7zuxfykw6lxj0zgdg6voreah 14 3026 6703 5610 2016-12-15T18:22:13Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Commonscat}} 6703 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Karol Šmidke}} * {{Commonscat|Karol Šmidke}} [[Kategória:Autori|Šmidke, Karol]] fatl0km5ghdiuh8iwng2n04jsy1ql4p 14 3027 6704 5611 2016-12-16T11:54:57Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Commonscat}} 6704 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Gustáv Husák}} * {{Commonscat|Gustáv Husák}} [[Kategória:Autori|Husák, Gustáv]] tqdrbm7gnn4rlgcvq6hhvm758z6mvip 14 3028 6679 5613 2016-11-28T07:09:18Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} & {{Wikicitáty}} & {{Commonscat}} 6679 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Laco Novomeský}} * {{Wikicitáty|Laco Novomeský}} * {{Commonscat|Laco Novomeský}} [[Kategória:Autori|Novomeský, Laco]] doxsla9v8e85vtgoivpj795yfajnfxv 14 3029 7077 5614 2017-08-24T20:24:18Z Lišiak 1863 7077 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Exekutívne orgány]] [[Kategória:Legislatívne orgány]] tw5pfjy04h2bdlkzbeqsu13uuophebk 0 3031 8991 8163 2023-11-28T01:07:32Z Danny B. 47 fix link 8991 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> <big>'''Petícia Niekoľko viet'''</big> <br /> 29. jún 1989<ref>Petíciu iniciovali predstavitelia hnutia Charta 77 (Václav Havel, Jiří Křižan, Stanislav Devátý, Alexander Vondra) a jej text vyhlásili 29. júna 1989 vo vysielaní Slobodnej Európy, BBC a Hlasu Ameriky (Štátna bezpečnosť ale mala informácie o chystanej petičnej akcii už 22. júna). V novembri 1989 počet signatárov činil cca 47 000 ľudí a bola podpisovaná aj po 17. novembri 1989.</ref> </div> == Originálne znenie == <div style="text-align: center;"> <big>'''Několik vět'''</big> </div> První měsíce roku 1989 znovu a jasně ukázaly, že i když se současné československé vedení velmi často zaklíná slovy přestavba a demokratizace, ve skutečnosti se dost zoufale vzpírá všemu, co demokracii vytváří nebo ji alespoň vzdáleně připomíná. Petice a iniciativy občanů, které samo nezorganizovalo, odmítá jako nátlakové akce, pokojná lidová shromáždění rozhání, do přípravy nových zákonu nedovoluje veřejnosti mluvit. Tytéž měsíce však zároveň ukázaly, že občanská veřejnost se už vymaňuje z letargie a že stále víc lidí má odvahu veřejně projevit svou touhu po společenských změnách. Pohyb ve společnosti se tak začíná stále povážlivěji srážet s nehybností moci, roste společenské napětí a začíná hrozit nebezpečí otevřené krize. Takovou krizi si nikdo z nás nepřeje. Proto vyzýváme vedení naší země, aby pochopilo, že nadešel čas ke skutečným a důkladným systémovým změnám a že tyto změny jsou svobodná a demokratická diskuse. Prvním krokem k jakýmkoli smysluplným změnám, novou ústavou počínaje a ekonomickou reformou konce, musí tedy být změna společenského klimatu v naší zemi, do kterého se musí vrátit duch svobody, důvěry, tolerance a plurality. Podle našeho názoru je k tomu třeba: # Aby byli okamžitě propuštěni všichni političtí vězňové. # Aby přestala být omezována svoboda shromažďovací. # Aby přestaly být kriminalizovány a pronásledovány různé nezávislé iniciativy a začaly být konečně chápány i vládou jako to, čím v očích veřejnosti už dávno jsou, totiž jako přirozená součást veřejného života a legitimní výraz jeho různotvárnosti. Zároveň by neměly být kladeny překážky vznikání nových občanských hnutí, včetně nezávislých odboru, svazu a spolku. # Aby byly sdělovací prostředky i veškerá kulturní činnost zbaveny všech forem politické manipulace a předběžné i následné skryté cenzury a otevřeny svobodné výměně názorů a aby byly legalizovány sdělovací prostředky, působící dosud nezávisle na oficiálních strukturách. # Aby byly respektovány oprávněné požadavky všech věřících občanů. # Aby byly všechny chystané a uskutečňované projekty, které mají natrvalo změnit životní prostředí v naší zemi a předurčit tak život budoucích generací, neodkladně předloženy k všestrannému posouzení odborníkům a veřejnosti. # Aby byla zahájena svobodná diskuse nejen o padesátých letech, ale i o Pražském jaru, invazi pěti států Varšavské smlouvy a následné normalizaci. Je smutné, že zatímco v některých zemích, jejichž armády tehdy do československého vývoje zasáhly, se dnes už o tomto tématu začíná věcně diskutovat, u nás je to stále ještě velké tabu, a to jen proto, aby nemuseli odstoupit ti lidé z politického a státního vedení, kteří jsou odpovědni za dvacetileté upadání všech oblastí společenského života u nás. Každý, kdo s tímto stanoviskem souhlasí, je může podpořit svým podpisem. Vládu vyzýváme, aby s ním nenaložila tak, jak je dosud zvyklá s nepohodlnými názory nakládat. Zasadila by tím osudovou ránu nadějím, jimiž jsme vedeni, totiž nadějím na skutečný společenský dialog jako jediné možné východisko ze slepé uličky, v níž se dnes Československo nalézá. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Zvěřina, Pavel (ed.). ''[https://www.totalita.cz/txt/txt_nvett.php Petice Několik vět (text)]'' [online]. [s. l.] : Totalita.cz, 1999–2005 [cit. 2015-01-20]. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Charta 77]] [[Kategória:1989]] [[Kategória:Dokumenty]] ke65obmg0n6mjo05pyy4fr29t33avl1 14 3033 8194 7182 2021-01-29T10:28:55Z Samuele2002 3054 +__EXPECTUNUSEDCATEGORY__ 8194 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba:(všetko)|Zmazať]] __EXPECTUNUSEDCATEGORY__ grtn3ksgek2a4ypqma66jheq8fn51q9 0 3034 7303 6100 2017-08-29T13:35:56Z Wizzard 3 7303 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} New York, New York, Spojené štáty == Originálne znenie == Mr. President, At the outset, allow me to congratulate you on your election as President of the 69th session of the United Nations General Assembly and to wish you every success in your important duties. Let me begin with a quote: “The great challenge of the twenty-first century is to raise people everywhere to a decent standard of living while preserving as much of the rest of life as possible.” To preserve life, sustainability of our Planet, of every human, is not a pure theory. It is a practical question of our future, of future of our children. Millennium goals, post-2015 framework and climate challenge must form much more than theoretical basis of our discussion. The goals must identify, address, offer solution and solve the issues that in one or two generations may bring the human race to the edge of its own existence. 70 years ago when the World War II caused tens of millions of deaths, burning all principles of humanity, the patriots and democrats in my country Slovakia took up the arms and put their lives at risk to fight against the evil and for the liberty and democratic values. They fought together with many other nations to create fundaments for new global cooperation embodied year later with the adoption of the United Nations Charter. The horrors of the Second World War, the failure of the international community to maintain the world peace, the direct threat of larger countries of using the force against the smaller ones, the absence of an international order and rules which would be universally accepted and respected, were a painful lesson for all of us. The cooperation of nations has come a long way in last seven decades. The United Nations played an important role on this road. But we have not gathered here to celebrate a false sense of success. We have to go much further than to identify challenges. It would be the lost opportunity, if the political correctness and diplomatic language will limit us from openly and freely naming and discussing the problems that plague our world, continents, countries and citizens we represent. We must not betray commitments we all gave to the principles of democracy, peace and security of every single citizen of our Planet. We must look into the mirror what we do, how we do it, what we do or did wrong and what we can do better. We have believed that the number of conflicts will gradually decrease as our civilization matures and develops. Today we are confronted with the opposite reality. Even more, the instability is becoming a new status quo. The instability, poverty, violence, hatred are the fertilizers for instability and catalysts of terrorism. And terrorism is a threat no one is immune to. Mr. President. A year ago, we, Europeans, could hardly imagine that after investing so much effort in reaching peace and stability a new armed conflict would arise in our neighborhood. Conflict similarly dangerous in its nature and consequences. Twenty years ago, Ukraine abandoned its nuclear program in exchange of security and territorial integrity guarantees granted by the United States, United Kingdom, China, France and the Russian Federation. Today, instead of marking important anniversary of achievement in the area of security and stability on the European Continent, we are witnessing an armed conflict and political instability. Instead of building a world without weapons of mass destruction we encourage those countries, which seek their security under lethal nuclear umbrella. Slovakia strongly denounces the violation of the territorial integrity of any state. This is a trademark of our foreign policy. This is a pillar of stability of geopolitical architecture. We are consequent in this principle and Ukraine and annexation of the Crimea is not an exemption. We are convinced that only the dialogue and diplomatic solution of the conflict, with the participation of Russia, will lead to a sustainable peace in Ukraine. We must respect its territorial integrity and the sovereign right of the Ukrainian people to decide their fate in a free and independent manner. The United Nations plays a crucial role in this matter. What Ukraine needs today is to restore peace, stability, implement reforms and be reassured of guarantees of the inviolability of its territory. Slovakia is ready to participate in this process. Diplomatic language is full of allegories. But even the nicest language cannot hide a naked truth when people die. Acts of barbarism and cruelty have become a freely available article. They are broadcasted “live” to our homes. They make us immune to violence “far away”. In the same time they create the feeling of being born into an unsafe world when people are asking: where is the effective protective umbrella of the United Nations? A year ago we could not imagine a sharp rise of ISIL, which has become a global threat in a short period of time. It overshadowed the long-term endeavor of the international community in Iraq. ISIL ideology and acts represent an unprecedented brutality and twisted use of media for their self-promotion. It represents a dangerous ideology of violent change to state borders. It embodies ethnic and religious cleansing, that will not stop at the borders of Iraq and Syria, or neighboring countries, but has the ambition to spread beyond the region of Middle East. The entire global community has the responsibility to act with a view to end the suffering of innocent victims of violence, to protect children and women. Today we have to stand united in Iraq and to prevent ISIL to take a hold of the occupied territory and to consolidate its military and economic power over there. Autocratic and totalitarian ideologies always bring suffering, limitations of rights, internal conflict, injustice, death. We are all well too familiar with their ultimate price and catastrophic consequences. Among many tasks of the United Nations is to prevent such ideologies from becoming successful, to protect human rights, to take every possible preventive measures to avoid conflicts, to create sustainable peace. Slovakia with its own first-hand experience of the transition from the totalitarian regime to democracy supports creating conditions for sustainability of peace. We promote the Security Sector Reform as one of the key success factors for peaceful development in regions emerging from conflict, as well as states going through a regime change towards democracy. Stable security institutions, such as army and police, can better fulfill their duties in order to protect citizens, safeguard human rights and protect vulnerable members of the society, including women and girls. The Slovak Republic actively fulfills its commitments towards Afghanistan. The UN mission in Afghanistan was led by a diplomat from Slovakia. We remain convinced that in the aftermath of the recent presidential elections, the new Afghan leadership will be able to create conditions to achieve national and societal unity and to continue supporting international assistance. I am pleased to note that the two presidential candidates have reached an agreement. We believe that this will contribute to the stability of Afghanistan. Slovakia is ready to continue to do its part in assisting the Afghan people in this endeavor. Disarmament is a key for elimination of the potential sources of tension and conflicts. The signing of the Arms Trade Treaty (ATT) last year was an important step towards establishing common legal standards for regulating and monitoring of the international trade with conventional weapons. The Slovak Republic was among the first 50 countries that have ratified the Treaty. We are hopeful that the implementation of this Treaty will contribute towards eliminating the risk of illegal arms trade and thus strengthening global security. Mr. President. Last but not least – peace, security, stability are prerequisites for development. Rule of law, democratic governance, human rights are essential for every single citizen. But we have to address, respond and solve the global issues that may be as lethal for mankind as a nuclear war: the changes that are occurring in our planet. Globalization has brought borderless opportunities for entrepreneurship, but has also created new challenges we have to deal with in order to make the life on the Planet sustainable: climate change, inequalities in development and distribution of goods and services, poverty, unequal distribution of access to health and education. Slovakia is and will remain a responsible member of the global community. We participate in the discussion of financing sustainable development, offering our own experience for economic transition. Global challenges require global action and national responsibility. We are ready to bear our share. Mr. President. Peoples of the World had vested in the United Nations an exclusive and global responsibility – to respond to the violation of peace, respect international law and protect human rights and threats to humanity. Let us all make sure the United Nations is able to carry on its responsibilities further. For decades this Organization has been the forum, where we could name those perpetrators who murdered their own citizens on a mass scale, those leaders who worshiped the cult of hatred and intolerance, those who favored arms to agreement and the international law. But in those cases when we failed, our failure caused suffering and death of innocent people. Mr. President. We (the United Nations) should not give up on the ideal of being the conscience of the world. Our organization shall be the authority with the ability to define, prevent, and solve conflicts and problems. We together should convince the people around the world to believe that we are safeguarding international norms and principles the United Nations is built on. If we fail to accomplish this on the soil of the United Nations, than we will not be able to give the mankind the guarantee that totality, injustice, impunity and immorality will not prevail. Thank you for your attention. == Slovenský preklad == == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Address by the President Andrej Kiska at the 69th Session of the UN General Assembly, New York, 25. 9. 2014'' [online]. Bratislava : President of the Slovak Republic, 2014 [cit. 2015-01-21]. [https://www.prezident.sk/?address-by-the-president-andrej-kiska-at-the-69th-session-of-the-un-general-assembly-new-york-25-9-2014 Dostupné online]. [[Kategória:Andrej Kiska]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2014]] rynb4mpo9973ums4iuer4w3zyzozo3h 0 3040 8881 8621 2023-08-26T07:07:22Z Danny B. 47 typo 8881 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,<br /> vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadal som o vystúpenie po voľbe nového predsedu Národnej rady z viacerých dôvodov. Najskôr mi dovoľte, pán predseda národnej rady, aj z tohto miesta vám zagratulovať a ubezpečiť vás, že si želám a som pripravený na konštruktívnu a korektnú spoluprácu. Čo pravdaže vždy platilo aj platí pre celú Národnú radu. Samozrejme si uvedomujem prečo a za akých udalostí došlo k významnej zmene - zmene na poste druhého najvyššieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky. Ako prezident som v súvislosti s udalosťami posledných týždňov prijal demisiu dvoch členov vlády a vymenoval dvoch nových členov vlády. Než sa vyjadrím k tomu, dovoľte mi popriať vám, Národnej rade Slovenskej republiky, aby včerajšia zmena na poste predsedu otvorila nový priestor a novú príležitosť na uvoľnenie napätých vzťahov vo vnútri Národnej rady. Aby tak prispela k dôvere verejnosti vo vašu prácu. Aby sa vám darilo vaše poslanie napĺňať spôsobom, ktorý bude posilňovať dôveru ľudí v štát. Parlament je v každom demokratickom štáte tým miestom, kde najlepšie vidieť celkový obraz politickej kultúry v krajine, kde sa rodia a nastavujú pravidlá toho, akým spôsobom spolu politici komunikujú, kde sa nastavuje duch diskusie o riešeniach - a kde sa najdôležitejšie rozhodnutia prijímajú. Včera ste spomedzi seba zvolili nového predsedu, a ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky máte pred sebou necelý rok a pol do konca vášho funkčného obdobia - to už nie je dlhý čas. Bude to však dôležitý čas, ktorý bude výzvou pre všetkých nás, ústavných činiteľov, aby sme dali ľuďom najavo, či úcta jedného k druhému a schopnosť počúvať sa navzájom sú vlastnosti, ktoré si vážime iba v našom osobnom súkromnom živote, v rodine, doma, alebo si ich želáme aj vo verejnom živote. Či chceme, aby slušnosť a vzájomný rešpekt platili aj vo verejnom živote, v štátnych úradoch, na uliciach, alebo aby sme sa takto správali iba k našim najbližším. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, za posledné tri týždne došlo vo významných ústavných funkciách nášho štátu k viacerým zmenám. Dvaja členovia vlády, včera predseda parlamentu, podpredseda parlamentu. Myslím, že už len to dokazuje, že okolnosti a udalosti boli naozaj vážne. Pravdaže boli vážne, veď zdravotníctvo sa týka nás všetkých. Pochopiteľne ľudia v tomto prípade výnimočne citlivo reagujú na obohacovanie sa na chorobe a na ľudskom nešťastí. Myslím, že je málo ľudí, ktorí by v takom prípade zostali ľahostajní, a ktorí by neboli rozčarovaní a nahnevaní. Takto rozumiem aj verejný protestom a demonštráciám v týchto dňoch. Sú pochopiteľné, sú legitímne, dôvodom rozumiem, a sú právom ľudí, ktoré treba chrániť, nie znevažovať – a treba takto prejavenú nespokojnosť počúvať. Samozrejme, pokiaľ sú protesty pokojné, pokiaľ nastavujú zrkadlo politike svojou principiálnosťou aj slušnosťou, a pokiaľ demonštrácie neatakujú súkromné životy detí alebo rodín. Veľká časť ľudí na Slovensku je presvedčená, že v zdravotníctve fungujú na prvom mieste politické záujmy, záujmy dodávateľov zdravotníckych zariadení, záujmy poisťovní - až potom sú niekde záujmy lekárov a zdravotného personálu, a pacient je v našom zdravotníctve až kdesi na poslednom mieste. Toto ale nie je presvedčenie posledných dní. Ani to nie je niečo, čo vzniklo za posledné mesiace. Toto je dlhodobá skúsenosť tých, ktorí v zdravotníctve pracujú, a väčšiny z nás, ktorí sme s ním prišli do styku. Napríklad politické nominácie v zdravotníctve tu fungujú roky - a za všetkých vlád. Osobne ich považujem za podstatnú príčinu zla v našom zdravotníctve. Buďme k sebe úprimní: Väčšina z nás pozná nejaký prípad, kedy sa našom v zdravotníctve nakúpilo niečo drahšie, kedy sa lukratívne lekárne a laboratóriá v nemocniciach dostali do nájmu, kedy vyrástli súkromné diagnostické zariadenia financované štátnou zdravotnou poisťovňou na úkor kvality a financií nemocníc, kedy sa nejaké rozhodnutie v zdravotníctve prijalo nepochopiteľne, a iste nie v prospech pacienta. Alebo kedy vám niekto veľmi konkrétne povedal, kto a čo všetko dokáže vybaviť - a že bez toho to nepôjde. Pri tejto príležitosti dnes nevystupujem preto, aby som prispel k sporom, že kto má na väčší podiel na stave zdravotníctva, na ktorý sa sťažujú pacienti, lekári aj zdravotnícky personál. Vystupujem preto, lebo ľudia oprávnene očakávajú, že sa situácia v zdravotníctve konečne zmení. Úplne rozumiem aj tomu, že zdravotníctvo je asi najzložitejší rezort, nech v ňom bude koľkokoľvek peňazí. Ibaže ťažko môžeme ľudí presviedčať, že najväčším problémom zdravotníctva je nedostatok peňazí, ak bude štát tolerovať alebo nedokáže ustrážiť nehospodárne nakladanie, nezrozumiteľné obchody alebo rovno rozkrádanie verejných zdrojov v zdravotníctve. Ťažko môžeme od ľudí očakávať, že pochopia, že chyba sa môže stať vždy a jednotlivec môže zlyhať ak nebudeme mať systém, ktorý by tomu účinne bránil a štátne inštitúcie nebudú konať a využívať tie možnosti, ktoré majú už dnes. Ťažko bude ktorýkoľvek minister a akákoľvek vláda presviedčať verejnosť, že naše zdravotníctvo potrebuje aj také zmeny a také rozhodnutia, ktoré nebudú v každej nemocnici a v každom meste iba populárne - a také rozhodnutia bude treba urobiť. Ak tu nebude dôvera ľudí, že sa robia preto, aby bolo po nich kvalitné zdravotníctvo dostupnejšie pre každého. A ťažko ľudia prijmú ako dostatočnú politickú zodpovednosť člena vlády alebo predstaviteľa parlamentu, ak si nebudú istí, že sa niečo podstatné odteraz zmení. A ja som presvedčený, že to je to najdôležitejšie, o čo tu teraz ide. Myslím si, že bolo pochopiteľné a nevyhnutné, aj zo strany predsedu vlády, aj od vládnej politickej strany, že v posledných troch týždňoch došlo k toľkým zmenám vo vláde a včera aj vo vedení parlamentu. Ako prezident som bol pripravený podieľať sa na týchto zmenách v urgentnom režime a oceňujem korektnú komunikáciu s predsedom vlády. Rovnako tak považujem za logické a pochopiteľné, že vláda pripravila zmeny pravidiel pre firmy a dodávateľov zdravotníckych zariadení - a dokonca som zachytil, že v tejto veci je tu pripravenosť diskutovať aj s opozíciou, ktorá má tiež svoje návrhy. O vystúpenie som dnes požiadal najmä preto, aby som sa prihovoril za dôslednosť. Ako prezident rešpektujem právomoci a zodpovednosť výkonnej moci a parlamentu, do ktorej nemôžem vstupovať. Ale osobne sa domnievam, že ľudia oprávnene čakajú, aby toto nebol koniec jednej kauzy - ale aby to bol začiatok silného a presvedčivého úsilia. Pretože nedôvera ľudí je veľká a ľudia čakajú viac. Predovšetkým razantné odpolitizovanie zdravotníctva. Dôsledné vyšetrenie každého jedného prípadu predraženého alebo inak neefektívneho nákupu, každej netransparentne uzavretej zmluvy štátnej zdravotnej poisťovne. A podľa môjho názoru by prospelo aj zavedenie osobitného režimu v sektore zdravotníctva, ktorý prinesie výsledky. Pretože ak má vláda vôľu a dokáže bojovať napríklad s daňovými únikmi finančnou kobrou, čo si zaslúži uznanie a má aj výsledky, možno prišiel čas, aby malo aj zdravotníctvo svoju kobru. Teda aby vláda a parlament - ale aj daňové úrady, polícia a justícia - vyslali do zdravotníctva správu, že začneme veci nazývať pravými menami a že zastavíme neoprávnené zisky firiem a ľudí z úzadia nášho zdravotníctva. Využite, prosím, svoj mandát od občanov, aby ste k tomu prispeli. Je tu príležitosť a stále dostatok času vo vašom funkčnom období. A je záujmom ľudí, aby ste na tom dokázali spolupracovať všetci poslanci, bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvod, prečo ste včera zvolili nového predsedu parlamentu a prečo som požiadal o vystúpenie, sú udalosti týkajúce sa nášho zdravotníctva. Ale nakoniec sa dotkli aj rezortu školstva, vzdelávania, vedy a výskumu. Rezort školstva vo veľmi krátkom rozpätí niekoľkých mesiacov vedie tretí minister. Už včera som povedal a dnes zopakujem s trochou nadsádzky: želám nášmu školstvu, aby malo aspoň takú dynamiku, akú má u nás v poslednom čase výmena ministrov školstva. Každý človek prirodzene vtlačí svoju osobnú pečať práci, ktorú robí, alebo funkcii, do ktorej bol zvolený. Pán predseda parlamentu má dnes nové povinnosti, ale želal by som nášmu školstvu, aby priniesol aj do Národnej rady citlivosť k otázkam vzdelávania, výskumu a vývoja. Môžeme mať rôzne predstavy o tom, aké by mali byť silné stránky našej krajiny. Môžeme navzájom medzi sebou polemizovať o tom, na čo by sme pri rozvoji Slovenska mali klásť dôraz a akú politiku by sme mali robiť, aby sme zvyšovali životnú úroveň a kvalitu života našich občanov. Ale žiadna z týchto vízií a predstáv nikdy nebude poctivá a úplná, ak sa nepostaví čelom k jednému za najväčších problémov a tým je úroveň vzdelávania. Budúcnosť Slovenska sa dnes rodí na našich školách a nemáme čas na odklad riešení. Verím preto, že moderné a kvalitné vzdelávanie bude jednou z priorít v zostávajúcom čase, ktorý nás čaká do parlamentných volieb. Verím, že nový minister školstva dokončí viaceré rozpracované projekty zmien v systéme vzdelávania. A verím, že zvolenie teraz už bývalého ministra školstva pána Pellegriniho za predsedu parlamentu môže posilniť prítomnosť tejto mimoriadne dôležitej témy aj na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som sa Vám na záver poďakoval za to, že ste si ma dnes vypočuli. Želám Vám veľa porozumenia vo vašich rokovaniach a dobrých rozhodnutí pri vašich hlasovaniach. Ďakujem za vašu pozornosť. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Vystúpenie prezidenta Andreja Kisku pred poslancami Národnej rady, 26. 11. 2014'' [online]. Bratislava : Prezident Slovenskej republiky, 2014 [cit. 2015-01-21]. [http://www.prezident.sk/?vystupenie-prezidenta-andreja-kisku-pred-poslancami-narodnej-rady-26-11-2014 Dostupné online]. [[Kategória:Andrej Kiska]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2014]] pjbqj1eqp664ghepkmk6q7opzyx3tbf 8 3059 5689 2015-02-23T06:13:33Z Danny B. 47 Korektúra:Bez textu 5689 wikitext text/x-wiki Korektúra:Bez textu s4asbehhs7769jogc0xmj9m5kv6ce3q 8 3060 5691 2015-02-24T03:19:08Z Danny B. 47 Korektúra:Nebolo skontrolované 5691 wikitext text/x-wiki Korektúra:Nebolo skontrolované 1t8npvmva9x9e4w6osdg7bnfgvl0bbn 8 3061 5693 2015-02-25T01:14:14Z Danny B. 47 Korektúra:Problematické 5693 wikitext text/x-wiki Korektúra:Problematické ka4jbtb64asb76zw7pj5nof05tfok4a 8 3063 5695 2015-02-26T08:24:10Z Danny B. 47 Korektúra:Skontrolované 5695 wikitext text/x-wiki Korektúra:Skontrolované rr4fybtvahj5pe1uozydhll6zujg52y 8 3065 5698 2015-02-27T09:49:56Z Danny B. 47 Korektúra:Overené 5698 wikitext text/x-wiki Korektúra:Overené exk0grx5776mswnd7ti7w8ur6e15hef 8 3067 5700 2015-02-28T09:09:33Z Danny B. 47 Systém:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón 5700 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s duplicitnými parametrami pri volaniach šablón spjuk9ondy5vp2npibi2vcb9zk4bp8x 14 3069 5710 2015-03-08T22:29:08Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 5710 wikitext text/x-wiki Toto je hlavná kategórie pre stránky, ktoré sa týkajú Wikizdrojov. [[Kategória:Hlavná kategória]] i25rxhrs8ooee06v7xende0z7ha88y6 0 3104 7834 7636 2018-09-04T15:53:14Z Danny B. 47 náhrada zastaralého prezentačního tagu vhodnější konstrukcí; optimalizace kódu 7834 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 1.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 1. septembra 1944 </div> o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku. </div> Slovenská národná rada nariaďuje: § 1.<br /> Slovenská národná rada vykonáva celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku. § 2.<br /> Všetky zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú duchu republikánsko-demokratickému. § 3.<br /> Toto nariadenie nadobúda ihneď účinnosti. V Banskej Bystrici, dňa 1. septembra 1944. <p style="text-align: right">'''Slovenská národná rada.'''</p> == Poznámky == === Citované podľa === ''Sbierka nariadení Slovenskej národnej rady''. Ročník 1944, čiastka 1, s. 1. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| 1944/1]] 1ldw65fcgutfrs7zv30u3656ub4dw63 0 3105 5880 5871 2015-05-07T23:52:54Z Danny B. 47 #REDIRECT [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku]] 5880 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku]] 94udicdfrgkaidlzzt4tcklxpc8mfjc 0 3106 5881 5874 2015-05-07T23:53:33Z Danny B. 47 #REDIRECT [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku]] 5881 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku]] 94udicdfrgkaidlzzt4tcklxpc8mfjc 0 3107 8319 7730 2021-08-07T16:40:59Z Lišiak 1863 8319 wikitext text/x-wiki == Ročník 1944 == [Pracuje sa.] === Čiastka 1 (5. september 1944) === * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku]] (s. 1) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 2/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944, ktorým sa upravuje vyhlasovanie nariadení Slovenskej národnej rady]] (s. 1) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 3/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o zriadení ústredných úradov]] (s. 1) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 4/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o rozpustení politických strán a organizácií]] (s. 2) === Čiastka 2 (7. september 1944) === * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 5/1944 Zb. n. SNR. zo 6. septembra 1944 o poštátnení školstva na Slovensku]] (s. 3) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 6/1944 Zb. n. SNR zo 6. septembra 1944 o úprave školstva a bohoslužovnej reči nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny]] (s. 3) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 7/1944 Zb. n. SNR zo 6. septembra 1944 o zrušení zákazu koedukácie v školách na Slovensku]] (s. 3) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 8/1944 Zb. n. SNR zo 6. septembra 1944, ktorým sa doplňuje a mení nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa 1. septembra 1944 č. 3 Zb. n. SNR o zriadení ústredných úradov]] (s. 4) * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 9/1944 Zb. o zastavení právnych lehôt]] (s. 4) === Čiastka 3 (9. september 1944) === * [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 10/1944 Zb. n. SNR. z 8. septembra 1944 o vydávaní Úradného vestníka]] [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| ]] e22v6f8h9kgkt56tr1sym7vjoie6py5 8 3110 5909 2015-06-11T22:47:31Z Danny B. 47 5909 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 8 3111 5910 2015-06-11T22:47:53Z Danny B. 47 5910 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 3112 7351 7014 2017-08-29T19:07:38Z Wizzard 3 7351 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == Predmluva == Od vjacej rokou zabávau som sa s tou mišljenkou, čibi nebolo pre rozviťja duchovnjeho života roda nášho slovenskjeho užitočnejšie, ba práve potrebnuo, abi sme sa k nárečú nášmu prihlásili a ho pri viššom samích seba vzďelávaní, ňje len v živoťe domácom, ale aj v obecnom užívali. Ale tu zaraz, ako táto mišljenka u mňa povstala, vistúpila i tá v duchu mojom, či mi skutočne máme vlastnuo nárečia, či je to ňje len rozličnorečia Česťini, čo mi Slovenčinou, nárečím Slovenskím volávame, i viďjac, že rozhodnutia otázky prvej od tejto druhej visí, zabrau som sa do skúmaňja Slovenčini i pretrjasau som ju zo všetkích strán, bo jestliže bi sa to potvrďilo a Slovenčina len rozličnorečím Českím bola, zbitočnuo bi bolo chcjeť Slovenčinu na reč spisovnú povišuvať a to čo vlastnjeho závazku a života ňemá na nohy staveť, ale zas naproťi tomu keď bi Slovenčina naša zvláštno nárečja bola a sa v ňej osobitní život bol zavjazau, život tento pestuvaní, napomáhaní museu bi i život duchovní kmena nášho mocňe napomáhať, silňejšie ako Češťina dosjal pohibuvať i jeho rozviťja sa omnoho vjac ako táto oblahčuvať. Pristúpiu som teda k rozoberaňú Slovenčini i po pilnom skúmaňí poznau som, že v skutku je Slovenčina z každjeho pri tom ohladu zvláštno nárečja, v ktorom sa silní a svježi život ukríva i len rozviťja potrebuje, a keď som toto poznau i na položeňja kmena nášho v celej roďiňe našej, na zmáhajúce sa jej túžeňja po živoťe viššom i na inšje okolnosťi dostatoční ohlad vzau, za dobruo a potrebnuo som uznau, abi sme sa k nášmu nárečú, k Slovenčiňe, prilásili, ju do našich spisou a do nášho obecnjeho života pouvádzali a ju za nástroj duchovnjeho života nášho vivolili. K tomuto práve teraz bou čas najpríhodňejší, bo po dlhom hliveňí teraz sa k životu prebudzujeme a na jeho krjela chápeme, teraz keď sa život náš opravďiví začína bou ťjež čas vivolaňja do života Slovenčini našej, abi sa ona so životom naším objala a na ďalekú cestu, ktorá sa pred nami sťelje i v ňeprjehladnej ďjalke sa tratí, s ňím sa vidala: jedno druhuo buďe napomáhať a kmen náš sa osvježi i opravďivo ožije! - Prú ale ešťe, lež som sa celkom za Slovenčinu zaujau i s ňou vistúpiť pevňe si predsabavzau, predložiu som vec dobrím rozmislním prjaťelom, takím, ktorí vo vzbudzujúcom sa živoťe našom velikí úďel majú, kmenu nášmu z celjeho srdca prajú i sami ešťe plní svježej životnej sili len na život kmena nášho mislja, preň robja a pracujú, ňje len na anšej minulosťi oči ovesujú ale v budúcnosťi kmenu nášmu život lepší hotovja, i keď som od tíchto po dlhšom rozmišlání to heslo dostau, že i oňi to za dobruo uznávajú a že k tomu pristupujú a ožiťja svježejšje z toho pre kmen náš si slubujú, pustiu som mišljenku svoju, s ktorou som sa od dávna zaoberau. [[Kategória:Ľudovít Štúr]] hoz1iozufnnox7jz92rfxticgpbmgkz 14 3113 6215 5926 2016-02-18T19:17:53Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6215 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == {{Wikipédia|Andrej Truchlý-Sytniansky}} [[Kategória:Autori|Truchlý-Sytniansky, Andrej]] lmh66uxxb2fy2d2nag276y7bp9oehdq 0 3114 8506 7745 2022-05-16T00:07:57Z Danny B. 47 typo 8506 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Smútočné oznámenie o smrti právnika a básnika Janka Capka a prosba o výpomoc pri finančnej zbierke na vydanie jeho básní, ktorú napísal Andrej Truchlý-Sytniansky Jánovi Bottovi. Spomínaný „Príhlas“ nebol k listu pripojený.''' 16. 2. 1867 Blahorodý pane, vzácny priateľ Vašnostina každému upovedomenému Slovákovi povšedne známa horlivosť, zaujatosť za slovenskú mládež a jej vzdelanie zvlášť a vôbec celého ubiedeného národa našeho blahobyt a pozdvihnutie no i priateľské sa chovanie na proti mojej osobe, dáva mi smelosť sa k Vám, blahorodý Pane! s úprimnou prosbou sa obrátiť. Dňa 17. august. t.r. ominosného zomrel v Kláštore, jak to vašnosti z novín bude známo, nádejný syn Slovenska, právnik Ján Miloslav Capko-Zniovsky. Nechtiac vyvyšovať jeho dejstvovanie, len to pripomínam, že mládenec tento slovenský nevšedné vlohy básnické mal a že mnohé podarené, ako sa to i p. Sládkovič vyslovil, básničky po sebe zanechal. Niekoľko mesiacov pred jeho včasnou smrťou zamýšľali sme spolu uverejnené, no i v rukopisoch nachodivšie sa naše piesenky v jednom dielku vydať. - No, nevyspytateľné sú cesty Božie! - On sa pobral do lepšieho života; - ja som tu ostal ešte, by som i naďalej za svoj ubiedený národ dľa síl pracovať môhol. Hneď pri zvesti o smrti jeho napadla mi náhlakom v pripojenom „Príhlase“ vyjadrených príčin - myšlienka, by som jeho piesne zozbieral, prehliadol a vydal. V záležitosti tejto obrátil som sa na niektorých našich výtečníkov; a tak s udobrením veci no - i povzbudením pp.tt.pp Viliam Paulíny-Tótha, A. Sládkoviča a M. Chrásteka zamýšľam tieto básničky pod menom „Sirôtky“ v asi 8. hárkovom dielku tlačou vydať. Nemajúc ale k tomu ešte dostatočné prostriedky (bo len od marca, ako Vášnosti známo stal som sa samostatným „Gazdom“), obraciam sa ku slov. štud. mládeži so spomínaným „Príhlasom“, aby mi dostatočnými predplatkami výdaj „Sirôtok“ umožnila. Poneváč ale v Štiavnici mládež slov. jak na lyceume, tak na gymn. sa nachádza, uznal som za dobre i tejto vrúcnu, bratskú žiadosť svoju úctive predniesť. Z ohľadu tohto obraciam sa na Vás, blahorodý pane, s tou srdečnou prosbou, aby ste priložený „Príhlas“ štud. slov. mládeži na Lyceume a po prečítaní zo strany jejej, prostredkovaním bol vysokouč. p. Čelku (ktorého tu srdečne pozdravujem, no i všetkých známych pp. našincov) slov. štud. mládeži na katolíckom gymnasiume sdeliť si nesťažovali. Tam študujúci môj brat VI. triedu gymnasiuma... Na lyceume by bolo dobre, čo by ste p. Knežoviča za sbierateľa vyvolili; na gymn. nech to láskave urobí dľa vole p. Čelko. Sberateľom ráčte sdeliť moje pravé meno, položenie i bydlisko, jestli toho bude treba. Na peniaze, čo najďalej budem môcť, dočkám. Za prácu túto, ktorou Vašnosť unujem, a unovanie - nezasluhujem; no presvedčený súc o Vašnostinnej zaujatosti za blaho národa našeho ubiedeného činím krok tento dúfajúc, že moja prosba Vašnosťou oslyšaná nebude!... Ostatné všetko dobré Vašnosti, p. Čelkoviča a všetkým našincom štiavnickým zo slovenského srdca prajúc, do Vašnostinnej priazne sa odporúčajúc, zostávam. Blahorodosti Vašej úprimne oddaný ctiteľ Tajova, pri B. Bystrici 1867 16/12 Andrej M. Truchlý; kaplán [[Kategória:Andrej Truchlý-Sytniansky]] [[Kategória:Korešpondencia]] kte2mutvi305i5h5mtxtc6mxnkuklqt 0 3116 8979 7468 2023-11-16T01:07:03Z Danny B. 47 <poem>; oprava kódu 8979 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Pavol Országh Hviezdoslav: Už na postati úvratiach''' <poem> stojaci, v duši horkosť, rany a nedostatok po hlad stupňovaný tak nachodím: nás neoblaží totu splna ani záujem žiaden ani vzťah sú všetko zlomky, márnosť, dym a prach... Jedine v umení ľza zažiť život opravdový bez ujmy, vady akejkoľvek v ňom jedine v tom kráľovstve, kde Krása tróni povek kol jaro s venci odmeny a na tom, čo tak výrečnými slovy by dôvodil na odpor z všetkých ducha síl protivy zhrnul účinné ni Sokrat joty nezmení. Len tam je vpravde šťastný človek bo nad zemskosť - vznešený!... Och, prečo, Bože, u méty tej scela osvitnuvšiemu v zbožnom pokoji už vítanému slávy nebom sa dotieravo predsa pripojí boj žiadostí i povinností tela ho odbojným staď strhnúť ruchom zas do zmyselnej poroby?... Nač určil si mu žiť i chlebom, keď nadmier dostačilo by mu uhostiť sa zavše - samým duchom? ...A či už leda v záhrobí jest pobytu mu - bez pokušiteľa? </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Poézia]] 2gd8yg10m9ky1yb7p2ifbieg8on6d7g 14 3117 6216 5933 2016-02-19T09:31:14Z Danny B. 47 {{Projekt}} -> {{Wikipédia}} 6216 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ján Kostra}} [[Kategória:Autori|Kostra, Ján]] r6lwk4aubokw6eos9vy40a5ohvpfg6l 0 3118 7311 6479 2017-08-29T18:38:26Z Wizzard 3 7311 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Kostrova báseň oslavujúca oslobodenie Bratislavy roku 1945.''' <poem> Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú jej príchod svýbuchmi v ovocných záhradách. Do vône fialiek miešal sa pušný prach. A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu, v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté zazreli neznámych vojakov na zákrute, tamhore ulicou, jak zimu ženú preč. Okvetia voňali a ešte počuť bolo priam z vekov hlbiny ponuro dunieť ľad. V mumlavom orchestri dunivých kanonád do výšok vytiahol škovránok tenké sólo. </poem> [[Kategória:Ján Kostra]] [[Kategória:Poézia]] 7e7egy31rgvv36jrjte6q9k58asplqt 0 3119 8973 7367 2023-11-12T01:07:34Z Danny B. 47 <poem> 8973 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} == Pôvodné znenie == <poem> Hospodine, pomiluj ny! Jezu Kriste, pomiluj ny! Ty spase všehomíra, spasiž ny i uslyš, Hospodine, hlasy naše Dejž nám všem, Hospodine, žizň a mír v zemi! Krleš, Krleš, Krleš. </poem> == Novodobý text (po česky) == <poem> Hospodine, ulituj nás! Jezu Kriste, ulituj nás! Spasiteli všeho světa, spasiž nás i uslyš, Hospodine, hlasy naše! Dej nám všem, Hospodine Hojnost, pokoj, v naší zemi! Kyrie eleison! </poem> [[Kategória:Duchovné piesne]] [[Kategória:Hymnické piesne]] ca9wgnjpjz1zmon27ffwhu5st8oeut2 14 3120 7775 5936 2018-05-27T21:32:48Z JAnDbot 1682 robot kozmetické zmeny 7775 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Piesne]] o22uwlgimitbq9yrne10ws25mvi7i9s 0 3121 8818 7750 2023-06-18T13:07:10Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8818 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Mazurek Dąbrowskiego je štátnou hymnou Poľskej republiky == Poľský text == {| border="0" cellpadding="10" !align="left"|Súčasné znenie !Pôvodné znenie z rukopisu J. Wybického |- | Jeszcze Polska nie zginęła<br /> Kiedy my żyjemy,<br /> Co nam obca przemoc wzięła,<br /> Szablą odbierzemy. Marsz, marsz, Dąbrowski,<br /> Z ziemi włoskiej do Polski<br /> Za twoim przewodem,<br /> Złączym się z narodem. | Jeszcze Polska nie umarła,<br /> kiedy my żyjemy.<br /> Co nam obca moc wydarła,<br /> szablą odbijemy.<br /> Marsz, marsz, Dąbrowski<br /> do Polski z ziemi włoski<br /> za Twoim przewodem<br /> złączem się z narodem.<br /> |- | Przejdziem Wisłę, przejdziem Wartę,<br /> Będziem Polakami,<br /> Dał nam przykład Bonaparte,<br /> Jak zwyciężać mamy. Marsz, marsz... Jak Czarniecki do Poznania,<br /> Po szwedzkim zaborze,<br /> Dla ojczyzny ratowania,<br /> Wrócim się przez morze. Marsz, marsz... | Jak Czarnecki do Poznania<br /> wracał się przez morze<br /> dla ojczyzny ratowania<br /> po Szwedzkim rozbiorze.<br /> Marsz, marsz, Dąbrowski...<br /> Przejdziem Wisłę przejdziem Wartę<br /> będziem Polakami<br /> dał nam przykład Bona Parte<br /> Jak zwyciężać mamy.<br /> Marsz, marsz, Dąbrowski...<br /> |- |valign="top"| Już tam ojciec do swej Basi,<br /> Mówi zapłakany -<br /> Słuchaj jeno, pono nasi<br /> Biją w tarabany. Marsz, marsz... | Niemiec, Moskal nieosiędzie,<br /> gdy jąwszy pałasza,<br /> hasłem wszystkich zgoda będzie<br /> i ojczyzna nasza.<br /> Marsz, marsz, Dąbrowski...<br /> Już tam ojciec do swej Basi<br /> mówi zapłakany:<br /> słuchaj jeno, pono nasi<br /> biią w tarabany.<br /> Marsz, marsz, Dąbrowski...<br /> Na to wszystkich jedne głosy:<br /> Dosyć tej niewoli<br /> mamy Racławickie Kosy,<br /> Kościuszkę, Bóg pozwoli.<br /> |} [[Kategória:Štátne hymny]] == Preklad súčasného textu do slovenčiny == Ešte Poľsko nezhynulo<br /> Dokiaľ my žijeme<br /> Čo nám cudzie násilie vzalo<br /> Šabľou si späť vezmeme<br /> <br /> Na pochod, Dąbrowski,<br /> Z talianskej zeme do Poľska<br /> Pod tvojím vedením<br /> Spojíme sa s národom<br /> Prejdeme Vislu, prejdeme Vartu<br /> Budeme Poliakmi<br /> Príklad dal nám Bonaparte<br /> Ako máme víťaziť<br /> <br /> Na pochod...<br /> <br /> Ako Czarniecki do Poznane<br /> Po švédskom zabratí<br /> Kvôli záchrane vlasti<br /> Vrátime sa cez more<br /> <br /> Na pochod...<br /> <br /> Už tam otec ku svojej Baši<br /> Uplakaný vraví:<br /> „Len počúvaj, vraj naši<br /> bubnujú.“<br /> <br /> Na pochod… rhox074b3q62gl8rw2zps10wx1swgdv 14 3122 5940 2015-07-21T15:48:31Z Alekme 2273 nová 5940 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Dokumenty]] r17be95v7t9sjif973ccpkqssmvg4jl 0 3123 7314 6059 2017-08-29T18:40:57Z Wizzard 3 7314 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} # Ja som Pán, Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. # Nevezmeš mena Božieho nadarmo. # Spomni, aby si deň sviatočný svätil. # Cti otca svojho i matku svoju. # Nezabiješ # Nezosmilníš # Nepokradneš # Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu # Nepožiadaš manželku blížneho svojho # Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je. Amen [[Kategória:Cirkevné dokumenty]] jpn3ccma5ezoewjnr8wbcawzavz6obl 0 3125 9147 5943 2024-04-10T00:07:43Z Danny B. 47 - nadbytečná kurziva 9147 wikitext text/x-wiki '''List napísal A. Sládkovič ako odpoveď na Sytnianskeho žiadosť o napísanie úvodnej básne k zbierke „[[Sirôtky]]“ od Janka Capka →viac [[List Andreja Truchlého-Sytnianskeho Jánovi Bottovi|tu]].''' Radvaň 23. jan. 1868 Velebný pane! Prečítal som z konca do konca piesenky pošlého k otcom mládenca nášho slovenského, Capka. Tu i tu poznačil som; ale vnikavejšie premieňať osnovky nedovolil som si; ani stihy k tomu nemal. Jednak, za to mám, že mimo patrných chýb, ktoré opravu požadujú má postava pevca ostať pôvodnia, avtentičná - trebars hneď i nie vzorná a ideálna.<br /> Trpezlivosť Vašu už nesmiem v pokušení nahávať: ale ešte dnes neposielam rukopis, - ako to dovolovať sami ráčite. Medzitým s koncom tohoto týždňa doručím hárky jiste p. Chrástekovi. V týchto dňoch budem klopať i na dvere genija poetov: akže mi ozve sa a otvorí, vyhoveno bude i žiadosti Vašej strany elegie na zvečnelého junáka. Dobrú noc! Modlitbou Vašim poručený<br /> sluha<br /> Braxatoris [[Kategória:Korešpondencia]] [[Kategória:Andrej Sládkovič]] cnvy6n4utml6jjzlupaz0upegxokkbe 0 3126 7347 6584 2017-08-29T19:01:26Z Wizzard 3 7347 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Báseň „Nad mohylou“ od Andreja Sládkoviča je úvodnou básňou zbierky básní „Sirôtky“ od Janka Capka. O báseň Sládkoviča požiadal vydavateľ Capkových veršov Andrej Truchlý-Sytniansky. Ten mu ju potom doručil s dolu uvedeným listom.''' == List Andreja Sládkoviča Andrejovi Truchlému-Sytnianskemu == ''Radvaň 24. febr. 1868'' ''Velebný pane!'' ''S úctivým pozdravením posielam tu pripojené verše, určené na čelo „Sirôtok Capkových“. Neráčte za zlé mať nevoľné opozdenie.'' ''Dovoľte mi jedno poznamenanie a jednu prosbu. Myslím totiž, príhodno by bolo prítomnú elegiu - či „venovanie“ inakšou literou dať tlačiť, než bude ostatnie. *) To pre rozdiel pôvodcov. tým že cieľom neškodilo by po veršach týchto jednu stranu bielu vynechať.'' ''Krem toho, bude-li možno - korektúru veršov mojich mne láskavo sdeliť'' ''Vašej velebnosti'' ''sluha'' ''Braxatoris'' <small>*) Pozn. Sytniansky vyhovel Sládkovičovej žiadosti a jeho báseň Nad mohylov dal vytlačiť iným písmom a taktiež vynechal jednu stranu</small> == Báseň „Nad mohylou“ == '''Nad mohylou''' Janka Capkovou, † 18. aug. 1867. <poem> Mládenci sniví, spevavé naše devy! Tajnošumné, čierne Dŕžavia hory! Oči, v ktorých vídavaly sa ste vy Žiadna na svete ľúbosť neotvorí, — A mladistvých úst živé a čujé spevy Zlato, ni prosba neoživotvorí: Mladý pevec váš v otčinách novej krásy — A, čo čujete, blahoslavia ohlasy. Bárs hádžete sa na mohylu studenú, Nemožno vám zhriať ju náručím vrelým, Cíčkom na hrob slza s slzou sa ženú, A niet zotaviť pažíťku nad zvečnelým, A darmo vám trápiť Znievhradu ozvenu Volajúc za ním hrdlom celým, A darmo lámať vzdychaniami nebesá: — Druh váš, mladík-pevec za svet vám neozve sa! Mladosť! snenie; živôt! to nič, len snenie; Smrť! snenie tiež; — hoj, Bože, Bože môj! — Ba, snenie len, nič viac nenie básnenie, — Od červia hmoty svätý pokoj A —, že nikde spočinku nenie — Cheruba nebies neskonalý boj: A — kde hniloby mieru, kde biedy boja niet To mlaď, to živôt, milý hrob i poet! — Zem, vraj, že vlasť, že krajna, že otčina! Čo to? pôda, čo chlieb a zlato dáva? — Nie, posvätný to prach a posvätná hlina Čo z otcov nám, čo z bratov pozostáva; A nebe, — hviezdna, modrá tá okruhlina — Svetlo, teplo odtial a odtial poprcháva? — Nie, — to vlasť nám, to krajna, náš to dom A v dome tom — praotec s národom! Junač slovenská! spí, sní tvoj pevec mladý, Sníva o materi, po krvi i po sláve; Snom kvitnú divné dejín záhrady Ovocie sľubujúc mädové a voňavé: Snívaj, junač! potomstvo sa nahľadí, Že, čo tušením zdalo sa mladej hlave, To vešťba v bráne stojacích rokov, To zrak za veky vidiacich prorokov! Veď, prijde doba slavného prebudenia, Trúba vzkriesenia zahrmí po nad lože, Roztrhnú sa hmly svätoblahého snenia A nádeje naše — hoj, čím skôr daj to, Bože! Vešťby a sny v živôt, v pravdu sa zmenia! — Vy v šedinách v mohylách už — byť môže — V uveličení veriacich veselom Slovo Slovenstva slavným stane sa telom! </poem> [[Kategória:Andrej Sládkovič]] [[Kategória:Poézia]] b2j3gyv1yxylytjbyr1gmhj8vqdpzc4 14 3127 6237 6226 2016-03-09T07:06:37Z Danny B. 47 + řadicí klíč 6237 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ján Capko}} [[Kategória:Autori|Capko, Ján]] h080zargkx20ehpf0qwmud0fnk1qbrn 0 3128 9096 6565 2024-03-03T01:07:06Z Danny B. 47 fix link 9096 wikitext text/x-wiki '''Súčasťou zbierky bola i Sládkovičova báseň [[Nad mohylou]]. Celú Zbierku nájdeme na [https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1374/Capko_Sirotky/2]''' == I == <poem> Kto svoj národ nemiluje, V tom i láska k Bohu hnije: Kto nezná čo láska, Ten roľa bez kláska. </poem> === K Bohu === <poem> Duch to básnický? — či vlastnosť dáka, Čo si v každého srdce Slováka Vložil, všemohúci Pane! Neviem… znať nechcem! bo neistota Sladší plod rodí, než zlá istota: — Tvoja vôľa nech sa stane!… Spievam o svojej drahej otčine; O matke v nebi, ľúbej rodine; O Tebe, všemocný Pane! O žialoch svojich, svojej radosti; Spievam o svojho srdca ľúbosti; O tom, čo mi v citoch tane. — — Duch to básnický? — či vlastnosť dáka, Čo si v každého srdce Slováka Vložil, všemohúci Pane?! Len nechaj mi ju Tvoja dobrota; Bez nej niet vo mne iskry života: — Tvoja vôľa nech sa stane! </poem> === Jednoduchý dar === <poem> Chudobný som, Pane, Drahy môj Bože! Dary tvor Tvoj vzácne Dať Ti nemôže; — Lež, čo mám, to prijmi: Je to kvetina A dvoma púčkama Haluz stížena. — Srdce je — halúzka; Viera — kvetina; Nádej však a láska Sú púčkov mená. </poem> === Potecha === <poem> Keď nádej sa minie Pochybnosťou A srdce Ti hynie Zlou boľasťou, Keď z tisícov ľudí Toho sveta Útechu nezbudí, Nepohne Ťa: — Vtedy hor do nebä Výšky pozri; Tam poteší tebä Hviezda viery. </poem> === Nádej === <poem> Vernou družkou je nádej človeku, Keď sa Boha sám nespustí, Keď Mu slúži srdcom, ústy V mladi svojej jarej, v zošlom veku. Vždy prítomná je kresťanu nádej; Ona s životom prichádza, — A v život druhý sprevádza; Podporou je sile jeho slabej. Môžu rúzne života osudy Zbaviť ho šťastia, majetku A vrhnúť do nedostatku: Nádej mu však neodlúďa nikdy. Keď na mori šírom pobúrenom Plavec v korisť padá, vode; Čo i hynú člnky, lode: Nádej pevná vládne prec’ rozumom. A keď smrť do svojej ríše tmavej Pojme tvora smrtelného; Nádej člnka do svojeho Vezme ho a vedie k ríše pravej. Vernou družkou je nádej človeku, Keď sa Boha sám nespustí; Keď Mu slúži srdcom, ústy V mladi svojej jarej, v zošlom veku. </poem> === Slovo Hospodinovo === <poem> Čarokrásnym zasvietilo bleskom Slnko jasné ponad rod slovenský, Kraje zlatým ožiarilo leskom, Prebudilo živôt jarý, rezký; — A priroda sťa by v predtušení, Čoho svedkom stane sa divného: V tichu volnom, v milom zadumení Dlela Tvorca rozkazom mocného. Tam ponad spevavé rodiny Turca Nevídaný oblak letí, Vo ktorom trôni vševládny Tvorca, Keď previeva ponad svety; Sťa druhé slnko oblak ten sa blíska Nad polohou Turca milou, Obžiari pláne, hole i skaliská Storakou barvou spanilou. Všetko s úžasom diviac sa díva Nad zázračným týmto zjavom. Čo toho príčina? v mysli prerýva; Lež vždy najde sa v nepravom. V tom oblak podivný vysieť zostane Ponad stavbami Martina; Vetrík šumivý hneď náhle prestane </poem> [[Kategória:Ján Capko]] [[Kategória:Poézia]] 5w6pzxe4jlx6spvzrpeofdsuv9053b6 14 3129 6201 5953 2016-02-05T00:48:38Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6201 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)|Hlavná stránka]] n8pcmf3a4i3jkx56fdgor3sk6n8o1q5 10 3131 5960 2015-07-28T00:32:56Z Danny B. 47 Redakčná poznámka 5960 wikitext text/x-wiki <includeonly>{{#if:{{{značka|}}} | {{#tag:ref|{{{1|{{{text|}}}}}}|group="red"|name="{{{značka}}}"}} | {{#tag:ref|{{{1|{{{text|}}}}}}|group="red"}} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Poznámky|{{PAGENAME}}]] </noinclude> 86uxpfmk5vov7lojb8ypy34famj77p1 10 3132 5961 2015-07-29T02:20:18Z Danny B. 47 Redakčné poznámky 5961 wikitext text/x-wiki <div class="redakcnePoznamky toccolours"> <h2>Redakčné poznámky</h2> Toto sú redakčné poznámky projektu Wikizdroje, ktoré sa v&nbsp;pôvodnom texte nenachádzajú. {{{1|}}} <references group="red" /> </div><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Poznámky|{{PAGENAME}}]] </noinclude> kdvkm4o92d0pru4i1zhutty1rnpqz4z 0 3168 8989 7386 2023-11-26T00:07:52Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8989 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} == I. == Znáte ten vrch, krajania, čo sa pyšne nad Váhom vypína, i dumným okom, sťa víťaz na nepriateľa, zazerá na susedné vršky? Hrdo bočí po stranách, — ale shliadne nebeské končiare Kriváňa, a ako starec pred obrazom svätým sklopí oči do prachu i neopováži sa hore čelo vystrieť! Oj, ktože by ťa neznal, velebný Choč náš! Ty zabávaš ľud svoj pokojný bájami večitými, ty hamuješ vetry polnočné, aby tichým podtatránskym dolinám neuškodily, ty obveseľuješ pohľadom velebným svoje ľúbezné deti. Znám i ja časy, ktoré sa o žulové skaliská Choča otrely, ale prišly búrky, smyly pamiatku tých časov, a len kde-tu po tichých dolinkách o nich sa ešte dosiaľ rozpráva. Bolo to roku 1330 asi okolo pol klasna. Po Liptove hlučno po poli, spev sa rozliehal po okolí ako obyčajne pri žatve, kde-tu počul človek kosák ostriť, kosu kovať, všetko bolo v svojej práci. — Nad Kriváňom sa čierňavy sbierajú, slniečko sa síce pachorí, ako by ich rozohnať mohlo, ale darmo, predsa ustalo. Pred samým mrakom, keď sa ono za turčianske vrchy spúšťalo, oblaky sa rozjedily a s hrmavicou dážď spojený rozplašil usilovných robotníkov s poľa. Pod Chočom v hlbokej doline leží malá dedinka Turík. Dva múry jeden proti druhému na brehoch Turého potoka, dakoľko sedliackych chalúp — je celá obec. Múry musely byť už veľmi staré, na krovoch tráva rástla a rozpukliny po stenách dosť svedčily o ich starobylosti. Pred dakoľko rokmi boly len samé tieto dva panské domy, ale ako ich do moci pán Franšenský dostal, pristavil k nim viac chalúp; od Turého potoka menoval dedinku Turíkom a od vlastného imania svojho nazval seba Turánskym. Niet najmenšieho svetla v chalupách, nevidno ho ani v múre na ľavej strane, pusto, ticho je v Turíku; obloky zapchaté, okeniciami pozavierané, chránily obyvateľov pred strachom, ktorý blesky a hrmenia pôsobily. Len v múranici na pravom brehu potoka dačo sa ligoce; na prvý pohľad sotva by človek rozoznal, či to odblesk strely, či dáke iskriace sa oči, alebo tichá vatrička: až keď sa blesky utíšily, poznať bolo, že v chyži svietia. V dosť neveľkej chyžke sedia okolo komínka tri osoby. Hneď pri dverách na javorovej stoličke rozložená je asi päťdesiatročná domová pani. Ruky má pod pazuchou preložené, oči do zeme upreté; možno, že pre strašnú chvíľu, a možno, že i pre reči, o čom sa všetci shovárali, hlboko je v myšlienkach pohrúžená. Pri nej na lavici sedí jej dcéra Žofka, tak ticho, tak nepohnuto, akoby ju prikoval; dakedy hodí očkom na svoju matku, akási netrpelivosť z tvári jej kuká, iste čaká od matky reči, ktoré sa jej týkajú. Zohne sa po triesku, aby ohník v plameni udržala, a zas len matke v oči kukne, či sa skoro dačoho dožije. Asi krok od týchto sedí pod pecou skrčený jeden mužský. Nohy má krížom preložené, oči do zeme upreté, lakeť na kolene, dlaňou si čelo akoby v netrpelivosti šúcha, i čaká, ažby pani domu prehovorila. — Minula chvíľka, minul čas, predsa ticho. Jemu sa to dlho zdá byť, i vstane, vystrie sa a zrak divý uprie do povaly. Jednou nohou lecikedy o zem dupne, rukou si fúzy vykrúti i len čaká odpoveď. Nič — zamraští tvár, zraky hodí na paniu i len čaká. Keď sa predsa odpovedi dočakať nemohol, sám hrubým hlasom pretrhnul ticho: „No, matka, nič už nemáte čo doložiť k tej kapitoli? Čože tak hľadíte do tej zeme, akobyste mala vôľu ešte i to blato zpod podošiev škriabať a s ním moje poctivô meno ešte väčšmi očierniť?“ „Nerúhajte sa, Jutay,“ odpovie pani, „nechcem vám ja na poctivosti utrhovať; čo som povedala, mienila som ako dôverná priateľkyňa preriecť. Nenazdala som sa, že vás reči moje tak rozpália.“ „Hm, v dôvere; poďakujem sa za takú dôveru. Rád poradu od trebaskoho prímem, ale hrozby a výčitky nerád počúvam. Čo mňa po Talianoch, nech si ide, komu sa páči. Ja svoju silu nehávam na lepšie časy; dá Boh, že dlho na ne čakať nebudeme. Ešte raz sa pýtam, povedzte bez okolkov, či sa môžem Žofkinej ruke ufať?“ „Ako prú, tak teraz vám odpovedám, pane, že ja nemám sama v moci rodičovské poklady rozdávať. Keď sa môj muž vráti, potom sa hláste, veď sa ešte nemusíme s tým náhliť. Môžete veriť, že ja oproti vôli môjho dieťaťa nikdy jednať nebudem.“ „Dobre! Ale ľudia rozprávajú, že vám pán Turánsky písal, abyste vraj lásku medzi nami roztrhnúť hľadela. Odpusťte, že vás prosím, abyste mi na toto odpovedala.“ „Milý pane, tak zas ďaleko dôvera naša nečiaha, abych vám ja listy môjho muža sdeľovať musela. Čakajte, kým môj príde, u toho sa hláste!“ „Hej? dotiaľ čakať? A potom sa však prísť dívať, akú svadbu pán Turánsky svojej dcére vystrojí, keď ju zosobáši s dákym Talianom; a či ju vari sám gróf popýta. No len ma nezabudnite na svadbu zavolať, ha, ha, ha! — Dobrá noc, nech sa vám sníva o zlatých zámkoch.“ Dobre Jutay vedel, prečo matka dcéru mu pririecť nechce. Neobzrúc sa ani na Žofku, lapil kľučku a chcel odísť. Ale Žofka na ktorú sa už pred tým jej matka bola obrykla, aby čušala, Žofka, ktorá reči tieto počúvala s bolesťou, akoby nôž do jej srdca pichnul, hodila sa do dverí, prosila srdečne milým okom Jutaya, aby neodchodil; hodila sa matke do náručia i plakala nemo, tvár skrývajúc do dlane. Jutay zastal; zúfalstvo z matkiných rečí, nádeja z kroku Žofkinho krúžila sa vo vnútornostiach jeho. Indy, čo si bol umienil, to vykonať musel, a teraz sa tak zmiatol, že zabudnúc na kľučku, vrátil sa pokojne na svoje miesto. I matka bola rada, že sa vrátil, lebo trebas sa zaviazala mužovi, že bude proti Jutayovi všemožne robiť, predsa srdce materinskô zvíťazilo a ľutovala dcéru svoju. Vidiac celú oddanosť Žofkinu k nemu, sama ho odpytovať počala, aby sa nehneval. Aby ho zas dákou rečou neobrazila, poberala sa von dať večeru pripraviť, naložiac Žofke, žeby okenicu zavrela. Žofka skočila k obloku, vstrčila ruku medzi mreže a ťažká okenica vŕzgala v závorách. Zdá sa jej, akoby dáky úpny hlas z vonku počula, hľadí, naslúcha, zavolá Jutaya, ale by si boli oba darmo oči silili, keby im nebol jasný blesk jedného mužského, visiaceho v brehu nad mútnou vodou, osvietil. Jutay nečakal na lampáš, vybehnul von, a o chvíľku vkročí s ním dnuká neznámy mladý lovec, ktorého Jutay nasilu za sebou ťahal: „Len poď, chlapče, netras sa, tu si sadni ku kamínu, hrej a suš zmoknuté šaty; tak. A čože to za sväté kríže nosíš na tej huni? I ty si sa vari už túlal tam okolo Jeruzalema? A — rešpekt! toť címer Dončov. No nič to, veď si pri svojich. Kiehože si čerta v tej vode hľadal? No hovorže, hovor!“ Chcel Jutay ešte viac hovoriť, i radoval sa, že sa mu príležitosť zavdala povadiť sa s Talianom. Ale v tom vkročila pani dnuká, ktorá po vľúdnom cudzinca privítaní ponúkla ho k sedeniu a Žofke dala na známosť, aby ho prehovárala. Jutay, zas počal drážiť mladého lovca, ktorý, keď zvedel, kde je, a vidiac pri boku nepriaznivca Dončovho domu, chcel odísť preč. Pani Turánska ho ale zadržala, hovoriac, že trebas sa i nesluší v neprítomnosti pána domu cudzích mužských na nocľah prijímať, predsa žeby to neľudsky bolo, akby ho v takomto čase zo svojho príbytku pustila. A znajúc Jutaya ako veľkého nepriateľa Dončovcov, povedala tomuto, aby si mnoho posmešných a pichľavých slov proti domu grófa liptovského nedovoľoval, lebo žeby z toho ešte dačo nepríjemného pochodiť mohlo. Bola by ešte iste štebotala, ako staré baby zvykly, keď sa im jazyk rozviaže; ale ju slúžka von vyvolala. Jutay sa díval úsmešne za ňou i hovoril sám k sebe: „Ako sa ti teraz k nemu má! Zbadala ozaj jeho pekné šaty, bárs sú i mokré. A že ma dačo nepríjemného potkať pre túto potvoru môže? Verím, verím! Ozaj len nepríjemnosť a nič dobrého z nich pochodiť môže. Ale nech; keď môžu krajinu celú kaštriť, prečo nie i mňa?“ A obrátiac sa k mladému lovcovi, oslovil ho zdurne: „Chlapče, ty budeš vedieť — povedz, koľko asi sudov zlata poslal už gróf do Itálie?“ Šuhaj mladý, vediac, kde Jutayove reči cielia, odseknul mu tiež odhodlane: „Odpusťte, pane, že vám ako by sa svedčilo odpovedať nemôžem: keby to inde bolo, a práve vy z nebezpečenstva byste ma neboli vytiahli, inakšie bych vám odpovedal. Teraz prestaňte na tej výstrahe, ktorú vám domová pani porúčala! Ako myslím po rečiach vašich, ste tiež z tých smradľavých ostalcov trenčianskych, ale —“ „Mlč, paskuda!“ dupnul Jutay nohou, až sa náradia v chyži striaslo, „nečierni svätú pamiatku svojou hriešnou kotrbou, lebo —“ i hľadal, čím by ho opáliť mohol. Ale v tom sa sišly zraky jeho so zrakmi Žofkinými, i zabudnul čo chcel, čelo smraštenô vystrel, a neznajúc, čo má robiť, mimovoľne sa o posteľ oprel i dumal v ľúbezných citoch pohrúžený. Žofka bola pyšná, že ho tak ľahko skrotila, a v tej radosti mihla okom na rozľakaného Taliana, akoby chcela povedať, že je pod jej mocou. Ale práve keď tak milo naň pozrela, obrátil sa k nej Jutay, ktorý v jej pohľadu celkom inší význam našiel. On s ňou vyrástol, jej bratovi bol najlepší priateľ, s ňou sa hrával od malička, ona mu už srdce oddala, a teraz, keď sa jej dáky tulák naskytnul, usilovala sa rozdrážiť svojho milenca. Nastalo ticho. Talian sa triasol. Žofka prišla do rozpače a Jutay myslel na predošlé časy, keď s otcom svojím na Trenčín ešte ako chlapec chodieval, — pozrel na Taliana, hodil okom na Žofku, a kto by ho bol videl v týchto citoch, bol by do duše istil, že videl slzu v jeho oku. Ale nie, nebola to slza, len oko rozpajedenô, lebo cítil, že cudzinec v dome jeho krajanov viac stojí, videl Žofkinu chladnosť; i bolelo ho to veľmi, keď musel byť predmetom posmechu pred nepriateľom. Plávajúc v citoch národných, zabudnul na lásku. Čosi kamsi pozrie von oblokom, i vidí, že sa už hviezdičky ukazujú a tmy sa rozchodia. Pozrie ešte na Žofku, strhne sa — pozrie na lovca, smraští čelo, a nikomu ani slova nepovediac, náhlym krokom vyjde von z chyže. Tí dvaja to nespozorovali, a len keď začuli dupot koňa popod okná, zbadali, že Jutay v chyži chybí. Či odchod jeho bol Žofke po chuti, sotva by bol kto istil, keď by ju bol videl, ako sa v obloku naťahovala. Medzitým myslela si, že ona Jutaya zas udobrí, ale sa na ten čas veľmi veľmi sklamala. == II. == Keď pán Jutay z Turíka vychodil, už bolo hodne do noci. Hviezdičky, ako by sa boly skúpaly vo večerných daždivých oblakoch, svietily jasno i hraly sa po nebeskej oblohe, a chtiac pocestným ešte lepšie chodníky osvietiť, spúšťaly sa dolu ako zlaté pásma. Potok hučal v svojom vzteku, mosty strhnul dolu, akoby nikoho z Turíka vypustiť nechcel; a ten koník tak sa spínal, tak rehtal, ako keby mu ľúto bolo za turíckym obrokom, i ponúkal pána svojho k návratu, a Jutay len potľapkal dlaňou hrivu jeho, popichnul ostrôžkami bok jeho, ukázal mu cestu stranou pravou, i uháňali v nočnom tichu k rozvlnenému Váhu. Ale pozrimeže už bližšie na toho chýrečného pána Revúc. Videli sme ho už i v Turíku, i teraz ho mesiac objasňuje, povedzme, čo to bola za chlapina. Práve vchodil do tretieho kríža veku svojho, ako Slováci hovoria. Nebol vysoký, ale pekne vyrastený. Jeho reč, jeho chovania svedčily, že vyrástol ako slobodný zeman. Všetky ťahy jeho boly ako dákej panny. Okrúhla tvár, prostý nos, čierne oči, malé pery (gamby) spusteným fúzom ohradené, vlasy dlhé havranné krúžily sa ako stružlinky po obúch stranách tvári troška mužskou líčbou zatiahnutej. To boly ťahy obrazu, aký maliari radi maľujú a ženské vďačne obzerajú. Jeho prísny zrak ukazoval na veľkú odhodlanosť, a zase vľúdnosť jeho zdala sa byť viac výtokom dobrodružstva, ako pachtenia po cti a vysokých hodnostiach. Ducha bol pevného. Vychovaný od otca, ktorý s Matúšom Trenčianskym v užšom spojení žil a v bitke za slobodu pri Rosanovciach padnul, i syn jeho bránil právo potlačených, zastával svojich, a sám smrti a nebezpečenstvu sa nevyhýbajúc, nezľutoval, nesmiloval sa ani nad druhým. Taký bol pán Revúc, takô jeho chovania. V myšlienkach plávajúc, keď na cestu vyšiel, popustil uzdu koňovi, a tento verný jeho spoločník, znajúc dobre, kade má ísť, nezastal len pri samom Váhu. Na brehu stála búda z dosák složená. Jutay sa zaradoval, keď videl z ďaleka ešte v nej svetlo. Sišiel s koňa, uviazal ho na blízku vŕbu a sám pristúpil bližšie k oknu. Okolo vatry ležali prievozníci, ktorí si hovorom čas krátili. V kúte pod samými doskami ležal akýsi mních, v očiach jeho veľkosivých odbleskoval sa plameň ohňa rozjatreného; vlasy rozčuchrané a ustavičnô sa premykania prezradzovaly veľkú nevôľu jeho. Keď sa Jutay sblížil, chlapi povstávali, klobúky s hláv posnímali i vľúdne privítali prišlého známeho hosťa. Mních sa strhnul s miesta i pozdravil tiež Jutaya ako dobrý jeho známy; oba títo poslední tešili sa úsmechom, že sa spolu sišli. „Ja som bol u vás, pane,“ hovoril mních, „a dozvediac sa, že ste do Turíka odišli, myslel som vás ráno tuná dočkať. Ozaj bych nebol myslel, že sa ešte dnes večer sídeme. Čože za príčina, že ste nevestu tak neskoro opustili?“ „Ticho o tom, velebný otec! Spomienkou na tie veci rozpajedíte ducha už dosť rozdráženého. Už je po všetkom. Ale prisahám Bohu, ktorý ma stvoril“ — — i zaťal gamby medzi zuby, pomstu nehajúc na svojom výraze. Prse jeho sa zdvihly a prítomní poľakali sa všetci. Potiahnuc mnícha za ruku, vyviedol ho na šíro pole. „Blažko, ja som zneuctený! Dobre ste vy prorokoval a ja blázon nechcel som rečiam vašim veriť. Ako ľudia hovorili, že pán Turánsky nechce ma za zaťa mať, vskutku je tak. No ale nič to! Nájdeme ešte cestu, ako sa ja k svojej cti zase dostanem. Znáte čo, otec? Hľaďte daktorú nedeľu k nám prísť, odbavíme služby božie v našej kapličke, a isteže vyvedieme zámeru našu, o ktorej sme už tak dávno hovorievali. Nebojte sa, nebudem mať teraz proti nej nič.“ Mních vyjasnil tvár, s milým úsmechom a očima do zeme sklopenýma pokrucoval hlavou, akoby mu to dosť čudno bolo. Jutay videl, že mu nedôveruje, vzal ruku jeho do dlane svojej i dal mu slovo, hovoriac: „Tu je ruka moja na to. Ako ten Kriváň, nedbajúc nič ani na čas, ani na hromy, ktoré sa na jeho čelo sypú, pevne stojí, vysmievajúc sa všetkým živlom, tak i ja, nedbajúc na nebezpečenstvá, pevne sa opriem a stroskotám všetko, čo mi protivného v cestu sa postaví. Nielen k vám pristupujem vo veci tejto, ale si žiadam, abysme úkol náš čím skorej začali a vyviedli. Uvidíte, že som stály v sľube svojom a hrozný v pomste.“ „Nemal som najmenšej pochybnosti o vás, pane,“ prehovoril zas mních, „lebo som znal vášho otca; duch jeho, ktorý nás na Trenčíne posilňoval, vôľa jeho, ktorá nás rozjatrovala, nemohla v jeho vlastnom dieťati vyhynúť.“ „Pousilujem sa, otec, aby sa duch jeho nežaloval na nezdárneho syna. On bojoval za slávu v nádeji, ja budem za ňu bojovať v pomste. Ale, otec, či ste už dáke prípravy porobili? Máme ľudí k tomu?“ „Máme,“ dosvedčil Blažko, „páni zemänia sú zväčša na našej strane. Ráno pôjdem ešte do Sv. Jána k pánu Bogomírovi, azda i ten k nám pristane —“ „Nie,“ skočil mu do reči Jutay, „toho nehajte, to bol od maličkosti môj nepriateľ a duša jeho ľahko by zradu ukovala. Radšej Lehockovcov!“ „Aj tí sú naši, i so svojimi chlapmi. Ufám sa, že i vy zo svojich dakoľko privábite.“ „Ja za svojich ručím“ — „Nezaručujte sa, pane,“ chytro povedal Blažko, „žiadnemu sa do srdca nazrieť nemôžeme. Práve v tejto veci by sa nám shovoriť treba bolo. Vy ma chcete mať u seba daktorú nedeľu. Dobre. Dotiaľ zkusujte svojich ľudí, a ku ktorým úplnú dôveru mať budete, privolajte ich potom k sebe. Len Javora nehajte to je dobrá chlapina.“ „A silný ako storočný dub; môžem sa pýšiť, to je moja pravá ruka.“ „No tak!“ prisvedčil velebný mních. „Ja prídem pred tým dňom s dobrými priateľmi, urobíme shodu a pri službách božích ju i ľudu nášmu oznámime. Prídem teda undecima S. Trinitatis, v tú nedeľu po Štefane. No bude tak?“ „Bude!“ dosvedčil dôrazne Jutay. Keď sa zase do búdy navrátili, oheň už zhasínal — chlapi spali. Naši hostia tiež sa uložili na pripravené im podľa možnosti miesta i spali spokojne do bieleho dňa. Ráno Blažko k Mikulášu, a pán Jutay, keď sa previezol, vyhodil sa na koníka, pobehnul kúštik, zas zastal, obzrel sa ešte raz k Choču, a neviem či za Blažkom pozeral, a či ozaj k Turíku — vzdychnul si, a potom, popichnúc bystrého svojho vraníka, ponáhľal sa do Revúc. == III. == Bolo to dakedy inakšie v tom Liptove ako je teraz. Váh tiekol zrovna ako by ho vytiahol, len kde tu si troška v zátoke poihral, ale kde sa zase poberal, vlnka za vlnkou utekala, prúd jeho sa nezmiernil, len tam kdesi dolu. Kriváň stál ako teraz stojí, vršky sa mu klaňaly ako teraz, ale tie hory, čo mu hudbu robievaly, už sa pomíňaly a len holé mestiská pozostávaly. Ľudia vedeli, že tam kdesi pod Chočom teplá voda vyviera, ale to nikomu veľmi do očí nepadlo; radšej v hájoch medzi horami na otvorených pasienkach zabávali sa veselí Liptáci. Pod Šturcom poľana revúcka bola obľúbená, tam sa priatelia Jutayovi tešievali, a jemu to bolo milo, keď mohol hostí svojich slušno učastovať. Dosť sa síce Donč pachoril, vymáhal poľanu od Jutaya s horami, s dobrotkou i zlotkou, ale nedajbože. Jutay nebol taký ľahkomyseľník, aby on starootčizeň len tak nemilobohu prekántril, a ešte Dončovi — to by bolo pekne od Liptáka. Nastala určená nedeľa po Štefane. V celej doline, kade Belá tečie, nebolo kostolíčka, len v Ružomberku. Lež priatelia Jutayovcov neveľmi ta chodili, lebo vraj páni mešťania neboli opravdoví rodoľubci. Líškajúc sa ustavične pánu grófovi, dostali od neho výsadu (privilegium) meštiansku. Jutay by nebol za svet do Ružomberku vstúpil, nie vari, žeby sa bol bál dakoho, ale že sa mu jeho obyvatelia docela zhnusili, na ktorých bez protivne ani pomyslieť nemohol. Keď si chceli Revúčania Bohu poslúžiť, poslali do mikulášskeho kláštora pre mnícha, a prior im vďačne poslal, oslavujúc i v tom meno Páne. A bárs mnísi títo tiež boli od kráľa Karola kroz Donča uvedení, predsa ani tento sa im nespieral — a mnísi radi chodievali k Revúčanom. Kade svitlo, hrnuli sa vyvolenci Jutayovi na poľanu. Halienky, kratšie ako teraz, nadhadzovaly sa po pleciach šuhajcov rezkých, nohavice z valaského súkna dobre priliehaly k telu a zpod klobúka, červenou a bielou stužtičkou opásaného, vykukávaly tváre spokojné. Jedni dolinou, druhí zas z druhých strán horami ponáhľali sa na vykázanô miesto. Pokiaľ páni neprišli, posadali si na trávniky, a rozprávajúc o úrodách poľných, čakali na služby božie. „Aha, tu ide Javor, rychtár osadský“, ozvali sa odrazu dvaja Revúčania. „Nuž čože tam nového, rychtárko, u vás? Či ste všetci zdraví? Akože stojíte s kosbou?“ „Tak tak, Mihalko“, mrdnul plecmi Javor, „nuž len ako teraz, suchý rok, na mnohých miestach veru nezaslúži k tomu ani kosu priložiť. Nuž a vy akože?“ „Veru tiež len tak. Toť vidíte v tomto grúni ten okosený ovos, ani len na piaď. Nechcel som ani kosy ta brať, mysliac, že ho len tak vyšklbem. Ale ako som sa tak s ním zapodieval, nadhodil sa tu hľa náš pán: že kde mi vraj kosa, abych neodvykal od nej, bárs len po zemi šmýkať s ňou vraj budeš, aspoň nezhrdzavie, a možno že ju v lepšom ešte potrebovať budeš. Neviem, čo chcel s tým, ale sa azda dnes dozvieme.“ „Ja tiež myslím“, ozval sa Mišura, „medzi nami rečenô; ale verte, pán Jutay nás zavedie na bujnú otavu. A tie ostatné vohľady v Turíku! — No ale kto vie, či to všetko tak, ako svet hovorí.“ „Tak, na moju vieru!“ priistil Miško Vrbický. „Ja som sám v Turíku počul, ale že už vraj nevesta ľutuje, a to verím, veď takej krásy nenájdeš vo troch vidiekoch, ako je náš pán. Ale pomyslite si, v Turíku si ženy rozprávajú, že ho vraj z chyže vyhodili.“ „A čožes ty tam robil, Mišura?“ „Poslal pán list odo mňa, myslím bolo ostatnie odoberania sa od svojej milej, lebo ako som ja tak v zadnej chyži sedel, počul som prudký hovor medzi paňou a jej dcérou, ba tak sa mi zazdalo, akoby panna Žofka bola i plakala. Potom matka rozpajedená prišla ko mne, neponúknuc ma ani kúskom chleba, odohnala ma, žebych povedal pánovi, že Žofka mu odpoveď nemôže, nesmie posielať, a žebych inšie nepovedal svojmu pánovi, len že „dobre!“ Inokedy ti ma veru učastovali; ale ako chce, veď ja preto neschudnem.“ „Akokoľvek je“, prerieknul zas Javor, „predsa je len hanba. Medzitým nás do toho nič, veď náš pán bude vedieť ešte Turý potok zamútiť, a my ho veru čistiť nebudeme.“ V tom počuli dupot konský, klobúky posnímali, vlasy zahladili, i hľadeli, odkiaľ jazda ide. Pán Jutay a popri ňom Blažko popichávali koníky, ponáhľajúc sa ku kapličke. Jutay skočil s koňa i Blažkovi pomôhol, potľapkal koníky, a oddajúc ich svojmu sluhovi, poprechodil všetky rady sedliakov. Nie ako ich pán, ale ako priateľ: podal im ruky a vyspytoval sa ich, ako sa majú. Poddaní jeho bez všetkej bázne vľúdne mu odpovedali, a keď si on s nimi pohovoril, navrátil sa k šedivému mníchovi. „Všetko to vyberaní moji, tým môžete dušu sveriť; no len by skoro prišli i tí.“ Sotva malá chvíľka minula a už zas nový kŕdeľ jazdcov. Popredku šiel Lehocký Peter, samý oheň, pekný ako jedľa, vlasy žlté ako jadro z limby, oči čisté ako orol, hlavu hore vystretú ako tulipán. Za ním jeho brat, tiež dosť jemu podobný, lenže trošku tichší. Za týmito zemianstvo z horného vidieka, pán rychtár mikulášsky so svojimi, a naostatok sedľač, všetko alebo rychtári, alebo inší hodní chlapci. Vítania nebolo dlhô. Keď si už všetci na svoje miesta zasadli, predstúpil mních pred obraz svätej rodičky, a po odbavení svätej omše poobzeral sa ešte raz po všetkých i počal sa v kázni svojej národnej prihovárať k ľudu. Rozprával im o časoch minulých, o časoch Trenčína, rozprával o slobode, na ktorú sa ešte mnohí rozpamätávajú, ukázal im, ako sa teraz skrývať musia, ak sa chcejú o veciach im bližších poshovárať. Zaplakal nad studenými srdciami ľudu terajšieho i žalostil nad nevôľou jeho. Pripomenul, že, ako sa Donč pánom Liptova, Oravy a Zvolena stal, všetko Taliani hubia. Ľutoval ženské, sestry, ženy alebo aspoň príbuzné prítomných, ktoré i samochtiac i nevdojak do pasti týchto hnusníkov padajú. So slzavýma očima prerieknul, ako sa priatelia opúšťajú, dávajúc sa pod moc cudzincom. Uvádzajúc príkladmi z písma svätého, rozprával im o Judstve, o ich bojoch národných, spomenul i časy Svätopluka. Ukázal im v budúcnosti slávu, ak sa spolu držať budú. Zažiadal každému srdce čistô od zrady, ducha pevného, ako bol duch Matúša, rameno silnô, ako bolo rameno Samsona, i vinšoval každému meč Gideona, čo ustúpiť nevedel. Naostatok, keď dielo toto požehnal, kľaknul na kolená i hlasite sa modlil o prospech a zdar podujatia. Ľud za kňazom tiež sa na kolená hodil a očima do neba upretýma spojoval túžby s mníchom šedivým. Keď sa modlitba skončila, nastalo hlbokô ticho. Daktorí povstávali, iní ešte kľačali, v citoch nábožných myšlienkou národnou sa zaoberajúc. Blažko sa tešil, keď videl, ako slová jeho účinkovaly, i posadil sa k pánu Jutayovi. Pozdvihnul sa Lehocký Peter i prehovoril k ľudu prudko: „Moji drahí, počuli ste, čo sa stalo s pánom Revúc. Jeho oddanica, s ktorou od mladosti rástol, nehala ho, keď sa jej jeden z Dončových ľudí ukázal. Máme my to trpieť ľudia?“ Pri rečiach týchto Liptáci čosi medzi sebou mumrali, zrakom divým čakali od Jutaya najmenšie pokývnutia a ešte dnes boli by starý zámok liptovský z koreňa vyvrátili. Jutay to spozoroval, oči sa mu zaslzily od radosti: „Tak je, duše moje drahé! Mňa zhanobili, mojich zhubili, kraj náš spotvorili. Teraz sa ale poradíme, ako bysme to naďalej prekaziť mohli. Myšlienky otcov našich budú nás posilňovať, duchovia ich obránia nás pred strelami nepriateľskými. Voľno každému ešte z kola nášho vystúpiť. Kto sa necíti byť v stave tým najväčším nebezpečenstvám sa vystaviť, nech sa utiahne, nech sa utúli medzi svojich; my len samých vyvolencov chceme. Ktorý máte chuť všetkého sa odriecť, veci svätej sa podobrať, nech urobí tri kroky s miesta svojho a složí prísahu. Potom vám povie velebný otec Blažko, začo to robíme, prečo to robíme a ako budeme robiť.“ Jutay zastal, a keď dal znamenia, aby k prísahe pristúpili, všetci do jedného povstávali a kráčali na vykázanô im miesto. Jutay ich do radu, jedného popri druhom, postaval, a bolo ich všetkých päťdesiatšesť. Blažko zase stal ta, odkiaľ predtým kázal, i predriekal prísahu celému sboru. A keď všetci jedným hlasom zhukli „Prisaháme“, vetrík podul a odniesol ostatné slová medzi rokytinu, a zazdalo sa, akoby i stromy prisahať boly chcely. Zase si posadali. Jutay a Lehocký vytiahli červené stužtičky a popriväzovali ich, ako znaky shody, prítomným. Keď sa s tým odbavili, prejal Blažko reč: „Bračekovci! Lapili sme sa veci vážnej, držme sa jej pevne! Vedzte, že, čo sa robí v okolí našom, na to sa skoro celá krajina žaluje. Taliani nie len u nás, ale i po iných stranách humpľujú, kazia, nivočia, čo im v ústrety príde. Hlavy múdrejšie sa radia všade, akoby mohly peleš túto z Uhorska vyprevadiť. Prosili kráľa, aby ich poslal do Itálie, ale tento, bojac sa zrady, neurobil našim k vôli. Od Sedmohradska až po Prešporok, i za Tisou, robia sa prípravy k novému povstaniu. Pokiaľ kráľ so svojimi spojenci pri Valachoch sa baví, musíme zažiť času. Tých Talianov, čo sa teraz medzi nami túľajú, pobijeme, ale tajne, aby sa žiadno podozrenia nevzbudilo. Počuť, že sa Tomáš, syn Dončov, teraz v Orave baví — od toho odpor veľký nemôžeme čakať, toho ľahko premôžeme. Sklabiňa je naša, Beckov nám je priaznivý, Oravu a inšie tatranské zámky ľahko podmaníme. Keď tak očistíme polia a doliny naše, posbierame i ostatný náš ľud i vystúpime na otvorenom poli proti Robertovi. Boh nám bude na pomoci! Len robme udatne, po mužsky. Nemáme sa čoho obávať. Najhoršie, čo nás potkať môže, je krátka krvavá cesta — do neba.“ Na tom teda zostalo a tak sa spravila shoda liptovská i skončila sa slávnosť na poľane revúckej. Rozišli sa ticho, ako prišli. Horniaci nešli cez Revúcu, aby podozrenia nevzbudili, ale sa pustili chodníkami pomedzi husté hory. Blažko šiel s Jutayom do Revúcej; na jeho tvári bolo vidieť radosť veľkú, i ufal sa, že sľub, ktorý zomierajúcemu pánovi Trenčína složil, verne vyplní. Nik neznal, čo mu bol sľuboval, nik nevedel tajomstvo jeho, nikomu to ani nesveril nikdy. Ale že bolo pre národ slovenský, ľahko sa uhádne z jeho jednania, z jeho rečí, z jeho horlivosti. == IV. == IV. Tam, kde sú teraz malatínske polia, stála pred päťsto rokmi hustá jedľová hora. Na vršku bola krčma, niže krčmy asi na tri strelenia horáreň — o Malatinej nebolo ešte vtedy ani slychu. Cez tieto hory bol hlavný priechod z Liptova do Oravy. O krčme každý vedel, a Janka Kramára, veselého hostínskeho, každý znal, kto len raz z Liptova do Oravy alebo z Oravy do Liptova prešiel. Jeho medovec bol rozchýrený až hen v desiatom vidieku, jeho dcérka Ľuboslavka bola krása, akej od tých čias tatranské kraje nechovaly, a jeho vľúdna ženička tiež vedela hostí prijať i obveseliť. Dávno tu nebolo takých milých hostí ako dneska. Pán Jutay s Javorom, idúc do Oravy, neobišli malú Týň. Jutay sa už bol dávno znal s Jankom Kramárom, ale nerád chodiac po chodníkoch nepriateľských, obchodieval všetko, čo bolo Dončovo. Oba hostia i s krčmárom sedeli za stolom; medovec bol pred nimi v kamenici, ale sa ho oni ešte nedotkli. Rozprávali o liptovskej shode. Janko síce bol v krčme panskej, rád prijímal len práve teraz vymyslené novokuté dukáty od čeľadi Dončovej — ale pamiatka trenčianskych časov nevyhasla v hlave jeho; neraz zvŕtajúc hlavou, vyjavoval nevôľu pred domácimi nad terajším svetom. „No teda sme hotoví, Janíčko,“ skončil shovárku Jutay; „nepochyboval som ja o vašom slovenskom srdci.“ „Srdce ste poznali,“ dodal Kramár, „a ruky vám vydajú svedectvo mojich slov! Očakávam túžobne, aby sa mi príležitosť nadhodila.“ V tom vbehla dnu Ľuboslavka. Hostia sa začudovali nad krásou dievčaťa. Dcéra, keď otcovi povedala, že idú hostia, vzala ručník do rúk, ihlu medzi prsty a sadla si k obloku so šitím. Kramár sa obrátil k Jutayovi a prerieknul so smiechom: „Zavoňal vlk baraninu, ide na ňu. Anton a Silvio idú do Oravy, popýtame od nich pas.“ „Ak len stojí za prácu. Čo to za jedni?“ „Anton je opatrovník psov, s ktorými na poľovačku chodia; na jar sa ale ufá, že ho pán gróf do Oravy presadí za hradného.“ „Ej, to je tiež veľký skok so psa na oravskú korunku! Musíme mu aspoň jeden schod podať, aby si nohy nezlámal. A ten druhý Slivko?“ „Silviom ho volajú. Ten len nedávno zo Zvolena prišiel, ale tým viac smelosti si dovoľuje. Tu hľa za mojím dievčaťom dobre sa nezbesnie.“ „No veď ho my skrotíme.“ „Nehajte ich mojim rukám, prosím vás,“ prehodil Javor; „poprobujem, či bysom im sám rady dať vedel.“ „Nože ozaj, či si chlap?“ rieknul Jutay. Na dvore už bolo počuť tresk a buchot. „Aporta vino! Janko, to uhorskô,“ rozliehalo sa po horách. Jutay s Javorom, poobracajúc sa chrbtom do dverí, počali si upíjať medovec. Vkročili, dnu Taliani. Rojty po pleciach, krátke po kolená nohavice, čižmy žlté svedčily, že sú cudzinci a špatnô lámania slovenčiny ošklivilo ich pred každým Slovákom. Silvio ledva prah prekročil, už bol pri Ľuboslavke a obyčajným „mia cara Filipka“ počal ju po lícach poštipkávať. Ľuboslavka, ako by nik nebol pri nej, ani neodpovedala, ani sa neobzrela. Silvio počal tuhšie: čo jazykom nevládal, rukama si pomáhal, „mia Filipka, mia Filipka“ ustavične vykrikujúc. „Ale čo bych ja bola vaša Filipka? Menom mojím ma zovte, ak chcete dobre pri mne obstáť!“ „No, no, no, non si! Netrhaj sa, jašterička! Filipka si, Filipka! Nevieš, kto je to? Buzarona maladetta! Vari som ti o nej ešte nerozprával? Počkaj, poviem ti, budeš počúvať!“ Ľuboslavka sa schytila, ale ju Silvio za ruku lapil i musela nevoľky sedieť. „To je, vidíš, tam u nás jedna grossa signora, veľká pani, ako vy voláte, dakedy bola chudobná vdovička, s praním šiat sa živila, ale bola pekná, jaj pekná, ako — ako — ty! Len škoda, vydala sa za jednoho murenino; ten sa teraz do jej krásy nazerá, ako ja do tvojej. No nie si Filipka? Tak ti to meno svedčí!“ „Ďakujem vám za takú Filipku, to tiež musí byť ako druhé vaše ženské.“ „Veru za jej vernosť neručím, ale z toho bych ani tebe testimonio nechcel dať. Ha, ha, ha — nošak — čo?“ „Pane, usporte si takých rečí; viete, kde ste?“ rozhorlila sa Ľuboslavka. „Hľa, hľa, akoby sa ti hnevalo, že či viem, kde som? V grófskej krčme, io sono. My Taliani hovorievame, že krčmárska statočnosť a panenská cnosť na tenkej nitke visí — si si, dolcissima!“ Javorovi bolo dosť počúvať. Pozdvihnul sa s lavice, a prikročiac k Talianovi, tak ho zpakruky pľasknul, že ho hneď krú zaliala. Anton, vidiac kamaráta v nešťastí, nehal víno na svojom stolíku, chcel Javorovi to zaucho vrátiť, ale ten stupiac mu obratne na nohu, tak ho v prse búšil, že sa hneď prevalil; jednou nohou mu na prse stúpil, druhou mu hlavu tak skaličil, že hneď dýchať prestal. Silvio to nevidel, lebo sa všetko ako z ihračky stalo, nemo, bez slovíčka. Možno, žeby bol Anton kričal na svojho kamaráta, ale mal chlebom a bryndzou celkom zapchaté ústa, čo len vtedy vypustil, keď to prežrieť v stave nebol. Keď s tým Javor bol hotový, pristúpil k Silviovi, ktorý utiahnuc sa do kútika a „porco de bacho“ ustavične mumľajúc, krú, čo mu cíckom ústami a nosom tiekla, zastával. Lež prišiel rad i naňho. Chytil ho Javor za plecia: „No, ty Slivčeník, či ako ťa volajú, poď za pasy,“ pri tom ho tak stisknul, že spišťal, ako kacúr keď mu na chvost stupia. Ale sa predsa bál obrátiť, len skrčeno celkom nad zemou hlavu majúc, čakal, čo ďalej bude. Javor so smiechom lapil ho za vlasy, hlavu mu na prse sotil, a malý Silvio väzy vylomil. Čo mu chybelo, to Javor valaškou dovŕšil. „Aj, tys’ dobrý mäsiar,“ prerieknul celkom spokojne Jutay; „ak nám tak i ďalej pôjde, to nebude mať kto na bráne zatrúbiť, keď sa Donč navráti.“ „Chlap si,“ dodal Kramár. „Čo budeš piť?“ „Najprv týchto odpratajme, potom sa uhostíme.“ Vyhodil jedného na plece, zavliekol niže krčmy. O chvíľku boli oba zahrabaní — a po hodine bolo zas tak ticho v krčme, akoby sa tam nič neobyčajného nebolo prihodilo. Len malá Ľuboslavka zbľadla, vypustila šitia z ruky, nevedela čo má myslieť, čo má robiť. Bála sa slovka preriecť, bála ľútosť ukázať, keď pri tom otcovu spokojnosť spozorovala. „Slavka moja, tys’ nič nevidela, maj jazyk za zubami,“ pohrozil jej otec prstom. „Nehovor ani matke o tom nič aspoň do času.“ == V. == Vysoké sú tie liptovské vrchy, vysoké, divé — ale predsa pekné. Tam visí nad priepasťou odpoly zlomená jedľa, zpod nej sa zelený smreček vyťahuje, pri ňom buk riedko konáre rozkladá, aby blízkemu javorovi neprekážal vo zraste. Ďalej sa hrab túli pod storočnú limbu, i tak žijú ako deti svorné jednej matky. Keď vetry prídu, jedno druhô zastáva, pomáhajúc si po priateľsky. Z jari je to milý pohľad, vône plno ako v záhrade rozmarínovej; ale v jaseni to inakšie vyzerá, len kde tu sa zelenejú jedľové konáriky. Lístky široké, ožltnuté nemôžu sa vetru spierať, lietajú v povetrí a sadnúc na studenú vodičku, tak sa krútia po jej hladine, akoby žialily za svojím rodiskom. Oj, obzrite sa, lístky milé, obzrite ešte raz, kde ste vyrástly, abyste videly svoje matky, čo vás pestovaly; prídete dolu do cudzích krajov, tam, ak vás gliaň nezamúli, zahyniete na veľkých vodách. Rozprávajte dolu Považím o Liptove, povedzte, že Kriváň stojí, i Choč stojí, ale že im je ľúto, ach, veľmi ľúto, za pyšným Trenčínom! Trebas sa zima blížila, polia žĺtly, predsa akosi veselo vyzeral ten horný Liptov. Ale akoby nie? Taliana nebolo za svet nikde vídať, všetci či zutekali, či sa do múrov starého zámku liptovského pouťahovali. Ľudia sprostejší narobili bájov, nakuli povestí, a múdrejší sa len usmievali. Keď Hybänia dakedy videli Taliana zo Spiša idúceho, to sa prežehnali a na posla krížikom hodili, aby mu vraj Pán Boh hriechy odpustil a jeho duši bol milostivý. Vedeli oni, že ďaleko nepôjde. Predtým nebolo dňa, aby dáke telo niže Hlbokého z vody neboli vytiahli. Po vyšívaných rojtách a žltých čižmách ľudia poznávali, že sú to samí Taliani. Ženy hovorily, že je pod hlbockým mostom brána do pekla, lebo že vždy na spĺni akýsi oheň v páperovom plameni vyblkuje. Druhí sa škriepili, že zbojnícka peleš tam sa uhniezdila, ale o krádeži nikde neslýchali. Slovom, okolo Hlbokého nik sa v noci prejsť neopovážil, a bárs z okolitých žiaden ešte tam zle nepochodil, predsa ich hrúza prejímala, keď si na to miesto len pomysleli. Pravdaže to bolo tam strašno, hora hustá ako hrebeň, Váh metal lunami ako šarkan, a tie nočné vetry tak hvižďaly zôkol vôkol, akoby ozaj samí zlí duchovia ľudstvo strašiť chceli. Bola tmavá noc. Po prudkom daždi konáre a haluzy na stromoch sa akoby ukradomky vystieraly, a tá už obžĺtnutá trávička dvíhala sa tajným šepotom. Ticho bolo po vrchoch, ticho v dolinách. Lecikedy rozdrážený Váh búšil klát o skalu a luny sa rozpľaskly po krajoch hrmotom, až sa ozývalo. Vyše Hrádku neďaleko vody horí ohník. Lazický, polesný nad horami na Čiernom Váhu, vyberal sa na poľovačku, ale pre veľkú vodu nemohol sa na druhú stranu dostať, nakládol si ohňa, i čakal do rána so svojimi kamarátmi, že voda opadne. Lovci si políhali, počali i o moste hlbockom rozprávať, ale akoby sa báli o tom shovárku viesť po chvíli všetci umĺkli. Pokládli odev na seba, päste pod hlavy i usnuli. — Jediný Lazický spať nemohol. Keď sa moc napremykal, vstal, prechodil sa a vo všelijakých myšlienkach podišiel až k samému mostu. Hrúza ho prejala, keď sa spamätal, kde je. Zastane. Všetko sa mu tak vidí, akoby dačo živého po Váhu tonulo. Uši nastrie, oči napne a dozrie, že sa ktosi s druhej strany na koni k nemu na breh domáha. Utúli sa za vrbinu a mráz mu prechodil kostiami. Po chvíli počuje dupot konský i zazrie jazdca, s ktorého voda kvapkala po ceste. Vidí, počuje, že zastal, koňa k blízkemu stromu priviazal, šaty akési, čo mal na hlave v batôžku sviazané, vykrútil, obliekol sa i zameril rovným krokom k mostu. Lazickému teraz svitlo v hlave. „No,“ pomyslí si, „kto si koľvek, vysliediť ťa musím. To bude bezpochyby tá mátoha, čo našim tak rozumy mätie.“ Z ďaleka stúpajúc, potichu dostal sa až k mostu. Keď k mostu prichodil, zočil i druhú akúsi postavu. Videl, ako si oba ruky podali, s povzdychnutím sa zvítali, i sadli si pod vysokú skalu, ktorá nad nimi trčala. Dlho sa shovárali, a horár len počúva, nadstrkuje uši, ale či dačo z ich reči vyrozumel, istiť nemôžem. Preskočil potok, obišiel skalu, o ňu sa oprel a počúval. Museli sa dačo strašného shovárať, lebo Lazický neraz sa trhnul, ústa stiahnul medzi zuby a vlasy mu dubkom vstávaly. Po reči poznal Lehockého, ale druhý mu bol docela neznámy; bol to Blažko, ten mních z Mikuláša. Lehocký sedí na nízkej skalke, paličkou v zemi pošturcháva, a tá pohrúženosť v myšlienkach ukazovala, že sa reči mníchove srdca jeho dotkly. Blažko, držiac akýsi papier v ruke, s ním sa akoby ihral, kto zná, či pre dlhú chvíľu, a či čakal len na odpoveď pána Lehockého. Kedy vtedy prerečie: „Mne sa to hneď nevidela tá prepiatosť u Jutaya. S odvážlivosťou mnoho vykonať môže na otvorenom poli bojov, ale keď sa človek pri každom kríčku obzerať musí, či naň dáka potvora nešpehuje, tam treba obozretnejšie robiť.“ „Ale, otec, iste viete, že je lapený?“ „Už je tak, pane, mám to z istých úst. Z nášho kláštora bol jeden v Orave pri Tomášovi, ten mi o ňom rozprával. Že sa dopytoval na vás.“ „Nuž a nie sme predsa vyzradení?“ „Nie, Jutay by to neurobil, to som istý. Všetku vinu vraj len na seba vzal, a že to robil pre Tomáša, ktorý mu chcel Žofku Turánskych odviesť. Lebo vedzte, ten istý, čo ho vtedy v Turíku bol pri nej nehal, bol sám mladý Donč.“ „A Javor? Veď ten bol s ním?“ „Ten obstál suchý. Sám Jutay vkradnul sa do zámku Oravy, podľa svojho zvyku začal prichytro robiť, chcel sa zmocniť Tomáša, ale sluhovia tohoto hneď ho chytili a teraz už druhý mesiac sedí v temnici. O Javorovi predsa nik nezvedel, že je jeho spoločník.“ „A čo teraz začneme, otec?“ „Nádeje viac niet pre nás. Z týchto listov, čo sme včerajším poslom zo Spiša odňali, vidieť, že i vo Zvolene tak pochodili. A že som ja sám i Turčanom i Trenčanom o našej shode písal, nie som istý svojím životom. Moji kamaráti kláštorskí mi povedali dnes, že Vilhelm Drugeth, gróf spišský, priora napomenul, aby dal pozor na mňa. Ja sa viac do kláštora nevrátim, hory ma azda prímu.“ „A my ostatní čo urobíme, otec?“ zvolal Lehocký ešte raz zúfale, do zeme ustavične na jedno miesto pozerajúc. „Porady neviem! Ľúto mi Jutaya, ľúto nádejí našich, ľúto, že sľubu Matúšovi danému zadosť urobiť nemôžem. Všetko zaneháme našim potomkom. Dá Boh, že ešte časy muža stvoria, ktorý vyvedie to, čo sme my nemohli. Teraz vypravte do Revúc k bratovi Jutayovmu, odkážte, v čom je vec, i Mikulášanom. Dobre by vari bolo i do Oravy poslať; možno, možno, že bysme ešte i Jutaya vyslobodiť mohli. Šťastia, že ukrutného grófa niet doma, inakšie inkvizícia Felicianovská mala by zas čo robiť, ako predošlú jar. No syn jeho nie je ešte tak vzteklý. Medzitým počuť, že má teraz kedysi hody dávať v Orave a strojí sa vraj Jutaya na posmech celému svetu vystaviť. To ma, hľa, najväčšmi trápi — kebysme to dáko prekaziť mohli!“ „Sverte na mňa!“ zvolal Lazický zpoza nich. „Nestrhujte sa, páni moji, ja vás vypočúval a reči vaše i mňa sa dotkly. Ľúto mi je, že som s vami nebol v spojení. Ale takto tá služba panská všetku dôveru znivočí u našich.“ Lehocký poznal horára hneď. O krátky čas boly poriadky porobené. Asi o polnoci rozišli sa traja priatelia, každý v inšiu stranu. Lehocký šiel do Lehoty ku svojim, Lazický k nočným kamarátom, ktorým hneď oznámil, že z poľovačky nebude nič, lebo že počul, že v Orave už dosť zveriny majú. A Blažko? Nemajúc rodiny, nemal sa ani od koho odobrať, ani ku komu pritúliť. Zdržovania jeho v Liptove nebolo bezpečné. Oči veľké, oči sivé ešte raz napnul, rozrážajúc nočné temná s nimi, — poobzeral sa dokola po vŕbach, prežehnal utešené dolinky krížom, dal požehnania ľudu známemu i vybral sa na cestu ďalekú. Nik nevedel, kde sa podel, nik sa nedozvedel o ňom. == VI. == Na Oravskom zámku hlučno, živo. Mladý gróf sám chodiac pomedzi čeľaď, robí poriadky. Stráž je rozostavená hore dolu. Človek by sa nazdal, že Orave nešťastia hrozí. Nič nezaháľa, ale každô behá, pýta, rozkazuje, kričí ako v zúfalstve. Ale čože chcú tí sluhovia so zverinou? Načo sú tie divé bravy, načo jelene, srny? Čo to tak milo zaváňa z grófskych kuchýň? Oj nie, nehrozí Orave nešťastia — ona čaká hostí z veľkých rodín, i zato je teraz hlučno, živo. Veľmoži poľskí idú do Ostrihoma ku kráľovskej rodine, aby posadili Ľudevíta, syna Robertovho, na trón ich veľaslávny. Vedia oni dobre, že je Donč miláček kráľov, vedia oni dobre, že je syn jeho teraz v Orave, i nemožno im ho obísť v ceste. Tomáš dostal rozkaz od otca z ďaleka, aby hostí ako sa sluší uctil, i usiluje sa syn poslušný, aby otcovi prísnemu vyhovel. Všetky možné prostriedky hľadá, aby pyšní Poliaci uhorského magnáša v ničom obviňovať nemali príčiny. Povolal i pánov okolitých, povolal ich úctive s paniami, aby prišli i s dcérkami svojimi. Poslovia už prišli z horného vidieka, istiac, že veľmožní dneska večer prídu. Všetko bolo zvedavô, všetko si žiadalo, aby skorej to slniečko zašlo. Ale to im k vôli neveľmi robilo, ligotajúc sa nad Kýčerou, usilovalo sa koľko-toľko dníček zimný ohriať. Pod zámkom neďaleko vody stála horáreň. Bocko nebol doma, tiež sa krútil s druhými sluhami na zámku, a len keď sa dozvedel, že Lazický k nemu z Liptova prišiel, ponáhľal sa dolu dobrého priateľa privítať. Voviedol ho dnuká do svetlice, porozprával, čo sa v zámku robí a keď mu povedal, že gróf chce, aby tiež večer k pomoci im prišiel, nehal ho samého v chyži, aby si odpočinul z cesty. Lazický odložil palicu, kušu, nôž, napravil huňku na sebe a vyvalil sa za pec, aby si podriemkal. Príčinu už jeho cesty známe. Asi o pol hodiny prišla Bocková, dovedúc so sebou Žofku z Turíka. Pani horárka bývala pestúnka u Turánskych, len lanských fašiangov vydala sa do Oravy. Obe si sadly pod pec, ale hosťa nespozorovaly, ktorý na druhej strane na nízkej lavičke ležal. Troška driemajúc a nedržiac za radno teraz k pani Bockovej sa prihovárať, zostal len zas utúlený ležať. „Jaj, Marčuľka, či som rada, že sme sa od toho hluku odtiahly,“ preriekla Žofka. „Keby len matka moja nezvedela!“ „Nebojte sa, jej zamestnania nedovolí jej ani na krok odstúpiť, a keď myslí, že ste vy v horných chyžiach s druhými pannami, ani sa starať nebude.“ „Ach, načo sme my len sem prišly! Keď sme nevedely radšej doma zostať!“ „Tak? Nuž čože sa vám stalo, mladá panna? Veď vy veselosti rada mávate, ako sa znám ešte rozpamätať, a tu veru tiež nebude smutno.“ „Pre mňa niet potechy, moja drahá Mariška! Čas i žiadosti mení. Áno, predtým som nevedela, čo je žiaľ, ale teraz sa už všetko premenilo.“ „Ach, nie azda. Veď je pán Bogomír tiež nie ostatný, a ako počujem, že dobre stojíte spolu!“ „Never, to sú len matkine vrtochy, ale z toho nebude nič; ufám sa, že ma len nasilu nedajú pod moc úhlavnému nepriateľovi môjho bývalého oddanca. Počulas’, čo chcú robiť dneska večer s Jutayom?“ „Veď tak vraj, že sa mu šibenice na čelo vypáliť stroja a na posmech k dverám ho prikovať. No, toho bych sa tiež nebola nazdala len takto rok. Tak sa mi videlo, že sa vy dvaja nikdy nemôžete minúť.“ „Seba samu obviňujem,“ vzdychla si Žofka s panenským studom. „Ako sa gróf ta na tú vojnu vyberal, svolal k sebe prednejších Liptákov. Daktorí sa pripojili k nemu, ako i môj otec spolu s bratom — len Jutay nechcel. Ba vyrozumeli sme, že sa grófovi do očí akosi mrzko postavil, a ten, znáš, nerád si dá rozkazovať. Tak ztratil lásku grófovu; môj otec si ho tiež zošklivil. Matka mala naloženô, aby lásku našu udúšala, i tešila sa nad prospechom, keď som mu i ja nevdojak odvykať počala. Teraz ja len viem, čo mi on bol, teraz len cítim ztratu veľkú, nenahraditeľnú! Neborák, taká šľachetná duša, a kde ho zúfania zaviedlo! Ja tak blízko neho, a povedať nemôžem, že ho ešte vždy v srdci nosím — tak blízko neho, a nie som mu vstave pomôcť!“ „Odpusťte, ale mi je veľmi čudno; myslím, že on vášho dobrého srdca nezasluhuje. Veď hovoria, že chcel mladého grófa zabiť, že je hadnaď akejsi zbojníckej bandy a že chcel zámok vyrabovať?“ „Zámok vyrabovať? Never, duša moja — oklamali ťa! Ja viem, čo chcel a prečo chcel. Keď bol ostatný raz v Turíku, nadhodil sa ta na nešťastia mladý Donč. Žiaden ho nepoznal. Ja v svojej šialenosti mala som sa k nemu milo a Jutayovi to nebolo po vôli, i odišiel od nás, nereknúc žiadnemu ani slova, ešte v ten večer. No matke bolo dosť! Čo viac, písal jej o dakoľko dní akýsi lístok, nad ktorým sa tak rozhorčila, že som mu ani len odkázať nič nesmela. Myslela som, kde bych ho videla, kde bych sa s ním sišla — ale ako by mi sám chcel vyhybovať, nebola som viacej s ním.“ „Hm, hm,“ krútila horárka hlavou, „keď som ja to prvej nevedela — mohla som ho so svojím mužom desať razy vyslobodiť. Ale ktože by sa bol pozdal, keď tu také reči o ňom roztrúšali — a veru“ — „Mohla si ho oslobodiť?“ skočila jej Žofka do reči. „Oj, čožes’ to neurobila aspoň pre pamiatku môjho priateľstva! Ale áno, áno, nazdávala si sa, že ho ja už ako zbojníka nemôžem rada vidieť!“ „No a keď bolo počuť, že pán Bogomír“ — „Mlč o ňom, Marka, ten je u mňa zošklivený. Hľadaj pomoc, hľadaj prostriedky Jutaya oslobodiť, aspoň od tej hanby oslobodiť, i odmením sa ti za to hojne!“ „Kebych len so svojím mužom mohla byť, ten mu bol vždy oddaný, ale ženským je teraz nedovolenô medzi mužských sa miešať. Aspoň kebych mala koho poslať, aby lebo k vám, lebo ku mne prišiel.“ V tom počula šuchot za pecou. Zprvu sa nazdala, že to kopovec; ale keď videla nohy chlapské, zľakla sa. Vstala hore i poznala Lazického. Tento reči všetky vypočúval, a nenazdal sa, že sa mu taká príležitosť podá, dačo o Jutayovi počuť. Robil sa, ako by spal, a keď ho horárka zobúdzala, vystieral údy, ako keď sa človek zo spania prebudí. Žofke počalo srdce hlasite klopať; bála sa, že vari dakto cudzí jej tajomstvá vypočúval. Lazický, vidiac pomätenosť Žofkinu, vedel ju uchlácholiť; a keď povedal, prečo on sám sem prišiel, ona sa začervenala a jej pekné očičky sypaly iskry od radosti. Naradili sa až sila. Keď sa mračiť počalo, Marka chyžu zamkla a ponáhľali sa všetci traja na vysoký zámok. Lazický išiel k Bockovi, Žofka v nádeji i v strachu k matke, a Marka tiež vedela, čo má robiť. Hostia už boli došli. Tomáš vo vytržení a hluku zabudnul na Jutaya, ktorý so šiestima Talianmi čakal, čo sa bude s ním robiť, pod schodami. Taliani ho drážili, pichali, a on stál ako socha nemo. Bocko práve vyšiel z hlavnej dvorany; od Lazického poučený hľadal spôsob úkol ťažký vyviesť. Síde k stráži Jutayovej a káže jej, aby väzňa do pitvora voviedli, že je taký rozkaz pána grófa, oni aby zostali vonka. Jutay vníde do chyže. Tam visia zlatom šnurované mentiečky, tam sa kalapky červenajú, okolo nich krátke hodvábne kepienky. Boly to šaty prišlých Poliakov, ktorí teraz pri víne a dobre pripravených jedlách pripíjali Robertovcom i pánom Uhrom. Jutay stál s očima do zeme upretýma neďaleko dverí i nespozoroval mladú Bockovú pri neveľkom okne. Ale táto počula, že je ticho, pošepla Jutayovi, aby bližšie pristúpil, že sa jeho slobody hodina blíži. Jutay pozdvihnul hlavu, pozrel na ženskú, smraštil čelo a zase zraky len do zeme hodil. „Pane,“ riekla zase Marka, „nemáme času dlhé shovôrky viesť. Znáte, že Žofka Turánska všetko vynaložila, abyste nebol posmechu sveta vyložený. Pošťastilo sa nám vec tak ďaleko priviesť, že ak len sám nebudete proti tomu, ľahko sa zo zámku dostanete. Lazický z Liptova už čaká pred dvermi, aby vás von vyprevadil.“ „Žofka pracuje na mojej slobode?“ dovedal sa strápený Jutay. „Tak je,“ odsekla chytro Marka, „ona vás vždy ešte ako prvej miluje.“ „No tak som ti darmo ubližoval, anjel môj. Teraz vďačne zomriem.“ „Nemáte zomrieť, pane, len sa držte po mojej vôli!“ Neminulo okamženia a Jutay už bol v poľských šatoch. Keď mal troška obrvy začiernené, fúzy vykrútené, nebol by nik povedal, že to utrápený väzeň. Lazický stál prihotovený. S poklonkami vyprevadil ho až dolu zo zámku. Nik sa neopovážil opytovať, kto je — vidiac muža v drahých šatoch, každý si myslel, že to jeden z Poliakov. Dokým Jutay na otvorené pole vyšiel, Marka oblok otvorila, povraz veľký priviazala z dnuká i odstránila všetko podozrenia od osloboditeľov Jutayových. Len neskoro po večeri zvedeli sa, že väzeň zutekal. Hneď rozposlali poslov na všetky strany, ale darmo lebo Jutay už bol v hustých horách. == VII. == Pod samou pätou starého zámku liptovského, medzi popolavými bukami, stála drevená krčma, len kde tu hlinou opackaná, slamou pokrytá; pri nej stodolka, košiar, všetko opletenô spolu tŕňovým plotom. V chyžke okrúhlej povala vyrezávaná, kone, ovce, hlavy ľudské, strašidlá, potvory, všetko podľa módy starej. Po krajoch úzke, podlhovasté stolky a lavičky boly pospúšťané z drevených kľučiek na stenách. V kúte neďaleko dverí ohrádka a v nej hrubá krčmárka. Dnes bolo tuná veselo. Pán Donč, navrátiac sa z cudziny, pripravil svojim hody. Mládenci, starci, vojaci, úradníci panskí, všetkého bolo plno. Dievčatá zo Sielnice a z Parížoviec vrtily sa so šuhajci ako vretienka po podlahe. Gajdoš preberal na gajdičkách až milá vec. V jednom kúte sa matka so synom vítala, v druhom otec svojmu miláčkovi ruku stískal, inde zas sestra k bratovi sa tiskla, aby zvedela, ako sa mu v ďalekých krajinách vodilo i aby sa na dakoho druhého dopytovať mohla. V bočnej chyžke pri sladkom medovci sedeli v kútiku štyria mužskí a jedna ženská. Bol to Chrienka z Paludze so svojou ženičkou, ktorí tiež prišli v ústrety svojim trom synčekom. Otec, podoprúc bradu dlaňmi, ostro pozeral Jankovi, najstaršiemu synovi, do očí, a tento, usilujúc sa otcovi vyhovieť, pospomínal všetko do najmenšej veci. Matka ustavične kabáčky z ručníka vykrúcajúc, ponúkala nimi svoje deti. „Ale, starká, choďže toľko už, choď, so svojimi kabáčmi; ak sa ti nechce počúvať, nehaj nás samých a prejdi do druhej chyže.“ „Ja veď sa vari doma dosť narozprávate, i ja sa môžem s tými kačičkami troška polaskovať — nošak, Ondrejko?“ obrátiac sa k najmladšiemu, milo matka odpovedala. „Ach,“ namrzel sa starý Chrienka, „tak je to, s tými babami dakde chodiť, všade ti len protiveň robí… No, len rozprávaj, Janko! akože bolo ďalej, keď ste ten Serínsky zámok dobyli?“ „Nuž“, pustil sa syn zas do vypravovania, „keď sme ho do moci dostali, vrútili sme sa dnu. Každý sme sa tiskli, abysme dačo dochytiť mohli, i nabrali sme si, čo sa komu páčilo. Táto šabľa a tieto strieborné gomby sú odtiaľ.“ „Jaj, Janíčko, ukradené veci, s tými požehnaný nebudeš!“ „Ale mlč toľko,“ ohriakol ju zase starý, — „nemiešaj sa, čomu nerozumieš, ty neznáš práva vojenské! — No len ďalej!“ „Na druhý deň nás gróf svolal dovedna. ‚Chlapci, vraj, pôjdeme k nám.‘ My sme sa veru už radovali, ale prišiel rozkaz kráľovský, a my hajde ďalej za Valachy. Dosť náš pán gróf kráľa odhováral, abysme ta nechodili, že to kraj neznámy. Čo viac ešte v ten deň prišli poslovia od Besseraba, kráľa valaského, i chceli sa s nami pokonať podobrotky, podvoľovali sa platiť veľkú daň a doniesli sebou na hotove sedemdesiat centov striebra. Ale koho nešťastia pasie, ten sa ho nestrasie. Tak bolo i s nami. My sme museli jachať. Túlame sa po vrchoch, po horách, po dolinách, nikde nič. Raz, bolo to akosi práve na Martina, odpočívali sme si v jednej úzkej dolinke. Tu sa strhne krik nad nami — a ako z oblakov sypaly sa strely na nás. My v zúfalstve, smädom, hladom umorení, nevedeli sme, čo máme začať. Slovom, boli sme vo veľkej súre. Janko strýkov a Samko zo zadnej izby tam zostali. Keď sme sa tam dajako prebili, hlad nás zase moril, ej, mamka, vtedy, vtedy tie kabáčiky! No, tej bitky nikdy nezabudnem. Keby nie náš gróf, jeho syn Lacko a Turánsky, bol by veru i sám kráľ odspieval. Ale tí sa ešte držali po chlapsky! Ej, otec, ale len ten Turánsky — to vám je chlapina! Tomu, môžeme povedať, ani oheň v bitke nelapí.“ „Hm, hm, ale starý, či mladý?“ „Mladý, Petrík. Ten sa bil, to si ani pomyslieť nemôžete. Počuť, že sa mu gróf aj ide za to odmeniť, veď mu vraj chce dať Komňatnú, s horami od Ružomberku až pod samý Žaškov. No, ale ten veru aj zaslúžil. — Nuž a vy čože ste to mali tu s tými Talianmi? Veď vraj chceli i mladého grófa Tomáša zabiť.“ „Veď tak vraj; nuž ktože ho vie, čo je vo veci. Rychtára osadského, toho Javora, veď si ho znal, zmárnili v Orave. Kramára z Malého Týňu dal Cancello kolesmi lámať, a tá pekná Ľuboslavka tiež je zavretá.“ „A pán Jutay že im bol hlavou. Ej, toho je škoda, to býval hodný pán. No s tým tiež nebude dobre. A ten?“ „Ten utiekol zo zámku oravského. Ľudia hovoria, že mu sama Žofka Turánska bola na pomoci. Nuž ktože ich vie, ako je to.“ „A pán Lehocký, pravda je, že bol tiež zapletený? Nechcel vraj dnes k nám prísť sem na zámok, že sa urobil chorým. Aj akýsi mních z Mikuláša!“ „Mních možno,“ prisvedčil starý Chrienka, „lebo ho vraj nevídať od tých čias; ale o Lehockom bych to neveril.“ V tom sa strhnul krik na nádvorí. Ľud vybiehal von od tanca. Sluhovia zo zámku začali radostne volať: „Tu je, tu je, dostali ho!“ „Koho?“ — — Jutaya, neboráka, lapili v Ochtinej a teraz celkom skrvaveného vedú pred prísnu stolicu Dončovu. Tanec prestal. Chrienka vyšiel tiež so svojimi vonka, a keď dobrý starček prah prekračoval, oko sa mu zamútilo i zaplakal za úbohým pánom Revúc. Vedel on dobre o všetkom, veď bol tiež pri shode na poľane revúckej, ale musel tajiť do duše, tajiť a to pred svojimi deťmi. Slnko sa nížilo k západu, keď Jutaya na zámok doviedli. Ako ho Donč zazrel, prikročil k nemu s posmešným prihovorením: „Aha, ptáček, dostali ťa! No, veď ti my kriedla obstriháme. Zato si ty nechcel s nami na Valachov. Kde sa ti kamaráti? Hovor!“ Ale Jutay neodpovedal ani slova. Hľadali muky, ale ich on pretrpel, nič z neho vynútiť nemohli.“ Pozrel k nebu spokojným okom, obrátil sa k strane, kde Revúce ležia. Neviem, či sa modlil, či svojim požehnania dával, ale čosi šeptal. Cítil, že sa viac nevyslobodí, cítil, že sa chýli ostatnia jeho hodinka. Boli tam prítomní mnohí Liptáci, boli Jutayovi priatelia, možno, žeby boli prosili o život jeho, ale sa báli rozpajedeného grófa. Petríkovi Turánskemu bolo úzko okolo srdca; odvrátiac sa od ľudí, vnišiel do ktorejsi chyže a ľutoval mladosti svojej dobrého priateľa. Po chvíli priviazali Jutaya k stĺpu. Dvanásť najlepších strelcov zastalo si do radu; natiahli kuše, strely pustili — a z Jutayovej hlavy nezostaly len strapce. Dosť sa Donč namáhal, aby Jutayových spoločníkov vyzvedel; vedel on dobre, že to Jutay všetko s Javorom robiť nemohli. Ale darmo sa namáhal: verní Liptáci nikdy sa nevyzradili. A Žofka? O dakoľko dní našli ju v horách medzi smrečinou mrtvú. Trebas Jutaya Donč skántril, trebas bratovi jeho pobral všetko imania, ale predsa zdarní potomci Jutayovi zostali. Onedlho dostala tá istá rodina zas nazpak Revúce, a neskoršie, asi o sto rokov, zamenil im kráľ uhorský ich statky v Orave s Horním Kubínom. Z týchto Jutayovcov pochádzajú slávne rodiny Kubíňovská i Meškovská. [[kategória:Janko Kráľ]] n4q16ku0uhgvixx4rgryw3nuzyflwth 0 3169 7323 6138 2017-08-29T18:48:57Z Wizzard 3 7323 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} ''Povesť z Oravy'' == I. Vstup == <poem> K poludnej strane od mutnej Oravy, Tam pyšná skala v oblakoch sa skrýva, Dávno pevný hrad — teraz sokol plavý I s nočnou sovou odtiaľ sa ozýva. O zámku povesť v ľudu je ukrytá, Len hora zrutným skalám ohlas dáva, A pravda holá v svete bájku víta, V búri čas verný nám ju prechováva. </poem> == II. Láska == <poem> V oravských horách v zelenej doline Stál posvätný háj božstvu pohanskému, Svätô to mesto, kam kňažstvu jedine Vchod bol slobodný — i beda inšiemu, Kto by smel nohou sem hriešnou vstupuvať, Beda každému to miesto sprzňuvať. V prostriedku hája velebný oltár stál, Kde obeť svätá bohom sa dávala, Nižej pár krokov hor sa smrek vypína, Zpod neho voda ticho odtekala. Vôkol studničky sedliská zelené Trávou a mochom boly obrastené. — Polnoc sa blíži, mesiačok už bľadne A tma hustejšia nad krajinou leží: Dolu chodníkom dáka ženská beží, Kol sa obzerá — dole dačo shliadne, Pozná šuhaja, letí mu v ústretia A on ju chytí do svojho objatia. „Predsi si došiel po tak dlhom čase! Kde si sa bavil, kde, môj pyštek zlatý? Veď som túžila už po tvojom hlase, Srdce plakalo — ja sa bála ztraty. Dušička zlatá, čo tak smutne stojíš A svojej drahej slovko riecť sa bojíš?“ — Stíš sa, má milá, odžeň, čo ťa tisne, Poviem prekážky, poviem ti príčiny; Vravím bázlivo, i ty nesúď prísne, Hoj, v mojom srdci, ver, nenajdeš viny. Sveril som srdca tajnosti otcovi, Tušil som iste jeho privolenia, Už som sa tešil na môj život nový, Nebol by veril, že sa túžby zmenia. Viera, má milá, viera nás rozdvojí: Tys zvykla slúžiť božstvu pohanskému, Môj otec vierou tou sa nespokojí, Bo ja sa klaniam Bohu jedinému. Znám tvoj rod pyšný, znám vás jak pohanov, Známy tvoj otec, jak kazí kresťanov. Nuž tak ži s Bohom, jediná má milá — Už som ťa našiel, abys sa stratila; Už som sa zvítal, aby sa rozlúčil, Prestal ťa ľúbiť, Bohu ťa poručil! „Vravíš o láske, a vieš, čo je ona? Beda mne, beda, že som ju poznala, Pred krátkym časom v srdci mi povstala, A hľa, už teraz, Bože, sa dokoná! Vravíš, pre vieru. Čo je k bohom viera? Zbožný cit lásky z prameňa čistého, Táto v pokore, tá sa v túžbe merá, Obe som vzala do srdca verného. Zanechať lásku? Zostane mi iná, Tá lebo druhá predsa padnúť musí — Láska mocnejšia nech vieru udusí! To moja žiadosť pevná a jediná.“ — Panna prestane — a šuhaj sa zdráha, Lebo čas prešiel, už sa rozbriežďuje: „Zajtra viac o tom, moja duša drahá. Boh môj buď s Tebou!“ tak sa rozlučuje. Ona do zámku a on do doliny, Z doliny chváta do blízkej dediny. </poem> == III. Súd == <poem> Na vysokej skale na Hrdoši Schádzajú sa páni slávnych rodov: Prišiel Radboj, pán od Babej gory, Došiel Ondrej zpod skalného Choča I Ratibor zpod sivej Lišice. Povolal ich Hrdoš na svoj zámok, Aby prišli súdiť s kňazmi svojmi, S kňazmi svojmi po zákone pravom. Keď sa sišli kňazia a pánovia, Otvorili bránu do súdnice: Oni ticho do nej vstupovali. — V sriedku chyže stojí stôl borový, Stôl borový, čiernym súknom krytý, A kol stola stolice dubové. Posadali na stolce dubové I čakali dlho žalobníka, Aby nasúdili po zákone. Vstane Všeslav, kňaz to šedovlasý, Pokloní sa vôkol na vše strany A tak začne k predním obrátený: „Hoj, veľmožní páni aj vy kňazia, Čo ste prišli na hradby Hrdoša, Čujte slová starca šedivého, Jeho reči vždy hlásajú pravdu: On vám povie veci hrúzoplné, Veci našim nepríjemné bohom. V háji našom, bohom posvätenom, Kde vždy pokoj a tichosť bývaly, Porušená tichosť hriešnou nohou, Porušená i hriešnymi slovmi. Trinásť dní už a aj toľko nocí, Čo sa na nás bohovia hnevajú, Že sme oltár ich spotupiť dali — Ale abyste vec rozumeli A súdili po zákone pravom, Nuž vám poviem, jak sa vec má, rovno.“ Ticho sedia kňazi i pánovia, Hiba Hrdoš so zubami škrípe, Škrípe, až tak jekot v chyži reve. Potom Všeslav zase začne rečniť: „Jednoho dňa za zorného rána, Zavčas rána vnídem do zahrady, Vnídem bohov prosiť za úrody. Lež čo vidia moje staré oči? Pri oltári stromček vyvrátený I kvietočky všetky pošliapané. Hneď som tušil nemalô nešťastie — Čakám večer aj čakal som v noci. Vo tme, keď nás mesiac už nechával, Čujem hnusne bohom sa posmievať A uvádzať ich na posmech slepý. Poznal dievku, sliedil som jej reči, Zľakol som sa nad ich bezbožnosťou: Preč s mládencom chcela na ďaleko A kloniť sa kresťanskému Bohu. Povolal som iných verných kňazov, S kňazmi tými obidvoch som zlapal. Dievka Hanka dcéra je Hrdoša, Šuhaj Nemec z velikého rodu. Teraz súďte po zákone pravom.“ Lež sa boja mocného Hrdoša, V strachu všetci pohliadajú naňho I nerečie žiadon ani slova. Nuž povstane Hrdoš v strašnom hurte, Zarehce sa dlhým divým rykom I tak začne hovoriť k nim prudko: „Čo ste stíchli ako holúbčatá — Bojíte sa mocného Hrdoša? Miluval som dcéru prenezmerne, Ale bohov ctím si ešte viacej! Nechcete vy súdiť dcéru zradnú? Nuž počujte otca ako sudca. Vyvlečte ju na najvyššiu baštu, Do pása ju pevno zamúrajte, Nech tam zdochne v plači a o hlade, Nech tam slúži ku výstrahe zradcom!“ Dopovedal — lež reč to silená. Sadne dolu a tichúčko sedí, Zaplače si — a plačom srdečným Rmútili sa mnohí nad Hrdošom; Lež potecha uňho je daromná — To on robí, čo kážu bohovia. I predviedli zvodca do súdnice, Rozsekali bielo jeho telo A shodili na pokrm ho zverom. </poem> == IV. Koniec == <poem> Už zima prešla a jaro nastalo, Príroda skvetá, vône plno všade, Všetko zas vstáva, čo pred časom spalo, Čo tešievalo Hrdoša na hrade: Len v zámku mrzne, vždy zima panuje, Pokoj, veselosť preč sa odťahuje. Zhynula panna — už niet inej za ňu, Otec sšedivel, na prísnosť narieka, Vídava dcéru často v trudnom spaniu, Jak sa ho ľaká, od neho uteká; On do huor zajde, sám nevie, čo hľadá, Viac srdce prísno pokoja mu nedá. Vyjde na baštu, kde dcérino telo, Chcel by ho skriesiť, plačúc nad ním stojí, Lež to už dávno, dávno spráchnivelo, On márnu túžbu viacej neukojí! Nechá ho pamäť, tma mu bije v oči — V hroznom rehote do priepasti skočí. Tak zašiel Hrdoš — len pamiatka žije. Teraz zem planú oráč preoráva — A hľa, keď hlbšie lemeš v zem zaryje, Človečie kosti pluhom von dostáva. I zajdú časy, stoletie pominie, Lež tvoja, Hrdoš, pamiatka nezhynie. </poem> [[kategória:Janko Matúška]] tnvjy71feul1o3i9vf0jren9xrkmju1 0 3170 7328 6139 2017-08-29T18:50:56Z Wizzard 3 7328 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Temno hory hučia, vietor stromy metá A o Kozej skale strašná povesť lieta. „Bratku, kde bežíš na tom sivom koni? Čo ti tak náhlo? Azdaj dakde horí? Kôň sa ti zbesnel, či mu v ušiach zvoní? Veď ťa povláči, aj seba umorí!“ Také okriky Janka zastávajú, Ale on nedbá, veď mu je kôň zdravý, Nech si tam kričia, nech si tam volajú. Tak si preletel okolo Oravy, Ta, kde sa spína strašná Kozia skala, Akoby z neba strela prefundžala. Slnko zapadlo — polnoc už prichodí, Vietor len jačí dolu dolinami, Hustá temná noc divú hrúzu plodí I pusto všade hustými horami. Zver, vtáctvo v strachu do dier sa uvrhlo, Hlboko hrmí a hrom všetko borí, Blýska sa, prší, nebo sa pretrhlo. — — Pri Kozej skale tichý ohník horí. Tam Janko čuší, hromu sa neľaká, Dychtivý smelo na svoj osud čaká. Búrka utíchla. Keď už polnoc prišla, Ešte raz zhrmí, aj raz sa zablysne, A Kozia skala jak dáke kulisne Rozdvojila sa a z nej panna vyšla. Uvidí Janka, vľúdne ho privíta, Aby povedal, čo si od nej pýta. „Ach, milá panna, kráľovna pokladov, Láska a obec semká ma dohnaly. Dve letá tomu, čo ja s dievkou mladou Som sa soznámil, lež mi ju nedali, Že som chudobný a ona bohatá, Jej kaštiel krásny, má chyžka strapatá. Prosím ťa, panna, dák prostriedky hledaj A mne biednemu zúfať v strachu nedaj. Toto je jedno. — Druhô, hoj, prebeda, Keď na to myslím, vlasy mi vstávajú, To sa už ani tak vysloviť nedá: Nad našou obcou je diera veliká, V nej žraví dráci už dávno bývajú, Keď sa jasný deň v chladnú noc prevlieka, Na náš dobytok vždy vybehávajú, Statok nám bijú, aj všetku hydinu, A tým do biedy vkladajú dedinu. Pomôž nám, panna, sami si nevieme, Pomôž úbohým, ináč zahynieme.“ — Panna počula, divo sa zamračí: „Ozaj to možno, či ma tvoj hlas klame? Ale však ich znám, sem sa jeden vláči, Hody robieva na protejšej jame. Tu máš ten prútik, bež domov veselo, Choď ku tej diere a merkuj na drákov, Ale ich nikde nespusť z svojich zrakov! Keď sa vytiahnu, maj sa ku nim smelo, Saď na jedného, druhého tni prútom, Oni sa budú zvíjať z protivenia, Potom daj zožrať ten prútik tým žrútom, Ihneď v kolomaž čiernu sa premenia. Keď to vykonáš, ku mne sa navrátiš — Len sa drž smelo, tak nič neutratíš!“ — — Zas zahrmelo, zavrela sa skala — Janko šiel konať, čo panna kázala. Minuly časy, minul mesiac celý, Čo Janko drákov na vnivoč obrátil. Zas sa vystrojil k tej panne veselý, Aj po odmenu šťastne sa navrátil. Rozložil ohník, vôkol robí čary, Zaklína duchov, pannu vyvoláva: „Kráľovná božská! Hotuj pre mňa dary, Zkazil som drákov, šťastná je Orava. Odmeň si Janka, daj z tvojho pokladu, Veď si sľúbila nevestičku mladú.“ V tom hrom zahučí, a aj, s Kozej skaly Kus sa odrúti — to sa dvere dnuká: Čierni duchovia dnu ho zavolali A on šiel smelo. Panna ho ponúka: „Tu máš července a tu striebro, zlato, Vyber si, čo chceš, budeš mať poklady — Ale pozoruj, bys nezhynul zato, Škoda by bolo, keď si ešte mladý. Mnohí už ľudia pre striebro sem prišli — Že ale viacej brali ako treba, Hneď zahynuli, odtiaľto nevyšli, Mňa znečistili i zkazili seba. Tu máš na hrbách, naber si tu z toho, A druhô nechaj — oj, zle brať je mnoho!“ Panna si sadla. Janko sa obzerá A nado dvermi zočí dač pekného, Vezme z peňazí, hodne si namerá, Môž mu to dosť byť až do smrti jeho. Keď preč odchodil, s dverí veniec schytí — „Dobre to bude neveste na čelo“ — Tak si on myslí a s tým chce odíti. V tom sa zablysne — strašne zahrmelo — Dvere sa zavrú a tma ako v rohu. Janko sa modlí, obracia sa k Bohu, Ale už darmo: prepadla sa skala A o Jankovi len povesť zostala. </poem> [[kategória:Janko Matúška]] enaxu8cpozx8h9ys5ak9zxxd5vfcvkd 0 3171 7380 6141 2017-08-29T19:22:19Z Wizzard 3 7380 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> ''Jsou divy na světě, o kterých'' ''se ani německým filosofům nesnívalo.'' ''Povesť z ľudu považského'' </poem> == I. == <poem> V Púchove svato — zvony hlasno zvonia, Verných kresťanov do chrámu volajú. Smutný to sviatok — ľudia slzy ronia, Kvetnú nedeľu oni svätiť majú. Kňaz im pašije umučenia spieva A chór žalmami v spevoch sa ozieva. Ľud je nábožný; cíti to, čo čuje, Každý sa modlí, zraky hor napína — A u zadních dvier žena horekuje, V lone dač stíska — iste svojho syna. Iným prekážku a sebe hriech činí; Domov šla radšej do blízkej dědiny. Ta ide smutná tichúčko z kostola, Hlasy velebné ešte vždy načúva, Inšie nepočuť, ticho je dokola, Len ľahký vetrík popri nej podúva — — Už sa spev ztratil, víchor divo fičí, Z púchovskej skaly dačo na ňu kričí. Ona sa obzrie — a aj, tie zázraky! Skalu nad cestou vidí otvorenú, Z nej dymy husté ďaleko v oblaky S krvavým ohňom revúcim sa ženú. Ona, keď v strachu sem a tam sa točí, V diere peniaze — striebro, zlato zočí. Vbehne do skaly a dieťa v náhlosti Do kúta vloží na maličkú lávku, Pobozká si ho v detinskej radosti, K hračke zo zlata podá mu zábavku. Ono len plače, čosi od nej prosí, Lež mať neslúcha — veď zlato von nosí. Vláči hoc v sviatok — skončiť nevedela, Už jej môž dosť byť, preds sa nespokojí, Ešte raz ide — a v tom z neba strela Udre do skaly — ona v strachu stojí. S veľkým hrmotom zavrela sa skala, Matka von sama, bez syna zostala. Tak sa stať malo: matka pre poklady Ztratila dieťa, jedinkého syna. Darmo už plače, nevie si dať rady, Darmo peniaze i zlato preklína. O pomoc vrúcne Pána Boha vzýva A hlas po poli plaču sa ozýva. </poem> == II. == <poem> Päť dní minulo, nastal nový sviatok, Zvony nehučia, rapčadlá rapkajú, Tak to býva vždy na Veliký piatok, Keď sa do chrámu ľudia schádzavajú; Všetko sa berie, čo v Púchove žije, Modliť sa, spievať vznešené pašije. Len tá ženička, čo syna ztratila, S inými nešla, kamsi inde kríva — Keď sú pašije, to dobre cítila, Že vždy tá skala otvorená býva. Nejde pre zlato, lež pre svojho syna, Veď to povinnosť aj láska matkina. Tam vyše mlyna, pri červenom kríži, Zastane, vzdychá, zraky hádže k skale, Kľakne nábožne, čelo k zemi sníži, Boha za dieťa prosí neustále. Hlasy velebné z chrámu doletujú A v skale čerti strašlivo lomcujú. Keď začnú spievať v kostole pašije, Zase dym hustý zo skaly vypáli, S hrmotom hrozným diera sa odkryje, Všetky bohatstvá jak predtým tu stály. Matka dnu vbehne, tam jej syn narieka, Do rúk ho schytí, domov s ním uteká. V tom černokňažník z diery von vyletí, Mračná rozpustí po celej doline, I hrnie sa mu dážď, príval v zápätí, Až tak vlny vrú po Váhu hladine. Voda sa stíši, čert padne zo sily, Lebo pašije v chráme už skončili. </poem> [[kategória:Janko Matúška]] 242krjctrq19p80617oy9c92d4e42t2 0 3175 9107 9095 2024-03-09T15:07:35Z Danny B. 47 fix link 9107 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD anon 70 }} {{Wikipédia|Zákon dvanástich tabúľ}} == Tabuľa I == „Keď žalobca povoláva obžalovaného na súd, tak musí ísť. Ak nepríde, tak žalobca môže povolať svojich svedkov. Len potom ho môže zobrať nasilu. Keď odmietne alebo utečie, môže sa ho zmocniť. Ak choroba alebo vek je zábranou, udelený mu bude záprah volov. Nemusia vankúšmi obkladať krytý voz keď nechcú.“ „Ak sa obidve strany dohodnú na otázke, úradník to vyhlási. Ak sa nedohodnú, tak podajú svoje návrhy prípadu pred dvanastou hodinou v mieste schôdzky alebo na trhu. Tam sa budú osobne obhajovať. Po dvanastej hodine odovzdá sudca prípad prítomnej skupine. Keď obidvaja sú prítomní, tak západ slnka naznačí koniec konania.“ == Tabuľa II == „Keď potrebuje niekto svedka, môže isť na každý tretí deň k domu svedkov a ich nahlas povolať.“ == Tabuľa III == „Keď sa dlh priznal alebo na súde bol vynesený rozsudok, platenie sa môže odložiť o 30 dní. Potom môže byť dlžník uväznený nasilu a prípad sa predloží súdu. Keď nezaplatí (alebo keď nikto na súde v jeho mene nezaplatí) veriteľ môže zobrať dlžníka so sebou. Môže ho spútať v lodenici alebo okovami, ktoré vážia aspoň 15 funtov alebo viac keď chce. Dlžník, ak chce, môže žiť sám. Keď nežije sám, tak človek, kto ho drží v pútach, mu musí dať funt jedla denne. Môže dať viac keď chce.“ „Na treti trhový deň, veriteľia môžu začať rozdelovať jeho telo medzi sebou. Keď jeden odreže viac alebo menej než je jeho podiel, nebude to žiadny zločin.“ „Po 60 dni väzenia prinesie sa prípad opäť na súd, a ak sa dlh vtedy niezaplati, tak veriteľ môže dlžníka predať ako otroka alebo zabiť.“ == Tabuľa IV == „Veľmi znetvorené deti sa rýchlo zabíjajú.“ „Keď sa otec pokúsi predať svoj syna tri krát, tak sa syn stane slobodným.“ „Čo človek napísal vo svojej záveti v súvislosti so svojími peniazmi a svojím majetkom, nech sa stane zákonom. Keď zomrel bez dediča a neurobil záveť, nech dostane jeho najbližší príbuzný dedičstvo. Ak sa príbuzný nenájde, nech dostanú dedičstvo členovia jeho gens.“ „Keď je niekto pomätený, ale nemá dozorcu, nad nim a jeho peniazmi budú vladnúť jeho zástupcovia a členovia jeho gens.“ „Dieťa, ktoré sa narodí viac než desäť mesiacov po smrti otca nemá právo na dedičstvo.“ == Tabuľa V == „Naší predkovia považovali za správne, že ženy, kvôli ich pochabosti, musia sa držať v poručníctve, aj keď dosiahnú dospelý vek.“ „Marnotratníkom je zakázané ovladať vlastný majetok.“ „Dedičsvto Rímskeho oslobodeného občana sa odovzdá jeho patrónovi, keď oslobodený zomrel bez záveti alebo nemal priameho dediča.“ == Tabuľa VI == „Keď niekto uzavrie dohodu alebo odovzda majetok, tým že to vyhlási formálne, stane sa zákonom.“ „Klát, ktorý je súčasťou domu alebo vínej révy, sa nesmie vybrať zo svojho miesta.“ „Usucapio hnuteľnosti vyžiaduje jeden rok vlastnenia aby sa uzavrelo, ale usucapio budov alebo majetku dva roky.“ „Zosobašenie cez používania (usus): keď muž alebo žena bývajú jeden rok spolu bez prestavok, sa poklada, že sú zasobašenými; žena ma tie iste práva ako dcéra svojho muža.“ „Každá žena, ktorá si neželá, aby bola tým spôsobom podmanená svojím mužom, má byť každý rok tri noci ya sebou neprítomná, aby prerušila usucapio.“ == Tabuľa VII == „Nech sa udržujú cesty v poriadku. Ak nie je cesta vydlaždená, tak človek môže ísť so svojím sprievodom kde sa mu chce.“ „V prípade, že sa strom na susedovej farme prehíňal vo vetre, a prekračuje do tvojej záhrady, môžeš sa ho zbaviť súdnym konaním.“ „Človek môže zbierať plody, ktoré mu spadli z farmy iného.“ == Tabuľa VIII == „Keď niekto spieval alebo skladal pieseň (carmen), ktorá niekoho urážala alebo hanobila…,tak bude bičom zabitý.“ „Keď niekto niekomu dokaličí ruku alebo nohu, tak sa môže odplatiť rovnako, ak sa dopredu nedohodli na zaplatení odškodného.“ (Lex talionis) „Keď niekto zlomí alebo zraní kosť slobodného občana rukou alebo bičom, musi zaplatiť pokutu 300 kusov, keď otroka tak 150 kusov.“ „Keď niekto povolí, aby bol zvolaný ako svedok alebo merač váhy, a nevyhlasuje žiadne svedecstvo, nech sa zaznamená, že je neúprimný, a neschopný byť v budúcnosti svedkom.“ „Každý, kto zničí podpálením nejakú budovu alebo kopu pšenice, čo stojí pri nejakom dome, bude spútaný, zbičovaný, a upálený na hranici, ak spáchal ten zločin so zlými úmyslami. Ale ak to bola náhoda, čiže, následok nedbalosti, je určované, že musí opraviť škodu, čo spôsobil. Ak je príliš chudobný nato, aby ten trest mohol odpykať, tak dostane ľahší trest.“ „Keď sa kradlo v noci, a majiteľ zabije zlodeja, vražda sa pokladá za zákonnú.“ „Nie je dovolené zabiť zlodeja cez deň, len keď sa bráni zbraňou, aj keď prišiel so zbraňou, nemožno ho zabiť keď nepoužije tú zbraň aby sa branil. A aj keď sa nevzdá, tak najprv vykrikuj (aby niekto počul a mohol ti prísť napomoc.)“ „Keď Patrón svojmu klientovi ukrivdí, bude zabitý.“ „Ľudí, voči ktorým súd vyniesol rozsudok, lebo krivo svedčili, budú zvrhnutí zo Tarpeianskej skaly.“ „Nikto nesmie konať schôdze v meste cez noc.“ == Tabuľa IX == „Trest pre zákonito zvoleného sudcu, ktorého súd odsúdil, lebo bral úplatok za vyniesenie rozsudku, bude smrť.“ „Zrada: Ten kto navádza nepriateľa verejnosti alebo vydá občana nepriateľovi verejnosti, utrpí trest smrti.“ „Zabiť človeka, ktorého vina sa súdom nedokázala, sa nesmie.“ == Tabuľa X == „Mrtvých nemožno na území mesta spáliť alebo pochovať.“ „Ženy si nesmú doškriabať líce alebo spievať “Ach!” na pohrebe.“ „Keď niekto získa pre seba korunu, alebo keď ju získa jeden z jeho hnuteľností (poddaný) vd´aka svojej smelosti a statočnosti, a podá ju na jeho hlavu, alebo na hlavu jeho rodičov, to nebude žiadny zločin. “ „Pomazávať a Vysväcovať je otrokom zakázané, spolu s akoukoľvek pitkou....nebude žiadne drahé polievanie, žiadne dlhé veniecky, žiadne krabice kadidla.“ „Človek nesmie hodiť zlato na pohrebnú vatru. Ale keď má niekto zuby pokryté zlatom, a niekto ho pochova alebo spáli s tým zlatom, tak to nebude trestný čin.“ == Tabuľa XI == „Sobáše medzi Patrijcami a plebejcami sa nebudú konať.“ == Tabuľa XII == „Keď otrok kradol, alebo poškodil, a jeho pán o tom vedel, za zodpovedného sa bude považovať otrok.“ „Čo Národ vysväcovalo sa stane zákonom.“ == Externé odkazy == * [https://www.fh-augsburg.de/~harsch/Chronologia/Lsante05/LegesXII/leg_ta00.html Latinský text zákonov] * [https://droitromain.univ-grenoble-alpes.fr/Anglica/twelve_Johnson.html Anglický preklad] [[Kategória:Spoločnosť]] cw5cfogat3defckduq85vjp0vu5gpxi 0 3176 8251 7393 2021-03-16T09:27:27Z JAn Dudík 1676 removed [[Category:Josef Baše]]; added [[Category:Ján Emanuel Dobrucký]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] 8251 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Znám prameň čistý — znám prameň penistý, čo nadšením hruď mladú zvlažuje, že i osudov vztek rukou gigantskou sťa slabý prútik len oblomuje. — Zapadlé svety v ňom sa podvíhujú, a novým pučí v ňom hladšia dráha — svoboda kúpa v ňom svoje perute, slabá v mohutnosť mení s’ odvaha. — Divy, divúcie z neho vystupujú, let času z neho čerpá posilu, i vence slávy z neho s’ napájajú, čo hrdín večnú venčia mohylu! — On nizké dvihá v hradiská chalupy, on časnosť s veky večnosti pojí, on i let hviezdy odpadlej zastaví, on rozvzteklené i živly spojí! — Znám prameň čistý, — znám prameň penistý, s neba prší jeho sladká vlaha — mládenče! — zlatý to dážď tvojho žitia, nešliapaj po ňom — veď to mladá snaha! </poem> [[Kategória:Ján Emanuel Dobrucký]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:Ruch]] 7vlbbp3wkbovb2b5xnntbd0vms3qd0d 0 3177 7371 7091 2017-08-29T19:18:25Z Wizzard 3 7371 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Do dialky tajno oko moje ziera — čo v nej tam srdce mladé tuší — hľadá? Snáď sĺnka to tam východ vyviera, snad to mesiačik stín stráňou rozkláda — a fantasia obraz tam pripnula a zraky moje k nemu tam prikula? Zrak môj primrzol k dialke ku dialnej, a sĺza s oka čo vrelá odpadne, darmo zpytuje sa zrelnice kalnej: „Preč’ bezcitná hruda má shĺtiť mä chladno?“ A v tom sa v hrudi vzdych žialny zobudí mojej — sťa zefyr dialnou dialkou blúdí. A blúdne jeho cesty ho zanesú ku vonným hájom syrén milených, a hneď zastaví jích v rozmilom plesu, hneď sto otázok očuť slovených! Kam a od koho? — prečo? snáď odvetíš — my ťa upravíme, jestli blúdne letíš. V tom chráme ňáder jednej zazvoní vzdych sladký — sladkej lásky ozvena, rumenec zorný tvár ružnú zacloní, a v oku modrom žiar sa rozplamená, a slovko milé do ružných rtov lôna odpadne: „ľúbi — ľúbi ťa Milena!“ Tak divných poslov láska si najíma, tak bludno tajne tuší i hľadá, tak sa vzdych s’ vzdychom i v dialke objíma, tak túžiac kvitne — ale neuvadá; tak rozvzteklené živly ovláda, tak i Morenu o korísť okráda! </poem> [[Kategória:Ján Emanuel Dobrucký]] [[Kategória:Poézia]] posnur2oiu10je2err8ln4sfx02vh9i 14 3180 6202 2016-02-06T00:00:38Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6202 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Systém:(všetko)|Neindexované stránky]] k1dq4jvh98fxqa8ygr4rr4tsuuugv6o 14 3181 6217 2016-02-20T10:39:43Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6217 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba:(všetko)|Overiť]] tcbc8woz35pxzeku18xoaya7vwzmy8h 10 3183 6236 2016-03-08T07:13:30Z Danny B. 47 Pracuje sa 6236 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = status | nadpis = Na tejto stránke sa práve pracuje. | text = Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku, vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri jej upravovaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v&nbsp;histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. | poznámka = | obrázok = Edit-inprogress.svg }}<includeonly> {{#ifeq: {{ARTICLEPAGENAME}} | {{FULLPAGENAME}} | [[Kategória:Údržba:Dopracovať]] }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]] </noinclude> pokk9hu6yjlb9zkn3fx5od4ay5wiv4t 0 3184 7322 6792 2017-08-29T18:48:10Z Wizzard 3 7322 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije, Dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije. Žije, žije, duch slovenský, bude žiť naveky, Hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky! Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, Nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny; I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete; Boh je s nami: kto proti nám, toho Parom zmetie. A nechže sa i nad nami hrozná búrka vznesie, Skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie; My stojíme stále pevne, ako múry hradné. Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne! </poem> == Iné projekty == * {{Wikipédia|Hej, Slováci}} [[Kategória:Poézia]] hvu3j7e4j49roqy7d5c44a7h3vn9sjq 14 3187 6253 2016-03-20T04:30:06Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6253 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Dobrucký, Ján Emanuel]] 0gzjpuxf7g7ttf9uu8yfvtj9ct5cb9m 14 3188 8091 6254 2020-05-04T10:07:30Z Danny B. 47 kategorizácia 8091 wikitext text/x-wiki [[Kategória:(-VŠETKO-)| Wikizdroje]] 8jj4m203mmmgdyow48czt115j9rqogt 14 3192 6268 2016-03-21T00:27:43Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6268 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Baše, Josef]] dzdx07fw53oj7t5exgdyjx8rmnjffv7 0 3194 8026 8024 2019-06-17T15:09:03Z MmichaelDr. 2355 dočasná úprava 8026 wikitext text/x-wiki {{Rozlišovacia stránka}} * [[Biblia (ekumenický preklad)]] * [[Biblia (katolícky preklad)]] * [[Biblia (evanjelický preklad)]] * [[Biblia (Roháčkov preklad)]] * [[Biblia (Botekov preklad)]] sd44w069hh6qqsqn916wfhn47hf0j2v 14 3195 6273 2016-03-21T15:39:22Z MmichaelDr. 2355 Vytvorená stránka „[[Kategória:Žánre]]“ 6273 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 14 3196 6274 2016-03-21T15:39:55Z MmichaelDr. 2355 Vytvorená stránka „[[Kategória:Žánre]]“ 6274 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 14 3199 6288 2016-03-22T09:19:29Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6288 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Korektúra:(všetko)| Nebolo skontrolované]] 8hksolhne7c5kcaj5ovncopa3nfnl0i 14 3200 6289 2016-03-23T11:02:30Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6289 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Korektúra:(všetko)| Skontrolované]] tv7kfoo9m4nnkqkxom62roi9lssc5de 14 3202 6306 2016-03-24T00:00:51Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6306 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Korektúra:(všetko)| Bez textu]] s0antg98qy091xjd2aohbks1go92s6p 14 3206 6449 2016-04-08T07:08:24Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6449 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba:(všetko)|Dopracovať]] onw0aoyiyp6hyttyxbytn6jw6egqam5 8 3207 6451 2016-04-10T05:35:53Z Danny B. 47 Systém:Skryté kategórie 6451 wikitext text/x-wiki Systém:Skryté kategórie oo0hw6e25rzcnlbh6iw7yfjq7ojcx7j 8 3209 6465 2016-04-11T00:45:44Z Danny B. 47 Systém:Indexované stránky 6465 wikitext text/x-wiki Systém:Indexované stránky nrbt40qps011ro4r6w70bmfqr5e5qb2 8 3210 6467 2016-04-12T12:04:49Z Danny B. 47 Systém:Stránky s odkazom na neexistujúci súbor 6467 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s odkazom na neexistujúci súbor 8lkhoqi1kzdnhbwzkhfqvcws8oza0i4 8 3211 6468 2016-04-13T12:15:07Z Danny B. 47 Systém:Stránky s príliš veľkým počtom volaní funkcií syntaktického analyzátora 6468 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s príliš veľkým počtom volaní funkcií syntaktického analyzátora 9u57akjld11phwjhohtd5l4rar1tf8m 8 3212 6469 2016-04-14T21:06:25Z Danny B. 47 Systém:Stránky s chybami v referenciách 6469 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s chybami v referenciách mia4lurgw373pobl7nqhy8mxpij8eed 8 3213 6470 2016-04-15T11:15:33Z Danny B. 47 Systém:Stránky s priveľkou hĺbkou expanzie 6470 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s priveľkou hĺbkou expanzie crcbmsaodfqe3x1107s8ywcolxtjkjv 8 3214 6471 2016-04-17T20:42:45Z Danny B. 47 Systém:Stránky s priveľkým počtom uzlov 6471 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s priveľkým počtom uzlov c4el5nn7c9x6og9b0yp6voxw4hl6xxo 8 3215 6473 2016-04-18T09:38:48Z Danny B. 47 Systém:Stránky obsahujúce vynechané argumenty šablón 6473 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky obsahujúce vynechané argumenty šablón 5gsj07bwmvc4x61gfwqztzqmirvwye8 10 3223 6507 2016-04-28T19:03:58Z Danny B. 47 Rozlišovacia stránka 6507 wikitext text/x-wiki <div class="toccolours"> [[Súbor:Disambig bordered fade.svg|32px|alt=|link=]] {{#switch:{{NAMESPACE}} | = '''{{PAGENAME}}''' má viac významov:[[Kategória:Rozlišovacie stránky|{{{1|{{PAGENAME}}}}}]] | Autor = Meno '''{{PAGENAME}}''' má viac autorov:[[Kategória:Autori:Rozlišovacie stránky|{{{1|{{PAGENAME}}}}}]] | Kategória = Meno '''[[Autor:{{PAGENAME}}|{{PAGENAME}}]]''' má viac autorov, z&nbsp;ktorých každý má svoju vlastnú kategóriu. V&nbsp;tejto kategórii by sa tak nemala nachádzať žiadna diela.{{#ifexpr:{{PAGESINCATEGORY:{{PAGENAME}}|pages|R}}>0|[[Kategória:Údržba:Presunúť diela do konkrétnych autorských kategórií]]}} }} </div><includeonly>__DISAMBIG__</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)|{{PAGENAME}}]] </noinclude> 6venq38nf44789cqp6igcg0an3o50v9 0 3226 8050 7627 2019-09-15T18:51:14Z Danny B. 47 oprava kódu 8050 wikitext text/x-wiki {{Overiť}} {{Copyright}} <poem> Keď si šťastný, tlieskaj rukami! ''(tlesk, tlesk)'' Keď si šťastný, tlieskaj rukami! ''(tlesk, tlesk)'' Keď si šťastný tlieskaj, keď si šťastný tlieskaj, keď si šťastný tlieskaj rukami! ''(tlesk, tlesk)'' Keď si šťastný, dupaj nohami! ''(dup, dup)'' Keď si šťastný, dupaj nohami! ''(dup, dup)'' Keď si šťastný dupaj, keď si šťastný dupaj, keď si šťastný dupaj nohami! ''(dup, dup)'' Keď si šťastný, lúskaj prstami! ''(lusk, lusk)'' Keď si šťastný, lúskaj prstami! ''(lusk, lusk)'' Keď si šťastný lúskaj, keď si šťastný lúskaj, keď si šťastný lúskaj prstami! ''(lusk, lusk)'' Keď si šťastný, zvolaj holahej! (holahej) Keď si šťastný, zvolaj holahej! (holahej) Keď si šťastný zvolaj, keď si šťastný zvolaj, keď si šťastný zvolaj holahej! (holahej) Keď si šťastný, rob to ešte raz! ''(tlesk, tlesk; dup, dup; lusk, lusk;'' holahej) Keď si šťastný, rob to ešte raz! ''(tlesk, tlesk; dup, dup; lusk, lusk;'' holahej) Keď si šťastný rob to, keď si šťastný rob to, keď si šťastný rob to ešte raz! ''(tlesk, tlesk; dup, dup; lusk, lusk;'' holahej) </poem> [[Kategória:Piesne]] e8jpsok7xwgtnp86z0mjq2hbiiyxs7c 8 3228 6555 2016-08-01T00:12:26Z Danny B. 47 Systém:Stránky, kde je prekročená povolená veľkosť šablón 6555 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky, kde je prekročená povolená veľkosť šablón 4fnungs2ghvw75bunl2s3xz56vror9r 8 3231 6578 2016-09-04T18:21:01Z Danny B. 47 Systém:Stránky s ignorovanými zobrazovanými názvy 6578 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky s ignorovanými zobrazovanými názvy 5lfd5z0spalloecjli95cros8vyhtwr 14 3233 6594 6587 2016-09-28T11:44:46Z Danny B. 47 rekat 6594 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 4 3234 6600 6599 2016-10-02T14:13:58Z MmichaelDr. 2355 popis podľa [[w:sk:Wikipédia:Úlohy pre botov|Wikipédie]] 6600 wikitext text/x-wiki Na tejto stránke môžete žiadať [[Wikizdroje:Bot|botov]] o vykonanie zdĺhavých úloh, ktoré možno zautomatizovať. == Oprava spojovníkov (-) na pomlčky (–) == Zdravím! Chcel by som sa spýtať, či by niekto bol ochotný naprogramovať bota, ktorý by pravidelne menil spojovníky (-) na pomlčky (–) tam, kde to slovenský jazyk prikazuje. Písanie spojovníka namiesto pomlčky je častou chybou, keďže na klávesniciach je tlačidlo len pre vloženie spojovníka, nie pomlčky. [[File:Face-smile.svg|21px]] --[[Užívateľ:MDsmajlik|MDsmajlik]] ([[Diskusia s užívateľom:MDsmajlik|diskusia]]) 2. 10. 2016, 14:11 (UTC) t7rq6u5x4k363nv8xlxj07k770r1gz8 4 3235 8076 6601 2020-03-08T20:03:35Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Wikizdroje:Bot]] na [[Wikizdroje:Boti]]: predvolené umiestnenie 6601 wikitext text/x-wiki {{softredirect|w:sk:Wikipédia:Bot}} nu6auj49uaosmn5iirx0wf92brj0xjz 0 3236 8570 7602 2022-08-31T07:53:01Z 82.119.97.186 8570 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Slovenská národná rada | ZDROJ = https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_deklaracia-o-zvrchovanosti.htm | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''D E K L A R Á C I A''' '''Slovenskej národnej rady''' '''o zvrchovanosti Slovenskej republiky''' Schválené Slovenskou národnou radou<br /> uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26 </div> My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, '''slávnostne vyhlasujeme,''' že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Bratislava 17. júl 1992 {{Wikipédia|Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] cat43e0safx78fludpper7kx4g6qh4b 10 3238 6800 6755 2017-08-12T14:11:35Z Danny B. 47 rekat 6800 wikitext text/x-wiki * [[Súbor:Commons-logo.svg|18px|Spolupracuj na Commons|link=Commons:Hlavná stránka]] '''[[Commons:Hlavná stránka|Commons]]''' ponúka multimediálne súbory na tému '''[[Commons:Category:{{{1|{{#if:{{{lokálna|}}}|{{PAGENAME}}|{{#if:{{#property:P373}}|{{#invoke:Wikiúdaje|formatStatements|property=p373|rank=one}}|{{PAGENAME}} }} }} }}}|{{PAGENAME}}]]'''<!-- --><div class="interProject commons" style="display:none;">[[commons:Category:{{#if:{{{1|}}}|{{{1|}}}| {{#if:{{#property:P373}}|{{#invoke:Wikiúdaje|formatStatements|property=p373|rank=one}}|{{PAGENAME}}}} }}|Commons]]</div><includeonly><!-- Niekoľko trackovacích kategórií kvôli zisteniu, či sme pripravení preberať údaj z Wikiúdajov -->{{#if:{{{lokálna|}}}|[[Category:Údržba:Commonscat lokálne|{{PAGENAME}}]]| {{#switch:{{NAMESPACE}}||{{ns:14}}=<!-- len články a kategórie. --> {{#if:{{#property:P373}} | {{#ifeq:{{anchorencode:{{#property:P373}}}}|{{anchorencode:{{{1|{{PAGENAME}}}}}}} | [[Category:Monitoring:Commonscat sa zhoduje s Wikiúdajmi]] <!-- Cieľová kategória --> | [[Category:Monitoring:Commonscat rôzne od Wikiúdajov]] <!-- Treba skontrolovať --> }} | [[Category:Monitoring:Commonscat nie je na Wikiúdajoch]] <!-- treba naimportovať --> }} }} }}</includeonly><noinclude> [[Kategória:Šablóny:(všetko)]] </noinclude> 7m9o2dhof6odgvqg9ggexriatng5aic 0 3239 9145 9026 2024-04-08T02:07:04Z Danny B. 47 Posledné úpravy používateľa [[Special:Contributions/Inkarnácia|Inkarnácia]] ([[User talk:Inkarnácia|diskusia]]) vrátené; bola obnovená posledná úprava Pelex 7700 wikitext text/x-wiki Razítko: Tajná ríšska vec! 30 kópii<br /> 16. kópia Protokol z porady I. Na porade o konečnom riešení židovskej otázky, ktorá sa konala 20. januára 1942 v Berlíne, Am Grossen Vannsee no. 56 – 58 sa zúčastnili: {| |- |Gauleiter Dr. Meyer a Reichsamtleiter Dr. Leibbrandt |Ríšske ministerstvo pre obsadené Východné územia |- |Štátny tajomník Dr. Stuckart |Ríšske ministerstvo vnútra |- |Štátny tajomník Neumann |Zmocnenec pre Štvorročný plán |- | Štátny tajomník Dr. Freisler |Ríšske ministerstvo spravodlivosti |- | Štátny tajomník Dr. Bühler |Úrad Generálneho Gouvernementu |- |Štátny podtajomník Dr. Luther |Ministerstvo zahraničných vecí |- |SS-Oberfuehrer Klopfer |Ríšske kanclérstvo |- |Ministerský riaditeľ Kritzinger |Ríšske kanclérstvo |- |SS-Gruppenfuehrer Hofmann |Hlavný úrad pre otázky rasy a osídľovania |- |SS-Gruppenfuehrer Mueller |Ríšsky hlavný bezpečnostný úrad (RSHA) |- |SS-Obersturmbannfuehrer Eichmann |- |SS-Oberfuehrer Dr. Schoengarth |Bezpečnostná polícia a SD v Generálnom Gouvernemente |- |Náčelník Bezpečnostnej polície a SD v Generálnom Gouvernemente |- |SS-Sturmbannfuehrer Dr. Lange | Bezpečnostná polícia a SD |- |Veliteľ Bezpečnostnej polície a SD pre Generálny kraj Lotyšsko,<br /> ako zástupca veliteľa bezpečnostnej polície a SD pre Ríšsky komisariát Ostland. |} II. Na začiatku oznámil veliteľ Bezpečnostnej polície a SD SS-Obergruppenführer Heydrich, že ho ríšsky maršal menoval zmocnencom pre prípravu konečného riešenia židovskej otázky v Európe a poukázal na to, že táto porada sa zvolala preto, aby sa objasnili základné otázky. Želanie ríšskeho maršala, aby mu bol zaslaný návrh organizačných, vecných a materiálnych otázok so zreteľom na konečné riešenie židovskej otázky v Európe, vyžaduje predbežne spoločné rokovanie všetkých ústredných orgánov, ktoré sú na týchto otázkach bezprostredne zúčastnené, na koordináciu línie. Hlavné vypracovanie konečného riešenia židovskej otázky, bez ohľadu na zemepisné hranice, zostane ústredne sústredené v rukách ríšskeho vodcu SS a veliteľa nemeckej polície (veliteľa Bezpečnostnej polície a SD). Veliteľ bezpečnostnej polície a SD podal potom krátky prehľad o doteraz vedenom boji proti týmto protivníkom. Základné body tvorí: : a) zatlačenie židov z jednotlivých oblastí života nemeckého národa, : b) zatlačenie židov zo životného priestoru nemeckého národa. Pri uskutočňovaní tohto úsilia sa ako jediná doterajšia možnosť v riešenia uplatňovalo vo zvýšenej miere a podľa plánu urýchlené vysťahovalectvo židov z územia ríše. Na príkaz ríšskeho maršala sa zriadila v januári 1939 ríšska ústredňa pre židovské vysťahovalectvo, ktorej vedením bol poverený veliteľ bezpečnostnej polície a SD. Mala predovšetkým za úlohu: : a) urobiť opatrenia na prípravu zosilneného vysťahovania židov, : b) viesť prúd vysťahovalectva, : c) urýchliť vysťahovanie v jednotlivých prípadoch. Cieľom tohto podujatia bolo legálnym spôsobom vyčistiť nemecký životný priestor od židov. Nevýhody, ktoré prinášalo takéto zavádzanie vysťahovalectva, boli na všetkých miestach jasné. Bolo však nevyhnutné a je potrebné sa zatiaľ s nimi zmieriť, keďže nebolo iných možností riešenia. Práce súvisiace s vysťahovalectvom boli v ďalšom období nielen problémom nemeckým, ale i problémom, ktorým sa museli zaoberať úrady cieľových, prípadne prisťahovaleckých krajín. Finančné ťažkosti, ako zvýšenie predpísaných čiastok peňazí stanovené rôznymi zahraničnými vládami, ktorými sa museli privážajúci sa alebo pristávajúci vykazovať, nedostatok miest na lodiach, ustavičné zostrovanie obmedzovania prisťahovalectva alebo jeho zastavenie, mimoriadne sťažovali úsilie o vysťahovanie. Navzdory týmto ťažkostiam sa od prevzatia moci až do rozhodného dňa 31. októbra 1941 vysťahovalo vcelku asi 537 000 Židov, z toho. : do 30. januára 1933 zo starej ríše ................................... asi 360 000 : do 15. marca 1938 z Východnej marky ........................... asi 147 000 : do 15. marca 1939 z Protektorátu Čechy a Morava ........ asi 30 000 Vysťahovanie financovali židia, prípadne židovské politické organizácie samy. Aby sme sa vyvarovali toho, že by tu zostali sproletarizovaní židia, postupovalo sa podľa zásady, že zámožní židia musia financovať nemajetných židov; tu sa predpisovala odstupňovane podľa imania príslušná dávka alebo vysťahovalecký poplatok, ktorého sa potom použilo na krytie finančných nákladov, súvisiacich s vysťahovaním nemajetných židov. Okrem nákladov v ríšskych markách bolo treba i devíz na čiastky, ktorými sa museli vykazovať pri prisťahovaní alebo pristání. Aby sa ušetrila nemecká zásoba devíz, domáce židovské organizácie po-žiadali židovské finančné inštitúcie v zahraničí, aby sa starali o zadováženie potrebných devízových čiastok. Tak poskytli zahraniční židia až do 30. októbra 1941 ako dar vcelku asi 9 500 000 dolárov. Medzitým zakázal ríšsky vodca SS a veliteľ nemeckej polície Vzhľadom na nebezpečenstvo vysťahovalectva za vojny a vzhľadom na možnosti na Východe vysťahovalectvo židov. II. Namiesto vysťahovania nastúpila ako. ďalšia možnosť riešenia po príslušnom predbežnom schválení vodcom evakuácia židov na Východ. Na tieto akcie treba pozerať iba ako na núdzové možnosti, ale už teraz sa získavajú tie praktické skúsenosti, ktoré majú veľký význam Vzhľadom na konečné riešenie židovskej otázky v budúcnosti. Pre toto konečné riešenie židovskej otázky v Európe prichádza do úvahy asi 11 miliónov židov. Číselný stav židov v jednotlivých krajinách je tento: <pre> Krajina Počet A. Stará ríša 131 800 Východná marka 43 700 Východné územia 420 000 General Government 2 284 000 Bialystok 400 000 Protektorát Čechy a Morava 74 200 Estónsko - bez židov - Lotyšsko 3 500 Litva 34 000 Belgicko 43 000 Dánsko 5 600 Fracúzsko / okupované územia 165 000 neokupované územia 700 000 Grécko 69 600 Holandsko 160 800 Nórsko 1 300 B. Bulharsko 48 000 Anglicko 330 000 Fínsko 2 300 Írsko 4 000 Taliansko vrátane Sardínie 58 000 Albánsko 200 Chorvátsko 40 000 Portugalsko 3 000 Rumunsko vrátane Besarábie 342 000 Švédsko 8 000 Švajčiarsko 18 000 Srbsko 10 000 Slovensko 88 000 Španielsko 6 000 Turecko (Európska časť) 55 500 Maďarsko 742 800 ZSSR 5 000 000 Ukrajina 2 994 684 Bielorusko bez Bialystoku 446 484 -------------------------------------------------------- Celkovo viac ako 11 000 000 </pre> Pri uvedených počtoch židov rôznych zahraničných štátov ide iba o židov podľa vyznania, pretože tam čiastočne ešte neexistuje označenie židov podľa rasových zásad. Vyriešenie problému bude v jednotlivých krajinách narážať na určité ťažkosti vzhľadom na - všeobecný postoj a poňatie, najmä v Maďarsku a v Rumunsku. Tak napríklad v Rumunsku si ešte dnes môže žid za peniaze zadovážiť príslušné doklady, ktoré mu potvrdzujú úradne cudziu štátnu príslušnosť. Vplyv židov na všetkých územiach ZSSR je známy. V európskej časti žije asi 5 miliónov, v ázijskej približne 1/4 milióna židov. Rozdelenie židov usadených v európskej častí ZSSR bolo asi takéto: poľnohospodárstvo 9,1 % robotníci v mestách 14,8 % obchod 20,0 % štátni zamestnanci 23,4 % slobodné povolania, zdravotníctvo, tlač, divadlo, atď. 32,7 % Po dobu konečného riešenia sa majú židia posielať na práce na Východ, pod príslušným vedením. Práceschopní židia sa privedú do týchto oblastí vo veľkých kolónach, oddelene podľa pohlavia. Budú pracovať na stavbe hradských, pričom ich nepochybne veľká časť zmizne prirobeným úbytkom. So zvyškom ktorý v každom prípade napokon zostane, bude sa musieť vhodne naložiť, lebo tu bezpochyby pôjde o časť najodolnejšiu, predstavujúcu prirodzený výber, na ktorý treba pri prepustení na slobodu prizerať ako na zárodok nového židovského rozmachu (viď skúsenosti z dejín). Pri praktickom vykonávaní konečného riešenia bude Európa prečesaná od Západu na Východ. Územie ríše včítane Protektorátu Čechy a Morava musí mať prednosť, už len z dôvodov bytových a iných sociálnych a politických potrieb. Evakuovaní židia sa prevezú vlakom najprv do takzvaných tranzitných get, aby sa odtiaľ odviezli ďalej na Východ. Dôležitým predpokladom pre vykonanie evakuácie vôbec, je, ako vyložil v ďalšom SS-Obergruppenführer Heydrich, presne ustanoviť osoby, ktoré prichádzajú do úvahy. Nemienime evakuovať židov starších ako 65 rokov; budú poslaní do geta pre starých - ráta sa s Terezínom. Okrem týchto starých skupín - z počtu asi 280 000 židov, ktorí boli 31. októbra 1941 v Starej ríši a Východnej marke, je asi 30 % nad 65 rokov - budú do židovských get pre starých prijímaní ešte „židia s ťažkými vojnovými zraneniami a židia s vojnovými vyznamenaniami (Železný kríž I. triedy). Týmto vhodným riešením sa naraz vylúčia všetky intervencie. Počiatok jednotlivých väčších evakuačných akcií bude v značnej miere závisieť od vývinu vojenskej situácie. Pokiaľ ide o spôsob konečného riešenia v európskych krajinách, ktoré máme obsadené alebo ktoré sú pod naším vplyvom, bolo navrhnuté, aby odborníci ministerstva zahraničia, ktorí prichádzajú do úvahy, sa dohovorili - s príslušnými referentmi Bezpečnostnej polície a SD. Na Slovensku a v Chorvátsku nie je už situácia taká ťažká, pretože tam sa už v tomto smere vyriešili najdôležitejšie základné otázky. I v Rumunsku menovala vláda zmocnenca pre židovskú otázku. Na vyriešenie tejto otázky v Maďarsku je nevyhnutné navrhnúť maďarskej vláde v najbližšej dobe poradcu pre židovskú otázku. Vzhľadom na to, že sa začalo s prípravou riešenia problému v Taliansku, SS-Obergruppenführer Heydrich pokladá za potrebné spojiť sa v týchto otázkach s veliteľom polície. V obsadenom i neobsadenom Francúzsku budú židia určení na evakuáciu sústredení pravdepodobne bez veľkých ťažkostí. Štátny podtajomník Luther k tomu pripomenul, že pri dôkladnom riešení tohto problému v niektorých krajinách, ako napríklad v severských krajinách, vzídu ťažkosti a preto sa zatiaľ odporúča ponechať tieto krajiny ešte bokom. Vzhľadom na nepatrný počet židov, ktorí tu prichádzajú do úvahy, neznamená tento odklad i tak nijaké obmedzenie. Zato však ministerstvo zahraničia neráta s nijakými veľkými ťažkosťami v juhovýchodnej a západnej Európe. SS-Gruppenführer Hofmann hodlá poslať do Maďarská odborníka Hlavného úradu pre otázky rasy a osídľovania na všeobecnú, orientáciu. Tento odborník začne so svojou prácou, až sa veliteľ bezpečnostnej polície a SD rozhodne riešiť tieto veci. Bolo ustanovené menovať tohto odborníka Hlavného úradu pre otázky rasy a osídľovania, ktorý nemá vyvíjať aktívnu činnosť, na prechodný čas bude oficiálne pomocníkom policajného atašé. IV. Základom tejto akcie, ktorá má vyriešiť židovskú otázku, majú byť v istom zmysle norimberské zákony; pritom predpokladom pre definitívne riešenie otázky je aj vyriešenie otázok miešaných manželstiev a miešancov. Veliteľ bezpečnostnej polície a SD vysvetlil v súvislosti s listom Vedúceho ríšskeho kancelárstva najprv teoreticky tieto body: 1) Ako zaobchádzať s miešancami prvého stupňa. Miešanci prvého stupňa, z hľadiska konečného riešenia židovskej otázky, sú postavení na roveň židom. Z toho sa vynímajú: Miešanci prvého stupňa, ktorí uzavreli manželstvo s osobami nemeckej krvi, z ktorého vzišli deti (miešanci druhého stupňa). Títo miešanci druhého stupňa sú v podstate postavení na roveň Nemcom. Miešanci prvého stupňa, ktorým povolili najvyššie inštancie strany a štátu výnimočne pracovať doteraz na niektorých úsekoch (života). Každý jednotlivý prípad sa musí preskúmať; pritom nie je vylúčené, že rozhodnutie bude znieť v neprospech miešanca. Predpokladom pre povolenie výnimky musia byť vždy zásadne zásluhy samotného miešanca. Nie teda zásluhy toho z rodičov alebo manželov, ktorý je nemeckej krvi. Miešanec prvého stupňa, ktorý bude vyňatý z evakuácie, bude sterilizovaný, aby sa zabránilo akémukoľvek potomstvu a aby tým bol miešanecký problém raz navždy odstránený. Sterilizácia je dobrovoľná. Je však podmienkou pre ďalší pobyt v ríši. Sterilizovaný miešanec je v budúcnosti oslobodený od všetkých obmedzujúcich ustanovení, ktorým bol dovtedy podrobený. 2) Ako zaobchádzať s miešancami druhého stupňa. Miešanci druhého stupňa sa zásadne rátajú medzi osoby nemeckej krvi, s výnimkou tých prípadov, v ktorých sú miešanci druhého stupňa postavení na roveň židom: :a) Miešanec druhého stupňa pochádza zo zmiešaného manželstva, kde sú obe strany miešanci. :b) Rasovo zvlášť nepriaznivý vzhľad miešanca druhého stupňa, podľa ktorého možno usúdiť, že už svojím zovňajškom patrí k židom. :c) Zvlášť zlý policajný a politický posudok miešanca druhého stupňa, z ktorého vyplýva, že sa cíti židom a ako žid sa správa. Rovnako sa nemajú robiť výnimky, ak žije miešanec druhého stupňa v manželstve s príslušníkom nemeckej krvi. 3) Manželstvo medzi plnými židmi a príslušníkmi nemeckej krvi. Z prípadu na prípad sa musí rozhodnúť, či židovská strana bude evakuovaná, alebo či vzhľadom na následky, takéhoto opatrenia na príbuzných nemeckej krvi z tohto miešaného manželstva bude prevezená do geta pre starých. 4) Manželstvo medzi miešancani prvého stupňa a príslušníkmi nemeckej krvi: :a) Bezdetné Ak nevzišli z manželstva nijaké deti, bude miešanec prvého stupňa evakuovaný, prípadne poslaný do geta pre starých. (Rovnaké zaobchádzanie ako pri manželstve medzi plnými židmi a príslušníkmi nemeckej krvi bod 3) :b) S deťmi Ak vzišli deti z manželstva (miešanci druhého stupňa) a ak budú tieto deti postavené na roveň židom; budú evakuované spolu s miešancom prvého stupňa, prípadne poslané do geta. Ak sú tieto deti postavené na roveň príslušníkom nemeckej krvi (normálne prípady), majú byť z evakuácie vyňaté a rovnako sa z evakuácie vyníma aj ich rodič miešanec prvého stupňa. 5) Manželstvo medzi miešancami prvého stupňa a miešancami druhého stupňa alebo židmi. Pri týchto manželstvách (vrátane detí), sa bude zaobchádzať so všetkými stranami ako so židmi a preto budú evakuovaní, prípadne poslaní do geta pre starých. Manželstvo medzi miešancami prvého stupňa a miešancami druhého stupňa. Obaja manželia budú evakuovaní bez ohľadu na to, či majú deti, prípadne budú poslaní do geta pre starých, pretože prípadné deti by vykazovali spravidla rasovo silnejší vplyv židovskej krvi než židovskí miešanci druhého stupňa. SS-Gruppenführer Hofmann zastáva názor, že sa musí v rozsiahlej miere používať sterilizácia, najmä preto, že miešanec, postavený pred voľbu či chce byť evakuovaný alebo sterilizovaný, podrobí sa radšej sterilizácii. Štátny tajomník dr. Stuckart tvrdí, že s praktickým vykonávaním uvedených možností, ako riešiť otázku miešaných manželstiev a miešancov, bude nekonečne veľa administratívnej práce. V každom prípade sa má však prizerať na biologické skúsenosti. Preto štátny tajomník dr. Stuckart navrhol, aby sa prikročilo k násilnej sterilizácii. Pre zjednodušenie problému miešancov musí sa ďalej uvažovať o možnostiach, že by napríklad zákonodarca mal pravo rozhodnúť, že „tieto manželstvá sú rozlúčené“. Pokiaľ ide o otázky, ako bude. pôsobiť evakuácia židov na hospodársky život, štátny tajomník Neumann vysvetlil, že židia, ktorí toho času pracujú vo vojensky dôležitých podnikoch, nebudú evakuovaní, pokým nebudú nahradení. SS-Obergruppenführer Heydrich poukázal na to, že podľa smerníc o vykonávaní evakuačných akcií, ktoré toho času platia, a ktoré schválil, títo židia i tak nebudú evakuovaní. Štátny tajomník dr. Bühler prehlásil, že Generálny Gouvernament by uvítal, keby sa tu začalo s konečným riešením tejto otázky v Generálnom Gouvernamente, pretože tu odpadá problém transportu a dôvody pracovného nasadenia by nebránili priebehu tejto akcie. Židia musia byť z priestoru Generálneho Gouvernamentu čo najrýchlejšie odstránení, pretože práve tu je žid ako nositeľ nákaz zvlášť nebezpečný a sústavným čiernym obchodom ustavične rozvracia hospodárstvo krajiny. Okrem toho z 2,5 milióna židov, ktorí približne prichádzajú do úvahy, je väčšina neschopných práce. Štátny tajomník dr. Bühler ďalej prehlásil, že riešením židovskej otázky v Generálnom Gouvernemente sa má zaoberať veliteľ Bezpečnostnej polície a SD, a že jeho práca je podporovaná úradmi Generálneho Gouvernementu. Vznáša iba prosbu, aby židovská otázka na tomto území bola vyriešená čo najrýchlejšie. Nazáver sa diskutovalo o rôznych formách riešenia, pričom župný vedúci dr. Meyer, ako i štátny tajomník dr. Bühler zastávali stanovisko, aby sa určité prípravné práce v priebehu konečného riešenia konali priamo v príslušných oblastiach. Pritom sa treba vyhnúť znepokojovaniu obyvateľstva. Prosbou veliteľa Bezpečnostnej polície a SD, aby ho zúčastnení porady náležite podporovali pri práci na riešení otázky sa porada skončila. == Zdroje == * Besprechungsprotokoll (nemecký originál), ghwk.de/; Prístup: 18.11.2016; [http://www.ghwk.de/fileadmin/user_upload/pdf-wannsee/protokoll-januar1942.pdf Dostupné online] * Wannsee Protocol (anglický preklad), en.wikisource.org; Prístup: 18.11.2016; [https://en.wikisource.org/wiki/Wannsee_Protocol Dostupné online] * Slovenský preklad: Kolektív autorov, 1961, SS V akcii Dokumenty o zločinoch SS. Naše vojsko, Praha, s 137 - 145 == Licencia == * Originál dokumentu a jeho anglický preklad je celosvetovo Voľné dielo * Slovenský preklad [[Redaktor:Pelex|Ondrej Pelech]] * Licencia: Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0 [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:1942]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] hlxkvrxcaxgybo0nlwyrqakbzknc1om 8 3240 6674 2016-11-21T13:44:00Z Danny B. 47 Systém:Stránky obsahujúce magické odkazy ISBN 6674 wikitext text/x-wiki Systém:Stránky obsahujúce magické odkazy ISBN 6o2cdwusizsnomrigvhorcd9bgnabxb 0 3243 7620 7326 2017-09-22T15:11:47Z Danny B. 47 oprava kódu; optimalizace kódu; náhrada zastaralých prezentačních tagů vhodnější konstrukcí 7620 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} [[Súbor:German Instrument of Surrender (May 7, 1945) - page 1.jpg|right|200px|Dokument o kapitulácii Nemecka, podpísaný v Remeši 7. mája 1945, prvá strana]] [[Súbor:German Instrument of Surrender (May 7, 1945) - page 2.jpg|right|200px|Dokument o kapitulácii Nemecka, podpísaný v Remeši 7. mája 1945, prvá strana]] <div style="text-align: center;"> Autentický je iba anglický text </div> == AKT O VOJENSKEJ KAPITULÁCII == # My podpísaní, jednajúc menom Nemeckého vrchného veliteľstva, vzdávame týmto bezpodmienečne všetky ozbrojené sily na pevnine, na mori i vo vzduchu, ktoré sú k dnešnému dňu pod nemeckou kontrolou, vrchnému veliteľovi Spojeneckých expedičných síl a súčasne Sovietskemu vrchnému veliteľstvu. # Nemecké vrchné veliteľstvo okamžite vydá rozkazy všetkým nemeckým vojenským, námorným a leteckým úradom a všetkým ozbrojeným silám pod nemeckou kontrolou, aby ukončili vojenské akcie o ''2301'' hodín stredoeurópskeho času dňa ''8. mája'' a aby zostali na pozíciách, ktoré v tomto okamihu zaujímali. Žiadna loď, plavidlo alebo lietadlo nesmie byť pokazené ani nesmie byť žiadnym spôsobom poškodený ich trup, stroje alebo vybavenie. # Nemecké vrchné veliteľstvo okamžite vydá príslušným veliteľom rozkazy a zaistí vykonanie všetkých ďalších rozkazov, vydaných vrchným veliteľom Spojeneckých expedičných síl a Sovietskym vrchným veliteľstvom. # Tento akt vojenskej kapitulácie nebude mať žiaden vplyv na všeobecný dokument o kapitulácii ktorý ho nahradí, nariadený Spojenými národmi alebo v ich mene a bude sa vzťahovať na NEMECKO a Nemecké ozbrojené sily ako celok. # V prípade, že Nemecké vrchné veliteľstvo alebo niektoré z ozbrojených síl pod jeho kontrolou nebudú jednať v súlade s týmto aktom kapitulácie, podniknú vrchní veliteľ Spojeneckých ozbrojených sil a Sovietske vrchné veliteľstvo také trestné alebo iné opatrenia, aké uznajú za vhodné. Podpísané v <i style="display: inline-block; vertical-align: top;">Remeši o 0241<br />Francúzsko</i> dňa ''7.'' mája 1945. Menom Nemeckého vrchného veliteľstva.<br /> [[Image:Jodl signature.png|160px|Jodl]] {| style="margin: 0 auto; text-align: center;" |- | colspan="3" style="text-decoration: underline;" | V PRÍTOMNOSTI |- style="vertical-align: top;" | Menom vrchného veliteľa<br /> Spojeneckých expedičných síl.<br /> [[Súbor:W. B. Smith signature.png|200px|W. B. Smith]] | &nbsp; &nbsp; &nbsp; &nbsp; | Menom Sovietskeho<br /> vrchného veliteľstva.<br /> [[Súbor:Sousloparov signature.png|170px|Sousloparov]] |- | [[Súbor:F. Sevez.png|190px|F. Sevez]]<br /> Generálmajor Francúzskej armády<br /> (Svedok) | | |} [[Kategória:1945]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] ilyew6bdszsv9wzsz5nx08js4kcnn7u 0 3245 7830 7639 2018-08-13T08:36:24Z Danny B. 47 náhrada zastaralého prezentačního tagu vhodnější konstrukcí; optimalizace kódu 7830 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 1.<br /> Ústavní dekret<br /> ze dne 21. července 1940 </div> o ustanovení Státní rady jako poradního sboru prozatímního státního zřízení ČSR. </div> § 1.<br /> Zřizuje se Státní rada jako poradní sbor prezidenta republiky a jako pomocný kontrolní orgán v rámci zatímního státního zřízení Československé republiky. § 2.<br /> Státní rada má nejvýše 40 členů, jež jmenuje prezident republiky, vždy na dobu jednoho roku. Mandát člena Státní rady po tuto dobu trvá, pokud jej prezident republiky nebo Státní rada sama na návrh kárného výboru (§ 8) nezruší, nebo pokud se ho člen sám nevzdá. § 3.<br /> Úředníku zahraniční akce nebo příslušníku branné moci, jmenovanému členem Státní rady, dostane se, jestliže mandát přijme, od nadřízeného úřadu trvalé dovolené k jeho výkonu. § 4.<br /> Předsedu a tři místopředsedy Státní rady ustanovuje prezident republiky. Prezident svolává a uzavírá zasedání Státní rady. K účasti na jednání Státní rady jest její člen oprávněn, teprve když prezidentu republiky potvrdil přijetí mandátu spolu s písemným slibem tohoto znění: „Slibuji na svou čest a svědomí věrnost republice Československé a jejímu prozatimnímu státnímu zřízení uznanému na půdě spojenecké Anglie, a slibuji, že bude svědomitě a nestranně vykonávati své povinnosti a plniti úkoly, které členu Státní rady ukládá společný boj za plné osvobození vlasti a že ve válce proti nacismu a jeho spojencům vytrvám až do konečného vítězství.“ § 5.<br /> Prezident republiky náleží konečné schválení jednacího řádu, na němž se Státní rada usnese, i schválení pozdějších změn nebo dodatků. § 6.<br /> Člen Státní rady, je-li členem vlády, vykonává práva, jež jsou s členstvím Státní rady spojena, zdržuje se však hlasování. Předseda Státní rady má právo pozvati členy vlády k účasti na schůzích, aby mohli poskytnouti členům Státní rady žádaná vysvětlení. § 7.<br /> Státní rada jest povinna podati v ustanovené lhůtě prezidentovi republiky nebo vládě poradní zprávu o otázce nebo věci, která jí byla prezidentem republiky nebo vládou předložena, může však také z vlastního podnětu podávati prezidentovi republiky nebo vládě memoranda ze všech oborů státního života. § 8.<br /> Na návrh kárného výboru může Státní rada zrušiti mandát svého člena, zjistí-li sa, že ho není hoden; jest povinna podati o tom neprodleně zprávu prezidentu republiky. § 9.<br /> Členům Státní rady dostane se za výkon jejich mandátu příslušné náhrady. <p style="text-align: center">Dr. Šrámek v.r.<br />Dr. Edvard Beneš v.r.</p> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Jech, Karel – Kaplan, Karel (eds.). ''Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty''. 2. vyd. Brno : Doplněk, 2002. ISBN 80-7239-115-1, s. 81-82. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). [[Kategória:Úradný vestník československý]] ekqay73mhlzqmj9mdljorrcd6mwwcgj 14 3246 6712 2016-12-26T11:05:15Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Právne predpisy]]“ 6712 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Právne predpisy]] 8ljx58dir6fp11sstsj8cv25ciqafz3 14 3247 6713 2016-12-26T11:07:07Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Žánre]]“ 6713 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 14 3248 6835 6716 2017-08-19T05:14:52Z Lišiak 1863 6835 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Právne predpisy|U]] rl2hllza8l2uapoxgajhrzwa3uclhzb 0 3249 7833 7640 2018-09-01T17:58:07Z Danny B. 47 náhrada zastaralého prezentačního tagu vhodnější konstrukcí; optimalizace kódu 7833 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Dr. Šrámek, Dr. Edvard Beneš | ZDROJ = Jech, Karel – Kaplan, Karel (eds.). ''Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty''. 2. vyd. Brno : Doplněk, 2002. ISBN 80-7239-115-1, s. 93. | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 2.<br /> Ústavní dekret<br /> ze dne 15. října 1940 </div> o prozatimním výkonu moci zákonodárné. </div> K návrhu vlády ustanovuji: § 1.<br /> Dokud nebude možno prováděti ustanovení hlavy druhé ústavní listiny z 29. února 1920 o moci zákonodárné, bude prezident republiky úkony, které mu ukládá par. 64 č. 1 a 3 úst. listiny, pokud k nim je zapotřebí souhlasu Národního shromáždění, vykonávati se souhlasem vlády. § 2.<br /> Předpisy, jimiž se mění, ruší nebo nově vydávají zákony, budou vydávány po dobu platnosti zatímního státního zřízení v nezbytných případech prezidentem republiky k návrhu vlády ve formě dekretů, které spolupodepíše předseda vlády, respektive členové vlády pověření jejich výkony. § 3.<br /> Výkonem tohoto dekretu, který nabude účinnosti dnem jeho podepsání prezidentem republiky, se pověřuje celá vláda. Podepsáno v Londýně, dne 15. října 1940 <p style="text-align: center">Dr. Šrámek v.r.<br />Dr. Edvard Beneš v.r.</p> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Jech, Karel – Kaplan, Karel (eds.). ''Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty''. 2. vyd. Brno : Doplněk, 2002. ISBN 80-7239-115-1, s. 93. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). [[Kategória:Úradný vestník československý]] s3qenzxn2sql5ridmc7ufg4qs7okoxc 0 3254 8841 8496 2023-07-18T14:07:38Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8841 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''Rozkaz''' '''ministra obrany Slovenskej republiky''' (o mimoriadnom povýšení a mimoriadnom vymenovaní do vojenskej hodnosti) číslo: '''OÚ-115-4/2016''' z '''21. septembra 2016''' </div> Na základne § 21 ods. 13 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) som takto rozhodol: :Podľa § 12 zákona '''mimoriadne vymenúvam''' :<u>'''22.09.2016'''</u> do vojenskej hodnosti '''kapitán v zálohe''' <div style="text-align: center;"> tohto vojaka v zálohe: '''desiatnik JUDr. Andrej DANKO, narodený 12. augusta 1974, Revúca''' </div> Minister obrany Slovenskej republiky Peter G A J D O Š v. r. [[Kategória:Dokumenty]] ookigbhce7qcyyy3svfyavbuaivkihe 14 3258 6799 2017-08-07T20:24:25Z Danny B. 47 Dokumentácia 6799 wikitext text/x-wiki Poznámky pod textom. [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Poznámky]] rjz61vxvdqfte5ch7tg785mb2ac8tj8 14 3259 6801 2017-08-14T13:16:16Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 6801 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Dokumenty]] r17be95v7t9sjif973ccpkqssmvg4jl 0 3260 8925 8016 2023-10-11T00:07:53Z Danny B. 47 oprava kódu 8925 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Štefan Tiso | ZDROJ = pozri v článku | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''Kapitulačný akt vlády Štefana Tisa'''<br /> '''Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky na úteku a generálporučíkom Waltonom H. Walkerom, veliacim generálom 20. zboru 3. Armády Spojených štátov, zastúpeným brigádnym generálom Williamom Albertom Collierom'''<ref>Koncom marca 1945 prepukol v kruhoch vládnych a politických predstaviteľov Slovenskej republiky strach pred Červenou armádou, ktorá sa približovala k Bratislave. Vývoj udalostí pomerne detailne zaznamenal vo svojom denníku Štefan Tiso, ktorý od 5. septembra 1944 zastával funkciu predsedu vlády, ministra zahraničných vecí a ministra pravosúdia. Uvádza, že 31. marca o 12:00 nemecký vyslanec Hans Ludin vládnym predstaviteľom poradil hneď opustiť Bratislavu pre zlý vývoj na fronte pri Trnave. Po porade u prezidenta a spoločnom obede o 16:00 opustili Bratislavu a večer dorazil do Skalice. ''„Zo Skalice sme odišli 4. apr''[íla 19]''45 o 16:30'' [...] ''prezid''[ent] ''a celá vláda (mimo Lednára) v jednej kolóne. Po 3 hod. prestávke v noci do Kr''[emsmünstera]'' sme došlo 5.ho o 11h“''. V Kremsmünsteri, obci ležiacej v Hornom Rakúsku, cca 160 km západne od Viedne, sa ubytovali v miestnom kláštore a vyčkávali na vývoj situácie. Odtiaľ sa prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso 27. apríla prihovoril slovenskej verejnosti prostredníctvom rozhlasového vysielača Donausender. Svoj odchod do zahraničia označil za vynútený ''„nepriateľským náporom na náš slobodný a samostatný slovenský štát“'', pričom konštatoval, že ''„štát slovenský jestvuje, lebo žije a pôsobí jeho prezident, vláda a orgány štátnej správy, majúc v rukách zákonmi Slovenskej republiky stanovenú právomoc“''. Pozri: MURÍN, Karol. ''Spomienky a svedectvo''. Hamilton : Zahraničná Matica slovenská, 1987, s. 78. Napokon 30. apríla Červená armáda obsadila aj posledný zvyšok Slovenska, čím bola na území Slovenska plne obnovená Československá republika, na čele so Slovenskou národnou radou ako najvyšším politickým, vládnym, výkonným a zákonodarným orgánom slovenského národa. V dynamickom slede udalostí sa väčšina z exulantov rozhodla ostať v Kremsmünsteri, zatiaľ čo J. Tiso 1. mája o 05:00 odišiel s malým sprievodom do kapucínskeho kláštora v Altotingene v Bavorsku (Š. Tiso ale nepoznal cieľ jeho cesty). 5. mája o 08:00 Š. Tiso za múrmi kláštora spozoroval prvých amerických vojakov. 6. mája im prikázal americký kapitán odovzdať všetky zbrane a keďže po príchode Američanov prepuklo v obci rabovanie, vyhrážal sa zastrelením tomu, kto bude prichytení, že kradne. Zároveň na margo amerických vojakov poznamenal: ''„Tak sa mi vidí, že americké spôsoby sú ľudské. Ako sa chovajú inde pravda neviem. Ale dojem z nich doteraz dobrý.“'' 7. mája Š. Tisovi oznámili, že je ho brigádny generál ochotný prijať a následne sa s ním poobede stretol. ''„Vypočul pozorne a dal čestné slovo, že sa nám nič nestane, že môžeme zostať v kláštore a že nebezpečie nám nehrozí. Poukázal som v krátkosti na našu historickú minulosť, na štátnosť. On: svet že má porozumenie pre situáciu malých národov. On je vojak že bude tlmočiť naše prianie na vyššom mieste a podľa pokynov bude pokračovať. Žiada zoznam všetkých Slov''[ákov]'' v Kremsmunstri. Súčasne som mu odovzdal v angličtine spísanú malú informáciu o našom národe a štáte.“'' Nasledujúci deň, 8. mája o 20:00 si brig. gen. W. A. Collier dal zavolať Š. Tisa a oznámil mu, že podal správu gen. W. Walkerovi správu a ten schválil jeho doterajší postup a od slovenskej strany chcel, aby písomne podali žiadosť o americkú ochranu. Š. Tiso v súvislosti s prípravou listiny uvádza: ''„Sám nám spravil náčrtok ''[brig. gen. W. A. Collier]'' a žiadal to odpísať ešte v noci. – Zvolal som ministrov a iných, aby sme sa poradili. ''[Róbert]'' Kubiš koncept slov''[enský]'' potom pomocou amer''[ického]'' poddôst''[jníka]'' Ukrajinca – Poliaka – spravil koncept anglický. ''[...]'' Listina sa vyhotovovala v slov''[enskej]'' a angl''[ickej]'' reči po jednom orig''[ináli]'' a troch odpisoch. Po jednej kópie sme dostali my. Sú u mňa Koncepty u Kubiša. ''[...]'' Na výslovnú otázku či tento akt písomný, ako je koncipovaný, môžeme považovať za zmluvu odpov''[edal]'' podpisujúci gen''[erál]'' že áno: toto je zmluva. Podpisovala sa u mňa, kde prišli amer''[ickí]'' dôst''[ojníci]''. Najprv oni, potom my sme podpisovali. Pred podpisom sme ich ponúkli slivovicou a po podpisovaní si posedeli u nás do 1/2 3 h. Pri slivovici, koňaku a čiernej káve. Boli bombardovaní tými najrôznejšími otázkami, veľa ráz nemiestnymi. Sme niekedy naivní.“'' MEDVECKÝ, Matej – HOLAK, Martin. Denník Dr. Štefana Tisu. In ''Pamäť národa''. 2006, roč. II, č. 4, s. 65-69</ref><br /> 8. máj 1945 </div> == Anglické znenie == Slovakian Government in Fugitive at Kremsmuenster, Austria, and Lieutenant General Walton H. Walker<ref name="Walker">Generálporučík Walton Harris Walker (1889 – 1950), veliaci generál 20. zboru 3. Armády Spojených štátov (''XX Corps, Third United States Army'').</ref>.<br /> To the Commanding General XX Corps U.S. Army: On behalf of the Slovakian Government in fugitive at Kremsmünster, Austria, I, dr. Stefan Tiso, as Prime Minister thereof, do submit myself, members of my Government, our families, our governmental politics „en total“ to the Commanding General XXth Corps of the Third U.S. Army. We do submit ourselves for such disposition as may be wise and ordered by the Allied High Command. We beg full protection of the Armies of the United States in whose homeland are living about one fourth of our nation,<ref name="Podiel">V anglickom texte (pozri [[#Anglické znenie|anglické znenie zmluvy]]) sa uvádza, že v Spojených štátoch žije približne štvrtina slovenského národa (''“about one fourth”''), zatiaľ čo v slovenskom texte citovanom Milanom Stanislavom Ďuricou (pozri [[#Slovenské znenie zmluvy|slovenské znenie zmluvy]]) sa píše, že ''„sú vlasťou skoro jednej tretiny“''. Š. Tiso vo svojom slovníku ale uvádza, v zhode s anglickým znením, že v Spojených štátoch žije ''„vyše štvrtiny členov“'' (pozri [[#Opis zmluvy v denníku Štefana Tisa (úryvok zo záznamu z 9. mája 1945)|opis zmluvy v denníku Š. Tisa]])</ref> and accept the democratic principles of the people, for the people and by the people. We take the liberty on this occasion to beg for protection for the whole Slovak colony which was forced to leave their country and are now in Kremsmuenster, Austria, also for all our contrymen who live in this territory occupied by Allied forces. Kremsmuenster, May 8th, 1945. Seal of the Office of the Slovak Prime Minister. Signatures: W. A. Collier, Brig. Gen. U.S. Army<ref name="Collier">Brigádny generál William Albert Collier (1896 – 1984), náčelník štábu 20. zboru 3. Armády Spojených štátov.</ref><br /> T. O. Curtis, Col. G. S. C.<ref name="Curtis">Plukovník J. O. Curtis, GSC.</ref><br /> David W. Allard, Capt. Inf.<ref name="Allard">Kapitán David W. Allard, dôstojník pechoty.</ref><br /> Dr. Stefan Tiso,<ref name="Tiso">Štefan Tiso (1897 – 1959), predseda vlády Slovenskej republiky od 5. septembra 1944, minister zahraničných vecí a minister pravosúdia, bratranec z tretieho pokolenia prezidenta Jozefa Tisa.</ref> Prime Minister<br /> Dr. Mikulas Pruzinsky,<ref name="Pruzinsky">Mikuláš Pružinský (1886 – 1953), minister financií Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.</ref> Minister of Finance<br /> Dr. G. Medricky,<ref name="Medricky">Gejza Medrický (1901 – 1989), minister hospodárstva Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.</ref> Minister of Economy<br /> Dr. Aladar Kocis,<ref name="Kocis">Aladár Kočiš (1907 – 1984), minister školstva Slovenskej republiky od 5. septembra 1944.</ref> Minister of Education<br /> T. J. Gaspar, Envoy Extraordinary and Minister Plenipotentiary<ref name="Gaspar">Tido J. Gašpar, vlastným menom Jozef Gašpar (1893 – 1972), slovenský vyslanec vo Švajčiarsku v rokoch 1940 – 1945 (Švajčiarsko prerušilo diplmatické styky so Slovenskou republikou vo februári 1945 a v marci 1945 uznalo Dočasné štátne zriadenie resp. Československú republiku), vedúci Úradu propagandy v rokoch 1941 – 1945.</ref> == Slovenské znenie == === Slovenské znenie === <div style="font-variant: small-caps; text-align: center;"> Utečenecká slovenská vláda<br /> v Kremsmuensteri, Rakúsko. </div> <span style="font-variant: small-caps;">Generálovi Walton H. Walkerovi z U. S. armády, pre veliaceho generála XX. korpu U. S. armády.</span> V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri, Rakúsko ja, Dr. Štefan Tiso ako ministerský predseda podrobujem samého seba, členov svojej vlády, naše rodiny, našu vládnu politiku, úplne veliacemu generálovi XX. korpu III. Americkej armády. My sa podrobujeme každému opatreniu, nariadenému spojeneckým hlavným veliteľstvom. Prosíme o úplnú ochranu armády Spojených Štátov Severnej Ameriky, ktoré sú vlasťou skoro jednej tretiny nášho národa<ref name="Podiel" /> a prijímame demokratické princípy z ľudu a s ľudom. Z tejto príležitosti odvažujeme sa prosiť o ochranu pre celú slovenskú kolóniu, ktorá bola donútená opustiť rodnú vlasť a je teraz v Kremsmünsteri, v Rakúsku, ako aj našich spolurodákov, ktorí žijú na územiach, zaujatých spojeneckými armádami. <span style="font-variant: small-caps;">v Kremsmuensteri</span>, 8. mája 1945. Pečať preds. vlády {| style="margin: 0 auto;" |- style="vertical-align: top;" | <span style="font-variant: small-caps;">W. A. Collier</span>,<ref name="Collier" /> v. r.<br /> brig. gen. U. S. Army<br /> <span style="font-variant: small-caps;">T. O. Curtis</span>,<ref name="Curtis" /> v. r.<br /> col. C. S. C.<br /> <span style="font-variant: small-caps;">David W. Allard</span>,<ref name="Allard" /> v. r.<br /> capt. inf. | <span style="font-variant: small-caps;">Dr. Štefan Tiso</span>,<ref name="Tiso" /> v. r.<br /> predseda vlády<br /> <span style="font-variant: small-caps;">Dr. Mikuláš Pružinský</span>,<ref name="Pruzinsky" /> v. r.<br /> minister financií<br /> <span style="font-variant: small-caps;">Medrický</span>,<ref name="Medricky" /> v. r.<br /> minister hospodárstva<br /> <span style="font-variant: small-caps;">Kočiš</span>,<ref name="Kocis" /> v. r.<br /> minister školstva<br /> <span style="font-variant: small-caps;">T. J. Gašpar</span>,<ref name="Gaspar" /><br /> vyslanec |} === Opis v denníku Štefana Tisa (úryvok zo záznamu z 9. mája 1945) === Utečenská vláda Slovenskej republiky v Kremsmünsteri, Rakúsku (adresa) Lieutnant General Walton H. Walker<ref name="Walker" /> (Armáda) Spojené štáty – Veliacemu generálovi XX. Corpusu armády Spojených štátov! V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri v Rakúsku ja, Dr. Štefan Tiso ako predseda tejto vlády podrobujem týmto seba, ďalej členov spomenutej vlády, i naše rodiny, ako i smer našej politiky, vedenej vždy pod heslom za Boha a národ, celkom a úplne veliacemu generálovi XX. Corpusu tretej armády Spojených štátov. Podrobujeme sa všetkým tým úpravám, ktoré budú prospešné a nariadené vysokým velením spojeneckým. Prosíme o plnú ochranu armády Spojených štátov, ku ktorým má slov[enský] národ tradičný vzťah, na koľko v nich žije vyše štvrtiny členov nášho národa<ref name="Podiel" /> a títo prijali princípy demokracie: z ľudu, za ľud a s ľudom. Súčasne prosíme o takú istú ochranu pre celú kolóniu Slovákov v Kremsmünsteri, Rakúsko, ako aj o ochranu všetkých Slovákov, ktorí sú na nemeckom území, obsadenom spojeneckou armádou. V prostriedku je pečiatka Predsedníctva vlády. A nasledujú podpisy hore už spomenuté. Na ľavej strane Američania, na pravej naše. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Anglické znenie: VNUK, František. ''Slovensko v rokoch 1945–1948. Prvý zväzok (1945–46): Volga sa vliala do Hrona (1945-1946)''. Toronto; Svätý Jur : Zahraničná Matica slovenská, 1994, s. 9-10. * Slovenské znenie: ** ĎURICA, Milan S. Slovenská republika 1939–1945 : Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia. 3. oprav. a dopln. vyd. Bratislava : LÚČ – vydavateľské družstvo Bratislava, 1999. ISBN 80-7114-262-X, s. [81]. ** MEDVECKÝ, Matej – HOLAK, Martin. Denník Dr. Štefana Tisu. In ''Pamäť národa''. 2006, roč. II, č. 4, s. 69. Naskenovaný denník autorom článku poskytol Pavol Žáček. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Róbert Kubiš]] [[Kategória:Vláda Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] [[Kategória:1945]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa memoárov]] [[Kategória:Citované podľa monografie]] f07a4hdo03aahzqeei5e7g34dtx33rv 14 3261 6803 2017-08-17T14:36:27Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Autori|Kubiš, Róbert]]“ 6803 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Kubiš, Róbert]] silf3xilqnh4qg2lq4idmulisg5up7d 14 3262 6804 2017-08-17T14:41:47Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Vlády štátov]]“ 6804 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vlády štátov]] da8v7b5af65kh4efhmsuo9ztcp2bvly 14 3263 8084 6808 2020-04-13T11:07:20Z Danny B. 47 rekat 8084 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Systém:(všetko)|Stránky obsahujúce magické odkazy ISBN]] i4noqpb2pat97uuwaxpkoszhpdb3pxu 0 3265 6818 2017-08-17T15:06:51Z Lišiak 1863 Presmerovanie na [[Niekoľko viet]] 6818 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Niekoľko viet]] ewvnvxarof14om8zdxxpw441l5dkgti 14 3266 6819 2017-08-17T15:08:38Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Neformálne hnutia]]“ 6819 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Neformálne hnutia]] thkv028l0t6qtqbifpu2xmcdapat543 14 3267 6820 2017-08-17T15:08:51Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Organizácie]]“ 6820 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Organizácie]] d6k3o46lf0ofc3hx2r4vkupsa2ht3yp 14 3269 6824 2017-08-17T15:26:06Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Autori]]“ 6824 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 0 3270 8992 7623 2023-11-29T05:07:50Z Danny B. 47 fix link 8992 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <div style="text-align: center;"> '''A XIX. század költői'''<br /> (báseň Sándora Petőfiho)<br /> 1847 '''Básnici XIX. stoletia'''<br /> (preklad Pavla Országha Hviezdoslava)<br /> 1931<ref>Preklad bol publikovaný po smrti Pavla Országa Hviezdoslava.</ref> </div> <poem> Ľahkomyseľne drnkať prsty nech strún sa nikto netýka! Kto lýru berie dnes do hrsti, velikú prácu podniká. Ak nevieš iné, odhúsf leda radostný-bôľny pocit svoj: nies’ svetu potrebný, a teda ta s drevom svätým na pokoj! Na púšti blúdime, jak s ľudom raz blúdil Mojžiš ťažením, a, čo; Boh vodčím rozžal čudom, za stĺpom stúpal plamenným. Za novších čias Boh takýmito stlpami určil poetov, v kraj Kanaánu aby títo ľud viedli, zvaný svojefou. Nuž, kto je básnik, napred všetci, cez oheň-vodu s ľudom v pút! Buď prekliaty, kto šmarí veci ľudovej prápor; kliaty buď, kto z chabosti či z lieni — hmoty rab — zaostane: opodiaľ, kým ľud sa morí, trudí, potí. by vo tôni si spočíval! Sú proroci, tí s ciachou falše, rozhlasujúci klebetu: vraj, zastaňme; nač’ kroky ďalšie, bo zasľúbenia zem je tu? Lož, nestydatá lož, juž snadne broj miliónov povalí, čo v úpeku dňa, hladne-smädne živoria, naskrz zúfalí. Až raz tak z hoja koša každý si bude môcť brať jednako, keď k stolu práva raz si navždy prisadnú všetci rovnako; keď slnce ducha zjasá-splesá v oblôčkocb, i v tých sťaby dlaň: len vtedy Iza riecť: zastavme sa, bo. áno, tu je Kanaán! A dotiaľ oddychu niet, dotiaľ bor, Človeče, sa, nespočiň. — Snáď život, hoc nám sily podťal v tom, pláce nedá nám; no v klin ked smrti sklesneme sťa družke, zrak pod jej bozkom zavreme, a na vencoch nás, na poduške z hodvábu spustí do zeme. </poem> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * slovenský preklad: ''Hviezdoslavove sobrané spisy básnické''. Sväzok XV. Preklady maďarských básnikov. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, 1931, s. 40-42. [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_XIX._sz%c3%a1zad_k%c3%b6lt%c5%91i/sk/59779-B%c3%a1snici_XIX._stoletia Dostupné online]. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Sándor Petőfi]] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:1847]] [[Kategória:1931]] ep5wt4upiz9428yh5cgj8h3huh7j2mo 14 3271 6836 6829 2017-08-19T05:15:29Z Lišiak 1863 6836 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Petőfi, Sándor]] ktn3zmfngyfi8jd36julxi8elk7elb1 14 3272 6830 2017-08-19T03:57:55Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:20. storočie]]“ 6830 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 0 3273 8993 7624 2023-12-03T01:07:45Z Danny B. 47 fix link 8993 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <div style="text-align: center;"> '''A költő hazája'''<br /> (báseň Jánosa Aranyho)<br /> 1851 '''Básnikova otčina'''<br /> (preklad Pavla Országha Hviezdoslava)<br /> 1931<ref>Preklad bol publikovaný po smrti Pavla Országa Hviezdoslava.</ref> </div> <poem> „Vlasť umelcova je ten šíry svet: on slávochýru hradská obýva, a zdĺž tej cesty jemu ženie sneť v česť každý vavrín, každá oliva.“ Veď nechže, neodporujem, mu vlasťou, čo ho chová, zem: no srdce šepce mi, jak búši dnu, že básnik jednu má — len jednu otčinu. Tá počína sa tichom vo príbytku, kde prah, naňž pamäť jeho v onen čas za predný koniec pritkla svoju nitku. keď na cestu sa vybral prvý raz; kam tento vodčí pomysel sa vracia, by si pohovel — i holúbka jak na korábu krov, na rodný sadne vše krb s čerstvou vetievkou. Tam po známosti obstanú ho vtom z detinstva vrstovníci do nohy; mu rodič badká s milým prívetom v stret, kmeť už — ach, snáď už len nebohý —; na všetky kúty-vrzgúty naďapí, jak bol zvyknutý, hoc na íreku starý gazduje včuľ Čas: jak príde mu chuť, rúca, buduje. Čo k nemu znie tam, dôverná reč: hoj, materinského mlieka sladký tok! Tá otvorila um mu, srdca zdroj, k rtom primkla sa, by zvýskly v popevok; na svite lásky nevinná jej srozumela dievčina, ňou „Milujem ťa...“ vyrkla vetu viet, či zlkala, smutná jak hrdlička, v odpoveď. A úprimný koľ ľud je príbuzným mu citom, jazykom; spev jeho, vtač jak, od úst k ústam liece medzi ním, O sladkých zvukoch jasot abo plač; hruď každá je tam vnímavá pre pieseň, akú spievava, — i že z nej hlásku nezašlo, to znať, to čuť mu s istotou: ká rozkoš, blahodaf I pokiaľ taký otáča ho ľud, čo v prsiach cíti, nôti ústami spev jeho, — potiaľ siaha, čierťaž tuť má spevca domov, za ňou neznámy on prišlec — zo zvukov čo stká, to vo skleníku rastlinka, jej vôňa, farba vyjde na márnosť; na svete jeden ľud, kraj jeho je a—dosť! Ztaď, že ten národ, vlasť tú milovať vie nevýslovne: s mierou k odmene sa neblíži, juž poskytnú mu snáď, nevznáša v oltár zištné plamene; i hoci skrovne, zriedka nájsť ľza mzdu a vavrín: za tú vlasť, s tou vlasťou, vlasti tej len žije on, — jej ples, žiaľhlásajúc, keď udrie v piesne zvon. Je šťastný, môž’-li hrdou lýrou svit jej slávy velebiť, ak sviežich rán niet z minula, i plachty podchytiť jej nádeje sa prajný zdvihol van! Spev, čo tu prsty vyvodia, je hallelujah národa, v dial sinú jeho ozon zalieta — a zo sna vyruší i pozdné stoletia. No hoc ľud hynie, pustne otčina, hudúcnosť avšak mlčí, zavilec, — hoc hruď mu k piesni bôľ len rozpína, svoj domov poet neopustí preds’; — i, čo jak labuť omdletá smrť čaká vlastnú — on je tá národná závierka, spev labutin, on, smutný varita a zmierujúci syn. </poem> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * maďarský originál: ''Arany János összes költeményei''. [https://mek.oszk.hu/00500/00597/html/vs185004.htm#32 Dostupné online]. * slovenský preklad: ''Hviezdoslavove sobrané spisy básnické''. Sväzok XV. Preklady maďarských básnikov. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská a Kníhtlačiarsky Účastinársky Spolok, 1931, s. 78-80. [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_k%c3%b6lt%c5%91_haz%c3%a1ja/sk/60455-B%c3%a1snikova_ot%c4%8dina?tr_id=868 Dostupné online]. === Poznámky === <references /> [[Kategória:János Arany]] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Poézia]] [[Kategória:1852]] [[Kategória:1931]] 6iwfq9r3s7hygzoebko69nm9ofx4gx9 14 3274 6837 6832 2017-08-19T05:15:45Z Lišiak 1863 6837 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Arany, János]] q3xh2fnjnvszgm02dp59x9dc6haubuf 10 3277 6920 6862 2017-08-20T20:36:25Z Lišiak 1863 6920 wikitext text/x-wiki <table class="commonWS" style="border:1px solid #5090C0; margin:1em 0px; width:100%;"> <tr> <td>[[File:Accueil scribe invert.png|150px|link=]]</td> <td style="float:center; text-align:center; padding:1em;"> <div style="font-size:170%;">Vitajte vo Wikizdrojoch,</div> <div style="font-size:120%;">slobodnej zbierke originálnych diel v&nbsp;slovenskom jazyku.</div> <div>Momentálne obsahujú '''[[Špeciálne:Statistics|{{NUMBEROFARTICLES}}]]''' textov.</div> </td> <td style="padding:1em;"> <ul> <li>[[Wikizdroje:Zásady a pravidlá|Zásady a pravidlá]]</li> <li>[[Wikizdroje:Portál komunity|Portál komunity]]</li> <li>[[Wikizdroje:Embassy|Embassy]]</li> <li>[[Wikizdroje:Pieskovisko|Pieskovisko]]</li> <li>[[Pomoc:Obsah|Pomocník]]</li> </ul> </td> </tr> </table><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Hlavná stránka|Záhlavie (Hlavná stránka!]]</noinclude> svfi9ah4hkaqeaoqipi9eupmtu8zule 14 3278 6841 2017-08-19T06:09:18Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Šablóny:(všetko)|Hlavná stránka‏‎]]“ 6841 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Hlavná stránka‏‎]] 0i5qtwlbbuljwkgjqqy2t5j33v2pnwn 10 3279 7940 6921 2019-02-02T09:50:06Z Lišiak 1863 7940 wikitext text/x-wiki '''''[[Einsteinov-Szilárdov list]]''''' bol list napísaný [[:Kategória:Leó Szilárd|Leóm Szilárdom]] a&nbsp;podpísaný [[:Kategória:Albert Einstein|Albertom Einsteinom]], ktorý 11.&nbsp;októbra 1939 odovzdal Alexander Sachs prezidentovi Spojených štátov [[:Kategória:Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]]. Einstein so Szilárdom upozornili prezidenta na možnú hrozbu zo strany nacistického Nemecka, ak by sa jeho vedcom podarilo vyrobiť atómové zbrane. List odštartoval politickú a&nbsp;finančnú podporu na spustenie Projektu Manhattan, ktoré cieľom bolo vyvinutie atómovej bomby. <div style="margin-left: 2em; font-size: 0.88em;"> Niektoré nedávne práce E. Fermiho a&nbsp;L. Szilarda, s&nbsp;ktorými som sa oboznámil v&nbsp;rukopise, ma vedú k&nbsp;očakávaniu, že prvok urán sa môže v&nbsp;najbližšej budúcnosti stať novým a&nbsp;významným zdrojom energie. Zdá sa, že niektoré aspekty vzniknutej situácie si vyžadujú bdelý prístup a&nbsp;podľa potreby i&nbsp;rýchlu akciu Administratívy. Pokladám si preto za povinnosť upriamiť Vašu pozornosť na nasledujúce skutočnosti a&nbsp;odporúčania:<br> V&nbsp;priebehu posledných štyroch mesiacov sa stala pravdepodobnou — vďaka prácam Joliota vo Francúzsku a&nbsp;tiež Fermiho a&nbsp;Szilarda v&nbsp;Amerike — možnosť zostaviť reťazovú jadrovú reakciu vo veľkom množstve uránu, ktorá by poskytovala značný výkon a&nbsp;vytvárala veľké množstvo nových prvkov podobných rádiu. Možno teraz pokladať za takmer isté, že by sa to dalo dosiahnuť v&nbsp;bezprostrednej budúcnosti. Tento nový jav môže viesť k&nbsp;zostrojeniu bômb a&nbsp;možno — aj keď s&nbsp;menšou istotou — k&nbsp;výnimočne silným bombám nového typu. Jediná bomba takéhoto typu, dopravená loďou a&nbsp;privedená k&nbsp;výbuchu v&nbsp;prístave, by mohla zničiť celý prístav spolu s&nbsp;časťou priľahlého územia. </div> :('''[[Einsteinov-Szilárdov list|Celý text...]]''') <noinclude>[[Kategória:Šablóny:Hlavná stránka|Odporúčaný text]]</noinclude> mm7cv809jkj3ary6yo4s9flfk5wo0kn 10 3280 8261 8025 2021-04-03T07:58:09Z WOSlinker 1118 MediaWiki-2020-icon.svg 8261 wikitext text/x-wiki <h2 style="background-color:#5090C0; font-weight:bold; color:white; padding:0.3em 1em; margin:1em 0; font-size:inherit; text-align:center">NADÁCIA WIKIMEDIA</h2> <div style="margin:0.0 0.5em 0.0 0.5em;"><center>Wikizdroje sú slovenskou verziou Wikisource, jedného z&nbsp;projektov nadácie [[foundation:|Wikimedia Foundation]], ktorá prevádzkuje aj ďalšie voľne dostupné projekty.</center></div> {| style="margin:0 auto 0 auto; border-collapse:separate; border-spacing:0.5em; width:100%;" ! width=9% | [[File:Wikipedia-logo.svg|link=w:|35px]] ! width=9% | [[File:Wiktionary-logo.svg|link=wikt:|35px]] ! width=9% | [[File:Wikiquote-logo.svg|link=q:|35px]] ! width=9% | [[File:Wikibooks-logo.svg|link=b:|35px]] ! width=9% | [[File:Wikispecies-logo.svg|link=wikispecies:Hlavná stránka|35px]] ! width=9% | [[File:Wikivoyage-Logo-v3-icon.svg|link=voy:|35px]] ! width=9% | [[File:Wikinews-logo.svg|link=n:|35px]] ! width=9% | [[File:Wikiversity-logo.svg|link=betawikiversity:Hlavná stránka|35px]] ! width=9% | [[File:Commons-logo.svg|link=commons:Hlavná stránka|35px]] ! width=9% | [[File:Wikidata-logo.svg|link=wikidata:Wikidata:Hlavná stránka|35px]] ! width=9% | [[File:Wikimedia Community Logo.svg|link=meta:Hlavná stránka|35px]] ! width=9% | [[File:MediaWiki-2020-icon.svg|link=mediawikiwiki:MediaWiki/sk|35px]] |- ! [[w:|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Slobodná encyklopédia">Wikipédia</span>]] ! [[wikt:|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Výkladový slovník">Wikislovník</span>]] ! [[q:|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Zbierka citátov">Wikicitáty</span>]] ! [[b:|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Voľne dostupné knihy a príručky">Wikiknihy</span>]] ! [[wikispecies:Hlavná stránka|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Adresár biologických druhov">Wikidruhy</span>]] ! [[voy:|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Slobodné cestovateľské príručky">Wikicesty</span>]] ! [[n:|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Otvorené spravodajstvo">Wikisprávy</span>]] ! [[betawikiversity:Hlavná stránka|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Voľne dostupné vzdelanie">Wikiverzita</span>]] ! [[commons:Hlavná stránka|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Spoločne využívaná zbierka médií">Commons</span>]] ! [[wikidata:Wikidata:Hlavná stránka|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Štruktúrovaná databáza vedomostí">Wikiúdaje</span>]] ! [[meta:Hlavná stránka|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Koordinácia všetkých projektov">Meta-Wiki</span>]] ! [[mediawikiwiki:MediaWiki/sk|<span style="cursor:help; border-bottom:1px dotted" title="Vývoj wiki softvéru">MediaWiki</span>]] |} <div style="margin:0.0 0.5em 0.0 0.5em;"><center>Ak pokladáte Wikizdroje alebo sesterské projekty za užitočné, prosím zvážte [[wmf:Zbieranie príspevkov|poskytnutie daru]]. Dary sú primárne určené na nákup vybavenia serverov.</center> </div><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Hlavná stránka|Sesterské projekty]]</noinclude> 2vfkjizpcl0jjrfu6hdrj1p8ibon1ia 10 3283 6854 6853 2017-08-19T07:38:50Z Lišiak 1863 gramatika 6854 wikitext text/x-wiki ;19. august 2017 * Úprava dizajnu hlavnej stránky podľa anglických Wikizdrojov. <noinclude>[[Kategória:Šablóny:Hlavná stránka|Aktuality]]</noinclude> okjab9k4tj5owhd6q26yzzaailqbnq8 0 3286 8926 8859 2023-10-12T12:07:18Z Danny B. 47 oprava kódu; optimalizace kódu 8926 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ministerstvo pôdohospodárstva Československej republiky | ZDROJ = [http://badatelna.eu/fond/2251/ Ministerstvo zemědělství II – Jednotná zemědělská družstva] | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"><big>'''''Důvody proti zakládání JZD'''''<br />'''Dôvody proti zakladaniu JRD'''<small><ref>Názov formy podniku bol v slovenčine ''jednotné roľnícke družstvo'' (skratka ''JRD'') a v češtine jednotné ''zemědělské družstvo'' (''JZD''). Svojim názvom nadväzovali na družstvá, avšak reálne neboli družstvami – predovšetkým neoplývalo samosprávou typickou pre družstvá. V skutočnosti mal v JRD rozhodujúcu pozíciu predseda vyberaný straníckymi orgánmi komunistickej strany z nomenklatúrnych kádrov a organizačne JRD podliehalo štátnej správe. Pozri bližšie: Pozri: VÁCLAVŮ, Antonín. ''Ke sporům o zemědělské družstevnictví a kolektivizaci v Československu''. Praha : Vysoká škola ekonomická, 1999. 70 s. ISBN 807079934, s. 72-74.; BUREŠOVÁ, Jana. Združstevňovaní nebo kolektivizace zemědělství po roce 1948?. In Rašticová, Blanka (ed.). ''Osudy zemědělského družstevnictví ve 20. století''. Hradec Králové : Slovácké muzeum, 2002. ISBN 8086185184, s. 224-227.</ref></small></big><br />'''Dokument Oddelenia organizácie práce a odmeňovania v jednotných roľníckych družstvách III. a IV. typu Hlavnej správy jednotných roľníckych družstiev Ministerstva pôdohospodárstva Československej republiky'''<ref>Hlavná správa jednotných roľníckych družstiev vznikla reorganizáciou Ministerstva pôdohospodárstva na základe obežníka zn. P 3321-15/51 zo dňa 21. septembra 1951, ktorého hlavným obsahom bolo zavedenie hlavných správ namiesto dovtedajších odborov. Hlavná správa jednotných roľníckych družstiev vznikla zo VII. odboru, bola začlenená do skupiny „A“ (preto bola označovaná ako „A IV“) zástupca ministra Eduarda Manďáka a s istými úpravami existovala až do konca roka 1956. Vedúcim (riaditeľom) bol vymenovaný Josef Lupač. Hlavná správa jednotných roľníckych družstiev sa skladala z desiatich oddelení, pričom oddelenie IV/2 bolo oddelenie organizácie práce a odmeňovania v jednotných roľníckych družstvách III. a IV. typu. ''Ministerstvo zemědělství – Jednotná zemědělská družstva : MZ-JZD : (1945) 1949-1960 (1961) : Dílčí inventář''. Spracovali Alena Fejlková, Věra Helešicová, Jiřina Juněcová, Rudolf Kaďorek, Jana Pšeničková, Ida Ronovská, Jiří Růžička, Alena Skipalová, Milada Svobodová. Praha : Národní archiv, 1989, kapitola [http://badatelna.eu/fond/2251/uvod/988I. I. Vývoj původce].</ref><br />7. december 1951</div> == Originálne znenie == === Strana [1] === <div style="text-align: center;">'''Hlavní argumenty zemědělců proti založení JZD, z kterými se setkáváme při návštěvách na naší vesnici.'''</div> Jestliže máme uvést některé hlavní argumenty, s kterými se nejčastěji setkáváme na vesnici a kterými zemédělci dokazují nevýhody JZD, potom je nutno vždy vycházet z místních poměrů v obci. Na některé vesnici jsou převážně konservativně smýšlející zemědělci, práce strany a ostat.<ref>ostatních</ref> masových složek zde bývá obyčejně jen nepatrná. V další obci byl buď zbytkový statek nebo více selských usedlostí. Zde se buď již vyhraňuje třídní boj a nebo určitá část zemědělců je pod vlivem tŕídního nepřítele – ves.<ref>vesnického</ref> boháče. Jinde zase je značná převaha politicky vyspělých soudruhů z továren, kteří svým nadšením strhávají ostatní malozemědělce a poctivé střední rolníky k budování naší nové vesnice. Další obec a nebo celé okresy jsou pod vlivem kleru, jinde se setkáváme s otázkou kovozemědělců a pod. Tak bycom mohli vypočítávat mnoho a mnoho různých poměrů na vesnici, s kterými přímo souvisejí i námitky proti založení JZD a jejich postoj k socialisaci našeho venkova. V prvé řadě je to celková nedůvěra k družstevní myšlence. Tato nedůvěra pramení buď z nedostatku polit.<ref>politického</ref> uvědomění zemédělců a pracovníků místní lidosprávy nebo z podvratné činnosti třídního nepřítele. Zemědělci se dívají na JZD jako na třetí osobu, kam odevzdají svůj majetek /jak půdu a stroje, tak později i živoč.<ref>živočišní</ref> výrobu/ a ne budou<ref name="preklep">medzera spôsobená v slove zrejme preklepom pri písaní na písacom stroji</ref> moci dostatečně potom hmotně zabezpečit svoje rodiny a jejich životní úroveň bude prý klesat. Někteří zemědělci těžko se dávají a jejich životní úrověň bude prý klesat. Někteří zemědělci těžko se dávají přesvědčovat o tom, že jim nikdo nic nebere, naopak sdružováním svých drobných zemědělských závodů získavají možnost využívat všech výhod zemědělské velkovýroby, o které i statkář dříve věděl, že je rentabilnější, avšak zisky, které zde získal, si ponechával sám a deputátníky a drob.<ref>drobné</ref> zemědělce odměnoval za jejich těžkou ruční práci jen almužnou. Dalším a velmi častým argumentem, jsou špa tné<ref name="preklep" /> příklady některých okolních JZD, které velmi škodlivě působí na daleké okolí. Často se pouka zuje<ref name="preklep" /> na velkou dřinu v družstvech, což prý neodpovídá slibům některých nezodpovědných funkcionářů lidosprávy, strany a mas.<ref>masových</ref> organisací, kteří slibovali zemědělcům ihned po založení JZD jejich osvobození od dřiny. Vše prý se bude provádět stroji, všechno bude na elektřinu atd. Nyní prý zemědělci se musí nejen více dřít, ale mnohdy nedostanou za svoji práci ani dostatečně zaplaceno. Je to způsobováno zvláště mnohdy zbytečně vysokými investicemi /ať již stavebními nebo při ztrátách hospodářských/ === Strana 2 === a proto i zatížení velkým úvěrem. Mnohdy JZD pro špatnou organisaci práce nevyužívají vlastní stroje a potahy, práce si necháva jí<ref name="preklep" /> provádět STS<ref name="STScs">STS – strojní traktorová stanice</ref> a brigádami, zatím co koně stojí nečinně ve stájích a družstevníci pr acují<ref name="preklep" /> na málo důležitých úsecích práce. Někdy poukazují na špatnou činnost STS, na špatnou práci traktoristů, ale nevidí v nich<ref>strojopisné „tom“ perom preškrtnuté a namiesto toho napísané „nich“</ref> selské synky a ves.<ref>vesnické</ref> boháče, kteří nemají zájem o dobré jméno STS a účinnou pomoc našim JZD. Jindy špatně projednané normy a nebo rovnostářské odměnování podle odpracovaných hodin narušuje prac.<ref>pracovní</ref> morálku členů JZD a právem potom poctivý pracovníci poukazují na skutečnost, že lenivý pracovník s malým výkonem se stejně podílí na odměně jako on, který udělal mnohdy o 1/2 i více dobré práce. Někdy i malá odborná a organisační schopnost vecoucích funkcionářů JZD způsobuje<ref>„způsobují“ prepísané strojom na „způsobuje“</ref> velké ztráty v hospodaření. Účetnictví, které je vedeno nepořádně, vyúčtování, které je prováděno opožděně, práce skladníka, který nemá vůbec přehled o sklizni a skladových hmotách<ref>preklep „hmotááh“ prepísané strojom na „hmotách“</ref> a jejich vydávání, špatná pracovní morálka družstevní°ku, to všechno přispívá k špatnému hospodaření některých družstev a na co často poukazují ostatní zemědělci v obci i okolí, kteří nedůvěřivě vyčkávají vývoje družstevnictví a chtějí se na názorném příkladě přesvědčit „jak se to osvědčí“. Velkou brzdou rozvoje našich JZD je činnost ves. boháčů, kteří zvláště velmi často poukazují na jednotlivá, špatně hospodáříci JZD a nezkrývají radost nad jejich neúspěchy. Velmi často ovšem neprojevují tuto svoji radost přímo, ale různým našeptáváním a podvratnou propagandou podlamují důvěru v JZD a svými „odbornými radami a dřívějšími velkými zkušenostmi“ dokazují nevýhody družstevnictví. Mnoho těžkostí způsobuje také nesprávně pr ovedená<ref name="preklep" /> HTÚP<ref name="HTUPcs">HTÚP – hospodářsko-technická úprava půdy</ref>, kdy není často zemědělcům a družstevníkům dostatečně objasněna otázka společ.<ref>společné</ref> obdělávaní scelené půdy, význam záhumenek, otázka pravi delného<ref name="preklep" /> střídání plodin a výhody travopolní soustavy. Při přechodu na III. typ drží se živočišné výroby zvláště houževnatě velcí a střední rolníci, kterým<ref>strojopisné „kteří“ perom preškrtnuté a strojopisne napísané „kterým“</ref> v II. typu ruční práci na jejich polích provedli drobní zemědělci, oni pracovali jen s potahy /normy bývají často sestaveny tak, že je v nich práce potaž.<ref>potažní</ref> nadhodnocena proti ruční/ a ani jejich manželky se nezapojily do práce na polích, neboť byly<ref>strojopisné „byy“ perom prepísané na „byly“</ref> prá plně zaměstnány obsluhou dobytka. Na to poukazují právem drobní zemědělci, neboť prý se „dřou na velké“, kteří ze svých velkých výměr polí mají značné příjmy jak ze společ.<ref>společné</ref> rastl.<ref>rastlinní</ref> výroby, tak i individuelní živoč.<ref>živočišní</ref> výroby. To jsou je hlavní otázky, s kterými se nejčastěji setkáváme na vesnicích a které se v mnohých obměnách často opakují.<br /> <div style="text-align: center;">Dne 7.XII.1951.</div><br /> <div style="text-align: right;">Odd. A – IV/2:<br />v. r.<ref>vlastní rukou (napísané perom)</ref> Dobe[''nečitateľné'']<ref>podpis perom, koniec mena nečitateľný (pravdepodobne Doberst)</ref></div> === Prílohy === ==== Strana [1] ==== <div style="text-align: center;">'''Argumentace používaná vesnickou reakcí proti JZD'''</div> 1/ Že družstevníci špatně pracují, že se mezi sebou na polí hádají. 2/ Že pozdě chodí do práce a večer brzy domů a dělat se jim na poli nechce a dělají špatnou práci. 3/ Že do JZD šli jen ti, kteří neuměli hospodařit a nebyly by se bez JZD uživili, rovněž že do JZD šli ti, kteří neměli pole, aby z polí brali. 4/ Že JZD špatně hospodaří, pole špatně obdělává, zaplevelené a kdyby neměli dostatek hnojiva, že by se jim nic neurodilo. 5/ Že funkcionáři jsou špatní, nechschopni vést družstva, kradou, nic nedělají, každý jen sám pro sebe chce získat co nejvíce a žít z práce jiných. 6/ Že je moc funkcionářů a na práci málo lidí, samé školení a že vše to budou družstevníci platit. 7/ Že se stále schůzuje, kde se družstevníci hádají a nic se neudělá. 8/ Že se družstva zadluží a toto<ref>strojopisné „ooto“ prepísané strojom na „toto“</ref> budou platit a za práci nedostanou nic pokud nezaplatí dluhy. 9/ Že budou platit velké úroky a nestačí dělat na dluhy, za dobytek nic nedostanou, to půjde vše na dluhy na stavby kravínů atd. 10/ Že až budou postaveny kravíny, vepříny a bude celá obec v JZD, nesmí žádný doma nich chovat. 11/ Že se budou vystavěny vyživovací střediska, žádný nedostane naturálie, ale bude muset jíst ve společné kuchyni, ==== Strana 2 ==== kde budou jíst draze a vícečlenná rodina se neživí, neb si na ní nevydělá. 12/ Že půda je státní a nebudou sami hospodařit, ale bude dosazen šafář a oni budou jen pracovat. 13/ Že nebudou smět sami zabíjet, ale jen v JZD společně tak také mlet obilí, ale dostane každý jen příslušející mu díl na osobu. 14/ Že se družstva neudrží stejně dlouho a brzy se rozpadnou a když přijdou Američané, že půdu zpět zemědělci z JZD nedostanou a budou tam pracovat jako ve dvoře, než zaplatí všechny dluhy, zadarmo. 15/ Využívají nedostatků a chyb STS<ref name="STScs" /> k rozšiřování často nepravdivých pomluv o STS<ref name="STScs" />, aby tím argumentovali a vzbudili nedůvěru u členů JZD, malých a středních rolníků k STS<ref name="STScs" />. 16/ Že traktoristé provádí špatně polní práce, dělají práci neodborně a lajdácky. 17/ Při orbě traktorem se vyorá neplodná půda a že se v příštích letech na ní nic neurodí. 18/ Při scelování pozemků, provádění HTUP<ref name="HTUPcs" /> a zavádění osevu v honech se mnoho ztrácí tím, že se poruší osevní sled a nastane snížení hektarových výnosů, že se uvolní půda a nastává scelování. 19/ Že je lepší provádět přápravu půdy a setí koňmi, traktor že půdu moc ujezdí. 20/ Při sečení samovazem že zůstává mnoho slámy na poli a mnoho obilí vypadá<ref>v strojopisnom „vypradá“ perom preškrtnuté písmeno „r“</ref>. 21/ Při sešení kombajnem že mnoho obilí se skazí tím, že nevyschne a vůbec že kombajny se k nám do našich podmínek nehodí. ==== Strana 3 ==== 22/ Že stroje mají dnes špatnou kvalitu, že se s nimi v JZD a STS<ref name="STScs" /> špatně zachází, proto že málo vydrží a jsou drahé, že se tím značně zvyšují náklady, jim<ref>pred slovom „jim“ bolo strojopisné „tí“, ale následne vyškrtnuté strojom („xx“) z textu</ref> jim /vesnickým boháčům/ že vydržely mnoho let. 23/ Že s traktory a ostatními stroji se nadělá málo práce, traktoristé že mnoho času prozahálí a práce se tím prodražuje. 24/ Na STS<ref name="STScs" /> že je mnoho funkcionářů a úředníků, na které musí zemědělci dělat. 25/ Členy družstva že jsou ti, kteří do družstva nic nedali nebo jen málo, že teď vysedávají po hospodách, nic nedělají a spoléhají se na brigády. 26/ Proti společnému ustájení krav a telat rozšiřují, že není možno zajistit takové množství krmiv, jako u soukromníka, zvláště dostakek<ref>preklep, správne „dostatek“</ref>mléka pro odchov telat<ref>pred slovom „telat“ bolo strojopisné „s“, ale následne vyškrtnuté strojom („x“) z textu</ref>. 27/ Proti přechodu<ref>pred slovom „přechodu“ bolo strojopisné „3“ (preklep), ale následne vyškrtnuté strojom („x“) z textu</ref> na 3 x denně krmení a dojení argumentují tím, že se snižuje užitkovost častým buzením dobytka a snížením doby odpočinku a přežvykování. 28/ Poukazuje se na špatné výsledky inseminace, časté přebíhání a že se kazí krávy. 29/ Uvádějí, že umělým napájením telat a studeným odchovem se znehodnocují a kazí odstávčata. 30/ Proti náboru družstevnic na práci ve stáji uvádějí, že je mnoho práce a je špatně hodnocena, že vzhledem k nebezpečí<ref>strojopisný preklep „bebezpečí“ strojom prepísaný na „nebezpečí“</ref> ve stáji je nedostatečné nemocenské a úrazové pojištění a malá sleva na léky. 31/ Uvádějí, že družstevníkům se budou brát dojnice s dobrou užitkovostí a podřadnější se jim nechají na záhumenkách. ==== Strana 4 ==== 32/ Říkají, že při společném hospodaření je velká spotřeba krmiv při nižší produkci, nedocílí se tak plného zhodnocení jako v soukromém sektoru. 33/ Proti stavbám stájí namítají, že jsou vysoké investice a vzhledem k tomu, že v nových stájích není úplná mechanisace a že tam není slíbené ulehčení práce. 34/ Že při velkých chovech je velká možnost infekce. 35/ Produkce masa za ceny smluvní dodávky nejsou rentabilní. 36/ JZD nejsou podporována, jak slibovali funkcionáři, že nejsou k dostání ani pařáky, vozíky, pletivo atd. 37/ Proti chovu ovcí se namítá, že není rentabilní, protože ovce nezaplatí ani pracovní sílu ovčáka. 38/ Proti zavedení společného chovu prasnic se namítá, že musí být odborně zkušený<ref>strojopisný preklep „o“ na konci slova („zkušeno“) strojom prepísané „ý“ („zkušený“)</ref> ošetřovatel sámnohaletou praksí, kteří na JZD nejsou. 39/ Vedení JZD špatně hospodaří, neumí plánovat, počítají si mnoho pracovních jednotek a okrádají tím družstevníky i na naturáliích. 40/ Děláte za 50% a zbytek nikdy neuvidíte. 41/ Rozšiřují pomluvy o tom, že družstevníci ručí za dluhy družstva vším svým majetkem. <div style="text-align: right;">Odd.A/IV/6 HS JZD:<br />[''nečitateľný podpis'']<ref>podpis perom, nečitateľné meno</ref></div> V Praze dne 7. prosince 1951. ==== Neoznačený list ==== <div style="text-align: center;">'''Nejčestější námitky zemědělců proti JZD.'''<ref>Na ľavom okraji listu sú ceruzkou značky pri každom bode. Pri bodoch č. 1, 2 a 7 je kvačka („V“), pri ostatných bodoch krížiky.</ref></div> 1/ Dokud hospodaří zemědělec samostatně, má stále pocit, že je opravdovým majitelem a na svém majetku hospodaří sám dle své vůle. Jeho rozhodnutí není nikým měněno ani kontrolováno, takže má pocit, že jedině on sám je vládcem na svém hospodářství. 2/ Jednotlivě hospodařící zemědělec může volně disponovat svým majetkem, prodávat, kupovat dle svého osobního rozhodnutí. 3/ V případě stáří a pracovní neschopnosti může svůj majetek propachtovat a žít z nájmu, anebo jeho část odprodat a tak se zabezpečit v případě stáří anebo nemoci. 4/ Soukromě hospodařící zemědělec vidí jasně výsledky své práce a úspěch nebo neúspěch hospodaření je zaviněn jím samým. V JZD není nikdy možno kontrolovat kdo je zodpověden za ztráty v hospodářství vzniklé. 5/ JZD je vedeno lidmi, kteří se jako samostatní hospodáři neosvědčili a nyní obsazují vedoucí posice. Zemědělci nemají chuti s těmito lidmi spolupracovat a ani je poslouchati, neboť v těchto lidech nevidí záruku, že by JZD dobře prosperovalo. 6/ Každý zemědělec má jiný způsob práce a jiné názory na organisování zemědělského podniku. V JZD je velmi těžko tyto různé názory sjednotit a budou z toho vznikat jen samé nepříjemnosti. 7/ Půda, která po řadu generací patřila jedné rodině se zabere a tím se rozbíjí rodinné tradice. 8/ Zemědělcům se v JZD odebere veškerý majetek, takže pro případ úrazu nemá zemědělec kryté záda a nemá možnost léčení a ani živobytí. ==== Neoznačený list ==== <div style="text-align: center;">'''Čím se argumentuje proti J ZD<ref name="preklep" />.'''</div> Při zakládání jednotných zemědělských družstev dochází často se strany zemědělsců, kteří jsou vyzvání, aby vstoupili za členy JZD k těmto argumentacím<ref>strojopisný preklep „f“ („afgumentacím“) červenou ceruzkou opravený na „r“</ref> 1/ Předně zemědělci poukazují na to, že společné hospodaření nemůže být aktivní proto, že pracovní morálka není taková jako při soukromném hospodaření, kterému každý věnuje více pracovního času neboť má k soukromnému majetku větší vztah. 2/ Poukazují též na to, že do našich JZD vstoupilo mnoho špatných zemědělců, kteří svou špatnou pracovní morálkou zapříčiňují nesrovnalosti v JZD. A že tito špatní zemědělci stávají se vedoucími funkcionáři v představenstvech našich JZD a jejich jednání se členy JZD je mnohdy diktátorské. 3/ Vstupem do JZD vidí ztrátu svého veškerého majetku neb říkají, že odevzdáním mrtvého a živého inventáře do společného vlastnictví pozbyli nároky a rozhodování jak s tímto jejich majetkem bude nakládáno. 4/ Odvolávají se na to, že za svůj majetek, který do družstva dají nic nedostanou a v případě špatného hospodaření družstva, že jím zbydou ještě dluhy. 5/ Odůvodí též to, že při spo ečném<ref>neotlačené písmeno „l“ („společném“)</ref> hospodaření je třeba velkých finančních nákladů, které družstvo zatíží tak, že životní úroveň členů družstva bude nízká. 6/ Poukazují, že pracovní jednotka, která je vlivem těchto činitelů nízká a vyplácí se na 50 % nemůže býti dotačující<ref>preklep, správne „dostačující“</ref> k výživě vzláště<ref>preklep, správne „zvláště“</ref> v rodinách kde je více dětí. <div style="text-align: right;">s.<ref>súdruh</ref> [''nečitateľné'']stka<ref>podpis červenou ceruzkou, čiastočne nečitateľné meno</ref></div> == Slovenský preklad == == Zdroje a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Národní archiv, fond [http://badatelna.eu/fond/2251/|Ministerstvo zemědělství II – Jednotná zemědělská družstva], kartón 13, inventárne číslo 167, Zakládání JZD – všeobecné, informace, pokyny, oběžníky. Důvody proti zakládání JZD. 7. december 1951. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Ministerstvo pôdohospodárstva Československej republiky]] [[Kategória:1951]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Kolektivizácia poľnohospodárstva v Československu]] [[Kategória:Citované podľa archívneho dokumentu]] sp2193wcwlb4kaspwdh1kk75qa0sa6s 14 3287 6879 2017-08-19T11:08:18Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Ministerstvá]]“ 6879 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Ministerstvá]] nedg9f5kn7tuyszzlr9y3afn2zv953l 14 3288 7068 7067 2017-08-24T20:18:39Z Lišiak 1863 7068 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Exekutívne orgány]] 414g5dglhbyxx4rmsjzuq00hzl5755s 14 3289 6881 2017-08-19T11:09:33Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:20. storočie]]“ 6881 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 3290 6883 2017-08-19T11:10:18Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Hlavná kategória]]“ 6883 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 14 3291 6885 2017-08-19T11:11:57Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Kolektivizácia poľnohospodárstva]] [[Kategória:Komunistický režim v Československu]]“ 6885 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Kolektivizácia poľnohospodárstva]] [[Kategória:Komunistický režim v Československu]] 43trvluq83zded7gkhb4eizjh7ngwwu 14 3292 6886 2017-08-19T11:12:20Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Udalosti]]“ 6886 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Udalosti]] qhmbz4hqk7qai8nhzdulf9py8m2ncba 14 3293 6887 2017-08-19T11:12:35Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Udalosti]]“ 6887 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Udalosti]] qhmbz4hqk7qai8nhzdulf9py8m2ncba 0 3294 7828 7637 2018-07-24T19:23:16Z Danny B. 47 náhrada zastaralého prezentačního tagu vhodnější konstrukcí 7828 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Demokratická strana | ZDROJ = http://www.svusav.sk/data/uploads/publikacie/sops.pdf | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align:center"><b style="font-size: larger;">Programové zásady Demokratickej strany</b><br />1945<ref>Programové zásady spred polovice februára 1945.</ref></div> == Originálne znenie == # Zničiť fašizmus a jeho pomáhačov. # Vybudovať sociálne spravodlivú, jednotnú, demokratickú Československú republiku. # Spolupracovať so Sovietskym zväzom a ostatnými slovanskými štátmi. # Rešpektovanie náboženskej slobody a znášanlivosti. # Trvanie na súkromnom vlastníctve. # Slobodu prejavu a politického presvedčenia. # Pozdvihnutie sociálne slabých. # Spravodlivé rozdelenie ornej pôdy a parceláciu veľkostatkov nemeckých, maďarských a zradcovských statkárov. # Zoštátnenie veľkopriemyslu, veľkoobchodu a bánk. # Spravodlivé odmeňovanie práce robotníka, roľníka a inteligencie. # Odstránenie triednej a straníckej nenávisti. # Umožniť vzdelanie všetkým vrstvám národa. # Pozdvihnúť bytovú a vôbec životnú úroveň ľudu. # Zabezpečiť spoluúčasť robotníkov na zisku. # Postarať sa o náhradu vojnových škôd. Nech rozhoduje ani kabát, ani majetok, ani postavenie, ale statočnosť, česť a práca. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Programové zásady Demokratickej strany. In ŠUTAJ, Štefan. ''[http://www.svusav.sk/data/uploads/publikacie/sops.pdf/ Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944 – 1948)]'' [PDF online]. Košice : Slovenská akadémia vied, Spoločenskovedný ústav SAV, 2002. ISBN 80-967182-2-3, s. [96], dokument č. 2. [cit. 2017-08-19]. Š. Šutaj dokument citoval podľa: Štátny okresný archív Prešov (dnes súčasť Štátneho archívu v Prešove), fond Okresný národný výbor, kartón 7, číslo 1443/45 prez. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Demokratická strana (1944 – 1948)]] [[Kategória:1945]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] [[Kategória:Citované podľa publikovaných prameňov]] ovjkgg5yekxuk172injtp3qh0vft5hr 14 3295 6892 2017-08-19T11:34:27Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Politické strany]]“ 6892 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Politické strany]] h22pj3zzr98lv9p88g8j053bjiqf0vr 14 3296 6899 2017-08-20T16:47:14Z Lišiak 1863 nová kat. 6899 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 14 3297 6900 2017-08-20T16:47:42Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Hlavná kategória]]“ 6900 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 14 3298 6902 2017-08-20T16:52:40Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Zdroje textov]]“ 6902 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 14 3299 6904 2017-08-20T16:54:52Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Zdroje textov]]“ 6904 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 14 3300 6906 2017-08-20T16:55:48Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Zdroje textov]]“ 6906 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 0 3301 9080 7937 2024-02-17T19:07:06Z Danny B. 47 fix link 9080 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = major Lebedev | ZDROJ = fotokópia listu | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''List zástupcu vojenského veliteľa mesta Trebišov majora Lebedeva starostovi dediny Albínov'''<ref>Odosielateľom listu je major Červenej armády Lebedev, zástupca vojenského veliteľa mesta Trebišov (zrejme išlo o politického komisára), adresovaný je starostovi dediny (resp. osady) Albínov. Albínov bol súčasťou mesta Sečovce nachádzajúceho sa na východnom Slovensku, približne 28 km východne (vzdušnou čiarou) od mesta Košice. 2. decembra 1944 mesto po bitke s vojakmi nemeckého Wehrmachtu obsadila 15. útočná ženijná brigáda (pod velením plukovníka Moiseja Davidoviča Baraša) 1. gardovej armády. Pozri: ŽADANSKÝ, Juraj. Antifašistický odboj a dargovský front. In Ordoš, Ján (ed.). ''Sečovce''. Prešov : L.I.M., 2009. ISBN 80-968043-8-3, s. 127-128. Nemecké jednotky sa po porážke pri Sečovciach stiahli do obrannej línie Gisela-Stellung, ktorá sa tiahla od severného okraja mesta Sárospatak k meste Sátoraljaújhely (slov. Nové Mesto pod Šiatrom), kde sa stáčala na severozápad k obci Brezina a ďalej prebiehala východným okrajom Slanských vrchov k meste Vranov nad Topľou, kde sa stáčala k rieke Ondava a pokračovala západným brehom jej horného toku až k Poľsku. Červená armáda začala s útokom proti nemeckému obrannému postaveniu, pričom boje o Dargovský priesmyk trvali až do 5. januára 1945, kedy Červená armáda ustúpila z oblasti a sústredila svoje sily do oblasti južne a juhozápadne od Košíc. Po spustení sovietskej ofenzívy v Poľsku 12. januára 1945 sa nemecký obranný front medzi Baltským morom a Karpatami začal rozpadávať, nesúvislé časti nemeckých obranných úsekov ostávali v tyle rýchlo postupujúcich sovietskych vojsk, čo napokon prinútilo jednotky 1. tankovej armády generála Gottharda Heinriciho k ústupu z oblasti v noci zo 17. na 18. januára 1945 a následnému obasadeniu priesmyku jednotkami 318. horskej streleckej divízie 1. gardovej armády, ktorá následne prenasledovala nemecké jednotky ustupujúce smerom na Košice a ďalej údolím Hornádu na Levoču a Poprad. Územie oslobodené Červenou armádou bolo na základe československo-sovietskej dohody začleňované pod československú správu. Na jar 1946 bola vykonaná centrálna exhumácia väčšiny sovietskych vojnových hrobov (najviac ich bolo pochovaných v katastrálnych územiach obcí Dargov a Bačkov) a prevoz pozostatkov na centrálne vojenské cintoríny v Michalovciach a Košiciach. KUREČKO, Martin. Boje o Dargovský priesmyk – priebeh a výsledky. In NOVÝKMEC, Peter. ''Spomienky z Dargovského bojiska''. Bidovce : Kultúrne centrum Abova, 2014. 978-80-970405-3-6, s. 11-19.</ref><br /> 9. apríl 1945 </div> [[Súbor:1945-04-09 Major Lebedev (Red Army) letter to mayor of Albinov, World War II.PNG|náhľad|Fotokópia listu]] == Slovenský preklad == Vojenský velitel<br />ms.<ref>(voľný preklad ruskej skratky гор. ''gor.'' pre город ''gorod'')</ref> Trebišov 9. 04. 45<ref>1945</ref><br /> <div style="text-align:center">Starostovi dediny<ref>dediny alebo osady</ref><br />Albínov</div> V priebehu najviac trojdňovej lehoty navrhujem v osade vybudovať hroby<ref>hroby alebo mohyly</ref> padlým Červenoarmejcom, a to takto: vybudovať násypy, vykonať výsadbu kvetov a stromčekov, mohyly ohraničť<ref>ohraničiť alebo oplotiť</ref>.<br /> V žiadnom prípade nepovoľujem premiestňovať ostatky mŕtvych. Zástupca veliteľa mesta<br />Trebišov major Lebedev == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Originálne znenie: fotokópia listu. Originál uložený v archíve redaktora [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]]. Pozri: ''[https://albinov.webnode.sk/fotogaleria/historicke-dokumenty/ Historické dokumenty]''. Sečovce : [Albinov Web], c2015 [cit. 2017-08-20]. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Červená armáda]] [[Kategória:1945]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Druhá svetová vojna]] [[Kategória:Citované podľa fotokópie]] 2gjuzeauz4r32wszlzl4mgdnem9rix0 14 3302 6912 2017-08-20T18:30:51Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Ozbrojené sily]]“ 6912 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Ozbrojené sily]] cx5yqac4zntknp7f6sahq3shyr2lolf 14 3303 6913 2017-08-20T18:31:22Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Organizácie]]“ 6913 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Organizácie]] d6k3o46lf0ofc3hx2r4vkupsa2ht3yp 10 3306 6922 2017-08-20T20:49:19Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Súbor:Juraj Fándly.jpg|80px|left]] '''[[:Kategória:Juraj Fándly|Juraj Fándly]]''' (1750 – 1811) bol slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz…“ 6922 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Juraj Fándly.jpg|80px|left]] '''[[:Kategória:Juraj Fándly|Juraj Fándly]]''' (1750 – 1811) bol slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz, príslušník vzdelancov z&nbsp;okruhu Antona Bernoláka. V&nbsp;roku 1789 vydal prvé dielo v&nbsp;bernolákovskej slovenčine. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým písaniu náučných diel pre pôdohospodárov. <div style="text-align:right">'''[[:Kategória:Juraj Fándly|Diela autora...]]'''</div> <noinclude>[[Kategória:Šablóny:Hlavná stránka|Odporúčaný text]]</noinclude> eae6gh546dhwmmgm608vbpu12292i6q 14 3307 6925 6924 2017-08-20T20:51:53Z Lišiak 1863 opr. 6925 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 0 3309 7633 7595 2017-10-05T19:21:30Z Danny B. 47 oprava kódu 7633 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} <div style="text-align: center;"> '''List Milana Rastislava Štefánika Ludmile Vrchlickej'''<ref>Milan Rastislav Štefánik písal Ludmile Vrchlické, manželke básnika Jaroslava Vrchlického najmä v roku 1905, pričom jeho listy podávajú výpoveď o jeho živote v Paríži. Keď M. R. Štefánik prišiel na jeseň 1898 do Prahy, aby tam študoval, nepoznal v meste takmer nikoho a až postupne, vďaka svojej aktivite sa zoznamoval s českým životom, kultúrou a jej predstaviteľmi. Prispieval do časopisu ''Čas'', vydávaného Janom Herbenom, založil a redigoval ''Umelecký hlas'', prílohu časopisu ''Hlas'' vedenému Vavrom Šrobárom, a pri tom spoznal maliara Aloisa Kalvodu. V Akademickom odbore Česko-slovanskej jednoty sa spriatelil s Františkom Úprkom a na večierkoch slovenskej mládeže sa zoznámil so spisovateľou Růženou Svobodovou a neskôr aj jej manželom Františkom Xaverom Svobodou, no najmä s dcérami Jaroslava Vrchlického, Miladou a Evou. Po neúspechu u Evy Vrchlickej, o ktorú sa uchádzal, ho zaplavila vlna zúfalstva, ktorú zmiernili jeho priatelia manželia Svobodoví a najmä Ludmila Vrchlická, ku ktorej mal vrelý synovský vzťah, pričom Štefánik zároveň patril k obdivovateľom Vrchlického básnickej tvorby, Vrchlický bol jeho promotorom pri doktoráte filozofie v októbri 1904 a s malým Slávkom Vrchlickým mal blízky kamarátsky vzťah. Po získaní doktorátu na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe chcel pokračovať v štúdiu astronómie v Paríži. Jeho profesor Václav Zenger mu poskytol doporučenie, ktoré mal odovzdať Julesovi Janssenovi, riaditeľovi observatória v meste Meudon pri Paríži (dnes ''Observatoire de Paris''), avšak Janssen bol v tej dobe na ceste v Taliansku a Štefánik musel takmer pol roka čakať, kým ho mohol navštíviť. V tomto období bol bez prostriedkov a musel si požičiavať financie od svojich pražských i parížskych priateľov. Po tomto období ťažkostí a neistoty ho Janssen prijal a Štefánik tak úspešne nastúpil do ďalšej etapy svojej akademickej kariéry. KRULICHOVÁ, Marie. Listy Milana Rastislava Štefánika adresované Ludmile Vrchlické. In ''Historický časopis''. 1990, roč. 38, č. 1, s. 94-95.</ref><ref>Rukopisy listov sú uložené ako: Literární archiv Památníku národního písemnictví, fond Vrchlický Jaroslav, Korespondence Ludmily Vrchlické (manželky), přijatá, Štefánik [http://badatelna.eu/fond/3235/zaznam/1441327 Milan Rastislav Vrchlická Ludmila, 1904 – 1908]. Časť Štefánikových listov dala Vilma Sokolová publikovať v novinách ''Národních listy'' v roku 1919, avšak boli reprodukované bez poznámok a neúplne, najmä z ohľadom k Eve Vrchlickej. Úryvky niektorých z nich – predovšetkým tu uvedený list – boli často citované podľa znenia uverejneného v ''Národních listech''. KRULICHOVÁ, Marie. Listy Milana Rastislava Štefánika adresované Ludmile Vrchlické. In ''Historický časopis''. 1990, roč. 38, č. 1, s. 96.</ref><br /> 3. február 1905 </div> == Originálne znenie == ''V Paríži'' 8. 1. 1905 <div style="text-align:right">''Paris'', 29. rue des Écoles<br />3. 2. 1905</div> Vrelemilovaná matinko, V poslednom Vašem listu stojí „Píšu to jen tomu, o němž jediném vím, že mne laskavě přijme smutnou i veselou, skromnučkou i chudičkou...“ Slova tieto sú a zostanú voči mne neoslábila nynejšia vzdialenosť časová a prostorova. Avšak z Vašeho listu, matinko moja, ziera aj akási neistota, obava, akýsi smutok a to ma nesmierne znepokojilo. Jak len môžete hovoriť o „chybe života“, o „egoismu“ ap. Vy, ktorá ste stelesnená obetavosť, bezzištnosť! Odpusťte mi moju úprimnosť. Nie sú to fráze, prepiate poklony, prázdne lichotenie; dobre viem, že tymi bych Vás len urazil. Čo som riekol, je pevné moje presvedčenie. Je lepšie, ako ktokoľvek iný vyřknúť môžem, že filozofia Vašeho života – alebo – užívajúc Vašich slov – Vaše „náboženství bezmerné dobroty“, je náboženstvom krásnym a predovším náboženstvom požehna<!--nasleduje s. 99 v zdrojovom dokumente-->ným. Môžem to riecť preto, poněváč jedine ono ma zachránilo, keď zbitý všakovým neúspechom letel som v náruč zúfalstva. Ano, jedine Vaša dobrota, Vaša úprimnosť, Vaša nežnosť prinavrátila ma životu. Nuž nech svet si hovorí čo chce, Vy, drahá mamičko, neopusťte doterajšie zásady. Buďte pevna a verte v seba! Verte v budúcnosť, ona Vám iste prinesie zadosťučinenie: šťastie Vašich detí – – – O sebe opeť píšem málo. Oj nepovažujte to, drahá moja pani, za nedostatok dôvery. Nie! Práve, že ste mi tak nevýslovne blízka, práve, že s celou dušou Vás milujem, práve preto som tak málo sdielny. Život môj plný je ťažkého zápasu; nuž dovoľte bych len vtedy pootvoril okienko mojej duše, keď ju ožiaruje teplý lúč klidu a radosti. S biedou sa nikdy nedelím so svojimi rodičmi a že Vy vedľa nich ste umiestnená v mojom srdci, to iste cítite. No nemajte starosť. Energia moja vzrostlá tým postupom, akým sa vyskytujú prekážky. Ja sa p r e b i j e m, lebo sa prebiť c h c e m.<ref>S medzerami medzi písmenami v slovách „prebijem“ a „chcem“ osadené v článku, avšak autorka neuvádza, či ide len o jej zvýraznenie alebo o zvýraznenie v originálnom dokumente (čo je pravdepodobnejšie v prípade absencie poznámky).</ref> Vrele pozdravujem pana profesora a Vaše detičky jako i Vás, milovaná matinko, a snažne Vás prosim, nezapomínajte nikdy na Vašeho <div style="text-align:right">''Milana''</div> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * KRULICHOVÁ, Marie. Listy Milana Rastislava Štefánika adresované Ludmile Vrchlické. In ''Historický časopis''. 1990, roč. 38, č. 1, s. 97-98. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Milan Rastislav Štefánik]] [[Kategória:1905]] [[Kategória:Korešpondencia]] [[Kategória:Citované podľa publikovaných prameňov]] el4fqgtrikpkjvmf0m8asopnquthpyf 14 3310 6935 2017-08-21T20:41:03Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Autori]]“ 6935 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 3311 6936 2017-08-21T20:41:18Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:20. storočie]]“ 6936 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 0 3314 9091 8847 2024-02-25T01:07:51Z Danny B. 47 fix link 9091 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="text-align: center;"> '''Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom'''<ref>Celý rozsudok má 233 strojom písaných strán. Tu uvedený je skrátený výpis z rozsudku.</ref><br /> 15. apríl 1947 </div> == Originálne znenie == '''Národný súd''' č. jedn. Tnľud 6/46 <div style="text-align:center">Menom republiky a slovenského národa!</div> Národný súd v Bratislave na verejnom hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 2.12.1946 -15.4.1947 za účasti predsedu Národného súdu dr. Igora Daxnera, ako predsedu, Ľudovíta Benadu, Jána Demiana, Štefana Gažíka, Štefana Ondruša, Pavla Poláka, Šimona Strúhanka, ako prísediacich, dr. Ľudovíta Rigana, plukovníka dr. Antonína Rašlu a dr. Juraja Šujana, ako obžalobcov vyniesol dňa 15. 4. 1947 tento r o z s u d o k: Dr. Jozef Tiso, nar. 13. 10. 1887 vo V. Bytči, rím. kat., slob., dekan-farár v Bánovciach n. B., býv. prezident Slovenského štátu, národnosti slovenskej, československý št. občan, t. č. vo väzbe, je v i n n ý, že: '''A I.''' ako úradujúci podpresedu HSĽS a poslanec NZ za HSĽS svojou činnosťou od zjazdu HSĽS v Piešťanoch 20. 9 1936 vyvíjal politickú činnosť smerujúcu k odstráneniu demokratického poriadku v ČSR, zapojil sa do bloku protidemokraticky orientovaných národov Európy, ktoré už vtedy ohrozovali ČSR a svetový mier a bezohľadným uplatňovaním požiadavky autonómie aj „za cenu Republiky“ využívajúc kriticky napätej medzinárodnej situácie, vedome oslaboval odolnosť ČSR a tým napomáhal úsiliu jej zahraničných nepriateľov o rozbitie ČSR, a to najmä tak, že: :– spolu s inými riadil činnosť HSĽS v zmysle dohody o spolupráci so Sudetendeutsche Partei, ktorú uzavrel 8. 2. 1938 predseda HSĽS Andrej Hlinka v Ružomberku s K. H. Frankom, A. Kundtom a Ing. Karmasinom, poverencami Henleina, vodcu Sudetendeutsche Partei, :– schvaľoval spoluprácu so Zjednotenou maďarskou stranou, jej predsedom Esterházym na uplatňovanie politických požiadaviek a taktike svojich strán, hoci vedel, že Sudetendeutsche Partei pracuje podľa príkazov z Berlína na odtrhnutie Sudet od ČSR a ich pripojenie k Nemecku, :– spolu s inými v auguste 1938 sa rozhodol nadviazať s anglickým lordom Runcimanom priamy styk a informoval ho o slovenskom probléme a za tým účelom mu zaslal v septembri 1938 memorandum obsahujúce aj návrh na autonómiu, hoci vedel, že tým poškodí medzinárodné postavenie ČSR, :– s vedomím a súhlasom dr. Tisu niektorí činitelia HSĽS založili polovojenskú organizáciu Hlinková garda (HG), do ktorej boli prijatí príslušníci bývalej protištátnej Tukovej Rodobrany a členovia telovýchovnej jednoty Orol, Združenia slovenských katolíckych skautov a vysokoškolákov, aby Hlinková garda slúžila ako politické vojsko HSĽS na zastrašenie politických odporcov a aby pri očakávanom konflikte s Čechmi alebo pri zahraničnom nápore, bola pripravená revolučne a násilne zasiahnuť pri prevedení prevratu na Slovensku, :– v lete 1938 spolupôsobil pri vyslaní poslanca HSĽS Štefana Haššíka do Prahy ako stáleho poverenca HSĽS, ktorého úlohou bolo sledovať udalosti a za zvýšenia ohrozenia ČSR konať ako styčný zástupca s vedením Sudetendeutsche Partei a na zavolanie Haššíka potom 8. 9. 1938 rokovali dr. Tiso a Haššík s K. H. Frankom ako predstaviteľom Henleinovej strany a so zástupcami maďarských strán a Poľského dorozumievacieho výboru o spoločnom postupe týchto strán pri uplatňovaní ich politických požiadaviek, hoci vedel, že Sudetendeutsche Partei koná podľa inštrukcií politického a vojenského vedenia nacistického Nemecka, :– 19. 9. 1938 dr. Tiso s inými využívajúc zvýšeného ohrozenia ČSR požadoval podľa ujednania s Henleinovou stranou okamžité a definitívne vyriešenie slovenskej otázky na podklade Pittsburskej dohody a návrhu HSĽS predloženom Národnému zhromaždeniu, :– 20. 9. 1938 vyjednával s ministerským predsedom Hodžom a prezidentom Benešom o uvedenom rozhodnom stanovisku HSĽS, :– 21. 9. 1938 sa spolu s inými uzniesol na tom, že podľa odkazu nacistického nemeckého ministerstva zahraničia, ktorý tlmočil poslanec SdP Kundt, že HSĽS už nebude rokovať o vstupe do vlády, ale o základnom vyriešení slovenskej otázky a na tejto ultimatívnej požiadavke okamžitého riešenia slovenskej otázky zotrval, hoci bolo zrejmé, že musí dôjsť k vojenskému konfliktu s ríšou alebo k okypteniu ČSR a tým vydaniu jej na milosť a nemilosť Nemeckej ríše, :– 23. 9. 1938 spolu s inými napísal a zaslal prezidentovi Benešovi prípis, v ktorom zdôraznil stanovisko proti mobilizácii, ktorá mala byť vyhlásená, hoci vedel, že takto oslabí Republiku proti útoku Nemecka, :– začiatkom októbra 1938 spolu s inými predstaviteľmi HSĽS súhlasil s tým, že Matúš Černák, neoficiálny zástupca HSĽS vo vláde gen. Syrového, požiadal vládu ČSR a prezidenta o okamžité vydanie vládnej a výkonnej moci na Slovensku do rúk HSĽS, pričom pohrozil ultimatívne demisiou, hoci bolo zjavné, že takéto jednanie ministra Černáka zvyšuje nebezpečenstvo hroziace ČSR, :– zvolal spolu s inými činiteľmi HSĽS na 5. a 6. októbra 1938 do Žiliny výkonný výbor HSĽS a tam využijúc kritickú situáciu ČSR postavil politické, nemarxistické strany pred alternatívu prijať ich politické požiadavky a vliať sa do jednej totalitnej politickej strany HSĽS, alebo počítať s úplným vyradením týchto strán z politického života, :– 6. 10. 1938 v Žiline vyhlásil spolu s inými, že sú za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody, že zotrvajú po boku národov bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia, že okamžite preberajú výkonnú a vládnu moc na Slovensku a chcú slobodne, podľa vlastnej vôle určiť budúci život Slovenska v plnom rozsahu, počítajúc do toho i štátnu ústrojnosť, a to v priateľskom spolužití s okolitými národmi, a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom, čím postavili vládu ČSR pred politický diktát: buď prijať tento hotový stav alebo počítať s osamostatnením Slovenska. '''A II''' Dr. Jozef Tiso, už ako predseda autonómnej slovenskej vlády a úradujúci podpredseda HSĽS ako význačný aktívny činiteľ HSĽS spolu s inými :– po 6. 10. 1938 rozpustili komunistickú stranu, 23. 11 1938 zastavili činnosť Sociálnodemokratickej strany a 27. 11. 1938 Slovenskej národnej strany, :– po 6. 10. 1938 ozbrojili Tukovú Rodobranu, ktorá sa stala súčasťou Hlinkovej gardy, postupne ozbrojovali i celú Hlinkovú gardu, na túto organizáciu preniesli aj všetok zaistený majetok rozpustených telocvičných spolkov Sokola, Orla, Sedliackej jazdy a ďalších organizácií, a nariadením č. 14/1938 Úr. novín vyhlásili ju za jedinú brannú organizáciu na Slovensku a tak vybudovali politické vojsko na podporu svojho novoutvoreného totalitného režimu podľa vzoru nemeckých organizácií SA, :– 18. 10. 1938 zriadil Úrad propagandy, ktorého úlohou bolo prevychovať národ v zmysle protidemokratickom, protislovenskom, protipokrokovom a germanofilskom a pripravovať samostatný slovenský štát, :– sa pričinil, aby na 18. 12. 1938 boli vypísané voľby do Slovenského autonómneho snemu, pričom vec zriadil tak, aby lehota na podanie kandidátnych listín bola iba 24 hodín, čím prakticky bola pripustená len jediná kandidátka HSĽS a takto tento snem sa voľbami stal potom zákonodarným orgánom fašistického režimu na Slovensku, :– pričinil sa 26. 10. 1938, aby bol zriadený pre Nemcov na Slovensku pri autonómnej vláde Úrad štátneho sekretára a Nemcom bola daná kultúrna samospráva a za štátneho sekretára nemeckej menšiny bol menovaný Ing. František Karmasin, čím vedome uľahčil podvratnú činnosť nemeckej strany smerujúcu na rozbitie ČSR podľa plánov Nemeckej ríše, :– koncom februára 1939 vyslal do Berlína delegáciu hospodárskych činiteľov pod vedením dr. Pružinského a dr. Ďurčanského v úmysle získať podporu vojenských a politických činiteľov nacistického Nemecka a s úlohou prejednať s Göringom podmienky hospodárskej spolupráce Slovenska s ríšou. '''A III''' Dr. Jozef Tiso spolu s inými, keď vo februári 1939 agenti nacistického Nemecka vo Viedni zoskupení okolo tamojšieho miestodržitela Seyss-Inquarta a Bürkela na popud Hitlera a Ribbentropa nasadili všetky sily na rozbitie ČSR odtrhnutím Slovenska, za chrbtom ústrednej vlády sa pustili do priamych príprav rozbitia ČSR a takto s vedomím dr. Tisu vyjednávali niektorí činitelia HSĽS s pplk. Ferdinandom Čatlošom o vojenskom zaistení vyhlásenia samostatného Slovenského štátu, :– 7. 3. 1939 na tajnej schôdzke v byte K. Sidora v Bratislave rokoval so Seyss-Inquartom a jeho tajomníkom Jozefom Hammerschmidtom o odtrhnutí Slovenska od Republiky a o hospodárskom zaistení samostatného Slovenska, :– 8. 3. 1939 sa znovu zišiel so Seyss-Inquartom v Moste nad Litavou a tam pokračoval v rokovaniach, :– po dohode s dr. J. Tisom 10. 3. 1939 dr. F. Ďurčanský ušiel pred zaistením do Viedne a tam vo viedenskom rozhlase ako splnomocnenec slovenskej vlády vyzval národ k odporu a Hlinkovej garde prikázal, aby prevzala všetku moc na Slovensku do svojich rúk, :– dňa 10. 3. 1939 dr. Jozef Tiso z jezuitského kláštora v Bratislave vydal pre Akademickú Hlinkovú gardu rozkazy na prevádzanie odporu a demonštrácií proti zosilneným vojenským a četníckym oddielom, vyslaným na Slovensko ústrednou vládou ČSR a vyhlasoval zosadenie svojej vlády za protiústavný čin, :– dňa 13. 3. 1939 dr. Jozef Tiso jednal v Bratislave s dôverníkom Adolfa Hitlera Edmundom Wesenmayerom, ktorý bol vyslaný na to, aby zistil, ktorého z predstaviteľov autonómneho Slovenska by si mal Hitler pozvať k priamemu prerokovaniu odtrhnutia Slovenska od ČSR, :– dňa 13. 3. 1939 dr. J. Tiso a dr. Ďurčanský po predchádzajúcom dohovore s predstaviteľmi HSĽS rokovali v Berlíne so zahraničným ministrom Ribbentropom a ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom o okamžitom odtrhnutí Slovenska od ČSR, na čo dr. Tiso telefonoval K. Sidorovi a prezidentovi Háchovi, aby zariadili všetko ihneď na zvolanie Slovenského snemu na 14. 3. 1939, :– 14. 3. 1939 dr. Tiso na schôdzi Slovenského snemu referoval o svojich rokovaniach s Adolfom Hitlerom a Ribbentropom z 13. 3. 1939 a v dôsledku toho členovia snemu vyhlásili odtrhnutie Slovenska od ČSR. '''B I.''' Po odtrhnutí Slovenska od ČSR vyhlásením Slovenského štátu dr. Jozef Tiso ako predseda vlády a hlava Slovenského štátu a od 26. 10. 1939 ako prezident Slovenskej republiky spolu s inými odstránili zvyšky demokratického systému na Slovensku a zaviedli fašistický režim podľa nemeckého vzoru, pričom vládnu a výkonnú moc vykonávali v najužšej spolupráci s nacistickým Nemeckom, takže tým podporili jeho záujmy vo veciach politických i vojenských, vo finančnom a hospodárskom sektore, najmä tým, že :– v dňoch 18. - 23. 3. 1939 spolupôsobil pri uzavretí zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom, vyhlásenou vyhl. č. 226/40 SI. z.(Schützvertrag), túto zmluvu podpísal a jej uskutočnenie spolu s inými prevádzal, čím vydal Slovensko do područia ríše a na použitie Slovenska pre strategické ciele nemeckej brannej moci proti Poľsku a ZSSR, :– keď nemecká branná moc od 14. 3. 1939 do konca apríla 1939 násilím odzbrojila vojenské posádky a obsadila vojenské objekty na západnom Slovensku a muničné továrne v Dubnici a P. Bystrici, pričom svojmocne zobrala a odviezla všetok vojenský materiál v úhrnnej cene vyše 2 miliárd Ks, slovenská vláda na čele s dr. Tisom sa zriekla náhrady za tento ulúpený majetok dohodou uzavretou v Berlíne 14. 3. 1940, vyhlásenou pod č. 160/1940 SI. z., čím bol značne poškodený slovenský národný majetok, :– v apríli 1939 dr. Tiso spolu s inými dal súhlas, aby na Ministerstvo národnej obrany v Bratislave boli pridelení nemeckí poradcovia vo forme nemeckej vojenskej misie (DHM) a nemeckej leteckej misie (DLM), v auguste 1939 dr. Tiso spolupôsobil pri uzavretí dohody so zástupcami Nemeckej ríše a 12. 8. 1939 podpísal dohodu o tzv. ochrannom pásme (Schutzzone) na západnom Slovensku, ktorá poskytla Nemecku význačnú pomoc pre budúce vojny proti Poľsku a ZSSR, :– v dňoch 18. 3. -23. 3. 1939 z poverenia dr. Tisu viedol dr. Ďurčanský rokovania s Göringom, Ribbentropom a Kepplerom, nadväzne na rokovania delegácie autonómnej vlády z konca februára 1939, uzavrel s nimi dohodu o hospodárskej a obchodnej spolupráci medzi nacistickým Nemeckom a Slovenským štátom a dohodu o platobnej úprave medzi nimi (nemecko-slovenská zúčtovacia zmluva), čím boli položené základy úzkej spolupráce medzi Slovenskom a Nemeckom na poli hospodárskom a obchodnom, čo viedlo k takému vysávaniu slovenského hospodárstva, že už v júni 1944 činil dlh štátu u Slovenskej národnej banky, vzniklý z preplácania dobropisov Nemeckej ríše (clearing, špička), 8,6 miliárd Ks, :– v r. 1940 dr. Tiso spolu s inými, s cieľom podporovania nemeckého vedenia vojny, pripravil a uzavrel dohodu so zástupcami Nemeckej ríše, ktorou sa Slovensko zaviazalo odoslať do Nemecka robotníkov a potom nariadením z 29. 5. 1940 č. 129/40 SI. z. zaviedli pracovnú povinnosť a nariadeniami č. 147/40 SI. z. a 284/40 SI. z. zriadil Ústredný úrad práce, prostredníctvom ktorého sa oddisponovalo pre nemecké vojenské nasadenie 100 000-120 000 robotníkov, ktorí boli v Nemecku nútení pracovať za okolností a na miestach ich životu a zdraviu nebezpečných, pričom súčasne prevzal záväzok, že úspory týchto robotníkov, zasielané ich rodinným príslušníkom na Slovensku, budú vyplácané cez nemecko-slovenský clearing, v skutočnosti na účet slovenskej štátnej pokladnice, :– v januári 1940 dr. Tiso spolu s inými podporoval nemecké vedenie vojny tým, že spolupôsobil pri uzavretí zmluvy medzi slovenskou vládou a Nemeckou ríšou o využití podnikov vojnového hospodárstva na Slovensku pre ciele nemeckého vojnového hospodárstva, podpísanej 30. 1. 1940, ktorou sa dáva k dispozícii Nemeckej ríši 25 tovární a podnikov na výrobu a dodávanie zbraní a streliva nemeckému wehrmachtu, ďalej boli prevzaté záväzky zásobovať tieto podniky surovinami a umožňovať plnenie zmluvy, takže dotyčné podniky dodávali nemeckej brannej moci svoje výrobky, ktorých vývozná hodnota bola v r. 1940 132.4 mil. Ks, v r. 1941 309.8 mil. Ks, v r. 1942 578.9 mil. Ks, v r. 1943 1004.3 mil. Ks, v r. 1944 1762.9 mil. Ks, ktoré sumy však v skutočnosti Nemecká ríša nezaplatila, :– na poradách v Salzburgu 29. 7. 1940 dr. Tiso sľúbil, že prevedie zmeny v slovenskej vláde, následkom ktorých sa potom spolupráca s nacistickým Nemeckom ešte utužila a Slovensko sa ešte viac prispôsobilo nemeckému národnosocialistickému systému, čo sa stalo najmä :– vysielaním gardistických dôstojníkov do Senheimu v Nemecku, kde boli nielen cvičení, ale aj ideologicky spracovaní pre zavádzanie brannej výchovy, :– prevýchovou národa v zmysle národného socializmu kurzami veliteľov HG a HM a politickými školami HSĽS, :– napodobením nacistických spôsobov pri riešení sociálnej otázky (zimná pomoc), brannej výchovy (Slovenská pracovná služba), obmedzovaním parlamentu (zmocňovacie zákony), :– radikálnejším riešením židovskej otázky podľa vzoru nacistov, :– dr. Jozef Tiso spolu s inými za účelom upevnenia totalitného fašistického režimu pod heslom „Jeden Boh, jeden národ, jedna organizácia“ vnútil slovenskému národu fašistické organizácie, najmä tým, že HSĽS ako štátnej strane určil podľa § 58 Ústavy poslanie, že jej prostredníctvom sa slovenský národ zúčastňuje na štátnej moci a podľa zákona č. 171/43 SI. z. o obecnej samospráve aj na obecnej samospráve, že len HSĽS prevádza výber osôb na funkcie starostov a členov obecného výboru a na jej návrh previedli štátne orgány menovania, že Hlinkovú gardu urobilo vládne nar. 210/39 SI. z. povinnou organizáciou pre občanov slovenskej národnosti a z. č. 245/39 SI. z. bola vyhlásená za jedinú polovojenskú organizáciu, že vytvoril jedinú organizáciu mládeže Hlinkovú mládež zákonom č. 156/40 SI. z., do ktorej musela vstúpiť celá študujúca mládež, :– dr. Jozef Tiso velebil Hitlera ako veľkodušného vodcu nemeckého národa za to, že pomohol vytvoriť Slovenský štát a udržoval nad ním ochrannú ruku, vychvaľoval pomery v Nemecku a presvedčoval národ, že slovensko-nemecká spolupráca je natrvalo životným záujmom Slovákov a k prehĺbeniu tejto spolupráce nariadil zakladať nemecko-slovenskú spoločnosť, :– hanobil ZSSR a západné mocnosti, štval proti nim a ich armáde, :– dňa 28. 5. 1943, teda v čase, keď bola známa účasť K. H. Franka na vraždách českých študentov a zničení Lidíc, dr. Tiso udelil Frankovi najvyššie slovenské vyznamenanie veľkokríž radu slovenského kríža, ktorý mu odovzdal zástupca ministerstva zahraničných vecí dr. Š. Polyák na znak uznania spoločnej práce HSĽS a SdP v bojoch o autonómiu Slovenska a za zásluhy o nadviazanie tejto spolupráce. '''B II.''' Po 14. 3. 1939 dr. Jozef Tiso v zmysle ochrannej zmluvy s Nemeckom podporil Nemecko pri prepadnutí Poľska psychologickou prípravou vojny prejavmi v duchu brannej výchovy a článkami zahrotenými proti Poľsku, prestavbou komunikačných spojov smerujúcich na Poľsko, poskytnutím slovenských letísk nemeckej armáde ako základní pre útok a na uskladnenie bojového a pohonného materiálu, sústredením slovenského vojska na hraniciach, povolením prechodu nemeckých vojenských jednotiek cez územie Slovenska a napokon i zúčastnením sa vojny proti Poľsku, ozbrojenou vojenskou mocou pri prepadnutí Poľska Nemeckom, povzbudzovaním vojakov a odmeňovaním účastníkov ťaženia vyznamenaniami. '''B III.''' Dr. Jozef Tiso spolu s inými utužoval vojenskú politickú spoluprácu s Nemeckom pri zrejmých jeho úmysloch o ďalšie rozšírenie vojny o svetovládu, :– zapojením Slovenska do príprav na pokračovanie v tejto vojne pristúpením k Paktu troch mocností v novembri 1940, povolením prechodu nemeckých vojsk koncom r. 1940 a začiatkom r. 1941 cez územie Slovenska pri útoku na Juhosláviu a Grécko, v marci 1941 dojednaním dohody o protileteckej ochrane tzv. ochranného pásma (Schutzzone), začiatkom marca 1941 zariadením prestavby a prispôsobením komunikačných spojov podľa strategických plánov Nemecka pre útok na ZSSR, začiatkom r. 1941 intenzívnym vyzbrojovaním slovenskej armády útočnými zbraňami, opatreniami proti parašutistom, nariadením o pohraničnom pásme a obvode opevnení a iných dôležitých miest pre ochranu štátu a propagandou militarizmu, :– dňa 22. 6. 1941 vstupom do vojny proti ZSSR po boku Nemeckej ríše bez vypovedania vojny, :– vyslaním slovenského vojska až do počtu 50 689 mužov do boja za hranice Slovenska, z ktorých časť ako Rýchla divízia bola používaná na fronte a časť ako Zaisťovacia divízia na boj proti partizánom, :– vydaním nariadenia č. 197/44 Si. z. o dohode medzi Slovenskom a Nemeckom, podľa ktorej slovenskí štátni občania nemeckej národnosti mali splniť svoju brannú povinnosť počas trvania vojny v nemeckej brannej moci - Waffen SS. :– v novembri 1941 uzavretím slovensko-nemeckého tajného dodatkového protokolu k Trojpaktu so záväzkom urobiť opatrenia na poli tlače, spravodajstva a propagandy na podporu politiky Trojpaktu, :– v novembri 1941 pristúpením k paktu proti Kominterne a k tajnému dodatkovému protokolu k Trojpaktu so záväzkom viesť ideový boj proti komunizmu a prevádzať prísne opatrenia proti príslušníkom rozpustenej komunistickej strany, :– vyhlásením vojny Anglicku a USA dňa 12. 12. 1941, :– v lete 1943 ponukou 10 500 mužov tzv. pracovného zboru pre účely ochrany Nemecka proti leteckým útokom Spojencov, :– uzavretím dohody z augusta 1943 o výrobe nemeckých lietadiel na Slovensku, :– kooperáciou s Nemeckom a Maďarskom pri plánovaní a vybudovaní opevnenia karpatských priesmykov v marci 1944 a opevnenia predhoria Vihorlatu v júni 1944, :– propagandou po celý čas vedenia vojny proti ZSSR, v ktorej hlásal výmysly, že ZSSR ohrozuje celú civilizáciu a kresťanstvo, pácha zverstvá a chce zotročiť celý svet a :– povzbudzovaním národa k obetiam a práci pre vojnu, k hospodárskej pomoci Nemcom a vyzývaním vojakov k boju proti slovanským bratom a proti západným Spojencom, pričom vyhlasoval vojnu za boj proti židoboľševizmu, plutokracii a svetovému židovskému kapitálu a napokon osobnými návštevami koncom roku 1941 povzbudzoval k bojovnosti slovenské jednotky. '''C''' Od samého začiatku trvania Slovenského štátu až do povstania dr. Jozef Tiso spolu s inými maril prípravy slovenského odbojového hnutia, a to organizovanie a prípravy partizánskeho odboja a prípravy samotného národného povstania zriadením osobitného bezpečnostného aparátu, perzekúciami, prenasledovaním, väznením a propagandou, :– 29. 7. 1944 dal súhlas, aby východná časť Slovenska bola vyhlásená za operačné územie nemeckých vojsk, podriadil armádu gen. Malára nemeckému veleniu a takto v dňoch 31. 8. 1944 a 1. 9. 1944 umožnil odzbrojiť Nemcom túto armádu a odvliecť jej dôstojníkov a mužstvo do nemeckých koncentračných táborov, čím znemožnil účasť tejto armády v povstaní a pri oslobodzovaní Slovenska bez vojnových škôd, :– dňa 23. 8.1944, resp. 25. 8.1944 požiadal o nemeckú vojnovú pomoc proti partizánskym akciám a 28. 8.1944 dal súhlas na vojenské obsadenie celého Slovenska nemeckou armádou a rovnako ešte pred 28. 8. 1944 dal súhlas, aby nemecké jednotky obsadili železničnú trať a priemyselné podniky na Považí, :– dňa 29. 8. 1944 na žiadosť nemeckého vyslanca vzal do čestnej väzby ministra národnej obrany gen. Čatloša a prinútil ho hrozbou, že ho vydá Nemcom, ktorí žiadajú jeho hlavu, aby povedal do rozhlasu pripravený prejav o príchode nemeckých okupačných vojsk na Slovensko, ktoré označoval ako ochrancov pokoja a poriadku a osloboditeľov, :– dňa 30. 8. 1944 prehovoril dr. Tiso do rozhlasu sám v tom istom zmysle a prikázal takto prehovoriť do rozhlasu i gen. Malárovi, čo tento i urobil, :– dňa 1. 9. 1944 dal rozkaz gen. Čatlošovi, aby odzbrojil bratislavskú posádku a umožnil nemeckej armáde odzbrojiť slovenských vojakov na nepovstaleckom území, :– v dohode s veliteľom nemeckých okupačných jednotiek a s vyslancom nacistického Nemecka, vystriedal 5. 9. 1944 vládu dr. Tuku novou vládou dr. Štefana Tisu, :– dňa 1.9. 1944 vymenoval Otomara Kubalu za náčelníka HG a šéfa štátnej bezpečnosti, :– v septembri 1944 vyňal štátnu bezpečnosť, políciu a žandárstvo z právomoci ministerstva vnútra a pričlenil ich do pôsobnosti MNO, :– v septembri 1944 dal príkaz k organizovaniu nového vojska Domobrany, pohotovostných oddielov HG a žandárstva (POHG, POŽ) a týmto nariadil, aby sa zúčastnili bojov, spravodajských a bezpečnostných akcií proti účastníkom povstania a partizánom v spolupráci s ÚSB a s nemeckými bezpečnostnými orgánmi SD a SiPO, v dôsledku čoho sa zúčastnilo na akciách proti povstalcom a partizánom a na trestných výpravách proti civilnému obyvateľstvu v partizánskych krajoch asi 3000 gardistov a niekoľko jednotiek Domobrany, :– lákal povstaleckých vojakov k dezercii sľubujúc im amnestiu, beztrestnosť rozhlasom, letákmi aj tlačou a počas povstania aj po jeho potlačení štval proti povstalcom a partizánom, vyhlasoval ich za zradcov, zločincov a banditov, a to najmä svojím prejavom v Banskej Bystrici 30. 10. 1944 a vianočným posolstvom v r. 1944 a v tomto smere usmerňoval propagandu, :– spolu s inými uzavrel 9. 10. 1944 tajnú dohodu o zásobovaní nemeckej okupačnej armády na Slovensku na účet Slovenského štátu, čím poškodil národný majetok asi o 7 miliárd Ks, :– dňa 30. 10. 1944 zúčastnil sa s inými vládnymi činiteľmi a predstaviteľmi nemeckej okupačnej armády oslavy víťazstva nad povstaním v Banskej Bystrici, odslúžil ďakovnú omšu, vyznamenal nemeckých dôstojníkov a vojakov za boj proti povstalcom, mal verejný ďakovný prejav Hitlerovi a jeho vojskám a poslal Hitlerovi ďakovný telegram, :– v dohode s veliteľom nemeckých okupačných vojsk nariadil vyhláškou z 12. 1, 1945 mobilizáciu osôb odvodných ročníkov 1935 - 1941 a pre príslušníkov odvodných ročníkov 1942 - 1944 a starších pokračovanie v prezenčnej službe, prípadne ďalšej službe s tým ustanovením, že kto nenastúpi, bude považovaný za zbeha, prípadne za vojnového zajatca a bude odvezený za hranice štátu, :– dr. Jozef Tiso pozvaním nemeckých vojsk a potlačením povstania spôsobil, že front postupne prešiel cez celé Slovensko a nemecké vojská evakuovali na mnohých miestach mužov do 60 rokov do Nemecka na nútené práce a za pomoci HG, HM, Domobrany a úradov dal vyviezť do Nemecka z tovární stroje, z podnikov, skladísk, obchodov a z domácností zariadenia, zásoby, rádioprístroje, z nemocníc z ústavov a kín všetky cenné prístroje a rôzne zariadenia a z hospodárstiev živý a mŕtvy inventár, :– po dohode s nemeckými okupačnými vojskami nariadil, aby všetci práceschopní občania (muži, niekde i ženy) sa zúčastnili na opevňovacích prácach nemeckej armády za okolností a na miestach životu nebezpečných, :– donútil všetkých štátnych zamestnancov, slovenských spisovateľov a umelcov, aby odsúdili národné povstanie v nadiktovanej forme, :– ako najvyšší veliteľ Domobrany vydal 14. 3. 1945 rozkaz príslušníkom Domobrany, v ktorom ich vyzval do boja proti Červenej armáde a lživými údajmi hanobil slovenských povstalcov, :– na jar 1945 spolu s inými sa dohodol vyvíjať u zahraničných vojenských a politických činiteľov úsilie o zachovanie či obnovenie Slovenského štátu, čo i prevádzal po úteku zo Slovenska až do 23. 5. 1945, '''D''' Dr. Jozef Tiso spolu s inými hneď po nastolení autonómie, ale najmä po 14. 3. 1939 pomocou všetkých orgánov svojho totalitného režimu a nacistických nemeckých organizácií perzekvoval a terorizoval všetkých odporcov svojho režimu, najmä tým, že: :– po 14. 3. 1939 nariadil, prípadne schvaľoval, že HG svojmocne a bezprávne odnímala sťahujúcim sa osobám českej národnosti cenné veci, skvosty a peniaze, :– spolupôsobil pri vydaní nariadenia s mocou zákona č. 200/40 Sl. z., na základe ktorého bolo niekoľko desiatok štátnych zamestnancov a penzistov slovenskej národnosti, ale československej orientácie, ukrátených citeľne v ich platoch, :– od konca októbra 1938 v tlači, rozhlase, prejavmi na zhromaždeniach a iným spôsobom popudzoval k nenávisti a nepriateľským činom proti Židom a už po vymedzení pojmu Žida na podklade konfesionálnom, nariadením č. 63/1939 S!, z. a celým radom ďalších nariadení vyradil Židov z verejného života a hospodárstva, obmedzil ich osobnú slobodu, majetok a príjmy, :– po salzburských poradách niektorí vládni činitelia na základe ústavného zákona č. 210/1940 SI. z. nariadením z 9. 9. 1941 č. 198/1941 SI. z. (židovský kódex) vyradili Židov úplne z hospodárskeho a sociálneho života, zbavili ich ľudských práv a majetku a neskoršie v r. 1941 a začiatkom 1942 nariadili zriadiť pre Židov koncentračné tábory v Seredi, Novákoch a inde, s čím všetkým dr. Tiso súhlasil, pričom mu bolo vyhradené právo udeľovať výnimky a toto právo ľubovoľne používal, :– koncom februára a začiatkom marca 1942 so súhlasom dr. Tisu, na podklade dohody dr. Tuku s nemeckým vyslancom v Bratislave o deportácii Židov bolo nariadené ministerstvom vnútra pripraviť a previesť nútené vysťahovanie Židov zo Slovenska na územie Nemcami obsadené a takto podľa vopred vypracovaného plánu od 3. 4. 1942 do 18. 5. 1942 bolo vysťahovaných 38 169 Židov bez akéhokoľvek zákonného podkladu, od 18. 5. 1942 do 20. 10. 1942 na základe ústav, zák. č. 68/42 SI. z., podľa ktorého vysťahovaní Židia strácali štátne občianstvo a všetok majetok bez nadobudnutia nového štátneho občianstva a bez akejkoľvek náhrady za odňatý majetok, bolo vysťahovaných ďalších 19 668 Židov, takže celkom bolo vyvezených spolu 57 837 Židov, z ktorých sa vrátilo len niekoľko sto ľudí a ostatní zahynuli, :– dr. Tiso spolu s inými súhlasil s tým, aby podľa dohody dr. Tuku s nemeckými úradmi z februára 1942 sa vyplatilo Nemeckej ríši za každého deportovaného Žida 500 RM, ktorým titulom dal Slovenský štát Nemeckej ríši zálohou poukázať 100 miliónov Ks, :– začiatkom roku 1944 na základe verbálnej nóty nemeckého vyslanectva v Bratislave zo 6. 10.1943 dr. Tiso spoločne s inými spolupáchateľmi sa dohodol so zástupcami nacistického Nemecka proti ustanoveniam Haagskych konvencií, že uprchlí vojnoví zajatci z koncentračných táborov a zajateckých táborov z Nemecka a Nemcami obsadených území, dopadnutí na Slovensku, budú odovzdaní nemeckým pohraničným policajným úradom, hoci vedel, že týmto sú zajatci vydaní istej smrti, :– v lete 1943 dr. Tiso spoločne s inými zariadil, aby osoby ukrajinskej národnosti, ktoré utiekli z Nemecka, kam boli odvlečené a boli chytené na Slovensku, boli odovzdané nemeckým pohraničným policajným úradom, na základe čoho UŠB vydala 7. 6. 1943 v tomto zmysle príkaz pre slovenské úrady, :– dr. Tiso spolu s inými spolupôsobil pri vydaní a prevádzaní vi. nár. č. 32/1939 SI. z. a zriadil od 1. 1. 1940 Ústredňu štátnej bezpečnosti (ÚŠB) a na základe tohto nariadenia a pomocou tohto orgánu zaistili a uväznili, alebo dali uväzniť asi 3000 odporcov režimu na ľubovoľný čas v koncentračnom tábore v Ilave, alebo v policajných väzniciach bez akéhokoľvek vypočutia, bez možnosti obrany, bez dôkazu viny, púhym administratívnym opatrením a trpel, aby najmä príslušníci komunistických a protifašistických organizácií pri vyšetrovaní boli trýznení, usmrcovaní, resp. mučením dohnaní k sebevraždám, :– dr. Tiso súhlasil spolu s inými ešte pred Slovenským národným povstaním, aby nemecká tajná štátna polícia (gestapo) a nemecká bezpečnostná služba (SD) spolupracovali s ÚŠB aj na Slovensku, v dôsledku čoho gestapo a SD mnoho osôb, medzi inými i slovenských štátnych občanov zatýkali, týrali a niektorých z nich odviezli za hranice štátu, :– dr. Tiso na jeseň 1944 za povstania a po dobytí povstaleckých krajov dal príkaz HG, HM, POHG, POŽ a Domobrane, aby oddiely týchto formácií pomáhali nemeckej armáde a iným vojenským nemeckým a bezpečnostným jednotkám chytať účastníkov odboja a ich pomocníkov a aby s tým cieľom podnikali aj samostatné akcie, a tak gardisti chytené podozrivé osoby väznili, týrali, usmrcovali a odovzdávali Nemcom - za ich spolupráce bolo takto zavraždených a pochovaných v masových hroboch a inak asi 4316 ľudí a odvlečených do koncentračných táborov v Nemecku spolu asi 30 000 ľudí, kde z nich veľmi značný počet zahynul, :– v tom istom čase dr. Tiso, hoci prijíma úradné hlásenia aj súkromné správy o tom, že nemecké okupačné armády za pomoci členov HG a Domobrany vypaľujú niektoré slovenské dediny, tieto výčiny trpel a schvaľoval, <div style="text-align:center">teda obžalovaný dr. Jozef Tiso</div> '''ad A I, II, III''' ako člen vlády, Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník fašistických organizácií pričinil sa o rozbitie ČSR, odstránenie jej demokratického poriadku a o zavedenie fašistického režimu, menovite za tým účelom iniciatívne a exponované pôsobil k 6. októbru 1938 a 14. marcu 1939 a priamym vyjednávaním a iným spôsobom prispel k utvoreniu Slovenského štátu pod ochranou Nemecka, '''ad B I, II, III''' ako člen slovenskej vlády a Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácií pričinil sa o odstránenie demokratického poriadku ČSR a zavedenie fašistického režimu, podporil v značnej miere vojenské, politické a hospodárske záujmy nacistického Nemecka a horthyovského Maďarska, spôsobil škodu vojnovému úsiliu ZSSR a Spojencov, spôsobil škodu slovenskému národu, domácim, demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, pričinil sa o vypovedanie a vedenie vojny proti ZSSR a Spojencom, bral na nich významnú účasť, činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov verejne propagoval, obhajoval a schvaľoval, verejne hanobil ZSSR a Spojencov a ich štátne zriadenie a armády, '''ad C''' akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom a okupantom za slobodu a za obnovenie ČSR, najmä maril prípravy národného povstania a účasť vojenských jednotiek v ňom, zúčastnil sa na úsilí fašistických okupantov a domácich zradcov v úmysle potlačiť Slovenské národné povstanie a znemožniť partizánsky boj, spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja, aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom a takúto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval a schvaľoval, pričom vystupoval ako exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník fašistických organizácií, '''ad D''' ako člen slovenskej vlády, Slovenského snemu, exponovaný politický činiteľ a exponovaný príslušník slov. fašistických organizácií spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, nariadil, organizoval a horlivo vykonával perzekúcie demokratických a protifašistických osôb a organizácií pre ich politickú činnosť, spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie, činnosť kolaborantov verejne propagoval, okrem toho napomáhal činnosť fašistických okupantov a s nimi spolupracoval s úmyslom napomáhať nemecké vedenie vojny, spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov povstania a partizánskeho boja a aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom. Uvedenými činmi spáchal: '''ad A I, II, III''' trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR, '''ad B I, II, III''' trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR, '''ad C''' trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nar. 33/45 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/46 Zb. n. SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) cit. nar., '''ad D''' trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) cit. nar., trestný čin kolaborantsva podľa § 3 písm. a), b), e) cit. nar. a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) cit. nar., a to za priťažujúcich okolností. Národný súd preto odsudzuje obžalovaného dr. Jozefa Tisu na základe §§ 2, 3 sadzba 2 a § 4 nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/46 Zb. n. SNR na<br /> <div style="text-align:center">t r e s t   s m r t i   p o v r a z o m</div> ako hlavný trest a podľa § 7 cit. nar., §§ 70 odst. 1 a 71 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na stratu občianskych práv a podľa § 8 odst. 2 nar. č. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR a §74 vyk. nar. č. 55/1945 Zb. n. SNR na konfiškáciu celého majetku obžalovaného, ako na vedľajšie tresty. [Odôvodnenie rozsudku]<ref>Zdôvodnenie rozsudku je obšírne natoľko, že celý rozsudok so zdôvodnením činí 223 strán.</ref> Národný súd v Bratislave<br /> 15. 4. 1947 Dr. Igor Daxner v. r. predseda Národného súdu Ľudovít Benada v. r.<br /> Ján Demian v. r.<br /> Štefan Gažík v. r.<br /> Štefan Ondruš v. r.<br /> Pavel Polák v. r.<br /> Šimon Struhárik v. r.<br /> prísediaci == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * [https://www.karolveres.szm.com/DEJ/pramene/procesza3.htm Proces s dr.J Tisom – VÝPIS Z ROZSUDKU spracovaný obhajcom E. Zabkayom] [online]. [s. l.] : karolveres.szm.com, 2010-12-14 [cit. 2017-08-22]. Autor text dokumentu spracoval podľa: RAŠLA, Anton – ŽABKAY, Ernest. ''Proces s dr. J.Tisom : Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkaya''. Bratislava : Tatrapres, 1990. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Národný súd v Bratislave]] [[Kategória:1947]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]] [[Kategória:Ľudové súdnictvo]] [[Kategória:Jozef Tiso]] tuogyhd2rci0woehoa77pxm0exylc1g 0 3316 6952 2017-08-22T15:15:26Z Lišiak 1863 Lišiak premiestnil stránku [[Rozsudok nad Jozefom Tisom]] na [[Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom]]: názov súdu 6952 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom]] 32bhpib5v93k3t5jfl3uhna169s4ipi 4 3318 8280 7941 2021-05-10T13:57:56Z 188.167.14.28 /* Súhlas majitela diela na zverejnenie pod slobodnou licenciou */Oprava 8280 wikitext text/x-wiki '''Licenčná politika''' projektu Wikizdroje sa vo všeobecnosti zakladá na akceptovaní diel, ktoré spadajú pod slobodnú licenciu.<ref>Porovnaj smernice nadácie Wikimedia Foundation prijaté 23. marca 2007: [https://wikimediafoundation.org/wiki/Resolution:Licensing_policy Licensing policy] ([https://wikimediafoundation.org/wiki/Resolution:Licensing_policy/sk preklad v slovenčine]).</ref> Vzhľadom na sídlo nadácie Wikimedia Foundation, Inc. a fyzické uloženie serverov jej projektov v Spojených štátoch, východiskom pre licenčnú politiku Wikizdrojov je autorské právo Spojených štátov. Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky texty uverejnené na Wikizdrojoch spadajú pod licenciu [https://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/ Creative Commons Atribution/Share-Alike License] (CC BY-SA).<ref>Porovnaj: [[:en:wikiskource:Copyright policy|Wikisource:Copyright policy]].</ref> V prípade slovenských Wikizdrojov ide v súlade s autorským právom Slovenskej republiky o voľné diela, diela, na ktoré sa autorské práva nevzťahujú a diela, na ktorých zverejnenie na projektoch Wikimedia Foundation (pod slobodnou licenciou) udelil autor svoj súhlas. == ''Public domain'' == ''Public domain'' je najmä v anglosaskom autorskom práve označenie diel, ktoré majú postavenie verejného vlastníctva, verejného majetku, a teda nie sú chránené autorským právom.<ref>public domain. In Garner, Bryan A. (ed.). ''Black’s Law Dictionary''. 9th ed. St. Paul, MN : Thomson Reuters, 2009. ISBN 978-0-314-19949-2, p. 1349. ''“The universe of inventions and creative works that are not protected by intellectual-property rights and are therefore available for anyone to use without charge. When copyright, trademark, patent, or trade secret rights are lost or expire, the intellectual property they had protected becomes part of the public domain and can be appropriated by anyone without liablity for infringement.”''</ref> V autorskom práve Slovenskej republiky ekvivalentný pojem neexistuje. Slovenské autorské právo vymedzuje [[#Diela, ktoré nie sú predmetom autorského práva|dielo, ktoré sa nepovažuje za predmet autorského práva]] a [[#Voľné dielo|voľné dielo]], ktoré je užším pojmom než ''public domain'', pričom dielo sa stáva voľným dielom len po splnení presne vymedzených zákonných podmienok, tzn. nemožno dielo vydať a označiť ho za voľné dielo. Podľa slovenského autorského práva sa totiž autor nemôže vzdať osobnostných práv k dielu, môže iba ponúknuť bezúplatnú licenciu na ľubovoľné použitie diela, a prípadne možno predpokladať, že autor, ktorý svoje dielo takto označil, sa svojich práv nebude domáhať.<ref>Pozri bližšie: VAVRO, Tomáš. [https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2794/category/dusevne-vlastnictvo/article/licencie-creative-commons.xhtml Licencie Creative Commons a ich použitie na Slovensku] [online]. In ''Podnikajte.sk'' ([Považská Bystrica] : Podnikajte.sk, s.r.o.). ISSN 1338-2187, 2016-08-17 [cit. 2017-08-22].</ref> == Autorské právo Slovenskej republiky == === Diela, ktoré nie sú predmetom autorského práva === Na základe § 5 zákona č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len autorský zákon): „''Za predmet autorského práva sa nepovažuje:''<ref>Citované podľa: [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/2015c57.pdf#page=3 § 5] zákona č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 (Autorský zákon). ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2015, čiastka 57, uverejnená 5. augusta 2015, s. 2211. V znení [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/125/ZZ_2016_125_20170101.pdf zákona č. 125/2016 Z. z. z 18. novembra 2015 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2016, čiastka 57, vyhlásené 23. 3. 2016, s. [1]-93.</ref> :''a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,'' :''b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1,'' :''c) územnoplánovacia dokumentácia, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,'' :''d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu,'' :''e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1,'' :''f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,'' :''g) dielo tradičnej ľudovej kultúry,'' :''h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu“''. Pri § 5 písm. e) pritom podľa výkladu JUDr. Antona Škreka, PhD., generálneho riaditeľa Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, platí: ''„Ide teda o prejavy kohokoľvek (nemusí ísť o štátnych činiteľov) avšak len počas prerokúvania vecí verejných, teda napr. počas zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, jej výborov, zastupiteľstva obce alebo vyššieho územného celku. Túto podmienku teda jednoznačne nespĺňa inauguračný ani novoročný prejav prezidenta, nakoľko počas neho <u>nedochádza k rokovaniu o veciach verejných</u> ''[zvýraznil A. Š.]''.“''<ref>[[Užívateľ:Lišiak/Archív#Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, č. 6366/2015, 27. apríl 2015, Prejavy štátnych činiteľov ako predmet autorského práva.|Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, č. 6366/2015, 27. apríl 2015, Prejavy štátnych činiteľov ako predmet autorského práva]].</ref> === Voľné dielo === Právny poriadok Slovenskej republiky definuje voľné dielo v § 9 ods. 2 autorského zákona ako dielo, ktoré možno voľne použiť. Dielo sa podľa § 9 ods. 1 autorského zákona stane voľným, ak:<ref>Citované podľa: [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/2015c57.pdf#page=3 § 5] zákona č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 (Autorský zákon). ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2015, čiastka 57, uverejnená 5. augusta 2015, s. 2211. V znení [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/125/ZZ_2016_125_20170101.pdf zákona č. 125/2016 Z. z. z 18. novembra 2015 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2016, čiastka 57, vyhlásené 23. 3. 2016, s. [1]-93.</ref> :''„a) uplynie doba trvania majetkových práv podľa § 32,'' :''b) autor nemá dedičov alebo ak dedičia odmietnu dedičstvo prijať, a to aj pred uplynutím doby trvania majetkových práv podľa § 32“''. Dobu trvania majetkových práv definuje § 32 autorského zákona nasledovne:<ref>Citované podľa: [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/2015c57.pdf#page=8 § 32] zákona č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 (Autorský zákon). ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2015, čiastka 57, uverejnená 5. augusta 2015, s. 2216. V znení [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/125/ZZ_2016_125_20170101.pdf zákona č. 125/2016 Z. z. z 18. novembra 2015 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2016, čiastka 57, vyhlásené 23. 3. 2016, s. [1]-93.</ref> :''„(1) Majetkové práva trvajú od okamihu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoluautorskom diele majetkové práva trvajú počas života posledného zo spoluautorov a 70 rokov po jeho smrti. Ak je audiovizuálne dielo vytvorené ako spoluautorské dielo, majetkové práva trvajú počas života poslednej osoby spomedzi režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo a 70 rokov po jej smrti.'' :''(2) Práva k predtým nezverejnenému dielu podľa § 13 ods. 3''<ref>§ 13 ods. 3 autorského zákona: ''„Osoba, ktorá po uplynutí trvania majetkových práv zverejní predtým nezverejnené dielo, týmto zverejnením vykonáva majetkové práva k tomuto dielu“''. Citované podľa: [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/2015c57.pdf#page=5 § 13 ods. 3] zákona č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 (Autorský zákon). ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2015, čiastka 57, uverejnená 5. augusta 2015, s. 2213. V znení [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/125/ZZ_2016_125_20170101.pdf zákona č. 125/2016 Z. z. z 18. novembra 2015 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2016, čiastka 57, vyhlásené 23. 3. 2016, s. [1]-93.</ref>'' trvajú 25 rokov od zverejnenia tohto diela.'' :''(3) Pri pseudonymnom diele''<ref>§ 14 ods. 2 autorského zákona: ''„Dielo, ktoré sa na základe rozhodnutia autora verejne rozširuje alebo inak uverejňuje s iným údajom, ako je meno autora, sa považuje za pseudonymné dielo.“''. Citované podľa: [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/2015c57.pdf#page=5 § 14 ods. 2] zákona č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 (Autorský zákon). ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2015, čiastka 57, uverejnená 5. augusta 2015, s. 2213. V znení [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/125/ZZ_2016_125_20170101.pdf zákona č. 125/2016 Z. z. z 18. novembra 2015 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2016, čiastka 57, vyhlásené 23. 3. 2016, s. [1]-93.</ref>'' a pri anonymnom diele''<ref>§ 14 ods. 1 autorského zákona: ''„Dielo, ktoré sa na základe rozhodnutia autora verejne rozširuje alebo sa inak uverejňuje bez akéhokoľvek údaja, ktorý umožňuje určenie totožnosti autora, sa považuje za anonymné dielo“''. Citované podľa: [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2015/2015c57.pdf#page=5 § 13 ods. 3] zákona č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 (Autorský zákon). ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2015, čiastka 57, uverejnená 5. augusta 2015, s. 2213. V znení [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/125/ZZ_2016_125_20170101.pdf zákona č. 125/2016 Z. z. z 18. novembra 2015 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. ''Zbierka zákonov Slovenskej republiky''. Ročník 2016, čiastka 57, vyhlásené 23. 3. 2016, s. [1]-93.</ref>'' majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho oprávnenom zverejnení. Ak dielo podľa prvej vety nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto doby zanikajú. Ak nie sú pochybnosti o totožnosti autora alebo ak sa autor takéhoto diela stane verejne známym počas doby podľa prvej vety, na trvanie majetkových práv sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.'' :''(4) Ak bolo dielo, ktoré bolo vytvorené podľa § 90 alebo § 91, zverejnené bez uvedenia mena autora, majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho oprávnenom zverejnení. Ak dielo podľa prvej vety nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto doby zanikajú. Ak je dielo podľa prvej vety dodatočne označené menom autora, na trvanie majetkových práv sa vzťahuje ustanovenie odseku 1.'' :''(5) Pri spojení hudobného diela a slovesného diela, ktoré boli pôvodne vytvorené na použitie v tomto spojení, majetkové práva k týmto dielam trvajú počas života posledného z autorov týchto diel a 70 rokov po jeho smrti.'' :''(6) Ak je dielo podľa odsekov 1 až 4 zverejnené po zväzkoch, po častiach, v pokračovaniach alebo v epizódach, majetkové práva trvajú ku každému takémuto zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne.'' :''(7) Trvanie majetkových práv podľa odsekov 1 až 6 sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.'' :''(8) Ak bolo dielo zverejnené na území iného štátu, v ktorom je ustanovené kratšie trvanie majetkových práv, uplatní sa na toto dielo trvanie majetkových práv podľa práva tohto štátu. Ak bolo dielo podľa prvej vety súčasne zverejnené na území viacerých štátov, uplatní sa na toto dielo trvanie majetkových práv podľa práva toho z týchto štátov, v ktorom je ustanovené najkratšie trvanie majetkových práv. Súčasným zverejnením sa rozumie zverejnenie v inom štáte uskutočnené do 30 dní od zverejnenia v prvom takom štáte“''. Na základe uvedeného možno konštatovať, že voľným dielom je: * dielo, ktorého autor zomrel aspoň pred 70 rokmi resp. v prípade viacerých autorov, ktorého všetci autori zomreli aspoň pred 70 rokmi, * dielo, ktoré bolo zverejnené pod pseudonymom alebo anonymne aspoň pred 70 rokmi, pričom autor takéhoto diela sa nestal počas trvania 70-ročnej lehoty verejne známym (v takomto prípade platí zásada uvedená v predchádzajúcom bode), * dielo, ktoré bolo zverejnené na území štátu iného než Slovenská republika, v ktorom je ustanovené kratšie trvanie majetkových práv (pričom v prípade zverejnenia vo viacerých štátoch sa trvanie majetkových práv posudzuje podľa toho z tých štátov, v ktorom je ustanovené najkratšie trvanie majetkových práv), a podľa práva daného štátu je voľným dielom. == Súhlas majitela diela na zverejnenie pod slobodnou licenciou == [Bude doplnené.] == Poznámky == <references /> == Pozri aj == * [[Wikizdroje:Zásady a pravidlá]] [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] sz9ygyh3f7x5ox7rbwovczc1uwwxmqb 4 3319 7152 6957 2017-08-26T09:44:34Z Wizzard 3 Presmerovanie na [[Wikizdroje:Licenčná politika]] 7152 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikizdroje:Licenčná politika]] 00186zy6a6hinnuryjo6qcx154mt1oh 0 3322 9081 8245 2024-02-18T00:07:45Z Danny B. 47 fix link 9081 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} My, účastníci Národného pochodu za život, sme sa dnes 22. septembra 2013 zišli v Košiciach, aby sme verejne vyjadrili naše presvedčenie, že: * život každého človeka je neoceniteľný, preto má byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky od počatia po prirodzenú smrť a má byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť, * rovnako má byť osobitným spôsobom chránená a podporovaná rodina založená manželstvom muža a ženy, nakoľko iba v takejto rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života človeka, * starostlivosť o deti a ich výchova je právom a zodpovednosťou rodičov, deti majú právo na rodičovskú ochranu, výchovu a starostlivosť. Ako členovia tejto spoločnosti sme si vedomí našej spoluviny za súčasný stav, kedy sme pričasto ako súčasť mlčiacej väčšiny nebránili právo na život a nevytvárali vhodné podmienky na jeho rozvoj. Súčasný stav je natoľko vážny, že nás vyzýva ku konkrétnym činom, vyzýva nás postaviť sa za ochranu každého jedného človeka, aj toho nenarodeného. Vyzývame preto všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa konkrétne zasadili za:ochranu a úctu ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti; # rešpektovanie dôstojnosti každého človeka; # pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným ženám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, # ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na ženách v mene „možnosti voľby“, # ochranu manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti, # rešpekt a garanciu osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí. Osobitne vyzývame všetkých verejných činiteľov, zvlášť poslancov NR SR, vládu SR a všetky štátne inštitúcie, aby: # vytvorili legislatívne podmienky na to, aby bol chránený každý človek od počatia po prirodzenú smrť, # legislatívnym spôsobom zabezpečili ochranu manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku, ktorý je rešpektovaním prirodzeného zákona rozpoznateľného rozumom, # vytvorili také poradné a podporné mechanizmy ako aj ekonomické a sociálne podmienky, v ktorých by sa rodiny nebáli prijímať deti, # aktívne podporili také inštitúcie, ktoré sú zamerané na pomoc rodinám v núdzi a tehotným ženám, aby nemuseli uvažovať o potrate. Vedomí si svojej zodpovednosti v minulosti, dnes i za budúcnosť našich detí a celej spoločnosti kráčame tu dnes pokojne, ale zároveň odhodlane a jednoznačne. Naše úsilie nie je jednorazovým počinom, ale pevným rozhodnutím vytrvať v úsilí, aby sme spoločne dosiahli tieto ciele. Nech nám v tom Pán Boh pomáha! Účastníci Národného pochodu za život 2013, Košice 22. 9. 2013 ==Zdroj== https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2013/ [[Kategória:Pochod za život]] lrf66e20xgtdbzvu3s22jm0d9yd39un 0 3323 9078 7306 2024-02-16T00:07:44Z Danny B. 47 fix link 9078 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} My, účastníci Národného pochodu za život, vychádzajúc z manifestu prvého Národného pochodu za život, ktorý sa uskutočnil 22. septembra 2013 v Košiciach, sme sa dnes zišli v Bratislave, aby sme verejne vyjadrili naše presvedčenie, že: * život každého človeka je neoceniteľný, preto má byť bezpodmienečne chránený počas celej jeho dĺžky od počatia po prirodzenú smrť a ľudská dôstojnosť každého človeka má byť plne rešpektovaná; *tehotným matkám v núdzi je potrebné poskytnúť pomocnú ruku a oporu, *osobitným spôsobom má byť chránená a podporovaná rodina založená manželstvom muža a ženy, nakoľko v takejto rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života človeka; *starostlivosť o deti a ich výchova je právom a zodpovednosťou rodičov, deti majú právo na rodičovskú ochranu, výchovu a starostlivosť. Ako členovia tejto spoločnosti sme si vedomí našej spoluviny za súčasný stav, kedy sme pričasto ako súčasť mlčiacej väčšiny nebránili právo na život a nevytvárali vhodné podmienky na jeho rozvoj. Súčasný stav je natoľko vážny, že nás vyzýva ku konkrétnym činom, vyzýva nás postaviť sa za ochranu každého jedného človeka, vrátane každého nenarodeného dieťaťa. '''Vyzývame preto všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa konkrétne zasadili za:''' # ochranu a úctu ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť a šírenie týchto hodnôt v našej spoločnosti; # rešpektovanie dôstojnosti každého človeka; # pomoc ľuďom v núdzi, osobitne tehotným matkám, mnohopočetným rodinám a rodinám v ťažkej životnej situácii, ako aj organizáciám, ktoré takúto pomoc poskytujú; # ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch a násilia páchaného na ženách v mene „možnosti voľby“; # ochranu manželstva muža a ženy ako kolísky života a základnej bunky spoločnosti; # rešpekt a garanciu osobitného práva rodičov na výchovu svojich detí. Osobitne vyzývame všetkých verejných činiteľov, zvlášť '''poslancov NR SR, vládu SR, prezidenta SR''' a všetky štátne inštitúcie, aby: # vytvorili legislatívne podmienky na to, aby bol chránený každý človek od počatia po prirodzenú smrť; # chránili jedinečné postavenie manželstva muža a ženy ako nenahraditeľného zväzku, ktorý je vyjadrením prirodzeného zákona rozpoznateľného rozumom; # vytvorili také poradné a podporné mechanizmy ako aj ekonomické a sociálne podmienky, v ktorých by rodiny boli povzbudzované prijímať deti; # aktívne podporili inštitúcie, ktoré sú zamerané na pomoc rodinám v núdzi a tehotným matkám a ich deťom a prispeli k vytvoreniu účinnej siete pomoci. Vedomí si svojej '''zodpovednosti v minulosti, dnes i za budúcnosť našich detí a celej spoločnosti''' kráčame tu dnes pokojne, ale zároveň odhodlane a jednoznačne. Naše úsilie nie je jednorazovým počinom, ale pevným rozhodnutím vytrvať v úsilí, aby sme spoločne dosiahli tieto ciele. Nech nám v tom Pán Boh pomáha! Účastníci Národného pochodu za život 2015, Bratislava 20. 9. 2015. ==Zdroj== https://www.pochodzazivot.sk/manifest-narodneho-pochodu-za-zivot-2015/ [[Kategória:Pochod za život]] m0gpqtsjd9ugjopgazg18qno8jy8ssb 0 3324 9108 8927 2024-03-10T00:08:02Z Danny B. 47 fix link 9108 wikitext text/x-wiki <big>'''Rímsky nápis v Trenčíne'''</big><ref>Rímsky nápis sa nachádza na skale Trenčianskeho hradu a v súčasnosti je ho možné vidieť len z reštaurácie alebo z terasy Hotela Elizabeth (bývalý hotel Tatra). Pozri: ''[https://visit.trencin.sk/rimsky-napis-na-hradnej-skale/ Rímsky nápis na hradnej skale, Hotel Elizabeth]'' [online]. Trenčín : Kultúrno-informačné centrum mesta Trenčín, c2009 [cit. 2017-08-22].; Pozri: ''[https://www.hotelelizabeth.sk/o-hoteli/ Informácie o hoteli]'' [online]. Trenčín : Hotel Elisabeth, c2017 [cit. 2017-08-22].<br /><br />Nápis (inskripcia) sa nachádza na vápencovej skale Trenčianskeh hradu, na uhladenej obdĺžnikovej ploche s dĺžkou cca 1,63 m a výškou cca 8,95. Inskripcia obsahuje celkom šesť riadkov, ktorých písmená nie sú rovnako vysoké. Medzi prvými dvomi riadkami (písmená vysoké asi 14,5 cm) je uprostred široká medzera, umelá priehlbeň s priemerom asi 11 cm, ktorá pôvodne zrejme slúžila na upevnenie nejakej kovovej ozdoby. Druhé dva riadky majú písmena s výškou približne 8 cm a písmená posledných dvoch sú ešte o niečo menšie (v piatom riadku cca 7 cm, v šiestom len asi 4 cm). To, že posledné dva riadky začínajú podstatne viac vpravo než predchádzajúce bolo spôsobené zrejme tým, že už v čase, kedy bol nápis vytesávaný bol v skale pomerne hlboký kaz, ktorý dnes v ľavom dolnom rohu prerušuje hladkú plochu nápisu. Z toho Ján Dobiáš usudzuje: ''„Poněvadž se bylo snadno možno tomuto kazu vyhnouti, kdyby byl kameník počal upravovati plochu pro nápis o něco málo výše, možno míti za to, že nápis nebyl původně rozvržen na celou uhlazenou plochu předem, nebo pravděpodobněji, že nebyl zamýšlen tak rozsáhlý, jak na konec dopadl. Snad se původně pomýšlelo jen na monumentální ve své prostotě dvě slova prvních dvou řádek nebo nejvýše na čtyři první řádky a dva poslední byly doplněny až dodatečně na místě, které už nepřipouštělo zachovati pravidelně obdélníkovitou formu popsané plochy. Pro to se zdá svědčiti i to, že poslední dva řádky jsou také tesány mnohem nedbaleji nežli všecky předešlé a nikoli v rovině nápisu, nýbrž na nakloněné plošce, která tvoří jakýsi spodní rám celého nápisu.“'' DOBIÁŠ, Josef. Dva příspěvky k topografii válek markomanských a kvádskych. In ''Český časopis historický''. 1921, roč. 27, č. 1-2, s. [https://kramerius.lib.cas.cz/client/index.vm?page=doc&q=&page=doc&rows=#pid=uuid:b256ba9e-45b9-11e1-8339-001143e3f55c;hist=6 143]-[https://kramerius.lib.cas.cz/client/index.vm?page=doc&q=Tren%C4%8D%C3%ADn&page=doc&rows=#pid=uuid:b256ba9f-45b9-11e1-8339-001143e3f55c;hist=7 144].<br /><br />O nápise sa údajne vedelo už v 16. storočí. Podľa amatérskeho historika Ľudovíta Stárka, ktorý bol v 50. rokoch 19. storočia dekanom v Trenčíne, už uhorský historik Mikuláš Istvánffy uviedol, že ''„jako by tam starý pluk svoje stanovisko alebo pánstvo byl zarazil, bo sä až posiaľ veľké začiatočné litery rimanské v kameni vyryté vidieť môžu“''. ''Katolícke noviny''. 18. jún 1854, roč. 6, č. 23, s. 178. Citované podľa: DOBIÁŠ, Josef. Dva příspěvky..., s. 144. Taktiež uhorský historik Samuel Timon vo svojej učebnici z roku 1733 spomenul ''„monumenta Romana Trentschinii“''. Pozri: TIMON, Samuele. ''Imago antiquae, et novae Hungariae, repraesentans terras, adventus, & res gestas gentis Hunnicae''. Cassoviae : Academicis Soc. Jesu, 1733, Liber primus, De Pannonia et conterminis ei Regionibus, p. [https://books.google.sk/books?id=7DlGAAAAYAAJ&pg=PA116 116]. Ako uvádza J. Dobiáš, nápis ''„byl velmi nepřístupný jednak pro řeku, která tekla dlouho pod samou skalou, později pro porost vrbový a topolový, upadl úplně v zapomenutí“''. DOBIÁŠ, Josef. Dva příspěvky..., s. 144. Po tom, čo víchrica zrazila topoľ, ktorý prikrýval miesto nápisu, sa stal zreteľne viditeľným a to dalo podnet na jeho (opätovné) preskúmanie. Vyššie spomínaný Ľ. Stárek ho 6. júla 1852 zbežne preskúmal sa o nápise stručne zmienil ešte vo svojom bedekeri z roku 1852 (''„Unweit von derselben ist am Felsen eine Platte mit einer Platte mit einer Inschrift bemerkbard, die noch uicht entziffert ist“''). Počas prípravy knihy došlo k odhaleniu nápisu a zrejme pre nedostatok času o ňom urobil len stručnú poznámku. Pozri: STAREK, Ludwig. ''Der Wegweiser in der Trentschiner Burgruine und Umrisse der Geschichte der kön. Freistadt und Burg Trentschin''. Belnay’s Erben : Pressburg, 1852, S. [https://books.google.sk/books?id=TI9pAAAAcAAJ&pg=PA5 5].; ŠKVARNA, Dušan – BARTL, Július – ČIČAJ, Viliam – KOHÚTOVÁ, Mária – LETZ, Róbert – SEGEŠ, Vladimír. ''Slovak History : Chronology & Lexicon''. English Translation David P. Daniel. Bratislava; Wauconda, Illinois : Slovenské pedagogické nakladateľstvo; Bolchazy-Carducci Publishers, Inc., 2002. ISBN 80-08-00400-2, p. [https://books.google.sk/books?id=3orG2yZ9mBkC&pg=PA103 103]. Po bližšom preskúmaní a rozlúštení nápisu publikoval svoje zistenia o dva roky neskôr v ''Katolíckych novinách'', nemeckých novinách ''Pressburger Zeitung'' a ''„dopisovatel z Trenčína ''[...]'' o nálezu Strákově referoval“'' v českom časopise ''Lumír'' (pozri [[#Prepis Ľudovíta Stareka (1854)|prepis Ľudovíta Stareka]]). ''Katolícke noviny''. 18. jún 1854, roč. 6, č. 23, s. 178.; ''Lumír''. 1854, roč. 3, č. 38, s. 902.; Citované podľa: DOBIÁŠ, Josef. Dva příspěvky..., s. 144-145. Porovnaj: ONDROUCH, Vojtěch. ''Limes Romanus na Slovensku : Il Limes Romano in Slovacchia''. Bratislava : Učená společnost Šafaříkova v Bratislavě, 1938, s. 54. Zo správy trenčínskeho dopisovateľa uverejnenej v ''Lumíre'' bola informácia (doslovne) uvedená v publikácii: Římský nápis v Trenčíně. ''Památky archeologické a místopisné''. I. 1855, s. 238. Theodor Mommsen informáciu o nápise zahrnul do zbierky ''Corpus inscriptionum latinarum'' (pozri [[#Prepis v ''Corpus inscriptionum latinarum'', Vol. III, Pars I (1873)|prepis v ''Corpus inscriptionum latinarum'']]), avšak medzi nápisy, ktoré označil za falzá (''„scilicet qui finxit, ipsi rupi eum ''[titulum]'' incidendum curavit“'').<br /><br />Dôsledkom historická a archeologická obec nevenovala nápis pokladala za falošný a nevenovala mu v historických prácach pozornosť. Táto situácia trvala až do roku 1893 resp. 1902. V roku 1890 totiž maďarský archeológ József Hampel vyhotovil sadrový odliatok nápisu a poslal ho T. Mommsenovi, ktorý nápis preskúmal spolu s historikom Ottom Hirschfeldom a skonštatoval, že jeho pôvodný úsudok o pravosti bol mylný (keďže vtedy nepoznal originál, ale len prepis a nezmyselný výklad Ľ. Stareka). Mommsenove a Hirscfeldove závery z 3. mája 1893 (pozri [[#Prepis Theodora Mommsena a Otta Hirschfelda (1893)|prepis Theodora Mommsena a Otta Hirschfelda (1893)]]) J. Hampel hneď uverejnil v maďarskom časopise ''Archaeologiai Értesítő''. [Hampel, József]. VI. MOMMSEN a trencséni várszikla föliratáról. In ''Archaeologiai Értesítő'' (Pest: Magyar Tudományos Akadémia). XIII. kötet. 1893, p. [https://real-j.mtak.hu/300/1/ARCHERT_1893_uf_013.pdf#page=289 265].</ref><br />179 == Originálne znenie (inskripcia) == [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|náhľad|Fotografia nápisu z roku 2006.]] <div style="text-align:center">V I C T O R I A E<br /><br />A V G V S T O R V<ref>AVGVSTORVM (Augustorum)</ref><br />E X E R C I T v S C V I L A V<ref>EXERCITVS CUI LAV|GARICIONE (exercitus cui [=qui] Laugaricione)</ref><br />G A R I C I O N E S E D I T S E D I T M I L<ref>LAV|GARICIONE SEDIT MILITES (Laugaricione sedit milites)</ref><br />L I I D C C C L V<ref>L[EGIONIS] II [ADIVTRICIS] DCCCLV (Legionis II Adiutricis DCCCLV)</ref><br />IAN SLEG LEGIIADCVRF<ref>[MAXIM]IANVS LEG[ATUVS] LEG[IONIS] II AD[IVTRICIS] CVR[AVIT] F[ACIENDVM] (Maximianus [=Marcus Valerius Maximianus] adiutricis curavit faciendum)</ref></div> === Prepis Ľudovíta Stareka (1854) === <div style="text-align:center">V I [] C T O R I A E<br />A V G V S T O R V[]<br />E X E R C I T . S . [] O V . L [] A . V . []<br />G . A R . I . C . I . O . E . S . E . D I I . A A. I L<br />L I I L S C C O E [] []<br />T S A R I I A E [] [] V T<ref>DOBIÁŠ, Josef. Dva příspěvky..., s. 144. Symboly „[]“ označujú miesta, ktoré Ľ. Starek začiernil. Nápis následne rozlúštil do nasledovnej (značne chybnej) podoby: ''„Victoriae Augustoru(m) exercit(us) S(tatori) Iovi I(ubenti) a(nimo) v(oti) g(ratia) ar(am) i(n) c(apite) i(stius) o(ppidi) e(t) s(acellum) e(rexit) dii(s) a(uxiliatoribus) i(ndefesso) l(abore) ''[...] [alebo]'' A(ugustorum) i(nsigni) l(iberalitate)“''.</ref></div> === Prepis v ''Corpus inscriptionum latinarum'', Vol. III, Pars I (1873) === <div style="text-align:center">V I C T O R I A E<br />A V G V S T O R V I<br />E X E R C I T · S · I O V I L I A · V · I<br />G · A R · I · C · I · O · E · S · E · D I I · A A · I · L ·<br />L I I L S C C O E I I<br />T S A R I I A E I V T . . . . .<ref>Mommsen, Theodor (ed.). ''[https://arachne.dainst.org/project/cilopac Corpus inscriptionum latinarum]''. Vol. III. Inscriptiones Asiae, provinciarum Europae Graecarum, Illyrici Latinae. Pars prior. Pars priorInscriptiones Aegypti et Asiae. Inscriptiones provinciarum Europae Graecarum. Inscriptionum Illyrici partes I—V. Berolini : G. Reimerum., 1873, s. 23*, č. 225*.</ref></div> === Prepis Theodora Mommsena a Otta Hirschfelda (1893) === [[Súbor:Mommsen & Hirschfeld transcription of Roman inscription in Trenčín (1893).png|náhľad|Prepis Theodora Mommsena a Otta Hirschfelda tak ako ho József Hampel uverejnil v ''Archaeologiai Értesítő'' (1893).<ref>[Hampel, József]. VI. MOMMSEN a trencséni várszikla föliratáról. In ''Archaeologiai Értesítő'' (Pest: Magyar Tudományos Akadémia). XIII. kötet. 1893, p. [https://real-j.mtak.hu/300/1/ARCHERT_1893_uf_013.pdf#page=289 265].</ref>]] [Bude pridané.] === Prepis v ''Corpus Inscriptionum Latinarum'', Vol. III, Suppl. II (1902) === [[Súbor:Corpus inscriptionum latinarum, Vol. III, Suppl. 2, no. 13439(=225*).png|náhľad|Prepis Theodora Mommsena a Otta Hirschfelda tak ako bol publikovaný v ''Corpus inscriptionum latinarum'',Vol. III, Suppl. II (1902).<ref>Mommsen, Theodor – Hirschfeld, Otto – Alfred von Domaszewski (eds.). ''Corpus Inscriptionum Latinarum''. Vol. III Inscriptiones Asiae, provinciarum Europae Graecarum, Illyrici Latinae. Inscriptionum Orientis et Illyrici latinarum supplementum. Pars posterior. Berolini : G. Reimerum, 1902, S. 2190, no. 13439(=225*).</ref>]] [Bude pridané.] == Preklad do slovenčiny == === Doslovný preklad === <div style="text-align:center">Víťazstvu<br />cisárov,<br />vojsko, ktoré v Lau-<br />garicione<ref>Laugaricion</ref> táborilo, vojakov<br />II. légie 855,<ref>Tzn. 855 vojakov II. légie</ref><br />Maximianus<ref name="Maximianus">Celým menom Marcus Valerius Maximianus. Ako legát ''Legio II Adiutrix'' (2. pomocnej légie) velil rímskym jednotkám, ktoré na prelome rokov 179 a 180 prezimovali pri osade Laugaricio.</ref>, legát II. légie pomocnej dal vyhotoviť.</div> === Voľný preklad === Na počesť víťazstva cisárov, vojska, ktoré v počte 855 vojakov II. légie táborilo v Laugariciu, dal vyhovoriť Maximianus<ref name="Maximianus" />, legát II. pomocnej légie. == Zdroje a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Originálne znenie: podľa inskripcie. Pozri [[:commons:Category:Roman inscription in Trenčín|fotodokumentácia inskripcie na Wikimedia Commons]]. Porovnaj: ONDROUCH, Vojtěch. ''Limes Romanus na Slovensku : Il Limes Romano in Slovacchia''. Bratislava : Učená společnost Šafaříkova v Bratislavě, 1938, s. 54.<ref>V. Ondřouch uvádza takýto prepis: ''„Victoriae | Augustorum | exercitus cui(=qui) Lau|garicione sedit mil(ites) l(egionis) II DCCCLV | Const]ans leg(atus) leg(ionis) II Ad(iutricis) cur(avit) f(aciendum)“''. Domnieval sa totiž, že ''„dal jej asi poříditi Constans, legát II. legie pomocné, garnisonované tehdy v Akvinku“''. Neskorší výskum vyvrátil túto domnienku a odhalil, že dal nápis vyhotoviť Marcus Valerius Maximianus.</ref> * Preklad: [[Užívateľ:Lišiak|Lišak]]. === Poznámky === <references /> == Iné projekty == {{Wikipédia|Rímsky nápis v Trenčíne}} [[Kategória:Marcus Valerius Maximianus]] [[Kategória:179]] [[Kategória:Inskripcie]] [[Kategória:Citované podľa inskripcie]] [[Kategória:Markomanské vojny]] 594ryr6lsmgqya0vnjki7q9e2ps6o5q 14 3325 6973 2017-08-22T20:58:55Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Autori]]“ 6973 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori]] 1gfdrx6x88ljfikf50oxxil71i4q8xz 14 3326 6974 2017-08-22T20:59:07Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:2. storočie]]“ 6974 wikitext text/x-wiki [[Kategória:2. storočie]] 0hcjmpfcz2y6rvq8d0r4npvjj7iwsgs 14 3327 6975 2017-08-22T20:59:36Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Obdobie vzniku]]“ 6975 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Obdobie vzniku]] 4l4jtf7a5dhv3gngy4ekh3xj4581039 14 3328 6976 2017-08-22T21:00:23Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Zdroje textov]]“ 6976 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 14 3329 6977 2017-08-22T21:00:45Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Žánre]]“ 6977 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Žánre]] n3vwdqgq2azz3egmim639fqqxerxfjc 14 3330 6978 2017-08-22T21:01:23Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Udalosti]]“ 6978 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Udalosti]] qhmbz4hqk7qai8nhzdulf9py8m2ncba 0 3338 8994 8931 2023-12-04T05:07:17Z Danny B. 47 fix link 8994 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Sándor Petőfi: Kéket mutatnak még…''' (prekla Pavol Országh Hviezdoslav: '''Či modrajú sa ešte...''') <poem> Či modrajú sa ešte ďalekých hôr stromovím skvitlým lístky zelené? A Dunaj pení-li sa, nezbedný or jak, odvážnym keď bojcom švihne víchor sa krepko naň a v cval ho zaženie? Čí pýri choť sa krásna ešte. zora, keď slnce čaká, svojho ženícha, a vdova, noc, keď zájde v nebies dvor a roj spatrí sirôt, hviezd: či žiaľom chorá zaslzí rosou, vánkom zavzdychá? Nesmierny prezrel som raz obzor snadne, no dnes už nevidím toť čudesa: ten kopček, pod nímž milá mi tlie na dne, on na vršisko vzrástol nepriehľadné i zacláňa mi zem a nebesá. </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/K%c3%a9ket_mutatnak_m%c3%a9g%e2%80%a6/sk/59620-%c4%8ci_modraj%c3%ba_sa_e%c5%a1te...?tr_id=868 [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] 7c9chu8vbzwuxn9nmt64tmi204t97bv 8 3339 7843 7044 2018-09-26T12:47:32Z Matma Rex 1425 add a newline at the beginning, otherwise the table is not parsed 7843 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |- ! Autor | {{{Autor|}}} |- ! Názov | {{{Názov|}}} |- ! Rok vydania | {{{Rok|}}} |- ! Vydavateľstvo | {{{Vydavateľstvo|}}} |- ! Obálka | {{{Obálka|}}} |- ! Strany | {{{Strán|}}} |- ! Poznámky | {{{Poznámky|}}} |} ourm22wom4wsnh4onhc4utxp81w544w 0 3342 8995 8942 2023-12-05T00:07:46Z Danny B. 47 fix link 8995 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Sándor Petőfi: Minek nevezzelek?''' (preklad Pavol Országh Hviezdoslav: '''Čím pomenovať ťa...''') <poem> Čím pomenovať ťa, keď o súmraku zádumy na tvojich oči krásnych večernicu s obdivom hladia moje oči, jak zrelý by ju teraz prvýkrát... na hviezdu tú, jejž každý pablesk je lásky potokom, čo do duše mi vteká mora — čím mám ťa menovať? Čím pomenovať ťa, keď na mňa letkom zašleš vše pozor svoj tú krotkú holubičku, jejž každé pieratko je olivovou vetvou pokoja, a ktor’ho dotyk je tak dobrý, bo nežnejší je od hodvábu i od vankúša kolísky — čím mám ťa menovať? Čím pomenovať ťa, keď rozzvučia sa tvoje hlasy, tie hlasy, ktoré nech by počuly tak suché stromy v zime, ver’ vyhnaly by ihneď ratolesti v tom domnení, že tu je jaro už, ten spasiteľ ich dávno čakaný, bo vyspevuje sláviček — Čím mám ťa menovať? Čím pomenovať ťa, keď k ústam sa mi primkne úst tvojich žhavý kameň rubínový, a v ohni bozku duše sa nám stopia, jak za úsvitu splynú deň i noc, a zpred očí mi zmizne svet, čas zmizne zpredo mňa, a tajomných spás svojich súhrnom ma zaplaví až večnosť — čim mám ťa menovať? Čím pomenovať ťa? Ty blaha môjho sladká mati, do neba vtrhlej obraznosti ty víla-dcéra, najodvážnejšie moje nádeje zahanbujúca skvúca skutočnosť, ty duše mojej jediný, no nad jeden svet drahší poklade, premilá moja mlado-žienka krásna, čím mám ťa menovať? </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Minek_nevezzelek_/sk/59997-%c4%8c%c3%adm_pomenova%c5%a5_%c5%a5a...?tr_id=868 [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] axhebjelmn9ruxkcbo2eoa7xvobbp4s 14 3343 7054 7051 2017-08-24T07:52:24Z Wizzard 3 7054 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Monitoring]] h5shfzayip52zq1wqt40acg2t1jycy5 14 3344 7055 2017-08-24T07:52:51Z Wizzard 3 Vytvorená stránka „[[Kategória:Wikizdroje]]“ 7055 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Wikizdroje]] m3rsaqtlv603vefkcfuaxg0pvvto6hl 0 3345 8996 7461 2023-12-06T04:07:18Z Danny B. 47 fix link 8996 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''János Arany: Dante''' (preklad: Pavol Országh Hviezdoslav) <poem> Stál som nad vôd jeho hlbinami; hladký bol ich povrch, ale súmrakom sa šeril, sotva ružolístkom hnul, jak zeme matky hruď v čas triašky, leda i len vlnky sčeril. Zrkadlom, sťa oceľ, verne odrážaly svet — i mňa: človeka; no k dnu dozrieť stálych krútňav ich, sa márne oči namáhaly: tie len on znal — hádam ni on — nepoznal ich. Podivný duch, roveň nesmiernemu nebu, v ňom čo podo mnou sa uzerá tak sdielne; jemu roveň len na rozsah, na velebu, i že každé je tak nepochopiteľné. Človek ... básnik (och, to meno potlkavé!) upustí svoj lichý venček, strnúc v duši, i jak do kostola bol by vkročil práve, vzývajúc si kľakne, lebo Boha tuší. — Nad tých hlbín bezdnom olovničná váha umu perím utkvie, zvirgá vo závrati: ale duša cíti, ako vír ju tiaha, a myšlienka v divnej predtuche sa ztratí. Neznámych sfér cíti nátlak, ustráchaná radosť unáša ju svitu peruťami, počuje sa hádzať-zmietať leviatana, špľachtať... Duch Boží sa rozpäl nad vodami. Môž’-li duch ten božstva časť byť? Veď to jedno je, ni nepodlieha deľbe na atómy; abo či môž’ oko smrteľníka biedno spatriť ducha svet pri plnom povedomí? Tisícročie zájde, nové svitne v jase, jeden kým sen nebies zblúdi v ľudské množstvo, neverný by; človek priučil sa zase vzývať v stĺpe chmáry utajené Božstvo. </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Dante/sk/60974-Dante?tr_id=868 [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] h6vdp45h7wz1enke8pfj3n8nz6f6h78 14 3346 7063 2017-08-24T20:11:06Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Súdy]]“ 7063 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Súdy]] lvw136d3n6ckaywnblb3ayez89u1ji6 14 3347 7064 2017-08-24T20:14:36Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Justičné orgány]]“ 7064 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Justičné orgány]] d3ixbynsnp0vvdcels1azw9q16zy5ze 14 3348 7065 2017-08-24T20:15:12Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Orgány štátnej moci]]“ 7065 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány štátnej moci]] 4wygpyqgkz4v29h1zkr1xjlnev6th3q 14 3349 7066 2017-08-24T20:15:28Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Orgány verejnej moci]]“ 7066 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány verejnej moci]] p4qb5wz5aq6igsx694if47vn6870rb9 14 3350 7069 2017-08-24T20:18:53Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Orgány štátnej moci]]“ 7069 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány štátnej moci]] 4wygpyqgkz4v29h1zkr1xjlnev6th3q 14 3351 7073 7072 2017-08-24T20:21:24Z Lišiak 1863 opr. 7073 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavy štátov]] dg4jfpoy2ssg30b8fzk8oyfp6dfzbum 14 3352 7075 2017-08-24T20:22:43Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Hlavy štátov]]“ 7075 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavy štátov]] dg4jfpoy2ssg30b8fzk8oyfp6dfzbum 14 3353 7078 2017-08-24T20:24:37Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Orgány štátnej moci]]“ 7078 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány štátnej moci]] 4wygpyqgkz4v29h1zkr1xjlnev6th3q 14 3354 7081 2017-08-24T20:35:39Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Exekutívne orgány]]“ 7081 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Exekutívne orgány]] 414g5dglhbyxx4rmsjzuq00hzl5755s 0 3355 8997 8684 2023-12-07T05:07:50Z Danny B. 47 fix link 8997 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''János Arany: Dieťa a dúha''' (v origináli ''A gyermek és szivárvány'', preložil Pavol Országh Hviezdoslav) <poem> (Alegória.) Jedným okom plakal, druhým smial sa šíry nebosvod; dvojoblučná krásna dúha vencom ľahla na východ: krásnu dúhu na oblaku snivý chlapec obzeral, túžby decko, modré oči, no počerné vlásky mal. „Taj, ký most hen utešený, nebeský most —“ rozhodol. „Och, var’ tade chodia práve anjelici hor’ a doľ! Jak rád bych ta zašiel! Veru, aj zabehnem, dobré-li chlapä je, jak ublížili by mu dobrí anjeli!? Aj dosť blízko je; tam, aha, za horou len; ešte dnes do večera ľahko po ňom schodil by som pol nebies. Bože môj, jak krásne musí zdnu byť nebo: zázrak, čud! Božíčku, ach, keby mohol trošíčka doň nakuknúť! Riekol, v beh sa pustiac zprudka, a hneď diaľ ho zasnuje; matka by ho dovolala, slov jej však už nečuje. Vedľa sto naň kvieťat kýva: „Sem, zlatúšku... motýľ, lap!“ sto mu vtáčkov: „Zaspievam ti!“ ale nedbá na ich váb. Pomoklo, až zpod nôh ciestka uváža sa sem i tam; šíp ho skubne za šatočky, vraj, že „hô! kam trieli, kam?“ Hneď zaskočí ho a chodník spretína mu jaroček, ktorý, čo raz prebrodil ho, vracia sa sťa jemu v priek. Avšak ručaj nezastraší ho, nezhačká cesty hlien, o tŕň ani neozrie sa: hurtom brdie, frčí len. Hlaď či jama pod nôžkama, nehľadiac, len nádhera kde tlie dúhy hor’, sa díva. díva sa, a zaberá. Dovie sa ho muž pocestný, rolník-gazda i už kmeť: kam, vraj, tak bez duše ženie? a zač, poč ten cval, ten let? .Joj ", prerečie, ni nepozrúc v behu, zkaď tázavý hlas, „k tomu mostu hen zájsť musím i vrátiť sa domov zas! „Pochábeľ, čo za most? Z teba ký nerozum hovorí? Dúha to; jej koniec hovie ďalekom si na mori: ztaď vyprázdnených chmár ústy pije, jak, hla, z mláčky číž... No však bež, ak zkúsenému, mne, starcovi neveríš. ‘ „Už či most je, či je dúha, idem ta , mu odvetil chlapec, „aby som sa o tom zoči-voči presvedčil," A za horskou zbočil prťou, porastenou kriakami, sám jak prst: kde naňho strežie noc už okáľama tmy. Tam vzdychotu, tam chachotu slýchať ohlas míjavý, tam vše čos’ i klobúčik mu strhne-svrhne s vrchhlavy; tam belostné z húšti naňho narazí vše starý peň: však zpomedzi haluz dúha kynie mu, i stúpa len. Prichádzajú pútnici, tiež oslovia ho; odriekne. „Blázonko, nač’ ustávaš sa? Ta nedôjde človek, nie. Čo je za tá dúha? O nej rozprávok jest veľa-veľ: ale zblízka (z nás, toť, koľkých!) nik jej ešte nevidel. Ani na tom chlapcu nie dosť. „Ale ja ju vidieť chcem!“ vrkol a poď! hore vrchom maninou, kde ostríc snem — Skalie skaličí mu nôžky, s opachy bac! tu i tu. ach! a umorený skydne, jak doliezal ku štítu. I tam, jak bezvládne ležal ustretý, vždy medzitým dúhu ešte obdivoval sivým zrakom dychtivým; dúhu, čo už mizla, chradla sťa kvet v dobe jesennej — a kamdial viac, kaindial viacej bledly, hasly farby jej. „Zlatý most ty, krásna dúho, láska, čosikolvek aj — prosil, rozstrúc náručie, „ó, neopusť ma — zotrvaj! I keď neľza po tebe mi, jak anjelom, neba dôjsť, shovej, nech ťa shliadam ešte, plaj, kým usnem na večnosť!“ Čul to kýs’ pustovník starý a pred chlapcom octnul sa, shrbený pod ťarchou veku, s bradou jak sneh cez prsá: „Tak včas“ — vládne mudrc karhá ho — „čo sa ti umrieť chce? Skoro ešte odpadnúť ti, jak nezrelé ovocie. Túžby v nedostižný kraj ťa tiahnu, dieťa prémii é; klamný, márny svetla úkaz, za čím mrieš tak unyle: lúč to z oka slnca... hrdý smev víťazstva, cez dážď čo letiacej sa zlomil chmáry, — ale nikde nemáš ho!“ Tak mu svätec — ba i ináč vykladajúc smysel slov, a prírody otvoril mu dvere s tajnou závorou. Chlapca vzal do opatery, a jak svitlo, vodičom doprevadil ho až domov i odovzdal rodičom. — Neraz spatril ešte potom krásnu dúhu šuhaj náš, lež jak zrel ju, v plač sa pustil, smútok zajal v svoj ho kráž: „Prelud že len, čo vše vidí, hra je iba pablesku, a nie most, čo so zemou by spájal bránu nebeskú!“ </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_gyermek_%c3%a9s_sziv%c3%a1rv%c3%a1ny/sk/60457-Die%c5%a5a_a_d%c3%baha?tr_id=868 [[Kategória:János Arany]] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] i3l4rlj6emyshno1fe36gudf3khgcpy 14 3356 7086 2017-08-24T20:56:17Z Wizzard 3 Vytvorená stránka „[[Kategória:Monitoring]]“ 7086 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Monitoring]] h5shfzayip52zq1wqt40acg2t1jycy5 0 3357 8998 7463 2023-12-08T09:07:25Z Danny B. 47 fix link 8998 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Sándor Petőfi: Dobrý starý krčmár''' (v origináli ''A jó öreg kocsmáros'', preložil Pavol Országh Hviezdoslav) <poem> Tu, zkaď moc míľ treba ujsť, strmiaci v nebo vrch kým zočíš, tu na peknej Dolnej zemi, tu si žijem teraz v spokojnosti, lebo dni radostne trávim, že až blaze je mi. V krčme dedinskej mám byt; sťa inde v dome, ticho v nej, len niekdy v noci zhučí-zjačí. Dobrý starý človek totu krčmárom je... nech ho Pánboh zplna rúk požehnať ráčil Hospodu mám, stravu zdarma; málokedy opatery lepšej dožičia i chorým. Nikoho mi netra čakať na obed, i mňa čakajú všetci, keď sa oneskorím. Ľúto mi len; starý krčmár poharká sa časom s dobrou ženou, tonúcou až v plači; no jak poharkal sa, sa aj smieri zasa... Nech ho Pánboh zplna rúk požehnať ráči! Spomenieme vše i zašlých čias tak letko. Hoj, netakšie preňho, šťastné boly ony! Dom mal, ohrád, role, peniaze, mal všetko, sotva vedel počtu volov si i koní. Groše zabrali mu ľudia zlí, šalbiari, dom dunajské prúdy zas, podobní žráči; tak schudobnel, tak, hla, dobrý krčmár starý... Nech ho Pánboh zplna rúk požehnať ráči! K sklonku sa už chýli slnce jeho žitia, a v ten čas mrie človek iba za pokojom; jeho, ehudúka, však kára rozmanitá práve včuľ obsypla starostí, bied rojom. Cez deň pachtí sa, ni nedele mu tuto, pozde líha, vstáva: leda zosnúť stačí; dobrý starý krčmár — jak mi ho je ľúto... Nech ho Pánboh zplna rúk požehnať ráči! Teším ho; sa všetko napraví, len shovieť — On pokrúti hlavou, pochybujúc o tom. „Hej, napraví...“ neskôr tupo rečie, „bo veď toť na kraji hrobu stojím; krok len, potom V slzách padnem mu koľ krku, bôľu hrotec v srdci, obličaj mu zrosím ešte bladší! bo ten dobrý starý krčmár môj je otec... nech ho Pánboh zplna rúk požehnať ráči! </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_j%c3%b3_%c3%b6reg_kocsm%c3%a1ros/sk/59634-Dobr%c3%bd_star%c3%bd_kr%c4%8dm%c3%a1r?tr_id=868 [[Kategória:Sándor Petőfi]] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] 98ae1vsiks1dxw9fpdy2p9yefw91iuk 14 3358 7094 2017-08-25T10:04:55Z Wizzard 3 Vytvorená stránka „[[Kategória:Údržba]]“ 7094 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba]] 15j23gpgcd5zhbp631kikvjoaj1mtpr 14 3360 7101 7100 2017-08-25T11:35:40Z Wizzard 3 7101 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Manifesty]] 3ypeysc51qexy5hdy94mr38wucvtro4 14 3361 7102 2017-08-25T11:38:25Z Wizzard 3 Vytvorená stránka „[[Kategória:Dokumenty]]“ 7102 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Dokumenty]] r17be95v7t9sjif973ccpkqssmvg4jl 10 3363 7113 7112 2017-08-25T13:22:56Z Wizzard 3 7113 wikitext text/x-wiki <div id="shorttoc"> __TOC__ </div><noinclude> Pridá na stránku automaticky generovaný obsah v skrátenej forme. Vhodné použitie s jednou alebo dvomi úrovňami nadpisov, napr. abecedné zoznamy. Pri vkladaní tejto šablóny sa NEVKLADÁ zároveň kód <code><nowiki>__NOTOC__</nowiki></code>!!! </noinclude> pa9sbfb06ru1452ww8f3g7bg4nb1ius 10 3364 8323 8269 2021-08-07T18:06:04Z Lišiak 1863 8323 wikitext text/x-wiki {| class="textinfo wikitable rightbox" align=right width=300 |- ! colspan="2" | Údaje o texte |- | id="ws-title" | Titulok || {{{TITULOK|{{PAGENAME}}}}} |- {{#if:{{{AUTOR|}}}| <tr> <td>Autor</td> <td id="ws-author">{{{AUTOR}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{ZDROJ|}}}| <tr> <td>Zdroj</td> <td>{{{ZDROJ}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{DÁTUM VZNIKU|}}}| <tr> <td>Dátum vzniku</td> <td>{{{DÁTUM VZNIKU}}}</td> </tr> }} |- | Licencia || {{Licencia|{{{LICENCIA|}}}}} |} 4k1316mha5ya08gy11rewdtokp6kuuz 10 3366 7137 7136 2017-08-26T09:23:48Z Wizzard 3 7137 wikitext text/x-wiki <includeonly>[[Súbor:{{#switch:{{padleft:|2|{{{1}}}}} | CC = Cc-white.svg | EK = European Commission.svg | GF = Heckert GNU white.svg | PD = PD-icon.svg | #default = {{#iferror:{{#expr:0+{{{1|}}}}}|Copyright-uncertain.svg|Red copyright.svg}} }}|16x16px|alt=|link=]] {{#if:{{{1|}}} | {{#ifeq:{{padleft:|7|{{Licencia/skratky|{{{1}}}}}}}|neznámá | {{#iferror:{{#expr:0+{{{1}}}}} | <strong class="error">Neznáma licencia „{{{1}}}“</strong>{{Kategória|Údržba:Overiť neznámu licenciu}} | <span class="help" title="Voľné od 1. 1. {{#expr:{{{1}}}+71}}">©&nbsp;do roku&nbsp;{{#expr:{{{1}}}+70}}</span> }} | [[Wikizdroje:Licencia#{{Licencia/skratky|{{{1}}}}}|{{Licencia/skratky|{{{1}}}}}]]{{Kategória|Licencia:{{Licencia/skratky|{{{1}}}}}}} }} | <strong class="error">Bez licencie</strong>{{Kategória|Údržba:Doplniť licenciu}} }}</includeonly> eh27i554yizygpw4xcg8tbvtgpj7osb 10 3370 7445 7444 2017-08-30T22:49:32Z Lišiak 1863 -test 7445 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | CC0 | CC BY 3.0 | CC BY 4.0 | CC BY-SA 2.5 | CC BY-SA 3.0 | CC BY-SA 4.0 | Európska komisia | GFDL 1.3 | PD ineligible | PD manifesto | PD traditional | PD gov | PD 1923 | PD anon 70 | PD old 70 | PD old 100 | PD old 140 | PD origin | PD CN | PD CZ | PD IL | PD PL | PD SK | PD UA | PD UN | PD US = {{{1}}} | CC-BY-SA 3.0 = CC BY-SA 3.0 | EK = Európska komisia | PD-manifesto = PD manifesto | PD-traditional = PD traditional | PD-anon-70 = PD anon 70 | PD-old-70 = PD old 70 | PD-old-100 = PD old 100 | PD-old-140 = PD old 140 | PD-CzechGov = PD CZ | PD 107 (4) = PD origin | #default = neznáma licencia {{{1|}}} }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny:Licencie|{{PAGENAME}}]] </noinclude> gnqmg2v9khlzggm73dtm9oo8szmiwb4 4 3371 7146 2017-08-26T09:37:59Z Wizzard 3 Presmerovanie na [[Wikizdroje:Licenčná politika]] 7146 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Wikizdroje:Licenčná politika]] g37174t7irsb7qhoclikri8inacfog3 0 3372 8999 7464 2023-12-09T00:07:55Z Danny B. 47 fix link 8999 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Sándor Petőfi''': A völgy s a hegy, preklad Pavol Országh Hviezdoslav: Dolina a vrch <poem> Kiež by som bola vrchom! (dolina si vzdychla). Kiež... jak božské na pohľad je ligotných hviezd zo susedstva sa po širokom svete podívať. Ten šťastlivý vrch tam si kraľuje, hľa, na vznešenom slávy prestole, štít s holdom otáča mu oblak sťa tymianu dym oltár v kostole. Čo vzchodí, slnce zlatú korunu mu z prvých lúčov kolo čela dá a plášťom odeje ho v pozdných pableskov šarlát to, čo zapadá. Kiež vrchom som! — Tu musím život svoj, ach, preživoriť skrytá, pošmúrna; ni do susedov nedozriem, a ni od susedov neľza dozrieť mňa. Kiež by som dolinou bol! (vzdychol vrch). Kiež dolinou... och, aká obida je výsosť táto, táto sláva, juž iní mi tak veľmi závidia. Mňa trafí, áno, prvý slnca lúč, i ostatný sa na mne rumení: a predsa vždy som taký pustý, a predsa vždy som taký studený, Kvet, motýľ, rosa, slávik... darmo ich zvem, nerady ma, a čo laskáva sa tam doľ lichotivým vánkom, tu hore zúriaca je chujava. Kiež dolinou som! Dolu by ch si žil pred svetom skrytý, nad mnou lesný krov, a zamieňal by ch zavše blaho s krásneho jara detvou rozmilou! </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_v%c3%b6lgy_s_a_hegy/sk/60000-Dolina_a_vrch?tr_id=868 [[Kategória:Sándor Petőfi]] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] 1bzlk2bpoxqblpbipuzprtm3fxfnyir 10 3373 8049 7456 2019-09-08T15:39:51Z Danny B. 47 oprava kódu 8049 wikitext text/x-wiki {| class="textinfo wikitable rightbox" align=right width=300 |- ! colspan="2" | Údaje o&nbsp;texte |- | Názov || {{{Názov|{{PAGENAME}}}}} |- {{#if:{{{Názov v slovenčine|}}}| <tr> <td>Názov v slovenčine</td> <td>{{{Názov v slovenčine}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Autor|}}}| <tr> <td>Autor</td> <td>{{{Autor}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Autori|}}}| <tr> <td>Autori</td> <td>{{{Autori}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Autor prekladu|}}}| <tr> <td>Autor prekladu</td> <td>{{{Autor prekladu}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Autori prekladu|}}}| <tr> <td>Autori prekladu</td> <td>{{{Autori prekladu}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Signatári|}}}| <tr> <td>Signatári</td> <td>{{{Signatári}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Právna zbierka}}}| <tr> <td>Právna zbierka</td> <td>{{{Právna zbierka}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Dátum prijatia}}}| <tr> <td>Prijaté</td> <td>{{{Dátum prijatia}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Dátum vydania|}}}| <tr> <td>Vydané</td> <td>{{{Dátum vydania}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Dátum vydania prekladu|}}}| <tr> <td>Preklad vydaný</td> <td>{{{Dátum vydania prekladu}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Dátum účinnosti|}}}| <tr> <td>Účinné od</td> <td>{{{Dátum účinnosti}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Dátum zrušenia|}}}| <tr> <td>Zrušené od</td> <td>{{{Dátum zrušenia}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Zdroj|}}}| <tr> <td>Zdroj:</td> <td>{{{Zdroj}}}</td> </tr> }} {{#if:{{{Zdroj prekladu|}}}| <tr> <td>Zdroj prekladu:</td> <td>{{{Zdroj prekladu}}}</td> </tr> }} |- | Licencia || {{Licencia|{{{Licencia|}}}}} |} 7unwvo39ppw16cjxtgp5915h2ae96uo 4 3374 7446 2017-08-30T22:51:09Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „Táto stránka obsahuje '''zoznam licencií akceptovaných na Wikizdrojoch'''. Pre podrobnosti pozri [[Wikizdroje:Licenčná politika|licenčnú politiku]]. == SK == ==…“ 7446 wikitext text/x-wiki Táto stránka obsahuje '''zoznam licencií akceptovaných na Wikizdrojoch'''. Pre podrobnosti pozri [[Wikizdroje:Licenčná politika|licenčnú politiku]]. == SK == === SK: Dielo nie je predmetom autorského práva === ::''Pozri bližšie: [[Wikizdroje:Licenčná politika#Diela, ktoré nie sú predmetom autorského práva|Wikizdroje:Licenčná politika § Diela, ktoré nie sú predmetom autorského práva]].'' Za takéto dielo sa na základe § 5 zákona č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov o. i. pokladá: * text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, * prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných (napr. počas zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, jej výborov, zastupiteľstva obce atď.) * denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá, * dielo tradičnej ľudovej kultúry. === SK: Voľné dielo === ::''Pozri bližšie: [[Wikizdroje:Licenčná politika#Voľné dielo|Wikizdroje:Licenčná politika § Voľné dielo]].'' Za takéto dielo sa na základe § 9 ods. 2 a § 32 zákona č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov pokladá: * dielo, ktorého autor zomrel aspoň pred 70 rokmi resp. v prípade viacerých autorov, ktorého všetci autori zomreli aspoň pred 70 rokmi, * dielo, ktoré bolo zverejnené pod pseudonymom alebo anonymne aspoň pred 70 rokmi, pričom autor takéhoto diela sa nestal počas trvania 70-ročnej lehoty verejne známym (v takomto prípade platí zásada uvedená v predchádzajúcom bode), * dielo, ktoré bolo zverejnené na území štátu iného než Slovenská republika, v ktorom je ustanovené kratšie trvanie majetkových práv (pričom v prípade zverejnenia vo viacerých štátoch sa trvanie majetkových práv posudzuje podľa toho z tých štátov, v ktorom je ustanovené najkratšie trvanie majetkových práv), a podľa práva daného štátu je voľným dielom. [[Kategória:Wikizdroje:(všetko)]] 9rp7uv89mezbbra339fii62r9b2l6sj 10 3375 7449 7448 2017-08-30T23:03:39Z Lišiak 1863 7449 wikitext text/x-wiki <includeonly>[[Súbor:{{#switch:{{padleft:|2|{{{1}}}}} | CC = Cc-white.svg | EK = European Commission.svg | GF = Heckert GNU white.svg | PD = PD-icon.svg | SK: Voľné dielo = PD-icon.svg | SK: Dielo nie je predmetom autorského práva = PD-icon.svg | #default = {{#iferror:{{#expr:0+{{{1|}}}}}|Copyright-uncertain.svg|Red copyright.svg}} }}|16x16px|alt=|link=]] {{#if:{{{1|}}} | {{#ifeq:{{padleft:|7|{{Licencia/skratky|{{{1}}}}}}}|neznámá | {{#iferror:{{#expr:0+{{{1}}}}} | <strong class="error">Neznáma licencia „{{{1}}}“</strong>{{Kategória|Údržba:Overiť neznámu licenciu}} | <span class="help" title="Voľné od 1. 1. {{#expr:{{{1}}}+71}}">©&nbsp;do roku&nbsp;{{#expr:{{{1}}}+70}}</span> }} | [[Wikizdroje:Zoznam akceptovaných licencií#{{Licencia/skratky test|{{{1}}}}}|{{Licencia/skratky|{{{1}}}}}]] }} | <strong class="error">Bez licencie</strong>{{Kategória|Údržba:Doplniť licenciu}} }}</includeonly> docc3xe9hnw503fnvlou4zvltatbf8k 10 3376 7451 7450 2017-08-30T23:06:47Z Lišiak 1863 7451 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | SK: Dielo nie je predmetom autorského práva | SK: Voľné dielo = {{{1}}} | SK: Dielo nie je predmetom autorského práva = SK: Dielo nie je predmetom autorského práva | SK: Voľné dielo = SK: Voľné dielo | #default = neznáma licencia {{{1|}}} }}<noinclude></noinclude> 8jgm0yhqjjyct0kfwnnq9o0l7dj9mfu 0 3377 9000 7471 2023-12-10T00:07:47Z Danny B. 47 fix link 9000 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Pavol Országh Hviezdoslav: Doma''' preklad básne ''János Arany: Itthon'' <poem> Jak na hniezdo vták, v skrýš milú, pútnik k žriedlu o posilu, ako dieťa na klin matky: žiadam sa ja v kruh ten zpiatky. Tu, stred ľúbej rodinky, tu môj je svet, ten zpod blankytu; von hoc výšou mračien roje: tu večite hviezdnato je. Očí jas, smev úst sťa ruží: toť, po čom mi srdce túži, a prekročiac prah s ciest žitia, tu aj zavše v stret mi svitá. Srdce zmladne deckom vo mne: každej radôstky si spomnie, i koľ mojej zbrnká hlavy zlatej vôle motýľ hravý. A zabudnem na bied súcnosť, na starosti o budúcnosť, koľké bremä tlačí tuť tyl: aby som ich nezarmútil. S detskou mysľou uspokojím v tej sa viere jaks’: že svojim spomôž’, keď im pomôcť treba, ten náš všetkých otec z neba. </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Itthon/sk/60607-Doma?tr_id=868 [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 9qtac5xk9cafi5hu12qmjxzq8pc9m0q 0 3378 9001 7487 2023-12-11T03:07:02Z Danny B. 47 fix link 9001 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Pavol Országh Hviezdoslav: Dvaja bratia''' preklad básne ''Sándor Petőfi: Két testvér'' <poem> Mám kamaráta, prítulného zvlášť, je hodný, statný chlapík do päty; len vietor smútku začne dúchať ti, priam veselosti prihodí mi plášť. Keď na osud si rodu pomyslím, a srdce stiskne dusná predtucha: môj milý druh tuliti! do ucha mi zhudie, preč, vraj, s nárkom nemužským povedá, bych len strpel trocha... hnúť len času kolom: všetko zvrtne sa, na milosť prijmú opäť nebesá i napomôžu nás, svoj sirý lud. Ak žiaľom nyjem ľúbosti, a v tom zrieknutia osteň už-už vrazený, môj vzácny brach ni v ten čas nelení, pribehne, vrkne: Nebuď dieťaťom! Povedá, abych nebol otrokom; hoc aj som tej dnes celkom v dolinu, čo mojej lásky zdvihla istinu: vraj, vráti sa mi kedys’ s úrokom. A keď tak myslí druživosťou tie moj’ financie — strach! — mi zježia vlas: tu kompan teší: Neboj, šťastie raz i tebe otvorí ver’ priehrštie; povedá, príde ešte doba tá, kde v nekúrenej izbe nebývam, keď na tablieiach okna k dvorku tam mráz kytky viaže z zimo-kvieťaťa... Tak spoločník môj drahý hovorí vše vľúdne, až to ťažko vysloviť: a v duši zhrá mi dobrej vôle svit, bied, krívd však ujdú nočné potvory. Ten dobrý šuhaj brata staršieho má; chmuráň to chlap, k tomu grobian: zvlášť ku ňmu, k mladšiemu. Tak zhromží naň vše, u mňa hoc, i zfliaska špatné ho. Ba odo mňa aj kruté odženie. Zronený tiahne, chuďas, odkluše; no prikvitne zas, keď môž’, do duše mi vraví, objíma ma milene. Snáď viete a tak výklad zbytočný: tým dobrým priateľom mi kto že je?... Nuž, zajtrajšok on s chvojkou nádeje, a mrcha brat ten — dnešok skutočný. </poem> == Zdroj == * https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/K%c3%a9t_testv%c3%a9r/sk/59616-Dvaja_bratia?tr_id=868 [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] mk3co6ktllmafxm097e0jez48y4ovr8 14 3379 8083 7493 2020-04-06T09:30:08Z Danny B. 47 rekat 8083 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba:(všetko)|Na zmazanie]] h6uklq9h78rkho40xi54faty5njynep 14 3380 7494 2017-09-03T09:38:29Z Wizzard 3 Vytvorená stránka „[[Kategória:Údržba]]“ 7494 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Údržba]] 15j23gpgcd5zhbp631kikvjoaj1mtpr 250 3381 7571 7495 2017-09-03T18:49:39Z Wizzard 3 /* Korektúra:Skontrolované */ 7571 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Wizzard" /></noinclude>NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ VISTAVENA OD LUDEVÍTA ŠTÚRA. V PREŠPORKU 1846. V tlačjarňi K. F. Wiganda. [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu|Index]]<noinclude><references/></noinclude> azaj43frg78ggqyaf9ww6e6pmx4ac62 250 3382 7572 7496 2017-09-03T18:51:12Z Wizzard 3 /* Korektúra:Skontrolované */ 7572 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Wizzard" /></noinclude>MICHALOVI MILOSLAVOVI HODŽOVI JOZEFOVI MILOSLAVOVI HURBANOVI sinom Slovenska vivolením, vrstovňíkom a prjaťelom drahím, na znak srďečnej láski a úcti posvecuje LUDEVÍT ŠTÚR, spisuvaťel. [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu|Index]]<noinclude><references/></noinclude> 8qiwl109m1bx0lseemttfoajnejq9x3 250 3383 7497 2017-09-03T09:43:31Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] k ňej len tjeto štirí kmeni so svojimí nárečjamí pripúšta. Ňe- chceme mi naskrze nášho Kollára obviňuvä…“ 7497 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] k ňej len tjeto štirí kmeni so svojimí nárečjamí pripúšta. Ňe- chceme mi naskrze nášho Kollára obviňuväť, alebo mu dačo z jeho velmi mnohích o nás a Slovenstvo zásluh odberáť, ale chce- me to čo on samí prví visloviu ďalej rozvíjať, tam kďe on ideu vzájemnosii Slovanskej úzko a lén zvonku (äusserlich) mislou pojau (aufgefasst hat, concepit) ju rozšíríť, doplňit a odušev- ňiť, to čo on smutnimí ešťe okoluosťamí SlovanstVá za toho času donúťení o našej vzájemnosti povcdau pri veselšom už dačo Slovanou stave napraviť a objasňíť. Ale vidno i tak že určeňja jeho vzájemnosti Slovanskej a obmedzeňja jej na štirí kmeni so spisovnimí ích nárečjamí s tíra, čo o tejto z jeho ho- rúcej čistou láskou k Slovanstve dosjal najzapáleňejšej duše vitjeklo, sa ňezrovnáva, bo akože pri štiroch nárečjach všetkja nárečja obstoja, ako sa pri štiroch inšje ňeukrivďja, ako vsefc- kje na svojich mjestách zostanú a sa vzájemňe ohohaťja a omladnú, naposlédok všetkje k rozkvitu spoločnej Slovanskej literatúri dopomáhat budú? Viďeť teda, že obmedzeňja toto vílevu jeho srdca láskou Slovanskou plnjemu sa proťiví, že naho vislovená mišljenka ňepodala nám to čo nám viljalo srdce a že čistí jeho pocit vzájemnosti Slovanskej na ďalšje jej rozviťja ukazuje, kďe mišljenka práve to, čo z hlbokjeho citu višlo, vi- slovenuo obsahuvať buďe. Sám teda Kollár žjadat musí ďalšje vzájemnosťi rozviťja, abi ono jeho srďečoej túžbe sa virovnalo, kťorá je isťe najšlechetňejšja a najspravedlivejšja. Kollár celú, úplnú pravdu cítiu. ale ju v tom spuosobe, v tom obvoďe (Urafang) ako ju cítiu ňevisloviu. Velmi smutnje ešťe boli vtedi okolnosťi Slovanou, keď rozzjalení Kollár ícb ku vzájemnosťi napomínať počau, a preto chtjac ích od zljeho ochráňiť, raďí a pôrúča on, abi sa vjacej kmenou v jednom literárnom nárečí spojilo a spojenimí silamí všetko to, čo ím v duchovnom ích rozvití na prjek stojí, na stranu odrútilo. Pociivá je misel Kol- lárova, ale teraz už ďakuvat Bohu, trebas ňje docela ale predca značňe premeňili sa časi, bo o veci, o ktorej predtím len pár učenícb mislelo, teraz stá a stá mislja a že sa národnosť v kme- noch naších každí deň vjac a vjac buďí novje a novje duokazi 2<noinclude><references/></noinclude> 8uj8wfs6ir19an511y97zcmlt6xe8iq 250 3384 7573 7498 2017-09-03T20:48:40Z Wizzard 3 7573 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] na svetlo prichoďja. Vidáva sa vždi vjac a vjac raedzi nami kňíh, zakladajú sa kňihovňe, povstávajú ňeďelnje po obcach našich školi atď., čo všetko o tom svedčí, že život duchovní ktorí sám je opravďiví život ludskí, medzi namí rastje a tím uvedomeňja nás samích zo dňa na ďen sa zvetšuje, Vedomja seba, národa jako národa, je národu i každjemu zámofc bez- peční o ktorí sa všetkje naň sa rúťacje návali rozrazja a roz- práskajú, lebo národ sebavedomí je spojení duchom najsilňej- šje, on sa zňecťiť a zašpiňiť ňedá, on si na bitosti (existentia) svojej a na pocťivom staňí medzi inšími najvjacej zakladi, lebo žije duchovňe, Po stoleťjach drjemoti prebuďili sa v našich časoch ako na hlas trúbi archaňjela aj kmeni Slovanskje k du- chdvnjemu životu, a prebuďili sa raz aj naši Slováci i pricho- ďja k sebe ako národ, a preto zavolať muožeme tŕebas ešťe ronoho a mnoho máme k pretrpeňú a k prevládaňú, po sto a sto rokoch alebo hliveňja alebo čjastočnjeho života hlasom radostním i prestáli sroe ňebezpečenstvo najvetšje! oj prišli aj naše časi! prišjeu aj náš vek! Ale kebi sme v ňebezpečen- stvach žjadnej inšej ohradi proťi ňím ňemali len toto spojeňja s kmenom inším vo spisovnom nárečí, tobi nás iste pred ňe- bezpečenstvom ňeochráňilo, lebo je to spojeňja este len vjac vňešnuo (externus, áusserlich) ako dolu ňižje o tom povjeme* Spojeňja pravďivuo je v duchu, a najlepsja proťi ňebezpečen- stvu ohrada je sila vlastná, ktorú mi práve v kmeňe našom Slovenskom prebuďiť chceme, prihovárajúc sa k ňemu v jeho vlastnom nárečí, ktoruo mu hovorí k srdcu a hovorí k misli. Pre tjeto teda duovodi mislíme že ohraňičeňja vzájemnosti Kol- lárovej len na šťiri kmeni ňje je vjac na čase a že ho vjacej ňetreba, ale určeňja vzájemnosťi medzi našimí kmenamí tak vistavujeme a rozširujeme, ako ju on v srdci svojom hlboko pocítiu ale ju tak, ako sme už aj hore viššje poznamenali, ňe- visloviu. — Kollár určuje vzájemnosť Slovanskú, ako už hore viššje o tom reč bola, že ona je spoloční úďel všetkích kmenou v duchovních plodach svojho národa a vzájemnuo kupuvaňja a<noinclude><references/></noinclude> s137i4ek4m3xlqu5ohlp75j2vzdmhr1 250 3385 7499 2017-09-03T09:44:00Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] čítaňja kňíh a spisou vo všetkích Slovaoskích nárečjactfvida- ních; na to mi ale vravíme, že táto vzájem…“ 7499 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] čítaňja kňíh a spisou vo všetkích Slovaoskích nárečjactfvida- ních; na to mi ale vravíme, že táto vzájemnost je ešťe len po- vrchňja, ipajúca pravda zárodok vzájemnosťi opravďivej, lež pri tom ešťe ňerozvitá, ňezavršená. Každí kdo dačo predsebaberje, kdo si dačo zváži, ten to ňerobí len preto, ak ňje je dajakí lahkomiselňík alebo hráč s časom, abi ňječo predsebabrau, dačo si zvážiu, ale abi to k potrebám svojim, tím lebo inším, obráťiu, a tak kdo si kupuje dajakje kňižki a číta na pr. histo- riu Békou, ňekupuje tje kňižki a ňečíta ích len preto, abi ích mau a prečítau, ale abi sa z tích kňíh daco podučiu a v pri- pomenutej prípadnosťi, abi život historickí Rékou pozoau a s ňím sa podla možnosti dobre obznámiu. Predsebabraňja, teda kupuvaňja a čítaňja kňižjek je len prostrjedok k dačomu viš- šjemu, k vikonaňú čohosi, k obznaňú sa s dačím, bo duch, ktorí híbe človeka len vtedi to. počom túži, do svojej moci do- staňe a tím sa uspokojí. Keďbi teda vzájemnosť u Slovákou bola len úďel v duchovních plodocb svojho národa á tento bi sa len kupuvaňím a čítáňím kňíb a spisou v druhích nárečjach Slovanskích vidaních ukazuvau, tobi ona na polovičke cesti stáť ostala a to čo vikonat má, žjadnim spuosobom ňevikonala, bo duch bi na ten spuosob svoje ďjelo ešťe ňezavršiu a ňena- vráťiu sa s tím po čo višjeu. Dostatočnú iste príčinu musí mať duch alebo jedootlivca (uoius individui, eines Einzelnen) alebo kmena, pre ktorí on hraňice kmenovitjebo svojho odďe- leňja opúšta, a táto ňje je žjadna druhá, ako že sa on v tejto kmenovitej odseknutosti ňespokojním už cíti a na vetšje pole prejsť si žjada. V> kmenovej odseknutosti ňespokojním sa on cíťi preto;, že ako duch kmenoví je on len jeden jeďiní úkaz (manifestatio, Oífenbarung) ducba národa toho, ku ktorjemu jeho kmen náleží a tak v hraňicach svojho kmena on sa ešťe nenachádza, preto teda z tíchto úzkich hraňíc, abi sám seba poznau, vichoďí a sa na širšje pole, ktoruo je jeho podlahou, prenáša. Najvetšja ducha úloha (problema, Aufgabe) je, abi sám seha poznau, s čím sa do našich časou zaňeprazňuvala hi- storia ludstva, lebo duch je podstata (substautia) všetkjeho, a 2*<noinclude><references/></noinclude> aj2tlvq9btydhj6k8dqrhal5cg0ng9b 250 3386 7500 2017-09-03T09:44:09Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] len po úplnom seba poznaňí muože on založit trón poznaňja všetkjeho na svete. Tak sa všetko v ňom zhŕkňe a…“ 7500 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] len po úplnom seba poznaňí muože on založit trón poznaňja všetkjeho na svete. Tak sa všetko v ňom zhŕkňe a on ako král nad všetkím duchovňe panuje. Duch teda dajedneho kmena z hraňíc tíchto ua pole celjeho národa vistupujúci, borí za po- znaňím seba, abi sa von koncom so sebou oboznámení aj tak ukazuvau, podla toho puosobiu, pracuvau, tak len príde k svojmu určeňú a práca jeho sa mu podarí. Na tento spuosob cjel vzájemnosťi našej je poznaňja národa nášho, alebo pozna- ňja ducha celjeho našhonároda, ktorjehokeďpoznámebuďeme podla tejto zuámosťi žiť, aspon tak sa žiť usiluvať, buďeme na- ozajsňe svojskimí. Rozumje sa, že toto poznaňja ňesmje bii len zvonku a zvrchu, ňesmje len pri počie, postave, zemi a jej hraňicach národa nášho zostávai, slovora ňemá bii len pozna- ňja prirodzenosti a abi som tak reknuv materiálnosii nášho né- roda, ktorú on alebo sám tvorí alebo ktorá ho otáča, ale musí bii poznaňja obsahu (Inbalt) života národa nášho a podstatních jeho forjem, v ktorích on žije a žii muože ako národ tento. Keď teda cjel vzájemnosii našej je poznaňja národa nášho, úďel duchovní v plodoch jeho a tak kupuvaňja a čítaňja kňíh vo všetkích naších nárečjach vidaních je k tomu len cesta, teda prostrjedok. Na teuto spuosob Kollár keď činnosi pripomenutú za vzäjemnosi pokladau, zavjaznuv pri prostrjedku a ňenazna- čiu cjel, čo ale, ako sme už aj rekli, všaďe sa stáva, že sa od- razu jadro ňevikluje a človek hňeď ho ňevilúpi. Ale zo vzá- jemnosii Koliárovej musela sa úplňejšja viššja vikluvai, on teda aj teraz ostáva zvestuvatelom jej prvím, ňesmrielním, a preto Kjollárovi, hlave do teraz čo do Slovanstva ftiedzi namí s hlbo- koumním Šafárikom najbistrejšej, pociivosi a sláva! Mi teda vzájemnosi ňeberjeme Vjac ien povrchňe, ňenachádzame ju len pri prostrjedku k ňej vedúcom, ale berjeme ju vo višžom, opravďivom zmisle, a to v tom značeňí, v ktorom je ona cje- lom. A tento cjel Slovanou alebo vzájemnosi naša záleží v po- znaňí ducha národa nášho a to ako sa tento duchvumeňí, (in der Kunst, io arte) vo společenskích formách života Slovanou atď.ôtď. ukazuje a jako sa on tam ako duch Slovenskí uka-<noinclude><references/></noinclude> 34xakdexg8m83i83zdho34pjrc5q0ot 250 3387 7501 2017-09-03T09:44:46Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] zuvať musí! Keďtoto poznáme, poznáme samích seba a po- veďjeme život takí akí, ak žiť máme, vjest rausíme…“ 7501 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] zuvať musí! Keďtoto poznáme, poznáme samích seba a po- veďjeme život takí akí, ak žiť máme, vjest rausíme. Každí nä- rod v histórii sveta žiu podla ducha svojho a tak len aj v skut- ku žiť mohou, lebo inakšje ňebou bi sa schápauk životu samo- statnjemu, a duchu vissjeho národa podlahnúť bi bou museu, v ktorej prípadnosťi ňebou bi život vlastní vistaviu a v histórii svetaako národosobnísa ukázau. Kdona nás Slovanou pozre a pilňejšje nás považuje, ten veru pozná, že mi v histórii sveta osobnuo položeňja zaujímame a k zivotu zvlášnemu povolaní sme, ku ktorjerau abi sme prišli, treba nám poznať ducha národa nášho, poznať v čom buďe záležat tento život náš. Opravďivá vzájemnosť nám to ukazuje, visvetluje, teda k tejto viššej vzájemnosťi sa dostať a ju s celou dušou objať musíme, ak sa k životu opfbvďivjemu a k iivotu nášmu po steleťjach blásime. Tejto opravďivej vzájemnosťi je tamtá predchádzajúca len prostrjedok, a tak teda mi sa nárečja slovanskje učiť, kňihi a spisi v druhích nárečjach spísanje kupuvať a čítať musíme, ale pri tomto len ostať ňemuožeme, lež z kňíh a spisou tích ži- vot náš Slovanskí ako on na rozličních stranách vizerá musíme poznať a si osvojuvat. Táto vzájemnosť ale ňežjada, ako tá predešlá, odbadzuvaňja, zapjeraňja, zaňedbávaňja alebo práve zatracuvaňja daktorích nárečí Slovanskích, ale naopak každej určitej čjastke národa nášho všetko možuuo rozvitja praje, ktoruo len v jeho osobnej duchovnej forme t. j. jeho nárečí celkom sa stať muože, bo vo všetkích tích rozmaňitích úkazoch a formách všeživot Slovanskí na rozliční spuosob sa vistavuje, a mi teda chtjac dokonale pozuať ducha národa nášho, všeživot náš, bcz čoho ako sme už povedali ňepríďeme k životu vlast- njemu, všetkje tje rozmaúitosťi na poli života nááho Slovan- skjeho vikvitnutje poznat a v duchu našom stroviť musíme. Vzájemnosť Slovanská je po hustích mračnách, nad. Slovanskím svetom dlho a dlho sa rozpresťjerajúcich, nad svetom našim vi- kukajúce slnko, i ako toto všetko zahrjeva a každú bilku k ži- votu a rozkvitu privádza, tak aj slnko nasej Vzájemnosii vset- kim polám Slovanskím svjeti i každjebo kvjetka zvelatok a úpl-<noinclude><references/></noinclude> 100cwpdxsvmbm5mupagh8d9je5z3vk7 250 3388 7502 2017-09-03T09:44:56Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nuo rozkvitnuťja na tíchto polách napomáha. Rozvi sa rozvi ti velikuo rozmaňitími čačkamí a kvjetkamí rukou v…“ 7502 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nuo rozkvitnuťja na tíchto polách napomáha. Rozvi sa rozvi ti velikuo rozmaňitími čačkamí a kvjetkamí rukou velkjeho ho- spodára visjato pole Slovanskuo, oj rozvi sa vo svojej strakatej kráse, abi sa aj oko naše aj oko sveta s ťebou naťešilo, a po dlbom suchu človek zas sa rozveseliu a zaspjevau k sláve tvojej a k sláve velkjeho hospodára tvojho! Ale roztraťíme, rozfŕka- me sa, poveďja daktorí, keď každí so svojim vistúpi, každí svojou cestou puojďe! Krátkozrakí! Oňi ňechápu vzájemnosť našu, ích ňezahrjeva jej slnko! Sama naša vzájemnosť to ňe- dopúšťa, ona je proťi tomu všemohúca. Ak nám je súďení život, ako pevňe veríme, príme sa pravá vzájemnosť medzi namí a v ten čas rozpŕchnuť, rozfŕkať sa ňemuožeme, lebo sme poznali podstatu života nášho a prichiťili sa jej, a tak všecci buďeme stáť na podstaťe jednej, buíeme prí našej kme- novitosťi, predca vždi nachádzať sa vo Slovaoskej všeobecnosťi, buďeme vo všetkích okolnosťach, každím časom Slovaňja. Za- svjeť len zasvjeť slnko naše a rozohrej srdca ludu nášho, abi zmekli a spadla z ňích tvrdá kuora kmenovej samolúbosťi, na- dutosťi a vipínavosťi, i zapála sa oni potom láskou, ktorou dí- chajú spevi naše a ktorou pošumjevajú lipi sveta nášho od mora k moru. Povedajú mnohf, že je rozpadnuťja sa národa nášho na kmeni ňešťesťím pre Slovanou, pri čom oňi iba to velkuo trpeňja, ktoruo sme v rozpadnutosťi našej kmenovej pri zosla- beňí sili obecnej podstúpili, považujú. Mi pripúsťame že nám ťažko padlo to trpeňja, ale ako každuo zluo k dobrjemu po- slúži, tak aj toto velkuo trpeňja naše ňebolo nadarmo, ale po- slúžilo nám a poslúži nám ešťe len na budúce časi k nášmu dobrjemu. Z trpeňja, čo z tohoto rozpadnuťja pochoďilo, na- učili sme sa každuo súžeňja pokojňe znášať, čím sme stuhli, potom ale naučili sme sa s každím trpeňfm, ktorjeho trpkosť sme zakúsili, lútosť mať, čo nám k životu nášmu budúcemu, ktakjemu akí je Slovanom od Všemohúcebo súďení, ňevihnutňe bolo treba, a pri tom všetkom sila naša, ktorá bi v ňerozpad- nutosťi svojej bola sa do behu pusťila a sa do naších časou už bez pochibi aspon zvetša visilila a vitrovila, zadržala sa v roz-<noinclude><references/></noinclude> 8r3i8g45umynuhjdnva18kvvjuy44rv 250 3389 7503 2017-09-03T09:45:06Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] padnutosti svojej, súc v najvjacej kmenoch pritlačená ale ňje udusená, č'erstvo a bistro. Ale naisťe to do povah…“ 7503 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] padnutosti svojej, súc v najvjacej kmenoch pritlačená ale ňje udusená, č'erstvo a bistro. Ale naisťe to do povahi vzjat treba, že kmeni tje. ktorícb sila kmeoová ňebola utlačená ale sa v živote osobnom kmenou pri lepších ích okolnosťach rozviť mo- hla, ňepracuvali nadarmo a jako mi Slováci hovoríme vospust sveta, lež oni pracuvali, keď sme mi esťe duchovňe drjemali, oni ducha Slovanskjeho v pohibuvaňí zadržuvali, a čo je hlav- Ae do veci, puosobeňja jeho rozširuvali a rozranožuvali. Puo- sobili kmeni tjeto, Česi a Poljaci, ak na nás ostatňich, svo- jich spolupiemenúíkou, prebudzujúc nás pomalí z duchovnej drjemoti a sprjaťelujúc životora i ďjelamí svojimí so životom višším, tak ťjež puosobili oni, a najrae Češi, aj na históriu obecnú ludskú a vidobívat nám začali aj na ňej mjesto. Siia tích kmenou, pravda, v čjastočnom svojom namáhaňí zo svojej éerstvosťi, súc aj na silu nalomená, upusťila, ale ak sa ona ňebuďe len v kmenovích medzach zadržať a pobibuvať chceť a jestli od čerstvej esťe sili obecnej Slovanskej, ktorá pravda len v čistom duchu Slovanskom vre, popchnúť sa dá, sila tá nalo- mená na novo sa schiťí a k velkej činnosťi omladňe. Naťjeklo síce pri živoťe odlúčenom daktorích kmeoou našich dost kalužňice do života nášho Slovanskjeho a napadalo dosť z cudzoti tro- sák, ale život Slovanskí to, ako pevňe veríme, prečisťí a preoseje. Aj to je pravda, že v kmenovej našej rozpadnutosťi vjacej kmenou nás odomrelo a do cudzjeho národa sa preljalo, ale ako tam za timi žjalime, tak nad počtom velkím čo ostali sa ťešíme, ktorí počeť, dakuvat Bohu, je ešťe tak velkí, že mnobo, náramňe mnoho, a iste to čo nás očakáva vikonať muože. Keďbi ale dakdo na velkuo naše trpeňja ňepozerau a na kmeno- vitosť našu bi sa žaluvau, ten bi v skutku ňeveďeu čo hovorí. Už hore viššje sme povedali, že kmenovitosť v nároďe je zna- kom bohato obdaruvanjeho jeho ducha, jeho čerstvosťi, živosťi a tak tím saraím znakom je ona aj v našom nároďe Slovanskom. Že náš národ Slovanskí je na ducha bohatí, svedčí celí jeho doterajši život, celuo jeho ustluvaňja a dosvjedčajú aj Ňemci, ktorí o nás napospol hovorja, že všedko lahko chápeme a všet-<noinclude><references/></noinclude> 2f3o06rs46hcax4eqmn9eylpmykesq5 250 3390 7574 7504 2017-09-03T20:49:59Z Wizzard 3 7574 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] kjému sa s velkou snadnosťou príúčame. Duokazi o tom, že náš národ je živí, máme tjež a hlavňe v jeho bohatej naožaj krásnej poesii národňej, ktorá sa muože zvať kvetom všetkích inších poesií. Kfebi ale ňebou národ náš kmenovití, ňeboubi tak na ducha bohatí a naopak, lebo je to, ako sme už aj hore viššje spomenuli, jedno s druhím spojenuo. Ale takí pripome- nutí žalobňík na kmenovitosť našu si sťažujúci mrmlau bi ňe- vedomki aj na ten úkaz, ktorí svetu Slovaoskjemu najvjacej slubuje a ktorí sme mi slnkom nad svetom naším Slovenskím po dlbom zatmeňú vichádzajúcim menuvali, bo akože bi bez kmenovitosťi našej bola mohla povstať medzi namí zlatá vzá- jemnosť, ako stretnuťja sa síl a úmislou po dlhom sem a tam točeňí v jednom strjedku, v jednom duchovnom ohňisku? Ňi- kdá bi jej bez kmenovitosťi, ňikdá ňebolo bívalo, a tak ňikdá bi ňebolo v Slovanstve sa vijavilo to silnuo napnutja mislí, tó velkuo pohnuťja duchou, to osvježeňja srdca po roďinách naších Slovanskích, ale muselo biť jedno a tak mušelo biť aj druhuo, všetko k nášmu dobrjemu! — Hore viššje sme už rekli, že Kollár náš vzájemnosť Slo- vanskú na štiri kmeni s ícb spisovními nárečjami obmedziu a tafc len tímto štirom právo staňja i trvaňja na duchovnom poli SIo- vanskom pripusťiu. Kollár to, ako sme hňeď pripomenuli, uro* biu zo šlechetnjeho srdca, z dobrjeho úmislu a prípojili sa k jeho určeňú vzájemoosťi a literatúr Slovanskích potom aj inší, tak že už teraz prijímaíija štír viznačeních literatúr Slovanskích, a to: Ruskej, Polskej, Českej a tak zvanej Ilirskej na pospol do behu prišlo a usláluVať sa začalo. Či je to ale pravda, že sa len štiri literatúri Slovaoskje nachádzajú? či sa toto učenuo určeňja literatúr naších so samím životom zrovnáva a či je to ňje len holuo klamaúja nás samích? potom či toto určeňja ňe- veďje práve tomu k odporu čo sa obsjahnut malo a chcelo, najme ku kmenovej osoblivosťi, nadutosťi a vipínavosťi? Holí blud a klam je to, že sa len štiri literatúri Slovanskje nacho- ďja, bo kďeže zostala pri určeňí tomto liteŕatúra Srbská, kďe Lužickích Srbou á kďe naposledok naša literatúra Slovcnská,<noinclude><references/></noinclude> ffkcurau3t984nzxj9401ypfuiau8l1 250 3391 7505 2017-09-03T09:45:28Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ktorej jeden jeďiní plod, ďjéla nášho velebnjeho Holljeho vnú- trnou svojou cenou odváža peďesjať druhích v…“ 7505 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ktorej jeden jeďiní plod, ďjéla nášho velebnjeho Holljeho vnú- trnou svojou cenou odváža peďesjať druhích veráami a veršíč- kamí visipaních kňižjek a kňižťičjek? je to tédá pravda. že má- me len štiri literatúri? či s tím ňešjalime seba a ňeklameme svet? alebo či tje literatúri ňje sň Slovanskje? či naša litera- túra ňje je tak Slovanská ako druhá, ba mocrazí keďna ducha a stavbu jej pozreme, Slovanskejšja? Zbadali sme, že najme tí, ktorí až velmi do svojich kmenou sú zalúbení a len v ňích a pre ňe žiť a pracuvať chcejú, určeňja toto štír literatúr Slo- vanskích s radosiou pochitili a pri každej príležitosti vistavuvali, ale veru už čas tomu klamu, tej práznej vipínavosťi, tej nadu- tej ňevštmavosťí koňjec urobiť, čas mišljeňkú so životom zrov- nať a zmjeriť, čas všetko čo Boh ná poli Slovanskom požehnau prijať a za to mu, uznaňím toho, srďečňe sa poďakuvať. O na- šom Hollom ňikďe, ňikďe zmjenki, krem čo sa dakedi o ňom u nás na Slovensku povedalo, ňikde zmjenki o velkích záslu- hách ňebobjeho nášho Palkoviča, a predca je HoIIí hvjezda prvej velikosťi na ňebi poesie Slovanskej a mužovja naši cíťili, pracuvali, do svojej starobi namáhali sa pre národ Slovanskí a bohabojňe svoj život k dobrjemu nášho národa viiiakladali, a ích aňi ňespomenú, a čo vjac sa ím aňi ňepoďnkujú, ňe~ vďační! Sem teda veďje tá vzájemnosť? To je laskavá, milosťi plná matka Slovanská, ku ktorej sa mi sinovskí držat mäme? Opravďivuo Slovanstvo je dobruo, ptnuo láski, ono sa priznä ku všetkím svojim ďeiom, velkím i mafím, nádherním i chatr- ním, bobatím i cbudobním, a to je jeho požehnaňja, s ktorím vistupuje a vistúpii musí pred svetom. Preč teda s každou v Slovanstve osoblivosťou, preč s ňízkim len v kmeňe svojom za- lúbeňím! Ňemislela to duša Kollárova, žebi to ta vjedlo a že bi raz z ňeúplnjebo určeňja Slovanskej vzájemnosti práve ňe- vzájemnost, samolúbosi, sebevolnost povstai mohla, ale naša povinnosije, keďnásledki toho víďíme, samuo zluo s koreňom vitrhňúi a ďalšje jeho rozširuvaňja zamedzii, čo inakšje sa ňe- staňe, okrem keď vzájemnosi naša úplňe sa určí a mišljenka vzájemnosti so skutočním iivotom sa zmjeri a virovná. Ňič<noinclude><references/></noinclude> dmkq5i7coowtx4vzuks9f1r07lnigx8 250 3392 7506 2017-09-03T09:46:02Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ňepomáha všetko formulkuvaňja, ňič všetka sucbá theoria, keď sa od života odtrhňe, ba s ňíra práve do odp…“ 7506 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ňepomáha všetko formulkuvaňja, ňič všetka sucbá theoria, keď sa od života odtrhňe, ba s ňíra práve do odporu postaví. Mi- šljenka a život ako všaďe v živoťe Slovanskom, tak aj tuto musja bit zmjerenje a virovnanje. Pripomenutuo určeiVja vzá- jemnosti Slovanskej a obmedzeňja jej len na štiri literatúri vzalo si za príklad, ako zo všetkjeho vidno, život Récki a štiri titeratúri, v ktorích sa tento na poli čisto ducbovnom ukazu- vau, ale to je velkí blúd, je číro, holuo nasleduvaňja, v kto- rom samotvornosti a tvornosťi tej, ktorá bi životu nášmu Slo- vanskjemu prislúchala, von koncom Ďjet. Život Récki bou vo štiroch tíchto literatúrach dokonále vistavení, v ktorích kmeni vedlasebarovnoprávňestáli, botrí boli kmeni Récke, z ktorích kmen Jonskísa vo všeliteratúré Réckej v nárečídvojakjehospuo- sobu,jednom puovodňejšom, pInohlasňejšom,druhom vibrúseňej- šomale aj zbrúseňejšom, takmenuvanora Attickomukazuje. Každí život alebo každí obsah má, a keďchce skutočňe biť a opravďivo sa rozvíjať, mať muší sebe patrjacu formu, čo sa v živoťe Réc- kôm aj tak stalo, bo tam kmeni, ktorje sú obsahom života Réckeho, vistavili Récki svoj život vo formách osobních, v ná- rečjach vlastních, a tak toto aj u nás, ak cbceme abi sa život čistí, samotvorní, rozumje sa Slovanskí, v kmenoch naších roz- víjau a prí vjacej čjastkach ludu nášho ňezakrpaťeu a sa ňeza- tarasiu, biť musí. U nis ale ňje sú trí alebo štiri kmeni ako u Rékou, ale ích je jedenásť, lež mi ňežjadame, ako sme už aj hore viššje povedali, jedenásť literatúr, ňechceme abi každí kmen v svojom nárečí pisau, ale abi písau ten v svojom nárečí, ktorí má dačo duchovnjeho, osobnjebo, Slovanskjeho, ktorje- ho sili duchovnje i materiálne k tomu vistačja, ktorí v nárečí sebe najbližšom ňemohou bi sa dobre visloviť a ďjela v ňom písanje lud jeho dobre zažiť a spotrebuvať. Toto žjadame a všetkím právom. Život náš Slovanskí je v históríi docela od inších rozďjelni, noví, svoj vlasťní, v histórii ale pri novom rozviťí života, pri novích okolnosťacb ňikdi z predchádzajúceho života a okolnosťí podobnícb, ale z ňích samích, čo a jako je- dno lebo druhuo sa robí a rjaďiť má, súďiť sa musí, lebo sú<noinclude><references/></noinclude> nttap0kewo0f5rlhdzitummtuda8ujm 250 3393 7507 2017-09-03T09:46:09Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] okolnosťi novje, akích so všetkími podrobnostamí ešťe predtím ňebolo. Toto história učf a je to docela rozum…“ 7507 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] okolnosťi novje, akích so všetkími podrobnostamí ešťe predtím ňebolo. Toto história učf a je to docela rozumnuo. Čo sa stalo, mohlo sa len v tích istích, v akích bolo, okolnosťach stať: Alexander V., ten pekní hrďina, mohou len v tom čase biť Alexandrom V-íin, tím krásnim nad svetom sa ligotajúcim mláďencom, v ktorom žiu; reformácia mohla ťjež len v tom čase, v ktorom sa zjavila, na svet vistúpiť. Prečo ua pr. teraz ňepovstávajú vjacej mňíske, riťírske rjadi atď. atď. a trvá ešťe krestanstvo, sú ešťe ňeverjaci ? prešli povstaňú ích príhodnje okolnosťi a preto ňemuožu povstať vjacej. Prečo ťjež ňepo- vstala prú vzájemnosť Slovanská, a nachádzali sa predca tje sa- mje kmeni Slovanskje aj predtím, ktorje sa teraz nachádzajú? V živote teda ludstva vistupujúce úkazi musja sa na veki s tím samím životom a so všetkimí okolnostamídobre schádzať, a to je blúd daromní chcet do života silou mocou strčiťto, k čomu on sám základu, podstavi ňedáva a čo okolnosťi ňežjadajú, da- romná je to k tomu aj práca, lebo sa to uastŕkanuo ňemá na čom zachiťiť, ňemá sa na čom rozložiť, preto sa aj v živoťe za- držať ňemuože. Často viďfme vistavuvať luďí pláni a silňe pra- cuvať na ích viveďeňí, a o pár časou ňeviďíme z ích plánou úičoho, okrem ak počúvame sťažuvať si puovodcou fch nad tím žalostňe, že sa ím pláni ích ňepodarili. Oňi dávajú príôiou zljemu, ňeschopnjemu, hluchjemu svetu, ale skutočňe príčina je v ňích samích, bo oňi s ňeskutočními alebo tak rečeno s ňeživotními mišljenkamí do života docela inšou cestou idúceho vpratať sa chceli, ale ňepoznajúc dobre potrebi života, s ňou sa o život trepli, po čom ích mišljenki, tje len formálne pláfti sa rozpraskli. Takí luďja padajú s mišljenkamí kotŕb svojich tak do života, ako čo mi Slováci hovoríme: že dakdo prišjeu akobi z duba spadou. Aňi v príroďe ňjet úkazou bez príhod- ních okolnosťí, ňjet búrki bez pár a inšjeho k tomu potreb- njeho. Preto sa vždi na to pozor dávať musí, keďs dačím pred svet vistupujeme, či je to životu treba, či mu je to teraz prí- hodnuo, či to buďe preň. — Vidno teda zo všetkjeho, že aj národ náš musí mať sebe príhodnje formi a spuosobi života,<noinclude><references/></noinclude> 8ip2wv1g90yoehllennxq2d8b1vn8w5 250 3394 7575 7508 2017-09-03T20:50:46Z Wizzard 3 7575 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] a takjeto budú tjé, do ktorích sa on sám rozkládou, v ktorích sa život jeho rozložiu. Skutočná, životná mišljenka pre národ náš je mišljenka vzájemnosťi Slovanskej, ktorú Kollár náš vi- sloviu, a z toho vidno jeho genia, bo visloviu to, za čím celí svet Slovanskí ťemno túžiu, čo národu násmu najvjacej bolo treba a čo bolo teraz na čase. Skutočnosť a životnosť tejto mišljenki dokazuje to, že sa ona v živoťe našom tak prijíma a zápalom srdca i misli naše napláuje. Skutočná je naozaj mt- šljenka vzájemnosťi, ale ňeskutočnuo, ňeživotnuo, životu od- pornuo je obmedzeňja jej na štiri literatúri a tak akobi len na štiri kroeni, bo štiri kmeni ňje sú obsahom celím národa «áš- ho, a tak aúi stiri literatúri príhodnou jeho formou, v kto- jrích sa celí čistoduchovní Slovanskí život ňeukazuje a ukazuvat ňemuože. Štiri literatúri to sú forroulki v daktorích kňižkách a časopisoch sa nachádzajúce, to je ňje život; i preč so su- chími, tnrtvími theoriamí, preč s formulkamí, kďe je život inakší a to čerství, kďe ou insje pohladáva. Preč teda s me- nuvaňím štír literatúr, kďe ích je vjac a kďe ích vjacej k roz- viťú celjeho života nášho biť musí!! — Ale pohladňime aj na to, či sa toto menuvaňja štír lite- ratúr zrovnáva s celím ích obsahom a či tu ťjež mišljeuka ži- votu, formulkuvaňja skutočnosťi na prjek ňestojí? Naše plodi duchovnje Hterárne na pr. volajú sa literatúrou Českou: je to pravda ? Docela ňje! Tje plodi duchovnje literárne, kto- rje sme mi Slováci dosjal vivedli, ako na pr. Kollárova Slávi Céra, Šafárikove Starožitnosťi Slovanskje atď. atď. ňemohli, smelo isťiť muožeroe, v naších časoch ňikďe inďe v tom spuo- sobe, v akom sa ukázali, v tom duchu, v akom sa spísali, vi- stúpiť, okrem u nás Slovákou, bo v Tatrácb, najstaršom a pr- votnom bitovisku všetkích Slovanou, zroďila sa a najmocňejšje, najdúžejšje sa pocíťila, hocbi aj drubí ale omílúe si to osobu- vali, vzájemnosť Slovanská a len v Tatrácb, tejto najdávňejšej hradbe Slovanstva, ako ích Mickievié volá> sa zroďiť a k po- vedomú dozrjevať mohla. Ňjet tu mjesta, príčini zjaviska to- hoío a prečo ono práve u Slovákou povstalo vipočituvaí, da-<noinclude><references/></noinclude> 34iskh0j2512jc284x44cdgd2d96f63 250 3395 7509 2017-09-03T09:46:25Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ktorje z ňích už Kollér vo spise svojom o vzájemnosťi vilo- žiu, viložeňja inších mi na druhi čas a na druh…“ 7509 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ktorje z ňích už Kollér vo spise svojom o vzájemnosťi vilo- žiu, viložeňja inších mi na druhi čas a na druhuo mjesto od- kladáme. Tímto ale ňehovoríme, žebi rovňe velkjeho spevca (Dichter, poeta) ako je Kollár inďe u inších kmenovích brat- Tancou naších sa ňenachádzalo alebo povstať ňjemohlo, aňi to ňeisťime, že bi rovňe učenej hlavi, ako je Šafárik, u inších naších príbuzních ňebolo a sa ňevicvičilo, ale to povedáme a smelo isťíme, že sa ten zápal (Begeisteruug, entbusiasmus), to velkuó zalúbeňja sa do tohoto predmetu, o ktorí v pesňi Kol- lárovej a ďjele Šafárikovom iďe, to pritúleňja Slovanstva k srdcu najvrúcňejšou láskou, to rovnakuo súďeňja o všetkích naších kmenoch bez všetkej víminki, to rovnakuo považuvaňja, horeňja za všetkím, čo sa ktorjehokolvek z ňích tíka, to srdce všetkím prajnuo, slovom to zamoreňja sa do Slovanstva so zabudnuťím seba, čo sa u Kollára najjasňejšje ukazuje, ňemo- hlo sa ňikďe inďe tak zjaviť ako u nás, ako u Slovákou. A tjeto naskrze Slovenskje ďjela, ktorje sú vítvorom nášbo, v istom zvlášnom stave sa nachádzajúcebo ducha menujú sa — literatúrou Českou! Či Čechovi bolo možnuo v tíchto časoch, po svojom dlhom histor. kmenovom živole, kďe kmenovitost hlbokje koreňe pustilaa mocňe zatvrdla takjeho ďjela stvoriť? ňemislíme ! Lež nahoďí dakdo, isťe, — keď ale bolo možnuo prečo že oňi tje ďjela ňestvorili? Povedá sa síce že na meňe •ňič ňezáleží a že na pr. u Ňemcou ďjela Sasou, Bavorou atď. sa len ďjelamí Ňemeckími zovú, a sú ďjela Sasou, Bavorou atď. na čo ale a to po pravďe sa odpovje, že meno je podstatnuo a rozličnuo meno ukríva aj rozliční obsah, a ukrívat musf^ inakšjebi aňi rozličnuo meno ňepovstalo a aňi povstať ňemohlo. Meno je forma a keďstraťí túto formu, buďe aj inší obsah a tak druhá vec. To sa rozumje že meno podla näšho určeňja musí biť pochop (Begriíf, conceptus) t. j. musí podstatu samú zahŕnať, alebo inšimí slovamí, musí vijadruvať a v sebe obsa- huvat to, čím je vec to čo je, lebo inakšje buďe len meno po- vrchnuo, a takuo sa leh na predmet prilepuje, z ňeho sa ňe- rozvíja, a tak ho aňi ňemeňí. Či ti buďeš volat dakoho Janoro,<noinclude><references/></noinclude> jplesvf1wh7xoa2yw210qkeecyc7r7h 250 3396 7510 2017-09-03T09:46:36Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Mišom, tím sa v ňom aňi mak ňepremeňilo a on ostáva ten samí, ale nadaj mu do hlupákou, vichvál ho ako múdre…“ 7510 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Mišom, tím sa v ňom aňi mak ňepremeňilo a on ostáva ten samí, ale nadaj mu do hlupákou, vichvál ho ako múdreho* tak ale že on to skutočňe zasluhuje alebo inšimí slovamí že v prvej pdpadnosli jeho duch je chudobní, velmi mizerní, v dru- hej bohatí, pekňe obdaruvaní, tu tvoje menuvaňja sa jeho vnň- trnosťi dotkína, forma sa s obsahom zrovnáva a pod rozličnimf formamí sa aj všeljaki obsah ukríva. Daromnje sú to reči o jednoplatnosťi (Gleichgultigkeit) formi, bo inakšje všetko bi bolo jednočibisidakohoblupákom alebo múdrim nazvau a jemu bi to ťjež jedoo biť muselo, ale až sa dakím inším cíťi ako ho ti voláš, tu pri zlom pocťeňí na ťeba naskočí, pri dobrom me- nuvaňí, ak ňič ťi ňepovje, je ňeuprimní, márnomislní alebo len jednoplatní, mlčanliví. Tak i mi sme Slováci a Slováci bit musíme, preto ale aj naše misli, naše ďjela sú Slovenskje, bo inakšje ňebolibi naše t. j. od nás bi ňepochádzali a tak dru- bjeho obsabu bi biť museli. Keď ale od nás pochádzajú, majú sa aj tak menuvať akje sú, a potom buďe meno ích pravďivuo. čo sa Ňemcou tíka, to je pravda, že ďjela Sasou i Bavorou sú Ňemeckje, ale u Ňemcou kmenovitosť sa ňerozvila, ňeroz- viu sa teda aňi život ích kmenoví čistoduchovní, lež len samá všeobecnosť na vrchu ostala, a preto aj, smješno bi bolo ďjela od Sasou, Bavorou pochádzajúce Saskími, Bavorskími menu- vai, bo oni sú len Ňemeckje. Potomťjež menuvaňja „Ňemeckí" je všeobecnuo, ňje je čjastočnuo, Českí ale v nároďe našom je len meno čjastočnuo, jedneho kmena, pre ktorú príčinu ďjela jedneho kmena sa mu ako čjastočnjemu podrjaďiť ne- muožu. Aj mi máme takuo všeobecnuo meno a to je Slovan- skuo a tomuto sa všetkje naše misli i ďjela podrjaďii inajú, bo ono je všeobecnosťou a pravdou našou. Kebi sme ňeboli Slovaňja, inakšje bi boli i misli i ďjela naše, ale sme, teda dajme mu všetko a priňesme mu všetko na obet ako ď.jetki vdačnje, bo sme od ňeho všetko to čo máme v ludstve osob- njeho dostali. Aňi timíto kmenamí bi sme ňeboli bez Slovan- stva, a tak aňi kmeni ňje sú zo seba a pre seba, ale sú z viš- šjeho, musja teda aj za to viššje stáť a ho za pravdu svoju<noinclude><references/></noinclude> bzmxap12037zjctzr4kc9mxj3eirxgv 250 3397 7511 2017-09-03T09:47:51Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Značňejšje ehibi tlače. Na Straňe 7 v poznam. slojí „z jara b. r." má stáť „z jara m.r." 13 v r. 7. zhora…“ 7511 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Značňejšje ehibi tlače. Na Straňe 7 v poznam. slojí „z jara b. r." má stáť „z jara m.r." 13 v r. 7. zhora za slovmí „rozkvitau" má stáť , 23 v r. 12. zhora stojí „Češi" má stáť „Česi" a tak sa má aj inďe napraviť. 24 v r. 10. zhora stojí „zalmeňú" má stáť „zatmeňí." 33 v r. 2. zbora za slovom „ňje" má stáť „je." 37 v r. 5. zhora stojí „pohladňime" má stáť „po- hljadňime." 40 v r. 5. zhora stojí „predložeňím" má stáť „pre- ložeňím." 49 v r. 8. zhora stojí „ktoruo" má stáť „ktorje." 62 v r. 19. zhora stojí „vuoli" má sláť „vuole." 69 v r. 6. zdola za slovom „ale" má stáť „z". Druhje chibi ako dakďe dlhje koncovki v muzskích lokálach na pr. vekách, krokách, plodách, kmenách, ho- lubách mjeslo praviďelních krátkich: vekach, krokach, plo-" dach, kmenach, holuboch; potom dve dlhje silabi dakďe jedna za druhou u. pr. nárečjamí, mjestách, úprímňe mje- sto nárečjami, mjestach, úprimňe, ďalej co mjesto čo, Sloveňskí mjesto Slovenskí, Polski mjesto Polskí a to- muto podobnje a na ostatok poslovenčení pravopis v príkladach z reči Českej doveďeních si každí sám lahko napraví. Slovo sja- hať píše sa i cjahať i čjahať: všetko sa na Slovensku užíva; budúcnosť rozhodňe či sa každá forma a či len jedna užívať buďe. 55 55 55 « 55 55 55 55 W 5> 51 55 55 55 55 55 55 55<noinclude><references/></noinclude> d5flic8ljbidhqj7jjjnm50rcdjhtyl 250 3398 7512 2017-09-03T09:48:05Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Prídavok. Na straňe 14. spisu tohoto hovorí sa, žebi kmen Bulharskí do- bre urobiu kebi sa so Srbskím a Slovins…“ 7512 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Prídavok. Na straňe 14. spisu tohoto hovorí sa, žebi kmen Bulharskí do- bre urobiu kebi sa so Srbskím a Slovinskí kebi sa azda s Hor- vátskim duchovním životom svojim zráslau, a v jednakom nárečí oba tjeto kmeni, Bulharskí a Slovinskí, s pripomenutimí písali. Povedali sme toto ňje pre lú príčinu akobi sme život osobitní v celku kmenou Slovanskích ňeradl vid'eli ale len preto, že sa nám vtedi keď sä tento spis písau tak okolnosťi ukazuvali. Medziťím teraz s radosťou viďíme ako i kmen Bulharskí i kmen Slovinskí, každí v svojom vlastnom nárečí, horlivo do práce sa pusťiu, proťi čomu mi ňje len ňič ňemáme, ale rozvíjaňú sa kmenou líchto v ích vlastních nárečjach z celej duse mnoho šťesťja a poiehnaňja prajeme, i srďečňe z rozkvfitu tohoto sa ťešime.<noinclude><references/></noinclude> gb0dg5tllykhy15ja6272o6vasap3cq 250 3399 7513 2017-09-03T09:48:28Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] len bospodáriť pre seba, ale ktorí majú sntce dobruo a chcejú porouoeť matke našej tak dlho opuaťenej, svetora…“ 7513 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] len bospodáriť pre seba, ale ktorí majú sntce dobruo a chcejú porouoeť matke našej tak dlho opuaťenej, svetora opovrhnutej a po ďeťach svojich laskavo ruki rozpínajúcej! Misljeť si budú daktorí, že vari vistupujeme na svet s na- šou Siovenčinou pre omrzlosť dajakú na Čechou, ktorích náre- čím sme si do teraz pomáhali. Pravda je, že tesi ňedržali sa k nám vždi tak akobi boli mali, ale mi preto ňikdi sme na tú mišljenku ňeprišli, abi sme od ích nárečja v spisach naších od- stúpili, najme teraz ňje kďe nám a to dvojnásobňe všetko na- hraďiu šlechetní Českí gróf, Leo Thun, jasná bvjezda Slovan- ská v kmeňe Českom, vo známich svojich dvoch spisach „ťJber den gegenwärtigen Zustand der bóhmischen Literatur und ihre Bedeutúng" a v drubom ,,Die Stellung der Siovaken in Un- garn." Úprimňe, spravedlivo visloviu sa tam spomenutí sle- chetní muž, čo tu s hlbokou k ňemu vďačnosťou pripomíname, a šlechetnjeho grófa za príklad ňestrannosti všetkím bratom naším vistavujeme. — Budú si vari daktorí aj to misljeť, že sa od čechou odtrhnúť chceme, ale zachovaj nás Boh od odtr- hnutja. Kdo sa teraz od bratou svojich trhá, padňe pod naj- ťažšú odpoveď pred národom naším. Mi v tom zvazku s ňimí, ako sme boli, aj na ďalej ostať, čokolvek znameňitjeho vivedú si osvojuvať, s ňtmí v duchovnom spojeňí stáť a kďe ím buďe- me muocť čo dobrjeho urobiť, vikonat chceme, ako to naspet od ňích ako bratou očakávame. A teraz sa ešťe k Vám obracjame, Slováci, a kladúc ruku na srdce hovoríme Vám: všetko čo sme robili, robili sme a robíme pre život Slovanskí, pre život Váš!<noinclude><references/></noinclude> 3l8phxeybnast51kwvsnnd4jx0lv7we 250 3400 7514 2017-09-03T09:48:41Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] pred svetom a vitajte na poli iivota, Slováci! prisjeu i na Vés rad, zasvibnuv i Vás prút iivota, ako ie dáťe na…“ 7514 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] pred svetom a vitajte na poli iivota, Slováci! prisjeu i na Vés rad, zasvibnuv i Vás prút iivota, ako ie dáťe na sebe znať ii- vot tento, jestli ňje tím čo iije medzi Vamí, akože inak posta- víte sa v živote?! Vi a reč Vaša mali sťe jeden osúd, spolu sťe boli pred svetom ukrití, spolu odhoďení, spolu sťe podremu- vali a búrki, ktorje nad Vamí preleieli, spolu prečkali: oj či • sa teraz opusiíte, či sa rozlúčiťe a vernú družicu dňou smut- ních či na stranu odstrčíťe, Slováci?!! 'Ňje, ňje, čujem sa va- Hť z úst Vaších, ňje, ňje odpovedá na to duša moja: a tak vi- stúp v dome svojom Slovenčina naša, prestálas mnoho i zara- duj sa a poži si s namí! Zavrená si bola dosjal v Tatrách, a v ťicbu ích pošeptávala si, ale teraz obzreš sa z ích sokorcou na svei, spusiíš sa doňho a buďeš si po ňom poletuvávať. Leť len, let len a povedz, že ožiu Slovák a íe sa hlási k svetu! Vjem, ie budú na ieba, ako si sa do sveta pusiii opovážila, vikriku- vat a dajedňi do ieba aj hrudamí hádzai, ale ti len lei pokojňe a polutuj ích, bo ia oňi ňeznajú a ňebadajú v iebe holubicu pokoja Slovanskú. Oj sinak Slávi Slovenskí! sinak najmladší! budú vari na ieba daktorí tvoji starší braija, že si s rečou svo- jou, že si so spevom svojim medzi ňích sa postaviu, semrat a budú ia z mesta svojho odiiskuvai, ale tak to bíva, sinak, s najmladším! Starší braija rozďelili si ďeďictvo matki, iebe, sinak najmladší, okrem reči a spevu ňič ňeostalo, ale v tej reči samá dobrota, v tom speve samá láska. Čo ím odpovješ Um tvojim bratom, ktorí na Teba zle zahljadat a vitiskuvat Ta budú z kola svojho, sinak Slovenskí? Poprosíš Boha, abi ím dau srdce bratrskuo a ňedbajúc na reči a skutki ích, hovorit k ňím buďeš slová dobrje, slová bratrskje a vižjadaš si od Bo- ha pomoci! Vari obmeknú ích srdcá, bo vješ že dobrota všet- ko premuože! Ňebuďeš sa do ňích zapjerai, ňebuďeš rovním sa odplácai, ale pomislíš si na toho sinka najmladšjeho v živoie a v povesiach naších! Ale ver viberú sa aj z tvojích bratou takí, ktorí ta privítajú bratŕskí, bo hovoríš v reči otcou, v reči bratrskej, iďeš k ňím s dobrimí slovamí a máš srdce dobruo k matke našej. A všecci tí privítaju ia srďečňe, ktorí ňechcejú<noinclude><references/></noinclude> 1y1uo4ef8wzg0esmb6l3v1qfbl9wip0 250 3401 7515 2017-09-03T09:48:55Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] me, k čomu reč našu pripraviť musíme. Ak príďe ráz k tomu vec, isťe že sa len povíši reč domáca, ktorá s…“ 7515 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] me, k čomu reč našu pripraviť musíme. Ak príďe ráz k tomu vec, isťe že sa len povíši reč domáca, ktorá sa od národa v krajiňe našej užíva a hovorí. Keď kmen nás k sebe príďe, do života pospolitjeho a síce s tím čd je jeho domahať sa buďe, a k tomuto tjež buďe mu reč vlastná na dobrej pomóci. Jedno buďe druhuo napomáhať a jedno druhjemu ruki podávat. — Stav zemjanski národa Slovenskjeho vždi nás k domácej reči, abi sa literatúri našej chiťiť mohou, napomínau. Mi ňesinje- me zaňedbať žjadnu čjastku národa nášho, a tím meňej tú, ktorá nám v svojom staňí mnoho poraďiť a pomuct muoťe. A z tohoto stavu vistúpili v najnovších časoch zástupcovja a obrancovja národnosťi našej, ako slávni Ján Čaplovič, visoko- ctení Ďorď Košút a podžupan Turčjanski i královskí radca, velkomožní p. Eroerich Lehockí, mnohozaslúžení náš Gašpar Fejérpataki a druhí. Z lohoto stavu prosilo vjacej sto o povo- leňja na naše Slovenskje novini, a je mladích milovňíkou ná- rodnosti našej z tohoto stavu hodní počeť. I z tohoto vidno, že v nárečí našom Slovenskom celí kmen náš sa spojí, a po sto- leťjach rozpadnutosťi i stuďenosťi v ňom sa údovja jednej ro- ďini poznajúa na novo zvítajú a obímu. Toto sň dúvodi, ktorje máme za užívaťVja Slovenčini vo spisach naších a ktorje sme Váro úprimňe predňesli, Slováci! Či uznáťe dúvodi tjeto, či prímeíe svoju Slovenčinu? zle, zle bi bolo kebi sťe ju ňeprijali a vari zas inam s túžbamí svojimí sa obráťili. Ponosuvali sťe sa na Češťinu: tu teda máťe náre- čja svoje, v ňom i srdce i misel svoju celkom vijadrit muožeťe a buďe Vám opo hovoriť, bo zo srdca viťjeklo, k srdcu a bu- ďe hovoriť zrozumňe a jasno k misli Vašej. Kebi sťe sa od ňeho odvráťili a zas za inším bažili, bolibi sťe rovní ňezdra- vjemu, ktorí % mjesta na mjesto sa premáva a ňikďe uspokoje- ňja ňenachoďí. Zle, zle s takím ňezdravím, a zle bi tak s Vámí bolo, Slováci! Ale preé s timíto mišljenkamí, Vt chcete žit a tak obímete to, čo Vás k životu veďje, čo o Vašom ži- vote zvestuje, obíroeie svoju Slovenčinu! Vitaj, vitaj Sloven- čina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna, ale dávno utajenft<noinclude><references/></noinclude> l3eej4mkbpklu4gmcagbo9ojq55pyio 250 3402 7516 2017-09-03T09:49:10Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nášho urobiť,^čo na dobrí spuosob urobiť rouožeme, reč ale jeho vlastnú do spisou uvjesť v našej moci stojí…“ 7516 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nášho urobiť,^čo na dobrí spuosob urobiť rouožeme, reč ale jeho vlastnú do spisou uvjesť v našej moci stojí, preto uveďme ju ta jednomislňe. Čo do počtu kmena nášho, kmen sme takí, ktorí je v stave literatúru svoju vidržať, keď lén opravďivá vuola duebovňe sa híbat a kmenu nášmu pomuocť pristúpi. Podla vipočítaňja Šafárika je nás Slovákou 2,753,000, teda blízko troch milionou, čo isťe stačí k vidržaňú literatúri. Aňi Čechou bez Moravanou, ktorí ím ešťe teraz dosť málo pomá- hajú, vjacej ňjet, a predca česi držja svoju lileratúru. Je i vjacej takích národou, ktorje sú na počeť ňevelkje ale duchov- ním zivotom silnje. Ňje počeť, ňje hŕba, ale duch je podstata vecí a všetko to, čo z ducha iďe. Majme misel dobrú, vuolu pevnú a splňí sa isťe slovo prorockuo: ,,Nad Talrou to ňebe mračnuo Buďe Ijať a hromi metať, Ale naše kraje spevnje Krajáje polom budú skvitať. Skvitať budú s rodnii svimí, Matka Talra smutok zvlecje, Medzi brehiní Sloveuskimí Cisťe Váh i Hron poťečje." Pri povíšeňí ale nášho nárečja za reč spisovnú aj na to ohlad mat treba, že plodi naše literárne, ak budú dobrje, sami od seba aj k ínším kmenom Slovanskím cestu najdú a práca uaša duchovná aj od tích podporuvať sa buďe. — Máme teda písať Slovenskí, abi sme život náš v duchovnom živoťe národa nášho a ludstva zaznačiti, seba ako svedčí rozvili, kmen náš z teraj- šjeho Ďízkeho stavu pozdvihli a ho k vetšjemu povedomú pri- vedli, slovom mravňe povíšili, druhím so sebou podla dobrej vuole nakladat a za povrhel sa držať ňedali. A to tím vjacej máme písať v Slovenčiňe, že sme kmen takí, ktorí literatúru svoju pri dobrej vuoli je vidržať v stave. Písat mároe Slovenskí na posledok aj pre tú príčinu, že nádeju na povíšeňja reči našej otcovskej vo vlasťi mať muože- 6*<noinclude><references/></noinclude> d3kyvnximq5uvrqf9lmmhbhgz3y3w15 250 3403 7517 2017-09-03T09:49:21Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] slávu si nadobívali, podremuvali sme mi v tichích naších Ta- trách, i keďnám kdo čo podau prijali sme to, kím…“ 7517 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] slávu si nadobívali, podremuvali sme mi v tichích naších Ta- trách, i keďnám kdo čo podau prijali sme to, kím ňcprišjeu i nám čas a kím aj nad našou drjemotou ňezatrúbila trúba zi- vota národou. Vstali sme a chceme žiť: kdo nám to za zluo brat i kdo nám pravidlá žitja nášbo predpisuvať buďe? Život náš sám si musí biť zákonom, z ňeho sa všetko rozvije čo nás vjesť má, veďeňja ale nás ňech si inší, čo život náš a podstatu jeho dokonále ňezná, ňeosobuje, bo čo jeden predpis nám dá, to blúďiť bude. A že chceme žiť, to sa len naším ňeprja- ťelom ňepáči, o kmenovcoch naších sme presvedčení že ím ži- vot náš ňje len na proťiveň ňebuďe, ale že ho prjaťelskí priví- tajú. to za povedomja muože mať národ o sebe ten, ktorí aňi mak zo svojho v živoťe pospolitom uznatuo ňemá, ba ešťe aňi svoju reč v pospolitom užívaňí ňeviďí, ale sa táto len ako reč obecnjeho ludu po chalupách a ďeďinách potíka a za ňehodnú viššjeho života pokladá. Dobre jeden Čech vo spise polemic- kom proťi nastrkaňú cudzej reči o tom poznamenau, že národ takí, keď sa ňikďe v tom, čo vo viššom živote plaťí, uznanjeho ňeviďí, pomalí sám seba opovrhuje a za lud chatrní, odhoďení sám seba považuvať sa naučí. Smutnú máme z tohoto ohladu skusenosť, a preto svatá je naša povinnosť všetko nášmu ludu podávať, na čom sa on povíšiť muože a seba samjeho vjacej vážiť navikňe. Na čom sa mau náš Slovák doteraz pozdvihnúť, pre čo jasňejším čelom a radostňejším okom kolom seba po- hljadnuť? Kam nazreu do života, všaďe len viďeu panuvať cu- dzuo a svoje odhoďenuo; s akím srdcom museu sa od všetkje- ho odvráťit a s akíma očima sám na seba sa poďívat? Ak pri- nútila ho potreba do pospolitjeho života sa zastarat, tam reč cudzá, išjeu do školi, tam reč inšja, počúvau višších okolo se- ba, tí hovorili rečou cudzou, pohljadnuv do kňižki i tam ňje reč jeho! Ňjet veru aňi ďivu že sa Slovák bou sám seba spu~ siiu, bo sa zdalo, že ňič vjac preňho v svete ňjet, a že celí svet ho zavrhnuv. Pomuoci, pomuoci rodákom naším je svatá naša povinnosi, i buďe ím každí z nás pomáhat, koho je srdce ňeskazeuuo. Aj je povinnosi naša všetko to k povíšeňú kmena<noinclude><references/></noinclude> gq9vi5clsvivdc8b77ek88uty801ofp 250 3404 7518 2017-09-03T09:49:33Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] pretó, že sme len žili každí o sebe a pre seba i ňestarali sme sa o obecnuo dobruo ludu nášho ako národa, za…“ 7518 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] pretó, že sme len žili každí o sebe a pre seba i ňestarali sme sa o obecnuo dobruo ludu nášho ako národa, za čo sme aj slusnú dostali odmenu, bo nás opovrhuvali, za odhoďencou považuvali a s namí podla dobrej vuole nakladali, ale chceme napraviť ohavnú vinu našu a z celej duše úprimňe bez nárokou posvetit to, čo máme, obecnjemu dobrjemu. Ňebuďe táto hor- livosi naša len slovom, ako mnohích pred namí stojacích, ale buďe, dá Boh, sO skutkom spojená. V tomto máte pravdu proťivňíci naší! Ale ňemáťe pravdi v tom, čo z toho zavjeraťe, že bi sme sa mi pre kmen inší docela zaprjeť mali, teda ňič o seba ňedbali lež všetko len druhím na obet dávali. Inší kmen je len kmen ako mi a jako takí k celkovitjemu zapreňú druhjeho práva ňemá, bo ňje je pospolitosťou národňou ale sám len v nároďe časťou a osobnostou. Keď sa takíto celkovitjeho zapre- ňja od druhjeho domáha, tím isťí, že druhí k životu sám o sebe žjadnej spuosobnosťi ňemá, takto ale mu hrozňe ubližuje* čas dokáže, či mi sami o sebe dačo muožeme lebo ňje, ale len si buďe vuola pevná, vjera tuhá, Boh nám buďe na pomocL či sa vari preto zaprjet máme, že nám inší dosjal literatúrou svojou pomáhali ? Hanba tomu, ktorí človekovi a čím vjac ešťe svojmu bratovi pomuoci ňechce a keď je tento v súre ňepo-* máha. Za túto ale pomoc osabuvai si dajakí nárok a chcei, abi sá to odslúžilo, ňje je po bratrskí. Dost na tom, že sa do- bre urobilo, že sa vikonala najšlechetňéjšja povinnosi človeka, Z tohoto teda ohladu zapreňja sa od nás ňik domáhai ňemuo- že, ale chceme sa mi s celou dušou zaprjei, ňje ale k vuoli čjastočnosii lež všeobecnosii, bo v tej je všetkích život náš* Kdo je človek čistí, ten sa ieší z rozviija a zo života druhjeho, bo i tam sa zmáha a pokračuje ludstvo, a toto je statočnjemu a dobrjerou ostatňja najvetšja úiecha. Česi sú kroen od nášho odchodní, ích história nepadá na nás? bo sme mi v ňej žjadnej účasťi ňemali. Oňi si žili pre seba a vikonali pre seba to, čo vikonali a vikonai mohli, mi sme ale v ích histórii ňe- žili, a tak aňi história ích ňje je nase spoločnuo imaňja. Keď oňi po sveťe hrmoťili a víťaztvamí a druhimí svojimí skutkamí 6<noinclude><references/></noinclude> sb52h7yi8s5rwgsqbdygb8tps2juzep 250 3405 7519 2017-09-03T09:49:52Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] tak v zivote nasoro národňom kmenovitosť našu vibii a každí povolaňja svoje odbavit máme, bo inakšje aňi živ…“ 7519 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] tak v zivote nasoro národňom kmenovitosť našu vibii a každí povolaňja svoje odbavit máme, bo inakšje aňi život néš sa ňe* vidarí a mi aňi sebe aňi druhím ňespomuožeme. Puosobeňja ale kmenou naších ňemá len vsťah (relatio, Bezug) k životu nášmu národňjemu, ale životom našíro národňím aj k životu ludskjemu na pospol. Preto musíme sa rozvit kmenovito a kmenovituo rozviťja naše ňemuože biť inakšje skutočnuo a pravďivuo len v nárečí našom. Mi raz tu stojíme ako Slováci: hanba.a posroech bi nám bou, ak zivot náš pospolití národňí ňenapomuožeme, ďalej ho zo svojej strani mocňe ňepoťiskňe- me a puosobeňja naše do života nášho rukou vlastoou ňezapí- šeme. Z ohladu tohoto puosobeňja národňjeho máme mi Slo- váci osobnuo povolaňja a to inakšje ňevikonáme len v našej Slovenčiňe, lebo ona je nášho ducha a všetkích jeho hnuťí samojeďiná, verná á dokonalá vislovuvaťelkiňa. Preto kdo si Slovák, maj sa k Slovenčiňe, inakšje ňepoznau si povolaňja kmena svojho a chceš abi aj ďalej boli sme len odhodenci a povrheli sveta. Krero toho mi Slováci dosjal ňičoho ňemáme, po čom bi sme sa v duchovnom živote národou a bratou naších poznali, bo ňemáme pospolitjeho staňja, ňemáme aňi len ústa- vou čo bi sa podla nás menuvali, s naším duchovním životom zaoberalí a o nás svedectvo vidávali, preukážme sa teda aspon dačím v našom duchovnom sveťe, preukážme sa tak abi sme boli po tom poznaní. Či bi už ňič ňemalo, čo je Slovákovo a Slo- venakuo, v sveťe opravďivo ludskom stáť a plaťiť?! všetko to malobi v skritosťi hňiť a bňiť a sa pred tvárou človečenstva ukrívať? — preč s tou mišljenkou, ktorá vnútrnosťi každjeho vernjeho z našíeh hlboko pobúri a zatrasje, preč s tou mišljen- kou a von zo skritosťi s našou Slovenčinou! Poveďja nám tu pravda mudráci—ale čo nám po mudrákoch — že život národa počína sa so zapreňím jednotlivcou, a tak že mi, keďchceme žiť, musíme sa zaprjeť. Dobre mi vjeme o tejto velkej pravďe a aj s celou dušou to robit chceme: chceme sa zaprjei mi je-? dnotlivci a doňjesi čo raáme na ofoei nášmu odhoďenjemu ná- rodu. Dobre viďíme že sme do teraz života národňjeho ňemali<noinclude><references/></noinclude> onjuq4l4dl3m3ommt4drfxdkzu68n0k 250 3406 7576 7520 2017-09-03T20:51:43Z Wizzard 3 7576 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] uznávat. Tak aj náš kmenoví život músí bit Slovanskí, musí slúžiť životu Slovanskjemu, inakšje sa od svojej pravdi odtrhfie, preto ale buďe život bjedni, zakrpaťelí a diho neobstojí. U nás ňič viššjeho biť, ňič za viššje nad Slovanstvo uznávať sa ňesmje, a k ňemu tak všaďe sa obracať máme, ňje ale ku kmenom tím spuosobom akobi oni boli celosťou, všeobecnosťou, i kdo z kmenou našich sa chce ako taká všeobecnost nadhoďiť, druhích knaenou oči len k sebe ako k sebe obráťiť, ten má námerí čjastočnje a osoblivje. Všecci sme rovní v sláve! Jestli dakdo vjacej urobiu, dobre, urobiu si čo bola povinnost tvoja, za čo li inší budú vďační, jestli dakdo meňej, usiluj sa, abis urobiu vjacej, všetko to buďe pre roďiou spoločnú, národuú a ludskú. Isťe v kmeňe našom musíme biť Slovaňja, v nároďe našom lu- ďja: to je slávno, požehnanuo, to je visokuo určeňja nase Slovanskuo! Obsahom svojim teda, jako sme viďeli, ďjela naše ňje sú Českje, ale sú ňje docela Českje aňi svojou formou t.j. rečou v ktorej sú pfsanje. Keďpohljadňeme do kňíh uaších do teraz od evaójelikou A. V., ktorí s Čechmí spoloční jazik v kňihách užívali, nájďeme že v ňfch i Slovenskje naše formi i Slovenskje slová sú užívanje a presvedčíme sa, že aj v tomto ohlaďe kňihi naše od Českích odstupujú, v ktorích aňi vlastnje formi aňi slová ňenachádzame. Vjeme dobre z posúdkou Českích o na- šich kňihách, ako sa Česi nad našimí formamí a slovamí za- stavuvali, ako im prebívaňja v literárnej svojej reči poprjať ňechceli a nám ich vždi naspet vracali. Škultéti vo svojich básňach užiu dakolko Slovenskích slov, Českjemu súdu sa bá- sňe lúbili, ale slová slovenskje sa z uživaňja literárneho viob- cuvat kázali. A toto je urobenuo v básňacb, kďe slovo dakto- ruo tak názorňe (anschaulich) mišljenku maluje a ju tak pred- stavuje, že sa žjadnim inším slovom dosaďiť ňedá. *) Česi *) V prácach zo Slovenska do Českích časopisou posjelaních sa vlastnje Slovenskje slová na cistje Českje, casto aj s preina- čeňím víanamu zarojeňali. Stalo sa to aj spisuvaťelovi tejto rozpravi. V „dumkách večerňích" básňach, ktorje on do Kve-<noinclude><references/></noinclude> gcaa6oub97jf7e09jutcpfz9794x4x5 250 3407 7577 7521 2017-09-03T20:53:14Z Wizzard 3 7577 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ňemali ohlad na Slovákou, aňi na ích bohatuo a určituo ná- rečja, aňi na to, že Slovéci ích kňihi v rozličnom docela ná- rečí čítali, a keď sami Slováci nárečja Českuo vpletaňím vlast- ních slov do spisou svojich si oblahčiť alebo Českje formi svo- jimí určitími formaraí podoplňuvať chceli, raali ím to Česi za zluo. Prízvuk (die Betonung) Slovenskí bou v kňihách naších u čechou vždi chibní a nám samím za cbibu pokladanf, a pre- dca je tento prízvuk u nás docela pravďiví od Českjeho velmi odchodní. Všetko toto pripomenutuo dokazuje, že kňihi od nás Slovákou písanje ňeboJi aňi formou svojou docela Českje, lež z vetšej polovice českje, a menšej Slovenskje, práve ale preto aňi jedno aňi druhuo, dajakási zmješaňina, v ktorej sa duch Slovenskí úplňe, tak akobi treba bolo ňevislovuje a ňe- viráža. Abi sa táto zmješaňina, ktora aňi jednemu aňi drubje- mu ňepatrí, ktorá ňemá žjadnebo istjeho a víznamnjeho rázu (charakter) prebrala a knihi naše obsahu Slovenskjeho i slo- venskú úplnú formu mali, obsah teda a forma sa docela virov- nali, treba mišljenki naše aj v ích vlastnej forme, v tej v kto- rej oni u nás povstávajú, do ktorej sa v duchu našora oblje- kajú, predstaviť, tak isťe aj mišljenki naše úplňejše, víznam- ňejšje, duorazňejšje budú, k duchu kmena nášho Slovenskjeho mocňejšje prehovorja a ďjela naše aj formou svojou, slovom, budú ďjela Slovenskje. tou, časopisu Českjeho, posjelau, v texťe skladaťelovom sa raz táto zmena stala. V texťe stálo: Slýchal sem pisne a sl^chal povesti, Chroptŕcí hlasv to staŕijiv mraucí, Illasv, jenž časem srdce rozbolestí Jako volání ze lodi tonaucí, A v Kvetoch sa takto premeňilo: Slýchal sem pisne a sl^chal povesti, Cbroptící blasv to staŕenv tnraucí; Čo za náprava! U nás Slovákou jak aj u Rusou znamená starina starožitnosť (das Altertbum), vek dávni, u Cechou značí staŕena starú babu, a táto ňepoetická postava stratila sa sem ako náprava v básňi, abi len slovenskuo Čeehom ňe- dosť známo slovo vistalo.<noinclude><references/></noinclude> al5ohw3j3fl0nf5mdwq8ba6wtf1zjuw 250 3408 7579 7578 2017-09-03T20:55:07Z Wizzard 3 7579 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Za naších časou, ako Kollár vo svojej vzajemnosťi hovorí, ňje dosť biť tím lebo tím kmenovcom, ale sa vihladáva biť Slo- vanom, ňje je dosť len to lebo inšje kmenovuo nárečja znať, ale vihladáva sa znať, ňje len ako Kollér vo svojom spise ho- vorí, tje lebo tje nárečja, ale na pospol reč Slovanskú, ktorá je vo všetkích nárečjach naších rozložená, bo akože inakšje buďeš Slovanom, čo je hlavňje pri vzájemnosťi, bez známosťi reči Slovanskej ? Keď buďeš znať len daktorje nárečja, buďe to známosť len kúskovitá, ňeuplná a ti ňebuďeš naskrze veďeť to čo je k pravďivosťi života nášho ňevihnutňe potrebnuo. Ale akože si nadobudňeš známosťi tej bez poznaňja nášho boha- tjeho *), jadrnjeho, plnozvučnjeho, čistjeho slovenskjeho ná- rečja, ktoruo, ako svojim časom na svojom mjesťe dokážeme, je o moc od druhích nárečí Slovanskícb zachovaňejšje, nárečja ktoruo ako Tatri sú strjedkom Slovanstva tak je strjedkom nárečí Slovanskích, ktoruo je prjechodom od vícbodňích k zá- padňím a v ktorom ako v klbku sú zvitje ňitki jednoli všetkích nárečí Slovanskích. Pod tímto ale čistím, ňeporúchaním, pl- nozvučním, všetkje nárečja Slovanskje spojujúcim, v strjedku nášho sveta hovorením a najstaršje meno Slovanou **) najči- sťejšje zachovávajúcim nárečím naším Slovenskím zachovau sa *) Velkú túto bohatosť nárečja nášho ukáže a na jasnuo svetlo vislaví slovňík Slovenskí, ktorí práve teraz jeden zo Sloven- skích rodákou naších k vidaňú pripravuje a jako pripraví prjam na svetlo vidá. Pevňe veríme, že sa tam mnohím otvorja oči a že sa s počuduvaňím prizerať budú tomu dosjal zaňedbanje- mo nárečú, o ktorom oňi to, čo uviďja, ňikdi ňemisleli, do- máci i cudzí! **) Nestor vo svojom letopise volá všetkích Slovanou Slovenamí a vivoďí všetkích zo slovenskjeho jazika, ktorí sa uňho ví- slovňe jazik slovenskí menuje. Mi Slováci sme toto naj- slaršje a všeobecnuo naše meno verňe zachovali. Ten istí Nestor vidáva zem Dunajskú za najstarsú vlasť Slovanou, o eom všetkom svojim časom a na svojom mjesťe obšírňejsje hovork' buďemé.<noinclude><references/></noinclude> rk0i6uq5l15krbln9s3z0fm83vmqjm2 250 3409 7523 2017-09-03T09:51:41Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] aj duch Slovenskí alebo Slovanskí vo svojej čistoťe a svježosťi, alebo abi som lepšje sa vijadriu, zachovali sa…“ 7523 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] aj duch Slovenskí alebo Slovanskí vo svojej čistoťe a svježosťi, alebo abi som lepšje sa vijadriu, zachovali sa spolu duch i ná- rečja v pokojních, údolistích Tatrách naších, na zemi medzi Dunajom a Tatramí, v prvotních tíchto a najstaršícb, najdáv- ňejších sedaliskácb Slovanou na zemi Europejskej. Duch ten- to a nárečja naše sú jedno, i kdo ích chceš jedno od druhjeho odtrhnúť, trháš objatja, v ktorom sa ťi duch náš ukazuje a po- kojňe, milostňe ako dobrí mláďeňec z náručja vrstovňice usmje- va. Záleží nám teda a záležať musí aj všetkím naším pravím kraenovcom na tom, abi sme mi vo vlastnom našom nárečí pí- sali a to, čím sme nadcbnutí a naplňení, verňe ako to mislíme a cíťime, s tou samou vrúcnosťou, s tou samou túžobuosťou predstavili a rozpovedali. Aj toto teda jako aj známosť nášho nárečja jako podstatnjeho pri známosťi reči Slovanskej mocňe a ňeodolaťelňe nás k tomu ponúka, abi sme, keď ňechceme sami seba zaprjeť, keďchceme svedomito a verňe svetu nášmu slúžiť, písali v nárečí našom peknom, v nárečí našom Sloven- skom. — Velmi bi sme si ťjež prjali, abi tje kmeni a kmenki ktorje vo svojicb nárečjach písať ňemuožu, aspon s osnovou grammatickou i s pokladom slov svojich nárečí, vidajúc k tomu cjelu úplnje grammatiki a slovňíki, nás zoznámili a rovííe zo svojej strani všereč Slovanskú svojimí prídavkamí obohaťili a úplnú jej známosť možnú urobili. Mickievič vo svojich predná- šaňjach Parízskich o literatúre Slovanskej hovorí, že inšje ná- rodi víťazoslávne, pametnje stípi, chrámi a rozličnje pomňíki (Denkmal, monumentum) nastavali a na zemi kďe bívali po sebe ňehali, Slovaňja ale že ňenastavali takích po svojej zemi pomňíkou, predca ale že vikuvau ducb Slovanskí jeden takí pomňik ozorní, a ten je vraj reč Slovanská! Mickievič má docela pravdu! Žjadna reč na svete sa aňi bohatosťou slov aňi tolko- rakou rozmaňitosťou forjem svojich rečí našej Slovanskej ňevi- rovná, naša ale svatá povinnosť je ozorní tento pomňík Slovan- skí v celosíi svojej zachovať, kďe ešte vec možná viplňiť, okrá- siť, zokrúhliť, ňje zaňedbávat alebo práve kaziť a sebevolňe rozbadzuvat. Pomňík musí bit viplňení, celí, mocňe zbití,<noinclude><references/></noinclude> cq35q5mqbsov6iapy9bo24fqmp2w38u 250 3410 7580 7524 2017-09-03T20:55:38Z Wizzard 3 7580 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] inakšje tratí svoju cenú a svedčí o ruke ňespuosobnej, tento teda náš pomňík reční ňemuožu len skladať daktorje kusi t. j. daktorje nárečja naše, bo tak bi bou pomňík ešťe ňeúplní, kúskovití, ale v ňom musja bit zloženje všetkje nérečja naše, a tak len aj všetkje kusi jeden k druhjemu dobre pristávať budú a dobre sa k jednej mocnej celkovitosťi spoja. A preto žjada- me, abi všelkje vítvori rečnje ducha nášho Slovanskjeho sa vi- stavili, život náš, čo buďe z ňích potrebuvať, si vezme, bo naozaj náramná táto naša rečná bohatosť a velká jej rozmaňi- tosi ňevistúpila z ducha na svet nadarmo! — Zakričja tu, vjem, daktorí, načo nám buďe tá všeljaka zmješaňina, k čorau tá Slovanstvu posluži? ale kriki takjeto pochádzať budú od ludí, ktorí ňikdi ňehlaďeli do tajomstva ducha ale vždi lcn živorili na kuore zemskej. Vjem že mnohí ťjcž vikrikuvať budú, kdo sa tú všetku zmješaňinu naučí a kdo buďe mať vuolu naučiť sa ju, na čo mi odpovedáme: vzájem- nosť, ktorá zmješaňinu túťo na svetlo vivolala, sama nám dá a musí dať prostrjedki, abi ona do života sa dostala, v ňora sa držala a životu osožila. Kolko nám už dosja) ulahčila vzájem- nosť a kolko nám ešťe v poznaňí, skusuvaňí a osvojeňí si života nášho ulabčí! Už dosjal pretrhla mnohje baťe medzi kme- namí a nárečjami, ktorje rozliční spuosob písaňja tíchto nárečí bou medzi ňimí a nárečjami našimí naválau , čím sa nára po- znaňja druhích nárečí velmi oblahčilo, ale staňe sa časom, a jako mislíme ňezadlho, ešťe o moc a kďe vjacej. Už teraz po- vslávajú v zemach Slovanskích a aj inďe po Európe stolice slo- vanskích nárečí, pri ktorích má už mláďež príležitosť rozličnje nárečja Slovanskje zavčasu sa naučiť a s doterajším životom Slo- vanskím bližšje sa zoznámiť, čo predtím ňebolo, a naozaj tjeto stolice budú sa kam ďjal vjacej množiť, zlepšuvať a úžitok vždi vetší a vetší vidávať. Ňemuože už biť aj dlho do vidaňja zrovnávajúcich Slovanskích grammatík, a všetkje nárečja zahr- ňujúcich, ích jedno vedla druhjeho stavajúcich slovňíkou, v ktorích budú nárečja naše na jeden prjehlad usporjadanje. Láska prikríva všetko a láska muože všetko podla slov evaňje- 3*<noinclude><references/></noinclude> ji904za38m07qit6blqhop1ca8muwqx 250 3411 7581 7525 2017-09-03T20:56:01Z Wizzard 3 7581 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] lia näšho, láska ale k životu nášmu kam ďjal vjac rasťje a na vidomoči každím dňom sa zraáha. Mŕtvim duchom pravda aňi to ňespomuože, ale spomuože Um čo sa ňeživja len samím cblebom, čo ňechoďja len po kuore zemskej a ňeviďja ďalej od kuori, ale ktorí sú živí ducbom, ktorí sa dávajú mu vjest a prebíjajú sa do hlbini jeho! — Pri tomto vizdvihnuťí Slovenskjeho nášho nárečja za reč spisovnú pozdvihnú kmenovci naši, ako dobre vjeme, hlas a volať budú počínaňja naše rozdrobuvaňím, rozkúskuvaňím a abi nás o tom že počínaňje naše je ňepravďivuo presvedčili, odvolávať sa budú na národi inšje europejskje, Ňeméckí, Fran- cúski, Talianski, Špaňjelski, Englickí, ktorje jeden spisovní jazik majú a tíchto príklad nám vichvaluvať a k nasleduvaňú porúčať budú. Či je vizdvihnuťja nárečí naších na spisovnje rozdrobuvaňím, o tom sme už hore viššje hovorili, kďe sme dokázali, že bi ono len tak rozdrobuvaňím bolo, kebi kmeni naše tím jeden od druhjebo sa celkom odsekli, do tejto kme- novej odseknutosťi sa zamotali a v ňej strvávať chceli. Mi ale každjemu nášmu kmenu sme raďili a nakladali poznať ducbovní náš život a ustavičnú brať v ňom účasť, cím sa sebectvo od nás von koncom odstrkuje. Odvolávaúja sa v histórii na národi in- šje s tou námerou, abi sme ích v živote našom nasleduvali, to isťí, že sú v historii rovnakje časi a okolnosťi, čo sme mi ale už bore viššje vivráťili, keď sme dokázali, že v histórii sú vždi novje a novje zjaviská, ktorje len v príhodnícb okolnosťach po- vstávať muožu, a tak teda musja biť vždi novje a novje časi, novje a novje okolnosťi. Odvolávaíija sa teda na národi inšje s tou námerou, abi sme mi podla ích spuosobu žili a sa podla ňích v živoťe našom spravuvali, ňič, docela ňič ňeplaťí a keď bi stálo, ta bi vjesť muselo, abi čokolvek u druhích národou viďíme mi sme ťjež hňeď to prijali a do života nášho uvádzait. Bobja to daktorje národi, práve ale tím samím chudobu vlast- njeho ducha a vlastnjeho života ukazujú a sú opravďivimí opi- camíinších uárodou. Takíto požičaní, na národ nastrknutí život, že v nároďe základou ňemá, ňebuďe mať aňi zvelatku, ale chitro<noinclude><references/></noinclude> ftw75vm6kjbmfj5p9ur4f0a938tbsap 250 3412 7528 2017-09-03T18:24:24Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] skapať a zahinúť musí. Naša povinnosť je ňje sa na druhích ďívať, a podla ňích život náš brúsiť, lež…“ 7528 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] skapať a zahinúť musí. Naša povinnosť je ňje sa na druhích ďívať, a podla ňích život náš brúsiť, lež do vnútrnosťi života násho sa dobiť, a tam vibadať, akje si on sám spuosobi pre seba virobiu, a potom keď sme to vibadali podla spuosobou tích život riáš napravuvať, usporaduvať, rozvíjať. Pohladňime ale na tje spomenutje národi a dajme pozor, či v ňích naozaj spuosob života je ten samí ktorí u nás, či sa oni od nášho do- cela ňeďelja. Keď ale to urobíme a dobre pozoruvať buďeme, najďeme velkí rozďjel medzi ícb a naším životom. Podstata života näšho Slovanskjeho je kmenovitosť, s čím sú spojenje nárečja, v ňích naproťi je kmenovitosť alebo docela bujná a jako taká do života naskrze odchodnjebo, do inoriárodňjebo pre- cbádzajúca, alebo je kmenovitosť slabá, ňerozvitá, v ích duchu ňezakoreňená, ktorá sa práve preto ňje v oárecjach ale len v rečních rozličnosťach, v rozličnorečjach ukazuvať buďe, ako to aj v skutku u sp^medutích národou viďíme. Národ gerraanskí ňerozviu sa kmenovito, ale od ňeho haluze alebo dócela od- padli a tak svoj osobní zivot, ňje kmenovití ale inonárodňí za- čali i vedli, alebo haluze na spoločnom pňi, ňemajúc vlahi k svojrou rozviťú, zakrpaťeli. Germanskí národ ňje je ten národ živí, čerství, k svetu obráťení, ako je národ náš Slovanskí, a preto sa živost tá vo kmenach aňi ukázať ňemohla. Ňje ger- manskje kmeni ale národi germanskje sú Škandinavci, Engli- čaňja, ku ktorím sa aj Ňizozemci pripočítať muožu. Ostatňe reč ňemecká ďelí sa na horňo- a dolňoňemeckú, a tá prvá zase na Alleraanskí a Longobardskí spuosob hovoru, z ktorích prví na zápaďe, drubí na víchoďe je v úžitku, druhá zase t. j. dol- ňoneroecká na Frízki v Hannoveru a v Šlesvigu uživaní, a na dolňosaskí v Sasku a Prusku domáci bovoreňja spuosob. Po- zoruvať treba že rozďjeli tjeto rečnje sa na kmeni ňeopjerajú, bo kďeže bou Alemanskí kmen ňemeckí? Vjeme síce, že na konci markomanskích vojjen sa jedna čjastka Germanskjeho národa Alemanamí zvala, ale títo Alemaňi ňič ňeboli insje ako zmješaňina zo Švédou, Sasou a inakšje nazvaních ňemec- kích luďí, ktorí medzi Mohanom, prjekopamí obraďenou hra-<noinclude><references/></noinclude> 5vu4fv7kgthjki6rdsmdbl4j94im7pt 250 3413 7529 2017-09-03T18:25:01Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ňicou Bimskou a Dunajom sa zdržuvali. Takéto zmješaňina boli i Duringovja. Za nášho času sa toto tak nazvanuo A…“ 7529 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] ňicou Bimskou a Dunajom sa zdržuvali. Takéto zmješaňina boli i Duringovja. Za nášho času sa toto tak nazvanuo Aleman- skuo rozličnorečja vo všeljakich krajinách hovorí, na pr. vo Švajcjarsku, Elsassu, Švábsku, na horňom a dolňom Béňe, ktorje zeme sú dosť jedna od druhej rozmetanje, čo sa dobre s tím zrovnáva, že Alemaňi ňeboli jeden ňemeckí kmen, ale že sa ích meno rozličním fciďom ňemeckjeho národa prilepu- valo. Vjeme ťjež, že sa jedna čjastka národa ňemeckjeho Lon- gobardamí zvala, ktorá pod králom svojim Alboinom r. 568. horňú a stredňú Iláliu opanuvala, ale Longobardovja títo s roalimí víminkamí v Itálii zabinuli a do inších národou meno- vito do Talianskeho sa preljali, a predca sa za naších časou v Bavorsku a v Bakúsoch užívanuo rozličnorečja Longobardskím zovje, skaďjal vidno že meno toto ňje jeden kmen ňemeckí ale len jednu bŕbu ludu Ňemeckjebo, ktorá trochu inakšje po Ňe- meckí rozpráva, viznamenáva a že luďja toto rozličnorečja uží- vajúci ňje sami si meno dali, ale luďja učení, chťjac tú hŕbu rovnjeho skoro rozličnorečja užívajúcu označiť. Kmeni Slovan- skje sami si dali meno a toto až poťjal čjaha , pokjal sa kmen ten nárečím tím hovorjaci rozpresťjera. Slovinac je Slovinac v Uhorsku, Štirsku, KorUtansku, Srb je Srbom v Srbsku, Bos- nii, Hercegoviňe, Čjernejhore atď. Tak je to ako u spomenu- tích Ňemcou aj s druhimí ňemeckimí rozličnorečjamí. Frízko tak nazvanuo rozličnorečja hovorí sa v Hannoversku a v Šles- vigu, dolňosaskuo v Sasku a v Prusku, žjaden ale Hannoverčan alebo Šlezvičan ňenazvje seba Frízom, ale aňi žjadeo Prusák ňemenuje sa Sasom t. ]. ňepočíta sa k istjemu kmeou ale sa pokladá za úda a poddanjebo istej krajini. Z tohoto teda jasno viďeť, že mená krajín prevládali mená nazdaních (der dafúr gehaltenen) kmenou, alebo abi sme lepšje rekli, preto že v nároďe Ňemeckom podla nášho zmislu a zaroveň nášmu Slo- vanskjemu národu rozvitích kmenou ňebolo, prjezviská krajín a krajinák prišli do behu a do života, ktorje ňje bližšje ná- rodAje spojeňje ale spojeňje v jednej obci pod spoločnou vla- dou viznamenávajú. Pre tú príčinu sa aj to stáva, že lud ňe-<noinclude><references/></noinclude> 3xf08r30fvlgmvrxrt0luiy5mdjs1gx 250 3414 7530 2017-09-03T18:25:36Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] meckí od jednej vládi k druhej prejďení tak lahko predošluo svoje meno opúšťa a sa po prjemeňe vládi zemskej…“ 7530 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] meckí od jednej vládi k druhej prejďení tak lahko predošluo svoje meno opúšťa a sa po prjemeňe vládi zemskej zaraz po krajiňe, po vláďe, ku ktorej sa dostau, menuje. Tak na pr. terajšja tak nazvaná provincia Saská v Prusku ňedávno ešťe pa- trila k vláďe Saskej a luďja tam žijúci seba sami Sasmí volavali, teraz ale po dakolko rokocb od odlrhnuija toho kraja od Saska a jebo k Prusku pripojeňja už všecci sa Prusmí nazívajú. Pred- met tento, o ktorom čo vjeme ešie ňikdo v učenícb ďjelach ňerozprávau, je velmi duoležití a isie bi mnobo v bistórii ňe- meckej visvetliu, kebi sa obšírňejšje rozobrau. — Medzi hor- ňo- a dolňoňemeckím hlavňím rozličnorečím ňjeto naskrze toho rozďjelu, ktorí je medzi našimí Slovanskimí nárečjami, ako sa o tom spisaiel tohoto, ktorí i Horňo- i Dolňoňemcou hovorii počuv, osobňe presvedčiu. Bakúšan ňje je velmi odchodní od Prusáka, a rozličnosii tjeto ňestoja v celkom rozličních reči formách, v rozličnom slov spojuvaňí, vo značnom počie od- chodních slov ako u nás Slovanou medzi rozličnimí našimí kmenamí, ale záležja najvjacej v prekrúieňí tej samej formi a v odchodnom slov víhovore. Ďaleko je odijalto rozmaňitosi Slovanská, kďe kmeni svoje vlastnje nárečja a aj, čo velmi do očú bije, svoju vlastnú históriu, akú takú, majú. Preto, že ná- rod Germanskí aňi je ňje aňi ňebou kmenovito rozvití, potom že uňho ňeukázali sa nárečja ale len rozličnorečja alebo račej rečnje rozličnosii, stalo sa a stai sa mohlo to, že sa všecci Neraci v jednej spisovnej reči, ktorej základom je reč Dolňo- saská, spojili a túto jednu na reč kňíh a písem vizdvihli. Pri rozvitej kmenovitosii ňebolo bi sa to stai mohlo! Vizdvibnuija dolňosaskej reči na reč u Ňemcou spisovnú všeobecnú stalo sa preložeňím písma svatjeho do reči tej spomenutej pod refor- máciou, že sa ale to stalo a reč spomenutá od všetkích Nem- cou za spisovnú sa prijala, muselo to mai istí, dokonalí základ, ktorí ňje je žjaden inší, ako že Ňemci na kmeni sa ňerozpadali a tak reč pri všetkích rozličnosiach rovná si ostala, bo bez to- hoto základu akobi katolíci Ňemci boli sa samím preložeňím písma svatjeho k jednej spoločnej reči hlásili a pripojili, ktorí<noinclude><references/></noinclude> 0z1vcxsty2vc7o75n5featrwrqchfje 250 3415 7531 2017-09-03T18:26:04Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] sa s laťinskou bibliou tak rečenou vulgátou uspokojujú a na tejto, s vilúčeňím prekladou biblie do rečí náro…“ 7531 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] sa s laťinskou bibliou tak rečenou vulgátou uspokojujú a na tejto, s vilúčeňím prekladou biblie do rečí národňích, dost majú? Luďja krátkozrakí, čo sa do histórie ňevmisleli ale len z vrchu po ňej pobehali hovorja pravda, že tím samím písma svatjeho predložeňím jedna reč spisovná v Ňemecku sa prijala a rozprestrela, docela na to ňemisljac, že kebi preložeňja toto samojeďinou príčinou povíšeňja tejto reči za spisovnú a rozší- reňja jej po Ňemecku bolo bívalo, mi Slovaňja ťjež jednu reč spisovnú podla toho bi sme mať museli, lebo aj u nás ťjež ta- kíto príbeh sa stau ako u Ňemcou, t. j. do reči tak rečenej Staroslovanskej je u nás ťjež písmo svatuo preloženuo, s ni- boženstvom kresťanskím všaďe takmer medzi všetkimí kmenamf rozšírenuo a predca mi, trebas toto je príbeh v histórii našej najvážňejší, jednej spisovnej reči ňemáme ale sa jako v živoťe na vjacej kmenou tak v písaňí na vjacej nárečí rozchádzame. Prečo že sa u nás ňestalo to samuo čo u Ňemcou? Inší život, inšje, celkom inšje sú u nás spuosobi života a život náš ako pred tím tak najme budúcňe na ten spuosob vistupovať musí ako to jeho podstava so sebou donáša. Dobre sa to stalo u Ňemcou i pre ních samích i pre inších, že sa v jednej reči spojili, bo oňi tohoto spojeňja, tejto jednoti k životu svojmu vjacej misleňím ako činamí sa zaňeprázňujúcemu, slovom k ži- votu svojmu mislivjemu potrebuvali, abi vo viďjeku poznaňja i veďeňja to čo pre ňích a pre ludstvo napospol virobiť a nachi- stať potrebnuo bolo, tím Iahšje nachistali a všetko svoje pra- cuvaňja ducha vždi na jednej tabuli pred očima mali a potom aj druhí k ích prácam lahko sa dostali. Touto jednotou reči ňebolo tam ňikomu násilja urobenuo, bo ako sme už povedali nachádzajú sa tam rozličnosťi rečnje ale ňje nárečja, u nás ale ako v ktnenach rozvitích prihoďiť bi sa to muselo. Hlavňja vec v tomto ohlaďe je to, že život náš ňebuďe, ňesmje a ňemuože biť životom Ňemeckím, tím len mislivím, rozvažujúcim, málo- činním, ale v živoťe našom musí sa spojit oboje, i misel i čin, skaďjal vikvitňe život náš. K tomuto životu mi ňepotrebujeme tej jednoti, akú potrebuvali Ňemci, ktorá ako sme rekli, v je-<noinclude><references/></noinclude> 0im9twzyezw30s7k8e1pfewy6nhx7c9 250 3416 7532 2017-09-03T18:26:33Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] dnej spisovnej reči záleží. Z pripomenutjeho, mislím, mnohí sa presvedčí, že život náš celkom inšou cestou…“ 7532 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] dnej spisovnej reči záleží. Z pripomenutjeho, mislím, mnohí sa presvedčí, že život náš celkom inšou cestou, akou Nemcou, puojďe a v odchodnom od tíchto spuosobe vistupuvat buďe, presvedčí sa ťjež, ako mislím, každí o tom, že len tí u nás na život Ňemcou ukazuvať a odvolávat sa budú, ktorí všetko v je- dno mješajú a motajú, celkom inší obsah na tú samú formu nastrkujú, bo aňi jedno aňi druhuo ňerozumejú, jedrio ako druhuo, život ako život považujúc, a pri tom aňi jedneho aňi druhjeho podstavi a obsahu ňeznajúc. Nadhoďí sa ale, ako u Ňemcou tje rozličnje mená na pr. Sasou, Frankou, Alemanou, Gothou atď. atď. povstať mohli, keď tam kmenou podla nášho zmislu sa ňenachádza, a staďjal zavjerať sa buďe že predca mená tjeto na kmeni ukazuvat musja, aje mílňe. Rozličnje tjeto mená všeljake svojstva luďí ňemeckích, spuosob života, oďev atď. atď. viznamenávajú, od rozličních sedalísk, kďe tí lebo druhí Nemeckí luďja bívali a seďeli pochádzajú, rozlíčnje ale kmeni ňeoznačujú alebo s rozličnimí nárečjami na jedno ňevichoďja. Tak na pr. Sasi sa nazvali od ích zbroje $ax na- zvanej, tak tjež aj Frankovja od zbroje, ktorú oňi užívali a ktorá u ňích framja sa menuvala. U Slovanou je sila takích- to mjen od rozličních svojstvou luďí naších, ích sedalísk atď. pochádzajúcich napr. Poločaňja, Smoljaňi, Dregoviči, Turovci, Suselci, Radiroiči, Vjatici, Bužaňja, Veliňaňja, Norevlaňja, Drevljani, Polaňja, Sjeverjaňi, Uliči, Ďjadoši, Kolpjani, Za- porozi, Ljutiči, Vilci atď. atď., ktorje predca žjadne kmeni, okrem istje kopi nášho ludu tam lebo inďe seďjace, tej lebo inakšej povahi, ňeviznamenávajú. I to je pravda, že vjacej kme- novích mjen z takíchto prjezvisk svojstvá viznamenávajúcich počjatok vzalo a do behu prišlo, ale mená tjeto ňeskuor na odďjeli osobním nárečím hovorjace prepadli, inšje naproii to- mu, ktorje raenamí kmenovimí ňeostali, sa straťili, skaďjal tjež jasno sa viďí, že len kmeni v živoťe Slovanskom dostali značeňja. — V nároďe Francúskom ňjeto ťjež žjadnich kmenou a tak aňi mjen kmenovích. Tam sň tjež prjezviská krajou a provinctí,<noinclude><references/></noinclude> 4mfl4a5uclp776asebrqd6eji5j1wii 250 3417 7533 2017-09-03T18:26:54Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] a luďja sa ňje po kmenách ale po rozličních mjestach a krajoch, v ktorích bívajú, rozličnimí menamí zovú, n…“ 7533 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] a luďja sa ňje po kmenách ale po rozličních mjestach a krajoch, v ktorích bívajú, rozličnimí menamí zovú, na pr. luďja z de- partamentu Sejni, Marni, Ardennou atď. a pred tím z provin- cie Isle de France, Orleans, Gascogne atď. Od počjatku vlast- nej Francúskej obce vistupuje provincia Isle de France, v kto- rej leží Paríz, vždi na predku, ona dala základ celej francúskej obci, bo jej grófovja, jako najmocňejší z tejto provincie všetkje druhje grófstva i s grófmi jích podmaňili a svojej vláďe pod- vrhli. Takímto prvím mohútnim jej grófom bou po vistrčenJ Karolingou z Francie Odo, gróf Parízski, ktorí ďjelo pripome- nutuo začdu a inší ho po ňom dokonali. Ako vláda občjanska z pripomenutej provincie sa po celej Francii rozsírila a všetko si podmaňila, tak aj reč v tejto provincii užívaná rozprostrela sa po Francii a za jeďinú reč spisovnú sa vzala a prijala. Beč stúpala jedním krokom s vládou. Pre tú príčinu že táto pro- vincia a menovito slávno jej mesto Parlz nad všetki druhje sa vivíšilo a tam duchovnuo spojeňja života národa Francúskeho počjatok vzalo i staďjal sa po celej zemi rozšíriío, život du- chovní Francúski sa do tohoto mesta, z ktorjeho višjeu, zamo- riu, v ňom strjedok svoj našjeu, bo všetko v inších provinciách bolo len jeho nasleduvaňja, ohlas biťja tohoto srdca Francie. Preto muožeme rjecť, že Francúzi prežili svoju históriu v tom- to mesťe, jeho história je história Francie. Za naších časou tjež je v meste tomto i čo do vládi, čo do vjed, i čo do ume- ňja atď. všetko nahromaďenuo, skopenuo; provincie inšje z to- hoto mesta sa občjanski rjada, od ňeho všetko prijímajú. Tím- to zljaťim života Francúskeho v jednom meste stau sa ale život tohoto národa jednotvárni, bez všetkej rozmaňitosti jednim koljeskom sa pohibujúci. Ale sťjahnuťja toto života Francús- keho do jedneho mesta, rozšíreňja reči jeho po celej Francii ňebolo bi sa na žjaden spuosob prihoďit mohlo, kebi už od prvoťi v živoťe Gallskom rozmaňitosti sa boli nachádzali a ná- rečja s kmenamí rozličnimí v nároďe tom boli bívali. Mali síce Gallovja, ako z Cesara vjeme, rozličnje prjezviská ale tje boli len mjestne, ňje kmenovje. Ňebolo u Gallou kmenou, ňebolo<noinclude><references/></noinclude> slkxttttd17rbwznuixl69042vjvq2j 250 3418 7534 2017-09-03T18:27:21Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] tam aňi živej, čerstvej národňej poesie. A pre tento ňedosta- tok rozmaňitosťi, pre ňedostatok kmenou mohlo sa…“ 7534 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] tam aňi živej, čerstvej národňej poesie. A pre tento ňedosta- tok rozmaňitosťi, pre ňedostatok kmenou mohlo sa i jedno ná- rečja za hlavňje a samoplatnuo vizdvihnúť a duchovnjeho života francúskeho truhlou úmluvi stať. Kdo bi chceu život a národ Slovanskí s Francúskim zrovnávat a naň sa u nás odvolávať? isťe ňikdo inší iba človek povrchní, krátkozrakí. Kolko je u nás kmenou a kolká proťi tomu rozmaňitosť života? V nároďe Bimskom, ako isťe vjeme, ňebolo žjadnich kmenou, a táto ňekmenovitosť národu Bimskjemu celí svoj život náramnou prácou zaňeprázňenjemu a životu jeho usta- vičním tímto namáhaňím a pracuvaňím v próze strvávajúcemu velmi dobre svedčí. U Bimanou bola jedna reč v živoťe po- spolitom užívaná, prerobená, viokrúhlená, druhá obecná, pod- stata predošlej ňeokrúchaňejšja. Z tejto obecnej reči s pri- mješaňím mnohjeho z tamtej viokrúhlenej a z námelu z cu- dzích rečí najme z Gérmanskej zroďila sa terajšja reč Talian- ska, z tejto zase rozličnosť Tôškánska alebo račej Florentínska spisamí slávneho Dante Alighieriho a spisamí Petrarkovimí a Boccaččovimí v 13. a 14-tom stoleťí ustálila sa a vizdvihla za reč spisovnú Taliansku, ktorá je aj v naších časoch v užitku. Ako dakedi u starích Bimanou panuvala v pospolitom živote reč jedna, tak sa to stalo aj u Talianou a aňi sa inakšje stať ňemohlo. Z ludu jednu reč obecnú užívajúceho pod námelom z rečí druhích národou ňemohli virásť kmeni, ale sa alebo celkom inšje národi vitvoriť museli, alebo len museu ostať národ jeden pomješaní, ktorjeho teda reč sa ťjež na rozličnje nárečja rozrást ňemohla, ale jednou rečou tam vjacej tu me- ňej pomješanou, tam tak, inďe inakšje vislovuvanou sa stala. Nazívajú síce napospol rozličnorečja tjeto ako Genuézko, Pa- duánko, Boloňézko nárečjamí, ale docela chibňe. Kďe sú kmeni pítame sa, keď ích zovjeťe nárečjami? Genuézkeho, Paduánskeho atď. kmenu ňjeť, bo to sú mestá a rozlično- rečja tjeto ňje od kmenou ale od mjest mená svoje dostali. Bozličnorečja sň toto, ňje nárečja, bo bi inakšje reč jedna za všeobecnú spisovnú ňebok mohla prijatá bívat a život všet-<noinclude><references/></noinclude> 3efjd36xspz5cdbvlqxfwxr1dyfo51p 250 3419 7535 2017-09-03T18:28:00Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] kích obhrnúť. — Vo Špaňjelskej je tjež jedna reč spisovná, a to že Nová Kastília a hlavňje jej mesto Madr…“ 7535 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] kích obhrnúť. — Vo Špaňjelskej je tjež jedna reč spisovná, a to že Nová Kastília a hlavňje jej mesto Madrid stali sa strjed- kom života Špaňjelskebo, reč Kastílska. Dlho držali starú Iberiu Rimaňja, pod ktorích panuvaňím sila pánou a osadňí- kou Rimskích do zeme tejto sa presťebuvala, až na počjatku V-ho stoleťja navalilo sa do zeme moc ludu Ňemeckjeho, ako Alánou, Švédou, Vandalou a Gothou, ktorí zem lberskú zpod panuvaňja Rimskjeho vidrapili a sami v ňej vlastnje krá- lovstvá pozakladali. Alánovja umestuvali sa v tej zemi, ktorú mi Portugalskou voláme, Švédovja na straňe pounočňozápad- ňej, Vandalovja na poludňí, Gotbovja v strjedku zeme a na víchodňej jej straňe. Vandalovja ale ňemali dlho tu pokoja, i ňezadlho virojili sa do blízkej Afriki, ostali teda len insje spomenutje Germanskje plemená. Z reči Rimskej, bo Rima- ňja ako osadňíci vo velikom počťe, ako sme pripomenuli, v zemi bívali, a z reči ňemeckej prisťehuvancou Germanskích zroďila sa terajšja reč Špaňjelska, tak ale, že reč rimská ako ludu vzďelaňejšjeho reč ňemeckú od ludu ešťe surovjebo ho- vorenú prevládala. Vtrúsili sa do tejto reči bez všetkej pochi- bi aj slová Kantabrickje z reči Iberou a Arabskje z jazika Mau- rou, ale očividnej prjemeni v ňej ňeurobili. Čo sme o Ta- Ijanskej zmješaňiňe povedali,to samuo aj o tejto motaňiňe platí. Zo zmjéšaních národou kmeni a zo spleteních recí nárečja po- vstať ňemohli, ako to jasňe vidno pri národoch romanskích, kďe reč rimská je základná a inšje reči vjacej meňej prikmo- trenje. To sú opravďivje reci a ňje nárečja, ako sú aj na pr. Francúski, Špaňjelski, Talianski národ osobitnje národi. Vo- lajú síce rozličnorečja špaňjelske nárečjamí, ale celkom ňe- pravďivo. Limosínski, Gallícki, Kastílski hovoreíija spuosob je rozličnorečja ako to aj ích meno mjestno a ňje kmenovuo ukazuje. — Anglická reč je najvetšja na svete motaňina. Povstala ona z reči starobritskej, rimskej, francúskej a všeljakich rečí a rozličnoreéí Germanskích: Anglosaskej, Normanskej s pre- vládaňím Germančini. Na tento spuosob tam ťjež nárečja sa<noinclude><references/></noinclude> 14isoj5gp3xwx1kaeajcoaxfzx7emnw 250 3420 7536 2017-09-03T18:28:41Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] zroďiť ňemohli, ale sa zrôďila reč jedna zbalamuťená a táto je aj vo spisocb v zemi Englickej v úžitku. Na…“ 7536 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] zroďiť ňemohli, ale sa zrôďila reč jedna zbalamuťená a táto je aj vo spisocb v zemi Englickej v úžitku. Navrhňe sa síce že u nás Slovanou preto jedna reč spi- sovná sa ňezakoreňila, lebo náš národ Slovanskí ako Englickí, Francúski, Špaňjelski ňeprisjeu pod jednu vládu, ale sa pod rozličnimí vládamí rozkúskuvau, mi ale ďalej puojďeme a opí- tame sa: prečo že národ Slovanskí sám dobrovolňe vjacej vlád a královstvou medzi sebou utvoriu, prečo sa on v jednej vláďe ňespojiu? Ňespojiu sa v jednej vláďe ale na vjacej královstvou sa rozpadnuv pre tú príčinu, že bou a je kmenovití a preto vjacej vlád utvoriu a rozličnje prijau spisovnje jaziki, keďbi ale v nároďe pod rozličnimí vládamí stojacom aj rozličnje spi- savnje reči vistúpiť museli, prečo že u Ňeracon a Talianou pod všeljakimí vládamí rozďeleních jeden jeďiní spisovní jazik do behu prišjeu? Tak hla ňje rozličnje vládi ale rozličnje kmeni sú naozajsná príčina všeljakich spisovních rečí, kto- rje v jednom nároďe sa zakoreňja. — Kmenovitosťi tejto u Slovanou mnohovíznamnej mohou slávni náš Šafárik vo svo- jich starožitnosťach za dobrí dúvod užit starobilosťi nášho ná- roda, bo istotňe okolnosť táto na velkú jeho starožitnost uka- zuje.—Pozorlivím teda okom po národoch v histórii pred na- mí stojacích pohljadnuc, ňemuožeme sa naskrze čo do reči spisovnej na národi tjeto odvolávať, bo viďeli sme^že je tam docela od národa nášho rozličnuo rozviťja a že tam rozličnje sú od naších okolnosťí. Čo sa tam stalo potrebňe, nám to ňe- treba, a práve preto íieiďe to u nás do života. — Od- volávaňja sa teda z ohladu spuosobu nášho života na národi pripomenutje ukazuje len toho, kdo to robí, ňeznámosť a ňe- vedomosť a ňeprínáša ijež žjadneho úžitku aňi národu, aňi tomu, kdobi život jedneho národa na druhjeho forrau rád na- strknúi, bo život iďe a puojďe cestou svojou a krik jedneho alebo aj mnohích ho ňezastaví, aňi na druhú stranu ňeobráťi. Stala sa tjež u nás znameňitá a v živoťe našom, ako sme už hore viššje prípomenuli, najvážňejšja príhoda, preklad písma svatjeho do reči tak rečenej Staroslovanskej a rozšíreňja jehô<noinclude><references/></noinclude> mh2qfdbdkccf4ivfs5yt3xu44d6fkc5 250 3421 7537 2017-09-03T18:29:09Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] v reci tejto s náboženstvom kresťanskím po zemach a rodoch naších, a predca táto tak vzňešená, tak znameňit…“ 7537 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] v reci tejto s náboženstvom kresťanskím po zemach a rodoch naších, a predca táto tak vzňešená, tak znameňitá príhoda podobná tej u Ňemcou pripomenutej, rovňe velkej, ňebola v stave ako Ňemcou tak Slovanskje naše kmeni v jednom spi- sovnom jaziku zjednotit a vo vňešnej forme jednu jeďinú lite- ratúru utvoriť. Náš slávni, spaňilomislní krajan, Pavel Jozef Šafárik, hovorí sám v mnohovážnom svojom ďjele „Geschirhte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten. Ofen 1825" v § 6. na stránke 59 o príhoďe tejto takto: „Hvjezda novjeho duchovnjeho života višla nad Slovanmí v Srbsku, Bosnii, Bulharsku, Pannónii a Morave, keď Cirill a Method v ích vlastnej reči začali ím čítať sv. omšu. Beč dvoch tíchto bratou, ktorú oňi pri preklaďe sv. písem užívali, prišla do toho stavu, abi ako ňeskuor v Itálii Toskánska a v Ňemecku Horňosaská, spisovnou rečou Slovanskou sa stala a tak aspon duchovnú jednotu medzi roztrhanimí článkamí tak ďaleko rozšírenjeho národa spuosobila: keď zrazu pretržki me- dzi víchodňou a západňou cirkvou vec docela prekrúťili a pe- knú náďeju zmarili." On sám teda považuje túto príhodu za tak znameňitú žebi spojeňja Slovanou v jednom spisovnom ja- ziku bola mohla uskutočňiť, a predca to ňeurobila, ňje sú ale tomu vina, jako náš Šafárik sa nazdáva, roztržki medzi víchod- ňou a západňou cirkvou, bo takbi aspon kmeni Slovanskje k víchodňej cirkvi sa priznávajúce, medzi ktorimí táto roztržka žjadno rozdvojeňja ňeurobila, bola znameňitá tá príhoda v jednom spisovnom jaziku spojila a jednotu túto, keď bi oprav- ďivím ohňiskom jednoti bola bívala, až do naších časou zadr- žala, ale mi, tomuto v cirkevnej staroslovanskej reči spojeňú naprjek, za naších časou viďíme že ňepanuje medzi timí kme- namí jeden spisovní jazik, ale že Rusi vo svojom, Srbi vo svojom a Horváťi, ktorí z ňích k víchodňej cirkvi patrja, ťjež len vo svojom nárečí kňihi spisujú, a vjacej sa sotva k reči Staroslovanskej vráta. Prečo teda títo v literatúre svojej pri reči Staroslovanskej ňeostali, prečo sa oňi od ňej odtjahli a k svojim nárečjam skloňili? Bozstúpeňú sa Slovanou a prijatú<noinclude><references/></noinclude> gq34poofhrage6p3hseuohu70ckqqo1 250 3422 7538 2017-09-03T18:29:28Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nárečí svojich za spisovnje ňebola teda vina táto rozličnosť cirkve, ale ích kmenovitosťi a staďjal pochádza…“ 7538 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nárečí svojich za spisovnje ňebola teda vina táto rozličnosť cirkve, ale ích kmenovitosťi a staďjal pochádzajúca ňemožnosť v jednom nárečí, ktorjeho formi už ím ňeboli živje, ktorjeho slová ím už boli z velkej čjastki vjacej, meňej ňezrozum- nje, ktorjeho okres už ím bou úzki a duch celí ňedomáci, duchovňe sa rozviť a život duchovní v tomto nárečí visloviť a vistaviť. Buskí cár Alexander už povedau o Staroslovanskej reči do teraz ešte pri službách božích a menovito pri sv. omši vo víchodňej cirkvi užívanej, že lud Ruskí je pri obradoch staroslovenskou rečou konaních skoro takím poslucháčom ako lud v západriej cirkvi pri obradoch (ceremónia) laťinskích t. j. že ju málo čo lepšje rozumje ako lud obecní v cirkvi západňej reč laťinskú, i akože teda mohou sa lud Buskí, Srbskí atď. v tejto reči staroslovanskej, jemu už len málo známej, du- chovňe rozviť? Pre tňto ňemožnosť duchovnjeho rozviťja v reči staroslovanskej skloňili sa kmeni Slovanskje aj tje, ktorje k ví- chodňej cirkvi patrja, k svojim nárečjam a začali sa rozvíjať i rozvíjajú sa v nárečjach vlastních, a tak len aj v skutku s$ rozviť muožu. Boli kmeni tjeto pravda, čo staroslovanskú reč v kostole svojom užívajú, spojenje aj v literatňre jednou re- čou a to staroslovanskou písanej, ale dokjal? doťjal kím duch u ňích málo čo vjacej robiu ako hliveu, kím on ňebou k čin- nosťi prebuďení ale len podremuvau. Čo za znameňitje plodi duchovnje vivedli Busi, Srbi atď. v reči Staroslovanskej ? Vonkoncom ňič znameňitjeho! Písanje sú pravda dajedne ná- božnje, obradnje kňihi v tejto reči u Rusou a aj u inších Slo- vanou, ktorje samojeďinje ešťe sa v reči tej najlepšje písať mohli, bo boli obsahu nábožnjeho, akjeho boli aj kňihi sva- tje do reči staroslovanskej preloženje, ale pri všetkej svojej nábožnosťi sú kňihi tjeto na obsah chudobnje, a rjecť sa muo- že ešťe len ňerozvitje púčki ducha Staroslovanskjeho. Sama kronika Nestorova, trebas pre nás z celjeho starožitnjeho veku Slovanskjeho z ohladu historickjeho najpametňejšja a tak re- čeno nám svaté, je najlepší toho dokaz ako v tejto ňedomácej reči duch Ruskí len sťažka sa pohibuvau, a tak akobi bou<noinclude><references/></noinclude> 0gwj8ow1n6v88di20418mbkyktuinq3 250 3423 7539 2017-09-03T18:30:09Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] mau a jakobi aj sám bezpochibi bou chceu, sa visloviť ňemo- hou. Ukazuje to v Nestorovej kronike suchí prednášaň…“ 7539 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] mau a jakobi aj sám bezpochibi bou chceu, sa visloviť ňemo- hou. Ukazuje to v Nestorovej kronike suchí prednášaňja spuo- sob, vípoveďe tak rečeno sekanje, predmeti tím spuosobom vipravuvanje, že viďeť ako ím ešťe dačo chibí, ňeiďe vi- pravuvaňja jeho slobodňe, ňetečje jedno z druhjeho, ale sa zdá vjacej na silu zlepenuo. Dlho sa duch Ruskí s touto jemu ňepríhodnou formou pasuvau až na ostatok keď do sili prišjeu ju ako tarchu ho ovažujúcu odhoďiu i schopiu sa do letu a leteu rozprestrúc krjela vlastnje v nárečí národňom. Ako všaďe tak aj tu ukázau Peter I. um svoj velikánski, on pri- strojiu duchu Ruskjemu tjeto krjela, bo on národňje nárečje za reč spisovnú Ruskú vizdvihnuv. Bola pri tom pravda na po- čjatku všeljaka motaňina, bo do spisovnjeho národňjeho ná- rečja mješali sa slová staroslovaoskje, Polskje atď., pravo- pis sa kláťiu a mnohí kričali proťi tomuto nazdanjemu od- sveťeňú doterajšeho pospolitjeho jazika i proti povíšeňú de teraz len ňízkeho, chudjeho nárečja, ale všetko to duch k životu opravďivjemu prebuďení prevládau a virovnau. Potom len keď národňje nárečje za reč spisovnú bolo povíšenuo prišjeu a prísť mohou Lomonosou, Karamzín a inší v du- chovnom Ruskom živote bohatjeri (heroes). — Tak to bolo aj u Srbou. Srbi tjež keď višli z duchovnej ňečinnosti, hlá- sili sa k životu nárečím národňím, a v tomto vistúpili: Vuk Karadžič, Milutinovič atď. Lutuje Žafárik, že Starosloven- čina ňeostala rečou všeobecnou, mi ale sa z toho raduje- me, bo kebi ona rečou spisovnou bola ostala duch SJovan- skí bou bi hlivjet rnuseu a k životu sa ňeschopiu, toto ale bit ňemohlo, ňemohla tedi aňi Staroslovančina stat sa po- spolitou reéou spisovnou u Slovanou. Ako len u Rusou Staroslovenčina v literatúre sa stra- tila, hňeď na to v Ruskej literátúre ukazujú sa znameňitje spisi, akích sa predtím ňikdi ňeukázalo, a duch Ruskí čer- stvo sa pobibuje, alebo inšimí slovamí, keď národ Ruskí k životu čerstvjemu sa prebuďiu, odrjekou sa Staroslovenčini. — čo Staroslovenčina bola Rusom, Srbom, to samuo skoro<noinclude><references/></noinclude> g70f0vclyyvkry9uekm7k8r7w62pxaj 250 3424 7540 2017-09-03T18:30:33Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] bola nám Slovákom Češťina. Ona tjež prišla k nám so svatimí kňibamí a došla pospolnjeho práva v kostolach…“ 7540 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] bola nám Slovákom Češťina. Ona tjež prišla k nám so svatimí kňibamí a došla pospolnjeho práva v kostolach naších, i bola nám dostatočná pokjal sme mi sami málo vjac čo robili ako hliveli, keďale sme sa naozaj k životu prebuďili, teraz ju zo spisou naších vitvárame, bo bi duchu nášmu raz už k životu prebuďenjemu leo na iarchu bola. Duch Slovenskí ijež len na svojich krjelach do letu sa pustit muože, a tjeto sú jeho vlast- nuo nárečja, ktoruo mu za čas panujúcej u nás Češtini a to síce s jej pomocou podrástali, teraz už odrástli a k letu zatre- potali! — čo sme robilŕza čas panuvaňja Češiini u nás? To čo ňehlivelo, písalo najvjac kňihi náboženskje, kňihi toho ob- sahu, akjeho obsahu kňihi sme mi od Čechou a s ňimí reč ích dostali. Už aj sami Česi nám na oči vihadzuvali, že vidá- vame len najvjacej kázňe a rozličnje kňihi homiletickje: dobrje, potrebnje, požehnanje boli a sú kňihi tjeto, ale chiiíme sa aj do inšjeho, buďeme aj veci inšje vispevuvai, buďeme vipravu- vuvať všeličo, to ale, bratja Českí, ktorí ste aj druhje veci vihladávali od nás, vispjevame a vipravíme, vispjevat a vi- pravit len muožeme v nárečí našom, ktoruo nám híba srdce a buďí.misel našu! Povstali u nás pravda za casu Češtini mu- žja pilní, pracovití, duchom velkí a rozšírili kruh pracuvaňja ducha nášho, ale tí si vo visloveňí citou, vo vijadreúí mišlje- nok svojich Slovenčinou pomáhali, i ňeboli bi ích ďjela tím bívali čím sa stali, ňebolibi sa nás tak dotkli ako sa dotkli bez pomoci nárečja nášho, ktoruo na srdce i misel našu naj- hlbšje puosobí. A predca bolibi ďjela tjeto, akokolvek sú úžitočnje, znameňitje, velkje, kebi už Slovenčina vtedi na čase bola bívala, po Slovenskí inakšje vipadli a pre nás Slovákou trebas s velkou úctou na ňe hlaďíme, znameňitejšimí ešte pa- metňíkamí boli bívali ako teraz, keď sú, čo do formi reči z vetšej polovice českje, z menšej Slovenskje. To platí o Tebe, Palkovič náš, čo od dávna pre rod náš Slovenskí pracuješ, o T ebe, bistrí Chalupka, pozoruvatel znameňití života nášho, o Ťebe, Kollár, velkí duch náš a platí to aj o druhích Slová- koch, čo sa umom svojim višvihli. Ukazujú síce daktorí na 4<noinclude><references/></noinclude> em4apc9udtv376u2zybw5bttifgddup 250 3425 7541 2017-09-03T18:31:08Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Vás a raďja nám, abi sme Vás v tej polovičatej Českej reči nasleduvali a za Vamí sa držali, ale to pre dostato…“ 7541 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Vás a raďja nám, abi sme Vás v tej polovičatej Českej reči nasleduvali a za Vamí sa držali, ale to pre dostatočnje príčini ňeurobíme, ba aňi urobiť ňemuožeme. Ktorjeho kraena stro- jom a visloveňím je reč táto? Českjeho či Slovenskjeho? cel- kom aňi jedneho. Takímto spuosobom sa človek aňi k Čechom docela skloňiť aňi k svojira obráťit a dušu svoju tak akobi chcen otvoriť a visloviť ňemuože, ale sa hňeďsem bňeďtam strcja, z každjeho dačo kmáše, a na ten spuosob aňi jedno aňi dru- huo dokonále ňevistaví, a potom aňi tak, akobi treba bolo, na ňikoho ňepuosobí. Duch národa Českjeho hoc je nášmu roveň je predca aj ed nášho odchodní; národ Českí mau život histo- rickí a bou ten život slávui, s tímto ale životom vjedla sa aj jeho reč za ruki, ona sa tjež, bo kmen Českí ťesnimí mjesta- mi pomedzi skaliská a tŕňa sa preškrabat museu, dačo oškrela, mi ňemali sme toho života, ňemali sme pravda aňi tej slávi, za to ale dodržali sme ducba svježeho, a jakí je duch náš, taká je reé naša: zavaruvaná, svježa, plná sili a tvorivosti. Tejto reči sa mi ňepustíme, bo bi sme sa dňeská, zajtrá aj od ducha nášho odchílili, ducha nášho bi sme úevislovili, ži- vot náš tak ako máme ňerozvili a Slovákamí sa v živoťe du- chovnom ňestali. Preto ňebuďeme, ba aňi ňemuožeme kráčat za Vamí, trebas hlaďíme na Vás po sinovskí; bo sme nado všetko oddaní kmenu nášmu potlačenjemu a pre úedostatok duchovnjeho života do teraz opovrbuvanjemu. — Mi ňepova- žujeme Vás za postavi, pri ktorích čo do reči bi sme sa zaba- vuvat mali, ale považujeme Vás za prjechod k samjemu nárečú nášmu, k našej Slovenčiňe; Vi sami ste nám na Slovenčinu ukazuvali, keď ste z pola nárečja Českjeho do svojho si pre- behúvali i kolkorazí, keďpre odchodnosť plodou druhjeho to- ho pola z nášho ste si kvjetok odtrhnút ňemohli,. túžobňe po našom poli strakavím a pekním kvjeťim visjatom ste pozerali: kolko si sa razí tak po našom poli obhljadou Kollár náš! Naozaj Vi sie takí prjechod ku Slovenčiňe, ako boli v Rusku pred uve- ďeňím národňjeho nárečja do spisou tí, ktorí si v Staroslovan- skej reči s polštinou a obecním nárečím pomáhali, a jako tam<noinclude><references/></noinclude> houkywdmqhogalwpcf5obmqpfi7rp12 250 3426 7542 2017-09-03T18:31:43Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] po vistúpeňí národňjeho nárečja pekňe zakvitlo na ducbovnom poli, tak zakvitňe; ako veríme, aj na našom poli…“ 7542 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] po vistúpeňí národňjeho nárečja pekňe zakvitlo na ducbovnom poli, tak zakvitňe; ako veríme, aj na našom poli Slovenskom uiešeňe. Dorastajú svježi, óerství sinôvja, ktorích i prse sú nadchnutje i um mnohoslubní i plecá mocnje; na ňích sa vi- švihňe duch náš i pusťí sa do letu, bo mu jeho vlastnje krjela podrastú. Buďe pravda aj u nás ako bola u Busou z počjatku uveďeňja nárečja národňjeho do spisou trochu kívaňja a ňestá- losťi, ále všetko sa to premele a reč sa ustáli, bo duch sa schopiu s pevnou vuolou k životu. Bližšje príčini, ktorje nás k prijatú railej našej Slovenčini za reč našu spisovnú ponúkajú a k ňej prísňe napomínajú, sú tjeto. — Mi Slováci sme kmen a jako kmen máme vlastnuo náre- čja, ktoruo je od Českjeho odchodnuo a rozďjelno. Pomáhalo sa nám síce tímto nárečím kím náš lud Slovenskí duchovňe drjemau a predca bez potravi duchovnej hlavňe vo vecach ná- boženskích obíst sa iiemohou, ale teraz keď k životu sa pre- buďiu, ako sa o tom každí ďen presvedčujeme, ňebuďe náš Slovenskí národ len na íruhích čo mu tí dajú čakať, a len pri- jímať, ale buďe si tvorit sám a sám sa buďe duchovnimí plo- damí zaopatruvai. Začas drjeítiaňja nášho duchovnjeho ňemo- hla sa naša Slovenčina vo spisoch ukázať a za spisovnú reč našu vizdvihnúť, bo z jednej strani kmen náš Slovenskí ako ňevzbuďení na tú mišljetiku prísť ňemohou, z druhej ale všet- ko takuo usiluvaňja ňebblo bi podpori našlo a zaraz bi bolo prestat i zastavit sa muselo. Češťina teda, ktorá inďe, ňje na Slovensku, svoj základ, pole a tím samím ujistenuo staňja mala, dostávajúc sa k nám s kňihamí nábožnimí, mohla a v ňečin- nosti našej musela nás plodamí duchovnimí zaojpatruvat, ale Čeština bola nám len na pomoci a mi sme na ňu, keďsme ňič svojskjeho ňemali, len utisknulí boli, preto ale ona, že je ná- rečja druhuo, život náš ňepresjakla. Plodi jej boli len tím do- cela prístupnje, zrozumitelňejšje, ktorí sa s ňou naozajsňe za- oberali, ostatňí lud rauseu si tje plodi oá tíchto aj čo do reôi aspon z vetša dat visvetluvat, čo je svedectvom, že ona je ná- 4*<noinclude><references/></noinclude> 9rlcb0dupr2gx3uzj61477mw7w11b6l 250 3427 7543 2017-09-03T18:32:36Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] rečja od nášho rozdjelno a práve preto aňi ňemuoze ňikdt n? lud náš tak mocňe puosobiť a dorážať. Mocňe…“ 7543 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] rečja od nášho rozdjelno a práve preto aňi ňemuoze ňikdt n? lud náš tak mocňe puosobiť a dorážať. Mocňe a vieobecňe na lud náš muože sa dorážai len jebo vlastním nárečím, ono je klúč k jeho srdcu a misli, lebo on len v ňom iije duchovúe. Celí stroj nárečja nášho ukazuje odchodnost od Češiioi, mi len dakolko príkladou tejto odchodnosii a samostatnosii nášho ná- rečja podávame. — Daktorje hláski (Laut), ktorje Slovenčina má, češiina ňemá a naopak. V Českích grammatikách stojí, ie češi ňemajú hláski ,,f", a že on a v Českej reči len v cu- dzích slovách sa nachédza, Slováci ale ju majú vo vlastnícb, či- stích Slovenskích slovách, na pr. fúkai, fučai, fižďai, fŕkať, íikai, fuňjei, fialka (ktoruo slovo tak dobre je slovenskuo ako ňemeckuo Veilchen a laiinskuo viola) atď. Tak ijež v Českích grammatikách stojí, že v Českej reči sa ,,g" ňenachádza, ale len v cudzích slovách sa užíva. lnakšje je v nárečí Slovenskom, kďe sa ,,g" vo sto a sto slovách a to síce čisie Slovenskích na- choďí, na pr. gágai, gagotai, zdrúzgai, gnávii, ligotai sa, brízgai, gúlai, glgai, balanguvai, hegai, gáňii, bedzgai, galiba, kljag, striga, striguoň, rázga, ďenglaví, gajdi, gamba, gunár, gula, gágor, guba, glgot, mjadzga, ogrmáň atď. V Ceskom sa ňenachoďí ,,dz" v Slovenskom áno, na pr. há- dzai, sprevádzai, vchádzai, pradza, chuodza, mládza, me- dza, rídziki, sadze, rindza, brindza atď. Tak ijež v Českom ňjeto ,,dž" u nás je na pr. fundžai, vrndžai, zmedžgat, ma- džgai sa, hádžem atď. V Českom ňjeto dvojhláski ,,ja", kďe ona ňerobí sama silabu, ale sa s inšou spoluhláskou spojuje, na pr. mi hovoríme prjaiel, vjac, sjaha, mesjác, horjac, viďja, nosja, luďja atď. v Českom pŕítel, víc, sáha, mésíc, honíc, vidí (podla novejších vidéjí), nosí (nosejí), lidé atď. Nachádzajú sa ešie aj v terajšej Ceskej reči ostatki tohoto náš- ho plnozvučnjeho ,,ja", ktorje svedčja že aj v ňej dakedi bí- valo na pr. rozpjatí, ale len tuším v tomto jednom slove. Kolko už teda v nárečí Českom zvukou sa ňenachádza, ktorje mi Slováci máme a o ktorje je naše nárečja od Českjeho bo- hatšje, víhovorňejšje. Tím je aj sama reč dokonalejšja, čím<noinclude><references/></noinclude> qw8ab3b0nbwpwucrmwnnxt5tn0ww2a5 250 3428 7544 2017-09-03T18:33:10Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vjac zvukou má, a čím verňejšje, malovňejšje prirodzenje hlasi vihovára a predstavuje, a už aj z tejto strani…“ 7544 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vjac zvukou má, a čím verňejšje, malovňejšje prirodzenje hlasi vihovára a predstavuje, a už aj z tejto strani ukazuje naše ná- rečja spuosobnosť k poesii, bo aj svojimí blasamí rozmaňitosť tónou prirodzeních, na čom v poesii velmi mnoho záleží, úpl- ňejšje vistavuje. V prírodi hlasoch počúvame aj „f" aj „g", „dz" aj „dž" poéuť ích aj v našej Slovenčiňe, tam ňje orga- nickí tuto organickí predňesenje. Kebi sme Českí písali, slov tích, v ktorích ,,f" a ,,g" prichádza bi sme alebo užívať ňe- mohli alebo ích len ňedovoleňe, sebevolňe užívali, v našej ak Stovenčiňe užívať ích muožeme bezpečňe. Slová zas tje, v kto- rích ,,dz", ,,dž" a ,,ja" sa vihovárajú, museli bi sme preob- ljecť a ích v tom preobleku užívať, na pr. chuodza, prjadza, vrndžať, prjaťel, mesjac atď. museli bi sme klásť: chúze, pŕíze, vrnžet, pŕítel, mésíc atď. Proti tímto zvukom Česi nám len jeden vlastní, kterí mi ňemáme, vistavja, a tento je „ŕ" za ktorím ale velmi ňebanujeme. Česi ha pr. hovorja vnitŕ, hŕíbe, ŕetéz, stoláŕ atď. a samuo ,,ŕ" mi aňi dobre vislovit ňemuožeme. A na čo ho písat keď ho ňevislovujeme? zrovnáva sa to písmo s rečou našou? naskrze ňje! Česi majú inakšje hláski tam kďe mi inšje užívame na pr. bŕíbe, hŕtan, jehla, ječmen, díra, víra, cihla, cídím, cvrček atď. mi SIo- váci máme: žrjeba, hrtan, ihla, jačmeň, ďjera, vjera, te- hla, cúďim, svrček atď. Česi majú inakší sklad hlások ako mi Slováci na pr. Českuo stŕep, stŕevo, tŕešen, slaup, Ižice, psaní, prázdní, ŕku; u nás je: čerep (črep), čerevo (črevo), čerešeú, stíp, ližica, písaňja, prázni, réčjem atď. Česi majú ukončeňja slov od nášho odchodnuo na pr. plíseň, stŕevic, vítr, vtcher, bratr, zajíc, duše, kuše, ňedéle, kačice, vi- chŕice, díté, prase, kufe, húse, piji, viji, hinu, minu, padl, sedl, kradl, vadl atď., Slováci: plesňina, čerjevica (črjevica), vjetor, víchor, brat, zajac, duša, kuša, ňeďela, kačiea, kačka, víchrica, ďjeťa, prasa, kura, kurča, húsa, pijem, vijem, hiňjem, miňjem, padou, sadou, kradou, va- dou, padnuv, sadnuv, kradnuv, vadnuv atď. Česi inakšje preťahujú alebo skracujú silabi ako mi, na pr. česi hovorja<noinclude><references/></noinclude> 7tz1capgvzo7yukbfiy74tsijiaq2jc 250 3429 7545 2017-09-03T18:33:45Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] slavík, Iípa, vicher, sláma, ochránce, nadéje, stádo, stŕíž, síra, jídlo, víko, vrána, téméŕ, slavnj, p…“ 7545 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] slavík, Iípa, vicher, sláma, ochránce, nadéje, stádo, stŕíž, síra, jídlo, víko, vrána, téméŕ, slavnj, ptačí, slavím, stu- ňi, žrát a sto inších; Slováci aie: slávik, lipa, víchor, sla- roa, ochranca, náďeja, stado, stráž, sirka, jedlo, viko, vra- na, temer, siávni, ptáči, sláviro, sťeňem alebo stonám, žrať. — Skloňeňja naše slov samostatních, prídavních, počtou, všemjen (pronomina) je najvjacej od Českjeho odchodnuo, na pr. Českí holub, inst. jed. p. holubem, nom. mn. p. holubi alebo holubové, g. bolubu, dat. hoiubúm, ak. holubv, lok. holubích, instr. holubv; SIov. holub inst. jed. p. holubom. nom. ron. p. holubi alebo v osobních pánovja, tak aj braťja, luďja atď., gen. holubou, dat. holubom, akus. holubi (Česi hovorja: vidél sem tv pékné pánv, čo Slovákom ňeiďe dobre do hlavi, ktorí: viďeu som tích pekních pánou, vravja), iok. holuboch, holubách, instr. holubmí, holubamí. Naše je star- šje, zavaruvaňejšje, Českuo novšje. Skoro ten samí rozďjel je aj v skloňeňí dub. Českí muž gen. jedn. p. muže, dat. muži, ak. muže, vok. muži, lok. muži, instr. mužem, nom. mn. p. muži, gen. mužú, dat. mužum, ak muže, lok. mu- žích, instr. muži. Kolká u nás rozmaňitosť a určitosť proti tomuto: muž gen. muža, dat. mužovi, ak. muža, vok. muž (mužu), lok. mužovi, instr. mužom, nom. ron. p. roužja, gen. mužou, dat. roužom, ak. mužou, lok. mužach, instr. mužroí, mužamí. Skoro tak ťjež ďelí sa meč od českjeho skloňeňja toho samjeho slova. Českí kosi, duše, cirkev, ak. kosť, duši, cirkev, instr. kosťí, duší, cirkví, dat. mo. p. ko- stem, duším, církvím, lok. kostech, duších, cirkvích, instr. kostmi, dušemi, církvemi, Slovenskí: nom. kosť, duša, cir- kev, ak. kosť, dušu, cirkev, instr. kosťou, dušou, cirkvou, dat. mn. p. kostam, dušam, cirkvám, lok. kosťach, dušach, cirkvách, instr. kosťamí, dušamí, cirkvamí. Českí slovo iost. slovem, Slov. slovom. Č. lok. mn. p. slovích, Slov. slovách, jČ. instr. slovv, Slov. instr. slovamí, Českí kure, Slov. kura, Č. gen. kuŕete, Slov. kuraťa, Č. dat. kuŕeti, Sl. dat. kuraťu, Č. instr, kuŕetem, Sloven. instr. kuraťom, Č. nom. mn. p.<noinclude><references/></noinclude> fxxbb4azhhu62o3s81o1xdkpi5ma16f 250 3430 7546 2017-09-03T18:34:21Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] kurata, Sl. kuratá, ale aj kurence, Č. g. kuŕat, Jälov. kurjat, kureňjec, Č. 1. kuŕatech, Sl. 1. kuratách, kure…“ 7546 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] kurata, Sl. kuratá, ale aj kurence, Č. g. kuŕat, Jälov. kurjat, kureňjec, Č. 1. kuŕatech, Sl. 1. kuratách, kurencoch, Č. in. kuratv, Sl. instr. kuratmí, kuratamí, kurencamí. Českí: paní gen. paní, dat. paní, ak. paní, lok. paní, instr. paní, nom. mn. p. paní, gen. paní, dat. paním, ak. paňí, lok. paních, instr. paními; Slov. nom. paňi, gen. paňej, dat. paňej, ak. paňu, lok. paňej, instr. paňou, nom. mn. p. paňje, g. paňí, dat. paňjam, ak. paňje, lok. paňjach, instr. paňjami: hla! jako rozďjelno je Českuo skloňeňja od Slovenskjeho! — Z prídavních mjen vezmime na dokaz odchodnosťi ích skloňeňja od nášho prídavnuo meno Českuo jedneho ukončeňja. Češi hovorja dávní čas, davní zima, dávní leto, letní čas, letní chvíle, letní žito, silnoplecí muž, silnoplecí žena atď. Slováci dávni čas, letňja chvila, letňje žito, silnoplecí muz, silnoplecja žena atď. Letňí v Českom nárečí skloňuje sa takto: n. letňí, m. letní ž. letní ňijakjeho pohlavja, gen. letního, letní, letní- ho, d. letnímu, letní, letňímu, ak. letního, letní, letní, lok. letním, letní, letuím, instr. letním, letní, letním, nom. mn. p. letní, letní, letní, g. letních, dat. letním, ak. letní, lok. letních, instr. letními. Sloven. nom. jed. p. letňí m. letňja, ž. letňje ňijakjeho p. gen. letňjeho, letňej, letňjeho, dat. let- ňjemu, letňej, letňjemu, akus. letňjeho, letňú, letňje, lok. letňom, letňej, letňom, instr. letňím, letňou, letňím, nomin. mn. p. letňí, letňje, letňje, gen. letúích, dat. letňím, akus. letňích, letňje, lok. letňích, instr. letňimí. Kolká u nás roz- maňitosť! Vezmime ňeurčituo prídavnuo meno. Českí nom. jed. p. Petrfiv m., Petrova ž., Petrovo ň., gen. Petrova, Pe- trovv, Petrova, dat. Petrovu, Petrové, Petrovu, ak. Petruv, Petrova, Petrovu, Petrovo, nom. mn. p. Petrovi, Petrovv, Pe- trova, ak. Petrovv, Petrova; Slov. Petrov m., Petrova ž., Pe- trovo ň., gen. Petrovho, Petrovej, Petrovho, dat. Petrovmu, Petrovej, Petrovmu, ak. Petrov, Peťrovho, Petrovu, Petrovo, nom. mn. p. Petrovi, Petrove, Petrove, ak. Petrovích, Petro- ve, Petrove tak aj ňijakuo. Slovákom ňeidú do hlavi vípovede: tento ječmen je z Petrova statku, dal sem to Petrovu<noinclude><references/></noinclude> qbt5g48m3q90itisj33j55jcayjyeb0 250 3431 7547 2017-09-03T18:34:51Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] chlapci, ten núž je Petrovj ženj atď.; Slováci hovorja: tento jačmeň je z Petrovho statku, dau som to Petrov- m…“ 7547 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] chlapci, ten núž je Petrovj ženj atď.; Slováci hovorja: tento jačmeň je z Petrovho statku, dau som to Petrov- mu chlapcovi, ten nuož je Petrovej ženi atď. Kolká od- chodnosť Slovenčini od Češťini! — Počti Slováci ťjež celkom inakšje skloňujú ako Česi, na pr. Českí: nora. dvojnjeho: dva, dvé, dvé, genit. dvau, dat. dvéma, lok. dvau, instr. dvéma, Slov. dvaja, dva, dve, dve, gen. dvbch, dat. dvom, 1. dvoch, instr. dvoma, Č. tŕi, obojakjeho pohlavja gen. tŕí, dat. tŕera, lok. tŕech, instr. tŕemi, Sloven. nora. traja m., tri ž., tri ň., gen. troch m., trich ž., dat. trora ro., trim ž., ak. troch m,, osobní a životní, tri ňeživotní, tri ž. ň., lok. troch m., trich ž., instr. troma m., triraa ž. A takáto rozdjelnosť je aj v in— ších počtoch. U Slovákou vípoveďe: tri muži, z téch trí chlap- cú sú bez zmislu. — Podobňe aj všemená v Českom odchod- nuo majú skloňeňja od Slovenskjeho na pr. Českí nom. ja, g. mne, dat. mné, ak. mne, lok. mné, instr. mnau, SL n. ja, g. mňa, dat. mňe, ak. mňa alebo ma, iok. mňe, in. mnou. Češi on, ona, ono, gen. jeho, jí, jeho, dat. jemu, jí, jemu, ak. jeho, ho, ji, je, lok. ném, ní, ňem, instr. ním, ní, ním, nom. mn. p. oni, pnj, oňa, gen. jích, dat. jím, ak. je. Sl. nom. on ^ona, ono, g. jeho, jej, jeho, d. jemu, jej, jemu, ak. jeho, ho, ju, ho, lok. ňom, ňej, ňom, instr. ňím, ňou, ňím, nom. mn. p. oňi, oni, oni, gen. ích, dat. ím, akus. ích atď. Dajednim sa to ňebuďe zdať, že mi v ak. jednotnje- ho počtu v ňijakom pohlaví hovoríme ho a v ak. mn. počtu vo všetkích pohlavjach ích, ale v grammatike Siovenskej pre- ukážeme, že naša reč aj tuto si veďje zákonňe. Práve tak ako u nás je aj u Rusou, ktorí v ak. mn. p. ťjež len ích vo všet- kích pohlavjach pri osobních, ňeosobních a ňeživotních užíva- júr — V slovesách Čeština ňje je tak celkom ako Slovenčina určitá. U Čechou prvá osoba v jednotnom počte a treťja oso- ba množnjeho počtu sa hodne od starjebo spuosobu uchílili, u nás sú kďe zavaruvaňejšje na pr. Češi majú v prvej osobe jed. počtu piji, krvji, skáči, maži a tak tjež len že zdízenuo aj v treiej osobe množnjeho, teda pijí, krijí, skáčí, maží, a potom<noinclude><references/></noinclude> gebyjmyqwn0xpn4kncb9qvxnye2al0x 250 3432 7548 2017-09-03T18:35:18Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] aj vidí, činí, hkdí atď. alebo podla novejších, ktérí tejto ňe- určitosťi poraďiť chceli: vidéjí, čin…“ 7548 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] aj vidí, činí, hkdí atď. alebo podla novejších, ktérí tejto ňe- určitosťi poraďiť chceli: vidéjí, činéjí, hiédéjí atď. I jedno i druhuo je Slovákom ňje po vuoli, lebo Čech hovoá já pijt a lidé pijí, já skáči i chlapci skáčí, tak ťjež lidé vidí, muži činí, páúi hledí atď. mi Slováci: ja pijem, luďja pijú, ja skáčem, chlapci skáču atď. potom luďja viďja, mužja čiňja, páňi hla- ďja. Aňi Českjeho ,,u" v prvej osobe jed. počtu mi ňemáme, ale mjesto ňeho prvolnue ,,m" na pr. česki minu, hvnu, bu- du, Sloven. miňjem, hiňjem, buďem. Kdobi ňedau prednost nášmu určitjemu, starodávnemu, pred Českím ňeurčiťejším ä novšf m ? Nadhoďja nám za to braťja naši Česki, že mi v množ- nom počťe medzi roužskím a ženskím pohlavím rozďjel ňerobí- me a píšeme na pr. mužja choďili i paňje choďili, ale akí že je ích rozďjel? Celkom len na papjeri, bo trebas aj píšu: muži choďiii, paní choďilv, oboje predca jednako visiovujú. — češi majú rozličnje menoslovja prjestupnje pre rozličnuo pohlavja, mi to ňemáme ale sa len s jednim zaobchádzame, ktoruo práve tak ako u Busou vsťahuje sa na všetkje pohlavja a na oba počti na pr. Češi hovorja muz hledé vidél, žena hiedíc vidéia zvífe (za starodávna) hledé (u novejších) hledícvidéloav množnom počťe: všickni hiedíce vidéli. Po Sloven. sa hovorí: hlaďjac, viďjac, idúc, práve tak ako po Buskí, na pr. muž, slon, kňjagina, otroča (ďjeťa) dvigaja alebo dvigajúči, choďja, iduči atď. potom ťjež v oboch počtoch na pr. rouži, kňjagini, otročata, dvigaja, choďja atď. Slováci v nárečí Českom ňe- zbehlí, píšuc po Českí, Českje menoslovja prjestupnje jedno s druhím docela múťa, tak že časom na srojech píšu na pr. mat- ka vida, oťec viďíc alebo já mislíce žebv to škodné bjlo atď. chcejú oňi tu Českích menosloví užívať podla svojho spuosobu ale to v Českom ňeiďe. Viďeť aj staďjalto ako odchodní jc duch češťiui od nášho nárečja! — Mjesto spomeoutích menosloví sú u Slovenou aj príslovki v úžitku, lebo sa hovorí: idúc i idúčki (idúcki), pískajúc, pískajúčki (pískajúckí) atď. Laťinská reč tjež ňerobí v menosloví prítomnjého času ba aňi v gerun- dium žjadneho rozďjelu medzi pohlavfm, držjac sa celkom toho<noinclude><references/></noinclude> pr51trfc8i54zye6j1jd9a6lv2l5n5f 250 3433 7549 2017-09-03T18:36:02Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] póchopu, ktorí sa menoslovím alebo gerundium visloviť mét. Prídavnje mená slovesnje u Čechou sú jedneho ukonč…“ 7549 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] póchopu, ktorí sa menoslovím alebo gerundium visloviť mét. Prídavnje mená slovesnje u Čechou sú jedneho ukončeňja, na p. mui hledící, žena hledící, zvíre hledící atď. kďe Slovéci človek idúci, žena idúca, zvjera idúce hovorja. Ďalej ďelí sa Češťina od Siovenčini rozličním prí tích istích slovách pohlavím na pr. Česi hovorja: tá objčej, ten odév, ten ŕetéz, tén hro- zen, ten lej, tá zver atď., mi na proťi tomú: ten običaj, tá oďev práve tak ako tá obuv, tá reťaz, to hrozno, tá leja, ten zver atď. Do ňedávna ešťe hovorili Česi aj tá Dunaj podla Ňemcou až ím tó Koliár na oči vihoďiu. — Češi majú v in- šom vízname tje samje slové, ktorje roi v inšom užívame n.p. Češi hovorja chlap v zroisle surovoro, asi v toro ako Ňemci svoje Tolpl, Bengl, mi naproťi tomu v zmisle mužnom: to je chlap, po chlapskí sa zadržau. II Čechou bi dakoho s tím zle ucťiu kebi o ňom rjekou chlap, aie u nás, ako hovoríme, po- saďí s tím dakoho na koňa. II Čechou chlapík je asi to čo u nás chlap, u Slovákou chlapík je alebo maií chlap, ktorí sa dobre vrťiť zná, alebo šepleta. U Čechou znamená zboží rozličnje veci k ťelesním potrebám a aj duchovnje, u nás ale práve len zrno rozličnjeho spuosobu. U Čechou je svet len vo vízname ,,die Welt" užívaní, u nás znamená pravda aj to samuo, ,,die Welt" ale aj užíva sa vo zraisle luďí aj svetla a v tomto zadržuje svoj starodávni víznam. Slováci hovorja: tak svet o ňom súďi, svet bi ťa vismjau, potom tjež: vstau ešte pred svetom t. j. svitom. — Zbvtek značí u Čechou ostatok, zvíšok (der Best), u nás daromnuo trovéňja, mrhaňja: ten človek robí zbitok. — Šelma Čechom vi- znamenáva ďiví zver, u nás aj to, ale ťjež ako aj u Ňerocou človeka všeljake smješne kúski alebo aj daromnosti vistrájajú- ceho. Pláň sa hovorí u Čechou o roviňe, U nás o voďe, kďe rovno, ťicho iďe. Letňice sú u Čechou svjatki, u nás Turíce alebo Svatí Duch meňuvanje, letňica u hás znamená istú ženskú odev, ktorú sedtjacké ženi nosja. Ghudí u Čechou znamená chudobnj, u nás značí macer, mager. Banní u Če^ chou jutŕní, u nás zavčasní na pr. rannje hruški. Sloveso zví-<noinclude><references/></noinclude> smq5a3rxhivg55rrj6kel40pr38l4uk 250 3434 7550 2017-09-03T18:36:51Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] šiť značí u kmenovcou Českích to samuo čo u nás povíšiť, u Slovákou znamená z hotovjeho alebo odmeranjebo…“ 7550 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] šiť značí u kmenovcou Českích to samuo čo u nás povíšiť, u Slovákou znamená z hotovjeho alebo odmeranjebo ostať na pr. to sa mi z muojho platu zvíšilo. Česi užívajú sioveso po- vážiť len vo zmisle „erwagen", Slováci ťjež, ale aj vo zmisle ctit na pr. ten čloVek nás aňi ňepovážiu, že k nám ňeprišjeu. Zpvtuvať Čech rozumje vo zmisle „erforschen, foŕschen", Slovák sa spituje t.j. dopituje sa, interrogat. Zaváť u Čechou hovorí sa o vetre, u nás tjež, ale aj o porázke, alebo ako Češi vravja mrtvici: zavjalo ho, porazilo ho, vjetor ho za- šjeu, všetko značí: ,,der Schlag hat ihn geruhrt." Porazit u Čechou-premuocí v bitke, u nás o porantaňí, pošimiťí, Českej mrtvici: Pošínaut u Gechou vo zmisle „weiter brin- gen atď., ďalej padať, u nás vo zraisle porazit. Vjchitit Cechom značí ,,aus den Handen greifen", nám to samuo ale aj pustiť sa do behu, do letu na pr. vjetor sá vichiťhi, orol sa vichiťiu. II Čechou líbii se je len nasebaohraňičeouo, u nás aj sloveso inamnamerenuo, na pr. koňe lúbii, v ktorom zmisle to Česi ňeznajú. Práve aj v odpornom zmtsle nachá- dzajú sa tje istje slová u nás a u Gechou na pr. Česki vjká- zat znamená ňječo naznačit, viznačil, ako: vjkázal mu mí- sto v škole, u nás ale znaráená vikázai: vipovedai, a tak doňesená za príklad vípoveď u nás bi práve odpornuo ako u Čechou značila, tedá vikázau mu mjesto v škole, zname- nalobi: vipovedau mu zo škoK. A mnoho inších je takíchto slov. — Obecnje, u Čeehou znéme, napospol u ňích užívoaje slo- vá sú Slovákom docela ňeznáme, od ňích ňikďe ňeuiívanje, a naopak, slová u Slovékou obecoje sú Čechom docela ňezná- me. K prvím náležja na pr. blíženci> blivoň, biŕic, beseda, bezdékj, bidlo (Stange), blbj, blíti, braukati, bťauk, brje (Brillen), brnéní, brslen, bručeti, chauliti se, chramostiti, chrliti,, cpati, cvrčala, čalaun , čenicbati, číti, čpiti, ču- méti, díti, dna, dovádivj, draha, drást, drndačka, drndati, drn,, drslav^, drtiti, drubéŕ, druh, drzí, dvka, jahen (kaplán) jednání (Handlung), jho, jih, jilec, jitrolec, jíva, jíví, jizlivj,<noinclude><references/></noinclude> b9xdgrj3v04qmtdw8lsis9taawa5sn5 250 3435 7551 2017-09-03T18:37:33Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] jizva, habr (u Slovákou hrab), hadr (u Slov. handra), hemziti se, hjble, hezkj, hlemjžď, hlodati, hmožditi, hnédv/…“ 7551 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] jizva, habr (u Slovákou hrab), hadr (u Slov. handra), hemziti se, hjble, hezkj, hlemjžď, hlodati, hmožditi, hnédv/, hnésti, hoch, hokpé, holeček, holka, honv (vo zmisle stadium) hoŕe (vo zroisle lútosť), hrana, hŕeb, húbenj (vo zroisle nášho chu- dí), hubička, hňl, hvozd, kachna (u nás kačka, kačica), kal- hotv, karboník, katan, klacek, klec, klid, klízení, klopotnj, kluk, kmet, kmoch, kmocháček, kocábka, kokrhati, kolauch, koŕalka, korauhev, krb, krbec, zakrsaij, krunjŕ, kji, motjl, pauzdro, pnéti, spíiať, smvčec, zakrnélj, zženkjlj, žežhule, žezlo, žíné, žláza a ťisíc inších. Ňeuvádzame novejšje a na novo natvorenje slová, ktorích je hodní počet. - r- K slovám druhjeho spuosobu t. j. k tím, ktorje sú u Slovákou užívanje a Čechom docela ňeznáme, patrja na pr. baláchať, boženňík, chabina, chábzďa, chroátať, chmatnúť, chmára, chroúliť sa, chňápať, chorlaví, chotár, chrochot, chrumkať, chrúst, chfr, chitljanka, chitlaví, česnúi, odčesnúť, črjeda, čudo, čudní, čujem, čujní, čvirikať, drječni, dosalápiť, ďumbjer, domŕzat (dakoho ňemiiiroí prosbamí ronoho unúvať), dopálit (v náhlosti príst), delia (hrďina), ďever (Českí švakr), dovedať sa, drglu- vať, drúzgat, dúčela, dudlať, dudlaví, ďula, duňjeť, dunčai, ďurandzia, duriťsa, -dusit, dúži, ďívať sa (Českí kaukat), dvojčatá, džavkať, fikať, fíknul, fŕkať, garázda, gebzuvat, gáliť, grlo , grznár, grúň, hid, hlaváň, holús, haljena, haluz, hapkať, haspra, hať, hatat, zahatať, hegnúť, hljen, hlivjeť, ho- donka, holohumnica, humno, hola, hradskí, na pr. hradská cesta (u Čechou silňice), hrada (u Čechou trám), hrkávka, hrkluvať, hrkútať, hromžiť, hružliť, huckat, hupnút, híkát, jašiť sa, jeduvať sa, jucha, inovať, íver, izba, kmásať, ken- teš, kinožiť, karhať, kar, kabáč, kabaňa, kečkuvať, kálai, kalabní, kameňica, karpaví, kasaňica, kazár, kepeň, kešeň, kjepiť, okjepii, klonka, kízai sa, kňísai, koliba , kolísai sa, kolmí, konár, konkaňina, kornaijei, koritnačka (u Č želva), kosjer, kosodrevina, košjar, kotuh (zrov. roaď. kutva), kotú- lai, kozub, krašlica, kŕďel, kresačka, krosná (Weberstuhl), krúiel, kukučka, kukuljenka, kundolii, kutáč, kulica, kuvik<noinclude><references/></noinclude> noo58eetr5zi6jzno66kes3k4cn1jn4 250 3436 7552 2017-09-03T18:37:57Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] (u Čechou sevček), kila, kiptaví, ligotať sa (u Čerhou tŕpvtét se), rorkat, mrholiť, nátoň, nadrážať, okac…“ 7552 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] (u Čechou sevček), kila, kiptaví, ligotať sa (u Čerhou tŕpvtét se), rorkat, mrholiť, nátoň, nadrážať, okacerní, ozorní, po- násaťsa, nanášať sa, prekárať, potvárať, pavúz, poparaťiť, perlík, paruť, sipkí (u C. krprj), smed, stoh, sípka, svorka, samokíša, sokorce (vrchovce huor), srďiť sa, šumní (pekní), šuhaj, zvelet, zvelatok a ťisíc inších. Kolká malovnost v slo- vách naších, a bohatstvo nárečja nášho je náramnuo dosjat ešte ňevimeranuo! — Česi majú ďalej mnohje inšje alebo inakšje zložeoje vípoveďe, ktorje mi zas docela inakšje vislovu- jeme ako, Českí: mrtvicí jest poražen, Slov. vjetor ho zašjeu, zavjalo ho, porazilo ho, Českí: jednal sem s ním o to a to, Sl. s ňím som sa o to dohovárau, Českí: na nékoho néco sčítať, Slovenskirvinu mu dávat, Českí ten človék se u oás dobŕe chová, Slovenskí: ten človek sa dobre spravuje, dobre rjaďi (Slovák pod Česklm do- bŕe se chová, rozumje ,,er nahrt sich gut), Č.: oni se spolu dobŕe chovají, svorňe žijí, Slovenskí: oňi sa dobre spravujú, dobre spolu prežívajú, jeden s druhím do- bre nažíva, znášajú sa, českí: na nékoho ňevrážeť, Slovenski: ňeprjaťelskim biť dakomu, Českí: ucházet se o právo, Slovenski: práva sa domáhať, Českí: né- koho slintat, SIov.: špintať dakoho, Českí: nékoho oslvšet, Slovenskí: ňevipočúvať dakoho, odbiť ho, č. daufat v Boha, Slovenski: Boha sa dokladať: Českí: pomstit se na nepŕíteli, SIov. ťjež tak, ale aj vivršit sa na ňeprjaťelovi, Českí: zamésknávat se s néčím, Slov.: zapoďjevať sa s dačíra, a mnoho insích. A čo ešťe povedať o vípoveďach ňemčinou uapáchnutích, čisto ňemeckích, ktorje sa do novejšej Českej reči z jazika Ňemeckjeho povkrá- dali a teraz už u Čechou k velkej škoďe Českej Slovančini po- prijímali? na pr. ušetŕiť nékoho s néčím (jemanden mit etwas verschonen), Slovák tú vípoveď dpcela ňerozumje a mjesto toho hovorí: dakomu dat s ňječim pokoj, ďalej Česko-Ňeraecki: bjt pŕedmétem néčeho na pr. sraíchu (er ist zura Gegenstand des Gelachters geworden), Slovák:<noinclude><references/></noinclude> e6782twjiask0mfvosyg9m75vf0nuxx 250 3437 7553 2017-09-03T18:38:34Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] smjali sa na ňom, vismjevali ho, Českoňem.: písat na nékoho list (an einen schreiben), Slovenski: dakomu písať,…“ 7553 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] smjali sa na ňom, vismjevali ho, Českoňem.: písat na nékoho list (an einen schreiben), Slovenski: dakomu písať, Českoňemecki: pohodlí bv se tak v ustŕetv vešlo (roan wúrde auf diese Art der Becpiemlichkeit entgegen kom~ men), jsem k tomu zprávnéna (ich bin dazu berechtigt; v Českej Včele)^ trváme té dňvérj (wir hamen der Hoff- nung; Kvétj), časopisj nebjvají dostupnjmi (die Zeit- schriften sind nicht zuganglich, v Českej Včele), čtenárstvo k velkému díkučinéní zavázal (er hat die Leser zum gros- sen Dank verpflichtet; v Českej Včele), jeť to smutné ŕe- meslo to spisovatelství, a trojnásobné každého li- tuji, kdo od toho iiv bjti rausí; Kvétv r. 1841. p. 41. str. 326. (wer davon leben rouss), a i tento Turek nem*- slí, že své dustojnosťi néco zadá, kdji s ním hovoŕí Kvétv r. 1841. p. 51 str. 406 (er glaubt nicht, dass er sei- ner Wiirde etwas vergibt atď.), nechat si llbit (sich gefallen lassen), dat néco k lepšímu (etwas zum Besten geben); bjt rozpoloienj tak neb jinak (aufgelegt sein), Slovákhovorí akej si vuoli? — Ono prvuo dobre sa znáša s ňemeckím „Gemuth", totojezas docela podla Siovanskej povahi. Srďeč- ňe lutujeme mi Slováci, že braťja naši svoje nárečja ňemčinou a to dosť zhusta napúštajú. Slovák tje Českoňemeckje vípove- ďe, trebas sú mu aj všetkje slováv ňích jasnje, docela úero* zumje, okrem ktorí aj ňemeckí jazik zná. I do našej reči a našich spisou Sloveoskích začali sa už boli z Českích takjeto ňemčini vljevať, ale majrae pozor na čistotu našej reči a ňedaj- me sa kúkolu v Slovančiňe pljesť, bo Slovaňja vonkoncom ostávať chceme. Keď v našom nárečí písať buďeme, isťe sa z tohoto ohladu vetšja v reči spisovnej čistota zachová , a braťja Českí ňech si potom podla ňej svoju tam, kďe je už cudzinou näsjaknutá, napravja. Tak pomuožeme i sebe i bratom naším. — Všetko to, čo sme dosjal z Češťini a Slovenčini predňesti, potvrdzuje našu hore viššje vislovenú vípoveď, ie je Češťina nárečja inšje ako Slovenčina, a že Slovenčina je nárečja zvlá- šno a samostatnuo. Teraz si už visvetlíme, prečo sa Jud náš<noinclude><references/></noinclude> 3gq26y11aovan1c0v5e5oc5mhshdggr 250 3438 7554 2017-09-03T18:39:01Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] na kňihi, ktorje z Čjech dostávau alebo ktorje boli tu u nás v nárečí tom popleťenom, z vetšini Českom, z men…“ 7554 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] na kňihi, ktorje z Čjech dostávau alebo ktorje boli tu u nás v nárečí tom popleťenom, z vetšini Českom, z menšini Sloven- skom písanje, ustavičňe žaluvau, že ích ňedobre rozumje a že z ňích preto osohu ňeberje. Kímkolvek lud náš k duchovnje- mu životu sám sa úeprebuďiu, inaksje pravda biť ňemohlo, teraz ale keď sa k životu duchovnjemu čo ďen vjac a vjac chá- pe, vec sa premeňiť musí a naša povinnost je, abi sme, ako duchovní ludu vodcovja, brježďeňja viššjeho života roedzi lu- dom našim na všetek možoí spuosob napomáhali, čo sa nám tak najlepšje podarí, keď buďeme preň celkom zrozumúe písať, keď i k jeho srdcu i k jeho misli v takej reči hovorit buďeme, v ktorej on sám mislí a žije, a s ktorou sa jeho celí život zrástou. Na Češťinu srae mi boli v čas potrebi len uťisk- nutí i pomáhali sme si s ňou tak dobre ako sme veďeli, že ale celí život náš ona ňepreberala, ňeurobiia, trebas ňejedno sto- leťja sa u nás ako reč spisovná prídŕžala, žjadno vetšje dur chovnuo pohnuťja v ludu našom, lež mi sme si len podremu- vali a hliveli. Cas ten uz, ďakuvat Bohu, prechádza i keď lud náš k životu sa prebrau, žjada si zit s tím, čo samuo preňho má plno života a takáto mu je naša Siovenčina, jadrná, pekná, vírazná a bohatá. S ňou sa ukrívau Slovák vo tmách, s ňou, vernou jeho družicou, prežiu svoje pohadzuvaňja a potupu, i teraz keď mu čas lepší nastáva, teraz bi ju mau opusťiť a na stranu od- hoďiť? Ňje, ňje, s ňou bou pred svetom ukrití, s ňou vistúpi na svet, s ňou bou v opovržeňí, s ňou sa ťjež, Boh dá, oslávi a dožije časou lepších, uťešeňejších!! Nášmu teda ludu ťažko pri- choďila Češťina, ale aj sarai tí daktorí učiťelja ludu ako že ju znali? Viďlme to najlepšje z naších škuol evaňjelickích, kde každí skoro učiťel druhú mau reč, druhí pravopis, a tak lud náš k ňičomu pevnjemu priviknút a reč spisovnú sa viučiť ňe- mohou, bo ju dokonále, s malimí víminkamí, aňi jeho učiťelja ňeznali. A či je to ňje velká bjeda, keď národ v ňičom istom ňje je spojení, ale sem taip rozraelení, ňje je spojení v tom v čom bi mau biť celí najtuhsje zjednoťeni, a takú vec ňeznajúci, čo bi rou pred všetkím inším dobre známa biť musela? Kňihi<noinclude><references/></noinclude> bfzld0vj4tv0qs44k9nym4fvo6mkmx0 250 3439 7555 2017-09-03T18:39:27Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Českje sa.u nis ťjež slabo míňali ňje len pravda pre reč ale aj pre inšje príčini, náďeju ale raárae, že…“ 7555 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Českje sa.u nis ťjež slabo míňali ňje len pravda pre reč ale aj pre inšje príčini, náďeju ale raárae, že kňihim Slovenskím sa lepšje poveďje, bo lud uáš sa na vidomoči k životu duchovnje- mu prebudzuje a tak buďé si hiaďeť zaopatriť aj to čo život ta- kíto napomáha, naša ale, ako sme rekli, najsvatejšja povinnosť je ludu nášmu v tomto usiluvaňí s celou dušou biť na pomoci, bo k čomu že sroe tu povolaní keď ňje k tomu, abi sme opu- sťenjemu, odhoďenjerou, zaňedbanjemu ludu nášmu z jeho stavu terajšjeho pomohii a ho ako lud porjadni do radu inších národou pred tvár Boha a človečenstva postavili? To iste má nám najhlbšje na srdci ležať, i kdo pri svcgej práci na inšje pozerá, ňje je z Boha aňi z drahjcho opusťenjeho ludu nášhp! Nadvrhnú nám takíto luďja, že keď v Slovenčiňe písať buďe- me, straťíme v Čechách a na Morave odbit naších kňib, ktorí tam do teraz roali: mi teda pre kramárstvo robiť a pfsat, pre kramárstvo lud náš zaňedbávať máme? Keďbi sme tak robili, hanba bi nám bola naozajsná! Mi píšeme a písať mároe, abi sme to čo v nás dobrjeho sa skríva vonká vidali a abi sme lud náš ďalej v ludskosťi poťiskli! Život kaidjeho národa stojí mno- ho, velmi ronoho obeťí a to všeljakich, mi sami teda ňič obe- tuvať, nič pre dobruo ludu nášho posveťiť a na oltár iudstva zo strani našej ňič položit ňechoeroe? Tak bi sme v skutku ňeboli hodní života a ňemohli bi sroe sa aňi k ňerou prebrat, i kebi sme nechceli obetuvať, ňechceli bi sme aňí žiť a jak v skutku ňechceme obete dávať, ňechcirae aňi žiť a ňehovprme aňi o živoťe národňom. Bez obeťí, bez činou sú naše reči da- rómnje bublini, smradlavje pod zásterou národňou ukritje osóbnosťi. Lež keď rai s ludoro naším úprímňe misleť buďe- me, keď všetko možnuo urobíme, pozná nás lud náš, uviďí kdo sme i tak vrúcňe nás obíme, jako sme mi ho vrúcňe objali. Uviďí že jemu žijeme a že jélio* život, jeho dobruo zo všetkích síl napomáhame, a viďjac toto, dá nám on treba$ ako ťažko zobranje prostrjedki ku ďalšej našej práci, a mi zaisťe s ďjela- mí a prácamí našimí od skazi bezpeční buďeme, a ňje len to ale buďeme rouocť čím ďjal práce naše rozširuvať a zdokona-<noinclude><references/></noinclude> dx71h3b2ed9oilmu44a746jepgclntq 250 3440 7556 2017-09-03T18:40:18Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] luvat. Kdo tejto dúveri k ludu nášmu ňemá, ten zúfa nad namí a straťí sa, ale lud náš plní života a dobrot…“ 7556 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] luvat. Kdo tejto dúveri k ludu nášmu ňemá, ten zúfa nad namí a straťí sa, ale lud náš plní života a dobroti k obetam f keď ích potrebu pozná, hotoví, mladí čerství sinovja jeho, mnohí v néroďe našom zaslúženf, vitrvalí, požehňaní mužja dúveru našu k sebe samím upevňujú a nám ju za podstavu života nášho dá~ vajú. Pomíňa aj u nás čas omrzlej, suchej utúlenosťi, do- marstva, prichádza čas obecnosťi a s ňím i čas obetí a s ča* som obeťí život náš! 1 -— Písať teda raáme v nárečí Sloven- skoro, lebo je ono nárečja osobnuo, svoj okremní život raa- júce a reč vlastná ludu nášho, ktorú on samú dokonále rozu- mje, a ktorá samá k jeho srdcu i k jeho misli najlepší prístúp raá. Vzďelaáejší a učeňejší budú vždi muset aj inšje nárečja Slovanskje, abi postup duchovnjeho života celjeho národa nášbo znali, a menovito Českuo naveki sa učiť, od ludu ale, ktorí sa z vetšej čjastki s inšimí vecamí, ňje ale s literatúrou, zapodjeva a zapoďjevať musí, sa to zjadat ňesmje a ňemuože. Čo ale lud urobiť ňje je v stave, to urobiť máme a musíme mi, starať sa o to, abi všetko co je vzďelavaťelnuo, poučnuo a krásno ako medzi inšimí tak najroe v nároďe našom Slovan- skom mu ňeostalo ňeznámo, ale abi sme ho o tom všetkom, ako sa svedčf, v nárečí našom uvedomili, ktoruo je jeho po- chopu najotvoreňejšje. A žjadau si aj lud náš nárečja svoje vo spisach naších: kolkorazí sa súkremňe napospol za to ohla- suvau! Tak teraz keď sa chír rozleteu o vichoďeňí novín Slo- venskích *), sto a sto hlasou k náro z rozličních kútou Sloven- ska dobehlo, abi novini naše vidávanje boli v nárečí našom, jednemu každjemu najlahšom. Bola vec svedomja tjeto hlasi našincou vipočúvať a fch žjadosťi zadosť urobiť. A je veru ná- rečja naše, ako sme už aj hore viššje pripomenuli, plnohlas- nuo, zavaruvanuo a bohatuo, čo nám na novo nakladá, abi sme v ňom pfsali, bo má k tomu peknje spuosobnosťt« 0 pl- nohiasnosťi sa každf, kdo len z ňeho kolko tolko počuje^ lahko presvedčf, a pravďivost nášho isťeňja už aj z toho zrovnaňja *) Písälo sa toto eáťe min. roku<<noinclude><references/></noinclude> 4eop06xysi7w1f6gyofkb1kxkw5e9qk 250 3441 7557 2017-09-03T18:40:53Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nášbo a Českjeho nárečja, ktoruo sme hore viššje na krátko predložili, lahko vibadá. Čo do zavaruvanosti pre…“ 7557 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] nášbo a Českjeho nárečja, ktoruo sme hore viššje na krátko predložili, lahko vibadá. Čo do zavaruvanosti previšuje ono vo vjacej formách ňje len Českuo, Slovinskuo ale krem forjem práve v samej hmoťe aj druhje Slovanskje nárečja. Naše formi na pr. skloňeňja slov samostatních sú velmi zavaruvanje a pr- votním o mnoho vjac ako daktorích inších nárečí bližšje, čo naša Slovenská grammatika dosvedčí. Kolme cíťa na pr. Česi uchí- leňje sa svojho nárečja od prvotňejších a starších forjem, sta- ďjal viďeť muožeme, že dakedi von z úžitku svojho nárečja plnšje, zavaruvaňejšje naše formi užívajú, ktorje'u ňích už dávno sa straťili. Tak na pr. dakedi v ích spisoch nachádzame hrobmi, pánmi, potokách mjesto ích vlastnjeho: hrobv, pánv, potocích atď., tak si aj pomáhajú keď daktorí píšu: pijú, žijú mjesto: pijí, žijí atď. Zbočeňja tíchto a podobních forjem ku škoďe určitosti reči dobre cíťiu znameňití Čech Hanka a preto v predmluve k Rukopisu Kralodvorskjemu na- pomína čitaťelou, abi básňe Rukopisu Kralodvorskjeho ňečítali v terajšej reči Českej, ale abi ích čítali v starej, tej plnohlas- nej reči. Ba z jeho najnovšjeho vidaňja Bukopisu Kralodvor- skjeho sa zdá, že si tento vichírení muž umjeňiu k starej za- varuvanej reči sa navrótii, lebo píše na pr. vidáňje, národ- njeho, pjeseň atď. Rusi napospol o našom nárečí povedajú: ,,Vaš jazjk charošo sďeržalsja" (Váš jazik sa pekňe zadržau), a to je čistá pravda. Raďja nám daktorí, abi sme nárečja Če- skuo podržali a ho len v spisovaňí našom plnohlasňejšimí na- šimí formamí tu i tam vipíňali: lež čo si tím poraďíme? Hňeď ale po predku musíme povedai, že nárečja Českuo näširaí for- mamí, ak máme pri jednoie v reči spisovnej s Čečhmí ostai, ňikdi tak vipíňai ňemuožeme, ako bi sme museli a chceli, bo Česi na takúto prjemenu a obecnuo užívaňja naších forjem sotva docela pristai muožu. Mi podla ducha nášho nárečja ňi- kdi inakšje písat ňemuožeme, ako: pijem, sejem, viďja, choďja, potokoch, brehoch lebo potokách, brehách, pre dobrích luďí, pre velkích pánou atď. Česi ale sotva bi tak písai mohli, bo je to proii svojstvu ích nárečja. Oňi<noinclude><references/></noinclude> 06d2sygk7gzzcwlzm1z7e81cfec7pta 250 3442 7558 2017-09-03T18:41:29Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] píšu a musja tuším písať: piji, 'seji alebo piju, seju, vidí, chodí alebo vidéji, chodéji, potocích, bŕezí…“ 7558 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] píšu a musja tuším písať: piji, 'seji alebo piju, seju, vidí, chodí alebo vidéji, chodéji, potocích, bŕezích, pro dobré lidi, pro velké pánv atď. Teda bi sme sa už v tomto sotva zjednoťili, a čo bi aj na to prišlo, na jakú bi sa strakaťinu a vimislenú plátaňinu reč zrobila!! Čja bi to bola reč? Česká či Slovenská? aňi jedna! Akí bi sa duch v tej reči vislovuvau? Českí či Slovenskí? aňi jeden! A kdo bi (o všetko ako sa má písať ustanoviu? Dakolko spisuvaťelou? či sú tí mocňejší, silňejší ako národ sám a obecná reč jeho? Dakolko bi ích tak písalo, drubí bi pri starom ostali, a jeden bi písau tak, druhí inak, lebo bi sebevolnosťi dvere boli do korán otvorenje, a čo bi staďjal vikvitlo ? Len číra strakaťina spisovná, ktorej bi sa za krátki čas každí nasíťiu a potom bi sa zas každí k svojrau navráťiu. Ňje dakolko bláv tvorí a vimí- šla reč, ale reč si vitvorí národ sám, a povinnosť jeho vzďe- lauích sinou je tou rečou, ktorá je jeho, sa k ňemu prihová- rať a o tom čo znajú ho viučuvať. Tejtoradi teda naskrze užiť ňemuožeme, ako každí viďí, z dostatočních príčin. — Krem spomenutích vlastností má naše nárečja aj tú, že je na slová velmi bohatuo. Keď Slovenskí náš slovňík, ktorjeho hodnt) časť je už zhotovená, víďe, o tom sa každí presvedčí. Buďerae sa teda muocť v plnohlasnom nárečí našom pekňe, v bohatom rozmaňito, podla vuóle vijadriť a buďeme pri všetkom tom náš- mu ludu na pochop lahkí. Nárečja uaše, ako sme už aj hore viššje pripomenuli, aj čo do forjem aj čo do hmoti je takuo klbko všetkích nárečí Slovanskích, z ktorjeho ňitki sa rozvíjajú po všetkích. Mnoho takjeho sa v našom nárečí a jeho podrečjach nachoďí, čo sa v inších len roztrúsenuo, v každom dačo a po jednom ukazuje* Na svojom mjesťe to obšírňejšje dokážeme. Staďjal pocboďí, že nárečja naše Slovenskuo vsetkje kmeni Slovanskje medzi všetkimí nárečjaini najlahšje rozumejú a že ono každjemu z ňích najsnadňéjšje naučiť sa prichoďí. Lutuje nóš slávni kra- jan Šafárik, že naše nárečja Slovenskuo ešťe málo do známo- sťi prišlo a pravdu má, bo ono učeňja sa všetkích nárečí SIo~<noinclude><references/></noinclude> 9au30qlweb0qvoccp9vvj8vw4b1pie1 250 3443 7559 2017-09-03T18:41:59Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vanskích najvjac po Staroslovanskom ulahčuje. O Slovékoch do Horvátska a Srbska cestujúcich, ako nás sami Horvá…“ 7559 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vanskích najvjac po Staroslovanskom ulahčuje. O Slovékoch do Horvátska a Srbska cestujúcich, ako nás sami Horváťi a Srbi ujisťuvali, hovorí sa tam napospol, že hovorja horvátski a srbskí ale len trochu odchodňe. Jeden muž Slovenskí roz- právau mi, že jeho príbuznjemu Slovákovi, keď prišjeu do Sljezka za kňaza, Sljezki Poljaci Polski ňeveďjacemu čisto slo- venski k ludu kázňe držať naručili s tím doložeňím, že oňi ten jazik dokonale rozuroejú. A tak ím Poljakom kázavau po Slo- venskí. To samuo aj Rusi i druhí Slovaňja o našom nárečí isťja. Naopak aie aj Slovák všetkje Slovanskje nárečja najsnad- ňejšje rozumje a najlahšje sa ích, keď k tomu darí má, naučí, Slovanou potom všetkích, v akomkolvek nárečí hovorja, Slovák- mi a ích reč Slovenskou volá. Čo to za tajnosť? Dunaj a Tatri sú najstaršje sedaliská Slovanou v Európe. Tak rozpráva starožitní náš Nestor, že Sloveni a jazik Slovenskí sedeli naj- prú na Dunaji, to samuo bolo rojenkou všetkích stredňích ve- kou, isťeňím starích historikou Polskích a Ceskích: Kadlubka, Boguchvála, Dalimila, tak ťjež novejších učeních mužou n.pr. Poljaka Surovieckjeho a je to isťe číra pravda, čô mi na svo- jom mjesťe a svojim časom obšírňejšje preukázať sa usilttvat buďeme. Vnajstarších tíchto sedaliskách Slovanou vEurópedodr- žau kmen náš aj najstaršje ích prjezvisko,zovúcjaziksvojSloven- skím, bjek) svoje pohlavja Slovenkamí, ako sa u Nestora naj- starší Slovaňja volajú. Kmen náš, ktorí najstaršje prjezvisko Slovenou čisťe dodržau, zachovau v dolinách tichích svojich a ňeprístupních Tatjer aj v reči to, čo všetkím Slovanora bolo za starodávna spolóčnuo čo ale potom kraeni časom jedni po- premjeňali, druhje potraťili. Z hlavňích znakou trebas len z vrchu vzatích, ktorimí sa podla pozoruvaňja Dobrovskjeho Sló- vanskje nárečja na víchodňje a západňje ďelja, má Slovenčina vjacej znakou spoločních obom hlavňím haluzam jazika nášho Slovanskjeho, skaďjal vidno že je v prosrjeď nárečí Slovanskích a jako prjechod od jedneho radu nárečí k druhjemu. Kdo bi graromatiku nárečja nášhú Slovenskjeho so všetkimí jeho pod- rečjami napísau, ten bi práve pre toto zvlášno mjesto Sloven-<noinclude><references/></noinclude> p6x4h3f5m0n64bukzgmkzdbgu212xrc 250 3444 7560 2017-09-03T18:42:28Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] čini medzi insimí nárečjami Slovanskimí v malom obraze reic Slovanskú predstaviu. Iďe už povesť o d vjacej rok…“ 7560 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] čini medzi insimí nárečjami Slovanskimí v malom obraze reic Slovanskú predstaviu. Iďe už povesť o d vjacej rokou medz Slovanmí o napísaňí zrovnávajúcej graramatiki Slovauskej, jestli ale dajaká sa napíše a spisuvaťel ňebuďe dobre zbehlí v nárečí našom, jeho ďjelo buďe jednostrannuo a ňedovršenuo. Na tolko je hla naše nárečja vážno a v takomto položeňí sa medzi ná- rečjami našimí nachádza. Keďmi Slováci vlastnuo nárečja ob- rábat buďeme, spisi naše budú mať ku všetkím kmenom Slo- vanskím snadní prístup, lebo ich každí kmen krem spisou svoj- ho nárečja a najbližších z toho radu, ku ktorjemu jeho nárečja patrí, najlepšje zrozumje. Tento prístup ku všetkím pokrvním kraenom v Slovenčiňe je pre nás Slovákou velrai vážni a duo- ležití, i kebi sme sa Slovenčini ňechiťili, ňepoznali bi sme aňi povolaňja svoje, aňi čas a potrebi jeho, a bezpečňe rject muo- žeme, že bi sme sami proťi sebe a povolaúú svojmu brojili. Pre túto svoju prístupnosť roá Slovenčina, ako pevňe veríme, peknú v Slovanstve budúmosť. Braťja naši Siovenskí katoiíci pridŕžali sa tjež v dávňej- ších časoch Češťini, že ale u katolíkou vždi vetsja príchilnost k svojmu domácemu ako k ňedoroácemu bola, odstúpili skoro od nárečja Českjeho a chitili sa už dávno nášho vlastojeho Slovenskjeho, počnúc v ňoro kňihi spisuvat a vidávať. Puovod- covja tohoto povíšeňja nárečja nášho boli na konci minuljeho stoleťja: Ignác Bajza, Ďurko Fandli a slávni Anton Bernolák, ktorí cestu prekljesňili slávnemu Slovenskjemu za naších časou spevcovi, Jánovi Holljemu, čo dávni a terajší život Slovákou uťešeňe vispjevau. Za timíto obráťili sa braťja naši katolícki a nahali nás evanjelikuu pri češiiňe. Povíšeňja nárečja nášho Sloveuskjeho za reč spisovnú od Bernoláka a požehnaních jeho nástupcou vikonanuo ňevišlo zo sebevolnosti, ale pridŕžaňja sa domáceho a z toho poznaňja že Slováci len v svojora vlastnom nárečí dačo vikonai muožu. Nárečja naše bolo tímto raužom podstava, na ktorú si zastali a k ludu svojmu ópustenjemu a zaňedbanjemu sa obrátili, i česť a sláva Vám nás už odomrelím: Ťebe, pracovití Bajza, Fandli a Bernolák ňeunavení, Ťebe,<noinclude><references/></noinclude> 90ezs2vtw9gt5z0m2odt2ixdq7fka3b 250 3445 7561 2017-09-03T18:42:51Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] prácou ustavičnou ňezmorení, vrúcni Palkovič, Ťebe, dakedi visoko postavení, na Slovákou plním okom milosťi…“ 7561 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] prácou ustavičnou ňezmorení, vrúcni Palkovič, Ťebe, dakedi visoko postavení, na Slovákou plním okom milosťi pozerajúci Rudnav, sláva Vám ešte teraz medzi namí pracujúcim! Tebe, Ottmaver srďeční, Ťebe, ňeunavení, obetí a zásluh plní Harau- Ijak a Ťebe naposledok Hollí velební, čo si prežiu v duchu svojom všetkje Slovákou časi a na zádumčivom Považí rozžjale- ním zápalním hlasom na svojich z ťichjeho Považja si povolá- vau. Oj dopočuli sme Tvoje žjalne hlasi, i prichádzame sa Ťi poďakuvať, muž velební! — Takto hla pristali braťja naši ka- tolícki k nárečú nášmu domácemu, a mi evanjeKci stáli sme dosjal pri Češťiňe, či je ňje ale pre nás toto rozčesnuťja, kraena krem toho ňevelkjeho, hroznuo ňešťesťja? kďe bi sme sa prá- ve, abi sme fca duchovňe ďalej podali a všetko čo nás tiskne prevládali, čím najmocňejšje a največmi spojiť mali! K mno- hím našim bjedam pristupuje aj hroznuo toto ňešťesťja, ktoruo abi čím skuor od nás sa odvráťilo, má biť každjeho z nás prá- ca najvetšja a povinnosť svatá. Dokjal buďe medzi namí toto rozčesnuťja trvať, doťjal bíiďe život náš len trhaňina, doťjal sa budú o nás proťivňíci oťjerať a nám v najšlechetňejších prácach prekážať, doťjal sa ňepostavíme ako Slováci a zo života nášho pospolitjeho nič ňebuďe. Prestať teda musí toto rozčesnuťja a nastať musí bratrskuo spojeňja. Či je ňje pravda, že sme sa do teraz s bratmí našimí katolíckimí jeden druhjeho straňili, že sme o prácach ích pre vzďelanosť a povíšeňja národa nášho skoro ňeveďeli, v ňích alebo malú alebo žjadnu úcast ňebrali, a predca robili bratja naši katolícki to samuo čo aj mi robíme a robit chceme, horeli za tím samím za čím aj mi horíme, na srdci nosili to samuo čo aj mi na srdci nosíme! Žijeme tu spolu, bívame na zemi starootcovskej, sme si zo všetkích naj- bližší, ba tí samí, a jeden o druhom ňevjeme! robíme to sa- muo a ruki si ňepodávame! A jako sme sa mi do bratou na» ších málo starali, tak sa oňi naopak málo starali do nás: akí že bi teda úžitok mohla mať všetka naša práca? Prečže s tím rozčesnuťím, preč s cudzotou medzi bratmí! Podávame Vám ruki, braťja naši, na spoločnú pre národ náš prácu, podávame<noinclude><references/></noinclude> 616l0hybhexcn2oaz9g8tsbmxjw4k3j 250 3446 7562 2017-09-03T18:43:16Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Vám ích, bo aj z Vašej strani a to každí ďen večmi tje samje za spojeňja v reči a v literatúre od statočníc…“ 7562 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] Vám ích, bo aj z Vašej strani a to každí ďen večmi tje samje za spojeňja v reči a v literatúre od statočních, dobrích naších krajanou počuť hlasi: potreba je toho spojeňja na vidomoči velká, cíťeňja jej vždi vjacej a vjacej rasťje i nastaňe a nastať musí medzi namí porovnaňja. V čom že sa porovnáme? v čom že bi inšom ako v našom! Celí náš článok dokazuje potrebu písaňja v našom Slovenskom nárečí, keď teda mi sme doteraz pri ňom ňeboli a žiť chceme, ňevihnutňe k Slovenčiňe pristú- piť musíme, ku ktorej ste Vi už dávno pristúpili. Tak vitaj nám, vitaj Slovenčina naša! Ticéra slávi pekná, rovnoprávna, ale od dávna utajená pred svetom! Vitaj nám drahá!! Sila Tvoja vivoláva nás k čerstvjemu životu a spojuje nás s bratmí i ukazuje nám, že jedno sme a že je jeden cjel náš! Už od dávna aj zo strani našej vichvaluvali Vás, krajaňja Slovenskí, naši mužja slávni, že Slovenčini ste sa chitili a v ňej ňeunave- ňe pracuvali. Tak hovorí náš slávni Šafárik vo svojom zname- ňitom ďjele „Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten" na str. 389: ,,Od tohoto času (od za- hinutja inštitútu Slovenskjeho) pracuje dakolko spisuvatelou evanjelickích, pod krjelamí Českej literatúri, ako milovňíci na poli národňom, čo medzi tím katolíci, ktorích horlivost za povíšeňja vlastnej Slovenskej literatúri dosť nachválit sa ňe- muože, málo daktorích vímuc, odvážni sa zdajú, po ceste od Bernoláka pretatej pokračuvat." I Kollár tím samím spuosobom v druhom djele svojich spjevanjek na str. 494 velmi vivišuje katolíckich spisuvatelou i porúča na tom samom mjesie, abi ích inší pilňe nasleduvali. A zasluhujú naisie títo mužja všet- ku možnú chválu a povážeňja! Kolme Slovenčina pre rozviija života nášho potrebná a ňevihnutná je, dáva znai medzi inším Kollár sám na sebe, a to ňje len ustavičním kvetou z pola SIo- vanskjeho trhaňím a do Češiini vpletaňím, ale čo je vjacej chiieňím sa samej Slovenčini, chijac ju za spisovnú reč poví- šii. Lež pustota a drjemota hlboká panuvala ešte vtedi na Slo- vensku a preto Kollár, keďžjaden ohlas ňedostau, od svojho odstúpiu a zase k Češtiňe sa nakloňiu. Daktorí mu prjemenči-<noinclude><references/></noinclude> jtvn00zmi7vflog1qnm0ldz56m1wl28 250 3447 7563 2017-09-03T18:43:45Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vost tútó na očt vihadzuvali, mi ho tu ale aňi mak ňeviňfme, lebo z toho všetkjaho len bistrota hlavi a srdce za…“ 7563 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vost tútó na očt vihadzuvali, mi ho tu ale aňi mak ňeviňfme, lebo z toho všetkjaho len bistrota hlavi a srdce za kmen svoj zapálenuo vizerá. Kollár ako hlava bistrá šípiu, že Stovéci bi len predca mali vo vlastnom nárečí život svoj duchovní vistavii, a že tak len dokonále ho vistaviť muožu, a preto sa aj Sloven- čini chiťiu, potom ale kaďenáhle viďeu že sa lud Slovenskí za ňu ňezaujau a že tomu ešťe čas ňeprišjeu, abi beh vecí sa ňe- trhau, navráťiu sa k Češťiňe. Dobre vjeme, že Kollár v naj- novšom ďjele, v Gestopise po Itálii, odpornú našej vistavuje mjenku, ale sme silňe presvedčení, že on viďjac teraz ako lud náš Slovenskí k životu sa schopiu a že k tomuto svojmu životu Slovenčinu pótrebuje i z celjeho si ju srdca žjada, oproťi nám fiič mat ňebuďe*). Hovoríme pre to o Kollárovi s takou isto- tou, lebo známe jeho za národ svoj bez odpočinku pracujúcu dušu: on ňemuože biť proti životu nášmu, ktorí celí svoj život vzbuďit sa usiluvau, on ňemuože bit proťi ném, bo v kom bi sme potom mohli skladať dúveru? Neohlásili sa Slováci na hlas Kollárov, prebudzujúci ích k životu vlastnjemu, k Slovenčiňe, lebo drjemali, ale ohlása sa teraz ňjedvaja, traja, ďesjaťi, ale ako silno veríme, ohlási sa keď ňje na raz teda pomalí celuo božje Slovensko! Vstalo ono a chce žiť; velmi premeňili sa časi! Predtím smutnje išli od Tatjer k Dunaju hlasi a sroutňe sa od- rážali naspet, teraz ale počínajú sa ohlasuvat radóstňejšje, i takje sa zas odräžajú od nášho starjeho Dunaja k visočizním Tatrám. Otcovja iešja sinou a sinovja poiešujú otcou! — Je- dnota teda naša prísňe nás k Slovenčiňe napomína, bo len v ňej do jedneho kola si zastai muozu Slováci. Mi sme jeden kmen, i ktorá ruka bezbožná nás bi roztrhuvala a čo za roisel bezbožná bi nám prjala abi sme boli odtrhnutí jedňi od dru- hích? — Život náš je odchodní od Českjeho, odchodní tak ako nárečja ích od Slovenskjeho. Život Čechou terajší, či sku- toční, či čisie duchovní, vitjekou z predošlích osudou národa tohoto, ktorí trebas vždi hrďinskí sa držau a na poďiv celej *) Písanuo je ťolo zaroveň druhjemu z jara'm. r.<noinclude><references/></noinclude> 23spxzpheck6q5xx7uj9uep06nh5276 250 3448 7564 2017-09-03T18:44:22Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] budúcnosti bojuvávau, predca sa návalu života cudzjeho, ňe- meckjeho, ňeobráuiu. A tohoto šlapaje životu Slova…“ 7564 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] budúcnosti bojuvávau, predca sa návalu života cudzjeho, ňe- meckjeho, ňeobráuiu. A tohoto šlapaje životu Slovanskjemu protivnje mi mjesti u bratou naších s bolesťou viďíme, a to v ích obci, v ích literatúre a aj v živoťe domácom. Ňemuožeme sa pri tomto dlbšje zabávať, k čomu tu i tak mjesta íijet, ale kdo sa o tom presvedčiť chce, ňech Českí terajší život pilňejšje skusuje a ňech s ích literatúrou sa zaoberá a isťe nám dosved- čí. — V poesii Českej ešte málo čo je podarenjeho a čo sa hlavňe podarilo cudzím duchom páchúe; v druhej peknej lite- ratúre románi a všeljako menuvanje odŕhaňini romantickje hlavňje mjesto zaujímajú a v daktorích, ako asi pred dvoma rokmí vo Kvetach v článku ,,o žeňe", hnusnje vivrhlini sjekt Nemeckích a inších k pohoršeňú ludu Slovanskjeho do života nášho sa kidajú. Dajťe nám pokoj s timí mátohamí cudzimí, 3 timí šjalamí zúfanlivimí, s tím drveňím samjeho seba pre mrle, s tím prevráťením citou spružuvaňím, ňevoďťe do nášho sveta zúfanlivích kaďeakích vicivencou, zvodcou, to sú pre nás potvorí, ktorích sme mi u nás ňevídali a ňeviďíme, ňekazťe pokoj náš: pozríťe na naše lipi ako ticho šumejú, pozriťe na náš život, ako je pri všetkích ňešťesťjach pokojní, pozrite ako naše misli i srdcá horja svatím ohňom a ňebúra sa pre žjadosťi a mrle daromnje! Visoko si mi vážime duchovnuo pracuvaňja a ťešíme sa srďečňe, že u bratou naších Čechou ono sa pohi- buje a zo dňa na ďen sa zmáha, ale hnusnimí cudzích svetou vivrhlinamí, ktorje život náš čerství kántra a pokoj náš hubja, mi sa zaljať a z hora na dol poprevracať dať ňechceme. Ňech si to zadržja a strovja tí, ktorí si to navarili, mi tej chovi ňe- potrebujeme a srďečňe lutujeme, že do života bratou naších čechou sa tje vivrhlini vpíjajú. — Ako život náš je od Českje- ho odchodní, tak sa ďelí aj naše nárečja. Nárečja naše je ňe- običajnej plnohlasnosťi, svježosťi a malovnosťi, ktorá sa so ži- vóu a malovnou obrazotvornosťou našou dobre zrovnáva a vel- kú budúcnosť poesii u Slovákou slubuje. V nárečí ňje tak ako je nase svježom a malovnom ňemožno abi sa obrazotvornosť naša náležiie predstavila a do oďeve slušnej pbljekla, ale jej<noinclude><references/></noinclude> pqkuppl6i3ufgzb0n0abm2xfj6xptue 250 3449 7565 2017-09-03T18:44:48Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] pristať muože len nárečja tak ako ona svježe, a v tomto sa ona len pekňe ukáze. Dobre to cíťili a cíťa všet…“ 7565 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] pristať muože len nárečja tak ako ona svježe, a v tomto sa ona len pekňe ukáze. Dobre to cíťili a cíťa všetkje naše poetickje hlavi, a preto tak horja za Slovenčinou. Toto samuo rouselo z velkej časťi pohnúť Kollára, že sa raz dau písať po Slovenskí, pre toto sarauo ňepísau Hollí Českí ale skladau svoje básňe v našom Slovenskoro nárečí, a táto sama príčina pohla aj mla- djeho nášhó mnohoslubnjeho spevca, Sam. Ghalupku, že pe- knje svoje, duchom Slovenskím naskrze presjakle, pesňe v na- šom nárečí vispjevau. Prijali sa tjeto jeho pesňe v nároďe i spjevajú sa už ako národňje po Tatrách, ňeprijali sa ale tje, ktorje sú Českí trebas pekňe napísanje. Ňech ňikdo ňehovorí, že reč pri básňi raálo znač* a že sa báseň v ktorejkolvek reči tak dobre ako v inšej podarí; báseň, ak má leťeť a letet živo, musí mať takje krjela, ktorje ju lahko a čerstvo poňesú. Sám najvetší Ňemeckí básňik, Goethe, hlboko cíťiu túto pravdu, keď o reči ňemeckej povedau: ,,Ein Dichter wär' ich gewor- den, Hätte sich die Sprache nicht unúberwindlich gezeigt," t. j. básňikom bi som sa bou stau, kebi roi reč ňebola preká- žala. Tak teda naša báseň ňemuože inakšje len v Slovenskom nárečí sa vispjevať a rozviť; báseň tá, ktorá vileťí ako orol nad Kriváň a staďjal dolu po zemi pozerať buďe, musí si pripnúť krjela misli našej a na tíchto krjelach do visosti sa vichiťiť. Leť že leť spev náš silní, čerství, hňeď ako potuoček blbotajúci, hňeď ako šura vŕb a hňeď zas ťemňe ako víchor po horách pohučjevajúci, leť že let spev náš čerství a rozleť ša rozňes i citi i túžbi naše! Ňezapjerame, že bi sa u Čecbou poesia ňe- mohla rozvit, rozvije sa ona ako veríme ale v svojom spuosobe, pri inších národa okolnostach a pri inšej vuoli kmena samjeho. O ňedlho rozoberje sa u nás pekná literatúra Česká, kďe iste- ňja terajšje sa preukážu. Ňjet ďivu, že pred dakolko stoleťja- mí Česká reč sa bola u nás prijala a za spisovnú povíšila, do- ňesli nám vtedi Česi so svojou rečou dačo viššjeho, velebňej- šjeho čo hlboko pohlo duše naše, a preto aj chitili sme sa reči, v ktorej sme to dostali, teraz ale ňje len že ňepuosobja tak na nás Česi, lež práve daktorje ích spisi cudzimí vivrhlinamí na-<noinclude><references/></noinclude> jz4rsc8mvol1unjn0jwvj2jtg4muu6u 250 3450 7566 2017-09-03T18:45:08Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] plňenje nás odstrkajú. K životu teda nášmu a dokonaljemu sa rozvtťú i visloveňú misli ňašej ňevihnutňe n…“ 7566 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] plňenje nás odstrkajú. K životu teda nášmu a dokonaljemu sa rozvtťú i visloveňú misli ňašej ňevihnutňe nám je potrebná naša domáca Slovenčina. Ktorí národ a kmen žiť chce a žiť má, ten sa ňesmje a ňemuože na druhí národ alebo kmen spoljehať a od ňeho pre- buďeňja i zadrzaňja života svojho očakávať, ale musí sám pra- cuvat a na nohi sa postaviť, bo inakšje, ozerajúc a podopjera- júc sa len na drubích, aňi k pravďivjemu životu ňikdá ňepríďe aňi života nje je hoďen! A čo to za život, keď druhí dakoho držja a on sám sa postaviť ňevje? Takíto človek alebo národ alebo kmen je len klát, v ktorom ducha ňjet a s ktorím si dru- hí podla vuole zahrávajú. Život muože len a musí vivjerať z práce, bo vtedi sa híbaňja, ktoruo je znak života, ukazuje, chtjac teda žiť, musíme sa híbať a sami, sami pracuvat. Do- sjal sa kmen náš velmi po Čechoch ohljadau a to, do čoho sa sám ňechitau, od ňích očakávau, práve ale preto že staďjal na všetko ako na hotovuo čakau sám sa do práce ňepúšťau. Ale za toto sčakávaňja na druhích, za túto svoju ňepracovitosť do- stávau ťjež zaslúženú plácu, bo s ňím inší čo chceli vistrájali a mi Slováci tolko sme plaťili, kolko sa druhím páčilo a za čo nás druhí držať za dobruo uznali. Ňje, ňechceme sa vjacej takto povaluvat a na inších dobrú vuolu sa spúšťať: hanba a posmech nám, ak bi sme aj ďalej kmenu nášmu takto povalu- vať sa dávali a na druhích lásku a velkomislnosť s cenou kme- na nášho sa nahávali. Preto pracuvať musíme s celou dušou, a abi sme sa s dušou celou do práce chiťili i viďeli že teraz od nás všetko visí, musíme sa postaviť sami: tak sa zmuože u nás práca, bo ňebuďeme sa spoljehať na ňikoho, a prácou do- staňe zvelatok život náš. Pri práci ňezahiňjeme, ale spevňjeme a buďeme i žiť i nadobudňeme si vážnosťi u samích seba a aj u druhích. Pokím sme sa len na druhích ďívali a na ích moc držali, kňísali sme sa jako osika pri každom vetra hnuťí, ňe- buďeme sa ale kúísať teraz, bo prácou nadobudňeme sili a príduc do ňej buďeme o istoťe a ňepódvratnosťi života nášho presvedčení. Kmén náš má velkú silu a súcosť k životu, ale<noinclude><references/></noinclude> mn71gel7lvh9ukuczvbbs2aljqdakis 250 3451 7567 2017-09-03T18:45:30Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] tje sili musime rozjatriť a rozviťja ích všetkimí prostijedkamí napomáhať, a toto sa staňe prácou i ranohím…“ 7567 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] tje sili musime rozjatriť a rozviťja ích všetkimí prostijedkamí napomáhať, a toto sa staňe prácou i ranohím tích síl zaňepraz- ňuvaňím. Kdo ňemá chuťi do práce, ten ňje je s namí a ten buďe vivolávať, abi sme sa aj ďalej len na druhích ohljadali a ukazuvať nám buďe na slabosť našu, takíto ale človek ňemá v živoťe našom dúveri a všecci tí, ktorí tejto dúverí ňemajú, sú alebo ňeznalci, alebo leňivci, alebo slabosi. Kdo nám pomuo- že inší keď ňje mi sami? Kebi sme alebo sili životnej ňemali, alebo túto silu ňerozvili, žjadna v sveťe moc bi nás od zahinu- ťja ňeviratuvala a darmo bi nás hoc kdo podopjerau, bo bi sme len predca do hromadi padli a skvacli. Postavme sa teda, ale si zastaňme na pole s chuťou do práce. Aj v tomto ohlaďe stoji slávňe medzi namí Kollár a ligotá sa náš pracovití, ňeuuavení, príkladnl Hurban, ktorí v mladom ešťe veku tolko a tak vivje- dou, že jeho život je naozaj do vrúcneho povážeňja. On aj v literatúre už na svoj mladí vek mnoho urobiu, aj mnoho pre ďalší čas nahotoviu, aj v okolí svojom, kďe povolaňja mau, všaďe noví život prebuďiu, a puosobiu aj na dalšje aj ďalekje okolja, i všetko svoje čo mau životu nášmu ochotňe bez všet- Mch nárokou obetuvau. Na Teba verní, ňeunavení pracovňík $lovenska, s úctou a s iáskou hlaďí mláďež naša, na ktorjeho tvárí je sila života vibitá. Keď takíto mužja v kmeňe našom povstávajú, isťe že nám je život súďení. Súďení nám je, ale majme sa preto k práci a rozvime sili naše, ku ktorích rozviťú nás priveďje milá naša rec starootcovska, naša silná Slovencina. Poveďja nám pravda istí luďja, že načo to život začínať a nacosa do novej práce chitať, keďuž máme od inších mnoho prerobenuo, čo bi sme si bez velkjeho trúďeňja len osvojiť mohli. Vistatu- vať sa budú s Českou grammatikou a s Českím slovňíkom, kďe mi si veci tjeto na novo virobit musíme a tak podla ích misli do zbitočnej práce sa púšťať buďeme. Tjeto reči skoro odpo- veďe ňezasiuhujú, bo sú blúdne a k tomu ešťe hnusnje. Kdo nás chce a opováži sa od práce odvracuvať, ten ňechce život náš, a kebi sme mi aj Slovenskí písai ňechceli a ňemuseli, predca bi sa grammatika nášho nórečja a slovňík bohatost slov<noinclude><references/></noinclude> dbbg6mylg1ur8ldrze1orkgif3d5kva 250 3452 7568 2017-09-03T18:45:55Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] jeho obsabujúci napísať museu, bo bi to vihladévala známosť úplná Slovenčmi a dokonaluo jej viskusuvaňja, čo…“ 7568 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] jeho obsabujúci napísať museu, bo bi to vihladévala známosť úplná Slovenčmi a dokonaluo jej viskusuvaňja, čo sa bez zná- mosťi dokonalej Slovenčini našej stať ňemuože. Práca teda tak na toto sa obráťiť rousí a či mi ku prebuďeňú a rozviťú ži- vota nášho drabjeho kmena k tejto práci sa pribrať ňemáme? Tak sme teda leňiví a darómní, tak nám kmen náš na srdci máloleží! Varuj nás Boh od tejto leňivosťi a záhalčivosťi f Luďja tt, ktorí nás na jakíkolvek spuosob od práce odtrhujú, nám ňeprajú a zluo o nás majú i roztrusujú domňeňja, bo chcejú abi sme to, čo nám inší pohoďja, prijímali á s tím sa zabávali. Alebo keďnám prajú, velmi planú zhámosť majú o behu vecí. Česká grammatika a Českí slovňik ňje sú naše, a takpretúto príčinu mi sa s ňimí uspokojiť ňemuožeme, alevlast- nú grammatiku i vlastní slovňík mat musíme. Keď ale tí luďja prácu túto za zbitočnú držja, krem odvracuvaňja nás od prá- ce este aj to isťja, že je vec zbitočná pre národ, keď už jednu grammatiku má, vjacej gramroatík virábať a vidávať, bo to po- dla ích misli musí biť ťjež čistuo času mrbaňja. Národ teda m£ prestať na jednej grammatike a na jednoro slovňíku: ŕije je ale toto docela ňepravďivuo isťeňja? Všetko skusuvaňja reči, všet- ko skusuvaňja napospol sa tímto zatracuje a keď bi sa toto za pravdu príjalo, národ bi každí prí všetkom na jednoro ďjele moseu prestať a potom sa uložiť. Prečo že Česi ňeprestali na starej prvej grammatike ale vždi novje a novje vidávajú? Kolko ích je u ňích: Nejedljeho, Dobrovskjeho, Buríanova, Žjakova, Koňečnjeho a ranoho iních! Dobre majú, že sa o bádaňja svojej reči starajú, a to sarauo aj mi urobiť musíme. Ale reknú tí, čo starje predsudki zastávajú a sami ďalej ňemislja: načo to znovu prácu začínať a život náš obňeskoruvať? Toto domňeňja je próve takuo ako prujšje: či mi tím obňeskoríroe život náš? Muože bit život bez žiťja, bez jeho prebudeňja? A či su náro tstje hraňice viroeranje pokjal len sa doškrabať máme, či je nášmu životu istá medza viznačená, pokjal buďe a muože trvat? A či teda máme sa ponéhlat abi sme daco zo života ňezmeškali? Ňje je to pravda, že sú nám istje medze položenje a istá hoďina<noinclude><references/></noinclude> brzqsedv61lcqjybmlfplzxlzwdnoyi 250 3453 7569 2017-09-03T18:46:17Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vimeraná, pokjal žiť máme a muožeme, ale buďeme žit, kím všetko čo je pre život náš odsúďenuo ňevikoná…“ 7569 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] vimeraná, pokjal žiť máme a muožeme, ale buďeme žit, kím všetko čo je pre život náš odsúďenuo ňevikonáme a tak čas sa musí rjaďit podla nás a podvrhnúť nášmu životu. — Ačože za reč vizdvihňete za spisovnú, ohlasuvat sa budú blasi protiv- ňíkou naších? Akú že inšú — ako Slovenskú, a to síce tú, ktorá je najpravďivejšja Slovenská, najzavaruvaňejšja, najčisťej- šja, najplnohlasňejšja a pri tom najrozšíreňejšja! A takáto je reč tá, ktorá sa hovorí v Turci, v Orave, Liptove, Zvoleňe, Ťekove, Gemeri, Honťe, Novohraďe, horňej Trenčjanskej i Ňitránskej stolici a po celej dolňej zemi. Túto už sám Šafárik a za ňím všecci inší rozvažití a pilní bádačja za opravďivú reč Slovenskú uznávajú a to všetkím právom. Je aj v dolňej Trenčjanskej, Nitránskej i v Prešporskej stolici Slovenčina, ale pre blízkost Moravi sa ona tu i tam v daktorích prípadnosťach na nárečja Moravskuo ponáša, a preto tu i tam od druhej Slo- venčini odstupuje. Že tamtá je najpravďivejšja, najzavaruva- ňejšja reč Slovenská, to na svojom mjesťe dokážeme. 1 sami Slováci po Trenčíňe, Ňitre a v Prešporskej stolici Slovenčinu spomenutú za najverňejšú a najlepšú Slovenčinu uznávajú i kďe príležitosť majú, radi ju pochitja. A samá táto reč tak na in- ších odchodňe od ňej hovorjacich Slovákou puosobí, že Slováci Prešporskí, Ňitránski, Trenčjanski sa ju tak rečeno ňevedomki podučja a daktorje svoje od ňej odchodnje formi s jej formamí popremjeňajú. Dajedňi k vizdvihnutú daktorjeho podrečja za reč spisovnú hlavňje dáko mesto v ktorom sa lo podrečja užíva alebo vážne v tom podrečí spísanje kňihi, ktorje v nároďe vi- soko sa ceňja, držja za potrebnuo, mi aňi jedno aňi druhuo ňemáme, ale v našom stave aňi jedno aňi druhuo ňepotrebu- jeme. Nám je život náš v tomto ohlaďe najlepším vodcom a zákonom. Nárečja to, ktoruo je v živoie najužívaňejšje a sa v ňom najlepšje zadržalo, ktoruo najvetšú silu v živote prezra- dzuje, vezmeme si za reč spisovnú a tak pomeríme náš čisto duchovní život so skutočním, tamtomu dáme pevní základ na tomto a vihíbňeme všetkim odporom. Ňikdo nám ňebuďe smjei na oči vihoďii, že je naša reč vimislená, bo je docela zo života<noinclude><references/></noinclude> hcv3xmnsgd8jcgily8owmxtpfimqi05 250 3454 7570 2017-09-03T18:46:47Z Wizzard 3 /* Korektúra:Nebolo skontrolované */ Vytvorená stránka „Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] do spisou uveďené, tak teda skutočná, a keďbi nám dakdo čósi takjeho na oči vthoďiu, prezraďiu bi alebo velk…“ 7570 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="1" user="Wizzard" /></noinclude>Naspäť na [[Index:Nárečja Slovenskuo.djvu]] do spisou uveďené, tak teda skutočná, a keďbi nám dakdo čósi takjeho na oči vthoďiu, prezraďiu bi alebo velkú života nášho ňevedomosť, alebo bi tolenrobiunaproťiveňnám, ividnobibolo čo je za človeka. Toto nárečja, ktoruo sa nám samo od seba ponúka, mi teda s celou dušou objať a za pospolituo v naších spisoch vizdvihnúť máme, ono je v ktorom žije i srdce i duša Slováka. Ňebuďe pravda u nás hňeď zprvu, ako sme už aj hore viššje povedali, dokonalej jednostajnosťi, ale všetko sa to prevarí a o krátki čas nárečja naše docela sa ustáli i to čo je v ňom najlepšjeho do úžitku pospolitjeho príďe. Mi chceme žiť, a tak v tom, čo nás k životu veďje, skoro sa dokonale ujednostajňiť musíme. Mi sme Slováci a jako Slováci stojíme pred svetom i Slovanstvom, dosjal ale pozná nás svet len po raeňe a bratja naši ťjež len po roeňe o nás hovorja. Chitili sme sa boli pravda za starodávna do velkej práce, ale prekazilt nám druhí; za naších čäsou pusťili sme sa ťjež do duchovnje- ho života a mnoho ná tomto poli peknjeho sme vivedli, ale ňje je to predloženuo svetu v podobe duchovnjeho života nášho, a preto sa nám len po meňe ráta a k vlastnjemu nášmu imaňú sa ňepričituje , a pre tú príčinu ostávame pred inšimí len äko odhoďenci. Každí ale šlechetní človek túži ä za tím horeť musí, abi dačo duchovnjeho vivjedou a ďälší pokrok i zvelatok človečenstva napomáhau, podla čoho, na kolko to vikonau, sa aj váži a ceňí. Abi sa mu ale jeho ďjelo prirátalo, musí mať péčať jeho svojstva a to ňje len čo do obsähu äle aj čo do for- mi, lebo ako sme už äj hore viššje viďeli, formu si obsah po sebe rovnať musí. Jestli že za tím každí šlecbetní a ňje len sär mím chlebom žijúci človek horí, čím vjacej za tím horeť musí každí národ, ktorí ňje len k zemi patriť chce ale aj k viššjemu životu sa vivíšiť a žiťja svoje v žiťí ludstva zaznačiť si žjada. Mi Slovaňja pre tú príčinu, že sme ako starí Helleňi národ kmenovití, máme z tohoto ohladu dvojakuo položeňja, posta- vení k ludstvu ako národ, ako celosť, a potom sami k sebe ako kraeni. Mi sme ešťe sami svet v sebe. Ako v živoťe lud- stva život náš životoro našej celosťi národňej zaznačit musíme,<noinclude><references/></noinclude> 171law0mk0celwhsb98soibtg9hypwh 14 3455 7583 2017-09-05T03:35:27Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „''Pre obdobie rokov 1918 – 1938, obdobie Dočasného štátneho zriadenia Československej republiky (1940 – 1945) a obdobie rokov 1945 – 1990 '''prezident Česko…“ 7583 wikitext text/x-wiki ''Pre obdobie rokov 1918 – 1938, obdobie Dočasného štátneho zriadenia Československej republiky (1940 – 1945) a obdobie rokov 1945 – 1990 '''prezident Československa''' a pre obdobie rokov 1938 – 1939 a 1990 – 1992 '''prezident Česko-Slovenska'''. Pre celé obdobie rokov 1918 – 1992 v slovenčine spravidla '''prezident Česko-Slovenska''' (napr. v Encyclopaedie Beliana). Oficiálny názov funkcie bol '''prezident republiky'''.'' [[Kategória:Hlavy štátov]] 0jzmv6qnlsluqaiklmpspk7mxow6yl8 0 3456 8924 7584 2023-10-10T00:07:56Z Danny B. 47 oprava kódu 8924 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Edvard Beneš | ZDROJ = BENEŠ, Edvard. ''Projevy – články – rozhovory : 1935–1938''. Editor Richard Vašek. 1. vyd. Praha : Masarykův ústav; Archiv AV ČR, 2006. 728 s. ISBN 80-86495-38-8, s. 694, dokument č. 70. | LICENCIA = PD CZ }} == Originálne znenie == Děkuji vám, pane předsedo, děkuji vám všem, vážení pánové! Také ze své strany vám zdůrazňuji svoje díky upřímné a činím tak opravdu se značným dojetím nejen kvůli vážnosti situace, ale pro tu tříletou práci, kterou jsme spolu měli v letech pro republiku nejpohnutějších. Snažili jsme se pracovati v duchu společné oddanosti, vy se mnou, já s vámi a z tohoto hlediska vám děkuji za to, když nyní odcházíte z vlády,<ref name="odstupenie">Tretia vláda Milana Hodžu podala demisiu 22. septembra 1938 a vzápätí bola vymenovaná úradnícka vlády pod predsedníctvom armádneho generála Jana Syrového. Audiencia členov odstupujúcej vlády sa konala na Pražskom hrade 23. septembra 1938 o 11:30.</ref> že jako činitelé političtí budete mně a vládě pomáhati v lůně svých stran dále. Bude toho potřebí. Řekl jsem to včera,<ref name="rozhlas">V rozhlasovom prejave z 22. septembra 1938.</ref> že musíme šetřiti svých sil, neboť nevíme, co nám mohou dny a hodiny přinésti. Já pořád doufám, že věci se nyní obrátí k dobrému, ale říkam také: Buďme na stráži stále, a jak jsme si to řekli na schůzi vlády, bez ohledu na strany, bez ohledu na osoby, v této chvíli budeme míti před sebou jenom stát. Připomínám jenom, že jsem se vždy snažil za ta léta společné práce s vámi se všemi pracovati upřímně a s opravdovou oddaností, s úmyslem prospěti jediné kolektivitě národa. A věda, že se stejně s vámi neloučím, vítám vás při dnešním loučení k další práci. == Slovenský preklad == Ďakujem vám, pán predseda, ďakujem vám všetkým, vážení páni! Zo svojej strany vám tiež zdôrazňujem svoju úprimnú vďaku a činím tak skutočne so značným dojatím, nielen kvôli vážnosti situácie, ale pre tú trojročnú prácu, ktorú sme spolu mali v rokoch pre republiku najpohnutejších. Snažili sme sa pracovať v duchu spoločnej oddanosti, vy so mnou, ja s vami a z tohto hľadiska vám ďakujem za to, keď teraz odchádzate z vlády,<ref name="odstupenie" /> že ako politickí činitelia budete mne a vláde naďalej pomáhať v lone svojich strán. Bude to potrebné. Povedal som to včera,<ref name="rozhlas" /> že musíme šetriť svojich síl, nakoľko nevieme, čo nám môžu dni a hodiny priniesť. Ja stále dúfam, že veci sa teraz obrátia k dobrému, ale hovorím tiež: Buďme na stráži stále, a ako sme si to povedali na schôdzi vlády, bez ohľadu na strany, bez ohľadu na osoby, v tejto chvíli budeme mať pred sebou len štát. Pripomínam len, že som sa vždy snažil za tieto roky spoločnej práce s vami všetkými pracovať úprimne a s ozajstnou oddanosťou, s úmyslom prospieť jedinej kolektivite národa. A vediac, že sa s vami aj tak nelúčim, vítam vás pri dnešnom lúčení k ďalšej práci. == Zdroje a poznámkový aparát == === Citované podľa === * BENEŠ, Edvard. ''Projevy – články – rozhovory : 1935–1938''. Editor Richard Vašek. 1. vyd. Praha : Masarykův ústav; Archiv AV ČR, 2006. 728 s. ISBN 80-86495-38-8, s. 694, dokument č. 70. === Poznámky === <references /> [[Kategória:Edvard Beneš]] [[Kategória:Prezident Česko-Slovenska]] [[Kategória:1938]] [[Kategória:Prejavy]] [[Kategória:Citované podľa publikovaných prameňov]] 0e8pqxajrpnua099ikc9f8ma4h584ge 0 3458 9003 8872 2023-12-12T07:07:41Z Danny B. 47 fix link 9003 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Szondi_k%c3%a9t_apr%c3%b3dja/sk/61408-Dvaja_pano%c5%a1i_Sondiho?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> V mrak zašiel rum Dregeľa, slniečko naň sa obzrelo, svetlo dnes k ľútemu boji; grúň oproti, do piat jas, zelenú stráň: a ňom s korúhvou kopija stojí. Dva šuhajci, s párom lýr v objatí rúk, u kopije kľačia, jak muky by blizny. Na doline hmýr vojsk i šumot a hluk: Ale víťaznej hod svätí trizny. „Čo nejdú sem Sondiho spevci dva, laď, tie bylbylích zvukov dva ružokry rajské, svit z pieseniek veniec na perlový rad, rovný koľ hrdla hurisky páske?!“ „Hen v zeleni vrch, ďaura pašu kde rov sa zelená, kop’ja v ňom, práporom vlajúc: tam, s párom lýr, kľačí pár spevavých rtov va preberá, preberá lkajúc“: ... I Martin jak vyšiel hor’, rusavský kňaz, zlý Ali ho s pyšným sial odkazom: Ctený ty Sondi, vraj, na milosť podaj sa vraz! Živ nebude plod totu ženy. „Už, pánici krásni, na kopci tom vám, tu u kop’je, niet viac zač’ húsť: poďte radšej vdol so mnou, tam veselie, sorbet vás tam čaká príchuti od medu sladšej —“ Rec, Martine, v odvet mu: O milosť, tvoj ňouž plýtva pán, Sondi ver’ nestojí, — pôst to —; on vo svojom Kristu zná milosti hoj: i k nemu sa utečie prosto. „Hej, šerbet, fíg, datlí hať, ovoc, ká vzrásť Sen v sultána vie ríši stred južných zátok; aj korenie vonné, i predrahá masť... Ali slávi dnes triumfu sviatok!“ Nech zahučí z diel! — pohan AH dá znak, i granáty liecu a praskajú pumy; ký v pekle jest, ľud, zeď rve ohnivý drak; hrad Dregeľ tak obracia v rumy. „No, pánici krásni, k snu slnca, hla, sklon — má kaftan už, pýrený nachovca potom; švist lesa čuť, — hen mesiac číha: tu von noc studená zasipí potom!“ Na zámocký rynk, zlata-striebra čo mal, s moc vzácnym dal maním sniesť v hranicu k zniku; doľ zo stajní erdžiace paripy v cval —: tým do prsísk zaráža dýku. „A potom — veď tak bolo, padol tam, hej! Rek Ali ho pochoval pod kop’jou čestnou; tu na kopci spočíva, — krátkjr to dej —; včul Aliho pochvaľte piesňou!“ Aj spevákov mal dvoch, dve siroty: ich do zamatu vtom káže obliecť, sú c svedkom; ach, nedoprial im, sluhom — ztaď bôľ ich, vzdych — s ním umrieť vraz, v úbore vetchom' „A poslal vás k Alimu... Ali je pán, i cit má; tam pleť vám pieh nezhyzdí fľak, a vás ubráni i vetru, spať vezme v staň —: kuňmu synkovia, viaže vás vďaka!“ Jak s tisícmi bil sa, sám bil sa ni lev! Sťa bašta by, u puklej veže pnúť zdal sa: mu pred mečom klesal vrah na spôsob driev, na ľavici štít ligotal sa. „Sám Rustem bol on... a vždy ešte sa bil, hoc o guľou delovou zdrúzganom úde! Ja videl ten boj!... Však dosť zmrhané chvíľ: Ali nebodaj hnevať sa bude.“ Jak kydaly cez valy za trupom trup! Ni balvany pohaní úbočmi stonú: — on zastal si na smrti krvavý srub, až víťazne dočkal sa skonu. „Ech, skončíte raz, či už prejde vám chuť, zvelebovať ďaura po nebeský preväz? Vy neverné štence, ba čaká vás prút a žalár má pán Ali pre vás!“ Kiež zapadol zrak, ktorý vzal si ho v cieľ, čo sťalo ho, ramä kiež vysychlo choro; ó, Bože náš. milosti mu neudeľ, pre koho on zhynul tak skoro. </poem> [[Kategória:János Arany]] [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] ebx6mhd405sh88qwbsmc5xmisxxe4e7 0 3459 9004 7604 2023-12-13T07:07:29Z Danny B. 47 fix link 9004 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Az_erdei_lak/sk/59622-Horsk%c3%a1_chatr%c4%8d?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Ako srdce prvej lásky taj, tak skrýva ramä bŕd chalúpku na podolku tichom; nepoškodí streche jej slamenej, divá keď víchrica vzteklým sem zafúkne dychom. Slamenú jej strechu, z rána v lesku rosy, tôni šumných hájov ch voj, na ktorej, v tíšu lesnú vyhvizdujúc veselo, druh kosí a hôr holub, smutno vrkajúc, sa kníšu. Sťa splašené srna, bystrým beží tokom jarok kams’ v údolia hĺbku z kutín brala; s oboch strán kvetiny, dievčiny jak okom milkovným. kukajú lún mu do zrka’la. Ku kveto-dievčinám hrnú po včiel slede ctitelia, roj čmelov, na ľúbosti hody, vášňou hárajúc. Hej, nejeden zle prejde, opojac sa slasťou, padne vo prúd vody. Since však a vetrík, keď už núdza pravá, zľutujú sa nad ním: ten mu shodí hnedky lístok, a keď spásnej na pitke už pláva nadol, slniečko zas usuší mu letky. Grúňom pred dvojičkou v ihre neúmorných kozliat lozí koza, škurát nabehnutý. Ešte vždy vystalo od nej a včiel hôrnych, v chatrči čo skrovnej dostatkúva chuti. A vrkavý holub divý, prehvízdavý drozd nemajú strachu, že ich nalep chytia... Po sebe vie čeľaď z domku, jak je zdravý vzduch svobody čistý, mliekom-medom žitia. Niet tu rabstva, panskej svevole niet, hlasom rozkazným čo v uši bližných zaburáca; hrmavice zvon len čo sa ozve časom, k bohoslužbe zovúc, k Bohu prinavracia. A Pánboh je dobrý, skoro pominie ho hnev; hrtany chmáram karhajúcim ztuha primknúc, usmeje sa znov’... Hej, smiereného Boha to vše úsmev: ligotavá dúha. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] ibpem244pj51zhah1kv15rcg1xo14b9 0 3460 9006 8661 2023-12-14T07:07:56Z Danny B. 47 fix link 9006 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_csillagos_%c3%a9g/sk/59989-Hviezdnat%c3%a9_nebo?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Na tmavo-zelenej ležím zeme šate a v oblohu patrím tmavo-beláskavú; pršia na mňa lúče hviezd striebristé, zlaté a jak veniec by mi otáčajú hlavu, Skúpal som si dušu v potope tej svetla, všetok brud pozemský smyla v nej do seba, a včul narodená znova vozvýš vzlietla a štít hľadá neba. Spí zem celá; jej sen hlbizeň je hluchá, jediný bzuk tenký počuť, ako hudie: var’ kýs drobný chrústik hrá mi blízo ucha, či ďalekej rieky hučanie skôr bude, abo hrom chmár ďalších ešte, čo, kým spraví cestu sem, tak scvrkne na obrovskom duhu, a či mojej duše hymn snáď chvály-slávy z hviezdového kruhu? Ó, lieč, duša, medzi nebies telesami la ich záhad prezri rúšku do záhyba, |ktorú božstva tajné prsty stkaly samy... múdrosti-li a či snáď z vrtochu iba? Obhľaď, duša, čo tam vo hviezdnych je selách, presvedč sa, čo je i hviezd nad velebou, šotom spusť sa ko mne vdol na rýchlych krielach, nech hovorím s tebou. spýtam sa, čos’ zrela tam, či aj znak žitia? ak hej, tak trápne, smutné, jak tu dolu? Platí-li ten tvrdý, prísny súd, čo skytá odmenu i pomstou vypĺňa si vôľu?... Však čo je ma po tom? Ja bych rád jedine len zvedel, to nech chýr tvoj nezamlčí: ti i tam sú srdcia, a v sŕdc hlbočine ti tiež láska blčí? Akže i tam ľúbia, ach, tak v túžbach chvátam ta, i bych sa dostal, chcem sa modliť vrele; no ak láska nemá sprevádzať ma tatam, s Bohom tak, vy hviezdy, s Bohom, svety skvelé, ak je zem krajšia vzdor žiaľom v tom jej sväzku, nech stliem, keď vradia v cmitera ma rady!... Láska vynahrádza všetko, ale lásku nič nevynahradí. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] q8aocoq0zgwr3n22hlnbhf90vo0at51 0 3461 9007 8934 2023-12-15T01:07:52Z Danny B. 47 fix link 9007 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/%c3%89n_vagyok_itt%e2%80%a6/sk/59618-Ja_som_to...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Ja som to, moja rozkoš skonalá; ja, verný pútnik hrobu tvojho; som sa prišiel spýtať, o čom snívala si v prvú noc pod zeme príkrovom? Och, mne sa snilo hrozné, ešte chviem sa vždy: — Zem slnce hnalo, durilo; zúfalým cvalom utekala zem do hlbín, nad hviezd sídla; zbesilo jak, neúnavné slnce za ňou priam ... Tak vesmír sbehaly, až naposled schlpený v neriad, umknúc koľajam, sa počal valiť v chaos celý svet. A v zmätku tom len štvalo, rudých líc, zem< slnce: až, že márne, zhlboka vyblklo hnevom, schvatlo z vlasatíc najväčšiu a tú šmarí do boka. jej... na srdce ma raŕla akurát. Ver’ zbolelo ma, a preds’ netakšia to bolesť rany, juž mi zadal pád </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] 7lmj1ys1n52wzwtljdhw75kklplg1t0 0 3462 9008 8937 2023-12-16T09:07:41Z Danny B. 47 fix link 9008 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Hol_a_le%c3%a1ny,_ki_lelkem_r%c3%b6p%c3%bcl%c3%a9s%c3%a9t/sk/59980-Kde_deva_krem_teba,_%c4%8do_vl%c3%a1dala_by...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Kde deva krem teba, čo vládala by let duše mojej nasledovať, a krem mňa kde muž, v tvojho srdca aby sa vedel hĺbku ponorovať? Nám svedčí spolu; vzájomne sme boli my určení si v stvorenia už svit... Boh spojil naše duše k svojej vôli, ich človek nemá moci rozlúčiť. Jak útočia — nech, so sebectva zbrojou hrdzavou na nás v hneve ľútom; my odrazíme zľahka úder svojou: čarovným ľúbosti to prútom. Je láska najväčší rek v bitiek poli, aj najčastejšie znala zvíťaziť... Boh spojil naše duše k svojej vôli, ich človek nemá moci rozlúčiť. Až horúco sa ľúbime. Tys’ čistá, ó, deva, svätice zjav skvelý; a ja ak v mysli mal som aj škvŕn: zista v plameňoch mojej lásky stlely. Zač’ zdusiť chcete sŕdc nám súplápol? I na oltár sluší taký svetlý kmit... Boh spojil naše duše k svojej vôli, ch človek nemá moci rozlúčiť. Tvoj som, môj anjel krásny, ako že ty si mojou večne! Spolkovite poputujeme až, kde žitia méty, po ružiach, tŕňoch, a keď žitie preradostíme-prežialime zpoly, i v hrobe vedno budeme tlieť, hniť... Boh spojil naše duše k svojej vôli, ich človek nemá moci rozlúčiť. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] 6ixloxijv1jf2n3slq9elqu05xw4lgx 0 3463 9009 8732 2023-12-17T10:07:17Z Danny B. 47 fix link 9009 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Z%c3%a1ch_Kl%c3%a1ra/sk/61407-Kl%c3%a1ra_Zachov%c3%a1?tr_id=868 visegradliterature] }} (Spieva hudec v XlV-tom století.) <poem> Ten kráľovnin ohrád vzkvitol svitom. Kráska: biela, červená tam ruža ... plavo-, tmavo-vláska. „Kráľka. sestra — mosím — pre Boha vás prosím o tú ružu červenú, juž vždy na mysli nosím! Chradnem pre ňu chorý, srdce hruď mi borí: jestli umriem, pre kvetinku čierna smrť ma zmorí!' „Joj, Kazimier — často — nie, tej nedám za sto — Iď, hnevám sa... nemáš studu?... Tŕpnem, zkazí nás to i Do chrámu mi náhlo na pobožnosť rannú; ak si chorý, toť, pohovka moja, ľaž si na ňu. — Ide do kostola kráľka krôčkom na piaď: kvetinky, spanilé panny nasledujú zapäť. Rada by sa modliť, nevie — bez slov dnes je; ruženec zabudla doma: kto jej ho prinesie? „Chod, dievočka, Kláry, zaskoč rovno lani! Nájdeš mi ho na kľakátku, ak nie na diváni. Išla Klára; hľadá, naň preds’ nepripadá: v chráme kráľovná tak ťažko čaká, že až zbľadá. Hľadá Klára, hľadá za hodinu a’da: v chráme kráľovná, ej. darmo čaká, celá bľadá. Viac ni nejde zpiatky v panien venček sladký: radšej šla by medzi mŕtvych cmiternými vrátky. Radšej do cmitera, v skrýš večného šera: do paláca než pred šecľa otca — taká dcéra! „Hej, dievča, čo ti!? Stopy vidím psoty — Poď, priviň sa ko mne a mi povedz, dcérečka ty.“ „Joj, otče, nie — nie — joj, kam dieť sa pre ne! Daj zobjať mi prach nôh... rozšliap decko zatratené!...“ Zvonia na poludnie: dvorný obed bude. Vtedy hnal Zach na Vvšehrad, ako mračno bludné. Pred kráľa šiel — sto bied — ale nie na obedť strašný meč mal v hrsti, pomstiť bujnej zrady obeť. „Život tvoj za dcéru, kráľovná!...“ I veru šťastie, že sa sjednať stihla na štýr prstov mieru. „Za dieťa tiež ti tie: — Ľudo, Ondrej, zmrite!“ Šťastie, Kňazič že zachytil ostrie okamžite. „Chytro lotra-vraha ... synkovia, — hej, Cele!... Aj dorúbe Feliciána čeľaď hneď tam cele. — „Krv vrie ti z prstov, na zmar zo žiadneho: čo si žiadaš, družka kráľa, menom bolestného ť „Za ukazovák tú z dcér, jejž pleť tu vinná: za veľký prst úmor jeho svobodného syna. Za iné dva zaťa, dcéry skon; za škodu na krvi mi — do koreňa vývrat jeho rodu!“ Mrcha idú časy, zlé sa hviezdy jašú: Boh zavaruj od pohromy uhorskú vlasť našu! — </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] sn7wjsbz7u4a9mqci26picoksjhvgly 0 3464 9010 8944 2023-12-18T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9010 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Falu_v%c3%a9g%c3%a9n_kurta_kocsma/sk/59987-Kraj_dediny_kr%c4%8dma_vetch%c3%a1...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Kraj dediny krčma vetchá, pri Samoši drepie hnedká, aj by sa v ňom shliadla veru, keby nie čas ku večeru. Noc sa blíži tichej chôdze, svet zamlkne; na prievoze hlivie kompa prikrútnutá, v nej tma čuší bez pohnutia. Krčma však je hlučná, bysťu! Pásu ruky cymbalistu, mládencov si výska chasa, až oblokmi to otriasa. „Krčmárka, hej, švárna, vína najlepšieho! Buď starina, sťa môj ded, v ňom ohňa sila, jak mi ho má mladá milá! Zahraj, Cigán, lepšie zahuď, na tanec mi zabieha chuť, pretancujem groši vela, vyskáčem si dušu z tela!“ Zabúchajú do obloka: „Nehukocte tak zdivoka, od pánov vám odkazujú; šli spať, pokoj požadujú.“ „Čert posadni tvojho pána, a ty hybaj v peklo, saňa!... Zahraj, more, natož nôtu, čo hneď za košelu totú!“ Prídu zas, zaklopú: „Majte vzhľad, sa tichšie zabávajte; veru vám to Boh odplatí: chorá mi je drahá mati.“ Žiaden slova neodpovie; dopijú hneď, pohotové skončia muziku, a lúče, rozídu sa domov rúče. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] fhphtxvvt3y0miut43kqb9kzfuaovpi 0 3465 9011 8940 2023-12-19T00:07:49Z Danny B. 47 fix link 9011 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%C5%91fi_S%C3%A1ndor-1823/Sz%C3%A9p_napkeletnek/sk/59992-Kr%C3%A1sneho_vzchodu_...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Krásneho vzchodu mi nivou duša, deň večnej jari usmieva sa jej; čo upustil len Boh na zem, každý kvet zdarí sa v nej v kráse úplnej. Chyboval jeden len, viery kvietok, tá záhrobného viera života: i ten už vzklíčil, už kvitne, a ten to tvoje srdce zasadilo ta. O čom hen pyšný, trôfalý rozum riecť nevedel mi ani slovíčka: to vysvetlila a ako snadno mi tvoja láska, milá ženička! Oj, nie je tmavým hrob; zrak slepí nám, keď pozreme naň, svetlo bujaré, čo nezvyklou tak vražbo-potopou nám zo zásvetia splýva na tváre. Nie zmaru pustou je staňou rakev; lež vľúdny člnok, z tohto krásneho čo života sa preplaví s nami k nábrežiu žitia ešte krajšieho. To len bych rád znal: kde rozprestiera sa onen druhý svet, nám neznámy, a v akom tvare ztad prejdeme raz do neznámeho toho sveta my? S parútky na sneť jak slávičí pár, na hviezdu s hviezdy polieceme snád, či labute jak dve budeme sa na mori večná tíško kolembať? </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] fslf7iehp2sj1oh1fnhkye7tloya1u6 0 3466 9012 8685 2023-12-20T10:07:27Z Danny B. 47 fix link 9012 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/V._L%c3%a1szl%c3%b3/sk/60625-Ladislav_V?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Noc; tma ni žúzoľ. Juh buráca. V oblohu čnie hrdo Budín-hrad, s veže mu škripotať čuť z kovu kohúta. „Kto to, ký pohyb? i —“ „Len obráť sa a spi, môj kráľu, Ladislav: raz stečie leji splav, tá šibe do okien. Tu mračien prietrž, z nich prúd vody, ohňa šprih — : potopu cez odkvap medený šústa žľab s bášt, štítov Budína. „Čo hučí množstva val? Chce, by som prisahali“ „Ľud, pane králu, ten sta smrť je tichý, len na nebi zhrmí vše. Hrk! putá, spadly s nôh, bez gazdu —: po múroch budínskych tíško v hĺb — tu i tam chmáry chlp — sa väzni spúšťajú. „Hach! lámu okovy si Huňadovi — ľvi —“ „Strach, pane, márny tiež! Ladislav umrel, vieš, a decko zajaté. V úvale pod hradom sa sišiel húfec vtom; tak placho tiahne: včuľ s životom uvrznul... Kaniža, Rozgoň to. „Tra zdvojnásobiť stráž, zvlášť kde dlie Matiaš!“ „No, Matej, v chládku sní, lež väzni ostatní — tých, pane, nikde niet.' Oblak sa vybúril, víchor sa vyzúril. V šept znežnel vín prv vztek, na tisíc hviezdičiek kolíšu v Dunaji. „Preč, pokým ešte ľza: zem česká — istejšia. „Nač’ báť sa, králu môj? Hla, živly na pokoj šly v sveta priestore.“ Spáč spánku zažíva, kto zbeh, sa pokrýva; nech zšuští na kre list, už drábov vidí ísť Kaniža, Rozgoň to. „Ďaleko pomedzie? Co chvíľka, smrť v nej tkvie!“ „Hneď prezeň sme; i shoď tieň, pán môj: s nami, toť, i decko, zajatec. Svit spáča prerve v snách. potulovača strach; ni vánku, šumí však, ni mráčka, ale jak hluk, blesk by z diaľavy — „O, osviež pery mi priam. Cechu úprimný!“ „Tu kalich, piže zdrav’, môj kráľu, Ladislav, ukája... sťaby hrob!“ Stoj, pomsta, spočiň — zdriem: má väzňa česká zem; kráľ tobôž v zemi tej, aj zostane vždy v nej, však väzeň vráti sa... </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] b8pr1zb16hru0qrb3phh13s00cx434q 0 3467 9013 7613 2023-12-21T11:07:42Z Danny B. 47 fix link 9013 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_rab_g%c3%b3lya/sk/60614-Lapen%c3%bd_bocian?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Osamelý bocian stojí vzad pozemku; vzletel, hoj, i vesloval by odhodlane po obzore, v dial, za more: však má kriela obstrihané. Dumie, dliac na jednej nohe, zunuje vše v tej polohe, prestupuje poriadočne: to mu denným zabavením, zunoval ho, znova počne. Zobák skryl za jedno z krýdel, patril v diaľ by, keby videl! Štyri ploty, steny — beda! ba to ich ciel: čo by i chcel, zrutný múr mu prezrieť nedá. Ešte nebo k prehliadnutí — ani k tomu nemá chuti: voľná brat tam tiahne vencom v lepšiu vlasť; i darmo, v strasti tu on zbudne, opustencom. Čaká, čaká, že mu kriela kusé vzrastú, i jak strela vyšvihne sa po nebesá, dráh kde klada nezakladá a svobody blankyt pne sa. Vidiek smraští jesene deň, niet bocianov, iba jeden: on tu, chudák, ztrativ percia, — nevoľný jak rab, kýs biják, zatvorený do koterca. Žerávi sú ešte nazad, idú tiež, zrieť ich sa schádzať: nepozerá, len ich čuje, bo poznáva, čia hor’ vrava, vie, kto sa tam presťahuje. Zkúsi raz-dva krýdla: či by nezdvihly ho; bez pochyby, hoj, zmohly by, len by brká ich neboli tak v svevoli pokmásali do kostrka! Neborúku, bocian-vtáku, nože never v pier vzrast, nie ver’, sfučal sever zimy známy; ak pribúda ich, zlí ľudia odžižlú mlaď nožnicami. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] fmj72fzpc2ob02vks31mrrn0g6b4hf2 0 3468 9014 8853 2023-12-22T11:07:41Z Danny B. 47 fix link 9014 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/M%c3%a1ty%c3%a1s_anyja/sk/60981-Matia%c5%a1ova_matka?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Alžbeta Siládich lístok napísala; ľúbostných slz i doň plno naplakala. Synovi lístok ten zvesť do mesta Prahy radostnú nesie v smut za väzenia prahy: „Synček môj, nehni sa z mesta Prahy; ja ťa vymaním, vymením sama zo zajatia. Za teba zaplatím zlatom, striebrom dajne na mysli mám ja tvoj návrat neprestajne. Nehni sa, neuchoď, môj jedinák ľúby! Kto synom bude mi, keď ťa 'úklad zhubí? Písmo to Maťkovi patrí Huňadskému, do vlastných jeho rúk. nikomu inému.“ Z čierneho vosku naň udrúc pečať, vzhliadla: čeľaď von nádvorná čaká u zábradlia. „Kto skôr, toť, zanesie list do Prahy? Sto mu dukátov za cestu, i paripu k tomu — „Ja, ja; mne sedem dní dosť, hoc moc ta krokov — “ „Láske mi srdca, ach, celých sedem rokov!“ „Ja. ja; i s odvetou som tu do nedele —“ „Láske mi srdca, ach. tri mesiace celé! Bože môj, prebože. čos’ mi nedal krý’la, aby som materskú túžbu dohonila!?“ — A. čierny, túlili! havran trieli vtedy; na štíte Huňada podobný mu sedí. Spustil sa, shodil sa z búrky čierno-sinej. vychytil lístoček z ruky materinej. „Chytro sa za vtákom!... Odnímte mu!“ Zápät uteká pohona, vtáka sraziť, zlapať — Vtáka nie jedného, i sto množstvo zloví: ni chýru, ni slychu po listonošovi. Do mraku honia ho darmo, v horách hoci • na okno vdovino ťuk-ťuk! o polnoci. Kto klope, čo klope? Čierny havran! V jeho zobáku lístok však, či dač’ podobného. „Červená pečať ním; spôsob poskladania —: ó, čo ho písala, ruka požehnaná!“ </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] a6n4gmsf3dcwkh6b6579tbm64txtlsj 0 3469 9015 7615 2023-12-23T00:07:42Z Danny B. 47 fix link 9015 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Rem%c3%a9nyem/sk/60432-Moja_n%c3%a1deja?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> 1. Lodičkou je nádej moja, nemá sťažňa, vesla nie tá; hron vĺn ako za príboja, slabým člnkom vrhá-zmieta. 2. Za mnou breh už v diali bledej, pustá grapa skutočná to. zkaď vyhnancom moja nádej zutekala: čajka táto. 3. Labuť jak, čo svetom blúdi, vždy viac zmizá v jeho sloty; pohadzujú si ju prúdy: preds’ netúži po choboti. 4. Tak môj duch, námorník, z laku bočí nových od prístavov, kde niet ruží na bodliaku, púšť nevábi nivou smavou. 5. Kde tak pevne preto stojí zem, cez jalové jej diele stíhači by mohli moji po stopách mi stúpať smele. 6. Nuž ta v neisto, kam van i prúd ma ženie, nesie; cítim, tíchne bôľ môj, čičíkaný vetrom súc a vlnobitím. 7. Tam vzduch voľný koľ sa klene. — časom aj sa dúha na ňom usmeje mi, odrazene mojej mysle oceánom. 8. Ta, v neisto, ruš. sa krútiac, koráb môj, vín po polome, i nech neviem, tak sa rútiac, pokiaľ smrťou, pokiaľ snom je! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] bic10qugvbnpp8obuazr5sgl6xqydjq 0 3470 9016 8672 2023-12-24T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9016 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Dalaim/sk/59774-Moje_piesne?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Rozmýšľajúc vše, sa pozadumám, ani neviem, čo za myšlienku mám; preletím vlasť, jak je dlhá-šíra, ba zem, celý okruh všehomíra! — Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše, luno-lúče snivej sú mi duše. Namiesto že rojčím, zájmov prostý, snáď mal bych žiť radšej budúcnosti i sa starať... ech, reč predaromná! dobrý je Boh, postará sa o mňa. — Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše, motýle sú nedbalej mi duše. Ak tak stretnem švárne dievča, v ume ešte hlbší hrob vykopem dume; zahladím sa v devin zrak až k spodu, ako hviezda v tichú plesa vodu. -— Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše, divé ruže to ľúbostnej duše. Ľúbi deva...? Radosť javím pitím; Nie ma? Musím piť, bo horkosť cítim. A kde pohár s vínkom vôkol chodí, tam hneď rozmar jarabí sa zrodí. Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše. dúhy sú mi podnapilej duše. Och, však kým mám pohár v ruke, mnohý národ v okovách má ruky-nohy: i jak veselo znie cveng- pohára, tak pút štrk sa smutne prihovára. — Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše, mrákavy sú skormútenej duše Lež nač’ trpí v rabstve ľud, čo väzy nevystrie, by strhal si reťazi? Na to čaká, z božej milosti že mu ich hrdza s rúk-nôh shryzie-slíže? Piesne, ichž klík tu sa vo mne ruše, hromy-blesky hnevnej sú mi duše. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] cjz1zxva59okzudlw90atiq12yateum 0 3471 9017 7617 2023-12-25T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9017 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/M%c3%bazs%c3%a1m_%c3%a9s_menyasszonyom/sk/59982-M%c3%baza_a_mladucha_(Vo%c4%ben%c3%bd_preklad)?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Ktos’ klopal. Kto to? opýtam sa hneď. „Dievčina“, bola zvonku odpoveď. .Dievčina? Ach, tak odpustite, dvier nemožno mi otvoriť; len predstavte si, prosím, náležíte: čo by mi riekla moja mladucha (ba z hanby pod zem bych sa musel skryt...), keď chýr ten svojím časom by pošuškli jej do ucha, že dámu prijal, hla, som? čo viac i ako mladý zať... bo žením sa, to ráčte v známosť vziať.' „Som práve preto prišla“, zaznel zas za dvermi smutno devin hlas, „hej, práve preto sem som zamerila; ó, otvor — Boh ťa za to požehnaj! — Mne otvoriť preds’ môžeš trebárs raj: veď ja som tvoja starodávna milá —“ ,Čo, stará láska? Och, to vela! Tým menej vojdeš, čo bys’ ako chcela. A potom, ako dobre viem, ja ani nemám starodávnej milej; lož bola špatná v pravdy odení, ked v chvíľke rozmarilej som deve riekol, že ju milujem... Bol básnický to ľahký zápal, len oheň slamený, čo jak sa zrodil, hneď i skapal. Toť vo mne láska prvá, pravá však; Boh skáraj ma, ak nie je tak ľ „Nikoho neľúbils’? Vec nemožná: si ľúbil kohos’, jednu, a tož mňa; vpusť: ja som tvoja Múza — A či i teraz ešte podaromne ti klopem na dvere, keď vyznala som meno v dôvere?“ Tys holubička moja rozmilá, ty, drahá Múza? — Hrúza, hrúza! — Co si tak pozde mi to zjavila? Oj, poď dnu, hybaj ko mne, poď: otvorené dvere do korán, hľa, otvorená sladký na pokoj i náruč moja — brána všetkých brán, v hrad, jasný-teplý srdca city — : vstúp v moje bydlo skromné; objím ma, zlatý anjel môj! Tak je, tys’ bola jediná, juž miloval som dosiaľ v svojom žití, i po hrob budem milovať, ľúbezná, švárna dievčina ty, ktorú súdby dobrá vôľa mi k boku preto pridelila snáď, by aspoň jedna bytnosí bola, jejž ňádra tikom súcitu i vtedy ešte bijú za mňa, vtedy, keď v časiech nevýslovnej biedy svet opustí ma celý tu. A tak sa stalo. Chudáka, šuhaja skoro opustili priatelia, známi. V tvŕdze chvíli len ty, vždy v érou rovnaká. si chovala ho na pamäti, i ako paprsk v mračnách zlatý mu techou bolas’, čo tak sám sa trudil, a družkou mu, kým dlho, trápne blúdil. A teraz mal bych ťa ja zabudnúť, k nejž pripája ma toľko svätých pút? Nie, nie, v tom srdci zbudneš večite. je ono veľké, dosť sa vmiestite v ňom obidve, ba pohodlne; a verím, viem, má pravdu predtucha, že pri pokoji, láskyplne, o súcitnosti sladkej hotovizni tam budete si spolu nažívať, bo ty a moja mladuoha ste sestry, vlastné sestry, čo viac, blizny na nebi ste sa razom zrodily, na nanajkrajšej hviezde (hej, najkrajšia z hviezd bola vaša mať!), v tom istom, z lúčov pouvitom hniezde, a ztaď vraz na zem ste sa spustily na krielach z dúhy srkaných za jedných jari zorí krásnych ranných, by mňa ste totu blažilv! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] e12qz88y8qge5ndenab8603hg7tuusd 0 3472 9018 8946 2023-12-26T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9018 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Egy_gondolat_b%c3%a1nt_engemet.../sk/59632-My%c5%a1lienka_tr%c3%a1pi_jedna_ma_...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Myšlienka trápi jedna ma: mat umrieť medzi duchnama v posteli, tíško zvädnúť kvietkom, hmyz do nehož tajmo zatína svoj hryz; jak svieca stráviť sa, stlieť pomaly, juž v pustej, prázdnej izbe nechali. Nie takúto smrť daj mi, oj, nie takú smrť daj, Bože môj! Nech stromom som, nímž pára blesku sila, či víchrica čo z gruntu vytruštila; nech skaliskom, čo s vrchu v údol krutý hrom, zatriasovší nebom-zemou, zrúti... — Keď národy raz otrokov, zunujúc jarmo, s túžbou vysokou tak vyjdú v pole, v tvárach zábron sporý, prápory v rukách — tiež sťa krýdla zory —, a s tých to sväté heslo zahovorí: „Svetosvoboda!“ a toto od východa po západ zhučí vrava veliká, a tyranstvo sa s nimi spotýka: tam buď si môj pád, kde umriem tak rád, tam junácke srdce mi z krvi nech stečie. a perí ston doslov svoj plesný keď rečie, nech polkne ho ocele štrngotný zvuk, vresk trúby i hrmotný kanónov hluk, a cez moju mŕtvolu nech fučiace paripy hor’-dolu si strečkujú, erdžajúc k víťazstva sláve, a tam nech ma nechajú v rozšliaplom stave. Tam moje kosti nech sú sobrané, keď pohrebu deň veľký nastane, kde pri sviatočnej trúchlo-hudbe tichej, v sprievode zástav, flórom ovitých, hej, hrdinov v spolný dajú hrob, ichž čata ti v obeť padla všesvoboda svätá! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] qh2quu3iwb1qzdik23dgcvd8j2tyoc9 0 3473 9019 8663 2023-12-27T01:07:41Z Danny B. 47 fix link 9019 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Falun/sk/59638-Na_dedine?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Som kráľom včuľ vždy slnca na sklone. Lúč, nímž ma skrápa, sťaby ruže brat; tie jeho ružné lúče pokonné na purpur farbia povšedný môj šat. S rozkošou schodím v ten čas okolie, vykročiac z domku; šírym pod nebom sa vracia statok v prachu kúdole na nocľah, cengajúc i klepúc vtom. Do rozkochania načúvam tej hre, i rozkochaný hladím koľ seba; nesmierna roveň, kam len oko zre. ma otáča, lem máčuc do neba. Na roviny tej mori bez končín strom tu-tam čnie, sťa sihoť z tichých vôd. a v modlitbe kam túži moslemín, ta dlhú hádže tôňu: na východ. Jak v bitke vojak z rán, i slnce tak tiež vykrváca, sklesne naposled; i jak smrť chrabrú sláva: luny vďak a jas hviezd slnce nasledujú hneď. Koľ mňa je noc, noc svetlá; v hviezdnatej tej noci sníva tíš však, že sa zdá. jak čul bych, čo hrá v lune vysmiatej Dávida kráľa harfa zlatistá. Z blízkeho plesa húsok divokých zriem kŕdeľ tiahnuť v diaľky priehlbeň; z pŕs tak mi vzlieta, ulieta — ni dych — ctižiadze, chýru mnohý divý sen. Zabúdam na Pešť, jej hluk, všeliké na predsavzatia pyšné v budúcnu; lepšie by... hútam si, tu žiť mi, kde i na mňa skoro iní zabudnú. Čo zvelebenom je ma po mene? S tým pokoj mi! — Mňa tých je do potrieb: bych vinohrad mal, záhon, červené čo vínko rodia, hej. a biely chlieb. A z vinice keď, s role odvolá ma domov večer: večeru vše, síc’ z tých plodín len, nech rúčky nastolia mi biele nevesty, sťa zore, líc. A smrti pozdnej prst jak manželu i žene zatlačil zrak: starčekom nech obom v jednom hrobe ustelú s nepretvárivým vnuci nárekom. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] rac703qf5eeuk5e4z46grj0ea1vc1hn 0 3474 9077 8498 2024-02-15T00:07:40Z Danny B. 47 fix link 9077 wikitext text/x-wiki == Text == Nielen jednotlivci, ale i národy majú svoje vedomie a jeho historickú kontinuitu. Majú sebavedomie, v ktorom môžu konať dobré i zlé činy. A majú i svedomie, ktoré dobré činy schvaľuje a pre zlé im robí výčitky. Toto všetko máme pred očami, keď myslíme na udalosti, ktoré sa stali uprostred druhej svetovej vojny s našimi spoluobčanmi a bratmi židovského pôvodu. Pred štyridsiatimi piatimi rokmi sa uskutočnili nezákonné deportácie desaťtisícov Židov, mužov, žien, detí a starcov zo Slovenska. Deportáciám predchádzali právne aj faktické opatrenia, ktoré nastoľovali diskrimináciu a násilie voči židovským spoluobčanom. Spomedzi týchto opatrení treba spomenúť adaptáciu norimberských rasových zákonov pre Slovensko. Deportácie a ďalšie protižidovské opatrenia boli v slovenských rukách. Väčšina z týchto deportovaných židovských obyvateľov zahynula potom v nacistických koncentračných táboroch. My, príslušníci mladších generácií, vrátane generácie šesťdesiatročných, ktorí boli v čase vojny príliš mladí a nezúčastňovali sa na verejnom živote, nemali sme osobne podiel na zločinoch, ktoré sa v tých časoch stali s našimi židovskými spoluobčanmi. Udalosti, o ktorých hovoríme, napriek tomu prežívame ako ťarchu a neľudskosť, ktoré nielen odsudzujeme, ale nad ktorými chceme vyjadriť i hlbokú ľútosť a za ktoré chceme odprosiť všetkých živých príbuzných týchto obetí neľudskosti i všetkých príslušníkov ich národa, keďže doteraz to neurobil z rozličných príčin nikto zodpovedný z nášho stredu. Tento prejav ľútosti a odprosenia nechceme oslabovať tým, že by sme rozoberali historické pozadie v našom národe v jeho minulosti. Ponechávame historikom spravodlivé posúdenie celkovej absurdnej medzinárodnej situácie tých čias, v ktorej sa všeobecne ustupovalo pred násilím a v ktorej existovali neslýchané tlaky, čo obmedzovali priestor celkom slobodného konania. Nechceme hovoriť ani o prejavoch odporu proti prenasledovaniu našich židovských spoluobčanov zo strany vtedajších predstaviteľov cirkví, ani nechceme rozvádzať pomoc, ktorú poskytli mnohí v našom národe našim židovským bratom neľudsky stíhaným – to všetko ponechávame spravodlivému súdu dejín. Nechceme totiž nijako v tomto našom vyhlásení oslabiť to jediné, čo považujeme za potrebné vysloviť: hlbokú ľútosť a opravdivé odprosenie za všetko to, čo sa s našimi židovskými spoluobčanmi a bratmi v skutočnosti stalo, keď väčšina z nich bola zločinne vyvezená a potom usmrtená v nacistických koncentračných táboroch. Za mŕtvymi môžeme už len smútiť alebo veriaci spomedzi nás sa za nich s hlbokou ľútosťou modliť. Ich živých príbuzných a ostatných príslušníkov národa po celom svete by sme však chceli odprosiť v mene nášho svedomia, v mene ľudskosti a kresťanskí signatári i v mene náboženskej viery, ktorú sa usilujeme prežívať a ktorej korene cez Starý zákon sú nám spoločné s národom Izraela. K tomuto vyhláseniu nás pohýňa tiež skutočnosť, že na Slovensku niet dôstojného pamätníka, ktorý by pripomínal túto najväčšiu kolektívnu tragédiu v našich dejinách. Taktiež synagógy, tieto niekdajšie centrá židovských náboženských obcí na Slovensku, a židovské cintoríny sú v žalostnom stave a postupne zanikajú. Protižidovské opatrenia, a najmä vyvezenie židovských obyvateľov zo Slovenska, popreli princípy, ktoré by sme chceli vidieť ako nosné pri tvorbe slovenskej budúcnosti – rovnosť všetkých bez ohľadu rasy, tolerancia, sloboda vyznania, demokracia, zákonnosť, láska medzi ľuďmi. V nádeji na takúto budúcnosť medzi ľuďmi i národmi predkladáme príslušníkom židovského národa pred tvárou sveta toto naše úprimné vyhlásenie. Október 1987 == Podpisy == {| class="wikitable" |Dominik Tatarka |J. CH. Korec |- |Hana Ponická | |- |Jozef Jablonický | |- |František Mikloško | |- |Ján Čarnogurský |Martin M. Šimečka |- |Vincent Hložník |Vladimír Jukl |- |Jozef Hlinický |Helena Gondová |- |Eva Trizuljaková |Ján Langoš |- |Daniel Fischer | |- |Roman Berger |Marek Huba |- |Ladislav Čarný | |- |Haviar Vladimír |Bočkay Milan |- |Milan Rúfus |Miro Bázlik |- | |Eugen Suchoň |- |Gabaj Alojz |Katarína Lazarová |} Zdroj: [https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/podpisy_01-nestandard1.png kópia podpisov] == Signatári (s povolaniami a titulmi) == # Dominik Tatarka, spisovateľ # J. CH. Korec, katolícky biskup bez št. súhlasu Ján Chryzostom Korec # Hana Ponická, spisovateľka # Martin M. Šimečka, spisovateľ # Jozef Jablonický, historik # Vladimír Jukl, matematik # František Mikloško, matematik # Helena Gondová, úradníčka # Ján Čarnogurský, právnik # nár. umelec Vincent Hložník, akad. maliar # Ján Langoš, výskumný pracovník # Jozef Hlinický, architekt # Daniel Fischer, akad. maliar # Eva Trizuljaková, akad. maliarka # Marek Huba, akad. sochár # Roman Berger, hud. skladatel' # Ladislav Čarný, akad. maliar # univ. prof. Vladimír Haviar, kardiológ # Milan Bočkay, akad. maliar # nár. umelec Milan Rúfus, básnik # Miro Bázlik, hud. skladatel' # nár. umelec Eugen Suchoň, hud. skladateľ # Alojz Gabaj, robotník # Katarína Lazarová, spisovateľka == Poznámky == * Zdroj Slovenské dokumenty uvádza vyhlásenie nasledovne: "Dolupodpísaní signatári, v mene svojom i v mene ďalších spoluobčanov, podali vyhlásenie adresované židovskej náboženskej obci v Bratislave a všetkým židovským spoluobčanom na Slovensku. Uvádzame ho v plnom znení:" * Vladimír Jancura: zverejnil [https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/vyhlasenie_01-nestandard1.png vyhlásenie napísané na písacom stroji] a [https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/podpisy_01-nestandard1.png kópiu podpisov] so zdrojom Archív (asi Pravdy). Rozdiely sú minimálne: v prvej vete bolo vypustené "jeho" a "štyridsiatimi piatimi" je vypísané číslom. Signatári len signovali a neuvádzali svoje povolania ani tituly. Sú podpísaní v dvoch stĺpcoch. Tu uvedené poradie im zodpovedá len približne. Ani poradie v Kritika&Kontext nezodpovedá [https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/podpisy_01-nestandard1.png kópie podpisov]. Číslovanie signatárov je preto len indikatívne a potvrdzuje počet 24 podpisov. == Zdroje == * Slovenské dokumenty k semináři Česko-slovenské vztahy Rok 1989 na dohled – Rok 1989 na dohľad, Liberec 20.--21. 8. 2009 http://khi.fp.tul.cz/attachments/094_00-Slovenske-dokumenty.pdf (citované tri nasledovné zdroje) ** KOREC Chryzostom Ján: Slová pre život. Svedectvá doby (1969 : 1989). Bratislava: LÚČ 2005, s. 108 – 111. Druhé, doplnené vydanie ** ČARNOGURSKÝ Ján: Videné od Dunaja. Bratislava: Kalligram 1997, s. 122 – 124 ** Kritika&Kontext, Časopis roč. IV., 1999, č. 1, s. 21 – 22. https://kritika.sk/pdf/1_99/2.pdf * Vladimír Jancura:Vyhlásenie dvadsiatich štyroch zmenilo pohľad na Slovensko, Pravda 19.10.2017 https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/445197-vyhlasenie-dvadsiatich-styroch-zmenilo-pohlad-na-slovensko/ https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/vyhlasenie_01-nestandard1.png https://ipravda.sk/res/2017/10/17/thumbs/podpisy_01-nestandard1.png == Pozri aj == * [[List signatárom Vyhlásenia k deportáciám Židovských občanov zo Slovenska (okt. 1987) z Tel Avivu z feb. 1990]] * Vyhlásenie Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky k deportáciám Židov zo Slovenska (1990) https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_k-deportaciam-zidov.htm [[Kategória:Dokumenty]] ef5jupbgd2nlykwxbi7wayxt9v71iaz 0 3475 9020 7654 2023-12-28T00:07:40Z Danny B. 47 fix link 9020 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Szeptember_v%c3%a9g%c3%a9n/sk/59990-Na_konci_septembra?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Na údolí v rozkvitku záhradné kvieťa. i pred okny ešte sa zelená brest; lež vidíš-li posla hen zimného sveta? Hôr na štíty sneh sa už sponáhľal sniest Dnu v srdci mi mladistvom žiar leta žhavie, aj skvitá v ňom jar ešte veškerých krás; však, ajhľa, už sivejú vlasy mi tmavé, mi hlavu už ožihol zlej zimy mráz. Kvet opŕchne, uniká život ni tôňa... Poď, ženuška, na klin môj hopkaj si, hop! Čo hlávku včul schýlilas’ do môjho lona, či zajtra, ach, nesklesneš na môj už hrob? Och, reč: jestli umriem prv, s nárkom či telo mi pokrovom zastrieš? a zdolá-li zmiasť raz láska ťa iného mládenca, smelo že opustíš preň môjho priezviska vlasť? Ak vdovský raz odhodíš závoj, jak prápor by čierny ho poves mi v náhrobný kríž: ja vyjdem poň, mohyly odomknúc zápor, tak v polnoc, a so sebou vezmem ho v skrýš, ním utrieť si slzy, tak bez zvláštnej biedy žes’ zabudla druha, i bolestný šrám si obviazať srdca, čo ešte i vtedy ťa miluje, miluje večne i tam! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] 53az34e3lk1r9a1ufodpmhk5rduonx0 0 3476 8878 7663 2023-08-23T01:07:26Z Danny B. 47 typo 8878 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania. Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia. Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým slovenským prezidentom bez politickej a bez straníckej minulosti. A táto moja nezávislá pozícia je tým, čo odo mňa ľudia očakávajú. Pretože prezidentské voľby a zvlášť ich finále sprevádzali silné emócie, chcem dnes zopakovať: nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým - nestranným a nadstraníckym - budem aj prezidentom. Prezidentom, ktorý bude stáť za ľuďmi. Prezidentom, ktorý bude stáť za všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich politické presvedčenie alebo národnosť. Ďakujem všetkým spoluobčanom, ktorí mi dali hlas vo voľbách. Budem vďačný za každú vašu pomoc, podporu ale aj kritické postrehy k mojej práci. Vyjadrujem aj hlboký rešpekt k ľuďom, ktorí volili môjho protikandidáta, predsedu vlády. Všetci, ktorí sa zúčastnili volieb ukázali, že im nie je ľahostajný osud našej krajiny. Ako prezident si budem ctiť moje povinnosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky, voči parlamentnej demokracii, právnemu štátu a rozdeleniu moci. Myslím si, že pred Slovenskom sú také výzvy, a každý deň prináša mnohým našim občanom také problémy, že v politike a medzi politikmi by nemalo byť miesto na osobné vojny alebo nepriateľstvo. Ako prezident sa pokúsim v tomto duchu vytvoriť vzťahy s vládou, s parlamentom, a s politickými stranami. Ubezpečujem vládu aj parlament, že vám budem oporou a partnerom vždy vtedy, keď budeme môcť spoločne pomôcť ľuďom na Slovensku. A že primerane možnostiam a kompetenciám prezidenta budem podporovať všetky dobré nápady a riešenia, bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora pochádzajú. Verím, že aj v prípadoch, keď budeme mať odlišný názor, budete si môcť povedať, že prezident je férovým partnerom do diskusie, aj do hľadania riešenia. Že budeme v každej situácii spoločne pamätať, že všetky volené a menované štátne funkcie, od tých najvyšších až po tie najnižšie v mestečkách a dedinách majú jedno spoločné: ukladajú nám pracovať, každému na svojom mieste tak, aby si štát plnil svoje povinnosti a záväzky voči občanom. Aby sme každý jeden boli spojencom občanov, a aby nebol štát ich protivníkom, od ktorého si treba práva vybojovať. Vážení prítomní, drahí spoluobčania, Malo by nás všetkých trápiť, koľko ľudí je dnes nespokojných so stavom a smerovaním Slovenska. Nie je dnes a z tohto miesta mojím úmyslom niekoho kritizovať. Iba hovorím o tom, ako mnohí ľudia vnímajú našu každodennosť. A rozumiem týmto pocitom, veď sa roky stretávam s ľuďmi, ktorých životné príbehy sú často plné trpkosti a nešťastia. Napriek tomu, alebo práve preto: chcem byť prezidentom, ktorý dokáže ľudí povzbudiť a dá im pocítiť, že sa majú o koho oprieť. Ak hovorím o nespokojnosti, tak sa neobávam tej občianskej nespokojnosti, ktorá je prirodzená, a ktorá ľudí motivuje. Obávam sa takej nespokojnosti, ktorá ústi do hlbokého rozčarovania, bezradnosti, rezignácie až ľahostajnosti k tomu, čo sa u nás a okolo nás deje. Hovorím o strate záujmu. Hovorím o sklamaní a ľahostajnosti voči tomu, čomu hovoríme verejný priestor, verejný život. Väčšina ľudí nedopustí, aby sa doma kradlo. Záleží im na tom, aby bol doma poriadok, aby sa nepoužívali urážky a klamstvá, aby tam nevládla ľahostajnosť, aby sa cítili doma všetci príjemne. Doma, za dverami nášho bytu si uvedomujeme, že pre to musí každý niečo urobiť. Angažovanosť, záujem a dobrý pocit by sa však nemali končiť za dverami nášho príbytku, nášho súkromia. Mali by pokračovať na ulici, v obci, v meste, pri návšteve úradu alebo nemocnice. Aj v osobnom živote, v rodine a v domácnosti prežívame náročné situácie a sklamania. Ale to, čo nás ženie dopredu, je vzájomná dôvera a odhodlanie tieto prekážky spolu prekonať. Napriek našim nedostatkom a chybám, ktoré všetci robíme. Som presvedčený, že takúto dôveru a odhodlanie potrebujeme aj vo verejnom živote. Potrebujeme spoločné povedomie, že hoci existujú problémy a nič nie je dokonalé, tak rozumieme ceste, po ktorej ideme. Hoci nečakáme zázraky, vidíme, že má zmysel sa angažovať. Má zmysel pokúsiť sa veci meniť. Žiaľ, nemyslím si, že väčšina ľudí na Slovensku to vidí tak, že zvolení predstavitelia síce občas pochybia, ale celkovo kráčame po dobrej ceste. Akoby nám chýbali veľké ciele a veľké výzvy, pre ktoré by sme sa vedeli ako krajina, národ, spoločnosť nadchnúť. A v bežnom živote majú mnohí ľudia na Slovensku pričasto pocit, že je takmer hrdinstvom čosi, čo by malo byť úplne normálne. Napríklad nedať úplatok. Napríklad vzoprieť sa nespravodlivosti alebo nezákonnosti. Napríklad zastať sa slabších. Pomáhať iným. Byť ohľaduplný k svojmu okoliu. Alebo sa angažovať pre svoju obec, mesto. A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne, a aspoň nejako prežiť. Podľa štatistík na Slovensku v priemere nikdy nebolo lepšie. V priemere sa ľudia materiálne nikdy nemali tak dobre ako dnes. Nikdy v histórii sme neboli slobodnejší, a ako štát bezpečnejší. Napriek tomu väčšina ľudí na Slovensku nie je presvedčená, že ideme správnym smerom, ani nemá pocit, že aj oni sami sú súčasťou úspechu. Až príliš často počúvame, že sa u nás vytratila morálka a slušnosť. Že verejný priestor ovládol egoizmus, rodinkárstvo, politická príslušnosť, silné lakte, cynizmus. Lenže ak takéto presvedčenie v spoločnosti prevládne, ak sa vytratí dôvera - potom krajina stratí dynamiku, a sotva nájdeme chuť a energiu prekonávať prekážky. Mladí ľudia budú odchádzať, náš štát bude stagnovať a oslabí sa jeho schopnosť vnímať a riešiť problémy občanov. Napriek tomu som hlboko presvedčený, že máme na viac. Preto som kandidoval - pretože verím, že ľahostajnosť môžeme poraziť, že dokážeme nájsť dosť energie, a hlavne - že sme povinní to urobiť. Preto ako prezident budem povzbudzovať ľudí, ktorí nie sú spokojní s tým, čo sme dosiahli. Ktorí nerezignovali, zachovali si ideály, vyznávajú slušnosť a morálku, pomáhajú, prispievajú - alebo chcú prispieť - k tomu, aby sa dobrý pocit nekončil za dverami ich súkromia. Sú to hrdinovia našich bežných dní a hrdinovia nášho bežného života. Takých ľudí je na Slovensku dosť, mali by však cítiť väčšiu podporu. Nemali by sa cítiť okrajovo. A to, čo vnímame ako hrdinstvo, by malo byť bežným vzorom správania pre naše deti, pre naše rodiny, priateľov, známych, ale aj úplne neznámych. Ako prezident chcem po celom Slovensku a vo všetkých regiónoch tráviť dostatok času, aby som práve takýchto ľudí a ich aktivity mohol povzbudiť, pomohol v rámci možností, a upozornil nás ostatných na ich osobnú statočnosť a na ich prínos. Budem povzbudzovať a v rámci možností prezidenta pomáhať takým projektom a ideám, ktoré zakladajú predpoklady konkurencieschopnosti Slovenska. V dnešných časoch držať krok so svetom predpokladá odvahu aj vizionárstvo. Zvlášť budem oslovovať tých, ktorí mali v živote väčšie šťastie ako iní. Budem na nich apelovať, že je morálnou povinnosťou úspešných ľudí starať sa o spoločnosť, kde žijú. Prostredníctvom pomoci iným ľuďom, podporou projektov, ale aj verejnou angažovanosťou. Všetkých ľudí, ktorí rozmýšľajú, že vstúpia do verejného života a že sa sami pokúsia prispieť aj k väčším zmenám, chcem povzbudiť a chcem im odkázať, nech sa nenechajú znechutiť, nech bojujú, a raz sa môžu stať aj prezidentmi. Verte mi. Vážení prítomní, vážení spoluobčania, stal som sa prezidentom ako nepolitik. Som si vedomý, že ma čakajú povinnosti, ktoré budú pre mňa nové. Som si vedomý toho, že moje stanoviská, moje činy, každé moje slovo bude kriticky posudzované a s pokorou pristupujem k úlohám a k úradu, ktorý dnes preberám. Aj keď za sebou nemám kariéru politika, mám inú skúsenosť, a tú chcem zužitkovať vo vašich službách, vážení spoluobčania. Dlhé roky som počúval ľudí a usiloval sa klásť správne otázky, ak som chcel nájsť východisko z problému, efektívne fungujúce riešenie, či už to bolo v podnikaní alebo v charite. Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili. Som presvedčený, že toto je významná povinnosť a úloha prezidenta: počúvať ľudí a pýtať sa v ich mene. Klásť otázky, hľadať poctivé odpovede, a povzbudzovať riešenia. Budem klásť takéto otázky členom vlády, poslancom parlamentu, inštitúciám a úradom zodpovedným za systém spravodlivosti. Za vzdelávanie našich detí. Za starostlivosť o chorých, starých, bezvládnych. Alebo takých, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do ťažkostí, statočne bojujú, ale potrebujú našu pomoc. Budem klásť otázky zodpovedným za bezpečnosť a poriadok. A samozrejme za tvorbu pracovných miest, za zamestnanosť, za postavenie tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta, ale aj za tých, ktorí hľadajú pracovné miesta, alebo majú obavy, že pracovné miesto stratia. Budem klásť takéto otázky a budem sa pýtať na výsledky. Pravdaže, niekedy nemusíme hneď poznať riešenia. Nemusíme dokázať všetko vyriešiť rýchlo. Nemusíme mať na to silu, možnosti, alebo zdroje. Ale vždy je našou povinnosťou pýtať sa, čo môžeme urobiť viac. Aj keď sú to niekedy otázky ťažké, nepríjemné a odpovede nás nie vždy potešia. Preto sa budem pýtať, kým nedostanem odpovede. A podám ruku a pomôžem každému, kto chce hľadať riešenia, komu ide o výsledky. Aby sme aj týmto spôsobom spoločne zvýšili dôveru v štát, ústavné inštitúcie a úrady. Vážení hostia, vážení spoluobčania, nedávna finančná kríza ukázala nielen nám, že cesta k prosperite nie je ani zaručená, ani automatická. Udalosti na Ukrajine nás zasa znepokojili, že ozbrojený konflikt môže vypuknúť bližšie k našim hraniciam, než sme boli ešte celkom nedávno ochotní pripustiť. V Európe sú znovu aktuálne otázky bezpečnosti. Zrazu neplatia pravidlá a predstavy, o ktorých sme si donedávna mohli myslieť, že budú platiť akosi automaticky a navždy. Ale pozorujeme aj to, ako cez spoločné záväzky a dohody v Európskej únii presvitajú individuálne záujmy jednotlivých krajín. Som pripravený v spolupráci s vládou, premiérom, ministrom zahraničných vecí a celou slovenskou diplomaciou presadzovať záujmy Slovenska v kontinuite doterajších vlád po roku 1998. Budem pokračovať v tradícii doterajších prezidentov, ktorí vždy, ak vznikli pochybnosti alebo nedorozumenia spôsobené vnútropolitickými príčinami, prejavili sa ako pevní zástancovia euroatlantickej spolupráce, vrátane posledných desiatich rokov pána prezidenta Gašparoviča. O dva roky bude Slovensko predsedať Európskej únii. Budem podporovať vládu, aby sa Slovensko na predsedníctvo dobre pripravilo, a budem nabádať k tomu, aby sa táto naša úloha nestala predmetom vnútropolitického boja. Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európska únia má hlbší zmysel. Je predovšetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti národov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny. Projektom, ktorý svojim členom umožňuje budovať a posilňovať demokratické inštitúcie, otvorené ekonomiky a právny štát. Naši predkovia, naši dedovia, donedávna ani naši rodičia by si nevedeli predstaviť, že Slovensko bude raz v predsedníckej úlohe takejto Európy. Buďme hrdí, že sa na tomto projekte podieľame. A buďme pragmatickí. Ale pomáhajme strážiť princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznikla. Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás - a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy. A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku, na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nemajú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hranicou. Ako prezident však musím cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo, pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou úlohou štátu. Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu formulovať otázky a témy, ktoré - tak sa mi zdá - neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia iní, bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne. Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné. Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na ich okraji. Vážení hostia, drahí spoluobčania, stoja pred nami mnohé výzvy, ale máme všetky predpoklady na to, aby sme ich s hrdosťou zvládli. Slovensko je malá krajina. Ale je to krásna krajina s pracovitými, schopnými a talentovanými ľuďmi. A preto sa výziev nemusíme báť, naopak, môžu nám pomôcť ísť dopredu. Môžu nám pomôcť, aby sa z nášho Slovenska stala krajina, akú si všetci želáme. Krajina, kde má právo na slušný život každý občan, kde korupciu odsudzujú ľudia rovnako ako krádež, z ktorej mladí ľudia nebudú chcieť odísť, ale naopak, ktorá bude priťahovať vzdelaných a talentovaných ľudí, krajina, ktorá je ekonomicky úspešná a sociálne spravodlivá, krajina, kde slušnosť a morálka nie je len slovom, ale skutočnou hodnotou spoločnosti. Takému Slovensku chcem pomáhať. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky, 15. 06. 2014'' [online]. Bratislava : Prezident Slovenskej republiky, 2014 [cit. 2017-11-15]. [https://www.prezident.sk/article/inauguracny-prejav-prezidenta-slovenskej-republiky-15-6-2014 Dostupné online]. [[Kategória:Andrej Kiska]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2014]] pnj3u48ft73xsrgq0210nyycldbt78u 0 3482 7703 2018-03-04T19:00:01Z Daevid 2620 založenie 7703 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážené dámy a vážení páni, v zmysle zákona číslo 308 o vysielaní a retransmisii a zákona o RTVS majú traja najvyšší ústavní činitelia v prípade závažných skutočností právo na prejav. Keďže som sa dozvedel, že túto možnosť chce využiť prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky, bol som pripravený splniť si svoju štátnickú povinnosť. Rešpektujem však rozhodnutie pána prezidenta − ak nevystúpil on, neurobím tak ani ja. Napriek tomu chcem povedať pár myšlienok, ktoré som mal pripravené, a súčasne sa chcem vyjadriť k dnešnej výzve prezidenta Slovenskej republiky. Nedokážem si predstaviť ten veľký smútok a bolesť rodičov, ktorých deti niekto minulý týždeň brutálne zavraždil. Verejne prehlasujem a úprimne si želám, aby ich vrah a objednávateľ skončil v pekle. Viem, že moje slová nevrátia čas, a ešte raz chcem úprimnú sústrasť vyjadriť obom pozostalým rodinám. Sám som rodič a nedokážem si túto vec predstaviť. Prvé informácie od prezidenta Policajného zboru boli o tom, že trestný čin súvisí s prácou novinára, a preto musí byť vyšetrený. Skúsim si pomôcť slovami filozofa a spisovateľa Ralpha Emersona: „Demokracia je vláda tyranov korigovaná novinármi.“ A pán Kuciak takým novinárom bol. Skúsme však spolu oddeliť vraždu od politiky a štát od mafie. Nerobme však závery skôr, než budeme mať dôkazy, lebo to vedie k anarchii. Nemôžeme byť vyšetrovateľmi, sudcami a katmi zároveň. Rešpektujme legitímny proces vyšetrovania, rešpektujme prácu polície, prokuratúry a súdov. Ak to tak nebude, nerešpektujeme svoj štát. V situácii, ktorú dnes prežívame, je najdôležitejšia rozvaha. Unáhlené rozhodnutia, ktoré sú často ovplyvňované emóciami, nič nevyriešia. Podporujme vyšetrovací tím, podporujme Policajný zbor. Ani nie 24 hodín od závažného trestného činu sa na verejnosti objavili zaručené správy a konštrukcie o tom, kto je vinníkom. Vítal som ich a vítam tak ako každú verziu tohto prípadu. Zrazu sa vynorili desiatky ľudových vyšetrovateľov a sudcov, ktorí na rozdiel od polície presne vedeli, čo sa stalo. Preto vyzývam najmä politikov, aby sa zdržali zneužívania tejto udalosti na svoje osobné ciele. Pre mňa je netvor ten, kto spáchal túto vraždu. Ale zlým človekom pre mňa je aj ten, kto túto vraždu zneužíva, a to na akýkoľvek účel. Zlo plodí len zlo. Odmietam špinenie nevinných ľudí v podobe, ako sa dialo minulý týždeň. Chcem vyzvať všetkých, aby svoj hnev obrátili voči skutočným páchateľom a objednávateľom. Ale tých musí potvrdiť relevantné vyšetrovanie. A potom za spravodlivosť a proti nim sa pokúsim byť jedným z prvých na barikádach. Nebudem mať zľutovanie s nikým, ak sa preukáže súvislosť. Vražda dvoch mladých ľudí musí byť bezpodmienečne vyšetrená a vinníci spravodlivo potrestaní. Na tom sa zhodneme všetci a to je postoj, ktorý by nás mal spájať. Slovensko sa nachádza v zložitej situácii. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme chránili medzinárodne jeho meno. Všetci tí, ktorí s tým nemáme nič, musíme spojiť sily, aby sme zlo zastavili. Slovensko je malý štát, ale za dvadsaťpäť rokov sme toho dokázali veľa. Často hovorím, že sme národ, ktorý má svoju históriu stáročia, ale len pár rokov máme to šťastie mať svoj štát. A vidím to v okolitých štátoch, ako vo veľa veciach Slovensko je obdivované, ako pracovitosť Slovákov, národnostných menšín, ako je vnímaná. Nie náhodou sa Slováci v okolitých štátoch stávajú premiérmi, primátormi miest. Máme to vo svojej genetike. Vieme byť dobrí, vieme sa nahnevať, ale dnes sa naozaj musíme spojiť. Nesmieme ubližovať nevinným. Slovenská republika je naďalej suverénny, právny a demokratický právny štát. Ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky urobím všetko pre to, aby nikto náš štát neoznačoval za mafiánsky. A to urobím aj v boji s tými, ktorí sa z mafií dostávajú do politiky. Rovnako však nedovolím absurdné spájania, intrigy a konšpirácie, ktoré vznikajú len na základe toho, aby bol prilievaný olej do ohňa. Za Slovenskú národnú stranu, ako predseda Slovenskej národnej strany, vyhlasujem, že som pripravený viesť dialóg s prezidentom Slovenskej republiky i s predsedom vlády Slovenskej republiky, že som pripravený zvolať snem Slovenskej národnej strany a som pripravený viesť konštruktívnu politiku k tomu, aby táto vzniknutá situácia bola vyriešená. Ešte raz na záver však vyzývam všetkých na rozvahu. Máme indície, máme pocity, nemáme však dôkazy. Ukameňujme spolu tých netvorov, ktorí to urobili, ale až vtedy, keď budeme vedieť, kto sú skutoční páchatelia. Ďakujem vám. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Andrej Danko: Ukameňujme spolu tých netvorov (doslovný prepis prejavu), 4. 03. 2018'' [online]. Bratislava : Predseda Národnej rady Slovenskej republiky, 2018 [cit. 2018-03-04]. [https://dennikn.sk/1049108/andrej-danko-ukamenujme-spolu-tych-netvorov-doslovny-prepis-prejavu/?ref=tit2 Dostupné online]. [[Kategória:Andrej Danko]] [[Kategória:Prejavy predsedov Národnej rady Slovenskej republiky]] [[Kategória:2018]] cuxuinw8vc3yfoobgelmi17emngbo7u 0 3483 8504 8046 2022-05-09T01:07:49Z Danny B. 47 typo 8504 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} „Vo štvrtok som oznámil, že dnes vystúpim vo verejnoprávnej televízii s vyhlásením k aktuálnej situácii na Slovensku po ohavnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Včera som sa dozvedel, že s vyhlásením po mne plánuje vystúpiť aj predseda vlády a pridal sa aj predseda národnej rady. Hovoril som osobne s premiérom Robertom Ficom o možných východiskách z vážnej politickej krízy. Žiaľ, ukázalo sa, že naše vnímanie a naše názory na možné riešenia sú rozdielne. Rozhodol som sa z týchto dôvodov moje večerné vystúpenie zrušiť a svoje stanovisko povedať už teraz. To posledné, čo naša spoločnosť v napätej situácii potrebuje, je politické divadlo na televíznej obrazovke v podaní najvyšších ústavných činiteľov. V piatok si pamiatku dvoch mladých ľudí uctili desiatky tisíc ľudí na celom Slovensku aj v zahraničí. Zdieľali sme rozhorčenie, smútok a želanie, aby boli páchatelia tohto činu nájdení a potrestaní. Ale cítil som z ľudí aj odhodlanie začať náročný, možno bolestný, ale nevyhnutný proces, aby sme mohli opäť veriť štátu, jeho predstaviteľom, jeho schopnosti nás chrániť a zaistiť spravodlivosť. Aby sme sa po tejto rane mohli znova postaviť na nohy. Dnes je nedôvera ľudí voči štátu obrovská. Mnohí nedôverujú orgánom činným v trestnom konaní. Mnohí z osobnej skúsenosti. A táto nedôvera je odôvodnená. Prekročili sa hranice, veci zašli priďaleko a nie je cesty späť. Dospeli sme do momentu, keď vnímame aroganciu moci. Verím, že tento prípad riešia najlepší vyšetrovatelia a vraždu dvoch mladých ľudí chcú vyriešiť. Chcel by som preto všetkých ľudí ako prezident Slovenskej republiky poprosiť: dôverujme im pre túto chvíľu. Nemôžem zľahčovať atmosféru, ktorá dnes našu krajinu dusí. Nevraživosť je obrovská. Nedôvera je nevídaná. Pocit nespravodlivého štátu je takmer absolútny. Aj keby sa ukázal byť motív vraždy dvoch mladých ľudí akýkoľvek, aj keby bol hoci aj nejaký náhodný, veľké množstvo ľudí je presvedčených, že táto tragédia v mnohom odráža všeobecnú slovenskú realitu. To je strašná vizitka stavu našej republiky po 25 rokoch jej existencie. Niečo zlé je pod povrchom, niečo zlé je v samých základoch nášho štátu. Čakal som týždeň na to, aké politické kroky vládna väčšina urobí. Aké rozhodnutia sama prijme, aby sa pokúsila zmierniť napätie a obnoviť dôveru. Zdá sa však, že žiadne riešenie sa nečrtá. Niektorí rezignovali a počúvam úvahy o ďalších. Ale nevidím žiaden plán vyviesť krajinu z krízy dôvery. Preto začnem rokovania s politickými stranami, ako si predstavujú budúcnosť, existenciu vlády, vzťahy vlády a opozície - a predovšetkým o tom, akým spôsobom začneme obnovovať dôveru ľudí na Slovensku vo svoj vlastný štát. Nateraz vidím dve možnosti: Rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá by nepolarizovala spoločnosť a požiadala a získala dôveru Národnej rady. Alebo predčasné voľby, ktoré by v mnohých demokratických krajinách boli najprirodzenejším riešením Je možné ich urobiť rýchlo a efektívne spolu s komunálnymi voľbami. O tom však musí rozhodnúť parlament 90 hlasmi. Rokovania s lídrami politických strán začnem v najbližších dňoch a následne budem verejnosť informovať. Som pripravený túto krajinu touto zložitou a ťaživou situáciou previesť.“ == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Vyhlásenie prezidenta k aktuálnej politickej situácii, 4. 3. 2018'' [online]. Bratislava : Prezident Slovenskej republiky, 2018 [cit. 2018-03-04]. [https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-vidim-dve-moznosti-rekonstrukciu-vlady-alebo-nove-volby/ Dostupné online]. [[Kategória:Andrej Kiska]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2018]] te9af4sn5cbgnkoaubgqqpwzmlvamd1 0 3484 8879 7705 2023-08-24T07:07:58Z Danny B. 47 typo 8879 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania, je tomu päť rokov, čo som predstúpil pred vás, pred občanov Slovenskej republiky a zložil slávnostný sľub. Tak ako pred chvíľkou. Dnes tu stojím pred vami znova po tom, ako ste mi vyslovili dôveru byť na čele štátu ďalších päť rokov. Je to pre mňa záväzok, ale aj signál, že občania nie sú nevšímaví a ľahostajní k veciam vo svojom štáte a k politikom, ktorí ho spravujú. Slovensko má vo svojej novodobej histórii samostatnosti úspešný príbeh z pohľadu úspešnej transformácie aj z hľadiska etablovania sa na medzinárodnej politickej scéne. Som rád, že na tomto úspechu je podiel aj mojej práce – no najväčší podiel na tomto úspechu máte vy, moji spoluobčania, ktorí ste ani v čase nie ľahkého sociálneho postavenia nestrácali dôveru a lojalitu k svojmu štátu. O to s oveľa väčšou vďakou a váhou som prijal vašu podporu. Moje druhé funkčné obdobie začína v roku 20. výročia nadobudnutia slobody v novembri 1989. Svoje nádeje v slobodu a demokraciu sme zdieľali spolu s našimi susedmi a novou rodinou slobodných národov. Nielen vtedajšie ciele, ale aj tie pocity vzájomnosti musia i naďalej tvoriť základ našich a susedských vzťahov. Dnes Slovensko užíva výhody eurozóny i pevných transatlantických väzieb. Spoločne so svojimi spojencami Slovensko čelí bezpečnostným rizikám i globálnej hospodárskej a finančnej kríze. Nemožno si predstaviť výhodnejšie základy pre našu budúcnosť Upozorňujem na tieto všeobecné a nám všetkým známe pravdy preto, aby som zdôraznil naše rozpaky, s ktorými sa pozeráme na aktivity niektorých politikov, ktorí komplikujú vzťahy medzi štátmi a národmi v našom regióne. Slovensko vie, že k svojmu rozvoju potrebuje priateľstvo, ale aj spoluprácu so všetkými susedmi. Naša spoločnosť je dynamická a rôznorodá. V mnohom aj rozporná. Jedno má však nemennú, trvalú hodnotu: a to je podľa našej ústavy: sme všetci „... slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...“. To je určujúce pre všetkých nás. Aj pokiaľ ide o národnostné menšiny, ich postavenie a práva sú vymedzené ústavou. Podčiarkujem, že nad rámec ústavy iných štátov EÚ. Naša ústava začína odkazom na korene slovenskej štátnosti vo Veľkomoravskej ríši a nabáda nás šíriť porozumenie medzi národmi a cirkvami, vnímať rozdiely ako prostriedok k vzájomnému obohacovaniu. V žiadnom prípade nie ako dôvod ku sporom. Základom zahraničnej politiky nášho štátu preto stále je - a som presvedčený, že pre budúcnosť zostane - rešpekt k medzinárodnému právu. Preto rozumieme bolesti našich srbských priateľov v otázke Kosova. Z minulých rokov si odnášame poznanie, že Slovensko musí v Európskej únii i v NATO dôslednejšie obhajovať naše štátne záujmy. Je treba si neustále pripomínať, že požiadavka mieru bola tým prvotným impulzom, ktorý naštartoval európsku integráciu. Patriť medzi najmocnejších znamená zvýšenú zodpovednosť, nie právo na svojvôľu. Som úprimne presvedčený, že rozširovanie vplyvu Európy a presadzovanie medzinárodného práva môže oveľa viac prispievať k spolupráci, než konfrontácia. Svet 21. storočia bude iný, než svet storočia, v ktorom sa zrodilo samostatné Slovensko. Pozorne sledujme rast moci a vplyvu nových ekonomických centier, ako je Čína, India, Brazília, či obnovujúce sa Rusko. Preto je potrebné, aby sa Slovensko usilovalo – tak ako v jeho zahraničnej politike, tak aj v organizáciách, ktorých je členom - aby prevládol duch kooperácie a smerovania k efektívnemu multilateralizmu. Prvý vážny krok k takto chápanému svetu môže urobiť rusko-americké stretnutie. Ich odhodlanie vytvoriť svet bez jadrových zbraní nám dáva nádej, že tento vznešený cieľ možno dosiahnuť. Som presvedčený, že pochopenie spoločných záujmov všetkých štátov vytvoriť svet bez jadrových zbraní by bolo skvelým základom pre presadzovanie všetkých miléniových cieľov OSN – teda nielen obmedzenie zbrojenia, ale aj posilnenie boja proti chudobe, likvidácii negramotnosti, skutočné naplnenie práv žien a matiek, zabezpečiť dostupnú a lepšiu zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí, znížiť zadĺženie chudobných štátov, ale aj obnova ekologickej rovnováhy. Nadišiel čas, keď sa ľudstvo musí naučiť globálne problémy skutočne riešiť a nie neustále nimi zaťažovať našu planétu. Vážené slávnostné zhromaždenie, vážení občania, keď som pred piatimi rokmi nastúpil do funkcie prezidenta Slovenskej republiky mottom mojej práce bolo „Myslím národne – cítim sociálne“. Dostalo sa mi vtedy za to nemálo kritiky, že nejdem s dobou - že svet funguje dneska inak. Čas mi však dal za pravdu, že národ ani sociálne cítenie nie sú prežitkom ani dnes. Zhruba pred rokom Slovenská republika dostala z EÚ skvelú správu, že splnila kritériá pre prijatie eura a od l. januára 2009 sme súčasťou eurozóny. Bolo to ocenenie našej hospodárskej prosperity. Dnes je situácia iná – pociťujeme dôsledky globálnej hospodárskej krízy, ktorú sme si nespôsobili, ale slovenská spoločnosť sa s ňou musí vyrovnávať a súčasne sa musí vyrovnávať aj s ďalšími otázkami svojho bytia. Dvadsať rokov po historickom zlome v novembri 1989, keď sa na Slovensku začali zásadné demokratické zmeny, sa nachádza väčšina slovenskej spoločnosti na duchovnej križovatke svojho vývoja. Nejde však o rozhodovanie, či sú občania SR za demokraciu, alebo proti nej! Nie. Pred slovenskú spoločnosť je postavená iná otázka – je to otázka hodnôt, ktorú urýchlila a nepriamo nastolila práve globálna ekonomická kríza. Štát sa usiluje problémy spôsobené globálnou hospodárskou krízou riešiť vytváraním impulzov pre oživenie ekonomiky, ako aj poskytovaním podpôr v sociálnej oblasti. Tieto aktivity štátu majú svoje limity, keďže úspešné hospodárske výsledky z posledných rokov sa „via facti“ asi nebudú v najbližšom čase opakovať. Pre vedenie štátu a celú spoločnosť nastáva obdobie zlomu nielen v ekonomickej sfére, ale aj v postojoch k preferovaným hodnotám po roku 1989. V tejto zložitej situácii je potrebné jasne definovať ohrozenia spoločnosti, zabrániť deštrukcii doterajších pozitívnych trendov a hľadať nové, lepšie cesty vývoja Slovenska v materiálnej, ale aj duchovnej sfére. Slovensko má v tomto smere istú predstavu, keďže z podnetu vlády Slovenskej republiky v uplynulom období kolektív odborníkov spracoval Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti. Začiatkom apríla tohto roku sme sa spolu s predsedom Národnej rady SR a predsedom vlády SR zúčastnili na jej vyhodnotení. V diskusii s odborníkmi sme sa zhodli na tom, že je to solídny základ, na ktorom možno budovať strategické zámery Slovenska do roku 2015, ale aj ďalej, a to i napriek tomu, že hospodárska kríza zmenila mnohé zámery štátu. Globálna hospodárska kríza priniesla a môže priniesť neočakávané zmeny, na ktoré sa dá pripraviť iba nepriamo, hľadaním nových ciest pre vývoj Slovenska. Za tohto stavu je dobre, že vedenie štátu začalo spolupracovať, no ukazuje sa, že je potrebné ešte intenzívnejšie spolupracovať s viacerými zložkami spoločnosti, ktoré v období hospodárskeho rozmachu stáli tak čiastočne bokom jeho záujmu – s oficiálnymi štátnymi, ale aj neštátnymi inštitúciami tak, aby bola spoločnosť relatívne pripravená na nové podmienky po skončení krízy. Ide o participáciu na chode štátu aj v takých oblastiach, kde si situácia nevyžaduje okamžitý zásah, ale z hľadiska stratégie i vízie to bude posilňovať stabilitu Slovenska a podporovať sociálnu súdržnosť obyvateľstva. Vláda sa snaží nežiaduce rozdiely zmierňovať. Ale zmeniť spoločnosť zo dňa na deň nemožno. K postupným zmenám však môžeme prispieť všetci. Najmä upevňovaním podstaty a pôsobenia právneho a sociálneho štátu. Základom pritom zostáva naša ústava a sústava zákonných noriem. Na nich musíme stavať. Posilňovať a využívať právny štát. Formovať právne vedomie, aj keď nám to komplikuje niekedy záplava právnych noriem a regulácií orgánov Európskej únie. Aj rozhodnutí európskych súdnych inštitúcií. No napriek tomu nesmieme rezignovať na tvorivý prístup k ich premene do nášho právneho systému. Ani na posilňovanie autority nezávislosti a nestrannosti súdnictva suverénneho štátu. Lebo oneskorená spravodlivosť nie je spravodlivosť, nevymožiteľné právo nie je právo! Vážené slávnostné zhromaždenie, vážení spoluobčania, ak sa dnes jasne ukazuje, že solidarita sa stáva kľúčovou hodnotou, na ktorej stojí a padá budúcnosť Európskej únie, potom sa treba opýtať: v akej miere ju uplatňujeme v našom, vnútroštátnom živote? Asi všetci odpoviete, že vo výrazne obmedzenej. Pritom si uvedomujeme, že bez skutočnej a výkonnej solidarity – teda nielen vyhlasovanej! – sa nevymaníme z virtuálneho sveta, ktorý spôsobil svetovú finančnú krízu. Ale bez vyslobodenia sa z neho, nevymaníme sa ani z krízy. „Kríza“ je konštatovanie celosvetového stavu. Ale nie ospravedlňovanie. Kríza je aj výzva pre vedomé celospoločenské nabádanie k tvorivosti a zodpovednosti, ich presadzovania do života. Preto sa pomoc štátu má sústrediť na podporu všetkých podnikateľských subjektov i na tých, ktorí pracujú ako zamestnanci. Ale aj na tých, čo museli svoju prácu prerušiť. Mám tým na mysli malých podnikateľov a živnostníkov. Ak vychádzame z toho, že vývoj globálnej hospodárskej krízy je v súčasnosti nepredvídateľný, viaceré oblasti, ktoré boli doteraz na Slovensku ekonomicky prioritné, či perspektívne, sa po odznení krízy môžu nachádzať v celkom inej pozícii. Na základe týchto predpokladov by mal štát robiť predovšetkým také politické rozhodnutia, ktoré by v rámci budúceho rozvoja Slovenska síce neprinášali okamžité výsledky, ale mohli založiť pozitívne vývojové trendy. Skúsenosti z USA za veľkej hospodárskej krízy, keď boli v roku 1929 viac-menej náhodne investované finančné prostriedky do vedeckého výskumu dokazujú, že tieto investície sa mnohonásobne vrátili. Touto cestou by sa malo v súčasnosti - som presvedčený - vydať aj Slovensko. Podľa môjho názoru – Slovenská akadémia vied je schopná predložiť štátu takú koncepciu financovania vedy, ktorá môže pri aplikovaní získaných výsledkov priniesť vo viacerých okruhoch vedeckého bádania štátu úspory, ale aj zisky. Vážené slávnostné zhromaždenie, vážení občania, svet, vrátane Európskej únie a teda aj Slovenska utrpel nemalé straty. Materiálne, ale najmä duchovné. Dôstojnosť človeka sa dostáva na okraj ekonomických a teda aj politických snáh. Poučený politik je dnes zodpovedný nielen za obhajobu vlastných národnoštátnych záujmov. Súčasne je povinný zosúladiť ich so záujmami iných. Inak povedané: rešpektovať a byť rešpektovaný! To je môj postoj k vnútroštátnej i medzinárodnej politike na najbližšie roky. Je plne v súlade so štúrovskou výzvou – so svetom a do sveta. A je aj v súlade s naším postavením v Európskej únii. Je pozíciou, z ktorej sa môžeme hrdo – aj cez optiku našej ústavy – pozrieť do očí každému. A v tomto duchu vidieť aj na najaktuálnejšiu úlohu pre politikov všetkých štátov: ekonomika totiž nie je cieľ, ale nástroj bytia a súžitia! V dnešnom mojom vystúpení iste chápete, že nie je úlohou ani možnosťou obsiahnuť celú problematiku života spoločnosti a preto nevypočítavam ani nekonkretizujem konkrétne úlohy, či projekty. Denne sa s nimi zaoberá vláda, ktorú plne podporujem v jej úsilí minimalizovať dôsledky krízy. Podporujem všetky snahy, ktoré nemyslia len na okamžité riešenia, ale aj na to, čo bude po kríze. Zamýšľam sa nad našou strategickou bezpečnosťou, a to v zrkadle všeľudských hodnôt. Potrebujeme silu spoločného vedomia, úctu k človeku a vlastenectvo. Aj vedomie európskej spolupatričnosti. Skvalitňovanie právneho i historického vedomia, rozvoj duchovných hodnôt, ktoré stáli pri kolíske našej kultúry, vzdelanosti a štátnosti. I európskej zmluvnej zhody. Pred nami sa dnes otvára založenie ďalších možností a rozhodnutí. Budeme musieť pri nich uplatňovať aj odvahu pre nové riešenia. Ak je rozvoj vidieka ekológie a iných možných súčasných a budúcich zmien potrebný. Ak je – a to podčiarkujem – na prvom mieste občan, na rovnakej úrovni záujmu musí byť aj jeho budúcnosť. Prelomové obdobia potrebujú dneska aj prelomové riešenia. Ak sa ich chopíme, vyhneme sa príčinám a následkom vzniku nových kríz, ďalším ekonomickým a sociálnym otrasom. Zodpovednosti dnes za riešenia nás nikto nezbaví. Cieľom a povinnosťou nášho štátu a spoločnosti – v súlade s politikou Európskej únie – je posilňovanie ochrany ľudských práv, právnej a zmluvnej čistoty ekonomického prostredia. Model štátu a spoločnosti, ktorý má takto jasne určené všeľudské hodnoty, upevňuje základy občianskej spoločnosti, právneho a sociálneho štátu. Takéto usporiadanie modernej európskej spoločnosti je nanajvýš legitímne. A pre mňa sa dnešným dňom stáva opätovne záväzné – aj vo funkcii prezidenta. Vážení spoluobčania, ďakujem vám za dôveru, ktorú ste mi prejavili. Urobím všetko, čo mi prikazuje ústava, náš právny systém i požadovaná mravnosť. Aj v nasledujúcich piatich rokoch chcem slúžiť predovšetkým vám, občanom Slovenskej republiky. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky, 15. 06. 2009'' [online]. Bratislava : Prezident Slovenskej republiky, 2009 [cit. 2018-03-04]. [https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexbaa2.html?inauguracny-prejav-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-historicka-budova-slovenskeho-narodneho-divadla-bratislava-15-6-2009 Dostupné online]. [[Kategória:Ivan Gašparovič]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2009]] mrcy9lwfhi74qf53pmfm6jf61hrwsjz 0 3485 7707 7706 2018-03-04T19:36:16Z Daevid 2620 kategórie 7707 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Predstupujem pred vás a pred všetkých našich občanov s pocitom vďaky za dôveru, ktorej sa mi dostalo zvolením za prezidenta Slovenskej republiky. Ale aj s vedomím ústavnej a ľudskej zodpovednosti za budúcnosť našej vlasti, za zvrchovanosť a ústavnosť nášho štátu, za ochranu občianskych práv a slobôd, za sociálnu a právnu istotu, za bezpečnosť našich občanov v slobodnom a prosperujúcom európskom spoločenstve. Vážený pán odstupujúci prezident republiky, vážený pán predseda parlamentu, vážený parlament, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážení sudcovia Ústavného súdu, vážený pán predseda Najvyššieho súdu, vážení predstavitelia ostatných orgánov ochrany práva, ústavných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ctená eminencia, pán kardinál, ctené excelencie, milí hostia, mne nadovšetko drahí spoluobčania! Hodiny možno zastaviť, ale čas nie. Ak som si v poslednom období hľadal svoje miesto medzi širokou pospolitosťou môjho rodného Slovenska, hľadal som poznanie a porozumenie, pravdu o živote. Na tieto stretnutia nikdy nezabudnem. Boli plné otvorených otázok, ale aj vyslovených a nevyslovených výčitiek a nádejí. S takým množstvom úprimnosti som sa už dávno nestretol. Bola a je v nej naliehavá a spoločná otázka: Kedy už bude lepšie? Neupodozrievam žiadnu z vlád zo zlého úmyslu. No či je zodpovednejšie dávať nereálne, nesplniteľné termíny a sľuby, než nedávať žiadne? Mali by sme sa učiť – viac počúvať ako hovoriť, učiť sa väčšej úcte k slovám a vysloveným názorom, teda aj k záväzkom voči občanovi. Veď on je základom nášho štátu, našej súčasnej i budúcej existencie. On rozhoduje o tom, čo ešte unesie a čo už nie. Nezabúdajme, že každý z nás má určitú mieru zodpovednosti tak za seba, rodinu, ako aj za spoločnosť. Na mojich cestách po Slovensku som sa neraz stretol aj s obrazom, ktorý nás nectí. Mám na mysli sociálne či intelektuálne ponižovanie. A pritom sme prisahali, že si nadovšetko budeme vážiť človeka, jeho práva, slobody, vedomosti a prácu. Ctíme si občana? Neunikáme pred ním? Nesledujeme iné ako jeho záujmy? Nechcem nikomu vstupovať do svedomia. To musíme urobiť všetci a každý sám. To však neznamená, že práve nám, politikom by nemali vstupovať do svedomia naši občania. Nám, čo sme prijali náročné poslanie, ktoré zaväzuje k zodpovednosti za chod štátu, za mravný stav a smerovanie spoločnosti. Ani od prvého mája tohto roku to nie je a nemôže byť inak. Sme zodpovední za Slovensko a predovšetkým jej občanom. Za seba chcem zopakovať: Myslím národne, cítim sociálne. To je krédo, podľa ktorého chcem žiť a pracovať. Vážení spoluobčania. Od jari tohto roku sme členmi najväčšieho hospodárskeho zoskupenia na svete – Európskej únie. A sme aj členmi najsilnejšej bezpečnostnej aliancie – NATO. Je to ocenenie našej pripravenosti byť dôstojným a spoľahlivým partnerom, schopným zastať si svoje miesto, splniť svoje povinnosti, ale aj, a to zdôrazňujem, plnohodnotne užívať svoje práva. Vstúpili sme do Európskej únie s vedomím, že sme nevošli do dokonalého modelu. Európska únia stojí pred viacerými nezodpovedanými otázkami: Kam sa uberať? Akým tempom? S kým ďalej? Ako ju viesť? V akých štruktúrach, s akými kompetenciami? Ako odstrániť ekonomickú a sociálnu nerovnosť? Európska únia aj napriek vyslovenému má perspektívu. Má iste aj svoje problémy, vnútorné rozpory a protirečenia. Nepodliehajme však pesimizmu. Určujúci pohľad musí byť realistický. V tomto zmysle som aj za trhovo orientovanú ekonomiku, nie však za trhovú spoločnosť! Stotožňujem sa s tými, ktorí hovoria, že neviditeľná ruka trhu nemôže prioritne určovať podobu a mieru individuálneho dobra. Naopak, môže to byť len viditeľne nastavená a stáročiami rozvíjaná európska podoba morálky a zodpovednosti. Mimochodom: keby sme dodržiavali aspoň Desatoro, svet by bol o poznanie lepší a krajší. Z toho, čo som povedal, nevyplýva, že Slovensko nemá mať vlastnú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, aj vlastné riešenia v rámci nášho a zároveň európskeho právneho systému, ako aj vlastné záujmy a priority zahraničnej politiky. Konkrétnejšie. Do pôsobnosti zahraničnej politiky patrí aj štátna reprezentácia. No správame sa k nej doslova macošsky. A pritom vidíme, ako napríklad aj naši športovci hýbu okolitým svetom. Nevyhrávajú vždy, no vždy siahajú na hranice svojich možností. Také príklady ponúka aj naša kultúra, ktorá si získala obdiv na všetkých kontinentoch. Neodvracajme sa od nej. Pokiaľ sa budeme starať o našu literatúru, dramatické umenie, o náš jazyk, pretrváme. Ak budeme pohŕdať sami sebou, stratíme sa v európskej jednote rozmanitostí. Nikto nepochybuje o tom, že v globalizujúcom sa svete získava na čoraz väčšom význame Európska únia. No nielen mimo nej, aj v jej vnútri sa presadzujú rôzne zoskupenia. V tomto zmysle spolupráca Českej, Poľskej, Maďarskej a Slovenskej republiky nie je ničím výnimočným. A možno uvažovať aj o jej rozšírení. Dôvodov je viacero. Najdôležitejšie sú: spoločné historické skúsenosti, hĺbka vzájomného poznania, blízkosť kultúry i tragických osudov. Pravdaže, naše záujmy sú širšie. Preto budem podporovať prehlbujúcu sa spoluprácu Európskej únie aj s mnohými ďalšími štátmi. Nezanedbám ani bilaterálnu spoluprácu suverénnej Slovenskej republiky. Vážení prítomní, drahí spoluobčania. Ľudia túžia po bezpečnosti a pokoji. A sú si vedomí toho, že ani jedno, ani druhé neprichádza samo od seba. Mier sa nerodí bez konkrétneho nasadenia, sú s ním spojené aj riziká. Jedno z nich podstupujú naši vojaci v Iraku. Žiaľ, aj s obeťami. Ťažko sa mi o nich hovorí. Ctím si ich pamiatku. Mandát pôsobenia v Iraku má etický pôvod, spája nás s ďalekosiahlou zodpovednosťou. Pri hľadaní ďalšieho riešenia a odpovedí musíme posúdiť všetky dôsledky, ktoré so sebou prinesie nové rozhodnutie. Zvlášť preto, že na túto otázku niet jednoznačnej odpovede nielen u nás, ale ani v samotnej aliancii. Slovensko nestojí bokom od medzinárodného diania. Musíme sa, prirodzene, starať o seba, no nemôžeme byť ľahostajní ani k celosvetovým problémom. V ich pozadí stoja viac či menej čitateľné záujmy, ale aj nepochopenia. Boj s nadná-rodnou ideologickou kriminálnou organizáciou – terorizmom, je skúškou dospelosti pre celý moderný svet. Obstojí v nej? Keďže si uvedomujem mimoriadny význam našich médií, dovoľte mi, vážené slávnostné zhromaždenie, aby som sa vrátil k najčastejšej otázke, ktorú mi po mojom zvolení kládli práve novinári. Aké mám záväzky voči tým, ktorí ma podporili? Chcem zdôrazniť, že som sa o post prezidenta Slovenskej republiky uchádzal ako občiansky kandidát a ako občiansky kandidát som uspel. Chcem byť prezidentom všetkých občanov, tak ako mi to prikazuje naša ústava. Ústava Slovenskej republiky je a zostane pre mňa základným stavebným kameňom nášho štátu. Tak ako som sa pod ňu podpísal, tak jej zostanem verný aj ako hlava štátu. Ten, kto ju nedodržiava, spochybňuje princípy nášho štátu. A bagatelizovanie štátu, jeho poslania a významu, odmietanie jeho základných znakov a funkcií je – podľa môjho názoru – porušovaním ústavy a slovenskej štátnosti. Osobitne budem dbať o to, aby Slovensko naďalej bolo jednotným štátom s trhovo orientovanou ekonomikou, rešpektujúcou sociálne a ekologické hľadiská, aby sa náš občan dovolal svojich práv a slobôd, aby náš občan jedného dňa neodmietol demokraciu a slobodu, lebo už nebude ďalšej ochotný pozerať sa na svoje bezradné deti. Som pripravený obhajovať ústavné a široké slovenské národné záujmy. A tie sú v prvom rade ekonomické, sociálne, kultúrne, jedným slovom – humánne, ľudské. Vážení spoluobčania. Citlivo vnímam naše problémy s energetickou a potravinovou sebestačnosťou, s poľnohospodárstvom, s ochranou našich lesov a vôd, s oslabenou vedecko-výskumnou a vývojovou základňou. Viac pozornosti musíme venovať podpore našim malým a stredným podnikateľom, ktorí produkujú viac ako 60% hrubého domáceho produktu a na zamestnanosti majú rovnaký podiel. Ruší ma aj benevolencia, s akou pristupujeme k dodržiavaniu Európskej sociálnej charty. Trápi ma nedôsledná starostlivosť o chorých, prestárlych, bezvládnych. Ťaží ma nedostatok šľachetnosti, jednoduchej ľudskosti a solidarity. Všeobecne je známy hrozivý stav závažnej kriminality, ktorá má rozsiahle ekonomické a sociálne korene. Poradiť si však musíme so všetkými jej príčinami a formami. V tomto smere vidím dve základné úlohy. Tá prvá – dôsledne odhaľovať a zákonne a včas postihovať kriminalitu, verejne, avšak nie bulvárne ju aj pranierovať. Tá druhá – dôsledne odstraňovať príčiny a podmienky kriminality; aj tu by sme mali prijať a uplatniť zásadu: sociálna prevencia je lacnejšia a efektívnejšia ako liečba trestom. Nemusíte so mnou súhlasiť. Ba viac: nie som nekritizovateľný, a nemám ani monopol na rozum. Žiaden politik, a teda ani prezident republiky nemôže ponúknuť a absolutizovať jedno riešenie. Preto sa vo výkone svojej funkcie budem opierať o dialóg a o tých, ktorí sú pripravení odborne, majú pevnú morálku, no zároveň dokážu štátotvorne a ľudsky myslieť, cítiť a konať. Vážení prítomní, drahí spoluobčania. Prešli sme zložitým historickým vývojom, mnohými skúškami a nástrahami. Vieme, ako chutí moc, aj to, ako sa z nej stáva nemoc. Aj to, kto nás zavádza, kto náš častuje úskokmi a pretvárkou, kto si z nás robí iba čísla pre vlastný prospech. Pretrvávajúca roztrieštenosť našej spoločnosti je vodou na mlyn tým, ktorí svoje skutočné záujmy skrývajú. Som pripravený podporovať každé úsilie smerujúce k otvorenej výmene názorov, k dialógu. Len tak pochopíme iných, iní pochopia nás, tak sa pochopíme navzájom, a každý pochopí aj sám seba. Taká je cesta k pravde, k tolerancii a úcte. Svár, nenávisť a závisť sú programom nepripravených. Vážení spoluobčania. Sme uponáhľaní, uzavretí a nevšímaví. Aj preto chcem zdôrazniť – buďme ľudia! Buďme ľudskí ľudia! Nie stroje, chladné mašiny bez rozumu a citu. A nepovyšujme sa. Ponížených je stále priveľa. Komplikuje to vzťahy vo svete, komplikuje to aj vzťahy u nás doma. Slovenské ľudové príslovie hovorí: každá palica má dva konce. Dodávam: aj tá žobrácka. Čo s ňou? Znižujeme nezamestnanosť, odbúravajme neistotu a strach z toho, čo bude zajtra, pozajtra. Pomáhajme ľuďom žiť! Čakajú to od nás. (To nie je stranícke či ideologické heslo.) Slovenský strom života má hlboké korene. Napájané živinami európskej i domácej kultúry. Sú to zdravé živiny. Pomohli nám prežiť. Aj vstúpiť do európskych dejín. Svätým Cyrilom a Metodom – patrónmi Európy. Neskôr Moyzesom, Štúrom, Štefánikom či Dubčekom. Ale aj kardinálmi Tomkom či Korecom. Spomínam len tých, ktorým Európania priznávajú európsky rozmer najčastejšie. Iste, vo svete sa uplatnili mnohí ďalší, nemenovaní slovenskí vynálezcovia, technici a vedci. Neznevažujme aspoň týchto. Politici často svojou interpretáciou dejín zanášajú do ľudskej mysle infekciu. A občan sa bráni a čoraz hlasnejšie nám pripomína: nemyslite len na svoju politiku, myslite konečne aj na mňa! Vidí sa mu, že sa v novembri 89 nadýchol a vzlietol. No dobu po novembri vníma aj tak, že sme sa nevyhli obdobiam, ktoré mu pristrihli krídla. Len dvaja z desiatich nám hovoria, že sa im napĺňajú predstavy. To nie je výsledok hodný potlesku. Musí začať pribúdať tých, ktorým sa plnia predstavy o dôstojnom živote, ktorí zmysel svojho života vidia vo vedomostiach a zručnostiach, v ich uplatnení a ocenení, ale aj v zodpovednosti. Vážený parlament, vážená vláda. Máme múdrych ľudí, nedocenenú či podcenenú vedeckú obec a pracovnú silu. Máme najmä mimoriadne nadanú mladú generáciu, ktorá je schopná obhájiť dôstojné miesto Slovenska v zjednocujúcej sa Európe. Určite sa zhodneme aj na tom, že talent je vzácny a že potrebuje starostlivosť. A niet pochýb ani o tom, že budúce spoločenské úspechy stoja na širokej dostupnosti kvalitného vzdelania. To nie je konštatovanie, to je príkaz doby, ktorú žijeme. Vzdelaný a kultúrny človek je základom európskej civilizácie, jej príťažlivosti, dôstojnosti a prosperity. Je zdrojom kultivácie a zmravňovania aj našej pospolitosti. Vzdelanie je hodnota, ktorá nepatrí len jednotlivcovi. Vynaložme maximum úsilia, aby sa našli prostriedky na kvalitné vzdelávanie, aj keby – obrazne povedané – na soľ nebolo. Vzdelanosť je zdrojom, projektóriou, chlebom našej európskej budúcnosti, našej slovenskej každodennosti. Do svojho programu si dávam stretnutia s mladou generáciou. Chcem načúvať jej predstavám a túžbam, pomáhať jej pri riešení problémov. Musíme presvedčiť našu mladú generáciu, že Slovensko má budúcnosť, že sa tu oplatí žiť a pracovať. Aj jej, ba práve jej zásluhou. Vážení spoluobčania. Nepochybujem o tom, že sa v tejto chvíli pýtate, a celkom oprávnene, kedy sa vyjadrím aj k ďalším žeravým problémom. Vzhľadom na možnosti tejto slávnostnej chvíle urobím tak len heslovito. Ak budeme mať silné samosprávne regióny, obce a mestá, Slovensko bude silným európskym štátom! Racionálna decentralizácia štátnej moci a rovnováha medzi štátnou správou a samosprávou je posilňovaním demokracie a prosperity. Len ťažko možno oneskorenú spravodlivosť považovať za spravodlivosť pre všetkých! Právo musí súžiť včas, nestranne, nezaujato a každému. Usilujme o zblíženie morálky, práva a právneho vedomia aj v duchu preambuly ústavy Slovenskej republiky! Vo viacerých vyspelých krajinách sa držia zásady: Poriadok na uliciach, právo a poriadok v štáte! Poučme sa. Chráňme si našu prírodu, životné prostredie, poznávajme našu históriu, zveľaďujme našu kultúru! Pomáhajme všetkým, ktorí to potrebujú! Zákonodarstvom, praktickou politikou vlády a samosprávnych orgánov. Ako prezident si úprimne želám dobré, korektné pracovné i ľudské vzťahy s parlamentom i vládou. Vážený pán Rudolf Schuster, vážený pán Michal Kováč. Dovoľte, aby som sa Vám, mojim predchodcom v úrade prezidenta, poďakoval za všetko pozitívne, čo ste urobili pre dobré meno Slovenska. Želám vám do ďalších rokov života dobré zdravie, osobné úspechy a šťastie v rodinách. Vážení prítomní, drahí spoluobčania. Slovensko stojí pred novou príležitosťou, novou výzvou. Buď sa jej chopíme a presadíme sa, alebo sklameme a zostanú nám len oči pre plač. Aj preto sa dnes obraciam na všetkých občanov Slovenskej republiky, na mládež, ženy a mužov bez ohľadu na vek, vzdelanie, rasu, vierovyznanie, sociálne a iné postavenie. Osobitne sa obraciam na masmédia a na príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, aby sme spojili sily pri formovaní našich štátotvorných aktivít. Len spolu, v duchovnej jednote sa starajme o dôstojné podmienky života pre všetkých. Ako všeľudskú hodnotu vyznávam úctu k človeku, k jeho vedomostiam a práci. Ale aj demokraciu, pluralitu, pospolitosť, toleranciu, slobodu, spravodlivosť, bezpečnosť a pokoj v rodinách, no nadovšetko mier v Európe a vo svete. Sú to hodnoty najvyššej morálnej normy, pevné body života našich predkov a velikánov ducha. Osobne verím, že sa nevzdáme týchto hodnôt, a že sa chopíme aj novej európskej príležitosti, že aj vďaka nej nájdeme riešenie problémov, ktoré nás znepokojujú. Určite sa nám to podarí, ak sa nevzdáme dobrého človeka – predovšetkým – každý sám v sebe. Čas nečaká. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky, 15. 06. 2004'' [online]. Bratislava : Prezident Slovenskej republiky, 2004 [cit. 2018-03-04]. [https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexdb2e.html?inauguracny-prejav-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-bratislava-reduta-15-6-2004 Dostupné online]. [[Kategória:Ivan Gašparovič]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:Inauguračné prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2004]] g3s3jige0rregfwve7t86ejh5xjcdsj 0 3486 8511 7708 2022-06-06T00:07:49Z Danny B. 47 typo; odstavce 8511 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážení spoluobčania, v našej histórii je to prvýkrát, keď občania v priamej voľbe rozhodli o tom, kto bude prezidentom. Moje zvolenie považujem nielen za prejav dôvery občanov k mojej osobe, ale aj k politike priateľstva Slovenska k iným štátom a národom. Chápem ho aj ako vyslovenie nádeje, že u nás doma nájdeme cestu k prosperite. Ďakujem všetkým, ktorí mi svojimi hlasmi vyslovili dôveru. Tých, čo hlasovali za môjho protikandidáta, sa budem úprimne snažiť presvedčiť o mojich dobrých úmysloch. Funkciu prezidenta Slovenskej republiky budem vykonávať v súlade s Ústavou. Viem, že v slovenskej mnohonárodnostnej spoločnosti má časť občanov obavy o suverenitu nášho štátu. Verím však, že spontánne diplomatické uznanie Slovenska pri jeho vzniku bolo jasným a dlhodobým signálom, že náš štát nikto nemieni deliť, lebo ho medzinárodné spoločenstvo prijalo do svojho kruhu. Je teda v našich rukách, ako sa naučíme spolunažívať s tými krajinami, ktoré nám vyslovili svoju dôveru, ako pochopíme vývojové tendencie v Európe i vo svete. A tak je v záujme nás všetkých, aby Slovensko splnilo podmienky na prijatie do Európskej únie a aby sa stalo súčasťou kolektívnej bezpečnosti v rámci NATO. Politiku neutrality alebo špecifickej slovenskej cesty považujem za nereálnu. Jej propagovanie (presadzovanie) odvádza pozornosť od riešenia súčasných nahromadených a neriešených problémov v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálneho zabezpečenia. Preto by aj vláda mala sústrediť svoje úsilie práve do tejto oblasti a nadväzne postupne riešiť všetky naznačené problémy. Neznamená to však, že sa nebudú riešiť základné existenčné problémy konkrétnych ľudí. Osobitnú pozornosť chcem venovať mladej generácií, sociálne odkázaným i tým, ktorí sú na zaslúženom dôchodku. Nemožno zabudnúť ani na novovznikajúcu kategóriu preddôchodkového veku, ktorá začína mať problémy v spoločenskom a ekonomickom uplatnení, v dôsledku čoho u nej narastá sociálna neistota, súvisiaca s tým, že si nevedia nájsť zamestnanie. Aj v takýchto súvislostiach je nevyhnutná cieľavedomá podpora malého a stredného podnikania. Pritom oveľa väčšiu úlohu ako doteraz musí zohrať výkonná moc a zákonodarná moc okrem iného aj tým, že bude pružne novelizovať i tvoriť nové zákony, a tak vytvárať predpoklady na ich pracovné zaradenie, aby sa mohli znižovať výdavky na podporu v nezamestnanosti, ako aj na sociálne dávky. Morálnym i spoločenským ziskom bude rast ich sebavedomia a pocit, že sú pre spoločnosť užitoční. Za mimoriadne vážnu považujem situáciu v kultúre. Nemám na mysli len problémy finančné, ale aj narušené ľudské a umelecké vzťahy medzi tvorivými umelcami. Z hľadiska vývojovej kontinuity bude nevyhnutné zachovať jestvujúce kultúrne inštitúcie, vrátane divadiel, ktoré sa dlhodobo prirodzene vyvíjali a ktoré teraz zápasia s vážnymi ekonomickými problémami, v dôsledku čoho niektoré z nich stoja nad existenčnou priepasťou. Zánik čo i len jednej tradičnej kultúrnej inštitúcie by pre celú spoločnosť znamenal nenahraditeľnú stratu. V súvislosti s ochranou kultúry treba spomenúť aj cirkvi, ktoré plnia významnú úlohu v oblasti duchovnej výchovy a v mnohých prípadoch majú vo svojej správe aj kultúrne pamiatky. Dlho pripravovaný zákon o vzťahu cirkví a štátu je potrebné dostať z roviny úvah do fázy reálnych príprav, aby sa čo najskôr dostal na schválenie v parlamente. Proces jeho prípravy treba chápať ako proces zjednocovania názorov, a to aj v spolupráci s cirkvami, pričom sa využijú aj skúsenosti z okolitých krajín. Pravdaže, v tejto súvislosti bude nevyhnutné vyriešiť i otázky súvisiace s materiálnym zabezpečením a spoločenským postavením cirkví. Vážení spoluobčania, v rámci svojich ústavných právomocí budem zastupovať a ochraňovať Vás občanov a zároveň sa budem usilovať o naplnenie životných záujmov Slovenska. Prosím Vás, ale aj parlament, vládu, opozičné i koaličné strany a hnutia, skrátka všetkých o vzájomnú súčinnosť a spoluprácu. Ujímam sa tejto zodpovednej funkcie v presvedčení, že nájdeme spoločnú reč, v ktorej bude čo najmenej disharmónie a čo najviac súzvuku. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky, 15. 06. 1999'' [online]. Bratislava : Prezident Slovenskej republiky, 1999 [cit. 2018-03-04]. [https://archiv.prezident.sk/schuster/indexeaae.html?653 Dostupné online]. [[Kategória:Rudolf Schuster]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:1999]] 0fjfpwxyimedujzen98zgzuuk8989zq 0 3487 9076 7710 2024-02-14T00:07:38Z Danny B. 47 fix link 9076 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážený pán predseda Národnej rady, vzácni hostia, dámy a páni, milí priatelia, občania Slovenskej republiky, keď som koncipoval svoj inauguračný prejav, moja myseľ zaletela až k úsvitu našich národných dejín, ktorými nás viedli panovníci Veľkej Moravy - predvídavý Pribina, múdry Rastislav, energický Svätopluk, naši vierozvestcovia svätí Cyril a Metod, potom vzdelaná družina Antona Bernoláka, národne zrelí, európsky rozhľadení a demokraticky založení štúrovci, šľachetný Štefan Moyzes, Karol Kuzmány i memorandová a matičná generácia. Po nej Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka a Martin Rázus. A napokon, všetci tí Slováci, ktorí znova a znova zažíhali pochodeň slobody doma i za hranicami až do novembra 1989. Naša sloboda si vyžiadala veľké obete jednotlivcov, celých rodín a spoločenských skupín. Odporcovia fašistickej i komunistickej totality boli veľmi kruto postihnutí. Za svoju statočnosť platili slobodou i životmi. Obetiam fašizmu i komunistickej totality patrí aj v tejto slávnostnej chvíli naša úcta a vďaka, ale aj povinnosť zmierniť následky ich utrpenia. Keď odsudzujeme obdobie totality najmä po roku 1948, neodsudzujeme statočnú prácu miliónov poctivých ľudí, ani hodnoty, ktoré ich zásluhou vznikli. Sme si plne vedomí toho, že práve na výsledkoch poctivej práce miliónov ľudí možno ďalej pretvárať a rozvíjať našu spoločnosť. Pred mojím vnútorným zrakom sa mi premietali všetky pokusy o slovenskú štátnosť, ich vzostupy a porážky, ich nádejné perspektívy i slepé uličky. Uvažoval som o sláve a tragédii domácich i zahraničných odbojov, ale aj o nadšení i sklamaní celých generácií. Je pre nás veľkým šťastím, že práve my sme sa dožili zrodu slovenského demokratického štátu. Spravodlivým a korektným naplnením princípu sebaurčenia národov vznikli z bývalého Česko-Slovenska dva samostatné demokratické štáty - Česká republika a Slovenská republika. História ocení slovenských a českých politikov, ktorí sa o to zaslúžili. Naše uznanie patrí vyspelosti českého politického myslenia za to, že s porozumením prijalo legitímnosť slovenských nárokov na vlastnú štátnosť. Slovenskou republikou vznikol v Európe nielen nový štát, ale o slovo v rodine demokratických krajín sa tiež prihlásil starý, kultúrny národ. Ku všetkým pochybnostiam o slovenskej štátnosti chcem ako prezident povedať: Slovenskú republiku sme založili ako moderný európsky štát s demokratickou ústavou. Všetci občania republiky bez ohľadu na národnosť, náboženstvo a politické presvedčenie majú rovnaké práva. Sloboda názoru, prejavu, šírenia informácií a zhromažďovania je a bude u nás nedotknuteľná. Ako prezident budem usilovať o to, aby všetci mohli považovať Slovenskú republiku za svoju vlasť a nikdy sa necítili vo svojej domovine ako cudzinci. Vynaložím všetko úsilie na to, aby filozofia našej štátnosti zostala pevne zakotvená na princípoch plurality, tolerancie a solidarity. Slovenská republika ako každý nový štát zrodený na troskách bývalého komunistického systému začína svoju existenciu s viacerými problémami. Súvisia nielen s vytváraním inštitúcií samostatného štátu, ale predovšetkým s procesom transformácie ekonomickej štruktúry totalitného systému do podoby modernej trhovej ekonomiky. Zložitosť našej situácie je umocnená tým, že aj vyspelé demokratické krajiny zápasia v tomto čase s problémami ekonomickej recesie, čo sťažuje riešenie našich ekonomických i sociálnych problémov. Proces ekonomickej transformácie pokračuje a bude pokračovať. Pri každodenných starostiach, čo z nej vyplývajú, sa mnohým akosi strácajú kontúry jej cieľov, jej zmysel. Rozhodli sme sa pre sociálne orientované trhové hospodárstvo, ktoré pre nás znamená obnovu a rozvoj súkromného vlastníctva, slobodu trhu, slobodnú súťaž, hospodárstvo podriadené potrebám občana, nie mocných štátnych, či privátnych monopolov. Prešli sme už kus cesty týmto smerom, cesty nevyznačenej, nerovnej a neľahkej. V rodiacej sa hospodárskej sústave nového štátu treba nám uvážlivo určiť hranice pôsobnosti štátu a trhu. Chceme minimum dirigizmu a minimum štátneho zasahovania do hospodárstva. Pravda, treba nám, ako všade vo svete, vytvoriť mechanizmy spoločensky účinnej regulácie proti prípadnému zneužívaniu vlastníctva, proti zanedbávaniu sociálnych hľadísk v hospodárstve. Hospodárska politika bez sociálnej spravodlivosti ohrozuje sociálny mier a prináša občanom hospodárske straty. Sociálna politika bez ohľadu na hospodársku výkonnosť ničí zas vlastné základy hospodárstva. Sociálna a hospodárska politika sa navzájom obmedzujú i dopĺňajú. To je aj dnes neuralgický bod nášho hospodárstva. Musíme ho prekonať. Potrebujeme zastaviť pokles výroby a produktivity práce, stratu efektívnosti, vytvárať nové pracovné príležitosti, znižovať nezamestnanosť, stabilizovať ceny, platobnú rovnováhu. Za tým účelom potrebujeme nielen dobré hospodárske zákony, najmä daňové, stimulujúce dlhodobý rozvoj, ale i dobrý systém etických hodnôt a mravných princípov, ktoré treba zakotviť do nášho hospodárskeho života, do vzťahov zamestnávateľov i zamestnancov, výrobcov i spotrebiteľov. Je pravdou, že prvé kroky robíme v neľahkej hospodárskej situácii, ktorá sa nepriaznivo prejavuje v sociálnom položení mnohých občanov. Ale nedajme sa pomýliť, naše ťažkosti nepramenia z toho, že máme svoj štát. Naopak, korenia v tom, že sme ho dosial nemali, a tiež v tom, že sme žili v totalite, že sme nemohli ovplyvniť štruktúry nášho priemyslu, že sme nevládli financiami, že sme nemohli zúročovať plody svojej práce, a že cudzia ideológia po desaťročia zámerne rozkladala naše národné povedomie a ľudské sebavedomie. Najťažšie obdobie svojich dejín máme teda za sebou. Nikdy sme nemali pred sebou také perspektívy, ako v súčasnosti. Ide len o to, aby sme energiu, ktorá sa v národe uvolnila po páde totality, nevyčerpali v plytkých sporoch, ale aby sme celú svoju vôľu, srdce a um vložili do služieb najvyššieho národného a štátneho záujmu, ktorým je dobro, blaho a prosperita našich občanov. Naše hospodárstvo je síce choré a kríva, ale napriek všetkému máme po Českej republike druhú najlepšiu východiskovú pozíciu zo všetkých postkomunistických krajín v Európe. Okrem toho máme kvalifikovaných odborníkov, schopných, pracovitých ľudí. Máme čo ponúknuť na európsky a svetový trh. Potrebujeme rýchlo vyriešiť problém druhotnej platobnej neschopnosti životaschopných hospodárskych subjektov, vytvoriť mechanizmus, ktorý by zabraňoval jej opätovnému vzniku. Potrebujeme rýchlo uviesť do praxe opatrenia k oživeniu ekonomiky a súkromného podnikania, opatrenia na zabezpečenie žiadúcich vzťahov medzi vývozom a dovozom. Nesmieme zabúdať ani na to, že bez všemožnej podpory rozvoja vzdelanosti, bez mravnej obrody a bez utvárania podmienok pre zdravý životný štýl nedosiahneme potrebnú kvalitatívnu zmenu života našich občanov. Pre nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, pre trhové hospodárstvo sme sa vedome rozhodli, lebo bez nich nie je možná demokracia, sloboda osobnosti, nie je možná prosperita občanov, obcí a štátu. Preto hovoríme jasne: áno, k slobode podnikania, liberalizácii obchodu a zahraničného kapitálu, nie centrálne plánovanému hospodárstvu a rovnostárstvu. Pritom so všetkou zodpovednosťou vyhlasujem, že zahraničný kapitál má u nás otvorené dvere a potrebné garancie. Akékoľvek obavy z neistej politickej, hospodárskej a bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky sú neopodstatnené. Ak sa na našej strane z pohľadu zahraničných investorov dosial prejavovala určitá nepružnosť, či slabá koncepčnosť, na príčine je len naša nedostatočná skúsenosť a nie váhanie, akou cestou máme ísť. Slovenská ekonomika pôjde jednoznačne demokratickou trhovou cestou, aká sa osvedčila v slobodnom západnom svete. V tejto súvislosti považujem za osobitne aktuálne, aby sa venovala koncentrovaná pozornosť podpore podnikateľských aktivít, ktoré sú základom dobre fungujúcej ekonomiky. Ako najvyšší ústavný predstaviteľ Slovenskej republiky budem sa snažiť o to, aby zahraniční investori s dôverou prichádzali do našej krajiny. Je vlasteneckou povinnosťou nás všetkých, aby sme svet presvedčili o tom, že Slovensko je demokratickou krajinou so stabilným politickým režimom a otvorenou trhovou ekonomikou. Za osobitne dôležité považujem to, aby ani postavenie národnostných menšín u nás nevyvolávalo pochybnosti o spôsobilosti Slovenskej republiky pre jej začlenenie do európskych integračných štruktúr. Budeme sa aj naďalej usilovať o to, aby naša politika voči národnostným menšinám obstála pred najprísnejšími európskymi kritériami. Máme záujem, aby každý príslušník národnostnej menšiny prispieval svojou individualitou k rozvoju svojej obce, svojho mesta a k Slovenskej republike ako ku svojej vlasti. Nepochybujem o tom, že svet s pochopením prijme naše očakávanie, aby príslušníci národnostných menšín aj v záujme plnšej vlastnej sebarealizácie využili podmienky, ktoré im Slovenská republika vytvára na zvládnutie štátneho jazyka ako nevyhnutného integračného činiteľa. Slovenská republika je len jedna, je nedeliteľná, je štátom všetkých občanov. Uisťujem našich spoluobčanov, príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, že nezostanem ľahostajný voči pokusom obmedzovať ich práva a že budem vždy pripravený načúvať ich oprávneným požiadavkám. Taktiež budem dbať o to, aby boli zabezpečené práva Slovákov na tých našich územiach, kde sú v menšine. Náš štát nevznikol tak celkom na zelenej lúke histórie. Jeho medzinárodná orientácia i zahraničnopolitické priority vychádzajú z toho, že sa nachádzame v strategicky citlivom stredoeurópskom priestore, ktorý od pradávna križovali obchodné cesty, kultúrne a civilizačné prúdy, ale žiaľ, aj znepriatelené armády veľkých štátov. To všetko poznačilo našu vnímavosť na cudzie podnety. Chcel by som zdôrazniť, že sa považujeme za organickú súčasť euroatlantického priestoru rozprestierajúceho sa až k Uralu. Duchovne, kultúrne a politicky sa hlásime k západnej Európe od úsvitu našich dejín. To však neznamená, že sa vzdávame nášho príslušenstva k rodine slovanských národov, s ktorými sme spojení mnohými kultúrami a citovými vzťahmi. Strategicky najvýznamnejším susedom Slovenska je Česká republika. Spolužitie s českým národom v spoločnom štáte nemožno z histórie vymazať. Vznik Československej republiky v roku 1918 umožnil nové perspektívy kultúrneho, sociálneho a vzdelanostného rozvoja Slovákov pri účinnej pomoci českého národa. Na to nikdy nezabudneme. Osamostatnením Slovenska sa začala nová éra v česko-slovenských vzťahoch. Slovenská republika nemá záujmy, ktoré by boli v rozpore s českými záujmami. Z našej strany urobíme všetko pre to, aby sme nažívali ako dobrí susedia, ale aj ako úprimní priatelia. Slovensko je pre Čechov otvorenou cestou, a je našim želaním, aby to platilo vzájomne. Nie menší význam prikladáme našim vzťahom s Maďarskou republikou, s ktorou nás spája časť našich spoločných dejín v rámci Uhorska. Rozum nám velí nejatriť staré rany. Prenechajme na posúdenie historikom, čo im patrí. Politickí predstavitelia oboch krajín majú veľkú zodpovednosť za to, aby svoje národy viedli k vzájomnej úcte a spolupráci. Je to imperatív nášho spoločného osudu. Slováci po stáročia spoluvytvárali uhorské dejiny a cez ne sa podieľali aj na modelovaní tváre Európy. Dnes nepotrebujeme hľadať v nej svoje miesto, ale úlohu, či poslanie. A tým by malo byť pre nás aj to, aby Dunaj ako naša prirodzená i štátna hranica s Maďarskou republikou bol spoľahlivou tepnou spájajúcou oba štáty s organizmom Európy. Som rád, že môžem hovoriť o našich dobrých vzťahoch s Rakúskou republikou. Nikdy nezabudneme na to, že Rakúsko na jeseň 1989 stalo sa pre nás otvorenou bránou do sveta a zostalo ňou doteraz. Rakúšania sú naši korektní partneri a dobrí susedia, s ktorými by sme ochotne rozšírili našu doterajšiu spoluprácu. Náš severný sused - Poľská republika je nám blízky svojimi silnými kresťanskými tradíciami. S Poliakmi sme si blízki aj preto, lebo patria k ťažko skúšanému národu Európy, podobne ako Slováci. Tatry nás nedelia, Tatry nás s nimi spájajú. Nepochybujem o tom, že naše hospodárske, kultúrne i turistické kontakty sa budú rozširovať v prospech občanov oboch krajín. Najväčším susedom Slovenska je Ukrajinská republika, ktorá je pre nás zaujímavá svojím ekonomickým potenciálom. S Ukrajinou nemáme územné, či žiadne iné spory. Prekladacia stanica na slovensko-ukrajinských hraniciach v Čiernej nad Tisou je významným ohnivkom poskytujúcim Ukrajine prepojenie do vnútra európskeho kontinentu, čo môže priniesť výhody aj pre ekonomiku Slovenskej republiky. Cez Ukrajinu prichádza k nám ropa, plyn a iné suroviny z Ruskej federácie. Želáme si dobré vzťahy s Bieloruskom a Ruskom práve tak, ako s Nemeckom, ktoré disponuje obrovským ekonomickým potenciálom. Boli by sme radi, keby sa ešte viac prehĺbil záujem o Slovensko zo strany Francúzska a ďalších európskych štátov. Pri takejto príležitosti mi nedá, aby som nespomenul, že nám veľmi záleží na tom, aby sa Slovenská republika mohla opierať o tradície osobitných vzťahov so Spojenými štátmi americkými. Tieto tradície vznikli na základe toho, že v ťažkých časoch pre Slovákov našla svoju druhú vlasť v Spojených štátoch amerických tretina príslušníkov slovenského národa. Spojené štáty sa stali kolískou nášho zahraničného odboja a z ideálov americkej demokracie sme po dlhé roky čerpali vieru a silu odolať pokoreniu i útlaku a dožiť sa slobody. Chcem ešte povedať, že patrím k zástancom myšlienky ešte užšieho primknutia sa členských štátov Vyšegradského zoskupenia. Túto formu regionálnej inštitucionalizovanej spolupráce v strednej Európe považujem za stabilizujúci prvok stredoeurópskeho priestoru a zároveň za faktor posilňujúci proces začlenenia Slovenskej republiky do európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr, ktoré sa v minulosti osvedčili. Vzácni hostia, milí priatelia, občania Slovenskej republiky, ako prezident Slovenskej republiky si pokladám za povinnosť vysloviť vďaku štátom, ktoré bez váhania uznali našu samostatnosť. Pre nás je to veľké povzbudenie, ale aj výzva, aby sme čestne obstáli vo vlastných očiach, i pred zrakmi iných ako spoľahlivý člen svetového spoločenstva národov a štátov. Zvlášť chcem poďakovať tu prítomným pánom prezidentom i ostatným vzácnym hosťom zo zahraničia. Chcem vás uistiť, že urobíme všetko, aby sa Slovensko stalo pevnou súčasťou slobodnej a zjednotenej Európy. Vážení a milí občania Slovenskej republiky, želám si, aby Slovensko bolo bezpečnou a dobrou domovinou náš všetkých, aby sme boli hrdí, že sme občania Slovenskej republiky. Po zavŕšení ústavných aktov našej štátnosti, ktoré vyvrcholili voľbou prezidenta, nastúpime teraz do spoločnej práce, aby sme zo všetkých síl slúžili všeobecnému dobru a všetkým našim občanom a aby sme čo najskôr prekonali naše terajšie ťažkosti. K tomu potrebujeme hlbokú vieru v seba i v Boha, pracovitosť, trpezlivosť, rozvahu a skromnosť. Ako soľ potrebujeme väčšiu súdržnosť i svornosť medzi našimi občanmi a vzájomné pochopenie. Doprajme jeden druhému nielen zdravie, ale aj úspech. Bez úspešných jednotlivcov nemôžu byť úspešné obce a mestá, úspešná spoločnosť a štát. Doprajme sebe i našim spoluobčanom politický zmier, aby sme čím skôr dosiahli národné zmierenie a zjednotenie všetkých občanov Slovenskej republiky. Všetci sme povolaní na to, aby sme premenili naše Slovensko na krajinu hospodárskej prosperity, duchovného bohatstva, na krajinu, v ktorej žijú pokojní, mierumilovní a šťastní ľudia. V tom nech nám Pán Boh pomáha. == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * originálne znenie podľa: ''Stenografická správa o 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 15. februára a 2. marca 1993'' [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, 1993 [cit. 2018-03-13]. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=75649 Dostupné online]. [[Kategória:Michal Kováč]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] tcm75xzi2exvjyariqeyiztts5utkqn 0 3489 8190 7731 2021-01-11T16:07:25Z Danny B. 47 fix link 8190 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = | ZDROJ = ''Slovenský zákonník''. Ročník 1939, čiastka 1, vydaná dňa 14. marca 1939, s. [1]. | LICENCIA = PD SK }} == Originálne znenie == <div style="text-align: center;"> '''1.'''<br /> '''Zákon'''<br /> '''zo dňa 14. marca 1939'''<br /> '''o samostatnom Slovenskom štáte.'''<br /> </div> Slovenský snem usniesol sa na tomto zákone: <div style="text-align: center;">§ 1.</div> Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu. <div style="text-align: center;">§ 2.</div> Až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc je v rukách vlády, ktorú menuje predsedníctvo Snemu. <div style="text-align: center;">§ 3.</div> Všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu. <div style="text-align: center;">§ 4.</div> Vláda sa splnomocňuje, aby cestou nariadenia vykonávala všetko, čo je v prechodnom čase potrebné na udržanie poriadku a na zabezpečenie záujmov slovenského štátu. <div style="text-align: center;">§ 5.</div> Zákon tento nadobúda účinnosti dnešným dňom a splní ho vláda. <div style="text-align: center;">'''Dr. Sokol''' v. r.<ref>[[w:Martin Sokol|Martin Sokol]]</ref></div> <div style="text-align: center;">'''Dr. Tiso''' v. r.<ref>[[w:Jozef Tiso|Jozef Tiso]]</ref></div> <div style="text-align: center;">'''Dr. Tuka''' v. r.<ref>[[w:Vojtech Tuka|Vojtech Tuka]]</ref>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;'''Čatlóš''' v. r.<ref>[[w:Ferdinand Čatloš|Ferdinand Čatloš]]</ref></div> <div style="text-align: center;">'''Dr. Ďurčanský''' v. r.<ref>[[w:Ferdinand Ďurčanský|Ferdinand Ďurčanský]]</ref>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;'''Sivák''' v. r.<ref>[[w:Jozef Sivák|Jozef Sivák]]</ref></div> <div style="text-align: center;">'''Sidor''' v. r.<ref>[[w:Karol Sidor|Karol Sidor]]</ref>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;'''Dr. Pružinský''' v. r.<ref>[[w:Mikuláš Pružinský|Mikuláš Pružinský]]</ref></div> <div style="text-align: center;">'''Stano''' v. r.<ref>[[w:Július Stano|Július Stano]]</ref>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;'''Dr. Fritz''' v. r.<ref>[[w:Gejza Fritz|Gejza Fritz]]</ref></div> <div style="text-align: center;">'''Medrický''' v. r.<ref>[[w:Gejza Medrický|Gejza Medrický]]</ref></div> == Zdroj a poznámkový aparát == === Citované podľa === * Zákon čís. 1/1939 Sl. z. zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte. ''Slovenský zákonník''. Ročník 1939, čiastka 1, vydaná dňa 14. marca 1939, s. [1]. === Poznámky === <references /> [[Kategória:1939]] [[Kategória:Slovenský zákonník]] hnnlfostmkylbpy4mlsmv2lipq6psba 0 3492 9021 7850 2023-12-29T00:07:45Z Danny B. 47 fix link 9021 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Sz%c3%bcleim_hal%c3%a1l%c3%a1ra/sk/60006-Na_smr%c5%a5_rodi%c4%8dov?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Konečne raz shliadka preočakávaná, niet z nej útechy, niet na nej požehnania. Videl som si otca... či len rakvu jeho, z tej tiež iba hrana bola ku dohľadku, i tú v cmiteri som videl, vedľa neho keď sme uložili dobrú moju matku. Nemám otca, matky, ni ich napozatým nebudem mať, ichž bych k prsiam privil vzňatým, ktorým bozkával bych i tie stopy nôh ich. bo o krvi sŕdc ma vychovali, páskou zem jak obopína slnce z lúčov mnohých, otáčali ma, hej, svojou svätou láskou! Och, nač’ pošiels’, otče, mati, nač’ tiež za ním? Viem, je pokoj hrobov pre vás požehnaním; no čo požehnaním vám, mne kliatbou vadí, pod ňouž moje srdce už-už schradá-stydá! Keď tak zachodíte so mnou, čo ma radi, jak sa mám tým úfať, čo ma nenávidia? Tu ma zanechali, pošli bez návratu! Rov ich pije slz mi sprchu prebohatú. Tečte, slzy moje, teč, ty vrelá riava, na lad hlaď ich tvári tichým vsakom doliezť, od teba nech zvedia: sirota ich pravá akú rozháralú na duši má bolesť! Ale nie, nie, radšej oddialim sa ztadiaľ, než bych prúd slz svojich precediť k nim žiadal; chráň Boh!... nech tak dobrí rodičia by moji zacítili horké syna svojho city, bolo by i v hroboch — sŕdc ich po pokoji, žiaľom bol by celý byt im prevečitý. S Bohom tedy, s Bohom ... Len raz ešte s vaším zobjímam sa krížom hrobným, ujdúc s ťažším ... Na ňom priečka tá sťa ramená by boly, jak by vystierali ruky otec i mať... hádam vstali z lozí totých pre mŕtvoly, ešte raz si syna chcejú vyobjímať! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] juf8d5s56sh0stidr2xp62ksbaldolv 0 3493 9022 7851 2023-12-30T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9022 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Oh!_Ne_n%c3%a9zz_r%c3%a1m%e2%80%a6/sk/60605-Och,_neh%c4%bead_...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Och, nehľaď tak zamračene na mňa, družka žitia drahá, v jeseň jak keď chmára tiaha po lúčine svoje tiene; milo hľaď, z úst smev nech skvitá; mužova je starosť žitia. Hoci druh tvoj ducha ztráca, nemá lahôd na jazyku, a hnev sudby súc vo vzniku, tvár mi vidíš zatmievať sa: netlač tieseň srdce ti tá — Mužova je starosť žitia. Hrmiac vodopád sa rúti, bralu svedčí šero desné; krotká je však roveň, plesne riava z hôr si hupká v púti, kvet nív sviežiac, zeleň žita: mužova je starosť žitia. Tedy nehľaď na mňa mračne; nech hoc zúria živly vonku, len, toť, hniezdko v striešky sklonku, to nech zmar mi nevynačne: hruď tá ináč broňou krytá — Mužova je starosť žitia. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 0p88i3ekuljc78gasadqgvn47529ndg 0 3494 9023 8972 2023-12-31T01:07:56Z Danny B. 47 fix link 9023 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Let%c3%a9szem_a_lantot/sk/60430-Odklad%c3%a1m_l%c3%bdru?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Odložím lýru. Spočívaj si. Váš spevec, zmĺknem docela. Nie som viac, ako v prešlé časy, čast lepšia zo mňa vymrela. Nehreje oheň: zadymí len, búdinou dúc, svitká-máta. Kam dela si sa, kde si mi, ó, duše mladosť zlatá! Mňa iných nebies laskal smavot, zem pýšila sa v zamate, v kre každom vtáčí zunel džavot, keď spievať začly ústa tie. Van večera bol sladším i vyšívanejšou lúky šata. Kam dela si sa, kde si mi, ó, duše mladosť zlatá! Nie takto, samotne, som spieval: horlením struny horely mi; na lyrika prstoch dlieval zrak druha citný, umelý. Plam zažihal plam úprimný a vzblkaly si do objatia. Kam dela si sa, kde si mi, ó, duše mladosť zlatá! Minula lkávali sme steskom, veštili: príde zlatý vek; okružovali slávy bleskom rod, vlasť: mlaď našich pieseniek sa lístky vila sviežimi v ich veniec, vzkvitlý do bohata. Kam dela si sa, kde si mi. ó, duše mladosť zlatá! Ach, mneli sme, chýr zom-rude že zrieme nad hrobmi nám plát; v snách vídali vlasť, lud, čo bude žiť večne a nás spomínať; verili: ak sme hodni my, dá kto nám lauru... Všetko ztrata! Kam dela si sa. kde si mi. ó, duše mladosť zlatá! Včuľ... sirý spev môj, čím si? Duchom snáď zašlých piesní, z cmitera čo o polnocí vstáva hluchom a blúdi ako príšera...? Rubášom s kvietky zdobnými...? Hlas, ktorý v púšti volá „rata“...? Kam dela si sa, kde si mi, ó, duše mladosť zlatá! Odkladám lýru. Je sťa klada. Veď kto by stál dnes o pieseň. Kto teší kvetu sa, čo zvädá, poneváč vyschol jeho kmeň? Keď vyhynie strom, za ním i kvet chvíľočky len žitia ráta. Tam si už, cítim, tam si mi, ó, duše mladosť zlatá! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] mqj25r1ige9lx92kofabhaax6k2d1h3 0 3495 9029 8711 2024-01-03T00:07:42Z Danny B. 47 fix link 9029 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/%c3%89vek,_ti_m%c3%a9g_j%c3%b6vend%c5%91_%c3%a9vek/sk/60429-Oj,_roky,_bud%c3%bace_vy_roky_...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> My hair is gray, but not with year Byron. Oj, roky, budúce vy roky, čo nádej upiera mi vás: čo tak vám náhlo preddavkovať vlas sivý vo môj tmavý vlas? Nač’ mieša sa v húsť kyprej listvv tak skoro tento bledý list, upomnúť bodrý strom, že vyschne raz —- zmaru bude za korisť! Nie týmto ste vy povinné mne: váš mrcha predok, minulosť. moc radostí mi zostal dlžen, kým žiaľov prial mi viac než dosť: tej požiadavky, dobrou čákou. zaplaťte úroky mi včuľ; veď beztak kto zná: dožijem-li to. istiznu bych vyzdvihnul? A či to práve značí sneh ten, čo v kadere sa trúsi mi, že, krátkemu hoc, koniec, koniec je letu, vchádzam do zimy? — A by ma nebolo jej Túto, keď smrť preds’ prikváči ma tak včas, preto treba mi, jak klasu sivému, dozrieť pod kosák? Tak je. Nie počet — aspoň nie vždy — liet privádzava starobu: i málo rokov bretnä tiež tak prikrčiť v stave ku hrobu. A mne z tiarch na zemi i strastí, ej, dosť sa ušlo všakových: im rovnomerné totu blaho aj nadarmo ver’ úfal bych. Ach, starý som: môj zkúsenosti sklad naplnil sa do sýta: tam leží, v troskách, môjho žitia vodcovská hviezda rozbitá; tam tkanice chlp: viera; kusá tiež kotva: nádej; v imaní, hla, takej sbierky jakby mladoň za kmeťa nebol uznaný! Sa obzriem: a pár milých druhov niet viac, púšť vôkol, cudzina; úzkostné vešia po mne oči tonúca v slzách rodina. Dosť žil som, dosť, by zbudla po mne pamiatka tu doľ: v pamäť, och, horúcu biedu zanechám a tých nešťastníkov dvoch či troch! Však zmĺkni, ponos; nezúr, srdce! Ctnost: to bol tvoj hriech doposiaľ. Ak tej mzdou ztrata, či mám kvíliť, že zplna som ju obdržal? V útechu, trpia, ach, tak mnohí, i lepší než ja trpia tu: zač’ nie ja... smeť: juž súdby kolo zaberie, shodí v obratu!? </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] fkqo8gkzcpcm7r001ohck50y4ibydmc 0 3496 9030 8703 2024-01-04T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9030 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/%c3%81rva_fi%c3%ba/sk/60984-Osiral%c3%bd_chlapec?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Pod oblokom dlie sirota v plači, nevesta sa v izbe baviť ráči. „Mamo, mamo, zima mi tu. pusťte dnu, pusťte dnu.“ „Počkaj, črviak ... vyjdem len na podstenu Mladá žena ohník blkom zažne, praží na ňom pampúšiky sňažná, „Mamo, mamo, vpusťte ma už. jedol by ch. jedol by ch.“ „Len i tohto skryť skôr do hrúd studených! ‘ Chlapec,sirota, v tme — ztieha tiká; vdovica v smiech v lone záletníka — „Mamo, mamo, neviem, čo to za úkaz, za úkaz; bojím sa, juj! — nože svetla nezahas!“ Na cmiteri otec siroty ti zrazu plachtu, zastieradlo vzchytí. „Mamo, pre Boha, mi buďte anjelom, anjelom! Aha, ide môj tatíček vo bielom Vyšla macocha, na ústach s penou: tnie pastorka žinkou namočenou „Neubližuj, mrcha š........! sirote, sirote: — Život jej ti draho príde v živote. Na cmiteri môj tichučký dom je, Lepšie bude so mnou mu v tom dome; pojímam ho za ručičku domov dom’, domov dom’: nik nezachoď mi tak s mojím svnáčkom A nevesta v košeli pod v nohy; zná ju obec, i v okolí mnohí: na cmiteri schodí hroby — hrôbiky, hrôbiky. Chudinku poľutuj, Bože veliký! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 4dskcazpg4xa0d6ot1mpj03z3huhtb1 0 3497 9031 8971 2024-01-05T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9031 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Az_utols%c3%b3_alamizsna/sk/59613-Ostatn%c3%a1_almu%c5%bena?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Poet a mrcha sudby hnev sa z jednej matky zrodili; blizňaty boli, jedna krev, vedno sa žitím tmolili. Jak dnes, i vtedy bujnel strom, pod ním si mnohý oddýchol; aj básnik získal: konárom ho daril na žobrácku hôl. A toť mu spoločníci: ten kyj žobrácky a sudby hnev; tých dvoje čo mu verným len, ostatné prehlo letkom pliev. A varito, kde varito mu? Básnik varito má preds’ ... Hejveru mal on, mal i to, čo zunelo až milá vec. Do jeho strún bol pozašiel za búrnej noci prsty raz, a rachot hrmavičných diel na kúzelný ten usnul hlas. A nebo, čierňav zlobných hať, keď čulo zun-zvon jeho hrán: na pomstu začlo zabúdať, i s hviezdnym smevom shliadlo naň. A poet zlačnel po zmdlenie, šiel medzi zástup človečí. Znal: srdce ludské kremeň je; no myslel: hudba obmäkčí. A ktorá víchor uspala, i vyjasnila nebesá: tá pieseň, vonný zápal a slasť, zas mu zo strún ozve sa. Lež smysel piesne zhádol bár i živel: nie tak ľudský um… Tu nástroj stud jal, bôľu spáľ mu rozčesol hruď, sboril v rum. To príbeh varita. — Nuž a s básnikom čo? On — ťažký zved, kde, v ktorom kúte okružia? — bolestil dlho v tiesni bied. Pred pokolením mladším znov’ po rokoch vzkrsol vyhublý. Nezbelel vlas mu starobou: strasť a žiaľ mu ho vyskúbly. „Groš lebo dva. groš lebo dva!“ tak tichým hlasom žobronil: a otrčená zachvieva sa dlaň, sťa vetrom suchá byľ. Tu súcit sa ho spýtal: „Kto si, synu núdze, jemuž pôst ten, zaprúc milosrdenstvo, súdila božia prehlivosť?“ A meno povediac: „Ach, hej, groš, dva... lenlúdi.,Dočkaj, príď, decko ty slávy večitej! Roh hoja od dnes má ťa kryť. voj vehlas plá sťa nebo, ním keď k polnoci hviezd zblýska roj; čo prv znel v púšti volaním, toť obdivujú nástroj tvoj. Poď tedy, poď, vem za strapy tie žobráka šat parádny, čelo ti brečtan oblap, i sám k hodo-stolu zasadni!“ „O, krásna reč... ó, vďaka! No ja nie som hladný; za hodváb hoc, tobôž nie je potrebno začarať handry mojich háb. A brečtan ... ó, kým skvostom on v skráň mladoňa, jak svedčí mu; však prútky — škoda vrúbiť doň — sa na suchom pni neprijmú. Lež ak dáš groš-dva, všeliká ti z pŕs tých vďaka s dávkou chvál; o plácu stolár modliká, hej... rakev som si zrobit dal. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] 0nbamfe08hmfyz0nejgwjps3db26op9 0 3498 9033 8161 2024-01-06T00:07:41Z Danny B. 47 fix link 9033 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Palota_%c3%a9s_kunyh%c3%b3/sk/59776-Pal%c3%a1c_a_chalupa?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Čos’, palácu, tak chytrý do chlúby, v pánovom nač’ sa pýšiš bleskotu? Skvost preto na ňom diamantu, by mu srdca prikryl špatnú nahotu. Strž fáborce tie, nimiž ho ovešal sluha čačane: a nepoznáš viac diela Boha. tam taká holoť zostane. A kde vzal gazda tvoj tie poklady, čo z ničoho ho robia všetkým? Tam, kde jastrab vtáčka, ktor’ho znezrady prepadne, skántri, tučiac ním sa sám. Vták, vrah. sa hostí veselo. a v susednom kre v hniezďatku žalostia mladé, čakajúc, ach, nedochodiacu na matku. — A, chalúpka ty poblíž paláca, čos’ taká skromná? Prečo ten tvoj zjav v húsť košatých sa stromov zatráca, snáď, bys’ v nej schovala svoj biedny stav? Prijm’, iziebka ma temná; mne o peknú nejde halenu, sŕdc krásu chcem ... a v tmavých izbách sú skvúce srdcia k nájdeniu. Prah svätý, mímž som vstúpil, svätý, och, je chalúp prah, tých strechy slamenej: bo tu sa rodia velikáši, Boh sem sosielava spasiteľov! Hej, z chalupy vyjde každý, kto sa vezme vykupovať svet: a ľud preds’ zvšadiaľ pohŕdanie len sebou, núdzu musí zrieť. Však žiaden strach, i váš čas zasvitne. chudoba poctivá! Keď včerajšok a dnešok nie je aj váš: nezbytne vám bez konca má patriť zajtrajšok. — I na zem skloním koleno pod nízkym, svätým krovom tým; dajte mi požehnanie vaše, a ja vám svoje udelím! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] lwrlas63shti4wl4no2o0b99nqvdrhw 0 3499 9034 7857 2024-01-07T00:07:37Z Danny B. 47 fix link 9034 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_k%c3%b6lt%c3%a9szet/sk/59984-Po%c3%a9zia?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Ó, poézia svätá, ako veľmi si ponížená, po dôstoji ti jak šliapu hlupci, a to práve, keď sa usilujú, by ta pozdvihli! To rozhlasujú svetom kňazia tvoji bez pomazania s krikom hlásajú: vraj, svetlicou si, áno, veľkopanskou, nádhernou, ligotavou dvoranou, kam jedine len vo vyleštených črieviciach možno slušne prichádzať. Och, mlčte, falošní vy proroci, cit! máčku pravdy v slovách vašich niet Básnictvo nie je sieňou besednou, kani dav vvfintený chodí klekotiť, ten plevelový spoločnosti výber; viac básnictvo je, takou budovou, čo otvorená stojí komukoľvek, každému, kto má žiadosť pomodliť sa, slovom: kostol, do ktorého vkročiť i v krpcoch, ba i boso svobodno. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] dk4fsn8auu8f72fdnrrhw7sr7h8kfd9 0 3500 9035 8810 2024-01-08T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9035 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Tetemre_h%c3%adv%c3%a1s/sk/61409-Pohona_pred_m%c3%a1ry?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> V hôr radvanských prítmí mŕtveho našli mladého Benka Bárciho. Hrot dýky mal v prsiach, k srdcu až zašlý — „Pred Bohom samým istota, toť: vražedný útok mu siahol na život!“ Do kaštieľa kázal ho vniesť otec, v chládku paloty složiť tam; postlania pych zbránil, ba umyť ho: — bez obriadku, v krvavých hábach, jak bol, deň k dňu v tých leží na márach jednoduchých. Halapartníkom vchod dal striezť štyrom: „Duše ni dnu ni von!...“ „A ak ho snáď matka chce oplakať, sestra —? „Ni chýrom, zpiatky! im; — beda mu, nebrat či brat. kto smel by zákaz môj narušovať!' Po svetliciach dusivé nárek svoj skrýva žiaľ žien. — Sám ,pred máry poháňa' v súd pod pečaťou, domnienka ichž podozrivá vysliedi, kaní jej pozor i pud, Krvácanie rany, hej, za svedka buď. Palote postav tmy naložil tvár, ni v poludnie nevnikne svetla ta vlas; pri mŕtvole stojí žalobca kárny, sviece, kríž, odený do služby kňaz; lôžkom jej voskovíc žltý hrá jas. „Dnu protivníci, mal-li kých!“ sháňa. Rad-radom idú, ich menuje len; nadarmo, neprýšti mŕtveho rana, u hláv mu zastanúc onen či ten: „Nezabil tedy ho... ani jeden.“ „Nuž kto!?...“ zrval Bárci ľvom. „Odveká krv tá bez pomsty netiekla — Sem ubijcu ... hoc moja pečať mi sťa krt zavŕta obvinou vlastnému ku srdcu: potváram všetkých, čo na žive sú!“ „Tak teda dnu jeho priatelia!“ —Vkročia po jednom junáci, kvet od družín; bolí ich, v krvi jak hrdinu zočia, v bitke že nepadol na smrti klin — Nekrváca ni na to Bárciho syn. „Dnu do nohy, dvor, v ňom veľkí či malí... Bárc, celú ves sem v hrdelnú pru!“ Niet takých, nad ním by nezaplakali, sútrpne na pána milého zrú. Ale len jazva zas neslzí krú. „Dnu, mať jeho, svobodná sestra!“ — Už hodne zďala čuť devin zkviľ; mať sklesne však naň, príma ho, dudlúc, až v srdce to bodne: — na všetko necíti mŕtvy ni mak, krv sadlá zostáva čo — čierny fľak. „Dnu naposled milenka, ba — city prudké — vraj. jeho mladucha už, Abigail z Kund! — Prichádza; — zrak vzplá jej, na dýke utkvie vrástla v dlaž, obličaj sochou sa stal — Z rany prúd červený vyviera schvál. Slzy neopustí, nevydá stesku, ta si len chmatne, kde um tróni, krá!: hrozné, jak šprihá tam na spôsob blesku!... Z úžasu srdečný meravie sval: „Dievka, tys’ sklala ho; krvi, li!a, val —“ Dva razy porok ten — kúzlom jak spila — preslyší, potom tak odpovie: „Oj, ja Benka Bárciho som nezabila, svedkom mi nebo i všetok v ňom voj! No tú mu bodavú dala som zbroj. Vládol už srdcom mi zamilovano, znať mohol, v spolku nám prekážky niet; nútil ma predsa len k slovíčku ,áno‘, lebo ak nie: vraj, zmárni sa hneď. Na žart mu dám dýku: Na, rukoväť!“ A zdivoka dýku vytrhne z rany; pohľad jej blýska sťa plamenný meč, smiech jej i plač, dýkou pokrúca v dlani a s škrekom pustovky zuteká preč. Nik nemal odvahy zastať jej v prieč. Beží, jak ulica dial roztĺna, tančiť sa nehanbí, spievať; je friškou pieseň jej: „Bola raz dievčina, čo s mládencom, súc hrdopýškou, tak pohrávala, ako mačka s myškou!“ </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] cdmw12ulni3xz02y8gp1785n0p2qu11 0 3501 9036 7860 2024-01-09T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9036 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_puszta,_t%c3%a9len/sk/59998-Pustatina_v_zime?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Hoj, včul je len pustá ozaj pustatina! Lebo jeseň vám je hrozná rozgazdiná; jaro čo i leto shromaždia, tá hneď to ľahtikársky zmárni všetko, po zázraku pokladov že zima nenájde ni znaku. Niet tam kŕdľa oviec s cvengom zádumčivým, pastiera, čo píska tónom žalostivým; i spevavé vtáčky zmlkly, zo žitn áčky bujnej nezavrieska chriašteľ ku obude, ba ani len malý svrček nezahudie. Jak zamrzlé more, chotára pláň gáni; nízko lieta slnce, vták jak ukonaný, čiže vekom také je už krátkozraké, i tra sa mu prihnúť, by dovidieť znalo... Aj tak v pustatine vidí veru málo. Prázdna dnes rybáreň i hájoveň heno; ticho na staniach, dnu statky žujú seno; keď ich večer zovú, duria ku válovu, tu vše, chlpáň, býča zryčí: neinačej tiež von z jazera by pilo vodu radšej, Dohánových listov vezme z kutíc trámu bíreš, na prah dá ich, požižle, jak sa mu to bičiakom zdarí; pípku zpoza sáry vyne, napchá, puká však — čo mu i zdochne — a, či nie kde jasle prázdne? tu-tam fľochne. Však i čárdy Čušia ozajst, až žial ich mať; krčmár a krčmárka dlho môžu drichmaf. hodiť do studnice hoc kľúč od pivnice, bo nik neobráti oja v tú ich stranu, cestu v sneh zamietly vetry k nepoznaniu. Teraz panujú koľ fujaky: z nich jeden hore v povetrí sa krúti, pokým je deň, druhý cvála tu doľ sršivý čo kúdol, iskrí pod ním sneh sťa kremeň, a ten tretí, pasovať sa s nimi, v ústrety im letí. K mrku keď uľahnú dennej po únave, na rovinu zasa hmly zasadnú plavé: i len v nich nákres je, beťára jak nesie kams’ na nocľah kôň, v dial’ zaberá a fŕka ... Vlk zavyje za ním, nad ním havran škŕka. Ako vyhnaný kráľ, kde už ríše lem je, tak sa obzrie slnce vzad s obruby zeme, ešte obzrie sa raz s hnevom, a aj zaraz, len čo na proťajší kraj zrak dôjde žhavý, krvavá sa sklzne koruna mu s hlavy. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] tmjxfcmqq7b6xzicsnfdljwpmjay804 0 3502 9037 8664 2024-01-10T00:07:47Z Danny B. 47 fix link 9037 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Reg_%c3%a9s_est/sk/60980-R%c3%a1no_a_ve%c4%8der?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Rád vidím ráno, keď najsamprv vrcholky topoľové ožiari zlatý lúč slnca, čo rodí sa vnove. a kraj sa vyjasní priam, farba mu, vôňa, hlas ožijú sýte: — kus ešte, ďaleko k úvratiam! Môj je deň, moje je žitie.!... Večer, ach, um i telo vo mdlobách; trudne duch sa domov vracia; rastie tieň... začínam báť sa. Cos’ dnes získal, duchu, z púri. ostňom zajtra do perutí?... Šťastný, ak na dnes obzrie sa ti lúč povedomia, úsmech zlatý! — </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 0wov75ldgjc5fvkke8pesswns8rprry 0 3503 9039 8731 2024-01-11T19:08:29Z Danny B. 47 fix link 9039 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Csal%c3%a1di_k%c3%b6r/sk/60972-Rodinn%c3%bd_kruh?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Večer je, je večer: — každé odpočívať! Na moruši vetve vidno čierno kývať; bručí hnojival, sa k stene zahnal, buchne vtom sa hodne do nej, žatým potom sčúchne. Jak by boly nohy vzrástly hrudným zrutám, ťarbavé sa žaby kopŕcajú tu, tam; brnká netopier, vše strechu šuchne-zježí, huhúka si sova v starej, kusej veži. Na dvore sa belie srsť samotnej kravy: gazdiná ju práve podojila; trávi čas, si prežväkujúc, veľmi krotké plemä, hoci hladné teľa otlka jej vemä. Súra sa i mačka — loviť nemá chuti — ostražne si stúpa, chrbát roztiahnutý, zastane, koľ zjastrí: a hup! jedným skokom v pitvorci sa octne, zablýskajúc okom. Do korán sú dvere; ohniska lúč, motok ich, tak vábne žiari na týňo' ý plôtok. Predo dvermi leží dunčo vyslúžilý, na prah oprel predné, na tie sánku schýli. Dnu gazdiná mlieko precedí však zaraz, prosiacemu chlapcu z neho chlipnúť dá raz; žatým zamieša sa vo spoločnosť detskú, v hviezd jak kŕdeľ vľúdna luna na nebeskú. Dievčina na vydaj šmáň na oheň kladie: je najväčšia, krásou... zornička v ich rade. Želiezko si hreje: rúcho zrieť až skvieť sa, len ho opigľovať... zajtra sviatok predsa! Vôkol drobizg, bájke nasluchujúc (v liúšti o vlčku), bôb a či hrach hrkavý lúšti; z luštín za chlp hodia v plameň, vzbĺknu v škvare a to osvieti vše ich okrúhle tváre. Najmenší čvirk chleba chce — vyžúva; vzneslý zas otáča uhlík: hadov z ohňa kreslí. Číta starší — na nič nedbá okolité —: Z tohto chlapca bude kňaz, sa nahľadíte!... Aspoň tak vše rečie súsedom ich ňaňo, hoc syn nesháňa sa po modlitbách; áno, radšej verše, nôty má, zkusujú všetci, ba i sám probuje skladať také veci, Cveng! motyka vtom: v schod dal ju gazda kdesi páskovanú kapsu na klin pozavesí; kutroší v nej detva, ver’ by našla rada i omrvu chleba, akú vtáčik zbadá. Prelaknute spiští, ktoré do nej vpáli: Juj! čertík... ak nie, tož... zajáčiček malý!... Bude to radosti: zaspia ak očistom; vynukujú ztuha kapustným ho listom. Gazda ale povie dobrý večer vrelo, sadne, by odpočlo ustaté si telo; prašným rukávom si čelo pretrie kruhom: zbrázdené je zhusta života už pluhom. Lež jak zobzerá sa po výhonkoch jarých, hneď mu tmavé vrásky zhlaclí pôvab, zdar ich; v pahreb začrie fajku, ňouž starosti zbýva; rozsmeje ho milá žena shovorčivá. Dobrá čeľaďná mať avšak neotáľa, svedčno, mužovi by i večeru dala; pošupne stôl z kúta, a rúk dva-tri ruchy, na tom predloží mu pokrm jednoduchý. Ona jedla už, i deti — nuž, sám môže —; no muž núti ju: „Ba poclže, žienka, nože!“ Lepšie chutí, všeici jesť keď hačnú vencom —; po stehienci, krielku podá deťúrencom. Ale kto to klope? „Pozri, dievča, Zuzka; nebodaj kýs’ chuďas nocľah pýta •— Ľudská vec ho prijať, keď je bezprístrcšným, biednym: beztak trpí dosť, kde zatvárajú pred ním!“ Navráti sa dcéra s pocestným. O šťuli vojak vstúpi, praje dobrý večer; stúli ruky: „Boh požehnaj i tej vašej strave. (skončí), i tých, čo ju požívajú práve!“ Zaďakuje gazda: „Poďte s nami takto; dolej do misy, ak nedosť by v nej, matko! —“ Zve ho rúče, blíž by prisadol: „Sem, aha!...“ Aj sa lahko dá sviesť, zprvu hoc sa zdráha. Hlad im veľká misa hoci s vlastnou škodou, smäd zas krčah čerstvou uchlácholí vodou; sotva i prehodia slovo, pokým jedia: no, plnými ústy hovoriť sa nedá. Však keď po večeri sa tak chytí slova, nezadŕha sa viac vrava žobrákova; tíško pustí sa, sťa potoku sa vodí, čím dial tečie, tým viac pribýva mu vody. Tu i žiak odloží knižku, k vôli zvedú s pozornou sa tvárou vždy viac nahne k predu, a jak vyslúžilec v reči pozasekne: „Rozprávajte ešte ď,-.lej —“ prosí pekne. „Nie to povesť, chlapče! —“ otec zahriakne ho, no vandrovný slúchne, ctiac si žiadosť jeho: s nemou vrúcnosťou mu každé ovisieva z čeliadky na vravných perách, najmä deva — Tá. keď nezačujú, nehľadia, jak vzňatá fakľa, pýta sa ho... na staršieho brata; čo sa dozvedá oň. tretí rok je priam už: ešte rôčik počká, dotiaľ nejde za muž. Večer je, je večer... Oheň leda svieti, prižmuruje viečka popolové; deti tiež by spaly, — jedno je už božie, oné s okväcnutou hlávkou na matkinom lone. Zriedka prerečie hosť, zamýšľa sa zhusta; v to len mačka zdudá kdesi zpod čeľustia. Tu okľacok slamy na zem porozkladá ... a prevezme svrček tíše nočnej vládu. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] dolc8csno84axc6gn3o8vpkkgptm2xb 0 3504 9040 7868 2024-01-12T00:07:50Z Danny B. 47 fix link 9040 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Hajnali_k%c3%bcrt/sk/60609-Roh_na_svite?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Svit rána zlatý, nočný mrak v zápase diely neistom: pochybne klátil som sa ja tak medzi bdením tiež a snom. Tamto-li, či v sne? húkavé som občul zvuky: zkade dnes ten hlas? — roh zápät zareve, poľovný skučí, breše pes. Na podiv hudba rohu to, zun sladko-bôľny, unylý, spreniká kosti do špiku, jak keby zvučal z mohyly. Na to i psisko, hlupák, vyť sa vezme z pudu, zašteká: a smes tá hlasov v divokú kús’ harmóniu posteká. Ten ostro, hlučne rehee sa, no nárkom končí vláčitým; chrkotom tupým onen zas barytón dáva; medzitým ostatní kňučia, ďavkajú, čuť skoliť, huhkať, vrčať ich; do toho ozon rapoce a honcov lomoz srdnatých. Veselí lovci, rušajte! Vás precítly zve škovránok; váš dňa je rozbresk, vône hôr i polí, striebristý vôd tok, vzduch panický, skvost rosných slz, van čerstvý, vôle zbronelý kvet. sila svalov z ocele ... Rušajte, lovci veselí! Mne už len rána strnisko k žni zbudne, tam keď — smotana: kýs’ zlozvyk v putách drží ma či nátura tak prežraná. Hej. vôľa bola by, lež keď... keď posteľ bráni, hoc chcem, hoc! — Veselí lovci, rušajte: zábavu dobrú ... dobrú noc. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 2uhxp78k1w2opp3iz2vghlhir3f85jt 0 3505 9041 7869 2024-01-13T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9041 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_m%c3%a9h_rom%c3%a1nca/sk/60623-Romanca_v%c4%8dely?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Pod oblokom ker pivonky práve rozprskáva puky usmievavé: z nich vyberá deva modrooká na zajtrajší sobáš do venčoka. Včelka zlká vtom s byľôčky, kde sedká: Zlatovláska, joj, neruš mi kvietka! Tento jeden som si vyhľadala, sotva puknul, s ním sa srukovala. Vetí panna: Stvorička ty sprostá, nájdeš ruží. nejednu, ba do sta; vzkvitnú zajtra, zajtra prídeš zas, i len nežiadaj tú dnes prvej krásy. Rečie včelka: Kráska na vydaj ty, Boh verného premilého daj ti! Nemoc toho, čo od teba pýtam: milenca mi, nože, nestrhni tam. Dievčina jej: Horký neodtrhnem, skôr mladušstvom bez nej ver’ povrhnem! Do venca tú ružu vpletiem zpredu, tak nech zajtra na sobáš ma vedú. Nedoriekla, siahla k púčku prsty, ulomiť ho k iným kvetom v hrsti. Vtom jej včelka sadla, nebožiatko, na ruku, chtiac pobozkať ju sladko- „Všt, vražedník! Nepusť žiala vztek: na, odtrhnutý zaber si kvet.“—„Pekná mladuška, nač mne je odtrhnutý! Veci by chybel bojsa venčeku ti! Veď by chybel bojsa venčeku ti — výraz včelkin bol čajs’ trpkej chuti, bo srdiečko, darmo práško-malô, pre kvietok ju veľmi bolieť znalo. A devu, hoc skríkla, bledá celkom, na podočí štipla žihadielkom; chudák chrobák! Ten mrúc po tom činu. stranou sadol na krík rozmajrínu. Mladúcha však, zjajkajúc, šla skokom; nie, na sobáš nemôž’ s takým okom, po nov-mesiac opucheľ tam, pruh aj... A za ten čas zanechal ju šuhaj. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] a91rvo9ml91m08yu56q11eismffbfj5 0 3506 9042 8856 2024-01-14T00:07:37Z Danny B. 47 fix link 9042 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Rozgonyin%c3%a9/sk/60978-Rozgo%c5%88ov%c3%a1?tr_id=868 visegradliterature] }} (Balada) <poem> „Kdeže, muž môj drahý?“ „Ta, kde mužom býva sparne; u Golubca čaká Turek, nech nečaká márne.“ „Dočkaj, muž môj drahý, nechoď ešte v boja spar, nie: obrátim sa na chvíľku do svojej obliekárne.“ „Premilená moja žena, mne zamýšľaš vzprieť sa? Hladké pliecka, kypré ňádra broň ti drví predsa; v hrsti sa ti meč chvie, kláti: hja, nie roveň kytke — Co bys’ hľadala, ty ženská trsť, v krvavej bitke?“ „V bitke krvavej ja verná družka hľadám to, by pri tebe som, živá-mŕtva, diela každej doby. Váži meč, no žiaľ i sto ráz ťažší je: sťa z trucu väčšmi drví mi, než pancier, hruď, za tebou mrúcu.“ Perlový si zlatý čepiec prilbou uzastiera, štíhly živôtok — sám hodváb — vtesná do panciera; aj meč pripne: na pás — zamat — drahokamy; červené ostrojí bôtky z striebra ostrôžkami. Lahôdkou privábi vranca pred trnác: hup! cmukne; van v povolí zdúva poly jej zelenej sukne. Hradskou vstáva oblak prachu, len kôň sa jej dotkol, ligoce sa... blyskoce sa lesklá ocel podkov. — „Pozdrav Pánboh, pani sestra, ťa tu stred bojišťa; šípy ozaj prinieslas’: toť, v očkách sa ti blyštia —“ „Pane králu, Žiha kráľu, nie zvyk u vojenstva už z kúš strielať, jak za mladi vášho veličenstva.“ Na Golubac-hrad s Dunaja útokom hnať začnú; s rieky, od sucha mu škodu spôsobujú značnú. V čele všade Rozgoňovci, on, vždy bohatier, a jeho milka, švárna Cilka, Svätojurských dcéra. Pohan-Turek po Morave s novým priplul vojom: „Včuľ, junáci, plavci všaci, spolným na nich brojoml“ Sama vedie Rozgoňová proti vrahom galej, za ňou hrnú hrdinovia; práporom šat zvial jej. Z diel vybúši — div pre uši osmanské, strach zjavne; na ich lode letia v blku smolné vence, hlavne. „Vody, vody!“ reve pohan, darmo: v daždi palnom všetko zhorí, hoc jak v mori vôd v Dunaji valnom. — Tu už Murad nezná žartu: s veľkou — sťaby búrkou — válečnou sa silou blíži on sám, cisár Turkov; na stotisíc číta mužstva, pašov-, begov mnoho: Turek, Tatár — spahi, jan čiar, výbor vojska toho. Skoda bolo, Žiha kráľ, ti zhačkať sa hneď zkrátka, za posmech si od pohana kúpiť zadné vrátka; peiia niekdy vlk, no zuby šklabiac: tvs’ — och, podej tvár kam! — ľuďom dal prejsť prúdom v úteku, sťa zlodej. — Spahi, jan'čiar udrú na voj zadný, v tyl i s kraja: moc ich padne pod handžárom, viacej do Dunaja. Pešo i kráľ horko-ťažko stačí ujsť vše tiesni; Rozgoň svojou päsťou, zbrojou cestu jemu kliesni. — „Hej, kto pluje, kormidluje s korábom sem zďala? A či už nik nezachráni uhorského kráľa?“ „Ja ho vediem, slabá žena. nočnej za nesnahy: skoč naň, pane, Ziha kráľu. i ty, muž môj drahý!“ V Lackove sa octli Uhria v bezpečnosti kline. Chýr o bitke rozletel sa krížom po krajine. Víťazstvo v ňom Žigmundovo ni nepríde k slovu; v sveta diali všetko chváli Cilu Rozgoňovú. — </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] r4efjm2chmovb8sh6hpteut7uej02sf 0 3507 9043 7871 2024-01-15T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9043 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_varr%c3%b3_le%c3%a1nyok/sk/60611-%c5%a0evkyne?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Prvá. Dievky: svadba — ach, kiež došiel skôr svet krásny! Bielych košieľ plno: šíre ich rukávy zdúva-zdmúva vetrík hravý. Druhá. Bez muziky, streľby nieto: aké smutné veselie to! Jak by zaťal im do tyla — horkýž’ bych tam mladušila! Tretia. Mladuchou byť, chráň Boh, onou. juž pod hranou vedú zvonov. Trúchlospev sa pred ňou vznáša: plačúc idú do sobáša. Štvrtá. Nie mladucha — ženích-muž bol: peknú rakev šesť vám družbov nesie; za ňou v plač rodina — Ej, nemilo ženia syna! Piata. Otec, mať sú známi mojim: riekla by som, však sa bojím, lebo srdcom strpí y by ste ... jednej z vás by puklo iste. Prvá. Devy, oblečte sa v bielo: príďte, dnes len mŕtve telo obzrieť... zajtra vyniesť v stráňu </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] h2ntg02wz601xlc04piytlyrlo9tsn7 0 3508 9044 7872 2024-01-16T18:07:02Z Danny B. 47 fix link 9044 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Sz%c5%91ke_Panni/sk/60619-%c5%a0v%c3%a1rna_Hanka?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Švárna Hanka, čo deň svätí, preds’ páv, dobre neuletí; otcov záhon, býčky, riady všetko pošlo na parády. Ale otec nedbá, bo veď na dcére má slečnu; hovieť i sám môž’ si. poddaný: nu, nemusí ísť na panštinu. Orbou-kosbou pariť štice netreba mu: do merice, len ju držať, dá pán zplna, kasnár neshodí ni zrna. Do Pešti až Hanka dôjde, ešte i tam na poschodie, a jej otec? — dbá ten! Povie: dcéra jeho vo výchove. V ústave tom nežial, ani... Moc tam slečien býva; páni mladi, husári až krása chodia ku nim zabávať sa. Čo ti, švárna Hanka, povedz? Mladej umrieť včasná to vec; v tvári malas’ pár ružičiek: kde sú ti tak skoro s líček? Čo ti, Hanka, moje dieťa? Zvädla si mi, šumné kvieťa; poď so mnou do polí rodných, okraj ti tam duša od nich. Dcéra čupí bez odvety; sám strap, dobre neuletí; ber ju, otec, nes do póla kvetistého — u kostola. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] bh6bffvd0lgzy6otxv2ctkxplrslusa 0 3509 9146 9045 2024-04-09T09:07:27Z Danny B. 47 - zbytečné odřádkování 9146 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Fiamnak/sk/60624-Synovi?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Chvalabohu, zas je večer. Veď ubudlo i s dneškom zemských bied. Dnu samotná, sirá svieca plá: zvonku nazerá tma nevrlá. Takto dlho, synček, čos’ mi bdelý? Mäkko vystlaté, hla, lôžko máš: složiac rúčky, môj anjelik biely, pomodli sa pekne otčenáš. Vidíš, ja chudobný básnik som: neveľa ti nechám dedictvom; najviac meno bez škvŕn, ostudy: lichú zásluhu to u ľudí. V srdca záhradke ti, jar kým velí, náboženstvu preto žičím vlaž; složiac rúčky, môj anjelik biely, pomodli sa pekne otčenáš. Bo chudobe zlatom viery vklad, trpieť naučí a nezúfať: a tá až po hrobnú záštitu trpieť vždy a úfať musí tu! O, by i mňa, jak raz, viery celý, k úteche mi, v moci držal kráž!... Složiac rúčky, môj anjelik biely, pomodli sa pekne otčenáš. Až ťa od hry s druhmi — možno včas práca odvolá, i slúžiť raz budeš cudzáku, čo upríma snáď ťa aj... no láskou otčima!... milosť viery steč ti v balzam, v cely úkryte kým slzy vylievaš. Složiac rúčky, môj anjelik biely, pomodli sa pekne otčenáš. Keď tak uzrieš neresť, pocítiš, v pleciach poctivca to stály kríž; ako ducha tupia, šliapu ctnosť, hriech kým povýšený na hodnosť, a o raj sa s hlupcom osud delí: náboženstvom preváž krivdy tiaž. Složiac rúčky, môj anjelik biely pomodli sa pekne otčenáš. A jak vzrastúc, zkúsiš, otčižeň že nie vlasťou ti a priestor ten medzi kolískou a rakvou stým vekom aj že slúžil pomedzím: poteš sa tým slovom božím: „Zmdlelí sme pútnici len tu — po čierťaž... Složiac rúčky, môj anjelik biely, pomodli sa pekne otčenáš. V lepšiu vlasť, och, netrať nádeje, ctnosť kde v triumfe sa zaskveje: ináč súdba by a zemský blud k bohorúhaniu ti pohly hruď. — S radosťou brús v nebi sníčkov, beli, bozk ten buď ti útrovou i v stráž: složiv rúčky, môj anjelik biely, pekne odriekol si otčenáš! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 4y3abbe228sn4s2op7mlouwwdp0rfdj 0 3510 9046 7874 2024-01-18T06:07:40Z Danny B. 47 fix link 9046 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_Tisza/sk/59782-Tisa?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Pod večer už v letný deň ktorýsi zastal som u krútiacej sa Tisy, Túr kde malý náhli do nej, v sladký ako decko objem svojej matky. Rieka hladko tak, tak krotko pritom bezbrežným si tiekla za korytom, nechcela, by slnečné sa blesky potkýňaly na vln arabesky. Zrkadlom jej lúče červenkavé (roj jak víl by) tančily si hravé, temer bolo čuť ich krôčkov znenie, drobnuľkých sťa ostrôh zavírenie. Kde som stál, strel piesku koberec sa žltý, priam však skryl sa v poli predsa, otavy kde radkov k nedohľadku, ako v knihe riadok popri riadku. Za lúkami nemom vo dôstoji vysoký háj. V ňom už noc sa strojí; mrk mu v šticu hlaveň z vatry šmarí: zdá sa horieť — či krváca vari? Onde zas za Tisou, pozdĺž brehu, kriaky leštíu, rakýt v pestrom sbehu; medzi sebou jeden otvor strežú: ním zrieť dialnej dedinôčky vežu. Šťastných chvíľ pamiatkou maľovanou ružné mráčky tiahly nebies baňou. Z najďaľša jak cez hmlu, fáteľ sprchy zrelý na mňa marmarošské vrchy. Žiaden ruch. V tíš sviatočnú len vtáčik čo tu i tu piskol, preletáčik. Zo dialavy šerej mlyna hukot predchodil mi sťa komárov bzukot. Sedliacka vtom vzkrsla na zákluke riečnej, mne oproti. Krčah v ruke. Po mne pátrala, kým ponačrela čbán svoj; potom brnkla zpät ni strela. Stál som nemo, sochou do polohy, jakby boly tam mi vrástly nohy. Duša sa mi v omám zatočila, od prírody večnej krásy spilá. Ó, príroda s tvojou pre velebou, ký by jazyk smel závodiť s tebou!? Slávna ty, čím lepšie sfingu dávaš, tým nám viac, tým krajšie nám rozprávaš. Pozde v noci došiel som na staňu, na večeru z plodín prichystanú. Súdruhmi dlho sme besedovali. Blkal ohník raždím nachovalý. Medziiným ja k nim: „Tisa, chúďa — prečo jej len krivdíte tak, ľudia? Toľko chýb jej vytýkate, reku, a zem má v nej tú najtichšiu rieku.“ Pár dní žatým z polosna ma zrazu zvon vyrušil, hlásajúci zkazu. Povodeň tu !...‘ znelo v strašnom chóre; vyzriem von, a vidím vám až — more. Zblaznelec jak, pút keď pozbaví sa, cez rovinu valila sa Tisa, rvúc pretrhla hať sťa nití spletok, trôfala si svet pohltiť všetok! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] edwq124us9bbdlaiv3c4zbyqbc5rms3 0 3511 9048 8718 2024-01-19T00:07:57Z Danny B. 47 fix link 9048 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/%c3%81gnes_asszony/sk/60982-Totka_Agnesa?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Balada Totka Agnes’ na potoku biele prestieradlo perie; bielu plachtu, skrvavenú plachtu prúd jej chvce-berie. .....Ó, milosrdný Otče, neopusť! Shlúknu sa ta uličníci: Totka, čo periete? — „Hach, tu vy? — Cit, cite! Krv z kurčaťa sfafrila mi tenkú plachtu.“ .....Ó, milosrdný atd. Súsedy sa sbebnú: Kde ti muž, Agneška? zahriač ľudí — „Stvorička, veď spí on v izbe! Neiďme dnu, bo sa z budí. .....Ó, milosrdný atď. Príde hajdúch: Agnesa, hneď do areštu sober sa ty. „Joj, holúbku, jak ísť môžem, pokým flak ten nevypratý!?“ .....Ó, milosrdný atď. Žalár v hĺbke: sotva v stave veň sa paprsk dopratať; och, vlas ten, toť, žalára slnce, jeho noc však plná mátoh! .....Ó, milosrdný atď. Chúďa, Agnesa v ten denne hladí lúč, sťa do oblôčka, hladí stípkom, — lúč sa všetok do Jedného vmiesti očka. .....Ó, milosrdný atď. Bo, ledaže odvráti sa, shon ju príšer v tanec vábi; nech nie svetielce to malé, tak, sa jej zdá: zblaznela by. .....Ó, milosrdný atď. Vtom však, čas uplynúc, závor temnice jej škripne v uši: Agnesa pred súdny dvor stane rúče, jak sa sluší. .....Ó, milosrdný atď. Kroj si sriadi, dbá na ručník, šata aby šumná riasa; vlasí tu-tam zhladí kader, nech nemyslia: fiomiatla sa. .....Ó, milosrdný atď. Ako vkročí: zelený stôl, uňho vážni páni starí; s ľútosťou ju obzerajú, bez, hnevu, bez chmury v tvári. .....Ó, milosrdný atď. „Ženička, čos’ zrobila? Hriech hrozný, ťažká obžaloba! Páchate! sám, hla, tvoj frajer, vyznal, že ste vinní oba. .....Ó, milosrdný atď. On odvisne zajtra, on, čo zabil tvojho muža; tebe do smrti však príde pykať v rabstve o vode i chlebe.“ .....Ó, milosrdný atď. Zobzerá sa Agnes’, zvedieť chtiac, či vládze smysly zcela? Čuje hlas, rozumie slovám, a kým to zná: „Nezblaznela.“ .....Ó, milosrdný atď. No, čo o mužovi riekli, reč to taká divo-pustá; len to jasné jej, že ju domov viacej neprepustia. .....Ó, milosrdný atď. Nuž. nariekať počne, fikať, slzy lejúc rovno pľute: s Talie tak prší rosa, vodné perly s kriel labute. .....Ó, milosrdný atď. „Velkomožní páni, majte Boha v srdci — na mňa zrenia: doma práce moc, nemôž* m vám tu sedieť zatvorená. .....Ó, milosrdný atď. V posteľnej tkvie škvrna plachte, musím krv tú vybrať hľadieť: juj, nech b}' tam brud ten zostal, kde by som sa musela dieť!?“ .....Ó, milosrdný atď. Jeden na druhého pozrú sudcovia, očujúc taký ponos. Ticho. Ústa mlčia. iba_ čo hlasujú zraky. .....Ó, milosrdný atď. „Domov choď, úbohá žena! Vybiel plachtu skrvavelú; domov iď, Boh daj ti sily a milosti k tomu dielu.“ .....Ó, milosrdný atď. A Agnesa na potoku prestieradlo znova perie; bielu plachtu, čistú plachtu náhly prúd jej chyce-berie. .....Ó, milosrdný atď. Bo nadarmo plátno čisté, krvi znak v ňom celkom bledý Agnesa ho vždy zrie ešte, práve tak, jak v non 7'ŕn/v. .....Ó, milosrdný atď. Od svitu do mraku stáva vo vode u stolca: prudký tok jej kudlí chvejnú tôňu. bludár vetrík vlasí skrutky. .....Ó, milosrdný atď. Za mesačných nocí vše, keď v rancoch vody luna íska: s pleskom zaostávajúcim biely piest jej vo svet blýska. .....Ó. milosrdný atď. Tak to ide s roka na rok, v zime, v lete, bez spočinú; svieža tvár jej škrie úpekom, kolienka jej mrazom sinú. .....Ó. milosrdný atď. Šedivejú chlpy vlasí, vranné raz, sfa eben vlásky: na hladkom sa obličaji potyorné sberkajú vrásky. .....Ó, milosrdný atď. A. Agnesa na potoku vetchý strap svoj perie, perie — Z bielej plachty rusliny jej divoký prúd chváce-berie. .....Ó, milosrdný Otče. neopusť! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 24jbec7aujgt4lf66edwqs51aniat7e 0 3512 9050 7876 2024-01-20T00:07:31Z Danny B. 47 fix link 9050 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Mad%c3%a1ch_Imre/Az_ember_trag%c3%a9di%c3%a1ja/sk/3747-Trag%c3%a9dia_%c4%8dloveka_(Pavol_Orsz%c3%a1gh)?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> TRETIA SCÉNA (Rozkošný kraj von z raja. Malá neokresaná koliba. Adam zaráža koly do zeme na spôsob ohrady. Eva strojí podlubie. Lucifer.) ADAM Toť, moje. Miesto širokého sveta ten priestor bude mojím domovom. Od tých čias vládnem ním jak majitel, pres záškodnými ochránim ho zvery i donútim mne rodiť plodiny. EVA Ja besiedku zas spravím práve takú jak predošlá, i v našom kruhu tak vykúzlim Eden ztratený. LUCIFER Ťaj! veľké ste slovo vyriekli. Ba rodina a vlastníctvo: tých dvoje svetovými sa stanú hýbadly, z nichž všetka slasť i neresť všetka bude vyplývať. A tieto idey dve budú vzrastať bez zastavenia, až kým vyvedú vlasť na svetlo a blizňa priemysel, rodičov každej veľkosti i šľachty, a vlastných detí žráčov hltavých. ADAM Hádanky rozprávaš. Mne sľúbil si vedenie; práve tomu k vôli som sa zriekol pudu svojho rozkoše, bych, bár sa boriac o to, stal sa veľkým: a výsledok čo? LUCIFER Či ho necítiš? ADAM Veď cítim, že jak opustil ma Boh, ma do samoty sotiac s prázdnou rukou, tiež spustil som sa ho. I som sa stal sám sebe bohom; a čo zažiadam si, mojím slušne je. To moja sila, to moja pýcha. LUCIFER (stranou). Bábä márnivé, včuľ frčky hádzať vieš svod po nebeský; tvoj uvidíme srd, až vzbĺknu blesky. EVA Ja zas som na to hrdá jedine, že matkou budem sveta. LUCIFER (stranou). Za slávna vidina, čo má v srdci ženskom pobyt: tú prehriešenú biedu večnou zrobiť. ADAM Zač aj mám ďakovať mu? za pusté to svoje bytie? Šak to živobytie, ak bude ťarchy svojej zahodné, je iba môjho trudu ovocím. Tú pochuť, čo mi dušok vody podá, si pálčivosťou musím zaslúžiť zakaždým žížne vlastnej; bozku med zas hodnotu tam má si všehdy - čo mu zápät kráča - v tupej omrzlosti. No jestli všetky spinky povďaku aj spadly so mňa, trebárs svobodným som stal sa, abych osud zbudoval svoj a ho znova sboril, chmatkajúc tak po tom, čo som v mysli ponavrhol, - snáď k tomu ani tvojej pomoci nebolo treba, bola zdolala by to isté i moja vlastná sila. A ty si ma z tých ťažkých nevyzul preds’ okov, nimiž moje telo púta ma k prašnej zemi svojej. Cítim, bárs mu neviem mena, čo je, možno že len jeden vlásoček - tým potupnejšie, - čo obmedzuje hrdú dušu mi. Páč, vyskočil bych, telo moje však zpät kydá, moje oko, moje ucho mi vypovedá službu povinnú, nech zochcem skúmať taje diaľavy; a jestli do sfär vyšších obraznosť ma uniesla, takoj primusí ma hlad, bych pokorený znova sostúpil ku hmote, teprv pomiaždenej mnou. LUCIFER Ten povraz silnejší je odo mňa. ADAM Ach, to si veľmi slabý duch ty, keď neviditeľná pavučina táto, to nič, čo státisíce bytností ni nezbadajú i sa v sieti tej trepocú pri pocite svobody, - čo povyniklých vyšších duchov hŕstka zná iba otušiť: keď i to, hľa, ti ešte vzdoruje. LUCIFER A to je aj len, čo mi vládze vzdorovať, bo duch je, jak ja. A či snáď domnievaš sa, že, keď skryte pracuje a bez hluku, ni silným nenie? - Never, v temnote, si čupí ono, svet čo stroskotá a postaví; bo od pohľadu jeho ver’ hlava by sa zakrútila ti. Len ľudské dielo liskne sa a hrká, to vo hraniciach žitia piaďových. ADAM Tak daj mi nazrieť do tej činnosti, - len na menšinu, moja hruď, jak vieš, je silná nadosť - daj v ten úkon nazrieť, čo na mňa vlívať môž’, kto v sebe sám tak osobitý som a celistvý. LUCIFER „Som“ - slovo bláznivé! Si bol a budeš. Preds’ všetek život večným vznikaním a hynutím je. Ale pozri kol a prehliadni a vidz to zrakom ducha. ADAM (Čo v nasledujúcom hovorí, to všetko stáva sa i viditeľným.) Ká záplava to vieri kolo mňa, sa vozvýš rúťac bez prietrže, kde na dvoje delí sa a k pólom zemským jak víchor uháňa? LUCIFER To teplota, čo život nesie v ľadov domovinu. ADAM Nuž a tie dve tu rieky plamenné, čo povedľa mňa hrnú s hukotom, až stŕpam, že ma uchytia, a preds’ ich životodárny cítim účinok: to čo, to čo? Až omráčuje ma. LUCIFER To magnetina. ADAM Pod mnou zem sa kláti. Čo za pevné som, za bezforemné mal dosaváď, sa varnou stalo hmotou, nezdolateľnou, svoj čo súri tvar, o bytie borí sa. Jak kryštáľ o to, o toto sťa brost. Och, v tej mäteži kam podeje sa, uzavrená kam ja môjho osobnosť, čím, moje telo, sa staneš ty, v ňomž ako v prepevný by nástroj vtelený tak pošetile som dôveroval svojim zámyslom i svojim túžban veľkých rozmerov? Ty rozmaznané decko, ktoré strasť i zároveň slasť zadovažuješ mi, nuž ozaj na pár hrstí popola len poklesneš, kým zbudok podstaty ti voda a vzduch prchlý, pred chviľkou čo ešte bronely a tešily sa, a zápät s celou mojou súcnosťou sa do oblakov roztiekly sťa para? Každučké moje slovo, v modzgu mi myšlienka každá jednu časticu bytosti mojej stroví, spáli. Zhorím! - a toten zhubný oheň nebodaj duch potajomný rozduchuje vo mne, by ohrieval sa, jak ja zotlievam. Preč s vidom tým, bo prijdem o rozum. V takomto boji medzi stými živly stáť s trápnym citom opustenosti, jak hrozné to! - Ó, prečo odstrčil som od seba ten pokrov opatery? Čo pud môj šípil, ale nevedel mu ceny, po čom moja zvedavosť tak dychtiac túži, och, jak daromné je! EVA Šak ver’, šak? i ja cítim podobné. Až ty tak budeš válčiť s šeliem kŕdly, či ja keď, umdlievajúc nechuťou, zahradu našu budem pestovať, tu obozrem sa po svete vše sírom: i na nebi hor’, dolu na zemi nebude jediného príbuzného, ni priateľa nám, ktorý povzbúdzal by abo chránil nás - Ej, nie tak bolo, nie takto predtým, v krásnom období. LUCIFER (posmevačne) Veď, akže ste tak drobných dušičiek, bez opatrovnej péče že a ruky až zmŕzate, i denný chlebíček vám podriadenosť: skoro vyvolám ja pre vás boha, ktorý vľúdnejší aj bude, než ten chmurný starygáň: toť, zeme ducha to. Ho z nebeského znám sboru: pekný, skromný šuhaj je. Von, duchu, z centra pôľ až; hľa, že mne neodoláš. Zve zápor odveký ťa, veď iný nesmel by ťa. (Zo zeme vyrazia plamene, hustý čierny oblak, prepásaný dúhou, utvorí sa pri strašnom hromobití.) LUCIFER (sa zpätiac) Ktos’, strašidlo ty? Teba nezval som, preds’ geníj zeme slabý je a krotký. HLAS ZEMSKÉHO DUCHA Čo slabým zrel si v chóre nebeskom, to v svojom kruhu nesmiernym je, silným. - Nuž tu som, bo som ducha na pozyv poslúchnuť musel; však si zachovaj, že vyrušiť a spravovať je iné. Nech oblečiem svoj obraz, skydneš s nôh, a tie dva červi vyjdú na nivoč. LUCIFER Rec tedy, ako v tvoju hrdú blízkosť môž’ človek dostúpiť, ak za Boha ťa prijať vôľu má? HLAS ZEMSKÉHO DUCHA Súc rozdrobený na čiastky vo vode a v mrákavách a v lese, všade, kam len nakukne s úsilím žiadostí a vzdmutou hruďou. (Zmizne.) (V tom háj, studnice zaľudnia prchavé hravé Víly a Rusalky.) EVA Ach, vidz tie milé tváre sesterské, hľaď, hľaď, s kou nehou pozdravujú nás! Opustenosti niet viac, ožil laz, hôr zápač: - blaho prikvitlo k nám zas. Nás, v žiali ony obodrovať budú, vyvádzať dobrou radou z pochýb, z bludu. LUCIFER Ni nemôžte kde lepšej prosiť rady - vy, ktorí prosiac, rozkážete radi - než u tých milých podôb prchavých, čo odpovedia vám, jak ste sa ich vy opýtali: na srdiečka čisté s úsmevom patria, zúfalému iste však predídu vždy desnou mátohou. I ony budú s priazňou premnohou vás sprevádzať v stých tvaroch k cieľu žitia, v premenách, množstva ichž nik nepočíta. Stín svieži mudrcu, keď odhĺbal, a večne mladým srdciam ideál. ADAM Čo z neho mi, čo z lesku tejto hry, jak prúdi predo mnou? k dnu nevnikám jej - i o záhadu len mi pribudlo. Nuž, nebalamuť dial ma, Lucifer, daj znať mi všetko, jak si zaviazaný. LUCIFER (Stranou.) Hej, spríkri sa ti známosť tá raz, mrieť až budeš záhou po nevedomosti. (Nahlas.) No trpezlivosť. Vieš, že rozkoše i chviľku bojom zaslúžiť ti treba; moc škôl ti načim ešte vychodiť, moc sklamaní prejsť trpkých, všetkému kým porozumieš. ADAM Ľahko tebe húsť trpelivosti nôtu, pred tebou sa rozprestiera celá večitosť; však ja som nejel so života stromu, mne na piaď bytie káže náhliť sa. LUCIFER Čo žije, všetko rovno dlho žije, strom stoletý i jednodňový hmyz. Sa chápe, teší, miluje i padá, keď robotižeň svoju skončilo a vyhovelo túžbam svojim. Nie, čas nejde, stojí: my sa meníme; či jeden vek či jeden deň, to jedno. Oj, neboj, vyplníš tiež účel svoj, len nemívaj sa, v túto z blata tvár že vtiesnené je ľudské jedinectvo. Si vídal mravce, úl včiel vídals’ tiež: tisíce sa tam hemžia robotníkov, sťa blázni honia, voslep konajú, nejeden pritom zblúdi, upadne; no celok ich, jak stály jedinec, vo spolnom trvá duchu, účinkuje, s istotou prevádza plán vytknutý, až prijde konec: celok zastane. I tvoje telo z prachu rozsype sa podobne, pravda; ale v podobách stých znovu ožiješ. A nemusíš od nova začať ničoho: ak zhrešil si, v potomkovi svojom odpykáš, do tvojej lámky pristrojíš ho okov; čo zkúsiš, pocítiš, sa naučíš, podržíš maním milliony rokov. ADAM To ohľad starcov. Moja mladá hruď má inú túžbu vrelú: do budúcna tak nazrieť raz. I daj, nech shliadnem tam, zač boriť sa, čo všetko trpeť mám. EVA I ja nech vidím, obnôv mnohá zmena či vnád mi ujmu ztratu neznamená? LUCIFER Budz! Vražbu spustím na vás - svojich hostí -: i dozrete až po skon budúcnosti v sna obrazoch to letkých, zaiste. Však vidíte-li, cieľ jak pošetilý je, ťažký boj, kam vaša púť sa schýli, by preto ducha nepozbyli ste, neumkli pred bitvou: lúč roznietim jej nebom, zrak vám svetlom zastrieť tým, že klamný úkaz viďmo každé je, - a lúč ten bude pablesk nádeje. (Medzitým Adama a Evu odvedie do koliby, kde obidva usnú.) </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Imre Madách]] 9t019341cx8mh9eoum297xiax2msq41 0 3513 9051 7877 2024-01-21T00:07:46Z Danny B. 47 fix link 9051 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/H%c3%a1rom_mad%c3%a1r/sk/60002-Tri_vt%c3%a1ky?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Tri vtáky sú to, ichž mám zvlášte rád; o troch vám vtákoch idem zaspievať. Kiež tak by pekný bol môj spev a rým o nich, jak veľmi ja ich návidím, jak veľa blaha, techy, rozkoše mi títo vtáci poskytujú vše! Nuž, prvý vták je malá sýkorka. Jej zim-baba sa netkne, bosorka, nezmýli nesnahy ju žiadne zlo: za mrazu, chumle hvízda veselo, si po konárkoch skacká, holých bár, jak hravý motýľ s kvietka na kvet v jar, čo bezstarostné decko hupká si, hneď príde, ujde zas, sťa dákasi by vrtieľka je voždy inode, zrak ledva stačí za ňou v sprievode. — Sýkorka táto — tak sa javí, hľa — je tvoja myseľ, žienka premilá! Vtáčaťom druhým je zas sláviček. On skryte žije v šere vetvičiek, nik nevidí ho, ni on nikoho; to jeho hniezdko, trebárs nemnoho je stavby na ňom, je mu celý svet: v ňom vyspevuje, i keď začne, hneď ututle súmrak hlukot kdejaký, by neprerušil jeho piesenky, by tešily sa zem i nebesá, kochaly v piesni, aká primkne sa ku uchu nášmu v najkrajšom ak sne. jejž každý zvuk sťa tklivé zvonenie žiaľ jeden pochová a splodí zas i jednu radosť, lebo každý hlas v tom harmónie venci velikom je jednou svätou láskou. — Slávikom tým — takto zavše predchodí mi, hla — je tvoje srdce, žienka premilá! A tretím z v tákov tých je orlíča. Tie jeho kriela smelí, nosičia to, vyšinú ho nad oblakov štít; tam s hromo-blesky spoločný má byt, a pozor svoj až k slncu vysiela. Keď počasie je kludné docela, sám pokoj a mier, spí si v ústraní; no keď tak víchor príde zdychčaný, divoko zreve, začne duriť sa: tu scítne z driemot mladá orlica, sa víchru takoj hod! do ramien, ním dá sa uniesť, a on, jakby len paripa s jazdcom, tak v svet trieli s ňou s odvahou strašnou, hroznou rýchlosťou. Tá orlíčka — tak sa mi činí, hľa — je tvoja duša, žienka premilá! Máš myseľ decka, srdce ženštiny a mužskú dušu, tvore báječný! Ni neviem, čo je väčšie, odhádať: či láska moja, či môj obdiv snáď? </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] kwm5tyiv7cms0xq8e6nnwrjeau6tpj5 0 3514 9052 7879 2024-01-22T00:07:33Z Danny B. 47 fix link 9052 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Keser%c5%b1_%c3%a9let,_%c3%a9des_szerelem/sk/59781-Trpk%c3%bd_%c5%beivot,_sladk%c3%a1_%c4%be%c3%babos%c5%a5?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Iným ja vždy som len dobré prial, a mne každý ubližuje schvál. Roztrhajú na mne prikrývadlo, tŕním naplnia mi vankúš, a ráno cítim chechtu ich žihadlo, mátohy že v snách ma krtušia. Kvapni v pohár žitia trpkosti plného mi, sladká ľúbosť, ty! Puklou lýrou je mi hrúd; múk ťah divým chmatom cvála po strunách jej: a pieseň, čo z nich vyburcuje, znie, vo vetre poplašný jak zvon. Včude len čo zábludou sa vsuje v zmätok hry dajeden čistý tón. Kvapni v pohár žitia horkosti plného mi, sladká ľúbosť, ty! Toto jedno, čo by mohlo, jak tmel, mi strapy duše sváriť dák!; to strom, ktorý ešte zúfalstva mi nestačila preliať záplava, v jehož vetvách nájde azyl známy ešte moja nádej túlavá. Kvapni v pohár žitia trpkosti plného mi, sladká ľúbosť, ty! Deva, jeden pohľad milený, akým slnce zrie v kraj v jeseni, ktorý nemá síl už živných síce, a preds’ je tak krásny, láskavý, bo šťastnejších dní nám smavé líce. v pamäti nám jaro predstaví! Kvapni v pohár žitia horkosti plného mi, sladká ľúbosť, ty! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] edde07uvrnh24ucujm2zyeeenuwn2g5 0 3515 9053 8709 2024-01-23T00:07:46Z Danny B. 47 fix link 9053 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Itt_benn_vagyok_a_f%c3%a9rfikor_nyar%c3%a1ban.../sk/60004-Tu_dnu_som_v_lete...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Tu dnu som v lete mužského to veku; jar mladi posla, a čo boly ňou v dar prinesené z priazne ku človeku, kvet i sny krásne vzala so sebou, so sebou škovrán-spevca, pobratima, čo zbúdzal ma, zrúc zoru zbronelú... Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma tak neľúbiš, môj jasný anjelu! Uletel s neba ružovatý lúč a so zeme spevná uletela vtač, v jej hniezdach prázdnych hnevné víchry skučia dnes, abo smutných vánkov čuť z nich plač; v dúm mojich lese, jakby za podzimia, už hrká list, nešepce priateľu... Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma tak neľúbiš, môj jasný anjelu! Dennica neba zlatá, zeme rosné však striebro tam je všetko, všetko v zmar: skutočná ruka prísna neúprosne ich smazala ztaď; roj sa sbieha chmár, i sparno je, vzduch strastí, že až zdýma hruď, tlačí v prácne dni či v nedeľu... Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma tak neľúbiš, môj jasný anjelu! Pomedzi bralá romantické stekal si čarný potok, rozhučaný v ples: prúd ctižiadosti i ma neraz plekal, opojil blaze. Tečie tam i dnes, no iný streb ho rtoma dychtivýma, mne prešiel smäd, chuť — koniec veseliu ... Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma tak neľúbiš, môj jasný anjelu! Keď odvrátim sa od seba a zrenie jak občan po vlasti šlem končinách: zrak zhumpľované, zvrhlé pokolenie, ľud pustnúci koľ vidí. Ramä, hach, mi spružie, zbúcha srdce; však čo s nima? Len slziť nad ním môžem k súdielu... Jak tmavý bol by život, svet, nech ty ma tak neľúbiš, môj jasný anjelu! Oj, miluj ma, jak zplna lásky žiary ja mám ťa rád, tak prenesmieme vždy; ma zaplavuj tým svetlom-teplom, s tvári čo božskej v srdce sa ti hromaždí: to srdce je mi svetom jediným, na dni slncom, hviezdou v noci prôčeliu... Jak tmavý bol by život, svet, nech ty mňa tak neľúbiš, môj jasný anjelu! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] 87io0gf5aulqqe9ihz7ftkvfdygnrmo 0 3516 9054 8671 2024-01-24T00:07:53Z Danny B. 47 fix link 9054 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_szeg%c3%a9ny_jobb%c3%a1gy/sk/60617-%c3%9aboh%c3%bd_poddan%c3%bd?tr_id=868 visegradliterature] }} (Životný obrázok z minula.) <poem> Sírou hradskou ciepka poddaný, už s týždeň trudnú do stolice končiac robotizeň. Strkom-pieskom vôzok naložil si; pod tou ťarchou koleso až krušnou škrípe nôtou. Tackave s ním rušia koso-rohých hoviad pár, i že preds’ lezú, sotva spozorovať; oba trúchle, jak by rozmýšľať sa zdajú: koľko ráz doviezly už a doviezť majú? Chudák sedliak drepí zpredku na paroží, zodratý bič v ruke; v smutný obraz boží schliapne ver’ mu širák plavý, nech ho sprava dvoch-troch motúzov to v hŕbe nezdržiava. Časom prerve mlkot svoj, súdruhov v jarme popodurí, ale zavše durí darme, nevládzu ísť skoršie, od skalenej cesty paprčky im temer krvácajú miesty. Sírou hradskou, mrmlot sťa nebeských mrákot, vtom zďaleka ozve hyntova sa rachot, len toť zhrmel v diaľke kúdolistej a, hľa, za okamih vzkrsol. jak zblysknutie znáhla. Štyrom sivkom tie dva kosorožce plavé horko-ťažko len čo vvhýbnuť sú v stave, a ver’ báť sa boja; hej, úbohé tvory, nech tak jarmom vládzu, strhnú niekam v hory. Pyšný kočiš drnčí na kozie si, bičom šmižká cifrovaným len tak nič po ničom. Odľahne mu, jeho popanštenej duši, keď bydľatá biedne švacne poza uši; odľahne viac, keď môž’ zvolať okázalo: Krajan, hlavica ti oplakáva salo! Skoda bolo v krčme nechať jeho cenu, z tvojej osi zrobiť vdovu zarmútenú. Vzozrie poddaný, i rečie s chmurou čela: Ech, ver’ cenu sala krčma nepozrela, čím obrástol som, strup k ej s’ omasty malý, rýche vám na koče všetko vymazali. No nezačul tých slov svet v hyntove rúči: neborák, i var’ máš štastie, bo kto ručí za to, totie ruky opekúnske že ťa nestrescú za truc tvoj, nepokorné dieťa! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 4rgvvlw996q6azlvoku71anflm5vly4 0 3517 9055 7882 2024-01-25T00:07:42Z Danny B. 47 fix link 9055 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_tud%c3%b3s_macsk%c3%a1ja/sk/60621-U%c4%8dencova_ma%c4%8dka?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Ono bola by ver’ dúža učencova veda, lenže čo z nej, keď o drobné väčšia uňho bieda. Knihu skladal o múdrosti — a, Ta! vtedy sa s ním bláznivá tá história stala. Nemal vám rád vedár ten nič v svete, jadra-kožky, chodil hoc po nebi, zemi o dvoch či štvornožky: no eieušku burú on si — ba, ľa! zamiloval nešeredne, zjedol ju bezmála. Mal i sluhu; ten sa o dom staral, stráži-šetrí, by nič nedostalo nohy, neodniesly vetry. Dosť bol verným čeladníkom: — a, ľa! pôst mu býval ráno-večer za to pláca stála. Ináč vodilo sa šťastnej maňke: tvor ten milý a gazdíček na raňajkách vždy sa podelili. Smutne hľadel na to sluha — a, ľa! na pol žemle, pohár mlieka vzdychal stonom brala. Bo vedomec náš keď svoju užil polovičku: druhú sluha nastoliť mal zavše pre mačičku. Po pansky si žila cicka, — a, la! len nechcelo zdať sa na nej. že by priberala. „Cuješ... ono., čo je tomu zvieraťu? Srsť má ti sťa jež, kosti hrkajú v ňom, v chôdzi len sa kláti.' „Hja, môj pán. nuž veľa hladu! — A, ľa! zduplovať len chovu: zaraz by sa vyčôchala!“ A od tých čias holbu mliečka, celú žemľu papká: mudrc však len škúli, či mu zvýši smidka, kvapka? Ale mačka nezmohla sa, — ba. ľa! ubudlo jej rovno s lunou, na srpec sa zahla. Burá maňa úbohá, hej. padla do nemoci, nebohou sa za jesennej peknej stala noci. „Zduchovela milá stvora — A, ľa! delím s ňou svoj kúsok, preds’ smrť.. Ľahká buď jej skala! ‘ „Načo tajiť“, povie sluha, „cicuška je obeť nevinná: ja som vše zjedol za ňu ráno obed. Kázalsom jej: Vsic! namyši — Ná, la, komory kde všetky prázdne, jak by sa myš liahla?“ Vedu, vravím, mal učenec mier až bezpodobných, ale čo z nej, keďže pritom pramálo mal drobných! Knihu spísal o múdrosti — a, la! taká hlúpa príležitosť často sa mu stala. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] l3y2c02wdjv5xxmxjrxs6l6mnepp223 0 3518 9056 8874 2024-01-26T09:07:30Z Danny B. 47 fix link 9056 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/Enyh%c3%bcl%c3%a9s/sk/60977-%c3%9a%c4%beava?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Vzniká, tiahne búrka srdca rovno morskej, veru; bolesť býva blaha časťou, jejž len Boh zná mieru; vzduch radosti prečistí žiaľ, i keď vyvztekané už zármutku mračná, na nich krásna dúha vstane. Včera druzgla už i nádej, sťažeň sám, len čo mi pochybnosť podvrhla krehkú dosku stred pohromy: dnes podo mnou, nado mnou je hladké more, nebe; háj mi kýva sviežou chvojou, jak by zval ma k sebe. — Nepuká tak ľahko srdce, čo jak bôľ v ňom pipre: zmäkne len a pre radosti zvnímavie a skyprie; svätvečer jak roľníkovi, minúc robôt piatok: plným blahom stane sa mu útrap nedostatok. Niet tak pustej biedy, kde by smrteľník si chtivý nenašiel hoc na dlaň šíre kus zelenej nivy, a keď tú zahrabal vietor v piesčin nekonečnu: oplače ju... dial však stúpa, v duši nádej večnú. Púšť ty žitia, mám tiež v tebe spočívadlo malé; búrny prúde, loď mi srdca nepoženieš stále; ak mi ťažký žiaľ, strasť ťažká zlé dni spôsobilý: nahradí ich úľava vše v odpočinku chvíli. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] lr6jruo74p0a9pyhuvvwvro55el7550 0 3519 9057 8675 2024-01-27T01:07:38Z Danny B. 47 fix link 9057 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Mosolyogj_r%c3%a1m!/sk/59994-Usmej_sa_mi...?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Usmej sa mi, drahá žienka; dnes, ach, na zemi niet kvietka, na nebesách hviezdy niet, čo nahradiť by mohlv vzhľadom na milotu úsmev tvoj. Ak už tvárou ti preds’ vzkrsne chmára, vetrík však, ju odviať, neprifára, aspoň ju zrob nežnou, pozláf, prosím, ju úsmevu svojho úsvitom. — V pustej zime pustý na ohrade strom s kou túžbou, s kým dychtením mladé čaká jaro, čo mu kvetúcich zas vetvíc dá i vtáčkov spevavých! Pútnik, pol čo sveta schodil var’, i za noci sa octne na chotári rodnom, ako číha: kedy biysne z domku v zrak mu vľúdny kahanček!? A nemocný, ktorý na postlaní smutnom dlho do tmy nočnej gáni, sám a sám: jak nyjúc-mrúc až čaká vzchodiaceho slnea prvý lúč! A umrlých telá, zatvorené v rakvách, jak čakajú na vzkriesenie!... Och, a preds’ ja i od týchto všetkých ešte väčšmi čakám úsmev tvoj! Usmej sa!... Ja, muž tvoj, vzal sa pýtať, v jehož knihe srdca vieš-li čítať: môž’š znať, v nej že každý riadok žitím je, hotovým umrieť za teba! I že tvári ti zrkadlom stále duša moja, zväčšujúcim ale, v ňomž je záder zrovná dýkou, čo je tvojho čielka leda vrásočkou. Nuž usmej sa. blaha zdroju zlatý!... Rty čo, rúčky, nôžky bozkáva ti, tvojich snov kto strážcom je vždy, tôňou žitia tvojho: tvoj muž prosí ťa. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi] rfvptmyrmdbt4yo2iosxjztdq2wk6lc 0 3520 9058 7885 2024-01-28T00:07:36Z Danny B. 47 fix link 9058 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/Haz%c3%a1mban/sk/59595-V_domovine?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Roveň, v skvost zlatoklasný ubraná, nad ktorou letká fata morgana víl ihry strojí, tance, zápasy: znáš ešte ma? O, poznaj syna si! Veď dávno bolo, topoľov tých stín čo posledne ma zajal v odpočiň, kým cez jesenný vzduch mi nad hlavou V — znamä — tiahlo tvojich žerávov; keď na rodného domu prahu tom rozlúčky kusé hlasy koktal som, a matkin - doslov žehnajúci tiež už dávno vetrov roznosila spräž. Z tých Čias sa dlhý rokov zrodil rad, a dlhý rad ich odžil rád-nerád, i na povoze vratkom Šťasteny som široký svet zbrúsil v učení. Hej, šíry svet ten školou žitia je; tam potiekly mi potu ručaje, bo neschodnou púť od skál, pre hrudy, na nejednu púšť človek zablúdi. o ja viem — ako žiaden zeme hosť —, ja, ktor’ho z tmavej čaše zkúsenost už bolehlavom neraz núkala, že radšej smrť by ch bol pil bezmála! No dnes ten žiaľ, tie dlhé útrapy, čo sápaly mi hruď vše na zdrapy, i súžob stopy všetkých najblahšia radosti svätej slza unáša; bo v kolísky kde mäkkom lone raz pŕs materských som požíval med: zas tvoj jasný deň sa decku tvojmu, hoj, mne usmial, milý krásny domov môj! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi] dqzra65axbl10un4bqux4w1jl1r13sc 0 3521 9059 7887 2024-01-29T00:07:39Z Danny B. 47 fix link 9059 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/F%c3%bcstbement_terv/sk/59614-V_dym_po%c5%a1l%c3%bd_pl%c3%a1n?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Celou cestou — do domova — hútal som sem i tam: po rozchode dávnom znova jak sa s matkou zvítam? Čo jej rečiem prv, by čula milé i rozumné, keď, kam ma vse privinula, náruč vystrie ku mne? A na mysli sa to rojí, jak by iskry shŕňal: kým čas zdal sa mi, že stojí, hoci vozík frňal. A prehupnem prah ... Brnkne mi v stret mať, sťa lúč v tôni... a ja rty jej zvisnul... nemý ... jabkom na jabloni. </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] f5d7cexlqrh1dvbherbho425hbgo5ii 0 3522 9060 7888 2024-01-30T00:07:43Z Danny B. 47 fix link 9060 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/%c5%90sszel/sk/60433-V_jeseni?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Podzimu chladný, mračný deň; ko mne si nuda zasadla; jak smutný vtáčik, v klietke ten, mi čučí pieseň omrzlá. Co robiť, čítať so pár strán...? Nuž, Homér, s nebom ligotavým, ty nabok dnes!,.. Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Bo bolel by včul azúr bez chmár, mora hlaď — tvár usmiata; kraj slnný, bujarý — och, dnes by bolela ma kresba tá! Belasý závoj cez hôr stráň — loď zlatá, ktorá behom hravým nach krája vín... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Hen v blankyte grúň, Zeva hrad, tu vlúdna sihoť v zeleni: sad nad ňou, pod ňou tobôž sad, húsť stínna, háj s hrou ozveny, — stred pláne vôd nív zbožná pláň — shon oviec, býkov bujných zdravím — ký obraz to!... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Dym korunuje les i ker, zvúc hostí; rekov rodina, veselá chasa, u vatier žertvuje, triznu vyčíňa; pri lýre chorovod, paián —; d voj pohár, s medovcom to pravým, si koluje... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. A vzplanú-li bitv pochodne, za voľnosť vojín neskoná, bo útisk, jarmo národné sú neznáme im. Zákona nemajú — šťastná chyba! Zaň, čo právo, rada šedých hláv im vše ohlási... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Tam pekné leto je, už tam! Príroda klesá vo spánok; niet čudies viac, dúh, úslniam i búrkam koniec; škovránok zmdlel, slávik večerov i rán nevíta; diaľky nad záhlavím niet vzduchohry... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Stajnozvuk, jednotvárnosť koľ; deň, svetlá noc je; bez vnád zem i nebo: zdroj krás zapadol; obloha bude už len, viem, — nevľúdna olovená báň — sa smokliť plačom neprečkavým, až otaje ... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Poď, ó, poď, zabávaj si ma, hasnúcej slávy barde. Hej, smut nebies mňa včuľ zajíma, utuchlá borba, pomník jej, kde junač ľahla pod kurhan, boj zavŕšivšia s bôľom žravým, bez nádeje... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Oblaky tvoje, víchríc vztek, šust chrastín, šmihlia, cez srazsce dub samotár; kmit bludičiek, vín jäk — to duša teraz chce, ľud mrúci, na minula lán čo dumným, v slzách rozplývavým zrie pohľadom... Poď, Ossian, s tým svojím spevom hmlistým, tmavým. Jemužto temných za nocí duch zjavuje sa rytierov, chrabrými pošlých za otcí, prezerá mrákav medzerou a kynie ti: „Poď, Ossian, nač’ mŕtvych búriť? Žič sna práv im; v Kaledonii cudzák pán, niet koho vznietiť spevom žhavým. — </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] qrxflzvj47d5ctfnpupooa51aiww0dj 0 3523 9061 7889 2024-01-31T06:07:41Z Danny B. 47 fix link 9061 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/J%c3%b6vend%c3%b6l%c3%a9s/sk/59599-Ve%c5%a1tba?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> „Vravelas', mati: božská ruka že kreslí v noci naše sny; sen oknom je, nímž zrak náš kuká — zrak duše to — v kraj budúcny. Mamička, ja tiež mal sen: či mi ho rozlúštiš? O, urob hneď! Mne krýdla vzrástly, vzduch som nimi, ba nekonečný slietal svet —“ ,Synáčku, duše mojej svite, lúč môjho slnca, zajasaj; nadlho Boh ti zmeril žitie, to sníčka tvojho blahý taj.‘ — A rástlo decko, z teplých prší mu mladosť šľahla plameňom, a spev je nebeský liek srdci, keď krv sa búri, kypí v ňom. Varito mocne junoš vzchytí, veň vtočil citov prúdenie: i na perutiach piesne city koľ vtáčou brnkly plamenné. Po nebo vzletel čaroslový spev, sniesol hviezdu oslavy, i z pableskov jej básnikovi korunu splietol koľ hlavy. Však jedom je med piesní všetok; čím poet kojí vari ta chuť: mysle jeho každý kvietok dňom, ujatým mu zo žitia. Sa peklom stal plam citov, tomu však on sám prepadol priam v plen; už na zemi ho žitia stromu snietočka zadržuje len. Tam na smrtnom, hla, lóži leží tvor, utýraný docela; í občul, cez múk nával svieži jak matka s vzlykom zúpela: ,Smrť, neber mi ho z ramien, hrude za korisť tak včas neberže; mám neba sľub: vraj, dlho bude žiť... A či sen náš tiež len lže?...’ „Sny, matka, nelžú; usúdeno hoc v rakev sa mi uložiť: básnika syna tvojho meno nadlho, večne bude žiť.“ </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] bz9k2uomw6vreb2iprlsb1v9od6h69a 0 3524 9064 8234 2024-02-03T11:07:03Z Danny B. 47 fix link 9064 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/T%c3%a1volb%c3%b3l/sk/59597-Z_dia%c4%beky?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Malý dom tam pri Dunaji veľkom; ó, jak drahý mi ten domček! Celkom slzami mi zájde zrak, sa zatmí, koľko ráz len zíde na pamäť mi. Kiež bych bol v ňom zostal do posledu! No človeka jeho túžby vedú; mojim vzrástol sokolí brk v krátku: opustil som rodný dom i matku. Muky vzblkly v ňádrach rodičkiných, keď som v rozchod tknul sa úst jej siných, a ni ľadovými pod perlami slz jej nepotuchly múk tých plamy. Jak zobjala chvejným ramenom ma, jak zdržala vrúcim slovom doma! Och, nech vtedy svet tak znám v tvár z tvári bezúspešne nezdŕža ma vari. Nádejí čo zornička nám bronie, budúcnosť — to čarovný záhon je; len keď sme už v labyrintu tlame, žalostný svoj omyl pobadáme. I mňa že len nádej ligotavá huckala, nač’ o tom komu zpráva; že čo mocem svetom sa, sťa ši’lo sto tŕňov mi do nôh za vädlo?... ... Do rodiska známi idú nazad; dobrej matke od nich čože vzkázať? Ohláste sa, zemkovia, ak vedia domku nášho cesta by vás viedla. Recte jej, nech slzy staví časté, bo jej syna až zahŕňa šťastie Keby znala, ach, jak biedim-strádam, neborkej by srdce puklo hádam! </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] thx0h00sgxips7e9xvuf5fdizvroggk 0 3525 9065 8720 2024-02-04T11:07:51Z Danny B. 47 fix link 9065 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Pet%c5%91fi_S%c3%a1ndor-1823/A_t%c3%a9li_est%c3%a9k/sk/59996-Zimn%c3%a9_ve%c4%8dery?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Kam sa podel s neba jarabý pás dúhy, kam kvet, nímž sa polia jarabely, luhy? Kde potočný hukot je, kde spevot vtáčí, všetok jari-leta skvost, šperk s inou zdobou? Tam je všetko, len čo rozpomienka stačí ich vyvolať, sťaby bledé tône z hrobov. Iba sneh zrieť — chmáry, jak sa ukladajú; ožobračela zem, zima obrala ju. Jak žobráčka stará, ozaj, je zem; kýsi z pliec jej biely, lenže vetchý kocon visí, z ladu laty po ňom, i dier dosť však predsa, z nich jej telo nahé vyzerá, tak v mraze stojí tam, sa trasie... núdza šírkou štetca spodobená je jej dvom na obraze. Čo by robil človek von v tej mrcha chvíli? Teraz v izbe dnu je život roztomilý. Žehná Boha, koho požehnaním odel On, dav teplý kút mu a rodinku v podiel. Akým blahom je dnes teplá chyža všade, a v teplučkej chyžke rodinôčka ľúba! Teraz čo chalúpka, to čarovný hrad je, ak jest zkaď prikladať triesky do kozuba; každé slovo aj, čo indv vzduchom brnkne snáď, včuľ prostred srdca vletí uchom. Najmä večery tie vtedy — krása! Klam i mam, poviete čajs’, nech neznáte ich sami. Za vrchstolom otec čeľadný si sedí v dôverlivej vrave so susedom, s kmotrom; fajčia si. pred nimi krčah z hrubčov gliedy, chovan hen z pivnice najstaršieho: na trom aj dna nájsť mu neľza, čo jak sa s tým činia... zločká, hneď jak peniaz plný je zas vína. Ponúka ich hodná gazdiná to domu, neboj, čo úlohou jej, že vyhne tomu: hoj, vie ona dobre, čo jak v obcovaniu, povinnosti zná si zpamäť, s dobrým menom domu nezahráva; nik aj nesmie na ňu trízniť, skupaňou že bola by či leňom. Tam sa krúti-vrtí, prívet jej vždy sladší znie: „Susedko, kmotrík, nechže sa vám páči!“ Tí sa poďakujú, chlipnú na tie slová; keď im vytlie z fajok, napchajú ich znova, a jak dym z nich túla v povetrí sa plavno, tak si brúsia sem-tam umy ich, a vzatkom časov čo sa dávno pominulo, dávno, posbierajú, spomnú pekne za poriadkom. Kto na chotár žitia má už pochod krátky, nepozeráva rád napred, ale zpiatky. U menšieho stola šuhaj, dievča: svieži pár; tým o minulosť veru sotva beží. Nač’ aj obierať sa im s ňou? Život celý je pred nimi ešte, nie im za chrbáty: duše ich v budúcna obzor zaletely, snivé obzerajú východ ružovatý. Kradmo usmejú sa, veľa nepovravia, bohvie, a predsa sa znamenite bavia. Tam v úzadí zasa iávky kolo pece drobizg obsadil, sa hašterí a mece, celý kopec detí domácich i hostí; z karát stavia veže... Zbudujú i svalia... honia za motýlmi šťastnej prítomnosti, včerajšok huš! starosť ich o zajtra malá. — Hľa, jak spratné miestko! — neveryl bys’ proste: - v izbe tej prítomnosť, prešlosť. budúcnosť je! Zajtra chlieb sa bude piecť, osieva slúžka, nôtiac; až dnu čuť, jak ťahá do tenuška. Zškrípe žeráv studne nádvorím sťa v sváre, na nocľah to kočiš napája si kone. Hudú kdes’ Cigáni, najskôr na obare, zďala slýchať basu, ako mrmle, stone. A tie rôzne zvuky schodia sa a svijú tu dnu v izbe v tichú, mäkkú harmóniu. Padá sneh, ulica preds’ však očernela, veľká, hrubá tmisko zatiahla ju zcela. Chodákov niet temer, iba, zvrždiac kroky, návštevník čo stúpa domov so svetielkom, jeho lampáša svit blyskne pod obloky, už aj spolkla ho tma; lampáš zmizne celkom, tí dnu ale, jak bys’ im bol hádku zadal, hádajú o dušu: kto to prešiel tadiaľ? </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:Sándor Petőfi]] k29i9x73e7dgzytq4e4p4uby7lgbmj0 0 3526 9066 8715 2024-02-05T00:07:37Z Danny B. 47 fix link 9066 wikitext text/x-wiki {{Textinfo |LICENCIA = PD old 70 |AUTOR = Pavol Országh Hviezdoslav |ZDROJ = [https://www.visegradliterature.net/works/hu/Arany_J%c3%a1nos-1817/A_dalnok_b%c3%baja/sk/60976-Z%c3%a1rmutok_spevca?tr_id=868 visegradliterature] }} <poem> Za tmavej noci, v pustom byte, na márno v žiali tráviac žitie, bdel spevec; znemel spev mu lyry, hlavu pod jho sudby sám skloniac, na svoj nástroj hudby klesá sťa na rakev. Koľ spoločnosťou sú mu tichou ssutiny zadrhnutých vzdychov, sny, piesne kusých kriel, trúchlivé zlomky ducha jeho. pomníky bôľu strnulého ... Stred nich sa zamyslel. — Čo neznejú, ó, spevu synu, ti lýra, rty, tak bez počinu prečože meškajú? A či ti z pŕs cit vytlel asi — i viac ťa kúzla sveta, krásy nezaujímajú? Či nenadchne ťa, zrak keď shliada, v jar príroda jak prtí mladá vo práci tvorenia? Nečuješ šeptu v kyprom listí a nechápeš, čo síriebročistý zurk jarku znamená? O vzchode slnca, pri západe, než prv bol, či mieň slávnym snáď je zjav jeho veličia? Samota noci veľká, svätá, z túch tôňa luny nedojme ťa, nie pieseň slávičia? — „Nechaj ma, prosím, nytiu-mreniu... Och, kiež bych mal hruď vyhorenú, necítil priekory!... Však, jak ker Mojžišov raz, prudce, nehasle horí spevca srdce a nikdy nezhorí. Jar príde... odchová mlaď plachú; toť, všetko, z hrdinov čo prachu vie vzkriesiť: márny kvet! Vzdych listvy — miliónov stony, a potok jak tak hrká-zvoní... tiež ľahko srozumieť. Vzchod, západ — či dnes, zôr bár vatra, priniesol, sľubuje-li zajtra kus techy, nádeje? A polnoc samoty že sieň je? Och, zaľudnia ju mŕtvych tiene, tmy zvíriac záveje —“ Spevče, ak v srdci škrie ťa niečo, a prsty múk sa tknú ho, prečo preds’ neozve sa vše? Veď zpod majstrovskej žiaľu ruky. jak úder, najkrajšie z vrú zvuky, piesenky najkrajšie, — „Hejch, môžu-li znieť srdca struny, keď bôľ ich rve, v nich víchrom funí žiaľ nemilosrdný? Ak útlou lýrou oberučne o skalu praštíš: ľubozvučné či vzniknú akordy?“ Snáď chabý vek ťa splodil, zánet i var víd cítiš v duši, a niet več vy hať kypiace? Dôb míkvych detvu k činom ranným zvať je ti svätým povolaním, zobúdzať do práce 1 -„Nie v zbabelosti časoch ja žil, som videl mnoho, všetko zažil, čo krásne, veliké, o čom spev zunel velebivý, čo dejepisec ako divy zaznačil v kronike: Ja videl triumf Maratona, Spartánok vlastimilstvo: hron a val Xerxesových čiat. fva Leonida v Termopýlach, Tyrtäa s lýrou, v tiesne chvíľach boj oduševňovať...“ Podivné, a preds’ nezazneje ti zo strún skladba epopeje? Hrdinský čaká hod: po bitkách, v lahodnom mýrt chládku si s rekmi hovejúc, chuť sladkú má pieseň, revy plod. -„Po bitkách, ach, niet trizny súcej, juž pieseň, čaše putujúcej by radosť sladila: v cyprusov dyme bohatýri nečujú spevcovej viac lyry. nedá im — mohyla! Lež ani nespieva on. Schýli mdlý nástroj zúfale, i skvíli len srdca odryvy: O, veľkí vy, vy slávni množí, čias dávno zašlých polobozi, prešťastní spevci vy! Za doby zlatej žiť si spevne, spomínať zhrda, dúfať pevne vám bolo súdené, sa s rekmi deliť o laur a či ich hroboch, nie však v plači sťa otrok — zdusene. Pristaviť kolo, čas čo gúľa ho rýchle v temno do minula. moc majúc — prekážka, hoj! — spevu s nehou na prímiešok: urobiť vekožíznym dnešok i príbeh včerajška. Vám bolo súdené zun plesný vyvádzať z lyry strún a v piesni udalca živiť — ňou, a, ichž kov zhubný sklátil k pádu. vzniesť s bohmi do jedného radu, — tak vzkriesiac hrdinov. A súdené vám bolo, v zmene dôb stvoriť nové pokolenie už zašlých na rove; jak Amfion raz, mesto staväť, kde kameň sám sa hnul v zecl sdávať na slová spevcove. Ja o mrknúcom období tu ustalej borby dumám v skrytu, zrak padá... Pozde, raz hoc zrel som ich vzkvet, vetvy stromu vyvaleného nutkať k tomu: by pozakvitly zas.“ </poem> [[Kategória:Pavol Országh Hviezdoslav]] [[Kategória:János Arany]] 07ekxxrj7y0o9ygdza410qe1wx6bair 14 3527 7893 2018-11-03T13:59:06Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 7893 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Madách, Imre]] b3mslhuffggwa9lxbclgrozqpbmejks 14 3528 7964 7894 2019-02-27T01:02:19Z Daevid 2620 wikiprojekty 7964 wikitext text/x-wiki * {{Wikipédia|Andrej Danko}} * {{Wikicitáty|Andrej Danko}} * {{Commonscat|Andrej Danko}} [[Kategória:Autori|Danko, Andrej]] shvcgwe1urz14slzdi7qa3uz7g4l1f3 14 3530 7897 2018-11-17T19:30:02Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 7897 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Kováč, Michal]] nsszmcc69advpjvemf5mec5oq3gtqp5 14 3531 7899 2018-11-24T13:09:32Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 7899 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Schuster, Rudolf]] tpq9s5y0k5d0ud9bc17jvgcdqu87qv5 14 3532 7901 2018-12-02T12:26:27Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 7901 wikitext text/x-wiki [[Kategória:19. storočie]] pfcmw08t2jd97yu3ymxpmtizbnzzp25 0 3535 7962 7961 2019-02-27T00:59:59Z Daevid 2620 kategórie 7962 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Robert Mistrík | ZDROJ = [https://dennikn.sk/1393807/ako-robert-mistrik-odstupil-z-volieb-a-podporil-zuzanu-caputova-cely-prejav/?ref=tit dennikn.sk] | LICENCIA = PD SK }} Do prezidentskej kampane som vstupoval s čistými úmyslami. Mojou ambíciou bolo, aby Slovensko malo slušného a rozumného prezidenta, ktorý bude stáť na strane pravdy a bude pomáhať občanom v mnohých dôležitých oblastiach. Keď som 17. novembra povedal, že nastal čas spojiť sily, povedal som to z viacerých dôvodov: Povedal som to preto, lebo som bol – a stále som – presvedčený, že už do prvého kola má ísť jeden demokratický kandidát s čo najširšou podporou, aby sme prezidentský úrad neprenechali kandidátovi Smeru alebo Mečiarovmu človeku. Som totiž presvedčený, že stále nemáme luxus, aby sme v druhom kole vyberali medzi dvomi dobrými kandidátmi, a stále reálne hrozí, že budeme musieť vyberať medzi dvomi zlými. Toto som mal vždy na pamäti vo svojej kampani a myslím na to aj v tejto chvíli. Druhý, rovnako podstatný dôvod bol, že som chcel predísť tomu, aby sa demokratickí kandidáti medzi sebou niekoľko mesiacov okopávali, aby sa prehlbovali zákopy medzi tábormi priaznivcov, aby do tejto voľby zasiahli emócie, ktoré môžu byť aj úprimné, ale veľmi kontraproduktívne. Tohto som sa po celý čas držal, na svojich súperov z demokratického tábora som neútočil a vyzýval som na takýto prístup aj svojich priaznivcov. Vždy som sa správal a vždy sa budem správať slušne: je to moja kantovská maxima, ktorá je mojím morálnym imperatívom, aj keď sa to v našej spoločnosti veľmi nenosí. Od začiatku som hovoril, že sa zachovám zodpovedne, a nikdy som toto vyhlásenie nemusel korigovať. Dal som svoje slovo – a moje slovo platí. Preto dnes, po zrelej a nie ľahkej úvahe, ale po zvážení všetkých mne dostupných informácií, chcem oznámiť, že z prezidentských volieb odstupujem. Podľa prieskumov, ktoré budú zverejnené v najbližších dňoch a ktoré budú hovoriť jasnou rečou, nastal čas urobiť tento krok. Chcem sa poďakovať za podporu všetkým priaznivcom a podporovateľom – v prvom rade svojej manželke Zuzane a celej svojej rodine, svojim kolegom z tímu, dobrovoľníkom po celom Slovensku a aj politickým stranám, ktoré mi vyjadrili podporu. A, samozrejme, obrovská vďaka patrí všetkým vám, ľuďom, ktorých oslovila moja ponuka nezávislého, nadstraníckeho prezidenta, ktorý háji demokratické hodnoty, slobodu a spravodlivosť. Ešte raz všetkým úprimne ďakujem. To spájanie síl, o ktorom som hovoril 17. novembra, chcem dnes pretaviť do obsahu: preto dnes vyjadrujem nahlas, verejne a jednoznačne podporu pani Zuzane Čaputovej. Zároveň chcem poprosiť vás, svojich priaznivcov, aby ste aj vy zvážili podporu Zuzane Čaputovej. Teraz už nejde len o nás dvoch, nejde o viac alebo menej významné rozdiely medzi nami: ide o Slovensko, ide doslova o budúcnosť nás všetkých. Nikdy mi nešlo o osobné ambície. Vždy som mal na pamäti osud Slovenska a verím, že aj toto moje gesto prispeje k takej potrebnej a zásadnej spoločenskej zmene. História ukazuje, že veľké pozitívne zmeny sa u nás diali vtedy, keď sa demokratické sily spojili. Bolo to tak v roku 1989, v roku 1998 a verím, že to bude tak aj v roku 2019. V týchto voľbách ide o veľa, do prezidentského úradu nesmieme pustiť predĺženú ruku Roberta Fica ani Vladimíra Mečiara. Verím v lepšie Slovensko. Sme na dobrej ceste – ide sa ďalej. [[Kategória:Robert Mistrík]] i1guhj5laup3wklu7os9g1acbw5bf7b 14 3536 7963 2019-02-27T01:00:44Z Daevid 2620 nova 7963 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Mistrík, Robert]] euw4jia10ew4poszcnq4s47fh3lbh1e 102 3538 8797 8109 2023-05-10T18:51:05Z JAn Dudík 1676 added [[Category:Andrej Kiska]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] 8797 wikitext text/x-wiki '''Andrej Kiska''' (* 2. február 1963, Poprad) je štvrtý prezident Slovenskej republiky, do funkcie zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu inaugurovaný 15. júna 2014. == Dielo == === Verejné prejavy === * [[Inauguračný prejav prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, 15. jún 2014]] * [[Prejav prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku na 69. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, 25. september 2014]] * [[Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v Národnej rade Slovenskej republiky, 26. november 2014]] * [[Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku k aktuálnej politickej situácii, 4. marec 2018]] [[Kategória:Andrej Kiska| ]] pkf0m35bv2n11fg7tsab0lter0zyqzj 0 3541 8037 8023 2019-08-02T20:07:14Z Daevid 2620 kat 8037 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Zuzana Čaputová | ZDROJ = [https://domov.sme.sk/c/22145858/zuzana-caputova-prejav-inauguracia.html sme.sk] | LICENCIA = PD SK }} Vážený pán prezident Kiska, vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania. Keď som sa uchádzala o funkciu prezidentky republiky, často som spomínala, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov a občianok. Pred niekoľkými minútami som zložila sľub do rúk predsedu Ústavného súdu a dalo by sa z toho formálne odvodiť, že prezidentkou všetkých občanov už som. Ale bola by to pravda iba formálna, pravda, ktorú nepovažujem za dostatočnú. V tejto slávnostnej chvíli chcem povedať, že sa budem usilovať byť prezidentkou všetkých občanov v inom, oveľa obsažnejšom zmysle. Ponúkam odbornosť, ponúkam cit a zdravý aktivistický záujem. Ponúkam teda rozum, srdce a ruky. Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby. Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku. V súlade s ústavným sľubom, ktorý som pred chvíľou zložila – budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Službu, ku ktorej som sa zaviazala, vnímam ako zodpovednosť. Zodpovednosť za riadny a ústavne súladný výkon právomocí, ale zároveň aj ako zodpovednosť za čosi krehkejšie, o čo sa všetci vo verejných funkciách musíme usilovať. A tým je dôvera. Dôvera občanov v nás, ľudí, ktorých si zvolili, dôvera v inštitúcie, v platnosť pravidiel pre všetkých rovnako, dôvera v Slovensko, dôvera v domov. Chcem svojím prístupom prispieť ku konštruktívnej spolupráci, ponúknuť pokojný a vecný tón, nevyhnutnú trpezlivosť a vernosť hodnotám, pre ktoré som do politiky vstupovala. Sľubujem, že sa budem tak, ako doposiaľ, snažiť povzniesť nad osobné útoky a nezabudnúť pri nich, že tu nie som kvôli nim, ale kvôli službe ľuďom. Svoj mandát budem vykonávať slobodne. Bez podliehania príkazom od kohokoľvek. Jediné príkazy, ktoré ako hlava štátu chcem a budem rešpektovať, mi vyplývajú z ústavy, diktuje mi ich sľub vernosti republike. Dôveru, ktorú som od vás dostala, chápem tak, že dôverujete aj môjmu úsudku, že budem konať podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Slovenská republika a jej občania si zaslúžia, aby každý, kto je vo verejnej službe, pracoval pre občanov, a neslúžil žiadnemu bočnému záujmu, nech už prichádza z ktorejkoľvek strany. Inak sa nám nepodarí dosiahnuť, aby sa Slovensko z toho, akým je, stalo krajinou, akou môže byť. Akou chceme, aby bolo. Lebo som presvedčená, že drvivá väčšina občanov si želá, aby naša republika bola tým najlepším možným Slovenskom. Vážení prítomní, drahí spoluobčania, spoluobčianky. Keď hovorím o nás, o Slovensku, musím skonštatovať, že sme oveľa vitálnejší, oveľa životaschopnejší, ako si často o sebe myslíme. Netreba chodiť do ďalekej minulosti, stačí si spomenúť, čo sme zvládli, čo sme prekonali len za uplynulých tridsať rokov. Hoci nie všetci súhlasili so spôsobom rozdelenia Česko-Slovenska, k zodpovednosti za vývoj nášho mladého štátu sa prihlásila celá naša spoločnosť. Po rozdelení federálneho štátu čisté devízové rezervy Národnej banky Slovenska poklesli na jednu tretinu. Ale neskončili sme v bankrote, zvládli sme to. Pred dvadsiatimi rokmi musela slovenská vláda prijať drastický balíček ekonomických opatrení, aby sa naše hospodárstvo vrátilo do rovnováhy a k udržateľnému rozvoju. Nezamestnanosť sa vtedy dostala nad devätnásť percent, ale sociálne nepokoje neprepukli – ekonomika sa pozviechala, zvládli sme to. Naši susedia – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – mali pred nami niekoľkoročný náskok na ceste do Európskej únie, ale členmi únie a súčasťou schengenského priestoru sme sa stali spolu s nimi. A ako jediní patríme do eurozóny. Zvládli sme to. Ešte pred pár rokmi sme ako verejnosť iba prizerali, ako jedno veľké verejné obstarávanie za druhým vyhrávajú rôzne schránkové firmy neznámych vlastníkov. Dnes máme zákon, ktorý je v odkrývaní vlastníckych štruktúr firiem obchodujúcich so štátom inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zvládli sme to! Naši vedci sú súčasťou viacerých svetových vedeckých tímov, vyvíjame produkty a technológie úspešné aj v medzinárodnom merítku. Naša občianska spoločnosť je aktívna a vyspelá. Vieme si pomôcť navzájom a vieme pomáhať aj vo svete. A to aj napriek tomu, že naše univerzity stále nie sú v rebríčkoch najlepších, start-upom chýba systematická podpora, a občianska spoločnosť aj novinári sú niekedy považovaní za nepriateľov štátu a štátnosti. Za obzvlášť hodnú ocenenia považujem skutočnosť, ktorá sa vinie celými modernými dejinami Slovenska. K revolučnej zmene režimu v roku 1989, k rozdeleniu federálneho štátu i k ďalším podstatným zmenám v spoločnosti došlo vždy pokojnou cestou. Bez násilia a nepokojov. Aj v krajinách s dlhšou demokratickou tradíciou sa stáva, že ľudia vychádzajú do ulíc s hnevom a svoj nesúhlas prejavujú ničením. U nás k ničomu podobnému nedošlo. Aj minulý rok sa všetky veľké verejné protesty zaobišli bez násilia a boli volaním za prinavrátenie slušnosti do verejného života. Nielen na to, čo som spomenula, ale aj na mnohé iné veci môžeme byť právom hrdí – čo ale neznamená, že môžeme byť hrdí na všetko. Ak máme úspešne zvládnuť cestu od Slovenska, akým je, k Slovensku, akým by mohlo byť, musíme si otvorene povedať, čo nám v tom pomáha a čo nám bráni. Vážení hostia, milí spoluobčania, už pätnásť rokov je naša republika súčasťou európskeho a transatlantického spoločenstva. Spoločenstva slobodných a demokratických krajín. Je to šťastím a výsadou, o ktorej mohli generácie pred nami iba snívať. V našich dejinách sme boli viackrát obeťami veľmocenskej politiky, boli sme včlenení do impérií, kde sa rozhodovalo o nás bez nás. Členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii je našou ponovembrovou slobodnou voľbou. Neveľkému štátu v strede Európy sa nemohlo stať nič lepšie, než to, že patrí do spoločenstva, ktoré spája ekonomickú prosperitu so sociálnou solidaritou, a od každého členského štátu očakáva, že bude dodržiavať princípy medzinárodného práva. Skutočnosť, že sme súčasťou únie, nie je len vecou našej prosperity, ale aj dôležitým príspevkom k našej národnej suverenite. Ako je Európska únia naším životným a hodnotovým priestorom, Severoatlantická aliancia je naším obranným a bezpečnostným pilierom. Musíme ako krajina urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tento priestor a jeho oporné piliere uchovali a posilňovali. Je to dôležité aj preto, lebo najdôležitejšie globálne problémy, ktoré sa nás týkajú, nemôžeme vyriešiť iba vlastnými silami a samostatne. Zvládneme ich len v rámci najširšej medzinárodnej spolupráce. Európska únia k tomu môže významne prispieť, lebo jej podstatou je spolupráca medzi štátmi a zlaďovanie národných záujmov v prospech spoločného dobra. Európa, aj s našou účasťou, by sa mala stať dlhodobým lídrom pri odvrátení viacerých globálnych hrozieb. Aj hrozby, akou je klimatická kríza. Podľa odhadov Svetovej banky by do roku 2050 mohli klimatické zmeny pri nezmenom trende vyhnať z domovov až 143 miliónov ľudí. Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko. Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie. Vážení prítomní, drahí spoluobčania a spoluobčianky, ak mám hovoriť o tom, čo nám bráni, aby sme Slovensko premenili na najlepšiu možnú krajinu pre jej obyvateľov, spomeniem to, čo považujem za najdôležitejšie. Hoci od novembra 1989 uplynulo už takmer tridsať rokov a v republike sa veľa zmenilo k lepšiemu, dôstojnosť občanov ešte stále nie je prvým, ani hlavným prikázaním verejného života. Dôstojný život obyvateľov má veľa rozmerov a každý z nich má svoj vlastný príbeh. Tu sú aspoň niektoré z nich. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. V praxi by to malo znamenať, že nik nie je taký bezvýznamný a občiansky zanedbateľný, aby mohol byť na svojich právach či slobodách ukrátený. Ale malo by to tiež znamenať, že nik nie je ani taký dôležitý a vplyvný, aby stál nad zákonom. Príliš veľa ľudí na Slovensku nadobudlo oprávnené presvedčenie, že toto u nás celkom neplatí. Pocit spoločenskej nespravodlivosti zosilnel a nadobudol dve podoby – podobu volania po zmene a po slušnosti, ale aj podobu hnevu na „systém“. Tento hnev je v mnohom oprávnený, ale keby sme mu ako spoločnosť podľahli, vôbec by sme si tým nepomohli. Hnev ako liek, ktorý sa tu v poslednom čase núka, je v mnohom horší, než choroba, ktorú má odstrániť. Energiu nespokojnosti potrebujeme upriamiť tak, aby Slovensko bolo vždy právnym štátom – nielen podľa ústavy, ale aj v realite. Inštitúcie a ľudia v nich, ktorí si nedokážu poradiť s korupciou alebo nedotknuteľnosťou vybraných osôb, sa musia stať minulosťou. Lebo urážajú základný ľudský cit pre spravodlivosť. Dokázali sme sa už veľmi ďaleko posunúť v transparentnosti, ale zaostali sme, a stále zaostávame v uplatňovaní zodpovednosti. Transparentnosť je len nástroj, dôveru a spravodlivosť treba posilňovať cez skutočnú, a nie zdanlivú zodpovednosť nositeľov moci. Naše inštitúcie na ochranu práva, bohužiaľ, stále nemajú patričnú autoritu, nepožívajú dostatočnú dôveru verejnosti a ani nie sú vždy odolné voči politickým tlakom. Dôstojný život človeka má nielen svoju právnu, ale aj materiálnu stránku. Niekedy sa až priveľmi tešíme tomu, čo hovoria o zvyšovaní príjmov občanov štatistiky. Tie nespochybňujem, no prinášajú pravdu spriemerovanú, aj z pohľadu ľudí, aj našich regiónov. Je potešiteľné, že priemerná mzda v národnom hospodárstve dynamicky rastie, ale oveľa radostnejšie bude, keď rovnako dynamicky narastie aj počet obyvateľov, ktorí budú môcť zo svojej mzdy viesť dôstojný a plnohodnotný život. A keď sa rovnako rýchlo zníži početnosť skupiny, ktorá sa sama nemôže vymaniť z pásma chudoby. A nevnímajme to, prosím, len ako sociálnu otázku. Pokiaľ tvrdo a obetavo pracujúci človek – učiteľ, farmár, robotníčka vo fabrike, sestrička či lekár – je sotva schopný zabezpečiť základné potreby pre svoju rodinu a číta o majetkových pomeroch ľudí, ktoré nemôžu byť výsledkom ich legálnych príjmov, prestáva veriť v spravodlivosť. Jej absencia v spoločnosti je pritom vždy zdrojom spoločenského napätia, ktoré oslabuje demokratický systém. Dôstojnosť občana si vyžaduje, aby každý – bez ohľadu na výšku svojich príjmov, na svoj národnostný či etnický pôvod, na príslušnosť ku ktorejkoľvek menšine – mal prístup k potrebnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Vo vzťahu k výzvam, ktorým čelíme a ktoré som tu naznačila, využijem naplno moje právomoci, aby sa situácia zlepšila. Budem sa aktívne zaujímať o nové právne normy, aby prispeli k dôstojnosti života ľudí, ochrane životného prostredia a vyváženiu nezávislosti verejnej moci jej zodpovednosťou. Budem aktívne spolupracovať pri zámeroch nových systémových zmien v oblasti justície. V menovacích právomociach budete mať vo mne garanta menovania iba tých profesionálne a osobnostne najlepších. Chcem byť hlasom tých, ktorých nie je počuť. Nie preto, aby som kričala s nimi, ale preto, aby som pomohla riešiť ich problémy. Vážení hostia, milí spoluobčania a spoluobčianky, Slovensko je rozmanitou krajinou. Geograficky, národnostne, kultúrne aj spoločensky. Na pomerne malej rozlohe sa stretáva toľko rôzností, aké nenájdeme ani v omnoho väčších krajinách. Počnúc prírodou, pokračujúc tradíciami, a končiac životnými štýlmi. Nemyslím pritom len odlišný spôsob života v meste a na vidieku, myslím aj životné štýly ovplyvnené rôznymi životnými skúsenosťami. Našich rodičov, ktorí si pamätajú ešte vojny a následné represie komunistického režimu. Nás, ktorí sme zažili eufóriu z konca totality, aj neľahké obdobie rodiacej sa demokracie. Našich detí, ktoré sa už narodili v slobodnej krajine, a pre ktoré je sloboda cestovať taká prirodzená, aký bol vzťah k zemi a pôde u našich rodičov. Keď sa v tejto rôznosti dokážeme rešpektovať v rodine a dokážeme si navzájom priať, dokážme to aj v spoločnosti. Rešpektujme múdrosť a životné skúsenosti našich seniorov, ale aj slobodu a chuť spoznávať u našich mladých ľudí. A tiež kultúru a tvorbu, ktorá k tejto slobode patrí, a ktorá je originálnym prejavom každej jednej generácie. Nepodceňujme jej význam. Tak, ako potrebujú seniori náš záujem, našu pozornosť a naše pochopenie, mladí ľudia potrebujú dostať kvalitné vzdelanie na kvalitných školách a potrebujú dostať príležitosti pre kreativitu, cestovanie a uplatnenie. Je našou povinnosťou dať im ju. Potrebujeme však prekonať priepasti, ktoré sme v spoločnosti za uplynulé roky vyhĺbili, a to medzi jednotlivými skupinami a názormi, ktoré reprezentujú. Medzi konzervatívnym a liberálnym, mestom a vidiekom, starým a novým, väčšinovým a menšinovým, ku ktorých existencii aj my, politici, nemalou mierou prispievame. Postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru vieme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí pri tom nezabudnúť na to, že spoločne sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí nezabudnúť na lásku k blížnemu, ktorá je základom rešpektu k rôznosti. Vážení hostia, milí spoluobčania a spoluobčianky, slovenská história je históriou plnou zápasov. Zápasu o vlastný jazyk, štátnosť, zápasu o uchovanie viery, o občianske slobody, o uznanie, o viditeľnosť. Každý z týchto zápasov prispel k lepšiemu Slovensku a bol sprevádzaný pozitívnym vlastenectvom a prebúdzaním spoločnosti. Dnes sme svedkami ďalšieho prebúdzania sa spoločnosti – politickej, občianskej, a aj tej nenápadnej a málo viditeľnej mlčiacej väčšiny. Teším sa z každej spontánnej aktivity v prospech svojho susedstva, v prospech mesta, v prospech spoločenstva. Teším sa z návratu každého občana a občianky domov na Slovensko, aj z každej iniciatívy, ktorá o to usiluje. Lebo toto prebúdzanie je hlavne o viere v krajinu, v potenciál ľudí, a v to, čo môžeme spolu dokázať. Nie je len o zomknutí sa k prekonaniu ťažkých časov. K takémuto pozitívnemu vlastenectvu sa hrdo hlásim. Som presvedčená, že máme na to robiť Slovensko každý deň o kúsok lepším. Dá sa to! Cesta k najlepšiemu možnému Slovensku však nevedie cez žiadne príjemné skratky. To je vždy potrebné si úprimne povedať, aj v takejto chvíli. Ak sa k nemu chceme dostať, musíme celú trasu absolvovať poctivo, krok za krokom, ako občania, obyvatelia a spoločenstvo. Veľmi si želám, aby to bola naša spoločná cesta. Aby som bola prezidentkou ľudí, ktorí už po nej kráčajú, ale aj tých, ktorí sa k nej pridajú. Aby som mohla byť prezidentkou všetkých občanov a občianok Slovenskej republiky. Ďakujem. Köszönöm. Ďakuju šumňi. Děkuji. Paľikerav. [[Kategória:Zuzana Čaputová]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] 2wi6khtp9ta0f3lddff3xjsbjh38aro 102 3542 8798 8053 2023-05-10T18:51:25Z JAn Dudík 1676 added [[Category:Zuzana Čaputová]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]] 8798 wikitext text/x-wiki '''Zuzana Čaputová''' (* 21. jún 1973, Bratislava) je súčasná prezidentka Slovenskej republiky. == Dielo == === Verejné prejavy === * [[Inauguračný prejav Zuzany Čaputovej|Inauguračný prejav Zuzany Čaputovej, 15. jún 2019]] * [[Vyhlásenie prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej k aktuálnej politickej situácii, 26. august 2019]] == Iné projekty == * {{Wikipédia|Zuzana Čaputová}} * {{Wikicitáty|Zuzana Čaputová}} * {{Commons|Category:Zuzana Čaputová}} [[Kategória:Zuzana Čaputová| ]] fz6m0g4971nr7uzl4540ghbrhqk11ct 14 3544 8033 2019-07-07T16:19:51Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8033 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 3545 8034 2019-07-14T10:37:39Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8034 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 3546 8035 2019-07-23T09:37:36Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8035 wikitext text/x-wiki [[Kategória:21. storočie]] kxy4b5ffb6yifp9qcp9xcpwb0b9g1ul 14 3547 8036 2019-07-28T09:19:57Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8036 wikitext text/x-wiki [[Kategória:21. storočie]] kxy4b5ffb6yifp9qcp9xcpwb0b9g1ul 14 3548 8039 2019-08-18T07:25:46Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8039 wikitext text/x-wiki [[Kategória:21. storočie]] kxy4b5ffb6yifp9qcp9xcpwb0b9g1ul 14 3549 8041 2019-08-25T08:20:11Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8041 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Autori|Čaputová, Zuzana]] r6txot4pumf4b9sa5aiqvim06yea9eb 0 3550 8982 8518 2023-11-19T01:07:07Z Danny B. 47 typo 8982 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Zuzana Čaputová | ZDROJ = [https://www.prezident.sk/article/prezidentka-k-aktualnej-politickej-situacii-toto-musi-skoncit/ prezident.sk] | LICENCIA = PD SK }} Uvedomujem si, že informácie, ktoré posledné dva týždne prinášajú médiá, sú veľmi znepokojivé. Nepočúvajú sa ľahko nikomu z nás, lebo sa dotýkajú toho najkrehkejšieho, čo v našej spoločnosti máme, a to dôvery v štát a inštitúcie, ktoré nás majú chrániť a zaručovať spravodlivosť. Obraz doby, ktorú sme žili, a ktorú stále žijeme, nás v posledných dňoch stále viac šokuje... Hovorí o tom, že spravodlivosť na Slovensku bola tovarom a že istí ľudia si ju dokázali pre seba kúpiť. Že niektorí ľudia z inštitúcií, ktoré nás majú chrániť (z polície, prokuratúry, súdov), chránili ich. Časť ľudí s nimi kolaborovala, slúžila zločinu, a časť ľudí tento stav tolerovala. Obe sú neprípustné. V čase keď si mocní dohadovali mobilom svoje kšefty, v tom istom čase ste na svoju spravodlivosť čakali vy, bežní ľudia. Máte právo dostať kvalitnú službu, aj v podobe zabezpečenia spravodlivosti.<br /> Namiesto toho sa tu niekto cynicky pokúsil vytvoriť štát v štáte a ovládnuť ho pre seba a svojich ľudí. Toto si nikto z vás nezaslúži. Nikto z vás. Toto musí skončiť a nikdy sa to nesmie zopakovať. Slovensko teraz v mnohom stojí na križovatke, na ktorej sa rozhodne o tom, ako sa na našu generáciu raz budú pozerať naše deti, a najmä, v akej krajine budú žiť. Či dokážeme tentoraz trestné činy vyšetriť a vinníkov postaviť pred spravodlivý súd. Pre Slovensko potrebujeme jedinú odpoveď – tento raz to musíme dokázať. Verím práci vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorá je na dobrej ceste, a chcem sa im za ich prácu poďakovať – máte môj rešpekt a podporu. Nesmieme však poľaviť ani my. Teraz je obzvlášť potrebné, aby nás všetkých spájal jeden cieľ a nerozdeľovali nás konflikty. Chcem poprosiť všetkých ľudí na Slovensku, všetkých ktorí na tom pracujú – vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, novinárov, aj nás politikov a predstaviteľov štátu – aby nás spájal záujem pravdu povedať, pravdu poznať, lebo len pravda znamená spravodlivosť. Buďme ostražití pred znecitlivením. Buďme pozorní, keď počujeme hlasy, ktoré zverejnené správy bagatelizujú s tým, že ich autori sedia vo väzení a nemajú už žiadny spoločenský ani politický vplyv.<br /> Správy totiž nevypovedajú o ich súčasnom vplyve, ale hlavne o rokoch predtým, keď svoju moc budovali a upevňovali. A viacerí, ktorí im podľa všetkého pri tom asistovali, hoci mali slúžiť spravodlivosti, naďalej pôsobia vo verejných funkciách. Nesmieme zabudnúť ani na to, že na počiatku udalostí, ktoré spoločenskú a politickú situáciu zmenili, bola zákerná vražda novinára, ktorý na praktiky aj týchto vtedajších mocných poukazoval. Preto na Slovensku potrebujeme nasledovné kroky: Rýchle a objektívne vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a tiež všetkých okolností, ktoré vražde predchádzali. V tejto súvislosti považujem za dôležitú najmä výzvu dozorujúcich prokurátorov predstaviteľom tých štátnych inštitúcií, ktorí majú informácie o spomínaných skutočnostiach (lebo sami sú v správach spomínaní), aby sa prihlásili a vypovedali pred vyšetrovacími orgánmi. Bude to pre našu spoločnosť prospešnejšie ako kolektívne v médiách sledovať ich neskoršie výhovorky a vyviňovanie sa. Ďalej zamedzenie politických vplyvov na priebeh vyšetrovania a ochranu vyšetrujúcich orgánov pred pokusmi o škandalizáciu a diskreditáciu. Vyšetrovací policajný aj dozorujúci tím prokurátorov majú moju plnú dôveru. Vyvodenie osobnej, politickej, disciplinárnej a trestnej zodpovednosti. Osobné motívy dnes musia ustúpiť všeobecnému záujmu, ktorým je najmä dôveryhodnosť inštitúcií. Pokiaľ majú orgány činné v trestnom konaní dôvod zaujímať sa o komunikáciu štátnej tajomníčky s podozrivým z objednávky vraždy a obžalovaným z iných trestných činov, je neobhájiteľné naďalej zotrvávať v jednej z najvyšších pozícií na ministerstve spravodlivosti. Dôvera ľudí na Slovensku voči justičným orgánom je jednou z najnižších z krajín EÚ. Justícia potrebuje očistu od tých, ktorí zlyhali. Je preto nevyhnutné prijať také zmeny v justičných orgánoch, ktoré umožnia riadne a nezávislé vyvodzovanie zodpovednosti. Potrebujeme nielen nezávislú policajnú inšpekciu, ale aj funkčné disciplinárne súdnictvo a efektívny systém profesijnej etiky. Zodpovednostný systém justičných orgánov nesmie fungovať ako zakrivené zrkadlo, musí fungovať ako nástroj očisty. Je potrebné, aby sa nad tým zamysleli aj predstavitelia justície, lebo vo výsledku bude chrániť najmä ich samotných pred spochybneniami v očiach verejnosti. Justícia potrebuje dôveru a musí sa o ňu spolupričiniť. Potrebné je ale aj dôveryhodné vysvetlenie, prečo a z koho iniciatívy boli lustrovaní nielen novinári, ale aj prokurátori, ktorí sa vyšetrovaniu vraždy venujú. Zostavovanie pavúkov s citlivými informáciami o príbuzných totiž pôsobí ako zastrašovanie a nápadne pripomína praktiky minulosti. Za úplne najdôležitejšie ale považujem, aby sme ani pod vplyvom narastajúcich znepokojujúcich správ nestrácali vieru v spravodlivosť. Spoločnosť, v ktorej neexistuje viera v spravodlivosť, totiž nemôže byť demokratická. V takejto spoločnosti sa skôr či neskôr objaví niekto, kto zákon preberie do vlastných rúk, a to by bol pre nás všetkých ten najhorší možný scenár. Dôveryhodnosť inštitúcií na ochranu práva musí byť našou hlavnou prioritou. Nemali by sme v tejto situácii paušalizovať a pre zlyhania jednotlivých ľudí, či už v polícii, prokuratúre alebo na súdoch, zavrhnúť všetkých, ktorí v justičnom systéme pracujú. Každý z nich by mal však svojim dielom, a ešte viac ako inokedy, ukázať občanom, že mu na dôveryhodnosti našich orgánov záleží. Rýchlo, objektívne a nestranne vyšetrovať prípady, na ktorých pracujú. Zdržať sa konania, ktoré môže byť považované za konanie v rozpore s etikou. Podporovať z vlastných radov tých, ktorých životný príbeh, osobná integrita a hodnoty budú zárukou, že na zlú cestu sa už nikdy nevrátime. Malo by sa to prejaviť vo voľbách do justičných orgánov, sudcovských samospráv, ale aj vo verejnej diskusii. Je to jediná cesta k vyššej dôveryhodnosti justície, polície, a v konečnom dôsledku aj k posilneniu parlamentnej demokracie. Želám si, aby našou spoločnou motiváciou v týchto chvíľach, ktoré považujem za veľmi dôležité pre Slovensko, bola naša spoločná snaha o upevnenie viery v spravodlivosť. O to vás ako občianka, aj ako prezidentka prosím, a k tomu vás aj vyzývam. [[Kategória:Zuzana Čaputová]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:2019]] 9pb5u6j1ofoaz9jyd0n2eb6jmea21t7 0 3551 8044 2019-08-26T10:31:49Z Petinoh 2865 Petinoh premiestnil stránku [[Vyhlásenie prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej k aktuálnej politickej situácií, 26. august 2019]] na [[Vyhlásenie prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej k aktuálnej politickej situácii, 26. august 2019]]: chyba v názve 8044 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej k aktuálnej politickej situácii, 26. august 2019]] psrls3bf3zea969nq10xn8qsm82zio2 0 3552 8047 2019-08-26T10:32:50Z Petinoh 2865 Petinoh premiestnil stránku [[Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku k aktuálnej politickej situácií, 4. marec 2018]] na [[Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku k aktuálnej politickej situácii, 4. marec 2018]]: chyba v názve 8047 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku k aktuálnej politickej situácii, 4. marec 2018]] mnmngj11yljb4beloc3esmm5du0qkos 14 3553 8048 2019-09-03T20:34:39Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8048 wikitext text/x-wiki [[Kategória:21. storočie]] kxy4b5ffb6yifp9qcp9xcpwb0b9g1ul 10 3555 8052 2019-09-23T17:19:38Z Danny B. 47 Commons 8052 wikitext text/x-wiki <span class="sisterproject sisterproject-commons noprint"><span class="sisterproject_image">[[Súbor:Commons-logo.svg|50px|Commons|link=]]</span><span class="sisterproject_text">[[w:Wikimedia Commons|Wikimedia Commons]] ponúka multimediálny obsah k&nbsp;téme: <span class="sisterproject_text_target">[[c:{{{1|{{PAGENAME}}}}}|{{PAGENAME}}]]</span></span></span><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Odkazy na sesterské projekty‎]] </noinclude> 1ug7au6ko912a5m54dyy99j6sz70i8p 10 3557 8056 2019-10-06T09:51:06Z Danny B. 47 Wikiknihy 8056 wikitext text/x-wiki <span class="sisterproject sisterproject-wikibooks noprint"><span class="sisterproject_image">[[Súbor:Wikibooks-logo.svg|50px|Wikiknihy|link=]]</span><span class="sisterproject_text">[[w:Wikiknihy|Wikiknihy]] obsahujú viac o&nbsp;tejto téme: <span class="sisterproject_text_target">[[b:{{{1|{{PAGENAME}}}}}|{{PAGENAME}}]]</span></span></span><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Odkazy na sesterské projekty‎]] </noinclude> 905felrjfbxmh8uyklqfy7wf1uooai0 4 3562 8077 2020-03-08T20:03:36Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Wikizdroje:Bot]] na [[Wikizdroje:Boti]]: predvolené umiestnenie 8077 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikizdroje:Boti]] siecwih7h02jktmq10w2sfwsqwgl50t 14 3563 8080 2020-03-22T10:38:16Z Danny B. 47 Dokumentácia 8080 wikitext text/x-wiki Šablóny licencií. [[Kategória:Šablóny:Informácie k dielu|Licencie]] tqpmgp22w3bz814ydmcshe3muevjhdi 14 3566 8087 2020-04-19T09:07:20Z Danny B. 47 Dokumentácia 8087 wikitext text/x-wiki Kategórie automaticky generované systémom MediaWiki a/lebo majúce vplyv na jeho funkciu. [[Kategória:(-VŠETKO-)| Systém]] etcy6zsi6xa7onbd2n0ox4x256dzohg 14 3567 8088 2020-04-26T07:07:29Z Danny B. 47 Dokumentácia 8088 wikitext text/x-wiki Šablóny identifikujúce užívateľov. [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Identifikácia užívateľov‏‎]] 88t4kgvr4134wcadal92uiv0ackxetf 14 3568 8101 2020-06-09T10:07:22Z Danny B. 47 zaradenie do stromu kategórií 8101 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šablóny:(všetko)|Správy užívateľom‏‎]] 65bfzo5kz2hxvo9q6kdzs4k7hn7zp9w 14 3569 8103 2020-06-15T08:07:48Z Danny B. 47 Dokumentácia 8103 wikitext text/x-wiki Užívatelia – boti, teda automaticky pracujúci programy. * [[Special:ListUsers/bot|všetci boti]] [[Kategória:Užívatelia:Podľa užívateľskej skupiny|Boti]] 3reeyuzexgdm58zzvnxuht6v27hoex3 14 3570 8104 2020-06-22T10:07:27Z Danny B. 47 Dokumentácia 8104 wikitext text/x-wiki Stránka obsahuje príkaz <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ktorý sa ignoruje, lebo nie je ekvivalentný skutočnému názvu stránky. [[Kategória:Systém:(všetko)|Stránky s ignorovanými zobrazovanými názvy]] drnlbjp3fh9utuq8hm7vc8utiyvd1fv 0 3580 9151 8887 2024-04-14T16:07:42Z Danny B. 47 - duplicitní informace 9151 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Ivan Krajíček | ZDROJ = ''Československý rozhlas'' 1968 | LICENCIA = PD SK }} Vážení priatelia, práve sa podarilo našim technikom nadviazať spojenie s New Yorkom. Gabo Zelenay, počujete nás? Ozvite sa. Milí poslucháči doma u prijímačov, hovorí k Vám z ďalekého New Yorku Gabo Zelenay. Spoza oceána, takzvanej Veľkej kaluže, vám prajem príjemný dobrý večer. Som hrdý, že som to práve ja, ktorý vás bude sprevádzať týmto jedinečným športovým zážitkom našej doby. Už o malú chvíľu sa tu v hale Madison Square Garden, ktorá je vypredaná do posledného miestečka - dalo by sa povedať, že by ani ihla neprepadla, ani myš by nepreklzla, teda v tomto prostredí nabitom očakávaním, začnú finálové boje svetového šampionátu v jebačke, alebo tiež, ako sa neraz krásnejšie hovorí v sexuálnom styku. Ešte než začnú prudké boje, uvedomme si, že za usporiadanie tejto veľkolepej súťaže vďačíme predovšetkým dlhotrvajúcemu úsiliu ženských organizácii a klubov, nie malů zásluhu v zasvätených kruhoch pripisujú práve Československému zväzu sexuálnych pracovníčok. Možno ste už, milí naši doma u prijímačov, z Budapeštianskeho rozhlasu informovaný o nepríjemnej príhode, ktorá postihla maďarského reprezentanta. Sympatický pretekár Béla Egyes Varatok sa vlastnoručne aplikovanými metódami manuálneho tréningu vypracoval do svetovej špičky. Bohužiaľ - istotne omylom - zablúdil v hoteli Astoria do izieb háremu kuvajtského šejka Ahmeda Mrdamana II. Vábne polonahé krasavice pokladal tento uhorský Adonis za výbornú tréningovú príležitosť. A keď ho strážcovia háremu s nadludskou námahou odtrhli od desiatej zmorenej dievčiny, vyhodili ho na ulicu. A vtedy sa to stalo, vážení priatelia. Keď sa tento nezdolný borec snažil preniknúť späť, títo ignoranti športových ideálov mu grobiansky privreli vtáka medzi dvere. Áno, vážení a milí, i toto je dnes možné, a bohužial kokot mladého Maďara sa medzi dvermi sformoval do tvaru, ktorý medzinárodné pravidlá nepripúšťajú. A tak tento reprezentant je na šampionátě odsúdený do pasívnej úlohy diváka. Škoda ho, milí poslucháči, škoda. Ale taký je život - ako sa vraví - taký je život... Senzáciou majstrovstiev sa mal stať urastený 20 ročný Eskimák, ktorý udivoval športových expertov neustále tvrdým kokotom. Bohužiaľ sa však ukázalo, že za svoju permanentnú erekciu nevďačí fyzickej kondícii, ale večnému mrazu za severným polárnym kruhom a v južnejších klimatických podmienkach jeho vták beznadějně klesá už po prvom - najviac druhom čísle. A tak, vážení priatelia, slávnostne vyzdobená hala Madison Square Garden dnes privíta desať finalistov, ktorí sa zaslúžene prejebali až do kontinentálnych majstrovstiev. Sme naozaj hrdí na to, že medzi týmito borcami uvidíme aj nášho pretekára - nám všetkým dobre známeho, skromného, húževnatého Janka Čulu z Hornej Dolnej. Sedím vo štvrtom rade, priamo pod arénou. Všetko výborne vidím, všetko výborne počujem. Hľadisko ožíva záujmom, aréna sa zaliala svetlom desiatok, ba nie desiatok, stoviek, ba vari tisícok reflektorov. Vážení priatelia, vážení priatelia, drahý priznivci tohto mladého a predsa tak nádherného športu - už je to tu, už je to tu, už je to tu. Do arény vstupuje 20 nádherných nahých krásavíc. Sú medzi nimi biele, čierne, modrooké, šikmooké, jednooké - akoby aréna rozkvitla kvetom ich mladosti a chtivosti. A vážení priatelia a tie postavy, tie prsia, prsiská, ba priam cecky, akoby povedal básnik. Milí priatelia, milí poslucháči, krásavice sa prirodzeným, ladným pohybom v túžobnom očakávaní pokladajú na špeciálne pohovky, ktoré osobitne pre tento účel vyrobila a venovala firma Thonet. A ja cítim, drahí naši doma, že v tejto chvíli aj ja by som mohol súložiť - á chcem povedať - súťažiť na tomto šampionáte. Vážení priatelia, vážení priatelia, už sa to začína, už sa to začína. Na svetelnej tabuli sa objavila veľká jednička a do arény chutiac vbehá prvý pretekár - japonec Šukato Fuckato. Za nepopísateľného jasotu a povzbudzovania obecenstva sa vrhá na prvú ženu a jebe ju, jebe ju, jebe ju. Žena zamdlieva, jebe druhú, ale síl už ubúda pretekárovi zo zeme vychádzajúceho slnka a už sa veru marne pokúša o opätovné stoporenie svojho prirodzenia, ktoré sa očividne scvrklo. Potácavo odchádza, tento poddaný cisára Hirohita, pohupujúc sa kokotom do zákulisia spáchať harakiri a usporiadatelia zatiaľ doplňujú počet žien. Obecenstvo nešportovo hvízda. Nie je to správne, nie je to pekné. (Prichádza druhý pretekár, jebe prvú, jebe druhú) aj jaj jaj jaj jaaaaaáááj - vyškĺbol sa mu! Rozhodcovia zdvíhajú červené prezervatívy na znamenie diskvalifikácie. Všetko dobre vidím, všetko dobre počujem. Diskvalifikovaný pretekár, ktorý má stále ešte dostatok síl, neustále svojím tvrdým kokotom tlčie do zábradlia arény, milí poslucháči, to je kokot, priam kokotisko, vari priam chuj. Usporiadatelia nemôžu ho nijako dostať von z arény! Jeden poriadateľ zbesilo uteká držiac si rukami natrhnutú riť. Odnášajú z arény aj druhého pretekára, ktorému rozvášněný borec vystriekol ejakulát medzi oči a postihnutý nič nevidí a potácavo sa motá dookola. Až teraz ako tak ukľudnený borec, onanujúc, opúšťa arénu. Škoda ho, vážení priatelia, škoda ho, Ivana Ivanoviča Syfliakova. Nebyť tej smoly, istotne by bol získal niektorú z medailí. Ale toto by ste mali vidieť - toto by ste mali vidieť, milí priatelia - škoda, škoda, že televízia tento šampionát neprenášá, ved slová nijako v tomto prípadě nemôžu nahradiť obraz - to sú guliská, to sú bohovské guliská. Húpavým krokom vstupuje do arény pretekár Mozambiku. Je to nádherně urastený, ebenovo čierný chlapec, len zuby a oči sa mu blýskajú a koniec kokota ohnivou červeňou svieti v aréne. Bez akejkolvek prípravy sa s tupým mručaním vrhá na prvú ženu. Jebe ju, jebe prvú ženu, jebe druhú,a to zas čo má byt? Aj jaj jaaaaj, už ho odnášajú - neviem,čo hladá na tomto majstrovstve. Čo to vlastne malo byt? Čo to bolo, čo to bolo - veď to by som aj sám dokázal, akurát! Nuž čo, nevedel včas naladiť formu. Vážení poslucháči, vážení poslucháči, verím, že sa lepšie povede nášmu borcovi Jankovi Čulovi, ktorý sa dva mesiace poctivo pripravoval v internáte zdravotnej školy, zvané tiež „Pičia farma“. Ale už je to tu. Milí poslucháči, vážení priatelia a drahý priaznivci jebačky - už je to tu. Všetko vidím, všetko dobre počujem. Vidím dokonca chlpky volně ležiacích krásavic, ktoré sa zarosili v tůžobnom očákávaní. Drahí naši doma, Janko Čula vchádza do arény. Prežúva eště posledné sůsto oštiepky a zapíja ho dúškom žinčice. Odhadzuje elegantnym pohybom detvianskeho baču župan v národných farbách. Hľadisko stíchlo. Ale čo to, čo to, čo to vidím? Jedna zo žien sa so zúfalým výrazom v očiach pokůša uniknúť z arény. Neviem si to vysvetliť inak, iba, že sa naľakala. Áno, naľakala, naľakala, pri pohľade na mohutné prirodzenie nášho pretekára. Ale už ju privádzajú späť, a tak je to správne. Veď ona istotne ani nevie, čo je dobré. Hľadisko sa spamätalo zo svojho prekvapenia a začína búrlivo povzbudzovať pretekára. V tejto chvíli ešťe pri ňom kľačí Fero Mastihuba, duša nášho reprezentačného družstva, dlhoročný aktívny pretekár a funkcionár sekcie otrtkávačov, a tiahlými naučenými pohybmi masíruje eště guliská Janka Čulu, aby mu pomohol k vrcholnému výkonu. Janko Čula, tento hrdý syn Tatier a Dunaja, eště vrhá krátký pohľad na ozdobu svojho tela, odgrgne si a už ho súka do prvej ženy. Milí priatelia, vážení poslucháči - je to pohľad, ktorý sa slovami ani nedá vyjadriť. Náš milý Janko, Janíčko Čulíčko tŕtka prvú ženu, jebe a jebe, mrdá a šůstá - a už sa vrhol na druhú. Vážení doma u prijímačov, stále len uteká ako nejaký jebací koň - mrdokôň. Pot mu vyrazil na čelo. Počujem šuchot stretávajucého sa mužského a ženského prirodzenia - je to vrcholný športový zážitok, hala búri. Janko, Janíčko náš drahý, jebe štvrtú, piatu - desiatu. Niekoľko žien v hľadisku v extázi omdlieva. Janko je už teraz jasným víťazom, ale neustává. Jebe pätnástu, dvadsiatu. A už je to tu, už je to tu, čo som čakal, čo som veděl, čo som predpokladal. Už je to u vážení priatelia - nedostáva sa nám žien, drahí priatelia u nás doma, drahí Jankovi rodáci z Hornej Dolnej, nedostáva sa nam žien! Ale rozbúrený a rozvášnený Janko ako gula vráža na hľadisko, jebe prvú radu, všetko dobre vidím a počujem, veď sedím vo štvrtom rade, Janko šústá druhú radu, a už jebe tretiu radu, len tak stoličky praskocú. Janko ale skáče do štvrtej rady, jebe štvrtú radu - preboha, čo to? Ajajajaj, to som predsa ja, Gabo Zelenay! [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Ivan Krajíček]] 91anxj42us0x2514mnvyya0eh0osqi4 14 3581 8153 8152 2020-11-08T07:37:37Z Glomerata 3115 Glomerata premiestnil stránku [[Kategória:Iva Krajíček]] na [[Kategória:Ivan Krajíček]]: typo 8152 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Ivan Krajíček}} [[Kategória:Autori|Krajíček, Ivan]] js2ah90dr7mywhbwqiy2dfi6rzvvc8e 0 3585 9234 8181 2024-10-12T11:07:29Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27.4.1967]] na [[Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27. apríla1967]]: vhodnější název 8181 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | ZDROJ = Pravda, roč. 49, č. 116 A, 27.4.1968, s. 2 }} Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika '''Prečo abdikovali''' Bratislava (ČTK) - '''Básnici''' Ladislav Novomeský, Miroslav Válek a Vojtech Mihálik '''poslali ČTK toto vyhlásenie''': V súvislosti s mnohými žiadosťami o vysvetlenie nášho postoja v prípade redakčnej rady Kultúrneho života považujeme za nevyhnutné vysvetliť príčiny nášho odchodu z tejto redakčnej rady. Očakávali sme, že redakcia KŽ podá objektívnu informáciu svojím čitateľom. Keďže sa to nestalo, chceme sa vyjadriť touto cestou. Ako sme už oznámili, rozhodli sme sa vystúpiť z redakčnej rady Kultúrneho života. Neurobili sme to s ľahkým srdcom, pretože sme dlhé roky spolupracovali s týmto časopisom a všemožne sme ho bránili v časoch, keď bol terčom najostrejších útokov. Chceme zdôrazniť, že sa nevzdávame ako tí, ktorých prerástla doba, ale vystupujeme z redakčnej rady na protest proti praxi, s ktorou nemôžeme súhlasiť. Zvyšok redakčnej rady KŽ vo svojom vyhlásení vyslovuje prekvapenie nad naším postojom. Sme dvojnásobne prekvapení týmto predstieraným údivom, pretože sme svoje rozhodnutie oznámili už na zasadnutí výboru Sväzu slovenských spisovateľov dňa 18. marca 1968 a neskôr o krízovej situácii v KŽ dvakrát rokovalo predsedníctvo sväzu. Jednako však cítime povinnosť objasniť svoje stanovisko slovenskej kultúrnej verejnosti teraz, keď sa nám zdá, že sme už vyčerpali iné možnosti na nápravu veci. Je známe, že od vľaňajšieho leta sa zreteľne rozdelili fronty v slovenskej spisovateľskej obci. Prejavuje sa to na odlišnom postoji k niektorým otázkam (list skupiny spisovateľov IV. sjazdu, Mňačkov prípad), ktorých význam sa umelo zveličuje, aby sa zastrela skutočná príčina konfliktu. Skutočnou príčinou je, podľa nášho názoru, predovšetkým politické hodnotenie arabsko-izraelskej vojenskej zrážky. Cieľom hrubých útokov, intríg a klebiet sú najmä tí spisovatelia, ktorí nechceli byť jednostranní v hodnotení izraelsko-arabského konfliktu, aj keď to na druhej strane neznamená, že sa bezvýhrad stotožňujú so všetkými aspektmi zahraničnej politiky našej vlády. Nazdávame sa, že slovenskí spisovatelia, ak rozmýšľajú a cítia humanisticky, musia sa stavať kriticky k nacionálnemu šovinizmu na oboch stranách. Kulktúrny život do dosiaľ robil veľmi jednostranne. Hoci je časopisom Sväzu slovenských spisvoateľov, v uvedenom zmysle nevyjadroval kultúrno-politické hľadiská volených orgánov Sväzu. Spomínané kritériá sa premietajú aj do hodnotenia vnútropolitickej situácie ČSSR. Sme presvedčení, že téza: najprv demokratizácia, potom federalizácia, ktorá je teraz taká rozšírená a ktorej konkrétne ozveny možno nájsť aj v Kultúrnom živote, je pomýlená a že tieto dve otázky nemožno od seba oddeľovať ani preferovať jednu pred druhou, pričom sa domnievame, že životný zujem slovneského národa - totiž realizovanie úplnej svojbytnosti a zvrchovanosti tohto národa - nás oprávňuje akcentovať v tejto situácii práve myšlienku federalizácie. Bez jej dosiahnutia, bez dovŕšenia národnej revolúcie, nemôže totiž existovať ozajstná demokracia, aspoň nie demokracia, slúžiaca záujmom slovenského národa. Nie sme ochotní ďalej kryť svojimi menami tendencie, s ktorými nesúhloasíme. Extrémnym silám sa darí ochromovať a rozkladať slovenskú spisovateľskú obec práve v čase, ktorý je pre ďalšie osudy nášho národa a kultúry rozhodujúci. Nebudeme pri tom asistovať. [[Kategória:Dokumenty]] rr9cgq0y9xn35ywb9ba49k8l5bmo5qj 0 3587 8922 8265 2023-10-09T11:07:48Z Danny B. 47 - nadbytočný atribut lang 8922 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Zpěvanky | AUTOR = [[Autor:M. Podkonický|M. Podkonický]] | LICENCIA = PD old 70 | ZDROJ = DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. ''[[Ruch (almanach 1873)|Ruch : almanah omladiny českoslovanské.]]'' Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s.&nbsp;188–191. | ONLINE = {{Kramerius|nkp|b290cb00-cd9f-11dc-b263-000d606f5dc6}} }} == I. == <poem> Čierne oči čierne nie každému verné, jako tie sabličky, čo rubú hlavičky. Čierne oči čierne, jako tá trnočka, ved sa zařezali do môjho srdiečka. Čierne oči čierne bodaj osyveli, že by moje oči na ne nehladeli. </poem> == II. == <poem> Keď som išiel z fraja milá vodu brala, keď som si zapískal horko zaplakala. Kde si bol šuhajko, kde si sa potúlal? Keď si tejto nôcky u nás nenocoval. </poem> == III. == <poem> Nežeň sa šuhajko, lepšie ti bez ženy, neklad si za klobúk rozmarín zelený. Na čo ti je šuhaj, načo ti je žena, lepšie ti pristane ružička červená. Nežeň sa šuhajko, nemáš ešte volky, lebo zle je orať s cudzími paholky. Keď sa šuhaj žení, ako by onemel, jak by z tohto sveta na druhý zaletel; a ked sa ožení mr’tvy je jak skala, ved by skoro i tá nad ním zaplakala. </poem> == IV. == <poem> Kosil mi môj milý na Javorí seno, ved som mu doniesla pieročko zelenô. Pieročko zelenô vrstok z rozmarína, růžičko červenú, kvietok majaruna. V našej zahradočke tráva pätovaka, chceli ma už za muž nechcem za vojaka. Bola by mi bola na sobotu vera, ale mi zabili na vojne frajera. </poem> == V. == <poem> Mládenec, mládenec je zelený veniec, ale už ten vdovec, jako ten jalovec. Chudobný mládenec a bohatý vdovec; taký je to rozdiel, ako réž a oves. </poem> == VI. == <poem> Smutný háj, smutný háj, kde niet kukulienky, smutnejší je šuhaj, keď nemá frajerky. Smutná je, smutná je tá jedlová hora, ešte je smutnejšie dievča bez frajera. Veselá je hora, hora javorová; veselšie to dievča, které má frajera. Niebo krajšej hory, ako je jedlová, či v zimě či v lete vždycky je zelená. </poem> == VII. == <poem> Dolina, dolina, malá dolinôčka, jako ťa zabudnem moja frajeročka; doliny, doliny, bodaj sa zvalily; že by moje nôžky po nych nechodily. Doliny som prešiel a vrsky nemôžem, milý mocný Bože ako si spomôžem! Horička klenová dal by ťa pozlátiť, keby sa mi chcela frajerôčka vrátiť. Dolina, dolina, dolina sekaná, čo žes moja milá taká uplakaná, čo že by mi bolo len ma srdce bolí, keď ťa ja nevidím chodievať po poli. </poem> == VIII. == <poem> Hore dolinámi sivý konik beži, už tá mamka moja v čiernej zemi leží. Kam sa mi podela, tá moja mamička? Keď mi na nej rostie zelená trávička. Zelená trávička, pod smutnou vrbičkou bárby skoraj ta šiel za mojou mamičkou. Ach! moja mamička, pod tou čiernou zemou, ved vy nič neviete, čo sa robí so mnou. Keby ste vy mamko o všetkom vedeli, veď by ste z tej čiernej zemi stáť museli. </poem> == IX. == <poem> Načo si plakala, keď ťa sobášily či si pozerala ešte za iními. Stratila som lásku cez horu radvanskú choď ju milý chytať na zlatú retiazku. </poem> idp1r888vkoz01htqga5x4qxfj9u7c4 0 3588 8974 8917 2023-11-13T01:07:09Z Danny B. 47 oprava kódu 8974 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Zadumenie u Dunaja | AUTOR = [[Autor:Ant. Bulla|Ant. Bulla]] | LICENCIA = PD old 70 | ZDROJ = DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. ''[[Ruch (almanach 1873)|Ruch : almanah omladiny českoslovanské.]]'' Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s.&nbsp;15–17. | ONLINE = {{Kramerius|nkp|b290cb00-cd9f-11dc-b263-000d606f5dc6}} }} <poem> Kol potôčka dolina sa vinie, za potôčkom stojá háje stinné, a v tých hájoch tichá noc buvičká, jarním ružám poboskáva líčka. Všetko spí — spí, len večernie dumy, sťaby orol mladý keď zašumí, v éteru keď s žiarou sľnka lieta, poletujú ponad háje sveta, poletujú a zas odletujú — a spomnienku v mojej duši snujú. — Hoj spomnienka! ty mať švarných detí! kedyž sľnko istoty zasvieti? — Či bdiet, či čakať na tvoje zore? či hnať v ústrety lásky na ore k tvojmu stánku a vzať harfu časov, pobaviť sa mám v chráme úžasov, jako tvoja družka — mladosť — tvorí? Či pohrúžiť sa mám v sinom mori rodoľúbstva, zbožnosti, nádeje, kde kvet blahých časov sa nám smeje? Či spievať, či dúmať, či nariekať? či sťa chlapčok k matke sa utiekať? — Hoj spomienka! ty kývadlo žitia, ty mladeň svobody, jakou štitia, hýbajú sa prsia oceľové — zatras hruďou, utvor deje nové, zatras svetom, otvor pravdy chrámy, — pobuď ešte, oj pobuď si s nami. Spomienka?! Hah! jak to v ušiach hrmí, a ohlas zas ústami von šumí, ztrasie srdcom, zachveje kosťami, vylieva sa bôľnými sľzami; hneď zastaví tok žitia v koryte, hneď zažne lampadu na úsvite, hneď zas nádej sladkých snov vyrodí, imeď zas nádej v bôlnej duši zplodí. — Tak si dúma šuhaj zamyslený, načúva hlas klamlivej ozveny, načúva šum hájov, šumot toku, až sa mu zablysne v modrom oku, zablysne akoby blesky hromu, keď sa ztrepú z chmár v korunu stromu, a rozpoltia na triesky peň starý. Síla v síle život si vyvarí, mladosť mladosťou sa čarí. ľúbosť v ľúbosti sa darí! Takto šepcú vetry, šepcú hory, a môj šuhaj naraz vám zahorí, hodí zrakom na noc i na vetry. sťa keď srnec myslivca zavetrí, — hypne napred, skočí na breh strmý a mohutným hlasom tak zahrmí: Čul som reči pekla prekliateho, videl vráže rodu zakliateho, pil som jed i čúchal vôňu kvasu, makal jarmo i spružiny času — volím nebyť ako byť otrokom! Takto vetiac a už jedným skokom — — stojí v čľne o breh uhužveňom — — — — </poem> jk4yaqcv08mwmamnaipoyto3dubozea 0 3589 8980 8977 2023-11-17T02:07:01Z Danny B. 47 oprava kódu 8980 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Matej rybár | PODTITULEK = (Prostonárodnia ballada ústianska.) | AUTOR = [[Autor:Ant. Bulla|Ant. Bulla]] | LICENCIA = PD old 70 | ZDROJ = DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. ''[[Ruch (almanach 1873)|Ruch : almanah omladiny českoslovanské.]]'' Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s.&nbsp;17–25, 270. | ONLINE = {{Kramerius|nkp|b290cb00-cd9f-11dc-b263-000d606f5dc6}} }} <poem> Spieva vtáča po doline: O dva týdne sneh už zhyne, o dva týdne pôjdú kryhy<ref>ľady = ledy</ref> a Matej pôjde na ryby.: Sľnko teplé už pripieka, Matejko náš sa oblieka, poberá sa na rybolov, na rybolov ta na ostrov. „Šošo ryby do koliby“ — zpopod moly<ref>mula = výmol, pod brehom vodou vymytá dutina.</ref> čosi chrípi. „Aby tebä porantalo! — chlapča, kde si sa tu vzalo?“ „Dedko! pasiem si rybičky“ — povie mu chlapä — „sestričky; sestričky mä poslúchajú, čo zažiadam, to mi dajú. Keď si pýtam vody z mora, rybky sa mi hneď ponoria, ponoria sa do hľbiny, moja túžba pláva s ními, hneď donesú z mora vody; takých rybiek dosť sa plodí.“ „„Aby tebä porantalo, chlapča, kde si sa len vzalo?““ „Ja pomôžem i núdznemu, jestli k prospechu je jemu. Ale nie tak, môj rybárko! Povedzte mi, starý pánko, jako vtedy si myslíte, keď na rybolov chodíte?“ „„Nuž nijako!““ povie Matej, „„lapím malú, ai z takej obživím sa ja i Mara, syn, dievča i mati stará. — Ale povedzže mi chlapča, nech sa reči neonačia, čos’ za jedno? jak sa voláš? už či Janko, Števko, Tomáš? —““ „Nie tak, dedko, nie tak vravme, ale medzi sebou spravme, spravme smluvu, smluvičienku, pre mňa, pre vás dobrulenkú.“ — „„Nuž povedzže, povedz, čo vieš! Ale predca, jak sa zovieš? Abo — no hej! smluvičienku spravme — i tak! — dobrulenkú.““ „Nuž tak! — Ale to vám poviem, ja sa ver’ o všetkom doviem — ja vám sľúbim rybstva nadosť, hoc kde lapiť, až to radosť, jestliže mi prisľúbite — nie jako to vždy robíte — pred Tomášom nás neloviť.“ „„I prečo nie?!““ — rybár povie; ale chlapča zas’ sa ozve: „Slovo stojí! — Ešte nečo! Nechže zviete ai prečo, prečo ja to od vás pýtam. Musím sa trudiť sem i tam, lebo mä môj otec zaklial: topeľcom<ref>bájeslovná muž. osobnosť bývajúca v hĺbokých vodách.</ref> — vraj — buď, a zatial, kým kto ryby nevyloví, nevyloví z tejto pláne<ref>pláň — hĺbočizná voda</ref>, že ani sto neostane, — ale tak, že před Tomášom nikdy nepôjde s dražákom<ref>čerieň</ref> a len raz smie začrieť v pláni cez jedon deň pán či paní!“ „„Oj, to je nič!““ — rybár povie. Ale chlapča zas’ sa ozve: „To je mnoho, bo nie jeden, ani nie dva, ani sedem, zklamali mä v téj úfnosti; lebo hoc rýb mali dosti“ predca viac chceli mať ešte, a to boly pre mňa kliešte; zastavili po druhý ráz. boli by i po siedmy ráz, a koľko ích najprv mali, toľkým život znovu dali, Druhý deň darmo staväli, lebo rybky sa skovaly, skovaly sa pod breh strmý, a nech kričí kto, nech hrmí, nevyndú tie zpopod moly, čoby shnily hneď od poly; — ony taký rozkaz majú, že sa potom nerušajú. Keď neverný v slúbe našom loví pred svätým Tomášom, vtedy najde hrob svoj v pláni, ako sa to stalo vlaní. A keď tomu neveríte, urobte, a okúsite; ale lepšie je vám loviť, kedy chcete si osloviť rybky moje — hneď vás sluchnú, lebo vetrom tie nehluchnú, počujú vás hneď v tej stopy. No budete mať roboty, kým ich odnesiete všetké, čo vytiahnete na pletke hoc na akom dražiačiku — ale len ráz cez deň, strýku! —“ „„Bude to ver’, chlapče, dobre!““ Ihneď dražiak dolu zopre, vstrčí dolu do planiny; nedržal ho štvrť hodiny, ako kedy indy držal, ale hneď ako ho vstrčal, zavolal smelo na ryby: „„Šošo ryby, von z koliby! — Ba ver’ čosi sa tam mäte! Počkajže, či som do háte nezapriečil? — ba veru nie! Chlapča! — Teraz ti neturne! <ref>nicht einen Muxer machen.</ref> Viem mä chcelo — no postoj! — Kých paromov, veď to sám hnoj!<ref>rybársky výraz miesto „veľmi mnoho rýb.“</ref> Ver’ som si ja vyrybaril! — Ejže nie ti! čo si spravil — všetko dobré! — Dobrulenkú spravila’ so mnou smluvičienku. —““ Nesie Matej ryby v sieti, na div idú za ním detí. „Ženo, ženo! dobre s námi — už sme svoji vlastní páni. Navar nám rýb — pridaj i grýb<ref>huby.</ref> budešže mať zas’ roboty — navar, navar hneď v tej stopy.“ Na kozube vatra blčí, a už rybka v masti škvrčí, škvrčia rybky ai grybky — posoliť — povariť — ožiariť — na paňvičke — už hotove stojá v miske. „Pojedzme si v božom mene, už hladoväť nebudeme!“ — — <nowiki>***</nowiki> Spieva vtáča po doline: Dnes zlou smrťou ktos zahyne. Večer predo dňom Tomáša žena zlostná sa ponáša, ponáša sa Matejovi, prečo dnes ryby neloví. „„Veď nemáme ani za mak, ani múky ani zemiak, ani ryby, ani gryby, — i čože ti dám pod zuby? — „Dneska — vraj nesmie ísť loviť; zajtra čím hlad budeš kojiť? Svätky sa nám priblížujú a mňa detváky súžujú!“ „„Ejže nie ti! čo to vravíš? že — vraj dneska nerybaríš; čis’ zabola moju smluvu?“ „„O tom potom! to sú pletky, kacieru! pýtaj sa tetky, tetka Trápelka ti povie, že sa to len pletkou zovie. — Ver’ ak dnes rýb nedonesieš, nedbám, či chceš ači nechceš — —““ „Ejže nie ti! keď tak vravíš — no veď si ho vyrybaríš. A keď nechceš deň hladoväť, a keď mä chceš dnes pochovať — nech! — nech ti je na svedomí — a nech pán Boh bude s vami. — Šumí voda sosrienená, nesie vľnky kol kamenia, nesie vľnky kol skaliny — počuť hlásky z kalužiny: „Matej, Matej! co chceš robiť? Ozaj chceš sa smrti hodiť? Zajtra svatého Tomáša, — nevieš aká smluva naša?“ Ale Matej zle nedobre, hneď svoj dražiak dolu zopre, vstrčí dolu do planiny, drží — drží dve hodiny. „Keď nevěrný v sľúbe našom loví pred svätým Tomášom — vtedy najde hrob svoj v pláni, ako sa to stalo vlaní. — Ej veru — hej! — Eh veru nie! Či tak — či tak!“ Viac neturne. Zas’ len Matej zle nedobre — hneď svoj dražiak lepšie zopre, hneď chce porvať von z planiny, ale — drží pol hodiny; lebo sa mu ťažko zdalo, život ztratiť za nemálo — pre bezbožný jazyk ženy. Tu však v tom svojom nadšení paradlo<ref>žrd na dražiaku.</ref> chytí do hrsti a rybám povie do srsti<ref>strmo.</ref>: „Šošo ryby, von z koliby!“ Rybky ho veru usľúchly, ani dneska neohluchly. „Ba ver! čosi sa tam mäte! Počkajže, či som do haťe nezavadil? — ba veru nie! Chlapča! — teraz ti neturne! Viemže mä len chcel — no postoj! Kých paromov?! veď to sám hnoj! Joj! — Joj!“ Už Mateja nesie prudká voda. Ej, Matejko! ver tä škoda! „Šošo ryby — do koliby!“ zavolá chlapä na ryby a zaplače, zabedáška, že — zas’ na ňom kliaťba ťažká. </poem> <references/> bygpr2id0qj59341chbo60x9o5f47re 0 3590 8919 8254 2023-10-05T01:07:02Z Danny B. 47 - nadbytočný atribut lang 8919 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Na Choči | AUTOR = [[Autor:Ant. Bulla|Ant. Bulla]] | LICENCIA = PD old 70 | ZDROJ = DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. ''[[Ruch (almanach 1873)|Ruch : almanah omladiny českoslovanské.]]'' Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s.&nbsp;26–29,270. | ONLINE = {{Kramerius|nkp|b290cb00-cd9f-11dc-b263-000d606f5dc6}} }} == 1. == <poem> Oj vy hradby slávy rodu davné, čo nad vámi vietor len chumelí! Kde brať moja? kde junáci smelí? kde ti bohatieri, čo preslávne dobrodružstva v svete vystrájali? o ktorých keď moja duša sníva, bôlným srdcom v minulosť sa díva? Potešte mňa v tomto ťažkom žiali! Oj povedzte vy svedkovia času, aká vina rod náš obťažuje? Prečo osud trpký ho sužuje, borí, ničí jeho drievnu krásu? Aká kliaťba na ňom biednom leží? — — Mlčíte! — Musíte, lebo i vás, i studienky vaše pekelný kvas zohavil a zakvasuje svieži. Oj vy hradby kedys našej slávy, teraz hniezdo netopierov nočných! Pohľaď na vás budí cit krvavý, že ste padly v obeť vrahov zlostných. Hlivte, brložte sa len v náručí vašej slávnej maďaromanie! Chrabre! už vám démon veniec vije z pekelného kvieťa na obručí. Už vám peklo zradné vytrúbuje; matajova posteľ pripravená stojí; satan pohodlie hotuje, paľcom značí v knihe vaše mena. Zrada k uvítaniu sa cifruje; odrodilstvo prápory vyšíva; brány stavia Morena vám divá; bezboh gazdu k úvitu muštruje. — </poem> == 2. == <poem> Svobodieňká! čo mä ešte naháš hynúť v putách otroctva podlého, v jakom som sa zrodil? Co mi váhaš doniesť blahšie chvílky pre smutného? Či zhynúť mám v otroctve, porobe? či svobody, Slávy v krajšej dobe? — Svieť slniečko na slovenské hrady, a zveleb ich, jakos’ pred tým dialo, ked bariakov tisíc na nich vialo: — tak navrátíš môjho žitia ztraty. Ty môj Choču, zdravstvuj mi na dälej; osirelý pravda tuna stojíš, šepceš v ucho len rodinke malej priateľskými slový, a ju kojíš — ale príde čas, kde zhora, zdola hladať bude u tvojho prestola moja brať potechy, zábavôčky, tá brať, ktorá teraz na ťa bočí, pluje hanu do tvých lúbych očí —: svitnú krajšie pre tebä chvílôčky. — Oj brať moja! kedy prídeš k sebe? kedy hlásky vlastné ťa opojá? Cudzým žiješ a nežičíš sebe; vrah ťa tupí — s ním ideš do boja; vrah ťa v putách socá do temnice, a ty za to — boskávaš mu líce! Nelial bych já, nelial sľzy horké, kebych ťa nevidel odrodenú, cudzím rúchom — zradou zaodenú! Dal by život Matičke neborke! — Bratia! hor’ sa k tisícemu hodu! Prepážme sa láskou k našej „matke“; obujme sa v chrabrosť za slobodu; meč ku boku, lebo vrah nám sladké matky zvuky z ňadier chce vytrhnút, kuje spôsob, nás v otroctvo vrhnúť; štíty čisťme — naše rodnie práva; naprej — nech je našej spásy heslom; národ a kráľ — nech je našim veslom; svornosť, sláva nech naša zástava. — </poem> == Poznámky pod čarou == Vrch v oravskej župě při D. Kubíne, z něhož utěšený výhľad na Oravu, Turiec a Liptov. 9lzc39l2h6cktzlfyusvjnxp1rd7g0f 0 3591 8920 8255 2023-10-06T19:07:21Z Danny B. 47 - nadbytočný atribut lang 8920 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Poslednia pieseň | AUTOR = [[Autor:Ant. Bulla|Ant. Bulla]] | LICENCIA = PD old 70 | ZDROJ = DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. ''[[Ruch (almanach 1873)|Ruch : almanah omladiny českoslovanské.]]'' Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s.&nbsp;29–30. | ONLINE = {{Kramerius|nkp|b290cb00-cd9f-11dc-b263-000d606f5dc6}} }} <poem> Rozhlahol sa pieseň naša dušná, nech otrasie hruďou chvíla krušná. Hory, háje slyšte nás, slyšte naše kvíle! Ach, ťažko sa lúči slávik s hájom svojim, ťažko sa lúči pútník s domom svojim, keď vlasti, keď národu ostatnie siela „s Bohom!“ Bôlnejšie lúčiť padá nám, posledniu pieseň keď spievat mám’. Zanikniže pieseň naša dušná, daj pocítiť, aká chvíla krušná. Zavznej bôlne ešte ráz, rozžehnaj sa s lýrou! Ach ťažko sa lúči orol s modrým letom; ťažko sa lúči junoš s volným svetom, keď rabstva mu okovy na jeho nohách shrynčia: bôlnejšie lúčiť padá nám, posledniu pieseň keď spievať mám’. </poem> lxyut24a5n703vz1xdyzqeo9hmb3uqe 0 3592 8921 8256 2023-10-08T20:07:01Z Danny B. 47 - nadbytočný atribut lang 8921 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Nádej | AUTOR = [[Autor:Ant. Bulla|Ant. Bulla]] | LICENCIA = PD old 70 | ZDROJ = DÜRICH, Josef; KÁLAL, Josef; NEJEDLÝ, Julius. ''[[Ruch (almanach 1873)|Ruch : almanah omladiny českoslovanské.]]'' Ročník třetí. Praha : knihtiskárna A. Čapka v Jičíně, 1873. s.&nbsp;30–32, 270. | ONLINE = {{Kramerius|nkp|b290cb00-cd9f-11dc-b263-000d606f5dc6}} }} <poem> Čuduje sa svet — ba škrečí, že i Slovák, syn svobody budúcnosť si krajšiu plodí v činoch, v piesňach, vo snách, v reči. Čuduje sa, že zornička krajších chvilôk, blažších hodín na obzore tisíc rodín ligoce sa mu maličká. *** Sťa na oslep svet sa ženie k níete zlatej slávy, žitia; svojeť svoji plodom štitia verejnosti na arene. Keď sto zápasnikov padne na verejnej dráhe žitia, sto ožije — ti sa chytia do práce —: zápas nechladne. Keď na tento Parka pradie niť osnovy činov zdaru — ai vtedy nádej jarú v budúcnosť si každý kladie. Bo v zápätí nádej kráča za mešťanom novým sveta, pozlacuje chlapca leta — štedre dáva kraj koláča. Mládenca na vidom očí kúzelný jej lesk nabadá; a keď starec v hrob upadá — ona z hrobu von vyskočí. Bo keď žitia ten osnovu završí vo tmavom hrobe, v ostatnej si ešte mdlobe na hrob vztýla — nadej novú. *** Chceš najsť nádej s jej istotou? Nehladaj ju — nie v trúfaní, nie v étheru bludov, v zbrani, nie v zápase lestí s hrotou —: * Opýtaj sa srdca! — sväte ozve sa ti smelo na hlas: „čo lepšieho čaká na nás? Na čo sme na božom svete?“ O čom srdce vnútri vraví, v tom nezklame ver’ sa duch náš; nad nadejou hoc i dúmaš — uskutoční čas ju pravý. *** Bratia! ta pod vonnú Lipku! Sbierajme jej kvietä — lieky! Hoc tisíc úst nám prieky šteká, pluje slinu lipkú; hoc celý svet na nás dudre —: oj! nádej na lepšie časy kedys’ v skutku sa ohlásí: zvon slobody i nám udre. </poem> fiz80t1szj612aq3zryw1qus9jj4fkj 8 3593 8258 2021-03-26T01:56:02Z SWilson (WMF) 3185 T274561 8258 json application/json { "defaultFont": "FreeSerif" } po5fzaesdb3u51l6hp09q1uu5ppayo5 0 3594 8266 2021-04-08T18:40:07Z JAn Dudík 1676 JAn Dudík premiestnil stránku [[Ruch (almanach 1873)/Zpěvanky (Podkonický)]] na [[Zpěvanky]]: struktura tu není 8266 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Zpěvanky]] 5ksiu7ard9zbdilgemkc1aw2k4ebzvl 0 3595 8268 2021-04-08T18:40:34Z JAn Dudík 1676 JAn Dudík premiestnil stránku [[Kytice (almanach)/Kozácká]] na [[Kozácká]] prostredníctvom presmerovania: zpět, struktur tu není 8268 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kozácká]] sljk4zzndgy912nqt6ebdxnuuqbyg90 0 3598 8594 8298 2022-10-03T20:07:12Z Danny B. 47 typo; kosmetické úpravy 8594 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = pravdepodobne Gašpar Bak | LICENCIA = PD anon 70 }} == Text modlitieb == === I. (''Ante evangelium'') === ''In nomine patris et filii et spiritus sancti amen''. Otec, Syn, Duch svatý, vše jeden Hospodin, ráč s nami byti a ráči nám dati své svaté požehnane, mne ku vymolvení a vám ku poslúchaní. Bratři milí nebo sestry, kteří ste sě utekli k tejto svatej mši, slušno vám zvedeti dnešnie svaté čteně, kteréž popsal jest svatý Jan v pátým položení svých kneh, a tak sě vykládá slovenským jazykom vedle tekstu: V ten čas etc. === II. (''Post evangelium'') === Nejmilejší teď máte sprostný výklad dnešejšeho svateho čteňa, na keréž bych vám rád málo co povedal, co by bylo k vašem dušam polepšení a vašim hřechom odpuščeňu, ale ja sám toho, hřešný, nemožem meti bez daru Ducha svatého, protož, nejmilejší, utečmy sě k milostivej Panne Marie, anežby ona račela uprositi dar Ducha svatého mne k molvení a vám ku uslyšení, protož pozdrovmy ju s pozdrovením anjelským rkúc: Zdrova Maria – iž do konca. Nejmilejší Chrestiane, znamenujte sě znameňem svatého křiža, že by vám diabel nepřekazil poslúchati slova božeho. === III. (''Ante sermonem'') === Každý z vás klaknete na svá kolena, učiňte obecnú prosbu k milému spasiteli, aby nás ráčil uslyšeti v našich prosbách. Najperve poproste Pána Buoha za mír, za pokoj, za dobré povetře, aby nám ráčil milý Pán Buoh daci mír, pokoj v tej zemi i v jiných všech zemech chřestienských. Také každý z vás nábožným sercem poproste milého Pána Buoha za dva stavy, za svetský i duchovný; nejperve za otca svatého pápeže Sixtusa i za jeho cardinály, patriarchy, legáty, za jaršíky, biskupy, za preláty, za plebány i za všechny kneze, i za žáky svecené, keríž za vás verne Pána Buoha prosú v svých modlitbách. Proste také za stav svetský, za našeho krála Mathiáša uherskieho i za jeho vladyky tejto korony, keríž se o dobré pospolné pracují, a s tým porúčam všechny jinše pány krále chrestienske v vašu modlitbu, porúčam proste za ne milého Pána Buoha, žeť by jich milý Pán Buoh ráčil posiliti, proste mileho Pána Buoha ze verné pútniky, ježto putují k buožemu hrobu, k svatemu Petru, kdežkolivek v meno buože, že by jich milý Pán Buoh ráčil ve zdraví... === IV. (''Post sermonem'') === Máte zvedeti dny svaté tohto téhodne, a tak najprve budete meti etc. J(i)nších svátkov nemáte tohto týdna, než sú svátky na každý den — ty my odbývami v svých hodzinách a za vás Pána Buoha prosíce. Každý z vás poklaknite na svá kolená, učinte obecnú prosbu k milému spasiteli, aby nás ráčil uslyšeti v našich prosbách. Najperve poproste milého Pána Buoha za mír a za pokoj, i za dobré povetře, aby nám ráčil milý Pán Buoh dati mír a pokoj v tejto zemi i v jinších chrestienskych zeměch. A také každý z vás (s) nábožným a skrúšeným sercem proste Pána Buoha za dva stavy, to jest duchovný a svetský, za našeho svatého otca pápeža i za jeho cardinály, patriarchy, legáty, jaršíky, biskupy, za plebány, za kneze, za žáky, ježto ráno vstávajú a za vás verné Pána Buoha prosú, a zvlá(š)če za pastýře duš vašich, ježto sě o vaše spaseně pracují, a také za stav svetský, za cisára, za našeho krála Mathiáša uherského i za všecky ji(n)še krále chrestienske, za vladyky, za panoše, kerížto (o) obecné dobré se pracují, aby jich milostivý Pán Boh ráčil v tým posiliti a jim rozum dobrý dati. Poproste milého Pána Buoh za verné pútniky, kterí putují k buožemu hrobu, k svatému Petru, nebo kdežkolivek v meno bože, že by jich Pán Buoh ráčil ve zdraví nositi a ku domu přivésti s menšími hrechy a (s) svatú radoscu, každý sám za sě poproste milého Buoh za své težké hrechy, zdali by byl kerý mezi vami, ježto by mel zjíti tento den, nebo tohto mesíca, nebo tohto roku, aby jemu milý Pán Buoh neráčil dati vedle jeho viny, ale pro své svaté miloserdenstve, ráčil jemu dati hřechám odpuščeňe. === V. (''Post sermonem'') === Máte zvedeti… ut supra. Již smy za živé prosili, také mertv(ý)ch nezapominajmy. Každý z vás poprosí milého Pána Buoha za dušu otca nebo matky i jiných všechných dobrodeji svých. Poproste milého Buoha za ty všechny dušice, co sú zešli od božeho Vstupeňa až do dneš(n)ého dňa, azda by sě byli ty dušice (v) kterých hřešech zde na tomto svete zmeškali. Ale, milý Jh(es)u, neráč jim dati vedle jejich viny, ale ráči jim dati nebecké králestve. === VI. === Poproste Pána Buoha za ty duše, keréž zešli na cestách nebo na vodách putující nebo bojujíc podle svatej korony, aby milý Pán nebecký ráčil nás uslyšeti v našich prosbách, ač by byli v kterých mukách, ráč je, milý Christe vyvé(s)ci a ráči jim dati příbytek v krále(v)ství nebeským. A také každý z vás poproste Pána Buoh za ty duše všechny, ježto odpočívajú jejich tela v tomto božím domu nebo okolo tohto božeho domu, kdežkolvek v meno bože odpočívají, azda by sě ty dušice byli na tomto svete v hrešech zmeškali, ale, milý Jesu Ch(rist)e, neráč jich súditi podle jejich zásluhy, ale ráč jim dati pro tvé svaté miloserdens(t)ve králestve nebecké. Poproste milého Buoh za ty všechny duše, ježto sě poručili v modlitby moje nebo farařevy, a také keříž pomáhali i almužnami od mého žákovstva — zdali bych ja jich nemohl menovati každého zvlá(š)če? Ale, milý Pane Jesu Ch(rist)e, ráči tým, keríž jesú na tým svete, milost svú dati, keríž sú zešli s tohto sveta, ráč jim dati králestve nebeské. === VII. === Každý popros milého Buoha za svého otca, za svú matku i za všecky přiatelé své, zda by se také ty duše na tomto svete byli v hřešech zameškali. Ale, milý Jesu Ch(rist)e, pro tvé svaté miloserdenstve ráč jim dati příbytek v králeství nebeckým. === VIII. === Poproste milého Buoha za všechne siré duše nebo nevolné, ježto zde na tomto svete nemají žádnej pomoci, než našej modlitby pospol(n)ej žádají a očekávají. A také, Ch(rist)e nebeský, zda by byli v nekerých mukách, ráči je vyvésti z muk a ráči jim dati pro tvú svatú lásku příbytek v králeství nebeckým. Poproste milého Buoha za ty všechny, keríž tento svatý dom nadali rúchem, kelichy, knehami, svetníky, kterýmižkolvek jinšími klejnoty; kteří sú zmerli, Buože, jim daj králestve nebecké, a keří sú živé a meňú nadati, Pane Jesu Ch(rist)e, ráč je v tom posiliti a zboža jim prisporiti a jich hřechy odpuščici na tom svete a potom králestve nebecké jim ráč dáti. === IX. === Protož, mi(lý) Ch(riste)e, pro naše prosby ráč nás uslyšeti a ráč nám dáti milost svú, hrechom odpuščeňe a mertvým králestve nebecké. Najmilejší, dla ob(d)eržeňa odpus(t)kom klaknite na svá kolená, movte za mnú obec(n)ú spoveď: Ja hře(š)ný, nebo ja hře(š)ná spovedám sě Pán(u) Buohu, milostivej Pan(n)e Marie, svatému Petru, svatému Pavlu, svatému Martinovi, patronovi tohto kostola, i všeckým božím svatým, i tobe, otče duchovný, na božím mesci, (z) mojich všech hřechov. === X. === Otče náš, jenž si v nebesích, osveť sě meno tvé, příď králestve tvé, buď vuola tvá jako v nebe takéž na zemi, chleb náš vezdajší daj nám dnes i odpusť nám naše viny, jako i my odpuščamy našim vinovatým, a neveď nás v pokušenie, ale zbav nás od zlého amen. Zdrova Mária, milosti plná, Buoh s tebú, požehnanás' ty mezi ženami, požehnaný plod života tvého, Jh(es)us. Věřím v Boha Otca všemohúceho, stvořitela neba i zeme, i v Jesu Crista, syna jeho jediného, pána našeho, jenž sě počal z Ducha Svatého, narodil sě z Márie Pan(n)y, terpěl pod Ponským Pilátem, ukřižován umerl i pohřeben, stúpil do pekla, třetí den vstal z mertvých, stúpil na nebesá, sedí na pravici Buoha Otca všemohúceho; odtud přídě súdit živé i mertvé. Veřím v Ducha Svatého, svatú cirkev obecnú, svatých obcovaňe, hřechom odpuščenie, tela vzkříšenie, život večný amen. === XI. === Najmilejší, každý z vás pokleknete na svá kolená a učiňmy obecnú prosbu k milému Pánu spasiteli, aby nás ráčil uslyšeti v našich prosbách. ''Pro pace.'' Najpervej poproste milého Pána Buoha za mír a za pokoj i za dobré povetře, aby nám ráčil Pán Buoh dati mír a pokoj v tejto zemi i v jin(ý)ch zemech po všem chřestianstve. ''(Pro) utroque statu.'' Každý z vás s nábožným a skrúšeným sercem poproste Pána Buoha za dva stavy, za svetský i za duchovný. == Zdroj == * Spišské modlitby In: Zlatý fond denníka SME [online], Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-06-01], [https://zlatyfond.sme.sk/dielo/183/Anonym_Kratsie-stredoveke-anonymne-diela/5 Dostupné online] * BALÁŽOVÁ, Marta. ''Spišské modlitby'' [online]. Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-06-01]. [https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:MDNBT8EOBtoJ:https://www.rtvs.sk/download.pl%3FID%3D23542%26hash%3DFxVNEyEEN1JL5SPRbrdQCfgo2R74TpC2+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk Dostupné online]. [[Kategória:Modlitby]] 4mkdo5j1wr30r44akhapax2wfnllw5w 0 3599 9105 8600 2024-03-07T17:07:49Z Danny B. 47 fix link 9105 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Východoslovenský krajský národný výbor v&nbsp;Košiciach | ZDROJ = Štátny archív v&nbsp;Košiciach – pracovisko Archív Trebišov, fond Gymnázium v&nbsp;Sečovciach | LICENCIA = PD SK }} == Originálne znenie == [[Súbor:1982-06-25 Document on the Closure of Gymnasium in Sečovce.jpg|náhľad|Fotokópia dokumentu]] <div style="text-align:right">Došlo 6. 7. 1982</div> <div style="text-align:right">Č. j. 109/82{{Redakčná poznámka|Dátum doručenia a&nbsp;číslo jednotky napísané perom adresátom listiny, t. j. Gymnáziom v&nbsp;Sečovciach.}}</div> <div style="text-align:center">'''Východoslovenský krajský národný výbor &nbsp;&nbsp;v&nbsp;&nbsp;&nbsp;K&nbsp;o&nbsp;š&nbsp;i&nbsp;c&nbsp;i&nbsp;a&nbsp;c&nbsp;h'''</div> <div style="text-align:center">'''odbor školstva'''</div> Číslo: Škol. 1040{{Redakčná poznámka|Číslo „1040“ dopísané perom.}}/1982-Pa<br> Košice 25. júna 1982 <div style="text-align:center">Zrušovacia listina</div> V&nbsp;zmysle uznesenia Pléna Vsl. KNV v&nbsp;Košiciach číslo 14 zo dňa 23. júna 1982 na základe §&nbsp;11 odst. 1 zákona č. 79/78 Zb. o&nbsp;štátnej správe v&nbsp;školstve{{Redakčná poznámka|Pozri: § 11 odst. 1 zákona Slovenské národní rady č. 79/1978 ze dne 27. června 1978 o státní správě ve školství. ''Sbírka zákonů Československá socialistická republika. Česká socialistická republika / Slovenská socialistická republika''. Vydána dne 4. července 1978, ročník 1978, částka 18, s. 362. [https://ftp.aspi.cz/opispdf/1978/018-1978.pdf Dostupné online]. [cit. 2021-08-06].}} <div style="text-align:center">z&nbsp;r&nbsp;u&nbsp;š&nbsp;u&nbsp;j&nbsp;e &nbsp;&nbsp;sa</div> G&nbsp;y&nbsp;m&nbsp;n&nbsp;á&nbsp;z&nbsp;i&nbsp;u&nbsp;m &nbsp;&nbsp;v&nbsp;&nbsp;&nbsp;S&nbsp;e&nbsp;č&nbsp;o&nbsp;v&nbsp;c&nbsp;i&nbsp;a&nbsp;c&nbsp;h &nbsp;&nbsp;dňom 30. augusta 1982. Hospodárska likvidácia ako aj vyriešenie pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov prevedie sa podľa pokynov odboru školstva Vsl. KNV v&nbsp;Košiciach. <div style="text-align:center">[pečiatka]{{Redakčná poznámka|Modrá okrúhla pečiatka odboru školstva Východoslovenského krajského národného výboru v&nbsp;Košiciach s&nbsp;poradovým číslom 2.}}</div> <div style="text-align:right">Vedúci odboru:</div> <div style="text-align:right">PhDr. Jozef Novák</div> <div style="text-align:right">[podpis]</div> {{Redakčné poznámky}} [[Kategória:Východoslovenský krajský národný výbor v Košiciach]] [[Kategória:Gymnázium v Sečovciach]] [[Kategória:1982]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa archívneho dokumentu]] oaw3soxf2qt2d2fi50g6tlb6bfnqj7f 14 3600 8306 2021-08-06T19:48:02Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Orgány štátnej moci]]“ 8306 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány štátnej moci]] 4wygpyqgkz4v29h1zkr1xjlnev6th3q 14 3601 8307 2021-08-06T19:48:18Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Školy]]“ 8307 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Školy]] 9ndgimnxbc8l94b1fp03mq6i6zltmgl 14 3602 8308 2021-08-06T19:48:47Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Organizácie]]“ 8308 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Organizácie]] d6k3o46lf0ofc3hx2r4vkupsa2ht3yp 14 3603 8309 2021-08-06T19:49:20Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:20. storočie]]“ 8309 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 14 3604 8310 2021-08-06T19:49:44Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Licencie]]“ 8310 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Licencie]] ktxwxwtit8nicjtnddob0sykarliwyk 14 3605 8311 2021-08-06T19:50:13Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Hlavná kategória]]“ 8311 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 0 3606 8312 2021-08-07T16:15:03Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „{{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 2.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 1. septembra 1944, </div> ktorým sa upravuje vyhlasovanie nariadení Slovenskej národnej rady. </div> Slovenská národná rada nariaďuje: § 1.<br> Nariadenia Slovenskej národnej rady vyhlasujú sa vo „Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady“. § 2<br> Keď nariadenie Slo…“ 8312 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 2.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 1. septembra 1944, </div> ktorým sa upravuje vyhlasovanie nariadení Slovenskej národnej rady. </div> Slovenská národná rada nariaďuje: § 1.<br> Nariadenia Slovenskej národnej rady vyhlasujú sa vo „Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady“. § 2<br> Keď nariadenie Slovenskej národnej rady iné neustanovuje, nastáva jeho účinnosť dňom vyhlásenia. § 3<br> Toto nariadenie nadobúda ihneď účinnosť. V Banskej Bystrici dňa 1. septembra 1944. <p style="text-align: right">'''Slovenská národná rada.'''</p> == Poznámky == === Citované podľa === ''Školské zvesti : publikačný orgán povereníctva SNR pre školstvo a osvetu''. 15. júla 1945, roč. I., sošit 1.-4., s. [3]. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| 1944/2]] ndwacjhjcq9jiws3dcaozw54fbm347l 0 3607 8313 2021-08-07T16:20:16Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „{{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 4.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 1. septembra 1944 </div> o rozpustení politických strán a organizácií. </div> Slovenská národná rada nariaďuje: § 1.<br> Slovenská národná rada rozpúšťa Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS), Deutsche Partei (DP), Magyar Nemzeti Párt, Hlinkovu gardu (HG), Freiwi…“ 8313 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 4.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 1. septembra 1944 </div> o rozpustení politických strán a organizácií. </div> Slovenská národná rada nariaďuje: § 1.<br> Slovenská národná rada rozpúšťa Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS), Deutsche Partei (DP), Magyar Nemzeti Párt, Hlinkovu gardu (HG), Freiwillige Schutzstaffel (FS), Hlinkovu mládež (HM) a Deustche Jugend (DJ) a všetky ich složky a pridružené organizácie. § 2.<br> Celý majetok sdružení uvedených v § 1 prepadá v prospech štátu. § 3.<br> Akákoľvek členská činnosť v rámci rozpustených sdružení (§ 1) a organizované uskutočňovanie ich programu trestá sa žalárom do 5 rokov a peňažitým trestom do 500.000 korún slovenských. § 4.<br> Toto nariadenie nadobúda ihneď účinnosť. V Banskej Bystrici dňa 1. septembra 1944. <p style="text-align: right">'''Slovenská národná rada.'''</p> == Poznámky == === Citované podľa === ''Školské zvesti : publikačný orgán povereníctva SNR pre školstvo a osvetu''. 15. júla 1945, roč. I., sošit 1.-4., s. [3]-4. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| 1944/4]] frustdl2niy4j2o8l2gnqa7j5744v8x 0 3608 8318 8314 2021-08-07T16:35:32Z Lišiak 1863 8318 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 5.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 6. septembra 1944 </div> o poštátnení školstva na Slovensku. </div> Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení: § 1.<br> Školy všetkých kategórií a stupňov od detských opatrovní a útulní až po školy vysoké na Slovensku sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poštátňujú. § 2.<br> Učiteľské osoby a iní zamestnanci na týchto školách sú štátnymi zamestnancami. § 3.<br> Toto nariadenie prevedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a národnú osvetu. § 4.<br> Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. <p style="text-align: right">'''Slovenská národná rada.'''</p> == Poznámky == === Citované podľa === ''Školské zvesti : publikačný orgán povereníctva SNR pre školstvo a osvetu''. 15. júla 1945, roč. I., sošit 1.-4., s. 4. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| 1944/5]] s5bwr1mwtw63oiqhmin82g2g7702sbh 0 3609 8317 8315 2021-08-07T16:35:09Z Lišiak 1863 8317 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 6.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 6. septembra 1944 </div> o úprave školstva a bohoslužobnej reči nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny. </div> Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení: § 1.<br> Dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zrušujú sa nemeckej a maďarskej národnostnej menšine na Slovensku školy všetkých kategórií a stupňov, okrem ľudových škôl, zriadených do dňa 6. októbra 1938. § 2.<br> Dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zakazuje sa vykonávať bohoslužby v tých sboroch cirkví štátom uznaných a recipovaných v nemeckej a maďarskej reči, v ktorých sa zaviedly po 6. októbri 1938. § 3.<br> Nedodržanie ustanovení tohto nariadenia je priestupkom, ktorý sa tresce zavretím do 6 mesiacov a peňažitou pokutou do 100.000 korún. § 4.<br> Toto nariadenie prevedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a národnú osvetu so zúčastnenými povereníctva Slovenskej národnej rady. § 5.<br> Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. <p style="text-align: right">'''Slovenská národná rada.'''</p> == Poznámky == === Citované podľa === ''Školské zvesti : publikačný orgán povereníctva SNR pre školstvo a osvetu''. 15. júla 1945, roč. I., sošit 1.-4., s. 4. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| 1944/6]] qa8eah26rxshn2ll931br7rbf4a1kxv 0 3610 8316 2021-08-07T16:34:25Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „{{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 7.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 6. septembra 1944 </div> o zrušení zákazu koedukácie v školách na Slovensku. </div> Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení: § 1.<br> Na školách všetkých kategórií a stupňov zrušuje sa zákaz koedukácie. § 2.<br> Toto nariadenie prevedie Povereníc…“ 8316 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} <div style="font-weight: bold; text-align: center;"> <div style="font-size: larger;"> 7.<br /> Nariadenie Slovenskej národnej rady<br /> zo dňa 6. septembra 1944 </div> o zrušení zákazu koedukácie v školách na Slovensku. </div> Slovenská národná rada sa usniesla na tomto nariadení: § 1.<br> Na školách všetkých kategórií a stupňov zrušuje sa zákaz koedukácie. § 2.<br> Toto nariadenie prevedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a národnú osvetu. § 3.<br> Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. <p style="text-align: right">'''Slovenská národná rada.'''</p> == Poznámky == === Citované podľa === ''Školské zvesti : publikačný orgán povereníctva SNR pre školstvo a osvetu''. 15. júla 1945, roč. I., sošit 1.-4., s. 4. === Licencia === Ako text právneho predpisu nespadá pod ochranu podľa autorského zákona podľa § 7 ods. 3 písm. b) Zákona č. 618/2003 Z. z. zo dňa 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. [[Kategória:Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady| 1944/7]] iko52utdjrbnhwjm9itxwsyuyozgqee 0 3611 8602 8324 2022-10-07T16:56:50Z Lišiak 1863 minulého roku v rámci vyraďovacieho konania bol dokument odovzdaný Štátnemu archív v Košiciach – pracovisku Trebišov a nachádza sa v príslušnom archívnom fonde 8602 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Školský inšpektorát v&nbsp;Trebišove | ZDROJ = Štátny archív v&nbsp;Košiciach – pracovisko Archív Trebišov, fond Štátna meštianska škola v&nbsp;Sečovciach | DÁTUM VZNIKU = 17. jún 1947 | LICENCIA = PD SK }} == Originálne znenie == === Strana [1] === <div style="font-weight: bold; text-align: center; font-size: larger;">Škôldozorný úrad v ''Trebišove''{{Redakčná poznámka|Správa je vyplnená rukopisne perom na staršom tlačive Štátneho nakladateľstva S. 1649. št. z&nbsp;roku 1944 – práve preto je v&nbsp;nej uvedený názov Škôldozorný úrad v&nbsp;Trebišove, ktorý platil len do roku 1945, kedy sa názov tejto ustanovizne zmenil na Školský inšpektorát v&nbsp;Trebišove. Rukopisne vyplnené časti správy sú vyznačené ''kurzívou''. V&nbsp;pravom hornom rohu správy je modrá prezentačná pečiatka riaditeľstva Štátnej meštianskej školy v&nbsp;Sečovciach, ktorá indikuje, že správa bola škole doručená 6. júla 1947 a&nbsp;zaevidovaná pod číslom 422/47, neobsahujúc žiadne prílohy.}}</div> <div style="font-weight: bold; text-align: center; font-size: larger;">Zpráva</div> <div style="font-weight: bold; text-align: center;">o&nbsp;prehliadke ''sedem'' triednej ''štát. koeduk. mešt.''{{Redakčná poznámka|štátnej koedukačnej meštianskej}} školy v&nbsp;''Sečovciach'', vykonanej dňa ''26. X. 1946, 16., 17. VI.'' 194''7''.</div> Stav budovy a&nbsp;umiestenie školy: ''Škola je vo vlastnej budove, postavenej r. 1908, s&nbsp;prístavbou z&nbsp;r. 1942. Budova je v&nbsp;poriadku a&nbsp;vyhovuje.'' Administratíva: ''Je vedená riadne. Hotovosť v&nbsp;pokladnici: 12.698''[,]''95 Kčs.'' Pedagogické vedenie a&nbsp;duch školy: Náboženská a&nbsp;národná výchova: ''Národná výchova pestuje sa vždy a&nbsp;vo všetkých predmetoch. Je pokročilá.'' Hygiena školy: ''Vyhovuje.'' Shoda v učiteľskom sbore: ''Dobrá.'' Prospech, chovanie, manuálne práce žiactva: ''Všeobecne veľmi dobrý, v&nbsp;detailoch dobrý, chovanie dobré;'' Celkový stav školy<br> so stránky osobnej:<br> so stránky vecnej:<br> Pokyny škôldozorcu: ''Práca učiteľa má smerovať k&nbsp;tomu, aby nastalo všeobecné zlepšenie školskej práce. Vynaložme všetko svoje úsilie, aby ľudovodemokratické výdobytky národného povstania prešly do nášho školstva!''<br> ''Pestujme sebavedomie a&nbsp;smelosť, ktoré jedinec všeobecne potrebuje. Naša škola musí byť školou prejavovou a&nbsp;pracovnou, založenou na princípe ľudovodemokratickom. Taká škola zaručí aj sociálne slabším jedincom pokračovať v&nbsp;štúdiu.'' === Strana [2] === ''Pestujme krásny sloh a&nbsp;poukazujme na bohatstvo a&nbsp;krásu našej spisovnej slovenčiny. Pozorujme žiakov aj mimo školy, aby nezodpovedné živly nestrhly ich k&nbsp;protištátnym prejavom.'' Poznámky: Správa škôldozorcu o tom, čo urobil na odstránenie závad a&nbsp;nedostatkov: Návrhy: V&nbsp;''Sečovciach'' dňa ''17. júna'' 194''7''. <div style="text-align:right">[Na stráž!]{{Redakčná poznámka|Celá fráza je vyškrtnutá perom modrej farby.}}</div> <div style="text-align:center">[pečiatka]{{Redakčná poznámka|Vyblednutá, čiastočne nečitateľná modrá okrúhla pečiatka Školského inšpektorátu v Trebišove.}}</div> <div style="text-align:right">[nečitateľný podpis]</div> <div style="text-align:right">škôldozorca.</div> {{Redakčné poznámky}} [[Kategória:Školský inšpektorát v Trebišove]] [[Kategória:Štátna meštianska škola v Sečovciach]] [[Kategória:1947]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa archívneho dokumentu]] 5fqvm9jo72rbifdt7fecfpj30kulm9e 14 3612 8321 2021-08-07T17:36:55Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Školy]]“ 8321 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Školy]] 9ndgimnxbc8l94b1fp03mq6i6zltmgl 14 3613 8322 2021-08-07T17:37:17Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Orgány štátnej moci]]“ 8322 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Orgány štátnej moci]] 4wygpyqgkz4v29h1zkr1xjlnev6th3q 14 3614 8325 2021-08-07T20:06:21Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:20. storočie]]“ 8325 wikitext text/x-wiki [[Kategória:20. storočie]] 5mqgt8e39tcmme4mw6hq8zjkgyen9e3 0 3615 8601 8327 2022-10-07T16:50:37Z Lišiak 1863 minulého roku v rámci vyraďovacieho konania bol dokument odovzdaný Štátnemu archív v Košiciach – pracovisku Trebišov a nachádza sa v príslušnom archívnom fonde 8601 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Školský inšpektorát v Trebišove | ZDROJ = Štátny archív v&nbsp;Košiciach – pracovisko Archív Trebišov, fond Štátna meštianska škola v Sečovciach | DÁTUM VZNIKU = 10. január 1948 | LICENCIA = PD SK }} == Originálne znenie == === Strana [1] === <div style="font-weight: bold; text-align: center; font-size: larger;">Zápisnica (zpráva) o prehliadke{{Redakčná poznámka|Zápisnica na tlačive Štátneho nakladateľstva v&nbsp;Bratislave S. 1649 z&nbsp;roku 1947.Predtlačené časti správy sú vyznačené '''tučným písmom''', strojopisne dopísané časti sú písané obyčajným písmom.}}</div> <div style="font-weight: bold">Sedem '''triednej''' štát. mešt. '''školy v'''&nbsp;Sečovciach.</div> '''Stav budovy''' Škola je umiestnená vo vlastnej budove, postavenej v&nbsp;roku 1908, s&nbsp;prístavbpu z&nbsp;roku 1942. Budova je v dobrom stave a školskému účelu vyhovuje. '''Učebne (počet, rozmery, osvetlenie, výzdoba a&nbsp;pod.) bočné miestnosti''' 7 učební rozmerov 950 x 630 cm, kresliareň 1100 x 650 cm, školká kuchyňa 500 x 550, 4 kabinety, riaditeľňa a&nbsp;sborovňa. Osvetlenie je elektrické, čistota a&nbsp;výzdoba primeraná. '''Zariadenie školy''' Učebne dobre zariadené. Chýba zariadenie do kresliarne, školskej kuchyne a&nbsp;zčiastky do kabinetov. '''Pomôcky''' Za vojny zničené. Od tých čias niečo nadobudnuté, ale je ich málo. '''Knižnice''' Žiacka knižnica má 307 sväzkov, učiteľská 91 sväzkov, príručná knižnica riaditeľa školy 23 sväzkov. '''Školská záhrada''' je. V&nbsp;jeseni tohto roku vysadené bolo v&nbsp;nej 130 ovocných stromkov. '''Ihrisko (telovýchova)''' Za ihrisko slúži priestranný školský dvor rozmerov 24 x 62 m. Slúži i&nbsp;pre ciele telesnej výchovy. '''Úradné knihy triednych učiteľov''' vzorne vedené '''Riaditeľstvo školy (pokladničná hotovosť uložená?)''' Pokladničná hotovosť uložená na šekový účet u&nbsp;Pošt. sporit v&nbsp;Bratislave a&nbsp;vykazuje k&nbsp;18. dec. 1947 sumu Kčs 22.278.55. === Strana [2] === '''Počet žiactva podľa trieda a školská dochádzka''' I. tr. 51, I.a tr. 50, II. tr. 50, II.a tr. 46. III. tr. 36, III.a tr. 30, jednoročný učebný náukobeh 39 žiakov. Školská dochádzka za uplynulý mesiac činí 98.14 '''Zdravotný stav žiactva''' dobrý '''Školská samospráva, sporivosť a&nbsp;pod.''' je v&nbsp;triedach zavedená, taktiež i&nbsp;sporivosť obzvlášť na výletný fond. '''Štátoobčianska, mravná a&nbsp;národná výchova:''' '''Prípadné zmeny v&nbsp;učiteľskom sbore a&nbsp;mimoškolská činnosť učiteľstva a&nbsp;príprava na vyučovanie'''<br> Zmeny v&nbsp;tomto škol. roku dosiaľ neboly. Mimoškolskej činnosti zúčastňujú sa učitelia v&nbsp;Osvetovej rade, v&nbsp;Matici slovenskej, v&nbsp;ČSČK, na poli družstevnom, športovom. Prípravy na vyučovanie konajú učitelia písomne. '''Rodičovské sdruženie''' je pri škole a&nbsp;osvedčuje sa veľmi dobre. O&nbsp;záujme rodičov o&nbsp;školu svedčí veľká účasť na rodičovských poradách. '''Celkový stav školy''' veľmi dobrý '''Prípadné poznámky riaditeľa a učiteľského sboru''' Nedostatok učebníc spôsobuje ťažkosti pri vyučovaní. === Strana [3] === '''Prospech, chovanie, manuálna práca žiactva''' Prospech dobrý, chovanie žiactva slušné. Priestupky proti školskému poriadku sú zriedkavé. '''Pokyny školského inšpektora''' Ústredný školský inšpektor vyslovil svoje uspokojenie nad dobrou úrovňou školy tak so stránky čistoty, poriadku, ako i&nbsp;vyučovacích výsledkov. Vyslovil ale želanie, aby sa so zvýšeným úsilím pracovalo na odstránení nedostatkov, ktoré kde tu ešte sú. Tak v&nbsp;štátoobčianskej výchove žiada sa vychádzať z&nbsp;danej skutočnosti, z&nbsp;nášho ľudovodemokratického zriadenia, z&nbsp;košického vládneho programu a&nbsp;zo spojenectva s&nbsp;veľkým bratským SSSR, aby sme z&nbsp;našich detí vychovali uvedomelých občanov, dobrých Slovanov, oddaných svojmu štátu, jeho ľudovodemokratickému zriadeniu a&nbsp;verných spojencov SSSR. Podobne i&nbsp;v&nbsp;iných predmetoch priblížiť školu viacej k&nbsp;životu. Vo vyučovacom jazyku voliť témy písomných skúšok zo súčasného života a&nbsp;vyhýbať sa témam zovšednelým. V&nbsp;zemepise odpĺňať látku aktuálnymi vecami, pravda, tieto i&nbsp;sledovať, aby sme mohli žiakov s&nbsp;nimi oboznamovať. '''V'''&nbsp;Sečovciach 18. dec. '''19'''47. '''Zapisovateľ:'''<br> [bez podpisu] <div style="text-align: right;">'''Riaditeľ školy:'''</div> <div style="text-align: right;">[podpis]{{Redakčná poznámka|Podpis Vojtecha Hronkina.}}</div> <div style="text-align: center;">'''Učiteľský sbor:'''</div> <div style="text-align: center;">[bez podpisu]</div> === Správa [4] === <div style="font-weight: bold; text-align: center; font-size: larger;">Zpráva školského inšpektora{{Redakčná poznámka|Táto strana obsahuje nevyplnený formulár, pričom doplnené je len miesto, dátum a&nbsp;podpis školského inšpektora na spodku strany.}}</div> '''Riaditeľ školy''' '''Učiteľský sbor''' '''Shoda v&nbsp;učiteľskom sbore''' '''Celkový stav školy po stránke vecnej a&nbsp;osobnej''' '''Čo urobil školský inšpektor na odstránenie závad a&nbsp;nedostatkov''' '''V'''&nbsp;Trebišove 10. I. '''19'''48. <div style="text-align: right;">[nečitateľný podpis]</div> <div style="text-align: right;">'''Školský inšpektor.'''</div> {{Redakčné poznámky}} [[Kategória:Školský inšpektorát v Trebišove]] [[Kategória:Štátna meštianska škola v Sečovciach]] [[Kategória:1948]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa archívneho dokumentu]] 9anxnjwcciktf635wuq24s0193r1l3i 252 3617 8546 8545 2022-08-01T06:21:22Z Kwamikagami 3370 8546 proofread-index text/x-wiki {{:MediaWiki:Proofreadpage_index_template |Autor=[[Autor:František Bílý|František Bílý]] |Názov=[[Patery knihy plodů básnických]] |Rok=1891 |Vydavateľstvo=Telč: Emil Šolc |Zdroj= |Obrázok=[[Súbor:F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu|page=5|150px]] |Strán=<pagelist from=5 to=6 5=Titul 6=– /> <pagelist from=451 to=458 45=19 /> </ol> ;Zoznamy a obsah :<pagelist from=459 459=433 472to478=-/> |Poznámky= }} hp8vef573xvtbbiqq8m3pauzosvfxxb 250 3618 8406 8402 2021-11-12T21:44:27Z Arxivist 2376 8406 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Arxivist" /></noinclude><section begin="1"/>{{c|''Chudoba.''}} {{block center|Aničko, dzěvečko,<br> poviz mně věrně,<br> ežli máš upřimne<br> srdečko ku mně?<br> Na řeči nic nědbaj,<br> ene mě ty kochaj,<br> kochaj mě! Ežli ci zbraňujum<br> rodiče tvoji,<br> že se me bohactvi<br> něsrovna s tvojim,<br> sprav že mi to, Bože,<br> že to všecko može<br> dostać se. Budzěme se modlić<br> k panně Marii,<br> jak ve dne, tak v noci,<br> i v každu chvili,<br> by ona zvolila,<br> ta Panna Maria, dostać cě! {{smaller|{{right|'''Suš., 387.'''}}}}}} {{rule|5em}}<section end="1"/><br> <section begin="2"/>{{c|''Loučení.''}} {{block center|Počuvaj, počuvaj,<br> co to v zemi hučí,<br> esi zvony zvoní<br> lebo jabor pučí? Zvony to nezvoní,<br> jabor to nepučí,<br> a to sa milenka<br> se svým milým lúčí. {{smaller|{{right|'''Suš. 304.'''}}}}}} {{rule|5em}}<section end="2"/><br> <section begin="Slovenské"/>{{c|'''''C)''''' '''Slovenské.'''<ref>Zde Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martině r. 1883., ježto v nich podány jsou též nápěvy. Kollárova sbírka nápěvů nemá.</ref>''')''')}}<br> <section begin="3"/>{{c|Slov. Spevů čís. 539. ''Zpievanky.''}} {{block center|Zpievanky, zpievanky, kdeže ste sa vzaly,<br> či ste spadly neba, či ste rástly v háji?<br> {{gap|2em}}Z neba sme nespadly, v háji sme nerástly,<br> {{gap|2em}}ale nás mládenci a dievčence našly.}} {{rule|5em}}<section end="3"/><br> <section begin="4"/>{{c|''Zakleté sestry.''}} {{block center/s}} <poem>Dole pod Smolenským zámkem pretekává voda jarkem, keď hvězdičky vychádzajú, húsky sa tam kúpavajú, dve husičky, dve sestričky zaklnuté od mamičky. A keď ony vychádzajú, tak sa ony shovárajú: Sestro s zlatýma krídlama už sú hvězdičky nad nama, plujme na dol po tom jarku až k tomu našemu dvorku.</poem><noinclude>{{block center/e}}</noinclude> 6zrndql5mvyh5gaujvxj33c4yrlnga3 10 3619 8364 8343 2021-09-08T10:31:46Z Arxivist 2376 kategórie 8364 wikitext text/x-wiki <div class="tiInherit" style="text-align:center;{{#if:{{{style|}}}|{{{style}}}}}">{{{1}}}</div><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> 2shtmkdjn6c9pp3j4nbm1dhaz49tgz5 10 3620 8342 2021-09-08T09:29:10Z Arxivist 2376 add 8342 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:Center]] 6gzu7ujsehttr5xwpccdql6z6pw5x08 14 3621 8344 2021-09-08T09:39:20Z Arxivist 2376 kategórie 8344 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Šablóny:(všetko)]] 2ic7lji95k4eu51p9d7py3ctaalz59g 10 3622 8363 8346 2021-09-08T10:31:33Z Arxivist 2376 kategórie 8363 wikitext text/x-wiki <includeonly><span style="font-size: {{{percent|83}}}%;{{#if:{{{style|}}}|{{{style}}};}}">{{{1}}}</span></includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> kd67n9d4gopgrphbe665ey0b2j2s6qh 10 3623 8362 8347 2021-09-08T10:31:23Z Arxivist 2376 kategórie 8362 wikitext text/x-wiki <hr style="{{#if:{{{color|}}}|border-color: {{{color}}};}} background-color: {{{color|#000}}}; color: #000; width: {{{width|{{{1|auto}}}}}}; max-width: 100%; {{#switch:{{{align}}}|left=margin: 2px auto 2px 0px|right=margin: 2px 0px 2px auto|#default=margin: 2px auto 2px auto}}; height: {{{height|1px}}}; {{#if:{{{style|}}}|{{{style}}};|}}" /><noinclude> [[Kategória:Šablóny:Formátovanie]]</noinclude> 8hu6vkwyv1xa0pe80ux31xjsr2q7f93 10 3624 9178 8361 2024-04-29T11:54:37Z Great Brightstar 3622 9178 wikitext text/x-wiki <includeonly><span style="display:inline-block; inline-size:{{{1|2em}}}"></span></includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> 35ua15ocxow3wg4gmtzjrm0hx3z3z52 10 3626 8359 8351 2021-09-08T10:30:38Z Arxivist 2376 kategórie 8359 wikitext text/x-wiki <includeonly><div style="display:table; position:relative; margin:0 auto; {{#if:{{{width|}}}|width:{{{width}}};}} {{#if:{{{align|}}}|text-align:{{{align}}};}} {{#if:{{{max-width|}}}|max-width:{{{max-width}}};|}}{{#if:{{{style|}}}|{{{style}}};|}}"><!-- -->{{#if:{{{title|}}}|<div style="display:table-caption; text-align:center;">{{{title}}}</div>|}} {{{body|{{{1|}}}}}} </div></includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> mf87q64awajykki0efc54f3c5rpmeyp 10 3627 8358 8352 2021-09-08T10:30:23Z Arxivist 2376 kategórie 8358 wikitext text/x-wiki <includeonly><div style="margin-right:auto; margin-left:auto; text-align:center; width:{{{width|100%}}};"> {| id="blockcenterStart" style="background:inherit; display:inline-table; text-align:{{{align|left}}};{{#if:{{{style|}}}|&#32;{{{style}}};|}}" {{#if:{{{title|}}}|{{!}}+{{{title}}}|}} {{!}}- {{!}} {{{body|{{{1|}}}}}}</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> 1q9ln51gjzeqbou2zz84x1c75nrpx74 10 3628 8357 8353 2021-09-08T10:30:14Z Arxivist 2376 kategórie 8357 wikitext text/x-wiki <includeonly> |}</div></includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> lc2jgdce1kj7hafi3vvmopc0kss0ppe 10 3629 8356 8354 2021-09-08T10:29:46Z Arxivist 2376 štylistika 8356 wikitext text/x-wiki <includeonly><div style="text-align:right; padding-top: {{{leading-top|0}}}em; margin-right:{{{offset|{{{2|0}}}}}}; {{{style|}}}"> {{{1}}} </div></includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Formátovanie]] </noinclude> 30c8yyo3e79s25s5hgifdthypgnnbwv 0 3630 8929 8365 2023-10-15T13:07:47Z Danny B. 47 oprava kódu 8929 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULOK = Zpievanky | AUTOR = neznámy | DÁTUM VZNIKU = 1892 | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <pages index="F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu" include="451-451" onlysection="3" /> [[Kategória:Ľudové piesne]] oevw5jnnc1wj9n9ih99o7j6v240oso4 10 3632 8371 2021-09-08T12:06:22Z Arxivist 2376 add 8371 wikitext text/x-wiki {{#invoke:Numberofpages|out}} tgqvkiswnb353kzu1gctryu3pv0oduz 828 3633 8372 2021-09-08T12:06:53Z Arxivist 2376 add 8372 Scribunto text/plain -- Number of pages in all namespaces -- [[user:Leh Palych]] local p = {} -- function p.out(frame) -- local str = frame.args[1] local str local ns, num_ns, cont, subj, num_p, q_page, name_ns local t_cont = 0 local t_page = 0 local t_talk = 0 ns = mw.site.namespaces local num = {} for k, v in pairs(ns) do table.insert(num, v.id) end table.sort(num) str='{| class="wikitable" style="text-align:right"\n' str = str .. "!Id!!Namespace!!Number of<br/>pages!!Content!!Subject!!Talk id!!Number of<br/>pages\n" for k, v in pairs(num) do num_ns = ns[v].id num_p = mw.site.stats.pagesInNamespace(num_ns) q_page = tonumber(num_p) name_ns = ns[v].name if name_ns == '' then name_ns = '(Main)' end if ns[v].isContent then cont = '+' t_cont = t_cont + q_page else cont = '' end if ns[v].isSubject then subj = '+' else subj = '' end if ns[v].isTalk then str = str .. '|| ' .. num_ns .. '||'..num_p .. '\n' t_talk = t_talk + q_page else str = str .. "|-\n" .. '| ' .. num_ns .. '||style="text-align:left"|'.. name_ns .. '&nbsp;||' .. num_p .. '||' .. cont .. '||' .. subj if num_ns < 0 then str = str .. '||&nbsp;||&nbsp;\n' end t_page = t_page + q_page end end str = str .. '|-\n' .. '!style="text-align:right;" colspan=2 rawspan=2|Total:||style="text-align:right;"|'.. t_page ..'||style="text-align:right;"|' .. t_cont .. '||colspan=2|&nbsp;||style="text-align:right;"|'.. t_talk .. '\n' str = str .. '|-\n' .. '!colspan=2| ||style="text-align:right;"|'.. t_page+t_talk ..'||colspan=4|&nbsp;\n' str = str .. "|}\n" return str end -- return p 0ylmlj78bn1oc53ugs6fexsh9etwia0 8 3634 8385 2021-10-06T21:18:50Z Billinghurst 764 inserting code from enWS; ping [[user:inductiveload]] FYI 8385 wikitext text/x-wiki <includeonly><!-- "s:en:MediaWiki:Proofreadpage pagenum template" as of 20211006 [[s:en:special:permalink/11619467]] Outer span: contains the page number as an ID, so you can link to pages by pagenumber in the ''original'' work Also contains data- attributes for JS to pick up as needed. --><span <!-- -->class="pagenum ws-pagenum" <!-- -->id="{{{num}}}" <!-- -->data-page-number="{{{num}}}" <!-- -->{{#if:{{{page|}}}|data-page-name="{{{page}}}" }}<!-- -->{{#if:{{{page|}}}|data-page-index="{{SUBPAGENAME:{{{page}}}}}" }}<!-- -->{{#if:{{{page|}}}|data-page-quality="{{{quality}}}" }}<!-- -->{{#if:{{{page|}}}|title="{{urlencode:{{{page}}}|WIKI}}" }}<!-- -->><!-- Inner span with an id of pagenumberXXX, which allows to anchor to the page if you only know the page index in the file (i.e. the XX in Page:Foo.djvu/XX) --><span <!-- -->{{#if:{{{page|}}}|id="pageindex_{{SUBPAGENAME:{{{page}}}}}" }}<!-- -->class="pagenum-inner ws-noexport"><!-- -->&#8203;<!-- End the inner span --></span><!-- End the outer span --></span></includeonly> s825eozqelsa2emelr133thtnyjs2xo 14 3636 8394 8391 2021-10-18T09:49:21Z Ankry 947 8394 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Korektúra:(všetko)| Overené]] p78y5txhe5h49nfugvw80ft7z4b7xmj 14 3637 8393 8392 2021-10-18T09:48:45Z Ankry 947 8393 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Korektúra:(všetko)| Problematické]] gze7ft62ouulm9pe63xttr4npc6bhfo 250 3638 8530 8529 2022-07-29T07:46:41Z Kwamikagami 3370 /* Proofread */ 8530 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Kwamikagami" />{{block center/s}}<center>&mdash; 426 &mdash;</center></noinclude>{| |<poem>Mati sedí u lavičky, drobí kůrky do vodičky, drobí kůrky ai strídečku zlatým húskám do jarečku: sbírajte si moje děti, čo vám drobí smutná mati.</poem> | &nbsp;&nbsp;&nbsp; |<poem>Tak sa ony shovárajú a milostne objímajú, na svú biedu nariekajú, mati své sa zaželajú až do šerého svitání, až do ptačího zpívání.</poem> |} <center><poem>Keď hvězdičky zapadajú, žalostně sa rozlučujú, každá dává svojej mati z kridelenka pérek zlatý, z kridelenka pérek zlatý, čo stojí za peňáz zlatý.</poem></center> {{rule|5em}} {{block center/e}} {{smaller|{{right|'''Koll. Zplev II. 393.'''}}}}<section end="4"/> :Slov. Spievů čís. 53. ''Išli hudci horou.'' {| |<poem>Išli hudci horou, horou javorovou. Našli drevo krásno, na husličky hlasnô. Iba ho zotnime a sebou vezmime. Prvý raz zaťali, íverčok vyťali. Druhý raz zaťali, do krvi preťali. Tretí raz zaťali. taký hlas počuli: Neni som ja drevo, drevo javorovô, ale som ja dievča z mesta richtárovo. Na vodu som išla, neskoro som prišla. Mamka ma zakliala, by kameň ostala, kameňom meravým, drevom javorovým. Kupa skamenela meravým kameňom,</poem> | &nbsp;&nbsp;&nbsp; |<poem>ja som zdrevenela zeleným javorom. Ta vy hudci choďte pred mej mamky vráta, a tak jej zahrajte, žiaľu jej dodajte: Toto sú husličky z tej vašej Aničky. Toto je podstavka, vašej dcérky hlávka. Toto sú strunočky, jej zlaté vlásočky. Toto je sláčičok z jej bielych ručičôk. Toto sú kolíčky, jej biele prstôčky. Keď matka slyšala, ku oknu bežala. Ach, vy hudci smutní, choďteže preč, choďte. Choďteže preč, choďte, a žiaľ mi nerobte, však ho ja dosti mám, že Aničky nemám.</poem> |} {{rule|5em}}<noinclude><references/></noinclude> jj7tbjueofrzljk4isyibpjjjnlkipr 0 3639 8928 8405 2023-10-14T01:07:29Z Danny B. 47 oprava kódu 8928 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULOK = Zakleté sestry | AUTOR = neznámy | DÁTUM VZNIKU = 1892 | ZDROJ = ľudová pieseň | LICENCIA = PD SK }} <pages index="F. Bílý - patery knihy plodů básnických.djvu" from="451" to="452" fromsection="4" /> [[Kategória:Ľudové piesne]] gjkp8yz2l4facq4mrfh02kkijjfep1u 10 3649 8532 2022-08-01T06:03:41Z Kwamikagami 3370 Vytvorená stránka „<onlyinclude><div class="wst-custom-rule" style="border-collapse:collapse; border-spacing:0 0; text-align:center; margin: 1em auto 1em auto; background-color:transparent; {{{style|}}}"><!-- -->{{#if:{{{1|}}}|{{Custom rule segment|{{{1}}}|{{{2}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{3|}}}|{{Custom rule segment|{{{3}}}|{{{4}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{5|}}}|{{Custom rule segment|{{{5}}}|{{{6}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{7|}}}|{{Custom rule segment|{{{7}}}|{{{8}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{9…“ 8532 wikitext text/x-wiki <onlyinclude><div class="wst-custom-rule" style="border-collapse:collapse; border-spacing:0 0; text-align:center; margin: 1em auto 1em auto; background-color:transparent; {{{style|}}}"><!-- -->{{#if:{{{1|}}}|{{Custom rule segment|{{{1}}}|{{{2}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{3|}}}|{{Custom rule segment|{{{3}}}|{{{4}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{5|}}}|{{Custom rule segment|{{{5}}}|{{{6}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{7|}}}|{{Custom rule segment|{{{7}}}|{{{8}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{9|}}}|{{Custom rule segment|{{{9}}}|{{{10}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{11|}}}|{{Custom rule segment|{{{11}}}|{{{12}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{13|}}}|{{Custom rule segment|{{{13}}}|{{{14}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{15|}}}|{{Custom rule segment|{{{15}}}|{{{16}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{17|}}}|{{Custom rule segment|{{{17}}}|{{{18}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{19|}}}|{{Custom rule segment|{{{19}}}|{{{20}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{21|}}}|{{Custom rule segment|{{{21}}}|{{{22}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{23|}}}|{{Custom rule segment|{{{23}}}|{{{24}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{25|}}}|{{Custom rule segment|{{{25}}}|{{{26}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{27|}}}|{{Custom rule segment|{{{27}}}|{{{28}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{29|}}}|{{Custom rule segment|{{{29}}}|{{{30}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{31|}}}|{{Custom rule segment|{{{31}}}|{{{32}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{33|}}}|{{Custom rule segment|{{{33}}}|{{{34}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{35|}}}|{{Custom rule segment|{{{35}}}|{{{36}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{37|}}}|{{Custom rule segment|{{{37}}}|{{{38}}}}}}}<!-- -->{{#if:{{{39|}}}|{{Custom rule segment|{{{39}}}|{{{40}}}}}}}<!-- --></div></onlyinclude> {{documentation}} rh5rlynkcp80as964mmfgynlfcgxekb 10 3650 8533 2022-08-01T06:04:07Z Kwamikagami 3370 Presmerovanie na [[Šablóna:Custom rule]] 8533 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:Custom rule]] 1jrg481y3qq8s0atk8mus8j74ete5l3 10 3651 8534 2022-08-01T06:04:54Z Kwamikagami 3370 Vytvorená stránka „<includeonly>File:Rule Segment - {{#switch:{{{1}}}<!-- -->|atl=Arrow Thin Left<!-- -->|atr=Arrow Thin Right<!-- -->|c=Circle<!-- -->|co=Circle open<!-- -->|col=Colon<!-- -->|d=Diamond<!-- -->|do=Diamond open<!-- -->|lz=Lozenge<!-- -->|lzt=Lozenge 5px<!-- -->|fl=Flare Left<!-- -->|fr=Flare Right<!-- -->|fc=Flare Centre<!-- -->|fct=Flare Centre 5px<!-- -->|fy1=Fancy1<!-- -->|fy2=Fancy2<!-- -->|fy3=Fancy3<!-- -->|cll=Curl Left<!-- -->|clr=Curl Right<!-- -->|el=Elli…“ 8534 wikitext text/x-wiki <includeonly>[[File:Rule Segment - {{#switch:{{{1}}}<!-- -->|atl=Arrow Thin Left<!-- -->|atr=Arrow Thin Right<!-- -->|c=Circle<!-- -->|co=Circle open<!-- -->|col=Colon<!-- -->|d=Diamond<!-- -->|do=Diamond open<!-- -->|lz=Lozenge<!-- -->|lzt=Lozenge 5px<!-- -->|fl=Flare Left<!-- -->|fr=Flare Right<!-- -->|fc=Flare Centre<!-- -->|fct=Flare Centre 5px<!-- -->|fy1=Fancy1<!-- -->|fy2=Fancy2<!-- -->|fy3=Fancy3<!-- -->|cll=Curl Left<!-- -->|clr=Curl Right<!-- -->|el=Ellipse<!-- -->|r=Rectangle<!-- -->|s=Square<!-- -->|so=Square open<!-- -->|w=Wave<!-- -->|tr=Tear Right<!-- -->|tl=Tear Left<!-- -->|str=Star<!-- -->|crt=Crescent top<!-- -->|crr=Crescent right<!-- -->|crb=Crescent bottom<!-- -->|crl=Crescent left<!-- -->|lo=loops<!-- -->|sp=Span<!-- -->|{{{1}}}}}<!-- Default to whatever was passed if no match END SWITCH --> - {{{2}}}px.svg|middle|link=|alt=]]</includeonly><noinclude> {{documentation}} </noinclude> kbcg4wd8zwagjwinaqui7ws0gn5mu8d 10 3652 8535 2022-08-01T06:11:29Z Kwamikagami 3370 Presmerovanie na [[Šablóna:Small-caps]] 8535 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:Small-caps]] dljy8bdzkc6edpwiujuueiv2waxtwde 10 3653 8536 2022-08-01T06:11:58Z Kwamikagami 3370 Vytvorená stránka „<onlyinclude><span class="smallcaps" style="font-variant:small-caps">{{{1}}}</span></onlyinclude> {{documentation}}“ 8536 wikitext text/x-wiki <onlyinclude><span class="smallcaps" style="font-variant:small-caps">{{{1}}}</span></onlyinclude> {{documentation}} l9key15atv8suf5r3fc483k82ty9met 250 3654 8538 8537 2022-08-01T06:14:09Z Kwamikagami 3370 8538 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="3" user="Kwamikagami" /></noinclude><center> <big><big>Patery knihy plodů básnických.</big></big> Výbor z novověké poesie české. {{cr|sp|40|fl|12|cll|10|clr|10|fr|12|sp|40}} <small>'''Uspořádal a literárně-historickými daty opatřil'''</small> <big>{{sc|Frant. Bílý.}}</big> {{cr|fy2|100}} <big>{{sc|v telči.}}</big> <small>Nákladem českého knihkupectví Emila Šolce.</small> <small>1891.</small> </center><noinclude></noinclude> a3l9p1cw1xyi2s112w855zkztnk1vpk 250 3655 8539 2022-08-01T06:14:31Z Kwamikagami 3370 /* Without text */ 8539 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Kwamikagami" /></noinclude><noinclude><references/></noinclude> ryy2rmervx2ueyb1du5livh3igcbmx9 250 3656 8540 2022-08-01T06:16:37Z Kwamikagami 3370 /* Without text */ 8540 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Kwamikagami" /></noinclude><noinclude><references/></noinclude> ryy2rmervx2ueyb1du5livh3igcbmx9 250 3657 8541 2022-08-01T06:16:50Z Kwamikagami 3370 /* Without text */ 8541 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Kwamikagami" /></noinclude><noinclude><references/></noinclude> ryy2rmervx2ueyb1du5livh3igcbmx9 250 3658 8542 2022-08-01T06:17:01Z Kwamikagami 3370 /* Without text */ 8542 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Kwamikagami" /></noinclude><noinclude><references/></noinclude> ryy2rmervx2ueyb1du5livh3igcbmx9 250 3659 8543 2022-08-01T06:17:10Z Kwamikagami 3370 /* Without text */ 8543 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Kwamikagami" /></noinclude><noinclude><references/></noinclude> ryy2rmervx2ueyb1du5livh3igcbmx9 250 3660 8544 2022-08-01T06:17:20Z Kwamikagami 3370 /* Without text */ 8544 proofread-page text/x-wiki <noinclude><pagequality level="0" user="Kwamikagami" /></noinclude><noinclude><references/></noinclude> ryy2rmervx2ueyb1du5livh3igcbmx9 0 3663 8565 8559 2022-08-31T07:47:23Z 82.119.97.186 8565 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijaté v Turčianskom Svätom Martine 7. júna 1861 Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej, obsahujúce žiadosti národa slovenského cieľom spravodlivého prevedenia a zákonom krajinským zabezpečenia rovnoprávnosti národnej v Uhrách Keď ako Slováci v mene rovnoprávnosti národnej so žiadosťami našimi vystupujeme, nečiníme to preto, akoby sme snáď zásade svetom hýbajúcej a skrze prvých a najhorlivejších vlastencov našich v jej opravdivom zmysle pojatej, – uznanie vydobyť chceli; ale činíme preto, že podoba dáva jestvotu veci, a nám Slovákom veľmi mnoho záleží na tom, aby podoba tá, v ktorej rovnoprávnosť národnia z ohľadu na nás v život uvedená byť má, i podstate veci samej, i cíteným skrze nás potrebám života zodpovedala. A v tomto ohľade pred zákonodarným sborom vlasti našej, ku ktorému skutočnú dôveru vyslovujeme, hlásiť sa je vlastenecká a spolu i národnia povinnosť naša. Dejepis a národnie podanie naše hovoria nám, že my Karpatami zakolesenej zeme tejto najstaršími obyvateľmi sme. Už dávno pred príchodom Maďarov otcovia naši zem túto nazývali vlasťou svojou, už dávno pred tým viedli tuná dlhotrvanlivé a krvavé boje za národniu samostatnosť svoju oproti potlačovateľom západným, už dávno predtým mali tuná mimo kvetúceho roľníctva a obchodu, mimo upevnených miest a hradov i štátnu sústavu, ktorej jednotlivé ustanovenia v ústave Uhorska až dosiaľ udržali sa. Príchodom Maďarov na prvom stupni vyvinovania svojho nachodivšie sa konfederácie plemien slovanských na zemi tejto zanikli, a urobili miesto konfederácii novej, ktorá pod úbehom jednoho stoletia ako krajina Uhorská pod korunou svätého Štefana v rade ostatných európskych štátov čestné miesto zaujala, a na vzdor devaťstoletným pohromám i dosiaľ podržala. Spoločné hmotné i duchovnie záujmy spojili plemená rozličné krajiny tejto, jako synov jednej spoločnej matky, v rodinu jednu; – spoločná jich úloha; brániť vdelanosť západniu oproti barbarským národom východu, a spolu brániť a pre ďalšiu budúcnosť zachovať samostatnosť svoju oproti hlavnému vplyvu západu, nachodila jich vždy hotových k službe človečenstva jednak so zbraňou v rukách na poli bitvy, jako i s múdrou radou v zhromaždeniach krajinských. I v šíku vojenskom, i v poradách spoločných rozumeli sa mužovia plemien týchto, pri všetkej rozličnosti jazykov, veľmi dobre; láska ku spoločnej vlasti a braterská dôvera medzi sebou, bola jich najlepším tlumočom, žiadnemu z nich nenapadlo opovrhovať rečou plemena druhého, nenávidieť ju, žiadnemu z nich nenapadlo zveľadenie vlastného plemena na záhube a vykorenení druhého zakladať, a osobitnosť svoju plemennú na oné miesto vysadzovať, na ktorom jedine sväté a všetkým plemenám spoločné záujmy vlasti stále a trvanlivé udržovať sa môžu. V braterskej láske a svornosti plemien všetkých hlavný prameň životnej sily majúc, šťastne prekonala vlasť naša hrúzu pustošenia tatárskeho, prekonala šťastne i časy, v ktorých z jednej strany Izlam, z druhej strany absolutizmus západný pohltiť ju hrozil: boje náboženské pretiahli sa ponad ňou jako hrmavica, po ktorej príroda len krajšie sa rozzelenáva; ona trebárs ešte nie celkom, ale predca z vätšej čiastky vyviazla z väzieb stredovekého feudalizmu, udeľujúc deťom svojím rovnoprávnosť osobnú; ba i jedenásťročné potlačovanie nemohlo v jej prsach udusiť dech slobody. Akýže teraz žialny, či radostný výsledok dostane sa jej za podiel, teraz, keď duchom času hýbajúca otázka národnosti v nej na rozlúštenie svoje čaká? My si prajeme, aby otázka tá nestala sa nezhojiteľnou ranou spoločnej matky našej, ale aby stala sa jej neprebitným štítom, strely nepriateľské odrážajúcim. Povedomie naše hovorí nám, že my Slováci práve tak národom sme, jako Maďari, alebo ktorýkoľvek národ druhý vlasti tejto; z čoho keď len rovnoprávnosť národnia a spolu i sloboda občianska nemá byť chimérou, prirodzeným spôsobom nasleduje to, že jako národ menej práva mať nemôže, ako ho má ktorýkoľvek národ druhý spoločnej vlasti našej. A predca, keď na stav zákonitý z roku 1848 pozornosť našu obrátime nájdeme to, že nie len dávnejšie snemy naše od roku 1791, 1792, 1805, – ale i pozdejšie zákony, najme od roku 1832/6 až po 1848-jedine národ maďarský jako národ uznávajú, jedine o reči maďarskej ako národnej a vlasteneckej hovoria, jedine o zveľadenie národa maďarského a reči maďarskej sa starajú, -o nás žiadnej nerobiac zmienky, jakoby nás, ktorý sme predsa najstarší dedičovia spoločnej vlasti tejto vo vlasti našej ani nebolo. Neuznanie toto je proti národným a občianskym právam našim namerená krivda, ktorú mi hlboko a bolestne cítime; je neprávosť, nad ktorou duch času výrok svoj už vypovedal a ktorá v snemovnej porade opravdivých vlastencov len jednohlasného zatracenía dôjsť môže. My teda z ohľadu odstránenia krivdy tejto žiadame: I. Aby osobnosť národa slovenského a vlastenskosť reči slovenskej zákonom pozitívnym a inaugurálnymi diplomami uznaná a uznaním tým oproti zlomyselným útokom nepriateľov svornosti národov zabezpečená bola. My národy považujeme za uprávnené osoby človečenstva, v ktorých ono, trebárs v rozličnej podobe, k určeniu svojmu, t. j. k dokonalosti sa vyviňuje. Prirodzená vec je, že sa definície tejto z ohľadu nás samých, a v poťahu nášho k národom tým, s ktorými vlasť máme spoločnú, pevne držíme. Akokoľvek u jednotlivca uznanie jeho osobnosti je prvou výnimkou slobody a rovnoprávnosti občianskej, tak medzi národmi uznanie osobnosti národnej je prvou výnimkou rovnoprávnosti národnej; ba práve táto poslednia nezmyslom by bola tam, kde osôb národných, na ktoré by sa ona vzťahovala, niet, alebo kde osoby tie zákonitého uznania nemajú. Centralizácia minulých jedenásť rokov neuznávala osobnosti národnie: preto na miesto sľúbenej rovnoprávnosti, dala národom rovnobezprávie. My neveríme, žeby mužovia tí, ktorých občania vlasti tejto jako zákonodarcov na snem krajinský poslali, znovuzrodenie centralizácie takej, trebárs v podobe ústavnej docieliť chceli, a preto ešte raz v dôvere vlasteneckej opakujeme, že uznanie osobnosti národnej je prvou výnimkou rovnoprávnosti národnej, je uhelným kameňom stavby ústavnej, ktorá jedine na prirodzenom, prozreteľnosťou božou danom základe pevne a trvácne k prospechu a blahu vlasti celej vystavená byť môže. Že ale všetko, čo v materiálnom svete jestvuje, len v čase a v priestore jestvovať môže: preto potreba je. II. Osobnosť našu národniu uznať v priestore tom, ktorý ona jako súvislá nepretržená masa skutočne zaujíma, pod menom horno-uhorského slovenského Okolia, so zaokrúhlením stolíc podľa národností. Žiadosť túto neodolateľnou činí sama podstata rovnoprávnosti národnej, bo žiaden národ nejestvuje len vo vidine, ale i v skutočnom svete. Nie je teda dosť uznať osobnosť jeho v holej všeobecnosti, ale potreba je, každý národ uznať tak ako je vskutku, v priestore tom, ktorý on zajíma, a ktorý mu prozreteľnosť božská vyznačila. Ba do protimluvy a nedôslednosti upadnul by ten, ktorý by osobnosť národa uznal, medze ale tie, v ktorých osobnosť tá obsažena je a v ktorých ona skutočnou sa stáva, neuznal by. Keď pre tolké stoletia v ústavnom Uhorsku dištrikty Kumánov a Jazygov, mestá hajdúcke, 10 obcí kopijníkov, 16 miest spišských a 44 stolíc, navzdor ťažkostiam polohopisným, ako osobitnou municipálnou správou nadané korporácie bez najmenšej nesnádze pre vlasť jestvovať mohli, keď pred rokom 1848 vlasť naša vo svojej vnútornej organizácii bez najmenšieho nebezpečenstva celosti a jednoty svojej na 4 dištrikty rozdelená byť mohla, nevidíme príčiny, prečo by jeden súvislý celok tvoriaci národ slovenský, v priestore tom, ktorý mu príroda sama vyznačila a ktorý on skutočne i zaujíma, pri nastávajúcom organizovaní krajiny a stolíc, ktoré od teraz zasedajúceho snemu očakávame, ako jedno hornouhorské slovenské Okolie vo vlasti našej miesta nájsť nemohol – tým viac, že uznanie takéto skutočná rovnoprávnosť neomylne predpokladá a výhody z jednoty reči v jednom Okolí, jak pri správe političnej a súdnoprávnej, tak najme i pri zdarnom vývine slobody občianskej pochádzajúce silno odporúčajú. Slovenské čiastky stolíc – Prešporskej, Nitránskej, Tekovskej, Hontianskej, Novohradskej, Gemerskej, Torňanskej, Abaujvárskej a Zemplínskej – národopisnou čiarou označené, môžu sa bez významných ťažkostí, alebo jako nové Župy usporiadať, alebo, kde to nemožno, susedným slovenským stolicám privteliť. Utvorenie spôsobom horespomenutým jednoho hornouhorského slovenského Okolia v dosavadnom politickom podelení Uhorska žiadnej nerobilo by premeny, len tú, že na miesto mŕtvych hraníc, na ktorých dosiaľ 4 dištrikty vlasti našej spočívali, nastúpili by medze živé, nie ľubovôľou ľudskou, ale rečou a národnosťou a tak vôľou božou a prírodou samou nezrušiteľne určené. Pri príležitosti tejto musíme sa po predku ohradiť proti tej, zo stránky bratov Maďarov nám všeobecne činenej námietke, že i v stoliciach slovenských, ako Trenčíne, Orave, Turci, Zvolene, Liptove, Spiši a Šarišu značný počet Maďarov, najviac stavu zemianskemu prináležiacich sa nachodí, takže u nás národnosť maďarská a slovenská jedna na druhú navrstvené sú, z ktorej príčiny uznanie v jednom okolí obsaženej osobnosti národa slovenského v skutočnosti nemožným sa stáva. A, pravda je, že v národe našom mnoho odnárodnelých synov sa nachádza; títo ale nie sú Maďari, ale sa synovia rodu nášho. I národ maďarský pred vystúpením veľkého Széchenyiho dosť počitoval synov takých, ktorí za čokoľvek inšie ale nie za Maďarov sa vydávali; ale mohutný duch času priviedol jich k poznaniu seba samých, aby znovu splynuli s národom, od ktorého sa boli odrazili; i my veríme, že ten istý duch času prebudí odrodilých synov našich k poznaniu bludu svojho a privedie jich nazpäť do lona národa a ľudu toho, z ktorého pošli. Akokoľvek z jednej strany nemôžeme predpokladať o hrdinskom národe maďarskom to, žeby s odrodilstvom naším, sám seba obohacovať, s hanbou našou národnou sám seba ozdobovať chcel, takpodobne z druhej strany o vlastenectve zákonodarného tela nášho nemôžeme veriť to, žeby v nadrečenom odrodilstve našom prekážku uskutočnenia rovnoprávnosti národnej nachádzať mohlo. Jestliby sa ale v týchto slovenských stoliciach jednotlivci inonárodní nachodili, títo si výsadnie práva národnie na ujmu všeobecností práve tak, ako jednotliví v neslovenských stoliciach bývajúci Slováci, osobovať nemôžu. Ohradiť sa ďalej musíme oproti možnej námietke tej, akoby snahy po jednom slovenskom Okolí proti historickým právam a zákonami pozitívnymi zabezpečenej jednote a celosti Uhorska smerovali. Už Štefan svätý v testamente svojom k synovi Emerichoví hovorí: „regnum unius linguae imbecille et fragile est“ – už on zanecháva mu radu tú, aby šetril zvyky, mravy a obyčaje rozličných vo vlasti žijúcich plemien, už pod ním na základe rovnoprávnosti plemien založená bola jednota a celistvosť vlasti tejto, že ale plemená vyrástly v národy, povedomie osobnosti svojej majúce, že následkom toho jednota a celistvosť vlastí našej nie viac v plemennej, ale v národnej rovnoprávnosti základy svoje hladať musí, to nie je ani vina ani zásluha naša, aleje nutný výsledok pokroku toho, ktorý zo zákona božieho pôvod svoj berúc na ceste svojej hrádzou zákony ľudskými kladenou zastaviť, alebo nazpäť odraziť sa nedá. A pokrok tento neuznať znamenalo by neuznávať riadenie božie v živote jednotlivých národov tak, ako vo vývine jednotlivých štátov zjavne sa označujúce. Len nedávno v dejinách italských videli sme, že zákon pozitívny a práva historické nemohli odolať udalosťam zo zákona a práva vyššieho pôvod svoj berúcim. Príklad severnej Ameriky učí nás, že hriech mravný, do ústavy štátnej zavinutý skorej pozdejšie na ústave samej pomstí sa a že mocou samej zákonitosti nedá sa utvoriť a udržať celok, ktorý ináče so zákonami prirodzenými a mravnými nesúhlasí. My vlasť našu od podobného hriechu zachránenú mať chceme vtedy, keď na záklaďoch Štefanom svätým daných ďalej stavať a jednotu vlasti našej v podobé duchom času a potrebami života naznačenej utvorenú mať žiadame. Nám nieje dosť, aby len v artikuloch snemových stálo „regnum indivisibile et propriam habens constitutionem“, my chceme viac, my chceme, aby jednota tá spočívala na základe mravnom, prirodzenom, zo samého života v pokroku času vyrastenom. Ako sme už horevyššie podotkli, mravná povaha jednoty tejto záleží v opravdivej, nie zdanlive, ale skutočne, uznaním vskutku jestvujúcich osôb národov prevedenej rovnoprávnosti národnej; lebo len takýmto spôsobom môže vlasť naša najsvätejšie záujmy národov v nej žijúcich v sebe sústrediť, len takýmto spôsobom môže jím dať to, čo mimo nej inde nenájdu, len takýmto spôsobom stane sa ona jich jednako milovanou matkou, ktorá práve preto, že žiadnemu z rovnorodých synov svojich prednosť pred druhým nedáva, bude sa môcť, v čas nebezpečenstva, na všetkých jednako opierať a od všetkých jednakú podporu, jednakú obeť požadovať. My, ktorí v spoločnej minulosti národov vlasti tejto na spoločnú jich budúcnosť ukazujúci prst boží vidíme, ktorí cítime a povedomí sme si toho, že polohopisná povaha nami obývaného Hornouhorska, že každodenne striedavé materiálne i duchovnie záujmy a každodenný vzájomný obchod, ba len i zväzky rodinné a pokrevné s bratmi našimi Maďarmi nás v jeden tuhý zväzok spojujú, my nemôžeme byť protivníci celistvosti a jednoty vlasti našej. Nech teda v slovenskom, národ náš zosobňujúcom Okolí nehľadá nikto dač iného, jako to, čo skutočne je, t. j. neomylnú výnimku rovnoprávnosti národnej, ktorá zas je uholným kameňom jednoty vlasti našej. III. Jestliže rovnosť je ona miera, ktorou sloboda a právo miliónov občanov v živote občianskom skutočným sa stávajú a všetkých údov obce v jeden harmonický celok, v jednu slobodnú obec spojujú, tým vätšia potreba je, v jednej vlasti, ktorá harmonickým celkom národov v nej žijúcich byť má, práva národnie a práva reči mierou touto rozmerať. Podľa zásady tejto žiadame, aby v Okolí národ náš zosobňujúcom: 1. Jedine a výlučne reč slovenská bola žlebom tým, ktorým tok života verejného, občianskeho a školského prúdiť sa má; ona, jako obraz, ktorým národ sám seba v ríši duchovnej spredmetňuje, ona jako jediný prostriedok, jediné dvíhadlo vzdelanosti národnej, nesmie byť v priestore národa svojho, v dome svojom, na užší okres, na úlohu slúžky obmedzená, ale musí byť práve tak upravená, jako život národa samého v medzách svojich uprávnený je. Žiadame teda, aby vzhľadom na nás Slovákov, pri nastávajúcom zriadení krajiny a stolíc, v Okolí slovenskom jeden odvolávací súd, tak tiež aspoň jeden zmenkový súd, pri ktorých by úradnia reč slovenská bola, utvorený bol; aby pri najvyššom súde krajinskom, taktiež i pri najvyšších správnych dikasteriách krajinských mužovia obecnou mienkou slovenskou za národovcov slovenských uznaní, nasledovne i v reči slovenskej dokonale zbehlí v pomeru počtu obyvateľstva jako referenti s potrebným osobníctvom postavení boli, ktorí by tam nie len úradné práce konali, ale spolu v čas potreby i záujmy slovenského národa zastávali. To samé platí pri ustanovení komisie k vedeniu záležitosti školských. 2. Čo sa tyče čiary tej, ktorá sa medzi rečou diplomatickou a našou rečou národnou vo vlasti nasej tiahnuť má, v ohľade tomto musíme najskôr rozlúštiť otázku tú, čo je vlastne reč diplomatická. Náhľadom našim je ona medzi národami rozličných jazykov „prostriedok spoločného usrozumenia sa“. V tejto definícii jej medze samé od seba sa označujú, menovite označuje sa to, že ona tam, kde nie je vlastnou rečou národa, nesmie si osobovať právo reči národnej, že nesmie ani na piaď zaujať pre seba z poľa toho, ktoré druhej reči národnej patrí, že jej medze a práva počínajú sa tam, kde výlučné medze a práva reči národnej prestávajú, tedy, aby sme poťažne na nás Slovákov hovorili, jej medze počínajú sa za medzami Okolia nášho slovenského, v dopisoch so stolicami neslovenskými a neslovanskými, vo vnútornom úradovaní a vzájemnom úradnom obchode najvyšších správnych a súdnych vrchností krajinských, ktorých úkol na celú krajinu sa vzťahuje (nerozumejúc sem záležitosti stránok, ktoré vždy v patričnej reči národnej vyridzované byť majú), konečne na spoločnom sneme krajinskom nevytvárajúc pri tomto poslednom užívanie iných rečí krajinských. My Slováci, ktorým na svornosti národov uhorských ďaleko viac, ako na vlastnej márnej chlúbe záleží, hotoví sme na slušné medze obmedzenú diplomatičnosť reči maďarskej vo vlasti našej uznať, nie ale preto, jako by sme snáď skrze to naduprávnenosť národnosti a reči maďarskej nad národnosťou a rečou našou uznávali, nie, – tak hlboko sme nepadli, ani jako národ tak hlboko padnúť nemôžeme, zreknúť sa hodnosti našej národnej nikdy nemôže byť úmyslom našim, ale preto, aby sme bratom našim Maďarom neodtajitelný dôkaz podali toho, že k vôli svornosti národov uhorských my i najsvätejších, Bohom daných a s nami zrodených právach našich samých seba naskoľko to bez hrubej samovraždy možno je, zaprieť hotoví sme. Podľa zásady vyše spomenutej žiadame a žiadať musíme: 3. Aby snemové artikule tie, ktoré sa s rovnoprávnosťou a slobodou národov nezrovnávajú, menovite art. 16:1791, 7:1792, 4:1805, 3:1836, 6:1840, 2:1844, 2:1844, 5.- § 3:1848 a 16 lit. c. 1848 zákonom pozitívnym vyzdvižené boli. Niet národa, ktorý by v láske a žiarlivej pridŕžavosti sa k reči a národnosti svojej bratov našich Maďarov prevyšoval. A či srdcia a mysle naše tvorca sveta podľa inších pravidiel utvoril, ako srďcia a mysle Maďarov? Čo jich bolí, to bolí i nás, čo jim pokladom je, to i nám pokladom je, práve tak drahým a neoceniteľným, i nám je reč naša najkrajšia, najľubozvučnejŠía, i nám je ona jediným prostriedkom vzdelávania sa národnieho, i nám je ona obrazom duchovnieho sveta nášho, a my tak dobre jako Maďari cítime to, že duch slobody a zápal vlastenecký v reči našej nám sa zjavujúci, magickým spôsobom preniká a obživuje vnútornosti naše, kým naproti tomu ten istý duch, ten istý zápal v reči nevlastnej, v rúchu cudzom k nám prichádzajúci, nevlastným, cudzím sa nám byť vidí. Reč naša je tak tuho so slobodou našou občianskou a s vlastenectvom naším dovedna spojená, že ju v jej prirodzených medzách a právach, len s týmito spolu potlačovať, alebo uznávať možno. Žiaďame ďalej: 4. Na sneme samom zhotovenú osnovu zákonov reči našej hodnovernú. Žiadame: 5. Aby nám k náležitému politickému a právnemu vychovávaniu a vzdelávaniu slovenskej mládeže, v príhodnom meste slovenskom akadémia právnická, a mimo toho katedra reči a literatúry slovenskej na univerzite peštianskej na útraty krajinské založené boli, tým viac, že univerzita tá na horných, Slovákmi obývaných stranách Uhorska značné statky drží. Taktiež, aby ústavy naše literárne z krajinských dôchodkov pomerne podporované boli. 6. Aby literárne i mravno-vzdelávatelné národnie spolky, právom slobodnej asociácie zakladať, a k cieľom tým potrebné príspevky zbierať nám vždy dovolené bolo. 7. Obciam slovenským v živle inonárodnom jako i obciam inonárodným v stoliciach slovenských osihotených a vyhraničiť sa nemohúcim, už následkom zásady samosprávy občianskej náleží právo to: v obvode občianskeho života svojho reč svoju vlastnú užívať a národnosť svoju slobodne pestovať a vzdelávať. Nech nikto neobviňuje nás z prepiatosti, že reč našu vo vlasti našej, v rodisku našom, a v priestore tom, v ktorom ona domácou je, jako dvíhadlo verejného občianskeho života nášho zabezpečenú mať chceme. My reč našu nikomu nenatískame; len to žiadame, aby reč naša z jej prirodzeného práva vytiskovaná nebola. 8. Žiadame, aby pri očakávanom reorganizovaní tabule veľmožov, jestliby sa také na základe záujmov stalo, pritom mimo iných záujmov i záujmy národností a menovite našej slovenskej národnosti do ohľadu vzaté a pomerne zastúpené boli. IV. Konečne osvedčujeme, že záujmy národa slovenského ohľadom slobody občianskej sú tie samé, sú jednostajné so záujmami všetkých uhorských, i ohľadu slobody národnej ale so záujmami všetkých doteraz zákonami utláčaných národov, menovite Rusínov, Rumunov, Srbov a Chorvátov, takže v priestore tom, ktorý národ slovenský obýva, úplne to isté žiada pre seba (ohľadom totiž národnosti a slobody), Čo bratia Maďari skutočne už majú, a zato aj jedon za všetkých a všetci za jednoho dobre stáť a bojovať chce. Táto solidárnosť, s ktorou pred očami národov slobodných uhorských k záujmom slobody a národnosti sa hlásime, vynútená je utlačením národov nemaďarských. Toto sú teda žiadosti naše, ktoré z ohľadu prevedenia rovnoprávnosti národnej snemu nášmu prednášame. Bez uznania osobnosti našej národnej, bez vyznačenia Okolia toho, v ktorom osobnosť tá obsažená je, bez rovného práva rečiam a národnosťam v jich osobitných národopisných medzách pre nás opravdivej rovnoprávnosti niet. Opakujeme ešte raz, že rovnoprávnosť národnia je svetoduchom prinesený základný kameň celosti a jednoty vlasti našej spoločnej; ona prebudená súc raz, neusne viacej, ale len zosilňovať sa bude v povedomí národov; z jej ceny teda nič sa nemôže ztiahnuť a objednať, ako sa nemohlo odjednať z ceny nekdajších kníh sybilinských. História ale učí nás, že v osudných dobách národov a štátov zameškaná príležitosť nikdy viacej sa nevráti. Heslo naše je: jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť, a v nej sloboda rovnosť a braterstvo národov! Uverejnené v diele Slovenské národné zhromaždenie v Turč. Sv. Martine roku 1861, s. 186 [[Kategória:1861]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Category:Dokumenty]] o756sgbfioh8o4q92e7r1woasi2jvww 0 3665 8633 8583 2023-01-07T02:07:37Z Danny B. 47 typo; kosmetické úpravy 8633 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Liptovské žiadosti''' ''28. marca 1848'' „S úprimným a slobodným citom vďaky a dôvery spoluobčianskej predstupujeme pred Vás s týmto prípisom a osvedčujeme jednak našu vďačnosť, jednak i žiadosti a prosby naše: „1. Predne a nadovšetko osvedčujeme nevýslovný cit pokornej vďačnosti ku najvyššiemu vladárovi národov, ktorý, ako sám najmúdrejšie lósy národov spravuje, tak i srdce nášho najjasnejšieho kráľa a krajinského vlasti našej snemu divným svojím riadením k tomu priviedol, aby konečne už od mnoho rokov túžobne očakávanú slobodu a občianske práva dobrovoľne a veľkomyseľne všetkým krajanom a spoluobčanom udelili. „2. Osvedčujeme hlbokú vďaku a uznalosť ku všetkým tým vlasti našej mužom, ktorí sú pôvodcovia slávnej tejto premeny občianskej. „3. Prednášame dôverne naše prosby a žiadosti, a síce: ,,a) Aby národ a ľud kraja tohoto, podľa občianskych práv svojich, jemu teraz udelených, skutočnú a pozitívnu účast bral vo shromaždeniach národných kraja tohoto, a tak prirodzene a nasledovne' aby rokovania a deliberácie v slovenskej, jemu srozumiteľnej reči držiavaly sa. To vyhľadáva česť a povinnosť občianstva a všetkej verejnosti jeho, ktorá nikdy a nikde k cieľu svojmu nepríde, jestliže «a na pospolné a všeobecné usrozumenie neopiera. ,,b) Žiadame, aby súdy, prosby, pravoty, úradné oznamovania snemové i vidiecke v slovenskom jazyku vykonávaly sa. „Donáša to so sebou povinnosť a potreba národnej správy tohoto kraja, ktorého obecenestva musí bývať o všetkých veciach politických a právnych náležité uvedomené. ..c) Žiadame, aby potrebnému vyučovaniu a vzdelaniu slovenského občianstva na základe jeho materinskej reči slovenskej prípravy hneď urobily sa a národné slovenské školy usporiadaly sa, aby v nich ľud náš na hodných svojej slobody občanov vychovávať a vzdelávať sa mohol. Cieľ tento dosiahne sa tak, jestliže v školách národných vynaučná reč bude materinská, na ktorej základe — a len na ňom — snadno sa naučí rečiam vo vlasti našej potrebným. ,,d) Žiadame, aby správa národná tohoto vidieka úradne o to nástojila, žeby sa čím skorej do poriadku priviedol spôsob, ktorým národ a ľud na sneme vo svojich vyslancoch má byt predstavený. To so sebou donáša potreba, aby sa k voleniu takýchže vyslancov hneď na budúci snem peštiansky náležité prikročiť mohlo. ,,e) Žiadame a prosíme, a žiadať a prosiť neprestaneme teraz i napotom, navždy, aby všetka inteligencia tohoto kraja, všetci páni a mužovia národa, priatelia ľudu, zástupcovia človečenstva, kresťania Bohu a ľuďom zaviazaní, ochrancovia pravoslávnej a všeobecnej slobody všemožne, a to každým dobrým slovom i skutkom nástojili, aby našej slovenskej národnosti právo, ktorého my odriecť sa nechceme, ani nesmieme, nám v politickom a spoločenskom živote sväté poistené bolo a zachránené i nedotknuté na večné veky zostávalo. To žiada čisto-číra ľudskosť, bez ktorej všetky slobody a práva len na posmech svetský vychádzajú; to žiada duch terajšieho času, v ktorom, keď každý človek platí to, čo je, — istotne tým viacej platí národ sám v sebe, čo je vo svojej národnosti. ,,f) Žiadame, aby žiadosť táto naša, týmto činom vyslovená a prednesená, najprv do úradnej zápisnice zapísaná a všetkým stoliciam a právomocnostiam uhorským, chorvátskym a slavonským, neináč Jeho Výsosti miestokráľovi Štefanovi a slávnemu uhorskému ministériu v známosť uvedená bola tým cieľom, aby všetci opravdiví a skutoční priatelia slobody a človečenstva sväté naše právo nastávať a podporovať ráčili. ''S náležitou úctou zostávame v Liptovskom Sv. Mikuláši dňa 28. brezňa 1848'' {{Wikipédia|Liptovské žiadosti}} [[Kategória:1848]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Category:Dokumenty]] i2ut0k58kv057yzv2lpmfk5jjnl46r8 14 3666 8561 2022-08-31T07:43:12Z 82.119.97.186 Vytvorená stránka „Súbor prameňov, dokumentov, žiadostí, ktoré reprezentujú záujmy slovenského národa v národných, politických, občiansky, sociálnych a ľudských právach.“ 8561 wikitext text/x-wiki Súbor prameňov, dokumentov, žiadostí, ktoré reprezentujú záujmy slovenského národa v národných, politických, občiansky, sociálnych a ľudských právach. 7d7haiz1p4k45uil77smqlxhtfo706r 0 3667 8630 8581 2023-01-04T02:07:17Z Danny B. 47 typo; kosmetické úpravy 8630 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''„Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej:''' ''28. apríla 1848'' '''„1.''' Žiadame, aby národ slovenský v stolici Nitrianskej i všade, kdekoľvek on býva, smel aj mohol úplnú a dokonalú účasť brať v shromaždeniach správy národno-stoličnej, a tak aby sa všetko to, čo sa jeho týka, ako práva rokovania, pravoty, súdy a porady len v jeho národnej, slovenskej reči držané a vykonávané boly. Lebo už nechceme viacej trpieť ten múr, ktorý nás delil, t. j. reč v pravotách, súdoch a zákonoch nám nesrozumiteľnú, ale chceme aj my Slováci rozumieť všetko, čo sa o nás, skrze nás a prostriedkom nás robiť bude. A tak menovite '''„2.''' žiadame, aby sudcovia pre Slovákov len Slováci boli, dokonale vyučení jazyku materinskému, aby tak súdy prísažných spravodlivo a verejne vykonávané byť mohly. Žaloby, prosby, pravoty, súdy úradné, oznamovania zákonov, slovom všetko verejné prihlasovanie sa k národu slovenskému, v reči slovenskej diať sa má. Potom '''„3.''' žiadame zriadenie škôl národných dokonalé, a to síce ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, meštianskych a vyšších škôl a ústavov. Reč vynaučovania pre synov slovenských nemá byť inakšia ako slovenská, aby na základe slobodného vyučovania, ďalej slobodného národného vyvinovania sa slovenského — náš národ mohol si vychovať synov jemu a krajine verných. '''„4.''' Žiadame, aby správa národná stolice Nitrianskej o to nástojila, žeby sa čím skôr do poriadku priviedol spôsob, ktorým národ a ľud náš na sneme zastúpený byť má. To so sebou donáša potreba, aby sa k voleniu takýchže vyslancov hneď na budúci snem peštiansky náležité prikročiť mohlo. '''„5.''' Žiadame a žiadať neprestaneme, teraz a napotom a navždy, aby našej národnosti právo od všetkých národov v Uhorskej bývajúcich uznané bolo. A následkom tej dôvery, že žiaden národ v Uhorskej s nami bývajúci nebude žiadať od nás samovraždu národnú, t j. že nebude chcieť žiaden národ a žiaden človek, aby sme o to pripravení boli, za čo iné národy umierať za povinnosť si pokladajú, — následkom — hovorím — tejto dôvery žiadame, aby národná vláda stolice tejto o to nástojila pred celou krajinou, aby toto sväté právo národnosti a reči našej zákonom tak poistené bolo, žeby sa ono nielen v politickom živote vždy viac rozvíjalo, ale aby aj skrze spolčovania sa, t. j. skrze spolky, skvitanie národné za cieľ majúce — novej sily nabývať mohlo. Najmä nech vláda národná bude svedomitým strážcom, aby sa tie hrozné časy nazpät nevrátily, v ktorých Slovák so svojou rečou a národnosťou v spoločenskom živote neuznaný a v posmech uvádzaný bol. Lebo náš národ si už teraz na žiaden spôsob a vonkoncom svoju národnosť potlačiť a znivočiť nedá. A preto aj osmeľujeme sa žiadať a skutočne '''„6.''' žiadame úplné bratstvo a úplnú rovnosť medzi národmi kresťanskými, v Uhorskej krajine prebývajúcimi, čo toľko znamená, aby sme my Slováci slobodne svoje národné zvyky a obyčaje zadržiavať a pri zástavách krajinských aj naše národné zástavy bez prekážky vyvesovať mohli. S rovnosťou tou národnou je i to spojené, aby sa slovenskému národu žiadne panstvo iného národa nad ním nevystavovalo a tak ani reč jedna nad druhou nepanovala, ale všetky národy a reči rukou v ruke svoju slobodu, svoju rovnosť a bratstvo proti vonkajšiemu nepriateľovi obraňovaly. A čo sa týka ťažkostí, z tohoto bratstva a z tejto rovnosti pochádzať mohúcich, žiadame, aby sa mienky národov vypočúvaly. Duch človečenstva a kresťanstva, ktorý tieto časy slobody doniesol, vynájde istotne také prostriedky, ktorými sa rozličné národy bez ukrivdenia jeden druhého spoločne budú môcť riadiť. '''„7.''' Žiadame, aby národná vláda v Nitrianskej stolici bratskú náradu urobila stoliciam maďarským, aby ony po svojich školách a ústavoch pozakladaly stolice reči slovenskej pre Maďarov, ako tiež aby na našich školách národných učitelia reči maďarskej platení boli; — aby sa vzájomne sblížili tak, žeby Maďari hovoriacich Slovákov po slovensky, a Slováci Maďarov hovoriacich po maďarsky rozumieť mohli. '''„8.''' Žiadame, aby žiadosti tieto naše, činom týmto vyslovené a prednesené, najprv do úradnej zápisnice stoličnej zapísané a všetkým právomocnostiam uhorským, chorvátskym a slavonským, nie ináče Jeho Výsosti miestokráľovi uhorskému Štefanovi a slávnemu ministériu uhorskému v známosť uvedené boly tým cieľom, aby všetci opravdiví a skutoční priatelia slobody a človečenstva sväté naše práva zastávať a podporovať ráčili. ''„Z národného, vrchnosti oznámeného a v Brezovej držaného shromaždenia."'' {{Wikipédia|Nitrianske žiadosti}} [[Kategória:1848]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Category:Dokumenty]] 6yyirueh065v61f00qmwwbj4fuqrpys 0 3668 8572 2022-08-31T07:58:42Z 82.119.97.186 Vytvorená stránka „{{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Deklarácia Slovenskej národnej rady 1. 9. 1944''' Všetky demokratické a pokrokové zložky a smery slovenského národa, ktoré viedli neustály boj proti doterajšiemu fašistickému režimu na Slovensku a proti jeho nacistickým nemeckým spojencom, utvorili dnešného dňa Slovenskú Národnú Radu ako vrcholný orgán domáceho slovenského odboja. Preto Slovenská Národná Rada ako jedine oprávnená hovoriť v m…“ 8572 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Deklarácia Slovenskej národnej rady 1. 9. 1944''' Všetky demokratické a pokrokové zložky a smery slovenského národa, ktoré viedli neustály boj proti doterajšiemu fašistickému režimu na Slovensku a proti jeho nacistickým nemeckým spojencom, utvorili dnešného dňa Slovenskú Národnú Radu ako vrcholný orgán domáceho slovenského odboja. Preto Slovenská Národná Rada ako jedine oprávnená hovoriť v mene slovenského národa preberá dnešným dňom na celom Slovensku zákonodarnú moc, ako i obranu Slovenska a túto moc bude vykonávať do tých čias, kým si slovenský národ demokratickým spôsobom neurčí legitimných zástupcov. Náš odboj, tak ako bol dosiaľ vedený v úplnej zhode s československým zahraničným odbojom, chce i naďalej v jednote a spolupráci priviesť náš boj k víťazstvu. Sme za bratské spolužitie s českým národom v novej Československej republike. Ústavoprávne, sociálne, hospodárske a kultúrne otázky republiky budú vzájomnou dohodou definitívne usporiadané zvolenými zástupcami slovenského a českého ľudu v duchu demokratických zásad, pokroku a sociálnej spravodlivosti. Popri politickom oslobodení naším cieľom je zabezpečiť krajší a šťastný život sociálne slabým vrstvám národa, menovite slovenskému robotníkovi a roľníkovi. V záujme zvýšenia životnej úrovne národa sme za spravodlivé rozdelenie národného dôchodku, za novú úpravu vlastníctva a držby pôdy v prospech malých roľníkov. Robotník nech má mzdu primeranú zvýšenej úrovni a podiel na výsledku vzájomnej práce. Čo najrozhodnejšie odmietame a odsudzujeme protidemokratické a násilnícke výčiny a názory ľudáckeho režimu u nás. Slovenský národ nemal nič spoločného so spojenectvom s hitlerovským Nemeckom. Naopak, celým svojím zmýšľaním a presvedčením bol vždy na strane spojencov, čo pri každej vhodnej príležitosti doma i na fronte potvrdil skutkami. Slovenský národ v súlade s našimi národnými tradíciami rozhorčene odmietol tisovsko–tukovskú zradu na Slovanstve, ktorou ľudácky režim hnal slovenský národ do boja proti bratskému národu ruskému a ostatným slovanským národom. Dnešným dňom sa slovenský národ manifestačne pripojuje k spojeneckým národom, ktoré svojim bojom a veľkými obeťami zabezpečujú slobodný a demokratický život národom celého sveta, a tak i nášmu malému národu. Všetkými silami chceme prispieť k rýchlemu skončeniu tohto zápasu o slobodu. V týchto dejinných chvíľach poskytneme každú mravnú a hmotnú pomoc našej slovenskej bojujúcej armáde a partizánom. Voláme celý národ do zbrane a do boja proti našim odvekým nepriateľom a ich tunajším prisluhovačom, aby všetci Slováci mohli si v slobodnej Československej republike zariadiť život podľa svojej vôle. Nech žije naša spravodlivá vec! Sláva Československej republike! ''Banská Bystrica 1. septembra 1944 Slovenská Národná Rada'' [[Category:Dokumenty]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] j56kzdy1v1rlbf6sckiyc5rl9aih8lw 0 3669 8966 8804 2023-11-05T00:07:52Z Danny B. 47 typo 8966 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''KOŠICKÝ VLÁDNÍ PROGRAM''' TEXT '''I.''' Po více než šesti letech cizácké poroby přišel čas, kdy nad naší těžce zkoušenou vlastí vzchází slunce svobody. Na své slavné vítězné cestě na západ osvobodila Rudá armáda první části Československé republiky. Tak bylo umožněno díky našemu velkému spojenci, Sovětskému svazu, že na osvobozené území se vrátil prezident republiky a byla zde, opět na domácí půdě, vytvořena nová československá vláda. Nová vláda má býti vládou široké Národní fronty Čechů a Slováků a tvoří ji představitelé všech sociálních složek a politických směrů, které doma i za hranicemi vedly národně osvobozenecký zápas za svržení německé a maďarské tyranie. Nová vláda považuje za svůj úkol, aby po boku Sovětského svazu a ostatních spojenců dovedla tento zápas do konce, do úplného osvobození republiky, přispěla všemi silami českého a slovenského národa k plné porážce hitlerovského Německa a učinila první kroky pro vybudování nového, šťastnějšího života našich národů v osvobozené vlasti. Vláda při nynějším svém složení považuje své poslání za časově ohraničené. Po osvobození ostatních částí republiky a zejména pak českých zemí bude ve smyslu ústavního dekretu prezidenta republiky na podkladě národních výborů zvoleno a svoláno Prozatímní národní shromáždění. Prozatímní národní shromáždění potvrdí prezidenta republiky v jeho funkci až do řádné volby a prezident jmenuje novou vládu s ohledem na přiměřené zastoupení všech složek našeho národního odboje doma i za hranicemi. Tato vláda a Prozatímní národní shromáždění připraví a provedou pak v nejkratší možné lhůtě všeobecné, tajné a přímé volby do Ústavodárného shromáždění, které vypracuje novou ústavu republiky a položí její budoucnost na pevný ústavní základ. '''II.''' Ještě však probíhá válečná fronta na území naší republiky, ještě řádí smrtelně zraněný, ale nicméně zoufale se bránící nepřítel na západním Slovensku a v českých zemích, ještě čekají milióny našich bratří a sester na vysvobození z nesnesitelného jařma. Za těchto okolností hlavním úkolem vlády, jemuž musí býti podřízeno všechno ostatní, bude všemožné stupňování válečného úsilí Československa až do osvobození celé země a úplné porážky hitlerovského Německa. Proto vláda bude podporovat všemi dostupnými jí prostředky postupující Rudou armádu - bude provádět rychlou opravu rozrušených železnic, silnic, mostů, jakož i telegrafních a telefonních spojů a podporovat válečný transport, starat se o vhodné ubytování sovětských vojsk a jejich týlových institucí, pečovat o raněné rudoarmejce a přispívat k zásobování částí Rudé armády potravinami, krmivem a jinými potřebami. Plnění těchto úkolů bude vláda důrazně požadovat i na národních výborech a ostatních orgánech. Potřebám dalšího vedení války budou podřízena také všechna politická, hospodářská, sociální a kulturní opatření, která budou prováděna na osvobozeném území. Na osvobozeném území bude vláda pokračovati v mobilizaci zbraněschopných občanů Československa, formovati kolem 1. čs. sboru novou československou armádu, starat se o urychlený výcvik, výstroj a výzbroj nových československých jednotek a jejich brzké zasazení na frontě. Vláda se také postará o přesun československých pozemních i leteckých jednotek ze západu na osvobozené území. V zázemí nepřítele bude vláda organizovat všenárodní boj nejširších vrstev národa proti okupantům, bude působit k tomu, aby český lid obětavě stupňoval svůj dosavadní hrdinný boj, aby po příkladu Slováků a partyzánských skupin v českých zemích vysoko zvedl prapor národní partyzánské války v týlu nepřítele, aby všemi prostředky ochromoval německou válečnou výrobu, dopravu a zásobování a přispěl tak ke zkráceni utrpení cizácké okupace a k úplnému a brzkému vyhnání okupantů. '''III.''' Vláda oceňujíc výjimečné zásluhy Rudé armády o naše osvobození i její rozhodující úlohu v zajištění naší budoucnosti a vzdávajíc hold nedostižnému vojenskému umění, bezpříkladné sebeobětavosti a bezmeznému hrdinství jejích příslušníků - chce ještě více upevňovat bojovou spolupráci čs. armády s Rudou armádou a vidí v ní vzor pro budování nové, skutečně demokratické, antifašistické čs. armády. Aby byla umožněna co nejužší bojová spolupráce s Rudou armádou, nutná v zájmu vítězství i naší budoucnosti, budou organizace, výzbroj a výcvik nové čs. branné moci stejné jako organizace, výzbroj a výcvik Rudé armády. Tím bude současně umožněna účinná pomoc Rudé armády a dosaženo dokonalého využití jejích neocenitelných bojových zkušeností. Vláda ve svém úsilí mobilizovat co nejrychleji na osvobozeném území všechny síly lidu do organizovaného ozbrojeného boje proti našim nepřátelům je si vědoma, že veliké poslání v nynějším zápasu za svobodu i při budoucím zajištění republiky je s to plnit jedině důsledně antifašistická, národně osvobozenecká armáda, armáda skutečně demokratická, uskutečňující vůli lidu, spjatá s lidem, těšící se důvěře lidu, a proto zahrnovaná veškerou jeho láskou a péčí. Vláda proto učiní vše, aby při budování nové československé branné moci byl založen, utvrzen a dále prohlubován lidový, demokratický ráz armády. Nová čs. armáda se zrodila v boji proti hitlerismu a jejím základem jsou a budou aktivně se zbraní v rukou bojující složky branných sil našich národů doma i za hranicemi (1. čs. sbor v SSSR, naši letci, čs. obrněná brigáda ve Francii, slovenští a čeští partyzáni, povstalecká vojska na Slovensku). Kolem tohoto základu, zejména kolem 1. čs. sboru v SSSR, bude tvořena nová čs. branná moc. Nová čs. armáda bude budována pro okamžitý boj na frontě, a to ihned během boje, který ještě trvá, a její nově vycvičené a vyzbrojené jednotky budou co nejrychleji zasazovány do boje po boku Rudé armády. Aby nová čs. armáda byla mohutným a ostrým nástrojem antifašistického boje, musí být založena na železné, ale demokratické vojenské kázni, na kázni vyššího stupně, kázni uvědomělé, vyplývající z jasného vědomí národních povinností a plného pochopení daných úkolů. Aby naše armáda byla vychovávána v duchu státním, demokratickém a antifašistickém, chce vláda jednou provždy skoncovat s tzv. „nepolitičností“ armády, u vědomí, že pod touto „nepolitičností“ se skrývá podceňování morálního faktoru v boji a že pod její rouškou bují reakční, antidemokratické a kapitulantské tendence. Naopak je třeba, aby každý čs. voják byl uvědomělým bojovníkem za svobodu národa a uvědomělým obráncem jeho svobody v budoucnosti. Aby byla mezi všemi příslušníky branné moci vypěstována a udržena i za nejtěžších bojových podmínek a zkoušek vysoká bojová morálka a vysoký antifašistický demokratický duch, bude ve všech vojenských jednotkách, složkách a ústavech zřízena instituce „osvětových důstojníků“, kteří budou zástupci příslušných velitelů v oboru výchovy a osvěty a u vyšších velitelství budou řídit oddělení výchovy a osvěty. Řídícím výchovným orgánem bude v rámci MNO „hlavní správa výchovy a osvěty“, jejíž náčelník bude přímo podřízen ministru národní obrany a jeho zástupci a bude jmenován na návrh ministra národní obrany a jeho zástupce vládou. Osvětovým důstojníkům budou zajištěny podmínky pro úspěšné plnění jejich úkolů v boji i mimo boje. Zvláštní pozornost nutno věnovat výchově a uvědomění velitelských kádrů, především též osvětových důstojníků. Vláda zdůrazňuje, že velitelská místa v nové čs. armádě mohou zastávati jen důstojníci upřímně demokratického, skutečně antifašistického smýšlení. Čs. armáda může být hrda na sta a tisíce svých důstojníků, kteří, věrni své přísaze republice, statečně a nebojácně vedli a vedou boj proti německým tyranům doma i za hranicemi, umírali za vlast na popravištích a na bojištích a skvěle osvědčili své vlastenecké, demokratické smýšlení. Současně však je nutno, aby byla co nejrychleji provedena opatření k nejrychlejší očistě armády od všech zrádcovských, kolaborantských, antidemokratických a protilidových živlů, a bude dbáno, aby takové živly nemohly proniknout na velitelská místa. Zkoumáni politické a národní spolehlivosti důstojnického sboru v přechodném období bude prováděno příslušnými vojenskými instancemi za součinnosti lidových orgánů, tj. národních výborů a Slovenské národní rady, jakož i přímo zvlášť k tomu účelu vládou jmenovanými orgány. Odpovědná úloha tu připadá aparátu „obranného zpravodajství“, který musí být vybudován z nejspolehlivějších lidí v samostatný orgán, odpovědný vyšším velitelům. Vláda věnuje mimořádnou pozornost školení demokratického antifašistického důstojnického sboru. Bude dbát o to, aby důstojníci si osvojili co nejvíce bojové zkušenosti Rudé armády i našich bojujících jednotek, vyžádá si pro přechodnou dobu profesory a instruktory od Rudé armády pro vlastní vojenské školství. Bude usilovat o poslání co největšího počtu nejschopnějších důstojníků do sovětských vojenských škol až po nejvyšší vojenská učiliště a akademie. Stupnice důstojnických hodností bude zjednodušena, materiální poměry důstojníků zlepšeny. Při stanovení požitků bude přihlíženo nejen k dosažené hodnosti, nýbrž také ke skutečně zastávané funkci. Speciálně kvalifikovaným příslušníkům branné moci (lékařům, lékárníkům, inženýrům atd.) budou přiznány odpovídající důstojnické hodnosti. Jmenování a povyšování důstojníků nebude podmíněno jen formálními pravidly, nýbrž bude podporován mimořádný rychlejší postup (resp. jmenování) nejschopnějších, především těch, kteří se osvědčili na frontě v boji. Vláda se postará o to, aby v nové čs. armádě bylo plně respektováno státoprávní postavení Čechů a Slováků podle zásady „rovný s rovným“ a aby Slovákům se dostalo ve všech ústředních institucích přiměřeného zastoupení. V jednotné čs. armádě bude zavedena plná rovnoprávnost a rovnocennost slovenštiny a češtiny jako jazyků velících a služebních. V rámci jednotné čs. branné moci a při zachováni plné jednotnosti velení a armádní organizace budou tvořeny slovenské národní vojenské jednotky, jak se o tom podrobněji mluví ve zvláštní hlavě o stanovisku vlády ke slovenské otázce. V armádě budou zachovány a pěstovány bojové tradice našich národů, zejména bojové tradice našich bojujících vojenských jednotek a partyzánů. Činnost v partyzánských oddílech se uznává po prozkoumání v plném rozsahu za službu v nové čs. armádě. Důstojnické hodnosti v partyzánských oddílech se přiznávají v nové čs. armádě po přezkoušení, event. po ukončení krátkého kursu. Vláda zřídí nová bojová čs. vyznamenání, řády a medaile, odpovídající duchu a bojovým tradicím našich národů. Při řešení vojenské otázky je vláda odhodlána učinit vše, co bude napomáhat nejrychlejší a nejúčinnější mobilizaci branných sil lidu, jejich zasazení do boje na frontě a úspěšnému vedení boje až do konečného vítězství. '''IV.''' Vyjadřujíc neskonalou vděčnost českého a slovenského národa k Sovětskému svazu, bude vláda pokládat za neochvějnou vůdčí linii československé zahraniční politiky nejtěsnější spojenectví s vítěznou slovanskou velmocí na východě. Smlouva československo-sovětská z 12. prosince 1943 o vzájemné pomoci, přátelství a poválečné spolupráci bude určovat pro veškerou budoucnost zahraničně politickou pozici našeho státu. S pomocí Sovětského svazu bude dovršeno osvobození Československé republiky, aby tak s jeho oporou byla navždy zajištěna její svoboda a bezpečnost a aby za všestranné součinnosti se Sovětským svazem byl národům Československa zabezpečen pokojný rozvoj a šťastná budoucnost. Vláda bude od počátku uplatňovat praktickou součinnost se Sovětským svazem, a to ve všech směrech - vojensky, politicky, hospodářsky, kulturně - přičemž si přeje uskutečnit vzájemnou výměnu zástupců a vzájemný styk se sousedící svazovou sovětskou republikou ukrajinskou. Snahou vlády bude, aby při konečném rozdrcení hitlerovského Německa, při výkonu trestu nad Německem, při ukládání reparací Německu, při určování nových hranic a organizaci budoucího míru 'Československo stálo co nejtěsněji po boku Sovětského svazu a v jedné řadě s ostatními slovanskými a demokratickými státy. Vláda bude spatřovati důležitý svůj úkol v tom, uskutečniti pevný spojenecký svazek s novým demokratickým Polskem, aby co nejdříve bylo také možno provésti předpokládané rozšíření československo - sovětské smlouvy z 12. prosince 1943 v trojstranný pakt, který by stvrdil spojenectví Československa, Polska a Sovětského svazu proti německé výbojnosti. Pokud jde o Polsko, vláda se vynasnaží, aby bylo zapomenuto neblahé minulosti a aby poměr Československa k nové Polsce byl od počátku postaven na nový základ, na základ slovanského bratrství. Slovanskou linii své zahraniční politiky bude vláda sledovati i tím, že naváže nejpřátelštější spojení s novou Jugoslávií a že nalezne formu nových styků i se slovanským Bulharskem. V poměru k Maďarsku využije vláda plně stavu příměří, které zvláště díky pomoci Sovětského svazu vyznělo tak významně ve prospěch Československa, aby později po napravení všech křivd a zločinů, spáchaných maďarskými okupanty, podporovala snahy o přiblížení nového a skutečně demokratického Maďarska stejně jako nezávislého a demokratického Rakouska k okolním slovanským národům a státům. Tuto hlavní orientaci československé zahraniční politiky, nesenou duchem slovanského přátelství, postaví vláda na širší základ všeobecných přátelských vztahů k demokratickým západním mocnostem a ke všem demokratickým státům, stojícím v protinacistické frontě spojených národů. Přátelské vztahy k Anglii, jejíž pomoci za války vysoce ceníme, jakož i k USA, bude vláda utužovat podobně jako zvlášť úzké přátelství k Francii, přičemž bude její snahou, aby se Československo stalo aktivní složkou při budování nového pořádku v osvobozené, demokratické Evropě. '''V.''' Ve své domácí politice bude vláda vycházet ze základního článku československé ústavy, že lid je jediným zdrojem státní moci. Proto vláda bude budovati veškerý veřejný život na podkladě široce demokratickém, zabezpečí lidu všechna politická práva a povede neúprosný boj za vymýcení všech fašistických prvků. Na rozdíl od dřívějšího byrokratického, lidu vzdáleného správního aparátu tvoří se v obcích, okresech a zemích, jakožto nové orgány státní a veřejné správy, lidem volené národní výbory. Tyto lidem volené, pod neustálou kontrolou lidu stojící a až na další lidem odvolatelné národní výbory budou v obvodu své působnosti spravovat všechny veřejné záležitosti a dbát vedle orgánů ústředních o veřejnou bezpečnost a zřídí si podřízený jim demokratický úřednický aparát. Vláda bude svou politiku uskutečňovat přes národní výbory a plně se o něopírati. Všechny správní a násilnické orgány a instituce, vytvořené bývalými režimy okupantů a zrádců, se zrušují. Pro prozatímní správu obcí a okresů s většinou státně nespolehlivého, neslovanského obyvatelstva budou určeny správní funkce. Osvobozený lid vyšle do národních výborů své nejlepší představitele, nehledě i na to, jsou-li nebo nejsou-li příslušníky některé politické strany, kteří se však osvědčili v boji proti cizáckým vetřelcům a zrádcům a svými činy dokázali a dokazují skutečné vlastenecké cítění a demokratické přesvědčení. Zároveň však bude lid a vláda bedlivě střežit, aby se do národních výborů nevetřely živly, které spolupracovaly s okupanty, podporovaly zrádce a ve službách nepřítele si získaly mrzké osobní výhody. Vláda bude plně podporovat tvůrčí iniciativu a veřejnou činnost nejširších lidových vrstev. Vedle přímé účasti na správě a řízení státních a veřejných záležitostí prostřednictvím národních výborů bude lid míti právo na tvoření dobrovolných organizaci různého druhu - politických, odborových, družstevních, kulturních, sportovních a jiných - a uskutečňovat prostřednictvím těchto svá demokratická práva. Přitom však nebude připuštěno, aby do těchto organizací pronikli zrádci národa, fašisté a jiní zjevní nebo zamaskovaní nepřátelé lidu. Bude provedeno důsledné zrovnoprávnění žen ve všech oblastech politického, hospodářského i kulturního života. Bude zavedeno všeobecné volební právo mužů i žen počínaje 18. rokem věku a rozšířeno i na příslušníky branné moci. Aktivního i pasivního volebního práva ve smyslu dekretu prezidenta republiky o potrestání válečných viníků, zrádců a kolaborantů a ustavení lidových soudů budou však zbaveni všichni zrádci národa a pomahači nepřítele. Zaručeny budou plně ústavní svobody, zejména svoboda osobní, shromažďovací, spolčovací, projevu mínění slovem, tiskem i písmem, domovní, listovní tajemství, svoboda učení a svědomí a náboženského vyznáni. Diskriminace občanů republiky z důvodů rasových nebude připuštěna. '''VI.''' Vláda se bude jako první domácí vláda republiky pokládat za ztělesnění československého státního společenství, založeného na nových zásadách. Učiní konec všem starým sporům a vycházejíc z uznání Slováků jako nacionálně svébytného národa, bude vláda od prvních svých kroků důsledně se snažit, aby v česko-slovenském poměru byla uskutečněna zásada „rovný s rovným“ a aby tak bylo uplatněno skutečné bratrství mezi oběma národy. Uznávajíc, že Slováci mají býti pány ve své slovenské zemi, stejně jako Češi ve své české národní domovině, a že republika bude obnovována jako společný stát rovnoprávných národů, českého a slovenského, vyjádří vláda toto uznání důležitými státně politickými akty. Bude spatřovat ve Slovenské národní radě, opírající se o národní výbory v obcích a okresech, nejen oprávněnou představitelku samobytného slovenského národa, nýbrž i nositelku státní moci na území Slovenska (moci zákonodárné, vládní a výkonné), jak to odpovídá zvláštní dohodě Slovenské národní rady s prezidentem republiky a s československou vládou v Londýně. Společné státní úkoly bude vláda jako centrální vláda republiky provádět v nejužší součinnosti se Slovenskou národní radou a se sborem slovenských národních pověřenců jako výkonným vládním orgánem Slovenské národní rady. V rámci nově budované jednotné československé branné moci a na základě jednotných služebních řádů budou tvořeny národní a slovenské vojenské útvary (pluky, divize atd.), složené převážně z mužstva, poddůstojnictva a důstojnictva slovenské národnosti a používající velící a služební řeči slovenské. Důstojníci a gážisté bývalé slovenské armády, pokud se neprohřešili proti národní cti Slováka a nebudou podléhati trestnímu stíhání pro svou činnost za bývalého zrádcovského režimu, převezmou se do čs. armády ve své dosavadní hodnosti, přičemž bude směrodatné dobrozdání a doporučení Slovenské národní rady. Nová vláda republiky bude se starat o to, aby při ústavním řešení poměru národa slovenského a českého byly konstituovány slovenské orgány moci zákonodárné, vládní a výkonné, tak jako je má dnes slovenský národ ve Slovenské národní radě. O budoucím rozdělení kompetence mezi orgány ústřední a slovenské dohodnou se legitimní zástupci národa českého a slovenského. V ústředních státních úřadech, institucích a v hospodářských orgánech celostátního významu bude Slovákům zabezpečeno přiměřené zastoupení co do počtu i co do významu. '''VII.''' Vláda se bude starat o to, aby byla co nejdříve vyřešena otázka Zakarpatské Ukrajiny, postavená samým obyvatelstvem této země. Vláda si přeje, aby otázka tato byla vyřešena podle demokraticky projevené vůle karpatoukrajinského lidu a v plném přátelství mezi Československem a Sovětským svazem, a jest přesvědčena, že tomu tak skutečně bude. Vláda učiní v tomto smyslu všechny nutné přípravy. '''VIII.''' Strašné zkušenosti, jichž se Češi a Slováci dožili s německou a maďarskou menšinou, které se z velké části staly povolným nástrojem dobyvačné politiky proti republice zvenčí a z nichž se zejména českoslovenští Němci propůjčili přímo k vyhlazovacímu tažení proti českému a slovenskému národu, nutí obnovené Československo k hlubokému a trvalému zásahu. Republika nechce a nebude postihovat své loajální německé a maďarské občany a zejména ne ty, kteří i v dobách nejtěžších zachovali k ní věrnost, s viníky však bude postupovat přísně a neúprosně, jak to vyžaduje svědomí našich národů, svatá památka nesčetných našich mučedníků, klid a bezpečnost budoucích pokolení. Vláda se proto bude přidržovat těchto pravidel: Z občanů Československé republiky německé a maďarské národnosti, kteří měli československé státní občanství před Mnichovem 1938, bude státní občanství potvrzeno a event. návrat do republiky zajištěn u antinacistů a antifašistů, u těch, kteří vedli už před Mnichovem aktivní boj proti Henleinovi a proti maďarským iredentistickým stranám a za Československou republiku, kteří po Mnichově a po 15. březnu byli německou a maďarskou státní mocí pro svůj odpor a boj proti tamnímu režimu a za věrnost k Československé republice pronásledováni a uvrženi do žalářů a koncentračních táborů anebo kteří museli před německým a maďarským terorem uprchnout za hranice a tam se účastnili aktivního boje za obnovení Československa. U ostatních československých občanů německé a maďarské národnosti bude československé státní občanství zrušeno. Tito občané mohou znovu optovat pro Československo, přičemž si úřady republiky ponechávají právo individuálního rozhodnutí o každé žádosti. Ti Němci a Maďaři, kteří budou souzeni a odsouzeni pro zločin proti republice a proti českému a slovenskému národu, budou zbaveni československého občanství a vypovězeni z republiky navždy, pokud je nestihne trest hrdelní. Němci a Maďaři, kteří se přistěhovali na území Československé republiky po Mnichovu 1938, budou z republiky vykázáni ihned, pokud nepodléhají trestnímu stíhání. Výjimku činí osoby, které pracovaly ve prospěch Československa. '''IX.''' Vláda bude pokládat za svůj nejvýš odpovědný úkol a za svou mravní povinnost před českým a slovenským národem postihnouti a vydati soudu a trestu všechny válečné provinilce, všechny zrádce, všechny vědomé a aktivní pomocníky německých nebo maďarských utlačovatelů. Tento úkol bude vláda prováděti bez všech průtahů, bez kolísání a bez shovívavosti vůči komukoliv. Pokud jde o německé a maďarské válečné provinilce, postará se vláda o jejich okamžité zneškodnění, uvěznění a předání mimořádným lidovým soudům. Při tom nebudou u těchto německých a maďarských provinilců vyšetřovány a trestány jen zločiny spáchané na národech Československa a na československém území, nýbrž i jejich zločiny spáchané na druhých národech, především na spojeneckém Sovětském svazu. Zjištění němečtí a maďarští provinilci tohoto druhu budou předáni sovětským orgánům. Budou zřízeny tábory pro konfinování německých a maďarských příslušníků, jež měli jakoukoliv spojitost s nacistickými a fašistickými organizacemi, s jejich aparátem a s jejich ozbrojenými a teroristickými formacemi. Zvláštní opatření provede vláda v zájmu toho, aby bylo zajištěno souzení a potrestání zrádců, kolaborantů a fašistických živlů z řad českého a slovenského národa. Ve spojení s národními výbory budou všude uvedeny v činnost mimořádné lidové soudy, přičemž jejich příslušnost bude určena místním okruhem a povahou provinění. Pro zvláštní případy týkající se známých a zvlášť odpovědných provinilců bude zřízen Národní soud v českých zemích a na Slovensku. Pro trestní stíhání zrádců a kolaborantů budou všeobecně sloužit za podklady ustanovení dekretu prezidenta republiky o potrestání válečných zločinců. Jako velezrádce republiky postaví vláda před Národní soud protektorátního prezidenta Háchu a všechny členy Beranovy vlády, kteří dali souhlas k Háchovu podpisu tzv. berlínské smlouvy z 15. března 1939 a kteří vítali Hitlera při příchodu do Prahy 16. března 1939. Vláda se postará, aby byli postaveni před soud všichni členové protektorátních vlád od 16. března 1939 stejně jako Tiso a členové tzv. slovenských vlád od 14. března 1939, jakož i tzv. slovenského sněmu. Dále političtí a úřední pomocníci Háchy, jakož i odpovědní vedoucí úředníci protektorátní správy. Zúčtováno bude se zrádnými novináři, kteří se zaprodali a sloužili Němcům. Stíháni budou funkcionáři „Kuratoria pro výchovu české mládeže“, členové „Vlajky“, členové výboru a funkcionáři „České ligy proti bolševismu“, vedoucí funkcionáři „Národní odborové ústředny zaměstnanecké“, „Svazu zemědělství a lesnictví“ a podobných organizací, které sloužily Němcům, a dále činovníci, kteří vydávali české a slovenské lidi do rukou gestapa, kteří se aktivně účastnili odvlékání Slováků a Čechů na nucené práce do Německa, aktivně podporovali evakuaci československého obyvatelstva apod. Na Slovensku budou pohnáni před soud aktivní pomahači tisovského a zrádcovského režimu, pochopové Hlinkovy gardy, slovenského gestapa, nástroje Gašparovy nacistické propagandy a zejména pak, kteří aktivně a zákeřně vystoupili proti Slovenskému národnímu povstání a zúčastnili se jakýmkoliv způsobem násilí a zvěrstev Němců proti slovenskému národu. Vláda požene s veškerou rozhodností před soud zrádce z řad bankovních, průmyslových a zemědělských magnátů, kteří za německé nadvlády pomáhali v bankovních, průmyslových, obchodních, zemědělských podnicích a hospodářských organizacích všeho druhu německému drancování a německému vedení války. I když pouhé zaměstnání ve státním a veřejném aparátu bývalých okupačních a zrádcovských režimů nebude považováno samo o sobě za trestné, bude pod demokratickou kontrolou provedeno individuální zkoumání činnosti každého jednotlivce a vláda učiní všechna opatření, aby nový státní aparát byl plně očištěn od všech živlů, které se provinily na republice a národu, od všech živlů fašistických a profašistických, od všech živlů, jež v kritických událostech roku 1938 a 1939 a v době německé a maďarské okupace projevily vůči národu a státu věrolomnost, prokázaly nespolehlivost a zbabělost. Stejně tak budou vyšetřováni a stíháni všichni českoslovenští občané, kteří v zahraničí se zpronevěřili republice a svou rozvratnou činností pomáhali nepříteli i kteří odmítali splnění svých občanských povinností, ač nestáli pod nátlakem nacistického teroru. Odhodlána vykořenit fašismus politicky a morálně do všech důsledků, vyhlásí vláda zákaz všech fašistických stran a organizací a nedovolí obnovení v jakékoli formě těch politických stran, které se tak těžce provinily na zájmech národa a republiky (agrární strany, její odnože tzv. živnostenské strany, Národního sjednocení, jakož i těch stran, které v r. 1938 splynuly s ludovou stranou). Z těchto opatření nevyplyne žádná újma na morální ani politické cti bývalému členstvu jmenovaných stran, které zůstalo věrno republice. Politicky odpovědným funkcionářům jmenovaných stran, kteří se kompromitovali a těžce provinili na zájmech národa a republiky, bude zakázána politická činnost a účast v organizacích demokratických stran. '''X.''' K odčinění zločinů, napáchaných okupanty a jejich zrádnými pomocníky na českém a slovenském národním a soukromém majetku, k vykořenění cizáckého a fašistického vlivu z českého a slovenského hospodářství a k zabezpečení plodů národní práce pro potřeby českého a slovenského národa bude provedena řada opatření. Ve smyslu dekretu prezidenta republiky o zabezpečení nerušeného chodu hospodářského života v době přechodné budou zajištěny a pod národní správu dány ihned majetky všeho druhu, pokud jsou v držbě, ve vlastnictví anebo ve správě: občanů nepřátelských států, zejména Německa a Maďarska; německých a maďarských občanů Československé republiky, kteří aktivně napomáhali rozbití a okupaci Československa; ostatních občanů Československé republiky, kteří zradili národ a aktivně podporovali německé a maďarské okupanty; akciových a jiných společností, v jejichž správě se nacházely osoby patřící do výše uvedených tří kategorií. Zajištění majetku a dosazení národní správy provede příslušný národní výbor v dohodě se závodním výborem dotyčného podniku. Zajištěný majetek, který dříve patřil dělníkům, úředníkům, živnostníkům, rolníkům a příslušníkům volných povolání a byl jim odebrán v důsledku národní, politické a rasové perzekuce, bude ihned vrácen dřívějším majitelům, resp. jejich právoplatným dědicům. Rozhodují o tom na individuální žádost příslušné národní výbory. Ostatní zajištěný majetek zůstane pod národní správou až do rozhodnutí příslušných zákonodárných orgánů. Do družstevních podniků a organizací všeho druhu (zemědělských, konzumních, peněžních atd.) bude ihned dosazena dočasná národní správa, dokud samo členstvo dotyčného družstva nebude míti možnost demokratickou cestou zvolit si správu novou. Dočasnou národní správu určuje příslušný národní výbor (na Slovensku v důležitých případech Slovenská národní rada) při aktivní účasti členů družstva. '''XI.''' Vycházejíc vstříc voláni českých a slovenských rolníků a bezzemků po důsledném provedení nové pozemkové reformy a vedena snahou především jednou provždy vyrvati českou a slovenskou půdu z rukou cizácké německo - maďarské šlechty, jakož i z rukou zrádců národa a dáti ji do rukou českého a slovenského rolnictva a bezzemků, vítá vláda konfiskaci půdy nepřátel a zrádců, kterou provádí Slovenská národní rada, a její rozdělení mezi drobný zemědělský lid, vláda rozšíří podobné opatření na celé území republiky, přičemž se bude říditi těmito zásadami: Bude zřízen Národní pozemkový fond. Do Národního pozemkového fondu vejde veškerá půda, budovy, mrtvý a živý inventář, pokud patřil: německým a maďarským šlechticům a velkostatkářům bez rozdílu státní příslušnosti, jakož i jiným občanům nepřátelských států, zejména Německa a Maďarska; německým a maďarským občanům Československé republiky, kteří aktivně napomáhali rozbití a okupaci Československa; ostatním občanům Československé republiky, kteří zradili národ a aktivně podporovali německé a maďarské okupanty; akciovým a jiným společnostem, které byly spravovány osobami výše uvedených kategorií. Výše uvedený pozemkový a s ním souvisící majetek bude konfiskován bez náhrady. Konfiskaci provedou a dočasnou správu zkonfiskovaných objektů až do provedení pozemkové reformy zajistí příslušné národní výbory za pomoci rolnických komisí. Zemědělská půda, nacházející se v dispozici Národního pozemkového fondu, bude rozdělena v českých zemích českým a na Slovensku slovenským a ukrajinským domkářům, malým a středním rolníkům, jakož i zemědělským dělníkům, přičemž bude dána přednost těm, kdož se zasloužili v národně osvobozeneckém boji: jako partyzáni, vojáci, podzemní národní pracovníci, oběti cizáckého teroru aj. Rozdělení bude prováděno správou Národního pozemkového fondu za aktivní účasti národních výborů a speciálních komisí z řad rolnictva a zemědělského dělnictva. Z hospodářských budov a inventáře parcelovaných objektů mohou býti organizována družstva pro společné používání budov a inventáře malozemědělci. Za půdu, která se dává do plného vlastnictví přídělce, bude brána na účely zvelebení zemědělství mírná úplata, nepřevyšující hodnotu průměrné jednoroční až dvouroční sklizně (podle bonity půdy) a rozdělená na splátky až do 15 let. V případech, hodných zřetele, může býti upuštěno i od této úplaty. '''XII.''' Obnovení okupanty a zrádci rozrušeného hospodářského života, znovuvýstavba nepřítelem zničených hodnot, rychlé znovuoživení výroby pro potřeby války a civilního obyvatelstva, jakož i zajištění práce a výdělku pro všechny práceschopné bude vyžadovat velkého úsilí všeho lidu a všech jeho organizací. Opírajíc se o tvůrčí iniciativu nejširších vrstev národa, bude se vláda zejména snažit: Uvést do chodu všechny zastavené podniky a přizpůsobit jejich výrobu potřebám války a zásobám surovin. Provést opravu budov i strojového zařízení v poškozených podnicích a organizovat nejúčinnější využití po ruce jsoucích strojů. Mobilizovat existující zásoby surovin všeho druhu, organizovat jejich další výrobu z místních prostředků a provést jejich účelné rozdělení na jednotlivá odvětví průmyslu a jednotlivé podniky. Organizovat dobývání topiva z místních zdrojů a starat se o jeho účelné rozdělení. Rychle uvést do provozu veřejné i soukromé elektrárny, plynárny, vodárny a jiné komunální podniky a zdroje energie. Znovuzřídit poštovní, telegrafní, telefonní a rádiové spojení (telekomunikační), vybudovat dálkovou i místní dopravu, zejména dovoz potravin z vesnic do měst a mobilizovat k tomu cíli všechny po ruce jsoucí dopravní prostředky. Pomáhat rolníkům, domkářům, živnostníkům a dělníkům na vesnicích i ve městech při opravě nebo znovuvýstavbě rozrušených obytných domů a hospodářských budov přidělením stavebních hmot a poskytnutím levných úvěrů a peněžních podpor. Provádět rekonstrukci a opravu poškozených veřejných budov, vojenských ubikací, úřadů, škol, nemocnic apod. Podporovat soukromou iniciativu podnikatelů, řemeslníků a jiných výrobců pomocí úvěrů, přídělů surovin, zadáváním objednávek a zajištěním odbytu hotových výrobků. V podnicích, které budou vzaty pod národní správu, dosadit schopné a iniciativní technické a obchodní vedení, které by zajistilo úspěšný provoz podniků pod všeobecným vedením státních a hospodářských orgánů. Podporovat oživení a rozmach solidního soukromého i družstevního obchodu poskytováním peněžního úvěru a zboží a potíráním spekulace a lichvy. Postavit celý peněžní a úvěrový systém, klíčové podniky průmyslové, pojišťovnictví, přírodní a energetické zdroje pod všeobecné státní vedení a do služeb znovuvýstavby národního hospodářství a znovuoživení výroby a obchodu. Vedle pomoci, které se osvobozenému území dostává a dostane od spojeneckého Sovětského svazu, bude vláda i nadále usilovat o to, aby získala věci prvé pomoci od mezinárodní organizace UNRRA, dále z prostředků poskytovaných na podkladě amerického zákona o „půjčce a pronájmu“, jakož i nákupem na volném trhu zahraničním. '''XIII.''' Více než šest let okupanti rabovali za pomoci zrádců naše národy. Cizácké drancování dostihlo vrcholu nyní, v předvečer jejich vyhnání z našich zemí. Nepřítel zanechává za sebou všude spoušť a uvrhl naše osvobozené území do největších zásobovacích a vyživovacích obtíží. Překonati tyto zásobovací a vyživovací obtíže stůj co stůj, zabezpečit nejnutnějšími potravinami vojsko i civilní obyvatelstvo, patří k předním úkolům našeho válečného úsilí. Vláda apeluje na náš zemědělský lid, na rolníky i zemědělské dělníky, na muže i ženy a mládež, aby se postarali o obdělání každé pídě obdělatelné půdy. Místní národní výbory, zemědělská družstva, organizace rolníků a zemědělských dělníků nechť dbají toho, aby byla plně obdělána půda na statcích a hospodářstvích vzatých pod národní správu a aby se při polních pracích dostalo organizované, bratrské pomoci hospodářstvím, jejichž majitelé jsou v armádě, u partyzánů, v týlu nepřítele, anebo kteří padli za oběť nepřátelskému teroru. Vláda trvá na tom, že s obděláním půdy, určené k parcelaci, nesmí býti nikterak vyčkáváno, za což činí odpovědny příslušné národní výbory, které musí dbáti, aby v obvodu jejich působnosti byl zavčas a dobře obdělán každý kousek půdy, bez ohledu na to, v jakém vlastnickém poměru se v daném okamžiku nachází. V dobách okupace musel náš zemědělský lid odevzdávat plody své těžké práce nepříteli, aniž by za ně obdržel patřičnou protihodnotu. Nyní na osvobozeném území je svatou povinností našich rolníků, aby svými produkty uživili vlastní národ a armádu, která bojuje za osvobození vlasti. Vláda v dohodě s povolanými orgány rolníků stanoví nové pevné normy na povinné dodávky zemědělských výrobků za pevné ceny, podle velikosti hospodářství, rozměru a jakosti půdy jednotlivých majitelů zemědělských usedlostí, aby stát měl možnost zásobit levnými potravinami armádu, dělnictvo a jiné městské pracující obyvatelstvo. Po vyplnění těchto minimálních povinností vůči svému národu a státu bude mít každý zemědělec možnost volně nakládati s přebytky své výroby v rámci stanovených cen. Vláda stanoví pevné a širokým vrstvám dostupné ceny na normované příděly nejdůležitějších potravin, které si může každý doplňovati svobodným nákupem na volném trhu. Na tom, jak zemědělský lid bude plnit svoji povinnost při zvyšování zemědělské výroby a při vykonávání svých povinných dodávek vůči národu a státu, bude záviset, jak státní a veřejné orgány budou moci zabezpečit výživu obyvatelstva ve městě. '''XIV.''' V rámci stupňovaného válečného úsilí a po míře obnovení a rozšíření okupanty a zrádci rozvráceného národního hospodářství je vláda odhodlána položit základy velkorysé sociální politiky a sociální péče o všechny vrstvy pracujícího lidu měst i venkova. Vláda se bude ze všech sil snažit, aby všichni práceschopní muži i ženy měli možnost práce a výdělku podle svého výkonu. Pracovní doba, mzdy a jiné pracovní podmínky budou zabezpečeny kolektivními smlouvami a chráněny zákonem. Pro ženy i mládež bude uplatněna zásada stejné mzdy za stejnou práci. Vláda se bude starat, aby všichni pracující byli zabezpečeni pro případ nezaměstnanosti, nemoci, úrazu, invalidity i staroby a aby tato péče byla postupně rozšířena i na osoby samostatně činné, pokud nemají jiných existenčních možností. V popředí sociální péče bude stát vydatná péče o matku a dítě. Výdaje na sociální pojištění všeho druhu budou napříště hrazeny v rámci celkového státního rozpočtu. Jako místa léčení, odpočinku a dovolené stanou se pracujícímu lidu měst i venkova dostupny lázně, sanatoria a ozdravovny všeho druhu. Do služeb zdraví a odpočinku našeho lidu budou také postaveny zámky, letoviska a paláce, kde se dříve roztahovala cizácká šlechta a jiné cizopasné panstvo. Obzvláštní pozornost bude vláda věnovat zabezpečení existence obětem války a národně osvobozeneckého boje, mučedníkům fašistických žalářů a koncentračních táborů, rodinným příslušníkům vojáků a partyzánů, invalidům války, jakož i vdovám a sirotkům. Na širokou základnu bude postavena péče o naši dorůstající generace. Naše mládež obého pohlaví musí býti fyzicky, mravně i duchovně vyzbrojena, aby se stala důstojnou nositelkou budoucnosti našich národů. Dětem dělníků, rolníků a ostatních pracujících vrstev bude materiálně zajištěno právo na nejvyšší vzdělání podle jejich schopnosti a otevřena cesta do radostného života. Rodinám s mnoha dětmi bude poskytována zvláštní podpora. Příslušníci naší inteligence, pokud se v dobách zkoušky nezpronevěřili svému národu, jsou povoláni hráti významnou roli při výstavbě nového života v osvobozené vlasti. Vláda se bude starat, aby naší čestné a schopné inteligenci byl otevřen přístup do veřejných i soukromých služeb bez stranické a jiné protekce a zabezpečena jejich výkonům odpovídající životní úoveň. Všichni zaměstnanci, pracující fyzicky i duševně, budou míti právo sdružovati se dobrovolně v odborových organizacích a volit si svobodně své představitele. V závodech, v dílnách, v úřadech budou si zaměstnanci svobodně volit závodní výbory, resp. své důvěrníky. Odborové organizace a závodní výbory budou právoplatnými zástupci zaměstnanců před soukromými podnikateli i před veřejnými úřady ve všech otázkách mzdové, pracovní i sociální politiky. Za zvláštní úkol považuje vláda urychlené provedení repatriace všech věrných občanů republiky do jejich domovů. '''XV.''' Šest let okupace způsobilo nám nejen hmotné škody. Nemenší, ano ve svých důsledcích zvláště nebezpečné jsou morální a intelektuální škody cizácké nadvlády, zejména v řadách mládeže. I tím, že byla zbavena mnohých možností vzdělání, i že do ní byl po celou tu dobu vbíjen jed fašismu. Zde proto nutno sáhnout přímo ke kořenům zla. Ale nestačí je jen odstranit. Třeba i nové stavět v duchu nové doby a nových potřeb státu. Bude provedena očista škol i jiných kulturních ústavů (divadel, knihoven apod.) od osob spolupracujících aktivně s okupanty v tomto oboru. Odstraněny budou všechny učebnice, vydané v době nesvobody. Provedena bude revize žákovských i veřejných knihoven, aby z nich bylo vypleněno nacistické i fašistické býlí. Bude provedena důkladná očista v oblasti žurnalistiky, rozhlasu a filmu. Budou zavřeny všechny německé a maďarské školy v českých a slovenských městech, mezi nimi i pražská německá univerzita a německá technika v Praze a v Brně, jež se ukázaly být nejhoršími fašistickými a hitlerovskými hnízdy u nás. Také německé učitelstvo obecných a středních škol bylo z hlavních opor hitlerismu a henleinismu v našich zemích, a protože je to zjev masový, budou - až do konečného rozhodnutí o německé otázce - vůbec uzavřeny všechny německé školy. Němečtí násilníci uzavřeli řadu škol, knihoven a divadel i zničili jejich inventář, zejména českých vysokých škol. Proto budou učiněna tato opatření: Obnoveny budou české a slovenské školy všech kategorii, okupanty a háchovským režimem uzavřené; znovu otevřeny budou i uzavřené v době okupace knihovny i divadla. Zničený inventář - bibliotéky, laboratorní zařízení, zejména univerzit a technik, bude nahrazen upotřebitelnými k tomu účelu knižními fondy a laboratorním zařízením z německých škol a ústavů. Vysokoškolské a středoškolské mládeži, která byla postižena uzavřením škol, bude umožněno urychlené absolvování příslušných učilišť. Zvláštní péče při novém budování škol bude věnována mateřským školám pro ochranu dětí při zaměstnání rodičů, jakož i odborným a pokračovacím školám pro urychlenou výchovu technického dorostu. Aby nahrazen byl úbytek žactva, zvláště kvalifikovaného, pro vyšší kategorie škol i dorostu v jiných oborech kulturního života, budou vydány mimořádné předpisy, umožňující nadanému dorostu vstup do takových škol a kulturních institucí na podkladě prokázané schopnosti, bez ohledu na formálnosti, platící pro dobu normální. Na Slovensku bude školství v rámci celkové kulturní politiky státu zcela samostatné jak ve svém zřízení, tak i ve svém duchu - v souhlase s národní ideologií slovenskou. Slovenská univerzita v Bratislavě bude též úplně nezávislá jak v ohledu personálním, tak i věcném s úkolem představovat specifický slovenský přínos ve vědeckou kulturu Československa, tak jako slovenské Národní divadlo a jiné umělecké ústavy budou představovat slovenský přínos v uměleckou kulturu Československa. Nová doba a nové mezinárodní postavení Československa vyžadují neméně ideologickou revizi jeho kulturního programu: Bude provedena důsledná demokratizace, a to nejen umožnění co nejširším vrstvám přístupu do škol i k jiným pramenům vzdělání a kultury, ale i v ideovém směru: v zlidovění samého systému výchovy i povahy kultury, aby sloužila ne úzké vrstvě lidí, ale lidu a národu. Bude provedena revize našeho poměru k německé a maďarské kultuře odhalováním reakčních jejích prvků ve všech oborech. Bude zesílena slovanská orientace v naší kulturní politice v souhlase s novým významem slovanství v mezinárodní politice i naší československé zvláště. V tomto směru budou zaměřeny a opraveny i učební plány našich škol i kulturní orientace našich vědeckých a uměleckých ústavů. Nejen obnoven, ale i přebudován bude Slovanský institut v živý politickokulturní útvar, s těsnými styky s kulturními institucemi druhých slovanských národů a států. Zcela nově bude vybudován i v kulturním ohledu náš poměr k největšímu našemu spojenci - SSSR. K tomuto cíli nejen bude z našich učebnic a pomůcek odstraněno vše, co tam bylo antisovětského, mládež bude i náležitě poučována o SSSR. Ruský jazyk bude proto v novém učebním plánu z cizích jazyků na prvním místě. A bude postaráno i o to, aby naše mládež nabyla potřebných vědomostí o vzniku, zřízení, vývoji, ekonomii a kultuře SSSR. Na univerzitách k tomu účelu budou zřízeny i nové stolice: dějin SSSR, ekonomiky SSSR a práva SSSR. Vše to bude prováděno v duchu pokrokovém, lidovém a národním, v čemž příkladem budou velicí naši klasikové, kteří vytvářejíce kulturu nejvyšší úrovně, vytvořili ji hluboce lidovou i národní. '''XVI.''' Nastupujíc svůj odpovědný úřad na domácí půdě, nová vláda nemůže našemu lidu zatajit, že cesta ke konečnému osvobození celé republiky a k zaléčení hlubokých ran, zasazených našim národům sveřepým nepřítelem a podlými zrádci, bude ještě těžká, trnitá, plná obětí a namáhavé práce. Jedno však může nová vláda našemu lidu na té i oné straně fronty slíbit: že vláda bude podle nejlepšího vědomí a svědomí plnit převzatý jí program, že se bude vždy a všude řídit zájmem našich národů a republiky, že nepřipustí, aby v osvobozené republice převládal kořistnický zájem příživnických jednotlivců a skupin nad zájmy národa. {{Wikipédia|Košický vládny program}} [[Kategória:1945]] [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] nwk5ogt8jmp498czoo0tpygvnrmv1c1 0 3670 8574 2022-08-31T08:20:59Z 82.119.97.186 Vytvorená stránka „{{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} 143 '''ÚSTAVNÍ ZÁKON''' ''ze dne 27. října 1968'' o československé federaci Národní shromáždění Československé socialistické republiky se usneslo na tomto ústavním zákoně: My, národ český a slovenský, vycházejíce z poznání, že naše novodobé dějiny jsou prodchnuty oboustrannou vůlí žít ve společném státě, oceňujíce skutečnost, že padesát let našeho společného státního živo…“ 8574 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} 143 '''ÚSTAVNÍ ZÁKON''' ''ze dne 27. října 1968'' o československé federaci Národní shromáždění Československé socialistické republiky se usneslo na tomto ústavním zákoně: My, národ český a slovenský, vycházejíce z poznání, že naše novodobé dějiny jsou prodchnuty oboustrannou vůlí žít ve společném státě, oceňujíce skutečnost, že padesát let našeho společného státního života prohloubilo a upevnilo naše odvěké přátelské svazky, umožnilo rozvoj našich národů a uskutečňování jejich pokrokových demokratických a socialistických ideálů a spolehlivě dokázalo jejich bytostný zájem žít ve společném státě, zároveň však ukázalo, že náš vzájemný vztah je třeba vybudovat na nových a spravedlivějších základech, uznávajíce nezadatelnost práva na sebeurčení až do oddělení a respektujíce suverenitu každého národa a jeho právo utvářet si svobodně způsob a formu svého národního a státního života, přesvědčeni, že dobrovolné federativní státní spojení je odpovídajícím výrazem práva na sebeurčení a rovnoprávnost, avšak též nejlepší zárukou pro náš plný vnitřní národní rozvoj i pro ochranu naší národní svébytnosti a svrchovanosti, rozhodnuti vytvářet ve společném federativním státě v duchu humanitních ideálů socialismu a proletářského internacionalismu podmínky pro všestranný rozvoj a blahobyt všech občanů a zaručovat jim rovná, demokratická práva a svobody bez rozdílu národnosti, reprezentováni svými zástupci v České národní radě a ve Slovenské národní radě, jsme se dohodli na vytvoření československé federace. [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Category:Dokumenty]] 808zylh467ztdg9qeejish81od2q472 0 3671 8930 8575 2023-10-16T01:07:46Z Danny B. 47 oprava kódu 8930 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD old 70 }} '''Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto ústavním zákoně:''' == Prohlášení == My, lid československý, prohlašujeme, že jsme pevně rozhodnuti vybudovat osvobozený stát jako lidovou demokracii, která nám zajistí pokojnou cestu k socialismu. Jsme odhodláni bránit všemi svými silami vymoženosti naší národní a demokratické revoluce proti veškerým snahám domácí i zahraniční reakce, jak jsme znovu před celým světem osvědčili svým vystoupením na obranu lidově demokratických řádů v únoru 1948. Slibujeme si navzájem, že na tomto velkém díle budou pracovat společně a ruku v ruce oba naše národy, navazujíce tak na pokrokové a humanitní tradice svých dějin. Češi a Slováci, dva bratrské národy, členové velké rodiny Slovanstva, žili již před tisícem let společně v jednom státě a společně přijali z východu nejvyšší výtvor tehdejší vzdělanosti - křesťanství. První v Evropě pozdvihli v husitské revoluci na své prapory myšlenky svobody mínění, lidovlády a sociální spravedlnosti. Po staletí bojoval pak český a slovenský lid s feudálními vykořisťovateli a s německou dynastií Habsburků za své sociální i národní osvobození. Myšlenky svobody, pokroku a humanity byly vedoucími idejemi obou našich národů, když se v XIX. věku obrodily za společného úsilí slovenských i českých buditelů, vzešlých z lidu. Pod týmž praporem zahájily také oba národy v první světové válce společný odboj proti německému imperialismu, a podníceny Velkou říjnovou revolucí, zřídily po staletích poroby, dne 28. října 1918, svůj společný stát - demokratickou republiku Československou. Již tehdy, za prvního odboje, toužil náš lid, veden velkým vzorem revolučního boje ruských dělníků a rolníků, po lepším společenském řádu, po socialismu. Avšak toto pokrokové úsilí, navazující na naše nejlepší tradice, bylo zakrátko zmařeno, když se po rozkolu dělnického hnutí v prosinci 1920 podařilo nepočetné vrstvě kapitalistů a velkostatkářů zvrátit navzdory demokratické ústavě pokrokový vývoj v naší republice a přivésti k vítězství kapitalistické hospodářské zřízení se všemi jeho zly, zejména s hrůzou nezaměstnanosti. Když pak oběma našim národům hrozila zkáza z nové imperialistické expanse v zločinné podobě německého nacismu, tu opět - jako kdysi v husitské revoluci panská šlechta - zradila nyní i novověk vládnoucí třída, buržoasie. Ve chvíli nejvyššího nebezpečí se spojila s nepřítelem proti vlastnímu lidu a tím umožnila světovému imperialismu, aby dočasně vyřídil své rozpory na účet obou našich národů hanebnou dohodou mnichovskou. Tím byla uvolněna cesta k zákeřnému přepadení našeho mírumilovného státu odvěkému nepříteli, jemuž horlivě pomáhali potomci cizích kolonistů, usazení mezi námi a požívající podle naší ústavy všech demokratických práv stejně s námi. Za hrozných událostí druhé světové války povstali oba naši národové k boji za osvobození, který po nesčetných obětech našich nejlepších lidí a za pomoci spojenců, především slovanské velmoci Svazu sovětských socialistických republik, vyvrcholil slovenským a českým povstáním let 1944 a 1945 v národní a demokratické revoluci našeho lidu a byl vítězně ukončen osvobozením Prahy Rudou armádou dne 9. května 1945. Nyní jsme se rozhodli, že náš osvobozený stát bude státem národním, zbaveným všech nepřátelských živlů, žijícím družně s rodinou slovanských států a v přátelství se všemi mírumilovnými národy světa. Chceme, aby to byl stát lidové demokracie, v němž si lid svými zástupci zákony nejen dává, nýbrž je svými zástupci také sám vykonává. Chceme, aby to byl stát, v němž všechno hospodářství slouží lidu a je vedeno tak, aby vzrůstal obecný blahobyt, aby nebylo hospodářských krisí a aby byl národní důchod spravedlivě rozdělován. Po této cestě chceme dojíti k společenskému řádu, v němž bude úplně odstraněno vykořisťování člověka člověkem - k socialismu. V tomto duchu stanovíme v druhé části ústavy její základní články v třetí pak je rozvádíme do podrobností a hodláme tak dáti pevný podklad právnímu řádu naší lidové demokracie. == Základní články ústavy == '''Článek I''' (1) Československý stát je lidově demokratická republika. (2) Lid je jediným zdrojem veškeré moci ve státě. '''Článek II''' (1) Československá republika je jednotný stát dvou rovnoprávných slovanských národů, Čechů a Slováků. (2) Území státu tvoří jednotný a nedílný celek. '''Článek III''' (1) Lidově demokratická republika neuznává výsad. Práce ve prospěch celku a účast na obraně státu je obecnou povinností. (2) Stát zaručuje všem svým občanům, mužům i ženám, svobodu osobnosti a jejího projevu a pečuje o to, aby se všem dostalo stejných možností a stejných příležitostí. (3) Všichni občané mají právo na vzdělání, právo na práci, na spravedlivou odměnu za vykonanou práci a na odpočinek po práci. Národním pojištěním je občanům zajištěno zaopatření při nezpůsobilosti k práci. '''Článek IV''' (1) Svrchovaný lid vykonává státní moc zastupitelskými sbory, které jsou lidem voleny, lidem kontrolovány a lidu odpovědny. (2) Volební právo do zastupitelských sborů je obecné, rovné, přímé a tajné. Volit může každý občan, jakmile dosáhne věku 18 let. Zvolen může být každý občan, jakmile dosáhne věku 21 let. (3) K obstarávání věcí veřejných a k uplatňování svých demokratických práv vytváří lid dobrovolné organisace, zejména politické, odborové, družstevní a kulturní, organisace žen a mládeže a organisace tělovýchovné. '''Článek V''' Nejvyšším orgánem moci zákonodárné je Národní shromáždění o jedné sněmovně. Má tři sta členů (poslanců), volených na dobu šesti let. '''Článek VI''' V čele státu je president republiky, volený Národním shromážděním na dobu sedmi let. '''Článek VII''' Nejvyšším orgánem moci vládní a výkonné je vláda. Je odpovědna Národnímu shromáždění. Jmenuje ji a odvolává president republiky. '''Článek VIII''' (1) Nositelem a vykonavatelem státní moci na Slovensku a představitelem svébytnosti slovenského národa jsou slovenské národní orgány. (2) Slovenské národní orgány zajišťují v duchu lidové demokracie rovnoprávnost Čechů a Slováků. Všechny orgány republiky usilují v souladu s nimi o to, aby se vytvářely stejně příznivé podmínky pro hospodářský, kulturní a sociální život obou národů. '''Článek IX''' (1) Národním orgánem moci zákonodárné na Slovensku je Slovenská národní rada. Má sto členů (poslanců), volených na Slovensku na dobu šesti let. (2) Národním orgánem moci vládní a výkonné na Slovensku je sbor pověřenců. Je odpovědný Slovenské národní radě a vládě republiky. Jmenuje jej a odvolává vláda republiky. '''Článek X''' Nositelem a vykonavatelem státní moci v obcích, okresích a krajích a strážcem práv a svobod lidu jsou národní výbory. '''Článek XI''' (1) Moc soudcovskou vykonávají nezávislé soudy. (2) Soudcové jsou jednak soudci z povolání, jednak soudci z lidu; obojí jsou si při rozhodování rovni. (3) Soudcové vykonávají svůj úřad nezávisle, jsouce vázáni jen právním řádem lidové demokracie. '''Článek XII''' (1) Hospodářská soustava Československé republiky je založena: na znárodnění nerostného bohatství, průmyslu, velkoobchodu a peněžnictví; na vlastnictví půdy podle zásady „půda patří tomu, kdo na ní pracuje“; na ochraně drobného a středního podnikání a na nedotknutelnosti osobního majetku. (2) Všechno národní hospodářství v Československé republice nechť slouží lidu. V tomto veřejném zájmu řídí stát veškerou hospodářskou činnost jednotným hospodářským plánem. == Podrobná ustanovení ústavy == === Kapitola první: <br>Práva a povinnosti občanů === '''Rovnost''' '''§ 1''' (1) Všichni občané jsou si před zákonem rovni. (2) Muži a ženy mají stejné postavení v rodině i ve společnosti a stejný přístup ke vzdělání i ke všem povoláním, úřadům a hodnostem. '''Svoboda osobní''' '''§ 2''' Osobní svoboda se zaručuje. Může být omezena nebo odňata jen na základě zákona. '''§ 3''' (1) Nikdo nesmí být stíhán, leč v případech podle zákona dovolených, a to jen soudem nebo úřadem podle zákona příslušným a řízením upraveným podle zákona. (2) Nikdo nesmí být zatčen, nebude-li přistižen při činu samém, leč na písemný odůvodněný příkaz soudcův. Příkaz budiž doručen při zatčení, a není-li to možné, nejdéle do 48 hodin po něm. (3) Nikdo nesmí být úředním orgánem vzat do vazby, leč v případech stanovených zákonem; musí pak být nejdéle do 48 hodin propuštěn nebo odevzdán soudu nebo úřadu, kterému podle povahy věci přísluší provésti další řízení. '''Svoboda domovní''' '''§ 4''' Domovní svoboda se zaručuje. Může být omezena jen na základě zákona. '''§ 5''' (1) U nikoho nesmí být provedena domovní prohlídka, leč v případech dovolených podle zákona, a to jen soudem nebo úředním orgánem podle zákona příslušným a řízením upraveným podle zákona. (2) Domovní prohlídka smí být provedena, nestanoví-li zákon jinak, jen na písemný odůvodněný příkaz soudce nebo úřadu. Příkaz budiž doručen při prohlídce, a není-li to možné, nejdéle do 48 hodin po ní. (3) Orgán vykonávající prohlídku nechť se prokáže svým oprávněním a vydá osobě, u které prohlídku vykonal, na její žádost ihned, a není-li to možné, nejdéle do 48 hodin potom, písemné potvrzení o důvodech prohlídky a o jejím výsledku, jakož i o věcech při ní zabavených. '''Tajemství listovní a tajemství dopravovaných zpráv''' '''§ 6''' Nikdo nesmí porušovat tajemství uzavřených listů ani jiných písemností, ať chovaných v soukromí, ať zasílaných poštou nebo jiným dopravním prostředkem, leč v případech zákonem stanovených a způsobem podle zákona upraveným. Obdobně je chráněno tajemství zpráv podávaných telefonem, telegrafem nebo jiným takovým veřejným zařízením. '''Svoboda pobytu''' '''§ 7''' (1) Každý občan se může usazovat nebo pobývat na kterémkoli místě Československé republiky. Omezit lze toto právo jen v zájmu veřejném na základě zákona. (2) Právo vystěhovat se do ciziny může být omezeno jen na základě zákona. '''Svoboda majetková''' '''§ 8''' V mezích obecných právních předpisů může každý občan nabývat na kterémkoli místě Československé republiky nemovitostí i jiného majetku a vykonávat tam výdělečnou činnost. '''§ 9''' (1) Soukromé vlastnictví lze omezit jen zákonem. (2) Vyvlastnění je možné jen na základě zákona a za náhradu, není-li nebo nebude-li zákonem stanoveno, že se náhrada dávat nemá. (3) Nikdo nesmí zneužívat vlastnického práva ke škodě celku. '''Ochrana rodiny a mládeže''' '''§ 10''' (1) Manželství, rodina a mateřství jsou pod ochranou státu. (2) Stát pečuje o to, aby rodina byla zdravou základnou rozvoje národa. Rodinám s mnoha dětmi poskytuje stát zvláštní úlevy a podporu. '''§ 11''' (1) Dětem zaručuje stát zvláštní péči a ochranu, zejména činí soustavná opatření v zájmu populačního rozvoje národa. (2) Původ dítěte nesmí být jeho právům na újmu. Podrobnosti stanoví zákon. (3) Mládeži zaručuje stát všechny možnosti plného tělesného i duševního rozvoje. '''Právo na vzdělání''' '''§ 12''' (1) Všichni občané mají právo na vzdělání. (2) Stát pečuje o to, aby se každému dostalo vzdělání a výcviku podle jeho schopností a se zřetelem k potřebám celku. '''§ 13''' (1) Školy jsou státní. (2) Základní školní vzdělání je jednotné, povinné a bezplatné. (3) Podrobnosti a výjimky stanoví zákon. '''§ 14''' (1) Vešker výchova a všechno vyučování buď tež zařízeny tak, aby byly v souladu s výsledky vědeckého bádání a nebyly v neshodě s lidově demokratickým zřízením. (2) Vrchní vedení veškeré výchovy a všeho vyučování, jakož i dozor nad nimi přísluší státu. '''Svoboda svědomí a vyznání''' '''§ 15''' (1) Svoboda svědomí se zaručuje. (2) Světový názor, víra nebo přesvědčení nemůže být nikomu na újmu, nemůže však být důvodem k tomu, aby někdo odpíral plnit občanskou povinnost uloženou mu zákonem. '''§ 16''' (1) Každý má právo vyznávat soukromě i veřejně jakoukoli náboženskou víru nebo být bez vyznání. (2) Všechna náboženská vyznání a bezvyznání jsou si před zákonem rovna. '''§ 17''' (1) Každý má volnost provádět úkony spojené s jakýmkoli náboženským vyznáním nebo bezvyznáním. Výkon tohoto práva však nesmí být v neshodě s veřejným pořádkem ani dobrými mravy. Nedovoluje se zneužívat ho k nenáboženským účelům. (2) Nikdo nesmí být přímo ani nepřímo nucen k účasti na takovém úkonu. '''Svoboda projevu a ochrana kulturních statků''' '''§ 18''' (1) Svoboda projevu se zaručuje. (2) Každý může v mezích zákona projevovat své mínění slovem, písmem, tiskem, obrazem nebo jakýmkoli jiným způsobem. Výkon tohoto práva nemůže být nikomu na újmu. '''§ 19''' (1) Svoboda tvůrčí činnosti duševní se zaručuje. Vědecké bádání a hlásání jeho výsledků, jakož i umění a jeho projevy jsou svobodné, pokud neporušují trestní zákon. (2) Kulturní statky jsou pod ochranou státu. Stát dbá o to, aby byly přístupny všem, a podporuje vědu i umění v zájmu rozvoje národní kultury, pokroku a obecného blahobytu; zejména pečuje o to, aby byly tvůrčím pracovníkům zajištěny příznivé podmínky pro jejich práci. '''§ 20''' (1) Každý má právo uvádět své názory a výsledky své tvůrčí duševní činnosti v obecnou známost a je jakýmkoli způsobem rozšiřovat a předvádět. (2) Toto právo lze zákonem omezit jen se zřetelem k veřejnému zájmu a ke kulturním potřebám lidu. '''§ 21''' (1) Svoboda tisku se zaručuje. Není proto v zásadě dovoleno podrobovat tisk předběžné censuře. (2) Zákon stanoví, kdo má právo vydávat noviny a časopisy a za jakých podmínek, zejména také se zřetelem k tomu, aby zisk nebyl účelem. (3) Zákon stanoví, jak bude při zachování svobody vědy a umění a se zřetelem k ochraně hodnotných děl plánovitě řízeno vydávání a rozšiřování neperiodických publikací, zejména knih, hudebnin a reprodukcí výtvarných děl. '''§ 22''' (1) Právo k výrobě, šíření, veřejnému promítání, jakož i k dovozu a vývozu filmu je vyhrazeno státu. (2) Provozovat rozhlas a televisi je výhradním právem státu. (3) Výkon těchto práv upravují zákony, které také stanoví výjimky. '''Právo petiční''' '''§ 23''' Každý má právo předkládat petice kterémukoli veřejnému orgánu. '''Svoboda shromažďovací a spolčovací''' '''§ 24''' (1) Právo shromažďovací a spolčovací se zaručuje, pokud se tím neohrožuje lidově demokratické zřízení nebo veřejný pokoj a řád. (2) Výkon těchto práv upravují zákony. '''§ 25''' (1) K zajištění svých práv mohou se zaměstnanci sdružovat v jednotné odborové organisaci a mají právo hájit své zájmy jejím prostřednictvím. (2) Jednotné odborové organisaci se zaručuje široká účast na kontrole hospodářství a při řešení všech otázek týkajících se zájmů pracujícího lidu. (3) V jednotlivých závodech a úřadech zastupuje zájmy zaměstnanců jednotná odborová organisace a její orgány. '''Práva sociální''' '''§ 26''' (1) Všem občanům přísluší právo na práci. (2) Toto právo se zaručuje zejména organisací práce řízenou státem podle plánovaného hospodářství. (3) Ženy mají se zřetelem k těhotenství, mateřství a péči o děti nárok na zvláštní úpravu pracovních podmínek. (4) Pro mládež stanoví zákon zvláštní pracovní podmínky, přihlížející k potřebám jejího tělesného a duševního rozvoje. '''§ 27''' (1) Všem pracujícím přísluší právo na spravedlivou odměnu za vykonanou práci. (2) Toto právo se zaručuje státní mzdovou politikou, řízenou v dohodě s jednotnou odborovou organisací a směřující k neustálému zvyšování životní úrovně pracujícího lidu. (3) Při určování odměny za práci rozhoduje jakost i množství práce, jakož i prospěch, který přináší celku. (4) Za týchž podmínek mají muži i ženy za stejnou práci nárok na stejnou odměnu. '''§ 28''' (1) Všem pracujícím přísluší právo na odpočinek. (2) Toto právo se zaručuje zákonnou úpravou pracovní doby a placené dovolené na zotavenou, jakož i péčí o zotavení pracujících. '''§ 29''' (1) Každému přísluší právo na ochranu zdraví. Všem občanům přísluší právo na léčebnou péči a na zaopatření jak ve stáří, tak i při nezpůsobilosti k práci a při nemožnosti obživy. (2) Ženy mají nárok na zvláštní péči v těhotenství a v mateřství, děti a mládež pak na zajištění svého plného tělesného a duševního rozvoje. (3) Tato práva jsou zajištěna zákony o národním pojištění, jakož i veřejnou zdravotní a sociální péčí. (4) Ochrana života a zdraví při práci je zajištěna zejména státním dozorem a předpisy o bezpečnostních opatřeních na pracovištích. '''Základní povinnosti občana k státu a ke společnosti''' '''§ 30''' (1) Každý občan je povinen být Československé republice věrný, zachovávat ústavu i zákony a ve všem svém jednání dbát zájmů státu. (2) Zejména je vlasteneckou povinností každého občana podporovat udržování a zvelebování národního majetku a dbát o to, aby národní majetek nebyl zkracován a poškozován. '''§ 31''' Občané jsou povinni vykonávat veřejné funkce, ke kterým je lid povolal, svědomitě a poctivě v duchu lidově demokratického zřízení. '''§ 32''' Každý občan je povinen pracovat podle svých schopností a svou prací přispívat k prospěchu celku. '''§ 33''' Daně a veřejné dávky lze ukládat toliko na základě zákona. Rovněž jenom na základě zákona může veřejná moc požadovat osobní výkony. '''§ 34''' (1) Obrana státu a jeho lidově demokratického zřízení je vrcholnou povinností každého občana. Služba v lidově demokratické armádě Československé republiky je pro každého občana nejvyšší ctí. (2) Každý občan je povinen účastnit se branné výchovy, konat vojenskou službu a uposlechnout výzvy k obraně státu. (3) Na obranu státu a k její přípravě lze od každého požadovat součinnost a věcné prostředky a ukládat mu omezení i věcná plnění. (4) Úřady a veřejné orgány nechť při výkonu své pravomoci dbají z moci úřední též zájmů obrany státu. (5) Podrobnosti stanoví zákon. '''Obecná ustanovení''' '''§ 35''' Jen na základě zákona možno tresty hrozit a je ukládat. '''§ 36''' (1) Všechny veřejné orgány jsou povinny spravovat se při výkonu svého úřadu nebo služby zákonem a zásadami lidově demokratického zřízení. (2) Poruší-li veřejný funkcionář tuto povinnost, budiž potrestán podle zákona. '''§ 37''' (1) Projevy a činnost směřující k tomu, aby byla ohrožena samostatnost, celistvost a jednota státu, ústava, republikánská státní forma a lidově demokratické zřízení, jsou trestné. (2) Zneužívat práv a svobod občanských k těmto záměrům je nepřípustné. Zejména se zakazuje šířit jakýmkoli způsobem a v jakékoli podobě nacismus a fašismus, rasovou a náboženskou nesnášenlivost a nacionální šovinismus. '''§ 38''' Zákon stanoví, jakým omezením podléhají práva a svobody občanů za války nebo tehdy, dojde-li k událostem ohrožujícím zvýšenou měrou samostatnost, celistvost a jednotu státu, ústavu, republikánskou státní formu a lidově demokratické zřízení anebo veřejný klid a pořádek. === Kapitola druhá: <br>Národní shromáždění === '''§ 39''' (1) Sídlem Národního shromáždění je Praha. (2) Přechodně může být Národní shromáždění svoláno i do jiného místa. '''§ 40''' (1) Podrobnosti o podmínkách volebního práva do Národního shromáždění a o jeho výkonu, jakož i o provádění voleb poslanců stanoví zákon. (2) Zákon určuje, jak činnost a které veřejné funkce jsou s funkcí poslance neslučitelné. '''§ 41''' (1) Národní shromáždění ověřuje platnost volby jednotlivých poslanců a rozhoduje o neslučitelnosti funkce poslance s funkcí jinou. (2) Ověření budiž provedeno nejdéle do šesti měsíců od ustavení sněmovny nebo do tří měsíců ode dne, kdy náhradník, nastupující na místo poslance, složí slib. '''§ 42''' (1) V první schůzi Národního shromáždění, které se poslanec zúčastní, složí tento slib: „Slibuji, že budu věren republice Československé a jejímu lidově demokratickému zřízení. Budu zachovávat její zákony a svůj mandát vykonávat podle nejlepšího vědomí a svědomí k prospěchu lidu a státu.“ (2) Odepření slibu nebo slib s výhradou mají samy o sobě za následek ztrátu mandátu. '''§ 43''' Poslanci vykonávají svůj mandát osobně. Mohou se ho kdykoli vzdát. '''§ 44''' Poslanci nemohou být vůbec stíháni pro své hlasování ve sněmovně nebo v sněmovních výborech. Pro výroky učiněné tam při výkonu mandátu podléhají jen kárné moci Národního shromáždění. '''§ 45''' (1) K jakémukoli trestnímu nebo kárnému stíhání poslance pro jiné činy nebo opominutí je třeba souhlasu Národního shromáždění. Odepře-li sněmovna souhlas, je stíhání navždy vyloučeno. (2) Tato ustanovení se nevztahují na trestní odpovědnost, kterou má poslanec jako odpovědný zástupce listu. '''§ 46''' (1) Bude-li poslanec dopaden a zatčen při trestném činu samém, je soud nebo jiný příslušný úřad povinen oznámit ihned zatčení předsedovi Národního shromáždění. (2) Neprojeví-li sněmovna do 14 dnů ode dne zatčení souhlas s další vazbou, budiž poslanec propuštěn na svobodu. (3) Nezasedá-li právě sněmovna, je zapotřebí souhlasu předsednictva Národního shromáždění. Souhlasí-li předsednictvo s další vazbou, rozhodne o věci sněmovna do 14 dnů od toho dne, kdy se opět sejde, s konečnou platností. '''§ 47''' Poslanci mají právo odepřít svědectví o věcech, které jim byly svěřeny jako členům Národního shromáždění, a to i když jeho členy být přestanou. Vyňaty jsou případy, kde jde o svádění poslance k zneužití mandátu. '''§ 48''' (1) Je-li zvolený poslanec v služebním poměru, má nárok na dovolenou od toho dne, kdy složí slib, po celou dobu trvání mandátu. (2) Poslanci mají po dobu výkonu svého mandátu nárok na náhradu, jejíž výši stanoví zákon. (3) Další podrobnosti o postavení poslanců, zejména o jejich nároku na služební požitky, jsou-li v služebním poměru, stanoví zákon. '''§ 49''' (1) President republiky je povinen svolat Národní shromáždění ke dvěma řádným zasedáním v roce: jarnímu a podzimnímu. Jarní musí započít v březnu, podzimní v říjnu. (2) President republiky prohlašuje zasedání Národního shromáždění za skončené. Může je odročit nejdéle na jeden měsíc a nejvýše jednou za rok. (3) President republiky svolává Národní shromáždění podle potřeby k zasedáním mimořádným. Žádá-li o to nadpoloviční většina poslanců u předsedy vlády, uvádějíc předmět jednání, je president povinen svolat Národní shromáždění tak, aby se sešlo do 14 dnů od toho dne, kdy bude žádost podána. Kdyby tak neučinil, sejde se Národní shromáždění do dalších 14 dnů na vyzvání svého předsednictva. '''§ 50''' (1) President republiky má právo rozpouštět Národní shromáždění. Tohoto práva nesmí použít posledních šest měsíců svého volebního období. (2) Uplyne-li volební období Národního shromáždění anebo bude-li Národní shromáždění rozpuštěno, buď též nové volby provedeny do 60 dnů. (3) Rozpuštěním Národního shromáždění se nezastavuje trestní řízení zahájené podle § 78 nebo 91. '''§ 51''' Základní zásady jednání Národního shromáždění, jeho styky s vládou a navenek vůbec upravuje zákon o jednacím řádu Národního shromáždění. Své vnitřní poměry a další pravidla o svém jednání může si Národní shromáždění upravit v mezích tohoto zákona vlastním usnesením. '''§ 52''' (1) Schůze sněmovny řídí předseda Národního shromáždění. (2) Předsednictvo Národního shromáždění může k obstarávání sněmovních prací ustanovit další funkcionáře. '''§ 53''' (1) Schůze Národního shromáždění jsou zpravidla veřejné. (2) Schůze neveřejné se mohou konat jen v případech stanovených jednacím řádem. '''§ 54''' (1) Národní shromáždění je způsobilé se usnášet, je-li přítomna aspoň třetina poslanců. K platnosti usnesení je třeba souhlasu nadpoloviční většiny přítomných. (2) Usnesení, kterým se mění ústava, schvaluje ústavní zákon nebo se rozhoduje o vypovědění války, potřebuje k platnosti, aby pro ně hlasovaly nejméně tři pětiny všech poslanců. Stejné většiny je třeba k platnosti usnesení, kterým se vynáší odsuzující rozsudek v trestním řízení proti presidentu republiky nebo členům vlády. '''§ 55''' (1) Předseda i ostatní členové vlády mají právo zúčastnit se kdykoli schůzí Národního shromáždění nebo jeho výborů. Budiž jim uděleno slovo, kdykoli o to požádají. (2) Požádá-li o to Národní shromáždění, jeho předsednictvo nebo kterýkoli jeho výbor, je člen vlády povinen dostavit se osobně do schůze. (3) Jinak se člen vlády může dát zastupovat úředníky svého úřadu. '''§ 56''' (1) Národní shromáždění je oprávněno interpelovat předsedu i ostatní členy vlády ve věcech jejich působnosti. Předseda i ostatní členové vlády jsou povinni odpovídat na interpelace poslanců. (2) Národní shromáždění se může usnášet na adresách a resolucích. '''§ 57''' (1) Návrhy zákonů mohou za podmínek stanovených jednacím řádem vycházet buď od vlády, nebo od poslanců. (2) Ke každému návrhu zákona podanému poslanci budiž přiložen rozpočet o finančním dosahu osnovy a návrh na úhradu potřebného nákladu. '''§ 58''' President republiky má právo zákon usnesený Národním shrom žděním vrátit s připomínkami do měsíce od toho dne, kdy bude usnesení Národního shromáždění dodáno předsedovi vlády. '''§ 59''' (1) Setrvá-li Národní shromáždění při hlasování podle jmen nadpoloviční většinou všech poslanců na vráceném zákonu, budiž zákon vyhlášen. (2) Jde-li o zákon, k jehož přijetí se vyžaduje souhlas třípětinové většiny všech poslanců, je třeba, aby byl vrácený zákon schválen touto většinou. (3) Uplyne-li volební období Národního shromáždění anebo bude-li Národní shromáždění rozpuštěno dříve, než se mohlo usnést o vráceném zákonu, může toto usnesení učinit nově zvolené Národní shromáždění. '''§ 60''' (1) V každém zákoně budiž uvedeno, kterému členu vlády se ukládá jeho provedení. (2) Zákon podpisuje president republiky, předseda Národního shromáždění, předseda vlády a ministr, kterému je uloženo jeho provedení. Nemá-li zaneprázdněný nebo churavý president náměstka (§ 72, odst. 2), podpisuje za něho předseda vlády. (3) Členové vlády se mohou při podpisování zákonů dát zastupovat jinými členy vlády. '''§ 61''' (1) K platnosti zákona je třeba, aby byl vyhlášen, a to způsobem, jak ustanovuje zákon. (2) Zákony se vyhlašují touto větou:„Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně.“ (3) Zákon budiž vyhlášen do osmi dnů od toho dne, kdy jej president republiky podepíše, anebo ode dne, kdy uplyne lhůta stanovená v § 58. Užije-li však president svého práva tam uvedeného, budiž zákon vyhlášen do osmi dnů poté, kdy bude opětné usnesení Národního shromáždění (§ 59) oznámeno předsedovi vlády. '''§ 62''' (1) Národnímu shromáždění přísluší usnášet se na rozpočtovém zákoně a zkoumat státní závěrečné účty. Návrh rozpočtového zákona i závěrečné účty předkládá Národnímu shromáždění vláda. Státní rozpočet je jednotný. Další ustanovení obsahuje zákon. (2) Kontrolu veřejného hospodaření upravuje zákon jednotně pro celé státní území. '''Předsednictvo Národního shromáždění''' '''§ 63''' (1) Národní shromáždění si volí ze svého středu předsednictvo o dvaceti čtyřech členech. (2) Předsednictvo Národního shromáždění se skládá z předsedy Národního shromáždění, místopředsedů a z ostatních členů. (3) Předsedu Národního shromáždění zastupuje některý z místopředsedů podle ustanovení jednacího řádu. '''§ 64''' (1) Předsednictvo Národního shromáždění se volí vždy na dobu jednoho roku. Volba předsedy Národního shromáždění a místopředsedů se koná zvláštním hlasováním. (2) První volby se vykonají ihned, jakmile se nově zvolené Národní shromáždění ustaví. Při dalších volbách podržují členové předsednictva své funkce, dokud není zvoleno předsednictvo nové. Uplyne-li volební období Národního shromáždění anebo bude-li Národní shromáždění rozpuštěno, podrží členové předsednictva své funkce, dokud si nové Národní shromáždění nezvolí své předsednictvo, a platí pro ně nadále ustanovení §§ 43 až 48. (3) Uprázdní-li se z jakéhokoli důvodu místo člena dříve, než skončí funkční období předsednictva, koná se na zbytek období volba doplňovací. (4) Národní shromáždění může své předsednictvo nebo jeho jednotlivé členy kdykoli odvolat. '''§ 65''' (1) Předsednictvo Národního shromáždění podává, je-li věc sporná, závazný výklad zákonů a rozhoduje výlučně o tom, zda zákon nebo zákon Slovenské národní rady odporuje ústavě anebo nařízení zákonu. (2) Provedení upravuje zákon. '''§ 66''' (1) V době, kdy Národní shromáždění nezasedá 1. buď proto, že je jeho zasedání skončeno nebo odročeno, 2. nebo proto, že uplynulo jeho volební období, 3. nebo proto, že je rozpuštěno, 4. nebo konečně proto, že je jeho zasedání znemožněno mimořádnými událostmi, setrvává předsednictvo Národního shromáždění ve své funkci (§ 64, odst. 2). Pro schůze předsednictva platí v této době obdobně ustanovení § 55. (2) Předsednictvo Národního shromáždění činí v této době neodkladná opatření, i kdyby k nim bylo jinak třeba zákona. Je v této době příslušné ve všech věcech náležejících do působnosti Národního shromáždění s výjimkami uvedenými v odstavci 3 a 4. (3) Nezasedá-li Národní shromáždění proto, že je jeho zasedání znemožněno mimořádnými událostmi (odstavec 1, č. 4), není předsednictvo Národního shromáždění oprávněno: <br> a) volit presidenta republiky ani jeho náměstka; <br> b) měnit ústavu ani ústavní zákony. (4) Nezasedá-li Národní shromáždění z důvodů uvedených v odstavci 1, č. 1 až 3, není předsednictvo Národního shromáždění oprávněno: <br> a) volit presidenta republiky ani jeho náměstka; <br> b) měnit ústavu ani ústavní zákony; <br> c) rozšiřovat brannou povinnost ani trvale zatěžovat státní finance; <br> d) usnášet se o vypovědění války. (5) Jde-li o opatření, ke kterému by jinak bylo třeba zákona, anebo má-li být schváleno vydání nebo úhrada mimo rozpočet, je třeba souhlasu nadpoloviční většiny všech členů předsednictva. V ostatních případech stačí k usnášení přítomnost poloviny členů a souhlas nadpoloviční většiny přítomných. (6) Neodkladná opatření, ke kterým by jinak bylo třeba zákona, jsou přípustná jen na návrh vlády. Mají prozatímní platnost zákona a musí být s poukazem na § 66 ústavy vyhlášena podle obdoby § 61. Podpisuje je president republiky, předseda Národního shromáždění, předseda vlády a aspoň polovina členů vlády. Ta opatření, kterým president republiky nebo předseda vlády odepře souhlas, nelze vyhlásit. (7) Jakmile se Národní shromáždění opět sejde, podá mu předseda zprávu o činnosti předsednictva. Bude-li zatím zvoleno nové Národní shromáždění, podá mu tuto zprávu v ustavující schůzi předseda dřívějšího Národního shromáždění nebo některý z jeho místopředsedů, a to i když nejsou členy nově zvolené sněmovny. (8) Opatření, která neschválí Národní shromáždění do dvou měsíců od toho dne, kdy se sejde, pozbývají další platnosti. === Kapitola třetí: <br>President republiky === '''§ 67''' (1) Presidentem republiky může být volen každý občan, který je volitelný do Národního shromáždění a dosáhl věku 35 let. (2) Hlavním sídlem presidentovým je Praha. '''§ 68''' (1) Presidenta republiky volí Národní shromáždění. (2) K platnosti volby je třeba, aby v čas volby byla ve schůzi přítomna nadpoloviční většina poslanců. Zvolen je ten, pro koho se vysloví nejméně tři pětiny přítomných. (3) Nevedla-li by k cíli dvojí volba, koná se volba užší mezi těmi kandidáty, kteří při druhé volbě dostanou nejvíce hlasů. Zvolen je ten, kdo dostane větší počet hlasů. Při rovnosti hlasů rozhoduje los. (4) Podrobnosti upravuje zákon. '''§ 69''' (1) Volební období trvá sedm let a počítá se od toho dne, kdy nově zvolený president složí slib. (2) Složí-li nově zvolený president slib dříve, než uplyne volební období úřadujícího presidenta, a nejde-li o případy uvedené v § 72, odst. 1, počítá se volební období nového presidenta od toho dne, kdy uplyne volební období dřívějšího presidenta. (3) Volba se koná v posledních čtyřech týdnech, než uplyne volební období úřadujícího presidenta. '''§ 70''' (1) Nikdo nemůže být zvolen více než dvakrát po sobě. Kdo již byl presidentem republiky ve dvou volebních obdobích po sobě, nemůže být opět zvolen, dokud od ukončení jeho druhého volebního období neuplyne sedm let. (2) Tato ustanovení se nevztahují na druhého presidenta Československé republiky. '''§ 71''' (1) President republiky nesmí být zároveň členem Národního shromáždění nebo členem vlády. (2) Bude-li zvolen presidentem republiky poslanec nebo člen vlády, přestane ode dne volby vykonávat svou dosavadní funkci. Dnem složení slibu zaniká jeho mandát nebo členství ve vládě. '''§ 72''' (1) Zemře-li president nebo vzdá-li se své funkce ve volebním období anebo ztratí-li svůj úřad podle § 78, vykoná se volba nového presidenta na celé volební období. Národní shromáždění budiž k tomu cíli svoláno do 14 dnů. (2) Dokud není nový president zvolen a nesloží slib, anebo je-li president zaneprázdněn nebo churav tak, že nemůže svůj úřad vykonávat, přísluší výkon jeho funkcí vládě, která může pověřit svého předsedu jednotlivými úkony; vrchní velitelství branné moci má v této době předseda vlády. '''§ 73''' (1) Je-li president déle než šest měsíců zaneprázdněn nebo churav (§ 72, odst. 2), zvolí Národní shromáždění, usnese-li se na tom vláda, presidentova náměstka, jehož úřad trvá, dokud překážka nepomine. (2) Bude-li náměstkem zvolen člen Národního shromáždění, nesmí dotud, dokud je náměstkem, vykonávat svůj mandát. '''§ 74''' (1) President republiky: <br> 1. zastupuje stát navenek. Sjednává a ratifikuje mezinárodní smlouvy. Politické smlouvy a hospodářské smlouvy obecné povahy, jakož i smlouvy, k jejichž provedení je třeba zákona, vyžadují před ratifikací souhlas Národního shromáždění. Smlouvy, kterými se mění státní území, schvaluje Národní shromáždění formou ústavního zákona (§ 166). Sjednávání mezinárodních smluv a dohod, které nepotřebují souhlasu Národního shromáždění a v nichž se nevymiňuje ratifikace, může president přenésti na vládu nebo s jejím souhlasem na její jednotlivé členy. Zákon stanoví, kdy lze hospodářské smlouvy obecné povahy provádět ještě předtím, než s nimi Národní shromáždění vysloví souhlas; <br> 2. přijímá a pověřuje vyslance; <br> 3. svolává, odročuje a rozpouští Národní shromáždění a prohlašuje jeho zasedání za skončené; <br> 4. podpisuje zákony Národního shromáždění a opatření jeho předsednictva podle § 66; má právo vracet zákony s připomínkami; <br> 5. může podávat Národnímu shromáždění ústně nebo písemně zprávy o stavu republiky a doporučovat mu k úvaze opatření, která považuje za nutná a účelná; <br> 6. jmenuje předsedu i ostatní členy vlády, stanoví počet jejích členů a určuje, který z nich řídí které ministerstvo; odvolává vládu, podá-li demisi, i její jednotlivé odstupující členy; <br> 7. má právo být přítomen při schůzích vlády a předsedat jim, zvát vládu nebo její členy k poradám, jakož i vyžadovat od vlády i od jejích jednotlivých členů zprávy o každé věci, která náleží do oboru jejich působnosti. Vyžádanou zprávu může oznámit předsedovi vlády s připomínkami, aby vláda uvážila, zda je potřeba učinit vhodná opatření; <br> 8. jmenuje všechny vysokoškolské profesory, dále soudce z povolání počínajíc V. stupnicí funkčního služného a důstojníky, jakož i jiné státní zaměstnance, počínajíc 3. platovou stupnicí; <br> 9. propůjčuje vyznamenání, nezmocní-li k tomu jiný orgán, a udílí československým občanům souhlas k přijetí cizozemských vyznamenání a titulů;<br> 10. uděluje na návrh vlády čestné dary a čestné platy, jakož i dary a platy z milosti; <br> 11. má právo udílet amnestii, promíjet nebo zmirňovat tresty a právní následky odsouzení trestními soudy a nařizovat s vyloučením trestných činů soukromožalobních, aby se soudní řízení trestní nezahajovalo nebo se v něm nepokračovalo. Tato práva mu nepříslušejí, bude-li proti němu zavedeno řízení podle § 78, anebo jde-li o presidenta republiky obžalovaného nebo odsouzeného podle § 78 nebo o členy vlády obžalované nebo odsouzené podle § 91; <br> 12. má vrchní velitelství branné moci; prohlašuje na základě usnesení vlády válečný stav a vypovídá z rozhodnutí Národního shromáždění válku. (2) Veškerá moc vládní a výkonná, pokud není a nebude ústavou nebo jinými zákony výslovně vyhrazena presidentu republiky, přísluší vládě. '''§ 75''' President republiky skládá před Národním shromážděním tento slib: „Slibuji na svou čest a svědomí, že budu konat své povinnosti v duchu lidově demokratického zřízení podle vůle lidu a v zájmu lidu, dbát blaha republiky a šetřit ústavních a jiných zákonů.“ '''§ 76''' President republiky není odpověden z výkonu svého úřadu. Za jeho projevy souvisící s presidentským úřadem odpovídá vláda. '''§ 77''' Jakýkoli presidentův úkon moci vládní nebo výkonné potřebuje k své platnosti spolupodpisu odpovědného člena vlády. '''§ 78''' (1) Trestně může být president stíhán jen pro velezradu. Žalobu na presidenta podává předsednictvo Národního shromáždění, soudí ho Národní shromáždění. Trestem může být jen ztráta úřadu presidentského a způsobilosti tohoto úřadu později znovu nabýti. (2) Podrobnosti upravuje zákon. '''§ 79''' Ustanovení o presidentu republiky platí také o jeho náměstkovi. === Kapitola čtvtá: <br>Vláda === '''§ 80''' (1) Vláda se skládá z předsedy vlády, z jeho náměstků a z ostatních členů (ministrů a státních tajemníků). (2) Které funkce jsou neslučitelné s funkcí člena vlády, stanoví zákon. (3) Pravidelným sídlem vlády je Praha. '''§ 81''' Členové vlády skládají do rukou presidenta republiky tento slib: „Slibuji na svou čest a svědomí, že budu věren republice Československé a jejímu lidově demokratickému zřízení. Své povinnosti budu plnit svědomitě a nestranně podle vůle lidu a v zájmu lidu i státu. Budu šetřit ústavních a jiných zákonů.“ '''§ 82''' Po svém jmenování presidentem republiky je vláda povinna předstoupit před Národní shromáždění, předložit mu svůj program a požádat je o vyslovení důvěry. '''§ 83''' (1) Vláda je po celou dobu své funkce odpovědna Národnímu shromáždění, které jí může vyslovit nedůvěru. (2) Návrh na vyslovení nedůvěry vládě musí být podepsán nejméně sto poslanci a přikáže se předsednictvu Národního shromáždění, které o něm podá zprávu nejdéle do osmi dnů. K usnesení o návrhu je třeba přítomnosti nadpoloviční většiny poslanců, nadpoloviční většiny hlasů a hlasování podle jmen. (3) Vláda může kdykoli podat v Národním shromáždění návrh na vyslovení důvěry. O návrhu se jedná, aniž je přikázán předsednictvu. '''§ 84''' (1) Vláda může odstoupit a podává pak demisi do rukou presidenta republiky. (2) Vysloví-li Národní shromáždění vládě nedůvěru anebo zamítne-li vládní návrh na vyslovení důvěry, musí vláda podat do rukou presidenta republiky demisi. (3) Dojde-li k demisi vlády v době, kdy vláda vykonává funkci presidenta republiky (§ 72, odst. 2), přijímá demisi předsednictvo Národního shromáždění. '''§ 85''' Vláda, která pod demisi, vede vládní věci zatímně dále až do té doby, kdy Národní shromáždění vysloví důvěru vládě nově jmenované. '''§ 86''' (1) Člen vlády může odstoupit a podává pak demisi do rukou presidenta republiky. (2) Národní shromáždění může vyslovit nedůvěru také jednotlivým členům vlády. Stane-li se tak, musí onen člen vlády podat do rukou presidenta republiky demisi. (3) O návrhu na vyslovení nedůvěry a o hlasování o něm platí obdobně § 83, odst. 2. '''§ 87''' (1) Podá-li demisi jednotlivý člen vlády, určí president republiky, který z ostatních členů vlády povede zatímně věci dotud spravované odstouplým členem až do té doby, kdy bude vláda doplněna. (2) Dojde-li k demisi člena vlády v době, kdy vláda vykonává funkci presidenta republiky (§ 72, odst. 2), přijímá demisi a činí prozatímní opatření předsednictvo Národního shromáždění. '''§ 88''' (1) Předseda vlády vede práce vlády, svolává a řídí její schůze a určuje pořad jejich jednání. Sjednocuje činnost všech ústředních úřadů a bdí nad prováděním vládního programu. (2) Předseda vlády se může dát zastupovat některým ze svých náměstků nebo jiným členem vlády. '''§ 89''' (1) Vláda rozhoduje ve sboru, který je schopen se usnášet, je-li přítomna aspoň polovina členů vlády. (2) Vláda rozhoduje ve sboru zejména: <br> 1. o všech důležitějších věcech politické povahy; <br> 2. o jmenování soudců, důstojníků, jakož i jiných státních zaměstnanců od 5. platové stupnice, pokud přísluší ústředním úřadům, nebo o návrzích na jmenování funkcionářů, které jmenuje president republiky; <br> 3. o jmenování a odvolání předsedy sboru pověřenců i jednotlivých pověřenců; <br> 4. o vládních návrzích pro Národní shromáždění; <br> 5. o návrzích, aby president užil svého práva vracet zákony s připomínkami (§ 58); <br> 6. o zákonech Slovenské národní rady, které jí předloží předseda vlády podle § 110, odst. 2; <br> 7. o vládních nařízeních. '''§ 90''' (1) K provedení určitého zákona a v jeho mezích může vláda vydávat nařízení. Stejně mohou vydávat nařízení jednotliví ministři, jsou-li k tomu zákonem zmocněni. (2) Vládní nařízení podpisuje předseda vlády nebo úřadující náměstek a členové vlády pověření jeho provedením. Nařízení ministrů vyžadují k své platnosti spolupodpis předsedy vlády nebo úřadujícího náměstka. Ministři se mohou při podpisování nařízení dát zastupovat jinými členy vlády. (3) Zákon a v jeho mezích vládní nařízení může svěřit bližší úpravu obecným právním předpisům ministerstev, národních výborů, jakož i jiných úřadů. '''§ 91''' (1) Poruší-li členové vlády úmyslně nebo z hrubé nedbalosti ústavní nebo jiné zákony v oboru své úřední působnosti, jsou trestně odpovědni. (2) Žalobu podává předsednictvo Národního shromáždění, trestní řízení provádí sněmovna. '''§ 92''' (1) Ministerstva se zřizují zákonem, který může podrobnější úpravu, zejména jejich působnosti, svěřit vládnímu nařízení. (2) Také ostatní orgány, kterým přísluší výkon veřejné správy (§ 124, odst. 2), se zřizují a jejich působnost se upravuje zákonem, který může podrobnější úpravu svěřit vládnímu nařízení. (3) Do oboru moci nařizovací náleží zřizovat veřejné orgány bez výsostné pravomoci a upravovat jejich působnost. === Kapitola pátá: <br>Slovenské národní orgány === '''§ 93''' Slovenské národní orgány vykonávají moc zákonodárnou, vládní a výkonnou na území Slovenska podle ústavy. '''§ 94''' Slovenská národní rada vykonává moc zákonodárnou (§ 96) ve věcech národní nebo regionální povahy, pokud vyžadují k zajištění plného rozvoje hmotných i duchovních sil slovenského národa zvláštní úpravu a pokud nejde o věci, u kterých je třeba jednotné úpravy zákonem. '''§ 95''' (1) Sboru pověřenců (pověřencům) přísluší v zásadě veškerá moc vládní a výkonná na Slovensku (odstavec 2) s výjimkou věcí národní obrany, zahraniční politiky a zahraničního obchodu. (2) Pokud nejde o výkon moci vládní a výkonné v oboru zákonodárné pravomoci Slovenské národní rady (§ 96, odst. 1), přísluší tato moc sboru pověřenců (pověřencům) jako výkonnému orgánu vlády (ministrů), a to v těchto oborech: 1. obecná správa vnitřní; 2. správa finanční; 3. správa zdravotní; 4. správa sociální a ochrana práce; 5. správa technická; 6. spravedlnost; 7. výživa; 8. zemědělství; 9. průmysl; 10. vnitřní obchod; 11. školství, osvěta a informace; 12. doprava a pošty. (3) Nařízení vlády a ministrů vydávaná k provedení zákonů (§ 90) jsou platná na celém území státu. '''Slovenská národní rada''' '''§ 96''' (1) Do zákonodárné pravomoci Slovenské národní rady náleží: <br> 1. péče o rozvoj národní kultury, a to vědy, umění slovesného, dramatického, hudebního a tanečního, umění výtvarných a umění filmového; péče o historické památky; knihovnictví a musejnictví; péče o odbornou výchovu v oboru domácího průmyslu a lidového umění; péče o věci slovenských duševních pracovníků; <br> 2. péče o národní, střední, odborné a umělecké školství v rámci zákonů; péče o školy mateřské a jesle; péče o lidovýchovu, sport, tělovýchovu, cestovní ruch a turistiku; <br> 3. veřejné zdravotnictví a sociální péče vyjímajíc věci,které upravují nebo upraví zákony jednotně pro celé státní území; <br> 4. fondy a nadace, pokud se jejich působnost vztahuje jen na Slovensko; <br> 5. slučování a rozlučování obcí a okresů a změny i úpravy jejich hranic; věci místopisné; <br> 6. technické otázky výstavby obcí a měst a stavební předpisy kromě věcí dotčených jednotným hospodářským plánem; zřizování a udržování silnic, cest a mostů nestátních; věci vodohospodářské vyjma věci dotčené jednotným hospodářským plánem, z nich pak zejména úprava vodních toků, nádrží a jiných vodních děl, jakož i zřizování rybníků, vodovodů a kanalisací; <br> 7. zvelebování půdy kromě věcí dotčených jednotným hospodářským plánem; ochrana zemědělství a lesnictví před škůdci a živelními pohromami; veterinářství a péče o chov hospodářského zvířectva; ovocnářství a pastvinářství, myslivost a rybolov; ochrana polního a lesního majetku; <br> 8. řemeslo a maloobchod, pokud převažuje osobní výkon podnikatele, jakož i věci místních trhů, aniž je tím dotčena celostátní úprava pracovního práva, jakož i úprava distribuce, obchodu a živností; <br> 9. statistika a výzkumnictví v oboru zvláštních zájmů slovenských; <br> 10. věci poručenské a sirotčí. (2) Slovenská národní rada se usnáší na zákonech Slovenské národní rady též ve věcech, jejichž úpravu jí přikáže zákon. '''§ 97''' (1) Sídlem Slovenské národní rady je Bratislava. (2) Přechodně může být Slovenská národní rada svolána i do jiného místa. '''§ 98''' (1) Podrobnosti o podmínkách volebního práva do Slovenské národní rady a o jeho výkonu, jakož i o provádění voleb poslanců Slovenské národní rady stanoví zákon. (2) Zákon určuje, jak činnost a které veřejné funkce jsou s funkcí poslance Slovenské národní rady neslučitelné. '''§ 99''' (1) Slovenská národní rada ověřuje platnost volby jednotlivých poslanců Slovenské národní rady a rozhoduje o neslučitelnosti funkce poslance Slovenské národní rady s funkcí jinou. (2) Ověření budiž provedeno nejdéle do šesti měsíců od ustavení Slovenské národní rady nebo do tří měsíců od toho dne, kdy náhradník, nastupující na místo poslance Slovenské národní rady, složí slib. '''§ 100''' (1) V první schůzi Slovenské národní rady, které se poslanec zúčastní, složí tento slib: „Slubujem, že budem verný republike Československej, jej ludovodemokratickému zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem zachovávať jej zákony a vykonávať svoj mandát podla najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ludu, štátu a slovenského národa.“ (2) Odepření slibu nebo slib s výhradou mají samy o sobě za následek ztrátu mandátu. '''§ 101''' (1) Poslanci Slovenské národní rady vykonávají svůj mandát osobně. Mohou se ho kdykoli vzdát. (2) Mají po dobu výkonu mandátu nárok na náhradu, jejíž výši stanoví zákon Slovenské národní rady. (3) O výkonu mandátu poslanců Slovenské národní rady, o jejich imunitě a o právu odepřít svědectví, o jejich nároku na dovolenou a na služební požitky, jsou-li v služebním poměru, platí obdobně ustanovení o poslancích (§§ 44 až 47 a § 48, odst. 1 a 3). '''§ 102''' (1) Slovenskou národní radu svolává k zasedání předseda vlády. K prvnímu zasedání je povinen ji svolat nejpozději do čtyř týdnů ode dne voleb. (2) Předseda vlády může odročit zasedání Slovenské národní rady nejdéle na tři měsíce a nejvýše dvakrát za rok. Žádá-li v této době nadpoloviční většina poslanců Slovenské národní rady, aby byla Slovenská národní rada svolána, je předseda vlády povinen to učinit, a to tak, aby se sešla do 14 dnů od toho dne, kdy bude žádost podána. (3) Slovenskou národní radu rozpouští na základě usnesení vlády předseda vlády. (4) Uplyne-li volební období Slovenské národní rady anebo bude-li Slovenská národní rada rozpuštěna, bu_tež nové volby provedeny do 60 dnů. '''§ 103''' (1) Slovenská národní rada si volí ze svého středu předsednictvo. (2) Předsednictvo řídí práce Slovenské národní rady a obstarává její vnitřní věci. '''§ 104''' (1) Základní zásady jednání a styky se sborem pověřenců upraví si Slovenská národní rada zákonem o jednacím řádu. Své vnitřní poměry a další pravidla o svém jednání může si Slovenská národní rada upravit v mezích tohoto zákona vlastním usnesením. (2) Schůze Slovenské národní rady řídí předseda nebo některý z místopředsedů. (3) Schůze Slovenské národní rady jsou zpravidla veřejné. Schůze neveřejné se mohou konat jen v případech stanovených jednacím řádem. (4) Slovenská národní rada je způsobilá se usnášet, je-li přítomna aspoň polovina poslanců. K platnosti usnesení je třeba souhlasu nadpoloviční většiny přítomných. '''§ 105''' Předseda i ostatní členové vlády mají právo zúčastnit se kdykoli schůzí Slovenské národní rady nebo jejích výborů. Budiž jim uděleno slovo, kdykoli o to požádají. '''§ 106''' (1) Předseda i ostatní členové sboru pověřenců mají právo zúčastnit se kdykoli schůzí Slovenské národní rady nebo jejích výborů. Budiž jim uděleno slovo, kdykoli o to požádají. (2) Požádá-li o to Slovenská národní rada, její předsednictvo nebo kterýkoli její výbor, je člen sboru pověřenců povinen dostavit se osobně do schůze. (3) Jinak se člen sboru pověřenců může dát zastupovat úředníky svého úřadu. '''§ 107''' (1) Slovenská národní rada je oprávněna interpelovat předsedu i ostatní členy sboru pověřenců ve věcech jejich působnosti. Předseda i ostatní členové sboru pověřenců jsou povinni odpovídat na interpelace poslanců Slovenské národní rady. (2) Slovenská národní rada se může usnášet na adresách a resolucích. '''§ 108''' (1) Návrhy zákonů Slovenské národní rady mohou za podmínek stanovených jednacím řádem vycházet buď od vlády nebo od sboru pověřenců anebo od poslanců Slovenské národní rady. (2) Ke každému návrhu zákona Slovenské národní rady budiž přiložen rozpočet o finančním dosahu osnovy a návrh na úhradu potřebného nákladu z té části jednotného státního rozpočtu, která připadá na Slovensko, a to v souladu s rozpočtovým zákonem. (3) V každém zákoně Slovenské národní rady budiž uvedeno, kterému členu sboru pověřenců se ukládá jeho provedení. '''§ 109''' Zákony Slovenské národní rady, pokud odporují ústavě nebo ústavnímu zákonu, jsou neplatné. '''§ 110''' (1) Zákony Slovenské národní rady podpisuje předseda vlády, předseda Slovenské národní rady, předseda sboru pověřenců a pověřenec, kterému je uloženo provedení. (2) Má-li předseda vlády za to, že zákon, na němž se usnesla Slovenská národní rada a který mu byl předložen k podpisu, odporuje ústavě nebo ústavnímu zákonu, překračuje pravomoc Slovenské národní rady anebo je v rozporu s jednotným hospodářským plánem nebo rozpočtovým zákonem, předloží jej do 14 dnů vládě, která do dvou měsíců rozhodne o věci s konečnou platností. '''§ 111''' (1) K platnosti zákona Slovenské národní rady je třeba, aby byl vyhlášen, a to způsobem, jak ustanovuje zákon. (2) Zákony Slovenské národní rady se vyhlašují touto větou: „Slovenská národní rada usniesla sa na tomto zákone.“ (3) Zákon Slovenské národní rady budiž vyhlášen do osmi dnů od toho dne, kdy jej podepíše předseda vlády. '''§ 112''' Slovenská národní rada podává, je-li věc sporná, závazný výklad zákonů Slovenské národní rady. K platnosti takového výkladu je třeba souhlasu předsedy vlády. '''Sbor pověřenců''' '''§ 113''' (1) Sbor pověřenců se skládá z předsedy a z ostatních členů (pověřenců). (2) Pravidelným sídlem sboru pověřenců je Bratislava. (3) Pověřenectva se zřizují zákonem, který může podrobnější úpravu, zejména jejich působnosti, svěřit vládnímu nařízení. '''§ 114''' (1) Předsedu i ostatní členy sboru pověřenců jmenuje a odvolává vláda; ona též určuje, který z nich řídí které pověřenectvo. (2) Sbor pověřenců i jeho jednotliví členové mohou podat demisi do rukou předsedy vlády. '''§ 115''' (1) Člen sboru pověřenců nemůže být členem vlády. (2) Které další funkce jsou neslučitelné s funkcí člena sboru pověřenců, stanoví zákon. '''§ 116''' Členové sboru pověřenců skládají do rukou předsedy vlády tento slib: „Slubujem, že budem verný republike Československej, jej ludovodemokratickému zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Svoje povinnosti budem plniť svedomite a nestranne podla vule ludu a v záujme ludu, štátu a slovenského národa. Budem zachovávať ústavné a iné zákony, ako aj nariadenia a smernice vlády.“ '''§ 117''' (1) Sbor pověřenců i jeho členové jsou odpovědni vládě. (2) Sbor pověřenců i jeho členové jsou povinni dbát směrnic a pokynů vlády, rovněž tak jednotliví pověřenci směrnic a pokynů příslušných ministrů. (3) Ministr je však oprávněn vykonávat s vědomím příslušného pověřence svou pravomoc na Slovensku též přímo. '''§ 118''' V oboru zákonodárné pravomoci Slovenské národní rady je sbor pověřenců ve věcech uvedených v § 96, odst. 1 odpovědný také Slovenské národní radě. '''§ 119''' (1) Sbor pověřenců (pověřenci) vydává v oboru zákonodárné pravomoci Slovenské národní rady (§ 96) nařízení a činí příslušná opatření na území Slovenska. (2) O mezích nařizovací pravomoci sboru pověřenců (pověřenců) a o způsobu podpisování nařízení platí obdobně ustanovení § 90. '''§ 120''' Sbor pověřenců rozhoduje ve sboru, který je schopen usnášet se, je-li přítomna aspoň polovina pověřenců. '''§ 121''' (1) Při jmenování vysokoškolských profesorů, soudců a ostatních státních zaměstnanců na Slovensku, které přísluší presidentovi republiky, předkládá vládě příslušný návrh sbor pověřenců. Vláda jej může sboru pověřenců vrátit, je-li v rozporu s celostátní personální politikou. (2) Jmenování soudců a ostatních státních zaměstnanců, které jinak jmenuje vláda, přísluší na Slovensku sboru pověřenců, jenž však k němu potřebuje předchozího schválení vlády. (3) Jmenování zaměstnanců, které jinak jmenuje ministr, přísluší na Slovensku pověřenci, jenž však k němu v zásadě potřebuje předchozího souhlasu příslušného ministra. (4) Působnost sboru pověřenců a pověřenců podle odstavců 1 až 3 se nevztahuje na jmenování státních zaměstnanců ve sboru národní bezpečnosti a v těch oborech, v kterých podle § 95, odst. 1 nepřísluší sboru pověřenců moc vládní a výkonná, ani na jmenování státních zaměstnanců u těch ústředních orgánů, jejichž působnost se vztahuje na celé území státu. '''§ 122''' (1) Překročí-li nařízení, usnesení nebo opatření sboru pověřenců (nařízení nebo opatření pověřence) jeho pravomoc anebo je v rozporu s ústavou, zákonem, zákonem Slovenské národní rady, vládním nařízením nebo nařízením ministra, může je vláda zrušit. Stejné právo přísluší vládě, je-li usnesení nebo opatření sboru pověřenců v rozporu s vládním usnesením. (2) V případech uvedených v odstavci 1 může ministr zastavit výkon pověřencova opatření až do rozhodnutí vlády, která může pověřencovo opatření zrušit. === Kapitola šestá: <br>Národní výbory === '''§ 123''' Národní výbory jsou podle správní soustavy Československé republiky: <br> 1. místní, <br> 2. okresní, <br> 3. krajské. '''§ 124''' (1) Národní výbory vykonávají na území, pro které jsou zvoleny, veřejnou správu ve všech jejích oborech, zejména obecnou správu vnitřní, správu kulturní a osvětovou, ochranu práce a správu zdravotní a sociální; správu finanční pak podle zvláštních ustanovení. (2) Jiným orgánům přísluší výkon veřejné správy jen výjimečně a na základě zákona. '''§ 125''' Národní výbory mají jako orgány jednotné lidové správy zejména tyto úkoly: <br> chrání a posilují lidově demokratické zřízení; spolupůsobí při plnění úkolů obrany státu; pečují o národní bezpečnost; podporují udržování a zvelebování národního majetku; účastní se vypracovávání a provádění jednotného hospodářského plánu; <br>v rámci jednotného hospodářského plánu plánují a řídí hospodářské, sociální a kulturní budování na svém území, zajišťují předpoklady plynulé zemědělské a průmyslové výroby a starají se o zásobování i o výživu obyvatelstva; pečují o národní zdraví; nalézají právo v oboru své působnosti, zejména vykonávají v mezích stanovených zákonem pravomoc trestní. '''§ 126''' (1) Národní výbory jsou při plnění svých úkolů povinny opírat se o přímou účast a iniciativu lidu a podléhají jeho kontrole. Jejich členové a členové jejich orgánů jsou lidu ze své činnosti odpovědni. (2) Způsob, jakým lid provádí kontrolu a uplatňuje tuto odpovědnost, stanoví zákon. '''§ 127''' (1) Počet členů národních výborů stanoví zákon. (2) Podrobnosti o podmínkách i o výkonu volebního práva do národních výborů a o provádění voleb jejich členů upravuje zákon. '''§ 128''' (1) Členové národních výborů skládají před nastoupením tento slib: „Slibuji, že budu zachovávat věrnost lidu a republice, svou činností chránit a posilovat lidově demokratické zřízení a zachovávat zákony a nařízení.“ (2) Odepření slibu nebo slib s výhradou mají samy o sobě za následek ztrátu členství. '''§ 129''' (1) Zásady organisace národních výborů, jakož i zásady jejich jednání a řízení před nimi upravuje zákon. (2) Organisaci lidové správy v hlavním městě republiky upravuje zvláštní zákon. '''§ 130''' (1) Výkon veškeré veřejné správy budiž účelně decentralizován. (2) Věcná a místní působnost národních výborů budiž podle jejich stupňů upravena tak, aby národní výbory mohly včas a účelně řešit všechny věcné i osobní otázky veřejné správy, pokud se tyto otázky nedotýkají zájmů vyšších celků. '''§ 131''' (1) Národní výbory jsou povinny zachovávat zákony a nařízení a v zájmu jednotného výkonu veřejné správy a jednotné státní politiky dbát směrnic a pokynů vyšších orgánů. (2) Národní výbor nižšího stupně je podřízen národnímu výboru vyššího stupně. (3) Národní výbory jsou podřízeny orgánům moci vládní a výkonné, zejména ministru vnitra. '''§ 132''' (1) Národní výbor může být rozpuštěn, zejména neplní-li své úkoly nebo ohrožuje-li jeho činnost řádný výkon veřejné správy. (2) Nové volby buď též vypsány ve lhůtě stanovené zákonem. '''§ 133''' Finanční hospodaření národních výborů budiž v rámci veřejného hospodářství a podle potřeb jednotného hospodářského plánu upraveno zákonem tak, aby národní výbory mohly řádně plnit své úkoly. === Kapitola sedmá: <br>Soudy === '''§ 134''' Nikdo nesmí být odňat svému zákonnému soudci. '''§ 135''' (1) Soudní moc v právních věcech civilních přísluší soudům občanským, a to buď soudům řádným, nebo zvláštním, anebo soudům rozhodčím. (2) Soudní moc ve věcech trestních přísluší soudům trestním, pokud podle obecných předpisů nemají být trestní věci projednávány v trestním řízení správním. (3) V řízení trestním mohou být zavedeny soudy výjimečné, a to jen na omezenou dobu a jen v případech, které zákon předem stanovil. '''§ 136''' (1) Pravomoc trestních soudů vojenských je upravena zvláštním zákonem. (2) Pravomoc soudů vojenských může být podle zákona rozšířena na obyvatelstvo civilní jen v době války nebo zvýšeného ohrožení státu, a to jen pro činy spáchané v této době. '''§ 137''' (1) Pro celé území Československé republiky jsou zřízeny: <br> 1. nejvyšší soud; <br> 2. nejvyšší vojenský soud; <br> 3. správní soud. (2) Složení, organisaci a působnost těchto soudů, jakož i řízení před nimi upravuje zákon. '''§ 138''' (1) Soudnictví je ve všech stolicích odděleno od správy. (2) Řešení sporů o příslušnost mezi soudy a správními orgány upravuje zákon. '''§ 139''' Organisaci soudů, jejich věcnou i místní příslušnost, jakož i řešení před nimi upravuje zákon. '''§ 140''' (1) Soudy vykonávají svou moc zpravidla v senátech. (2) Senáty u sborových soudů jsou po celý rok stálé. Výjimky stanoví zákon. (3) Soudní senáty se skládají zásadně ze soudců z povolání a ze soudců z listu. Podrobnosti a výjimky stanoví zákon. '''§ 141''' (1) Podmínky pro dosažení způsobilosti soudce z povolání, jakož i služební poměry soudců z povolání upravuje zákon. (2) Soudcové z povolání jsou na svá místa ustanovováni vždy trvale; proti své vůli mohou být přeloženi, sesazeni nebo dáni do výslužby jen při nové soudní organisaci po dobu stanovenou zákonem nebo na základě právoplatného kárného nálezu; do výslužby mohou být dáni také tehdy, dosáhnou-li stanoveného věku nebo služebního stáří. Podrobnosti obsahuje zákon, který též určuje, za jakých podmínek mohou být soudcové z povolání zproštění výkonu služby. (3) Soudcové z povolání nesmějí zastávat jiné funkce placené, ať stálé nebo občasné, nestanoví-li zákon výjimky. '''§ 142''' (1) Soudce z lidu povolávají příslušné národní výbory, není-li ve zvláštních případech zákonem stanoveno jinak. (2) Ustanovení o způsobilosti k úřadu soudce z listu, o povolávání a odvolávání těchto soudců, o jejich právním postavení i odpovědnosti a o výkonu jejich funkce obsahuje zákon. '''§ 143''' Soudcové slibují přísahou, že budou zachovávat zákony a nařízení, vykládat je v duchu ústavy i zásad lidově demokratického zřízení a rozhodovat nestranně. '''§ 144''' (1) Líčení před soudy je zásadně ústní a veřejné. Veřejnost může být při líčení vyloučena jen v případech stanovených zákonem. (2) Rozsudky se vyhlašují jménem republiky. (3) Rozsudky v trestních věcech se vyhlašují veřejně. (4) V řízení před soudy trestními platí zásada obžalovací. Obviněnému se zajišťuje právo obhajoby. '''§ 145''' Jak ručí stát a soudce za náhradu škody, kterou soudce způsobí tím, že poruší právo při konání svého úřadu, stanoví zákon. === Kapitola osmá: <br>Hospodářské zřízení === '''§ 146''' Výrobní prostředky jsou buď národním majetkem, nebo majetkem lidových družstev, anebo jsou v soukromém vlastnictví jednotlivých výrobců. '''§ 147''' Národním majetkem jsou zejména také hospodářské hodnoty znárodněné podle ustanovení zvláštních zákonů (§ 153), rovněž jakýkoli veřejný statek, který slouží obecnému prospěchu. '''§ 148''' Nerostné bohatství a jeho těžba; zdroje energie a energetické podniky; doly a hutě; přírodní léčivé zdroje; výroba předmětů sloužících zdraví lidu; podniky čítající aspoň 50 zaměstnanců nebo osob v nich činných, nejde-li o podniky lidových družstev; banky a pojišťovny; veřejná doprava železniční a pravidelná doprava silniční a letecká; pošta, veřejný telegraf a telefon; rozhlas, televise a film (§ 22) mohou být národním majetkem. '''§ 149''' (1) Národní majetek je zásadně v rukou státu (státní vlastnictví). (2) Části národního majetku, které nejsou celostátního významu a slouží veskrze nebo převážně obyvatelstvu některého správního celku (obce, okresu, kraje), mohou být v rukou svazků lidové správy (komunální vlastnictví). '''§ 150''' Stát spravuje národní majetek buď přímo, nebo prostřednictvím národních podniků (§ 155). '''§ 151''' Hospodářské podnikání je buď veřejné (zejména podnikání státu a svazků lidové správy), nebo lidových družstev, anebo soukromé. '''§ 152''' (1) Státu je vyhrazeno podnikání: <br> 1. v oboru výhradního národního majetku (§ 148), není-li tento majetek podle zákona v rukou svazků lidové správy (§ 149, odst. 2); <br> 2. podle zákonů o znárodnění (§ 153); <br> 3. podle zákonů o úpravě vnitřního a zahraničního obchodu, jakož i mezinárodního zasilatelství. (2) Stát může se zřetelem k veřejnému zájmu a potřebám národního hospodářství přenechat využití jednotlivých hospodářských nebo jiných objektů svazkům lidové správy nebo lidovým družstvům nebo jiným právnickým osobám. '''§ 153''' (1) Která hospodářská odvětví a které hospodářské nebo jiné hodnoty jsou znárodněny a v jakém rozsahu, stanoví zákony. (2) Zákonem vymezený rozsah provedeného znárodnění nemůže být omezen. (3) Znárodněním přechází vlastnictví dotčených podniků a jiných hospodářských objektů a majetkových hodnot a oprávnění na stát. '''§ 154''' (1) Znárodněné podnikání organisuje stát zásadně ve formě národních podniků. (2) V této formě může stát organisovat i jiné státní podnikání, jakož i hospodářské objekty, které mu připadly a připadnou do vlastnictví jinak než znárodněním. '''§ 155''' (1) Národní podniky jsou částí národního majetku a jsou podřízeny vrchnímu vedení a dozoru státu. (2) Národní podniky jsou samostatné osoby právnické. '''§ 156''' Hospodářství svazků lidové správy vedou národní výbory. Toto hospodářství nebo jeho části mohou býti organisovány ve formě obdobné národním podnikům. '''§ 157''' (1) Lidová družstva jsou sdružení pracujících k společné činnosti, jejímž účelem je zvýšit životní úroveň členů i ostatního pracujícího lidu, nikoli však dosáhnout co nejvyššího zisku z vloženého kapitálu. (2) Stát podporuje lidové družstevnictví v zájmu rozvoje národního hospodářství a obecného blahobytu. '''§ 158''' (1) Soukromé vlastnictví drobných a středních podniků do 50 zaměstnanců je zaručeno. (2) Osobní majetek občanů je nedotknutelný. Toto ustanovení se týká zejména předmětů domácí a osobní spotřeby, rodinných domků a úspor nabytých prací, jakož i dědického práva na ně. '''§ 159''' (1) Nejvyšší přípustná výměra půdy, která smí být v soukromém vlastnictví jednotlivce nebo spoluvlastníků nebo společně hospodařící rodiny, je 50 hektarů. (2) Soukromé vlastnictví půdy je u zemědělců, kteří na ní sami pracují, do výměry 50 hektarů zaručeno. (3) Podrobnosti stanoví zákon. '''§ 160''' Stát řídí za účasti rolnictva zemědělskou politiku tak, aby se postupně zvyšovala výrobně technická úroveň vesnice a vyrovnával sociální a kulturní rozdíl mezi městem a venkovem. '''§ 161''' Soukromé monopolní organisace výdělečné, zejména kartely, trusty a syndikáty, jsou zakázány. '''Jednotný hospodářský plán''' '''§ 162''' Jednotným hospodářským plánem řídí stát veškerou hospodářskou činnost, zejména výrobu, obchod a dopravu, tak, aby byla zajištěna účelná míra národní spotřeby, aby množství, jakost a plynulost výroby byly stupňovány a aby tak postupně vzrůstala životní úroveň obyvatelstva. '''§ 163''' (1) Jednotný hospodářský plán se vypracovává vždy na určité časové období a vyhlašuje se zákonem. (2) Příprava i provedení jednotného hospodářského plánu přísluší vládě jako jeden z jejích předních úkolů. Vláda se při tom opírá o tvůrčí iniciativu pracujícího lidu a jeho organisací. (3) Vláda podává Národnímu shromáždění pravidelné zprávy o provádění jednotného hospodářského plánu. '''§ 164''' (1) Každý, komu připadá jakýkoli úkol při provádění a plnění jednotného hospodářského plánu, je povinen vykonávat jej svědomitě a hospodárně podle svých osobních a hospodářských možností. (2) Osoby fysické i právnické jsou povinny přizpůsobit svou hospodářskou činnost jednotnému hospodářskému plánu. === Kapitola devátá: <br>Obecná ustanovení === '''§ 165''' (1) Státní občanství je v Československé republice jediné a jednotné. (2) Podmínky, za jakých se nabývá a pozbývá státního občanství, stanoví zákon. '''§ 166''' Hranice Československé republiky mohou být měněny jen ústavním zákonem. '''§ 167''' (1) Územní správní celky buď tež vytvořeny se zřetelem k potřebám národního hospodářství a ke kulturním a sociálním zájmům lidu. (2) Správní soustavu republiky je založena na krajském zřízení. Kraje se dělí na okresy, okresy na obce. '''§ 168''' Hlavním městem Československé republiky je Praha. '''§ 169''' (1) Barvy republiky jsou bílá, červená a modrá. (2) Státní znak a vlajky upravuje zákon. === Kapitola desátá: <br>Ustanovení závěrečná a přechodná === '''§ 170''' Ústava nabývá účinnosti dnem vyhlášení. '''§ 171''' (1) Všechny části této ústavy (prohlášení, základní články a podrobná ustanovení) platí jako celek. (2) Při výkladu jednotlivých ustanovení této ústavy je třeba vycházet z ducha tohoto celku a ze zásad, na kterých je založen. (3) Výklad a používání všech ostatních předpisů právního řádu buď tež vždy v souladu s ústavou. '''§ 172''' (1) Ústava může býti měněna a doplňována jen zákony, které jsou označeny jako ústavní a usneseny podle příslušných ustanovení (§ 54, odst. 2). (2) Zákony vydané po dni uvedeném v § 170 jsou, pokud odporují této ústavě nebo ústavním zákonům, neplatné. '''§ 173''' (1) Dnem, kdy tato ústava nabude účinnosti, pozbývá platnosti ústavní listina Československé republiky, uvozená zákonem ze dne 29. února 1920, č. 121 Sb., jakož i její součásti. (2) Týmž dnem pozbývají platnosti všechny ústavní i jiné zákony, pokud odporují ustanovením této ústavy a zásadám lidově demokratického zřízení nebo upravují věci odchylně od této ústavy. (3) Ustanovení předchozího odstavce se netýká zákonů o znárodnění a o pozemkové reformě, které vstoupily v platnost dříve, než tato ústava nabyla účinnosti. '''§ 174''' (1) Národní shromáždění zvolené podle ústavního zákona ze dne 16. dubna 1948, č. 74 Sb., jímž se na přechodnou dobu do účinnosti nové ústavy upravuje volba a pravomoc Národního shromáždění a činnost Ústavodárného Národního shromáždění, považuje se za Národní shromáždění zvolené podle této ústavy. Jeho volební období se počítá ode dne volby. (2) Ustaví-li se Národní shromáždění uvedené v předchozím odstavci dříve, než tato ústava nabude účinnosti, provedou se změny jí vyžadované do 14 dnů. Do téže lhůty složí jeho členové (poslanci) slib podle této ústavy, i když složili již předtím slib podle ustanovení dříve platných. (3) Dokud nebude vydán zákon o jednacím řádu Národního shromáždění (§ 51), platí přiměřeně ustanovení zákona ze dne 2. července 1947, č. 140 Sb., o jednacím řádu ústavodárného Národního shromáždění. '''§ 175''' (1) Slovenská národní rada v dosavadním složení nebo doplněná podle výsledků voleb do Národního shromáždění (§ 174, odst. 1) vykonává pravomoc, která přísluší Slovenské národní radě podle této ústavy dotud, dokud se neustaví Slovenská národní rada, která bude zvolena podle nového volebního zákona (§ 98, odst. 1). Dokud nebude vydán zákon Slovenské národní rady o jejím jednacím řádu (§ 104, odst. 1), platí přiměřeně ustanovení dosavadního jednacího řádu Slovenské národní rady. (2) Pokud nařízení Slovenské národní rady vydáno přede dnem uvedeným v § 170 neodporují ustanovení této ústavy, považují se za zákony Slovenské národní rady, i když překračují její pravomoc vymezenou touto ústavou. '''§ 176''' (1) Dokud nenabudou účinnosti zákony předvídané ústavou, jimiž budou upraveny zásady organisace národních výborů, jejich jednání a řízení před nimi (§ 129), jejich finanční hospodářství (§ m133) a způsob, jakým lid provádí jejich kontrolu (§ 126), zůstávají v platnosti dosavadní předpisy. (2) Národní výbory v dosavadním složení nebo doplněné vykonávají svou pravomoc do té doby, dokud se neustaví národní výbory zvolené podle nového zákona (§ 127). (3) Zákon stanoví den, kdy počnou působit krajské národní výbory a zaniknou dosavadní zemské národní výbory; rovněž určí, kdy počnou národní výbory vykonávat veřejnou správu v oborech, které až dosud nenáležejí do jejich působnosti (§ 124). '''§ 177''' (1) Působnost, kterou podle platných předpisů vykonávalo až dosud předsednictvo vlády, přechází dnem uvedeným v § 170 na předsedu vlády. (2) Ústavní zákony upravující věci státního občanství pozbývají tímto dnem povahy ústavních zákonů. '''§ 178''' Ústavu provede vláda. '''Gottwald''' v.r., :též na místě presidenta republiky :podle § 60 ústavní listiny z roku 1920. '''Široký''' v.r.<br> '''Kopecký''' v.r.<br> '''Laušman''' v.r. <br> '''Fierlinger''' v.r. <br> '''Zápotocký''' v.r.<br> '''Ďuriš''' v.r. <br> Dr. '''Clementis''' v.r. <br> '''Krajčír''' v.r. <br> arm. gen. '''Svoboda''' v.r.<br> '''Petr''' v.r. <br> Dr. '''Ševčík''' v.r. <br> Dr. Ing. '''Šlechta''' v.r. <br> Dr. '''Gregor''' v.r. <br> Dr. '''Neuman''' v.r. <br> '''Nosek''' v.r. <br> '''Erban''' v.r. <br> Dr. '''Dolanský''' v.r. <br> '''Plojhar''' v.r. <br> Dr. '''Nejedlý''' v.r. <br> Ing. '''Jankovcová''' v.r. <br> Dr. '''Čepička''' v.r. <br> Dr. '''Šrobár''' v [[Kategória:Dokumenty slovenskej štátnosti]] [[Category:Dokumenty]] [[Category:1948]] qyz1o8dfy7r6u5ral0snq16xyu4fodw 0 3672 8654 8591 2023-01-20T08:07:19Z Danny B. 47 typo 8654 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Zuzana Čaputová | ZDROJ = [https://dennikn.sk/minuta/3018689 dennikn.sk] | LICENCIA = PD SK }} Vážený pán predseda Valného zhromaždenia, vážený pán generálny tajomník, excelencie, vážené dámy a páni, táto organizácia má jasný cieľ, ktorý je uvedený v článku 1 Charty OSN: „Zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi a presadzovať medzinárodnú spoluprácu.“ Dnes by väčšina z vás pravdepodobne súhlasila s tým, že od dosiahnutia tohto cieľa sme ešte ďaleko. To však neznamená, že by sme sa o to nemali snažiť. Každý jeden člen OSN má zodpovednosť ochraňovať mier. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v tomto smere osobitnú povinnosť. Namiesto toho dnes vidíme, ako jeden z piatich stálych členov otvorene popiera právo iného člena OSN, Ukrajiny, existovať ako nezávislý štát. Tí, ktorí sami porušujú pravidlá, nemajú právo určovať pravidlá pre ostatných prostredníctvom uplatnenia práva veta. Protiprávnosť ruskej agresie nemôže byť zrejmejšia. Viac ako 141 krajín odsúdilo rezolúciou Valného zhromaždenia vojnu Moskvy proti Ukrajine. Žiadne právo veta v Bezpečnostnej rade nemôže zmeniť jednoduchú pravdu. Pravdu, že Rusko namiesto toho, aby chránilo svetový mier, dnes robí všetko pre to, aby ho zničilo. Agresia Moskvy spôsobila škody celému svetu. Zahynuli tisíce nevinných ukrajinských civilistov. Milióny ľudí museli opustiť svoje domovy, čo vyvolalo jednu z najväčších utečeneckých kríz v histórii Európy. 50 miliónov ľudí v Afrike a Ázii sa ocitlo na pokraji vyhladovania. Ruská blokáda ukrajinských prístavov a konfiškácia úrody ešte viac zhoršili už aj tak vážnu celosvetovú potravinovú krízu. Vítame dohodu, ktorú sprostredkoval generálny tajomník OSN António Guterres a Turecko. Vyzývame Rusko, aby úplne odblokovalo všetky ukrajinské prístavy, inak bude svet aj naďalej trpieť. Demokratický svet a my všetci musíme byť hlasom Ukrajiny. Hlasom, ktorý nebude mlčať, hlasom, ktorý bude ďalej svedčiť o zločinoch Ruska na Ukrajine. Hlasom, ktorý bude pamätať a ktorý bude konať, aby sa už nikto nikdy nedopustil takýchto zverstiev. Excelencie, Vladimir Putin sa nádejal, že dobyje Ukrajinu a nás ostatných zastraší. Ako dokazujú nedávne úspechy Ukrajiny na bojisku, tento cieľ sa mu dosiahnuť nepodarilo. Mier vybudujeme znovu. Na to sa však musíme poučiť z našich predchádzajúcich chýb. Nie je to prvýkrát, čo sme svedkami agresie v Európe. Od roku 2008 Rusko okupuje časti Gruzínska a od roku 2014 časť Ukrajiny. Naša reakcia na tieto činy bola nedostatočná. Obavy o vlastný komfort oslabili naše odhodlanie. Vlažnými sankciami sa nám nepodarilo odradiť Rusko od ďalších pokusov. Naopak, naša slabosť ho povzbudila k ďalšej agresii. Nesmieme zopakovať tú istú chybu. Ignorancia pravidiel pôsobí na globálnu bezpečnosť ako jed. Nedopusťme to. Viac ako 50 krajín, vrátane všetkých členov Európskej únie, už na Rusko uvalilo prísne sankcie. Slovensko je priamym susedom Ukrajiny. Vojna ovplyvňuje aj našu bezpečnosť. Nie sme najväčšou ani najbohatšou krajinou sveta. Dlho sme boli závislí od dodávok energií z Ruska. Uprednostnili sme však ochranu našich základných hodnôt. Na Rusko sme uvalili sankcie a Ukrajinu podporujeme aj prostredníctvom vojenskej pomoci. Robíme to preto, lebo Ukrajina sa bráni a jej boj je spravodlivým bojom v súlade s medzinárodnými pravidlami, ako aj jej právami ako člena OSN. Vyzývam všetkých, aby sa pridali. Všetci by sme mali pomôcť Ukrajine, politicky, vojensky aj finančne, pretože len tak môžeme obnoviť mier. Vážení členovia, vojna na Ukrajine nie je jedinou krízou, ktorá ukazuje rozdiel medzi pravidlami a záväzkami, na ktorých sme sa dohodli a ich praktickým uplatňovaním. V novembri sa v Egypte uskutoční už 27. samit COP. Naše skutky však nebezpečne zaostávajú za našimi slovami. Naše emisie skleníkových plynov neklesajú dostatočne rýchlo. Koľko spálenej zeme, koľko miliónov klimatických utečencov a koľko obetí povodní ešte treba, aby nás presvedčili, že už nemôžeme ignorovať naše záväzky? V znižovaní emisií zúfalo zaostávame. Čo je však horšie, počuť hlasy, ktoré tvrdia, že klimatická kríza musí počkať kvôli rastúcim cenám energií. Bola by to obrovská chyba. Áno, zvyšovanie cien je bolestivé a musíme pomôcť tým, ktorým hrozí, že stratia prístup k energii. Nesmieme však zabúdať na širšie súvislosti. Hovoríme o rastúcich cenách komodít, ktoré aj tak musíme postupne vyradiť, aby sme zastavili otepľovanie planéty. Namiesto toho, aby sme sa vracali k dotáciám na uhlie alebo plyn, musíme prejsť na iné zdroje energie. Obnoviteľná energia je menej závislá od tých, ktorí sa snažia využívať plyn a ropu ako energetickú zbraň. Navyše je lacnejšia. Napriek súčasnej energetickej kríze Slovensko v budúcom roku prestane využívať uhlie ako zdroj energie. Investujeme do obnoviteľných zdrojov a spúšťame program modernizácie a zatepľovania budov s cieľom zvýšiť ich energetickú efektívnosť, pretože najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujete. Dokážeme to len spoločne, globálne a so zmyslom pre vzájomnú solidaritu. Je dôležité, aby sa všetky veľké ekonomiky pridali a pomohli tým, ktorí to potrebujú. Na tohtoročnej 27. konferencii COP sa musíme dohodnúť na výraznom zvýšení finančných prostriedkov pre krajiny s nižšími a strednými príjmami. Mnohé z nich prispievajú k otepľovaniu našej planéty len veľmi málo, najviac však trpia jeho dôsledkami. Excelencie, ako svetové spoločenstvo sme pri riešení kríz uprednostnili krátkodobé pohodlie pred trvalými riešeniami. Ide najmä o krízu medzinárodného mierového poriadku a klimatickú krízu. Existuje však aj tretia kríza – kríza relativizácie hodnôt, faktov a odbornosti, ako aj pokles dôvery v demokratické inštitúcie. Čelíme epidémii lží, propagandy a dezinformácií. Nejde síce o novú krízu, ale vďaka rozmachu sociálnych médií sa stala silnejšou. Ak algoritmy uprednostňujú nenávisť pred pravdou a nezmysli pred vedou a ak cielia skôr na inštinkty než na vyššie dobro, aká je nádej na celosvetové porozumenie alebo na ten druh spolupráce, pre ktorú sme vytvorili OSN? Demokracie sú vo svojej podstate tolerantné. Ak však začnú tolerovať netoleranciu, zaniknú. Slovensko je spolu so zvyškom Európskej únie lídrom v oblasti účinnej a demokratickej regulácie hlavných sociálnych platforiem a online médií. Online priestor by sa mal riadiť rovnakými demokratickými pravidlami, aké platia aj v „offline“ svete. Vítame iniciatívy OSN týkajúce sa pravidiel správania sa štátov v kybernetickom priestore. Úsilie o tzv. digitálny Ženevský dohovor je opodstatnené a potrebné. Krízy, ktoré som spomenula, disproporčne zasahujú ženy a dievčatá. Prejavuje sa vyššou mierou rodovo podmieneného a domáceho násilia, väčšou ekonomickou neistotou a chudobou, ako aj horším prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Nie som tu však preto, aby som ženy vykresľovala ako obete. Som tu, aby som ich všetky vyzvala, aby sa viac angažovali vo verejnom živote. Ženy sú aktérkami zmeny. Svet má spoločnú zodpovednosť podporovať ich. Pretože už teraz vidíme následky toho, ak svet neberie do úvahy ich jedinečné a rôznorodé skúsenosti. Vážené dámy a páni, doba nie je veľmi naklonená myšlienkam, na ktorých sme túto organizáciu vybudovali a ktoré ju udržiavajú. Mier, ktorý by sme mali chrániť, prestáva existovať. Medzinárodná spolupráca, ktorú by sme mali podporovať, nezabránila klimatickej katastrofe. A duch spoločných hodnôt, ktoré OSN stelesňuje, čelí útokom extrémistov, ktorých hlas je znásobovaný novými technológiami. Na zvládnutie týchto výziev nestačia polovičaté opatrenia. Tie sme už vyskúšali. Je čas konať a zaujať jasné postoje. My, členovia OSN, musíme byť jednoznačne na strane obete, nie agresora. Musíme uprednostniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách pred silou zbraní. Musíme začať urgentne napĺňať naše klimatické ciele. Musíme tiež nájsť fungujúce pravidlá pre sociálne platformy tak, aby chránili naše spoločnosti a medzinárodný poriadok. Iste, môžeme to odkladať a robiť kompromisy. História nás však opäť raz učí, že pasivita a ignorancia nikdy krízu nevyriešia, len odďaľujú moment pravdy. A keďže záleží na dodržiavaní aj tých najmenších pravidiel, dovoľte mi týmto ukončiť môj príhovor v stanovenom časovom limite. [[Kategória:Zuzana Čaputová]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] f4mdirvm1l55sm9b6ssdm7b2tfym5tg 4 3673 8634 8595 2023-01-07T19:40:11Z CommonsDelinker 38 Replacing (R)-3-phenyl-cyclohanone.gif with [[File:(R)-3-phenyl-cyclohexanone.gif]] (by [[:c:User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] because: [[:c:COM:FR|File renamed]]: chemical-name typo). 8634 wikitext text/x-wiki == Wikidata is here! == Hey everyone :) As previously announced we have just enabled interwiki links via Wikidata for Wikisource. This means from now on you no longer have to maintain the links in the Wikitext but can maintain them together with the links for Wikipedia, Commons and Wikivoyage on Wikidata. You will still be able to keep them locally though if you want to. Local interwiki links will overwrite the ones from Wikidata. You do not yet have access to the other data on Wikidata like the date of birth of an author. That will come in a future deployment. I will let you know when I have a date for it. If you have any questions [[d:Wikidata:Wikisource]] is a good first step. It also has a list of people familiar with both Wikisource and Wikidata who are able to help you out. That is also a good place for any issues or bugs you encounter. I'm really excited to welcome you all to Wikidata! I hope it will become a great help for Wikisource. Cheers [[d:User:Lydia Pintscher (WMDE)|Lydia Pintscher (WMDE)]] via [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 21:07, 14. január 2014 (UTC) <!-- Message sent by User:Lydia Pintscher (WMDE)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikisource&oldid=6909884 --> == Request for comment on Commons: Should Wikimedia support MP4 video? == ''I apologize for this message being only in English. Please translate it if needed to help your community.'' The Wikimedia Foundation's [[mw:Multimedia|multimedia team]] seeks community guidance on a proposal to support the [[w:MP4|MP4 video format]]. This digital video standard is used widely around the world to record, edit and watch videos on mobile phones, desktop computers and home video devices. It is also known as [[w:MP4|H.264/MPEG-4 or AVC]]. Supporting the MP4 format would make it much easier for our users to view and contribute video on Wikipedia and Wikimedia projects -- and video files could be offered in dual formats on our sites, so we could continue to support current open formats (WebM and Ogg Theora). However, MP4 is a patent-encumbered format, and using a proprietary format would be a departure from our current practice of only supporting open formats on our sites -- even though the licenses appear to have acceptable legal terms, with only a small fee required. We would appreciate your guidance on whether or not to support MP4. Our Request for Comments presents views both in favor and against MP4 support, based on opinions we’ve heard in our discussions with community and team members. [[commons:Commons:Requests for comment/MP4 Video|Please join this RfC -- and share your advice]]. All users are welcome to participate, whether you are active on Commons, Wikipedia, other Wikimedia project -- or any site that uses content from our free media repository. You are also welcome to join tomorrow's [[m:IRC_office_hours#Upcoming_office_hours|Office hours chat on IRC]], this Thursday, January 16, at 19:00 UTC, if you would like to discuss this project with our team and other community members. We look forward to a constructive discussion with you, so we can make a more informed decision together on this important topic. [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 06:47, 16. január 2014 (UTC) <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/MP4_notice_targets&oldid=7105580 --> == Access to data in Wikidata == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hey :) (Sorry for writing in English. I hope someone can translate this for me where necessary.) Not long ago we enabled language links via Wikidata for Wikisource. This seems to have gone rather smoothly. Thanks to everyone who helped! But as you know this was only the start. What is actually more interesting is access to the data in Wikidata like the date of birth of an author or the year a book was published. We have planned this for February 25th (unless any issues arise). You will then be able to use the data in your articles. I hope this will open up a lot of new opportunities for you. If you have any questions [[d:Wikidata:Wikisource]] is a good place to find help. Cheers [[:d:User:Lydia Pintscher (WMDE)|Lydia Pintscher (WMDE)]] 13:51, 27. január 2014 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Lydia Pintscher (WMDE)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikisource&oldid=6909884 --> == Universal Language Selector will be enabled by default again on this wiki by 21 February 2014 == <div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> On January 21 2014 the MediaWiki extension [[mw:Universal Language Selector|Universal Language Selector]] (ULS) was [[mw:Universal Language Selector/Announcement Jan2014|disabled]] on this wiki. A new preference was added for logged-in users to turn on ULS. This was done to prevent slow loading of pages due to ULS webfonts, a behaviour that had been observed by the Wikimedia Technical Operations team on some wikis. We are now ready to enable ULS again. The temporary preference to enable ULS will be removed. A [[commons:File:ULS-font-checkbox.png|new checkbox]] has been added to the Language Panel to enable/disable font delivery. This will be unchecked by default for this wiki, but can be selected at any time by the users to enable webfonts. This is an interim solution while we improve the feature of webfonts delivery. You can read the [[mw:Universal Language Selector/Announcement Feb2014|announcement]] and the [[mw:Universal Language Selector/Upcoming Development Plan|development plan]] for more information. Apologies for writing this message only in English. Thank you. [[m:User_talk:Runab WMF|Runa]] </div> <!-- Message sent by User:Runab WMF@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/ULS_Reenable_2014&oldid=7490703 --> == Amendment to the Terms of Use == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hello all, Please join a discussion about a [[:m:Terms of use/Paid contributions amendment|proposed amendment]] to the [[wmf:Terms of Use|Wikimedia Terms of Use]] regarding undisclosed paid editing and we encourage you to voice your thoughts there. Please translate this statement if you can, and we welcome you to translate the proposed amendment and introduction. Please see [[:m:Terms of use/Paid contributions amendment|the discussion on Meta Wiki]] for more information. Thank you! [[:m:User:Slaporte (WMF)|Slaporte (WMF)]] 22:00, 21. február 2014 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Jalexander@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=7499312 --> == You can now access the data on Wikidata == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hey folks, We have just enabled data access to Wikidata for Wikisource (except old-wikisource). This means you can now access data like the date of birth of an author or the ISBN of a book. You can do this in two ways. The first one is a parser function. You can use it like <nowiki>{{#property:capital}}</nowiki> or <nowiki>{{#property:P36}}</nowiki>. The second one is Lua. The documentation for that is at [[mw:Extension:WikibaseClient/Lua]] If you have any questions you will find help at [[d:Wikidata:Wikisource]] and its talk page. I hope you'll use this to do some kick-ass things on Wikisource ;-) Cheers [[d:Lydia Pintscher (WMDE)|Lydia Pintscher]] 19:54, 25. február 2014 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Lydia Pintscher (WMDE)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikisource&oldid=6909884 --> == Call for project ideas: funding is available for community experiments == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:IEG_key_blue.png|100px|right]] ''I apologize if this message is not in your language. Please help translate it.'' Do you have an idea for a project that could improve your community? [[m:Grants:IEG|Individual Engagement Grants]] from the Wikimedia Foundation help support individuals and small teams to organize experiments for 6 months. You can get funding to try out your idea for online community organizing, outreach, tool-building, or research to help make {{SITENAME}} better. In March, we’re looking for new project proposals. Examples of past Individual Engagement Grant projects: *[[m:Grants:IEG/Build_an_effective_method_of_publicity_in_PRChina|Organizing social media for Chinese Wikipedia]] ($350 for materials) *[[m:Grants:IEG/Visual_editor-_gadgets_compatibility|Improving gadgets for Visual Editor]] ($4500 for developers) *[[m:Grants:IEG/The_Wikipedia_Library|Coordinating access to reliable sources for Wikipedians]] ($7500 for project management, consultants and materials) *[[m:Grants:IEG/Elaborate_Wikisource_strategic_vision|Building community and strategy for Wikisource]] (€10000 for organizing and travel) '''[[m:Grants:IEG#ieg-applying|Proposals]] are due by 31 March 2014.''' There are a number of ways to [[m:Grants:IEG|get involved]]! Hope to have your participation, --[[m:User:Sbouterse (WMF)|Siko Bouterse, Head of Individual Engagement Grants, Wikimedia Foundation]] 19:44, 28. február 2014 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:AKoval (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=IEG/MassMessageList&oldid=7675744 --> == Proposed optional changes to Terms of Use amendment == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hello all, in response to some community comments in the discussion on the amendment to the Terms of Use on undisclosed paid editing, we have prepared two optional changes. Please [[m:Terms_of_use/Paid_contributions_amendment#Optional_changes|read about these optional changes on Meta wiki]] and share your comments. If you can (and this is a non english project), please translate this announcement. Thanks! [[m:User:Slaporte (WMF)|Slaporte (WMF)]] 21:55, 13. marec 2014 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Jalexander@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=7592057 --> == Changes to the default site typography coming soon == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> This week, the typography on Wikimedia sites will be updated for all readers and editors who use the default "Vector" skin. This change will involve new serif fonts for some headings, small tweaks to body content fonts, text size, text color, and spacing between elements. The schedule is: * '''April 1st''': non-Wikipedia projects will see this change live * '''April 3rd''': Wikipedias will see this change live This change is very similar to the "Typography Update" Beta Feature that has been available on Wikimedia projects since November 2013. After several rounds of testing and with feedback from the community, this Beta Feature will be disabled and successful aspects enabled in the default site appearance. Users who are logged in may still choose to use another skin, or alter their [[Special:MyPage/vector.css|personal CSS]], if they prefer a different appearance. Local [[MediaWiki:Common.css|common CSS]] styles will also apply as normal, for issues with local styles and scripts that impact all users. For more information: * [[mw:Typography refresh|Summary of changes and FAQ]] * [[mw:Talk:Typography refresh|Discussion page]] for feedback or questions * [https://blog.wikimedia.org/2014/03/27/typography-refresh/ Post] on blog.wikimedia.org -- [[m:User:Steven (WMF)|Steven Walling]] (Product Manager) on behalf of the Wikimedia Foundation's [[mw:Design|User Experience Design]] team </div> <!-- Message sent by User:Steven (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=7990801 --> == Wikisource meetup at Wikimania 2014 == [https://wikimania2014.wikimedia.org Wikimania 2014] will be held in London this August and it will be a great opportunity to discuss how to use the recently created [[meta:Wikisource Community User Group|Wikisource Community User Group]] to coordinate and to better promote Wikisource. We would like to invite the participants of each Wikisource language community to showcase the projects has been working in the past year and, of course, learn from each other experiences. See you there? Sign up in the [https://wikimania2014.wikimedia.org/wiki/Wikisource_Meetup meeting page].<br/> <small>&mdash;''The preceding [[meta:MassMessage|MassMessage]] was sent by [[w:ca:User:Micru|Micru]] on behalf of the [[meta:Wikisource Community User Group|Wikisource Community User Group]].--06:59, 13. máj 2014 (UTC)''</small> <!-- Message sent by User:Micru@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikisource&oldid=6909884 --> == Media Viewer == <br /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, my apologies for writing in English. I wanted to let you know that [[mw:Multimedia/About Media Viewer|Media Viewer]] will be released to this wiki in the coming weeks. Media Viewer allows readers of Wikimedia projects to have an enhanced view of files without having to visit the file page, but with more detail than a thumbnail. You can try Media Viewer out now by turning it on in your [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|Beta Features]]. If you do not enjoy Media Viewer or if it interferes with your work after it is turned on you will be able to disable Media Viewer as well in your [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|preferences]]. I invite you to [[mw:Talk:Multimedia/About Media Viewer|share what you think]] about Media Viewer and how it can be made better in the future. Thank you for your time. - [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] 21:29, 23. máj 2014 (UTC) <small>--This message was sent using [[m:MassMessage|MassMessage]]. Was there an error? [[m:Talk:MassMessage|Report it!]]</small> </div> <br /> <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/MassMessage/Multimedia/Media_Viewer&oldid=8631315 --> == Media Viewer is now live on this wiki == <br /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Media_Viewer_Desktop_-_Large_Image_Opaque_Info.png|thumb|Media Viewer lets you see images in larger size]] Greetings— and sorry for writing in English, please translate if it will help your community, The Wikimedia Foundation's [[mw:Multimedia|Multimedia team]] is happy to announce that [[mw:Multimedia/About Media Viewer|Media Viewer]] was just released on this site today. Media Viewer displays images in larger size when you click on their thumbnails, to provide a better viewing experience. Users can now view images faster and more clearly, without having to jump to separate pages — and its user interface is more intuitive, offering easy access to full-resolution images and information, with links to the file repository for editing. The tool has been tested extensively across all Wikimedia wikis over the past six months as a [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|Beta Feature]] and has been [[mw:Multimedia/Media_Viewer/Release_Plan#Timeline|released]] to the largest Wikipedias, all language Wikisources, and the English Wikivoyage already. If you do not like this feature, you can easily turn it off by clicking on "Disable Media Viewer" at the bottom of the screen, pulling up the information panel (or in your [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|your preferences]]) whether you have an account or not. Learn more [[mw:Help:Multimedia/Media_Viewer#How_can_I_turn_off_this_feature.3F|in this Media Viewer Help page]]. Please let us know if you have any questions or comments about Media Viewer. You are invited to [[mw:Talk:Multimedia/About_Media_Viewer|share your feedback in this discussion on MediaWiki.org]] in any language, to help improve this feature. You are also welcome to [https://www.surveymonkey.com/s/media-viewer-1-all?c=announce-all take this quick survey in English], [https://www.surveymonkey.com/s/media-viewer-1-fr en français], [https://www.surveymonkey.com/s/media-viewer-1-es o español]. We hope you enjoy Media Viewer. Many thanks to all the community members who helped make it possible. - [[mw:User:Fabrice Florin (WMF)|Fabrice Florin (WMF)]] ([[m:User talk:Fabrice Florin (WMF)|talk]]) 21:54, 19. jún 2014 (UTC) <small>--This message was sent using [[m:MassMessage|MassMessage]]. Was there an error? [[m:Talk:MassMessage|Report it!]]</small> </div> <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/MassMessage/Multimedia/Media_Viewer&oldid=8631315 --> == Letter petitioning WMF to reverse recent decisions == The Wikimedia Foundation recently created a new feature, "superprotect" status. The purpose is to prevent pages from being edited by elected administrators -- but permitting WMF staff to edit them. It has been put to use in only one case: to protect the deployment of the Media Viewer software on German Wikipedia, in defiance of a clear decision of that community to disable the feature by default, unless users decide to enable it. If you oppose these actions, please add your name to this letter. If you know non-Wikimedians who support our vision for the free sharing of knowledge, and would like to add their names to the list, please ask them to sign an identical version of the letter on change.org. * [[:m:Letter to Wikimedia Foundation: Superprotect and Media Viewer|Letter to Wikimedia Foundation: Superprotect and Media Viewer]] * [http://www.change.org/p/lila-tretikov-remove-new-superprotect-status-and-permit-wikipedia-communities-to-enact-current-software-decisions-uninhibited Letter on change.org] -- [[:m:User:JurgenNL|JurgenNL]] ([[:m:User talk:JurgenNL|talk]]) 17:35, 21. august 2014 (UTC) <!-- Message sent by User:JurgenNL@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=9313374 --> == Process ideas for software development == <div class=”mw-content-ltr”> ’’My apologies for writing in English.’’ Hello, I am notifying you that a brainstorming session has been [[:m:Community Engagement (Product)/Process ideas|started on Meta]] to help the Wikimedia Foundation increase and better affect community participation in software development across all wiki projects. Basically, how can you be more involved in helping to create features on Wikimedia projects? We are inviting all interested users to voice their ideas on how communities can be more involved and informed in the product development process at the Wikimedia Foundation. It would be very appreciated if you could translate this message to help inform your local communities as well. I and the rest of [[:m:Community Engagement (Product)|my team]] welcome you to participate. We hope to see you on Meta. Kind regards, -- [[m:User:Rdicerb (WMF)|Rdicerb (WMF)]] [[m:User talk:Rdicerb (WMF)|talk]] 22:15, 21. august 2014 (UTC) <small>--This message was sent using [[m:MassMessage|MassMessage]]. Was there an error? [[m:Talk:MassMessage|Report it!]]</small> </div> <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=9313374 --> == Grants to improve your project == :''Apologies for English. Please help translate this message.'' Greetings! The [[:m:Grants:IEG|Individual Engagement Grants program]] is accepting proposals for funding new experiments from September 1st to 30th. Your idea could improve Wikimedia projects with a new tool or gadget, a better process to support community-building on your wiki, research on an important issue, or something else we haven't thought of yet. Whether you need $200 or $30,000 USD, Individual Engagement Grants can cover your own project development time in addition to hiring others to help you. *'''[[:m:Grants:IEG#ieg-apply|Submit your proposal]]''' *'''Get help''': In [[:m:Grants:IdeaLab|IdeaLab]] or an upcoming [[:m:Grants:IdeaLab/Events#Upcoming_events|Hangout session]] [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:52, 2. september 2014 (UTC) <!-- Message sent by User:PEarley (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:PEarley_(WMF)/Sandbox&oldid=9730503 --> == Change in renaming process == ''Part or all of this message may be in English. Please help translate if possible.'' <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[:m:Single User Login finalisation announcement|Single-user login (SUL) finalisation]]'s goal is so that every Wikimedia editor has a single, recognized global account with one username across all projects. As you may know, after a long delay, it's now underway as an effort between [[m:bureaucrat|bureaucrat]]s, [[m:stewards|stewards]], and Wikimedia Foundation engineers. This will also allow for development of cross-wiki tools like global notifications and watchlists. '''There is no set date for the completion of single-user login finalization at this time.''' The process involves changing all rename processes into one global renaming process. The ability for local bureaucrats to rename users on this wiki will be turned off on Monday, 15 September 2014, as one of the first steps. [[:m:Global renamers|Global renamers]] are in the process of being created to make sure projects and languages are represented by the time this occurs. I sent a note to every bureaucrat about this process three weeks ago with an invitation to participate and many have begun [[:m:SRGP|requesting]] to be a part of the group. Together with the stewards, the global renamers will be empowered to help editors work through the often difficult process of getting a global name. In parting, visit [[Special:MergeAccount]] to unify your account if you have never done so. If your local pages about renaming still need to be updated, please do so and consider pointing people to [[:m:SRUC]] for future rename requests, especially if this project does not have bureaucrats that hold global renamer permissions. If you have any questions, you can read more on [[:m:Help:Unified login|the help page on Meta]]. You can also follow the technical progress [[:mw:SUL finalisation|on mediawiki.org]]. [[:m:User talk:Keegan (WMF)|Contact me on Meta]] any time with questions as well. Thank you for your time.</div> -- [[:m:User:Keegan (WMF)|User:Keegan (WMF)]] ([[:m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 16:22, 9. september 2014 (UTC) <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/MassMessage/Crats/Pumps&oldid=9804310 --> == Meta RfCs on two new global groups == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hello all, There are currently requests for comment open on meta to create two new global groups. The first is a group for members of the OTRS permissions queue, which would grant them autopatrolled rights on all wikis except those who opt-out. That proposal can be found at [[m:Requests for comment/Creation of a global OTRS-permissions user group]]. The second is a group for Wikimedia Commons admins and OTRS agents to view deleted file pages through the 'viewdeletedfile' right on all wikis except those who opt-out. The second proposal can be found at [[m:Requests for comment/Global file deletion review]]. We would like to hear what you think on both proposals. Both are in English; if you wanted to translate them into your native language that would also be appreciated. It is possible for individual projects to opt-out, so that users in those groups do not have any additional rights on those projects. To do this please start a local discussion, and if there is consensus you can request to opt-out of either or both at [[m:Stewards' noticeboard]]. Thanks and regards, [[m:User:Ajraddatz|Ajraddatz]] ([[m:User talk:Ajraddatz|talk]]) 18:04, 26. október 2014 (UTC)</div> <!-- Message sent by User:Ajraddatz@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=10024331 --> == Global AbuseFilter == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hello, [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter|AbuseFilter]] is a MediaWiki extension used to detect likely abusive behavior patterns, like pattern vandalism and spam. In 2013, [[m:Special:Mylanguage/Global AbuseFilter|Global AbuseFilters]] were enabled on a limited set of wikis including Meta-Wiki, MediaWiki.org, Wikispecies and (in early 2014) all the "[https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=small.dblist small wikis]". Recently, global abuse filters were enabled on "[https://noc.wikimedia.org/conf/highlight.php?file=medium.dblist medium sized wikis]" as well. These filters are currently managed by stewards on Meta-Wiki and have shown to be very effective in preventing mass spam attacks across Wikimedia projects. However, there is currently no policy on how the global AbuseFilters will be managed although there are proposals. There is an ongoing [[m:Requests for comment/Global AbuseFilter|request for comment]] on policy governing the use of the global AbuseFilters. In the meantime, specific wikis can opt out of using the global AbuseFilter. These wikis can simply add a request to [[m:Global AbuseFilter/Opt-out wikis|this list]] on Meta-Wiki. More details can be found on [[m:Special:Mylanguage/Global AbuseFilter/2014 announcement|this page]] at Meta-Wiki. If you have any questions, feel free to ask on [[m:Talk:Global AbuseFilter|m:Talk:Global AbuseFilter]]. Thanks, [[m:User:PiRSquared17|PiRSquared17]], [[m:User:Glaisher|Glaisher]]</div> — 17:34, 14. november 2014 (UTC) <!-- Message sent by User:Glaisher@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_AbuseFilter/2014_announcement_distribution_list&oldid=10495115 --> == [Global proposal] m.{{SITENAME}}.org: {{int:group-all}} {{int:right-edit}} == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Mediawiki-mobile-smartphone.png|thumb|MediaWiki mobile]] Hi, this message is to let you know that, on domains like {{CONTENTLANGUAGE}}.'''m'''.wikipedia.org, '''unregistered users cannot edit'''. At the Wikimedia Forum, where global configuration changes are normally discussed, a few dozens users [[m:Wikimedia Forum#Proposal: restore normal editing permissions on all mobile sites|propose to restore normal editing permissions on all mobile sites]]. Please read and comment! Thanks and sorry for writing in English, [[m:User:Nemo_bis|Nemo]] 22:33, 1. marec 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Nemo bis@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=11428885 --> == Inspire Campaign: Improving diversity, improving content == This March, we’re organizing an Inspire Campaign to encourage and support new ideas for improving gender diversity on Wikimedia projects. Less than 20% of Wikimedia contributors are women, and many important topics are still missing in our content. We invite all Wikimedians to participate. If you have an idea that could help address this problem, please get involved today! The campaign runs until March 31. All proposals are welcome - research projects, technical solutions, community organizing and outreach initiatives, or something completely new! Funding is available from the Wikimedia Foundation for projects that need financial support. Constructive, positive feedback on ideas is appreciated, and collaboration is encouraged - your skills and experience may help bring someone else’s project to life. Join us at the Inspire Campaign and help this project better represent the world’s knowledge! :*[[:m:Grants:IdeaLab/Inspire|Inspire Campaign main page]] ''(Sorry for the English - please translate this message!)'' [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 20:01, 4. marec 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:PEarley (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:PEarley_(WMF)/Inspire_Mass_Message&oldid=11457822 --> == SUL finalization update == <div class="mw-content-ltr"> Hi all,apologies for writing in English, please read [[m:Single_User_Login_finalisation_announcement/Schema_announcement|this page]] for important information and an update involving [[m:Help:Unified login|SUL finalization]], scheduled to take place in one month. Thanks. [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 19:46, 13. marec 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Keegan (WMF)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/Everyone_but_meta_and_de&oldid=11538208 --> == Stewards confirmation rules == Hello, I made [[:m:Requests_for_comment/Confirmation_of_stewards|a proposal on Meta]] to change the rules for the steward confirmations. Currently consensus to remove is required for a steward to lose his status, however I think it's fairer to the community if every steward needed the consensus to keep. As this is an issue that affects all WMF wikis, I'm sending this notification to let people know & be able to participate. Best regards, --<small>[[User:MF-Warburg|MF-W]]</small> 16:12, 10. apríl 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:MF-Warburg@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=11737694 --> == [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Call for candidates|Nominations are being accepted for 2015 Wikimedia Foundation elections]] == ''This is a message from the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]]. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/Accepting nominations|Translations]] are available.'' [[File:Wikimedia Foundation logo - vertical (2012-2016).svg|100px|right]] Greetings, I am pleased to announce that nominations are now being accepted for the 2015 Wikimedia Foundation Elections. This year the Board and the FDC Staff are looking for a diverse set of candidates from regions and projects that are traditionally under-represented on the board and in the movement as well as candidates with experience in technology, product or finance. To this end they have [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Call for candidates|published letters]] describing what they think is needed and, recognizing that those who know the community the best are the community themselves, the election committee is [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015|accepting nominations]] for community members you think should run and will reach out to those nominated to provide them with information about the job and the election process. This year, elections are being held for the following roles: ''Board of Trustees''<br/> The Board of Trustees is the decision-making body that is ultimately responsible for the long term sustainability of the Foundation, so we value wide input into its selection. There are three positions being filled. More information about this role can be found at [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/Board elections/2015|the board elections page]]. ''Funds Dissemination Committee (FDC)''<br/> The Funds Dissemination Committee (FDC) makes recommendations about how to allocate Wikimedia movement funds to eligible entities. There are five positions being filled. More information about this role can be found at [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC elections/2015|the FDC elections page]]. ''Funds Dissemination Committee (FDC) Ombud''<br/> The FDC Ombud receives complaints and feedback about the FDC process, investigates complaints at the request of the Board of Trustees, and summarizes the investigations and feedback for the Board of Trustees on an annual basis. One position is being filled. More information about this role can be found at [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC Ombudsperson elections/2015|the FDC Ombudsperson elections page]]. The candidacy submission phase lasts from 00:00 UTC April 20 to 23:59 UTC May 5 for the Board and from 00:00 UTCApril 20 to 23:59 UTC April 30 for the FDC and FDC Ombudsperson. This year, we are accepting both self-nominations and nominations of others. More information on this election and the nomination process can be found on [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015|the 2015 Wikimedia elections page on Meta-Wiki]]. Please feel free to post a note about the election on your project's village pump. Any questions related to the election can be posted on the talk page on Meta, or sent to the election committee's mailing list, board-elections -at- wikimedia.org On behalf of the Elections Committee,<br/> -Gregory Varnum ([[m:User:Varnent|User:Varnent]])<br/> Coordinator, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]] ''Posted by the [[m:User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] on behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]], 05:03, 21 April 2015 (UTC) • [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/Accepting nominations|Translate]] • [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections 2015|Get help]]'' <!-- Message sent by User:Varnent@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=11918510 --> == [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/FDC voting has begun|Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee elections 2015]] == [[File:Wikimedia Foundation RGB logo with text.svg|right|75px|link=m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/FDC voting has begun]] ''This is a message from the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]]. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/FDC voting has begun|Translations]] are available.'' [[m:Special:SecurePoll/vote/336|Voting has begun]] for [[m:Wikimedia Foundation elections 2015#Requirements|eligible voters]] in the 2015 elections for the ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC elections/2015|Funds Dissemination Committee]]'' (FDC) and ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC Ombudsperson elections/2015|FDC Ombudsperson]]''. Questions and discussion with the candidates for the ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC elections/2015/Questions|Funds Dissemination Committee]]'' (FDC) and ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC Ombudsperson elections/2015/Questions|FDC Ombudsperson]]'' will continue during the voting. Nominations for the ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/Board elections/2015|Board of Trustees]]'' will be accepted until 23:59 UTC May 5. The ''[[m:Special:MyLanguage/Grants:APG/Funds Dissemination Committee|Funds Dissemination Committee]]'' (FDC) makes recommendations about how to allocate Wikimedia movement funds to eligible entities. There are five positions on the committee being filled. The ''[[m:Special:MyLanguage/Grants:APG/Funds Dissemination Committee/Ombudsperson role, expectations, and selection process|FDC Ombudsperson]]'' receives complaints and feedback about the FDC process, investigates complaints at the request of the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees|Board of Trustees]], and summarizes the investigations and feedback for the Board of Trustees on an annual basis. One position is being filled. The voting phase lasts from 00:00 UTC May 3 to 23:59 UTC May 10. '''[[m:Special:SecurePoll/vote/336|Click here to vote]].''' Questions and discussion with the candidates will continue during that time. '''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC elections/2015/Questions|Click here to ask the FDC candidates a question]]. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC Ombudsperson elections/2015/Questions|Click here to ask the FDC Ombudsperson candidates a question]].''' More information on the candidates and the elections can be found on the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC elections/2015|2015 FDC election page]], the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/FDC Ombudsperson elections/2015|2015 FDC Ombudsperson election page]], and the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/Board elections/2015|2015 Board election page]] on Meta-Wiki. On behalf of the Elections Committee,<br/> -Gregory Varnum ([[m:User:Varnent|User:Varnent]])<br/> Volunteer Coordinator, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]] ''Posted by the [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] 03:45, 4 May 2015 (UTC) • [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/FDC voting has begun|Translate]] • [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections 2015|Get help]]'' <!-- Message sent by User:Varnent@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=12082785 --> == Wikidata: Access to data from arbitrary items is coming == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> (Sorry for writing in English) When using data from Wikidata on Wikipedia and other sister projects, there is currently a limitation in place that hinders some use cases: data can only be accessed from the corresponding item. So, for example, the Wikipedia article about Berlin can only get data from the Wikidata item about Berlin but not from the item about Germany. This had technical reasons. We are now removing this limitation. It is already done for French Wikisource and Dutch Wikipedia. Your project is one of the next ones: * 18. May: Farsi Wikipedia, English Wikivoyage, Hebrew Wikipedia * 1. June: Italian Wikipedia, all remaining Wikisource We hope to have it rolled out nearly everywhere by the end of June 2015. We invite you to play around with this new feature if you are one of the people who have been waiting for this for a long time. If you have technical issues/questions with this you can come to [[d:Wikidata:Contact the development team]]. A note of caution: Please be careful with how many items you use for a single page. If it is too many pages, loading might get slow. We will have to see how the feature behaves in production to see where we need to tweak and how. How to use it, once it is enabled: * Parser function: <nowiki>{{#property:P36|from=Q183}}</nowiki> to get the capital from the item about Germany * Lua: see [[mw:Extension:Wikibase Client/Lua]] Cheers [[:d:User:Lydia Pintscher (WMDE)|Lydia Pintscher]] 15:19, 13. máj 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Lydia Pintscher (WMDE)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Lydia_Pintscher_(WMDE)/Distribution_List&oldid=12185755 --> == [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:SecurePoll/vote/339?setlang=sk Wikimedia Foundation Board of Trustees elections 2015] == [[File:Wikimedia Foundation logo - vertical (2012-2016).svg|right|100px|link=metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/Board voting has begun]] ''This is a message from the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]]. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/Board voting has begun|Translations]] are available.'' [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:SecurePoll/vote/339?setlang=sk Voting has begun] for [[metawiki:Wikimedia Foundation elections 2015#Requirements|eligible voters]] in the 2015 elections for the ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/Board elections/2015|Wikimedia Foundation Board of Trustees]]''. Questions and discussion with the candidates for the ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/Board elections/2015/Questions|Board]]'' will continue during the voting. The ''[[metawiki:Wikimedia Foundation Board of Trustees|Wikimedia Foundation Board of Trustees]]'' is the ultimate governing authority of the Wikimedia Foundation, a 501(c)(3) non-profit organization registered in the United States. The Wikimedia Foundation manages many diverse projects such as Wikipedia and Commons. The voting phase lasts from 00:00 UTC May 17 to 23:59 UTC May 31. '''[https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:SecurePoll/vote/339?setlang=sk Click here to vote].''' More information on the candidates and the elections can be found on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/Board elections/2015|2015 ''Board'' election page]] on Meta-Wiki. On behalf of the Elections Committee,<br/> -Gregory Varnum ([[metawiki:User:Varnent|User:Varnent]])<br/> Volunteer Coordinator, [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/Committee|2015 Wikimedia Foundation Elections Committee]] ''Posted by the [[metawiki:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] 17:20, 17 May 2015 (UTC) • [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections 2015/MassMessages/Board voting has begun|Translate]] • [[metawiki:Talk:Wikimedia Foundation elections 2015|Get help]]'' <!-- Message sent by User:Varnent@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=12206621 --> == Wikidata: Access to data from arbitrary items is here == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> (Sorry for writing in English.) I have previously announced the arbitrary access feature here. It is now enabled for you. More background information: When using data from Wikidata on most Wikipedias and other sister projects, there is currently a limitation in place that hinders some use cases: data can only be accessed from the corresponding item. So, for example, the Wikipedia article about Berlin can only get data from the Wikidata item about Berlin but not from the item about Germany. This has technical reasons. This limitation has now been removed for your project. We invite you to play around with this new feature if you are one of the people who have been waiting for this for a long time. If you have technical issues/questions with this you can come to [[Wikidata:Contact the development team]]. How to use it: * Parser function: <nowiki>{{#property:P36|from=Q183}}</nowiki> to get the capital (Property:P36) from the item about Germany (Q183) * Lua: see [[mw:Extension:Wikibase Client/Lua]] I hope you'll make great things with this and that it will make your work on this project easier. Cheers [[:d:User:Lydia Pintscher (WMDE)|Lydia Pintscher (WMDE)]] 14:10, 1. jún 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Lydia Pintscher (WMDE)@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Lydia_Pintscher_(WMDE)/Distribution_List&oldid=12360740 --> == Pywikibot compat will no longer be supported - Please migrate to pywikibot core == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <small>Sorry for English, I hope someone translates this.</small><br /> [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Pywikibot|Pywikibot]] (then "Pywikipediabot") was started back in 2002. In 2007 a new branch (formerly known as "rewrite", now called "core") was started from scratch using the MediaWiki API. The developers of Pywikibot have decided to stop supporting the compat version of Pywikibot due to bad performance and architectural errors that make it hard to update, compared to core. If you are using pywikibot compat it is likely your code will break due to upcoming MediaWiki API changes (e.g. [[phab:T101524|T101524]]). It is highly recommended you migrate to the core framework. There is a [[mw:Manual:Pywikibot/Compat deprecation|migration guide]], and please [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Pywikibot/Communication|contact us]] if you have any problem. There is an upcoming MediaWiki API breaking change that compat will not be updated for. If your bot's name is in [https://lists.wikimedia.org/pipermail/wikitech-l/2015-June/081931.html this list], your bot will most likely break. Thank you,<br /> The Pywikibot development team, 19:30, 5 June 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Ladsgroup@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=12271740 --> == HTTPS == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Apologies for writing in English. Hi everyone. Over the last few years, the Wikimedia Foundation has [http://blog.wikimedia.org/2013/08/01/future-https-wikimedia-projects/ been working] towards enabling [[m:Special:MyLanguage/HTTPS|HTTPS]] by default for all users, including unregistered ones, for better privacy and security for both readers and editors. This has taken a long time, as there were different aspects to take into account. Our servers haven't been ready to handle it. The Wikimedia Foundation has had to balance sometimes conflicting goals. [https://blog.wikimedia.org/2015/06/12/securing-wikimedia-sites-with-https/ Forced HTTPS] has just been implemented on all Wikimedia projects. Some of you might already be aware of this, as a few Wikipedia language versions were converted to HTTPS last week and the then affected communities were notified. Most of Wikimedia editors shouldn't be affected at all. If you edit as registered user, you've probably already had to log in through HTTPS. We'll keep an eye on this to make sure everything is working as it should. Do get in touch with [[:m:HTTPS#Help!|us]] if you have any problems after this change or contact me if you have any other questions. /[[:m:User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]] </div> 22:00, 19. jún 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:Johan (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/HTTPS_global_message_delivery&oldid=12471979 --> == Proposal to create PNG thumbnails of static GIF images == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:(R)-3-phenyl-cyclohexanone.gif|255px|thumb|The thumbnail of this gif is of really bad quality.]] [[File:(R)-3-phenyl-cyclohanone.png|255px|thumb|How a PNG thumb of this GIF would look like]] There is a [[w:c:Commons:Village_pump/Proposals#Create_PNG_thumbnails_of_static_GIF_images|proposal]] at the Commons Village Pump requesting feedback about the thumbnails of static GIF images: It states that static GIF files should have their thumbnails created in PNG. The advantages of PNG over GIF would be visible especially with GIF images using an alpha channel. (compare the thumbnails on the side) This change would affect all wikis, so if you support/oppose or want to give general feedback/concerns, please post them to the [[w:c:Commons:Village_pump/Proposals#Create_PNG_thumbnails_of_static_GIF_images|proposal page]]. Thank you. --[[w:c:User:McZusatz|McZusatz]] ([[w:c:User talk:McZusatz|talk]]) & [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 05:07, 24. júl 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:-revi@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=12485605 --> == What does a Healthy Community look like to you? == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Community Health Cover art News portal.png|300px|right]] Hi, <br /> The Community Engagement department at the Wikimedia Foundation has launched a new learning campaign. The WMF wants to record community impressions about what makes a healthy online community. Share your views and/or create a drawing and take a chance to win a Wikimania 2016 scholarship! Join the WMF as we begin a conversation about Community Health. Contribute a drawing or answer the questions [[meta:Grants:Evaluation/Community Health learning campaign|on the campaign's page.]] === Why get involved? === '''The world is changing. The way we relate to knowledge is transforming.''' As the next billion people come online, the Wikimedia movement is working to bring more users on the wiki projects. The way we interact and collaborate online are key to building sustainable projects. How accessible are Wikimedia projects to newcomers today? Are we helping each other learn? <br/> Share your views on this matter that affects us all! <br /> '''We invite everyone to take part in this learning campaign. Wikimedia Foundation will distribute one Wikimania Scholarship 2016 among those participants who are eligible.''' === More information === * All participants must have a registered user of at least one month antiquity on any Wikimedia project before the starting date of the campaign. * <span style="border-bottom:1px dotted"> All eligible contributions must be done until '''August 23, 2015 at <nowiki>23:59</nowiki> UTC''' </span> * <span style="font-size: larger;"> Wiki link: '''[[meta:Grants:Evaluation/Community Health learning campaign|Community Health learning campaign]]''' </span> * URL https://meta.wikimedia.org/wiki/Grants:Evaluation/Community_Health_learning_campaign * Contact: [[meta:user:MCruz (WMF)|María Cruz]] / Twitter: @WikiEval #CommunityHealth / email: eval@wikimedia.org <br /> Happy editing! <br /> <br /> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 23:42, 31. júl 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:MCruz (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=12909005 --> == How can we improve Wikimedia grants to support you better? == ''My apologies for posting this message in English. Please help translate it if you can.'' Hello, The Wikimedia Foundation would like your feedback about how we can '''[[m:Grants:IdeaLab/Reimagining WMF grants|reimagine Wikimedia Foundation grants]]''', to better support people and ideas in your Wikimedia project. Ways to participate: *Respond to questions on [[m:Grants talk:IdeaLab/Reimagining WMF grants|the discussion page of the idea]]. *Join a [[m:Grants:IdeaLab/Events#Upcoming_events|small group conversation]]. *Learn more about [[m:Grants:IdeaLab/Reimagining WMF grants/Consultation|this consultation]]. Feedback is welcome in any language. With thanks, [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]], [[m:Community Resources|Community Resources]], Wikimedia Foundation. ([[m:Grants:IdeaLab/Reimagining WMF grants/ProjectTargets|''Opt-out Instructions'']]) <small>This message was sent by [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]] through [[m:User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]].</small> 23:08, 18. august 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:I JethroBT (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Grants:IdeaLab/Reimagining_WMF_grants/ProjectTargets&oldid=13196071 --> == Introducing the Wikimedia public policy site == Hi all, We are excited to introduce a new Wikimedia Public Policy site. The site includes resources and position statements on access, copyright, censorship, intermediary liability, and privacy. The site explains how good public policy supports the Wikimedia projects, editors, and mission. Visit the public policy portal: https://policy.wikimedia.org/ Please help translate the [[m:Public policy|statements on Meta Wiki]]. You can [http://blog.wikimedia.org/2015/09/02/new-wikimedia-public-policy-site/ read more on the Wikimedia blog]. Thanks, [[m:User:YWelinder (WMF)|Yana]] and [[m:User:Slaporte (WMF)|Stephen]] ([[m:User talk:Slaporte (WMF)|Talk]]) 18:12, 2. september 2015 (UTC) ''(Sent with the [[m:MassMessage#Global_message_delivery|Global message delivery system]])'' <!-- Message sent by User:Slaporte (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Slaporte_(WMF)/Announcing_public_policy_site&oldid=13439030 --> == Open call for Individual Engagement Grants == ''My apologies for posting this message in English. Please help translate it if you can.'' Greetings! The '''[[m:IEG|Individual Engagement Grants program]] is accepting proposals''' until September 29th to fund new tools, community-building processes, and other experimental ideas that enhance the work of Wikimedia volunteers. Whether you need a small or large amount of funds (up to $30,000 USD), Individual Engagement Grants can support you and your team’s project development time in addition to project expenses such as materials, travel, and rental space. *[[m:Grants:IEG#ieg-apply|'''Submit''' a grant request]] *[[m:Grants:IdeaLab|'''Get help''' with your proposal in IdeaLab]] or [[m:Grants:IdeaLab/Events#Upcoming_events|an upcoming Hangout session]] *[[m:Grants:IEG#ieg-engaging|'''Learn from examples''' of completed Individual Engagement Grants]] Thanks, [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]], [[m:Community Resources|Community Resources]], Wikimedia Foundation. 20:52, 4. september 2015 (UTC) ([[m:User:I JethroBT (WMF)/IEG 2015 Targets|''Opt-out Instructions'']]) <small>This message was sent by [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]] ([[m:User talk:I JethroBT (WMF)|talk]]) through [[m:User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]].</small> <!-- Message sent by User:I JethroBT (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:I_JethroBT_(WMF)/IEG_2015_Targets&oldid=13476366 --> == Only one week left for Individual Engagement Grant proposals! == (Apologies for using English below, please help translate if you are able.) '''There is still one week left to submit [[m:IEG|Individual Engagement Grant]] (IEG) proposals''' before the September 29th deadline. If you have ideas for new tools, community-building processes, and other experimental projects that enhance the work of Wikimedia volunteers, start your proposal today! Please encourage others who have great ideas to apply as well. Support is available if you want help turning your idea into a grant request. *[[m:Grants:IEG#ieg-apply|'''Submit''' a grant request]] *[[m:Grants:IdeaLab|'''Get help''' with your proposal in IdeaLab]] *[[m:Grants:IEG#ieg-engaging|'''Learn from examples''' of completed Individual Engagement Grants]] [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]], [[m:Community Resources|Community Resources]] 21:02, 22. september 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:I JethroBT (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:I_JethroBT_(WMF)/IEG_2015_Targets&oldid=13754911 --> == Reimagining WMF grants report == ''(My apologies for using English here, please help translate if you are able.)'' Last month, we asked for community feedback on [[m:Grants:IdeaLab/Reimagining WMF grants| a proposal to change the structure of WMF grant programs]]. Thanks to the 200+ people who participated! '''[[m:Grants:IdeaLab/Reimagining_WMF_grants/Outcomes| A report]]''' on what we learned and changed based on this consultation is now available. Come read about the findings and next steps as WMF’s Community Resources team begins to implement changes based on your feedback. Your questions and comments are welcome on [[m:Grants talk:IdeaLab/Reimagining WMF grants/Outcomes|the outcomes discussion page]]. With thanks, [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]] 16:56, 28. september 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:I JethroBT (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Grants:IdeaLab/Reimagining_WMF_grants/ProjectTargets&oldid=13850666 --> == Community Wishlist Survey == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hi everyone! Apologies for posting in English. Translations are very welcome. The [[:m:Community Tech|Community Tech team]] at the Wikimedia Foundation is focused on building improved curation and moderation tools for experienced Wikimedia contributors. We're now starting a '''[[:m:2015 Community Wishlist Survey|Community Wishlist Survey]]''' to find the most useful projects that we can work on. For phase 1 of the survey, we're inviting all active contributors to submit brief proposals, explaining the project that you'd like us to work on, and why it's important. Phase 1 will last for 2 weeks. In phase 2, we'll ask you to vote on the proposals. Afterwards, we'll analyze the top 10 proposals and create a prioritized wishlist. While most of this process will be conducted in English, we're inviting people from any Wikimedia wiki to submit proposals. We'll also invite volunteer translators to help translate proposals into English. Your proposal should include: the problem that you want to solve, who would benefit, and a proposed solution, if you have one. You can submit your proposal on the Community Wishlist Survey page, using the entry field and the big blue button. We will be accepting proposals for 2 weeks, ending on November 23. We're looking forward to hearing your ideas! </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Community Tech Team via [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 21:58, 9. november 2015 (UTC)</div> <!-- Message sent by User:Johan (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Global_distribution&oldid=14554458 --> == Wikimania 2016 scholarships ambassadors needed == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hello! [[wm2016:|Wikimania 2016]] scholarships will soon be open; by the end of the week we'll form the committee and we need your help, see [[wm2016:Special:MyLanguage/Scholarship committee|Scholarship committee]] for details. If you want to carefully review nearly a thousand applications in January, you might be a perfect committee member. Otherwise, you can '''volunteer as "ambassador"''': you will observe all the committee activities, ensure that people from your language or project manage to apply for a scholarship, translate '''scholarship applications written in your language''' to English and so on. Ambassadors are allowed to ask for a scholarship, unlike committee members. [[wm2016:Scholarship committee|Wikimania 2016 scholarships subteam]] 10:48, 10. november 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Nemo bis@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=14347818 --> == Konferencia Wikizdrojov 2015 == Tento víkend sa vo Viedni uskutoční prvá, medzinárodná Konferencia Wikizdrojov ([[:meta:Wikisource Community User Group/Wikisource Conference 2015]]). Z [[:wmsk:|Wikimedie SK]] sa konferencie zúčastním ja, ako predseda. Témami mojej účasti bude: * význam Wikizdrojov pre šírenie kultúry * konkurenčná výhoda Wikizdrojov oproti podobným službám * spolužitie a spolupráca s verejnými inštitúciami (napr. Slovenská národná knižnica) a komerčnými subjektami (napr. Zlatý fond) * rozvoj Wikizdrojov s malou jazykovou komunitou (so špeciálnym zameraním na Wikizdroje v rusínčine) Okrem iného sa zameriam na možnosti ako obohatiť slovenské Wikizdroje z národného projektu [http://www.snk.sk/sk/dikda.html DIKDA]. O konferencii som informoval aj Slovenskú národnú knižnicu ale medzi účastníkmi ich nevidím. Keďže nie som aktívny prispievateľ na žiadne Wikizdroje, moja účasť má pomôcť na organizačnej úrovni, hlavne teda ako by Wikimedia SK mohla pomôcť Wikizdrojom relevantným pre Slovensko. Tiež uvítam vaše pripomienky (prosím, [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/KuboF Hromoslav|napíšte mi epoštu]], tú budem mať možnosť kontrolovať). Moju účasť na konferencii môžte sledovať aj na Trelle: https://trello.com/c/wU4ZaVmU --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 20:19, 17. november 2015 (UTC) == Harassment consultation == {{int:Please-translate}} The Community Advocacy team the Wikimedia Foundation has opened a consultation on the topic of '''harassment''' on [[m:Harassment consultation 2015|Meta]]. The consultation period is intended to run for one month from today, November 16, and end on December 17. Please share your thoughts there on harassment-related issues facing our communities and potential solutions. (Note: this consultation is not intended to evaluate specific cases of harassment, but rather to discuss the problem of harassment itself.) ::*[[m:Harassment consultation 2015|Harassment consultation 2015]] :Regards, [[m:Community Advocacy|Community Advocacy, Wikimedia Foundation]] <!-- Message sent by User:PEarley (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:PEarley_(WMF)/Inspire_Mass_Message&oldid=14684364 --> == [[m:Special:MyLanguage/Free Bassel/MassMessages/2015 Free Bassel banner straw poll|Your input requested on the proposed #FreeBassel banner campaign]] == ''This is a message regarding the [[:m:Special:MyLanguage/Free Bassel/Banner|proposed 2015 Free Bassel banner]]. [[m:Special:MyLanguage/Free Bassel/MassMessages/2015 Free Bassel banner straw poll|Translations]] are available.'' Hi everyone, This is to inform all Wikimedia contributors that a [[:m:Special:MyLanguage/Free Bassel/Banner/Straw poll|straw poll seeking your involvement]] has just been started on Meta-Wiki. As some of your might be aware, a small group of Wikimedia volunteers have proposed a banner campaign informing Wikipedia readers about the urgent situation of our fellow Wikipedian, open source software developer and Creative Commons activist, [[:w:Bassel Khartabil|Bassel Khartabil]]. An exemplary [[:m:Special:MyLanguage/Free Bassel/Banner|banner]] and an [[:m:Special:MyLanguage/Free Bassel/Banner|explanatory page]] have now been prepared, and translated into about half a dozen languages by volunteer translators. We are seeking [[:m:Special:MyLanguage/Free Bassel/Banner/Straw poll|your involvement to decide]] if the global Wikimedia community approves starting a banner campaign asking Wikipedia readers to call on the Syrian government to release Bassel from prison. We understand that a campaign like this would be unprecedented in Wikipedia's history, which is why we're seeking the widest possible consensus among the community. Given Bassel's urgent situation and the resulting tight schedule, we ask everyone to [[:m:Special:MyLanguage/Free Bassel/Banner/Straw poll|get involved with the poll and the discussion]] to the widest possible extent, and to promote it among your communities as soon as possible. (Apologies for writing in English; please kindly [[m:Special:MyLanguage/Free Bassel/MassMessages/2015 Free Bassel banner straw poll|translate]] this message into your own language.) Thank you for your participation! ''Posted by the [[:m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] 21:47, 25 November 2015 (UTC) • [[m:Special:MyLanguage/Free Bassel/MassMessages/2015 Free Bassel banner straw poll|Translate]] • [[:m:Talk:Free Bassel/Banner|Get help]]'' <!-- Message sent by User:Varnent@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=14758733 --> == Community Wishlist Survey == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hi everyone! Apologies for posting this in English. Translations are very welcome. We're beginning the second part of the Community Tech team's '''[[:m:2015 Community Wishlist Survey/Voting|Community Wishlist Survey]]''', and we're inviting all active contributors to vote on the proposals that have been submitted. Thanks to you and other Wikimedia contributors, 111 proposals were submitted to the team. We've split the proposals into categories, and now it's time to vote! You can vote for any proposal listed on the pages, using the <nowiki>{{Support}}</nowiki> tag. Feel free to add comments pro or con, but only support votes will be counted. The voting period will be 2 weeks, ending on December 14. The proposals with the most support votes will be the team's top priority backlog to investigate and address. Thank you for participating, and we're looking forward to hearing what you think! Community Tech via </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 14:38, 1. december 2015 (UTC) <!-- Message sent by User:Johan (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Target_lists/Global_distribution&oldid=14913494 --> == Menný priestor Autor == Neviem, či tu vôbec ešte niekto je, no aj tak sa opýtam: Čo založiť menný priestor Autor? Poslúžilo by to k zakladaní interwiki. Pri súčasnej existencii približne 50 autorských kategórií by som tých 50 autorských stránok podľa vzoru českých Wikizdrojov zvládol vytvoriť aj sám. Pokiaľ nikto nebude proti povedzme do dvoch týždňov, požiadal by som o založenie menného priestoru vývojárov. Vďaka za reakcie. --[[Redaktor:Okino|Okino]] ([[Diskusia s redaktorom:Okino|diskusia]]) 14:12, 4. december 2015 (UTC) : Tady v podstatě nikdo kromě mě není ;-) a já s tím samozřejmě souhlasím, mám to beztak ve svém plánu údržby tohoto projektu.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 03:11, 9. december 2015 (UTC) :: Prima. Když už ses tedy ozval jako jediný, kdo tu je ;-), a navíc jsi správce - můžeš se podívat na stránky s návrhem na smazání? Jsou tam některé leta nevyřešené věci. Dík. Totiž: Ďakujem. :-) --[[Redaktor:Okino|Okino]] ([[Diskusia s redaktorom:Okino|diskusia]]) 11:33, 9. december 2015 (UTC) == [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15|Get involved in Wikipedia 15!]] == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''This is a message from the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]]. [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/MassMessages/Get involved|Translations]] are available.'' [[File:International-Space-Station wordmark blue.svg|right|200px]] As many of you know, January 15 is Wikipedia’s 15th Birthday! People around the world are getting involved in the celebration and have started adding their [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/Events|events on Meta Page]]. While we are celebrating Wikipedia's birthday, we hope that all projects and affiliates will be able to utilize this celebration to raise awareness of our community's efforts. Haven’t started planning? Don’t worry, there’s lots of ways to get involved. Here are some ideas: * '''[[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/Events|Join/host an event]]'''. We already have more than 80, and hope to have many more. * '''[[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/Media|Talk to local press]]'''. In the past 15 years, Wikipedia has accomplished extraordinary things. We’ve made a [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/15 years|handy summary]] of milestones and encourage you to add your own. More resources, including a [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/Media#releases|press release template]] and [[m:Special:MyLanguage/Communications/Movement Communications Skills|resources on working with the media]], are also available. * '''[[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/Material|Design a Wikipedia 15 logo]]'''. In place of a single icon for Wikipedia 15, we’re making dozens. Add your own with something fun and representative of your community. Just use the visual guide so they share a common sensibility. * '''[[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15/Events/Package#birthdaywish|Share a message on social media]]'''. Tell the world what Wikipedia means to you, and add #wikipedia15 to the post. We might re-tweet or share your message! Everything is linked on the [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 15|Wikipedia 15 Meta page]]. You’ll find a set of ten data visualization works that you can show at your events, and a [[c:Category:Wikipedia15 Mark|list of all the Wikipedia 15 logos]] that community members have already designed. If you have any questions, please contact [[m:User:ZMcCune (WMF)|Zachary McCune]] or [[m:User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland]]. Thanks and Happy nearly Wikipedia 15!<br /> -The Wikimedia Foundation Communications team ''Posted by the [[m:User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]], 20:58, 18. december 2015 (UTC) • [[m:Wikipedia 15/MassMessages/Get involved|{{int:please-translate}}]] • [[m:Talk:Wikipedia 15|{{int:help}}]]'' </div> <!-- Message sent by User:GVarnum-WMF@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=15158198 --> == Wikimania 2016 Scholarships - Deadline soon! == :{{int:Please-translate}} A reminder - applications for scholarships for Wikimania 2016 in Esino Lario, Italy, are closing soon! Please get your applications in by January 9th. To apply, visit the page below: :*[https://wikimania2016.wikimedia.org/wiki/Scholarships Wikimania 2016 Scholarships] [[User:PEarley (WMF)|Patrick Earley (WMF)]] via [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 01:49, 5. január 2016 (UTC) <!-- Message sent by User:PEarley (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:PEarley_(WMF)/Mass_Message_-_large&oldid=15209973 --> == 2016 WMF Strategy consultation == :{{int:Please-translate}} Hello, all. The Wikimedia Foundation (WMF) has launched a consultation to help create and prioritize WMF strategy beginning July 2016 and for the 12 to 24 months thereafter. This consultation will be open, on Meta, from 18 January to 26 February, after which the Foundation will also use these ideas to help inform its Annual Plan. (More on our timeline can be found on that Meta page.) Your input is welcome (and greatly desired) at the Meta discussion, [[:m:2016 Strategy/Community consultation|2016 Strategy/Community consultation]]. Apologies for English, where this is posted on a non-English project. We thought it was more important to get the consultation translated as much as possible, and good headway has been made there in some languages. There is still much to do, however! We created [[:m:2016 Strategy/Translations]] to try to help coordinate what needs translation and what progress is being made. :) If you have questions, please reach out to me on my talk page or on the strategy consultation's talk page or by email to mdennis@wikimedia.org. I hope you'll join us! [[:m:User:Mdennis (WMF)|Maggie Dennis]] via [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 19:06, 18. január 2016 (UTC) <!-- Message sent by User:Mdennis (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:PEarley_(WMF)/Mass_Message_-_large&oldid=15253743 --> == Server switch 2016 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] will be testing its newest data center in Dallas. This will make sure Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to conduct a planned test. This test will show whether they can reliably switch from one data center to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. They will switch all traffic to the new data center on '''Tuesday, 19 April'''.<br/> On '''Thursday, 21 April''', they will switch back to the primary data center. Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop during those two switches. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for approximately 15 to 30 minutes on Tuesday, 19 April and Thursday, 21 April, starting at 14:00 UTC (15:00 BST, 16:00 CEST, 10:00 EDT, 07:00 PDT). If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. *There will be a code freeze for the week of 18 April. No non-essential code deployments will take place. This test was originally planned to take place on March 22. April 19th and 21st are the new dates. You can [[wikitech:Switch Datacenter#Schedule for Q3 FY2015-2016 rollout|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. They will post any changes on that schedule. There will be more notifications about this. '''Please share this information with your community.''' /[[m:User:Whatamidoing (WMF)|User:Whatamidoing (WMF)]] ([[m:User talk:Whatamidoing (WMF)|talk]]) 21:08, 17. apríl 2016 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Johan (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Tech/Server_switch_2016/Delivery_list&oldid=15533827 --> == JavaScript == <div class="mw-content-ltr">Hi. I can see that this project has old JavaScript that needs to be updated. I would happily make the required updates myself, but I would have to – at least temporarily – become an admin here to do that (because the relevant pages are in the MediaWiki namespace). I have already made these updates on a number of other projects, so it would be very easy for me to do this. If no one does anything, some JavaScript-related tools will break later this year. If you want me to make these updates, you can grant me admin rights and I will make the updates as soon as I can. [[Redaktor:Nirmos|Nirmos]] ([[Diskusia s redaktorom:Nirmos|diskusia]]) 16:28, 6. jún 2016 (UTC)</div> == Save/Publish == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> The [[:mw:Editing|Editing]] team is planning to change the name of the [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translations&namespace=8&message=Savearticle “<bdi>{{int:Savearticle}}</bdi>”] button to [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translations&namespace=8&message=Publishpage “'''<bdi>{{int:Publishpage}}</bdi>'''”] and [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translations&namespace=8&message=Publishchanges “'''<bdi>{{int:Publishchanges}}</bdi>'''”]. “<bdi>{{int:Publishpage}}</bdi>” will be used when you create a new page. “<bdi>{{int:Publishchanges}}</bdi>” will be used when you change an existing page. The names will be consistent in all editing environments.[https://phabricator.wikimedia.org/T131132][https://phabricator.wikimedia.org/T139033] This change will probably happen during the week of 30 August 2016. The change will be announced in [[:m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech News]] when it happens. If you are fluent in a language other than English, please check the status of translations at translatewiki.net for [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translations&namespace=8&message=Publishpage “'''<bdi>{{int:Publishpage}}</bdi>'''”] and [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translations&namespace=8&message=Publishchanges “'''<bdi>{{int:Publishchanges}}</bdi>'''”]. The main reason for this change is to avoid confusion for new editors. Repeated user research studies with new editors have shown that some new editors believed that [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special:Translations&namespace=8&message=Savearticle “<bdi>{{int:Savearticle}}</bdi>”] would save a private copy of a new page in their accounts, rather than permanently publishing their changes on the web. It is important for this part of the user interface to be clear, since it is difficult to remove public information after it is published. We believe that the confusion caused by the “<bdi>{{int:Savearticle}}</bdi>” button increases the workload for experienced editors, who have to clean up the information that people unintentionally disclose, and report it to the functionaries and stewards to suppress it. Clarifying what the button does will reduce this problem. Beyond that, the goal is to make all the wikis and languages more consistent, and some wikis made this change many years ago. The [[:m:Legal|Legal team]] at the Wikimedia Foundation supports this change. Making the edit interface easier to understand will make it easier to handle licensing and privacy questions that may arise. Any help pages or other basic documentation about how to edit pages will also need to be updated, on-wiki and elsewhere. On wiki pages, you can use the wikitext codes <code><nowiki>{{int:Publishpage}}</nowiki></code> and <code><nowiki>{{int:Publishchanges}}</nowiki></code> to display the new labels in the user's preferred language. For the language settings in [[Special:Preferences|your account preferences]], these wikitext codes produce “<bdi>{{int:Publishpage}}</bdi>” and “<bdi>{{int:Publishchanges}}</bdi>”. Please share this news with community members who teach new editors and with others who may be interested. </div> [[m:User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] ([[m:User talk:Whatamidoing (WMF)|talk]]) 18:03, 9. august 2016 (UTC) <!-- Message sent by User:Quiddity (WMF)@metawiki using the list at https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=15790914 --> == Bot policy == Hello. To facilitate [[m:steward|steward]] granting of bot access, I suggest implementing the [[m:Bot policy|standard bot policy]] on this wiki. In particular, this policy allows stewards to automatically flag known interlanguage linking bots (if this page says that is acceptable), which form the vast majority of such requests. The policy also enables [[m:Bot policy#Global_bots|global bots]] on this wiki (if this page says that is acceptable), which are trusted bots that will be given bot access on every wiki that allows global bots. This policy makes bot access requesting much easier for local users, operators, and stewards. To implement it we only need to create a redirect to this page from [[Project:Bot policy]], and add a line at the top noting that it is used here. Please read the text at [[m:Bot policy]] before commenting. If you object, please say so; I hope to implement it soon if there is no objection, since it is particularly written to streamline bot requests on wikis with little or no community interested in bot access requests. <br />--[[Redaktor:MarcoAurelio|MarcoAurelio]] ([[Diskusia s redaktorom:MarcoAurelio|diskusia]]) 14:35, 17. august 2016 (UTC) == RevisionSlider == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> From September 13th on, [[mw:Special:MyLanguage/Extension:RevisionSlider|RevisionSlider]] will be available as a [[mw:Special:MyLanguage/Beta Features|beta feature]] in your wiki. The RevisionSlider adds a slider view to the diff page, so that you can easily move between revisions. The feature fulfills a wish from the [[m:WMDE Technical Wishes|German Community’s Technical Wishlist]]. Everyone is invited to test the feature and we hope that it will serve you well in your work! </div> [[user:Birgit Müller (WMDE)|Birgit Müller (WMDE)]] 12. 9. 2016, 15:08 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Birgit Müller (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_2&oldid=15903627 --> == Grants to improve your project == ''{{int:Please-translate}}:'' Greetings! The [[:m:Grants:Project|Project Grants program]] is currently accepting proposals for funding. There is just over a week left to submit before the October 11 deadline. If you have ideas for software, offline outreach, research, online community organizing, or other projects that enhance the work of Wikimedia volunteers, start your proposal today! Please encourage others who have great ideas to apply as well. Support is available if you want help turning your idea into a grant request. *'''[[:m:Grants:Project/Apply|Submit a grant request]]''' *'''Get help''': In [[:m:Grants:IdeaLab|IdeaLab]] or an upcoming [[:m:Grants:Project#Upcoming_events|Hangout session]] *'''Learn from examples''' of completed [[:m:Grants:IEG#ieg-engaging|Individual Engagement Grants]] or [[:m:Grants:PEG/Requests#Grants_funded_by_the_WMF_in_FY_2015.E2.80.9316|Project and Event Grants]] [[m:User:I JethroBT (WMF)|I JethroBT (WMF)]] ([[m:User talk:I JethroBT (WMF)|talk]]) 30. 9. 2016, 20:11 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:I JethroBT (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:I_JethroBT_(WMF)/IEG_2015_Targets&oldid=15939807 --> == Creative Commons 4.0 == Hello! I'm writing from the Wikimedia Foundation to invite you to give your feedback on a proposed move from CC BY-SA 3.0 to a CC BY-SA 4.0 license across all Wikimedia projects. The consultation will run from October 5 to November 8, and we hope to receive a wide range of viewpoints and opinions. Please, if you are interested, [[meta:Special:MyLanguage/Terms of use/Creative Commons 4.0|take part in the discussion on Meta-Wiki]]. ''Apologies that this message is only in English. [[meta:Special:MyLanguage/Terms of use/Creative Commons 4.0/MassMessage|This message can be read and translated in more languages here]].'' [[User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland]] ([[User talk:JSutherland (WMF)|talk]]) 6. 10. 2016, 01:35 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JSutherland (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:JSutherland_(WMF)/MassMessage/1&oldid=15962252 --> == Password reset == ''I apologise that this message is in English. [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Security%2FPassword+reset&language=&action=page&filter= {{int:Centralnotice-shared-help-translate}}]'' We are having a problem with attackers taking over wiki accounts with privileged user rights (for example, admins, bureaucrats, oversighters, checkusers). It appears that this may be because of weak or reused passwords. Community members are working along with members of multiple teams at the Wikimedia Foundation to address this issue. In the meantime, we ask that everyone takes a look at the passwords they have chosen for their wiki accounts. If you know that you've chosen a weak password, or if you've chosen a password that you are using somewhere else, please change those passwords. Select strong passwords – eight or more characters long, and containing letters, numbers, and punctuation. [[m:User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland]] ([[m:User talk:JSutherland (WMF)|{{int:Talkpagelinktext}}]]) / [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 23:59, 13. november 2016 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JSutherland (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:JSutherland_(WMF)/MassMessage/1&oldid=16060701 --> == Adding to the above section (Password reset) == Please accept my apologies - that first line should read "[https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Security%2FPassword+reset&language=&action=page&filter= Help with translations!]". [[m:User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland (WMF)]] ([[m:User talk:JSutherland (WMF)|talk]]) / [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:11, 14. november 2016 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JSutherland (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:JSutherland_(WMF)/MassMessage/1&oldid=16060701 --> == New way to edit wikitext == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''Summary''': There's a new opt-in Beta Feature of a [[:mw:2017 wikitext editor|wikitext mode for the visual editor]]. Please [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|go try it out]]. We in the Wikimedia Foundation's Editing department are responsible for making editing better for all our editors, new and experienced alike. We've been slowly improving [[:mw:VisualEditor|the visual editor]] based on feedback, user tests, and feature requests. However, that doesn't work for all our user needs: whether you need to edit a wikitext talk page, create a template, or fix some broken reference syntax, sometimes you need to use wikitext, and many experienced editors prefer it. Consequently, we've planned a "wikitext mode" for the visual editor for a long time. It provides as much of the visual editor's features as possible, for those times that you need or want wikitext. It has the same user interface as the visual editor, including the same toolbar across the top with the same buttons. It provides access to the [[:mw:citoid|citoid service]] for formatting citations, integrated search options for inserting images, and the ability to add new templates in a simple dialog. Like in the visual editor, if you paste in formatted text copied from another page, then formatting (such as bolding) will automatically be converted into wikitext. All wikis now have access to this mode as a [[:mw:Beta Features|Beta Feature]]. When enabled, it replaces your existing [[:mw:Editor|wikitext editor]] everywhere. If you don't like it, you can reverse this at any time by turning off the Beta Feature in your preferences. We don't want to surprise anyone, so it's strictly an ''opt-in-only'' Beta Feature. It won't switch on automatically for anyone, even if you have previously checked the box to "{{Int:Betafeatures-auto-enroll}}". The new wikitext edit mode is based on the visual editor, so it requires JavaScript (as does the [[:mw:Extension:WikiEditor|current wikitext editor]]). It doesn't work with gadgets that have only been designed for the older one (and ''vice versa''), so some users will miss gadgets they find important. We're happy to [[:mw:VisualEditor/Gadgets|work with gadget authors to help them update their code to work]] with both editors. We're not planning to get rid of the current main wikitext editor on desktop in the foreseeable future. We're also not going to remove the existing ability to edit plain wikitext without JavaScript. Finally, though it should go without saying, if you prefer to continue using the current wikitext editor, then you may so do. This is an early version, and we'd love to know what you think so we can make it better. Please leave feedback about the new mode [[:mw:2017 wikitext editor/Feedback|on the feedback page]]. You may write comments in any language. Thank you. </div> [[:mw:User:Jdforrester (WMF)|James Forrester]] (Product Manager, Editing department, Wikimedia Foundation) --19:31, 14. december 2016 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=15942009 --> == Document about Torysky people resettlement in Ukraine == Hi! In Ukrainian Wikisources we translated CIA document about resettlement people of Torysky (Prešovský kraj) in Ukraine in 1947 year. It could be interesting for your community also. Links: [[:c:File:CIA-RDP82-00047R000300180005-3 Resettlement of Czech peasants in Western Ukraine.pdf|document]] on Storage, [[:s:uk:Переселення чеських селян в Західну Україну|translated text]] (in web commentaries its Index contains also corrected English original and formatting) [[Užívateľ:Artem.komisarenko|Artem.komisarenko]] ([[Diskusia s užívateľom:Artem.komisarenko|diskusia]]) 16:19, 12. február 2017 (UTC) == Review of initial updates on Wikimedia movement strategy process == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''Note: Apologies for cross-posting and sending in English. [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Initial announcements review|Message is available for translation on Meta-Wiki]].'' The Wikimedia movement is beginning a movement-wide strategy discussion, a process which will run throughout 2017. For 15 years, Wikimedians have worked together to build the largest free knowledge resource in human history. During this time, we've grown from a small group of editors to a diverse network of editors, developers, affiliates, readers, donors, and partners. Today, we are more than a group of websites. We are a movement rooted in values and a powerful vision: all knowledge for all people. As a movement, we have an opportunity to decide where we go from here. This movement strategy discussion will focus on the future of our movement: where we want to go together, and what we want to achieve. We hope to design an inclusive process that makes space for everyone: editors, community leaders, affiliates, developers, readers, donors, technology platforms, institutional partners, and people we have yet to reach. There will be multiple ways to participate including on-wiki, in private spaces, and in-person meetings. You are warmly invited to join and make your voice heard. The immediate goal is to have a strategic direction by Wikimania 2017 to help frame a discussion on how we work together toward that strategic direction. Regular updates are being sent to the [[mail:Wikimedia-l|Wikimedia-l mailing list]], and posted [[m:Strategy/Wikimedia_movement/2017/Updates|on Meta-Wiki]]. Beginning with this message, monthly reviews of these updates will be sent to this page as well. [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Signup|Sign up]] to receive future announcements and monthly highlights of strategy updates on your user talk page. Here is a review of the updates that have been sent so far: * [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/15 December 2016 - Update 1 on Wikimedia movement strategy process|Update 1 on Wikimedia movement strategy process]] (15 December 2016) ** Introduction to process and information about budget spending resolution to support it * [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/23 December 2016 - Update 2 on Wikimedia movement strategy process|Update 2 on Wikimedia movement strategy process]] (23 December 2016) ** Start of search for Lead Architect for movement strategy process * [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/8 January 2017 - Update 3 on Wikimedia movement strategy process|Update 3 on Wikimedia movement strategy process]] (8 January 2017) ** Plans for strategy sessions at upcoming Wikimedia Conference 2017 * [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/11 January 2017 - Update 4 on Wikimedia movement strategy process|Update 4 on Wikimedia movement strategy process]] (11 January 2017) ** Introduction of williamsworks * [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/2 February 2017 - Update 5 on Wikimedia movement strategy process|Update 5 on Wikimedia movement strategy process]] (2 February 2017) ** The core movement strategy team, team tracks being developed, introduction of the Community Process Steering Committee, discussions at WikiIndaba conference 2017 and the Wikimedia movement affiliates executive directors gathering in Switzerland * [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/10 February 2017 - Update 6 on Wikimedia movement strategy process|Update 6 on Wikimedia movement strategy process]] (10 February 2017) ** Tracks A & B process prototypes and providing feedback, updates on development of all four Tracks More information about the movement strategy is available on the [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017|Meta-Wiki 2017 Wikimedia movement strategy portal]]. ''Posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] on behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]], 20:31, 15. február 2017 (UTC) • [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Initial announcements review|{{int:please-translate}}]] • [[m:Talk:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates|Get help]]'' </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=16297862 --> == Overview #2 of updates on Wikimedia movement strategy process == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''Note: Apologies for cross-posting and sending in English. [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Overview 2 of updates on Wikimedia movement strategy process|This message is available for translation on Meta-Wiki]].'' As we mentioned last month, the Wikimedia movement is beginning a movement-wide strategy discussion, a process which will run throughout 2017. This movement strategy discussion will focus on the future of our movement: where we want to go together, and what we want to achieve. Regular updates are being sent to the [[mail:Wikimedia-l|Wikimedia-l mailing list]], and posted [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017/Updates|on Meta-Wiki]]. Each month, we are sending overviews of these updates to this page as well. [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Signup|Sign up]] to receive future announcements and monthly highlights of strategy updates on your user talk page. Here is a overview of the updates that have been sent since our message last month: * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/16 February 2017 - Update 7 on Wikimedia movement strategy process|Update 7 on Wikimedia movement strategy process]] (16 February 2017) ** Development of documentation for Tracks A & B * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/24 February 2017 - Update 8 on Wikimedia movement strategy process|Update 8 on Wikimedia movement strategy process]] (24 February 2017) ** Introduction of Track Leads for all four audience tracks * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/2 March 2017 - Update 9 on Wikimedia movement strategy process|Update 9 on Wikimedia movement strategy process]] (2 March 2017) ** Seeking feedback on documents being used to help facilitate upcoming community discussions More information about the movement strategy is available on the [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017|Meta-Wiki 2017 Wikimedia movement strategy portal]]. ''Posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] on behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]], 19:43, 9. marec 2017 (UTC) • [[m:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Overview 2 of updates on Wikimedia movement strategy process|{{int:please-translate}}]] • [[m:Talk:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates|Get help]]'' </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=16350625 --> == We invite you to join the movement strategy conversation (now through April 15) == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> : ''This message, "[[mailarchive:wikimediaannounce-l/2017-March/001383.html|We invite you to join the movement strategy conversation (now through April 15)]]", was sent through multiple channels by [[m:User:GVarnum-WMF|Gregory Varnum]] on 15 and 16 of March 2017 to village pumps, affiliate talk pages, movement mailing lists, and MassMessage groups. A similar message was sent by [[m:User:Nicole_Ebber_(WMDE)|Nicole Ebber]] to organized groups and their mailing lists on 15 of March 2017. This version of the message is available for translation and documentation purposes'' Dear Wikimedians/Wikipedians: Today we are starting a broad discussion to define Wikimedia's future role in the world and develop a collaborative strategy to fulfill that role. You are warmly invited to join the conversation. There are many ways to participate, by joining an existing conversation or starting your own: [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017/Track_A|Track A (organized groups)]]: Discussions with your affiliate, committee or other organized group (these are groups that support the Wikimedia movement). Track B (individual contributors): [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017/Cycle_1|On Meta]] or your [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017/Participate|local language or project wiki]]. This is the first of three conversations, and it will run between now and April 15. The purpose of cycle 1 is to discuss the future of the movement and generate major themes around potential directions. What do we want to build or achieve together over the next 15 years? We welcome you, as we create this conversation together, and look forward to broad and diverse participation from all parts of our movement. * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017|Find out more about the movement strategy process]] * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017/Toolkit/Discussion_Coordinator_Role|Learn more about volunteering to be a Discussion Coordinator]] Sincerely, Nicole Ebber (Track A Lead), Jaime Anstee (Track B Lead), & the [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia_movement/2017/People|engagement support teams]]</div></div> 05:09, 18. marec 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Strategy/Wikimedia_movement/2017/Updates/Global_message_delivery&oldid=16453957 --> == [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Board of Trustees elections|Start of the 2017 Wikimedia Foundation Board of Trustees elections]] == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''Please accept our apologies for cross-posting this message. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Board of Trustees elections|This message is available for translation on Meta-Wiki]].'' [[File:Wikimedia-logo black.svg|right|150px|link=m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017]] On behalf of the Wikimedia Foundation Elections Committee, I am pleased to announce that self-nominations are being accepted for the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2017/Board_of_Trustees/Call_for_candidates|2017 Wikimedia Foundation Board of Trustees Elections]]. The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees|Board of Trustees]] (Board) is the decision-making body that is ultimately responsible for the long-term sustainability of the Wikimedia Foundation, so we value wide input into its selection. More information about this role can be found [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Board of Trustees|on Meta-Wiki]]. Please read the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Board of Trustees/Call for candidates|letter from the Board of Trustees calling for candidates]]. '''The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Board of Trustees/Candidates|candidacy submission phase]] will last from April 7 (00:00 UTC) to April 20 (23:59 UTC).''' '''We will also be accepting questions to ask the candidates from April 7 to April 20. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Board of Trustees/Questions|You can submit your questions on Meta-Wiki]].''' Once the questions submission period has ended on April 20, the Elections Committee will then collate the questions for the candidates to respond to beginning on April 21. The goal of this process is to fill the '''three community-selected seats''' on the Wikimedia Foundation Board of Trustees. The election results will be used by the Board itself to select its new members. The full schedule for the Board elections is as follows. All dates are '''inclusive''', that is, from the beginning of the first day (UTC) to the end of the last. * April 7 (00:00 UTC) – April 20 (23:59 UTC) – '''Board nominations''' * April 7 – April 20 – '''Board candidates questions submission period''' * April 21 – April 30 – '''Board candidates answer questions''' * May 1 – May 14 – '''Board voting period''' * May 15–19 – '''Board vote checking''' * May 20 – '''Board result announcement goal''' In addition to the Board elections, we will also soon be holding elections for the following roles: * '''Funds Dissemination Committee (FDC)''' ** There are five positions being filled. More information about this election will be available [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee|on Meta-Wiki]]. * '''Funds Dissemination Committee Ombudsperson (Ombuds)''' ** One position is being filled. More information about this election will be available [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee Ombudsperson|on Meta-Wiki]]. Please note that this year the Board of Trustees elections will be held before the FDC and Ombuds elections. Candidates who are not elected to the Board are explicitly permitted and encouraged to submit themselves as candidates to the FDC or Ombuds positions after the results of the Board elections are announced. More information on this year's elections can be found [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017|on Meta-Wiki]]. Any questions related to the election can be posted on the [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections/2017|election talk page on Meta-Wiki]], or sent to the election committee's mailing list, <kbd dir="ltr" style="white-space:nowrap;font-size:12px;line-height:1.5">board-elections[[File:At sign.svg|15x15px|middle|link=|alt=(at)]]wikimedia.org</kbd>. On behalf of the Election Committee,<br /> [[m:User:KTC|Katie Chan]], Chair, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Wikimedia Foundation Elections Committee]]<br /> [[m:User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland]], Community Advocate, Wikimedia Foundation ''Posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] on behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Wikimedia Foundation Elections Committee]], 03:36, 7. apríl 2017 (UTC) • [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Board of Trustees elections|{{int:please-translate}}]] • [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections/2017|Get help]]''</div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=16441214 --> == Read-only mode for 20 to 30 minutes on 19 April and 3 May == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch 2017|Read this message in another language]] • {{int:please-translate}} The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] will be testing its secondary data center in Dallas. This will make sure that Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to conduct a planned test. This test will show whether they can reliably switch from one data center to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. They will switch all traffic to the secondary data center on '''Wednesday, 19 April 2017'''. On '''Wednesday, 3 May 2017''', they will switch back to the primary data center. Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop during those two switches. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for approximately 20 to 30 minutes on Wednesday, 19 April and Wednesday, 3 May. The test will start at [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20170419T14 14:00 UTC] (15:00 BST, 16:00 CEST, 10:00 EDT, 07:00 PDT, 23:00 JST, and in New Zealand at 02:00 NZST on Thursday 20 April and Thursday 4 May). *If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. *There will be code freezes for the weeks of 17 April 2017 and 1 May 2017. Non-essential code deployments will not happen. This project may be postponed if necessary. You can [[wikitech:Switch Datacenter#Schedule for 2017 switch|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. Any changes will be announced in the schedule. There will be more notifications about this. '''Please share this information with your community.''' /<span dir=ltr>[[m:User:Whatamidoing (WMF)|User:Whatamidoing (WMF)]] ([[m:User talk:Whatamidoing (WMF)|talk]])</span> </div></div>[[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 17:33, 11. apríl 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=16545942 --> == [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:SecurePoll/vote/341?setlang={{CONTENTLANG}} Voting has begun in 2017 Wikimedia Foundation Board of Trustees elections] == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Wikimedia-logo black.svg|{{#switch:{{CONTENTLANG}}|ar=left|he=left|right}}|125px|link=m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Board voting has begun]]''This is a message from the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Wikimedia Foundation Elections Committee]]. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Board voting has begun|Translations]] are available.'' [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:SecurePoll/vote/341?setlang={{CONTENTLANG}}&uselang={{CONTENTLANG}} Voting has begun] for [[m:Wikimedia Foundation elections/2017#Requirements|eligible voters]] in the 2017 elections for the ''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Board of Trustees|Wikimedia Foundation Board of Trustees]]''. The [[m:Wikimedia Foundation Board of Trustees|Wikimedia Foundation Board of Trustees]] is the ultimate governing authority of the Wikimedia Foundation, a 501(c)(3) non-profit organization registered in the United States. The Wikimedia Foundation manages many diverse projects such as Wikipedia and Commons. The voting phase lasts from 00:00 UTC May 1 to 23:59 UTC May 14. '''[https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:SecurePoll/vote/341?setlang={{CONTENTLANG}}&uselang={{CONTENTLANG}} Click here to vote].''' More information on the candidates and the elections can be found on the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Board of Trustees|2017 Board of Trustees election page]] on Meta-Wiki. On behalf of the Elections Committee,<br/> [[m:User:KTC|Katie Chan]], Chair, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Wikimedia Foundation Elections Committee]]<br/> [[m:User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland]], Community Advocate, Wikimedia Foundation ''Posted by the [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] • [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Board voting has begun|Translate]] • [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections/2017|Get help]] 19:14, 3. máj 2017 (UTC)''</div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=16683836 --> == Beta Feature Two Column Edit Conflict View == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> From May 9, the [[mw:Special:MyLanguage/Help:Two_Column_Edit_Conflict_View|Two Column Edit Conflict View]] will be available as a [[mw:Special:MyLanguage/Beta Features|beta feature]] on all wikis. The Two Column Edit Conflict View is a new interface for the edit conflict resolution page. It highlights differences between the editor's and the conflicting changes to make it easy to copy and paste pieces of the text and resolve the conflict. The feature fulfils a request for a more user-friendly edit conflict resolution from the [[m:WMDE Technical Wishes|German Community’s Technical Wishlist]]. Everyone is invited to test the feature and we hope that it will serve you well! </div> [[m:user:Birgit Müller (WMDE)|Birgit Müller (WMDE)]] 14:41, 8. máj 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Birgit Müller (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_2&oldid=16712264 --> == RevisionSlider == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[mw:Special:MyLanguage/Extension:RevisionSlider|RevisionSlider]] will be available as a default feature for all users on all wikis from May 17. The RevisionSlider adds a slider view to the diff page so that you can easily move between revisions. The slider view is collapsed by default, and will load by clicking on it. It can also be turned off entirely in the user preferences. RevisionSlider has been a default feature on German, Arabic and Hebrew Wikipedia for 6 months and a beta feature on all wikis for 8 months. The feature fulfills a wish from the [[m:WMDE Technical Wishes|German Community’s Technical Wishlist]]. Thanks to everyone who tested RevisionSlider and gave valuable feedback to improve the feature! We hope that RevisionSlider will continue to serve you well in your work. </div> [[m:user:Birgit Müller (WMDE)|Birgit Müller (WMDE)]] 14:44, 16. máj 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Birgit Müller (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_2&oldid=16715712 --> == [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2|Join the next cycle of Wikimedia movement strategy discussions (underway until June 12)]] == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> :''[[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Cycle 2 discussions launch|Message is available for translation on Meta-Wiki]]'' [[File:Wikimedia-logo.svg|{{#switch:{{CONTENTLANG}}|ar=left|he=left|right}}|150px]] The Wikimedia movement strategy core team and working groups have completed reviewing the more than 1800 thematic statements we received from the first discussion. They have identified [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2|5 themes that were consistent across all the conversations]] - each with their own set of sub-themes. These are not the final themes, just an initial working draft of the core concepts. You are invited to [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Participate|join the online and offline discussions taking place]] on these 5 themes. This round of discussions will take place between now and June 12th. You can discuss as many as you like; we ask you to participate in the ones that are most (or least) important to you. Here are the five themes, each has a page on Meta-Wiki with more information about the theme and how to participate in that theme's discussion: * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2/Healthy, Inclusive Communities|Healthy, Inclusive Communities]] * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2/The Augmented Age|The Augmented Age]] * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2/A Truly Global Movement|A Truly Global Movement]] * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2/The Most Respected Source of Knowledge|The Most Respected Source of Knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Cycle 2/Engaging in the Knowledge Ecosystem|Engaging in the Knowledge Ecosystem]] On the [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Participate|movement strategy portal on Meta-Wiki]], you can find more information about each of these themes, their discussions, and how to participate. ''Posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] on behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation|Wikimedia Foundation]] • [[m:Special:MyLanguage/Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates/Cycle 2 discussions launch|{{int:please-translate}}]] • [[m:Talk:Strategy/Wikimedia movement/2017/Updates|Get help]]''</div> 21:09, 16. máj 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Strategy/Wikimedia_movement/2017/Updates/Global_message_delivery&oldid=16773425 --> == [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee elections|Start of the 2017 Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee elections]] == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Wikimedia-logo black.svg|{{#switch:{{CONTENTLANG}}|ar=left|he=left|right}}|125px|link=m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee elections]] :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee elections|Translations of this message are available on Meta-Wiki]].'' On behalf of the Wikimedia Foundation Elections Committee, we are pleased to announce that self-nominations are being accepted for the [[m:Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee/Call for candidates|2017 Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee Ombudsperson|Funds Dissemination Committee Ombudsperson]] elections. Please read the letter from the Wikimedia Foundation calling for candidates at [[m:Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee/Call for candidates|on the 2017 Wikimedia Foundation elections portal]]. ''Funds Dissemination Committee''<br /> The Funds Dissemination Committee (FDC) makes recommendations about how to allocate Wikimedia movement funds to eligible entities. There are five positions being filled. More information about this role can be found at [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee|the FDC elections page]]. ''Funds Dissemination Committee Ombudsperson''<br /> The Funds Dissemination Committee Ombudsperson receives complaints and feedback about the FDC process, investigates complaints at the request of the Board of Trustees, and summarizes the investigations and feedback for the Board of Trustees on an annual basis. One position is being filled. More information about this role can be found at [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee Ombudsperson|the FDC Ombudsperson elections page]]. '''The [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee/Candidates|candidacy submission phase]] will last until May 28 (23:59 UTC).''' '''We will also be accepting questions to ask the candidates until May 28. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Funds Dissemination Committee/Questions|You can submit your questions on Meta-Wiki]].''' Once the questions submission period has ended on May 28, the Elections Committee will then collate the questions for the candidates to respond to. The goal of this process is to fill the '''five community-selected seats''' on the Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee and the '''community-selected ombudsperson'''. The election results will be used by the Board itself to make the appointments. The full schedule for the FDC elections is as follows. All dates are '''inclusive''', that is, from the beginning of the first day (UTC) to the end of the last. * May 15 (00:00 UTC) – May 28 (23:59 UTC) – '''Nominations''' * May 15 – May 28 – '''Candidates questions submission period''' * May 29 – June 2 – '''Candidates answer questions''' * June 3 – June 11 – '''Voting period''' * June 12–14 – '''Vote checking''' * June 15 – '''Goal date for announcing election results''' More information on this year's elections can be found at [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017|the 2017 Wikimedia Foundation elections portal]]. Please feel free to post a note about the election on your project's village pump. Any questions related to the election can be posted on [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections/2017|the talk page on Meta-Wiki]], or sent to the election committee's mailing list, <kbd dir="ltr" style="white-space:nowrap;font-size:12px;line-height:1.5">board-elections[[File:At sign.svg|15x15px|middle|link=|alt=(at)]]wikimedia.org</kbd>. On behalf of the Election Committee,<br /> [[m:User:KTC|Katie Chan]], Chair, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections committee|Wikimedia Foundation Elections Committee]]<br /> [[m:User:JSutherland (WMF)|Joe Sutherland]], Community Advocate, Wikimedia Foundation ''Posted by the [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] • [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2017/Updates/Start of the 2017 Wikimedia Foundation Funds Dissemination Committee elections|Translate]] • [[m:Talk:Wikimedia Foundation elections/2017|Get help]]''</div> 21:05, 23. máj 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:GVarnum-WMF@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=16804695 --> == Improved search in deleted pages archive == {{int:please-translate}} During Wikimedia Hackathon 2016, the [[mw:Wikimedia_Discovery|Discovery]] team [https://phabricator.wikimedia.org/T109561 worked] on one of the items on the 2015 community wishlist, namely [[m:2015_Community_Wishlist_Survey/Search#Provide_a_means_of_searching_for_deleted_pages|enabling searching the archive of deleted pages]]. This feature is now ready for production deployment, and will be enabled on all wikis, except Wikidata. Right now, the feature is behind a feature flag - to use it on your wiki, please go to the <code>Special:Undelete</code> page, and add <code>&fuzzy=1</code> to the URL, like this: https://test.wikipedia.org/w/index.php?title=Special%3AUndelete&fuzzy=1. Then search for the pages you're interested in. There should be more results than before, due to using ElasticSearch indexing (via the CirrusSearch extension). We plan to enable this improved search by default on all wikis soon (around August 1, 2017). If you have any objections to this - please raise them with the Discovery team via [http://mailto:discovery@lists.wikimedia.org email] or on this announcement's discussion page. Like most Mediawiki configuration parameters, the functionality can be configured per wiki. Once the improved search becomes the default, you can still access the old mode using <code>&fuzzy=0</code> in the URL, like this: https://test.wikipedia.org/w/index.php?title=Special%3AUndelete&fuzzy=0 Please note that since Special:Undelete is an admin-only feature, this search capability is also only accessible to wiki admins. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[m:User:CKoerner (WMF)|CKoerner (WMF)]] ([[m:User talk:CKoerner (WMF)|talk]]) 18:40, 25. júl 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:CKoerner (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:CKoerner_(WMF)/Archive_search_announce/Distribution_list&oldid=17036927 --> == Accessible editing buttons == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">The MediaWiki developers have been slowly improving the accessibility of the user interface. The next step in this transition will change the appearance of some buttons and may break some outdated (non-updated or unmaintained) user scripts and gadgets. You can see and use the [https://www.mediawiki.org/wiki/Project:Sandbox?action=submit&ooui=0 old] and [https://www.mediawiki.org/wiki/Project:Sandbox?action=submit&ooui=1 new] versions now. Most editors will only notice that some buttons are slightly larger and have different colors. <gallery mode="nolines" caption="Comparison of old and new styles" heights="240" widths="572"> File:MediaWiki edit page buttons accessibility change 2017, before.png|Buttons before the change File:MediaWiki edit page buttons accessibility change 2017, after.png|Buttons after the change </gallery> However, this change also affects some user scripts and gadgets. Unfortunately, some of them may not work well in the new system. <mark>If you maintain any user scripts or gadgets that are used for editing, please see '''[[:mw:Contributors/Projects/Accessible editing buttons]]''' for information on how to test and fix your scripts. Outdated scripts can be tested and fixed now.</mark> This change will probably reach this wiki on '''Tuesday, 1 August 2017'''. Please leave a note at [[:mw:Talk:Contributors/Projects/Accessible editing buttons]] if you need help.</div> --[[m:User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] ([[m:User talk:Whatamidoing (WMF)|talk]]) 16:56, 27. júl 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Whatamidoing_(WMF)/Sandbox&oldid=17043399 --> == Návrh nového dizajnu Hlavnej stránky == Predkladám komunite návrh na zmenu dizajnu [[Wikizdroje:Hlavná stránka|Hlavnej stránky]]. Kompletná podoba je na [[Užívateľ:Lišiak/Návrh Hlavnej stránky|Lišiak/Návrh Hlavnej stránky]] (môžete do stránky priamo zasahovať pokiaľ to uznáte za potrebné pre ilustráciu argumentu a pod.). Ide o dizajn prebraný z anglických Wikizdrojov/Wikisource, mierne prispôsobený na tunajšie pomery. Z hľadiska vizuálnej stránky obsahuje: * Hlavička so základnými odkazmi vpravo, tri z nich už v hlavičke boli, pridal som odkaz na [[Wikizdroje:Embassy|Embassy]] a [[Wikizdroje:Zásady a pravidlá|Zásady a pravidlá]]. * Odporúčaný text – obdobne ako súčasné umiestnenie vybraného textu s tým rozdielom, že pred úryvkom textu je úvod so základnými informáciami. * Vybraný autor – inšpirované českými Wikizdrojmi, vybraný autor, stručná informácia o ňom a odkaz na kategóriu s jeho dielami. * Komunita – základné odkazy, tak ako v aktuálnej podobe. * Naposledy pridané texty – inšpirované anglickými Wikizdrojmi, hoci tam to je automatizovanejšie a pridávajú sa len hotové texty. Eventuálne možno nahradiť vybranými textami (napr. vybrať niekoľko najlepších, okrem už odporúčaného textu). * Katalóg – zatiaľ veľmi stručný, s rozšírením Wikizdrojov bude možno rozšíriť (na úkor naposledy pridaných textov); rozdelené na autorov, kde sú uvedení tí s najvyšším počtom textov (vhodnejšie by ich bolo ale roztriediť do podkategórií) a do žánrov, kde sú ako základné poézia, piesne, próza, korešpondencia, dokumenty a právne predpisy; vhodnejšie by bolo riešiť cez strom kategórií, ale takéto provizórne riešenie je zhodné s aktuálnym (vypustené boli prázdne kategórie náboženské texty a knihy a kat. prejavy, ktorá spadá pod dokumenty). * Aktuality – najnovšie zmeny na Wikizdrojoch, celá chronológia môže byť zahrnutá do Portálu komunity a odkázané naň odkazom. * Nadácia Wikimedia resp. sesterské projekty. Jednotlivé súčasti sú vložené pomocou [[:Kategória:Šablóny:Hlavná stránka|šablón]], po vzore anglických Wikizdrojov. Vopred ďakujem za pripomienky, návrhy a podnety.--[[Užívateľ:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s užívateľom:Lišiak|diskusia]]) 18:43, 21. august 2017 (UTC) :Mne sa to páči, kľudne by som to vymenil. Myslím, že nikto iný to tu asi ani nesleduje. --[[Užívateľ:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s užívateľom:Wizzard|diskusia]]) 20:54, 24. august 2017 (UTC) :: Mýlíte se. Jediný, kdo do slovenských Wikizdrojů periodicky přispívá (a zabraňuje tak mimo jiné jejich zavření z důvodu neaktivity) jsem já. A já jsem také Lišiaka požádal, aby návrh dal k projednání, neboť v něm je řada problémů a nedodělků. Revertoval jsem to. Postupně sem napíšu připomínky, teď bohužel musím řešit vaše hromadná porušení autorských práv a další zbrklosti...<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 10:47, 26. august 2017 (UTC) :::Milý kolega, nabudúce sa prosím zdrž takých obvinení ako porušenie autorských práv, keďže ti musí byť jasné, že je to somarina a musíš vedieť, ako je to s autorskými právami na Wikiprojektoch. Pôsobím na wiki nejakých 12 rokov, prebral som x šablón z cs alebo en a nikoho nikdy nenapadlo obviniť ma z nejakého porušovania. Musím konštatovať, že nerozumiem tvojej motivácii a prečo nechceš ani vysvetliť čo, čo si tu popísal. To čo tu predvádzaš, vyzerá ako obyčajné trollovanie, nemôžem si pomôcť. Ozaj, a vymazal som niektoré nepotrebné šabĺóny, ktoré som prebral, lebo nakoniec nie sú potrebné. Som zvedavý na tvoje dôvody proti tomuto návrhu, ak sa ich vôbec dočkám. --[[Užívateľ:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s užívateľom:Wizzard|diskusia]]) 12:30, 29. august 2017 (UTC) : Díky za předložený návrh. Mám k němu řadu připomínek, které sem v dohledné době vložím, eventuálně ty věci opravím rovnou.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 10:49, 26. august 2017 (UTC) Pár prvních připomínek: * Kód: *# Statické části jsou vkládány šablonou. To je zcela zbytečné. Mají zůstat přímo v kódu stránky. *# Kód je na mnoha místech sémanticky chybný. *# Kód není validní. * Vzhled: *# Zvolená barevná kombinace odporuje pravidlům přístupnosti, a to i jejich nejbenevolentnější části. *# Při zúžení viewportu se zužují "sloupce", čímž se postupně některé části stávají nepoužitelné, neboť se v nich překrývá text, eventuálně z nich vytéká ven. Celý layout se navíc zcela rozpadá. * Obsah: *# Příliš mnoho dynamických součástí. Na stávající hlavní straně je vidět, že se o jejich aktualizaci prakticky nikdo nestaral. A vzhledem k historii tohoto projektu silně pochybuji, že kdy kdo bude. Byla zmíněna inspirace anglickými Wikizdroji - bylo by tedy dobré si uvědomit, že tam mají nepoměrně vyšší počet aktivních uživatelů, kteří jsou s to natolik dynamickou hlavní stranu stále dostatečně udržovat. *#* Takže části Aktuality a Naposledy pridané texty brzy zastarají, neboť jejich udržování není v místních silách, a budou pak jen pro ostudu. *#* Vybraný autor by se třeba od nového roku mohl udělat měsíčně (máme to tak i na cs, kde nás je více). *#* Vybraný text je poněkud ošemetná záležitost - kterou část textu (celý se sem samozřejmě dát nedá) vybírat a proč? Jak dlouhou? Atd. Z těchto důvodů jsme to na cs zavrhli. *# Příliš mnoho informací obecně, některé duplikované. Hlavní strana nemá návštěvníka zahltit množstvím detailních informací, ale rychle, jasně a přehledně ho navigovat do míst, kde si ty podrobnosti zjistí. Jsou to nejdůležitější položky, je toho však celkově více. Některé zmiňované věci jsou problematické samozřejmě i na současné hlavní straně, nicméně to neznamená, že se mají přebírat dále. Jinak jsem toho názoru, že v situaci, kdy jsou zde základní a klíčové nedostatky v řadě jiných, mnohem důležitějších oblastí, je zabývání se hlavní stranou, která v současné době není v nijak kritickém stavu, nadbytečný luxus zbytečně odčerpávající zdroje, které by se naopak měly věnovat na řešení podstatnějších záležitostí. (Mimo jiné i proto, že vyřešení některých z nich následně umožní mít na hlavní straně položky, které by se tam hodily, ale nyní je tam nelze vložit.) — [[User:Danny B.|Danny B.]] 12:27, 3. september 2017 (UTC) == Licencia Creative Commons Attribution no Derivatives == Vzhľadom na povahu projektu Wikizdroje možno v licenčnej politike Wikizdrojov pripustiť aj licenciu Creative Commons Attribution no Derivatives (CC BY-ND)? Narozdiel od Wikipédie, kde sa zverejnený článok upravuje mnohokrát, do textu zverjeného na Wikizdrojoch nie je nutné zasahovať – jeho znenie sa zverejní a ďalej sa do obsahu textu nezasahuje; zásahy sa týkajú formátovania alebo poznámkového aparátu a pod. Pokiaľ je možné uplatniť CC BY-ND, jednak by to zrejme uľahčilo akvizíciu nových textov (je ľahšie autorov presvedčiť na súhlas, pokiaľ budú mať istotu, že text bude zverejnený len v takej podobe, v akej ho poskytli – pozri [[:w:Diskusia:Encyklopédia astronómie#Súčasný stav|diskusiu okolo preberania textov z ''Encyklopédie astoronómie'']], kde bolo tlmočené vyjadrenie jedného z autorov, Eduarda Pittricha, že ''„nepáči sa mu, že môže byť, napríklad aj jeho heslo ľubovolne zmenené a to aj spôsobom, ktorý by nebol korektný“''), jednak by to umožnilo na slovenskej Wikipédii vyriešiť vec ohľadne ''Encyklopédie astronómie'' a príp. ďalšie podobné prípady, ak sa nejaké vyskytli. PS: Upozornenie na túto tému bolo zverejnené v [[:w:Wikipédia:Krčma/Wikipolitika#Licencia Creative Commons Attribution no Derivatives|diskusii redaktorov na slovenskej Wikipédii]], ale vyjadrovanie k téme by malo prebiehať na tomto mieste.--[[Užívateľ:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s užívateľom:Lišiak|diskusia]]) 17:56, 22. august 2017 (UTC) : ND licence je na projektech Wikimedia nepřípustná jakožto nesvobodná. Uvědomte si, prosím, že licence ND zakazuje ''jakoukoliv'' manipulaci s originálem, při jejím rigidním dodržování by tedy nešlo vložit text jinak, než byl v originále, tj. by jej nešlo naformátovat dle zdejších konvencí, nešlo by do něj vkládat odkazy (pokud by to bylo relevantní - typicky např. v encyklopediích), nešlo by k tomu přiložit doplňkové informace, dokonce by ani nešlo opravit případné překlepy, které v originálu zůstaly. Obrázky by nešlo velikostně upravovat.<br />Jinak o licenční politice rozhoduje nadace Wikimedia pro všechny projekty centrálně a nelze ji tak lokálně měnit. Můžete tedy vyvolat na Metě žádost o komentář a předložit argumenty, proč by měla být tato licence povolena.<br />Soukromá poznámka: Možnost ND licence jsem se stakeholdery probíral několikrát, přičemž jedním z mých hlavních argumentů bylo, že Fair Use, které povolené je, je mnohem méně svobodné, než ND. Výsledek byl vždy zhruba takový, že ochota k případné změně by byla, pokud by to bylo podloženo dostatečně masivní komunitní žádostí.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 11:02, 26. august 2017 (UTC) :: Chápem, vďaka za objasnenie stavu, myslím teda, že je to v tom prípade zbytočné.--[[Užívateľ:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s užívateľom:Lišiak|diskusia]]) 21:06, 30. august 2017 (UTC) :::Takže nie je možné uverejňovať napr. básne zo zlatého fondu SME? http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava --[[Užívateľ:Wizzard|Wizzard]] ([[Diskusia s užívateľom:Wizzard|diskusia]]) 09:30, 3. september 2017 (UTC) :::: Nelze. I kdyby se povedlo nějakým způsobem dosáhnout akceptace klauzule ND na projektech Wikimedia, tak tam je navíc klauzule NC, a ta je zcela neprůchodná.<br />— [[User:Danny B.|Danny B.]] 12:43, 3. september 2017 (UTC) == Changes to the global ban policy == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hello. Some changes to the [[m:Global bans|community global ban policy]] have been proposed. Your comments are welcome at [[:m:Requests for comment/Improvement of global ban policy]]. Please translate this message to your language, if needed. Cordially. [[:m:User:Matiia|Matiia]] ([[:m:User talk:Matiia|Matiia]]) 00:34, 12. november 2017 (UTC)</div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Matiia@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=17241561 --> == New print to pdf feature for mobile web readers == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''New print to pdf feature for mobile web readers''' The Readers web team will be deploying a new feature this week to make it [[mw:Reading/Web/Projects/Mobile_PDFs|easier to download PDF versions of articles on the mobile website]]. Providing better offline functionality was one of the highlighted areas from [[m:New_Readers/Offline|the research done by the New Readers team in Mexico, Nigeria, and India]]. The teams created a prototype for mobile PDFs which was evaluated by user research and community feedback. The [[m:New_Readers/Offline#Concept_testing_for_mobile_web|prototype evaluation]] received positive feedback and results, so development continued. For the initial deployment, the feature will be available to Google Chrome browsers on Android. Support for other mobile browsers to come in the future. For Chrome, the feature will use the native Android print functionality. Users can choose to download a webpage as a PDF. [[mw:Reading/Web/Projects/Print_Styles#Mobile_Printing|Mobile print styles]] will be used for these PDFs to ensure optimal readability for smaller screens. The feature is available starting Wednesday, Nov 15. For more information, see [[mw:Reading/Web/Projects/Mobile_PDFs|the project page on MediaWiki.org]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} </div> [[m:User:CKoerner (WMF)|CKoerner (WMF)]] ([[m:User talk:CKoerner (WMF)|talk]]) 22:07, 20. november 2017 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:CKoerner (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:CKoerner_(WMF)/Mobile_PDF_distribution_list&oldid=17448927 --> == AdvancedSearch == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> From May 8, [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:AdvancedSearch|AdvancedSearch]] will be available as a [[mw:Special:MyLanguage/Beta Features|beta feature]] in your wiki. The feature enhances the [[Special:Search|search page]] through an advanced parameters form and aims to make [[m:WMDE_Technical_Wishes/AdvancedSearch/Functional_scope|existing search options]] more visible and accessible for everyone. AdvancedSearch is a project by [[m:WMDE Technical Wishes/AdvancedSearch|WMDE Technical Wishes]]. Everyone is invited to test the feature and we hope that it will serve you well in your work! </div> [[m:User:Birgit Müller (WMDE)|Birgit Müller (WMDE)]] 14:53, 7. máj 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Birgit Müller (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_2&oldid=17995461 --> == Update on page issues on mobile web == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''Update on page issues on mobile web''' {{int:please-translate}} Hi everyone. The [[mw:Reading/Web/Team|Readers web team]] has recently begun working on exposing issue templates on the mobile website. Currently, details about issues with page content are generally hidden on the mobile website. This leaves readers unaware of the reliability of the pages they are reading. The goal of this project is to improve awareness of particular issues within an article on the mobile web. We will do this by changing the visual styling of page issues. So far, we have [[mw:Reading/Web/Projects/Mobile Page Issues|drafted a proposal on the design and implementation]] of the project. We were also able to run [[mw:Reading/Web/Projects/Mobile Page Issues/Research Results|user testing on the proposed designs]]. The tests so far have positive results. Here is a quick summary of what we learned: * The new treatment increases awareness of page issues among participants. This is true particularly when they are in a more evaluative/critical mode. * Page issues make sense to readers and they understand how they work * Readers care about page issues and consider them important * Readers had overwhelmingly positive sentiments towards Wikipedia associated with learning about page issues Our next step would be to start implementing these changes. We wanted to reach out to you for any concerns, thoughts, and suggestions you might have before beginning development. Please [[mw:Reading/Web/Projects/Mobile Page Issues|visit the project page]] where we have more information and mockups of how this may look. Please [[mw:Talk:Reading/Web/Projects/Mobile Page Issues|leave feedback on the talk page]]. </div> [[m:User:CKoerner (WMF)|CKoerner (WMF)]] ([[m:User talk:CKoerner (WMF)|talk]]) 20:58, 12. jún 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:CKoerner (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:CKoerner_(WMF)/Sandbox&oldid=18120916 --> == Global preferences are available == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Global preferences are now available, you can set them by visiting your new [[Special:GlobalPreferences|global preferences page]]. Visit [[mw:Help:Extension:GlobalPreferences|mediawiki.org for information on how to use them]] and [[mw:Help talk:Extension:GlobalPreferences|leave feedback]]. -- [[User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div> 19:19, 10. júl 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=17968247 --> == New user group for editing sitewide CSS / JS == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> ''({{int:please-translate}})'' Hi all! To improve the security of our readers and editors, permission handling for CSS/JS pages has changed. (These are pages like <code dir="ltr">MediaWiki:Common.css</code> and <code dir="ltr">MediaWiki:Vector.js</code> which contain code that is executed in the browsers of users of the site.) A new user group, <code dir="ltr">[[m:Special:MyLanguage/Interface administrators|interface-admin]]</code>, has been created. Starting four weeks from now, only members of this group will be able edit CSS/JS pages that they do not own (that is, any page ending with <code dir="ltr">.css</code> or <code dir="ltr">.js</code> that is either in the <code dir="ltr">MediaWiki:</code> namespace or is another user's user subpage). You can learn more about the motivation behind the change [[m:Special:MyLanguage/Creation of separate user group for editing sitewide CSS/JS|here]]. Please add users who need to edit CSS/JS to the new group (this can be done the same way new administrators are added, by stewards or local bureaucrats). This is a dangerous permission; a malicious user or a hacker taking over the account of a careless interface-admin can abuse it in far worse ways than admin permissions could be abused. Please only assign it to users who need it, who are trusted by the community, and who follow common basic password and computer security practices (use strong passwords, do not reuse passwords, use two-factor authentication if possible, do not install software of questionable origin on your machine, use antivirus software if that's a standard thing in your environment). Thanks! <br/><span dir="ltr">[[m:User:Tgr|Tgr]] ([[m:User talk:Tgr|talk]]) 17:45, 30. júl 2018 (UTC) <small>(via [[m:Special:MyLanguage/Global_message_delivery|global message delivery]])</small></span> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tgr@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tgr/massmessage-T139380-ifadmin&oldid=18255968 --> == Editing of sitewide CSS/JS is only possible for interface administrators from now == ''({{int:please-translate}})'' <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hi all, as [[m:Special:MyLanguage/Creation of separate user group for editing sitewide CSS/JS/announcement 2|announced previously]], permission handling for CSS/JS pages has changed: only members of the <code>[[m:Special:MyLanguage/Interface administrators|interface-admin]]</code> ({{int:group-interface-admin}}) group, and a few highly privileged global groups such as stewards, can edit CSS/JS pages that they do not own (that is, any page ending with .css or .js that is either in the MediaWiki: namespace or is another user's user subpage). This is done to improve the security of readers and editors of Wikimedia projects. More information is available at [[m:Special:MyLanguage/Creation of separate user group for editing sitewide CSS/JS|Creation of separate user group for editing sitewide CSS/JS]]. If you encounter any unexpected problems, please contact me or file a bug. Thanks!<br /> [[m:User:Tgr|Tgr]] ([[m:User talk:Tgr|talk]]) 12:40, 27. august 2018 (UTC) <small>(via [[m:Special:MyLanguage/Global_message_delivery|global message delivery]])</small> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tgr@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18258712 --> == Read-only mode for up to an hour on 12 September and 10 October == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch 2018|Read this message in another language]] • {{int:please-translate}} The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] will be testing its secondary data centre. This will make sure that Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to do a planned test. This test will show if they can reliably switch from one data centre to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. They will switch all traffic to the secondary data center on '''Wednesday, 12 September 2018'''. On '''Wednesday, 10 October 2018''', they will switch back to the primary data center. Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop when we switch. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for up to an hour on Wednesday, 12 September and Wednesday, 10 October. The test will start at [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20170503T14 14:00 UTC] (15:00 BST, 16:00 CEST, 10:00 EDT, 07:00 PDT, 23:00 JST, and in New Zealand at 02:00 NZST on Thursday 13 September and Thursday 11 October). *If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. *There will be code freezes for the weeks of 10 September 2018 and 8 October 2018. Non-essential code deployments will not happen. This project may be postponed if necessary. You can [[wikitech:Switch Datacenter#Schedule for 2018 switch|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. Any changes will be announced in the schedule. There will be more notifications about this. '''Please share this information with your community.''' /<span dir=ltr>[[m:User:Johan (WMF)|User:Johan(WMF)]] ([[m:User talk:Johan (WMF)|talk]])</span> </div></div> 13:33, 6. september 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18333489 --> == Words hyphenated across pages in Wikisource are now joined == Hi, this is a message by [[User:Candalua|Can da Lua]] as discussed [[:s:it:Wikisource:Bar/Archivio/2018.09#Un_sogno_antico_diventa_realtà!|here]] for [[:m:Global message delivery/Targets/Wikisource Communities|wikisource communities]] The ProofreadPage extension can now join together a word that is split between a page and the next. In the past, when a page was ending with ''"concat-"'' and the next page was beginning with ''"enation"'', the resulting transclusion would have been ''"concat- enation"'', and a special template like [[:d:Q15630535]] had to be used to obtain the word ''"concatenation"''. Now the default behavior has changed: the hyphen at the end of a page is suppressed and in this case no space is inserted, so the result of the transclusion will be: ''"concatenation"'', without the need of a template. The "joiner" character is defined by default as "-" (the regular hyphen), but it is possible to change this. A template may still be needed to deal with particular cases when the hyphen needs to be preserved. '''Please share this information with your community.''' [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:28, 30. september 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Alexmar983@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Wikisource_Communities&oldid=18419024 --> == Change coming to how certain templates will appear on the mobile web == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''Change coming to how certain templates will appear on the mobile web''' {{int:please-translate}} [[File:Page_issues_-_mobile_banner_example.jpg|thumb|Example of improvements]] Hello, In a few weeks the Readers web team will be changing how some templates look on the mobile web site. We will make these templates more noticeable when viewing the article. We ask for your help in updating any templates that don't look correct. What kind of templates? Specifically templates that notify readers and contributors about issues with the content of an article – the text and information in the article. Examples like [[wikidata:Q5962027|Template:Unreferenced]] or [[Wikidata:Q5619503|Template:More citations needed]]. Right now these notifications are hidden behind a link under the title of an article. We will format templates like these (mostly those that use Template:Ambox or message box templates in general) to show a short summary under the page title. You can tap on the "Learn more" link to get more information. For template editors we have [[mw:Recommendations_for_mobile_friendly_articles_on_Wikimedia_wikis#Making_page_issues_(ambox_templates)_mobile_friendly|some recommendations on how to make templates that are mobile-friendly]] and also further [[mw:Reading/Web/Projects/Mobile_Page_Issues|documentation on our work so far]]. If you have questions about formatting templates for mobile, [[mw:Talk:Reading/Web/Projects/Mobile_Page_Issues|please leave a note on the project talk page]] or [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?projects=Readers-Web-Backlog file a task in Phabricator] and we will help you. {{Int:Feedback-thanks-title}} </div> [[m:User:CKoerner (WMF)|CKoerner (WMF)]] ([[m:User talk:CKoerner (WMF)|talk]]) 19:35, 13. november 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:CKoerner (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18543269 --> == Community Wishlist Survey vote == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> The Community Wishlist Survey. {{Int:Please-translate}}. Hey everyone, The Community Wishlist Survey is the process when the Wikimedia communities decide what the Wikimedia Foundation [[m:Community Tech|Community Tech]] should work on over the next year. The Community Tech team is focused on tools for experienced Wikimedia editors. The communities have now posted a long list of technical proposals. You can vote on the proposals from now until 30 November. You can read more on the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2019|wishlist survey page]]. <span dir=ltr>/[[m:User:Johan (WMF)|User:Johan (WMF)]]</span></div></div> 18:13, 22. november 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18543269 --> == Advanced Search == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[m:WMDE_Technical_Wishes/AdvancedSearch|Advanced Search]] will become a default feature on your wiki on November 28. This new interface allows you to perform specialized searches on the [[Special:Search|search page]], even if you don’t know any [[mw:Special:MyLanguage/Help:CirrusSearch|search syntax]]. Advanced Search originates from the [[m:WMDE_Technical_Wishes|German Community’s Technical Wishes project]]. It's already a default feature on German, Arabic, Farsi and Hungarian Wikipedia. Besides, more than 40.000 users across all wikis have tested the beta version. Feedback is welcome on the [[mw:Help talk:Extension:AdvancedSearch|central feedback page]].</div> [[m:User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] ([[m:User talk:Johanna Strodt (WMDE)|talk]]) 11:03, 26. november 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_2&oldid=18363910 --> == Selection of the Wikisource Community User Group representative to the Wikimedia Summit == Dear all, Sorry for writing in English and cross-posting this message. The [[meta:Wikisource Community User Group|Wikisource Community User Group]] could send one representative to the [[meta:Wikimedia Summit 2019|Wikimedia Summit 2019]] (formerly "Wikimedia Conference"). The Wikimedia Summit is a yearly conference of all organizations affiliated to the Wikimedia Movement (including our Wikisource Community User Group). It is a great place to talk about Wikisource needs to the chapters and other user groups that compose the Wikimedia movement. For context, there is a [[meta:Wikimedia Conference 2018/Wikisource Community User Group|short report on what happened last year]]. The deadline is short and to avoid the confusing vote on the Wikisource-I mailing list of last year, we created a ''[[meta:Wikisource Community User Group/Wikimedia Summit 2019|page on meta to decide who will be the representative of the user group to the Wikimedia Summit]]''. The vote will be in two parts: # until December 7th, people can add their name and a short explanation on who they are and why they want to go to the summit. Nomination of other people is allowed, the nominated person should accept their nomination. # starting December 7th, and for a week, the community vote to designate the representative. Please feel free to ask any question on the [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikisource-l wikisource-I] mailing list or on the [[meta:Talk:Wikisource Community User Group/Wikimedia Summit 2019|talk page]]. For the [[meta:Wikisource Community User Group|Wikisource Community User Group]], [[User:Tpt|Tpt]] ([[User talk:Tpt|talk]]) 15:15, 5 December 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tpt@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Wikisource_Communities&oldid=18434284 --> == New Wikimedia password policy and requirements == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> {{int:please-translate}} The Wikimedia Foundation security team is implementing a new [[m:Password policy|password policy and requirements]]. [[mw:Wikimedia_Security_Team/Password_strengthening_2019|You can learn more about the project on MediaWiki.org]]. These new requirements will apply to new accounts and privileged accounts. New accounts will be required to create a password with a minimum length of 8 characters. Privileged accounts will be prompted to update their password to one that is at least 10 characters in length. These changes are planned to be in effect on December 13th. If you think your work or tools will be affected by this change, please let us know on [[mw:Talk:Wikimedia_Security_Team/Password_strengthening_2019|the talk page]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} </div> [[m:User:CKoerner (WMF)|CKoerner (WMF)]] ([[m:User talk:CKoerner (WMF)|talk]]) 20:03, 6. december 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:CKoerner (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18639017 --> == Wikisource Community User Group representative vote == Dear all, Sorry for writing in English and cross-posting this message. Following the previous message, the vote for the representative of the [[meta:Wikisource Community User Group|Wikisource Community User Group]] to the [[meta:Wikimedia Summit 2019|Wikimedia Summit 2019]] is now open. There is two great candidates on ''[[meta:Wikisource Community User Group/Wikimedia Summit 2019|page on meta to decide who will be the representative of the user group to the Wikimedia Summit]]''. You can support a candidate now. All active Wikisource users can vote. The vote is ending on December 14, 2018. Feel free to ask any question on the [https://lists.wikimedia.org/mailman/listinfo/wikisource-l wikisource-I] mailing list or on the [[meta:Talk:Wikisource Community User Group/Wikimedia Summit 2019|talk page]]. {{int:Feedback-thanks-title}} For the [[meta:Wikisource Community User Group|Wikisource Community User Group]], [[User:Tpt|Tpt]] ([[User talk:Tpt|talk]]) December 8, 2018 at 18:53 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tpt@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikisource&oldid=18700925 --> == Invitation from Wiki Loves Love 2019 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {{int:please-translate}} [[File:WLL Subtitled Logo (transparent).svg|right|frameless]] Love is an important subject for humanity and it is expressed in different cultures and regions in different ways across the world through different gestures, ceremonies, festivals and to document expression of this rich and beautiful emotion, we need your help so we can share and spread the depth of cultures that each region has, the best of how people of that region, celebrate love. [[:c:Commons:Wiki Loves Love|Wiki Loves Love (WLL)]] is an international photography competition of Wikimedia Commons with the subject love testimonials happening in the month of February. The primary goal of the competition is to document love testimonials through human cultural diversity such as monuments, ceremonies, snapshot of tender gesture, and miscellaneous objects used as symbol of love; to illustrate articles in the worldwide free encyclopedia Wikipedia, and other Wikimedia Foundation (WMF) projects. The theme of 2019 iteration is '''''Celebrations, Festivals, Ceremonies and rituals of love.''''' Sign up your affiliate or individually at [[:c:Commons:Wiki Loves Love 2019/Participants|Participants]] page. To know more about the contest, check out our [[:c:Commons:Wiki Loves Love 2019|Commons Page]] and [[:c:Commons:Wiki Loves Love 2018/FAQ|FAQs]] There are several prizes to grab. Hope to see you spreading love this February with Wiki Loves Love! Kind regards, [[:c:Commons:Wiki Loves Love 2018/International Team|Wiki Loves Love Team]] Imagine... the sum of all love! </div> --[[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:13, 27. december 2018 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18639017 --> == FileExporter beta feature == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Logo for the beta feature FileExporter.svg|thumb|Coming soon: the beta feature [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons|FileExporter]]]] A new beta feature will soon be released on all wikis: The [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons|FileExporter]]. It allows exports of files from a local wiki to Wikimedia Commons, including their file history and page history. Which files can be exported is defined by each wiki's community: '''Please check your wiki's [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons/Configuration file documentation|configuration file]]''' if you want to use this feature. The FileExporter has already been a beta feature on [https://www.mediawiki.org mediawiki.org], [https://meta.wikimedia.org meta.wikimedia], deWP, faWP, arWP, koWP and on [https://wikisource.org wikisource.org]. After some functionality was added, it's now becoming a beta feature on all wikis. Deployment is planned for January 16. More information can be found [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons|on the project page]]. As always, feedback is highly appreciated. If you want to test the FileExporter, please activate it in your [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|user preferences]]. The best place for feedback is the [[mw:Help_talk:Extension:FileImporter|central talk page]]. Thank you from Wikimedia Deutschland's [[m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes project]]. </div> [[User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] 09:41, 14. január 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=18782700 --> == No editing for 30 minutes on 17 January == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">You will '''not be able to edit''' the wikis for up to 30 minutes on '''[https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20190117T07 17 January 07:00 UTC]'''. This is because of a database problem that has to be fixed immediately. You can still read the wikis. Some wikis are not affected. They don't get this message. You can see which wikis are '''not''' affected [[:m:User:Johan (WMF)/201901ReadOnlyPage|on this page]]. Most wikis are affected. The time you can not edit might be shorter than 30 minutes. /[[User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]</div> 18:54, 16. január 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/201901ReadOnly/Targets7&oldid=18789239 --> == Talk to us about talking == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:OOjs_UI_icon_speechBubbles-rtl.svg|alt="icon depicting two speech Bubbles"|frameless|right|120px]] The Wikimedia Foundation is planning a [[mw:Talk pages consultation 2019|global consultation about communication]]. The goal is to bring Wikimedians and wiki-minded people together to improve tools for communication. We want all contributors to be able to talk to each other on the wikis, whatever their experience, their skills or their devices. We are looking for input from as many different parts of the Wikimedia community as possible. It will come from multiple projects, in multiple languages, and with multiple perspectives. We are currently planning the consultation. We need your help. '''We need volunteers to help talk to their communities or user groups.''' You can help by hosting a discussion at your wiki. Here's what to do: # First, [[mw:Talk pages consultation 2019/Participant group sign-up|sign up your group here.]] # Next, create a page (or a section on a Village pump, or an e-mail thread – whatever is natural for your group) to collect information from other people in your group. This is not a vote or decision-making discussion: we are just collecting feedback. # Then ask people what they think about communication processes. We want to hear stories and other information about how people communicate with each other on and off wiki. Please consider asking these five questions: ## When you want to discuss a topic with your community, what tools work for you, and what problems block you? ## What about talk pages works for newcomers, and what blocks them? ## What do others struggle with in your community about talk pages? ## What do you wish you could do on talk pages, but can't due to the technical limitations? ## What are the important aspects of a "wiki discussion"? # Finally, please go to [[mw:Talk:Talk pages consultation 2019|Talk pages consultation 2019 on Mediawiki.org]] and report what you learned from your group. Please include links if the discussion is available to the public. '''You can also help build the list of the many different ways people talk to each other.''' Not all groups active on wikis or around wikis use the same way to discuss things: it can happen on wiki, on social networks, through external tools... Tell us [[mw:Talk pages consultation 2019/Tools in use|how your group communicates]]. You can read more about [[mw:Talk pages consultation 2019|the overall process]] on mediawiki.org. If you have questions or ideas, you can [[mw:Talk:Talk pages consultation 2019|leave feedback about the consultation process]] in the language you prefer. Thank you! We're looking forward to talking with you. </div> [[user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]] 15:01, 21. február 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18639017 --> == Read-only mode for up to 30 minutes on 11 April == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">You will '''not be able to edit''' most Wikimedia wikis for up to 30 minutes on '''[https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20190411T05 11 April 05:00 UTC]'''. This is because of a hardware problem. You can still read the wikis. You [[phab:T220080|can see which wikis are affected]]. The time you can not edit might be shorter than 30 minutes. /[[User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]</div></div></div> 10:56, 8. apríl 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18979889 --> == Wikimedia Foundation Medium-Term Plan feedback request == {{int:please-translate}} <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">The Wikimedia Foundation has published a [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Medium-term_plan_2019|Medium-Term Plan proposal]] covering the next 3–5 years. We want your feedback! Please leave all comments and questions, in any language, on [[m:Talk:Wikimedia_Foundation_Medium-term_plan_2019|the talk page]], by April 20. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[m:User:Quiddity (WMF)|Quiddity (WMF)]] ([[m:User talk:Quiddity (WMF)|talk]]) 17:35, 12. apríl 2019 (UTC)</div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=18998727 --> == [[:Kategória:Údržba:Zmazať]] == Could an admin please review the deletion requests? --'''[[User:Rschen7754|Rs]][[User talk:Rschen7754|chen]][[Special:Contributions/Rschen7754|7754]]''' 20:14, 27. apríl 2019 (UTC) == IMPORTANT: Admin activity review == Hello. A new policy regarding the removal of "advanced rights" (administrator, bureaucrat, etc) was adopted by [[:m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders|global community consensus]] in 2013. According to this policy, the [[:m:stewards|stewards]] are reviewing administrators' activity on smaller wikis. To the best of our knowledge, your wiki does not have a formal process for removing "advanced rights" from inactive accounts. This means that the stewards will take care of this according to the [[:m:Admin activity review|admin activity review]]. We have determined that the following users meet the inactivity criteria (no edits and no log actions for more than 2 years): #AtonX (bureaucrat, administrator) These users will receive a notification soon, asking them to start a community discussion if they want to retain some or all of their rights. If the users do not respond, then their advanced rights will be removed by the stewards. However, if you as a community would like to create your own activity review process superseding the global one, want to make another decision about these inactive rights holders, or already have a policy that we missed, then please notify the [[:m:Stewards' noticeboard|stewards on Meta-Wiki]] so that we know not to proceed with the rights review on your wiki. Thanks, '''[[User:Rschen7754|Rs]][[User talk:Rschen7754|chen]][[Special:Contributions/Rschen7754|7754]]''' 03:33, 19. jún 2019 (UTC) == Update on the consultation about office actions == Hello all, Last month, the Wikimedia Foundation's Trust & Safety team [[:en:Wikipedia:Village_pump_(policy)/Archive_152#Announcement_of_forthcoming_temporary_and_partial_ban_tool_consultation|announced]] a future consultation about partial and/or temporary [[m:Special:MyLanguage/office actions|office actions]]. We want to let you know that the '''draft version''' of this consultation has now been [[:m:Office_actions/Community_consultation_on_partial_and_temporary_office_actions/draft|posted on Meta]]. This is a '''draft'''. It is not intended to be the consultation itself, which will be posted on Meta likely in early September. Please do not treat this draft as a consultation. Instead, we ask your assistance in forming the final language for the consultation. For that end, we would like your input over the next couple of weeks about what questions the consultation should ask about partial and temporary Foundation office action bans and how it should be formatted. '''[[:m:Talk:Office_actions/Community_consultation_on_partial_and_temporary_office_actions/draft|Please post it on the draft talk page]]'''. Our goal is to provide space for the community to discuss all the aspects of these office actions that need to be discussed, and we want to ensure with your feedback that the consultation is presented in the best way to encourage frank and constructive conversation. Please visit [[:m:Office_actions/Community_consultation_on_partial_and_temporary_office_actions/draft|the consultation draft on Meta-wiki]] and leave your comments on the draft’s talk page about what the consultation should look like and what questions it should ask. Thank you for your input! -- The [[m:Special:MyLanguage/Trust and Safety|Trust & Safety team]] 08:03, 16. august 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=19175143 --> == New tools and IP masking == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Hey everyone, The Wikimedia Foundation wants to work on two things that affect how we patrol changes and handle vandalism and harassment. We want to make the tools that are used to handle bad edits better. We also want to get better privacy for unregistered users so their IP addresses are no longer shown to everyone in the world. We would not hide IP addresses until we have better tools for patrolling. We have an idea of what tools ''could'' be working better and how a more limited access to IP addresses would change things, but we need to hear from more wikis. You can read more about the project [[m:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|on Meta]] and [[m:Talk:IP Editing: Privacy Enhancement and Abuse Mitigation|post comments and feedback]]. Now is when we need to hear from you to be able to give you better tools to handle vandalism, spam and harassment. You can post in your language if you can't write in English. [[User:Johan (WMF)|Johan (WMF)]]</div></div></div> 14:19, 21. august 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johan_(WMF)/Tools_and_IP_message/Distribution&oldid=19315232 --> == The consultation on partial and temporary Foundation bans just started == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <div class="plainlinks"> Hello, In a [[:en:Wikipedia:Community_response_to_the_Wikimedia_Foundation%27s_ban_of_Fram/Official_statements#Board_statement|recent statement]], the Wikimedia Foundation Board of Trustees [[:en:Wikipedia:Community_response_to_the_Wikimedia_Foundation%27s_ban_of_Fram/Official_statements#Board_statement|requested that staff hold a consultation]] to "re-evaluat[e] or add community input to the two new office action policy tools (temporary and partial Foundation bans)". Accordingly, the Foundation's Trust & Safety team invites all Wikimedians [[:m:Office actions/Community consultation on partial and temporary office actions/09 2019|to join this consultation and give their feedback]] from 30 September to 30 October. How can you help? * Suggest how partial and temporary Foundation bans should be used, if they should (eg: On all projects, or only on a subset); * Give ideas about how partial and temporary Foundation bans should ideally implemented, if they should be; and/or * Propose changes to the existing Office Actions policy on partial and temporary bans. We offer our thanks in advance for your contributions, and we hope to get as much input as possible from community members during this consultation! </div> </div>-- [[user:Kbrown (WMF)|Kbrown (WMF)]] 17:14, 30. september 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=19302497 --> == Feedback wanted on Desktop Improvements project == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> {{Int:Please-translate}} {{int:Hello}}. The Readers Web team at the WMF will work on some [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|improvements to the desktop interface]] over the next couple of years. The goal is to increase usability without removing any functionality. We have been inspired by changes made by volunteers, but that currently only exist as local gadgets and user scripts, prototypes, and volunteer-led skins. We would like to begin the process of bringing some of these changes into the default experience on all Wikimedia projects. We are currently in the research stage of this project and are looking for ideas for improvements, as well as feedback on our current ideas and mockups. So far, we have performed interviews with community members at Wikimania. We have gathered lists of previous volunteer and WMF work in this area. We are examining possible technical approaches for such changes. We would like individual feedback on the following: * Identifying focus areas for the project we have not yet discovered * Expanding the list of existing gadgets and user scripts that are related to providing a better desktop experience. If you can think of some of these from your wiki, please let us know * Feedback on the ideas and mockups we have collected so far We would also like to gather a list of wikis that would be interested in being test wikis for this project - these wikis would be the first to receive the updates once we’re ready to start building. When giving feedback, please consider the following goals of the project: * Make it easier for readers to focus on the content * Provide easier access to everyday actions (e.g. search, language switching, editing) * Put things in logical and useful places * Increase consistency in the interface with other platforms - mobile web and the apps * Eliminate clutter * Plan for future growth As well as the following constraints: * Not touching the content - no work will be done in terms of styling templates or to the structure of page contents themselves * Not removing any functionality - things might move around, but all navigational items and other functionality currently available by default will remain * No drastic changes to the layout - we're taking an evolutionary approach to the changes and want the site to continue feeling familiar to readers and editors Please give all feedback (in any language) at [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop Improvements|mw:Talk:Reading/Web/Desktop Improvements]] After this round of feedback, we plan on building a prototype of suggested changes based on the feedback we receive. You’ll hear from us again asking for feedback on this prototype. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[mw:User:Quiddity (WMF)|Quiddity (WMF)]] ([[mw:User talk:Quiddity (WMF)|talk]]) </div> 07:15, 16. október 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Quiddity_(WMF)/Global_message_delivery_split_2&oldid=19462801 --> == Community Wishlist 2020 == [[File:Magic Wand Icon 229981 Color Flipped.svg|right|48px]] <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> The '''[[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2020|2020 Community Wishlist Survey]]''' is now open! This survey is the process where communities decide what the [[m:Community Tech|Community Tech]] team should work on over the next year. We encourage everyone to submit proposals until the deadline on '''November 11, 2019''', or comment on other proposals to help make them better. '''This year, we’re exclusively focusing on smaller projects (i.e., Wikibooks, Wiktionary, Wikiquote, Wikisource, Wikiversity, Wikispecies, Wikivoyage, and Wikinews).''' We want to help these projects and provide meaningful improvements to diverse communities. If you’re a member of any of these projects, please participate in the survey! To submit proposals, see the guidelines on the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2020#Guidelines|survey page]]. You can write proposals in any language, and we will translate them for you. Thank you, and we look forward to seeing your proposals! </div> [[:m:user:IFried (WMF)|IFried (WMF)]] 19:30, 4. november 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Trizek_(WMF)/sandbox/temp_MassMessage_list&oldid=19523495 --> == Wiki Loves Folklore == [[File:WLL Subtitled Logo (transparent).svg|100px|right|frameless]] '''Hello Folks,''' Wiki Loves Love is back again in 2020 iteration as '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore|Wiki Loves Folklore]]''' from 1 February, 2020 - 29 February, 2020. Join us to celebrate the local cultural heritage of your region with the theme of folklore in the international photography contest at [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wllove Wikimedia Commons]. Images, videos and audios representing different forms of folk cultures and new forms of heritage that haven’t otherwise been documented so far are welcome submissions in Wiki Loves Folklore. Learn more about the contest at [[m:Wiki Loves Folklore|Meta-Wiki]] and [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore|Commons]]. '''Kind regards,'''<br/> [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore/International Team|'''Wiki Loves Folklore International Team''']]<br/> <small>&mdash;&nbsp;[[User:Tulsi Bhagat|<span style="color: black;">'''Tulsi Bhagat'''</span>]] <small>([[Special:Contributions/Tulsi Bhagat|<span style="color: black;">contribs</span>]] &#124; [[User talk:Tulsi Bhagat|<span style="color: black;">talk</span>]])</small><br/> sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 06:15, 18. január 2020 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tulsi Bhagat@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/wll&oldid=19716850 --> == Movement Learning and Leadership Development Project == Hello The Wikimedia Foundation’s Community Development team is seeking to learn more about the way volunteers learn and develop into the many different roles that exist in the movement. Our goal is to build a movement informed framework that provides shared clarity and outlines accessible pathways on how to grow and develop skills within the movement. To this end, we are looking to speak with you, our community to learn about your journey as a Wikimedia volunteer. Whether you joined yesterday or have been here from the very start, we want to hear about the many ways volunteers join and contribute to our movement. To learn more about the project, [[:m:special:MyLanguage/Movement Learning and Leadership Development Project|please visit the Meta page]]. If you are interested in participating in the project, please complete [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSegM07N1FK_s0VUECM61AlWOthwdn5zQOlVsa2vaKcx13BwZg/viewform?usp=sf_link this simple Google form]. Although we may not be able to speak to everyone who expresses interest, we encourage you to complete this short form if you are interested in participating! -- [[user:LMiranda (WMF)|LMiranda (WMF)]] ([[user talk:LMiranda (WMF)|talk]]) 19:01, 22. január 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Trizek_(WMF)/sandbox/temp_MassMessage_list&oldid=19738989 --> == Wikisource Conference in Warsaw == Dear Wikisource Community, Meeting the Wikisource community expectations, we are working with Wikimedia Polska and Wikimedia Foundation on organiziing the 2nd Wikisource Conference in Warsaw. We already had a survey that showed high interest in the Conference within the community. We also had recently a meeting on the conference organization process and its requirements. However, we are still at a very early stage of the Conference organization process. But we are hoping this event will happen in September this year. In order to apply for Wikimedia Foundation support, we need some input from the community about the Conference goals and the community expectations. If you are a wikisourcian, you wish to participate the conference or you wish to help the Wikisource community that the conference take place, please fill the short survey linked below before January 29 (due to short deadline for grant applications). Please, also share this request among Your communities. Here is the link to the survey https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSf7FnFgMLPHeyWtBqjgXwLDYvh5vxeTnsZ0OIjTdSDrZlX0PA/viewform Feel free to contact us, if you have any questions, suggestions, proposals, or if you wish to help us in any other way. On behalf of the Organizing Commitee, [[user:VIGNERON|Nicolas Vigneron]] [[user:Satdeep Gill|Satdeep Gill]] [[user:Ankry|Ankry]] == Additional interface for edit conflicts on talk pages == ''Sorry, for writing this text in English. If you could help to translate it, it would be appreciated.'' You might know the new interface for edit conflicts (currently a beta feature). Now, Wikimedia Germany is designing an additional interface to solve edit conflicts on talk pages. This interface is shown to you when you write on a discussion page and another person writes a discussion post in the same line and saves it before you do. With this additional editing conflict interface you can adjust the order of the comments and edit your comment. We are inviting everyone to have a look at [[m:WMDE Technical Wishes/Edit Conflicts#Edit conflicts on talk pages|the planned feature]]. Let us know what you think on our [[mw:Help talk:Two Column Edit Conflict View|central feedback page]]! -- For the Technical Wishes Team: [[m:User:Max Klemm (WMDE)|Max Klemm (WMDE)]] 14:15, 26. február 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Max Klemm (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=19845780 --> == Community Tech Launches Wikisource Improvement Initiative == ''This message is in English, but we encourage translation into other languages. Thank you!'' Hello everyone, We hope you are all healthy and safe in these difficult times. The [[Community Tech|Community Tech team]] has just launched a new initiative to improve Wikisource. We will be addressing five separate wishes, which came out of the [[Community Wishlist Survey 2020|2020 Community Wishlist Survey]], and we want you to be a part of the process! The projects include the following: *[[Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Improve export of electronic books|Improve ebook export]] *[[Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/New OCR tool|Improve OCR tools]] *[[Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Migrate Wikisource specific edit tools from gadgets to Wikisource extension|Migrate Wikisource specific edit tools from gadgets to Wikisource extension]] *[[Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Inter-language link support via Wikidata|Inter-language link support via Wikidata]] *[[Community Wishlist Survey 2020/Wiktionary/Insert attestation using Wikisource as a corpus|Insert attestation on Wiktionary using Wikisource as a corpus]] For the first project, the team will focus on the #1 wish: improve ebook exports. We have created a [[Community Tech/Ebook Export Improvement|project page]], which includes an analysis of the ebook export process. We now invite everyone to visit the page and share their feedback on the [[Talk:Community Tech/Ebook Export Improvement|project talk page]]. Please let us know what you think of our analysis; we want to hear from all of you! Furthermore, we hope that you will participate in the other Wikisource improvement projects, which we’ll address in the future. Thank you in advance and we look forward to reading your feedback on the ebook export improvement [[Talk:Community Tech/Ebook Export Improvement| talk page]]! -- [[User:IFried (WMF)|IFried (WMF)]] (Product Manager, Community Tech) <small>Sent by [[User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:46, 28. máj 2020 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=20121651 --> == Community Tech Launches Wikisource Improvement Initiative == ''Apologies for the broken links in the previous message. This message is in English, but we encourage translation into other languages. Thank you!'' Hello everyone, We hope you are all healthy and safe in these difficult times. The [[:meta:Community Tech|Community Tech team]] has just launched a new initiative to improve Wikisource. We will be addressing five separate wishes, which came out of the [[:meta:Community Wishlist Survey 2020|2020 Community Wishlist Survey]], and we want you to be a part of the process! The projects include the following: *[[:meta:Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Improve export of electronic books|Improve ebook export]] *[[:meta:Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/New OCR tool|Improve OCR tools]] *[[:meta:Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Migrate Wikisource specific edit tools from gadgets to Wikisource extension|Migrate Wikisource specific edit tools from gadgets to Wikisource extension]] *[[:meta:Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Inter-language link support via Wikidata|Inter-language link support via Wikidata]] *[[:meta:Community Wishlist Survey 2020/Wiktionary/Insert attestation using Wikisource as a corpus|Insert attestation on Wiktionary using Wikisource as a corpus]] For the first project, the team will focus on the #1 wish: improve ebook exports. We have created a [[:meta:Community Tech/Ebook Export Improvement|project page]], which includes an analysis of the ebook export process. We now invite everyone to visit the page and share their feedback on the [[:meta:Talk:Community Tech/Ebook Export Improvement|project talk page]]. Please let us know what you think of our analysis; we want to hear from all of you! Furthermore, we hope that you will participate in the other Wikisource improvement projects, which we’ll address in the future. Thank you in advance and we look forward to reading your feedback on the ebook export improvement [[:meta:Talk:Community Tech/Ebook Export Improvement| talk page]]! -- [[User:IFried (WMF)|IFried (WMF)]] (Product Manager, Community Tech) <small>Sent by [[User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:51, 28. máj 2020 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=20121680 --> == Feedback on movement names == {{int:Hello}}. Apologies if you are not reading this message in your native language. {{int:please-translate}} if necessary. {{Int:Feedback-thanks-title}} There are a lot of conversations happening about the future of our movement names. We hope that you are part of these discussions and that your community is represented. Since 16 June, the Foundation Brand Team has been running a [https://wikimedia.qualtrics.com/jfe/form/SV_9G2dN7P0T7gPqpD survey] in 7 languages about [[m:Special:MyLanguage/Communications/Wikimedia brands/2030 movement brand project/Naming convention proposals|3 naming options]]. There are also community members sharing concerns about renaming in a [[m:Special:MyLanguage/Community open letter on renaming|Community Open Letter]]. Our goal in this call for feedback is to hear from across the community, so we encourage you to participate in the survey, the open letter, or both. The survey will go through 7 July in all timezones. Input from the survey and discussions will be analyzed and published on Meta-Wiki. Thanks for thinking about the future of the movement, --[[:m:Talk:Communications/Wikimedia brands/2030 movement brand project|The Brand Project team]], 19:39, 2. júl 2020 (UTC) ''Note: The survey is conducted via a third-party service, which may subject it to additional terms. For more information on privacy and data-handling, see the [[foundation:Special:MyLanguage/Naming Convention Proposals Movement Feedback Survey Privacy Statement|survey privacy statement]].'' <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Elitre_(WMF)/All_wikis_June_2020&oldid=20238769 --> == Announcing a new wiki project! Welcome, Abstract Wikipedia == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hi all, It is my honor to introduce Abstract Wikipedia, a new project that has been unanimously approved by the Wikimedia Foundation Board of Trustees. Abstract Wikipedia proposes a new way to generate baseline encyclopedic content in a multilingual fashion, allowing more contributors and more readers to share more knowledge in more languages. It is an approach that aims to make cross-lingual cooperation easier on our projects, increase the sustainability of our movement through expanding access to participation, improve the user experience for readers of all languages, and innovate in free knowledge by connecting some of the strengths of our movement to create something new. This is our first new project in over seven years. Abstract Wikipedia was submitted as a project proposal by Denny Vrandečić in May 2020 <ref>[[m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia|Abstract Wikipedia]]</ref> after years of preparation and research, leading to a detailed plan and lively discussions in the Wikimedia communities. We know that the energy and the creativity of the community often runs up against language barriers, and information that is available in one language may not make it to other language Wikipedias. Abstract Wikipedia intends to look and feel like a Wikipedia, but build on the powerful, language-independent conceptual models of Wikidata, with the goal of letting volunteers create and maintain Wikipedia articles across our polyglot Wikimedia world. The project will allow volunteers to assemble the fundamentals of an article using words and entities from Wikidata. Because Wikidata uses conceptual models that are meant to be universal across languages, it should be possible to use and extend these building blocks of knowledge to create models for articles that also have universal value. Using code, volunteers will be able to translate these abstract “articles” into their own languages. If successful, this could eventually allow everyone to read about any topic in Wikidata in their own language. As you can imagine, this work will require a lot of software development, and a lot of cooperation among Wikimedians. In order to make this effort possible, Denny will join the Foundation as a staff member in July and lead this initiative. You may know Denny as the creator of Wikidata, a long-time community member, a former staff member at Wikimedia Deutschland, and a former Trustee at the Wikimedia Foundation <ref>[[m:User:Denny|User:Denny]]</ref>. We are very excited that Denny will bring his skills and expertise to work on this project alongside the Foundation’s product, technology, and community liaison teams. It is important to acknowledge that this is an experimental project, and that every Wikipedia community has different needs. This project may offer some communities great advantages. Other communities may engage less. Every language Wikipedia community will be free to choose and moderate whether or how they would use content from this project. We are excited that this new wiki-project has the possibility to advance knowledge equity through increased access to knowledge. It also invites us to consider and engage with critical questions about how and by whom knowledge is constructed. We look forward to working in cooperation with the communities to think through these important questions. There is much to do as we begin designing a plan for Abstract Wikipedia in close collaboration with our communities. I encourage you to get involved by going to the project page and joining the new mailing list <ref>[[mail:abstract-wikipedia|Abstract Wikipedia mailing list]]</ref>. We recognize that Abstract Wikipedia is ambitious, but we also recognize its potential. We invite you all to join us on a new, unexplored path. Yours, Katherine Maher (Executive Director, Wikimedia Foundation) <references/> </div> <small>Sent by [[:m:User:Elitre (WMF)]] 20:13, 9. júl 2020 (UTC) - '''[[:m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia/July 2020 announcement]]''' </small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Elitre_(WMF)/All_wikis_June_2020&oldid=20265926 --> == Technical Wishes: FileExporter and FileImporter become default features on all Wikis == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> The [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons|FileExporter and FileImporter]] will become a default features on all wikis until August 7, 2020. They are planned to help you to move files from your local wiki to Wikimedia Commons easier while keeping all original file information (Description, Source, Date, Author, View History) intact. Additionally, the move is documented in the files view history. How does it work? Step 1: If you are an auto-confirmed user, you will see a link "Move file to Wikimedia Commons" on the local file page. Step 2: When you click on this link, the FileImporter checks if the file can in fact be moved to Wikimedia Commons. These checks are performed based on the wiki's [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons/Configuration_file_documentation|configuration file]] which is created and maintained by each local wiki community. Step 3: If the file is compatible with Wikimedia Commons, you will be taken to an import page, at which you can update or add information regarding the file, such as the description. You can also add the 'Now Commons' template to the file on the local wiki by clicking the corresponding check box in the import form. Admins can delete the file from the local wiki by enabling the corresponding checkbox. By clicking on the 'Import' button at the end of the page, the file is imported to Wikimedia Commons. If you want to know more about the [[m:WMDE_Technical_Wishes/Move_files_to_Commons|FileImporter extension]] or the [[m:WMDE_Technical_Wishes|Technical Wishes Project]], follow the links. --For the Technical Wishes Team: </div>[[User:Max Klemm (WMDE)|Max Klemm (WMDE)]] 09:14, 6. august 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Max Klemm (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=20343133 --> == Feedback requested: Ebook Export Improvement Project == ''Note: This message is in English, but we encourage translation into other languages. Thank you!'' Hello, everyone! I am pleased to announce that the [[:meta:Community Tech|Community Tech]] team at WMF has posted our [[:meta:Community_Tech/Ebook_Export_Improvement#August_11,_2020:_Early_findings|August update]] on the Wikisource Ebook Export Improvement project! This project came out of our [[:meta:Community Wishlist Survey 2020|2020 Community Wishlist Survey]], and it was the [[:meta:Community Wishlist Survey 2020/Wikisource/Improve export of electronic books|#1 wish]] voted on by survey participants. So, what does this mean? In short, '''[[:meta:Talk:Community_Tech/Ebook_Export_Improvement#Early_findings:_Request_for_feedback_(August_2020)|we want your feedback]]!''' Now that we have posted the August update, we want to know what you think. The update includes findings from our community consultation, results from two separate analyses conducted by the team (on improving WSExport reliability & font rendering support), and proposed next steps. It is our hope that people can read our analysis, share their feedback, and engage in a conversation with us on the talk page. Your feedback will be invaluable, and it will help determine the next steps of the project. Thank you to everyone who has participated in the consultation so far! It's been a joy to explore how we can improve the ebook export experience. Now, we look forward to reading a new round of '''[[:meta:Talk:Community_Tech/Ebook_Export_Improvement#Early_findings:_Request_for_feedback_(August_2020)|feedback on the project talk page]]!''' -- [[User:IFried (WMF)|IFried (WMF)]] (Product Manager, Community Tech) <small>Sent by [[User:SGill (WMF)]] using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:14, 17. august 2020 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=20121680 --> == Important: maintenance operation on September 1st == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="sk" dir="ltr"><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch 2020|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] [[foundation:|Nadácia Wikimedia]] bude testovať svoje sekundárne dátové centrum. To zaistí, že Wikipedia a ďalšie Wikimedia stránky zostanú online aj v prípade katastrofy. Aby sme sa uistili, že všetko funguje, technické oddelenie Wikimedie potrebuje vykonať naplánovaný test. Tento test ukáže, či dokážu spoľahlivo prepnúť s jedného dátového centra do druhého. Na riešenie akýchkoľvek neočakávaných problémov a na prípravu testu je potrebných mnoho tímov. Všetka prevádzka bude prepnutá do sekundárneho dátového centra '''v utorok 1. septembra 2020'''. Kvôli istým obmedzeniam v [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]] sa žial musia všetky editácie počas prepínania zastaviť. Ospravedlňujeme sa za túto nepríjemnosť a pracujeme na tom, aby sme ju v budúcnosti minimalizovali. '''Na krátku dobu budete môcť všetky wiki čítať, nie však upravovať.''' *V utotok 1. septembra nebudete môcť najviac hodinu upravovať. Test sa začne o [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20200901T14 16:00 SELČ] (14:00 UTC, 15:00 BST, 10:00 EDT, 19:30 IST, 07:00 PDT, 23:00 JST, a na Novom Zélande o 02:00 NZST stredu 2. septembra). *Ak sa počas tejto doby pokúsite upravovať alebo úpravy ukladať, zobrazí sa vám hlásenie o chybe. Dúfame, že počas týchto minút nedôjde k strate žiadnych editácií, nemôžeme to však zaručiť. Ak uvidíte hlásene o chybe, počkajte prosím kým sa všetko nevráti do normálu. Potom by ste mali byť schopný uložiť svoje úpravy. Doporučujeme však, aby ste si najskôr urobili kópiu vašich úprav, len pre istotu. ''Ďalšie dôsledky'': *Úlohy na pozadí budú pomalšie a niektoré môžu byť vynechané. Červené odkazy sa môžu aktualizovať pomalšie než zvyčajne. Ak vytvoríte článok, ktorý má už odkaz niekde inde, odkaz zostane červený dlhšie než zvyčajne. Niektoré dlho bežiace skripty budú musieť byť zastavené. *Kódovania budú v týždni 1. septembra 2020 pozastavené. Nedôjde k nasadzovaniu nepotrebných kódov. V prípade potreby môže byť tento projekt odložený. Môžete si [[wikitech:Switch Datacenter#Schedule for 2020 switch|prečítať rozpis na wikitech.wikimedia.org]]. Akékoľvek zmeny budú oznámené v rozpise. O tejto udalosti bude viacej oznámení. '''Prosím zdieľajte tieto informácie so svojou komunitou.''' </div></div> <span dir=ltr>[[m:User:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]] ([[m:User talk:Trizek (WMF)|talk]])</span> 13:49, 26. august 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=20384955 --> == Invitation to participate in the conversation == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> ''{{int:Hello}}. Apologies for cross-posting, and that you may not be reading this message in your native language: translations of the following announcement may be available on '''[[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Draft review/Invitation (long version)|Meta]]'''. {{int:please-translate}}. {{Int:Feedback-thanks-title}}'' We are excited to share '''[[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Draft review|a draft of the Universal Code of Conduct]]''', which the Wikimedia Foundation Board of Trustees called for earlier this year, for your review and feedback. The discussion will be open until October 6, 2020. The UCoC Drafting Committee wants to learn which parts of the draft would present challenges for you or your work. What is missing from this draft? What do you like, and what could be improved? Please join the conversation and share this invitation with others who may be interested to join, too. To reduce language barriers during the process, you are welcomed to translate this message and the [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Draft review|Universal Code of Conduct/Draft review]]. You and your community may choose to provide your opinions/feedback using your local languages. To learn more about the UCoC project, see the [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] page, and the [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/FAQ|FAQ]], on Meta. Thanks in advance for your attention and contributions, [[:m:Talk:Trust_and_Safety|The Trust and Safety team at Wikimedia Foundation]], 17:55, 10. september 2020 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Universal_Code_of_Conduct/Draft_review/Invitation_(long_version)/List&oldid=20440292 --> == Wikisource Pagelist Widget: Ready to be enabled == ''Note: This message is in English, but we encourage translation into other languages. Thank you!'' Hello everyone, We are excited to announce that the Wikisource Pagelist widget is now available to be enabled on all Wikisources. Any interface admin on your wiki can enable it by using the instructions on the following page: https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/Help:Extension:ProofreadPage/Pagelist_widget In case, your wiki doesn’t have an interface admin, reach out to us on the ‘Help with enabling the widget on your wiki’ section of the project talk page and we will connect you with a global interface admin: https://meta.wikimedia.org/wiki/Talk:Wikisource_Pagelist_Widget#Help_with_enabling_the_widget_on_your_wiki You will need to hold a local discussion around what would be the labels for different page types in your language for the visual mode. (For example, ToC = ਤਤਕਰਾ in Punjabi, title = শিরোনাম in Bengali) Feel free to also give us any feedback on the [[:meta:Talk:Wikisource_Pagelist_Widget#Widget_rollout:_Feedback|project talk page on Meta-Wiki]] as well. Regards [[User:Sohom data|Sohom Datta]] <small>Sent by [[User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 05:56, 15. september 2020 (UTC) </small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=20386352 --> == Wikisource Pagelist Widget: Wikisource Meetup (29th September 2020) == Hello everyone, We hope you are doing well! We reached out to you a couple of weeks ago to share that '''[[:meta:Wikisource Pagelist Widget|Wikisource Pagelist Widget]]''' is now ready to be enabled to Wikisource. Since then, many language Wikisources have enabled the widget but many are yet to do so. So, we have decided to organize a Wikisource Meetup to give a live demonstration on how to use the widget in both wikitext and visual modes. There will be some time for the participants to share their feedback and experience with the widget. We will also provide support in case some Wikisource communities are seeking help in enabling the widget. The meetup will take place on '''29 September 2020''' at '''9:30 AM UTC''' or '''3 PM IST'''. Google Meet link for the meeting is: '''http://meet.google.com/khu-dfph-qsd''' Looking forward to seeing the global Wikisource community connect amid these difficult times when physical meetings have not been taking place. ''P.S. If you are planning to attend this meetup and are comfortable in sharing your email address then send us your confirmation in the form of a small email to '''sgill@wikimedia.org''', this will help us in getting a sense of the number of people that are planning to show-up. We are aware that this time-zone is not convenient for everyone and more meetups can be organized in the future.'' Regards [[:meta:User:Sohom data|Sohom]], [[:meta:User:SWilson (WMF)|Sam]] and [[:metaUser:SGill (WMF)|Satdeep]] <small>Sent by Satdeep using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:03, 24. september 2020 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=20386352 --> == Wikisource Pagelist Widget: Wikisource Meetup (29th September 2020) == Hello everyone, We hope you are doing well! We reached out to you a couple of weeks ago to share that '''[[:meta:Wikisource Pagelist Widget|Wikisource Pagelist Widget]]''' is now ready to be enabled to Wikisource. Since then, many language Wikisources have enabled the widget but many are yet to do so. So, we have decided to organize a Wikisource Meetup to give a live demonstration on how to use the widget in both wikitext and visual modes. There will be some time for the participants to share their feedback and experience with the widget. We will also provide support in case some Wikisource communities are seeking help in enabling the widget. The meetup will take place on '''29 September 2020''' at '''9:30 AM UTC''' or '''3 PM IST'''. Google Meet link for the meeting is: '''http://meet.google.com/khu-dfph-qsd''' Looking forward to seeing the global Wikisource community connect amid these difficult times when physical meetings have not been taking place. ''P.S. If you are planning to attend this meetup and are comfortable in sharing your email address then send us your confirmation in the form of a small email to '''sgill@wikimedia.org''', this will help us in getting a sense of the number of people that are planning to show-up. We are aware that this time-zone is not convenient for everyone and more meetups can be organized in the future.'' Regards [[:meta:User:Sohom data|Sohom]], [[:meta:User:SWilson (WMF)|Sam]] and [[:metaUser:SGill (WMF)|Satdeep]] <small>Sent by Satdeep using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:43, 24. september 2020 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=20386352 --> == Wiki of functions naming contest == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> {{int:Please-translate}}. {{int:Hello}}. Please help pick a name for the new Wikimedia wiki project. This project will be a wiki where the community can work together on a library of [[m:Special:MyLanguage/Abstract_Wikipedia/Wiki_of_functions_naming_contest#function|functions]]. The community can create new functions, read about them, discuss them, and share them. Some of these functions will be used to help create language-independent Wikipedia articles that can be displayed in any language, as part of the Abstract Wikipedia project. But functions will also be usable in many other situations. There will be two rounds of voting, each followed by legal review of candidates, with voting beginning on 29 September and 27 October. Our goal is to have a final project name selected on 8 December. If you would like to participate, then '''[[m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia/Wiki of functions naming contest|please learn more and vote now]]''' at meta-wiki. {{Int:Feedback-thanks-title}} --[[m:User:Quiddity (WMF)|Quiddity (WMF)]]</div> 21:13, 29. september 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Quiddity_(WMF)/Global_message_delivery_split_2&oldid=20492307 --> == Call for feedback about Wikimedia Foundation Bylaws changes and Board candidate rubric == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {{int:Hello}}. Apologies if you are not reading this message in your native language. {{Int:Please-translate}}. Today the Wikimedia Foundation Board of Trustees starts two calls for feedback. One is about changes to the Bylaws mainly to increase the Board size from 10 to 16 members. The other one is about a trustee candidate rubric to introduce new, more effective ways to evaluate new Board candidates. The Board welcomes your comments through 26 October. For more details, [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board noticeboard/October 2020 - Call for feedback about Bylaws changes and Board candidate rubric|check the full announcement]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[m:User:Qgil-WMF|Qgil-WMF]] ([[m:User talk:Qgil-WMF|talk]]) 17:10, 7. október 2020 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Elitre_(WMF)/Board3&oldid=20519858 --> == Important: maintenance operation on October 27 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch 2020|Read this message in another language]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch+2020&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] tests the switch between its first and secondary data centers. This will make sure that Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to do a planned test. This test will show if they can reliably switch from one data centre to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. They will switch all traffic back to the primary data center on '''Tuesday, October 27 2020'''. Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop while the switch is made. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for up to an hour on Tuesday, October 27. The test will start at [https://zonestamp.toolforge.org/1603807200 14:00 UTC] (14:00 WET, 15:00 CET, 10:00 EDT, 19:30 IST, 07:00 PDT, 23:00 JST, and in New Zealand at 03:00 NZDT on Wednesday October 28). *If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. *There will be code freezes for the week of October 26, 2020. Non-essential code deployments will not happen. This project may be postponed if necessary. You can [[wikitech:Switch_Datacenter#Schedule_for_2020_switch|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. Any changes will be announced in the schedule. There will be more notifications about this. A banner will be displayed on all wikis 30 minutes before this operation happens. '''Please share this information with your community.'''</div></div> -- <span dir=ltr>[[m:User:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]] ([[m:User talk:Trizek (WMF)|talk]])</span> 17:12, 21. október 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Trizek (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=20519839 --> == Wiki of functions naming contest - Round 2 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> {{int:Hello}}. Reminder: Please help to choose the name for the new Wikimedia wiki project - the library of functions. The finalist vote starts today. The finalists for the name are: <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Wikicode, Wikicodex, Wikifunctions, Wikifusion, Wikilambda, Wikimedia Functions</span>. If you would like to participate, then '''[[m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia/Wiki of functions naming contest/Names|please learn more and vote now]]''' at Meta-wiki. {{Int:Feedback-thanks-title}} --[[m:User:Quiddity (WMF)|Quiddity (WMF)]] </div> 22:11, 5. november 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=20564572 --> == [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021/Invitation|Community Wishlist Survey 2021]] == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="cs" dir="ltr"> [[File:Magic Wand Icon 229981 Color Flipped.svg|thumb|48px]] Začal '''[[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021|Průzkum přání komunity 2021]]'''! V tomto průzkumu se mohou komunity editorů dohodnout, na čem bude tým [[m:Community Tech|Community Tech]] pracovat během příštího roku. Neváhejte přidat svůj nápad nejpozději do '''{{#time:j. xg|2020-11-30|{{PAGELANGUAGE}}}}''', případně připomínkovat a vylepšit návrhy ostatních editorů. Komunity budou o návrzích hlasovat od {{#time:j. xg|2020-12-08|{{PAGELANGUAGE}}}} do {{#time:j. xg|2020-12-21|{{PAGELANGUAGE}}}}. Tým Community Tech se soustředí na nástroje pro zkušené editory projektů Wikimedia. Svůj návrh můžete sepsat v libovolném jazyce, my jej přeložíme. Děkujeme a těšíme se na vaše návrhy! </div> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">[[m:user:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]]</span> 18:15, 20. november 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20&oldid=20689748 --> == Global bot policy proposal: invitation to a Meta discussion == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> {{int:hello}}! I apologize for sending a message in English. {{int:please-translate}}. According to [[:m:Bot_policy/Implementation#Where_it_is_policy|the list]], your wiki project currently is opted in to the [[:m:Bot_policy#Global_bots|global bot policy]]. Under this policy, bots that fix double redirects or maintain interwiki links are allowed to operate under a global bot flag that is assigned directly by the stewards. As the Wikimedia projects developed, the need for the current global bot policy decreased, and in the past years, no bots were appointed via that policy. That is mainly given Wikidata were estabilished in 2013, and it is no longer necessary to have dozens of bots that maintain interwiki links. A [[:m:Requests for comment/Refine global bot policy|proposal]] was made at Meta-Wiki, which proposes that the stewards will be authorized to determine whether an uncontroversial task may be assigned a global bot flag. The stewards already assign permissions that are more impactful on many wikis, namely, [[:m:GS|global sysops]] and [[:m:GR|global renamers]], and I do not think that trust should be an issue. The stewards will assign the permission only to time-proven bots that are already approved at a number of projects, like [[:m:User:ListeriaBot|ListeriaBot]]. By this message, I would like to invite you to comment [[:m:Requests for comment/Refine global bot policy|in the global RFC]], to voice your opinion about this matter. Thank you for your time. Best regards,<br /> [[User:Martin Urbanec|Martin Urbanec]] ([[:m:User talk:Martin Urbanec|{{int:Talkpagelinktext}}]]) 11:49, 24. november 2020 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Martin Urbanec@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Martin_Urbanec/sand&oldid=20709229 --> == Wikidata descriptions changes to be included more often in Recent Changes and Watchlist == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> ''Sorry for sending this message in English. Translations are available on [[m:Special:MyLanguage/Announcements/Announcement Wikidata descriptions in watchlist|this page]]. Feel free to translate it in more languages!'' As you may know, you can include changes coming from Wikidata in your Watchlist and Recent Changes ([[Special:Preferences#mw-prefsection-watchlist|in your preferences]]). Until now, this feature didn’t always include changes made on Wikidata descriptions due to the way Wikidata tracks the data used in a given article. Starting on December 3rd, the Watchlist and Recent Changes will include changes on the descriptions of Wikidata Items that are used in the pages that you watch. This will only include descriptions in the language of your wiki to make sure that you’re only seeing changes that are relevant to your wiki. This improvement was requested by many users from different projects. We hope that it can help you monitor the changes on Wikidata descriptions that affect your wiki and participate in the effort of improving the data quality on Wikidata for all Wikimedia wikis and beyond. Note: if you didn’t use the Wikidata watchlist integration feature for a long time, feel free to give it another chance! The feature has been improved since the beginning and the content it displays is more precise and useful than at the beginning of the feature in 2015. If you encounter any issue or want to provide feedback, feel free to use [[Phab:T191831|this Phabricator ticket]]. Thanks! [[:d:User:Lea Lacroix (WMDE)|Lea Lacroix (WMDE)]] 14:39, 30. november 2020 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Lea Lacroix (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Lea_Lacroix_(WMDE)/wikis&oldid=20728482 --> == 2020 Coolest Tool Award Ceremony on December 11th == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hello all, The ceremony of the 2020 [[m:Coolest_Tool_Award|Wikimedia Coolest Tool Award]] will take place virtually on Friday, December 11th, at 17:00 GMT. This award is highlighting tools that have been nominated by contributors to the Wikimedia projects, and the ceremony will be a nice moment to show appreciation to the tools developers and maybe discover new tools! You will find more information [[m:Coolest_Tool_Award|here]] about the livestream and the discussions channels. Thanks for your attention, [[:d:User:Lea Lacroix (WMDE)|Lea Lacroix (WMDE)]] 10:55, 7. december 2020 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Lea Lacroix (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=20734978 --> == Průzkumu přání komunity 2021 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="cs" dir="ltr"> [[File:Magic Wand Icon 229981 Color Flipped.svg|thumb|48px]] '''Zveme všechny zaregistrované uživatele k hlasování v [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021|průzkumu přání komunity pro rok 2021]]. Odteď do {{#time:j. xg|2020-12-21|cs}} můžete hlasovat pro tolik různých přání, kolik chcete.''' Průzkum sbírá přání pro nové a vylepšené nástroje pro zkušené editory. Po hlasování uděláme vše proto, abychom vaše přání splnili. Začneme s těmi, která získala největší popularitu. My, [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]], jsme jedním z týmů [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation|nadace Wikimedia]]. Vytváříme a vylepšujeme nástroje pro editaci a správu wiki. Na čem pracujeme, rozhoduje výsledek průzkumu přání komunity. Přání můžete navrhovat jednou za rok. Po dvou týdnech můžete hlasovat pro ta, která vás nejvíc zajímají. Poté z průzkumu vybereme přání, na kterých budeme pracovat. Některá přání mohou splnit dobrovolní vývojáři nebo jiné týmy. Čekáme na vaše hlasy. Děkujeme! </div> [[user:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] 15:55, 11. december 2020 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20&oldid=20689748 --> == Moving Wikimania 2021 to a Virtual Event == <div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Wikimania_logo_with_text_2.svg|right|alt=Wikimania's logo.|75px]] ''{{int:Hello}}. Apologies if you are not reading this message in your native language. {{Int:Please-translate}}. {{Int:Feedback-thanks-title}}'' [[:m:Wikimania 2021|Wikimania will be a virtual event this year]], and hosted by a wide group of community members. Whenever the next in-person large gathering is possible again, [[:m:ESEAP Hub|the ESEAP Core Organizing Team]] will be in charge of it. Stay tuned for more information about how ''you'' can get involved in the planning process and other aspects of the event. [https://lists.wikimedia.org/pipermail/wikimedia-l/2021-January/096141.html Please read the longer version of this announcement on wikimedia-l]. ''ESEAP Core Organizing Team, Wikimania Steering Committee, Wikimedia Foundation Events Team'', 15:16, 27. január 2021 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Elitre_(WMF)/Wikimania21&oldid=21014617 --> == Project Grant Open Call == This is the announcement for the [[m:Grants:Project|Project Grants program]] open call that started on January 11, with the submission deadline of February 10, 2021.<br> This first open call will be focussed on Community Organizing proposals. A second open call focused on research and software proposals is scheduled from February 15 with a submission deadline of March 16, 2021.<br> For the Round 1 open call, we invite you to propose grant applications that fall under community development and organizing (offline and online) categories. Project Grant funds are available to support individuals, groups, and organizations to implement new experiments and proven ideas, from organizing a better process on your wiki, coordinating a campaign or editathon series to providing other support for community building. We offer the following resources to help you plan your project and complete a grant proposal:<br> * Weekly proposals clinics via Zoom during the Open Call. Join us for [[m:Grants:Project|#Upcoming_Proposal_Clinics|real-time discussions]] with Program Officers and select thematic experts and get live feedback about your Project Grants proposal. We’ll answer questions and help you make your proposal better. We also offer these support pages to help you build your proposal: * [[m:Grants:Project/Tutorial|Video tutorials]] for writing a strong application<br> * General [[m:Grants:Project/Plan|planning page]] for Project Grants <br> * [[m:Grants:Project/Learn|Program guidelines and criteria]]<br> Program officers are also available to offer individualized proposal support upon request. Contact us if you would like feedback or more information.<br> We are excited to see your grant ideas that will support our community and make an impact on the future of Wikimedia projects. Put your idea into motion, and [[m:Grants:Project/Apply|submit your proposal]] by February 10, 2021!<br> Please feel free to get in touch with questions about getting started with your grant application, or about serving on the Project Grants Committee. Contact us at projectgrants{{at}}wikimedia.org. Please help us translate this message to your local language. [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 08:01, 28. január 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RSharma (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=20808431 --> == Wiki Loves Folklore 2021 is back! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {{int:please-translate}} [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] You are humbly invited to participate in the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2021|Wiki Loves Folklore 2021]]''' an international photography contest organized on Wikimedia Commons to document folklore and intangible cultural heritage from different regions, including, folk creative activities and many more. It is held every year from the 1st till the 28th of February. You can help in enriching the folklore documentation on Commons from your region by taking photos, audios, videos, and [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wlf_2021 submitting] them in this commons contest. Please support us in translating the [[:c:Commons: Wiki Loves Folklore 2021|project page]] and a [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:Translate?group=Centralnotice-tgroup-wikiloveslove2020&language=en&filter=%21translated&action=translate|one-line banner message] to help us spread the word in your native language. '''Kind regards,''' '''Wiki loves Folklore International Team''' [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:25, 6. február 2021 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/wll&oldid=21073884 --> == Proposal: Set two-letter project shortcuts as alias to project namespace globally == <div lang="en" dir="ltr"> {{int:please-translate}} Hello everyone, I apologize for posting in English. I would like to inform everyone that I created a new global request for comment (GRFC) at Meta Wiki, which may affect your project: [[:m:Requests for comment/Set short project namespace aliases by default globally]]. In this GRFC, I propose that two-project shortcuts for project names will become a default alias for the project namespace. For instance, on all Wikipedias, WP will be an alias to the Wikipedia: namespace (and similar for other projects). Full list is available in the GRFC. This is already the case for Wikivoyages, and many individual projects asked for this alias to be implemented. I believe this makes it easier to access the materials in the project namespace, as well as creating shortcuts like <tt>WP:NPOV</tt>, as well as helps new projects to use this feature, without having to figure out how to request site configuration changes first. As far as I can see, {{SITENAME}} currently does not have such an alias set. This means that such an alias will be set for you, if the GRFC is accepted by the global community. I would like to ask all community members to participate in the request for comment at Meta-Wiki, see [[:m:Requests for comment/Set short project namespace aliases by default globally]]. Please feel free to [[:m:User talk:Martin Urbanec|ask me]] if you have any questions about this proposal. Best regards,<br /> --[[:m:User:Martin Urbanec|Martin Urbanec]] ([[:m:User talk:Martin Urbanec|talk]]) 14:12, 18. február 2021 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Martin Urbanec@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Martin_Urbanec/MassMessage&oldid=21125035 --> == Wikifunctions logo contest == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="sk" dir="ltr"> {{Int:Hello}}. Pomôžte nám zvoliť koncepciu návrhu loga novej wiki stránky Wikifunctions. Hlasovanie sa začína dnes a bude otvorené dva týždne. Ak sa chcete zúčastniť, potom '''[[m:Special:MyLanguage/Abstract Wikipedia/Wikifunctions logo concept/Vote|viac informácií a hlasujte teraz]]''' na Meta-Wiki. {{Int:Feedback-thanks-title}} --[[m:User:Quiddity (WMF)|Quiddity (WMF)]]</div> 01:50, 2. marec 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=21087740 --> == Žiadosť o baner pre zber 2% z daní pre wikimédiu == Ako vedúci programu PreWiki.sk žiadam komunitu Wikizdrojov o zverejnenie baneru v [[MediaWiki:Anonnotice]] určeného na zber darov z 2% z daní pre naše wikimedické občianske združenie "Esperanto a Slobodné Vedomosti". Sme slovenské občianske združenie s celosvetovou pôsobnosťou, v rámci činnosti máme program "PreWiki.sk" určeného na činnosť na Slovensku. Baner by mal byť zverejnený do konca apríla. {| width="100%" style="background:#FFFFFF; color:#27408B;" |- valign="top" | style="text-align:center; padding-top:4pt" | <div style="text-align:center; border: 1px solid black;" class="plainlinks"><div style="padding-left:4pt; padding-top:4pt;">[[Súbor:PreWiki.sk logo.svg|35px|PreWiki.sk|vľavo|link=https://2percenta.prewiki.sk/?utm_source=skws&utm_medium=anonnotice&utm_campaign=sk-projekty-baner-21]]</div><div style="text-align:center>'''[https://2percenta.prewiki.sk/?utm_source=skws&utm_medium=anonnotice&utm_campaign=sk-projekty-baner-21 <big>Pomohla vám wiki? Pomôžte teraz Vy jej!<br>Darujte 2%&nbsp;z dane pre&nbsp;wiki!</big>]''' </div> |} Vopred ďakujem! --[[Užívateľ:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s užívateľom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 11:01, 2. apríl 2021 (UTC) : Žiadosť sťahujem. Zjavne bolo potrebné baner dohodnúť na Mete. Aj tak vďaka! --[[Užívateľ:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s užívateľom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 20:24, 12. apríl 2021 (UTC) == Universal Code of Conduct – 2021 consultations == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> === Universal Code of Conduct Phase 2 === {{int:please-translate}} The [[:wmf:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|'''Universal Code of Conduct (UCoC)''']] provides a universal baseline of acceptable behavior for the entire Wikimedia movement and all its projects. The project is currently in Phase 2, outlining clear enforcement pathways. You can read more about the whole project on its [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|'''project page''']]. ==== Drafting Committee: Call for applications ==== The Wikimedia Foundation is recruiting volunteers to join a committee to draft how to make the code enforceable. Volunteers on the committee will commit between 2 and 6 hours per week from late April through July and again in October and November. It is important that the committee be diverse and inclusive, and have a range of experiences, including both experienced users and newcomers, and those who have received or responded to, as well as those who have been falsely accused of harassment. To apply and learn more about the process, see [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Drafting committee|Universal Code of Conduct/Drafting committee]]. ==== 2021 community consultations: Notice and call for volunteers / translators ==== From 5 April – 5 May 2021 there will be conversations on many Wikimedia projects about how to enforce the UCoC. We are looking for volunteers to translate key material, as well as to help host consultations on their own languages or projects using suggested [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/2021 consultations/Discussion|key questions]]. If you are interested in volunteering for either of these roles, please [[:m:Talk:Universal Code of Conduct/2021 consultations|contact us]] in whatever language you are most comfortable. To learn more about this work and other conversations taking place, see [[:m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/2021 consultations|Universal Code of Conduct/2021 consultations]]. -- [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] ([[User talk:Xeno (WMF)|talk]]) 22:19, 5. apríl 2021 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:MNadzikiewicz_(WMF)/Without_Russian,_Polish_and_translated/8&oldid=21302342 --> == Global bot policy changes == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> {{int:hello}}! I apologize for sending a message in English. {{int:please-translate}}. According to [[:m:Bot_policy/Implementation#Where_it_is_policy|the list]], your wiki project is currently opted in to the [[:m:Bot_policy#Global_bots|global bot policy]]. As such, I want to let you know about some changes that were made after the [[:m:Requests for comment/Refine global bot policy|global RfC]] was closed. *Global bots are now subject to a 2 week discussion, and it'll be publicized via a MassMessage list, available at [[:m:Bot policy/New global bot discussion|Bot policy/New global bot discussion]] on Meta. Please subscribe yourself or your wiki if you are interested in new global bots proposals. *For a bot to be considered for approval, it must demonstrate it is welcomed in multiple projects, and a good way to do that is to have the bot flag on at least 5 wikis for a single task. *The bot operator should make sure to adhere to the wiki's preference as related to the use of the bot flag (i.e., if a wiki doesn't want a bot to use the flag as it edits, that should be followed). Thank you for your time. Best regards,<br /> —'''''<span style="font-family:Candara">[[User:Tks4Fish|<span style="color:black">Thanks for the fish!</span>]] [[User Talk:Tks4Fish|<span style="color:blue">talk</span>]]•[[Special:Contribs/Tks4Fish|contribs]]</span>''''' 18:48, 6. apríl 2021 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tks4Fish@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tks4Fish/temp&oldid=21306363 --> == Line numbering coming soon to all wikis == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> [[File:Technical_Wishes_–_Line_numbering_-_2010_wikitext_editor.png|thumb|Example]] From April 15, you can enable line numbering in some wikitext editors - for now in the template namespace, coming to more namespaces soon. This will make it easier to detect line breaks and to refer to a particular line in discussions. These numbers will be shown if you enable the syntax highlighting feature ([[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror extension]]), which is supported in the [[mw:Special:MyLanguage/Extension:WikiEditor|2010]] and [[mw:Special:MyLanguage/2017 wikitext editor|2017]] wikitext editors. More information can be found on [[m:WMDE Technical Wishes/Line Numbering|this project page]]. Everyone is invited to test the feature, and to give feedback [[m:talk:WMDE Technical Wishes/Line Numbering|on this talk page]]. </div> -- [[m:User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] 15:09, 12. apríl 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=21329014 --> == Suggested Values == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> From April 29, it will be possible to suggest values for parameters in templates. Suggested values can be added to [[mw:Special:MyLanguage/Help:TemplateData|TemplateData]] and will then be shown as a drop-down list in [[mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide|VisualEditor]]. This allows template users to quickly select an appropriate value. This way, it prevents potential errors and reduces the effort needed to fill the template with values. It will still be possible to fill in values other than the suggested ones. More information, including the supported parameter types and how to create suggested values: [[mw:Help:TemplateData#suggestedvalues|[1]]] [[m:WMDE_Technical_Wishes/Suggested_values_for_template_parameters|[2]]]. Everyone is invited to test the feature, and to give feedback [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/Suggested values for template parameters|on this talk page]]. </div> [[m:User:Timur Vorkul (WMDE)|Timur Vorkul (WMDE)]] 14:08, 22. apríl 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Timur Vorkul (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=21361904 --> == Universal Code of Conduct News – Issue 1 == <div style = "line-height: 1.2"> <span style="font-size:200%;">'''Universal Code of Conduct News'''</span><br> <span style="font-size:120%; color:#404040;">'''Issue 1, June 2021'''</span><span style="font-size:120%; float:right;">[[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/1|Read the full newsletter]]</span> ---- Welcome to the first issue of [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct News]]! This newsletter will help Wikimedians stay involved with the development of the new code, and will distribute relevant news, research, and upcoming events related to the UCoC. Please note, this is the first issue of UCoC Newsletter which is delivered to all subscribers and projects as an announcement of the initiative. If you want the future issues delivered to your talk page, village pumps, or any specific pages you find appropriate, you need to [[m:Global message delivery/Targets/UCoC Newsletter Subscription|subscribe here]]. You can help us by translating the newsletter issues in your languages to spread the news and create awareness of the new conduct to keep our beloved community safe for all of us. Please [[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/Participate|add your name here]] if you want to be informed of the draft issue to translate beforehand. Your participation is valued and appreciated. </div><div style="margin-top:3px; padding:10px 10px 10px 20px; background:#fffff; border:2px solid #808080; border-radius:4px; font-size:100%;"> * '''Affiliate consultations''' – Wikimedia affiliates of all sizes and types were invited to participate in the UCoC affiliate consultation throughout March and April 2021. ([[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/1#sec1|continue reading]]) * '''2021 key consultations''' – The Wikimedia Foundation held enforcement key questions consultations in April and May 2021 to request input about UCoC enforcement from the broader Wikimedia community. ([[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/1#sec2|continue reading]]) * '''Roundtable discussions''' – The UCoC facilitation team hosted two 90-minute-long public roundtable discussions in May 2021 to discuss UCoC key enforcement questions. More conversations are scheduled. ([[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/1#sec3|continue reading]]) * '''Phase 2 drafting committee''' – The drafting committee for the phase 2 of the UCoC started their work on 12 May 2021. Read more about their work. ([[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/1#sec4|continue reading]]) * '''Diff blogs''' – The UCoC facilitators wrote several blog posts based on interesting findings and insights from each community during local project consultation that took place in the 1st quarter of 2021. ([[m:Universal Code of Conduct/Newsletter/1#sec5|continue reading]])</div> --[[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 23:06, 11. jún 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SOyeyele (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SOyeyele_(WMF)/Announcements/Other_languages&oldid=21578291 --> == Wikimania 2021: Individual Program Submissions == [[File:Wikimania logo with text 2.svg|right|200px]] Dear all, Wikimania 2021 will be [[:wikimania:2021:Save the date and the Core Organizing Team|hosted virtually]] for the first time in the event's 15-year history. Since there is no in-person host, the event is being organized by a diverse group of Wikimedia volunteers that form the [[:wikimania:2021:Organizers|Core Organizing Team]] (COT) for Wikimania 2021. '''Event Program''' - Individuals or a group of individuals can submit their session proposals to be a part of the program. There will be translation support for sessions provided in a number of languages. See more information [[:wikimania:2021:Submissions/Guidelines#Language Accessibility|here]]. Below are some links to guide you through; * [[:wikimania:2021:Submissions|Program Submissions]] * [[:wikimania:2021:Submissions/Guidelines|Session Submission Guidelines]] * [[:wikimania:2021:FAQ|FAQ]] Please note that the deadline for submission is 18th June 2021. '''Announcements'''- To keep up to date with the developments around Wikimania, the COT sends out weekly updates. You can view them in the Announcement section [[:wikimania:2021:Announcements|here]]. '''Office Hour''' - If you are left with questions, the COT will be hosting some office hours (in multiple languages), in multiple time-zones, to answer any programming questions that you might have. Details can be found [[:wikimania:2021:Organizers#Office hours schedule|here.]] Best regards, [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 04:19, 16. jún 2021 (UTC) On behalf of Wikimania 2021 Core Organizing Team <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bodhisattwa@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/VisualEditor/Newsletter/Wikis_with_VE&oldid=21597568 --> == Editing news 2021 #2 == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="sk" dir="ltr"> <em>[[m:Special:MyLanguage/VisualEditor/Newsletter/2021/June|Prečítajte si túto správu v inom jazyku]] • [[m:VisualEditor/Newsletter|Zoznam odberov pre toto viacjazyčné spravodajstvo]]</em> [[File:Reply Tool A-B test comment completion.png|alt=Miera dokončenia komentárov junior prispievateľov vo všetkých zúčastnených Wikipédiach|thumb|296x296px|Keď nováčikovia mali nástroj Odpoveď a pokúsili sa písať na diskusnú stránku, boli v napísaní komentáru úspešnejší. ([https://wikimedia-research.github.io/Reply-tools-analysis-2021/ Zdroj])]] Začiatkom tohto roku redakčný tím viedol rozsiahlu štúdiu [[mw:Talk pages project/Replying|nástroja Odpoveď]]. Hlavným cieľom bolo zistiť, či nástroj Odpoveď pomohol [[mw:Talk pages project/Glossary|novým editorom]] komunikovať na wiki. Druhým cieľom bolo zistiť, či komentáre od nových editorov vytvorené týmto nástrojom bolo treba vrátiť častejšie, ako komentáre nových editorov s už existujúcim stránkovým wikitext editorom. Kľúčovými výsledkami boli: * Noví editori, ktorí mali automatický ("zapnutý default") prístup ku nástroju Odpoveď, s [https://wikimedia-research.github.io/Reply-tools-analysis-2021/ väčšou pravdepodobnosťou] napísali komentár na diskusnú stránku. * Komentáre napísané novými editormi cez nástroj Odpoveď boli takisto [https://wikimedia-research.github.io/Reply-tools-analysis-2021/ menej často] vrátené, než komentáre, ktoré nováčikovia vytvorili cez stránkový editor. Tieto výsledky dávajú Redakčnému dôveru v to, že nástroj je nápomocný. <strong>Pohľad dopredu</strong> Tím plánuje sprístupniť nástroj Odpoveď všetkým, ako možnosť výberu, v nadchádzajúcich mesiacoch. Už sa to uskutočnilo na arabskej, českej a maďarskej Wikipédií. Ďalším krokom je [[phab:T280599|vyriešenie technických problémov]]. Následne bude nástroj Odpoveď nasadený najskôr na [[phab:T267379|Wikipédie, ktoré sa na štúdii zúčastnili]]. Potom bude nasadený, po častiach, na ostatné Wikipédie a všetky wiki vrámci WMF. Teraz si môžete zapnúť "{{int:discussiontools-preference-label}}" [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|v Beta funkciách]]. Potom čo dostanete nástroj Odpoveď, môžete kedykoľvek zmeniť preferencie v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion]]. –[[User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] ([[User talk:Whatamidoing (WMF)|diskusia]]) </div> 14:15, 24. jún 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Elitre (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/VisualEditor/Newsletter/Wikis_with_VE&oldid=21624491 --> == Server switch == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch 2020|Read this message in another language]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch+2020&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] tests the switch between its first and secondary data centers. This will make sure that Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to do a planned test. This test will show if they can reliably switch from one data centre to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. <!-- They will switch all traffic back to the primary data center on '''Tuesday, October 27 2020'''. --> Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop while the switch is made. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for up to an hour on Tuesday, 29 June 2021. The test will start at [https://zonestamp.toolforge.org/1624975200 14:00 UTC] (07:00 PDT, 10:00 EDT, 15:00 WEST/BST, 16:00 CEST, 19:30 IST, 23:00 JST, and in New Zealand at 02:00 NZST on Wednesday 30 June). *If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. *There will be code freezes for the week of June 28. Non-essential code deployments will not happen. This project may be postponed if necessary. You can [[wikitech:Switch_Datacenter#Schedule_for_2021_switch|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. Any changes will be announced in the schedule. There will be more notifications about this. A banner will be displayed on all wikis 30 minutes before this operation happens. '''Please share this information with your community.'''</div></div> [[user:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] 01:19, 27. jún 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=21463754 --> == Wikisource Satisfaction Survey 2021 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> [[File:Astronaut illustration simplified with Wikimedia logo.png|{{dir|{{pagelang}}|left|right}}|80px]] {{int:hello}}! ''Apologies for writing in English. {{Int:Please-translate}}'' In the past year, there has been a lot of changes to Wikisource features and tools. This was done by the [[m:Community Tech|Community Tech]] team at the Wikimedia Foundation, grantees funded by the Foundation or through projects like Google Summer of Code. '''We would like to understand what you feel about the changes'''. Tell us what you think about such tools as the [[m:Special:MyLanguage/Wikisource Pagelist Widget|Wikisource Pagelist Widget]] or the new [[m:Community_Tech/Ebook_Export_Improvement#March_31,_2021:_Final_update|Ebook Export tool]]. '''[[m:Wikisource Satisfaction Survey 2021|Take the survey]]''' in English, French, Spanish, Polish, Hindi or Punjabi. '''The deadline is 25th July 2021.''' This survey will be conducted via a third-party service, which may subject it to additional terms. For more information on privacy and data-handling, see the survey privacy statement ([[wmf:Wikisource Community Tech Survey Privacy Statement|English]], [[wmf:Wikisource Community Tech Survey Privacy Statement/es|Spanish]], [[wmf:Wikisource Community Tech Survey Privacy Statement/fr|French]], [[wmf:Wikisource Community Tech Survey Privacy Statement/pl|Polish]], [[wmf:Wikisource Community Tech Survey Privacy Statement/hi|Hindi]] and [[wmf:Wikisource Community Tech Survey Privacy Statement/pa|Punjabi]]). If you prefer to send your answers via email, copy [[m:Special:MyLanguage/Wikisource Satisfaction Survey 2021|the text of the survey]] and send to sgill@wikimedia.org. If you have any questions or feedback about the survey, write to me at sgill@wikimedia.org. {{int:Feedback-thanks-title}} [[user:SGill (WMF)|SGill (WMF)]] 22:30, 16. júl 2021 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=21748797 --> == Universal Code of Conduct - Enforcement draft guidelines review == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="content"/>The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Drafting_committee#Phase_2|Universal Code of Conduct Phase 2 drafting committee]] would like comments about the '''[[:m:Universal Code of Conduct/Enforcement draft guidelines review|enforcement draft guidelines]]''' for the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] (UCoC). This review period is planned for 17 August 2021 through 17 October 2021. These guidelines are not final but you can help move the progress forward. The committee will revise the guidelines based upon community input. Comments can be shared in any language on the [[m:Talk:Universal Code of Conduct/Enforcement draft guidelines review|draft review talk page]] and [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Discussions|multiple other venues]]. Community members are encouraged to organize conversations in their communities. There are planned live discussions about the UCoC enforcement draft guidelines: :[[wmania:2021:Submissions/Universal_Code_of_Conduct_Roundtable|Wikimania 2021 session]] (recorded 16 August) :[[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/2021_consultations/Roundtable_discussions#Conversation hours|Conversation hours]] - 24 August, 31 August, 7 September @ 03:00 UTC & 14:00 UTC :[[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/2021_consultations/Roundtable_discussions|Roundtable calls]] - 18 September @ 03:00 UTC & 15:00 UTC Summaries of discussions will be posted every two weeks [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Drafting committee/Digests|here]]. Please let me know if you have any questions.<section end="content"/> </div> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 22:46, 17. august 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Xeno_(WMF)/Delivery/Wikisource&oldid=21895574 --> == Update on the OCR Improvements == Hello! Sorry for writing in English. {{int:Please-translate}}. The [[m:Community Tech/OCR Improvements|OCR Improvements]] are complete. We, the [[m:Community Tech|Community Tech]] team, are grateful for your feedback from the beginning to the last stage when we were finalizing the interface. === Engine improvements === <div style="margin-bottom:1em; border-left:.3em #c8ccd1 solid; padding-left:.5em;"> [[File:OCR menu in toolbar.png|OCR menu in toolbar|frameless|right]] ;Reliability Prior to our work, the OCR tools were separate gadgets. We have added "Wikimedia OCR." It is available under one icon inside the toolbar on all Wikisource wikis. This tool supports two other OCR tools, Tesseract and Google OCR. We expect these tools to be more stable. We will maintain Wikimedia OCR. The gadgets will remain available. The communities will have sovereignty over when to enable or disable these. <div style="clear:both;"></div> </div> <div style="border-left:.3em #c8ccd1 solid; padding-left:.5em; clear:both;"> ;Speed Prior to this work, transcription would take upwards of 40 seconds. Our improvements average a transcription time under 4 seconds. </div> === Advanced Tools improvements === <div style="margin-bottom:1em; border-left:.3em #c8ccd1 solid; padding-left:.5em; clear:both;"> [[File:Multi-language support in advanced tools.png|frameless|right]] ;Multiple-language support Documents with multiple languages can be transcribed in a new way. # Open the [https://ocr.wmcloud.org/ {{int:wikisource-ocr-advanced}}] # Select the Languages (optional) field # Search for and enter the languages in order of prevalence in the document. <div style="clear:both;"></div> </div> <div style="margin-bottom:1em; border-left:.3em #c8ccd1 solid; padding-left:.5em; clear:both;"> [[File:OCR-advanced cropping-activated.jpg|alt=UI Crop tool in Advanced tools|frameless|right]] ;Cropping tool / Multi-column support We have included a Cropper tool. It allows to select regions to transcribe on pages with complicated layouts. <div style="clear:both;"></div> </div> <div style="margin-bottom:1em; border-left:.3em #c8ccd1 solid; padding-left:.5em; clear:both;"> [[File:OCR onboarding.png|frameless|right]] ;Discoverability and accessibility of OCR We have added an interface for new users. It is pulsating blue dots over the new icon in the toolbar. The new interface explains what OCR means and what transcription means in Wikisource. <div style="clear:both;"></div> </div> We believe that you will do even more great things because of these changes. We also hope to see you at the 2022 Community Wishlist Survey. Thanks you again for all your opinions and support. [[m:Talk:Community Tech/OCR Improvements|Please share your opinions on the project talk page!]] [[m:user:NRodriguez (WMF)|NRodriguez (WMF)]] and [[user:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] 01:57, 19. august 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Varia&oldid=21905347 --> == Wikimedia Foundation Board of Trustees election has come to an end == Thank you for participating in the [[:meta:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2021|2021 Wikimedia Foundation Board of Trustees election]]! Voting closed August 31 at 23:59. The official data, including the four most voted candidates, will be announced as soon as the [[:meta:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections_committee|Elections Committee]] completes their review of the ballots. The official announcement of the new trustees appointed will happen later, once the selected candidates have been confirmed by the Board. 6,946 community members from 216 wiki projects have voted. This makes 10.2% global participation, 1.1% higher than in the last Board elections. In 2017, 5167 people from 202 wiki projects cast their vote. A full analysis is planned to be published in a few days when the confirmed results are announced. In the meantime, you can check the [[:meta:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2021/Stats|data produced during the election]]. Diversity was an important goal with these elections. Messages about the Board election were translated into 61 languages. This outreach worked well. There were 70 communities with eligible voters voting in this election for the first time. With your help, next year’s Board of Trustees election will be even better. 20:50, 1. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Xeno_(WMF)/Delivery/Wikisource&oldid=21895574 --> == The 2022 Community Wishlist Survey will happen in January == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> Hello everyone, We hope all of you are as well and safe as possible during these trying times! We wanted to share some news about a change to the Community Wishlist Survey 2022. We would like to hear your opinions as well. Summary: <div style="font-style:italic;"> We will be running the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey|Community Wishlist Survey]] 2022 in January 2022. We need more time to work on the 2021 wishes. We also need time to prepare some changes to the Wishlist 2022. In the meantime, you can use a [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey/Sandbox|dedicated sandbox to leave early ideas for the 2022 wishes]]. </div> === Proposing and wish-fulfillment will happen during the same year === In the past, the [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]] team has run the Community Wishlist Survey for the following year in November of the prior year. For example, we ran the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021|Wishlist for 2021]] in November 2020. That worked well a few years ago. At that time, we used to start working on the Wishlist soon after the results of the voting were published. However, in 2021, there was a delay between the voting and the time when we could start working on the new wishes. Until July 2021, we were working on wishes from the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2020|Wishlist for 2020]]. We hope having the Wishlist 2022 in January 2022 will be more intuitive. This will also give us time to fulfill more wishes from the 2021 Wishlist. === Encouraging wider participation from historically excluded communities === We are thinking how to make the Wishlist easier to participate in. We want to support more translations, and encourage under-resourced communities to be more active. We would like to have some time to make these changes. === A new space to talk to us about priorities and wishes not granted yet === We will have gone 365 days without a Wishlist. We encourage you to approach us. We hope to hear from you in the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Community Wishlist Survey|talk page]], but we also hope to see you at our bi-monthly Talk to Us meetings! These will be hosted at two different times friendly to time zones around the globe. We will begin our first meeting '''September 15th at 23:00 UTC'''. More details about the agenda and format coming soon! === Brainstorm and draft proposals before the proposal phase === If you have early ideas for wishes, you can use the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey/Sandbox|new Community Wishlist Survey sandbox]]. This way, you will not forget about these before January 2022. You will be able to come back and refine your ideas. Remember, edits in the sandbox don't count as wishes! === Feedback === * What should we do to improve the Wishlist pages? * How would you like to use our new [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey/Sandbox|sandbox?]] * What, if any, risks do you foresee in our decision to change the date of the Wishlist 2022? * What will help more people participate in the Wishlist 2022? Answer on the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Community Wishlist Survey|talk page]] (in any language you prefer) or at our Talk to Us meetings. </div> [[user:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[user talk:SGrabarczuk (WMF)|talk]]) 00:23, 7. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=21980442 --> == Výsledky najkompetitívnejších volieb do Správnej rady Nadácie Wikimedia == <section begin="announcement-content"/> [[File:Wikimedia-logo black.svg|100px|center]] Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili volieb do Správnej rady 2021. Volebný výbor skontroloval hlasy volieb do Správnej rady Nadácie Wikimedia, usporiadanej za účelom vybratia štyroch nových správcov. Rekordných 6 873 ľudí, naprieč 214 projektami, odovzdalo svoje platné hlasy. Najväčšiu podporu získali nasledujúci štyria kandidáti: # Rosie Stephenson-Goodknight # Victoria Doronina # Dariusz Jemielniak # Lorenzo Losa Títo kandidáti síce boli zvolení prostredníctvom komunitného hlasy, ale ešte nie sú vymenovaní do Správnej rady. Musia úspešne prejsť previerkou a splniť kvalifikačné požiadavky uvedené v stanovách. Správna rada stanovila predbežný dátum vymenovania nových správcov na koniec tohto mesiaca. Prečítajte si [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2021/2021-09-07/2021_Election_Results|celé oznámenie tu]].<section end="announcement-content"/> 01:09, 8. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=19495311 --> == Call for Candidates for the Movement Charter Drafting Committee ending 14 September 2021 == <section begin="announcement-content"/>Stratégia hnutia vyhlasuje [[:m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee|Výzvu pre kandidátov Návrhového výboru Charty hnutia]]. Výzva začína 2. augusta 2021 and končí 14. septembra 2021. Očakáva sa, že výbor bude zastupovať [[:m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Diversity_and_Expertise_Matrices|rozmanitosť v hnutí]]. Rozmanitosť zahŕňa pohlavie, jazyk, geografiu a skúsenosti. Zahŕňa to účasť na projektoch, pobočkách a nadácii Wikimedia Foundation. Na to, aby ste sa stali členom, nie je potrebná plynulá angličtina. V prípade potreby je k dispozícii podpora prostredníctvom prekladu a tlmočenia. Členovia dostanú príspevok na kompenzáciu nákladov na účasť. Na každé dva mesiace je to 100 USD. Hľadáme ľudí, ktorí majú niektoré [[:m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee#Role_Requirements|zručnosti]] z nasledovných: * Vedieť písať spoločne. (preukázateľné skúsenosti sú výhodou) * Ste pripravený hľadať kompromisy. * Zameraný ste na inklúziu a rozmanitosť. * Majte znalosti o komunitných konzultáciách. * Máte skúsenosti s medzikultúrnou komunikáciou. * Majú skúsenosti so správou alebo organizáciou v neziskových organizáciách alebo komunitách. * Máte skúsenosti s vyjednávaním s rôznymi stranami. Očakáva sa, že výbor začne s 15 ľuďmi. Ak bude 20 a viac kandidátov, prebehne kombináciou volieb a selektovania. Ak ich bude 19 kandidátov alebo menej, prebehne proces výberu bez volieb. Pomôžte posunúť Wikimediu dopredu v tejto dôležitej úlohe? Odošlite svoju kandidatúru [[:m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee#Candidate_Statements|sem]]. S otázkami kontaktujte na strategy2030[[File:At sign.svg|16x16px|link=|(_AT_)]]wikimedia.org.<section end="announcement-content"/> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 16:51, 10. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Xeno_(WMF)/Delivery/Wikisource&oldid=22002101 --> == Server switch == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"><div class="plainlinks"> [[:m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|Read this message in another language]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Tech%2FServer+switch&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] The [[foundation:|Wikimedia Foundation]] tests the switch between its first and secondary data centers. This will make sure that Wikipedia and the other Wikimedia wikis can stay online even after a disaster. To make sure everything is working, the Wikimedia Technology department needs to do a planned test. This test will show if they can reliably switch from one data centre to the other. It requires many teams to prepare for the test and to be available to fix any unexpected problems. They will switch all traffic back to the primary data center on '''Tuesday, 14 September 2021'''. Unfortunately, because of some limitations in [[mw:Manual:What is MediaWiki?|MediaWiki]], all editing must stop while the switch is made. We apologize for this disruption, and we are working to minimize it in the future. '''You will be able to read, but not edit, all wikis for a short period of time.''' *You will not be able to edit for up to an hour on Tuesday, 14 September 2021. The test will start at [https://zonestamp.toolforge.org/1631628049 14:00 UTC] (07:00 PDT, 10:00 EDT, 15:00 WEST/BST, 16:00 CEST, 19:30 IST, 23:00 JST, and in New Zealand at 02:00 NZST on Wednesday, 15 September). *If you try to edit or save during these times, you will see an error message. We hope that no edits will be lost during these minutes, but we can't guarantee it. If you see the error message, then please wait until everything is back to normal. Then you should be able to save your edit. But, we recommend that you make a copy of your changes first, just in case. ''Other effects'': *Background jobs will be slower and some may be dropped. Red links might not be updated as quickly as normal. If you create an article that is already linked somewhere else, the link will stay red longer than usual. Some long-running scripts will have to be stopped. * We expect the code deployments to happen as any other week. However, some case-by-case code freezes could punctually happen if the operation require them afterwards. This project may be postponed if necessary. You can [[wikitech:Switch_Datacenter|read the schedule at wikitech.wikimedia.org]]. Any changes will be announced in the schedule. There will be more notifications about this. A banner will be displayed on all wikis 30 minutes before this operation happens. '''Please share this information with your community.'''</div></div> [[user:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[user talk:SGrabarczuk (WMF)|<span class="signature-talk">{{int:Talkpagelinktext}}</span>]]) 00:46, 11. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=21980442 --> == Talk to the Community Tech == [[File:Magic Wand Icon 229981 Color Flipped.svg|{{dir|{{pagelang}}|left|right}}|frameless|50px]] [[:m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey/Updates/2021-09 Talk to Us|Read this message in another language]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-Community_Wishlist_Survey/Updates/2021-09_Talk_to_Us&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] Hello! As we have [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey/Updates|recently announced]], we, the team working on the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey|Community Wishlist Survey]], would like to invite you to an online meeting with us. It will take place on [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20210915T2300 '''September 15th, 23:00 UTC'''] on Zoom, and will last an hour. [https://wikimedia.zoom.us/j/89828615390 '''Click here to join''']. '''Agenda''' * [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021/Status report 1#Prioritization Process|How we prioritize the wishes to be granted]] * [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey/Updates|Why we decided to change the date]] from November 2021 to January 2022 * Update on the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021/Warn when linking to disambiguation pages|disambiguation]] and the [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2021/Real Time Preview for Wikitext|real-time preview]] wishes * Questions and answers '''Format''' The meeting will not be recorded or streamed. Notes without attribution will be taken and published on Meta-Wiki. The presentation (first three points in the agenda) will be given in English. We can answer questions asked in English, French, Polish, and Spanish. If you would like to ask questions in advance, add them [[m:Talk:Community Wishlist Survey|on the Community Wishlist Survey talk page]] or send to sgrabarczuk@wikimedia.org. [[m:Special:MyLanguage/User:NRodriguez (WMF)|Natalia Rodriguez]] (the [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]] manager) will be hosting this meeting. '''Invitation link''' * [https://wikimedia.zoom.us/j/89828615390 Join online] * Meeting ID: 898 2861 5390 * One tap mobile ** +16465588656,,89828615390# US (New York) ** +16699006833,,89828615390# US (San Jose) * [https://wikimedia.zoom.us/u/kctR45AI8o Dial by your location] See you! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|<span class="signature-talk">{{int:Talkpagelinktext}}</span>]]) 03:04, 11. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=21980442 --> == Výbor pre návrh charty pohybu - Komunitné voľby na obsadenie miest konajúce 11. - 24. októbra == <languages /> === Výbor pre návrh charty pohybu - Komunitné voľby na obsadenie miest konajúce 11. - 24. októbra === <section begin="announcementcontent"/>Vážení kolegovia Wikimediáni, Toto je aktualizácia ohľadom vývoja Charty hnutia. Výzvu pre kandidátov do návrhového výboru sa ukončila 14. septembra a teraz máme na výber skupinu kandidátov s rôznym zázemím. 15-členný výbor bude vybraný [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Set Up Process|troma rôznými spôsobmi]], a to: * 7 členov výboru sa zvolia prostredníctvom volieb v komunite projektov. * 6 členov výboru vybraných výberom pobočiek. * 2 členov výboru vymenuje Nadácia Wikimédia. ;Komunity volí 7 členov: Toto oznámenie sa týka komunálnych volieb, ktoré sa budú konať v časovom období 2 týždňov, od 11. do 24. októbra. Tešíme sa na širokú účasť naprieč komunitami na vytvorení výboru, ktorý bude kurátorom prác na Charty pohybu. Výsledky volieb sa zverejnia 1. novembra. ;Pobočky vyberú 6 členov: Súbežne s volebným procesom sa požiadali o účasť aj všetky pobočky: Všetky pobočky boli rozdelené do ôsmich geografických a jedného „tematického“ regiónu (pozrite si zoznam) a každý región si vyberie jednu osobu, ktorá bude pôsobiť ako vyberateľov pre ten región. Týchto 9 vyberateľov sa spojí a vyberie 6 členov výboru (z rovnakého súboru kandidátov). Výsledky výberu sa zverejnia 1. novembra. ; Nadácia Wikimédie vymenuje 2 členov: Nadácia Wikimédie napokon do 1. novembra vymenuje dvoch členov výboru. Všetky tri procesy sa skončia 1. novembra 2021, aby Návrhový výber pre Chartu hnutia už mohol začať pracovať. Úplný obsah Charty hnutia, jeho úlohu a proces vytvorenia [[:m:Special:MyLanguage/Movement Charter |nájdete na Meta]]. Môžete nás tiež kedykoľvek kontaktovať prostredníctvom Telegramu alebo e-mailu (wikimedia2030{{@}}wikimedia.org). S pozdravom,<section end=announcementcontent/> [[Category:Wikimedia governance]] [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 00:25, 28. september 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=19495311 --> == Pojďme si promluvit o Vylepšeních desktopu == [[File:Annotated Wikipedia Vector interface (logged-out).png|thumb]] Dobrý den! Všimli jste si, že některé wiki mají [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements|jiné desktopové rozhraní]]? Jste zvědavi, co bude následovat? Možná máte otázky nebo nápady týkající se vzhledu nebo technických záležitostí? Připojte se k online setkání s týmem, který pracuje na projektu Vylepšení desktopu! Bude se konat [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20211012T1600 12. října v 18:00 SEČ (16:00 UTC)] na Zoomu. Bude trvat hodinu. '''[https://wikimedia.zoom.us/j/82936701376 Kliknutím se připojíte]'''. '''Program''' * Informace o aktuálním vývoji * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Features/Sticky Header|Připnutá hlavička]] – prezentace ukázkové verze * Otázky a odpovědi, diskuse '''Formát''' Setkání se nebude zaznamenávat ani vysílat. Poznámky se budou pořizovat do [https://docs.google.com/document/d/1G4tfss-JBVxyZMxGlOj5MCBhOO-0sLekquFoa2XiQb8/edit# souboru v Dokumentech Google]. Prezentace (první dva body programu) bude přednesena v angličtině. Můžeme vám odpovědět na otázky položené v angličtině, francouzštině, polštině a španělštině. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop Improvements|na diskusní stránku]] nebo je pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Toto setkání bude pořádat [[user:OVasileva (WMF)|Olga Vasilevová]] (manažerka týmu). '''Odkaz na pozvánku''' * [https://wikimedia.zoom.us/j/89828615390 Připojit se online] * ID schůzky: <span dir=ltr>829 3670 1376</span> * [https://wikimedia.zoom.us/u/kB5WUc7yZ Vytočit podle umístění] Těšíme se, že se uvidíme! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|talk]]) 00:42, 5. október 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Varia&oldid=22122006 --> == Hlasovanie členov do Návrhového výboru Charty hnutia je spustené == Dokopy sa v týchto voľbách uchádza 70 Wikimedianov z celého sveta o 7 miest. '''Hlasovanie je spustené od 12. októbra do 24. októbra 2021 (hocikde na Zemi).''' Výbor sa bude celkovo skladať z 15 členov: 7 členov volia online komunity, 6 členov vyberú súbežne pobočky Wikimedie, a 2 členovia budú menovaný Nadáciou Wikimedie. Do 1. novembra 2021 sa plánuje zostaviť výbor. Buďte pri hlasovaní informovaní a zoznámte sa s každým kandidátom vo vami preferovanom jazyku: <https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Candidates> Oboznámte sa o Návrhovom výbore: <https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee> V týchto voľbách spúšťame pomocnú aplikáciu k hlasovaniu. Preklikajte sa cez tento nástroj a uvidíte, ktorý kandidát je vám najbližší! Pozrite si ju na <https://mcdc-election-compass.toolforge.org/> <div class="mw-translate-fuzzy"> Prečítajte si celé oznámenie: <https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Elections> </div> '''Hlasujte na SecurePoll cez:''' <https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Elections> V najlepšom, Stratégia hnutia & Riadiaci tím, Nadácia Wikimedie [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 07:20, 13. október 2021 (UTC) == Žiadosť na Mete o CentrálneUpozornenie pre súťaž Veda pre Wiki == Pod taktovkou PreWiki.sk prebehne v novembri multimediálna wiki-súťaž s tematikou vedy. [[:meta:CentralNotice/Request/Wiki Science Competition 2021 Slovakia|Požiadal som pre ňu o CentrálneUpozornenie]]. --[[Užívateľ:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s užívateľom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 18:23, 23. október 2021 (UTC) :Pre kontext je dobré pozrieť aj [[:meta:Grants talk:Project/Rapid/PreWiki.sk/Wiki_Science_Competition_2021_Slovakia|diskusiu ohľadne grantu pre ELiSO]].--[[Užívateľ:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s užívateľom:Jetam2|diskusia]]) 20:54, 23. október 2021 (UTC) == Zistite, ako Granty pre realizáciu Stratégie hnutia môžu podporiť vaše strategické plány hnutia. == <section begin="announcement-content"/>Granty pre realizáciu Stratégie hnutia momentálne poskytujú viac ako 2 000 USD (1719 EUR) na realizáciu plánov Stratégií hnutí. Zistite viac o [[:m:Special:MyLanguage/Grants:MSIG/About|Grantoch pre realizáciu Stratégie hnutia, kritériách, a ako o ne požiadať]].<section end="annoumcent-content"/> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:30, 24. október 2021 (UTC) == Zoznámte sa s novými členmi Návrhového výboru Charty hnutia == <section begin="announcement-content"/> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Elections/Results/Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Drafting Committee/Elections/Results/Announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Voľby do Návrhového výboru Charty hnutia a výberový proces jeho členov je skončený. * [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Elections/Results|Výsledky volieb boli publikované]]. 1018 účastníkov hlasovalo za zvolenie siedmich členov výboru: '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Richard_Knipel_(Pharos)|Richard Knipel (Pharos)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Anne_Clin_(Risker)|Anne Clin (Risker)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Alice_Wiegand_(lyzzy)|Alice Wiegand (Lyzzy)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Micha%C5%82_Buczy%C5%84ski_(Aegis_Maelstrom)|Michał Buczyński (Aegis Maelstrom)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Richard_(Nosebagbear)|Richard (Nosebagbear)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Ravan_J_Al-Taie_(Ravan)|Ravan J Al-Taie (Ravan)]]''' a '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Ciell_(Ciell)|Ciell (Ciell)]]'''. * [[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Candidates#Affiliate-chosen_members|V procese pobočiek]] bolo vybratých šesť členov: '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Anass_Sedrati_(Anass_Sedrati)|Anass Sedrati (Anass Sedrati)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#%C3%89rica_Azzellini_(EricaAzzellini)|Érica Azzellini (EricaAzzellini)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Jamie_Li-Yun_Lin_(Li-Yun_Lin)|Jamie Li-Yun Lin (Li-Yun Lin)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Georges_Fodouop_(Geugeor)|Georges Fodouop (Geugeor)]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Manavpreet_Kaur_(Manavpreet_Kaur)|Manavpreet Kaur (Manavpreet Kaur)]]''' a '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee/Candidates#Pepe_Flores_(Padaguan)|Pepe Flores (Padaguan)]]'''. * Nadácia Wikimédie [[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Candidates#Wikimedia_Foundation-chosen_members|vymenovala]] dvoch členov: '''[[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Candidates#Runa_Bhattacharjee_(Runab_WMF)|Runa Bhattacharjee (Runab WMF)]]''' a '''[[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Candidates#Jorge_Vargas_(JVargas_(WMF))|Jorge Vargas (JVargas (WMF))]]'''. Výbor bude zvolený čoskoro, aby zahájil svoju činnosť. Výbor môže vymenovať ďalších troch členov na rozšírenie rozmanitosti a zaplnenie medzier v odbornosti. Pokiaľ máte záujem zapojiť sa do procesu tvorby [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|Charty hnutia]], sledujte aktualizácie [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee|na Mete]] a pridajte sa do [https://t.me/joinchat/U-4hhWtndBjhzmSf skupiny na Telegrame]. S vďakou od Stratégie hnutia a Riadiaceho tímu<section end="announcement-content"/> 10:11, 3. november 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Celebrating 18 years of Wikisource == Hello Wikisource enthusiasts and friends of Wikisource, I hope you are doing alright! I would like to invite you to celebrate 18 years of Wikisource. The '''first birthday party''' is being organized on '''24 November 2021 from 1:30 - 3:00 PM UTC''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1637760610 check your local time]) where the incoming CEO of the WMF, [[:meta:Wikimedia Foundation Chief Executive Officer/Maryana’s Listening Tour|Maryana Iskendar]], will be joining us. Feel free to drop me a message on my talk page, telegram (@satdeep) or via email (sgill{{@}}wikimedia.org) to add your email address to the calendar invite. Maryana is hoping to learn more about the Wikisource community and the project at this event and it would be really nice if you can share your answers to the following questions: *What motivates you to contribute to Wikisource? *What makes the Wikisource community special? *What are the major challenges facing the movement going forward? *What are your questions to Maryana? You can share your responses during the live event but in case the date and the time doesn't work for you, you can share your responses on the '''[[:mul:Wikisource:Eighteenth Birthday|event page on Wikisource]]''' or in case you would like to remain anonymous, you can share your responses directly with me. Also, feel free to reach out to me in case you would like to give a short presentation about your and your community's work at the beginning of the session. We are running a poll to find the best date and time to organize the '''second birthday party''' on the weekend right after 24th November. Please share your availability on the following link by next Friday: https://framadate.org/zHOi5pZvhgDy6SXn Looking forward to seeing you all soon! Sent by [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 09:10, 12. november 2021 (UTC) <small> on behalf of [[:meta:User:SGill (WMF)|User:SGill (WMF)]] </small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=22324957 --> == Upcoming Call for Feedback about the Board of Trustees elections == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="announcement-content /> :''You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback:2022 Board of Trustees election/Upcoming Call for Feedback about the Board of Trustees elections|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback:2022 Board of Trustees election/Upcoming Call for Feedback about the Board of Trustees elections}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' The Board of Trustees is preparing a call for feedback about the upcoming Board Elections, from January 7 - February 10, 2022. While details will be finalized the week before the call, we have confirmed at least two questions that will be asked during this call for feedback: * What is the best way to ensure fair representation of emerging communities among the Board? * What involvement should candidates have during the election? While additional questions may be added, the Movement Strategy and Governance team wants to provide time for community members and affiliates to consider and prepare ideas on the confirmed questions before the call opens. We apologize for not having a complete list of questions at this time. The list of questions should only grow by one or two questions. The intention is to not overwhelm the community with requests, but provide notice and welcome feedback on these important questions. '''Do you want to help organize local conversation during this Call?''' Contact the [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance|Movement Strategy and Governance team]] on Meta, on [https://t.me/wmboardgovernancechat Telegram], or via email at msg[[File:At sign.svg|16x16px|link=|(_AT_)]]wikimedia.org. Reach out if you have any questions or concerns. The Movement Strategy and Governance team will be minimally staffed until January 3. Please excuse any delayed response during this time. We also recognize some community members and affiliates are offline during the December holidays. We apologize if our message has reached you while you are on holiday. Best, Movement Strategy and Governance<section end="announcement-content" /> </div> {{int:thank-you}} [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 17:33, 27. december 2021 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery/Wikisource&oldid=22502644 --> shstx3876nxirpt1qih1od4geghgp70 0 3675 8857 8635 2023-08-03T01:07:05Z Danny B. 47 oprava uvozovek 8857 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Michal Kováč | ZDROJ = Stenografická správa o 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 9., 10., 11., 16., 17., 18., 22., 23., 24. a 25. marca 1994. In ''Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica'' [online]. Bratislava : Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, [s. d.] [cit. 2022-01-07]. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=71575 Dostupné online]. | DÁTUM VZNIKU = 9. marec 1994 (deň prednesenia) | LICENCIA = PD SK }} == Originálny text == Vážený pán predseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, prvýkrát vo funkcii prezidenta predstupujem pred vás so správou o&nbsp;stave Slovenskej republiky. Správu predkladám písomne a&nbsp;bude vám rozdaná ihneď po mojom vystúpení. Dovoľte mi preto, aby som z&nbsp;tohto miesta poukázal na niektoré myšlienky o&nbsp;stave a&nbsp;rozvodových možnostiach našej krajiny. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že vznik nezávislého slovenského štátu nám poskytuje veľkú šancu – podčiarkujem – šancu rozvinúť všetok ľudský, hospodársky a kultúrny potenciál, s&nbsp;ktorým disponuje náš národ a všetko obyvateľstvo Slovenska v&nbsp;takej miere, aby sme sa stali rovnocenným členom veľkej rodiny nezávislých národov a&nbsp;štátov Európy a&nbsp;sveta. Túto veľkú príležitosť nám ponúka aj v&nbsp;zásade veľmi priaznivá medzinárodná situácia, ktorá sa vytvorila zánikom sovietskeho bloku, a&nbsp;tým aj bipolárneho rozdelenia Európy. Vnútropolitický vývin u&nbsp;našich susedov a&nbsp;ich medzinárodné postavenie sú také, že nám umožňujú žiť v&nbsp;priateľských alebo prinajmenšom v&nbsp;korektných a&nbsp;pokojných susedských vzťahoch so všetkými okolitými štátmi. Už krátko po vyhlásení nezávislosti sne mohli s&nbsp;uspokojením konštatovať, že medzinárodne spoločenstvo prijalo s&nbsp;porozumením Slovenskú republiku ako samostatný suverénny štát, čo sa prejavilo v&nbsp;jej reťazovom uznaní de iure všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a&nbsp;desiatkami krajín z&nbsp;iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN ešte v&nbsp;januári minulého roku. Naša štátnosť nie je ohrozená zvonku ani zvnútra. Riziká našej štátnej existencie nie sú väčšie než riziká ktorejkoľvek inej krajiny postkomunistickej Európy. Bolo by však sebaklamom, keby sme tvrdili, že postavenie Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne je už všestranne zabezpečené a&nbsp;že ho nemožno nijakým spôsobom oslabiť, či dokonca spochybniť. V&nbsp;správe hovorím o&nbsp;niektorých zahraničnopolitických príčinách, ktoré oslabujú medzinárodné postavenie nášho štátu a&nbsp;súčasne zdôrazňujem, že si s&nbsp;nimi neporadíme sťažovaním sa a&nbsp;sebaľútosťou doma, ale len dobre premyslenou, skutočne ofenzívnou zahraničnou a&nbsp;informačnou politikou. Aby sme mohli túto úlohu úspešne splniť, je nevyhnutné čerpať zo všetkých dostupných ľudských zdrojov, hľadať skúsených a&nbsp;talentovaných ľudí, ktorí chcú a&nbsp;vedia slúžiť svojmu štátu bez ohľadu na to, ku ktorým politickým názorom alebo subjektom sa hlásia. Predovšetkým by sme však nemali zabúdať na negatívne zahraničnopolitické dôsledky našich činov a&nbsp;rozhodnutí, akými sú napríklad nie vždy presne sformulované a&nbsp;dostatočne zosúladené, ba niekedy dokonca aj protikladne vyznievajúce stanoviská a&nbsp;kroky slovenských politikov, ktoré v&nbsp;zahraničných masmédiách a&nbsp;v&nbsp;tlači dostávajú značnú a&nbsp;často zveličenú odozvu. A&nbsp;čo je oveľa vážnejšie, vzbudzujú pochybnosti o&nbsp;našej zahraničnopolitickej orientácii v&nbsp;rozhodujúcich politických centrách západného sveta. Najmarkantnejšie sa to prejavuje v&nbsp;pomerne častom obchádzaní Slovenska v&nbsp;prejavoch západoeurópskych politikov týkajúcich sa postupného integrovania postkomunistických krajín do európskych hospodárskych, politických a&nbsp;bezpečnostných štruktúr. Domnievam sa, že sme zatiaľ neurobili všetko pre to, aby sme zahraničnú politiku, našu diplomaciu dobre skĺbili s&nbsp;potrebami ekonomického rozvoja a&nbsp;medzinárodného postavenia Slovenska. Istým signálom medzinárodného postavenia našej republiky je aj frekvencia oficiálnych bilaterálnych kontaktov na vysokej politickej úrovni, ktorá je najmä na úrovni vlády nižšia než v&nbsp;porovnateľných krajinách nášho regiónu. Aj to svedčí o&nbsp;istom vyčkávaní zahraničia, najmä tradičných demokratických štátov. O&nbsp;medzinárodnom postavení malých štátov vo zvýšenej miere platí, že ho ovplyvňuje vnútorná politika a&nbsp;vôbec celkový vnútorný vývin krajiny. Od jesene roku 1989 žijeme vo veľkej sociálnej, hospodárskej a&nbsp;politickej transformácii. Súčasne si už druhý rok budujeme vlastný štát. Formujú a&nbsp;dotvárajú sa inštitúcie a&nbsp;inštitúty nevyhnutné pre fungovanie samostatného štátu, ktoré sme do januára 1993 nemala. V&nbsp;týchto rozhodujúcich sociálno-politických procesoch sme za uplynulý rok zaznamenali veľký pokrok, ale narážali sme aj na značné problémy, ktoré nás zdržovali v&nbsp;rýchlejšej ceste k&nbsp;vytýčeným cieľom, ba dokonca tieto ciele zahmlievali či spochybňovali. Vieme, že demokratická politika štátu i&nbsp;politických strán sa musí sústreďovať na občana má mu slúžiť vychádzajúc z&nbsp;potrieb a&nbsp;záujmov. Nálady vo verejnosti, ktoré mám možnosť sledovať a&nbsp;ktoré potvrdzujú aj pravidelné prieskumy verejne] mienky, svedčia však o&nbsp;veľkej nespokojnosti širokej verejnosti so stavom vecí verejných v&nbsp;našej republike, s&nbsp;pôsobením politických subjektov i&nbsp;s&nbsp;fungovaním najvyšších štátnych orgánov. Musíme sa preto všetci spoločne a&nbsp;veľmi vážne zamýšľať nad tým, čo vo verejnosti vzbudzuje pocit takej hlbokej nedôvery v&nbsp;naše štátne inštitúcie a&nbsp;v&nbsp;aktérov na našej politickej scéne. Mám, samozrejme, na mysli objektívne zdroje takto sa formujúcej verejnej mienky, čiže naše konkrétne politické kroky a&nbsp;spôsoby, ktoré vyjadrujú istú úroveň politickej kultúry, ale aj naše politické koncepcie, ktoré podlá všetkého verejnosť neuspokojujú a&nbsp;vzbudzujú v&nbsp;nej pochybnosti o&nbsp;politickom i&nbsp;hospodárskom a&nbsp;sociálnom vývoji Slovenskej republiky. Základná politická línia, ktorá sa v&nbsp;našej krajine odvíja už od pamätných novembrových dní roku 1989, je pritom bezpochyby správna. Je to cesta budovania pluralitnej demokratickej spoločnosti v&nbsp;rodine vyspelých, slobodných demokratických národov Európy a&nbsp;sveta. Druhá vec je, či ju našimi konkrétnymi politickými krokmi, štýlom našej politiky dôsledne napíname a&nbsp;podporujeme, alebo naopak, či ju skôr neoslabujeme, nekomplikujeme a&nbsp;či neraz celkom zbytočne nevzbudzujeme u našich občanov, ako aj zahraničných partnerov, pochybnosti o&nbsp;našich skutočných zámeroch, pripadne o&nbsp;našich schopnostiach dopracovať sa k jasnej, zrozumiteľnej a&nbsp;reálnej koncepcii vo všetkých dôležitých sférach nášho vnútropolitického života. Chcel by som zdôrazniť, že tieto slová sú adresované všetkým parlamentným subjektom, či už sú vo vláde alebo v&nbsp;opozícii. Nie je úlohou mojej správy, zaoberať sa plnením vládneho programu a&nbsp;fungovaním jednotlivých rezortných ministerstiev. Z postu ústavného činiteľa, ktorý zastávam, chcel by som opäť poukázať na postavenie vlády v&nbsp;rámci jestvujúcich ústavných a&nbsp;politických väzieb a&nbsp;osobitne vo väzbe na Národnú radu Slovenskej republiky. Postavenie vlády je v&nbsp;zmysle platnej ústavy a&nbsp;v duchu parlamentnej demokracie určované pomerom politických síl v&nbsp;parlamente. Ako vieme, od marca minulého roku je vláda v&nbsp;menšinovom postavení, ktoré sa v&nbsp;dôsledku známeho vývinu vnútri oboch koaličných partnerov zásadne nezmenilo ani po vytvorení koaličnej vlády. Za takých okolností je vláda nútená hľadať. podporu ad hoc u opozičných poslancov, čiže musí neustále zápasiť o&nbsp;svoje prežitie. To, pochopiteľne, zneisťuje pozíciu vlády a&nbsp;bráni jej plne sa zamerať na riešenie vecných problémov. Predovšetkým však menšinové postavenie neumožňuje vláde sústrediť sa na dlhodobú koncepčnú prácu, ktorá je dnes mimoriadne dôležitá. Už niekoľkokrát som vyjadril názor, že v&nbsp;dnešnej dobe, keď sa ešte stále nachádzame v&nbsp;štádiu budovania našej štátnosti a&nbsp;súčasne vo veľkom transformačnom procese, mala by krajinu spravovať vláda širšej alebo širokej koalície. Mám na mysli koalíciu založenú na korektnej dohode o&nbsp;najdôležitejších cieľoch, ktoré treba dosiahnuť, aby sne mali konsolidovaný štát i&nbsp;verejný život a&nbsp;mohli systematicky a&nbsp;dôsledne pracovať na rozvoji a&nbsp;vzostupe našej krajiny. Nevylučujem však ani inú možnosť riedenia súčasnej krízovej situácie, predovšetkým cestou predčasných parlamentných volieb. Takýto krok je v&nbsp;demokratickou režime úplne legitímny, je to osvedčená cesta k nachádzaniu novej parlamentnej väčšiny, ktorá sa môže úspešne uplatniť aj u nás. K predčasným parlamentným voľbám môžeme dospieť buď rozhodnutím poslancov parlamentu alebo cestou referenda o&nbsp;predčasných voľbách. Osobne som presvedčený, že je ešte vždy možnosť rozhodnúť o&nbsp;tejto veci na pôde parlamentu na základe rozumného kompromisu. Nemali by sme zabúdať na to, že ani referendum neumožní voľby skôr ako v&nbsp;niektorom jesennom termíne. Ak odkazujem v&nbsp;súvislosti so stabilizáciou vnútropolitickej situácie na veľmi dôležitú úlohu nášho zákonodarného orgánu, robím tak s&nbsp;vedomím, že Národná rada Slovenskej republiky prispela napriek všetkým zložitým situáciám v&nbsp;našom politickom živote rozhodujúcou mierou k budovaniu legislatívnych základov nášho štátu, a&nbsp;teda k upevňovaniu nasej štátnosti. Za štyri roky od novembra 1989, a&nbsp;najmä za prvý rok existencie nezávislej republiky, sa v&nbsp;podstate položili legislatívna základy pre existenciu a&nbsp;fungovanie samostatného demokratického a&nbsp;právneho štátu. Za jednu z&nbsp;najdôležitejších priorít legislatívy v&nbsp;súčasnosti považujem zabezpečenie kompatibility nášho právneho poriadku s&nbsp;právom Európskej únie. Pri každom prerokúvanom návrhu zákona musíme skúmať, či sa približujeme k právu Európskej únie a&nbsp;či nejdeme mimo, alebo dokonca proti prúdu európskych demokratických právnych poriadkov. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prakticky od začiatku veľkých politických premien v&nbsp;našej krajine je veľmi živá aj problematika národnostných menšín a&nbsp;osobitne maďarskej národnostnej menšiny. Ústava slovenskej republiky zaručuje príslušníkom národnostných menšín ako plnoprávnym občanom nášho štátu všetky práva a&nbsp;slobody, a&nbsp;navyše práva, ktoré súvisia s&nbsp;ich príslušnosťou K menšinovému spoločenstvu. Nedostatočný kontakt národnostných menšín s&nbsp;ústrednými štátnymi orgánmi, ktorý pociťujeme, som sa pokúsil nahradiť okrúhlym stolom národnostných menšín, ktorý v&nbsp;minulom roku trikrát zorganizovala moja kancelária. Stretnutia mali svoj význam, pretože na nich jasne zazneli požiadavky a&nbsp;očakávania predstaviteľov jednotlivých národnosti a&nbsp;súčasne sa začali črtať aj konkrétne možnosti riešenia väčšiny problémov. Možno teda dúfať, že sa národnostná problematika postupne dostane tam, kam patrí, na pôdu exekutívy a&nbsp;legislatívy, a&nbsp;to okrem iného aj v&nbsp;podobe dôkladného zváženia, či je potrebný osobitný národnostný zákon, alebo stačí len usporiadať a&nbsp;doplniť tie zákony, ktoré sa dotýkajú života národnostných menšín. Verím, že urýchlene splníme aj záväzky, ktoré sme dali pri prijímaní nášho štátu do Rady Európy. Som presvedčený, za také otázky, ako je písanie mien a&nbsp;priezvisk, alebo označovanie obcí aj v&nbsp;jazyku národností, ktoré v&nbsp;nich žijú, by sa mali uzavrieť v&nbsp;čo najkratšom čase. Súčasne si myslím, že je vždy potrebné zachovať si zmysel pre mieru a&nbsp;politickú únosnosť. V opačnom prípade tlak nevyhnutne vyvoláva protitlak, stupňujú sa konfrontačné nálady a&nbsp;slabne vôľa k porozvumeniu a&nbsp;kompromisom. Takýto zmysel pre mieru a&nbsp;politickú únosnosť mi chýba napríklad aj v&nbsp;návrhoch na územnosprávne členenie južného Slovenska, ako ich formulujú závery komárňanského stretnutia primátorov, starostov a&nbsp;poslancov z&nbsp;okresov južného Slovenska. Som presvedčený, že postavenie príslušníkov všetkých národností na Slovensku možno zabezpečiť a&nbsp;ďalej rozvíjať na základe všestranne a&nbsp;dôsledne uplatňovaných individuálnych ľudských a&nbsp;občianskych práv. Cestu k tomu vidím napríklad v&nbsp;posilňovaní a&nbsp;budovaní širokej a&nbsp;efektívnej komunálnej samosprávy a&nbsp;v zriadení osobitného ústredného orgánu s&nbsp;celoštátnou pôsobnosťou, ktorý-by sa zaoberal potrebami všetkých národností a&nbsp;etnických skupín žijúcich v&nbsp;našej republike. V tejto súvislosti nemožno obísť postavenie Slovákov, ktorí na etnicky zmiešanom území, predovšetkým na južnom Slovensku, žijú v&nbsp;početnej menšine. Dostal som celý rad upozornení, že títo naši spoluobčania sa cítia v&nbsp;etnicky odlišnom prostredí izolovaní a&nbsp;opustení, že nepociťujú dostatočnú starostlivosť svojho vlastného štátu a&nbsp;vo vlastnej krajine sa necítia doma. Takýto stav považujem za neúnosný. A treba jasne povedať, že zodpovednosti zaň nesú len a&nbsp;len štátne orgány našej republiky, nikto iný. Slovenský štát musí zaručiť na svojom území každému občanovi, a&nbsp;teda aj Slovákovi nachádzajúcemu sa v&nbsp;početne menšinovom postavení kdekoľvek na Slovensku, všetky ľudské a&nbsp;občianske práva, musí mu zaručiť, že ktorékoľvek miesto tejto republiky bude považovať za svoju vlasť. Celkom osobitný charakter má problematika rómskej národnosti, resp. rómskej etnickej skupiny. Je známe, že v&nbsp;prípade Rómov dominujú nad etno-kultúrnou problematikou veľmi vážné sociálne problémy. Za posledné desaťročia vyskúšala vládna moc na Rómoch najrôznejšie sociálne experimenty s&nbsp;výsledkami, ktoré neuspokojili nikoho. V súčasnosti sú Rómovia často prvými obeťami rastu nezamestnanosti a&nbsp;ich sociálna situácia sa začína dramaticky zauzlovať, čo sa prejavuje aj na ich zdravotnom stave. Už pri okrúhlom stole národností som poukázal na to, že rómskej problematike je nevyhnutné venovať, systematickú pozornosť a&nbsp;predovšetkým nájsť finančné prostriedky na realizáciu už vypracovaných projektov, ktoré by pomohli riešiť chronické rómske problémy. Vážené poslankyne, vážení poslanci, štát a&nbsp;celá spoločnosť nemôžu riadne fungovať bez konsolidovaného a&nbsp;rozvíjajúceho sa hospodárstva. Pri pohľade na hospodársky vývoj v&nbsp;minulom roku môžeme konštatovať, že sa nenaplnili pesimistické očakávania kolapsu slovenského hospodárstva. Za pozitívum považujem to, že vývoj makroekonomických veličín sa v&nbsp;minulom roku podarilo udržať v&nbsp;medziach, prekročenie ktorých by viedlo k zásadnej a&nbsp;dlhodobej destabilizácii makroekonomického prostredia. Ak sa však pozrieme bližšie na priebeh procesov, ktoré stoja v&nbsp;pozadí vývoja makroekonomických veličín, musíme konštatovať viaceré negatívne tendencie. V prvom rade to, že iba pomaly napreduje štrukturálna adaptácia našej ekonomiky. Naopak, v&nbsp;priebehu transformačného procesu výraznejšie klesla výroba v&nbsp;odboroch s&nbsp;vyšším stupňom spracovania vstupnej suroviny. Tieto výrobné odbory nedokázali vyrovnať pokles domáceho dopytu a&nbsp;dopytu na bývalých východných trhoch rastom vývozu na náročnejšie teritóriá. Klesá objem aj miera investícii v&nbsp;ekonomike. Len pre ilustráciu - od roku 1990 sa objem investícií znížil po zohľadnení rastu cien o&nbsp;20 %. Ďalej sa tým prehlbuje technické a&nbsp;technologické zaostávanie ekonomiky Slovenska v&nbsp;porovnaní so zahraničnou konkurenciou a&nbsp;znemožňuje sa výraznejší pozitívny štrukturálny pohyb. Najvypuklejšie sa problémy našej ekonomiky prejavili vo vývoji salda zahraničného obchodu a&nbsp;vo vývoji štátneho rozpočtu. Práve deficit štátneho rozpočtu bol nesporne najnepriaznivejším hospodárskym indikátorom v&nbsp;roku 1993. Jeho výšku ovplyvnil celý rad faktorov, no hlavnú príčinu musíme vidieť v&nbsp;objektívne nižšej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Tá pri svojej dnešnej úrovni nedokáže zabezpečiť tvorbu takých zdrojov, ktoré by štátu umožnili financovať verejné služby minimálne na takej úrovni, na ktorú bol občan zvyknutý, financovať verejné investície a&nbsp;zároveň ponechať podnikateľskému sektoru dostatok prostriedkov na vlastný rozvoj. Náš zahraničný obchod skončil v&nbsp;minulom roku záporným saldom vo výške 26 miliárd Sk v&nbsp;obchodnej parite. To ukazuje, že exportná výkonnosť našej ekonomiky nie je doposiaľ taká, aby dokázala produkovať dostatok devíz na pokrytie dovozných potrieb Slovenska. Ak by som mal teda zhodnotiť ekonomický vývoj v&nbsp;minulom roku, musím konštatovali, že obsahuje viacero rizík, ktoré signalizujú, že slovenská ekonomika ešte neprekročila bod obratu vo svojom vývoji. Kde hľadať východiská? Myslím, že sa zhodneme na ton, že nevyhnutnou podmienkou zlepšenia súčasnej hospodárskej situácie a&nbsp;našej budúcej prosperity je pokračovanie v&nbsp;transformácii hospodárstva. Pri hodnotení priebehu transformačného procesu v&nbsp;prvom roku samostatnej slovenskej štátnosti sa však ukazuje niekoľko úzkych miest. Prvým je zaostávanie transformácie mikroekonomiky, podnikovej sféry, za transformáciou makroekonomického prostredia. Manažmenty mnohých podnikov dodnes preferujú krátkodobé záujmy pred dlhodobým rozvojom, osobné záujmy pred záujmami podnikov. No vidieť problém len v&nbsp;správaní sa podnikových manažmentov by bolo neprípustným zjednodušením. Klúčovým problémom z&nbsp;tohto pohľadu je ďalší postup privatizácie. Privatizačný proces má za ciel ozdravenie a&nbsp;zvýšenie výkonnosti podnikov, a&nbsp;preto sa treba vyvarovať, všetkého, čo tomuto cieľu prekáža, ako je napríklad prebyrokratizovanie, spolitizovanie, zbytočné predlžovanie, či dokonca korumpovanie privatizačného procesu. Nedoriešený naďalej ostáva aj problém financovania štandardnými metódami. Moje poznatky získané pri stretnutiach s&nbsp;podnikateľmi signalizujú, že je potrebné nielen deklarovať, ale aj reálne podporovať vznik a stabilizáciu novovznikajúcich malých a&nbsp;stredných podnikov. V tejto súvislosti považujem za dôležité pripraviť kvalitný návrh príslušného zákona a&nbsp;urýchliť proces jeho schvaľovania. Transformácia mikroekonomiky sama osebe nestačí a&nbsp;nie je ani možná, ak ju nesprevádza vytvorenie takého makroekonomického prostredia, ktoré by podporovalo hospodársky rast a&nbsp;inováciu. Z krátkodobého pohľadu by malo ísť o&nbsp;zastavenie zužovania vnútorného trhu, teda o&nbsp;stabilizáciu vnútorného dopytu a&nbsp;hľadanie možností pre výraznejšie presadenie sa nášho vývozu. Tu vidím priestor pre aktívnejšiu zahraničnoobchodnú diplomaciu Slovenska, ale aj pre uplatnenie široko chápanej proexportnej politiky štátu. Pokiaľ ide o&nbsp;stabilizáciu vnútorného dopytu, mali by sme sa snažiť nájsť východisko z&nbsp;bludného kruhu, keď rast rozpočtového deficitu automaticky znamená menovú reštrikciu vo vzťahu k podnikom, čo spätne prehlbuje rozpočtové problémy. Situáciu komplikuje finančná kríza podnikov, ktorá dnes predstavuje jeden z&nbsp;kardinálnych problémov peňažného obehu. V tejto oblasti očakávam užšiu spoluprácu ministerstva financií a&nbsp;Národnej banky Slovenska najmä pri koordinácii menovej a&nbsp;rozpočtovej politiky už v&nbsp;štádiu ich prípravy, ale a] pri analýze finančných tokov v&nbsp;ekonomike a&nbsp;problémov finančného trhu. Z dlhodobého pohľadu však musíme rozbehnúť časovo náročnejšia procesy, ktoré budú zamerané na odstraňovanie hlavných nedostatkov slovenského hospodárstva: nevyhovujúcej hospodárskej štruktúry, nízkej produktivity práce, nedostatočnej konkurencieschopnosti. Musíme hladat spôsoby ako dosiahnuť mobilizáciu vnútorných kapitálových zdrojov. No naštartovanie dlhodobých procesov reštrukturalizácie, prechod na rozvojovú trajektóriu nebude možný - a&nbsp;v tom sme, predpokladám, zajedno - bez výraznejšieho prílevu zahraničného kapitálu v&nbsp;podobe investícií aj úverov. Ak sa má zahraničný kapitál výraznejšie presadiť, musíme dosiahnuť, aby nás svet vnímal ako dôveryhodného partnera. Obávam sa, a&nbsp;moje rozhovory so zahraničnými predstaviteľmi to potvrdzujú, že nie sme v&nbsp;tomto smere dostatočne čitateľní. Potvrdzuje to aj nedávne hodnotenie našej finančnej spoľahlivosti, tzv. rating. Výsledné ohodnotenie poukazuje na to, že môžu vzniknúť okolnosti, pri ktorých by Slovensko nebolo dostatočne schopné plniť svoje finančné záväzky voči zahraničiu. Za vážné varovanie by sme mali považovať skutočnosť, že prílev zahraničných investícií na Slovensko sa v&nbsp;minulom roku oproti roku 1992 absolútne znížil. Príčiny sú nesporne objektívne, spočívajú vo výkonnosti našej ekonomiky, ale aj subjektívne. Často síce deklarujeme naše odhodlanie pokračovať v&nbsp;budovaní trhovej ekonomiky, praktické kroky však svedčia o&nbsp;nekoncepčnosti, nedostatku predvídavosti, o&nbsp;riešení problémov ad hoc bez hľadania dlhodobejších systémových východísk. Doposiaľ však nemáme takú hospodársku a&nbsp;v širšom zmysle transformačnú stratégiu, ktorá by aspoň rámcovo obsiahla súvislosti, ktoré som naznačil, a&nbsp;sformulovala ciele a&nbsp;dlhodobé priority hospodárskej politiky štátu. Čiastkové koncepcie, ktoré už existujú, ostávajú preto nepreviazané a&nbsp;nezosúladené. Ani ucelená stratégia by však nestačila, ak nebude podporená mechanizmom, ktorý zabezpečí jej postupné naplnenie v&nbsp;reálnom vývoji ekonomiky. Zatiaľ sa zdá, že aj dobre mienené zámery stroskotávajú na nedostatku politickej vôle, nedostatočnej koordinovanosti, neraz však aj na nedostatku odbornej fundovanosti. Ak sa teda vrátim k hodnoteniu minuloročného vývoja, môžem povedať, že Slovensko má predpoklady, má šancu udržať si postavenie medzi poprednými transformujúcimi sa ekonomikami postkomunistických krajín. Využitia tejto šance však závisí od nás, závisí od nasej predvídavosti, od našej cieľavedomosti, ale aj od nasej profesionality a&nbsp;odbornosti. Hospodárska recesia a&nbsp;nedostatok finančných zdrojov sa premietajú aj do zložitej sociálnej situácie nášho obyvateľstva, predovšetkým našich dôchodcov, mladých rodín a&nbsp;rodín nezamestnaných. Je potrebné veľmi dôkladne sa zaoberať, životnou situáciou týchto skupín obyvateľstva. Treba rozpracovať koncepciu transformácie sociálnej sféry, pretože čiastkové a&nbsp;niekedy aj nekvalifikované úpravy ešte vačšmi znepokojujú a&nbsp;roztrpčujú nose obyvateľstvo. V sociálnych dávkach musíme ráznejšie uplatniť adresnosť, a&nbsp;nesystémové dávky sociálneho zabezpečenia odčleniť od poisťovacieho systému. Znamená to okrem iného akceptovať zásadu, že občan sa musí o&nbsp;seba postarať v&nbsp;prvom rade sám a&nbsp;až následne nastupuje pomoc štátu a&nbsp;neštátnych inštitúcii. Celoživotná práca našich dôchodcov patrila tejto krajine. Majú preto právo na zabezpečenie dôstojného života v&nbsp;starobe. Práve táto skupina obyvateľstva sa najviac obracia na moju kanceláriu a&nbsp;na mňa osobne o&nbsp;finančnú pomoc na základné životné a&nbsp;osobné potreby. Našim dôchodcom musíme systémovou valorizáciou dôchodkov zabezpečiť aspoň tie najnevyhnutnejšie životné podmienky. Na druhej strane mladé rodiny sú budúcnosťou našej krajiny. Ak sa nebudú môcť postarať o&nbsp;seba a&nbsp;o život svojich detí, môže sa vážne ohroziť, nielen biologická, ale aj kultúrna a&nbsp;intelektuálna substancia našej spoločnosti. Nemôže nás uspokojovať ani celková zdravotná situácia našej populácie. Bez zveličovania možno vysloviť tézu, že zdravie populácie je priamo úmerné podmienkam, v&nbsp;ktorých žije. Zdravotnícka starostlivosť o&nbsp;chorých ľudí pokračuje v&nbsp;starých zabehaných koľajách, pričom trpí nedostatočnými, ale často aj zle využívanými finančnými prostriedkami. Zásadnejšiu zmenu by malo priniesť oddelenie príjmov Národnej poisťovne od štátneho rozpočtu, no predpokladom jej spoľahlivého fungovania je, samozrejme, riadne odvádzanie zákonom stanovených odvodov tak zo strany zamestnávateľov, ako aj zo strany štátu. Osobitnú pozornosť, ale aj veľké znepokojenie vzbudzuje už dlhší čas vnútorná bezpečnosť, v&nbsp;našej krajine. Ide o&nbsp;problém, ktorý občania vnímajú zvlášť citlivo, pretože záruky bezpečnosti osôb a&nbsp;majetku občanov sú jednou z&nbsp;prvoradých úloh každého štátu. Alarmujúci je nárast počtu majetkovej kriminality, ktorá tvorí viac ako tri štvrtiny z&nbsp;celkového počtu spáchanej trestnej činnosti. Veľmi znepokojuje brutalita sprevádzajúca zločinnosť, ako aj klesajúci vek mladistvých delikventov. Kriminalita sa síce koncentruje do veľkých mestských aglomerácií, no pocit osobného ohrozenia začína nadobúdať všeobecný charakter. Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a&nbsp;do bánk, je narastajúca korupcia. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a&nbsp;úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov. Hovorím o&nbsp;týchto otázkach preto, lebo sa doteraz o&nbsp;nich len šepká, dokonca aj predo mnou, namiesto toho, aby sa na základe dôkladnej dokumentácie nahlas a&nbsp;veľmi adresne pomenovali. Postupné odstraňovanie príčin a&nbsp;podmienok vysokej kriminality je preto jedna z&nbsp;našich základných úloh. Orgány právnej ochrany musia mať našu plnú podporu. Na druhej strane je potrebné prehlbovať spoločenskú kontrolu ich činnosti v&nbsp;medziach ústavy a&nbsp;zákonov našej republiky. Rovnako potrebné je neustále pestovanie právneho vedomia občanov, pretože relatívne nízke právne vedomie spoločnosti sa značnou mierou podieľa na súčasnom nedobrom stave zákonnosti. V oblasti vonkajšej bezpečnosti sa jednoznačne orientujeme na NATO a&nbsp;Západoeurópsku úniu. Niektorí občania mi napísali, či robíme dobre, keď krátko na to, to sme sa zbavili jednej vojenskej aliancie, prejavujeme záujem o&nbsp;úzku spoluprácu s&nbsp;ďalšou, či sa nepridávame z&nbsp;konjunkturálnych dôvodov k silnejším. Tieto otázky sú síce ojedinelé, ale chcem k nim zaujať stanovisko. Moderná európska spolupráca znamená predovšetkým využitie všetkých osvedčených štruktúr, ktoré pôsobia v&nbsp;Európe. K nim patrí aj NATO. Náš záujem o&nbsp;spoluprácu s&nbsp;týmto zoskupením je teda súčasťou záujmu o&nbsp;plnohodnotné zapojenie nášho suverénneho štátu do pomerov, ktoré harmonizujú s&nbsp;našou hodnotovou orientáciou. Ako som už uviedol, nemáme nepriateľov a&nbsp;náš štát nikto neohrozuje. Ak sme presvedčení o&nbsp;potrebe úzkej spolupráce s&nbsp;NATO, nie je to z&nbsp;obáv, ale z&nbsp;poznania, že je nevyhnutné, aby sa okolo nás dotvoril spoľahlivý systém bezpečnosti. Vážené poslankyne, vážení poslanci, čím väčšmi sa vzďaľujeme od pamätných novembrových dní roku 1989, tým je očividnejšie, že chronická hospodárska kríza, ale aj opakujúce sa krízové javy v&nbsp;politickom živote sú súčasťou hlbších procesov, ktoré zasiahli krajiny sovietskeho bloku po jeho rozpade. V prudkom vývinovom procese prijímaná princípy a&nbsp;mechanizmy spoločenského života vyspelých západných krajín sa dosť neorganicky spájali s&nbsp;prežívajúcimi mechanizmami, zvykmi a&nbsp;celkovou mentalitou totalitnej éry. V dôsledku toho vznikli v&nbsp;krajinách strednej a&nbsp;východnej Európy neštandardné, hybridné podmienky života, čo v&nbsp;istom zmysle zaskočilo aj západných expertov a&nbsp;politikov. Túto nepoznanú a&nbsp;svojím spôsobom nevyspytateľnú skutočnosť nazvali postkomunizmom. Vo svojej podstate je to ešte stále neprekonaný variant zoštátnenej spoločnosti, ktorej materiálne i&nbsp;duchovné zdroje dynamiky sa už vyčerpali. Obrazom nášho verejného života sa stal permanentný politický zápas, jeho sprievodnými znakmi často bývajú nevyberané verbálne ataky, vzájomné osočovanie, rôzne polopravdy, ba i&nbsp;vyslovené lži a&nbsp;úskoky, ktoré si kladú jediný cieľ - zdiskreditovať politického protivníka. Naša vnútropolitická scéna prestáva byť mestom konštruktívnej výmeny názorov, hľadania spoločných východísk zo zložitej situácie. Mení sa na arénu s&nbsp;množstvom nikam nevedúcich súbojov, v&nbsp;ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i&nbsp;charakter. Horliví bojovníci za vlastnú pravdu neraz povyšujú svoje osobné záujmy nad potreby štátu. Nevidia alebo nechcú vidieť do akých ťažkostí vedie Slovensko nimi živená konfrontačná línia. Žiaľ, sme svedkami ako sa nervozita z&nbsp;politických strán v&nbsp;čoraz väčšej miere prenáša aj na občana. Na druhej strane spôsobuje apatiu k vnútropolitickému dianiu, rozčarovanie a&nbsp;nedôveru voči politikom, do rúk ktorých vložil osud svoj i&nbsp;celej Krajiny. No na strane druhej vidíme, že hašterenie na politickom kolbišti v&nbsp;spojení s&nbsp;nelichotivou sociálnou situáciou radikalizuje niektoré vrstvy občanov, ktorí sú čoraz ochotnejší prijímať jednoduché riešenia postavené skôr na razantnom prejave, než na zdravom úsudku. Dnes teda stojíme nielen pred úlohou definitívneho rozchodu a&nbsp;praktikami prednovembrových režimov, ale musíme uskutočniť aj životne dôležitý manéver odpútania našej krajiny od postkomunizmu. Tento zámer môžeme dosiahnuť len ak sa oprieme o&nbsp;čo najširšiu základňu spoločenskej zmeny - o&nbsp;prebudené občianstvo. Prejavom obnovujúcej sa občianskej spoločnosti je proces postupného odštátnenia viacerých oblasti spoločenského života. V občianskej spoločnosti vidím nielen základnú garanciu zachovania a&nbsp;upevnenia činnosti demokratických inštitúcii a&nbsp;procedúr. Občianska spoločnosť môže a&nbsp;musí plniť práve v&nbsp;tento historickej epoche ďalšiu dôležitú úlohu štát sa liahňou osobností, ktoré svojou profesionalitou i&nbsp;osobnou kultúrou presiahnu našu úroveň, úroveň dnešných politikov. Chceme, aby sa občianska spoločnosť utvárala a&nbsp;upevňovala aj preto, že je kľúčovým predpokladom vitalizácie nášho národného spoločenstva. Ide V cieľavedomé pestovanie schopností národného spoločenstva prekonávať rozvojové prekážky. Prístup K nej je vizitkou vládnej garnitúry, jej štátnickej prezieravosti a&nbsp;politickej zodpovednosti. Majme na pamäti, že stojíme pred prísnou až nemilosrdnou skúškou obstáť v&nbsp;sútaži národov sveta, ktorý vstúpil do fázy globalizácie. Musíme obstáť medzi národmi súperiacimi o&nbsp;šancu garantujúcu zvládnutie komplikujúceho sa civilizačného rozvoja na prelome tisícročí. V týchto súvislostiach by sme nemali podliehať ilúzii, že sa všetko vyrieši začlenením sa do európskych hospodárskych štruktúr. Tie sú síce nevyhnutné, ale pravá súťaž sa začne až vo chvíli, keď sa do nich včleníme. Mali by sme sa preto na ňu dôkladne pripraviť. Členstvo v&nbsp;integračných štruktúrach našu životaschopnosti ani negarantuje, ani nevytvára, poskytuje nám len výhodnejšie podmienky na uplatnenie rozvojových zdrojov, ktoré si vitalizáciou našej slovenskej spoločnosti musíme pripraviť. Aby sme to dosiahli, musíme sa veľmi vážne pokúsiť o&nbsp;harmonizáciu rôznorodých i&nbsp;protirečivých záujmov, ktoré sa prirodzene v&nbsp;transformujúcej sa spoločnosti uplatňujú. Na to má slúžiť aj štátnosť, ktorú máme na rozdiel od minulosti vo vlastných rukách. Konštatoval som zhodu v&nbsp;základných cieľoch a&nbsp;zároveň záujmovú rozbiehavosť rozmanitých častí spoločnosti pri ich realizácii. Takéto protirečenie môže spoľahlivo vyriešiť štát, keď sa podujme sformulovať a&nbsp;realizovať celistvú modernizačnú stratégiu, ktorá dnes Slovensku veľmi chýba. Komplexná modernizačná stratégia nemôže byt predmetom politických licitácií, krátkodobých i&nbsp;krátkozrakých konjunkturálnych ambícií, pretože súvisí nielen so životom dnešných generácií, ale aj s&nbsp;našou historickou perspektívou. Musí to byt skutočne zasvätená reflexia novej situácie Slovenska, v&nbsp;rámci ktorej sa hľadajú cesty k vytýčeným cieľom, identifikujú sa priority, zvažujú sa riziká, tvoria sa koncepčné nástroje zabezpečenia spoločenských premien, hľadá sa ich previazanosť a&nbsp;spôsoby spoločenskej mobilizácie síl. Je to potreba a&nbsp;požiadavka nadetnická, nadstranícka, nadgeneračná, v&nbsp;pravom slova zmysle občianska. Navrhujem preto, aby Národná rada, vláda a&nbsp;Kancelária prezidenta delegovali zo svojich špecialistov okruh zodpovedných osôb, ktoré by vytvorili výbor pre otázky strategického rozvoja Slovenska. Jeho úlohou by bolo organizačne a&nbsp;koncepčne zabezpečiť na princípe grantového systému vypracovanie potrebnej modernizačnej koncepcie. Zároveň vyzývam bankové kruhy a&nbsp;neštátne organizácie, aby podľa svojich možností podporili celú túto akciu. Vážené poslankyne, vážení poslanci, bez toho, aby som vyvolával ilúzie a&nbsp;sľuboval nesplniteľné, nachádzam v&nbsp;našej dnešnej situácii dostatok možností pre udržanie kurzu zásadných spoločenských premien, ktoré prinesú zlepšenie hospodárskeho a&nbsp;sociálneho postavenia nášho obyvateľstva a&nbsp;umožnia jeho kultúrnu a&nbsp;ľudskú sebarealizáciu. V spoločenských zmenách sme vyšli na cestu a&nbsp;dosiahli horizont, za ktorým pri využití nášho duchovného potenciálu, našej energie a&nbsp;dobrej vôle, môžeme spoločnými silami už v&nbsp;dohľadnom čase dosiahnuť citeľný zvrat v&nbsp;zlepšení pomerov. Pre takýto vývoj musíme však všetci spoločne vytvárať dobré politické predpoklady, vhodnú spoločenskú atmosféru. To, čo Slovensko dnes potrebuje najviac, sú pravé nekonfrontačné nálady, kooperatívne vzťahy. Odhoďme rétoriku silných, no prázdnych slov, ktoré nás rozdeľujú do nezmieriteľných táborov. Zabudnime na nevraživosť a&nbsp;neznášanlivosť, ktorá nám, Slovákom, napokon nikdy nepriniesla nič dobré. Dajme sa viesť rozumom a&nbsp;zvoľme si oveľa priechodnejšiu cestu politického, národného a&nbsp;občianskeho zmierenia. Obraciam sa preto na vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, predsedov výborov a&nbsp;poslaneckých klubov, na vedúcich funkcionárov politických strán a&nbsp;hnutí, reprezentantov štátnej moci, riadiacich pracovníkov štátnej správy, volených zástupcov mestských a&nbsp;obecných samospráv, obracian sa na všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým leži na srdci osud vlasti. Prestaňme hľadieť jeden na druhého ako na nepriateľa len preto, že máme odlišné názory. Nehľadajme stále na sebe iba chyby, nesporme sa pre malichernosti /potlesk/, ktoré zbytočne zveličujú niektorí politici na rečníckych tribúnach. Je to cesta, ktorá nás vedie na okraj priepasti a&nbsp;môže nás strhnúť do záhuby. Hľadajme zmierenie - politické, národné i&nbsp;občianske. Majme stále na pamäti, že občania Slovenskej republiky sú si partnermi, že žijú v&nbsp;spoločnej krajine, a&nbsp;preto musia spoločne niesť všetky úspechy i&nbsp;prehry života. Hľadajme cestu jeden k druhému, nepoddávajme sa. Pracujme na sebe a&nbsp;na svojom diele. Odmenou nám bude náš spoločný úspech, úspech našej vlasti. Práve v&nbsp;mene týchto ideálov, vážené pani poslankyne a&nbsp;páni poslanci, som sa v&nbsp;ďalšej časti svojho vystúpenia rozhodol zaujať, stanovisko k závažným otázkam našej vnútropolitickej situácie. Ak máme poctivo hladať seriózne východiská z&nbsp;dnešnej neutešenej vnútropolitickej situácie, nemôžeme si zakrývali, že už dlhší čas pretrvávajú na našej politickej scéne snahy diskreditovať, zosmiešňovať a&nbsp;osočovať predstaviteľov politických strán a&nbsp;hnutí, vyvolávať nevraživosť a&nbsp;nenávisť k inak zmýšľajúcim či k príslušníkom a&nbsp;sympatizantom iných strán a&nbsp;hnutí. Hľadá sa vinník, na ktorého by bolo možné zvaliť zodpovednosť za súčasnú politickú krízu. Iste neušlo vašej pozornosti, že terčom kritiky, ponižovania a&nbsp;nakoniec i&nbsp;diskreditácie zo strany predsedu HZDS a&nbsp;jeho najbližšieho okolia je nielen Kancelária prezidenta, poradcovia, ale nepriamo i&nbsp;priamo sám prezident. V podstate však nejde o&nbsp;konflikt osobný, ale o&nbsp;konflikt vnútrospoločenský. V modernej spoločnosti nie je politický konflikt niečo neobvyklé. Doterajší priebeh napätia medzi premiérom a&nbsp;prezidentom nepriniesol pre širšiu verejnosť dosť jasno o&nbsp;čo vlastne ide, a&nbsp;to aj preto, že na rozdiel od pána premiéra som sa dosial úmyselne a&nbsp;uvážene zdržal verejne definovať podstatu sporu v&nbsp;nádeji, že kompromis je možný. V podstate som povedal len záver svojej analýzy, keď som v&nbsp;novoročnou prejave nastolil potrebu širokej koalície. Je nepochybné, že ku konfliktu a&nbsp;kríze došlo preto, lebo vládna noc v&nbsp;ostatnom čase prestala mať spoľahlivé zázemie v&nbsp;parlamente, a&nbsp;to aj v&nbsp;časti vlastného hnutia a&nbsp;v radoch koaličného partnera. Niektorí nespokojní ju už opustili, iní sú zneistení či ju ešte podporovať alebo opustiť. Jadro vládnúceho hnutia sa zúžilo. V parlamente i&nbsp;v&nbsp;značnej časti verejnosti sa čoraz viac a&nbsp;častejšie zdôrazňuje, že terajšia vláda personifikovaná premiérom stráca morálny titul legitimity, ktorý je v&nbsp;demokracii nerozlučiteľnou súčasťou legitimity moci. Moc sa musí legitimovať nielen právne, ale aj eticky. /Potlesk. / Musí konať v&nbsp;súlade s&nbsp;písanými či nepísanými, v&nbsp;spoločnosti uznávanými princípmi politických mravov. Niektoré praktiky, ako napríklad ovplyvňovanie poslancov, ohováranie, nehovorenie plnej pravdy a&nbsp;podobne, sú príčinou, že vláda stráca priazeň aj niektorých vlastných poslancov. Ak nie je vláda pravdivá, bude také skôr či neskôr celé obyvateľstvo - povedané významným nemeckým filozofom Jaspersom. Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a&nbsp;nakoniec zradca. Konflikt vo vládnucom hnutí sa, žiaľ, preniesol na celú spoločnosť. Dostávam listy od občanov, v&nbsp;ktorých vyjadrujú úprimné znepokojenie nad tým, že nie sú dobré vzťahy medzi prezidentom Slovenskej republiky a&nbsp;predsedom vlády. Niektorí občania mi zazlievajú, že som proti HZDS, že nepodporujem vládu a&nbsp;jej predsedu. Skôr než objasním stav a&nbsp;príčiny nášho napätého vzťahu, chcem vyhlásiť, že som nebol a&nbsp;nie som proti HZDS a&nbsp;nebol som a&nbsp;nie som proti vláde. Mám však vážne výhrady proti štýlu a&nbsp;etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a&nbsp;proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v&nbsp;politickom živote. /Potlesk. / Pán predseda vlády od určitého času, keď zistil, že chcem suverénne vykonávať prezidentskú funkciu v&nbsp;duchu ústavy, začal ma postupne ignorovať, spochybňovať moju prácu a&nbsp;postupne sa odhodlal k takému obviňovaniu a&nbsp;diskreditácii, ktoré by malo vyústiť, do môjho predčasného odstránenia z&nbsp;funkcie prezidenta. Chcem vás v&nbsp;tejto súvislosti ubezpečiť, že som nikdy nič nepodnikol proti predsedovi vlády, len som bránil autonómnosť a&nbsp;nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky ako oficiálnej hlavy štátu. Novému vedeniu poslaneckého klubu HZDS som otvorene vysvetlil príčinu nedobrého vývoja našich vzájomných vzťahov. Povedal som v&nbsp;podstate to, čo chcem teraz povedať aj vám všetkým. Vedel som, že moje zvolenie za prezidenta bolo pre niektorých ľudí z&nbsp;blízkeho okolia pána Mečiara nemilým prekvapením. Napríklad pán Ivan Lexa výsledok tajného hlasovania pri voľbe prezidenta komentoval- slovami, ktoré mi tu slušnosť nedovolí citovať. Napriek -tomu všetkému som bol plne odhodlaný korektne spolupracovať s&nbsp;predsedom vlády i&nbsp;so všetkými členmi jeho kabinetu. Ale iste si dobre spomínate, že už pri mojej prvej návšteve v&nbsp;parlamente dňa 27. októbra 1993 nebol v&nbsp;tejto sieni prítomný nikto z&nbsp;vlády. Dnes je tu aspoň niekoľko ministrov. /Potlesk. / Verejnosť to vníma ako zneváženia úradu prezidenta. Zaiste vám neuniklo ani to, ako sa porušuje protokol pri odchode prezidenta na oficiálne návštevy do zahraničia a&nbsp;pri návrate z&nbsp;nich. Predseda vlády a&nbsp;občas aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky ignorujú štátny ceremoniál vžitý na celom svete. Od leta minulého roka sa neobišlo azda ani jedno Republikové predstavenstvo HZDS, resp. míting HZDS v&nbsp;PKO v&nbsp;Bratislave bez rôznych urážok prezidenta. Obviňovali ma, že som sa obklopil ľuďmi, ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky, že sa u mňa zostavuje nová vláda, že niektorí ľudia z&nbsp;mojej kancelárie sa zúčastnili na tajných rokovaniach v&nbsp;Prahe o&nbsp;novej možnej Slovenskej vláde, že som sa spolčil s&nbsp;opozíciou, s&nbsp;predstaviteľmi maďarských politických strán na Slovensku, ba že som sa dal kúpiť zahraničím. Po mojom novoročnom prejave ma pán predseda vlády obvinil, že destabilizáciu HZDS a&nbsp;vládu Slovenskej republiky. Všetky tieto aj iné obvinenia s&nbsp;plnou zodpovednosťou rozhodne odmietam ako vykonštruované a&nbsp;nepravdivo. Hlavným vinníkom našej vnútropolitickej nestability a&nbsp;neutešenej situácie nie je prezident. Dovoľte mi teraz pripomenúť niektoré udalosti, ktoré charakterizujú spôsob ako sa voči mne postupuje. 28. februára za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča som oboznámil pána premiéra so svojim rozhodnutím prijať demisiu pána Romana Kováča a&nbsp;Jozefa Moravčíka s&nbsp;tým, že neakceptujem návrh obsadiť, funkciu ministra zahraničných vecí pánom Prokešom. Požiadal som pána premiéra, aby mi predložil iný návrh a&nbsp;takisto iný návrh na ministra pre privatizáciu. Na to sa ma predseda vlády opýtal, či je pravda, že mienim pozývať k sebe predstaviteľov okresov, konkrétne prednostov. Vysvetlil som mu, že mám v&nbsp;úmysle niektoré okresy navštíviť osobne, a&nbsp;z tých, ktoré nenavštívim, chcem ich predstaviteľov pozvať do Bratislavy. Pán predseda s&nbsp;tým nesúhlasil tvrdiac, že si nemám čo pozývať prednostov úradov. Dovodil tým, že kade chodím, pôsobím ako nepriateľ. Pohrozil, že prednostov, ktorí prijmú moje pozvanie, okamžite uvolni z&nbsp;funkcie. Vzápätí na obvinil, že som zodpovedný za súčasnú vnútropolitickú situáciu. Nebudem teraz hlbšie analyzovať stanovisko pána predsedu vlády k pripravovaným návštevám prednostov okresných úradov, len konštatujem, že ho musím hodnotiť ako neslýchané obmedzovanie ústavných práv hlavy štátu. /Ak máte poznámky, môžete pristúpiť k mikrofónu a&nbsp;povedať, ich nahlas. Potlesk. / Pripomeniem ďalší fakt ako sa prekrúcajú skutočnosti. Na mítingu v&nbsp;PKO 2. marca na pán premiér obvinil, že som sedem mesiacov nemal čas prijať jeho a&nbsp;predsedu parlamentu na rozhovor. Vyhlasujem, že sa nikdy nestalo, aby som odmietol žiadosť pána premiéra alebo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o&nbsp;stretnutie. Pravda je taká, že pred návštevou pani Albrigthovej, veľvyslankyne Spojených štátov v&nbsp;OSN, 9. januára 1994 mal som dlhší rozhovor s&nbsp;predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom o&nbsp;našej vnútropolitickej situácii a&nbsp;vtedy pán predseda Gašparovič navrhol, aby sme sa za účasti pána premiéra porozprávali o&nbsp;tom, o&nbsp;čom sme hovorili len my dvaja. Súhlasil som a&nbsp;požiadal som ho, aby takéto stretnutie v&nbsp;príhodný čas zorganizoval. Dodnes sa tak nestalo, odvtedy neuplynulo sedem mesiacov, uplynuli iba dva. Ak však pán premiér hovorí o&nbsp;siedmich mesiacoch, musím povedať, že v&nbsp;ich priebehu sme sa pri rôznych príležitostiach stretli 29-krát. Keď je už reč o&nbsp;našich stretnutiach, dovolím si pripomenúť, že po mojej inaugurácii som pánu premiérový navrhol naše pravidelné kontakty, a, to vždy po zasadnutí vlády, aby ma informoval o&nbsp;závažných rozhodnutiach. Mal som aj alternatívny návrh, aby vedúci mojej kancelárie chodieval na zasadnutia vlády a&nbsp;on ma informoval. Pán premiér to neprijal, ale súhlasil s&nbsp;našimi pravidelnými stretnutiami po zasadnutí vlády. Stretnutia tohto druhu, na ktorých ma premiér informoval o&nbsp;zasadnutí vlády, sa do dnešného dna uskutočnili iba dve. Nie mojou vinou. Mnohé utorky som na neho márne čakal, ale pán premiér sa ani neunúval oznámiť mi, že nepríde. Na tom istom mítingu ma premiér obvinil, že pôsobím rozkladné, zatiaľ čo on sa usiluje všetko spájať a&nbsp;zjednocovať. Aj za toto zavádzajúca obvinenie prezidenta si pán premiér vyslúžil od obecenstva očakávanú odozvu sprevádzanú výkrikmi „odvolať prezidenta“ a&nbsp;inými urážkami na moju adresu. Na mítingu premiér totiž sústavne vyvoláva nevraživé a&nbsp;hanlivé reakcie obecenstva voči hlave štátu, no, žiaľ, nenájde sa tam nikto, kto by upozornil na potrebu kultivovaného správania sa. Dôležitá udalosť, ktorá mnou otriasla a&nbsp;zrejme vážne poznamenala moje vzťahy s&nbsp;premiérom, je staršieho dáta. Bol to rozhovor 1. novembra minulého roku o&nbsp;ukončení koaličných rozhovorov so Slovenskou národnou stranou. Tento rozhovor pozostával z&nbsp;dvoch častí. Za účasti predsedu vlády Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Romana Kováča a&nbsp;štátneho tajomníka nebohého Romana Zelenaya za HZDS a&nbsp;za účastí pánov Prokeša, Sokola a&nbsp;Vrabca zo SNS som vyjadril súhlas s&nbsp;predloženými návrhmi na doplnenie a&nbsp;rozšírenie vlády, s&nbsp;výnimkou návrhu menovať Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu. Tento návrh som neakceptoval a&nbsp;požiadal som, aby mi bol predložený iný návrh. Po skončení tohto rozhovoru som mal poradu so zvolanými predstaviteľmi parlamentných strán a&nbsp;hnutí vo veci stanoviska Slovenskej republiky k NATO, s&nbsp;čím som mal odcestovať do Bruselu. Po skončení tejto porady sa v&nbsp;mojej kancelárii nečakane opäť objavil pán predseda vlády aj s&nbsp;nebohým Romanom Zelenayom. Oznámili mi, že by chceli ešte pokračovať v&nbsp;rokovaní o&nbsp;Ivanovi Lexovi. Pán Roman Zelenay sa vzdialil, aby som s&nbsp;premiérom mohol rokovať sám. Premiér sa na mňa opätovne obrátil s&nbsp;prosbou, aby som Ivana Lexu predsa len do ministerskej funkcie schválil. Zdôvodňoval to tým, že HZDS už nemá peniaze ani na výplaty, že pravdepodobne budú predčasné, voľby a&nbsp;hnutie peniaze potrebuje. Ďalej mi povedal, že túto robotu mu nikto iný ako Ivan Lexa urobiť nemôže a&nbsp;že keď ju spraví, pošle ho preč. Výsledok môjho rozhodnutia poznáte. Ivana Lexu som odmietol za ministra vymenovať. Od toho času sa útoky proti Kancelárii prezidenta, proti jeho poradcom a&nbsp;priamo proti prezidentovi stupňovali. Svedčia o&nbsp;tom aj pokusy znevažovať a&nbsp;sťažovať moje zahraničné návštevy a&nbsp;rokovania. Funkcionári HZDS na Republikovom predstavenstve v&nbsp;Komárne dňa 29. januára 1994 počuli z&nbsp;úst pána predsedu, ale aj iných, okrem iného aj to, že moja cesta do Poľska bola spískaná, že sa pán premiér hanbil pri Clintonovi, keď som 36 minút hovoril z&nbsp;papiera a&nbsp;vraj unavil celú delegáciu. Na posúdenie toho, či zahraničné návštevy prezidenta sú úspešné alebo nie je dôležité hodnotenie zahraničného partnera. Ubezpečujem vás, že poznám aspoň tak dobre ako pán premiér, hodnotenie svojich zahraničných ciest, a&nbsp;to priamo od kompetentných zahraničných osobnosti. Zodpovedne vyhlasujem, že ich oficiálne hodnotenia sú pozitívne, a&nbsp;to vrátane rozhovoru s&nbsp;prezidentom Clintonom a&nbsp;návštevy v&nbsp;Poľsku. Prečo sa tieto objektívne fakty spochybňujú? Veď osobne mám radosť z&nbsp;každého úspechu, ktorý dosiahne predseda vlády, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, slovom každý, kto v&nbsp;cudzine vystupuje v&nbsp;mene našej republiky. Vždy som uznával a&nbsp;oceňoval niektoré osobitné schopnosti pána Mečiara: pracovitosti, zanietenosť, vynikajúcu pamať, pohotovú reakciu, razantnosť, nadpriemernú rétoriku a&nbsp;kombinačné schopnosti. Ani teraz nemám v&nbsp;úmysle tieto jeho vlastnosti spochybňovať. Súčasne som však musel akceptovať mnohé výhrady poukazujúce na jeho negatívne vlastnosti, ktoré je nutné tlmiť tak, aby jeho schopnosti sa mohli využiť pre dobro nasej spoločnosti. Presvedčil som sa však, že nemá najmenší záujem, aby z&nbsp;jeho tieňa vystúpili a&nbsp;vyrástli ďalšie osobnosti, ktoré Slovenská republika jednoducho potrebuje. /Potlesk. / Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a&nbsp;viesť korektný dialóg, nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a&nbsp;znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pán Mečiar nepotrebuje radcov, spolutvorcov, oponentov, ale iba pomocníkov pri realizácii svojich zámerov. Prosím vás, páni poslanci, zabráňte najmä svojím príkladom, aby sa u nás ďalej nepodnecovala intolerancia, nevraživosť, zavádzanie a&nbsp;zastrašovanie ľudí. Veď to, čo sa deje na mítingoch v&nbsp;PKO, nesledujú len naši novinári, ale aj zahraničie, ktoré pódia toho hodnotí úroveň našej demokracie a&nbsp;politickej kultúry. Škoda, že tu nie je pán predseda, ale a] tak sa naňho obraciam. Vás, pán predseda vlády, prosím, v&nbsp;mene dobrého mena Slovenska, v&nbsp;mene demokracie, zamyslite sa bez zloby a&nbsp;nenávisti v&nbsp;srdci nad tým všetkým, čo som tu povedal. Majte na pamäti, že aj inak zmýšľajúcim Slovákom a&nbsp;všetkým našim občanom patrí Slovensko, že aj oni majú právo na svoj názor, na svoje presvedčenie. /Potlesk. / Prosím však, aby sa táto moja úprimne myslená snaha a&nbsp;výzva nevysvetľovala ako slabosť. Mýli sa každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť, alebo znechutiť a&nbsp;odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal. Prezident zotrvá v&nbsp;službe pre národ, pre občanov republiky až do konca. Zostane verný sľubu, že bude dbať o&nbsp;blaho slovenského národa, národnostných menšín a&nbsp;etnických skupín, že bude zachovávať a&nbsp;obhajovať ústavu a&nbsp;ostatné zákony. Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky nikdy nezradí Slovenskú republiku, svoj národ, ale ani svoj rozum a&nbsp;svedomie, aj keď by mal vypiť kalich horkosti až do dna. /Potlesk. / Ja neviem nikoho nenávidieť, nechcem proti nikomu intrigovať, a&nbsp;som odhodlaný zodpovedne plniť všetky povinnosti a&nbsp;využívať všetky práva prezidenta. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v novembrových dňoch roku 1989 sme si sľúbili, že si budeme hovoriť pravdu, že sa budeme snažiť pomenúvať javy pravými menami, že sa už nikdy nebudú stínať hlavy, že budeme tolerantní a&nbsp;slušní, že nevraživosť a&nbsp;nenávisť zakopeme hlboko do zeme. V duchu týchto ideálov nevyzývam pána Mečiara, aby podal demisiu, ale vyzývam vás všetkých, vrátane pána predsedu vlády, aby sme spojili sily, aby sme neodkladne podnikli kroky, ktorými sa začne etapa politického, národného a&nbsp;občianskeho zmierenia. Vyzývam všetkých, aby prestali na seba útočiť, osočovať sa, znevažovať protivníka a&nbsp;stupňovať napätie v&nbsp;spoločnosti. Pomôžeme všetci vytvoriť spokojné ovzdušie na predčasné parlamentné voľby a&nbsp;o nás nech rozhodnú občania. Ešte vždy máme možnosť sadnúť si za spoločný stôl a&nbsp;dohodnúť, sa na pravidlách a&nbsp;nevyhnutných podmienkach na politické, národné a&nbsp;občianske zmierenie v&nbsp;záujme Slovenska a&nbsp;jeho občanov. Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. / [[Kategória:Michal Kováč]] [[Kategória:Prejavy prezidentov Slovenskej republiky]] [[Kategória:1994]] e1t8w0dlsgtwy1797xub02pez4ze57g 14 3676 8636 2023-01-07T20:21:23Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „{{Wikipédia|1994}} [[Kategória:20. storočie]]“ 8636 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia|1994}} [[Kategória:20. storočie]] nrbp11wnddbpzbczc0utdg4639tg7og 0 3677 8639 2023-01-08T17:34:57Z Lišiak 1863 Vytvorená stránka „{{Textinfo | AUTOR = Štátna meštianska škola v Sečovciach | ZDROJ = Štátny archív v&nbsp;Košiciach – pracovisko Archív Trebišov, fond Štátna meštianska škola v Sečovciach | DÁTUM VZNIKU = 1931 | LICENCIA = PD SK }} == Zápisnica zo 7. októbra 1931 == <div style="text-align: center;"><big><u>Zápisnica</u> 1.</big></div> písaná dňa 7. októbra 1931 na riadnej mesačnej porade učiteľského zboru št mešt. školy v&nbsp;Sečovciach. Pori…“ 8639 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Štátna meštianska škola v Sečovciach | ZDROJ = Štátny archív v&nbsp;Košiciach – pracovisko Archív Trebišov, fond Štátna meštianska škola v Sečovciach | DÁTUM VZNIKU = 1931 | LICENCIA = PD SK }} == Zápisnica zo 7. októbra 1931 == <div style="text-align: center;"><big><u>Zápisnica</u> 1.</big></div> písaná dňa 7. októbra 1931 na riadnej mesačnej porade učiteľského zboru št mešt. školy v&nbsp;Sečovciach. Poriadok jednania: 1. <u>Zahájenie.</u> Riaditeľ školy srdečne víta členov sboru na tejto prvej porade novozaloženej školy. Poukazuje na ťažkú prácu, ktorá nás tu čaká. Prišli sme sem, aby sme vzdelanie občanov pozdvíhli na vyššiu úroveň, aby sme vychovali novú generáciu, ktorej duch a&nbsp;smýšľanie by zodpovedalo dnešnej dobe. Náš úkol je tedy, pevné základy dať jak po stránke rozumovej, tak i&nbsp;morálnej. Úkol iste ťažký, ale krásny. Veľa svedomitej práci, mnoho odriekania potrebuje. Sme tu, ako prvé lastovičky, ktoré hlásajú príchod jara. Chápajme svoje poslanie, aby občanstvo videlo u&nbsp;nás to, čo čakali. Nezabúdajme, že nás tu s&nbsp;radosťou čakali, aby sme ich nesklamali. Učiteľ musí byť vzorom svojich žiakov, konajme si tedy svoje povinnosti v&nbsp;prvom rade sami presne, aby sme toho aj na svojich žiakoch mohli vyžadovať. V&nbsp;jednaní so žiakmi treba byť láskavým, ale dôsledným. Netrpme od školského poriadku žiadnu odchýľku u&nbsp;žiakov. Nech sa každý naučí povinnosti si konať od mala. Praje uč. sboru mnoho zdaru, aby ich činnosť bola korunovaná dobrým úspechom a&nbsp;výsledkom, jakého si prajú. 2. <u>Úradné oznamy:</u> a.) Došlé spisy: Riaditeľ školy oboznamuje členov sboru s&nbsp;dôležitešjími uradnými spismi, ktoré behom min. mesiaca došly. Od škol. inšpektorátu: 1. čís. 3833 o&nbsp;účasti šk. mládeže na ver. shromaždeniach, 2. čís. 3832 o&nbsp;dni ochrany zvierat, 3. čís. 3881 o&nbsp;objednávke časopisu pre obč. nauku „Péče o&nbsp;mládež“, 4. čís. 3832 o&nbsp;kom. str.{{Redakčná poznámka|Slabo čitateľné dve skrátené slová (pravdepodbne „kom. str.“, príp. „kom. sh.“).}} výprave detí do Ruska, 5. čís. 3797 o&nbsp;židovských sviatkoch, 6. čís. 3796 o&nbsp;zakúpení „Výstraž. dopr.“ obrazov. 7. čís. 3875 o&nbsp;oslave 28. okt. 1931. b.) Úradné noviny: Behom mesiaca sept. došlo 9. čís. „Věstníku“ ktorý odovzdáva členom k&nbsp;prečítaniu a&nbsp;podpísaniu. <u>3. Zprávy riaditeľa.</u> Nový škol. rod sa započal vlastne 1. sept. 1931, pre prestávku a&nbsp;zariadenie školy vyučovanie sa začalo iba 5. októbra 1931. Na základe povolenia ministerstva školstva a&nbsp;nár. osvety triedy budú postupne sriaďované. Tento rok je tedy len I. trieda otvorená. Poneváč počet zapísaných žiakov činí 101, žiadané bolo o&nbsp;pobočku. Počet žiakov v&nbsp;I.&nbsp;a triede činí 43 (len dievčatá) a&nbsp;v&nbsp;I.&nbsp;b. 58 (len chlapci). Vyučovanie jednotlivým predmetom bolo násl. rozdelené: Ján Ferientšík učí obč. nauku a&nbsp;vých. (1+1 hod), prírodopis a&nbsp;prírodozpyt (3+3), spev (1+1), a&nbsp;ruč. pr. chl. (1). Vojtech Hronkin učí počty (4+4), merbu (1+1), kreslenie (3+2), rysovanie (1), nemčinu (3+3). Michal Šabó učí slovenčinu (5+5), zeme-dejepis (3+3), telocvik (2+2), krasopis (1+1). Mária Augistinyová učiteľka štát. ľud. školy v&nbsp;miestne učí žen. ruč. práce (4 hod.). Triednictvo I.&nbsp;a triedy prevzal Vojtech Hronkin, I.&nbsp;b. triedy Michal Šabó. Za knihovníka učiteľskej a&nbsp;žiakovskej knižnice sa dobrovoľne prihlásil Vojtech Hronkin.. Rozvrh hodín bude vyhotovený na prianie rodičov s&nbsp;polodenným vyučovaním a&nbsp;predostretý ku schváleniu ref. mšano.{{Redakčná poznámka|Slabo čitateľné dve skrátené slová (možno „ref. mšano“).}} Osnovy jednotlivých predmetov nech spracuje každý pre svoj odbor. Riaditeľ školy žiada, aby triední uč. vo svojich triedach prečítali školský poriadok. Poneváč dľa predpisov uč. bez odbornej zkúšky sú povinní sa pripravovať na každú hodinu, žiada o&nbsp;písomnú prípravu členov sboru, do rozdelených sošitov, ktoré cez prázdniny vždy prezrie. V&nbsp;prestávkach držia dozor členovia sboru premenlive, čím preberajú na seba zodpovednosť za chovanie a&nbsp;i&nbsp;prípadné úrazy žiactva. <u>4. Oslava dňa 28. októbra.</u> Národný sviatok dňa 28. okt. oslávi škola, nakoľko to mimoriadne pomery (pozde zač. vyučovania) dovolia dôstojným spôsobom. Program slávnosti ustálený bol následnovne: 1. Hymny Čsr (spev).<br> 2. Záhajenie riaditeľom školy.<br> 3. Báseň.<br> 4. Reč uč. M. Šabó.<br> 5. Báseň.<br> 6. Spev „Prosba.“ <u>5. Zprávy členov sboru:</u> Látka jednotlivých predmetov nemohla byť prebraná pre pozdné zahájenie vyučovania. Uč. telocviku oznamuje, že vyučovanie tohto predmetu v&nbsp;zime a&nbsp;za špatného počasia musí byť nahradené telových. prednáškami a&nbsp;vyplňaním medzer iných predmetov, lebo škola nemá telocvične a&nbsp;v&nbsp;triedach cvičiť sa nedá. <u>6. Voľné návrhy</u> neboly a&nbsp;preto predseda poradu zakľúčil. <div style="text-align: center;">D. a&nbsp;h.</div> <div style="text-align: right;">Zapisoval:</div> <div style="text-align: right;">Vojtech Hronkin.</div> <div style="text-align: center;">[odtlačok pečiatky školy]</div> Ján Frejentšík<br> riaditeľ<br> Michal Šabó, {{Redakčné poznámky}} [[Kategória:Štátna meštianska škola v Sečovciach]] [[Kategória:1931]] [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Citované podľa archívneho dokumentu]] 5xxq1b9lzqtq6jlg1m9yc9lnpgah0a6 0 3678 8779 8658 2023-04-18T21:18:07Z JAnDbot 1682 jazyk; kozmetické zmeny 8779 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Ešte je mier | PODTITULEK = | AUTOR = [[Davisté|DAV]] | ZDROJ = Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizácia DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA) | VYDÁNO = 1924 | LICENCIA = PD manifesto }} Jedným z hlavných hesiel, ktoré hýbali roku 1917 miliónovými masami, do uniforiem cárskeho vojaka oblečených robotníkov a roľníkov, bolo: mier. S týmto heslom rodila sa sovietska vláda a tomuto heslu zostala verná, pretože vojna je dôsledok a výplod systému kapitalistického, pretože vojna je riešením protivorečivostí kapitalistického poriadku – kapitalistickými zbraňami. Do vojny nejdú tí, ktorí z nej majú zisky, kapitalisti, liferauti a podobní, ale do vojny idú milióny pracujúcich. Sovietsky zväz nemá ani kapitalistov, ani liferantov. Tam nemôže mať nikto z vojny zisk. Sovietsky zväz nemá nezamestnanosť, nestojí pred otázkou: alebo riešiť vnútornú krízu válkou navonok, alebo riskovať vojnu občianskú. Pre toto všetko a pre mnoho iných vecí prvý štát robotníkov a roľníkov práve tak pri svojom zrode, ako aj dnes viedol a vedie dôslednú mierovú politiku, aj keď je to spojené s dočasnými obeťami. Nie tak štáty kapitalistické. U týchto vždycky je daná možnosť, že vládnuca trieda je postavená pred alternatívu podniknúť trebárs dobrodružný imperialistický výpad navonok, len aby sa zachránila pred hroziacím nebezpečím doma. Dnes je v tejto situácii jeden štát alebo jedna skupina štátov a zajtra bude iná. Dnes je v takejto situácii fašistická vláda nemecká a japonská a preto zahraničná politika sovietska spolupracuje s tými kapitalistickými štátmi, ktoré dočasne majú záujem na mierovej politike, alebo dočasne nevedia sa dohodnúť – ačkoľvek by to radi urobili – s fašistickým Nemeckom a Japonskom. Touto politikou chráni Sovietsky zväz nielen svojich obyvateľov, ale pracujúci ľud všetkých štátov, ktorý má byť hnaný v novej vojne na jatky za imperialistické záujmy vlastnej buržoázie. Ćo skutočne bolo urobené na podporu mieru v zahraničnej politike – to urobil Sovietsky zväz. Roku 1933 konala sa Londýnska hospodárska konferencia, ktorá končila známym krachom. Na tejto konferencii z poverenia Hitlera predniesol Hugenburg s drzým ksichtom „nárok“ Nemecka na zabratie sovietskej Ukrajiny. Litvinov odpovedal formulovaním a uzavretím paktu o určení útočníka a týmto krokom bola zahájená účinná ofenzíva sovietska za svetový mier. Tri body boli zase v znamení válečných nálad vyvolaných otvoreným nemeckým zbrojením, ktoré rozpúta v najbližšej dobe krčovité závody v zbrojení a každé takéto závody končia vojnou. A v dobe kedy pokus Anglie, podporujúcej Nemecko končí krachom zájazdu Simona, anglického zahraničného ministra, dohodnúť sa s Hitlerom – český obrvlastenec Karel Kramář volá v Národných listech (31. III. 35: Nemecko baštou proti boľševizmu). „Osvobození ruského národa je tudíž heslem, které nalezne ohlas i když se nezapomene, že je za ním nemecká touha expanse na východ ..“ Na tento jednotný front nemeckých hakenkreuzlerov s československými predstaviteľmi fašizmu musí byť odpoveďou jednotný front pracujúceho ľudu Ćeskoslovenska – proti fašizmu a na podporu mierovej politiky Sovietskeho zväzu. syis882wgajvmmgeos7p8zu91rd9538 0 3679 8780 8738 2023-04-18T21:18:09Z JAnDbot 1682 jazyk; kozmetické zmeny 8780 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Vladimír Clementis: K národnostnej otázke | PODTITULEK = | AUTOR = [[Davisté|DAV]], [[Vladimír Clementis]] | ZDROJ = Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizace DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA) | VYDÁNO = 1924 | LICENCIA = PD manifesto }} Národnostné tézy V kongresu Kominterny pobúrili celú našu vlasteneckú verejnosť. Je to pochopiteľné. Predne: postavili sa dôsledne za právo sebaurčenia národov až do odtrhnutia. A to je veľký hriech. Ovšem, len do určitej doby. Veď s tým heslom sme šli do boja za našu národnú samostatnosť. Ba dokonca, boli sme presvedčení, že sa ho drží i „veľkodušná a za humanitné ideály bojujúca Dohoda.“ Skutočnosť sa však ukázala inou. Z našich idealistov stávali sa reálni politikovia a na právo sebaurčenia padal prach. Dnes naše meštiactvo proste nemá odvahy priznať farbu. Je si vedomé toho, že má toľko výhrad k tejto zásade, že by z nej zostalo púhe torzo. A zrevidovať svoju politiku tak, aby dôsledné priznanie práva sebaurčenia mohlo mať za následok len zosilnenie spolužitia národnosti v Ćeskoslovensku, tiež nieto chuti. Znamenalo by to ovšem spojenectvo s ľudom iných národností a nie s ich iredentistickou buržoáziou, čo predsa tiež nejde! Veď bože, nakoľko je príjemnejšie nelámať si hlavu takými vecami, ale strčiť ju niekde do piesku a dať si na chrbát tabuľku s nápisom: Pravda víťazí. A preto toľko kriku! Pomerne menej rozruchu narobilo, že v tézach sa hovorí o Slovákoch ako o utlačovanej národnostnej menšine a že v rezolúcii novembrového zjazdu sa zamieta „meštiacky podvod o československom štátnom národe.“ Na tomto poli vládne vôbec na všetky strany trápna neistota a preto všetky tie neurčité tóny. No správne riešenie tohto problému má vskutku značný politický význam pre Slovensko a možno len ľutovať, že keď už raz o ňom bola reč, na tomto fóre nedošlo k jeho dôkladnému riešeniu. Nie je našim úkolom preplietať sa labyrintom rôznych definícií národa a vyberať si vhodné zbožie. Sú buď tak neurčité, že v našom prípade zmysel sa bude riadiť výkladom, alebo zas tak úzke, že bude celý rad „výnimiek potvrdzujúcich pravidlo“ stáť mimo ne. A prečo by práve otázka československá nebola touto „výnimkou“? Teda hneď na začiatku narážame na ťažkosti pri stanovení pojmu „národ“. V žurnalistických debatách sa obyčajne preziera vývojová stránka otázky. Proste, neguje sa ten fakt, že od kmeňa k národu etnickému a potom trebárs k politickému a sociologickému je vcelá stupnica prechodov. Z toho pochádza potom tá strakatina „podstatných znakov“ národa a preto i anarchia na tomto poli. Nie div, keď pri sporoch o jednotu či nejednotu československého národa hľadajú sa analógie, dôvody a protidôvody dokonca u Negrov v Afrike. Proste národy prechádzajú rôznymi stupňami vývoja a v tej samej dobe nájdeme zasa na rôznom stupni stojace skupiny spolužijúcich ľudí, tvoriacich národy z rôznych dôvodov a na rôznom podklade. Źe sa tu jedná vskutku o rôzne druhy národov najlepšie vidíme na tom, že niektorý jedinec sa môže cítiť členom obidvoch kolektívov súčasne, bez toho, žeby v tom videl protiklad. Tak sa napríklad jedinec etnicky patriaci k Slovákom, môže celkom dobre byť členom amerického národa, byť nadchnutý patriotizmom a nacionalizmom U.S of A., pritom si podrží svoju reč, je členom nejakej tej Ligy a je svätosväte presvedčený, že je roduverným Slovákom. Bolo by to možné, aby napríklad člen národa maďarského bol zároveň členom dajme tomu národa rumunského? Iste, že nie. Poneváč, jedná sa o kolektíva toho samého stupňa a druhu. A ešte k jednému dôležitému poznatku nás dovedie vývojové stanovisko. Aby sme totiž pozerali na tzv. „podstatné“ znaky národa s veľkou rezervou. Ostatne, opatrnosť vzbúdza už aj spôsob, ako sa s nimi manévruje podľa bežných potrieb, alebo potichu ponad ne prechádza. Ale akúsi všeobecne platnú zásadu o nich predsa len možno stanoviť. Ćím ideme totižto hlbšie do minulosti, tým nabývajú podstatné znaky národa ( nezabúdajme na zmenu obsahu pojmu ) povahy absolútnejšej a determinujú vonkoncom jedinca. V smere opačnom prichádzajú vždy viac a viac v úvahu činitelia subjektívni a sme v pokušení uznať, čo najzávažnejším znakom národa je práve to, že si je vedomý svojej samostatnosti. No táto, na pohľad tak priamočiara a mnohé ťažké problémy riešiaca zásada prevedená do dôsledkov a skutočného života viedla by často až k anarchizmu. Teda predsa len dáke objektívnejšie znaky. História? Vspomínaním už či Jiskru alebo Matúša Čáka pri aktuálnom stave československej otázky dokazuje sa leda to, že patričný autor si prečítal dáku čítanku pre ľudové školy – ale ani o literu viac. Jazyk, hospodárstvo, teritórium? A ktoré majú rozhodujúci význam? Alebo sú si súradné? To sú tak v hlavných rysoch skutočnosti, ktoré musíme mať na zreteli pri skúmaní stanovísk, zaujatých v debate pred zjazdom komunistickej strany. Bohužiaľ, v debate nepočuli sme z radov komunistov českých ani jeden ohlas, ktorý by si bol trúfal dôkladne rozobrať otázku československú, ač je zrejmé, že o nej panuje značná neujasnenosť. Je tu vlastne jediné stanovisko Večíkovo ( zvíťazivejšie na zjazde ) a jeho kritika vývodov Kreibichových. Do debaty zasiahol, ovšem len za svoju osobu, ešte Nejedlý v Pondělných Novinách. Myšlienkový postup Verčíkov je asi nasledovný. Hospodársko-politický režim českej buržoázie na Slovensku priamo súvisí s rozmachom nacionalistického hnutia. Z neho žije šovinisticko- reakčná strana ľudová. Aké stanovisko majú zaujať komunisti? Je nutné rázne zamietnuť všetky snahy, ktoré chcú tomuto hnutiu čeliť spôsobom, ktorý by poškodzoval jednotnú stranu ( autonómia odborová alebo v politickej strane ) poťažne priamo slúžil zámerom meštiackym ( autonómia v štáte). My musíme podlomiť moc českej buržoázie, tým, že jej vezmeme platformu, na ktorej stavia svoj imperializmus: „Kapitalisti utvorili si legendu a to ešte i veľmi mladú, ktorá sa datuje od r. 1917, o jednotnom československom národe.“ Pravda je ale tá, že nieto tu jednotného národa. Podľa Stalina „národ robí národom: a) spoločné územie, b) spoločné alebo podobné hospodárstvo, c) hospodárska zviazanosť, d) psychologická blízkosť, e) jednotná kultúra, f) jednotný jazyk. Keď jediná tu z uvedených podmienok chybí, prestáva jednotnosť národa.“ Tým, že sa niekto postaví dôsledne za podstatné znaky národa, a uzná ich absolútnu platnosť, berie na seba tiež povinnosť ich konzekventnej aplikácie. Vskutku, ťažko by sa dokazovalo, že v zmysle Stalinovej definície je tu už jednotný národ československý. Ač práve, čo sa týka podmienok a) -c) tie dnes vlastne už sú, podmienky d) a e) sú tak spornými faktormi, že si nájdeme dôvodov pro i kontra podľa chuti ( zvlášte, že k jednotnej kultúre národ jednotne speje ) a dôvodom f) možno otriasť filologickým výkladom, že slovenčina je dialektom češtiny. Ale ešte ťažšie by bolo dokázať, že podľa tejto definície Slováci národom vskutku sú. V tomto smere je kritika prof. Nejedlého správna ( nedostatok podmienok teritoriálnych a hospodárskych.)* A tak pri správnom domyslení definície dôjdeme k záveru, že podľa nej Slováci samostatným národom neboli, nie sú a pravdepodobne, pri dnešných tendenciách vývoja ani ním nebudú, ba dokonca na druhej strane nevylučuje sa možnosť vzniku československého národa v budúcnosti, odpovedajúceho všetkým uvedeným požiadavkám. K vôli historickej pravde musíme ďalej konštatovať, že Verčík skresľuje skutočnosť tvrdením: „Kapitalisti utvorili si legendu a to ešte i veľmi mladú, ktorá sa datuje od r. 1917, o jednotnom československom národe.“ Predne, názov je pôvodu slovenského a nie českého. A nevznikol r. 1917, ale dávno predtým v dobe naprostého nacionálneho naivizmu. kedy o nejakom triednom záujme nemohlo byť ani reči. Iná je otázka tzv. „štátneho národa“ československého. Kde tento vlastne začína? Je isté, že Slováci sa od Ćeskoslovenska odtrhnúť nechcú. Sú už tým samým štátnym národom? Alebo až aktívnou účasťou na vláde? Ľudákov predsa možno ľahšie získať než sa zdá. Ostatne, zápornou odpoveďou by sa ani v zásade ani v praxi nestali žiadne zmeny. Obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi isteže netvorí časť „jednotného politického národa“ a naša buržoázia si nerobí ťažké srdce z toho, že nemôže týmto „morálnym“ dôvodom podoprieť tam zavedený systém. A predsa pri zaujatí stanoviska v otázke jednoty či nejednoty československého národa hrali najvážnejšiu úlohu momenty takticko-politické. Mal ním byť podoprený slovenský proletariát v triednom boji. Videli sme, že Stalinova definícia pri doklazovaní samostatnosti slovenského národa bola nesprávne aplikovaná, je otázkou ešte, nakoľko uvádzanie v život tohoto hesla podoprie pozíciu pracujúceho ľudu. Na Slovensku je čo diaľ mocnejšie nacionalistické hnutie. Jeho duch ale nie je meštiacko-liberálny, akým bol v ostatných zemiach Európy, lež silne reakčno-klerikálny. Meštiactvo vedelo skoro vždy využiť reálnych síl driemajúcich v nacionalizme vo svoj prospech. Ono vystupovalo s patentom na reprezentovanie „národa“ a ono dávalo rozvíjajúcemu sa hnutiu národnému svoj program. Tak sa to deje na Slovensku.A tu v zásade je dojemná zhoda v ponímaní, kto tým národom vlastne je medzi Čechoslovákmi“ a „roduvernými Slovákmi“. Lenže prví tvrdia, že už máme svojich kňazov, sudcov, žandárov, že si polepšili poslanci, biskupi, atď., kdežto druhým je to málo a myslia, že keď tých Ćechov bude na Slovensku menej, predsa sa im ujde viac. A práve táto tvoriaca sa „roduverná“ buržoázia vedela vskutku obratne zapriahnuť do voza svojich snáh slovenský ľud. Ona si je dobre vedomá skutočnosti, že i splnením všetkých jej požiadaviek ani o zblo sa nenapraví postavenie roľníka a robotníka. A preto snaží sa im vsugerovať, že jej záujmy sú aj jeho záujmami, že ľud je priamo interesovaný na krížoch v škole, v cirkevných školách, obsaďovaním miest jedine Slovákmi atď. A vskutku vidíme, že pri hláseniu sa k slovenskému národu zároveň prijíma sa i tento „program“ slovenskej buržoázie. Ako bude prijaté za dnešného stavu heslo: Slováci sú samostatný národ a – ako sa to bude navonok javiť – jeho dôsledok – preč s českou buržoáziou? Komunisti predsa nemôžu konkurovať v nacionalizme s ľudákmi! A v tieni hesla preč s českou buržoáziou, za dnešných pomerov, nutne sa skrýva ochrana rodiacej sa slovenskej. Nie v zásade. Ale v praxi! Bojovať na dve fronty? Nie. Jednu potrebujeme. Nesmieme zabúdať, že čo je jasné v Prahe, poťažne na sekretariáte vo Vrútkach, povážlive sa zatemňuje smerom ku Košiciam a na venkove vôbec. Slovensko nemá veľkých centier industriálnych s uvedomelým robotníctvom. A preto je dvojnásobne nebezpečné heslo ( na nesprávnych teoretických i praktických predpokladoch spočívajúce )podporujúce náladu, ktorá môže byť využitá stranou majúcou všetky výhodné podmienky a tradíciu dôsledného hlásateľa zásady: Preč s Ćechmi. Nebolo by bývalo zásadnejšie a zároveň taktickejšie využiť náladu protičeskú na Slovensku čiste triedne, t.j. poukazovaním na konce režimu meštiactva, bez vypichovania jeho českého rázu? Tým by sa bolo predišlo vzniku akéhokoľvek iluzionizmu, čakajúceho nápravy od „našich“ ľudí a nebola by poskytnutá podpora, keď nie priama, tak nepriama, keď nie všade, tak na mnohých miestach slovenskej „roduvernej“ buržoázii, ktorá akonáhle bude sedieť v sedle, stane sa najvernejšou spojenkyňou dnes tak nenávideného meštiactva českého. Lunačarský: „Ľudstvo speje nezadržateľne v ústrety internacionalizmu kultúry. Národnostná základňa zostáva tu ovšem ešte i naďalej, ale internacionalizmus nepredpokladá zničenie národných pohnútok vo všeľudskej symfónii, ale jediné ich bohaté a voľné zharmonizovanie.“ Prof. Nejedlý nám zostáva tiež dlžný odpoveďou, čo u neho znamená národ a čo sú jeho podstatné znaky. Slováci pre neho nie sú národom hlavne, poneváč u nich „nikdy nebylo vědomí národní samostatnosti“. Tvrdenie toto nezodpovedá celkom skutočnosti a i keby, mohli by sme tu argumentovať tou, Nejedlým tiež vyzdvihnutou negatívnou stránkou nacionálneho citu. Z dejín totiž vidíme, že nacionalita vystupuje do popredia zvlášť, keď sa cíti byť ohrozenou. Dokiaľ tu nebolo jednotného čsl. štátu, Slovákom prirodzene „nehrozilo“ žiadne nebezpečie zo strany Ćechov. Preto v tomto smere ani neboli ťahané ostré hranice. Zdá sa nám tiež neudržateľným jeho statický názor na národ „jako na otázku nezmněnitelných skutečností.“ To ovšem by odporovalo i ním uznanej zásade, že národy sa ešte aj v prítomnej dobe tvoria. Týmito námietkami ovšem vôbec nie sú oslabené uvedené dôvody proti argumentácii Verčíkovej. 3gxx76na7efu14m8hostpglbps57gn5 0 3680 8781 8774 2023-04-18T21:18:15Z JAnDbot 1682 jazyk; kozmetické zmeny 8781 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Vlájka na Himaláji | PODTITULEK = | AUTOR = [[Davisté|DAV]] | ZDROJ = Redakcia Dav, zima 1924, s. 10-13 (digitalizácia DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA) [https://davdva.sk/dav-zima-1924-vyber-basni-a-myslienok/ Dostupné online] | VYDÁNO = 1924 | LICENCIA = PD manifesto }} Vyznanie PRÁCE A ČLOVEKA Romantika. Idylky. Zábavy a plesy. Mlčiace pláne. Zotročená príroda. Veselosť. Bujarosť. Smiech a spité hlavy. Polícia. Bajonety. Vojsko. Keď … padnú PRVÉ ÚDERY! Prejavy SILY A ŽIVOTA. Čakáme — Hľa široká plachta sa hýbe. Tvrdá pôda a pláne sa vlnia pod údermi. Kraje sú zelené a živé. Ľudia silní a pracovití. Čakáme. Veríme. NIE SME PRESVEDČENÍ! Svet je nekonečný, veľký a dobrý. Len bruchopasníci sú pľuhaví. Len bajonety sú krvavé. Len reakcia je čierna. Len modly sú staré. Život je nový, tvorivý. Vieme, že pôjde ďalej. Že nestojí. Veď svet je nekonečný. Kruh. Pohyb. Sila. Aktivita. Veríme. NIE SME PRESVEDČENÍ!! že PRÁCA, AKTIVITA, SILA je podkladom všetkého že ENERGIA SLNEČNÁ je dosiaľ nevyčerpaná že ZEM JE OKRÚHLA a že sa KRÚTI že VŚETKO vzniklo v pote tváre nie boha lež ČLOVEKA že LÁSKA je silou slabých že prvý je PUD, SEBAZÁCHOVA NENÁVISŤ A PÄSŤ! Ďalšie údery. Päsť skáče. Bije. Drtí kamené sochy a modly. Rozrezáva zem v priepasti. Pochováva rakve s telami trúdov. Vybíja okná, paláce a oči. PLÁNE sa trasú. Nemlčia! Nesmú mlčať! Prvý, druhý, tretí Úder! ZEM kvíli.Plače. Ale NIE naša zem. NIE, nový život. Ten prúdi ďalej. Zem zdochýňa. Stará zem. Vyschlé oči a pergamentová tvár. Mizne. S modlami a krížmi. S uniformou a titulmi. S kolíkami, ktoré sú nasadené medzi národy a štáty. Zem sa chveje. Vystiera sa ako starena. Ako opilý. Ako kôň, ktorý zdochýňa a kope. Injekcie. Rany. Silné, príliš silné sú údery. Nestačia konferencie. Zelené stoly, figúrky, biliard a svetový mier. Ani reči, ktoré povedal premiér X,Y,Z. Ani výzva kardinála Merciera na záchranu civilizácie. Ani pušky. Delá a otravné plyny. Ani Morgan. Ani výpary pekla. SVETLO PATRÍ TÝM, KTORÍ CHCÚ SVETLO! Energia slnečná sa premieňa v ENERGIU PRÁCE! A preto … ÚDERY! Ďalšie údery. Kladivo a päsť. ENERGIA je s nami. Telefón, telegraf a rádio. Železo, oceľ a betón. Aeroplán a stroje. Myšlienka, sila, svaly a dlaň. Všetko – POHYB. Neznáme hraníc! Neznáme kolíkov! Vidíme len dlaň. Vystretú, rovnú. Letíme na Himaláje. Skúmame Mars. Pijeme z kokosového orecha mlieko v pralesoch Afriky. Tančíme tanec UWA-UWA na Yave a Borneu (takt udáva PÄSŤ!) Zem spájame SILOU nášho tela. Poviažeme ju vlastnými svalmi a vynesieme bližšie – k SLNCI. A jestli nebude taká, ako MY chceme – PRÁVO PÄSTI – vhodíme ju do tlamy cynického OBRA – i s metafyzikou. A zaspievame TE DEUM LAUDAMUS. Zem je chorá, lebo chorí sú, ktorí ju regulujú. Ženy sú neplodné, lebo neplodná je tvorba nadčloveka. Pláne sú pusté, lebo kapitalisti majú pusté mozgy. Krv tečie z proletárov, lebo nemôže tiecť masť. ÚDERY BIJÚ. BLÍŽIA SA Zem stone. Modly dymia. A bahno smrdí. To nevadí. Nie je dosť. Stoja ešte paláce, pralesy, regimenty vojska a polície. Sú ešte zátišia. Možno vzývať boha. Dovolené je dať almužnu. Dovolená je dobročinnosť. Dobročinné spolky, humánne inštitúcie. Veľmi osožné, potrebné veci. Tlumia údery pästi. Plodia výkvety bahna. BITKY 1000 mŕtvych 1000 vdov 5000 sirôt Pôv.tel.zpráva „TLAC. KANC.“ Aká harmónia. Aký súlad. (A výsmech? To cynizm proletárov)! ŠTRAJK V KRVI UDUSENÝ! A preto … slávme triumf víťazstva (FANFÁRY!) slávme hody veľkonočné (BARANCE A TEĽCE!) vzývajme Krista a Boha (GOLGOTA A KRÍŽ!) verme v posmrtný život (PENIAZE A BANKY!) v mene lásky v mene Boha (BIBLIA!) zabime človeka! ✞ A na koniec potlačme PRÁCU, ČLOVEKA A ENERGIU! Vyjdime na HIMALÁJU a opanujme SVET Eifelovu vežu americké mrakodrapy banky a paláce stroje a aeroplány a ČLOVEK je NÁŠ! A … údery bijú, bijú a BIJÚ! Zem sa trasie. Mrakodrapy sa váľajú. Železo sa spúšťa. Banky sa premieňajú v tmavé hroby. Stroje sa boria. Aeroplány padajú ako muchy. ÚDERY BIJÚ, BIJÚ A … zdochýňajúci kôň posledný krát kopne. Vloží do toho všetku silu. Aby oklamal klátivých. Aby uverili v jeho vzkriesenie. V podvod, ktorý je sladký a vábivý. Ten prízrak zahaľuje hmlou nekonečné pláne. Hmla, ilúzia sa mieša v šum vábnych piesní. Navracia sa panenstvo prírody. Sviežosť zakvitlých lúk. A prízrak ten zaťahuje sieť svoju ďalej, ďalej do ríše metafyziky. Spev neznáma je taký lahodný. Tráva je tak mäkká a voňavá. Kvety utešené a kúzlo sladké. Život je hudba, rytmus, opojenie. Život je ustavičný klam, ilúzia. Spása je inde, je tam kde kúzlo, klam, ilúzia sú skutočnosťou. Pažravosť prízraku je nenásytná! Príšernosť tmy je zdrcujúca! Človek začína veriť v nemožnosť. Začína tonúť v hlbinách prázdna. Hľadá seba, hľadá spásu – v šere prežitkov, v pliesni minula. Hmla zahaľuje všetko. Ľudská duša spí, tak sladko drieme … KEĎ … ZAVZNEJE HRMOT ÚDERY a PÄSŤ Zem zkvíli. Pláne zarevú a ilúziu pohltí čierny dym fabrík. Život víťazí, ŽIVOT TVORÍ! ENERGIA je sila.Aktivita.Pohyb. ROZUM je silnejší ako cit. ROZUM je PRÁCA.VYNALIEZAVOSŤ. TVORBA. Údery bijú, bijú, bijú. Svet praská, zem stonie a pláne revú. Rádio, telefón, telegraf prerážajú mŕtvu atmosféru a vesmír. Aeroplány krúžia nad zemou. Reflektory hádžu litery do všetkých končín sveta. Plakáty, brožúry sypú sa na hlavu čiernych Afričanov. Výzvy, ktoré letia, prerážajú kviľbu mŕtvych století. PROLETÁRI, SPOJTE SA! Život je náš! Je trudom našej práce! MASY sa hýbu a duní pod nimi zem. Pláne revú. A prízrak mizne v roztopenej krvi … ÚDERY bijú, bijú. Krvou je zabarvená zem. Krvavý je vzduch, nebo, slnce a všetko, čo je medzi nimi. Všetko je červené. Velebné a ohromé. Ako slnečný obor. Ako krv srdca, prerazeného zákernou dýkou. ÚDERY bijú, PÄSŤ skáče. V krvi sa brodia milióny. Ohromné zástupy. MASY. Pochodujú po celej zemeguli. Pod jedným práporom. Pod jednou myšlienkou. Zliate s jednotou. V celok. V kolektívum PRÁCE. Malajec a Afričan, Eskymák a Rus. Stroje a aeroplány. Telefón, telegraf a rádio. Energia, svaly a ruka – POHYB. A … nech padne POSLEDNÝ ÚDER! zareve MĹKVA PRÍRODA vzbĺknu pláne, pralesy a moria. A MY nad hrobom STOLETÍ zatančíme KOLO zaspievame FINIS nad rovom tu odpočíva TRADÍCIA ako SYMBOL VÍŤAZSTVA PRÁCE A ČLOVEKA vztýčime na VRCH HIMALÁJE RUDÚ VLAJKU! Nech vlaje tam a dáva pozdrav SÚDRUŽSKÉMU MARSU! 48p44qd0pinc06saejuow3d9xfa4hb6 0 3681 8783 8775 2023-04-18T21:18:25Z JAnDbot 1682 jazyk; kozmetické zmeny 8783 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Štvavá reč | PODTITULEK = | AUTOR = [[Davisté|DAV]] | ZDROJ = Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizace DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA) [https://davdva.sk/dav-zima-1924-vyber-basni-a-myslienok/ Dostupné online] | VYDÁNO = 1924 | LICENCIA = PD manifesto }} Zmĺknite rty plné obžaloby staletí. Bedári z chalúp podkroví podzemných dier vystavte z tiel slabých more ohromného Davu! Vtrhnite potopou do hýriacich veľkomiest čo pyramídami faraónov stoletia XX. Buďte úderom tvrdých Himalájou a lávou žeravou zakryte všetok hnus smiech výskot živých mŕtvol žiariacich kaviarní hééjj rup! Dave roztiahni milión otrockých paží vykoľ shasínajúce oko Boha. Na ohni tísícletých modlí uvar si polievku večera. Diktátori dňa nech sú ti púhou podnožou Nad zrúcaninami zaves slnce nových staletí a z hrdiel milión zapej pohrebnú pieseň nad zdochýňajúcim svetom Internacionálu! A súď! erdmm6cs6egnofg4qbdchvgkxwwkbo6 0 3682 8778 8776 2023-04-18T21:18:03Z JAnDbot 1682 jazyk 8778 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Báseň | AUTOR = [[Autor:Jozef Tomášik-Dumín]] | ZDROJ = Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizace DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA) [https://davdva.sk/dav-zima-1924-vyber-basni-a-myslienok/ Dostupné online] | VYDÁNO = 1924 | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Ona v kaviarni posluhovala poháre k srdcu priviňovala Haja – ja – Na srdci chlapčeka nosila raz tak stalo sa divotvorne na rúčkach chlapčeka ukazovala Haja – ja – Po líčkach rozkošne zasmiala sa jej smiech chlapčok bol bosý dnes sa narodil z ranej rosy aby vyrástol na apača noci. </poem> nazwydgw12zr7hzhl5arqdvanzsx88y 0 3683 8777 8773 2023-04-18T21:15:59Z JAn Dudík 1676 [https://davdva.sk/dav-zima-1924-vyber-basni-a-myslienok/ Dostupné online] 8777 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULEK = Noc, oči a hviezdy | PODTITULEK = | AUTOR = [[Autor:Jozef Tomášik-Dumín|Jozef Tomášik-Dumín]] | ZDROJ = Redakcia Dav, zima 1924 (digitalizace DAV DVA, prepis Soňa Valovičová, DAV DVA) [https://davdva.sk/dav-zima-1924-vyber-basni-a-myslienok/ Dostupné online] | VYDÁNO = 1924 | LICENCIA = PD old 70 }} <poem> Hľa, ktosi hľadá noc a hviezdy dolu. My sme prišli i more s nami spolu. Do noci, do temnoty. Vlajky lodi pláli rudým plameňom. Slnce bolo na nich víťazoslávne prítomné. Korúhev a sťažeň vysoko kričali na mori, aby ľudia tíško spali na hladine, aby nezabudli, že mračná kryjú hviezdy. Sny poletovali okolo. Bola už tma. Noc bola sama na mori, v objímaní. Spí v objatí. Hľa, ktosi hľadá hviezdy. Hľa, ktosi neverí, že obloha je posiata snehovými vlajkami. Tam za svetlom, za súmrakom zapadá slnko za obzorom. Je noc, sú hviezdy, je more i oči sú na obzore … </poem> 5nyz7hyt5r6ic4d5jm4tjvdhrh82q67 102 3685 8799 2023-05-10T18:55:27Z JAn Dudík 1676 Vytvorená stránka „'''Albert Einstein''' (* 14. marec 1879 – † 18. apríl 1955) bol nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik. == Dielo == * [[Einsteinov-Szilárdov list]] [[Category:Albert Einstein| ]]“ 8799 wikitext text/x-wiki '''Albert Einstein''' (* 14. marec 1879 – † 18. apríl 1955) bol nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik. == Dielo == * [[Einsteinov-Szilárdov list]] [[Category:Albert Einstein| ]] ojmob7yr25oycmyzvuczv7wryi7m3f4 4 3688 8824 2023-06-22T12:30:20Z V0lkanic 3359 N archív 8824 wikitext text/x-wiki == Wiki Loves Folklore is back! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {{int:please-translate}} [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] You are humbly invited to participate in the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022|Wiki Loves Folklore 2022]]''' an international photography contest organized on Wikimedia Commons to document folklore and intangible cultural heritage from different regions, including, folk creative activities and many more. It is held every year from the '''1st till the 28th''' of February. You can help in enriching the folklore documentation on Commons from your region by taking photos, audios, videos, and [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:UploadWizard&campaign=wlf_2022 submitting] them in this commons contest. You can also [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022/Organize|organize a local contest]] in your country and support us in translating the [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022/Translations|project pages]] to help us spread the word in your native language. Feel free to contact us on our [[:c:Commons talk:Wiki Loves Folklore 2022|project Talk page]] if you need any assistance. '''Kind regards,''' '''Wiki loves Folklore International Team''' --[[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:15, 9. január 2022 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/wlf&oldid=22560402 --> == Průzkum přání komunity 2022 == [[File:Community Wishlist Survey Lamp.svg|right|200px]] Začal '''[[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey 2022|Průzkum přání komunity 2022]]'''! V tomto průzkumu se mohou komunity editorů dohodnout, na čem bude tým [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]] pracovat během příštího roku. Neváhejte přidat svůj nápad nejpozději do '''23. ledna''', případně připomínkovat a vylepšit návrhy ostatních editorů. Komunity budou o návrzích hlasovat od 28. ledna do 11. února. Tým Community Tech se soustředí na nástroje pro zkušené editory projektů Wikimedia. Svůj návrh můžete sepsat v libovolném jazyce, my jej přeložíme. Děkujeme a těšíme se na vaše návrhy! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|talk]]) 20:09, 10. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == Výzva na spätnú väzbu ohľadom volieb do Správnej rady je práve otvorená == <section begin="announcement-content" />:''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections/Call for Feedback about the Board of Trustees elections is now open/Short|Túto správu nájdete preloženú do ďalších jazykov na Meta-wiki.]]]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections/Call for Feedback about the Board of Trustees elections is now open/Short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections/Call for Feedback about the Board of Trustees elections is now open/Short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Výzva na spätnú väzbu: Voľby do Správnej rady, je práve otvorená a zavrie sa 7. februára 2022. K tejto Výzve na spätnú väzbu pristupujú tímy Stratégie a Riadenia hnutia inak. Tento prístup zapája komunitnú spätnú väzbu z 2021. Namiesto predkladania návrhov, Výzva je postavená okolo kľúčových otázok ohľadom Správnej rady. Úmyslom je inšpirovať kolektívne konverzácie a spoluprácu pri tvorbe návrhov okolo týchto kľúčových otázok. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Board of Trustees/Call for feedback: Board of Trustees elections|Zapojte sa do konverzácie.]] Želáme len to najlepšie, Tím Stratégie a Riadenia hnutia<section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 14:35, 13. január 2022 (UTC) == Otvorená žiadosť o CentralNotice pre kampaň pre 2% == Vo Wikimedii EO (bývalá "Esperanto a Slobodné Vedomosti") sa opäť účastníme kampane za 2% z daní. Požiadal som o CentralNotice ([[:meta:CentralNotice/Request/PreWiki.sk fundraising 2022-1|1]], [[:meta:CentralNotice/Request/PreWiki.sk fundraising 2022-|2]]), ktorý by sa (ak bude schválený) mal zobrazovať aj na slovenských Wikizdrojoch. --[[Užívateľ:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s užívateľom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 18:16, 16. január 2022 (UTC) == Obraťte se na tým Community Tech == [[File:Community Wishlist Survey Lamp.svg|150px|right]] {{int:Hello}} My, tým pracující na [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist Survey|Průzkumu přání komunity]], bychom vás rádi pozvali na online setkání. Uskuteční se [https://www.timeanddate.com/worldclock/fixedtime.html?iso=20220119T1800 '''{{#time:j. xg|2022-01-19}} ({{#time:l|2022-01-19}}) ve {{#time:H:i e|18:00|cs|1}}'''] na Zoomu a bude trvat hodinu. [https://wikimedia.zoom.us/j/85804347114 '''Připojte se kliknutím sem''']. Na tento externí systém se nevztahují [[foundation:Privacy_policy|Zásady ochrany osobních údajů WMF]]. '''Agenda''' * Přineste koncepty svých návrhů a promluvte si s členem týmu Community Tech o svých dotazech, jak návrh vylepšit. '''Formát''' Setkání nebude nahráváno ani streamováno. Zápisky (bez uvedení autora) budou pořízeny a zveřejněny na Meta-Wiki. Můžeme vám odpovědět na otázky položené v angličtině, francouzštině, polštině, španělštině a němčině. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je [[m:Talk:Community Wishlist Survey|na diskusní stránku ankety Seznam přání komunity]] nebo pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Tuto schůzku bude pořádat [[m:Special:MyLanguage/User:NRodriguez (WMF)|Natalia Rodriguez]] (vedoucí týmu [[m:Special:MyLanguage/Community Tech|Community Tech]]). '''Odkaz na pozvánku''' * [https://wikimedia.zoom.us/j/85804347114 Připojte se online] * Meeting ID: <span dir=ltr>85804347114</span> * [https://wikimedia.zoom.us/u/keu6UeRT0T Vytočit podle umístění] Těšíme se, že se uvidíme! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|talk]]) 01:47, 18. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == Subscribe to the This Month in Education newsletter - learn from others and share your stories == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Dear community members, Greetings from the EWOC Newsletter team and the education team at Wikimedia Foundation. We are very excited to share that we on tenth years of Education Newsletter ([[m:Education/News|This Month in Education]]) invite you to join us by [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|subscribing to the newsletter on your talk page]] or by [[m:Education/News/Newsroom|sharing your activities in the upcoming newsletters]]. The Wikimedia Education newsletter is a monthly newsletter that collects articles written by community members using Wikimedia projects in education around the world, and it is published by the EWOC Newsletter team in collaboration with the Education team. These stories can bring you new ideas to try, valuable insights about the success and challenges of our community members in running education programs in their context. If your affiliate/language project is developing its own education initiatives, please remember to take advantage of this newsletter to publish your stories with the wider movement that shares your passion for education. You can submit newsletter articles in your own language or submit bilingual articles for the education newsletter. For the month of January the deadline to submit articles is on the 20th January. We look forward to reading your stories. Older versions of this newsletter can be found in the [[outreach:Education/Newsletter/Archives|complete archive]]. More information about the newsletter can be found at [[m:Education/News/Publication Guidelines|Education/Newsletter/About]]. For more information, please contact spatnaik{{@}}wikimedia.org. ------ <div style="text-align: center;"><div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[User:ZI Jony|<span style="color:#8B0000">'''ZI Jony'''</span>]] [[User talk:ZI Jony|<span style="color:Green"><i>(Talk)</i></span>]], {{<includeonly>subst:</includeonly>#time:l G:i, d F Y|}} (UTC)</div></div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:ZI_Jony/MassMessage/Awareness_of_Education_Newsletter/List_of_Village_Pumps&oldid=21244129 --> == IMPORTANT: Admin activity review == Hello. A policy regarding the removal of "advanced rights" (administrator, bureaucrat, interface administrator, etc.) was adopted by [[:m:Requests for comment/Activity levels of advanced administrative rights holders|global community consensus]] in 2013. According to this policy, the [[:m:stewards|stewards]] are reviewing administrators' activity on all Wikimedia Foundation wikis with no inactivity policy. To the best of our knowledge, your wiki does not have a formal process for removing "advanced rights" from inactive accounts. This means that the stewards will take care of this according to the [[:m:Admin activity review|admin activity review]]. We have determined that the following users meet the inactivity criteria (no edits and no logged actions for more than 2 years): # Wizzard (administrator) These users will receive a notification soon, asking them to start a community discussion if they want to retain some or all of their rights. If the users do not respond, then their advanced rights will be removed by the stewards. However, if you as a community would like to create your own activity review process superseding the global one, want to make another decision about these inactive rights holders, or already have a policy that we missed, then please notify the [[:m:Stewards' noticeboard|stewards on Meta-Wiki]] so that we know not to proceed with the rights review on your wiki. Thanks, [[Užívateľ:Stanglavine|Stanglavine]] ([[Diskusia s užívateľom:Stanglavine|diskusia]]) 01:35, 19. január 2022 (UTC) == Movement Strategy and Governance News – Issue 5 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="ucoc-newsletter"/> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5/Global message|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Strategy and Governance/Newsletter/5/Global message}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' <span style="font-size:200%;">'''Movement Strategy and Governance News'''</span><br> <span style="font-size:120%; color:#404040;">'''Issue 5, January 2022'''</span><span style="font-size:120%; float:right;">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5|'''Read the full newsletter''']]</span> ---- Welcome to the fifth issue of Movement Strategy and Governance News (formerly known as Universal Code of Conduct News)! This revamped newsletter distributes relevant news and events about the Movement Charter, Universal Code of Conduct, Movement Strategy Implementation grants, Board elections and other relevant MSG topics. This Newsletter will be distributed quarterly, while more frequent Updates will also be delivered weekly or bi-weekly to subscribers. Please remember to subscribe [[:m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/MSG Newsletter Subscription|here]] if you would like to receive these updates. <div style="margin-top:3px; padding:10px 10px 10px 20px; background:#fffff; border:2px solid #808080; border-radius:4px; font-size:100%;"> *'''Call for Feedback about the Board elections''' - We invite you to give your feedback on the upcoming WMF Board of Trustees election. This call for feedback went live on 10th January 2022 and will be concluded on 16th February 2022. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Call for Feedback about the Board elections|continue reading]]) *'''Universal Code of Conduct Ratification''' - In 2021, the WMF asked communities about how to enforce the Universal Code of Conduct policy text. The revised draft of the enforcement guidelines should be ready for community vote in March. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Universal Code of Conduct Ratification|continue reading]]) *'''Movement Strategy Implementation Grants''' - As we continue to review several interesting proposals, we encourage and welcome more proposals and ideas that target a specific initiative from the Movement Strategy recommendations. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Movement Strategy Implementation Grants|continue reading]]) *'''The New Direction for the Newsletter''' - As the UCoC Newsletter transitions into MSG Newsletter, join the facilitation team in envisioning and deciding on the new directions for this newsletter. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#The New Direction for the Newsletter|continue reading]]) *'''Diff Blogs''' - Check out the most recent publications about MSG on Wikimedia Diff. ([[:m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Newsletter/5#Diff Blogs|continue reading]])</div><section end="ucoc-newsletter"/> </div> [[User:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] 03:12, 29. január 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Xeno (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Movement_Strategy_and_Governance/Delivery/Wikisource&oldid=22704039 --> === Updates on the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines Review === Hello, I have an update on the vote on the enforcement guidelines that was mentioned above. [[Užívateľ:Xeno (WMF)|Xeno (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:Xeno (WMF)|diskusia]]) 02:53, 4. február 2022 (UTC) ---- <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/2022-02-02 Announcement/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/2022-02-02 Announcement/Short|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/2022-02-02 Announcement/Short}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, The '''[[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|Universal Code of Conduct (UCoC) Enforcement Guidelines]]''' were published 24 January 2022 as a proposed way to apply the [[m:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] across the movement. Comments about the guidelines can be shared here or [[m:Talk:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|the Meta-wiki talk page]]. There will be conversations on Zoom on 4 February 2022 at 15:00 UTC, 25 February 2022 at 12:00 UTC, and 4 March 2022 at 15:00 UTC. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Conversations|Join the UCoC project team and drafting committee members to discuss the guidelines and voting process]].''' The [[m:Universal Code of Conduct/Project#Timeline|timeline is available on Meta-wiki]]. The voting period is March 7 to 21. '''[[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting|See the voting information page for more details]].''' Thank you to everyone who has participated so far. Sincerely, Movement Strategy and Governance<br/> Wikimedia Foundation<section end="announcement-content" /> == Kampaň o získanie podielu zo zaplatenej dane z príjmu == Zdravím,<br>práve som za našu používateľskú skupinu podal žiadosť o umiestnenie bannera pre kampaň o získanie podielu zo zaplatenej dane z príjmu od slovenských daňovníkov (pozri [[:meta:CentralNotice/Request/Wikimedians of Slovakia fundraising 2022|žiadosť v angličtine]], [[:w:sk:Redaktor:Lišiak/pieskovisko/Sitenotice|návrh bannera]]). Budem rád za prípadné pripomienky a reakcie komunity.--[[Užívateľ:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s užívateľom:Lišiak|diskusia]]) 18:48, 7. február 2022 (UTC) == Wiki Loves Folklore is extended till 15th March == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">{{int:please-translate}} [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|frameless|180px]] Greetings from Wiki Loves Folklore International Team, We are pleased to inform you that [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore|Wiki Loves Folklore]] an international photographic contest on Wikimedia Commons has been extended till the '''15th of March 2022'''. The scope of the contest is focused on folk culture of different regions on categories, such as, but not limited to, folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, etc. We would like to have your immense participation in the photographic contest to document your local Folk culture on Wikipedia. You can also help with the [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022/Translations|translation]] of project pages and share a word in your local language. Best wishes, '''International Team'''<br /> '''Wiki Loves Folklore''' [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 04:50, 22. február 2022 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Rockpeterson@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=22754428 --> == Coming soon == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> === Several improvements around templates === Hello, from March 9, several improvements around templates will become available on your wiki: * Fundamental improvements of the [[Mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing templates|VisualEditor template dialog]] ([[m:WMDE Technical Wishes/VisualEditor template dialog improvements|1]], [[m:WMDE Technical Wishes/Removing a template from a page using the VisualEditor|2]]), * Improvements to make it easier to put a template on a page ([[m:WMDE Technical Wishes/Finding and inserting templates|3]]) (for the template dialogs in [[Mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing templates|VisualEditor]], [[Mw:Special:MyLanguage/Extension:WikiEditor#/media/File:VectorEditorBasic-en.png|2010 Wikitext]] and [[Mw:Special:MyLanguage/2017 wikitext editor|New Wikitext Mode]]), * and improvements in the syntax highlighting extension [[Mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] ([[m:WMDE Technical Wishes/Improved Color Scheme of Syntax Highlighting|4]], [[m:WMDE Technical Wishes/Bracket Matching|5]]) (which is available on wikis with writing direction left-to-right). All these changes are part of the “[[m:WMDE Technical Wishes/Templates|Templates]]” project by [[m:WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]]. We hope they will help you in your work, and we would love to hear your feedback on the talk pages of these projects. </div> - [[m:User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] 12:38, 28. február 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=22907463 --> == Universal Code of Conduct Enforcement guidelines ratification voting open from 7 to 21 March 2022 == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Vote|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Vote|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Vote}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, The ratification voting process for the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines|revised enforcement guidelines]] of the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]] (UCoC) is now open! '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting|Voting commenced on SecurePoll]]''' on 7 March 2022 and will conclude on 21 March 2022. Please [[m:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voter information|read more on the voter information and eligibility details]]. The Universal Code of Conduct (UCoC) provides a baseline of acceptable behavior for the entire movement. The revised enforcement guidelines were published 24 January 2022 as a proposed way to apply the policy across the movement. You can [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Project|read more about the UCoC project]]. You can also comment on Meta-wiki talk pages in any language. You may also contact the team by email: ucocproject[[File:At sign.svg|16x16px|link=|(_AT_)]]wikimedia.org Sincerely, Movement Strategy and Governance Wikimedia Foundation<section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 10:25, 10. marec 2022 (UTC) == Wiki Loves Folklore 2022 ends tomorrow == [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|frameless|180px]] International photographic contest [[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022| Wiki Loves Folklore 2022]] ends on 15th March 2022 23:59:59 UTC. This is the last chance of the year to upload images about local folk culture, festival, cuisine, costume, folklore etc on Wikimedia Commons. Watch out our social media handles for regular updates and declaration of Winners. ([https://www.facebook.com/WikiLovesFolklore/ Facebook] , [https://twitter.com/WikiFolklore Twitter ] , [https://www.instagram.com/wikilovesfolklore/ Instagram]) The writing competition Feminism and Folklore will run till 31st of March 2022 23:59:59 UTC. Write about your local folk tradition, women, folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, folklore, and tradition, including ballads, folktales, fairy tales, legends, traditional song and dance, folk plays, games, seasonal events, calendar customs, folk arts, folk religion, mythology etc. on your local Wikipedia. Check if your [[:m:Feminism and Folklore 2022/Project Page|local Wikipedia is participating]] A special competition called '''Wiki Loves Falles''' is organised in Spain and the world during 15th March 2022 till 15th April 2022 to document local folk culture and [[:en:Falles|Falles]] in Valencia, Spain. Learn more about it on [[:ca:Viquiprojecte:Falles 2022|Catalan Wikipedia project page]]. We look forward for your immense co-operation. Thanks Wiki Loves Folklore international Team [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 14:41, 14. marec 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Rockpeterson@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=22754428 --> == Invitation to join the first Wikisource Triage meeting on 21st March 2022 == Hello everyone, [[User:SWilson (WMF)|Sam Wilson]] and [[User:SGill (WMF)|I]] are excited to share that we will be hosting regular [[:meta:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meetings]], starting from 21st March 2022. These meetings aim to foster the growth of a technical community of Wikisource developers and contributors. The meetings will be primarily focused on identifying, prioritizing and estimating tasks on the All-and-every-Wikisource and ProofreadPage workboards (among others) on Phabricator and eventually reduce the backlog of technical tasks and bugs related to Wikisource by making incremental improvements to Wikisource infrastructure and coordinating these changes with the Wikisource communities. While these meetings are technology focused, non-technical Wikisource contributors are also invited to join and share any technical challenges that they are facing and we will help them to create phabricator tickets. Newbie developers are also more than welcome! The first meeting has been scheduled for 21st March 2022 at 10:30 AM UTC / 4:00 PM IST ([https://zonestamp.toolforge.org/1647858641 Check your local time]). If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to [[:meta:Wikisource Triage meetings|check out the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. On behalf of [[User:SWilson (WMF)|Sam Wilson]] and [[User:SGill (WMF)|Satdeep Gill]] <small>Sent by [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 15:52, 15. marec 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=22324971 --> == Pojďme si promluvit o Vylepšeních desktopu == [[File:New table of contents shown on English wikipedia.png|thumb]] Dobrý den! Všimli jste si, že některé wiki mají jiné desktopové rozhraní? Jste zvědavi, co bude následovat? Možná máte otázky nebo nápady týkající se vzhledu nebo technických záležitostí? Připojte se k online setkání s týmem, který pracuje na projektu [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|Vylepšení desktopu]]! Bude se konat '''29. dubna 2022''' '''v 15:00, 20:00 CEST''' na Zoomu. '''[https://wikimedia.zoom.us/j/88045453898 Kliknutím se připojíte]'''. ID schůzky: 88045453898. [https://wikimedia.zoom.us/u/kcOMICmyyA Vytočit podle umístění] '''Agenda''' * Informace o aktuálním vývoji * Otázky a odpovědi, diskuse '''Formát''' Setkání se nebude zaznamenávat ani vysílat. Poznámky se budou pořizovat do [https://docs.google.com/document/d/1G4tfss-JBVxyZMxGlOj5MCBhOO-0sLekquFoa2XiQb8/edit# souboru v Dokumentech Google]. Toto setkání bude pořádat [[mw:User:OVasileva_(WMF)|Olga Vasilevová]] (manažerka týmu). Prezentace (první dva body programu) bude přednesena v angličtině. Můžeme vám odpovědět na otázky položené v angličtině, francouzštině, italštině a polštině. Pokud chcete položit otázky předem, přidejte je na diskusní stránku nebo je pošlete na sgrabarczuk@wikimedia.org. Na této schůzce platí jak [[foundation:Friendly_space_policy|Pravidla pro přátelský prostor]], tak [[mw:Special:MyLanguage/Code_of_Conduct|Kodex chování]] pro technické prostory Wikimedia. Zoom nepodléhá [[foundation:Privacy_policy|Zásadám ochrany osobních údajů WMF]]. Těšíme se, že se uvidíme! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|diskuse]]) 00:18, 26. apríl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == Coming soon: Improvements for templates == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> <!--T:11--> [[File:Overview of changes in the VisualEditor template dialog by WMDE Technical Wishes.webm|thumb|Fundamental changes in the template dialog.]] Hello, more changes around templates are coming to your wiki soon: The [[mw:Special:MyLanguage/Help:VisualEditor/User guide#Editing templates|'''template dialog''' in VisualEditor]] and in the [[mw:Special:MyLanguage/2017 wikitext editor|2017 Wikitext Editor]] (beta) will be '''improved fundamentally''': This should help users understand better what the template expects, how to navigate the template, and how to add parameters. * [[metawiki:WMDE Technical Wishes/VisualEditor template dialog improvements|project page]], [[metawiki:Talk:WMDE Technical Wishes/VisualEditor template dialog improvements|talk page]] In '''syntax highlighting''' ([[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] extension), you can activate a '''colorblind-friendly''' color scheme with a user setting. * [[metawiki:WMDE Technical Wishes/Improved Color Scheme of Syntax Highlighting#Color-blind_mode|project page]], [[metawiki:Talk:WMDE Technical Wishes/Improved Color Scheme of Syntax Highlighting|talk page]] Deployment is planned for May 10. This is the last set of improvements from [[m:WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes']] focus area “[[m:WMDE Technical Wishes/Templates|Templates]]”. We would love to hear your feedback on our talk pages! </div> -- [[m:User:Johanna Strodt (WMDE)|Johanna Strodt (WMDE)]] 11:14, 29. apríl 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johanna Strodt (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=WMDE_Technical_Wishes/Technical_Wishes_News_list_all_village_pumps&oldid=23222263 --> == <span lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Zprávy o editacích 2022 #1</span> == <div lang="cs" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <section begin="message"/><i>[[metawiki:VisualEditor/Newsletter/2022/April|Přečíst si tuto zprávu v jiném jazyce]] • [[m:VisualEditor/Newsletter|Seznam odběrů tohoto vícejazyčného zpravodaje]]</i> [[File:Junior Contributor New Topic Tool Completion Rate.png|thumb|Noví editoři byli s tímto novým nástrojem úspěšnější.]] Nástroj [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools#New discussion tool|Nová sekce]] pomáhá editorům vytvářet nové ==Sekce== na diskusních stránkách. Noví editoři jsou s tímto novým nástrojem úspěšnější. Zprávu si můžete [[mw:Talk pages project/New topic#21 April 2022|přečíst]]. Editační tým ji brzy nabídne všem redaktorům na 20 Wikipediích, které se testu zúčastnily. Můžete jej vypnout v [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing-discussion]].<section end="message"/> </div> [[User:Whatamidoing (WMF)|Whatamidoing (WMF)]] 18:56, 2. máj 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/VisualEditor/Newsletter/Wikis_with_VE&oldid=22019984 --> == Wikimedia Foundation Board of Trustees election 2022 - Call for Election Volunteers == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/2022/Call for Election Volunteers|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/2022/Call for Election Volunteers|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/2022/Call for Election Volunteers}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' The Movement Strategy and Governance team is looking for community members to serve as election volunteers in the upcoming Board of Trustees election. The idea of the Election Volunteer Program came up during the 2021 Wikimedia Board of Trustees Election. This program turned out to be successful. With the help of Election Volunteers we were able to increase outreach and participation in the election by 1,753 voters over 2017. Overall turnout was 10.13%, 1.1 percentage points more, and 214 wikis were represented in the election. There were a total of 74 wikis that did not participate in 2017 that produced voters in the 2021 election. Can you help increase the participation even more? Election volunteers will help in the following areas: * Translate short messages and announce the ongoing election process in community channels * Optional: Monitor community channels for community comments and questions Volunteers should: * Maintain the friendly space policy during conversations and events * Present the guidelines and voting information to the community in a neutral manner Do you want to be an election volunteer and ensure your community is represented in the vote? Sign up [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/About|here]] to receive updates. You can use the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Movement Strategy and Governance/Election Volunteers/About|talk page]] for questions about translation.<br /><section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 10:52, 7. máj 2022 (UTC) == Poll regarding Third Wikisource Triage meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing the third [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] in the last week of May and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the wudele link below by 20th May 2022: https://wudele.toolforge.org/ctQEP3He1XCNullZ Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 03:38, 14. máj 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23283908 --> == Report on Voter Feedback from Universal Code of Conduct (UCoC) Enforcement Guidelines Ratification == Hello all, The Universal Code of Conduct (UCoC) project team has completed the analysis of the feedback accompanying the ratification vote on the Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines. Following the completion of the UCoC Enforcement Guidelines Draft in 2022, the guidelines were voted on by the Wikimedian community. Voters cast votes from 137 communities, with the top 9 communities being: English, German, French, Russian, Polish, Spanish, Chinese, Japanese, Italian Wikipedias, and Meta-wiki. Those voting had the opportunity to provide comments on the contents of the Draft document. 658 participants left comments. 77% of the comments are written in English. Voters wrote comments in 24 languages with the largest numbers in English (508), German (34), Japanese (28), French (25), and Russian (12). A report will be sent to the Revision Drafting Committee who will refine the enforcement guidelines based on the community feedback received from the recently concluded vote. A public version of the report is [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines/Voting/Results#Summary|'''published on Meta-wiki here''']]. The report is available in translated versions on Meta-wiki. {{int:please-translate}} Again, we thank all who participated in the vote and discussions. We invite everyone to contribute during the next community discussions. More information about the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines can be found [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Project|on Meta-wiki]]. On behalf of the Universal Code of Conduct project team<br />[[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 17:01, 22. máj 2022 (UTC) == Invitation to join the third Wikisource Triage meeting (28th May 2022) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting the [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] on '''28th May 2022 at 11 AM UTC / 4:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1653735600 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/ctQEP3He1XCNullZ wudele poll]. We will be welcoming some developers who contributed to Wikisource related tasks during the recently concluded [[:m:Indic Hackathon 2022|Indic Hackathon]]. As always, you don't have to be a developer to participate in these meetings but the focus of these meetings is to improve the Wikisource infrastructure. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 03:39, 23. máj 2022 (UTC) </small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23314792 --> == Poll regarding Fourth Wikisource Triage meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing the '''fourth [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]]''' in the last week of June and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly '''share your availabilities''' at the wudele link below '''by 20th June 2022''': https://wudele.toolforge.org/wstriage4 Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:22, 14. jún 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23314792 --> == Novinky – vylepšení pro desktop == [[File:Table of contents shown on English Wikipedia 02.webm|thumb]] Dobrý den. Rád bych vám předal nové informace o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|vylepšeních pro desktop]], na kterém nadace Wikimedia pracuje posledních několik let. Naše práce je téměř u konce! 🎉 Rádi bychom, aby se tyto vylepšení nasadila jako výchozí rozhraní pro čtenáře i editory na všech projektech. <span style="background-color:#fc3;">V nejbližších týdnech zahájíme na toto téma diskusi na více projektech, včetně toho vašeho. 🗓️</span> Rádi si přečteme vaši návrhy! Cílem projektu je zajistit, aby rozhraní bylo pro čtenáře srozumitelnější, ale aby bylo i tak užitečné pro pokročilé uživatele. Projekt se skládá z několika vylepšení, které mimo jiné usnadňují čtení článku, navigaci uvnitř článku, vyhledávání dalších článků, přepínání mezi jednotlivými verzemi, používání záložek a uživatelského menu. Vylepšení jsou již nasazena jako výchozí na více než 30 projektech, včetně [[:fr:|francouzské]], [[:pt:|portugalské]] a [[:fa:|perské]] Wikipedie. Změny se týkají pouze vzhledu [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=vector}} Vector]. Pokud používáte [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=monobook}} Monobook] nebo [{{fullurl:{{FULLPAGENAMEE}}|useskin=timeless}} Timeless], změny se vás netýkají. ; Nejnovější funkce * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Table of contents|Obsah článku]] – k naší verzi se čtenář snáze dostane a snáze se může stránkou navigovat bez toho, aby musel scrollovat. Momentálně nový obsah testujeme na našich pilotních projektech. Funkce je také dostupná pro uživatele, kteří si zapnuli vzhled Vector 2022. * [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Features/Page tools|Nástroje stránky]] – nyní jsou v menu dva typy odkazů Jsou zde akce a nástroje týkající se konkrétních stránek (například [[Special:RecentChangesLinked|Související změny]]) a odkazy na stránky týkající se celé wiki (například [[Special:RecentChanges|Poslední změny]]). Rozdělíme tyto dva typy odkazů do dvou intuitivních menu. ; Jak zapnout vylepšení? [[File:Desktop Improvements - how to enable globally.png|thumb|[[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|{{int:globalpreferences}}]]]] * Vylepšení si můžete zapnout ručně ve [[Special:Preferences#mw-prefsection-rendering|svém nastavení na kartě Vzhled]] tím, že zvolíte „{{int:skinname-vector-2022}}“. Je také možné funkce zapnout na všech projektech pomocí [[Special:GlobalPreferences#mw-prefsection-rendering|globálního nastavení]]. * Na projektch, kde jsou změny nasazeny ve výchozím nastavení, se přihlášení uživatelé mohou vždy přepnout do původního Vectoru. Slouží pro to jednoduše použitelný odkaz v levém menu nového Vectoru. ; Zjistěte více a připojte se k našim událostem Pokud byste chtěli naši práci blíže sledovat, můžete se [[mw:Special:Newsletter/28/subscribe|přihlásit k odběru newsletteru]]. Můžete si také přečíst [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements|projektové stránky]], přečíst si [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop_Improvements/Frequently_asked_questions|naše často kladené otázky]] nebo nás kontaktovat na [[mw:Talk:Reading/Web/Desktop_Improvements|diskusní stránce]]. Je také možné [[mw:Special:MyLanguage/Reading/Web/Desktop Improvements/Updates/Talk to Web|sejít se s námi na online meetingu]]. Děkuji! [[User:SGrabarczuk (WMF)|SGrabarczuk (WMF)]] ([[User talk:SGrabarczuk (WMF)|diskuse]]) 02:34, 21. jún 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGrabarczuk (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGrabarczuk_(WMF)/sandbox/MM/Other_TOP20/cs&oldid=22381342 --> == Invitation to join the fourth Wikisource Triage meeting (29th June 2022) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting the fourth [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] on '''29th June 2022 at 10:00 AM UTC / 3:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1656496824 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/wstriage4 wudele poll]. There is some exciting news about a few technical projects related to Wikisource that are getting started right now and we will be sharing more information during the meeting. As always, you don't have to be a developer to participate in these meetings but the focus of these meetings is to improve the Wikisource infrastructure. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 07:39, 23. jún 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23314792 --> == Results of Wiki Loves Folklore 2022 is out! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {{int:please-translate}} [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hi, Greetings The winners for '''[[c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022|Wiki Loves Folklore 2022]]''' is announced! We are happy to share with you winning images for this year's edition. This year saw over 8,584 images represented on commons in over 92 countries. Kindly see images '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2022/Winners|here]]''' Our profound gratitude to all the people who participated and organized local contests and photo walks for this project. We hope to have you contribute to the campaign next year. '''Thank you,''' '''Wiki Loves Folklore International Team''' --[[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:13, 4. júl 2022 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Non-Technical_Village_Pumps_distribution_list&oldid=23454230 --> == Wikimedia Foundation Board of Trustees election 2022 - Propose statements for the 2022 Election Compass == <section begin="announcement-content" /> : ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass| <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.</span>]]'' : ''<div class="plainlinks">[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Propose statements for the 2022 Election Compass}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hi all,</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Community members in the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] are invited to [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|propose statements to use in the Election Compass.]]</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">An Election Compass is a tool to help voters select the candidates that best align with their beliefs and views. The community members will propose statements for the candidates to answer using a Lickert scale (agree/neutral/disagree). The candidates’ answers to the statements will be loaded into the Election Compass tool. Voters will use the tool by entering in their answer to the statements (agree/disagree/neutral). The results will show the candidates that best align with the voter’s beliefs and views.</span> ;<span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Here is the timeline for the Election Compass:</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 8 - 20: Community members propose statements for the Election Compass</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 21 - 22: Elections Committee reviews statements for clarity and removes off-topic statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">July 23 - August 1: Volunteers vote on the statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 2 - 4: Elections Committee selects the top 15 statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 5 - 12: candidates align themselves with the statements</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">August 15: The Election Compass opens for voters to use to help guide their voting decision</span> <span lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">The Elections Committee will select the top 15 statements at the beginning of August. The Elections Committee will oversee the process, supported by the Movement Strategy and Governance team. MSG will check that the questions are clear, there are no duplicates, no typos, and so on.</span> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Best, </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Movement Strategy and Governance </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <small>''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''</small> </div> <section end="announcement-content" />[[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:42, 12. júl 2022 (UTC) == Invitation to join the fifth Wikisource Triage meeting (18th August 2022) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting the fifth [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] on '''18th August 2022 at 4 PM UTC / 9:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1660838411 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/wIztQjaxX1l5qy3A wudele poll] and also based on the previous feedback to have a Europe-Americas friendly meeting. As always, you don't have to be a developer to participate in these meetings but the focus of these meetings is to improve the Wikisource infrastructure. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 15:05, 15. august 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23314792 --> == The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting period is now open}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi everyone, The Community Voting period for the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is now open. Here are some helpful links to get you the information you need to vote: * Try the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|Election Compass]], showing how candidates stand on 15 different topics. * Read the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|candidate statements]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Affiliate_Organization_Participation/Candidate_Questions|answers to Affiliate questions]] * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Apply to be a Candidate|Learn more about the skills the Board seeks]] and how the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee found candidates align with those skills]] If you are ready to vote, you may go to [[Special:SecurePoll/vote/Wikimedia_Foundation_Board_Elections_2022|SecurePoll voting page]] to vote now. '''You may vote from August 23 at 00:00 UTC to September 6 at 23:59 UTC.''' To see about your voter eligibility, please visit the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Voter_eligibility_guidelines|voter eligibility page]]. Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''<br /><section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 13:03, 24. august 2022 (UTC) == The 2022 Board of Trustees election Community Voting is about to close == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting is about to Close| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting is about to Close|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/The 2022 Board of Trustees election Community Voting is about to Close}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello, The Community Voting period of the 2022 Board of Trustees election started on August 23, 2022, and will close on September 6, 2022 23:59 UTC. There’s still a chance to participate in this election. If you did not vote, '''please visit the [[Special:SecurePoll/vote/Wikimedia_Foundation_Board_Elections_2022|SecurePoll voting page]] to vote now'''. To see about your voter eligibility, please visit the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Voter_eligibility_guidelines|voter eligibility page]]. If you need help in making your decision, here are some helpful links: * Try the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Community_Voting/Election_Compass|Election Compass]], showing how candidates stand on 15 different topics. * Read the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|candidate statements]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Affiliate_Organization_Participation/Candidate_Questions|answers to Affiliate questions]]. *[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Apply to be a Candidate|Learn more about the skills the Board seek]] and how the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates|Analysis Committee found candidates align with those skills]] * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Campaign_Videos|Watch the videos of the candidates answering questions proposed by the community]]. Best, Movement Strategy and Governance<section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 18:00, 3. september 2022 (UTC) == Revised Enforcement Draft Guidelines for the Universal Code of Conduct == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Announcement}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hello everyone, The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Drafting committee#Revisions Committee|Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines Revisions committee]] is requesting comments regarding the [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|'''Revised Enforcement Draft Guidelines for the Universal Code of Conduct (UCoC)''']]. This review period will be open from '''8 September 2022 until 8 October 2022.''' The Committee collaborated to revise these draft guidelines based on input gathered from the community discussion period from May through July, as well as the community vote that concluded in March 2022. The revisions are focused on the following four areas: # To identify the type, purpose, and applicability of the UCoC training; # To simplify the language for more accessible translation and comprehension by non-experts; # To explore the concept of affirmation, including its pros and cons; # To review the balancing of the privacy of the accuser and the accused The Committee requests comments and suggestions about these revisions by '''8 October 2022'''. From there, the Revisions Committee anticipates further revising the guidelines based on community input. '''[[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|Find the Revised Guidelines on Meta]], and a [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Comparison|comparison page in some languages.''']] Everyone may share comments in a number of places. Facilitators welcome comments in any language on [[m:Special:MyLanguage/Talk:Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines|the Revised Enforcement Guidelines talk page]]. Comments can also be shared on talk pages of translations, at local discussions, or during conversation hours. There are a series of [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Revised enforcement guidelines/Conversation hours|'''conversation hours''']] planned about the Revised Enforcement Guidelines; please see Meta for the times and details. The facilitation team supporting this review period hopes to reach a large number of communities. If you do not see a conversation happening in your community, please organize a discussion. Facilitators can assist you in setting up the conversations. Discussions will be summarized and presented to the drafting committee every two weeks. The summaries will be published [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Drafting committee/Digests|here]].<section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:37, 11. september 2022 (UTC) == Announcing the preliminary results of the 2022 Board of Trustees election Community Voting period == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the preliminary results of the 2022 Board of Trustees election Community Voting period| You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the preliminary results of the 2022 Board of Trustees election Community Voting period|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Wikimedia Foundation elections/2022/Announcement/Announcing the preliminary results of the 2022 Board of Trustees election Community Voting period}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}]</div>'' Hi everyone, Thank you to everyone who participated in the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022|2022 Board of Trustees election]] process. Your participation helps seat the trustees the community seeks on the Wikimedia Foundation Board of Trustees. These are the preliminary results of the 2022 Board of Trustees election: * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates/Shani_Evenstein_Sigalov|Shani Evenstein Sigalov]] * [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Candidates/Mike Peel|Mike Peel]] You may see more information about the [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Results|Results]] and [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation elections/2022/Stats|Statistics]] of this Board election. The Board will complete their review of the most voted candidates, including conducting background checks. The Board plans to appoint new trustees at their meeting in December. Best, Movement Strategy and Governance ''This message was sent on behalf of the Board Selection Task Force and the Elections Committee''<br /><section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 06:17, 23. september 2022 (UTC) == Poll regarding sixth Wikisource Triage meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing the sixth [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] in the next week of October and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the wudele link below: https://wudele.toolforge.org/aE86KsnqQsBDNdkj Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 14:33, 17. október 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23895308 --> == Invitation to join the sixth Wikisource Triage meeting (26th October 2022) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting the sixth [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] on '''26th October 2022 at 2 PM UTC / 7:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1666792817 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/aE86KsnqQsBDNdkj wudele poll]. As always, you don't have to be a developer to participate in these meetings but the focus of these meetings is to improve the Wikisource infrastructure. We will be discussing the newly launched [[:m:Wiki Rescues Manuscripts|Wiki Rescues Manuscripts]] project and two Wikisource Fellows who will be supporting that project until June 2023 will be joining the conversation as well. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:SWilson (WMF)|Sam Wilson (WMF)]] and [[:m:User:SGill (WMF)|Satdeep Gill (WMF)]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:53, 21. október 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23895308 --> == Invitation to attend “Ask Me Anything about Movement Charter” Sessions == <section begin="announcement-content" /> :''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation/Announcement/Ask Me Anything Sessions|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation/Announcement/Ask Me Anything Sessions|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Community Consultation/Announcement/Ask Me Anything Sessions}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] Hello all, During the 2022 Wikimedia Summit, the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee|Movement Charter Drafting Committee]] (MCDC) presented the first outline of the Movement Charter, giving a glimpse on the direction of its future work, and the Charter itself. The MCDC then integrated the initial feedback collected during the Summit. Before proceeding with writing the Charter for the whole Movement, the MCDC wants to interact with community members and gather feedback on the drafts of the three sections: Preamble, Values & Principles, and Roles & Responsibilities (intentions statement). The Movement Charter drafts will be available on the Meta page [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Content|here]] on November 14, 2022. Community wide consultation period on MC will take place from November 20 to December 18, 2022. Learn more about it [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation|here]]. With the goal of ensuring that people are well informed to fully participate in the conversations and are empowered to contribute their perspective on the Movement Charter, three '''“Ask Me Anything about Movement Charter"''' sessions have been scheduled in different time zones. Everyone in the Wikimedia Movement is invited to attend these conversations. The aim is to learn about Movement Charter - its goal, purpose, why it matters, and how it impacts your community. MCDC members will attend these sessions to answer your questions and hear community feedback. The “Ask Me Anything” sessions accommodate communities from different time zones. Only the presentation of the session is recorded and shared afterwards, no recording of conversations. Below is the list of planned events: * '''Asia/Pacific''': November 4, 2022 at 09:00 UTC ([https://zonestamp.toolforge.org/1667552400 your local time]). Interpretation is available in Chinese and Japanese. * '''Europe/MENA/Sub Saharan Africa''': November 12, 2022 at 15:00 UTC ([https://zonestamp.toolforge.org/1668265257 your local time]). Interpretation is available in Arabic, French and Russian. * '''North and South America/ Western Europe''': November 12, 2022 at 15:00 UTC ([https://zonestamp.toolforge.org/1668265257 your local time]). Interpretation is available in Spanish and Portuguese. On the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation|Meta page]] you will find more details; Zoom links will be shared 48 hours ahead of the call. '''Call for Movement Charter Ambassadors''' Individuals or groups from all communities who wish to help include and start conversations in their communities on the Movement Charter are encouraged to become [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Movement Charter Ambassadors Program/About|Movement Charter Ambassadors]] (MC Ambassadors). MC Ambassadors will carry out their own activities and get financial support for enabling conversations in their own languages. [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Team|Regional facilitators]] from the Movement Strategy and Governance team are available to support applicants with MC Ambassadors grantmaking. If you are interested please sign up [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Movement Charter Ambassadors Program/About|here]]. Should you have specific questions, please reach out to the MSG team via email: strategy2030@wikimedia.org or on the MS forum. We thank you for your time and participation. On behalf of the Movement Charter Drafting Committee,<section end="announcement-content" /> [[User:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] 15:30, 7. november 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Poll regarding 7th Wikisource Triage meeting == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We will be organizing the seventh [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] in the last week of November and we need your help to decide on a time and date that works best for the most number of people. Kindly share your availabilities at the wudele link below: https://wudele.toolforge.org/3rNRZDjKn1oaXM7h Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest topics for the agenda. Regards [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] and [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] <small>Sent via [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:07, 14. november 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=23895308 --> == Invitation to participate in Wikisource Triage Meeting (26 November 2022) == Hello fellow Wikisource enthusiasts! We are the hosting the seventh [[:m:Wikisource Triage meetings|Wikisource Triage meeting]] on '''26th November 2022 at 10 AM UTC / 3:30 PM IST''' ([https://zonestamp.toolforge.org/1669456847 check your local time]) according to the [https://wudele.toolforge.org/3rNRZDjKn1oaXM7h wudele poll]. There are going to be updates about a few technical projects related to Wikisource and we will be sharing more information during the meeting. As always, you don't have to be a developer to participate in these meetings but the focus of these meetings is to improve the Wikisource infrastructure. If you are interested in joining the meeting, kindly leave a message on '''sgill@wikimedia.org''' and we will add you to the calendar invite. Meanwhile, feel free to check out [[:m:Wikisource Triage meetings|the page on Meta-wiki]] and suggest any other topics for the agenda. Regards [[:m:User:PMenon-WMF|PMenon-WMF]] and [[:m:User:KLawal-WMF|KLawal-WMF]] <small> Sent using [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 12:09, 22. november 2022 (UTC)</small> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:SGill (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:SGill_(WMF)/lists/WS_VPs&oldid=24074843 --> == Join the Movement Charter Regional Conversation Hours == <section begin="announcement-content" /> Hi all, As most of you are aware, the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter Drafting Committee|Movement Charter Drafting Committee]] (MCDC) is currently collecting community feedback about three draft sections of the Movement Charter: '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Content/Preamble|Preamble]]''', '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Content/Values & Principles|Values & Principles]]''', and '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Content/Roles & Responsibilities|Roles & Responsibilities]]''' (''intentions statement''). '''How can you participate and share your feedback?''' The MCDC is looking forward to receiving all types of feedback in different languages from the community members across the Movement and Affiliates. You can participate in the following ways: * Attend the community conversation hours with MCDC members. Details about the regional community conversation hours are published '''[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation|here]]''' * Fill out a '''[https://wikimediafoundation.limesurvey.net/743832 survey]''' (optional and anonymous) * Share your thoughts and feedback on the '''[[m:Movement Charter/Content|Meta talk page]]''' * Share your thoughts and feedback on the '''MS Forum''': ** [https://forum.movement-strategy.org/t/movement-charter-preamble/2284 Preamble] **[https://forum.movement-strategy.org/t/movement-charter-values-principles/2285 Values & Principles] **[https://forum.movement-strategy.org/t/movement-charter-roles-responsibilities-statement-of-intent/2286 Roles & Responsibilities] (statement of intent) * Send an email to: '''{{nospam|movementcharter|wikimedia.org}}''' if you have other feedback to the MCDC. Community consultation hour for the [[m:Movement_Charter/Community_Consultation#Regional_conversation:_Central_and_Eastern_Europe_and_Central_Asia|Central and Eastern Europe and Central Asia]] will take place on '''Saturday, 26 October 2022 at [https://zonestamp.toolforge.org/1669474833 15:00 UTC] on Zoom'''. It will be translated into '''Polish and Russian'''. The conversations will not be recorded, except for the section where participants are invited to share what they discussed in the breakout rooms. We will take notes and produce a summary report afterwards. If you want to learn more about the Movement Charter, its goals, why it matters and how it impacts your community, please watch the [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ask_Me_Anything_on_Movement_Charter,_Introduction_by_%C3%89rica_Azzellini,_English,_Nov_12,_2022.webm recording] of the “Ask Me Anything about Movement Charter” sessions which took place earlier in November 2022. Thank you for your participation. On behalf of the Movement Charter Drafting Committee, <section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s užívateľom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:04, 24. november 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MNadzikiewicz (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/sk&oldid=22173655 --> == Community Wishlist Survey 2023 opens in January == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> ''{{int:Please-translate}}'' (There is [[m:Community Wishlist Survey 2023 opens in January|a translatable version of this message on MetaWiki]]) {{int:Hello}} The [[m:Community Wishlist Survey 2023|'''Community Wishlist Survey (CWS) 2023''']], which lets contributors propose and vote for tools and improvements, starts next month on Monday, [https://zonestamp.toolforge.org/1674496831 23 January 2023, at 18:00 UTC] and will continue annually. We are inviting you to share your ideas for technical improvements to our tools and platforms. Long experience in editing or technical skills is not required. If you have ever used our software and thought of an idea to improve it, this is the place to come share those ideas! The dates for the phases of the Survey will be as follows: * Phase 1: Submit, discuss, and revise proposals – Monday, Jan 23, 2023 to Sunday, Feb 6, 2023 * Phase 2: WMF/Community Tech reviews and organizes proposals – Monday, Jan 30, 2023 to Friday, Feb 10, 2023 * Phase 3: Vote on proposals – Friday, Feb 10, 2023 to Friday, Feb 24, 2023 * Phase 4: Results posted – Tuesday, Feb 28, 2023 If you want to start writing out your ideas ahead of the Survey, you can start thinking about your proposals and draft them in [[m:Community Wishlist Survey/Sandbox|the CWS sandbox]]. We are grateful to all who participated last year. See you in January 2023! </div> {{int:Feedback-thanks-title}} <bdi lang="en" dir="ltr">Community Tech, [[m:User:STei (WMF)|STei (WMF)]]</bdi> 16:44, 15. december 2022 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Sannita (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Community_Wishlist_list_for_non-Wikipedias&oldid=24239678 --> == Movement Charter: End of the community consultation round 1 == <section begin="announcement-content" /> :''<div class="plainlinks">[[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation/Announcement/End of Community Consultation|{{int:interlanguage-link-mul}}]] • [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Translate&group=page-{{urlencode:Movement Charter/Community Consultation/Announcement/End of Community Consultation}}&language=&action=page&filter= {{int:please-translate}}] Hi everyone, On behalf of the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Drafting Committee|Movement Charter Drafting Committee]] (MCDC), we would like to thank everyone who has participated in our first [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Community Consultation|community wide consultation period]] on the Movement Charter. People from across the Movement shared their feedback and thoughts on the content of the [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter|Movement Charter]]. If you have not had the chance to share your opinion yet, you are welcome to do so still by [[m:Special:MyLanguage/Movement Charter/Content/Preamble|giving the drafts a read]] and filling out the '''[https://wikimediafoundation.limesurvey.net/743832 anonymous survey]''', which is accessible in 12+ languages. The survey will close on '''January 2, 2023'''. You are invited to continue to share your thoughts with the MCDC via email too: movementcharter@wikimedia.org. '''What’s next?''' The [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Team|Movement Strategy and Governance team]] will publish the final report with the summary of the feedback received in January 2023. It will be shared with the MCDC and the communities via different distribution channels. After receiving the final report, the MCDC will review the suggestions and communicate the changes by providing an explanation on how and why suggestions were or were not adopted in the next versions of the drafts. There will be additional ways to engage with the Movement Charter content in 2023, including early feedback on a proposed ratification process and new drafts of different chapters in the second quarter of 2023. We invite you to sign-up to the [[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Newsletter|MCDC monthly newsletter]], it will be delivered to the Talk page of your choice. [[m:Special:MyLanguage/Movement_Charter/Drafting_Committee/Updates|Monthly updates]] are available on Meta to remain updated on the progress of the MCDC. Interested people can still sign-up to become a [[m:Special:MyLanguage/Movement Strategy and Governance/Movement Charter Ambassadors Program/About|Movement Charter Ambassador]] (MC Ambassador) to support their community. The MC Ambassadors Program grant program will restart accepting applications from both individuals and groups ahead of the next round of consultations in the second quarter of 2023. We thank you for your participation, time and effort in helping to build the Charter for our Movement! ''On behalf of the Movement Charter Drafting Committee,''<section end="announcement-content" /> [[Užívateľ:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s užívateľom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 12:51, 20. december 2022 (UTC) 3jojml3w94pzhqgtpegqimfbnrv2ueg 4 3689 8828 2023-06-23T21:40:56Z V0lkanic 3359 archív diskusie 8828 wikitext text/x-wiki Protestuje niekto výslovne proti povoleniu globálnych botov na Wikisource? Vyjadrite sa prosím zhruba do týždňa, aby sme mohli informovať meta-wiki. Vďaka. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 13:33, 11. august 2008 (UTC) : Ne že bych se do toho tady pletl, ale zkušenosti s nezkušenými boty na oldwikisource, cs.source, de.source, en.source a jiných nemluví moc pro. To se týká i domén wikinews i když ne tolik, ap. Jde o to, že i interwiki je něco jiného na wikipedii a něco jiného na wikisource, je k tomu prostě mít zkušenosti a vědět, jak ten systém zde funguje. Já bych rád dal dohromady pár lidí z různých domén wikisource, kteří mají boty, aby to dělali všude. Ti globální boti ale budou dobrými boty na wikipedii, na wikisourcích je bude nutno velice hlídat. Níže podepsaný žadatel např. u nás udělal kolem padesáti editů (bez příznaku bota, na černo), které bylo nutno vrátit. Ale jak říkám, tohle jen na okraj. Zdraví [[User:-jkb-]] <small>[[:cs:User:-jkb-|cs.source]]</small> 16:19, 11. august 2008 (UTC) :: Ahoj, keď máš skúsenosti, tak samozrejme tvoje pripomienky privítame. Výhodu globálnych botov vidím v tom, že ich nemusíme testovať na každej wiki sami, hlavne na takýchto malých, kde máme 3-4 redaktorov. --[[Redaktor:AtonX|AtonX]] 08:06, 12. august 2008 (UTC) :Jistě, pro malé projekty jsou globální boti myšleni a zcela v pořádku. Otázkou je, jaké mají opodstatnění na projektu slovenské wikisource. Jednak mám silně rozšířený názor, že dělat interwiki na wikisourcích je něco jiného než na wikipediích, zde musím hodně kontrolovat bota lidskou logikou (mám dva české překlady druhé verze článku XXX od YYY, jeho první verzi zatím nemám, na fr.source je jeden překlad jeho první verze - jak to k sobě přiřadit?). Dále, interwiki na wikisourcích je daleko menší počet než na wikipediích. A konečně, u tak malého projektu jako je sk.source tu přijde udělat interwiki někdo jednou za tři měsíce. Na to ale nepotřebuje bot flag. Toto je i politika mnoha dalších i velkých wikisourcí - ok, dělejte interwiki, ale bez bot flagu, aby bylo možno vše kontrolovat v posledních změnách a sice hned. Viz i [[:cs:Wikisource:Boti|naši politiku]]. Ta kontrola je o to nutnější u projektu, kde jen zřídka někdo nahlíží co se děje. Zatím zdravím, [[User:-jkb-]] <small>[[:cs:User:-jkb-|cs.source]]</small> 10:40, 12. august 2008 (UTC) :nechceš to přesunout do diskuse? Najdu to tam. [[User:-jkb-]] <small>[[:cs:User:-jkb-|cs.source]]</small> 10:41, 12. august 2008 (UTC) jhr70b2xydxvgxdoup1pp127861akmg 10 3690 8851 8848 2023-07-27T16:23:41Z V0lkanic 3359 8851 wikitext text/x-wiki [[Užívateľ:{{{1|}}}|{{{2|{{{1|}}}}}}]] mblyby2x9lmtlbaug9ijuh7c20ltibk 10 3691 8849 2023-07-27T15:38:22Z V0lkanic 3359 N 8849 wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|<noinclude>$</noinclude>}}} | {{#ifeq: {{{skryť|{{{s|0}}}}}} | 1 | <span style="display:none;"> }}@[[Redaktor:<includeonly>{{{1}}}|{{{1}}}</includeonly><noinclude>Príklad|Príklad</noinclude>]]{{#if:{{{2|}}}|, [[Redaktor:{{{2}}}|{{{2}}}]]{{#if:{{{3|}}}|, [[Redaktor:{{{3}}}|{{{3}}}]]{{#if:{{{4|}}}|, [[Redaktor:{{{4}}}|{{{4}}}]]{{#if:{{{5|}}}|, [[Redaktor:{{{5}}}|{{{5}}}]]{{#if:{{{6|}}}|, [[Redaktor:{{{6}}}|{{{6}}}]]{{#if:{{{7|}}}|, [[Redaktor:{{{7}}}|{{{7}}}]]{{#if:{{{8|}}}|, [[Redaktor:{{{8}}}|{{{8}}}]]{{#if:{{{9|}}}|, [[Redaktor:{{{9}}}|{{{9}}}]]{{#if:{{{10|}}}|, [[Redaktor:{{{10}}}|{{{10}}}]] }} }} }} }} }} }} }} }} }}{{{za|:}}}{{#ifeq: {{{skryť|{{{s|0}}}}}} | 1 | </span> | {{#ifeq: {{{za|:}}} | | | &#32;}} }} | {{Chyba|Šablóna vyžaduje aspoň jeden parameter!}} }} 0mbmgbp55m1sstjlsttymf09pi9o33u 10 3692 8850 2023-07-27T15:38:50Z V0lkanic 3359 N redir 8850 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:Odpoveď]] jyt15s21ytmg7ij3ugspqia60j0kxj2 0 3697 8941 2023-10-20T15:07:20Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Krásneho vzchodu...]] na [[Krásneho vzchodu…]]: správná typografie 8941 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Krásneho vzchodu…]] eisqog7f7yuwzi2k4kzuhmt4vga55vw 0 3698 8943 2023-10-21T01:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Čím pomenovať ťa...]] na [[Čím pomenovať ťa…]]: správná typografie 8943 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Čím pomenovať ťa…]] cpb55m9jr9cngsdb6s5ito3n5dxncc8 0 3699 8945 2023-10-22T01:07:03Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Kraj dediny krčma vetchá...]] na [[Kraj dediny krčma vetchá…]]: správná typografie 8945 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kraj dediny krčma vetchá…]] ke7sd7xdmcruzb7zge2re312v5uz6ky 0 3700 8947 2023-10-23T00:07:49Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Myšlienka trápi jedna ma...]] na [[Myšlienka trápi jedna ma…]]: správná typografie 8947 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Myšlienka trápi jedna ma…]] 6mmmsl8vqyeraxg7al6fqi8jxuu9j4z 0 3701 8949 2023-10-24T02:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vitaj nám, svoboda ...]] na [[Vitaj nám, svoboda…]]: správná typografie 8949 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vitaj nám, svoboda…]] ps7y0a5shi725cdzivp62quvnw1qqui 0 3702 8951 2023-10-25T01:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Rozhovor prezidenta Václava Havla s hovorcom hladovkárov "Za tú našu slovenčinu" 30. 10. 1990]] na [[Rozhovor prezidenta Václava Havla s hovorcom hladovkárov „Za tú našu slovenčinu“ 30. 10. 1990]]: správná typografie 8951 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Rozhovor prezidenta Václava Havla s hovorcom hladovkárov „Za tú našu slovenčinu“ 30. 10. 1990]] 8adl79qbn8g13tljrpwsfa8igjqf26r 0 3703 8954 2023-10-26T18:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie 10 politických strán s požiadavkou "jazykového zákona bez výnimky" zo 14. 08. 1990]] na [[Vyhlásenie 10 politických strán s požiadavkou „jazykového zákona bez výnimky“ zo 14. 08. 1990]]: správná typografie 8954 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie 10 politických strán s požiadavkou „jazykového zákona bez výnimky“ zo 14. 08. 1990]] 12rsqp8t1867yeudsfxhykabm1qm41y 0 3704 8956 2023-10-27T01:07:33Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie signatárov občianskej iniciatívy "Zvrchované Slovensko" o jej podstate a cieľoch z 2. 11. 1990]] na [[Vyhlásenie signatárov občianskej iniciatívy „Zvrchované Slovensko“ o jej podstate a cieľoch z 2. 11. 1990]]: správná typografie 8956 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie signatárov občianskej iniciatívy „Zvrchované Slovensko“ o jej podstate a cieľoch z 2. 11. 1990]] 54niimqi9n914bj7eg4h9dv5dqvc34b 0 3705 8958 2023-10-28T02:07:03Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva "61 krokov k slovenskej identite“ z 23. 10. 1990]] na [[Výzva „61 krokov k slovenskej identite“ z 23. 10. 1990]]: správná typografie 8958 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Výzva „61 krokov k slovenskej identite“ z 23. 10. 1990]] jxrle5o4pivr50pl01750rscfysc1hc 0 3706 8961 2023-10-29T01:07:28Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva iniciatívy "Za spoločný štát" z 23. 9. 1991 k zachovaniu Československa]] na [[Výzva iniciatívy „Za spoločný štát“ z 23. 9. 1991 k zachovaniu Československa]]: správná typografie 8961 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Výzva iniciatívy „Za spoločný štát“ z 23. 9. 1991 k zachovaniu Československa]] 4gh1o3490r5cip5x1gi90a6kl4svlgx 0 3711 9084 9082 2024-02-19T06:23:32Z Martingazak 3599 Licencia 9084 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} Vážený Leonid Iľjič, s vedomím plnej zodpovednosti za naše rozhodnutie sa na Vás obraciame s nasledujúcim vyhlásením. Náš v podstate zdravý pojanuárový demokratický proces, náprava chýb a nedostatkov minulosti a celkové politické vedenie spoločnosti sa postupne vytrháva z rúk ústredného výboru strany. Tlač, rozhlas a televízia, ktoré sú prakticky v rukách pravicových síl, natoľko ovplyvnili verejnú mienku, že sa v súčasnosti začínajú zúčastňovať na politickom živote krajiny elementy znepriatelených strán bez odporu verejnosti. Rozvíjajú vlnu nacionalizmu a šovinizmu a vyvolávajú antikomunistickú a protisovietsku psychózu. Náš kolektív – vedenie strany – urobil množstvo chýb. Nedokázali sme správne obhájiť a realizovať marxisticko-leninské normy straníckeho života a predovšetkým princípy demokratického centralizmu. Vedenie strany sa už nedokáže úspešne brániť útokom na socializmus a nedokáže organizovať ani ideologický, ani politický odpor proti pravicovým silám. Samotná podstata socializmu v našej krajine je ohrozená. Politické prostriedky a prostriedky štátnej moci sú u nás v súčasnosti už do značnej miery paralyzované. Pravicové sily vytvorili priaznivé podmienky pre kontrarevolučný prevrat. V takejto ťažkej situácii sa obraciame na vás, sovietski komunisti, čelní predstavitelia KSSZ a ZSSR, s prosbou, aby ste nám poskytli účinnú podporu a pomoc všetkými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii. Len s Vašou pomocou je možné zachrániť Československo pred hroziacim nebezpečenstvom kontrarevolúcie. Uvedomujeme si, že pre KSSZ a ZSSR by tento posledný krok k obrane socializmu v Československu nebol jednoduchý. Preto budeme bojovať zo všetkých síl pomocou vlastných prostriedkov. Ale keby boli naše sily a možnosti vyčerpané alebo nepriniesli pozitívne výsledky, potom toto naše vyhlásenie považujte za nástojčivú prosbu a požiadavku na vaše konanie a komplexnú pomoc. Vzhľadom na zložitosť a nebezpečnosť vývoja situácie v našej krajine Vás žiadame, aby ste toto naše vyhlásenie čo najviac utajili, z tohto dôvodu ho píšeme priamo pre Vás osobne v ruštine. Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek, Vasil Biľak o1ucf056x7u0d7trekyamoghc4tvxa8 0 3712 9187 9121 2024-06-21T10:12:32Z 81.248.177.61 Kslslslls 9187 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''Dohoda mezi vládou československé republiky a předsednictvem Slovenské národní rady ze dne 2. června 1945 („Prvni pražská dohoda")''' Vláda československé republiky a předsednictvo Slovenské národní rady, jsouce vedeny snahou uskutečnit zásady vládniho programu ve věcech slovenských a uspořádat některé naléhavé vnitropolitické problémy republiky, dohodly se na společných poradách v Praze ve června 1945 takto: '''I.''' Slovenská národní rada je nejen oprávnénou představitelkou samobytného slovenského národa, ale i nositelkou státní (zákonodárné, vládní i výkonné) moci na území Slovenska. '''II.''' Až do ustavení zatímního československého zákonodárného sboru vykonává pro celé území Čky zákonodárnou moc ve společných věcech president republiky, k návrhu vlády a po dohodě se Slovenskou národní radou, svými dekrety. Za společné považují se zásadní celostátní hospodářské, sociáladministrativné-politické véci, jmenovitě: # ústava a státní hranice; # zásadní úprava základních práv a svobod občanských; # zásadní úprava otázek vnitřní bezpečnosti; # národní obrana; # politický a hospodářský styk se zahraničím; # měna a zásadní úprava peněžnictví a pojišťovnictví; # státní rozpočet, závěrečné účty, státní dluh a státní půjčky, jakož i kontrola hospodaření státu; # věci celní, věci spotřebních daní a finančních monopolů, daně z hospodářského styku (daň z obratu a daň přepychová), přímé daně, poplatky a regály (poštovní, mincovní, loterní); # státní občanství, vystěhovalectví a přistěhovalectví a cestovní pasy; # zásadní úprava školství, výchovy a národní osvěty; # železniční, silniční, vodní a letecká doprava, pošty a telekomunikace, společné věci rozhlasu; # poštovní spořitelny a šeková služba; # patenty, ochrana vzorků a známek, míry a váhy, vyměřování a mapování; # zásadní věci hospodářské, zásobovací, vyživovací a finanční, potřebné k zabezpečení stejných podmínek hospodaření a podnikání; # státní podniky, ústavy a zařízení; # unifikace práva, zejména občanského, obchodního, směnečného a šekového, trest-ního, jakož i administrativního a soudního řízení, dále věci zásadní úpravy soudní organisace; # pragmatikální a platové věci státních a veřejných zaměstnanců; # sociální pojištění a sociální politika; # zásadní úprava veřejného zdravotnictví; # věci, které se mají na základě vzájemné dohody jednotně upravit. '''III. ''' Předsednictvo Slovenské národní rady předloží plénu Slovenské národní rady návrh na zrnocnění slovenských členů vlády ve věcech celostátního zákonodárství. '''IV. ''' Slovenské národní radě přísluší na Slovensku zákonodárná moc ve všech otázkách, pokud nejsou vyhrazeny československému zákonodárnému sboru. '''V. ''' Dektrety presidenta residenta republiky, resp. zákony usnesené československým zákonodárným sborem, provádí — není-li v nich ustanoveno jinak — vláda republiky; na Slovensku se tak děje cestou sboru pověřenců Slovenské národní rady, který je vládě republiky odpovědný za jejich provedení. Ve všech personálních otázkách na Slovensku je příslušná Slovenská národní rada. Pověřenectva Slovenské národní rady jsou na Slovensku konečnou instancí administrativní kromě těch případů, které budou vzájemnou dohodou vyhrazeny příslušnému ministerstvu. '''VI.''' Slovenské národní radě přísluší na Slovensku vládní a výkonná moc ve všech věcech, pokud nejsou vyhrazeny československé vládě. '''VII. ''' Nejvyšší soudní tribunály republiky budou společné pro území celého státu. v jejich čele budou 2 předsedové, první a druhý, a z nich vždy jeden Slovák. Nejvyšší soud a nejvyšší správní soud budou mít postačující počet senátů ze slovenských právníků pro oblast práva, platného na Slovensku. Sídlo nejvyššího správního soudu bude v Bratislavě. '''VIII. ''' Úprava finančního hospodaření státu i jednotlivých jeho územních celků bude předmětem zvláštní dohody mezi vládou republiky a Slovenskou národní radou. == Iné projekty == * {{Wikipédia|Prvá pražská dohoda}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovensko]] qp2vj5cfudpp5szs27e9cozlke78erl 0 3713 9122 9101 2024-03-17T15:28:41Z Martingazak 3599 Doplnenie 9122 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''Protokol o jednání vlády Československé republiky a Slovenské národní rady ze dne 11. dubna 1946 („Druhá pražská dohoda")''' Vláda Československé republiky a Slovenská národní rada vedeny snahou prohloubiti vzájemné vztahy mezi českými zeměmi a Slovenskem a doplniti dohodu z 2. června 1945 dohodly se na poradách konaných v Praze ve dnech 9., 10. a 11. dubna 1946 takto: '''Článek I.''' a) President republiky jmenuje i na Slovensku vysokoškolské profesory vůbec, dále soudce počínajíc 5. stupnicí funkčního služného a státní úředníky počínajíc 3. platovou stupnicí na návrh sboru pověrenců, který jej předkládá přes předsednictvo Slovenské národní rady vládě; tato ho vrátí předsednictvu Slovenské národní rady, je-li návrh v rozporu s jednotnou personální politikou v republice; jinak jej předloží presidentovi republiky. Jmenovací akt kontrasignuje předseda vlády a vrátí jej předsednictvu Slovenské národní rady. Jmenování a povýšení vykonaná dosavad předsednictvem Slovenské národní rady, sborem pověřenců a předsedou Nejvyššího kontrolního dvora zůstávají v účinnosti tak, jako by byla vykonána podle prvního odstavce bodu a) tohoto článku. b) President republiky uděluje milost i na Slovensku — a to též ve věcech patřících před lidové soudy a Národní soud — na návrh pověřence spravedlnosti, který jej předkládá přes předsednictvo Slovenské národní rady vládě; tato jej vrátí předsednictvu Slovenské národní rady, má-li proti návrhu námitky z hlediska celostátních zájmů, jinak jej předloží presidentovi republiky. c) Cizozemcům uděluje československé a slovenské řády pouze president republiky a dává jim také vyznamenání. Tuzemcům na Slovensku uděluje Slovenská národní rada dosud jí zřízené revoluční řády. '''Článek II.''' Resortní osnovy zákonů a vládních nařízení projedná resortní ministerstvo s příslušným pověřenectvem dříve, než budou předloženy vládě. Stejně i osnovy nařízení Slovenské národní rady a osnovy prováděcích nařízení sboru pověřenců projedná příslušné pověřenectvo nejprve s resortním ministerstvem. Pověřenectvo zpraví o osnově ihned sbor pověřenců a předsednictvo Slovenské národní rady, kdežto ministerstvo zpraví předsednictvo vlády. O iniciativních návrzích podaných v Prozatímním národním zhromáždění (Ústavodárném národním shromáždění), popřípadě ve Slovenské národní radě informují se vzájemně předsednictva těchto sborů. '''Článek III.''' Aby byly odstraněny dosavadní nesrovnalosti mezi právními normami vydanými presidentem republiky ve formě dekretů, dále nařízeními vlády na jedné straně a právními normami usnesenými Slovenskou národní radou anebo sborem pověřenců na straně druhé, zřídí se koordinační orgán při Úřadě předsednictva vlády skládající se z tří Čechů a tři Slováků. Úlohou tohoto orgánu je přezkoumati všechny v předcházející větě uvedené právní normy a navrhnouti vládě a Slovenské národní radě, co třeba zaříditi. '''Článek IV.''' Nejvyšší soudy v Brně a Bratislavě považují se při zachování jejich dosavadní organisace a působnosti podle předpisů pro ně platných za součásti jednotného Nejvyššího soudu, který má sídlo v Brně; právní důsledky z toho vyplývající budou upraveny zákonem. Jinak stav nejvyšších soudních tribunálů zachovává se podle pražské dohody ze dne 2. června 1945 až do úpravy ústavní listinou. '''Článek V. ''' Na Slovensku vykonává působnost nejvyššího úřadu cenového, dokud nedojde k definitivní úpravě, cenový odbor pověřenectva pro výživu a zásobování v dohodě s Nejvyšším úřadem cenovým podle směrnic Hospodářské rady. '''Článek VI.''' Uznává se zásada jednotné plánovací služby v celé republice. Na základě této zásady funkci Státního úřadu plánovacího v Praze vykonává na Slovensku plánovací odbor Státního plánovacího a statistického úřadu v Bratislavě. Oba tyto úřady spolupracují podle dosavadní dohody mezi sebou uzavřené a podle směrnic hospodářské rady. '''Článek VII. ''' Uznáva se zásada jednotné statistické služby v celé republice. Na základě této zásady funkci Státního statistického úřadu v Praze vykonává na Slovensku III. odbor Státního plánovacího a statistického úřadu v Bratislavě. Oba tyto úřady v zájmu organizace statistické sluzby učiní všechna opatření, aby se státní statistická služba řádné vykonávala podle směrnic Hospodářské rady. '''Článek VIII. ''' Kontrola státního hospodaření bude v celé republice jednotná a upraví se ústavním zákonem. Až do vydání tohoto zákona budou oba dosavadní nejvyšší kontrolní úřady v trvalém styku za účelem jednotných kontrolních metod. '''Článek IX. ''' Platnost dekretu č. 5/1945 Sb., o neplatnosti některých majetkoprávních jednání z doby nesvobody a o národní správě, se rozšíří i na Slovensko tím způsobem, že se do zákona k tomu dekretu projednávaného v Prozatímním národním shromáždění dá ustanovení, že se platnost předpisů týkajících se neplatnosti majetkových převodů a restituce majetku (nikoliv však předpisů o národní správě) rozšíří i na Slovensko, takže zákon může býti celostátní. Tímto protokolem se mění a doplňuje dohoda ze dne 2. června 1945, která jinak zůstává v platnosti s tou další změnou, že v jejím čl. II místo dekretů presidenta republiky se uvádějí zákony Prozatímního národního shromáždění (Ústavodárného národního shromáždění). Dodatek k protokolu o jednání vlády Československé republiky a Slovenské národní rady ze dne 11. dubna 1946 Pod rozporem s personální politikou v republice bylo myšleno také na důvody státní bezpečnosti a státní spolehlivosti (článek I. lit. a) odst. 1). Návrhy na jmenování nebudou procházeti personální komisí ministrů (článek I. lit. a) odst. 1). Jmenování a povýšení, jichž se týká ustanovení čl. I. lit. a) odst. 3 protokolu, budou Kanceláři presidenta republiky předložena k informaci prostřednictvím Úřadu předsednictva vlády nejpozději při předložení prvního návrhu na jmenování podle čl. I lit. a) odst. 1. Tuzemcům na Slovensku uděluje jiné než Slovenskou národní radou dosud zřízené řády president republiky (článek I. lit. c). Bylo konstatováno, že není pochybností o tom, že platnost a účinnost celostátních norem vyplývá z jejich uveřejnění ve Sbírce zákonů a nařízení Republiky československé. Celní orgány musí býti spravovány ústředně, i když přes pověřence. Předpokládá se že všechny problémy s touto otázkou související budou co nejdříve vyřešeny dohodou; mezi ministerstvem financí a pověřenectvem. Text protokolu bude schválen vládou a Slovenskou národní radou. == Iné projekty == * {{Wikipédia|Druhá pražská dohoda}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovensko]] 6rj5brhfns06q8qoydh8gls5rn2c0wx 0 3714 9116 2024-03-16T13:30:30Z Martingazak 3599 Zalozenie clanku 9116 wikitext text/x-wiki {{Textinfo test |Názov=Zákon o právnosti jednání souvisících s bojem o znovunabytí svobody Čechů a Slováků |Názov v slovenčine= |Autor= |Autori= |Autor prekladu= |Autori prekladu= |Signatári=Dr. Beneš v. r.<br /> Fierlinger v. r.<br /> Dr. Drtina v. r.<br /> gen. Svoboda v. r. |Právna zbierka= |Dátum prijatia=8. máj 1946 |Dátum vydania= |Dátum vydania prekladu= |Dátum účinnosti= 4. jún 1946 |Dátum zrušenia= |Zdroj=[http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1946/sb51-46.pdf Sbírka zákonů a nařízení] |Zdroj prekladu= |Licencia=PD-CzechGov}} <center>'''ZÁKON<br />ze dne 8. května 1946<br />o právnosti jednání souvisících s bojem o znovunabytí svobody Čechů a Slováků.'''</center> Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně: '''§ 1.''' Jednání, k němuž došlo v době od 30.&nbsp;září&nbsp;1938 do 28.&nbsp;října&nbsp;1945 a jehož účelem bylo přispěti k boji o znovunabytí svobody Čechů a Slováků nebo které směřovalo ke spravedlivé odplatě za činy okupantů nebo jejich pomahačů, není bezprávné ani tehdy, bylo-li by jinak podle platných předpisů trestné. '''§ 2.''' # Byl-li někdo pro takový trestný čin již odsouzen, budiž postupováno podle předpisů o obnově trestního řízení. # Příslušný je soud, u něhož se konalo řízení v první stolici nebo není-li ho, soud, který by byl nyní v první stolici příslušný, kdyby bezprávnost činu nebyla podle §&nbsp;1 vyloučena. # Sbíhá-li se s činem uvedeným v §&nbsp;1 trestný čin, pro nějž byl obžalovaný týmž rozsudkem odsouzen, vysloví soud za tento jiný čin nový trest rozsudkem, přihlížeje k výroku o vině již učiněnému. '''§ 3.''' Tento zákon nabývá účinnosti dnem vyhlášení; provedou jej ministři spravedlnosti a národní obrany. Dr. Beneš v. r.<br /> Fierlinger v. r.<br /> Dr. Drtina v. r.<br /> gen. Svoboda v. r. 0k7oqjdcp8lafd1vec51io6jlmzhao3 0 3715 9123 9118 2024-03-17T15:30:16Z Martingazak 3599 Doplnenie 9123 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} ==Dohoda stran sdružených v Národní frontě ze dne 27. června 1946 („Třetí pražská dohoda")== Představitelé politických stran sdružených v Národní frontě Čechů a Slováků vycházejíce z dosavadních zkušeností, dospěli shodně k závěrům, že v zájmu co nejrychlejšího vyrovnání hospodářské a sociální úrovně Slovenska a českých zemí, jakož i v zájmu upevnění státní jednoty, je nutno dopiniti a častečné pozměniti dohodu mezí vládou Československé republiky a předsednictvem Slovenské národní rady ze dne 2. června 1945, doplněnou podle protokolu o jednání ze dne 11. dubna 1946. Proto představitelé politických stran, sdružených v české Národní frontě, z jedné strany a představitelé politických stran sdružených ve slovenské Narodní frontě, z druhe strany se usnesli na tom, že doporučí vládě, aby se usnesla na těchto doplňcích a změnách dohody z 2. června 1945 a protokolu z 11. Dubna 1946. Čl. 1. ÚPRAVA MOCI ZÁKONODÁRNÉ 1. Slovenská národní rada vykonává moc na Slovensku v mezích příslušných celostátních zákonů, zejména podle č. 1 odst. 3 a 4 ústavního zákona ze dne 11. dubna 1946 č. 65 Sb., o Ústavodárném národním shromáždění, zákonodárnou moc formou nařízení ve věcech, které nebyly dohodou z 2. června 1945 vyhrazeny Národnímu shromáždění. Všechny návrhy těchto nařízení, které mají býti projednány v plenární schůzi Slovenské národní rady, mají být aspoň dva týdny před schůzí Slovenské národní rady předloženy vládě, která ve schůzi — k níž slovenští členové budou pozváni se zvláštním upozorněním na tento bod programu — rozhodne, zda osnova neupravuje věc celostátní povahy podle dohody z 2. června 1945. Nevyjádří-li se vláda do dvou týdnů, Slovenská národní rada osnovu nařízení projedná. Oznámí-li vláda nejpozději do této plenární schůze Slovenské národní rady, že osnova upravuje věc, která nepatří do kompetence Slovenské národní rady, nebo že řeší otázku v rozporu s vládním programem nebo platným zákonem, nemůže tato osnova býti předmětem jednání v plenární schůzi Slovenské národní rady. Má-li předsednictvo Slovenské národní rady námitky proti rozhodnutí vlády, rozhodne o věci rozhodčí sbor, složený z předsedy Ústavodárného národního shromáždění, všech členů předsednictva vlády a z předsedy Slovenské národní rady. 2. Hodlá-li se Slovenská národní rada usnésti na věcných změnách návrhu, proti němuž vláda nepodala námitky, je předsednictvo Slovenské národní rady povinno předložiti text navržených změn vládě. V takovém případě se postupuje podle odstavce 1. 3. Vláda zřídí při Úřadu předsednictva vlády zvláštní odbornou unifikační komisi právníků, která s urychlením přezkoumá všechny předpisy, vydané po osvobození Slovenskou národní radou a jejím předsednictvem, a předloží vládě podle naléhavosti věci za účelem sjednocení právního řádu potřebné návrhy na vydání příslušných celostátních zákonů, popřípadě na rozšíření účinnosti příslušných norem vydaných pro země české nebo na vydání příslušných nařízení Slovenskou národní radou. Usnese-li se vláda na podkladě takového návrhu na tom, že je třeba vydati nařízení Slovenské národní rady, bude Slovenská národní rada povinna je vydati ve lhůtě vládou stanovené. 4. Zvláštní odborná unifikační komise právníků nastupuje na místo koordinačního orgánu při Úřadě předsednictva vlády, který měl býti zřízen podle čl. III protokolu ze dne 11. dubna 1946. Čl. II. ÚPRAVA MOCI VÝKONNÉ 1. Výkonnou moc na Slovensku v rámci normotvorné pravomoci Slovenské národní rady podle čl. I. vykonává sbor pověřenců, popřípadě jednotliví pověřenci, kteří jsou odpovědni za její výkon Slovenské národní radě. V ostatních věcech má výkonnou moc na Slovensku vláda, popřípadě jednotliví ministři, přičemž jako výkonné orgány působí zásadně pověřenci a jejich úřady; i ministr je však oprávněn vykonávati svoji pravomoc na Slovensku též přímo orgány svého úřadu s vědomím příslušného pověřence. Pokud dosud vydaná nařízení Slovenské národní rady upravila věci, které nepatří do kompetence Slovenské národní rady, má výkonnou moc vláda, popřípadě příslušní ministři. 2. Sbor pověřenců je odpověden vládě ve smyslu předchozích ustanovení. Jeho předsedu a ostatní členy jmenuje po předchozím schválení vládou předsednictvo Slovenské národní rady. Všichni členové sboru pověřenců vykonávají slib do rukou předsedy vlády. 3. Vláda může zastaviti výkon usnesení sboru pověřenců, překročuje-li svým obsahem pravomoc jeho nebo zavádí-li opatření, která jsou v rozporu s celostátními opatřeními v příslušném oboru. 4. Pověřenec jako výkonný orgán podle ustanovení odstavce 1, věty druhé odpovídá příslušnému ministrovi, řídí se jeho rozhodnutími a směrnicemi, podává ministrovi zprávy o činnosti svého úřadu a předkládá mu na požádání spisy. Ministr může při tom si vyhraditi schválení vyhlášek, výnosů a všeobecných vnitřních směrnic, vydávaných příslušným pověřencem. Všeobecné vyhlášky ve věcech celostátních vydává ministr po vyjádření příslušného pověřence, které musí býti podáno v přiměřené lhůtě podle povahy věci. Čl. III. ÚPRAVA KONTROLY STÁTNÍHO HOSPODÁŘSTVÍ 1. Jednotnou kontrolu státního hospodářství provádí na celém státním území Nejvyšší účetní kontrolní úřad v Praze, jehož výkonným orgánem na Slovensku je Nejvyšší kontrolní dvůr v Bratislavě. Nejvyšší účetní kontrolní úřad je však oprávněn vykonávati svou pravomoc na Slovensku též přímo svými orgány s vědomím předsedy Nejvyššího kontrolního dvora. 2. Předseda Nejvyššího kontrolního dvora je přímo podřízen předsedovi Nejvyššího účetního kontrolního úřadu jako jeho zástupce na Slovensku, řídí se jeho pokyny a směrnicemi, podává mu zprávu o činnosti svého úřadu a předkládá mu na požádání spisy. Ve věcech působnosti Slovenské národní rady je předseda Nejvyššího kontrolního dvora odpověden též Slovenské národní radě. Nejvyšší účetní kontrolní úřad a nejvyšší kontrolní dvůr jako jeho výkonný orgán řídí se při výkonu kontroly platnými právními předpisy. Čl. IV. JMENOVÁNÍ STÁTNÍCH ZAMĚSTNANCŮ 1. Vysokoškolské profesory, státní úředníky a soudce na Slovensku jmenuje podle ústavní listiny na návrh vlády president republiky. Vláda předkládá svůj návrh presidentu republiky podle návrhu sboru pověřenců, předloženého předsednictvem Slovenské národní rady. Vláda vrátí návrh předsednictvu Slovenské národní rady, je-li v rozporu s jednotnou personální politikou v republice. 2. Zaměstnance, které v zemích České a Moravskoslezské jmenuje vláda, jmenuje na Slovensku po předběžném schválení vlády sbor pověřenců. 3. Zaměstnance, které v zemích České a Moravskoslezské jmenuje ministr, jmenuje na Slovensku pověřenec a oznámí toto jmenování příslušnému ministru. Čl. V. OBNOVENÍ SLOVENSKÉ NÁRODNÍ RADY A NÁRODNÍCH VÝBORŮ NA SLOVENSKU Obnovení na podkladě výsledků voleb do Ústavodárného národního shromáždění se provede nařízením Slovenské národní rady, pokud jde o Slovenskou národní radu, do dvou měsíců, pokud jde o okresní národní výbory, do třech měsíců, a pokud jde o míst-ní národní výbory, do čtyř měsíců ode dne těchto voleb. V Praze dne 27. června 1946 '''Dodatkový protokol k dohodě z 27. června 1946''' Při podepisování této dohody bylo shodně konstatováno, že mezi společné věci ve smyslu čl.II dohody z 2. června 1945 náleží též organisace vnitřní správy. V Praze dne 27. června 1946 '''Závazný výklad ustanovení čl. II. odst. 2 Třetí pražské dohody (výňatek z usnesení vlády ze dne 18. 11. 1947)''' Vláda po vyslechnutí zprávy svého předsedy o jeho jednání s představiteli politických stran Národní fronty Čechů a Slováků ve věci závazného interního výkladu ustanovení čl. II. odst. 2 Třetí pražské dohody se usnáší, že A. bere se souhlasem na vědomí, že „a) Sbor pověřenců je odpovědný vládě ve smyslu předcházejících ustanovení. Jeho předsedu, místopředsedu a ostatní členy jmenuje a odvolává po předcházejícím schválení vlády Předsednictvo Slovenské národní rady. Všichni členové Sboru pověřenců skládají slib do rukou předsedy vlády; b) Předsednictvo Slovenské národní rady odvolává člena (členy) Sboru pověřenců a předloží vládě ke schválení jmenování nového člena (členů) do 7 dnů ode dne, kdy vláda oznámí Předsednictvu Slovenské národní rady, že pověřenec, resp. více pověřenců již nemá jeho důvěru. Jestliže Předsednictvo Slovenské národní rady neučiní tato opatření ve stanovené lhůtě, odvolá pověřence a jmenuje po projednání s příslušnými politickými stranami, resp. představiteli Národní fronty nového, případně nové pověřence vláda sama; c) Jestliže vláda neschválí ani druhý návrh na jmenování předsedy, místopředsedy nebo kteréhokoliv jiného člena Sboru pověřenců, předložený Předsednictvem Slovenské národní rady, který je podán do 7 dní ode dne, kdy vláda oznámí Předsednictvu Slovenské národní rady, že s prvním návrhem nesouhlasí, přechází jmenovací právo po projednání s příslušnými politickými stranami, resp. představiteli Národní fronty, na vládu.” == Iné projekty == * {{Wikipédia|Tretia pražská dohoda}} [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Slovensko]] 1qacw5fabfnhx092d6n1sycklzlsi2y 0 3716 9153 2024-04-15T17:07:51Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav v bratislavskom rozhlase 11. marca 1939 (Karol Sidor)]] na [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 11. marca 1939]]: vhodnější název 9153 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 11. marca 1939]] 3n96jutr4b1qqj0b2pfvoew45tw8cgh 0 3717 9155 2024-04-16T00:07:43Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav v bratislavskom rozhlase 10. marca 1939 (Karol Sidor)]] na [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 10. marca 1939]]: vhodnější název 9155 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 10. marca 1939]] 4y9akmwzcz14u4uaim6lloh0aq8mne4 0 3718 9157 2024-04-17T00:07:51Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav v bratislavskom rozhlase 12. marca 1939 (Karol Sidor)]] na [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 12. marca 1939]]: vhodnější název 9157 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Karola Sidora v bratislavskom rozhlase 12. marca 1939]] 39v7mxtp8qdrxw6s60jn3z3g6762xst 0 3719 9159 2024-04-18T13:07:43Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]] na [[Prejav Ferdinanda Ďurčanského vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939]]: vhodnější název 9159 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Ferdinanda Ďurčanského vo viedenskom rozhlase 10. marca 1939]] 7rxhqx62oczxdyl814dyw43hdifmt8z 0 3720 9161 2024-04-19T00:07:46Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav vo viedenskom rozhlase 12. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]] na [[Prejav Ferdinanda Ďurčanského vo viedenskom rozhlase 12. marca 1939]]: vhodnější název 9161 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Ferdinanda Ďurčanského vo viedenskom rozhlase 12. marca 1939]] glwywxzvk8a9kpbdv15jfxd7d4lhkou 0 3721 9163 2024-04-20T10:07:07Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939 (Jozef Tiso)]] na [[Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939]]: vhodnější název 9163 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939]] gd5oz759fxvf5ctw7x4mcqyn95amlt0 0 3722 9165 2024-04-21T00:07:36Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Bojovník (Ján Kalinčiak)]] na [[Bojovník]]: rozlišovač netřeba, pokud tu neexistují dva stejné subjekty 9165 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Bojovník]] gsxk9utldxt6u7834zt997gpab3ha85 0 3723 9194 9167 2024-08-03T20:37:51Z Pelex 41 +kat. 9194 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} '''Tripartitný pakt medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom''' Vlády Nemecka. Taliansko a Japonsko považujú za predpoklad trvalého mieru, že každý národ na svete dostane priestor, ktorý si zaslúži. Rozhodli sa preto stáť bok po boku a spolupracovať vo svojom úsilí v oblasti Veľkej východnej Ázie a Európy, pričom ich najdôležitejším cieľom je vytvoriť a udržiavať nový poriadok vecí, ktorý je vhodný pre prosperitu a blahobyt tamojších národov. Je tiež želaním troch vlád rozšíriť spoluprácu na také národy v iných častiach sveta, ktoré majú sklon nasmerovať svoje úsilie podobným smerom ako ich vlastné, aby tak ako svoj konečný cieľ realizovali svoje snahy o svetový mier. sa môže stať svetlom. Vlády Nemecka, Talianska a Japonska sa preto dohodli takto: '''Článok 1''' Japonsko uznáva a rešpektuje vedúcu rolu Nemecka a. Taliansko pri vytváraní nového poriadku v Európe. '''Článok 2''' Nemecko a Taliansko uznávajú a rešpektujú vedúcu rolu Japonska pri vytváraní nového poriadku v regióne Veľkej východnej Ázie. '''Článok 3''' Nemecko, Taliansko a Japonsko sa zhodujú vo svojom úsilí spolupracovať na základe vyššie uvedeného. Ďalej sa zaväzujú navzájom sa podporovať všetkými politickými, ekonomickými a vojenskými prostriedkami, ak by niektorá z troch zmluvných strán bola napadnutá mocnosťou, ktorá nie je v súčasnosti zapojená do európskej vojny alebo čínsko-japonského konfliktu. '''Článok 4''' S cieľom implementovať súčasný pakt okamžite zasadnú spoločné technické komisie, ktorých členov majú menovať vlády Nemecka, Talianska a Japonska. '''Článok 5''' Nemecko, Taliansko a Japonsko vyhlasujú, že vyššie uvedené dohody žiadnym spôsobom neovplyvňujú politický status, ktorý v súčasnosti existuje medzi každou z troch zmluvných strán a Sovietskym Ruskom. '''Článok 6''' Súčasný pakt nadobudne platnosť ihneď po podpise a zostane v platnosti 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho platnosti. V dostatočnom predstihu pred uplynutím tejto lehoty začnú zmluvné strany, ak o to niektorá z nich požiada, rokovania o jeho obnove. Na dôkaz toho dolupodpísaní, splnomocnení svojimi vládami, podpísali tento pakt a opatrili ho svojimi pečaťami. Vyrobené v troch vyhotoveniach v Berlíne 27. septembra 1940 v XVIII. roku fašistickej éry, čo zodpovedá 27. dňu 9. mesiaca 15. roku éry Syöwa. Joachim von Ribbentrop Ciano Saburo Kurusu == Iné projekty == * {{Wikipédia|Pakt troch veľmocí}} [[Category:Dokumenty]] [[Category:Druhá svetová vojna]] qytl4ur4ls4jzbg565ghsar34bq672w 0 3724 9170 2024-04-22T20:07:19Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Správa župana Samuela Zocha ministrovi dr. Vavrovi Šrobárovi zo 14. 2 . 1919 o zatvorení univerzity v Bratislave]] na [[Správa župana Samuela Zocha ministrovi dr. Vavrovi Šrobárovi zo 14. 2. 1919 o zatvorení univerzity v Bratislave]]: typo 9170 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Správa župana Samuela Zocha ministrovi dr. Vavrovi Šrobárovi zo 14. 2. 1919 o zatvorení univerzity v Bratislave]] e6gwtf1hgw245q2tzogmodzeea64umc 0 3725 9172 2024-04-23T20:07:37Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav dr. Jána Čarnogurského na mítingu na námestí SNP 26. 11. 1989]] na [[Prejav Jána Čarnogurského na mítingu na námestí SNP 26. novembra 1989]]: vhodnější název 9172 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Jána Čarnogurského na mítingu na námestí SNP 26. novembra 1989]] jsurwbnvfofx3gg5gk804ucx8ht92cy 0 3726 9175 2024-04-27T01:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie VPN z 26. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie VPN z 26. novembra 1989]]: vhodnější název 9175 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie VPN z 26. novembra 1989]] n151gjvyhoiygg7cjpy3kojzq6tjhkn 0 3727 9177 2024-04-28T18:07:21Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav Martina Bútoru na mítingu na námestí SNP 23. 11. 1989]] na [[Prejav Martina Bútoru na mítingu na námestí SNP 23. novembra 1989]]: vhodnější název 9177 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Martina Bútoru na mítingu na námestí SNP 23. novembra 1989]] 5h2le4lbvy3iym867oh95kg74rxgf4p 14 3728 9182 2024-05-19T17:40:47Z Dušan Kreheľ 3155 Vytvorenie. 9182 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 3729 9202 2024-09-06T15:07:43Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie Ľ. Štúra na sneme 17. 11. 1847]] na [[Vystúpenie Ľudovíta Štúra na sneme 17. novembra 1847]]: vhodnější název 9202 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vystúpenie Ľudovíta Štúra na sneme 17. novembra 1847]] g3uok42v58dsiokyyym59c99824a74o 0 3730 9205 2024-09-08T15:07:01Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Prejav Juraja Záriša na mítingu na námestí SNP 23. 11. 1989]] na [[Prejav Juraja Záriša na mítingu na námestí SNP 23. novembra 1989]]: vhodnější název 9205 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Juraja Záriša na mítingu na námestí SNP 23. novembra 1989]] b6oh99ttq3oytmua9vt6l92ftrtsaer 0 3731 9207 2024-09-09T16:07:49Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. 11. 1990]] na [[Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. novembra 1990]]: vhodnější název 9207 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie účastníkov protestnej hladovky pred budovou SNR k celému Slovensku 1. novembra 1990]] iwisws11h0t695j1210bekp5m2vh9na 0 3732 9209 2024-09-11T13:07:42Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie členov Slovenského národného divadla v Bratislave z 22. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie členov Slovenského národného divadla v Bratislave z 22. novembra 1989]]: vhodnější název 9209 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie členov Slovenského národného divadla v Bratislave z 22. novembra 1989]] gg3enb1saszeue06dpkxkkwj9gv5cp4 0 3733 9211 2024-09-14T20:07:16Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva KC Študentského hnutia k robotníkom a roľníkom z 22. 11. 1989]] na [[Výzva KC Študentského hnutia k robotníkom a roľníkom z 22. novembra 1989]]: vhodnější název 9211 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Výzva KC Študentského hnutia k robotníkom a roľníkom z 22. novembra 1989]] sbqqqqfutm6rwwg9rc20hoez79776go 0 3734 9213 2024-09-17T12:07:44Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Od čoho sa dištancujeme. Z vyhlásenia SNS k súčasnej vnútropolitickej situácii z 31. 10. 1990]] na [[Od čoho sa dištancujeme. Z vyhlásenia SNS k súčasnej vnútropolitickej situácii z 31. októbra 1990]]: vhodnější název 9213 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Od čoho sa dištancujeme. Z vyhlásenia SNS k súčasnej vnútropolitickej situácii z 31. októbra 1990]] kog58c56neyqz3ghphgxagyd0caag55 0 3735 9215 2024-09-19T11:07:58Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie radových komunistov z 21. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie radových komunistov z 21. novembra 1989]]: vhodnější název 9215 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie radových komunistov z 21. novembra 1989]] aw4d44828i2q4t0zaqdnynxqjnh6zur 0 3736 9219 2024-09-21T16:07:28Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Pozdrav Václava Havla účastníkom bratislavskej demonštrácie na námestí SNP 22. 11. 1989]] na [[Pozdrav Václava Havla účastníkom bratislavskej demonštrácie na námestí SNP 22. novembra 1989]]: vhodnější název 9219 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Pozdrav Václava Havla účastníkom bratislavskej demonštrácie na námestí SNP 22. novembra 1989]] jx06b8mbnuv0uzxjl26bh87vehdebry 0 3737 9223 2024-09-23T19:07:43Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Proklamácia slovenskej samostatnosti z 11. 3. 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]] na [[Proklamácia slovenskej samostatnosti z 11. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]]: vhodnější název 9223 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Proklamácia slovenskej samostatnosti z 11. marca 1939 (Ferdinand Ďurčanský)]] gzgxlrquf31qevch5wuvc1lzybj60j5 0 3738 9225 2024-09-26T16:07:40Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie VPN prečítané na mítingu na námestí SNP 22. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie VPN prečítané na mítingu na námestí SNP 22. novembra 1989]]: vhodnější název 9225 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie VPN prečítané na mítingu na námestí SNP 22. novembra 1989]] 7g6zn6wuzvmd4rvurrqrff68ke4knyc 0 3739 9231 2024-10-06T15:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Výzva občanov zo zhromaždenia 22. 11. 1989 na námestí SNP v Bratislave predsedovi vlády SSR, prečítaná Jánom Budajom]] na [[Výzva občanov zo zhromaždenia 22. novembra 1989 na námestí SNP v Bratislave predsedovi vlády SSR, prečítaná Jánom Budajom]]: vhodnější název 9231 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Výzva občanov zo zhromaždenia 22. novembra 1989 na námestí SNP v Bratislave predsedovi vlády SSR, prečítaná Jánom Budajom]] g7axyybeqc2j18x1finllnghro1vohv 0 3740 9233 2024-10-10T13:07:30Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie Jána Štrassera na mítingu na námestí SNP 24. 11. 1989]] na [[Vystúpenie Jána Štrassera na mítingu na námestí SNP 24. novembra 1989]]: vhodnější název 9233 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vystúpenie Jána Štrassera na mítingu na námestí SNP 24. novembra 1989]] 2btaus5pown30vljffnm4asna0d0u5w 0 3741 9235 2024-10-12T11:07:29Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27.4.1967]] na [[Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27. apríla1967]]: vhodnější název 9235 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie L. Novomeského, M. Válka a V. Mihálika k odchodu z redakčnej rady Kultúrneho života, 27. apríla1967]] ismr31n0ficcd3be289y2ro2ap818x2 0 3742 9238 2024-10-15T15:07:09Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Záznam z interného rokovania česko-slovenských expertov o maďarských územných požiadavkách v Komárne 11. 10. 1938]] na [[Záznam z interného rokovania česko-slovenských expertov o maďarských územných požiadavkách v Komárne 11. októbra 1938]]: vhodnější název 9238 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Záznam z interného rokovania česko-slovenských expertov o maďarských územných požiadavkách v Komárne 11. októbra 1938]] l6tlq8tizrx8x0tszyn03ct1as3od3m 0 3743 9241 2024-10-19T16:07:15Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. 10. 1990]] na [[Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. októbra 1990]]: vhodnější název 9241 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Informovanosť miesto demagógie. Otvorený list Ladislava Kováča v denníkoch Új Szó a Národná obroda 15. októbra 1990]] b1y2zpmjks3sjjwxmncc0ok8y065ueh 0 3744 9244 2024-10-22T20:07:09Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vystúpenie Vladimíra Clementisa v diskusii o jazykovej otázke zorganizovanej Štefánikovou spoločnosťou v Bratislave 18. 11. 1937]] na [[Vystúpenie Vladimíra Clementisa v diskusii o jazykovej otázke zorganizovanej Štefánikovou spoločnosťou v Bratislave 18. novembra 1937]]: vhodnější název 9244 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vystúpenie Vladimíra Clementisa v diskusii o jazykovej otázke zorganizovanej Štefánikovou spoločnosťou v Bratislave 18. novembra 1937]] 56i64viff06z12yxj7dnk7r17mazfpn 0 3745 9246 2024-10-25T13:07:45Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. 11. 1989]] na [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. novembra 1989]]: vhodnější název 9246 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl na manifestácii na námestí SNP v Bratislave 22. novembra 1989]] 5arq9mq2y08ks4hg5074s4y44b8hdkt 0 3746 9248 2024-10-28T12:07:45Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Závery z rokovania tzv. trnavskej platformy VPN 20. 10. 1990]] na [[Závery z rokovania tzv. trnavskej platformy VPN 20. októbra 1990]]: vhodnější název 9248 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Závery z rokovania tzv. trnavskej platformy VPN 20. októbra 1990]] sj5wyxi03lqmg5aqka2w43rj0aoml6n 0 3750 9259 2024-11-04T17:07:57Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Uchováme spoločný štát. Televízny príhovor slovenského premiéra Vladimíra Mečiara z 4. 11. 1990]] na [[Uchováme spoločný štát. Televízny príhovor slovenského premiéra Vladimíra Mečiara z 4. novembra 1990]]: vhodnější název 9259 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Uchováme spoločný štát. Televízny príhovor slovenského premiéra Vladimíra Mečiara z 4. novembra 1990]] 9aedg971jg6wo7o1otonx4nyvt4pzuz 0 3751 9264 2024-11-11T14:07:41Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Uznesenie mimoriadneho zasadnutia Slovenskej rady VPN 6. 3. 1991]] na [[Uznesenie mimoriadneho zasadnutia Slovenskej rady VPN 6. marca 1991]]: vhodnější název 9264 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Uznesenie mimoriadneho zasadnutia Slovenskej rady VPN 6. marca 1991]] ch54162uyacrnm4q9z8qlryxtio8ylr 0 3752 9267 2024-11-18T15:08:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Memorandum z celonárodnej spomienky na A. Hlinku v Ružomberku 26. 08. 1990]] na [[Memorandum z celonárodnej spomienky na A. Hlinku v Ružomberku 26. augusta 1990]]: vhodnější název 9267 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Memorandum z celonárodnej spomienky na A. Hlinku v Ružomberku 26. augusta 1990]] 0k5ryepfwcv67gwkedvcwhrromq3yu1 0 3753 9275 2024-11-26T22:07:03Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.10. 1990]] na [[Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.októbra 1990]]: vhodnější název 9275 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Verní demokratickému presvedčeniu. Výzva signatárov VPN z 21.októbra 1990]] 9f86z5hqbwo0hgbmabcxpbyb4awl8g4 0 3754 9279 2024-12-05T22:07:02Z Danny B. 47 Danny B. premiestnil stránku [[Nechápeme rozdúchavanie vášní. Stanovisko VPN k mítingu Za tú našu slovenčinu z 5. 10. 1990]] na [[Nechápeme rozdúchavanie vášní. Stanovisko VPN k mítingu Za tú našu slovenčinu z 5. októbra 1990]]: vhodnější název 9279 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Nechápeme rozdúchavanie vášní. Stanovisko VPN k mítingu Za tú našu slovenčinu z 5. októbra 1990]] hl55c0lxbj4sfxr4vpa170anlcrl2zl